\id ACT 45ACTKENU.SFM Kenyang New Testament June 2009 \h Bɛtɨk \toc1 Ɛkáti Bɛtɨk Bǒnto \toc2 Ɛkáti Bɛtɨk Bǒnto \toc3 Bk \mt2 Ɛkáti \mt1 Bɛtɨk Bǒnto \c 1 \s1 Bariɛp bɛ́to Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ \p \v 1 Ɛta Tiófilɔs, ndǔ ɛkáti ɛya ɛnɛ mbɨ, nsɨŋ ɛ̌ti mɛnyɨŋ mɛnkɛm ɛbhɛ́n Yesu ákʉ́ nɛ ɛbhɛn yi atɔŋɔ bɛbho mpok yi ábhó bɛtɨk ɛbhi fá amɨk, \v 2 kpát bɛ́gháka nywɔp ɛnɛn Mandɛm ákʉ́ yi akó amfay. Ápɛ́rɛ ko amfay, Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ akʉ yi angati bo abhɛn yi ayabhɛ bɛ mámbák bǒnto bhi mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɔ babhɔŋɔ bɛkʉ. \v 3 Mpok yi apɛrɛnsɛm ndǔ nɛpɛ́m, atɔ́ŋ mmʉɛt ntá yap ndǔ bɛyǎ ndɔŋ ndǔ manywɔp bɛsa bɛpay. Bághɔ́ yi kpoŋoroŋ ɛnyu ɛnɛ́ bápú kway mɛmakati bɛ, sayri sayri, apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m. Apɛt nyaka nsɛm ndǔ nɛpɛ́m antɔŋ nɔkɔ Ɛyɔŋ Mandɛm bɛkʉ bo mándɨ́ŋɨ́ ɛnyǔ Mandɛm ábhák nɛ bho mbɔ Mfɔ wap. \v 4 Mpok yí ábhʉɛ́t nɛ baghɔkɔ́ bhi aghati bhɔ bɛ, “Bǎkɛ́ fá Yerúsalɛm. Chɔkɔ́ ká noŋ akap anɛ́ Ɛta afyɛ́ bariɛp bɛ́tó mbɔ ɛnyǔ ngátí bhe. \v 5 Jɔ̌n ájwìti nyaka bo nɛ manyiɛp, kɛ ndǔ mpǎy manywɔp, chɔŋ Mandɛm anjwiti bhe nɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ.” \v 6 Mpok Yesu achi nɛ bǒnto bábhɛ́p yi bɛ, “Acha, chɔŋ ɔ́nsɔt kɛfɔ Israɛl ɔ́nkɛmɛ ntá yɛsɛ bo Israɛl kɛ?” \v 7 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Bǎbhɨ́kɨ́ bhɔ́ŋ bɛriŋɨ mpok anɛ Ɛta afyɛ́ bɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛmfakari. Ɛta mmu afyɛ́ mpok ndǔ bɛtaŋ ɛbhi kɛ árɨ́ŋɨ́. \v 8 Chɔŋ Mandɛm anchyɛ bhe bɛtaŋ mpok Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ atwɔ́ ntá yɛka, mǎmbak yɛ batísiɛ bha amɛm Yerúsalɛm, nɛ atú Judɛ́ya ankɛm, nɛ atú Samária, nɛ ndǔ mmɨk nkɛm.” \s1 Mandɛm akʉ Yesu akó amfay \r (Mk 16.19-20; Lk 24.50-53) \p \v 9 Yesu árɛ́mɛ́ nɔ́kɔ́ nɔ, Mandɛm asɔt yi apɛtnsɛm amfay. Báte mánjɨŋɨ nɔkɔ yi ndu árɔ̀ŋ. Nɛbháŋ nɛ́kúti yi, bɔ kɛpɛrɛ ghɔ́ yi. \v 10 Báré yɨŋɨ gbɔkɔ́ɔ́ ndǔ yi árɔ̀ŋ amfay. Bápɛ́rɛ ghɔ, bo bati apay nɛ nkú pɛ́pɛ́p amʉɛt báté kɛkwɔt nɛ bhɔ. \v 11 Barɛm bɛ, “Bě bo Galili, ndáká yi bachi afɔ téé mánjɨŋɨ nɔkɔ awu amfay? Chɔŋ Yesu mmu árɔ́ be arɔŋɔ amfay, ampɛtnsɛm nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ bǎghɔ́ yi árɔ̀ŋ amfay.” \s1 Matías asɔt ɛpok Júdas \r (Mt 27.3-10) \p \v 12 Bǒnto Yesu barɔ yɛ Njiɛ Mɛnɔk Ólif bápɛtnsɛm Yerúsalɛm, nɛkɔ ɛnɛ́n nɛchi mbɔ kilómɛta amɔt. \v 13 Báchwɔ́bhɛ́ nɔ́kɔ́ arɛ́, bákó amfay ndu mɔ́kɛt amɔt amɛm ɛkɛrɛ́mfáy anɛ bɔ báchɔ̀kɔ nyaka arɛ. Bǒnto bhɔ babhak Píta, nɛ Jɔ̌n, nɛ Jems, nɛ Andru, nɛ Fílip, nɛ Tɔmás, nɛ Batolómio, nɛ Mátio, nɛ Jems mmɔ́ Alfeyɔs, nɛ Símun anɛ achi nyaka ndǔ nkwɔ bo abhɛn mánù ɛ̌ti ɛtɔk ɛyap, nɛ Júdas mmɔ́ Jems. \v 14 Bɔ mankɛm babhak ɛyɔŋ ɛ́mɔt. Báchyɛ́ mmʉɛt ndǔ nɛnɨkɨ́mʉɛt nɛbhʉɛt amɔt chɛchɛm nɛ mbɔk bakoŋo Yesu abhɛn baghɔrɛ́, nɛ María nnɔ Yesu, nɛ bɔ̌máyi abhɛn babhakanɛm. \p \v 15 Ɛwak ɛ́mɔ́t ndǔ manywɔp ɛyɔ, bakoŋo Yesu bákɛ́m ɛchɛmɛ. Bábhák batí bɛsa bɛtandat. Arɛ, Píta afate arɛm bɛ, \v 16 “Bɔ̌ma, mɛnyɨŋ ɛbhɛn básɨ́ŋɨ́ amɛm Ɛkáti Mandɛm ɛ̌ti Júdas mmu ákwáká bo mankɛm Yesu bɛbhɔŋ nyaka bɛfu tɛtɛp. Nɔ chí mɛnyɨŋ ɛbhɛn Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ákʉ́ nyaka Mfɔ Debhít ándɨ́ŋɨ́ nɛ arɛm bɛ bɛbhɔŋ bɛfakari. \v 17 Yí Júdas achí nyaka ndǔ nkwɔ́ ywɛsɛ́ ndu Yesu áyábhɛ́ yi bɛ ankʉ bɛtɨk nɛ bhɛsɛ. \p \v 18 “Júdas atí nɔ́kɔ́ Yesu, asɔt nkáp manoŋ anɛ́ báchyɛ́ yi aku ɛkpɔkɔ́ mmɨk. Nɛ ndǔ ɛkpɔ́kɔ́ mmɨk ɛyɔ, yímbɔŋ akwɛ́n kɛ́bhɛri mɛniɛ bɛ́sɛ́n, mántɛp árɔ́ri amɨk, agú. \v 19 Bǒ mankɛm abhɛn báchí amɛm ɛtɔk Yerúsalɛm bághók ndak anɛ áfákárí. Ɛ́kʉ́ bábhó bɛ́bhɨ́ŋɨ nɛbhʉ́ɛ́rɛ́mɨk wu ndǔ ɛyɔŋɔ́tɔk ɛyap bɛ Akɛldáma, nɔ́ chí mmɨkɨ́ manoŋ. \p \v 20 “Ɛchi mbɔ ɛnyǔ Mfɔ Debhít asɨŋɨ amɛm Ɛkáti Bakway bɛ́: \q1 ‘Ɛkɛt ɛyi ɛ́ndɔ́p ɛwɔ́, \q1 yɛ̌ mmu kɛ́chɔkɔ amɛm.’ \q1 Nɛ Debhít apɛt asɨŋ bɛ, \q1 ‘Mmu áchák ánsɔ́t ɛ́pɔ́kɔ́ bɛtɨk ɛyi.’ \p \v 21-22 “Ɛ́rɨ yɛ bɛ́ mmu áchák ánchɛ́m nɛ bhɛsɛ bɛ sɛ́ngátí nɔ́kɔ́ bo mbɔ batísiɛ bɛ Yesu apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m. Mmu wu abhɔŋ bɛ́bhak chi mmu anɛ achi nyaka ndǔ nkwɔ ywɛsɛ mpok Yesu Acha achi nɛ bhɛsɛ, bɛ́bho mpok Jɔ̌n ájwítí yí bɛghaka nywɔp ɛnɛn yi arɔŋɔ amfay.” \p \v 23 Nkaysi yap akwɛ́n amʉɛt bo bati apay: Josɛ́f nɛ Matías. Josɛ́f abhɔ́ŋ manyɛ́n áchák ápáy. Nɔ́ chí Jústɔs nɛ Básabas. \v 24 Mánɨ́k yɛ mmʉɛt bɛ́, “Acha, ɔrɨ́ŋɨ́ nkaysi yɛ̌ntɨkɨ mmu. Ndǔ bǒbhɛn batí apay, ntɨkɨ mmu ɔ́yábhɛ́ \v 25 bɛ́ ambak mǔnto ndu bɛtɨk ɛbhɛn ndu bɛsɔt ɛpók Júdas mmú árɔ́ŋɔ́ ɛbhak ɛnɛ́ ɛ́kwáy nɛ yi? \v 26 Bágʉɛ́p yɛ ɛbhaŋa ɛ̌ti bǒbhɛn batí apay. Ɛ́ká Matías. Básɔ́t yɛ Matías báchɛm nɛ nkwɔ bǒnto Yesu bachak batí byó nɛ amɔt.” \c 2 \s1 Nɛtwɔ́ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ \p \v 1 Nywɔp ɛpǎ bo Israɛl ɛnɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ́ *Pɛ́ntɛkɔs ɛghaka nɔkɔ, bakoŋo Yesu mankɛm bábhák nɛbhʉɛt amɔt. \f + \fr 2:1 \ft “Pɛ́ntɛkɔs chí manywɔp bɛsa bɛpay nsɛm byo.” Nɔ́ chí, bɛ́bhó ndǔ nywɔp Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ.\f* \v 2 Ɛwat ɛ́fú amfáy tɛ́mchók mbɔ ɛnɛ́ mbʉ́ɛ́p ataŋataŋ ɛ́jwǐ amɛm ɛkɛt ɛnɛ́ bɔ bachi arɛ. \v 3 Bághɔ́ mɛnyɨŋ mbɔ bárɨ́ngo. Átáka, ɛnyu ɛnɛ́ yɛ̌ntɨkɨ mmu wap abhɔ́ŋ nɛmɔt ɛnɛn nɛte yi anti. \v 4 Tɛ́mté wu Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ abhak nɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu wap tontó. Akʉ́ bábhó bɛ́rɛ́m bɛyɔŋɔ́tɔk ɛbhɛn bɔ babhɨkɨ ghɔk. \p \v 5 Mpok yɔ, bǒ abhɛn báfyɛ̀ bɛtaŋ bɛbhʉ̀rɛ bɛbhé bo Israɛl babhak Yerúsalɛm. Báfú ndǔ bɛyǎ bɛtɔk. \v 6 Bághókó nɔ́kɔ́ ɛwat ɛyɔ, bárɔk ntiɛ́t ntiɛt bɛ́ghɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fàkari. Bábhak maknkay bɛghók ndǔ bakoŋo Yesu bárɛ̀m bɛyɔŋɔ́tɔk nyáŋá nyáŋá ɛnyu ɛnɛ́ yɛ̌ntɨkɨ mmu wap ághòk ndu ɛyi ɛyɔŋɔ́tɔk ɛnyɨŋ ɛnɛ́ bárɛ̀m. \v 7 Bábhák maknkay tontó, bábho bɛrɛm bɛ, “Pú bǒbhɛn mankɛm chi bo Galili? \v 8 Ná ɛ́chí bɛ́ yɛ̌ntɨkɨ mmu ywɛsɛ ǎghòk ɛnyɨŋ ɛnɛ́ bɔ́ bárɛ̀m ndǔ ɛyi ɛyɔŋɔ́tɔk? \v 9 Sɛ́fǔ bɛtɔk nyáŋá nyáŋá: Mbɔk báfu Pátia, báchák Mídia, abhɛ́nɛ́fú Ɛ́lam; mbɔk báfú Mɛsopotemia, báchák atú Judéya, abhɛ́nɛ́fú atú Kapadóshiya; mbɔk báfú atú Pɔ́ntɔs, báchák atú Ésia. \v 10 Mbɔk báfú atú Fríjia, báchák atú Pamfília. Mbɔk báfú Íjip, báchák báfú ndǔ batáp ɛtɔk Líbia anɛ achi kɛkwɔt nɛ Sírene. Ndú abhɛn báfú Rom, mbɔk chi bo Israɛl, báchák bǒ abhɛn bákòŋo Mandɛm mbɔ bo Israɛl, \v 11 báchák báfú Krɛt, abhɛ́nɛ́fú Arébia. Yɛ̌ nɔ, yɛ̌ntɨkɨ mmǔ ywɛsɛ ǎghòk ndu bɔ́ bárɛ̀m mɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛbhɛn Mandɛm ákʉ́ ndu ɛyi ɛyɔŋɔ́tɔk.” \v 12 Bɔ́ mankɛm bábhák maknkay, batí átáká bhɔ́, bábhó bɛbhɛp batɨ bɛ, “Anɛ́ ndak-aa?” \v 13 Kɛ bachak báré way bakoŋo Yesu mándɛm nɔkɔ bɛ, “Mmɛ́m akɛm bǒbhɛn!” Nɛtwɔ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ \s1 Ɛnyɨŋ Píta aghati batɨ bo Israɛl \p \v 14 Píta afate yɛ nɛ bǒnto báchák batí byó nɛ amɔt, abho bɛrɛm nɛ ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ ntá bɛyǎ bǒbhɔ bɛ, “Bǒ Judɛ́ya nɛ be mankɛm abhɛn bǎchi Yerúsalɛm, tá ká batú mǎngók ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ̌rɛ̀m. \v 15 Bǒbhɛn bábhɨ́kɨ́ kwɛ́n chi mmɛ́m mbɔ ɛnyǔ bǎkàysi. Nywɔp nɛchi ndiɛrɛ nkárɛ́nká nɛ́nɛ́namɔt běti. \v 16 Nɛ́ chí ɛnyɨŋ ɛnɛ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Jóɛl arɛmɛ nyaka bɛ chɔŋ ɛmfakari. Joɛl arɛm nyaka bɛ, \q1 \v 17 Mandɛm arɛm bɛ ‘Ndǔ manywɔbhɛ́ ngwɛnti, \q1 chɔŋ nkʉ Ɛfóŋó ya antwɔ ntá yɛ̌ntɨkɨ mmu. \q1 Bɔ̌bhɛka mángati barak anɛ́ mɛ mfyɛ́ bɔ́ antɨ. \q1 Bɛsak ɛbhɛka mángɔ́ kɛnɔ́ amɨ́k antifu, \q1 nɛ baseansi bhɛka mángɔ kɛnɔ́. \q1 \v 18 Ndu manywɔp ɛyɔ, chɔŋ nkʉ Ɛfóŋó ya ɛ́ntwɔ́ ntá bakʉ̌ bɛtɨk abha, \q1 abhɛ́n baghɔrɛ́, nɛ abhɛn babhakanɛm, \q1 nkʉ bɔ́ mángati barak anɛ́ mfyɛ́ bɔ́ antɨ. \q1 \v 19 Nɛ chɔŋ nkʉ mɛnyɨŋɨ́ maknkay mɛ́mfakari amfay, nɛ ntɔŋ bɛrɨŋɨ́ maknkay fá amɨk. \q1 Chɔŋ manoŋ ambak, ngó ambak, mɔ́ngo ambak. \q1 \v 20 Chɔŋ mmok anjibhiri ándɔp ɛjuri, ntaŋ ánjibhiri andɔp manoŋ, \q1 kɛ nywɔp nɛgho ɛnɛ́n Acha átwɔ̀ nɛngaka. \q1 \v 21 Nɛ chɔŋ ɛmbak bɛ yɛ̌ agha anɛ ábhɨ̀ŋɨ Acha bɛ ánkwák yi, \q1 Acha ǎpɛmɛ yi.’” \p \v 22 Píta arɔk ambɨ bɛ́rɛ́m bɛ, “Bo Israɛl, ghók ká bɛyɔŋ ɛbhɛ́n: ‘Yesu mmu Násárɛt chí mmu anɛ Mandɛm áyábhɛ́ nyaka. Atɔ́ŋ kpoŋoroŋ bɛ́ ayap yí ndǔ áchyɛ́ yi bɛtaŋ. Akʉ yɛ mɛnyɨŋɨ́ maknkay. Atɔ́ŋ bɛrɨŋ. Bě babhɔŋ bǎrɨŋɨ nɔ sayri mbɔnyunɛ akʉ nyaka mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛsí ɛbhɛka. \v 23 Mandɛm anáŋ arɨ́ŋɨ́ nyaka ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛfakari nɛ Yesu bɛkoŋo nkaysi yi. Báfyɛ́ yɛ́ yi amɔ yɛká bɛ mǎnchyɛ yi ntá bo bɛbʉ́ bɛ mángó ndǔ ɛkotákátí, mángway. \v 24 Kɛ Mandɛm akʉ yí ampɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m, afɛrɛ yí ndǔ bɛbě nɛwú mbɔnyunɛ nɛwú nɛpu kway nyaka bɛbhɔŋ bɛtaŋ amfǎy yi.’” \v 25 Mfɔ Debhít asɨŋ nyaka ɛ̌ti yi bɛ, \q1 “Nchí ghɔ nyaka Acha mpoknkɛm bɛsí bha, \q1 abhak ɛbhe awɔ́nɛm ɛya, bɛ yɛ̌nyɨŋ ɛkɛ nyɨkɨsi mɛ. \q1 \v 26 Ntǐ ɛna nɛ́jwi yɛ nɛ maŋák, nɛ nchí rɛm kɛpɨ nɛ maŋák. \q1 Nɛ mbákántɨ chí nɛ Mandɛm, \q1 \v 27 Mbɔnyunɛ wɔ Mandɛm ɔpú chɛn chɔŋ mɛ ɔ́ndɔ́ amɛm ɛtɔkɔ́ bawú, \q1 ɔpú rɔ chɔŋ Mmu anɛ áchyɛ́ nɛpɛ́m ɛni ntá yɛ ámpɔ́ amɛm nnɛm. \q1 \v 28 Ɔkʉ mɛ ndɨ́ŋɨ́ mbi nɛpɛ́m. \q1 Ndǔ ɔ́chí nɛ mɛ mpoknkɛm, chɔŋ ɔ́nkʉ mɛmbɔŋ bɛyǎ maŋák.” \p \v 29 Píta arɔk ambɨ bɛrɛm bɛ, “Bɔ̌ma, nchí kway bɛghati bhe kpoŋoroŋ ɛ̌ti Mfɔ Debhít, chi mbɨ ywɛsɛ. Agu nyaka, bábhɛ́mɛ yi, nɛ nnɛm ɛni nɛbhʉɛt fá nɛ bhɛsɛ kpatɛ ɛchɔŋ. \v 30 Achí nyaka ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ. Arɨŋɨ bariɛp amɛn Mandɛm áchyɛ́ yi, kpát anyú nku bɛ chɔŋ Mandɛm ankʉ ɛbhárɛ́mɔ ywi anyiɛ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ ɛyi. \v 31 Debhít ayambɨ aghɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm abhɔŋ bɛkʉ ndǔ mpok anɛ átwɔ̀ ambɨ kɛ yɔ ɛmfakari. Aghɔ́ bɛ, chɔŋ Mandɛm ankʉ Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò ampɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m. Ɛ̌ti yɔ, Debhít arɛm nyaka bɛ, ‘Mandɛm abhɨ́kɨ́ chɛn Mpɛmɛ yí áyábhɛ́ ándɔ́ amɛm ɛtɔkɔ́ bawú nɛ abhɨ́kɨ́ chɛn mmʉɛt yi ámpɔ́ amɛm nnɛm.’ \v 32 Mandɛm akʉ Yesu apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m nɛ bɛsɛ́ mankɛm sɛ́ghɔ́ yi nɛ sɛchi batísiɛ bɛ achi nɛpɛ́m. \v 33 Mandɛm achyɛ yí bɛyǎ kɛnókó ndu akʉ yi achɔkɔ ɛbhe awɔ́nɛm ɛyi ndǔ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ. Ɛta abhʉrɛ bariɛp ami ndu achyɛ yí Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ. Nɛ chí Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ mmu Yesu achyɛ bhɛsɛ kɛ ákʉ̀ mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n bɛ́fàkari nɛ mbɔ ɛnyǔ bǎghɔ̀ nɛ bǎghòk. \v 34 Debhít abhɨ́kɨ́ rɔ nyaka ɛtɔkɔ́ bawú ándɔ́k amfay. Kɛ yímbɔŋ arɛm bɛ, \q1 ‘Ɛta Mandɛm arɛm nyaka ntá Acha wa bɛ́: \q1 “Chɔkɔ́ fá ɛbhe awɔ́nɛm ɛya ndu ɛnɔkɔ́ kɛfɔ, \q1 \v 35 kpátɛ nkʉ bǒmpap abhɛ mámbak mbɔ ɛnɔk ɛnɛ ɔ́chɔkɔ ɔ́nyaŋa bɛkak arɛ́.”’ \p \v 36 “Bo Israɛl mankɛm bábhɔŋ bɛ́rɨŋɨ yɛ sayri bɛ, Yesu mmu be bǎgo ndǔ ɛkotákátí kɛ Mandɛm ákʉ́ yi áchi Acha nɛ Mpɛmɛ yi áyábhɛ́.” \p \v 37 Bághókó nɔ́kɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ Píta arɛmɛ, ɛ́kwɛ́n bɔ́ tɛ antɨ. Babhɛp Píta nɛ bǒnto bachak bɛ, “Bɔ̌ma, chɔŋ sɛ́nkʉ yɛ ná?” \v 38 Píta akɛmɛ bhɔ bɛ, “Yɛ̌ntɨkɨ mmǔ yɛka abhɔŋ bɛ́tɨknsɛm ndǔ bɛbʉ́ bhi nɛ mánjwiti yi ndǔ nnyɛ́n Yesu Kristo bɛ Mandɛm amfoŋori bɛbʉ́ bhi. Mmǔ anɛ ákʉ́ nɔ Mandɛm ǎchyɛ yi Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ mbɔ akap. \v 39 Bariɛp amɛn ayɨ́ŋɨ́ be nɛ bɔ̌bhɛka, nɛ bǒ mankɛm abhɛn bachi nɛkɔ nɛsiɛ. Ayɨ́ŋɨ́ nkwɔ yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ Mandɛm Acha yɛsɛ ábhɨ̀ŋɨ bɛ antwɔ ntá yi.” \p \v 40 Píta arɔk ambɨ bɛ́rɛm baya mɛnyɨŋ bɛ́chák ansɛmti nɔkɔ bhɔ bɛ́ “Fɛrɛ́ ká mmʉɛt ndǔ ntɛmsi anɛ ábhɔ́ŋɔ́ bɛ́twɔ ntá bǒ bɛbʉ́ abhɛn fá ammɨk.” \v 41 Ɛkʉ bo abhɛn mánóko ɛnyɨŋ ɛnɛ Píta arɛmɛ bárɔ́k bájwiti bhɔ. Nɛ bo abhɛn bachɛmɛ nɛ bakoŋo Yesu nywɔp ɛnɔ babhak mbɔ nká ɛ́rát. \v 42 Bachyɛ mmʉɛt ndu bɛ́ghɔ́k mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǒnto Yesu bátɔ̀ŋ. Bɔ́ mankɛm abhɛn manókó babhak ndu nsoŋ amɔt ndǔ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ, ndǔ Nɛnyiɛ Acha nɛ ndu nɛnɨkɨ́mʉɛt. \s1 Nɛpɛ́m bakoŋo Yesu \p \v 43 Bǒnto Yesu bábho bɛkʉ bɛyǎ mɛnyɨŋɨ́ maknkay nɛ bɛrɨŋɨ́ maknkay. Bɛcháy bɛ́kɛ́m bo mankɛm abhɛn bághɔ̀ mɛnyɨŋ ɛbhɔ. \v 44 Nɛ bo abhɛn mánóko mankɛm babhák ɛyɔŋ ɛ́mɔ́t, mánkɔrɛ nɔkɔ mɛnyɨŋ ɛbhap ndǔ nsoŋ amɔt. \v 45 Mpok nɛ mpok, abhɛn bábhɔ́ŋɔ́ mɛnyɨŋ bátì nyaka mánkɔrɛ nɔkɔ nkáp nɛ abhɛn ɛyap ɛ́pú ɛnyu ɛnɛ́ yɛ̌ntɨkɨ mmu wap abhɔŋ ɛnyɨŋ. \v 46 Nɛ yɛ̌ntɨkɨ nywɔp báchɛ̀m nyaka amɛm ɛkɛrákap Mandɛm amɛm Yerúsalɛm ndu mɛ́nɨ́kmʉɛt. Báchɛ̀m nyaka nkwɔ amɛm bɛkɛt ɛbhap ndǔ Nɛnyiɛ Acha nɛ ndǔ mɛnyiɛ́ nɛnyíɛ́ nɛ bɛyǎ maŋák nɛ ntɨ nɛmɔt, \v 47 mámbɨti nɔkɔ Mandɛm. Bǒ mankɛm bághɔ́ ndǔ bakoŋo Yesu bákʉ̀ nɛ báre bhɔ́ŋ maŋák nɛ bhɔ. Nɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛwak Acha ankʉ nɔkɔ bo abhɛn yi ápɛ́mɛ́ mánchɛ́m nɛ bakoŋo bhi. \c 3 \s1 Píta abú mbɛ́ntí \p \v 1 Ɛwak ɛ́mɔt, Píta nɛ Jɔ̌n bare rɔŋ ɛkɛrákap Mandɛm ndu nkárɛ́nká ɛ́rát nɛ ngósí mpok nɛnɨkɨ́mʉɛt. \v 2 Bágháká nɔ́kɔ́ ndǔ nyǔbha anɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ Ɛrɨ́tí Nyǔbha, bághɔ́ mmu anɛ áchí mbɛ́ntí tɛ nɛbhe ɛni arɛ́ chɔ́kɔ́. Yɛ̌ntɨkɨ ɛwak bo bápɔ̀kɔ nyaka yi mámbʉrɛ ndu nyǔbha wu bɛ́ ánɨ́ŋɨ́ nɔ́kɔ́ nkáp ntá bo abhɛn báfʉɛ̀t bɛrɔŋ amɛm ɛkɛrákap Mandɛm mɛnɨkmʉɛt. \v 3 Mbɛ́ntí wu aghɔ nɔkɔ Píta nɛ Jɔ̌n ndǔ báyaŋ bɛfʉɛt mandɔk ɛkɛrákap, abho mɛ́nɨŋɨ bhɔ nkáp. \v 4 Píta nɛ Jɔ̌n báyɨŋɨ yi diíí. Píta arɛm yɛ bɛ, “Yɨŋɨ́ bhɛsɛ!” \v 5 Atɛp bɔ amɨ́k amʉɛt nɛ nkaysi bɛ́ chɔŋ manchyɛ yi ɛnyɨŋ. \p \v 6 Kɛ Píta arɛm bɛ, “Mbɨ́kɨ́ bhɔŋ nkáp, kɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ mbɔ́ŋɔ́ chɔŋ nchyɛ́ wɔ. Ndǔ nnyɛ́n Yesu Kristo mmu Násárɛt, faté kɔ!” \v 7 Akɛ́m yi ndǔ awɔ́nɛm ayoŋ. Tɛ́mté wu, bɛtaŋ Mandɛm bɛ́chwe ndu bɛkak nɛ mɛmɨ̌ bɛkak ɛbhi. \v 8 Adók ate kpɛrɛp, abho bɛkɔ. Are kɔ andokoti nɔkɔ, nɛ ambɨtɨ nɔkɔ Mandɛm, kpát arɔk achwe amɛm ɛkɛrákap nɛ bhɔ. \v 9 Bo mankɛm abhɛn bachi arɛ bághɔ́ yi ndu ákɔ̀ ambɨti nɔkɔ Mandɛm. \v 10 Bárɨ́ŋɨ bɛ yi kɛ áchɔ̀kɔ nɔ́kɔ́ nyaka ndǔ Ɛrɨ́tí Nyǔbha anɛ ɛkɛrákap Mandɛm anɨŋɨ nɔkɔ nkáp. Ɛkʉ bábhák maknkay, nɛ manyu arɔp bhɔ fúfú bɛghɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛfakari. \s1 Píta aghati mbok Yesu amɛm ɛkɛrákap Mandɛm \p \v 11 Mmu wu abhat mmʉɛt nɛ Píta nɛ Jɔ̌n kpát bárɔk baghaka amɛm nɛbhʉɛt ɛkɛrákap Mandɛm anɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ Áchá Sólomon. Bo mankɛm bare rɔŋ arɛ ntiɛ́t ntiɛt bɛghɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fàkari. Babhak maknkay tontó. \v 12 Píta aghɔ nɔkɔ ndǔ bǒbhɔ bákàp bhɔ, arɛm ntá yap bɛ, “Bɔ̌ma, bo Israɛl, ndaká yi bǎchí maknkay, mǎmkpɔkɔ nɔkɔ bhɛsɛ ɛnyu ɛyɔ? Bǎkaysi bɛ chi ndǔ bɛtaŋ ɛbhɛsɛ́ kɛ̌ yí ákɔ̀ nɛ́nɛ kɛ? Nɛ puyɛ̌ chi bɛ sɛ́chày Mandɛm tontó. \v 13 Mandɛm bachǐmbɨ bhɛsɛ, Mandɛm Ábraham nɛ Áisek nɛ Jekɔ́p kɛ achyɛ mǔbɛtok ywi Yesu kɛnókó. Achyɛ́ yi kɛnókó yɛ̌ndu be bǎrɛ̀m nyaka bɛ bǎbhɨkɨ bhɔŋ yɛ̌nyɨŋ bɛkʉ nɛ yi mpok Páílet áyàŋ bɛfɛrɛ yi amɔ. Bǎsɔ́t yi bǎchyɛ́ ntá bǒbati Rom bɛ mángwáy. \v 14 Yesu achí nyaka nyáŋá nɛ chak bɛsí Mandɛm, Yɛ̌ nɔ be kɛka bɛ Páílet ándɔ́ yi andɔk. Bǎrɛ́m bɛ Páílet ándɔ́ chí ngwayti bho andɔk. \v 15 Bǎkʉ́ báwáy yi mmu áchyɛ̀ nɛpɛ́m. Kɛ Mandɛm akʉ yí apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m. Bɛsɛ́ sɛ́ghɔ́ nɛ amɨ́k ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛfakari. \v 16 Yesu kɛ ákʉ́ mbɛ́ntí nɛ áfáté. Ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎghɔ́ nɛ ɛnɛ́ bǎrɨ́ŋɨ́ bɛ ɛfakari, mɛnkɛm bɛ́chí ɛnyu yɔ mbɔnyunɛ sɛ́sɨ́kɨ́ ntɨ nɛ yi. Chí ndu sɛ́sɨ́kɨ́ ntɨ nɛ yí kɛ ɛ́kʉ mbɛ́ntí nɛ áfáté kpɛrɛp mbɔ ɛnyǔ bě mankɛm bǎghɔ́. \p \v 17 “Bɔ̌ma, nɛ́nɛ ndɨ́ŋɨ́ ká bɛ́ be nɛ bǒ batí bhɛka bǎchí nyaka chi amɛm ɛjuri bɛyɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎkʉ́ ntá Yesu. \v 18 Kɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm ákʉ́ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ bhi bághátí bo tɛsáy bɛ, Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò, abhɔŋ bɛghɔ ɛsɔŋɔri, Mandɛm akʉ yɔ ɛfu tɛtɛp.” Tɨ́k yɛ́ ka nsɛm ndǔ bɛbʉ́ ɛbhɛka, mámpɛtnsɛm ntá Mandɛm, bɛ yi amfoŋori bɛbʉ́ ɛbhɛka. \v 19 Mbák mǎnkʉ ɛnyu yɔ, Acha ǎkʉ mǎmbɔŋ mpok nɛywɛ̌mʉɛt ndǔ bɛfóŋó ɛbhɛka, \v 20 antó be Mpɛmɛ yi afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò bɛ ambak Mpɛmɛ yɛka. \v 21 Yí wu chi Yesu mmu ábhɔ́ŋɔ́ bɛbhak amfay nɛ Mandɛm kpátɛ mpok anɛ yi ákʉ̀ mɛnyɨŋ mɛnkɛm mɛ́njíbhírí mɛ́ndɔp bɛkɔ. Barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ Mandɛm mánáŋ bárɛm tɛntɛp bɛ chɔŋ ɛ́mbak ɛnyu yɔ. \v 22 Moses arɛm nyaka bɛ, “Chɔŋ Mandɛm Acha antó be ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ ywi mbɔ ɛnyǔ yi ato mɛ. Nɛ chɔŋ yi ambak mmu ywɛka amɔt nɛ bǎbhɔŋ bɛkʉ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ághàti bhe mǎnkʉ. \v 23 Nɛ chɔŋ ɛmbak bɛ yɛ̌ agha anɛ apu ghok ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ wu, báfap yi nɛ bǒ Mandɛm, mangway. \v 24 Samuɛl nɛ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ abhɛn báfú yi ansɛm, mankɛm bárɛm nyaka nkwɔ́ ɛ̌ti mɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛbhɛ́n bɛ́fàkari manywɔp anɛ́ ɛchɔŋ. \v 25 Mɛnyɨŋ ɛ́bhɛn barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ bárɛ́mɛ́ mɛnkɛm bɛ́yɨŋɨ bhe. Nɛ nku anɛ Mandɛm ányú nyaka nɛ bachǐmbɨ bhɛka, ányu nɛ be nkwɔ́, mbɔnyunɛ arɛm nyaka ntá Ábraham bɛ, ‘Chɔŋ mfʉɛ́t ntá bɛbhárɛ́bhɔ bhɛ ńjɛt manɛrɛ́kɛrɛ́ mmɨk ankɛm.’ \v 26 Ɛ̌ti yɔ kɛ ɛchi bɛ Mandɛm ayap nyaka mǔbɛtok ywi, ayambɨ átó yi chi ntá yɛka bɛ́ ánjɛ́t be ndǔ ákʉ̀ be mandɔ́ nɛpɛ́m bɛbʉ́ ɛnɛka.” \c 4 \s1 Píta nɛ Jɔ̌n bɛsí ɛchɛmɛ́ bo batí ɛtɔk \p \v 1 Ɛnɛ́ Píta nɛ Jɔ̌n bághàti bo mɛnyɨŋ ɛnyu yɔ, mbɔk bachiǎkap Mandɛm nɛ mǔnti babhabhɛri ɛkɛrákap nɛ mbɔk bǒnkwɔ Sádusi bátwɔ́ ntá yap. \v 2 Batɨ ábé bhɔ mbɔnyunɛ Píta nɛ Jɔ̌n bátɔ̀ŋ mángati nɔkɔ bo bɛ́ Yesu apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m bɛtɔŋ bɛ chɔŋ bawú mámpɛtsɛm ndǔ nɛpɛ́m. \v 3 Bákɛ́m Píta nɛ Jɔ̌n bárɔ́k báfe, nɛ tɛ̌ndu beku mɛnaŋ bɛ́gháká nyaka, barɔ bhɔ arɛ tɛ ntɨnywɔp. \v 4 Yɛ̌ nɔ, bɛyǎ bo abhɛn bághókó ɛnyɨŋ ɛnɛ Píta nɛ Jɔ̌n bághátí bhɔ, mánóko. Mpǎy bakoŋo Yesu mankɛm akó aghaka mbɔ nká ɛtay. \p \v 5 Nɛ́yí nɔ́kɔ́, bakɛmɛ́ ɛtɔk nɛ bǒ batí bo Israɛl, nɛ batɔŋ ɛbhé Mandɛm bákɛ́m ɛchɛmɛ amɛm ɛtɔk Yerúsalɛm. \v 6 Ánas mǔngo bachiǎkap Mandɛm, nɛ Káyfas, nɛ Jɔ̌n, nɛ Aleksánda, nɛ bǒnɛrɛ́kɛt mǔngo bachiǎkap báchɛm nɛ bhɔ. \v 7 Básɔ́t Píta nɛ Jɔ̌n bákʉ bɔ́ báte bɛsí bhap, bábhɛ́p yɛ bhɔ bɛ, “Ndu nnyɛ́n agha bákʉ̀ mɛnyɨŋ ɛbhɛn? Agha áchyɛ́ bhe bɛtaŋ bɛkʉ bhɔ?” \v 8 Ndǔ bɛtaŋ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ, Píta akɛmɛ bhɔ́ bɛ, “Bě bakɛmɛ́ ɛtɔk nɛ bǒ batí ɛtɔk, \v 9 mbák bábhɛ̀p bhɛsɛ ɛchɔŋ ɛ̌ti bɛrɨ̌ ɛbhɛn sɛ́kʉ́ ntá mbɛ́ntí-nɛ, nɛ ɛnyǔ ɛ́fákárí kɛ yi ǎtaŋ, \v 10 Bě mankɛm nɛ bo Israɛl mankɛm dɨŋɨ́ ká bɛ chí Yesu Kristo mmu Násárɛt kɛ ákʉ́ mmǔ-nɛ ataŋa. Yí mmu bágó ndǔ ɛkotákátí, kɛ̌ Mandɛm akʉ yí apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m, ndǔ bɛtaŋ ɛbhi kɛ̌ bǎghɔ́ mmǔ-nɛ áté be bɛsí kpɛrɛp. \v 11 Nkúbhɛ́ Yesu kɛ̌ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m ɛ̌ti yi bɛ́: \q1 ‘Ntay ɛnɛ́n bě batě bɛkɛt bǎbyáká, nɔ́ kɛ nɛ́rɔ́bhɛ́ ɛkwap ɛnɛ́ ɛ́kɛ́mɛ́ ɛkɛt.’ \m \v 12 Ndiɛrɛ yí kɛ ákway bɛpɛmɛ bhɛsɛ. Mmu achak apú fá amɨk anɛ Mandɛm achyɛ bɛ ampɛmɛ bhɛsɛ.” \p \v 13 Bo ɛchɛmɛ́ bǒ batí ɛtɔk bághɔ́ nɛtaŋántɨ Píta nɛ Jɔ̌n ndǔ bárɛ̀m kɛpɨ kɛbhɔŋ bɛcháy nɛ ndǔ bághɔ́ nkwɔ bɛ́ bɔPíta báchí chí ndɛ́ndɛmɛ́ bho, nɛ bɛ bɔ bábhɨ́kɨ́ ghɔk ɛkáti, bábhák maknkay. Kɛ bághɔ́ bɛ bɔPíta mánáŋ bákɔ̀ nyaka nɛ Yesu. \v 14 Nɛ ndu bághɔ́ mbɛ́ntí anɛ bákʉ́ yi ataŋa nɛpak Píta nɛ Jɔ̌n, manyu áchók bhɔ. \v 15 Ɛ́kʉ́ bátɛ́n kpɨ́k bɔ́ nɛfí. Bábho bɛsokori mámbɛbhɛ nɔkɔ batɨ bɛ, \v 16 “Chɔŋ sɛ́nkʉ yi nɛ bǒbhɛ́n? Bǒ mankɛm fá ɛtɔk Yerúsalɛm baghɔ ɛrɛmɛ́ ɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛnɛ́ bɔ́ bákʉ́ nɛ sɛ́pú kway bɛtaŋa. \v 17 Kɛ ndu bɛkʉ bɛ mbok anɛ ákɛ́pɛrɛ taka ɛtɔk, sɛ́bhɔŋ bɛya bǒbhɛn batú bɛ bákɛ́pɛrɛ rɛm yɛ̌nyɨŋ ntá mmu ndǔ nnyɛ́n Yesu.” \p \v 18 Bábhɨ́ŋɨ yɛ bhɔ bápɛtnsɛm amɛm áchá. Básɛ́mti bhɔ́ bɛ bakɛpɛrɛ rɛm nɛ bakɛpɛrɛ tɔ́ŋ yɛ̌nyɨŋ ndǔ nnyɛ́n Yesu. \v 19 Kɛ Píta nɛ Jɔ̌n bákɛ́mɛ bhɔ bɛ, “Bě babhɔŋ bɛ́p ká mmʉɛt ɛyɛka ndak anɛ. Ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́chí chak bɛsí Mandɛm chi ɛnɛ́? Bɛ́ghok bhe kɛ chi bɛghok Mandɛm? \v 20 Sɛ́pú kwáy bɛrɔ bɛrɛm ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛn sɛ́ghɔ́ nɛ amɨ́k nɛ sɛ́ghók nɛ batú.” \v 21 Nkwɔ ɛchɛmɛ bǒbati ɛtɔk bapɛt básɛ́mtí nɔ́kɔ́ bhɔ, báfɛrɛ bhɔ amɔ. Bɔ́ kɛbhɔŋ mbi bɛtɛmsi bɔPíta mbɔnyunɛ bǒ mankɛm bákàka nyaka Mandɛm ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛfakari. \v 22 Nɛ mamiɛ́ mbɛ́ntí wu acha nyaka bɛsa bɛpay. \s1 Bakoŋo Yesu mánɨkmʉɛt bɛ Mandɛm anchyɛ bhɔ nɛtaŋántɨ \p \v 23 Báfɛ́rɛ́ nɔkɔ Píta nɛ Jɔ̌n amɔ, bápɛtnsɛm ntá batɨ̌ bǒnkwɔ Yesu, baghati bhɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ bǒbatí ɛkɛrákap Mandɛm nɛ bǒbati ɛtɔk bárɛ́mɛ́ ntá yap. \v 24 Bakoŋo Yesu bághókó nɔ́kɔ́ nɔ, bɔ́ mankɛm babho mɛnɨkmʉɛt ntá Mandɛm mándɛmɛ nɔkɔ bɛ; “Ɛta, wɔ ɔchí Acha, wɔ kɛ ɔ́ghókó mfay nɛ mmɨk, nɛ manyɛ́n nɛ mɛnyɨŋ mɛnkɛm ɛbhɛn bɛ́chí arɛ. \v 25 Wɔ kɛ ɔ́kʉ́ nyaka bɛ mǔbɛtok ywɛ Mfɔ Debhít, chi-mbɨ ywɛsɛ́, ándɛm ndǔ bɛtaŋ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ bɛ: \q1 ‘Ndaká yí bo abhɛn bápú bo Israɛl bábèntɨ nɛ wɔ Mandɛm? \q1 Ndaká yí bǒbhɛn bátè bɛyu ɛbhɛn bɛbhɨkɨ bhɔŋ ntí nɛ nnɛt? \q1 \v 26 Bafɔ̌ mmɨk bátòŋtí mmʉɛt mɛ́nu nɛnu, \q1 bǒbatí ɛtɔk báchɛm nɛbhʉɛt amɔt, \q1 báte ɛyu mɛnu nɛ Mandɛm Acha nɛ Mpɛmɛ yí afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò.’ \p \v 27 “Hɛ́rɔd nɛ Pɔ́ntiɔs Páílet báchɛm nɛ bo Israɛl nɛ mbɔk bo abhɛn bápú bo Israɛl fá amɛm Yerúsalɛm, báte ɛyu antí Yesu mmǔ bɛtok ywɛ anɛ achi nyáŋá. \v 28 Báchɛ́m bɛkʉ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɔ́náŋ ɔ́bhʉ́rɛ́ nyaka bɛ chɔŋ ɛ́mfakari. \v 29 Acha, ghɔ́ yɛ ndǔ bápà bhɛsɛ. Kʉ bɛ bhɛsɛ́ bǒ bɛtok abhɛ, sɛ́ngátí nɔ́kɔ́ bho Ɛyɔŋ ɛyɛ nɛ nɛtaŋántɨ nɛnkɛm. \v 30 Chiɛ́ bhɛsɛ bɛtaŋ bɛbú bǒmame, nɛ bɛtɔŋ bɛrɨŋɨ́ maknkay nɛ bɛkʉ mɛnyɨŋɨ́ maknkay ndǔ nnyɛ́n mǔbɛtok ywɛ Yesu, mmu achi nyáŋá.” \p \v 31 Mánáŋá nɔ́kɔ́ mɛnɨkmʉɛt, nɛbhʉɛt anɛ bɔ bachi arɛ anyɨkɨsi. Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ abhak nɛ bhɔ tontó akʉ bábhó bɛghati Ɛyɔŋ Mandɛm kɛbhɔŋ bɛcháy. \s1 Bakoŋo Yesu bábhak ndǔ nsoŋ amɔt ndǔ mɛnyɨŋ mɛnkɛm \p \v 32 Nkwɔ́ bo abhɛn mánókó Yesu bábhɔ́ŋ ntɨ nɛ́mɔt nɛ nkaysi amɔt. Yɛ̌ mmu wap akɛ rɛm bɛ mɛnyɨŋ ɛbhi bɛ́chí chí ndiɛrɛ ntá yi aywǐntí. Ɛnyɨŋ yɛ̌ntɨkɨ mmu ɛbhak ɛnyɨŋ ɛyap mankɛm. \v 33 Bǒnto Yesu báré ghati bo nɛ bɛtaŋ ɛbhap mɛnkɛm bɛ Yesu Acha apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m, nɛ bɛrɨ̌ndu Mandɛm bɛbhak nɛ bɔ mankɛm tontó. \v 34 Yɛ̌ mmu wap abhɨkɨ chɛ́p nyaka ɛnyɨŋ mbɔnyunɛ abhɛn bábhɔ́ŋɔ́ bakɨ nɛ yɛ̌ chi bɛkɛt, bátì nyaka mɛnyɨŋ ɛbhɔ mántwɔ nɛ nkáp \v 35 mámbʉrɛ bɛsí bǒnto, nɛ bɔ mánkɔrɛ nkáp wu bɛkoŋo nté anɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu wap. \p \v 36 Ɛnyu yɔ kɛ̌ mmǔ anɛ áká nnyɛ́n bɛ Josɛ́f akʉ nyaka. Abhak mmu nnɛrɛ́kɛt Lɛ́vi nɛ mmu ɛtɔk Sáyprɔs. Bǒnto Yesu bádú yí nnyɛ́n bɛ́ Banábas, nɔ́ chí, “Mmǔ anɛ afyɛ́ bo ntɨ.” \v 37 Abhɔ̌ŋ nyaka nkɨ, atí wú, atwɔ́ nɛ nkáp, abhʉrɛ bɛsí bǒnto Yesu. \c 5 \s1 Ananías nɛ Safíra \p \v 1 Kɛ ɛwak ɛmɔt, mmǔ anɛ aka nnyɛ́n bɛ Ananías nɛ ngɔrɛ́ aywi Safíra bátí nɛbhʉ́ɛ́rɛ́mɨk. \v 2 Ananías abhɛsɛ mbɔk nkáp ansɛm. Ngɔrɛ́ aywi arɨŋɨ bɛ yi akʉ nɔ. Asɔt anɛ́ árɔ́bhɛ́ arɔk abhʉrɛ bɛsí bǒnto Yesu. \v 3 Kɛ Píta abhɛp yi bɛ, “Ananías, ndaká yí ɔ́rɔ́ Satan ánkó wɔ́ antí bɛ ɔ́nsé nsé ntá Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ nɛ ɔrɔ mbɔk nkáp anɛ ɔ́tí mmɨk ansɛm? \v 4 Mpok ɔ́bhɨ́kɨ́ re tí yɔ́, mmɨk achi nyaka chi ayɛ. Nɛ mpok ɔ́tí yɔ́ nkáp abhak chi aywɛ. Ndaká yí ɔkaysi bɛkʉ ɛnɛ ɛnyǔ ɛnyɨŋ? Ɔsensé chi ntá Mandɛm, puyɛ̌ ntá nkwǎ!” \v 5 Nɛghók Ananías ághókó bɛyɔŋ ɛbhɛn, akwɛ́n amɨk agú. Bɛyǎ bɛcháy bɛ́kɛm yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ághoko ndak anɛ. \p \v 6 Bɛsak báchwe, mánɛ́p yi nɛ ndɛn, bápɔ́kɔ, barɔk babhɛmɛ. \p \v 7 Ɛ́fʉɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́ mbɔ maŋɔk nywɔp arat, ngɔrɛ́ Ananías achwe anywɔ́p, yi kɛrɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛfakari. \v 8 Píta abhɛ́p yi bɛ, “Ghatí mɛ tɛtɛp, nkáp ankɛm anɛ́ wɔ nɛ nnɛ́m aywɛ bǎtí mmɨk nɛ?” Akɛmɛ bɛ, “Ɛɛ, yɨŋɨ wu ankɛm nɔ.” \p \v 9 Píta arɛm bɛ, “Ná wɔ nɛ nnɛ́m aywɛ bǎká ɛyɔŋ ɛ́mɔt mɛmɔ Ɛfóŋó Mandɛm Acha ɛnyǔ ɛyɔ? Ghok! Bo abhɛn bábhɛ́mɛ́ nnɛ́m aywɛ, báchi afɔ ambǐnywɔp, nɛ chɔŋ mampɔkɔ wɔ nkwɔ.” \v 10 Tɛ́mté wu, Safíra akwɛ́n bɛkak Píta agú. Bɛsak báchwé nɔ́kɔ́ bághɔ́ bɛ agu, bápɔkɔ bafu barɔk babhɛmɛ kɛkwɔt nɛ nnɛ́m. \v 11 Bɛyǎ bɛcháy bɛkɛm bǒnkwɔ Yesu mankɛm nɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu achak anɛ aghoko ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛfakari. \s1 Bǒnto Yesu bákʉ bɛyǎ mɛnyɨŋɨ́ maknkay \p \v 12 Bǒnto Yesu báre kʉ bɛyǎ mɛnyɨŋɨ́ maknkay bɛchak bɛsí bo ndǔ bɛtaŋ Mandɛm. Báre chɛm nɛbhʉɛt amɔt amɛm nɛbhʉɛt ɛkɛrákap anɛ bábhɨ̀ŋɨ nyaka bɛ Acha Sólomon. \v 13 Yɛ̌ mmu achak kɛchɛm nɛ bhɔ ɛ̌ti bɛcháy, kɛ bo báre chyɛ̀ bhɔ kɛnókó. \v 14 Nɛ bɛyǎ bo, baghɔrɛ́ nɛ babhakanɛm, báré noko, manchɛm nɔkɔ mmʉɛt nɛ nkwɔ́ Yesu. \v 15 Ɛ̌ti mɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛbhɛn bǒnto bákʉ̀, bo báré pɔkɔ́ bǒmame mámbʉrɛ nɔkɔ nɛpaká mbi, mbɔk ndu bɛkɔ́k, bachak ndu bɛ̌sak, bɛ́ Píta apɛrɛ́ fʉɛt ndɨkandi ywi ánkwɛ́n mbɔk ayap amʉɛt. \v 16 Bɛyǎ bo bare fu ndǔ bɔ̌bɛtɔk abhɛn bachí kɛkwɔt nɛ Yerúsalɛm, mándɔkɔ nɔkɔ nɛ bǒmame, nɛ abhɛ́n bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ́sɔ̀ŋɔri bhɔ. Bɔ mankɛm bataŋ. \s1 Bǒbatí ɛtɔk bare chyɛ bǒnto Yesu bɛyǎ ɛsɔŋɔri \p \v 17 Kɛ mǔngo bachiǎkap nɛ bǒ mankɛm abhɛn bachi nɛ yi, nɔ chi bǒnkwɔ Sádusi, bábhɔ́ŋ bɛyǎ mpap amɨ́k. \v 18 Bákɛ́m bǒnto báfyɛ́ ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ. \v 19 Kɛ ángɛl Mandɛm atwɔ́ nɛ bɛti, anɛnɛ babhǐnywɔp ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ, asɔt bɔ́ báfú, arɛm bɛ \v 20 “Dɔ́k ká amɛm ɛkɛrákap Mandɛm, mǎnte, mǎngati bo yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛ̌ti nɛpɛ́m nɛkɔ ɛnɛn.” \v 21 Nɛ́yí nɔ́kɔ́, bárɔ́k bachwe amɛm ɛkɛrákap Mandɛm bábhó bɛtɔŋ bo mbɔ ɛnyǔ ángɛl aghati bhɔ. \p Mǔngo bachiǎkap nɛ nkwɔ́ ywi bábhɨŋɨ bǒbati ɛtɔk Israɛl mankɛm, bákɛ́m ɛchɛmɛ, bachyɛ ɛyɔŋ bɛ mandɔ́k mamfɛrɛ bǒnto ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ mantwɔ nɛ bhɔ. \v 22 Babhabhɛri abhɛn ɛkɛrákap báchwɔ́p arɛ, kɛghɔ bhɔ. Bápɛtnsɛm nɛ ɛyɔŋ bɛ, \v 23 “Sɛ́rɔŋ, sɛghɔ babhǐnywɔp femfé, nɛ babhabhɛri nɛfí téé, kɛ sɛ́nɛ́nɛ́ nɔ́kɔ́ babhǐnywɔp, sɛbhɨkɨ ghɔ́ yɛ̌ mmu amɛm.” \v 24 Mǔnti babhabhɛri ɛkɛrákap Mandɛm nɛ bǒ batí bachiǎkap baghoko nɔkɔ nɔ, batí átáka bhɔ amɛm, bare bhɛp mmʉɛt ɛyap ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛfakari nɛ bǒnto Yesu. \v 25 Ɛbhɨkɨ tat, mmu amɔt achwe aghati bhɔ bɛ, “Ghók ká, bo abhɛn bǎfé ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ ɛ́yu, báchí awu amɛm ɛkɛrákap téé bátɔ̀ŋ bo.” \v 26 Mǔnti babhabhɛri ɛkɛrákap nɛ bǒbhi bárɔk basɔt bǒnto, kɛ bákɛ tɔk bɔ́ awɔ amʉɛt ndǔ báchày bɛ bo bákɛ́ tɛmti bɔ́ nɛ batay mangway. \p \v 27 Bápɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́ nɛ bhɔ, bakʉ bɔ baté bɛsí ɛchɛmɛ bǒbati ɛtɔk. Mǔngo bachiǎkap abhɛ́p bɔ́ bɛ \v 28 “Sɛ́yɛp be batu bɛ bǎkɛ́ pɛrɛ rɛm yɛ̌nyɨŋ ndǔ nnyɛ́n mmǔ-nɛ? Yɛ̌ nɔ, bǎtàk mbok Yesu amɛm Yerúsalɛm nkɛm nɛ bǎyàŋ bɛkʉ ɛmbak bɛ bɛsɛ́ kɛ sɛ́kʉ́ báwáy yi.” \p \v 29 Píta nɛ bǒnto Yesu mankɛm bakɛmɛ bɛ, “Sɛ́bhɔŋ bɛghok chi Mandɛm, puyɛ̌ nkwǎŋwaŋ. \v 30 Mandɛm bachǐmbɨ bhɛsɛ́ akʉ Yesu mmu báwáy ndu bago yi ndu ɛkotákátí ampɛtnsɛm ndu nɛpɛ́m. \v 31 Mandɛm akósí yí amfay, afyɛ́ ndǔ nɛbhʉɛt kɛnókó bɛ ambak Mǔntí nɛ Mpɛmɛ, bɛ́ ánchyɛ́ bo Israɛl mbi bɛtɨknsɛm ndǔ bɛbʉ́ bhap Mandɛm amfoŋori bhɔ. \v 32 Sɛ́ghàti bo mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n sɛ́ghɔ́ nɛ amɨ́k mbɔ batísiɛ, nɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ mmu Mandɛm achyɛ́ ntá bo abhɛn bághòk yi achi ntísiɛ nkwɔ.” \p \v 33 Bǒ ɛchɛmɛ bǒbatí ɛtɔk bághókó nɔ́kɔ́ nɔ, batɨ ábe bhɔ tontó. Bábho bɛyaŋ mbi ndu bɛ́way bǒnto Yesu. \v 34 Kɛ mǔnkwɔ Fárisi amɔt, anɛ áká nnyɛ́n bɛ Gamáliɛl, abhak arɛ́. Abhak mmu ɛchɛmɛ́ bǒ batí amɔt nkwɔ́ nɛ ntɔŋ ɛbhé Mandɛm. Bǒ mankɛm báchyɛ̀ nyaka yi kɛnókó. Afate achyɛ ɛyɔŋ bɛ mántɛn kpɨk bǒnto Yesu nɛfí. \v 35 Arɛm yɛ ntá bǒbati ɛtɔk bɛ, “Bo Israɛl, sɔt ka mpok ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ bǎkáysi bɛkʉ nɛ bǒbhɛn. \v 36 Dɨŋɨ́ ká bɛ Tiódas árɛ̀m nyaka bɛ yi achi nnɛ́m mmu. Bǒ mbɔ batí bɛsǎ ɛsa (400) babhak bákoŋo bhi. Báwáy nɔ́kɔ́ yi, bakoŋo bhi bhɔ bátáka, nsóŋó ɛyi amay. \v 37 Ɛ́tárɛ́ nɔ́kɔ́, Júdas mmu Gálili nkwɔ afú mpok básɔ̀t mpǎy bho. Aya mbɔk bho báré koŋo yí. Yi nkwɔ agú, nɛ bɛyǎ bo abhɛn bákòŋo nyaka yi bátáka. \v 38 Bɛ́yɨŋɨ yɛ ndak anɛ, nchí ghati beka bɛ mǎndɔ́ bǒbhɛn, bǎkɛ́ kʉ bhɔ́ yɛ̌nyɨŋ. Mbák nkaysi-nɛ, nɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɔ batɨ̌ bɛkʉ bɛfu chí ntá nkwǎ, chɔŋ mánkwɛn. \v 39 Kɛ mbák bɛfu chi ntá Mandɛm, bǎpú kway bɛchyɛt bhɔ mbi. Bǎkway mbɔŋ bɛghɔ bɛ mánù chí nɛ Mandɛm!” \p \v 40 Bábhɨ́ŋɨ́ nɔ́kɔ́ yɛ bǒnto Yesu, badɛn bɔ, básɛ́mti bhɔ bɛ bákɛ́pɛrɛ rɛm yɛ̌nyɨŋ ndu nnyɛ́n Yesu, barɔ bɔ mándɔ́k. \v 41 Bǒnto báfú bárɔ ɛchɛmɛ bǒbati ɛtɔk bárɔ́k nɛ maŋák mbɔnyunɛ Mandɛm aghɔ bɛ bɔ bakway bo abhɛn bábhɔ̀ŋ kɛyɔ́rɛ́ ɛ̌ti nnyɛ́n Yesu. \v 42 Bɔ kɛrɔ bɛtɔŋ nɛ bɛ́gháti bo Mbok Ndɨ́ndɨ́ bɛ Yesu chi Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò. Báre kʉ nɔ yɛ̌ntɨkɨ nywɔp amɛm ɛkɛrákap Mandɛm nɛ amɛm bɛkɛt ɛbhap. \c 6 \s1 Báyáp bǒbati tándrámɔt bɛ mánkwák bǒnto Yesu \p \v 1 Mpok yɔ, bakoŋo Yesu báre yá mándɔkɔ nɔkɔ chi ambɨ. Bɛ́táŋá bɛ́kwɛ́n. Bo Israɛl abhɛn bárɛ̀m ɛyɔŋ Grik nkwɔ báré nywinti bɛ abhɛn bárɛ̀m chi ndiɛrɛ ɛyɔŋ bo Israɛl bákɔ̀rɛ mɛnyɨŋ yɛ̌ntɨkɨ ɛwak kɛfyɛ́ ntí ndu bɛchyɛ mánkwɛ́sɛ́ bhap. \v 2 Ɛkʉ bǒnto Yesu batí byó nɛ apay bábhɨŋɨ nkwɔ bakoŋo Yesu bárɛm bɛ, “Ɛpú chak bɛ sɛndɔ bɛghati bho Ɛyɔŋ Mandɛm, sɛ́ndɔbhɛ taŋ chi baraká nɛnyɛ́. \v 3 Bɔ̌ma, yap yɛ ka bǒbati tándrámɔt. Bábhɔŋ bɛbhak bo abhɛn bo bárɛ̀m ɛrɨ́rɨ́ ɛ̌ti yap, mámbak bo abhɛn Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ achi nɛ bhɔ sayri, nɛ mámbak barɨŋɨ́ndak. Yap ka bhɔ́. Sɛ́kway bɛchyɛ bhɔ bɛtɨk ɛbhɛn. \v 4 Mbák ɛchi nɔ́, chɔŋ sɛ́mbɔ́ŋ mpok bɛchyɛ mmʉɛt ndǔ nɛnɨkɨ́mʉɛt, nɛ ndu bɛ́ghati bho Mbok Ndɨ́ndɨ́ nɛ ndu bɛ́tɔŋ Ɛyɔŋ Mandɛm.” \v 5 Bǒnkwɔ mankɛm bábhɔ́ŋ maŋák ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛnɛ bǒnto barɛmɛ. Báyáp Stífin mmu amɔt anɛ abhɔŋɔ nɛka nɛ Yesu tontó nɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ achi nyaka nɛ yi mpoknkɛm. Báyap Fílip nkwɔ́, nɛ Prokórɔs, nɛ Nikanɔ́, nɛ Tímɔn, nɛ Pamɛ́nas, nɛ Níkolas, kɛnkɔ anɛ áfú nyaka Antiɔk. Anáŋ áchyɛ̀ nyaka Mandɛm kɛnókó mbɔ ɛnyǔ bo Israɛl bákʉ̀ kɛ ǎnoko Yesu. \v 6 Básɔt bhɔ bɛsí bǒnto Yesu. Bǒnto mánɨkmʉɛt mányáŋa bɔ́ amɔ anti. \p \v 7 Ɛyɔŋ Mandɛm ɛ́re go ɛndɔk nɔkɔ chi ambɨ, nɛ mpǎy bakoŋo Yesu ayá tontó amɛm ɛtɔk Yerúsalɛm. Bɛyǎ bachiǎkap Mandɛm nkwɔ́ báre noko Mbok Ndɨ́ndɨ́. \s1 Bákɛ́m Stífin \p \v 8 Stífin chí mmu anɛ Mandɛm átɔ́ŋ bɛyǎ bɛrɨ̌ndu, achyɛ yí bɛyǎ bɛtaŋ. Stífin akʉ bɛrɛm mɛnyɨŋɨ́ maknkay nɛ atɔ́ŋ bɛrɨŋ bɛsí bo. \v 9 Mbɔk bo báfate bábhó bɛkɛm ɛpʉ́ítí nɛ yi. Bábhak bǒ ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí ɛnɛ bo abhɛn báfɛ́rɛ́ ndǔ kɛsɛm. Ɛnyu ɛyɔ kɛ bábhɨŋɨ nyaka yɔ. Bábhák bo Israɛl abhɛn bafu Síren nɛ mmu Aleksánda. Bɔ́bhɔ nɛ bo Israɛl bachak abhɛn bafu atú Silísha nɛ Esia bare kɛm ɛpʉ́ítí nɛ Stífin. \v 10 Kɛ bɔ kɛkwáy bɛkɛmɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ́mɛ́ nɛ nɛrɨŋɨ́ndak ɛnɛn Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ achyɛ yi. \v 11 Bákú bo mámpu bɛ bághok ndǔ yi árɛ̀m ɛbʉ́bʉ ɛ̌ti Moses nɛ ɛ̌ti Mandɛm. \v 12 Ɛnyu yɔ kɛ̌ mányɨkɨsí batɨ̌ bǒ batí ɛtɔk amɛm, nɛ batɨ batɔŋ ɛbhé Mandɛm, nɛ batɨ bǒ mankɛm. Bákɛ́m yɛ Stífin barɔk bɛsí ɛchɛmɛ bǒ batí ɛtɔk nɛ yi. \v 13 Bátwɔ́ nɛ batísyɛ ákwárɛ́ abhɛn bárɛ́mɛ́ bɛ, “Mmǔ-nɛ apú rɔ bɛrɛm ɛbʉ́bʉ mpoknkɛm ɛ̌ti ɛkɛrákap Mandɛm ywɛsɛ́ nɛ nɛ ɛ̌ti ɛbhé Moses. \v 14 Sɛ́ghok ndǔ yi árɛ̀m bɛ chɔŋ Yesu Mmǔ Násárɛt wu amokoti ɛkɛrákap Mandɛm ɛnɛ, nɛ angupsi bɛpɨŋ ɛtɔk ɛbhɛn Moses árɔ́ ntá yɛsɛ.” \v 15 Bǒ mankɛm abhɛn báchí amɛm ɛkɛrɛ́ manyé chɔkɔ, batɛp Stífin amɨ́k amʉɛt, bághɔ́ bɛ́ bɛsí bhi bɛ́yibhiri bɛrɔbhɛ ghɔɔ chi mbɔ ɛbhɛ́n ángɛl Mandɛm. \c 7 \s1 Kɛpɨ ɛkɛ́n Stífin árɛ́mɛ́ bɛsí bataŋá manyé \p \v 1 Mǔngo bachiǎkap Mandɛm abhɛ́p Stífin bɛ “Ɛchi tɛtɛp bɛ ɔkʉ barak anɛ bárɛ̀m nɔ bɛ ɔkʉ?” \v 2 Stífin akɛmɛ bɛ, “Bɔmá nɛ bɔta, ghók ka mɛ! Mandɛm bɛtaŋ mɛnkɛm abhesi nyaka ntá chi-mbɨ aywɛsɛ́ Ábraham mpok yi achi atú Mɛsopotemia kɛ árɔ̀ŋ ɛtɔk Haran, \v 3 arɛm ntá yi bɛ, ‘Fǎ ɛtɔk ɛyɛ, dɔ̌ nnɛrɛ́kɛt aywɛ dɔ́k atú anɛ mɛ́tɔ̀ŋ chɔŋ wɔ.’ \v 4 Ábraham afa yɛ atú bo Cháldia wu, arɔk achɔkɔ ɛtɔk Háran. Ɛtayi ágú nɔ́kɔ́, Mandɛm akʉ yi afa arɛ́ atwɔ́ ndǔ mmɨk anɛ bǎchí arɛ́ ɛchɔŋ. \v 5 Ábraham abhak fá, yɛ̌ nɔ, Mandɛm kɛchyɛ yí yɛ̌ chí mɔ́nɛbhʉɛ́rɛ́ mmɨk. Afyɛ́ chí bariɛp bɛ́chyɛ mmɨk ntá yi nɛ ntá bɛbhárɛ́bhɔ bhi yɛ̌ndu yi abhɨkɨ bhɔŋ nyaka mmɔ́. \v 6 Mandɛm arɔk ambɨ bɛ́ghati yi bɛ: ‘Chɔŋ bɛbhárɛ́bhɔ bhɛ mámbak mankɔ amɛm ɛtɔk bǒ bachak. Bǒ bhɔ mambʉrɛ bhɔ ndu kɛsɛm, mánchyɛ nɔkɔ bhɔ bɛyǎ ɛsɔŋɔri ndu mamiɛ́ bɛsǎ ɛsa. \v 7 Kɛ chɔŋ nchyɛ́ ntɛ́msí ntá bǒ ɛtɔk ɛnɛ́ bɔ bátòk. Nɛ ansɛm mpok, chɔŋ mámfa mántwɔ, mánchyɛ̀ nɔkɔ mɛ kɛnókó fá.’ \v 8 Mandɛm anyú yɛ nku nɛ Ábraham. Ɛrɨŋɨ́ nku yɔ ɛbhak nɛsiɛ́p anɛ básiɛ̀p bɔ̌babhakanɛm. Ábraham abhé nɔ́kɔ́ yɛ Áisek, asiɛ́p yi mpok yi ágháká manywɔp ánɛn. Áisek ábhé Jekɔ́p, Jekɔ́p abhak chi ntá bɔ̌ bati byo nɛ apay abhɛn báchí nyaka bachǐmbɨ manɛrɛ́kɛt bo Israɛl. \p \v 9 “Bachǐmbɨ bhɔ bábhɔ́ŋ mpabhamɨ́k nɛ mɔ́máyap Josɛ́f. Bátǐ yi mbɔ nsɛm ntá bakɔ̌siɛ, Bɔ́ bárɔ́k ɛtɔk Íjip nɛ yi. Kɛ Mandɛm abhak nɛ yi, \v 10 afɛrɛ yí ndǔ bɛsɔŋɔri ɛbhi mɛnkɛm, atɔ́ŋ yi bɛrɨ̌ndu, nɛ achyɛ́ yi nɛrɨŋɨ́ndak bɛsí Mfɔ Íjip. Mfɔ Íjip achyɛ yi bɛtaŋ amfǎy ɛtɔk Íjip ɛnkɛm, nɛ ɛkɛt ɛyi ɛnkɛm. \v 11 Ansɛm mpok, nsay akwɛ́n ɛtɔk Íjip ɛnkɛm nɛ ɛtɔk Kánǎn. Ɛkʉ ɛsɔŋɔri ɛya ɛcha. Bachǐmbɨ bhɛsɛ kɛkwáy bɛbhɔŋ nɛnyiɛ. \v 12 Jekɔ́p ághókó nɔ́kɔ́ yɛ bɛ nɛnyíɛ́ nɛchi Íjip, ató bachi bhɛsɛ arɛ́. Ɛbhak ndɔŋ anɛ mbɨ anɛ bɔ́ bárɔ́ŋɔ́ Íjip. \v 13 Nɛrɔ́ŋ anɛ bɔ́ bárɔŋɔ arɛ́ ndɔŋ ɛnɛ́ ɛjwi ɛ́páy, Josɛ́f akʉ bɔ̌mayi bárɨŋɨ yí, nɛ Mfɔ Íjip arɨŋɨ nnɛrɛ́kɛt Josɛ́f. \v 14 Josɛ́f ató yɛ bábhɨŋɨ ɛ́táyi Jekɔ́p nɛ bǒnɛrɛ́kɛt ywi mankɛm, batí bɛsa bɛ́rát nsɛm nɛku. \v 15 Jekɔ́p arɔk ɛtɔk Íjip nɛ nnɛrɛ́kɛt ywi ankɛm. Abhak arɛ́ tɛ mpok anɛ yi ágú nɛ bɔ̌bhi bo bachi bachǐmbɨ bhɛsɛ. \v 16 Bápɔ́kɔ́ yi bápɛtsɛm Shɛ́kɛm, bábhɛ́mɛ ndǔ nnɛm ɛnɛn Ábraham ákú nyaka ntá bɔ Hamɔ amɛm ɛtɔk Shɛ́kɛm nɛ nkáp sílbhá. \p \v 17 “Mpok anɛ Mandɛm abhɔŋɔ bɛkʉ bariɛp amɛm yi afyɛ́ nyaka nɛ Ábraham aghaka nɔkɔ kɛkwɔt, mpǎy bo Israɛl abhɛn bachi Íjip bɛpɛt baya tontó. \v 18 Ɛbhak ɛnyu yɔ kpatɛ mmu achak abhak Mfɔ Íjip anɛ abhɨkɨ rɨŋɨ nyaka Josɛ́f. \v 19 Mfɔ wú achyɛ bǒ bhɛsɛ bɛyǎ ɛsɔŋɔri, akʉ bɔtayɛsɛ mándɔ́ bɔ̌bhap nɛfí mángú. \p \v 20 “Mpok yɔ kɛ bábhé Moses. Arɨ́ tontó nɛ Mandɛm akɔŋ yi. Máne yí ɛkɛt ɛtayi ndǔ bataŋ árát. \v 21 Bárɔ́ nɔ́kɔ́ yi nɛfí, mmɔ́ Mfɔ Íjip anɛ ngɔrɛ́, asɔt yi mbɔ mɔ́ywi, ane yi. \v 22 Bátɔ́ŋ yí nɛrɨŋɨ́ kɛpɨ bo Íjip nɛnkɛm, ágó abhak ɛrɨ́tí ndɛmɛ kɛpɨ nɛ nnɛ́m mmu ndu mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi ákʉ̀. \p \v 23 “Ágháká nɔ́kɔ́ mamiɛ́ bɛsa bɛ́páy, nkaysi atwɔ́ yi antɨ bɛ ándɔ́k ángɔ́ bɔ̌mayi, bo Israɛl. \v 24 Ághɔ́ nɔ́kɔ́ ndǔ mmu Íjip ádɛ̀n mmu Israɛl amɔt, arɔk bɛkwak yi. Akɛmɛ kɛ́mbé, kpát awáy mmu Ijip wu. \v 25 Moses akaysi bɛ bǒbhi bárɨŋɨ bɛ́ Mandɛm kɛ átó yi ámfɛ́rɛ́ bhɔ́ ndǔ ɛsɔŋɔri, kɛ bɔ́ kɛrɨŋɨ ɛnyu ɛyɔ. \v 26 Nɛ́yí nɔ́kɔ́, arɔk atɛmɛri ndu bǒbhi, bo Israɛl bati apay mánù. Achwe bɛkʉ bɔ mambak ɛyɔŋ ɛ́mɔt, arɛm bɛ, ‘Ghók ká, bǎchí bǒ mmu amɔt, ndaká yí mánù nɛ batɨ?’ \v 27 Kɛ anɛ áyáŋ ntɨ mpay, apuri Moses, abhɛ́p yí bɛ, ‘Agha ákʉ́ wɔ mfɔ nɛ ntaŋá manyé yɛsɛ́? \v 28 Ɔ́yàŋ bɛ́way mɛ mbɔ ɛnyu ɔ́wáy mmu Íjip ɛ́yú?’ \v 29 Moses ághókó nɔ́kɔ́ nɔ, abʉɛ́ arɔk achɔkɔ ɛtɔk Mídia. Arɛ́ kɛ yi ábháy ngɔrɛ́ abhɔ́ŋ bɔ̌ babhakanɛm bati apay. \p \v 30 “Ɛ́fʉɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́ mamiɛ́ bɛsa bɛpay, ángɛl Mandɛm abhesi ntá yi amɛm baso, kɛkwɔt Njiɛ Sináy. Ángɛl wu abhak amɛm ngó anɛ ádù ndǔ mɔ́nɔk amɔt anɛ ágò ɛbhɨ. \v 31 Ɛnyɨŋ ɛnɛ Moses ághɔ́ ɛkʉ yi abhak maknkay. Nɛ nɛrɔŋ yi árɔ̀ŋ kɛkwɔt bɛyɨŋɨ, aghók Ɛyɔŋ Mandɛm Acha ndu ɛ́rɛ̀m bɛ, \v 32 ‘Mmɛ kɛ nchí Mandɛm bachǐmbɨ bhɛka, Mandɛm Ábraham, Mandɛm Áisek, nɛ Mandɛm Jekɔ́p.’ Nɛ́kóŋó nɛ́kɛ́m Moses, afɛrɛ amɨ́k arɛ. \v 33 Mandɛm Acha arɛm yɛ ntá yi bɛ, ‘Fɛrɛ́ nkwɔbhánya ɛyɛ bɛkak, mbɔnyunɛ nɛbhʉɛ́rɛ́mɨk anɛ ɛ́té nɔ arɛ achi nyáŋá. \v 34 Ngɔ̌ bɛsɔŋɔri ɛbhɛn bǒbha bábhɔ̀ŋ amɛm ɛtɔk Íjip nɛ ngók nɛdǐ kɛbhɔ ɛnap, nɛ nsɛp ntwɔ bɛfɛrɛ bhɔ́ ndǔ ɛsɔŋɔri ɛyɔ. Twɔ́ yɛ́, chɔŋ ntó wɔ Íjip.’ \p \v 35 “Stífin arɔk ambɨ bɛrɛm bɛ, nkúbhɛ́ Moses anɛ bábhɨ́kɨ́ ka nyaka bɛghok yi, nɛ babhɛp yi bɛ, ‘Agha ákʉ́ wɔ mfɔ nɛ ntaŋá manyé ntá yɛsɛ?’ Mandɛm afʉɛt ntá ángɛl anɛ abhesi ntá yi ndu mɔ́nɔk bɛghati yi bɛ ándɔ́k ámbák mǔnti wap nɛ mmu anɛ áfɛrɛ bhɔ ndu ɛsɔŋɔri. \v 36 Moses akʉ mɛnyɨŋɨ́ maknkay, nɛ atɔ́ŋ bɛrɨŋ ɛbhɛn bɛ́tɔ́ŋɔ́ bɛtaŋ Mandɛm amɛm ɛtɔk Íjip. Afɛrɛ bo Israɛl arɛ́, akʉ báfʉɛ́t ndǔ Manyu Chu, nɛ amɛm baso ndǔ mamiɛ́ bɛsa bɛpay. \v 37 Nkúbhɛ́ Moses-nɛ árɛ́mɛ́ nyaka ntá bo Israɛl bɛ, ‘Chɔŋ Mandɛm anchyɛ bhe ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ achak anɛ áfù ndu nkwɔ yɛka mbɔ ɛnyǔ achyɛ mɛ ntá yɛka.’ \v 38 Yí Moses kɛ achi nyaka nɛ́ntɨ́ bachǐmbɨ bhɛsɛ́ nɛ ángɛl Mandɛm amɛm baso. Mpok yɔ, ángɛl Mandɛm árɛ́m kɛpɨ ntá yi ndu Njiɛ Sináy, akʉ yi arɨŋɨ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm áyàŋ yí ankʉ sɛndɨŋɨ, nɔ́ chí Ɛyɔŋ Mandɛm ɛnɛ́ ɛ́chí tɛtɛp mpoknkɛm. \p \v 39 “Kɛ bachǐmbɨ bhɛsɛ kɛka bɛghok yi. Bápúri yi batɛn nɛpak, kɛ bápɛ́tnsɛm Íjip amɛm batɨ̌-yap. \v 40 Ɛ́kʉ́ barɛm ntá Arɔn bɛ, ‘Ghokó bɔmandɛm ntá yɛsɛ, bɛ mandɔkɔ nɔkɔ bhɛsɛ ambɨ. Mbák chi Moses mmu áfɛ́rɛ́ bhɛsɛ ɛtɔk Íjip, sɛbhɨkɨ rɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛfakari nɛ yi.’ \v 41 Bághóko ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi mbɔ mɔ́mpɔŋ, bare chyɛ yɔ akabhɛ́ nya, nɛ mányíɛ́ ɛpa ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛnɛ baghoko nɛ amɔ. \v 42 Kɛ Mandɛm atɨknsɛm ntá yap akpɨk arɔ bɔ mánchyɛ̀ nɔkɔ kɛnókó ntá mmok, nɛ ntaŋ nɛ mambě mfay mbɔ bɔmandɛm abhap, mbɔ ɛnyu ɛchi amɛm bɛkáti barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ bɛ, \q1 ‘Bo Israɛl! Mpok anɛ bǎkɔ̀ amɛm baso ndǔ mamiɛ́ bɛsa bɛ́páy, ntá yá kɛ̌ báwày nyaka nnya mánchyɛ̀ nɔkɔ akap kɛ? \q1 \v 43 Bǎpɔkɔ nyaka ɛ́tɛm ɛnɛ́ mandɛm nsé anɛ áká nyɛ́n bɛ Mɔ́lɔk. \q1 Nɛ nɛmbe ɛnɛn mandɛm nsé Ráfan. \q1 Nɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎghókó ndu bɛchyɛ bhɔ kɛnókó. \q1 Ɛ̌ti yɔ, chɔŋ mfɛ́rɛ́ be ntó ɛtɔk ɛ́chák bɛfʉɛt Bábilɔn.’ \p \v 44 “Stífin arɔk ambɨ bɛ́rɛm bɛ Bachǐmbɨ bhɛsɛ́ babhɔ̌ŋ nyaka ɛ́tɛm amɛm baso ɛnɛ́ ɛ́tɔ́ŋ bɛ́ Mandɛm achí nɛ bhɔ. Moses aghókó nyaka yɔ ɛ́bhák mbɔ ɛnyǔ Mandɛm aghati yi, nɛ nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ Mandɛm átɔ́ŋ yi amfay Njiɛ Sináy bɛ ɛbhɔŋ bɛbhak. \v 45 Ansɛm mpok, bachǐmbɨ bhɛsɛ́ bárɔ yɔ́ ntá bɔ̌bhap. Bápɔ́kɔ́ yɔ́ mpok bákɔ̀ nɛ Jóshua. Mandɛm abók bo abhɛn báchí arɛ bɛsí bɔtayɛsɛ, basɔt mmɨk. Ɛ́tɛm ɛyɔ ɛ́bhák arɛ́ tɛ mpok anɛ Debhít achi mfɔ. \v 46 Mandɛm atɔ́ŋ Debhít bɛrɨ̌ndu. Anɨkmʉɛt ntá Mandɛm Jekɔ́p bɛ andɔ yi anté ɛkɛt ntá yi. \v 47 Sólomon kɛ áté ɛkɛt ɛyɔ ntá Mandɛm. \v 48 Yɛ̌ nɔ, Mandɛm Acha apu chɔkɔ ndǔ bɛkɛt ɛbhɛ́n bo bate nɛ amɔ. Ɛ́chí mbɔ ɛnyǔ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ árɛ́mɛ́ bɛ Mandɛm arɛm bɛ, \q1 \v 49 ‘Mfay chí ɛnɔkɔ́ kɛfɔ ɛya, \q1 nɛ mmɨk chi ɛrwɔ ɛnɛ mɛ́sɨ̀kɨ bɛkak arɛ. \q1 Ntɨkɨ ɛnyǔ ɛkɛt ɔ́kway bɛte ntá ya? \q1 nɛbhʉɛ́t anɛ mɛ̌kwáy bɛywemʉɛt achí nɛ fá? \q1 \v 50 Pú amɔ́ ya kɛ ághókó mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm-ɛ?’ \p \v 51 “Bɛ́rɔŋ ndǔ ngwɛ́nti, Stífin arɛm bɛ, ‘Bě bo nɛtaŋántɨ, bě bo bǎpu noko Mandɛm nɛ bǎpú ghok ɛyɔŋ ɛyi. Bǎchɛt Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ mbi mbɔ bachǐmbɨ bhɛka. \v 52 Ntɨkɨ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ bachǐmbɨ bhɛka bábhɨ́kɨ́ chyɛ ɛsɔŋɔri? Nɛ báwày nyaka barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ Mandɛm abhɛn bárɛ́mɛ́ mbɨ mbɨ bɛ, Mmɔ̌ bɛtok anɛ achí chak bɛsí Mandɛm ǎtwɔ̀. Yí wu kɛ bǎtí nɛ bǎwáy. \v 53 Bě kɛ̌ Moses ásɔ́rɛ́ ɛbhé Mandɛm ntá bɔángɛl achyɛ ntá yɛka, yɛ̌ nɔ, bǎbhɨ́kɨ́ bhʉɛrɛ yɔ́.’” \s1 Báwáy Stífin nɛ batay \p \v 54 Bo ɛchɛmɛ bǒ batí ɛtɔk bághókó nɔkɔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Stífin árɛ̀mɛ, batɨ ábé bɔ tontó, amɨ́k apěti anti. \v 55 Kɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ achi nyaka nɛ Stífin tontó. Ayoŋ amɨ́k ayɨŋɨ mfay, aghɔ́ bɛdiɛ́rɛ́ Mandɛm, nɛ Yesu téé ndǔ nɛbhʉɛt kɛnókó Mandɛm, \v 56 Stífin arɛm bɛ, “Ghók ka! Ngɔ ndǔ mánɛ́nɛ́ mbǐnywɔp ɛtɔkɔ́ mfay, Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm abhak téé ndǔ nɛbhʉɛt kɛnókó ɛbhe awɔ́nɛm Mandɛm.” \v 57 Kɛ bábhó bɛbɨk ɛ̌ri, báchók batú nɛ amɔ, bádú bárɔ́k bákɛ́m yi. \v 58 Báyá yi báfú ɛtɔk nɛ yí, bátɛ́mti yi nɛ bɛtay bawáy. Batísiɛ bɛtábhá báfɛ́rɛ nkú mfǎmʉɛt ɛyap, barɔ ntá ɛsakámu amɔt bɛ ambabhɛri nɔkɔ. Ɛsakámu wu aka nnyɛ́n bɛ Sɔ̌l. \v 59 Mpok bátɛ̀mti Stífin nɛ batay, anɨkmʉɛt bɛ, “Yesu Acha, sɔt Ɛfóŋó ɛya!” \v 60 Akwɛ́n atɛp mánɛ́n amɨk, arɛm nɛ ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ bɛ, “Acha, foŋori bhɔ bɛbʉ́ ɛbhap ɛbhɛn.” Árɛ́mɛ́ nɔ́kɔ́ nɔ, asɛbhɛ. \c 8 \nb \v 1 Sɔ̌l abhak arɛ́ téé, aka bɛ́ ɛrɨ mángwáy Stífin. \s1 Sɔ̌l are chyɛ bǒnkwɔ bɛyǎ nɛnyok \p Bɛ́bhó ɛwak ɛyɔ, báré chyɛ nkwɔ Yesu abhɛn báchí Yerúsalɛm bɛyǎ nɛnyok. Ɛkʉ bɔ́ mankɛm bábʉɛ́ bataka atú ɛtɔk Judɛ́ya nɛ átú Samária ankɛm. Ɛrɔp chi bǒnto Yesu bɔ́bhɔ́ amɛm ɛtɔk Yerúsalɛm. \v 2 Baway nɔkɔ Stífin, mbɔk bo abhɛn báchyɛ̀ Mandɛm kɛnókó bápɔ́kɔ yi bárɔ́k bábhɛ́mɛ, nɛ bádi yi tontó. \v 3 Mbák chi Sɔ̌l, are yáŋ mbi mɛ́nɛ́mɛ bǒnkwɔ Yesu. Ɛ́kʉ abho bɛ́chwé ɛkɛt nɛ ɛkɛt anja nɔkɔ abhɛn mánókó, baghɔrɛ́ nɛ babhakanɛm, amfyɛ nɔkɔ ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ. \s1 Bɛyǎ bǒ-Samaria mánóko mpok Fílip aghati bɔ Mbok Ndɨ́ndɨ́ \p \v 4 Bakoŋo Yesu abhɛn bábʉɛ̀ bátáka mbankɛm báre kɔ mángati nɔkɔ Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Yesu. \v 5 Anɛ bábhɨŋɨ bɛ Fílip arɔk ɛtɔk ɛ́gho atú Samária angati nɔkɔ mbok ɛ̌ti Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò. \v 6 Akʉ mɛnyɨŋɨ́ maknkay arɛ́. Bo baghɔ nɔkɔ nɔ, bɛyǎ bhap báre tá batú sayri ndu bɛghok mɛnyɨŋ ɛbhɛn yí árɛ̀m. \v 7 Bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ ɛbhɛ́n bɛ́sɔ̀ŋɔri bo bɛ́re rɔ bhɔ mɛ́mbɨkɨ nɔkɔ nɛ ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ. Bɛyǎ bo abhɛn bachi bhʉrɛ́ nɛ bakɛm bátaŋ nkwɔ. \v 8 Ɛkʉ bɛyǎ maŋák abhak nɛ bǒ ɛtɔk ɛgho Samária ɛyɔ. \p \v 9 Mmǔfú anɛ áká nnyɛ́n bɛ́ Símun achí nyaka ɛtɔk ɛyɔ nkwɔ. Abhak mǔnjɔ. Anaŋ ákʉ̀ nyaka mɛnyɨŋ ɛbhɔ ndu ɛrɔri mpok, andɛmɛ nɔkɔ bɛ́ yí achí ɛtaŋtí mmu. Bǒ Samária babhak maknkay bɛ́ghɔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi ákʉ̀. \v 10 Bɔ mankɛm, manɛ́m bo nɛ ndɛ́ndɛ́mɛ́ bho bare tá batú bɛghok mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi ághàti bhɔ, mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Mmǔ-nɛ chi mmu Mandɛm anɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ Ɛtaŋtǐ mʉ.” \v 11 Barak mandɛm nsé anɛ yi ákʉ̀ ndu ɛrɔ́ri mpok, akʉ bo báre ta batú bɛghók mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi árɛ̀m. \v 12 Fílip átwɔ́ nɔ́kɔ́ nɛ Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti ɛnyu Mandɛm abhak nɛ bǒbhi mbɔ Mfɔ wap nɛ ɛ̌ti Yesu Kristo, baghɔrɛ́ nɛ babhakanɛm bábho mɛ́nóko mándɔkɔ nɔkɔ bɛ mánjwiti bhɔ́. \v 13 Yɛ̌ Símun nkwɔ́ anoko bájwíti yí. Bájwítí nɔ́kɔ́ yí, abhat mmʉɛt nɛ Fílip, ankoŋo nɔkɔ yi yɛ̌ntɨkɨ ɛbhak. Nyu arɔp yi fuu ɛ̌ti bɛrɛmɛ mɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛbhɛ́n Fílip ákʉ̀, nɛ ɛ̌ti bɛrɨŋ ɛbhɛ́n Mandɛm áfʉɛ̀t ntá Fílip antɔŋ nɔkɔ. \p \v 14 Bǒnto abhɛn Yerúsalɛm bághoko nɔkɔ bɛ bǒ-Samaria mánoko Ɛyɔŋ Mandɛm, bátó Píta nɛ Jɔ̌n arɛ́. \v 15 BɔPíta bachwɔp nɔkɔ Samária, bare nɨkmʉɛt bɛ́ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ántwɔ ntá bo abhɛn mánóko Yesu. \v 16 Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ abhɨkɨ re twɔ nyaka ntá yɛ̌ mmu wap. Yɛ̌ nɔ, manaŋ bajwiti nyaka bhɔ ndǔ nnyɛ́n Yesu Acha. \v 17 Píta nɛ Jɔ̌n mányáŋa amɔ́ antí bǒbhɛn manɨkmʉɛt, Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ atwɔ́ abhak nɛ bhɔ. \p \v 18 Símun ághɔ́ nɔ́kɔ́ bɛ́ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ atwɔ achi nɛ bhɔ́ ndǔ bǒnto mányáŋá bɔ amɔ antí, afɛrɛ nkáp bɛ́chyɛ bǒnto, \v 19 arɛm bɛ, “Kʉ ká mɛnkwɔ́ mbɔ̌ŋ bɛtaŋ bɛ́ yɛ̌ agha anɛ nyáŋá yi amɔ́ anti Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ántwɔ́ ntá yi.” \v 20 Kɛ Píta akɛmɛ yi bɛ, “Ɛghori ɛ́mpɔ́kɔ́ wɔ́ nɛ nkáp aywɛ! Ɔkáysí bɛ́ ɔ̌kwáy bɛ́ku akap Mandɛm nɛ nkáp na? \v 21 Dɨŋɨ́ bɛ́ ɔbhɨ́kɨ́ bhɔ́ŋ yɛ ɛnyɨŋ ndu bɛtɨk ɛbhɛsɛ́ mbɔnyunɛ ntɨ ɛnɛ nɛ́pú chak bɛsí Mandɛm. \v 22 Ndu ɛchi nɔ, tɨ́k nsɛm ndǔ nkaysi bɛbʉ́ anɛ achi wɔ antɨ ɔ́nɨkmʉɛt ntá Mandɛm Acha. Ngufú chɔŋ amfoŋori nkaysi anɛ achi wɔ antɨ. \v 23 Ngɔ bɛ́ ɔbhɔŋ ɛpɔ̌ mpabhamɨ́k nɛ ɔ́kwɛ̌n nsɛm antɛn bɛbʉ́.” \v 24 Símun aghoko nɔkɔ nɔ, akɛmɛ Píta nɛ Jɔ̌n bɛ, “Bɔta, nɨk ka Mandɛm mmʉɛt ɛ̌ti ya bɛ́ yɛ̌nyɨŋ ɛ́mɔt ɛnɛ bǎrɛ́mɛ́ ɛ́kɛ́ fakari nɛ mɛ.” \p \v 25 Mánáŋá nɔ́kɔ́ bɛ́ghati bo mbok Yesu nɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi akʉ ntá yap, bárɔ́ bare pɛtnsɛm Yerúsalɛm. Báre téé ndǔ bɔ́bɛtɔk Samária mangati nɔkɔ bo Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Yesu. \s1 Mmu Ɛtǒpia anoko Yesu \p \v 26 Kɛ ángɛl Acha atwɔ́ arɛm ntá Fílip bɛ, “Faté sɛp ndǔ ɛsɨ́ mbi anɛ áfù Yerúsalɛm árɔ̀ŋ Gása”. \v 27-28 Fílip afate abho bɛ́rɔŋ. Ɛ́fákari bɛ́ mmǔ Ɛtǒpia amɔt anɛ afú Yerúsalɛm ndǔ mɛnɨkmʉɛt ápɛtnsɛm ɛtɔk ɛyi amɛm ɛ́kárɨk ɛnɛ mpɔŋɔ́ndɨ́k ɛ́yà. Abhak mǔngo Ɛtǒpia anɛ baghaka nɛ yi kɛ akɛmɛ nyaka ɛfɨŋɨ́ ɛkɛrɛ́ nkáp mbɔ mmu anɛ baghaka yi apu kway nyaka bɛchɛm nɛ bo abhɛn mfɔ ngɔrɛ́ \f + \fr 8:27-28 \ft Mfɔ ngɔrɛ́ ǎkɛ̀m nyaka baraká kɛfɔ ntá mɔ́ywi mmu bo básɔ́rɛ́ nyaka mbɔ mɔ́nyɔ́mok.