\id LUK Ika New Testament 2009 \h Luku \toc1 Oziọma Jesu Kristi Rịkẹ Kẹ Luku Dọn De Ẹ \toc2 Luku \toc3 Luk \mt2 Oziọma Jesu Kristi Rịkẹ Kẹ \mt1 Luku \mt2 Dọn De Ẹ \c 1 \cl Isi Nke Mbụ \s1 Ihiẹn Wẹ De Ni Ẹkụkwọnị \p \v 1 Tiofilọsị Ikpẹn ile rị nị, ndị bu ọda a lịlịmagụọ depụha ihiẹn ndị hụn mẹ imẹ igunrun ẹnyi; \v 2 wẹ de wẹ hụ kẹ ndị ahụn gi ẹnya wẹ hụn ihiẹn ndịnị wẹ gha isi mbidọn lẹ ndị zisọnmẹ ozi hụ dọn gwa ẹnyi. \v 3 Ya wụ, makẹni a kpachanpụgụọ m ẹnya lebanchanrịn ihiẹn ndịnị ile ẹnya gha mbidọn lala, e rogụọ m'a nị ọ hụghọ mma nị mmẹ nwẹn nkẹ gi usọnrọn-usọnrọn den'i k'o dọn mẹsọnmẹ, \v 4 kẹni ọ hụn ụzọ we i ẹnya nị ihiẹn wẹ kuzi i wụ ezioku. \s1 Mmọn-ozi E Wẹhẹ Ozi Nị Wẹ K'a Mụ Jọnụ Hụn E Mẹ Mirin-Chuku \p \v 5 Ogẹn Hẹrọdụ gi wụ eze Judia, o nwọn onyẹ nchụ-ẹjan ohu w'a kpọ Zẹkaraya. Kẹ wẹ dọn han ndị nchụ-ẹjan, itu Abija k'ọ rị. Ẹlizabẹti nwunyẹ ẹ wụzịkwọ onyẹ ebọn Ẹrọnụ kẹ ya. \v 6 Wẹ ẹbụọ wụ ndị ezi-omumẹ ẹnya Osolobuẹ; enwọn wẹ nkọrịanị—w'e dọnmẹchanrịn iwu lẹ ọdịnalị ile rị ofufe hụn Di-nwọnni-ẹnyi tumẹsọnmẹ. \v 7 Kanị amụnị wẹ nwa, makẹlẹ Ẹlizabẹti wụ agan, bụ wẹ ẹbụọ a kagụọ ẹgẹdi. \p \v 8 Ụhụọhịn ohu, Zẹkaraya rị imẹ Ụlọ-nsọ a rụn ọrụn nchụ-ẹjan a, ogẹn ndị itu ẹ gi rị ọrụn. \v 9 Kẹ omẹnalị ndị nchụ-ẹjan dọn rị, ịya kẹ mkpọ wẹ tụ hanrịn hụn sikọ d'a banye Ebẹhụ-rị-nsọ imẹ Ụlọ-nsọ Di-nwọnni-ẹnyi d'a kpọ nsẹnsị ọkụn. \v 10 K'ọ rị a kpọ nsẹnsị hụ ọkụn, ndị hụ ile bịa d'e fe ofufe hụ ihun-ezi, e mẹ ekpere. \v 11 'Ya kẹ mmọn-ozi Di-nwọnni-ẹnyi nọ nwọnpụha nị Zẹkaraya imẹ ebahụn; mmọn-ozi hụ wuzo azụụn ẹka-ihiẹn ukpo w'a nọ a kpọ nsẹnsị ọkụn. \v 12 Ogẹn Zẹkaraya gi hụn a, ẹhụ nọ mama a nni ọda-ọda, egun nọ tụma a. \v 13 Mmọn-ozi hụ nọ sị a, “Atụlẹ egun Zẹkaraya! Osolobuẹ a nụgụọ ekpere i: Elizabẹtị nwunyẹ i jẹnkọ d'a mụn'ị okẹnnyẹ! I sikọ d'a kpọ a Jọnụ. \v 14 Ụnụ jẹnkọ d'a ghọghọ ọda; ẹfọ sikọ d'a sụọ ọnụ ụsụọ ọda-ọda; ndị bu ọda jẹnkọ d'a ghọghọnị ọmụmụ a, \v 15 makẹni o jẹnkọ d'a wụ okẹn ịhịan ẹnya Di-nwọnni-ẹnyi. Ọ rakọkwọ manya ọwụlẹ mọbụ manya zeni. Wẹ gini d'a mụ a, Mmọn-nsọ sikọ d'a gha ebe ọ rị ẹfọ nnẹ ẹ jun imẹ ẹ. \v 16 O jẹnkọ d'e mẹ ndị Izrẹlụ bu ọda gbehutọ d'e kunrun Di-nwọnni-ẹnyi wụ Osolobuẹ wẹ. \v 17 O sikọ d'e buru ni Di-nwọnni-ẹnyi ụzọ kẹn'ọ kwan'a ụzọ; o jẹnkọ d'e gi agụngụn lẹ ikẹn onyẹ-amụma wụ Ẹlaịja mẹ ẹ—kẹni o mẹ obi ndị nẹdi gbehutọ si ebe ụmụ wẹ rị, mẹ ndị nnupụ-isi gbehutọ d'e romẹ iroro ndị ezi-omumẹ, iroro ndị marịn ihiẹn—gi ẹ kwademẹ ndị alịnị makẹ ọbịbịa Di-nwọnni-ẹnyi.” \p \v 18 Zẹkaraya nọ sị mmọn-ozi hụ, “Nanị m'e dọn marịn nị ọnwan sikọ d'e mẹ? A kagụọ m ẹgẹdi, nwunyẹ m a kagụọzị ẹgẹdi.” \v 19 Mmọn-ozi hụ nọ shịarị a, sị, “Mmẹ wụ Gebrẹlụ hụn e wuzo ihun Osolobuẹ. Ịya zi m d'a gwa ị oku, zi i oziọmanị. \v 20 Ebe o mẹ nwan nị y'e gini ihiẹn ndị hụ m ku dọn, ihiẹn ndị hụ hụn jẹnkọ d'e mẹzu ogẹn ẹ ru, ị jẹnkọ d'a wụ odin: 'ya sakọzị ẹka ku oku d'e ru ụhụọhịn ihiẹn m ku jẹnkọ d'e mẹ.” \p \v 21 Ogẹn ihiẹnni gi rị e mẹ, ndị ahụn hụ e che Zẹkaraya, a sị, “K'o biehanzịnị ẹnịna imẹ Ebahụn-rị-nsọ?” \v 22 Ogẹn o gi pụha, ọ sanị ẹka gwa wẹ oku, 'ya wẹ nọ marịn n'ọ hụnọlẹ ọhụn imẹ Ebahụn-rị-nsọ—makẹni ọ tọ e gi ẹka a gwa wẹ oku, ọ sazịnị ẹka ku oku. \p \v 23 Ogẹn ọrụn a a gụụ, ọ nọ lama iwe ẹ. \v 24 Omẹgụụ, Ẹlizabẹti nwunyẹ ẹ nọ tụrụ imẹ. Ẹlizabẹti aghanị imẹ ụlọ pụ ọrọgbọ ifọn isẹn. \v 25 Ọ sị, “Di-nwọnni-ẹnyi e mẹkẹ ni m ebe ọ nọ gi ẹnya rị mma lee m, wepụ ụya ile m rị a hụn ebe ndị nke m rị!” \s1 Mmọn-ozi E Wẹhẹ Ozi Ọmụmụ Jizọsị \p \v 26 Ogẹn ẹfọ-imẹ Elizabẹtị gi rị ifọn isin, Osolobuẹ nọ zi mmọn-ozi ahụn w'a kpọ Gebrẹlụ jẹn obodo ohu mẹ ẹkẹrẹ w'a kpọ Nazarẹtị hụn rị Galili; \v 27 o zi ẹ d'e kunrun nwa-agbọọ ohu kelẹni marịn okẹnnyẹ. Ẹfan nwa-agbọọ hụ wụ Meri. Nwa-agbọọ ahụn lẹ okẹnnyẹ ohu w'a kpọ Josẹfụ kwerigbama nị wẹ jẹnkọ d'a lụ; Josẹfụ wụ onyẹ ikpun-ụlọ eze, ikpun-ụlọ Defidi. \v 28 Mmọn-ozi hụ nọ bịa d'e kunrun Meri, sị a, “Darụ! Onyẹ Chuku gọzi agọzi! Chuku nọyeni i anọyeni.” \p \v 29 Oku mmọn-ozi hụ gwa Meri anịzịnị obi ru Meri alị kaka; ọ hụ a jụ enwẹn ẹ kẹ elee ụdị ekele wụ ọnwan. \v 30 Mmọn-ozi hụ nọ sị a, “Atụlẹ egun. Osolobuẹ e mẹgụọ n'ị ọhụnma. \v 31 I k'a tụ imẹ, mụ okẹnnyẹ; ị jẹnkọ d'a kpọ a Jizọsị/Jesu. \v 32 O k'a wụ okẹn ịhịan; wẹ jẹnkọ d'a kpọ a Nwa Onyẹ Hụ Kachanrịnnị. Di-nwọnni-ẹnyi wụ Osolobuẹ jẹnkọ d'e ye ẹ ukpo nẹdi-ẹ-kanị wụ Defidi; \v 33 o k'a kị Izrẹlụ, ikpun-ụlọ Jekọpụ, jẹnrin ejẹn; alị-eze ẹ agụkọ!” \p \v 34 Meri nọ sị mmọn-ozi hụ, “Nanị k'o dọn mẹ—bụ m'e ke marịn okẹnnyẹ?” \p \v 35 Mmọn-ozi hụ nọ sị a, “Mmọn-nsọ jẹnkọ d'a bịakwasị i; ikẹn Onyẹ Hụ Kachanrịnnị jẹnkọ d'e kpumẹ i. Ya wụ, nwa ị jẹnkọ d'a mụ k'a rị nsọ—wẹ k'a kpọ a Nwa Osolobuẹ. \v 36 Ọzọzị, Ẹlizabẹti nwẹnẹ i a tụrụgụọ imẹ—ebeni ọ kagụụ ẹgẹdi! Ẹfọ-imẹ rị a nwan ifọn isin—onyẹ nwẹn wẹ te sị n'ọ wụ agan! \v 37 Makẹni, o nwọnni ihiẹn Osolobuẹ ghalẹni a saẹka e mẹ!” \p \v 38 Ya Meri nọ sị, “Ịyaa; odibo Di-nwọnni-ẹnyi kẹ m wụ—'ya rị nị m k'i dọn ku!” 'Ya mmọn-ozi hụ nọ la a tọ, pụ. \s1 Meri E Jẹn D'a Hụn Ẹlizabẹti \p \v 39 Omẹgụụ, 'ya Meri nọ kwademẹ ozigbo-ozigbo jẹnmẹ obodo ohu hụn rị oke alị Judia. \v 40 O ru ebẹhụ, ọ nọ banye iwe Zẹkaraya, kele Ẹlizabẹti. \v 41 Ogẹn Ẹlizabẹti gi nụ ekele Meri, nwa rị a ẹfọ nọ tụsi elu. 'Ya Mmọn-nsọ nọ gbajun Elizabẹtị. \v 42 'Ya Elizabẹtị nọ gi okẹn olu dọbepụ oro, sị, “Ịyụ kẹ wẹ kachanrịn a gọzi imẹ ikpoho ile; nwa ị sikọ d'a mụ wụ onyẹ wẹ gọzi agọzi! \v 43 Nanị ke ihiẹn ọma han ẹnịna dọn mẹ m, nị nnẹ Di-nwọnni-m bịa d'a hụn m? \v 44 Makẹni, hụn m gihụ nụ k'i kele, nwa rị m ẹfọ nọ gi ịghọghọ tụsi elu! \v 45 Ngọzi rị nị okpoho hụ hụn kweri nị oku hụn Di-nwọnni-ẹnyi gwa a jẹnkọ d'e mẹzu!” \s1 Ẹbụ Meri Gi Ja Osolobuẹ mma \p \v 46 Meri nọ sị, \q1 “Obi m rị a ja Di-nwọnni-ẹnyi mma; \q2 \v 47 mmọn m rị a ghọghọ imẹ Onyẹ-nzụọpụha m wụ Osolobuẹ, \q2 \v 48 makẹni o gigụọ ẹnya rị mma lee m — \q2 mmẹ, hụn wụ odibo ẹ mmakalaka! \q1 Ezioku-ezioku, gha nwan kikẹnni e jẹn, \q2 agbọ ile sikọ d'a gha a kpọ m onyẹ wẹ gọzi agọzi, \q2 \v 49 makẹni Onyẹ Hụ Nwọn Ikẹn e mẹọlẹ ni m okẹn ihiẹn rị ichẹn-ichẹn; \q2 ẹfan a rịzịkwọ nsọ! \q1 \v 50 O mẹsọnmẹ ni ndị hụn e humẹn'ẹ isi omikẹn — \q2 gha agbọ d'e ru agbọ. \q1 \v 51 Ọ tịnpụgụọ ẹka a, kpa ikẹn, \q2 kpọnyịya ndị mpache lẹ ihiẹn wẹ rị e ro. \q1 \v 52 O wetugụọ ndị-nze uku elu ukpo wẹ, \q2 bushi ndị nwọnlẹni ihiẹn wẹ wụ enu. \q1 \v 53 O gigụọ ihiẹn rị mma yejun onyẹ ẹgụn rị a gụn ẹfọ, \q2 gbama ọdafịn ẹka, chụpụ a. \q1 \v 54 O yegụọnị odibo ẹ wụ Izrẹlụ ẹka; \q1 ọ nyanhangụọ omikẹn ya lẹ enwẹn ẹ wụ Osolobuẹ. \q1 \v 55 Ọ nyanhangụọ a \q2 k'o dọn kwe ndị nẹdi ẹnyi kanị nkwa — \q2 k'o dọn kwe Ebraham lẹ ẹbọn a ile nkwa jẹnrin ejẹn!” \p \v 56 Ya Meri nọ sọn Ẹlizabẹti nọdị ihiẹn rịkẹ ọrọgbọ ifọn ẹtọ, ọ nọ lakin iwe ẹ. \s1 Ọmụmụ Jọnụ Hụn E Mẹ Mirin-Chuku \p \v 57 O ru ogẹn Elizabẹtị k'e gi mụ, ọ nọ mụ okẹnnyẹ. \v 58 Ndị bikunmẹn'ẹ lẹ ndị nke wẹ nọ nụ nị Di-nwọnni-ẹnyi e mẹgụọ n'a okẹn omikẹn, wẹ nọ sọn ẹ ghọghọ. \v 59 Nke akpụ-ụhụọhịn ẹsatọ, wẹ nọ bịa d'a kwa nwata hụ ugun; wẹ te k'a gụn a Zẹkaraya nọkẹ nẹdi ẹ, \v 60 kalẹ nnẹ ẹ nọ sị, “Mba-o! Wẹ jẹnkọ d'a kpọ a Jọnụ.” \v 61 Wẹ nọ sị a, “O nwọnni onyẹ nke ụnụ hụn a za ẹfan hụ!” \v 62 Wẹ nọ gi ẹka jụ nẹdi ẹ ẹfan wẹ sikọ d'a kpọ a. \v 63 Ọ nọ sị wẹ y'ẹ ọmụma hụn w'a kaye ihiẹn, 'ya ọ nọ de, “Ẹfan a wụ Jọnụ.” Ọ nọ tụ wẹ ile ẹnya! \v 64 Idumuzi, ọnụ a nọ shịapụ, ire ẹ a tọpụ, ọ nọ kumẹ oku, jama Osolobuẹ mma. \v 65 Egun nọ tụma ndị ile bikunmẹni wẹ; ndị ịhịan hụ e ku oku ihiẹn ndịnị ẹgbẹrẹ oke Judia ile. \v 66 Onyẹ ọwụlẹ nụn'a hụ e ro ẹ, a sị, “Kịnị kẹ nwatanị jẹnkọ d'a wụ?” Wẹ rị a jụ ẹnịna makẹni ẹka Di-nwọnni-ẹnyi rị imẹ ndụn a ezioku-ezioku. \s1 Amụma Zẹkaraya Bu \p \v 67 Mmọn-nsọ nọ jun imẹ nẹdi ẹ wụ Zẹkaraya, 'ya ọ nọ bu amụmanị: \q1 \v 68 “Ọjịja-mma ya rị nị Di-nwọnni-ẹnyi wụ Osolobuẹ Izrẹlụ! \q2 Makẹni ọ bịaọlẹ d'e yeni ndị nke ẹ ẹka, \q1 ọ gbapụhagụọ wẹ. \q1 \v 69 O wepụhagụọnị ẹnyi Mpịn, \q2 Okẹn Onyẹ-nzụọpụha, hụn jẹnkọ d'a zụọpụha ẹnyi — \q2 onyẹ ikpun-ụlọ odibo ẹ wụ Defidi. \q1 \v 70 O mẹgụụ a k'o dọn ku ẹ ẹdẹi, \q2 ghahanị ndị-amụma nsọ a, \q1 \v 71 n'o jẹnkọ d'a zụọpụha ẹnyi ẹka ndị iṅẹnrẹn ẹnyi ile \q2 lẹ ndị iwe ẹnyi rị e we; \q1 \v 72 n'o sikọ d'e mẹni ndị nẹdi ẹnyi kanị omikẹn \q2 nyanhan nkwerigbama nsọ a — \q2 \v 73 nyanhan ẹfan a, \q2 hụn o kunni nẹdi ẹnyi kanị wụ Ebraham \q2 ogẹn o gi kwe ẹ nkwa — \q1 \v 74 n'o sikọ d'a gbapụha ẹnyi ẹka ndị iṅẹnrẹn ẹnyi, \q2 amamgbe egun ghazị a tụ ẹnyi ẹnyi gha e fe ẹ, \q1 \v 75 kama, ẹnyi e gi ịrị-nsọ lẹ imẹ-ihiẹn ọ chọ \q2 e fe ẹ, \q2 ogologo ndụn ẹnyi ile.” \p \v 76 “Nke iyụ wụ nwa, \q1 wẹ jẹnkọ d'a kpọ ị \q2 onyẹ-amụma nke Onyẹ Hụ Kachanrịnnị; \q1 i sikọ d'e buru ni Di-nwọnni-ẹnyi ụzọ, \q2 kẹni i hụn ụzọ kwa n'a ụzọ a; \q1 \v 77 i jẹnkọ d'e mẹ ndị nke ẹ marịn \q2 kẹ w'a dọn nwọnhẹn nzụọpụha \q2 ghahanị inwọnhẹn mgbagharị njọ wẹ. \q1 \v 78 Ọnwan jẹnkọ d'e mẹ \q2 makẹ ẹfọma lẹ omikẹn Osolobuẹ ẹnyi, \q2 hụn o jẹnkọ d'e gi mẹ ukpẹ nzụọpụha nwunmẹni ẹnyi, \q2 \v 79 mẹ ẹ gha elu-igwee nwunmẹni \q2 ndị hụn rị imẹ ishi lẹ imẹ onyinyọn-ọnwụn; \q1 du ụkụ ẹnyi \q2 ye ụzọ udọn.” \p \v 80 Nwata hụ wụ Jọnụ e sue, wụrụ onyẹ zeni imẹ mmọn; ọ nọ biri atụ d'e ru ụhụọhịn hụ ọ pụha d'a rụnma ọrụn a id'ẹnya ndị Izrẹlụ ile. \c 2 \cl Isi Nke Ẹbụọ \s1 Ọmụmụ Jizọsị \r (Mat 1.18-25) \p \v 1 Ogẹn hụ, eze-kanị w'a kpọ Siza Ọgọstusu nọ ye iwu, sị wẹ detuchanrịn ẹfan ịhịan ile rị ụwa—ebe ile rị okpuru ọkịkị ndị Rom. \v 2 (Ọnwan wụ nke ibuzọ wẹ detu ẹfan ịhịan ile; ogẹn Kwịrịnọsị gi wụ Gọvanọ rị a kị alị Siria kẹ wẹ gi detu ẹfannị.) \v 3 Onyẹ ọwụlẹ hụ e jẹn obodo ẹ d'e deye ẹfan. \p \v 4 'Ya Josẹfụ nọ gha obodo Nazarẹtị rị Galili si obodo Bẹtulẹhẹm hụn rị Judia, obodo wẹ nọ mụ Defidi—makẹni ikpun-ụlọ Defidi k'ọ gha pụha. \v 5 Ịya lẹ Meri hụn wẹ ẹbụọ kwerigbama nị wẹ jẹnkọ d'a lụ wị jẹn d'e deye ẹfan. Meri rị imẹ ogẹn hụ. \v 6 Ebe wẹ rị Bẹtulẹhẹm, ogẹn Meri k'e gi mụ nwa hụ e ru, imẹ nọ mẹmẹ ẹ. \v 7 Ọ nọ mụ nwa ibuzọ a, mụ a okẹnnyẹ, gi ẹkwa wẹ gi a pa nwa fụma a, bu ẹ dinẹ imẹ ihiẹn anụ gi e ri ihiẹn-oriri—makẹni ụzọ arịa hụn wẹ sikọ d'a nọdị imẹ ụlọ ndị-ijẹn a nọdị. \s1 Ozi Ndị Mmọn-ozi Wẹhẹ Ni Ndị-ndu Anụ Ahụn \p \v 8 Uhinhin hụ, o nwẹ ndị e du anụ rị ọfịa ẹgbẹrẹ ahụn, e lepụ anụ wẹ ẹnya. \v 9 Mmọn-ozi Di-nwọnni-ẹnyi nọ nwọnpụha ebe wẹ rị, ọghọ Di-nwọnni-ẹnyi nọ nwunhunmẹ wẹ lẹkẹ ukpẹ. 'Ya egun nọ tụma wẹ. \v 10 Kanị mmọn-ozi hụ nọ sị wẹ, “Atụlẹ ni egun! M bịa d'e zi ọnụ ozi ọma hụn sikọ d'e wẹhẹni ịhịan ile ẹregede ịghọghọ. \v 11 A mụgụọ nị wẹ ụnụ Onyẹ-nzụọpụha tannị imẹ obodo Defidi; ịya wụ Kraịstị, Onyẹ Hụ Osolobuẹ Tumẹ, hụn wụ Di-nwọnni-ẹnyi! \v 12 Ọnwan kẹ ụnụ jẹnkọ d'e gi marịn a: ụnụ jẹnkọ d'a hụn nwa wẹ gi ẹkwa fụma, bu dinẹ imẹ ihiẹn anụ gi e ri ihiẹn-oriri.” \p \v 13 Idẹnmizi, igunrun ndị mmọn-ozi elu-igwee nọ fopụha che ni mmọn-ozi hụ, a ja Chuku mma, a sị, \q1 \v 14 “Ọghọ 'ya rị nị Osolobuẹ \q2 ebẹhụ kachanrịn elu ejẹn; \q1 udọn 'ya rị nị ndị rị imẹ ụwa, \q2 ndị ọ rị e mẹni ọhụnma!” \p \v 15 Mgbe ndị mmọn-ozi hụ gi lagụụ wẹ tọ, si elu-igwee, ndị-ndu anụ hụ nọ sị ibe wẹ, “Nị ẹnyi jẹnru Bẹtulẹhẹm d'a hụn ihiẹnni mẹni, hụn Di-nwọnni-ẹnyi gwa ẹnyi.” \v 16 Wẹ nọ jẹnmẹ ozigbo-ozigbo. Wẹ nọ hụn Meri lẹ Josẹfụ lẹ nwa ahụn wẹ bu dinẹ imẹ ihiẹn anụ gi e ri ihiẹn-oriri. \v 17 Ogẹn ndị hụ a zụn anụ gi hụn Jesu, wẹ nọ gwa wẹ ihiẹn mmọn-ozi hụ gwa wẹ banyeni nwa hụ. \v 18 Ihiẹn ndị hụ e du anụ ku nọ tụ ndị ile nụn'a ẹnya. \v 19 Kanị Meri e buchanrịn ihiẹn ndịnị ile tọ imẹ obi ẹ, e ro wẹ. \p \v 20 Ndị hụ e du anụ nọ lama, e tuchan Osolobuẹ, a ja a mma, makẹni ihiẹn ile wẹ nụ lẹ ihiẹn ile wẹ hụn rịchanrịn kẹ mmọn-ozi hụ dọn gwa wẹ. \s1 A Gụn Wẹ Jizọsị Ẹfan \p \v 21 Nke akpụ-ụhụọhịn ẹsatọ, ogẹn wẹ jẹnkọ d'e gi kwa nwata hụ ugun nọ ru, wẹ nọ gụn a Jesu/Jizọsị, ẹfan hụ mmọn-ozi hụ ye ẹ nị nnẹ ẹ d'a tụ imẹ ẹ. \s1 A Papụha Wẹ Jizọsị Imẹ Ụlọ-nsọ \p \v 22 O ru ogẹn Josẹfụ lẹ Meri e gi mẹ Mmẹmmẹ Idọn-nsọ rịkẹ kẹ Iwu Mozizi dọn ku, 'ya wẹ nọ weri nwa hụ shi Jerusalẹm kẹni wẹ papụhanị Di-nwọnni-ẹnyi 'ya, \v 23 (kẹ wẹ dọn de ẹ imẹ Iwu Di-nwọnni-ẹnyi, nị, “Wẹ sịkọ d'e wepụha nị Di-nwọnni-ẹnyi nwa-okẹnnyẹ ibuzọ ọwụlẹ wẹ mụ”). \v 24 Wẹ nọ chụ ẹjan kẹ wẹ dọn de ẹ imẹ Iwu Di-nwọnni-ẹnyi, ebẹhụ Iwu nọ sị, “Nduru ẹbụọ mọbụ ụmụ oluikuku ẹbụọ.” \p \v 25 Ogẹn hụ, o nwọn okẹnnyẹ ohu w'a kpọ Simiọnụ hụn bi Jerusalẹm. Onyẹ e mẹ ihiẹn Osolobuẹ chọ k'ọ wụ; o gi obi ẹ ile e fe Osolobuẹ, e che ni Osolobuẹ zụọpụha ndị Izrẹlụ. Mmọn-nsọ nọyen'ẹ anọyeni. \v 26 Mmọn-nsọ mẹ ẹ marịn n'ọ nwụnkọ d'e ru n'ọ hụn Kraịstị, Onyẹ Hụ Di-nwọnni-ẹnyi Tumẹ. \v 27 Mmọn-nsọ nọ duru Simiọnụ si imẹ Ụlọ-nsọ. Ogẹn ndị mụ nwa hụ wụ Jizọsị gi wẹhẹ ẹ d'e mẹ n'ẹ ihiẹn Iwu chọ, \v 28 Simiọnụ nọ parị nwa hụ, ja Osolobuẹ mma, sị, \q1 \v 29 “Di-nwọnni-ẹnyi, \q1 ị rị nwan a sị odibo i ya gi udọn lama, \q2 nọkẹ kẹ i dọn kụ; \q1 \v 30 makẹlẹ e gigụọ m ẹnya m hụn nzụọpụha ị, \q2 \v 31 hụn ị kwademẹ id'ẹnya ndị alị ile rị ichẹn-ichẹn: \q1 \v 32 Ukpẹ hụn jẹnkọ d'a ghọsị ndị alị ndị ọzọ uche i, \q1 ukpẹ hụn jẹnkọ d'e wẹhẹ ni ndị nke i wụ ndị Izrẹlụ ọghọ.” \p \v 33 Ihiẹn ndị hụ wẹ ku banyeni nwata hụ nọ tụ nẹdi ẹ lẹ nnẹ ẹ wụ Josẹfụ lẹ Meri ẹnya. \v 34 'Ya Simiọnụ nọ gọzi wẹ; ya ọ nọ sị nnẹ ẹ wụ Meri, “Gọn ntịn, wẹ tumẹ nwatanị n'ọ wụrụ onyẹ wẹ sikọ d'e gi budan ndị bu ọda imẹ Izrẹlụ, gizikwọ a busi ndị bu ọda elu imẹ Izrẹlụ.” \p “O sikọ d'a wụ ahịma, hụn gha ẹka Osolobuẹ bịa, hụn ndị ịhịan jẹnkọ d'a lusọn, \v 35 kẹni ihiẹn ndị bu ọda rị e ro hụn ụzọ pụha ifọn—ihiẹn ụfụ jẹnkọ d'e zupuzi ịyụ nwẹn obi rịkẹ ọpịa-agha makẹ ufiri nwatanị.” \p \v 36 O nwọn onyẹ-amụma ohu wụ okpoho, hụn w'a kpọ Ana\f + \fr 2:36 \fl Griki: \ft Hana\f*, nwa Fanụẹlụ, onyẹ ikpun-ụlọ Asha rọ; ọ kagụọ ẹgẹdi; di ẹ a nwụnhụngụọ—ahụa ẹsa sụọ kẹ ịya lẹ di ẹ bi nị di ẹ d'a nwụnhụn. \v 37 Ọ rị nwan nwa ahụa ẹnọ kwasị ọgụn-ẹnọ. A ra gha Ụlọ-nsọ pụ, ọ hụ e fe Osolobuẹ ukinkin lẹ efinnaị, e bu ọnụ, e mẹ ekpere. \v 38 Ogẹn ohu hụ k'o gi pụhazịkwọ, ye Osolobuẹ ekele, kumẹ oku nwa hụ kẹni ndị ile rị e che ni Osolobuẹ gbapụha Jerusalẹm nụ. \s1 A Lakin Wẹ Nazarẹtị \p \v 39 Ogẹn Josẹfụ lẹ Meri gi mẹgụụ ihiẹn ile Iwu Di-nwọnni-ẹnyi chọ, wẹ nọ lakin obodo wẹ bi wụ Nazarẹtị hụn rị imẹ Galili. \v 40 Nwata ahụn e sue, ka ẹhụ, marịn ihiẹn ọda-ọda, ẹwẹrẹ Osolobuẹ hụ e sọn ẹ. \s1 Ihiẹn Jesu Mẹ Imẹ Ụlọ-nsọ K'ọ Rị Nwata \p \v 41 Ahụa ile kẹ ndị mụ Jizọsị gi e jẹn Jerusalẹm d'e mẹ Mmẹmmẹ-Nghafe. \v 42 Ogẹn Jesu gi rị nwa ahụa mmẹbụọ, wẹ nọ jẹnzi mmẹmmẹ hụ kẹ wẹ dọn e jẹn mbụ. \v 43 Ogẹn mmẹmmẹ gi gụgụụ, wẹ nọ lama, kanị nwata hụ wụ Jesu nọ dịnọ Jerusalẹm bụ ndị mụn'a a marịn. \p \v 44 Wẹ rị e ro n'ọ rị imẹ igunrun ịhịan hụ wẹ ile gba lakọ, wẹ nọlẹni chọ a d'e ru nị e jẹnpụ wẹ ijẹn akpụ-ụhụọhịn ohu gbe-gbe-gbe—ya wẹ nọ nwan chọma a ebe ndị nke wẹ lẹ ndị ọwụ wẹ rị. \v 45 a chọbe w'ẹ, ahụnnị w'a, ya wẹ nọ kin-azụụn, si Jerusalẹm d'a chọ a. \v 46 Hụn mẹ akpụ-ụhụọhịn ẹtọ kẹ wẹ gi hụn a imẹ Ụlọ-nsọ, ebe ọ nọdịye ni ndị-nkuzi, e gọn wẹ ntịn, a jụ wẹ ọtaa. \v 47 Nghọta a lẹ azịza a atụkẹnmẹ ndị ile rị e gọn ẹ ntịn ẹnya. \v 48 Ogẹn ndị mụn'a gi hụn a, ndụn a gụụ wẹ; nnẹ ẹ nọ sị a, “Nwa m, kị mẹni ẹnyi ihiẹnni? Mmẹ lẹ nẹdi i hụ a gbaka-obi, a chọ ị.” \p \v 49 Ọ nọ sị wẹ, “Kị ụnụ chọmazị nị m? Ụnụ amarịn nị m jẹnkọ d'a rịrịrị iwe\f + \fr 2:49 \fl mọbụ: \ft ọrụn\f* Nẹdi m?” \v 50 Kanị aghọtanị wẹ ihiẹn ọ za wẹ. \v 51 'Ya Jesu nọ sọnmẹ wẹ, wẹ ile nọ lashi Nazarẹtị. Ọ hụ e humẹni wẹ isi; nnẹ ẹ a nachanrịn ihiẹn ndịnị ile tọ imẹ obi ẹ. \v 52 Jesu hụ e sue, a ka ẹhịụ, a marịnwaye ihiẹn; ihiẹn ẹ hụ a sụọ kẹ Osolobuẹ kẹ ịhịan. \c 3 \cl Isi Nke Ẹtọ \s1 Ozi Jọnụ Hụn E Mẹ Mirin-Chuku Zi \r (Mat 3.1-12; Mak 1.1-8; Jọn 1.1-28) \p \v 1 Hụn mẹ ẹ ahụa mmisẹn imẹ ọkịkị eze-kanị w'a kpọ Siza Taịberiasị, ogẹn hụ Pọntus' Paịleti gi wụ Gọvanọ rị a kị Judia—wẹ kebe Izrẹlụ lẹ alị ndị nọkunmẹ n'ẹ ụzọ ẹnọ ogẹn hụ: Hẹrọdụ hụ a kị Galili; Filipu nwẹnẹ ẹ hụ a kị Ituria lẹ Trakọnitisi; Lisanịasị hụ a kị Abilẹni. \v 2 Anasị lẹ Kayafasị wụ ndị-isi nchụ-ẹjan. Ogẹn hụ kẹ oku Osolobuẹ gi bịanị Jọnụ nwa Zẹkaraya imẹ atụ. \v 3 'Ya ọ nọ ghagbamachanrịn ẹgbẹrẹ Iyi Jọdanị, a ma ọkwa—a sị wẹ bịa d'e mẹ mirin-Chuku, gi ẹ ghọsị n'e rogharịgụọ wẹ—kẹni Osolobuẹ hụn ụzọ gbagharị wẹ njọ. \v 4 Ẹrịra kẹ wẹ dọn de ẹ imẹ ẹhụhụọ Azaya onyẹ-amụma, nị, \q1 “Olu onyẹ ohu rị a han imẹ atụ, \q1 a sị, \q1 ‘Kwa nị nị Di-nwọnni-ẹnyi ụzọ; \q2 mẹmẹ ni ụzọ a n'o zinrin. \q1 \v 5 Wẹ jẹnkọ d'e hukin ọdanmgbugbu ile, \q2 mẹ ugu lẹ oke ile hẹnrinsọnmẹ alị-aradan; \q2 wẹ jẹnkọ d'e mẹ ụzọ-ngịrịgọ ile zinpụ, \q2 mẹ ụzọ-mkpọke ile riẹnpụ — \q1 \v 6 ịhịan ile a hụn nzụọpụha Osolobuẹ!’ ” \p \v 7 Ya Jọnụ nọ rị a gwa igunrun ndị hụ rị a bịa d'e kunrunn'ẹ n'o mẹ wẹ mirin-Chuku oku, a sị, “Igunrun ẹjụ-alị! Onyẹ sị ụnụ gba nị iwe lẹ ọnụma Osolobuẹ lalanị ọsọ?! \v 8 Mịkwọ nị nwan mkpụrụ hụn jẹnkọ d'a ghọsị nị ụnụ e rogharịgụọ! Aghakwọlẹ ni a sị enwẹn ụnụ, ‘Ebraham wụ nẹdi ẹnyi nụ!’ Makẹni, ezioku kẹ m rị a gwakwọ ụnụ, Osolobuẹ sikọ d'a saẹka gi ọmụma ndịnị mẹmẹsọnmẹ ni Ebraham ụmụ. \v 9 Anyụn a rịgụọlẹ nwan ukun-osisi, e che: osisi ọwụlẹ mịlẹni mkpụrụ rị mma, e gbutu w'ẹ, tụ a ye imẹ ọkụn.” \p \v 10 Igunrun ndị ahụn hụ a sị a, “Kịnị kẹ ẹnyi sịkọ d'e mẹ nwan?” \v 11 Ọ nọ sị wẹ, “Onyẹ ọwụlẹ nwọn ẹwuru ẹbụọ jẹnkọ d'e werịrị ohu ye onyẹ nwọnlẹni; onyẹ ọwụlẹ nwọn ihiẹn-oriri sikọ d'e mẹzikwọ ẹrịra.” \v 12 Ndị a na ụgwọ-isi hụn bịazịkwọ d'e mẹ mirin-Chuku nọ jụ a, sị, “Onyẹ-nkuzi, kịnị kẹ ẹnyi jẹnkọ d'e mẹ?” \v 13 Ọ nọ sị wẹ, “Anakarịlẹ ni ihiẹn wẹ sị ụnụ na.” \v 14 Ndị-agha nọ bịazịkwọ d'a jụ a, sị, “Ẹnyi nwẹn? Kịnị kẹ ẹnyi jẹnkọ d'e mẹ?” Ọ nọ sị wẹ, “Aghazịlẹ ni e gi ẹka-ikẹn a narịn ịhịan ego; ebuokinzilẹ ni ịhịan ọnụ; nị nị ụgwọ-ọrụn ụnụ e jun ụnụ ẹfọ.” \p \v 15 Makẹni wẹ rị a tụkẹnmẹ ẹnya Kraịstị, Onyẹ-nzụọpụha Hụ Osolobuẹ Tumẹ, hụn o kwe nkwa n'o jẹnkọ d'e zihẹ, lẹzị makẹni wẹ rị a jụ enwẹn wẹ kẹ Jọnụ rọ, \v 16 Jọnụ nọ sị wẹ, “M gi mirin mmaka e mẹ ụnụ mirin-Chuku, kanị onyẹ kanị m lala: efurudẹni m onyẹ jẹnkọ d'a tọpụ eriri akpụkpọ-ụkụ a! O sikọ d'e gi Mmọn-nsọ lẹ ọkụn mẹ ụnụ mirin-Chuku. \p \v 17 O gi ihiẹn o gi a fụchan ọka: o jẹnkọ d'a fụchanchanrịn ọka ile rị ebe ọ nọ a kụkpọ ọka, kpọn akpụrụ a ye ebe o kpọntọ ọka, kpọnkikomẹ ẹfịfịa kpọnye imẹ ọkụn hụn wẹ ghalẹni e tinyụn.” \p \v 18 Jọnụ gizi oku ndụnmọdụn bu ọda rịsọnmẹ ichẹn-ichẹn zi wẹ oziọma. \p \v 19 Jọnụ nọ jụgbọ eze wụ Hẹrọdụ makẹni o jẹn d'a lụma Hẹrọdịasị wụ nwunyẹ nwẹnẹ ẹ lẹzi makẹ eje-ihiẹn ndị ọzọ bu ọda Hẹrọdụ mẹ. \v 20 'Ya Hẹrọdụ nọ mẹdẹ hụn ka njọ ghahanị ikpọkin Jọnụ ye ụlọ-ngan. \s1 E Mẹ Wẹ Jizọsị Mirin-Chuku \r (Mat 3.13-17; Mak 1.9-11) \p \v 21 Ogẹn wẹ gi rị e mẹ ịhịan ile mirin-Chuku, wẹ nọzị mẹ Jizọsị. E mẹgụụ w'a 'ya, ebe ọ rị e mẹ ekpere, elu-igwee nọ kpupụ, \v 22 Mmọn-nsọ nọ gi ụdị nduru hidan, bekwasị a. Olu nọ gha elu-igwee sị, “Ịyụ wụ ezi Nwa m; ihiẹn i a sụọka m.” \s1 Ndị Mụ Jizọsị \r (Mat 1.1-17) \p \v 23 Jizọsị rị ihiẹn rịkẹ nwa ahụa iri-kwasị-ọgụn k'o bidọn ọrụn a. Wẹ weri Jizọsị nọkẹ nwa Josẹfụ. \q1 Josẹfụ wụ nwa Heli, \q1 \v 24 Heli wụ nwa Matitatị, \q1 Matitatị wụ nwa Livaị, \q1 Livaị wụ nwa Mẹki, \q1 Mẹki wụ nwa Janaị, \q1 Janaị wụ nwa Josẹfụ, \q1 \v 25 Josẹfụ wụ nwa Matatịasị, \q1 Matatịasị wụ nwa Emọsị, \q1 Emọsị wụ nwa Nahum, \q1 Nahum wụ nwa Es'li, \q1 Es'li wụ nwa Nagaị, \q1 \v 26 Nagaị wụ nwa Maatị, \q1 Maatị wụ nwa Matatịasị, \q1 Matatịasị wụ nwa Sẹmẹi, \q1 Sẹmẹi wụ nwa Josẹkị, \q1 Josẹkị wụ nwa Jọda, \q1 \v 27 Jọda wụ nwa Johananị, \q1 Johananị wụ nwa Resa, \q1 Resa wụ nwa Zẹrubabẹlụ, \q1 Zẹrubabẹlụ wụ nwa Shịatẹlụ, \q1 Shịatẹlụ wụ nwa Neri, \q1 \v 28 Neri wụ nwa Mẹki, \q1 Mẹki wụ nwa Adi, \q1 Adi wụ nwa Kosam, \q1 Kosam wụ nwa Ẹmadam, \q1 Ẹmadam wụ nwa Ẹh, \q1 \v 29 Ẹh wụ nwa Joshụa, \q1 Joshụa wụ nwa Ẹliẹza, \q1 Ẹliẹza wụ nwa Jorim, \q1 Jorim wụ nwa Matitatị, \q1 Matitatị wụ nwa Livaị, \q1 \v 30 Livaị wụ nwa Simiọnụ, \q1 Simiọnụ wụ nwa Juda, \q1 Juda wụ nwa Josẹfụ, \q1 Josẹfụ wụ nwa Jonam, \q1 Jonam wụ nwa Ẹlịakin, \q1 \v 31 Ẹlịakin wụ nwa Mẹlịa, \q1 Mẹlịa wụ nwa Mẹna, \q1 Mẹna wụ nwa Matata, \q1 Matata wụ nwa Natanị, \q1 Natanị wụ nwa Defidi, \q1 \v 32 Defidi wụ nwa Jese, \q1 Jese wụ nwa Obẹdi, \q1 Obẹdi wụ nwa Bụazị, \q1 Bụazị wụ nwa Salụmọnụ, \q1 Salụmọnụ wụ nwa Nashọnụ, \q1 \v 33 Nashọnụ wụ nwa Aminadabụ, \q1 Aminadabụ wụ nwa Adimini, \q1 Adimini wụ nwa Anị, \q1 Anị wụ nwa Hẹz'rọnụ, \q1 Hẹz'rọnụ wụ nwa Pẹrẹzị, \q1 Pẹrẹzị wụ nwa Juda, \q1 \v 34 Juda wụ nwa Jekọpụ, \q1 Jekọpụ wụ nwa Aziki, \q1 Aziki wụ nwa Ebraham, \q1 Ebraham wụ nwa Tẹra, \q1 Tẹra wụ nwa Nahọ. \q1 \v 35 Nahọ wụ nwa Serugu, \q1 Serugu wụ nwa Reu, \q1 Reu wụ nwa Pẹlẹgị, \q1 Pẹlẹgị wụ nwa Ẹba, \q1 Ẹba wụ nwa Shẹla, \q1 \v 36 Shẹla wụ nwa [Kaịnanị], \q1 [Kaịnanị] wụ nwa Afasadị, \q1 Afasadị wụ nwa Shẹm, \q1 Shẹm wụ nwa Nua, \q1 Nua wụ nwa Lamẹkị, \q1 \v 37 Lamẹkị wụ nwa Mẹtusẹla, \q1 Mẹtusẹla wụ nwa Ẹnọkụ, \q1 Ẹnọkụ wụ nwa Jarẹdị, \q1 Jarẹdị wụ nwa Mahalalẹlụ, \q1 Mahalalẹlụ wụ nwa Kenan\f + \fr 3:37 \fl mọbụ: \ft Kaịnanị (ọnụ-Hibru)\f*, \q1 \v 38 Kenan wụ nwa Ẹnọsị, \q1 Ẹnọsị wụ nwa Sẹtị, \q1 Sẹtị wụ nwa Adam, \q1 Adam wụ nwa Osolobuẹ. \c 4 \cl Isi Nke Ẹnọ \s1 Ọnwụnwan Ekwensụ Nwan Jesu \r (Mat 4.1-11; Mak 1.12-13) \p \v 1 'Ya Jesu nọ gha Iyi Jọdanị lụa. Mmọn-nsọ jun imẹ ẹ; Mmọn-nsọ nọ duhunmẹmẹ ẹ imẹ atụ, \v 2 Ekwensụ nọ nwan a ebẹhụ ọrọgbọ akp'ọhịn ọgụnnaị. O rini ihiẹn ọwụlẹ ogẹn hụ ile. Mgbe akp'ọhịn ọgụnnaị ahụn gi zugụụ, ẹgụn hụ a gụn a ọda-ọda. \v 3 Ekwensụ nọ sị a, “Ọwụlẹ ị wụ Nwa Osolobuẹ, sị ọmụmanị hẹnrin ogbe brẹdi.” \v 4 Jesu nọ sị a, “E degụọ w'a imẹ Ẹkụkwọ-nsọ nị, ‘Ịhịan ara gi ihiẹn-oriri sụọ a rị ndụn.