\id MRK - Huitoto Mɨnɨca NT -Colombia 2011 (DBL 2013) \h SAN MARCOS \toc1 Juzíñamui Ñuefue San Marcos Llogafue \toc2 Marcos \toc3 Mr \mt1 JUZÍÑAMUI ÑUEFUE SAN MARCOS LLOGAFUE \mt2 El Santo Evangelio Según San Marcos \c 1 \s1 Juan Bautista táɨzicɨmo lluáɨbite \r (Mt 3.1-12; Lc 3.1-9, 15-17; Jn 1.19-28) \p \v 1 Juzíñamui Jitó Jesucristo lloga ñúefue bie izói taɨnede. \p \v 2 Jaiai uícodo Juzíñamui uai jino llóraɨma Isaías cuete: \q1 Mai cacai, o uiécodo cue rafue llotɨ́mɨe orédɨcue, o jáille io ñue ɨfóllena. \q1 \v 3 Táɨzicɨmo caillɨ́dɨmɨe uai ñue cacaide; daɨde: \q1 Mai omoɨ Ocuíraɨma jaille io ñue fɨnori; ie macalle io jaɨ́cɨna tuiñori, —daɨde. \p \v 4 Afe izói báutizaraɨma Juan táɨzicɨmo cɨ́ocaizaɨbite. Dɨnomo comɨnɨ jitáirede báutizaillena afémɨe ñue lluáɨbite. Iaɨoɨna daɨde: \p —Omoɨ comecɨ ifue ñúefuena méidoredɨomoɨ. Ie mei báutizaredɨomoɨ. Iemona Juzíñamui omoɨ comecɨ fɨénidɨfuiaɨ dóite, —daɨde. \v 5 Iemona nana Judea énɨe imacɨ, Jerusalen comɨnɨ dɨga, Juan llógamo cacáreizaidiaɨoɨ. Cacáillano íaɨoɨ comécɨmo ite fɨénidɨfuiaɨ uáfodo jino llotíaɨoɨ. Daɨí íaɨoɨ llua méifomo imani Jordámo Juan báutizagaiaɨoɨ. \p \v 6 Juan jɨtaca ɨniroi camello itɨ́raɨaɨ fɨnoina. Ie cɨraigɨ llaɨtáinafe igoraɨ fɨnoina. Fíuaɨ rɨte; jazicɨ ie cɨ́iji jirófɨrede. \v 7 Comɨ́nɨmo llócaillano daɨde: \p —Fui cue méifodo bíitɨmɨe, ɨere cue baɨmo rɨire ocuífɨreitɨmɨe. Iemona ie ɨdaɨ ico igaɨ zuitánidɨcue, mei jofófene jamáimɨedɨcueza. \v 8 Jae jáɨnoido ómoɨna báutizadɨcue, ñuera iodo omoɨ jáiacana jino llóllena; mei íadɨ afe bíitɨmɨe Ñuera Joréñodo ómoɨna uícaitaite, ñuera iodo éɨcɨtaiñeno ñue omoɨ jáillena, —daɨí daɨde Juan. \s1 Jesús báutizainafue \r (Mt 3.13-17; Lc 3.21-22) \p \v 9 Aféruillaɨdo Jesús Nazarétmona bite. Afe Nazaret jofue Galilea énɨemo ite. Billano Juan illánomo dúcɨde. Afénomo Juan íena Jordámo báutizade. \v 10 Jáɨnoimona jino billa llezica Jesús mona túijicaillana cɨode. Daje llezica Ñuera Joreño fɨ́ɨcɨri izói Jesumo ana bíllana Jesús cɨode. \v 11 Afe llezica monámona uai cácacaide; daɨde: \p —O ɨere cue izíruiga Jitódɨo. Ori ɨere caɨmare itɨcue, —daɨde. \s1 Taɨfe Jesús facátate \r (Mt 4.1-11; Lc 4.1-13) \p \v 12 Afe méifodo raɨre Ñuera Joreño Jesuna táɨzicɨmo orede. \v 13 Dɨnomo tóɨñega rɨ́llenɨaɨ cɨ́gɨmo Jesús cuarenta dɨ́garui ite. Afénomo Satanás (Taɨfe jɨáɨfodo mámecɨredɨmɨe) Jesús facátate. Aféruillaɨdo Juzíñamui abɨ imacɨ ángeles daɨnámacɨ Jesús cánuaɨbitiaɨoɨ. \s1 Jesús Galiléamo llófuiafue táɨniaide \r (Mt 4.12-17; Lc 4.14-15) \p \v 14 Ie mei illaɨma Herodes Báutizaraɨma Juan llavétate. Juan llavébilla mei, Jesús Galilea énɨemo jaide. Jáillano Jesús, Juzíñamui ñuera rafue lluájide. \v 15 Jesús bie izói daɨde: \p —Ja aféruimo dúcɨde. Ianori íllamona Juzíñamui nana íemo jaɨnáidɨmacɨ dáaziena caɨmare íllena gaɨrítaɨbiteza. Iemona jíllonafue omoɨ ɨ́ɨnuano, omoɨ comecɨ ífuiaɨ méidori afémacɨmo dájena omoɨ jaɨnáillena, —daɨde. \s1 Jesús cuatro dɨ́gamɨe facóraɨmacɨ uáidote \r (Mt 4.18-22; Lc 5.1-11) \p \v 16 Jesús Galilea jorai fuédado mácajide. Jaillano Simona cɨode ie ama Andrés dɨga. Facóraɨma íaillɨnoɨ. Llóiji jóraimo dotáfɨrediaillɨnoɨ. \v 17 Jesús íaillɨnoɨna daɨde: \p —Mai cuedo ómɨcoɨ bi. Chámunɨaɨ ómɨcoɨ jenófɨrena izói, afe izói comɨnɨ jenóraɨnɨna ómɨcoɨna jóoneitɨcue, —daɨde. \v 18 Raɨre íemona íaillɨnoɨ llóiji fɨ́ianona, afémɨedo jáidiaillɨnoɨ. \v 19 Ie mei Jesús baɨ jabo jaillano Zebedeo jitó, Santiágona cɨode, ie ama Juan dɨga. Iaɨoɨ llóiji cúaidɨno, nocáe ero ráɨicana niródiaillɨnoɨ. \v 20 Jesús íaillɨnoɨ jɨ́ɨrite. Iaillɨnoɨ moo Zebedeo nocaemo fɨénocaillano ie canóraɨmacɨ dɨga, Jesudo jáidiaillɨnoɨ. \s1 Capernaumo fɨénide jóriaɨredɨmɨe Jesús jíllotaga \r (Lc 4.31-37) \p \v 21 Ja Capernaumo dúcɨdiaɨoɨ. Ie mei ocózinaillaruimo Jesús Juzíñamui uai llófueracomo jofo llófuiaide. \v 22 Afémɨe llogáfueri fáɨgacaidiaɨoɨ. Ua nɨbaɨ rɨ́imɨe izói ñue llófullofuede. Ocuícafue llófueraɨnɨ afe daɨí llófueñediaɨoɨ. \v 23 Afe llezica Juzíñamui uai llófueracomo fɨénidena jóriaɨredɨmɨe ite. \v 24 Afémɨe ja Jesumo caillɨde; daɨde: \p —Nazaret ímɨe, Jesús, ¿nɨfue cócomo illa? ¿Caɨ fatátaɨbitɨo? Ona onódɨcue. Juzíñamui ɨ́aɨfuenidɨmɨedɨo; afémɨe rafue ñue lluáɨbitɨmɨedɨo, —daɨde. \p \v 25 Iemo Jesús fɨénide jóriaɨmo rɨire úrite; daɨde: \p —¡Llɨ́ɨcai! Bímɨe fáɨcanocaillano oni jai, —daɨde. \p \v 26 Iemo fɨénide jóriaɨ afémɨena izire docáitate. Ie mei jamánomo caillɨ́demo afémɨemona oni jaide. \v 27 Ie jira nana naɨraɨ jacɨ́naitiaɨoɨ. Jira conímamo jɨcánotiaɨoɨ: \p —¿Bie mɨnɨca? ¿Mɨnɨca bie como llófueinafue? Bie Jesumo rɨire ocuíllafue ite, fɨénide jóriaɨ oréllena. Afe fɨénide jóriaɨ afémɨena ɨ́ɨnofɨrediaɨoɨ, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 28 Ie jira Jesús mámecɨ nana Galilea énɨe fuédado raɨre jɨca jalleide. \s1 Jesús Simón Pedro jɨfaiño jíllotate \r (Mt 8.14-15; Lc 4.38-39) \p \v 29 Juzíñamui uai llófueracomona jino billano, Jesús, Simón ie ama Andrés íaillɨnoɨ icomo jaide, Santiago, Juan dɨga. \v 30 Dɨnomo Simón jɨfaiño abɨ cuaríllamona ɨnɨ́ranomo bɨ́ide. Afengo ɨrárenana Jesumo llotíaɨoɨ. \v 31 Iemona aféngomo áɨnozillano, Jesús afengo onoɨ llɨ́ɨnota, íena caifo naidánete. Afe llezica afengo abɨ cuarilla aféngomona llɨ́ɨcaide. Daje llezica jarire íaɨoɨ jitailla güille afengo baɨ íaɨoɨmo atɨde. \s1 Jesús aillo ɨráredɨno jíllotate \r (Mt 8.16-17; Lc 4.40-41) \p \v 32 Aféruido, jitoma ana zójicaidemo, ja nauíoicailla llezica, nana afénomo ite ɨráredɨno, fɨénidena jóriaɨredɨno dɨga, Jesumo atɨ́diaɨoɨ. \v 33 Nana dɨno jofue naɨraɨ afeco naze fue ibɨ́rɨmo gaɨrízɨtiaɨoɨ. \v 34 Jesús aillo íaɨoɨmo ite dɨga ie duico jíllotate. Afe llezica aillo fɨénide jóriaɨaɨ Jesús jino comɨ́nɨmona orede, mei íadɨ Jesús afe jóriaɨ úriñeillena íaɨoɨmona rairuide, mei afémɨena onódiaɨoɨza. \s1 Jesús Galiléamo lluájide \r (Lc 4.42-44) \p \v 35 Ja monáioicaidemo, naɨ jítɨreoidemo, Jesús cazíllano jino jófuemona oni tɨɨ daɨdɨ́nomo jaide, dɨnomo Juzíñamuimo úrillena. \v 36 Afe mei Simón ie nabáiñɨaɨri Jesús jénuaidiaɨoɨ. \v 37 Baillánona íena daɨdíaɨoɨ: \p —Nana o jenódiaɨoɨ, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 38 Iemo Jesús íaɨoɨna daɨde: \p —Aɨnori itɨ́cuaɨmo mai caɨ jai, dɨnomo daje izói ñúefue caɨ lluájillena; mei afe jira jino bitɨ́cueza, —daɨde. \p \v 39 Daɨí Jesús nana Galiléado macade. Naga illánuiaɨmo Juzíñamui uai llófueriracomo llócaide. Afe llezica comɨ́nɨmona fɨénide jóriaɨ jino orede. \s1 Chíinaite izóidɨmɨe Jesús jíllotate \r (Mt 8.1-4; Lc 5.12-16) \p \v 40 Jesumo chíinaite izóidɨmɨe áɨnozide. Ana dújuano daɨde: \p —Cue o jíllotaiacaniadɨ cuena jíllotaredɨo, —daɨde. \p \v 41 Ie jira Jesús afémɨemo dúecaide. Jira ónoɨdo jétano daɨde: \p —Jɨɨ, ona jíllotaiacadɨcue. Mai o abɨ jácaiteza, —daɨde. \p \v 42 Daɨí dáɨnamona afe duico ɨráredɨmɨemona cɨóbicaiñena. Jae ñúemɨe. \v 43 Iemo Jesús afémɨe orede. Daje llezica rɨire ocuíllano daɨde: \p \v 44 —¡Cacai! Bumo lloñeno iri. Dama lletáriraɨma sacerdote daɨnámɨemo jaillano, o abɨ ácatari. Dáaruido Moisés jaiai ocuica abɨ duafue ráana, mai afémɨemo izájiri. Iemona comɨnɨ o abɨ jíllotana fɨ́dɨitiaɨoɨ, —daɨde. \p \v 45 Mei íadɨ afémɨe jaillano nana comɨ́nɨmo afe ie jíllonafue lluájide. Iemo aillo comɨnɨ Jesumo izire gaɨríoidiaɨoɨ. Ie jira ja Jesús bu jófuemo uáfodo jáinide; mei íadɨ jino jofue iñénanomo mácajide. Mei íadɨ nágagobiaɨmona bizájidiaɨoɨ afémɨena cɨ́oillena. \c 2 \s1 Jesús tɨ́zitaitɨmɨe jíllotate \r (Mt 9.1-8; Lc 5.17-26) \p \v 1 Ie méifodo nano nɨ́garui íllamona Jesús meine abɨdo Capernaumo jaide. Afémɨe jofomo íllana ja fɨdɨ́diaɨoɨ. \v 2 Iemo aillo naɨraɨ ie jofomo gaɨrídiaɨoɨ. Jofo comɨ́nɨna oruíllamona ɨere rɨllírede; ja naze fuemo íaɨoɨ illɨno iñede. Iaɨoɨmo Juzíñamui úrillafue Jesús jino llote. \v 3 Iemo cuatro dɨ́gamɨe tɨ́zitaitɨmɨe atɨ́diaɨoɨ. \v 4 Ɨere comɨnɨ íllaza, Jesús illánomo dúcɨnide. Ie jira jofo emódomo caifo jaillano, Jesús illa llezícamo jofo emodo ɨbáicano cúcoɨdiaɨoɨ. Cúcoɨanona aféfodo tɨ́zitaitɨmɨe ana agüínetiaɨoɨ, naa afémɨe bɨ́irallu dɨga. \v 5 Afémacɨ comecɨ ɨ́ɨnuana cɨ́oillano, Jesús tɨ́zitaitɨmɨena daɨde: \p —Jitó, o fɨénidɨfue jae ñue dófide, —daɨde. \p \v 6 Dáarie ocuícafue llófueraɨnɨ, dɨnomo ráɨidɨno, íaɨoɨ comecɨ facáoidiaɨoɨ: \v 7 “¿Nɨbái mei bímɨe daɨí úrite? Juzíñamuina fɨeni úrite. Dama Juzíñamui fɨénidɨfuena dua. Abɨ dɨne bu Juzíñamui izói fɨénidɨfuena doñena.” \v 8 Mei íadɨ dama Jesús ie comécɨdo afémacɨ comecɨ úrillafuena onode. Jira daɨde: \p —¿Nɨbái mei omoɨ comecɨ daɨí facádɨomoɨ? \v 9 ¿Nɨɨe ɨere júanina ɨráredɨmɨena daɨíllena: “O fɨénidɨfue dófite,” nɨbaɨ jɨáɨfodo daɨna: “Náidacai, o bɨ́ira llɨ́ɨnota ui, mai maca”? ¿Nɨɨe ɨere júanina? \v 10 Ie jira jɨáɨfuena ómoɨmo fɨdɨ́taitɨcue. Bínɨemo comɨnɨ fɨénidɨfuiaɨna oni muiñólle rɨ́ino cuemo ite. Nanoide Ɨima Jitódɨcueza, —daɨde. Iemo tɨ́zitaitɨmɨena juare daɨnáfuena daɨde: \p \v 11 —Ona daɨdɨcue: Caifo náidacai. O bɨ́irallu llɨ́ɨnota mai o jofomo jairi, —daɨde. \p \v 12 Ja ɨráredɨmɨe raɨre náidacaillano ie bɨ́irallu llɨ́ɨnote. Llɨ́ɨnuano dɨnómona jino jaide. Ie jáillana nana comɨnɨ cɨódiaɨoɨ. Jira áferi fáɨgacaidiaɨoɨ. Daje llezica Juzíñamuina cáɨmadotiaɨoɨ. Daɨdíaɨoɨ: \p —Jaca daɨítadɨfuena cɨóraɨnidɨcaɨ, Juzíñamui o ɨere jamánomoidɨmɨedɨo. Mai Juzíñamuimo caɨ ióbillɨ, —daɨdíaɨoɨ. \s1 Jesús Leví uáidote \r (Mt 9.9-13; Lc 5.27-32) \p \v 13 Ie mei Jesús meine abɨdo jorai fuédamo jaide. Nana comɨnɨ íemo áɨnozidiaɨoɨmo, afémɨe íaɨoɨna llófuete. \v 14 Jesús mácajilla llezica, Levína cɨode. Leví Alfeo jitó. Afémɨe gobierno ɨbátaga úcube llɨ́ɨnoranomo ráɨide afe úcube llɨ́ɨnollena. Iemo Jesús íena daɨde: \p —Cuedo bi, —daɨde. Jira Leví náidacaillano afémɨedo jaide. \p \v 15 Afe méifomo Jesús Leví jofomo güizájide. Dɨnomo aillo jɨáɨe gobierno ɨbátaga úcube llɨ́ɨnoraɨmacɨ Jesús dáanomo güirábanimo ráɨiediaɨoɨ naa fɨénidɨmacɨri. Mei ɨere áillomacɨ afe izóidɨno afémɨedo jáidɨno. Afe dáanomo Jesús llófuegamacɨ ráɨidiaɨoɨ. \v 16 Mei íadɨ dáarie ocuícafue llófueraɨnɨ fariséuaɨ dɨga, Jesús nana afe fɨénidɨmacɨ dɨga naa ɨáɨruiga ɨbátaga úcube llɨ́ɨnoraɨmacɨri dáanomo güíllana cɨódiaɨoɨ. Iemona Jesús llófuegamacɨna daɨdíaɨoɨ: \p —¿Nɨbái mei omoɨ llófueraɨma afe ɨáɨruiga ɨbátaga úcube llɨ́ɨnoraɨmacɨ dɨga güífɨrede, jirófɨrede? Daje izói, ¿nɨbái mei jɨáɨe fɨénidɨno dɨga güífɨrede? —daɨdíaɨoɨ. \p \v 17 Aféfuena Jesús cacáillanona duera ráfuedo íaɨoɨna daɨde, nɨe ɨ́coɨnia mei ɨáɨruigamacɨ dɨga ie güífɨrenana íaɨoɨ onóillena. Be nɨɨfue: \p —Ɨránidɨmacɨ manóriraɨmana jitáiñediaɨoɨ; danɨ duícotaidɨno da manóriraɨmana jítaina. Mei ñúemacɨmo cue uáiduaɨbiñedɨcue. Fɨénidɨno uáiduaɨbitɨcue afémacɨ jílloillena, —daɨde. \s1 Daa mona güíllena fɨ́mairillena Jesumo jɨcánotiaɨoɨ \r (Mt 9.14-17; Lc 5.33-39) \p \v 18 Jɨáɨruido Báutizaraɨma Juaado jáidɨno fariséuaɨdo jáidɨno dɨga nana güiñeno fɨ́mairitiaɨoɨ. Aféruimo dámɨerie Jesumo jɨcánuaɨbitiaɨoɨ: \p —¿Nɨbái mei Juaado jáidɨno fariséuaɨdo jáidɨno dɨga nana güiñeno fɨ́mairitiaɨoɨ, mei íadɨ o llófuegamacɨ fɨ́mairiñediaɨoɨ? —daɨdíaɨoɨ. \p \v 19 Jesús uai uano ráfuemo mámiano íaɨoɨ llófuete, afémɨedo jáidɨno fɨnócana jɨáɨmacɨ féinino onótallena. Daɨde: \p —Aɨrenafuemo uáidogamacɨ rɨngo otɨ́mɨe íaɨoɨmo illa llezica ¿meita fɨ́mairirediaɨoɨ? ¿Nɨbaɨ fɨ́mairinidiaɨoɨ? Rɨngo otɨ́mɨe íaɨoɨmo illa llezica jaca fɨ́mainidiaɨoɨ. \v 20 Mei íadɨ rɨngo otɨ́mɨe íaɨoɨmona baɨróbicaillɨruimo dúcɨite; aféruimo uáfuena fɨ́mairitiaɨoɨ. \p \v 21 Iemo daje izói ñue onótallena jɨáɨe ráfuemo mámiano íaɨoɨ llófuete; daɨde: \p —Buna jaiáicuiro ɨnícuiro cúaidɨnomo comue jofo gáɨjicaiñede ɨniroi nitácapu dájemo jofo jɨllíñede, mei comue gáɨjicaiñede nitácapu afe jaiáicuirona onífenedo nane ráataitade. Iemona cúaidɨno jae ɨere aillóite. \v 22 Daje izói comue vino jácara igoraɨ ie fɨnoina botéllamo jóonenide. Jácara botéllamo comue vino jóoneadɨ, afétella bójicaide. Iemo nana vino táɨnomo tójicaide. Daje izói afe igoraɨ fɨnoina botella bójicaillano meine fɨnónide. Ie jira comue vino comue igoraɨ fɨnoina botéllamo jóonerede, —daɨde. \s1 Jesús llófuegamacɨ ocózinaillaruimo trigo llɨzíllatɨcɨaɨ tɨ́coɨdiaɨoɨ \r (Mt 12.1-8; Lc 6.1-5) \p \v 23 Daa mona ocózinaillaruimo Jesús ríganɨaɨ cɨ́gɨdo mácajide ie llófuegamacɨ dɨga. Afénodo jaillano ie llófuegamacɨ arrozna eroide trigo llɨzíllatɨcɨaɨ ja tɨ́coɨaidiaɨoɨ. \v 24 Iemo fariséuaɨ íena daɨdíaɨoɨ: \p —¡Erocai! ¿Nɨbái mei o llófuegamacɨ rairuírede jetádiaɨoɨ? Afena ocózinaillaruimo rairuírede, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 25-26 Mei íadɨ afémɨe íaɨoɨna daɨde: \p —¿Jaca nɨbaɨ David fɨnócana facádoñedɨomoɨ? Afémɨe naa ie nabáiñɨaɨri güille iñena llezica, júbietaillano Juzíñamui jofomo jaide. Ua Abiatar lletáriraɨnɨ illáɨmana illáruido, David jofo jaide. Afe jofo eromo Juzíñamuimo eneno mameca rairuírede panes ite. Danɨ Juzíñamui lletáriraɨnɨ áfena güírena; jɨáɨmacɨmona afe rairuírede. Afe panes David uánona güite; ie mei ie nabáiñɨaɨmo fecade. \p \v 27 Iemo nane Jesús íaɨoɨna daɨde: \p —Ɨima ocózinaillarui íena fɨ́noñega, mei íadɨ ocózinaillarui ɨima íena mameca. \v 28 Jira Nanoide Ɨima Jitona cue íllamona, ocózinaillaruina ocuíredɨcue. Aferui Náamadɨcue, —daɨde. \c 3 \s1 Jesús ónoɨna llirídɨmɨe jíllotate \r (Mt 12.9-14; Lc 6.6-11) \p \v 1 Jesús dáanomo Juzíñamui uai llófueriracomo jofo jaide. Afénomo ónoɨna llirídɨmɨe ite. \v 2 Afénomo itɨ́nomona Jesumo ɨere eróioidiaɨoɨ, ocózinaillaruimo Jesús bímɨena jíllotajana onóillena, áfedo Jesumo fɨénidɨfue jɨtállena. \v 3 Ie jira ónoɨna llirídɨmɨena Jesús daɨde: \p —Náidacai; jofo bené cɨ́gɨmo bi, —daɨde. \p \v 4 Dáanomo jɨáɨmacɨmo jɨcánote: \p —¿Mɨnɨ́cana ocózinaillaruimo ómoɨri fɨnóredɨcue? ¿Nɨbaɨ fɨénidɨfue fɨ́noitɨcue, nɨbaɨ ñúefue fɨ́noitɨcue? ¿Nɨbaɨ omoɨ jíllotaitɨcue, nɨbaɨ omoɨ tɨ́taitɨcue? —daɨde Jesús. \p Mei íadɨ afémacɨ ja uai oñédiaɨoɨ. \v 5 Jira Jesús íaɨoɨri rɨ́icaide. Daje izói zuure íaɨoɨmo eroide, mei íaɨoɨ onóiacañena jira. Iemo afe ɨímana daɨde: \p —Mai, o onoɨ zúitacai, —daɨde. \p Ie jira ie onoɨ zuitácaide. Iemona ja ie onoɨ ñuera. \v 6 Afe mei fariséuaɨ, naa Herodes imacɨ dɨga jino jaillano, Jesús