\id LUK - Huitoto Mɨnɨca NT -Colombia 2011 (DBL 2013) \h SAN LUCAS \toc1 Juzíñamui Ñuefue San Lucas Llogafue \toc2 Lucas \toc3 Lc \mt1 JUZÍÑAMUI ÑUEFUE SAN LUCAS LLOGAFUE \mt2 El Santo Evangelio Según San Lucas \c 1 \s1 Rafue uiécodo llogáuai \p \v 1 Cue ama izóidɨmɨe Teófilomo cuetɨcue. Dɨga comɨnɨ caɨmo comuide ráfuiaɨ ñue jaɨ́cɨna cúellena facádiaɨoɨ. \v 2 Afe comuídɨfuiaɨ táɨniamona, áfena cɨódɨno caɨmo llua izói, cuetíaɨoɨ. Afenɨaɨna cɨódɨno ñúefuiaɨ jino llóllena canódiaɨoɨ. \v 3 Afe izói nana bífuiaɨna ñue jɨcánofɨredɨcue. Uáfueza, bífuiaɨ táɨniana ɨere jɨcánofɨredɨcue. Ie jira omo cuetɨcue. Iemona bífuiaɨ jaɨ́cɨna omo cue cúellena cuedo ñue jaide, mei ñúefuiaɨredɨmɨe Teófilodɨoza. \v 4 Bífuiaɨ omo cúeiacadɨcue, afémacɨ omo llogafue uáfueza o onóillena. \s1 Juzíñamui abɨ ímɨe Juan Bautista jocoille llote \p \v 5 Herodes Judea énɨemo illáɨmana illa llezica, afénomo Zacaríasna mámecɨredɨmɨe ite. Afémɨe Juzíñamuimo comɨnɨ dɨbénedo úriraɨma. Afe Zacarías jaiai ímɨe Aarón jitó, Abías izíemo dúidɨmɨe. Ie aɨ mámecɨ Elisabet. Afengo daje izói Aarón izíemona comuídɨngo. Afe Aarón nánora Juzíñamuimo úriraɨma. \v 6 Afe íaillɨnoɨ Juzíñamui eróicana ñue jaɨ́cɨna itíaillɨnoɨ. Juzíñamui ocuica uai jeire ófɨrediaillɨnoɨ. Ie jira afe íaillɨnoɨmo buna fɨénidena jɨtánidiaɨoɨ. \v 7 Mei íadɨ úruenidiaillɨnoɨ, mei Elisabet úrueninide. Iemo jɨáɨ jae ɨere jíonaitiaillɨnoɨ. \p \v 8 Iemo daarui Abías izíe táɨjɨnaruillaɨmo dúcɨna llezica, Zacarías Juzíñamuimo úriraɨmana íllena afémɨemo dúcɨde. \v 9 Iemo afémacɨ fɨ́nofɨrena izói, íaɨoɨ nɨ́ziamona, ugucɨ uillɨ́tallena Zacaríasmo baite. Ie jira afémɨe Juzíñamuimo gaɨríraco rairuíredɨnomo jofo jaide, afénomo ugucɨ uillɨ́tallena. \v 10 Afémɨe uillɨ́taa llezica, nana comɨnɨ jinófenemo Juzíñamuimo úritiaɨoɨ. \v 11 Iemo Juzíñamui abɨ ímɨe, ángel daɨnámɨe Zacaríasmo cɨ́ocaide. Afémɨe uillɨ́tarano nabéfenemo cɨ́ocaide. \v 12 Juzíñamui abɨ ímɨe cɨ́oillano Zacarías ɨere jacɨ́naillano ie fɨnóacaigana onóñede. \v 13 Iemo Juzíñamui abɨ ímɨe íena daɨde: \p —Zacarías, jacɨ́ruiñeno iri, mei Juzíñamuimo o jɨ́cafɨrenana afémɨe cacádeza. O aɨ Elisabet jitóreite. Afémɨe mámecɨ Juaana o jɨtalle. \v 14 O ióbitɨo, daje izói aillo comɨnɨ o úrue jocólleri ióbitɨmacɨza, \v 15 mei o jitó Juzíñamui uiécomo ɨere uai ɨ́ɨnotɨmɨena mámeiteza. O jitó comɨnɨ jɨfáitaraji vino dɨga jaca jíroñeite. Afémɨe naɨ jócoñenia Juzíñamui Ñuera Joreño úicaite. \v 16 Afémɨe Israel náɨraɨmona dɨga comɨnɨ comecɨ ífuiaɨ méidotaite, afémacɨ ócuifɨrede Juzíñamui uaimo meine ñue íaɨoɨ jiéruillena. \v 17 Bie Juan Ocuíraɨma Cristo uiécodo biite. Afémɨe jaiai Juzíñamui uai lloraɨma Elías comécɨifɨrena izói comécɨite. Daje izói Elías rɨire ocuilla izói rɨire ócuite, ie uaido móotɨaɨ íaɨoɨ úruiaɨ dɨga caɨmare íaɨoɨ itátallena. Daje izói uaina náfueñedɨno afémɨe afe uaina jeire otátaite. Bie izói afémɨe comɨnɨ ñúemacɨna íaɨoɨ fɨ́noite, Ocuíraɨma Jesús ñue llɨ́ɨnollena. \p \v 18 Juzíñamui abɨ ímɨe úrilla llɨ́ɨcailla mei Zacarías jɨcánote: \p —¿Nɨe izói bífuena uáfuena onóredɨcue? mei ja ɨere jíonaitɨcue, cue aɨ dɨga. \p \v 19 Juzíñamui abɨ ímɨe uai ote: \p —Gabriéldɨcue. Juzíñamui ócuifɨregamɨedɨcue. Ie orécamɨedɨcue omo úrillena, bie ñúefuiaɨ omo llóllena. \v 20 Mei íadɨ birui omo cue dáɨnana o ɨ́ɨnoñenamona uáinitɨo. Benómona úriñeitɨo o jitó jocóllɨnomo. Bie Juzíñamui mamécaruimo zúite. \p \v 21 Afe llezica comɨnɨ jino itíaɨoɨ; Zacarías úiñotiaɨoɨ. Afémɨe are jino gaɨríracomona biñena jira jacɨ́naioidiaɨoɨ. \v 22 Iemo Zacarías jino bítemo ja úrinide. Afemona afémɨe gaɨríraco eromo rairuícanomo nɨcáɨrilla izói nɨbaɨ cɨode daɨdíaɨoɨ. Afémɨe onoɨ níraɨdua izói afémacɨmo úrite, mei afémɨe úrinideza. \p \v 23 Juzíñamui gaɨríracomo Zacarías táɨjɨnaruillaɨ fúillamona, ie jofomo jaide. \v 24 Bie mei ie aɨ Elisabet ja úruereacade. Afengo jofómona cinco dɨga fɨui uáfori jino cɨóñede. Afengo comécɨdo daɨde: \v 25 “Juzíñamui ja bie izói cuena úrueretade, íemona comɨnɨ cuena jámairuiñeitiaɨoɨ,” daɨde. \s1 Juzíñamui abɨ ímɨe Jesús jocoille llote \p \v 26 Ja seis dɨga fɨui Juan comuíllamona, Juzíñamui ie abɨ ímɨe Gabriel, Galilea énɨemo ite Nazaret mámecɨrede jófuemo orede, daa rɨngo méiñollena. \v 27 Afengo naɨ ɨnínide jitaɨngo. Ie mámecɨ María. Afengo ja jɨcánogango Josemo ɨníreillena. Afe José illaɨma David izíemona comuídɨmɨe. \v 28 Juzíñamui abɨ ímɨe afengo illánomo jofo jaillano daɨde: \p —¡Ona uáidotɨcue, Juzíñamui ñue fɨnócangodɨo! Ocuifɨrede Juzíñamui o dɨga ite. Nana rɨngónɨaɨ baɨmo Juzíñamui caɨmare omo eroide, —daɨde. \p \v 29 Mei íadɨ afengo Juzíñamui abɨ ímɨe cɨóillano, afe ie uáimona ɨere fáɨgacaide. Iemo afengo comecɨ anado jɨcánote, “¿Nɨbái cuena daɨí uáidote?” \v 30 Ie jira Juzíñamui abɨ ímɨe íena daɨde: \p —María, jacɨ́ruiñeno, mei Juzíñamui caɨmare omo eroide. \v 31 Benómona úruereitɨo, íemona o jitó jócoitɨo. Afémɨe mámecɨ Jesuna jɨ́taitɨo. \v 32 Afémɨe ñúefuena ɨere jálleite. Afémɨe caifo monamo ite Juzíñamui Jitóite. Naui Juzíñamui bínɨe jaiáidɨgɨma David illáɨmana ória izói, bie Jesuna Juzíñamui illáɨmana óreite, \v 33 jaca nɨnomo Israel náɨraɨmo illáɨmana íllena. Ie illáɨmana íllana jaca nɨnomo fúiñeite, —daɨde. \p \v 34 Ie jira María Juzíñamui abɨ ímɨemo jɨcánote: \p —¿Nɨe izói bie mei ite, mei cue ɨima dɨga iñédɨcueza? —daɨde. \p \v 35 Juzíñamui abɨ ímɨe uai ote: \p —Juzíñamui Ñuera Joreño omo itábicaite. Iemo caifo monamo ite Juzíñamui ie rɨ́inodo ona ráiruite. Ie jira o jocolle jitó jaca Juzíñamui mamécamɨena ite. Iemona comɨnɨ íena Juzíñamui Jitó dáɨitiaɨoɨ. \p \v 36 ‘Iemo jɨáɨ o onógango Elisabet úruereite, jamánomo ei rɨngo íadɨ. Ie jira úruenitɨngo íaɨoɨ daɨnango íadɨ, seis dɨga fɨui íllamona ja úruereacade. \v 37 Juzíñamuimona jaca fɨnónide raana iñede, —daɨde. \p \v 38 Ie jira María daɨde: \p —Juzíñamui ócuifɨregangodɨcue. Mai mei Juzíñamui cuena ie daɨna izói cuemo fɨ́noiteza, —daɨde. \p Afemona Juzíñamui abɨ ímɨe oni jaide. \s1 María ie onógango Elisabet uáiduaide \p \v 39 Aféruillaɨdo María Judea íduaɨ cɨ́gɨri ite jófuemo raɨre jaide. \v 40 Dúcɨillano Zacarías jofomo jaide. Daɨí ñeta Elisabet uáidote. \v 41 Elisabet daɨí uáidua cacáillano eromo ite úrue niráɨricaide. Afe llezica afengo Juzíñamui Ñuera Joréñodo úicaitaga. \v 42 Ie jira ɨere fɨcɨ́rede uaido úrite: \p —Nana jɨáɨngotɨaɨ baɨmo Juzíñamui ɨere caɨmare omo eroide, ñúefue omo fɨnóllena. Daje izói o jitomo ɨere caɨmare eroide. \v 43 Ɨere jamáingodɨcue, mei íadɨ cue Ocuíraɨma ei cue eróizaɨbite. \v 44 Mei ua, o cue uáidua cacáillano cue eromo ite jitó ɨere ióbillano niráɨricaide. \v 45 Juzíñamui ona daɨna o ɨ́ɨnuado ɨere ióbinangodɨo, mei Juzíñamui ona daɨna ñue zúiteza. \q1 \v 46 Ie jira María daɨde: \q1 —Cue joréñodo caɨ Ocuíraɨmamo ñúefue llotɨcue. \q1 \v 47 Cue Jíllotaraɨma Juzíñamuimo cue comecɨ ióbicaide. \q1 \v 48 Mei Juzíñamui ie dúerede ocuícaɨngona uibíoicaideza. \q1 Biruímona nana uire íite comɨnɨ “Ɨere Juzíñamui ióbitagangodɨo” cuena dáɨitiaɨoɨ. \q1 \v 49 Mei jamánomo rɨ́inorede Juzíñamui ɨere ñúefuiaɨ cuemo fɨnódeza. \q1 Afémɨe mámecɨ ñúefuiaɨdo jacɨ́ruiregacɨ. \q1 \v 50 Nana íena ñue jacɨ́ruitɨnona afémɨe jaca dúecaite. \q1 \v 51 Fɨnónide ráfuiaɨ afémɨe fɨnode. \q1 Fɨénidena abɨ ɨ́ɨnotɨnona afémɨe jae anáfenode. \q1 \v 52 Rɨ́illaɨnɨna jamáimacɨna Juzíñamui fɨnode. \q1 Mei jɨáɨfodo comécɨna mánaɨdɨno illáɨnɨna orede. \q1 \v 53 Jufíruitɨnona afémɨe ñúefuiaɨdo imacɨ jeɨ́ritade. \q1 Mei jɨáɨfodo ráaredɨnona fia duere imácɨna orede. \q1 \v 54 Ie ócuifɨregamacɨ Israel naɨraɨ afémɨe canode. \q1 Iaɨoɨna duéruillena féitañede. \q1 \v 55 Naui caɨ móotɨaɨna daɨna izói jaca duéruifɨreite. \q1 Ua, Abrahana ie daɨna izói, íemo ie náɨraɨna daɨna izói afémɨe jaca caɨna duéruite. \m Bie izói María úrilla fuite. \p \v 56 María daámani dɨga fɨui Elisabet dɨga ite. Afe mei meine ie jofomo jaide. \s1 Juan Bautista jocóinafue \p \v 57 Afe mei Elisabet úrue jocóllɨruimo dúcɨnamo, jitó jocode. \v 58 Juzíñamui ñue aféngomo érocaillano fɨdɨ́illano, afengo abɨ imacɨ naa onógamacɨri afengo uáiduaidiaɨoɨ. \v 59 Ocho dɨ́garui íllamona, judíuaɨ fɨ́nofɨrena izói, gaɨríracomo jáidiaɨoɨ úrue bacano ɨcoɨ quetállena. Afe llezica ie moo mámecɨna Zacaríasna jɨtáacadiaɨoɨ. \v 60 Mei íadɨ ie ei daɨde: \p —Ɨeñeite. Afémɨe mámecɨ Juaana jɨtalle, —daɨde. \p \v 61 Aféngona daɨdíaɨoɨ: \p —¿Nɨbái mei? O comɨ́nɨmo afe bie mámecɨ iñede, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 62 Ie jira onoɨ níraɨduado úrue moomo jɨcánotiaɨoɨ, nɨe izói mámecɨ jóoneacade. \v 63 Ie jira afémɨe daa cuerábɨcɨ jɨcade áfemo cúellena. Llɨ́ɨnuano cuete: “Ie mámecɨ Juan.” Aferi nana comɨnɨ jacɨ́naitiaɨoɨ. \v 64 Afe cuia llezica Zacarías meine nane úrirede. Jira raɨre Juzíñamuimo ñúefuiaɨ llote. \v 65 Bíeri nana abɨ imacɨ jacɨ́naioidiaɨoɨ. Iemo nana Judea íduaɨ énɨemo bifue llócadiaɨoɨ. \v 66 Nana áfena fɨdɨ́dɨno áfemo ɨere comécɨidiaɨoɨ. Danɨ íaɨoɨ nabáitɨaɨ jɨcánotiaɨoɨ. \p —¿Bie úrue mɨnɨ́camɨena jáite? Mei uafue, Juzíñamui afémɨemo ɨere caɨmare eróideza, —daɨdíaɨoɨ. \s1 Zacarías ñue llocana daɨnafue \p \v 67 Iemo ie moo Zacarías Juzíñamui Ñuera Joreño úicaillamona úrite; Juzíñamui íemo lloga uaido afémɨe daɨde: \q1 \v 68 Israel naɨraɨ caɨ ócuifɨrede Juzíñamuimo ñúefue nitárede, mei afémɨe caɨmo éroizaɨbiteza. \q1 Ja ie comɨ́nɨdɨcaɨ, íemo afémɨe ja \q1 caɨ jíllotaɨbiteza. \q1 \v 69 Jaiai ie ocuífɨregamɨe David izíemona, daa rɨ́inorede caɨ Jíllotaraɨma caɨmo orede. \q1 \v 70 Jaiai ñúefuiaɨrede ie uai llóraɨnɨdo uícodo ie daɨna izói afémɨe caɨ Jíllotaraɨmana orede. \q1 \v 71 Afémɨe caɨ faɨríconɨmona caɨna jíllotaite. Daje izói caɨ éoidɨmacɨmona caɨ jíllotaite. \q1 \v 72 Caɨ nánoramacɨna duéruite, afe izói ie íaɨoɨna ñúefuiaɨrede daɨna uai féitañede. \q1 \v 73 Jaiai caɨ uzuma Abrahana uícodo daɨna uai Juzíñamui uáfuena daɨna. \q1 Afe uai bie izói daɨde: \q1 \v 74 Juzíñamui caɨ faɨríconɨmona caɨna báɨroite, jacɨ́ruiñeno ie ócuifɨregamacɨna caɨ maméillena, \q1 \v 75 Iemo jɨáɨ ñúefuiaɨdo ie jaɨ́cɨnaidɨmacɨna caɨ íllena, íemo daje izói nana caɨ illáruillaɨdo afémɨemo ñue caɨ jaɨnáillena. \q1 \v 76 Ie mei cue duera jitó, caifo monamo ite Juzíñamui uai llóraɨmana o mámeitiaɨoɨ, mei Ocuíraɨma uícodo jáitɨoza, ñuera uai llocana uíllena, comɨnɨ íemo ɨ́ɨnollena. \q1 \v 77 Daje izói afémɨe bíllado ie comɨnɨ ɨ́aɨfuiaɨ féitallena fɨdɨ́taitɨo. \q1 Afémacɨ fɨénidɨfuiaɨ féitalledo afémacɨ jílloitiaɨoɨ. \q1 \v 78 Mei ua, caɨ Juzíñamui caɨna izíruillano caɨmo dúecaide. \q1 Dúecaillano cáɨmacɨ jɨáɨmacɨ íemo ɨ́ɨnollɨrui caɨmo ite. \q1 \v 79 Afedo tɨ́iacade jítɨnodo macádɨno Juzíñamuina onóitiaɨoɨ. \q1 Daje izói comecɨ uái illáfuiaɨmo joide io afémɨe caɨ ɨ́foite. \m Benomo Zacarías úrilla fuite. \p \v 80 Iemo afe úrue móonaicana jaide. Afe llezica joreño dɨbénedo onóicana jaide. Comɨnɨ iñénanomo ífɨrede. Israel náɨraɨmo abɨ́ ie onónanomo afémɨe dɨnomo fɨébide. \c 2 \s1 Jesús jocóinafue \r (Mt 1.18-25) \p \v 1 Aféruillaɨdo énɨe jamánomoidɨllaɨma Agusto nana comɨnɨ mámecɨaɨ cuiájillena ocuide. \v 2 Siria énɨemo Cirenio illáɨmana illa llezica, bie nánora mámecɨaɨ cuiájillena ocuica. \v 3 Naga come ie móotɨaɨ illánomo ie mámecɨ cuiájirediaɨoɨ. \v 4 Ie jira José Galilea énɨemo ite Nazaret jófuemona jaide Judea énɨemo. Afémɨe David izíemona comuídeza, David jocóinanomo Belemo jaide. \v 5 Móotɨaɨ illánomo José María dɨga mámecɨna cuiájidiaillɨnoɨ. Afengo jae jɨcánogango Josemo ɨníreillena, íemo ja úruereacade. \v 6 Iemo Belemo íaillɨnoɨ illa llezica afengo úrue jocóllɨruimo dúcɨde. \v 7 Dɨnomo afengo nánora jitó llɨ́ide. Jócua mei ɨníroido ferɨ́note. Iemo juráreto ecáranomo rallaɨ jóbiano ie bɨtade, mei afe íaillɨnoɨmo comɨnɨ dúcɨranomo illɨno iñédeza. \s1 Juzíñamui abɨ imacɨ ovejaɨ úiñoraɨmacɨmo cɨ́ocaide \p \v 8 Belén jofue onimo dáarie ovéjaɨaɨ úiñoraɨnɨ naɨona íaɨoɨ ovéjaɨaɨ úiñofɨrediaɨoɨ. \v 9 Uái daɨí itíaɨoɨmo raɨre Juzíñamui abɨ ímɨe ángel daɨnámɨe íaɨoɨmo cɨ́ocaide. Afe llezica Juzíñamui quenírie íaɨoɨ ábɨedo egáiñozɨde. Aferi ɨere jacɨ́naitiaɨoɨ. \v 10 Mei íadɨ Juzíñamui abɨ ímɨe íaɨoɨna daɨde: \p —Jacɨ́ruiñeno iri, mei ñuera rafue ómoɨmo lluáɨbitɨcueza. Bie ráfueri nana comɨnɨ ɨere ióbitiaɨoɨ. \v 11 Birui jaiai illaɨma David jófuemo omoɨ Jíllotaraɨma jae jococa. Afémɨe caɨ Ocuíraɨma Cristo. \v 12 Afémɨena omoɨ onóillena afe úrue ɨníroido ferɨ́noga, íemo juráreto ecáranomo bɨtaca báitɨomoɨ, —daɨde. \p \v 13 Afe llezica Juzíñamui abɨ ímɨemo aillo jɨáɨe mona imacɨ ofíoide. Afémacɨ Juzíñamuimo aillo ñúefuiaɨ llotíaɨoɨ: \q1 \v 14 —Caifoide Juzíñamuimo ite ebírenafuiaɨ omoɨ lloiri. \q1 Afe dáaruido afémɨe caɨmare eróinamacɨmo comécɨna uái illafue íiteza, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 15 Iemona, Juzíñamui abɨ imacɨ abɨdo monamo jailla mei, ovéjaɨaɨ úiñoraɨnɨ danɨ conímana daɨízɨtiaɨoɨ: \p —Mai mei Belemo caɨ jai; bie Juzíñamui caɨmo lloga ie jocóinafue mai caɨ méiñuai, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 16 Jira jarire jáidiaɨoɨ. María José dɨga cɨódiaɨoɨ. Iemo jɨáɨ juráreto ecáranomo bɨtaca úruena cɨódiaɨoɨ. \v 17 Afena cɨóillano, Juzíñamui abɨ imacɨ afe úrue ífuena íaɨoɨmo llúana jino llotíaɨoɨ. \v 18 Nana afefue cacádɨno afe dáɨnari ɨere caɨmare fágacaidiaɨoɨ. \v 19 Mei íadɨ María nana aféfuiaɨ comécɨmo jóoniano áfemo uibíoicaide. \v 20 Iemo ovéjaɨaɨ úiñoraɨnɨ dɨnena meine abɨdo jaide. Jailla llezica nana íaɨoɨ cacana, íemo íaɨoɨ cɨónado Juzíñamuimo ñúefue llotíaɨoɨ. Iemo daje izói ebírenafue Juzíñamuimo nitádiaɨoɨ. Mei nana íaɨoɨmo daɨna izói íteza. \s1 Dúemɨe Jesús Juzíñamui gaɨríracomo ácataga \p \v 21 Jócuamona ocho dɨ́garui íllamona, dúemɨe bacano ɨcoɨ quetátatiaɨoɨ. Afe llezica Jesuna ie mámecɨ jɨtádiaillɨnoɨ, mei afecɨ nano María naɨ úruenina llezica Juzíñamui abɨ ímɨe aféngomo llóteza. \p \v 22 Iemo dɨga irui íllamona, Moisés ocuica uai llua izói, María abɨ ɨ́aɨnina daɨíllena nɨ́cɨduafue fúillamo, úruena Jerusalemo uitíaillɨnoɨ. Afénomo ite Juzíñamui gaɨríracomo úruena Juzíñamui íena íllena acátajidiaillɨnoɨ. \v 23 Daɨí fɨnódiaillɨnoɨ Juzíñamui ocuica uaimo daɨí cúeina jira. Afe uai daɨde: “Nana nánora jococa ɨiza Juzíñamui íena mamérede.” \v 24 Jira jáidiaillɨnoɨ Juzíñamui daɨna fecalle raa fecállena. “Mena úcugɨ, nɨbaɨ mena fɨ́ɨcɨri fatá Juzíñamuimo omoɨ fecari,” aféuai daɨí daɨde. \p \v 25 Aféruillaɨdo Jerusalemo Simeóna mámecɨredɨmɨe illa. Afémɨe ɨere ñúemɨe; Juzíñamuimo ɨ́ɨnofɨrede. Israel naɨraɨ faɨríconɨmona baɨrolle úiñote. Simeón Juzíñamui Ñuera Joréñodo úicaigamɨe. \v 26 Afe Ñuera Joreño, Simeón naɨ tɨ́iñenia Juzíñamui orelle Crístona cɨ́oite, daɨí ie fɨdɨ́tate. \v 27 Ie jira Jesús móotɨaɨ íaillɨnoɨ, gaɨríracomo Jesuna uilla uícodo, Juzíñamui Ñuera Joreño afe Simeón gaɨríracomo jáillena ɨfode. Iemona José María dɨga, jaiai ocuica fɨ́nofɨrena izói Jesuna íaillɨnoɨ fɨ́nuaɨbilla llezica, Simeón Jesús ie ónoɨmo llɨ́ɨnote. \v 28 Simeón íena llɨ́ɨnua llezica Juzíñamuimo ñúefue llocana daɨde: \q1 \v 29 —Juzíñamui, mai birui caɨmare tɨ́iredɨcue, mei o ocuífɨregamɨedɨcue, o cuena daɨna izói nana ñue fuitádɨo. \q1 \v 30 Dama cue uído caɨ Jíllotaraɨmana cɨódɨcue. \q1 \v 31 Afémɨe jae nana comɨnɨ eróicana o jóonegamɨe. \q1 \v 32 Afémɨe judíuaɨñedɨno ñúefuiaɨna onótaitɨmɨe. \q1 Iemo jɨáɨ afémɨe o comɨnɨ Israelmo ñúefuiaɨna nítaite, \m —daɨí daɨde Simeón. \p \v 33 Jira José María dɨga Simeón úruena daɨí ie dáɨnari fáɨgacaidiaillɨnoɨ. \v 34 Ie jira Simeón uáillaɨdo íaɨoɨna cáɨmacaitade. Iemo Maríana, Jesús eina daɨde: \p —Eroi, bie úrue Juzíñamui mamécamɨe. Dɨga Israel comɨnɨ íena ruifíruillamona táɨnoficaitiaɨoɨ. Iemo jɨáɨ aillo comɨnɨ íemo ɨ́ɨnuamona ñúemacɨna jáitiaɨoɨ. Afémɨe onótate raa ízoite, íemo aillo comɨnɨ íena ɨ́aɨruitiaɨoɨ. \v 35 Afedo illa dɨ́gamɨe ie comecɨ ifue onoille. Mei íadɨ ómona bie nana, jáirede lloefai izoide, dango o comecɨ izire fɨ́noite, —daɨí Simeón daɨde. \p \v 36 Afénori daa rɨngo illa. Afengo Juzíñamuimona ie oga uai llófuefɨrede. Afengo mámecɨ Ana; Fanuel jiza. Iemo jɨáɨ Aser náɨraɨmona comuídɨngo. Afengo ɨere éirogɨ. Afengo jitáɨngona illa llezica ɨnírede. Afengo siete dɨga fɨmona afémɨe dɨga ite. Afe mei afengo fecɨ́ngona jaide. \v 37 Iemo birui aféngomo ochenta y cuatro dɨga fɨmona fecɨ́ngona ite. Afengo Juzíñamui gaɨríracomo jaca ífɨrede, mei afénomo mona naɨo dɨga Juzíñamui ocuífɨregangona ite. Afengo ɨere Juzíñamuimo úrifɨrede, íemo jɨáɨ ɨere fɨ́mairite Juzíñamui ióbitallena. \v 38 Simeón Jesudo úrilla llezica afengo afénomo bite. Iemo úrue dɨbéfodo Juzíñamuina “Fɨgora” daɨna mei, afengo nana Jerusalemo ite jíllollena uíñotɨnomo úrite. Dúemɨe Jesús ñúefuiaɨna afengo íaɨoɨmo llote. \s1 Nazaremo meine jáillafue \p \v 39 Iemona, nana Juzíñamui ocuica uailla íaɨoɨ fuita mei meine Galilea énɨemo jáidiaɨoɨ. Afénomo danɨ íaɨoɨ jofue Nazaremo fɨébizaide. \v 40 Afénomo afe úrue ɨere íocɨre móonaite, íemo jɨáɨ ráfuena baitádɨmɨena móonaite. Afe llezica Juzíñamui afézamo caɨmare eroide. \s1 Juzíñamui gaɨríracomo úrue Jesús fɨnócafue \p \v 41 Jesús moo íaillɨnoɨ naga fɨmónaɨaɨdo Jerusalemo pascua ráfuemo jáifɨrede. \v 42 Jesús doce dɨga fɨmona fuita mei, íaɨoɨ fɨnófɨrena izói afe ráfuemo nana jáidiaɨoɨ. \v 43 Afe rafue záillamona, jofomo meine íaɨoɨ jailla llezica, afe úrue Jesús Jerusalemo fɨébicaide. Afeza fɨébicaillana ie ei, José dɨga onóñediaillɨnoɨ. \v 44 Nɨbaɨ caɨ onóigamacɨ dɨga bite, daɨdíaillɨnoɨ. Daa mona daɨí iodo comécɨidiaillɨnoɨ. Mei íadɨ íaillɨnoɨ onóigamacɨ cɨ́gɨdo jenódiaillɨnoɨmo \v 45 afézana cɨóñediaillɨnoɨ. Jira meine Jerusalemo íemo jénuaidiaillɨnoɨ. \p \v 46 Afe mei daruiámani íllamona Juzíñamui gaɨríraco eromo afézana baitíaillɨnoɨ. Ocuica uai llófuetɨno cɨ́gɨmo ráɨidena baizájidiaillɨnoɨ. Afeza afémacɨ úrillamo cacáreide. Afe llezica afeza afémacɨmo jɨcánofɨrede. \v 47 Nana afeza íaɨoɨ uaillaɨ úana cacádɨno fáɨgacaidiaɨoɨ; daje izói ie ráfuena baitari. \v 48 Ie moo íaillɨnoɨ íena cɨ́oizailla llezica íaillɨnoɨna jacɨ́naitade. Ie ei íena daɨde: \p —Cue jitó ¿nɨbái cócori bifue fɨnódɨo? Cue o moo dɨga ɨere coco comécɨna llícɨtatɨo, ona ɨere zuure jenódɨcocoza, —daɨde. \p \v 49 Mei jira Jesús íaillɨnoɨ uai ote: \p —¿Mei nɨbái cue jenódɨomɨcoɨ? Cue Moo llogáfuemo cue járitaitɨcue; ¿áfena onóñedɨomɨcoɨ? —daɨde. \p \v 50 Mei íadɨ afe íaillɨnoɨna afeza dáɨnana onóñediaillɨnoɨ. \p \v 51 Afe mei afeza ie moo íaillɨnoɨ dɨga abɨdo Nazaremo jaide. Iemo íaillɨnoɨ ocuíllana jeire ófɨrede. Ie ei nana bífuiaɨ comécɨmo jóonete. \v 52 Afe llezica Jesús ñue zairíoicaide, íemo onócana jaca jaide. Afe llezica Juzíñamui naa comɨ́nɨri afémɨemo jiéruitiaɨoɨ. \c 3 \s1 Juan Bautista táɨzicɨmo rafue jino llote \r (Mt 3.1-12; Mr 1.1-8; Jn 1.19-28) \p \v 1 Romano jamánomoidɨllaɨma Tiberio illáɨmana illa llezica, Poncio Pilato Judea énɨe illaɨma. Iemo Herodes Galilea énɨe illaɨma. Iemo ie ama Felipe mena énɨe illáɨmana ite. Be nɨɨe: Iturea, íemo Traconite. Afe llezica Lisánias Abilinia énɨe illaɨma. \v 2 Afe llezica Jerusalemo jamánomoide lletáriraɨma íaillɨnoɨ Anás Caifás dɨga. Aféruillaɨdo Juzíñamui Zacarías jitó Juaamo táɨzicɨmo úrite. \v 3 Iemona Jordán abɨ comɨnɨ illágobiaɨdo Juan llócaide. Afémacɨna bie izói daɨícade: Omoɨ comecɨ ífuiaɨ méidori; áfemona omoɨ fɨénidɨfuiaɨ dólleza. Iemona omoɨ báutizatari. \v 4 Jaiai uai lloraɨma Isaías uícodo cuega uai izói bífuiaɨ íficaide. Be afe uai: \q1 Fɨcɨre úritɨmɨe uai táɨzicɨmo cácacaide. Afémɨe daɨde: \q1 “Juzíñamui bille io ñue fɨ́nua izói omoɨ comecɨ ñue fɨno. \q1 Afémɨemo io jaɨ́cɨna dénua izói, omoɨ comecɨ ɨ́aɨfuiaɨ féitari. \q1 \v 5 Nana ana jɨca ite ítaicoɨaɨ ñue jaɨ́cɨna oruízɨite. \q1 Nana caifóneduaɨ ana dájena jaɨ́cɨna jóbite. \q1 Jullícana joide io, jaɨ́cɨna tuiñolle. \q1 Daje llezica iñede io, daje llezica jóbite. \q1 \v 6 Iemona nana naɨraɨ Juzíñamui caɨmo orelle jílloillɨfuemo comécɨidiaɨoɨ.” \p \v 7 Comɨnɨ Juan dɨne íaɨoɨ báutizailla llezica, afémɨe íaɨoɨna daɨde: \p —¡Tɨtade jaiónɨaɨmona comuídɨno izóidɨomoɨ! Ja áɨnozide duere zefuíllɨfuemona omoɨ botállena, ¿bu omoɨ llua? \v 8 Omoɨ comecɨ ifue méidoiacanana ñúefuedo uáfodo jino ácatari. Danɨ ómoɨmona táɨnona “Abrahámona comuídɨnodɨcaɨ” daɨíñeno iri. Mei bie nofɨ́cɨaɨmona Juzíñamui jitáiadɨ, Abraham comɨ́nɨna comuítaredeza, daɨí ómoɨna daɨdɨcue. \v 9 Fɨénide amena tɨéllena jata jicaɨda jóonia izói fɨénidɨno duere fɨnoille jae ñue mameca. Nana fɨgo llɨzíñede amena iraimo zocana uillano jobaica. (Tɨéfɨrega izóidɨomoɨ.) \p \v 10 Jira comɨnɨ afémɨemo jɨcánotiaɨoɨ: \p —¿Mei bie nɨɨe izói íredɨcaɨ? —daɨdíaɨoɨ. \p \v 11 Jira Juan uai ote: \p —Mena caifóferoiredɨmɨe, caifófenidɨmɨemo daa írede. Iemo güílleredɨmɨe güíllenidɨmɨemo güíllena fecárede, —daɨde. \p \v 12 Afénomo dáarie gobierno ɨbátaga úcube llɨ́ɨnoraɨnɨ báutizaillena Juaamo jɨ́caɨbitiaɨoɨ. Afémɨemo jɨcánotiaɨoɨ: \p —Llófueraɨma, ¿mei bie caɨ nɨɨe izói íitɨcaɨ? —daɨdíaɨoɨ. \p \v 13 Jira Juan íaɨoɨna daɨde: \p —Ocuica uai daɨna baɨmo dama raiñóñeno iri, —daɨde. \p \v 14 Iemo dáarie “soldado” daɨna naɨraɨ úiñotɨno Juaamo jɨcánuaɨbitiaɨoɨ: \p —¿Mei bie caɨ nɨɨe izói íitɨcaɨ? —daɨdíaɨoɨ. \p Jira Juan íaɨoɨ uai ote: \p —Jácɨdota, jɨáɨmamona mɨnɨ́cana baɨróñeno iri. Daje izói jácɨdoñeno jɨáɨmamo ie fɨ́noñegafue táɨnona íaɨoɨmo jɨtáñeno iri. Nano omoɨ táɨjɨna ɨba dɨeze uái omoɨ iri, —daɨde. \p \v 15 Nana comɨnɨ Juaamo comécɨ idiaɨoɨ. “Nɨbaɨ bímɨe Crístona,” comécɨdo daɨdíaɨoɨ. \v 16 Mei íadɨ Juan nana afémacɨna daɨde: Mei uáfueza, cue jáɨnoina omoɨ báutizadɨcue. \p —Mei jɨáɨmɨe ja bite. Afémɨe Juzíñamui Ñuera Joréñodo ómoɨna úicaite. Daje izói iraimo raa ñue zia izói, afémɨe ómoɨna ɨáɨnino ñue fɨ́noite. Afémɨe cue baɨmo rɨ́inorede. Cue bie jamáimɨedɨcueza, afémɨena dama jacɨ́ruiredɨcue. \v 17 Jabe bíitɨmɨe arroz bíaidɨmɨe izói ja ie llocofe llɨ́icabite. Afémɨe arroz bíamona ícuaɨ oni eneno ua izói, ñúemacɨmona fɨénidɨnona oni eneno óite. Ñúemacɨna ie illánomo ñue éenoite. Mei jɨáɨfodo fɨénidɨcuaɨ izóidɨno zíiñona dúiñeite iraimo jóbaite, —daɨde Juan. \p \v 18 Afe bíemona naa aillo jɨáɨe llófuiado Juan ñúefuiaɨ jino comɨ́nɨmo llote. \v 19 Afe emódomo Juan illaɨma Heródesna rɨire lletade, mei ie ama Felipe aɨ Herodías ie aɨna ua jira. Daje llezica ie fɨnoca fɨénidɨfuiaɨri Juan íena lletade. \v 20 Mei íadɨ Juan llétajana ɨ́ɨnoñeno afe baɨmo jɨáɨe ɨ́aɨfuena nabaide: Herodes Juan llavéracomo ɨbaide. \s1 Jesús báutizaga \r (Mt 3.13-17; Mr 1.9-11) \p \v 21 Afe uícodo, Juan nana comɨnɨ báutizaja llezica, Jesús jɨáɨ báutizaga. Afe Jesús báutizaja llezica afémɨe Juzíñamuimo úrite. Urilla llezica mona túijicaide. \v 22 Afemona Ñuera Joreño fɨ́ɨcɨri baizáɨbilla izói, afémɨemo comɨnɨ cɨ́oicana baizáɨbite. Afe llezica monámona daa úrilla cácacaide. Afe úrilla daɨde: \p —Cue izíruiga Jitódɨo. Ori ɨere ióbioidɨcue, —daɨde. \s1 Jesucristo uzútɨaɨ \r (Mr 1.1-17) \p \v 23 Ja Jesús treinta fɨmona íllamona Jesús comɨ́nɨna canóllena ie táɨjɨna como taɨnede. Comɨnɨ comécɨilla izói Jesús José jitó. \li1 Iemo afe José Elí jitó. \li1 \v 24 Iemo daje izói Elí Matat jitó. \li1 Iemo afe Matat Leví jitó. \li1 Iemo afe Leví Melqui jitó. \li1 Iemo afe Melqui Jana jitó. \li1 Iemo afe Jana José jitó. \li1 \v 25 Iemo afe José Matatías jitó. \li1 Iemo afe Matatías Amos jitó. \li1 Iemo afe Amos Nahum jitó. \li1 Iemo afe Nahum Esli jitó. \li1 Iemo afe Esli Nagai jitó. \li1 \v 26 Iemo afe Nagai Maat jitó. \li1 Iemo afe Maat Matatías jitó. \li1 Iemo afe Matatías Semei jitó. \li1 Iemo afe Semei Josec jitó. \li1 Iemo afe Josec Judá jitó. \li1 \v 27 Iemo afe Judá Joanán jitó. \li1 Iemo afe Joanán Resa jitó. \li1 Iemo afe Resa Zorobabel jitó. \li1 Iemo afe Zorobabel Salatiel jitó. \li1 Iemo afe Salatiel Neri jitó. \li1 \v 28 Iemo afe Neri Melqui jitó. \li1 Iemo afe Melqui Adi jitó. \li1 Iemo afe Adi Cosam jitó. \li1 Iemo afe Cosam Elmadam jitó. \li1 Iemo afe Elmadam Er jitó. \li1 \v 29 Iemo afe Er Josué jitó. \li1 Iemo afe Josué Eliezer jitó. \li1 Iemo afe Eliezer Jorim jitó. \li1 Iemo afe Jorim Matat jitó. \li1 \v 30 Iemo afe Matat Leví jitó. \li1 Iemo afe Leví Simeón jitó. \li1 Iemo afe Simeón Judá jitó. \li1 Iemo afe Judá José jitó. \li1 Iemo afe José Jonam jitó. \li1 Iemo afe Jonam Eliaquim jitó. \li1 \v 31 Iemo afe Eliaquim Melea jitó. \li1 Iemo afe Melea Mena jitó. \li1 Iemo afe Mena Matata jitó. \li1 Iemo afe Matata Natán jitó. \li1 \v 