\id 1CO 471COKENU.SFM Kenyang New Testament June 2009 \h 1 Kɔrint \toc1 Ɛkáti Pɔ̌l ɛnɛ́ mbɨ ntá Nkwɔ Kɔrint \toc2 1 Nkwɔ Kɔrint \toc3 1 Kɔr \mt2 Ɛkáti Pɔ̌l ɛnɛ́ mbɨ ntá \mt1 Nkwɔ Kɔrint \c 1 \s1 Pɔ̌l ǎtó bakak ntá bakoŋo Yesu abhɛn Kɔrint \p \v 1 Mɛ Pɔ̌l mmu Mandɛm áyábhɛ́ bɛ́ mbák mǔnto Yesu Kristo kɛ̌ nchí nsɨ́ŋ ɛkáti ɛnɛ. Mandɛm abhɨ́ŋɨ́ mɛ́ bɛ́koŋo nkaysi ayi yímbɔŋ. Nchí fá nɛ manɔ́ ywɛsɛ́ Sɔstɛ́nes. \v 2 Sɛ́sɨ̀ŋ ntá yɛká bǒ nkwɔ Mandɛm awu ɛtɔk Kɔrint. Sɛ́sɨ̀ŋ ntá yɛká bo Mandɛm ábhɨ́ŋɨ́, akʉ mǎmbák nyáŋá bɛ́ mǎmbak bǒbhi. Akʉ mǎmbák bǒbhi mpoknkɛm ndǔ bǎbhárɛ́ mmʉɛt nɛ Yesu Kristo. Nɛ nkúbhɛ́ ɛnyu ɛyɔ kɛ̌ yí ákʉ́ nɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ábhárɛ́ mmʉɛt nɛ Yesu mbǎnkɛm. Nɔ́ chí yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ápú rɔ mɛ́nɨ̀kmʉɛt ntá Yesu Kristo anchyɛ nɔkɔ yí kɛnókó. Yí Yesu kɛ̌ achí Acha ywɛsɛ nɛ abhak Acha ntá yɛ̌ntɨkɨ ɛnyǔ mmu wu anɛ ághòk chí nɛ yí. \v 3 Mandɛm Ɛta yɛsɛ́ nɛ Yesu Kristo Acha mántɔ́ŋ bé bɛrɨ̌ndu, mánchyɛ bhe kpák. \s1 Pɔ̌l ǎkàka Mandɛm ɛ̌ti Bǒ nkwɔ́ Kɔrint \p \v 4 Mpú rɔ bɛ́chyɛ bakak ntá Mandɛm mpoknkɛm ɛ̌ti bɛrɨ̌ndu ɛbhɛn yi átɔ́ŋɔ́ bé ndǔ bǎbhàt mmʉɛt nɛ Yesu Kristo. \v 5 Ayɛt bɛ̌ká bǒ nkwɔ́ abhɛn Kɔrint ndǔ babhi ankɛm. Sayri sayri, akʉ mǎndɨ́ŋɨ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bo abhɛn bábhárɛ́ mmʉɛt nɛ Yesu bábhɔ́ŋ bɛ́rɨ́ŋɨ. Nɛ achyɛ́ bhé akap bɛ́gháti bho mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n yí ákʉ́ mǎndɨ́ŋɨ́. \v 6 Ɛ́chí ɛnyuyɔ mbɔnyunɛ akap anɛ́ Mandɛm áchyɛ́ bhé átɔ̀ŋ bɛ́ mbok anɛ sɛ́ghàti bhé ɛ̌ti Yesu Kristo achwe amɛm batɨ yɛka sayri. \v 7 Nɛ ɛyɔ ɛ́kʉ bɛ́ ndǔ bǎchi nɛ amɨ́k ambi mǎnòŋ Yesu Kristo Acha ámpɛ́tnsɛm, bǎbhɔŋ yɛ̌ntɨkɨ akap anɛ́ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ áchyɛ̀. \v 8 Chɔŋ Ɛta Mandɛm ankʉ bɛ́ mǎnte kpirí tɛ ndǔ ngwɛnti, kɛbhɔ́ŋ bɛkwɛ́nɛ́ ndǔ nywɔp ɛnɛn Yesu Kristo Acha ápɛ̀tnsɛm. \v 9 Mandɛm apú rɔ bɛkʉ nɔ́ ntá yɛká mbɔnyunɛ yí ǎkʉ̀ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ yí árɛ́mɛ́ bɛ́ yí ǎkʉ. Nɛ yímbɔŋ kɛ̌ ábhɨ́ŋɨ́ bhé bɛ mǎmbat mmʉɛt nɛ Yesu Kristo Acha ywɛsɛ. \s1 Ákɔ́rɛ́ áchí nɛ́ntɨ́ Bǒnkwɔ́ abhɛn Kɔrint \p \v 10 Bɔ̌ma, ndǔ nnyɛ́n Yesu Kristo Acha, nchí nɨk be mmʉɛt bɛ́ mǎndɔ́ bɛ́kɛm kɛfě nɛ batɨ, mǎmbák ɛyɔŋ ɛ́mɔt. Ɛ́bhɨ́kɨ́ rɨ́ bɛ ákɔ́rɛ́ ámbák nɛ́ntɨ́ ɛnɛká. Nchí nɨk be mmʉɛt, bák ká ntɨ nɛ́mɔ́t, mǎnkoŋo nɔkɔ chi nkaysi amɔt. \v 11 Bɔ̌ma, nchí rɛm nɔ́ mbɔnyunɛ mbɔk bo abhɛn báfú ɛkɛt Klóe bághátí mɛ́ kpoŋoroŋ, bɛ́ bǎtáŋ nɛ batɨ. \v 12 Ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ̌yáŋ bɛkʉ mǎndɨ́ŋɨ́ chí bɛ bǎchí ndǔ bakwɔ́, bǎbhák bɛyɔŋ bɛyɔŋ. Mbɔk ayɛká bárɛ̀m bɛ, “Bákòŋo chí Pɔ̌l”, báchák bɛ, “Mɛ̌kòŋo chí Apólos”, abhɛ́nɛ́fú bɛ, “Mɛ̌kòŋo chí Píta”, nɛ nkwɔ́ áchák bɛ, “Mɛ̌kòŋo chí Kristo”. \v 13 Mbɛ́p kpɨ́k be, mmǔ ǎkwáy bɛ́kɔ́rɛ Kristo ndǔ bakwɔ́? Ghatí ka mɛ. Mɛ Pɔ̌l kɛ̌ bágó ndǔ ɛkotákátí ɛ̌ti yɛká kɛ? Yɛ̌ mmǔ ywɛka achí anɛ bájwítí yí ndǔ nnyɛ́n Pɔ̌l? \v 14 Nkáká Mandɛm bɛ́ mbɨ́kɨ́ jwiti yɛ̌ mmǔ ywɛka ɛ́bhɨ́kɨ́ fʉɛ́t chí Kríspɔs nɛ Gáyɔs. \v 15 Yɛ̌ mmu ywɛka apú kwáy yɛ bɛrɛm bɛ́ mɛnjwítí bhé ndǔ nnyɛ́n ɛna bɛ́ mǎmbák bakoŋo bha. \v 16 Mhm, njwítí nyaka nkwɔ Stɛfánas nɛ ɛkɛt ɛyi ɛnkɛm. Mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ bɛ́ njwítí yɛ̌ mmu achák. \v 17 Kristo abhɨ́kɨ́ tó mɛ́ bɛjwiti bho. Ató mɛ́ chí bɛ́ ngátí nɔ́kɔ́ bo Mbok Ndɨ́ndɨ́. Nɛ mpú sɔt chí nɛrɨŋɨ́ndak ɛnɛn bǒ mmɨk nɛ sɛ́rwɔrɛ́nyu bɛ́gháti bho Mbok Ndɨ́ndɨ́ mbɔnyunɛ mbɨ́kɨ́ yáŋ bɛ́ bɛtaŋá nɛwú ɛnɛ́n Yesu ndǔ ɛkotákátí mɛ́mbák ndɛ́ndɛm. \s1 Yesu chí bɛtaŋ Mandɛm nɛ nɛrɨŋɨ́ndak Mandɛm \p \v 18 Ndɨ́ŋɨ́ sayri bɛ́ mbok nɛwú Yesu ndǔ ɛkotákátí chí ɛchɨŋti ntá bǒ abhɛn báchí ndǔ mbi nɛwú. Kɛ ntá yɛsɛ́ bǒ Mandɛm ǎpɛ̀mɛ, sɛ́ghɔ̀ bɛtaŋ Mandɛm ndǔ nɛwú Yesu. \v 19 Ɛkáti Mandɛm ɛ́ghàti bhɛsɛ bɛ Mandɛm ǎrɛm bɛ, “Chɔŋ ńchɔnti nɛrɨŋɨ́ndak ɛnɛn barɨŋɨ́ndak nɛ kɛboŋ ɛkɛn bǒ abhɛn báchi mbɔ mmu anɛ ághɔ̀ mɛnyɨŋ chi ndu ɛ́kírísú.” \p \v 20 Ndǔ ɛ́chí nɔ́, nɛrɨŋɨ́kɛpɨ ɛnɛn barɨŋɨ́ndak nɛ́chí fá? Batɔŋɔ́ bɛbhé Moses bárɨ́ŋɨ́ yi? Bǒ mmɨk abhɛn bákɔ́ŋ bɛ́kɛm ɛpʉ́ítí báchí kpɨ́k bɔ agha? Mandɛm atɔŋ bɛ́ nɛrɨŋɨ́ndak ɛnɛn bǒ mmɨk nɛ́chí ndɛ́ndɛmɛ́ ndak. \v 21 Mandɛm mmu árɨ́ŋɨ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ abhɨ́kɨ́ ka bɛ́ bǒ mmɨk mánsɔ́t chí ndyɛrɛ kɛboŋ ɛkap mándɨ́ŋɨ́ yí. Yí arɛm bɛ́ ǎpɛmɛ chí bǒ abhɛn mánóko Mbok Ndɨ́ndɨ́ anɛ́ bhɛsɛ́ sɛ́ghàti bhɔ, yɛ̌ndu mbɔk bho básɔ̀t Mbok Ndɨ́ndɨ́ chí mbɔ ɛchɨŋti. \v 22 Mbok Mandɛm áchí mbɔ ɛpɔ̌ndak ntá bo Israɛl ndǔ báyàŋ bɛ́ghɔ ɛrɨŋ ɛnɛ́ ɛ́fù amfay kɛ mánoko bɛ́ Mbok Ndɨ́ndɨ́ achí tɛtɛp. Bǒ Grik mánoko chí ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́kɔ̀ ndɔ́ŋ ámɔ́t nɛ nɛrɨŋɨ́ndak ɛnap. \v 23 Kɛ sɛ́ghàti bho chí bɛ́ báway Kristo ndǔ ɛkotákátí. Nɛ mbok yɔ́ ákʉ́ batí bo Israɛl átáká amɛm. Nɛ bo abhɛn bápú bo Israɛl básɔ̀t yɔ́ chí mbɔ ɛchɨŋti. \v 24 Kɛ bǒ abhɛn Mandɛm áyábhɛ́ bɛ mámbák abhi mpoknkɛm, yɛ̌ chí bo Israɛl, yɛ̌ chí bo abhɛn bápú bo Israɛl, bárɨ́ŋɨ́ bɛ́ amʉɛt Yesu Kristo kɛ̌ bo bághɔ̀ bɛtaŋ Mandɛm nɛ nɛrɨŋɨ́ndak Mandɛm. \v 25 Nkaysi Mandɛm anɛ bakwǎŋwaŋ básɔ̀t bɛ́ chi ɛpɔ̌ndak, chí nɛrɨŋɨ́ndak ɛnɛ́n nɛ́yá tontó nɛ́chá nɛrɨŋɨ́ndak ɛnɛn bǒ mmɨk. Nɛ bɛtɨk Mandɛm ɛbhɛ́n bo básɔ̀t bɛ́ bɛ́pú yɛ̌nyɨŋ, bɛ́bhɔŋ bɛtaŋ ɛbhɛ́n bɛ́yǎ bɛ́chá bɛtaŋá bǒ mmɨk. \p \v 26 Bɔ̌ma, bǎkɛ́ ghɔkɔntɨk mɛnyǔ bo be bǎchí nyaka mpok Mandɛm ábhɨ́ŋɨ́ bhe. Puyɛ̌ bɛyǎ bhɛka kɛ̌ bachí barɨŋɨ́ndak ndǔ nɛyɨŋɨ anɛ bǒ mmɨk. Puyɛ̌ bɛyǎ bhɛka kɛ̌ báchí nyaka manɛ́m bo, nɛ puyɛ̌ bɛyǎ bhɛka kɛ̌ báfú nyaka ndǔ bɛsáyrí manɛrɛ́kɛt. \v 27 Mbɔŋ Mandɛm kɛ̌ áyábhɛ́ bo abhɛn bápú barɨŋɨ́ndak bɛsí bǒ mmɨk bɛ́ mámbák bǒbhi. Akʉ nɔ́ bɛ́ ntíánwɔ́p ámbák nɛ bǒ abhɛn básɔ̀t mmʉɛt ɛyap mbɔ barɨŋɨ́ndak. Ayap nkwɔ́ bǒ abhɛn bábhɨ́kɨ́ bhɔ́ŋ bɛtaŋ bɛsí bǒ mmɨk bɛ́ ntíánwɔ́p ámbák nɛ bǒ abhɛn bábhɔ́ŋɔ́ bɛtaŋ. \v 28 Mandɛm ayap nkwɔ́ ndɛ́ndɛ́mɛ́ bho abhɛn bǒ mmɨk bábyàk mbɔ bɛ bápú yɛ̌nyɨŋ. Akʉ nɔ́ bɛ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n bǒ mmɨk bákáysí bɛ́ bɔ́ kɛ̌ bɛ́bhɔ́ŋɔ́ mɛnwɔp bɛ́kɛ́ pɛrɛ bhák yɛ̌nyɨŋ. \v 29 Ndǔ ɛ́chí nɔ́, yɛ̌ mmu apú kwáy bɛ́panyu bɛsí Mandɛm. \v 30 Mandɛm aywǐntí kɛ̌ ákʉ́ bɛ́ mǎnkwáy bɛ́bhát mmʉɛt nɛ Yesu Kristo. Yí kɛ̌ apɛt ákʉ́ bɛ Yesu ánchyɛ́ bhe nɛrɨŋɨ́ndak ɛnɛ́n tɛtɛp, nɛ ɛ̌ti Yesu kɛ̌ Mandɛm ásɔ́rɛ́ be mbɔ bǒ abhɛn báchí chák bɛsí bhi. Akʉ bɛsɛ́ sɛ́mbák pɛ́pɛ́p, bakwap tí. Yesu rɛ́ kɛ̌ ákʉ́ bɛ́ sɛ́ndɔ́p chí bo Mandɛm nɛ achyɛ nɛpɛ́m ɛni bɛ́kú bɛsɛ́ sɛ́kɛ́ pɛrɛ bhák ndǔ kɛsɛmɛ́ bɛbʉ́. \v 31 Ɛ̌ti ɛyɔ, kɛ̌ ɛ́chí mbɔ ɛnyǔ básɨ́ŋɨ́ amɛm Ɛkáti Mandɛm bɛ, “Mmǔ anɛ áyaŋ bɛ́panyu, ámpányu chí ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm Acha ákʉ́.” \c 2 \s1 Pɔ̌l ǎghati bho ɛ̌ti Kristo mmu ágú ndǔ ɛkotákátí \p \v 1 Bɔ̌ma, mpok ntwɔ́ awu ntá yɛka, mbɨ́kɨ́ twɔ́ bɛ́gháti bhe Ɛyɔŋ Mandɛm mbɔ mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ sɛ́rwɔrɛ́nyu, nɛ mbɨ́kɨ́ twɔ́ mbɔ mmǔ anɛ achí ndɨŋɨndak. \v 2 Mpok nchí awu, nkʉ ntɨ ɛna bɛ́ mpú yáŋ ndɨ́ŋɨ́ ɛnyɨŋ ɛchak, ɛ́bhɨ́kɨ́fʉɛt chi bɛrɛm ɛ̌ti Yesu Kristo nɛ, sayri sayri ɛ̌ti nɛwú ɛnɛn yí ágú amfay ɛkotákátí. \v 3 Ntwɔ nyaka awu ɛnɛ́ yɛ̌ bɛtaŋ bɛ́pú nɛ mɛ nɛ mbɔ́ŋ bɛyǎ bɛcháy, ngwɛt nɔkɔ gbagbǎgbak. \v 4 Nɛ mpú sɔt nyaka chí nɛrɨŋɨ́ndak ɛnɛn bǒ mmɨk ndu bɛtɔŋ, ngati nɔkɔ bhe Mbok Ndɨ́ndɨ́ ndu nchi nu bɛkʉ mǎnókó. Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ kɛ̌ ásɔ́rɛ́ bɛtaŋ ɛbhi ákʉ́ mǎngɔ́ bɛ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ sɛ́ghàti bhe ɛ́chí tɛtɛp. \v 5 Ɛyɔ ɛ́tɔ̀ŋ bɛ́ puyɛ̌ nɛrɨŋɨ́ndak ɛnɛn bǒ mmɨk kɛ nɛ́kʉ́ bǎbhɔ́ŋɔ́ nɛka nɛ Yesu. Chi bɛtaŋ Mandɛm. \s1 Nɛrɨŋɨ́ndak Mandɛm \p \v 6 Yɛ̌ nɔ́, mpok sɛ́chí nɛ bo abhɛn mǎnáŋ básɛ́nɛ́ ndǔ mbi Mandɛm, sɛ́ghàti bhɔ́ chí mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n bɛ́chyɛ bhɔ́ nɛrɨŋɨ́ndak, kɛ puyɛ̌ nɛrɨŋɨ́ndak ɛkɛn bǒ mmɨk. Nɛ ɛ́pú bhák ɛnyǔ nɛrɨŋɨ́ndak ɛnɛ́n bǒ abhɛn bábhɔ́ŋɔ́ bɛtaŋ fá amɨk, bɛtaŋ ɛbhɛn bɛ́fʉɛ̀rɛ fʉɛt. \v 7 Nɛrɨŋɨ́ndak ɛnɛ́n nɛ́ sɛ́ghàti bho chí ɛnɛ́n nɛ́fù ntá Mandɛm. Nɛ́chí bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ ɛnyu ɛnɛ́ bo bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ nyaka nɔ́. Tɛ ndǔ mpok anɛ mmɨk ábhɨ́kɨ́ re bho, Mandɛm anáŋ aghókó nyaka nɔ́ abhʉrɛ ntá yɛsɛ́ ndu bɛ́kwák bɛsɛ́ sɛ́mbɔ́ŋ kɛnókó. \v 8 Bǒ abhɛn bábhɔ́ŋɔ́ bɛtaŋ fá amɨk bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ nyaka yɛ̌nyɨŋ ɛ̌ti nɛrɨŋɨ́ndak Mandɛm ɛnɛn. Mbɔ bárɨ́ŋɨ́ nyaka ɛ̌ti nɛrɨŋɨ́ndak Mandɛm ɛnɛn mbʉ́ bábhɨ́kɨ́ gó Acha ywɛsɛ mmu ábhɔ́ŋɔ́ kɛnókó kɛnkɛm ndǔ ɛkotákátí. \v 9 Ɛ̌ti ɛyɔ kɛ̌ básɨ́ŋɨ́ amɛm Ɛkáti Mandɛm bɛ, “Mɛnyɨŋ ɛbhɛn yɛ̌ mmu ábhɨ́kɨ́ kaysi bɛ́ chɔŋ mɛ́mfakari wáwák, bɔ́ kɛ̌ Mandɛm átóŋtí ábhʉ́rɛ́ ntá bǒ abhɛn bákɔŋ yi.” \p \v 10 Mandɛm ákʉ́ sɛ́ndɨ́ŋɨ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn. Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ mmu yí átó kɛ̌ ákʉ́ sɛ́ndɨ́ŋɨ́ bhɔ́. Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ arɨ́ŋɨ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ, arɨ́ŋɨ́ yɛ̌ chí mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n bɛ́chí tɛ amɛm ntɨ̌ Mandɛm. \v 11 Ndiɛrɛ ɛfóŋó mmu kɛ ɛ́kwày bɛ́rɨ́ŋɨ nkaysi anɛ áchí yí antɨ, mmu achák apú kwáy bɛ́rɨ́ŋɨ yɔ́. Ɛnyu ɛyɔ kɛ̌ ɛ́chí nɛ Mandɛm, ndiɛrɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ kɛ̌ árɨ́ŋɨ́ nkaysi anɛ áchí Mandɛm antɨ. \v 12 Nɛ Mandɛm áchyɛ́ bhɛsɛ chí Ɛfóŋó yi yímbɔŋ, puyɛ̌ chí ɛfóŋó ɛnɛ ɛ́fú fá amɨk. Mandɛm ato bhɛsɛ Ɛfóŋó yi bɛ Ɛ́fóŋó yi ankwak sɛndiŋi bɛrɨ́tí mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi áchyɛ́ bhɛsɛ ɛ̌ti bɛrɨ̌ntɨ ɛbhi. \v 13 Ɛ́chí yɛ́ bɛ mpok sɛ́ghàti bho mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm áchyɛ́ bhɛsɛ, sɛ́pú kʉ nɔ chi nɛ nɛrɨŋɨ́ndak ɛnɛn nɛ́fú ntá bakwǎŋwaŋ. Ɛfóŋó Mandɛm kɛ̌ ákʉ̀ sɛndiŋi mɛnyɨŋ ɛbhɛn sɛ́rɛ̀m. Nɛ sɛ́gháti mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́yɨ́ŋɨ́ Ɛfóŋó Mandɛm chi ntá bo abhɛn Ɛfóŋó Mandɛm achi nɛ bhɔ. \v 14 Mmu anɛ Ɛfóŋó Mandɛm apu nɛ yi, apú kway bɛbhɔŋ akabhɛ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́fù ntá Ɛfóŋó Mandɛm. Apú kway bɛrɨŋɨ bhɔ, nɛ bɛbhak chi ɛpɔ̌ndak ntá yi, mbɔnyunɛ ndiɛrɛ Ɛfóŋó Mandɛm kɛ̌ ákʉ̀ mmu andɨŋɨ bhɔ. \v 15 Mmu anɛ Ɛfóŋó Mandɛm achi nɛ yí, ǎkwáy bɛrɨŋɨ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm, kɛ bǒ abhɛn Ɛfóŋó Mandɛm apu nɛ bhɔ, bápú kwáy bɛrɨŋɨ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mmu anɛ Ɛfóŋó Mandɛm achi nɛ yi ákʉ̀. \v 16 Ɛ́chí mbɔ ɛnyǔ básɨ́ŋɨ́ amɛm Ɛkáti Mandɛm bɛ, “Agha ákwày bɛ́rɨ́ŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́chí antɨ Mandɛm Acha? Agha ákwày bɛ́chyɛ́ yí maníɛ́?” Kɛ mbák chí bhɛsɛ́ bo bho Ɛfóŋó Mandɛm áchí nɛ bhɛsɛ́, sɛ́bhɔ́ŋ ɛnyǔ ntɨ ɛnɛ́n Yesu Kristo áchyɛ́ bhɛsɛ́. \c 3 \s1 Ákɔ́rɛ́ áchí nɛ́ntɨ́ bakoŋo Yesu \p \v 1 Bɔ̌ma, mpok nchí awu nɛ bhe, mpú kwáy nyaka bɛghati bhe mɛnyɨŋ mbɔ mmu anɛ árɛ̀m kɛpɨ ntá bo abhɛn Ɛfóŋó Mandɛm achi nɛ bhɔ. Mbɔ̌ŋ nyaka bɛghati bhe mɛnyɨŋ chi mbɔ mmu anɛ árɛ̀m kɛpɨ ntá bo abhɛn mánóko Ɛyɔŋ Mandɛm, kɛ bǎkoŋo chi nɛpɛ́m