\f + \fr 4:4 \ft Ditọrọnọmi 8.3\f*’ ” \p \v 5 'Ya kẹ Ekwensụ nọ w'ẹ si ebe jẹn elu, gi njụbe-ẹnya ohu ghọsịchanrịn a alị-eze ile rị elu-ụwa; \v 6 sị a, “M jẹnkọ d'e ye i ikẹn wẹ ile lẹ ọghọ wẹ, makẹni e bugụọ wẹ uwẹ ile che m ẹka—onyẹ sụọnị m kẹ m'e y'ẹ. \v 7 Ya wụ, i ke ni m nwan isi alị, ihiẹn ndịnị ile jẹnkọ d'e mẹ nke i.” \v 8 Jesu nọ sị a, “Ẹkụkwọ-nsọ sị, ‘Ke ni Di-nwọnni-ẹnyi wụ Osolobuẹ i isi-alị; fe ịya sụọ!’ ” \p \v 9 'Ya kẹ Ekwensụ nọ weri Jesu si Jerusalẹm, bu ẹ che mkp'ọnụnụ Ụlọ-nsọ, sị a, “Omẹni ị wụ Nwa Osolobuẹ, gha ebeni tụha enwẹn i ye alị. \v 10 Makẹni, e degụọ w'a imẹ Ẹhụhụọ-nsọ, sị, ‘O sikọ d'a sị ndị mmọn-ozi ẹ chemẹ i; \v 11 wẹ jẹnkọ d'a parị ị, amamgbe y'a kpọgburu ọmụma.’ ” \p \v 12 Kanị, Jesu nọ sị a, “Ẹhụhụọ-nsọ sị, ‘Anwankwọlẹ Di-nwọnni-ẹnyi wụ Chuku i.’ ” \p \v 13 Ekwensụ a nwanchanrịngụụ Jesu, 'ya ọ nọ la a tọ, e che oghere ọzọ. \s1 Jizọsị E Bidọn Ọrụn A Imẹ Galili \r (Mat 4.12-17; Mak 1.14-15) \p \v 14 'Ya kẹ Jizọsị nọ kinhẹn Galili. Ikẹn Mmọn-nsọ jun imẹ ẹ. Ẹfan a nọ kpọgbarị obodo ile rị ẹgbẹrẹ hụ. \v 15 Ọ nọ kuzimẹ imẹ ụlọ-ofufe ndị rịsọnmẹ ebahụn, onyẹ ọwụlẹ hụ a ja a mma. \s1 A Jụ Wẹ Jizọsị Imẹ Nazarẹtị, Alị Ọ Nọ Sue \r (Mat 13.53-58; Mak 6.1-6) \p \v 16 'Ya Jesu nọ si Nazarẹtị, ebe ọ nọ sue; o ru Ụhụọhịn Izu-ikẹn, ọ nọ jẹn ụlọ-ofufe k'o dọn e jẹn mbụ. Ọ nọ lihi ọtọ n'ọ gụn Ẹkụkwọ-nsọ, \v 17 wẹ nọ y'ẹ ẹhụhụọ Azaya onyẹ-amụma. Ọ fịfịpụ a, \it makẹni ẹkụkwọ w'a fịfịma afịfịma rọ\it*; ọ nọ chọrị ebẹhụ wẹ deye nị \fig Ọ nọ fịfịpụ ẹkụkwọ hụ wẹ fịfịma…|src="AB02871b.jpg" size="col" loc="LUK 4" copy="John Lear; American Bible Society" ref="4.17" \fig* \q1 \v 18 “Mmọn Di-nwọnni-ẹnyi nọkwasị m anọkwasị, \q1 makẹni o tumẹgụọ m d'e zi ndị igbẹnnyẹ oziọma. \q1 O zigụọ m \q2 d'a sị ndị rị imẹ ẹgbụn weri enwẹn wẹ, \q2 sị ndị ẹnya-ishi hụnma ụzọ; \q2 mmẹ d'a gbapụha ndị wẹ rị a bịangbu; \q1 \v 19 mmẹ d'a ma ọkwa nị ahụa hụ e ruọlẹ \q2 hụn Di-nwọnni-ẹnyi e gi mẹni ndị nke ẹ ọhụnma.” \p \v 20 Jesu nọ fịfịmazị ẹhụhụọ hụ, we ẹ ye onyẹ e dọnmẹ n'ẹ; 'ya ọ nọ nọdị alị. Ịhịan ile rị imẹ ụlọ-ofufe e bu ẹnya tụma a, \v 21 ọ nọ gwama wẹ, sị, “Ebeni wẹ gụn imẹ Ẹkụkwọ-nsọ e mẹzugụọ tannị kẹ ụnụ dọn rị a nụ a.” \p \v 22 Wẹ ile hụ e ku oku ẹ ọhụnma, oku ọma ndị hụ rị a gha a ọnụ a pụha a tụ wẹ ẹnya. Wẹ nọ sị, “Onyẹni ẹlẹ nwa Josẹfụ?” \v 23 O nọ sị wẹ, “A marịngụọ m nị ụnụ sikọ d'a tụnị m iluni: ‘Dibiẹ, zụọ nwan enwẹn i!’ ‘Ihiẹn ndị hụn ẹnyi nụ nị 'ya k'i mẹ imẹ Kapanọm, mẹzi ẹ nwan imẹ obodo i.’ ” \p \v 24 “M rị a gwa ụnụ ezioku, w'a ra nabanhan onyẹ-amụma imẹ obodo ẹ: \v 25 kanị, nị m gwa ụnụ ezioku rịn'a: ezioku rọ nị ikpoho di wẹ nwụn bu ọda imẹ alị Izrẹlụ ogẹn Ẹlaịja, ogẹn ahụn mirin gilẹni zue ọrọgbọ ahụa ẹtọ lẹ ifọn isin, okẹn ụnwụn nọ mụgbamẹ alị ile, \v 26 kanị o nwọnni hụn Osolobuẹ zi Ẹlaịja d'e kunrun; ọ na wẹ ile tọ, zi ẹ jẹn alị ọzọ—obodo Zarẹfatị hụn rị alị Sidọnụ—d'e kunrun okpoho di ẹ nwụn rị ebẹhụ. \p \v 27 Ndị-oti rị alị Izrẹlụ ogẹn Ẹlaịsha onyẹ-amụma buzịkwọ ọda; kalẹ o nwọnni hụn ọ zụọ; ọ na wẹ ile tọ, zụọ Nemanị onyẹ alị Siria—onyẹ alị ọzọ.” \p \v 28 Ogẹn ndị rị imẹ ụlọ-ofufe hụ gi nụ ihiẹnni, iwe nọ wemẹ wẹ. \v 29 A fụlihi wẹ, nupụ Jesu imẹ obodo hụ, w'ẹ si mkpẹnrẹn oke hụ obodo wẹ rị. Wẹ te chọ nị wẹ gha elu ebahụn kwantu ẹ, \v 30 kanị Jesu nọ jẹnghafe etintinnaị igunrun ahụn, jẹnmẹ nke ẹ. \s1 Jizọsị A Zụọ Okẹnnyẹ Eje-mmọn Rị Imẹ Ẹ \r (Mak 1.21-28) \p \v 31 'Ya Jesu nọ si obodo w'a kpọ Kapanọm, hụn rị Galili. Ọ nọ kuzimẹ wẹ Ụhụọhịn Izu-ikẹn; \v 32 nkuzi ẹ nọ tụ wẹ ẹnya, makẹni o ku lẹkẹ onyẹ oku rị ẹka. \v 33 Okẹnnyẹ ohu eje-mmọn rị imẹ ẹ rị imẹ ụlọ-ofufe hụ; ọ nọ yi okẹn oro, sị, \v 34 “Euu! Hapụ ẹnyi ye, Jesu onyẹ Nazarẹtị?! Ị bịa d'e tikpọ ẹnyi? A marịnghọ m onyẹ i wụ: yụ wụ Onyẹ-nsọ Osolobuẹ!” \p \v 35 Kanị, Jesu nọ jụgbọ eje-mmọn hụ, sị a, “Gba nkịntịn! Gha imẹ ẹ pụha!” Eje-mmọn hụ nọ bu okẹnnyẹ hụ gbe alị id'ẹnya wẹ ile, ọ nọ gha imẹ ẹ pụ, kanị ọ rụn'a ẹhụ. \p \v 36 Ọ tụ ndị hụ ile ẹnya, wẹ hụ a sị ibe wẹ, “Kị wụ ọnwan? O nwẹ ikẹn hụn o gi a gwa eje-mmọn oku rịkẹ onyẹ oku rị ẹka, wẹ hụ a pụha” \v 37 Oku Jesu nọ kpọgbarị ẹgbẹrẹ hụ ile. \s1 Jizọsị A Zụọ Ọgọ Pita Lẹ Ndị Ọzọ Bu Ọda \r (Mat 8.14-17; Mak 1.29-34) \p \v 38 Jizọsị nọ gha imẹ ụlọ-ofufe hụ pụ, si iwe Saịmọnụ. Okẹn ẹhụ-ọkụn rị e nwun nnẹ nwunyẹ Saịmọnụ; wẹ nọ jụma Jizọsị nanị w'e m'ẹ. \v 39 Ozigbo, Jizọsị nọ jẹnburu ẹ, wuzo ebẹhụ, jụgbọ ẹhụ-ọkụn hụ, ẹhụ-ọkụn hụ nọ hapụ a. Ọ nọ lihi ọtọ ozigbo, lemẹ wẹ ọbịa. \p \v 40 Ogẹn anwụn gi rọma, ndị ile nwọn ndị emu ichẹn-ichẹn rị a kụ nọ we wẹ jẹnni Jizọsị, ọ nọ bu ẹka kwasị onyẹ-onyẹ, zụọchanrịn wẹ ile. \v 41 Eje-mmọn hụzị a gha imẹ ndị bu ọda wẹ rịsọnmẹ imẹ wẹ a pụ, e yi oro, a sị, “Ịyụ wụ Nwa Osolobuẹ!” Kanị, Jizọsị hụ a jụgbọ eje-mmọn ndị hụ—ọ nịnị wẹ ku oku, makẹni a marịngụọ wẹ nị 'ya wụ Kraịstị, Onyẹ Hụ Osolobuẹ Tumẹ. \s1 Jesu E Zisọnmẹ Oziọma \r (Mak 1.35-39) \p \v 42 Ogẹn eki gi fọn, Jesu nọ gha imẹ obodo hụ pụ, si ebe ịhịan bilẹni, kanị igunrun ahụn hụ a chọ a. Ogẹn wẹ gi hụn a, wẹ nọ chọ nị wẹ gbọndọn ẹ makẹ ọ gha a la wẹ tọ. \v 43 Kanị ọ nọ sị wẹ, “M sikọ d'e zirịrị oziọma Alị-eze Osolobuẹ imẹ obodo ndị ọzọ, makẹni 'ya kẹ Osolobuẹ zihẹni m.” \v 44 Ẹrịra k'o gi jẹnsọnmẹ, e ku oku-Chuku imẹ ụlọ-ofufe ndị rịsọnmẹ imẹ Judia.\f + \fr 4:44 \ft alị ndị Ju\f* \c 5 \cl Isi Nke Isẹn \s1 Ụmụ-azụụn Ibuzọ Jesu Kpọ \r (Mat 4.18-22; Mak 1.16-20) \p \v 1 Ụhụọhịn ohu, Jesu turu mkpẹnrẹn “Ohimin” Gẹnẹsarẹtị\f + \fr 5:1 \ft Ẹfannị kẹ w'a kpọzị “Ohimin” Galili\f*, igunrun ịhịan hụ a fụfa a, kẹni wẹ nụ oku-Osolobuẹ. \v 2 Ọ hụn ụgbọ-mirin ẹbụọ wẹ limẹtọ mkpẹnrẹn mirin ebahụn—ndị gi wẹ e gbu azụn natọ wẹ d'a sụ ọga wẹ. \v 3 Jesu nọ banye ohu imẹ wẹ hụn wụ nke Saịmọnụ, ọ nọ sị a gha mkpẹnrẹn ebẹhụ nyanshi ihun ẹkẹrẹ. Ya Jesu nọ nọdị alị imẹ ụgbọ hụ, gha ebẹhụ kuzimẹ igunrun hụ. \p \v 4 Ogẹn o gi kugụụ, ọ nọ sị Saịmọnụ, “Nyanshi ụgbọ ebe mirin nọ mi, nị ụnụ tụyesọnmẹ ọga ụnụ, kẹni ụnụ nwụn azụn.” \v 5 Saịmọnụ nọ sị a, “Di-ọkpa, ẹnyi nọ ebeni eki e we fọn, ẹnyi anwụnnị ihiẹn-anaị. Kanị, ebe o mẹ ni ị sị ẹnyi tụye, m jẹnkọ d'a tụye ọga ndị hụ.” \v 6 Wẹ nọ tụyesọnmẹ ọga wẹ: wẹ nọ nwụn azụn bu ọda, nke wụ nị ọga wẹ e te tikama. \v 7 'Ya wẹ nọ fe ibe wẹ rị imẹ ụgbọ hụn-ẹbọ ẹka wẹ bịa d'e yeni wẹ ẹka. A bịa wẹ, 'ya wẹ nọ kpọn azụn kpọnjun imẹ ụgbọ ẹbụọ hụ, nke wụ nị e te rubanma wẹ imẹ mirin. \v 8 Ogẹn Saịmọnụ wụ Pita gi hụn ihiẹn mẹni, ọ nọ gbuni Jesu osekpu, sị, “Gha ebe m rị pụ, Di-nwọnni-ẹnyi, nị m wụ onyẹ njọ!” \v 9 O ku ẹrịra makẹni ọ tụ ya lẹ ndị 'ya lẹ wẹ wị ẹnya nị wẹ gbu azụn buhan ọda ẹrịra. \v 10 Ẹrịra k'ọ rịzị ụmụ Zẹbẹdi wụ Jemisi lẹ Jọnụ, ndị hụn wẹ lẹ Saịmọnụ gba a rụn. \p Ya Jesu nọ sị Saịmọnụ, “Atụlẹ egun; gha kikẹnni jẹnmẹ, ịhịan k'i sikọ d'a gha a kụha rịkẹ azụn.” \v 11 A dọkpụnpụhagụụ wẹ ụgbọ wẹ mkpẹnrẹn mirin, 'ya wẹ nọ la ihiẹn ile tọ, sọnmẹ Jesu. \s1 Jesu A Zụọ Onyẹ-oti \r (Mat 8.1-4; Mak 1.40-45) \p \v 12 Ogẹn Jesu gi rị obodo ohu, okẹnnyẹ ohu oti fụkpo ẹhụ ile rị obodo hụ. Ogẹn o gi hụn Jesu, ọ nọ dan alị, rịọma a, sị, “Di-nwọnni-ẹnyi, mbụnị y'a chọghọ, ị jẹnkọ d'a s'ẹka zụọ m, a rị m ọchan!” \v 13 Jesu nọ tịnpụ ẹka, mẹtụ a, sị a, “A chọghọ m, rị ọchan!” Ọrịa hụ nọ gha ẹhụ okẹnnyẹ hụ pụ ozigbo. \v 14 Jesu nọ sị a, “Agwakwọlẹ onyẹ ọwụlẹ; ka jẹn d'e kunrun onyẹ nchụ-ẹjan ozigbo, n'o lele i, y'a chụ-ẹjan ahụn Mozizi sị onyẹ dịnhịngụụ oti k'a chụ, gi ẹ ghọsị ịhịan ile nị y'a dịnhịngụọ.” \v 15 Kanị, oku Jesu nọ kpọkarịdẹ k'ọ kpọhan mbụ; igunrun bu ọda hụ e ruhẹ nị wẹ gọn ẹ ntịn lẹ ni ọ zụọ wẹ emu wẹ. \v 16 Kanị o ru, o si ebe ịhịan bilẹni d'e mẹ ekpere. \s1 Jizọsị A Zụọ Onyẹ-ọrọ \r (Mat 9.1-8; Mak 2.1-12) \p \v 17 Ụhụọhịn ohu, ogẹn Jesu gi rị a kuzi, ndị Itu-Farisi lẹ ndị-nkuzi Iwu hụn gha ụmụ-alị ile rịsọnmẹ Galili lẹ Judia bịa lẹ ndị gha Jerusalẹm bịa rị ebẹhụ. Ikẹn Di-nwọnni-ẹnyi wụ Osolobuẹ hụ a hụn Jesu jẹnkọ d'e gi gwọ ọrịa. \v 18 Ogẹn ahụn hụra, ikẹnnyẹ gi ute bula okẹnnyẹ ọrọ kinmin nọ bịa; wẹ hụ a nwan nị wẹ bubanhan a imẹ ụlọ hụ d'e bu ẹ tọ ihun Jesu, \v 19 kanị, ahụnnị wẹ ụzọ bubanhan a makẹni igunrun hụ jun ebẹhụ. 'Ya wẹ nọ nyinrin elu ụlọ hụ, be oghe ye okpukpu ẹ, gha ebahụn dọ 'ya lẹ ute ẹ ye etintinnaị igunrun hụ ihun Jesu. \fig Wẹ nọ nyinrin, be oghe elu ụlọ, gha ebẹhụ dọtu ẹ|src="lb00305c.jpg" size="col" loc="LUK 5" copy="Horace Knowles; The British & Foreign Bible Society" ref="5.19" \fig* \p \v 20 Ogẹn Jesu gi hụn okukwe wẹ, ọ nọ sị okẹnnyẹ hụ, “Ọwụ m, a gbagharịgụọ wẹ i njọ ị.” \v 21 Ya ndị-nkuzi Iwu hụ lẹ ndị Itu-Farisi nọ jụma ibe wẹ, sị, “Onyẹ wụ hụnnị rị e ku arụ?! Onyẹ a saẹka a gbagharị njọ wezụka Osolobuẹ sụọ?!” \v 22 Jesu a marịngụọ ihiẹn rị wẹ obi, 'ya ọ nọ sị wẹ, “Kị haịn ụnụ gi e ro ụdị iroroni? \v 23 Elee hụn ka nfe okuku: ị sị, ‘A gbagharịgụọ wẹ i njọ ị’ ra ị sị, ‘Lihi ọtọ n'i jẹnmẹ ijẹn’?” \v 24 “M jẹnkọ nwan d'a ghọsị ụnụ nị Nwa nke Ịhịan nwẹ ikẹn o gi a gbagharị njọ imẹ ụwa.” 'Ya ọ nọ sị okẹnnyẹ hụ ọrọ kinmin, “M sị ị nihi ọtọ, heri ute i n'ị lama!” \p \v 25 Okẹnnyẹ hụ nọ nihi ọtọ ozigbo—id'ẹnya wẹ ile rị ebahụn, weri ute hụ o te gi dinẹ, jarị Chuku mma, lama. \v 26 Ọ nọ tụ wẹ ile ẹnya ọda-ọda, wẹ nọ ja Osolobuẹ mma. Ọ tụka wẹ egun; wẹ hụ a sị, “Ẹnyi a hụnọlẹ ihiẹn ẹnyi hụntulẹni tannị!” \s1 Jizọsị A Kpọ Onyẹ Ụgwọ-isi W'a Kpọ Livaị (Matiu) \r (Mat 9.9-13; Mak 2.13-17) \p \v 27 Ọnwan e mẹgụụ, Jizọsị nọ pụ; 'ya ọ nọ hụn onyẹ w'a kpọ Livaị, hụn a na nị ndị Rom rị a kịnị ụgwọ-isi, ebe ọ nọdị alị imẹ ọdụ wẹ n'a na ụgwọ-isi. Jizọsị nọ sị a, “Sọnmẹ m.” \v 28 Livaị nọ lihi ọtọ, natọ ihiẹn ile, sọnmẹ ẹ. \p \v 29 'Ya kẹ Livaị nọ gi ifiri Jizọsị kpọ oriri hi-ogbe iwe ẹ; igunrun ndị Ụgwọ-isi lẹ ndị ọzọ hụzị teburu ebẹhụ e du wẹ e ri ihiẹn-oriri. \v 30 Ndị Itu-Farisi lẹ ndị-nkuzi Iwu wẹ hụn rị itu ndị Farisi nọ sọn ụmụ-azụụn Jizọsị kpemẹ, a sị, “Kị haịn ụnụ gi e du ndị Ụgwọ-isi lẹ ndị-njọ e ri, a ra?” \v 31 Jizọsị nọ shịarị wẹ, sị, “Ndị rị ikẹn ara chọ dibiẹ, ndị emu rị a kụ sụọ, uwẹ wụ ndị a chọ dibiẹ. \v 32 Ẹlẹ ndị ezi-omumẹ kẹ m bịa d'a kpọ nị wẹ rogharị, kanị ndị-njọ.” \s1 Ajụjụ Banyeni Ibu-ọnụ \r (Mat 9.14-17; Mak 2.18-21) \p \v 33 Ya wẹ nọ sị Jesu, “Ụmụ-azụụn Jọnụ e bu ọnụ mbụ-lẹ-ẹbọ, e mẹ ekpere, ụmụ-azụụn ndị Itu-Farisi e mẹzikwọ ẹrịra; kanị ụmụ-azụụn ị e ri, a ra.” \p \v 34 Jesu nọ shịarị wẹ, sị, “Ụnụ asakọ ẹka mẹ ndị bịa oriri agbamẹkụkwọ bu ọnụ ebe wẹ lẹ okẹnnyẹ rị a gba ẹhụhụọ rị. Nị ụnụ sa ẹka? \v 35 Ogẹn w'e gi wepụ okẹnnyẹ hụn rị a gba ẹkụkwọ lala, wẹ jẹnkọ d'e bu ọnụ ogẹn hụ.” \p \v 36 Jizọsị nọzị tụnị wẹ iluni: “O nwọnni onyẹ hụn a dọkarị ẹkwa ọhụn a kwakin nke akan. O m'ẹ, nke ọhụn hụ e tikapụ; mpekele nke ọhụn hụ efurukọdẹ nke akan. \v 37 O nwọnni onyẹ e gi ihiẹn-manya akan a gbaye manya ọhụn. Makẹni, o m'ẹ, manya ọhụn hụ sikọ d'a gbawa ihiẹn-manya hụ, manya hụ a kwanhu, ihiẹn-manya hụ a la iwi. \fig ihiẹn-manya wẹ gi akpụkpọ-anụ mẹmẹ|src="LB00145B.jpg" size="col" loc="LUK 5" copy="Horace Knowles; The British & Foreign Bible Society" ref="5.37" \fig* \v 38 'Ya wụ, gba manya ọhụn ye imẹ ihiẹn-manya ọhụn! \v 39 O nwọnni onyẹ a ragụụ manya akan hụn a chọ nke ọhụn; makẹni o jẹnkọ d'a sị, ‘Nke akan hụ mma.’ ” \c 6 \cl Isi Nke Isin \s1 Ajụjụ Banyeni Ụhụọhịn Izu-ikẹn \r (Mat 12.1-8; Mak 2.23-28) \p \v 1 Ụhụọhịn Izu-ikẹn ohu, Jesu ghakọ imẹ ugbo ọka-witi, ụmụ-azụụn a nọ ghọrịma mkpụrụ ọka-witi, e gi ẹka a fụchanpụ, e ri. \v 2 Ndị hụ imẹ ndị Itu-Farisi nọ jụma wẹ, sị, “Kị ụnụ rị e mẹni ihiẹn Iwu sị wẹ e mẹlẹ Ụhụọhịn Izu-ikẹn?” \v 3 Jesu nọ shịarị wẹ, sị, “Ụnụ e ke guntu ihiẹn Defidi mẹ ogẹn ẹgụn gi rị a gụn 'ya lẹ ndị 'ya lẹ wẹ wị? \v 4 Ọ banye imẹ ụlọ Osolobuẹ, weri brẹdi-nsọ hụ w'e bupụhanị Osolobuẹ, ri ẹ—yezi ndị 'ya lẹ wẹ wị, bụ Iwu sị onyẹ ọwụlẹ erilẹ brẹdi hụ mmanị ndị nchụ-ẹjan sụọ.” \v 5 'Ya Jesu nọzị sị wẹ, “Nwa nke Ịhịan kẹ oku Ụhụọhịn Izu-ikẹn rị ẹka.” \s1 Jesu A Zụọ Onyẹ Ẹka Nwụnhụn \r (Mat 12.9-14; Mak 3.1-6) \p \v 6 O ru Ụhụọhịn Izu-ikẹn ọzọ, Jizọsị nọ banye imẹ ụlọ-ofufe ohu, kuzimẹ. Okẹnnyẹ ohu ẹka-nni nwụnhụn rị ebẹhụ. \v 7 Ndị-nkuzi Iwu lẹ ndị Itu-Farisi hụ a chọ ihiẹn wẹ k'a sị Jesu mẹ; wẹ hụ e ke ẹ nke kẹni wẹ hụn omẹni o sikọ d'a gwọ ọrịa Ụhụọhịn Izu-ikẹn, nị wẹ gi ẹ ma a ikpe. \v 8 Kanị Jizọsị a marịngụọ ihiẹn wẹ rị e ro. Ọ nọ sị okẹnnyẹ hụ, “Lihi ọtọ n'ị bịa ihun ebeni d'e turu.” Okẹnnyẹ hụ nọ lihi ọtọ, shi ebahụn d'e wuzo. \v 9 'Ya Jizọsị nọ sị wẹ, “Nị m jụ ụnụ ajụjụ: Kịnị kẹ Iwu sị ẹnyi mẹ Ụhụọhịn Izu-ikẹn? Ọ sị wẹ mẹ ihiẹn rị mma ra eje-ihiẹn? Ọ sị wẹ zụọ ịhịan ra ọ sị wẹ gbu ịhịan?” \v 10 O lehunmẹgụụ wẹ ile, ọ nọ sị okẹnnyẹ hụ, “Tịnpụ ẹka ị.” Okẹnnyẹ ahụn nọ tịnpụ a, ẹka a nọ rịzị mma. \v 11 Kanị, eje-olulu nọ bumẹ wẹ, wẹ nọ zumẹ umẹ ihiẹn wẹ jẹnkọ d'e mẹ Jizọsị. \s1 Jesu A Họrị Ndị-ozi Pụ-ichẹn Mmẹbụọ \r (Mat 10.1-4; Mak 3.13-19) \p \v 12 Ogẹn hụ, Jesu nọ si enu ugu d'e mẹ ekpere, nọchanrịn uchinchin hụ ile e mẹ ekpere e jẹnni Osolobuẹ. \v 13 Eki e fọn, ọ nọ kpọ ụmụ-azụụn a, họrị mmadụ mmẹbụọ imẹ wẹ, kpọ wẹ ndị-ozi pụ-ichẹn. Wẹ wụ: \q1 \v 14 Saịmọnụ hụn ọ kpọ Pita, \q1 Andụrụ nwẹnẹ Pita, \q1 Jemisi, \q1 Jọnụ, \q1 Filipu, \q1 Batolomi, \q1 \v 15 Matiu, \q1 Tamọsị, \q1 Jemisi nwa Alịfịọsị; \q1 lẹ Saịmọnụ hụn w'a kpọ “Onyẹ-Zilọtụ”, makẹni o te rị ndị gi ẹka-ikẹn e mẹ ni wẹ chụpụ ndị Rom rị a kị alị wẹ; \q1 \v 16 ndị ọzọ wụ Judasị nwa Jemisi lẹ \q1 Judas' Iskarọtụ hụn ren'ẹ ogẹn ịkpazụụn. \s1 Jesu A Kuzi Ndị Bu Ọda, Zụọ Wẹ Emu \r (Mat 4.23-25) \p \v 17 Ogẹn Jizọsị lẹ ndị-ozi hụ pụ-ichẹn gi hidangụụ, ọ nọ turu alị-aradan, 'ya lẹ igunrun ụmụ-azụụn a. Imẹrinmẹ ndị ọzọ ndị hụn gha ebe ile rị imẹ Judia lẹ Jerusalẹm lẹ azụụn alị Taya-lẹ-Sidọnụ rị mkpẹnrẹn Ohimin bịa rịzịkwọ ebahụn; \v 18 wẹ bịa kẹni wẹ gọn ẹ ntịn lẹ n'ọ zụọ wẹ emu rị a kụnị wẹ. Ndị hụn eje-mmọn rị e ye nsọngbu bịazịkwọ ebẹhụ, wẹ nọ dịnhịn. \v 19 Igunrun hụ ile hụ a chọ nị wẹ mẹtụ a ẹka, makẹni ikẹn rị a gha imẹ ẹ a pụha, a zụọ wẹ ile. \s1 Ndị Nke Wẹ Ka Mma \r (Mat 5.1-12) \p \v 20 Ọ nọ bu ẹnya zinmẹ ụmụ-azụụn a, sị, \q1 “Ngọzi wụ nke ụnụ ndị la enwẹn wẹ tọnị Osolobuẹ\f + \fr 6:20 \ft ndị igbẹnnyẹ\f*, makẹlẹ Alị-eze Osolobuẹ wụ nke ụnụ! \p \v 21 Ngọzi wụ nke ụnụ, ndị hụn ẹgụn rị a gụn ogẹnni, makẹni ẹfọ jẹnkọ d'e jun ụnụ! Ngọzi wụ nke ụnụ ndị hụn rị a kwan ẹkwan ogẹnni, makẹni ụnụ sikọ d'a mụ ẹmụ. \p \v 22 Ngọzi wụ nke ụnụ wẹ gha a e gi ifiri Nwa nke ịhịan e ze ize ụnụ, a gụnpụ ụnụ ọnụ ọgụn, a kpari ụnụ, a gba nị ụnụ ọsọ! \p \v 23 A ghọghọ nị, a tụsi ni elu ogẹn ọwụlẹ wẹ m'ẹ! Makẹni ụgwọ ọrụn hi-ogbe rị e che ụnụ imẹ elu-igwee. Makẹni, ẹrịra kẹ ndị nẹdi wẹ kanị mẹ ndị-amụma ogẹn mbụ. \p \v 24 Kanị nsọngbu rị e che ụnụ, ndị wụ ọdafịn ogẹnni, makẹni ụnụ e rigụọ nke ụnụ! \p \v 25 Nsọngbu rị e che ụnụ ndị ẹfọ jun ogẹnni, makẹni ẹgụn sikọ d'a gụn ụnụ! Nsọngbu wụ nke ụnụ, ndị rị a mụ ẹmụ ogẹnni, makẹni ụnụ jẹnkọ d'a gha a kwan, e goo! \p \v 26 Nsọngbu wụ nke ụnụ ogẹn ọwụlẹ ịhịan ile gi e ku oku ụnụ ọhụnma, makẹni ẹrịra kẹ ndị nẹdi wẹ kanị mẹ ndị amụma-ụgha ogẹn mbụ.” \s1 E Nwẹ Ni Ihiẹn-ọsụsụọ Jẹnni Ndị Iṅẹnrẹn Ụnụ \r (Mat 5.38-48; 7.12a) \p \v 27 “Kanị m rị a gwa ụnụ ndị rị e gọn m ntịn: e nwẹ ni ihiẹn-ọsụsụọ jẹnni ndị iṅẹnrẹn ụnụ; e mẹ ni ni ndị iwe ụnụ rị e we ihiẹn rị mma; \v 28 a gọzi ni ndị hụn a bụ ụnụ ọnụ; e mẹ ni ni ndị hụn e mẹja nị ụnụ ekpere. \v 29 Onyẹ ma ị ọra nti ohu, y'e zinmẹn'ẹ hụn-ẹbọ; onyẹ napụ ị ẹwo i yiye elu ẹ, yezi ẹ hụn i yi imẹ ẹ. \v 30 Onyẹ ọwụlẹ rịọ ị ihiẹn, y'e ye ẹ. Onyẹ weri ihiẹn i, a dọl'a 'ya. \v 31 E mẹ ndị ọzọ kẹ ị chọ nị wẹ e mẹ i.” \p \v 32 “Omẹni ndị ihiẹn i a sụọ sụsụọ kẹ ihiẹn wẹ a sụọ ị, elee ihiẹn-ọma kẹ i mẹ y'e gi narịn ngọzi? Ndị njọ e nwẹzikwọ ihiẹn-ọsụsụọ jẹnni ndị ihiẹn wẹ a sụọ! \v 33 Omẹni ndị hụn e mẹ n'i ọhụnma kẹ y'e mẹ ni ọhụnma, elee ihiẹn-ọma kẹ i mẹ y'e gi narịn ngọzi? Kẹ ndị njọ e mẹzi ẹrịra! \v 34 Omẹlẹ ndị ị marịn nị wẹ sikọ d'a kụkin i sụọ kẹ y'e zinye, elee ihiẹn ọma kẹ i mẹ y'e gi narịn ngọzi? Kẹ ndị njọ e mẹzikwọ ẹrịra, kẹni wẹ kụkin wẹ ihiẹn wẹ zinye wẹ! \v 35 Mba! Kama, e nwẹ ni ihiẹn-ọsụsụọ jẹnni ndị iṅẹnrẹn ụnụ, e mẹ ni ni wẹ ọhụnma. E zinye ni onyẹ ọwụlẹ, k'a tụlẹ ni ẹnya nị wẹ jẹnkọ d'a kụkin ụnụ. Ụnụ mẹ ẹ, ụgwọ-ọrụn ụnụ jẹnkọ d'e hi-ogbe, ụnụ jẹnkọ d'a wụrụ ezigbo ụmụ Onyẹ Hụ Kachanrịnnị. Makẹni, o mẹ ni ndị ọhụnma-ogodan lẹ ndị-njọ ẹfọma. \v 36 E mẹ ni ebere kẹ Nẹdi ụnụ dọn e mẹ ebere.” \s1 Amalẹ Ndị Ọzọ Ikpe \r (Mat 7.1-5) \p \v 37 “Amalẹ ndị-ọzọ ikpe, makẹ Chuku gha a ma ị ikpe; ekutọlẹ ndị ọzọ makẹ Chuku gha e kutọ ị; gbagharị ndị ọzọ kẹni Osolobuẹ gbagharị ị.” \p \v 38 “Ye ndị ọzọ kẹni Osolobuẹ ye i: i sikọ d'e nwẹhẹn hụn wẹ kpọnjun ọhụnma, bịantu ẹ alị, zinzin, o junpụha—e hu wẹ ẹ ye i ngadan. Makẹni, kẹ i yehan ndị ọzọ kẹ Chuku jẹnkọ d'e ye i.” \p \v 39 Jizọsị nọzị tụ nị wẹ iluni: “Onyẹ ẹnya-ishi as'ẹka du ẹnya-ishi ibe ẹ. N'ọ sa ẹka? O m'ẹ, ẹlẹ wẹ ẹbụọ a danban imẹ mgbugbu? \v 40 Onyẹ wẹ rị a kuzi ara karị onyẹ-nkuzi ẹ; kama, onyẹ wẹ kuzigụụ sikọ d'a nọ kẹ onyẹ hụn kuzin'ẹ. \v 41 K'ị rị a hụnnị irinrin-nkụn rị nwẹnẹ i ẹnya, bụ y'a hụnnị ogwe-nkụn rị ị ẹnya? \v 42 Nanị ke y'e dọn sị nwẹnẹ i, ‘Nwẹnẹ-onyẹ, nị m wepụ ị irinrin-nkụn rị ị ẹnya,’ bụ y'a hụndẹni ogwe-nkụn hụn rị 'yụ lẹ enwẹn i ẹnya? Onyẹ ihunnaị! Bu ụzọ bupụ ogwe-nkụn rị i ẹnya, kẹni i legha ụzọ ọhụnma wepụ irinrin-nkụn rị nwẹnẹ i ẹnya.” \s1 Osisi Lẹ Mkpụrụ A \r (Mat 7.1-20; 12.33-35) \p \v 43 “Osisi rị mma ara mị mkpụrụ rịlẹni mma; osisi jọ njọ ara mị mkpụrụ rị mma. \v 44 Mkpụrụ osisi ọwụlẹ mị kẹ wẹ gi a marịn osisi hụ: w'a ra ghọrị figi elu ogun-lẹ-ẹkịrịka; w'a ra ghọrị grepu elu abị-ogun w'a kpọ brambụ. \v 45 Ezigbo ịhịan a gha ihiẹn ọma o butọ imẹ obi ẹ e wepụha ihiẹn rị mma; kanị eje-ịhịan a gha eje-ihiẹn o butọ e wepụha eje-ihiẹn. Makẹni, ihiẹn hụn junpụha imẹ obi kẹ ọnụ e ku.” \s1 Ihiẹn Jesu Gi Mmadụ Ẹbụọ Rị A Tụn Ụlọ Kuzi \r (Mat 7.24-27) \p \v 46 “Kị haịn ụnụ gi a kpọ m ‘Di-nwọnni-ẹnyi, Di-nwọnni-ẹnyi,’ bụ ụnụ ara mẹ ihiẹn m ku? \v 47 Nị m ghọsị ụnụ kẹ onyẹ hụn bịa d'e kunrun ni m, a nụ ihiẹn m rị e ku, e gi ẹ a rụn ọrụn, nọ: \v 48 ọ nọ kẹ onyẹ hụn rị a tụn ụlọ, hụn gumi mgbugbu, gbe iyetọ a ye elu ọmụma; ogẹn okẹn-mirin gi huru, idẹ ẹ nọ hukunrun ụlọ hụ, kanị, ọ sanị ẹka mẹhunmẹ ụlọ hụ—makẹni wẹ tụn a ọhụnma, [wẹ tụn a ye enu ọmụma].” \p \v 49 “Kanị, onyẹ hụn nụ oku m bụ a ra gi ẹ rụn ọrụn rị kẹ onyẹ hụ tụn ụlọ ye alị-mmakalaka bụ o gbeni iyetọ: hụn mirin ahụn gihụ hukunrun ụlọ ahụn, ọ dan ozigbo—dankpọchanrịn!” \c 7 \cl Isi Nke Ẹsa \s1 Jizọs' A Zụọ Igbọn Onyẹ-isi Agha Ndị Rom \r (Mat 8.5-13) \p \v 1 Ogẹn Jesu gi gwachanrịngụụ wẹ oku ndịnị, 'ya ọ nọ si Kapanọm. \v 2 Onyẹ-ndu agha ohu hụn a kị ndị-agha Rom ọgụn isẹn rị ebẹhụ. Onyẹni nwọn igbọn ohu hụn rị a mkpa ọda-ọda. Emu rị a kụ igbọn hụ, o d'a nwụn. \v 3 Ogẹn onyẹ-ndu aghanị gi nụ banyeni Jesu, ọ nọ zi ndị hụ imẹ ndị-isi ndị Ju d'a rịọ a bịa d'a zụọ igbọn ẹ. \v 4 Ogẹn wẹ gi kunrun Jesu, wẹ nọ rịọkẹnmẹ ẹ, sị, “Okẹnnyẹni furu onyẹ i jẹnkọ d'e yeni ẹka, \v 5 makẹlẹ ihiẹn alị ẹnyi wụ Izrẹlụ sụọ a asụọ—ịya tụn ụlọ-ofufe ẹnyi.” \v 6 Jesu nọ sọnmẹ wẹ. Kanị, ogẹn o gi rumẹ ẹhịụ iwe onyẹ-ndu-agha hụ, 'ya okẹnnyẹ hụ nọ zihẹ ndị ọwụ a d'e kunrun ẹ, sị a, “Di-ọkpa, esọngbulẹ enwẹn i, makẹni eruni m onyẹ hụn i jẹnkọ d'a banhan iwe ẹ. \v 7 Ya haịn m gi weri ẹ nị eruni m hụn jẹnkọ d'a bịa d'e kunrun i. Ka kuhụ oku sụọ, igbọn m k'a dịnhịn.” \p \v 8 “Makẹni, mmẹ nwẹn nwọn ndị m rị okpuru wẹ, nwọnzikwọ ndị-agha rị okpuru m. M'a sị onyẹni, ‘Jẹn!’ O jẹnmẹ; m'a sịzị hụn-ẹbọ, ‘Bịa!’ Ọ bịa; m'a sị igbọn m, ‘Mẹ ihiẹnni!’ O mẹ ẹ.” \p \v 9 Ogẹn Jesu gi nụ ihiẹnni, ọ tụ a ẹnya; ọ nọ gbehutọ, bu ihun zimẹ igunrun hụ sọnkọ n'a, sị, “M rị a gwa ụnụ ezioku, m'e ke hụntu ụdị okukweni, kẹ imẹ Izrẹlụ!” \v 10 Ogẹn ndị hụ onyẹ-ndu agha hụ zijẹn gi lụa, wẹ nọ hụn a nị igbọn ahụn a dịnhịngụọ. \s1 Jizọs' E Weli Ni Okpoho Di Ẹ Nwụn Nwa a Nwụnnị \p \v 11 Ọ nọbe ẹkẹrẹ, Jesu nọ si obodo ohu w'a kpọ Nẹini. Ụmụ-azụụn a lẹ igunrun hi-ogbe sọnjẹn ẹ ebẹhụ. \p \v 12 Hụn o gi rumẹ ọnụ-mgbọn obodo hụ, e lee ozun wẹ bupụkọ d'e li—akpụ-okẹnnyẹ ohu hụ sụọ nnẹ ẹ mụ rọ bụ di okpoho hụ a nwụnhụngụọ. Igunrun ịhịan gha imẹ obodo hụ sọnkọ okpoho hụ. \v 13 Ogẹn Di-nwọnni-ẹnyi gi hụn a, ebere okpoho hụ nọ mẹ ẹ ọda-ọda, 'ya ọ nọ sị a, “Akwanlẹ ẹkwan.” \v 14 Ọ nọ jẹnpụha d'e mẹtụ ẹkpẹti-ozun hụ ẹka; ndị bun'ẹ nọ wuzo ụzọ ohu. 'Ya ọ nọ sị, “Okorọbịa, m sị ị lihi ọtọ!” \v 15 Okẹnnyẹ hụ nwụnhụnnị nọ nọdị alị, kumẹ oku. Jizọsị nọ w'ẹ ye nnẹ ẹ. \v 16 Egun nọ tụ wẹ ile; wẹ nọ ja Osolobuẹ mma, sị, “Onyẹ-amụma hi-ogbe a pụhagụọ imẹ ẹnyi!” “Osolobuẹ a bịagụọ d'e mẹni ndị nke ẹ ọhụnma!” \v 17 Ihiẹnni Jesu mẹ nọ kpọgbama Judia ile lẹ alị ile nọkunmẹn'ẹ. \s1 Ndị-ozi Jọnụ Hụn E Mẹ Mirin-Chuku Zi \r (Mat 11.2-19) \p \v 18 Ogẹn ụmụ-azụụn Jọnụ gi gwachanrịngụụ a ihiẹn ndịnị ile Jesu rị e mẹ, 'ya ọ nọ kpọ mmadụ ẹbụọ imẹ wẹ, \v 19 zi wẹ jẹn d'e kunrun Di-nwọnni-ẹnyi d'a jụ a, sị, “Ịyụ wụ onyẹ hụ Osolobuẹ kwe nkwa n'ọ lala-alala, ra nị ẹnyi lemẹ ẹnya onyẹ ọzọ?” \v 20 Ogẹn wẹ gi bịa d'e kunrun Jesu, wẹ nọ sị a, “Jọnụ hụn e mẹ mirin-Chuku zi ẹnyi d'a jụ ị, sị, ‘Ịyụ wụ onyẹ hụ Osolobuẹ kwe nkwa n'ọ lala-alala, ra nị ẹnyi lemẹ ẹnya onyẹ ọzọ?’ ” \v 21 Ogẹn ohu hụ, Jizọsị nọ zụọ ndị bu ọda emu ichẹn-ichẹn rị a kụ, chụpụsọnmẹ eje-mmọn imẹ ndị bu ọda, mẹ ndị ẹnya-ishi bu ọda hụnma ụzọ. \v 22 'Ya ọ nọ sị wẹ, “Ụnụ ru, ụnụ a gwa Jọnụ ihiẹn ụnụ hụn lẹ ihiẹn ụnụ nụ: ndị ẹnya-ishi e leghama ụzọ; ndị ngụrọ e jẹnmẹ ijẹn; ndị-oti a dịnhịn, rị ọchan; ndị odin a nụma ihiẹn; wẹ hụ a kpọtiẹn ndị nwụnnị; e zi ndị igbẹnnyẹ oziọma. \v 23 Ngọzi wụ nke onyẹ hụn gilẹni ifiri ihiẹn ọ hụn m ẹhụ nwẹmẹ obi-ẹbụọ!” \p \v 24 Ogẹn ndị ahụn Jọnụ zihẹ gi pụgụụ, Jesu nọ gwama igunrun hụ oku Jọnụ, sị, “Kịnị kẹ ụnụ jẹn imẹ atụ d'e lee ogẹn ụnụ gi jẹn d'e kunrun Jọnụ imẹ atụ? Ẹfịfịa ufere rị e buhunmẹ? \v 25 Kịnị kẹ ụnụ jẹn nwan d'e lee? Onyẹ yi ẹkwa ọma ṅanrannị? Kaka akp'ohu! Imẹ ọgwa ndị-nze kẹ wẹ nọ a hụn ndị hụn e kọn ẹrịra lẹ ndị hụn e bi obibi ẹhụ-ufu. \v 26 Kịnị kẹ ụnụ jẹn nwan d'e lee ebahụn? Onyẹ-amụma? Ẹghẹẹ, m rị a gwa ụnụ n'ọ karịdẹ onyẹ-amụma. \v 27 Makẹni, Jọnụ wụ onyẹ hụ wẹ ku oku ẹ ebahụn Ẹhụhụọ-nsọ nọ sị, \q1 ‘Lee ẹ, \q1 m jẹnkọ d'e zihẹ onyẹ-ozi m \q1 n'o buru n'i ụzọ, \q1 kẹni ọ kwan'ị ụzọ ị.’ ” \p \v 28 Jesu nọzị sị, “M rị a gwa ụnụ, imẹ ndị ile okpoho mụ, o nwẹni onyẹ ka Jọnụ. Kanị, onyẹ hụn kachanrịn ẹkẹrẹ imẹ Alị-eze Chuku ka Jọnụ.” \p \v 29 Ndị ile nụ ihiẹn o ku kweri nị kẹ Osolobuẹ dọn e mẹ ihiẹn ẹ rị mma—kẹ ndị ụgwọ-isi rị imẹ wẹ, makẹni wẹ gọn Jọnụ ntịn, nị a mẹ wẹ mirin-Chuku. \v 30 Kanị, ndị Itu-Farisi lẹ ndị-nkuzi Iwu jụ ihiẹn Osolobuẹ kwademẹ ni wẹ—makẹni wẹ jụ nị Jọnụ e mẹkọ wẹ mirin-Chuku. \p \v 31 “Kị m'e gi nwan ma atụ ndị agbọnị? Nanị kẹ wẹ nọ?” \v 32 “Wẹ nọ kẹ ụmụẹka nọdị alị imẹ afịa, a hị ibe wẹ, a sị, \q1 ‘Ẹnyi e gbu ni ụnụ ẹkpiri hụn a sụọnị, \q2 ụnụ etẹnni egu; \q1 ẹnyi e ye olu ẹkwan, \q2 ụnụ a kwannị ẹkwan.’ ” \p \v 33 “Jọnụ hụn e mẹ mirin-Chuku a bịa, o rini kẹ ịhịan ile e ri, ọ ranị manya, ụnụ sị, ‘Eje-mmọn rị imẹ ẹ!’ \v 34 Nwa nke ịhịan a bịa nwan—ọ hụ e ri, a ra, ụnụ sị, ‘Lee okẹnnyẹni! Onyẹ okẹn ihiẹn-oriri, onyẹ-manya, ọwụ ndị a na ụgwọ-isi lẹ ndị wẹ gi njọ marịn!’ ” \p \v 35 “K'osilẹrị, ihiẹn amamihiẹn mụpụha kẹ wẹ gi a marịn a.” \s1 Jesu E Jẹn Iwe Onyẹ Itu-Farisi Oti Te Kụ \p \v 36 Onyẹ Itu-Farisi ohu kpọ Jesu d'e sọn ẹ ri ihiẹn-oriri iwe ẹ, Jesu nọ jẹn, nọdị alị, e ri ihiẹn-oriri. \v 37 O nwọn okpoho ohu hụn wẹ gi eje-obibi ẹ marịn hụn rị imẹ obodo hụ. Ọ nụ nị Jesu rị iwe onyẹ Itu-Farisi hụ e ri ihiẹn-oriri, 'ya ọ nọ wẹhẹ ọgọ-alabasta udẹn e shin ọhụnma jun imẹ ẹ. \p \v 38 Ọ nọ nọdị azụụn ebe ụkụ-alị Jesu rị, a kwan ẹkwan: ọ hụ a kwan ẹnya-mirin e ye Jesu ụkụ-alị, e gi ntutu ẹ e fikọrị a; ọ hụ e su ụkụ-alị Jesu ọnụ, e hu udẹn hụ e kpu ẹ ụkụ-alị. \v 39 Ogẹn onyẹ Itu-Farisi hụ kpọ Jesu oriri ahụn gi hụn ihiẹnni, ọ nọ sị enwẹn ẹ, “Omẹni okẹnnyẹni te wụ onyẹ-amụma nke-esi, nkẹ ọ marịn onyẹ okpohoni rị e mẹtụ a ẹka wụ—nkẹ ọ marịn ụdị ịhịan ọ wụ—n'ọ wụ onyẹ-njọ!” \v 40 Jesu nọ sị a, “Saịmọnụ, m nwọn ihiẹn m chọ nị m gwa ị.” Ọ nọ sị a, “Onyẹ-nkuzi, kumẹ.” \v 41 Jesu nọ sị, “O nwọn onyẹ mmadụ ẹbụọ gi ụgwọ. Onyẹ ohu gi ẹ egho ọrụn akp'ọhịn iri kwasị ọgụnnaị, hụn-ẹbọ gi ẹ egho ọrụn akp'ọhịn ọgụn-isẹn kwasị nnụ. \v 42 Asanị wẹ ẹka kụ ụgwọ hụ; 'ya ọ nọ gbagharị wẹ ẹbụọ, sị wẹ akụzịlẹ ụgwọ hụ. Onyẹ imẹ wẹ kẹ ihiẹn okẹnnyẹ ahụn gbagharịnị wẹ k'a ka nwan a sụọ?” \v 43 Saịmọnụ nọ sị, “M weri ẹ nị onyẹ hụn ọ gbagharị ụgwọ kanị rọ.” Jesu nọ sị a, “Y'a zagụọ a ọhụnma.” \p \v 44 'Ya ọ nọ gbehutọ, bu ihun zinmẹ okpoho hụ, sị Saịmọnụ, “Y'a hụnghọ okpohoni? A banhan m iwe i, y'e yeni m mirin gi chanchan ụkụ m, kalẹ o gigụọ ẹnya-mirin ẹ chanchan m ọkụ, gi ntutu ẹ fikọrị a; \v 45 kẹ m banhan, y'e suni m ọnụ gi kele m, kanị 'ya nwẹn e ke subehikwọ m nwan ọnụ ụkụ kete m'a bịalẹ; \v 46 y'e huyeni m udẹn isi, kanị o hugụọ udẹn e shin ọhụnma ye m ụkụ. \v 47 M rị nwan a gwa ị n'a gbagharịgụọ w'a njọ bu ọda o mẹ, 'ya haịn o gi a ghọsị okẹn ihiẹn-ọsụsụọnị; kanị onyẹ wẹ gbagharị njọ mẹ ẹkẹrẹ o mẹ a ghọsị ihiẹn-ọsụsụọ mẹ ẹkẹrẹ.” \p \v 48 Ya Jesu nọ sị okpoho hụ, “A gbagharịgụọ wẹ i njọ ị.” \p \v 49 Ndị hụ ya lẹ wẹ rị e ri ihiẹn-oriri nọ jụma enwẹn wẹ, “Onyẹ kẹ onyẹni wụdẹ o gi a gbagharị njọ?” \p \v 50 'Ya Jesu nọ sị okpoho hụ, “Okukwe i a zụọpụhagụọ ị. Lama, udọn y'a rị nị ị.” \c 8 \cl Isi Nke Ẹsatọ \s1 Ikpoho Ndị Sọn Jizọsị A Ghahunmẹ \p \v 1 Otebe ẹkẹrẹ, Jizọsị nọ ghasọnmẹ obodo ndị hi-ogbe lẹ ndị mẹ ẹkẹrẹ, e zi oziọma Alị-eze Osolobuẹ; 'ya lẹ ụmụ-azụụn a mmẹbụọ hụ wị, \v 2 lẹ ikpoho ndị hụ imẹ ndị ọ chụpụ eje-mmọn imẹ wẹ lẹ ndị ọ zụọ ọrịa rị ichẹn-ichẹn. Ikpoho ndịnị wụ Meri hụn w'a kpọ onyẹ obodo Mag'dala, hụn ọ chụpụ eje-mmọn ẹsa imẹ ẹ \v 3 lẹ Juana hụn Chuza di ẹ wụ onyẹ-isi ọrụn imẹ ọgwa Hẹrọdụ, lẹ Suzana, lẹzi ikpoho ndị-ọzọ bu ọda hụn gi ihiẹn wẹ e yeni Jesu lẹ ụmụ-azụụn a ẹka. \s1 Ilu Jesu Gi Onyẹ-ugbo Ta \r (Mat 13.1-9; Mak 4.1-9) \p \v 4 Ndị bu ọda nọ rị a gha obodo rị ichẹn-ichẹn a bịa d'e kunrun Jesu. Ogẹn igunrun hi-ogbe gi gbakikomẹgụụ, Jesu nọ ta nị wẹ iluni: \v 5 “O nwọn onyẹ-ugbo hụn jẹn d'a gha mkpụrụ a. K'o dọn rị a gha mkpụrụ imẹ ugbo, ndị hụ imẹ wẹ a danye ọkp'ụzọ, wẹ nọ zọgbu ẹ, nnụnụ nọ ripụ a. \v 6 Ndị hụ imẹ wẹ a danye elu ọmụma, ogẹn wẹ gi pupụha, a kpọpụ wẹ nkụn, makẹni e nwẹn wẹ mirin. \v 7 Mkpụrụ ndị hụ imẹ wẹ a danye imẹ ogun—wẹ lẹ ogun hụ e suepụha, ogun nọ dụngbu wẹ. \v 8 Ndị hụ imẹ wẹ a danye ezigbo alị, e pu wẹ, sue, mị mkpụrụ mmagi-mmagi, mịrudẹ ụzọ ọgụn-isẹn.” Ogẹn o gi kugụụ ihiẹnni, ọ nọ wesi olu elu, sị, “Onyẹ nwọn ntịn o gi a nụ ihiẹn, 'ya nụ!” \s1 Ihiẹn Haịn O Gi Rị A Ta Ilu \r (Mat 13.10-17; Mak 4.10-12) \p \v 9 Ụmụ-azụụn Jesu nọ sị a kọwa ilu hụ. \v 10 'Ya ọ nọ sị wẹ, “Osolobuẹ e yegụọ ụnụ oghere ịmarịn ihiẹn-mini rịsọnmẹ Alị-eze Osolobuẹ, kalẹ, nke ndị ọzọ wụ ilu-ilu, ilu-ilu, kẹni ọ wụrụ nị, \q1 ‘Wẹ hụ e lee ile, \q1 kanị arị w'a hụn, \q1 wẹ hụ a nụ, kanị arị w'a ghọta.’ ” \s1 Jesu A Kọwa Ilu Onyẹ-ugbo \r (Mat 13.18-23; Mak 4.13-20) \p \v 11 Jesu nọ sị, “Ọnwan wụ nkọwa inu hụ: Mkpụrụ hụ wụ oku Osolobuẹ. \v 12 Mkpụrụ ndị hụ danye ọkp'ụzọ wụ ndị hụ nụnị, kanị, Ekwensụ a bịa d'e wefụ ozi wẹ nụ imẹ obi wẹ amamgbe wẹ e kweri, nwọn nzụọpụha. \v 13 Mkpụrụ ndị hụ danye elu ọmụma wụ ndị hụ nụ ozi hụ, gi ịghọghọ nabanhan a. Kanị enwẹ wẹ nkpọgụn—o jẹnmini imẹ obi wẹ; w'e kwerihụ ẹkẹrẹ ogẹn, kanị nlele bịa, a danpụ wẹ. \v 14 Mkpụrụ ndị hụ danye imẹ ogun wụ ndị hụ nụn'a—kanị, ebe wẹ bikọ elu, uhue lẹ akụ-lẹ-ụba\f + \fr 8:14 \fk “Akụ-lẹ-ụba \ft kẹ wẹ ka a kpọ, kanị Ịka a kpọzị a ẹfee.”\f* lẹ ihiẹn a sụọ ụsụọ rị ụwanị a kpangbu wẹ, mkpụrụ wẹ akazịnị.” \p \v 15 “Mkpụrụ ndị hụn danye ezigbo alị wụ ndị hụ nụ oku hụ, gi obi wẹ ile nabanhan a, kwọnkẹnmẹ ẹ, dikẹnmẹ ndidi—d'e ru ni a mịpụha wẹ mkpụrụ.” \s1 Ukpẹ Wẹ Gi Afẹrẹ kpumẹ \r (Mat 4.21-25) \p \v 16 “Ịhịan ara mụye ukpẹ, gi ihiẹn kpumẹ ẹ mọbụ rụ a ye okpuru bẹdi. Kama, w'e bu ẹ e che elu obu-ukpẹ, kẹni ndị rị a banhannị legha ụzọ.” \v 17 “Makẹni, o nwọnni ihiẹn ọwụlẹ zuerini hụn jẹnkọlẹni d'a pụha ifọn; o nwọnni ihiẹn ọwụlẹ wẹ kpumẹ hụn jẹnkọlẹni d'a wa.” \v 18 “Kpachanpụ nị nwan ẹnya ihiẹn ụnụ gi ihiẹn ụnụ rị a nụ e mẹ; makẹni ndị hụn nwẹni gi ẹ rụn ọrụn kẹ wẹ sikọ d'e yecheni; kalẹ, ndị hụn nwọnlẹni ihiẹn wẹ gi nke wẹ rụn, wẹ sikọ d'a napụdẹ wẹ hụn nta wẹ nwọn.” \s1 Nnẹ Lẹ Umunẹ Jizọsị \r (Mat 12.46-50; Mak 3.31-35) \p \v 19 Ya nnẹ lẹ umunẹ Jizọsị nọ bịa d'e kunrun ẹ, kalẹ asanị wẹ ẹka nọchimẹ ẹ makẹ igunrun hụ rị ebẹhụ. \v 20 Onyẹ ohu nọ sị Jizọsị, “Nnẹ i lẹ umunẹ-i-ikẹnnyẹ turu ezi e che; wẹ chọ nị wẹ hụn ị.” \v 21 Jizọsị nọ sị wẹ, “Ndị hụn a nụ oku Chuku e gi ẹ e bi—uwẹ wụ nnẹ m lẹ umunẹ m!” \s1 Jesu A Kụsị Ẹbi \r (Mat 8.23-27; Mak 4.35-41) \p \v 22 Ụhụọhịn ohu, Jesu lẹ ụmụ-azụụn a nọ banye imẹ ụgbọ-mirin, ọ nọ sị wẹ, “Nị ẹnyi fetu ni azụụn hụn-ẹbọ.” 'Ya wẹ nọ jẹnmẹ. \v 23 Ebe wẹ nyankọ, ụran nọ buru Jizọsị. Idumuzi, ẹbi nọ kpọma mirin hụ, mirin nọ junmẹ imẹ ụgbọ, nke wụ nị wẹ ile nọ rị eje-ọnọdị. \v 24 Ụmụ-azụụn a nọ jẹnburu ẹ, kpọtiẹn ẹ, e yi oro, a sị, “Onyẹ-nwọnni-ẹnyi! Onyẹ-nwọnni-ẹnyi! Ẹnyi e d'a nwụn!” Jizọsị nọ tẹnhin, jụgbọ ẹbi hụ lẹ ebiri-mirin hụ; wẹ ile nọ kụsị, ebe ile nọ mẹ rajụụ. \v 25 'Ya ọ nọ sị ụmụ-azụụn a, “Elebe kẹ okukwe ụnụ rị?” Kanị ọ tụ wẹ ẹnya, tụ wẹ egun; wẹ nọ jụma ibe wẹ, “Onyẹ wụkwọ nwan okẹnnyẹni? O yedẹ ẹbi lẹ ebiri-mirin iwu, a gbaye w'ẹ!” \s1 Jesu A Zụọ Onyẹ Eje-mmọn Rị Imẹ Ẹ \r (Mat 8.28-34; Mak 5.1-20) \p \v 26 'Ya wẹ nọ ru obodo Gadara hụn bu ihun zinmẹ Galili. \v 27 Hụn Jesu gihụ gha imẹ ụgbọ hidan ye mkpẹnrẹn mirin hụ, 'ya okẹnnyẹ ohu eje-mmọn rị imẹ ẹ nọ bịa d'e kunrun ẹ, okẹnnyẹ ahụn wụ onyẹ obodo hụ. \p O tekẹmẹkẹ okẹnnyẹni yibemẹ ẹkwa; a ra nọdị imẹ ụlọ—ikpẹkpẹ k'ọ nọdị. \v 28 Mgbe o gi hụn Jesu, ọ nọ dọbepụ oro, dan nị Jesu alị; gi ndụn ile o nwẹ yi, “Jesu, Nwa Chuku-Kachanrịnnị! Kịnị kẹ i chọ n'i gi m mẹ? Dodo, eyekwọlẹ m afụnfụn!” \v 29 O ku ihiẹnni makẹlẹ Jesu a gwagụọ eje-mmọn hụ 'ya gha imẹ ẹ pụ. (Eje-mmọn hụ e kwọndọn ẹ mbụ-lẹ-ẹbọ: o kwọndọn ẹ, ọsụọn'a nị wẹ kpọma a ẹgan ọkụ lẹ ẹka—chedọn ẹ, o sikọ d'e tibepụ ẹgan ndị ahụn, eje-mmọn hụ e nurun ẹ si imẹ ọfịa lẹ ebe ịhịan bilẹni.) \v 30 Jesu nọ sị a, “Kị wụ ẹfan ị?” 'Ya ọ nọ sị, “Ẹfan m wụ ‘Igunrun.’ ” Ọ za ẹnịna makẹni eje-mmọn bu ọda jun imẹ ẹ. \v 31 Eje-mmọn ndị hụ nọ rịọ Jesu y'a chụlẹ wẹ ye imẹ Abisi, Eje-mgbugbu hụ migbu enwẹn ẹ rị alị-mmọn. \p \v 32 O nwọn igunrun ezin bu ọda rị nkpọtu-oke nọkunmẹ ebahụn a kpa nni. 'Ya kẹ eje-mmọn ndị hụ nọ rịọ Jesu 'ya nị wẹ banyesọnmẹ imẹ ezin ndị hụ. Jesu nọ nị wẹ banye. \v 33 'Ya eje-mmọn ndị hụ nọ gha imẹ okẹnnyẹ hụ pụha, banyesọnmẹ imẹ ezin ndị hụ. 'Ya igwee ezin hụ ile nọ kpọtu oke hụ, zụnban imẹ mirin Galili hụ, ragbu enwẹn wẹ. \p \v 34 Ogẹn ikẹnnyẹ ndị hụ rị e du ezin ndị hụ gi hụn ihiẹn mẹni, wẹ nọ gbapụ, weri oku hụ ghagbamẹ imẹ obodo hụ ile lẹ ụmụ-alị ndị rịsọnmẹ ẹgbẹrẹ ahụn. \v 35 'Ya ndị bu ọda nọ pụha d'a hụn ihiẹn mẹni. Ogẹn wẹ gi ru ebe Jesu rị, a hụn wẹ okẹnnyẹ ahụn eje-mmọn ndị hụ gha imẹ ẹ pụ k'ọ nọdị alị ẹhụ ụkụ Jesu: o yihụ ẹkwa; uche ẹ e zu oke; egun nọ tụma wẹ. \v 36 Ndị rị ebahụn ogẹn ihiẹnni gi mẹ nọ gwa ndị hụ kẹ okẹnnyẹ hụ dọn dịnhịn. \v 37 Ya ndị Gadara lẹ ẹgbẹrẹ ahụn ile nọ sị Jizọsị 'ya gha ebẹhụ pụnị wẹ, makẹni egun rị a tụ wẹ ọda-ọda. 'Ya Jizọsị nọ banyezi imẹ ụgbọ mirin hụ, kin-azụụn. \v 38 Okẹnnyẹ hụ eje-mmọn ndị hụ gha imẹ ẹ pụ nọ rịọ Jizọsị n'ọ nị a sọnmẹ ẹ, kanị Jizọsị nọ zipụ a, sị a, \v 39 “Lashi iwe ụnụ d'a gwa wẹ okẹn-ihiẹn Osolobuẹ mẹni i.” Ya okẹnnyẹ hụ nọ jẹnmẹ, ghasọnmẹ ebe ile imẹ obodo hụ, kukọ ihiẹn hụ Jizọsị mẹ n'ẹ. \s1 Jesu Lẹ Okpoho Ihiẹn Rị A Gba Lẹ Nwata Nwụnnị \r (Mat 9.18-26; Mak 5.21-43) \p \v 40 Ogẹn Jesu gi gha alị ndị Gadara kinhẹn, igunrun ịhịan rị ebẹhụ nọ nabanhan a, makẹni wẹ ile rị e che ẹ. \v 41 Ebẹhụ kẹ okẹnnyẹ ohu w'a kpọ Jaịrọsị nọ bịa; okẹnnyẹni wụ onyẹ ohu imẹ ndị-isi ụlọ-ofufe wẹ. Ọ nọ dan nị Jesu alị, rịọ a n'ọ bịa iwe ẹ, \v 42 makẹni akpụ nwa okpoho ohu ọ mụ hụn wụ ihiẹn nọ kẹ nwa ahụa mmẹbụọ rị a nwụnhụn. Ogẹn Jesu gi jẹnkọ, igunrun ịhịan hụ a fụfa a. \p \v 43 O nwọn okpoho ohu ihiẹn rị a gba kete ahụa mmẹbụọ rị imẹ igunrun ahụn; ihiẹn ile o nwọn a gụchanrịngụọ hụn o gi e jẹn ẹka ndị dibiẹ, kanị o nwọnni onyẹ hụn saẹka zụọn'a. \v 44 Ọ nọ ghaha ibe azụụn Jizọsị mẹtụ ntịn-ẹkwa Jizọsị ẹka, ihiẹn rị a gban'a nọ kụsị ozigbo. \v 45 Ya Jizọsị nọ sị, “Onyẹ mẹtụ m ẹka?” \p Ogẹn wẹ ile gi ghọrị nị ẹlẹ wẹ, Pita nọ sị Jizọsị, “Di-nwọnni-ẹnyi, ịhịan ile fihunmẹ i ma, a fụfa ị!” \p \v 46 Kanị Jizọsị nọ sị, “O nwọnghọ onyẹ mẹtụ m ẹka. A marịnghọ m nị o nwẹọlẹ ikẹn gha imẹ m pụ.” \v 47 Ogẹn okpoho hụ gi hụn a n'ọ sakọ ẹka zueri, ọ nọ pụha—ẹhụ hụ a ma a nni; ọ nọ dan nị Jesu alị, nọ id'ẹnya ndị rị ebẹhụ gwa a ihiẹn haịn o gi mẹtụ a ẹka lẹ k'o dọn dịnhịn ozigbo. \v 48 Jizọsị nọ sị, a, “Nwa m, okukwe i e mẹgụọ ị rị mma. Lama, udọn 'ya rị n'ị.” \p \v 49 Ogẹn Jizọsị gi rị e ku ihiẹnni, onyẹ ohu nọ gha iwe onyẹ-isi ụlọ-ofufe hụ bịa d'a sị a, “Nwa ị a nwụnhụngụọ; eyezilẹ onyẹ-nkuzi nsọngbu.” \p \v 50 Ogẹn Jizọsị gi nụ a, ọ nọ sị Jaịrọsị, “Atụlẹ egun; nwẹhụ okukwe; o jẹnkọ d'a dịnhịn.” \p \v 51 Ogẹn Jesu gi ru iwe Jaịrọsị, ọ nịnị onyẹ ọwụlẹ sọn ẹ banye imẹ ụlọ hụ wezụka Pita lẹ Jọnụ lẹ Jemisi lẹzi ndị mụ nwata hụ. \v 52 Wẹ ile rị ebahụn hụ a kwan, e goo nwata hụ. Kanị Jesu nọ sị wẹ, \p “Akwanzilẹ ni; nwata hụ anwụnnị, ọ rịhụ ụran!” \p \v 53 Wẹ nọ mụma Jizọsị ẹmụ, makẹni a marịngụọ wẹ nị nwata hụ a nwụnhụngụọ. \p \v 54 Kanị Jizọsị nọ kwọndọn nwata hụ ẹka, sị, “Nwata, lihi ọtọ!” \p \v 55 Mmọn nwata hụ nọ kinhẹn, ọ nọ rịzị ndụn; 'ya ọ nọ lihi ọtọ ozigbo. Jizọsị nọ sị wẹ ye nwata hụ ihiẹn-oriri. \v 56 Ọ tụ ndị mụn'a ẹnya ọda-ọda, kanị Jizọsị nọ sị wẹ agwakwọlẹ onyẹ ọwụlẹ ihiẹn mẹni. \c 9 \cl Isi Nke Itenẹi \s1 Jesu E Zipụ Ụmụ-azụụn Mmẹbụọ Hụ \r (Mat 10.5-15; Mak 6.7-13) \p \v 1 Jesu nọ kpọkikomẹ ụmụ-azụụn a mmẹbụọ hụ, ye wẹ ikẹn hụn eje-mmọn ile e gi rị okpuru wẹ lẹ hụn wẹ e gi gwọ ọrịa. \v 2 Ya ọ nọ zipụ wẹ kẹni wẹ jẹn d'e zi ozi Alị-eze Osolobuẹ lẹni wẹ jẹn d'a zụọ ndị emu rị a kụ. \v 3 Ọ nọ sị wẹ, “Ewerilẹ ni ihiẹn ọwụlẹ ụnụ jẹnkọnị: kẹ ọkpọ, kẹ ẹkpa, kẹ ihiẹn-oriri, kẹ egho; ewerilẹ ni ẹkwa ọzọ che ni hụn ụnụ yi. \v 4 Ụlọ ọwụlẹ wẹ nọ nabanhan ụnụ, nọdị nị ebahụn d'e ru mgbe ụnụ gha obodo hụ pụ. \v 5 Ebe ọwụlẹ wẹ nọlẹni nabanhan ụnụ, ụnụ pụkọnị obodo hụ, kpukpupụ nị ẹjan rị ụnụ ụkụ n'ọ wụrụ ihiẹn wẹ gi shịagbu wẹ ẹri.” \v 6 Ụmụ-azụụn hụ nọ jẹnmẹ, a ghasọnmẹ wẹ ụmụ-alị ile rị ichẹn-ichẹn, e zi oziọma, a gwọ ọrịa ebe ile wẹ ru. \s1 Obi Eruzini Hẹrọdụ Alị \r (Mat 14.1-12; Mak 6.14-29) \p \v 7 Ogẹn Hẹrọdụ, hụn rị a kị azụụn Galili, gi nụ ihiẹn ile rị e mẹni, obi eruzin'ẹ alị. Makẹni o nwẹ ndị rị a sị nị Jọnụ hụn e mẹ mirin-Chuku a ghagụọ ọnwụn lihi; \v 8 ndị hụ imẹ wẹ sị nị Ẹlaịja a pụhagụọ; ndị hụ imẹ wẹ sịzị nị onyẹ ohu imẹ ndị-amụma mbụ e lihigụọ. \v 9 Hẹrọdụ nọ sị, “E bepụgụọ m Jọnụ isi; onyẹ wụzị nwan onyẹni m rị a nụ otiti ẹ?” 'Ya ọ nọ chọma n'ọ hụn Jizọsị. \s1 Jesu E Ye Igunrun Hi-ogbe Ihiẹn-oriri \r (Mat 14.13-21; Mak 6.30-44; Jọn 6.1-14) \p \v 10 Ndị-ozi hụ pụ-ichẹn a lụaha, wẹ nọ gwa Jesu ihiẹn ile wẹ mẹsọnmẹ ebe wẹ jẹn. Ọ nọ gi nzuzue weri wẹ pụ, wẹ nọ si obodo w'a kpọ Bẹsaịda. \v 11 Kanị ogẹn igunrun ndị ahụn gi nụ a, wẹ nọ rusọnmẹ ẹ. Ọ nọ nabanhan wẹ, gwa wẹ oku Alị-eze Osolobuẹ, zụọ ndị hụn chọ nzụọrị. \p \v 12 Ogẹn anwụn gi rọma, ụmụ-azụụn a mmẹbụọ hụ nọ bịa d'e kunrun ẹ, sị a, “Sị igunrunni lama, nị wẹ jẹn obodo ndị mẹ ẹkẹrẹ-ẹkẹrẹ lẹ alị-ọfịa rị ẹgbẹrẹnị d'a chọrị ihiẹn wẹ sikọ d'e ri lẹ ebe wẹ k'a ranhịn, makẹlẹ o nwọnni onyẹ bi ebeni ẹnyi rị.” \v 13 Kanị Jizọsị nọ sị wẹ, “Ụnụ lẹ enwẹn ụnụ, yeni wẹ ihiẹn wẹ jẹnkọ d'e ri.” \p Wẹ nọ sị a, “Ogbe-brẹdi isẹn lẹ azụn ẹbụọ sụọ kẹ ẹnyi nwọn—mmanị ị chọ nị ẹnyi jẹn d'e ṅọn ni igunrunni ile ihiẹn-oriri.” \v 14 Makẹni wẹ rị ihiẹn rịkẹ ikẹnnyẹ ọgụn-iri-kwasị-nnụ-mmẹbụọ (hụn wụ nnụ-uku isẹn). 'Ya ọ nọ sị ụmụ-azụụn a, “Dọnmẹsọnmẹ ni wẹ ọkụdụ-ọkụdụ—ihiẹn nọkẹ mmadụ iri-kwasị-ọgụnnaị nọdịsọnmẹ ọkụdụ-ọkụdụ.” \v 15 Ụmụ-azụụn a nọ mẹ k'o ku, wẹ nọ sị ndị hụ ile nọdịsọnmẹ alị. \v 16 Jesu nọ weri ogbe-brẹdi isẹn hụ lẹ azụn ẹbụọ hụ, o lee ẹnya elu-igwee, ye Osolobuẹ ekele, 'ya ọ nọ bebe wẹ, weye ụmụ-azụụn a nị wẹ kesọnmẹ ni igunrun hụ 'ya. \v 17 Wẹ ile nọ rijunchanrịn ẹfọ. Wẹ nọ kpọnkikomẹ hụn họdụnị, ọ nọ jun ụkpalị mmẹbụọ. \s1 Pita E Ku Onyẹ Jesu Wụ \r (Mat 16.13-19; Mak 8.27-29) \p \v 18 Ụhụọhịn ohu, Jesu sụọ nọdị e mẹ ekpere. Ụmụ-azụụn a sụọ nọkunmẹ ẹ. Ọ nọ jụ wẹ, sị, “Onyẹ kẹ wẹ sị nị ịya kẹ m wụ?” \v 19 Wẹ nọ sị, “Ndị hụ imẹ wẹ sị nị ị wụ Jọnụ hụn e mẹ mirin-Chuku; ndị hụ imẹ wẹ sị nị ị wụ Ẹlaịja; ndị ọzọ sị nị onyẹ ohu imẹ ndị-amụma mbụ a ghagụọ ọnwụn lihi—nị ịya k'ị wụ.” \p \v 20 Ọ nọ nwan sị wẹ, “Onyẹ kẹ ụnụ lẹ enwẹn ụnụ sị nị ịya kẹ m wụ?” Pita nọ za, sị, “Ịyụ wụ Kraịstị Osolobuẹ, Onyẹ Hụ Osolobuẹ Tumẹ.” \s1 Jesu E Ku Ẹ N'o K'a Ta Afụnfụn, Nwụnhụn, Lihizi \r (Mat 16.20-28; Mak 8.30—9.1) \p \v 21 'Ya Jizọsị nọ dọkẹnmẹ wẹ ẹka-ntịn, sị wẹ agwakwọlẹ onyẹ ọwụlẹ ihiẹnni. \v 22 Ọ nọzị sị wẹ, “Nwa nke Ịhịan jẹnkọ d'a tarịrị okẹn afụnfụn ẹka ndị-isi lẹ ndị-isi nchụ-ẹjan lẹ ndị-nkuzi Iwu. Wẹ sikọ d'a jụ a, gbu ẹ—kalẹ, nke akp'ọhịn ẹtọ Osolobuẹ sikọ d'a gha ọnwụn weli ẹ.” \p \v 23 Ọ nọ sị wẹ, “Onyẹ ọwụlẹ chọ n'o sọnmẹ m, 'ya jụ enwẹn ẹ, buru obe\f + \fr 9:23 \ft Ogẹn ahụn, ndị Rom e gi obe wẹ gi osisi mẹmẹ e gbu onyẹ wẹ ma ikpe-ọnwụn. Onyẹ hụ e buru obe ẹ, sọnmẹ ndị-agha hụn jẹnkọ d'a kpọgbun'ẹ. Wẹ kpọmagụụ a elu-obe, a nọdị wẹ ebẹhụ e che nche d'e ru n'ọ nwụnhụn.