32 Iemo afe Natán David jitó. \li1 Iemo afe David Isaí jitó. \li1 Iemo afe Isaí Obed jitó. \li1 Iemo afe Obed Booz jitó. \li1 Iemo afe Booz Sala jitó. \li1 Iemo afe Sala Naasón jitó. \li1 \v 33 Iemo afe Naasón Aminadab jitó. \li1 Iemo afe Aminadab Admin jitó. \li1 Iemo afe Admin Arni jitó. \li1 Iemo afe Arni Esrom jitó. \li1 Iemo afe Esrom Fares jitó. \li1 Iemo afe Fares Judá jitó. \li1 \v 34 Iemo afe Judá Jacob jitó. \li1 Iemo afe Jacob Isaac jitó. \li1 Iemo afe Isaac Abraham jitó. \li1 Iemo afe Abraham Taré jitó. \li1 Iemo afe Taré Nacor jitó. \li1 \v 35 Iemo afe Nacor Serug jitó. \li1 Iemo afe Serug Ragau jitó. \li1 Iemo afe Ragau Peleg jitó. \li1 Iemo afe Peleg Heber jitó. \li1 Iemo afe Heber Sala jitó. \li1 \v 36 Iemo afe Sala Cainán jitó. \li1 Iemo afe Cainán Arfaxad jitó. \li1 Iemo afe Arfaxad Sem jitó. \li1 Iemo afe Sem Noé jitó. \li1 Iemo afe Noé Lamec jitó. \li1 \v 37 Iemo afe Lamec Matusalén jitó. \li1 Iemo afe Matusalén Enoc jitó. \li1 Iemo afe Enoc Jared jitó. \li1 Iemo afe Jared Mahalaleel jitó. \li1 Iemo afe Mahalaleel Cainán jitó. \li1 \v 38 Iemo afe Cainán Enós jitó. \li1 Iemo afe Enós Set jitó. \li1 Iemo afe Set Adán jitó. \li1 Iemo afe Adán Juzíñamui jitó; \li1 ua, Juzíñamui nano fɨnócamɨe. \c 4 \s1 Taɨfe Jesús facátate \r (Mt 4.1-11; Mr 1.12-13) \p \v 1 Jesús dɨga Ñuera Joreño uaido íllamona imani Jordámona oni jaide. Afe llezica Ñuera Joreño táɨzicɨmo ie uite. \v 2 Afénomo afémɨe cuarenta dɨ́garui ite. Afe dɨnomo Taɨfe íena fɨeni facátate. Aféruillaɨdo Jesús jaca due jiza güiñede. Afe mei ɨere jamánomo jufínaite. \v 3 Mei jira Taɨfe íena daɨde: \p —Ua Juzíñamui Jitona o íadɨ, bie nofɨ́cɨaɨ güíllena fɨno, —daɨde. \p \v 4 Jira Jesús uai ote: \p —Juzíñamui Cuegáuai daɨde: “Fia güílledo come ínide, mei jɨáɨfodo nana Juzíñamui lloga uaido írede,” —daɨde. \p \v 5 Afe mei Taɨfe caifónedumo ie uite. Dɨnómona nana énɨemo ite náɨraɨaɨ dáaruido íena ácatate. \v 6 Iemo Taɨfe íena daɨde: \p —Nana bie náɨraɨaɨ rɨ́ino naa ie ebíredɨnuiaɨri omo íitɨcue. Mei nana bie cúeɨeza. Iemona cue fecáacana dɨeze jɨáɨmamo íredɨcueza. \v 7 Cue anamo o dújuillano cuemo o caɨmátaia nana bie óɨeiteza. \p \v 8 Mei jira Jesús uai ote: \p —Taɨfe, mai cúemona oni jai, mei Juzíñamui Cuegáuai dáɨdeza: “Dama Ocuide Juzíñamuimo caɨmátairena. Dama afémɨe ocuífɨregamɨena o iri,” —daɨde. \p \v 9 Nane afe mei Taɨfe Jerusalén jófuemo Jesús uite. Afénomo ite gaɨríraco emódomo caifo jɨca uite. Uillano íena daɨde: \p —Ua Juzíñamui Jitona o íadɨ, mai benómona ana batɨ́ ticai, \v 10 mei Juzíñamui Cuegáuai bie izói dáɨdeza: \q1 Juzíñamui ie abɨ imácɨna ona uíñotaite. \q1 \v 11 Iaɨoɨ ónoɨdo ona mozíñoitiaɨoɨ, o eɨba nofɨ́cɨaɨmo íziñeillena. \q1 \v 12 Jira Jesús uai ote: \p —Juzíñamui Cuegáuai nane daɨde: “O ocuide Juzíñamui mai facátañeno,” —daɨde. \p \v 13 Ja Taɨfe Jesuna jɨáɨe facátaja raana baiñénamona nano íanori afémɨemona fáɨcanocaillano oni jaide. \s1 Jesús Galilea énɨemo fueñe táɨjɨzaide \r (Mr 4.12-17; Mt 1.14-15) \p \v 14 Jesús Galilea énɨemo abɨdo bite. Juzíñamui Ñuera Joreño afémɨena ñue úicade. Nana afe énɨe fuédado afémɨedo úritiaɨoɨ. \v 15 Nágagobiaɨmo ite Juzíñamui uai llorácuaɨdo Jesús llófuecaide. Iemona nana comɨnɨ ñúefuiaɨ afémɨemo mamédiaɨoɨ. \s1 Jesús Nazaremo mácajide \r (Mt 13.53-58; Mr 6.1-6) \p \v 16 Mei íemo Jesús ie móonailla Nazaret jófuemo abɨdo mácajide. Iemo ocózinaillaruimo Juzíñamui uai llorácomo ie fɨ́nofɨrena izói, jofo jaide. Jaillano Juzíñamui Cuegáuai facádollena caifo naidaide. \v 17 Iemona jaiai uai llóraɨma Isaías Cuegáuai illabe Jesumo itíaɨoɨ. Afémɨe afénico túiñuano afe bie uai illano baite. Afe be nɨ́ɨuai: \q1 \v 18 “Caɨ ocuide Juzíñamui Ñuera Joreño cue dɨga jáicade. \q1 Mei dúeredɨnomo ñúefue cue llóllena cuena ñue mamédeza. \q1 Comécɨna dúeredɨnona cue jíllotallena ocuícacue. \q1 Daje izói llavécanona zuitalle uai llóllena orécacue. \q1 Iemo jɨáɨ uina cɨ́oiñedɨno uina cɨ́oitallena orécacue. \q1 Iemo duere fɨnócanona zuitállena orécacue. \q1 \v 19 Daje izói Juzíñamui caɨmo jamánomo caɨmare érocaillɨrui llóllena orécacue.” \p \v 20 Iemona Jesús afénico ɨbáillano, Juzíñamui uai lloraco ero canófɨredɨmɨemo abɨdo ite. Afe mei Jesús ana ráɨnade. Iemo nana afe llorácomo itɨno Jesumo rɨire eróiediaɨoɨ. \v 21 Iemona Jesús íaɨoɨna daɨde: \p —Ja birui omoɨ eróicana bie Cuegáuai ñue ɨ́coɨmo fuite, —daɨde. \p \v 22 Nana Jesudo ñue úritiaɨoɨ. Afémɨe íaɨoɨmo lloga ebírede uáillaɨri caɨmare fáɨgacaidiaɨoɨ. Mei jira jɨcánotiaɨoɨ: \p —¿Mei bie afe José jitóiñede? —daɨdíaɨoɨ. \p \v 23 Jira Jesús íaɨoɨna daɨde: \p —Uáfueza bie omoɨ daɨífɨrena uai cuemo mámeitɨomoɨ: “¡Ɨráredɨnona manóriacadɨmɨe, fueñe dama o abɨna jíllota!” (Comɨnɨ Jesús Juzíñamui oreca ua Crístona íaɨoɨ daɨíñenamona, Jesús bie izói daɨde. Mei afémɨe fia José jitó íadɨ, jɨáɨmana jíllotanideza.) Daje izói nɨbaɨ cuena dáɨitɨomoɨ: “Naui caɨ cacana Capernaumo ebire o fɨnócafue mai birui dama bie o jófuemo fɨnori.” \p \v 24 Iemo Jesús ie úrillana mozíñoñeno naɨ jɨáɨ uai llote: \p —Mei uáfuena ómoɨna daɨdɨcue, naga uai jino llóraɨma dama ie comɨnɨ cɨ́gɨri jaca fɨgo ɨ́ɨnoñega. \v 25 Omoɨmo jino uáfodo llóitɨcue, naui Elías illáruillaɨdo Israel naɨraɨ cɨ́gɨmo dɨga fecɨ́ngotɨaɨ ite. Aféruillaɨdo daámani fɨmona átuedo nocɨ bɨíñede. Afemona afeno naɨraɨ jamánomo júbietaidiaɨoɨ. \v 26 Mei íadɨ Elías Israelmo ite aillo fecɨ́ngotɨaɨmona daɨngo mameda óreñega. Mei jɨáɨfodo jɨca Sarepta jófuemo ite fecɨngo mameda Elías oreca daɨngo canóllena. Afe Sarepta jofue Sidón jofue áɨnori ite. \v 27 Daje izói uai llóraɨma Eliseo illáruillaɨdo Israel náɨraɨmo aillo chíinaitɨnuiaɨ ite. Mei íadɨ afémacɨmona dáamɨe jaca jíllotañega. Mei jɨáɨfodo jɨca Siria énɨe ímɨe Naamán jíllotaina, —daɨde. \p \v 28 Afe uaina cacáillano nana llorácomo itɨno afe Jesumo ɨere rɨ́icaidiaɨoɨ. \v 29 Náidacaillano afe jófuemona jino ie jiúdiaɨoɨ. Afe mei afe jofue idu ɨ́coɨmo íena uitíaɨoɨ, afénomona ana ie dotállena. \v 30 Mei íadɨ Jesús afedu ɨ́coɨmona gɨ́recaillano íaɨoɨ cɨ́gɨdo abɨdo jaide. \s1 Fɨénide jóriaɨ úicaigamɨe Jesús jíllotate \r (Mr 1.21-28) \p \v 31 Afe mei Jesús Galilea énɨemo ite Capernaum jófuemo jaide. Afénomo ocózinaillaruimo nane como comɨnɨ llófuiaide. \v 32 Rɨire ocuilla uaido ie íaɨoɨ llófuiari caɨmare fáɨgacaidiaɨoɨ. \p \v 33 Afe Juzíñamui uai llófueraco eromo fɨénide jóriaɨ úicaigamɨe ite. Afémɨe Jesuna cɨóillanona rɨire caillɨde: \p \v 34 —Caɨ fáɨcanocai. Nazaret ímɨe Jesús, ¿nɨbái mei caɨmo jíricaidɨo? ¿Caɨna nɨné táɨnocaitaɨbitɨo? Ona ónodɨcue Juzíñamui ñúefuiaɨdo jacɨ́ruiregamɨedɨo, —daɨde. \p \v 35 Jira Jesús fɨénide jóriaɨ uai ote: \p —¡Uriñeno! ¡Bímɨe fáɨcanocai! —daɨde. \p Mei áfemona afe ɨímana fɨénide jóriaɨ comɨnɨ eróicana ana énɨemo dotade. Daɨí fɨ́nuano afe jóriaɨ afe ɨímana ízitañeno oni jáidiaɨoɨ. \v 36 Aferi nana jacɨ́naillano jofo conímaɨaɨna daɨdíaɨoɨ: \p —¡Bímɨe uaillaɨ nɨɨ mei rɨ́inorena! Afe bímɨe rɨírede uaido fɨénide jóriaɨna orede. Iemo afémacɨ áfemona jáidiaɨoɨ, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 37 Afe énɨe comɨnɨ nágagobiaɨdo Jesudo úritiaɨoɨ. \s1 Jesús Simón Pedro jɨfaiño jíllotate \r (Mt 8.14-15; Mr 1.29-31) \p \v 38 Afe mei Jesús Juzíñamui uai llófueracomona jino billano, Simón jofomo jaide. Afénomo Simón jɨfaiño ie abɨ cuaríllari ɨere ɨrárede. Jira afengo jíllotallena Jesumo izire jɨcádiaɨoɨ. \v 39 Iemo Jesús aféngomo ana áɨnozillano ie onoɨ llɨ́ɨnote. Afe llezica ie abɨ cuarilla llɨ́ɨcaide. Iemona afengo jíllobicaide. Daɨí daɨna llezica afengo náidacaillano afémacɨ jitaica raa baɨ atɨde. \s1 Jesús dɨga ɨráredɨno jíllotate \r (Mt 8.16-17; Mr 1.32-34) \p \v 40 Ja jitoma jímaɨcaidemo, dɨga jɨáɨforiede duico ogánuiaɨna Jesumo atɨ́diaɨoɨ. Afémacɨmona illa dɨ́gamɨemo Jesús ie onoɨ bɨtade. Bɨ́tajamona afémacɨ jíllozɨtiaɨoɨ. \v 41 Iaɨoɨ atɨca ɨráredɨnuiaɨmona dɨga fɨénide jóriaɨ jino jaide. Jaillano afémacɨ rɨire caillɨ́oidiaɨoɨ: \p —O Juzíñamui Jitódɨo, —daɨdíaɨoɨ. Mei íadɨ, como úrizaidiaɨoɨmo Jesús íaɨoɨna úritañede. Mei afémacɨ afémɨe Crístona íllana onódiaɨoɨza. \s1 Jesús Galilea énɨemo uai jino llote \r (Mr 1.35-39) \p \v 42 Afe jítɨramo Jesús jofue baɨmo buna iñénanomo jaide. Mei íadɨ comɨnɨ íena jenódiaɨoɨ; ie illánona baizájidiaɨoɨ. Afémacɨ afémɨena ɨere jeruídiaɨoɨ oni jɨáɨnomo afémɨe jáiñeillena. \v 43 Jira Jesús íaɨoɨna daɨde: \p —Jɨáɨe jófuiaɨmo Juzíñamui illáɨmana illɨ́ruimo ja áɨnozideza áfena lluájiredɨcue, mei afe jira orécacueza, —daɨde. \p \v 44 Afemona daɨí Jesús Galilea énɨemo ite Juzíñamui uai llorácomo llófuecana uite. \c 5 \s1 Jesús uaido dáɨnamona jamánomo aillo chamunɨaɨ oga \r (Mt 4.18-22; Mr 1.16-20) \p \v 1 Afe mei jɨáɨruido Jesús Genesaret jorai fuédamo ite. (Afe jorai jɨáɨfodo mameina Galilea.) Afénomo ie illa llezica dɨga comɨ́nɨaɨ afénomo dúcɨna. Afémɨena jamánomo rɨllíretadiaɨoɨ, mei afémacɨ Juzíñamui uáillaɨmo ɨere cacáacadiaɨoɨza. \v 2 Afe jorai fueda áɨnori mena nocáe táɨcaena Jesús cɨode. Mei afécaemona facóraɨnɨ oni jaillano íaɨoɨ chamu ora llóiji jocódiaɨoɨza. \v 3 Iemona Jesús Simón icaemo jaide. Afécaemo jáillano íena daɨde: \p —Bicae fuédamona baɨ batɨ́ due ñuita, —daɨde. Afe mei Jesús afécaemo ráɨnaillano nane como baɨ afénomona comɨnɨ llófuete. \v 4 Ie llófuia fúillamo, Simona daɨde: \p —Bie nocáe baɨ batɨ́ afóredɨnomo ui. Afénomo chamu ólleza omoɨ llóiji dota, —daɨde. \p \v 5 Jira Simón uai ote: \p —Llófueraɨma, jae naɨo náamonana facódɨcaɨza, íadɨ jaca daa oñédɨcaɨ. Mei íadɨ o daɨna izói mei o ocuícaza llóiji dótaitɨcue, —daɨde. \p \v 6 Daɨí dotádemo, jamánomo aillo chámunɨaɨ jíideza, llóijina cuatáacade. \v 7 Afe jira oni jɨáɨcaemo ite íaɨoɨ nabáitɨaɨ ónoɨdo jɨ́ɨritiaɨoɨ, ie íaɨoɨ cánuaɨbillena. Jira afémacɨ cánuaɨbitiaɨoɨ. Afe íaɨoɨ jíitaga chámunɨaɨ íaɨoɨ ménacae áillocaemo oruítatiaɨoɨ. Jamánomo oruíllamona afe ménacae buíacade. \v 8 Afena Simón cɨ́oillano Jesús ana dújullano daɨde: \p —Cue Ocuíraɨma, cúemona oni ii. Cue bie fɨénidɨfue fɨnódɨmɨedɨcueza, —daɨde. \p \v 9 Mei ua, afe aillo chamu jíillari Simón naa ie nabáiñɨaɨri jacɨ́naitiaɨoɨ. \v 10 Iemo jɨáɨ Zebedeo jitó íaillɨnoɨ Santiago Juan dɨga, Simón nabai daje izói jacɨ́naitiaɨoɨ. Mei íadɨ Jesús nane Simona daɨde: \p —Jacɨ́ruiñeno. Benómona chamu fácua izói comɨ́nɨna jénoitɨoza, cuemo íaɨoɨ ɨ́ɨnollena, —daɨde. \p \v 11 Iemona afe ménacae oni fuédamo zɨ́tajano, dɨnomo nana fɨ́iano Jesudo jáidiaɨoɨ. \s1 Jesús chíinaitɨmɨe jíllotate \r (Mt 8.1-4; Mr 1.40-45) \p \v 12 Iemo jɨáɨruido, Jesús jófuemo illa llezica chíinaitɨmɨe Jesumo dúcɨde. Jesuna cɨ́oillano ana dújuillano uiéco dɨnena ana énɨemo bɨ́jɨcaide. Daɨí ñiano Jesumo izire jɨcade: \p —Cue Ocuíraɨma o jitáiadɨ bie duícona cúemona oréredɨo. Cúemona oreri, —daɨde. \p \v 13 Iemona Jesús ie ónoɨdo jétano daɨde: \p —Jɨɨ, ona jíllotaiacadɨcue. Benómona ja ɨ́aɨnitɨoza, —daɨde. \p Daɨí daɨna llezica ie ɨrárena chiie jacáibicaide. \v 14 Afemona Jesús afémɨena “Bie bumo lloñeno iri” daɨde. Afe emódomo nane daɨde: \p —Mai lletáriraɨmamo o abɨ ácatari. Afe llezica Moisés ocuica o abɨ ja ɨ́aɨnide daɨítaite raa, mai fecari. Afemona nana comɨnɨ o chiie ja jacáillana ónoitiaɨoɨ, —daɨde. \p \v 15 Jesús izire íena rairuide íadɨ Jesús mámecɨ jamánomo baɨ jɨca jalléicaide. Iemona aillo comɨnɨ ie uaimo cacáreizaɨbitiaɨoɨ. Daje izói íaɨoɨmo ite duícomona ie jíllotallena aillo bitíaɨoɨ. \v 16 Mei íadɨ Jesús baɨ comɨnɨ iñénanomo jaide, afénomo ie Moo Juzíñamuimo úrillena. \s1 Jesús tɨ́zitaitɨmɨe jíllotate \r (Mt 9.1-8; Mr 2.1-12) \p \v 17 Nane afe jɨáɨruido Jesús llófuemaritemo, fariséuaɨmona dáarie afénomo ráɨiede. Afe llezica oni jɨcana bite ocuica uai llófueraɨnɨ dáanomo ite. Dáarie Galilea ígobiaɨmona bitíaɨoɨ. Daje izói jɨáɨmacɨ Judea énɨemona, íemo Jerusalén dɨnena jɨáɨ bitíaɨoɨ. Aféruimo Juzíñamui rɨ́ino aillo ɨráredɨno jílluamona jino ácataga. \v 18 Afe dáaruido dɨga ímɨe tɨ́zitaitɨmɨe naa ie bɨ́iralludo atɨ́diaɨoɨ. Jofo Jesús uícomo ie uíacadiaɨoɨ. \v 19 Mei íadɨ ɨere comɨ́nɨna oruídeza jofo íaɨoɨ jáillɨno iñede. Ie jira caifo jofo emódomo uitíaɨoɨ. Uillano afeno tuiñódiaɨoɨ. Afeno túiñuano afe ɨráredɨmɨe naa ie bɨ́irallu dɨga ana comɨnɨ cɨ́gɨmo Jesús uícomo agüínetiaɨoɨ. \v 20 Jesús ñue íaɨoɨ ɨ́ɨnuana cɨ́oillano, ɨráredɨmɨena daɨde: \p —Mɨɨ, nana o fɨénidɨfuiaɨ ja muiñócaza, —daɨde. \p \v 21 Iemona ocuica uai llófueraɨnɨ naa fariséuaɨri, como comecɨ anado daɨdíaɨoɨ: \p —¿Mei bie bu? baie jɨáɨmɨe fɨénidɨfuiaɨ dóficailla dáɨnado Juzíñamuina icɨ́ritaja. Jaca bu comɨnɨ fɨénidɨfue muiñóñena; dama Juzíñamui fɨénidɨfuena múiñua, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 22 Mei íadɨ Jesús comecɨ íaɨoɨ fácajana onóillano daɨde: \p —¿Nɨbái mei bie izói comecɨ facádɨomoɨ? \v 23 Mei daɨí daɨna ménade uáimona ¿nɨe uai ɨere llotáinina? Afe ménade uai be nɨɨe: O fɨénidɨfue muiñócaza. Iemo jɨáɨe uai bie izói joide: Mai náidacaillano maca. Iiraɨe uai jamánomo llotáirede, mei omoɨ eróicana íteza. \p \v 24 Mei jira, Nanoide Ɨima Jitódɨcueza bínɨemo cue illa llezica comɨ́nɨmo ite fɨénidɨfue cue muiñolle rɨ́ino jino ómoɨmo cɨ́otaitɨcue, —daɨde. \p Mei jira Jesús tɨ́zitaitɨmɨena daɨde: \p —Ona dáɨitɨcue náidacai; náidacaillano o bɨ́irallu llɨ́ɨnota o jofomo jai, —daɨde. \p \v 25 Daɨí daɨna llezica, afe tɨ́zitaitɨmɨe comɨnɨ eróicana caifo náidacaide. Náidacaillano, ie bɨ́irallu llɨ́ɨnota, Juzíñamuimo caɨmátaicana ie jofomo jaide. \v 26 Aferi nana comɨnɨ caɨmare fáɨgacaidiaɨoɨ, íemo Juzíñamuimo caɨmátaidiaɨoɨ. Afe mei jacɨ́ruioicana daɨde: \p —Nɨɨ birui caɨ ɨere ebíredɨfuiaɨna cɨona, —daɨdíaɨoɨ. \s1 Jesús Leví jɨ́ɨrite \r (Mt 9.9-13; Mr 2.13-17) \p \v 27 Nane bie méifomo Jesús jofue cɨ́gɨdo mácaja llezica, gobierno ɨbátaga úcube llɨ́ɨnoraɨmamo rɨire éroicaide. Afémɨe mámecɨ Leví. Afe úcube ɨ́bafɨrenanomo afémɨe ráɨide. Jesús íena daɨde: \p —Mai cuedo bi, —daɨde. \p \v 28 Iemona Leví náidacaillano nana ie táɨjɨna fáɨcanocaillano Jesudo jaide. \p \v 29 Afe mei Leví áillue rafue ie jofomo Jesús íena fɨnode. Afe Leví izoide aillo úcube llɨ́ɨnoraɨnɨ naa jɨáɨmacɨri güirábanimo ráɨizaɨbitiaɨoɨ. \v 30 Mei íadɨ fariséuaɨ naa ocuica uai llófuetɨnori Jesús llófuegamacɨmo como meine fɨeni úritiaɨoɨ. Iaɨoɨna daɨde: \p —¿Nɨbái mei baie úcube llɨ́ɨnofɨrede fɨénidɨnori güitɨ́omoɨ? —daɨdíaɨoɨ. \p \v 31 Jira Jesús íaɨoɨ uai ote: \p —Ɨocɨredɨmɨe mánuamo dúiñede. Ɨráredɨno manórena. \v 32 Danɨ ñúemacɨna abɨ mamédɨnona uáiduaɨbiñedɨcue, mei jɨáɨfodo fɨénidɨfuiaɨredɨno comecɨ ifue méiduaɨbitɨcue, —daɨde. \s1 Iaɨoɨ fɨ́mairillena Jesumo jɨcánotiaɨoɨ \r (Mt 9.14-17; Mr 2.18-22) \p \v 33 Iemona afémacɨ Jesumo jɨcánotiaɨoɨ: \p —¿Nɨbái mei Juan dɨbénedo jáidɨno, íemo jɨáɨ fariséodo jáidɨno, dɨga ícaiño rɨire fɨ́maifɨrediaɨoɨ? Iaɨoɨ fɨ́mairilla llezica Juzíñamuimo jamánomo jɨcáfɨrediaɨoɨ. Mei jɨáɨfodo o llófuegamacɨ jaca güífɨrediaɨoɨ, jirófɨrediaɨoɨ. ¿Nɨbái mei daɨí itíaɨoɨ? \p \v 34 Jira Jesús íaɨoɨ uai ote: \p —Mai cuena omoɨ daɨí: ¿Aɨrena rafue llezica áfemo uáidogano meita zúurenari güínidiaɨoɨ? Daɨítañede; rɨngo otɨ́mɨe íaɨoɨ cɨ́gɨmo illa llezica caɨmare güitíaɨoɨ. \v 35 Mei íadɨ rɨngo otɨ́mɨe íaɨoɨmona báɨruaɨbillɨruimo dúcɨite. Aféruido comecɨ zúurenari güíñeitiaɨoɨ. Rɨngo otɨ́mɨe izói birui cuedo jáicaidɨno cɨ́gɨri itɨ́cueza. \p \v 36 Ie emódomo jɨáɨe onótate rafue llote: \p —Jaca nɨno dáamɨe comue ɨníroimona jáitano, jácaroimo nitáñede. Daɨí nitáadɨ cómoroina fɨeni cɨ́oitate. Iemo jɨáɨ jácaroimo nitaca cómoroi fɨgo cɨ́oiñede. \v 37 Iemo nane jɨáɨfue llote. Daje izói comue vino jácara igoraɨ fɨnoina ɨcɨru izoide raamo totánide. Dáamɨe daɨí totáadɨ afe comue vino afe jácara ɨcɨ́runa eroide raana cuatade. Afemona afe ɨcɨru naa vino dɨga táɨnomo fáɨfite. \v 38 Iemona comue vino comue igoraɨ fɨnoina ɨcɨ́runa eróidemo jóonerede. Iemona afe naga ñue éenoga. \v 39 Daje izói jácara vino jiródɨnomona, buna cómojina jɨcáñena. Mei afémɨe “Jácaji jamánomo caɨmárena,” dáɨdeza. (Afe bie dáɨnado Jesús ie comue llófueinafue íemo íaɨoɨ jaiai llófuegafue dáanomo ɨ́ɨnonide íaɨoɨmo llote.) \c 6 \s1 Jesús llófuegamacɨ ocózinaillaruimo trigo iɨ́moɨaɨ dɨ́coɨano otá güitíaɨoɨ \r (Mt 12.1-8; Mr 2.23-28) \p \v 1 Daa ocózinaillaruido Jesús naa ie llófuegamacɨ jacáfaɨaɨ cɨ́gɨdo íaɨoɨ maca llezica, ie llófuegamacɨ trigo iɨ́moɨaɨ dɨ́coɨano otíaɨoɨ. Uano íaɨoɨ ónoɨdo lléguano aféjɨaɨna güitíaɨoɨ. \v 2 Mei jira fariséuaɨmona dáamɨerie jɨcánotiaɨoɨ: \p —¿Nɨbái mei ocózinaillaruimo rairuícamo táɨjɨdɨomoɨ? —daɨdíaɨoɨ. \p \v 3 Jira Jesús íaɨoɨ uai ote: \p —¿Omoɨ jaiai illaɨma David fɨnócafue cúeinana facádoñedɨomoɨ? Afémɨe naa ie nabáiñɨaɨri jufínaitiaɨoɨ. \v 4 Afe llezica Juzíñamui jofomo jofo jaillano rairuica pánɨaɨ ote. Uano güite. Afe mei afémɨedo jáidɨnomo fecade. Mei íadɨ afe pan danɨ lletáriraɨnɨ güiga. Abɨ dɨne jamai comɨnɨ güínide. \p \v 5 Nane dáanomo íaɨoɨna daɨde: \p —Nanoide Ɨima Jitódɨcueza, ocózinaillarui, cue ocuille rɨ́ino ite, —daɨde. \s1 Onoɨna jofo naɨllídɨmɨe rafue \r (Mt 12.9-14; Mr 3.1-6) \p \v 6 Nane jɨáɨe ocózinaillaruimo Jesús Juzíñamui uai llorácomo jofo jaide. Jaillano llófuete. Afécomo onoɨ nabézina jofo naɨllídɨmɨe ite. \v 7 Afe llezica ocuica uai llófuetɨno naa fariséuaɨri Jesumo báinino éroiediaɨoɨ, ocózinaillaruido afe ónoɨna jofo naɨllídɨmɨe jíllotajana cɨ́oillena. Afémɨe jíllotaia áfedo fɨénidɨfue íemo jɨ́taitɨcaɨ, comecɨ anado daɨdíaɨoɨ. \v 8 Mei íadɨ Jesús íaɨoɨ comecɨ fácajana onode; jira ónoɨna jofo naɨllídɨmɨena daɨde: \p —Náidacaillano baɨ caɨ cɨ́gɨmo bi, —daɨde. \p Iemona afémɨe náidacaillano baɨ náidazaide. \v 9 Afe mei Jesús jɨáɨmacɨna daɨde: \p —Omoɨmo dafue jɨcánoitɨcue. ¿Ocózinaillaruimo nɨɨe táɨjɨna rairuínina? ¿Caɨ fɨnoca fɨénidɨfue, mei nɨbaɨ caɨ fɨnoca ñúefue? ¿Cómena jíllotaitɨcaɨ, mei nɨbaɨ méineitɨcaɨ? —daɨde. \p \v 10 Iemona Jesús nana ie onífenedo gaɨride comɨ́nɨmo eroide. Afemacɨ ie uai oñena jira, ónoɨna jofo naɨllídɨmɨena daɨde: \p —O onoɨ jino zuita, —daɨde. \p Jira afémɨe zuitade. Zuitádemo ñue jíllode. \v 11 Mei íadɨ áfemona afe jɨáɨmacɨ jamánomo rɨ́icaidiaɨoɨ. Danɨ jofo conímamo jɨcánotiaɨoɨ, ¿Mei nɨɨe izói baie Jesús uáitaredɨcaɨ? \s1 Jesús doce dɨga oni oréllɨmacɨna nɨzede \r (Mt 10.1-4; Mr 3.13-19) \p \v 12 Aféruillaɨdo Jesús caifónedumo Moo Juzíñamuimo úrizaide. Afénomo afémɨe Juzíñamuimo úritemo monaide. \v 13 Ja monáidemo nana ie llófuegamacɨ jɨ́ɨrite. Jɨ́ɨrillano afémacɨmona doce dɨ́gamɨe nɨzede. “Oni oréllɨno” íaɨoɨna mamede. \v 14 Afe be nɨ́ɨmacɨ: Simón, afémɨe jɨáɨe mámecɨ jɨ́taina Pedro, íemo Simón ama Andrés, íemo Santiago, íemo Juan, íemo Felipe, íemo Bartolomé, \v 15 íemo Mateo, íemo Tomás, íemo Alfeo jitó Santiago, íemo Ɨere Járidotɨmacɨmo jaɨnáidɨmɨe Simón, \v 16 íemo Santiago ama Judas, íemo uire Jesús fécaitɨmɨe Judas Iscariote. \s1 Jesús aillo naɨraɨ llófuete \r (Mt 4.23-25) \p \v 17 Jesús caifónedumona naa afémacɨri ana bitíaɨoɨ. Billano ñúenomo nano íanori naidáiediaɨoɨ. Afénomo aillo jɨcánemacɨ Judea énɨemona bitɨno gaɨrídiaɨoɨ. Daje llezica Jerusalémona, íemo jɨáɨ Tiro, Sidón dɨga jɨca itɨ́nɨemona bitíaɨoɨ. Bimacɨ nana Jesús úrillamo cacáreizaɨbitiaɨoɨ. Daje izói afémacɨ íaɨoɨmo ite dúicomona Jesús jíllotallena bitíaɨoɨ. \v 18 Daje izói fɨénide jóriaɨ uícaigano jíllotagaiaɨoɨ. \v 19 Afe llezica nana comɨnɨ Jesuna jetáacadiaɨoɨ, mei afémɨe íemo ite rɨ́inodo nana íaɨoɨna jíllotateza. \s1 Cáɨmafue zuufue dɨga \r (Mt 5.1-12) \p \v 20 Iemona Jesús ie llófuegamacɨmo érocaillano íaɨoɨna daɨde: \p —“Comecɨ dɨnena dúeredɨcaɨ,” dáɨifɨredɨno omoɨ íadɨ, dúerede íadɨ ióbidɨomoɨ; mei ómoɨmo Juzíñamui illáɨmana illano dúideza. \p \v 21 Júbiena méinegamɨe ɨere güícana izói, Juzíñamui comecɨ jítaina izói ɨere íacadɨno omoɨ íadɨ, caɨmare ióbidɨomoɨ, mei Juzíñamui afe omoɨ íacana izói omoɨ íllena ómoɨna cánoiteza. \p Birui duere éedɨomoɨ íadɨ caɨmare itɨ́omoɨ, mei uire zádaitɨomoɨ. \p \v 22 Nanoide Ɨima Jitódɨcueza cue ɨ́coɨnia comɨnɨ ómoɨna éoina llezica caɨmare íitɨomoɨ. \p Daje izói cue ɨ́coɨnia ómoɨna jino íaɨoɨ jiúadɨ ióbitɨomoɨ. Iemo jɨáɨ cue ɨ́coɨnia ómoɨna ɨáɨre íaɨoɨ daɨíadɨ, daje izói o mámecɨna ɨáɨrede raa izói íaɨoɨ jámairuia, ióbitɨomoɨ. \v 23 Aféruido ɨere omoɨ ióbiocairi. Jamánomo caɨmare omoɨ iri, monamo áillue omoɨ jɨrídolle raa íteza. Mei afe izói bimacɨ nánoidɨgɨma Juzíñamui uai llóraɨnɨna ɨere duere fɨnódiaɨoɨ. \p \v 24 Mei jɨáɨfodo omoɨ ráanaitɨno nɨɨ dúerena, mei omoɨ caɨmátailla raana jae otɨ́omoɨza. \p \v 25 Daje izói omoɨ jeɨ́rede izói itɨno nɨɨ dúerena, mei uire ɨere jufíruitɨomoɨza. \p Afe izói birui ómoɨmona zadáidɨno nɨɨ dúerena, mei uire dúerenari éeitɨomoɨza. \p \v 26 Daje izói nana comɨnɨ ómoɨdo ñue íaɨoɨ úrilla llezica, nɨɨ omoɨ dúerena. Mei afe izói afémacɨ jaiáigɨma taɨno uai llóraɨnɨmo caɨmare úritiaɨoɨza. \s1 Caɨna éoidɨnona izíruiredɨcaɨ \r (Mt 5.38-48; 7.12) \p \v 27 Mei íadɨ cue úrillamo cacáreidɨomoɨna dáɨitɨcue: Omoɨ bacáuai imacɨ izói dɨno, nɨɨ omoɨ dɨga icɨ́ritɨnona mai omoɨ izíruiri. Daje izói omoɨ éoidɨnona mai ñue omoɨ fɨnori. \v 28 Omoɨ faidódɨnona mai omoɨ cáɨmadori. Daje izói ómoɨna fɨeni fɨnóacadɨno, ñue íaɨoɨ ílleza, mai Juzíñamuimo omoɨ jɨcari. \v 29 Daa come o uiéco putáadɨ, daje llezica enéfenena ie fállena mai o fecari. Daje izói dáamɨe táɨnona omo jɨ́tajano, o emódoidɨroi baɨróadɨ, daje llezica o caifóferoina mai o uitátari. \v 30 Nɨnó dáamɨe raana omo jɨcáadɨ mai afémɨemo jeruíñeno o fecari. Omona baɨroca raana abɨdo jɨcánoñeno o iri. \v 31 Jira jɨáɨmacɨmo uícodo bie izói fɨnóredɨomoɨ. Jɨáɨma omo fɨnóllena o óiacana dɨeze, áfeze afémɨemo mai o fɨnori. \p \v 32 Daa ómoɨna izíruitɨnona omoɨ izíruia, ¿Mei nɨɨe ñúefue fɨnódɨomoɨ? Mei fɨénidɨno afe izói fɨ́nuaza. \v 33 Daje izói daa omoɨ ñue fɨnódɨno ñue omoɨ fɨnóadɨ, ¿néemei omoɨ fɨnoca ñúefue? Mei fɨénide comɨnɨ afe izói fɨ́nuaza. \v 34 Afe izói daa “meine abɨdo cue méidolle cue comécɨillamɨemo” o fecáadɨ, ¿néemei o fɨnoca ñúefue? Mei afe izói, fɨénidɨno jɨáɨe fɨénidɨnomo méidollena fecádiaɨoɨza. \v 35 Mei íadɨ ómoɨna éoidɨnona izíruiredɨomoɨ. Abɨdo méidollemo comécɨñeno, fia fecáredɨomoɨ, afémacɨmo ñue fɨnóllena. Afe izói omoɨ íllemona áillue ñúefuiaɨ máiñoitɨomoɨ. Afe llezica caifoide Juzíñamui jitótɨaɨna jáitɨomoɨ. Mei afémɨe daje izói jeruífɨnidɨmɨe. Fɨgora daɨífɨnidɨnomo, daje izói fɨénidɨnomo afémɨe jeruíñeno dájerize fecade. \v 36 Omoɨ Moo comɨ́nɨmo dúecaifɨredeza, afe dɨeze jɨáɨmacɨmo mai omoɨ dúecaifɨreiri. \s1 Jɨáɨma jánana fɨeni úriñeno iri \r (Mt 7.1-5) \p \v 37 Jɨáɨma jánana mai fɨeni úriñeno omoɨ iri, áfemona Juzíñamui rɨire ómoɨmo jɨcánoiza. Mai jɨáɨmana duere fɨnótañeno omoɨ iri, afe izói Juzíñamui duere omoɨ fɨ́noiza. Jɨáɨma ómoɨmo fɨnoca fɨénidɨfue mai omoɨ féitari, afe izói Juzíñamui omoɨ fɨénidɨfue féitaiteza. \v 38 Jɨáɨmamo mai omoɨ ífɨreiri, íemona Juzíñamui ómoɨmo ífɨreiteza. Afémɨe raa omoɨ ofítara cɨrɨ́gaɨmo ɨere ñue fácajano afégaɨmo jóoneite. Afémɨe afégaɨna ñue rɨire jɨ́lloicɨiteza. Iemo jɨáɨ afégaɨna caifo jɨca ebena óruitaite. Afémɨe afegaɨ jamánomo oruítajamona ana abɨdo cócɨite. Jɨáɨmamo caɨ facáfɨrena izói Juzíñamui caɨmo fácaite. \p \v 39 Jesús bie onótatɨfue afémacɨmo llote: \p ¿Meita uínidɨmɨe jɨáɨe uínidɨmɨe iodo ɨfórede? Nɨbaɨ afe íaillɨnoɨ jáidiaillɨnoɨna ¿meita dáafomo báɨitiaillɨnoɨ? \v 40 Llófuegamacɨmona dáamɨe ie llófuetɨmɨe baɨmo onóñede. Mei íadɨ ie llófueina fuilla mei ie llófuetɨmɨe illa izói iite. \p \v 41 ¿Mei nɨɨe izói o ama uimo ite jéenide ráaruaɨna eróiredɨo, mei íadɨ dama o uimo ite jéerie rarúnguaɨna náfueñedɨo? (Afena daɨíacade: Aillo fɨénidɨfue omo illa llezica; ¿nɨɨe izói due jiza oni nɨbéfodo baɨídɨmɨe jánana úriredɨo? Urinidɨo.) \v 42 Mei o uimo ite jéerie rarúnguaɨna o náfueñenia, ¿nɨɨe izói o ámana “o uimo ite jéenide ráaruaɨna cue otata,” dáɨitɨo? Daɨínidɨo. ¡Comecɨ dɨne ɨáɨrena mei jínofene ñue cɨ́oidɨmɨedɨo! Fueñe o uimo ite áillue rarúnguaɨ mai o oíri; afe mei o ama uimo ite jéenide ráaruaɨ óllena ñue cɨ́oitɨoza. \s1 Nana amena ie llɨ́ziedo ónorede \r (Mt 7.17-20; 12.34-35) \p \v 43 Ñuera amena fɨénide ráajɨaɨna llɨzínide. Daje izói fɨénide amena ñuera ráajɨaɨna llɨzínide. \v 44 Mei naga amena ie llɨzíllajɨdo onoiga. Jaca jíirede monáigɨmona jíficollɨna jofo óñenaza. Daje izói “zarza” daɨna íanoride rarócɨmona jɨ́rɨcue jofo óñega. \v 45 Ñuera come ñúefuedo úrite, mei ie comécɨmo ñúefue íllaza. Daje izói fɨénidɨmɨe