ɛnɛn fá amɨk mbɔnyunɛ bǎchí nyaka mbɔ bɔ abhɛn bábhʉɛ́t amɔ ndǔ nɛpɛ́m ɛnɛka mbɔ bakoŋo Kristo. \v 2 Mbɔŋ yɛ́ bɛ́dɨk nyaka be chí nɛ nɛ́bhɨ, puyɛ̌ nɛ nɛnyiɛ́ mbɔŋ mbɔnyunɛ bǎbhɨ́kɨ́ re kwáy nyaka bo abhɛn mǎnyìɛ nɛnyiɛ́ mbɔŋ. Kpátɛ̌ ɛchɔŋ bǎbhɨ́kɨ́ re kwáy bo abhɛn mǎnyìɛ nɛnyiɛ́ mbɔŋ. \v 3 Bǎbhʉɛ́t chí mǎmbɔ mbɔnyunɛ nkaysi yɛká abhʉɛ́t chí ndǔ mɛnyɨŋɨ́ mmɨk. Bǎbhɔŋ mpabhamɨ́k nɛ batɨ. Bǎgwà nɛ batɨ. Ɛyɔ ɛ́pú tɔ́ŋ nɔ́ bɛ́ nkaysi yɛká abhʉɛ́t chí ndǔ mɛnyɨŋɨ́ mmɨkɨ nɛ? Chí ɛnyu ɛyɔ. \v 4 Mbák mbɔk ayɛká bárɛ̀m chí bɛ́ bákòŋo chí mɛ́ Pɔ̌l, báchák mándɛmɛ nɔkɔ chí bɛ́ bákòŋo Apólos, nɔ́ ɛ́tɔŋ bɛ́ bǎchí chí mbɔ bǒ mmɨkɨ nɛ. \p \v 5 Apólos achí kpɨ́k agha? Mɛ Pɔ̌l nchí agha? Bɛsɛ́ sɛ́chí chí bǒ bɛtok abhɛn Mandɛm átó bɛ sɛ́nkʉ́ mǎnókó Yesu. Yɛ̌ntɨkɨ mmu ywɛsɛ́ ǎkʉ́ chí ɛbhi bɛtɨk ɛbhɛ́n Mandɛm áchyɛ́ yí ánkʉ́. \v 6 Mpɨ ɛrɨ́tí mbwɔ́t amɛm batɨ yɛka, Apólos amíákátí manyiɛp arɛ́. Kɛ Mandɛm kɛ̌ ákʉ̀ mbwɔ́t ángó. \v 7 Mmu anɛ ápɨ̀ mbwɔ́t nɛ mmu anɛ ámyàkati manyiɛp arɛ́ bápú yɛ̌nyɨŋ, Mandɛm mmu ákʉ̀ mbwɔ́t ángó kɛ̌ ákʉ̀ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ. \v 8 Mmu anɛ ápɨ̀ mbwɔ́t nɛ mmu anɛ ámyàkati manyiɛp arɛ́ báchí ɛnyu ɛ́mɔ́t, mbɔnyunɛ bákʉ̀ chí ɛnyɨŋ ɛ́rɛ́ ɛ́mɔ́t. Mandɛm ǎkap yɛ̌ntɨkɨ mmu wap bɛ́kóŋo ɛbhi bɛtɨk ɛbhɛ́n yí ákʉ́. \v 9 Sɛ́chɛ̀m amɔ ndǔ bɛtɨk Mandɛm. Nɛ bǎchí mbɔ nkɨ Mandɛm, anɛ sɛ́kʉ̀ bɛtɨk amɛm, bǎpɛ́t bǎbhak mbɔ ɛkɛt ɛnɛ Mandɛm átè. \p \v 10 Mandɛm achyɛ́ mɛ́ akap, mbo bɛtɨk awu ntá yɛká mbɔ ɛsáyrí nte bɛkɛt, ngoko nɛbhʉ́ɛ́rɛ́mɨk bɛ́tée ɛkɛt sayri, nɛ nɛ́nɛ, mmu achák ǎte ɛkɛt arɛ́. Kɛ yɛ̌ agha anɛ átè ɛkɛt ndǔ nɛbhʉ́ɛ́rɛ́kɛt ɛnɔ, abhɔŋ bɛ́sɔ́t mpok, ante yɔ sáyrí. \v 11 Yesu Kristo kɛ̌ áchí nɛbhʉ́ɛ́rɛ́kɛt ɛnɛ́n bábhɔ́ŋɔ́ bɛ́tée ɛkɛt arɛ́. Nɛ yí kɛ̌ áchí nɛbhʉ́ɛ́rɛ́kɛt ɛnɛ́n bághókó bábhʉ́rɛ́. Yɛ̌ nɛbhʉ́ɛ́rɛ́kɛt nɛ́chák nɛ́pú ɛnɛn mmu ákway bɛ́ghóko. \v 12 Mbɔk bho básɔ̀t pú nɛ silbha nɛ batay ŋaŋaŋ bɛ́tée ɛkɛt ndǔ nɛbhʉ́ɛ́rɛ́kɛt ɛnɔ. Báchák básɔ̀t mɛnɔk nɛ tákɔ anɛ nnya ɛ́nyìɛ nɛ tákɔ anɛ nnya ɛ́bhʉ̀rɛ arɛ́ ndu bɛ́tée ɛkɛt ndǔ nɛbhʉ́ɛ́rɛ́kɛt ɛnɔ. \v 13 Kɛ ɛwak ɛnɛ Yesu ápɛ̀tnsɛm fá amɨk, bɛtɨk ɛbhɛn yɛ̌ntɨkɨ nte-bɛkɛt ákʉ́ bɛ́fù kpoŋoroŋ. Ɛwak ɛyɔ, Mandɛm ǎkʉ̀ ngó ántɔ́ŋ ɛnyǔ bɛtɨk ɛbhɛ́n yɛ̌ntɨkɨ mmu bɛ́chí. \v 14 Mbák ngó ábhɨ́kɨ́ sɔŋ bɛtɨk ɛbhɛ́n mmu ákʉ́ ndǔ nɛbhʉ́ɛ́rɛ́kɛt ɛnɔ, chɔŋ Mandɛm ankap yí ndǔ bɛtɨk ɛbhi. \v 15 Kɛ mmu anɛ ngó ásɔ́ŋɔ́ bɛtɨk ɛbhɛ́n yí ákʉ́ ndǔ nɛbhʉ́ɛ́rɛ́kɛt ɛnɔ, ǎbhɔŋ chí mɛ́nɛ́mɛ́. Mandɛm ǎpɛmɛ ɛnyǔ nte-bɛkɛt wu, kɛ ǎbhák chí mbɔ mmu anɛ árɔ́bhɛ́ chí mandú bɛ́sɔ́ŋɔ amɛm ɛkɛt, kɛ anɔnɛ, afú, ɛkɛt ɛ́sɔ́ŋɔ́ kurukotok. \p \v 16 Bě bakoŋo Yesu bǎrɨ́ŋɨ́ sayri bɛ́ bǎchí mbɔ ɛkɛrákap Mandɛm nɛ bɛ́ Ɛfóŋó Mandɛm achí nɛ bhe. \v 17 Mbák mmu ánchɔ́ŋtí ɛkɛrákap Mandɛm, chɔŋ Mandɛm ǎnaŋa yí. Mandɛm ǎnaŋa yí mbɔnyunɛ ɛkɛrɛ́ Mandɛm ɛ́bhɔŋ bɛbhak chí ntá yi aywǐntí, nɛ be bakoŋo Yesu bachí ɛkɛrákap Mandɛm ɛyɔ. \p \v 18 Dɔ̌ ká bɛ́rwɔ́ mmʉɛt yɛka! Mbák yɛ mmǔ ywɛka akáysí bɛ́ achí ndɨŋɨndak bɛ́kóŋo nkaysi bǒ mmɨk, ɛ́rɨ́ yí ánjíbhírí ámbák mbɔ mmu anɛ ábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ yɛ̌nyɨŋ ntá bǒ mmɨk. Chɔŋ ɛyɔ ɛ́nkwak yí ambak ndɨŋɨndak, bɛ́kóŋo nkaysi Mandɛm. \v 19 Nchí ghati bhe nɔ́ nɛ ntí bɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ bǒ mmɨk básɔ̀t mbɔ nɛrɨŋɨ́ndak chí ɛchɨŋti bɛsí Mandɛm. Ɛ́chí nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ básɨ́ŋɨ́ amɛm Ɛkáti Mandɛm bɛ, “Mbɔk bo bákáysí bɛ́ báchí barɨŋɨ́ndak. Kɛ nkúbhɛ́ nɛrɨŋɨ́ndak ɛnap kɛ̌ Mandɛm ásɔ̀t bɛ́dɛ́p bɔ́ amɨk.” \v 20 Ndǔ nɛbhʉɛt achák amɛm Ɛkáti Mandɛm, básɨŋ bɛ, “Ɛnyɨŋ ɛnɛ́ bǒ mmɨk bákáysí bɛ́ chí nɛrɨŋɨ́ndak, ɛ́pú yɛ̌nyɨŋ bɛsí Mandɛm.” \v 21 Yɛ̌ mmǔ ywɛka ákɛ́ pá yɛ́ nnyu ɛ̌ti bǒ abhɛn Mandɛm átó mankwák yi. Bǎbhɔŋ bɛ́rɨ́ŋɨ bɛ́ yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ Mandɛm áchyɛ́ bhe, achyɛ́ ntá yɛká mankɛm, nɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ Mandɛm áchyɛ́ bhe, ɛ́chí chí ntá yɛ̌ntɨkɨ mmǔ ywɛka. \v 22 Mandɛm ato bhe batɔŋ mbɔ mɛ Pɔ̌l, nɛ Apólos nɛ Píta bɛ́ sɛ́nkwák bhe. Mandɛm aghókó mmɨk bɛ ánkwák bhe. Yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́fàkari nɛ bhe ndǔ nɛpɛ́m ɛnɛn, nɛ yɛ̌ chi ndǔ mpok anɛ mmu ágú ɛ́kwàk be. Yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛchi nɛ́nɛ nɛ yɛ̌ chi ɛnɛ ɛ́twɔ̀ ambɨ ɛ̌twɔ́ be chi nɛ bɛrɨ. Mɛnkɛm chi ɛbhɛka. \v 23 Kɛ Kristo kɛ abhɔŋ bhe. Nɛ Mandɛm kɛ abhɔŋ Kristo. \c 4 \s1 Bǒnto Kristo \p \v 1 Mɛ̌yáŋ mǎnsɔ́t mɛ nɛ Apólos mbɔ bǒ bɛtok Yesu Kristo. Mandɛm achyɛ́ bhɛsɛ tɛtɛp ywi anɛ áchí bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ bɛ́ sɛ́nkʉ bo mánjwimɛm. \v 2 Ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́chí arɛ́ chí bɛ mǔbɛtɨk anɛ báfyɛ́ yí ɛnyɨŋ awɔ́ bɛ́ ánkɛ́m sayri, abhɔŋ bɛtɔŋ chi-bɛtɨk aywi bɛ́ yí achí mmǔ tɛtɛp. \v 3 Kɛ mbák chí mɛ́, yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ bǎrɛ̀m ɛ̌ti ya, ɛyɔ ɛ́pú chyɛ mɛ ɛsɔŋɔri antɨ, yɛ̌ chí bɛ́ bo báchák kɛ̌ báyàŋ bɛ́rɛm ɛnyǔ mmʉ̌ bɛtok mɛnchí. Mɛmbɔŋ mpú kwáy bɛ́rɛm bɛ́ nchí ɛsáyrí mǔbɛtok, nɛ mpú kwáy bɛ́rɛm bɛ nchí ɛbɛ́ptí mǔbɛtok. \v 4 Mpú ghɔ yɛ̌ bɛkwɛ́nɛ́ ɛbhɛ́n bɛ́chí nɛ mɛmbɔŋ. Kɛ ɛyɔ ɛ́bhɨ́kɨ́ tɔ́ŋ bɛ́ mbɨ́kɨ́ bhɔ́ŋ bɛkwɛ́nɛ́, Acha aywǐntí kɛ̌ átàŋ mɛ́, puyɛ̌ chi mɛmbɔŋ. \v 5 Ɛ́bhɨ́kɨ́ rɨ́ yɛ́ bɛ́ mmu ántáŋ ntɨ ɛnɛ́ mpok ábhɨ́kɨ́ re kwáy. Nywɔp Yesu ápɛ̀tnsɛm, chɔŋ ankʉ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́chí amɛm ɛjuri nɛ́nɛ ɛ́mfú kpoŋoroŋ. Mpok yɔ, chɔŋ ankʉ yɛ̌ntɨkɨ nkaysi anɛ áchí mmu antɨ amfú kpoŋoroŋ. Mpok ɛyɔ chɔŋ Mandɛm ambɨti yɛ̌ntɨkɨ mmu bɛ́kóŋo ɛbhi bɛtɨk ɛbhɛn yi ákʉ́. \p \v 6 Bɔ̌ma, mɛnyɨŋ ɛbhɛn nɛ́ mɛ̌ghati bhe bɛ́yɨ́ŋɨ mɛ nɛ Apólos. Ntí achí bɛ mǎngɔ́k ɛnyɨŋ arɛ́, ndu bɛ́kóŋó chí ɛnyɨŋ ɛnɛ́ básɨ́ŋɨ́ amɛm Ɛkáti Mandɛm. Ɛ́bhɨ́kɨ́ rɨ́ bɛ́ mǎmpányu ɛ̌ti mbɔk bǒbatí, mǎmbyaka nɔkɔ báchák. \v 7 Wɔ mmu ɔ́pànyu, agha ághátí wɔ́ bɛ́ ɔchá bo báchák? Mmu ywɛká anɛ ábhɔ́ŋɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ puyɛ̌ Mandɛm kɛ̌ áchyɛ́ yí yɔ́, chí agha? Mbák Mandɛm kɛ áchyɛ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu ywɛká ábhɔ́ŋɔ́, ndáká yí bǎpányu mbɔ bɛ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n bǎbhɔ́ŋɔ́, bǎbhɔŋ bɔ chí ndǔ bɛtaŋ ɛbhɛka? \p \v 8 Pú bǎrɛm bɛ mǎnáŋ bǎbhɔŋ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ? Mǎnaŋ bájwí nɛ akap anɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ áchyɛ̀ bhɔ́! Bǎkwɛn bafɔ, yɛ̌ndu sɛ́pú bafɔ. Kɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ̌yaŋ chi bɛ mǎmbák bafɔ tɛtɛp ndǔ baraka Mandɛm bɛ bɛsɛ bǒnto Yesu nkwɔ sɛ́mbák bafɔ nɛ bhe. \v 9 Ɛ́chí mbɔ bɛ Mandɛm ákʉ́ bɛsɛ́ bǒnto Yesu sɛ́mbák bǒ abhɛn báchókó nnɛt nɛntɨ bǒnkwɔ mankɛm. Sɛ́chí mbɔ bǒ abhɛn báré kʉ́ ɛbɛ́ptí ndak, manyé ákwɛ́n bhɔ́, bápɔ́kɔ yɛ bhɔ bɛ́rɔ́ŋ bɛ́wáy bɛsí bo mankɛm, bɛsí bǒ mmɨk nɛ bɛsí bɔángɛl. \v 10 Bɛsɛ́ bǒnto sɛ́chí bɛchɨŋtǐ bho ndǔ sɛ́chíɛ bapɛ́m yɛsɛ́ ntá Kristo, kɛ be bachí barɨŋɨ́ndak ndǔ babhárɛ́ mmʉɛt nɛ Yesu. Sɛ́chí mbɔ bǒ abhɛn Mandɛm ábhɨ́kɨ́ chyɛ bhɔ́ bɛtaŋ, kɛ be bǎbhɔŋ bɛtaŋ. Bo báchyɛ̀ be kɛnókó, kɛ báwày bhɛsɛ́ wáy. \v 11 Kpátɛ̌ ɛchɔŋ, sɛ́chí bo nsay nɛ nchɛbhɛ manyiɛp mɛnyu nɛ ndɛn bɛfyɛ amʉɛt. Sɛ́chí bǒ mantɛm, nɛ ɛkɛt ɛnɛ́ mmu ywɛsɛ ábhɨ̀ŋɨ bɛ́ ɛyi ɛ́pú. \v 12 Sɛ́pɛrɛ́ bhɔ́ŋ nɛnyíɛ́ sɛ́náŋ sɛ́kpɔt nsɔ́ŋtí ndu bɛkʉ bɛtɨk nɛ amɔ́. Mpok bo básɔ̀kɔti bhɛsɛ́, sɛ́nɨ̀k chí mmʉɛt bɛ́ Mandɛm ánjɛ́t bhɔ́. Nɛ mpok bo báchyɛ̀ bhɛsɛ́ ɛsɔŋɔri, sɛ́kɛ̀p chí ntɨ. \v 13 Mpok bo bárɛ̀m bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ ɛ̌ti yɛsɛ́, sɛ́kɛ̀mɛ bhɔ́ chí nɛ ɛyɔŋɔ́ ɛkɔŋ. Sɛ́rɔp chi kɛbí bɛsí bǒ mmɨk. Kpát tɛ̌ ɛchɔŋ, sɛ́rɔp chi mbɔ mɛ́nyɨ́ŋɨ́ ɛbhɛn mányɔ́ bɛto ndǔ ɛbhwɔ́rɛ́ mɛnyɨŋɨ́. \p \v 14 Mpú sɨ́ŋ be mɛnyɨŋ ɛbhɛn chí ndu bɛkʉ ntíánwɔ́p ánkɛ́m bé ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎkʉ. Nchí sɨ́ŋ chí bɛ́chyɛ́ be maníɛ́ mbɔnyunɛ bachí bɔ̌bha abhɛn nkɔ́ŋɔ́ tontó. \v 15 Yɛ̌ bǎbhɔ́ŋ chí bɛyǎ bo báchák abhɛn bátɔ̀ŋ be mɛnyɨŋ ɛ̌ti Kristo, bǎbhɔŋ chí chi amɔt. Bǎbhɔŋ chí chi amɔt mbɔnyunɛ be bho bǎbhárɛ́ mmʉɛt nɛ Yesu Kristo nɛ́nɛ, mɛ kɛ̌ ntwɔ́ ngátí nyaka bhé Mbok Ndɨ́ndɨ́ kɛ mǎnókó. \v 16 Mɛ̌nɨ̀kmʉɛt ntá yɛka bɛ́ mǎnkóŋó ɛpɨŋ ɛyá mbɔ ɛnyǔ mmɔ́ ákòŋo ɛpɨŋɨ́ ɛ́táyi. \v 17 Ɛ̌ti ɛyɔ kɛ̌ nchí tó bé Tímɔti mmu áchí mɔ́wa ndǔ ábhárɛ́ mmʉɛt nɛ Acha mbɔ mɛ. Nkɔŋ yí tontó, nɛ achí mmú tɛtɛp. Nchí tó yi bɛ antwɔ antɨk be ɛnyǔ nɛpɛ́m ɛna, mbɔ mmǔ Yesu Kristo nɛchi, nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ mɛ̌tɔ̀ŋ bǒnkwɔ yɛ̌ntɨkɨ ɛbhak. \p \v 18 Ndɨ́ŋɨ́ bɛ mbɔk ɛyɛka bǎpànyu mbɔnyunɛ bǎkaysi bɛ mpú pɛrɛ kway bɛ́twɔ bɛghɔ bhe. \v 19 Kɛ mbák chí nkaysi Mandɛm, chɔŋ ntwɔ́ awu mandú mpok. Nɛ nnáŋ nchwɔ́p awu, chɔŋ mɛmbɔŋ ndɨ́ŋɨ́ mbák bǒ abhɛn bápà nɔ́ nyu báchí chí bǒ nyu wúwú, nɛ mbák bɛtaŋ Mandɛm bɛ́chí nɛ bhɔ́ tɛtɛp. chɔŋ ndɨ́ŋɨ́. \v 20 Nchí rɛm nɔ́ nɛ ntí bɛ bǎrɨ̀ŋɨ bɛ́ Mandɛm achí nɛ mmu mbɔ Mfɔ aywi chí mbák bɛtaŋ Mandɛm bɛ́chí nɛ yí ndǔ nɛpɛ́m ɛni. Ɛ́pú wɛnti chí ndǔ ɛrɨ́tí ɛyɔŋɔ́nyu yɔ́yɔ́. \v 21 Ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎyàŋ chi ɛnɛ? Bǎyàŋ ntwɔ́ awu chí nɛ ɛ́kpá awɔ́, kɛ chi nɛ ɛyɔŋ pɛtii bɛtɔŋ bɛ nkɔŋ be tɛtɛp? \c 5 \s1 Bǎkɛ́ ka mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ ɛpɔ̌ ɛpɨŋ ámbák nɛ bhe \p \v 1 Cháá! Bághátí mɛ́ ɛpúsí ɛnɛ́ ɛ́chí nɛ́ntɨ́ ɛnɛká. Nɛ ɛnyǔ ɛpúsí ɛnɛ, yɛ̌ chí bǒ abhɛn bábhɨ́kɨ́ noko Mandɛm bápú kwáy bɛ́ká bɛ ɛ́mbák ndǔ nkwɔ́ wap. Mmu áre bhʉrɛ nɛ ngɔrɛ́ ɛ́táyi ná? \v 2 Nɛ mǎmpa nɔkɔ chí nyu? Pú ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎbhɔ́ŋɔ́ bɛ́bhak chí ndǔ nɛdǐ-kɛbhɔ̌? Bǎbhɔŋ bɛ́fɛ́rɛ mmu anɛ ákʉ́ ɛyɔ ɛnyǔ ɛpɔ̌ndak ndǔ nkwɔ ywɛka. \v 3 Yɛ̌ndu mpú awu nɛ bhe bɛsí nɛ bɛsi, nchí nɛ bhe mbɔnyunɛ ntɨ ɛna nɛ́chí awu nɛ bhe. Nɛ nnáŋ mkpɔt nnyé mmu anɛ ákʉ́ awu ndak, \v 4 ndǔ nnyɛ́n Yesu Kristo Acha, nɛ nchi bhák nɛ bhe ndǔ nkaysi ya mpok bǎchɛm ndu bɛchyɛ Mandɛm kɛnókó. Chɔŋ bɛtaŋ Yesu Acha ywɛsɛ mɛ́mbak nkwɔ́ nɛ bhe. \v 5 Fíɛ́ ká mmu anɛ ákʉ́ awu ndak awɔ́ Satan, bɛ́ ánchɔ́ŋtí mmʉɛt yi. Ánáŋ ambak awɔ́ Satan, chɔŋ Satan anchɔŋti mmʉɛt ɛyi. Kʉ ka ɛnyu ɛyɔ nɛ manɔ ywɛka, bɛ Mandɛm ampɛmɛ ɛfóŋó ɛyi ndǔ nywɔp ɛnɛn Yesu Acha ápɛ̀tnsɛm. \p \v 6 Ndaká yí bǎpányu? Bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ bɛ́ mandú yís anɛ báfyɛ́ ndu fláwa anɛ bábáy ndu bɛ́ghaŋ pɔfpɔ́f, ǎkʉ fláwa amwɔt kɛ? \v 7 Fɛrɛ́ yɛ́ ka bɛbʉ́ bhɔ amʉɛt, bɛ́ bɛ́kɛ́ go mɛntaka ndǔ nkwɔ ywɛka. Fɛrɛ́ ká bɛbʉ́ ɛbhɔ bɛ́ yɛ̌ntɨkɨ mmǔ ywɛka ambak pɛ́pɛ́p nɛ ntɨ nɛmɔt. Dɨŋɨ́ ká bɛ nɛwú Yesu ndǔ ɛkotákátí nɛ́kʉ bakoŋo Yesu bǎrɔp chi pɛ́pɛ́p bɛsí Mandɛm. Yí Kristo, achí mbɔ mɔ́nkwɔmɛn anɛ bo Israɛl básɔ̀t nyaka manchyɛ mbɔ akap ntá Mandɛm ndǔ mpok anɛ mányìɛ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ. \v 8 Sɛ́ndɔ́ yɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyǔ bɛbʉ́, bɛ́ bɛbʉ́ bɛ́kɛ́ gó mɛ́njwí ndǔ nkwɔ́ aywɛsɛ́. Sɛ́nkʉ́ nɔ́kɔ́ chí bɛrɨ, sɛ́nkoŋo nɔkɔ mbi Mandɛm nɛ ntɨ nɛ́mɔ́t. Chɔŋ ɛyɔ ɛ́nkʉ sɛ́mbak mbɔ brɛt anɛ kɛbhɔŋ yís anɛ bo mányiɛ nyaka mpok Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ. Ɛnyu ɛyɔ kɛ̌ bɛsɛ́ nkwɔ́ sɛ́bhɔ́ŋɔ́ mɛ́nyiɛ́ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ mbɔ bǒ tɛtɛp abhɛn bapu ápú nɛ bhɔ́. \p \v 9 Ndǔ ɛkáti ɛnɛ njámbɨ ntǒ bhe, ngátí bhé bɛ bǎkɛ́ bhɔŋ yɛ̌nyɨŋ bɛkʉ nɛ bo abhɛn bákʉ̀ barak ɛpúsí. \v 10 Mpú rɛm chi ɛ̌ti bǒ abhɛn bápú bakoŋo Yesu, yɛ̌ bachi chi bo ɛpusí, yɛ̌ chí bǒ abhɛn báfyɛ̀ amɨ́k ndǔ mɛnyɨŋ bo báchák, yɛ̌ bághɛ̀p, yɛ̌ chí bo abhɛn bábhɔ́ŋɔ́ bɔmandɛm bɛ́chák. Mpú rɛm ɛ̌ti bǒ mmɨk mbɔnyunɛ mbák mmu ándɛ́m bɛ́ apú chɛm mmʉɛt nɛ bhɔ́, abhɔŋ bɛ́rɔ́ mmɨkɨ nɛ. \v 11 Ɛnyɨŋ ɛnɛ nsɨ́ŋɨ́ nyaka bɛkʉ be mǎndɨ́ŋɨ́ chi bɛ́ bǎkɛ́ bhɔ́ŋ yɛ̌nyɨŋ bɛkʉ nɛ mmu anɛ árɛ̀m bɛ yí achi nkoŋo Yesu, yɛ̌ nɔ, ankʉ nɔkɔ mɛnyɨŋ mbɔ barak ɛpúsí, nɛ bɛ́fyɛ́ amɨ́k ndǔ mɛnyɨŋ bo báchák, nɛ bɛbhɔŋ bɔmandɛm báchák, nɛ bɛrɛm bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ ɛ̌ti bo báchák, nɛ yɛ̌ chí bɛbhak nyǔmɛ́m, nɛ bɛghɛp aghɛp. Yɛ̌ chí nɛnyíɛ́, bǎkɛ́ nyiɛ́ nɛ ɛnyǔ mmu wu. \v 12 Mbɨ́kɨ́ bhɔ́ŋ bɛtaŋ bɛ́táŋ bǒ abhɛn bápú bakoŋo Yesu. Bǎbhɔŋ bɛ́táŋ chí batɨ̌ bǒ nkwɔ́ abhɛn bákʉ̀ bɛbɛptí mɛnyɨŋ mbɔ ɛbhɛn. \v 13 Mandɛm kɛ̌ ábhɔ́ŋɔ́ bɛtaŋ bɛ́táŋ bo nɛfí, nɛ chɔŋ yí antáŋ bɔ́. Kɛ ɛ́mbák chí bhe bǒ nkwɔ́ Yesu, mankʉ́ mbɔ ɛnyǔ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ, “Bǎbhɔŋ bɛ́fɛ́rɛ mmu anɛ ákʉ̀ bɛbʉ́ ndǔ nkwɔ́ ywɛká.” \c 6 \s1 Ɛ́bhɨ́kɨ́ rɨ́ bɛkʉ manyé nɛ ntɨ mmǔ nkwɔ́ \p \v 1 Ɛ́kɔ̀ ná kɛ mmu ywɛká ansɔt ndak andɔk bɛsí bataŋá manyé abhɛn bápú bakoŋo Yesu mpok yí ábhɔ̀ŋ ndak nɛ ntɨ mmǔ Mandɛm, ɛnɛ́ yi ábhɔ́ŋɔ́ bɛrɔŋ ntá batɨ bo Mandɛm? \v 2 Bě babhɨ́kɨ́ rɨŋɨ bɛ ɛwak ɛ́mɔ́t, chɔŋ bo Mandɛm mántáŋ bǒ mmɨk kɛ? Mbák bǎbhɔŋ bɛtáŋ bǒ mmɨk ɛwak ɛ́mɔ́t, bɔ̌bɛkpɨ́kɨ́ri abhɛn báchí nɛ́ntɨ́ ɛnɛká kɛ̌ bapú kwáy bɛ́táŋ kɛ́? \v 3 Bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ bɛ́ ɛwak ɛ́mɔ́t, chɔŋ bɛsɛ bo Mandɛm sɛ́ntàŋ bɔángɛl? Bǎrú bɛkpɨ́kɨ́ri abhɛn bǎbhɔ́ŋ nɛ batɨ ndǔ nɛpɛ́m ɛnɛ́n fá amɨk kɛ̌ báchá be bɛ́táŋ? \v 4 Mbák yɛ̌ mmǔ ywɛka abhɔŋ mɛnyǔ bɛkpɨ́kɨ́ri ɛbhɔ, ákɛ́ sɔt bɔ bɛsí bo abhɛn bábhɨ́kɨ́ bhɔŋ kɛnókó bɛsí bǒnkwɔ Yesu bɛ́ mántáŋ bɔ́. \v 5 Nchí rɛm nɔ́ bɛ́ ntíánwɔ́p ánkɛ́m bé. Yɛ̌ ndɨŋɨndak apú ndǔ nkwɔ́ ywɛká anɛ ákwày mɛ́nyúrɛ bo nkwɔ́ abhɛn bábhɔ́ŋɔ́ ɛkpɨ́kɨ́ri nɛ batɨ kɛ? \v 6 Cháá! Mmu Mandɛm ánkʉ́ manyé nɛ ntɨ, bɛ́ bo Mandɛm mándɔk mánte bɛsí bo abhɛn bábhɨ́kɨ́ noko Yesu Kristo mántáŋ bɔ́? \p \v 7 Mbɔŋ bɛkʉ manyé nɛ ntɨ, ɛ́tɔ̀ŋ bɛ́ mǎnáŋ bǎkwɛn ndǔ mbi Mandɛm. Mmu ánká bɛkwɛ́nɛ́ ɛbhɛ́n ntɨ ákʉ́ yí, nɔ ɛ́bɛp kɛ? Mmu ányíɛ́ wɔ́ nsɛm amɔt, ɛyɔ ɛ́nkʉ yi? \v 8 Nɛ be babhɔŋ bǎkʉ̀ batɨ bɛkwɛ́nɛ́, mǎnyiɛ nɔkɔ batɨ̌ bǒ nkwɔ́ nsɛm amɔt. \p \v 9 Bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ bɛ yɛ̌ ɛwak, Mandɛm apú bhák Mfɔ ntá bǒ abhɛn bápú chak kɛ? Mmu ákɛ́ rwɔ mmʉɛt. Yɛ̌ agha anɛ ákʉ̀ barak ɛpʉsi, yɛ̌ agha anɛ ákòŋo bɔmandɛm bachak, nɛ bakwɛnɛ́ bɛrwɔp, nɛ yɛ̌ntɨkɨ mbakanɛm anɛ ákʉ̀ kɛbhʉ́rɛ́ nɛ ntɨ mbakanɛm nɛ yɛ̌ntɨkɨ ngɔrɛ́ anɛ ákʉ̀ kɛbhʉ́rɛ́ nɛ ntɨ ngɔrɛ́, \v 10 nɛ yɛ̌ agha anɛ ághɛp aghɛp, nɛ yɛ̌ agha anɛ áchí nyǔmɛ́m, nɛ yɛ̌ agha anɛ árɛ̀m bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ ɛ̌ti bo báchák, nɛ yɛ̌ agha anɛ áchi ngɛ́p ntántaŋ, mɛnyǔ bo bhɔ mankɛm bápú kway bɛbhak ndǔ nkwɔ bho abhɛn Mandɛm achi Mfɔ wap. \v 11 Nɛ nkúbhɛ́ ɛnyu ɛyɔ kɛ̌ mbɔk yɛká báchí nyaka. Kɛ nɛ́nɛ, Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ anáŋ asó bɛbʉ́ bhɛka afɛ́rɛ́, akʉ bɛ́ mǎmbák bo Mandɛm. Nɛ ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛnɛ́ Yesu Kristo Acha ákʉ́, Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ akʉ nkwɔ́ bɛ́ be mǎmbák chak bɛsí Mandɛm. \s1 Mandɛm achyɛ́ bhɛsɛ́ mmʉɛt bɛ́ sɛ́nchíɛ yí kɛnókó nɛ yɔ \p \v 12 Mmu ǎkwáy bɛ́rɛ́m bɛ, “Mbɔŋ ngǎngaŋ bɛkʉ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ nkɔ́ŋɔ́.” Ɛ́chí tɛtɛp, kɛ ɛ́chí nkwɔ́ tɛtɛp bɛ́ puyɛ̌ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ kɛ̌ ɛ́kwày bɛ́kwák bhe. Mbɔŋ ngǎngaŋ bɛkʉ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ. Kɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ mɛ̌bhák nsɛm antɛn ɛyi ɛ́pú. \v 13 Mmu achák ǎkwáy bɛ́rɛ́m bɛ, “Mandɛm aghókó nɛnyíɛ́ chí bɛ́ mányíɛ́ mámfyɛ́ mɛniɛ, aghoko mɛniɛ bɛ nɛnyíɛ́ nɛmfʉɛt arɛ kɛ nɛ́nchwe mmu amʉɛt.” Ɛ́chí tɛtɛp, kɛ ɛwak ɛ́mɔt, Mandɛm ǎkʉ bɛ mɛniɛ bɛ́kɛ́pɛrɛ bhak, nɛnyíɛ́ nkwɔ kɛpɛrɛ bhák. Mandɛm abhɨ́kɨ́ ghoko mmʉɛt nkwǎ chí ndǔ barak ɛpúsí. Aghókó mmʉɛt yɛsɛ́ chí bɛ́ sɛ́nkóŋó Yesu Acha nɛ yɔ́. Nɛ yí Yesu Acha kɛ̌ áchyɛ̀ bhɛsɛ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́kwàk mmʉɛt ɛyɛsɛ ɛmbak sayri. \v 14 Mandɛm ákʉ́ nyaka Yesu apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m, nɛ ndǔ bɛtaŋ ɛbhi, chɔŋ ankʉ bɛsɛ́ nkwɔ́ sɛ́mpɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m nɛ mmʉɛt ɛkɔ. \p \v 15 Bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ bɛ́ nkwɔ́ Kristo mankɛm chí mmʉɛt Kristo? Ɛ́rɨ yɛ́ bɛ́ mmu ánsɔ́t mmʉɛt anɛ áchí ɛpókómʉɛt Kristo anchyɛ ntá ngɔrɛ́-nɛkɔ? Wáwák! \v 16 Bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ bɛ́ mmu anɛ áchɛ́mɛ́ mmʉɛt nɛ ngɔrɛ́-nɛkɔ, arɔp chí mmʉɛt amɔt nɛ yi? Ɛ́chí ɛnyu ɛyɔ mbɔnyunɛ Ɛkáti Mandɛm ɛghati bhɛsɛ bɛ, “Bǒ bati apay, bárɔp chí mmǔ amɔt.” \v 17 Kɛ mmu anɛ ábhárɛ́ mmʉɛt nɛ Yesu Acha, ǎbhɔ́ŋ nkaysi amɔt nɛ yi. \p \v 18 Bǎkɛ́ bhɔ́ŋ yɛ̌nyɨŋ bɛkʉ nɛ barak ɛpúsí! Bɛbʉ́ bɛ́chák mɛnkɛm ɛbhɛ́n mmu ákʉ̀ bɛ́bhɨ́kɨ́ bhɔ́ŋ ndak nɛ mmʉɛt mmu. Kɛ mmu anɛ ákʉ̀ barak ɛpúsí, ǎchɔŋti chí mmʉɛt ɛyi yímbɔŋ. \v 19 Bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ bɛ́ mmʉɛt ɛyɛka chí ɛkɛrákap Mandɛm ɛnɛ́ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ áchɔ̀kɔ arɛ́? Mandɛm achyɛ́ bé Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ bɛ ámbák nɛ bhe, nɛ́nɛ, bǎrɔp chí bo Mandɛm. Bǎpɛt bǎpu ndǔ mmʉɛt ɛyɛka. \v 20 Mandɛm aku be nɛ bɛyǎ nkáp, bǎbhɔŋ yɛ́ bɛchyɛ yi kɛnókó nɛ mmʉɛt ɛyɛka. \c 7 \s1 Mɛnyɨŋ ɛbhɛn sɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛ́rɨ́ŋɨ ɛ̌ti nɛbhay \p \v 1 Nchí yáŋ bɛ́gháti be ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎbhɛ́bhɛ́ mɛ ndǔ ɛkáti ɛnɛ́ bǎsɨ́ŋɨ́. Nká nɛ bhe bɛ́ ɛ́rɨ́ mmu ánchɔ́kɔ́ kɛbháy ngɔrɛ́. \v 2 Kɛ tɛ̌ndu bɛyǎ bo abhɛn bábhɨ́kɨ́ bhɔŋ nɛbhay bábhɔ̀ŋ mamɔ bɛkʉ ɛpúsí, yɛ̌ntɨkɨ mbakanɛm abhɔŋ bɛbhay ngɔrɛ́ anchɔkɔ nɛ yí, nɛ yɛ̌ntɨkɨ ngɔrɛ́ ámbɔ́ŋ aywi nnɛ́m anchɔkɔ nɛ yi. \v 3 Nnɛ́m abhɔŋ bɛ́chyɛ mmʉɛt nta ngɔrɛ́ ywi, nɛ ngɔrɛ́ abhɔŋ bɛchyɛ mmʉɛt nta nnɛ́m, mbɔ ɛnyu ɛ́yàŋ. \v 4 Ɛbhɔŋ bɛbhak nɔ mbɔnyunɛ puyɛ̌ ngɔrɛ́ kɛ̌ ábhɔ́ŋɔ́ mmʉɛt ɛyi, chí nnɛ́m. Nɛ puyɛ̌ nnɛ́m kɛ ábhɔ́ŋɔ́ mmʉɛt ɛyi, chí ngɔrɛ́. \v 5 Ngɔrɛ́ nɛ nnɛ́m bákɛ́ kaŋ yɛ batɨ kɛbhʉ́rɛ́, ɛbhɨkɨfʉɛt ndǔ mpok anɛ báká ɛyɔŋ ɛmɔt bɛ báyàŋ bɛ́chwé ndǔ nɛnɨkɨ́mʉɛt ntá Mandɛm. Mpok yɔ ánáŋ ámfʉɛ́t, bǎbhɔŋ bɛpɛt bɛchɛm mmʉɛt, bɛ Satan ákɛ́ rwɔ bhe mǎnkwɛ́n ndǔ nɛmɔ ndǔ bǎpú kway bɛkɛm mmʉɛt. \p \v 6 Mpú rɛm nɔ́ chí bɛ́fyɛ́ bé ɛbhé bɛ́ bǎbhɔŋ bɛkʉ nɔ́, nchí chyɛ be chí maníɛ́, \v 7 bɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu ámbák ndǔ mmʉɛt ɛyi kɛbhɔ́ŋ ngɔrɛ́ mbɔ mɛ, kɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu abhɔŋ aywi akap anɛ́ Mandɛm áchyɛ́ yi. Achyɛ́ mbɔk akap bɛ́bhɔŋ nɛbhay, achyɛ báchák chí akap bɛ́chɔ́kɔ ndǔ mmʉɛt ɛyap kɛbháy nɛbhay. \p \v 8 Ntá bǒ abhɛn bábhɨ́kɨ́ bhɔ́ŋ nɛbhay, nɛ mánkwɛ́sɛ́, nchí rɛm bɛ mándɔ́p mmʉɛ́rɛ́mʉɛt ayap mbɔ mɛ. \v 9 Kɛ mbák mbɔk bho báchí ndǔ nkwɔ́ ywɛká abhɛn bápú kwáy bɛ́kɛ́m mmʉɛt, ɛ́rɨ bɛ́ mámbɔ́ŋ nɛbhay. Ɛ́rɨ bɛ́ bɔ́ mámbɔ́ŋ nɛbhay ɛcha bɛchɔkɔ nɔ, ɛkwaká kɛbhʉ́rɛ́ ɛ́ndu nɔkɔ bhɔ antɨ. \p \v 10 Nɛ́nɛ, nchí fyɛ́ ɛbhé ntá yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ nɛbhay, nɛ ɛbhé ɛnɛ ɛ́fú chí ntá mbɔŋ Yesu Acha. Ngɔrɛ́ abhɨ́kɨ́ bhɔ́ŋ bɛ́rɔ́ nnɛ́m ndǔ nɛbhay. \v 11 Kɛ mbák ngɔrɛ́ arɔ́ nnɛ́m, abhɔŋ bɛ́chɔ́kɔ ndǔ mmʉɛt ɛyi, kɛbháy mmu achák. Mbák ɛ́pú nɔ́, ámpɛ́tnsɛm ntá nnɛ́m aywi. Mbakanɛm nkwɔ abhɨ́kɨ́ bhɔ́ŋ bɛ́rɔ́ ngɔrɛ́ ywi ndǔ nɛbhay. \p \v 12 Ɛnyɨŋ ɛnɛ́ mɛ̌ghati bhe nɛ́nɛ ɛ́yɨ́ŋɨ́ yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ábháy ngɔrɛ́ anɛ ápú nkoŋo Yesu, nɛ mɛmbɔŋ kɛ̌ nchí ghati bhe yɔ́, ɛ́bhɨ́kɨ́ fú chí ntá Yesu Acha. Yɛ̌ntɨkɨ mǔnkwɔ anɛ ábhɔ́ŋɔ́ ngɔrɛ́ anɛ ábhɨ́kɨ́ noko Yesu, kɛ ngɔrɛ́ wu akɔŋ bɛ́chɔ́kɔ nɛ yí, nnɛ́m ákɛ́ rɔ yí ndǔ nɛbhay. \v 13 Nɛ mbák ngɔrɛ́ anɛ ásɨ́kɨ́ ntɨ nɛ Yesu abhɔŋ nnɛ́m anɛ ápú nkoŋo Yesu, kɛ nnɛ́m akɔŋ bɛ́chɔ́kɔ nɛ yí, ngɔrɛ́ wu ákɛ́ rɔ yí ndǔ nɛbhay. \v 14 Ntí achí bɛ́ nɛpɛ́m ngɔrɛ́ anɛ achi nkoŋo Kristo nɛkwáy bɛkʉ nnɛ́m ambak mmǔ Mandɛm. Nɛ nɛpɛ́m nnɛ́m anɛ achí nkoŋo Kristo nɛkwáy bɛkʉ ngɔrɛ́ ywi ambak mmǔ Mandɛm. Mbɔ ɛ́pú nɔ́, mbʉ́ bɔ̌ bhɛka bápú kwáy bɛbhak bo Mandɛm. Kɛ ndǔ ɛ́chí nɔ́, Mandɛm ǎsɔ̀t bɔ̌bhap mambak bǒbhi. \v 15 Kɛ mbák mmu anɛ ápú nkoŋo Yesu, yɛ̌ chí mbakanɛm, yɛ̌ chí ngɔrɛ́, ǎyáŋ bɛ́rɔ́ ntɨ, mándɔ́ yí ándɔ́k. Ɛ́mbák nɔ́, ɛbhé Mandɛm ɛ́pú kɛ́m yɛ̌ chí ngɔrɛ́, yɛ̌ chí mbakanɛm, mbɔnyunɛ Mandɛm apú yáŋ yɛ̌nyɨŋ ɛnɛ ɛ́nsɔ́ŋɔ́rí ntɨ mɔ́ywi amɛm. \v 16 Bě baghɔrɛ́ abhɛn bachí bakoŋo Yesu, barɨ́ŋɨ́ ná mbák ɛ̌ti ɛyɛká kɛ Mandɛm ǎkwáy bɛ́pɛ́mɛ manɛ́m abhɛka abhɛn bábhɨ́kɨ́ noko Mandɛm? Nɛ be babhakanɛm abhɛn bachí bakoŋo Yesu, barɨ́ŋɨ́ ná bɛ́ ɛ̌ti yɛká Mandɛm ǎkwáy bɛ́pɛ́mɛ baghɔrɛ́ bhɛka abhɛn bábhɨ́kɨ́ noko Mandɛm? \s1 Yɛ̌ntɨkɨ mmu abhɔŋ bɛ́bhʉrɛ nɛpɛ́m ɛni mbɔ mmu Mandɛm \p \v 17 Ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎbhɔŋɔ bɛrɨŋɨ chí bɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu abhɔŋ bɛ́bhʉrɛ nɛpɛ́m ɛni mbɔ ɛnyǔ Mandɛm áyàŋ yí ambak. Ɛnɛ́ kɛ̌ ɛ́chí ɛbhé ɛnɛ́ nchí chyɛ bǒnkwɔ mankɛm yɛ̌ntɨkɨ ɛbhak. \v 18 Mbák mǎnáŋ básyɛp nyaka mmu kɛ Mandɛm ǎbhɨŋɨ yí, ákɛ́ nu bɛbhak mbɔ mmu anɛ bábhɨ́kɨ́ syɛp yí. Nɛ mbák mmu achí anɛ Mandɛm ábhɨ́ŋɨ́ yí ɛnɛ bábhɨ́kɨ́ re syɛp yí, ákɛ́ nu bɛ́ mánsíɛ́p yí bɛkoŋo ɛpɨŋ ɛnɛ bo Israɛl. \v 19 Nchí rɛm nɔ́ mbɔnyunɛ yɛ̌ básyɛ́p mmu yɛ̌ bábhɨ́kɨ́ syɛp, ɛyɔ ɛ́pú kwak ndǔ yɛ̌ mbi. Nnɛ́m ɛnyɨŋ chí bɛ́bhʉrɛ bɛbhé Mandɛm. \v 20 Yɛ̌ntɨkɨ mmu ywɛká ándɔ́p ɛnyǔ yí áchí nyaka mpok Mandɛm ábhɨ́ŋɨ́ yí ámbák nkoŋo Yesu. \v 21 Mbák ɔchí nyaka chí nsɛm mpok Mandɛm ábhɨ́ŋɨ́ wɔ́, ɛyɔ ɛ́kɛ́ sɔŋɔri ntɨ ɛnɛ amɛm. Mbák ɔbhɔŋ mbi bɛkʉ bɛ́ ɔ́kɛ́ pɛrɛ bhák nsɛm, dɔ́k ambɨ. \v 22 Bǎkɛ́ ghɔkɔntɨk bɛ nsɛm anɛ Mandɛm ábhɨ́ŋɨ́ apɛt apú nsɛm bɛsí Mandɛm. Mbɔnyunɛ abhat mmʉɛt nɛ Yesu Acha, nɛ apɛt apú ndǔ kɛsɛmɛ́ bɛbʉ́. Nɛ mmu anɛ ápú nsɛm fá amɨk, ndǔ Mandɛm abhɨ́ŋɨ́ yí, arɔp chí nsɛm Yesu Kristo. \v 23 Mandɛm aku bhe nɛ bɛyǎ nkáp afɛ́rɛ́ ndǔ kɛsɛm. Bǎrɔp chí basɛm Yesu Kristo. Bǎkɛ́pɛrɛ kʉ yɛ mmʉɛt ɛyɛka basɛm ntá bǒ mmɨk. \v 24 Bɔ̌ma, ɛ́rɨ yɛ bɛ́ yɛ̌ntɨkɨ mmu ywɛká ándɔ́k ambɨ bɛbhak ndu nte anɛ yí áchí nyaka mpok Mandɛm ábhɨ́ŋɨ́ yí. \s1 Bakwǎy bho nɛ mánkwɛ́sɛ́ \p \v 25 Ɛnyɨŋ ɛnɛ́ mɛ̌ghati bhe nɛ́nɛ ɛ́yɨ́ŋɨ́ bakwǎy bho nɛ mánkwɛ́sɛ́. Puyɛ̌ chí ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́fú ntá Yesu Acha. Nchí ghati bhe chí ɛnyɨŋ ɛnɛ́ nkáysí. Kɛ bǎbhɔŋ bɛghok mɛ́ mbɔnyunɛ nchí mmu anɛ nchí rɛm ndak mángók, nɛ ntí bɛ́ Yesu Acha achí nɛ mɛ. \v 26 Bɛ́yɨ́ŋɨ ɛsɔŋɔri ɛnɛ́ ɛ́chí ndǔ mpok anɛ, nchí rɛm bɛ́ mmu anɛ áchí ndǔ mmʉɛt mmʉɛt ɛyi, ámbák mbɔ ɛnyǔ áchí. \v 27 Mmu ywɛka anɛ ábhɔ́ŋɔ́ ngɔrɛ́, ákɛ́ rɔ yí. Anɛ ábhɨ́kɨ́ bhɔ́ŋ ngɔrɛ́, ákɛ́ nu bɛ́bháy ngɔrɛ́. \v 28 Kɛ mbák mmu ywɛká abhay ngɔrɛ́, abhɨ́kɨ́ kʉ bɛbʉ́. Nɛ mbák mɔ́nkwɛn ngɔrɛ́ abhay nnɛ́m, abhɨ́kɨ́ kʉ bɛbʉ́. Kɛ dɨŋɨ́ ká bɛ́ bǒ abhɛn bábhày nɛbhay bábhɔ̀ŋ bɛyǎ ɛsɔŋɔri fá amɨk, nɛ nchí yáŋ chí bɛkʉ bɛ bǎkɛ́ chwe ndǔ ɛsɔŋɔri. \v 29 Bɔ̌ma, ɛnyɨŋ ɛnɛ́ mɛ̌yáŋ mǎndɨ́ŋɨ́ chí bɛ manywɔp anɛ́ Mandɛm áchyɛ́ bhɛsɛ́ ábhɨ́kɨ́ pɛrɛ yá. Ɛ́yàŋ yɛ bɛ́ bɛ́bhó nɛ́nɛ, yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ábháy ngɔrɛ́ ámbák mbɔ mmu anɛ ábhɨ́kɨ́ bhɔ́ŋ ngɔrɛ́. \v 30 Nɛ bǒ abhɛn báchí ndǔ nɛdǐ kɛbhɔ babhɔŋ bɛbhák mbɔ bǒ abhɛn bápú ndǔ nɛdǐ kɛbhɔ. Nɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ maŋák áchí nɛ yí, ámbák mbɔ mmu anɛ maŋák ápú nɛ yí. Nɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ákù mɛnyɨŋ, ámbák mbɔ mmu anɛ ábhɨ́kɨ́ bhɔ́ŋ mɛnyɨŋ. \v 31 Nɛ bo abhɛn bábhɔ́ŋɔ́ ɛnyɨŋ bɛkʉ nɛ mɛnyɨŋɨ́ mmɨk, bákɛ́ noko mɛnyɨŋ ɛbhɔ, mbɔnyunɛ mmɨkɨ nɛ ǎfʉɛrɛ fʉɛt nɛ mɛnyɨŋ ɛbhi mɛnkɛm. \p \v 32 Mbɨ́kɨ́ yáŋ bɛ mǎmbɔ́ŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛsɔŋɔri batɨ yɛka amɛm. Mmǔ anɛ ábhɨ́kɨ́ bháy ngɔrɛ́, afyɛ́ ntí ndu bɛkʉ bɛtɨk Acha Yesu, nɛ ǎkaysi bɛkʉ́ chí mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛkʉ Mandɛm ambɔŋ maŋák nɛ yi. \v 33 Kɛ nkaysi mmu anɛ ábháy ngɔrɛ́ ǎbhák chí ndǔ mɛnyɨŋɨ́ mmɨk. Ǎyaŋ bɛkʉ chi mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛkʉ ngɔrɛ́ ywi ámbɔ́ŋ maŋák nɛ yi. \v 34 Mmu wu ǎbhɔ́ŋ yɛ chí batɨ ápáy. Mɔ́nkwɛn ngɔrɛ́ nɛ baghɔrɛ́ bachak abhɛn bábhɨkɨ bhɔ́ŋ manɛm bafyɛ́ ntí chí ndǔ bɛtɨk Acha Yesu. Yɛ̌ntɨkɨ mmu wap ǎyaŋ bɛ́chyɛ ntɨ nɛ mmʉɛt nkɛm chí ntá Mandɛm. Kɛ nkaysi ngɔrɛ́ anɛ ábháy nnɛ́m, ǎbhák chí ndǔ mɛnyɨŋ mmɨk, nɛ ǎyáŋ bɛkʉ chí mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n bɛ́kʉ nnɛ́m aywi ambɔŋ maŋák nɛ yi. \v 35 Nchí rɛm mɛnyɨŋ ɛbhɛn ndu bɛkwak bhe, puyɛ̌ chi ndu bɛchɛt bhé mbi. Nchí yaŋ chi bɛkwak mǎnkɔ́ ndǔ mbi anɛ́ achi chak nɛ bɛ yɛ̌ntɨkɨ mmǔ ywɛka ankʉ bɛtɨk Acha nɛ ntɨ nɛmɔt. \p \v 36 Bɛ́yɨ́ŋɨ mmǔ anɛ átɨ́ bɛbhay ngɔrɛ́, mbák aghɔ bɛ abhɔŋ bɛbhay ngɔrɛ́ ndǔ bɛyǎ ɛkwak bɛ́chí yi antɨ nɛ apu kway bɛkɛm mmʉɛt, nɛ mpok ǎfʉɛ̀t, ɛ́rɨ bɛ́ ámbáy ngɔrɛ́. Bɛbʉ́ bɛpu arɛ. \v 37 Kɛ mbák mbɔ̌ŋ mbakanɛm akʉ ntɨ ɛni bɛ́ yí apú pɛrɛ bháy ngɔrɛ́ anɛ yí átɨ́, nɛ ǎkwáy bɛ́kɛ́m mmʉɛt, nɔ́ akʉ sayri ndǔ ábhɨ́kɨ́ bháy ngɔrɛ́. \v 38 Ɛ́chí yɛ́ bɛ́ mmu anɛ ábháy ngɔrɛ́ anɛ yí átɨ́, akʉ sayri. Kɛ mmu anɛ áchɔ́kɔ́ kɛbháy ngɔrɛ́, akʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́rɨ́ ɛ́chá. \v 39 Ngɔrɛ́ abhɔŋ bɛbhák nɛ nnɛ́m aywi tɛ ndiɛrɛ nɛwú. Kɛ mbák nnɛ́m agu, abhɔŋ ngǎngaŋ bɛ́bháy yɛ̌ntɨkɨ mmu achák anɛ yí ákɔ́ŋɔ́. Kɛ mmu wu abhɔŋ bɛbhak chí mmu anɛ áchí nkoŋo Yesu Acha. \v 40 Kɛ ndǔ nkáysí ya, ɛrɨ ɛcha bɛ ngɔrɛ́ anɛ nnɛ́m ɛ́ywi ágú anchɔkɔ ɛnyu ɛyɔ, yi kɛ bhay nnɛ́m. Nɛ mɛ nnókó bɛ́ Ɛfóŋó Mandɛm kɛ̌ áchyɛ́ mɛ́ nkaysi anɛ. \c 8 \s1 Nɛnyiɛ́ mandɛm nsé \p \v 1 Nɛ́nɛ, bɛ́yɨ́ŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ bǎsɨ́ŋɨ́ ɛ̌ti nɛnyíɛ́ bɔmandɛm nse, ɛnyɨŋ ɛnɛ́ mbɔ́ŋɔ́ bɛ́gháti bhe chí bɛ ɛ́chí tɛtɛp mbɔ ɛnyǔ bǎrɛ́mɛ́ bɛ, “Bɛsɛ́ mankɛm sɛ́rɨ́ŋɨ́ ɛnyɨŋ.” Kɛ ɛnyǔ nɛrɨŋɨ́ ɛnɔ nɛ́kʉ̀ mmu anjoŋ nɔkɔ mmʉɛt. Ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́chyɛ̀ bǒ nkwɔ́ Yesu bɛ́táŋ chí ɛkɔŋ. \v 2 Mmu anɛ ákáysí bɛ́ arɨ́ŋɨ́, ǎtɔ̀ŋ chí bɛ́ abhɨ́kɨ́ rɨŋɨ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm áyàŋ yí ándɨ́ŋɨ́. \v 3 Kɛ mmǔ anɛ akɔŋ Mandɛm kɛ Mandɛm árɨŋɨ mbɔ aywǐ mmu. \p \v 4 Bɛ́yɨ́ŋɨ nɛnyíɛ́ ɛnɛn báchyɛ ntá bɔmandɛm nse, bɛsɛ́ mankɛm sɛ́rɨ́ŋɨ́ bɛ́ mandɛm nsé apu yɛ̌nyɨŋ nɛ abhɨ́kɨ́ bhɔ́ŋ nɛpɛ́m. Mandɛm amɔt kɛ achi, achák ápú. \v 5 Mɛnyɨŋ bɛ́chí amfay, bɛ́chák bɛ́chí fá amɨk ɛbhɛ́n bo básɔ̀t mbɔ bɔmándɛ́m. Bɛyǎ mɛnyɨŋ bɛ́chí ɛnyuyɔ nɛ mbɔk bho básɔ̀t bɔ mbɔ bafɔ bhap. \v 6 Kɛ ntá yɛsɛ, sɛ́rɨŋɨ bɛ Mandɛm amɔt kɛ áchí. Yí chí Ɛta nɛ yi kɛ ághókó yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ. Aghókó bhɛsɛ bɛ sɛ́mbák bǒbhi. Yesu Kristo Acha achí nkwɔ chi amɔt. Mandɛm afʉɛrɛ́ ntá yi kɛ ǎghoko yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ, nɛ nɛpɛ́m ɛnɛsɛ nɛ́fù chi ntá yi. \v 7 Kɛ yɛ̌ndu sɛ́rɨ́ŋɨ́ bɛ́ mandɛm nsé abhɨ́kɨ́ bhɔ́ŋ nɛpɛ́m, mbɔk bho báchí ndǔ nkwɔ́ ywɛsɛ́ abhɛn bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ nɔ. Mpok mányìɛ̀ nɛnyíɛ́ mandɛm nsé, ɛ́bhàk amɛm batɨ yap chí mbɔ bɛ bɔmandɛm nsé chí bɔmándɛ́m abhɛn bábhɔ́ŋɔ́ nɛpɛ́m tɛtɛp. Nɛ ndǔ bábhɨ́kɨ́ re sɛnɛ ndǔ mbi Mandɛm, bákàysi bɛ́ nɛnyíɛ́ mandɛm nsé nɛ́chɔŋti bɔ́ bɛsí Mandɛm. \v 8 Ɛ́chí tɛtɛp bɛ́ nɛnyíɛ́ nɛ́pú kwáy bɛkʉ bɛsɛ́ sɛmbák kɛ́kwɔ́t nɛ Mandɛm. Mbák sɛ́nyìɛ nɛnyíɛ́, ɛyɔ ɛ́pú kwak bhɛsɛ́. Nɛ mbák sɛ́bhɨ́kɨ́ nyiɛ́ nɛnyíɛ́, ɛyɔ ɛ́pú kʉ bhɛsɛ́ yɛ̌nyɨŋ. \v 9 Bǎbhɔŋ ngǎngaŋ mɛ́nyiɛ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ bǎkɔ́ŋɔ́. Kɛ sɔt ka mpok bɛ́ bǎkɛ́ kʉ mmu anɛ ábhɨ́kɨ́ re sɛnɛ ndǔ mbi Mandɛm ánkwɛ́n ndǔ bɛbʉ́ ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛnɛ mányìɛ. \v 10 Sɛ́nsɔ́t bɛ́ mmu anɛ ábhɨ́kɨ́re sɛnɛ ndǔ Ɛyɔŋ Mandɛm aghɔ wɔ mmu ɔ́rɨ́ŋɨ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn ndǔ ɔ́chí amɛm ɛkɛt mandɛm nsé ɔ́nyìɛ nɛnyíɛ́. Wɔ ɔrɨ́ŋɨ́ bɛ́ ɛyɔ ɛ́pú kʉ yɛ̌nyɨŋ. Kɛ ɔkáysí bɛ́ ɛ́pú kʉ yi ánkwɛ́n ndǔ ntá anɛ mɛnyiɛ nɛnyíɛ́ ɛnɛn bachyɛ ntá mandɛm nsé? Mbák ɛ́mfákárí nɔ, ɛ́pú chɔŋti ntɨ ɛni amɛm bɛsí Mandɛm? \v 11 Nɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ wɔ mmu ɔ́rɨ́ŋɨ́ ɛnyɨŋ ɔ́kʉ́, ɛ́nchɔŋti nɛpɛ́m mmu anɛ ábhɨ́kɨ́ re sɛnɛ ndǔ mbi Mandɛm. Kɛ ɔ́kɛ́ ghɔkɔntɨk bɛ́ yí wu chí ntɨ manɔ anɛ Kristo ágú ɛ̌ti yi nkwɔ́. \v 12 Dɨŋɨ́ yɛka bɛ́, mbák mmu ákʉ́ ntɨ mmu nkwɔ bɛbʉ́, anchɔŋti ntɨ ɛni ɛnɛn nɛbhɨkɨ re taŋ amɛm, nɔ́ ákʉ́ Kristo nkwɔ bɛbʉ́. \v 13 Ɛ̌ti yɔ, mbák nɛnyíɛ́ ɛnɛn mɛ́nyìɛ nɛbhɔŋ bɛkʉ ntɨ mmu nkwɔ ánkwɛn, chɔŋ mkpɨ́k ndɔ mɛnyiɛ nnya ndu nɛpɛ́m ɛna, tɛ̌ndu mpu yaŋ bɛkʉ ntɨ mmu nkwɔ ankwɛn. \c 9 \s1 Bɛtɨkɨ́ mǔnto Yesu nɛ ɛnyǔ bábhɔ́ŋɔ́ bɛ́kɛ́m yi \p \v 1 Mbɨ́kɨ́ bhɔ́ŋ bɛtaŋ bɛkʉ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ mɛ́yàŋ bɛkʉ kɛ? Mpú mǔnto Yesu Kristo? Mbɨ́kɨ́ ghɔ́ Yesu Kristo Acha ywɛsɛ nɛ amɨ́k kɛ? Pú bɛtɨk ɛbhá kɛ bɛkʉ bǎchí bakoŋo Acha? \v 2 Yɛ̌ ɛ́mbak chí bɛ́ bo báchák bábhɨ́kɨ́ ka bɛ́ nchí mǔnto Yesu Kristo, be bǎrɨ́ŋɨ́ bɛ nchí mǔnto Yesu. Nɛbhat anɛ bǎbhárɛ́ mmʉɛt nɛ Yesu Acha, ǎtɔ̀ŋ bɛ́ nchí mǔnto ywi tɛtɛp. \v 3 Mɛnyɨŋ ɛbhɛn mbɔ́ŋɔ́ bɛ́ghati bǒ abhɛn bárɛ̀m bɛ mɛmpú mǔnto Yesu chí bɛ \v 4 bɛsɛ́ bǒnto sɛpú bo abhɛn sɛkway mɛnyiɛ, sɛnyu mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎchyɛ̀ wu bhɛsɛ ɛ̌ti bɛtɨk ɛbhɛ́n sɛ́kʉ̀ kɛ? \v 5 Bɛsɛ́ sɛ́bhɨ́kɨ́ bhɔŋ ngǎngaŋ bɛbhay baghɔrɛ́ bɛ yɛ̌ntɨkɨ mmǔ ywɛsɛ ánkɔ́ nɔ́kɔ́ nɛ ngɔrɛ́ anɛ achi ntɨ mmu nkwɔ, mbɔ bɔ̌nnɔ Yesu Acha nɛ mbɔ Sɛ́fas nɛ bǒnto bachak? \v 6 Kɛ chí ndiɛrɛ Banábas nɛ mɛ kɛ sɛ́chí bǒnto abhɛn sɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛkʉ bɛtɨk nɛ amɔ́ yɛsɛ́ kɛ sɛ́mbɔ́ŋ nɛnyíɛ́ mɛ́nyiɛ́? \v 7 Ntɨkɨ mmu ábhák ntɛmɛ́ nɛnu kɛ kɛchyɛ yí nkáp nɛ mɛnyɨŋ bɛ́chák? Ntɨkɨ mmu ábhɔ̀ŋ nkɨ kɛ yí kɛbhɔ́ŋ bɛtaŋ bɛ́sɔt nɛnyíɛ́ ɛnɛn yí áfɛ́rɛ́ arɛ́ anyiɛ? Ntɨkɨ nchɨkɨ mpɔŋ abhɨ́kɨ́ bhɔ́ŋ bɛtaŋ mɛ́nyú nɛ́bhɨ̌ mpɔŋ? \p \v 8 Ɛnyɨŋ ɛnɛ ndɛ́mɛ́ puyɛ̌ chí nkaysi bǒ mmɨk. Pú ɛnyiŋ ɛ́rɛ́ ɛ́mɔt kɛ ɛbhé Mandɛm ɛ́rɛ́mɛ́? \v 9 Nɛ básɨŋ ndǔ bɛbhé Moses bɛ, “Mpok anɛ mpɔŋ ákʉ̀ bɛtɨk ɛbhɨ, bábhɨ́kɨ́ bhɔ́ŋ bɛ́gwɔ́t nnyu ywi bɛ́ ákɛ́ nyiɛ́ mbwɔt anɛ yɔ áyàti bɛ amfu ndu bɛkwɔp.” Mandɛm arɛm ɛnyɨŋ ɛnɛ chí ɛ̌ti mpɔŋ kɛ? \v 10 Pú Mandɛm arɛm ɛnyɨŋ ɛnɛ chí ɛ̌ti yɛsɛ́? Tɛtɛp, básɨŋ yɔ́ amɛm Ɛkáti Mandɛm chí ɛ̌ti yɛsɛ́ mbɔnyunɛ ɛ́rɨ bɛ́ mmu anɛ ákwáŋá nkɨ nɛ mmu anɛ áfɛ́rɛ́ nɛnyíɛ́ ɛbhɨ mámbáká ntɨ bɛ́ báchyɛ̀ bɔ́ ɛnap nɛnyíɛ́, ndǔ ɛnɛn bɔ báfɛ́rɛ́ ɛbhɨ. \v 11 Sɛ́ghátí bhe Ɛyɔŋ Mandɛm mbɔ mmu ǎpɨ̀ mbwɔt ɛbhɨ. Ɛ́bɛp bɛ bě bho bǎbhɔ̀ŋ nsáy ndǔ bɛtɨk ɛbhɛsɛ mǎnchyɛ bhɛsɛ nɛnyíɛ́ nɛ mɛnyɨŋ bɛchak kɛ? \v 12 Mbák bǎchyɛ̀ bo báchák nɛnyíɛ́, pú bɛsɛ́ sɛ́bhɔŋ bɛtaŋ bɛ́bhɛp be mɛnyɨŋ ɛ́cha bo bachak abhɔ? \p Yɛ̌ nɔ, sɛ́bhɨ́kɨ́ bhɛp be mɛnyɨŋ mbɔ ɛnyu sɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛbhɛp. Sɛ́ká yɛ̌ntɨkɨ ɛnyǔ ɛsɔŋɔri. Ɛyɔ ɛ́rɨ ntá yɛsɛ́ ɛ́chá bɛ́kʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́kwày bɛchɛt be mbi bɛyɨŋɨ Mbok Ndɨ́ndɨ́ Kristo. \v 13 Bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ bɛ́ bǒ abhɛn bákʉ̀ bɛtɨk amɛm ɛkɛrákap Mandɛm, nɛnyíɛ́ ɛnap nɛ́fù chí arɛ́? Nɛ bǒ abhɛn báwày nnya ɛnɛ́ bo bátwɔ̀ nɛ yɔ́ mbɔ akap, bábhɔ̀ŋ nɛnyíɛ́ ndu nnya ɛnɛ́ bɔ́ báwày? \v 14 Ɛ́chí ɛnyu ɛ́mɔ́t mbɔnyu Yesu Acha arɛmɛ bɛ, “Nɛnyiɛ́ mmu anɛ ághàti Mbok Ndɨ́ndɨ́ nɛ́bhɔŋ bɛ́fú ntá bo abhɛn Mbok Ndɨ́ndɨ́ anɛ yi aghati bho áyɛ̀t bhɔ.” \p \v 15 Yɛ̌ndu ɛ́chí nɔ́, mbɨ́kɨ́ rɛm bɛ́ mǎnkwák mɛ nɛ yɛ̌nyɨŋ. Nɛ mpú sɨ́ŋ ɛkáti ɛnɛ ndu bɛ́kʉ mǎntó mɛ mɛnyɨŋ. Ɛ́chí sayri bɛ ngú ɛsɔŋɔri ɛ́chá mɛ bɛbhɛp bɛ́ mɛnyɨŋ. Mbɨ́kɨ́ yáŋ yɛ̌ mmu ankʉ nkɛ́pɛrɛ dɛp awɔ́ antɨ bɛ mɛ́ghàti bho Mbok Ndɨ́ndɨ́ nkɛbhɛ́p bɔ mánkwák mɛ. \v 16 Puyɛ̌ bɛ́gháti bho Mbok Ndɨ́ndɨ́, kɛ ákʉ̀ mɛ mpányu, mbɔnyunɛ ɛyɔ chí bɛtɨk ɛbhɛ́n Mandɛm arɛmɛ bɛ mɛmbɔŋ bɛkʉ. Nɛ mbák mbɨ́kɨ́ ghati bho Mbok Ndɨ́ndɨ́, ɛ́bɛ̀p ntá ya ɛ́ncha! \v 17 Mbɔ mɛmbɔŋ kɛ̌ njábhɛ́ bɛtɨk ɛbhɛn, mbʉ́ ɛ́rɨ bɛ́ bo mánchyɛ́ mɛ́ akap ndǔ bɛtɨk ɛbhá. Kɛ mɛ̌kʉ̀ chí bɛtɨk ɛbhɛ́n Mandɛm ayabhɛ mɛ, afyɛ́ bhɔ́ amɔya, nɛ mbɔŋ bɛkʉ bhɔ. \v 18 Nsáy ya achí yɛ́ bɛ́ yi ndǔ bɛtɨk ɛbhɛn? Nsáy ya achí chí maŋák amɛn mbɔŋɔ bɛ́gháti bho Mbok Ndɨ́ndɨ́ ndɛ́ndɛm, nkɛ yáŋ nsáy anɛ ngati Ɛyɔŋ Mandɛm ábhɔ́ŋɔ́ bɛ́bhɔŋ. \p \v 19 Mmu anɛ nchí nsɛm nta yi apú. Yɛ̌ nɔ́, mɛmbɔŋ nkʉ mmʉɛ́t ɛya nsɛm ntá yɛ̌ntɨkɨ mmu ndǔ nchí yaŋ bɛ́kwák bɛyǎ bo mántwɔ́ ntá Yesu Acha. \v 20 Mpok nchí nɛ bo Israɛl, nchí bhák mbɔ mmu Israɛl ndǔ nchí nu bɛ́kwák bhɔ́ mánsɨ́kɨ́ntɨ nɛ Yesu. Mpok nchí bhák nɛ bǒ abhɛn bákòŋo bɛbhé Moses, nchí bhák mbɔ bhɔ yɛ̌ndu mpú antɛn bɛbhé Moses, ndǔ nchí nu bɛkʉ bɔ́ mántwɔ ntá Yesu Acha. \v 21 Mpok nchí bhak nɛ bǒ abhɛn bápú bo Israɛl nchí kʉ mɛnyɨŋ chí mbɔ mmu anɛ ápú koŋo bɛbhé Moses, ndǔ nchí nu bɛ́kwák bɔ́ mántwɔ ntá Yesu Acha. Ɛnɛ ɛ́bhɨ́kɨ́ tɔ́ŋ bɛ́ mpú bhʉɛrɛ bɛbhé Mandɛm. Ɛbhé Yesu Kristo achyɛ kɛ̌ nchí koŋo. \v 22 Mpok nchí bhák nɛ bǒ abhɛn bábhɨ́kɨ́ re sɛnɛ ndǔ mbi Mandɛm, nchí bhak mbɔ bhɔ́ ndǔ nchí nu bɛ́kwák bɔ́ mántwɔ ntá Yesu Acha. Nká bɛbhak yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ntá bǒ mankɛm, ndǔ nchí nu bɛ́bhɔ́ŋ yɛ̌ntɨkɨ mbi bɛ́kwák bɔ́ mántwɔ ntá Yesu Acha, yi ámpɛ́mɛ́ bhɔ́. \v 23 Nchí kʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm chí bɛ́ Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Yesu Kristo ántáká mbǎnkɛm, nɛ bɛ́ Mandɛm ánjɛ́t mɛ́ nkwɔ nɛ bɛrɨ ɛbhɛn bo abhɛn bákòŋo Mbok Ndɨ́ndɨ́ bábhɔ̀ŋ. \p \v 24 Bǎkɛ́ ghɔkɔntɨk bɛ mpok bɛjɛt ntiɛt, bɛyǎ bo bájɛ̀t, kɛ ndiɛrɛ mmu anɛ ájɛ́rɛ́ áchá batɨ kɛ̌ ábhɔ̀ŋ akap. Nchí ghati yɛ bhe bɛ́ mamfyɛ́ bɛtaŋ bɛjɛ́t ntiɛt ɛnyu ɛnɛ bákway bɛ́bhɔ́ŋ akap. \v 25 Yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ átoŋti mmʉɛt ndu bɛjɛt ntiɛt anɛ bɛbhɔŋ akap, ǎkɛm mmʉɛt ndǔ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ. Bákʉ̀ nɔ ndu bɛbhɔŋ akap anɛ átàt ánchɔŋti. Kɛ akap anɛ́ sɛ́nù bɛbhɔŋ, chí akap anɛ ábhak mpoknkɛm. \v 26 Ɛ̌ti yɔ kɛ̌ nchí jɛt téé bɛ́rɔŋ ndǔ ngwɛnti. Mpú mbɔ mmu anɛ áté bɛ́dɛ́p ɛ̌kwɔ́t nɛ ntɨ, kɛ andɔ yí, andɛp nɔkɔ chí mbʉ́ɛ́p. \v 27 Kɛ nchí dɛn mmʉɛt nɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyǔ ɛsɔŋɔri bɛ mbɔ́ŋ mbi bɛkɛm mmʉɛt ndǔ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ. Nchí yaŋ bɛ ndǔ ngwɛnti, Mandɛm akɛ rɔ mɛ ansɛm, mɛ mmu ngati bho Mbok Ndɨ́ndɨ́, ansɔt bo báchák. \c 10 \s1 Sɔt ka mpok nɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́fákárí nyaka nɛ bo Israɛl \p \v 1 Bɔ̌ma, mbɨ́kɨ́ yaŋ mǎngɔ́kɔ́ntɨk ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fákárí nyaka nɛ bachǐmbɨ bhɛsɛ mpok bákɔ̀ nɛ Moses amɛm baso. Mandɛm akʉ ɛkpɔkɔ́ nɛbhaŋ ɛ́kúti bhɔ, Manyu Chu akɔrɛ bɛbhe bɛ́páy bákɔ́ amɨk bápé bárɔ́k ɛbhe ɛ́chák. \v 2 Ɛ́bhák chí mbɔ bájwítí bhɔ́ amɛm nɛbháŋ nɛ amɛm Manyu, bɛ́ mámbat mmʉɛt nɛ Moses mǔnti wap. \v 3 Bɔ́ mankɛm báré nyiɛ́ nkúbhɛ́ nɛnyíɛ́ maknkay ɛnɛ́n nɛ́fù ntá Mandɛm. \v 4 Nɛ bɔ mankɛm mányú nkúbhɛ́ manyiɛp maknkay amɛn áfù ntá Mandɛm. Nkúbhɛ́ manyiɛp mɛ́rɛ́ kɛ̌ bɔ́ mányú mbɔnyunɛ manyiɛp amɛn áfú ndǔ sɛtárɛ́bhɛ́ ɛsɛ́n sɛ́kɔ̀ nyaka nɛ bhɔ kɛ̌ mányú. Nɛ sɛtárɛ́bhɛ́ ɛsɔ sɛ́bhák Kristo. \v 5 Yɛ̌ndu bághɔ́ mɛnyɨŋ ɛbhɔ nɔ Mandɛm ákʉ̀ ntá yap, bɛyǎ ɛbhap báré kʉ chí mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n bɛkʉ Mandɛm ámbé ntɨ nɛ bhɔ́. Ɛ̌ti yɔ, bɛyǎ bhap bágú amɛm baso, bɛrɛnɛ bhap bɛ́rɔ́p arɛ́, mbǎŋ nɛ mbaŋ. \p \v 6 Mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́fákárí nyaka nɛ bachǐmbɨ bhɛsɛ́ chí bɛ́ mɛ́nsɛ́mtí nɔ́kɔ́ bhɛsɛ bɛ sɛ́kɛ́ ŋwaka bɛkʉ bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ mbɔ bɔ́. \v 7 Nɛ bǎkɛ́ koŋo bɔmandɛm nsé mbɔ ɛnyǔ mbɔk ɛyap bákʉ̀ nyaka, nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyu básɨ́ŋɨ́ amɛm Ɛkáti Mandɛm bɛ, “Bo báchɔ́kɔ ndǔ ɛpa mányiɛ, mányú, báfáte bábhɛn bɛpɔ̌ babhɛn ɛ́púsí.” \v 8 Sɛ́bhɨ́kɨ́ bhɔ́ŋ bɛ́chwé ndǔ barak ɛ́púsí mbɔ ɛnyǔ mbɔk ɛyap bákʉ̀ nyaka, ɛ́kʉ́ nká bo ɛsa nsɛm ɛ́rát (23000) ndǔ nkwɔ́ wap bágú ndǔ nywɔp nɛ́mɔ́t. \v 9 Sɛ́bhɨ́kɨ́ bhɔ́ŋ mɛ́mɔ́ Acha mbɔ ɛnyǔ mbɔk ɛyap bákʉ̀ nyaka, ɛ́kʉ́ Mandɛm ató nnyɔ́, nɛ nnyɔ́ ɛre waytí bɔ́. \v 10 Nɛ sɛ́kɛ́ bhak bǒ ɛnywíntí mbɔ ɛnyǔ mbɔk ɛyap báchí nyaka, ɛ́kʉ́ ángɛl nɛwú anaŋa bho. \v 11 Mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm, ɛbhɛ́n bɛ́fákárí nyaka ntá bo Israɛl, bɛ́chí chí bɛrɨŋ ntá bo báchák. Kɛ ntá yɛsɛ, básɨŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ mɛ́nsɛ́mtí nɔ́kɔ́ bhɛsɛ bɛ́ yɛ̌ntɨkɨ mmu ánsɔ́t mpok nɛ́nɛ, ɛnɛ́ ngwɛnti mmɨk arɔbhɛ kɛkwɔt. \v 12 Yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ákáysí bɛ́ atéé sayri, ánsɔ́t yɛ mpok bɛ́ ákɛ́ kwɛ́n. \v 13 Kɛ dɨŋɨ́ ká bɛ yɛ̌ntɨkɨ nɛmɔ ɛnɛn nɛ́tɛ́mɛ́rí mmu ywɛka, chí ɛnyǔ nɛmɔ ɛnɛ́n nɛ́náŋ nɛ́tɛ́mɛ́rí bo báchák nkwɔ. Mandɛm apú nɔ́k bɛbhʉrɛ bariɛp ami, nɛ apú kwáy bɛrɔ yɛ̌ nɛmɔ nɛ́ntwɔ́ ntá mmu ywɛka ɛnɛn nɛtaŋa nɛcha yi. Mpok nɛmɔ nɛ́twɔ́ ntá mmu ywɛka, Mandɛm ǎtɔŋ yi mbi bɛ́ yi ántaŋ ancha nɛmɔ ɛnɔ, ante kpirí kɛ kwɛn. \p \v 14 Abhɛn ɛkɔŋ, ndǔ ɛ́chí nɔ́, bǎkɛ́ fyɛ́ yɛ́ amɔ ndǔ barak mandɛm nsé. \v 15 Bǎchí bǒ abhɛn bábhɔ́ŋɔ́ kɛboŋ. Bě bábhɔŋ mǎnjɨ́ŋɨ́ bɛghɔ mbák ɛnyɨŋ ɛ́nɛ́ mɛ́rɛ̀m ɛ́pú tɛtɛp. \v 16 Mpok sɛ́nyìɛ nɛnyíɛ́ Acha, sɛ́sɔ̀t nkɔ́p mmɛm sɛ́nchyɛ bakak ntá Mandɛm, bɛsɛ́ mankɛm sɛ́nyú. Nɛkʉ anɛ sɛ́kʉ̀ nɔ́, pú sɛ́chɛ̀m mmʉɛt nɛ batɨ ndǔ manoŋ Kristo? Nɛ mpok sɛ́bɔkɔti brɛ́t sɛ́nyìɛ, pú sɛ́chɛ̀m mmʉɛt nɛ batɨ ndǔ mmʉɛt Kristo? \v 17 Ɛkpɔkɔ́ brɛ́t ɛ́mɔt kɛ ɛchí. Yɛ̌ndu bɛsɛ́ sɛ́yá, sɛ́chí mmʉɛt amɔt, mbɔnyunɛ bɛsɛ́ mankɛm sɛ́nyìɛ chi brɛ́t ɛ́rɛ amɔt. \v 18 Yɨŋɨ́ ká bo Israɛl, báwày nnya mánchyɛ mbɔ akap ntá Mandɛm. Pú bo mankɛm abhɛn mányìɛ̀ nnya yɔ báchɛ̀m mmʉɛt nɛ Mandɛm amfay ɛfɛmɛ akap ndǔ akabhɛ wu? \v 19 Mbɔ̌ŋ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ mɛ̌yáŋ bɛkʉ mǎndɨ́ŋɨ́ chí yí? Chí bɛ́ mandɛm nsé anɛ́ bǒ abhɛn bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ Mandɛm báchyɛ̀ akap nta yi abhɔŋ bɛtaŋ kɛ? Kɛ chí bɛ́ nnya ɛnɛ́ báchyɛ̀ mbɔ akap ntá mandɛm nsé ɛcha nnya ɛ́chák? \v 20 Wáwák! Ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ̌yàŋ bɛkʉ mǎndɨ́ŋɨ́ chí bɛ akap anɛ́ bǒ abhɛn bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ Mandɛm báchyɛ̀, báchyɛ̀ chí ntá bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ, puyɛ̌ chí ntá Mandɛm. Nɛ mpú yáŋ mǎnchɛ́m mmʉɛt nɛ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ. \v 21 Bǎpú kwáy bɛsɔt nkɔ́p Acha mǎnjibhiri mmʉɛt mǎnyú nɔkɔ mmɛ́m bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ. Nɛ bǎbhɨkɨ bhɔŋ mɛ́nyiɛ́ nɛnyíɛ́ Acha, mǎnjibhiri mmʉɛt mányìɛ̀ nɔkɔ nɛnyíɛ́ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ. \v 22 Kwáé! Bǎyàŋ bɛkʉ bɛběntɨ́ Mandɛm mɛ́mbák nɛ bhɛsɛ́ mbɔ ɛnyǔ bo Israɛl bákʉ́ nyaka? Bǎkáysí bɛ́ sɛ́taŋ sɛ́chá Mandɛm kɛ́? \p \v 23 Bǎrɛ̀m bɛ́ bábhɔŋ ngǎngaŋ bɛkʉ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ. Kɛ puyɛ̌ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ kɛ̌ ɛ́kwàk mmu. Nɛ bǎrɛ̀m bɛ́ bǎbhɔŋ ngǎngaŋ bɛkʉ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ, kɛ puyɛ̌ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ kɛ̌ ɛ́kwàk mmu ántáŋ ndǔ barak Mandɛm. \v 24 Yɛ̌ mmǔ ywɛka ákɛ́ kʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́kwák yí aywǐntí. Mmu ywɛká apɛrɛ́ kʉ́ ɛnyɨŋ, ánkʉ́ chí ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́kwàk bo báchák nkwɔ́. \p \v 25 Bǎkwày mɛ́nyiɛ́ yɛ̌ntɨkɨ nnya anɛ bátì ɛsiɛ́, kɛbhɛ́p mbák chí nnya anɛ báchyɛ́ mbɔ akap ntá njɔ̌ fú. Ɛ́bhɨ́kɨ́ rɨ bɛ mǎnkʉ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́chɔŋti batɨ yɛka amɛm. \v 26 Nchí rɛm nɔ́ mbɔnyunɛ básɨŋ amɛm Ɛkáti Mandɛm bɛ, “Mandɛm kɛ̌ ábhɔ́ŋɔ́ mmɨk, nɛ mɛnyɨŋ mɛnkɛm ɛbhɛ́n bɛ́chí arɛ́.” \v 27 Mbák mmu anɛ ápú nkoŋo Yesu ámbɨ́ŋɨ́ mmu ywɛká ɛkɛt ɛyi ndǔ nɛnyíɛ́, nɛ mmu wu anka bɛ́rɔ́ŋ, ánáŋ ándɔ́k, ányiɛ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ bábhʉ́rɛ́ yí bɛsí. Ákɛ́ bhɛp mbák chí nɛnyíɛ́ ɛnɛn báchyɛ́ mbɔ akap ntá njɔfú. Ɛ́bhɨ́kɨ́ rɨ bɛ yi ankʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛkway bɛchɔŋti ntɨ ɛni amɛm. \v 28 Kɛ mbák bághátí wɔ́ bɛ, “Nɛnyiɛ́ ɛnɛn chí nɛnyíɛ́ mandɛm nsé”, kɛ́nyiɛ́ nɔ́. Nɛ́kwày bɛ́chɔ́ŋti ntɨ mmu wu amɛm. \v 29 Mpú rɛm nɔ chí ɛ̌ti ntɨ mmu ywɛká. Nchí rɛm chí ɛ̌ti ntɨ mmu achák wu. Mmu ǎkwáy bɛ́rɛ́m bɛ, “Ndaká yí ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́chɔ̀ŋti ntɨ mmu achák amɛm ɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛ́kaŋ mɛ bɛkʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ mbɔŋ ngǎngaŋ ndǔ mmʉɛ́t ɛya?” \v 30 Mbák mɛ̌chyɛ̀ Mandɛm bakak kɛ nnyiɛ́ nɛnyíɛ́ ndaká yí mmu ábhɔ́ŋɔ́ bɛ́chɔ́ŋti nnyɛ́n ɛna? \v 31 Nchí ghati yɛ bhe bɛ yɛ̌ mmǔ ywɛka ǎnyìɛ chí nɛnyíɛ́, yɛ̌ ɛnyɨŋ kɛ̌ yí ányù, abhɔŋ bɛkʉ yɔ́ ɛnyu ɛnɛ́ bo bághɔ̀ mánchyɛ Mandɛm kɛnókó. \v 32 Yɛ̌ntɨkɨ mmǔ ywɛka abhɔŋ bɛ́bhʉrɛ nɛpɛ́m ɛni ɛnyu ɛnɛ́ nɛ́pú chyɛ mmu áchák ɛsɔŋɔri ndǔ ɛni nɛpɛ́m, Yɛ̌ chí mmu Israɛl, yɛ̌ chí mmu anɛ ápú mmu Israɛl, nɛ yɛ̌ chí bǒ nkwɔ́ Mandɛm. \v 33 Mɛmbɔŋ nchí kʉ ɛnyu yɔ. Nchí nu chí bɛ́ yɛ̌ntɨkɨ mmu ámbɔ́ŋ maŋák nɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ mɛ́kʉ̀. Mpú kʉ chí ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛmbɔŋ nkɔ́ŋɔ́ nɛ ɛnɛ́ ɛ́rɨ́ ntá ya. Mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́rɨ́ ntá bo bachak kɛ̌ mɛ́kʉ̀, mbɔnyunɛ nchí yaŋ bɔ mántwɔ ntá Mandɛm bɛ yi ampɛmɛ bhɔ. \c 11 \p \v 1 Ŋɔkɔ́ ká ɛpɨŋ ɛya, mbɔ ɛnyǔ mɛ̌ŋɔ̀kɔ ɛpɨŋɨ́ Kristo. \s1 Ɛnyǔ bo bábhɔ́ŋɔ́ bɛbhak ndǔ mpok nɛnɨkɨ́mʉɛt \p \v 2 Nchí bɨ́tí bhe tontó bɛ́ bǎkaysi mɛ ndǔ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ nɛ bǎkòŋo sayri mɛnyɨŋ ɛbhɛn ntɔ́ŋɔ́ bhe. \v 3 Kɛ ɛnyɨŋ ɛ́chí ɛnɛ́ mɛ̌yáŋ mǎndɨ́ŋɨ́. Kristo achí mǔnti yɛ̌ntɨkɨ mbakanɛm, mbakanɛm achí mǔnti ngɔrɛ́ aywi, nɛ Mandɛm achí mǔnti Kristo. \v 4 Mbakanɛm anɛ yɛ̌ ǎnɨ̀k chí mmʉɛt yɛ̌ ǎghati chí bho mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́fú ntá Mandɛm, mbák ǎkʉ̀ nɔ ntí kútí, nɔ apú chyɛ Kristo mǔnti ywi kɛnókó. \v 5 Nɛ ngɔrɛ́ anɛ, yɛ̌ ǎnɨ̀k chí mmʉɛt yɛ̌ ǎghati chí bho mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́fú ntá Mandɛm, mbák ǎkʉ̀ nɔ kɛkuti ntí, nɔ́ apu chyɛ mǔnti ywi kɛnókó, nɛ achí ɛnyumɔt mbɔ ngɔrɛ́ anɛ ámú ntí. \v 6 Mbák ngɔrɛ́ apú yaŋ bɛkuti ntí, ámkpɨk andɔk mamu wu. Kɛ tɛ̌ndu mɛ́mu ntí chí ɛnyɨŋɨ́ ntíanwɔ́p ntá ngɔrɛ́ abhɔŋ yɛ́ bɛkuti ntí. \v 7 Mbakanɛm ábhɨ́kɨ́ bhɔ́ŋ bɛ́kúti ntí ndǔ mpok nɛnɨkɨ́mʉɛt tɛ̌ndu Mandɛm ághókó mbakanɛm bɛ ámbák mbɔ yímbɔŋ ndǔ bɛyǎ babhi. Mbakanɛm abhɔŋ bɛkʉ́ bo mangɔ́ mɛnwɔp Mandɛm, kɛ ngɔrɛ́ ǎtɔ́ŋ chí mɛnwɔp ɛbhɛn nnɛ́m ywi. \v 8 Bě bǎrɨ́ŋɨ́ bɛ́ mbakanɛm abhɨ́kɨ́ fú ntá ngɔrɛ́, ngɔrɛ́ kɛ̌ áfú ntá mbakanɛm. \v 9 Nɛ Mandɛm abhɨ́kɨ́ ghoko mbakanɛm ɛ̌ti ngɔrɛ́, kɛ aghókó ngɔrɛ́ ɛ̌ti mbakanɛm. \v 10 Ndu ɛ́chí nɔ́, ngɔrɛ́ abhɔŋ bɛkuti ntí ywi mbɔ ɛrɨŋ bɛtɔŋ bɛ yí achi antɛn nnɛ́m ywi, mbɔnyunɛ bɔángɛl báyɨ̀ŋɨ. \v 11 Yɛ̌ndu ɛchi nɔ, bɛsɛ́ bo sɛ́bhárɛ́ mʉɛt nɛ Acha sɛ́rɨ́ŋɨ́ bɛ́ ngɔrɛ́ apú ndǔ mʉɛt ɛyi, achí antɛnɛ́ mbakanɛm. Nɛ mbakanɛm apú ndǔ mʉɛt ɛyi, achí antɛnɛ́ ngɔrɛ́. \v 12 Ɛ́chí ɛnyu ɛyɔ mbɔnyunɛ, ngɔrɛ́ afú chí amʉɛt mbakanɛm. Kɛ nɛ́nɛ, ngɔrɛ́ kɛ ábhe mbakanɛm. Nɛ bǎkɛ́ ghɔkɔntɨk bɛ mɛnyɨŋ mɛnkɛm bɛ́fù chí ntá Mandɛm. \v 13 Bě babhɔŋ mǎngati mɛ ndak anɛ: ɛ́chí sayri bɛ ngɔrɛ́ ánɨkmʉɛt ntá Mandɛm nɛntɨ bǒnkwɔ kɛkuti ntí? \v 14 Bɛkoŋo ɛnyu ɛnɛ́ Mandɛm ághókó mɛnyɨŋ, be babhɔŋ bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ bɛ́ ɛrɔ́rí ɛmɛnɛ chí ɛnyɨŋ ntíánwɔ́p nta mbakanɛm? \v 15 Kɛ ngɔrɛ́, ɛrɔ́rí ɛmɛnɛ ɛ́kwǎy nɛ yí tontó. Ɛ́kwǎy nɛ yí mbɔnyunɛ Mandɛm achyɛ́ yí ɛmɛnɛ́ntí bɛ ɛ́mbák mbɔ ndɛn anɛ ngɔrɛ́ ákuti ntí nɛ yɔ. \v 16 Yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ áyàŋ bɛkɛm ɛpʉ́ítí ndǔ ndak anɛ, ándɨ́ŋɨ́ bɛ́ bɛsɛ́ bǒnto Yesu nɛ batɔŋ Ɛyɔŋ Mandɛm nɛ bǒnkwɔ Mandɛm bachak, sɛ́bhɨ́kɨ́ pɛrɛ bhɔŋ yɛ̌nyɨŋ ɛ́chák bɛrɛm. \s1 Ɛnyǔ sɛ́bhɔ́ŋɔ́ mɛ́nyiɛ́ nɛnyíɛ́ Acha \r (Mt 26.26-29; Mk 14.22-25; Lk 22.14-20) \p \v 17 Kɛ bɛ́yɨ́ŋɨ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛ̌yàŋ bɛghati bhe nɛ́nɛ, mpú bɨti bhe mbɔnyunɛ mpok anɛ bǎchɛm nɛbhʉɛt amɔt ndu mɛnɨkmʉɛt ntá Mandɛm bǎpú kʉ nɔ chí ndu bɛ́ghóko, bǎchɔ̀ŋti chɔ́ŋti. \v 18 Ɛnyɨŋɨ́ mbɨ ɛnɛ́ mbɔ́ŋɔ́ bɛ́rɛm ɛchi bɛ: Bághátí mɛ bɛ mpok bǎchɛmti mbɔ bǒ nkwɔ́, bǎkɔ̀rɛ mmʉɛt ndǔ bakwɔ́, mǎnkɛm nɔkɔ ɛpʉ́ítí nɛ batɨ. Nɛ nnókó bɛ́ tɛtɛp achí ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ bághátí mɛ́. \v 19 Ɛrɨ mbɔŋ bɛ ákɔ́rɛ́ ámbák nɛ́ntɨ́ ɛnɛká ndu bɛkʉ mǎngɔ́ bǒ abhɛn bákòŋo Yesu nɛ ntɨ nɛ́mɔ́t. \v 20 Mpok anɛ bǎchɛm nɛbhʉɛt amɔt, puyɛ̌ chí nɛnyíɛ́ Acha kɛ̌ mǎnyìɛ. \v 21 Nchí rɛm nɔ́ mbɔnyunɛ mpok bǎchɛm ɛbhak ɛ́mɔ́t, yɛ̌ntɨkɨ mmu ǎwɛnɛ chi mɛ́nyiɛ ɛni nɛnyíɛ́, kɛnoŋ batɨ̌ bǒnkwɔ. Ɛyɔ ɛ́nkʉ bɛ mbɔk yɛka manchɔkɔ nsay, ɛnɛ́ báchák mányìɛ, mányu, mánkwɛn. \v 22 Kwáé! Bǎbhɨ́kɨ́ bhɔ́ŋ bɛkɛt ɛbhɛn mǎnyiɛ́ mǎnyú arɛ́ kɛ? Bǎyàŋ bɛ́byak chí bǒ nkwɔ́ Mandɛm mǎnchyɛ bǒ abhɛn ɛyap ɛ́pú ntíánwɔ́p kɛ? Bǎyàŋ ngátí bhe bɛ yi ɛ̌ti ndak anɛ? Bǎyáŋ bɛ mbɨ́tí bhe kɛ́? Nse. Mpú kwáy bɛ́bɨti bhe wáwák! \p \v 23 Mpú kwáy bɛ́bɨti bhe mbɔnyunɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ Acha ághátí mɛ́ kɛ̌ ngátí bhé nkwɔ́. Ɛ́chí bɛ́ ndǔ nkúbhɛ́ bɛti ɛbhɛ́n bátí yi, asɔt ɛkpɔkɔ́ brɛt, \v 24 achyɛ bakak ntá Mandɛm, abho bɛ́bɔ́kɔ́ti ɛkpɔkɔ́ brɛt ɛyɔ anchyɛ nɔkɔ ntá bakoŋo bhi andɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Nɛ́ chí mmʉɛ́t ɛya anɛ mɛ̌chyɛ̀ ɛ̌ti yɛká. Kʉ nɔ́kɔ́ ká ɛnyu ɛnɛ́ ndu bɛ́tɨk mɛ.” \v 25 Mánáŋá nɔ́kɔ́ mɛ́nyiɛ́ nɛnyíɛ́, asɔt nkɔ́p nɛ mmɛ̌m amɛm, achyɛ bakak ntá Mandɛm nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ yí ákʉ́ nɛ nɛnyíɛ́, abho bɛ́chyɛ́ yɛ̌ntɨkɨ mmu wap andɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Nɛ́ chí nku nkɔ anɛ Mandɛm ányú nɛ bǒ mmɨk ɛ̌ti nɛwú ɛna. Yɛ̌ntɨkɨ mpok anɛ mǎnyu mmɛm ndu nkɔ́p anɛ kʉ ka nɔ́ ndu bɛ́tɨ́k mɛ.” \v 26 Ɛnɛ ɛ́tɔ̀ŋ bɛ́ kpatɛ mpok anɛ Acha ápɛ̀tnsɛm, yɛ̌ntɨkɨ mpok anɛ mǎnyìɛ brɛt anɛ, mǎnyú mmɛ̌m amɛn, bǎghati bo bɛ́ yi agu nyaka ndu bɛ́pɛ́mɛ bhɛsɛ́. \v 27 Ndu ɛchi nɔ, yɛ̌ agha anɛ ányìɛ nɛnyíɛ́ Acha, ansɔt nkɔ́p ayi anyu ɛnɛ́ ápú chyɛ yí kɛnókó, ɛnyǔ mmu wu ǎkʉ̀ bɛbʉ́ mbɔnyunɛ yí ásɔ̀t mmʉɛt Acha nɛ manoŋ ami mbɔ ɛráká ndak. \v 28 Yɛ̌ntɨkɨ mmu abhɔŋ yɛ́ bɛ́chák ntɨ ɛni kɛ ansɔt brɛt nɛ nkɔ́p Acha. \v 29 Yɛ̌ agha anɛ ányìɛ nɛnyíɛ́ Acha, ansɔt nkɔ́p ayi ɛnɛ́ yí ábhɨ́kɨ́ kaysi bɛ́chyɛ́ mmʉɛt Acha kɛnókó, chɔŋ Mandɛm antɛmsi yí. \v 30 Ɛ̌ti ɛyɔ kɛ̌ bɛyǎ bhɛka mámè, báchák kɛpɛrɛ bhɔ́ŋ bɛtaŋ, nɛ abhɛ́nɛ́fú bágu. \v 31 Kɛ mbák bɛsɛ́ babhɔŋ sɛ́chàk mmʉɛt, Mandɛm apú táŋ bhɛsɛ́. \v 32 Kɛ mbák Acha ǎtàŋ bhɛsɛ́, ǎchyɛ bhɛsɛ́ ntɛ́msí ndu mɛ́nyúrɛ bhɛsɛ́ bɛ́ ɛwak ɛnɛ Mandɛm átàŋ bǒ mmɨk, ákɛ́ tɛmsi bhɛsɛ́ nkwɔ́. \v 33 Bɔ̌ma, mpok anɛ bǎchɛmti bɛ mǎnyiɛ nɛnyíɛ́ ɛkɔŋ kɛ mǎnyiɛ nɛnyíɛ́ Acha, bo abhɛn báyámbɨ, bábhɔŋ mɛnoŋ batɨ. \v 34 Mbák nsay ǎnu mmǔ, ánjámbɨ ányíɛ́ nɛnyíɛ́ ɛkɛt ɛyi, bɛ́ mpok bǎchɛ́mɛ́ nɛbhʉɛt amɔt, bǎkɛ́ kʉ Mandɛm ámbé ntɨ. Bɛ́yɨŋɨ barak áchák, chɔŋ mɛmbɔŋ ntwɔ́ awu nchyɛ́ bhe maníɛ́ ɛnyǔ babhɔ́ŋɔ́ bɛkʉ. \c 12 \s1 Mɛnyǔ akap anɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ áchyɛ̀ \p \v 1 Bɔ̌ma, nɛ́nɛ, bɛyɨŋɨ mɛnyǔ akap anɛ́ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ áchyɛ̀, mbɨ́kɨ́ yaŋ mǎmbák ndǔ ɛjuri. \v 2 Bǎrɨŋɨ bɛ mpok anɛ bǎbhɨ́kɨ́ re bho bɛ́rɨ́ŋɨ baraká Mandɛm, bo bákʉ̀ nyaka mǎnɛ́m ɛbhɨ ndǔ bɛyǎ mɛnyu, mǎnchyɛ nɔkɔ kɛnókó ntá bɔmandɛm abhɛn bápú rɛm kɛpɨ. \v 3 Nchí yáŋ yɛ́ be mǎndɨ́ŋɨ́ bɛ mbák Ɛfóŋó Mandɛm achí nɛ mmu, apú kway bɛ́rɛm ɛbʉ́bʉ ɛ̌ti Yesu Kristo. Nɛ yɛ̌ mmu apú kway bɛ́rɛm bɛ Yesu chí Acha mbák Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ apú nɛ yi. \p \v 4 Akap anɛ bǒ Mandɛm bábhɔ̀ŋ áchí mɛnyu nɛ mɛnyu, kɛ Ɛfóŋó Mandɛm ɛ́rɛ́ amɔt kɛ̌ áchyɛ̀ akap ankɛm. \v 5 Bɛtɨk Yesu Acha ɛbhɛ́n bo Mandɛm bákwày bɛkʉ bɛ́chí mɛnyu nɛ mɛnyu kɛ Acha ɛrɛ amɔt kɛ sɛ́kʉ̀ bɛtɨk ɛbhi. \v 6 Babhi áchí mɛnyu nɛ mɛnyu anɛ́ Mandɛm ákʉ̀ bɛtɨk ndǔ bapɛ́m ayɛsɛ́, kɛ Mandɛm ɛ́rɛ amɔt kɛ̌ áchyɛ̀ bɛtaŋ ntá yɛ̌ntɨkɨ mmu ndu bɛkʉ mɛnyɨŋ. \v 7 Chi bɛkwak bǒnkwɔ kɛ̌ Mandɛm áchyɛ̀ akap anɛ́ átɔ̀ŋ bɛ́ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ achí nɛ mmu. \v 8 Ntá mmu amɔt, Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ǎchyɛ akap bɛchyɛ maníɛ́. Ntá mmu achak Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ anchyɛ akap bɛrɛm mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi ákʉ́ yi andɨ́ŋɨ́. \v 9 Ntá mmu amɔt Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ǎchyɛ nɛka, ntá mmu achák anchyɛ akap bɛ́bú bo mame. \v 10 Ntá mmu amɔt Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ǎchyɛ akap bɛkʉ mɛnyɨŋɨ́ maknkay, ntá achák anchyɛ akap bɛghati bho mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛfu ntá Mandɛm. Ntá mmu amɔt ǎchyɛ akap bɛrɨŋɨ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ nɛ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ, ntá achák anchyɛ akap bɛrɛm bɛyɔŋɔ́tɔk ɛbhɛn yi abhɨ́kɨ́ rɨŋɨ, nɛ ntá anufú anchyɛ akap mɛ́nɛ́nɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ mmu arɛmɛ ndǔ ɛyɔŋ ɛtɔk ɛnɛ yi abhɨ́kɨ́ rɨŋɨ. \v 11 Nkúbhɛ́ Ɛfóŋó Mandɛm amɔt kɛ áchyɛ akap anɛ ankɛm. Yí ǎchyɛ akap ntá yɛ̌ntɨkɨ mmu mbɔ ɛnyu yí áyàŋ. \s1 Mmʉɛt nkwǎ abhɔŋ bɛ́pókómʉɛt nyáŋá nyáŋá \p \v 12 Sɛ́rɨ̀ŋɨ bɛ nkwǎŋwaŋ abhɔŋ chí mmʉɛt amɔt, kɛ bɛ́pókómʉɛt bɛchi nyáŋá nyáŋá. Yɛ̌ndu bɛ́pókómʉɛt bɛyǎ, ndiɛrɛ mmʉɛt amɔt kɛ áchí. Ɛnyu ɛyɔ kɛ ɛ́chí nɛ Kristo. \v 13 Mbɔk yɛsɛ́ sɛ́chí bo Israɛl, báchák bápú bo Israɛl. Mbɔk yɛsɛ́ sɛ́chí basɛm, báchák bápú basɛm. Kɛ bájwítí bhɛsɛ́ mankɛm chí ndǔ bɛtaŋ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ɛ́rɛ́ amɔt, nɛ sɛ́rɔp chí mmʉɛt amɔt mbɔ mmu amɔt. \f + \fr 12:13 \ft Nkúbhɛ́ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ɛ́rɛ́ kɛ Mandɛm achyɛ bhɛsɛ.\f* \p \v 14 Ɛ́chí tɛtɛp bɛ́ mmʉɛt nkwǎŋwaŋ abhɨ́kɨ́ bhɔŋ chi ɛ́pókómʉɛt ɛ́mɔt. Abhɔ̌ŋ bɛyǎ bɛ́pókómʉɛt. \v 15 Mbák ɛkak ɛ́ndɛ́m bɛ, “Tɛ̌ndu mpú awɔ, mpú ɛ́pókómʉɛt.” Ɛyɔ ɛ́nkʉ bɛ ɛkak ɛ́kɛ́ bhak ɛ́pókómʉɛt kɛ́? \v 16 Nɛ mbák atú ándɛm bɛ, “Tɛ̌ndu mpú nyɛ́sɛ́, mpú ɛpókómʉɛt”, ɛyɔ ɛ́pú kʉ bɛ́ atú ákɛ bhák ɛ́pókómʉɛt. \v 17 Mbák mmʉɛt nkɛm achí chí nyɛ́sɛ́, mmu ǎkwáy bɛ́ghok mbaŋ ná? Nɛ mbák mmʉɛt nkɛm áchí chí átú, mmu ǎkwáy bɛ́ghok ɛriɛp ná? \v 18 Kɛ mbɔ ɛnyu ɛ́chi, Mandɛm aghókó bɛ́pókómʉɛt mɛnkɛm, akʉ bɛ bɔ mɛ́mbak mmu amʉɛt mbɔ ɛnyǔ yi áyáŋá nyaka bɛ mɛ́mbak. \v 19 Mbɔ bɛ́pókómʉɛt mɛnkɛm bɛ́chí chí ɛ́pókómʉɛt ɛ́mɔ́t, mbʉ́ mmʉɛt nkwǎŋwaŋ ǎfu fá? \v 20 Kɛ mbɔ ɛnyu ɛ́chi, bɛ́pókómʉɛt bɛ́yǎ, kɛ ndiɛrɛ mmʉɛt amɔt kɛ achi. \v 21 Nyɛ́sɛ́ mmu nɛ́pú kwáy bɛ́gháti awɔ́ bɛ, “Mbɨ́kɨ́ bhɔŋ ɛnyɨŋ bɛ́kʉ nɛ wɔ?” Nɛ ntí apu kway bɛ́gháti bɛkak bɛ, “Mbɨ́kɨ́ bhɔŋ yɛ̌nyɨŋ bɛ́kʉ nɛ wɔ.” \v 22 Ɛnyɨŋ ɛnɛ sɛrɨŋɨ chí bɛ mmu apú kway bɛbhák nɛpɛ́m mbák mámfɛ́rɛ́ bɛ́pókómʉɛt ɛbhɛ́n bo bákáysí bɛ́ bɛ́bhɨ́kɨ́ bhɔ́ŋ mɛnwɔp yi amʉɛt. \v 23 Nɛ bɛ́pókómʉɛt ɛbhɛ́n sɛ́kàysi bɛ́ bɛ́pú yɛ̌nyɨŋ, bɔ́ kɛ̌ sɛre sɔt mpok bɛ́kɛ́m. Nɛ bɛ́pókómʉɛt ɛbhɛ́n sɛ́bhɛ̀sɛ bɛ́ bo bákɛ́ ghɔ́ nɛ amɨ́k, bɔ kɛ sɛ́kɛ̀m sayri ɛncha, \v 24 bɛ́pókómʉɛt ɛbhɛn bɛ́pú chyɛ mmu ntíánwɔ́p. Kɛ Mandɛm aghókó mmʉɛt yɛsɛ́ ɛnyu ɛnɛ sɛ́chyɛ̀ bɛ́pókómʉɛt ɛbhɛ́n bo bábhɔ̀ŋ ntíánwɔ́p nɛ bhɔ kɛnókó ɛ́ncha bɛ́pókómʉɛt bɛ́chák. \v 25 Mandɛm aghókó mmʉɛt nkwǎŋwaŋ ɛnyu ɛyɔ bɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛ́pókómʉɛt ɛmbak sayri nɛ bɛ́pókómʉɛt bɛ́chák. \v 26 Mbák ɛ́pókómʉɛt ɛ́mɔ́t ɛ́ghòk bɛbe, bɛ́chák mɛnkɛm bɛ́ghòk bɛbe, nɛ mbák báchyɛ̀ ɛpókómʉɛt ɛ́mɔ́t kɛnókó, bɛ́chák bɛ́bhɔŋ maŋák nɛ yɔ́. \p \v 27 Bě bǒnkwɔ mankɛm bǎchí mmʉɛt Kristo nɛ yɛ̌ntɨkɨ mmǔ ywɛka achi ɛ́pókómʉɛt Yesu. \v 28 Nɛ Mandɛm afyɛ́ bo abhɛn babhɔ́ŋɔ́ akap mɛnyu nɛ mɛnyu ndǔ nkwɔ bakoŋo Yesu. Bǒ mbɨ chí abhɛn yi áchyɛ́ akap bɛbhak bǒnto Yesu. Abhɛn bákòŋo chí bo abhɛn Mandɛm achyɛ akap bɛ́gháti bho mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n bɛfu ntá yi. Abhɛn bapɛt bákòŋo chí abhɛn yi áchyɛ akap bɛ́tɔŋ bo Ɛyɔŋ Mandɛm. Ǎchyɛ̀ báchák akap bɛ́kʉ mɛnyɨŋɨ́ maknkay, abhɛ́nɛ́fú anchyɛ akap bɛ́bu bǒmame, báchák akap bɛ́kwak bho. Ǎchyɛ̀ abhɛnɛfu akap bɛ́rɨ́ŋɨ bɛkɛm bo sayri. Achyɛ bachak akap bɛrɛm bɛyɔŋɔ́tɔk ɛbhɛ́n bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ. \v 29 Bo mankɛm báchí bǒnto kɛ́? Bo mankɛm báchí barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ kɛ? Bo mankɛm báchí batɔŋ Ɛyɔŋ Mandɛm kɛ? Bo mankɛm bákʉ̀ mɛnyɨŋɨ́ maknkay kɛ? \v 30 Bo mankɛm babhɔŋ akap bɛ́bu bǒmame kɛ? Bo mankɛm bábhɔ́ŋɔ́ akap bɛrɛm bɛyɔŋɔ́tɔk ɛbhɛ́n bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ kɛ? Bo mankɛm babhɔŋ akap mɛnɛnɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bárɛ́mɛ́ ndǔ bɛyɔŋɔ́tɔk ɛbhɛn babhɨkɨ rɨŋɨ kɛ? \v 31 Kɛ fyɛ́ ká nti ndǔ bɛbhɔŋ akap anɛ acha achak. \p Nɛ́nɛ, chɔ́ŋ ntɔŋ be mbi anɛ árɨ́ áchá áchák ankɛm, bɛ mǎnkoŋo chí wu. \c 13 \s1 Ɛkɔŋ ɛcha mɛnyɨŋ mɛnkɛm \p \v 1 Yɛ̌ ndɨ́ŋɨ́ bɛrɛm chi bɛyɔŋɔ́tɔk mɛnkɛm nɛ bɛyɔŋɔ́ bɔángɛl nkwɔ, mbák mbɨ́kɨ́ kɔŋ bo, nɔ́ nchí chí mbɔ akánkáŋ nɛ njánɛ́ ɛnɛ́ ɛ́yɔ̀ŋ. \v 2 Nɛ yɛ̌ mbɔ́ŋ chí akap bɛ́gháti bho mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n bɛ́fú ntá Mandɛm nɛ mbák ndɨ́ŋɨ́ mɛnyɨŋ mɛnkɛm, \f + \fr 13:2 \ft Fá, sɛ́nkóŋó ɛnyu ɛnɛ ɛchi amɛm Today's English Version.\f* yɛ̌ chí mɛnyɨŋ Mandɛm ɛbhɛ́n bɛchí bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́, nɛ mbák mbɔŋ nɛka nɛ Mandɛm ɛnyu ɛnɛ́ mɛ̌kwáy bɛ́gháti njiɛ ngo bɛ, “Fǎ fá”, amfa, kɛ nkɛ kɔŋ bo, nɔ mpú yɛ̌nyɨŋ. \v 3 Mbák nchyɛ́ mɛnyɨŋ ɛbhá mɛnkɛm ntá bho, nchyɛ́ yɛ̌ chí mmʉɛ́t ɛya bɛ mánsɔ́ŋ, kɛ nkɛ kɔŋ bo, ɛyɔ ɛpu kwák mɛ ndǔ yɛ̌ mbi. \v 4 Mbák mmu akɔŋ bo, ǎbhɔŋ ɛkɛ́bhɛ́ntɨ́ nɛ bhɔ, ǎtɔŋ bɔ bɛrɨ́ntɨ, apú bhɔŋ mpabhamɨ́k nɛ bhɔ, nɛ apu pányu nɛ bhɔ. \v 5 Mbák mmu akɔŋ bo apú yoŋ mmʉɛt, apú kʉ barak ntíánwɔ́p, apú yɨŋɨ chi ndiɛrɛ mmʉɛt yi. Apú kaysi chí ndiɛrɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n bɛkwak yímbɔŋ, apú wakari bɛbent, apú fyɛ bo antɨ mbák bákʉ yi bɛbʉ́. \v 6 Mmu anɛ akɔŋ bo apú bhɔŋ maŋák mpok bákʉ́ bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ, ǎbhɔŋ maŋák mpok bo bákʉ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n bɛchí chak. \v 7 Mmu anɛ akɔŋ bo, apú fɛrɛ ntɨ nɛ bo abhɛn bakʉ̌ bɛbʉ́, ápú rɔ bɛ́fyɛ ntí nɛ bo mpoknkɛm, ápú rɔ bɛbhaka ntɨ bɛ chɔŋ Mandɛm ankʉ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛmbak sayri, nɛ ǎte kpirí ndǔ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ. \p \v 8 Ɛkɔŋ ɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti. Kɛ mbák chi akap bɛghati bho mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́fú nta Mandɛm, chɔŋ wu ámfʉɛt. Chɔŋ akap bɛrɛm bɛyɔŋɔ́tɔk ɛbhɛn mmu abhɨkɨ rɨŋɨ ámay nɛ anɛ́ bɛrɨŋɨ mɛnyɨŋ ndǔ bɛtaŋ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ áfʉɛrɛ fʉɛt nkwɔ. \v 9 Nɛ́nɛ, sɛ́rɨ́ŋɨ́ mɛnyɨŋ chí mbɔk mbɔk. Nɛ sɛ́ghàti bho mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm afyɛ́ bhɛsɛ antɨ chí mbɔk mbɔk. \v 10 Kɛ mpok anɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́jwí pɔɔt bɛ́twɔ́, chɔŋ ɛbhɛn bɛ́chí mbɔk nɛ́nɛ mɛ́may. \v 11 Mpok mbʉɛ́t mandu mmɔ, nchí rɛm nyaka kɛpɨ mbɔ mǎmbɔ, nkaysi nɔkɔ barak mbɔ mǎmbɔ, ngɔ nɔkɔ mɛnyɨŋ mbɔ mǎmbɔ. Kɛ mpok nnáŋ nchɨ́kɨ́, ndɔ baraká kɛ̌mbɔ́. \v 12 Nɛ́nɛ, sɛ́ghɔ̀ mɛnyɨŋ chi bɛbhɛrí bɛ́bhɛ́rí mbɔ bɛ sɛ́yɨ̀ŋɨ chí ɛ́kírísú ɛnɛ ɛchí bɛbhɛrí bɛ́bhɛ́rí. Kɛ mpok yɔ ánkwáy, chɔŋ sɛ́ngɔ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ sayri nɛ amɨ́k. Nɛ́nɛ, ndɨ́ŋɨ́ mɛnyɨŋ chí mbɔk mbɔk, kɛ mpok yɔ ánkwáy, chɔŋ ndɨ́ŋɨ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ sayri nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ Mandɛm árɨ́ŋɨ́ mɛ sayri. \p \v 13 Mɛnyɨŋ bɛchi bɛrat ɛbhɛn bɛ́bhak mpoknkɛm. Mɛnyɨŋ ɛ́bhɛrɛ chi nɛka, nɛbhakántɨ, nɛ ɛkɔŋ. Kɛ ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛrat, ɛnɛ ɛcha bɛchak mɛnkɛm chi ɛkɔŋ. \c 14 \s1 Akap bɛrɛm kɛpɨ̌ntɨ nɛ anɛ bɛyɔŋɔ́tɔk \p \v 1 Fiɛ́ ká ntí ndǔ bɛ́bhɔŋ ɛkɔŋ nɛ bho, mǎmbɔŋ bɛyǎ ɛkwak bɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ánchyɛ́ be akap, sayri sayri, akap