\id ACT - Huitoto Mɨnɨca NT -Colombia 2011 (DBL 2013) \h LOS HECHOS \toc1 Jesús Orécamacɨ fɨnócafuiaɨ \toc2 Loc Hechos \toc3 Hch \mt1 JESÚS ORÉCAMACƗ FƗNÓCAFUIAƗ \mt2 Los Hechos de los Apóstoles \c 1 \s1 Ñuera Joreño billɨfue uícodo llogáuai \p \v 1 Cue izíruiga Teófilomo nane omo cuetɨcue. Cue nánoidɨbemo nana Jesús bie énɨemo illa llezica nanómona ie llogáfuiaɨ ie fɨnócafuiaɨ dɨga omo cuetɨcue. \v 2 Ua ie monamo jáillaruimo fɨnócafuiaɨ cuetɨcue. Naɨ monamo ie jáiñena llezica ie orécamacɨna nɨzede. Nɨ́ziano Ñuera Joréñodo íaɨoɨna llote nɨe izói fɨnóllena. \v 3 Ie tɨ́illa meífodo, Jesús dáamɨe cómena íaɨoɨmo cɨ́ocaide. Cuarenta dɨ́garui uáfori cɨ́oicaifɨrede. Afe cɨónanuedo ie cáanano ñue uáfuena daɨítate. Afe llezica Juzíñamui illáɨmana illɨ́ruido íaɨoɨmo úrite. \v 4 Orécamacɨri illa llezica, Jesús íaɨoɨna rairuide Jerusalémona oni jáiñeillena. Iaɨoɨna daɨde: \p —Cue Moo uafue uai llote: “Ie Ñuera Joreño ómoɨmo fecáacade.” Afe fecállɨrui omoɨ úiñori, naui ómoɨmo cue llua izói. \v 5 Uáfuena Juan fia jáɨnoido báutizade. Mei íadɨ íanori íllamona Ñuera Joreño óitɨomoɨ, —daɨde. \s1 Jesús caifo monamo jáillafue \p \v 6 Jesumo gaɨríllano jɨcánotiaɨoɨ: \p —Ocuíraɨma, ¿ua birui Israel naɨraɨ illáɨmaillena meine caɨmo itátaitɨo? \p \v 7 Jira Jesús uai ote: \p —Moo afefue fɨnóllɨrui ómoɨmo ónonide. Dama afémɨemo rɨ́ino afefue fɨnóllena ite. \v 8 Mei íadɨ Ñuera Joreño ómoɨmo bíadɨ, rɨ́ino óitɨomoɨ. Iemona cuedo úrizaitɨomoɨ, ua Jerusalemo, nana Judea énɨemo Samaria énɨe dɨga. Ua jamánomo jɨca ite itɨ́nuiaɨmo lluájitɨomoɨ, —daɨde. \p \v 9 Daɨí daɨna meífodo, nana íaɨoɨ éroillamo, afémɨe caifo ráiñuano monamo uiga. Iemo mona ero úillɨe íena ferɨ́note. Iemona jaca íena cɨóñediaɨoɨ. \p \v 10 Jesús caifo jáidemo monamo eróioidiaɨoɨ. Afe llezica mena come úzecuiro jɨtada íaɨoɨ abɨmo cɨ́ocaide. Juzíñamui abɨ íaillɨnoɨ. \p \v 11 Daɨdíaillɨnoɨ: \p —Galilea ɨíñɨaɨ, ¿nɨbái mei monamo eróioidɨomoɨ? Dámɨe Jesús, afe ómoɨmona caifo úillɨedo jáidɨmɨe, afémɨe ie jáillana omoɨ cɨona izói daje izói meine ana biite, —daɨde. \s1 Judas meifo méidollena Matías nɨzédiaɨoɨ \p \v 12 Ie mei Olivo ídumona oni jáillano abɨdo Jerusalemo bitíaɨoɨ. Jerusalén áɨnori afe idu ite. Ua ocózinaillaruido macácana jailla daa kilómetro dɨeze izói ite. \v 13 Afe jófuemo dúcɨillano caifófecomo íaɨoɨ ífɨrenenomo jáidiaɨoɨ. Bie íaɨoɨ mámecɨaɨ: Pedro, Santiago, Juan, Andrés, Felipe, Tomás, Bartolomé, Mateo, Alfeo jitó Santiago, Ɨere Járidotɨmacɨmo dúidɨmɨe Simón, Santiago ama Judas. \v 14 Nana afémacɨ dáanomo gaɨrífɨrediaɨoɨ Juzíñamuimo úrillena. Afénomo Jesús ámatɨaɨ gaɨrífɨrediaɨoɨ, ie ei María dɨga naa jɨáɨe rɨngónɨaɨri. \p \v 15 Aféruillaɨdo Pedro afe ámatɨaɨ daɨnámacɨ cɨ́gɨri caifo náidaillano úrite. Afe ámatɨaɨ ciento veinte dɨ́gamɨede. Afémacɨna daɨde: \p \v 16 —Amatɨaɨ, Ñuera Joreño Cuegáuaimo Davido llote: “Judas meifo caɨ cɨ́gɨri méidolle jitáirede,” daɨde. David cuegáuai uícodo llote: “Judas Jesús lláɨtaitɨmacɨ ɨ́foite.” \v 17-18 Mei jɨɨ, afe Judas danɨ cáɨmona. Bie caɨ táɨjɨna afémɨe dɨbénemo ite. Mei íadɨ afe meífodo cɨmoɨ cúinano ágüicaillano caifona ɨfo dɨnena énɨemo baɨíde. Baɨíllamona ie jebe bójicaide. Afemona nana ie eromo itɨ́nuiaɨ jino cocɨde. Afe mei ie fɨénidɨfue ɨba úcubedo ja ie raɨllɨ́bɨrɨ ɨbádiaɨoɨ. \v 19 Jerusalén itɨ́macɨ áfena íaɨoɨ fɨ́dɨano, afébɨrɨna “Acéldama” jɨtádiaɨoɨ. Afe mámecɨ íaɨoɨ uaido dɨbénedo “Dɨe illábɨrɨ” dáɨiacade. \p \v 20 Mei jírari Salmos ibénicomo daɨí daɨde: \q1 Daɨí o jofo zóofefiteza \q1 Buna afécomo íñeilleza. \m Jɨáɨfuedo daɨde: \q1 Afémɨe táɨjɨna jɨáɨma ólleza, \m —daɨde. \p \v 21 Caɨ Ocuíraɨma Jesús nana caɨ dɨga illáruillaɨdo caɨri macádɨno birui caɨ cɨ́gɨmo itíaɨoɨ. \v 22 Jesús báutizaruimona, ie monamo jáillaruimo caɨri jáicadiaɨoɨ. Mei jira afémacɨmona dáamɨe caɨ dájellena jitáirede, Jesús meine abɨdo cáaillafuemo uai nabáillena. \p \v 23 Jira daɨnámacɨmona mena come oni naidánetiaɨoɨ. Dáamɨe daámani mámecɨrede: José Barsabás Justo. Jɨáɨmɨe Matías. \v 24 Ie mei Juzíñamuimo úritiaɨoɨ; daɨdíaɨoɨ: \p —Caɨ Ocuíraɨma Juzíñamui, nana comɨnɨ comecɨ onódɨmɨedɨoza. Bíaillɨnoɨmona o nɨzécamɨe caɨmo onótari orécamɨe táɨjɨna fɨnóllena. \v 25 Afe táɨjɨnamona Judas ie fɨénidɨfue ɨ́coɨnia oni baɨíde. Baɨíllano dama ie zefuínaillɨnomo jaide. \p \v 26 Iemo onótarajɨ dotádiaɨoɨ. Jae Matíasmo níjide. Afe llezícamona afémɨe once orécamɨiaɨmo dájena jaɨnáicaide. \c 2 \s1 Ñuera Joreño billafue \p \v 1 Pentecostés irui ráfuemo jae dúcɨde. (Afefue güille jofo óinarui rafue.) Afe rafue dúcɨdemo jae nana dáanomo gaɨrídiaɨoɨ. \v 2 Ie mei raɨréfeicana mɨnɨca izói fɨcɨre monámona cácacaide. Jairifo rɨire jáiñua izói cácacaide. Nana íaɨoɨ ráɨinaco eromo cácacaizaɨbite. \v 3 Iemona iɨ́fiaɨ izói iráicɨaɨ íaɨoɨmo cɨ́ocaide. Nana illa dɨ́gamɨerie íaɨoɨmo níjizaɨbitiaɨoɨ. \v 4 Afe llezica nana Ñuera Joreño úicaigaiaɨoɨ. Iemona jɨáɨe náɨraɨaɨ uáillaɨdo como úritiaɨoɨ; mei afe Ñuera Joreño íaɨoɨ úritade. \p \v 5 Aféruillaɨdo Jerusalemo aillo judíuaɨ náganuiaɨmona bitíaɨoɨ. Ua íaɨoɨ Juzíñamuimo jitáirede fɨnóllɨfuiaɨ fɨ́nuaɨbitiaɨoɨ. \v 6 Afe rɨire fɨcɨ́renana cacáillano comɨnɨ dáanomo ofídiaɨoɨ. Nɨɨe izói comecɨ fácana onóñediaɨoɨ nágazie danɨ íaɨoɨ uáillaɨdo íaɨoɨ cacana jira. \v 7 Abɨ fáɨgacaidiaɨoɨ; daɨdíaɨoɨ: \p —¿Nana bie úriraɨnɨ Galiléamona bitɨ́macɨ; uáfueñede? \v 8 Nágamɨerie danɨ caɨ uaido íaɨoɨ úrillana ¿nɨɨe izói cacáfɨredɨcaɨ? \v 9 Benomo nágaziaɨ ite: Partía imacɨ, Media imacɨ, Elam imacɨ, Mesopotamia imacɨ, Judea imacɨ, Capadocia imacɨ, Ponto imacɨ, Asia énɨe imacɨ, \v 10 Frigia imacɨ, Pamfilia imacɨ, Egipto imacɨ, Africa illánɨe Cirene batɨ́fenemona bitɨ́macɨ dɨga. Afe dáanomo áɨnori ite romano imacɨ gaɨrídiaɨoɨ. Bie románomana dáarie judíona jococa. Jɨáɨ romano imacɨ judíuaɨ Juzíñamuimo ɨ́ɨnuafuena jeire otíaɨoɨ. \v 11 Afe llezica Creta imacɨ bitíaɨoɨ Arabia imacɨ dɨga. “Mei íadɨ Juzíñamui caɨmare llogáfuiaɨ ñue fɨnócafuiaɨ dɨga, nágamɨerie danɨ caɨ uáillaɨdo cacádɨcaɨ,” daɨdíaɨoɨ. \p \v 12 Nana fáɨgacaidiaɨoɨ. Iaɨoɨ comecɨ fácana onóñediaɨoɨ; jira jɨcánotiaɨoɨ: \p —Nana bie caɨmo comuídɨfue, ¿nɨɨe izói caɨna daɨíacade? —daɨdíaɨoɨ. \p \v 13 Mei íadɨ jɨáɨmacɨ íaɨoɨ uai áɨfeduano daɨdíaɨoɨ: \p —Bimacɨ jɨfáidiaɨoɨ, —daɨdíaɨoɨ. \s1 Comɨ́nɨna Pedro daɨnafue \p \v 14 Ie mei Pedro once dɨga orécamacɨri náidaillano comɨ́nɨmo rɨire úrite; daɨde: \p —Judea comɨnɨ naa Jerusalemo itɨ́nuiaɨri cácarei. Bie ráfuena omoɨ onoiri. Dáɨitɨcueza ñue omoɨ cacáreiri. \v 15 Bie ɨíñɨaɨ jɨfáiñedɨmacɨ omoɨ comecɨ faca ízoi. Jitoma naɨ fuirɨ dáidemo. Jítɨramo dɨbénemo comɨnɨ jaca jɨfáifɨnidiaɨoɨ. \v 16 Bifue jɨáɨfodo ite. Afe bifue uai lloraɨma Joel jaiai uícodo llogáuai. Afémɨe daɨde: \q1 \v 17 Juzíñamui ómoɨna daɨde: \q1 “Iiraɨruillaɨdo cue Joreño nana náɨraɨaɨna, jaɨnoi tua izói fáɨcanocaiñeno íaɨoɨna úicaitaitɨcue. \q1 Omoɨ jitótɨaɨ jízatɨaɨ dɨga cuedo úritiaɨoɨ. \q1 Jitócomɨnɨ nɨcaɨdo cɨónafuiaɨ izói cɨ́oitiaɨoɨ. \q1 Einamacɨ ñuera nɨcaɨdo nɨcáɨritiaɨoɨ. \q1 \v 18 Aféruillaɨdo cue Joreño cue táɨjɨtagamɨiaɨna naa cue táɨjɨtaga rɨngónɨaɨri ñue úicaitaitɨcue. \q1 Iemona cuedo úritiaɨoɨ. \q1 \v 19 Caifo monamo jacɨ́naitadɨnona cɨ́otaitɨcue; \q1 Aféruimo ana énɨemo onótajafuena fɨ́noitɨcue. \q1 Afe onótajafue dɨ́ena cɨ́otaite; iraina cɨ́otaite, jamánomo irai úillɨena cɨ́otaite. \q1 \v 20 Afe monado jitoma jítɨreficaite, fɨui dɨe izói jáite. \q1 Daɨí iite caɨ Ocuíraɨma Jesucristo billɨ́ruimo naɨ dúcɨñenia. \q1 Afémɨe billɨrui ɨere ebíreitɨrui. \q1 \v 21 Nana Juzíñamuimo íaɨoɨ canóllena íemo jɨcádɨno jíllobicaitiaɨoɨ.” \m Aquíe izói Juzíñamui Joeldo daɨde. \m Iemo Pedro naɨ úrillano daɨde: \p \v 22 ‘Mei jɨɨ, Israel naɨraɨ cue daɨíllɨfuemo cácarei. Nazaret ímɨe Jesús omoɨ uícori Juzíñamui ñue facácamɨe. Uafue aillo fáɨgatate ráanɨaɨdo ñue facátaga. Daɨí Juzíñamui omoɨ cɨ́gɨri afémɨedo fɨnode. Aféfuiaɨna ñue fɨdɨ́dɨomoɨza. \v 23 Mei íadɨ afémɨe omoɨ fecállɨruimo maɨáno uitá fatɨ́omoɨ, Juzíñamui jaiai uícodo comécɨitɨfuiaɨ onótafuiaɨ dɨga daɨna izói. Uafue fɨénidɨmacɨdo íena coráɨtatɨomoɨ. \v 24 Mei íadɨ Juzíñamui afe tɨ́illa cuinaca raa zuita izói, zúitano íena meine cáatate. Mei tɨ́illafue jaca íena anáfenonide. \v 25 Mei illaɨma David Jesudo úrillano daɨde: \q1 Ocuíraɨmana cue uiécori cɨófɨredɨcue. \q1 Afémɨe cue nabézimo izói ite, mɨnɨ́cana cue jácɨcaitɨcue. \q1 \v 26 Ie jira cue comecɨ cáɨmafuena ɨere ite, afe llezica cue fuemo ite cáɨmafuiaɨdo úritɨcue. \q1 Afe jira daje izói cue ɨ́eizɨ ñue ocózinaitaitɨcue, mei tɨ́illamona meine cue abɨna cáataitɨo. \q1 \v 27 Mei jɨɨ cue joréñona tɨ́idɨnomo fɨénocaiñeitɨo. \q1 Afe izói o izíruiga táɨjɨtagamɨe abɨ rɨfáillana ráiruitɨo. \q1 \v 28 Cáatatɨnomo jóoide io cue llófuetɨo. \q1 Cue dɨga o íllado, cáɨmafuena cue oruítaitɨo, —daɨí daɨde David. \p \v 29 ‘Amatɨaɨ, cácarei. Caɨ jáiairagɨma David tɨ́ide raɨga uáfodo onórede. Afe raɨafo naɨ caɨ dɨga íteza. \v 30 Mei afe David uai llóraɨma. Jaiai Juzíñamui uícodo uafue llóllena rɨ́ifuedo íena daɨde: \p —O emódoidɨziemona dáamɨe Cristoite. Afémɨe o illáɨmana illánomo ráɨnaite, —daɨde. \v 31 Jira daɨí David, uícomo