fallɨfue raɨre mamédiaɨoɨ. \s1 Aillo naɨraɨ jorai fuédamo gaɨrídiaɨoɨ \p \v 7 Jesús ie llófuegamacɨ dɨga, jorai fuédamo jaide. Iemo aillo naɨraɨ Galilea imacɨ, íedo jáidiaɨoɨ. \v 8 Mei áillue ráfuena, afémɨe fɨnócafuiaɨna, fɨdɨ́illano aillo Judea énɨe imacɨ bite, Jerusalen imacɨ dɨga. Daje izói Idumea énɨe imacɨ bite; Jordán imani ruicáfelle imacɨ bite; Tiro, Sidón dɨga áɨnori itɨ́macɨ bite. Nana dáanomo bitíaɨoɨ; Jesús eróizaɨbitiaɨoɨ. \v 9 Ie jira Jesús ie llófuegamacɨ ocuide nocáe atɨ́llena, aillo naɨraɨ ɨere rɨllire íemo íñeillena. \v 10 Mei ɨere aillo naɨraɨ jíllotate. Iemona nana jɨáɨe ɨráredɨno rɨllire afémɨemo gaɨrídiaɨoɨ, ie jetánollena. \v 11 Iemo afénomo itɨ́nomona dáarie fɨeni jóriaɨrediaɨoɨ. Afémɨena cɨóillanona, afémɨe uiécomo ana dújudiaɨoɨ. Dújuillano caillɨ́oicaidiaɨoɨ: \p —O Juzíñamui Jitódɨo, —daɨde. \p \v 12 Mei íadɨ Jesús fɨénide jóriaɨna izire rairuide; daɨde: \p —Juzíñamui Jitona cue íllana daɨíñeno iri, —daɨde. \s1 Jesús doce dɨ́gamɨe nɨzede, oni íaɨoɨ óriano afémacɨ ie ñúefue lluájillena \r (Mt 10.1-4; Lc 6.12-16) \p \v 13 Ie mei Jesús ídumo caifo jaide. Dɨnomo jaillano Jesús comecɨ óiacagamɨe dɨ́gamɨe nɨzede. Afémɨemo bitíaɨoɨ. \v 14 Doce dɨ́gamɨe Jesús nɨ́ziano ote. Afémacɨ ie oréllɨmacɨna Jesús mamede. Ua íaɨoɨna ote ie abɨmo íllena, ie uai llóitɨnona jáillena. \v 15 Dáanomo rɨ́inona igáiaɨoɨ ɨráredɨno jíllotallena, íemo jɨáɨ fɨénide jóriaɨ jino oréllena. \p \v 16 Afe nɨzécamacɨ doce dɨ́gamɨe. Afémacɨ mámecɨaɨ: Simón, nɨ́ɨmɨemo Jesús jɨáɨe mámecɨna jɨtaca, Pedro; \v 17 ie mei Zebedeo jitó íaillɨnoɨ Santiago ie ama Juan dɨga. Afe íaillɨnoɨmo Jesús jɨáɨe mámecɨ jɨtade, Boanerges. Afe mámecɨ daɨna: Iocɨmɨe Iaillɨnoɨ. \v 18 Ie emódomo jɨáɨe nɨzécamacɨ mámecɨaɨ: Andrés, Felipe, Bartolomé, Mateo, Tomás, Alfeo jitó Jacobo, Tadeo, íemo Ɨere Járidotɨmacɨmo jaɨnáidɨmɨe Simón, \v 19 ie mei Judas Iscariote. Afémɨe méifodo Jesús ie éoidɨnomo fécaitɨmɨe. \s1 Fɨénide jóriaɨ rɨ́ino Jesumo ite táɨnona daɨífɨrediaɨoɨ \r (Mt 12.22-32; Lc 11.14-23; 12.10) \p Afe méifomo Jesús ie llófuegamacɨ dɨga jofomo jofo jaide. \v 20 Nane dáanomo aillo naɨraɨ gaɨrízɨtiaɨoɨ. Iemona Cristo ie nɨzécano dɨga ja güínidiaɨoɨ. \v 21 Afefue fɨdɨ́illano ie onoiga nabáiñɨaɨ bitíaɨoɨ ie oni uíllena, mei afémɨe uáɨritaide daɨdíaɨoɨ. \p \v 22 Daje llezica Jerusalémona bite ocuícafue llófueraɨnɨ, bie izói íeri úritiaɨoɨ; daɨdíaɨoɨ: \p —Bímɨe Beelzebumo jaɨnáidɨmɨe. Afe Beelzebú fɨénide jóriaɨ illaɨma, (jɨáɨcɨ ie mámecɨ Taɨfe). Afe Beelzebú rɨ́inodo fɨénide jóriaɨ afémɨe jino jiude, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 23 Ie jira Jesús íaɨoɨ jɨ́ɨrite. Jɨ́ɨrilla mei, onoiga ráfuiaɨ íaɨoɨmo llote: \p —¿Nɨe izói afe Taɨfedo Taɨfe jiúrede? ¡Jiúnide! \v 24 Daa naɨraɨ énenorie jɨáɨziena oni bójicaillano are íñeitiaɨoɨ, mei nágazie conima dɨga fuirífɨrediaɨoɨza. \v 25 Daje izói eneno danɨ jofóredɨno íaɨoɨ bójicaiadɨ, are íñeitiaɨoɨ. \v 26 Mei jira Taɨfe dama ie dɨga fuiríadɨ, íemona dama ie bójicaiadɨ, afémɨe are íñeite. Ua áfedo fúibicaite. \p \v 27 ‘Máɨrimɨe jofomo, buna jofo jáinide, ie ráaɨe baɨróllena. Dama afémɨe máɨa méifomo jofo jaillano baɨrórega. \p \v 28 ‘Uáfuena ómoɨmo llotɨcue. Comɨnɨ fɨénidɨfuiaɨ nana dórede, daje izói nana íaɨoɨ fue borefue dɨga dórede. \v 29 Mei íadɨ Juzíñamui Ñuera Joréñomo fɨeni úritɨmɨe ie fɨénidɨfuiaɨ jaca ua oni dónide. Dama ie ɨ́coɨnia jaca íemo jɨ́ite, —daɨde. \p \v 30 Daɨí daɨde, mei afémɨe fɨénidena jóriaɨrede daɨdíaɨoɨ. \s1 Jesús ei ie ámatɨaɨ dɨga Jesuna uáiduaɨbitiaɨoɨ \r (Mt 12.46-50; Lc 8.19-21) \p \v 31 Iemo Jesús ei ie ámatɨaɨ dɨga dúcɨdiaɨoɨ, mei íadɨ jino fɨébidiaɨoɨ. Dɨnómona jofo gaɨrídɨnona daɨdíaɨoɨ: \p —Mai ie jɨ́ɨrizai, —daɨdíaɨoɨ. \v 32 Jesús abɨdo ráɨiedɨno íena daɨdíaɨoɨ: \p —O ei, o ámatɨaɨ dɨga jino ite. O jénuaɨbitiaɨoɨ, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 33 Mei afémɨe daɨde: \p —¿Buoɨ cue eina? ¿Buoɨ cue ámatɨaɨna? —daɨde. \v 34 Afe mei ie abɨdo ráɨiedɨnomo eróillano daɨde: \p —Be mei cue éitɨaɨ. Be mei cue ámatɨaɨ. \v 35 Mei Juzíñamui ocuícafuena jeire otɨ́nona bie cue ama, bie cue mirɨngo, bie cue ei, —daɨde. \c 4 \s1 Ríjiraɨma ie ifue \r (Mt 13.1-9; Lc 8.4-8) \p \v 1 Meine dáanomo jorai fuédamo Jesús llófuete. Ie illánomo aillo naɨraɨ gaɨrídiaɨoɨ. Jamánomo aillo comɨnɨ illa jira, Jesús jóraimo ite nocaemo ráɨizaide. Nana comɨnɨ guamáemo fɨébicaidiaɨoɨ. \v 2 Iemo dɨga ráfuiaɨ íaɨoɨmo llófuete. Ua íaɨoɨ onóigafuiaɨdo llote. Ie llogáuai daɨde: \p \v 3 —Bíemo cácarei: Ríjiraɨma ríjizaide. \v 4 Ricana jailla llezica dáarie rillájɨaɨ iodo cocɨde. Iemo ófocuizaɨ áfena güizáɨbitiaɨoɨ. \v 5 Jɨáɨe rillájɨaɨ nofɨ́cɨaɨmo énɨe iñénanomo cocɨde. Afe rigájɨaɨ raɨre zocade, mei afe énɨe fɨgo iñédeza. \v 6 Mei íadɨ jitoma billa llezica uzídiaɨoɨ. Jáinao iñénamona dúidiaɨoɨ. \v 7 Jɨáɨe rillájɨaɨ éegɨaɨ cɨ́gɨmo cocɨde. Afe éegɨaɨ zoca anamo itábicaidiaɨoɨ. Meita jaca llɨzíñediaɨoɨ. \v 8 Mei íadɨ jɨáɨe rillájɨaɨ ñuera énɨemo baɨíde. Zocádiaɨoɨ; ie mei ñue comuídiaɨoɨ. Mei ñue llɨzídiaɨoɨ. Dajɨ rígamona zocano aillo llɨzide; jɨáɨjɨaɨ afe baɨmo llɨzide; jɨáɨjɨaɨ ie baɨmo ua aillo jamánomo llɨzide. \p \v 9 Ie mei íaɨoɨna daɨde: \p —Omoɨmona cacáacadɨno cacai, —daɨde. \s1 Afémɨe nɨbai íaɨoɨ onóigafuiaɨ cɨ́gɨdo llófuefɨrede \r (Mt 13.10-17; Lc 8.9-10) \p \v 10 Afe mei Jesús dama fɨébilla llezica, afémɨe áɨnori itɨno ie doce llófuegamacɨ dɨga íemo jɨcánotiaɨoɨ: \p —Bie onóigafue ¿nɨe izói daɨíacade? —daɨdíaɨoɨ. \v 11 Jira íaɨoɨna daɨde: \p —Juzíñamui ie uáfodo onóñega illáɨmana illɨrui rafue ómoɨmo llóiacade. Afedo ja llollɨ́omoɨ. Mei íadɨ jino ite íemo jaɨnáiñedɨno jaca íaɨoɨ onóigafuiaɨdo llogáiaɨoɨ. \v 12 Daɨí cue llófuegaiaɨoɨ, íaɨoɨ cɨóillano naɨ uina cɨóñedɨmacɨ izói íaɨoɨ fɨébicaillena. Afe izói cácaitiaɨoɨ íadɨ ónoñeitiaɨoɨ. Daɨí llófuegaiaɨoɨ íaɨoɨ comecɨ ifue méidoñeillena; íemo jɨáɨ íaɨoɨ comecɨ fɨénidɨfuiaɨ dóficaiñeillena. \s1 Jesús afe ríjiraɨma onóigafue ja ua jino llote \r (Mt 13.18-23; Lc 8.11-15) \p \v 13 Dáanomo Jesús jɨcánote: \p —¿Omoɨ bie onóigafue onóñedɨomoɨ? ¿Nɨe izói daɨí mei jɨáɨena ónoitɨomoɨ? \v 14 Afe riraɨma Juzíñamui ñuefue lloraɨma izóidɨmɨe. \v 15 Dáarie comɨnɨ afe iodo cocɨde rigájɨaɨ izóidiaɨoɨ. Afémacɨ afe cue llogáfuemo cacáreidiaɨoɨ. Mei íadɨ áfena cacáillanona, Taɨfe íaɨoɨ comécɨmo lloga ráfuena raɨre báɨruaɨbite. \v 16 Jɨáɨe comɨnɨ afe nofɨ́cɨaɨmo énɨe iñénanomo cocɨde rigájɨaɨ izóidiaɨoɨ. Afe cue lloga uaina cacáillano raɨre caɨmare llɨ́ɨnotiaɨoɨ. \v 17 Mei íadɨ fɨgo jáinaonide rigájɨaɨ izóidiaɨoɨza, dama íanori íllado ñue itíaɨoɨ. Afe mei lloga uai ɨ́coɨnia facátafuiaɨ bíadɨ, nɨbaɨ duere íaɨoɨ zefuíadɨ, íaɨoɨ ɨ́ɨnoñenamona íaɨoɨmo lloga uaina raɨre meine abɨdo zóofetiaɨoɨ. \v 18 Jɨáɨe comɨnɨ afe éegɨaɨ cɨ́gɨri cocɨde rigájɨaɨ izóidiaɨoɨ. Lloga uaina cacádiaɨoɨ, \v 19 mei íadɨ bie énɨemo ite raamo comécɨillano aféfuiaɨmo ɨere járitaitiaɨoɨ. Bínɨe raa íaɨoɨna jɨ́fuete. Iemona jamánomo aillo ráanɨaɨna óiacadiaɨoɨ. Nana bie jofo comecɨ óiacaigafue íaɨoɨmo lloga uaina nɨné féitate. Ja mei féitagaza; ja ie comécɨmo llɨzilla izói iñede. \v 20 Mei íadɨ dámɨerie lloga uaina cacáillano áfena ñue jeire otíaɨoɨ. Afémacɨ ñuera énɨemo cocɨde rigájɨaɨ izóidiaɨoɨ. Afe izói íaɨoɨ íllamona, ñúefuiaɨna ñue aite izói fɨnódiaɨoɨ. Afémacɨmona dáarie afe dajɨ rígamona zocano aillo llɨzilla izóidiaɨoɨ. Iaɨoɨmona jɨáɨmacɨ afe baɨmo llɨzilla izóidiaɨoɨ. Jɨáɨmacɨ afe ie baɨmo aillo jamánomo llɨzilla izóidiaɨoɨ. \s1 Mechera iedo caɨ onóigafue \r (Lc 8.16-18) \p \v 21 Jesús naɨ úrite; íaɨoɨna daɨde: \p —¿Nogo anamo jóonellena mechera meita atɨca? ¡Atɨñega! ¿Daje izói ɨnɨ́rabani anamo raɨnállena mechera atɨ́caza? ¡Atɨñega! Naga mechera caifo jɨca raɨnáfɨrega, ñue egáiñollena. \v 22 Mei ja nana báinino ite raa jino uáfodo cɨ́ocaitade. Daje izói nana jáanoga rafue ñue onóigafuena jáite. \v 23 Omoɨmona cacáacadɨno cácarei. \p \v 24 Afe emódomo íaɨoɨna daɨde: \p —Omoɨ cacánafuena ñue omoɨ onoiri. Naga raa omoɨ faca izói, afe izói Juzíñamui ɨbana ómoɨmo fácaiteza. Ie mei afe baɨmo afémɨe jamánomo aillo ómoɨmo íite, mei ñue cacádɨomoɨza. \v 25 Mei iéredɨmɨemo jɨáɨena ille; mei íadɨ iénidɨmɨemona, íemo due ite raa meine baɨrolle. \s1 Enɨemo rigajɨ zócajamo mameca rafue \p \v 26 Nane dáanomo daɨde Jesús: \p —Juzíñamui illáɨmana illɨrui bie izoide. Daa ɨima énɨemo rigájɨaɨ júdaɨa izoide. \v 27 Rillano afémɨe abɨna ɨ́nɨaide. Ie mei cazide. Naɨo mona dɨga jaide. Afe llezica rigájɨaɨ zocade; zócano ñue zairide, mei íadɨ nɨe izói comuídeza afémɨe onóñede. \v 28 Mei ñuera énɨemo rigájɨaɨ énɨe zocátaga. Nano fueñe ie ina jino billa, ie mei llɨzíllachecoɨ comuide, ie mei afe llɨzíllachecoɨ íjɨaɨna oruide. \v 29 Ja ie jeia llezica, riraɨma afe llɨzíllajɨaɨna uájide. Mei afe jofo uáruimo ja dúcɨdeza. \s1 Mostaza llɨzíllajɨ iedo onoiga rafue \r (Mt 13.31-32; Lc 13.18-19) \p \v 30 Jesús nane daɨde: \p —Juzíñamui illáɨmana illarui, ¿nɨé izoide? ¿Nɨɨe onóigafuedo daje izói fácaitɨcaɨ? \v 31 Juzíñamui illáɨmana illarui mostaza llɨzíllajɨaɨ rilla izoide. Afe íjɨaɨ nana énɨe llɨzíllajɨaɨmona da jaca ɨere jéjɨnide. \v 32 Mei íadɨ rígamona, nana rarócɨaɨ ie baɨmo áillo nana jaide. Ie ícairuaɨ áarie. Iemona féedɨno ófocuizaɨ ie ícairuaɨmo ráɨnazaidiaɨoɨ. Afe jánamo uái ráɨiediaɨoɨ, —daɨí Jesús daɨde. \s1 Jesús jaca onoiga ráfuiaɨmo mámiano llófuefɨrede \r (Mt 13.34-35) \p \v 33 Daɨí Jesús ie jino llóiacagafuiaɨ aillo bie izói onóigafuiaɨdo jóonecana uite. Iaɨoɨ onóillɨnomo daɨí llócaide. \v 34 Onóigafue llóñeniadɨ, afémacɨna llófueñede. Mei íadɨ Jesús ie llófuegamacɨ dɨga oni eneno danɨ íaɨoɨ illa llezica nana áfena jino íaɨoɨmo llote. \s1 Jesús jairifo naa jorai bagua dɨga llɨ́ɨcaitade \r (Mt 8.23-27; Lc 8.22-25) \p \v 35 Aferui nauídemo Jesús ie llófuegamacɨna daɨde: \p —Jorai ruícafenemo mai caɨ jai, —daɨde. \p \v 36 Ie mei comɨnɨ fɨ́iano, Jesús uitíaɨoɨ. Afémɨe illácaedo jáidiaɨoɨ. Daje llezica jɨáɨcaeiaɨdo afémɨedo jáidiaɨoɨ. \v 37 Iemo ɨere rɨírede jairifo náidacaide. Iemona jorai bagua nocáe eromo cocɨde. Uafue, nocáe jáɨnoina oruíbicaide. \v 38 Afe llezica Jesús moífecaemo ɨfo jobéracadamo bɨ́icana ɨnɨde. Afémɨe cazítajano íena daɨdíaɨoɨ: \p —¡Llófueraɨma! ¿O caɨna ráiruiñedɨo? ¡Buízaidɨcaɨ! —daɨdíaɨoɨ. \p \v 39 Iemo Jesús náidacaillano jairifo lletade. Llétajano jóraina daɨde: \p —¡Llɨ́ɨcai! ¡Uái ii! —daɨde. Iemona jairifo llɨ́ɨcaide. Nana ñue jáfuericaide. \v 40 Ie mei ie llófuegamacɨna daɨde: \p —¿Nɨbái mei ɨere jacɨ́ruitɨomoɨ? ¿Nɨbaɨ naɨ Juzíñamuimo ɨ́ɨnoñedɨomoɨ? —daɨde. \p \v 41 Iadɨ jairifo ie llɨ́ɨcaitari ɨere jacɨ́naitiaɨoɨ. Danɨ conímamo úritiaɨoɨ: \p —¿Bie nɨ́ɨmɨe? ¡Jairifo jorai dɨga, afémɨe uaina jeire ote! —daɨdíaɨoɨ. \s1 Gerasa énɨemo fɨénidena jóriaɨredɨmɨe Jesús jíllotate \r (Mt 8.28-34; Lc 8.26-39) \c 5 \p \v 1 Jae jorai ruicáfellemo ite Gadara énɨemo dúcɨdiaɨoɨ. \v 2 Jesús nocáemona jino jáidemo, raɨáfuaɨ illánomo ífɨrede fɨénidena jóriaɨredɨmɨe Jesumo bite. \v 3 Afémɨe raɨáfuaɨ illánomo ífɨrede. Aféruillaɨdo afémɨe jaca buna llójeodo cuinánide. \v 4 Dɨga ícaiño llójeodo ɨdaɨ onoɨ dɨga íena cuinádiaɨoɨ, mei íadɨ afémɨe afe llójeona tɨtada jaca jéenino tɨtúbite. Jaca buna afémɨena anáfenonide. \v 5 Mona naɨo dɨga afémɨe afénomo macáfɨrede. Iduaɨdo caillɨ́cana jaide naa raɨáfuaɨdo. Daje llezica nofɨ́cɨaɨdo ie abɨ bofécade. \v 6 Iadɨ Jesuna jɨcana cɨode; cɨ́oillano, aizɨ́cana bite. Billano Jesús anamo afémɨe ie caiñɨ́cɨdo ana dújude. \v 7 Jesumo rɨire lléjecaide: \p —¿Nɨbái cuemo jíricaidɨo? O Jesúdɨo; jamánomo caifoide Juzíñamui Jitódɨo. Juzíñamui mámecɨdo omo jɨcádɨcue duere cue zéfuiñellena, —daɨde. \v 8 Daɨí lléjecaide, mei nano fueñe Jesús íena dáɨdeza: \p —¡Fɨénide jóriaɨ, bie ɨímamona oni jai! —daɨde. \v 9 Jesús íemo jɨcánote: \p —¿O mei búdɨo? —daɨde. Uai ote: \p —Cue mámecɨ Aillo Dáanomo Ɨráɨcano, mei áillomacɨdɨcaɨza, —daɨde. \p \v 10 Iemo fɨénide jóriaɨ Jesumo izire jɨcade, afe énɨemona jɨca íaɨoɨna oni óreiñeillena. \v 11 Afe íduaɨ áɨnomo aillo tóɨca merónɨaɨ güífɨrede. \v 12 Ie jira fɨénide jóriaɨ Jesumo jɨcade: \p —Afe merónɨaɨmo caɨ oreri, dɨnomo caɨ ílleza, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 13 Ie mei Jesús faɨríote. Iemo fɨénide jóriaɨ ɨímamona jino merónɨaɨmo jáidiaɨoɨ. Mena mil tóɨnɨaɨ ite. Nana afe tóɨnɨaɨ jorai ígodado aizɨda cocɨ́diaɨoɨ. Iemona jóraimo coróbaitiaɨoɨ. \p \v 14 Ie jira merónɨaɨ úiñoraɨmacɨ jacɨ́naillano botádiaɨoɨ. Afe rafue íaɨoɨ jófuemo lluájidiaɨoɨ naa jínoidɨmacɨ dɨga. Ie jira afe fɨnócafuemo comɨnɨ eróizaɨbitiaɨoɨ. \v 15 Jesús illánomo dúcɨillano naui fɨénidena jóriaɨredɨmɨena cɨódiaɨoɨ. Mei íadɨ ja birui afémɨe ñue uái ráɨide. Ja ɨnícuirona jɨtáoide. Ja ñue abɨna onode. Nana comɨnɨ jacɨ́ruitiaɨoɨ. \v 16 Ie mei cɨódɨno naui fɨénidena jóriaɨredɨmɨemo fɨnócafuena lluájidiaɨoɨ. Daje izói merónɨaɨmo fɨnócafue llotíaɨoɨ. \v 17 Ie mei Jesumo izire jɨ́cajidiaɨoɨ íaɨoɨ énɨemona afémɨe oni jáillena. \p \v 18 Jesús meine nocáe eromo jailla llezica, naui fɨénidena jóriaɨna ogámɨe Jesús dɨga íllena izire jɨcade. \v 19 Mei íadɨ Jesús faɨríoñede. Afémɨena daɨde: \p —Mai o jofomo jai. O comɨ́nɨmo nana omo cue fɨnócafue o lluájiri. O Ocuíraɨmadɨcueza. Omo cue dúecaillafue lluájiri, —daɨde Jesús. \p \v 20 Ie jira afémɨe jaillano nana Jesús afémɨemo fɨnócafue lluájide. Uafue nana Decápolis énɨemo lluájide. Nana comɨnɨ aféfueri fáɨgacaidiaɨoɨ. \s1 Jairo jiza jíllotafue \r (Mt 9.18-26; Lc 8.40-56) \p \v 21 Jesús meine jorai ruícafenemo nocaedo jáidemo, aillo comɨnɨ Jesús illánomo gaɨrízaɨbitiaɨoɨ. Afémɨe dɨno jorai fuédamo fɨébide. \v 22 Iemo Juzíñamui uai llófueriraco illáɨnɨmona dámɨe dúcɨde. Afémɨe mámecɨ Jairo. Jesuna cɨóillano ie ɨ́daɨmo bɨ́jɨcaide. \v 23 Daje llezica izire jɨcade: \p —Cue jiza tɨ́iacade. O onoɨ cue jízamo bɨ́taɨbi, ie jílloilleza, ie tɨ́iñelleza, —daɨde. \p \v 24 Iemona Jesús afémɨe dɨga jaide. Ie llezica aillo comɨnɨ afémɨedo rɨllire jáidiaɨoɨ. \v 25 Afémacɨ cɨ́gɨmo daa rɨngo ɨráredɨngo ite. Doce dɨga fɨmona dɨ́cotaite. \v 26 Aillo manóriraɨnɨmona duere zéfuide. Afe manóriraɨnɨmo afengo úcube nana fuite. Iadɨ jaca ɨ́ɨnoñede, mei íadɨ jamánomo