\f* Mfɔ Ɛtǒpia wu aka nnyɛ́n bɛ Kándas. Ɛnɛ́ yí áchi amɛm ɛkarɨk ɛyi árɔ̀ŋ, are pay ɛkáti ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Aisáya. \v 29 Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ aghati Fílip bɛ, “Dɔ́k awu kɔ nɔ́kɔ́ kɛ́kwɔ́t nɛ ɛkarɨk ɛyɔ.” \v 30 Fílip ajɛt arɔk kɛkwɔt nɛ yɔ́, aghók ndǔ mmu wu ápày ɛkáti ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Aisáya. Abhɛ́p yí bɛ, “Ɔ̌bhɔŋ nɔ nɛjwǐmɛm ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɔ́pày?” \v 31 Mǔngo Ɛtǒpia wu akɛmɛ bɛ, “Mɛ̌kwáy bɛjwimɛm ná ɛnɛ́ yɛ̌ mmu ábhɨ́kɨ́ nɛ́nɛ angati mɛ?” Abhɨŋɨ yɛ Fílip ánkó ánchɔ́kɔ́ nɛ yí amɛm ɛ́kárɨ́k. \v 32-33 Ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ápày ndǔ Ɛkáti Mandɛm ɛbhak bɛ́: “Achí nyaka mbɔ ághɔ́ŋɔmɛ́n anɛ bakɛmɛ bárɔŋ bɛway, mbɔ mɔ́nkwɔmɛ́n anɛ báfɛ̀rɛ ɛmɛnɛ ɛyi, yɛ̌ bɛbɨk yɔ kɛbɨk. Akɛ nɛ́nɛ ɛyɔŋ. Báyɔ́rɛ yi, bataŋ yi, bákpɔ́t nyé ɛni, bachyɛ yi ɛsɔŋɔri ndɛ́ndɛm. Agha ákway bɛtɔŋ bɛ, Yɨŋɨ́ mɔ̌wa nɛ́, ɛnɛ́ bákpɔ́rɛ́ nɛpɛ́m ɛni ambɨ ambɨ fá amɨk?” \v 34 Mǔngo wu abhɛ́p Fílip bɛ, “Ɛ̌tá, ghati mɛ́, ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ asɨ̌ŋ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ̀m nɔ́ ɛ̌ti agha? Arɛm nɔ chí ɛ̌ti mmu áchák kɛ ɛ̌ti mmʉɛt ɛyi?” \v 35 Fílip abho ndǔ nɛbhʉɛt ɛkáti Aisáya wu agháti mǔngo Ɛtǒpia Mbok Ndɨ́ndɨ́ Yesu. \v 36 Báre kɔ mándɔkɔ nɔkɔ. Bágháká nɔ́kɔ́ ndǔ nɛbhʉɛt anɛ manyiɛp achi, arɛm ntá Fílip bɛ, “Yɨŋɨ́ manyiɛp. Ntí achí anɛ bábhɨkɨ bhɔ́ŋ bɛ́jwiti mɛ?” \v 37 [Fílip akɛmɛ yí bɛ, “Mbák ɔ́sɨ́kɨ́ ntɨ ɛnɛ nɛnkɛm nɛ Yesu, mɛ̌kwáy bɛ́jwiti wɔ.” Mmǔ wu akɛmɛ yí bɛ́ “Nnókó bɛ Yesu Kristo chí Mmɔ Mandɛm.”] \v 38 Mǔngo wu achyɛ yɛ ɛyɔŋ bɛ́ mánkʉ ɛ́kárɨk ɛ́nté. Ɛ́té nɔ́kɔ́, bɔ́ nɛ Fílip básɛp báchwe anyɛ́n, Fílip ajwiti yí. \v 39 Báfú nɔ́kɔ́ anyɛ́n, Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ afɛrɛ Fílip arɛ́, mǔngo Ɛtǒpia wu kɛpɛrɛ ghɔ́ yi. Yɛ̌ nɔ, arɔk ambɨ nɛ nɛkɔ ɛni nɛ maŋák. \v 40 Fílip ápɛ́rɛ yɨŋɨ arɔp chí ɛtɔk Asótus. Abho bɛ́ghati Mbok Ndɨ́ndɨ́ arɛ. Arɔk ambɨ bɛ́kʉ nɔ ndu bɔ̌bɛtɔk mankɛm abhɛn báchi ambi kpátɛ mpok yi aghaka Seséria. \c 9 \s1 Sɔ̌l ayibhiri abho bɛkoŋo Yesu \r (Bk 22.6-16, 26.12-18) \p \v 1 Mpok ɛyɔ nkɛm, Sɔ̌l arɔk ambɨ bɛpa bɛ yi abhɔŋ bɛway bakoŋo Yesu. Arɔk ntá mǔngo bachiǎkap Mandɛm, \v 2 aghati yi bɛ anchyɛ yi bɛkáti ɛbhɛ́n bɛ́chyɛ yi bɛtaŋ bɛrɔŋ Damáskɔs ndu bɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛt bo Israɛl bɛ́ mbák ángɔ́ bakoŋo Mbi Yesu arɛ́, ankwáy bɛ́kɛ́mti bhɔ́, baghɔrɛ́ nɛ babhakanɛm, angwɔ́t, andɔk Yerúsalɛm nɛ bhɔ́. \v 3 Sɔ̌l afa yɛ are rɔ́ŋ. Agháká nɔ́kɔ́ kɛ́kwɔ́t nɛ Damáskɔs, bɛdíɛ́rɛ́ bɛfú amfay tɛ́mchok bɛsɛp bɛ́káp yi. \v 4 Sɔ̌l akwɛ́n amɨk, aghók ɛyɔŋ ɛnɛ́ ɛ́bhɛ̀p yi bɛ, “Sɔ̌l, Sɔ̌l, ndaká yí ɔ́chyɛ̀ mɛ nɛnyok?” \v 5 Sɔ̌l akɛmɛ bɛ, “Acha, chí wɔ agha?” Ɛyɔŋ ɛyɔ ɛ́kɛ́mɛ yí bɛ, “Mmɛ Yesu kɛ ɔ́kòŋo gbɔkɔ́gbɔkɔ ɔnchyɛ nɔkɔ nɛnyok. \v 6 Kɛ faté, dɔ́k amɛm ɛtɔk ɛgho. Chɔŋ mángati wɔ́ arɛ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɔ́bhɔ́ŋɔ́ bɛ́kʉ.” \v 7 Bǒ abhɛn bákɔ̀ nyaka nɛ Sɔ̌l, bághók ɛyɔŋ ɛyɔ, kɛ bɔ kɛghɔ yɛ̌ mmú. Báte manyu chochok. \v 8 Sɔ̌l afate amɨk, anɛnɛ amɨ́k, kɛ yi kɛkwáy bɛghɔ mbaŋ. Bákɛ́m yi ndu awɔ, baya barɔk ɛtɔk Damáskɔs. \v 9 Abhak arɛ́ ndǔ manywɔp árát, yi kɛkwáy bɛghɔ mbaŋ. Mpok yɔ nkɛm yi kɛnyiɛ nɛnyíɛ́, yɛ̌nyɨŋ yi kɛ nyu. \p \v 10 Nkoŋo Yesu amɔt achi nyaka Damáskɔs anɛ áká nnyɛ́n bɛ́ Ananías. Aghɔ́ kɛnɔ́ amɨ́k ántífú ndu Yesu Acha abhɨŋɨ yí bɛ, “Ananías.” Aka arɛm bɛ, “Acha, ghɔ́ mɛ́ nɛ.” \v 11 Acha aghati yi bɛ, “Faté dɔ́k ndu nkɔngɔ-ɛtɔk anɛ́ bábhɨŋɨ bɛ́ Téé. Ɔ́náŋ ɔ́nchwɔp ndǔ ɛkɛt Júdas bɛ́p mmu Tásɔs anɛ áká nnyɛ́n bɛ́ Sɔ̌l. Achí arɛ́ ǎnɨ̀kmʉɛt. \v 12 Nɛ ndǔ kɛnɔ́ amɨ́k ántí fúú, aghɔ́ mmu anɛ bábhɨŋɨ bɛ́ Ananías, ndu áchwé anywɔ́p. Anyaŋa amɔ anti ywi bɛ́ ámpɛt ankway bɛghɔ mbaŋ.” \v 13 Ananías akɛmɛ bɛ, “Acha, bɛyǎ bo bághátí mɛ mbok Sɔ̌l wu nɛ bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi ákú ntá bǒbhɛ awu Yerúsalɛm. \v 14 Bǒbatí bachiǎkap Mandɛm báchyɛ́ yí bɛtaŋ, nɛ atwɔ fá chi bɛ́kɛmti bǒbhɛ.” \v 15 Kɛ Yesu Acha aghati yi bɛ, “Dɔ́k mbɔnyunɛ njap yí ámbák mʉ̌bɛtɨk awa, bɛ́ ándɔk ángati bo abhɛn bápú bo Israɛl, nɛ bafɔ bhap, nɛ bo Israɛl ɛ̌ti ɛya. \v 16 Chɔŋ mɛmbɔŋ ntɔŋ yí ɛsɔŋɔri ɛnkɛm ɛnɛ́ yí ábhɔ́ŋɔ́ bɛghɔ ɛ̌ti ya.” \v 17 Ananías árɔ́ yɛ arɔk áchwé amɛm ɛkɛt ɛnɛ́ Sɔ̌l áchi arɛ. Anyaŋa yí amɔ ántí arɛm bɛ, “Sɔ̌l, manɔ́, mbɔŋ Yesu Acha mmu abhésí ntá yɛ ankɔŋɔmbi mpok ɔ́twɔ̀ fá, kɛ átó mɛ́ nkʉ́ ɔ́mpɛt ɔ́ngɔ́ mbaŋ nɛ bɛ́ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ambak nɛ wɔ.” \v 18 Tɛ́mté wu ɛbhak ntá Sɔ̌l mbɔ bɛ mɛnyɨŋ mbɔ bɛfabhɛ́ nsi bɛfu yí amɨ́k bɛkwɛnti. Apɛt abho bɛghɔ mbaŋ. Afate yɛ arɔk bájwíti yi. \v 19 Anyíɛ́ nɛnyíɛ́ bɛtaŋ ɛbhi bɛ́pɛ́tnsɛm. \s1 Sɔ̌l abho bɛ́gháti mbok Yesu ɛtɔk Damáskɔs \p Sɔ̌l abhak Damáskɔs nɛ bakoŋo Yesu ndu mpǎy manywɔp. \v 20 Abho yɛ bɛ́rɔ́ŋ ndǔ bɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛt bo Israɛl tɛ́mté angati nɔkɔ bo ɛ̌ti Yesu bɛ́, “Yesu áchí Mmɔ Mandɛm.” \v 21 Bǒ mankɛm abhɛn bághókó yi, bábhák maknkay, mámbɛbhɛ nɔkɔ batɨ bɛ, “Pú nkúbhɛ́ mmǔ-nɛ kɛ ákɔ̀ nyaka angʉɛbhɛ nɔkɔ nɛnu nɛ bo abhɛn bábhɨ̀ŋɨ nnyɛ́n Yesu awu Yerúsalɛm nɛ? Atwɔ fá chí bɛ́ ánkɛ́mtí bo Yesu angwɔt, ansɔt ampɛtnsɛm nɛ bhɔ Yerúsalɛm. Atwɔ fá ndu bɛkɛmti bhɔ bɛ ansɔt ampɛtnsɛm nɛ bhɔ́ ntá bǒ batí bachiǎkap Mandɛm.” \v 22 Yɛ̌ nɔ, Sɔ̌l are tɔ́ŋ Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Yesu andɔk nɔkɔ chí ambɨ. Are fʉɛ́t ndu bɛyǎ babhi bɛtɔŋ kpoŋoroŋ bɛ́ Yesu kɛ áchí Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò ɛnyunɛ́ bo Israɛl abhɛn báchí Damáskɔs bábhɨkɨ kwáy bɛkɛm kɛfe nɛ yí. \v 23 Ɛfʉɛrɛ nɔkɔ bɛyǎ manywɔp, bǒbati bo Israɛl báté ɛyu bɛway Sɔ̌l. \v 24 Sɔ̌l arɨŋɨ nkaysi yap. Báre noŋ yi bɛti nɛ ngósí ndu manyǔbhá anɛ Damáskɔs bɛ mpok yi áyàŋ bɛfʉɛt, mankɛm yí mangway. \v 25 Kɛ bɛti mɛ́mɔt, bakoŋó Sɔl basɔt yi báfyɛ́ amɛm ɛkay bákʉ yi áfʉɛ́t ndǔ mbok anɛ́ áchi ndǔ nkok anɛ ákábhɛ́ ɛtɔk, básɛ́bhɛ yi amɨk ansɛm ɛbhá. Abʉɛ́. \s1 Sɔ̌l apɛtnsɛm Yerúsalɛm \p \v 26 Sɔ̌l apɛtnsɛm Yerúsalɛm are mɔ bɛ́chɛm mmʉɛt nɛ bakoŋo Yesu arɛ́, kɛ bɔ́ kɛnoko bɛ yi achi nkoŋo Yesu. Báre chay mámbʉɛ nɔkɔ yí. \v 27 Kɛ mmu amɔt anɛ aka nnyɛ́n bɛ Banábas asɔt yí arɔk ntá bǒnto Yesu. Aghati bhɔ ɛnyǔ Sɔ̌l aghɔ Yesu Acha ambi mpok yi árɔ̀ŋ Damáskɔs nɛ ɛnyǔ Yesu árɛ́mɛ́ kɛpɨ nɛ yi. Aghati nkwɔ́ bɔ́ ɛnyǔ Sɔ̌l átɔ́ŋ Ɛyɔŋ Mandɛm kpoŋoroŋ ndu nnyɛ́n Yesu awu Damáskɔs kɛbhɔ́ŋ bɛcháy. \v 28 Bɛbho yɛ mpok yɔ, achɛm mmʉɛt nɛ bakoŋo Yesu Acha ndu yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ bɔ bákʉ̀. \p \v 29 Are tɔŋ Ɛyɔŋ Mandɛm ndu nnyɛ́n Yesu kɛbhɔ́ŋ bɛcháy. Mpók nɛ mpok ándɛm nɔkɔ ɛ̌ti Yesu ntá bo Israɛl abhɛn bárɛ̀m ɛyɔŋɔ Grik, ankɛm nɔkɔ ɛpʉ́ítí nɛ bhɔ́. Ɛkʉ bare yáŋ chí bɛ́wáy yí. \v 30 Batɨ̌ Bǒ nkwɔ́ bárɨ́ŋɨ́ nɔ́kɔ́ nɔ́, básɔt yi barɔk Seséria, bátó yí ándɔ́k Tásɔs. \v 31 Ɛ́fákári yɛ bɛ bǒnkwɔ Yesu abhɛn bachi atú Judɛ́ya, nɛ abhɛn atú Gálili, nɛ abhɛn atú Samária nkɛm kɛpɛrɛ bhɔŋ ɛsɔŋɔri. Bakoŋo Yesu bábhʉrɛ nɛpɛ́m ɛnap ɛnyu ɛnɛ́ nɛ́tɔ̀ŋ bɛ́ bɔ báchyɛ̀ Mandɛm kɛnókó. Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ are chyɛ bhɔ nɛpɔptǐntɨ́, anchyɛ nɔkɔ bhɔ bɛtaŋ. Ɛ́kʉ bɛyǎ bo báchák báre noko Yesu mánchɛm nɔkɔ nɛ bhɔ. \s1 Píta arɔk ɛtɔk Lída nɛ Jopa \p \v 32 Ɛ́fákari bɛ Píta ǎkɔ̀ nyaka mbǎŋ nɛ mbaŋ ndu bɛ́byo bo Mandɛm. Ɛwak ɛ́mɔ́t, arɔk bɛbyo abhɛn bachi ɛtɔk ɛnɛ bábhɨŋɨ bɛ Lída. \v 33 Akwɛsɛ mbɛ́ntí amɔt arɛ́. Báre pɔ̀kɔ yi yɛ̌ntɨkɨ ɛbhak ɛnɛ yi árɔ̀ŋ. Abhak ɛnyu yɔ ndu mamiɛ́ ánɛ̀n. Aka nnyɛ́n bɛ Aénias. \v 34 Píta arɛm ntá yi bɛ, “Aénias, Yesu Kristo ǎkʉ̀ wɔ ɔ́ntáŋ nɛ́nɛ. Faté pɛ́t ɛ̌sák ɛyɛ.” Tɛ́mte wu, atɛ́m afate. \v 35 Bǒ ɛtɔk Lída nɛ Shárɔn babhak arɛ́. Bɔ mankɛm bághɔ́ nɔ́kɔ́ ndu Aénias ákɔ̀, mánókó Yesu Acha. \p \v 36 Ngɔrɛ́ amɔt achi nyaka ɛtɔk Jopa anɛ aka nnyɛ́n bɛ́ Tabíta, \f + \fr 9:36 \ft Nɛ Dɔ́kas chi “Nso” ndu Kɛ́nyaŋ.\f* [Nɔ́ chí Dɔ́kas ndu ɛyɔŋ Grik] abhak nkoŋo Yesu. Ǎkʉ nyaka bɛrɨ, ankwak nɔkɔ bachɛ́bhɛ́bho mpoknkɛm. \v 37 Mpok yɔ, akwɛ́n nɛme agú. Báso yi bábhʉrɛ amɛm mɔ́kɛrɛ́mfay ndu ɛkɛrɛ́ mfay. \v 38 Jopa kɛsap nɛkɔ nɛ Lída. Bakoŋo Yesu abhɛn Jopa bághók bɛ Píta achi Lída. Bátó bo batí apay, ntá yi. Bárɔk manɨk yi mmʉɛt bɛ, “Ɛta, twɔ ghɔ bhɛsɛ́ ayak, kɛ́chɔŋti mpok.” \v 39 Píta afa yɛ are rɔŋ nɛ bhɔ. Ágháká nɔ́kɔ́ arɛ́, basɔt yi bako ndu mɔ́kɛrɛ́mfay. Bɛyǎ mánkwɛ́sɛ́ bábhak arɛ. Bɔ́ mankɛm bakap Píta. Báre di, mántɔŋ nɔkɔ ndɛn ɛnɛ Tabita áyɛ́mɛ́ ntá yap mpok yi achi nɛpɛ́m. \v 40 Píta aghati bɔ́ mankɛm mámfu nɛfí. Atɛp mánɛ́n amɨk anɨkmʉɛt ntá Mandɛm. Ayibhiri mmʉɛt ntá ngu arɛm bɛ, “Tabíta, faté!” Tabíta anɛnɛ amɨ́k. Ághɔ́ nɔ́kɔ́ Píta afate achɔkɔ chɔ́kɔ́. \v 41 Píta asá áwɔ́ akɛm yi akwak yi afate. Abhɨŋɨ yɛ bo Mandɛm nɛ mánkwɛ́sɛ́, asɔt Dɔ́kas atɔ́ŋ bɔ́ bɛ mangɔ bɛ́ yi achí nɛpɛ́m. \v 42 Mbok Dɔ́kas ataka ɛtɔk Jopa ɛnkɛm. Bɛyǎ bo mánóko, básɨkɨ ntɨ nɛ Yesu Acha. \v 43 Píta arɔk ambɨ bɛchɔkɔ Jopa ndǔ bɛyǎ manywɔp nɛ ngoko nkwɔbhɛ́nya ɛnɛ bághárɛ́ amʉɛt nnya ɛnɛ baway. Nnyɛ́n ɛni nɛ́bhak bɛ Símun. \c 10 \s1 Kɔnéliɔs abhɨŋɨ Píta ɛkɛt ɛyi \p \v 1 Mmufú achí nyaka ɛtɔk Seséria, anɛ aka nnyɛ́n bɛ́ Kɔnéliɔs. Abhak mǔntí ɛ́ká batɛmɛ́ nɛnu Rom bɛsa bɛ́táy. Báré bhɨŋɨ ɛka ɛyɔ bɛ́ Ɛka Itália. \v 2 Kɔnéliɔs abhak mmu anɛ ákɔ́ŋɔ́ baraká Mandɛm nɛ ǎchyɛ̀ nyaka Mandɛm kɛnókó nɛ ɛfo ɛyi ɛnkɛm. Abhak mmu anɛ ánɨ̀kmʉɛt ntá Mandɛm mpoknkɛm, anchyɛ nɔkɔ bɛyǎ nɛkwak ntá bo Israɛl abhɛn bachi bachɛ́bhɛ́bho. \v 3 Ɛwak ɛ́mɔt, mbɔ nkarɛnka ɛrat nɛ ngósí, aghɔ́ kɛnɔ́ amɨ́k anti fúú. Aghɔ́ sayri ndu ángɛl Mandɛm amɔt átwɔ́ ábhɨ́ŋɨ́ yi bɛ, “Kɔnéliɔs!” \v 4 Ayoŋ amɨ́k are yɨŋɨ ángɛl wu nɛ bɛcháy, abhɛp yi bɛ, “Ɛta chí yi?” Ángɛl Mandɛm akɛmɛ bɛ, “Mandɛm aghok nɛnɨkɨ́mʉɛt ɛnɛ, aghɔ́ nɛkwak ɛnɛ́n ɔ́chyɛ́ ntá bachɛ́bhɛ́bho nɛ abhɔŋ maŋák nɛ wɔ. \v 5 Tó yɛ bo Jopa bɛ mandɔ́k mámbɨ́ŋɨ́ mmu anɛ ákà nnyɛ́n bɛ́ Símun anɛ nnyɛ́n ɛni nɛchak nɛchi bɛ Píta. \v 6 Ǎchɔ̀kɔ nɛ Símun ngoko nkwɔbhɛ́nya. Ɛkɛt Símun wu ɛchi angɔkɔ manyu.” \v 7 Ángɛl Mandɛm árɔŋɔ nɔkɔ, Kɔnéliɔs nkwɔ bakʉ̌ bɛtɨk abhi batí apay nɛ ntɛmɛ́ nɛnu amɔt anɛ achi nyaka nɛ yi mpoknkɛm ankwaka nɔkɔ yi. Ntɛmɛ́ nɛnu wu abhak mmu anɛ áchày Mandɛm. \v 8 Bátwɔ́ nɔ́kɔ́, aghati bhɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ ángɛl Mandɛm árɛ́mɛ́. Ató yɛ bɔ́ ɛtɔk Jopa. \p \v 9 Bárɔ bare rɔŋ, bágháká kɛ́kwɔ́t nɛ ɛtɔk mbɔ nkárɛ́nká byo nɛ ɛpay. Nkúbhɛ́ mpok yɔ, Píta akó amfay ɛkɛt ndu mɛnɨkmʉɛt. Mfay ɛkɛt abhak ransi. \f + \fr 10:9 \ft Mfay ɛkɛt achi nyaka ransi ɛnyu ɛnɛ mmu ákwày bɛ́ko, andɔk, ambak arɛ yí aywǐnti ndu bɛ́ywɛ̌mʉɛt nɛ ndu mɛnɨkmʉɛt.\f* \v 10 Nsay akɛ́m yi, are yáŋ ɛnyɨŋ mɛ́nyiɛ́ mpok anɛ nɛnyíɛ́ nɛbhʉɛt angó, aghɔ́ kɛnɔ́ amɨ́k ántífú. \v 11 Aghɔ́ bɛ́ nɛbu nɛ́nɛ́nɛ. Ɛnyɨŋɨ́fú ɛ́fú arɛ ɛre sɛp amɨk. Ɛ́bhak mbɔ ntěndɛn nɛgho ɛnɛ́n bákɛ́mɛ́ ndǔ batí yi anwi básɛ̀bhɛ amɨk. \v 12 Mɛnyǔ nnya mɛnkɛm bɛ́bhak ndu ɛnyɨŋ ɛyɔ. Nnya ɛnɛ́ bɛkak mɛnwi ɛbhak arɛ́ nɛ ɛnɛ́ ɛ́sù mɛniɛ amɨk nɛ kɛnɛn. \v 13 Aghók ɛyɔŋ ndu ɛ́rɛ̀m bɛ, “Píta, faté, wáy nyìɛ.” \v 14 Kɛ Píta akɛmɛ bɛ, “Cháá! Acha mbɨ́kɨ́ re nyiɛ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛpu pɛ́pɛ́p bɛsí Mandɛm wáwák.” \v 15 Ɛyɔŋ ɛpɛt ɛtwɔ ntá yí ndɔŋ anɛ ájwí ɛpay bɛ, “Ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm akʉ bɛ ɛmbak pɛ́pɛ́p bɛsí bhi, yɛ̌ mmu akɛ rɛm bɛ ɛ́pú pɛ́pɛ́p.” \v 16 Ɛ́fákárí nɔ́kɔ́ ɛnyu yɔ ndɔŋ ɛ́rát, ɛnyɨŋ ɛyɔ ɛ́pɛ́tnsɛm amfay. \v 17 Ɛnɛ́ Píta abhʉɛ́t bɛyaŋ bɛrɨŋɨ ntí kɛnɔ́ amɨ́k antífú ɛkɔ, bǒ abhɛn Kɔnéliɔs átó, bare bhɛp ɛbhak ɛnɛ Símun áchí. Bárɔ́k kpát báchwɔp ndǔ nyǔbha ɛkɛt ɛnɛ yi achi arɛ. \v 18 Básá ɛyɔŋ babhɛp mbák mmu anɛ ákà nnyɛ́n bɛ́ Símun Píta achí arɛ́. \v 19 Nɛ ɛnɛ́ Píta abhʉɛ́t bɛkáysi kɛnɔ́ ɛkɔ, Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ arɛm ntá yí bɛ, “Yɨŋɨ́, bǒ batí árát báyàŋ wɔ. \v 20 Faté, sɛp, dɔ́k áyák nɛ bhɔ nɛ ɔ́kɛ́ chɔnti mpok. Mɛ kɛ ntó bɔ.” \v 21 Píta asɛp arɔk ntá bǒbhɔ, arɛm bɛ, “Mɛ kɛ nchí mmu anɛ bǎyàŋ. Bǎtwɔ ndaká yí?” \v 22 Bákɛ́mɛ yi bɛ, “Kɔnéliɔs, mǔnti batɛmɛ́ nɛnu bɛsa bɛ́tay, kɛ ato bhɛsɛ́ ntá yɛ. Achí chak bɛsí Mandɛm nɛ ǎchày Mandɛm. Bo Israɛl mankɛm báchyɛ̀ yi kɛnókó tontó. Ángɛl Mandɛm ághátí yi ántó mámbɨŋɨ wɔ, ɔ́ntwɔ ɛkɛt ɛyi, bɛ angok ɛnyɨŋ ɛnɛ ɔ́bhɔ́ŋɔ́ bɛ́gháti yi.” \v 23 Píta asɔt bɔ́ árɔk anywɔ́p nɛ bhɔ. \p Nɛ́yí nɔ́kɔ́, Píta afa are rɔ́ŋ nɛ bɔ́. Mbɔk bǒ nkwɔ́ Yesu abhɛn Jopa bárɔ́k nɛ yi. \v 24 Bákɔ bábhʉrɛ ambi, kɛ nɛ́yí nɔ́kɔ́ báchwɔp Seséria. Kɔnéliɔs anáŋ arɨŋɨ nyaka bɛ́ Píta ǎtwɔ̀. Ató bábhɨŋɨ bǒ nnɛrɛ́kɛt nɛ mamʉɛrɛ bhi. Bɔ́ mankɛm bachɔkɔ mánoŋ nɔkɔ bɔPíta. \v 25 Nɛchwe Píta áchwe anywɔ́p, Kɔnéliɔs akwɛ́n yi bɛkak, abho bɛ́chyɛ yí kɛnókó. \v 26 Kɛ Píta akɛm yí ndu awɔ, bɛ yí amfate, arɛm bɛ, “Mɛ nkwɔ́ nchí chí nkwǎ mbɔ wɔ.” \v 27 Nɛ ndu bárɛ̀m kɛpɨ nɛ Píta, Píta achwe anywɔ́p, aghɔ́ bɛyǎ bo. \v 28 Arɛm ntá yap bɛ, “Bě babhɔŋ bǎrɨŋɨ ndu ɛbhé ɛyɛsɛ ɛ́rɛ̀m bɛ mmu Israɛl abhɨkɨ bhɔ́ŋ bɛfyɛ mmʉɛt nɛ bo abhɛn bápú bo Israɛl nɛ abhɨkɨ bhɔŋ yɛ̌ chi bɛrɔŋ bɛghɔ bhɔ. Kɛ Mandɛm atɔŋ mɛ kpoŋoroŋ bɛ, nkɛ́ yɨŋɨ yɛ̌ mmu mbɔ bɛ abhɨkɨ kway bɛsí bha. \v 29 Ngɔ́ nɔ́kɔ́ yɛ bo abhɛn ɔ́tó, mfá nde twɔ́ nkɛkɛ́m ɛpʉ́ítí nɛ mmu. Ghatí yɛ mɛ ntí anɛ ɔ́bhɨŋɨ mɛ́!” \v 30 Kɔnéliɔs akɛmɛ yi bɛ, “Ɛ́kʉ manywɔp anwi ɛchɔŋ ɛnɛ́ nchí amɛm ɛkɛt ɛya nchí nɨkmʉɛt. Nkúbhɛ́ mpok mbɔ anɛ, mbɔ nkarɛnka ɛ́rát nɛ ngósí, mmu abhesi mɛ bɛsí nɛ nkú anɛ are ghɔɔ, \v 31 árɛm bɛ, ‘Kɔnéliɔs, Mandɛm aghok nɛnɨkɨ́mʉɛt ɛnɛ, nɛ aghɔ nɛkwak ɛnɛ́n ɔ́chyɛ̀ bachɛ́bhɛ́ bho. \v 32 Tó yɛ mmu Jopa bɛ andɔk ambɨŋɨ mmu anɛ ákà nnyɛ́n bɛ Símun Píta. Achí kɛnkɔ amɛm ɛkɛt Símun ngoko nkwɔbhɛ́nya nɛ ɛkɛt ɛyi ɛ́chí angɔkɔ manyu!’ \v 33 Ntó yɛ bo tɛ́mté bɛ́ mámbɨ́ŋɨ́ wɔ, nɛ ɛ́rɨ ndu ɔ́twɔ́. Bɛsɛ́ mankɛm sɛ́chí fá bɛsí Mandɛm ndu bɛghok yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ Acha ágháti wɔ ɔ́ngátí bhɛsɛ́.” \s1 Mɛnyɨŋ ɛbhɛn Píta aghati Kɔnéliɔs nɛ nkwɔ ywi \p \v 34 Píta abho yɛ bɛrɛm bɛ, “Ngɔ sayri bɛ́ Mandɛm apú tɔŋ kɛ́rɨ́ŋámík. \v 35 Kɛ ndu yɛ̌ntɨkɨ ɛtɔk, yɛ agha anɛ áchày Mandɛm ankʉ nɔkɔ mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n bɛ́chi chak bɛsí bhi, Mandɛm ǎsɔt yi ambak mmǔ ywi. \v 36 Nkáysí bɛ bǎrɨŋɨ ntó ɛnɛn yi ató nyaka ntá yɛsɛ bo Israɛl bɛ chɔŋ ankʉ bo mambak sayri nɛ yi ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu Kristo akʉ. Yi Yesu achí Acha amfǎy bo mankɛm. \v 37 Bǎrɨŋɨ ɛrɛmɛ́ ndak anɛ́ áfákárí atú Judɛ́ya ankɛm, bɛ́bho atú Gálili, mpok Jɔ̌n ánáŋ ánáŋá nyaka bɛghati bo bɛ mántɨ́knsɛm ndǔ bɛbʉ́ bhap yi anjwiti bhɔ. \v 38 Bǎrɨŋɨ ɛ̌ti Yesu mmu Násárɛt, nɛ ɛnyu Mandɛm achyɛ́ nyaka yi Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ nɛ bɛtaŋ. Akɔ mbǎnkɛm ankʉ nɔkɔ bɛrɨ nɛ ambu nɔkɔ bǒ mankɛm abhɛn Satan áchyɛ̀ bhɔ ɛsɔŋɔri mbɔnyunɛ Mandɛm achi nɛ yí. \v 39 Nɛ sɛ́ghɔ nɛ amɨ́k mɛnyɨŋ mɛnkɛm ɛbhɛn yi ákʉ́ Yerúsalɛm nɛ mbaŋ ɛchak amɛm ɛtɔk bo Israɛl. Bágó yí ndu ɛkotákátí, agú. \v 40 Kɛ ɛ́gháká nɔ́kɔ́ manywɔp árát, Mandɛm akʉ yi apɛtnsɛm ndu nɛpɛ́m, atɔ́ŋ mmʉɛt kpoŋoroŋ ntá bo. \v 41 Kɛ abhɨkɨ tɔ́ŋ mmʉɛt chí ntá bo mankɛm. Atɔ́ŋ mmʉɛt ntá batísiɛ́ abhɛn Mandɛm ánáŋ áyábhɛ́, nɔ́ chí bhɛsɛ́ bo sɛ́nyíɛ́ nɛ sɛ́nyú nɛ yi mpok yi ápɛ́rɛ́nsɛm ndu nɛpɛ́m. \v 42 Nɛ yi aghátí bhɛsɛ bɛ́ sɛ́kɛ́rɔ bɛghati Mbok Ndɨ́ndɨ́ yɔ ntá bo, nɛ bɛ́ sɛ́nkʉ bo mándɨŋɨ bɛ́ yí kɛ̌ Mandɛm ayabhɛ bɛ ambak mmu nɛ ábhɔ́ŋɔ́ bɛ́táŋ bo abhɛn bachi nɛpɛ́m nɛ abhɛn bágú. \v 43 Barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ mankɛm bárɛ̀m nyaka ɛ̌ti yi bɛ, yɛ̌ agha anɛ asɨkɨ ntɨ nɛ Yesu, Mandɛm ǎfoŋori bɛbʉ́ ɛbhi ɛ̌ti yi Yesu.” \s1 Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ atwɔ́ ntá bo abhɛn bápú bo Israɛl \p \v 44 Ɛnɛ́ Píta abhʉɛ́t bɛ́rɛm mɛnyɨŋ ɛbhɔ, Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ atwɔ́ abhak nɛ bo mankɛm abhɛn bághòk Ɛyɔŋ Mandɛm. \v 45 Bǒ nkwɔ́ Yesu abhɛn bachí bo Israɛl, nɔ́ chí abhɛn báfú Jopa nɛ Píta, bábhak maknkay tontó mbɔnyunɛ bághɔ́ bɛ Mandɛm achyɛ́ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ntá bo abhɛn bápú bo Israɛl nkwɔ. \v 46 Bábhak maknkay mbɔnyunɛ bághók ndu bobhɔ́ bárɛ̀m bɛyɔŋɔ́tɔk bɛ́chák bɛ́chák ɛbhɛ́n bɔ́ bábhɨkɨ ghɔ́k, mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Mandɛm ataŋ nɛ arɨ achá!” Ɛ́kʉ Píta arɛm bɛ́, \v 47 “Mandɛm achyɛ́ bǒbhɛn Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ nkúbhɛ́ mbɔnyu yí áchyɛ́ nyaka bhɛsɛ bo Israɛl. Agha ákwáy yɛ bɛ́káŋ bɛ́ bákɛ́ jwiti bhɔ́?” \v 48 Achyɛ yɛ ɛyɔŋ bɛ́ mánjwiti bhɔ́ ndu nnyɛ́n Yesu Kristo. Bájwítí bhɔ. Bárɛm bɛ Píta anchɔkɔ nɛ bhɔ ndu mpǎy manywɔp. \c 11 \s1 Píta arɛm bɛ bo abhɛn bápú bo Israɛl mánoko nkwɔ \p \v 1 Bǒnto nɛ bakoŋo Yesu báchák atú Judɛ́ya ankɛm, bághók bɛ mbɔk bo abhɛn bápú bo Israɛl mánóko Ɛyɔŋ Mandɛm nkwɔ. \v 2 Mbɔk bo bachi nyaka ndu nkwɔ́ bakoŋo Yesu abhɛn báte bɛ bábhɔŋ bɛ́siɛ́p yɛ̌ntɨkɨ mmu mbɔ bɔ́ bo Israɛl, kɛ ankwáy bɛ́bhak mmu Mandɛm. Píta ápɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́ nsɛm Yerúsalɛm, bǒbhɔ báré ji yí mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, \v 3 “Yí ɛkʉ ɔ́rɔ́ŋ ɔ́chwé amɛm ɛkɛt bo ɛtɔk ɛ́chák abhɛn bábhɨkɨ syɛp bhɔ kpátɛ ɔ̌nyìɛ nɛnyíɛ́ nɛ bhɔ́?” \v 4 Píta abho yɛ bɛ́ghati bhɔ́ sayri yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́fákári tɛ ndǔ nɛbhǒnɛt bɛ, \v 5 “Ɛwak ɛ́mɔt ndu nchí nɨkmʉɛt awu ɛtɔk Jopa, ngɔ́ kɛnɔ́ amɨ́k antífú. Ngɔ́ ndu ɛnyɨŋ ɛ́fú amfay ɛ́sɛ̀p. Ɛbhak mbɔ ntěndɛn nɛgho ɛnɛn bákɛ́mɛ́ bati yi anwi básɛ̀bhɛ amɨk. Ɛgháká nɔ́kɔ́ kɛkwɔ́t nɛ mɛ ɛ́te. \v 6 Njɨŋɨ sayri bɛghɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi arɛ. Ngɔ́ nnya mɛnyu nɛ mɛnyu. Nnya ɛnɛ anywɔ́p nɛ nnya ɛbebe nɛ nnya ɛnɛ́ ɛ́sù mɛniɛ amɨk nɛ kɛnɛn. \v 7 Ngók ɛyɔŋ ndu ɛ́ghàti mɛ bɛ ‘Píta, faté, wáy nyiɛ!’ \v 8 Kɛ nkɛmɛ bɛ ‘Acha wáwák! Mbɨ́kɨ́ re nyiɛ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́pú pɛ́pɛ́p bɛsí ɛbhɛ.’ \v 9 Kɛ ɛyɔŋ ɛpɛt ɛrɛm ndɔŋ anɛ ájwi ɛpay bɛ, ‘Ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm akʉ bɛ ɛmbak pɛ́pɛ́p, yɛ̌ mmu ákɛ́ rɛm bɛ ɛpu pɛ́pɛ́p.’ \v 10 Ɛ́fákári ɛnyu ɛyɔ ndɔŋ ɛ́rát, ɛnyɨŋ ɛyɔ ɛ́pɛ́tnsɛm amfay. \v 11 Nkúbhɛ́ mpok yɔ, bo batí arat bachwɔp ambǐnywɔp ɛkɛt ɛnɛ́ nchí arɛ́. Báfú Seséria nɛ ntó bɛ́ mánsɔt mɛ. \v 12 Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ aghati mɛ bɛ, ‘Faté sɛp dɔ́k nɛ bhɔ. Ɔ́kɛ́ fyɛ ntí bɛ́ bápú bo Israɛl.’ Bɔ̌mayɛsɛ abhɛn batí átándát abhɛn Jopa bákóŋo mɛ sɛ́rɔk Seséria, nɛ bɛsɛ mankɛm sɛ́chwe ɛkɛrɛ́ mmu wu Kɔnéliɔs. \v 13 Aghati bhɛsɛ́ ndu yí ághɔ́ ángɛl Mandɛm ɛkɛt ɛyi nɛ ángɛl wu ágháti yi bɛ ántó bo Jopa mámbɨŋɨ mɛ Símun Píta bɛ \v 14 ndɔ́k ngáti yi mbok anɛ ákʉ̀ yi andɨ́ŋɨ́ ɛnyu Mandɛm akway bɛpɛmɛ yi nɛ ɛfo ɛyi ɛnkɛm. \v 15 Nɛbho mbó bɛ́gháti bhɔ mɛnyɨŋ, Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ atwɔ́ ntá yap nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyu ɛ́fákári nyaka nɛ bhɛsɛ ndǔ nɛbhǒnɛt. \v 16 Ntɨk yɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu Acha árɛ́mɛ́ nyaka bɛ, ‘Jɔ̌n ǎjwiti bo nɛ manyiɛp, kɛ chɔŋ mánjwiti bhe nɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ.’ \v 17 Be bábhɔŋ, ghɔ́ yɛka! Mandɛm achyɛ́ bǒbhɔ nkúbhɛ́ akap anɛ́ yi achyɛ́ nyaka bhɛsɛ mpok sɛ́nókó Yesu Kristo Acha. Nchí yɛ́ nyaka agha bɛchɛt Mandɛm mbi?” \v 18 Bághókó nɔkɔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Píta árɛ́mɛ́ mɛnkɛm, manyu áchók bhɔ. Báre chyɛ Mandɛm kɛnókó mandɛm nɔkɔ bɛ, “Nɔ Mandɛm achyɛ mbi ntá bo abhɛn bápú bo Israɛl nkwɔ bɛ mankway bɛtɨknsɛm ndǔ bɛbʉ́ ɛbhap, mambɔŋ nɛpɛ́m!” \s1 Nkwɔ́ Yesu abhɛn Antiɔk \p \v 19 Bɛyǎ bakoŋo Yesu báfú nyaka Yerúsalɛm ɛ̌ti ɛsɔŋɔri ɛnɛ ɛbho mpok báwáy Stífin bataka mbaŋ nɛ mbaŋ. Mbɔk bárɔk kpatɛ atú Foníshia, báchák tɛ Sáyprɔs nɛ abhɛnɛfu tɛ Ántiɔk. Bárɔŋ nɔkɔ nɔ, mangati nɔkɔ mbok Yesu ntá bo Israɛl bɔ́bhɔ. \v 20 Kɛ mbɔk abhɛn bachi bo Sáyprɔs nɛ abhɛn bachi bo Sírene bárɔk Ántiɔk bábhó bɛ́gháti Mbok Ndɨ́ndɨ́ Yesu ntá bo abhɛn bápú bo Israɛl nkwɔ́. \v 21 Acha abhak nɛ bhɔ́, akwak bɛyǎ mánoko bábho bɛkoŋo mbi ywi. \v 22 Mbok akɔ aghaka ntá bǒnkwɔ Yesu abhɛn Yerúsalɛm. Bátó Banábas ɛtɔk Ántiɔk. \v 23 Agháká nɔ́kɔ́ árɛ́, aghɔ́ ndu Mandɛm átɔ́ŋɔ́ bǒbhɔ bɛrɨ̌ndu ɛbhi, abhɔ́ŋ bɛyǎ maŋák, abho bɛ́fyɛ́ bhɔ́ ntɨ bɛ mámbak tɛtɛp nɛ Yesu, mánte kpirí mpoknkɛm nɛ ntɨ nɛnkɛm. \v 24 Banábas achí nyaka ɛrɨ́tí mmu anɛ asɨkɨ ntɨ nɛ Yesu sayri. Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ abhak nɛ yí tontó. Akwak bɛyǎ bo mánoko mbok Yesu, báchɛm mmʉɛt nɛ bakoŋo bhi. \v 25 Banábas arɔk yɛ Tásɔs bɛ́yaŋ Sɔ̌l. \v 26 Ághɔ́ nɔ́kɔ́ yi, asɔt yí apɛtnsɛm Antiɔk nɛ yi. Sɔ̌l nɛ yi bábhak arɛ ndǔ mmíɛ́ nɛnkɛm nɛ nkwɔ Yesu, mántɔŋ nɔkɔ bɛyǎ bo Mbok Ndɨ́ndɨ́. Chi Antiɔk kɛ bábhó nyaka bɛbhɨŋɨ bakoŋo Yesu bɛ, “Nkwɔ Kristo.” \p \v 27 Mpok yɔ, mbɔk barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ báfú Yerúsalɛm barɔk Antiɔk. \v 28 Mmu wap amɔt áká nnyɛ́n bɛ́ Ágábɔs. Ndu bɛtaŋ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ afate arɛm bɛ chɔŋ ɛrɛmɛ nsay ɛ́nkwɛ́n ndǔ bɛtɔk mɛnkɛm ɛbhɛ́n bɛ́chí antɛn Mfɔ Rom. [Nsay yɔ akwɛ́n mpok Klaodiɔs áchí Mfɔ Rom]. \v 29 Bakoŋo Yesu abhɛn Antiɔk baghoko nɔkɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ Ágábɔs árɛ́mɛ́, báká ɛyɔŋ ɛ́mɔt bɛ mánchwɔp nkáp manto ndu bɛkwak batɨ̌ bakoŋo Yesu abhɛn báchi atú Judɛ́ya. Yɛ̌ntɨkɨ mmu wap abhɔ̌ŋ nyaka bɛ́chyɛ mbɔ ɛnyu amɔ yi atɔŋɔ. \v 30 Bákʉ́ ɛnyu ɛyɔ, bátó Banábas nɛ Sɔ̌l Yerúsalɛm bɛ mándɔk mánchyɛ nkáp wu ntá bǒbati bǒnkwɔ Yesu. \c 12 \s1 Hɛ́rɔd árɔk ambɨ bɛ́chyɛ bɛyǎ nɛnyok ntá bakoŋo Yesu \p \v 1 Ndu mpok yɔ, Mfɔ Hɛ́rɔd abho bɛ́chyɛ nɛnyok ntá mbɔk bǒnkwɔ. \v 2 Achyɛ ɛyɔŋ bákɛ́m Jems manɔ Jɔ̌n báwáy nɛ akparɛnja. \v 3 Ághɔ́ nɔ́kɔ́ bɛ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ yí ákʉ́ ɛ́chyɛ̀ bo Israɛl maŋák, arɔk ambɨ nɛ bɛbʉ́ bhi, achyɛ ɛyɔŋ bɛ mánkɛ́m Píta nkwɔ́. Ɛyɔ ɛ́fákárí ndǔ mpok Ɛpǎ brɛt anɛ kɛbhɔŋ yís. \v 4 Bákɛ́m nɔ́kɔ́ Píta, arɛm báfyɛ́ yi ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ. Bakwɔ́ batɛmɛ́ nɛnu ábhak anwi ndu bɛbhabhɛri yi mkpák nɛ mkpák. Yɛ̌ntɨkɨ nkwɔ́ wap ábhɔ́ŋ batɛmɛ́ nɛnu manwi. Hɛ́rɔd abhɔ́ŋ nkaysi bɛ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ ɛ́mfʉ́ɛ́t, mámfɛrɛ yi mántáŋ kpoŋoroŋ bɛsí bho. \v 5 Kɛ ɛnɛ́ batɛmɛ́ nɛnu bábhàbhɛri Píta ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ, bakoŋo Yesu báré nɨkmʉɛt ntá Mandɛm nɛ batɨ yap ankɛm ɛ̌ti yi. \s1 Ángɛl Mandɛm akʉ Píta afú ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ \p \v 6 Nkúbhɛ́ bɛti ɛbhɛ́n Hɛ́rɔd árɔ́bhɛ́ nóŋ chi bɛ nywɔp nɛ́njí mámfɛ́rɛ́ Píta ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ mántáŋ yi bɛsí bho, Píta abhak bhʉrɛ nɛ́ntɨ batɛmɛ́ nɛnu bati apay, femfé nɛ ngɛm. Ngɛm amɔt abhat yi nɛ ntɛmɛ́ nɛnu amɔt ndǔ ɛbhěmʉɛt ɛ́mɔt, achák abhat yi nɛ ntɛmɛ́ nɛnu anɛfú ndǔ ɛbhěmʉɛt ɛ́chák. Batɛmɛ́ nɛnu báchák bábhak anyǔbhá mámbabhɛri nɔkɔ ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ. \v 7 Ángɛl Mandɛm abhesi tɛ́mchók, bɛdiɛrɛ bɛ́kwɛ́n amɛm ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ. Ángɛl akɛ́m Píta ndǔ nɛnkɨ anyɨkɨsi, áŋɛ́mɛ́ yí arɛm bɛ, “Faté áyák!” Tɛ́mté wu ngɛm ɛnɛ́ ɛ́chí amɔ́ Píta ɛ́yóko ɛ́kwɛ́n amɨk. \v 8 Ángɛl ágháti yɛ Píta bɛ, “Fíɛ́ nkú nɛ nkwɔbánya ɛyɛ.” Píta akʉ nɔ. Apɛt aghatí yi bɛ, “Bhat ndɛ́ yɛ amʉɛt, koŋó mɛ.” \v 9 Píta abho bɛ́koŋo yi. Nɛfú anɛ báfú ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ, yí kɛrɨŋɨ bɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ ángɛl ákʉ̀ ntá yi chí ndaká tɛtɛp. Are kaysi bɛ́ ághɔ̀ nɔ chi kɛnɔ́ amɨ́k antífú. \v 10 Báfʉɛ́t nɛbhʉɛt anɛ babhabhɛri abhɛn mbɨ nɛ nɛbhʉɛt anɛ abhɛn bákòŋo báchwɔp ndu nyǔbha anɛ́ mmu ǎfʉɛt anchwe ɛtɔk. Nnyǔbha wu ánɛ́nɛ ndu mmʉɛt ɛyi. Báfú bárɔ́k nɛfí, bákɔ baghaka ndʉ́ nkɔngɔ ɛtɔk amɔt. Píta ápɛ́rɛ́ yɨŋɨ ángɛl ánáŋ árɔ́ yi arɔŋ. \v 11 Píta arɨŋɨ yɛ bɛ́ tɛtɛp yí afuu ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ, arɛm bɛ, “Nɛ́nɛ, ndɨ́ŋɨ́ tɛtɛp bɛ́ Mandɛm ato ángɛl aywi ántwɔ́ ámfɛ́rɛ́ mɛ́ amɔ Hɛ́rɔd nɛ ndǔ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ bo Israɛl batɨ bɛ́kʉ mɛ.” \p \v 12 Árɨ́ŋɨ́ nɔ́kɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́fákárí ntá yi, afʉɛ́t arɔk ɛkɛrɛ́ Maria, nnɔ Jɔ̌n Mák. Bɛyǎ bo báchɛmti nyaka arɛ mánɨk nɔkɔ mmʉɛt. \v 13 Píta abho bɛ́dɛp nɛkok ɛnɛn mbɨ. Ngɔsɔ́ŋ anɛ aka nnyɛ́n bɛ Róda áchí nyaka mmɔ̌ bɛtok anywɔ́p. Arɔk bɛrɨŋɨ mmu anɛ ádɛ̀p nɛkok. \v 14 Aghók bɛ́ chí ɛyɔŋ Píta. Nɛ bɛyǎ maŋák, arɔ mbǐnyɔ́p kɛnɛnɛ apɛtnsɛm aghati bǒ mankɛm bɛ́, “Píta achí ambǐnywɔp téé!” \v 15 Bárɛm bɛ, “Ɔ̌bhokori!” Kɛ arɔk chi ambɨ bɛ́gháti bhɔ bɛ́, “Chí Píta tɛtɛp.” Afɔ̌ kɛ barɛmɛ bɛ, “Chi ángɛl aywi.” \v 16 Mpok yɔ nkɛm, Píta are dɛp nɛkok. Mánɛ́nɛ́ nɔ́kɔ́ mbǐnywɔp, bághɔ́ bɛ chi Píta tɛtɛp. \v 17 Asá awɔ́ bɛ mánchɔ́kɔ́ kpák. Báchɔkɔ kpák kpák. Abho yɛ bɛ́gháti bhɔ ɛnyǔ Mandɛm afɛrɛ yi ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ. Ánáŋá nɔ́kɔ́, aghati bhɔ́ bɛ mángátí Jems nɛ bǒnkwɔ́ bachak ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́fákári. Arɔ yɛ bhɔ́, arɔk ɛbhak ɛchák. \v 18 Nɛ́yí nɔ́kɔ́, ɛbyɔk ɛ́kwɛ́n ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ. Batɛmɛ́ nɛnu abhɛn bábhàbhɛri Píta, báré makati mámbɛbhɛ nɔkɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fákárí nɛ yi. \v 19 Mfɔ Hɛ́rɔd ághókó nɔ́kɔ́ bɛ́ bábhɨkɨ ghɔ́ Píta, achyɛ ɛyɔŋ bɛ́ mánjáŋ yi. Báyáŋ yí kɛ bákɛ ghɔ yi. Hɛ́rɔd abhɨŋɨ batɛmɛ́ nɛnu bhɔ, ábhɛ́bhɛ́ nɔ́kɔ́ bhɔ mɛnyɨŋ, achyɛ ɛyɔŋ bɛ́ mángwáy bhɔ́. Hɛ́rɔd afa atú Judɛ́ya anɛ́ yí áchí arɛ arɔk atú Seséria áchák achɔkɔ arɛ́. \s1 Ɛnyǔ Hɛ́rɔd ágú \p \v 20 Hɛ́rɔd ǎbentɨ tontó nɛ bǒ-Taya nɛ abhɛn Sídɔn. Ɛkʉ bɛtɔk ɛbhɔ bɛ́pay bɛyap nkwɔ bho. Bátó bhɔ́ mándɔ́k mángɔ́ Hɛ́rɔd. Báyámbɨ bághɔ́ chí Blastɔs, nkɛ́mfɔ anɛ Hɛ́rɔd. Aka bɛkwak bhɔ mánsókórí nɛ Mfɔ Hɛ́rɔd bɛ ɛsɔŋɔri ɛ́máy nɛ́ntɨ́ bɛtɔk Táya nɛ Sídɔn nɛ ɛyi. Báyàŋ nyaka bɛbhak ɛyɔŋ ɛ́mɔt nɛ Mfɔ Hɛ́rɔd mbɔnyunɛ nɛnyíɛ́ ɛnap nɛ́fù nyaka chi atú ɛtɔk ɛnɛ achi antɛn yi. \v 21 Nywɔp Mfɔ Hɛ́rɔd afyɛ́ ndu bɛrɛm kɛpɨ nɛ bhɔ nɛkwáy nɔ́kɔ́, afyɛ́ ndɛn kɛfɔ yi, achɔkɔ ndu ɛnɔkɔ́ kɛfɔ arɛm kɛpɨ bɛsi bǒbhɔ. \v 22 Bǒbhó bare bɨk bɛ, “Chi ɛyɔŋ mandɛm. Puyɛ chi ɛyɔŋ ɛnɛ nkwǎŋwaŋ!” \v 23 Tɛ́mté wu, ángɛl Mandɛm aguɛ́p yi nɛme amʉɛt mbɔnyunɛ arɔ́ bo mánchyɛ yi kɛnókó ɛkɛn babhɔŋɔ bɛchyɛ chi ntá Mandɛm. Kɛ́nyoŋo kɛ́nyíɛ́ yi, agú. \p \v 24 Kɛ, Ɛyɔŋ Mandɛm ɛ́re go ɛ́ndɔkɔ nɔkɔ chi ambɨ. \v 25 Banábas nɛ Sɔ̌l, mánáŋá nɔ́kɔ́ bɛkʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́pɔ́kɔ́ bhɔ́ Yerúsalɛm, bápɛtnsɛm Antiɔk. Básɔ́t Jɔ̌n Mák, arɔk nɛ bhɔ. \c 13 \s1 Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ayap Banábas nɛ Sɔ̌l ató \p \v 1 Barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ nɛ batɔŋ Ɛyɔŋ Mandɛm báchi nyaka ndǔ Nkwɔ Yesu abhɛn Antiɔk. Bábhak Banábas, nɛ Símiɔn anɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ́ Ɛgírímɔ, nɛ Lusiɔs anɛ áfú Sírene, nɛ Manáen anɛ áchí nyaka mmʉɛrɛ kɛmbɔ́ anɛ Mfɔ Hɛ́rɔd Ántipas, nɛ Sɔ̌l. \v 2 Ɛwak ɛ́mɔt, ɛnɛ báchí ndǔ nɛtarɛ́nsay nɛ nɛnɨkɨ́mʉɛt mánchyɛ nɔkɔ Mandɛm kɛnókó, Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ arɛm bɛ, “Dɔ̌ ká Banábas nɛ Sɔ̌l, mámbák nyáŋá ndu bɛtɨk ɛbhɛn mbɨŋɨ bɔ mankʉ.” \v 3 Bághókó nɔ́kɔ́ nɔ, bárɔ́k ambɨ nɛ nɛtarɛ́nsay nɛ nɛnɨkɨ́mʉɛt. Mányáŋa yɛ amɔ anti Banábas nɛ Sɔ̌l manɨkmʉɛt, barɔ yɛ bɔ mandɔk. \s1 Banábas nɛ Sɔ̌l bárɔk Sáyprɔs \p \v 4 Banábas nɛ Sɔ̌l bárɔk mbɔ ɛnyu Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ átó bhɔ. Bárɔ́k Sɛlusia básɔt achwǐnyɛ́n anɛ árɔ̀ŋ ndǔ ɛtɔk nɛ́ntɨ́nyɛn ɛnɛ babhɨŋɨ bɛ Sáyprɔs. \v 5 Báchwɔ́bhɛ́ nɔkɔ arɛ ndu mɔ́tɔk anɛ bábhɨŋɨ bɛ́ Salamis, bárɔ áchwi nɛkunyɛ́n bákó ɛtɔk mángati nɔkɔ Ɛyɔŋ Mandɛm amɛm bɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛt bo Israɛl. Jɔ̌n Mák abhak nɛ bhɔ́, ankwak nɔkɔ bhɔ. \v 6 Bárɔ́k ambɨ ɛnyuyɔ ndǔ bɛtɔk nɛ bɛtɔk kpát bákɨŋɨ ɛtɔk nɛntɨnyɛn Sáyprɔs ɛyɔ ɛnkɛm báchwɔp Pafɔs. Bátɛ́mɛri mmu Israɛl arɛ́ anɛ achi mǔnjɔ kɛ ǎpù bapu bɛ́ achí ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Mandɛm. Aka nnyɛn bɛ́ Ba-Jesus. \v 7 Achí nyaka mpoknkɛm nɛ gɔ́bhanɔ ɛtɔk ɛyɔ anɛ aka nnyɛ́n bɛ Sɛjɔs Paólɔs. Sɛjɔs Paólɔs abhak ndɨŋɨndak. Abhɨŋɨ Banábas nɛ Sɔ̌l mbɔnyunɛ áyàŋ nyaka nkwɔ bɛghok Ɛyɔŋ Mandɛm. \v 8 [Nnyɛ́n Ba-Jesus nɛchak nɛchi nyaka bɛ́ Ɛ́límas nɔ chi mǔnjɔ ndu ɛyɔŋ Grik.] Ɛ́límas mǔnjɔ abho bɛ́kɛm ɛpʉ́ítí nɛ bhɔ ndu yi áyàŋ bɛ́kʉ gɔ́bhanɔ ákɛ́ koŋo mbi Yesu. \v 9 Bɛtaŋ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ bɛbhak nɛ Sɔ̌l anɛ nnyɛ́n ɛni nɛ́chák nɛ́chí nyaka bɛ́ Pɔ̌l. Pɔ̌l atɛp yi amɨ́k amʉɛt, \v 10 arɛm bɛ, “Wɔ mmɔ̌ Satan! Wɔ mmu ɔ́pábhɛ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi chak bɛsí Mandɛm. Wɔ mmu bapu ájwí wɔ́ mɛniɛ. Ɔpú rɔ bɛkʉ mbi Mandɛm anɛ achí chak ambak ŋɔ́tíŋɔ́tí?” \v 11 Dɨŋɨ́ bɛ awɔ Mandɛm ákwɛn wɔ amʉɛt nɛ́nɛ. Nɛ chɔŋ amɨ́k ánɛmɛ wɔ, ɔ́kɛ́pɛrɛ kwáy bɛghɔ mbaŋ ndǔ mbɨŋɨ́ mpok. Tɛ́mté wu, nɛbháŋ nɛ́kúti yi amɨ́k ɛjuri ɛ́kwɛ́n yi bɛsí arɔbhɛ nɛmɛri nɛ́mɛ́ri ambɛbhɛ nɔkɔ mbák mmu achí anɛ ákway bɛkɛm yi awɔ ánjá yi mbi. \v 12 Gɔ́bhanɔ ághɔ́ nɔ́kɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fákári, anoko Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Yesu. Ɛ́bhak yi maknkay bɛ́ghok mɛnyɨŋ ɛbhɛn bátɔ̀ŋ ɛ̌ti Yesu Acha. \s1 Pɔ̌l nɛ Banábas bárɔk Antiɔk atú Pisídia \p \v 13 Pɔ̌l nɛ bo abhɛn bákɔ̀ nɛ yi bachwe ɛtɔk Pafɔs, bákɔ́ anyɛ́n anyɛ́n barɔk bágháka Pɛ́ga atú Pamfília. Jɔ̌n Mák arɔ bhɔ́ arɛ apɛtnsɛm Yerúsalɛm. \v 14 Bárɔ Pɛga bárɔk ambɨ kpát báchwɔ́p Antiɔk atú Pisídia. Ɛ́gháká nɔ́kɔ́ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt bo Israɛl, bárɔk bachwe ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí báchɔkɔ amɨk. \v 15 Bápáy nɔkɔ Ɛkáti Mandɛm mbɔ ɛnyu Moses asɨ́ŋɨ́ nɛ ɛnɛ ɛ́fú ndǔ basɨŋɨ́ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ, bǒ batí ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí ɛyɔ bátó mmu bɛ ángátí bɔPɔ̌l bɛ, “Bɔ̌ma, mbák bǎbhɔŋ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛkway bɛfyɛ bhɛsɛ ntɨ, ghatí ká bhɛsɛ.” \v 16 Pɔ̌l afate yɛ asá nɛ awɔ bɛ bo manchɔkɔ kpák. Abho yɛ bɛrɛm bɛ, \p “Bo Israɛl nɛ bo bɛtɔk bɛ́chák abhɛn báchày Mandɛm, ghók ká! \v 17 Mandɛm bo Israɛl ayap nyaka bachǐmbɨ bhɛsɛ́ akʉ nnɛrɛ́kɛt bǒ bhɛsɛ áchɨk mpok báchí mankɔ amɛm ɛtɔk Íjip. Mandɛm afɛrɛ bhɔ́ ndu kɛsɛm arɛ́ nɛ bɛtaŋ ɛbhi ɛbhɛn bɛyǎ bɛcha. \v 18 Ndǔ mamiɛ́ bɛsa bɛpay, abhak nɛ bhɔ́ amɛm baso, abhɔ́ŋ ɛkɛ́bhɛ́ntɨ́ nɛ bhɔ. \v 19 Mpok babhɔŋɔ bɛ́chwe ɛtɔk Kánǎn akʉ mánáŋa manɛrɛ́kɛt bo tándrámɔt anɛ achi arɛ, achyɛ bo Israɛl mmɨk Kánǎn. \v 20 Ndǔ mamiɛ́ ankɛm anɛ́ bɔ báchɔ́kɔ́ ɛtɔk Íjip nɛ anɛ́ báchí amɛm baso kɛ báchwe Kánǎn ábhák mbɔ mamiɛ́ bɛsa bɛbay nsɛm byo (450). Achyɛ yɛ bhɔ bataŋá manyé nɛ bɔ babhak kpátɛ ndǔ mpok Samuɛl anɛ achi nyaka ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Mandɛm. \v 21 Ɛ́gháká nɔ́kɔ́ mpok bábhɛ́bhɛ́ yɛ Samuɛl bɛ ánchyɛ bhɔ mfɔ, Mandɛm ayap Sɔ̌l, mmɔ̌ Kish. Kish afú ndǔ nnɛrɛ́kɛt Bɛnjamin. Sɔ̌l abhak mfɔ wap ndǔ mamiɛ́ bɛsa bɛ́pay. Kish afú nyaka ndu nnɛrɛ́kɛt Bɛnjamin. \v 22 Mandɛm áfɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́ yi ndǔ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ, ayap Debhít bɛ ambak mfɔ wap. Mandɛm arɛm ɛ̌ti Debhít bɛ, ‘Debhít mmɔ̌ Jése, chí mmu anɛ mbɔ́ŋɔ́ maŋák nɛ yi, mmu anɛ apú nɔ́k bɛkʉ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ndɛ́mɛ́ yi ankʉ.’ \v 23 Mandɛm akʉ ɛbhárɛ́mɔ Debhít ambák Mpɛmɛ bo Israɛl bɛ́kóŋo bariɛp ami ntá bachǐmbɨ bhap. Mpɛmɛ wu chí Yesu. \v 24 Jɔ̌n anáŋ ayambɨ aghátí nyaka bo Israɛl mankɛm bɛ mántɨknsɛm ndǔ bɛbʉ́ bhap mámpɛtnsɛm ntá Mandɛm bɛ yi anjwiti bhɔ́, kɛ Yesu antwɔ. \v 25 Ɛ́rɔ́bhɛ́ nɔ́kɔ́ kɛ́kwɔ́t bɛ Jɔ̌n ánaŋa bɛtɨk ɛbhi, abhɛ́p bo bɛ, ‘Bǎkáysí bɛ́ mɛ kɛ nchí Mpɛmɛ anɛ ábhɔ́ŋɔ́ bɛ́twɔ kɛ? Chao! Puyɛ̌ mɛ! Ghók ka, yí átwɔ̀ mɛ ansɛm, nɛ mbɨ́kɨ́ kway mbɔ̌ŋ mmu anɛ áchoti, bɛfɛrɛ nkwɔbhánya bɛkak ɛbhi.’” \p \v 26 Pɔ̌l apɛt arɛm ntá yap bɛ, “Bɔ̌ma, bɛbhárɛ́bhɔ Ábraham, nɛ beká bo bɛtɔk bɛ́chák abhɛn báchày Mandɛm, chi ntá yɛsɛ kɛ Mandɛm átó yɛ ntó ɛnɛ́n nɛ́ghàti bhɛsɛ ɛnyu ɛnɛ́ yi akway bɛpɛmɛ bhɛsɛ! \v 27 Bǒ Yerusalɛm nɛ bǒbatí bhap bábhɨ́kɨ́ sɔt nyaka Yesu mbɔ Mpɛmɛ anɛ Mandɛm átó. Ɛkʉ bátáŋ yi, bakpɔt manyé yi bɛ babhɔŋ bɛway yi. Nɛ ndu bákʉ́ nɔ, ɛnyɨŋ ɛnɛ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ bárɛ́mɛ́ nyaka ɛ̌ti yi ɛ́fú tɛtɛp. Nɛ yɔ kɛ bɔ bápày nyaka yɛ̌ntɨkɨ nywɔbhɛ́ nɛywɛ̌mʉɛt ɛnap. \v 28 Yɛ̌ndu bábhɨ́kɨ́ ghɔ́ ntí anɛ bábhɔ́ŋɔ́ bɛ́rɛm bɛ mangway yi, bárɛm bɛ Páílet andɔ mangway Yesu. \v 29 Nɛ mánáŋá nɔ́kɔ́ bɛ́kʉ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ mbɔ ɛnyu Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ́mɛ́ ɛ̌ti yi, báfɛ́rɛ yi amfǎy ɛkotákátí barɔk babhʉrɛ amɛm nnɛm ɛnɛ́n bághókó ndu sɛtárɛ́bhɛ́. \v 30 Yɛ̌ nɔ, Mandɛm akʉ yi apɛtnsɛm ndu nɛpɛ́m. \v 31 Nɛ ndu bɛyǎ manywɔp are bhesi bɛsí bo abhɛn bákɔ̀ nyaka nɛ yi bɛbho Gálili kpatɛ Yerúsalɛm. Bɔ́bhɔ kɛ báchí batísiɛ́ bhi ntá bo Israɛl. \v 32 Banábas nɛ mɛ sɛ́twɔ fá bɛ́gháti beka Mbok Ndɨ́ndɨ́ bɛ bariɛp amɛn Mandɛm afyɛ́ nyaka nɛ bachǐmbɨ bhɛsɛ́, \v 33 akʉ mɔ́ afǔ tɛtɛp ntá yɛsɛ́ bɛbhárɛ́ bhɔ́ bhap, ndu ákʉ́ Yesu apɛrɛnsɛm ndǔ nɛpɛ́m. Mandɛm akʉ bariɛp ɛmɔ afǔ tɛtɛp mbɔ ɛnyu ɛchi amɛm Ɛkáti Bakway, bɛbhɔ́k bɛpay bɛ Mandɛm arɛm bɛ: \q1 ‘Wɔ ɔchí Mɔ́wa, \q1 nɛ ɛchɔŋ nchí rɛm kpoŋoroŋ bɛ Nchí Ɛtayɛ.’ \m \v 34 Nɛ bɛ́yɨŋɨ nɛkʉ anɛ Mandɛm akʉ Yesu ámpɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m ɛnyu ɛnɛ yi ápú pɛrɛ gú, Mandɛm arɛm nyaka bɛ́: ‘Chɔŋ nchyɛ́ bhe áfɔ́k mbɔ ɛnyu mfyɛ́ nyaka bariɛp nɛ Debhít nɛ njɛt yi nɛ ɛ́bhɔŋ bɛbhak ɛnyu ɛyɔ.’ \v 35 Nɛ ndu bɛ́rɔŋ ambɨ, ɛ́chí nɛbhʉɛt achák amɛm Ɛkáti Bakway bɛ Debhít arɛm ntá Mandɛm bɛ, ‘Ɔpú rɔ chɔŋ Mmu anɛ áchyɛ́ nɛpɛ́m ɛni ntá yɛ ámpɔ́ amɛm nnɛm.’ \v 36 Mandɛm abhɨ́kɨ́ rɛm nyaka mɛnyɨŋ ɛbhɛn chi ɛ̌ti Mfɔ Debhít mbɔnyunɛ Debhít ánáŋá nɔ́kɔ́ bɛtɨk Mandɛm áchyɛ́ yi ánkʉ́ fá amɨk ndu ayi mpok, agú akoŋo bachǐmbɨ bhi. Apɔɔ ndǔ nnɛm. \v 37 Mandɛm arɛm nyaka chi ɛ̌ti mmu achák, anɛ yi ákʉ́ ápɛ́rɛ́nsɛm ndǔ nɛpɛ́m anɛ mmʉɛt ayi abhɨkɨ pɔɔ. \v 38 Bɔ̌ma dɨŋɨ́ yɛ ká bɛ́ chí ɛ̌ti Yesu kɛ Mandɛm áfòŋori bɛbʉ́ mbɔ ɛnyu sɛ́ghàti bhe. \v 39 Dɨŋɨ́ ká bɛ yɛ̌ agha anɛ ánókó Yesu, Mandɛm ǎsɔ̀t bɛ yi achi chak bɛsí bhi. Ɛbhé Moses ɛ́pú kwáy bɛ́kʉ nɔ ntá mmu. \v 40 Sɔt yɛka mpok bɛ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ básɨ́ŋɨ́ ɛ́kɛ́ fakari nɛ bhe. Nɔ́ chi ɛnyɨŋ ɛnɛ́ básɨ́ŋɨ́ bɛ, \v 41 ‘Bě bho bǎbyàk ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm árɛ̀m, yɨŋɨ́ ka mbaŋ sayri, mǎmbák maknkay, nɛ mǎngu, nɛ ntí bɛ́ mɛ̌kʉ̀ ɛnyɨŋ ndu manywɔp ayɛka, ɛnɛ yɛ mángátí bhe, bǎpú noko wawak!’” \p \v 42 Ɛnɛ Pɔ̌l nɛ Banábas báfù ndǔ ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí bo Israɛl, bo báre nɨk bɔ́ mmʉɛt bɛ́ mámpɛ́tnsɛm mandɔk ambɨ bɛghati bhɔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn ndu nywɔbhɛ́ nɛywɛ̌mʉɛt ɛnɛ́n nɛ́twɔ̀ ambɨ. \v 43 Bo báfú nɔ́kɔ́ ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí, bɛyǎ bo Israɛl nɛ bo abhɛn bápu bo Israɛl kɛ báchày Mandɛm, báré koŋo Pɔ̌l nɛ Banábas. BɔPɔ̌l básɛ́mti bhɔ́ bɛ́ mánté kpirí, mándɔkɔ nɔkɔ chi ambɨ bɛghɔkɔ mmʉɛt ndu bɛrɨ̌ndu Mandɛm. \p \v 44 Ɛ́gháká nɔkɔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt ɛnɛn nɛ́kòŋo, ɛtɔk ɛnkɛm ɛ́twɔ́ bɛ́ghok Ɛyɔŋ Mandɛm. \v 45 Kɛ bo Israɛl bághɔ́ nɔ́kɔ́ ndǔ ngɛ́mtay bo báchɛ̀m arɛ́ ɛnyu ɛyɔ, bábhɔ́ŋ bɛyǎ mpabhamɨ́k nɛ bɔPɔ̌l. Bábhó bɛsɔkɔti Pɔ̌l mánkɛmɛ nɔkɔ ɛpʉ́ítí ndu yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ̀m. \v 46 Ɛyɔ ɛ́kʉ́ Pɔ̌l nɛ Banábas bábhó bɛ́rɛm kɛbhɔŋ bɛcháy bɛ, “Bě bo Israɛl kɛ sɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛ́yámbɨ bɛ́gháti Mbok Ndɨ́ndɨ́ anɛ áfú ntá Mandɛm. Kɛ tɛ̌ndu bǎbyàk yɔ́, nɛ bǎyɨ́ŋɨ mmʉɛt ayɛka bɛ́ bǎbhɨ́kɨ́ kwáy bo abhɛn bábhɔ́ŋ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛ́nti, sɛ́rɔ̀ yɛ be nɛ sɛ́rɔ̀ŋ ntá bo abhɛn bápú bo Israɛl nɛ yɔ. \v 47 Ɛnyu ɛyɔ kɛ Mandɛm Acha ághátí bhɛsɛ sɛnkʉ, mpok árɛ́mɛ́ bɛ, \q1 ‘Nkʉ wɔ ɔ́mbák ɛrɔ́ŋɔ́ ntá bo abhɛn bápú bo Israɛl, \q1 bɛ́ ndǔ bɛtaŋ Mandɛm, ɔ́nkwak mmɨk nkɛm ambɔŋ nɛpɛ́m.’” \p \v 48 Bo abhɛn bápú bo Israɛl bághókó nɔ́kɔ́ nɔ, bábhɔŋ bɛyǎ maŋák, bábhó bɛ́chyɛ bakak ntá Mandɛm ɛ̌ti ɛyɔŋ ɛyi. Nɛ abhɛn Mandɛm áyábhɛ́ bɛ́ mámbɔ́ŋ nɛpɛ́m ɛnɛ́n nɛbhɨkɨ bhɔ́ŋ ngwɛnti, mánoko Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Yesu. \v 49 Ɛyɔŋ Mandɛm ɛ́táka atú ɛtɔk wu ankɛm. \v 50 Kɛ bo Israɛl abhɛn báchí arɛ́ mányɨ́kɨ́si batɨ bǒbatí ɛtɔk ɛyɔ nɛ manɛ́m baghɔrɛ́ abhɛn mánókó Mandɛm. Bákʉ bo báchyɛ Pɔ̌l nɛ Banábas nɛnyok kpát bábók bhɔ báfá atú ɛtɔk ɛyap. \v 51 Pɔ̌l nɛ Banábas bákwɛ́t mfok ɛtɔk ɛyɔ anɛ áchí bhɔ́ bɛkak bɛtɔŋ bɛ́ chɔŋ Mandɛm antáŋ bǒbhɔ ndu ɛnyɨŋ ɛnɛ́ bɔ́ bákʉ́. Báfa báré rɔ́ŋ Ikɔ́niɔm. \v 52 Bakoŋo Yesu abhɛn ɛtɔk Antiɔk, bájwi nɛ maŋák nɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ abhak nɛ bhɔ́ sayri. \c 14 \s1 Pɔ̌l nɛ Banábas bágháti Ɛyɔŋ Mandɛm amɛm ɛtɔk Ikɔ́niɔm \p \v 1 Pɔ̌l nɛ Banábas báchwɔ́bhɛ́ nɔ́kɔ́ Ikɔ́niɔm, bárɔk báchwe ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí bo Israɛl baghati Mbok Ndɨ́ndɨ́ Yesu arɛ. Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ abhak nɛ bhɔ. Ɛ́kʉ́ bɛyǎ bo mánóko. Bo abhɛn mánóko bábhák bo Israɛl nɛ bo bɛtɔk bɛchak. \v 2 Kɛ bo Israɛl abhɛn bábhɨkɨ noko mbok Yesu bábho bɛrɛm bɛpɔ̌ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛ́nyɨkɨsi batɨ bo abhɛn bápú bo Israɛl. Bárɔ́bhɛ bé chí ntɨ nɛ bhɔ. \v 3 Pɔ̌l nɛ Banábas babhak Ikɔ́niɔm ndu ɛrɔri mpok mángati nɔkɔ bo mbok Acha kpoŋoroŋ kɛbhɔŋ bɛcháy. Mandɛm are tɔ́ŋ bo Ikɔ́niɔm kpoŋoroŋ bɛ́ mbok anɛ bɔ́ Pɔ̌l bághàti bho ɛ̌ti bɛrɨ̌ndu ɛbhi achí tɛtɛp, akʉ nɔ ndu áchyɛ́ bhɔ́ bɛtaŋ bɛ́kʉ mɛnyɨŋɨ́ maknkay. \v 4 Ɛtɔk ɛ́kɔ́rɛ bɛbhe bɛpay, mbɔk bábhak ansɛm bo Israɛl, bo báchák bábhak nɛ bǒnto Yesu. \v 5 Mbɔk bo Israɛl nɛ abhɛn bápú bo Israɛl báchɛ́m nɛ bǒ batí bhap báká ɛyɔŋ ɛ́mɔt bɛ mánchyɛ bǒnto Yesu ɛsɔŋɔri nɛ bɛ mantɛmti bhɔ nɛ batay mángwáy. \v 6 Bǒnto bárɨŋɨ nɔ́kɔ́ nkaysi yap, bábʉɛ́ bárɔk atú Likáonia, ndu bɛtɔk Lístra nɛ Dɛ́be nɛ mbaŋ ɛnɛ ɛchi kɛkwɔt arɛ, \v 7 mángati nɔkɔ Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Yesu. \s1 Pɔ̌l nɛ Banábas bábú mbɛ́ntí ɛtɔk Lístra \p \v 8 Mmufú achí nyaka ɛtɔk Lístra. Abhak mbɛ́ntí tɛ nɛbhe ɛni. \v 9 Ɛwak ɛ́mɔ́t, abhak chɔ́kɔ́ anta nɔkɔ batú ndu ɛnyɨŋ ɛnɛ Pɔ̌l árɛ̀m. Pɔ̌l ayɨŋɨ yi dǐǐ, ághɔ́ bɛ́ yí wu anókó bɛ́ Mandɛm ǎkwáy bɛ́bú yi. \v 10 Pɔ̌l arɛm nɛ ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ bɛ, “Faté tě chak!” Afate kpɛrɛp abho bɛ́kɔ. \v 11 Ngɛ́mtay bo abhɛn bachi arɛ bághɔ́ nɔ́kɔ́ ɛnyɨŋ Pɔ̌l ákʉ́, bábhó bɛ́bɨk ndu ɛyɔŋɔ́tɔk ɛyap, ɛyɔŋ bǒ Likáonia mandɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Bɔmandɛm básɔt mmʉɛt bakwǎŋwaŋ bátwɔ fá amɨk ntá yɛsɛ!” \v 12 Bárɛ́m bɛ́ Banábas chí mándɛm anɛ áká nnyɛ́n bɛ́ Sús, nɛ bɛ Pɔ̌l chi mándɛm anɛ áká nnyɛ́n bɛ Hɛmes mbɔnyunɛ yí kɛ achi nyaka ndɛmɛ kɛpɨ. \v 13 Ɛkɛrákap mandɛm nsé Sús ɛ́chí nyaka nɛfí bɛfʉɛt nkok ɛtɔk. Nchiakap mandɛm nsé Seus asɔt manɛ́m mpɔŋ nɛ bɔchuchu abhɛn mánɨ́ arɔk antí ɛtɔk mbɔnyunɛ yí nɛ ngɛ́mtáy bhó abhɛn báchi arɛ báyàŋ nyaka bɛchyɛ akap ntá Banábas nɛ Pɔ̌l. \v 14 Kɛ Banábas nɛ Pɔ̌l, bǒnto Yesu, bághókó nɔ́kɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ bǒbhɔ báyàŋ bɛkʉ, batɨ achɔŋti bhɔ amɛm kpát bádákáti ndɛn ɛ́yap amʉɛt. Bájɛt báchwe amɛm ɛká bo ɛyɔ nɛ bǎrí mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, \v 15 “Bɔta, ndaká yi bákʉ̀ ɛnyunɛ? Sɛ́chí nkwɔ chi bakwǎŋwaŋ mbɔ bhe! Sɛ́twɔ fá bɛ́gháti bhe Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Yesu bɛ́ mǎntɨk nsɛm ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛbhɨkɨ bhɔŋ nsay mǎntwɔ́ ntá Mandɛm mmu áchyɛ̀ nɛpɛ́m. Yí kɛ ághókó mfay nɛ mmɨk nɛ manyɛ́n nɛ mɛnyɨŋ mɛnkɛm ɛbhɛn bɛchi arɛ́. \v 16 Ndu mpok anɛ áfʉɛ́rɛ́ ansɛm, arɔ́ nyaka bo bɛtɔkɔ́ mmɨk mankɛm mánkʉ mbɔ ɛnyǔ bákɔ́ŋɔ́. \v 17 Yɛ̌ nɔ, abhɨkɨ rɔ nyaka bɛtɔŋ kpoŋoroŋ bɛ́ yí áchí. Ǎkʉ bɛrɨ́tí mɛnyɨŋ. Yí kɛ ákʉ̀ manyiɛp ámfú amfay nɛ ǎchyɛ̀ mbwɔt ndǔ ayi mpok, anchyɛ bhe nɛnyíɛ́, anchyɛ maŋák.” \v 18 Pɔ̌l nɛ mmʉɛrɛ ywi bárɛm mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́kʉ̀ bo bhɔ mángɔ́ bɛ́ bɔ́ nkwɔ́ báchí chí bakwǎŋwaŋ. Yɛ̌ nɔ, bábhɨ́kɨ́ kwáy bɛchyɛt bɔ mbi bɛ́ bɛ́kɛ́ chyɛ bhɔ́ akap anɛ́ babhɔŋɔ bɛchyɛ chi ntá Mandɛm. \p \v 19 Kɛ ɛ́bhɨ́kɨ́ tat, mbɔk bo Israɛl báfú Antiɔk anɛ atú Pisídia, báchák báfú Ikɔ́niɔm. Bákʉ́ bɛyǎ bo mánká nɛ bhɔ. Ɛkʉ bátɛ́mti Pɔ̌l nɛ batay, básu bárɔk bárɔ antí ɛtɔk nɛ nkaysi bɛ́ anáŋ agu. \v 20 Kɛ mpok anɛ bakoŋo Yesu bárɔ́ŋɔ́ arɛ bákap yi, afate apɛtnsɛm ɛtɔk Lístra nɛ bhɔ́. Nɛ́yí nɔ́kɔ́, Banábas nɛ yi bárɔ bárɔk Dɛ́be. \s1 Pɔ̌l nɛ Banábas bápɛtnsɛm Antiɔk amɛm atú Síria \p \v 21 Pɔ̌l nɛ Banábas báre ghati bo Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Yesu amɛm ɛtɔk Dɛ́be. Bɛyǎ bo mánoko nɛ bábho bɛ́kóŋo Yesu. Bɔ Pɔ̌l bápɛt yɛ nsɛm Lístra nɛ Ikɔ́niɔm nɛ Antiɔk anɛ Pisídia. \v 22 Báré fyɛ́ bakoŋo Yesu ntɨ mbaŋ ɛyɔ ɛnkɛm mánchyɛ nɔkɔ bhɔ́ maníɛ́ bɛ́ mándɔ́k ambɨ bɛ́te kpirí ndʉ̌ nɛsɨkɨ́ntɨ ɛnap nɛ Yesu. BɔPɔ̌l bágháti bhɔ́ bɛ bábhɔŋ bɛghɔ bɛyǎ ɛsɔŋɔri kɛ mǎnchwe ndǔ nɛpɛ́m ɛnɛ́n Mandɛm ǎbhák Mfɔ wap. \v 23 Pɔ̌l nɛ Banábas báyap bǒ batí ndu yɛ̌ntɨkɨ ɛkɛrɛ́ Mandɛm. Báfyɛ́ bhɔ́ amɔ Yesu Acha mmu bɔ́ básɨ́kɨ́ ntɨ nɛ yi ndu nɛnɨkɨ́mʉɛt nɛ nɛtarɛ́nsay. \p \v 24 Báfʉɛt yɛ atú Pisídia, bárɔk atú Pamfília. \v 25 Arɛ́, bágháti mbok Yesu amɛm ɛtɔk Pɛga. Báfá Pɛga basɛp bárɔk Atália. \v 26 Básɔ́t achwǐnyɛ́n bɛfu Atália bápɛtnsɛm Antiɔk. Amɛm ɛtɔk Antiɔk kɛ̌ bǒnto Yesu mánɨ́kɨ́mʉɛt ɛ̌ti Banábas nɛ Pɔ̌l bɛ bɛrɨ̌ndu Mandɛm mɛ́mbák nɛ bhɔ ndǔ bɛtɨk ɛbhɛn bákʉ́ kɛ bápɛtnsɛm Antiɔk. \v 27 Báchwɔ́bhɛ́ nɔ́kɔ́ Antiɔk, babhɨŋɨ Bǒ nkwɔ́ Yesu báchɛm nɛbhʉɛt amɔt. Bágháti bhɔ́ mɛnyɨŋ mɛnkɛm ɛbhɛn bɔ bákʉ́ ndu bɛtaŋ Mandɛm, nɛ ɛnyu Mandɛm ánɛ́nɛ́ mbi bɛ́ bo abhɛn bápú bo Israɛl mánsɨ́kɨ́ ntɨ nɛ Yesu. \v 28 Babhak arɛ́ nɛ bakoŋo Yesu ndǔ mpǎy bataŋ. \c 15 \s1 Bǒbati nkwɔ́ Yesu bákɛm ɛchɛmɛ ɛgho Yerúsalɛm \p \v 1 Bo báfú Judɛ́ya bátwɔ́ Antiɔk bábhó bɛtɔŋ bǒnkwɔ Yesu mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Mandɛm apú kway bɛ́pɛ́mɛ mmu mbák babhɨkɨ syɛp yí bɛkoŋo ɛbhé Moses.” \v 2 Pɔ̌l nɛ Banábas bákɛ́m ɛtaŋtí ɛpʉ́ítí nɛ bhɔ́ ɛ̌ti ndaka wu kɛghɔ́ ntí. Ɛ́kʉ baka ɛyɔŋ ɛ́mɔt bɛ Pɔ̌l nɛ Banábas nɛ mbɔk bakoŋo Yesu abhɛn Antiɔk mándɔ́k Yerúsalɛm, mángɔ́ bǒnto nɛ bǒbati nkwɔ́ Yesu ɛ̌ti ndaka wu. \v 3 Bafa bare rɔŋ mbɔ ɛnyǔ nkwɔ Yesu bátó bhɔ́. Ɛnɛ́ bárɔ̀ŋ atú Foníshia nɛ atú Samária, báre téé ndǔ bɛtɔk ɛbhɛn bɛchi ambi mángati nɔkɔ bǒnkwɔ́ bɛ́ bo abhɛn bápú bo Israɛl mánóko mbok Yesu nkwɔ. Ɛyɔ ɛ́chyɛ bakoŋo Yesu bɛyǎ maŋák. \v 4 Báchwɔ́bhɛ́ nɔ́kɔ́ Yerúsalɛm, bǒnkwɔ, nɛ bǒnto Yesu nɛ bǒbatí ɛtɔk básɔt Pɔ̌l nɛ Banábas nɛ bo bachak nɛ maŋák. Pɔ̌l nɛ Banábas bágháti yɛ bhɔ́ mɛnyɨŋ mɛnkɛm ɛbhɛ́n Mandɛm ákwáká bɔ mankʉ. \v 5 Kɛ mbɔk bakoŋo Yesu abhɛn bachi bǒnkwɔ Fárisi bághókó nɔ́kɔ́ nɔ, báfáte babho bɛ́rɛm bɛ, “Bábhɔŋ bɛsyɛp bɔ, mángati bhɔ bɛ mámbʉrɛ bɛbhé Moses.” \p \v 6 Bǒnto Yesu nɛ bǒbatí bapɛt bachɔkɔ bɛyɨŋɨ ndaka wu. \v 7 Bátát nɔkɔ arɛ́ ndu bárɛ̀m ndaka wu, Píta afate aghati bhɔ bɛ, “Bɔ̌ma, bǎrɨŋɨ bɛ Mandɛm anáŋ ayap mɛ nɛ́ntɨ ɛnɛka tɛ mpok anɛ áfʉɛ́rɛ́ ansɛm bɛ́ ngati Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Yesu ntá bo abhɛn bápú bo Israɛl bɛ́ bɔ́ nkwɔ́ mangok, mánoko. \v 8 Nɛ Mandɛm mmu arɨŋɨ batɨ bo mankɛm, atɔŋ kpóŋóróŋ bɛ́ bo abhɛn bápú bo Israɛl bákway mɛ́nóko nkwɔ. Akʉ nɔ́ ndu áchyɛ́ bhɔ́ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyu yi achyɛ nyaka bhɛsɛ. \v 9 Afoŋori bɛbʉ́ bhap ndu básɨ́kɨ́ ntɨ nɛ Yesu nɛ akɛ tɔ́ŋ bɛ́ bɛsɛ bo Israɛl sɛ́chí kɛkúrí nɛ bhɔ. \v 10 Ntí anɛ bǎyàŋ yɛ mɛmɔ Mandɛm, bɛ́ghɔ mbák chɔŋ yi ambé ntɨ achí bɛ́ yí? Ndaká yí bǎchyɛ̀ batu anɛ yɛ̌ chi bachǐmbɨ bhɛsɛ babhɨkɨ kway nyaka bɛpɔkɔ ntá bo abhɛn bachi bakoŋo Yesu? Yɛ̌ chi bɛsɛ nkwɔ sɛ́bhɨkɨ kway bɛpɔkɔ batǔ yɔ. \v 11 Ɛ́bhɨ́kɨ́ rɨ bɛkʉ nɔ! Sɛ́noko bɛ́ Mandɛm ǎpɛ̀mɛ bhɛsɛ́ chí ɛ̌ti bɛrɨ̌ndu ɛbhɛn Yesu Acha átɔ́ŋɔ́ bhɛsɛ́ nɛ nkúbhɛ́ ɛnyu yɔ kɛ ǎpɛ̀mɛ bɔ nkwɔ.” \p \v 12 Píta árɛ́m nɔ́kɔ́ nɔ, ɛchɛmɛ ɛnkɛm ɛ́kwɛ́n kpák ndu bɛ́ghok ndu Banábas nɛ Pɔ̌l bághàti bhɔ ɛ̌ti mɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛbhɛn Mandɛm áchyɛ́ bhɔ́ bɛtaŋ, bákʉ́ nɛntɨ bo abhɛn bápú bo Israɛl. \v 13 Mánáŋá nɔ́kɔ́ bɛ́rɛm ɛnyɨŋ ɛnɛ bárɛ̀m, Jems afate abho bɛ́rɛm bɛ, “Bɔ̌ma, ghók ká ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ̌rɛ̀m! \v 14 Símiɔn anaŋ ághátí bhɛsɛ ɛnyǔ Mandɛm ábhó bɛtɔŋ bɛ́ akɔŋ bo abhɛn bápú bo Israɛl nkwɔ, nɛ ayap mbɔk ɛyap bɛ mámbák bǒbhi. \v 15 Nɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ́mɛ́ ɛ́kɔ ndɔŋ amɔt nɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ bárɛ́mɛ́ mbɔ ɛnyu básɨ́ŋɨ́ bɛ \v 16 ‘Ansɛm mpok, chɔŋ mpɛtnsɛm mpɛt ntee ɛkɛt Debhít ɛnɛ́ ɛ́kwɛ́nɛ́. Chɔŋ njoŋ ɛkɛt ɛnɛ́ ɛ́báy mmʉɛt amɨk nkʉ yɔ ɛmpɛt ɛnte. \v 17 Chɔŋ nkʉ nɔ bɛ bǒbhɔ mankɛm mámbo bɛyaŋ mbi bɛ́twɔ ntá ya, yɛ̌ chi bo abhɛn bápú bo Israɛl, mankɛm abhɛn mbɨ́ŋɨ́ bɛ mámbák bǒbha nkwɔ. \v 18 Nɔ kɛ Mandɛm Acha mmu akʉ bo mándɨŋɨ mɛnyɨŋ ɛbhɛn arɛmɛ tɛsáy.’” \f + \fr 15:18 \ft Yɨŋɨ́ ɛkáti Ɛ́mos 9.11-12 nɛ Aisáya 45.21.\f* \v 19 Jems arɔk ambɨ bɛ́rɛm bɛ, “Ndu nkaysi aya, sɛ́kɛ́pɛrɛ sɔŋɔri bǒ abhɛn bápú bo Israɛl abhɛn bátwɔ̀ ntá Mandɛm. \v 20 Sɛ́nsɨ́ŋ chí ɛkáti sɛ́ngáti bhɔ bɛ bákɛ́ nyiɛ nɛnyíɛ́ nɛ nya anɛ áfú ndǔ akap anɛ báchyɛ́ ntá mandɛm nsé, nɛ bɛ mándɔ ɛpúsí, nɛ bɛ bákɛ́ nyiɛ́ nya ɛnɛ́ manoŋ amap ábhɨ́kɨ́ rɔŋ amɨk, nɛ bɛ bákɛ́ nyiɛ manoŋ. \v 21 Sɛ́nsɨ́ŋ bɔ́ nɔ mbɔnyunɛ bábho bɛ́pay bɛbhé Moses ɛbhɛ́n amɛm bɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛt bo Israɛl tɛntɛp, ndu yɛ̌ntɨkɨ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt, nɛ bo yɛ̌ntɨkɨ ɛtɔk bárɨŋɨ bhɔ.” \s1 Básɨ́ŋ ɛkáti ntá bǒnkwɔ́ abhɛn bápú bo Israɛl \p \v 22 Bǒnto Yesu nɛ bǒbatí nɛ bǒnkwɔ́ Yesu mankɛm bághɔ́ bɛ́ chí ɛrɨ́tí nkaysi. Báká ɛyɔŋ ɛ́mɔt bɛ mánjáp bo mánto Antiɔk nɛ Pɔ̌l nɛ Banábas. Báyáp yɛ Sáilas nɛ Júdas anɛ nnyɛ́n ɛni nɛ́chák nɛ́chí bɛ Básabas. Bɔ batí apay bábhak bǒbatí nkwɔ Yesu. \v 23 Ɛkáti ɛnɛ́ báchyɛ́ bhɔ́ mándɔ́k nɛ yɔ ɛ́ré rɛm bɛ, “Bɛsɛ́ bǒnto Yesu nɛ bǒbatí nɛ bǒnkwɔ́ Yesu mankɛm sɛ́kàka be bɔ̌máyɛsɛ abhɛn bápú bo Israɛl awu Antiɔk, nɛ abhɛn Síria nɛ abhɛn Silísha. \v 24 Sɛ́ghok bɛ mbɔk bo báfu fá ntá yɛsɛ́ batwɔ awu nɛ nɛtɔ́ŋ ɛnap bɛ́chyɛ bhe ɛsɔŋɔri nɛ bafyɛ bhe ɛbyɔk antɨ ɛnɛ́ sɛ́bhɨ́kɨ́ tó bhɔ́. \v 25 Ɛ̌ti yɔ kɛ sɛ́chɔ́kɔ́, sɛkǎ ɛyɔŋ ɛ́mɔt bɛ́ sɛ́njap bo sɛ́nto ntá yɛka nɛ abhɛn ɛkɔŋ abhɛsɛ, Pɔ̌l nɛ Banábas, \v 26 bo abhɛn báká nɛwú ɛ̌ti Acha ywɛsɛ Yesu Kristo. \v 27 Sɛ́tò yɛ Júdas nɛ Sáilas ntá yɛka. Mǎnaŋ mǎngáká awu chɔŋ mángati bhe bɛsí nɛ bɛsi nkúbhɛ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn sɛ́nsɨ́ŋɨ́ amɛm ɛkáti. \v 28 Ɛ́chí bɛ́ sɛ́bhɔŋ nkaysi amɔt nɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ bɛ sɛ́kɛ́ chyɛ bhe batu áchák anɛ acha bɛbhé ɛbhɛn bǎbhɔ́ŋɔ́ bɛbhʉrɛ. \v 29 Nɔ chi bɛ bǎkɛ́ nyiɛ́ nɛnyíɛ́ ɛnɛn nɛfǔ ndʉ̌ akap anɛ́ báchíɛ ntá mandɛm nsé, nɛ bǎkɛ́ nyiɛ́ manoŋ, nɛ yɛ̌ chi nnya anɛ manoŋ ami ábhɨ́kɨ́ rɔŋ amɨk. Nɛ bɛ mǎndɔ́ ɛpúsí. Mbák mǎndɔ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn, chɔŋ ɛ́mbak ɛrɨ́rɨ́ nɛ bhe. Mǎnchɔkɔ sayri.” \p \v 30 Bǒbhɔ bati anwi báfa Yerúsalɛm barɔk Antiɔk. BɔPɔ̌l bábhɨ́ŋɨ nkwɔ́ Yesu báchɛ́m nɛbhʉɛt amɔt bachyɛ bhɔ ɛkáti ɛnɛ bapɔkɔ. \v 31 Bápáy nɔkɔ yɔ, maníɛ́ amɛn áchi amɛm ɛ́fyɛ́ bo Antiɔk ntɨ, bábhɔŋ maŋák. \v 32 Júda nɛ Sáilas babhak barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ. Bágháti bǒnkwɔ Yesu bɛyǎ mɛnyɨŋ ndu bɛ́fyɛ́ bhɔ́ ntɨ nɛ bɛ́kwák bɔ mántaŋ ndu nɛsɨkɨ́ntɨ ɛnap nɛ Yesu. \v 33 Báchɔ́kɔ́ nɔ́kɔ́ arɛ́ nɛ bhɔ́ ndu mɔ́mbɨŋɨ́ mpok, bǒnkwɔ́ Yesu bátɨ́k bhɔ́, nɛ maŋák bɛ mámpɛ́tnsɛm Yerúsalɛm ntá bo abhɛn bátó bhɔ́. \v 34 [Kɛ Sáilas akʉ ntɨ bɛ́rɔp Antiɔk.] \v 35 Pɔ̌l nɛ Banábas bárɔp Antiɔk. Arɛ́, báre tɔ́ŋ, mángati nɔkɔ bo ɛyɔŋ Acha nɛ bɛyǎ bo báchák nkwɔ. \s1 Ákɔ́rɛ́ ákwɛ́n nɛ́ntɨ́ Pɔ̌l nɛ Banábas \p \v 36 Ɛwak ɛ́mɔt, Pɔ̌l arɛm ntá Banábas bɛ, “Sɛ́mpɛtnsɛm ndu yɛ̌ntɨkɨ ɛtɔk ɛnɛ sɛ́ghátí ɛyɔŋ Acha arɛ sɛ́ngɔ́ ndǔ bǒnkwɔ́ báchí.” \v 37 Banábas are yáŋ bɛ́ mánsɔ́t Jɔ̌n Mák yí ándɔ́k nɛ bhɔ. \v 38 Kɛ Pɔ̌l kɛka bɛ́ ɛ́chi sayri bɛ́sɔt yi mbɔnyunɛ arɔ́ nyaka bhɔ ɛtɔk Pamfília ɛnɛ́ bábhɨ́kɨ́rɛ naŋa bɛtɨk ɛbhap. \v 39 Ɛ̌ti yɔ, Pɔ̌l nɛ Banábas bákɛ́m bɛyǎ ɛpʉ́ítí kpát akɔrɛ akwɛn nɛntɨ nap. Banábas asɔt Jɔ̌n Mák báchwe achwǐnyɛ́n, bárɔk Sáyprɔs. \v 40 Kɛ Pɔ̌l ayap chi Sáilas. Bǒnkwɔ́ Yesu mánɨkmʉɛt bɛ bɛrɨ̌ndu Acha mɛ́mbak nɛ bhɔ. \v 41 Pɔ̌l asɔt Sáilas bárɔk Síria nɛ Silísha ɛnɛ́ yi afyɛ́ ntɨ nta bakwɔ́ Yesu abhɛn báchí arɛ ntɨ. \c 16 \s1 Tímɔti arɔk nɛ Pɔ̌l nɛ Sáilas \p \v 1 Pɔ̌l nɛ Sáilas barɔk baghaka Dɛ́be nɛ bafu nɔkɔ arɛ barɔk Lístra. Nkoŋo Yesu amɔt abhak arɛ́ anɛ áká nnyɛ́n bɛ́ Tímɔti. Máyi abhak mmu Israɛl anɛ ánókó Yesu, kɛ aywi chí abhak mmǔ Grik. \v 2 Bǒnkwɔ abhɛn Lístra nɛ Ikɔ́niɔm bárɛ̀m nyaka ɛrɨrɨ ɛ̌ti Tímɔti. \v 3 Ɛ́kʉ́ Pɔ̌l are yaŋ bɛsɔt Tímɔti bɛ andɔk nɛ bhɔ. Akʉ yɛ básyɛ́p yi mbɔnyunɛ bo Israɛl bachi nyaka ndǔ bɛtɔk ɛbhɔ nɛ bárɨ́ŋɨ bɛ chi Tímɔti achi chi mmǔ Grik. \f + \fr 16:3 \ft Bo Israɛl bachi nyaka Lístra nɛ Ikɔ́niɔm. Ndu Pɔ̌l áyàŋ bɛ bo Israɛl mangok ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ághàti bhɔ, akʉ básyɛp Tímɔti. Bo Israɛl bárɨŋɨ nyaka bɛ babhɨkɨ syɛp Tímɔti mbɔnyunɛ ɛtayi achi nyaka mmu Grik, kɛ máyi mmu Israɛl.\f* \v 4 Arɔk yɛ nɛ Pɔ̌l nɛ Sáilas. Ndu bárɔ̀ŋ, mángati nɔkɔ bo ndu yɛ̌ntɨkɨ ɛtɔk ɛnɛ bachwɔbhɛ arɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǒnto nɛ bǒbati ɛtɔk abhɛn bachi Yerúsalɛm bárɛ́mɛ́, nɛ mánsɛmti nɔkɔ bhɔ́ bɛ mámbʉrɛ bɛbhé ɛbhɔ sayri. \v 5 Ɛyɔ ɛkʉ bakwɔ Yesu bárɔk ambɨ bɛ́sɨkɨ ntɨ nɛ Yesu, nɛ mpǎy yap anjá andɔkɔ nɔkɔ chi ambɨ. \s1 Pɔ̌l aghɔ́ kɛnɔ́ amɨk anti fúú bɛ bábhɨ̀ŋɨ yi ndǔ ɛtɔk Masidónia \p \v 6 Pɔ̌l nɛ Sáilas nɛ Tímɔti baghat bafʉɛt atú Frijia nɛ atú Galéshia mbɔnyunɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ abhɨ́kɨ́ ka bɛ mángati bo Ɛyɔŋ Mandɛm atú Esia. \v 7 Bágháká nɔ́kɔ́ kɛ́kwɔ́t nɛ ndiɛrɛ ɛbhɨ Mísia nɛ Bitínia, báré yaŋ bɛrɔŋ atú Bitíni, kɛ Ɛfóŋó Yesu kɛka bɔ́ mándɔ́k. \v 8 Ɛ́kʉ́ baghat bafʉɛt atú Misia, bárɔ́k Troas. \v 9 Arɛ́, Pɔ̌l aghɔ́ kɛnɔ́ amɨ́k antifú nɛ bɛti ndǔ mmu Masidónia áté ánɨ̀kmʉɛt andɛm nɔkɔ ntá yi bɛ, “Twɔ́ fá Masidónia kwak bhɛsɛ!” \v 10 Pɔ̌l ághɔ́ nɔ́kɔ́ kɛnɔ́ ɛkɔ, sɛ́ká bɛ́ Mandɛm abhɨ́ŋɨ́ bhɛsɛ́ sɛ́ndɔ́k sɛ́ngátí Mbok Ndɨ́ndɨ́ ntá bǒ atú Masidónia. Tɛ́mté wu, Mmɛ Lukas nchɛm nɛ bhɔ sɛ́tóŋti mmʉɛt bɛ́rɔ́ŋ arɛ́. \f + \fr 16:10 \ft Lukas mmu asɨ́ŋɨ́ ɛkáti ɛnɛ́ achɛm mmʉɛt nɛ bɔPɔ̌l, are kɔ nɛ bhɔ.\f* \s1 Lídia anoko Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Yesu ɛtɔk Fílipi \p \v 11 Sɛ́chwe áchwi anɛ árɔ̀ŋ Troas. Sɛ́rɔk téé sɛ́gháká Samótras, ɛtɔk ɛnɛ́ nnyɛ́n nɛ́kábhɛ́. Ɛ́gháká nɔ́kɔ́ ntɨnywɔp, sɛ́gháká Neápolis. \v 12 Sɛ́fú nɔkɔ arɛ́, sɛkɔ amɨk sɛ́gháka Fílipi. Fílipi abhak ɛtɔk ɛgho atú Masidónia, nɛ abhak antɛn Mfɔ Rom. Sɛ́bhak Fílipi ndu mpǎy manywɔp. \v 13 Ɛ́gháká nɔ́kɔ́ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt bo Israɛl, sɛ́fú amɛm ɛtɔk sɛ́rɔk angɔkɔnyɛ́n ndǔ nɛbhʉɛt anɛ sɛ́káysí bɛ́ bo báchɛ̀m arɛ mɛ́nɨkmʉɛt. Sɛ́chɔ́kɔ amɨk sɛ́ndɛm nɔkɔ kɛpɨ nɛ baghɔrɛ́ abhɛn báchɛ́mtí arɛ́. \v 14 Ngɔrɛ́ amɔt anɛ aká nnyɛ́n bɛ Lídia afʉ́ ɛtɔk ɛgho ɛnɛ babhɨŋɨ bɛ Tiatíra. Abhak nkɔsíɛ́ ndǔ ndɛn ɛnɛ́ ɛ́chí mmʉɛt chu nɛ ɛ́yá nkáp. Ǎchyɛ nyaka Mandɛm kɛnókó. Mandɛm akʉ yi anɛnɛ ntɨ ɛni aghók sayri nɛ anoko ɛnyɨŋ ɛnɛ Pɔ̌l árɛ̀m. \v 15 Bájwiti yi nɛ *ɛfo ɛyi. Anɨk bhɛsɛ mmʉɛt arɛm bɛ, “Mbák bǎsɔt mɛ mbɔ mmǔ anɛ ánókó Yesu tɛtɛp, twɔ́ ká chɔkɔ́ ɛkɛt ɛyá.” Anyiɛrɛ bhɛsɛ́ ɛnyu ɛyɔ kpát sɛrɔk. \s1 Báfyɛ́ Pɔ̌l nɛ Sáilas kɛnɔŋ ɛtɔk Fílipi \p \v 16 Ɛwak ɛ́mɔ́t, ɛnɛ́ sɛ́rɔ̀ŋ ndǔ nɛbhʉɛt nɛnɨkɨ́mʉɛt, sɛ́tɛ́mɛri mɔ́ngɔsɔ́ŋ anɛ áchi nsɛm. Ɛfóŋó ɛbʉ́ɛbʉ ɛbhak nɛ yi ɛ́kʉ́ are rɛ́m mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́bhɔŋɔ bɛfakari. Ɛyɔ ɛ́chyɛ̀ nyaka bo abhɛn bábhɔ́ŋɔ́ yí bɛyǎ nkáp. \v 17 Ághɔ́ nɔ́kɔ́ bhɛsɛ nɛ Pɔ̌l, abho bɛkoŋo bhɛsɛ ambɨkɨ nɔkɔ bɛ, “Bǒbhɛn chí bǒ bɛtok Mandɛm mfay! Bághàti bhe ɛnyu Mandɛm ápɛmɛ bho.” \v 18 Arɔk ambɨ bɛkʉ nɔ ndǔ bɛyǎ manywɔp kpát ntɨ nɛ́bé Pɔ̌l, ayibhiri mmʉɛt asáy ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛnɛ́ ɛ́chí ngosɔ́ŋ wu amʉɛt bɛ, “Ndǔ nnyɛ́n Yesu Kristo nchí ghati wɔ bɛ ɔ́mfú yí amʉɛt.” Tɛ́mté wu ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ yɔ ɛ́rɔ́ ngɔsɔ́ŋ wu. \p \v 19 Ndu ɛ́fákárí nɔ, bo abhɛn bábhɔ́ŋɔ́ yi bághɔ́ bɛ mbǐ wap bɛbhɔŋ nkáp áchɔŋti. Bákɛ́m Pɔ̌l nɛ Sáilas, báya gbaka gbaka gbaka bárɔk nɛfísiɛ, bɛsí bǒbatí ɛtɔk, amɛm ɛkɛrɛ́ manyé. \v 20 Bágháká nɔ́kɔ́ arɛ́ bárɛm bɛ, “Bǒbhɛn chí bo Israɛl nɛ báchyɛ̀ ɛsɔŋɔri amɛm ɛtɔk ɛyɛsɛ́. \v 21 Bátɔ̀ŋ bhɛsɛ bɛpɨŋɨ́tɔk ɛbhɛ́n ɛbhé ɛyɛsɛ́ ɛ́bhɨ́kɨ́ ka bɛ sɛ́nkóŋó. Sɛ́chí bo Rom nɛ sɛ́pú kwáy bɛ́kóŋo bɛpɨŋɨ́tɔk ɛbhap.” \v 22 Bɛyǎ bo abhɛn bachi arɛ bachɛm nɛ bǒ ngɔsɔ́ŋ wu bɛbhat bɔPɔ̌l barak amʉɛt. Bataŋá manyé báchyɛ́ ɛyɔŋ, báyók bɔ́ ndɛn amʉɛt nɛ bádɛ́n bɔ́ nɛ bɛkpa. \v 23 Bádɛ́n nɔ́kɔ́ bhɔ́ sayri, bágʉɛ́p bhɔ́ ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ, bágháti mmu anɛ ábhàbhɛri ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ bɛ́ ánsɔ́t mpok bɛ́ bákɛ́ bʉɛ. \v 24 Mbabhɛri wu ághókó nɔ́kɔ́ nɔ, asɔt bhɔ́, arɔk afyɛ́ ndu mɔ́kɛt anɛ achi tɛ amɛm. Báfyɛ́ bhɔ́ bɛko bɛkak. \f + \fr 16:24 \ft Bɛko: Chi mbɨŋí mɛnɔk ɛnɛ bo Rom bágwɔt nyaka bo bɛkak bɛ bákɛ́ bʉɛ mamfu ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ.\f* \v 25 Kɛ ɛ́gháká nɔ́kɔ́ mbɔ nɛ́ntɨ́bhɛti, Pɔ̌l nɛ Sáilas babho mɛnɨkmʉɛt mánkway nɔkɔ bakwáy ndu bɛbɨti Mandɛm, batɨ̌ bǒkɛnɔŋ bachak mángoko nɔkɔ. \v 26 Bápɛ́rɛ ghɔ́ nɛnyɨkɨsí mmɨk nɛ́kwɛ́n, kpát mmɨk anɛ báté ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ arɛ́ anyɨkɨsi. Babhǐnywɔp ánɛ́nɛ ndǔ mmʉɛt yap tɛ́mté, ngɛm ɛnɛ́ báfé bǒkɛnɔŋ nɛ yɔ ɛ́káŋári ɛnkɛm, ɛ́kwɛ́nti amɨk. \v 27 Mbabhɛri ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ afate. Ághɔ́ nɔ́kɔ́ babhǐnywɔp fúfú, akaysi bɛ́ bǒkɛnɔŋ mankɛm bábʉɛ. Agwɔp akparɛnja ywi ndu bɛway mmʉɛt. \v 28 Kɛ Pɔ̌l abɨk arɛm bɛ, “Ɔ́kɛ́ way mmʉɛt. Bɛsɛ́ mankɛm sɛ́chí fá!” \v 29 Mbabhɛri wu arɛm bɛ́ mántwɔ́ yí nɛ ɛrɔ́ŋɔ́. Bátwɔ́ nɔ́kɔ́ nɛ yɔ́, arɔk ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ ntiɛ́t ntiɛt akwɛ́n ndǔ bɛkak Pɔ̌l nɛ Sáilas angwɛrɛ nɔkɔ nɛ bɛcháy. \v 30 Asɔt yɛ bɔ́ nɛfí abhɛ́p bɔ́ bɛ́, “Bɔtá, chɔŋ nkʉ yi kɛ Mandɛm ampɛmɛ mɛ?” \v 31 Bákɛ́mɛ yí bɛ, “Nokó Yesu Acha nɛ chɔŋ Mandɛm ampɛmɛ wɔ nɛ ɛfo ɛyɛ ɛnkɛm.” \v 32 Bɔ Pɔ̌l bágháti yɛ yí nɛ ɛfo ɛyi Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Yesu Acha. \v 33 Nkúbhɛ́ bɛti ɛbhɔ, asɔt bhɔ́ tɛ́mté aso bɛfʉɛt ɛbhap. Pɔ̌l nɛ Sáilas bájwiti yi nɛ ɛfo ɛyi ɛnkɛm. \v 34 Asɔt yɛ bɔ́ ɛkɛt ɛyi achyɛ bhɔ́ nɛnyíɛ́. Yi nɛ ɛfo ɛyi ɛnkɛm bájwi nɛ maŋák bɛ mánóko Mandɛm. \v 35 Nɛ́yí nɔ́kɔ́ bǒ batí ɛtɔk bátó bǒ mbɨ̌ŋ nkú ntá mbabhɛri ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ nɛ ɛyɔŋ bɛ, “Dɔ̌ bǒbhɔ mándɔk!” \v 36 Mbabhɛri ághókó nɔ́kɔ́ nɔ arɔk aghati bɔPɔ̌l bɛ, “Bǒbatí báto ɛyɔŋ bɛ ndɔ be mǎndɔ́k. Bǎkwáy yɛ bɛrɔŋ. Mǎnkɔ sayri.” \v 37 Kɛ Pɔ̌l arɛm ntá bo mbɨ̌ŋ nkú bɛ, “Báway bhɛsɛ nɛ mantɛm bɛsí bho, mámɛsɛ bhɛsɛ́ ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ ɛnɛ́ bábhɨkɨ taŋ bhɛsɛ yɛ̌ndu sɛchi bǒ Rom. Nɛ́nɛ, báyàŋ sɛ́mfú sɛ́ndɔ́k bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́? Wáwák! Bɔ́ babhɔŋ bǒbatí bábhɔŋ bɛ́twɔ ndu mmʉɛt ɛyap mámfɛrɛ bhɛsɛ́.” \v 38 Bǒ mbɨ̌ŋ nkú bápɛtnsɛm baghati bǒbatí ɛnyɨŋ ɛnɛ Pɔ̌l arɛmɛ nɛ bághókó nɔ́kɔ́ bɛ́ Pɔ̌l nɛ Sáilas báchí bǒ Rom, bɛcháy bɛkɛm bɔ. \v 39 Babhɔ̌ŋ bǒbatí bárɔ́k yɛ mánɨkmʉɛt ntá Pɔ̌l nɛ Sáilas bɛ mǎmfóŋórí bhɔ́. Báfɛ́rɛ yɛ bɔPɔ̌l ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ, mánɨ́kmʉɛt ntá yap bɛ mándɔ́ ɛtɔk ɛyap. \v 40 Pɔ̌l nɛ Sáilas báfú yɛ ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ, bárɔk ɛkɛt Lídia. Bátɛ́mɛri bǒnkwɔ Yesu arɛ báchíɛ bhɔ maníɛ́ nɛ báfyɛ́ bɔ́ ntɨ. Báfá yɛ ɛtɔk ɛyɔ. \c 17 \s1 Ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́fákári Tɛsalónika \p \v 1 BɔPɔ̌l bárɔk báfʉɛ́t bɛtɔk Amfípolis nɛ Apolónia báchwɔp ɛtɔk Tɛsalónika, nɛbhʉɛt anɛ ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí bo Israɛl ɛchi. \v 2 Pɔ̌l arɔk achwe amɛm ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí ɛyɔ. Yɛ̌ntɨkɨ ɛbhak yí árɔ́ŋɔ́, ɛnyu ɛyɔ kɛ yí ákʉ̀ nyaka. Ndǔ bɔsɔnde barat are fyɛ́ mbok nɛ bhɔ ndu bɛkʉ bɔ mámbɔŋ nɛjwǐmɛm ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi amɛm Ɛkáti Mandɛm, \v 3 nɛ anɛnɛ nɔkɔ nɛ antɔŋ nɔkɔ bɛ Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò, abhɔ̌ŋ nyaka bɛghɔ ɛsɔŋɔri nɛ angú, kɛ ampɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m. Pɔ̌l are ghati bhɔ́ bɛ, “Yesu mmu nchí ghati bhe mɛnyɨŋ ɛ̌ti yi kɛ áchí Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò.” \v 4 Mbɔk ɛyap mánóko, báchɛ́m mmʉɛt nɛ Pɔ̌l. Bɛyǎ bǒ Grik abhɛn mánɨ̀kmʉɛt ntá Mandɛm bo Israɛl nɛ bɛyǎ manɛ́m baghɔrɛ́ ɛtɔk ɛyɔ mánóko nkwɔ, báchɛ́m mmʉɛt nɛ bɔPɔ̌l mbɔ bakoŋo Yesu. \v 5 Kɛ mbɔk bo Israɛl bábhɔŋ mpabhamɨ́k nɛ bɔPɔ̌l. Manyokoti bo abhɛn bághabhɛ ghap nɛ bákʉ bo mángʉ́ɛ́p ɛbyɔk ɛtɔk. Bárɔ́k bádákáti babhǐnywɔp báchwe amɛm ɛkɛt ɛnɛ mmu anɛ áká nnyɛ́n bɛ Jáson ndu bɛyaŋ Pɔ̌l nɛ Sáilas bɛ mánsɔt bhɔ mandɔk ndǔ nchɛmti bo abhɛn bachi nɛfí. \v 6 Kɛ ndǔ bábhɨkɨ ghɔ bɔPɔ̌l, báyá Jáson nɛ bǒnkwɔ́ Yesu báchák gbaka gbaka gbaka bárɔ́k ntá bǒbatí ɛtɔk nɛ bhɔ, mambɨkɨ nɔkɔ bɛ, “Bǒ abhɛn bákɔ̀ mbǎnkɛm mánchyɛ nɔkɔ ɛsɔŋɔri bátwɔ fá nkwɔ́ \v 7 nɛ Jáson asɔt bɔ́ afyɛ́ anywɔ́p. Bɔ́ mankɛm bákʉ̀ mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n bɛ́tɔ̀ŋ bɛ́ bápú bhʉɛrɛ bɛbhé mfɔ ngo anɛ Rom mándɛmɛ nɔkɔ bɛ Mfɔ achák áchí anɛ aka nnyɛ́n bɛ Yesu.” \v 8 Bǒbatí nɛ bǒtɔk bághók nɔ́kɔ́ nɔ́, batí átáka bhɔ amɛm. \v 9 Bákʉ Jáson nɛ bǒnkwɔ bhɔ bághɔ́kɔ nkáp ndu bɛtɔŋ bɛ bápú pɛrɛ chyɛ ɛsɔŋɔri. Bárɔ́ yɛ bɔ́ mandɔk. \s1 BɔPɔ̌l barɔk ɛtɔk Bɛ́roa \p \v 10 Ɛ́gháká nɔ́kɔ́ nɛ bɛti, bǒnkwɔ́ bátɨ́ŋ bákʉ́ Pɔ̌l nɛ Sáilas bábʉ́ɛ barɔk ɛtɔk Bɛ́roa. Arɛ́, bárɔ́k báchwé ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí bo Israɛl. \v 11 Bo Israɛl abhɛn Bɛ́roa bábhɔ́ŋ ntɨ bɛghok mbok Yesu anɛ́ Pɔ̌l nɛ Sáilas bághàti bhɔ ɛ́cha abhɛn Tɛsalónika, mbɔnyunɛ básìɛpti nyaka Ɛyɔŋ Mandɛm nɛ bɛyǎ ɛkwak. Báre chak Ɛkáti Mandɛm bɛghɔ mbák mɛnyɨŋ ɛbhɛn Pɔ̌l átɔ̀ŋ bɛchi tɛtɛp. \v 12 Ɛ́kʉ bɛyǎ-bhap mánóko Yesu Acha. *Manɛ́m baghɔrɛ́ Grik nɛ bɛyǎ babhakanɛm mánóko nkwɔ́. \v 13 Kɛ bo Israɛl abhɛn Tɛsalónika bághókó nɔ́kɔ́ bɛ Pɔ̌l ǎghati Ɛyɔŋ Mandɛm ɛtɔk Bɛ́roa nkwɔ́, bárɔ́k arɛ́ mányíkɨ́si batɨ̌ bo, bɛ mánchyɛ́ bɔPɔ̌l ɛsɔŋɔri. \v 14 Tɛ́mté wu, batɨ̌ bǒ nkwɔ́ Yesu bátɨ́k Pɔ̌l bɛ andɔk tɛ angɔkɔnyɛ́n, kɛ Sáilas nɛ Tímɔti bárɔ́p Bɛ́roa. \v 15 Bo abhɛn bárɔ́ŋɔ́ nɛ Pɔ̌l, barɔk nɛ yi kpát bágháka Atɛns. Pɔ̌l aghati yɛ bhɔ mpok anɛ bápɛ̀tnsɛm bɛ́ mángátí Sáilas nɛ Tímɔti bɛ mánjáŋ mbi mántɛmɛri yi ayak amɛm ɛtɔk Átɛns. \s1 Ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́fákárí nɛ Pɔ̌l ɛtɔk Atɛns \p \v 16 Ɛnɛ́ Pɔ̌l ánòŋ Tímɔti nɛ Sáilas ɛtɔk Atɛns, ntɨ nɛ́ré sɔŋɔri yi amɛm bɛghɔ bɛ́ ɛtɔk ɛ́jwí nɛ bɛbhó njɔ ɛnɛ bo básɔt mbɔ bɔmandɛm. \v 17 Ɛ́kʉ́ are rɔŋ ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí bo Israɛl yɛ̌ntɨkɨ nywɔp ankɛm nɔkɔ ɛpʉ́ítí nɛ bhɔ nɛ bǒ Grik abhɛn mánóko nyaka Mandɛm nkwɔ. Ǎrɔŋ nyaka nkwɔ nɛfísiɛ yɛ̌ntɨkɨ nywɔp ankʉ nɔkɔ ɛnyumɔ́t nɛ bo abhɛn bátwɔ̀ árɛ́. \v 18 Bǒfú bábhak abhɛn bátɔ̀ŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́kɔ̀ ndɔ́ŋ ámɔ́t nɛ bakoŋo Ɛpikurɔs nɛ bɔ Stɔik, \f + \fr 17:18 \ft Bo Ɛpikurɔs chi bǒ abhɛn bakaysi nyaka bɛ nnɛ́m ɛnyɨŋ ndǔ nɛpɛ́m chi mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́chyɛ mmu maŋák.\f* Bɔ́ nkwɔ́ bákɛ̀m nyaka ɛpʉ́ítí nɛ yi. Pɔ̌l ǎghàti nyaka bho mɛnyɨŋ ɛ̌ti Yesu andɛmɛ nɔkɔ bɛ́ chɔŋ bawú mámpɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m. Ɛ́kʉ́ mbɔk ɛyap báré way Pɔ̌l mandɛmɛ nɔkɔ bɛ́, “Ɛchɨŋtǐ ɛnyɨŋ ɛnɛ nkwɔ́ ǎrɛ̀m nɔ́ mbɔŋ yi?” Báchák bɛ, “Ɛ́chí mbɔ bɛ yi ǎghàti bho chí ɛ̌ti bɔmandɛm abhɛn sɛ́bhɨ́kɨ́ rɨŋɨ fá ɛtɔk ɛnɛ.” \v 19 Básɔt Pɔ̌l barɔk Ariyopagɔs, nɛbhʉɛt anɛ bǒbatí báchɛ̀m nɔkɔ nyaka, bárɛ́m ntá yi bɛ, “Sɛ́kɔŋ bɛ́rɨŋɨ ɛ̌ti mɛnyɨŋ bɛkɔ ɛbhɛ́n ɔ́tɔ̀ŋ. \v 20 Mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n ɔ́rɛ̀m bɛchi maknkay ntá yɛsɛ́ nɛ sɛ́yàŋ bɛ́rɨ́ŋɨ mbɔ̌ŋ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɔ́rɛ̀m.” \v 21 Báre rɛm ɛnyu ɛyɔ mbɔnyunɛ bo Atɛns nɛ mankɔ mankɛm abhɛn báchí arɛ́ bákɔŋ nyaka bɛ́chɔ́kɔ bɛghok nɛ bɛ́fyɛ mbok ɛ̌ti barak akɔ. \p \v 22 Pɔ̌l afate yɛ ate nɛ́ntɨ́ bǒ ɛchɛmɛ́ Areopagɔs yɔ abho bɛ́rɛm bɛ, “Bǒ Atɛns, ngɔ bɛ́ bǎfyɛ́ ntí ndǔ baraká bɔmandɛm tontó. \v 23 Ɛnɛ́ nchí kɔ ɛtɔk mfyɛ́ nɔkɔ amɨ́k ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎchyɛ kɛnókó mbɔ bɔmandɛm, ndɔk ngaka nɛbhʉɛ́t amɔt anɛ ɛfɛmɛ akap ɛchi, ngɔ́ ndu básɨŋ arɛ́ bɛ, ‘Ntá mandɛm anɛ bo bábhɨkɨ rɨŋɨ.’ Mandɛm anɛ nɔ bé bǎchyɛ̀ kɛnókó yɛ̌ndu bǎbhɨkɨ rɨŋɨ yí kɛ mɛ́ghàti bhe mɛnyɨŋ ɛ̌ti yi. \v 24 Mandɛm mmu ághókó mmɨk nkɛm nɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́chí arɛ́, yí kɛ áchí Acha anɛ ábhɔ́ŋɔ́ bɛtaŋ mɛnkɛm amfay nɛ fá amɨk. Apú chɔkɔ amɛm bɛkɛt ɛbhɛ́n bakwǎŋwaŋ bághókó. \v 25 Nɛ nkwǎŋwaŋ apú kwáy bɛ́kʉ yɛ̌nyɨŋ ánchyɛ́ yí mbɔnyunɛ yi apu chɛ́p yɛ̌nyɨŋ. Yímbɔŋ kɛ áchyɛ̀ nɛpɛ́m nɛ ɛ̌yú nɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛ́chák ntá yɛ̌ntɨkɨ mmu. \v 26 Ayámbɨ aghókó nyaka mmǔ amɔt nɛ amʉɛt mmu wu kɛ̌ manɛrɛ́kɛrɛ́ bho ankɛm fá amɨk áfú. Ápɛ́rɛ ghoko yɛ̌ntɨkɨ nnɛrɛ́kɛt, ayambɨ abhʉrɛ nɛbhʉɛ́t anɛ bǒnɛrɛ́kɛt wu bábhàk nɛ mpok anɛ bɔ́ bábhɔ́ŋɔ́ bɛ́bhak arɛ́. \v 27 Mandɛm akʉ ɛnyu yɔ bɛ́ bɔ́ mánjáŋ yi nɛ ndu báyàŋ yi mbɔ mmǔ anɛ ámɔ̀ nɛ amɔ́ bɛyaŋ ɛnyɨŋ amɛm ɛjuri, mánkwáy bɛrɨŋɨ yi. Kɛ sayri sayri, Mandɛm abhɨ́kɨ́ sap nɛkɔ nɛ yɛ̌ mmu ywɛsɛ amɔt. \v 28 Ɛ́chi nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ mmǔ ywɛka amɔt árɛ́mɛ́ nyaka bɛ, ‘Nɛpɛ́m ɛnɛsɛ́ nɛ́fù chi ntá yi, nɛ yí kɛ áchyɛ́ bhɛsɛ́ bɛtaŋ sɛ́kɔ̀, nɛ yí kɛ ákʉ́ bɛ sɛmbɔŋ nɛpɛ́m.’ Ɛ́chí mbɔ ɛnyǔ mbɔk batɛmɛ́ bakay bhɛka bárɛ́mɛ́ bɛ, ‘Bɛsɛ́ nkwɔ́ sɛ́chí bɔ̌ abhɛn Mandɛm.’ \v 29 Tɛ̌ndu sɛ́chí yɛ́ bɔ̌ Mandɛm, sɛ́kɛ́ kaysi bɛ́ Mandɛm achí mbɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ mmu ákwày bɛ́sɔt gol nɛ yɛ̌ chí silbha nɛ yɛ̌ chí ntáy angoko nɛ kɛboŋ ɛki nɛ ɛka ɛyi nkwɔ. \v 30 Mandɛm afɛ́rɛ́ ntí ndu mɛnyɨŋ ɛbhɛn bo bákʉ́ ndǔ mpok anɛ bɔ babhɨkɨrɛ rɨŋɨ nkaysi yi. Kɛ nɛ́nɛ, ághàti bo mankɛm mbankɛm bɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu antɨknsɛm ndǔ bɛbʉ́ ɛbhi, \v 31 mbɔnyunɛ abhʉ́rɛ́ nywɔp ɛnɛn yi átàŋ bǒ mankɛm ɛnyu ɛnɛ ɛchi chak. Anáŋ ayap mmu anɛ átàŋ manyé yɔ, nɛ atɔ́ŋ ɛrɨŋ bɛkʉ bǒ mmɨk mankɛm mándɨ́ŋɨ́ mmu wu, ndu ákʉ́ yi ápɛ́rɛ́nsɛm ndǔ nɛpɛ́m.” \p \v 32 Mpok bághoko ndu Pɔ̌l árɛ̀mɛ ɛ̌ti nɛpɛrɛ́nsɛm ndǔ nɛpɛ́m, mbɔk ɛyap bare yɔkɔ yi, kɛ bachak barɛm bɛ, “Sɛ́kɔŋ bɛ ɔ́mpɛt ɔ́mfʉɛ́t ɔngati bhɛsɛ ɛ̌ti nɛpɛrɛ́nsɛm ndǔ nɛpɛ́m.” \v 33 Pɔ̌l arɔ yɛ bɔ́ afú arɔk. \v 34 Kɛ mbɔk bákóŋo yí. Bɔ́bhɔ mánóko. Dionisiɔs, mmǔ ɛchɛmɛ́ Ariyopagɔs, nɛ ngɔrɛ́ anɛ áká nnyɛ́n bɛ́ Damarís nɛ bo báchák babhak ndǔ nkwɔ bho abhɛn bakoŋo Pɔ̌l. \c 18 \s1 Pɔ̌l aghati Mbok Ndɨ́ndɨ́ amɛm ɛtɔk Kɔrint \p \v 1 Pɔ̌l afa Atɛns arɔk ɛtɔk Kɔrint. \v 2 Atɛmɛri mmu Israɛl amɔt arɛ́ anɛ aka nnyɛ́n bɛ Akwíla, mmǔ atú Pɔ́ntɔs. Ɛbhɨkɨre tat nyaka, ɛnɛ́ Akwíla nɛ ngɔrɛ́ ywi Prisíla bárɔ́ ɛtɔk Ítali mbɔnyunɛ Klaudiɔs Mfɔ Rom, achyɛ nyaka ɛyɔŋ bɛ́ bo Ju mankɛm mámfá Rom. Pɔ̌l arɔk bɛghɔ bhɔ. \v 3 Babhɔ̌ŋ nyaka awɔ́-bɛtɨk ámɔ́t nɛ Pɔ̌l, nɔ́ chí bɛtɨk bɛ́ghóko bɛ́tɛm nɛ ndɛn. Pɔ̌l achɔkɔ nɛ bhɔ mángoko nɔkɔ bɛ́tɛm. \v 4 Pɔ̌l are rɔ́ŋ ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí bo Israɛl ndǔ yɛ̌ntɨkɨ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt ɛnap ankɛm nɔkɔ ɛpʉiti nɛ bhɔ nɛ anu nɔkɔ bɛ bo Israɛl nɛ abhɛn Grik mánóko mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi ághàti bhɔ ɛ̌ti Yesu. \p \v 5 Mpok Sáilas nɛ Tímɔti báfú atú Masidónia báchwɔ́bhɛ́ Atɛns, Pɔ̌l arɔ bɛtɨk bɛghoko bɛ́tɛm arɔbhɛ kʉ chi bɛtɨk bɛghati bo Mbok Ndɨ́ndɨ́ ndu mpok nkɛm anɛ yi ábhɔ́ŋɔ́, anu nɔkɔ bɛkʉ bo Israɛl mángɔ́ kpoŋoroŋ bɛ Yesu kɛ achí Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò. \v 6 Kɛ bɔ́ kɛka nɛ yi. Mánsɔkɔti nɔkɔ yi. Akwɛt ndɛn ɛ́nɛ ɛchi yi amʉɛt, arɛm bɛ, “Ntǔ bɛbʉ́ bhɛka arɔp nɛ bhe. Amɔya achi pɛ́pɛ́p. Nɛbho ɛchɔŋ ntɨ̌knsɛm ntá yɛka nɛ ndɔbhɛ rɔ́ŋ chí ntá bo abhɛn bápú bo Israɛl.” \v 7 Afa yɛ arɛ́, arɔk achɔkɔ ɛkɛt mmu amɔt anɛ aka nnyɛ́n bɛ Títiɔs Jɔ́stɔs. Jɔ́stɔs abhak mmǔ anɛ áchyɛ̀ Mandɛm kɛnókó. Ɛkɛrɛ yi ɛ́bhák kɛkwɔt nɛ ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí bo Israɛl. \v 8 Mmǔ amɔt abhak arɛ́ anɛ aka nnyɛ́n bɛ Kríspɔs. Abhak mǔnti ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛt. Yi anoko Yesu Acha nɛ ɛfo ɛyi ɛnkɛm. Bɛyǎ bǒ Kɔrint bachak abhɛ́n bághòk nyaka mɛnyɨŋ ɛbhɛn Pɔ̌l árɛ̀m mánóko nkwɔ, nɛ bájwíti bhɔ. \p \v 9 Bɛti mɛ́mɔt, Yesu Acha aghati Pɔ̌l ndǔ kɛnɔ́ amɨk anti fúú bɛ, “Ɔ́kɛ́ cháy. Dɔ́k ambɨ bɛ́gháti bo ɛ̌ti ya. Kɛ́chɔkɔ kpak. \v 10 Nchí nɛ wɔ nɛ yɛ̌ mmu apú kway bɛkʉ wɔ ɛnyɨŋ. Bɛyǎ bo bachi ɛtɔk ɛnɛ abhɛn babhak chɔŋ bǒbha.” \v 11 Pɔ̌l arɔk yɛ ambɨ bɛ́chɔ́kɔ ɛtɔk ɛyɔ ndu mmíɛ́ nɛ bataŋ átándát, antɔŋ nɔkɔ Ɛyɔŋ Mandɛm. \p \v 12 Bǒ Rom bákʉ́ nɔ́kɔ́ Galío gɔ́bhanɔ atú Gris, bo Israɛl abhɛn bachi arɛ bágwɔ́t nnɛt nɛ bákɛ́m Pɔ̌l bárɔk ndu acha manyɛ́ nɛ yi. \v 13 Arɛ́, bágháti Galío bɛ, “Mmǔnɛ ánù bɛkʉ bo mánchyɛ́ nɔ́kɔ́ Mandɛm kɛnókó ɛnyu ɛnɛ́ ɛbhé yɛsɛ́ ɛ́pú yaŋ mmu ankʉ.” \p \v 14 Kɛ mpok Pɔ̌l áyàŋ bɛrɛm ɛnyɨŋ bɛ́ ántáŋá mmʉɛt, Galio arɛm ntá bo Israɛl bɛ, “Bě bo Israɛl, mbɔ yí akʉ chi ɛbɛ́ptí ɛnyɨŋ nɛ yɛ̌ ndak abʉ́abʉ, mbʉ nkáá nɛ bhe. \v 15 Kɛ tɛ̌ndu ndak anɛ achi chi ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛn bo bárɛ̀m nɛ manyɛ́n bo nɛ bɛbhé ɛbhɛka, be babhɔŋ mǎndɨ́ŋɨ́ ɛnyǔ bátàŋ wu. Mpú kwáy bɛtáŋ ayɔ barak.” \v 16 Galío árɛ́m nɔ́kɔ́ nɔ, abók bhɔ́ bɛ mámfú amɛm acha manyé. \v 17 Bafu nɔkɔ, bakɛm Sɔstɛ́nes mmu anɛ achi nyaka mǔnti ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛt ɛyɔ bádɛ́n nɛfí acha manyé. Yɛ̌ nɔ, Galío akɛ fyɛ́ ntí arɛ́. \s1 Pɔ̌l afú Kɔrint arɔk Antiɔk \p \v 18 Pɔ̌l apɛt atat nɛ bǒnkwɔ Yesu abhɛn Kɔrint ndǔ bɛyǎ manywɔp. Arɔ yɛ bhɔ, asɔt achwǐnyɛ́n arɔk atú Síria nɛ Prisíla nɛ Akwíla. Báchwɔ́bhɛ́ nɔ́kɔ́ ɛtɔk Kɛnkreya, Pɔ̌l amu ntí bɛtɔŋ bɛ ǎbhʉ́rɛ́ bariɛp amɛn yi afyɛ́ bɛsí Mandɛm. \v 19 Báchwé achwi bárɔk Ɛ́fɛsɔs. Pɔ̌l arɔ Prisíla nɛ Akwíla angɔkɔnyɛ́n arɔk achwe amɛm ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛt, are kɛ́m ɛpʉ́ítí nɛ bo Israɛl. \v 20 Nkwɔ́ wap abhɛn mánóko bárɛm bɛ Pɔ̌l ántát nɛ bhɔ kɛ yi kɛka. \v 21 Pɔ̌l arɛm chi bɛ, “Mbák chí nkaysi Mandɛm chɔŋ mpɛtnsɛm fá ntá yɛka.” Arɛm nɔkɔ nɔ, arɔ bhɔ achwe áchwí bare rɔŋ. \p \v 22 Ágháká nɔ́kɔ́ Seséria akó ɛtɔk, arɔk akaka nkwɔ́ Yesu abhɛn bachi arɛ́, asɛp arɔk Antiɔk. \v 23 Átát nɔ́kɔ́ arɛ́ mpǎy manywɔp, afa are kɔ bɛtɔk nɛ bɛtɔk atú Galéshia nɛ Fríjia, amfyɛ nɔkɔ bakoŋo Yesu mankɛm ntɨ ndǔ nɛsɨkɨ́ntɨ ɛnap. \s1 Apólos atɔ́ŋ Ɛyɔŋ Mandɛm ɛtɔk Ɛ́fɛsɔs nɛ ɛtɔk Kɔrint \p \v 24 Mmu Israɛl amɔt anɛ áká nnyɛ́n bɛ Apólos atwɔ́ Ɛ́fɛsɔs. Ɛtɔk nɛbhe ɛyi ɛ́bhák Aleksándriya. Yi achí nyaka mmu anɛ árɨ́ŋɨ́ bɛrɛm kɛpɨ nɛ arɨŋɨ Ɛyɔŋ Mandɛm sayri. \v 25 Mánaŋ bátɔŋ nyaka yí mbi Yesu Acha nɛ ághàti nyaka bo mɛnyɨŋ abhɛn bɛ́dù yi antɨ bɛghati bo ɛ̌ti Yesu nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyu bɔ bɛchi. Kɛ arɨŋɨ chí nɛjwiti ɛnɛn Jɔ̌n atɔŋɔ bo. \v 26 Amɛm ɛtɔk Ɛ́fɛsɔs, Apólos abho bɛ́gháti bo mɛnyɨŋ ɛ̌ti Yesu amɛm ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛt kɛbhɔ́ŋ bɛcháy. Prisíla nɛ Akwíla bághókó nɔ́kɔ́ Ɛyɔŋ Mandɛm ɛnɛ yi ághàti bho ɛ̌ti Yesu, básɔ́t yí ɛkɛt ɛyap, mánáŋa batɔŋ yi mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́yɨ́ŋɨ́ mbi Mandɛm nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ bɛchi. \v 27 Apólos ákʉ ntɨ bɛ́rɔ́ŋ Akáiya. Bǒbati bakoŋo Yesu abhɛn Ɛ́fɛsɔs báfyɛ́ yi ntɨ nɛ básɨ́ŋ ɛkáti ntá bakoŋo Yesu abhɛn Akáiya bɛkʉ bɛ mánsyɛpti yi sayri. Aghaka nɔkɔ arɛ́, akwak tontó bo abhɛn Mandɛm atɔŋ bɔ bɛrɨ̌ndu nɛ mánóko. \v 28 Arɛ́, are kɛm ɛpʉ́ítí nɛ bo Israɛl bɛsí bo mankɛm. Adɛbhɛ nɔkɔ bɔ amɨk ndu ɛpʉ́ítí ɛyɔ nɛ are sɔt mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi amɛm Ɛkáti Mandɛm bɛtɔŋ kpoŋoroŋ bɛ Yesu kɛ achí Mpɛmɛ anɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò. \c 19 \s1 Pɔ̌l aghati mbok Yesu ɛtɔk Ɛ́fɛsɔs \p \v 1 Ɛnɛ́ Apólos áchí Kɔrint, Pɔ̌l are kɔ atú Esia. Akɔ kpát aghaka Ɛ́fɛsɔs. Atɛmɛri mpay bakoŋo Yesu arɛ́. \v 2 Abhɛ́p bhɔ́ bɛ, “Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ atwɔ ntá yɛka mpok mǎnókó Yesu?” Bákɛ́mɛ yi bɛ́ “Áe! Yɛ̌ chí bɛghok bɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ achí sɛ́bhɨ́kɨ́ re ghok.” \v 3 Pɔ̌l abhɛ́p bhɔ́ bɛ, “Ntí anɛ bájwítí yɛ nyaka bhe achi bɛ yi?” Bákɛ́mɛ yi bɛ, “Chí ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛn Jɔ̌n ághàti bho kɛ bájwítí bhɛsɛ.” \v 4 Pɔ̌l abho yɛ bɛkʉ bɔ́ mánjwímɛm. Arɛm bɛ, “Jɔ̌n ǎjwìti nyaka bo bɛtɔŋ bɛ bátɨknsɛm ndǔ bɛbʉ́ bhap angati nɔkɔ bo Israɛl bɛ́ bábhɔŋ mɛ́nóko mmu anɛ átwɔ̀ yi ansɛm, nɔ chi Yesu.” \v 5 Bǒ Ɛ́fɛsɔs bhɔ bághókó nɔ́kɔ́ nɔ, báka bájwíti bhɔ mbɔ bo abhɛn mánóko Yesu Acha. \v 6 Pɔ̌l anyaŋa yɛ bɔ́ amɔ anti. Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ abhak nɛ bhɔ, bábho bɛrɛm bɛyɔŋɔ́tɔk nyáŋá nyáŋá ɛbhɛ́n bɔ́ babhɨkɨ ghɔ́k, mándɛm nɔkɔ mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n Mandɛm afyɛ́ bhɔ́ antɨ. \v 7 Bɔ mankɛm babhak mbɔ batí byo nɛ apay. \p \v 8 Pɔ̌l abhak Ɛ́fɛsɔs ndǔ bataŋ árát andɔk nɔkɔ ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛt bɛghati bhɔ Ɛyɔŋ Mandɛm kɛbhɔŋ bɛcháy ankɛm nɔkɔ ɛpʉ́ítí nɛ bhɔ ndu áyàŋ bɛ bɔ́ mándɨ́ŋɨ́, mánoko, ɛnyǔ Mandɛm áyàŋ bɔ mambak nɛ yi mbɔ Mfɔ wap. \v 9 Kɛ mbɔk ɛyap báchók batú kɛnoko ɛnyɨŋ ɛnɛ Pɔ̌l árɛ̀m. Báré rɛm chí bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ ɛ̌ti mbi Acha bɛsí bo mankɛm. Ndu bákʉ̀ nɔ Pɔ̌l asɔt bo abhɛn mánókó arɔk nɛ bhɔ́, ankɛm nɔkɔ ɛpʉ́ítí nɛ bhɔ ɛ̌ti Ɛyɔŋ Mandɛm amɛm áchá Tiránɔs yɛ̌ntɨkɨ nywɔp. \v 10 Arɔk ambɨ bɛ́kʉ ɛnyuyɔ ndǔ mamiɛ́ ápay. Ɛ́kʉ bo mankɛm abhɛn báchí atú Esia, bághók Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Yesu Acha, nɔ chi bo Israɛl nɛ abhɛn bápú bo Israɛl. \s1 Bǒ Séva báre yáŋ mbi bɛ́bhɔ́ŋ bɛtaŋ amfáy bɛfóŋó bɛbʉ́ \p \v 11 Ndǔ Pɔ̌l átɔ̀ŋ Ɛyɔŋ Mandɛm, Mandɛm achyɛ yí bɛtaŋ bɛ́kʉ mɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛbhɛ́n bo bábhɨkɨre ghɔ́. \v 12 Ɛ́kʉ́ kpát bo babho bɛsɔt bɛbhɔ́kɔ́ ndɛn ɛbhɛn bɛ́tɛ́sɛ bɛsí nɛ nkú yi, mámbarɛ nɔkɔ amʉɛt bǒmame, nɛ bɔ́ mántaŋ nɔkɔ, nɛ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ mɛ́mfu nɔkɔ bo amʉɛt. \p \v 13 Mpǎy bo Israɛl babhak arɛ abhɛn bákɔ̀ mánkʉ nɔkɔ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ mɛ́mfú mɛ́ndɔ́ bo abhɛn bɔ bɛsɔŋɔri. Báre mɔ bɛ́bok bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ ndu nnyɛ́n Yesu Acha nkwɔ́. Babho yɛ bɛrɛm ntá bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ, “Ndu nnyɛ́n Yesu mmu Pɔ̌l ághàti bo ɛ̌ti yi, fú ka yi amʉɛt.” \v 14 Bɔ̌ Sɛva bati tándrámɔt bare kʉ nɔ. Sɛva achi nyaka mǔngo bachiǎkap Mandɛm amɔt. \v 15 Ɛwak ɛ́mɔ́t ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛghati bhɔ bɛ, “Ndɨ́ŋɨ́ Yesu, ndɨŋɨ Pɔ̌l, kɛ báchí ntɨkɨ bho?” \v 16 Mmǔ anɛ ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛsɔŋɔri yí akwɛ́n bɔ́ amʉɛt arakati ndɛn ɛyap nɛ aták bɔ́ mankɛm kpát bábʉɛ́ báfú bɛbho bɛwɔ nɛ bɛfʉɛt amʉɛt. \v 17 Bo abhɛn báchi Ɛ́fɛsɔs mankɛm, bo Israɛl nɛ abhɛn bápú bo Israɛl bághókó nɔ́kɔ́ ndak anɛ́ áfákárí, bɛcháy bɛ́kɛ́m bɔ́ bábhó bɛchyɛ nnyɛ́n Yesu Acha kɛnókó. \v 18 Bɛyǎ bo abhɛn mánókó babho bɛfu kpoŋoroŋ mánsu nɔkɔ bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɔ bákʉ̀. \v 19 Bɛyǎ bǒ abhɛn bákʉ̀ baraká mandɛm nsé, bátwɔ́ nɛ bɛkátǐ-njɔ ɛbhap mɛnkɛm básɔ́ŋ bhɔ bɛsí bo mankɛm. Nɛ mbɔ báti nyaka bhɔ ti mbʉ bɛchyɛ nkáp anɛ aghaka bɛbhɔk silbha nka bɛsa bɛpay nsɛm byo (50.000). \f + \fr 19:19 \ft Ɛbhɔk ɛ́mɔt ɛ́kway nyaka ndu bɛchyɛ akap anɛ nkʉbɛtɨk ndǔ nywɔp nɛmɔt.\f* \v 20 Ɛ́kʉ Ɛyɔŋ Mandɛm ataka mbaŋ nɛ mbaŋ, ɛndɔk nɔkɔ chi ambɨ nɛ bɛtaŋ. \s1 Ɛwat ɛnɛ́ bo bákʉ́ ɛtɔk Ɛ́fɛsɔs \p \v 21 Mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́fákárí nɔ́kɔ́, Pɔ̌l akʉ ntɨ ɛni bɛ́ yí abhɔŋ bɛ́fʉɛ́t atú Masidónia nɛ atú Akáiya ampɛtnsɛm Yerúsalɛm. Arɛm bɛ, “Nnáŋ ngáká arɛ́, mbɔŋ bɛrɔŋ Rom nkwɔ.” \v 22 Ató yɛ bakwak abhi batí ápay, Tímɔti nɛ Ɛrástɔs, bɛ́ mándɔ́k ambɨ atú Masidónia. Yímbɔŋ arɔp ansɛm atú Esia ndu mɔ́mbɨŋɨ́ mpok. \v 23 Mpok yɔ, ɛsɔŋɔri ɛ́bhó ɛtɔk Ɛ́fɛsɔs ɛ̌ti Mbi Yesu Acha. \v 24 Ntɛnátɛn achí nyaka arɛ́ anɛ áká nnyɛ́n bɛ Dɛmɛ́triyɔs. Ǎsɔt nyaka Silbha ankʉ nɔkɔ bɔ̌bɛkɛrɛ́ mandɛm nsé anɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ Atɛ́mis. Awɔ́-bɛtɨk ɛbhi áre chyɛ̀ yí nɛ bo báchák abhɛn bákʉ̀ bhɔ bɛyǎ nsay. \f + \fr 19:24 \ft Atɛ́mis achi nyaka mandɛm ngɔrɛ́ ntá bǒ Grik anɛ bɔ bakaysi bɛ yi kɛ áchyɛ nɛbhe.\f* \v 25 Dɛmɛ́triyɔs abhɨŋɨ bhɔ báchɛ́m nɛbhʉɛt amɔt, arɛm bɛ, “Bɔtá, bǎrɨŋɨ bɛ́ kɛnɛ́m ɛkɛsɛ́ kɛnkɛm kɛ́fù chí ndǔ awɔ́-bɛtɨk anɛ. \v 26 Bě babhɔŋ bǎghɔ̀ nɛ bǎghòk ɛnyɨŋ ɛnɛ́ Pɔ̌l ákʉ̀, puyɛ̌ chí ndiɛrɛ fá Ɛ́fɛsɔs, kɛ atú Esia ankɛm. Akʉ bɛyǎ bo báka nɛ yi ndu yi árɛ̀m bɛ, ‘Bɔmandɛm abhɛn bo bághókó nɛ amɔ bápú bo mandɛm wáwák!’ \v 27 Ǎkway bɛ́chɔ́ŋti yɛ bɛtɨk ɛbhɛsɛ́ ɛbhɛn mbák sɛ́bhɨ́kɨ́ sɔt mpok. Ǎkway bɛkʉ nkwɔ́ bɛ́ bo bákɛ́pɛrɛ sɔt ɛkɛrákap mandɛm ngɔrɛ́ Atɛ́mis, mbɔ ɛnyɨŋ. Mbák ɛ́mfákárí nɔ, Atɛ́mis mmu áchí mandɛm ngo ywɛsɛ apú pɛrɛ bhak yɛ̌nyɨŋ. Nɛ yí kɛ̌ yɛ̌ntɨkɨ mmu atú Esia nɛ bǒ mmɨk mankɛm báchyɛ̀ kɛnókó!” \p \v 28 Bɔ bághók nɔ́kɔ́ ɛnyɨŋ nɛ Dɛmɛ́triyɔs arɛmɛ, batí átáka bɔ amɛm, bábho bɛ́bɨk mandɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Atɛ́mis, mandɛm bǒ Ɛ́fɛsɔs, chi mandɛm ngo!” \v 29 Ɛbyɔk ɛ́kwɛ́n ɛtɔk Ɛ́fɛsɔs ɛnkɛm. Bo barɔk ayak bákɛ́m Gáyɔs nɛ Arístakɔs báyá, bárɔk amɛm acha ɛtɔk nɛ bhɔ́. Gáyɔs nɛ Arístakɔs babhak bǒ Masidónia abhɛn bákɔ̀ nɛ Pɔ̌l. \v 30 Pɔ̌l are yáŋ bɛrɔŋ ndǔ nchɛmti-bǒ bhɔ bɛ ádɛm ɛnyɨŋ, kɛ bakoŋo Yesu kɛchyɛ yí mbi bɛ ánkʉ nɔ. \v 31 Mbɔk bǒbatí ɛtɔk bábhák mamʉɛrɛ bhi. Bɔ́bhɔ bátó nkwɔ́ ɛyɔŋ mɛnɨk yi mmʉɛt bɛ akɛ sá ɛkak amɛm áchá. \v 32 Ɛbyɔk ɛ́kwɛn amɛm áchá mbɔnyunɛ bɛyǎ bho bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ nyaka mbɔ̌ŋ ndak anɛ achi amɨk. Ɛbhak yɛ bɛ mbɔk bábɨ̀k mándɔkɔ nɔkɔ ɛyap ɛbhe, báchák mántaŋ mandɔkɔ nɔkɔ ɛyap. \v 33 Mbɔk ɛyap bághɔ́ nɔ́kɔ́ ndǔ bo Israɛl bátó Aleksánda ambɨ, bákáysi bɛ́ yí kɛ átwɔ́ nɛ ɛsɔŋɔri, ɛ́kʉ́ Aleksánda asá áwɔ́ amfay ndu áyàŋ bɛ́rɛ́m ɛnyɨŋ ndu bɛ́táŋa mmʉɛt. \v 34 Kɛ bárɨŋɨ nɔ́kɔ́ bɛ́ achí mmu Israɛl, bápɛ́t bábho bɛwat mandɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Atɛ́mis, mandɛm anɛ bǒ Ɛ́fɛsɔs, chí mandɛm ngo!” Barɔk ambɨ bɛkʉ ɛnyuyɔ ndǔ maŋɔkɔ́ nywɔp ápáy. \v 35 Nsɨŋɨ́-bɛkati anɛ ɛtɔk Ɛ́fɛsɔs anu kpát akʉ mbaŋ akwɛn. Abho yɛ bɛrɛm bɛ, “Bo Ɛ́fɛsɔs! Agha abhɨkɨ rɨŋɨ bɛ ɛtɔk Ɛ́fɛsɔs kɛ ɛ́bhàbhɛri ɛkɛrákap ɛnɛ Atɛ́mis nɛ ntay mandɛm ɛnɛn nɛ́fú amfay nɛ́kwɛ́nɛ́ fá amɨk ntá yɛsɛ? \v 36 Tɛ̌ndu yɛ̌ mmu apú kwáy bɛ́táŋa mɛnyɨŋ ɛbhɛn, bǎbhɔŋ mbʉ bɛ́chɔ́kɔ chí kpák kɛchyɛ ɛsɔŋɔri. \v 37 Bǎsɔt bǒbhɛn bǎtwɔ fá nɛ bhɔ ɛnɛ́ bábhɨ́kɨ́ ghɛp yɛ̌nyɨŋ amɛm ɛkɛrákap ɛyɛsɛ nɛ yɛ̌ ɛbɛ́ptí ɛnyɨŋ bábhɨ́kɨ́ rɛm ɛ̌ti Mandɛm aywɛsɛ \v 38 Sɛ́bhɔ̌ŋ bǒ batí nɛ manywɔp anɛ bátaŋ manyé. Mbák Dɛmɛ́triɔs nɛ bǒ ɛka bábhɔŋ ndak nɛ mmu, mántwɔ́ arɛ́ nɛ wú bɛ mántáŋ. \v 39 Kɛ mbák ndak áchák áchí anɛ́ bǎyàŋ bɛrɨŋɨ, chɔŋ mányurɛ wú amɛm áchá ɛtɔk ndu nywɔp ɛnɛn manyé. \v 40 Nchí rɛm ɛnyunɛ́ nɛ ntí bɛ, bǎkway bɛchyɛ bhɛsɛ́ ɛsɔŋɔri bɛ́ sɛ́twɔ́ nɛ ɛbyɔk ɛtɔk ɛnyu ɛnɛ́, mbák mámbɛ́p bhɛsɛ́, sɛpu bhɔ́ŋ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ sɛ́rɛ̀m.” \v 41 Árɛ́mɛ́ nɔ́kɔ́ nɔ́, aghati bhɔ́ bɛ́ mángúrɛ́. Ɛchɛm ɛ́táka. \c 20 \s1 Pɔ̌l arɔk atú Masidónia nɛ ɛtɔk Gris \p \v 1 Ɛbyɔk ɛyɔ ɛ́máy nɔ́kɔ́ Ɛ́fɛsɔs, Pɔ̌l abhɨŋɨ bakoŋo Yesu. Arɛm kɛpɨ nɛ bhɔ́ ndu bɛ́fyɛ́ bɔ́ ntɨ. Arɔ yɛ bhɔ́ abho bɛrɔŋ atú Masidónia. \v 2 Ndǔ árɔ̀ŋ, are fyɛ́ bakoŋo Yesu ntɨ amɛm bɛtɔk Masidónia mɛnkɛm, kpát achwɔp ɛtɔk Gris. \v 3 Abhak arɛ́ ndǔ bataŋ árát. Ndu átòŋti mmʉɛt bɛ́sɔt áchwi andɔk Síria, aghók bɛ́ bo Israɛl bápà bɛ́kɛm yi. Ayibhiri ntɨ ɛni arɔbhɛ sɔt chí mbi atú Masidónia bɛ́kɔ́ amɨk ámpɛ́tnsɛm. \v 4 Bo abhɛn bákɔ̀ nɛ yi babhak Sopátɛ mmɔ̌ Pírɔs mmu ɛtɔk Bɛ́roa, nɛ bǒ Tɛsalónika bati apay, nɔ chi Arístakɔs nɛ Sɛkúndus, nɛ Gáyɔs mmu ɛtɔk Dɛ́be, nɛ Tímɔti, nɛ bo atú Esia bati apay, nɔ chi Tíkíkɔs nɛ Trofímɔs. \v 5 Ɛ́tárɛ́ nɔ́kɔ́, bɔ́ bárɔ́ bhɛsɛ́ \f + \fr 20:5 \ft Bɛsɛ: “Bɛsɛ” ǎtɔ̀ŋ bɛ bɛbho ndǔ ndɔ́ŋ anɛ, Lukas mmu ásɨ́ŋɨ́ ɛkáti ɛnɛ achɛm nɛ bɔPɔ̌l.\f* bárɔ́k ambɨ mɛnoŋ bhɛsɛ́ ɛtɔk Troas. \v 6 Sɛ́sɔt achwǐnyɛ́n ɛtɔk Fílipi, sɛ́ré koŋo bhɔ, mpok ɛpǎ bo Israɛl ɛnɛ́ brɛt anɛ kɛbhɔŋ yís ɛ́fʉɛ́rɛ́. Sɛ́kɔ́ anyɛ́n anyɛn ndǔ manywɔp átáy sɛ́tɛ́mɛri bhɔ Troas, nɛ sɛ́bhák arɛ́ ndu manywɔp tándrámɔt. \s1 Pɔ̌l akʉ mmu anɛ ágú apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m \p \v 7 Ndǔ nywɔp ɛnɛ́n mbɨ ndǔ sɔ́nde, sɛ́chɔ́kɔ nɛ bǒnkwɔ́ nɛbhʉɛt amɔt ndǔ Nɛnyiɛ Ɛta. Pɔ̌l abhɔ̌ŋ nyaka bɛ́rɔ́ betí. Ɛkʉ́ arɛm kɛpɨ nɛ bhɔ kpátɛ nɛntɨ bɛti. \v 8 Bɛyǎ bɛrɔ́ŋɔ́ bɛ́bhak ndǔ mɔ́kɛt anɛ áchí amfay anɛ bhɛsɛ́ nɛ bhɔ́ sɛ́chɛ́mɛ́ arɛ́. \v 9 Ɛsakámú amɔt anɛ áká nnyɛ́n bɛ Yútikɔs abhak ndǔ ɛchɨ́kɨ́ ɛnɛ nyɛ́sɛ́kɛt chɔ́kɔ́. Mɔ́kɛt anɛ sɛ́chí arɛ abhak ndǔ nɛŋɔk ɛkɛt ɛnɛn nɛjwi arat. Ndǔ Pɔ̌l árɔ̀ŋ ambɨ bɛ́gháti bhɔ mɛnyɨŋ ndǔ ɛrɔri mpok, Yútikɔs abho mɛmɔk kɛnɔ́. Ákwɛ́n nɔ́kɔ́ kɛnɔ́, amok akwɛ́n amɨk nɛfí. Bápɛ́rɛ sɛp bɛ mámpɔ́kɔ́ yi agú. \v 10 Pɔ̌l asɛp yɛ amɨk akuri akɛ́m yí nɛ amɔ́ ápáy abhɛnɛ, arɛm bɛ, “Bǎkɛ́ cháy, achí nɛpɛ́m”. \v 11 Pɔ̌l apɛt yɛ nsɛm amfay. Mányiɛ nɔ́kɔ́ Nɛnyiɛ́ Acha, arɛm kɛpɨ nɛ bhɔ ndǔ ɛrɔ́rí mpok tɛ̌ nywɔp nɛ́yí. Arɔ yɛ bɔ́ arɔk. \v 12 Básɔt ɛsakámu wu bápɛtnsɛm anywɔ́p nɛ yí mbɨk nɛ bɛyǎ maŋák antɨ. \s1 Pɔ̌l akɔ bɛ́fú Troas bɛ́rɔ́ŋ Milɛ́tɔs \p \v 13 Sɛ́yámbɨ ndu áchwí sɛnok bɛrɔŋ Asɔs. Yímbɔŋ anaŋa atɨ nyaka bɛ́kɔ́ amɨk. Sɛ́ré rɔ́ŋ nɛ́ nkaysí bɛ́ Pɔ̌l arɔbhɛ tɛmɛri bhɛsɛ́ ɛtɔk Asɔs nɛ sɛ́nsɔt yí arɛ́. \v 14 Átɛ́mɛ́rí nɔ́kɔ́ bhɛsɛ Asɔs, achwe nkwɔ́ ndu áchwi anɛ sɛchi amɛm nɛ bɛsɛ́ mankɛm sɛ́rɔ́k Mitilene. \v 15 Nɛ́yí nɔ́kɔ́, sɛ́rɔ́k sɛ́chwɔ́p nɛchyɛ̌nyɛ́n Kios. Nɛ́pɛ́t nɛ́yi nɔ́kɔ́, sɛ́nók sɛ́chwɔ́p Sámɔs, nɛ ndǔ ntɨnywɔp sɛ́gháka Milɛ́tɔs. \v 16 Pɔ̌l anáŋ atɨ nyaka bɛ sɛ́mfʉɛt kɛte Ɛ́fɛsɔs, mbɔnyunɛ abhɨkɨ yáŋ nyaka bɛ sɛ́nchɔ́ŋti mpok atú Esia. Are wɛ̀nɛ bɛ mbák Mandɛm ánkwák, yi ánchwɔ́p Yerúsalɛm ndǔ nywɔp Ɛpǎ Pɛntɛkɔs. \s1 Mɛnyɨŋ ɛbhɛn Pɔ̌l aghati bǒbati nkwɔ Ɛ́fɛsɔs kɛ árɔ̀ bhɔ \p \v 17 Sɛ́gháká nɔ́kɔ́ Milɛ́tɔs, Pɔ̌l ató ɛyɔŋ bɛ bǒbatí nkwɔ Yesu abhɛn Ɛ́fɛsɔs mántɛ́mɛ́rí yi arɛ. \v 18 Bátɛ́mɛ́rí nɔ́kɔ́ yi, aghati bhɔ bɛ, “Bě babhɔŋ bǎrɨŋɨ ndǔ nɛpɛ́m ɛna nɛ́chí mpǒknkɛm anɛ mɛnchí atú Esia bɛ́bhó nywɔp ɛnɛ́n mbɨ bɛ́gháka ɛchɔŋ. \v 19 Nchí kʉ nyaka bɛtɨk Yesu Acha nɛ nɛsɛptǐmʉɛt nɛnkɛm, nɛ babhɛsɛ amɨ́k ɛ̌ti mamɔ anɛ ǎtwɔ̀ ntá ya ndǔ bo Israɛl bápà bɛfyɛ mɛ ndǔ ɛsɔŋɔri. \v 20 Bǎrɨŋɨ ndǔ ntwɔ́ ntɔ́ŋ Ɛyɔŋ Mandɛm ntá bɛká bho nɛ nkɔ nɔkɔ bɛkɛt nɛ bɛkɛt nkɛ bhɛsɛ yɛ̌nyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́kwáy bɛkwak bhe. \v 21 Nde ya batú bo Israɛl nɛ abhɛn bápú bo Israɛl bɛ́ mántɨknsɛm ndǔ bɛbʉ́ ɛbhap mánkóŋó Mandɛm nɛ bɛ́ mámbɔ́ŋ nɛka nɛ Acha ywɛsɛ Yesu Kristo. \p \v 22 “Nɛ́nɛ, mɛ́rɔ̀ŋ Yerúsalɛm nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ányìɛrɛ mɛ, yɛ̌ndu mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́fákari chɔŋ nɛ mɛ arɛ́. \v 23 Ndɨ́ŋɨ́ chí bɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ághàti mɛ bɛ́ yɛ̌ntɨkɨ nɛbhʉɛt anɛ nchwɔ́bhɛ́ chɔŋ bo mámfyɛ́ mɛ ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ nɛ mánchyɛ mɛ ɛsɔŋɔri. \v 24 Kɛ mpú sɔt nɛpɛ́m ɛna mbɔ ɛnyɨŋ. Nchí yáŋ chí bɛ njɛt tɛndǔ ngwɛnti, nnáŋá bɛtɨk abhɛn Yesu Acha áchyɛ́ mɛ́ nkʉ. Bɛtɨk ɛbhɔ chí bɛ́gháti Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti bɛrɨ̌ndu ɛbhɛn Mandɛm ábhɔ́ŋɔ́ nɛ bo. \p \v 25 “Nnáŋ nkɔ mbáŋ nɛ mbaŋ, ngáti bhe ɛnyǔ Mandɛm ábhàk nɛ bo mbɔ Mfɔ wap, nɛ nɛ́nɛ ndɨ́ŋɨ́ bɛ́ yɛ̌ mmu ywɛka amɔt apú pɛrɛ ghɔ́ mɛ. \v 26 Nchí ghati yɛ bhe ɛchɔŋ bɛ́ mbák mmu ywɛka amɔt arɔp ansɛm anɛ́m ɛbhɨ amɔ aya apu arɛ. \v 27 Ngátí bhé yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́yɨ́ŋɨ́ nkaysi Mandɛm nɛ yɛ̌ ɛ́mɔ́t mbɨ́kɨ́ bhɛsɛ. \v 28 Kɛ́m ká mmʉɛt sayri, mǎnkɛm bǒnkwɔ Mandɛm ankɛm nkwɔ sayri. Bǎkɛ́ ghɔkɔntɨk bɛ Mandɛm asɔt manoŋ Mɔ́ywi akʉ bɔ mámbák bǒbhi. Nɛ ɛ̌ti yap kɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ákʉ́ mǎmbak bǒ batí bhap. \v 29 Ndɨ́ŋɨ́ bɛ́ mpok ndɔ́ bhe, chɔŋ nkwɔ ɛ́nchwe nɛntɨ ɛnɛka, nɛ ɛ́pú rɔ bhe. \v 30 Mpok ǎtwɔ nɛ mpok yɔ ánáŋ ánkwáy, mbɔk bǒnkwɔ báyibhiri tɛtɛp Mandɛm mándɔbhɛ rɛm chi barak anɛ ápɔ̀kɔ bho angʉrɛ ɛbhɨ kpát mánja bakoŋo Yesu bɛ mandɔbhɛ koŋo chi bhɔ. \v 31 Sɔt yɛ ka mpok nɛ bǎkɛ́ ghɔkɔntɨk bɛ nchí ghati nyaka bhe mɛnyɨŋ nɛ babhɛsɛ amɨ́k, njɛp nɔkɔ be batú bɛ̌ti nɛ ngósí ndǔ mamiɛ́ árát. \v 32 Nɛ́nɛ, nchí fyɛ́ bhé amɔ Mandɛm nɛ nchí rɔ bhe Ɛyɔŋ ɛyi ɛnɛ ɛ́tɔ̀ŋ be bɛrɨ̌ndu ɛbhi. Ɛyɔŋ ɛyi ɛ́kwày bɛkʉ mǎngó mǎnsɛ́nɛ́, nɛ ɛkway bɛchyɛ bhe áfɔ́k anɛ́ Mandɛm ábhʉ́rɛ́ ntá bǒ abhɛn yí ákʉ́ mámbák abhi. \v 33 Mpok nchí nɛ bhe, mbɨ́kɨ́ fyɛ́ amɨ́k ndǔ nkáp anɛ mmu nɛ yɛ̌ chi ndɛn ɛnɛ mmú. \v 34 Bě babhɔŋ bǎrɨŋɨ bɛ́ nkʉ bɛtɨk nɛ amɔ́ya ndu bɛbhɔŋ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ mɛ nɛ bo abhɛn mɛ̌kʉ̀ bɛtɨk Mandɛm nɛ bhɔ sɛ́chɛbhɛ. \v 35 Ndǔ mɛnyɨŋ mɛnkɛm, ntɔŋ be bɛ sɛ́bhɔŋ bɛkʉ bɛtɨk bɛ sɛ́nkwák bo abhɛn mmʉɛt apu bhɔ, nɛ sɛ́kɛ́ ghɔkɔntɨk ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu Acha árɛ́mɛ́ bɛ, ‘Ɛ́rɨ̌ ntá mmu anɛ áchíɛ ɛcha mmu anɛ ásɔrɛ sɔt.’” \p \v 36 Pɔ̌l ánáŋá nɔ́kɔ́ bɛ́rɛ́m ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ̀m, bɔ́ mankɛm bátɛp mánɛ́n amɨk, babho mɛnɨkmʉɛt. \v 37 Mankɛm bábho bɛdi kɛbhɔ mámbɛnɛ nɔkɔ yi nɛ mándiɛbhɛ nɔkɔ yi nɛkɔ bɛ, “Ɔ́nkɔ sayri.” \v 38 Ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́kpɨ́k ɛ́kʉ́ bɔ bádí kɛbhɔ tontó chi ndǔ yi ághátí bhɔ bɛ bápú pɛrɛ ghɔ yi. \c 21 \s1 Pɔ̌l ǎrɔ̀ŋ Yerúsalɛm \p \v 1 Bɛsɛ́ nɛ Pɔ̌l sɛ́rɔ́ bǒbatí nkwɔ́ Ɛ́fɛsɔs. Achwi ápɔ́kɔ bhɛsɛ́ sɛ́pé sɛrɔk téé sɛ́gháká ndǔ ɛtɔk ɛnɛ nnyɛ́n nɛkabhɛ ɛnɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ Kós. Nɛ́yí nɔkɔ sɛ́rɔ́k sɛ́chwɔ́p Ródes. Sɛ́fú nɔ́kɔ́ árɛ́ sɛ́rɔ́k sɛ́gháka Patara. \v 2 Arɛ́ sɛ́ghɔ́ áchwi áchák anɛ́ árɔ̀ŋ atú Foníshia. Sɛ́chwé sɛ́ré rɔ́ŋ. \v 3 Sɛ́gháká nɔ́kɔ́ nɛbhʉɛt anɛ sɛ́ghɔ̀ Sáyprɔs, sɛ́rɔ́ yɛ Sáyprɔs ɛbhe awɔ́ghɔ, sɛ́fʉɛ́t bɛ́rɔ́ŋ ndǔ mmɨk Síria. Sɛ́rɔ́k sɛ́chwɔ́p Táya, nɛbhʉɛt anɛ bábhɔ́ŋɔ́ nyaka bɛ́fɛ́rɛ batu. \v 4 Sɛ́fú amɛm áchwí sɛ́kó sɛ́rɔ́k ɛtɔk. Sɛ́ghɔ́ mpay bakoŋo Yesu arɛ, sɛ́chɔ́kɔ nɛ bhɔ́ ndǔ manywɔp tándrámɔt. Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ akʉ bɔ baghati Pɔ̌l bɛ ákɛ́mɔ bɛrɔŋ Yerúsalɛm. \v 5 Kɛ ndǔ ngwɛnti mpok anɛ sɛchɔkɔ nɛ bhɔ, sɛrɔ bhɔ bɛrɔŋ. Bɔ́ mankɛm, baghɔrɛ́ nɛ babhakanɛm nɛ bɔ bárɔ́k bɛ́tɨk bhɛsɛ́ kpát bágháka angɔkɔnyɛ́n. Bɛsɛ́ mankɛm sɛtɛp manɛ́n amɨk sɛ́nɨkmʉɛt, sɛ́káka batɨ. \v 6 Sɛ́rɔ́k yɛ sɛ́chwé amɛm áchwí, bɔ bápɛtnsɛm bɛkɛt ɛbhap. \p \v 7 Sɛ́rɔ́ yɛ Táya, áchwí ápɔ́kɔ bhɛsɛ kpát sɛ́gháka Tolemays. Sɛ́rɔ áchwí sɛ́kó ɛtɔk sɛ́káka bakoŋo Yesu abhɛn bachi arɛ, nɛ sɛbhak nɛ bhɔ́ ndǔ nywɔp nɛmɔt. \v 8 Nɛ́yí nɔ́kɔ́, sɛrɔ, sɛrɔk Seséria. Ngati Ɛyɔŋ Mandɛm amɔt abhak arɛ́ anɛ aka nnyɛ́n bɛ Fílip. Abhak mmu amɔt ndǔ nkwɔ́ bo batí tándrámɔt abhɛn báyábhɛ́ nyaka Yerúsalɛm bɛ mánkwak nɔkɔ bǒnto. Sɛ́rɔ́k sɛchɔkɔ ɛkɛt ɛyi. \v 9 Fílip abhɔ́ŋ bɔ̌baghɔsɔ́ŋ batí ánwi. Bɔ́ kɛbháy manɛm. Mandɛm áchyɛ́ nyaka bhɔ akap bɛrɛm mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n yí afyɛ́ bɔ́ antɨ. \v 10 Ɛnɛ́ sɛ́náŋ sɛ́chí arɛ ndu mpǎy manywɔp, ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Mandɛm amɔt anɛ aka nnyɛ́n bɛ Ágábɔs afú atú Judɛ́ya atwɔ arɛ́. \v 11 Atwɔ́ ntá yɛsɛ asɔt mgbat anɛ Pɔ̌l agwɔ́t amɔ nɛ bɛkak ɛbhi yímbɔŋ arɛm bɛ, Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ arɛm bɛ, “Ɛnyunɛ́ kɛ̌ bo Israɛl bágwɔt chɔŋ mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ mgbat anɛ awu Yerúsalɛm mámfyɛ yi amɔ bo abhɛn bápu bo Israɛl.” \v 12 Sɛ́ghókó nɔ́kɔ́ ndak wu, bɛsɛ́ bho sɛ́kɔ̀ nyaka nɛ yi nɛ bǒnkwɔ abhɛn bachi Seséria sɛ́nɨ́k Pɔ̌l mmʉɛt bɛ́ ákɛ́rɔŋ Yerúsalɛm. \v 13 Kɛ Pɔ̌l akɛmɛ chi bɛ, “Ndaká yí bǎdì ɛnyunɛ? Bǎyɛ̀m ntɨ ɛna amɛm! Mɛnká bɛ mámfyɛ mɛ ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ, nɛ yɛ̌ chí nɛwú nká bɛgu ɛ̌ti Yesu Acha.” \v 14 Nɛ ndu sɛ́bhɨ́kɨ́ kwáy bɛkʉ yi anjibhiri ntɨ̌ ɛni, sɛ́rɔ, sɛ́rɛm bɛ, “Ɛ́mbák mbɔ ɛnyǔ mbɔŋ Mandɛm Acha áyàŋ.” \p \v 15 Manywɔp ayɔ áfʉ́ɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, sɛ́tóŋti mɛnyɨŋ ɛbhɛsɛ, sɛ́fá sɛbho bɛrɔŋ Yerúsalɛm. \v 16 Mbɔk bakoŋo Yesu abhɛn Seséria barɔk nɛ bhɛsɛ́ básɔ́t bhɛsɛ́ ɛkɛt Násɔn mmǔ Sáyprɔs anɛ sɛ́bhɔ́ŋɔ́ nyaka bɛ́chɔ́kɔ ɛkɛt ɛyi. Násɔn áchi nyaka mmu amɔt anɛ áyámbɨ bɛbhak nkoŋo Yesu. \s1 Pɔ̌l arɔk bɛghɔ Jems \p \v 17 Mpok sɛ́chwɔ́bhɛ́ Yerúsalɛm batɨ bǒnkwɔ abhɛn bachi árɛ́ básɔ́t bhɛsɛ nɛ maŋák. \v 18 Nɛ́yí nɔkɔ Pɔ̌l asɔt bhɛsɛ́ sɛ́rɔk bɛghɔ Jems. Bǒbati bǒnkwɔ bachak abhɛn Yerúsalɛm mankɛm bábhák arɛ. \v 19 Pɔ̌l akaka bhɔ́ aghati bhɔ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm ákʉ́ nɛ́ntɨ bo abhɛn bápú bo Israɛl mpok yí ákʉ̀ bɛtɨk Mandɛm nɛntɨ nap. \v 20 Bághókó nɔ́kɔ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi arɛmɛ báchyɛ bakak ntá Mandɛm. Barɛm yɛ ntá Pɔ̌l bɛ, “Manɔ́, wɔmbɔ̌ŋ ɔghɔ ndǔ bɛyǎ nká bo Israɛl mánókó Yesu, nɛ bábhʉɛt bɛfyɛ bɛtaŋ ndu bɛbhʉɛrɛ bɛbhé Moses sayri. \v 21 Bo Israɛl abhɛn fá Yerúsalɛm bárɛm bɛ́ ɔ̌kɔ̀ ɔ́ngati nɔkɔ bo Israɛl mankɛm abhɛn báchí amɛm bɛtɔk bɛchak bɛ mámfɛ́rɛ́ ntí ndǔ bɛbhé Moses nɛ bɛ mándɔ bɛ́syɛ́p bɔ̌bhap, nɛ bɛ mándɔ́ bɛ́kóŋo bɛpɨŋ ɛbhɛn bachǐmbɨ bhap. \v 22 Chɔŋ sɛ́nkʉ yɛ ná? Bɔ bábhɔŋ chɔŋ bɛghok bɛ wɔ ɔtwɔ! \v 23 Ɔ́bhɔ̌ŋ yɛ bɛkʉ chi ɛnyɨŋ ɛnɛ sɛ́ghàti wɔ. Bǒ bati anwi mányiɛ mgbá nɛ Mandɛm. \v 24 Dɔ́k yɛ nɛ bhɔ amɛm ɛkɛrákap bɛ mǎnsó bɛsí nɛ Mandɛm, bɛtɔŋ bɛ nku yap amay. Wɔmbɔ̌ŋ chyɛ̌ nkáp anɛ bɔ bábhɔ́ŋɔ́ bɛchyɛ kɛ mǎmu bati yap. Chɔŋ ɛyɔ ɛ́nkʉ yɛ̌ntɨkɨ mmu andɨŋɨ bɛ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bárɛ̀m ɛ̌ti yɛ bɛ́pú tɛtɛp, nɛ bɛ́ ɔ̌bhʉ̀rɛ bɛbhé Moses. \v 25 Mbák chi bakoŋo Yesu abhɛn bápú bo Israɛl, sɛ́to bɔ bɛkáti ndu bɛ́gháti bhɔ́ bɛ́ bákɛ́ nyiɛ́ yɛ̌nyɨŋ ɛnɛ báchyɛ́ ntá mandɛm nsé mbɔ akap. Nɛ bɛ́ bábhɨ́kɨ́ bhɔŋ mɛ́nyiɛ́ manoŋ nɛ nnya anɛ manoŋ ami ábhɨ́kɨ́ rɔŋ amɨk, nɛ bɛ́ bǎkɛ́ fyɛ amɔ ndǔ barak ɛpúsí.” \p \v 26 Nɛ́yí nɔ́kɔ́, Pɔ̌l asɔt yɛ bǒbhɔ batí anwi, bɔ́ mankɛm básó bɛsí nɛ Mandɛm. Arɔk yɛ amɛm ɛkɛrákap Mandɛm bɛkʉ bǒ batí mándɨ́ŋɨ kpoŋoroŋ nywɔp ɛnɛn nɛsǒ-bɛsí ɛnap nɛ Mandɛm nɛ́may, kɛ mánchyɛ akap ɛ̌ti yɛ̌ntɨkɨ mmu wap ndǔ nkwɔ bho bati anwi. \s1 Bákɛ́m Pɔ̌l amɛm ɛkɛrákap Mandɛm \p \v 27 Manywɔp tándrámɔt anɛ Pɔ̌l afyɛ́ árɔ́p nɔ́kɔ́ kɛkwɔt mɛmay, mbɔk bo Israɛl abhɛn bafu atú Esia bághɔ́ Pɔ̌l amɛm ɛkɛrákap Mandɛm. Mányɨ́kɨ́si batɨ̌ bo bɛ mánkɛ́m Pɔ̌l, nɛ bákɛ́m yi, \f + \fr 21:27 \ft Ɛ́ghaka nyaka manywɔp tándrámɔt kɛ mmu anɛ ányú nku nɛ Mandɛm amu ntí ndu bɛ́só bɛsí nɛ Mandɛm.