cɨona izói Cristo meine abɨdo cáaillafuedo úrite. Afe izói daɨde: \p —Cristo joreño tɨ́idɨnomo fɨébiñeite. Ie ɨ́eizɨ rɨfáillana rairuícaza, —daɨde. \v 32 Mei jɨɨ Juzíñamui afe Jesuna meine abɨdo cáatate. Aféfuemo nana caɨ uai nabáiraɨmacɨdɨcaɨ. \p \v 33 Daɨí Juzíñamui nabézimo Jesús naidánega; naidánia meífodo Móomona uícodo lloga Ñuera Joreño fecállɨfue llɨ́ɨnote. Llɨ́ɨnuana nana bie omoɨ cɨona, omoɨ cacana raa fɨnode. Nana aféfuiaɨ afémɨemona bite. \v 34-35 Mei David monamo jáiñedɨmɨe, mei íadɨ dama David daɨí daɨna: \q1 “Caifoide Ocuíraɨma cue Ocuíraɨmana daɨde: \q1 —Cue nabézimo raɨnai, o éoidɨno cue anáfenollɨruimo, —daɨde.” \p \v 36 ‘Nana Israel naɨraɨ, mai comecɨ jɨzíñeno omoɨ onoiri: bie omoɨ coraɨca Jesús Juzíñamui Ocuíraɨmana itátate: Crístona itátate, —acɨ dɨnó Pedro daɨde. \p \v 37 Aféfuena cacáillano, ɨere comecɨ llícɨtagaiaɨoɨ. Afemona Pédromo jɨcánotiaɨoɨ jɨáɨe orécamacɨ dɨga: \p —Amatɨaɨ, ¿nɨɨe izói ñéitɨcaɨ? \p —daɨdíaɨoɨ. \p \v 38 Ie jira Pedro uai ote: \p —Omoɨ illafue Juzíñamui uiécomo meídori. Omoɨ nágamɨerie Jesucristo mámecɨdo báutizatari. Omoɨ ɨ́aɨfuiaɨ oni dófilleza. Daɨí Juzíñamui ie Ñuera Joreño ómoɨna úicaiteza. \v 39 Afe bie uícodo llogáuai ómoɨe. Daje izói o jitótɨaɨ ie. Daje izói nana jɨ́carie itɨno ie; ua aféuai nana caɨ Ocuíraɨma Juzíñamui uáidogamacɨ íena, —daɨde. \p \v 40 Aféuaillaɨdo dáanomo jɨáɨe uáillaɨdo Pedro íaɨoɨ lluano daɨde: \p —Bie duere fɨnóbitɨmacɨmona omoɨ jílloiri, —daɨde. \p \v 41 Mei daɨí afémɨe úrilla uaina jeire otɨno dɨga báutizagaiaɨoɨ. Aféruido Jesumo ɨ́ɨnotɨmacɨmo tres mil dɨ́gamɨiaɨ dáaziena jáɨnacaidiaɨoɨ. \v 42 Nana bimacɨ orécamacɨ llófuiafuemo jaɨ́cɨna jáidiaɨoɨ. Afe daɨí conímamo ñue comécɨidiaɨoɨ. Afe llezica Juzíñamuimo úrifɨrediaɨoɨ, ie mei gaɨríllano Jesús jae íiraɨcaiño güilla izói fɨnódiaɨoɨ. \s1 Nano fueñe ɨ́ɨnotɨno illafue \p \v 43 Aféruillaɨdo nana jácɨcaidiaɨoɨ; mei aillo cɨóraɨninafuiaɨ naa onótate raa dɨga orécamacɨ fɨnódiaɨoɨza. \v 44 Jae nana ɨ́ɨnotɨno ñue dájena itíaɨoɨ, íemona íaɨoɨ ráanɨaɨ conímamo jeruíñeno ífɨrediaɨoɨ. \v 45 Mei jɨɨ íaɨoɨ illábɨrɨ jɨáɨe ráifide raa dɨga fecádiaɨoɨ. Fécanona afe úcube nágamɨiaɨ imacɨ jitailla izói jofo conímamo fecáfɨrediaɨoɨ. \v 46 Nágaruillaɨdo gaɨríracomo gaɨrídiaɨoɨ. Iaɨoɨ jófuemo pan fécano dáanomo cáɨmafuedo, comecɨ mánaɨnafuedo güitíaɨoɨ. \v 47 Juzíñamui ióbitaoidiaɨoɨ. Afe llezica nana comɨnɨ afémacɨmo ñue comécɨidiaɨoɨ. Afe daɨí caɨ Ocuíraɨma nágaruido afe ɨ́ɨnotɨmacɨmo jɨáɨe jílloizaɨbitɨmacɨ dáamacɨna itátate. \c 3 \s1 Aɨdaima jíllotate \p \v 1 Jɨáɨruido jitoma ana ítemo Pedro Juan dɨga gaɨríracomo jáidiaillɨnoɨ. Afe Juzíñamuimo comécɨdo úrioina llezica. \v 2 Nágaruillaɨdo jocóinamona aɨdaima dɨnomo ífɨrede. Ie comɨnɨ gaɨríracomo íena úifɨrediaɨoɨ. Uillano afémɨena nazemo ie ráɨnaifɨrediaɨoɨ, jofo jáioidɨnomona dúecaillano fecaca úcube jɨcállena. Afe naze mámecɨ Ebíredɨze. \v 3 Aɨdaima Pedro Juan dɨga gaɨríracomo jofo jáillana cɨ́oillano dúecaillano fecaca úcube íaillɨnoɨmona jɨcade. \v 4 Mei jira Pedro Juan dɨga íemo érocaidiaillɨnoɨ. Pedro íena daɨde: \p —¡Caɨmo érocai! \p \v 5 Iemona afémɨe náɨcaide. Comecɨ anado daɨde: “Nɨbaɨ mɨnɨ́cana cue iite.” \v 6 Iemo Pedro íena daɨde: \p —Cue úcubenidɨcue; óronidɨcue; mei íadɨ cuemo ítena o íitɨcue. Nazaret ímɨe Jesucristo mámecɨdo náidacai. Maca, —daɨde. \p \v 7 Iemo Pedro onoɨ nabézido íena naidánete. Afe daɨí fɨ́nua llezica ie ɨdaɨ maɨríbicaide, ie ɨdácoiñuaɨ dɨga. \v 8 Iemona aɨdaima caifo tícacaide. Caifo náidaillano macade. Afémɨe íaillɨnoɨdo ja jofo gaɨríracomo jaide. Tícaticacana jaide. Juzíñamuimo ióbitaoide. \v 9 Nana comɨnɨ ie mácana cɨódiaɨoɨ. \v 10 Aferi ɨere jacɨ́naificaidiaɨoɨ naa abɨ fáɨgacaillafue dɨga, afémɨe daɨí náidacaillari. Afémɨena onódiaɨoɨza. Afémɨe Ebíredɨze mámecɨredɨzemo ráɨifɨredɨmɨe, gaɨríracomo úcube jɨcáfɨredɨmɨe. \s1 Pedro comɨ́nɨmo Salomón jinófenemo macáranomo llófuete \p \v 11 Jíllotaga aɨdaima Pedro Juan dɨga íaillɨnoɨdo níjinijicaide. Aféfueri fáɨgacaillano nana comɨnɨ gaɨríraco dɨbénemo jáidiaɨoɨ. Salomón jinófenemo macáranomo Pedro, Juan, aɨdaima dɨga illánomo afe comɨnɨ aizɨ́cana jáidiaɨoɨ. \v 12 Pedro áfena cɨ́oillano comɨ́nɨna daɨde: \p —Ɨsrael naɨraɨ, cácarei. ¿Omoɨ mɨnɨ́cari fáɨgacaidɨomoɨ? ¿Nɨbái mei cócomo eróizaɨbitɨomoɨ? Bie ɨima dama coco rɨ́inodo jíllotano macátatɨcoco, nɨbaɨ daɨí comécɨdo daɨdɨ́omoɨ. Daje izói coco Juzíñamuimo ñue comécɨinafuedo afefue fɨnódɨcoco, daɨí nɨbaɨ cócona comécɨdo daɨdɨ́omoɨ. Iadɨ aféfuiaɨdo fɨnóñedɨcoco. \v 13 Mei íadɨ jɨáɨfodo joide. Caɨ jáiairagɨma Abraham, Isaac, Jacob dɨga, íaɨoɨ Moo Juzíñamui ie Jitó Jesumo baɨmo ñúefuena nitade. Afe Jesús rɨ́imacɨmo omoɨ fecácamɨe. Pilato ie zuitáacana llezica áfena ráiruitɨomoɨza. \v 14 Aféruido jaɨ́cɨna nɨ́fuenidɨmɨe zuitátajana jɨcáñedɨomoɨ, mei íadɨ jɨáɨfodo jɨcádɨomoɨ. Come fatɨ́mɨe zuitátatɨomoɨ. \v 15 Afe daɨí cáatatɨno fecádɨmɨe tɨtádɨomoɨ. Mei íadɨ Juzíñamui afémɨena tɨ́illanomona meine abɨdo cáatate. Aféfuemo uai nabáiraɨmadɨcoco. \v 16 Bie dáamɨe Jesús mámecɨdo, ie mámecɨmo ɨ́ɨnuafuedo omoɨ cɨona, omoɨ onoiga aɨdaima jae maɨríbicaide. Afe Jesumo ɨ́ɨnuafue íena ñue jaɨ́cɨna jíllotate, omoɨ uiécomo cɨ́ocaidɨmɨe illa izói. \p \v 17 ‘Amatɨaɨ, onódɨcueza, mei omoɨ naa omoɨ illáɨnɨri Jesuna fáiacana llezica omoɨ fɨnócafuena onóñeno íena fatɨ́omoɨ. Uáfuena omoɨ fɨnócafuena onóñenano fɨnódɨomoɨ. \v 18 Mei íadɨ Juzíñamui ie uai lloráɨmado uícodo daɨna uai bie izói fuitade. Aféuai daɨde: “Ie Cristo duere zefuíllɨfue jitáirede.” \v 19 Mei ie jira omoɨ mácafuiaɨ méidori. Omoɨ illafue Juzíñamuimo ñue jaɨ́cɨna jóoneri. Omoɨ ɨ́aɨfuiaɨ oni muiñólleza. Iemona caɨ Ocuíraɨma Jesús caɨna cánuafuiaɨ mánaɨnaruillaɨ izói caɨmo orérede. \v 20 Aféruimo nano uiécodo ómoɨena mamécamɨe Jesucristo Juzíñamui óreite. \v 21 Mei íadɨ birui Jesucristo monamo fɨébirede, Juzíñamui naga rafue jaɨ́cɨna naɨ jóoneiñeilleza. Afe daɨí jaiáidɨruillaɨmo ite ñuera uai lloraɨnɨ daɨdíaɨoɨ. \v 22 Mei daɨí Moisés caɨ jáiairagɨmana daɨde: “Caɨ Ocuíraɨma Juzíñamui omoɨ ámatɨaɨmona nahí uai lloráɨmana ómoɨmo óreite, Juzíñamui cue ória izói. Afémɨe ómoɨna nana daɨnáfuiaɨ jeire omoɨ oíri. \v 23 Mei afe uai lloraɨma dáɨnana jeire oñédɨno Israel náɨraɨmona oni táɨnocaite. Uáfuena íficaite.” Daɨí daɨde Moisés. \p \v 24 ‘Mei daɨí nana uai lloraɨnɨ, Samuélmona batɨne ite lloraɨnɨ dɨga bie íiraɨruillaɨdo úrite. \v 25 Juzíñamui ie uai lloráɨnɨdo uícodo daɨnáuaillaɨ ja birui ómoɨri jino llotátaga. Juzíñamui caɨ jaiáiragɨmacɨmo ɨbana ñuera raa fɨnóllɨfue llote ñue omoɨ íllena. Afefue Abrahamo llote. Daɨde, “Nana énɨe naɨraɨ o emódomo comuídɨnodo ñue caɨmare íficaitiaɨoɨ,” daɨde. \v 26 Mei Juzíñamui ie Jitó caata meífodo nano fueñe ie Jitó ómoɨmo orede caɨmare omoɨ íllena, ómoɨmona nágamɨiaɨ ie ɨ́aɨfue fáɨcanocaillena, —daɨde. \c 4 \s1 Pedro Juan dɨga rɨ́iredɨno uiécomo uiga \p \v 1 Pedro Juan dɨga naɨ comɨ́nɨmo úrioidemo, lletáriraɨnɨ gaɨríraco úiñotɨno illaɨma dɨga bitíaɨoɨ. Daje llezica saduceo comɨnɨ bitíaɨoɨ. \v 2 Pedro Juan dɨga comɨnɨ llófuetiaillɨnoɨ. Iaɨoɨna daɨde: “Comɨnɨ tɨ́illanomona cáatafue Jesudo ácataga.” Daɨí llófuiari como bitɨ́macɨ rɨ́icaidiaɨoɨ. \v 3 Iemona íaillɨnoɨna llaɨtádiaɨoɨ. Lláɨtano íaillɨnoɨna llavéracomo jítɨramoidɨruimo ɨbáidiaɨoɨ, ja nauízailla jira. \v 4 Mei íadɨ aillo afe úrillauai cacádɨno ɨ́ɨnotiaɨoɨ. Afena ɨ́ɨnotɨmacɨ danɨ ɨíñɨaɨ facádua cinco mil áɨnomo dúcɨde. \p \v 5 Afe jɨáɨruimo Jerusalemo judíuaɨ illaɨnɨ, éinamacɨ, naa ocuícafue llófueraɨnɨri gaɨrídiaɨoɨ. \v 6 Afe llezica afénomo lletáriraɨnɨ illaɨma Anás ite. Afe dáanomo ite Caifás, Juan, Alejandro naa lletáriraɨnɨ illaɨnɨ comɨ́nɨri. \v 7 Iemo Pedro Juan dɨga atɨ́tatiaɨoɨ. Atɨano íaɨoɨ cɨ́gɨmo naidáneta jɨcánotiaɨoɨ: \p —¿Nɨe rɨ́inodo bífuiaɨ fɨnódɨomɨcoɨ? ¿Bu mámecɨdo bífuiaɨ fɨnódɨomɨcoɨ? \p \v 8 Mei jira Pedro, Ñuera Joreño úicaigamɨenaza daɨde: \p —Naɨraɨ illaɨnɨ, Israel éicomɨnɨ, omoɨ cácarei. \v 9 Mei afe baie ɨráredɨmɨemo como fɨnoca ñúefuena jɨcánotɨomoɨ. Mei nɨɨe izói afémɨe jíllotaga daɨí daɨdɨ́omoɨ. \v 10 Mei jira omoɨ uiécomo jino uáfodo llóitɨcoco, nana Israel naɨraɨ fɨdɨ́illena. Afémɨe omoɨ uiécori Nazaret ímɨe Jesucristo mámecɨdo, omoɨ coráɨcamɨe mámecɨdo íocɨre ite. Afe coráɨcamɨe (Jesucristo) tɨ́illanomona Juzíñamui meine abɨdo cáatate. \v 11 Bie Jesús omoɨ jofo níraɨnɨ oni dotaca jofocaɨ izóidɨmɨe. Mei íadɨ afecaɨ uálliraɨna jáizaide. \v 12 Nɨe jɨáɨmɨemo jíllonafue iñede. Jesucristo jɨáɨe daɨítade jíllotaraɨmana caɨmo iñede, afémɨedo caɨ jílloillena. Ua nana énɨemo daɨítade jíllotaraɨmana iñede, —jaca dɨnori Pedro daɨde. \p \v 13 Iemona rɨ́imacɨ Pedro Juan dɨga méaicaiñeno úrillafue cacáillano, íaillɨnoɨ llófueñegaiaillɨnoɨ íllana fɨ́dɨa llezica, ɨere fáɨgacaidiaɨoɨ, jamáimɨeillɨnoɨ illa jira. Iemona rɨ́imacɨ bíaillɨnoɨ Jesudo macádɨno daɨí íaillɨnoɨmo úibicaidiaɨoɨ. \v 14 Afe emódomo jíllotaga aɨdaima dɨnomo íaillɨnoɨ abɨri naidaide. Ie jira aféfuena jáanoicana daɨínide. \v 15 Mei jira gaɨrídɨnomona íaillɨnoɨna oni orédiaɨoɨ, danɨ jofo conímamo íaɨoɨ úriacana jira. \v 16 Daɨdíaɨoɨ: \p —¿Bie ɨima íaillɨnoɨna