fɨeni úrite, mei ie comécɨmo fɨénidɨfue íllaza. Mei uáfueza o comécɨmo aillo jebuide raa o fuedo úrillaza. \s1 Mena jofo nillɨno rafue \r (Mt 7.24-27) \p \v 46 Cue dáɨnana ɨ́ɨnoñedɨomoɨ ia ¿nɨbái mei, “caɨ Ocuíraɨma, caɨ Ocuíraɨma” daɨdɨ́omoɨ? \v 47 Cuemo cacáreizaɨbitɨmɨe, íemo cue daɨna fɨnófɨredɨmɨe illa izói ómoɨmo llóitɨcue. \v 48 Afémɨe jofo níllana baitádɨmɨe izoide. Afe ñue nífɨredɨmɨe fueñe ana jɨca jíaɨlliraɨna raɨte; ana maɨrídɨnomo jóonete. Afe mei ille renailla llezica afécomo jaɨnoi rɨire dúcɨde. Mei íadɨ afe jofona jaɨnóñede, mei afeco mozíoidɨlliraɨ maɨrídɨnomo jóideza. \v 49 Mei jɨáɨfodo, cuemo cacárezaɨbitɨmɨe mei íadɨ cue dáɨnana fɨnóñedɨmɨe, bie jɨáɨfo jofo nitɨ́mɨe izoide. Bímɨe rɨire llɨ́ɨiñede énɨemo jofo nite. Afe mei ille renailla llezica afécomo jaɨnoi rɨire dúcɨde. Afemona afeco jaɨnode. Iemona afeco due fɨébiñeno nɨne táɨnocaide. \c 7 \s1 Romano illaɨma ocuífɨregamɨe Jesús jíllotate \r (Mt 8.5-13) \p \v 1 Jesús comɨ́nɨmo úrilla fuilla mei Capernaumo jaide. \v 2 Afénomo daa romano illaɨma ite. Afémɨe ie ocuífɨregamɨena ɨere izíruite, mei íadɨ afe ocuífɨregamɨe ɨere ɨrárede, tɨ́illanomo dúcɨde. \v 3 Afe illaɨma comɨnɨ Jesudo úrillana cacáillano, judíuaɨmona ocuífɨrede éicomɨnɨ orede, Jesumo izire jɨcállena, ie ocuífɨregamɨe jíllotaɨbillena. \v 4 Afémacɨ Jesumo dúcɨillano ɨere izire jɨcádiaɨoɨ: \p —Baie illaɨma ɨere canórede, \v 5 mei afémɨe caɨ náɨraɨmo caɨmare comécɨifɨrede. Daa afémɨe caɨ Juzíñamui uai lloraco nitátate, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 6 Iemona Jesús afémacɨri jaide. Mei íadɨ ja afe jofomo áɨnozilla llezica afe illaɨma dáarie ónoigamɨiaɨ Jesumo orede. Illaɨma daɨna izói Jesuna daɨdíaɨoɨ: \p —Ocuíraɨma, ona áɨfedoacañedɨcue. Cue jofomo o bíllena dúiñede, mei jamáimɨedɨcue. \v 7 Ie jira dama omo úrizaɨbiñedɨcue. Jɨcana o uaido o daɨíri, áfemona cue ocuífɨregamɨe jílloiteza. \v 8 Mei cue jɨáɨe illaɨma uai anamo itɨcue. Afe izói cue úiñoga fuiríraɨnɨ cue uai anamo ite. Afémacɨmona dáamɨena “Mai jai” cue daɨíadɨ, afémɨe jaide. Iemo jɨáɨmɨena “Bi” cue daɨíadɨ, afémɨe bite. Cue ocuífɨregamɨena “Bíemo o táɨjɨiri” cue daɨíadɨ, afémɨe áfena fɨnode, —daɨde. \p \v 9 Jesús áfena cacáillano, afémɨe dáɨnari caɨmare fáɨgacaide. Iemo Jesús afémɨedo jáidɨnomo érocaillano daɨde: \p —Uáfuena ómoɨna dáɨitɨcue: Nana Israel náɨraɨmo bie izói ɨ́ɨnote come jaca baiñédɨcue, —daɨde. \p \v 10 Afe orécano meine jofomo jáidiaɨoɨmo, afe ɨrárede ocuífɨregamɨe ja jíllodena cɨ́oizaidiaɨoɨ. \s1 Jesús daa fecɨngo jitó tɨ́illa abɨdo cáadɨmɨena jaitate \p \v 11 Bie méifomo Jesús Naína daɨna jófuemo jaide. Ie llófuegamacɨ naa aillo jɨáɨmacɨri iedo jáidiaɨoɨ. \v 12 Afe jófuemo ja áɨnozidiaɨoɨmo, Jesús tɨ́idɨmɨe íaɨoɨ raɨájillana cɨode. Afe tɨ́idɨmɨe ie éimona daade jitó. Afe llezica afengo jae fecɨngo. Aféruido afe jofue comɨ́nɨmona aillo aféngona nabáidiaɨoɨ. \v 13 Ocuíraɨma Jesús aféngona cɨ́oillano íemo dúecaide. Dúecaillano daɨde: \p —Mai éeñeno, —daɨde. \p \v 14 Afe llezica Jesús “ataúd” daɨna tɨ́idɨmɨe illácojɨmo áɨnozillano afécojɨ jetade. Jira afécojɨ uitɨno mozíñotiaɨoɨ. Iemona Jesús tɨ́idɨmɨena daɨde: \p —Jitócome, mai náidacai ona daɨdɨcue, —daɨde. \p \v 15 Mei daɨí daɨna llezica, afe tɨ́idɨmɨe raɨnáicaillano úrite. Afe mei Jesús ie eina daɨde, “Be, o jitó; mai ómɨcoɨ jai; uái ómɨcoɨ iri,” daɨde. \v 16 Nana comɨnɨ áfena cɨ́oillano jacɨ́naitiaɨoɨ. Juzíñamuimo aillo ñúefue jóoniano daɨdíaɨoɨ: \p —Birui caɨ cɨ́gɨri jamánomoide uai llóraɨma cɨ́ocailla, —daɨdíaɨoɨ. \p Nane jɨáɨfodo daɨdíaɨoɨ: \p —Juzíñamui ie naɨraɨ cánuaɨbilla, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 17 Iemona afe bie Jesús fɨnócafue jɨca jalleide; ua nana Judea énɨemo naa afe onífenemo itɨ́gobiaɨdo jalleide. \s1 Juan Bautista orécano \r (Mt 11.2-19) \p \v 18 Juan nana afe Jesús fɨnócano fɨdɨde, mei íedo jáidɨno afémɨemo llógaza. \v 19 Mei íemona afémacɨmona ménamɨe uáidota Jesús dɨne orede. Oriano, bie meita ua bite Cristo dáɨnana ónoillena jɨcánotade. Daje izói, meita nɨbaɨ naɨ jɨáɨe bíitɨmɨe uíñoitɨcaɨ, afémɨe daɨí jɨcánotade. \v 20 Afemona Juan orécano Jesumo dúcɨillano íena daɨdíaɨoɨ: \p —O meita ua bite Cristo daɨnámɨedɨo áfena ñue onóillena Juan caɨ jɨcánotade. Daje izói meita nɨbaɨ naɨ jɨáɨe bíitɨmɨe uíñoitɨcaɨ dáɨnana ónoillena caɨ jɨcánotade, —daɨdíaillɨnoɨ. \p \v 21 Afe íaillɨnoɨ dúcɨna llezica, Jesús dɨga comɨnɨ íaɨoɨ ɨ́ranɨaɨmona jíllotate; daje izói dáaruido íaɨoɨ ote duícuaɨmona jíllotate. Daje izói fɨénide jóriaɨ úicaigamacɨna jíllotate. Iemo jɨáɨ dɨga uínidɨnuiaɨ uina cɨ́oitate. \v 22 Afe llezica Jesús íaillɨnoɨna daɨde: \p —Omɨcoɨ cɨónafue, naa ómɨcoɨ cacánafue dɨga mai Juaamo lluájiri. Bie izói afémɨemo lluájiri: Uínidɨno ui ja cɨ́oide, íemo macáñedɨno ja macádeza, íemo chíinaitɨno ja ñúemacɨna jaide, íemo jefona cacáiñedɨno ja ñue cacádiaɨoɨ, íemo dáarie tɨ́idɨno meine abɨdo cáadiaɨoɨ, íemo dúeredɨnomo jíllona uai llógaza. Nana bífuiaɨ mai afémɨemo lluájiri. \v 23 Cuemo ɨ́ɨnoñeillɨuaina baiñédɨmɨe ióbite. \p \v 24 Juan orécano meine abɨdo jailla mei, Jesús Juaado comɨ́nɨmo úrite; daɨde: \p —¿Mei táɨzicɨmo mɨnɨ́cana cɨ́oizaidɨomoɨ? Nɨbaɨ dáamɨe ie daɨna uaina méidofɨredɨmɨena cɨ́oizaidɨomoɨ. \v 25 Afe izóidena omoɨ cɨ́oizaiñenia, ¿mei mɨnɨ́cana cɨ́oizaidɨomoɨ? ¿Meita nɨbaɨ ñue cɨoide ráifide ɨniroi jɨtáoidɨmɨena cɨ́oizaidɨomoɨ? Onódɨomoɨza, ñúecuiroi jɨtáoifɨredɨno illaɨnɨ jofomo ífɨrediaɨoɨ naa danɨ íaɨoɨ comecɨ jitaina izói itɨ́nori. \v 26 Mei íiraɨnomo, ¿mɨnɨ́cana cɨ́oizaidɨomoɨ? ¿Nɨbaɨ Juzíñamui uai jino llóraɨmana cɨ́oizaidɨomoɨ? Jɨɨ, ua, Juzíñamui uai llóraɨma baɨmo jamánomoidɨmɨena cɨ́oizaidɨomoɨ. \v 27 Juan baie Cuegáuai daɨnámɨe. Jaiai úicodo naɨ cue biñena llezica, afe uaimo Juzíñamui afémɨe dɨbenedo cuena daɨde: \q1 O bille io ñue fɨnóllena izói, comɨnɨ íaɨoɨ comécɨdo ñue omo jiéruillena cue lluájitɨmɨe o uícodo óreitɨcue. \m \v 28 Nana comɨ́nɨmona ite Juzíñamui uai llóraɨnɨmona Juan Bautista baɨmo jamánomoidɨmɨena iñede. Mei jɨáɨfodo, Juzíñamui illáɨmana illánomona jabóidɨmɨe Juan baɨmo jamánomoide. \p \v 29 Afena cacáillano, Juan báutizaga gobierno ɨbátaga úcube llɨ́ɨnoraɨnɨ, naa jɨáɨe báutizaiganori, “Juzíñamui nɨ́ɨfuenidena fɨnódɨmɨe,” daɨdíaɨoɨ. \v 30 Mei jɨáɨfodo Juan báutizañega fariséuaɨ naa báutizañega ocuica uai llófuetɨnori Juzíñamui íaɨoɨena mameca ñúefuiaɨ jámairuillano táɨnomo fáɨfitatiaɨoɨ. \v 31 Iemo Ocuíraɨma Jesús daɨde: \p —Bie monado itɨ́nona ¿nɨɨe izói íaɨoɨna mámeitɨcue? ¿Mei nɨɨe izói cɨ́oitiaɨoɨ? \v 32 Jofue cɨgɨ ibɨ́rɨmo jɨfánote úrue izóidiaɨoɨ. Afémacɨ conímamo ebírede rúado caɨmátaiacadiaɨoɨ, mei íadɨ áfena faɨríoñediaɨoɨ. Daje izói conímana zúurede rúado fɨ́raacadiaɨoɨ, mei íadɨ daje izói áfemo cacáreacañediaɨoɨ. Afémacɨ jaca caɨmátaitanidiaɨoɨ. \v 33 Afe bie izói ómoɨmo ite. Mei Juan Bautista billa llezica afémɨe fɨ́mairillano güíllenɨaɨ fɨgo güiñede, daje izói vínona jiróñede. Iemona “fɨénide jóriaɨ uícaigamɨedɨo” íena daɨdɨ́omoɨ. \v 34 Afe mei cue, afe Nanoide Ɨima Jitó daɨnámɨedɨcue bitɨcue. Billano, jɨáɨmacɨ izói güitɨcue, íemo jiródɨcue. Afemona bie izói nane cuena daɨdɨ́omoɨ: “Bímɨe ɨere güilláredɨmɨe; jéerie jirófɨredɨmɨe. Fɨénidɨfuiaɨredɨno nabáidɨmɨe; daje izói gobierno ɨbátaga úcube llɨ́ɨnoraɨnɨ nabáifɨredɨmɨe,” cuena dáɨifɨredɨomoɨ. \v 35 Comɨnɨ Juzíñamui orécanona fɨeni daɨdíaɨoɨ íadɨ, Juzíñamui baitaca rafue jiéruitɨnodo jino comɨ́nɨmo ñue cɨ́otaga. \s1 Fariseo Simón jofomo Jesús güizájide \p \v 36 Fariséuaɨmona dáamɨe Jesús güizájillena llote. Iemona Jesús afécomo güizájide. Jaillano afeco eromo güirábanimo ráɨnazaide. \v 37 Afe llezica, afe jófuemo ite fɨénide rɨngo, fariseo Simón Jesús güízaɨbillana fɨdɨ́illano afécomo bite. Afengo “alabastro” daɨna nofɨcɨ fɨnoina duera ɨcɨru atɨde. Aferu ziore cáɨredɨjina oruide. \v 38 Eebicaillano Jesús ɨdaɨ abɨmo ráɨnazaide. Afe llezica ie ui jémedo Jesús ɨdaɨ jocode. Afe mei ie ɨfótɨido dote. Duano ñɨtade; ñɨ́tajano ie uiga ziore cáɨredɨjina afémɨe ɨ́daɨmo totade. \v 39 Afe Jesús güíllena uáidote fariseo, afengo fɨnócafuena cɨ́oillano, comécɨdo daɨde: “Bímɨe ua uai llóraɨmania, bie rɨngo fɨéninana ónoite. Afémɨe abɨna nɨbaɨ aféngona jétatañeite. Mei afengo fɨénidɨngo íllaza afémɨe aféngomona abɨ́ ráiruite,” daɨí comecɨ facade. \v 40 Afe jira Jesús fariséona daɨde: \p —Simón, cue daa uai omo llóiacadɨcue, —daɨde. \p Mei jira fariseo uai ote: \p —Llófueraɨma, mei daɨni, —daɨde. \p \v 41 Jira Jesús daɨde: \p —Mena come uícomo íaillɨnoɨmo iga úcube daje izói meine fecádɨmɨemo írediaillɨnoɨ. Dáamɨe quinientos dɨeze meine írede, íemo jɨáɨmɨe cincuenta dɨeze meine írede. \v 42 Mei íadɨ nágaillɨnoɨ afe úcube fecádɨmɨemo íaillɨnoɨ méidolle iñena jira, afe fecádɨmɨe afe íaillɨnoɨ abɨdo írede úcubena féitate. Mei birui cuena daɨni, mei bíaillɨnoɨmona ¿nɨ́ɨmɨe fecádɨmɨena jamánomo izíruirena? —daɨde. \p \v 43 Jira Simón uai ote: \p —Cúemona, jamánomo aillo illano féitagamɨe aillo izíruilla, —daɨde. \p Jira Jesús íena daɨde: \p —Ñue onódɨo, —daɨde. \p \v 44 Afe mei, Jesús rɨngomo érocaillano Simona daɨde: \p —¿Bingona cɨódɨo? O jofomo cue billa llezica, cue ɨ́daɨna jocóñedɨo, mei jɨáɨfodo bie rɨngo ie ui jémedo cue ɨ́daɨna jocode. Jócuano ie ɨfótɨido zafénaitade. \v 45 Iemo o jofomo bitɨcue íadɨ cuena ñɨtáñedɨo, mei íadɨ afengo jofo cue billa llezica cue ɨdaɨ ñɨ́tajana jaca fáɨcanocaiñede. \v 46 Daje izói o jofomo cue dúcɨna mei cue ɨfomo cáɨredɨjina totáñedɨo, mei jɨáɨfodo afengo ziore cáɨredɨjina cue ɨ́daɨmo totade. \v 47 Ie jira ona daɨdɨcue, bie rɨngo aillo cuena izíruillamona, afengo fɨnoca aillo fɨénidɨfue dóinana ácatate. Mei jɨáɨfodo jabo cuena izíruitɨmɨe íemo ite ɨ́aɨfue jabo doga. \p \v 48 Mei afe mei Jesús aféngona daɨde: \p —O fɨnoca fɨénidɨfue jae dófideza, —daɨde. \p \v 49 Afénomo afémɨe dɨga ráɨide daane güíllena uáidogano danɨ conímana daɨdíaɨoɨ: \p —Mei bie ¿nɨɨe come; comɨ́nɨmo ite fɨénidɨfuiaɨna dóteza? —daɨdíaɨoɨ. \p \v 50 Afe mei Jesús afe rɨngona daɨde: \p —Mei daɨngo o ɨ́ɨnuado jae jíllodɨo; mai uái daɨí o jairi, —daɨde. \c 8 \s1 Jesús canófɨredɨngonɨaɨ \p \v 1 Bie méifodo, Jesús dɨga jófuiaɨdo macácaide, naa due illánuiaɨri. Afénuiaɨdo Juzíñamui illáɨmana illa rafue jino llocana uite. Afe llezica ie nɨzeca doce dɨ́gade oréllɨno afémɨedo jáidiaɨoɨ. \v 2 Afe dáaruido dáarie duícuaɨmona ie jíllotaga rɨngónɨaɨ afémɨedo jáidiaɨoɨ. Iemo jɨáɨ dáarie íaɨoɨ uícaide fɨénide jóriaɨmona jíllotaga rɨngónɨaɨ iedo jáidiaɨoɨ. Afémacɨmona Magdalena énɨe ingo Maríana mámecɨredɨngo ite. Aféngomona siete dɨ́gade fɨénide jóriaɨ naui jino oreca. \v 3 Iemo jɨáɨe canódɨngo Cuza aɨ Juana. Afe Cuza illaɨma Herodes jabóidɨllaɨma. Iemo jɨáɨngo Susana. Iemo jɨáɨ aillo jɨáɨe rɨngónɨaɨ, íaɨoɨmo ite ráanɨaɨna Jesús canódɨngotɨaɨ. \s1 Ríjifɨredɨmɨe rafue \r (Mt 13.1-9; Mr 4.1-9) \p \v 4 Afe jófuiaɨmona aillo comɨnɨ Jesuna cɨóillena bitíaɨoɨ. Aillo comɨnɨ dáanomo ofilla llezica, íaɨoɨ onóigafuedo Jesús jɨáɨfue íaɨoɨmo llófuete. Iaɨoɨna daɨde: \p \v 5 —Ríjifɨredɨmɨe ie rillɨjɨ rizájide. Rizájilla llezica, ie rigájɨaɨmona dáarie iomo baɨide. Afe iomo baɨídɨjɨaɨ zaizɨ́bide; jɨáɨjɨaɨ ófocuizaɨ güiga. \v 6 Jɨáɨe rigájɨaɨ nofɨ́cɨaɨ emódomo baɨide. Aféjɨaɨ zɨ́cua llezica jaɨnoi iñénari dúizɨte. \v 7 Ie mei jɨáɨjɨaɨ éegɨaɨ cɨ́gɨmo baɨide. Afe éegɨaɨ jéerie zɨ́cuamona aféjɨaɨna ɨ́rataitano tɨtade. \v 8 Mei íadɨ jɨáɨe rigájɨaɨ ñuera énɨemo baɨide. Ñue zɨ́cua mei, jamánomo aite. Dáajɨdemona cien dɨ́gajɨ llɨzide. \p Bie izói úrillano, Jesús fɨcɨre daɨde: \p —Cacáacadɨmɨe cacai, —daɨde. \s1 Cacáacaiñedɨno jánaɨllena Jesús comɨnɨ onóigado úrite \r (Mt 13.10-17; Mr 4.10-12) \p \v 9 Iemona ie llófuegamacɨ afémɨemo jɨcánotiaɨoɨ: \p —Afe llogafue ¿nɨɨe izói daɨíacade? —daɨdíaɨoɨ. \p \v 10 Jira afémɨe íaɨoɨna daɨde: \p —Juzíñamui ie illáɨmana illa rafue ónonidɨfuiaɨ ómoɨna onótate. Mei íadɨ jɨáɨmacɨmo afémacɨ jánaɨllena comɨnɨ onóigado úritɨcue. Iemona uina cɨ́oñedɨno izói íitiaɨoɨ. Daje izói afe uai afémacɨ cacana llezica, onóñedɨno izói íitiaɨoɨ. \s1 Ríjifɨredɨmɨe rafue Jesús jino uáfodo llote \r (Mt 13.18-23; Mr 4.13-20) \p \v 11 Ríjifɨredɨmɨedo lloga rafue bie izói daɨíacade: Afe rigájɨaɨ daɨna Juzíñamui lloga ñuera uai. \v 12 Afe iomo baɨídɨjɨaɨ daɨna ñuera uaina cacádɨno. Mei íadɨ cacana mei, Taɨfe billano afe ñuera uaina comɨnɨ íaɨoɨ comécɨmona féitate. Afémacɨ jílloñeillena, Taɨfe afémacɨ afe uaina ɨ́ɨnotañede. \v 13 Afe nofɨ́cɨaɨmo baɨídɨjɨaɨ daɨna jɨáɨfodo jóide ñuera uaina cacádɨno. Afe uaina cacáillano caɨmare otíaɨoɨ. Mei íadɨ afémacɨ raɨre zɨcode raa rɨire jaináñena izói, Juzíñamuimo afémacɨ fɨgo jaɨnáiñenamona are iñédiaɨoɨ. Nano íanori ɨ́ɨnotiaɨoɨ. Mei íadɨ izire íaɨoɨ facátallɨruimo dúcɨna llezica ñúefuena fáɨcanocaitiaɨoɨ. \v 14 Iemo afe éegɨaɨ cɨ́gɨmo baɨídɨjɨaɨ daɨna, jɨáɨe ñuera uai cacádɨno. Mei íadɨ cacana llezica danɨ íaɨoɨ comecɨ jitaina dɨné jáiacadiaɨoɨ. Iemona afémacɨ comecɨ oni jɨáɨnomo uilláfuiaɨdo, nocáe builla izói féiraitiaɨoɨ. Daje izói ɨere íaɨoɨ ráareiacanado, íemo jɨáɨ bínɨemo ite caɨmare caɨ itátafuiaɨdo anáfenogaiaɨoɨ izóidiaɨoɨ. Iemona fɨgo llɨzíñede itíaɨoɨ. \v 15 Mei jɨáɨfodo afe ñuera énɨemo baɨídɨjɨaɨ daɨna ñuera uaina cacáreacadɨno. Afémacɨ ñuera comécɨdo cacáillano afe uaina ñue náfuetiaɨoɨ. Iemona áfena fáɨcanocaiñeno ñue aite izói jáidiaɨoɨ. \s1 Boode mechera jánaɨde izóidɨfue \r (Mr 4.21-25) \p \v 16 Buna boode mechera retáidoñede. Daje izói buna boode mechera bɨ́ira anamo raɨnáñede. Mei íadɨ jɨáɨfodo boode mechera caifo uáfori cɨ́oidɨnomo raɨnáfɨrega, jofo jáidɨno ñue cɨ́oillena. \v 17 Mei uáfueza, nana retáidoga ráanɨaɨ uáfori jino cɨ́otaɨbille. Daje izói nana báinide ráfuiaɨ jino uáfori llócailleza. \p \v 18 Aquíe izóideza ñue omoɨ cacáreiri: Ɨere Juzíñamuina onóacadɨmɨemo ie báitaja baɨmo jamánomo írede, mei íadɨ Juzíñamui dɨbénedo fɨgo onóacañedɨmɨe, due ie onógafue féitalle. \s1 Jesús ei naa ie ámatɨaɨri \r (Mt 12.46-50; Mr 3.31-35) \p \v 19 Iemona Jesús ei naa ie ámatɨaɨri ie illánomo dúcɨdiaɨoɨ. Afénomo aillo comɨnɨ íllaza, afémɨemo áɨnozinidiaɨoɨ. \v 20 Jira dáamɨe Jesumo lluájide: \p —O ei, naa o ámatɨaɨri jino benó itíaɨoɨ. O dɨga úriacadiaɨoɨ, —daɨde. \p \v 21 Jira Jesús comɨ́nɨna daɨde: \p —Juzíñamui lloga uaina cacáillano afe uai jeire otɨno cue eina, cue ámatɨaɨna, —daɨde. \s1 Jesús jorai bagua naa jairifo dɨga llɨ́ɨcaitate \r (Mt 8.23-27; Mr 4.35-41) \p \v 22 Afe mei jɨáɨruido, Jesús ie llófuegamacɨri áillocaemo ana jaillano Jesús daɨde: \p —Mai jorai ruícaferaimo caɨ jai, —daɨde. \p Iemona jáidiaɨoɨ. \v 23 Ruica íaɨoɨ jáitaja llezica, Jesús ɨnɨde. Afe llezica rɨírede jairifo jóraimo ónonino raɨre bite. Rɨire jáiñuamona afe nocáe buíacade. Afécaena jacɨre anábaitaacade. \v 24 Mei jira Jesús cazítatiaɨoɨ. Cazítajano íena daɨdíaɨoɨ: \p —Llófueraɨma, Llófueraɨma, ¡ja buízaidɨcaɨ! —daɨdíaɨoɨ. \p Iemona Jesús náidacaillano jairifo naa jorai bagua dɨga llɨ́ɨcaitade. Afemona nana llɨ́ɨcaide; nɨ́ɨfuenino jorai uái ite. \p \v 25 Afe mei Jesús ie llófuegamacɨna daɨde: \p —¿Ico naɨ Juzíñamuimo ɨ́ɨnoñedɨomoɨ? —daɨde. \p Mei íadɨ afémacɨ jacɨ́naitiaɨoɨ. Afémɨemo caɨmare fáɨgacaillano conímamo jɨcánotiaɨoɨ: \p —¿Mei bie nɨɨe cómeita? Afémɨe jairífona ocuide, daje izói jáɨnoina ocuide. Iemo afémɨe uaina ɨ́ɨnotiaɨoɨ, —daɨdíaɨoɨ. \s1 Gerasa énɨemo ite fɨénide jóriaɨ uícaigamɨe \r (Mt 8.28-34; Mr 5.1-20) \p \v 26 Jailla ɨ́coɨmo Gerasa énɨemo dúcɨdiaɨoɨ. Afénɨe Galilea énɨe ruícaferaimo ite. \v 27 Como arɨ afénɨemo jáidiaɨoɨmo, afe jófuemona dáamɨe Jesús dɨné bite. Ja dɨga fɨmónaɨaɨ afémɨe fɨénide jóriaɨ uícaiga. Afémɨe ɨnícuiro jaca jɨtáñede. Daje jofomo uái iñede, mei jɨáɨfodo raɨáfuaɨna jofórede. \v 28 Jesuna cɨ́oillano afémɨe anamo dújuzaɨbite. Dújuzaɨbillano fɨcɨre daɨde: \p —Caifoide Juzíñamui Jitó Jesús, ¿nɨbái mei cuemo jíricaidɨo? Duere cue o fɨ́noñeillena izire jɨcádɨcue, —daɨde. \p \v 29 Afémɨe bie izói daɨde, mei Jesús afémɨemo ite fɨénide jóriaɨ jino oréllena ocuícaza. Dɨga ícaiño afémɨena fɨénide jóriaɨ rɨire uícade. Afe llezica comɨnɨ afémɨe onoɨ ɨdaɨ dɨga llojéodo máɨfɨrediaɨoɨ. Jɨáɨmacɨ fɨeni fɨ́noñeillena izire íena rairuídiaɨoɨ. Mei íadɨ afémɨe afe maɨa llójejina tɨtáfɨrede, ie mei afe ie uícaide fɨénide jóriaɨ afémɨena táɨzicɨmo botátafɨrede. \v 30 Jira Jesús afémɨemo jɨcánote: \p —¿O mámecɨ bu? —daɨde. \p Jira afémɨe uai ote: \p —Legiona mámecɨredɨcue, —daɨde. Afe “Legiona” daɨna uai, aillo comɨnɨ, daɨíacana. \p Afémɨe bie izói daɨde mei aillo fɨénide jóriaɨaɨ íena uícaideza. \v 31 Afe bie fɨénide jóriaɨaɨ Jesumo izire jɨcádiaɨoɨ duere fɨnótalle ɨbáirafomo afémacɨ óreiñellena. \v 32 Mei afe llezica afénomo ite íconɨdo aillo merónɨaɨ güícaidiaɨoɨza, fɨénide jóriaɨ afe merónɨaɨmo jáillena Jesumo izire jɨcádiaɨoɨ. Iemona Jesús áfena faɨríote. \v 33 Iemona afe fɨénide jóriaɨaɨ ɨímamona jino billano merónɨaɨmo jáidiaɨoɨ. Afe mei afe merónɨaɨ árera íconɨdo jabɨ́cana jóraimo cocɨ́zɨtiaɨoɨ. Dɨnomo coróbaitiaɨoɨ. \p \v 34 Merónɨaɨ úiñotɨno áfena cɨ́oillano jacɨ́naitiaɨoɨ. Aferi jacɨ́naillano botádiaɨoɨ. Iemona jófuemo lluájidiaɨoɨ; daje izói oni fuédamo itɨ́cuaɨmo llotíaɨoɨ. \v 35 Iemona jofue comɨnɨ afe comuídɨfuemo acárizaidiaɨoɨ. Jesús illánomo íaɨoɨ dúcɨna llezica fɨénide jóriaɨna jino orécamɨe Jesús anari uái ráɨinana cɨ́oizaidiaɨoɨ. Afe ɨima ja ɨniroi jɨtáoide; daje izói ie abɨna ñue onode. Afena cɨ́oillano ɨere jacɨ́ruitiaɨoɨ. \v 36 Afena cɨódɨno naui fɨénide jóriaɨ uícaigamɨe jíllotaja oni jɨáɨnomo lluájidiaɨoɨ. \v 37 Mei bíemona nana afe Gerasa énɨe comɨnɨ, afénomona Jesús oni jɨáɨnomo jáillena izire jɨcádiaɨoɨ, mei áfena ɨere jacɨ́ruitiaɨoɨza. Iemona Jesús ana áillocaemo jáizaide, ruica abɨdo jáillena. \v 38 Afe llezica afe fɨénide jóriaɨna jino orécamɨe Jesús dɨga jáillena izire jɨcade. Mei íadɨ Jesús áfena faɨríoñede; afémɨena afénomo fɨébitade. Iena daɨde: \p \v 39 —Mai meine o jofomo jai. Jaillano nana Juzíñamui omo fɨnócafuiaɨna jino lloiri, —daɨde. \p Iemona afémɨe jaillano, nana jofue comɨ́nɨmo Juzíñamui íemo fɨnócafuiaɨ jino lluájide. \s1 Jairo jiza íemo jɨáɨngo Jesús ɨnícuiro jétaɨbitɨngo Jesús jíllotate \r (Mt 9.18-26; Mr 5.21-43) \p \v 40 Jesús meine jorai ruicáfenemona dúcɨna llezica, comɨnɨ afémɨena ɨere caɨmare llɨ́ɨnotiaɨoɨ. Mei nana afémɨemo ocuíridiaɨoɨza. \v 41 Afe llezica Jáirona mámecɨredɨmɨe dúcɨde. Afémɨe Juzíñamui uai lloraco illaɨma. Afémɨe Jesús anamo fueco dɨne ana bɨ́jɨcaide. Bɨ́jɨcaillamo izire daɨde, \v 42 “Cue jofomo biri; mei daade cue jiza tɨ́izaideza,” daɨde. Afengo ja doce fɨmona ite. Iemona Jesús afémɨedo jaide. Jailla llezica dɨga comɨnɨ íedo jaide; ɨere rɨllire jáidiaɨoɨ. \p \v 43 Afémacɨ cɨ́gɨmo ɨráredɨngo ite. Afengo doce fɨmona dɨe dɨ́cotaillari ɨrárede. Nana aféngomo ite úcube manófɨredɨnomo fuite; mei íadɨ afémacɨ aféngona jíllotanidiaɨoɨ. \v 44 Afe rɨngo jinófene dɨnena Jesumo billano ie ɨnícuiro fueda jetánote. Ie jetánua llezica afengo dɨe llɨ́ɨcaide. \p \v 45 Iemona Jesús jɨcánote: \p —¿Mei bu cue ɨnícuiro jetánoga? —daɨde. \p Iemo nana comɨnɨ jáanuano “Ona bu jetáñena,” daɨdíaɨoɨ. Jira Pedro naa ie nabáiñɨaɨri daɨde: \p —Llófueraɨma, nana comɨnɨ rɨllírenari o ñuitádiaɨoɨ. ¿Nɨbái mei, “Bu cue jeta,” daɨdɨo? \p \v 46 Mei íadɨ Jesús daɨde: \p —Ja onódɨcueza daa come cuena jetade. Mei cue rɨ́ino afe come jíllotajana onódɨcue, —daɨde. \p \v 47 Afe jétaɨbitɨngo ja ie báillana onóillano cuidɨ́ricana Jesús anamo dújuzaɨbite. Iemona afengo jino nana comɨnɨ eróicana jáanoñeno ie ɨnícuiro jetáacana rafue llote. Iemo jɨáɨ afémɨe ɨnícuiro jeta llezica ie jíllona llote. \v 48 Mei jira Jesús aféngona daɨde: \p —Cue jiza, cuemo o ɨ́ɨnuamona ja jíllodɨoza. Jaillano caɨmare uái o iri, —daɨde. \p \v 49 Jesús naɨ úrioidemo, daa come Jairo jofómona Jesús dɨné bite. Afe Jairo Juzíñamui uai lloraco illaɨma. Afe lluáɨbitɨmɨe Jáirona daɨde: \p —O jiza ja tɨ́ideza. Mai Llófueraɨmana úridoɨñeno iri, —daɨde. \p \v 50 Mei Jesús áfena cacáillano daɨde: \p —O jacɨ́ruiñeno iri. Dama Juzíñamuimo ɨ́ɨnofɨreiri. Afemona o jiza jílloiteza, —daɨde. \p \v 51 Afe jofomo íaɨoɨ dúcɨna llezica, nana comɨnɨ afe jofo eromo afémɨe oréñede. Afe jiza moo, ei dɨga, íemo jɨáɨ: Pedro, Santiago, Juan dɨga jofo uite. \v 52 Nana comɨnɨ afengo tɨ́illari fɨ́cɨrerie éenaitiaɨoɨ. Mei íadɨ Jesús íaɨoɨna daɨde: \p —Omoɨ éeñeno. Afengo tɨ́iñedeza, fia ɨnɨde, —daɨde. \p \v 53 Daɨí afémɨe dáɨnari zadáidiaɨoɨ, mei afengo tɨ́illana onódiaɨoɨza. \v 54 Iemona Jesús afengo onoɨ llɨ́ɨnota fɨcɨre daɨde: \p —Jitaɨngo, mai náidacai, —daɨde. \p \v 55 Afemona afengo meine abɨdo caade. Iemo afe daɨna llezica caifo náidacaide. Afe mei Jesús, “Mai afengo ecari” daɨde. \v 56 Afe llezica ie moo íaillɨnoɨ ɨere caɨmare fáɨgacaidiaillɨnoɨ. Mei íadɨ Jesús íaillɨnoɨna afe ie fɨnócafue bumo llotátañede. \c 9 \s1 Jesús doce dɨ́gade ie llófuegamacɨna oni orede \r (Mt 10.5-15; Mr 6.7-13) \p \v 1 Jesús doce dɨ́gade ie llófuegamacɨna dáanomo gaɨrítate. Gaɨrítanona afémɨemo ite rɨ́ino íaɨoɨmo fecade, nana jɨáɨforiede fɨénide jóriaɨ jino oréllena. Daje izói nana ɨráredɨno jíllotallena rɨ́ino afémacɨmo fecade. \v 2 Iemo Juzíñamui illáɨmana illarui rafue íaɨoɨna oni lluájitade. Daje izói ɨráredɨnona jíllotate. \v 3 Iaɨoɨna daɨde: \p —Omoɨ jaille llezica mɨnɨ́cana uiñeno, fia omoɨ jairi. Macara jɨgüida uiñeno iri, daje izói cɨrɨ́ticoɨ, íemo güíllena, íemo úcube uiñeno iri. Mena caifóferoi uiñeno, daa uiri. \v 4 Nɨnó daa jofomo omoɨ dúcɨa, afécomo uái iri, afénomona oni omoɨ jáiñeille dɨno. \v 5 Nɨɨe jofue comɨnɨ ómoɨna llɨ́ɨnoacañenia afénomona oni omoɨ jairi. Omoɨ jaille llezica, omoɨ eɨba ɨáɨe afémacɨmo teténocairi. Afedo íaɨoɨ comécɨmo ite ɨ́aɨfue naɨ íaɨoɨmo íllana onótaitɨomoɨ. \p \v 6 Afemona ja oni nana dúegobiaɨdo jáidiaɨoɨ. Jaillano ñuera jíllona uai llocana uitíaɨoɨ. Daje izói ɨráredɨnona jíllotacana uitíaɨoɨ. \s1 Juan Bautista tɨilla rafue \r (Mt 14.1-12; Mr 6.14-29) \p \v 7 Ocuídɨllaɨma Herodes nana Jesús fɨnócafuiaɨna fɨdɨde. Iemona Herodes comecɨ uibíllɨuai iñede, mei dáarie “Juan tɨide meine abɨdo cáadɨmɨena jaide,” daɨdíaɨoɨ. \v 8 Jɨáɨmacɨ, “Juzíñamui uai llóraɨma Elías meine cɨ́ocaizaɨbilla,” daɨdíaɨoɨ. Iemo jɨáɨmacɨ, “Jaiai nɨnomo tɨide jɨáɨe Juzíñamui uai llóraɨma meine abɨdo cáadɨmɨena jailla,” —daɨí llotíaɨoɨ. \v 9 Mei jira Herodes daɨde: \p —Naui cue Juan ɨfocɨ jaitátatɨcue. Iemona ¿mei bie nɨ́ɨmɨe? Afémɨedo dɨga ráfuiaɨ cacáfɨredɨcue, —daɨde. \p Afe llezica Herodes ɨere Jesuna cɨóacade. \s1 Jesús cinco mil comɨnɨ ecade \r (Mt 14.13-21; Mr 6.30-44; Jn 6.1-14) \p \v 10 Ie orécano abɨdo dúcɨna mei, nana íaɨoɨ fɨnócafuiaɨ Jesumo llotíaɨoɨ. Afe mei Jesús afémacɨna oni eneno Betsaida jofue áɨnomo uite. \v 11 Mei íadɨ áfena fɨdɨ́illano comɨnɨ afénomo jáidiaɨoɨ. Afénomo Jesús caɨmare afémacɨ llɨ́ɨnote. Juzíñamui illáɨmana illɨrui rafue íaɨoɨmo llote. Daje izói afénomo ɨráredɨnona jíllotate. \p \v 12 Iemo ja nauízailla llezica, doce dɨ́gamɨe orécano Jesumo billano daɨdíaɨoɨ: \p —Mai, comɨnɨ íaɨoɨ ocózinaillena oni ore, áɨnori ite jófuiaɨdo güille íaɨoɨ jenólleza. Mei benomo caɨ illánomo güille iñédeza, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 13 Mei jɨáɨfodo Jesús íaɨoɨna daɨde: \p —Afémacɨ omoɨ eca, —daɨde. \p Jira ie uai otíaɨoɨ: \p —Benomo caɨmo cinco pánɨaɨ íemo mena chamu ite. Afe baɨmo iñédeza. ¿Meita nana bie comɨnɨ ecállena ɨ́bajiredɨcaɨ? —daɨdíaɨoɨ. \p \v 14 Mei afénomo cinco mil comɨnɨ gaɨrídiaɨoɨza. Mei íadɨ Jesús llófuegamacɨna daɨde: \p —Nana bie comɨnɨ cincuenta dɨ́gamɨerie ana raɨzɨri, —daɨde. \p \v 15 Daɨí fɨ́nua méifodo nana ana raɨzɨ́daitiaɨoɨ. \v 16 Afe llezica Jesús cinco dɨ́gade pánɨaɨ, íemo mena chamu llɨ́ɨnote. Llɨ́ɨnuano monamo eróillanona Juzíñamuina afe güílleri “Ɨere fɨgora,” daɨde. Daɨí daɨna méifodo, afe dɨtada, ie llófuegamacɨmo fecade, afémacɨ comɨ́nɨmo fecállena. \v 17 Iemona nana áferi ñue jeɨ́rediaɨoɨ. Afe mei llófuegamacɨ güígamona fɨébidɨno doce cɨrɨgaɨ oruítatiaɨoɨ. \s1 Pedro Jesús Crístona uáfodo jino llote \r (Mt 16.13-19; Mr 8.27-29) \p \v 18 Afe mei jɨáɨruido Jesús oni eneno Juzíñamuimo úrizaide. Afénomo ie llófuegamacɨri ite. Afémacɨmo afémɨe jɨcánote: \p —¿Comɨnɨ nɨ́ɨe izói cuena daɨdíaɨoɨ? \p \v 19 Jira uai otíaɨoɨ: \p —Dáamɨerie “Bie Juan Bautista,” daɨdíaɨoɨ, jɨáɨmacɨ “Bie Elías” daɨdíaɨoɨ, íemo naɨ jɨáɨmacɨ “Jaiai Juzíñamui uai