ɨrárede. Ua ɨere ana jaide. \v 27 Naui jɨáɨmacɨ Jesudo úrillafuena cacáillano, afe rɨngo óodana comɨnɨ cɨ́gɨdo Jesumo áɨnozide. Iemo afémɨe ɨnícuiro jetánuaide. \v 28 Afe uícori afengo comecɨ anado daɨde; “Ie ɨnícuiro cue jetáadɨ jílloitɨcue,” daɨde. \v 29 Ie mei ɨnícuiro jetaa llezica afengo dɨe tótaja llɨ́ɨcaide. Afe llezica ie ɨrárena jílluamona afengo abɨ ñue cacaide. \v 30 Ie mei Jesús onóbicaide. Uafue, ie rɨ́inodo da come jíllotaga afémɨe raɨre fɨdɨde. Ie jira comɨnɨ cɨ́gɨdo jino éroicaillano jɨcánote: \p —¿Mei bu cue ɨnícuiro jetaca? —daɨde. \v 31 Iemo ie llófuegamacɨ afémɨena daɨde: \p —¿Aillo comɨnɨ rɨllire fɨ́nuana cɨóñedɨo? ¿Nɨbái mei bu o ɨnícuiro jetaa jɨcánotɨo? —daɨdíaɨoɨ. \p \v 32 Mei íadɨ Jesús nágafene erórifide afémɨe ɨnícuiro jetádɨngona cɨóillena. \v 33 Ie mei afengo jágɨeri cuidɨ́rite. Aféngomo fɨnócafuena onóillano, Jesús uiécomo ana bɨ́jɨcaizaɨbite. Afengo rafue nana afémɨemo uáfuena jino llote. \v 34 Jira Jesús daɨde: \p —Eicango, o comécɨdo ñue ɨ́ɨnotɨo, jira jíllodɨo. Mai jai. Jaillano uái o iri. O ɨrárenamona ja jíllodɨoza, —daɨde. \p \v 35 Jesús naɨ úritemo, dáarie comɨnɨ illaɨma Jairo jofómona bitíaɨoɨ. Dúengo moomo lluáɨbitiaɨoɨ: \p —O jiza ja tɨ́ide. ¿Nɨbái mei are llófueraɨma ɨfocɨ daɨdódɨo? —daɨdíaɨoɨ. \v 36 Mei íadɨ Jesús íaɨoɨ uai jeire oñeno, llófueriraco illaɨma Jáirona daɨde: \p —Jacɨ́ruiñeno iri. Dama o comécɨdo ɨ́ɨnori, —daɨde. \p \v 37 Iemo Jesús nana comɨnɨ íedo jáiñellena rairuide. Dama Pedro, Santiago, ie ama Juan dɨga uite. \v 38 Llófueriraco illaɨma jofomo dúcɨillano, Jesús aillo comɨnɨ faɨllíñainana cacade; nana cáillɨcaillɨ éenaillana cacade. \v 39 Jofo jaillano Jesús daɨde: \p —¿Nɨbái mei ɨere faɨllíñaidɨomoɨ? ¿Nɨbái mei ɨere éedɨomoɨ? Afeza tɨ́iñedeza; fia ɨnɨde, —daɨde. \p \v 40 Iemona afémɨeri tadáidiaɨoɨ. Ie mei Jesús nana íaɨoɨ jino orede. Dama jiza moo, afengo ei, íedo bitɨ́macɨ dɨga jofo uite. Jiza illácomo jofo jáidiaɨoɨ. \v 41 Jiza onoɨ llɨ́ɨnuano daɨde: \p —Talita, cumi—. Aféuai dobáicana llote: “Jiza, ona daɨdɨcue, náidacai.” \p \v 42 Daɨí dáɨnamona afengo raɨre náidacaide. Náidacaillano macade; mei afengo doce dɨga fɨmona íteza. Aferi comɨnɨ ɨere fágacaidiaɨoɨ. \v 43 Mei íadɨ Jesús: \p —Afefue bumo lloñeno iri, —daɨde. Daɨí ocuide. Afe llezica afe rɨngoza ecállena íaɨoɨna ocuide. \c 6 \s1 Jesús Nazaremo jailla \r (Mt 13.53-58; Lc 4.16-30) \p \v 1 Dɨnómona Jesús ie énɨemo jaide. Ie llófuegamacɨ iedo jáidiaɨoɨ. \v 2 Ocózinaillaruimo dúcɨillanona Juzíñamui uai llófueriracomo llófuiaide. Aillo comɨnɨ íena cacáreidiaɨoɨ. Iemona íena jacɨ́ruicana fáɨgacaidiaɨoɨ. Daɨdíaɨoɨ: \p —¿Nɨnómona bímɨe nana bie ráfuiaɨ onode? ¿Mɨnɨca bie onónafue íemo ite? ¿Nɨe izói afémɨe bie aillo uaido dáɨnamona comuítaga raa comuítarede? \v 3 Mei bímɨe afe aménado táɨjɨraɨma, ¿ero ua? Afémɨe María jitoza onódɨcaɨ, ¿ero ua? Daje izói afémɨe ámatɨaɨ Santiago, José, Judas, Simón dɨ́gadeza onódɨcaɨ. Iemo ie mirɨ́ngotɨaɨ naɨ caɨ cɨ́gɨmo íllana onódɨcaɨ, —daɨdíaɨoɨ. \p Iemona afémacɨ Jesús uaina náfueacañediaɨoɨ. \v 4 Iemo Jesús íaɨoɨna daɨde: \p —Nana jɨáɨe comɨnɨ, Juzíñamui uai jino llóraɨmana ñue jiéruitiaɨoɨ. Mei íadɨ afe llóraɨma énɨe imacɨ, íezie imacɨ dɨga, fɨgo íena jiéruiñediaɨoɨ. Daje izói ie jofo imacɨ íena jiéruiñediaɨoɨ, —daɨde. \p \v 5 Ie jira afénomo jamánomo aillo fia uaido dáɨnamona comuítaga ráfuiaɨna comuítanide. Due ɨráredɨnomo ie onoɨ bɨ́tanona jíllotate. \v 6 Mei íadɨ nabémacɨ ɨ́ɨnoñenari afémɨe fáɨgacaide. Ie mei Jesús áɨnori ite jófuedo llófuecana uite. \s1 Jesús ie doce dɨ́gamɨe oni jɨáɨnomo óriano llotátate \r (Mt 10.5-15; Lc 9.1-6) \p \v 7 Jesús ie doce dɨ́gade llófuegamacɨ uáidote. Uáiduano ménamɨerie íaɨoɨ orede. Afe llezica Jesús afe íaɨoɨmo ie rɨ́ino iga, fɨénide jóriaɨ jino oréllena. \v 8 Ie llófuegamacɨna ocuide: \p —Omoɨ jaille iodo ráiñuaɨ jɨáɨe mɨnɨ́cana uiñeno iri. Daa omoɨ jɨgüida dɨga jairi. Tura uiñeno iri. Pan úcube dɨga uiñeno iri. \v 9 Omoɨ ɨdaɨ ico jɨtada jairi. Mena caifófecuiro uiñeno iri, dama o jɨtáoigacuiro uiri, —daɨde. \v 10 Iemo nane íaɨoɨna daɨde: \p —Nɨcomo o jáiadɨ, dɨnó o fɨébiri; ua afe énɨemona jɨáɨnomo o jáiacana llezica dɨnó o fɨébiri. \v 11 Jɨáɨcomo omoɨ jáiadɨ, ómoɨna íaɨoɨ llɨ́ɨnoñeniadɨ, afénomona jairi. Daje izói o uai cacáacañenomona jairi. Jaillano, o ɨdaɨ icomo ite enɨ́choma jino íaɨoɨmo teténori, daɨí íaɨoɨ fɨnócafuemo o jiéruiñenana jino llóitɨo. Uáfuena omoɨ llotɨcue: Uire duere fɨnóbillɨruimo dúcɨa llezica, ómoɨna llɨ́ɨnoñedɨno jamánomo duere fɨnóbitiaɨoɨ. Mei íadɨ Sodoma comɨnɨ Gomorra comɨnɨ dɨga fɨgo duere fɨnóbiñeitiaɨoɨ, —daɨde. \p \v 12 Iemo ie llófuegamacɨ jino jáidiaɨoɨ. Jaillano comɨnɨ llotíaɨoɨ: \p —Mai omoɨ comecɨ ifue meídori, —daɨdíaɨoɨ. \v 13 Daje llezica aillo fɨénide jóriaɨ jino orédiaɨoɨ. Ɨráredɨnomo cáɨredɨjina due jóonetiaɨoɨ; íemona jíllodiaɨoɨ. \s1 Juan Bautista tɨ́illafue \r (Mt 14.1-12; Lc 9.7-9) \p \v 14 Illaɨma Herodes aféfuiaɨna como fɨdɨde. Mei nana comɨnɨ Jesús jalléinana onódiaɨoɨza. Dáarie daɨdíaɨoɨ: \p —Juan Bautista tɨide íadɨ meine abɨdo cáadɨmɨena jaide. Iemona bie rɨ́ino afémɨemo ite, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 15 Jɨáɨmacɨ daɨdíaɨoɨ: \p —Bie Juzíñamui uai llóraɨma Elías, —daɨdíaɨoɨ. \p Nane jɨáɨmacɨ daɨdíaɨoɨ: \p —Jaiai Juzíñamui uai jino llóraɨnɨ izoide bímɨe jɨáɨe Juzíñamui uai llóraɨma, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 16 Herodes áfena cacáillano daɨde: \p —Bímɨe ɨfona cue jaitátagamɨe Juan. Ja birui tɨ́illanomona meine abɨdo caade, —daɨde. \p \v 17 Herodes ama Felipe; ie ofaiño Herodías, mei íadɨ Herodes afengo ie aɨna ote. Afe Herodías ɨ́coɨnia Herodes Juan jae llavétate. Afe llezica íena llavéracomo maɨtátate. \v 18 Mei naui Juan Heródemo llógaza: \p —O ofaiño o aɨna ónidɨo; áfena rairuírede, —daɨde. \p \v 19 Ie jira Herodías Juamo éoicana eroide. Iena fáiacade, íadɨ íena fánide. \v 20 Herodes afémɨe comécɨna jaɨ́cɨna ñue jóidɨmɨenana onode; ɨere ñúemɨenana onode. Ñúefuedo íena jacɨ́ruite. Ie jira afengo íena fɨeni fɨnótañede. Herodes Juan llogafue naɨ fɨgo onóñede, íadɨ caɨmare íemo cacáreide. \v 21 Mei íadɨ Herodías jɨáɨfuemo uíbicaide. Herodes jocóinamona jɨáɨe fɨmona fuilláruimo dúcɨde. Jira aféruido Herodes cumpleaños rafue fɨnode. Nana ie illaɨnɨ, jabóllaɨnɨ, Galilea ocuíraɨnɨ dɨga afénomo gaɨrídiaɨoɨ, mei Herodes uáidogaiaɨoɨza. \v 22 Dɨnomo Herodías jiza jofo jaillano zaite. Afengo záillari Herodes ióbide; daje izói nana ie dɨga güizáɨbitɨno ióbidiaɨoɨ. Iemona illaɨma Herodes aféngona daɨde: \p —O jɨcáacaiga raa cuemo jɨca. Omo íitɨcue, —daɨde. \p \v 23 Rɨírede uaido nana afengo jɨcalle raa ie fecállena íaɨoɨ uiécomo llote: “Nana cuemo jaɨnaide énɨemona júbene o jitailla dɨeze omo llóitɨcue,” daɨde. \v 24 Afengo jaillano ie eina daɨde: \p —¿Mɨnɨca jɨ́caitɨcue? —daɨde. \p Afengo daɨde: \p —Mai, Juan Bautista ɨfocɨ jɨca, —daɨde. \p \v 25 Afe rɨngoza jarire illaɨma illánomo jofo jaide; íena daɨde: \p —Raɨre plato eromo Juan Bautista ɨfocɨ jóoneta cuemo ine, —daɨde. \p \v 26 Iemona illaɨma ɨere zúureficaide. Mei ja rɨírede uaido llógaza afengo jɨcácana afémɨe jáanoiacañede. Daje llezica nana ie uáidogamacɨ cacádiaɨoɨ. Ie jira jáanoiacañede. \v 27 Ie jira afe llezica ie abɨ úiñoraɨma raɨre llavériracomo orede, Juan ɨfocɨ atɨ́llena. \v 28 Afe abɨ úiñoraɨma llavériracomo jaillano, Juan ɨfocɨ jáitano plátomo jóoneta atɨde. Afémɨe aféngomo izáɨbite. Iemo ie eimo afengo izájide. \p \v 29 Juaado jáidɨno, fɨdɨ́illano, ie abɨ uájidiaɨoɨ, ráɨllena. \s1 Jesús cinco mil dɨ́gade ɨíñɨaɨ ecade \r (Mt 14.13-21; Lc 9.10-17; Jn 6.1-14) \p \v 30 Afe mei Jesús naui oni jino orécamacɨ meine Jesumo gaɨríllano, nana íaɨoɨ fɨnócafue afémɨemo llotíaɨoɨ. Afe íaɨoɨ llogafue llotíaɨoɨ. \v 31 Iemona Jesús íaɨoɨna daɨde: \p —Mai bi, oni báinino caɨ ocózinaillɨ, —daɨde. \p Aillo comɨnɨ dúcɨoidiaɨoɨ, jáioidiaɨoɨ; ie jira Jesús ie imacɨ dɨga, güínidiaɨoɨ. \v 32 Ie mei Jesús ie imacɨ dɨga nocaedo oni eneno tɨɨ daɨdɨ́nomo jáidiaɨoɨ. \v 33 Mei íadɨ aillo naɨraɨ íaɨoɨ jáillana cɨode. Jesuna onóillano nana jófuemona batɨ́nomo aizɨ́cana jáidiaɨoɨ. Uafue, Jesús ie imacɨ dɨga uícomo dúcɨdiaɨoɨ. \v 34 Jesús dúcɨa mei nocáemona jino jaillano aillo comɨ́nɨna cɨode. Cɨóillano afémacɨmo dúecaide. Iaɨoɨna izíruite nɨbaɨ úiñoraɨmanide ovéjaɨaɨ izói itíaɨoɨ. Ie jira dɨga ráfuiaɨna íaɨoɨmo llote. \v 35 Ja nauídemo ie llófuegamacɨ afémɨena daɨízaɨbitiaɨoɨ: \p —Ja nauízaide. Afe benomo comɨnɨ jofona iñede. \v 36 Mai comɨnɨ oni ore áɨnori itɨ́cuaɨmo jɨáɨe jofue dɨga, dɨnomo íaɨoɨ güille ɨ́bajillena. Mei íaɨoɨ güíllena benomo iñédeza, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 37 Jira Jesús uai ote: \p —Mai omoɨ íaɨoɨ eca, —daɨde. \p Afémɨena daɨdíaɨoɨ: \p —¿Caɨ meita jaillano ɨbáredɨcaɨ, doscientos dɨ́gabe fɨdɨ pan bimacɨ ecállena? —daɨdíaɨoɨ. \p \v 38 Jira Jesús daɨde: \p —¿Nɨga pan ómoɨmo ite? Eroizai, —daɨde. \p Afe fɨdɨ́illano daɨdíaɨoɨ: \p —Jubécuiro dɨga panes ite, mena chamu dɨga, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 39 Ie jira mócorede raitɨ́remo Jesús comɨnɨ énenorie dázierie raɨzɨ́tate. \v 40 Iemona cincuenta íemo jɨáɨ cien dɨ́gamɨerie raɨzɨ́daitiaɨoɨ. \v 41 Iemona Jesús afe jubeba panes mena chamu dɨga llɨ́ɨnote. Llɨ́ɨnuano caifo monamo érocaillano: \p —Ɨere fɨgora, —daɨde. Daɨí daɨnano afe pan dɨtade. Dɨ́tajano ie llófuegamacɨmo fecade. Llófuegamacɨ ja comɨ́nɨmo oni fecádiaɨoɨ. Daje izói mena chamu nana comɨ́nɨdo fecádiaɨoɨ. \v 42 Nana comɨnɨ güitíaɨoi. Ua ñue jeɨ́rediaɨoɨ. \v 43 Güilla mei panes chamu dɨga fɨébidɨnona doce dɨ́gagaɨ cɨrɨgaɨ oruítatiaɨoɨ. \v 44 Afe Jesús fecaca panes güitɨ́macɨ cinco mil dɨ́gamɨiaɨ. \s1 Jesús jaɨnoi emódodo macade \r (Mt 14.22-27; Jn 6.16-21) \p \v 45 Raɨre méifodo Jesús ie llófuegamacɨ nocaedo jorai ruícafenemo orede. Afe llezica íaɨoɨna ie uícomo Betsáidamo orede. Dɨnomo íaɨoɨ jailla. Daɨí ñeta llezica mei Jesús nana comɨnɨ dɨga raɨnode. \v 46 Iaɨoɨ ráɨnua méifodo Jesús idu emódomo Juzíñamuimo úrizaide. \v 47 Ja naɨomo nocáe jorai cɨ́gɨmo ite. Jesús dama énɨemo fɨébicaide. \v 48 Jesús íaɨoɨ taɨno jáɨana cɨode. Taɨno jaɨtíaɨoɨ, mei jairifo meine íaɨoɨ fúuoideza. Iemo ja monáizaidemo Jesús íaɨoɨmo áɨnozide. Jaɨnoi emódodo macade. Aɨnozide, íadɨ jɨcado fɨ́iaide izói macade. \v 49 Ie jaɨnoi emódodo mácajana íaɨoɨ cɨóillano comecɨ jacɨ́ruioicana facádiaɨoɨ: “¡Nɨbaɨ janaba!” daɨdíaɨoɨ. Jira caillɨ́oidiaɨoɨ. \v 50 Nana áfena cɨóillano ɨere jacɨ́naitiaɨoɨ. Mei íadɨ Jesús raɨre íaɨoɨmo úrite; daɨde: \p —¡Abɨ omoɨ mame! ¡Cueza! ¡Jacɨ́ruiñeno omoɨ iri! —daɨde. \p \v 51 Iaɨoɨmo itɨ́caemo jofo jaide. Jofo jáidemo jairifo llɨ́ɨcaide. Iemo jacɨ́ruioicana áferi ɨere fáɨgacaidiaɨoɨ. \v 52 Ua afe daɨí fáɨgacaidiaɨoɨ, mei afe duera pan fia uáimona jamánomo aillo comuítatena comécɨdo onóñediaɨoɨza; íaɨoɨ comecɨ naɨ rɨ́irena jira. \s1 Genesaret énɨemo ite ɨráredɨno Jesús jíllotate \r (Mt 14.34-36) \p \v 53 Jorai ruicáfellemo jáitanona Genesaret énɨemo dúcɨdiaɨoɨ. Zɨ́jɨillano nocáe arɨ cuinádiaɨoɨ. \v 54 Nocáemona jino jailla llezica, afénomo ite comɨnɨ raɨre Jesuna onódiaɨoɨ. \v 55 Iemona afémacɨ nana afe énɨedo raɨre aizɨ́cana lluájidiaɨoɨ. Iemona Jesús illánona fɨdɨ́illano, afe dɨnomo ɨráredɨmacɨ duera ɨnɨ́rabanido atɨ́diaɨoɨ. \v 56 Nágagobiaɨdo ie jáiacana izói afe jofue cɨ́gɨmo ite ocózinairanomo ɨráredɨno jóonefɨrediaɨoɨ. Aillue jofue dɨné ie jáiadɨ, dúera jofue dɨné ie jáiadɨ, fia jofo iñénallegoɨdo ie jáiadɨ, daje izói ɨráredɨno iomo jóonetiaɨoɨ. Afe llezica Jesús ɨnícuiro fueda íaɨoɨ jetánollena daa bie dáarie izire íemo jɨcádiaɨoɨ. Nana áfena jetánotɨno jíllobicaidiaɨoɨ. \c 7 \s1 ¿Mɨnɨca caɨna ɨaɨre fɨnode? \r (Mt 15.1-20) \p \v 1 Iemo fariséuaɨ Jesumo áɨnozidiaɨoɨ, dáarie ocuícafue llófueraɨnɨ dɨga. Afe llófueraɨnɨ Jerusalémona bitíaɨoɨ. \v 2 Nana bimacɨ Jesús llófuegamacɨmona dámɨerie cɨódiaɨoɨ. Afe llófuegamacɨ onoɨ jocóñeno güitíaɨoɨ, fariséuaɨ afémacɨna daɨí daɨde, mei bimacɨ onoɨ jócua ocuica nɨ́cɨduafuemo dúcɨtaiñediaɨoɨza. Afe ɨ́coɨnia íaɨoɨ jánana úritiaɨoɨ. \v 3 Daɨí daɨdíaɨoɨ mei fariséuaɨ nana judíuaɨ dɨga íaɨoɨ jaiáigɨma uai naɨ uícadiaɨoɨza. Aféfuiaɨ daɨde, comɨnɨ naɨ bie izói íaɨoɨ onoɨ dɨga icaiño jócoñenia güínidiaɨoɨ. \v 4 Daje izói güille fecáracomona meine billano, onoɨ jócua ocuica nɨ́cɨduafue naɨ fuitáñenia güínidiaɨoɨ. Naɨ aillo ite afémacɨ jɨáɨe uícaigafuiaɨ. Uafue, íaɨoɨ jiróracuaɨ dɨga icaiño jocófɨrediaɨoɨ. Daje izói íaɨoɨ ɨcɨ́ruaɨ, cadéruaɨ, jamánomo dɨga ícaiño jocódiaɨoɨ íaɨoɨ ɨnɨ́rabanillaɨ dɨga. \v 5 Iemona fariséuaɨ, ocuícafue llófueraɨnɨ dɨga Jesumo jɨcánotiaɨoɨ: \p —¿Nɨbái mei o llófuegamacɨ caɨ jaiáigɨma daɨnáfuiaɨ uícaiñediaɨoɨ? Daɨí onoɨ ɨáɨrededo güitíaɨoɨ, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 6 Jesús uai ote: \p —Juzíñamui uai lloraɨma Isaías ñue llote. Nana omoɨ abɨna ñúemacɨ, íadɨ comécɨna ɨáɨredɨomoɨ. Ie cuia llezica ómoɨmo llote: \q2 Bie comɨnɨ fuedo ñúefue cuemo jɨtádiaɨoɨ. \q2 Mei íadɨ íaɨoɨ comecɨ cuemo jaɨnáiñede. \q1 \v 7 Cue ñúefuedo úrillena cuemo gaɨrífɨrediaɨoɨ, mei íadɨ íaɨoɨ úrillafue ráifiñede. \q2 Iaɨoɨ llófuega Juzíñamui daɨnáuai, fia jamai comɨnɨ ocuícafuiaɨ. \q2 Juzíñamui uáiñede, daɨí íaɨoɨ daɨna íadɨ, daɨde. \m \v 8 Mei Juzíñamui ocuícafue féitatɨomoɨ, fia comɨnɨ daɨnáfuiaɨ jeire omoɨ óllena. Aféfuiaɨ daɨde: ɨcɨ́ruaɨ jocóllena, jiróracuaɨ jocóllena, aillo jɨáɨe afe izóidɨfuiaɨ omoɨ fɨnóllena. \p \v 9 Iemo afe emódomo bie izói zanoda íaɨoɨna daɨde: \p —Juzíñamui ocuícauai ɨere ebire oni eneno omoɨ fáɨcanocaiga, danɨ omoɨ daɨnáfuiaɨ uícaillena. \v 10 Mei Moisés daɨde: “Ñue jacɨ́ruioicana o moo canori, o ei dɨga. Ie ei ie moo dɨga fɨénina úritɨmɨe uáfuena tɨtáredeza,” daɨde. \v 11 Mei íadɨ jɨáɨfodo daɨdɨ́omoɨ: \p —Dámɨe ie moo íaillɨnona bie daɨírede, “Ona canónidɨcue, mei nana cuemo ite ráaɨe jae ‘Corbán’ itíaɨoɨza”. (Afe uai dobáicana daɨna Juzíñamui íena mamécaza.) \v 12 Damɨe daɨí daɨíadɨ, ja mei ie ei ie moo dɨga canónide náfuetɨomoɨ. \v 13 Afe ɨ́coɨnia Juzíñamui ocuica uaina jámairuitɨomoɨ. Uafue, comɨnɨ llocana jaide llogafue ɨ́ɨnota ñúefuena jámairuitɨomoɨ. Aillo afe izóidɨfuiaɨ fɨnófɨredɨomoɨ. \p \v 14 Nane dáanomo Jesús comɨnɨ jɨ́ɨrite; jɨ́ɨrillano íaɨoɨna daɨde: \p —Nana omoɨ cácarei, comecɨ onoiri. \v 15 Nana güíllemo comécɨna ɨáɨrenafue iñede. Mei íadɨ comécɨmona jino bitɨfue come comecɨ ɨáɨretate. \v 16 Omoɨmona cacáreiacadɨno cacai, —daɨde. \p \v 17 Jesús comɨnɨ fɨ́iano jofomo jaide. Dɨnomo ie llófuegamacɨ afe onóigafuedo íemo jɨcánotiaɨoɨ. \v 18-19 Iemo íaɨoɨna daɨde: \p —¿Daɨí jaca ónoñeitɨomoɨ? Nana jinona güiga raa comécɨmo jáiñede. Jébegɨmo jaide. Ie jira cómena ɨáɨruitañede. Jébegɨmo jailla mei, abɨ́mona oni dotácaza. ¿Aféfuena fɨdɨ́ñedɨomoɨ? \p Afedo Jesús daɨíacade nana güille ñuera. \v 20 Nane daɨde: \p —Ɨima comécɨmona jino bitɨfue dama afémɨena ɨáɨruitade. \v 21 Mei afémɨe erómona, ua ie comécɨmona jino fɨeni uibíllafue bite; íemo jɨruírenafue bite, naa jɨáɨe jɨruífuiaɨ dɨga; íemo jɨáɨma méiniafue bite, \v 22 merɨ́rillafue dɨga; íemo jɨáɨma raa baɨróacanafue bite, jɨáɨe fɨénidɨfuiaɨ dɨga; ie mei jɨáɨma jɨ́fuiafue bite, nana ɨáɨredɨfuiaɨ dɨga. Iemo úradoillafue bite, naa táɨnona úrillafue dɨga. Iemo táɨnona abɨ ɨ́ɨnuafue bite, naa abɨna onóñenafue dɨga. \v 23 Nana bie fɨgóñedɨfuiaɨ come erómona bite; billano cómena ɨaɨre fɨnode. \s1 Jɨáɨzie ingo Jesumo ɨ́ɨnote \r (Mt 15.21-28) \p \v 24 Dɨnómona Jesús Tiro énɨemo jaide, Sidón énɨe dɨga. Daa jofomo jaide. Buna ónoñeillena báinino jaide. Mei íadɨ afémɨe retáirinide. \v 25 Iemo fɨénidena jóriaɨredɨngo ei, ie íllana raɨre fɨdɨde. Billano Jesús anamo dújude. \v 26 Afengo judío ingóñede; jɨáɨzie ingo. Afengo énɨe mámecɨ Sirofenicia. Afengo jízamo ite fɨénide jóriaɨ óllena Jesumo jɨcade. \v 27 Mei íadɨ Jesús daɨde: \p —Juzíñamui úruiaɨ raɨre nano fueñe güílleza. Juzíñamui úruiaɨ güille baɨroda tóɨca jɨco izoide comɨ́nɨmo ígadenia fɨgóñede. \p \v 28 Afengo uai ote: \p —Uafue Ocuíraɨma; mei íadɨ úruiaɨ güíllamona, ana cocɨ́dɨjɨaɨ, güirábani anamo ite jɨcótiruaɨ güífɨrediaɨoɨ, —daɨde. \p \v 29 Ie mei Jesús daɨde: \p —Ua llotɨo. Iemona ja jáiredɨo, o jízamo ite fɨénide jóriaɨ jae oni jáideza, —daɨde. \p \v 30 Afengo jofomo dúcɨna llezica, ɨnɨ́ramo bɨ́ide jízana cɨode. Fɨénide jóriaɨ ja ua aféngomona ñue oni jaide. \s1 Jefona cacáiñede gogódɨmɨe Jesús jíllotate \p \v 31 Nano íanori íllano Jesús ja Tiro énɨemona billano, Sidón énɨe dɨbénedo jaide. Afe mei Decápolis énɨemo ite jófuiaɨ dɨnedo jaide. Afénɨedo jaillano, meine abɨdo Galilea jóraimo dúcɨde. \v 32 Afénomo jefona cacáiñede uaina jino fɨgo baɨíñedɨmɨe Jesumo atɨ́diaɨoɨ. Iemo izire jɨcádiaɨoɨ Jesús afémɨemo onoɨ bɨtállena. \v 33 Ie jira Jesús náɨraɨmona oni báinino íena uite. Dɨnomo Jesús dama ie onocaɨ jefona cacáiñedɨmɨe jefomo dutade. Ie mei Jesús dama ie onócaɨmo tuánuano afe úriñedɨmɨe iɨfe jetánote. \v 34 Afe mei Jesús monamo érocaillanona comecɨ zúurenamona zegóricaide. Zegóricaillano íena daɨde: \p —¡Efata! —daɨde. Afe uai jino dobáiñuano daɨna: túijicai. \p \v 35 Afe llezica jefona cacáiñedɨmɨe jefo túijicaide; ie iɨfe ñue jíllode. Iemona afémɨe ja ñue úrite. \v 36 Iemona Jesús íaɨoɨna rairuide: \p —Jɨáɨmacɨmo lloñeno iri, —daɨde. Jesús afe daɨí dɨ́gacaiño íaɨoɨna rairuide. Mei íadɨ Jesús ɨere rairuide íadɨ, áfena náfueñeno aféfuena baɨmo jino llócaidiaɨoɨ. \v 37 Iemo nana comɨnɨ ɨere jamánomo fáɨgacaidiaɨoɨ. Daɨdíaɨoɨ: \p —Nana ñue fɨnode. Afémɨe jefona cacáiñedɨmɨe cacáitate; uaina jino fɨgo baɨíñedɨmɨena ñue úritade, —daɨdíaɨoɨ. \c 8 \s1 Jesús cuatro mil dɨga comɨnɨ ecade \r (Mt 15.32-39) \p \v 1 Aféruillaɨdo aillo comɨnɨ meine dáanomo gaɨrídiaɨoɨ. Iaɨoɨ güille iñede. Ie jira Jesús ie llófuegamacɨ jɨ́ɨrita, íaɨoɨna daɨde: \p \v 2 —Bie náɨraɨri dúecaidɨcue. Ja daruiámani benó cue dɨga itíaɨoɨ. Iaɨoɨ güille jae iñede. \v 3 Güiñeno íaɨoɨ jofomo orédɨcuenia, iodo báɨicana jáitiaɨoɨ. Dáarie jɨcana bitíaɨoɨza, —daɨde Jesús. \p \v 4 Ie llófuegamacɨ uai otíaɨoɨ: \p —Benó bu iñénanoza ¿mɨnɨ́cana íaɨoɨ ecáredɨcaɨ? \p \v 5 Jesús íaɨoɨmo jɨcánote: \p —¿Nɨga panes ómoɨmo ite? —daɨde. \p Jira afémacɨ daɨdíaɨoɨ: \p —Siete panes caɨmo ite, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 6 Ie jira nana comɨnɨ ana énɨemo ráɨitate. Iemo Jesús afe siete panes llɨ́ɨnuano, Juzíñamuina “Fɨgora” daɨde. Daɨna mei, afe panes dɨtade. Daɨí ñeta, ie llófuegamacɨmo ite. Afe mei llófuegamacɨ comɨ́nɨdo oni fecádiaɨoɨ. \v 7 Afémacɨmo due jiza chamu ite. Jesús Juzíñamuina “Fɨgora” daɨnano afe chamu fecátate. \v 8 Nana güitíaɨoɨ. Iemona ñue jeɨ́rediaɨoɨ. Ie mei güíllamona fɨébidɨno siete dɨga cɨrɨgaɨ ɨráɨdiaɨoɨ. \v 9 Afe güitɨno cuatro milmo áɨnoziacade. Afe mei Jesús nana íaɨoɨ raɨnode. \v 10 Ráɨnua mei afémɨe raɨre ie llófuegamacɨ dɨga nocaemo jofo jaide. Iemo Dalmanuta énɨemo jaide. \s1 Fariséuaɨ uai dáɨnamona comuide onótate raa jɨcádiaɨoɨ \r (Mt 16.1-4; Lc 12.54-56) \p \v 11 Iemona fariséuaɨ Jesumo júfiduaɨbitiaɨoɨ. Ie facátaiacadiaɨoɨ. Iemona: “Monámona uaido comuide onótate raa caɨmo ácatari,” daɨdíaɨoɨ. \v 12 Iemo Jesús comecɨ zúurenamona izire zegóricaillano daɨde: \p —¿Nɨbái mei bie naɨraɨ uáimona comuide onótate raa jɨcádiaɨoɨ? Uáfuena ómoɨmo llotɨcue, jaca onótate raana bu ómoɨmo fɨ́noñeite, —daɨde. \p \v 13 Jira Jesús íaɨoɨ fɨ́iano meine nocaemo jaide. Iemo jorai enéfenemo jaide. \s1 Fariséuaɨmo ite pan aillo fáitate raa izóidɨfuedo Jesús llote \r (Mt 16.5-12) \p \v 14 Jesús ie llófuegamacɨ dɨga íaɨoɨ jailla llezica, íaɨoɨ ráiñuaɨ féitatiaɨoɨ. Dɨnó nocaemo fia daa pan íaɨoɨmo ite. \v 15 Iemo Jesús íaɨoɨ ocuide: \p —Omoɨ cacai. Fariséuaɨmo ite pan aillo fáitate raa izóidɨfuemona abɨ́ omoɨ rairuiri. Daje izói Heródesmo ite pan fáitate raa izóidɨfuemona abɨ omoɨ rairuiri, —daɨde. \p \v 16 Iemo llófuegamacɨ danɨ conímamo llotíaɨoɨ: \p —Nɨbaɨ caɨ pan iñena jírari, Jesús caɨna daɨí rɨire daɨde, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 17 Jesús danɨ íaɨoɨ úrillana onóillano daɨde: \p —¿Nɨbái mei, “caɨmo pan iñede” danɨ jofo conímamo daɨífɨredɨomoɨ? ¿Naɨ fɨdɨ́ñedɨomoɨ? ¿Naɨ omoɨ comécɨmo déiñede? ¿Omoɨ comecɨ naɨ ɨere rɨírede? \v 18 ¿Omoɨ uído cɨóñedɨomoɨ? ¿Omoɨ jefodo cacáñedɨomoɨ? ¿Naɨ cue fɨnócafuena onóñedɨomoɨ? \v 19 Naui cinco mil ɨíñɨaɨ dɨ́gamɨedemo afe cinco panes cue fecácamo, ¿nɨga cɨrɨgaɨ fɨébidɨnona ɨráɨdɨomoɨ? —daɨde. \p Iemo daɨdíaɨoɨ: \p —Doce dɨ́gagaɨ cɨrɨgaɨ, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 20 Jesús nane daɨde: \p —Daje izói cuatro mil ɨíñɨaɨ dɨ́gamɨedemo afe siete panes cue fecácamo, ¿nɨga oruide cɨrɨgaɨ ɨráɨdɨomoɨ? —daɨde. \p Iemo daɨdíaɨoɨ: \p —Siete dɨ́gagaɨ cɨrɨgaɨ, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 21 Iemo íaɨoɨna daɨde: \p —¿Naɨ omoɨ comécɨmo jaca déiñede? —daɨde. \s1 Betsaida jófuemo ite uina cɨóñedɨmɨe Jesús jíllotate \p \v 22 Ja Betsaida jófuemo dúcɨdiaɨoɨ. Iemo uina cɨóñedɨmɨe Jesumo comɨnɨ atɨ́diaɨoɨ. Iena jetánollena izire jɨcádiaɨoɨ. \v 23 Uina cɨóñedɨmɨe ónoɨdo llɨ́ɨnota, jofue jinomo Jesús ie uite. Iemo fue fáicɨdo ie uimo bɨtade. Afe llezica afémɨemo onoɨ bɨtade. Afe mei íemo jɨcánote: \p —¿Ja baca o ui cɨoide? —daɨde. \p \v 24 Jira uina cɨóñedɨmɨe érocaillano daɨde: \p —Jɨɨ, comɨnɨ mácana cɨódɨcue, mei íadɨ uáfodo íaɨoɨna cɨóñedɨcue. Afémacɨ aménaɨaɨ izói cɨóidiaɨoɨ, —daɨde. \p \v 25 Ie jira Jesús nane dáanomo ie uimo ie onoɨ jóonete. Afe mei afémɨe rɨire eroide. Iemo ie ui ja jíllode; ja afémɨe naga raana uáfodo ñue cɨode. \v 26 Ie mei Jesús ie jofomo ie orede. Iena daɨde: \p —Jófuemo jáiñeno iri. Afénomo ite comɨ́nɨmo, buna lloñeno iri, —daɨde. \s1 Pedro Jesús Crístona maméinafue jino ñue llote \r (Mt 16.13-20; Lc 9.18-21) \p \v 27 Afe mei Jesús ie llófuegamacɨ dɨga, Cesarea Filipo énɨemo jaide. Afénomo ite jéenide jófuiaɨ dɨnedo jáidiaɨoɨ. Afe iodo íaɨoɨ jáillanomo, Jesús ie llófuegamacɨmo jɨcánote: \p —Comɨnɨ cuena ¿nɨe izói daɨdíaɨoɨ? —daɨde. \p \v 28 Afémacɨ uai otíaɨoɨ: \p —Dáamɨerie Juan Bautístadɨo daɨde. Jɨáɨmɨiaɨ Elíasdɨo daɨdíaɨoɨ. Ie jɨáɨmɨiaɨ jɨáɨe uai lloráɨmadɨo daɨdíaɨoɨ, —daɨí uai otíaɨoɨ. \p \v 29 Iemo íaɨoɨna jɨcánote: \p —Omoɨmona, ¿cuena bu daɨdɨ́omoɨ? —daɨde. \p Ie jira Pedro íena daɨde: \p —O Crístodɨo, —daɨde. \p \v 30 Iemo Jesús íaɨoɨna ocuide, aféfuena bumo llóñeillena. \s1 Jesús ie tɨ́illɨfue fɨdɨ́tate \r (Mt 16.21-28; Lc 9.22-27) \p \v 31 Iemo Jesús dama ie duere fɨnóllɨfue como fueñe íaɨoɨmo llote. Lluano daɨde: \p —Nanoide Ɨima Jitódɨcueza íadɨ ɨere duere zefuítallɨcue. Eicomɨnɨ cuena ruifíruitiaɨoɨ. Daje izói lletáriraɨnɨ illaɨnɨ, ocuícafue llófueraɨnɨ dɨga cuena ruifíruitiaɨoɨ. Omoɨna daɨdɨcue, afémacɨ cuena méineitiaɨoɨ. Mei íadɨ daruiámani íllamona tɨ́illanomona meine abɨdo caifo náidacaitɨcue. \v 32 Afefue íaɨoɨmo ñue jino llote. Ie jira Pedro eneno oni Jesuna uite. Uillano Pedro Jesús íena lletade. \v 33 Mei íadɨ Jesús meine gɨ́recaillano ie llófuegamacɨmo eroide. Jesús Pedro llétano daɨde: \p —¡Mai cúemona oni jai! Satanás izóidɨmɨedɨoza. O comecɨ Juzíñamui mamécana ónoñede. Dama bie énɨemo dúidɨno úrilla izói úritɨo, —daɨde. \p \v 34 Dáanomo nane Jesús ie llófuegamacɨ jɨ́ɨrite, nana jɨáɨe comɨnɨ dɨga. Iaɨoɨna daɨde: \p —Cuedo jáiacadɨmɨe mai dama ie comecɨ jítaina féitari. Féitano cuedo biri. Daɨí cuedo bíllamona nɨbaɨ afémɨe tɨ́iadɨ áfemo comecɨ fáɨnide; cuedo bírede. \v 35 Jaca nɨnomo íllena, dama ie abɨ rairuíacadɨmɨe dɨnó jaca raɨre llɨ́ɨcaite. Mei íadɨ cue ɨ́coɨnia abɨ rairuíacañedɨmɨe meine jílluano llɨ́ɨcaiñeite; daje izói, cue lloga ñúefue ɨ́coɨnia abɨ rairuíacañedɨmɨe zíiñona íite. \v 36 Mei jɨáɨfodo nana énɨemo ite raa caɨ óiadɨ, mei íadɨ afe llezica caɨ zíiñona illɨfue nɨné féiadɨ, ¿nɨeze canócacaɨ? ¡Canóñegacaɨ! \v 37 ¿Nɨeze ɨbárede da come ie zíiñona illafue abɨdo óllena? Ɨbánide. \v 38 Mei jɨɨ, dáamɨe cuena meáiruiadɨ, abɨdo afémɨena meáiruitɨcue. Daje izói bie mɨnɨ́cana ɨ́ɨnoñede fɨénidɨmacɨ uiécomo cue lloga uaina meáiruitɨmɨe, íena meáiruitɨcue. Mei Nanoide Ɨima Jitódɨcueza. Uire cue Moo aillo ñue máɨriedo bíitɨcue. Nana ie ñuera abɨ imacɨ dɨga bíitɨcue. Aféruimo bie énɨemo ite cuena meáiruitɨnona, daje izói íaɨoɨna meáiruitɨcue. \c 9 \p \v 1 Nane Jesús íaɨoɨna daɨde: \p —Uáfuena ómoɨmo llotɨcue. Benomo itɨ́macɨmona dáarie naɨ íaɨoɨ tɨ́iñenia Juzíñamui aillo ie rɨ́inodo ie illáɨmana íllana cɨ́oitiaɨoɨ, —daɨde. \s1 Jesús abɨ jɨáɨfodo méidoficaide \r (Mt 17.1-13; Lc 9.28-36) \p \v 2 Seis dɨ́garui íllamona, Jesús Pedro, Santiago, Juan dɨga uite. Danɨ dɨ́gamɨe eneno caifónedumo afémɨe uite. Ja dɨnomo íaɨoɨ eróicana afémɨe abɨ jɨáɨfodo méidoficaide. \v 3 Ie ɨnícuiro quénicuirona jaide, ua ɨere úzerede jaɨllɨcɨ izói. Bie énɨemo fɨnódɨno ɨníroina afe izói úzeretanidiaɨoɨ. \v 4 Afe llezica Elías, Moisés dɨga Jesumo úrillana cɨódiaɨoɨ. \v 5 Jira Pedro Jesuna daɨde: \p —Llófueraɨma, nɨɨ caɨ benomo ñue illa. Daámani jofóchupi ómoɨena caɨ fɨnollɨ, daa óchupi, jɨáɨe Moisés ichupi, jɨáɨe Elías ichupi, —daɨde. \p \v 6 Afe dáanomo ie llófuegamacɨ ɨere jacɨ́naificaidiaɨoɨ; jacɨ́naillano Pedro nɨe izói dáɨnana onóñenano daɨí daɨde. \v 7 Afe llezica íaɨoɨmo mona uíllɨe ana bite. Billano afémacɨna ferɨ́note. Afe mona uíllɨemona daa uaina cacádiaɨoɨ. Llote: \p —Bie cue izíruiga Jitó. Afémɨemo cácarei, —daɨde. \p \v 8 Afe llezica, nágafene erórioidiaɨoɨ íadɨ íaɨoɨ dɨga buna cɨóñena, dama Jesús. \p \v 9 Idumona ana bitíaɨoɨmo Jesús afe íaɨoɨmo cɨónafue jɨáɨmacɨmo llúana rairuide. Iaɨoɨna daɨde: \p —Nanoide Ɨima Jitódɨcue. Uire cue tɨ́illɨnomona meine abɨdo cáadɨmɨena cue illɨ́ruimo afe omoɨ cɨónafuena llóreitɨomoɨ, —daɨde. \v 10 Ie jira aféfuemo danɨ comécɨidiaɨoɨ. Mei íadɨ afémɨe tɨ́illɨnomona abɨdo cáadɨmɨena illɨ́fuena jɨcánofɨrediaɨoɨ: \p —¿Mɨnɨ́cana íite? —conímana danɨ daɨdíaɨoɨ. \p \v 11 Ie mei Jesumo jɨcánotiaɨoɨ: \p —¿Nɨbái mei ocuícafue llófueraɨnɨ daɨífɨrediaɨoɨ, caɨna illáɨmaite Mesías daɨnámɨe uícodo Elías raɨre biite? —jɨcánotiaɨoɨ. \p \v 12 Afémɨe uai ote: \p —Ɨere uafue Elías raɨre cue uícodo bite. Ua billano nana meine ñue jaɨ́cɨna fɨ́nuaɨbite. Iemo, mei Nanoide Ɨima Jitódɨcueza, cue billáfuedo ¿nɨe izói Juzíñamui Cuegáuai daɨde? Aféuai bie izói daɨde: “duere zéfuitɨcue” daɨde. Daje izói “comɨnɨ cuena jámairuitiaɨoɨ” daɨde. \v 13 Mei íadɨ ómoɨna daɨdɨcue, Elías ja bite. Danɨ afémacɨ óiacana izói afémɨemo fɨnódiaɨoɨ. Mei Cuegáuai uícomo daɨna izói, afe izói ja afémɨemo zuíde, —daɨde. \s1 Jesús fɨénidena jóriaɨrede dúemɨe jíllotate \r (Mt 17.14-21; Lc 9.37-43) \p \v 14 Ie mei ja jɨáɨe llófuegamacɨ illánomo Jesús daámani caifónedumo uigámacɨ dɨga meine bitíaɨoɨ. Billano aillo comɨnɨ íaɨoɨmo gaɨríllana cɨódiaɨoɨ. Ocuica uai llófueraɨnɨ dáanomo ite. Afe llezica afémacɨ Jesús llófuegamacɨmo júfidotiaɨoɨ. \v 15 Ie mei Jesuna cɨóillano ɨere fáɨgacaidiaɨoɨ. Afémɨemo aizɨ́cana uáiduaidiaɨoɨ. \v 16 Ie jira Jesús ie llófuegamacɨmo jɨcánote: \p —¿Mɨnɨca afe ocuica uai llófueraɨnɨmo júfidotɨomoɨ? —daɨde. \p \v 17 Afénomo itɨ́macɨmona daa uai ote: \p —Llófueraɨma, benó omo cue jitó atɨ́dɨcue. Fɨénide jóriaɨ afémɨe uáinino fɨnode. \v 18 Náganomo ie jáiadɨ afe jóriaɨ ie uánona ana dotáfɨrede. Ja dɨnomo fuedo mulléfɨrede; afe llezica ízie mutúricaide. Iemona ie abɨ ɨere naɨllíbicaide. O llófuegamacɨmo fɨénide jóriaɨ jino óllena jɨcádɨcue, íadɨ afémacɨ ónidiaɨoɨ, —daɨde. \p \v 19 Jira Jesús uai ote: \p —¡Aɨɨɨ, Juzíñamuimo ɨ́ɨnoñedɨmacɨ! ¿Nɨe dɨnó ómoɨri íitɨcue? ¿Nɨe dɨnó ómoɨna mozíoitɨcue? Bené dúemɨe atɨ, —daɨde. \p \v 20 Jira atɨ́diaɨoɨ. Afe jóriaɨ Jesuna cɨóillano, afe dúemɨe abɨ meine cuidɨ́tate. Cúidɨamona afémɨe énɨemo baɨide. Dɨnomo jabɨ́oicaide. Fuedo mulléoide. \v 21 Jira Jesús ie moomo jɨcánote: \p —¿Ja nɨé dɨno daɨí ite? —daɨde. \p Jira moo daɨde: \p —Jaca ie dúenamona. \v 22 Dɨga ícaiño fɨénide jóriaɨ afémɨe iraimo dotáfɨrede. Daje izói illemo dotade ie tɨtállena. Mɨnɨ́cana caɨri o fɨnórenia, mai caɨri fɨno. Caɨri dúecairi. Caɨ cano, —daɨde. \p \v 23 Jesús íena daɨde: \p —¿Nɨbái mei “O fɨnóreniadɨ caɨ cano” cuena daɨdɨo? Daɨí daɨíñeno iri, mei Juzíñamuimo ɨ́ɨnotɨmɨemo naga raa fɨnóredeza, —daɨde. \p \v 24 Ie jira afe úrue moo caillɨ́oicaide: \p —¡Ɨɨnotɨcue! Cue cano jamánomo cue ɨ́ɨnolleza, —daɨde. \p \v 25 Jesús aillo comɨnɨ ofíllana cɨóillano, fɨénide jóriaɨ rɨire lletade. Daɨde: \p —Uáinitade jóriaɨ, cacáitañede jóriaɨ, o