nɨe izói ñéitɨcaɨ? Mei jɨɨ, nana Jerusalemo bitɨno bie cɨóraɨnina onótate raa íaillɨnoɨ fɨ́nuafuena onódiaɨoɨ; mei aféfuena jáanonidɨcaɨ. \v 17 Mei íadɨ mai íaillɨnoɨ caɨ jácɨdolle, afefue comɨ́nɨdo jamánomo jalléiñellena. Afedo íaillɨnoɨna ráiruitɨcaɨ, Jesús mámecɨdo ja benómona batɨne úriñeillena, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 18 Mei jira íaillɨnoɨna jɨ́ɨritiaɨoɨ. Iaillɨnoɨ dúcɨdemo ocuídiaɨoɨ: \p —Jesús mámecɨdo jɨɨ mai due jiza úriñeno iri. Afe daɨí llófueñeno iri, —daɨdíaɨoɨ. \v 19 Mei íadɨ Pedro Juan dɨga uai ote: \p —Juzíñamui uiécomo nɨ́ɨfue baɨmo ñuena comecɨ omoɨ faca: omoɨna ñue caɨ cacáreillena, nɨbaɨ jɨáɨfo Juzíñamuina ñue caɨ cacárellena. \v 20 Mei jɨɨ caɨ cɨ́onafue caɨ cacánafue dɨga aféfuemo úrillana fáɨcanidɨcaɨ, —daɨde. \p \v 21 Mei jira rɨ́imacɨ íaillɨnoɨna jácɨdotiaɨoɨ. Ie mei íaillɨnoɨna zuitádiaɨoɨ. Iaillɨnoɨ duere fɨnóllɨfue baiñédiaɨoɨ; nana comɨnɨ afe fɨ́nua jira Juzíñamuimo ióbioidiaɨoɨza. \v 22 Afe cɨóraɨninafuedo jíllotaga aɨdaima, afémɨemo cuarenta fɨmona baɨmo ite. \s1 Ɨɨnotɨno méaicaiñenafue comecɨ rɨ́ino dɨga jɨcádiaɨoɨ \p \v 23 Pedro Juan dɨga íaillɨnoɨ zuitaina mei íaillɨnoɨ nabáiñɨaɨ illánomo jáidiaillɨnoɨ. Dɨnomo afémacɨmo nana lletáriraɨnɨ illaɨnɨ éinamacɨ dɨga íaillɨnoɨna dáɨnana llotíaillɨnoɨ. \v 24 Aféfuena cacáillano nana dáanomo Juzíñamuimo úritiaɨoɨ. Daɨdíaɨoɨ: \p —Caɨ Ocuíraɨma, O Juzíñamuina; mona, énɨe, monaillai naga ráanɨaɨri fɨnódɨmɨedɨo. \v 25 O Ñuera Joréñodo, o táɨjɨtagamɨe Davido daɨdɨo: \q1 ¿Nɨbái mei náɨraɨaɨ caillɨ́oidiaɨoɨ? \q1 ¿Nɨbái mei comɨnɨ táɨnofuiaɨmo comecɨ facádiaɨoɨ? \q1 \v 26 Enɨe illaɨnɨ Juzíñamuina ie Cristo dɨga anáfenuaɨbitiaɨoɨ. \q1 Daje izói jofue illaɨnɨ Juzíñamuimo ofídiaɨoɨ ie Cristo dɨga áfedo afémɨemo fuiríllena, —daɨde. \p \v 27 ‘Uafue bie jófuemo Herodes, Ponico Pilato dɨga o nɨ́fuenide Jitomo fɨeni gaɨrídiaɨoɨ. Afénomo jɨcánemacɨ Israel comɨ́nɨri fɨeni gaɨrídiaɨoɨ, mei íadɨ omo jaɨnáidɨmɨe Jitó illáɨmana ja jáitatɨo. \v 28 Afe fɨeni íaɨoɨ gaɨríllafuedo nana o uícomo uaido fɨnócafuiaɨmo dáɨnana fɨnódiaɨoɨ. Afe daɨí íficaillena jitáiretadɨo. \v 29 Caɨ Ocuíraɨma Juzíñamui, mai birui caɨ íaɨoɨ jácɨduamo eroi. Jae o táɨjɨtagamacɨdɨcaɨ. Afemona ñue méaicaiñenafue caɨmo fecari, o úrillauai jino jácɨcaiñeno caɨ llóllena. \v 30 Afe llezica omo ite rɨ́inodo comɨnɨ íaɨoɨ dúicomona ñue jíllotari. Afe izói o nɨ́ɨfuenide Jitó mámecɨdo cɨóraɨnina onótate raa fɨnori, —dɨnori daɨdíaɨoɨ. \p \v 31 Juzíñamuimo íaɨoɨ úrilla fúillamona afe íaɨoɨ gaɨríllano docáiricaide. Afe llezica nana Ñuera Joreño úicaigaiaɨoɨ. Iemona Juzíñamui úrillauai méaicaiñeno jino llotíaɨoɨ. \s1 Ɨɨnotɨmacɨ íaɨoɨ ráanɨaɨna jeruíñeno “Nana caɨe” daɨdíaɨoɨ \p \v 32 Afe aillo ɨraɨca ɨ́ɨnotɨmacɨ dáaziena nana ñue jaɨnáidiaɨoɨ. Ua daje izói dájemo comecɨ facáoidiaɨoɨ; daje comecɨ jitailla uai íaɨoɨmo ite. Buna afémɨe ráanɨaɨna “Dama cueɨe” daɨíñede, mei íadɨ nana comɨnɨ íaɨoɨ ráanɨaɨna “Nana caɨe” daɨdíaɨoɨ. \v 33 Orécamacɨ Ocuíraɨma Jesús cáanafuemo aillo rɨ́inodo uai nabáioidiaɨoɨ. Juzíñamui nana comɨ́nɨna ɨere caɨmátaitade. \v 34 Iaɨoɨ cɨ́gɨri jitáiredena ráanidɨmɨe iñede. Nana ɨbácana énɨeredɨno jofóredɨno dɨga áfenɨaɨ fécano afe oga úcube atɨ́diaɨoɨ. \v 35 Atɨano orécamacɨmo izájidiaɨoɨ. Iemona orécamacɨ nágamɨeriemo íaɨoɨ jítaina dɨeze fecádiaɨoɨ. \v 36 Afe izói íaɨoɨ cɨ́gɨri Leví izíe ímɨe fɨnode. Afémɨe mámecɨ José. Monáillai zafedu Chípremo jocócamɨe. Orécamacɨ íena jɨáɨe mámecɨna jɨtádiaɨoɨ. Afe mámecɨ Bernabé daɨna Fɨ́radɨmɨe. \v 37 Afémɨe ie illánɨe fecade, fécano afe ɨba úcube orécamacɨmo izáɨbite. \c 5 \s1 Ananías Safira dɨga fɨnoca ɨ́aɨfue \p \v 1 Mei jɨáɨmɨe Ananías, ie aɨ Safira dɨga, daa illánɨe fecádiaillɨnoɨ. \v 2 Bímɨe nano baa nɨeze úcubena jeruide. Jɨáɨe dájeze úcubena nana ñue ite ízoi orécamacɨmo izájide. Aféfuena ie aɨ nana ñue onode. \v 3 Jira Pedro íena daɨde: \p —Ananías, ¿nɨbái mei Taɨfe o comécɨna féitate, Ñuera Joréñomo taɨno o llóllena? ¿Nɨbái mei o illánɨe nano nɨeze feca ɨba úcubena abɨmo maiñódɨo, daɨí jɨ́fueridɨo? \v 4 ¿Nano fueñe afe énɨe óɨeñede? Jɨɨ, óɨe. ¿Afe o fécaja mei afe úcube óɨeñede? Jɨɨ, óɨe. ¿Nɨbái mei daɨí afe fɨnóllena comecɨ facádɨo? Comɨ́nɨmo taɨno lloñédɨo, mei íadɨ Juzíñamuimo taɨno llotɨo, —daɨde. \p \v 5 Ie jira áfena cacáillano, Ananías énɨemo baɨíllano tɨ́ibicaide. Nana afefue fɨ́dɨaɨbitɨno ɨere jacɨ́naitiaɨoɨ. \v 6 Mei jira nano ba nɨga jitócomɨnɨ bite. Ie abɨ jabɨ́nota ie raɨájidiaɨoɨ. \p \v 7 Afe mei tres horas íllamona Ananías aɨ jofo bite. Naɨ ie ɨni tɨ́illana fɨdɨ́ñede. \v 8 Jira Pedro jɨcánote: \p —Cuemo llone, ¿afe ómɨcoɨ daɨna dɨeze afe énɨe fecádɨomɨco? \p Jira afengo daɨde: \p —Jɨɨ, áfeze. \p \v 9 Jira Pedro daɨde: \p —¿Nɨbái mei dáafueritɨomɨco, Juzíñamui Ñuera Joreño o ɨco facátallena? Jino batɨ́ o ɨni raɨájidɨno bitíaɨoɨ. Jabe daje izói ona úitiaɨoɨ. \p \v 10 Afe llezica afengo Pedro anamo baɨíllano tɨ́ibicaide. Jitócomɨnɨ jofo billano afengo tɨíllana cɨ́oizaɨbitiaɨoɨ. Mei jira jino uillano ie ɨni abɨmo íena raɨájidiaɨoɨ. \v 11 Nana Juzíñamuimo ɨ́ɨnotɨno nana aféfuiaɨna fɨdɨ́dɨmacɨri ɨere jacɨ́naitiaɨoɨ. \s1 Aillo cɨóraɨnina raanɨaɨ onótate raa dɨga \p \v 12 Aféruillaɨdo comɨnɨ cɨ́gɨri orécamacɨ aillo onótate raa, cɨóraɨnina ráanɨaɨ dɨga fɨnódiaɨoɨ. Nana Salomón jinófenemo macáranomo gaɨrídiaɨoɨ. \v 13 Buna jɨáɨmacɨmona íaɨoɨ dɨga daane gaɨríllana jacɨ́ruitiaɨoɨ; mei íadɨ comɨnɨ íaɨoɨmo ñue izire comécɨidiaɨoɨ. \v 14 Aillo comɨnɨ ɨíñɨaɨ rɨngónɨaɨ dájeze Ocuíraɨma Jesucrístomo ɨ́ɨnuaɨbitiaɨoɨ. \v 15 Uafue jamánomo ɨ́ɨnotiaɨoɨ. Mei jira ɨráredɨno jofo abɨ íuemo, naa íaɨoɨ bɨ́iralluaɨri jino bɨródiaɨoɨ. Afénomo Pedro áfedo jaille llezica afémacɨmona nano dámɨerie, Pedro jana anamo itábicaitiaɨoɨ. Afedo jíllozɨtiaɨoɨ. \v 16 Afe llezica aillo áɨnomo ite jofue comɨnɨ Jerusalemo bitíaɨoɨ. Iaɨoɨ ɨráredɨnuiaɨ atɨ́diaɨoɨ fɨénide jóriaɨdo áɨfedogamacɨ dɨga. Nana jíllotagaiaɨoɨ. \s1 Rɨ́imacɨ illaɨnɨ Pedro Juan dɨga duere fɨnóllena llaɨtátatiaɨoɨ \p \v 17 Iemona lletáriraɨnɨ illaɨma, afémɨeoɨri ite saduceo imacɨ ɨere úradoizaidiaɨoɨ. \v 18 Ie jira orécamacɨna llaɨtada afe jófuemo ite llavéracomo ɨbáizaidiaɨoɨ. \v 19 Mei íadɨ Juzíñamui abɨ ímɨe naɨo llavéraco naze tuizáɨbite. Jino íaɨoɨ uánona daɨde: \p \v 20 —Gaɨríracomo omoɨ jai. Dɨnomo naidáillano comɨ́nɨmo nana bie comecɨ cáataite uáillaɨdo úrizairi, —daɨde. \p \v 21 Aféfuena cacáillano, afe jɨáɨrui monáidacademo jofo gaɨríracomo jáidiaɨoɨ. Jáillano llófuiaide. \p Afe llezica lletáriraɨnɨ illaɨma afémɨemo itɨ́nori, Nahíllaɨnɨ gaɨríranomo gaɨrídiaɨoɨ. Afe Nahíllaɨnɨ Israel naɨraɨ éicomɨnɨ. Gaɨríllano llaveca orécamacɨ atɨ́tatiaɨoɨ. \v 22 Mei íadɨ llavériraɨnɨ llavéracomo dúcɨillano orécamacɨna baiñédiaɨoɨ. Daa fia afefue abɨdo lluáɨbitiaɨoɨ. Daɨdíaɨoɨ: \p \v 23 —Llavéraco ñue rɨire ɨbaide naa naze jinófene úiñotɨnori eróiediaɨoɨ baizájidɨcaɨ. Mei íadɨ caɨ zuitádɨcaɨmo afeco eromo buna iñena, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 24 Aféfuena cacáillano lletáriraɨnɨ illaɨma, gaɨríraco úiñoraɨnɨ illaɨma, íemo nanoide lletáriraɨnɨri ɨfo júdaɨzite; jɨcánotiaɨoɨ: \p —¿Bífuiaɨ nɨnomo jɨca jálleite? \p \v 25 Afe llezica daa ɨima daɨízaɨbite; íaɨoɨna daɨde: \p —Llavéracomo omoɨ ɨ́baicogamɨiaɨ jae gaɨríracomo comɨnɨ llófuetiaɨoɨ, —daɨde. \p \v 26 Iemona úiñoraɨnɨ illaɨma naa llavériraɨnɨri íaillɨnoɨ uájidiaɨoɨ. Mei íadɨ duere fɨnóñeno íaillɨnoɨna atɨ́diaɨoɨ, “Comɨ́nɨna nófɨena caɨ níjɨite” daɨnano jacɨ́ruitiaɨoɨ. \v 27 Iaillɨnoɨ átɨanona, Nahíllaɨnɨ uícomo íaillɨnoɨna naidánetiaɨoɨ. Iemo lletáriraɨnɨ illaɨma íaillɨnona daɨde: \p \v 28 —Afe mámecɨdo ómɨcoɨ llófueñellena jamánomo rɨire rairuídɨcaɨ. ¿Ja mɨnɨca fɨnódɨomɨcoɨ? Nana Jerusalén comɨ́nɨmo ómɨcoɨ llófuiafuiaɨ jɨca jalleide. Afe llezica afe ɨima tɨ́illa ɨ́coɨnia caɨmo nitáacadɨomɨcoɨ, —daɨde. \p \v 29 Mei jira Pedro jɨáɨe orécamacɨ dɨga uai ote: \p —Juzíñamui uai jeire caɨ olle comɨnɨ llogáuai baɨmo ñuera. \v 30 Caɨ jáiairagɨma Juzíñamui Jesuna tɨ́illamona cáatate. Bie Jesús coráɨrabɨcɨmo agüíneta omoɨ fagámɨe. \v 31 Juzíñamui caifo monamo uano nabézimo íena raɨnade. Afe llezica afénomo Illáɨmana jóonete. Dáanomo Jíllotaraɨmana jóonete. Daɨí Juzíñamui Israel náɨraɨmo íaɨoɨ illafue méidollɨrui jóonete, íaɨoɨ ɨ́aɨfuiaɨ dóllena. \v 32 Aféfuemo uai nabáiraɨmadɨcaɨ. Daje izói Ñuera Joreño aféfuemo uai nabaide. Nana ñue cacáredɨmacɨmo afe Ñuera Joreño Juzíñamui iga, —daɨde. \p \v 33 Aféfuena cacana llezica, rɨ́icaidiaɨoɨ. Iaillɨnoɨna fáiacadiaɨoɨ. \v 34 Mei íadɨ rɨ́imacɨ cɨ́gɨri fariseo ímɨe ite. Afémɨe mámecɨ Gamaliel. Afémɨe ocuícafue llófueraɨma. Nana comɨnɨ íemo ñue comécɨidiaɨoɨ. Afémɨe náidaillano ocuide: \p —Nano dáallegoɨ bimacɨ oni jɨáɨnomo ui, —daɨde. \v 35 Afe ifodo rɨ́imacɨna daɨde: \p —Ɨsrael comɨnɨ, cacai. Baimácɨmo omoɨ fɨnóllɨfue abɨ́ omoɨ rairuiri. \v 36 Jɨáɨfuemo omoɨ úibicairi. Naui nɨ́garui íllamona Teudas dúcɨzaɨbite. Dúcɨillano daɨde: “Jamánomoidɨmɨedɨcue. Illáɨmaitɨcue,” daɨde. Iemona cuatrocientos dɨ́gamɨe afémɨedo jáidiaɨoɨ. Mei íadɨ íena fatíaɨoɨ. Nana afémɨedo jáidɨno ráɨdozinaidiaɨoɨ. Iemona afefue nɨné táɨnocaide. \v 