lloraɨma meine abɨdo cáailla” daɨdíaɨoɨ. \p \v 20 Jira Jesús jɨcánote: \p ¿Omoɨ nɨ́ɨe izói cuena daɨdɨ́omoɨ? \p Jira Pedro daɨde: \p —Juzíñamui nɨzeca Cristo daɨnámɨedɨo, —daɨde. \s1 Jesús ie tɨ́ille rafue jino llote \r (Mt 16.20-28; Mr 8.30–9.1) \p \v 21 Iemo afe Pedro llógana afémɨe jɨáɨe comɨ́nɨmo ɨere rairuíllano ie llófuegamacɨna áfena bumo llotátañede. \v 22 Iaɨoɨna daɨde: \p —Nanoide Ɨíma Jitó Crístodɨcueza, ɨere duere fɨnóllɨcue. Ocuide éinamacɨ cuena ruifíruitiaɨoɨ. Daje izói lletáriraɨnɨ illaɨnɨ cuena ruifíruitiaɨoɨ, íemo jɨáɨ ocuica uai llófuefɨredɨno cuena ɨáɨruitiaɨoɨ. Cuena tɨ́taitiaɨoɨ, mei íadɨ daaruiámani íllemona meine abɨdo cáaitɨcue, —daɨde. \p \v 23 Afe méifodo nana afémacɨna daɨde: \p —Nɨnó dáamɨe cuedo jáiacania dama ie comecɨ jitáillana féitarede. Féitano cuedo jáirede. Afémɨe cuedo jailla ɨ́coɨnia tɨ́idena afémɨe áfena izire ónide. \v 24 Mei ie caana rairuíacadɨmɨe áfena táɨnomo fáɨfitaite. Mei jɨáɨfodo cue ɨ́coɨnia ie caana táɨnomo fáɨfitɨmɨe afe fáɨfidena baɨmo ziiño illɨ́nona máiñoite. \v 25 Mei daa come nana bínɨe ráanɨaɨ aillo náamataadɨ, mei íadɨ afe llezica dama ie comecɨ afémɨe táɨnocaitaiadɨ, nana ie maiñoca ráanɨaɨ afémɨena jíllotañeite. \v 26 Nɨnó daa come cuena meáiruia, daje izói cue uaina meáiruia, afe ɨbana uire illáɨmana ana cue billɨ́ruimo afémɨena meáiruitɨcue. Nanoide Ɨima Jitódɨcueza, aféruimo Moo Juzíñamui ebírededo bíitɨcue naa nɨ́ɨfuenide Juzíñamui abɨ imácɨri. \v 27 Uáfuena ómoɨna dáɨitɨcue: Birui benó itɨ́nomona, dáarie naɨ íaɨoɨ tɨ́iñena llezica Juzíñamui illáɨmana illarui cɨ́oitiaɨoɨ, —daɨde. \s1 Jesús abɨ jɨáɨfodo méidoficailla \r (Mt 17.1-8; Mr 9.2-8) \p \v 28 Daɨí daɨna mei ocho dɨ́garui jailla mei, Jesús Juzíñamuimo úrillena caifónedumo jaide. Afémɨe Pedro, Santiago, Juan dɨ́gamɨe uite. \v 29 Naɨ Juzíñamuimo Jesús úrioina llezica, afémɨe uiéco jɨáɨfodo méidoficaide. Daje llezica ie ɨnícuiro jamánomo úzere quenire jaide. \v 30 Afe llezica mena come ie abɨmo cɨ́ocaide. Afe íaillɨnoɨ afémɨe dɨga úrite. Afe bíaillɨnoɨ Moisés Elías dɨga. \v 31 Daje llezica ñue ebire quenire cɨ́oide raa afe íaillɨnoɨna onífenedo férɨcaide. Afe íaillɨnoɨ Jesús Jerusalemo duere zefuíllano tɨ́illɨfuedo úritiaɨoɨ. \v 32 Afe llezica Pedro naa ie nabáiñɨaɨri ɨere ɨ́nɨe méinegaiaɨoɨ ia, ocuídiaɨoɨ. Afémacɨ Jesumo ite ebire cɨ́oidena cɨódiaɨoɨ; daje izói afémɨe dɨga itíaillɨnoɨna cɨódiaɨoɨ. \v 33 Afe íaillɨnoɨ Jesúmona oni jáioicailla llezica, Pedro daɨde: \p —Llófueraɨma, ¡nɨɨ benomo caɨmare caɨ illa! Mai daámani jofóchupina caɨ nii. Daaco óɨe, jɨáɨco Moisés ie, íemo jɨáɨco Elías ie, —daɨde. \p Mei íadɨ Pedro ie daɨíacana ónoñede. Jira comecɨ facáñeno ebena daɨí daɨde. \v 34 Naɨ ie úrioina llezica, mona ero uíllɨe íaɨoɨna ferɨ́nocaide. Mona ero uíllɨe eromo íaɨoɨ íficailla llezica ɨere jacɨ́naitiaɨoɨ. \v 35 Afe llezica afe uíllɨemona daa uaina cacádiaɨoɨ: \p —Bie ɨere cue izíruiga Jitoza, afémɨemo omoɨ cacáreiri, —daɨde. \p \v 36 Daɨí daɨna méifodo Jesumo érocaidiaɨoɨmo, ja dama ite. Afe mei afémacɨ afe íaɨoɨ cɨónana bumo lloñédiaɨoɨ. \s1 Jesús fɨénide jóriaɨ uícaiga jitócome jíllotate \r (Mt 17.14-21; Mr 9.14-29) \p \v 37 Afe jɨáɨruido afe ídumona ana íaɨoɨ billa llezica, aillo comɨnɨ io anamo Jesús úiñotiaɨoɨ. \v 38 Iemona comɨ́nɨmona dáamɨe fɨcɨre lléjecaide: \p —Llófueraɨma, dúecaillano daade cue jitomo érocai. \v 39 Fɨénide jóriaɨ rɨire íena uícade. Afe jóriaɨ íena caillɨ́tacaide, afémɨena nano íanori tɨtáfɨrede. Afe llezica ie fuémona múllecɨaɨ bífɨrede. Iena duere fɨnode; afémɨena fáɨcanocaiñede. \v 40 O llófuegamacɨmo afe jóriaɨ jino oréllena izire jɨcádɨcue, mei íadɨ orénidiaɨoɨ, —daɨde. \p \v 41 Jira Jesús uai ote: \p —¡Nɨɨ jamánomo ɨ́ɨnofɨnidɨomoɨ! Iemo daje izói ñúefuena ɨere uáitafɨredɨomoɨ. ¿Nɨɨe dɨnó omoɨ cɨ́gɨmo íredɨcue omoɨ cue rɨ́idollena? O jitó benomo atɨ, —daɨde. \p \v 42 Mei íadɨ afe jitócome Jesumo áɨnozilla llezica, fɨénide jóriaɨ afémɨe ana énɨemo dotade. Afe llezica afe jitócome íanori tɨtade. Mei íadɨ Jesús afe fɨénide jóriaɨna rɨire daɨnano oni orede. Afemona Jesús afe jitócome jíllotate. Iemona jíllotano ie moomo abɨdo ite. \v 43 Iemona nana comɨnɨ Juzíñamuimo ite áillue rɨ́inori caɨmare fáɨgacaidiaɨoɨ. \s1 Jesús ie tɨ́ille rafue meine nane llote \r (Mt 17.22-23; Mr 9.30-32) \p Nana comɨnɨ Jesús fɨnócari caɨmare fáɨgacailla llezica, afémɨe ie llófuegamacɨna daɨde: \p \v 44 Bíemo ñue omoɨ cácarei. Afena omoɨ féitañeno iri. Nanoide Ɨima Jitódɨcueza, duere cue íaɨoɨ fɨnóllena comɨ́nɨmo fécajillɨcue, —daɨde. \p \v 45 Mei íadɨ ie llófuegamacɨ afe ie dáɨnana ñue onóñediaɨoɨ. Mei afefue afémacɨmona rairuica. Iemo afe llezica afefue afémɨemo jɨcánuana jacɨ́ruitiaɨoɨ. \s1 ¿Mei nɨɨe come jamánomoina? \r (Mt 18.1-5; Mr 9.33-37) \p \v 46 Afe méifomo ie llofúegamacɨ danɨ jofo eróicana conímana “cáɨmona nɨ́ɨmɨe ɨere jamánomoina” daɨna júfidotiaɨoɨ. \v 47 Mei íadɨ Jesús íaɨoɨ comecɨ úrillana onode. Iemona daa úrue uáidota ie abɨmo naidánete. \v 48 Daɨí naidániano afémacɨna daɨde: \p —Bie úrue cue mámecɨdo llɨ́ɨnotɨmɨe cuena llɨ́ɨnote. Iemo cuena llɨ́ɨnotɨmɨe, ana cue orédɨmɨena llɨ́ɨnote. Mei uafue, omoɨ cɨ́gɨri jabóidɨmɨe Juzíñamui eróicana ɨere jamánomoidɨmɨe, —daɨde Jesús. \s1 Caɨna uáitañedɨmɨe caɨ dɨbénemo ite \r (Mr 9.38-40) \p \v 49 Ie jira Juan Jesuna daɨde: \p —Llófueraɨma naui o mámecɨdo fɨénide jóriaɨ orédɨmɨena cɨódɨcaɨ. Afémɨe caɨ dɨga macáñena jira afémɨena rairuídɨcaɨ, —daɨde. \p \v 50 Mei jira Jesús íena daɨde: \p —Afe izói fɨnódɨmɨe rairuíñeno iri. Mei caɨna uáitañedɨmɨe caɨ dɨbénemo íteza, —daɨde. \s1 Jesús Sanatiago Juan dɨga lletade \p \v 51 Jesús monamo jáiacanarui áɨnozilla llezica, afémɨe Jerusalemo jáillena rɨire mamérite. \v 52 Daɨí mamérillano uícodo raɨre uai llóitɨno orede. Afémacɨ Samaria énɨemo ite duera jófuemo jáidiaɨoɨ íaɨoɨ dúcɨillɨco raɨre báillena. \v 53 Mei íadɨ afeno itɨ́macɨ Jesús naa uícodo orécanori Jerusalén dɨné íaɨoɨ jáiacana jira, íaɨoɨna llɨ́ɨnoacañediaɨoɨ. \v 54 Ie llofúegamacɨmona Santiago, Juan dɨga áfena cɨóillano Jesuna daɨde: \p —Ocuíraɨma, jaiai uai llóraɨma Elías fɨ́nua izói, bimacɨ fúilleza monámona iraina caɨ jɨ́ɨriredɨcaɨ ¿meita jitáidɨo? —daɨde. \p \v 55 Iemona Jesús íaillɨnoɨmo éroillano llétajano daɨde: \p —Omɨcoɨ jaɨnaina joréñona onóñedɨomɨcoɨ. \v 56 Mei uafue, Nanoide Ɨima Jitódɨcueza comɨnɨ nɨné táɨnocaitallena biñédɨcue, mei jɨáɨfodo comɨ́nɨna jíllotaɨbitɨcue, —daɨde. \p Iemona oni jɨáɨgobiaɨmo jáidiaɨoɨ. \s1 Jesudo jáiacadɨno bie izói írediaɨoɨ \r (Mt 8.19-22) \p \v 57 Iodo íaɨoɨ jailla llezica dáamɨe Jesuna daɨde: \p —Ocuíraɨma, o jáiacana dɨné o dɨga jáiacadɨcue, —daɨde. \p \v 58 Jira Jesús afémɨena daɨde: \p —Nana jazicɨ rɨ́llenɨaɨ uái ífɨreillɨno ite. Daje izói caifodo féedɨnuiaɨ uái íaɨoɨ ráɨillɨno ite. Mei íadɨ Nanoide Ɨima Jitódɨcueza dáanori uái cue illɨno iñede, —daɨde. \p \v 59 Jesús jɨáɨmɨena daɨde: \p —Mai cuedo bi, —daɨde. \p Mei íadɨ afémɨe daɨde: \p —Fueñe cue moo tɨ́illa ráɨaitɨcueza cue ore, —daɨde. \p \v 60 Jira Jesús ie uai ote: \p —Juzíñamuina jiéruiñedɨno tɨ́ide izóidɨno; mai mei afémacɨ jádie ua tɨ́itɨmɨena ráɨlleza, mei o cuedo bi, billano Juzíñamui illáɨmana illɨrui lluájiri, —daɨde. \p \v 61 Afe mei jɨáɨmɨe Jesuna daɨde: \p —Ocuíraɨma, odo bíacadɨcue, mei íadɨ fueñe cue jofo ero comɨnɨ jáillena facáduaitɨcueza cue ore, —daɨde. \p \v 62 Jira Jesús íena daɨde: \p —Daa come ie táɨjɨna ja táɨnia mei, jɨáɨnomo comecɨ fácaja fɨénide. Ie jira bie izóidɨmɨe Juzíñamui illáɨmana illɨ́ruimo táɨjɨllena ráifiñede, —daɨde. \c 10 \s1 Jesús setenta dɨ́gamɨe ñúefue lluájillena orede \p \v 1 Bie méifodo, Ocuíraɨma Jesús nane setenta dɨ́gamɨe nɨzede. Nɨ́ziano ménamɨerie ie uícodo orede. Nana ie jáiacanagobiaɨmo íaɨoɨna orede. \v 2 Iaɨoɨna daɨde: \p —Uáfueza, jacáfaɨmo ite raa ailla llezica jofo óitɨno iñena izói, birui Juzíñamui illáɨmana illɨ́ruimo jofo órede comɨnɨ aillo ite. Mei íadɨ afémacɨ jofo óitɨno fɨgo iñede. (Afe jofo óitɨno jɨáɨmacɨmo ñúefue llóitɨno.) Ie jira caɨ Ocuíraɨmamo, jacafaɨ Naama izóidɨmɨemo jɨáɨe ñúefue llóitɨmacɨna omoɨ jɨcari, afémacɨna afémɨe oréllena. \v 3 Jira omoɨ jai. Jaillano bie uaimo omoɨ comécɨiri: illáɨrede jazicɨ jɨcónɨaɨ cɨ́gɨmo ovejaɨ jiza ória izói, ómoɨna orédɨcue. \v 4 Omoɨ jailla llezica cɨrɨ́tico uiñeno iri, daje izói úcubena uiñeno iri. O eɨba icona uiñeno iri. Io anamo jɨáɨmacɨ dɨga are naidáicana úhuriñeno iri. \v 5 Nɨnó daa jofomo jofo o jáiadɨ afeco comɨ́nɨna fueñe bie izói omoɨ daɨíri: “Caɨmare uái illɨfue bie jofomo íteza.” \v 6 Afécomo comécɨna caɨmare uái itɨno ia, afe uai afémacɨ íaɨoɨeite. Mei íadɨ afe izoide comɨnɨ afénomo íñenia, omoɨ daɨí uáidua uai abɨdo ómoɨmo bíiteza. \v 7 Oni omoɨ jáiñeille dɨnó dáacomo uái iri. Omoɨ íaɨoɨ ecálleze güítɨomoɨza. Omoɨ jirótalleze jirori. Mei jɨáɨmacɨna omoɨ cánua jira, nana áfemo táɨjɨraɨma ie táɨjɨnado ɨbáredeza. Ie jira naga jófuedo güícaiñeno iri. \v 8 Nɨnó jófuemo omoɨ dúcɨa caɨmare omoɨ íaɨoɨ llɨ́ɨnoia, güíllena omoɨ íaɨoɨ ecaa afe omoɨ güiri. \v 9 Daje izói afénomo ɨráredɨnuiaɨna omoɨ jíllotari. Afe llezica afémacɨna daɨíri, “Juzíñamui illáɨmana illarui ómoɨmo ja áɨnozideza,” daɨiri. \v 10 Mei íadɨ jɨáɨe jófuemo omoɨ dúcɨa afeno comɨnɨ ómoɨna llɨ́ɨnoiacañeniadɨ, jino jofue cɨ́gɨmo ite macáraodo jairi. Jaillano daɨíri: \v 11 “Caɨ eɨ́bamo aɨfide omoɨ jofue ɨ́aɨe ómoɨmo teténoitɨcaɨ. Daɨí fɨnódɨcaɨ, fɨeni caɨmo omoɨ fɨ́nuana uáitallena. Mei íadɨ bíena omoɨ onoiri: Juzíñamui illáɨmana illarui ja ómoɨmo áɨnozideza.” \v 12 Omoɨna dáɨitɨcue, íiraɨcaiño izire jɨcánollɨruimo bie jofue comɨnɨ Sodoma comɨnɨ duere fɨnóbina baɨmo duere fɨnólliaɨoɨ. \s1 Náfuefɨnide jófuiaɨ comɨnɨ \r (Mt 11.20-24) \p \v 13 ¡Corazín jofue comɨnɨ, nɨɨ dúerena! ¡Daje izói Betsaida jofue comɨnɨ nɨɨ dúerena! Mei íaɨoɨ cɨ́gɨri cue fɨnoca cɨóraɨnina raa, áfena Tiro jofue comɨnɨ naa Sidón jofue comɨnɨ cɨ́gɨmo naui fɨnódɨcuenia nɨbaɨ jaiai uícodo íaɨoɨ comecɨ ífuena méidotiaɨoɨ. Uafue íaɨoɨ comecɨ ífuena méiduamona ja dɨga fɨmona jailla. Afe llezica zúunaia jɨtáfɨrega jítɨroi jɨtáacadiaɨoɨ. Daje izói aféruimo íaɨoɨ zúunailla jino ácatallena jízefo ɨfomo jutáacadiaɨoɨ. \v 14 Mei íadɨ íiraɨcaiño izire jɨcánollɨruimo Tiro Sidón dɨga duere fɨnóbina baɨmo Corazín íemo Betsaida comɨnɨ duere fɨnólliaɨoɨ. \v 15 Daje izói Jesús Capernaum jofue comɨnɨ lletade; íaɨoɨ dɨbénedo daɨde: ¿Meita íaɨoɨ ɨ́ɨnoga jofue monamo uírede? ¿Daɨí comecɨ facádiaɨoɨ, ero ua? Mei jɨáɨfodo íaɨoɨna dáɨitɨcue, tɨ́idɨno illánomo ana dotaca izói nɨné táɨnocaitalliaɨoɨ. \p \v 16 Iemo ie setenta nɨzécamacɨna daɨde: \p —Omoɨna cacáreidɨmɨe cuemo cacáreide. Iemo jɨáɨ ómoɨna ruifíruitɨmɨe cuena ruifíruite. Daje izói cuena ruifíruitɨmɨe cue ana orédɨmɨena ruifíruite, —daɨde. \s1 Oreca setenta dɨ́gadɨno abɨdo dáanomo dúcɨna \p \v 17 Naui oreca setenta dɨ́gadɨno meine abɨdo caɨmare dúcɨdiaɨoɨ. Jesuna daɨdíaɨoɨ: \p —Ocuíraɨma, nana caɨ llógamo cacáreidiaɨoɨ, ua daje izói fɨénide jóriaɨ o mámecɨdo daɨna uaimo cacáreidiaɨoɨ, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 18 Jira Jesús daɨde: \p —Jɨɨ, Satanás monamona ameo izói baɨíllana cɨódɨcue. \v 19 Daje izói jaiónɨaɨ naa acáiduaɨ ómoɨna izi cácatañelle rɨ́ino naui ómoɨmo cue iga. Daɨí nana caɨ bacáuai izóidɨmɨe Taɨfe rɨ́inona izi cácañeno anáfenodɨomoɨ. \v 20 Mei íadɨ fɨénide jóriaɨ jino ória rɨ́ino ómoɨmo íllado fɨgo comécɨñeno iri. Mei jɨáɨfodo omoɨ mámecɨaɨ monamo cúeinari omoɨ ióbiri, —daɨde. \s1 Dama Jesús cáɨmacailla \r (Mt 11.25-27; 13.16-17) \p \v 21 Afe llezica, Ñuera Joreño Jesuna ióbitade. Ióbicaillano Jesús daɨde: \p —Cue Moo, mona énɨe dɨga Ocuíraɨmadɨo, omo ñúefue mámeitɨcue, mei ráfuena baitádɨnomona o dɨbénedo retáidoga onóigafuiaɨ onótañedɨo. Mei jɨáɨfodo comécɨna nɨ́ɨfuenide úrue izoide jamai comɨ́nɨmo aféfuiaɨna jino cɨ́otatɨo. Jɨɨ, Moo, mei o daɨí jítaidɨoza, —daɨde. \p \v 22 Jesús naɨ úrioide: “Cue Moo, nana ráanɨaɨ cuemo fecádɨo. Moo Juzíñamui, o Jitódɨcue, mei íadɨ buna uáfodo cuena ñue ónoñena. O cue Móodɨoza, dama o ñue cuena onona. Daje izói buna uáfodo ona ñue ónoñena. Cue, o Jitódɨcueza, dama cue ñue ona onona. Iemo jɨáɨ daje izói o Jitó onótaacagano ñue ona ónoitiaɨoɨ, —daɨde. \p \v 23 Iemona ie llófuegamacɨmo érocaillano, danɨ íaɨoɨna daɨde: \p —Omoɨ cɨona raana cɨónamona ¡nɨɨ ióbiredɨomoɨ! \v 24 Mei ómoɨna daɨdɨcue, dɨga Juzíñamui uai llóraɨnɨ naa illáɨmaɨaɨri omoɨ cɨona raana cɨóacadiaɨoɨ mei íadɨ jaca cɨóñediaɨoɨ. Daje izói omoɨ cacana uai cacáacadiaɨoɨ, mei íadɨ jaca cacáñediaɨoɨ, —daɨde. \s1 Samaria ímɨe rafue \p \v 25 Afe mei ocuica uai llófuefɨredɨmɨe Jesumo úrizaide, afémɨe facátallena. Afémɨemo jɨcánote: \p —Llófueraɨma; zíiñona cue íllena ¿nɨɨe izói íredɨcue? —daɨde. \p \v 26 Jira Jesús uai ote: \p —Ocuica uaimo ¿mei nɨɨe uai cúeina? Afena ¿nɨɨe izói facádotɨo? —daɨde. \p \v 27 Jira ocuica uai llófuefɨredɨmɨe uai ote: \p —Afe uai bie izói daɨde: Nana o comécɨdo o Ocuide Juzíñamuina izíruiri. Daje izói nana o joréñodo, íemo nana o máɨriedo, íemo nana o ɨfocɨ úrillado íena izíruiri. Afe llezica dama o abɨna o izíruilla izói afe izói o aɨno cómena izíruiri, —daɨde. \p \v 28 Mei jira Jesús daɨde: \p —Ñue faɨríotɨo. Bie izói o fɨnóadɨ nia are cáaitɨo, —daɨde. \p \v 29 Mei íadɨ Ocuica Uai llófuefɨredɨmɨe ie facátalle uai baiñénamona, ñue jɨcánotɨmɨe daɨíllena jɨáɨe uai Jesumo jɨcánote: \p —¿Nɨɨe come cue abɨ ímɨena jóoneitɨcue? —daɨde. \p \v 30 Jira Jesús uai ote: \p —Dáamɨe Jerusalémona oni Jericomo jaide. Ie jailla llezica merɨ́rifɨredɨno afémɨe fatíaɨoɨ. Fájano ie ráanɨaɨ baɨródiaɨoɨ naa ɨnícuiruaɨmo. Afémɨena ɨere ízitatiaɨoɨ; jabo ie tɨ́tano íena fɨénocaidiaɨoɨ. \v 31 Afe méifodo lletáriraɨma ónonino daje llezica afe iodo jaide. Mei íadɨ fagámɨena cɨ́oillano onido jaide. \v 32 Afe mei Leví naɨraɨ ímɨe afénomo dúcɨde. Daje izói afémɨemo fia érocaillano onido jaide. \v 33 Afe méifodo Samaria ímɨe daje iodo jaide. Fagámɨena cɨ́oillano afémɨemo zúucaillano ɨere dúecaide. \v 34 Mei íemona fagámɨemo billano, cáɨredɨji naa vino dɨga ie boáfiaɨ manode. Afe mei afe boáfiaɨ maɨte. Maɨa méifomo dama ie búrromo caifo raɨnada dúcɨracomo uite. Uillano afécomo afémɨena uíñote. \v 35 Afe jɨáɨruido, afe Samaria ímɨe ja jáizailla llezica, mena úcube uano afeco naama ɨbade. Ɨbajano daɨde: “Bie ɨráredɨmɨe ñue o uíñori. Bímɨemo omo cue iga úcube baɨmo o dotáadɨ, uire meine cue bia omoɨ cue ɨbálleza,” daɨde. \v 36 Mei íemona birui cuemo llone: Bie daámanidemona ¿nɨ́ɨmɨe ñue fɨnoca bie merɨ́rifɨredɨno fagámɨe aɨno come fɨnófɨrena izói? —daɨde Jesús. \p \v 37 Jira ocuica uai llófuefɨredɨmɨe daɨde: \p —Mei afémɨemo dúecaidɨmɨe fagámɨe aɨno cómena, —daɨde. \p Iemona Jesús íena daɨde: \p —Jaillano bímɨe fɨ́nua izói o fɨnori, —daɨde. \s1 Jesús Marta María íaɨnguaɨ jofomo dúcɨde \p \v 38 Jesús iodo jaillano duera jófuemo dúcɨde. Afénomo ite Marta daɨnango ie jofomo Jesuna caɨmare llɨ́ɨnote. \v 39 Marta ebuño María Jesús anamo ráɨizaɨbite ie dáɨnana ñue cáaillena. \v 40 Mei íadɨ Marta dɨga jetáacaganɨaɨmo comecɨ llícɨbite. Iemona Jesumo billano daɨde: \p —Ocuíraɨma, cue ebuño nana táɨjɨna cuemo fɨénocaide, ¿aferi comécɨñedɨo? Cue dɨne ore, afengo cue cánuaɨbilleza, —daɨde. \p \v 41 Mei jɨáɨfodo Jesús afengo uai ote: \p —Marta, ɨere o jetáacaga raamo o comecɨ llícɨtaitɨo. Afe táɨjɨnamo ɨere duere zefuídɨo. \v 42 Mei íadɨ daa jitáirede raana naɨ omo iñede. Ie mei María afe baɨmo ñuera raa jae nɨzede. Afengo nɨzeda oga raa bu báɨroñeite, —daɨde. \c 11 \s1 Juzíñamuimo caɨ úrifɨreillena Jesús llote \r (Mt 6.9-15; 7.7-11) \p \v 1 Afe mei jɨáɨruido Jesús baɨ táɨnomo Juzíñamuimo úrite. Juzíñamuimo ie úrilla llɨ́ɨcaillamona ie llófuegamacɨmona dáamɨe daɨde: \p —Naui Juan ie llófuegamacɨmo ie llua izói, Juzíñamuimo caɨ úrillena caɨ llofue, —daɨde. \q1 \v 2 Jira Jesús íaɨoɨna daɨde: \q1 —Juzíñamuimo omoɨ úria bie izói daɨíri: \q1 Caɨ Moo Juzíñamui, monamo itɨo; o mámecɨdo ñúefue nitácaza. \q1 O illáɨmana illɨrui raɨre bíiteza. \q1 Dɨnomo monamo o comecɨ jitáillafue íaɨoɨ fɨ́nua izói, afe izói bie énɨemo fɨnótaɨbiteza. \q1 \v 3 Caɨ nágarui jitailla güíllenɨaɨ, birui caɨmo fecari. \q1 \v 4 Caɨ fɨnoca fɨénidɨfue ɨba caɨmo oñeno iri, mei afe izói jɨáɨmacɨ fɨeni caɨmo fɨnódiaɨoɨ íadɨ, afémacɨmo ɨbana oñédɨcaɨ. \q1 Ɨaɨfuemo caɨ báɨiñellena caɨna úiñori. \q1 Iemo afe llezica nana fɨénidɨfuiaɨmona caɨna jíllotari. \q1 \v 5 Iemo nane Jesús daɨde: \p —Bie fia cue daɨille ráfuemo omoɨ comécɨiri. Omoɨmona dáamɨe ie onóigamɨe ite. Afe o onóigamɨe dáaferui o jofomo jaillano ona daɨde: “Daámani páanɨaɨ fia cuemo feca, \v 6 mei cue onóigamɨe aillɨ cue jofomo dúcɨdeza. Mei íadɨ afémɨe cue ecállena iñede,” daɨde. \v 7 Ie jira nɨbaɨ jofona bie izói uai óredɨo. “Cue úrue dɨga ɨnɨ́dɨcueza, cuena áɨfedoñeno iri. Naze ɨbáicaza, o jɨcaca raa omo fecállena jino bínidɨcue.” \v 8 Mei íadɨ ómoɨna dáɨitɨcue, afe jɨ́caɨbitɨmɨe o nabaina jira fécaiñeitɨo, mei íadɨ afémɨe are ona áɨfedoñeillena nana ie jitaica ráanɨaɨna jeruíñeno fécaitɨo. \v 9 Afe jira ómoɨna dáɨitɨcue: Juzíñamuimo jɨcari, afémɨe fécaiteza. Jenori, báitɨoza. Nazémona jɨ́ɨriri, íemona afémɨe tuizáɨbiteza. \v 10 Mei uáfueza, jɨcádɨmɨe jaca llɨ́ɨnote; jenódɨmɨe jaca baite; nazémona uáidotɨmɨemo naze tuiñoca. \p \v 11 Omoɨmona úrueredɨmɨe ie jitó güíllena jɨcáadɨ ¿meita nofɨ́cɨna iga? Jaca íniga. Daje izói chamu jɨcáadɨ, ¿meita jaiona iga? Iniga. \v 12 Iemo jɨáɨ jɨgɨ jɨcáadɨ ¿meita acáidona iga? Iniga. \v 13 Mei fɨénidɨomoɨ íadɨ, ñuera ráanɨaɨna omoɨ úruiaɨmo fécajana onódɨomoɨ. Mei íadɨ afe baɨmo monamo ite omoɨ Moo afémɨe Ñuera Joréñona jɨ́caitɨnomo fécaite, —daɨde. \s1 Fɨénide jóriaɨ rɨ́ino Jesumo illa afémɨemo jɨtádiaɨoɨ \r (Mt 12.22-30; Mr 3.20-27) \p \v 14 Afe mei Jesús uáinidɨmɨemo ite fɨénide jóriaɨ jino orede. Afe jáillamona afe uáinidɨmɨe ja ñue úrite. Aferi comɨnɨ caɨmare fáɨgacaidiaɨoɨ. \v 15 Mei íadɨ dáarie daɨdíaɨoɨ: \p —Bímɨe Beelzebú daɨna fɨénide jóriaɨ illaɨma rɨ́inodo, afe fɨénide jóriaɨna jino orede, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 16 Jɨáɨmacɨ ie facátallena, “Monámona uai dáɨnamona comuide cɨóraɨnina raa fɨno,” daɨdíaɨoɨ. \v 17 Mei íadɨ Jesús afémacɨ comecɨ úrillana onóillano daɨde: \p —Nɨnó daje náɨraɨna ite comɨnɨ bozíetaillano conima dɨga fuiríadɨ, afe naɨraɨ nɨné táɨnocaite. Daje izói daaco ero comɨnɨ bozíetaia, afémacɨ daje izói are iñeno nɨné táɨnocaitiaɨoɨ. \v 18 Afe izói, mei Satanás dama íemo jaɨnáidɨnona, danɨ abɨna uáitaiadɨ, ¿mei nɨɨe izói ie ócuifɨrena rɨ́ino are ite? Bie ómoɨmo llóitɨcue, mei cuena “Fɨénide jóriaɨna Beelzebú rɨ́inodo jino orédɨo,” daɨdɨ́omoɨza. \v 19 Mei íadɨ daɨítadena, jɨáɨuaina ómoɨmo jɨcánotɨcue, Omoɨdo jáidɨnomo ite fɨénide jóriaɨ orelle rɨ́ino, ¿bu mei fecaca? Ie jira danɨ afémacɨ ñue onóñeno taɨno omoɨ llua jino cɨ́otatiaɨoɨ. \v 20 Mei jɨáɨfodo uáfueza, Juzíñamui rɨ́inodo fɨénide jóriaɨna jino oréfɨredɨcue. Iemo bifue bie izói ómoɨna dáɨiacade: Juzíñamui illáɨmana illɨrui ja ómoɨmo dúcɨde. \p \v 21 Mei daa maɨride cómemo ie ñue fuirira raa ia, ie jofona ñue úiñofɨrede. Afedo ie uíñuamona buna ie raana baɨrónide. \v 22 Mei afémɨe baɨmo rɨíredɨmɨe bíadɨ, nɨbaɨ íena anáfenoite. Anáfenuano ie ɨ́ɨnoga abɨ rɨ́idua raana báɨroite. Afe mei afe báɨruaɨbitɨmɨe nana íemo ite ráanɨaɨna úite. \p \v 23 Cuena ruifíruitɨmɨe cuena uáitate. Daje izói cue dɨga dájena táɨjɨñedɨmɨe, cue ráaɨe oni jutádɨmɨe izoide, mei afémɨe jɨáɨmacɨ cuemo ɨ́ɨnotañedeza, —daɨde Jesús. \s1 Jino oreca fɨénide jóriaɨ meine dáamɨemo bite \r (Mt 12.43-45) \p \v 24 Jesús naɨ llɨ́ɨcaiñeno úrite: \p —Fɨénide jóriaɨ cómemona jino jáiadɨ, táɨzicɨaɨdo ie uái illɨno jenócana uite. Ie uái illɨno baiñénamona bie izói comecɨ facade. “Meine abɨdo cue billa cómemo jáitɨcue,” daɨde. \v 25 Afe jóriaɨ meine afe cómemo bítemo, ñue rafoda fɨnócaco izói baizáɨbite. \v 26 Iemona afémɨe baɨmo siete dɨga jamánomo fɨénide jóriaɨ uájide. Afémacɨ nana afe cómemo jofo jaillano itíaɨoɨ. Afemona afe come naui ie fɨénina baɨmo birui jamánomo fɨénide, —daɨde. \s1 Uáfuena ióbidɨno \p \v 27 Mei Jesús naɨ bífuiaɨdo úrioina llezica, comɨ́nɨmona daa rɨngo fɨcɨre Jesudo úrite: \p —O jocódɨngo nɨɨ caɨmare érocaillangona. Daje izói o comuítatɨngo nɨɨ caɨmare ióbillangona, —daɨde. \p \v 28 Mei jira Jesús jɨáɨfodo daɨde: \p —Juzíñamui llógamo cacáfɨredɨno, daje izói áfena ñue ɨ́ɨnotɨno o daɨnango baɨmo jamánomo caɨmare itíaɨoɨ, —daɨde. \s1 Fɨénide comɨnɨ cɨóraɨnina raa fɨnóllena Jesumo jɨcádiaɨoɨ \r (Mt 12.38-42; Mr 8.12) \p \v 29 Comɨnɨ Jesús onífenedo ofídiaɨoɨ. Jesús íaɨoɨna daɨde: \p —Biruimo ite comɨnɨ ɨere fɨénidɨno. Afémacɨ cɨóraɨnina raana fɨnóllena jɨcáfɨrediaɨoɨ, mei íadɨ naui Juzíñamui uai llóraɨma Jonás onótagafue baɨmo jɨáɨfuena llóñeilliaɨoɨ. \v 30 Mei Nínive jófuemo ite comɨ́nɨmo Jonás Juzíñamui orécamɨena áɨoɨ onóillena afémɨe jóonega raa izóidɨmɨe. Afémɨe illa izói, biruíllaɨdo ite comɨ́nɨmo Nanoide Ɨima Jitó Cristo afe bie comɨnɨ onóillena jóonellɨmɨena íite. \v 31 Iiraɨruimo bigɨ́maɨaɨ izire jɨcánolle llezica sur dɨbénemo jɨca ite naɨraɨ illaɨngo bigɨ́maɨaɨmo fɨénidɨfuiaɨ nítaite. Mei afengo jɨca énɨe fuédamona Salomón comecɨ onóigafuemo cacáreizaɨbiteza. Mei íadɨ birui benomo Salomón baɨmo baitádɨmɨe illa. \v 32 Daje izói bigɨ́maɨaɨmo íiraɨruimo izire jɨcánolle llezica, Nínivemo ite comɨnɨ bimácɨmo fɨénidɨfuiaɨ nítaite. Mei Nínivemo ite comɨnɨ Jonás Juzíñamui uai íaɨoɨmo llua llezica, íaɨoɨ comecɨ itɨ́fuena méidotiaɨoɨ. Mei íadɨ birui benomo Jonás baɨmo jamánomoidɨmɨe ite. \s1 Caɨ illafue ñue egáiñote raa \r (Mt 5.15; 6.22-23) \p \v 33 Uneca mechera bu báinino jóoneñede. Daje izói cajón anamo buna mechera retáidoñena. Mei jɨáɨfodo uneda caifo jɨca raɨnaca, jofo eromo jáitɨno ñue cɨ́oillena. \v 34 Ñúefuemo o comécɨilla omo ñue egáiñote raa izoide. Jira mechera egáioinamona o uído cɨónana o ióbitaja izói, afe izói ñúefuiaɨ o jítaigana o comecɨ ífuena caɨmare itátaite. Iemona ñúefuemo o comécɨillado nana o illafue jaɨ́cɨna ñue joide. Mei íadɨ ñúefuemo o comécɨñeniadɨ, jítɨfodo mácaja izói itɨo; nana o comecɨ ifue zuure íteza. \v 35 Mei jira omo ite mechera egáioina izoide raa, dúide izói meídoñellena ñue rairuiri. \v 36 Mei nágarui ñúefuiaɨmo féitañeno o comécɨia, mechera egáiñuamo uáfori cɨ́oina izói, nana o illáfuena ñue uáfodo cɨ́oitɨo, —dɨnori Jesús úrite. \s1 Fariséuaɨ daje izói ocuica uai llófuetɨnori imacɨ fɨénidɨfue Jesús jino llote \r (Mt 23.1-36; Mr 12.38-40; Lc 20.45-47) \p \v 37 Jesús ie úrilla llɨ́ɨcaillamona daa fariseo ímɨe ie dɨga güizájillena Jesumo llote. Jesús jofo jaillano güiránomo ráɨnazaide. \v 38 Afémɨe afémacɨ fɨ́nofɨrena izói fɨnóñede, mei afémɨe ɨ́aɨfue múiñua joreño onoɨ jócua, fɨnóñeno güíteza. Aferi afe Jesús uitɨ́mɨe fáɨgacaide. \v 39 Mei íadɨ Ocuíraɨma Jesús íena daɨde: \p —Omoɨ fariséuaɨ jiróraco naa plato dɨga jócua izói jinófene ñue jocódɨomoɨ, mei íadɨ jofo erófenena jocóñedɨomoɨ. Afe izói nana omoɨ jinófenena ñue rairuídɨomoɨ, mei íadɨ jofo comecɨ dɨnena, merɨ́rillado omoɨ oga raa ite; daje izói fɨeni omoɨ íllado omoɨ oga raa ite. \v 40 ¡Comécɨna úriñedɨnodɨomoɨ! ¿Onóñedɨomoɨza comɨnɨ jinófene fɨnódɨmɨe, íemo íaɨoɨ ero dɨné comecɨ fɨnódɨmɨe dáamɨe? \v 41 Ñúefuiaɨ comécɨdo omoɨ onónamona ómoɨmo ite raana jeruíñeno dúeredɨnomo fia fecari. Afemona nana ráanɨaɨ ja ómoɨmo ɨáɨnino íitiaɨoɨ. \p \v 42 Fariséuaɨ, ¡nɨɨ omoɨ dúerena! Omoɨ riga ráamona diez dɨ́gademona daa Juzíñamuimo dúide raana afémɨemo ñue fecáfɨredɨomoɨ. Omoɨmo ite “menta” daɨna rarócɨmona afémɨemo fecáfɨredɨomoɨ. Daje izói “ruda” daɨna rarócɨmona daa fecáfɨredɨomoɨ. Iemo jɨáɨ omoɨ porótocoduaɨmona due Juzíñamui íena mámefɨredɨomoɨ. Mei íadɨ comécɨna jaɨ́cɨna jóidɨfuemo naa Juzíñamuina izíruillana náfueñedɨomoɨ. Aquíe izói íredɨomoɨ. Afe llezica omoɨ jɨáɨe fɨnóacaigafuena féitañeno fɨnori. \p \v 43 Fariséuaɨ, ¡nɨɨ omoɨ dúerena! Juzíñamui uai lloraco eromo jamánomo ñue ráɨiranɨaɨna jɨcáfɨredɨomoɨ. Daje izói jofue cɨ́gɨdo macáraodo omoɨ jáia, comɨnɨ jacɨ́rede illaɨma uáidua izói omoɨ íaɨoɨ uáidollena ɨere gáɨdɨomoɨ. \p \v 44 Ocuica uai llófuefɨredɨno naa fariséuaɨri, ¡nɨɨ omoɨ dúerena! Jínofene dɨne ñue cɨ́oina mei jofona comecɨ dɨne ráataitɨomoɨ. Cɨóñena énɨe anamo tɨ́idɨno ráɨgano izóidɨomoɨ. Comɨnɨ afe acónido ónonino macádiaɨoɨ. \p \v 45 Iemona ocuica uai llófuefɨredɨnomona dáamɨe afe