\f* ẹ ụhụọhịn ile, sọnmẹ m. \v 24 Makẹni onyẹ ọwụlẹ chọ n'o ghe isi ẹ, isi ẹ a tọ a; kanị, onyẹ ọwụlẹ hụn gi ufiri m tuhu ndụn a jẹnkọ d'a zụọpụha a. \v 25 Elee erere k'ọ ban nị ịhịan, ọwụnị o nwọnchanrịngụụ ụwa ile, 'ya lẹ enwẹn ẹ e tuhu?” \p \v 26 “Makẹni, onyẹ ọwụlẹ hụn mẹ ifẹnrẹn mmẹ lẹ oku-ọnụ m, onyẹ hụ kẹ mmẹ wụ Nwa nke Ịhịan sikọ d'e mẹzi ifẹnrẹn ẹ ogẹn m jẹnkọ d'e gi gi ọghọ m lẹ nke Chuku-Nẹdi lẹ nke ndị mmọn-ozi nsọ bịa. \v 27 M rị a gwa ụnụ ezioku, ndị hụ imẹ ndị turu ebeni anwụnkọ d'e ru ni a hụn wẹ Alị-eze Osolobuẹ.” \s1 Jizọsị E Nwọnhutọ \r (Mat 17.1-8; Mak 9.2-8) \p \v 28 Ọ rị ihiẹn rịkẹ akpụ-ụhụọhịn ẹsatọ Jesu kugụụ ihiẹn ndịnị, ọ nọ weri Pita lẹ Jọnụ lẹ Jemisi si elu ugu d'e mẹ ekpere. \v 29 K'ọ rị e mẹ ekpere, ihun ẹ nọ nwọnhutọ, ẹkwa a nọ nwunmẹ nke ọchan, gbukepụma. \v 30 Idẹnmizi 'ya lẹ ikẹnnyẹ ẹbụọ nọ kumẹ oku. Ikẹnnyẹ ndị ahụn wụ Mozizi lẹ Ẹlaịja; \v 31 wẹ gi ọghọ pụ-ichẹn pụha; wẹ lẹ Jizọsị rị e ku oku ụla o jẹnkọ d'a la ghaghanị ọnwụn o k'a nwụn imẹ Jerusalẹm gi mẹzu uche Osolobuẹ. \v 32 Ẹnya ụran rị e mẹ Pita lẹ ndị 'ya lẹ wẹ nọdị ọda-ọda, kanị ogẹn ụran gi fọn wẹ ẹnya, wẹ nọ hụn ọghọ Jizọsị, hụnzịkwọ ikẹnnyẹ ẹbụọ ahụn turuye ni n'ẹ. \v 33 Hụn ikẹnnyẹ ẹbụọ hụ gi latọkọ Jesu, Pita nọ sị Jesu, “Di-nwọnni-ẹnyi, ọ rịka mma nị ẹnyi nọdịchanrịn ebeni! Nị ẹnyi tụn ọdụ ẹtọ: nke i wụ ohu, nke Mozizi wụ ohu, nke Ẹlaịja wụ ohu.” (Ọ marịn ihiẹn ọ rị e ku, kaka!) \v 34 Ogẹn o gi rị e ku ihiẹnni, orukpu nọ pụha d'e kpumẹ wẹ; egun nọ tụma ụmụ-azụụn a ndị hụ ogẹn orukpu hụ gi rị e kpumẹ wẹ. \v 35 Olu nọ gha imẹ orukpu hụ sị, “Ọnwan wụ Nwa m, Onyẹ hụn m họrị—gọn n'ẹ ntịn!” \v 36 Mgbe olu hụ gi kugụụ, Jesu sụọ kẹ wẹ hụnzị. \p Ụmụ-azụụn a ẹtọ hụ ekupụhadẹni oku ihiẹnni wẹ hụn ogẹn hụ wẹ gi hụn a; agwanị wẹ onyẹ ọwụlẹ ihiẹn wẹ hụn. \s1 Jesu A Zụọ Nwata Okẹnnyẹ Eje-mmọn Rị Imẹ Ẹ \r (Mat 17.14-21; Mak 9.14-29) \p \v 37 Eki e fọn, ogẹn Jesu lẹ ụmụ-azụụn a ẹtọ ahụn gi gha elu ugu hụ hidan, igunrun hi-ogbe nọ kunrun Jesu. \v 38 Okẹnnyẹ ohu nọ gha imẹ igunrun hụ yi oro, sị, “Onyẹ-nkuzi! Dodo, lee nwa m—ịya sụọ kẹ m mụ! \v 39 O nwẹ eje-mmọn e kwọndọn n'ẹ: o m'ẹ a dọbepụ oro, ụfọfọ a pụhama a ọnụ; ọ rụ a ẹhụ; a ra yen'ẹ efe! \v 40 M rịọ ụmụ-azụụn ị wẹ chụpụ a, asanị wẹ ẹka.” \v 41 Jesu nọ shịarị, sị, “Eje-agbọ nwọnlẹni okukwe kẹ ụnụ wụ! Nanị kẹ mmẹ lẹ ụnụ jẹnkọ d'a nọbiehan?! Elee ogẹn kẹ m k'e dinruni ụnụ ndidi?!” 'Ya ọ nọ sị okẹnnyẹ hụ, “Wẹhẹ nwa ị ebeni.” \v 42 Ogẹn nwata-okẹnnyẹ ahụn gi pụla, eje-mmọn hụ nọ kwantuzi ẹ, dọma a, kanị Jesu nọ jụgbọ eje-mmọn hụ, zụọ nwata hụ, we ẹ ye nẹdi ẹ. \v 43 Ikẹnni hi-ogbe Osolobuẹ kpa nọ tụ ndị hụ ile ẹnya. \s1 Jizọs' E Kuzi Oku Ọnwụn A \r (Mat 17.22-23; Mak 9.30-32) \p Kẹ ihiẹn ile Jesu rị e mẹ rịkwọ a tụ ịhịan ile ẹnya, ọ nọ sị ụmụ-azụụn a, \v 44 “Azọkwọlẹ ni ihiẹnni m jẹnkọ d'a gwa ụnụ kikẹnni: Wẹ sikọ d'e re Nwa nke Ịhịan ye ndị ịhịan.” \v 45 Kanị ụmụ-azụụn a aghọtanị ihiẹn ọ rị e ku. Wẹ zuemẹ ni wẹ ịya, amamgbe w'a ghọta a—bụ egun anịnị wẹ jụ a ihiẹn o gi ẹ ku. \s1 Onyẹ Kachanrịn Ibe Ẹ \p \v 46 Ogẹn ohu, ụmụ-azụụn Jesu nọ dọma oku onyẹ hụn jẹnkọ d'a kachanrịnnị imẹ wẹ. \v 47 Jizọsị a marịngụọ ihiẹn wẹ rị e ro imẹ obi wẹ, 'ya ọ nọ weri nwa-ndu ohu, w'ẹ wuzo ẹhụ a, \v 48 sị wẹ, “Onyẹ ọwụlẹ gi ufiri ẹfan m nabanhan nwata nọ ẹnịna nabanhan m, bụ onyẹ hụn nabanhan nị m nabanhan onyẹ hụn zini m. Makẹni onyẹ hụ kachanrịn ẹkẹrẹ imẹ ụnụ ile, ịya wụ onyẹ hụn kachanrịnnị.” \s1 Onyẹ Ghalẹni A Nọkin Ụnụ Ụzọ Rị Azụụn Nke Ụnụ \r (Mak 9.38-40) \p \v 49 Jọnụ nọ sị Jizọsị, “Di-nwọnni-ẹnyi, ẹnyi hụn okẹnnyẹ ohu rị e gi ẹfan ị a chụpụ eje-mmọn, ẹnyi nọ sị a kụsị a, makẹni ẹlẹ onyẹ itu ẹnyi.” \v 50 Kanị Jesu nọ sị 'ya lẹ ụmụ-azụụn ndị ọzọ, “Akụsịlẹ n'a, makẹni onyẹ ọwụlẹ ghalẹni a nọkin ụnụ ụzọ rị azụụn nke ụnụ.” \s1 Obodo Jụ Jesu \p \v 51 Mgbe ogẹn hụ wẹ jẹnkọ d'e gi we Jizọsị si elu-igwee gi rumẹ, ọ nọ kwademẹchanrịn obi ẹ jẹnmẹ Jerusalẹm, o leni ẹnya azụụn. \v 52 Ọ nọ zi ndị-ozi buru n'ẹ ụzọ. Wẹ nọ banye obodo ohu rị imẹ Samerịa d'a kwademẹ n'ẹ ihiẹn. \v 53 Kanị ndị rị ebẹhụ anabanhann'a makẹni Jerusalẹm kẹ ẹnya a rị. \v 54 Ogẹn ụmụ-azụụn a wụ Jemisi lẹ Jọnụ gi hụn ihiẹnni, wẹ nọ sị, “Di-nwọnni-ẹnyi, y'a chọghọ nị ẹnyi gha elu-igwee kpọtu ọkụn n'o ripụ wẹ [kẹ Ẹlaịja dọn mẹ]?” \v 55 Kanị Jesu nọ gbehutọ, jụgbọ wẹ, [sị, “Ụnụ amarịn ụdị obi ụnụ nwọn!]\f + \fr 9:55 \fl mọbụ: \ft “ụdị Mmọn ụnụ wụ nkẹ ẹ”\f* [Mmẹ wụ Nwa nke Ịhịan abịanị d'e tikpọ ndụn ịhịan, kama, m bịa d'a zụọpụha wẹ].” \v 56 Ya lẹ wẹ nọ si alị ọzọ mẹ ẹkẹrẹ. \s1 Ndị Hụ Chọ Nị Wẹ Sọnmẹ Jizọsị \r (Mat 8.19-22) \p \v 57 Ogẹn wẹ gi jẹnkọ, okẹnnyẹ ohu nọ sị Jesu, “M k'e sọn i ebe ọwụlẹ i jẹnkọ.” \v 58 Jesu nọ sị a, “Ufu nwọn okporo ebe w'e bi; nnụnụ nwọnzikwọ ẹkụụ; kanị mmẹ wụ Nwa nke Ịhịan enwọn ebe m'e buche isi m.” \fig ufu|src="bk00051c.jpg" size="col" loc="LUK 9" copy="Horace Knowles; The British & Foreign Bible Society" ref="9.58" \fig* \p \v 59 Jesu sị okẹnnyẹ ọzọ, “Sọnmẹ m.” Kanị okẹnnyẹ hụ nọ sị, “Di-ọkpa, nị m bu ụzọ jẹn d'e ligụụ nẹdi m.” \v 60 Ya Jesu nọ sị, “Hapụ ndị nwụnnị nị wẹ li ndị nke wẹ nwụnnị. Ịyụ nwẹn, jẹnmẹ d'e zi ozi Alị-eze Osolobuẹ.” \p \v 61 Onyẹ ọzọ sịzị, “Di-ọkpa, m jẹnkọ d'e sọn i, kalẹ, nị m bugụụ ụzọ jẹn d'a sị ezi-lẹ-ụlọ m, ‘Nọdị nị ọhụnma.’ ” \v 62 Jizọsị nọ sị a, “Onyẹ ọwụlẹ hụn e buchegụụ ẹka ọrụn e lee ẹnya azụụn, efuruni Alị-eze Osolobuẹ.” \c 10 \cl Isi Nke Iri \s1 Jizọsị E Zipụ Mmadụ Mmẹbụọ-kwasị-ọgụn-ẹtọ Ọzọ \p \v 1 Ọnwan e mẹgụụ, Di-nwọnni-ẹnyi nọ họrị ikẹnnyẹ mmẹbụọ-kwasị-ọgụn-ẹtọ ndị ọzọ. Ọ nọ zipụ wẹ mmadụ ẹbụọ-ẹbụọ, nị wẹ buru n'ẹ ụzọ jẹn obodo ile lẹ ebe ile 'ya lẹ enwẹn ẹ jẹnkọ d'e jẹn. \v 2 Ọ nọ sị wẹ, “Ihiẹn-ugbo wẹ jẹnkọ d'a ghọ ebukẹ, kanị ndị jẹnkọ d'a ghọn'a ebuni ọda. Mẹ ni nwan ekpere rịọ onyẹ nwọn ugbo n'o zi ndị ọrụn d'a ghọn'a ihiẹn-ugbo ẹ. \p \v 3 Jẹnmẹ ni! Lee ẹ, m rị e zipụ ụnụ rịkẹ atụnrụn e ye imẹ igunrun ẹwọrọ\f + \fr 10:3 \fl Griki: \ft wofu\f*. \fig Atụnrụn rị ebe eje anụ e ri anụ rị|src="LB00011b.jpg" size="col" loc="LUK 10" copy="Horace Knowles; The British & Foreign Bible Society" ref="10.3" \fig* \v 4 Ewerilẹ ni ego; ebulẹ ni ẹkpa; ewerilẹ ni akp'ụkụ; akụsịlẹ ni ụzọ d'e kele onyẹ ọwụlẹ. \v 5 Ụlọ ọwụlẹ ụnụ banye, bu ni ụzọ kele, sị, ‘Udọn 'ya rị nị ụlọnị.’ \v 6 Omẹni onyẹ udọn rị ụlọ hụ, udọn ụnụ a nọyen'ẹ; kanị, omẹni o nwọnni onyẹ udọn rịn'a, udọn ụnụ e kinhẹn ni ụnụ. \p \v 7 Nọdị nị ụlọ ohu ahụn ndị rịn'a nabanhan ụnụ, e ri, a ra ihiẹn ọwụlẹ wẹ ye ụnụ, makẹni o furu nị wẹ kụ ndị ọrụn ụgwọ. Akwahunmẹlẹ ni. \v 8 Obodo ọwụlẹ ụnụ banye, nị a nabanhan wẹ ụnụ, ri ni ihiẹn ọwụlẹ wẹ ye ụnụ; \v 9 zụọ nị ndị emu rị a kụ imẹ obodo hụ; sị nị ndị rị n'a, ‘Alị-eze Osolobuẹ a rịgụọ nsue.’ \v 10 Kanị obodo ọwụlẹ ụnụ banhan nị anabanhannị wẹ ụnụ, shi ni ọgbara-ogbe, ụnụ a nọdị ebẹhụ sị, \v 11 ‘Kẹ ẹjan obodo ụnụ hụn rị ẹnyi ụkụ, ẹnyi rị e tichanpụ a atọnị ụnụ n'ọ shịagbu ụnụ ẹri. Kanị, nyanhan nị nị Alị-eze Osolobuẹ a rịgụọ nsue!’ \v 12 M rị a gwa ụnụ ezioku, o jẹnkọ d'a rị nị \it eje-alị\it* ahụn wụ Sodọm nfe Ụhụọhịn Okinkin-ikpe karị obodo hụ!” \s1 Jizọsị A Ban Nị Obodo Ndị Hụ Kwerilẹni Mban \r (Mak 11.20-24) \p \v 13 “Okẹn nsọngbu jẹnkọ d'a rị nị ndị obodo Korazin! Okẹn nsọngbu jẹnkọ d'a rịzịkwọ nị ndị obodo Bẹsaịda! Makẹni, omẹni imẹ \it eje-alị\it* wụ Taya-lẹ-Sidọnụ kẹ wẹ nọ rụn ọrụn-atụmẹnya ndị hụn wẹ rụn imẹ ụnụ, nkẹ o tekẹ ndị Taya-lẹ-Sidọnụ rogharịgụụ, yiri ẹkwa-ahịọ, bụọ ntụn kpu enwẹn wẹ, nọdị akpakalị—gi ghọsị n'e rogharịgụọ wẹ! \v 14 Ụnụ jẹnkọ d'a takarị ndị Taya-lẹ-Sidọnụ afụnfụn Ụhụọhịn Okinkin-ikpe.” \p \v 15 “Nke ụnụ ndị obodo Kapanọm, ụnụ ro ni wẹ sikọ d'e busi ụnụ elu-igwee? Mba! Wẹ jẹnkọ d'a tụtu ụnụ ye alị-mmọn!” \p \v 16 Ọ nọ sị ụmụ-azụụn a, “Onyẹ ọwụlẹ gọn ụnụ ntịn rị e gọn m ntịn; onyẹ ọwụlẹ jụ ụnụ rị a jụ m; onyẹ ọwụlẹ jụ nị m rị a jụ onyẹ hụn zihẹni m.” \s1 Ndị hụ Jesu Zipụ A lụa \p \v 17 Omẹgụụ, ikẹnnyẹ mmẹbụọ-kwasị-ọgụn-ẹtọ hụ nọ gi okẹn ịghọghọ lụa. Wẹ nọ sị, “Di-nwọnni-ẹnyi, kẹ eje-mmọn rị ichẹn-ichẹn humẹni ẹnyi isi hụn ẹnyi gihụ gi ẹfan ị gwa wẹ oku!” \v 18 Jesu nọ sị wẹ, “A hụnghọ m kẹ Ekwensụ gha elu-igwee dan ‘nwaịn!’, rịkẹ ebe amụma nọ be. \v 19 Lee ẹ! E yeọlẹ m ụnụ ikẹn hụn ụnụ e gi zọ agwọ lẹ akpị ọkụ ghafe, lẹzikwọ hụn ụnụ e gi mẹri ikẹn ile Eṅẹnrẹn hụ nwọn—o nwọnni ihiẹn sikọ d'a rụ ụnụ ẹhụ. \v 20 K'osilẹrị, egilẹ ni ifiri ni eje-mmọn humẹ ni ụnụ isi ghọghọ, ka ghọghọ nị makẹni e deyegụọ wẹ ẹfan ụnụ imẹ elu-igwee.” \s1 Jesu A Ghọghọ \r (Mat 11.25-27; 13.16-17) \p \v 21 Ogẹn ohu hụ, Jesu nọ ghọghọ imẹ Mmọn\it -nsọ\it*, sị, “Baba, Onyẹ nwọn elu-igwee lẹ ụwa! M rị e kele i makẹlẹ 'y'e zuemẹgụọ nị ndị marịn ihiẹn lẹ ndị nwẹ nghọta ihiẹn ndịnị, we wẹ ghọsị ụmụ-ndu. Ẹghẹẹ Baba, ẹnịna k'ị chọ n'ọ rị.” \v 22 “Nẹdi m e bugụọ ihiẹn ile che m ẹka. O nwọnni onyẹ marịn onyẹ Nwa Osolobuẹ wụ wezụka Chuku-Nẹdi; o nwọnzikwọnị onyẹ marịn Chuku-Nẹdi wezụka Nwa a—lẹzi onyẹ ọwụlẹ Nwa a chọ n'o mẹ ẹ marịn a.” \p \v 23 Ya kẹ Jizọsị nọ gbehutọ, bu ihun zimẹ ụmụ-azụụn a, kagwa wẹ, sị, “Ụnụ wụ ndị wẹ gọzi agọzi nị ẹnya ụnụ rị a hụn ihiẹn ndịnị ụnụ rị a hụn! \v 24 M rị a gwa ụnụ, ndị-amụma lẹ ndị nze bu ọda a chọgụọ nị wẹ hụn ihiẹn ụnụ rị a hụn, ahụnnị w'a; a chọzịkwọ wẹ nị wẹ nụ ihiẹn ụnụ rị a nụ, anụnị w'a.” \s1 Onyẹ Samerịa Hụn Mẹ Ọhụnma \p \v 25 Ọkaa-Iwu ohu bịa d'e shini Jesu ọnyan. Ọ sị Jesu, “Onyẹ-nkuzi, kịnị kẹ m jẹnkọ d'e mẹ nị m nwọnhẹn ndụn-itẹbitẹ?” \v 26 Jesu nọ sị a, “Kị Iwu Mozizi ku? Nanị ị ghọta a?” \v 27 Okẹnnyẹ hụ nọ za, sị, “ ‘Gi obi i ile, enwẹn\f + \fr 10:27 \ft umẹ ndụn\f* i ile, ikẹn i ile lẹzi uche i ile nwẹ ihiẹn-ọsụsụọ Di-nwọnni-ẹnyi wụ Osolobuẹ i’; lẹzikwọ ‘ihiẹn ibe i k'a sụọrịrị ị kẹ ihiẹn enwẹn i dọn a sụọ ị.’ ” \v 28 Jesu nọ sị a, “Y'a zagụọ ọhụnma; mẹ ọnwan kẹni i rị ndụn.” \v 29 Kanị Ọkaa-Iwu hụ chọ n'o kuni enwẹn ẹ ọhụnma, ọ nọ jụ Jesu, sị, “Onyẹ wụ nwan ibe m?” \p \v 30 Jesu nọ za, sị, “Okẹnnyẹ ohu gha Jerusalẹm jẹnkọ Jẹriko. Ọ nọ danban ẹka ndị ohin, wẹ nọ napụchanrịn a ihiẹn ile o gi, gbama a ọtọ, gbu ẹ ili—nke wụ nị ọ họdụ ẹkẹrẹ n'ọ nwụn, wẹ nọ la a tọ ụzọ. \v 31 Ọ nọ nwan mẹ ni onyẹ nchụ-ẹjan ohu ghakọ ụzọ hụ; kanị, ogẹn o gi hụn okẹnnyẹ hụ, ọ nọ ghakpẹn ẹ. \v 32 Ẹrịra k'o gi mẹzikwọ nị onyẹ Livaị, onyẹ a rụn imẹ Ụlọ-nsọ, ghakọ ụzọ hụ; ọ hụn okẹnnyẹ ahụn, ọ nọzị ghakpẹn ẹ. \v 33 Kanị, ogẹn onyẹ Samerịa ohu hụn ghakọ ụzọ hụ jẹnkọ alị-ịhịan gi pụha ebe okẹnnyẹ hụ rị, hụn a, omikẹn ẹ nọ mẹ ẹ. \v 34 Ọ nọ jẹn d'e kunrun ẹ, hu udẹn lẹ manya yesọnmẹ ebe ile ọ rụ ẹhịụ, kẹnmẹchanrịn a wẹ ile. Onyẹ Samerịa hụ gi anyịnnyan—ọ nọ bu okẹnnyẹ hụ che enu anyịnnyan hụ, we okẹnnyẹ ahụn si ụlọ ndị ijẹn a nọdị, nọ ebẹhụ lefụ a ẹnya. \v 35 Ogẹn eki gi fọn, ọ nọ wepụha egho ọrụn akpụ-ụhụọhịn ẹbụọ, ye onyẹ hụn e lepụ ụlọ ndị ijẹn hụ ẹnya, sị a, ‘Dodo, lepụ a ẹnya; m kinhẹn, a kụkin m'ị ihiẹn họdụnị hụn i gi lepụ a ẹnya.’ ” \p \v 36 Ya Jesu nọ nwan sị onyẹ-nkuzi Iwu hụ, “K'i ro? Onyẹ imẹ mmadụ ẹtọnị hẹnrin ibe okẹnnyẹ hụ danban ẹka ndị ohin?” \p \v 37 Onyẹ-nkuzi Iwu hụ nọ za, sị, “Onyẹ hụn mẹ n'ẹ ẹfọma.” Ya kẹ Jesu nọ sị a, “Jẹnmẹ nwan d'e mẹ ẹrịra.” \s1 Jizọsị A Bịa Iwe Mata Lẹ Meri \p \v 38 Ogẹn Jesu lẹ ụmụ-azụụn a gi jẹnkọ, wẹ nọ banye obodo ohu mẹ ẹkẹrẹ. Okpoho ohu ẹfan a wụ Mata nọ nabanhan a iwe ẹ: \v 39 Mata nwẹ nwẹnẹ-okpoho ẹfan a wụ Meri, hụn nọdị alị ẹhụ ụkụ Di-nwọnni-ẹnyi, e gọn ntịn ihiẹn ọ rị e ku. \v 40 Kanị, Mata asanị ẹka nọdị makẹ ọrụn bu ọda ọ rị a rụn mmụlọ; 'ya ọ nọ bịa d'e kunrun Jesu, sị, “Di-nwọnni-ẹnyi, o nwọnni ihiẹn i kpọ a nị nwẹnẹ m la ọrụn ile tọnị mmẹ sụọ? Gwa a nwan ya d'e yeni m ẹka.” \v 41 Kanị Di-nwọnni-ẹnyi nọ za a, sị, “Mata, Mata! Ị rị e hue uhue, e sọngbu enwẹn i banyeni ihiẹn bu ọda — \v 42 bụ ihiẹn ohu sụọ rị mkpa; Meri a họrịgụọ hụn ka mma; anapụkọ w'a ya.” \c 11 \cl Isi Nke Mmanaị \s1 Jizọsị A Kuzi Kẹ Wẹ Dọn E Mẹ Ekpere \r (Mat 6.9-13; 7.7-11) \p \v 1 Jizọsị rị ebe ohu e mẹ ekpere; ogẹn o gi mẹgụụ, nwa-azụụn a ohu nọ sị a, “Di-nwọnni-ẹnyi, kuzi ẹnyi ekpere—kẹ Jọnụ dọn kuzi ụmụ-azụụn a.” \v 2 Jizọsị nọ sị wẹ, “Ụnụ gha e mẹ ekpere, sị nị: \q1 ‘Baba, \q1 nị wẹ dọnmẹ ẹfan ị nsọ; \q1 Alị-eze i 'ya bịa d'a kịma. \q1 \v 3 Ye ẹnyi ihiẹn-oriri sikọ d'e zu ẹnyi ụhụọhịn-ụhụọhịn; \q1 \v 4 Gbagharị ẹnyi njọ ẹnyi, \q1 makẹni ẹnyi a gbagharị onyẹ ọwụlẹ mẹjanị ẹnyi a gbagharị. \q1 Edubanlẹ ẹnyi imẹ ọnwụnwan, [ka gbapụha ẹnyi ẹka Eje-onyẹ hụ\f + \fr 11:4 \fl mọbụ: \ft eje-ihiẹn\f*].’ ” \p \v 5 'Ya Jizọsị nọ sị ụmụ-azụụn a, “Nị ẹnyi weri ẹ nị onyẹ ohu imẹ ụnụ jẹn iwe ọwụ a imẹ abalị d'a sị a, ‘Di-ẹnyi, zinye m ogbe-brẹdi ẹtọ. \v 6 Ọwụ m hụn rị ụzọ-ijẹn rịhụ a banhan iwe m kikẹnni, kanị enwẹ m ihiẹn-oriri ọwụlẹ m sikọ d'e ye ẹ.’ \v 7 Nị ẹnyi werizikwọ a nị ọwụ ị ahụn gha imẹ ụlọ sị, ‘Eyelẹ m nsọngbu; a kpọkingụọ wẹ ụzọ; mmẹ lẹ ụmụ m e dinẹgụọ. Asa m ẹka lihi ọtọ d'e ye i ihiẹn ọwụlẹ.’ \v 8 M rị a gwa ị nị ọsụọn'a n'o gini ifiri nị ị wụ ọwụ a lihi ye i brẹdi, o sikọ d'e ye 'y'ẹ makẹni y'a rịọbehini. \p \v 9 'Ya wụ, m rị a gwa ị: rịọ, i k'e nwọnhẹn; chọ, i jẹnkọ d'a hụn; dụ ẹka, wẹ sikọ d'a gụnpụn'ị ụzọ. \v 10 Makẹni ndị ile hụn rịọnị jẹnkọ d'e nwẹhẹn; ndị hụn chọnị jẹnkọ d'a hụn; wẹ sikọ d'a gụnpụzịkwọnị ndị ile dụ ẹka ụzọ. \v 11 Imẹ ụnụ ile, elee nẹdi sikọ d'e ye nwa a agwọ ọ rịọ a azụn \v 12 mọbụ ye ẹ akpị omẹni ọ rịọ a ẹkwan? \v 13 O mẹ nwan nị ụnụ hụn wụ ndị-njọ ma ye ụmụ ụnụ ihiẹn rị mma, nanị kẹ Nẹdi ahụn rị elu-igwee k'e yehan ndị rịọ a Mmọn-nsọ? O yekarịkọ wẹ?” \s1 Jesu Lẹ Bẹzibọ \r (Mat 12.22-30; Mak 3.20-27) \p \v 14 Ụhụọhịn ohu, Jesu chụpụ eje-mmọn odin. Ogẹn eje-mmọn hụ gi pụgụụ, okẹnnyẹ hụ o te rị imẹ ẹ nọ kumẹ oku. Ọ tụkẹnmẹ igunrun rị ebahụn ẹnya; \v 15 kanị, ndị hụ imẹ ndị rị ebẹhụ nọ sị, “Bẹzibọ, hụn wụ onyẹ-isi eje-mmọn ile, 'ya rị e ye ẹ ikẹn o gi a chụpụ eje-mmọn.” \v 16 Ndị ọzọ nọ shini Jesu ọnyan, sị a rụnghọsị wẹ ọrụn-atụmẹnya pụ-ichẹn gha elu-igwee bịa. \v 17 Kanị Jesu a marịngụọ ihiẹn wẹ rị e ro, ọ nọ sị wẹ, “Alị-eze ọwụlẹ kebeni, nwọn itu rị ichẹn-ichẹn rị a lụsọn ibe wẹ ọgụn, jẹnkọ d'e hẹnrin ọfịa; ezi-lẹ-ụlọ ọwụlẹ ndị rị n'a kebe, a lụsọn ibe wẹ ọgụn sikọ d'a dan.” \p \v 18 “'Ya wụ, omẹni alị-eze Ekwensụ kebe ekebe, nwẹ itu ichẹn-ichẹn rị n'a hụn a lụsọn ibe wẹ ọgụn, ẹghanị kẹ alị-eze ẹ e dọn turu?—bụ ụnụ sị nwan nị m gi ikẹn Bẹzibọ a chụpụ eje-mmọn. \v 19 Omẹni ikẹn Bẹzibọ kẹ m gi a chụpụ eje-mmọn, ikẹn onyẹ kẹ ndị nke ụnụ gi a chụpụ wẹ? Uwẹ jẹnkọ d'a ma ụnụ ikpe!” \v 20 “Kanị, o mẹ nwan nị ikẹn Osolobuẹ kẹ m gi a chụpụ eje-mmọn, 'ya wụ nị Alị-eze Osolobuẹ e rugụọlẹ ebe ụnụ rị.” \p \v 21 “Ọwụlẹ dikẹn a kwademẹchanrịngụụ ihiẹn ọgụn a, nọdị e che okẹn-ụlọ a nche, o nwẹni ihiẹn jẹnkọ d'e mẹ ihiẹn o nwẹ. \v 22 Kanị, omẹni onyẹ ka a ikẹn a maye ẹ ọgụn, mẹri ẹ, o jẹnkọ d'a napụchanrịn a ihiẹn ọgụn ile hụn o gi dọn ẹnya, buru ihiẹn ẹ ile, kesọnmẹ ni ndị ọzọ ya.” \v 23 “Onyẹ ọwụlẹ rịlẹni azụụn nke m rị a lụsọn m ọgụn; onyẹ ọwụlẹ hụn ghalẹni e ye ni m ẹka a kịkwama rị e kpọnyịya.” \s1 Ihiẹn E Wekinhẹn Eje-mmọn Wẹ Chụpụgụụ \r (Mat 12.43-45) \p \v 24 “Eje-mmọn ghagụụ imẹ ịhịan pụ, ọ ghahunmẹmẹ ebe mirin rịlẹni, a chọ ebe o jẹnkọ d'a nọdị zu ikẹn. Omẹni ọ hụnnị, o sikọ d'a sị enwẹn ẹ, ‘M sikọ d'e kin-azụụn ụlọ hụ m gha pụha.’ \v 25 O kinhẹn, hụn a nị a zachangụọ w'a, dọnkwamagụụ a, \v 26 o jẹn d'e wẹhẹzi eje-mmọn ẹsa ọzọ ka 'ya lẹ enwẹn ẹ njọ, a bịa wẹ d'e biri ebẹhụ. Ọnọdị onyẹ hụ a ka njọ karị kẹ ọ rị mbụ.” \s1 Ndị Wẹ Gọzi Agọzi \p \v 27 Ogẹn Jesu gi rị e ku ihiẹnni, okpoho ohu rị imẹ igunrun hụ nọ gha ebahụn sị a, “Ẹfọ mụn'ị lẹ ẹran ị ra wụchanrịn ihiẹn wẹ gọzi agọzi!” \v 28 Kanị Jesu nọ sị, “Mba, ngọzi wụ nke ndị hụn a nụ oku Osolobuẹ, e gi ẹ e bi!” \s1 Ihiẹn Mẹ Onyẹ-amụma Wụ Jona Wụ Ahịma \r (Mat 12.38-42) \p \v 29 Ogẹn ndị rị e ruhẹ ebe Jizọsị rị gi rị e buwaye ọda, ọ nọ kumẹzi, sị, “Agbọnị jọ njọ! Wẹ sị m ghọsị wẹ ahịma pụ-ichẹn, kanị o nwọnni ahịma ọwụlẹ pụ-ichẹn wẹ jẹnkọ d'a ghọsị wẹ wezụka ihiẹn mẹ onyẹ-amụma wụ Jona. \v 30 Kẹ Jona dọn wụ ahịma ebe ndị Ninivẹ rị, ẹrịra kẹ Nwa nke Ịhịan jẹnkọ d'a wụ ahịma ebe agbọnị rị. \v 31 O ru Ogẹn Ichin-ikpe, eze-okpoho alị Shiba, alị hụ rị azụụn ndịdan-mirin, jẹnkọ d'e lihi, shịagbu agbọnị ẹri. Makẹni, ọ gha alị hụ tegbu enwẹn ẹ bịa d'e gọn ntịn amamihiẹn Solomọnụ—bụ onyẹ ka Solomọnụ rị nwan ebeni. \v 32 O ru Ogẹn Okinkin-ikpe, ndị Ninivẹ jẹnkọ d'a pụha ọshẹri, ma ndị agbọnị ikpe, makẹni wẹ rogharị erogharị ogẹn wẹ gi nụ ozi Jona zi—bụ onyẹ ka Jona rị nwan ebeni!” \s1 Ukpẹ Hụn Rị Ẹhụ \r (Mat 5.15; 6.22-23) \p \v 33 “O nwọnni onyẹ hụn a mụye ukpẹ e bu ẹ e zuemẹ mọbụ e bu ẹ che okpuru afẹrẹ. Mba, w'e butọ a elu obu-ukpẹ—kẹni onyẹ ọwụlẹ banhannị gi ẹ legha ụzọ.” \v 34 “Ẹnya ị wụ ukpẹ rị ị ẹhụ. Omẹni ẹnya ị rị mma, ukpẹ jẹnkọ d'e junchanrịn ị ẹhụ. Kanị omẹni ẹnya ị a rị mma, ishi jẹnkọ d'e junchanrịn ị ẹhụ. \v 35 Hụnkwọ a nị ukpẹ hụn rị imẹ i ẹlẹ ishi. \v 36 'Ya wụ, omẹni ukpẹ junchanrịn ị ẹhịụ ile, bụ o nwọnni mkpamkpa ọwụlẹ rị imẹ ishi, ẹhụ ị ile sikọ d'e mẹ ukpẹ-ukpẹ nọkẹ ebe ukpẹ nọ e nwunkpu i.” \s1 Jesu A Jụgbọ Ndị Itu-Farisi Lẹ Ndị-nkuzi Iwu \r (Mat 23.1-36; Mak 12.38-40) \p \v 37 Ogẹn Jesu gi kugụụ, onyẹ Itu-Farisi ohu nọ sị a bịa iwe ẹ d'e du ẹ ri ihiẹn-oriri. 