37 Afe mei comɨnɨ mámecɨ cuiájillaruimo, Galilea ímɨe Judas dúcɨzaɨbite. Aillo comɨnɨ íedo jáidiaɨoɨ. Daje izói íena fatíaɨoɨ. Afe izói nana íedo jáidɨno ráɨdozinaidiaɨoɨ. \v 38 Ie jira bimácɨna omoɨ fáɨcanocai; afémacɨna áɨfedoñeno. Mei bifue ɨíñɨaɨ íeza, fuizájite. \v 39 Mei íadɨ Juzíñamui ifue, táɨnocaitanidɨomoɨ. Abɨ omoɨ rairuiri, Juzíñamui dɨga omoɨ fuirízaiñelleza, —daɨde. \p \v 40 Nana jae jiéruificaidiaɨoɨ. Mei jira orécamacɨ jɨ́ɨritiaɨoɨ. Iaɨoɨ dúcɨnamona íaɨoɨna zechénotiaɨoɨ. Afe meífodo Jesús mámecɨdo úrillana íaɨoɨna rairuídiaɨoɨ. Afe mei íaɨoɨna fáɨcanocaidiaɨoɨ. \v 41 Orécamacɨ rɨ́imacɨ uícomona jino jáidiaɨoɨ. Ióbioicaidiaɨoɨ, mei Juzíñamui íaɨoɨmo ñue comecɨ facáoillaza. Jesudo jaɨnáinamona méaifuedo duere zefuídiaɨoɨ. \v 42 Ie mei nágaruido Jesudo úritiaɨoɨ. Afe izói llófueoidiaɨoɨ. Gaɨríracomo, comɨnɨ jófuedo daje izói llófuiaidiaɨoɨ. \c 6 \s1 Juzíñamui uai llotɨno canóraɨnɨna siete dɨ́gamɨe mámecɨga \p \v 1 Aféruillaɨdo ɨ́ɨnotɨno aillo jebuíoidiaɨoɨ. Griego imacɨ judío imácɨna zúucaillafuedo jɨtádiaɨoɨ: \p —Nágarui güille fécanomo caɨ fecɨ́nguaɨ fɨgo iñégaiaɨoɨ, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 2 Mei íemo doce dɨga orécamacɨ nana ɨ́ɨnotɨnori dáanomo ɨráɨdiaɨoɨ. Iaɨoɨna daɨde: \p —Juzíñamui úrilla uai jino llófueredɨcaɨ. Afena caɨ fáɨcanocaillena danɨ omoɨ güille caɨ fecállena fɨgóñede. \v 3 Mei jira, ámatɨaɨ, omoɨ cɨ́gɨmona siete dɨ́gamɨe nɨze. Nana comɨ́nɨmona ñue comécɨidɨmɨe izóidena jitaide. Ñue onódɨmɨena jitaide. Ñuera Joreño úicaigamɨena daje izói jitaide. Ie mei daɨítadɨmɨiaɨ güille fecáraɨnɨna mai jóoneri. \v 4 Mei caɨ danɨ Juzíñamuimo comecɨ facáoitɨcaɨ. Afe llezica Juzíñamui úrilla uaido llófueitɨcaɨ. \p \v 5 Nana aféfuemo ñue comécɨidiaɨoɨ. Iemona Ñuera Joreño úicaigamɨe Esteban nɨzédiaɨoɨ. Afémɨe Juzíñamui uaina ɨere ɨ́ɨnofɨredɨmɨe. Daje llezica jɨáɨmɨiaɨ nɨzédiaɨoɨ: Felipe, Prócoro, Nicanor, Timón, Parmenas, Antioquía ímɨe Nicolás, naui nano afémɨe judíuaɨ íaɨoɨ ɨ́ɨnoga uaimo dáafueriacadɨmɨe. \v 6 Ie mei orécamacɨ illánomo afémacɨna atɨ́diaɨoɨ. Atɨa mei orécamacɨ íaɨoɨmo onoɨ bɨ́tano Juzíñamuimo úritiaɨoɨ. Afedo güille fecáraɨnɨna mamécaiaɨoɨ. \p \v 7 Iemo Ocuíraɨma Jesucristo úrilla uai comɨ́nɨdo oni móonaioicaide. Jerusalemo ɨ́ɨnotɨno aillo jebuídiaɨoɨ. Afe llezica aillo judíuaɨ lletáriraɨnɨ aféfuemo ɨ́ɨnotiaɨoɨ. \s1 Esteban llaɨtádiaɨoɨ \p \v 8 Esteban Juzíñamui izói rɨ́inoredɨmɨe Juzíñamui ézɨcɨgamɨe. Ie jira comɨnɨ cɨ́gɨmo aillo cɨóraɨnina raa onótate raa dɨga fɨnode. \v 9 Ie jira Rairuíñegamacɨ llófueriraco ímɨiaɨmona dáarie Estébamo como fueñe ie fɨnócafue júfiduaidiaɨoɨ. Afe llezica Cirénemona dáamɨerie, daje izói Alejandríamona, daje izói Asia énɨemo ite Cilíciamona: nana afémacɨ Estébamo afefue júfiduaidiaɨoɨ. \v 10 Mei íadɨ íena anáfenonidiaɨoɨ. Ñuera Joreño íemo iga úrillana fɨbíllafuedo úriteza. \v 11 Ie jira taɨno lloraɨnɨ ɨ́bajidiaɨoɨ. Afémacɨna llotíaɨoɨ: \p —Mai omoɨ daɨíri: “Esteban Moisena Juzíñamui dɨga fɨénidɨuaina dáɨnana cacádɨcaɨ,” —daɨí daɨítatiaɨoɨ. \v 12 Aféfuedo comɨ́nɨna éinamacɨ dɨga fáɨllifaɨlliñeitadiaɨoɨ, daje izói ocuícafue llófueraɨnɨ. Iemona cɨrɨ́nuano íena llaɨtádiaɨoɨ. Lláɨtano Caifóidɨllaɨnɨ uiécomo íena uitíaɨoɨ. \v 13 Afe izói taɨno uaillaɨ nabáiraɨnɨ jenódiaɨoɨ. Afémacɨ daɨde: \p —Bímɨe caɨ ñue rairuírede gaɨríracomo báiñuano fáɨcanocaitañede. Jaca báiñofɨrede, daje izói ocuícafuemo. \v 14 Afémɨe dáɨnana cacádɨcaɨ. Afe daɨna daɨde: “Baie Nazaret ímɨe Jesús afe gaɨríraco júdaɨtaite. Moisés caɨmo iga fɨnóllɨfuiaɨ meídotaite,” —daɨí daɨdíaɨoɨ. \p \v 15 Iemona rɨ́imacɨ naa dɨnó ráɨiedɨnori, Estébamo eróillano, ie uiéco Juzíñamui abɨ ímɨe uiécona eróidena cɨóidiaɨoɨ. \c 7 \s1 Esteban abɨ ie rɨ́iduafue llote \p \v 1 Mei jira lletáriraɨnɨ illaɨma Estébamo jɨcánote: \p —¿Meita nana bífuiaɨ uáfuiaɨ? \p \v 2 Jira afémɨe uai ote: \p —Ñue comécɨide ámatɨaɨ, móotɨaɨ dɨga, cue úrillamo cácarei. Caɨ ebíredɨnoredɨmɨe Juzíñamui caɨ jaiai nanóidɨmɨe Abrahamo cɨ́ocaide. Ua Abraham Mesopotamia énɨemo illa llezica, afémɨe naɨ Haramo jaiánɨñena llezica, \v 3 Juzíñamui íena daɨde: “O illánɨe fɨénocai naa o comɨ́nɨri. Afemona omo cue llolle énɨemo o jairi.” \v 4 Mei jira Abraham Caldea énɨemona oni jaide; jáillano, Harán jófuemo nano nɨe dɨno ite. Dɨnomo ie moo tɨilla. Iemona Juzíñamui Abraham afe bie omoɨ illɨ́nɨemo atɨde. Ja birui afénɨemo itɨ́omoɨ. \v 5 Mei íadɨ nɨɨe fecɨ raana naɨ afémɨe Juzíñamui íena iñede. Afe izói due jiza ie macállɨnɨena íemo fecáñede. Mei íadɨ Juzíñamui uícomo uáfuena daɨde: “Bie énɨe óɨeite. O tɨilla meífomo o jitótɨaɨ íeite.” Mei íadɨ aféruillaɨdo Abraham naɨ jitónide. \v 6 Nane dáanomo Juzíñamui íena daɨde: “O uícoidɨgɨma jɨáɨmacɨ énɨemo onínemacɨ izói íitiaɨoɨ. Dɨnomo afémacɨ rairuícamacɨ izói íitiaɨoɨ. Dɨnomo cuatrocientos fɨmona duere fɨnólliaɨoɨ,” daɨde. \v 7 Mei íadɨ nane dáanomo Juzíñamui daɨde: “Omoɨ rairuícamacɨna fɨnódɨzie íaɨoɨ fɨénidɨfuiaɨ cue jɨcánolle mei, afémacɨna duere zefuítaitɨcue. Ie meífomo o comɨnɨ afénomona oni jáitiaɨoɨ. Oni jaillano, bínɨemo cuemo ñue caɨmare táɨjɨzaɨbitiaɨoɨ,” daɨde. \v 8 Juzíñamui Abrahamo daɨnáuai ɨbana fɨnóllɨfue llote. Afe llezica ie jitótɨaɨ bacano ɨcoɨ quetállena ocuíllado afe fɨnóllɨfue uáfuena onótate. Ie jira ie jitó Isaac jócua mei ocho dɨ́garui íllamona, Abraham ie jitó bacano ɨcoɨ quetade. Daje izói Isaac ie jitó Jacóbona fɨnode. Afe izói Jacob nana ie jitótɨaɨna fɨnode. Afe jitótɨaɨ Israel doce dɨga naɨraɨ moona jáidiaɨoɨ. \p \v 9 ‘Bie Jacob jitótɨaɨ caɨ nánoragɨmacɨaɨ. Afémacɨ ie ama Josemo úradoidiaɨoɨ. Afemona afémɨena fecádiaɨoɨ, Egipto énɨemo úillena. Mei íadɨ Juzíñamui Joseri ite ie canóllena. \v 10 Nana ie zefuínaillamona zuitade. Ñue úrillana fɨbíllafue íemo ite. Faraón uiécomo ñue comécɨidɨmɨena Juzíñamui Josena itátate. Afe Faraón Egipto nahíllaɨma. Afe Faraón Josena Egipto jabóllaɨmana mamede. Afe llezica daje izói dama Faraón jofo illáɨmana mameca. \p \v 11 ‘Iemona júbietaillafue nana Egipto énɨemo baite aillo zefuínaillafue dɨga. Daje izói Canaán énɨemo ite. Ie jira caɨ móotɨaɨ güíllenidiaɨoɨ. \v 12 Mei íadɨ Jacob Egíptomo trigo íllana fɨ́dɨano afénomo ie jitótɨaɨ orede. Afémacɨ caɨ jáiairagɨma. Bifue íaɨoɨ fueñe güille uájillafue. \v 13 Ie mei dáanomo nane jáidiaɨoɨmo, José ie ámatɨaɨ ie abɨna onótate. Afe llezica José ie ámatɨaɨ Faraómo cɨ́otate afémɨe íaɨoɨna onóillena. \v 14 Iemona José ie moo Jacob naa ie comɨ́nɨri atɨ́tate. Afémacɨ setenta y cinco dɨ́gamɨede. \v 15 Afe daɨí íaɨoɨmo íficaide Jacob Egíptomo jaiánɨllena. Dɨnomo afémɨe tɨ́ide; daje izói afénomo caɨ jáiairagɨmamona dárie tɨ́ide. \v 16 Afe meífodo íaɨoɨ ícuruaɨ Siquém illánomo uitá raɨájidiaɨoɨ. Afe dɨnomo Hamor jitótɨaɨmona Abraham ie comɨnɨ ícuruaɨ raɨllɨ́nuaɨ ɨbade. Jira afénomo raɨájidiaɨoɨ. \p \v 17 ‘Jaiai nɨnomo Juzíñamui Abrahamo uire ñue íaɨoɨ íllena rɨírede uaido uáfuena llote. Afe uícodo daɨnáuai fuizáillɨrui áɨnoziacademo, Israel naɨraɨ Egíptomo ñue jebuídiaɨoɨ; ua ɨere áillue náɨraɨna jáidiaɨoɨ. \v 18 Afe llezica Egíptomo jɨáɨe Faraón illáɨmaizaide. Afémɨe Josena onóñede. \v 19 Aféllaɨma caɨ náɨraɨna jɨ́fuete; caɨ jáiairagɨmacɨna duere fɨnode. Caɨ como jococa úruiaɨna zóofetade íaɨoɨ tɨ́illena. \v 20 Aféruillaɨdo Moisés jococa. Afémɨe ie dúeza illáruimona Juzíñamuina ióbitade. Afe izói ie moona ie ei dɨga ióbitade. Afe íaillɨnoɨ daámani fɨui jofomo íena móonaitadiaillɨnoɨ. \v 21 Mei íena zóofetarui dúcɨnamona Egipto illaɨma nahí jiza íena abɨmo ote. Afengo jitó izói afézana comuítate. \v 22 Ie jira afe Moisés Egipto comɨnɨ nana onóigafuena llófuegamɨe. Iemona ie daɨnáuaillaɨ rɨírede. Afe izói afémɨe fɨnócafuiaɨ jamánomoide. \v 23 Ja afe mei cuarenta fɨmona illa llezica, Moisés ie naɨraɨ israelita comɨnɨ méiñuaiacade. \v 24 Afénomo Egipto ímɨe Israel náɨraɨmona dámɨe duere fɨnóinana Moisés cɨ́oizaide. Ie jira Moisés ie naɨraɨ ímɨe rɨ́iduaɨbillano Egipto ímɨe fate afe ɨba óllena. \v 25 Moisés comécɨdo daɨde: “Cue ámatɨaɨ israelita comɨnɨ Egíptomona fáɨcanocaillɨfue onódiaɨoɨ. Ua Juzíñamui íaɨoɨ cuedo fáɨcanocaitafuena fɨdɨ́diaɨoɨ,” daɨde. Mei íadɨ áfena fɨdɨ́ñediaɨoɨ. \v 26 Afe jítɨramoidɨruido Moisés Israel ímɨiaillɨnoɨ fúirienaillana cɨode. Iaillɨnoɨ fuiríllafuena llɨ́ɨcaitaacanano íaillɨnoɨna daɨde: “Omɨcoɨ daje ámadɨomɨcoɨ. ¿Nɨbái conímana duere fɨnódɨomɨcoɨ?” daɨde. \v 27 Ie jira nabai duere fɨnódɨmɨe Moisés oni ñuitade. Oni ñuita mei íaillɨnoɨmona dámɨe Moisena daɨde: “¿Bu o caɨ cɨ́gɨmo illáɨmana jóonegao? ¿Bu caɨ fɨénidɨfue jɨcánoraɨmana jóonegao? \v 28 ¿Nauiri Egipto ímɨe o faaja izói birui cuena fáiacadɨo?” daɨde. \v 29 Daɨí dáɨnana cacáillano, Moisés botade. Bótano Madián énɨemo jaide. Dɨnomo jɨcánemɨe izói ite. Afénomo mena jitórede. \p \v 30 ‘Cuarenta fɨmona méifomo, Moisés amena fɨgo iñénazicɨmo mácajide. Sinaí idu áɨnomo ite. Afénomo Juzíñamui abɨ ímɨe boode iázaifedɨnamo cɨ́ocaide. Afe irai bóoidɨnomo cɨ́ocaide. \v 31 Afena cɨónamona Moisés jabo fáɨgacaide. Afena ñue cɨ́oillena áfemo jofo áɨnozide. Aɨnozillano Ocuíraɨma Juzíñamui úrillana cacade. Afe uai daɨde: \v 32 “O nánoidɨmacɨ Juzíñamuidɨcue. Ua Abraham, Isaac, Jacob dɨeze Juzíñamuidɨcue,” daɨde. Jira Moisés jágɨeri cuidɨ́ricaide. Iemona dáanomo áfemo eróillana jacɨ́ruite. \v 33 Iemona Ocuíraɨma Juzíñamui íena daɨde: “O eɨba ico duiño, benó o naidáillano cue íllaza jamánomo ñúenoza. \v 34 Cue comɨnɨ Egíptomo duere zefuíllana cɨódɨcue. Iaɨoɨ eehe cáillɨana cacádɨcue. Jira ana íaɨoɨna zúitaɨbitɨcue. Jira cue dáɨnana cacai. Egíptomo ona óreitɨcueza,” daɨde. \p \v 35 ‘Ja nano fueñe nana comɨnɨ Moisena jámairuitiaɨoɨ. Iena jaiai daɨízaɨdiaɨoɨ: “¿Bu illáɨmana mamécao, caɨmo jɨcánoraɨmana o íllena?” Mei íadɨ bóodɨnamo cɨode Juzíñamui abɨ ímɨedo Juzíñamui Moisena zúitaitɨmɨena orede, íaɨoɨ illáɨmana. \v 36 Jira Moisés caɨ jáiairagɨmacɨ Egíptomona jino baɨródɨmɨe. Afémɨe bie énɨemo cɨóraɨnina raa onótate raa dɨga fɨnódɨmɨe. Afe izói Jiáɨrede Monáillaimo cɨóraɨnina dáɨnamona comuide raa fɨnode. Afe izói cuarenta fɨmona íllamona zaféredɨzicɨmo íaɨoɨ illa llezica cɨóraɨnina raa fɨnófɨrede. \v 37 Afe dáamɨe Moisés Israel comɨ́nɨna daɨdɨ́mɨe: “Juzíñamui danɨ omoɨ ámatɨaɨmona uai llóraɨmana ómoɨmo óreite, cue ie ória izói. Afémɨemo jeire omoɨ oíri.” \v 38 Afe Moisés zaféredɨzicɨmo comɨ́nɨri itɨ́mɨe. Afe Moisés Sinaí ídumo itɨ́mɨe. Dɨnomo Juzíñamui abɨ ímɨe íemo úrizaɨbite. Afemona Moisés caɨ jáiairagɨmamo aféuai jino llotɨ́mɨe. Afe Moisés cáatatɨuaillaɨ llɨ́ɨnote, afe uáillaɨna caɨmo fɨénocaillena. \p \v 39 ‘Mei caɨ jáiairagɨmacɨ íemo cacáreacañediaɨoɨ. Iena ruifíruillano, meine Egíptomo jáiacadiaɨoɨ. \v 40 Jira Aarona daɨdíaɨoɨ: “Caɨ uícodo ɨ́foite juzíñamuillaɨna caɨmo fɨnóllena jitáidɨcaɨ. Baie Moisés Egipto énɨemona caɨ otɨ́mɨe, íemo itɨ́fuena onóñedɨcaɨ,” daɨdíaɨoɨ. \v 41 Ie jira juráreto jiza jana fɨnódiaɨoɨ; jɨáɨe rɨ́llenɨaɨ fatíaɨoɨ afe jízato jánaraɨna fɨnócamo fia fecállena íena ióbitallena. Mei íaɨoɨ ónoɨdo fɨnoca raamo caɨmátaioidiaɨoɨ. \v 42 Ie jira Juzíñamui íaɨoɨmona oni jaide. Afemona Juzíñamui íaɨoɨna fɨénocaide mona úcuaɨmo íaɨoɨ comecɨ facáoillena. Mei daɨí uai llóraɨnɨ rabénicomo cuegáuai daɨde: \q1 ¡Israel comɨnɨ, omoɨ cacai! \q1 ¿Cuarenta dɨga fɨmona íllamona zaféredɨzicɨmo rɨ́llenɨaɨ fatɨ́omoɨ cuemo fia fecállena? \q1 \v 43 Ieñede. Jɨáɨfodo fɨnódɨomoɨ. \q1 Taɨno juzíñamui Moloc ráɨicaillacojɨ abɨmo máiñuano úioicaidɨomoɨ. \q1 Afe llezica jɨáɨe taɨno juzíñamui Renfán ucúduna eroide jánaraɨmo jeire otɨ́omoɨ. \q1 Afe jánaraɨ danɨ omoɨ fɨnoca ióbitalle jánaraɨ. \q1 Ie jira omoɨ énɨemona omoɨ otá Babilonia batɨ́fenemo ómoɨna óreitɨcue, daɨde. \p \v 44 ‘Caɨ jáiairagɨmamo Juzíñamui gaɨríraco ite. Afénomo nofɨ́como cuega ocuica uaillaɨ éenotiaɨoɨ. Afe gaɨríraco Juzíñamui Moisemo ocuilla izói niga. Nano fueñe Juzíñamui íena daɨde: “O cɨónaco omo cue ácata izói o nitátari,” daɨde. \v 45 Caɨ jáiairagɨmacɨ afe gaɨríraco fecɨ raa izói llɨ́ɨnotiaɨoɨ. Ie mei Josué dɨga bitɨno jɨáɨe naɨraɨ énɨe báɨrua llezica afeco atɨ́diaɨoɨ. Afe énɨemo itɨ́nuiaɨ Juzíñamui oni jiude, íaɨoɨ meífomo ie comɨnɨ illɨno fɨnóllena. Afeco daɨí dɨnomo ite David illáruillaɨdo. \v 46 Illaɨma David Juzíñamuina ióbitade. Iemona Juzíñamui afe Davidna canófɨrede. Aféruillaɨdo ie jáiairagɨma Jacob ɨ́ɨnoga Juzíñamui illɨco nitátaiacade. \v 47 Mei íadɨ ie jitó Salomón Juzíñamui jofo ua nitátatɨmɨe. \v 48 Mei íadɨ jamánomo caifoide Juzíñamui, comɨnɨ ónoɨdo niga gaɨríracuaɨmo ífɨnide. Afe izói uai lloraɨma daɨde: \q1 \v 49 Caifo bie mona ua cue illáɨmana ráɨirano izoide. \q1 Ie mei bie énɨe cue ɨdaɨ bɨtáoinanɨe izoide. \q1 ¿Nɨɨe izóidɨco cúeɨena nitátaitɨo? \q1 ¿Nee cue ocózinairano? \q1 \v 50 ¿Ua meita nana bie ráanɨaɨna cue ónoɨdo fɨnódɨcue? \q1 Jɨɨ fɨnódɨcue, —daɨí Ocuíraɨma Juzíñamui daɨde. \p \v 51 Naɨ Esteban afémacɨmo úrioicaide. Daɨde: \p —Mei íadɨ omoɨ comecɨ jaca Juzíñamuina rairuífɨrede. Juzíñamuina onóñedɨmacɨ izói jefónidɨomoɨ. Juzíñamuimo comécɨñedɨmacɨdɨomoɨ. Ñuera Joreño llétafue jaca jeire oñédɨomoɨ. Omoɨ jáiairagɨma izóidɨmacɨdɨomoɨ. \v 52 ¿Ua meita omoɨ jáiairagɨma nɨɨ uai llóraɨnɨna duere fɨnódiaɨoɨ? Nana íaɨoɨna duere fɨnódiaɨoɨ. Nɨɨ fɨ́gomɨe bíllana uícodo llotɨ́nona tɨtádiaɨoɨ. Afe fɨ́gomɨe jae dúcɨde. Iena fécano fatɨ́omoɨ. \v 53 Omoɨ Juzíñamui abɨ ímɨiaɨdo llogámacɨdɨomoɨ, mei íadɨ ñue cacáreñedɨomoɨ, —daɨí dɨnori Esteban daɨde. \s1 Esteban tɨ́illafue \p \v 54 Aféfuiaɨna cacáillamona, rɨ́icaidiaɨoɨ. Estébamo fuedo gugúricaidiaɨoɨ. \v 55 Mei íadɨ Esteban Ñuera Joreño úicaigamɨe. Afe llezica monamo érocaide. Dɨnomo Juzíñamui ebírenafuena cɨode. Afe llezica Jesús Juzíñamui nabézimo naidáinana cɨode. \v 56 Ie jira daɨde: \p —¡Ero! Mona túinana cɨódɨcue. Nanoide Ɨima Jitó Jesús Juzíñamui nabézimo naidaide, —daɨde. \p \v 57 Mei íadɨ afémacɨ jefo ɨbáidiaɨoɨ. Rɨ́irerie caillɨ́oicana illíñana íemo caízaidiaɨoɨ. \v 58 Jófuemona oni uitá nófɨena ie níjɨdiaɨoɨ. Níjɨdɨno íaɨoɨ emódodɨroillaɨ jitócome Sáulona maméidɨmɨena úiñotadiaɨoɨ. \v 59 Naɨ ie íaɨoɨ níjɨa llezica, Esteban Juzíñamuimo úrillano daɨde: \p —Ocuíraɨma Jesús, cue joreño oni llɨɨno, —daɨde. \p \v 60 Ie mei ana dújullano, rɨire caillɨde. Daɨde: \p —¡Ocuíraɨma! Bie fɨénidɨfue ɨ́coɨnia bimácɨmo jɨtáñeno iri, —daɨde. \p Daɨí daɨna meífodo tɨ́ibicaide. \c 8 \s1 Saulo Jesudo gaɨríranɨ racade \p \v 1 Fatɨ́macɨ izói Saulo afémacɨmo comécɨioide. \p Aféruimona Jerusalemo ite Jesudo gaɨríranɨ duere fɨnóllena como fueñe judíuaɨ jénuaidiaɨoɨ. Ie jira nana ɨ́ɨnotɨmacɨ Judea énɨe fuédado ráɨdoɨzitiaɨoɨ; daje izói Samaria énɨedo. Danɨ doce dɨ́gamɨe orécamacɨ Jerusalemo fɨébitiaɨoɨ. \v 2 Iemona Juzíñamui raana duéruitɨmacɨ Esteban raɨájidiaɨoɨ. Ieri aillo éediaɨoɨ. \v 3 Afe llezica, Saulo gaɨríramacɨna naɨ racáoide. Nágacuaɨdo jenode. Afécuaɨmona ɨíñɨaɨ rɨngónɨaɨ dɨga jino zónuano íaɨoɨna llavétate. \s1 Jesucristo ñuera uai Samáriamo lluájidiaɨoɨ \p \v 4 Ja birui Jerusalémona oni jáiredɨno, Cristo jíllonafue íaɨoɨ jáillanuaɨmo lluájidiaɨoɨ. \v 5 Afémacɨmona dámɨe Felipe Samaria jófuemo jaide. Dɨnomo Cristo ráfuedo íaɨoɨmo úrizaide. \v 6 Afe comɨnɨ gaɨríllano Felipe dáɨnamo ñue cacáreidiaɨoɨ. Felipe fɨnoca cɨóraɨnina onótate ráanɨaɨ cɨódiaɨoɨ. \v 7 Mei jira aillo fɨénide jóriaɨmona jíllotagaiaɨoɨ. Afémacɨmona fɨénide jóriaɨ caillɨ́cana oni jaide. Afe llezica aillo tɨ́zitaitɨmɨiaɨ aɨdáimaɨaɨ dɨga jíllotagaiaɨoɨ. \v 8 Aferi afe jofue comɨnɨ ɨere caɨmátaioidiaɨoɨ. \p \v 9 Mei íadɨ dáamɨe Simona mámecɨredɨmɨe afénomo ite. Afémɨe uícoidɨruillaɨdo aimana jaide. Afe jofue comɨnɨ jɨ́fuete. “Jamánomoidɨmɨedɨcue” daɨífɨredɨmɨe. \v 10 Nana comɨnɨ jabóidɨnomona ua nahíllaɨmamo dɨeze íemo ɨere cacáreidiaɨoɨ. Daɨdíaɨoɨ: \p —Bímɨe caifoide Juzíñamui rɨ́inona igámɨe, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 11 Ɨere are ie aimánafuedo afémacɨna jɨ́fuete; ie jira íemo jeire otíaɨoɨ. \v 12 Mei íadɨ Felipe Juzíñamui illáɨmana illɨrui uai Jesucristo mámecɨ dɨga, íaɨoɨmo llote. Aféuaillaɨna cacáillano áfemo ñue ɨ́ɨnotiaɨoɨ. Ɨíñɨaɨ rɨngónɨaɨri dájerize ɨ́ɨnotiaɨoɨ. Ɨɨnuano báutizagaiaɨoɨ. \v 13 Afe dama Simón ɨ́ɨnuano báutizaga. Iemona afémɨe Felipe nabaina jaide. Afémɨe Felipe fɨnoca áillue cɨóraɨnina raa onótate raa dɨga, áferi fáɨgacaide. \p \v 14 Jae Samaria comɨnɨ Juzíñamui úrillauai jeire otíaɨoɨ. Afe íaɨoɨ jeire uáfuena Jerusalemo ite orécamacɨ fɨdɨ́diaɨoɨ. Fɨ́dɨano afénomo Pedro Juan dɨga orédiaɨoɨ. \v 15 Dúcɨillano Samáriamo ite ɨ́ɨnotɨnori Juzíñamuimo jɨcádiaɨoɨ, Ñuera Joreño íaɨoɨ llɨ́ɨnollena. \v 16 Mei afémacɨmona nɨ́ɨmɨemo Ñuera Joreño naɨ biñede. Dama Ocuíraɨma Jesús mámecɨdo báutizaga. \v 17 Afemona Pedro Juan dɨga íaɨoɨmo onoɨ bɨtade. Iemona daɨí Ñuera Joreño úicaigaiaɨoɨ. \p \v 18 Orécamacɨ bimácɨmo onoɨ bɨ́tamona Ñuera Joreño bíllana Simón cɨode. Cɨónamona úcube orécamɨe íaillɨnoɨmo íoicana \m \v 19 daɨde: \p —Jadíe rɨ́ino cuemo ine. Afe izói nɨe cómemo cue onoɨ cue jóoneadɨ Ñuera Joreño íemo bílleza, —daɨde. \p \v 20 Jira Pedro íena daɨde: \p —¡Naa o úcube dɨga o táɨnocairi! Juzíñamui fecaca raa úcubedo ɨbárede daɨdɨo; daɨí comecɨ facádɨo. \v 21 Bífuemo o dúiñedɨo. Bie coco táɨjɨnafuemo jaɨnáiñedɨo, o comecɨ jaɨ́cɨna Juzíñamuimo jóoiñena jira. \v 22 Bie o fɨénidɨfue o fáɨcanocai. Juzíñamuimo izire o jɨcari o fɨeni comécɨdo daɨnafue ɨba omo óñeilleza. \v 23 Ja onódɨcueza o comecɨ fílliru izói erɨ́redeza. Afe ɨ́aɨfuiaɨdo cuinácamɨe izói itɨ́oza. \p \v 24 Jira Simón uai ote: \p —Ocuíraɨmamo cuedo jɨcari, nana o cuena daɨnáfuiaɨmona dafue cuemo níjiñeillena, —daɨde. \p \v 25 Afénomo Crístomo ñúefue nitádiaɨoɨ. Daje izói Juzíñamui uáillaɨdo úritiaɨoɨ. Ie meífodo, orécamɨe íaillɨnoɨ Juzíñamui jíllollɨuai aillo Samaria duera jófuiaɨmo llófuiaidiaillɨnoɨ. Ie mei Jerusalemo meine bitíaillɨnoɨ. \s1 Felipe Etiopía ímɨemo úrite \p \v 26 Afefue meífodo Juzíñamui abɨ ímɨe Felípena daɨízaɨbite: \p —Náidacaillano, fuirɨ batɨ́ Jerusalémona Gaza jófuemo jóidɨodo o jairi, —daɨde. \p Afeo zaféredɨzicɨdo jóidɨo. \v 27 Iemona Felipe náidacaillano áfeodo jaide. Dɨnomo uiécodo jaide Etiopía ímɨe éidajide. Afémɨe illaɨngo abɨ rɨ́imɨe. Afémɨe Etiopía illaɨngo Candace úcube úiñoraɨma. Afe llezica afémɨe óɨnima. Naui uícodo afémɨe Jerusalemo Juzíñamuimo cáɨmaduaide. \v 28 Afémɨe abɨdo ie énɨemo