uai ote: \p —Llófueraɨma, jadíe izói o daɨna nane caɨna rɨ́icaitade, —daɨde. \p \v 46 Jira Jesús daɨde: \p —Ocuica uai llófuetɨno, daje izói ¡nɨɨ jamánomo omoɨ dúerena! Mei ocuínide méerede raa izoide jɨáɨmamo jaca llonódacaifɨredɨomoɨza. Aféfuiaɨna buna ocuínide. Afe omoɨ rɨire ocuícanona canófɨnidɨomoɨ. \p \v 47 ¡Nɨɨ omoɨ dúerena! Mei jaiai omoɨ nánoragɨma faga Juzíñamui uai llóraɨnɨ raɨafo izoide tɨ́idɨmɨe jóoniacona ébirerie fɨnódɨomoɨza. \v 48 Daɨí omoɨ fɨ́nuado jaiai afémacɨ fɨnócafuena jiéruitɨomoɨ. Mei afémacɨ afe uai llóraɨnɨ tɨtádiaɨoɨ, íemo birui afémacɨ raɨafo izoide jóoniacona meine abɨdo nitátatɨomoɨ. \p \v 49 Ie jira Juzíñamui nana ráfuiaɨ onóillano, bie izói daɨde: “Afémacɨmo cue uai llóraɨnɨna óreitɨcue. Daje izói jɨáɨe cue nɨzécano íaɨoɨmo óreitɨcue. Afémacɨmona dáarie tɨ́taitiaɨoɨ. Jɨáɨmacɨna duere fɨnóllena rácaitiaɨoɨ,” daɨde. \v 50 Mei uáfueza, birui itɨ́nomo, nana jaiai faga uai llóraɨnɨ ɨbana óite. Uafue, énɨe fɨ́nuamona biruimo nana tɨ́idɨno ɨbana óite. \v 51 Faga Abel igɨ́mamona Zacarías tɨ́illaruimo ɨbana óite. Afe Zacaríasna Juzíñamui gaɨríraco eromo ite altar áɨnori fatíaɨoɨ. Jira ómoɨna dáɨitɨcue, biruimo itɨ́nomo Juzíñamui afe tɨtácano ɨbana óite. \p \v 52 Ocuica uai llófuetɨno, ¡nɨɨ omoɨ dúerena! Mei naui Juzíñamui ómoɨmo fecaca ie ñue báitaja uai ie illáɨmana illánomo jofo omoɨ jáillena, áfena ñue náfueñedɨomoɨza. Iemo afe llezica onóiacadɨnomona áfena rairuídɨomoɨza, —dɨnori Jesús úrite. \p \v 53 Jesús bie izói íaɨoɨna daɨna llezica, ocuica uai llófuetɨno naa fariséuaɨri afémɨemo jamánomo rɨ́icaidiaɨoɨ. Iemona dɨga jɨcánoiacaga uáillaɨdo afémɨena áɨfedodiaɨoɨ. \v 54 Irebai izóidena afémɨe óllena jɨfánodoɨdiaɨoɨ. Daɨí fɨnódiaɨoɨ, ie daɨna uáillaɨdo fɨénidɨfuiaɨ afémɨemo nitállena. \c 12 \s1 Comécɨna ɨáɨrena mei jinófenena ñue cɨ́oidɨno Jesús lletade \p \v 1 Afe dáaruido dɨga náɨraɨaɨ dáanomo ɨere gaɨrídiaɨoɨ. Gaɨríllamona conímaɨaɨna zaizɨ́diaɨoɨ. Iemo Jesús ie llófuegamacɨna nano fueñe daɨde: \p —Fariséuaɨmona dɨga comɨnɨ comécɨna ɨáɨrena mei abɨna ñue cɨ́oidɨno ite. Afémacɨ daɨí íllamona abɨ́ omoɨ rairuiri, mei afe íaɨoɨmo ite ɨ́aɨfue pan fáitara “levadura” izóideza. Due jiza jóonega ia, nana afe erona maiñode. \v 2 Nana báinino daɨna uai jino uáfodo cɨ́ozite. Daje izói nana báinino retáidoga raa uáfomo báifite. \v 3 Mei íemona, nana jítɨfomo omoɨ báinino úrilla uaillaɨ jino úzefomo cacaille. Daje izói jofo eromo báinino omoɨ daɨna uai comɨnɨ dáanomo uáidota afémacɨ cacáicana fɨcɨre llolle. \s1 ¿Nɨɨe cómena jacɨ́ruiredɨcaɨ? \r (Mt 10.28-31) \p \v 4 Omoɨ cue nabáiñɨaɨdɨomoɨ, jira bie izói ómoɨna dáɨitɨcue. Fia abɨ ɨ́eizɨ tɨtáfɨrede comɨ́nɨna jacɨ́ruiñeno iri. Afe mei afémacɨ ómoɨmo íaɨoɨ fɨnolle jɨáɨfuena iñede. \v 5 Mei jɨáɨfodo omoɨ jacɨ́ruillɨmɨe llóitɨcue. Abɨ ɨ́eizɨ tɨ́taja méifomo boode jóraimo comecɨ dotáfɨredɨmɨena omoɨ jacɨ́ruiri. \p \v 6 Onódɨomoɨza, cinco dɨga ófocuiño mena úcubetunido ɨbárede. Mei íadɨ afémacɨmona Juzíñamui dáamɨena féitañede. \v 7 Iemo jɨáɨ ómoɨmo ite ɨfótɨraɨ illa dɨ́gatɨraɨ facádoga. Daɨítadeza jacɨ́ruiñeno iri. Mei omoɨ, aillo ófocuizaɨ baɨmo ráifidɨomoɨza. \s1 Comɨnɨ eróicana Jesuna jiéruitɨno \r (Mt 10.32-33; 12.32; 10.19-20) \p \v 8 Omoɨna dáɨitɨcue: Nanoide Ɨima Jitódɨcueza, comɨnɨ eróicana nana cuena jiéruitɨnona afe izói Juzíñamui abɨ imacɨ eróicana jiéruitɨcue. \v 9 Iemo daje izói comɨnɨ eróicana cuena jáanoitɨnona, afe izói Juzíñamui abɨ imacɨ eróicana jáanoitɨcue. \p \v 10 Iemo nane jɨáɨfue, nɨnó daa come Nanoide Ɨima Jitona ɨaɨre dáɨia, afémɨe daɨna ɨ́aɨfue dórede. Mei íadɨ nɨnó dáamɨe Ñuera Joréñona ɨ́aɨre dáɨia, afe jaca dónide. \p \v 11 Iemo nɨnó jɨáɨruido Juzíñamui uai llorácomo afémacɨ omoɨ uíadɨ áfemo comecɨ llícɨtaiñeno iri. Daje izói izire jɨcánofɨredɨnomo, naa ocuídɨllaɨnɨ dɨga, afémacɨmo omoɨ íaɨoɨ uia, omoɨ daɨíacana uaimo comecɨ llícɨtaiñeno iri. \v 12 Mei omoɨ úriacanamo dúcɨille llezica, Juzíñamui Ñuera Joreño omoɨ daɨíllɨfuena ómoɨmo llóiteza, —daɨde. \s1 Comɨnɨ ráarena jacɨ́rede \p \v 13 Comɨ́nɨmona dáamɨe Jesuna daɨde: \p —Llófueraɨma, cócomo fɨébide fecɨ ráamona, cuemo dúina dɨeze cue ama cuemo ílleza, o lloiri, —daɨde. \p \v 14 Jira Jesús afémɨena daɨde: \p —Ebe, omoɨ cɨ́gɨmo izire jɨcánofɨreitɨmɨena, daje izói fécafɨreitɨmɨena ¿bu cue jóonia? Jóoneñegacue, —daɨde. \p \v 15 Jesús nane dáanomo daɨde: \p —Nana úradoillafuiaɨmona caade come izói, abɨ́ omoɨ rairuiri. Mei come ñue illafue, aillo ráarenamona óñega. \p \v 16 Afe mei bie jino onótate raafue llote: \p —Naui ɨere ráaredɨmɨe ite. Afémɨe jacáfaɨaɨ ɨere áillamona jofo olle llɨ́zie ɨere ite. \v 17 Afemona ɨere ráaredɨmɨe comecɨ facade: “¿Mei nɨɨe izói íitɨcue? Afe áillue llɨ́zie éenollɨno iñede.” \p \v 18 Nane dáanomo comecɨ facade: “Cue fɨnóllemo ja uíbicaidɨcue. Cuemo ite éenoracuaɨ júdaɨano jamánomo áillocuaɨna nitátaitɨcue. Afécuaɨmo nana jofo cue olle llɨ́ziena éenoitɨcue. Daje izói nana cuemo ite raana afécuaɨmo jóoneitɨcue. \v 19 Afe mei dama cue abɨna dáɨitɨcue, ‘Ja aillo raa jofo ofítatɨcue; áfedo dɨga fɨmona cáaitɨcue. Nágarui táɨjɨñeno fia güítɨcue. Iemona fia uái íitɨcue. Aillo vino jíruano, áferi caɨmare ífɨreitɨcue,’” daɨde. \v 20 Mei íadɨ Juzíñamui íena daɨde: “Comécɨna onóñedɨmɨedɨo. Fui naɨo tɨ́itɨo. Afe mei o ofítaga ráanɨaɨ ¿bu náamatalle?” daɨde. \v 21 Mei dama ie abɨ íena aillo raana ofítaitɨmɨe daɨí íteza, mei daɨí afémɨe ofítaja llezica, Juzíñamui jítainamo comécɨñede. Comécɨñeno, afémɨe Juzíñamui eróicana ɨere dúeredɨmɨena jaide, —Jesús daɨde. \s1 Juzíñamui ie úruiaɨna ñue rairuide \r (Mt 6.25-34) \p \v 22 Afe méifomo Jesús ie llófuegamacɨna daɨde: \p —Jira ómoɨna dáɨitɨcue, omoɨ güíacaga güíllemo comecɨ omoɨ llícɨtaiñeno iri. Daje izói omoɨ jɨtáacaga ɨnícuiromo comecɨ llícɨtaiñeno iri. \v 23 Caɨ ñue illafue caɨ güille baɨmo ráifide. Iemo jɨáɨ caɨ abɨ caɨ ɨnícuiro baɨmo ráifide. \v 24 Mai “cuervo” daɨna cháafona eróidemo comécɨiri. Afémacɨ jaca riñédiaɨoɨ; daje izói llɨzíllanɨaɨ jofo oñédiaɨoɨ. Daje izói afémacɨ güille éenoraco iñede, naa íaɨoɨ ofítaranori. Mei íadɨ Juzíñamui afémacɨna ecade. Ie mei omoɨ afe ófocuizaɨ baɨmo jamánomo ráifidɨomoɨ. \v 25 Omoɨmona, comecɨ ɨere llícɨamona, ¿mei bu ie zairilla dɨnori baɨmo mediio metro zairírena? \v 26 Mei duera raana fɨnónidɨomoɨ ia, ¿nɨbái mei jɨáɨe raa fɨ́nuamo ɨere comécɨidɨomoɨ? \p \v 27 Rarocɨ záfia zeríllamo omoɨ comécɨiri. Afémacɨ táɨjɨñediaɨoɨ; daje izói raana niñédiaɨoɨ. Mei íadɨ jɨáɨfodo ómoɨna dáɨitɨcue, jaiai illaɨma Salomón ñue cɨ́oide raana jamánomo ráarede íadɨ, bie záfia ebírena izói, ebíredɨroina jɨtáñede. \v 28 Mei Juzíñamui daɨí rarocɨ ebire cɨ́otaiadɨ, afémɨe jeruíñeno ómoɨna ɨníroina jɨ́taite, jabo ɨ́ɨnotɨnodɨomoɨ íadɨ. \v 29 Afe jira benómona o güíacaga raa, o jirolle dɨga zuure jenóñeno iri; daa áfemo comecɨ llícɨtaiñeno iri. \v 30 Mei bínɨe comɨnɨ daa afe izóidemo járitaidiaɨoɨ. Mei íadɨ omoɨ Móoredɨomoɨ. Afe omoɨ Moo Juzíñamui nana afe ráanɨaɨna omoɨ jitáillana onódeza. \v 31 Iemona Juzíñamui illáɨmana illáruimo dúide raamo raɨre áfemo omoɨ comécɨoiri. Iemo afémɨe nana bie raana ómoɨmo fécaiteza. \s1 Monamo caɨ jɨrídollena ofítaredɨcaɨ \r (Mt 6.19-21) \p \v 32 Cue izíruiga ovejaɨ izóidɨomoɨza, jacɨ́ruiñeno iri. Dúemacɨdɨomoɨ íadɨ, o Moo ie illaɨ́mana illano ómoɨena maméacade. \v 33 Omoɨmo ite raa fecari. Fécajano raana jitáidɨnomo ine. Daɨí omoɨ fɨnóadɨ, Moo Juzíñamui comecɨ jítainana fɨ́noitɨomoɨ. Iemona monamo ie illánomo ñúefuiaɨ ofítaitɨomoɨ. Daje izói jaca nɨnomo fúiñeite ñúefuiaɨ ómoɨena monamo ómoɨmo íite. Afénomo merɨ́rifɨredɨmɨe jaca jáinide. Daje izói afénomo ícuaɨ güíñeite. \v 34 Mei uáfueza, omoɨ ofítaga raa illánomo, afénomo jɨáɨ o comecɨ íite. \s1 Nágarui ñue fɨnóbiredɨcaɨ \p \v 35 Benómona jaca nágarui ñue omoɨ fɨnóbifɨreiri. Nauíllamona comɨnɨ mechera unéfɨrena izói, abɨ́ omoɨ rairuiri. \v 36 Jofo naama ocuífɨregano, áɨrena ráfuemona meine ie dúcɨacana uícomo íaɨoɨ afémɨemo ocuírina izói, afe izói cue billɨ́ruimo omoɨ ocuíriri. Afémacɨ ñue ocuíridiaɨoɨ, afe jofo naama nazémona uáidoia raɨre íemo túiñuaɨbillena. \v 37 Afe izoide ocuífɨregano jaca ɨnɨ́ñeno íaɨoɨ naama bíllemo ñue ocuíridiaɨoɨ. Daɨí íaɨoɨ illa afémɨe cɨ́oizaɨbilla llezica, afémacɨ ja ñue íaɨoɨ fɨnóbillari ióbicaidiaɨoɨ. Uáfuena ómoɨna dáɨitɨcue: Afe íaɨoɨ naama afémacɨna güiránomo ráɨnaite. Raɨna mei dama afémɨe íaɨoɨ güíllena baɨ ráɨzɨite. \v 38 Mei nɨbaɨ dáaferui llezica afémɨe dúcɨadɨ, nɨbaɨ monáiacademo afémɨe dúcɨa, afémacɨ uícomo ɨnɨ́ñeno ocuíridiaɨoɨ. Iemona afémacɨ ióbicaitiaɨoɨ. \v 39 Iemo jɨáɨfue dɨbénedo bie izói omoɨ onoiri: jofo naama merɨ́rizaɨbitɨmɨe bille monana onóia, afémɨe ɨnɨ́ñeno ocuírite. Iemona jofo naama merɨ́rizaɨbitɨnona ie jofona tuíñotañeite, ie raa íaɨoɨ mérɨñeillena. \v 40 Afe izói ñue omoɨ mamériri, mei Nanoide Ɨima Jitó comɨnɨ comécɨñeillɨruimo ónonino déizaɨbite, —daɨde Jesús. \s1 Raɨre ɨ́ɨnofɨrede ocuífɨregamɨe, íemo jɨáɨ ɨ́ɨnofɨnide ocuífɨregamɨe \r (Mt 24.45-51) \p \v 41 Mei jira Pedro Jesumo jɨcánote: \p —Ocuíraɨma, bífuena, ¿nɨɨe comɨ́nɨmo llotɨo? ¿Danɨ caɨmo, nɨbaɨ nana comɨnɨ íena llotɨo? —daɨde. \p \v 42 Jira Ocuíraɨma daɨde: \p —Mei daa jofo naama ie ocuífɨrega jabóidɨllaɨma eneno mamede. Jofo naama jɨca jáiacana uícomo, ie jofo ero raana afe jabóidɨllaɨmamo llonódacaide. Afe llezica nana jofo ero táɨjɨdɨno ecállena afémɨemo jóonenocaide. Daɨí jóonega jabóidɨllaɨma jaca nágarui ñue ɨ́ɨnofɨregamɨena írede. Daje izói afémɨe ñue onódɨmɨena írede. \v 43 Afe izóidɨmɨe nana íemo llonódacaiga raa nágarui ñue fɨnófɨrede. Ie jira jofo naama meine bille llezica, daɨí ie íllana cɨ́oizaɨbite. Iemona afe jabóidɨllaɨma ɨere cáɨmacaite, mei nana ie ocuica raana ñue ɨ́coɨmo fuitádeza. \v 44 Uáfuena ómoɨna daɨdɨcue, jofo naama afe ɨ́ɨnofɨrega ocuífɨregamɨemo nana íemo ite raa, llonódacaite. \v 45 Mei jɨáɨfodo, afe jabóidɨllaɨma jofo naama are bíñeite daɨnano, jɨáɨe jofo eromo táɨjɨdɨnona duere fɨnóadɨ, afe jabóidɨllaɨma ɨere cacáfɨnidɨmɨena jaide. Mei afe llezica afémɨe jofo ero táɨjɨtatɨngo fɨeni fɨnódeza. Iemo aillo güíteza, aillo jiródeza. Jírua mei jɨfáitateza. \v 46 Daɨí ie illa llezica, afémɨe due jiza comécɨñeitemo jofo naama dénuaɨbite. Onóñeillɨruimo dúcɨite. Dúcɨillano afe jabóidɨllaɨmana jofo naama jamánomo duere fɨ́noite. Nana jɨáɨe ɨ́ɨnofɨnidɨno duere zefuilla izói, afémɨe íena duere fɨnótaite. \p \v 47 Nɨnó daa ocuífɨregamɨe ie naama comecɨ jitailla táɨjɨnana onode íadɨ, áfemo jaca ñue fɨnóbiñede, daje izói áfemo cacáreacañede, afe ocuífɨregamɨe duere fɨnoda ɨere izi cácatalle. \p \v 48 Mei jɨáɨe ocuífɨregamɨe ie naama jítaillana onóñede íadɨ, dama fɨeni ia, afémɨe jabo izi cácatalle. Bie jɨáɨe uaimo omoɨ cácarei. Aillo igámɨemona aillo jɨ́caitiaɨoɨ. Daje izói ñue ɨ́ɨnogamɨemo dɨga ñúefue jóonefɨrediaɨoɨ. Ie jira afe aillo jóonefɨregamɨemona aillo ócuitiaɨoɨ. \s1 Comɨnɨ énenorie ráɨnuaɨbitɨcue \r (Mt 10.34-36) \p \v 49 Cue bie énɨemo irai izói bónuaɨbitɨcue. Aferai raɨre bóollena ɨere oíacadɨcue. \v 50 Ja bautismo izoide, izi cácanafuedo facátallɨcue. Afénomo naɨ dúcɨñedemo raɨre uícomo aferui dúcɨñenari duere zéfuifɨredɨcue. \v 51 ¿Nɨbaɨ bínɨemo caɨmare dájena uái illɨfue atɨ́dɨo, cuena daɨdɨ́omoɨ? Omoɨna dáɨitɨcue, afe izói biñédɨcueza; comɨnɨ énenorie ráɨnuaɨbitɨcue. \v 52 Mei benómona dáacomo ite cinco dɨ́gadɨmɨe cue ɨ́coɨnia eneno ráɨdoɨzitiaɨoɨ. Afémacɨmona daámani cuemo ɨ́ɨnoitiaɨoɨ; íemo jadíe enéfenemo ménade ɨ́ɨnoñedɨmacɨ ráɨdoɨzillanona conima dɨga fúiritiaɨoɨ. \v 53 Cuemo ɨ́ɨnuamona da jitó ie moo dɨnena ruifíruille. Daje izói jitó ie moo cuemo ɨ́ɨnua jira dájena uái iñeno íena ruifíruillano éoite. Iemo jɨáɨ, ei jiza cuemo ɨ́ɨnuamona ei dɨnena ruifíruille. Dájena uái íñeitiaɨnguaɨ. Daje izói jɨfaiño cuemo ɨ́ɨnua jira mio dɨnena ruifíruille. Afe ɨbana mio ie jɨfaiño dɨga dájena uái íñeitiaɨnguaɨ, —daɨde Jesús. \s1 Iiraɨruillaɨ dúcɨacana onótaite raa \r (Mt 16.1-4; Mr 8.11-13) \p \v 54 Afe mei nane comɨ́nɨna Jesús daɨde: \p —Fuirɨna naɨríadɨ “nocɨ bɨ́ite” daɨdɨ́omoɨ. Afe mei ua bɨ́ide. \v 55 Daje izói ñue mona monáillado “fɨmona baizájilla” daɨdɨ́omoɨ. Iemona jaca fɨmónana jaide. \v 56 ¡Omoɨ comécɨna ɨáɨrena mei abɨna ñue cɨ́odɨnodɨomoɨ! Nocɨ bɨíllana onódɨomoɨ, íemo fɨmona baizájillana onódɨomoɨ, mei íadɨ birui omoɨ cɨ́gɨmo cue fɨnoca onótaitɨfuiaɨna onóñedɨomoɨ. \s1 O dɨga icɨ́ritɨmɨe raɨre manánaitari \r (Mt 5.25-26) \p \v 57 ‘¿Nɨbái mei comecɨ jaɨ́cɨna jóina izói, danɨ conímamo jɨcánoñedɨomoɨ? \v 58 Daa come o llógɨdoiacania, rɨ́imacɨmo ómɨcoɨ úrizailla llezica, naɨ ómɨcoɨ dúcɨñena llezica io anamo afefue ñue o záitari, rɨire jɨcánoraɨmamo o ie izájiñeillena. Izire jɨcánoraɨmamo o ie izájiadɨ, afe izire jɨcánoraɨma fɨénidɨno llaɨtáfɨredɨnomo o izájite. Iemo afémacɨ ona llavéracomo ɨ́baitiaɨoɨ. \v 59 Uafue ona dáɨitɨcue o llavétatɨmɨe jɨcaca úcube ie jɨ́caja dɨeze o ɨ́baiñenia afécomona jaca jino bíñeitɨo, —Jesús dɨnori daɨde. \c 13 \s1 Caɨ comecɨ ifue ɨere raɨre méidoredɨcaɨ \p \v 1 Aféruillaɨdo comɨ́nɨmona dáarie Jesumo Pilato jɨáɨmacɨ fɨeni faaja lluáɨbitiaɨoɨ. Naui Galilea imácɨmona dáarie Juzíñamui ióbillena faga rɨlle fécajilla llezica, Pilato afémacɨna fate. Fáajano íaɨoɨ dɨe íaɨoɨ fecaca rɨlle dɨe dɨga Pilato tamede. Daɨí ie fɨ́nuana ¡nɨɨ ɨ́aɨre cɨ́oina! \v 2 Jira Jesús daɨde: \p —Omoɨ bie Galilea comɨ́nɨmo ¿nɨɨe izói comécɨidɨomoɨ? ¿Meita afémacɨ jɨáɨe Galilea comɨnɨ baɨmo fɨénidɨno, jira afémacɨ raamo jíridiaɨoɨ? \v 3 Afe izóiñede, ómoɨna dáɨitɨcue. Mei jira omoɨ comecɨ ifue omoɨ méidoñenia, nana daje izói nɨné táɨnocaitɨomoɨ. \v 4 Iemo jɨáɨfuemo omoɨ comécɨiri. Naui Jerusalemo ɨere caifo jɨca caifóidɨco ite. Afe ɨere caifóidɨco, Siloéna mámecɨrede. Afeco dɨ́illamona dieciocho dɨga comɨnɨ jíitafidiaɨoɨ. ¿Meita afémacɨ Jerusalemo ite jɨáɨmacɨ baɨmo fɨénidɨno? ¿Meita jira daɨí zefuídiaɨoɨ? \v 5 Omoɨna daɨdɨ́cueza, afe izóiñede. Mei jira omoɨ comecɨ ifue omoɨ méidoñenia nana omoɨ nɨné táɨnocaitɨomoɨ, —daɨde. \s1 Higuera daɨna llɨzíñede amena rafue \p \v 6 Afe mei Jesús bie jɨáɨe íaɨoɨ onóigafue afémacɨmo llote: \p —Da come higuera daɨna amena ie jacáfaɨmo rite. Afe mei afena llɨzíadɨ daɨí eróizaide. Eróizaidemo jaca llɨzíñede. \v 7 Ie jira afémɨe jacafaɨ uíñotɨmɨena daɨde: “Ero, daámani fɨmona bie amena llɨzíadɨ daɨí eróizaɨbifɨredɨcuemo jaca llɨzíñede. Llɨzíñedeza, mai o tɨeri. Fia cue jacafaɨ llótaidoteza.” \v 8 Jira afe jacafaɨ úiñotɨmɨe uai ote: “Naama, bie fɨmónamo mai naɨ caɨ tɨ́eñeillɨ. Afe amena moi ñue fɨ́nuano júnaitɨcue. \v 9 Nɨbaɨ áfemona llɨ́ziteza. Mei íadɨ áfemona llɨ́ziñenia tɨelle,” —daɨde. \s1 Jesús ocózinaillaruimo abɨna ana jɨ́icaidɨngona jíllotate \p \v 10 Jɨáɨe ocózinaillaruimo Jesús Juzíñamui uai llorácomo llófuete. \v 11 Afe llezica afénomo dieciocho fɨmónamo abɨna ana jɨ́icaillari ɨráredɨngo illa. Naui fɨénide jóriaɨ aféngona daɨí fɨnoca. Afengo caifo jaɨ́cɨna jaca náidacainide. \v 12 Jesús aféngona cɨ́oillano ie jɨ́ɨrite. Daɨde: \p —Rɨngo, o ɨrárenamona ja jílloitɨo, —daɨde. \p \v 13 Daɨí daɨnano Jesús ie onoɨ aféngomo bɨtade. Bɨta llezica afengo ñue jaɨ́cɨna náidacaide. Afe dáaruido afengo ñúefue Juzíñamuimo llote. \v 14 Mei íadɨ áferi Juzíñamui uai lloraco illaɨma rɨ́icaide, ocózinaillaruimo Jesús afengo jíllotaja jira. Afémɨe comɨ́nɨna daɨde: \p —Seis dɨga mona táɨjɨredɨcaɨ, aféruillaɨdo omoɨ jílloillena bíredɨomoɨ. Mei íadɨ ocózinaillaruimo omoɨ abɨna jíllotaɨbiñeno iri, —daɨde. \p \v 15 Jira Jesús ie uai ote: \p —Comécɨna ɨáɨrena mei abɨna ñue cɨ́oidɨnodɨomoɨ. Omoɨ cuinaca burro, íemo juráreto ocózinaillaruido ¿meita jaɨnoi ie jíruaillena zuitáñedɨomoɨ? ¡Zuitáfɨredɨomoɨ! \v 16 Afe izói bie Abrahámona comuídɨngo ie ɨrárenamona ¿meita ocózinaillaruimo zuitánidɨcue? Mei aféngona Taɨfe dieciocho dɨga fɨmona ja cuinaca izói duere fɨnódeza, —daɨde. \p \v 17 Jesús daɨí daɨna cacáillano, ie éoidɨno méaicaidiaɨoɨ. Mei íadɨ nana comɨnɨ afe Jesús fɨnoca áillue ñúefuiaɨri ióbidiaɨoɨ. \s1 Mostaza daɨna rarocɨ jéenide ijɨ rafue \r (Mt 13.31-32; Mr 4.30-32) \p \v 18 Iemona Jesús daɨde: \p —Juzíñamui illáɨmana illáruina omoɨ ónoillena ¿mei nɨɨe izói jino cɨ́otaitɨcue? ¿Nɨɨe izói afénona mámeitɨcue? \v 19 Afe illarui mostaza daɨna rarocɨ jéenide íjɨaɨ izoide. Daa come aféjɨaɨna ie jacáfaɨmo rite. Afe jéenide íjɨaɨ ríllamona afe jéejɨnide zɨ́cua caifo amena dɨnori aillo zairide. Afe ícairuaɨmo feede ófocuizaɨ jɨllaɨna nitíaɨoɨ. \s1 Levadura rafue \r (Mt 13.33) \p \v 20 Nane Jesús daɨde: \p —¿Nɨɨe izói Juzíñamui illáɨmana illáruina mámeitɨcue? \v 21 Afe illáruina “levadura” daɨna pan aillo fáitate raa izoide. Daa rɨngo daámani julleco harínana oruítajano áfemo due jiza fáitarana tamede. Iemona nana afe iféllana mulleda oni aillo móonaitade, —daɨde. \s1 Rɨllírede naze izoide rafue \r (Mt 7.13-14, 21-23) \p \v 22 Jesús Jerusalemo jailla llezica, áfeomo ite jofue comɨ́nɨna llófuete, naa jéenidɨgobiaɨmo. \v 23 Afénomo dáamɨe Jesumo jɨcánote: \p —Ocuíraɨma, ¿meita jílloitɨno dúemacɨ, ero ua? —daɨde. \p Jira Jesús afémɨe uai ote: \p \v 24 —Juzíñamui illáɨmana illánomo jofo jáirao rɨllírede naze izoide. Afe rɨllírede naze izóidedo jofo omoɨ jáillena rɨire omoɨ mamériri. Mei ómoɨna dáɨitɨcueza, aillo comɨnɨ afénomo jofo jáiacaitiaɨoɨ, mei íadɨ jáinitiaɨoɨza. \v 25 Mei jofo naama náidacaillano naze ɨbaille mei, omoɨ ja jinófenemo fɨébitɨomoɨ. Afe llezica nazémona jɨ́ɨjɨɨritɨomoɨ: “Ocuíraɨma, naze caɨmo tuiño” dáɨitɨomoɨ. Afe llezica afémɨe jofona uai óite: “Omoɨ nɨnó comɨ́nɨdɨomoɨza, ómoɨna onóñedɨcue,” dáɨite. \v 26 Iemona omoɨ bie izói dáɨitɨomoɨ: “Caɨ, o dɨga güitɨcaɨ, daje izói o dɨga jiródɨcaɨ. Caɨ jofue cɨgɨ iomo caɨna llófuefɨredɨo,” dáɨitɨomoɨ. \v 27 Mei íadɨ nane afémɨe uai óite: “Jae ómoɨna daɨdɨcue, nɨnó comɨ́nɨdɨomoɨza ómoɨna onóñedɨcue. Omoɨ nana fɨénidɨfue fɨnófɨredɨomoɨza cúemona oni jai,” dáɨite. \v 28 Iemona afénomo jino éenaitɨomoɨ. Daje izói zúurenamona murímuritɨomoɨ. Mei Juzíñamui illáɨmana illánomo Abraham, íemo Isaac, íemo Jacob jofo jáillana cɨ́oitɨomoɨza, naa Juzíñamui uai jino llóraɨnɨri. Mei íadɨ afe llezica omoɨ ja jino dotállɨomoɨza. \v 29 Mei uáfueza, nágafeniaɨmona billano, dɨga ɨ́ɨnotɨno Juzíñamui illáɨmana illánomo jofo jáillano güizáɨbitiaɨoɨ. \v 30 Mei afe llezica dámɨerie óodaficaidɨno uícoficaitiaɨoɨ. Daje izói dáarie uícoficaidɨno óodaficaitiaɨoɨ, —daɨde Jesús \s1 Jesús Jerusalén comɨ́nɨri eede \r (Mt 23.37-39) \p \v 31 Aféruido fariséuaɨmona dámɨerie dúcɨillano Jesuna daɨdíaɨoɨ: \p —Herodes o fáiacadeza, benómona oni jairi, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 32 Jira Jesús uai ote: \p —Mai afe ɨere abɨ ráiruide egaɨ izoide Herodes omoɨ lluájiri: “Cacai. Bímonado íemo daje izói uire jitɨ, fɨénide jóriaɨaɨna jino óreitɨcue. Daje izói ɨráredɨnona jíllotaitɨcue. Iemo baɨ ie uire áfemo cue táɨjɨna fúitaitɨcueza,” daɨí omoɨ lluájiri. \v 33 Mei íadɨ birui bie cue bíllaodo naɨ jáiredɨcue. Daje izói uire jitɨ naɨ jáiredɨcue, íemo baɨ ie uire naɨ jáiredɨcue. Mei Juzíñamui uai llóraɨmadɨcueza, Jerusalén jinomo oni jɨca tɨ́inidɨcueza, —daɨde. \p \v 34 Iemo Jesús éecana daɨde: “¡Jerusalén comɨnɨ! ¡Nɨɨ íaɨoɨ dúerena! Juzíñamui uai llóraɨnɨna fáfɨrediaɨoɨ. Daje izói Juzíñamui íaɨoɨmo oreca uai lluájitɨno nófɨena níjɨfɨrediaɨoɨ. ¡Dɨga icaiño íaɨoɨna átava ie átavachɨngo iaico anamo bɨ́cua izói, íaɨoɨna cue anamo bɨcóacadɨcue! Mei íadɨ áfena jiéruiñediaɨoɨ. \v 35 Ie jira omoɨ cacai, uire jɨáɨruido omoɨ jofue zóofegacona mámeite. Omoɨna daɨdɨcue, afénomona are cuena cɨ́oñeitɨomoɨ. Mei cuena “Juzíñamui mámecɨdo bitɨ́mɨe caɨmare ióbidɨmɨe” omoɨ dáɨiñelle dɨnó cuena cɨ́oñeitɨomoɨ, —dɨnori Jesús daɨde. \c 14 \s1 Abɨ fáillari duere zefuídɨmɨe Jesús jíllotate \p \v 1 Ie mei jɨáɨe ocózinaillaruimo Jesús fariséuaɨ illaɨma dɨne güizájide. Afe llezica jɨáɨe fariséuaɨ Jesumo janónaioicana eróidiaɨoɨ. \v 2 Afénomo Jesús uiécori daa abɨna fáillari duere zefuídɨmɨe illa. \v 3 Mei jira Jesús ocuica uai llófuefɨredɨnomo jɨcánote naa fariséuaɨri. \p —Ocózinaillaruido ¿meita ɨráredɨmɨe jíllotarede? ¿Nɨbaɨ jíllotanide? —daɨde. \p \v 4 Mei íadɨ afémacɨ uai oñeno tɨɨ daɨí itíaɨoɨ. Iemona afe ɨráredɨmɨe baɨ uáidota jíllotate. Jíllotajano, “Mai o jairi,” daɨde. \v 5 Afe mei Jesús fariséuaɨna daɨde: \p —Omoɨmona bu ocózinaillaruimo íemo ite burro, nɨbaɨ juráreto, ifomo baɨía ¿meita raɨre naado óñega? ¡Ocózinaillarui íadɨ jaca raɨre caifo ófɨredɨomoɨ! —daɨde. \p \v 6 Afemona afe uaina jaca ónidiaɨoɨ. \s1 Aɨrena ráfuemo uáidoga comɨnɨ \p \v 7 Afe güilláfuemo bite lloga comɨnɨ illáɨcomɨnɨ ráɨira izóidɨno ráɨillena izire jenódiaɨoɨ. Nana uícoficaiacadiaɨoɨ. Jesús áfena cɨ́oillano bie izói íaɨoɨna llófuete: \p \v 8 —Nɨnó dáamɨe áɨrenafuemo omoɨ uáidoia, illaɨma ráɨiranomo ráɨiñeno iri. Mei o baɨmo jamánomoidɨmɨe nɨbaɨ dúcɨiteza. \v 9 Iemona omoɨ uáidote rafue naama omo lluáɨbite. “O ráɨirano mai bímɨemo feca,” ona dáɨite. Afemona íiraɨe ráɨiranomo meáire ráɨizaitɨo. \v 10 Mei jɨáɨfodo nɨnó dáamɨe ɨráɨzillena o jɨ́ɨria, baɨ ɨ́coɨmo ite ráɨiranomo o ráɨiri. Afe mei o uáidote rafue naama billa llezica, afémɨe ona dáɨite: “Cue onóigamɨe, baɨ benó ñuera ráɨiranomo bi,” dáɨite. Afe daɨí nana güiránomo o dɨga ráɨiedɨno eróicana afe rafue naama ñúefue omo jóoneiteza. \v 11 Mei jira naga come dama ie abɨna jamánomoidena fɨ́noitɨmɨe, jamáimɨena óreite. Daje izói “Jɨba cómedɨcue” daɨdɨ́mɨe, jamánomoidɨmɨena jáitaite, —daɨde. \p \v 12 Afe dáaruido, Jesús ie uáidotɨmɨena daɨde: \p —Güilla rafue o fɨnoa o onóigamacɨ uáidoñeno iri, naa o ámatɨaɨri. Daje izói o comɨnɨ uáidoñeno iri, naa o áɨnori ite ráanaitɨmacɨri. Mei afe ɨbana ona uáidoitiaɨoɨ. Afe daɨí ɨ́baja izói máiñoitɨo. \v 13 Mei jɨáɨfodo güilla rafue o fɨnoa dúeredɨno uáidori naa aɨdáimacɨri. Daje izói júbene ɨ́daɨnidɨno uáidori naa uina cɨ́oñedɨnori. \v 14 Afemona ɨere caɨmare íitɨoza. Mei afémacɨ afe ɨbana omo fɨnónidiaɨoɨ. Mei íadɨ tɨ́ide comécɨna jaɨ́cɨna jóidɨno nɨ́fuenidɨno meine abɨdo cáaillɨruimo o ɨ́baja ízoide raa máiñoitɨoza. \s1 Aillue güilla ráfuedo jɨáɨfuena ñue caɨ onótaite \p \v 15 Afe güilla ráfuemo Jesús dɨga ráɨiedɨnomona bífuena cacáillano dáamɨe Jesuna daɨde: \p —Juzíñamui illáɨmana illɨ́ruimo nabáiritɨmɨe caɨmare ite, —daɨde. \p \v 16 Mei jira Jesús íena daɨde: \p —Daa come áillue güilla rafue fɨnode. Afe ráfuemo gaɨríllena aillo comɨnɨ jɨ́ɨritade. \v 17 Ja rafue mámiaruimo táɨjɨna ñue fuilla llezica, ie ocuífɨregamɨe ie uáidoganomo lluájitate, bie izói daɨíllena: “Ja nana raa ñue fɨnócaza, mai omoɨ biri.” \v 18 Mei íadɨ afe llezica illa dɨ́gamɨe: “Ɨere cue jétalle íllaza, bínidɨcue,” daɨde. Nanóidɨmɨe daɨde: “Como cue ɨbaca cue jacafaɨ méiñuaiacadɨcueza; bínidɨcueza. Cuena icɨ́ñeno iri,” daɨde. \v 19 Iemo jɨáɨmɨe daɨde: “Ja cinco dɨga juráreto naa íaɨoɨ nabai dɨga ɨbádɨcueza. Aféretuaɨ fueñe fácajiacadɨcueza. Bínidɨcueza, cuena icɨ́ñeno iri,” daɨde. \v 20 Iemo nane jɨáɨmɨe daɨde: “Como fueñe rɨngo otɨ́cueza, bínidɨcue. Eróiñeno iri.” \v 21 Iemona afe ocuífɨregamɨe meine jofomo jaillano ie orédɨmɨemo bie izói íaɨoɨ daɨízɨa lluájide. Aferi rafue naama ɨere rɨ́icaide. Afe jira ie ocuífɨregamɨena daɨde: “Jofue cɨ́gɨmo ite áillue macáraodo naa duera iodo mai raɨre jai. Aféuaɨmona dúeredɨno naa aɨdáimacɨ dɨga bené atɨri. Daje llezica júbene ɨ́daɨnidɨno naa uínidɨnori benomo atɨri,” daɨde. \v 22 Afe méifodo íanori íllamona afe ocuífɨregamɨe billano daɨde: “Cue naama, o ocuilla izói ja fɨnódɨcueza. Mei íadɨ naɨ ñue oruíñede. Naɨ ráɨillɨnona ite,” daɨde. \v 23 Iemona afe naama ocuífɨregamɨena daɨde: “Mai jofue jinómona joide íuaɨdo, áillue iodo naa dúeodo o jairi. Aféuaɨmona cue jofo íaɨoɨ oruítaɨbilleza rɨire oreri. \v 24 Mei uáfuena ómoɨna dáɨitɨcue: Cue dɨga güizáɨbillena fueñe cue uáidogamona buna cue fɨnoca güíllena güíñeitiaɨoɨ,” daɨde. \s1 Crístodo caɨ jaille juárede \p \v 25 Aféruillaɨdo dɨga comɨnɨ Jesudo jáidiaɨoɨ. Afe llezica afémɨe meine gɨ́recaillano íedo jáidɨnona daɨde: \p \v 26 —Dáamɨe cuedo jáiacana llezica, ie móotɨaɨna cue baɨmo izíruiadɨ cue llófuegamɨena ínide. Daje izói dáamɨe ie aɨna, ie úruiaɨna, ie ámatɨaɨna, daje izói dama ie abɨna cue baɨmo izíruia, afémɨe cuedo bínide. \v 27 Daje izói dáamɨe cuedo jailla ɨ́coɨnia ie tɨ́illa izire oía afémɨe cue llófuegamɨena ínide. \v 28 Bífuemo comecɨ facari: ómoɨmona dáamɨe jofo níacana uícodo, fueñe