bɛ́gháti bho mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́fú ntá Mandɛm. \v 2 Nchí rɛm nɔ mbɔnyunɛ mmu anɛ árɛ̀m bɛyɔŋɔ́tɔk ɛbhɛn yi abhɨkɨ rɨŋɨ, apú rɛm mɛnyɨŋ ntá bho, ǎrɛ̀m chi ntá Mandɛm mbɔnyunɛ yɛ̌ mmu apu jwimɛm ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ̀m. Ǎrɛ̀m chi mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛyɨŋɨ Mandɛm nɛ bɛchi bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́, ndǔ bɛtaŋ Ɛfóŋó Mandɛm. \v 3 Kɛ mmu anɛ ághàti bo mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́fú nta Mandɛm ǎchyɛ̀ bhɔ bɛtaŋ, afyɛ́ bho ntɨ, nɛ ǎchyɛ̀ bhɔ nɛpɔptǐntɨ. \v 4 Mmǔ anɛ árɛ̀m bɛyɔŋɔ́tɔk ɛbhɛn yi ábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ, ǎchyɛ̀ chi mmʉɛt yi bɛtaŋ. Kɛ mmu anɛ ághàti bho Ɛyɔŋ Mandɛm ǎchyɛ̀ batɨ bǒnkwɔ bɛtaŋ Mandɛm. \v 5 Nchí yaŋ bɛ be mǎnkɛm mǎndɛm bɛyɔŋɔ́tɔk ɛbhɛn bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ, kɛ sayri sayri, nchí yaŋ mǎngati bho mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm afyɛ́ be antɨ. Mmu anɛ árɛ̀m mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm afyɛ́ yi antɨ achá anɛ árɛ̀m bɛyɔŋɔ́tɔk ɛbhɛn yi abhɨkɨ rɨŋɨ mbák mbɔ̌ŋ mmu akabhɛ́ bɛyɔŋɔ́tɔk abhɨ́kɨ́ nɛ́nɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ́mɛ́ bɛ ɛnchyɛ bo bɛtaŋ. \p \v 6 Bɔ̌ma, mbák ntwɔ́ ntá yɛka ndɛmɛ nɔkɔ chi bɛyɔŋɔ́tɔk ɛbhɛn mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ, chɔŋ nkwak be ná? Mbɔŋ bɛkʉ mǎndɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm ákʉ́ mɛndɨ́ŋɨ́, nɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn ndɨ́ŋɨ́ ɛ̌ti Mandɛm, nɛ ɛbhɛ́n yi afyɛ́ mɛ antɨ bɛ ngati bho, nɛ mbɔŋ bɛtɔŋ Ɛyɔŋ ɛyi. \v 7 Mbák mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́bhɨ́kɨ́ bhɔŋ nɛpɛ́m mbɔ mbaŋ bɛ́fé nɛ nɛkɨ́ŋ bɛ́bhɨ́kɨ́ chyɛ ɛrɨ́tí ɛyɔŋ, ná mmu ákway bɛrɨŋɨ nɛkwáy ɛnɛn báfè nɛ mbaŋ, nɛ ɛnɛ́n bákwɛ̀t? \v 8 Nɛ mbák mmbá nɛnu ábhɨ́kɨ́ chyɛ ɛyɔŋ sayri, agha ákway bɛrɨŋɨ bɛ chi mmbá nɛnu, antoŋti mmʉɛt bɛ́ ándɔ́k ɛbhɨ̌nɛnu? \v 9 Ɛ́chí ɛnyumɔt nɛ bhe. Mbák mǎndɛm ɛnyɨŋ ndǔ ɛyɔŋɔ́tɔk ɛnɛ bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ, bo bápú kway bɛjwimɛm. Ná bɔ bákway yɛ bɛrɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ bárɛ̀m? Ɛ́bhak ntá yap chi mbɔ bɛ bǎrɛ̀m kɛpɨ nɛ mbʉ́ɛ́p, nɛ́ ɛ́pú bhɔŋ ntí. \v 10 Bɛyɔŋɔ́tɔk bɛyǎ fá amɨk, nɛ bɛ́chí kɛkúrí kɛkúrí. Nɛ yɛ ɛ́mɔt ɛpu ɛnɛ bo abhɛn bárɛ̀m yɔ bápú ghok. \v 11 Kɛ mbák mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ ɛyɔŋɔ́tɔk ɛnɛ mmu árɛ̀m, nchí bhak chi kɛnkɔ ntá yi, yí nkwɔ ambak chí kɛnkɔ ntá ya. \v 12 Nchí ghati yɛ bhe bɛ, tɛ̌ndu bǎbhɔ́ŋɔ́ bɛyǎ ɛkwak bɛbhɔŋ akap anɛ Ɛfóŋó Mandɛm áchyɛ̀, fyɛ́ ká ntí tontó ndǔ akap anɛ́ ákwak bǒnkwɔ mántaŋ mandɔkɔ nɔkɔ chi ambɨ. \p \v 13 Mmu anɛ árɛ̀m ɛyɔŋɔ́tɔk ɛnɛ yi ábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ, anɨ́kmʉɛt bɛ Mandɛm ánchyɛ́ yi akap mɛ́nɛ́nɛ́ nta bho ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ̀m ndǔ ɛyɔŋɔ́tɔk ɛnɛ yi abhɨkɨ rɨŋɨ. \v 14 Nchí rɛm nɔ mbɔnyunɛ mbák nchí nɨkmʉɛt ndǔ ɛyɔŋɔ́tɔk ɛnɛ mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ, ɛfóŋó ɛya kɛ ɛ́nɨ̀kmʉɛt ɛnɛ́, ndǔ nkaysi ya, mpú jwimɛm ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ́rɛ̀m. \v 15 Chɔŋ nkʉ yɛ yi? Chɔŋ nnɨ́k nɔkɔ mmʉɛt nɛ ɛfóŋó ɛya nɛ nnɨkmʉɛt nɛ nkaysi ya nkwɔ. Chɔŋ nkway nɔkɔ bakway nɛ ɛfóŋó ɛya nɛ nkwáy nɔkɔ nɛ nkaysi ya nkwɔ́. \v 16 Mbák ɛ́pú nɔ, mbák mmu ywɛka ǎnɨ̀kmʉɛt bɛchyɛ bakak ntá Mandɛm ndu ɛfóŋó, ná mmu anɛ ábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ ɛyɔŋɔ́tɔk ɛnɛ yi árɛ̀m ǎkway bɛka bɛ, “Amen” ɛnɛ́ yi ábhɨ́kɨ́ jwimɛm? \v 17 Yɛ̌ mmu ánchyɛ chyɛ́ ɛrɨ́tí bakak ntá Mandɛm, nɛnɨkímʉɛt ɛnɔ nɛ́pú chyɛ mmu achak bɛtaŋ. \v 18 Nkáká Mandɛm bɛ, ndǔ bɛtaŋ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ, ndɛm bɛyɔŋɔ́tɔk ɛbhɛn mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ ncha bhe mankɛm. \v 19 Yɛ̌ nɔ, ndǔ nchɛmti bǒnkwɔ, ɛrɨ ntá ya, bɛghati bho mɛnyɨŋ nɛ bɛyɔŋ bɛtay ɛbhɛn bo bághòk mánjwimɛm, ɛcha bɛrɛm mɛnyɨŋ nɛ bɛyɔŋ ɛbhɛn bɛya bɛcha nka byo ndǔ ɛyɔŋɔ́tɔk ɛnɛ mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ. \p \v 20 Bɔ̌ma bǎkɛ́ bhak mǎmbɔ ndǔ nkaysi yɛka. Bák ká mbɔ bɔ abhɛn babhʉɛt amɔ ndu barak bɛbʉ́, kɛ ndǔ nkaysi ayɛka bák ká bɛsɛ́nɛ́ bho. \v 21 Básɨŋ amɛm Ɛkáti Mandɛm bɛ Acha arɛm bɛ, \q1 “Chɔŋ nsɔt bǒ bɛtɔk bɛchak abhɛn bárɛ̀m bɛyɔŋɔ́tɔk ɛbhɛn bǒbha bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ ndɛm kɛpɨ ntá yap. Yɛ̌ nɔ, bǒbha bápú tá chɔŋ batú bɛghok ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ́rɛ̀m.” \p \v 22 Ɛyɔ ɛ́tɔ̀ŋ bhɛsɛ bɛ bɛrɛm kɛpɨ ndǔ bɛyɔŋɔ́tɔk ɛbhɛn bo bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ, chí ɛrɨŋ ntá bo abhɛn babhɨkɨ noko Yesu Kristo, puyɛ̌ ntá bo abhɛn mánóko. Kɛ akap bɛghati bho mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́fú ntá Mandɛm, chí ɛrɨŋ ntá bo abhɛn mánóko. \v 23 Mbák Nkwɔ Kristo ankɛm achɛm ndǔ nɛbhʉɛt amɔt nɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ achi amɛm ǎrɛ̀m ɛyɔŋɔ́tɔk ɛnɛ yi ábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ, kɛ ɛ́mfakari bɛ bo abhɛn bábhɨ́kɨ́ bhɔŋ akap wu nɛ bo abhɛn bábhɨ́kɨ́ noko manchwe amɛm, bɔ́ bhɔ bapu rɛm bɛ ɛbhokori ɛ́kɛm be? \v 24 Kɛ mbák bo mankɛm bárɛ̀m chi mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́fú ntá Mandɛm, nɛ mmu anɛ ábhɨ́kɨ́ noko Yesu Kristo, nɛ yɛ̌ chí anɛ ábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ mɛnyɨŋ ɛbhɛn antwɔ́ anchwe, ǎghok ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎrɛm anjwimɛm anka bɛ yi achi mmǔ bɛbʉ́, nɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi ághókó mɛ́mbo bɛtaŋ yi. \v 25 Ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ághókó ɛ́ghati yi kpoŋoroŋ mɛnyɨŋ bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ ɛbhɛn bɛchi yi antɨ, ɛ́nkʉ yi ankwɛn bɛsí Mandɛm anchyɛ yi kɛnókó, andɛm bɛ, “Mandɛm achi nɛ be tɛtɛp!” \s1 Ɛnyǔ bɛbhak ndǔ nchɛmti ywɛka \p \v 26 Bɔ̌ma, ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎbhɔ́ŋɔ́ yɛ bɛkʉ chi bɛ, mpok bǎchɛ́mɛ́ nɛbhʉɛt amɔt ndu mɛnɨkmʉɛt, mbák mmu amɔt achyɛ́ nɛkwáy, achak antɔ́ŋ Ɛyɔŋ Mandɛm, anɛfu andɛm ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm akʉ yi andɨŋɨ, nɛ mbák achak andɛm kɛpɨ ndǔ ɛyɔŋɔ́tɔk ɛnɛ yi abhɨkɨ rɨŋɨ, anɛfú ánɛ́nɛ́ yɔ ndǔ ɛyɔŋɔ́mbɔŋ. Kʉ ká yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛmbak anɛ ɛchyɛ bo mankɛm bɛtaŋ ndú baraka Mandɛm. \v 27 Mbák bo báchí abhɛn bárɛ̀m bɛyɔŋɔ́tɔk ɛbhɛn bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ, ɛrɨ bati apay, nɛ yɛ̌ bati arat mandɛm. Nɛ bábhɔŋ bɛrɛm mɛnyɨŋ mmǔ amɔt amɔt, nɛ mmǔ achak ambak anɛ ánɛnɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bárɛ̀m. \v 28 Kɛ mbák yɛ̌ mmu apú mɛnɛnɛ ndǔ ɛyɔŋɔ́mbɔŋ, yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ akap wu ánchɔ́kɔ́ kpák amɛm ɛchɛmɛ Nkwɔ Kristo, andɛm nɔkɔ bɛyɔŋɔ́tɔk ɛbhɛn yi ábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ nɛ mmʉɛt yi nɛ ntá Mandɛm. \v 29 Bǒbati apay, mbák ɛpu nɔ, batí arat, mándɛm mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm aghati bhɔ, bachak mánde chak mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɔ bárɛ̀m. \v 30 Nɛ mbák Mandɛm ákʉ́ mmu anɛ achi chɔkɔ andɨŋɨ ɛnyɨŋ anɛ bárɛ̀m, ánkúsí kpɨ́k. \v 31 Bo abhɛn bárɛ̀m mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́fú ntá Mandɛm bǎkway bɛkʉ nɔ amɔt amɔt bɛ bǒ mankɛm mángɔ́k ɛnyɨŋ ɛnɛ Ɛyɔŋ Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ ɛ́mfyɛ́ bhɔ ntɨ. \v 32 Bǒ abhɛn bábhɔ́ŋɔ́ akap bɛrɛm mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́fú ntá Mandɛm bákwáy bɛkɛm mmʉɛt manchɔkɔ kpák, bɛ mándɨ́ŋɨ́ mpok anɛ bákway bɛrɛm kɛpɨ. \v 33 Mandɛm apu Mandɛm ɛbyɔk, ǎyàŋ sɛmbɔŋ chi ɛyɔŋ ɛmɔt nɛ kpák ndǔ nkwɔ yɛsɛ. \p Mbɔ ɛnyu ɛchí amɛm bakwɔ́ bho Mandɛm ankɛm, \v 34 baghɔrɛ́ bábhɔŋ bɛchɛkɔ kpák amɛm bɛchɛmɛ bǒnkwɔ. Bábhɨ́kɨ́ bhɔŋ bɛrɛm kɛpɨ. Bábhɔŋ bɛsɛptimʉɛt mbɔ ɛnyu ɛbhé Moses ɛ́rɛ̀m. \v 35 Mbák ɛnyɨŋ ɛchi ɛnɛ bɔ báyàŋ bɛrɨŋɨ, mámbɛ́p manɛ́m abhap anywɔ́p. Ɛchi ɛnyɨŋ ntíánwɔ́p ntá ngɔrɛ́ bɛrɛm kɛpɨ amɛm ɛchɛmɛ́ bǒnkwɔ. \v 36 Kwae! Ɛyɔŋ Mandɛm ɛ́bho chi ntá yɛka kɛ? Kɛ chí bɛ ndiɛrɛ ntá yɛka kɛ yɔ ɛ́chwɔ́bhɛ́? \v 37 Mbák mmu akáysí bɛ yi achi ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ, nɛ yɛ bɛ́ abhɔŋ akap anɛ Ɛfóŋó Mandɛm achyɛ yi, ándɨ́ŋɨ́ bɛ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ̌sɨ̀ŋ-nɛ ntá yɛka chi ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu Acha ághátí mɛ nsɨŋ. \v 38 Mbák mmu abhɨ́kɨ́ ka bɛ ɛchi ɛnyu ɛyɔ, bǎkɛ́ ka yi nkwɔ. \p \v 39 Bɔ̌ma, bɔ́ŋ yɛ ka bɛyǎ ɛkwak bɛ Ɛfóŋó Mandɛm ánchyɛ́ bhe akap bɛghati bho mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́fú ntá Mandɛm, nɛ bǎkɛ́ káŋ bo bɛ bákɛ́ rɛm bɛyɔŋɔ́tɔk ɛbhɛn bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ. \v 40 Bǎbhɔŋ bɛkʉ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ sayri nɛ ɛbyɔk ti. \c 15 \s1 Yesu apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m \p \v 1 Bɔ̌ma, nchí yaŋ bɛtɨk bhe ɛ̌ti Mbok Ndɨ́ndɨ́ anɛ ngátí nyaka bhe, bǎbhʉ́rɛ yɔ antɨ nɛ bǎté kpɨrí ndu yɔ. \v 2 Mbok Ndɨ́ndɨ́-nɛ kɛ Mandɛm ásɔt bɛpɛmɛ bhe, mbák mǎndɔ́k ambɨ bɛkɛm yɔ nɛ bɛtaŋ. Mbák ɛ́pú ɛnyu ɛyɔ, nɔ mǎnókó chi ndɛ́ndɛm. \p \v 3 Nnɛ́m ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ̌ghàti bhe mbɔ ɛnyǔ bághátí nyaka mɛ nkwɔ chi bɛ: Kristo agú nyaka ɛ̌ti bɛbʉ́ bhɛsɛ mbɔ ɛnyǔ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ́mɛ́ nyaka bɛ chɔŋ ɛ́mfakari. \v 4 Bábhɛ́mɛ yi nɛ ɛ́gháká nɔ́kɔ́ manywɔp arat, Mandɛm akʉ yí apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m mbɔ ɛnyǔ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ́mɛ́ nyaka bɛ chɔŋ ɛ́mfakari. \v 5 Atɔ́ŋ yɛ mmʉɛt ntá Píta nɛ, ansɛm mpok, ntá bǒnto bhi batí byo nɛ apay. \v 6 Atɔ́ŋ yɛ mmʉɛt ntá mpǎy bakoŋo bhi mpok amɔt. Báyá bácha bati hɔndrɛt ɛtay (500). Yɛ̌ndu mbɔk ɛyap mǎnáŋ bágú, bɛyǎ bhap bábhʉɛ́t nɛpɛ́m. \v 7 Abhesi yɛ ntá Jems nɛ, ansɛm mpok, ntá bǒnto mankɛm. \v 8 Ndǔ ngwɛnti, abhesi ntá ya nkwɔ, mmɛ mmu nchí mbɔ mmɔ̌ anɛ bábhé ndu mpok anɛ bábhɨ́kɨ́ bhakantɨ bɛ chɔŋ mámbe yi. \v 9 Ndǔ nkwɔ́ bǒnto Yesu, mmɛ kɛ nchí ansɛm mankɛm, nkɛ kwáy mmu anɛ bo bábhɨ̀ŋɨ bɛ mǔnto mbɔnyunɛ mɛ̌chyɛ̀ nyaka bǒnkwɔ Mandɛm bɛyǎ ɛsɔŋɔri. \v 10 Kɛ ɛ̌ti bɛrɨ̌ndu Mandɛm, nchí mmu anɛ nchí ɛchɔŋ, nɛ bɛrɨ̌ndu bhi nɛ mɛ bɛ́pú nyaka ndɛ́ndɛm. Bɛ́pú nyaka ndɛ́ndɛm mbɔnyunɛ nkʉ́ bɛtɨk nchá yɛ̌ntɨkɨ mǔnto achak, yɛ̌ndu ɛpu chi nɛ bɛtaŋ ɛbha kɛ ndǔ bɛtaŋ Mandɛm ndǔ bɛrɨ̌ndu ɛbhi bɛchi nɛ mɛ. \v 11 Ndu ɛchi nɔ, yɛ̌ chí mmɛ kɛ ngátí nyaka bhe Mbok Ndɨ́ndɨ́, yɛ̌ chi bǒnto báchák, bɛsɛ mankɛm sɛ́ghàti bho chi nkúbhɛ́ Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ́rɛ ɛ̌ti Yesu Kristo, nɛ yɔ kɛ̌ be mǎnókó. \s1 Bawú bábhɔŋ bɛpɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m \p \v 12 Mbák Mbok Ndɨ́ndɨ́ anɛ sɛ́ghàti bho achí bɛ Kristo ápɛ́tnsɛm ndǔ nɛpɛ́m, ná yɛ mbɔk yɛka bákway bɛrɛm bɛ bawú bapu pɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m? \v 