jino jáillena ja ocuídɨcueza, ¡jai! ¡Bie úrue fáɨnocai! Meine abɨdo íena oñeno iri, —daɨde. \v 26 Iemona jóriaɨ caillɨde; cáillɨano dúemɨe meine nane rɨire cuidɨ́tate. Cuidɨ́tajano oni jaide, íadɨ afe dúemɨena tɨ́ide izói fɨnode. Jira aillo comɨnɨ: \p —Ja tɨ́ide, —daɨdíaɨoɨ. \v 27 Mei íadɨ Jesús ónoɨdo llɨ́ɨnota caifo dúemɨena naidánete. Iemona afémɨe ñue jílloda náidacaide. \p \v 28 Ie mei Jesús daa jofomo jofo jaide. Afe mei ie llófuegamacɨ eneno íemo jɨcánotiaɨoɨ: \p —¿Nɨbái mei fɨénide jóriaɨna ónidɨcaɨ? —daɨdíaɨoɨ. \p \v 29 Jira Jesús daɨde: \p —Bie izói jóriaɨ dama Juzíñamuimo úrillado, íemo fɨ́mairillado jino orérede, —daɨde. \s1 Jesús ie tɨ́illɨfue meine fɨdɨ́tate \r (Mt 17.22-23; Lc 9.43-45) \p \v 30 Afénomona íaɨoɨ jaillano Galilea énɨedo jáidiaɨoɨ. Jesús báinino jáiacade bu ónoñeillena. \v 31 Mei aféruillaɨdo Jesús ie llófuegamacɨmo llófullofuedeza. Afémɨemo zúillɨfue íaɨoɨmo llote. Lluano íaɨoɨna daɨde: \p —Nanoide Ɨima Jitódɨcueza íadɨ uire náɨraɨmo izájillɨcueza, cue íaɨoɨ fállena. Mei íadɨ daruiámani cue tɨ́illanomona meine abɨdo cáadɨmɨena íitɨcue, —daɨde. \v 32 Mei íadɨ afémacɨ ie dáɨnana onóñediaɨoɨ. Daje izói íemo jɨcánuana jacɨ́ruitiaɨoɨ. \s1 ¿Bu ɨere jamánomo áillomɨena? \r (Mt 18.1-5; Lc 9.46-48) \p \v 33 Iemo afémacɨ Capernaumo dúcɨdiaɨoɨ. Jofomo íaɨoɨ illa llezica, Jesús íaɨoɨmo jɨcánote: \p —¿Mɨnɨ́cafue iomo júfidotɨomoɨ? —daɨde. \p \v 34 Mei íadɨ jaca uaina oñédiaɨoɨ. Mei jae iodo júfidotiaɨoɨ, ¿bu cáɨmona jamánomo áillomɨena illa? \v 35 Ie jira Jesús ana ráɨnaillano, ie doce dɨga llófuegamacɨ jɨ́ɨrite; daɨde: \p —Dámɨe raɨre uiécodo áillomɨena jáiacaniadɨ, nano fueñe ɨere jamáimɨena írede; daje izói nana comɨnɨ canóraɨmana írede, —daɨde. \p \v 36 Iemona Jesús daa úrue llɨ́ɨnuano íaɨoɨ cɨ́gɨmo jóonete. Ie mei ie ónoɨdo íena llirɨ́nuano comɨ́nɨna daɨde: \p \v 37 —Bie úrue cue mámecɨdo llɨ́ɨnotɨmɨe dájena cuena llɨ́ɨnote. Daje izói cuena llɨ́ɨnotɨmɨe dama cue llɨ́ɨnoñede, mei íadɨ cue orédɨmɨena cue abɨdo llɨ́ɨnote, —daɨde. \s1 Caɨna éoñedɨmɨe caɨ dɨbénemo ite \r (Mt 10.42; Lc 9.49-50) \p \v 38 Iemo Juan Jesuna daɨde: \p —Llófueraɨma, dámɨe cɨódɨcaɨ o mámecɨdo fɨénide jóriaɨ jino orede. Mei íadɨ caɨdo jáiñena jira íena rairuídɨcaɨ. \p \v 39 Mei Jesús daɨde: \p —Rairuíñeno iri. Mei daɨí cue mámecɨdo cɨóraɨnina raa fɨnódɨmɨe ñúemɨe. Daɨí fɨnódɨmɨe afe fɨ́nua méifomo raɨre cuedo fɨeni úrinide. \v 40 Mei caɨna éoñedɨmɨe ua caɨ dɨbéfodo itɨ́mɨe. \v 41 Jɨáɨe come cue mámecɨdo omoɨ jirótaadɨ, mei Crístomo omoɨ jaɨnaina jira, afe jirótatɨmɨe uáfuena ie jɨrídolle raa llɨ́ɨnoite, —daɨde. \s1 Fɨénidɨfuemo baɨíllena ɨere jacɨ́rede \r (Mt 18.6-9; Lc 17.1-2) \p \v 42 Jɨáɨe come, bie cuena ɨ́ɨnote dúemɨe fɨénidɨfuemo baɨítaiadɨ, afe come fɨénide. Baɨítatɨmɨemona fɨgora, cɨmoɨmo áillue nofɨ́cɨna cúinano monáillaimo dotárede. \v 43 Dama o onoɨ fɨénidɨfuemo o baɨítaiadɨ, afe o jaitari. Júbezi onoɨ dɨga ziiño ñue illafue Juzíñamuimona o maiñóadɨ, ɨere ñuera. Mei nágafezi onoɨ íadɨ “comɨnɨ duere fɨnolle iraimo” o dotábicaiadɨ, ɨere fɨgóñede. Afénomo ite irai dúitanide. \v 44 Afénomo ite aigɨ́roɨaɨ tɨ́iñediaɨoɨ; afe aigɨroɨ, afeno itɨ́macɨna zíiñona duere fɨ́noitiaɨoɨ. Afe irai jaca dúiñede. \v 45 Daje izói o ɨdaɨ fɨénidɨfuemo o baɨítaiadɨ, áfena jaita. Júbene ɨ́daɨnide o illa llezica ziiño ñue illafue Juzíñamuimona o maiñóadɨ, jamánomo ñuera. Mei jɨáɨfodo iraimo o dotábicaiadɨ ñue mena ɨ́daɨredɨmɨe o íadɨ, ɨere fɨgóñede. Afénomo ite irai dúitanide. \v 46 Afénomo ite aigɨ́roɨaɨ tɨ́iñediaɨoɨ; afe aigɨroɨ, afeno itɨ́macɨna zíiñona duere fɨ́noitiaɨoɨ. Afe irai jaca dúiñeiteza. \v 47 Daje izói o uijɨ ona ɨáɨdaitaiadɨ, mai afejɨ cuerónori. Ua júbene fíidɨmɨe Juzíñamui illáɨmana illánomo o jáiadɨ, jamánomo ñuera. Mei íadɨ nágaillɨnoɨ uíjɨredɨmɨe o illa llezica, iraimo o dotábicaiadɨ ɨere fɨgóñede. \v 48 Afénomo ite aigɨ́roɨaɨ tɨ́iñeitiaɨoɨ; afe aigɨroɨ afeno itɨ́macɨna zíiñona duere fɨ́noitiaɨoɨ. Afe irai jaca dúiñede. \p \v 49 Mei nana fia fecaca Juzíñamui ióbitalle jobaica rɨ́llenɨaɨmo salna jóonefɨrediaɨoɨ, afe fecaca rɨlle ñue íllena. Daje izói nana raamo caɨ jírinafuiaɨdo ñue íredɨcaɨ. Aféfuiaɨ irai come uzilla izírena izói caɨna izi cácataite, Juzíñamui anamo ñue caɨ íllena. \v 50 Sal ñuera; mei íadɨ afe sal ie cáɨmana féiadɨ, ¿mɨnɨ́cado afe sal meine abɨdo cáɨmacaitarede? Mai danɨ conímaɨaɨna caɨmátaillafue dɨbénemo omoɨ iri. Afe llezica comecɨ caɨmare uái illáfuemo danɨ conímaɨaɨna ífɨreiri. \c 10 \s1 Jesús, naga come ie aɨna oni dótana rairuide \r (Mt 19.1-12; Lc 16.18) \p \v 1 Jesús ja Capernaúmona oni Judea énɨemo jaide. Ua Jordán ruicáfellemo ite énɨemo jaide. Iemo aillo comɨnɨ ie illano dɨnó meine abɨdo gaɨrízaɨbitiaɨoɨ. Iemona Jesús ie ífɨrena izói íaɨoɨna llófuete. \v 2 Iemo fariséuaɨmona dáarie Jesuna fɨeni facátaɨbitiaɨoɨ. Jesumo jɨcánotiaɨoɨ: \p —¿Mei nɨbaɨ dáamɨe ie aɨna oni dótajana rairuírede, nɨbaɨ ráiruiñega? —daɨdíaɨoɨ. \p \v 3 Iemona Jesús uai ote: \p —¿Nɨɨe izói Moisés ómoɨna ocuide? —daɨde. \p \v 4 Jira íena daɨdíaɨoɨ: \p —Moisés llote, dáamɨe ie aɨna oni dotáacanamona, afémɨe dɨnena aféngona “jae aɨ oni dotaina rabe” cúerede. Ie mei daɨí oni dotárede, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 5 Iemo Jesús íaɨoɨna daɨde: \p —Moisés afe uaina ómoɨmo llote, mei omoɨ comecɨ ifue ɨere rɨíredeza. \v 6 Mei íadɨ nano fueñe, Juzíñamui nana ráanɨaɨna comuítaja llezica, “afémɨe ɨima rɨngo dɨga íaillɨnoɨna comuítate.” \v 7 “Ie jira naga ɨima, ie aɨ úamona, ie moo ei dɨga fɨénocaillano, oni dáanomo íitiaillɨnoɨ. \v 8 Daɨí ie aɨ onónamona afe íaillɨnoɨ daa come izóidena jáitiaillɨnoɨ.” Ja mena cómeñediaillɨnoɨ, dama daa cómedeza. \v 9 Ie jira Juzíñamui dáanomo jóonegaiaillɨnoɨ, comɨnɨ oni dotánide, —dɨnori Jesús daɨde. \p \v 10 Ja jofomo Jesús naa ie llófuegamacɨri dúcɨnamo, ie llófuegamacɨ aféfuena Jesumo meine abɨdo jɨcánotiaɨoɨ. \v 11 Jesús íaɨoɨna daɨde: \p —Afe aɨ oni dotádɨmɨe jɨáɨe aɨ óllena, dotaca rɨngo dɨbénemo afémɨe jɨruifue fɨnode. \v 12 Daje izói ɨni oni dotádɨngo jɨáɨmɨemo ɨníreillena, afengo jɨruifue fɨnode. \s1 Jesús úruiaɨ ñue íllena fɨnode \r (Mt 19.13-15; Lc 18.15-17) \p \v 13 Ie mei Jesumo úruiaɨ atɨ́diaɨoɨ, íaɨoɨmo ie onoɨ bɨtállena. Mei íadɨ llófuegamacɨ atɨ́dɨnona rairuide, íaɨoɨ átɨñeillena. \v 14 Jesús áfena cɨóillano rɨ́icaide; jira íaɨoɨna daɨde: \p —Rairuíñeno iri. Fáɨnocai úruiaɨ cuemo bílleza. Iaɨoɨna llótaidoñeno iri. Juzíñamuimo jaɨnáidɨno ua afe bie úruiaɨ izói itíaɨoɨza. \v 15 Uáfuena ómoɨna daɨdɨcue, Juzíñamui illáɨmana íllana jiéruiredɨcaɨ. Uruiaɨ áfena jiéruilla izói jiéruiredɨcaɨ. Mei íadɨ nana afe izói jiéruiñedɨnona Juzíñamui ie caɨmare illɨ́nomo jofo óreñeite. \p \v 16 Iemo úruiaɨna llirɨ́nuano, ie onoɨ íaɨoɨmo bɨ́tano íaɨoɨna ñue fɨnode. \s1 Ráarede jitócome Jesús dɨga úrizaɨbite \r (Mt 19.16-30; Lc 18.18-30) \p \v 17 Jesús meine abɨdo jáizaidemo, dáamɨe aizɨ́cana Jesús anamo dújuzaɨbite. Dújuillano jɨcánote: \p —Ñue Llófueraɨma, ¿nɨe izói íitɨcue zíiñona cue illɨno cue óllena? —daɨde. \p \v 18 Jira Jesús daɨde: \p —¿Nɨbái mei cuena fɨ́gomɨe daɨdɨo? Ɨímamona buna fɨ́gomɨena iñede. Dama Juzíñamui fɨ́gomɨe. \v 19 Ocuícafuiaɨna onódɨo: \q2 “Jɨáɨma aɨ dɨga iñeno iri; \q2 come fañeno iri; \q2 merɨ́riñeno iri; \q2 bumo taɨno lloñeno iri; \q2 jɨáɨma jɨ́fueñeno iri; \q2 o moo, o ei dɨga ñue cacáreiri,” —Jesús daɨde. \p \v 20 Afémɨe uai ote: \p —Llófueraɨma, nana aféfuiaɨna cue jitócomenamona jeire ófɨredɨcue. \p \v 21 Jesús afémɨemo éroicaillano íena izíruite; daɨde: \p —O dafue naɨ jeire oñédɨo. Mai nana omo ite raa fécajiri. Fécajano afe ɨba dúeredɨmacɨmo ine. Iemona jamánomo jɨrídolle izoide raa monamo omo iite. Daɨí o fɨnolle mei, cuedo bii. Mei cuedo o bíllamona o tɨ́iadɨ, áfena náfueñeno benó biri. Coco jai, —daɨde. \p \v 22 Mei íadɨ áfena cacáillano, afe ɨima zúucaide. Ua zuure oni jaide, aillo ie ráanɨaɨ illa jira. \v 23 Ie mei Jesús abɨdo comɨ́nɨmo éroicaillano, ie llófuegamacɨna daɨde: \p —¡Nɨɨ féirena ráaredɨmɨe Juzíñamui illáɨmana illáruimo jofo jáillena! —daɨde. \p \v 24 Jira llófuegamacɨ aféuairi ɨere fáɨgacaidiaɨoɨ. Jesús meine nane daɨde: \p —¡Uruiaɨ, nɨɨ féirena úcubena ɨ́ɨnotɨno Juzíñamui illáɨmana illáruimo jofo jáillena! \v 25 Camello eedo uífodo jailla jamánomo juánide, mei íadɨ ráaredɨmɨe Juzíñamui illáɨmana illáruimo jailla ɨere juárede, —daɨde. \p \v 26 Afena cacáillano, jacɨ́naificaidiaɨoɨ. Danɨ conímamo jɨcánotiaɨoɨ: \p —¿Mei bu jílloille? —daɨdíaɨoɨ. \p \v 27 Jesús íaɨoɨmo eróillano daɨde: \p —Afena comɨ́nɨmo fɨnónide; mei íadɨ Juzíñamuimo fɨnórede. Juzíñamuimo fɨnónide raana iñede, —daɨde. \p \v 28 Jira Pedro íena daɨde: \p —Ocuíraɨma, nana caɨmo ite raana fɨénocaidɨcaɨ o dɨga caɨ jáillena, —daɨde. \p \v 29-30 Jira Jesús uai ote: \p —Uáfuena ómoɨna dáɨitɨcue, naga come cue ɨ́coɨnia íemo cue lloga jíllonafue ɨ́coɨnia dɨga, ie jofo, ie ámatɨaɨ, ie mirɨ́nguaɨ, ie moo, ie ei, ie jitótɨaɨ, ie jacáfaɨaɨ dɨeze afémɨe fɨénocaiadɨ, uáfuena meine llɨ́ɨnoite. Ja bie énɨemo cien dɨ́gacaiño afe baɨmo jofue, ámatɨaɨ, mirɨ́nguaɨ, éitɨaɨ, jitótɨaɨ, jacáfaɨaɨ llɨ́ɨnoite. Uafue, dɨeze llɨ́ɨnoite duere zefuíllafue dɨga íadɨ. Ie mei monamo zíiñona illɨno llɨ́ɨnoite. \v 31 Aillo biruíllaɨdo nánoraɨmacɨ uire ódaidɨmacɨna jáitiaɨoɨ. Daje izói aillo biruíllaɨdo ódaidɨmacɨ uire nánoraɨmacɨna jáitiaɨoɨ, —daɨde. \s1 Dáanomo Jesús ie tɨ́illɨfue llote \r (Mt 20.17-19; Lc 18.31-34) \p \v 32 Ja Jerusalén iodo jáizaidiaɨoɨ. Jesús ie llófuegamacɨ uícodo jaide. Comecɨ ɨere facábicaidiaɨoɨ. Jɨáɨe íedo jáidɨno jacɨ́ruioicana afémɨedo jáidiaɨoɨ. Jira Jesús doce dɨga llófuegamacɨ eneno uáidote. Ianori íllamona íemo fɨnóllɨfuena abɨdo íaɨoɨmo llote. \v 33 Daɨde: \p —Mai omoɨ cacai. Nanoide Ɨima Jitódɨcueza. Jerusalemo jáizaidɨcaɨ. Mei íadɨ dɨnomo lletáriraɨnɨ illáɨnɨaɨmo izájillɨcue. Daje llezica ocuica uai llófueraɨnɨmo izájillɨcue. Iemo afémacɨ cue tɨtállena ócuitiaɨoɨ. Onínemacɨmo cuena izájitiaɨoɨ. \v 34 Cueri jɨfánodoɨitiaɨoɨ. Cuena tɨ́coɨtiaɨoɨ. Cue túallaɨtiaɨoɨ. Cue tɨ́taitiaɨoɨ. Mei íadɨ daruiámani íllamona tɨ́illanomona meine abɨdo cáadɨmɨena íitɨcue, —daɨde. \s1 Santiago Juan dɨga uire uícoinafue Jesumo jɨcádiaillɨnoɨ \r (Mt 20.20-28) \p \v 35 Afe mei Zebedeo jitó íaillɨnoɨ Santiago Juan dɨga, Jesumo jɨ́cajidiaillɨnoɨ; daɨdíaillɨnoɨ: \p —Llófueraɨma, coco jɨcalle jítaigafuena cócomo lloiri, —daɨdíaillɨnoɨ. \p \v 36 Iemona Jesús íaillɨnoɨna daɨde: \p —¿Mɨnɨca mei ómɨcoɨmo cue fɨnóllena jitáidɨomɨcoɨ? —daɨde. \p \v 37 Iemo íena daɨdíaillɨnoɨ: \p —Uire o ebírede illáɨmana illɨ́ruido, cócomona dáamɨe o nabézimo, jɨáɨmɨe o jarɨ́fezimo cócona o ráɨnatari, —daɨdíaillɨnoɨ. \p \v 38 Iemona Jesús íaillɨnoɨna daɨde: \p —Daɨí jɨcádɨomɨcoɨ íadɨ abɨna onóñedɨomɨcoɨ. Cue duere zéfuillɨfue izói, ua erɨ́rede jirolle jírua izói, ¿zéfuiredɨomɨcoɨ? Daje izói cue izire tɨ́izaillɨfue izói, ¿tɨ́izairedɨomɨcoɨ? —daɨde. \p \v 39 Iemo uai otíaillɨnoɨ: \p —¡Ie mei! Afena ocuíredɨcoco, —daɨdíaillɨnoɨ. \p Jira Jesús íaillɨnoɨna daɨde: \p —Uáfuena dáɨitɨcue, cue duere zefuíllɨfue izói, duere zéfuitɨomɨcoɨ. Cue izire tɨ́ille izói, tɨ́itɨomɨcoɨ. \v 40 Mei íadɨ cue nabéfenemo, cue jarɨ́fenemo ómɨcoɨ ráɨnallena, cúemona llónide. Afe ráɨnallɨno dama Juzíñamui maméinamacɨmo dúide, —daɨde. \p \v 41 Jɨáɨe diez dɨga llófuegamacɨ afefue cacáillano, Santiago Juan dɨ́gamo icɨ́ritiaɨoɨ. \v 42 Iemo Jesús íaɨoɨna jɨ́ɨrillano, íaɨoɨna daɨde: \p —Onódɨomoɨza, náɨraɨaɨmo illáɨmaifɨredɨno rɨire ocuídɨllaɨnɨ danɨ jáidiaɨoɨ, comɨ́nɨna náamatallena. Aféllaɨnɨ cɨ́gɨri ite rɨ́imacɨ, íaɨoɨ rɨ́inona izire comɨ́nɨmo cácatatiaɨoɨ. \v 43 Mei íadɨ omoɨ cɨ́gɨri afe daɨí íñeitɨomoɨ. Mei jɨáɨfodo omoɨ dɨbénemo illáɨmana íacadɨmɨe, omoɨ canófɨredɨmɨena jáirede. \v 44 Daje izói ómoɨmona ocuíacadɨmɨena íacadɨmɨe, nana jɨáɨmacɨ anamo íaɨoɨ táɨjɨtagamɨena írede. \v 45 Mei jɨɨ, Juzíñamui oreca Nanoide Ɨima Jitódɨcueza. Mei íadɨ jɨáɨmacɨ cuena canóllena biñédɨcue. Mei jɨáɨfodo nana comɨ́nɨna cánuaɨbitɨcue. Uafue áillomacɨ íaɨoɨ fɨénidɨfuemona zuitalle izói, íaɨoɨna cue jíllotallena tɨ́izaɨbitɨcue, —dɨnori Jesús llote. \s1 Jesús uínidɨmɨe Bartimeo jíllotate \r (Mt 20.29-34; Lc 18.35-43) \p \v 46 Jae Jericomo dúcɨdiaɨoɨ. Afe jófuemona Jesús jino jáidemo ie llófuegamacɨ dɨga, naa aillo comɨ́nɨri, uínidɨmɨe io fuemo ráɨide. Afémɨe Timeo jitó, Bartimeo. Dɨno afémɨe úcube jɨcáfɨrede. \v 47 Nazaret ímɨe Jesús áɨnozillano fɨdɨ́illano, uínidɨmɨe jɨ́ɨrioicaide: \p —¡Jesús, jaiai illaɨma David Jitó, cuemo dúecai! —daɨde. \p \v 48 Aillo comɨnɨ íena rairuídiaɨoɨ ie llɨ́ɨcaillena; íadɨ jaca naɨ jamánomo jɨ́ɨrioide: \p —¡David Jitó, cuemo dúecai! —daɨde. \p \v 49 Ie jira Jesús uái náidaillano daɨde: \p —Afémɨe uaido, —daɨde. \p Jira uínidɨmɨe uáiduano íena daɨdíaɨoɨ: \p —Abɨ mame. Náidacai. O uáidoteza, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 50 Jira ie emódodɨroi duíñuano ɨere raɨre náidacaillano Jesumo bite. \v 51 Jira Jesús íemo jɨcánote: \p —¿Mɨnɨca omo cue fɨnóllena jitáidɨo? —daɨde. \p Jira uínidɨmɨe uai ote: \p —Llófueraɨma, cue uíreacadɨcue, cue eróillena, —daɨde. \p \v 52 Jesús íena daɨde: \p —Mai o jairi. O ɨ́ɨnuamona jae jíllodɨoza, —daɨde. \p Afe llezica uínidɨmɨe cɨode. Iemona Jesús jáillado afémɨe jaide. \c 11 \s1 Jesús illáɨmana Jerusalemo jofo jaide \r (Mt 21.1-11; Lc 19.28-40; Jn 12.12-19) \p \v 1 Jerusalemo áɨnozillamona, Jesús mena llófuega íaillɨnoɨ uícomo orede. Jae Betfagé jofue, íemo jɨáɨ Betania jofue dɨga áɨnomo itíaɨoɨ. Dáanori Olivo daɨna ídumo itíaɨoɨ. Iaillɨnoɨ óriano daɨde: \p \v 2 —Uícomo ite duera jófuemo ómɨcoɨ jai. Omɨcoɨ dúcɨlle llezica cuinaca duera búrrona cɨ́oitɨomɨcoɨ. Naɨ áfedo buna ráɨiñena. Zúitajano cuemo atɨ. \v 3 Bu ómɨcoɨmo jɨcánoiadɨ ¿nɨbái ómɨcoɨ zuitaca? íena dáɨitɨo: “Ocuíraɨma Jesús jitailla jira. Ie mei raɨre meine omo atɨlle,” —daɨde. \p \v 4 Afe íaillɨnoɨ jaillano jino naze fue iori cuinaca búrrona baizájidiaillɨnoɨ. Afe zuitádiaillɨnoɨ. \v 5 Dáamɨe dɨno itɨ́nomona íaillɨnoɨna daɨde: \p —¿Mɨnɨca ñetɨ́omɨcoɨ? ¿Nɨbái burro zuitádɨomɨcoɨ? —daɨde. \p \v 6 Jira uai otíaillɨnoɨ Jesús íaillɨnoɨna daɨna izói. Ie jira: \p —Jii, mai