comecɨ facade. Daɨí comecɨ facárede ie ofítaga raa ñue níllana fuite dáɨnana onóillena. \v 29 Dáamɨe daɨí comecɨ fácañenia, jofo jíaɨlliraɨ ie naidánia mei, fɨgo ofíñena jira ñue fuitáñeno zoofeite. Iemona afe mei áfena cɨ́oitɨno afémɨena zánoitiaɨoɨ. \v 30 “Bímɨe jofo níacade íadɨ fuitánide,” dáɨitiaɨoɨ. \v 31 Daje izói daa illaɨma jóbairiacana uícodo fueñe comecɨ ñue facárede. “¿Meita cuemo ite diez mil fuiríraɨnɨ, baie caɨ dɨga fuirízaɨbite veinte mil fuiríraɨnɨna, nɨbaɨ anáfenoredɨcaɨ? ¿Nɨbaɨ naɨ anáfenonidɨcaɨ?” daɨí comecɨ raɨre uícodo facárede. \v 32 Afémɨe ñue comecɨ fácano: “Baie bitɨno anáfenonidɨcaɨ” daɨíadɨ, afémɨe afe fuirízaɨbitɨno naɨ dúcɨñena llezica, manánaillena lluájitɨnona óreite, icɨ́riñeno dájena illɨfue jɨcánollena. \v 33 Afe izói ómoɨmona nɨnó dáamɨe nana íemo ite raana zóofeacañenia, cue llófuegamɨena jáinide. \s1 Sal ie rɨ́ino íñenia jaca ráifiñede \r (Mt 5.13; Mr 9.50) \p \v 34 Sal jaca ñuera, mei íadɨ ie rɨ́ino íñenia jaca jɨáɨe raamo jóonenide. \v 35 Jacafaɨ énɨemo jóonegana canóñede. Daje izói riga raa junáillena fɨénide. Jaca éenoñeno oni dotárede. Aquíe izóideza cacáacadɨno mai omoɨ cacai, —daɨde. \c 15 \s1 Oveja oni féirailla rafue \r (Mt 18.10-14) \p \v 1 Afe mei nana gobierno ɨbátaga úcube llɨ́ɨnoraɨmacɨ naa fɨénidɨfuiaɨredɨnori Jesús úrillamo cacárezaɨbitiaɨoɨ. \v 2 Iemona fariséuaɨ naa ocuica uai llófuefɨredɨno Jesús zanódiaɨoɨ; daɨdíaɨoɨ: \p —Bímɨe fɨénidɨfuiaɨredɨnona caɨmare uáidota afémacɨri güite, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 3 Afemona Jesús bie onótatɨfue llote: \p \v 4 —Omoɨmona dáamɨe cien dɨga ovéjaɨaɨ ia, afe ovéjaɨaɨmona daa féiraia, áfena rɨire jénoite. Mei uáfueza, afémɨemo fɨébide noventa y nueve ovéjaɨaɨ fɨ́iano afe daa féiraitena afémɨe baille dɨnó rɨire jénoite. \v 5 Afe mei afe féiraitɨmɨe baillano caɨmare ie fecábemo bɨ́tano jofomo uite. \v 6 Jofomo dúcɨillano ie onóigamacɨna naa ie aɨno comɨ́nɨri dáanomo gaɨrítajano íaɨoɨna dáɨite: “Ja féiraite oveja cue báigaza. Mai cue dɨga caɨmare omoɨ iri.” \v 7 Mei jira ómoɨna daɨdɨcue: “Afe daje izói daa fɨénidɨfuiaɨredɨmɨe ie comecɨ ifue méiduari monamo itɨno jamánomo ióbidiaɨoɨ. Mei íadɨ noventa y nueve dɨga comecɨ ifue méidonide Juzíñamuimona oni nɨbéfedo jáiñedɨnori jofófemo ióbidiaɨoɨ. \s1 Ucubetuni nɨné baɨilla rafue \p \v 8 Bie jɨáɨe ñúefuemo omoɨ cacarei. Daa rɨngomo diez dɨga úcubetuni ite. Afemona dáatuni baɨide. Afe jenóllena mechera unede. Afe llezica jofo ero rafode. Afe bie izóidedo afe úcubetuni jenócana uite ie baille dɨnó. \v 9 Afétuni ie báillamona ie onóigangotɨaɨ naa ie aɨno imácɨri dáanomo íaɨoɨ gaɨrítano íaɨoɨna daɨde: “Jae nɨné baɨíde úcubetuni ja cue báigaza, mai cue dɨga caɨmare omoɨ iri.” \v 10 Nane ómoɨna dáɨitɨcue: “Afe izói fɨénidɨfuiaɨredɨmɨe ie comecɨ ifue méiduari Juzíñamui abɨ imacɨ ɨere ióbidiaɨoɨ,” —daɨdɨcue. \s1 Moo anámona oni botade jitó rafue \p \v 11 Jesús nane jɨáɨfue llote: \p —Daa come mena jitórede. \v 12 Afe íaillɨnoɨmona íiraɨmɨe ie moona daɨde: “O fecalle ráamona cuemo duide dɨbene cuemo ine,” daɨde. Iemona afe íaillɨnoɨ moo íemo ite ráanɨaɨ íaillɨnoɨmo fecade. \v 13 Afe méifodo íanori íllamona íiraɨmɨe íemo duide ráanɨaɨ jɨáɨmamo fecade. Fécajano afe ɨba úcube llɨ́ɨnota jɨca jɨáɨe énɨemo jaide. Afénomo afémɨe ɨere fɨeni illáfuemo jaillano, nana ie llɨ́ɨnoga úcube táɨnomo dótajide. \v 14 Iemo ie uiga úcube fuite. Afe llezica afe énɨemo aillo júbietaidɨmacɨ. Aféruillaɨdo afémɨe ɨere jufíruite. \v 15 Iemona afeno itɨ́mɨemo táɨjɨna jénuaide. Iemona afe énɨe ímɨe ie tóɨca merónɨaɨ uíñollena orede. \v 16 Afémɨe ɨere júbie méiniamona merónɨaɨ ecáinamona güíacade, íadɨ nɨnó buna ie ecáñena. \v 17 Afemona afénomo dama comecɨ facade: “Cue moo jofomo ñue ecaca táɨjɨtagano ¡nɨɨ aillo illa! Iaɨoɨ jeɨ́rillamona fɨébifɨrede. ¡Cue nɨbaɨ benomo júbieri tɨ́itɨcue! \v 18 Meine cue moo illánomo jáitɨcue. Dúcɨillano íena dáɨitɨcue: Moo, omo fɨénidɨfue fɨnódɨcue. Daje izói Juzíñamuimo fɨénidɨfue fɨnódɨcue. \v 19 Cuena cue jitó dáɨiñeitɨoza. Fia o táɨjɨtagamɨena mai cue mameri, dáɨitɨcue,” afémɨe comecɨ facade. \v 20 Daɨí ie comecɨ faca mei, iodo ie moo dɨné jaide. \p Afémɨe naɨ jɨca ítemo ie moo íena cɨode. Cɨ́oillano afémɨeri ɨere dúecaide. Iemona moo ie jitó dɨne aizɨ́cana jaide. Dúcɨillano ie jitona ɨere caɨmare llɨ́ɨnote. Llɨ́ɨnuano íena ñɨtade. \v 21 Afe mei jitó ie moona daɨde: “Moo, Juzíñamuimo fɨénidɨfue fɨnódɨcue, daje izói omo fɨnódɨcue. Cuena nɨbaɨ cue jitó dáɨiñeitɨoza,” daɨde. \v 22 Mei jɨáɨfodo afémɨe moo ie ocuífɨregamacɨna daɨde: “Mai raɨre jamánomo ñúecuiro jenoda atɨri, afémɨe jɨtálleza. Daje izói ebírede onocaɨ icuifoɨ jɨtari. Daje llezica ie eɨba ico jɨtari. \v 23 Afe dáaruido farede juráreto jiza fatá atɨri. Afe rɨtá caɨ ɨráɨzilleza. \v 24 Mei bie cue jitó tɨ́illa izóidɨnomona meine cáadeza. Daje izói ja nɨné féiraite baitɨ́caɨza,” daɨde. Afemona caɨmare ɨráɨzitiaɨoɨ. \p \v 25 Bie féiraitɨmɨe dúcɨna llezica, ie ama nánoramɨe jino jacáfaɨmo ite. Afénomona bítemo, jofo áɨnomo dúcɨdemo íaɨoɨ ɨráɨzilla naa íaɨoɨ rúanɨaɨ cacaina. \v 26 Ie jira jofómona daa táɨjɨtafɨregamɨe jitócome uáidota jɨcánote: ¿Mɨnɨca rafue fɨnódiaɨoɨ? \v 27 Afe jitócome íena daɨde: “O ama dúcɨna. Afe jira o moo farede juráreto jiza fatátate, mei ie jitó ñue ɨránino meine dúcɨna jira,” daɨde. \v 28 Mei áfena fɨdɨ́illano ie ama nánoramɨe ɨere rɨ́icaide. Rɨ́icaillano jofo afénomo jáiacañede. Afe jira ie moo afémɨe dɨné lluájide. Jofo bíllena caɨmare íena bífuiaide. \v 29 Afe llezica ie moona daɨde: “Onódɨoza dɨga fɨmona o dɨga ñue táɨjɨfɨredɨcue. Jaca o uaina oni caitáfɨnidɨcue. Mei íadɨ jaca nɨnó daa duera cabrito cuemo fecáñedɨo, cue nabáiñɨaɨri cue ɨráɨzillena. \v 30 Mei íadɨ birui bie o úcube jɨruíredɨngotɨaɨmo dotádɨmɨe bíllamo afémɨe íena farede juráreto fatátatɨo,” daɨde. \v 31 Jira ie moo afémɨena daɨde: “Cue jitó, o jaca cue dɨga ífɨredɨo. Cuemo ite raana nana omo dúideza. \v 32 Mei íadɨ bie ráfuena caɨ fɨ́nuana ñue jaɨ́cɨna joide, caɨmare caɨ íllena, mei o ama tɨ́illa izóidɨnomona meine bíteza. Daje izói ja nɨné féiraite baitɨ́caɨza,” daɨde. \c 16 \s1 Aillue jofo jabóidɨllaɨma izoide rafue \p \v 1 Jesús nane ie llófuegamacɨna daɨde: \p —Daa aillo ráaredɨmɨe ite. Afémɨemo ie táɨjɨraɨnɨna ócuifɨrede jabóidɨllaɨma ite. Jɨáɨmacɨ afe ráaredɨmɨena lluáɨbitiaɨoɨ: “O jabóidɨllaɨma omo ite ñuera ráanɨaɨna táɨnomo dotádeza. Afémɨe fɨgo ocuíñede,” daɨdíaɨoɨ. \v 2 Ie jira ráaredɨmɨe jabóidɨllaɨma uáiduano daɨde: “O fɨnócafuena cue cacana ¿nɨɨe izói joide? Omo cue iga cue jofo rafue rábiaɨ cuemo izáɨbiri, mei cue jabóidɨllaɨmana íñeitɨoza. Nana omo cue jóonegafue o záitalleza. \v 3 Iemona afe jabóidɨllaɨma comecɨ facade: “Cue ocuídɨmɨe ja oni cue dotádeza ¿nɨɨe izói fɨ́noitɨcue? Maɨríñedɨcueza, jacafaɨ tɨédɨmɨena ínidɨcue. Comɨ́nɨmo úcube fia jɨ́cana meáiruitɨcue. \v 4 Cue táɨjɨna fuille mei jɨáɨe comɨnɨ cue íaɨoɨ llɨ́ɨnollena, cue fɨnóllɨfue ja onódɨcue.” \v 5 Ie jira nana ie ocuídɨmɨemo ɨbáredena itɨ́mɨiaɨ dámɨerie dáanomo jɨ́ɨrillano daɨde: “O ɨbáredena cue ocuídɨmɨemo ¿nɨeze ite?” fuéñeidɨmɨemo jɨcánote. \v 6 Afémɨe uai ote: “Cien dɨga látanɨaɨ cáɨredɨji afémɨemo cue ɨballe ite,” daɨde. Iemo jabóidɨllaɨma daɨde: “Benó o ɨbállɨbe ite. Mai benó raɨre ráɨillano, cincuéntana llotɨ́bena cúeiri,” daɨde. \v 7 Afe mei jɨáɨma uáiduano jɨcánote: “O ɨbállena ¿nɨeze ite?” daɨde. Jira afémɨe íena daɨde: “Cien dɨga costales trigo afémɨemo cue ɨbáredena ite,” daɨde. Jira jabóidɨllaɨma íena daɨde: “Benó o ɨbállɨbe ite. Cómobemo ochenta dɨga costales cúeiri,” daɨde. \v 8 Ocuídɨmɨe áfena fɨdɨ́illano, afe ɨbállɨbe táɨnona méidotɨmɨemo ɨere báitafue nitade. Iemona ja onóigaza, bínɨe comɨnɨ danɨ íaɨoɨ nɨ́cɨdogafuiaɨna Juzíñamuimo ɨ́ɨnotɨno baɨmo ɨere baitádiaɨoɨ. \p \v 9 Bie izói omoɨ íllena llóitɨcue. Bie fɨénide énɨe ráanɨaɨdo, mai omoɨ nabáiñɨaɨna maiñori, ráanɨaɨ fuilla méifodo ómoɨna jofo íaɨoɨ llɨ́ɨnolleza. Mei ómoɨmo ite ráanɨaɨ ñue omoɨ uíñuado omoɨ ñue ɨ́ɨnofɨrenana jino comɨ́nɨmo ácataitɨomoɨza. Afe izói Juzíñamuimo omoɨ ñue ɨ́ɨnofɨrenamona Juzíñamui ie zíiñona illánomo ómoɨna llɨ́ɨnoiteza. \p \v 10 Due jiza ite raana ñue úiñotɨmɨe daje izói aillo raa íemo íadɨ áfena afémɨe ñue úiñoite. Mei jɨáɨfodo due jiza ite raana fɨgo úiñoñedɨmɨe daje izói aillo raa íemo íadɨ afémɨe áfenɨaɨ fɨgo úiñoñeite. \v 11 Ie jira bie fɨénide énɨemo ite ráanɨaɨ fɨgo omoɨ úiñoñenia, ¿bu mei zíiñona ráifide ráanɨaɨ ómoɨmo fecalle? \v 12 Daje izói jɨáɨmacɨmo jaɨnaide raana fɨgo omoɨ úiñoñenia, ¿bu mei ómoɨmo dúide raa ómoɨmo fecalle? \p \v 13 Dáaruido buna mena ocuídɨmɨemo jaɨnáinide. Iaillɨnoɨmo o jaɨnáiadɨ dáamɨena éoitɨo, jɨáɨmana izíruitɨo. Daje izói dáamɨe ñue ɨ́ɨnoitɨo, jɨáɨmana jámairuitɨo. Mei jira onóigaza: Juzíñamui o náamataja llezica úcubemo abɨmo náamatanidɨo, —dɨnó Jesús úrite. Daɨí Jesús úrilla llezica fariséuaɨ ímɨiaɨ cacáreidiaɨoɨ. \p \v 14 Afe fariséuaɨ úcubena gáɨdɨno Jesús úrillana cacáillano uáitano íeri zadáidiaɨoɨ. \v 15 Mei jira Jesús daɨde: \p —Comɨnɨ eróicana ñúemacɨna abɨ mamédɨomoɨ, mei íadɨ omoɨ comecɨ ífuena Juzíñamui ñue onode. Mei jɨɨ, comɨnɨ mameca jamánomoidɨmɨiaɨna Juzíñamui éoide. \s1 Juzíñamui illáɨmana illarui llua uai naa jaiai Moisés ocuica uai dɨga \p \v 16 Jaiáimona Juan Bautista illágɨmamo, comɨnɨ Moisés ocuica uaimo dúidiaɨoɨ. Daje izói Juzíñamui uai jino llóraɨnɨ llógamo dúidiaɨoɨ. Iemo aféruimona bené Juzíñamui illáɨmana illarui ñuera uai llócaiga. Iemo afénomo jofo íaɨoɨ jáillena izire nɨ́cɨdotiaɨoɨ. \p \v 17 Mei bínɨe naa mona dɨga nɨné táɨnocaiadɨ, illa dɨga ocuica uaillaɨ táɨnomo faɨñeno ñue ɨ́coɨmo fuitárede. \s1 Jesús ɨima ie aɨ dótajado úrite \r (Mt 19.1-12; Mr 10.1-12) \p \v 18 Daa come ie aɨ dotáadɨ, íemo dótano jɨáɨe rɨngo óiadɨ, afémɨe ja jɨruifue fɨnode. Daje izói afe dotácango aɨna otɨ́mɨe ja jɨruífuemo baɨíde. \s1 Aillo ráaredɨmɨe íemo Lázarona mámecɨredɨmɨe dɨga \p \v 19 Daa ɨere ráaredɨmɨe ite. Afémɨe ɨere ñúecuiruaɨ jɨrófɨrede; illaɨma jɨtáoigaroillaɨ jɨtáfɨrede. Afémɨe nágarui ñue fɨnóbilla rafue fɨnófɨrede. \v 20 Daje llezica afénomo dúeredɨmɨe Lázarona mámecɨredɨmɨe ite. Afémɨe abɨ mallízaɨna oruide. Ráaredɨmɨe naze fuemo ráɨizaifɨrede. \v 21 Bie dúeredɨmɨe ráaredɨmɨe güirábanimona dótafɨrega güille alla güífɨrede. Ie ráɨina llezica, jɨcónɨaɨ ie mállie miáɨbifɨrede. \p \v 22 Afe mei dɨga irui íllamona dúeredɨmɨe tɨ́ide. Afémɨe Juzíñamui abɨ imacɨ monamo ite paraiso daɨna ñúenomo uiga. Afeno afémɨe Abraham abɨmo ite. Afe mei jɨáɨ, ráaredɨmɨe tɨ́illa raɨtíaɨoɨ. \v 23 Ráaredɨmɨe comɨnɨ duere fɨnóllɨraimo duere zefuilla llezica, caifo érocaide. Erocaide íadɨ Lázaro Abraham dɨga ráɨinana jɨcana cɨode. \v 24 Iemona afe ráaredɨmɨe caillɨde: “Caɨ jaiai Moo Abraham, cuemo dúecai. Lázaro bené ore, ɨere due jiza jáɨnoina cue jirótaɨbilleza, cue iɨfe manánaitallena. Mei bie iraimo ɨere duere zefuídɨcueza,” daɨde. \v 25 Mei íadɨ Abraham íena daɨde: “Naui o illáfuemo comecɨ faca. Aféruillaɨdo ɨere ñue itɨo. Mei íadɨ aféruido bie Lázaro ɨere duere ite. Mei jɨáɨfodo birui afémɨe benó ɨere caɨmare ite. Afe llezica o duere zefuídɨo. \v 26 Bie baɨmo, coco cɨ́gɨri jɨáɨe ɨere afóredɨno ite, jira benó itɨno jáiacade ia, jáinide. Daje izói o illánomo itɨno caifo benó bíacadiaɨoɨ ia, bínidiaɨoɨ.” \p \v 27 Mei jira ráaredɨmɨe íena daɨde: “Caɨ jaiai Moo Abraham, Lázaro batɨ́ cue moo jofomo o oréllena izire jɨcádɨcue. \v 28 Cue cinco dɨ́gade ama benomo bie duere zefuíllanomo íaɨoɨ bíñeillena llotátari,” daɨde. \v 29 Mei íadɨ Abraham íena daɨde: “Afémacɨmo Moisés naa Juzíñamui uai llóraɨnɨ dɨga cúegana ite. Afe uáillaɨmo náfueitiaɨoɨza,” daɨde. \v 30 Jira afe ráaredɨmɨe uai ote: “Caɨ jaiai Moo Abraham, jɨɨ, mei íadɨ tɨ́idɨnomona dáamɨe íaɨoɨmo lluájiadɨ, íaɨoɨ comecɨ ífuena méidoitiaɨoɨ,” daɨde. \v 31 Mei íadɨ Abraham íena daɨde, “Afémacɨ Moisés naa Juzíñamui uai llóraɨnɨ uaina náfueñenia, daje izói tɨ́idɨnomona jáidɨno uaina ɨ́ɨnoñeitiaɨoɨ,” daɨde. \c 17 \s1 Fɨénidɨfuemo come baɨilla ɨere jacɨ́rede \r (Mt 18.6-7, 21-22; Mr 9.42) \p \v 1 Jesús ie llófuegamacɨna daɨde: \p —Jaca nágarui comɨnɨ fɨénidɨfuemo baɨítafue íteza. Jɨáɨmana fɨénidɨfuemo baɨítatɨmɨe ¡nɨɨ dúerena! \v 2 Trigo llaiéra áillue nofɨ́cɨna afémɨe cɨmoɨmo ɨ́coɨnota monáillaimo dotácana baɨmo ñuera; úrue izói como ɨ́ɨnotɨnomona dáamɨe fɨénidɨfuemo báɨitañelleza. \v 3 Afe izóidemona abɨ́ omoɨ rairuiri. \p O ama omo fɨénidɨfue fɨnóadɨ, afémɨena lletari. Afemona afémɨe illafue ie méidoia, caɨmare íena uáidori. \v 4 Mei dáaruido afémɨe siete dɨ́gacaiño o fɨeni fɨnóadɨ, íemo siete dɨ́gacaiño ona “Ja daɨí omo íñeitɨcue” afémɨe daɨízaɨbiadɨ, jaca nɨnomo íena caɨmare uáidoitɨo, —daɨde. \s1 Juzíñamuimo caɨ ɨ́ɨnua rɨ́inorede \p \v 5 Jesús orécano íaɨoɨ Ocuíraɨmana daɨde: \p —Jamánomo caɨ ɨ́ɨnotari, —daɨde. \p \v 6 Mei jira afe Ocuíraɨma íaɨoɨna daɨde: \p —Due uáfuena o ɨ́ɨnoiadɨ rɨírede raana fɨnóredɨo. O ɨ́ɨnogafue dɨójɨna eroide mostaza íjɨaɨ jéenina izoide íadɨ, bie sicómoro daɨna aménana bie izói daɨíredɨo: “Caifo áijicaillano monáillajimo zójozai,” daɨdɨ́onia afe amena o uaina ɨ́ɨnoite. \s1 Táɨjɨtafɨregamɨemo dúidɨfue \p \v 7 Omoɨmona daa cómemo ie táɨjɨtagamɨe íadɨ, afe táɨjɨtagamɨe jacáfaɨmona táɨjɨano meine bíadɨ ¿Meita “Mai ráɨizaɨbi, o écaitɨcue” dáɨitɨo? \v 8 Daɨínide. Mei jɨáɨfodo afémɨena ñue dáɨitɨo: “Mai cue güille fɨnori. Güillano cue jirolle llezica nana cue jitailla raa dɨga baɨ atɨ́llena, mamériri. Afe méifomo güillano jíroitɨoza.” \v 9 ¿Meita nana afémɨemo ocuíllana fɨ́nuana ocuídɨmɨe íena “Fɨgora” daɨírede? Daɨíñede. \v 10 Afe daje izói, nana Juzíñamui ómoɨmo ocuica omoɨ fɨ́nua fuilla mei, bie izói daɨíredɨomoɨ: “Ñue táɨjɨraɨmacɨñedɨcaɨ. ‘Ɨere fɨ́gomacɨ’ caɨna daɨínide. Mei danɨ caɨmo duide raa fɨnódɨcaɨza. Baɨmo jɨáɨe fɨnóñedɨcaɨ.” \s1 Jesús diez dɨga chíinaitɨno jíllotate \p \v 11 Jesús Jerusalemo jailla llezica, Galilea énɨe fuédamo ite duera jófuemo dúcɨde. Afe jofue daje izói Samaria énɨe fuédamo ite. \v 12 Afe jófuemo dúcɨacana llezica, diez dɨga chíinaitɨno jino baɨ Jesús dɨné bitíaɨoɨ. Mei íadɨ afémacɨ Jesúmona baɨ jɨca fɨébidiaɨoɨ. \v 13 Afénomona rɨire íena daɨdíaɨoɨ: \p —Llófueraɨma Jesús, caɨmo dúecai, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 14 Jesús afémacɨna cɨ́oillano daɨde: \p —Batɨ́ lletáriraɨnɨmo omoɨ abɨ ácataji, —daɨde. \p Afénomo íaɨoɨ jailla llezica íaɨoɨmo ite duícuaɨ jacáibicaide. \v 15 Iemo afémacɨmona dáamɨe ie abɨmo ite duico jacáillana cɨ́oillano, Jesús dɨné abɨdo bite. Billa llezica Juzíñamuimo rɨire cáɨmadote. \v 16 Jesumo dúcɨillano afémɨe ana énɨemo fueco dɨné bɨ́jɨcaide, Jesuna fɨgora daɨíllena. Afe bie izói daɨdɨ́mɨe Samaria ímɨe. \v 17 Jira Jesús daɨde: \p —¿Afe duícomona jíllotaga diez dɨ́gamɨeñede? ¿Néemei jɨáɨe nueve dɨ́gamɨe? \v 18 ¿Meita dama bie jɨcánemɨena Juzíñamuina abɨdo cáɨmaduaɨbilla? —daɨde. \p \v 19 Iemona Jesús afe ɨímana daɨde: \p —Náidacaillano mai jai. O ɨ́ɨnuamona o duícomona ja jíllodɨoza, —daɨde. \s1 Juzíñamui illáɨmana illɨrui bíllana nɨe izói ónoitɨcaɨ \r (Mt 24.23-28, 36-41) \p \v 20 Fariséuaɨ Jesumo jɨcánotiaɨoɨ, “¿Nɨɨrui Juzíñamui illáɨmana illɨrui biite?” Afémɨe uai ote: \p —Juzíñamui illáɨmana billɨrui jaca cɨ́oñena. \v 21 Afena “Ba nɨɨe” daɨínide. Daje izói “Baɨ batɨ́ ite” daɨínide. Mei Juzíñamui illáɨmana illɨno omoɨ cɨ́gɨmo ite, —daɨde. \p \v 22 Afe mei ie llófuegamacɨna daɨde: \p —Uire jɨáɨruido daa birui cue illa izóidɨruina cɨóacaitɨomoɨ, mei íadɨ cɨ́oñeitɨomoɨ. \v 23 Jɨáɨmacɨ ómoɨna dáɨitiaɨoɨ, “Be nɨɨe,” íemo nɨbaɨ “Batɨ́ ite” dáɨitiaɨoɨ. Mei íadɨ afénomo jáiñeno iri. Daje izói afémacɨdo jáiñeno iri. \v 24 Mei ameo llairilla mona enéfemona jɨca jɨáɨnomo cɨ́oina izói, Nanoide Ɨima Jitó billɨrui afe izói cɨ́ocaizaɨbite. \v 25 Mei íadɨ aferui naɨ dúcɨñeille llezica, afémɨe fueñe jamánomo duere zéfuite. Daje izói bigɨ́maɨaɨ íena ruifíruitiaɨoɨ. \v 26 Noé illágɨmamo comɨnɨ ɨere fɨeni illa izói, afe izói cue billɨ́ruimo comɨnɨ fɨeni íitiaɨoɨ. \v 27 Noé ie fɨnoca áillue nocaemo jáiñena llezica, nana comɨnɨ ie lloga uaina náfueñeno fia güíoidiaɨoɨ. Güillano jirófɨrediaɨoɨ. Afe llezica íaɨoɨ fɨeni illafue méidoñeno áɨreoidiaɨoɨ; íemo íaɨoɨ jízanɨaɨ ɨníreitaoidiaɨoɨ. Jaca daɨí itíaɨoɨ abɨna Noé jofo áillue nocaemo jaide. Iemo aillo nocɨ bɨide. Jamánomo bɨ́illamona nana afémacɨ coróbaitiaɨoɨ. \p \v 28 Iemo Lot illágɨmamo afe izói ite. Juzíñamuimo comécɨñeno güíoidiaɨoɨ. Güillano jirófɨrediaɨoɨ; ɨ́bajano fécafɨrediaɨoɨ. Jacáfaɨaɨna ritíaɨoɨ, íemo jofónɨaɨna níoicaidiaɨoɨ. \v 29 Mei íadɨ afe Lot Sodoma jófuemona jino bítemo, monámona réɨcɨaɨ nocɨ bɨilla izói cocɨde. Afe llezica ɨere uzire boode ‘azufre’ daɨna raa cócɨa. Afemona nana tɨmádɨmacɨ. \v 30 Cue Nanoide Ɨima Jitódɨcueza, cue cɨ́ocaizaɨbillɨrui afe izoite. \p \v 31 Aféruimo daa come ie jofo caifófecomo íadɨ, ie jofo eromo ite ráanɨaɨna jofo jaillano báɨruainide, afénomona botádeza. Daje izói dáamɨe jino jacáfaɨmo íadɨ, abɨdo ie jofomo bínide. \v 32 Lot aɨmo omoɨ uíbicai. \v 33 Ie caana rairuíacadɨmɨe áfena afémɨemona féite. Mei íadɨ ie cáanana lloñédɨmɨemona afe féiraiñeno, áfena baɨmo ziiño illɨ́nona máiñoite. \p \v 34 Iemo nane ómoɨna dáɨitɨcue, cue dúcɨille naɨo, mena come dájena ɨ́nɨa llezica, íaillɨnoɨmona dáamɨe oni uille. Jɨáɨmɨe fɨébicaite. \v 35 Daje izói mena rɨngo daane trigo lláia llezica, íaɨnguaɨmona dango oni uille, jɨáɨngo fɨébicaite. \v 36 Daje izói mena ɨima jino jacáfaɨmo táɨjɨna llezica, íaillɨnoɨmona dáamɨe oni uille jɨáɨmɨe fɨébicaite, —daɨde. \p \v 37 Daɨí ie dáɨnana cacáillano, ie llófuegamacɨ íemo jɨcánotiaɨoɨ: \p —Caɨ Ocuíraɨma, ¿mei nɨnomo? \p Jira afémɨe uai ote: \p —Ɨnónɨaɨ dáanomo gaɨrízaifɨrenamona, rɨlle rɨfáillanona ñue onódɨomoɨ. Afe izói fɨeni fɨnódɨno oni íaɨoɨ úillemona danɨ íaɨoɨ duere fɨnóllɨnona uáfuena onóigaza. \c 18 \s1 Daa fecɨngo comɨ́nɨmo rɨire jɨcánoraɨmamo jɨ́cajifɨrede \p \v 1 Afe mei Jesús ie llófuegamacɨmo daa rafue mamede, nágaruillaɨ fáɨcanocaiñeno Juzíñamuimo íaɨoɨ jɨ́cafɨreillena. \v 2 Iaɨoɨna daɨde: \p —Jófuemo daa Juzíñamuina náfuefɨnide comɨ́nɨmo rɨire jɨcánoraɨma ite. Daje izói jɨáɨmacɨna lloñede. \v 3 Afe daje jófuemo daa fecɨngo ite. Afengo afe jɨcánoraɨmamo úrizaɨbite. “Cue dɨga icɨ́riacadɨmɨena mai ñue jaɨ́cɨna jɨcánori,” daɨde. \v 4 Dɨga ícaiño afengo afémɨemo jáidemo, afémɨe afengo uai jeire oñede. Mei íadɨ méifomo afémɨe comecɨ facade: “Juzíñamuina jacɨ́ruiñedɨcuenia, daje izói comɨnɨ uaina náfueñedɨcuenia, \v 5 mei íadɨ bie fecɨngo dɨga ícaiño cuemo zefuire bíbideza, aféngona rɨ́idoitɨcue. Afemona afengo cue dɨne bíñeilleza. Daɨí afengo are cue zéfuinaitañeilleza,” daɨí comecɨ facade. \p \v 6 Jira Ocuíraɨma daɨde: \p —Daɨí bie fɨénide comɨ́nɨmo rɨire jɨcánoraɨma daɨde. \v 7 ¿Meita Juzíñamui ie nɨzécanona, afe ie mona naɨo dɨga íemo izire jɨcádɨnona rɨ́idoñeite? ¡Raɨre íaɨoɨna rɨ́idoiteza! ¿Meita “Fui ómoɨmo llóitɨcue” íaɨoɨna dáɨite? Dáɨiñeite. \v 8 Omoɨna daɨdɨcue, afémɨe juare dɨbáɨñeno raɨre íaɨoɨna rɨ́idoite. Mei íadɨ Nanoide Ɨima Jitódɨcueza meine cue bíadɨ, ¿meita cuemo ɨ́ɨnotɨno íite? ¿Meita íñeite? \s1 Fariseo, íemo gobierno ɨbátaga úcube llɨ́ɨnoraɨma izoide rafue \p \v 9 Jesús nane jɨáɨfue llote, abɨ ɨ́ɨnuana jɨáɨmacɨ jámairuitɨnona ñue llófuellena. Daɨde: \p \v 10 —Mena ɨima íaillɨnoɨ Juzíñamui jofomo Juzíñamuimo úrizaide. Dáamɨe fariseo ímɨe; jɨáɨma gobierno ɨbátaga úcube llɨ́ɨnoraɨma. \v 11 Fariseo ímɨe naidáicana bie izói Juzíñamuimo úrite. “Moo Juzíñamui, ona fɨgora daɨdɨcue, mei cue bie jɨáɨe fɨénidɨno izóiñedɨcueza. Jaca merɨ́rifɨnidɨcue, jɨáɨmacɨ jɨ́fuefɨnidɨcue, daje izói jɨruínidɨcue. Afe baɨmo bie gobierno ɨbátaga úcube llɨ́ɨnoraɨma izóiñedɨcue. \v 12 Naga semánamo ménacaiño güiñeno ífɨredɨcue Juzíñamui ióbitallena. Nágarui cue oga úcubemona, Juzíñamuimo dúide raamo afémɨemo fecáfɨredɨcue,” daɨde. \p \v 13 ‘Mei íadɨ afe gobierno ɨbátaga úcube llɨ́ɨnoraɨma monamo érocaiñeno oni jɨca fɨébite. Dɨnó ie illa llezica, ɨere dúeredɨcue, daɨnano ie abɨ ɨere zuure fɨnode. Fɨ́nuano daɨde: “Aɨɨ, Juzíñamui mai cuemo dúecai. ¡Ɨere fɨénidɨfuiaɨredɨmɨedɨcueza!” daɨde. \v 14 Omoɨna dáɨitɨcue, afe úcube llɨ́ɨnoraɨma Juzíñamui anamo ñue illano jofomo jaide, mei íadɨ afe fariseo ímɨe ñue fɨ́noñega jailla. Mei uáfueza, abɨ ɨ́ɨnota jamánomoiacadɨmɨe anáfeficaide. Mei íadɨ abɨ́ ɨ́ɨnoñeno comécɨna mánaɨdɨmɨe daɨdɨ́mɨe jamánomoidɨmɨena jailla, —daɨde. \s1 Jesús úruiaɨ ñue íllena fɨnode \r (Mt 19.13-15; Mr 10.13-16) \p \v 15 Afe llezica comɨnɨ íaɨoɨ jézaɨnidɨno Jesumo atɨ́diaɨoɨ, afémacɨmo onoɨ bɨtállena. Mei íadɨ áfena ie llófuegamacɨ cɨ́oillano afe atɨ́dɨnona rairuídiaɨoɨ. \v 16 Mei jɨáɨfodo Jesús ie llófuegamacɨ uáiduano daɨde: \p —Afe úruiaɨ dama cue dɨné bitíaɨoɨza. Afémacɨna rairuíñeno iri. Mei Juzíñamui illáɨmana illɨ́ruimo jáitɨno bie úruiaɨ izóidiaɨoɨ. \v 17 Uáfuena ómoɨna dáɨitɨcue, fia comécɨna mánaɨde úrue izóiñedɨmɨe Juzíñamui illáɨmana illɨ́ruimo jaca jofo jáiñeite, —daɨde. \s1 Ráarede jitócome Jesús dɨga úrilla \r (Mt 19.16-30; Mr 10.17-31) \p \v 18 Illáɨcomɨnɨmona dáamɨe Jesumo jɨcánote: \p —Ñuera Llófueraɨma, zíiñona cue íllena ¿nɨe izói íredɨcue? —daɨde. \p \v 19 Jesús íena daɨde: \p —¿Nɨbái mei cuena “Fɨ́gomɨedɨo” daɨdɨo? Abɨ dɨne jɨáɨe ñúemɨena iñede. Dama Juzíñamui ñuena. \v 20 Caɨ ocuíina uáillaɨna cacádɨoza: “Jɨruífuena fɨnóñeno iri, jɨáɨmana fañeno iri, merɨ́riñeno iri, jɨáɨmamo taɨno lloñeno iri, o moo o ei dɨga ñue jacɨ́ruiri,” —daɨde. \p \v 21 Jira afémɨe Jesuna daɨde: \p —Bíuaillaɨna cue dúemɨeniadɨ jaca naɨ biruido jeire ófɨredɨcue, —daɨde. \p \v 22 Afena cacáillano Jesús daɨde: \p —Mei íadɨ omo naɨ daafue fɨébide. Nana omo ite ráanɨaɨ fécano, afe ɨba dúeredɨnomo ine. Afemona monamo ite zíiñona ráifide raa óɨena íteza. Afe o ráanɨaɨ fecalle mei, mai cuedo bi, —daɨde. \p \v 23 Mei íadɨ áfena cacáillano ɨere zúucaide, mei afémɨe ɨere ráaredeza. \p \v 24 Jesús ie zúucaillana cɨ́oillano daɨde: \p —Ɨere ráaredɨmɨe mei íadɨ ie ráanɨaɨna cue baɨmo afémɨe izíruiadɨ, Juzíñamui illáɨmana illɨ́ruimo jofo jáillena ¡nɨɨ juárena! \v 25 Camello mámecɨrede áillue rɨlle eedo uífodo enéfenemo jailla juánide, mei jɨáɨfodo ɨere ráaredɨmɨe Juzíñamui illáɨmana illɨ́ruimo jaille ɨere juárede, —daɨde. \p \v 26 Aféfuena cacádɨno íena daɨdíaɨoɨ: \p —Ɨemona ¿nɨ́ɨmɨe jílloille? —daɨdíaɨoɨ. \p \v 27 Jira Jesús íaɨoɨna daɨde: \p —Comɨ́nɨmona fɨnónide raa Juzíñamui fɨnórede, —daɨde. \p \v 28 Afe mei Pedro íena daɨde: \p —Ocuíraɨma, odo bíllena caɨmo ite raana fɨénocaidɨcaɨ, —daɨde. \p \v 29 Jira afémɨe uai ote: \p —Uáfuena ómoɨna dáɨitɨcue, Juzíñamui illáɨmana illano ɨ́coɨnia jofo fɨénocaitɨmɨe, daje izói ie móotɨaɨ naa ie ámatɨaɨri fɨénocaitɨmɨe, daje izói ie aɨ naa úruiaɨri fɨénocaitɨmɨe \v 30 naɨ bínɨemo ie illa llezica aillo baɨmo llɨ́ɨnoite. Afe mei monamo zíiñona illɨno máiñoite, —daɨde. \s1 Jesús nane dáanomo ie tɨ́illɨfue llote \r (Mt 20.17-19; Mr 10.32-34) \p \v 31 Jesús oni eneno doce dɨ́gade ie llófuegamacɨ uillano daɨde: \p —Ja birui Jerusalemo jáitɨcaɨza. Afénomo nana jaiai Juzíñamui uai llóraɨnɨ Nanoide Ɨima Jitó cuega uai jino zúilleza. Nanoide Ɨima Jitódɨcueza. \v 32 Afeno jɨcánemacɨmo cue fécaitiaɨoɨ, íemo cuena jɨfánodoɨitiaɨoɨ, íemo cuena báiñoitiaɨoɨ, íemo cuena túallaɨtiaɨoɨ. \v 33 Iemo cuena rázɨdo fáitiaɨoɨ. Afe mei cuena tɨ́taitiaɨoɨ. Mei íadɨ daaruiámani íllemona tɨ́idɨnomona meine abɨdo cáadɨmɨena íitɨcue. \p \v 34 Afe bífuiaɨna afémacɨ jaca onóñediaɨoɨ. Daje izói nɨ́mɨedo úriteza onóñediaɨoɨ, mei aféfuiaɨ afémacɨ baitánide. \s1 Jesús Jericó ímɨe uínidɨmɨe jíllotate \r (Mt 20.29-34; Mr 10.46-52) \p \v 35 Jesús Jericó jófuemo áɨnozilla llezica daa uínidɨmɨe io fuemo ráɨide. Afémɨe fia úcube jɨcáfɨrede. \v 36 Aillo comɨ́nɨaɨ jáillana cacáillano afémɨe, “¿Nɨ́ɨfue comuilla?” daɨde. \v 37 Jira afémɨemo llotíaɨoɨ, “Nazaret ímɨe bíedo jailla,” daɨdíaɨoɨ. \v 38 Jira afémɨe jɨ́ɨrioicaide: \p —Davidmona comuídɨmɨe Jesús, Mesía daɨnámɨe mai cuemo dúecai, —daɨde. \p \v 39 Uícodo jáidɨno afémɨena “Uriñeno llɨɨcai,” daɨdíaɨoɨ. Mei íadɨ afémɨe naɨ rɨire caillɨde: \p —Davidmona comuídɨmɨe, Mesía ímɨe mai cuemo dúecai, —daɨde. \p \v 40 Iemona Jesús náidade. “Afémɨe cue dɨné omoɨ uaji,” daɨde. Afémɨe dúcɨzaɨbilla llezica Jesús jɨcánote: \p \v 41 ¿Mɨnɨ́cana jítaidɨo, omo cue fɨnólleza? \p Jira uínidɨmɨe