jáizaide. Ie caballo zonóicaiga ráɨiralloicɨmo ráɨicana Juzíñamui uai lloraɨma Isaías cuegáuai facádote. \v 29 Afe llezica Ñuera Joreño Felípena daɨde: \p —Jadílloicɨmo áɨnozillano afénomo nabairi, —daɨde. \p \v 30 Aɨnozillano, Felipe afémɨe Isaías cuegáuaillaɨ facáduana cacade. Iemona íemo jɨcánote: \p —¿O facádoga uaina meita onódɨo? —daɨde. \p \v 31 Jira afémɨe uai ote: \p —Cuemo jino llóitɨmɨe iñédeza, ¿nɨɨe izói ónoitɨcue? —daɨde. \p Iemona Felípemo caifo ie dɨga dáanomo ráɨillena jɨcade. \p \v 32 Juzíñamui Cuegáuaimona afémɨe facádoga uai áfena daɨde: \q1 Oveja izói tɨ́izaillɨnomo uiga. \q1 Oveja jiza abɨ cuidódɨno uiécomo úriñedɨmɨe izói táɨide, \q1 afe izói afémɨe jaca nɨ́ɨfuedo úriñede. \q1 \v 33 Afémɨe ɨere jámairuigamɨe; jaɨ́cɨnaidɨfuena íemo rairuídiaɨoɨ. \q1 ¿Ie ñue illáfuedo mei bu úrille? \q1 Mei ie cáajano bie énɨemona nɨné táɨnocaide, —daɨde. \p \v 34 Jira illaɨngo abɨ rɨ́imɨe Felípemo jɨcánote: \p —Cuemo llone, ¿bumo úrite uai lloraɨma? ¿Nɨbaɨ dama íemo úrite? ¿Nɨbaɨ jɨáɨmɨemo úrite? —daɨde. \p \v 35 Jira Felipe afémɨe facádoga Cuegáuaimona Jesús úrillauai íemo jino llote. \v 36 Jaɨnoi illánodo jailla llezica rɨ́imɨe daɨde: \p —Benomo ite jaɨnoi. ¿Birui áfejido cue báutizanidɨcue? —daɨde. \p \v 37 Jira Felipe daɨde: \p —Nana o comécɨdo o ɨ́ɨnoiadɨ báutizarellɨo, —daɨde. \p Jira afémɨe uai ote: \p —Jesucristo Juzíñamui Jitoza áfemo ɨ́ɨnotɨcue, —daɨde. \p \v 38 Iemona jáiralloicɨ mozíñota ille dɨné jáidiaillɨnoɨ. Dɨnomo Felipe ie báutizade. \v 39 Illémona arɨ abɨdo jáidiaillɨnoɨmo, Juzíñamui Ñuera Joreño Felípena oni uite. Iemona rɨ́imɨe íena jaca nane cɨ́oñede. Mei dama ie énɨemo caɨmare jaide. \v 40 Felipe nane Azoto jófuemo cɨ́ocaizaide. Dɨnómona naga jófuedo jíllonauai llócade. Ua ba Cesarea jófuemo fuizájide. \c 9 \s1 Saulo comecɨ jɨáɨfodo méiduafue \r (Hch 22.6-16; 26.12-18) \p \v 1 Afe llezica Saulo Jesumo ɨ́ɨnotɨnona fáiacanafuedo úrioide. Ie jira lletáriraɨnɨ illáɨmamo jɨcánuaide. \v 2 Daɨde: \p —Llavétallɨbiaɨna cue ine, Damasco jofue gaɨríracomo cue jáilleza, Jesús uaimo ɨ́ɨnotɨno cue jénuailleza. Afemona ɨíñɨaɨ naa rɨngónɨaɨri maɨtá Jerusalemo cue atɨ́lleza, —daɨde. \p \v 3 Mei naɨ iodo jailla llezica, Damasco jófuemo áɨnozidemo, monámona bite úzefo nágafene ie abɨmo úzere egáiñocaide. \v 4 Iemona Saulo énɨemo baɨíde; baɨílla llezica Jesús íena dáɨnana cacade: \p —Saulo, Saulo, ¿nɨbái mei cue racádɨo? —daɨde. \p \v 5 Mei jira Saulo uai otá jɨcánote: \p —Ocuíraɨma, mei o ¿búdɨo? —daɨde. \p Jira aféuai ote: \p —Cue Jesúdɨcue. Dama o racácamɨedɨcue. Aillue juráreto zaitáacademo jáiredɨzɨmo jiide. Afe izói ízitagamɨedɨo. \v 6 Mei íemona Saulo jágɨeri cuidɨde; daɨde: \p —Ocuíraɨma, ¿ona nɨe izói fɨnóredɨcue? —daɨde. \p Jira Ocuíraɨma uai ote: \p —Náidacaillano baie jófuemo mai jofo jai. Dɨnomo o fɨnóllɨfuena omo llóitiaɨoɨza, —daɨde. \p \v 7 Sáulodo jaide comɨnɨ aféuaina cacádiaɨoɨ íadɨ mei buna cɨóñediaɨoɨ. Aferi ɨere jacɨ́naitiaɨoɨ. \v 8 Ie meífodo Saulo énɨemona caifo ráɨnacaillano, érocaide. Mei ui botáicaide íadɨ éroinide. Mei jira daɨí ónoɨdo jaɨnátacana Damasco jófuemo íena uitíaɨoɨ. \v 9 Dɨnomo daruiámani uina cɨóñede. Afénomo mɨnɨ́cana güiñede, jiróñede. \p \v 10 Afe Damasco jófuemo ɨ́ɨnotɨmɨe Ananías illa, nɨ́ɨmɨemo Ocuíraɨma nɨcáɨrilla izóidedo cɨ́ocaide. Iena daɨde: \p —¡Ananías! —daɨde. \p Afémɨe uai ote: \p —Ocuíraɨma, benó itɨcue, —daɨde. \p \v 11 Jira Ocuíraɨma íena daɨde: \p —Náidacaillano, Deréchana mámecɨrede iodo jairi. Dɨnomo Judas jofomo jɨcánori: “¿Nɨnomo ite Sáulona mámecɨredɨmɨe, Tarso jofue ímɨe?” O dúcɨna llezica afémɨe Juzíñamuimo úrite \v 12 Ie úrioina llezica nɨcáɨrilla izóidedo ie uimo onoɨ bɨ́taɨbitɨmɨe, Ananías mámecɨredɨmɨena cɨode; áfemona nane ie ui ñue cɨ́oite, —daɨde. \p \v 13 Afe uaina cacáillano Ananías daɨde: \p —Aillo comɨnɨ baie ɨímana cuemo llotíaɨoɨ. Afe llezica omo ɨ́ɨnotɨnuiaɨmo nana Jerusalemo ie fɨeni fɨnócafuiaɨ cuemo llotíaɨoɨ. \v 14 Ja birui afémɨe benomo bite. Lletáriraɨnɨ illaɨnɨ llavétallɨbiaɨ dɨga bite nana o mámecɨdo jɨcáfɨredɨno maɨtá úillena, —daɨde. \p \v 15 Jira Ocuíraɨma daɨde: \p —¡Mai jai! Afe ɨímana jae cue nɨzeca jɨáɨe náɨraɨmo cuedo úrillena naa íaɨoɨ illáɨnɨri. \v 16 Afémɨe aillo cue náɨraɨmo llóite. Afémɨe aillo cue ɨ́coɨnia duere zefuíllana íemo ácataitɨcue, —daɨde. \p \v 17 Iemona Ananías Saulo illácomo jaide. Jofo jáillano íemo onoɨ bɨ́tajano daɨde: \p —Ama Saulo, Ocuíraɨma Jesús o billa iomo omo cɨ́ocaidɨmɨe cue o ui meine abɨdo cɨ́oillena ocuide. Afe dáanomo afémɨe Ñuera Joreño ona cue úicaitallena cuena daɨde, —daɨde. \p \v 18 Afe daɨí dáɨnamona, chamu icogɨ izoide ie uímona cúcoɨzite. Iemona nane ie ui meine cɨ́oide. Afemona Saulo náidacaillano báutizatatate. \v 19 Afe meífodo güillano, ie rɨ́ino meine comuítate. Afe mei nano nɨ́garui Damáscomo ite ɨ́ɨnotɨnori fɨébide. \s1 Saulo Damasco jófuemo jino llófuerite \p \v 20 Ie meífodo Saulo garíracomo jino llófuerizaide. Afénomo daɨde: “Jesús Juzíñamui Jitó.” \v 21 Nana afémɨemo cacádɨno fáɨgacaillano daɨdíaɨoɨ: \p —¿Ua meita bie nɨ́ɨmɨede, naui Jerusalemo Jesús mámecɨdo jɨcáfɨredɨno racádɨmɨe? ¿Nɨɨe naui benomo bitɨ́mɨe lletáriraɨnɨ illáɨnɨmo caɨ maɨtá úillena? —daɨdíaɨoɨ. \p \v 22 Mei íadɨ Saulo jamánomo rɨire jino llófuerite. Jesús Crístonana jino uafodo cɨótate. Mei jira Damáscomo ite judíuaɨ Saulo ɨfona ɨ́rɨtagaiaɨoɨ. \s1 Saulo judíuaɨmona jillode \p \v 23 Dɨga iruillaɨ jailla meífomo, judíuaɨ dáanomo comecɨ fácana Saulo fállena maméritiaɨoɨ. \v 24 Mei íadɨ aféfuena afémɨe fɨdɨde. Naa mona naɨo dɨga jofue jino jáirazemo úiñoidiaɨoɨ ie fállena. \v 25 Mei íadɨ ɨ́ɨnotɨmacɨ áillue cɨrɨ́gaɨmo íena jóonetiaɨoɨ. Jóoniano afe jofue jinófene cɨrɨ́nuailla jinomo naɨo íena agüínetiaɨoɨ. Afe daɨí afémɨe botade. \s1 Saulo Jerusalemo illafue \p \v 26 Saulo Jerusalemo dúcɨillano, Juzíñamuimo ɨ́ɨnotɨnori gaɨríacade, mei íadɨ nana afémɨena jacɨ́ruitiaɨoɨ. Afémɨe ɨ́ɨnogafuena naɨ jeire oñédiaɨoɨ. \v 27 Mei íadɨ Bernabé íena uáidote. Iemona orécamɨiaɨmo íena ácatajide. Afemona Saulo iomo Ocuíraɨmana cɨónafue íaɨoɨmo llote. Ie mei Saulo Damasco comɨ́nɨmo méaicaiñeno Jesús mámecɨdo úrillafue íaɨoɨmo llote. \v 28 Jira Saulo Jerusalemo dɨga irui ite. Dɨnomo ɨ́ɨnotɨmacɨ dɨga macácaide. \v 29 Ocuíraɨma mámecɨdo méaicaiñeno úrite. Griego uaido úritɨno judíuaɨmo úrite. Conímamo jɨcánua uai ua daɨí úrite. Iemona ie fállena mamédiaɨoɨ. \v 30 Jɨáɨe ámatɨaɨ afefue fɨ́dɨano, Saulo Cesaréamo uitíaɨoɨ. Dɨnómona Társomo íena orédiaɨoɨ. \p \v 31 Ie meífomo nana Judea énɨemo ite Jesús mámecɨdo gaɨrídɨno fɨ́razitiaɨoɨ. Ja íaɨoɨ ɨ́ɨnogafuemo caɨmare náɨreoicaidiaɨoɨ. Afe izói Galilea énɨemo Samaria énɨe dɨga ite ɨ́ɨnotɨno fɨ́razillamona rɨire náɨreoicaidiaɨoɨ. Ocuíraɨma Jesús ñúefueri jácɨcaidiaɨoɨ. Ñuera Joreño íaɨoɨ cánuamona jebuíoicaidiaɨoɨ. \s1 Eneas jae jíllotaga \p \v 32 Pedro jɨáɨe ámatɨaɨ uáiduailla llezica, daje izói Lida jófuemo ite ɨ́ɨnotɨno éroizaide. \v 33 Dɨnomo Enéasna maméidɨmɨena cɨ́oizaide. Afémɨe ocho dɨga fɨmona bɨ́iramo bɨide ie tɨ́zitailla jira. \v 34 Iena Pedro daɨízaide: \p —Eneas, Jesucristo ona jíllotaiteza. Náidacaillano o bɨ́ira ñue fɨno, —daɨde. \p Afemona Eneas raɨre jíllobicaide. \v 35 Lida jofue naɨraɨ aféfuena nana cɨódiaɨoɨ naa Sarón náɨraɨri. Iemona jaiai nano íaɨoɨ ɨ́ɨnogafuiaɨ fáɨcanocaillano Ocuíraɨma llogáfuemo ɨ́ɨnotiaɨoɨ. \s1 Dorcas tɨ́ide meine abɨdo cáanafue \p \v 36 Aféruillaɨdo Jope jófuemo ite ɨ́ɨnotɨngo. Afengo mámecɨ Tabita. Afe mámecɨ griego uaido Dorcas. Afe rɨngo ñúefuedo jáicade. Jitáidɨnona canófɨrede. \v 37 Aféruillaɨdo afe Dorcas ɨráreizaide. Iemona tɨ́ide. Ie abɨ jócua meífodo oni caifóidɨcomo jóonetiaɨoɨ. \v 38 Lida áɨnori ite Jope. Aféruimo Pedro afénomo naɨ ite. Ɨɨnotɨno afénomo íllana fɨ́dɨamona, ménamɨe orédiaɨoɨ íena daɨíllena: \p —Jópemo jɨzíñeno raɨre biri, —daɨde. \p \v 39 Iemona Pedro afémɨe íaillɨnoɨdo jaide. Pedro dúcɨnamona, Tabita abɨ jóoinanomo íena uitíaɨoɨ. Nana fecɨ́ngotɨaɨ abɨdo ífoɨna naidározillano éediaɨoɨ. Afe llezica nana Dorcas naui ie caana llezica tɨfócacuiruaɨ íemo ácatatiaɨoɨ. Emodo íroillaɨ naa jɨáɨe ɨníroillaɨri íemo ácatatiaɨoɨ. \v 40 Afécomona Pedro nana jino íaɨoɨ orede. Ie mei caiñɨcɨ ɨfodo dújuillano Juzíñamuimo úrite. Tɨídɨngomo eróillano daɨde: \p —Tabita, mai caifo náidacai, —daɨde. \p Iemona afengo ui botáicaide. Pédromo érocaillanona caifo ráɨnade. \v 41 Onoɨdo llɨ́ɨnota ie caifo naidánete. Afe mei aillɨ jino oreca fecɨ́ngotɨaɨ íemo ámatɨaɨ daɨnámacɨ dɨga abɨdo jɨ́ɨrite. Iemona afengo caade íaɨoɨmo izájide. \v 42 Afefue nana Jope jófuemo jállecaide. Iemona aillo comɨnɨ Ocuíraɨmamo ɨ́ɨnotiaɨoɨ. \v 43 Afe mei Pedro dɨga irui afe jófuemo fɨébide. Igoraɨ ɨ́dɨaɨ jinítaraɨma Simón jofomo ífɨrede. \c 10 \s1 Pedro Cornelio uáiduafue \p \v 1 Afe Cesarea jófuemo Cornéliona maméidɨmɨe ite. Afémɨe fuiríraɨnɨ áillogüelli illaɨma. Afe áillogüelli mámecɨ Italiano. \v 2 Afémɨe naa dama ie comɨ́nɨri Juzíñamuimo comecɨ fácajano caɨmare úrite. Afe llezica Juzíñamuimo ñue jacɨ́ruioide. Daje izói aillo úcubena judíuaɨmo fecáfɨrede íaɨoɨ canóllena. Iemo Juzíñamuimo nágarui