ui, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 7 Iemona búrrona Jesumo izájidiaillɨnoɨ. Izájillano íaɨoɨ ɨnícuirona burro emodo jobédiaɨoɨ. Ie mei dɨnomo Jesús caifo ráɨnade. \v 8 Aillo comɨnɨ íaɨoɨ ɨniroi iomo jobédiaɨoɨ. Jɨáɨmacɨ íbiaɨrede amena rábaillaɨ otá iomo jóonetiaɨoɨ. \v 9 Uícoidɨmacɨ ódaidɨmacɨ dɨga jɨ́ɨrioicaidiaɨoɨ: \p —¡Ebírede! ¡Juzíñamui mámecɨdo bitɨ́mɨe caɨmáreficairi! \v 10 ¡Como íacade illáɨmana illɨno caɨmare comuiri! ¡Ua caɨ jaiáigɨma comuídɨmɨe David illáɨmana illɨno ñue móonairi! ¡Juzíñamui ebírede rafue daɨíri! —daɨdíaɨoɨ. \p \v 11 Ja daɨí Jesús Jerusalemo jofo jaide. Jaillano Juzíñamuimo gaɨríracomo jaide. Nágafenemo eróirioicaillano jino Betániamo jaide, naa ie doce dɨga llófuegamacɨri, mei ja nauídeza. \s1 Jesús llɨzíñede higuera daɨna amena faidode \r (Mt 21.18-19) \p \v 12 Afe jɨáɨruido Betániamona jino abɨdo billano, Jesús jufíruite. \v 13 Macádiaɨoɨmo ñue íbiaɨrede higuera aménana Jesús jɨcana cɨode. Iemona dɨnomo jaide afénamona nɨbaɨ ie llɨzíllajɨaɨna óllena. Mei íadɨ Jesús dúcɨillano, hígojɨaɨna baiñede. Afe amena táɨnona fia íbiaɨrede, mei aféruimo hígonino naɨ dúcɨñedeza. \v 14 Iemo Jesús afe aménana fáiduano daɨde: \p —Jaca benómona buna bie amena llɨzíñenamona ie llɨzíllajɨaɨna rɨ́eñeiteza, —daɨde. \p Daɨí ie dáɨnana ie llófuegamacɨ cacádiaɨoɨ. \s1 Juzíñamui gaɨríraco Jesús duano ñue fɨnode \r (Mt 21.12-17; Lc 19.45-48; Jn 2.13-22) \p \v 15 Ie mei Jerusalemo meine dúcɨdiaɨoɨ. Juzíñamui gaɨríracomo Jesús jofo jaillánona, dɨnomo ráaɨe fecádɨno ɨbárioidɨno dɨga jino jíuaide. Ucube méidoraɨnɨ ibani Jesús caitade, fɨ́ɨcɨrillaɨ fecádɨno ráɨiranɨaɨ dɨga. \v 16 Afe gaɨríracomo buna mɨnɨ́cana úiñellena afémɨe rairuide. \v 17 Iaɨoɨ llófuete: \p —Juzíñamui Cuegáuai daɨde: “Cue jofo ua nana náɨraɨmo Juzíñamuimo úrille illácona mameide,” mei íadɨ merɨ́ritɨno illano jae afénona fɨnódɨomoɨ, —daɨde. \p \v 18 Lletáriraɨnɨ illaɨnɨ, ocuícafue llófueraɨnɨ dɨga afe ie fɨnócafuena fɨdɨ́diaɨoɨ. Iemona afémɨe fállena jenódiaɨoɨ. Iena jacɨ́ruitiaɨoɨ, afémɨe llófueinafueri nana naɨraɨ ɨere fáɨgacaideza. \v 19 Ja nauízaidemo Jesús afe jófuemona jino jaide, naa ie llófuegamacɨri. \s1 Naui cɨona higuera amena jae zaférede duíraɨna jaide \r (Mt 21.20-22) \p \v 20 Afe jɨáɨruido, jítɨramo meine abɨdo Jerusalemo íaɨoɨ billano, naui cɨona higúerana abɨdo cɨódiaɨoɨ, mei íadɨ birui afe amena nana ie jáinauaɨri zaférede duíraɨna ja jaide. \v 21 Iemo Pedro comecɨ uíbicaillano, Jesuna daɨde: \p —¡Llófueraɨma, erói! O faidoca higúerana ja duíraɨna zaféreficaide, —daɨde. \p \v 22 Jesús íaɨoɨmo uai ote: \p —Juzíñamuimo mai omoɨ ɨ́ɨnofɨreiri. \v 23 Uáfuena ómoɨna dáɨitɨcue, dáamɨe jɨzíñeno nana ie comécɨdo ɨ́ɨnuamona, bie caifóneduna ocuícana daɨíadɨ, “Benómona oni ii; jóraimo dotábicairi,” afe ie dáɨnana ua zúite; afémɨe jeire ua llezica, afefue daɨí afémɨemo íficaite. \v 24 Ie jira ómoɨna dáɨitɨcue, Juzíñamuimo omoɨ úrillano jɨcaca raa, ja nɨbaɨ o llɨ́ɨnoga, áfena mai o ɨ́ɨnofɨreiri. Iemona afe jɨcaca raa óitɨomoɨ. \v 25 Nágaruido Juzíñamuimo o úriadɨ, jɨáɨmɨena o éoiadɨ, mai íemo o comécɨmo ite ɨ́aɨfue féitari. Daɨí o fɨnori, monamo ite omoɨ Moo Juzíñamui ómoɨmo ite ɨ́aɨfuiaɨ dóllena. \v 26 Iadɨ o abɨ ímɨe ɨba omoɨ óiadɨ, monamo ite omoɨ Moo Juzíñamui, ómoɨmo ite ɨ́aɨfuiaɨna dóñeite. \s1 Jesumo ocuille uai ite \r (Mt 21.23-27; Lc 20.1-8) \p \v 27 Iemo Jerusalemo abɨdo bitíaɨoɨ. Jesús gaɨríracomo maca llezica, lletáriraɨnɨ illaɨnɨ íemo áɨnozidiaɨoɨ. Afe llezica ocuica uai llófuetɨno afémɨemo gaɨrídiaɨoɨ, éicomɨnɨ dɨga. \v 28 Nana íemo jɨcánotiaɨoɨ: \p —¿Bífuiaɨ fɨ́nuana, bu o ocuilla? ¿Bu rɨ́inodo bie raa fɨnódɨo? —daɨí daɨdíaɨoɨ. \p \v 29 Jesús íaɨoɨ uai ote: \p —Omoɨmo daa rafue jɨcánoitɨcue. Cuemo uafue omoɨ llóiadɨ, bífuiaɨ cue fɨnoca rɨ́ino ómoɨmo llóitɨcue. \v 30 ¿Bu mei ocuica báutizallena Juan? ¿Juzíñamui nɨbaɨ ocuica, nɨbaɨ comɨnɨ? Mai fáɨrio, —daɨde Jesús. \v 31 Ie mei afémacɨ danɨ júfidotiaɨoɨ; daɨdíaɨoɨ: \p —Juzíñamui ocuica caɨ daɨíadɨ, Jesús caɨna faɨríoite: “Iemona ¿nɨbái mei íemo ɨ́ɨnoñedɨomoɨ?” \v 32 Mei íadɨ comɨnɨ ocuica, daɨínidɨcaɨ, —daɨdíaɨoɨ. \p Comɨ́nɨna jacɨ́ruillano daɨí úritiaɨoɨ. Ja onódiaɨoɨza, nana comɨnɨ Juamo ñue comécɨidiaɨoɨ: “Ua Juzíñamui uaido Juan úrite,” daɨdíaɨoɨ. \p \v 33 Iemona Jesuna daɨdíaɨoɨ: \p —Onóñedɨcaɨ, —daɨdíaɨoɨ. \p Ie mei Jesús íaɨoɨna daɨde: \p —Nɨe rɨ́inodo bie raa fɨnódɨcue, daje izói ómoɨmo llóñeitɨcue, —daɨde. \c 12 \s1 Comɨnɨ fáfɨrede táɨjɨdɨno jɨáɨfuena caɨna onótate \r (Mt 21.33-46; Lc 20.9-19) \p \v 1 Iemona Jesús íaɨoɨ onóigafuiaɨdo íaɨoɨmo úrizaide; íaɨoɨna daɨde: \p —Naui dáamɨe jɨ́rɨconaɨ izoide raa rizájide. (Afe jɨ́rɨcue izoide raa ríinano viñédona mameina.) Afémɨe afe rillano ie abɨ cɨrɨ́nora fɨnode. Ie mei afe jɨ́rɨcona eroide úvaɨaɨ zaizɨ́raco fɨnode, afe llɨzilla iji íaɨoɨ óllena. Nane are caifo jacafaɨ cɨgɨ úiñoraco afémɨe nite, afe rigano ñue úiñollena. \p ‘Ie mei afe énɨe naama dáarie táɨjɨtaganomo ie rigano fecade, áfena íaɨoɨ úiñollena. Afémɨe daɨí fécano oni jɨca jɨáɨe énɨemo jaide. \v 2 Jɨ́rɨconino llezica, ritɨ́mɨe ie ocuícamɨe afe táɨjɨtagamacɨmo orede, íeɨena mameide llɨzíllajɨaɨ dɨeze óllena. \v 3 Mei íadɨ afe uáɨbitɨmɨena llaɨtádiaɨoɨ; lláɨtano íaɨoɨ faga. Daɨí ñeta ria íemo fecáñeno oni íena orédiaɨoɨ. \v 4 Ie jira afe naama nane jɨáɨe ocuícamɨe orede. Mei íadɨ afe orécamɨena nófɨedo níjɨdiaɨoɨ. Níjɨano ie ɨfona íaɨoɨ bofeca. Iemo fɨeni íena úritiaɨoɨ. \v 5 Daje izói nane jɨáɨmɨe orede. Afémɨe íaɨoɨ tɨtaca tɨ́ide. Afe mei dɨga icaiño aillo jɨáɨe ocuícamɨiaɨ dɨnomo oréoide. Afe orécamacɨmona dámɨerie fia faga; jɨáɨmacɨ tɨ́coɨzitiaɨoɨ. \p \v 6 ‘Naɨ dáamɨe naama dɨbénemo ite. Daa afe naama jitona fɨébite; ɨere ie izíruigamɨe. Iiraɨcaiño ie jitó orede. Comecɨ facade: “Afémacɨ ñue íemo comécɨillano íena ñue ɨ́ɨnoitiaɨoɨ; ie daɨna uaina jeire óitiaɨoɨ,” daɨde. \v 7 Mei íadɨ táɨjɨtagano danɨ afémacɨ úritiaɨoɨ: “Bímɨe nɨbaɨ ie moo fecɨ raa máiñoitɨmɨe. Mai ie caɨ faa, ie mei caɨ náamatallena.” \v 8 Ie jira íaɨoɨ llaɨtaca; íaɨoɨ tɨtaca tɨ́ide. Ie mei ie abɨ raɨñeno afénomona oni dotaca. \p \v 9 Ie mei Jesús jɨcánote: \p —¿Nɨe izói bie énɨe naama afe fɨénidɨnona fɨ́noite? Billano afe táɨjɨtaganona tɨ́taite. Ie mei afe jɨ́rɨcore izóidɨno jɨáɨe úiñoraɨmacɨmo fécaite. \p \v 10 ‘¿Jaiai Cuegáuaina naɨ facádoñedɨomoɨ? Afe uai bie izói daɨde: \q2 Jofo níraɨnɨ oni fádoɨca nófɨe, ja ñuera jíaɨlliraɨna jaide. \q1 \v 11 Bie caɨ Ocuíraɨma fɨnoca. \q2 Ɨere jamánomo ebire caɨmo cɨ́oide. \m Dɨnori Jesús úrite. \p \v 12 Iemona Jesuna llaɨtáacadiaɨoɨ, llavéllena. Mei ja onódiaɨoɨza, Jesús bie onóigafuedo íaɨoɨna uáitate. Mei íadɨ comɨ́nɨna jacɨ́ruillano, Jesús jetáñeno íena fɨédiaɨoɨ. Fɨ́iano oni jɨáɨnomo jáidiaɨoɨ. \s1 Gobierno ɨbátaga úcube caɨ ɨbállena Jesús llote \r (Mt 22.15-22; Lc 20.20-26) \p \v 13 Afe mei fariseo illáɨcomɨnɨ afémacɨmona dáarie Jesumo orédiaɨoɨ. Daje izói Heródemo jaɨnáidɨnomona orédiaɨoɨ, Jesuna úritallena, afe ie uaido taɨno íeri nitállena. \v 14 Bimacɨ billano íena daɨdíaɨoɨ: \p —Llófueraɨma, onódɨcaɨza jɨáɨmacɨ ie lloga uai ɨ́ɨnoñeno, o jaca uáfuena úrifɨredɨo. Comɨnɨ jínofene cɨona izói rɨire jɨcánoñedɨo. Mei jɨáɨfodo Juzíñamui lloga caɨ ñue illafue jɨ́fueñeno jino llófuetɨo. ¿Mei ɨere rɨíredɨllaɨma ocuica úcube íemo fecáredɨcaɨ, nɨbaɨ fecánidɨcaɨ? ¿Afe caɨ fecállɨfue fɨgora, nɨbaɨ fɨgóñede? —daɨdíaɨoɨ. \p \v 15 Mei íadɨ Jesús íaɨoɨ uáfodo úriñenafuena onode. Ie jira íaɨoɨna daɨde: \p —¿Nɨbái mei cue jánari táɨnona úritɨomoɨ, cue llaɨtállena? Daa úcubetuni cuemo atɨ, cue eróillena, —daɨde. \p \v 16 Afétuni atɨ́diaɨoɨ. Afe eróillano Jesús íaɨoɨmo jɨcánote: \p —Bie uiéco jana, ¿bu ie? Benomo cuega mámecɨ ¿bu ie? —daɨde. \p Afémacɨ faɨríotiaɨoɨ: \p —Rɨíredɨllaɨma ie, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 17 Iemo Jesús íaɨoɨna daɨde: \p —Rɨ́illaɨma ie raa íemo abɨdo ine. Daje izói Juzíñamui ie raa íemo abɨdo ine, —daɨde. \p Afémacɨna ie dáɨnari ɨere comecɨ jɨáɨfoficaidiaɨoɨ. \s1 Tɨ́idɨno meine abɨdo cáadena íllena jɨcánotiaɨoɨ \r (Mt 22.23-33; Lc 20.27-40) \p \v 18 Ie mei saduceo imacɨ dáarie Jesumo úrizaidiaɨoɨ. Bimacɨ tɨ́idɨno meine abɨdo cáaillena lloñédiaɨoɨ. Ie jira bie taɨno lloga rafue Jesumo jɨcánotiaɨoɨ. Naɨ jɨcánoñenia fueñe daɨdíaɨoɨ: \p \v 19 —Llófueraɨma, Moisés jaiáimona caɨmo cuegáuai daɨde: Daa ɨima áɨredɨmɨe ie úrue naɨ iñena llezica tɨ́iadɨ, ie ama afe ofaiño óite. Aféngomona daa jitó comuírede ie ama tɨ́idɨmɨe íena. Daɨí daɨna mei jɨcánotiaɨoɨ: \p \v 20 ‘Mei naui siete dɨ́gade ámatɨaɨ caɨ cɨ́gɨmo ite. Nanóidɨmɨe áɨrede. Afémɨe jitónino tɨ́ide. \v 21 Nanóidɨmɨe emodo ímɨe ie ama fecɨngo ote. Daje izói jitónino tɨ́ide. Daje izói nanóidiaillɨnoɨ emodo ímɨe afe fecɨngo uano jitónino tɨ́ide. \v 22 Nana afe siete dígamɨiaɨ nanóidɨmɨe fecɨngo otíaɨoɨ. Afémacɨmona daa jitona comuíñede. Afe ɨ́coɨmo afe fecɨngo tɨ́ide. \v 23 Ie jira meine abɨdo cáaillɨruimo ¿bumo afengo dúide? Mei siete dɨ́gamɨe daango otíaɨoɨza, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 24 Mei jira Jesús faɨríote: \p —Omoɨ onóñeno fɨeni comecɨ facádotɨomoɨ, mei Juzíñamui Cuegáuaina onóñedɨomoɨza. Daje izói ie rɨ́inona onóñedɨomoɨza. \v 25 Mei tɨ́idɨno meine abɨdo cáaille llezica aɨna óñeitiaɨoɨ. Afe izói íaɨoɨ jízanɨaɨna ɨníretatañeitiaɨoɨ, mei monamo ite Juzíñamui abɨ imácɨaɨ izóitiaɨoɨza. \v 26 Mei íadɨ tɨ́idɨno meine abɨdo cáaillɨfue dɨbénedo llogáfuena ¿naɨ facádoñedɨomoɨ? Afefue Moisés cuegánicomo ite. Aféruimo Juzíñamui Moisemo boode rarocɨ cɨ́gɨdo úrite. Bie izói íena daɨde: “Dáanomo Abraham ɨ́ɨnoga Juzíñamuidɨcue, Isaac, Jacob dɨga, mei birui afémacɨ cue illánomo cue dɨga cáadiaɨoɨza,” daɨí Juzíñamui daɨde. \v 27 Iemo Jesús naɨ daɨíoide: Mei ua iñédɨno Juzíñamuiñedeza; mei íadɨ jɨáɨfodo cáadɨmacɨ ie Juzíñamui. Daɨí bífuena omoɨ baitáñenia ɨere féiraitɨomoɨ, —Jesús ja dɨnomo daɨde. \s1 Ɨere jamánomo ɨ́ɨnorede caɨmo ocuica uai \r (Mt 22.34-40) \p \v 28 Afe dáaruido ocuica uai llófueraɨnɨmona dáamɨe Jesumo dúcɨde. Jesumo gaɨrídɨno nana Jesús dɨga úrilla uaina afémɨe cacade. Daje izói Jesús ñue íaɨoɨ uaina faɨríuana afémɨe cacade. Afe uai faɨríuana fɨdɨ́illano Jesumo jɨcánote: \p —Nana ocuica uáimona, ¿nɨe ɨere jamánomo ɨ́ɨnorena? —daɨde. \p \v 29 Jesús ie uai ote: \p —Nana ocuica uáimona bie ɨere ɨ́ɨnorede nánora uai: “Israel, mai omoɨ cácarei. Caɨ Ocuíraɨma Juzíñamui jaca daade. \v 30 Mei jira nana o comécɨdo o Ocuíraɨma Juzíñamuina izíruiri. Daje izói o comécɨmo ite joreño dɨga izíruiri. Daje izói nana o ɨfo úrilla uaido íena izíruiri. Daje izói nana omo ite rɨ́inodo íena izíruiri.” Be nɨɨe nánora ocuica uai. \v 31 Afe méifoide ocuica uai daje izói jóide. Afe uai daɨde: “Dama o abɨ o izíruilla izói, afe izói o aɨno ímɨena mai izíruiri.” Jɨáɨe ocuica uai izoide bie baɨmo iñede, —daɨde. \p \v 32 Iemona Ocuica uai llófueraɨma daɨde: \p —¡Ie mei! Llófueraɨma, ñue daɨdɨo. O daɨna uafue. Uáfuena Juzíñamui daade. Afémɨe baɨmo jɨáɨmɨena iñede. \v 33 Daje izói afémɨena nana caɨ comécɨdo izíruillena ñuera. Ie llezica nana caɨ ɨfocɨ úrilla uaido íena izíruillena ñuera. Ie llezica nana caɨ comécɨmo itɨ́fuiaɨdo íena izíruilla ñuera. Ie llezica nana caɨmo ite rɨ́inodo íena izíruillena ñuera. Daje izói caɨ abɨ ímɨena danɨ caɨ abɨ izíruilla izói, afe izói íena izíruilla jitáirede. Bie izói caɨ izíruilla, aillo ráifide. Ua, nana fatá Juzíñamuimo fia fecaca rɨ́llenɨaɨ baɨmo ráifide, nana Juzíñamui ióbitallena jobaica rɨ́llenɨaɨ dɨga, —daɨde. \p \v 34 Iemona baitádɨmɨe izói afémɨe ie faɨríua uaina cacáillano, Jesús íena daɨde: \p —Juzíñamuimo dúillena ímɨena íanori itɨo, —daɨde. \p Afe mei jacɨ́ruillano buna jɨáɨfuena Jesumo jɨcánoñediaɨoɨ. \s1 ¿Bu jitó Cristo? Jesús dama jɨcánote \r (Mt 22.41-46; Lc 20.41-44) \p \v 35 Jesús gaɨríracomo llófullofuena llezica, comɨ́nɨmo jɨcánote: \p —Onódɨomoɨza ocuica uai llófueraɨnɨ “Cristo David jitó” daɨífɨrediaɨoɨ. ¿Nɨe izói daɨírede? \v 36 Mei dama David Juzíñamui Joréñodo úrite; daɨde: \p —Monamo ite caɨ Moo Juzíñamui cue Ocuíraɨmana daɨde: “Cue nabézimo raɨnai, o éoigamacɨna cue anáfenollɨruimo,” daɨí David daɨde. \v 37 David Crístona “cue Ocuíraɨma” daɨíadɨ, ¿nɨe izói afe llezica Cristo ie jitona írede? —daɨde Jesús. (David emodo imácɨmona Cristo cómuide.) \p Aféruido aillo comɨnɨ, caɨmare Jesús úrilla cacáreizaɨbitiaɨoɨ. \s1 Ocuica uai llófueraɨnɨ fɨeni illafue Jesús jino comɨ́nɨmo llote \r (Mt 23.1-36; Lc 11.37-54; 20.45-47) \p \v 38 Jesús llófullofuena llezica íaɨoɨna daɨde: \p —Ocuica uai llófueraɨnɨmona abɨ́ omoɨ rairuiri. Afémacɨ árera ñuera ɨnícuiro jɨ́tano comɨnɨ uiécomo mácafɨrenana gáɨdiaɨoɨ. Afe llezica íaɨoɨ anamo comɨnɨ fecáracuaɨmo ñue jacɨ́ruioicana íaɨoɨ uáiduana gáɨdiaɨoɨ. (Daje izói comɨnɨ íaɨoɨ daɨnáuai jiéruillena gáɨdiaɨoɨ.) \v 39 Afémacɨ Juzíñamui uai llófueracomo ite ñuera ráɨiranona raɨre jɨáɨmacɨ uiécodo jenófɨrediaɨoɨ. Afe izói comɨnɨ ɨráɨziracomo ɨráɨziadɨ, afémacɨ ɨere ñuera ráɨirano uiécodo maiñófɨrediaɨoɨ. \v 40 Afémacɨ fecɨ́nguaɨ jofue naa íaɨoɨ raari bairófɨrediaɨoɨ; mei íadɨ comɨ́nɨmo jɨáɨfodo afémɨiaɨ cɨ́oillena, are Juzíñamuimo úrioidiaɨoɨ, comɨnɨ éroilla llezica. Afémacɨ ɨere jamánomo duere fɨnócamacɨna jáitiaɨoɨ, —daɨde Jesús. \s1 Dúerede fecɨngo fecaca úcube jamánomo ñuera \r (Lc 21.1-4) \p \v 41 Iemo Jesús Juzíñamuimo gaɨríracomo ráɨicana eroide. Ucube dotárano uícomo ráɨide. Comɨnɨ afénomo úcube dótajillamo eroide. Ɨere ráaredɨno aillo úcubena dotádiaɨoɨ. \v 42 Bie llezica fecɨngo dúeredɨngo mena úcubetuni dótaɨbite. Bituni íaɨnguaɨ ‘cobre’ ie; ɨere due ráifide centavo izoide. \v 43 Ie mei Jesús ie llófuegamacɨ jɨ́ɨrillano íaɨoɨna daɨde: \p —Uáfuena ómoɨmo llotɨcue. Bie dúerede fecɨngo úcube jóoneracojɨmo dotaca úcube, ɨere jamánomo jɨáɨmacɨ afénomo dotaca úcube baɨmo jaide. \v 44 Nana jɨáɨmacɨ úcube fɨébide államona dotádiaɨoɨ, mei íadɨ afengo duéredɨngo íadɨ, nana aféngomo ite úcube ie iga. Afengo güille óllena úcubena nana afengo ja dotaca, —Jesús daɨde. \c 13 \s1 Gaɨríraco uire júdaɨllena Jesús ie llófuegamacɨmo llote \r (Mt 24.1-2; Lc 21.5-6) \p \v 1 Jesús gaɨríracomona jino billa llezica, ie