13 Mbák ɛ́chí tɛtɛp bɛ bawú bapu pɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m, nɔ́ Kristo abhɨ́kɨ́ pɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m. \v 14 Nɛ mbák Kristo abhɨ́kɨ́ pɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m, nɔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn sɛ́gháti bhe ɛ̌ti yi bɛchi chi ndɛ́ndɛm nɛ nɛka ɛnɛka nɛ yi nɛchi chi ndɛ́ndɛm. \v 15 Mbák ɛ́chí tɛtɛp bɛ bawú bapu pɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m, nɔ sɛ́sè chi nsé ɛ̌ti Mandɛm, ndu sɛ́ghàti bho bɛ Mandɛm akʉ Kristo apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m. Mbák ɛchí tɛtɛp bɛ bawú bapu pɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m, nɔ Mandɛm abhɨ́kɨ́ kʉ Kristo ampɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m nɛ nɔ nɛka ɛnɛsɛ nɛchi chi ndɛ́ndɛm. \v 16 Ɛ́chí ɛnyu yɔ mbɔnyunɛ mbák bawú bapu pɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m, nɔ Mandɛm abhɨ́kɨ́ kʉ nyaka Kristo ampɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m. \v 17 Nɛ mbák Kristo abhɨ́kɨ́ pɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m, nɔ nɛka ɛnɛsɛ nɛchi chi ndɛ́ndɛm, nɛ nɔ bɛbʉ́ ɛbhɛka bɛbhʉɛt be anti. \v 18 Mbɔ ɛnyu yɔ kɛ ɛchi, mbʉ bo abhɛn mánóko Kristo bǎgu mánɛ́m. \v 19 Mbák ndiɛrɛ ɛ̌ti nɛpɛ́m ɛnɛn fá amɨk kɛ sɛ́bháká ntɨ nɛ Kristo, nɔ ndǔ bǒ mmɨk mankɛm ɛbɛp ɛbhe yɛsɛ́ ɛcha. \p \v 20 Kɛ ɛchí tɛtɛp bɛ Mandɛm akʉ Kristo apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m ndu bɛtɔŋ bɛ chɔŋ yí ankʉ bawú mámpɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m. \v 21 Mbɔ ɛnyǔ nɛwú nɛ́fʉɛ́rɛ́ ntá mmu amɔt, kɛ nɛ́twɔ́ fá mmɨk, nɔ kɛ nɛpɛrɛ́nsɛm ndǔ nɛpɛ́m nkwɔ nɛfʉɛrɛ ntá mmu amɔt kɛ nɛ́twɔ́. \v 22 Nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ bǒ bágù mbɔnyunɛ bachi bɛbhárɛ́bhɔ Adam, nɔ kɛ Mandɛm ákʉ chɔŋ bǒ mankɛm abhɛn bábhárɛ́ mmʉɛt nɛ Kristo mámpɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m. \v 23 Kɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu abhɔŋ bɛpɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m ndǔ mpok anɛ Mandɛm afyɛ́. Kristo kɛ áyámbɨ ápɛ́rɛ́nsɛm ndǔ nɛpɛ́m. Mpok yi apɛt átwɔ́ kɛ̌ bǒbhi bápɛt chɔŋ nsɛm ndǔ nɛpɛ́m. \v 24 Mmɨk amay yɛ, Yesu Kristo ansɔt awɔ́nɛm amfǎy bɛfóŋó ɛbhɛn bɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛtaŋ amfǎy bho, ansɔt kɛfɔ ɛki anchyɛ ntá Mandɛm mmu achi Ɛtayi. \v 25 Yesu abhɔŋ bɛkɛm kɛfɔ kpátɛ Mandɛm ankʉ bǒmpap abhi mámdɔp mbɔ ɛnɔk ɛnɛ yi anyaŋa bɛkak amfay. \v 26 Mǔmpap anɛ Mandɛm ánaŋa chɔŋ ndǔ ngwɛnti chi nɛwú. \v 27 Ɛ́chi mbɔ ɛnyǔ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ, “Mandɛm afyɛ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ antɛn yi.” Kɛ bɛrɛm bɛ, “Mɛnyɨŋ mɛnkɛm bɛ́chí antɛn yi” abhɨ́kɨ́ tɔŋ bɛ Mandɛm mmu afyɛ́ mɛnyɨŋ mɛnkɛm antɛn Kristo ǎbhák nkwɔ antɛn yi. \v 28 Kɛ mpok anɛ Mandɛm ákʉ́ mɛnyɨŋ mɛnkɛm mɛ́mbak antɛn Kristo kɛ̌ mbɔŋ Mɔ́ywi afyɛ́ mmʉɛt antɛn Mandɛm, mmu afyɛ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ antɛn yi, bɛ Mandɛm aywǐntí ambak Mfɔ, nɛ yɛ̌ mmu achak ákɛ́ bhak mbɔ Mandɛm. \p \v 29 Mbák bawú bápú pɛtnsɛm chɔŋ ndǔ nɛpɛ́m, ntí anɛ bájwìti bho ndǔ ntí bo abhɛn bawú achi bɛ yi? \v 30 Mbák bawú bápú pɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m, ntí anɛ sɛ́kà nɛwú mpoknkɛm achi bɛ yi? \v 31 Bɔ̌ma, nchí anyǔ nɛwú mpoknkɛm. Nchí rɛm nɔ ntá yɛka mbɔnyunɛ mɛ̌pànyu ɛ̌ti yɛka nɛ ntí bɛ bɛtɨk Yesu Kristo Acha yɛsɛ ɛbhɛn mɛ́kʉ̀ bɛ́kʉ́ bǎchi bǒbhi. \v 32 Mpok nchí ɛtɔk Ɛ́fɛsɔs, mbɔ̌ŋ bɛyǎ ɛsɔŋɔri nɛ bo abhɛn báchí arɛ. Ntɨkɨ nsáy mɛ́bhɔ̀ŋ ndǔ nɛnu ɛnɛ́n mɛ́nù ɛnɛ́n nnú nɛ nnyǎbhɨ ɛyɔ mbák bawú bapu pɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m? Mbák bapu pɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m, “Sɛ́nyíɛ́, sɛ́nyú, mbɔnyunɛ mandú mpok sɛ́gu.” \v 33 Bǎkɛ́ rɔ bo mándwɔ bhe. “Ɔ̌kɔ̀ nɛ ngɛ́p, ɔ́ngɛ́p aghɛp.” \v 34 Bɔ́ŋ nkaysi anɛ achi chak, mǎndɔ bɛbʉ́. Mbɔk ayɛka bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ Mandɛm wáwák. Nchí rɛm nɔ bɛ ntíánwɔ́p ankɛm be. \s1 Ɛnyǔ mmʉɛt anɛ bawú bápɛtnsɛm nɛ yɔ \p \v 35 Mmu akwáy bɛbhɛp bɛ, “Chɔŋ Mandɛm ankʉ bawú mámpɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m ná? Bápɛ̀tnsɛm nɛ ntɨkɨ ɛnyǔ mmʉɛt?” \v 36 Mbák mmu ámbɛ́p nɔ́, nɔ achí ɛchɨŋtɨ́mu! Bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ bɛ, mmu ámpɨ́ mbwɔt, mbák yɔ abhɨ́kɨ́ yambɨ angu, apú chak ángó? \v 37 Nɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ mmu ápɨ́, puyɛ̌ chi nnɛrɛ́ nchwi nɛ puyɛ̌ nnɛrɛ́ mbwɔt achak, chi mɔ́nyɛsɛ nchwi, mbák ɛ́pú nɔ, mɔ́nyɛsɛ mbwɔt achák. \v 38 Kɛ Mandɛm ǎchyɛ́ nyɛ́sɛ́ mbwɔt ɛnɛn bápɨ́ aywi mmʉɛt anɛ nɔ nɛ́chak, nɛ́ngo, nɛmbɔŋ mbɔ ɛnyu yi átɨ́ bɛ́ ɛ́mbák. Yɛ̌ntɨkɨ ɛnyǔ mbwɔt ǎfu amik ambɔ́ŋ chí ayi ɛnyǔ mmʉɛt. \v 39 Mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́bhɔ́ŋɔ́ nɛpɛ́m bɛbhɔŋ mmʉɛt kɛkúrí kɛkúrí. Bakwǎŋwaŋ bábhɔŋ ayap ɛnyǔ mmʉɛt, nnya ɛ́bhɔ́ŋ ɛyap ɛnyǔ mmʉɛt, kɛnɛn kɛbhɔ́ŋ ɛyap ɛnyǔ mmʉɛt, nɛ nsi ɛ́bhɔ̌ŋ ɛyap ɛnyu mmʉɛt. \v 40 Mmʉɛt mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi amfǎy ɛ́chí kɛkúrí nɛ mmʉɛt mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi fá amɨk. Nɛ bɛrɨ mɛnyɨŋ ɛbhɛn amfay bɛ́chí kɛkúrí nɛ bɛrɨ mɛnyɨŋ ɛbhɛn fá amɨk. \v 41 Mmok abhɔŋ ɛbhi bɛrɨ, ntaŋ ábhɔ́ŋ ɛbhi bɛrɨ, mambe ábhɔ́ŋ ɛbhap bɛrɨ, nɛ mambe ábhɔ́ŋ bɛrɨ kɛkúrí kɛkúrí. \p \v 42 Ɛnyuyɔ kɛ ɛbhak mpok Mandɛm ákʉ bawú mámpɛ́tnsɛm ndǔ nɛpɛ́m. Mmʉɛ́t ngú anɛ bábhɛ́mɛ́, ǎpɔpɔ́ɔ. Kɛ mpok yi ákʉ̀ bawú mámpɛ́tnsɛm ndǔ nɛpɛ́m, mmʉɛt nkwǎ ǎbhák chi anɛ ápú gu wáwák. \v 43 Mpok bábhɛ̀mɛ mmu, ɛrɛnɛ yi ɛ́bɛ̀p nɛ apú bhɔŋ bɛtaŋ. Mpok Mandɛm áku bawú mámpɛ́tnsɛm ndǔ nɛpɛ́m, mmʉɛt ɛyɔ ǎrɨ, ambɔ́ŋ bɛtaŋ. \v 44 Mpok bábhɛ́mɛ́ mmu, bábhɛ̀mɛ mmʉɛt bǒ mmɨk. Mpok Mandɛm ákʉ bawú mámpɛ́tnsɛm ndǔ nɛpɛ́m, mmu ǎbhɔ̀ŋ chi ɛnyǔ mmʉɛt ɛnɛ amfay. Mbák mmʉɛt bǒ mmɨk achi, nɔ mmʉɛt ɛnɛ amfay ɛbhɔŋ bɛbhak nkwɔ. \v 45 Ɛkáti Mandɛm ɛ́ghàti bhɛsɛ bɛ, “Adam, mmu Mandɛm áyámbɨ aghoko, achí nyaka nkwǎŋwaŋ anɛ achi nɛpɛ́m.” Kɛ Adam anɛ áfú ansɛm chí Ɛfóŋó nɛ yi ǎchyɛ̀ nɛpɛ́m. \v 46 Puyɛ̌ mmʉɛt anɛ Ɛfóŋó Mandɛm áchyɛ̀ kɛ ayambɨ. Anɛ bǒ mmɨk kɛ áyámbɨ, kɛ anɛ Ɛfóŋó Mandɛm áchyɛ̀ antwɔ chɔŋ ansɛm mpok. \v 47 Mandɛm aghókó mmǔ mbɨ chí nɛ ntɔp, anɛ átwɔ́ ansɛm afú chi amfay. \v 48 Bǒ mmɨk mankɛm báchí mbɔ mmu anɛ Mandɛm ághókó nɛ ntɔp, nɛ bǒ mfay mankɛm báchi mbɔ mmu anɛ áfú amfay. \v 49 Nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ sɛ́chí mbɔ mmu anɛ bághókó nɛ ntɔp nɛ́nɛ, mpok ǎtwɔ̀ anɛ sɛ́bhak mbɔ mmu anɛ áfú amfay. \p \v 50 Bɔ̌ma, nchí ghati bhe bɛ ɛnyǔ mmʉɛt ɛnɛ sɛ́bhɔ́ŋɔ́ ɛpú kway bɛbhak ndǔ nɛbhʉɛt anɛ Mandɛm achi Mfɔ arɛ, nɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́gugu ɛ́pú kway bɛchɔkɔ ndǔ nɛbhʉɛt amɔt nɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛpu kway bɛgu wáwák. \v 51 Ghók ká, nchí ghati bhe ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́chí bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ ntá yɛka. Bɛsɛ́ mankɛm sɛ́pú gu chɔŋ, kɛ báyibhiri mmʉɛt ɛyɛsɛ. \v 52 Chɔŋ sɛ́mbɔŋ mmʉɛt ɛkɔ tɛ́mchók, ndǔ mɔ́mbɨŋɨ mpok anɛ mmu ákiɛp amɨ́k, ndǔ mpok anɛ mmbá anɛ ngwɛnti ákwɛ́nɛ́. Mpok ɛyɔ, bawú bápɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m nɛ mmʉɛt ɛnɛ ɛ́pú gu wawak; kɛ mánjibhiri bhɛsɛ abhɛn sɛchi pě tɛ́mté, sɛ́mbɔŋ mmʉɛt ɛkɔ. \v 53 Ɛ́bhak ɛnyu ɛyɔ mbɔnyunɛ mmʉɛt ɛyɛsɛ ɛnɛ ɛ́pɔpɔ́ɔ ɛbhɔŋ bɛyibhiri ɛndɔp mmʉɛt ɛkɔ ɛnɛ ɛ́pú gu wáwák. Nɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́gugu ɛbhɔŋ bɛyibhiri ɛndɔp chi ɛnɛ ɛ́pú gu wáwák. \v 54 Mpok ɛyɔ, chɔŋ ɛ́mfakari bɛ mmʉɛt ɛyɛsɛ ɛnjibhiri ɛnyu yɔ, bɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ Ɛkáti Mandɛm ɛ́ghati bhɛsɛ ɛ́mfú tɛtɛp. Nɔ chi bɛ, “Mámɛn nɛwú. Básɔt awɔ́nɛm amfǎy nɛwú ndak amay.” \v 55 Nɛwú, bɛtaŋ ɛbhɛ amfay nɛpɛ́m bɛchi fá? Bɛtaŋ ɛbhɛn ɔ́sɔ̀t bɛsak bho bɛ́chí fá? \v 56 Bɛbʉ́ kɛ bɛ́chyɛ̀ nɛwú bɛtaŋ. Bɛbhé Mandɛm kɛ bɛ́chyɛ̀ bɛbʉ́ bɛtaŋ. \v 57 Kɛ sɛ́nkáká Mandɛm bɛ achyɛ́ bhɛsɛ awɔ́nɛm amfǎy bɛbʉ́ ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu Kristo Acha ywɛsɛ ákʉ́. \v 58 Bɔ̌ma, abhɛn ɛkɔŋ, ndǔ ɛ́chí nɔ, tě yɛ ka kpirí, kɛ́ fɛrɛ amɔ́. Dɔ́k ká ambɨ bɛkʉ bɛtɨk Acha nɛ batɨ yɛka ankɛm mpoknkɛm, tɛ̌ndu bǎrɨ́ŋɨ́ bɛ bɛtɨk Yesu Kristo Acha ɛbhɛn bǎkʉ̀ bɛpu nɛm ndɛ́ndɛm. \c 16 \s1 Nkáp anɛ bǎchwɔp ndu bɛkwak batɨ bo Mandɛm \p \v 1 Bɛ́yɨ́ŋɨ nkáp anɛ bǎchwɔ̀p ndu bɛkwak bo Mandɛm, bǎbhɔŋ bɛkʉ mbɔ ɛnyu ngátí bǒnkwɔ abhɛn atú Galéshia mánkʉ. \v 2 Ndǔ yɛ̌ntɨkɨ nywɔbhɛ́ nɛywɛ̌mʉɛt, yɛ̌ntɨkɨ mmǔ ywɛka ámbʉ́rɛ́ ɛnyɨŋ, bɛkoŋo nkáp anɛ yi ákʉ́ bɛtɨk ábhɔ́ŋɔ́, bɛ bǎkɛ́ chwɔp bakap chi ndiɛrɛ mpok anɛ ntwɔ́ awu. \v 3 Nnáŋ ngáká awu, chɔŋ nsɨŋ ɛkáti nchyɛ́ ntá bo abhɛn bǎyábhɛ́ bɛto Yerúsalɛm nɛ akap aywɛka. \v 4 Nɛ mbák ɛrɨ bɛ mɛnkwɔ ndɔ́k, chɔŋ ndɔk nɛ bhɔ. \s1 Ɛnyǔ Pɔ̌l atɨ bɛkɔ nɛ bo abhɛn yi atɨ bɛghɔ \p \v 5 Chɔŋ ntwɔ́ bɛghɔ bhe mpok nnáŋ mfʉɛ́rɛ́ atú Masidónia mbɔnyunɛ mbɔ̌ŋ ntɨ bɛfʉɛt arɛ. \v 6 Ngufú chɔŋ ntat nɛ be mandú, nɛ ɛ́kway bɛbhak ndǔ ɛso ɛnkɛm. Mpok ánkwáy yɛ anɛ mɛ̌rɔ̀ŋ ɛbhak ɛnɛ mɛ̌rɔ́ŋ, mǎnkwak mɛ ndɔ́k arɛ́. \v 7 Mpú yaŋ bɛ ntwɔ́ ngɔ́ bhe mfʉɛrɛ fʉɛt. Mbɔ̌ŋ ntɨ bɛ́twɔ bɛtat nɛ bhe, mbák Mandɛm ankwak. \v 8 Kɛ mbɔ̌ŋ bɛbhak fá Ɛ́fɛsɔs kpatɛ mpok Ɛpǎ Pɛntɛkɔs ankwáy. \v 9 Mbɔ̌ŋ ɛrɨ́tí mbi bɛkʉ ɛsayri bɛtɨk fá yɛ̌ndu bɛyǎ bo mánù bɛchyɛt mɛ mbi. \p \v 10 Tímɔti ánáŋ ántwɔ́ awu, kɛ́m ká yi sayri, ɛnyu ɛnɛ́ yi ábhɔŋ maŋák bɛbhak nɛ bhe. Yi chí mmǔ anɛ ákʉ̀ bɛtɨk Mandɛm mbɔ mɛ. \v 11 Ndu ɛchi nɔ, bǎkɛ́ rɔ yɛ̌ mmu ámbyák yi. Tɨ́k ká yi sayri bɛ ámpɛtnsɛm ntá ya. Batɨ̌ bǒnkwɔ nɛ mmɛ sɛ́nòŋ yi. \p \v 12 Mbák chí manɔ ywɛsɛ Apólos, ngátí yi bɛyǎ mpok bɛ ántwɔ́ awu nɛ bǒnkwɔ bachak mángɔ bhe, kɛ abhɨ́kɨ́ ka bɛ́twɔ nɛ́nɛ. Chɔŋ antwɔ́ mpok yi ábhɔ́ŋɔ́ ɛpok. \s1 Bɛyɔŋɔ́ ngwɛnti \p \v 13 Bák ká pě, mǎnte kpirí ndǔ nɛka ɛnɛka nɛ Yesu. Bɔ́ŋ ká nɛtaŋántɨ, mánte sɛnɛ́. \v 14 Yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎkʉ̀, kʉ́ ka yɔ nɛ ɛkɔŋ. \p \v 15 Bɔ̌ma, bǎrɨŋɨ bɛ ndǔ bo Akáiya mankɛm, ɛfo ɛnɛ Stɛfánas kɛ ɛ́yámbɨ bɛkoŋo Yesu Kristo, nɛ báchíɛ nɛpɛ́m ɛnap ndu bɛkǔ bɛtɨk bɛ mánkwak bo Mandɛm. \v 16 Sɛptí ká mmʉɛt ntá bǒ mbɔ abhɔ nɛ ntá yɛ̌ntɨkɨ mmu achak anɛ áchɛ́mɛ́ mmʉɛt nɛ bhɔ ndǔ bɛtɨk. \v 17 Mbɔ̌ŋ bɛyǎ maŋák bɛ Stɛfánas nɛ Fɔtunátɔs nɛ Akaikɔs bátwɔ fá, mbɔnyunɛ nɛtwɔ́ wap achi mbɔ bhɛ bě nkwɔ bǎtwɔ. \v 18 Báfyɛ mɛ ntɨ nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyu báfyɛ́ bhe ntɨ. Chíɛ́ nɔ́kɔ́ ká mɛnyǔ bo bhɔ kɛnókó. \v 19 Bakwɔ́ bho Kristo abhɛn Ésia bátó be bakak. Akwíla nɛ Príska nɛ bǒnkwɔ abhɛn báchɛmɛ nɔkɔ ɛkɛt ɛyi bátó be bɛyǎ bakak ndǔ nnyɛ́n Acha. \v 20 Bɔ́mayɛsɛ abhɛn fá mankɛm bátǒ bakak. Kaká ká batɨ nkwɔ sayri mbɔ bǒ Kristo. \v 21 Mmɛ Pɔ̌l, kɛ nchí sɨŋ bakak amɛn nɛ awɔ́ wa. \v 22 Mbák mmú achi anɛ ábhɨ́kɨ́ kɔŋ Yesu Kristo Acha, ɛyak ɛ́mbák nɛ yi. Acha ywɛsɛ, twɔ́! \v 23 Bɛrɨ̌ndu Yesu Acha mɛ́mbák nɛ bhe. \v 24 Nkɔŋ bě mankɛm. Sɛ́rɔp chi ndǔ nsoŋ amɔt ndu sɛ́bhárɛ́ mmʉɛt nɛ Yesu Kristo.