úrifɨrede. \v 3 Ie mei daarui jitoma ana ítemo nɨcáɨrilla izói cɨode. Afe nɨcaɨ anado Juzíñamui abɨ ímɨe uáfodo cɨ́ode. Afe abɨ ímɨe jofo Cornelio illánomo jaide; jáillano íena daɨde: \p —¡Cornelio! —daɨde. \p \v 4 Cornelio afe Juzíñamui abɨ ímɨemo jacɨ́ruioicana érocaillano jɨcánote: \p —Ocuíraɨma, ¿bie mɨnɨca? \p Iemona abɨ ímɨe íena daɨde: \p —O jɨcánua Juzíñamui jae jeire ote. Daje izói jitáidɨno o cánuafuiaɨna jeire ote. \v 5 Mei jira Jope jófuemo ɨíñɨaɨ ore, Simón jɨ́ɨrizaillena. Afémɨe jɨáɨfodo mameina Pedro. \v 6 Afe Pedro jɨáɨ Simón igoraɨ ɨ́dɨaɨ jinítaraɨma. Afémɨe jofo monáillai fuédamo ite. Afe Simón Pedro o fɨnóllɨfue omo llóite, —daɨí daɨde. \p \v 7 Afe íemo úrite Juzíñamui abɨ ímɨe jáidemo, Cornelio mena táɨjɨtagamɨe jɨ́ɨrite. Ie mei ie abɨ ímɨiaɨmona daa ñúefuemo ɨ́ɨnofɨrede fuiríraɨma jɨ́ɨrite. \v 8 Nana Juzíñamui abɨ ímɨe íemo llogafue llua meífomo Jópemo íaɨoɨna orede. \p \v 9 Afe jítɨramoidɨruimo, naɨ afémacɨ iodo jailla llezica, Jópemo áɨnozidiaɨoɨmo, Pedro jaɨ́cɨri illa llezica jofo emodo ibánimo Juzíñamuimo úrizaide. \v 10 Aillo jufínaillamona güíacade. Mei íadɨ naɨ güille íaɨoɨ fɨ́nua llezica, nɨcáɨrilla izoide cɨode. \v 11 Afe nɨcaɨ anado mona túijicaillana cɨode. Afénomona áillue ɨniroi izóidena nágafene zicaɨ ɨ́coɨnoga ana énɨemo agüínana cɨode. \v 12 Afe agüínega ɨníroimo naga táɨide rɨ́llenɨaɨ ite, jaiónɨaɨ féedɨnuiaɨ dɨga. \v 13 Iemona daa uai dáɨnana cacade: \p —Pedro, náidacaillano fatá rɨɨ, —daɨde. \p \v 14 Jira Pedro uai ote: \p —Jɨɨ, Ocuíraɨma, rɨ́ñeitɨcue. Bácaca rɨ́llena jaca rɨñédɨcue. Daje izói ɨáɨrede rɨ́llena rɨñédɨcue naa rairuica rɨlle dɨga, —daɨde. \p \v 15 Afe uai nane dánomo íena daɨde: \p —Naga Juzíñamui doga izói fɨnoca rɨ́lleza ɨáɨre maméñeno iri, —daɨde. \p \v 16 Afefue dacaiñoámani íemo íficaide. Ie meífomo afe ɨniroi meine abɨdo monamo jaide. \v 17 Naɨ Pedro afe nɨcáɨrillafuemo comecɨ facáoide. “Afe cue cɨónafue nɨe izói daɨíacade,” dáɨdemo, Cornéliomona orécamɨiaɨ nazemo náidazaɨbitiaɨoɨ. Simón jofo jɨcánotiaɨoɨ. \v 18 Dúcɨillano aillo uaido jɨcánotiaɨoɨ: \p —¿Simóndɨmɨe bicomo ite? Afémɨe jɨáɨfodo mameina Pedro, —daɨdíaɨoɨ. \v 19 Naɨ Pedro nɨcáɨrillamo comecɨ facáoidemo, Ñuera Joreño íena daɨde: \p —Cacai, damɨeámani o jenódiaɨoɨ. \v 20 Náidacaillano ana billano jɨzire úriñeno íaɨoɨdo jai, mei cue omo orécamɨiaɨza, —daɨde. \p \v 21 Mei jira Pedro jofo emódobanimona ana billano Cornelio orécamacɨ, nazemo náidaidɨnona daɨde: \p —Cue omoɨ jenócamɨedɨcue. ¿Nɨbái mei bitɨ́omoɨ? —daɨde. \p \v 22 Jira afémacɨ uai otíaɨoɨ: \p —Ɨllaɨma Cornelio caɨ ória jira bitɨcaɨ. Afémɨe ñúefuena nitácamɨe. Afémɨe Juzíñamuimo ñue jacɨ́ruioide. Nana judíuaɨ íena ñue llɨ́ɨnotiaɨoɨ. Iena ɨere izíruitiaɨoɨ. Juzíñamui abɨ ímɨe íena daɨde: “Jópemo comɨnɨ oreri Pedro uáidollena, afe mei o jofomo Pedro bílleza.” Jira o uáɨbitɨcaɨ. Dɨnomo Cornelio íena o daɨíacallɨfuena cácaite, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 23 Ie jira Pedro jofo íaɨoɨna ote. Afe naɨo ie dɨga fɨébidiaɨoɨ. Afe jɨáɨruido Pedro afémacɨ dɨga jaide. Afe llezica Jópemo ite ámatɨaɨmona íena nabáioicaidiaɨoɨ. \p \v 24 Afe jɨáɨruido Cesaréamo dúcɨdiaɨoɨ. Dɨnomo Cornelio íaɨoɨna úiñote. Afénomo bíllena ie llogámacɨ ie comɨ́nɨmona, ie gaɨga nabáiñɨaɨmona dáanomo gaɨrídiaɨoɨ. \v 25 Afécomo Pedro dúcɨa llezica, Cornelio jino íena llɨ́ɨnuaɨbite. Jino billano Pedro anamo dújude, ie cáɨmadollena. \v 26 Mei íadɨ Pedro íena náidacaitano íena daɨde: \p —Náidacai. Cue o izói énɨe ímɨedɨcue, —daɨde. \p \v 27 Naɨ afémɨe dɨga úrioina llezica, jofo jaide. Jáillano aillo gaɨrídɨnona cɨ́oizaide. \v 28 Jira Pedro daɨde: \p —Jae onódɨomoɨ, judío ímɨe ie ɨ́ɨnuafuiaɨdo jɨáɨzie ímɨe dɨga nabáirinide. Daje izói ie jofomo jaille rairuírede. Mei íadɨ Juzíñamui jae cuena llófuete. Buna jɨáɨmana comécɨna ɨáɨredɨmɨe daɨínide. Daje izói rofócɨredɨmɨe jɨáɨmana daɨínide. \v 29 Ie jira orécamɨiaɨ cue jɨ́ɨrilla llezica nɨe izói daɨíñeno jarire bitɨ́cueza. Mei jira nɨbái mei cue uáidotɨoza onóacadɨcue, —daɨde. \p \v 30 Ie jira Cornelio uai ote: \p —Jae nagaámarui jáidemo, afe bie daje hóramo, benó cue jofomo güiñeno itɨcue. Aféruimo jitoma ja ana ítemo Juzíñamuimo comecɨ faɨtɨcue. Comecɨ faɨano quenírede ɨnícuiro jɨtáoidɨmɨe cuemo cɨ́ocaide. \v 31 Afémɨe cuena daɨde: “Cornelio, o jɨcánogafuiaɨna Juzíñamui cacade. Afe llezica jitáiredɨnomo o cánuafuiaɨmo Juzíñamui comécɨide. \v 32 Jope jófuemo ore Simón uájillena. Afémɨe jɨáɨfodo mameina Pedro. Afémɨe jɨáɨe Simón jofomo biruido ite. Jɨáɨe Simón igoraɨ ɨ́dɨaɨ jinítaraɨma. Ie jofo monaillai fuédamo ite. Pedro dúcɨa o dɨga úrizaite,” daɨde. \v 33 Daɨí raɨre ona jenótatɨcue. Jira o bille ñuera. Birui nana benomo Juzíñamui uiécomo itɨcaɨ. Nana Juzíñamui omo llotátagauai caɨmo o daɨíllena cacáacadɨcaɨ, —daɨde. \s1 Pedro Cornelio jofomo llófueteza \p \v 34 Jira Pedro ja úrillano daɨde: \p —Ja birui Juzíñamui jɨáɨmana daa úradotatañedeza onódɨcue. \v 35 Mei íadɨ nɨzíemo itɨno íeri jácɨcaillano ñúefuedo úritɨnona Juzíñamui íaɨoɨna llɨ́ɨnofɨrede. \v 36 Israel cómogɨmacɨmo Juzíñamui úrite. Jesucrístodo comecɨ caɨmare uái illafue íaɨoɨmo llote. Afémɨe nana naɨraɨ Ocuíraɨma. \v 37 Nana judío énɨemo comuídɨfuena ñue onódɨomoɨ. Juan Bautista jino lluájilla mei, comɨnɨ báutizailla meífodo afefue Galiléamo como fuéñe taɨneca. \v 38 Nazaret ímɨe Jesumo Ñuera Joreño rɨ́ino Juzíñamui ígaza onódɨomoɨ. Afe Jesús ñúefue fɨnócana jáillana onódɨomoɨ. Afe izói nana Taɨfe rɨ́ino anamo duere zefuídɨnona ie jíllotafuiaɨna onódɨomoɨ. Aféfuiaɨna daɨí fɨnode Juzíñamui ie dɨga jáicana jira. \v 39 Nana Jesús judío énɨemo fɨnócafuiaɨ uai nabáiraɨmacɨdɨcaɨ. Daje izói Jerusalén jófuemo ie fɨnócafuiaɨ uai nabáiraɨmacɨdɨcaɨ. Ie méifomo cruzmo íena coráɨano íena tɨtádiaɨoɨ. \v 40 Mei íadɨ Juzíñamui daruiámani íllamona abɨdo íena cáatate. Ie mei afémɨena caɨmo cɨ́ocaitade. \v 41 Nana comɨ́nɨdo cɨ́ocaitañede mei íadɨ danɨ caɨmo cɨ́ocaide, Juzíñamui uícomo nɨzeca uai nabáiraɨmacɨdɨcaɨza. Afe mei afémɨe tɨ́illanomona meine abɨdo cáanamona ie meífomo, afémɨe dɨga güitɨcaɨ; ie dɨga jiródɨcaɨ. \v 42 Afémɨe Jesucristo rafue jino comɨ́nɨmo caɨna llotátate. Afe izói jɨáɨfue caɨna ua nabáiritade. Afefue daɨde: “Juzíñamui afe Jesús tɨ́idɨno cáadɨno dɨga íaɨoɨ fɨénidɨfuiaɨ jɨcánoitɨmɨena ocuide. Caɨ aféfuemo uaina nabáitagamacɨdɨcaɨ.” \v 43 Daje izói jaiai nɨnómona nana uai lloraɨnɨ Jesudo úritiaɨoɨ. Daɨdíaɨoɨ: “Nana afémɨemo ɨ́ɨnotɨno íaɨoɨ ɨáɨredɨfuemona ie mámecɨdo ñue dóficaitiaɨoɨ,” daɨdíaɨoɨ, —daɨde. \s1 Judíuaɨñedɨno Ñuera Joreño como fueñe úicaigaiaɨoɨ \p \v 44 Naɨ Pedro úrioina llezica, ie úrillauaimo cacáreidɨmacɨmo Ñuera Joreño nana íaɨoɨmo ana bite. \v 45 Jira Pédrodo bite ɨ́ɨnote judíuaɨ fáɨgacaidiaɨoɨ. Ñuera Joreño judíuaɨñedɨnomo daje izói úicaigafueri fáɨgacaidiaɨoɨ. \v 46 Jae jɨáɨzie uáillaɨdo íaɨoɨ úrillana cacádiaɨoɨ. Afe llezica Juzíñamuimo íaɨoɨ ióbioinana cacádiaɨoɨ. \v 47 Mei jira Pedro daɨde: \p —¿Birui bu mei ráiruille bimacɨ báutizallena; mei daa caɨ izói Ñuera Joreño úicaigaiaɨoɨ? —daɨde. \p \v 48 Iemona Jesucristo mámecɨdo íaɨoɨ báutizazɨgaiaɨoɨ. Ie meífodo Pédromo izire jɨcádiaɨoɨ: “Nano nɨ́garui caɨ dɨga iri,” daɨdíaɨoɨ. Daɨí íena jeruídiaɨoɨ, nano nɨ́garui íaɨoɨ dɨga íllena. \c 11 \s1 Pedro Jerusalemo ite ɨ́ɨnotɨnomo llogafue \p \v 1 Judéamo ite orécamacɨ ámatɨaɨ dɨga, cómoicana jɨáɨfuena fɨdɨ́diaɨoɨ. Afefue daɨde: Judíoñedɨmacɨ Juzíñamui úrillauaina jae jeire otíaɨoɨ. \v 2 Pedro meine Jerusalemo jáidemo, judíuaɨmona dámɨerie ɨ́ɨnotɨno Pédrona zanódiaɨoɨ. \v 3 Zánuano daɨdíaɨoɨ: \p —¿Nɨbái judíoñedɨno uáiduaidɨo? ¿Nɨbái íaɨoɨ dɨga güitɨo? —daɨde. \p \v 4 Ie jira Pedro afefue nanómona nana ie fɨnócafuiaɨ llote; daɨde: \p \v 5 —Jope jófuemo cue íadɨ, Juzíñamuimo úrifɨredɨcue. Afe llezica nɨcaɨ anado cɨódɨcue. Afe nɨcaɨ anado áillue ɨniroi izóidena monámona ana bíllana cɨódɨcue. Aferoi nágafene zícaɨmo ɨ́coɨnoga. Daɨí cue illánomo dúcɨde. \v 6 Afemo ñue eróidɨcue ie eromo itɨ́nuiaɨna onóillena. Iemona afe eromo ite táɨicaide rɨ́llenɨaɨna cɨódɨcue. Afe dáanomo jacɨ́rede rɨ́llenɨaɨna cɨódɨcue. Daje izói afénomo jáizaɨ, íemo féedɨnuiaɨ dɨga íllana cɨódɨcue. Nana afe cɨona rɨ́llenɨaɨ bácazɨga. \v 7 Iemo daa uai cuena dáɨnana cacádɨcue. Daɨde: “Pedro, náidacaillano afe rɨ́llemona fatá rɨɨ.” \v 8 Mei jira daɨdɨcue, “Ocuíraɨma, dama ite. Jaca nanómona cue fúedo ɨáɨredena rɨñédɨcue bácaɨe dɨga.” \v 9 Ie mei afe monámona cacaide uai dáanomo cuena daɨde: “Juzíñamui doga rɨ́lleza ɨáɨrede daɨíñeno o iri.” \v 10 Afefue dacaiñoámani meine íficaide. Afe meífomo dáanomo nana monamo meine jaide. \v 11 Afe llezica daamɨeámani cue illánomo dúcɨde. Afémacɨ Cesaréamona cue jenóllena orécamacɨ. \v 12 Ñuera Joreño afémacɨdo cuena orede: “Due jiza jɨzíñeno afémacɨdo jairi,” cuena daɨde. Daje izói baie seis ámatɨaɨ cuedo jáidiaɨoɨ. Nana caɨ daaco jofomo jáidɨcaɨ. \v 13 Afémɨe Juzíñamui abɨ ímɨena ie jofo eromo ie cɨónafue caɨmo llote. Afe Juzíñamui abɨ ímɨe náidaillano íena daɨde: “Jope jófuemo nano nɨ́gamɨe ore, Simón jɨ́ɨrizaillena. Dáamɨe jɨáɨfodo mameina Pedro. \v 14 Afémɨe ona