uai ote: \p —Ocuíraɨma, meine uído cɨóacadɨcue, —daɨde. \p \v 42 Jira Jesús íena daɨde: \p —Mai érocai. O ɨ́ɨnua ɨ́coɨnia ja jíllodɨo, —daɨde. \p \v 43 Daɨí daɨna llezica, uínidɨmɨe ñue cɨode. Afe mei afémɨe Juzíñamuimo caɨmátaicana Jesudo jaide. Daje izói nana afe uínidɨmɨe jíllonana cɨódɨno Juzíñamuimo caɨmátaoidiaɨoɨ. \c 19 \s1 Jesús Zaqueo uáiduaide \p \v 1 Afe mei Jesús Jericó jófuemo dúcɨillano, afe jofue cɨ́gɨdo jaide. \v 2 Afénomo daa ráaredɨmɨe ite. Afémɨe mámecɨ Zaqueo. Afémɨe gobierno ɨbátaga úcube llɨ́ɨnoraɨmacɨ illaɨma. \v 3 Bie Zaqueo Jesuna cɨóiacade ie ónoillena. Ua Jesuna cɨóacade mei íadɨ íena cɨónide, aillo comɨnɨ íllaza, íemo jɨáɨ afémɨe ɨere iámɨeza. \v 4 Ie jira Jesús uícomo aizɨ́icaillano, sicómoro daɨna aménamo caifo llɨ́ode Jesuna cɨ́oillena. Afe amena Jesús jáillɨno áɨnori ite. \v 5 Jesús áfedo jailla llezica, caifo íemo érocaide. Iena daɨde: \p —Zaqueo, raɨre ana bi. Birui o jofomo fɨébitɨcueza, —daɨde. \p \v 6 Ie mei Zaqueo raɨre ana billano Jesuna caɨmare llɨ́ɨnote. Ua Zaqueo jofomo jáidiaillɨnoɨ. \v 7 Comɨnɨ áfena cɨ́oillano, nana áferi úrizɨdiaɨoɨ. Daɨdíaɨoɨ: \p —Jesús fɨénidɨmɨe jofomo fɨébizaide. \p \v 8 Iemo Zaqueo náidacaillano Jesuna daɨde: \p —¡Ocuíraɨma, ero! Cuemo ite ráanɨaɨmona dúeredɨmacɨmo átuedo fécaitɨcue. Daa come jɨ́fuiano naui merɨ́dɨcuenia áfena afémɨemo meine abɨdo izájitɨcue. Nane afe emódomo dacaiñoámani afémɨemo íitɨcue, —daɨde. \p \v 9 Jira Jesús íena daɨde: \p —Daɨí o fɨ́nuamona Juzíñamui lloga jíllonafue birui jeire o úana ja onódɨcaɨ. Naui féiraitɨo, mei íadɨ birui ja jíllotagao. Ja Abraham comuítagamɨedɨo. \v 10 Mei jɨɨ, o izoide ja oni baɨízaidɨno jenoda jíllotaɨbitɨcue. Nanoide Ɨima Jitódɨcueza, —daɨde. \s1 Diez dɨ́gade úcubetunimo mameca rafue \p \v 11 Jesús bífuiaɨdo úrillana comɨnɨ cacana llezica, afémɨe daa rafue íaɨoɨmo llote. Mei Jerusalemo afémɨe áɨnozioicaidemo, afémacɨ comécɨdo “Juzíñamui illáɨmana illɨ́rui ja raɨre dúcɨacade,” daɨdíaɨoɨza. \v 12 Jira Jesús íaɨoɨna daɨde: \p —Daa ɨima ñúemacɨmona comuídɨmɨe. Afémɨe oni jɨca jɨáɨnɨemo jaide, afémacɨ illáɨmana afémɨe íaɨoɨ jóoneacadiaɨoɨza. Afe mei afémɨe nane abɨdo biite. \v 13 Naɨ ie jáiñena llezica, ie táɨjɨtaganomona diez dɨ́gamɨe uáidote. Uáiduano illa dɨ́gamɨemo daa ɨere ráifide úcubetuni fecade. Feca llezica íaɨoɨna daɨde: “Bie úcubetunido naɨ cue bíñeille dɨnó ráanɨaɨ oíri. Ua mei, afe fécamo aillo úcubena oni jóoneri,” daɨde. \v 14 Mei íadɨ dama ie illano comɨnɨ afémɨena éoidiaɨoɨ. Eoillano afémɨe óodana llóitɨno orédiaɨoɨ. Llotíaɨoɨ: “Caɨ illáɨmana o íllena jítaiñedɨcaɨ,” daɨdíaɨoɨ. \v 15 Mei íadɨ afémɨe illáɨmana jóonega. Jóonia mei dama ie énɨemo jaide. Dúcɨillano úcubetunillaɨna igámɨiaɨ baɨ uáidote. Uáiduano illa dɨ́gamɨemo jɨcánote: “¿Ja nɨeze úcubena ofítatɨo?” daɨde. \v 16 Nano jɨ́ɨrigamɨe íena daɨde: “Ocuíraɨma, o úcubemona diez dɨga baɨmo óɨena nabáidɨcue,” daɨde. \v 17 Ie jira aféllaɨma uai ote: “Ɨere fɨgora. Ñuera ocuífɨregamɨedɨo. Omo due cue ígari ñue ɨ́ɨnotɨoza, diez dɨ́gade comɨnɨ jofue illáɨmana o jóoneitɨcue,” daɨde. \v 18 Afe mei nane jɨáɨmɨe jɨ́ɨrite. Afémɨe billano daɨde: “Ocuíraɨma, o úcubemona cinco dɨga baɨmo óɨena nabáidɨcue,” daɨde. \v 19 Nane daje izói bímɨemo uai ote: “O cinco dɨ́gade comɨnɨ jofue lláɨmana o jóoneitɨcue,” daɨde. \v 20 Afe mei nane jɨáɨmɨe jɨ́ɨrite. Afémɨe daɨde: “Ocuíraɨma, be o úcubetuni. Ñue jacɨ́ruioicana cue éenogaza. \v 21 Mei ɨere rɨ́imɨedɨoza, ona jacɨ́ruitɨcue. O jóoneñegamona jaca ófɨredɨo. Daje izói o ríñeganomona jaca ófɨredɨo,” daɨde. \v 22 Afe jira aféllaɨma íena daɨde: “Fɨénide cue ocuífɨregamɨedɨo. Dama o daɨna uaido rɨire omo jɨcánoitɨcue. Cue rɨ́irenana onódɨo íadɨ, ¿nɨbái mei cue úcube baɨmo nabáiñedɨo? Daje izói cue jóoneñegamona cue ófɨrenana onódɨo íadɨ, íemo jɨáɨ cue ríñeganomona jaca cue ófɨrenana onódɨo íadɨ, \v 23 ¿nɨbái mei cue úcube jɨáɨe úcube iránomo jóoneñedɨo, abɨdo cue jofomo cue billa llezica afe úcube íemo afe baɨmo jɨáɨe úcube dɨga cue llɨ́ɨnollena?” \v 24 Iemona afénomo itɨ́nona daɨde: “Bímɨemo ite dáatuni uano, diez dɨ́gatuni otɨ́mɨemo feca,” daɨde. \v 25 Mei íadɨ afémacɨ aféllaɨmana daɨde: “Illaɨma ero, bímɨemo ja diez dɨ́gatuni ite. ¿Nɨbái mei jɨáɨe úcubena iga?” daɨde. \v 26 Jira afe illaɨma uai ote: “Mei uáfueza ómoɨna dáɨitɨcue, igámɨemo baɨmo aillo írede. Mei íadɨ íñegamɨemo due ite baɨrórede. \v 27 Iemo afe baie cue illaɨma íllana óiacañedɨno, mai baɨ bené atɨ. Atɨano cue eróicana afémacɨ tɨta,” daɨde. \s1 Jesús Jerusalén jófuemo jofo jaide \r (Mt 21.1-11; Mr 11.1-11; Jn 12.12-19) \p \v 28 Bie izói daɨna méifodo Jesús naɨ Jerusalén dɨné jaide. \v 29 Ja Betfagé jófuemo, íemo Betania jofue dɨga, afénomo Jesús dúcɨacade. Afe jofue Olivo idu áɨnori ite. Afénomo illa llezica ie llófuegamacɨmona ménamɨe orede. Iaillɨnoɨna daɨde: \p \v 30 —Batɨ́ áɨnori ite duera jófuemo ómɨcoɨ jai. Dúcɨillano afénomo cuinaca búrrona cɨ́oitɨomɨcoɨ. Afe búrromo naɨ buna ráɨiñena. Zuítano cuemo atɨri. \v 31 Daa come ómɨcoɨmo jɨcánoia “Nɨbái mei uiga” daɨíadɨ, “Caɨ Ocuíraɨma jitáillano jɨcaca” ómɨcoɨ daɨíri, —daɨde. \p \v 32 Afe llófuegamacɨ íaillɨnoɨ jaillano nana Jesús íaillɨnoɨna daɨna izói cɨ́oizaidiaillɨnoɨ. \v 33 Afe burro íaillɨnoɨ zúitaja llezica burro naama jɨcánote: \p —¿Nɨbái mei búrrona zuitádɨomɨcoɨ? —daɨde. \p \v 34 Jira afe íaillɨnoɨ uai ote: \p —Caɨ Ocuíraɨma jitailla, —daɨde. \p \v 35 Afe mei ja Jesumo uitíaillɨnoɨ. Dúcɨillano afe burro emodo íaɨoɨ ɨníroina jobédiaɨoɨ. Jóbiano afe emódomo Jesús raɨnádiaɨoɨ. \v 36 Afe búrrodo Jesús jailla llezica, ie jáillao comɨnɨ íaɨoɨ ɨníroillaɨna jobédiaɨoɨ. \v 37 Olivo daɨna ídumona ana íaɨoɨ jailla llezica, nana afémɨedo jaide Juzíñamuimo ɨ́ɨnotɨno ióbillano caillɨ́oidiaɨoɨ. Daje llezica Juzíñamuimo ɨere caɨmátaidiaɨoɨ, mei dɨga Jesús uaido daɨna comuídena naui uícodo cɨódiaɨoɨza. \v 38 Daɨdíaɨoɨ: \p —Ocuíraɨma mámecɨdo bite illaɨma caɨmare iri. Caɨmare uái illafue monamo íteza. Daje izói Juzíñamuimo ebire ñúefuiaɨna nitáfɨreiri, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 39 Iemo afénomo ite comɨnɨ cɨ́gɨmo fariseo ímɨiaɨna ite. Afémacɨ Jesuna daɨdíaɨoɨ: \p —Llófueraɨma, odo jáidɨnona “Uriñeno” o daɨíri, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 40 Mei íadɨ Jesús uai ote: \p —Omoɨna dáɨitɨcue, bimacɨ úriñenia nofɨ́cɨaɨ rɨire úrille, —daɨde. \p \v 41 Afe mei afe Jerusalemo áɨnozilla llezica, afe jófuena cɨ́oillano Jesús eede. \v 42 Eiano cómemo úrilla izói afe jófuena daɨde: \p —Nɨ́fuenino uái o illɨ́fuena ɨere o onótaacadɨcue. Birui ñue o illarui. Mei birui afefue ómoɨmona báinino íteza, aféfuena onónidɨomoɨ. \v 43 Mei uáfueza fɨénidɨruillaɨ ómoɨmo biite. Aféruimo omoɨ éoidɨmacɨ omoɨ illa onido nágafeniaɨ nofɨ́banillaɨna izói ómoɨna cɨrɨ́noitiaɨoɨ. Afe mei ómoɨri rɨire fúiritiaɨoɨ. \v 44 Iemo ana énɨemo ona dótaitiaɨoɨ. Dótano afe jófuemo ite comɨ́nɨna fáitiaɨoɨ. Afe llezica nana afe jofue fɨnoina nofɨ́cɨaɨ ana dócoɨtiaɨoɨ; mei Juzíñamui ómoɨna caɨmare uáiduaɨbillarui onóñedɨomoɨza, —daɨde. \s1 Jesús Juzíñamuimo gaɨríraco ráfua izói ñue fɨnode \r (Mt 21.12-17; Mr 11.15-19; Jn 2.13-22) \p \v 45 Jerusalemo ie jofo jailla méifomo, Jesús Juzíñamuimo gaɨríracomo jofo jáillano afeco eromo ite ráanɨaɨ fecádɨno naa ɨbárioidɨnori jino jiude. \v 46 Iaɨoɨna daɨde: \p —Jaiai Cuegáuaimo daɨde: “Cue jofo cuemo úrifɨreillɨco.” Mei íadɨ afécona merɨ́rifɨredɨno jofo izói fɨnódɨomoɨ, —daɨde. \p \v 47 Nágaruillaɨ Jesús afécomo llófuefɨrede. Mei íadɨ afe llezica lletáriraɨnɨ illaɨnɨ, daje izói ocuica uai llófuetɨno, naa jofue illáɨnɨri ie íaɨoɨ fallɨno jenódiaɨoɨ. \v 48 Mei íadɨ afémɨe fállena baiñédiaɨoɨ, mei nana comɨnɨ afémɨe uai ɨere cacáreidiaɨoɨza. \c 20 \s1 Illáɨcomɨnɨ Jesús ócuifɨrena rɨ́ino jɨcánotiaɨoɨ \r (Mt 21.23-27; Mr 11.27-33) \p \v 1 Afe mei jɨáɨruido Jesús Juzíñamuimo gaɨríracomo comɨnɨ llófuete. Afe llezica ñuera jíllona uai afémacɨmo llote. Daɨí llua llezica lletáriraɨnɨ illaɨnɨ, íemo ocuica uai llófuetɨno, naa ocuide eicomɨ́nɨri, afénomo dúcɨdiaɨoɨ. \v 2 Dúcɨillano Jesuna daɨdíaɨoɨ: \p —Nɨe rɨ́inodo bie ráanɨaɨna fɨnódɨo áfena caɨ lloiri. Afe omo ite rɨ́ino ¿bu mei omo fecaca? —daɨdíaɨoɨ. \p \v 3 Jira Jesús íaɨoɨna daɨde: \p —Cuemo omoɨ jɨcánua izói ómoɨmo daafue jɨcánoitɨcue. Nee mei cue uai omoɨ ólleza. \v 4 Mei Juan ¿bu comɨnɨ báutizallena ocuica? ¿Meita Juzíñamui ocuica? ¿Mei nɨbaɨ comɨnɨ ocuica? —daɨde. \p \v 5 Mei íadɨ uai oñeno, áfena danɨ conímamo júfidotiaɨoɨ; daɨdíaɨoɨ: \p —¿Nɨe izói mei dáɨitɨcaɨ? “Juzíñamui ocuica” caɨ daɨíadɨ, Jesús caɨ uai óite, “¿Nɨbái mei afémɨemo ɨ́ɨnoñedɨomoɨ?” \v 6 Mei jɨáɨfodo “Comɨ́nɨmona ocuica” caɨ daɨíadɨ, nana comɨnɨ nófɨena caɨ níjɨitiaɨoɨ. Mei afémacɨ “Juan Juzíñamui dɨbénedo úrifɨrede” jaca daɨífɨrediaɨoɨ. \p \v 7 Iemona afe illáɨcomɨnɨ Jesuna daɨdíaɨoɨ: \p —Juan báutizaɨbillena ocuídɨmɨena onóñedɨcaɨ, —daɨdíaɨoɨ. \v 8 Afe jira Jesús íaɨoɨna daɨde: \p —Daje izói bie ráanɨaɨ cue fɨ́nofɨrena rɨ́ino ómoɨmo llóñeitɨcue, —daɨde. \s1 Fɨénide táɨjɨdɨno rafue \r (Mt 21.33-44; Mr 12.1-11) \p \v 9 Afe mei Jesús comɨ́nɨmo úrilla llezica bifue íaɨoɨmo llote: \p —Daa come jɨ́rɨcuena eroide úvaɨaɨ rillɨno fɨnode. Afe mei áfemo táɨjɨitɨnomo nano íanori ɨba llɨ́ɨnollena fecade. Fécano oni jɨáɨnomo are íllena jaide. \v 10 Afe úvaɨaɨ llɨzilla llezica, ie ocuífɨregamɨe orede, náamamo dúide dɨbene afénomo táɨjɨdɨnomona jɨcállena. Mei íadɨ afémɨemo iñeno fájano ie orédiaɨoɨ. \v 11 Ie jira jacafaɨ naama nane jɨáɨe ocuífɨregamɨe orede. Mei íadɨ nane afémɨena icɨda fatíaɨoɨ. Fájano iñeno fia meine orédiaɨoɨ. \v 12 Nane afe mei jacafaɨ naama jɨáɨmɨe orede, mei íadɨ afe táɨjɨdɨno afémɨena bófiano jino orédiaɨoɨ. \p \v 13 Iiraɨnomo jacafaɨ naama daɨde: “¿Nɨɨe izói fɨ́noitɨcue? Cue izíruiga jitó óreitɨcue. Afémacɨ afémɨena cɨ́oillano, nɨbaɨ afémɨena caɨmare jacɨ́ruitiaɨoɨ,” daɨde. \v 14 Mei íadɨ táɨjɨdɨno afémɨena cɨ́oillano, jofo conímaɨaɨna daɨdíaɨoɨ: “Bímɨe uire bie énɨe máiñoitɨmɨe. Mai caɨ fallɨ. Afe mei bínɨe cáɨena jáiteza,” daɨdíaɨoɨ. \v 15 Afe mei jacafaɨ jinomo uillano íena tɨtádiaɨoɨ. \p Jira Jesús jɨcánote: \p —Afe jacafaɨ naama bimácɨna ¿nɨɨe izói fɨ́noite? \v 16 Afémɨe billano afémacɨmo dúecaiñeno tɨ́taite. Afe mei afénɨe jɨáɨmacɨmo fécaite, —daɨde. \p Afena cacáillano daɨdíaɨoɨ: \p —¡Afe izói caɨ ílleza Juzíñamui rairuiri! —daɨdíaɨoɨ. \p \v 17 Mei íadɨ Jesús íaɨoɨmo érocaillano daɨde: \p —Ɨemona, afe Juzíñamui Cuegáuaina ¿nɨɨe izói llóiacade? Afe uai bie izói daɨde: \q1 Jofo níraɨnɨ jámairuillano oni fádoɨca jíaɨlliraɨ ja nahí jíaɨlliraɨna jaide. Bie daɨna daɨíacade, comɨnɨ jámairuillano ruifíruigamɨe ja ñuera jɨca jalleide illáɨmana jaide. \m \v 18 Afe jámairuiga nofɨcɨ maméidɨmɨemo éɨcɨtaitɨmɨe nɨné tɨbérotaite. Iemo jɨáɨ afe nofɨcɨ anamo jíitafitɨno jízefo izói jáitiaɨoɨ, —daɨí Jesús daɨde. \s1 Gobierno ɨbátaga úcube rafue \r (Mt 21.45-46; 22.15-22; Mr 12.12-17) \p \v 19 Afe llezica lletáriraɨnɨ illaɨnɨ naa ocuica uai llófueraɨnɨri Jesuna llaɨtáacadiaɨoɨ, mei afémacɨdo bie rafue afémɨe llúana onódiaɨoɨza. Mei íadɨ afémacɨ comɨ́nɨna jacɨ́ruitiaɨoɨ. \v 20 Ie jira ñúemacɨ izói macádɨno Jesumo báinino orédiaɨoɨ. Jesuna comecɨ féillamona fɨeni úritallena orécaiaɨoɨ. Afe fɨeni ie úrillana cacáillano afémɨe romano caifóidɨllaɨmamo fécaite. \v 21 Jira afémacɨ Jesumo bie izói jɨcánotiaɨoɨ: \p —Llófueraɨma, onódɨcaɨza jaca ñue illɨfue llófuefɨredɨo. Daje izói jaɨ́cɨna ñue úrifɨredɨo. Iemo jino cɨ́oidɨfuiaɨdo izire jɨcánoñedɨo. Mei jɨáɨfodo Juzíñamuimo caɨ jáillɨodo uáfuena úrifɨredɨo. \v 22 Caɨmo llone: ¿Romano jamánomoidɨllaɨma ɨbátaga úcube ɨbádɨcaɨnia ñuera? ¿Nɨbaɨ fɨénide? —daɨdíaɨoɨ. \p \v 23 Mei íadɨ íaɨoɨ ie facátaacanana Jesús onode. Jira íaɨoɨna daɨde: \p —¿Nɨbái mei jíitaja izói cue fɨnódɨomoɨ? \v 24 Daa úcubetuni cuemo ácataɨbi. Afétunimo ite uiéco jana ¿bu ie? Iemo afétunimo ¿nɨe come mámecɨ cúeina? —daɨde. \p Jira ie uai otíaɨoɨ: \p —Romano jamánomoidɨllaɨma uiéco illa, naa ie mámecɨ dɨga, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 25 Jira Jesús íaɨoɨna daɨde: \p —Mei íemona romano jamánomoidɨllaɨmamo dúide afémɨemo fecari. Iemo daje izói Juzíñamuimo dúide Juzíñamuimo fecari, —daɨde. \p \v 26 Nana afémacɨ comɨnɨ cacáicana daɨna uáillaɨdo ja Jesuna jaca jíitanidiaɨoɨ. Mei jɨáɨfodo ie uai úana cacáillano fáɨgacaidiaɨoɨ. Afe mei íaɨoɨ uai ollɨfue iñédeza úriñediaɨoɨ. \s1 Tɨ́ide comɨnɨ meine abɨdo cáaille jɨcánotiaɨoɨ \r (Mt 22.23-33; Mr 12.18-27) \p \v 27 Afe mei saduceo ímɨiaɨ Jesús dɨné jaide. Afe saducéuaɨ tɨ́idɨno meine abɨdo cáañeite daɨífɨrediaɨoɨ. Jira bimacɨ Jesuna bie izói daɨdíaɨoɨ: \p \v 28 —Llófueraɨma, Moisés caɨmo cuetá fɨécabemo daɨde: Daa come ie aɨ naɨ úruenide abɨna tɨ́ia, afémɨe ama ie fecɨ́ngona órede, afémɨe úruiaɨ ie tɨ́ide ama méifomo comuíllena. \v 29 Mei naui caɨ cɨ́gɨmo siete dɨga ámaredɨmɨiaɨna ite. Nanóidɨmɨe áɨreillano naɨ úruenino tɨ́ide. \v 30 Afe méifoidɨmɨe afe fecɨngo ote. Ie mei afémɨe daje izói úruenino tɨ́ide. \v 31 Afe mei nane jɨáɨmɨe daango ote. Uano naɨ úruenino tɨ́ide. Daje izói nana afémɨe ámatɨaɨ daango uano úruenino tɨ́idiaɨoɨ. \v 32 Iiraɨnomo ja afengo tɨ́illa. \v 33 Iemona comɨnɨ tɨ́illano meine abɨdo cáaillɨruimo, mei siete dɨ́gamɨe afengo óteza, afengo ¿nɨe ɨima aɨna mámeite? —daɨdíaɨoɨ. \p \v 34 Ie jira Jesús uai ote: \p —Bie énɨemo ɨíñɨaɨ áɨrediaɨoɨ. Daje izói rɨngónɨaɨ ɨnírediaɨoɨ. \v 35 Mei íadɨ uire monamo jáitena mamécano, daje izói tɨ́idɨnomona meine abɨdo cáaitena mamécano jaca áɨnitiaɨoɨ. Daje izói afénomo íaɨoɨ jízatɨaɨna jɨáɨmamo ɨníreitañeitiaɨoɨ. \v 36 Mei afénomo buna tɨ́inideza. Iemona afémacɨ Juzíñamui abɨ imácɨaɨ izóidiaɨoɨ. Tɨ́illanomona meine abɨdo cáailledo Juzíñamui jitótɨaɨna ja mamécaiaɨoɨ. \v 37 Jaiai Moisés illafue cuegánicomo Juzíñamui tɨ́idɨno meine abɨdo cáaillana caɨna onótate. Moisés boode rarócɨna cɨona llezica afe bóodemona Juzíñamui daɨde: “Dáaruido Abraham Juzíñamuidɨcue naa Isaac Jacob dɨga,” mei afémacɨ Juzíñamui illánomo cáadiaɨoɨza. \v 38 Mei uáfueza, Juzíñamui tɨ́idɨno íeñede, mei jɨáɨfodo cáadɨno ie. Mei uáfueza, Juzíñamui eróicana nana cáadiaɨoɨza, —daɨde. \p \v 39 Iemona ocuica uai llófueraɨnɨmona dáarie daɨdíaɨoɨ: \p —Llófueraɨma, ¡ñue daɨdɨo! —daɨdíaɨoɨ. \p \v 40 Afe baɨmo Jesús facátalle uaina baiñédiaɨoɨ. \s1 Cristo ie nano comuídɨmɨe ¿bu? \r (Mt 22.41-46; Mr 12.35-37) \p \v 41 Afe mei Jesús íaɨoɨna daɨde: \p —¿Nɨbái mei Crístona David jitó dáɨifɨrena? \v 42 Mei afe David Salmos rabénicomo dáɨdeza: \q1 Monamo ite caɨ Moo Juzíñamui cue Ocuíraɨmana daɨde: \q1 “Bené cue nabézimo ráɨi; \q1 \v 43 ona éoidɨno cue anáfenolle dɨno.” \m \v 44 ¿Mei nɨe izói Cristo David jitó? Mei afe David afémɨena ie Ocuífɨredɨmɨena mamédeza, —daɨde. \s1 Jesús ocuica uai llófuefɨredɨnomo fɨénidɨfue nitade \r (Mt 23.1-36; Mr 12.38-40; Lc 11.37-54) \p \v 45 Nana comɨnɨ cacáicana Jesús ie llófuegamacɨna daɨde: \p \v 46 —Ocuica uai llófuefɨredɨnomona abɨ́ omoɨ rairuiri. Afémacɨ “jácɨmacɨdɨcaɨ” daɨíllena áreroi jɨtáfɨrediaɨoɨ. Afémacɨ gaɨríranomo jáiadɨ, ɨere caɨmare uáiduana gáɨdiaɨoɨ. Afe izói Juzíñamuimo llófueriracomo ñuera ráɨiranuaɨ jénofɨrediaɨoɨ. Daje izói ɨráɨzillafue fɨ́nua llezica jénofɨrediaɨoɨ. \v 47 Daje llezica fecɨ́ngotɨaɨ jofona báɨrofɨrediaɨoɨ. Afémacɨ comɨnɨ cɨ́oicana ñúemacɨna daɨíllena, are Juzíñamuimo úrifɨrediaɨoɨ. Afémacɨ jɨáɨmacɨ duere fɨnolle baɨmo duere fɨnólliaɨoɨ, —daɨde. \c 21 \s1 Dúerede fecɨngo Juzíñamuimo úcube fecade \r (Mr 12.41-44) \p \v 1 Jesús Juzíñamuimo gaɨríracomo illa llezica, aillo ráaredɨno Juzíñamuimo dúide úcube jóoneranomo úcube dótana cɨode. \v 2 Afe llezica dúerede fecɨngo cobre fɨnoina mena úcubetuni dótajana Jesús cɨode. \v 3 Cɨ́oillano daɨde: \p —Uáfuena ómoɨna dáɨitɨcue, bie dúerede fecɨngo nana jɨáɨmacɨ baɨmo dotade. \v 4 Mei nana afémacɨ íaɨoɨmo fɨébide úcubemona dotádiaɨoɨ. Mei íadɨ bie fecɨngo dúerede íadɨ nana aféngomo ite güille ɨballe úcube dotade, —daɨde. \s1 Jesús Juzíñamuimo gaɨríraco nɨné táɨnocaite, daɨde \r (Mt 24.1-2; Mr 13.1-2) \p \v 5 Comɨ́nɨmona dáarie Juzíñamuimo gaɨríraco ero ebire cɨ́oina llotíaɨoɨ. Daje izói afécomo ite nofɨ́cɨaɨ fɨnoina ebire cɨ́oina llotíaɨoɨ. Afe izói afécomo fia fecaca ebírede ráanɨaɨ llotíaɨoɨ. Afe jira Jesús daɨde: \p \v 6 —Nana bie omoɨ cɨona ebire eróidɨnuiaɨ uire dáaruido nɨné táɨnoficaite. Bico ero ñuera nofɨ́tofiaɨ illa dɨ́gatofiaɨ oni eneno júdaɨzite, —daɨde. \s1 Enɨe fúiacana caɨ onóillena lloga uai \r (Mt 24.3-28; Mr 13.3-23) \p \v 7 Jira Jesumo jɨcánotiaɨoɨ: \p —Llófueraɨma, o lloga bífuiaɨ ¿nɨɨruído íite? Bifue zúille uícodo caɨ onoille raa, ¿nɨe izói íite? —daɨdíaɨoɨ. \p \v 8 Jira Jesús daɨde: \p —Omoɨ jɨ́fuefiza abɨ́ omoɨ rairuiri. Mei afe llezica dɨga “Cue bie Crístodɨcue” dáɨitɨno bíitiaɨoɨza. Afe izói “Ja birui aferui” dáɨitiaɨoɨ. Mei íadɨ afémacɨ llógamo ɨ́ɨnoñeno iri. \v 9 Comɨnɨ jóbairillana omoɨ cacáiadɨ áferi jacɨ́naiñeno iri. Daje izói jɨáɨe comɨnɨ íaɨoɨ illaɨma uáitano jɨáɨmɨena méidoiacanari jacɨ́naiñeno iri. Mei uícodo daɨí íredeza, mei íadɨ íiraɨrui naɨ dúcɨñedeza. \p \v 10 Iemo Jesús naɨ úrioicaide: \p —Daa naɨraɨ jɨáɨe naɨraɨ dɨga fúiritiaɨoɨ. Daje izói daa zie jɨáɨzie dɨga jóbairitiaɨoɨ. \v 11 Afe llezica dɨga ígobiaɨdo énɨe ɨere rɨire docáirite. Daje izói aillo naɨraɨ júbietaitiaɨoɨ, íemo jɨáɨ aillo comɨnɨ dáagoberiedo duícotaitiaɨoɨ. Aféruido monamo aillo caɨ jacɨ́naitaite raa cɨ́ocaite, naa énɨe fuille joréñuaɨri. \p \v 12 Mei íadɨ nana bífuiaɨ jino déiacana uícodo, fɨeni fɨnóllena ómoɨna lláɨtaitiaɨoɨ. Daje izói ómoɨna rácaitiaɨoɨ. Iemo Juzíñamui uai llorácomo ómoɨna uillano rɨire jɨcánodoɨitiaɨoɨ. Iemo ómoɨna llavéracomo ɨ́baitiaɨoɨ. Afe llezica cuemo omoɨ jaɨnaina jira, jamánomoidɨllaɨnɨ naa jabóidɨllaɨnɨ uícomo ómoɨna úitiaɨoɨ. \v 13 Daɨí omoɨ íaɨoɨ uilla llezica cuedo afémacɨmo ñue úritɨomoɨ. \v 14 Abɨ́ omoɨ rɨ́idolle uaimo uícodo omoɨ comécɨillena rɨire mamériñeno iri; \v 15 mei aféruimo afémacɨ uaillaɨ omoɨ olle uaina ómoɨmo llóitɨcueza. Afe llezica ómoɨna ráfuena ñue baitátaitɨcue. Afemona omoɨ éoidɨno ómoɨna jaca uáitanidiaɨoɨ. \p \v 16 Mei íadɨ aféruimo omoɨ onóigamacɨ Crístomo omoɨ ɨ́ɨnua jira ómoɨna duere fɨnóllena jɨáɨmacɨmo izájitiaɨoɨ. Daje izói omoɨ ámatɨaɨ Crístomo omoɨ ɨ́ɨnua jira ómoɨna fécaitiaɨoɨ, íemo omoɨ móotɨaɨ dáafuedo ómoɨna fécaitiaɨoɨ, daje izói jɨáɨ omoɨ nabáiñɨaɨ dáafuedo ómoɨna fécaitiaɨoɨ. Omoɨmona dáarie tɨ́taitiaɨoɨ. \v 17 Aféruido nana naɨraɨ cue ɨ́coɨniadɨ ómoɨna éoitiaɨoɨ. \v 18 Mei íadɨ omoɨ ɨfótɨraɨaɨmona, daa táɨnomo báɨiñeite. \v 19 Iemo fáɨcanocaiñeno omoɨ ɨ́ɨnoiadɨ, zíiñona cáallɨnona máiñoitɨomoɨ. \p \v 20 Jerusalén jofue fuiríraɨnɨ nágafene afeno cɨrɨ́noia, áfena cɨ́oillano, áfedo raɨre táɨnocaillena ónoitɨomoɨ. \v 21 Afe jira afe llezica Judea énɨemo itɨ́nuiaɨ caifóneduaɨmo botárediaɨoɨ. Daje llezica Jerusalemo itɨ́nuiaɨ afénomona oni jɨca jáirediaɨoɨ. Iemo jacáfaɨmo itɨno meine abɨdo afe jófuemo jáinidiaɨoɨ. \v 22 Mei afe comɨnɨ duere fɨnóllɨruimo ja dúcɨdeza. Aféruillaɨdo nana jaiai Juzíñamui Cuegáuai ɨ́coɨmo ñue fuitárede. \v 23 Afe llezica namócɨredɨngotɨaɨna ¡Nɨɨ dúerena! Daje izói monoɨ jirode úruena llɨ́ɨidɨngotɨaɨna ¡Nɨɨ dúerena! Mei aféruillaɨdo afénomo aillo izi cácaitiaɨoɨ. Afe énɨe comɨnɨ jamánomo duere fɨnólliaɨoɨ. \v 24 Afémacɨmona jɨáɨmacɨ jóbairillanomo tɨ́itiaɨoɨ. Iemo jɨáɨmacɨ nana naɨraɨ illánomo íaɨoɨna llavétaitiaɨoɨ. Juzíñamui mamécaruillaɨ dɨeze, jɨcánemacɨ Jerusalén anáfenuano júdaɨtiaɨoɨ. Afe mamécaruillaɨ fuille dɨno afe jófuena fɨeni fɨ́noitiaɨoɨ. \s1 Nanoide Ɨima Jitó Cristo billɨrui nɨɨe izoite \r (Mt 24.29-35, 42-44; Mr 13.24-37) \p \v 25 Afe mei jitómamo, fɨuimo, naa úcuaɨri jacɨ́rede raa jánanɨaɨ cɨ́ocaite. Afe llezica náɨraɨaɨ comecɨ faca mamérilla uaillaɨ nɨné féite. Iemo monáillaji fɨcɨre báguari jacɨ́naitiaɨoɨ. \v 26 Bínɨemo comuízaide raamo comécɨillano ɨere jacɨ́naitiaɨoɨ. Ie jacɨ́naillamona tɨ́idɨno izói íficaitiaɨoɨ. Mei afe llezica nana monamo itɨ́nuiaɨ rɨire mozíoide ráanɨaɨ niráɨricaiteza. \v 27 Afe mei Nanoide Ɨima Jitó Crístona cɨ́oitiaɨoɨ. Afémɨe íemo ite rɨ́ino naa dama íemo ite ebíredɨfuiaɨri uíllɨedo ana bite. \v 28 Bífuiaɨ jino zuílle llezica, ñue omoɨ mamériri; íocɨre omoɨ érocairi. Mei íanori íllamona omoɨ jíllotallɨomoɨ, —daɨde. \p \v 29 Daje izói nane bie aménamo mamécafue Jesús íaɨoɨmo llote: \p —Higuera daɨna aménamo comecɨ omoɨ facari. Daje izói nana jɨáɨe aménamo omoɨ comécɨiri. \v 30 Iaɨoɨ íbiaɨ fɨruíllana omoɨ cɨónia, “Ja fɨmona áɨnozide” daɨífɨredɨomoɨ. \v 31 Afe izói bífuiaɨ zuíllana omoɨ cɨónamona, “Juzíñamui illáɨmana billɨrui ja áɨnozide,” daɨíredɨomoɨ. \p \v 32 Uáfuena ómoɨna dáɨitɨcue, bigɨ́maɨaɨ naɨ tɨ́iñeille llezica nana bie raa jino zúite. \v 33 Mona énɨe dɨga fúite, mei íadɨ cue uaillaɨ jaca fúiñeite. Cue lloga raa nana zúite. \p \v 34 Omoɨ comecɨ rɨírelleza abɨ́ omoɨ rairuiri. Mei ɨere aillo güíacanamona come comecɨ rɨire jáite, daje izói jɨfáifɨrenamona. Daje izói danɨ omoɨ abɨ ifue nɨ́cɨduamona come comecɨ rɨire jáite. Jira cue billɨ́ruimo omoɨ jácɨnaiñelleza áfena abɨ́ omoɨ rairuiri. \v 35 Mei rɨlle jíitafɨrena raa ónonino jíitaja izói, afe izói aferui nana énɨe comɨ́nɨna jíitaiteza. \v 36 Jɨca ia mai ñue omoɨ fɨnóbiri. Jaca fáɨcanocaiñeno Juzíñamuimo omoɨ úrifɨreiri, afe nana bie zúitɨfuiaɨmona omoɨ jílloillena. Daje izói Nanoide Ɨima Jitó uícomo meáiruiñeno omoɨ náidaillena, jaca Juzíñamuimo úrifɨreillano, jɨca ia ñue omoɨ fɨnóbiri, —daɨde. \p \v 37 Jesús monari Juzíñamuimo gaɨríracomo llófuefɨrede. Afe mei naɨo, Olivos daɨna ídumo ɨ́nɨaifɨrede. \v 38 Nana comɨnɨ afémɨe llófuiana cacáreillena nágarui raɨre jítɨramo bífɨrediaɨoɨ. \c 22 \s1 Jesús llaɨtállena maméritiaɨoɨ \r (Mt 26.1-5, 14-16; Mr 14.1-2, 10-11; Jn 11.45-53) \p \v 1 Fáitañeno pan güífɨrena rafue ja áɨnozide. Afe rafue jɨáɨfodo mameina pascua rafue. \v 2 Iemo lletáriraɨnɨ illaɨnɨ naa ocuica uai llófuetɨnori Jesús fállena jenódiaɨoɨ, mei afe llezica comɨ́nɨna jacɨ́ruitiaɨoɨza. \p \v 3 Iemo aféruido Taɨfe Judas Iscariótemo jofo jaide. Afe Judas doce dɨ́gade Jesús orécamacɨmona dáamɨe. \v 4 Afe bímɨe lletáriraɨnɨ illáɨnɨmo naa gaɨríraco ocuídɨnomo Jesús íaɨoɨmo fecállena lluájide. \v 5 Afena cacáillano ióbidiaɨoɨ. Iemona, “Ucubena o ɨ́baitɨcaɨ” daɨdíaɨoɨ. \v 6 Iemona ie íaɨoɨ ɨ́baja úcube llɨ́ɨnote. Iemo Judas aféruimona comɨnɨ fɨgo iñena llezica Jesús íaɨoɨmo izájillena jenode. \s1 Caɨ Ocuíraɨma íiraɨcaiño güillafue \r (Mt 26.17-29; Mr 14.12-25; Jn 13.21-30; 1 Co 11.23-26) \p \v 7 Ja fáitañega pan güilláruimo dúcɨde. Afe llezica aféruimo pascua íena ovejaɨ fáfɨrega. \v 8 Jira Jesús Pedro, Juan íaillɨnoɨna ocuide; daɨde: \p —Mai pascuamo güífɨrena izói uícomo ómɨcoɨ fɨnori, —daɨde. \p \v 9 Jira afémɨemo jɨcánotiaillɨnoɨ: \p —Afena ¿nɨnomo fɨ́nuaitcoco? ¿Nɨnomo áfena güíacadɨo? —daɨde. \p \v 10 Jesús íaillɨnoɨna daɨde: \p —Batɨ́ jófuemo ómɨcoɨ jaille llezica, ɨcɨ́rudo jaɨnoi uitɨ́mɨe cɨ́oitɨomɨcoɨ. Afémɨedo jairi. Afe mei afémɨe jofo jáillɨcomo jofo ómɨcoɨ jai. \v 11 Afénomo afe jofo náamana ómɨcoɨ daɨíri, “Caɨ Ocuíraɨma ona daɨde: Cue güillɨco ¿nɨnomo ite? Afécomo cue llófuegamacɨri páscuamo güífɨrena izói güítɨcue.” \v 12 Afe mei afémɨe caifóidɨbanimo ite áillocona ácatate. Afeco ero ja ñue fɨnóbide, afécomo caɨ güille fɨnori, —daɨde. \p \v 13 Iemona afe íaillɨnoɨ jaillano, nana Jesús íaillɨnoɨna daɨna cɨ́oizaidiaillɨnoɨ. Iemona afénomo pascua rafue ana güífɨrena izói, güille fɨnódiaillɨnoɨ. \p \v 14 Ja nauízaidemo güizájilla llezica Jesús naa ie oréllɨnori dáanomo ráɨizɨtiaɨoɨ. \v 15 Afe llezica Jesús íaɨoɨna daɨde: \p —Naɨ cue tɨ́iñena llezica bie pascua ana güífɨrena izói omoɨ dɨga ɨere güíacadɨcue. \v 16 Mei ómoɨna dáɨitɨcue, bie ie rafue dáanomo meine güíñeitɨcue. Bie rafue Juzíñamui illáɨmana illɨ́ruimo bíñeille dɨno güíñeitɨcue, —daɨde. \p \v 17 Daɨí daɨna mei jiróraco llɨ́ɨnota Juzíñamuina “Ɨere fɨgora” daɨde. Afe mei íaɨoɨna daɨde: \p —Bie llɨ́ɨnota, conímamo omoɨ fecari, \v 18 mei ómoɨna dáɨitɨcue, Juzíñamui illáɨmana illɨrui naɨ dúcɨñena dɨno, nane dáanomo uva íjina jaca jíroñeitɨcue, —daɨde. \p \v 19 Afe mei pan llɨ́ɨnota, Juzíñamuina “Ɨere fɨgora” daɨde. Daɨí daɨnano afe pan dɨtade. Pan dɨ́tano afémacɨdo fecade. Afe llezica daɨde: \p —Bie cue abɨza. Tɨ́illɨnomo fecállɨcue omoɨ ñue íllena. Cuemo omoɨ uíbicaifɨreillena