llófuegamacɨmona dáamɨe íena daɨde: \p —Llófueraɨma, ¡bie ɨere ñuera nófɨemo eroi! ¡Daje izói bie jofo áilluemo eroi! —daɨde. \p \v 2 Iemo Jesús uai ote: \p —Mai bie áillue jófuemo ñue omoɨ eroi. Benomo daje emódomo nófɨena fɨ́ebiñeite. Nana oni júdaɨlle, —daɨde. \s1 Iiraɨrui uícodo íitɨfuiaɨ \r (Mt 24.3-28; Lc 21.7-24; 17.22-24) \p \v 3 Afe mei Olívona mameide ídumo jáidiaɨoɨ. Gaɨríraco uiéco dɨbénemo ite. Afénomo Jesús ráɨidemo, Pedro, Jacobo, Juan, íemo Andrés báinino íena daɨdíaɨoɨ: \p \v 4 —Nana bífuiaɨ o daɨna júdaɨlle zuíllaruina onóiacadɨcaɨ. Mai caɨmo llone. Nana bífuiaɨ fúiacana ¿nɨe izói caɨna onótaite? —daɨdíaɨoɨ. \p \v 5 Jesús uai ote: \p —Bu omoɨ jɨ́fueñeillena, ñue abɨ́ omoɨ rairuiri. \v 6 Aillo cue mámecɨdo imacɨ abɨ jɨ́tano bíitiaɨoɨ. “Crístodɨcue” daɨnano bíitiaɨoɨ. Afémacɨ aillo comɨ́nɨna jɨ́fueitiaɨoɨ. \p \v 7 ‘Mei íadɨ aillo áɨnori ite fuiríllafuena, íemo jɨca ite fuiríllafue dɨga omoɨ fɨdɨ́iadɨ, omoɨ jacɨ́naiñeno iri, mei afe daɨí íredeza. Mei íadɨ naɨ íiraɨruiñedeza. \v 8 Mei aféruimo daa naɨraɨ jɨáɨ náɨraɨmo fuirízaite. Afe llezica dáazie jɨáɨziemo jobáirizaite. Aféruillaɨdo dɨga illánomo énɨe rɨire dócaite. Dáaruido aillo júbie dɨga énɨiaɨdo iite. Be aféfuiaɨ comɨnɨ duere zefuille táɨnia raa. \p \v 9 ‘Mei jira abɨ́ ñue omoɨ rairuiri, mei rɨire ocuídɨmacɨ gaɨríllanomo omoɨ uítiaɨoɨza; Juzíñamui uai llófueriracomo ómoɨna fázɨitiaɨoɨ. Cue ɨ́coɨnia rɨ́illaɨnɨ uícomo ómoɨna óreitiaɨoɨ, jamánomo rɨ́iredɨllaɨnɨ dɨga. Afe daɨí cue dɨbénedo íaɨoɨmo úritɨomoɨ. \v 10 Mei íiraɨrui naɨ dúcɨñena llezica, caɨ jíllonafue uai nana náɨraɨmo jino llóredeza. \v 11 Rɨ́iredɨllaɨnɨmo omoɨ oreille llezica, omoɨ úrillɨfuemo raɨre uícomo comécɨdo facáñeno omoɨ iri. Daje izói omoɨ comécɨillɨfuemo raɨre uícomo uibíñoñeno iri. Aféruimo Juzíñamui omoɨ ɨfomo úrilla izói, mai omoɨ daɨíri, mei danɨ omoɨ úriñeitɨomoɨ; omoɨ comécɨmona Juzíñamui ie Ñuera Joreño úrite. \v 12 Afe llezica dáamɨe nahí ie ámamo fɨénidɨfue nítano jɨáɨmɨena ie fatátaite. Daje izói móotɨaɨ nahí ie jitótɨaɨna fɨénidɨfuedo izájitaitiaɨoɨ, íaɨoɨ tɨtállena. Afe ɨbana íaɨoɨ jitótɨaɨ, nahí ie móotɨaɨmo fɨénidɨfue nítano íaɨoɨ fáite tɨtállena. \v 13 Cue ɨ́coɨnia, nana comɨnɨ ómoɨna éoillano ɨere ɨáɨruitiaɨoɨ. Mei íadɨ íiraɨruimo jaɨ́cɨna Juzíñamuimo ɨere féitañeno ɨ́ɨnotɨmɨe jíllobicaite. \p \v 14 ‘Jaiai Juzíñamui uai jino llóraɨma Daniel daa ɨere ɨáɨruiga raa dɨbénedo cuete. Afe ɨáɨruitaite raa nabene jofue júdaɨtaite. Afe fɨénidɨfuena oruide raa Juzíñamuimo gaɨríracomo ite jeruícacomo jóonia llezica, Judea énɨemo itɨno, árera íduaɨmo botárediaɨoɨ. (Bibe facádɨmɨe mai ñue onoiri.) \v 15 Aféruimo o jofo jinófene idamo omoɨ íadɨ, jofo eromo ite ráanɨaɨna omoɨ uájiñeno iri; raɨre botari. \v 16 Jacáfaɨmo táɨjɨdɨmɨe abɨdo jofomo biñeno iri, ie ɨnícuiruaɨ óllena. \v 17 Aféruimo ite rɨngónɨaɨ namócɨredɨno ɨere duere zéfuitiaɨoɨ, aizɨ́nidiaɨoɨza. Daje izói monoɨ jirode duera úrue llɨ́ɨidɨngotɨaɨ duere zéfuitiaɨoɨ. \v 18 Ie jira Juzíñamuimo omoɨ jɨcari, “Nócɨ illáruillaɨdo caɨna botátañeno iri.” \v 19 Bie izói duere zefuíllɨruina jaca jaiai ífɨnide. Ua, Juzíñamui bínɨe fɨ́nuamona benomo afe izóidena iñede. Aféruillaɨ méifomo afe izói íñeite. \v 20 Juzíñamui afe zúuredɨrui are jóoneadɨ buna jílloñeille. Mei íadɨ afémɨe nɨzécanona izíruillano íanori afe zúuredɨruina afémɨe jóoneite. Are íñeite. \p \v 21 ‘Iemona aféruimo dámɨe ómoɨna daɨíadɨ: “¡Erocai, benomo ite Cristo!” áemo ɨ́ɨnoñeno iri. Daje izói jɨáɨmɨe daɨíadɨ: “Eroi, batɨ́nomo ite Cristo,” áfena ɨ́ɨnoñeno iri. \v 22 Mei uafue, aféruido aillo jɨ́fueritɨno bíitiaɨoɨ. “Crístodɨcue” dáɨitiaɨoɨ. Daje izói “Juzíñamui dɨbénedo úritɨcaɨ” daɨnano comɨ́nɨna jɨ́fueitiaɨoɨ. Afémacɨ cɨóraɨnina ráanɨaɨ fɨ́noitiaɨoɨ, jɨáɨe jacɨ́redɨfuiaɨ dɨga, comɨnɨ jɨ́fuellena. Uafue, daje izói dama Juzíñamui nɨzécanona jɨ́fueacadiaɨoɨ, afémacɨ daɨí jɨ́fuetareniadɨ. \v 23 Mei íadɨ mai ñue omoɨ comecɨ facáoiri; mei nana bífuiaɨna jae uícodo ómoɨmo llotɨ́cueza. \s1 Monámona bite Nanoide Ɨima Jitó, Cristo meine bíllena Jesús llote \r (Mt 24.29-35, 42-44; Lc 21.25-36) \p \v 24 ‘Ie mei aféruillaɨdo, zúuredɨruillaɨ méifomo, jitoma duíbicaite. Fɨui égaiñoñeite. \v 25 Monamo ite úcuaɨ cócɨtiaɨoɨ. Afe llezica mona eromo ite rɨ́ino mozídɨno, maɨríñeno jaillano dócaitiaɨoɨ. \v 26 Iemo naui monámona bite Nanoide Ɨima Jitó Cristo meine abɨdo cɨ́ocaite. Uíllɨe cɨ́gɨdo biite; aillo rɨ́ino dɨga. Jamánomo ebírenafuedo biite. \v 27 Afe mei ie abɨ imácɨna óreite, nana ie nɨzécamacɨ nana mona fuédamona gaɨrítallena. Ua jamánomo jɨca ite ígobiaɨ imácɨmona nɨzécano nana dáanomo atɨlle. Daje izói énɨe fueda imácɨmona nɨzécano nana dáanomo atɨ́lliaɨoɨ. \p Naɨ ie llófuegamacɨmo llófuiano, íaɨoɨna daɨde: \v 28 ‘Mai bie higuera amena rafue omoɨ onoiri. Afe higuera íbiaɨ fɨruilla llezica fɨmona áɨnozillana onódɨomoɨza. \v 29 Daje izói nana bie zúuredɨruillaɨ zuíllana omoɨ cɨóiadɨ, íiraɨrui áɨnozillana onóitɨomoɨ. Jae ɨere íanori ite. \v 30 Uáfuena ómoɨna dáɨitɨcue, afe illáruido itɨno comɨnɨ naɨ tɨ́iñenia, nana bifue zúite. \v 31 Nana mona énɨe dɨga fúite, mei íadɨ cue daɨna uai jaca nɨnomo méidonide. Cue llua izói zúite. \p \v 32 ‘Mei íadɨ afe illɨ́ruina buna onóñena. Daje izói Juzíñamui abɨ imacɨ onóñediaɨoɨ. Ua afe izói Juzíñamui Jitó aféruina onóñede. Dama caɨ Moo Juzíñamui onoiga. \p \v 33 ‘Ie jira, aferui dúcɨnana onóñedɨomoɨza, mai ñue fɨgo abɨna omoɨ onoiri. Afe llezica mai ñue omoɨ uíñori. Daje izói Juzíñamuimo úrifɨreiri. \v 34 Cue meine billɨfue dámɨe jɨca jailla izoide. Afémɨe naɨ jáiñenia íemo táɨjɨdɨnona ie jofo úiñotade. Illa dɨ́gamɨe dáarie táɨjɨllena igáiaɨoɨ. Iemo naze uíñoraɨma jóoniano, íena rɨire ocuide, jofo uíñollena. \v 35 Afe izói mai omoɨ abɨ onóicana uíñori, mei jofo naama billɨrui ónoñegaza. Nɨbaɨ nauíoilla llezica biite, nɨbaɨ dáaferuimo, ónoñega. Nɨbaɨ atava úrilla llezica, nɨbaɨ jítɨramo afémɨe biite; ónoñega. \v 36 Mai abɨ omoɨ onoiri, afémɨe raɨre bíadɨ, omoɨ ɨnɨ́llena ie cɨ́oñeillena. \v 37 Omoɨna cue daɨna izói nana comɨ́nɨna daɨdɨcue: \p —Cue bíllemo abɨ omoɨ onoiri, —daɨde Jesús. \c 14 \s1 Comɨnɨ Jesús llaɨtállena maméritiaɨoɨ \r (Mt 26.1-5; Lc 22.1-2; Jn 11.45-53) \p \v 1 Naɨ ménarui ite pascua ráfuemo. Afe rafue llezica afénomo ite comɨnɨ íaɨoɨ pan fáitara jóoneñeno güífɨrediaɨoɨ, mei aféruillaɨ fáitañega pan güífɨrenafue. Lletáriraɨnɨ illaɨnɨ ocuícafue llóraɨnɨ dɨga Jesús jɨ́fuiado llaɨtállena jenódiaɨoɨ, ie tɨtállena. \v 2 Iadɨ daɨdíaɨoɨ: \p —Ɨráɨzie ana íena llaɨtánide; áfemo comɨnɨ fɨcɨre júfidoñeilleza, —daɨdíaɨoɨ. \s1 Rɨngo zióredɨjido Jesús ɨfona jɨllaide \r (Mt 26.6-13; Jn 12.1-8) \p \v 3 Jesús Betániamo ite. Simón jofomo ite. Afe Simón chíinaitɨmɨena mameide. Güirácomo íaɨoɨ ráɨina llezica, daa rɨngo jamánomo ráifide zióredɨji Jesumo jɨlláizaɨbite. Afe zióredɨji duera alabastro daɨna nofɨcɨ fɨnoina ɨcɨ́tirumo ite. Afe zióredɨji mámecɨ nardo. Afeji jɨáɨena fáɨñega. Afengo afe ɨcɨ́tiru llaillano, Jesús ɨfomo áfeji totade. \v 4 Afénomo itɨ́nomona dámɨerie áferi rɨ́icaidiaɨoɨ. Danɨ conímana rɨire daɨdíaɨoɨ: \p —¿Nɨbái mei bie zióredɨji táɨnomo dotade? \v 5 Afeji trescientos romano úcubetuni baɨmo fecárede, duéredɨmacɨna canóllena, —daɨdíaɨoɨ. Aféngomo rɨ́icaillano ɨáɨruitiaɨoɨ. \p \v 6 Mei íemo Jesús daɨde: \p —Mai aféngona fáɨcanocai. ¿Nɨbái mei aféngona áɨfedodɨomoɨ? Bie cuemo afengo fɨnócafue ñuera. \v 7 Mei jɨɨ, duéredɨno jaca omoɨ cɨ́gɨmo íitiaɨoɨ. Omoɨ jitáiadɨ afémacɨna canóredɨomoɨ. Mei íadɨ cue omoɨ cɨ́gɨmo are íñeitɨcue. \v 8 Afengo ñue cuemo fɨnórede raa cuemo fɨ́nuaɨbite. Jɨáɨmacɨ cue raɨájiñenia cue abɨmo zióredɨjina afengo cuemo jóoniaɨbite. \v 9 Uáfuena ómoɨna dáɨitɨcue, náganomo bie énɨemo comɨnɨ jílloille uai jino llóiadɨ, bie rɨngo cuemo fɨnócafue jino llóitiaɨoɨza, áfemona aféngomo uíbicaifɨreillena. \s1 Judas Jesús íena éoidɨmacɨmo izáijide \r (Mt 26.14-16; Lc 22.3-6) \p \v 10 Ie mei Judas Iscariote lletáriraɨnɨ illaɨnɨ dɨne úrizaide, Jesús afémacɨmo izájillena. Afe Judas, doce dɨ́gamɨe Jesús llófuega ímɨe. \v 11 Afe illaɨnɨ Judas dáɨnana cacáillano, ióbidiaɨoɨ. Afe jira íena daɨdíaɨoɨ: “Jesús caɨmo o atɨ́adɨ, úcubena omo ɨ́baitɨcaɨ.” Iemona Judas nɨe izói Jesús íaɨoɨmo fecállena jenode. \s1 Jesús íiraɨfuena güillafue \r (Mt 26.17-29; Lc 22.7-23; Jn 13.21-30; 1 Co 11.23-26) \p \v 12 Fáitañega pan rafue nanóidɨruimo oveja jiza fáfɨrediaɨoɨ, pascua ráfuemo rɨ́llena. Aféruimo jae dúcɨde. Aféruido Jesús llófuegamacɨ íemo jɨcánotiaɨoɨ: \p —¿Nɨnomo pascua rafue uícodo caɨ fɨ́nuaillena óiacadɨo, afénomo pascua ráfuemo mameide güille caɨ güíllena? —daɨdíaɨoɨ. \p \v 13 Ie jira ie llófuegamacɨmona ménaillɨnoɨ óriano daɨde: \p —Jófuemo jai. Dɨnomo jaɨnoi ɨcɨ́rudo uítɨmɨena báitɨomɨcoɨ. Iedo jairi. \v 14 Afémɨe jofo jáillanomo, afeco náamana daɨíri: “Llófueraɨma daɨde, ¿Nɨnomo ite cue güillɨno cue llófuegamacɨ dɨga? Dɨnomo pascua rafue llezica güítɨcaɨ daɨde.” \v 15 Jira afécona ómɨcoɨmo ácatajite, áilloco. Caifóidɨcomo iite. Ja fuífide. Dɨnomo cáɨena fɨnori, —daɨde. \p \v 16 Jira llófuega íaillɨnoɨ oni jaillano jófuemo dúcɨdiaillɨnoɨ. Dúcɨillano uícodo Jesús íaillɨnoɨna daɨna izói baizájidiaillɨnoɨ. Pascua rafue ja fɨnódiaillɨnoɨ. \v 17 Nauízailla llezica, Jesús doce dɨga ie llófuegamacɨri dúcɨdiaɨoɨ. \v 18 Güirábanimo güitíaɨoɨmo Jesús íaɨoɨna daɨde: \p —Uáfuena ómoɨna dáɨitɨcue, daa ómoɨmona, cue dɨga güitɨ́nomona cuena fécaite, —daɨde. \p \v 19 Jira afémacɨ zúucaidiaɨoɨ. Afe llezica dáamɨerie Jesumo jɨcánotiaɨoɨ: \p —¿Nɨbaɨ cue? —daɨde. \p Jɨáɨmɨe daje izói daɨde: \p —¿Nɨbaɨ cue? —daɨde. \p \v 20 Jira Jesús uai ote: \p —Afémɨe daa ómoɨmona, bie doce dɨ́gamɨedemona; ua cue birui dɨga dáajemona güitɨ́macɨmona. \v 21 Nanoide Ɨima Jitódɨcueza Cuegáuai lloga iodo jáidɨcue; ua cue tɨ́illɨnomo jáidɨcue. Mei íadɨ cue fecádɨmɨe, ¡nɨɨ ɨere dúerena! Afe ɨima jócoñegana baɨmo ñue jaide, íadɨ jae comuide, —daɨde. \p \v 22 Güitíaɨoɨmo, Jesús pan llɨ́ɨnota daɨde: \p —Ɨere fɨgora, —daɨde. Daɨna mei dɨtade. Dɨtada íaɨoɨmo fécajano daɨde: \p —Mai omoɨ güi. Bie cue abɨ, —daɨde. \p \v 23 Iemo Jesús jiróracuri llɨ́ɨnote. Afécuri vínona oruítaga. Ie mei: \p —Ɨere fɨgora, —daɨnano íaɨoɨmo ite. Nana afécurimona áfeji jiródiaɨoɨ. \v 24 Iemo daɨde: \p —Bie cue dɨe; áfedo comue dájemo llɨ́ɨnoga uai uáfuena daɨíllena. Aillo naɨraɨ jíllollena cue dɨe tóite. \v 25 Uáfuena ómoɨna daɨdɨcue, ja biruímona afe uva rao llɨzilla iji jíroñeitɨcue. Ua nágaruillaɨdo Juzíñamui illáɨmana illɨrui naɨ biñena llezica jíroñeitɨcue. Aféruimo comóicana áfeji nane meine dáanomo jíroitɨcue, —daɨde. \s1 Pedro Jesuna jáanuana Jesús uícodo llote \r (Mt 26.30-35; Lc 22.31-34; Jn 13.36-38) \p \v 26 Juzíñamui rua íaɨoɨ rua mei, jino Olivo daɨnádumo jáidiaɨoɨ. \v 27 Iemo Jesús daɨde: \p —Bie naɨo, iomo come éɨcɨtailla izói, méaicaillamona nana omoɨ cuena zóofeitɨomoɨ. Cuegáuai daɨde: “Ovejaɨ úiñoraɨmana fáitɨcue; fállemona ovejaɨ oni ráɨjicaitiaɨoɨ.” \v 28 Mei íadɨ cáadɨmɨena meine abɨdo cue ille méifodo, omoɨ uiécomo Galiléamo jáitɨcue, —daɨde. \p \v 29 Jira Pedro daɨde: \p —Nana ona fáɨcanocaitiaɨoɨmo, jaca o fáɨcanocaiñeitɨcue, —daɨde. \p \v 30 Iemo Jesús uai ote: \p —Uáfuena dáɨitɨcue, bie naɨo atava ménacaiño naɨ úriñeniadɨ dacaiñoámani cuena jáanoitɨo, —daɨde. \p \v 31 Mei íadɨ afémɨe ɨere afe íeñede úricana daɨde: \p —O dɨga cue tɨ́illena jitáiadɨ, naɨ ona jáanoñeitɨcue, —daɨde. \p Nana daje izói daɨdíaɨoɨ. \s1 Jesús Getsemanimo Juzíñamuimo úrizaide \r (Mt 26.36-46; Lc 22.39-46) \p \v 32 Iemo güirácomona jino billano Getsemaní ibɨ́rɨmo dúcɨdiaɨoɨ. Dɨnomo Jesús ie llófuegamacɨna daɨde: \p —Baɨ bené Juzíñamuimo cue úrizailla llezica, benó omoɨ ráɨiri, —daɨde. \p \v 33 Iemo Pedro, Santiago, Juan dɨga uite. Jesús ja zuure cácacaide; afémɨe aillo jacɨ cácade. \v 34 Jira daɨde: \p —Cue joreño ɨere zúureficaide; afe zuufue tɨ́illa izói cue orede. Benó omoɨ fɨebi. Abɨ́ omoɨ onoiri, —daɨde. \p \v 35 Iemo Jesús jabo baɨfe jaide. Dɨnomo énɨemo bɨ́jɨcaillano Juzíñamuimo jɨcade: \p —Nana bie cuemo jíiriacade raa cúemona oni o oréreadɨ, mai oni oreri, —daɨde. \v 36 Naɨ Juzíñamuimo úrioicana daɨde: \p —Cue Moo, ómona nana fɨnórede. Bie ɨere zuure facállɨnomona cue zuitari. Mei íadɨ cue oíacana izói fɨnóñeno iri, mei jɨáɨfodo o oíacana izói fɨnori, —daɨde. \p \v 37 Iemo daámani llófuegamacɨ dɨné jaide. Ɨnɨ́diaɨoɨmo dúcɨde. Pédrona daɨde: \p —Simón, ¿ja o ɨnɨ́dɨo? ¿Jaca due jiza abɨ́ onóoicana uíñonidɨo? \v 38 Abɨ́ omoɨ uíñori. Juzíñamuimo úriri, fɨénidɨfuemo omoɨ báɨiñeillena. Uáfuena o joreño ɨere jiérede, mei íadɨ o abɨ náɨnide, —daɨde. \p \v 39 Iemona dáanomo nane, Juzíñamuimo úrizaide. Daje uáillaɨna daɨde. \v 40 Ie mei nane bítemo, ie llófuegamacɨ meine dáanomo ɨnɨ́diaɨoɨ. Daɨí afémacɨ ɨ́nɨamo, Jesús íaɨoɨna cɨ́oizaɨbite, mei íaɨoɨ uíjɨ ɨ́nɨe ɨbáicaza. Iaɨoɨ uai ollɨno iñede. \v 41 Ja dacaiñoámani Juzíñamuimo úrillano bite. Billano íaɨoɨna daɨde: \p —¿Mei naɨ birui ɨnɨ́dɨomoɨ? ¿Naɨ ocózinaidɨomoɨ? Jae mai. Nanoide Ɨima Jitódɨcueza, mei íadɨ fɨénidɨmacɨmo cue itábicaillaruimo ja dúcɨde. \v 42 Náidacai. Mai caɨ jai. Cue fecádɨmɨe ja bite. \s1 Jesús llaɨtádiaɨoɨ \r (Mt 26.47-56; Lc 22.47-53; Jn 18.2-11) \p \v 43 Ie llezica Jesús naɨ úritemo Judas dúcɨzaɨbite. Afémɨe doce dɨ́gadɨmacɨmona. Afémɨeoɨri aillo comɨnɨ bitíaɨoɨ. Lloefai bɨgɨ́nɨaɨ dɨga bitíaɨoɨ. Lletáriraɨnɨ illáɨnɨmona bitíaɨoɨ. Dáarie bie comɨnɨ ocuícafue llófueraɨnɨmona éicomɨnɨ dɨga bitíaɨoɨ. \v 44 Fecádɨmɨe Judas bimácɨmo ónoitara naui lloga. Daɨde: \p —Cue ñɨtállɨmɨe nɨ́ɨmɨeite. Ie llaɨtari. Ñue maɨano, ui, —daɨde. \p \v 45 Iemo Judas billano, Jesumo áɨnozillano uáidote: \p —¡Llófueraɨma! ¡Llófueraɨma! \p Daɨí daɨnano ñɨtade. \v 46 Iemo Jesús llaɨtada, maɨano, bitɨno íena uitíaɨoɨ. \v 47 Afe llezica dɨnomo itɨ́nomona dáamɨe lloefai otá daa bitɨ́mɨe jefo ñetade. Afe jefona ñetácamɨe lletáriraɨnɨ illaɨma jaɨénicɨ. \v 48 Iemo Jesús comɨ́nɨna daɨde: \p —¿Meita merɨ́riraɨmadɨcue izói lloéfaillaɨri bɨgɨ́nɨaɨ dɨga cuena lláɨtaɨbitɨomoɨ maɨano cue uíllena? \v 49 Nágarui ómoɨri Juzíñamuimo gaɨríracomo llófuecana itɨcue; íadɨ jaca cuena llaɨtáñedɨomoɨ. Mei íadɨ bifue íficaide