'Ya ọ nọ jẹnmẹ; ọ nọ weri ọnọdị a elu teburu ihiẹn-oriri ahụn. \p \v 38 Ogẹn onyẹ Itu-Farisi hụ gi hụn nị Jesu a chanchannị ẹhụ a kẹ wẹ dọn a chan n'o d'e rimẹ ihiẹn-oriri, ọ nọ tụ a ẹnya. \v 39 Ya kẹ Di-nwọnni-ẹnyi nọ sị a, “Lee nwan, ụnụ ndị Itu-Farisi a chanchan azụụn mkpu lẹ afẹrẹ ụnụ, kanị ẹnya-uku lẹ eje-ihiẹn jun imẹ ụnụ. \v 40 Ndị-nzuzu! Ẹlẹ onyẹ hụn mẹmẹ azụụn a mẹmẹzikwọ imẹ ẹ? \v 41 Ka we ni nwan ihiẹn ndị hụn rị imẹ ẹ ye ndị igbẹnnyẹ; ụnụ mẹ ẹ, m rị a gwa ụnụ, ihiẹn ile jẹnkọ d'e nwunchan nị ụnụ. \p \v 42 Nsọngbu rị nị ụnụ ndị Itu-Farisi! Ụnụ a kụsọnmẹdẹ ụzọ-ohu-imẹ-ụzọ-iri ihiẹn e mẹ ofe a sụọ—kẹ arabasị-minti kẹ riu kẹ ihiẹn-akụnkụn ndị ọzọ rị ichẹn-ichẹn—bụ ụnụ a natọ iye onyẹ ọwụlẹ ihiẹn run'ẹ lẹ inwẹ ihiẹn-ọsụsụọ jẹnni Osolobuẹ—ndịnị te furu ụnụ k'a gha e mẹ; kanị, ẹlẹ hụn ụnụ e gi latọ ihiẹn ndị ahụn ụnụ a kụ.” \p \v 43 “Nsọngbu rị nị ụnụ ndị Itu-Farisi! Ọ sụọ ụnụ nị ụnụ a nọdị isi-ocho imẹ ụlọ-ofufe lẹzi nị wẹ e kele ụnụ ekele pụ-ichẹn imẹ afịa ebe ịhịan rị. \v 44 Nsọngbu rị nị ụnụ! Ụnụ nọ kẹ ili w'a ghafe elu ẹ bụ a marịn wẹ nị ili rọ.” \p \v 45 Onyẹ ohu imẹ ndị-nkuzi Iwu nọ sị a, “Onyẹ-nkuzi, ị gha e ku ihiẹn ndịnị wẹ, ị rị a kparizikwọ ẹnyi nwẹn!” \p \v 46 Jesu nọ sị a, “Nsọngbu rịzịkwọnị ụnụ nwẹn, ndị-nkuzi Iwu! Ụnụ e buyesọnmẹ ndị ọzọ ibu a fụ ọrụn obubu, kanị ụnụ lẹ enwẹn ụnụ ara tịnpụdẹ mkpịnsịn-ẹka ohu yeni wẹ ẹka bu ibu ndị ahụn. \v 47 Nsọngbu rị nị ụnụ! Ụnụ a tụn ili ndị-amụma hụ ndị nẹdi ụnụ kanị gbu — \v 48 hụn ụnụ gi a ghọsị nị ụnụ kwadọn ihiẹn ndị nẹdi ụnụ mẹ—makẹni, uwẹ gbu ndị-amụma, ụnụ nwẹn nọ tụn ili ndị-amụma ahụn wẹ gbu. \v 49 Ufiri ihiẹnni kẹ Osolobuẹ gi gi Amamihiẹn ẹ sị, ‘M jẹnkọ d'e zijẹn ni wẹ ndị-amụma lẹ ndị-ozi pụ-ichẹn: wẹ jẹnkọ d'e gbu ndị hụ imẹ wẹ, kpokpo ndị hụ imẹ wẹ’ — \v 50 kẹni wẹ jụ agbọnị ukwere ẹdeke ndị-amụma ile wẹ gbu kete w'e kelẹ ụwa — \v 51 ghakwọrị ẹdeke Ebẹlụ d'e ru ẹdeke Zẹkaraya wẹ gbutọ Ụlọ-nsọ, ẹgbata Ukpo nchụ-ẹjan lẹ Ebẹhụ-rị-nsọ. Ẹghẹẹ, m rị a gwa ụnụ, wẹ sikọ d'a jụ agbọnị ukwere wẹ ile!” \p \v 52 “Nsọngbu rị nị ụnụ ndị-nkuzi Iwu! Ụnụ e wepụgụọ isafịn amamihiẹn: ụnụ lẹ enwẹn ụnụ abanyeni, ụnụ eyeni ni ndị rị a chọ nị wẹ banye efe banye!” \p \v 53 Ogẹn Jesu gi ghagụụ ebahụn pụ, ndị-nkuz Iwu lẹ ndị Itu-Farisi nọ kọrịama n'a ọda-ọda, jụchanma a ọnụ ihiẹn bu ọda, \v 54 a chọ ihiẹn rị a ọnụ, kẹni wẹ hụn ihiẹn wẹ e gi kwọndọn ẹ. \c 12 \cl Isi Nke Mmẹbụọ \s1 Gbakwọnị Nị Ihunnaị Ọsọ! \r (Mak 10.26-27) \p \v 1 Kẹ mmadụ nnụ ole-lẹ-ole dọn rị a gbakikomẹ, nke wụ nị wẹ hụ a zọ ibe wẹ ụkụ, Jizọsị nọ bu ụzọ sị ụmụ-azụụn a, “Kpachanpụ nị ẹnya banyeni yisti\f + \fr 12:1 \fk yisti: \ft ihiẹn brẹdi gi a fụ\f* ndị Itu-Farisi—hụn wụ ihunnaị wẹ. \v 2 O nwọnni Ihiẹn ọwụlẹ kpumẹni hụn jẹnkọlẹni d'e kpupụ; o nwọnni ihiẹn zuerini hụn jẹnkọlẹni d'a wa. \v 3 'Ya wụ, ihiẹn ọwụlẹ ụnụ ku imẹ ishi, ịhịan jẹnkọ d'a nụ a ifọnrin-ifọn; ihiẹn ọwụlẹ ụnụ gụnma enwẹn ụnụ imẹ-ụlọ ka-ụka ku, ịhịan sikọ d'e gi ẹ yi oro elu ụlọ.” \s1 Onyẹ Wẹ K'a Tụ Egun Ẹ \r (Mat 10.28-31) \p \v 4 “Ndị ọwụ m, m rị a gwa ụnụ, atụlẹ ni egun ndị e gbu ẹhụ sụọ bụ o nwọnzini ihiẹn wẹ sikọ d'a s'ẹka mẹ karị ọhụn. \v 5 Kama, nị m ghọsị ụnụ onyẹ ụnụ sikọ d'a tụ egun ẹ: tụ nị egun Osolobuẹ, onyẹ hụn o mẹ ni o gbuchanrịn ẹhụ, o nwọnghọzikwọ ikẹn o gi a tụ ịhịan e ye ọkụn-mmọn. Ẹghẹẹ, tụ nị egun ẹ! \v 6 Ẹlẹ isẹn ‘ịkọbọ’ ẹbụọ kẹ w'e re achụ\f + \fr 12:6 \ft sparo\f* Kanị, Osolobuẹ ara zọ kẹ akp'ohu imẹ nnụnụ ndịnị. \v 7 Kẹ ntutu rị ụnụ isi, Osolobuẹ a gụngụọ a. Atụlẹ ni nwan egun: ụnụ ka achụ mkpa a rị ebe Osolobuẹ rị—ọsụọn'a nị achụ bu ọda rọ!” \s1 Ikweri N'ị Wụ Nke Kraịstị Lẹ Ịghọrị Nị Y'ẹlẹ Nke Ẹ \r (Mat 10.32-33; 12.32; 10.19-20) \p \v 8 “M rị a gwapụ ụnụ ezioku, onyẹ ọwụlẹ nọ id'ẹnya ịhịan kweri n'ọ wụ nke m, mmẹ wụ Nwa nke Ịhịan jẹnkọ d'a nọ id'ẹnya ndị mmọn-ozi Osolobuẹ kwerizikwọ nị onyẹ hụ wụ nke m. \v 9 Kanị, onyẹ nọ id'ẹnya ịhịan ghọrị nị ẹlẹ nke m, mmẹ wụ Nwa nke Ịhịan jẹnkọ d'a nọ id'ẹnya ndị mmọn-ozi Osolobuẹ kuzikwọ nị onyẹ hụ ẹlẹ nke m.” \v 10 “Ọzọzị, wẹ sikọ d'a gbagharị onyẹ ọwụlẹ kuja oku mmẹ wụ Nwa nke Ịhịan, kanị agbagharịkọ wẹ onyẹ ọwụlẹ kuja oku Mmọn-nsọ. \v 11 Ogẹn wẹ jẹnkọ d'e gi wẹhẹ ụnụ ụlọ-ofufe mọbụ ebe ndị hụn a kịnị mọbụ ndị-nze rị d'e kin ụnụ ikpe, ehuekwọlẹ ni uhue kẹ ụnụ k'a dọn kinrin ọnụ ụnụ mọbụ ihiẹn ụnụ k'e ku. \v 12 Makẹni, ogẹn hụ ru, Mmọn-nsọ jẹnkọ d'a kuzi ụnụ ihiẹn furu ụnụ k'e ku.” \s1 Ilu Wẹ Gi Ọdafịn Nzuzu Ta \p \v 13 Okẹnnyẹ ohu rị imẹ igunrun hụ nọ sị Jizọsị, “Onyẹ-nkuzi, dodo gwa nwẹnẹ m n'o keye m uku nẹdi ẹnyi latọ nị ẹnyi.” \v 14 Jizọsị nọ sị a, “Ọwụ m, onyẹ tumẹ m onyẹ a hannị ụnụ ẹbụọ eṅẹn mọbụ onyẹ e keni ụnụ ihiẹn?” \p \v 15 'Ya ọ nọzị sị wẹ, “Kpachanpụkwọ nị ẹnya, ụnụ e gbọndọn enwẹn ụnụ makẹ ụdị ẹnya-uku ọwụlẹ gha a rị imẹ ndụn ụnụ; makẹni, ẹlẹ ihiẹn ịhịan nwọn wụ ezigbo ndụn a, ọsụọn'a n'o mẹkẹ ọdafịn.” \v 16 'Ya Jizọsị nọ ta nị wẹ iluni: “O nwọn okẹnnyẹ ohu wụ ọdafịn, hụn nwọn alị. Alị hụ nọ mẹn'ẹ ihiẹn ọda-ọda. \v 17 Ọ nọ sị enwẹn ẹ, ‘Enwọn m ebe sikọ d'e zu m butọ ihiẹn ugbo m. Kịnị kẹ m jẹnkọ d'e mẹ?’ \v 18 Ọ nọ sị enwẹn ẹ, ‘Lee ihiẹn m sikọ d'e mẹ: m k'a tọtusọnmẹ ọban m ile, tụn ndị kanị wẹ; ebẹhụ kẹ m jẹnkọ d'e dọnmẹ ọka m lẹ ihiẹn m ndị ọzọ. \v 19 Ogẹn hụ, m k'a sị enwẹn m, “Enwẹn m, y'e nwọngụọ ihiẹn ile rị mma sikọ d'e zu i bi ahụa bu ọda lalanị! Eyezilẹ enwẹn i nsọngbu! Ri! Ra! Ẹfọ ya sụọma ị ụsụọ!” ’ \v 20 Kanị Osolobuẹ nọ sị a, ‘Onyẹ nzuzu! Uhinhinni kẹ wẹ jẹnkọ d'a napụ ị ndụn ị—onyẹ jẹnkọ nwan d'e nwọnrin ihiẹn ndịnị ile i butọ nị enwẹn i?’ ” \p \v 21 Igi mẹkin iluni, Jizọsị nọ sị, “Ẹnịna k'ọ rị nị ndị hụ a kpatọ nị enwẹn wẹ akụ-lẹ-ụba kanị ẹlẹ wẹ ọdafịn imẹ ihiẹn Osolobuẹ.” \s1 Ehuelẹ Uhue, Gi Osolobuẹ Dọn Ẹnya \r (Mat 6.25-34) \p \v 22 'Ya Jesu nọ sị ụmụ-azụụn a, “'Ya kẹ m gi rị a sị ụnụ ehuelẹ uhue ihiẹn ụnụ jẹnkọ d'e ri rị ndụn mọbụ ẹkwa ụnụ jẹnkọ d'e yi. \v 23 Ndụn ka ihiẹn-oriri; ẹhịụ ka ẹkwa. \v 24 Lekpọ nị nnụnụ: w'a ra kụn mkpụrụ mọbụ we ihiẹn-ugbo; w'a ra nwọn mmughẹ mọbụ ọban w'e butọ ihiẹn—kanị Osolobuẹ hụ e ye wẹ ihiẹn-oriri! Bụ ụnụ kadẹ mkpa a rị ọda-ọda karị nnụnụ! \v 25 Onyẹ imẹ ụnụ sikọ d'a saẹka gi uhue ọ rị e hue gi mgbahunmẹ ọkụlọkụ ohu tọcheni? \v 26 Omẹni y'a s'ẹka mẹ ihiẹn mẹhan ntịn ẹnịna, k'ị rị nwan e sọngbuni enwẹn i banyeni ihiẹn ndị ọzọ? \p \v 27 Lekpọ ni kẹ obobo ọfịa dọn e sue: w'a ra nụngbu enwẹn wẹ mọbụ kpa ẹkwa—kanị m rị a gwa ụnụ nị, kẹ eze wụ Solomọnụ eyini ihiẹn ọwụlẹ rịhan mma kẹ obobo ohu imẹ ndịnị. \v 28 Omẹlẹ Osolobuẹ e yimẹ ẹfịfịa ihiẹn rị mma ẹnịna—ẹfịfịa hụn a rị ebeni tannị, eki fọn a tụ w'a ye ọkụn, o yimẹkọ ụnụ hụn ka mma? Euu, ndị okukwe-nta! \p \v 29 'Ya wụ, atọlẹ ni e ro ihiẹn ụnụ jẹnkọ d'e ri lẹ ihiẹn ụnụ sikọ d'a ra; esọngbulẹ ni enwẹn ụnụ banyen'ẹ. \v 30 Makẹni, ndị ghalẹni e fe Osolobuẹ imẹ ụwa ile a chụsọnmẹ ihiẹn ndịnị—bụ Nẹdi ụnụ a marịnghọ nị ihiẹn ndịnị rị ụnụ mkpa. \v 31 Kama, chọmagụdẹ ni Alị-eze ẹ—o sikọ d'e yezikwọ ụnụ ihiẹn ndịnị wẹ.” \s1 Kpatọ Akụ-lẹ-ụba Elu-igwee \r (Mat 6.19-21) \p \v 32 “Ụmụ-atụnrụn m, atụlẹ ni egun, makẹni ọ sụọ Nẹdi ụnụ ụsụọ n'o ye ụnụ Alị-eze. \v 33 Repụ nị ihiẹn ụnụ nwẹ, we egho ẹ ye ndị igbẹnnyẹ, ụnụ e gi ụzọnị mẹmẹ ni enwẹn ụnụ ẹkpa hụn ghalẹni e wiwi, wụrụ ndị nwẹ akụ-lẹ-ụba ghalẹni a gụụ agụụ imẹ elu-igwee. Ebẹhụ, ohin asakọ ẹka ru ẹ; ẹkịka a sakọ ẹka ripụ wẹ. \v 34 Makẹni, ebe akụ-lẹ-ụba ụnụ rị, ịya kẹ obi ụnụ jẹnkọ d'a rịzị.” \s1 Kwademẹ Ni, Nị Di-nwọnni-ẹnyi Lala \p \v 35 “Kwademẹ ni ọrụn; hụn n'a nị ukpẹ ụnụ e nwunsọnmẹ; \v 36 nọ nị kẹ idibo rị e che nna wẹ n'ọ gha oriri agbamẹhụhụọ lụa. Ọ lụa, dụ ẹka, kẹni ụnụ saẹka gụnpụ n'a ụzọ ozigbo. \v 37 O jẹnkọ d'a rị nị idibo ndị hụ mma omẹni nna wẹ a lụa, hụn a nị wẹ mụ ẹnya, kwademẹ, e che ẹ! M rị a gwa ụnụ ezioku, o jẹnkọ d'a sị wẹ weri ọnọdị wẹ teburu, o kọnrin, gi ẹka a buye wẹ ihiẹn-oriri. \v 38 O sikọ d'a rị nị idibo ndị ahụn mma ọwụnị ogẹn o gi lụa—ọ sụọ n'a nị imẹ abalị mọbụ igirigi ụtụntụn k'o gi lụa—ọ hụn a nị a kwademẹgụọ wẹ! \p \v 39 Marịnkwọ nị nị omẹni onyẹ nwọn ụlọ te marịn ogẹn ohin e gi bịa, o ke nị a gbukpọ iwe ẹ banhan. \v 40 'Ya wụ nị ụnụ lẹ enwẹn ụnụ jẹnkọ d'a kwademẹzikwọ, makẹni Nwa nke Ịhịan sikọ d'a bịa ogẹn ụnụ tụlẹni ẹnya a.” \s1 Odibo Furu Wẹ Gi E D'ẹnya Ra Hụn Furulẹni? \r (Mat 24.45-51) \p \v 41 Pita nọ sị, “Di-nwọnni-ẹnyi, ẹnyi kẹ ị rị a tụ nị iluni ra ị rị a tụ nị ịhịan ile ya?” \v 42 Di-nwọnni-ẹnyi nọ za, sị, “Onyẹ wụ onyẹ-nlepụ-ẹnya ahụn furu wẹ gi e d'ẹnya, hụn marịn ihiẹn, hụn nna a tumẹ n'o lehụ n'a idibo rị ụlọ a ẹnya, e ye wẹ ihiẹn-oriri wẹ ogẹn o furu? \v 43 Ọ jẹnkọ d'a rị n'a mma omẹni nna a lụa, ọ hụn a n'ọ hụ e mẹ ihiẹn ahụn ọ sị a mẹ! \v 44 Ezioku kẹ m rị a gwa ụnụ, nna a ahụn jẹnkọ d'e we ihiẹn ile o nwẹ che ẹ ẹka lepụ ẹnya.” \p \v 45 “Kanị, omẹlẹ odibo hụ a sị enwẹn ẹ, ‘Nna m e biekẹzi d'a lụa’, o gbumẹ idibo ibe ẹ họdụnị ili—kẹ ikẹnnyẹ kẹ ikpoho—e ri, a ra, a ra manya a tụ, \v 46 'ya wụ nị nna a jẹnkọ d'a lụa idumuzi—ụhụọhịn odibo hụ tụlẹni ẹnya a lẹ ogẹn hụn ọ marịnlẹni. O sikọ d'a jakịka a, we ẹ che ebe ndị nnupụ-isi rị.” \p \v 47 “Odibo hụn marịn ihiẹn nna a chọ n'o mẹ, bụ ọ kwademẹni enwẹn ẹ n'o mẹ ẹ mọbụ o mẹn'ẹ, wẹ sikọ d'a fịan a mkpịnsịn ọda-ọda. \v 48 Kanị, odibo hụ marịnlẹni ihiẹn nna a chọ bụ o mẹ ihiẹn w'e gi a fịan mkpịnsịn, wẹ jẹnkọ d'a fịan a hụn bulẹni ọda.” \p “Ihiẹn bu ọda kẹ w'a tụ ẹnya a ẹka onyẹ wẹ ye ihiẹn bu ọda; kanị, hụn ka ọda kẹ w'a tụ ẹnya a ẹka onyẹ wẹ ye hụn ka ọda.” \s1 Jesu E Kebe Ịhịan \r (Mat 10.34-36) \p \v 49 “M bịa d'a mụ ọkụn ye ụwa; k'ọ rị m, ọ dụnmagụọlẹ! \v 50 Kanị wẹ jẹnk'e gi afụnfụn mẹgụụ m mirin-Chuku; ẹhụ efukọ m d'e ru ni e mẹgụụ m ya wụ mirin-Chuku. \v 51 Ụnụ rị e ro ni m bịa d'e mẹ ịhịan ile hẹnrin ohu elu ụwa? Mba, ezioku kẹ m rị a gwa ụnụ, ẹlẹ ịrị-ohu kanị nkebe. \v 52 Gha ogẹnni jẹnmẹ, mmadụ isẹn hụn rị ezi-lẹ-ụlọ sikọ d'e kebe makẹ ufiri m: ẹtọ gha a lụsọn ẹbụọ ọgụn, ẹbụọ hụ a lụsọn ẹtọ; \v 53 nẹdi ịhịan gha a lụsọn nwa a okẹnnyẹ, nwa-okẹnnyẹ hụ a lụsọn nẹdi ẹ; nnẹ gha a lụsọn nwa-a-okpoho, okpoho hụ a lụsọn nnẹ ẹ; nnẹ-di sikọ d'a gha a lụsọn nwunyẹ nwa a, nwunyẹ ịhịan jẹnkọ d'a gha a lụsọn nnẹ-di ẹ.” \s1 Ịghọta Ihiẹn Rị E Mẹni \r (Mat 16.2-3) \p \v 54 Jizọsị nọ sịzịkwọ ndị hụ, “Ụnụ hụn kẹ mirin rị e ru azụụn ndịdan ẹnya-anwụn, ụnụ sị nị mirin jẹnkọ d'e zue—o zue. \v 55 Ụnụ hụnzị a nị ufere gha azụụn ndịdan-mirin fehẹ, ụnụ sị nị uwowo jẹnkọ d'a rị—o mẹ. \v 56 Ndị ihunnaị! Ụnụ ma kẹ w'e lee alị lẹ igwere ẹnya e ku kẹ ụhụọhịn jẹnkọ d'a rị; kị haịn ụnụ gizilẹni a saẹka e ku ihiẹn ihiẹn rị e mẹ ogẹnni rị a ghọsị?” \s1 Ịyụ Lẹ Onyẹ Ikpe I Dọnkwọ Ẹgwa \r (Mat 5.25-26) \p \v 57 “Kị haịn ụnụ gilẹni a marịndẹ ihiẹn rị mma ụnụ jẹnkọ d'e mẹ? \v 58 Lịlịma nị ịyụ lẹ onyẹ-ikpe i dọn, ụnụ gini d'e ru ọgwa, amamgbe ọ dọkpụn ị ye ọka-ikpe, ọka-ikpe e we i ye onyẹ ẹwuru-ogi—ọ tụ i ye imẹ ụlọ-ngan. \v 59 M rị a gwa ị ezioku, i k'a tọ ebahụn d'e ru nị y'a hanchanrịn ihiẹn ile wẹ be i—d'e rudẹ ịkọbọ ka ntịn.” \c 13 \cl Isi Nke Mmẹtọ \s1 Rogharị! Ị Jụ, Y'a La Ntikpọ \p \v 1 Ogẹn ohu hụ kẹ ndị hụ imẹ ndị rị ebẹhụ gi gwa Jesu oku ndị Galili hụ Paịleti gbu ebe wẹ rị a chụye ni Osolobuẹ ẹjan, gi ẹdeke wẹ gwọ ẹjan ahụn wẹ rị a chụ. \v 2 Jesu nọ shịarị wẹ, sị, “Ụnụ ro ni ihiẹn mẹ ndị Galili hụ ghọsị nị uwẹ ka ndị Galili ndị ọzọ ile njọ e mẹ? \v 3 Mba! M rị a gwa ụnụ nị omẹni ụnụ lẹ enwẹn ụnụ erogharịnị, ụnụ ile sikọ d'a lazịkwọ ntikpọ kẹ wẹ. \v 4 Ra ụnụ ro ni mmadụ mmẹsatọ ahụn ụlọ-nche uku ahụn rị Silụam dangbu ka ndị ọzọ ile bi imẹ Jerusalẹm njọ e mẹ? \v 5 Mba! M rị a gwa ụnụ nị omẹni ụnụ erogharịnị, ụnụ ile jẹnkọ d'a la ntikpọ kẹ wẹ.” \s1 Ilu Jesu Gi Osisi Figi Mịlẹni Mkpụrụ Ta \p \v 6 'Ya Jesu nọ ta nị wẹ iluni: “Okẹnnyẹ ohu kụ figi imẹ alị-vaịnị a. Ọ hụ a chọha mkpụrụ elu figi hụ, ọ hụnnị. \v 7 Ọ nọ sị onyẹ hụn e lepụn'a alị vaịnị hụ ẹnya, ‘Lee ẹ, kete ahụa ẹtọ ẹnwaịn kẹ m bịama d'a chọ mkpụrụ elu figini, ahụnnị m. Gbutu ẹ! K'ọ rị e wiwini alị?’ \v 8 Kanị, onyẹ e lefụ ugbo hụ ẹnya nọ sị a, ‘Di-ọkpa, dodo hapụzị a ahụa ohu sụọ, nị m hụn ụzọ guhunmẹ ẹ, buche ẹ ẹjan hụn e mẹ ihiẹn. \v 9 Omẹni ọ mị mkpụrụ akan-ile, ọ hụ mma; kanị, ọwụnị ọ mịnị, n'i sikọ d'e gbutu ẹ, y'e gbutu ẹ.’ ” \s1 Jizọsị A Zụọ Okpoho Eje-mmọn Hiemẹ \p \v 10 Ụhụọhịn Izu-ikẹn ohu, Jesu rị ụlọ-ofufe ohu, a kuzi. \v 11 Okpoho ohu eje-mmọn rị imẹ ẹ rị ebẹhụ. Eje-mmọn hụ hiemẹ ẹ kete ahụa mmẹsatọ—nke wụ nị a ra saẹka tịnpụ. \v 12 Ogẹn Jizọsị gi hụn a, ọ nọ kpọche n'ẹ, sị, “Okpoho, y'a dịnhịnọlẹ emu i!” \v 13 Ya Jesu nọ bu ẹka kwasị a, ọ nọ tịnpụ ozigbo; ọ nọ jama Osolobuẹ mma. \p \v 14 Kanị iwe nọ we onyẹ-isi ụlọ-ofufe nị Jizọsị zụọ emu Ụhụọhịn Izu-ikẹn, ọ nọ sị ndị rị ebẹhụ, “Akpụ-ụhụọhịn isin rị a hụn furu ẹnyi e gi rụn ọrụn—bịa nị ogẹn hụ d'a zụọ isi, ẹlẹ Ụhụọhịn Izu-ikẹn!” Ọ hụ e ku ẹ, e kudọnzi. \p \v 15 Di-nwọnni-ẹnyi nọ sị a, “Ndị ihunnaị! Onyẹ-onyẹ imẹ ụnụ a tọpụ okẹn-efin ẹ mọbụ jaki ẹ ụlọ-anụ wẹ limẹtọ a Ụhụọhịn Izu-ikẹn, du ẹ e si ebe o jẹnkọ d'a nọ ra mirin; ẹlẹ ịya?” \p \v 16 “Lee ni nwan okpohoni: nwa Ebraham hụn Ekwensụ kẹn ẹgbụn kete ahụa mmẹsatọ; o runi hụn w'a tọpụ Ụhụọhịn Izu-ikẹn?” \v 17 Ogẹn o gi ku ihiẹnni, ifẹnrẹn nọ mẹ ndị iṅẹnrẹn ẹ. Kanị igunrun ahụn rị ebẹhụ hụ a ghọghọ makẹ ihiẹn ile a tụ ẹnya ọ rị e mẹ. \s1 Ilu Jesu Gi Mkpụrụ Mọstadị Ta \r (Mat 13.31-32; Mak 4.30-32) \p \v 18 'Ya Jesu nọ nwan sị, “Kịnị kẹ Alị-eze Osolobuẹ yi? Kịnị kẹ m'e gi ghọsị k'ọ nọ? \v 19 Alị-eze Osolobuẹ nọ kẹ ebe onyẹ ohu nọ weri mkpụrụ mọstadị, kụn a ye ugbo-nta a, ihiẹn akụnkụnnị e sue, hẹnrin osisi, nnụnụ nọ bịa d'a kụ ẹkụụ wẹ ye agalaba a.” \s1 Ilu Jesu Gi Yisti Brẹdi Gi A Fụ Ta \r (Mat 13.33) \p \v 20 Jesu nọ sịzị, “Kịnị kẹ m'e gi ghọsị kẹ Alị-eze Osolobuẹ nọ? \v 21 Ẹnịna k'ọ nọ: ọ nọ kẹ ebe okpoho ohu nọ weri ẹkẹrẹ yisti brẹdi gi a fụ, gwọgbamẹ 'ya lẹ adana ọka ẹtọ wẹ gwe—d'e ru ni wẹ ile a fụchanrịn.” \s1 Ọnụmụzọ Hụn Mẹ Mwara \r (Mat 7.13-14, 21-23) \p \v 22 Ebe Jesu jẹnkọ Jerusalẹm, ọ hụ a banyesọnmẹ obodo ndị hi-ogbe lẹ ndị mẹ ẹkẹrẹ-ẹkẹrẹ, a kuzi ndị rị imẹ wẹ. \v 23 Onyẹ ohu nọ jụ a ajụjụ, sị, “Di-nwọnni-ẹnyi, ndị bulẹni ọda sụọ jẹnkọ d'e nwẹ nzụọpụha?” Jesu nọ sị wẹ, \v 24 “Gikwọ nị ndụn ile ụnụ nwẹ lịlịma nị ụnụ banye ọnụmụzọ hụ mẹ mwarara! Makẹni ndị bu ọda jẹnkọ d'e mẹ ni wẹ banye, kanị asakọ wẹ ẹka.” \p \v 25 “Makẹni, onyẹ nwẹ ụlọ ma-ama gụnma ụzọ, ụnụ e turu ezi ebahụn dụma ẹka ọnụmụzọ, a sị, ‘Di-nwọnni-ẹnyi, dodo gụnpụnị ẹnyi ụzọ!’ O jẹnkọ d'a za ụnụ, sị, ‘Amarịn m ebe ụnụ gha bịa!’ \v 26 Ogẹn hụ, ụnụ jẹnkọ d'e kumẹ, sị, ‘Ẹlẹ ẹnyi lẹ ịyụ wị ri, ra? Y'a nọgụọzịdẹ ogbe ẹnyi kuzi!’ \v 27 Kanị o sikọ d'a sị, ‘Amarịn m ebe ụnụ gha bịa! Gha nị ebe m rị pụ, ụnụ ile hụn e mẹ njọ!’ \v 28 Ịkwan-ẹkwa lẹ ịta nkwẹnrẹn-eze jẹnkọ d'a rị ogẹn ụnụ jẹnkọ d'e gi hụn Ebraham lẹ Aziki lẹ Jekọpụ lẹzikwọ ndị-amụma ile imẹ Alị-eze Osolobuẹ, bụ a tụ wẹ ụnụ lẹ enwẹn ụnụ ye ezi!” \p \v 29 “Ịhịan jẹnkọ d'a gha ẹbamịn-ẹnọ ụwa bịa d'e ri oriri imẹ Alị-eze Osolobuẹ—wẹ k'a ghasọnmẹ azụụn ọwụwa-ẹnya-anwụn lẹ ndịdan ẹnya-anwụn lẹ azụụn ugu lẹ ndịdan-mirin bịa. \v 30 Eziẹ, o nwọnghọ ndị kpa azụụn ogẹnni jẹnkọ d'a wụrụ ndị bu ụzọ ogẹn ahụn lẹ ndị bu ụzọ kikẹnni hụn k'a wụrụ ndị kpa azụụn.” \s1 Obodo Jerusalẹm Rị Jizọsị Obi \r (Mat 23.37-39) \p \v 31 Ogẹn ohu hụ, ndị hụ imẹ ndị Itu-Farisi nọ bịa d'e kunrun Jizọsị, sị a, “Ghakwọ ebeni pụ, makẹni Hẹrọdụ chọ n'o gbu i!” \v 32 Jesu nọ sị wẹ, “D'a gwa nị nị m ufu ahụn e mẹ ẹro nị m sị, ‘Gọn ntịn, m rị nwan a chụpụ eje-mmọn, a zụọ emu tannị, ekile e mẹzi m ẹrịra, hụn mẹ ẹ akpụ-ụhụọhịn ẹtọ, a rụnchanrịn m ọrụn m.’ ” \p \v 33 Jesu nọzị sị, “K'osilẹrị, m pụkọ apụkọ—m sikọ d'a rịrịrị ụzọ tannị lẹ ekile lẹ nwẹnẹ-eki—makẹlẹ Jerusalẹm sụọ kẹ wẹ nọ e gbu onyẹ-amụma—onwọnzini ebe ọzọ.” \p \v 34 “Euu Jerusalẹm! Jerusalẹm!! Obodo hụn e gbu ndị-amụma, e gi ọmụma a magbu ndị wẹ zihẹn'ẹ! Mgbe ole-lẹ-ole kẹ m chọpụ nị m kpọnkikomẹ ndị rị imẹ i kẹ nneku-ọhụhụ dọn e kpọnkikomẹ ụmụ a e ye nku ẹ, kanị y'a nịnị m! \v 35 Lee ẹ, a la wẹ nwan Ụlọ ị tọn'ị! M rị a gwa ị nị y'a hụnkọzị m d'e rụ ogẹn i jẹnkọ d'a sị ‘Onyẹ hụ gi ẹfan Di-nwọnni-ẹnyi a bịa wụ onyẹ wẹ gọzi agọzi.’ ” \c 14 \cl Isi Nke Mmẹnọ \s1 Jesu A Zụọ Okẹnnyẹ Ẹhụ A Fun \p \v 1 Ụhụọhịn Izu-ikẹn ohu, Jizọsị nọ jẹn d'e ri ihiẹn-oriri iwe onyẹ ohu imẹ ndị-isi ndị Itu-Farisi; ndị rị e ke Jizọsị hụ e ke ẹ. \v 2 Ya kẹ okẹnnyẹ ohu ẹhụ a fun nọhụ pụha ihun Jizọsị ebẹhụ. \v 3 Jesu nọ jụ ndị-nkuzi Iwu lẹ ndị Itu-Farisi, sị, “Iwu e kwerighọ nị wẹ zụọ emu Ụhụọhịn Izu-ikẹn ra o kwerini?” \p \v 4 Kanị wẹ ile a gba nkịntịn. Ya Jesu nọ weri okẹnnyẹ hụ, zụọ a, sị a lama. \v 5 'Ya ọ nọ sị wẹ, “Omẹni nwa ị okẹnnyẹ mọbụ okẹn-efin i danban ọmị Ụhụọhịn Izu-ikẹn, y'e wepụhakọ a ozigbo?” \v 6 Kanị, asanị wẹ ẹka za ihiẹn ọwụlẹ. \s1 Iwelụa-Enwẹn-Ịhịan-Alị Lẹ Imẹ Ni Ndị Igbẹnnyẹ Ọhụnma \p \v 7 Jesu a hụn kẹ ndị ọbịa rị a họrịsọnmẹ isi-oche, ọ nọ kuzimẹ wẹ, sị, \v 8 “Ogẹn ọwụlẹ wẹ kpọ ị oriri-agbamẹhụhụọ, ejẹnkwọlẹ d'a nọdị alị isi-oche. Ikẹnkwọ o nwọn onyẹ ka ị mkpa a rị hụn wẹ kpọzị oriri hụ. \v 9 Ogẹn hụ onyẹ hụ kpọ ụnụ ẹbụọ oriri jẹnkọ d'a bịa d'a sị ị, ‘Ọwụ m, lihi ọtọ nị onyẹni nọdị alị.’ Ogẹn hụ ifẹnrẹn e mẹgbu i, y'e gi ifẹnrẹn jẹnmẹ nwan d'a nọdị alị oche mmaka. \v 10 Kama, wẹ kpọ ị oriri, jẹn d'a nọdị alị oche mmaka, kẹni onyẹ hụn kpọ ị oriri bịa, ọ sị ị, ‘Ọwụ m, bịa d'a nọdị alị isi-oche.’ Ogẹn ahụn ọghọ e jun i ẹhụ ihun ndị wẹ kpọ 'yụ lẹ wẹ oriri ahụn.” \p \v 11 “Makẹni onyẹ wesi enwẹn ẹ enu, e wetu w'ẹ alị; onyẹ welụa enwẹn ẹ alị, e wesi w'ẹ elu.” \p \v 12 'Ya Jizọsị nọ sị onyẹ hụn kpọ a oriri, “Ị kpọ oriri, akpọlẹ ndị ọwụ ị mọbụ umunẹ i mọbụ ndị-ịdafịn ibe i amamgbe w'a kpọgwarị ị—ọ wụrụ nị a kụkingụọ wẹ i ụgwọ.” \p \v 13 “Kama, ị kpọ oriri, kpọ ndị igbẹnnyẹ lẹ ndị ngụrọ lẹ ndị ụkụ rịlẹni ikẹn lẹ ndị ẹnya-ishi.” \p \v 14 “I jẹnkọ d'e nwẹhẹn ngọzi makẹni asa wẹ ẹka kụkin i y'ẹ—Osolobuẹ sikọ d'a kụkin i y'ẹ ụhụọhịn hụ ndị rị ọchan k'a gha ọnwụn lihi.” \s1 Ilu Jesu Gi Ndị Wẹ Kpọ Oriri Hi-ogbe Ta \r (Mat 22.1-10) \p \v 15 Ogẹn onyẹ ohu imẹ ndị hụ bịa oriri hụ gi nụ ihiẹnni, ọ nọ sị, “Ndị hụ sikọ d'e ri oriri hụ imẹ Alị-eze Osolobuẹ e nwẹkẹkwọ ẹwẹrẹ!” \p \v 16 Jizọsị nọ sị a, “Okẹnnyẹ ohu kpọ oriri hi-ogbe; ọ nọ kpọ ndị bu ọda oriri ahụn. \v 17 Ogẹn oriri hụ e ru, ọ nọ zi odibo ẹ d'a gwa ndị ọ kpọ oriri, sị wẹ, ‘Bịa nị nị a kwademẹgụọ wẹ ihiẹn ile!’ ” \p \v 18 “Kanị, wẹ ile nọ kumẹ ihiẹn jẹnkọ d'e mẹ wẹ abịalẹ. Onyẹ ibuzọ sị odibo hụ, ‘M ṅọnhụ alị; m sikọ d'e jẹnrịrị d'e lele ẹ. Dodo, asa m ẹka bịa.’ \v 19 Onyẹ ọzọ nọ sị, ‘M ṅọnhụ okẹn-efin iri wẹ gi a rụn ugbo, m jẹnkọ nwan d'e lele wẹ—dodo asa m ẹka bịa.’ \v 20 Onyẹ ọzọ sị, ‘M lụhụ nwụnyẹ ma!—Asa m ẹka bịa.’ \v 21 'Ya odibo hụ nọ bịa d'a gwa nna a k'o jẹn. Olulu nọ bumẹ onyẹ hụ nwẹ ụlọ, ọ sị odibo ẹ, ‘Jẹnsọnmẹ nwan ọgbara-ogbe lẹ ụzọ-ụpụ ozigbo, d'e wẹhẹsọnmẹ ndị igbẹnnyẹ lẹ ndị-ngụrọ lẹ ndị ẹnya-mpịn lẹ ndị ụkụ wẹ rịlẹni ikẹn.’ \v 22 Omẹgụụ, odibo hụ nọ bịa d'a sị a, ‘Di-ọkpa, e mẹgụọ m ihiẹn i zi m, kanị ebẹhụ eke junkwọ.’ \v 23 Ya nna odibo hụ nọ sị a, ‘Shi nwan ụwaya lẹ nwa-ozue: lịlịma n'ị mẹ ịhịan bịa—kẹni ụlọ m jun. \v 24 M rị a gwa ụnụ nị o nwọnni akpụ onyẹ ohu imẹ ndị hụ wẹ bu ụzọ kpọ hụn jẹnkọ d'a danmịn ihiẹn-oriri m!’ ” \s1 Ihiẹn Isọn Jesu Chọ \r (Mat 10.37-38) \p \v 25 Igunrun ịhịan sọnkọ Jesu, ọ nọ gbehutọ, sị wẹ, \v 26 “Onyẹ ọwụlẹ hụn bịa d'e kunrunni m, bụ ihiẹn m asụọn'a karị ihiẹn nẹdi ẹ lẹ nnẹ ẹ lẹ nwunyẹ ẹ lẹ ụmụ a lẹ umunẹ-ẹ-ikẹnnyẹ lẹ umunẹ-ẹ-ikpoho—ẹghẹẹ, kẹ ndụn a dẹ, ọ sakọ ẹka wụrụ nwa-azụụn m; \v 27 onyẹ ọwụlẹ burulẹni obe ẹ sọnmẹ m asakọ ẹka wụ nwa-azụụn m.” \p \v 28 “Onyẹ ọwụlẹ imẹ ụnụ hụn chọ n'ọ tụn okẹn-ụlọ ebukọ ụzọ nọdị alị, chọpụhagụụ ihiẹn jẹnkọ d'a ban n'a—n'ọ marịn kẹ o nwọnghọ ego jẹnkọ d'e zu ẹ rụnchanrịn a? \v 29 Omẹni y'e mẹni ẹrịra, i gbegụụ iyetọ a nị y'a sazịnị ẹka tụngụụ a, onyẹ ọwụlẹ hụn ihiẹn mẹni sikọ d'a mụ ị ẹmụ. \v 30 Wẹ jẹnkọ d'a sị, ‘Onyẹni jẹn d'a tụnma ụlọ bụ ọ sanị ẹka tụngụụ a!’ \p \v 31 Ra o nwẹdẹ eze jẹnkọ d'e kunrun eze ọzọ hụn lala d'a lụsọn ẹ agha, hụn jẹnkọlẹni d'e bu ụzọ nọdị alị lelegụụ kẹ n'ọ saẹka gi mmadụ nnụ isẹn-kwasị-ọgụn o nwẹ lụsọn eze hụ gi mmadụ nnụ iri-kwasị-ọgụnnaị lala d'a lụsọn ẹ agha? \v 32 Omẹni ọ sakọ ẹka, o sikọ d'e zi ozi jẹnni eze hụn-ẹbọ ogẹn o kelẹni nọkunmẹ ẹ—kẹni wẹ ku kẹ w'e mẹ dọn.” \p \v 33 “Ẹrịrazịkwọ, o nwọnni onyẹ ọwụlẹ imẹ ụnụ hụn jẹnkọ d'a s'ẹka wụ nwa-azụụn m mmanị ọ latọchanrịn ihiẹn ile ọ nwọn!” \s1 Nnu Tuhu Ụsụọ A \r (Mat 5.13; Mak 9.50) \p \v 34 “Nnu rị mma; kanị omẹni nnu e tuhu ụsụọ a, nanị kẹ wẹ jẹnkọ d'e gi mẹ ẹ n'ọ sụọmazị ụsụọ a? \v 35 O nwọnni erere ọ ban: ọ rịkọ mma alị; ọ rịkọ mma ihiẹn wẹ gi e ye ihiẹn-akụnkụn. W'a m'a e tuhu. Onyẹ hụn nwọn ntịn o gi a nụ ihiẹn, y'a nụ.” \c 15 \cl Isi Nke Mmisẹn \s1 Ilu Jesu Gi Atụnrụn Tuhuni Ta \r (Mat 18.12-14) \p \v 1 Ụhụọhịn ohu, ogẹn ndị ile hụn a na ụgwọ-isi lẹ ndị wẹ gi njọ marịn gi rị a bịa d'e gọn Jizọsị ntịn, \v 2 ndị Itu-Farisi lẹ ndị-nkuzi Iwu nọ dẹnwịnnwịnma, a sị, “Okẹnnyẹni a nabanhan ndị njọ, e sọn wẹ e ri ihiẹn-oriri.” \p \v 3 'Ya Jizọsị nọ ta nị wẹ iluni: \v 4 “Omẹni onyẹ ohu imẹ ụnụ nwẹ atụnrụn ọgụn-isẹn, nị ohu e tuhu imẹ wẹ, kịnị k'o jẹnkọ d'e mẹ? Ọ hapụkọ ohu-arịa-ọgụn-isẹn hụ ogige ebẹhụ wẹ rị a kpa nni d'a chọ ohu hụ tuhuni d'e ru mgbe ọ hụn a? \v 5 Ọ hụn a, ọ ghọghọma—nke wụ nị o sikọ d'a pa a che uvun, \v 6 bulụa a ụlọ. O ru ụlọ, ọ kpọgbama ndị ọwụ a lẹ ndị bikunmẹ n'ẹ, sị wẹ, ‘Sọn ni m ghọghọ, makẹni a hụngụọ m atụnrụn m te tuhuni.’ \fig …o sikọ d'a pa a che uvun|src="lb00001b.jpg" size="col" loc="LUK15" copy="Horace Knowles; The British & Foreign Bible Society" ref="15.3-6" \fig* \v 7 M rị a gwa ụnụ nị ẹrịra kẹ ịghọghọ jẹnkọ d'a rị elu-igwee ọda-ọda makẹ ufiri onyẹ-njọ ohu rogharịnị karị ndị ezi-omumẹ ohu-arịa-ọgụn-isẹn hụn o mẹ ni ọ rịnị mkpa nị wẹ k'e rogharị.” \s1 Ilu Jesu Gi Egho Tuhuni Ta \p \v 8 “Ra, omẹni okpoho dọnmẹ egho ọrụn akpụ-ụhụọhịn iri, egho ọrụn akpụ-ụhụọhịn e tuhu, k'o jẹnkọ d'e mẹ? Ẹlẹ o jẹnkọ d'a mụye ukpẹ, zachanrịn ụlọ a, chọ a ịtan, chọ a imọn—d'e ru mgbe ọ hụn a? \v 9 Ọ hụn a, ọ kpọkikomẹ ndị ọwụ a lẹ ndị bikunmẹ n'ẹ, sị wẹ, ‘Sọn ni m ghọghọ makẹni a hụngụọ m egho m te tuhuni.’ ” \v 10 “M rị a gwa ụnụ nị ẹrịra kẹ ịghọghọ dọn a rị ebe ndị mmọn-ozi Osolobuẹ rị makẹ ufiri onyẹ-njọ ohu rogharịnị.” \s1 Ilu Jesu Gi Nwa Kpahuni Ta \p \v 11 Ya Jizọsị nọ sịzị, “Okẹnnyẹ ohu mụ ikẹnnyẹ ẹbụọ. \v 12 Hụn-nta nọ sị nẹdi ẹ, ‘Baba, kebe ihiẹn ile, y'e ye m hụn k'e runi m.’ 'Ya ọ nọ kebe ni wẹ ihiẹn ile o nwẹ. \v 13 O ke mẹhụ akpụ-ụhụọhịn ole, hụn-nta nọ kpọnkwamẹ ihiẹn ile wẹ keye ẹ, bu ẹ re, gha ụlọ pụ, si alị ohu teni, ebahụn k'ọ nọ ritịta ego ẹ ebe ọ rị e bi obibi nwọnlẹni isi. \p \v 14 Ogẹn o gi rigụụ ihiẹn ile o nwọn, okẹn ụnwụn nọ mụgbama alị hụ, elu nọ fụma a. \v 15 'Ya ọ nọ jẹnmẹ d'a rụnma nị onyẹ alị hụ ọrụn. Onyẹ ahụn nọ zi ẹ si ebe ọ nọ a zụn ezin d'e yemẹ ezin ndị hụ ihiẹn-oriri. \v 16 O te rị a n'o gi ihiẹn-oriri ezin e gbọn ẹgụn, kalẹ o nwọnni onyẹ y'ẹ ihiẹn ọwụlẹ. \p \v 17 Ogẹn uche ẹ gi kinhẹn, ọ nọ sị, ‘Kẹ ndị ile nẹdi m we ọrụn nwọn hụn w'e ri e rihọdụ, mmẹ nwẹn hụ ebeni a ka enwẹn m ẹgụn?’ \v 18 ‘M jẹnkọ d'e lihi, buru nẹdi m; m jẹnkọ d'a sị a, “Baba, e mẹọlẹ m elu-igwee njọ, mẹzikwọ 'yụ lẹ enwẹn i njọ. \v 19 Efuruzini m onyẹ wẹ sikọ d'a kpọ nwa ị; weri m kẹ onyẹ ohu imẹ ndị hụn i we ọrụn.” ’ \p \v 20 Ya ọ nọ buli, buru nẹdi ẹ. Kanị, ebe ọ rị ebe teni, nẹdi ẹ nọ lechen'ẹ; omikẹn ẹ nọ mẹ nẹdi ẹ ọda-ọda, 'ya ọ nọ gbaburu nwa a, dide ẹ, su ẹ ọnụ. \v 21 Ya nwa a nọ sị nẹdi ẹ, ‘Baba, e mẹọlẹ m elu-igwee njọ, mẹzikwọ 'yụ lẹ enwẹn i njọ, efuruzini m onyẹ w'a kpọ nwa ị\f + \fr 15:21 \ft …weri m nọkẹ onyẹ ohu imẹ ndị i we ọrụn.\f*!’ \p \v 22 Kanị, nẹdi ẹ nọ kpọ ndị idibo ẹ, sị wẹ, ‘Ọgbahu-ọgbahu! Wẹhẹ ni ẹkwa hụn kachanrịn mma yimẹ ẹ! Yimẹ n'ẹ ọla mkpịnsịn-ẹka! Yimẹn'ẹ akp'ụkụ! \v 23 Wepụha nị nwa-efin ahụn kachanrịn mma ẹnyi zụntọ nị ụnụ gbu ẹ! Nị ẹnyi ri ni oriri, nị ẹnyi ghọghọ— \v 24 makẹni nwa m nị te nwụnhụn anwụnhụn, kanị ọ rị nwan ndụn; o te tuhu etuhu, kanị a hụngụọ m'a nwan.’ Wẹ nọ rimẹ oriri, ghọghọma.” \p \v 25 “Ogẹn hụ, nwa a hụn kanị rị ugbo. Ogẹn o gi lala, o rumẹ ẹhụ ụlọ, ọ nọ nụ ukwere egu wẹ rị a kpọ, e tẹn. \v 26 'Ya ọ nọ kpọ odibo ohu, jụ a, sị, ‘Kịnị rị e mẹ?’ \v 27 Odibo hụ nọ sị a, ‘Nwẹnẹ i bịa abịa; nẹdi i e gbugụọ nwa-efin ahụn kachanrịn mma wẹ zụntọ, makẹni o nwẹhẹnzi nwa a ebe ọ rị ndụn, o nwọnni ihiẹn mẹn'ẹ.’ \v 28 Iwe nọ wemẹ nwẹnẹ ẹ hụn kanị, nke wụ nị o kwerini banye imẹ ụlọ; 'ya nẹdi ẹ nọ pụha, rịọma a. \v 29 Kanị, ọ sị nẹdi ẹ, ‘Lee ẹ, kete ahụa ole-lẹ-ole m rị a rụn n'ị kẹ igbọn, enupụtuni ni m'i isi. Kanị, y'e yetudẹni m kẹ nwa-ewu mmaka nị mmẹ lẹ ndị ọwụ m gi ri oriri! \v 30 Kanị, nwa ị nị gigụụ ihiẹn i ile bupụ ịgbaraja a lụa nwan, y'e gbun'ẹ nwa-efin hụ kachanrịn mma ẹnyi zụntọ!’ \v 31 Ya Nẹdi ẹ nọ sị a, ‘Nwa m, mmẹ lẹ yụ rịchanrịn ebeni, ihiẹn ile m nwọn wụ nke i. \v 32 Kanị, o furu nị ẹnyi ri oriri, ghọghọ, makẹlẹ nwẹnẹ i ni te nwụnhụn anwụnhụn, kalẹ ọ rị nwan ndụn; o te tuhu etuhu, kanị, a hụngụọ w'a nwan.’ ” \c 16 \cl Isi Nke Mmisin \s1 Ilu Jesu Gi Onyẹ-nlepụ-ẹnya Nwẹ Akọ Ta \p \v 1 Jizọsị nọzị sị ụmụ-azụụn a, “O nwọn ọdafịn ohu, hụn nwọn onyẹ e lepụn'a ihiẹn ẹ ẹnya. Ọdafịn hụ nọ nụma nị onyẹ hụ rị e lefụn'a ihiẹn ẹnya rị e ritịta ihiẹn ẹ. \v 2 Ya ọ nọ kpọ a, sị a, ‘Kị wụ ihiẹnni m rị a nụ nị 'ya kẹ ị rị e mẹ? Kọwachanrịn nị m k'i dọn rụn—makẹni y'e lepụkọzị ihiẹn m ẹnya.’ \v 3 Onyẹ nlepụ ẹnya hụ nọ sị enwẹn ẹ, ‘Hụnnị nna m jẹnkọ d'a chụ m nwan ọrụn, kịnị kẹ m jẹnkọ d'e mẹ? Enwẹ m ndụn m'e gi rụn ọrụn-ugbo, bụ ifẹnrẹn anịkọ m rịọ ụrịọ. \v 4 A marịngụọ m nwan ihiẹn m jẹnkọ d'e mẹ, omẹni a chụ wẹ m ọrụn, kẹni m hụn ndị jẹnkọ d'a nabanhan m iwe wẹ.’ \p \v 5 'Ya ọ nọ kpọ ndị gi nna a ụgwọ ohu-ohu. Ọ nọ jụ onyẹ ibuzọ, sị, ‘Ole k'i gi nna m?’ \v 6 Ọ nọ za, sị, ‘Galọnụ udẹn-olivu ọgụn-isẹn.’ Onyẹ-nlepụ-ẹnya hụ nọ sị a, ‘Lee ẹhụhụọ wẹ gi de ẹ ebeni. Nọdị alị, ẹjijẹi-ẹjijẹi, n'i dehutọ a si galọnụ iri-kwasị-ọgụnnaị.’ \v 7 Ya ọ nọ jụzị hụn mẹ ẹ ẹbụọ, ‘Ole kẹ 'yụ nwẹn gi?’ Ọ nọ sị a, ‘Ẹkpa ọka-witi ọgụn-isẹn.’ Onyẹ-nlepụ-ẹnya hụ nọ sị a, ‘Lee ẹhụhụọ wẹ gi de ẹ ebeni, dehutọ a si ọgụn-ẹnọ.’ \v 8 Ufiri ihiẹnni o mẹ, ọdafịn hụ nọ ja onyẹ-nlepụ-ẹnya hụ hụn furulẹni wẹ gi e dọn ẹnya mma—makẹ akọnị o nwọn. Ẹghẹẹ, makẹni ndị ụwanị ka ụmụ ukpẹ akọ e nwọn ebe wẹ n'e sọn ibe wẹ.” \p \v 9 Jizọsị nọ sị, “M rị a gwa ị: gi akụ-lẹ-ụba ụwanị han ọwụ, omẹni ọ gụụ kẹni ị hụn onyẹ jẹnkọ d'a nabanhan ị iwe ẹ biri jẹnrin ejẹn.” \p \v 10 “Onyẹ ọwụlẹ hụn furu wẹ gi e dọn ẹnya ebe ihiẹn mẹ ẹkẹrẹ rị furuzikwọ wẹ e gi dọn ẹnya ebe ihiẹn hi-ogbe rị; onyẹ ọwụlẹ hụn furulẹni ni wẹ gi ẹ dọn ẹnya ebe ihiẹn mẹ ẹkẹrẹ rị efurukọ wẹ e gi dọn ẹnya ebe ihiẹn hi-ogbe rị.” \p \v 11 “Ọ mẹ nwan nị y'a ghọsịọlẹ nị y'e furuni wẹ gi e dọn ẹnya ebe akụ-lẹ-ụba ụwanị rị, onyẹ jẹnkọ d'e ye i ezigbo akụ-lẹ-ụba lepụ ẹnya?” \v 12 “Omẹni y'e dọnmẹni ihiẹn onyẹ ọzọ ọhụnma, onyẹ jẹnkọ d'e ye i nke i?” \p \v 13 “O nwọnni odibo jẹnkọ d'e ri-ẹka fe nna ẹbụọ; o jẹnkọ d'e ze ize ohu, nwẹ ihiẹn-ọsụsụọ hụn-ẹbọ mọbụ o wechanrịn enwẹn ẹ ye ohu, lelịa hụn-ẹbọ. Y'a sakọ ẹka fe Osolobuẹ lẹ egho.” \s1 Jesu E Ku Banyeni Nkpẹchan Lẹ Ihiẹn Ndị Ọzọ \r (Mat 11.12-13; 5.31-32; Mak 10.11-12) \p \v 14 Ogẹn ndị Itu-Farisi gi nụgụụ ihiẹnni ile, wẹ nọ ru Jesu imi, makẹni egho a sụọka wẹ. \p \v 15 Kanị Jizọsị nọ sị wẹ, “Ụnụ wụ ndị hụn e mẹ kẹ sị ụnụ a rịka mma id'ẹnya ndị ọzọ, kanị, Osolobuẹ a marịngụọ obi ụnụ. Makẹni, ihiẹn hụn ịhịan weri n'ọ rịka mkpa wụ arụ ẹnya Osolobuẹ.” \p \v 16 “Iwu Mozizi lẹ ihiẹn ndị-amụma de kẹ wẹ gi rụn ọrụn d'e ru ogẹn Jọnụ hụn e mẹ mirin-Chuku gi bidọn ọrụn a. Kete mgbe hụ, wẹ hụ e zi oziọma Alị-eze Osolobuẹ, ịhịan ile hụ e gi ikẹn a zụọ nị wẹ banye ẹ.” \p \v 17 “Ọ ka nfe nị elu-igwee lẹ ụwa ghafe karị nị akpụ ihiẹn ohu rị imẹ Iwu a danpụ, ọ sụọ n'a ihiẹn kachanrịn ntịn wẹ kaye mkpụrụ-ẹkụkwọ rị imẹ Iwu.” \p \v 18 “Okẹnnyẹ ọwụlẹ hụn kpechan nwunyẹ ẹ lụma okpoho ọzọ ghẹrẹ aghẹrẹ; okẹnnyẹ hụn lụma okpoho wẹ kpechan ghẹrẹ aghẹrẹ.” \s1 Ọdafịn Hụ Lẹ Lazarọsị \p \v 19 “O nwọn ọdafịn ohu, hụn e kọn ekikẹn ọdafịn, e ri kẹ eze ụhụọhịn ile.” \p \v 20 “O nwọnzikwọ okẹnnyẹ ohu w'a kpọ Lazarọsị, ogbẹnnyẹ rọ, ẹtẹ jun ẹ ẹhụ a ile. W'e bu Lazarọsị a tọ ọnụ-mgbọn ọdafịn hụ ogẹn ile. \v 21 Lazarọs' a chọdẹ n'o gi ifunfun ihiẹn-oriri hụn a dannahịn ọdafịn hụ ọ gha e ri ihiẹn-oriri gbọn ẹgụn. O ru, nkitẹ a bịadẹ d'a rachan ẹtẹ ndị hụ rị a ẹhụ.” \p \v 22 “Omẹgụụ, ogbẹnnyẹ hụ nọ nwụnhụn, ndị mmọn-ozi nọ bu ẹ si ebe Ebraham rị. Ọdafịn hụ a nwụnhụnzịkwọ, wẹ nọ li ẹ. \v 23 Imẹ alị-mmọn, ebe ọdafịn hụ rị a ta afụnfụn, o wesi ẹnya elu, ọ nọ gha ebe teni lecheni Ebraham, hụnzị Lazarọsị k'ọ nọdịyen'ẹ. \v 24 'Ya ọ nọ kpọchen'ẹ, sị, ‘Nẹdi ẹnyi Ebraham! Mẹ omikẹn m zi Lazarọsị n'o gi ọnụnụ mkpịnsịn-ẹka a deri mirin tanye m ire kẹni ire hụn ụzọ jụụ m oyi, makẹlẹ m rị a ta okẹn afụnfụn imẹ ọkụnnị!’ ” \p \v 25 “Ebraham nọ sị a, ‘Nwa m, nyanhan n'i nwẹhẹnchanrịn ihiẹn ile rị mma ogẹn i gi rị ndụn, bụ Lazarọsị nwẹhẹn ihiẹn ile jọ njọ. Kanị, ẹhụ fu ẹ nwan ebeni, bụ yụ nwẹn rị nwan a ta afụnfụn. \v 26 Wezụkadẹ ihiẹn ndịnị ile, o nwọnzikwọ oghe shịagbu enwẹn ẹ wẹ dọnmẹ ẹgbata ẹnyi lẹ ụnụ, nke wụ nị onyẹ ọwụlẹ chọ n'ọ fetu shi ebe ụnụ rị asakọ ẹka, bụ o nwọnni onyẹ ọwụlẹ rị ebahụn jẹnkọ d'a saẹka fetu bịa ebe ẹnyi rị.’ \v 27 'Ya ọdafịn hụ nọ sị a, ‘Baba dodo nwan, zi Lazarọsị jẹn iwe nẹdi m— \v 28 nị m nwọn umunẹ ikẹnnyẹ isẹn. Y'a jẹn d'a dọ wẹ ẹka-ntịn makẹ wẹ gha a bịa ebeni afụnfụn rị.’ ” \p \v 29 “Kanị, Ebraham nọ sị a, ‘E nwẹghọ wẹ Iwu Mozizi lẹ Ihiẹn ndị-amụma de; umunẹ i wẹ gọn wẹ ntịn.’ \v 30 Ọdafịn hụ nọ sị a, ‘Mbakwọ nẹdi ẹnyi Ebraham, ọhụn ezuni! Kanị, omẹni onyẹ gha ọnwụn lihi jẹn d'e kunrun wẹ, wẹ jẹnkọ d'e rogharị.’ \v 31 Kanị, Ebraham nọ sị a, ‘Omẹni egọnni wẹ Iwu Mozizi lẹ ihiẹn ndị-amụma de ntịn, ekwerikọ wẹ—ọsụọkwọn'a nị ịhịan gha ọnwụn lihi d'a gwa wẹ.’ ” \c 17 \cl Isi Nke Mmẹsa \s1 Njọ Lẹ Ịgbagharị-njọ \r (Mat 18.6-9, 21-22; Mak 9.42) \p \v 1 Jizọsị nọ sị ụmụ-azụụn a, “Ihiẹn ndị hụn a han ịhịan e mẹ njọ jẹnkọ d'a bịarịrị; kanị, nsọngbu rị nị onyẹ hụn wẹ k'a gha ẹka a bịa! \v 2 Ọ ka onyẹ hụ mma nị wẹ kẹnmẹ ọlọ y'ẹ olu, tụ a ye imẹ ohimin karị n'ọ han onyẹ ohu imẹ ndị-ntanị mẹ njọ.” \p \v 3 “'Ya wụ, kpachanpụ nị ẹnya! Nwẹnẹ i mẹ njọ, jụgbọ a; o gbehutọ obi, y'a gbagharị a. \v 4 Ọsụọn'a n'o mẹ i njọ mgbe ẹsa imẹ ụhụọhịn, bụ ọ bịachanrịn mgbe ẹsa hụ d'a sị ị, ‘E gbehutọgụọ m obi; dodo.’, ị sikọ d'a gbagharịrịrị a.” \s1 Okukwe \p \v 5 Ndị-ozi hụ pụ-ichẹn nọ sị Di-nwọnni-ẹnyi, “Mẹ okukwe ẹnyi waye.” \v 6 Di-nwọnni-ẹnyi nọ sị wẹ, “Omẹni i nwọn okukwe hụn handẹ kẹ mkpụrụ mọstadị mẹgbu enwẹn ẹ ntịn, ị jẹnkọ d'a sa ẹka sị osisi Muberi-ni higbu enwẹn ẹ ogbe rị ebeni, ‘Hueri, y'e jẹn d'a gbọrị imẹ ohimin!’ Ọ jẹnkọ d'a gbaye i.” \s1 K'o Furu Nị Odibo E Mẹ \p \v 7 “Onyẹ imẹ ụnụ k'o mẹ ni odibo ẹ hụn gha ebe o jẹn d'a rụn ọrụn imẹ ugbo mọbụ ebe o jẹn d'e lepụ atụnrụn ẹnya lụaha, y'a sị a ‘Bịa ozigbo d'a nọdị alị n'i ri ihiẹn-oriri’? \v 8 Mba nụ! I jẹnkọ d'a sị a, ‘Mẹmẹ ni m ihiẹn-oriri ẹnyasị, y'a kwademẹ n'i buye m 'ya wụ ihiẹn-oriri; y'e cheri m ni m rigụụ, ra, n'ị kịpụ ihiẹn; i kebe ri, ra.’ \v 9 Ẹghẹẹ, y'e kelekọ odibo hụ kaka ebe o nọhụ mẹ ihiẹn ị sị a mẹ. N'i kele ẹ?” \p \v 10 “Ẹrịra k'ọ rịzịkwọ nị ụnụ: ụnụ mẹchanrịngụụ ihiẹn ile wẹ sị ụnụ mẹ, sị nị, ‘Idibo mmaka furulẹni w'e kele kẹ ẹnyi wụhụ, makẹni ihiẹn furu nị ẹnyi mẹ sụọ kẹ ẹnyi mẹhụ.’ ” \s1 Onyẹ Bịa D'a Kpanmịn Jizọsị \p \v 11 Ogẹn Jizọsị gi jẹnkọ Jerusalẹm, ọ nọ ghasi ẹgbata Samerịa lẹ Galili. \v 12 Ogẹn o gi banyekọ imẹ obodo ohu mẹ ẹkẹrẹ, ndị oti iri nọ kunrun ẹ. Anọkunmẹchanrịnị w'a; \v 13 wẹ nọ hịjẹnn'ẹ, sị, “Jizọsị! Di-nwọnni-ẹnyi! Mẹ omikẹn ẹnyi!” \v 14 Jizọsị a hụn wẹ, ọ nọ sị wẹ, “We ni enwẹn ụnụ d'a ghọsị ndị nchụ-ẹjan nị wẹ ghọsị wẹ nị ụnụ a dịhịngụọ.” E ru wẹ ụzọ, 'ya wẹ nọ rị mma. \v 15 Ogẹn onyẹ ohu imẹ wẹ gi hụn a n'ọ rịgụọ mma, ọ nọ kin-azụụn, yikọ, jakọ Osolobuẹ mma. \v 16 Ọ nọ dan nị Jizọsị alị, kpanmịn a. Okẹnnyẹ hụ wụ onyẹ Samerịa. \v 17 Jizọsị nọ sị, “Ẹlẹ mmadụ iri kẹ wẹ zụọ, mẹ wẹ rị ụchan? Elebe kẹ mmadụ itenẹi họdụnị rị? \v 18 Ya wụ, o nwọnni onyẹ hụn kin-azụụn d'a ja Osolobuẹ mma wezụka onyẹ alị-ọzọnị?” \p \v 19 Ya Jizọsị nọ sị okẹnnyẹ hụ, “Lihi ọtọ n'ị lama, okukwe i e mẹgụọ ị dịnhịn.” \s1 Kẹ Alị-eze Dọn A Bịa \r (Mat 24.23-28, 37-41) \p \v 20 O nwọn ndị Itu-Farisi jụ Jesu ogẹn Alị-eze Osolobuẹ jẹnkọ d'e gi bịa. Ọ nọ shịarị wẹ, sị, “Ẹlẹ ẹnya kẹ wẹ gi a marịn nị Alị-eze Osolobuẹ a bịalẹ d'a kịma. \v 21 O nwọnni onyẹ jẹnkọ d'a sị, ‘Lee ẹ, ebeni k'ọ rị!’ mọbụ ‘Ebenẹi k'ọ rị’, makẹni, eziẹ, Alị-eze Osolobuẹ a rịgụọlẹ imẹ igunrun ụnụ.” \p \v 22 Ya ọ nọ sị ụmụ-azụụn a, “Ogẹn lala hụn o gi rị ụnụ nị ụnụ hụndẹ ọsụọn'a akpụ-ụhụọhịn ohu hụn rị imẹ ogẹn Nwa nke Ịhịan, kanị ụnụ ahụnkọ a. \v 23 Wẹ k'a sị ụnụ, ‘Lee ẹ ebenẹi!’ mọbụ ‘Lee ẹ ebeni!’ Kanị, ekwerikwọlẹ ni; esọnkwọlẹ ni wẹ d'a chọma a. \v 24 Makẹni, kẹ amụma dọn e be elu-igwere, a gha wẹ azụụn ile hụn a, ẹrịra kẹ Nwa nke Ịhịan jẹnkọ d'a rị ụhụọhịn o jẹnkọ d'a bịa. \v 25 Kanị, o jẹnkọ d'e bu ụzọ tagụụ afụnfụn bu ọda, ndị agbọnị a jụgụụ a. \p \v 26 K'ọ dọn rị ogẹn nke Nua k'o jẹnkọ d'a rịzịkwọ ogẹn nke Nwa nke Ịhịan. \v 27 Wẹ hụ e ri, a ra; wẹ hụ a lụ di lẹ nwụnyẹ, e we wẹ e ye wẹ a lụrụ—d'e ru ụhụọhịn hụ Nua banye imẹ ụgbọ hụ pụ-ichẹn, okẹn-mirin hụ nọ bịa d'e gbupụchanrịn wẹ ile. \p \v 28 O jẹnkọ d'a rịzịkwọ kẹ ogẹn Lọtụ. Ịhịan ile hụ e ri, a ra; e ṅọn, e re; a kụn, a tụn. \v 29 Kanị, ụhụọhịn hụ Lọtụ gha Sodọm pụ, ọkụn lẹ nsịn-ẹnya-anwụn nọ gha elu-igwee zuetu kẹ mirin, gbu wẹ ile. \v 30 Ẹrịra k'o jẹnkọ d'a rị ụhụọhịn hụ Nwa nke Ịhịan jẹnkọ d'e kinhẹn. \p \v 31 Ụhụọhịn hụ, onyẹ rị elu ụlọ a, hụn ihiẹn ẹ rị mm'ụlọ, y'e hidangụkwọlẹ banyemẹzi imẹ ụlọ n'o jẹnkọ d'e weri ihiẹn ọwụlẹ. Ẹrịrazịkwọ, onyẹ ọwụlẹ rị imẹ ugbo y'a lashikwọlẹ ụlọ n'o jẹnkọ d'e weri ihiẹn. \v 32 Nyanhankwọ nị ihiẹn mẹ nwunyẹ Lọtụ! \v 33 Onyẹ ọwụlẹ chọ n'o ghe isi ẹ, isi ẹ a tọ a; onyẹ ọwụlẹ tuhu ndụn a k'a zụọpụha a. \v 34 M rị a gwa ụnụ nị uhinhin hụ, mmadụ ẹbụọ jẹnkọ d'e dinẹ elu-ukpo ohu, e weri wẹ onyẹ ohu, na hụn-ẹbọ tọ. \v 35 Ikpoho ẹbụọ jẹnkọ d'a gha a kwọ ihiẹn, e weri wẹ onyẹ ohu, a la wẹ hụn-ẹbọ tọ. [ \v 36 Ikẹnnyẹ ẹbụọ jẹnkọ d'a rị imẹ ugbo a rụn ọrụn, e weri wẹ onyẹ ohu, a la wẹ onyẹ ohu tọ.”] \p \v 37 Ụmụ-azụụn a nọ jụ a, sị, “Di-nwọnni-ẹnyi, elebe kẹ ihiẹnni jẹnkọ d'a nọ mẹ?” Jizọsị nọ sị wẹ, “Ebe ọwụlẹ ozun rị kẹ udele a gbakikomẹ!” \c 18 \cl Isi Nke Mmẹsatọ \s1 Imẹ Ekpere Ogẹn Ile \p \v 1 'Ya Jizọsị nọ lu ni ụmụ-azụụn iluni, gi ẹ ghọsị wẹ mkpa ọ rị nị wẹ e mẹ ekpere ogẹn ile bụ anịkọ wẹ ndụn gụụ wẹ. \v 2 Ọ sị, “O nwẹ okẹnnyẹ ohu a han eṅẹn hụn rị imẹ obodo ohu. Okẹnnyẹni ara tụ egun Osolobuẹ, ara gbaye ịhịan. \v 3 O nwọnzikwọ okpoho di ẹ nwụn, hụn rị imẹ obodo hụ, hụn a bịasọnmẹ d'a sị a, ‘D'a hagbuni m onyẹ rị e mẹgbuni m eṅẹn!’ \v 4 Ọ bịabe, okẹnnyẹ hụ a jụ n'o lekọ a ẹnya ihun. Kanị, ọ nọbe, okẹnnyẹ ahụn nọ sị enwẹn ẹ, ‘Ọsụọn'a nị m'a ra tụ egun Osolobuẹ mọbụ gbaye ịhịan, \v 5 m sikọ d'a hụn a nị wẹ ye okpohoni di ẹ nwụn ihiẹn run'ẹ, makẹ nsọngbuni ọ rị e ye m, makẹ ẹhịụ gha a ghanahịn m makẹ ọbịbịanị ọ rị a bịa ogẹn ile!’ ” \p \v 6 Di-nwọnni-ẹnyi nọ sị, “Ụnụ a nụghọ ihiẹn eje okẹnnyẹ ahụn a han eṅẹn ku. \v 7 Osolobuẹ ahụnkọ a nị wẹ ye ndị nke ẹ hụn a kwanghọsị a efinnaị lẹ uhinhin ihiẹn runi wẹ? N'o biekẹ d'e yeni wẹ ẹka?” \p \v 8 “M rị a gwa ụnụ n'o jẹnkọ d'e mẹ ezioku pụha ifọn, mẹdẹ ẹ ngwa, e nwẹhẹn wẹ ihiẹn furu ni wẹ. Kanị, nị Nwa nke Ịhịan hụn ndị nwẹ okukwe imẹ ụwa ogẹn o gi bịa?” \s1 Ilu Jesu Ta Nị Ndị Hụn Ro Ni A Rịka Wẹ Mma \p \v 9 Jizọsị nọ tanị ndị ahụn ro ni a rịka wẹ mma, e lenịa ndị ọzọ ile iluni: \v 10 Ọ sị, “Ikẹnnyẹ ẹbụọ jẹn Ụlọ-nsọ d'e mẹ ekpere: ohu wụ onyẹ Itu-Farisi, hụn-ẹbọ wụ onyẹ a na ụgwọ-isi wẹ gi njọ marịn. \v 11 Onyẹ Itu-Farisi nọ wuzo n'o mẹ ekpere: ọ nọ kumẹ banyeni enwẹn ẹ ẹnịna: ‘Osolobuẹ, a kpanmịn m'ị nị anọnị m kẹ ndị ọzọ: ẹlẹ m onyẹ a tụnarịn ịhịan ihiẹn mọbụ onyẹ-ntụ mọbụ onyẹ-ughẹrẹ. A kpanmịn m'ị nị anọdẹni m kẹ onyẹ ụgwọ-isi hụ rị ebẹhụ. \v 12 M'e bu ọnụ mgbe ẹbụọ imẹ izu-ụka, m'e ye i ụzọ-ohu-imẹ-ụzọ-iri ihiẹn ọwụlẹ m nwẹ.’ ” \p \v 13 “Kanị, onyẹ ụgwọ-isi nọ wuzo ebe teni; ọ sadẹni ẹka bu ihun zinmẹ elu-igwee, kama, ọ hụ a fịan ẹka obi, a sị, ‘Osolobuẹ, dodo mẹ omikẹn m, onyẹ njọ kẹ m wụ!’ ” \v 14 Jesu nọ sị, “M rị a gwa ụnụ nị onyẹ ụgwọ-isi hụ kẹ Osolobuẹ kuni ọhụnma n'o d'a lama iwe ẹ, ẹlẹ onyẹ Itu-Farisi hụ. Makẹni, onyẹ busi enwẹn ẹ elu, e wetu w'ẹ alị; onyẹ welụa enwẹn ẹ alị, e busi wẹ ẹ enu.” \s1 Jizọsị A Gọzi Ụmụẹka \r (Mat 19.13-15; Mak 10.10-16) \p \v 15 O nwẹ ndị rị e wẹhẹdẹ ụmụẹka wẹ pa ẹka kẹni Jesu mẹtụ wẹ ẹka, gọzi wẹ. Kanị, ogẹn ụmụ-azụụn a gi hụn ihiẹnni, 'ya wẹ nọ jụgbọma wẹ. \v 16 Kanị, Jizọsị nọ sị wẹ wẹhẹ ụmụẹka hụ, ọ nọ sị, “Nị nị ụmụ-ndu bịa d'e kunrun m; akụsịlẹ ni wẹ—makẹni Alị-eze Osolobuẹ wụ nke ndị nọ ẹnịna. \v 17 M rị a gwa ụnụ ezioku, onyẹ ọwụlẹ hụn nabanhanlẹni Alị-eze Osolobuẹ rịkẹ nwata abanyekọ a.” \s1 Onyẹ-ndu Ahụn Wụ Ọdafịn \r (Mat 19.16-30; Mak 10.17-31) \p \v 18 Onyẹ-ndu ohu jụ Jizọsị ajụjụ, sị a, “Onyẹ-nkuzi ọma, kịnị kẹ m jẹnkọ d'e mẹ nị m nwẹhẹn ndụn itẹbitẹ?” \p \v 19 Jizọsị nọ sị a, “K'ị rị a kpọnị m onyẹ-ọma? O nwọnni onyẹ rị mma wezụka Chuku sụọ. \v 20 'Ya marịnghọ Iwu ndịnị wẹ: ‘Aghẹrẹlẹ; egbulẹ ọchụ; ezunlẹ ohin; ebuokinlẹ ịhịan ọnụ; gbaye nẹdi i lẹ nnẹ i.’ ” \p \v 21 Okẹnnyẹ hụ nọ sị a, “M hụ e dọnmẹ iwu ndịnị ile kete m'a marịnlẹ ihiẹn.” \v 22 Ogẹn Jizọsị gi nụ ihiẹnni, ọ nọ sị a, “O nwẹ ihiẹn ohu i kelẹni mẹ: repụ ihiẹn ile i nwọn, y'e we egho ẹ ye ndị igbẹnnyẹ, gi ẹ wụrụ onyẹ nwọn akụ-lẹ-ụba imẹ elu-igwee; y'a bịa d'e sọnmẹ m.” \v 23 Kanị, ogẹn okẹnnyẹ hụ gi nụ ihiẹnni, ẹfọ a sụọzịn'a ụsụọ kaka—makẹni o hikẹ ọdafịn. \p \v 24 Ogẹn Jizọsị gi hụn nị ẹfọ asụọzị n'a ụsụọ, ọ nọ sị, “Nibe ọ fụka ọrụn ebe ndị ịdafịn a nọ banye Alị-eze Osolobuẹ! \v 25 Ezioku-ezioku, ọ ka nfe nị anyịnnyan-mkpukpuke wụ kamẹlụ gha ẹnya olodẹn karị nị ọdafịn banye Alị-eze Osolobuẹ.” \v 26 Ndị hụn nụ ihiẹnni nọ sị, “Onyẹ k'a sazị nwan ẹka nwẹ nzụọpụha?” \p \v 27 Jesu nọ sị wẹ, “Ihiẹn ịhịan ghalẹni a sa ẹka e mẹ, Osolobuẹ k'a sa ẹka mẹ ẹ.” \p \v 28 Ya Pita nọ sị, “Lee ẹ, ẹnyi a lagụọkwọ ihiẹn ile ẹnyi nwọn tọ sọnmẹ i!” \p \v 29 Jizọsị nọ sị wẹ, “M rị a gwa ụnụ ezioku, o nwọnni onyẹ ọwụlẹ hụn o mẹ ni ọ natọgụọ ụlọ mọbụ nwunyẹ mọbụ umunẹ mọbụ nẹdi lẹ nnẹ mọbụ ụmụ—makẹ ufiri Alị-eze Osolobuẹ, \v 30 hụn jẹnkọlẹni d'e nwẹhẹn wẹ mmagi-mmagi ogẹnni, nwẹhẹn ndụn itẹbitẹ ogẹn hụn lalanị.” \s1 Hụn Mẹ Ẹ Mgbe Ẹtọ Jesu Ku Ẹ N'o Jẹnkọ D'a Nwụn, Lihizi \r (Mat 20.17-19; Mak 10.30-34) \p \v 31 Jizọsị nọ weri mmadụ mmẹbụọ hụ si ụsụọ, sị wẹ, “Gọn ni ntịn! Ẹnyi jẹnkọ nwan Jerusalẹm; ihiẹn ile ndị-amụma de banyeni mmẹ wụ Nwa nke Ịhịan jẹnkọ d'e mẹzuchanrịn.” \p \v 32 “Wẹ sikọ d'e we ẹ che ẹka ndị alị ndị ọzọ wụlẹni ndị Ju; wẹ jẹnkọ d'a kpa a ye ẹmụ, kpari ẹ, jụ a ẹsọn.” \p \v 33 “Wẹ sikọ d'a fịan a mkpịnsịn ọda-ọda; wẹ k'e gbu ẹ; kanị, hụn mẹ ẹ akpụ-ụhụọhịn ẹtọ, o jẹnkọ d'e lihi.” \p \v 34 Kanị, o nwọnni ihiẹn mmadụ mmẹbụọ hụ ghọta imẹ ihiẹnni ile o ku; oku ndị hụ wụ ihiẹn zuerini ebe wẹ rị; aghọtanị wẹ ihiẹn Jizọsị rị e ku. \s1 Jesu A zụọ Onyẹ Ẹnya-ishi \r (Mat 20.29-34; Mak 10.46-52) \p \v 35 Ogẹn Jizọsị gi nọkunmẹmẹ Jẹriko, okẹnnyẹ ẹnya-mpịn ohu nọdị alị mkpẹnrẹn ụzọ hụ, a rịọ ụrịọ. \p \v 36 Ogẹn onyẹ ẹnya-mpịn hụ gi nụ ụzụn igunrun ghafekọnị, ọ nọ jụ wẹ kẹ kị rị e mẹ? \p \v 37 'Ya wẹ nọ sị a, “Jesu onyẹ Nazarẹtị ghafekọ.” \p \v 38 Ya ọ nọ yi oro, sị, “Jizọsị, Nwa Defidi, mẹ omikẹn m!” \p \v 39 Ndị rị ihun igunrun hụ nọ jụgbọ a, sị a kpumẹ ọnụ. Kanị, ọ nọ yikẹnmẹdẹ, sị, “Nwa Defidi, mẹ omikẹn m!” \p \v 40 'Ya Jesu nọ wuzo, sị wẹ wẹhẹ okẹnnyẹ hụ. Ogẹn o gi nọzụnhan, Jesu nọ jụ a, sị, \v 41 “K'ị chọ nị m mẹ n'i?” Ọ nọ sị, “Di-nwọnni-ẹnyi, m chọ nị m leghama ụzọ.” \p \v 42 Jizọsị nọ sị a, “Leghama ụzọ! Okukwe i a zọgụọ ị.” \p \v 43 Ozigbo, ọ nọ leghama ụzọ; ọ nọ sọnmẹ Jizọsị, a ja Osolobuẹ mma. Ịhịan ile hụn n'a nọzịkwọ ja Osolobuẹ mma. \c 19 \cl Isi nke Mmitenẹi \s1 Jizọsị Lẹ Zakịọsị \p \v 1 Ya Jizọsị nọ banye obodo Jẹriko. Ogẹn Jizọsị gi ghafekọ imẹ ẹ, \v 2 okẹnnyẹ ohu w'a kpọ Zakịọsị rị ebẹhụ. Zakịọsịnị wụ onyẹ ohu imẹ ndị-isi ndị a na ụgwọ-isi; ọdafịn rọ. \v 3 Ọ hụ a chọ n'o legha Jesu, kanị o mẹ mkpụrụ, ọ sanị ẹka legha Jesu makẹ igunrun hụ. \p \v 4 'Ya ọ nọ gbaghafe igunrun hụ, si ihun d'e nyinrin elu osisi w'a kpọ Sikamọ, kẹni ọ hụn Jesu, makẹni ụzọ ahụn kẹ Jesu jẹnkọ d'a gha. \v 5 Ogẹn Jesu gi jẹnru ebahụn, o lee ẹnya elu, ọ nọ sị a, “Zakịọsị, mẹngwa hidan, makẹlẹ m jẹnkọ d'a nọdịrịrị iwe i tannị.” \p \v 6 Zakịọsị nọ hidan ozigbo-ozigbo, gi ịghọghọ nabanhan a. \v 7 Ịhịan ile hụnn'a nọ dẹnwịnnwịnma, a sị, “Okẹnnyẹni e jẹnmẹgụọ iwe onyẹ-njọ!” \p \v 8 Zakịọsị nọ wuzo ụzọ ohu, sị, “Di-nwọnni-ẹnyi, lee ẹ, m rị nwan e kebe ihiẹn ile m nwẹ ụzọ ẹbụọ; m jẹnkọ d'e we azụụn ohu ye ndị igbẹnnyẹ. Omẹni o nwọn onyẹ m mẹgbu, m jẹnkọ d'a kụkin ẹ 'ya ụzọ ẹnọ.” \p \v 9 Ya Jizọsị nọ sị a, “Nzụọpụha a bịaọlẹ ezi-lẹ-ụlọnị tannị, makẹni okẹnnyẹni wụzịkwọ nwa Ebraham. \v 10 Mmẹ wụ Nwa nke Ịhịan bịa d'a chọ ndị tuhuni nị m zụọpụha wẹ.” \s1 Ilu Jesu Gi Ndị Wẹ Ye Egho Gi Zụ Afịa Ta \r (Mat 25.14-30) \p \v 11 Kẹ wẹ dọn rị e gọn ntịn ihiẹn ndịnị ọ rị e ku, Jizọsị nọ ta nị wẹ ilu. Makẹni o rumẹgụọ ẹhụ Jerusalẹm, wẹ rị e ro ni Alị-eze Osolobuẹ e d'a bịahụ d'a kịma kikẹni-kikẹni. \v 12 'Ya ọ nọ sị, “O nwẹ okẹnnyẹ ohu; okẹnnyẹni wụ nwa-eze; o jẹnkọ alị ohu teni nị w'e d'e kin ẹ eze. Uche ẹ wụ nị wẹ kingụọ a eze, ọ lụahazị. \v 13 N'o d'e jẹnmẹ, ọ nọ kpọkikomẹ ndị idibo ẹ iri, we egho ọrụn ụhụọhịn ọgụn-isẹn ọgụn-isẹn ụzọ iri ye wẹ, sị wẹ, ‘Gi ni eghoni zụ afịa d'e ru nị a lụa m.’ \v 14 Kanị, ize okẹnnyẹ ahụn rị e ze ndị alị a. Wẹ nọ zi ndị-ozi sọnmẹ ẹ, d'a sị, ‘Ẹnyi achọnị nị okẹnnyẹni kị ẹnyi.’ ” \p \v 15 “Kanị, e kinkwọ w'a eze nwẹn. \p Ọ nọ lụa; ozigbo, ọ nọ kpọ ndị idibo ẹ ndị hụ o ye ego, kẹni ọ marịn erere wẹ nwẹhẹn. \p \v 16 Nke ibuzọ a pụha, sị, ‘Nna-ẹnyi, e gigụọ m egho i ye m nwẹhẹn ụzọ iri elu ẹ.’ \v 17 Ọ nọ sị a, ‘Odibo ọma! Y'e mẹkẹ. Ebe o mẹ ni y'a ghọsịgụọ n'i furu onyẹ wẹ gi e dọn ẹnya imẹ ihiẹn mẹ ẹkẹrẹ, weri obodo iri kịma.’ \v 18 Hụn mẹ ẹ ẹbụọ nọ pụha, sị, ‘Nna-ẹnyi, e gigụọ m egho i ye m nwẹhẹn ụzọ isẹn chen'ẹ.’ \v 19 Ọ nọ sị a, ‘Yụ nwẹn, weri obodo isẹn kịma.’ \v 20 Odibo ọzọ nọ pụha, sị, ‘Nna-ẹnyi, lee egho i; m gi ẹkwa kẹnmẹ ẹ, bu ẹ tọ ọhụnma. \v 21 Egun i rị a tụ m, makẹni y'e zekẹ; y'e weri ihiẹn i dọnmẹlẹni, a ghọrị ihiẹn ị kụnlẹni.’ \v 22 Eze nọ sị a, ‘Eje-odibo! M jẹnkọ d'e gi oku ọnụ ị kin i ikpe. 'Y'a marịnghọ nị e zekẹ m, nị m'e weri ihiẹn m dọnmẹlẹni, a ghọrị ihiẹn m kụnlẹni. Ẹlẹ ịya? \v 23 Ọ hụghọ nwan mma. Kị haịn nwan i gilẹni bu egho m che ni m imẹ ụlọ-egho\f + \fr 19:23 \ft aza\f*, kẹni, m bịa, e weri m 'ya lẹ ọmụnịnwa rịn'a?’ ” \p \v 24 “Ya eze hụ nọ sị ndị turu ebẹhụ, ‘Napụha n'a ego hụ, we ẹ ye odibo ahụn nwẹ ụzọ iri.’ \v 25 Kanị wẹ nọ sị a, ‘Nna-ẹnyi, o nwẹgụọ ụzọ iri nụ!’ \v 26 Eze nọ sị wẹ, ‘M rị a gwa ụnụ, ndị ile nwẹ ihiẹn wẹ gi ihiẹn wẹ ye wẹ rụnpụha kẹ wẹ jẹnkọ d'e yecheni. Kanị, ndị nwẹlẹni ihiẹn wẹ gi nke wẹ rụnpụha, wẹ jẹnkọ d'a napụdẹ wẹ hụn wẹ nwọn. \v 27 O mẹ nke ndị iṅẹnrẹn m ahụn chọlẹni nị m wụrụ eze wẹ, wẹhẹni wẹ d'e gbu id'ẹnya m ebeni.’ ” \s1 Onyẹ Mmẹri A Banhan Jerusalẹm \r (Mat 21.1-11; Mak 11.1-11; Jọn 12.12-19) \p \v 28 Ogẹn Jesu gi kugụụ ihiẹnni, ọ nọ jẹnmẹ Jerusalẹm o jẹnkọ. Ọ hụ ihun; ndị 'ya lẹ wẹ wị hụ e sọn ẹ. \v 29 O rumẹ Bẹfeji lẹ Bẹtanị, hụn rị ugu w'a kpọ Ugu Olivu, ọ nọ zi ụmụ-azụụn ẹbụọ ozi, \v 30 sị wẹ, “Banye ni obodo ahụn mẹ ẹkẹrẹ rị ihun; ụnụ banye, ụnụ sikọ d'a hụn nwa-jaki wẹ limẹtọ ebẹhụ, hụn wẹ nyintulẹni kaka; tọpụ n'a, ụnụ e wẹhẹ ẹ ebeni. \v 31 Onyẹ sị ụnụ, ‘Kị ụnụ rị a tọpụn'a?’ Sị n'a hụ, ‘Nna chọ a.’ ” \p \v 32 Ya ndị o zi ozi nọ jẹnmẹ, a hụnchanrịn wẹ ihiẹn ile kẹ Jesu dọn gwa wẹ. \v 33 Ebe wẹ rị a tọpụ nwa-jaki hụ, ndị nwọnn'ẹ nọ sị wẹ, “Kị ụnụ rị a tọpụ nị nwa Jaki hụ?” \p \v 34 Wẹ nọ sị, “Nna chọ a.” \v 35 Ya wẹ nọ weri nwa-jaki hụ jẹnni Jesu. Wẹ nọ gbama ẹwuru wẹ yiyesọnmẹ elu ẹ ye elu anụ hụ; ya wẹ nọ yeni Jesu ẹka nyinrin enu ẹ. \v 36 Ogẹn o gi nyinkọ, igunrun ahụn hụ e gi ẹwuru wẹ yiyesọnmẹ elu ẹ a gbama ụzọ. \p \v 37 Ogẹn o gi ru ẹhụ Jerusalẹm, ụzọ ahụn wẹ gha a kpọtu Ugu Olivu, igunrun ụmụ-azụụn a nọ ghọghọma, wesi olu elu a ja Osolobuẹ mma makẹ ihiẹn a tụ ẹnya ndị wẹ hụn, a sị, \q1 \v 38 “Eze ahụn gi ẹfan Di-nwọnni-ẹnyi bịa \q2 wụ onyẹ Chuku gọzi agọzi! \q1 Udọn 'ya rị elu-igwee, \q1 ọghọ 'ya rị nị Osolobuẹ \q2 ebe hụ kachanrịn elu ejẹn.” \p \v 39 Kanị ndị hụ imẹ ndị Itu-Farisi rị imẹ igunrun hụ nọ sị Jesu, “Onyẹ-nkuzi, jụgbọ ụmụ-azụụn ị!” \p \v 40 Jizọsị nọ sị wẹ, “M rị a gwa ụnụ, ndịnị gba nkịntịn, ọmụma ndịnị rị ebeni jẹnkọ d'e yimẹ oro hụ.” \s1 Jizọsị A Kwan Nị Jerusalẹm Ẹkwan \p \v 41 Ogẹn Jesu gi ru ẹhụ ya wụ obodo wụ Jerusalẹm, hụn a, ọ nọ kwanma n'a ẹkwan, \v 42 sị, “Ẹghẹẹ, ịyụ, ịyụdẹ! Omẹni i te marịn tannị ihiẹn nkẹ e ye i udọn! Kanị, e zuemẹgụọ nị wẹ i 'ya! \fig Jerusalẹm|src="hk00379b.jpg" size="span" loc="LUK 19" copy="Horace Knowles; The British & Foreign Bible Society" ref="19.41-42" \fig* \v 43 Ogẹn lala, hụn ndị iṅẹnrẹn i jẹnkọ d'e gi gi ihiẹn mgbọndọn tụnhunmẹchanrịn ị, gha azụụn ile zụnbanhan imẹ i. \v 44 Wẹ jẹnkọ d'e tikpọchanrịn ị—'yụ lẹ ndị rị imẹ i—o nwọnni ogbe-ọmụma ohu wẹ gi tụn ị hụn wẹ jẹnkọ d'a latọ elu ibe ẹ, makẹni y'a marịnnị ogẹn Osolobuẹ gi bịa d'e mẹni i ọhụnma.” \s1 Jizọsị A Chụpụ Ndị Rị Ụlọ-nsọ A Zụ Afịa \r (Mat 21.12-17; Mak 11.15-19; Jọn 2.13-22) \p \v 45 'Ya kẹ Jizọsị nọ banye imẹ Ụlọ-nsọ, chụpụma ndị rị ebahụn a zụ afịa, \v 46 a sị wẹ, “Wẹ de ẹ imẹ Ẹkụkwọ-nsọ nị Osolobuẹ sị, ‘Ụlọ m jẹnkọ d'a wụ ụlọ w'a nọ e mẹ ekpere’, kanị ụnụ e gigụọ a nwan hẹnrin ‘ebe ndị ohin a warị’.” \p \v 47 Ụhụọhịn ile, Jizọsị hụ a kuzi imẹ Ụlọ-nsọ. Ndị-isi nchụ-ẹjan lẹ ndị-nkuzi Iwu lẹ ndị-isi ndị Ju hụ a chọ nị wẹ gbu ẹ, \v 48 kanị, a hụnnị wẹ ụzọ w'e gi mẹ ẹ, makẹni nkuzi ẹ a nwụngụọ igunrun ahụn ile ri. \c 20 \cl Isi Nke Ọgụn \s1 A Jụ Wẹ Jesu Kẹ Onyẹ Zi Ẹ \r (Mat 21.23-27; Mak 11.27-33) \p \v 1 Ụhụọhịn ohu, ebe Jesu rị a kuzi, e zi oziọma imẹ Ụlọ-nsọ, ndị-isi nchụ-ẹjan lẹ ndị-nkuzi Iwu lẹ ndị-isi nọ pụha, \v 2 sị a, “Gwa ẹnyi, elee ikẹn k'i gi e mẹ ihiẹn ndịnị? Onyẹ ye i ikẹnni?” \v 3 Jesu nọ za wẹ, sị, “Mmẹ nwẹn jẹnkọ d'a jụ ụnụ ajụjụ ohu: gwa nị m, \v 4 mirin-Chuku Jọnụ mẹ, elebe k'ọ gha bịa? Ọ gha elu-igwee bịa ra ọ gha ẹka ịhịan bịa?” \p \v 5 'Ya wẹ nọ tụgbamẹ iroro yen'ẹ, sị ibe wẹ, “Kịnị kẹ ẹnyi jẹnkọ d'e ku? Ẹnyi sị, ‘Ọ gha elu-igwee bịa,’ o jẹnkọ d'a sị, ‘Kịnị haịn ụnụ gilẹni gi ihiẹn Jọnụ ku dọn?’ \v 6 Kanị ẹnyi sị, ‘Ọ gha ẹka ịhịan bịa,’ wẹ jẹnkọ d'e gi ọmụma magbu ẹnyi makẹni wẹ ile kweri ni Jọnụ wụ onyẹ-amụma.” \p \v 7 'Ya wẹ nọ sị a, “Ẹnyi amarịn ebe ọ gha bịa.” \p \v 8 'Ya Jizọsị nọ sị wẹ, “Mẹ nwẹn agwakọ ụnụ onyẹ ye m ikẹn m gi e mẹ ihiẹn ndịnị.” \s1 Ilu Jesu Gi Ndị Wẹ Ye Ugbo-vaịnị Rụn Ta \r (Mat 21.33-46; Mak 12.1-12) \p \v 9 Ọ nọ ta nị ndị ile rị ebahụn iluni: “Okẹnnyẹ ohu rụn ugbo-vaịnị, 'ya ọ nọ we ẹ ye ndị jẹnkọ d'a rụnn'a e-gbu-e-ke, ọ nọ si alị ọzọ d'a nọbie. \v 10 Ogẹn vaịnị e ru, 'ya ọ nọ zi odibo ohu jẹnni ndị hụ rị a rụn 'ya wụ ugbo nị wẹ keye ẹ ihiẹn run'ẹ; kanị, ndị hụ nọ gbu ẹ ili, gba a ẹka la. \v 11 Ọ nọ zijẹnzi odibo ọzọ; kalẹ ndị hụ nọzị gbu ẹ ili, gbe ifẹnrẹn ye ẹ ihun, gba a ẹka la. \v 12 Ọ nọ zijẹnzi odibo hụn mẹ wẹ ẹtọ; wẹ nọ rụdẹ ọhụn ẹhụ, chụpụ a. \v 13 'Ya onyẹ hụ nwẹ ugbo-vaịnị hụ nọ sị enwẹn ẹ, ‘Kịnị kẹ m'e mẹ nwan? M jẹnkọ d'e zi ezi nwa m, ikẹnkwọ a gbaye wẹ ẹ!’ \v 14 Kanị, ogẹn ndị hụ gi hụn a, wẹ nọ sị ibe wẹ, ‘Ọnwan wụ hụn sikọ d'e nwọnrin ugboni omẹgụụ, nị ẹnyi gbu ẹ kẹni ihiẹn nkẹ e ru ẹ ẹka hẹnrin nke ẹnyi!’ \v 15 'Ya wẹ nọ gha imẹ ugbo-vaịnị hụ dọkpụnpụ a, gbu ẹ.” \p Jesu nọ sị, “Kịnị kẹ onyẹ hụ nwọn ugbo hụ jẹnkọ d'e mẹ ndị hụ rị a rụn ugbo hụ? \v 16 O sikọ d'a bịa d'e tikpọ wẹ, we ugbo hụ ye ndị ọzọ.” \p Ogẹn wẹ gi nụ ihiẹnni, wẹ nọ sị, “Chuku a jụ!” \p \v 17 Kanị, Jesu e lee wẹ, 'ya ọ nọ sị, “Kị wẹ den'ẹ nwan imẹ Ẹhụhụọ-nsọ nị \q1 ‘Ọmụma hụ ndị a tụn ụlọ jụtọ, \q2 e hẹnringụọ ọmụma hụn gi ụlọ.’ ” \p \v 18 “Ọmụma hụ jẹnkọ d'e tikpọ onyẹ ọwụlẹ dankwasị n'a; kanị o sikọ d'e gweriẹn onyẹ ọwụlẹ ọ dankwasị.” \p \v 19 Ya kẹ ndị-nkuzi Iwu lẹ ndị-isi nchụ-ẹjan nọ chọ nị wẹ nwụnrụn Jesu ozigbo—makẹlẹ a ghọtagụọ wẹ nị uwẹ k'ọ tụnị ilu hụ; kanị, egun igunrun ahụn anịnị wẹ. \s1 Ajụjụ Banyeni Ịkụ Ụgwọ-isi \r (Mat 22.15-22; Mak 12.13-17) \p \v 20 'Ya wẹ nọ kemẹ Jesu nke. Wẹ nọ zi ndị wẹ zi d'e kunrun ẹ, sị wẹ mẹ lẹkẹ sị wẹ gi ezioku bịa—kẹni wẹ hụn ụzọ gi ihiẹn o k'e ku kwọndọn ẹ, w'ẹ che ẹka Gọvanọ rị a kịdọn ni ndị Rom. \v 21 Wẹ nọ sị a, “Onyẹ-nkuzi, ẹnyi a marịnghọ nị oku-ọnụ ị lẹ nkuzi i kụrụ-ọtọ; y'a ra lee ịhịan ẹnya ihun, kama, y'a kuzi ụzọ Osolobuẹ k'ọ rịchanrịn. \v 22 Gwa ẹnyi, Iwu ẹnyi e kwerighọ nị ẹnyi kụ eze-kanị wụ Siza ụgwọ-isi ra o kwerini?” \p \v 23 Kanị, Jizọsị nọ ghọta nị ẹro kẹ wẹ gi bịa, ọ nọ sị wẹ, \v 24 “Ghọsịdẹle ni m akpụrụ egho dinarịọsị: isi onyẹ lẹ ẹfan onyẹ rị a?” Wẹ nọ za, sị, “Nke Siza rọ.” \p \v 25 'Ya Jesu nọ sị wẹ, “We ni nwan ihiẹn Siza ye Siza; ụnụ e we ihiẹn Osolobuẹ ye Osolobuẹ.” \p \v 26 Ahụnzịnị wẹ ihiẹn wẹ sikọ d'e gi nwụndọn ẹ id'ẹnya ndị hụ. Oku hụn ọ shịarị wẹ a tụkẹnmẹ wẹ ẹnya, wẹ nọ kpumẹ ọnụ. \s1 Ajụjụ Banyeni Ịgha-ọnwụn-lihi \r (Mat 22.23-33; Mak 12.18-27) \p \v 27 Ndị hụ imẹ ndị Itu-Sadusi nọ bịa d'e kunrun Jesu. (Ndị Itu-Sadusi kweri ni ndị nwụnnị ara lihi.) \v 28 Wẹ nọ jụ a ajụjụ, sị a, “Onyẹ-nkuzi, Mozizi de ni ẹnyi 'ya imẹ Ẹkụkwọ Iwu, nị: ‘Omẹni okẹnnyẹ a nwụnhụn bụ nwunyẹ ẹ amụnị nwa, nwẹnẹ okẹnnyẹ hụ nwụnnị ya lụrụ nwunyẹ ẹ, nị wẹ mụdọnni nwẹnẹ ẹ nwa.’ \v 29 O nwọn nwan umunẹ ikẹnnyẹ ẹsa. Nke ibuzọ a lụ nwunyẹ, ọ nwụnhụn bụ ọ mụnị nwa. \v 30 Hụn mẹ ẹ ẹbụọ nọ lụma okpoho hụ; omẹgụụ, ọ nọ nwụnhụn bụ ọ mụzịkwọnị nwa. \v 31 Ihiẹn ohu hụ mẹzikwọ hụn mẹ wẹ ẹtọ lẹ ndị ọzọ ile họdụnị, d'e ru nị wẹ ẹsa lụgbarị okpoho hụ—a nwụnhụnchanrịn wẹ, bụ amụnị wẹ nwa. \v 32 Omẹgụụ, okpoho nwẹn nọ nwụnhụn. \v 33 O ru ogẹn ndị nwụnnị e gi lihi, nwunyẹ onyẹ kẹ okpoho hụ jẹnkọ d'a wụ imẹ wẹ ile ebe o mẹ ni wẹ ẹsa lụgbarị a?” \p \v 34 Jesu nọ sị wẹ, “Ndị ogẹnni sụọ a lụ di lẹ nwunyẹ, e ye wẹ a lụrụ; \v 35 kanị ọ rịkọ ẹrịra ogẹn hụ lalanị. Makẹni, ndị hụ wẹ jẹnkọ d'e weri nị wẹ furu efuru, hụn wẹ jẹnkọ d'a gha ọnwụn weli kẹni wẹ bi ogẹn hụ a lụkọ di lẹ nwunyẹ, eyekọ wẹ wẹ lụrụ. \v 36 Wẹ sikọ d'a nọ kẹ ndị mmọn-ozi; anwụnkọzị wẹ. Wẹ wụ ụmụ Osolobuẹ—makẹni wẹ wụ ndị gha ọnwụn lihi—ẹlẹzi wẹ ịhịan-mmaka. \v 37 O mẹ nke iweli ndị nwụnnị, Mozizi lẹ enwẹn ẹ e kugụọd'a imẹ Ẹkụkwọ-nsọ nị wẹ sikọ d'e weli ndị nwụnnị. Ebẹhụ ọ nọ ku oku akụ-ọfịa hụ rị e nwun ọkụn bụ ọ dụnnị ọkụn k'ọ nọ ku ẹ, ebẹhụ ọ nọ kpọ Di-nwọnni-ẹnyi ‘Chuku Ebraham lẹ Chuku Aziki lẹ Chuku Jekọpụ’. \v 38 Osolobuẹ ndị rị ndụn k'ọ wụ, ẹlẹ nke ndị nwụnnị, makẹni ebe ọ rị, ịhịan ile rị ndụn.” \p \v 39 Ndị hụ imẹ ndị-nkuzi Iwu nọ sị, “Onyẹ-nkuzi, y'a zagụọ ọhụnma!” \p \v 40 Egun anịzịnị wẹ jụzị a ajụjụ. \s1 Nwa Onyẹ Kẹ Kraịstị Wụ? \r (Mat 22.41-46; Mak 12.35-37) \p \v 41 'Ya Jesu nọ sị wẹ, “Kị haịn wẹ gi e ku ni Kraịstị, Onyẹ Hụ Osolobuẹ Tumẹ, wụ nwa Defidi? \v 42 Bụ Defidi lẹ enwẹn ẹ e kugụọ oku imẹ ẹhụhụọ Ẹbụ-ọma, sị, \q1 ‘Di-nwọnni-ẹnyi sị Di-nwọnni-m, \q1 “Nọdị alị ẹka-nni m, \q1 \v 43 d'e ru mgbe m gigụụ ndị iṅẹnrẹn i \q2 hẹnrin ihiẹn i gi a zọma ụkụ.” ’ \p \v 44 O mẹ nwan nị Defidi kpọ Kraịstị ‘Di-nwọnni-m’, nanị k'o dọnzị nwan wụrụ nwa Defidi?” \s1 Jizọsị A Dọ Wẹ Ẹka-ntịn Banyeni Ndị-nkuzi Iwu \r (Mat 23.1-36; Mak 12.38-40) \p \v 45 Ebẹhụ ịhịan ile rị e gọn ẹ ntịn, Jizọsị nọ sị ụmụ-azụụn a, \v 46 “Kpachanpụ nị ẹnya ebe ndị-nkuzi Iwu rị: ọ sụọ wẹ nị w'e yi ẹwuru tueni a ghahunmẹ; ọ sụọ wẹ nị w'e kelesọnmẹ wẹ ekele pụ-ichẹn imẹ afịa lẹ ebe ndị ọzọ ịhịan rịsọnmẹ; ọ sụọ wẹ nị wẹ a nọdị isi-oche imẹ ụlọ-ofufe lẹ ebe wẹ nọ e ri oriri. \v 47 W'e rigbu ikpoho di wẹ nwụn, e gi ekpere sueni e kpumẹ ẹ! Wẹ jẹnkọ d'a narịn afụnfụn ka njọ.” \c 21 \cl Isi Nke Ohu-kwasị-ọgụn \s1 Oyiye Ogbẹnnyẹ Di Ẹ Nwụn Ye \r (Mak 12.41-44) \p \v 1 Jesu nọ lee ẹnya, hụn kẹ ndị ịdafịn rị e bu oyiye wẹ e che imẹ ebẹhụ w'e buche oyiye imẹ Ụlọ-nsọ; \v 2 ọ hụnzị ogbẹnnyẹ mgbeleke ohu di ẹ nwụn k'o buche ịkọbọ ẹbụọ. \v 3 'Ya ọ nọ sị, “Ezioku kẹ m rị a gwa ụnụ nị okpoho ogbẹnnyẹ-mgbelekeni di ẹ nwụn kachanrịn wẹ ile e ye. \v 4 Makẹni wẹ ile gha imẹ hụn bu ọda wẹ nwẹ wepụha, ye—kalẹ 'ya nwẹn, kẹ o mẹhan ogbẹnnyẹ, o yechanrịn ihiẹn ile o nwẹ o gi bi.” \s1 Jizọs' E Ku Ẹ Nị Wẹ K'e Tikpọ Ụlọ-nsọ Rị Jerusalẹm \r (Mat 24.1-2; Mak 13.1-2) \p \v 5 Ndị hụ imẹ ụmụ-azụụn a hụ e ku oku Ụlọ-nsọ, e ku oku ọmụma ndị magbu enwẹn wẹ mma lẹ oyiye pụ-ichẹn ndị wẹ ye Osolobuẹ hụn wẹ gi chọ Ụlọ-nsọ mma. Kanị, Jizọsị nọ sị wẹ, \v 6 “O mẹ nke ihiẹn ndịnị ụnụ rị a gba-ilee, ogẹn lala hụn o gi mẹni o nwọnni kaka ogbe ọmụma ohu hụn k'a họdụ elu ibe ẹ, wẹ k'e tituchanrịn wẹ ile.” \s1 Nsọngbu Lẹ Ukpokpo Lalanị \r (Mat 24.3-14; Mak 13.3-13) \p \v 7 Wẹ nọ jụ a, sị, “Onyẹ-nkuzi, elee mgbe kẹ ihiẹn ndịnị jẹnkọ d'e gi mẹ? Kị wụ ahịma hụn sikọ d'a ghọsị nị ihiẹn ndịnị e d'e mẹ?” \p \v 8 Jesu nọ sị wẹ, “Dọnrin ni ẹnya makẹ wẹ gha e dufie ụnụ. Makẹni, ndị bu ọda sikọ d'e gi ẹfan m bịa, sị, ‘Mmẹ wụ Kraịstị’, a sịzị, ‘Ogẹn hụ e rugụọ!’ Kanị, esọnkwọlẹ ni wẹ. \v 9 Ụnụ nụ otiti agha ichẹn-ichẹn lẹ otiti ndị rịsọnmẹ a lụsọn ndị ọkịkị, anịkwọlẹ ni egun tụ ụnụ. Makẹni, ụdị ihiẹn ndịnị jẹnkọ d'e bu ụzọ mẹ—kanị ọgụgụ-ogẹn abịakọ ozigbo hụ.” \p \v 10 'Ya ọ nọzị sị wẹ, “Alị lẹ alị jẹnkọ d'a lụ agha; alị-eze sikọ d'a lụsọn alị-eze agha. \v 11 Okẹn alị-ọmahihie lẹ ụnwụn lẹ eje-emu ichẹn-ichẹn e feni sikọ d'a rị ebe rị ichẹn-ichẹn. Ihiẹn ndị a tụ egun lẹ ihiẹn ndị a tụ ẹnya jẹnkọ d'a pụha igwere. \p \v 12 Kanị, ihiẹn ndịnị ile gini d'e mẹ, wẹ jẹnkọ d'a nwụnrụn ụnụ, kpokpo ụnụ; we ụnụ ye wẹ nị wẹ kin ụnụ ikpe imẹ ụlọ-ofufe ndị Ju ebe rị ichẹn-ichẹn, bu ụnụ che ụlọ-ngan; wẹ sikọ d'e gi ufiri ẹfan m we ụnụ jẹnni ndị nze lẹ ndị Gọvanọ. \v 13 Ọnwan sikọ d'a wụ oghere ụnụ e gi shịa nị m ẹri ebe wẹ rị. \v 14 Kwademẹ ni nwan obi ụnụ nị ụnụ erotọkọ kẹ ụnụ a dọn kinrin ọnụ ụnụ o gini d'e ru. \v 15 Makẹni m sikọ d'e ye ụnụ amamihiẹn lẹ oku-ọnụ hụn ndị ikpe ụnụ jẹnkọlẹni d'a saẹka shịarị mọbụ papụ. \p \v 16 Ndị mụnị ụnụ lẹ umunẹ ụnụ—ikẹnnyẹ lẹ ikpoho—lẹ ndị nke ụnụ lẹ ndị ọwụ ụnụ jẹnkọ d'e redẹ ụnụ. Wẹ jẹnkọ d'e gbu ndị hụ imẹ ụnụ. \v 17 Ize ụnụ jẹnkọ d'e ze ịhịan ile makẹ ufiri ẹfan m. \v 18 Kanị o nwọnni akpụ ntutu ohu rị ụnụ isi hụn jẹnkọ d'a la iwi. \v 19 Dikẹnmẹ ni ndidi kẹni ụnụ hụn ụzọ nwẹ nzụọpụha.” \s1 Jesu E Ku Ẹ Nị Wẹ Jẹnkọ D'e Tikpọ Obodo Jerusalẹm \r (Mat 24.15-21; Mak 13.14-19) \p \v 20 “Kanị, ụnụ hụn kẹ ndị-agha fihunmẹ Jerusalẹm, ụnụ a marịn nị ogẹn wẹ jẹnkọ d'e gi tikpọ a arịgụọ nsue. \v 21 Ogẹn hụ, ndị hụn rị Judia wẹ gbasi elu-ugu ndị rịsọnmẹ ebẹhụ; ndị hụn rị imẹ Jerusalẹm wẹ gha imẹ ẹ pụ; ndị rịlẹni imẹ ẹ abanyekwọlẹ imẹ ẹ. \v 22 Makẹni ogẹn hụ sikọ d'a wụ ogẹn Osolobuẹ gi e mẹgwarị, ogẹn hụn w'e gi mẹzuchanrịn ihiẹn ile wẹ de imẹ Ẹkụkwọ-nsọ. \v 23 O jẹnkọ d'a fụ ndị rị imẹ lẹ ndị pa nw'ẹka ọrụn ụhụọhịn hụ. Makẹni, okẹn nsọngbu sikọ d'a rị alịnị; okẹn ọnụma k'e wẹ k'e gi sọn ndịnị. \v 24 Wẹ jẹnkọ d'e gi ọpịa-agha gbu wẹ; wẹ mẹrigụụ wẹ, e duru wẹ wẹ nke ndị wẹ mẹri, si alị ile rị ichẹn-ichẹn. Ndị alị ndị ọzọ wụlẹni ndị Ju jẹnkọ d'a gha a zọ Jerusalẹm ụkụ d'e ru nị ogẹn alị ndị ọzọ e zu.” \s1 Ọbịbịa Nwa Nke Ịhịan \r (Mat 24.29-31; Mak 13.24-27) \p \v 25 “Wẹ jẹnkọ d'a hụn ihiẹn-ahịma imẹ ẹnya-anwụn lẹ ifọn lẹ kokishịa rị igwere. Imẹ ụwa, alị ichẹn-ichẹn jẹnkọ d'a rị imẹ nsọngbu, makẹ okẹn ụzụn ohimin rị a zụn lẹ ebiri ọ rị a kpọ; o sikọ d'a gba wẹ ngharị-ẹnya. \v 26 Ndụn sikọ d'a gụụ ịhịan makẹ egun ihiẹn jẹnkọ d'e mẹ ụwa ile, makẹni ikẹn ndị rị igwere jẹnkọ d'e mẹhunmẹ. \v 27 Ogẹn hụ kẹ wẹ jẹnkọ d'e gi hụn Nwa nke Ịhịan k'o gi ikẹn lẹ ọghọ hi-ogbe lala imẹ orukpu. \v 28 Ogẹn ihiẹn ndịnị e gi bidọn, turu ni nwan ọtọ, ụnụ e wesi isi elu, makẹni ogẹn wẹ gi gbapụha ụnụ a rịgụọ nsue!” \s1 Ihiẹn Jesu Gi Osisi Figi Kuzi \r (Mat 24.32-35; Mak 13.28-31) \p \v 29 'Ya Jizọsị nọ tụ nị wẹ ilu: “Lekpọ nị osisi figi lẹ osisi ndị ọzọ ile: \v 30 Hụn wẹ gihụ fọma ẹhụhụọ, ụnụ lẹ enwẹn ụnụ e gi ẹnya ụnụ hụn a, gi ẹ marịn nị udu-mirin e d'e bidọn. \v 31 Ẹrịrazịkwọ, ụnụ hụn kẹ ihiẹn ndịnị rị e mẹ, ụnụ a marịn nị alị-eze Osolobuẹ a rịgụọ nsue.” \p \v 32 “M rị a gwa ụnụ ezioku, ndị rị ogẹnni agụchanrịngụkọ ihiẹn ndịnị wẹ kebe mẹ. \v 33 Elu-igwee lẹ ụwa jẹnkọ d'a ghafe, kanị, ihiẹn m ku aghafekọ: o k'e mẹzurịrị.” \s1 Kwademẹ Enwẹn I! \p \v 34 “Kanị, kpachanpụ nị ẹnya, amamgbe okẹn ẹhụ-ufu, okẹn oriri-lẹ-ọrịra lẹ uhue ihiẹn ụwanị a nyịndan obi ụnụ, ụhụọhịn hụ a nwụndọn ụnụ idumuzi kẹ ọnyan. \v 35 Makẹni, ụhụọhịn hụ sikọ d'e kunrun ịhịan ile rị elu-ụwa. \v 36 Mụnrụn nị nwan ẹnya ogẹn ile; e mẹ ni ekpere nị Osolobuẹ mẹ ụnụ sa-ẹka wanahịn ihiẹn ndịnị ile jẹnkọ d'e mẹrịrịnị, sazịkwọ ẹka turu ihun Nwa nke Ịhịan.” \p \v 37 Ụhụọhịn ile kẹ Jesu gi a kuzi imẹ Ụlọ-nsọ, kanị ọhị gba, ọ pụ, si ugu ahụn w'a kpọ Olivẹtị d'a nọdị. \v 38 Ụzọ ụtụntụn ile ịhịan ile hụ a bịa d'e kunrun ẹ imẹ Ụlọ-nsọ, e gọn ẹ ntịn. \c 22 \cl Isi Nke Ẹbụọ-kwasị-ọgụn \s1 E Ri Ni Wẹ Jesu Ngo \r (Mat 26.1-5; Mak 14.1-2; Jọn 11.45-53) \p \v 1 Ogẹn Mmẹmmẹ ahụn wẹ gi e ri Brẹdi nwọnlẹni yisti o gi a fụ hụn w'a kpọzịkwọ Mmẹmmẹ-Nghafe gi rumẹ, \v 2 ndị-isi nchụ-ẹjan lẹ ndị-nkuzi Iwu hụ a chọ ụzọ w'e gi gi nzuzue gbu Jizọsị, makẹlẹ egun ndị alị rị a tụ wẹ. \s1 Judasị E Kweri N'ọ Sikọ D'e Re Jesu \r (Mat 26.14-16; Mak 14.10-11) \p \v 3 'Ya Ekwensụ nọ banye imẹ Judasị hụn w'a kpọ Iskarọtụ, hụn wụ onyẹ ohu imẹ ụmụ-azụụn mmẹbụọ hụ. \v 4 Ọ nọ pụ, jẹnmẹ d'e sọn ndị-isi nchụ-ẹjan lẹ ndị-isi ndị-ụnakpa Ụlọ-nsọ ku kẹ o dọn re Jesu ye wẹ. \p \v 5 Ogẹn wẹ gi nụ a, ẹfọ nọ sụọ wẹ ụsụọ, wẹ nọ kweri nị wẹ jẹnkọ d'e ye ẹ egho. \v 6 'Ya ọ nọ kweri. Ọ nọ chọma ezigbo efe o jẹnkọ d'e gi we Jesu ye wẹ ebe ndị bu ọda rịlẹni. \s1 Oriri-Nghafe \r (Ẹsọdọsị 12.1-20; 13.3-10; Mat 26.17-25; Mak 14.12-21; Jọn 13.21-30) \p \v 7 Ụhụọhịn hụ wẹ gi e bidọn Mmẹmmẹ wẹ gi e ri Brẹdi nwọnlẹni yisti o gi a fụ e ru, ụhụọhịn ahụn wẹ gi e gbu nwa-ebulu Nghafe, \v 8 Jizọsị nọ zipụ Pita lẹ Jọnụ, sị wẹ, “Jẹnmẹ ni d'a kwademẹ ihiẹn nị ẹnyi ri Oriri-Nghafe.” \p \v 9 Wẹ nọ jụ a sị, “Elebe k'ị chọ nị ẹnyi nọ mẹmẹ ẹ?” \p \v 10 Ọ nọ sị wẹ, “Gọn ni ntịn: ụnụ banyekọnị imẹ obodo, okẹnnyẹ ohu bu ite-mirin jẹnkọ d'e kunrun ụnụ. Sọnn'ẹ banye ụlọ o sikọ d'a banye. \v 11 Sị nị onyẹ nwọn ụlọ hụ, ‘Onyẹ-nkuzi sị ị, “Elebe kẹ mmughẹ hụ ọbịa a nọdị rị, hụn mmẹ lẹ ụmụ-azụụn m jẹnkọ d'a nọdị rị ihiẹn-oriri Nghafe?” ’ \v 12 Ọ sikọ d'a ghọsị ụnụ mmughẹ ohu shịanị rị ibe elu, hụn wẹ kwademẹgụụ ọhụnma-ọhụnma; nọ nị ebẹhụ kwademẹchanrịn ihiẹn ile.” \p \v 13 'Ya wẹ nọ jẹnmẹ. Wẹ nọ hụnchanrịn ihiẹn ile k'o dọn gwa wẹ, 'ya wẹ nọ kwademẹ Oriri Nghafe. \s1 Oriri-nsọ \p \v 14 Ogẹn e ru, Jizọsị nọ weri oche, ndị-ozi hụ pụ-ichẹn nọ sọn ẹ nọdịsọnmẹ alị—nị wẹ ri Oriri hụ. \v 15 Jizọsị nọ sị wẹ, “A chọkẹnmẹkẹ m nị mmẹ lẹ ụnụ ri Oriri-Nghafeni m gini d'a ta afụnfụn! \v 16 Makẹni, m rị a gwa ụnụ, erikọzị m'a d'e ru mgbe ihiẹn wẹ gi ẹ e ku jẹnkọ d'e gi mẹzu imẹ Alị-eze Osolobuẹ.” \p \v 17 Ya ọ nọ weri mkpu, o yegụụ Osolobuẹ ekele, ọ nọ sị, “Weri ni ọnwan keri. \v 18 M rị a gwa ụnụ nị arakọzị m manya vaịnị d'e ru mgbe Alị-eze Osolobuẹ bịa.” \p \v 19 'Ya ọ nọ weri ogbe-brẹdi, ye Osolobuẹ ekele, bebe ẹ, we ẹ ye wẹ, sị, “Ọnwan wụ ẹhịụ m, hụn wẹ rị e gi ufiri ụnụ e ye. E mẹ ni ọnwan e gi a nyanhan m.” \v 20 Ẹrịra k'o dọnzikwọ weri mkpu hụ ye wẹ, ogẹn wẹ gi rigụụ, sị, “Mkpuni wụ nkwerigbama ọhụn hụ Osolobuẹ tumẹ, hụn wẹ gi ẹdeke m biye ẹka—ẹdeke m wẹ gi ufiri ụnụ gbapụ.” \p \v 21 “Ka lee n'ẹ, mmẹ lẹ onyẹ jẹnkọ d'e re m rị ebeni e ri ihiẹn-oriri! \v 22 Nwa nke Ịhịan sikọ d'a nwụn kẹ Osolobuẹ dọn ku, kanị nsọngbu rị nị onyẹ hụ jẹnkọ d'e ren'ẹ!” \p \v 23 'Ya wẹ nọ jụma ibe wẹ kẹ onyẹ imẹ wẹ jẹnkọ d'e mẹ ihiẹnni. \s1 Onyẹ Kachanrịn? \p \v 24 Ndị-ozi ahụn pụ-ichẹn nọ dọmazịkwọ ndọndọ imẹ igunrun wẹ onyẹ wẹ sikọ d'e weri ni 'ya kachanrịn imẹ wẹ ile. \v 25 Jizọsị nọ sị wẹ, “Ndị-nze ụwa a kị ndị wẹ rị a kị rịkẹ sị uwẹ nwẹ wẹ; ndị rị a kịnị a za ‘Omẹ-ọghọ!’ \v 26 Kanị, emẹkwọlẹ ni ẹrịra. Kama, onyẹ kachanrịnnị imẹ ụnụ 'ya nọ kẹ onyẹ kachanrịn nwata; onyẹ-ndu 'ya nọ kẹ odibo. \v 27 Ẹghẹẹ, onyẹ kadẹ ibe ẹ? Onyẹ hụn nọdị alị e ri ihiẹn-oriri ra onyẹ hụn rị e buhẹ ihiẹn-oriri, e jẹn ozi rịn'a? Ẹlẹ onyẹ hụn nọdị alị e ri ihiẹn-oriri ka? Kanị, m rị nwan imẹ igunrun ụnụ lẹkẹ onyẹ e jẹn ozi.” \p \v 28 “K'osilẹrị, ụnụ wụ ndị sọn m nọdị imẹ nsọngbu ile wẹ gi lele m, ụnụ anatọnị m: \v 29 m rị nwan e ye ụnụ Alị-eze a kị—nọkẹ kẹ Nẹdi m dọn ye m, \v 30 kẹni ụnụ hụn ụzọ sọn m ri, sọn m ra imẹ Alị-eze m; ụnụ sikọ d'a nọdịsọnmẹ enu ukpo-eze, e kin ikpun-ụlọ mmẹbụọ rị Izrẹlụ ikpe.” \s1 Jizọs' E Ku Ẹ Nị Pita Jẹnkọ D'a Ghọrị N'ọ Marịn A \r (Mat 26.31-35; Mak 14.27-31; Jọn 13.36-38) \p \v 31 “Saịmọnụ, Saịmọnụ! Gọn ntịn! Ekwensụ a sịgụọ Osolobuẹ nị a lele ụnụ ile, kẹni ọ yọ ụnụ kẹ wẹ dọn a yọ ọka. \v 32 Kanị, e mẹgụọ nị m'ị ekpere Saịmọnụ, amamgbe okukwe i a dan. Ogẹn y'e gi gbehutọgụụ obi kinhẹn azụụn, y'a gba umunẹ i umẹ.” \p \v 33 Kanị, Pita nọ sị, “Di-nwọnni-ẹnyi, a kwademẹgụọ m nị m jẹnkọ d'e sọn i jẹn ngan, sọndẹ i nwụnhụn!” \p \v 34 Jizọsị nọ sị a, “Pita, m rị a gwa ị, ọkpa gini d'a kwan ukinkin tannị, i sikọ d'a ghọrị mgbe ẹtọ nị y'a marịn m.” \s1 Ẹkpa Lẹ Ọpịa-agha \p \v 35 Ya Jesu nọ jụ ụmụ-azụụn a ajụjụ, sị, “Ogẹn hụ m gi zipụ ụnụ, sị ụnụ ewerilẹ egho mọbụ buru ẹkpa mọbụ akpụkpọ-ụkụ, o nwọnghọ ihiẹn kọnị ụnụ?” Wẹ nọ sị a, “Mba, o nwọnni.” \p \v 36 Jesu nọ sị wẹ, “Ujeni, onyẹ nwọn egho ya weri ẹ nwan; onyẹ nwẹ ẹkpa ya buruzikwọ a. Onyẹ nwọnlẹni ọpịa-agha 'ya re ẹwuru o yiye elu ẹ, gi ẹ ṅọnrin ọpịa-agha. \v 37 Makẹni, m rị a gwa ụnụ nị ihiẹn ahụn Ẹkụkwọ-nsọ ku, nị \q1 ‘Wẹ jẹnkọ d'a gụn a yeni ndị a dan iwu’ jẹnkọ d'e mẹzurịrị ebe m rị. \p Eziẹ, ihiẹn wẹ de imẹ Ẹkụkwọ-nsọ banyeni m hụ e mẹzu.” \p Ụmụ-azụụn a nọ sị a, “Di-nwọnni-ẹnyi, lee ẹ, ọpịa-agha ẹbụọ rị ebeni!” \p \v 38 'Ya ọ nọ sị wẹ “Ọhụn e higụọ.” \s1 Jesu A Nọ Elu Ugu Olivụ Mẹ Ekpere \r (Mat 26.36-46; Mak 14.32-42) \p \v 39 Jesu nọ gha imẹ obodo hụ pụ, jẹnmẹ elu Ugu Olivu k'o dọn e mẹ mbụ, ụmụ-azụụn a nọ sọnmẹ ẹ. \v 40 Ogẹn o gi ru ebahụn, ọ nọ sị wẹ, “Mẹ ni ekpere makẹ ụnụ gha a danban imẹ ọnwụnwan.” \p \v 41 'Ya ọ nọ jẹnshi ihun ẹkẹrẹ, ihiẹn rịkẹ ebe mbụrụ e ru wẹ ma a, gbu osekpu, mẹ ekpere, \v 42 sị, “Baba, omẹni y'a chọghọ, napụ m mkpu afụnfụnnị; kanị, uche i 'ya mẹ, ẹlẹ nke m.” \v 43 Ya mmọn-ozi nọ gha elu-igwee d'e kunrun ẹ, yeche n'ẹ ikẹn. \v 44 Makẹni ọ rị imẹ okẹn ụfụ, o mẹkẹnmẹ ekpere karị k'o mẹ mbụ; ọbanje ẹ nọ kẹ ẹdeke rị a tatuni. \p \v 45 Ogẹn o gi gha ebahụn ọ rị alị e mẹ ekpere lihi ọtọ, ọ nọ bịa d'e kunrun ụmụ-azụụn a; ọ nọ hụn nị wẹ rị ụran, makẹni ẹhụ rọ wẹ wẹ gi kwan ẹkwan. \v 46 'Ya ọ nọ sị wẹ, “Kị ụnụ rị a ranhịnnị? Lihi ni ọtọ mẹ ekpere makẹ ụnụ gha a danban imẹ ọnwụnwan.” \s1 E We Wẹ Jizọsị Ye Wẹ, A Nwụnrụn W'a \r (Mat 26.47-56; Mak 14.43-50; Jọn 18.3-16) \p \v 47 Ebe Jizọsị rịkwọ e ku oku, idẹnmizi, igunrun ịhịan nọ bịa. Onyẹ hụ w'a kpọ Judasị, onyẹ ohu imẹ ndị-ozi pụ-ichẹn mmẹbụọ hụ, duhẹ wẹ. Ọ nọ jẹnburu Jizọsị d'e su ẹ ọnụ. \v 48 Kanị Jizọsị nọ sị a, “Judasị, isu-ọnụ k'i gi e re Nwa nke Ịhịan?” \p \v 49 Ogẹn ụmụ-azụụn ndị wẹ lẹ Jesu wị gi hụn ihiẹn jẹnkọ d'e mẹni, wẹ nọ sị Jesu, “Di-nwọnni-ẹnyi, nị ẹnyi gi ọpịa-agha ẹnyi lụ ọgụn?!” \v 50 Onyẹ ohu imẹ wẹ nọ banpụ odibo onyẹ-isi nchụ-ẹjan ntịn ẹka-ihiẹn. \p \v 51 Jesu nọ sị wẹ, “Kụsị nị ihiẹnni!” 'Ya ọ nọ mẹtụ okẹnnyẹ hụ ẹka ntịn, zụọ a. \p \v 52 Ya Jizọsị nọ sị ndị-isi nchụ-ẹjan lẹ ndị-isi ndị-ụnakpa Ụlọ-nsọ lẹ ndị-isi—hụn wẹ ile gba bịa ebẹhụ d'a nwụnrụn a, “Kị ụnụ buhẹni ọpịa-agha lẹ ẹgbe, rịkẹ sị m wụ onyẹ-ohin? \v 53 Ogẹn ahụn mmẹ lẹ ụnụ gba a rị imẹ Ụlọ-nsọ ụhụọhịn ile, ụnụ anwụnnị m. Kanị hụnnị wụ ogẹn ụnụ lẹ ogẹn ikẹn ishi gi a kị!” \s1 Pita a Ghọrị N'ọ Marịn Jizọsị \r (Mat 26.57-58, 69-75; Mak 14.53-54, 67-72; Jọn 18.12-18, 25-27) \p \v 54 'Ya wẹ nọ nwụnrụn Jesu, duru ẹ jẹnmẹ, w'ẹ si iwe onyẹ-isi nchụ-ẹjan. Kanị Pita sọnkọ a azụụn—bụ ẹgbata wẹ e teyeghọzị. \v 55 Ogẹn ndị rị ebẹhụ gi fiye ọkụn ahanmahan ezi-ọgwa onyẹ-isi nchụ-ẹjan hụ, nọhụnmẹ ọkụn ahụn, Pita nọ nọdịyeni wẹ. \v 56 Ogẹn nwa-agbọọ ohu hụn wụ odibo gi gi ọkụn ahụn wẹ fiye legha Pita k'ọ nọdị ebahụn a nyan ọkụn, o bu ẹnya tụma a, ọ nọ sị, “Okẹnnyẹni lẹ Jizọsị te wịzịkwọ!” \p \v 57 Kanị Pita nọ ghọrị, sị, “Okpoho, amarịn m'a!” \p \v 58 O tebe, onyẹ ọzọ a hụn Pita, ọ nọ sị a, “Ị wụzị onyẹ ohu imẹ wẹ!” Pita nọ sị a, “Di-ẹnyi, ẹlẹ mmẹ!” \p \v 59 Ihiẹn nọ kẹ mgbahunmẹ ọkụlọkụ a ghafegụụ, onyẹ ọzọ nọzị sị, “Ịrụ-ụka arị a, okẹnnyẹni lẹ Jesu wị, makẹni onyẹ Galili k'ọ wụ!” \p \v 60 Pita nọ sị a, “Di-ẹnyi, amarịn m ihiẹn i rị e ku!” \p Kẹ Pita dọn rị e ku okuni, ọkpa nọ kwan. \p \v 61 'Ya Di-nwọnni-ẹnyi nọ gbehutọ, bu ẹnya zinmẹ Pita. Pita nọ nyanhan oku Di-nwọnni-ẹnyi gwa a, k'o dọn sị a, “Ọkpa gini d'a kwan ukinkin tannị, i k'a ghọrị mgbe ẹtọ nị y'a marịn m.” \v 62 Pita nọ pụ d'a kwan ezigbo ẹkwan. \s1 E Gbu wẹ Jizọs' Ili, Kpa A Ye Ẹmụ \r (Mat 26.67-68; Mak 14.65) \p \v 63 Ikẹnnyẹ ndị hụ gi Jesu e che ẹ nche nọ kpama a e ye ẹmụ, e gbu ẹ ili. \v 64 E kẹnkin wẹ ẹ ẹnya, a jụ a, a sị, “Bu nwan amụma! Onyẹ imẹ ẹnyi fịan ị ihiẹn?!” \v 65 Wẹ nọ kusọnmẹzi ihiẹn ndị ọzọ bu ọda, e gi ẹ a kpari ẹ. \s1 E Weri Wẹ Jizọsị Si Ọgwa Ndị-isi Nkịkwama \r (Mat 26.59-66; Mak 14.55-64; Jọn 18.19-24) \p \v 66 Ogẹn eki gi fọn, Ndị-isi ile nọ zu ọgwa—kẹ ndị-isi nchụ-ẹjan kẹ ndị-nkuzi Iwu. 'Ya wẹ nọ duru Jizọsị, duhẹ ẹ Ọgwa Ndị-isi nkịkwama ahụn zuni. \v 67 Ndị-isi nkịkwama ahụn nọ sị a, “Omẹni 'yụ wụ Kraịstị, Onyẹ Hụ Osolobuẹ Tumẹ, gwa ẹnyi?” Ọ nọ sị wẹ, “M gwa ụnụ, ụnụ e kwerikọ; \v 68 m jụ ụnụ ajụjụ, ụnụ azakọ. \v 69 Kanị, gha kikẹni jẹnmẹ, Nwa nke Ịhịan jẹnkọ d'a nọdị alị ẹka-nni Chuku, Onyẹ nwẹ ikẹn ile.” \v 70 Wẹ ile nọ sị, “Ịyụ wụ nwan Nwa Osolobuẹ?” \p Ọ nọ sị wẹ, “Ya kẹ ụnụ rị e ku nị ya kẹ m wụ.” \p \v 71 Wẹ nọ sị, “Kị ẹnyi rị a chọzị nị ọshẹri! Ẹnyi e gigụọ ntịn ẹnyi nụ ihiẹn o ku!” \c 23 \cl Isi Nke Ẹtọ-kwasị-ọgụn \s1 E We Wẹ Jizọsị Jẹnni Gọvanọ Wụ Paịleti \r (Mat 27.1-2, 11-14; Mak 15.1-5; Jọn 18.28-38) \p \v 1 'Ya Ndị-isi Nkịkwama hụ ile nọ lihi ọtọ, weri Jizọsị jẹnni Paịleti, hụn wụ Gọvanọ rị a kịdọn ni ndị Rom. \v 2 Ebẹhụ kẹ wẹ nọ kinmẹ, sị, “Ẹnyi nwụndọn okẹnnyẹni k'ọ rị e dufie ndị alị ẹnyi, a sị wẹ akụzịlẹ eze-kanị wụ Siza ụgwọ-isi. Ọ sịzịkwọ nị 'ya lẹ enwẹn ẹ wụ Kraịstị, Onyẹ Hụ Osolobuẹ Tumẹ, 'ya wụ nị ọ wụ eze.” \p \v 3 Paịleti nọ jụ Jesu, sị, “Ịyụ wụ eze ndị Ju?” \p Ọ nọ sị a, “Y'e kugụọ a.” \p \v 4 Ya Paịleti nọ sị ndị-isi nchụ-ẹjan lẹ igunrun hụ, “Ahụnnị m ihiẹn m'e gi ma okẹnnyẹni ikpe.” \p \v 5 Kanị, wẹ hụkwọ e ku ẹ, a sị, “O gi nkuzi ẹ e buhẹni ndị ile rị imẹ Judia isusu. Imẹ Galili k'ọ gha bidọn, o rugụọ nwan ebeni.” \s1 Paịleti A Sị Wẹ We Jesu Jẹnni Hẹrọdụ \p \v 6 Ogẹn Paịleti gi nụ ihiẹnni, ọ nọ jụ wẹ kẹ okẹnnyẹ hụ wụ onyẹ Galili. \v 7 Ogẹn o gi marịn nị azụụn Hẹrọdụ rị a kị k'ọ gha bịa, 'ya ọ nọ zi ẹ jẹnni Hẹrọdụ, hụn rịzị imẹ Jerusalẹm ogẹn hụ. \v 8 Ogẹn Hẹrọdụ gi hụn Jesu, ẹfọ nọ sụọ a ụsụọ ọda-ọda, makẹni o tekẹ ọ chọma n'ọ hụn a. Makẹni, ọ nụgụọ otiti ẹ, a tụ ẹnya n'ọ sikọ d'a hụn a ebe ọ rị a rụn ọrụn-atụmẹnya. \v 9 'Ya ọ nọ jụsọnmẹ Jizọsị ajụjụ bu ọda, kalẹ Jizọs' a shịarịn'a ihiẹn ọwụlẹ. \v 10 Ndị-isi nchụ-ẹjan lẹ ndị-nkuzi Iwu turuhụkwọ ebahụn e kukẹnmẹ eje-ihiẹn bu ọda wẹ sị nị 'ya k'o mẹ. \p \v 11 Hẹrọdụ lẹ ndị-agha a nọzị mẹ Jesu rịkẹ onyẹ-ẹti, kpa a ye ẹmụ. 'Ya Hẹrọdụ nọ yimẹ ẹ ẹkwa ma mma, zikin ni Paịleti ya. \v 12 Ụhụọhịn hụ kẹ Hẹrọdụ lẹ Paịleti hẹnrin ọwụ; wẹ te wụ eṅẹnrẹn mbụ. \s1 E Wẹhẹ Wẹ Jizọsị Ebe Ịhịan Ile Rị \p \v 13 Paịleti nọ kpọgbama ndị-isi nchụ-ẹjan lẹ ndị-isi lẹ ndị alị hụ ile, \v 14 sị wẹ, “Ụnụ wẹhẹ ni m okẹnnyẹni; ụnụ sị n'ọ rị e dufie ndị alịnị. E lelegụọ m'a nwan id'ẹnya ụnụ; ahụnnị m eje-ihiẹn ndị hụ ụnụ sị nị 'ya k'o mẹ. \v 15 Hẹrọdụ lẹ enwẹn ẹ ahụnzịkwọnị eje-ihiẹn ọwụlẹ o mẹ, 'ya k'o gi zikinhẹn nị ẹnyi 'ya azụụn. Lee ni ẹnya, o nwọnni ihiẹn okẹnnyẹni mẹ hụn wẹ gi gbu ẹ. \v 16 'Ya wụ, m jẹnkọ d'a sị wẹ fịan a mkpịnsịn, a hatu m'ẹ n'ọ lama.” \p \v 17 (Ogẹn Mmẹmmẹ-Nghafe ọwụlẹ Paịleti k'e wepụharịrị nị wẹ onyẹ-ngan ohu.) \p \v 18 Kanị igunrun hụ ile nọ yimẹ oro, a sị, “Wepụ onyẹni! Gbu ẹ! Wepụha nị ẹnyi Barabasị!” \v 19 (Barabasịnị wụ okẹnnyẹ ohu wẹ buche imẹ ụlọ-ngan makẹ ufiri isusu mẹ imẹ obodo hụ lẹ ọchụ o gbu.) \p \v 20 Makẹni Paịleti te chọ n'ọ hapụ Jizọsị ye, ọ nọ gwamazị igunrun hụ oku. \v 21 Kanị wẹ ile hụkwọ e yi oro, a sị, “Kpọgbu ẹ! Kpọgbu ẹ!” \p \v 22 Paịleti nọ gwazị ndị ahụn oku hụn mẹ mgbe ẹtọ, sị, “Kị haịn? Elee eje-ihiẹn k'o mẹ? Ahụnnị m ihiẹn ọwụlẹ o mẹ hụn wẹ e gi gbu ẹ! 'Ya wụ, m jẹnkọ nwan d'a fịan a mkpịnsịn, hatu ẹ ye.” \s1 A Ma Wẹ Jesu Ikpe-ọnwụn \r (Mat 27.15-26; Mak 15.6-15; Jọn 18.39—19.16) \p \v 23 Kanị wẹ hụkwọ e yi oro, a gwakẹnmẹ ẹ 'ya kpọgbu Jizọsị. Oro wẹ nọ karị ẹka; nke wẹ nọ bụn. \v 24 'Ya Paịleti nọ ma Jizọsị ikpe hụ wẹ chọ n'ọ ma a. \v 25 Ọ nọ hatu onyẹ hụ wẹ chọ—onyẹ hụn wẹ gi ufiri isusu lẹ igbu-ọchụ buche imẹ ngan. \p Ọ nọ we Jizọsị ye wẹ kpọgbu—nọkẹ kẹ ndị hụ dọn chọ. \s1 E Duru Wẹ Jesu D'a Kpọgbu Elu Obe \r (Mat 27.32-44; Mak 15.21-32; Jọn 19.17-27) \p \v 26 Ebe ndị-agha dukọ a, wẹ nọ hụn okẹnnyẹ ohu w'a kpọ Saịmọnụ, onyẹ obodo Saịrini, hụn gha alị-ọfịa lala imẹ obodo. Wẹ nọ kwọndọn ẹ, bu obe hụ kwasị a uvun, sị a buru ẹ sọnmẹ Jesu. \p \v 27 Igunrun ịhịan hụ e sọn Jizọsị, wẹ lẹ ikpoho ndị rị a kwan nị Jizọsị ẹkwan, e ti ẹka obi, e gon'ẹ. \v 28 Jesu nọ gbehutọ, sị wẹ, “Ikpoho Jerusalẹm! Akwanlẹ ni ni m ẹkwan, ka kwanmanị nị enwẹn ụnụ lẹ ụmụ ụnụ. \v 29 Makẹni ogẹn zeni lalarịrị, hụn wẹ e gi sị, ‘Ndị-agan lẹ ikpoho mụtulẹni nwa lẹ ndị yetulẹni nwa ẹran e nwẹkẹ isi-ọma.’ \v 30 Ogẹn hụ ịhịan jẹnkọ d'a gha a sị ugu, ‘Dankwasị ẹnyi ndọ-o!’, a sị oke, ‘Kpumẹ ẹnyi ndọ-o!’ \v 31 Makẹni, o mẹ nwan nị wẹ rị e mẹ ihiẹnni ogẹn osisi gi rị ndụn, kịnị k'e mẹ ọ kpọgụụ nkụn?” \s1 A Gụn W'a Yeni Ndị Njọ \r (Azaya 53.12) \p \v 32 O nwọn ikẹnnyẹ ẹbụọ ọzọ hụn wẹ duru wẹ lẹ Jesu d'a kpọgbu—kanị ndịnị mẹ eje-ihiẹn. \s1 A Kpọma Wẹ Jesu Elu Obe \p \v 33 Ogẹn wẹ gi ru ebẹhụ w'a kpọ “Okpokom'isi”, wẹ nọ nọ ebẹhụ kpọma Jesu elu obe, ịya lẹ ndị hụ mẹ eje-ihiẹn—onyẹ ohu azụụn ẹka-nni ẹ, hụn-ẹbọ azụụn ẹka-ekpẹn ẹ. \p \v 34 Jesu nọ sị, “Baba, gbagharị wẹ, makẹlẹ amarịn wẹ ihiẹn wẹ rị e mẹ.” \p Wẹ nọ tụ-nkpọ, gi ẹ keri ẹkwa a. \p \v 35 Igunrun ịhịan turu ebẹhụ, e lee ile; kanị, ndị-isi ndị Ju hụ a kpa a e ye ẹmụ, a sị, “Ọ zụọ ndị ọzọ. 'Ya zụọ nwan enwẹn ẹ nụ—mbụnị ịya wụ Kraịstị Osolobuẹ, Onyẹ Hụ Osolobuẹ Tumẹ, Onyẹ Hụ ọ họrị!” \p \v 36 Ndị-agha hụzị a kpa a e ye ẹmụ: a bịa wẹ d'e kunrun ẹ, ye ẹ manya rụ-ụka, \v 37 sị a, “Omẹni ịyụ wụ Eze ndị Ju, zụọpụha enwẹn i!” \p \v 38 O nwẹzikwọ ihiẹn wẹ deye elu obe hụ. Ihiẹn wẹ de wụ, “Ọnwan wụ Eze ndị Ju.” \p \v 39 Onyẹ ohu imẹ ndị hụ mẹ eje-ihiẹn hụn wẹ kpọma elu obe nọ kparimẹ ẹ, a sị a, “Ẹlẹ 'yụ wụ Kraịstị, Onyẹ Hụ Osolobuẹ Tumẹ? Zụọpụha nwan enwẹn i, y'a zụọpụhazịkwọ ẹnyi!” \p \v 40 Hụn ẹbọ nọ jụgbọ hụn ku ihiẹnni, sị, “Y'a ra tụdẹ egun Osolobuẹ—ebe o mẹ ni ikpe ohu kẹ wẹ ma 'yụ lẹ ịya? \v 41 Ikpe wẹ ma ẹnyi nwẹn furu efuru, makẹni ihiẹn ẹnyi chọ kẹ ẹnyi rị a hụn; kanị o nwọnni ihiẹn okẹnnyẹni mẹ.” \v 42 'Ya ọ nọ sị Jesu, “Jizọsị, ogẹn y'e gi bịa rịkẹ Eze, dodo nyanhankwọ m-o!” \p \v 43 Jesu nọ sị a, “M rị a gwa ị ezioku, tannị, i sikọ d'e sọn m nọdị imẹ Alị Izu-ikẹn wụ Paradaịsị.” \s1 Ọnwụn Jizọsị \r (Mat 27.45-56; Mak 15.33-41; Jọn 19.28-30) \p \v 44 Ihiẹn nọkẹ ọkụlọkụ mmẹbụọ efinnaị, ogẹn hụ ẹnya-anwụn gi a rị isi, ọhịhị nọ gbachanrịn alị hụ ile d'e ru ọkụlọkụ ẹtọ efinnaị, \v 45 makẹni anwụn amụzịnị. Ẹkwa wẹ gi gbọnbepụ Ebẹhụ-kachanrịn-nsọ imẹ Ụlọ-nsọ nọ bawapụ ẹbụọ\f + \fr 23:45 \ft Ẹsọdọsị 26.31-33\f*. \v 46 Ya Jesu nọ gi okẹn olu yi oro, sị, “Baba, e bu m mmọn m che i ẹka!” O kugụụ ihiẹnni, ọ nọ kwọnbepụ, nwụnhụn. \p \v 47 Ogẹn onyẹ-isi agha hụ hụn kị ndị-agha kpọgbun'ẹ gi hụn ihiẹn mẹni, ọ nọ ja Osolobuẹ mma, sị, “Ezioku-ezioku, ẹka okẹnnyẹni rị ọchan!” \v 48 Ogẹn ndị hụ ile gbakikomẹ ebahụn e lee ilee gi hụngụụ ihiẹn mẹni, wẹ nọ tiri ẹka obi lama. \v 49 Ndị ile marịn Jesu ọhụnma lẹ ikpoho ndị hụ gha Galili sọnhẹn ẹ nọtezi ẹkẹrẹ, e lee ihiẹn ndị rị e mẹni. \s1 Olili Jizọsị \r (Mat 27.57-61; Mak 15.42-47; Jọn 19.38-42) \p \v 50 Ogẹn hụ, o nwọn okẹnnyẹ ohu ẹfan a wụ Josẹfụ, hụn gha obodo Arịmatịa rị Judia bịa. Ọ wụ ezigbo ịhịan lẹ onyẹ e bi obibi rị ọchan. Ọ rị e che ọbịbịa Alị-eze Osolobuẹ. \p Ọ wụ onyẹ ohu imẹ Ndị-isi Nkịkwama— \v 51 kanị, o kweyeni ni wẹ imẹ ihiẹn wẹ ku lẹ ihiẹn wẹ mẹ Jesu. \p \v 52 Ọ nọ jẹn d'e kunrun Paịleti, sị a buye ẹ ẹhụ Jizọsị. \v 53 'Ya ọ nọ gha elu obe butu ẹ, gi ẹkwa linẹ kwama a, bu ẹ che imẹ ili wẹ liyetulẹni ịhịan hụn wẹ gu rịkẹ okporo ye imẹ ọmụma zeni. \v 54 Ụhụọhịn Nkwademẹ rọ (Ụhụọhịn Fraịde), hụn wẹ gi a kwademẹ Ụhụọhịn Izu-ikẹn, bụ o rumẹgụọ ẹnyasị hụn Ụhụọhịn Izu-ikẹn gi e bidọn. \p \v 55 Ikpoho ndị hụ gha Galili sọnhẹn Jizọsị nọ sọnmẹ Josẹfụ, wẹ nọ hụn ili hụ, hụnzị kẹ wẹ dọn dọnmẹ ẹhụ Jizọsị. \v 56 Ya wẹ nọ lama d'a kwademẹ ihiẹn ndị e shin ọhụnma lẹ udẹn wẹ jẹnkọ d'e gi te ẹhụ hụ. \p O ru Ụhụọhịn Izu-ikẹn, wẹ nọ zu ikẹn—makẹni ẹrịra kẹ Iwu ku. \c 24 \cl Isi Nke Ẹnọ-kwasị-ọgụn \s1 Jesu A Gha Ọnwụn Lihi \r (Mat 28.1-10; Mak 16.1-8; Jọn 20.1-10) \p \v 1 Kanị, ụzọ-ụtụntụn biribiri ụhụọhịn ibuzọ imẹ izu-ụka (hụn wụ nwan ụhụọhịn Sọnde), ikpoho ndị hụ nọ weri ihiẹn ndị ahụn e shin ọhụnma wẹ kwademẹgụụ, jẹnmẹ ili hụ. \v 2 Wẹ nọ hụn a nị e nupụgụọ wẹ ọmụma wẹ gi nukin ọnụ ili hụ. \v 3 'Ya wẹ nọ banye imẹ ẹ; kalẹ ahụnnị wẹ ẹhụ Di-nwọnni-ẹnyi wụ Jesu. \v 4 Ọ nọ gba wẹ ngharị-ẹnya. Kẹ wẹ dọn rị e ro ẹ, idẹnmizi ikẹnnyẹ ẹbụọ yi ẹkwa rị e be nwanran-nwanran nọ wuzoye ni wẹ. \v 5 Okẹn egun nọ tụma wẹ, 'ya wẹ nọ bu ihun kọma alị. Ikẹnnyẹ ndị hụ nọ sị wẹ, “Kị haịn ụnụ gi a chọ onyẹ rị ndụn ebe ndị nwụnnị rị? \v 6 Ọ rịzị ebeni; ọ ghagụọ ọnwụn lihi. Nyanhan nị ihiẹn ọ gwa ụnụ ogẹn o gi rị Galili: nị, \v 7 ‘Wẹ jẹnkọ d'e bu mmẹ wụ Nwa nke Ịhịan che ẹka ndị njọ, a kpọgbu wẹ m; kanị hụn m'ẹ akp'ọhịn ẹtọ, m k'a gha ọnwụn lihi.’ ” \p \v 8 Ya ikpoho ndị hụ nọ nyanhan ihiẹn Jesu ku, \v 9 a gha wẹ ili ahụn lụa, wẹ nọ gwa madụ mmanaị hụ lẹ ndị ọzọ ile họdụnị. \v 10 Ikpoho ndị hụ wụ Meri onyẹ Mag'dala lẹ Juana lẹ Meri nnẹ Jemisi; uwẹ lẹ ikpoho ndị ọzọ wẹ ile wị gba gwa ndị-ozi hụ pụ-ichẹn ihiẹn ndịnị. \v 11 Kanị, ndị-ozi hụ pụ-ichẹn egini ẹ dọn makẹni ihiẹn wẹ rị e ku rị wẹ hụ kẹ oku nwọnlẹni isi. \p \v 12 Kanị Pita nọ lihi ọtọ, gbasi ili ahụn; o hulụa alị, nyọnye, 'ya ọ nọ hụn ẹkwa linẹ hụ wẹ te gi kwama Jesu, kanị o nwọnzini ihiẹn ọzọ ọ hụn. Ọ nọ pụ, e ro ihiẹn mẹni. \s1 Ụmụ-azụụn A Jẹnkọ Ẹmaụsụ A Hụn Jesu K'ọ Ghagụụ Ọnwụn Lihi \r (Mak 16.12-13; Luk 24.44-47; Jọn 5.39, 45-47) \p \v 13 Ụhụọhịn ohu ahụn zị, ụmụ-azụụn Jesu ẹbụọ jẹnkọ obodo ohu mẹ ẹkẹrẹ w'a kpọ Ẹmaụsụ. (Gha Jerusalẹm d'e ru Ẹmaụsụ wụ ihiẹn rị kẹ maịlị ẹsa.) \v 14 Wẹ hụ e ku oku ihiẹn ndị hụ ile mẹni. \v 15 Kẹ wẹ rị e ku, e shi inyẹnrẹn, 'ya Jizọsị lẹ enwẹn ẹ nọ nọchimẹ wẹ, sọn wẹ jẹnsọnmẹ; \v 16 kanị anịnị wẹ wẹ kọma a ẹnya. \v 17 Ya Jizọsị nọ sị wẹ, “Elee inyẹnrẹn kẹ ụnụ shikọ ihiẹnni ile jẹnkọ?” \p Wẹ nọ biwuzo, rọnmẹ ihun. \v 18 'Ya onyẹ ohu imẹ wẹ w'a kpọ Klopasị nọ sị a, “Ọ nọkẹ sị 'yụ sụọ wụ onyẹ ọbịa rị imẹ Jerusalẹm hụn marịnlẹni ihiẹn ndị mẹ ebahụn kete ụhụọhịnnị?” \p \v 19 Jesu nọ sị, “Kị mẹ?” \p Wẹ nọ sị a, “Ihiẹn ndị gbashịarị Jesu onyẹ Nazarẹtị: Okẹnnyẹni gi ọrụn a lẹ oku-ọnụ a ghọsịchanrịn n'ọ wụ okẹn onyẹ-amụma rị mkpa—kẹ ebe Osolobuẹ rị kẹ ebe ịhịan rị— \v 20 lẹzi kẹ ndị-isi nchụ-ẹjan lẹ ndị-isi ẹnyi dọn we ẹ ye wẹ nị wẹ ma a ikpe-ọnwụn; 'ya wẹ nọ ma a ikpe ọnwụn, kpọgbu ẹ; \v 21 kanị ẹnyi te nwọn olile-ẹnya nị ịya wụ onyẹ hụn jẹnkọ d'a gbapụha Izrẹlụ!” \p “Ẹghẹẹ, wezụkadẹ ihiẹn ndịnị ile, ọnwan mẹ ẹ nwan akpụ-ụhụọhịn ẹtọ ihiẹn ndịnị mẹ. \v 22 Ọzọzị, ikpoho ndị hụ imẹ ndị itu ẹnyi mẹ ihiẹn tụ ẹnyi ẹnya; wẹ jẹn ili ẹ ụzọ-ụtụntụn tannị, \v 23 kanị ahụnnị wẹ ẹhụ a. Wẹ nọ kinhẹn d'a gwa ẹnyi nị a hụngụọdẹ wẹ ọhụn ebe ndị mmọn-ozi pụha d'a gwa wẹ nị ọ hụ ndụn. \v 24 Ndị hụ imẹ ndị ẹnyi lẹ wẹ wị e jẹngụọzị ili hụ, wẹ nọ hụnzịkwọ a nị ọ rịchanrịn kẹ ikpoho ndị hụ dọn ku; kanị ahụnnị wẹ 'ya lẹ enwẹn ẹ.” \p \v 25 'Ya Jizọsị nọ sị wẹ, “Euu! Ụnụ e zuzukẹ; ọ fụka ụnụ ọrụn ikweri ihiẹn ile ndị-amụma ku imẹ Ẹkụkwọ-nsọ! \v 26 Ekuni w'ẹ nị Mezaya jẹnkọ d'a tagụụ afụnfụn ndịnị o kebe banye ọghọ a?” \v 27 'Ya Jizọsị nọ gha ihiẹn Mozizi de imẹ Ẹkụkwọ-nsọ d'e ru ihiẹn ndị-amụma ile de kọwachanrịn nị wẹ ihiẹn ile Ẹkụkwọ-nsọ ku banyeni 'ya lẹ enwẹn ẹ. \p \v 28 Hụn wẹ gi rumẹ ẹhịụ obodo hụ wẹ jẹnkọ, Jizọsị nọ mẹ rịkẹ sị o k'e jẹnghafe; \v 29 wẹ nọ rịọkẹnmẹ ẹ, sị a, “Du ẹnyi nọdị ndọ-o, nị ọhị a gbamagụọ, ụhụọhịn tannị a gụmagụọ ma.” 'Ya ọ nọ banye d'e sọn wẹ nọdị. \p \v 30 Ogẹn o gi nọdị alị n'o sọn wẹ ri ihiẹn-oriri, ọ nọ weri brẹdi, gọzi ẹ; ọ nọ bebe ẹ, we ẹ ye wẹ. \v 31 Ebẹhụ kẹ ẹnya wẹ nọ shịapụ, wẹ nọ marịn nị ịya rọ. 'Ya ọ nọ fori, ahụnzịnị w'a! \p \v 32 Wẹ nọ sị ibe wẹ, “Ogẹn o gi a gwa ẹnyi oku ụzọ lẹ ogẹn o gi rị a kọwa nị ẹnyi Ẹhụhụọ-nsọ, ẹlẹ ọ nọ kẹ sị ọkụn rị imẹ obi ẹnyi a dụn?” \p \v 33 Wẹ nọ lihi ọtọ ozigbo ahụn, kin-azụụn si Jerusalẹm; wẹ nọ hụn ụmụ-azụụn mmanaị hụ lẹ ndị ọzọ wẹ lẹ wẹ wị kẹ wẹ gbakikomẹ; \v 34 wẹ ile gbakikomẹni hụ a sị, “Ezioku rọ! Di-nwọnni-ẹnyi e lihigụọ, Saịmọnụ a hụngụọ a!” \p \v 35 Wẹ ẹbụbụọ nọ nwan gwa wẹ ihiẹn mẹ ụzọ, gwazịkwọ wẹ kẹ wẹ dọn ghọha nị Di-nwọnni-ẹnyi rọ ogẹn o gi bebe brẹdi. \s1 Ụmụ-azụụn Jesu A Hụn Jesu K'ọ Ghagụụ Ọnwụn Lihi \r (Mat 28.16-20; Mak 16.14-18; Jọn 20.19-23; Ọrụn Ndị-Ozi 1.6-8) \p \v 36 Ebe mmadụ ẹbụọ hụ rị a gwa wẹ ihiẹnni, Jizọsị lẹ enwẹn ẹ nọ nwọnpụha idemizi, turu etintinnaị wẹ. Ọ nọ sị wẹ, “Udọn 'ya rị nị ụnụ.” \p \v 37 Wẹ ile nọ jụsọhị, ezigbo egun nọ tụma wẹ; wẹ hụ e ro n'a hụn wẹ onyẹ-mmọn. \v 38 'Ya ọ nọ sị wẹ, “Kị haịn egun gi a tụ ụnụ? Kị haịn ụnụ gi e nwẹ obi-ẹbụọ? \v 39 Lee ni ẹka m; lee ni ụkụ m: Mmẹ rọ! Mẹtụ nị m ẹka nị ụnụ hụn a nị mmẹ rọ; onyẹ-mmọn ara nwẹ uru lẹ ọkpụkpụ kẹ ụnụ dọn hụn nị e nwọnghọ m.” \p \v 40 O kugụụ ihiẹnni, ọ nọ ghọsị wẹ ẹka a ẹbụọ lẹ ọkụ a ẹbụọ. \v 41 Ebe omẹni ekwerikwọnị wẹ—makẹlẹ ọ tụ wẹ ẹnya lẹni ịghọghọ jun wẹ obi—ya Jesu nọ sị wẹ, “Ụnụ e nwẹghọ ihiẹn ọwụlẹ w'e ri eri ebeni?” \v 42 Wẹ nọ ye ẹ mkpikpi azụn wẹ shi, \v 43 ọ nọ narịn wẹ ịya, ri ẹ id'ẹnya wẹ. \p \v 44 Ya ọ nọ sị wẹ, “Ihiẹn ndịnị kẹ m gwa ụnụ ogẹn mmẹ nị ụnụ gi rị: nị ihiẹn ile wẹ de banyeni m imẹ Iwu Mozizi lẹ imẹ ihiẹn ndị-amụma de lẹ imẹ Ẹbụ-ọma jẹnkọ d'e mẹzuchanrịnrịrị.” \p \v 45 'Ya ọ nọ kpupụ uche wẹ kẹni wẹ sa-ẹka ghọta Ẹkụkwọ-nsọ, \v 46 sị wẹ, “Ọnwan wụ ihiẹn wẹ de: nị Kraịstị, Onyẹ Hụ Osolobuẹ Tumẹ, sikọ d'a ta afụnfụn, nwụnhụn, nke akpụ-ụhụọhịn ẹtọ ọ gha ọnwụn lihi; \v 47 nị wẹ jẹnkọ d'e gi ẹfan a zi ndị alị ile ozi nrogharị lẹ mgbagharị njọ—nị Jerusalẹm kẹ wẹ jẹnkọ d'a gha bidọn. \p \v 48 Ụnụ wụ ọshẹri ihiẹn ndịnị ile hụn mẹye ụnụ ẹnya. \v 49 Lee n'ẹ, m jẹnkọ nwan d'e zihẹ ni ụnụ Mmọn-nsọ ahụn Nẹdi m kwe nkwa a. Ka cherikwọ nị imẹ obodo ebeni d'e ru ogẹn wẹ yimẹgụụ ụnụ ikẹn hụ gha Elu-igwee bịa.” \s1 Jizọsị E Si Elu-igwee \r (Mat 28.19-20; Ọrụn Ndị-Ozi 1.9-11) \p \v 50 Ọ nọ duru wẹ gha imẹ obodo hụ pụha, duru wẹ rukwọrị Bẹtanị; e ru wẹ ebẹhụ, ọ nọ kịshi ẹka enu, gọzi wẹ. \v 51 Ogẹn o gi rị a gọzi wẹ, 'ya ọ nọ gha imẹ igunrun wẹ pụ, e wẹ w'ẹ shi elu-igwee. \v 52 'Ya wẹ nọ fe ẹ. \p Wẹ nọ gi okẹn ịghọghọ lakin Jerusalẹm. \v 53 Wẹ hụ a nọ imẹ Ụlọ-nsọ ogẹn ile, a ja Osolobuẹ mma.