bie izói omoɨ fɨnófɨreiri. \p \v 20 Daje izói güilla fuilla mei jiróraco llɨ́ɨnota, íaɨoɨmo fécajano daɨde: \p —Bie jiróraco eromo ite iji Juzíñamui ómoɨena mameca cómue uai ómoɨna onótaite. Afe ie mameca cómue uai, uafue daɨíllena cue dɨe totálleza, mei cue dɨe omoɨ ñue íllena totálleza. \p \v 21 Mei íadɨ cue fécaitɨmɨe birui benó cue dɨga güite. \v 22 Mei jɨɨ, Nanoide Ɨima Jitó Crístodɨcueza, jaiai uícodo cuemo mameca iodo jáitɨcue. Mei íadɨ cue fécaitɨmɨe, ¡nɨɨ dúerena! —daɨde. \p \v 23 Afe jira conímana daɨdíaɨoɨ: \p —¿Cáɨmona bu mei ie fecalle? —daɨdíaɨoɨ. \s1 Conímamo jamánomoidɨmɨe júfidotiaɨoɨ \p \v 24 Afe mei danɨ afémacɨ cɨ́gɨmona nɨ́ɨmɨe jamánomoidɨmɨena daɨna júfidotiaɨoɨ. \v 25 Mei íadɨ Jesús íaɨoɨna daɨde: \p —Naɨraɨ illaɨnɨ íaɨoɨ anamo itɨ́nona rɨire ocuífɨrediaɨoɨ. Daje izói íaɨoɨ ocuídɨnona, jɨáɨmacɨ “Omoɨ ñue fɨnódɨno” daɨífɨrediaɨoɨ. \v 26 Mei íadɨ omoɨ afe izói iñeno iri. Mei jɨáɨfodo omoɨ cɨ́gɨmo ite jamánomoidɨmɨe, afémɨe jɨáɨmacɨ baɨmo jamáimɨena írede. Daje izói ómoɨmona ocuífɨredɨmɨe jɨáɨmacɨna canófɨredɨmɨena írede. \v 27 Bífuemo omoɨ comécɨiri. Dáamɨe güirábanimo güíllena ráɨina llezica, jɨáɨmɨe güille baɨ atɨ́fɨrede. Afe íaillɨnoɨmona ¿bu mei ɨere jamánomoina? Mei uáfueza, güirábanimo ráɨidɨmɨe jamánomoina. Mei íadɨ cue omoɨ cɨ́gɨri ocuífɨrega táɨjɨfɨredɨmɨe izói itɨcue. \p \v 28 Comɨnɨ fɨeni cue facátafɨrena llezica jaca cue dɨga ífɨredɨomoɨ. \v 29 Ie jira cue Moo illáɨmana illánona cuemo illa izói, afe izói ómoɨmo íitɨcue. \v 30 Afena ómoɨmo íitɨcue, cue illáɨmana illánomo cue dɨga omoɨ güíllena. Daje izói afe llezica afénomo illaɨma ráɨiranomo ómoɨna ráɨnaitɨcue, doce dɨ́gade Israel náɨraɨmo izire omoɨ jɨcánollena, —daɨde. \s1 Jesús Pedro ie jáanollena uícodo llote \r (Mt 26.31-35; Mr 14.27-31; Jn 13.36-38) \p \v 31 Ocuíraɨma Jesús nane daɨde: \p —Simón cácarei. Taɨfe ona facátaiacade. Comɨnɨ magaɨ izilla izói ona izíacade. \v 32 Mei íadɨ Juzíñamuimo ja jɨcádɨcue Juzíñamuimo o ɨ́ɨnua féitañeillena. Iemo afe facátainamona abɨdo o bille méifodo, o ámatɨaɨ canori, íaɨoɨ ɨ́ɨnogafuena íaɨoɨ fáɨcanocaiñeillena, —daɨde. \p \v 33 Iemona Simón Jesuna daɨde: \p —Cue Ocuíraɨma, llavéracomo o dɨga cue jáillena ja fɨnóbidɨcue. Daje izói afénomo o dɨga cue tɨ́illena ja maméritɨcue, —daɨde. \p \v 34 Jira Jesús íena daɨde: \p —Pedro, birui ona dáɨitɨcue, átava naɨ úriñena llezica daacaiñoámani, cuena jáanoitɨo, —daɨde. \s1 Jesús facátalle hora ja áɨnozide \p \v 35 Afe mei Jesús ie llófuegamacɨmo jɨcánote: \p —Naui ómoɨna cue ória llezica, ipécona uiñeno, daje izói úcubena uiñeno, íemo jɨáɨ eɨba icona uiñeno, fia omoɨ jairi, daɨdɨcue. Aféruimo ¿mɨnɨca ómoɨmo naɨ iñena? —daɨde. \p Jira afémacɨ daɨdíaɨoɨ: \p —Aféruimo ja nana ñue ite, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 36 Iemona Jesús íaɨoɨna daɨde: \p —Mei birui jɨáɨfodo daɨdɨcue. Ipécoredɨmɨe mai áfena ui. Daje izói úcuberedɨmɨe úcubena ui. Iemo jɨáɨ lloéfainidɨmɨe íemo ite ɨniroi fécajano afe ɨ́bado lloefai oíri. \v 37 Mei Juzíñamui Cuegáuaimo lloga cuemo ñue ɨ́coɨmo fuitáredeza. Be nɨ́ɨuai: “Fɨénidɨmacɨ cɨ́gɨmo cuena mamédiaɨoɨ.” Mei uáfueza, nana cue dɨbénedo cúegana ñue ɨ́coɨmo fuitárede, —daɨde. \p \v 38 Iemona afémacɨ daɨdíaɨoɨ: \p —Caɨ Ocuíraɨma, caɨmo mena lloefai ite, —daɨdíaɨoɨ. \p Afémɨe uai ote: \p —Jadie ja fɨgo baite, —daɨde. \s1 Jesús Getsemanímo Juzíñamuimo úrite \r (Mt 26.36-46; Mr 14.32-42) \p \v 39 Afe mei Jesús oni jaide. Ie jáifɨrena izói Olivos ídumo jaide. Afe llezica ie llófuegamacɨ afémɨe dɨga jáidiaɨoɨ. \v 40 Ie jáillanomo dúcɨillano daɨde: \p —Fɨénidɨfuemo omoɨ báɨiñeilleza Juzíñamuimo úrifɨreiri, —daɨde. \p \v 41 Afe mei Jesús comɨnɨ nofɨcɨ baɨ nitáfɨrena dɨno afémacɨmona oni jaide. Afénomo Juzíñamuimo jɨcállena ana dújude. \v 42 Daɨde: \p —Moo, o comecɨ jitáiadɨ, bie duere cue zefuíllɨfuemona cue jíllotari. Mei íadɨ cue comecɨ jítaina izói fɨnóñeno iri, mei jɨáɨfodo o comecɨ daɨna izói fɨnori, —daɨde. \p \v 43 Afe llezica Juzíñamui abɨ ímɨe monámona Jesumo cɨ́ocaide; afémɨe Jesuna maɨrítaɨbite. \v 44 Iemo Jesús ie comecɨ jamánomo zúurena llezica, afémɨe Juzíñamuimo ɨere rɨire jɨcade. Afemona ɨere uzínailla izói ie abɨ úllie ɨere jino bite. Afe jino bite úllie ie dɨe izoide. Afeji ana énɨemo llocode. \p \v 45 Juzíñamuimo ie jɨ́caja fuilla mei, afémɨe ie llófuegamacɨ dɨné jaide. Ɨnɨ́diaɨoɨna cɨ́oizaɨbite, mei zuufue ɨnɨ́tagaiaɨoɨ. \v 46 Jira íaɨoɨna daɨde: \p —¿Nɨbái mei ɨnɨ́dɨomoɨ? Fɨénidɨfuemo omoɨ báɨiñelleza cazíllano Juzíñamuimo úrifɨreiri, —daɨde. \s1 Jesús llaɨtada uitíaɨoɨ \r (Mt 26.47-56; Mr 14.43-50; Jn 18.2-11) \p \v 47 Jesús naɨ úrioidemo aillo comɨnɨ dúcɨdiaɨoɨ. Afe doce dɨ́gadɨnomona Júdasna mámecɨredɨmɨe bitɨno ɨfode. Aɨnozillano afémɨe Jesús ñɨtade. \v 48 Jira Jesús afémɨena daɨde: \p —Judas, ¿Nanoide Ɨima Jitó o ñɨ́tafuedo fécaɨbitɨo? —daɨde. \p \v 49 Jesús abɨmo itɨno áfena cɨóillano jɨcánotiaɨoɨ: \p —Caɨ Ocuíraɨma, ¿bimacɨ dɨga lloéfaido fúiritɨcaɨ? —daɨde. \p \v 50 Afe llezica afémacɨmona dáamɨe lletáriraɨnɨ caifóidɨllaɨma ocuífɨregamɨe bofede. Ie jefo nabefo ñetade. \v 51 Jira Jesús daɨde: \p —Dama íteza. Mai fáɨcanocai, —daɨde. \p Iemona Jesús afe jefona ñetácamɨe jefo jetánote. Afena afémɨe jacáitate. \v 52 Afe mei Jesús lletáriraɨnɨ illaɨnɨ naa gaɨríraco ocuídɨno, naa ie lláɨtaɨbite éinamacɨna daɨde: \p —¿Mei nɨbái merɨ́rifɨredɨmɨedɨcue izói lloéfaillaɨri, naa bɨgɨ́nɨaɨri cuena lláɨtaɨbitɨomoɨ? \v 53 Naui nágaruillaɨdo Juzíñamuimo gaɨríracomo omoɨ cue llófuefɨrena llezica, jaca cuena jetáñedɨomoɨ. Mei íadɨ birui omoɨ jitaica raa fɨnóllɨrui. Naɨo comɨnɨ ɨbailla izói, ja birui Taɨfe bínɨe náamatade, —daɨde. \s1 Pedro Jesuna jáanote \r (Mt 26.57-58, 69-75; Mr 14.53-54, 66-72; Jn 18.12-18, 25-27) \p \v 54 Iemona Jesús llaɨtada, lletáriraɨnɨ caifóidɨllaɨma jofomo uitíaɨoɨ. Afe llezica Pedro baɨ jɨcado jaide. \v 55 Afénomo afeco cɨgɨ ibɨ́rɨmo irai bonódiaɨoɨ. Aféraimo agáidiaɨoɨ. Iemo Pedro afémacɨ cɨ́gɨmo agáizaide. \v 56 Iemo afénomo ite ócuifɨregango irai fuemo Pedro ráɨinana cɨode. Afe mei afengo daɨde: \p —Bímɨe jaca Jesús dɨga ífɨrede, —daɨde. \p \v 57 Mei íadɨ Pedro jáanuano daɨde: \p —Afémɨena onóñedɨcue, —daɨde. \p \v 58 Afe mei íanori íllamona jɨáɨmɨe íena cɨóillano daɨde: \p —O bie afémacɨ iédɨo, —daɨde. \p Mei íadɨ Pedro daɨde: \p —Ɨeñede; cue bie afémacɨ ímɨeñedɨcue, —daɨde. \p \v 59 Afe mei jabo are íllamona da hora fɨdɨ jɨáɨmɨe rɨire daɨde: \p —Uáfueza. Bímɨe afémɨe dɨga ífɨrede mei afémɨe daje izói Galilea ímɨeza, —daɨde. \p \v 60 Jira Pedro daɨde: \p —O úrillana onóñedɨcue. ¿Mɨnɨca llotɨo? —daɨde. \p Ja Pedro úrioidemo átava úrite. \v 61 Iemona Jesús Pédromo érocaide. Afe llezica Pedro afémɨena daɨnáfuemo uíbicaide. Be nɨ́ɨuai: “Atava naɨ úriñena llezica dacaiñoámani cuena jáanoitɨo.” \v 62 Afemona Pedro jino jaillano zuure eede. \s1 Jesús jɨfánodoɨdiaɨoɨ \r (Mt 26.67-68; Mr 14.65) \p \v 63 Jesús llaɨtada úiñotɨno afémɨena jɨfánodoɨano razɨdo íena fatíaɨoɨ. \v 64 Daje llezica ie ui ɨbáillano, ie uiéco fátano daɨdíaɨoɨ: \p —¿Bu o faaja? ¡Onóillano jino llone! —daɨdíaɨoɨ. \p \v 65 Afe llezica dɨga jɨáɨfuiaɨdo íena báiñotiaɨoɨ. \s1 Dáanomo gaɨride illáɨcomɨnɨ uícomo Jesús uitíaɨoɨ \r (Mt 26.59-66; Mr 14.55-64; Jn 18.19-24) \p \v 66 Ja mona monáidemo judíuaɨ éicomɨnɨ, naa lletáriraɨnɨ illaɨnɨ, naa ocuica uai llófuetɨnori dáanomo gaɨrídiaɨoɨ. Afe gaɨrítaga illáɨcomɨnɨ “Junta Suprema” daɨnámacɨ. Afénomo Jesús uillano, jɨcánotiaɨoɨ: \p \v 67 —Caɨmo llone, ¿o meita Crístodɨo? —daɨdíaɨoɨ. \p Jira afémɨe uai ote: \p —Afena jɨɨ daɨdɨ́cuenia, cuemo ɨ́ɨnoñeitɨomoɨ. \v 68 Daje izói jɨáɨfue ómoɨmo cue jɨcánoia, ɨbana uai óñeitɨomoɨ. Afe izói cuena zúitañeitɨomoɨ. \v 69 Mei íadɨ benómona Nanoide Ɨima Jitó Cristo jamánomo rɨ́inorede Juzíñamui nabézimo ráɨnaite, —daɨde. \p \v 70 Afe mei nane afémɨemo jɨcánotiaɨoɨ: \p —¿Meita o Juzíñamui Jitódɨo? —daɨdíaɨoɨ. \p Jira Jesús íaɨoɨ uai ote: \p —Jɨɨ, danɨ omoɨ daɨna izói nɨ́ɨmɨedɨcue, —daɨde. \p \v 71 Iemona afémacɨ daɨdíaɨoɨ: \p —Ja jɨáɨe uai nábaitɨnona jitáiñedɨcaɨ. Caɨ bie dama ie fuémona ie fɨeni úrillana cacádɨcaɨ, —daɨdíaɨoɨ. \c 23 \s1 Pilato uícomo Jesús uitíaɨoɨ \r (Mt 27.1-2, 11-14; Mr 15.1-5; Jn 18.28-38) \p \v 1 Iemona nana náidacaillano Jesús Pilátomo uitíaɨoɨ. \v 2 Afénomo dɨga fɨénidɨfuiaɨ íemo jóonetiaɨoɨ. Daɨdíaɨoɨ: \p —Bímɨe caɨ comɨ́nɨmo icɨ́rafue comuítajana cɨódɨcaɨ. Iemona comɨnɨ áferi faɨllíñaicaidiaɨoɨ. Afémɨe “Romano jamánomoidɨllaɨma ɨbátaga úcube ɨbánidɨcaɨ,” daɨde. Afe llezica afémɨe “Illaɨma Crístodɨcue” daɨífɨrede, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 3 Jira Pilato afémɨemo jɨcánote: \p —¿Meita o judíuaɨ Illáɨmana? —daɨde. \p Jira Jesús uai ote: \p —O daɨna izói, jɨɨ nɨ́ɨmɨedɨcue, —daɨde. \p \v 4 Iemona Pilato lletáriraɨnɨ illáɨnɨna, naa comɨ́nɨri daɨde: \p —Bie cómemo fɨénidɨfuena baiñédɨcue, —daɨde. \p \v 5 Mei íadɨ dáanomo rɨire daɨdíaɨoɨ: \p —Nana Judea comɨ́nɨmo ie llófueinafuiaɨdo icɨ́rafue íaɨoɨmo comuítate. Fueñe Galilea énɨemo daɨí fɨnode, íemo birui caɨ énɨemo nágagobiaɨdo daje izói fɨnode, —daɨdíaɨoɨ. \s1 Herodes uícomo Jesús uitíaɨoɨ \p \v 6 Jesús naui Galiléamo llófueoinafuena Pilato cacáillano, jɨcánote: \p —¿Bie ɨima Galilea ímɨe? —daɨde. \p \v 7 Comɨnɨ daɨí daɨdíaɨoɨmo, Heródesmo íena orede, mei afémɨe Galilea illáɨmana. Aféruillaɨdo Herodes Jerusalemo ite. \v 8 Herodes Jesuna cɨóillano ɨere ióbicaide. Jaiai nɨnomo íena cɨóiacade. Comɨnɨ Jesudo dáɨnana Herodes cacáfɨrede. Iemona Jesús daa cɨóraɨnina raa fɨ́nuana Herodes cɨóacade. \v 9 Iemo Herodes dɨga icaiño dɨga ráfuiaɨ íemo jɨcájɨcanode. Mei íadɨ Jesús jaca uaina oñede. \v 10 Dáanomo lletáriraɨnɨ illaɨnɨ ocúicafue llófueraɨnɨri itíaɨoɨ. Bimacɨ Jesumo fɨénidɨfuiaɨ rɨire jóonetiaɨoɨ. \v 11 Iemona Herodes ie fuiríraɨnɨ dɨga Jesuna ja jámairuitiaɨoɨ; ɨere íena áɨfedotiaɨoɨ. Afe mei ebírede illaɨma ɨníroina íemo jɨtádiaɨoɨ; jɨ́tamona daɨí afémɨe jɨfánodoɨdiaɨoɨ. Afe meífomo Herodes dáanomo Jesuna Pilátomo orede. \v 12 Aféruido Pilato Herodes dɨga daje nabaina mameide. Jaiai uícodo are conímana éoidiaillɨnoɨ. \s1 Jesús tɨtállena mamédiaɨoɨ \r (Mt 27.15-26; Mr 15.6-15; Jn 18.39–19.16) \p \v 13 Afe jira Pilato lletáriraɨnɨ illaɨnɨ, íemo rɨ́imacɨ naa comɨnɨ dáanomo gaɨrítano daɨde: \p \v 14 —Bie omoɨ lloga comɨ́nɨmo icɨ́rafue comuítatɨmɨe. Mei íadɨ omoɨ cacáicana izire íena jɨcánotɨcue. Jɨcánuamona ie fɨeni fɨnócafuena baiñédɨcue. Afena cacádɨomoɨ. Daje izói afémɨemo omoɨ nitaca fɨénidɨfuiaɨ cɨóñedɨcue. \v 15 Daje izói Herodes nɨ́ɨfuena cɨóñenano afémɨe abɨdo cuemo orede. Ja cɨódɨomoɨza, bímɨe tɨtállena iñede. \v 16 Afémɨena zechétaitɨcue. Afe mei afémɨena zuitada jino óreitɨcue, —daɨde. \p \v 17 Afe rafue ana comɨnɨ cáɨmacaitallena, Pilato daa llavécamɨena zuitáfɨrede. \v 18 Mei íadɨ nana comɨnɨ dájena rɨire daɨdíaɨoɨ: \p —Bie Cristo oni jɨca tɨtálleza. Barrabás caɨmo zuitari, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 19 Naui afe Barrabás llavéracomo llavédiaɨoɨ, mei afémɨe jofue comɨnɨ uáitajano jɨáɨe illaɨma jóoneacade. Afe llezica afémɨe jɨáɨmana ie tɨta ɨ́coɨnia llavédiaɨoɨ. \v 20 Pilato Jesuna zuitáacade. Iemona dane dáanomo íaɨoɨmo úrite. \v 21 Mei íadɨ afémacɨ rɨire daɨdíaɨoɨ: \p —¡Cruzmo ie coraɨ! ¡Cruzmo ie coraɨ! —daɨdíaɨoɨ. \p \v 22 Ja dacaiñoámani Pilato íaɨoɨna daɨde: \p —¿Nɨbái mei ie tɨ́taitɨcue? ¿Afémɨe nɨɨé fɨénidɨfue fɨnode? Ie cue tɨtalle fɨénidɨfuena íemo baiñédɨcue. Afémɨena zechétaitɨcue. Afe mei afémɨena zuitada jino óreitɨcue, —daɨde. \p \v 23 Mei íadɨ afémacɨ Jesús coráɨllena rɨ́irerie jɨcádiaɨoɨ. Jamánomo rɨ́irerie íaɨoɨ jɨ́cajamona, íaɨoɨ jitaica otíaɨoɨ. \v 24 Iaɨoɨ jɨ́cajana are illa ɨ́coɨnia Pilato faɨríote. \v 25 Afe jira nana llavécanuiaɨmona afe nɨzeca Barrabás Pilato zuitade. Afe Barrabás illaɨma uáitano jɨáɨllaɨma jóoneacana ɨ́coɨnia íena llavédiaɨoɨ. Afe izói jɨáɨma ie tɨta ɨ́coɨnia, llavédiaɨoɨ. Mei íadɨ Pilato afe comɨnɨ jitailla izói Jesuna fecade. \s1 Jesús cruzmo coráɨdiaɨoɨ \r (Mt 27.32-44; Mr 15.21-32; Jn 19.17-27) \p \v 26 Jesús íaɨoɨ coráɨailla llezica Cirene énɨe ímɨe Simona llaɨtádiaɨoɨ; Jesús uiga cruz íena uitátatiaɨoɨ. Afémɨe jino jacáfaɨmona jófuemo bite. Jira Jesús rocaca cruz Jesús óodana uitátatiaɨoɨ. \p \v 27 Afe llezica dɨga comɨnɨ afémɨe óodana jáidiaɨoɨ. Daje izói dɨga rɨngónɨaɨ afémɨeri zúucaillano éecana jáidiaɨoɨ. \v 28 Mei íadɨ Jesús aféngotɨaɨmo érocaillano daɨde: \p —Jerusalén rɨngónɨaɨ, mai cueri éeñeno iri. Mei jɨáɨfodo danɨ omoɨ abɨri eeri. Daje izói danɨ omoɨ úruiaɨmo eeri. \v 29 Mei jamánomo zúuredɨruillaɨmo dúcɨitiaɨoɨza. Aféruimo bie izói dáɨitiaɨoɨ: “Uruena comuítañedɨngotɨaɨ, ¡nɨɨ caɨmare illa! Daje izói úruenidɨngotɨaɨ, ¡nɨɨ caɨmare illa! Afe izói úrue mónoɨna jirótañedɨngotɨaɨ, nɨɨ caɨmare itíaɨoɨ.” \v 30 Aféruimo comɨnɨ caifóneduaɨna dáɨitiaɨoɨ: “Caɨ emódomo jaɨíri,” dáɨitiaɨoɨ. Afe izói duera íduaɨna dáɨitiaɨoɨ: “Caɨ retáidori” dáɨitiaɨoɨ. \v 31 Mei birui nɨ́fuenidɨmɨedɨcue ia bie izói duere cuena fɨnódiaɨoɨ. Iemona jɨáɨruido fɨénidɨno cue duere zefuilla baɨmo duere fɨnólliaɨoɨ, —daɨde. \p \v 32 Afe llezica mena come, comɨnɨ fáfɨredɨno Jesús dɨga daane coráɨllena uitíaɨoɨ. \v 33 Calavera maméidɨnomo dúcɨillano Jesús coráɨdiaɨoɨ. Daje llezica afe mena fɨénidɨmɨe íaillɨnoɨ, dáamɨe Jesús nabézimo, jɨáɨmɨe ie jarɨ́fezimo coráɨdiaɨoɨ. \v 34 Ie íaɨoɨ coraɨna llezica Jesús daɨde: \p —Moo, íaɨoɨ fɨeni fɨnócafue ɨba oñeno iri; abɨna onóñediaɨoɨ daɨí ñíaza, —daɨde. \p Afe mei fuiríraɨnɨ onótarajɨ dotádiaɨoɨ Jesús ɨniroi áfedo danɨ íaɨoɨ maiñóllena. \v 35 Afénomo ite comɨnɨ acáritiaɨoɨ. Afémacɨ naa naɨraɨ imacɨ illáɨcomɨnɨri afémɨe áɨfeduano daɨdíaɨoɨ: \p —Jɨáɨmana jíllotafɨredɨoza, ua o Cristo o íadɨ, daje izói Juzíñamui nɨzécamɨena o íadɨ, daje izói Juzíñamui mai o abɨ jíllota, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 36 Daje izói fuiríraɨnɨ íena áɨfedodiaɨoɨ. Aɨnozillano rochíredɨjina, fɨgóñede vino íena jirótatiaɨoɨ. \v 37 Jirótano daɨdíaɨoɨ: \p —Judíuaɨ Illaɨma o íadɨ o abɨ jíllota, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 38 Ie ɨfo acónimo cuegábɨcɨ jae jóonega. Afébɨcɨ dazieámani uai cúeina: griego, íemo latín, íemo hebreo dɨga. Afébɨcɨmo daɨde: \q1 “Bímɨe Judíuaɨ Illaɨma.” \p \v 39 Coraɨca fɨénide íaillɨnoɨmona dáamɨe Jesús uáitano daɨde: \p —Crístona o íadɨ, mai o abɨ jíllota coco dɨga, —daɨde. \p \v 40 Mei íadɨ jɨáɨmɨe ie nabáimɨe llétajano daɨde: \p —¿Nɨbái mei Juzíñamuina o jacɨ́ruiñedɨo? Daje duere fɨnóinafue anamo itɨ́oza. \v 41 Coco aillo fɨnócafue ite. Jira dúere fɨnóbidɨcoco. Coco fɨnoca fɨénidɨfue ɨba ua otíaɨoɨ. Mei íadɨ bie ɨima fɨénidɨfuena fɨnóñede. \v 42 Jira uáitañedɨmɨe Jesuna daɨde: \p —Jesús, o illáɨmana illɨ́ruimo o dúcɨadɨ cuemo uíbicairi, —daɨde. \p \v 43 Jira Jesús uai ote: \p —Uáfuena ona dáɨitɨcue, ja birui cue dɨga ñue ebíredɨnomo íitɨo, —daɨde. \s1 Jesús tɨ́illa \r (Mt 27.45-56; Mr 15.33-41; Jn 19.28-30) \p \v 44 Ja jitoma jaɨ́cɨri illa llezica nánɨena nauíbicaide. Afe nauilla are ite. Ua jitoma arɨ́femona ana ítemo llɨ́ɨcaide. \v 45 Afe llezica jitoma ui duide. Jítɨreficaide. Daje llezica gaɨríracomo fetácaroi caifona ana eróicana dáafenedo daɨngo cúajicaide. \v 46 Afe mei Jesús fɨcɨre caillɨde: \p —Moo, cue joreño omo cue ígaza, —daɨde. \p Daɨí daɨnano tɨ́ide. \p \v 47 Romano illaɨma afe íficaidɨfue cɨóillanona Juzíñamuimo caɨmátaide. Daɨde: \p —Uáfueza. Bímɨe jaca nɨ́ɨfuenidɨmɨe, —daɨde. \p \v 48 Daje izói nana afénomo ite comɨnɨ bie íficaidɨfuena cɨóillano afénomona íaɨoɨ jófuemo jamánomo zuure jáidiaɨoɨ. \v 49 Mei íadɨ nana Jesús onóigamacɨ aféfuiaɨmo jɨcana acáritiaɨoɨ. Daje izói Galiléamona Jesudo jaide rɨngónɨaɨ jɨcana acáritiaɨoɨ. \s1 Jesús raɨtíaɨoɨ \r (Mt 27.57-61; Mr 15.42-47; Jn 19.38-42) \p \v 50 Judea énɨemo ite Arimatea jofue ímɨe José afénomo ite. Afémɨe ñue comecɨ jaɨ́cɨna jóidɨmɨe. Afe José judíuaɨ ocuide illáɨcomɨnɨmo jaɨnaide. \v 51 Afe bie José Juzíñamui illáɨmana illɨ́ruimo ocuírifɨrede. Afe jira afémɨe jɨáɨe judíuaɨ ocuide illáɨcomɨnɨ fɨnócana jiéruiñede. \v 52 Ie jira afémɨe Jesús abɨ Pilátomo jɨ́cajide. \v 53 Afémɨe Jesús abɨ crúzmona ana uano áillue ɨníroina junide. Junilla mei, idu anamo nofɨ́cɨmo fɨnócacojɨmo afémɨe Jesús raɨte. Aféfomo naɨ buna ráɨñena. \v 54 Nana bífuiaɨ viernes nauife dɨbénedo zuíde. Jaca uícodo viérnemo ocózinaillaruimo jitaica raana fɨ́nofɨrediaɨoɨ. \p \v 55 Afe Galiléamona Jesudo bite rɨngónɨaɨ Jesús ráɨinano éroizaidiaɨoɨ. Afe llezica ie abɨ tɨ́ide bɨ́inana cɨódiaɨoɨ. \v 56 Aféngotɨaɨ meine jofomo jaillano, zióredɨji, naa abɨ bɨ́ranɨaɨri fɨnódiaɨoɨ. Afe mei ocózinaillaruimo ocuica uai daɨna izói ocózinaidiaɨoɨ. \c 24 \s1 Jesús tɨ́illanomona meine cáadɨmɨena jaide \r (Mt 28.1-10; Mr 16.1-8; Jn 20.1-10) \p \v 1 Semana nanóidɨruido afe rɨngónɨaɨ raɨre jítɨramo Jesús raɨafo éroizaidiaɨoɨ. Iaɨoɨ fɨnoca zióredɨjillaɨ uitíaɨoɨ. Iemo jɨáɨe rɨngónɨaɨ íaɨoɨna nabáidiaɨoɨ. \v 2 Afe rɨngónɨaɨ afénomo dúcɨdiaɨoɨmo, raɨafo ɨbailla nofɨcɨ nano illa izói iñede. Oni eneno jóonega. \v 3 Aféfomo jofo jáidiaɨoɨ, mei íadɨ jofo jáidiaɨoɨmo caɨ Ocuíraɨma Jesús abɨ cɨóñediaɨoɨ. \v 4 Afemona ɨere jacɨ́naitiaɨoɨ. “¿Nɨɨe izói íitɨcaɨ?” daɨdíaɨoɨ. Daɨí íaɨoɨ daɨna llezica mena ɨima aféngotɨaɨ áɨnori naidáinana cɨódiaɨoɨ. Afe íaillɨnoɨ quenírede ɨniroi jɨtádiaillɨnoɨ. \v 5 Afe íaillɨnoɨna cɨ́oillano, ɨere jacɨ́naitiaɨoɨ. Jacɨ́naillamona ana énɨemo bɨ́jɨcaidiaɨoɨ. Iaɨoɨ bɨ́jɨcailla llezica afe íaillɨnoɨ aféngotɨaɨna daɨde: \p —¿Nɨbái mei cáadɨmɨe tɨ́idɨno cɨ́gɨdo jenódɨomoɨ? \v 6 Afémɨe ja benó iñede. Ja meine cáadɨmɨena jáideza. Naui Galiléamo ie illa llezica, ómoɨna ie daɨna uaimo uíbicairi. \v 7 Afénomo afémɨe bie izói ómoɨna daɨde: “Nanoide Ɨima Jitó Cristo fɨénide comɨ́nɨmo fecalle. Afémɨena cruzmo córaɨtiaɨoɨ. Iemo daruiámani íllemona meine abɨdo cáadɨmɨena jáite,” —daɨdíaillɨnoɨ. \p \v 8 Afemona aféngotɨaɨ Jesús íaɨoɨna daɨífɨrena uaimo uíbicaidiaɨoɨ. \v 9 Afe mei raɨáfomona meine bitíaɨoɨ. Billano nana bífuiaɨ once dɨ́gade llófuegamacɨmo llotíaɨoɨ. Daje izói jɨáɨmacɨmo llotíaɨoɨ. \v 10 Bífuiaɨ llocana uitɨ́ngotɨaɨ mámecɨaɨ be nɨɨe: Magdalena énɨe ingo María, íemo Juana, íemo Santiago ei María, naa jɨáie rɨngónɨaɨri. \v 11 Mei íadɨ aféngotɨaɨ íaɨoɨna dáɨnana uáɨritaidɨno úrilla izói cacaide. Jira aféngotɨaɨ llógana ɨ́ɨnoñediaɨoɨ. \p \v 12 Iemo Pedro ɨ́ɨnoñede íadɨ, Jesús raɨáfomo aizɨ́cana jaide. Jofo eromo érocaidemo dama ie juníllaroi dɨnomo jóidena cɨ́oizaide. Afe mei Pedro afénomo íficaidemo fáɨgacaillano meine jofomo jaide. \s1 Emaús jofue iomo Jesús cɨ́ocaide \r (Mr 16.12-13) \p \v 13 Aféruido afémacɨmona ménamɨe Emaús jofue iodo jaide. Afe jofue Jerusalémona once kilómetros dɨnó jino ite. \v 14 Afeodo jailla llezica, nana aféruillaɨdo itɨ́fuiaɨ júfidocana jáidiaillɨnoɨ. \v 15 Iaillɨnoɨ úrilla llezica Jesús íaillɨnoɨmo áɨnozide. Dúcɨillano afe íaillɨnoɨ dɨga jaide. \v 16 Afémɨena cɨódiaillɨnoɨ mei íadɨ afémɨena onóñediaillɨnoɨ. \v 17 Jira Jesús afe íaillɨnoɨmo jɨcánote: \p —Ɨodo ómɨcoɨ jailla llezica, ¿nɨfue júfidotɨomoɨcoɨ? ¿Nɨbái mei ɨere zuure itɨ́omɨcoɨ? —daɨde. \p \v 18 Afe íaillɨnoɨmona, Cleofas mámecɨredɨmɨe uai ote: \p —Nana comɨnɨ biruíllaɨdo Jerusalemo fɨnócafuiaɨna fɨdɨ́diaɨoɨ. \p Afeno ímɨedɨo íadɨ ¿meita aféfuiaɨna jaca naɨ fɨdɨ́ñedɨo? —daɨde. \p \v 19 Iemona afémɨe íaillɨnoɨna daɨde: \p —¿Nɨfue fɨnódiaɨoɨ? \p Jira íena daɨdíaillɨnoɨ: \p —Nazaret ímɨe, Jesús ñue rɨire uai llóraɨma aillo ebírede raana uaido fɨnode. Afena Juzíñamui eróicana fɨnode, daje izói nana comɨnɨ ui cɨ́oicana fɨnode. \v 20 Mei íadɨ lletáriraɨnɨ illaɨnɨ naa caɨ ocuídɨllaɨnɨ dɨga afémɨena coráɨano tɨtállena fecádiaɨoɨ. \v 21 Afe llezica íemo ocuíridɨcaɨ, ua Israel Naɨraɨ anáfenodɨnomona caɨ jíllotallena. Ja afefue záillamona ja daruiámani íteza. \v 22 Ie emódomo cáɨmona rɨngónɨaɨ ja caɨna jacɨ́naitade. Aféngotɨaɨ raɨáfomo naɨ jítɨredemo jaillano íaɨoɨ cɨónana meine caɨmo lluáɨbitiaɨoɨ. \v 23 Ie abɨna cɨóñediaɨoɨ. Mei íadɨ Juzíñamui abɨ imacɨ ángeles daɨnámacɨna jae cɨódiaɨoɨ, daɨdíaɨoɨ. Afe ángeles rɨngónɨaɨna daɨde: “Jesús caade.” \v 24 Iemona cáɨmona raɨáfomo jáidiaɨoɨ. Dɨnomo rɨngónaɨaɨ llua izói baitíaɨoɨ. Mei íadɨ Jesuna cɨóñediaɨoɨ. \p \v 25 Jira Jesús daɨde: \p —¡Ɨere féitafɨredɨomoɨ! Nana uai llóraɨnɨ daɨnáuaina ɨere rairuíoicana ɨ́ɨnotɨomoɨ. \v 26 ¿Uáfueñede Cristo ie ebíredɨnomo naɨ jáiñena llezica, afémɨemo bie duere fɨnóbillafue jitáirede? \p \v 27 Ie mei nana Cuegáuaimo afémɨedo dáɨnana ñue jino llote. Moisés cuegánicuaɨmo ite afémɨedo úrilla uai ñue jino llote. Daje izói nana jɨáɨe uai jino llóraɨnɨ llogánicomo itɨno jino ñue llote. \p \v 28 Jófuemo dúcɨdiaɨoɨmo, Jesús iodo naɨ jáiacadena éroide. \v 29 Mei íadɨ afémɨena jeruídiaillɨnoɨ. Daɨdíaillɨnoɨ: \p —Jae nauízaideza, mai benó coco dɨga fɨebi, mei ua jítɨreoicaideza, —daɨde. \p Jira Jesús jofo jaide íaillɨnoɨ dɨga íllena. \v 30 Jae íaɨoɨri jofo güirábanimo ráɨillano pan llɨ́ɨnote. Llɨ́ɨnuano Juzíñamuina: \p —Ɨere fɨgora, —daɨde. \p Daɨí daɨnano dɨ́tajano íaillɨnoɨmo ite. \v 31 Afe llezica íaillɨnoɨ ui túijicaillamona íena onódiaillɨnoɨ. Afe mei afémɨe cɨóbicaiñena. \v 32 Conímana daɨdíaillɨnoɨ: \p —¿Uáfueñede iodo caɨ úricana jailla llezica, afémɨe caɨmo Cuegáuai jino llua llezica coco comecɨ náɨcaitade? ¡Afe uáfueza! \p \v 33 Iemo afénomo are iñeno meine Jerusalemo abɨdo jáizaidiaillɨnoɨ. Dɨnomo once orécamacɨ naa íaɨoɨ nabáiñɨaɨri dáanomo gaɨride baizájidiaillɨnoɨ. \v 34 Afénomo itɨno íaillɨnoɨna daɨde: \p —Uáfueza caɨ Ocuíraɨma ja meine abɨdo caade, Simón Pedro ja íena cɨode. \v 35 Iemo afe íaillɨnoɨ afémacɨmo nana iomo íaɨoɨ úrillafuena llotíaillɨnoɨ. Afemona Jesús pan dɨtada íllamona afémɨena íaillɨnoɨ onónana gaɨrídɨnomo llotíaillɨnoɨ. \s1 Jesús ie llófuegamacɨmo cɨ́ozite \r (Mt 28.16-20; Mr 16.14-18; Jn 20.19-23) \p \v 36 Afe íaillɨnoɨ dáɨnamo úritiaɨoɨmo, Jesús íaɨoɨ cɨ́gɨmo náidazaide. Náidacaillano íaɨoɨ uáidote; daɨde: \p —Jacɨ́ruiñeno, uái omoɨ iri, —daɨde. \p \v 37 Afémɨena cɨ́oillano, “¡Come joreño caɨmo billa!” daɨnano ɨere jacɨ́naitiaɨoɨ; cuidɨ́ridiaɨoɨ. \v 38 Mei íadɨ Jesús íaɨoɨna daɨde: \p —¿Nɨbái mei jacɨ́naitɨomoɨ? ¿Nɨbái jɨzíreoicana cue ɨ́ɨnotɨomoɨ? \v 39 Bené cue ónoɨmo érocai. Daje izói cue ɨ́daɨmo eroi. Nɨ́ɨmɨedɨcue. Cue abɨ jeta. Cómedɨcueza ónoi. Ja cue abɨna cɨódɨomoɨza. ¡Mɨnɨca joreño ícurunideza; ɨ́eizɨnide! —daɨde. \p \v 40 Daɨí daɨna llezica ie onoɨ ie ɨdaɨ dɨga afémacɨmo ácatate. \v 41 Mei íadɨ afémacɨ ióbidiaɨoɨ ia, ɨere uáinificaidiaɨoɨ. Ie jira afémɨe uáfuena íllana naɨ fɨgo ɨ́ɨnoñediaɨoɨ. Jira Jesús íaɨoɨna daɨde: \p —¿Benó ómoɨmo due güíllena ite? —daɨde. \p \v 42 Ie jira ruica chamu íemo itíaɨoɨ, naa due cɨifo iji dɨga. \v 43 Afe llɨ́ɨnota íaɨoɨ eróicana güite. \v 44 Afe mei íaɨoɨna daɨde: \p —Nana naui cuemo íficaidɨfuiaɨ, naui omoɨ cɨ́gɨmo cue illa llezica, ómoɨna cue daɨna be nɨɨe. Nana cue dɨbénedo uícodo cuegáuai daɨna ñue ɨ́coɨmo fuitárede: Moisés cuegánicomo cue dɨbénedo úrite; daje izói jaiai uai jino llóraɨnɨ cue dɨbénedo úrite; íemo jɨáɨ Salmos cuetɨ́mɨe cue dɨbénedo úrite. Nana afémacɨ cue dɨbénedo úrilla uai ñue ɨ́coɨmo fuitárede, —daɨde. \p \v 45 Iemona Juzíñamui Cuegáuaimo dáɨnana Jesús afémacɨna ñue onótate. \v 46 Iaɨoɨna daɨde: \p —Cuegáuaimo daɨna izói Cristo jaca tɨ́irede. Daje izói daruiámani íllamona afémɨe tɨ́illanomona meine cáadɨmɨena jáirede. \v 47 Daje izói Jerusalémona oni nana jɨáɨe náraɨaɨmo comɨnɨ comecɨ ífuiaɨ íaɨoɨ méidollena cue mámecɨdo llórede. Daje izói comecɨ íaɨoɨ méiduamona íaɨoɨmo ite fɨénidɨfue múiñua cue mámecɨdo llórede. \v 48 Nana bie cuemo comuídɨfuiaɨ uai nabáiraɨnɨdɨomoɨ. \v 49 Ie jira cácarei, cue Moo uícodo lloga fecáacaga Ñuera Joreño ómoɨmo óreitɨcue. Afe caifona bille rɨ́ino omoɨ naɨ llɨ́ɨnoñeille dɨno, benó Jerusalén jófuemo omoɨ iri, —daɨde. \s1 Jesús ja caifo monamo jaide \r (Mr 16.19-20) \p \v 50 Afe mei Jesús afémacɨna jofue jinomo uite. Betania áɨnomo jáidiaɨoɨ. Afénomo Jesús onoɨ caifo ñúitajano íaɨoɨ ñue íllena llote. \v 51 Daɨí ie daɨna llezica afémacɨmona oni jɨ́recaillano afémɨe ja caifo monamo uiga. \v 52 Afémɨemo íaɨoɨ caɨmátailla mei, abɨdo Jerusalemo ɨere ióbicana jáidiaɨoɨ. \v 53 Afemona afémacɨ Juzíñamuimo gaɨríracomo ífɨrediaɨoɨ. Afe llezica aillo ñúefuiaɨ Juzíñamuimo nitáfɨrediaɨoɨ. Daɨítadeza. Jae nɨɨe.