Cuegáuaillaɨ fuitállena, —daɨde. \v 50 Iemona nana llófuegamacɨ íena fáɨcanocaillano botádiaɨoɨ. \s1 Da Jesudo jáicaide jitócome botade \p \v 51 Mei íadɨ da jitócome dama áillue ɨniroi jɨtada naɨ Jesús óodana jáicaide. Ie mei bitɨno íena llaɨtádiaɨoɨ. \v 52 Mei íadɨ afémɨe jarire duíñuano aferoi íaɨoɨmo faɨnóicaide. Daɨí ñeta emuíroma jarire botade. \s1 Jesús jɨcánodoɨllɨnomo uiga \r (Mt 26.57-68; Lc 22.54-55, 63-71; Jn 18.12-14, 19-24) \p \v 53 Iemo judíuaɨ lletáriraɨnɨ caifóidɨllaɨmamo Jesús uitíaɨoɨ. Afe llezica nana lletáriraɨnɨ illaɨnɨ, íemo éicomɨnɨ, íemo ocuica uai llófueraɨnɨ dɨga, dáanomo gaɨrídiaɨoɨ. \v 54 Pedro, afe jamánomoidɨllaɨma jofo abɨ ibɨ́rɨmo, óodana jɨcado jaide. Dɨnomo llaɨzɨ́riraɨnɨ dɨga ráɨide; irai fuemo agaide abɨ uzíreillena. \v 55 Nana lletáriraɨnɨ illaɨnɨ jamánomo ocuídɨmacɨ dɨga Jesumo fɨeni íaɨoɨ facátallena uai nabáidɨno jenódiaɨoɨ, áfedo íena tɨtállena. Mei íadɨ áfena baiñédiaɨoɨ. \v 56 Aillo íemo taɨno llotíaɨoɨ. Iadɨ íaɨoɨ táɨnofuiaɨ jaɨ́cɨna jóobiñede. \v 57 Iemo dáarie caifo náidacaillano, afémɨemo taɨno fɨénidɨfue nitádiaɨoɨ. Daɨdíaɨoɨ: \p \v 58 —Afémɨe dáɨnana cacádɨcaɨ: “Bie comɨnɨ fɨnoca gaɨríraco júdaɨtɨcue, íemo daruiámani íllemona jɨáɨ gaɨríraco comɨnɨ fɨnóñegaco abɨdo níitɨcue,” daɨde, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 59 Mei íadɨ nane íaɨoɨ lloga uai nabáillafuiaɨ jaɨ́cɨna jóobiñede. \v 60 Iemo lletáriraɨnɨ illaɨma íaɨoɨ cɨ́gɨmona jino náidacaillano Jesumo jɨcánote: \p —¿O uai óñeitɨo? ¿Mɨnɨca bie omo nitádiaɨoɨ? —daɨde. \p \v 61 Mei íadɨ daa uai oñede. Iemona lletáriraɨnɨ illaɨma nane dáanomo jɨcánote: \p —¿O Crístodɨo? ¿Afe caɨ ñúefuena nitaca Juzíñamui Jitódɨoza? —daɨde. \p \v 62 Jira Jesús daɨde: \p —Jɨɨ, ie mei. Nanoide Ɨima Jitódɨcue. Uire uáfuena cuena cɨ́oitɨomoɨ. Ua rɨírede Juzíñamui nabézimo dɨnomo cue ráɨnaillana cɨ́oitɨomoɨ. Aféruillaɨdo mona ero úillɨedo cue bíllana cɨ́oitɨomoɨ, —daɨde. \p \v 63 Lletáriraɨnɨ illaɨma jamánomo rɨ́icaillano icɨ́rillamona ie ɨniroi cúatajano daɨde: \p —¿Nɨbái mei jɨáɨe uai nabáiraɨma jítaitɨcaɨ? \v 64 Ja Jesús ie uáillaɨdo Juzíñamui dɨbénemo fɨeni úrillana cacádɨomoɨ. ¿Omoɨ, nɨe izói íena daɨdɨ́omoɨ? —daɨde. \p Iemona nana íena tɨtállena daɨdíaɨoɨ. \v 65 Iemo dámɨerie afémɨemo túallaɨtiaɨoɨ. Afe llezica ie uiéco ɨníroina ɨbáillano, íena fatíaɨoɨ. Fájano daɨdíaɨoɨ: \p —¡Mai bai! ¿Bu o faja? —daɨdíaɨoɨ. \p Iemo llaɨtádɨno ie uiéco túcoɨdiaɨoɨ. \s1 Pedro Jesús jáanote \r (Mt 26.69-75; Lc 22.56-62; Jn 18.15-18, 25-29) \p \v 66 Pedro ana jofo ibɨ́rɨmo ite. Iemo daa lletáriraɨnɨ illaɨma canóraɨngo afénomo dúcɨde. \v 67 Pedro irai fue agáillana cɨóillano, afengo afémɨemo rɨire eroide. Iemona daɨde: \p —O daje izói Nazarena ímɨe Jesús dɨga macáfɨredɨo, —daɨde. \p \v 68 Mei íadɨ Pedro jáanuano daɨde: \p —Aféfuena fɨdɨ́ñedɨcue. Mɨnɨ́cado úritɨo onóñedɨcue, —daɨde. Daɨna mei afémɨe naze fuemo jino jaide. Iemo ɨítava úrite. \p \v 69 Iemona canóriraɨngo íena nane cɨ́oillano afénomo itɨ́nona daɨde: \p —Afe ɨima Jesudo jáidɨmacɨmona, —daɨde. \p \v 70 Mei íadɨ Pedro meine jáanote. Ja baɨdo afénomo itɨno Pédrona nane daɨdíaɨoɨ: \p —Uáfuena. O Jesús imacɨ iédɨo. Galilea ímɨedɨo. O úrilla afémacɨ úrilla izói jóoide, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 71 Ie jira Pedro: “Uáfuena cue llóñenia Juzíñamui cue fáidoiteza,” daɨde. Dáanomo Pedro ie daɨna uai nabáillena Juzíñamui mámecɨdo rɨire mámiano daɨde: \p —Afe omoɨ úrillamɨena onóñedɨcue, —daɨde. \p \v 72 Daɨí daɨna llezica atava dáanomo nane úrite. Iemona Jesús íena daɨnáfuemo Pedro uíbicaide. Nano uícomo íena daɨde Jesús: “Atava ménacaiño naɨ úriñenia dacaiñoámani cuena jáanoitɨo.” Afemo comecɨ fácajano éeiaide. \c 15 \s1 Jesús onínellaɨma Pilátomo uitíaɨoɨ \r (Mt 27.1-2, 11-14; Lc 23.1-5; Jn 18.28-38) \p \v 1 Afe jítɨramo lletáriraɨnɨ illaɨnɨ íemo eicomɨ́nɨri gaɨrízaidiaɨoɨ, ocuica uai llófueraɨnɨ dɨga; ie emódomo naa jɨáɨe jamánomoidɨllaɨnɨri. Gaɨríllano Jesumo íaɨoɨ fɨnóllɨfueri danɨ úritiaɨoɨ. Maɨga Jesús Pilátomo izájidiaɨoɨ. \v 2 Jira Pilato jɨcánote: \p —¿O meita judío illáɨmadɨo? —daɨde. \p Iemo Jesús uai ote: \p —¡Ie mei! Daɨí jaca o daɨna izói, —daɨde. \p \v 3 Iemo lletáriraɨnɨ illaɨnɨ aillo fɨénidɨfuiaɨ afémɨemo nitade. \v 4 Jira Pilato dáanomo jɨcánuano daɨde: \p —¿O uai oñédɨo? ¡Cacai! Dɨga fɨénidɨuai omo nitádiaɨoɨ, —daɨde. \p \v 5 Mei íadɨ Jesús uaina oñede. Afémɨe uai oñénamona Pilato fáɨgacaide. \s1 Jesús ie tɨíllena uáfodo maméritiaɨoɨ \r (Mt 27.15-31; Lc 23.13-25; Jn 18.38–19.16) \p \v 6 Afe rafue ana naga fɨmónado comɨ́nɨmona llogámɨe llaɨtácamɨena Pilato zuitáfɨrede. \v 7 Come fatɨ́mɨe Barrabás jae llavéracomo ite, jɨáɨe come fatɨ́macɨ dɨga. Nano jɨáɨruido illaɨma dotátaruimo comɨnɨ fatíaɨoɨ. \v 8 Ja birui comɨnɨ Pilátomo jɨ́caɨbitiaɨoɨ. Billano Pilato íaɨoɨmo fɨnófɨrena izói ie fɨnóllena jɨcádiaɨoɨ. \v 9 Pilato uai ote: \p —¿Judíuaɨ Illaɨma ómoɨmo cue zuitállena jitáidɨomoɨ? —daɨde. \p \v 10 Pilato ja lletáriraɨnɨ illaɨnɨ Jesús úradoillafuedo fécajana fɨdɨde. \v 11 Mei íadɨ lletáriraɨnɨ illaɨnɨ nana comɨnɨ jeire otɨ́macɨ. Iaɨoɨ úamona ɨere caillɨ́dɨmacɨ. Iaɨoɨna llófuetiaɨoɨ: \p —Jesús ifomo mai Barrabás caɨmo zuitállena izire omoɨ jɨcari, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 12 Jira Pilato jɨcánote: \p —¿Nɨe izói oíacadɨomoɨ omoɨ mamécamɨe Judío Illaɨma cue fɨnóllena? —daɨde. \p \v 13 Iemo caillɨ́oicana uai otíaɨoɨ: \p —¡Cruzmo íena coraɨ! —daɨdíaɨoɨ. \p \v 14 Jira Pilato daɨde: \p —¿Nɨbái mei? ¿Afémɨe nɨe fɨénidɨfue fɨnode? —daɨde. \p Nane dáanomo baɨmo caillɨ́oicana daɨdíaɨoɨ: \p —¡Cruzmo íena coraɨ! —daɨdíaɨoɨ. \p \v 15 Iemona Pilato naɨraɨ uiécomo ñue íacanamona, Barrabás zuitada orede. Iemo Jesús zechétajano llaɨzɨ́ritɨnomo izájide íena coráɨllena. \p \v 16 Ie mei afe onínellaɨma áilloco jofo ibɨ́rɨmo íena uitíaɨoɨ. Afénomo nana fuiríraɨnɨ gaɨrítatiaɨoɨ. \v 17 Iemo ñue jíaɨrede ɨnícuiro, illaɨma íena, afémɨemo jɨtádiaɨoɨ. Aferoi uállaɨma jɨ́tafɨregaroi. Afe llezica ɨfo icuifoɨ eegɨ níinacuifoɨna íemo jɨtádiaɨoɨ. \v 18 Jɨ́tajano janónaioicana rɨire íena uáidotiaɨoɨ; daɨdíaɨoɨ: \p —¡Fɨgo o iri, Judíuaɨ Illaɨma! —daɨdíaɨoɨ. \p \v 19 Iemo rázɨdo dɨga icaiño ie ɨfo butíaɨoɨ. Ie túallaɨtiaɨoɨ. Afémɨemo caiñɨcɨ ana dújullano jɨfánodoɨcana íena ebíruitiaɨoɨ. \v 20 Daɨí ie íaɨoɨ áɨfedua méifodo, afe illaɨma jɨtácaroi íemona duiñódiaɨoɨ. Dúiñuano dama íecuirona ie jɨtádiaɨoɨ. Ie mei afénomona jino íaɨoɨ uiga íena coráɨaillena. \s1 Jesús coráɨina \r (Mt 27.32-44; Lc 23.26-43; Jn 19.17-27) \p \v 21 Jesuna coráɨaidiaɨoɨmo Cirene ímɨe Simón jinona jófuemo bite. Afémɨe Alejandro Rufo íaillɨnoɨ moo. Bítemo Jesús coráɨllɨbɨcɨna rocátatiaɨoɨ. \p \v 22 Iemo Jesús Gólgota maméidɨnomo uitíaɨoɨ. Afe Gólgota jɨáɨmacɨ uaido Ɨfócoraɨ Illánona mameide. \v 23 Afénomo vino erɨ́redɨji dɨga jóonegana Jesús jirótatiaɨoɨ. Mei íadɨ áfena afémɨe jiróñede. \v 24 Afe mei ja Jesuna coráɨdiaɨoɨ. Iemo fuiríraɨnɨ onótarajɨ dotádiaɨoɨ, Jesús ɨnícuiro íaɨoɨ máiñuana onóillena. Iemona dájerize illa dɨ́gamɨe ie ɨnícuiro uite. \p \v 25 Jae jitoma caifo illa llezica Jesús coráɨdiaɨoɨ. \v 26 Jesús coráɨgabɨcɨmo jɨáɨe uai llotɨ́bɨcɨna netádiaɨoɨ. Afébɨcɨmo nɨe ɨ́aɨfue ie fɨ́nua jira coraɨca, daɨí íaɨoɨ cuega. Bibɨ́cɨmo cuetíaɨoɨ: “Bímɨe Judíuaɨ Illaɨma.” \v 27 Afémɨe dɨga mena merɨ́riraɨma íaillɨnoɨ coráɨdiaɨoɨ, dámɨe ie nabénemo, jɨáɨmɨe ie jarɨ́fenemo. \v 28 Jaiai Cuegáuai daɨí fúibicaide. Aféuai daɨde: “Afémɨe fɨénidɨmacɨmo jaɨnáitaga.” \p \v 29 Afe iodo jáidɨno Jesumo fɨeni úritiaɨoɨ. Fuena ɨere rɨire íena zanódiaɨoɨ. Daɨdíaɨoɨ: \p —Mai, cacai. O Juzíñamui gaɨríraco ana júdaɨtɨmɨedɨoza. Daje izói daruiámani íllado abɨdo afeco níitɨmɨedɨoza. \v 30 ¡Mai dama o abɨ jíllota! ¡Crúzmona ana bi! —daɨdíaɨoɨ. \p \v 31 Daɨí daje izói lletáriraɨnɨ illaɨnɨ, ocuica uai llófueraɨnɨ dɨga, Jesuna janónaitiaɨoɨ. Danɨ conímana daɨdíaɨoɨ: \p —Afémɨe jɨáɨmacɨ jíllotate, íadɨ afémɨe dama ie abɨna jíllotanide. \v 32 Mei birui Cristo, Israel Illaɨma ana crúzmona bíadɨ, áfena caɨ cɨónamona afémɨe uaina ja uáfuena ɨ́ɨnoitɨcaɨ, —daɨdíaɨoɨ. \p Daje izói afémɨe dɨga coráɨcaiaillɨnoɨ fɨeni Jesumo úritiaɨoɨ. \s1 Jesús tɨ́illa \r (Mt 27.45-56; Lc 23.44-49; Jn 19.28-30) \p \v 33 Jaɨ́cɨri illa llezica nana énɨe jítɨreficaide. Dahoraámani fɨdɨ monáiñede. \v 34 Afe llezica Jesús rɨire cáillɨano daɨde: \p —Eloí, Eloí, ¿lama sabachtani? —afe uai dobáiñuana daɨde: ¡Cue Moo Juzíñamui, Cue Moo Juzíñamui! ¿Nɨbái cue zóofetɨo? —daɨde. \p \v 35 Dámɨerie afénomo itɨ́nomona áfena cacáillano daɨde: \p —Cacarei, afémɨe Juzíñamui uai jino llóraɨma Elías jɨ́ɨrite, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 36 Iemona afémacɨmona dámɨe aizɨda fíillɨcɨde raa uájide. Erɨ́rede vínona rɨáitano, áfena ragüizɨ ɨ́coɨmo jóonete, áfedo Jesús jirótallena. Daɨí ñeta, íemo ñuitade. Afe llezica jɨáɨmacɨ íena daɨde: \p —Ɨna jabe. Mai caɨ éroi, neca afémɨe Elías ana ólleza, —daɨde. \p \v 37 Ie mei Jesús rɨire caillɨda tɨ́ide. \v 38 Afe llezica Juzíñamui gaɨríracomo zebica jédacɨede ɨniroi, dáfenedo caifófenemona ana cuáijicaide. \p \v 39 Jesús anamo romano jabóidɨllaɨma uiéco dɨbénemo naidaide. Ie cáillɨana cacade. Ie tɨ́illa izóidena cɨode. Cɨ́uano daɨde: \p —Uafue, bie ɨima Juzíñamui Jitó, —daɨde. \p \v 40 Dáanomo dáarie rɨngónɨaɨ jɨcana eróiediaɨoɨ. Iaɨoɨ cɨ́gɨmo ite Magdalena jofue ingo María, íemo Salomé, íemo jɨáɨe María. Afengo Santiago José ei. Afe Santiago jofófene ímɨena mameide. \v 41 Bie rɨngónɨaɨ Jesudo jáicadɨno. Naui Galiléamo ie illa llezica, afémacɨ íena canódiaɨoɨ. Mei íadɨ bimacɨ baɨmo aillo jɨáɨngotɨaɨna, Galilea ingónɨaɨ afémɨedo Jerusalemo bitíaɨoɨ. \s1 Jesús abɨ raɨáfomo jóoniaidiaɨoɨ \r (Mt 27.57-61; Lc 23.50-56; Jn 19.38-42) \p \v 42 Ja nauízaide. Mei aferui ocózinaillarui uícodɨrui íllaza, comɨnɨ íaɨoɨ jitaille raa fɨnófɨrediaɨoɨ. \v 43 Jira José Pilátomo Jesús abɨ jɨ́cajide. Afe bie José Arimatea jofue ímɨe. Afémɨe caifóidɨllaɨmaɨaɨmo ɨere jaɨnáideza, ie mámecɨ jɨca jalleide. Afémɨe Juzíñamui illáɨmana illɨ́ruina ñue uíñote. Afémɨe abɨ mámiano jácɨcaiñeno Pilato illánomo jaide. Dɨnomo Pilátomona Jesús abɨ jɨcade. \v 44 Pilato ja ie raɨre tɨ́illari fáɨgacaide. Jira jabóidɨllaɨma uáidote íemo jɨcánollena meita uafue daɨíllena. \v 45 Jabóidɨllaɨma “Jɨɨ” dáɨnamona Pilato faɨríote Jesús abɨ José uíllena. \v 46 Jira José ɨere ñuera ɨniroi ɨbade. Iemo Jesús abɨ ana uáno, aféroido junide. Iemona idu ana nofɨcɨ ero raɨgácomo ite raɨáfomo íena jóoniaide. Jóoniano raɨgaco áillue nofɨ́cɨna ɨbaide. \v 47 Magdalena ingo María, José ei María dɨga, afe raɨánona cɨódiaɨnguaɨ. \c 16 \s1 Jesús tɨ́idemona meine abɨdo cáadɨmɨena jaide \r (Mt 28.1-10; Lc 24.1-12; Jn 20.1-10) \p \v 1 Ocózinaillarui méifomo Magdalena énɨe ingo María, Santiago ei María, Salomé dɨga zíoji ɨbádiaɨoɨ, Jesús abɨ recuíllena. \v 2 Jira semana nanóidɨrui jítɨramo raɨáfomo jáidiaɨoɨ. Afe llezica jitoma ja cɨode. \v 3 Iemo rɨngónɨaɨ dúcɨillano conímana daɨdíaɨoɨ: \p —¿Bu mei raɨafo uiéco ɨbaina nofɨcɨ caɨri oni ñuitalle? mei afecɨ ɨere áillueza, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 4 Mei íadɨ érocaillano raɨafo uiéco ɨbaina áillue nofɨcɨ oni jóoniana cɨódiaɨoɨ. \v 5 Iemo raɨafo ico eromo íaɨoɨ jáillanomo jitócome nabézimo ráɨinana cɨódiaɨoɨ. Afémɨe árecuiro úzeroi jɨtáoide. Ieri ɨere jacɨ́naitiaɨoɨ. \v 6 Jira rɨngónɨaɨna daɨde: \p —Omoɨ jacɨ́naiñeno iri. Omoɨ Jesús, Nazaret ímɨe naui coráɨcamɨe jenódɨomoɨ. Mei íadɨ ja tɨ́idemona meine abɨdo cáadɨmɨena jaide. Benomo iñede. Afémɨe íaɨoɨ jóoniano omoɨ eroi. \v 7 Ie mei Pédromo naa jɨáɨe llófuegamacɨri lluájiri. Afe bifue daɨíri: “Omoɨ uícomo Galiléamo jaide. Dɨnomo ie daɨna izói íena cɨ́oitɨomoɨ,” —daɨde. \p \v 8 Jira rɨngónɨaɨ raɨáfomona botádiaɨoɨ. Fáɨgacaillano cuidɨ́ritiaɨoɨ. Ɨere íaɨoɨ jacɨ́ruillamona bumo lloñédiaɨoɨ. \s1 Magdalena énɨe ingo Maríamo Jesús cɨ́ocailla \r (Jn 20.11-18) \p \v 9 Semana nanóidɨrui monáiacana llezica, Jesús meine abɨdo cáadɨmɨena jaide. Afe mei fueñe Magdalena énɨe ingo Maríamo afémɨe cɨ́ocaide. Naui afémɨe aféngomona siete dɨga fɨénide jóriaɨ oni orede. \v 10 Iena cɨona mei, afengo Jesús dɨga naui jáicadɨnomo lluájide; afémacɨ naɨ zuure éenaitiaɨoɨ. \v 11 Afe Jesús meine caade íllana María íaɨoɨmo llote, mei íadɨ aféfuena cacáillano, áfena naɨ ɨ́ɨnoñediaɨoɨ. Daje izói afengo “Iena cɨódɨcue” daɨna uaina ɨ́ɨnoñediaɨoɨ. \s1 Jesús llófuegamacɨmona ménaillɨnoɨmo afémɨe cɨ́ocailla \r (Lc 24.13-35) \p \v 12 Bie mei, Jesús llófuegamacɨmona ménaillɨnoɨ jofue onimo mácajidiaillɨnoɨ. Mácajilla llezica Jesús jɨáɨfodo íaillɨnomo cɨ́ocaide. \v 13 Afe íaillɨnoɨ jɨáɨe llófuegamacɨmo abɨdo lluájidiaillɨnoɨ, mei íadɨ daje izói íaillɨnoɨna ɨ́ɨnoñediaɨoɨ. \s1 Jesús ie uai oni llóllena orécamacɨmo ie uai jóonenocaide \r (Mt 28.16-20; Lc 24.36-49; Jn 20.19-23) \p \v 14 Afe jɨáɨruido once dɨga llófuegamacɨ íaɨoɨ güiránomo ráɨidiaɨoɨmo Jesús cɨ́ocaide. Iaɨoɨ comecɨ rɨ́irena jira, íaɨoɨna lletade. Dáanomo íaɨoɨ ɨ́ɨnoñena jira, íaɨoɨna lletade, mei afe íena cɨódɨno íaɨoɨmo llógana ɨ́ɨnoñediaɨoɨza. \v 15 Ie mei íaɨoɨna daɨde: \p —Mai nágagobiaɨdo bie jílloille uai nana comɨ́nɨmo jino omoɨ lluájiri. \v 16 Afe uaina ɨ́ɨnoitɨmɨe íemo báutizagamɨe jíllobicaite. Mei íadɨ afe uaina ɨ́ɨnoñeitɨmɨe jílloñeno duere fɨnócamɨena jáite. \v 17 Cuemo ɨ́ɨnoitɨno bie onótarafuiaɨ fɨ́noitiaɨoɨ, afe lloga uai uafue daɨíllena. Cue mámecɨdo fɨénide jóriaɨredɨmɨe ite fɨénide jóriaɨ oni óreitiaɨoɨ. Uícodo ónoñega jɨáɨe uáillaɨdo úritiaɨoɨ. \v 18 Daje izói tɨtade jaio íaɨoɨ llaɨtada íaɨoɨna aɨníadɨ, tɨ́iñeitiaɨoɨ. Jucúredɨji íaɨoɨ jiróadɨ, ɨránitañeite. Afe emódomo, ɨráredɨmacɨmo íaɨoɨ onoɨ bɨtáadɨ, afe ɨráredɨno jílloitiaɨoɨ. \s1 Jesús monamo jailla \r (Lc 24.50-53) \p \v 19 Afémacɨmo úrilla mei, caɨ Ocuíraɨma Jesús fɨ́aicana caifo monamo uiga. Iemo Juzíñamui nabézimo ráɨnazaide. \v 20 Ie mei ie llófuegamacɨ nágagobiaɨmo comɨnɨ jíllona uai llocana uitíaɨoɨ. Afe dáamɨe, caɨ Ocuíraɨma, íaɨoɨna canode. Afe llezica afémɨe íaɨoɨ lloga uaina cɨ́ofɨnina íaɨoɨ fɨnócafuiaɨdo uáfuena daɨítate; daje izói dɨga onótatɨfuiaɨdo uáfuena daɨítate. Jae nɨɨe.