\f* \v 28 mámbɨk nɔkɔ bɛ, “Bo Israɛl, kwak ka bhɛsɛ́! Ghɔ́ ká mmu anɛ ákɔ̀ antɔŋ nɔkɔ bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ ɛ̌ti bo bhɛsɛ́ nɛ bɛbhé Moses nɛ ɛ̌ti ɛkɛrákap Mandɛm ɛnɛ. Akʉ kpát nɛ́nɛ asɔt bǒ abhɛn bápú bo Israɛl achwe fá amɛm ɛkɛrákap ɛnɛ nɛ bhɔ. Anyɔ̌p Ɛkɛt Mandɛm nɛ ɛ́pɛt ɛpu ɛkɛrɛ́ bɛdyɛrɛ!” \v 29 Bárɛ̀m nyaka ɛnyuyɔ mbɔnyunɛ mǎnáŋ nyaka bághɔ̌ Pɔ̌l nɛ Trofimɔs mmu Ɛ́fɛsɔs, amɛm ɛtɔk. Ɛkʉ basɔt bɛ Pɔ̌l achwe amɛm ɛkɛrákap nɛ yi. \p \v 30 Ɛbyɔk ɛ́kwɛ́n yɛ ɛtɔk ɛnkɛm nɛ bo babho bɛjɛt mándɔkɔ nɔkɔ ndǔ ɛkɛrákap. Bákɛ́m Pɔ̌l baya gbaka gbaka gbaka báfú nɛ yi batɨŋ batiɛp babhǐnywɔp ɛkɛrákap. \v 31 Nɛ ndu báyàŋ bɛway Pɔ̌l, ɛyɔŋ ɛ́rɔ́k ntá mǔngo batɛmɛ́ nɛnu Rom bɛ, ɛbyɔk ɛ́kwɛn amɛm ɛtɔk Yerúsalɛm ɛnkɛm. \v 32 Tɛ́mté wu, asɔt batɛmɛ́ nɛnu nɛ mbɔk bǒbati bhap básɛ́p barɔk arɛ. Bo bághɔ́ nɔ́kɔ́ yí ndǔ átwɔ̀ nɛ batɛmɛ́ nɛnu, bábhɔ́t bɛdɛn Pɔ̌l. \v 33 Mǔngo batɛmɛ́ nɛnu akɛ́m yi nɛ achyɛ ɛyɔŋ bɛ́ mámfé yi nɛ ngɛm ɛpay. Abhɛ́p bhɔ bɛ, “Mmǔ-nɛ chi agha? Akʉ yi?” \v 34 Bǒbhɔ bábho bɛbɨk mandɛm nɔkɔ mɛnyɨŋ kɛkuri kɛkuri ɛnyu ɛnɛ́ mbɔk bárɛ̀m ɛyap ɛnyu, báchák mándɛm nɔkɔ ɛyap. Ɛbyɔk ɛyɔ ɛ́kʉ mǔngo batɛmɛ́ nɛnu kɛ́kɛm ntí nɛ nnɛt ndǔ ndak anɛ áfákárí. Aghati bǒbhi bɛ́ mansɔt Pɔ̌l mandɔk mamfyɛ amɛm ɛbhǎ batɛmɛ́ nɛnu. \v 35 Ágháká nɔ́kɔ́ ndu nkɔ́k anɛ bɛ́chwe anywɔ́p, batɛmɛ́ nɛnu bápɔ́kɔ yi ndǔ bághɔ́ bɛ́ bɛyǎ bo abhɛn bachi arɛ babho bɛ́twɔ nɛ baraká bɛtaŋ. \v 36 Bɛyǎ bǒbhɔ báre koŋo yi mándɛm nɔkɔ bɛ, “Wáy ka yi!” \s1 Pɔ̌l ǎtaŋa mmʉɛt bɛsí ɛká bho \p \v 37 Ndu ɛ́rɔ́bhɛ́ kɛ́kwɔ́t bɛ batɛmɛ́ nɛnu manchwe amɛm ɛbha, Pɔ̌l abhɛ́p mǔngo wu bɛ, “Ɛ́tá, chɔŋ ɔ́nka bɛ́ ngátí wɔ, ndak-a?” Mǔngo wu aghok nɔkɔ ndǔ yi árɛ̀m chi Grik, abhɛ́p yi bɛ, “Ɔrɨ́ŋɨ́ ɛyɔŋɔ́ Grik-ɛ? \v 38 Pú wɔ́ ɔ́chí mmu Íjip? Pú wɔ kɛ ɔkʉ bo bágʉɛ́bhɛ́ ɛsɔŋɔri ɛtɔk nɛ ɔkʉ bawǎy bho nka ɛnwi bárɔ́k nɛ wɔ amɛm baso?” \v 39 Pɔ̌l akɛmɛ yi bɛ, “Puyɛ̌ mɛ. Nchí mmu Israɛl, mmɔ̌ ɛtɔk Tásɔs, ɛtɔk ɛgho ɛnɛ ɛbhɔŋɔ mɛnwɔp atú Silísha. Nnɨkmʉɛt, chyɛ mɛ ɛpok ndɛm kɛpɨ ntá bo abhɛn.” \v 40 Mǔngo wu akaa. Pɔ̌l ate yɛ ndǔ nkɔ́k anɛ bɛchwe anywɔ́p asá awɔ amfay bɛ bo mánkwɛn kpák. Bákwɛ́n nɔ́kɔ́ kpák, abho yɛ bɛrɛm kɛpɨ nɛ bhɔ ndǔ Híbru, ɛyɔŋɔ́tɔk ɛyap. \c 22 \p \v 1 Pɔ̌l arɛm bɛ, “Bɔtá nɛ bɔmá, Tá ká batú mǎngok ɛnyɨŋ ɛnɛ́ mbɔ́ŋɔ́ bɛrɛm ndu bɛ́táŋa mmʉɛt bɛsí ɛbhɛka.” \p \v 2 Bɔ́ bághók ndǔ yi árɛ̀m chí ɛyɔŋ bo Israɛl. Mbǎŋ akwɛn chák. Pɔ̌l arɔk yɛ ambɨ bɛrɛm bɛ, \p \v 3 “Mɛ, nchí mmu Israɛl. Nchí mmɔ́ Tásɔs atú Silísha, kɛ ngo chí fá Yerúsalɛm amɔ ntɔŋ ngo ywɛsɛ, Gamáliɛl. Ngɔk ɛkáti chi antɛn ɛyi. Atɔ́ŋ mɛ bɛkoŋo bɛbhé bachǐmbɨ bhɛsɛ́ mbɔ ɛnyǔ ɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛ́bhak nɛ nchyɛ́ mmʉɛt bɛkoŋo Mandɛm mbɔ be mankɛm abhɛn bǎchí fá ɛchɔŋ. \v 4 Nchí chyɛ nyaka nɛnyok ntá bo abhɛn bákòŋo Mbi Yesu wu kpát mbɔk mángu nɔkɔ, nɛ ńkɛ́mti nɔkɔ baghɔrɛ́ nɛ babhakanɛm mámfyɛ nɔkɔ bhɔ́ ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ. \v 5 Mǔngo bachiǎkap nɛ bǒ ɛchɛmɛ́ bǒ batí ɛtɔk bákwày bɛ́te mɛ ntísiɛ bɛ́ nchí kʉ nyaka ɛnyu yɔ. Ntá yap kɛ nchi nsɔt nyaka bɛkáti ndu bɛrɔŋ ntá batɨ̌ bo Israɛl abhɛn Damáskɔs. Mbɔ̌ŋ bɛtaŋ bɛ́kɛ́mti bakoŋo Yesu arɛ́ bɛ mpɛ́tnsɛm Yerúsalɛm nɛ bhɔ́ mánchyɛ́ bɔ́ ntɛ́msí. \s1 Pɔ̌l aghati ɛnyǔ ɛ́fákári kɛ yi ayibhiri abhak nkoŋo Yesu \r (Bk 9.1-19, 26.12-18) \p \v 6 “Ndǔ nchí rɔŋ, ngáká nɔ́kɔ́ kɛ́kwɔ́t ɛtɔk Damáskɔs, mbɔ nkárɛ́nká byó nɛ ɛpay nɛ ngósí, ɛtaŋtí bɛdiɛ́rɛ́ bɛ́fú amfay tɛ́mchok bɛ́kwɛ́n bɛkap mɛ, mbaŋ aghɔ tontó. \v 7 Ɛ́kʉ́ nkwɛ́n amɨk ngók ɛyɔŋ ndǔ ɛ́rɛ̀m ntá ya bɛ, ‘Sɔ̌l! Sɔ̌l! Ɔ́chyɛ̀ mɛ nɛnyok ndaká yí?’ \v 8 Nkɛmɛ bɛ, ‘Acha chí wɔ agha?’ Ɛyɔŋ ɛ́kɛ́mɛ bɛ, ‘Chí mɛ Yesu Mmu Násárɛt kɛ ɔ́chyɛ̀ nɛnyok.’ \v 9 Bǒ abhɛn nkɔ́ nɛ bhɔ́ bághɔ́ nkwɔ bɛdiɛ́rɛ́ ɛbhɔ kɛ bákɛ ghók ɛyɔŋɔ́ mmu anɛ árɛ̀m kɛpɨ nɛ mɛ. \v 10 Ngók nɔ́kɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛyɔŋ ɛyɔ ɛ́ghàti mɛ, ndɛm bɛ, ‘Acha, ɔ̌yàŋ mɛ nkʉ yi?’ Acha arɛm ntá yá bɛ, ‘Faté dɔ́k Damáskɔs. Arɛ́, chɔŋ mángátí wɔ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ Mandɛm áyábhɛ bɛ ɔbhɔŋ bɛkʉ.’ \v 11 Ɛtaŋtí bɛdiɛ́rɛ́ ɛbhɔ bɛ́kʉ́ nkɛpɛrɛ kwáy bɛghɔ mbaŋ. Bǒ nkɔ́ nɛ bhɔ́ bárɔ́bhɛ́ kɛm mɛ chí ndǔ awɔ́ kpátɛ sɛ́gháka Damáskɔs. \p \v 12 “Mmu amɔt abhak Damáskɔs anɛ áká nnyɛ́n bɛ́ Ananías. Abhak mmu anɛ ákòŋo Mandɛm sayri, mmu anɛ ábhʉ̀rɛ bɛbhé ɛbhɛsɛ́ bo Israɛl, nɛ mmu bo Israɛl mankɛm abhɛn báchí arɛ́ báchyɛ̀ kɛnókó. \v 13 Ananías atwɔ́ ntá ya, ate mɛ nɛ́kú mmʉɛt arɛm bɛ, ‘Manɔ́ wa Sɔ̌l, pɛt bo bɛghɔ mbaŋ.’ Tɛ́mté wu amɨ́k ánɛ́nɛ mɛ mpɛt mbo bɛ́ghɔ mbaŋ. Ngɔ́ yɛ́ yi. \v 14 Arɛm ntá ya bɛ, ‘Mandɛm bachǐmbɨ bhɛsɛ́ ayap wɔ bɛ́ ɔ́ndɨ́ŋɨ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi atɨ bɛkʉ. Ayap wɔ bɛ ɔ́ngɔ́ anɛ babhɨŋɨ bɛ Mmu Chak. Ayap wɔ bɛ ɔ́ngɔ́k ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fù yi anyu. \v 15 Ayap wɔ nɛ ntí bɛ́ chɔŋ ɔ́mbak ntísiɛ aywi ndu bɛ́gháti yɛ̌ntɨkɨ mmu mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n ɔ́ghɔ́ nɛ ɛbhɛn ɔghoko. \v 16 Ɔ́kɛ́pɛrɛ chɔŋti yɛ mpok. Faté mánjwítí wɔ, ɔ́ndɔ Mandɛm anso bɛbʉ́ bhɛ, ɔmbɨŋɨ nɔkɔ nnyɛ́n Acha.’ \s1 Pɔ̌l árɛ̀m ndǔ Yesu átó yi ntá abhɛn bápú bo Israɛl \p \v 17 “Mpɛt nɔ́kɔ́ nsɛm Yerúsalɛm, ɛwak ɛ́mɔ́t ndǔ nchí nɨkmʉɛt amɛm ɛkɛrákap, ngɔ́ kɛnɔ́ amɨ́k antifu. \v 18 Ngɔ́ Yesu Acha téé ndǔ ághàti mɛ bɛ, ‘Kʉ ayak dɔ̌ Yerúsalɛm. Bǒ abhɛn fá bápú noko chɔŋ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɔ́ghàti bhɔ́ ɛ̌ti ya.’ \v 19 Nkɛmɛ yi bɛ, ‘Acha, bɔ́ babhɔŋ bárɨ́ŋɨ sayri bɛ nchí rɔ́ŋ nyaka yɛ̌ntɨkɨ ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí bo Israɛl nkʉ nɔkɔ bɛ mánkɛ́mtí bo abhɛn mánóko wɔ, nɛ mandɛn, mámfyɛ nɔkɔ mbɔk yap ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ. \v 20 Nɛ mpok báwày Stífin ntísiɛ aywɛ, mbak arɛ́ nkwɔ téé, mbabhɛri nɔkɔ ndɛn bo abhɛn bátɛ́mtí yí nɛ batay baway. Nka bɛ́ mángwáy yi.’ \v 21 Kɛ Acha aghati mɛ bɛ, ‘Fǎ Yerúsalɛm dɔ́k mbɔ ɛnyǔ ngátí wɔ. Dɔ́k mbɔnyunɛ nchí tó wɔ nɛkɔ nɛsiɛ ntá bo abhɛn bápú bo Israɛl.’” \p \v 22 Ndǔ Pɔ̌l árɛ̀m mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛyǎ bo abhɛn bachi arɛ́ bátá batú mángoko nɔkɔ sayri. Kɛ nɛtaka yí átáká bo Israɛl bɛyǎ bǒbhɔ bábho bɛbɨk nɛ ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ bɛ, “Naŋá ká yí, apú mmú ábhák nɛpɛ́m.” \p \v 23 Ndǔ bábɨ̀k, bábhó bɛfok ndɛn ɛyap nkwɔ nɛ báre toko mfok mántak nɔkɔ amfay. \v 24 Mmǔ ntí batɛmɛ́ nɛnu Rom ághɔ́ nɔ́kɔ́ nɔ achyɛ ɛyɔŋ bɛ batɛmɛ́ nɛnu mansɔt Pɔ̌l manchwe nɛ yí amɛm ɛbhá ɛyap. Aghati bɔ mandɛn yi nɛ ɛ́kpá bɛkʉ yí ángátí bhɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ yí akʉ́ kɛ bo Israɛl báré bé ntɨ nɛ yí kpát mámbɨkɨ nɔkɔ ɛnyuyɔ. \v 25 Bágwɔ́t nɔ́kɔ́ yí ndu bɛdɛn, Pɔ̌l abhɛ́p mǔnti batɛmɛ́ nɛnu amɔt anɛ achi arɛ tee bɛ, “Ɛbhé ɛ́chyɛ́ wɔ bɛtaŋ bɛ́ ɔ́ndɛ́m mándɛ́n mmu Rom ɛnɛ bábhɨkɨ re yɨŋɨ mbɔ̌ŋ manyé ayi mángɔ́ bɛ́ akʉ ɛnyɨŋɨ́?” \p \v 26 Mǔnti batɛmɛ́ nɛnu wu ághókó nɔ́kɔ́ nɔ́ afa arɔk ntá mǔngo batɛmɛ́ nɛnu arɛm bɛ, “Ɔ́yàŋ bɛkʉ nɔ yi? Mmǔ-nɛ abhɔŋ bɛtaŋ mbɔ mmu Rom. Ɔbhɛ́ mándɛ́n yí?” \v 27 Mǔngo batɛmɛ́ nɛnu ághókó nɔ́kɔ́ nɔ, arɔk abhɛp Pɔ̌l bɛ, “Ghatí mɛ́, ɔchí mmu Rom tɛtɛbhɛ?” Pɔ̌l aka bɛ, “Nchí mmu Rom.” \v 28 Mǔnti batɛmɛ́ nɛnu wu arɛm ntá Pɔ̌l bɛ, “Nchɔ́ŋtí bɛyǎ nkáp kɛ báchyɛ́ mɛ bɛtaŋ mbɔ mmu Rom”, Pɔ̌l akɛmɛ yí bɛ, “Kɛ mɛ Pɔ̌l nchí mmu Rom tɛ nɛbhě ɛna.” \v 29 Ɛ́kʉ́ batɛmɛ́ nɛnu abhɛn bábhɔ́ŋ bɛbhɛp yí mɛnyɨŋ báfɛ́rɛ yi amɔ tɛ́mté, bɔ́ kɛpɛrɛ bhɛ́p yi yɛ̌nyɨŋ. Bɛcháy bɛ́kɛ́m mǔngo batɛmɛ́ nɛnu nkwɔ́ mpok yí árɨ́ŋɨ́ bɛ́ Pɔ̌l mmu yí ákʉ́ bákɛ́mɛ́ báfyɛ́ ngɛm amɔ chí mmu Rom. \s1 Pɔ̌l ate bɛsí ɛchɛmɛ́ bǒbatí ɛtɔk \p \v 30 Mǔngo batɛmɛ́ nɛnu are yáŋ bɛ́rɨŋɨ mbɔ̌ŋ ɛnyɨŋ ɛnɛ bo Israɛl bárɛ̀m bɛ́ Pɔ̌l akʉ. Nɛ́yí nɔ́kɔ́, arɛm yɛ bɛ mámfɛ́rɛ́ Pɔ̌l ngɛm amɔ. Achyɛ ɛyɔŋ bɛ́ bǒbatí bachiǎkap nɛ bǒbatí ɛtɔk mankɛm mánchɔ́kɔ́ mánjɨ́ŋɨ́ ndaká Pɔ̌l. Báchɔ́kɔ́ nɔ́kɔ́ achyɛ ɛyɔŋ básɔt Pɔ̌l bakʉ yi ate bɛsí bhap. \c 23 \p \v 1 Pɔ̌l atɛp bɔ́ amɨ́k amʉɛt arɛm bɛ, “Bɔ̌ma, mpoknkɛm anɛ nchí bɛsí Mandɛm nɛ kpatɛ̌ ɛchɔŋ ntɨ ɛna nɛchi amɛm pɛ́pɛ́p.” \v 2 Mpok yi arɛmɛ nɔ, Ananías mǔngo bachiǎkap Mandɛm, achyɛ ɛyɔŋ bɛ bo abhɛn bachi kɛkwɔt nɛ Pɔ̌l mándɛp nnyu yi. \v 3 Pɔ̌l arɛm bɛ, “Wɔ ɛbhɔ́kɔ́rí nkok anɛ bawati nɛ mbɨ pɛ́pɛ́p bɛ bo bǎkɛ́ rɨŋɨ! Chɔŋ Mandɛm andɛp wɔ. Ɔchɔ́kɔ́ afɔ bɛ́sɔt ɛbhé ɔ́ntaŋ mɛ, nɛ ɔ̌rɛ̀m bɛ mándɛp mɛ ɛnɛ́ ɛbhé ɛbhɨkɨ chyɛ wɔ bɛtaŋ ɛbhɔ̌? .” \v 4 Bo abhɛn báté kɛ́kwɔ́t nɛ Pɔ̌l bábhɛp yi bɛ, “Ɔ̌sɔkɔti mǔngo bachiǎkap Mandɛm-ɛ?” \v 5 Pɔ̌l akɛmɛ bɛ, “Bɔ̌ma, mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ mbʉ bɛ chi mǔngo bachiǎkap. Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ, ‘Ɔ́kɛ́rɛm ɛbʉ́bʉ ɛ̌ti mǔnti bǒbhɛ.’” \p \v 6 Pɔ̌l aghɔ nɔkɔ bɛ mbɔk bǒ bati bhɔ bachi chí bǒnkwɔ Sádusi nɛ bɛ báchak babhak bǒnkwɔ Fárisi, abɨk bɛsí bǒ ɛchɛmɛ arɛm bɛ, “Bɔ̌ma, nchí mǔnkwɔ Fárisi nɛ mmɔ̌ bǒnkwɔ Fárisi. Nté fá acha manyé chí ndu nnókó bɛ́ chɔŋ Mandɛm ankʉ bawú mámpɛtnsɛm ndu nɛpɛ́m.” \v 7 Arɛm nɔkɔ nɔ, ɛpʉ́ítí ɛ́kwɛ́n nɛ́ntɨ bǒnkwɔ Fárisi nɛ bǒnkwɔ Sádusi nɛ ɛchɛmɛ ɛ́kɔ́rɛ. \v 8 Ɛ́fákárí nyaka ɛnyu yɔ mbɔnyunɛ bǒnkwɔ Sádusi bárɛ̀m bɛ bawú bápú kway bɛpɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m, nɛ bɛ bɔángɛl bápú, nɛ yɛ̌nyɨŋ ɛpu ɛnɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ bɛfoŋɔ. Kɛ bǒnkwɔ Fárisi mánoko bɛ chɔŋ bawú mámpɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m, nɛ bɛ bɔángɛl bachi nɛ bɛfóŋó nkwɔ bɛchi. \v 9 Ɛrɛmɛ́ ɛbyɔk ɛ́kwɛ́n, mbɔk batɔŋ ɛbhé Mandɛm abhɛn báchí bǒnkwɔ Fárisi báfáte báre rɛm nɛ ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ bɛ, “Sɛ́bhɨ́kɨ́ ghɔ́ yɛ̌ ɛbɛ́ptí ɛnyɨŋ ɛnɛ mmǔ-nɛ ákʉ́. Ngufú ɛfóŋó kɛ ɛ́ghátí yi ɛnyɨŋ nɛ ngufu ángɛl kɛ árɛ́mɛ́ kɛpɨ nɛ yi!” \v 10 Bɛ́táŋá bɛ́yá bɛ́chá, ɛrɔp chi bɛ́kɛm batɨ nɛ amɔ. Ɛkʉ mǔngo batɛmɛ́ nɛnu abhɔ́ŋ bɛcháy bɛ bákway bɛdakati Pɔ̌l. Achyɛ yɛ ɛyɔŋ bɛ batɛmɛ́ nɛnu bhi mánsɛp mámfɔ́ŋɔ́ Pɔ̌l ntá bǒbhɔ mándɔk amɛm ɛbhá batɛmɛ́ nɛnu nɛ yi. \p \v 11 Ɛ́gháká nɔ́kɔ́ nɛ bɛti Yesu Acha atwɔ́ ate nɛpakámʉɛt Pɔ̌l arɛm ntá yi bɛ, “Ɔ́kɛ́ chay! Nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyu ɔ́rɛ́mɛ́ ɛ̌ti ɛya fá Yerúsalɛm, ɔbhɔŋ bɛ́kʉ ɛnyuyɔ amɛm ɛtɔk Rom nkwɔ́.” \s1 Bǒ Ju bate ɛyu bɛway Pɔ̌l \p \v 12 Nɛ́yi nɔ́kɔ́, mbɔk bo Israɛl bákɛ́m ɛchɛmɛ báte ɛyu bɛway Pɔ̌l. Mányú nku bɛ bapu nyiɛ nɛnyiɛ nɛ yɛ̌nyɨŋ bápú nyu kpátɛ mangway yi. \v 13 Mpǎy bo abhɛn mányú nku yɔ báchá bɛsa bɛ́pay. \v 14 Barɔk ntá bǒbatí bachiǎkap Mandɛm nɛ bǒbati ɛtɔk baghati bhɔ bɛ, “Sɛ́nyǔ nku, sɛ́yɨ́kɨ́ mmʉɛt bɛ́ sɛ́pú nyiɛ́ nɛ sɛ́pú nyú yɛ̌nyɨŋ tɛ sɛ́ngway Pɔ̌l. \v 15 Bě nɛ nkwɔ Ɛchɛmɛ́ bǒ batí ɛtɔk tó yɛ ka ɛyɔŋ ntá mǔngo batɛmɛ́ nɛnu bɛ́ ántó Pɔ̌l ntá yɛka mbɔ bɛ bǎyàŋ bɛghok ɛyɔŋɔ́ manyé ɛyi sayri. Mbák ɛ́mfákárí nɔ́, chɔŋ sɛ́ngway yi ambi.” \p \v 16 Mmǔfu aghók ɛ̌ti nɛkatínɛt ɛnɔ. Abhak mmɔ̌ manɔ Pɔ̌l. Afa arɔk amɛm ɛbhǎ batɛmɛ́ nɛnu aghati Pɔ̌l. \v 17 Pɔ̌l abhɨŋɨ mǔnti batɛmɛ́ nɛnu amɔt aghati yí bɛ, “Sɔt ɛsakámu anɛ́ dɔ́k ntá mǔngo nɛ yí. Abhɔŋ ɛnyɨŋ bɛ́gháti yi.” \v 18 Mǔnti wu asɔt yí arɔk ntá mǔngo wap arɛm bɛ, “Pɔ̌l mǔkɛnɔŋ abhɨ́ŋɨ́ mɛ arɛm bɛ́ nsɔt ɛsakámu anɛ́ ntwɔ́ ntá yɛ nɛ yí mbɔnyunɛ abhɔŋ ɛnyɨŋ bɛ́gháti wɔ.” \v 19 Mǔngo batɛmɛ́ nɛnu akɛ́m yí ndu awɔ́ aya bárɔk ansɛm, abhɛ́p yí ansɛm ansɛm bɛ, “Ntɨkɨ ndak ɔ́yàŋ bɛghati mɛ?” \v 20 Akɛmɛ yí bɛ, “Bǒbatí bo Israɛl báte ɛyu bɛ mángáti wɔ ɔ́nsɔt Pɔ̌l ɔnsɛp nɛ yí ndu ɛchɛmɛ́ bataŋá manyé ɛgho mburɛ mbɔ bɛ báyàŋ chí bɛ́rɨŋɨ ndaka ywi sayri. \v 21 Kɛ kɛ́ka nɛ bhɔ́. Bǒ bhap bábhɛ́sɛ́ ambi mánòŋ bɛ mankɛm yí mangway. Bácha batí bɛsa bɛpay. Nɛ mányǔ nku bɛ́ yɛ̌nyɨŋ bápú nyiɛ nɛ yɛ̌nyɨŋ bápú nyú kpátɛ mángwáy yí. Mánaŋ batoŋti mmʉɛt, barɔbhɛ noŋ chí bɛ́ ɔ́ntó Pɔ̌l antwɔ.” \v 22 Mǔngo batɛmɛ́ nɛnu aya yí batú bɛ, “Dɔ́k, kɛ kɛ́kʉ yɛ̌ mmu andɨ́ŋɨ́ bɛ́ ɔghátí mɛ ndak anɛ.” \s1 Bátó Pɔ̌l Seséria ntá gɔ́bhanɔ Fɛ́liks \p \v 23 Mǔngo batɛmɛ́ nɛnu abhɨŋɨ yɛ bǒ batí batɛmɛ́ nɛnu bhi bapay aghati bhɔ bɛ, “Sɔt ka batɛmɛ́ nɛnu batí bɛsa byo, bǒ batí bɛsa bɛ́rát nsɛm byo abhɛn bákɔ̀ nɛ mpɔŋɔ́ndɨ́k, nɛ batɛmɛ́ bakɔŋ bɛsa byó. Toŋtí ká mmʉɛt bɛ́sɔt Pɔ̌l ndu nkarɛnka nɛ́nɛnamɔt beti ɛbhɛn ɛchɔŋ, mǎndɔ́k Seséria nɛ yi. \v 24 Chiɛ̌ mpɔŋɔ́ndɨ́k ɛnɛ Pɔ̌l ákɔ̀ nɛ yɔ́. Nɛ kʉ Pɔ̌l ánchwɔ́p dok ntá gɔ́bhanɔ Fɛ́liks ɛnɛ́ yɛ̌nyɨŋ ɛbhɨkɨ fakari nɛ yi.” \v 25 Árɛ́m nɔ́kɔ́ nɔ́, asɨ́ŋ ɛkáti ɛnɛ́ ɛ́rɛ̀m bɛ, \p \v 26 “Mɛ Klaudiɔs Lísias kɛ nchí sɨŋ ɛkáti ɛnɛ ntá Ɛta yɛsɛ gɔ́bhanɔ Fɛ́liks. Ɛta, nchí to wɔ bakak. \v 27 Bo Israɛl bakɛm mmu wu báre yáŋ bɛway yi. Ngók nɔ́kɔ́ bɛ́ yi abhɔ̌ŋ bɛtaŋ ɛtɔk Rom mbɔ mɔ̌mɨk, nsɔt batɛmɛ́ nɛnu bha ndɔk mfɛ́rɛ́ yi amɔ́ yap. \v 28 Nsɔt yí ndɔk ndu áchá manyé agho wap bɛ́rɨŋɨ ndak anɛ yí akʉ. \v 29 Arɛ́, ngɔ́ bɛ́ abhɨkɨ kʉ yɛ̌nyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́yàŋ bɛ mángwáy yí, nɛ yɛ̌ chi ɛnɛ ɛ́kʉ̀ mámfyɛ yi amɛm ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ. Báre rɛm chi barak anɛ ayɨ́ŋɨ́ bɛbhé bhap. \v 30 Nɛ mmǔfu ághátí nɔ́kɔ́ mɛ ansɛm ansɛm bɛ́ bo Israɛl báte ɛyu bɛway yi, tɛ́mté wu ndɛm bɛ́ mbɔŋ bɛto yi ntá yɛ. Ngátí bo abhɛn bábhárɛ́ yí ndak amʉɛt bɛ mántwɔ́ ntá yɛ mangati wɔ ndak anɛ yi ákʉ́.” \p \v 31 Batɛmɛ́ nɛnu bákʉ mbɔ ɛnyu mǔngo wap ághátí bhɔ́. Básɔ́t Pɔ̌l bɛtǐ bhɔ bárɔk nɛ yi kpát bágháka Antipatris. \v 32 Nɛ́yí nɔ́kɔ́, batɛmɛ́ nɛnu abhɛn bákɔ́ chi nɛ bɛkak bápɛtnsɛm amɛm ɛbhá. Bárɔ́ abhɛn bákɔ̀ amfay mpɔŋɔ́ndɨ́k mándɔ́k Seséria nɛ Pɔ̌l. \v 33 Bágháká nɔ́kɔ́ Seséria, báchyɛ ɛkáti ntá gɔ́bhanɔ, bárɔ Pɔ̌l amɔ yi. \v 34 Ápáy nɔ́kɔ́ ɛkáti yɔ, abhɛp Pɔ̌l bɛ, “Ayɛ̌ atú ɛtɔk chi anɛ?” Pɔ̌l akɛmɛ yí bɛ, “Silísha.” Ághókó nɔ́kɔ́ nɔ, \v 35 arɛm ntá Pɔ̌l bɛ, “Bo abhɛn bábhɔ́ŋɔ́ ndak nɛ wɔ mǎnáŋ mántwɔ́, chɔŋ ngók nnyé ɛnɛ.” Achyɛ yɛ ɛyɔŋ bɛ́ mámfyɛ́ yi anywɔ́p amɛm áchá anɛ gɔ́bhanɔ, mámbahɛri nɔkɔ yi. Áchá wu chi anɛ Hɛ́rɔd áté nyaka. \c 24 \s1 Básɔ́t nnyé Pɔ̌l ntá Fɛ́liks \p \v 1 Ɛ́fʉɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́ manywɔp átay, mǔngo bachiǎkap Mandɛm anɛ áká nnyɛ́n bɛ́ Ananías asɛp arɔk Siséria nɛ mbɔk bǒbatí ɛtɔk, nɛ ntaŋanyu amɔt anɛ áká nnyɛ́n bɛ́ Tɛtúlɔs. Báchwɔ́bhɛ́ nɔ́kɔ́ bɛsí gɔ́bhanɔ Fɛ́liks, babho bɛbhat Pɔ̌l barak amʉɛt. \v 2 Bábhɨ́ŋɨ́ Pɔ̌l, achwe anywɔ́p. Tɛtúlɔs abho bɛ́rɛ́m ɛ̌ti yi ntá gɔ́bhanɔ bɛ, \p “Ɛta! Ɛ̌ti yɛ kpák achi fá ɛtɔk ɛyɛsɛ ndǔ ɛrɔ́ri mpok, nɛ ɛ̌ti nɛkʉ ywɛ anɛ ndɨ́ndɨ́, ɛgúpsí ɛ́chí ɛtɔk. \v 3 Ɛnyu ɛnɛ́ ɔ́kʉ̀ mɛnyɨŋ ɛbhɛn nɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛbhak ɛnɛ́ ɔ́kʉ̀ bhɔ́, sɛ́ka bhɔ nɛ sɛ́kàka wɔ. \v 4 Mbɨ́kɨ́ yaŋ bɛ́chɔ́ŋti mpok ayɛ tontó, nchí nɨk chi mmʉɛt bɛ ɔ́nsɛ́bhɛ́ ntɨ ɛnɛ́ amɨk ɔ́ngɔ́k mbɨŋɨ́ ndak anɛ́ sɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛghati wɔ. \v 5 Sɛ́ghɔ bɛ́ mmǔ-nɛ chí nchyɛ ɛsɔŋɔri anɛ tɔ́ŋ sɛ́ngɔ́ nɛ nyɔŋ-ndak ndǔ nkwɔ bo Israɛl mbaŋ ɛnkɛm. Achí nkwɔ́ mǔnti ndǔ ɛká bho abhɛn bábhɨŋɨ bɛ bo Násárɛt. \v 6 Akʉ kpát are yáŋ bɛgʉɛp ɛbyɔk amɛm ɛkɛrákap awu Yerúsalɛm, kɛ sɛ́kɛ́m nɔ́ yi. [Mbʉ́ sɛ́taŋ yi bɛkoŋo ɛbhé, \v 7 kɛ Lísias mǔngo batɛmɛ́ nɛnu atwɔ́ afɔŋɔ yí amɔ yɛsɛ nɛ bɛtaŋ, \v 8 yí bɛ́ bo abhɛn bábhɔ́ŋɔ́ ndak nɛ yi mántwɔ́ ntá yɛ.] Mbák wɔmbɔŋ ɔ́ndɛ́m kɛpɨ nɛ yi, chɔŋ ɔ́ndɨŋɨ bɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ sɛ́rɛ̀m bɛ yi ákʉ́ ɛchí tɛtɛp.” \v 9 Tɛtúlɔs árɛ́m nɔ́kɔ́ nɔ́, bo Israɛl báchɛ́m nɛ yí báká bɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ́mɛ́ bɛ́ Pɔ̌l ákʉ́ ɛchi tɛtɛp. \s1 Pɔ̌l ataŋa mmʉɛt bɛsí Fɛ́liks \p \v 10 Gɔ́bhanɔ atɔ́ŋ yɛ nɛ awɔ bɛ Pɔ̌l andɛm kɛpɨ. Pɔ̌l abho bɛrɛm bɛ, \p “Ngɔ bɛ́ ɔnáŋ ɔtaŋ manyé amɛm ɛtɔk ɛnɛ ndǔ bɛyǎ mamiɛ, nɛ mbɔ̌ŋ maŋák bɛ́táŋa mmʉɛ́t bɛsí bhɛ. \v 11 Mbák ɔ́mbɛ́p, chɔŋ wɔmbɔŋ ɔ́ndɨŋɨ bɛ ɛbhɨ́kɨ́ cha manywɔp byo nɛ apay ɛnɛ́ ndɔ́ŋɔ́ Yerúsalɛm ndu bɛchyɛ Mandɛm kɛnókó. \v 12 Nɛ bo Israɛl bábhɨkɨ ghɔ́ mɛ ndǔ nchí kɛm ɛpʉ́ítí nɛ yɛ̌ mmu amɛm ɛkɛrákap Mandɛm, bábhɨ́kɨ́ ghɔ mɛ ndǔ nchí nyɨkɨsi batɨ̌-bho bɛ mánchyɛ ɛsɔŋɔri amɛm ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí nɛ yɛ̌ chí ndǔ nɛbhʉɛt achak amɛm ɛtɔk. \v 13 Nɛ bápú kwáy bɛtɔŋ kpoŋoroŋ bɛ́ nkʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n bábhàt nɛ́ mɛ amʉɛt. \v 14 Kɛ nká ɛnyɨŋ ɛ́mɔ́t bɛsí bhɛ kpoŋoroŋ. Nchí koŋo Mbi anɛ́ bo Israɛl bárɛ̀m bɛ abhɔŋ bɛkwɛ́nɛ́ ndu nchí nɨkmʉɛt nchyɛ́ nɔkɔ kɛnókó ntá Mandɛm bachǐmbɨ abhɛsɛ. Nɛ nnókó yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ bɛbhé Moses bɛ́yàŋ sɛnkʉ nɛ yɛ̌ chí ɛbhɛn bɛchi amɛm basɨŋɨ́ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ. \v 15 Mbákántɨ nɛ Mandɛm ɛnyumɔ́t mbɔ bhɔ́, bɛ́ ɛwak ɛ́mɔt chɔŋ yí ankʉ bawú mankɛm abhɛn báchí chak bɛsí bhi nɛ abhɛn bapu mámpɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m. \v 16 Ɛ̌ti yɔ kɛ nchí kʉ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ bɛ́ ntɨ ɛna nɛ́mbák pɛ́pɛ́p nɛ Mandɛm, nɛ́mbak pɛ́pɛ́p nɛ bo. \p \v 17 “Nnáŋ ntat nyaka mpǎy mamiɛ́ kɛrɔ́ŋ Yerúsalɛm. Ndɔk yɛ arɛ́ nɛ nkáp bɛ́chyɛ́ nɛkwak ntá bachɛ́bhɛ́bho ɛtɔk ɛya, nɛ bɛ́chyɛ́ akap ntá Mandɛm. \v 18 Ɛnɛ́ nchí Yerúsalɛm ndu batí barak ayɔ ápáy kɛ̌ bághɔ́ mɛ amɛm ɛkɛrákap. Bághɔ́ mɛ ndǔ nchí naŋa bɛkʉ mbɔ ɛnyu ɛbhé Moses ɛ́rɛ̀m bɛ́ mmu ankʉ bɛso bɛsí nɛ Mandɛm. Ɛká bho ɛ́pú nyaka arɛ nɛ mɛ, nɛ yɛ̌ chi ɛbyɔk. \v 19 Kɛ mbɔk bo Israɛl abhɛn báfú atú Esia bábhak arɛ́. Bɔ babhɔŋ bɛ́twɔ fá mántɛbhɛ mɛ bɛsí bhɛ mbák bághɔ bɛ nkʉ ɛbɛ́ptí ɛnyɨŋ. \v 20 Mbák ɛ́pú nɔ́, bɛ́p bo abhɛn bachi fá téé, bɛ bɔ babhɔŋ mandɛm bɛkwɛ́nɛ́ ɛbhɛn baghɔ ɛbhe ɛya mpok ntée amɛm ɛchɛmɛ́ bǒbati ɛtɔk. \v 21 Bǎbhɨkɨ bhɔŋ ɛnyɨŋ ɛnɛ bárɛ̀m bɛ nkʉ, ɛbhɨkɨ fʉɛt chi ɛnyɨŋ ɛ́mɔt ɛnɛ mbɨ́kɨ́ ndɛm mpok ntée nɛntɨ ɛnap bɛ, ‘Chɔŋ bawú mámpɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m.’” \p \v 22 Fɛ́liks arɨŋɨ nyaka sayri ɛ̌ti Mbi Yesu Acha. Ɛ́kʉ́ ághókó nɔ́kɔ́ ɛnyɨŋ Pɔ̌l arɛmɛ, ábhʉ́rɛ́ manyé, arɛm ntá bo Israɛl bɛ́ Lísias mǔngo batɛmɛ́ nɛnu ántwɔ́ chɔŋ mkpɔ́t nnyé ɛnɛká ɛnɛn. \v 23 Achyɛ yɛ ɛyɔŋ ntá mǔnti batɛmɛ́ nɛnu bɛ́ ámfyɛ́ Pɔ̌l anywɔ́p, mambabhɛri nɔkɔ yi, kɛ ámbɔ́ŋ ngangaŋ mandú. Nɛ bɛ bákɛ́ kaŋ mamʉɛrɛ bhi bɛrɔŋ bɛghɔ yi nɛ bɛchyɛ yi nɛkwak. \s1 Fɛ́liks abhʉrɛ nyé Pɔ̌l ndǔ mamiɛ́ ápáy \p \v 24 Ɛ́fʉɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́ mpǎy manywɔp, Fɛ́liks nɛ ngɔrɛ́ aywi Drusíla batwɔ. Drusíla abhak mmu Israɛl. Báto mmu bɛ ambɨŋɨ Pɔ̌l. Atwɔ nɔkɔ, bátá batu bare ghok ndu yi árɛ̀m ɛnyǔ mmu ákway bɛbhɔŋ nɛka nɛ Yesu Kristo. \v 25 Ndǔ Pɔ̌l ákɛ̀m ɛpʉ́ítí andɛmɛ nɔkɔ ɛnyǔ mmu ákwày bɛbhak chak bɛsí Mandɛm nɛ ɛnyǔ mmu ákwày bɛ́kɛ́m mmʉɛt bɛ ákɛ́ kʉ bɛbʉ́, nɛ ɛ̌ti nywɔp ɛnɛn Mandɛm ábhɔ́ŋɔ́ bɛtaŋ yɛ̌ntɨkɨ mmu, bɛcháy bɛ́kɛ́m Fɛ́liks, arɛm bɛ, “Dɔ́k kpɨ́k, nnaŋ mbɔ̌ŋ ɛ́pók chɔŋ mpɛt mbɨŋɨ wɔ.” \v 26 Árɛ́m nɔ́kɔ́ nɔ, abhaka ntɨ bɛ ngufú chɔŋ Pɔ̌l anchyɛ yí bɛsɔŋ. Ɛkʉ are bhɨŋɨ yí mpok nɛ mpok andɛm nɔkɔ kɛpɨ nɛ yi. \v 27 Are kʉ ɛnyu ɛyɔ ndǔ mamiɛ́ ápáy kpátɛ̌ Pɔ́síɔ́s Fɛ́stɔs ásɔ́t ɛ́pók ɛyi mbɔ gɔ́bhanɔ. Ndu Fɛ́liks ayaŋ bo Israɛl mámbɔŋ maŋák nɛ yi, arɔ Pɔ̌l ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ. \c 25 \s1 Pɔ̌l arɛm bɛ mántɛn nyé ɛni ambɨ ntá Mfɔ Rom \p \v 1 Fɛstɔs arɔk Seséria bɛ́bhó bɛtɨk mbɔ gɔ́bhanɔ atú Judéya. Ɛfʉɛrɛ nɔkɔ manywɔp arat, afa akó Yerúsalɛm. \v 2 Arɛ́, bǒbati bachiǎkap nɛ manɛ́m bo Israɛl barɔk batɛmɛri Fɛstɔs babho bɛbhat Pɔ̌l barak amʉɛt. Nɛ manɨk Fɛstɔs mmʉɛt bɛ, \v 3 ankwak bɔ bɛkʉ manto Pɔ̌l Yerúsalɛm. Mǎnaŋ batɨ nyaka bɛ bo mámbɛ́sɛ́ ambi mankɛm yi mangway. \v 4 Fɛstɔs aghati bhɔ bɛ, “Pɔ̌l achí ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ amɛm ɛtɔk Seséria nɛ mbɔ̌ŋ nkaysi bɛrɔŋ arɛ́ mandú mpok. \v 5 Bǒbatí bhɛka mánkóŋó mɛ Seséria nɛ mbák yi abhɔŋ bɛkwɛ́nɛ́ chɔŋ mǎndɛm bɛsí ɛbha arɛ́.” \p \v 6 Fɛstɔs abhak nɛ bhɔ́ mbɔ manywɔp ánɛ̀n nɛ byó. Apɛt yɛ nsɛm Seséria. Nɛ́yi nɔ́kɔ́, achɔkɔ ndǔ ɛnɔkɔ́ manyé ɛyi, achyɛ ɛyɔŋ bɛ́ mánsɔ́t Pɔ̌l mántwɔ́ nɛ yí. \v 7 Bátwɔ́ nɔ́kɔ́ nɛ yí bo Israɛl abhɛn báfú Yerúsalɛm bákáp yí báfyɛ́ nɛ́ntɨ́ mándɛmɛ nɔkɔ bɛ́ Pɔ̌l ákʉ́ bɛyǎ bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ. Yɛ̌ nɔ, bɔ́ kɛkwáy bɛtɔŋ kpoŋoroŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɔ́ bárɛ̀m bɛ́ yí akʉ́. \v 8 Pɔ̌l abho bɛ́táŋa mmʉɛt andɛm nɔkɔ bɛ, “Bɛkwɛ́nɛ́ bɛ́pú nɛ mɛ wáwák bɛyɨŋɨ ɛbhé bo Israɛl nɛ ɛbhé ɛkɛrákap nɛ yɛ̌chi ɛbhé Mfɔ Rom.” \v 9 Fɛstɔs áyàŋ nyaka bo Israɛl mankɔŋ yi. Ɛ́kʉ́ abhɛp Pɔ̌l bɛ, “Ɔkɔŋ bɛ́ko Yerúsalɛm bɛ́ ntáŋ ndak anɛ arɛ?” \v 10 Pɔ̌l akɛmɛ bɛ, “Nchí fá amɛm acha manyé Mfɔ Rom, nɛ fá kɛ bábhɔ́ŋɔ́ bɛ́táŋ nyé ɛnɛn. Wɔmbɔŋ ɔrɨ́ŋɨ́ bɛ mbɨ́kɨ́ kʉ bo Israɛl bɛbʉ́. \v 11 Mbák nkwɛn ɛbhé nɛ nkʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́yàŋ bɛ mángwáy mɛ nká nɛwú. Kɛ tɛ̌ndu barak anɛ́ bɔ́ bábhàt mɛ amʉɛt apú tɛtɛp, yɛ̌ mmú apú kwáy bɛfyɛ mɛ amɔ́ yap. Nyé ɛna nɛ́bhɔŋ bɛ́rɔ́ŋ ntá Mfɔ Rom.” \v 12 Fɛstɔs ághókó nɔ́kɔ́ ɛnyɨŋ Pɔ̌l árɛ́mɛ́, abhɨŋɨ bataŋá manyé abhi bárɛ́m kɛpɨ. Aghati yɛ Pɔ̌l bɛ, “Ɔrɛm bɛ́ nyé ɛnɛ nɛ́ndɔ́k ntá Mfɔ Rom, nɛ chɔŋ ɔ́ndɔk ntá Mfɔ Rom.” \s1 Pɔ̌l ate bɛsí Agripa nɛ Bɛnis \p \v 13 Ɛ́fʉɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́ mpǎy manywɔp, Mfɔ Agripa nɛ mɔ́mayi anɛ ngɔrɛ́ Bɛnis bárɔ́k Seséria ndu bɛ́káka Fɛstɔs. \v 14 Bátát nɔ́kɔ́ árɛ́ mpǎy manywɔp, Fɛstɔs aghati Mfɔ Agripa ɛ̌ti nyé Pɔ̌l bɛ, “Mmǔfú achí fá anɛ Fɛ́liks arɔ ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ. \v 15 Nɛ mpok nchí Yerúsalɛm, bǒ batí bachiǎkap nɛ bǒ batí ɛtɔk báré bhat yí barak amʉɛt nɛ báré yáŋ bɛ mɛnchyɛ́ ɛyɔŋ mángwáy yi. \v 16 Kɛ nkɛmɛ bhɔ́ bɛ ɛpɨŋɨ́ bǒ Rom ɛ́bhɨ́kɨ́ ka bɛ mángwáy mmu ɛnɛ́ babhɨkɨre taŋ yi. Mmu abhɔŋ bɛ́té bɛsí nɛ bɛsí nɛ bo abhɛn bátí yí anchyɛ ɛyi ɛyɔŋɔ́ manyé. \v 17 Bátwɔ́ nɔ́kɔ́ yɛ fá, mbɨ́kɨ́ chɔŋti mpok. Nɛ́yí, nchyɛ́ ɛyɔŋ bɛ mánsɔ́t mmǔ wu mantwɔ ndu acha manyé nɛ yi. \v 18 Mpok bo abhɛn bábhárɛ́ yi barak amʉɛt báfáté, bɔ́kɛ rɛm yɛ̌ ndak abʉ́abʉ mbɔ anɛ nkaysi bɛ bɔ bakway bɛrɛm bɛ yi akʉ. \v 19 Báré kɛ́m chi ɛpʉ́ítí nɛ yí ɛ̌ti baraká Mandɛm ayap nɛ ɛ̌ti mmu anɛ ákà nnyɛ́n bɛ́ Yesu anɛ ánáŋ ágú, kɛ Pɔ̌l ǎrɛ̀m bɛ́ achi nɛpɛ́m. \v 20 Ngɔ́ nɔ́kɔ́ bɛ́ mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ ɛnyǔ mɛ̌kwáy bɛkʉ bɛ mbɔŋ nɛjwǐmɛm ndu barak anɛ, mbɛ́p Pɔ̌l mbák yi akɔŋ bɛrɔŋ Yerúsalɛm bɛ mántaŋ nnyé ɛni arɛ́. \v 21 Kɛ Pɔ̌l kɛka. Ate chí bɛ́ mambabhɛri nɔkɔ yi kpatɛ Mfɔ Rom antáŋ nyé ɛni. Nchyɛ́ ɛyɔŋ bɛ mambabhɛri nɔkɔ yi kpatɛ mpok anɛ mɛ́tò yi ntá Mfɔ Rom.” \v 22 Mfɔ Agripa arɛm ntá yi bɛ, “Chɔŋ mɛmbɔŋ nkɔŋ bɛghok nɛ batú ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ̀m.” Fɛstɔs akɛmɛ yi bɛ, “Chɔŋ ɔ́ngok yi mbúrɛ́.” \p \v 23 Nɛ́yí nɔ́kɔ́ yɛ, Mfɔ Agripa nɛ mɔ́mayi Bɛnis bárɔk amɛm áchá-ɛtɔk nɛ bɛyǎ kɛnókó, báchwé nɛ bǒbati batɛmɛ́ nɛnu nɛ manɛm bǒ ɛtɔk. Fɛstɔs achyɛ yɛ ɛyɔŋ bɛ́ batɛmɛ́ nɛnu mánsɔ́t Pɔ̌l mántwɔ́ nɛ yí. \v 24 Bátwɔ́ nɔ́kɔ́ nɛ yí, Fɛstɔs arɛm bɛ, “Mfɔ Agripa nɛ be mankɛm abhɛn báchí fá nɛ bhɛsɛ, ghɔ́ mmǔrɛ́. Bo Israɛl mankɛm abhɛn Yerúsalɛm nɛ abhɛn fá Seséria bátwɔ ntá ya mpoknkɛm, mámbɨk nɔkɔ bɛ, ‘Apú mmu anɛ bárɔ̀ bɛ ámbák nɛpɛ́m.’ \v 25 Kɛ mbɨ́kɨ́ ghɔ́ nyaka ɛnyɨŋ ɛnɛ́ yi ákʉ́ bɛ mangway yi, nɛ tɛ̌ndu yímbɔŋ árɛ́mɛ́ bɛ manyé ayi abhɔŋ bɛ́rɔŋ ntá Mfɔ Rom, nka nɛ yí. \v 26 Yɛ̌ nɔ, mbɨ́kɨ́ bhɔŋ ɛsáyrí ɛnyɨŋ bɛsɨŋ ntá Mfɔ Rom ɛ̌ti yi. Ɛ̌tiyɔ kɛ ntwɔ́ nɛ yí bɛsí ɛbhɛka, nɛ sayri sayri, bɛsí ɛbhɛ, Mfɔ Agripa! Ntwɔ nɛ yi bɛ sɛ́njɨ́ŋɨ́ nyé ɛni ɛnyu ɛnɛ́ nchí kway bɛbhɔŋ ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ́sɨ̀ŋ. \v 27 Mbɨ́kɨ́ kaysi bɛ́ ɛ́chí sayri bɛ́tó mǔkɛnɔŋ ntá Mfɔ Rom nkɛrɛm mbɔ̌ŋ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ákʉ́.” \c 26 \s1 Pɔ̌l ǎtàŋa mmʉɛt bɛsí Mfɔ Agripa \p \v 1 Fɛstɔs ánáŋá nɔ́kɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ̀m, Agripa arɛm bɛ, “Pɔ̌l, mbák ɔbhɔ̌ŋ ɛnyɨŋ bɛ́rɛm ndu bɛ́táŋá mmʉɛt, dɛm sɛ́ngók.” Pɔ̌l abho yɛ bɛ́táŋa mmʉɛt, antɔŋ nɔkɔ nɛ awɔ́ bɛ, \p \v 2 “Mfɔ Agripa, nkáysɨ́ bɛ́ ɛrɨ ɛcha bɛ nté bɛsí ɛbhɛ ɛchɔŋ ndu bɛ́táŋa mmʉɛt ndǔ barak anɛ́ bo Israɛl bábhàt mɛ amʉɛt. \v 3 Ɛ́rɨ sayri bɛ mbɔ̌ŋ mfɔ arɨ́ŋɨ́ bɛpɨŋɨ́ bo Israɛl mɛnkɛm nɛ mɛnyǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́twɔ̀ bhɔ nɛ ákɔ́rɛ́. Nchí nɨk yɛ wɔ mmʉɛt bɛ́ ɔ́nkɛ́pntɨ ɔ́ngɔ́k ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ́rɛ̀m. \p \v 4 “Bo Israɛl mankɛm bárɨ́ŋɨ́ mɛ tɛ kɛ̌mbɔ́ ɛka. Ngo chí nɛ bǒbha nɛ amɛm ɛtɔk Yerúsalɛm. \v 5 Bɔ́ bárɨ́ŋɨ́ sayri ndǔ ɛrɔ́rí mpok bɛ́ nchí nyaka ndǔ nkwɔ́ bǒ Farisi abhɛn báfyɛ̀ bɛtaŋ tontó ndǔ baraká Mandɛm. Mbák ɔmbɛ́p bhɔ chɔŋ mángati bhe ɛnyúmɔt mbák báyaŋ bɛrɛm tɛtɛp anɛ bárɨŋɨ. \v 6 Nté fá ɛchɔŋ bǎtàŋ mɛ chí mbɔnyunɛ mbákántɨ ndǔ bariɛp amɛn Mandɛm afyɛ́ nyaka ntá bachǐmbɨ abhɛsɛ. \v 7 Chí nkúbhɛ́ bariɛp amɛn manɛrɛ́kɛt yɛsɛ́ byo nɛ apay babhaka ntɨ arɛ́ bɛ́ chɔŋ amfú kpoŋoroŋ ndǔ mánɨ̀kmʉɛt mánchyɛ nɔkɔ Mandɛm kɛnókó bɛti nɛ ngósí. Mfɔ, mbɔ̌ŋ ɛsɔŋɔri nɛ bo Israɛl ɛchɔŋ chi ɛ̌ti mbákántɨ ndǔ bariɛp amɔ. \v 8 Ndaká yí ɛ́bemʉɛt ntá yɛ̌chi mmǔ ywɛka amɔt mɛnoko bɛ Mandɛm ǎkway bɛkʉ bawú mampɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m? \p \v 9 “Mɛmbɔŋ ngɔ nyaka bɛ, ɛ́chí ɛpók ɛya bɛkʉ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ndu mɛnu nɛ bo abhɛn mánókó nnyɛ́n Yesu mmu Násárɛt. \v 10 Nɛ nkʉ́ nɔ amɛm ɛtɔk Yerúsalɛm. Bǒ-batí bachiǎkap báchyɛ́ mɛ bɛtaŋ bɛ́fyɛ́ bo Mandɛm amɛm ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ. Nɛ mpok anɛ bárɛ́mɛ́ bɛ mángwáy bhɔ́, nka bɛ mángwáy. \v 11 Mpok nɛ mpok, nchí rɔŋ nyaka ndǔ bɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛt mɛnkɛm nchyɛ́ nɔkɔ bhɔ ntɛ́msi bɛkʉ bɔ mandɛm ɛbʉ́bʉ ɛ̌ti Yesu. Mbɔ̌ŋ bɛyǎ bɛběntɨ nɛ bhɔ́ kpát ndɔk nɔkɔ bɛtɔk bo báchák ndu bɛ́chyɛ́ bhɔ nɛnyok arɛ́. \s1 Pɔ̌l aghati ɛnyǔ ɛ́fákárí kɛ yí ǎbhák nkoŋo Yesu \r (Bk 9.1-19, 22.6-16) \p \v 12 “Ɛwak ɛ́mɔ́t, nde rɔ́ŋ Damáskɔs nɛ bɛkáti ɛbhɛ́n nsɔ́rɛ́ nta bǒ batí bachiǎkap bɛchyɛ mɛ bɛtaŋ bɛ ndɔ́k nkɛ́mtí bhɔ. \v 13 Mfɔ, ndu nchí rɔ́ŋ, bɛ́gháka nɛ́ntɨ́ ngósí, bɛdiɛ́rɛ́ ɛbhɛn bɛ́chá ɛbhɛn nnyɔ́mok bɛ́fú amfay bɛ́kwɛ́n bɛkap mɛ nɛ bo abhɛn mɛ́kɔ̀ nɛ bhɔ. \v 14 Bɛsɛ́ mankɛm sɛ́kwɛ́nti amɨk. Tɛ́mté wu, ngók ɛyɔŋ ɛnɛ́ ɛ́rɛ̀m ndǔ ɛyɔŋɔ́tɔk Hibru bɛ, ‘Sɔ̌l, Sɔ̌l, ndaká yí ɔ́chyɛ̀ mɛ nɛnyok? Ɔkáysí bɛ́ ɔ̌kwáy mɛ́nú nɛ mɛ? Mbák ɔ́nsɔ́t ɛkak ɔndɛp sɛtárɛ́bhɛ́ wɔ kɛ ɔ́ghòk bɛbe.’ \v 15 Mbɛ́p bɛ́, ‘Acha chí wɔ́ agha?’ Acha akɛmɛ mɛ bɛ, ‘Mɛ Yesu kɛ̌ ɔ́chyɛ̀ nɔ́ nɛnyok. \v 16 Kɛ faté. Mbésí wɔ bɛsí ndu bɛyap wɔ ɔ́mbák mǔbɛtok awa. Chɔŋ ɔ́mbak ntísiɛ wa, ɔ́ngati nɔkɔ bo mɛnyɨŋ ɛbhɛn ɔ́ghɔ́ fá ambi ɛchɔŋ, nɛ ɛbhɛ́n mɛ́tɔ̀ŋ chɔŋ wɔ ansɛm mpok. \v 17 Chɔŋ mbak ɛkuti ɛyɛ mpoknkɛm, nɛ bǒbhɛ bápú kway bɛkʉ wɔ yɛ̌nyɨŋ, nɛ yɛ̌ chí bo abhɛn bápú bo Israɛl. Nchí to wɔ ntá yap nɛ́nɛ. \v 18 Mɛ́tò wɔ ɔndɔk ɔ́nɛ́nɛ́ bɔ́ amɨ́k bɛ mándɔ́ ɛjuri mankoŋo bɛdiɛ́rɛ́, nɛ bɛ mamfu ndu bɛtaŋ Satan, mánkoŋo Mandɛm ɛnyu ɛnɛ Mandɛm áfoŋori bhɔ bɛbʉ́ ɛbhap, ankʉ mámbak ndu nkwɔ bo abhɛn yi ákʉ́ bachi nyáŋá mbɔnyunɛ babhɔŋ nɛka nɛ mɛ.’ \s1 Pɔ̌l ǎrɛ̀m ɛ̌ti bɛtɨk ɛbhi \p \v 19 “Mfɔ Agripa, ndǔ Yesu áfú amfay atwɔ ntá ya ndu kɛnɔ́ amɨ́k antifú, mbɔ̌ŋ yɛ nyaka bɛ́kóŋo ɛyɔŋ ɛyi. \v 20 Ɛ́kʉ́ mbo bɛ́gháti Ɛyɔŋ Mandɛm ɛtɔk Damáskɔs, nɛ nkɔ ndɔk nɔkɔ Yerúsalɛm, nɛ atú Judɛ́ya ankɛm, kɛ nde rɔ́ŋ ntá abhɛn bápú bo Israɛl nkwɔ, bɛ́ bɔ́ mántɨknsɛm ndǔ bɛbʉ́ bhap mámpɛtnsɛm ntá Mandɛm nɛ mámbo bɛkʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n bɛ́tɔ̀ŋ bɛ́ bɔ́ bátɨknsɛm ndǔ bɛbʉ́ bhap. \v 21 Ɛ́yɔ kɛ ɛ́kʉ́ bo Israɛl bákɛ́m mɛ amɛm ɛkɛrákap Mandɛm, nɛ báré yaŋ bɛ́wáy mɛ. \v 22 Kpátɛ̌ ɛchɔŋ Mandɛm kɛ ákwàk mɛ, nɛ ákʉ́ bɛ́ nté fá ndɛ́m ntá bǒ mankɛm, manɛ́m bho nɛ ndɛ́ndɛ́mɛ́ bho, nkúbhɛ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ bárɛ́mɛ́ nyaka nɛ Moses árɛ̀m bɛ́ chɔŋ ɛ́mfakari. \v 23 Nɔ chi ɛnyɨŋ bárɛ́mɛ́ bɛ Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò abhɔŋ bɛghɔ ɛsɔŋɔri angú, nɛ ambak mmǔ mbɨ bɛ́pɛ́tnsɛm ndǔ nɛpɛ́m angati bo Israɛl nɛ abhɛn bápú bo Israɛl ɛ̌ti ɛrɔ́ŋɔ́ ɛnɛ ɛ́chyɛ̀ nɛpɛ́m.” \p \v 24 Ɛnɛ́ Pɔ̌l ábhʉɛ́t bɛ́táŋa mmʉɛt ɛnyu yɔ, Fɛstɔs abɨk arɛm bɛ, “Pɔ̌l, ɛbhókórí ɛ́kɛm wɔ! Bɛyǎ ɛkáti bɛ́kʉ ɛbhókórí ɛ́kɛm wɔ!” \v 25 Kɛ Pɔ̌l akɛmɛ bɛ, “Ɛta, wo mmu kɛnókó ɛkɛ kɛya kɛcha, mpú bhokori! Mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n mɛ́rɛ̀m bɛchi tɛtɛp. \v 26 Mfɔ árɨ́ŋɨ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm, ɛ̌ti yɔ kɛ̌ nchí ghati wɔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn nkɛbhɔ́ŋ bɛcháy. Ndɨ́ŋɨ́ bɛ́ ndu mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm ɛnɛ́ ɛ́bhɛ́sɛ́ wɔ ɛ́pú, mbɔnyunɛ yɛ̌nyɨŋ ɛ́bhɨkɨ fakari bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́. \v 27 Mfɔ Agripa, pú ɔnókó ɛnyɨŋ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ básɨ́ŋɨ́? Ndɨ́ŋɨ́ bɛ́ ɔnókó!” \v 28 Mfɔ Agripa akɛmɛ bɛ, “Pɔ̌l, ɔkáysí bɛ́ ndǔ mɔ́mbɨŋɨ mpok anɛ kɛ̌ ɔ́kwày bɛkʉ mɛ mbak mǔnkwɔ Kristo?” \p \v 29 Pɔ̌l akɛmɛ yi bɛ, “Yɛ̌ chí ndǔ mandú mpok yɛ̌ ndǔ ɛrɔ́rí mpok, nɛnɨkɨ́mʉɛt ɛna ntá Mandɛm chí bɛ ɛ́kɛ́bhak chi ndiɛrɛ wɔ, kɛ bɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu achák anɛ áchí fá ɛchɔŋ ághòk mɛ, ámbák mbɔ mɛ ɛbhɨkɨfʉɛt chi bɛbhak nɛ ngɛm amɔ́ mbɔ mɛ.” \p \v 30 Afɔ̌ kɛ Mfɔ Agripa, nɛ gɔ́bhanɔ Fɛstɔs, nɛ Bɛnis manɔ Mfɔ Agripa, nɛ bǒ mankɛm abhɛn báchí chɔ́kɔ́ nɛ bhɔ́ báfáté. \v 31 Báfú nɔ́kɔ́, báré rɛm nɛ batɨ bɛ, “Mmǔ-nɛ abhɨ́kɨ́ kʉ yɛ̌nyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́yaŋ bɛ mángwáy yí nɛ yɛ̌ chi bɛfyɛ yi ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ.” \v 32 Nɛ Mfɔ Agripa arɛm ntá Fɛstɔs bɛ, “Mbɔ abhɨ́kɨ́ rɛm bɛ mántɛn manyé yi ntá Mfɔ Rom, mbʉ sɛ́rɔ́ yi arɔŋ.” \c 27 \s1 Batɛmɛ́ nɛnu bárɔ́k Rom nɛ Pɔ̌l \p \v 1 Barɛm bɛ sɛnsɔt \f + \fr 27:1 \ft “Sɛnsɔt”, “Sɛndɔk”: Bɛyɔŋ ɛbhɛn bɛ́tɔ̀ŋ bɛ Lukas apɛt achi nɛ Pɔ̌l.\f* áchwí sɛndɔk Itali. Básɔt yɛ Pɔ̌l nɛ mbɔk bǒkɛnɔŋ báchyɛ́ ntá Juliɔs mǔnti ɛká batɛmɛ́ nɛnu ɛnɛ babhɨŋɨ bɛ ɛká batɛmɛ́ nɛnu Mfɔ Rom. \v 2 Sɛ́rɔ́k sɛ́chwé áchwí anɛ áfú Adramatium. Abhɔ́ŋ nyaka bɛ́tɛ́mɛ ndǔ yɛ̌ntɨkɨ nɛchyɛ̌nyɛ́n atú Esia. Sɛ́fá sɛ́ré rɔ́ŋ. Arístakɔs mmu Masidónia wu áfú Tɛsalónika abhak nɛ bhɛsɛ́. \v 3 Nɛ́yí nɔ́kɔ́, sɛ́tɛ́mɛ ndǔ nɛchyɛ Sídɔn. Júliɔs atɔ́ŋ Pɔ̌l bɛrɨ̌ntɨ. Arɔ Pɔ̌l ánkó ɛtɔk, ángɔ́ mamʉɛrɛ bhi bɛ mánkwák yí nɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n bɛkway bɛ́kwák yi. \v 4 Ɛtarɛ nɔkɔ sɛ́pɛ́t sɛ́chwé áchwí sɛ́ré rɔ́ŋ. Mbʉ́ɛ́p ataŋataŋ ábhó bɛ́fú bhɛsɛ́ ambɨ. Ɛ́kʉ́, sɛ́gháká nɔ́kɔ́ kɛ́kwɔ́t Sáyprɔs, ɛtɔk ɛnɛ́ ɛ́chí nɛ́ntɨ́ nnyɛ́n, sɛ́rɔ́bhɛ nók sɛ́mfʉɛt nɔkɔ chí ɛbhě ɛnɛ́ ɛ́chí tɨɨɨ. \v 5 Sɛ́nók sɛ́pé manyu ndǔ ɛbhe ɛnɛ ɛ́yɨ̀ŋɨ atú Silísha nɛ Pamfília sɛ́tɛ́mɛ ɛtɔk Míra ndǔ atú Lúcia. \v 6 Arɛ́ ndǔ nɛchyɛ Míra, mǔnti batɛmɛ́ nɛnu aghɔ́ áchwí anɛ áfú Aleksándriya, ɛtɔk Íjip, árɔ̀ŋ Itali. Afɛrɛ bhɛsɛ́ ndǔ ayɛsɛ́ áchwí afyɛ́ amɛm awu. \v 7 Sɛ́ré nók sɛ́ndɔkɔ nɔkɔ pɛtii ndǔ mpǎy manywɔp. Sɛ́bhɔ́ŋ bɛyǎ ɛsɔŋɔri kɛ sɛ́chwɔp kɛ́kwɔ́t nɛ Kɨnídɔs. Mbʉ́ɛ́p ataŋataŋ kɛka sɛ́ndɔ́k ámbɨ. Sɛ́mɔ́kɔ́ri sɛ́rɔ́bhɛ́ nók sɛ́mfʉɛrɛ nɔkɔ chi ɛbhě Krɛt ɛnɛ́ nnyɛ́n nɛ́chí tɨ̌í, kɛ́kwɔ́t nɛ njiɛ Salmɔ́nɛ. \v 8 Babhʉɛ́p áchyɛ́ bhɛsɛ bɛyǎ ɛsɔŋɔri, sɛ́ré rɔ́ŋ pɛti pɛti, sɛ́mfʉɛrɛ nɔkɔ ɛbhě Krɛt ɛyɔ kpát sɛ́chwɔ́p ndǔ nɛbhʉɛt anɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ́ Ɛrɨ́tɨ́ Nɛchyɛ̌nyɛ́n, kɛ́kwɔ́t nɛ ɛtɔk Lásea. \p \v 9 Sɛ́naŋ sɛ́chɔ́ŋti nyaka bɛyǎ mpok nɛ bɛkɔ ndu achwǐnyɛ́n ɛrɔp chi ndak anɛ́ nɛpɛ́m nɛ nɛwú mbɔnyunɛ Ɛpǎ Nɛfoŋorǐ Bɛbʉ́ ɛnaŋ ɛfʉɛt nyaka nɛ mpok babhʉɛ́p ataŋataŋ akwáy. Ɛ̌ti yɔ, Pɔ̌l achyɛ bhɔ maniɛ bɛ, \v 10 “Bɔta, ngɔ bɛ́ mbák sɛ́ndɔ́k ambɨ nɛ nɛkɔ ɛnɛn chɔŋ ɛsɔŋɔri ɛ́mfú, bɛyǎ mɛ́nɛ́mɛ́ mɛ́mbak, puyɛ́ ndiɛrɛ nɛ áchwí nɛ batu, kɛ nɛ bapɛ́m ayɛsɛ nkwɔ.” \v 11 Kɛ mǔnti batɛmɛ́ nɛnu afyɛ́ ntí ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ mǔngo bakʉ̌ bɛtɨk amɛm áchwí nɛ mmǔ anɛ ábhɔ́ŋ áchwí bárɛ̀m ɛcha ɛnɛ́ Pɔ̌l árɛ̀m. \v 12 Nɛchyɛ̌ nyɛ́n ɛnɛ́n bábhɨ̀ŋɨ bɛ́ Ɛrɨtí Nɛchyɛ̌nyɛ́n nɛ́chí nyaka raŋáraŋa kɛbhák sayri bɛ́ sɛ́nchɔ́kɔ́ arɛ́ sɛ́nóŋ mpok anɛ mbʉ́ɛ́p ataŋataŋ anɛ anu mpok mbaŋ ákwɛ̀n ámáy. Ɛ́kʉ́ bɛyǎ bo abhɛn bákʉ̀ bɛtɨk amɛm áchwí báré yáŋ mbi bɛ́rɔ́ŋ Foiniks. Foiniks abhak nɛchyɛ̌nyɛn Krɛt ɛnɛn áchwí ate arɛ́ bɛcháy ti, yɛ chí ndǔ mpok yɔ. \s1 Mbʉ́ɛ́p ataŋataŋ átɛ́mɛ́ri bhɔ anyɛ́n \p \v 13 Ɛ́bhɨ́kɨ́ tat, mandú mbʉ́ɛ́p abho bɛ́fók bɛ́fú ɛbhe manyu nɛ bo bakaysi bɛ chɔŋ mɛnyɨŋ mɛ́mbak sayri. Báya yɛ ndo báfɛ́rɛ anyɛ́n, babho mɛnok bɛrɔŋ ambɨ mámfʉɛrɛ nɔkɔ nɛkʉ nnyɛ́n. \v 14 Kɛ ɛ́bhɨ́kɨ́ tat, mbʉ́ɛ́p ataŋataŋ anɛ átwɔ̀ nɛ bɛyǎ mpɛ́rɛ́nyɛn abho mɛnu, bɛ́fú atú ɛtɔk anɛ mmok, áfù arɛ. Bábhɨŋɨ nyaka mbʉ́ɛ́p wu bɛ Mbʉ́ɛ́p Nɔt-Is bɛkoŋo atú anɛ wu áfù. \f + \fr 27:14 \ft Nɔ chi, mbʉ́ɛ́p anɛ́ bábhɨŋɨ ndǔ ɛyɔŋɔ́ndɨk bɛ́: North-easter.\f* \v 15 Nɛ mpok mbʉ́ɛ́p ǎdɛp áchwí, sɛ́kɛpɛrɛ kway mɛ́nok bɛrɔŋ tɛbhɛ tɛbhɛ nɛ mbʉ́ɛ́p. Sɛ́kpɨ́k sɛ́rɔ́ bɛ wu ámpɔ́kɔ́ áchwí. \v 16 Sɛ́rɔ́k sɛ́ré fʉɛt chi ansɛm mɔ́kpɔkɔ́ mmɨk anɛ ate nnyɛ́n. Aka nnyɛ́n bɛ Kaúda. Mmɨkɨ yɔ achɛ́t mbʉ́ɛ́p mandú. Ɛyɔ ɛ́kwák bhɛsɛ, sɛ́nú sɛya áchwí nɨŋɨnɨŋɨ anɛ achi anɛt áchwí bɛ ákɛ́ rakati ansɛm áchwí. \v 17 Sɛ́sɔ́t manɨk sɛ́gwɔ́t áchwí wu amfay anɛ sɛchi amɛm ndɔŋ nɛ ndɔŋ ɛnyu ɛnɛ́ ápú kwáy bɛ́dákáti áyák. Bakʉ̌-bɛtɨk amɛm áchwi báré cháy bɛ chɔŋ áchwí ándɔk ampaŋ ndǔ ɛ̌siɛ́p ɛnɛ ɛ́chí ndǔ ɛbhɔ́k manyu ɛnɛ ɛtɔk Sitis. Ɛ́kʉ́ báfɛ́rɛ ndo mámɛ́sɛ anyɛ́n, bɛ́, ndǔ áchwí áyà wu, mbʉ́ɛ́p ákɛ́pɛrɛ pɔkɔ́ wu tontó. Bákʉ́ nɔ́kɔ́ nɔ́, bárɔ́ mbʉ́ɛ́p árɔ́bhɛ wu pɔkɔ́ áchwí. \v 18 Ndu mbʉ́ɛ́p ataŋataŋ ádɛ̀p áchwí ywɛsɛ, are jaŋari mbɔ bɛ ǎyaŋ bɛbɛt. Nɛ́yí nɔ́kɔ́, bábhó mɛ́mɛ́sɛ batu ányɛn. \v 19 Ɛ́gháká nɔ́kɔ́ manywɔp árát, bǒ bɛtɨk babho bɛ́fɛ́rɛ mbɔk mɛnyɨŋ áchwí mbɔ manɨk nɛ bɛchak mánto nɔkɔ anyɛ́n. \v 20 Mbʉ́ɛ́p ataŋataŋ ándɔkɔ nɔkɔ chí ambɨ ndǔ bɛyǎ manywɔp. Nɛ ngósí mmok kɛtyɛ́, nɛ bɛti bɔ́ kɛghɔ́ mambe. Ɛnyuyɔ̌ ɛnyuyɔ, kpátɛ sɛ́fɛ́rɛ ntɨ sɛ́rɛ́m bɛ́ ndak ywɛsɛ ámay. \v 21 Bo mánaŋ bátat nyaka kɛnyiɛ́ nɛnyíɛ́, ɛ́kʉ́ Pɔ̌l afate ate nɛ́ntɨ́ ɛnap arɛm bɛ, “Bɔta, mbɔ bǎghók ɛyɔŋ ɛya mbʉ́ sɛ́bhɨ́kɨ́ fá Krɛt sɛmbɔŋ nchɔŋtí nɛ mbʉ́ mɛ́nɛ́mɛ́ ɛbhɛn bɛ́pú. \v 22 Kɛ nɛ́nɛ, nchí ghati bhe bɛ, yɛ̌ntɨkɨ mmǔ ywɛka ámbɔ́ŋ nɛtaŋántɨ́! Chɔŋ áchwí ánɛm kɛ yɛ̌ mmu apu gu. \v 23 Ndɨ́ŋɨ́ nɔ mbɔnyunɛ ndǔ nkubhɛ bɛti ɛbhɛn Mandɛm anɛ ábhɔ́ŋɔ́ mɛ́, Mandɛm anɛ mɛ̌chyɛ kɛnókó, ató ángɛl aywi átwɔ́ áté mɛ nɛpak mmʉɛt, \v 24 árɛ́m bɛ, ‘Pɔ̌l, kɛbhɔ́ŋ bɛcháy. Ɔ́bhɔŋ bɛ́té bɛsí Mfɔ Rom. Nɛ ɛ̌ti bɛrɨ̌ndu Mandɛm nɛ wɔ, ǎpɛ́mɛ́ yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ɔ́kɔ̀ nɛ yi.’ \v 25 Bɔtá, yɛ̌ntɨkɨ mmu ywɛka ámbɔ́ŋ yɛ́ nɛtaŋántɨ. Mbɔ̌ŋ nɛka nɛ Mandɛm, nɛ ndɨ́ŋɨ́ bɛ́ chɔŋ ɛ́mbak mbɔnyǔ yí árɛ́mɛ́. \v 26 Kɛ mbʉ́ɛ́p ábhɔŋ bɛ́pɔ́kɔ chɔŋ bhɛsɛ kpát áchwí andɔk ántu mmʉɛt ndǔ ɛtɔkɔfú ɛnɛ́ nnyɛ́n nɛ́kábhɛ́.” \p \v 27 Ɛ́gháka nɔ́kɔ́ nɛ́ntɨ́ bɛ̌ti, ndǔ nywɔp ɛnɛn nɛ́kú manywɔp byó nɛ ánwi, ndǔ mbʉ́ɛ́p ápɔ̀kɔ bhɛsɛ́ bɛkɨŋɨ manyu Adriya bɛti bhɔ, bǒ abhɛn bákʉ̀ bɛtɨk amɛm áchwí bákáysi bɛ nɛ́kú nnyɛ́n nɛ́náŋ nɛ́chí kɛ́kwɔ́t. \v 28 Ɛ́kʉ́ básɔ́t nnɨk anɛ básɛrɛ ndo arɛ́, mámɛ́sɛ ndo anyɛ́n bɛ mándɨŋɨ ɛnyǔ nnyɛ́n nɛchwe amɨk. Bághɔ́ bɛ mmɨkɨ nyɛ́n arɔp mbɔ mɛta bɛsa bɛpay. Bɛ́rɔŋ ambɨ mandú, bápɛt bákʉ nɔ, bághɔ́ bɛ mmɨkɨ nyɛ́n arɔp bɔ mɛta ɛsǎ nsɛm byo. \v 29 Báré cháy bɛ chɔŋ mbʉ́ɛ́p ámpɔkɔ áchwí wu ándɔk ántɛm ndǔ sɛtárɛ́bhɛ́, nɛ́kú nnyɛ́n. Báfɛ́rɛ yɛ baro ánwi ansɛm áchwí mámɛ́sɛ anyɛ́n bɛ́ andɔ́p téé, báré nɨkmʉɛt bɛ́ nywɔp nɛ́njí nɛ́nkwɛ́sɛ́ bhɔ. \v 30 Bakʉ̌-bɛtɨk amɛm áchwí báré yáŋ mbi bɛpɛmɛ mmʉɛt ɛyap. Básɔt áchwí nɨŋɨnɨŋɨ anɛ́ básɛ́rɛ́ amfay básɛ́bhɛ anyɛ́n bɛ manok manko abhɨ kɛ bákɔt ngɛpti mbɔ bɛ bárɔ̀ŋ bɛfɛrɛ chi baro áchák ambɨ áchwí mánsɛbhɛ anyɛ́n. \v 31 Kɛ Pɔ̌l ághɔ́ nɔ́kɔ́ nɔ, aghati mǔnti batɛmɛ́ nɛnu nɛ bǒbhi bɛ, “Mbák bakʉ̌ bɛtɨk abhɛn áchwí mámfú, yɛ̌ mmú ywɛka apú pɛ́m.” \v 32 Ɛ́kʉ́ batɛmɛ́ nɛnu bákpɔ́ti manɨk anɛ ákɛ̀m áchwí bárɔ́ bɛ nnyɛ́n nɛ́ndɔbhɛ wu pɔkɔ́ wú. \p \v 33 Ndǔ mbaŋ ábhó bɛ́kaŋari, Pɔ̌l anɨk bɔ́ mankɛm mmʉɛt bɛ mányiɛ nɛnyíɛ́. Arɛm bɛ, “Ɛchɔŋ chí manywɔp byó nɛ anwi ɛnɛ́ bǎbhɨkɨ tɔk awɔ anyu ndǔ bǎbhɔŋɔ bɛcháy antɨ. \v 34 Nchí ghati yɛ bhe bɛ manyíɛ́ nɛnyíɛ́ bɛ nɛnchyɛ bhe bɛtaŋ. Yɛ̌ ɛkak ɛmɛnɛ́nti mmǔ yɛka ɛpu nɛm.” \v 35 Pɔ̌l árɛ́m nɔ́kɔ́ nɔ́, asɔt brɛt anɨkmʉɛt achyɛ bakak ntá Mandɛm bɛsí bhap mankɛm, abɔ́k abho mɛ́nyiɛ́. \v 36 Ɛyɔ ɛ́fyɛ́ yɛ́ bɔ́ ntɨ, básɔ́t nɛnyíɛ́ mányíɛ́. \v 37 Bɛsɛ́ mankɛm abhɛn sɛ́chí nyaka amɛm áchwí sɛ́bhák bo bɛsa byó nɛ bɛ́rát nsɛm nɛkú nɛ amɔt.(276) \v 38 Yɛ̌ntɨkɨ mmu anyíɛ́ nɛnyíɛ́ ajwi, báfɛ́rɛ yɛ batǔ amɛm nchwi ankɛm mamɛsɛ anyɛ́n bɛ áchwí amfʉɛp. \s1 Achwi yɛsɛ ádákáti anyɛ́n \p \v 39 Mbaŋ ákáŋári nɔ́kɔ́, bághɔ́ ngɔkɔnyɛ́n kɛ bakʉ̌ bɛtɨk kɛrɨŋɨ mmɨk ɛyɔ. Kɛ bághɔ́ ɛ̌fabhɛ́ nyɛ́n nɛ ɛ̌siɛ́p arɛ, bákáysi bɛ ngufú bákwày bɛ́tɛ́mɛ arɛ́ mámfu mǎnkó ɛbhɨ. \v 40 Bákpɔ́ti manɨk anɛ́ baro bárɔ́ yɔ ankɛm anyɛ́n. Bákáŋari manɨk anɛ bagwɔ́rɛ mɛnyǔ nsɔm nɛ yɔ, básɛ́bhɛ nsɔm anyɛ́n bɛ mánók áchwí. Bátɛ́n ndɛn ɛnɛ ɛ́kɛ̀m mbʉ́ɛ́p amfay bɛ ampɔkɔ áchwí ankɔ, babho bɛrɔŋ angɔkɔnyɛ́n. \v 41 Áchwi arɔk achwe ndu ntó ɛ̌siɛ́p ɛnɛ babhɨkɨ re ghaka angɔkɔnyɛ́n. Ntí áchwí ápaŋ arɛ. Bɛtaŋ ɛbhɛn mbʉ́ɛ́p bɛ́kʉ mpɛ́rɛ́nyɛn ɛ́rákáti nnɛt áchwí. \v 42 Batɛmɛ́ nɛnu bábhɔ́ŋ nkaysi bɛway bǒkɛnɔŋ mankɛm bɛ yɛ̌ amɔt ákɛ́ bhɔ́ŋ mbi bɛghɔk nnyɛ́n ámbwɛ́. \v 43 Kɛ mǔnti batɛmɛ́ nɛnu ǎyáŋ nyaka bɛ́pɛ́mɛ Pɔ̌l. Ɛ́kʉ́ akɛ chyɛ batɛmɛ́ nɛnu mbi bɛ́wáy bǒkɛnɔŋ. Achyɛ ɛyɔŋ chí bɛ yɛ̌ agha anɛ árɨ́ŋɨ́ bɛghɔk nnyɛ́n ánjámbɨ ángɔ́k ánkó ɛbhɨ. \v 44 Yí bɛ́ bǒ abhɛn bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ bɛghɔk nnyɛ́n mánkɛ́m bɛbhɔ́k ɛnɔk nɛ bɛbhɔ́k áchwí anɛ ádákáti mánkwák mmʉɛt mǎnkó ɛbhɨ. Ɛnyu ɛyɔ kɛ ɛ́fákárí kɛ bhɛsɛ́ mankɛm sɛ́kó ɛbhɨ nyɔ́rɛ́ɛ́. \c 28 \s1 Pɔ̌l abhak amɛm ɛtɔk Malta \p \v 1 Sɛ́bʉ́ɛ nɔ́kɔ́ sɛ́kó ɛbhɨ. Bákʉ́ yɛ sɛ́rɨŋɨ bɛ ɛkpɔkɔ́ mmɨk ɛnɛ́ nnyɛ́n nɛ́kábhɛ chi ɛnɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ Málta. \v 2 Bo abhɛn bachi arɛ bátɔŋ bhɛsɛ bɛyǎ bɛrɨ̌ntɨ nɛ básɔt bhɛsɛ mankɛm sayri. Manyiɛp ábhó nɔ́kɔ́ mɛniɛ, nɛ ndǔ mbaŋ ǎkwɛn, bábháyti ngo bɛ sɛ́ngwák. \v 3 Pɔ̌l anyokoti mɔ́nɛkɔkɔ́ kɛbhe. Ɛnɛ́ yi afyɛ́ kɔ ango, bɛsɔŋɔ́ ngó bɛkʉ ɛfé ɛ́fú ndǔ kɛbhe ɛkɔ ɛ́nɛ́m yi ndu awɔ́ ɛ́rɔ́p arɛ́. \v 4 Bǒ ɛtɔk ɛyɔ bághɔ́ nɔ́kɔ́ ndǔ nnyɔ́ yɔ áchí yi awɔ jɨ́ŋjɨŋjɨ́ŋ, bábho bɛrɛm nɛ batɨ bɛ, “Tɛtɛp, mmǔ-nɛ chí ngwayti bho! Yɛ̌ndu ábʉɛ́ nɛwú anyɛ́n, Mandɛm mmu ákɛmɛ kɛ́mbé abhɨ́kɨ́ rɔ yi ambak nɛpɛ́m.” \v 5 Kɛ Pɔ̌l amyák awɔ́, nnyɔ́ yɔ akwɛ́n ango, yɛ̌nyɨŋ kɛkʉ yi. \v 6 Báre noŋ mánkàysi nɔkɔ bɛ chɔŋ Pɔ̌l amwɔt nɛ bɛ mbák abhɨ́kɨ́ mwɔt abhɔŋ bɛkwɛn amɨk angú. Mánóŋ ndǔ ɛrɔ́ri mpok. Kɛ yɛ̌nyɨŋ kɛkʉ yi. Báyíbhíri nkaysi yap, bábho bɛrɛm nɛ batɨ bɛ, “Pɔ̌l chí ɛnyǔ mandɛm ɛfú.” \p \v 7 Mǔngo amɔt anɛ áchí ndǔ ɛkpɔk ɛbhɨ ɛyɔ aka nnyɛ́n bɛ Pɔbliɔs. Abhɔ́ŋ bakɨ kɛ́kwɔ́t nɛ ngɔkɔnyɛ́n. Asɔt bhɛsɛ sayri. Ane bhɛsɛ ndǔ manywɔp arat. \v 8 Ɛ́fákári bɛ chi Pɔbliɔs achí amɨk bhʉrɛ ndǔ ámè. Abhɔ́ŋ mbʉ́ɛ́p nɛ mɔ́nɛ́m kɛbi. Pɔ̌l arɔk aghɔ yi. Ányáŋá nɔ́kɔ́ amɔ yi amʉɛt, anɨkmʉɛt ɛ̌ti yi. Ataŋ. \v 9 Ɛyɔ ɛ́fákári nɔ́kɔ́, bǒmame báchák ɛtɔk ɛyɔ ɛnkɛm bátwɔ́ ntá Pɔ̌l mankɛm abú bɔ nkwɔ. \v 10 Báchyɛ́ bhɛsɛ́ bɛyǎ akap. Nɛ mpok sɛ́fá bɛ́rɔŋ bachyɛ bhɛsɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛkway bɛkwak bhɛsɛ ndu nɛkɔ ɛnɔ. \s1 Pɔ̌l arɔ Malta bɛ́rɔ́ŋ Rom \p \v 11 Sɛ́tárɛ́ nɔ́kɔ́ Malta ndu bataŋ árát, sɛ́sɔ́t áchwí achak anɛ́ bábhɨ̀ŋɨ bɛ, Bɔmandɛm Bɛfak. Áfǔ nyaka Aleksándriya kɛ átat Malta ndu mbaŋ akwɛn tontó. \v 12 Sɛ́chwɔ́bhɛ́ nɔ́kɔ́ ndǔ nɛchyɛ̌nyɛ́n ɛnɛn ɛtɔk Sírakɔs, sɛ́tát arɛ ndu manywɔp árát. \v 13 Sɛ́fá Sírakɔs, sɛ́ghabhɛri sɛchwɔp ndǔ nɛchyɛ̌nyɛ́n ɛnɛn ɛtɔk Rejiɔm. Nɛ́yí nɔ́kɔ́, mbʉ́ɛ́p anɛ bábhɨŋɨ bɛ mbʉ́ɛ́p saut abho mɛnu, nɛ ndǔ ntɨnywɔp, sɛ́chwɔ́p ndǔ nɛchyɛ̌nyɛ́n ɛnɛn ɛtɔk Putioli, atú Itali. Sɛ́fú ndu áchwí sɛ́chwe ɛtɔk. \v 14 Arɛ́, sɛ́tɛ́mɛ́ri mbɔk bǒnkwɔ Yesu. Barɛm bɛ́ sɛnchɔkɔ nɛ bhɔ́ ndu manywɔp tándrámɔt. Sɛ́chɔ́kɔ́ nɔ́kɔ́ nɛ bhɔ, sɛfǎ yɛ sɛrɔk Rom. \v 15 Batɨ̌ bǒnkwɔ abhɛn Rom bághókó nɔ́kɔ́ bɛ sɛ́twɔ̀, bábho bɛ́twɔ bɛtɛmɛri bhɛsɛ. Mbɔk ɛyap bátɛ́mɛri bhɛsɛ ndǔ Ɛsyɛ Apius, bachak ndǔ ɛbhak ɛnɛ́ bábhɨ̀ŋɨ bɛ́, “Bɛkɛrɛ́ Mankɔ Bɛrat.” Pɔ̌l ághɔ́ nɔ́kɔ́ bhɔ́, ɛyɔ ɛ́fyɛ́ yi ntɨ nɛ akaka Mandɛm. \s1 Pɔ̌l are ghati batɨ̌ bo Israɛl Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Yesu \p \v 16 Sɛ́chwɔ́bhɛ́ nɔ́kɔ́ Rom, bárɔ́ Pɔ̌l ánchɔ́kɔ́ ndu mmʉɛt ɛyi, ntɛmɛ́ nɛnu amɔt ámbábhɛ́rí nɔ́kɔ́ yí. \v 17 Ɛ́fʉɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́ manywɔp árát, Pɔ̌l abhɨŋɨ bǒ batí bo Israɛl abhɛn bachi arɛ́. Bátwɔ́ nɔ́kɔ́ arɛm ntá yap bɛ, “Bɔ̌ma, mbɨ́kɨ́ kʉ yɛ̌nyɨŋ ntá bo bhɛsɛ́ nɛ mbɨ́kɨ́ kʉ yɛ̌nyɨŋ bɛ́byak bɛpɨŋɨ́ ɛtɔk ɛbhɛ́n bachǐmbɨ barɔ ntá yɛsɛ. Yɛ̌ nɔ, bǒ bhɛsɛ́ bákɛ́m mɛ Yerúsalɛm báfyɛ́ amɔ bǒ Rom. \v 18 Mpok mánaŋ bǎbhɛbhɛ mɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ nkʉ, bághɔ́ bɛ́ mbɨ́kɨ́ kʉ yɛ̌nyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́yàŋ bɛ mángwáy mɛ. Bátɨ bɛrɔ mɛ. \v 19 Kɛ ndǔ bo Israɛl bábhɨkɨ ka, nkɛbhɔŋ ɛnyɨŋ ɛchak bɛkʉ, ɛbhɨkɨ fʉɛt chi bɛrɛm bɛ́ mántɛn nyé ɛna ntá Mfɔ Rom, yɛ̌ndu mbɨ́kɨ́ bhɔŋ mbɔ̌ŋ manyé nɛ bǒbha.” \v 20 Ɛ̌tíyɔ kɛ mbɨ́ŋɨ́ bhe bɛ mǎntwɔ́ ndɛ́m kɛpɨ nɛ bhe tɛ̌ndu nchí fá mbɔ mǔkɛnɔŋ ɛ̌ti mmu anɛ bo Israɛl mankɛm babhaka ntɨ bɛ́ ǎtwɔ̀ bɛ́pɛ́mɛ bhɛsɛ. \v 21 Bǒ-batí bo Israɛl bhɔ bákɛ́mɛ yi bɛ, “Sɛ́bhɨ́kɨ́ bhɔŋ yɛ̌ ɛkáti ɛnɛ ɛ́fú Judɛ́ya ɛ̌ti yɛ nɛ yɛ̌ mmu ywɛsɛ́ abhɨ́kɨ́ fu arɛ́ ántwɔ́ nɛ ɛyɔŋ ntá yɛsɛ bɛ ɔkʉ ɛbɛ́ptí ɛnyɨŋ. \v 22 Kɛ sɛ́kɔŋ bɛghok ayɛ nkaysi mbɔnyunɛ sɛ́rɨŋɨ bɛ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛbhak bo mankɛm bárɛ̀m chi ɛbʉ́bʉ ɛ̌ti nkwɔ bho abhɛn wɔ ɔchí mmǔ wap.” \p \v 23 Bɔ́ nɛ Pɔ̌l báfyɛ́ nywɔp nɛ́chák ɛnɛ́n bɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛ́tɛ́mɛri. Nywɔp ɛnɔ nɛ́kwáy nɔ́kɔ́, bɛyǎ bhap barɔk ɛkɛt ɛnɛ Pɔ̌l áchɔ̀kɔ. Bɛ́bhó bětí kpát bɛ́gháka beku. Pɔ̌l are ghati bhɔ́ ɛnyǔ Mandɛm ábhàk nɛ bo mbɔ Mfɔ wap. Nɛ are tɔ́ŋ bɔ́ mɛnyɨŋ ɛ̌ti Yesu mbɔ ɛnyu bɛ́chí amɛm basɨ́ŋɨ́ Moses nɛ amɛn barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ, anu nɔkɔ bɛkʉ bɔ́ mánókó mɛnyɨŋ ɛbhɛn yí ághàti bhɔ. \v 24 Mbɔk baghɔ bɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ̀m ɛchi tɛtɛp, kɛ báchák kɛnókó. \v 25 Bákwɛ́n yɛ bɛyɔŋ bɛyɔŋ. Bápɛ́rɛ taka, Pɔ̌l aghati bhɔ ndak achak amɔt bɛ, “Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ arɛm nyaka tɛtɛp mpok yi akʉ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Aisáya angati bachǐmbɨ bhɛka bɛ: \q1 \v 26 ‘Dɔ́k ntá bǒbhɛn ghatí bhɔ bɛ \q1 chɔŋ mǎngok ndɔŋ nɛ ndɔŋ, kɛ bǎpú jwimɛm wáwák. \q1 Chɔŋ mǎnjɨŋɨ ndɔŋ nɛ ndɔŋ kɛ bǎpú ghɔ́, \q1 \v 27 mbɔnyunɛ bǒbhɛn bágwɔt batɨ yap amɛm, \q1 nɛ báchók batú, mánɛ́mámɨ́k bɛ́ bákɛ́ ghɔ yɛ̌nyɨŋ. \q1 Ɛkʉ amɨ́k ayap ápú kway bɛghɔ mbaŋ, \q1 batú yap ápú kway bɛghok mbaŋ \q1 nɛ batɨ̌ yap apu kway bɛjwimɛm \q1 bɛ mantwɔ ntá ya, mɛ mbú bhɔ.’” \p \v 28 Pɔ̌l arɛm nɔkɔ nɔ, apɛt arɛm bɛ, “Dɨŋɨ́ yɛ ka bɛ́ bápɔ́kɔ́ Mbok Ndɨ́ndɨ́ anɛ árɛ̀m ɛnyǔ Mandɛm ápɛ̀mɛ bho bárɔŋ ntá bo abhɛn bápú bo Israɛl nkwɔ nɛ yɔ. Nɛ chɔŋ mǎntá batú mangok!” \v 29 [Pɔ̌l arɛm nɔkɔ nɔ bo Israɛl bátáka nɛ bágúrɛ mankɛm nɔkɔ bɛyǎ ɛpʉítí nɛ batɨ.] \p \v 30 Ndu mamiɛ́ ápay gbók, Pɔ̌l abhak ndu ɛkɛt ɛnɛ́ yi ásɔ́rɛ́ áchɔkɔ arɛ, yímbɔŋ anchyɛ nɔkɔ nkábhɛ́ ɛkɛt. Ansyɛpti nɔkɔ yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ arɔŋ bɛghɔ yi. \v 31 Nɛ are ghati bo ɛnyǔ Mandɛm ábhàk nɛ mmu mbɔ Mfɔ ywi, antɔŋ nɔkɔ nkwɔ́ bo mɛnyɨŋ kpoŋoroŋ ɛ̌ti Yesu Kristo Acha, nɛ yɛ̌ mmu kɛmɔ bɛchɛt yi mbi bɛ akɛ kʉ nɔ.