dáɨiteza, nɨe izói o nana o comɨnɨ dɨga jílloitɨoza,” daɨde. \v 15 Cue fueñe íaɨoɨmo úrizailla llezica, Ñuera Joreño imacɨ acónimo bite, nano fueñe caɨ acónimo billa izói. \v 16 Mei íemona Ocuíraɨma daɨnáfuemo úibicaidɨcue. Afefue daɨde: “Uáfuena Juan fia jáɨnoido báutizade, mei íadɨ Ñuera Joreño úicaigamacɨna íitɨomoɨ.” \v 17 Mei jɨɨ Ocuíraɨma Jesucrístomo caɨ ɨ́ɨnuano Juzíñamui caɨmo iga Joreño, bimácɨmo Juzíñamui íacade. Afena fɨdɨ́illano Juzíñamuido jarɨ́feicana úriacañedɨcue. Jamai cómedɨcueza, —Pedro daɨí daɨde. \p \v 18 Mei ie jira Jerusalemo ite ámatɨaɨ aféfuiaɨna fɨ́dɨa llezica, llɨ́ɨcaidiaɨoɨ. Llɨ́ɨcaillano Juzíñamuimo caɨmátaidiaɨoɨ. Daɨdíaɨoɨ: \p —Ua afe izói judíoñedɨmacɨmo íaɨoɨmo fɨeni itɨfue méidollena jae Juzíñamui íaɨoɨmo fecade. Afemona daɨí jaca zíiñona cáaillɨnona íaɨoɨmo ite. \s1 Antioquíamo ite Juzíñamuimo ɨ́ɨnote gaɨrídɨno \p \v 19 Esteban íaɨoɨ faa llezica, jɨáɨe ɨ́ɨnotɨmacɨmo duere fɨnótatiaɨoɨ. Dáarie Fenicia énɨemo botádiaɨoɨ; jɨáɨmacɨ Chípremo Antioquía dɨga botádiaɨoɨ. Dɨnomo afe ñúefue danɨ judíuaɨ namácɨmo llotíaɨoɨ. Jɨáɨmacɨmo llóñega. \v 20 Mei íadɨ dáarie Chipre imacɨ, Cirene imacɨ dɨga ɨ́ɨnotɨno Antioquía jófuemo dúcɨdiaɨoɨ. Dúcɨillano judíoñedɨnomo úritiaɨoɨ. Afemona Ocuíraɨma Jesús úrillauai íaɨoɨmo llote íaɨoɨ jílloillena. \v 21 Afe llezica Ocuíraɨma rɨ́ino íaɨoɨmo ite. Mei daɨí aillo comɨnɨ nano íaɨoɨ jaiai ɨ́ɨnogafuiaɨ fáɨcanocaillano Ocuíraɨma Jesumo ɨ́ɨnotiaɨoɨ. \p \v 22 Afefue Jerusalemo ite ɨ́ɨnotɨnomo jállecaide. Iemona afémacɨ Bernabé Antioquíamo orédiaɨoɨ. \v 23 Bernabé dúcɨillano, Juzíñamui cáɨmadogamacɨ izói cɨode. Aferi afémɨe ɨere ióbicaide. Nana íaɨoɨ llófuete; daɨde: \p —Nana caɨ Ocuíraɨmana fáɨcanocaiñeno ie llogáfuemo jaɨ́cɨna omoɨ comécɨiri, —daɨde. \v 24 Afe Bernabé comécɨna fɨ́gomɨe, Ñuera Joreño úicaigamɨe. Afémɨe Jesucrístomo izire ɨ́ɨnofɨredɨmɨe. Daɨí aillo comɨnɨ Ocuíraɨma Jesucristo íena náamatade. \p \v 25 Afe meífodo Bernabé Társomo Saulo jénuaide. Baillano Antioquíamo íena úite. \v 26 Dɨnomo daa fɨmona namónaze ɨ́ɨnotɨno cɨ́gɨmo ñue fuitádiaillɨnoɨ. Afénomo aillo comɨnɨ llófuete. Afe Antioquíamo ɨ́ɨnotɨno como fueñe Crístomo jaɨnáidɨnona ja mamécaiaɨoɨ. \p \v 27 Aféruillaɨdo dámɨerie Juzíñamuimona llɨ́ɨnoga uaillaɨ lloráɨmacɨ Jerusalémona Antioquíamo jáizaide. \v 28 Afémacɨmona dámɨe Agábona mámecɨredɨmɨe. Nana ɨ́ɨnotɨno cɨ́gɨri náidaillano daɨde: \p —Nana bie énɨemo aillo jamánomo júbie biite, —daɨde. \p Ñuera Joreño ie comécɨmo llúamona afefue jino llote. Afe júbie daɨí bite Claudio illáɨmana illáruillaɨdo. \v 29 Ie jira Antioquíamo ite ɨ́ɨnotɨno comecɨ facádiaɨoɨ Judéamo ite ámatɨaɨ canóllena. Naga come íaɨoɨmo ite úcube dɨ́erize baɨ jóonetiaɨoɨ. \v 30 Afe daɨí ñeta, Bernabé Saulo íaillɨnoɨdo afe ɨraɨca úcube Judéamo ite ɨ́ɨnotɨno illáɨcomɨnɨmo orédiaɨoɨ. \c 12 \s1 Santiago tɨ́illafue Pedro llavéinafue dɨga \p \v 1 Aféruillaɨdo Juzíñamuimo jaɨnáidɨno duere fɨnóllena illaɨma Herodes nane jénuaide. \v 2 Iemo Herodes Juan ama Santiago lloéfaido tɨtátate. \v 3 Afémɨe tɨtátari judíuaɨ ɨere ióbidiaɨoɨ. Aféfuena Herodes fɨdɨ́namona nane Pedro lláɨtajide. Ja birui ɨráɨzillaruillaɨ. Afe ɨráɨzillaruillaɨdo fáitañega pan güitíaɨoɨ. \v 4 Pedro llaɨtada mei Herodes llavéracomo íena ɨ́baicuaide. Dɨnomo cuatro dɨ́gagüelli íena úiñotiaɨoɨ. Naga afe güéllimona cuatro dɨ́gamɨrie llaɨzɨ́riraɨnɨ ite. Herodes comecɨ facade pascua rafue meífodo Pédrona jino comɨ́nɨmo cɨ́otallena. \v 5 Ie jira Pedro llavéracomo llaveda ñue úiñoga. Mei íadɨ Juzíñamuimo gaɨrídɨno íemo izire Juzíñamuimo jɨcáoidiaɨoɨ. \s1 Juzíñamui Pédrona llavéracomona jino oreca \p \v 6 Herodes Pedro jino comɨnɨ uiécomo óiacanarui uícodo, afe naɨo Pedro llavéracomo ɨnɨde ñue úiñoga. Nágafene onoɨ llóejina maɨga úiñoraɨma íaillɨnoɨ jaɨnáoigari ɨnɨde. Afe llezica jɨáɨe úiñoraɨma íaillɨnoɨ jino llavéraco naze úiñoide. \v 7 Iemo Juzíñamui abɨ ímɨe raɨre cɨ́ocaizaɨbite. Afe llezica llavéraco ero úzerecaide. Juzíñamui abɨ ímɨe Pedro cɨraigɨ teténote íena cazítate. Cazítano íena daɨde: \p —Mai raɨre náidacai, —daɨde. \p Iemona llóejillaɨ Pedro ónoɨmona ana cocɨde. \v 8 Afe Juzíñamui abɨ ímɨe íena daɨde: \q1 —Mai o cɨraigɨ tirɨ́norafe jofo rɨire tirɨno. \m O éɨba ico jɨta, —daɨde. \p Pedro daɨí abɨ fɨ́nua llezica Juzíñamui abɨ ímɨe íena daɨde: \p —O emodo jɨtaca áreroi jɨtada, cuedo bi, —daɨde. \p \v 9 Iemona Juzíñamui abɨ ímɨe óodana Pedro jaide. Afe abɨ ímɨe fɨnócafue Pedro onóñedeza; nɨbaɨ uafue nɨbaɨ táɨnofue. Comecɨ facáoide: “Nɨcaɨ anado cɨona izóidɨfuena cɨódɨcue.” \v 10 Mei íadɨ fuéñeide jóonetɨmɨemona baɨ júijicaillano báɨfeicana jóonetɨmɨemo dúcɨdiaillɨnoɨ. Ie mei afémɨemona júijicaillano baɨ nazemo dúcɨzaidiaillɨnoɨ. Afe naze ɨbaira lloébani. Dúcɨdiaillɨnoɨmo afe naze ɨbaira daɨngo túijicaide. Jino jáillano baɨ iodo daallu macádiaillɨnoɨ. Ie mei Juzíñamui abɨ ímɨe ie fɨénocaide. \v 11 Iemona Pedro ñue onócaillano daɨde: \p —Ɨco ɨere uáfueza. Juzíñamui abɨ ímɨe cuemo orede Herodes cue llavéinamona cue zuitállena. Afe izói nana judíuaɨ cue duere fɨnóacanafuemona cuena zúitaɨbite, —daɨde. \p \v 12 Aféfuemo comécɨillano Juan ei María jofomo jaide. Afe Juan jɨáɨfodo mameide Marcos. Afécomo aillo comɨnɨ Juzíñamuimo ɨere úrillena gaɨrídiaɨoɨ. \v 13 Pedro afeco abɨ ibɨrɨ llaveca nazemo náidazaide. Náidaillano jofo ero imacɨ jɨ́ɨrite. Iemona Ródena mámecɨrede rɨngoza bu billa daɨíllena eróizaide. \v 14 Mei íadɨ Pédrona uáimona onóillano, nazena tuiñóñeno, ióbicaillano meine jofo aizɨda lluájide: \p —Pedro nazemo dúcɨna, —daɨízaide. \p \v 15 Jira íena daɨdíaɨoɨ: \p —¡Uáɨritaidɨo! \p Mei íadɨ afengo daɨde: \p —Uáfuena ñue llotɨcue; uáfuena Pedro dɨnomo ite, —afengo daɨíoide. Mei íadɨ afémacɨ ɨ́ɨnoñeno daɨdíaɨoɨ: \p —Pédroñedeza; fia ie joreño, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 16 Mei íaɨoɨ úrioina llezica, Pedro nazemo naɨ jɨ́ɨrioide. Afe meífomo naze tuiñoda íemo érocaidiaɨoɨ. Erocaillano jacɨ́naitiaɨoɨ: \p —Ua meita Pédrodɨo, —daɨdíaɨoɨ. \v 17 Mei íadɨ ónoɨdo: \p —Mai omoɨ úriñeno, llɨɨcai, —daɨde. Iemona Juzíñamui llavéracomona ie zúitafue llote. Iemo íaɨoɨna daɨde: \p —Bifue Santiágomo lluájiri nana jɨáɨe ámatɨaɨri, —daɨde. \p Ie meífodo jino jaillano oni jɨáɨnomo jaide. \p \v 18 Jae monáizaidemo, llavécano úiñoraɨnɨmo aillo rɨire júfidotiaɨoɨ, mei onóñediaɨoɨza; daɨdíaɨoɨ: \p —Benó caɨ úiñoga Pedro ¿nɨné jaide? —daɨdíaɨoɨ. \p \v 19 Herodes Pédrona íaɨoɨna jenótate. Iena íaɨoɨ baiñénamona, nana úiñoraɨnɨmo jɨcájɨcanode. Ie mei Herodes afeúiñoraɨnɨ fatátate, Pedro íaɨoɨ botata jira. Afe mei Herodes Judéamona jae oni Cesaréamo jaiánɨte. \s1 Herodes tɨ́illafue \p \v 20 Jae Herodes Tiro comɨnɨ Sidón comɨnɨ dɨga íaɨoɨri icɨ́rioide. Mei íadɨ afémacɨ danɨ comecɨ facádiaɨoɨ ie uiécomo cɨ́ozaɨbillena. Illaɨma Herodes jabóidɨllaɨma Blasto. Afémɨena faɨríotarediaɨoɨ íaɨoɨri ñue nabáirillena. Afémɨedo ñue caɨmare illɨfue Heródemo jɨcádiaɨoɨ. Ua izire jɨcádiaɨoɨ, íaɨoɨ güíllenɨaɨ, illaɨma Herodes énɨemona íaɨoɨ ófɨrena jira. \v 21 Ie jira Herodes íaɨoɨmo úrizaillɨrui íaɨoɨmo llote. Aféruimo ebírede illaɨma ɨniroi jɨ́tano illaɨma ráɨiranomo ráɨnade. Daɨí ñiano are íaɨoɨmo úrite. \v 22 Mei íemona comɨnɨ caillɨ́oicana íena daɨdíaɨoɨ: \p —Bie úritɨmɨe fia cómeñedeza, afémɨe juzíñamui, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 23 Afe llezica Juzíñamui abɨ ímɨe Heródena ɨráretade Juzíñamuimo ñúefuena nitátañena jírari. Iemona afe Herodes aɨáide tɨ́illa. \p \v 24 Iadɨ Juzíñamui lloga uai oni jalléoicaide. Afe jalléinamona náganerie fɨdɨ́diaɨoɨ. \p \v 25 Bernabé Saulo dɨga íaillɨnoɨ afe úcube fɨ́iaillano meine abɨdo Jerusalémona bitíaillɨnoɨ. Aféillɨnoɨdo bite dáamɨe, Juan daɨnámɨe. Dáamɨe mámecɨ Márcona. \c 13 \s1 Bernabé Saulo dɨga como fueñe nágagobiaɨ llócaidiaillɨnoɨ \p \v 1 Antioquíamo ite gaɨríracomo nano nɨga uai jino llóraɨnɨ ite naa llófueranɨri. Afémacɨ mámecɨaɨ: Bernabé, Simón, Cirene ímɨe Lucio, Manaén, Saulo dɨ́gamɨediaɨoɨ. Simón jɨáɨfo mameina Negro. Galilea illaɨma Herodes Manaén dɨga, dáanomo comuídiaillɨnoɨ. \v 2 Aféruillaɨdo afémacɨ güiñeno Juzíñamuimo caɨmátaidiaɨoɨ. Iemo Juzíñamui Ñuera Joreño íaɨoɨna daɨde: \p —Bernabé Saulo dɨga oni eneno nɨzeri, cue ocuica raa íaillɨnoɨ jetállena. \p \v 3 Güiñeno Juzíñamuimo úrilla meífodo éinamacɨ íaillɨnoɨna ónoɨdo ézɨcɨta, daɨdíaɨoɨ: \p —Mai, ómɨcoɨ jairi, —daɨdíaɨoɨ. \s1 Orécamacɨ Chipre énɨemo llófuiaidiaɨoɨ \p \v 4 Ie mei daɨí Ñuera Joreño íaillɨnoɨmo lluájillamona oni Antioquíamona Selúciamo jáidiaillɨnoɨ. Dɨnómona áillocaedo monaillai cɨgɨ záfedu Chipremo jáidiaillɨnoɨ. \v 5 Salamina ígobemo dúcɨzaidiaillɨnoɨmo judío llófueriracomo Juzíñamui uaillaɨ jino llotíaillɨnoɨ. Afe llezica Juan íaillɨnoɨ canócana nabáizaide. \v 6 Nana Chipre énɨedo llócadiaɨoɨ. Iiraɨnomo Pafo jófuemo dúcɨdiaɨoɨ. Dɨnomo judío aima Barjesuna mámecɨredɨmɨe baizájidiaɨoɨ. Afe aima táɨnona llófuefɨredɨmɨe. Afémɨe daɨífɨrede: \p —Juzíñamui dɨbénedo úritɨcue, —daɨde. \p \v 7 Afe aima ocuídɨllaɨma Sergio Paulo dɨ́gamɨe dáanomo itíaillɨnoɨ. Afe Sergio ráfuena ñue onódɨmɨe. Aféllaɨma Bernabé Saulo dɨga jɨ́ɨritade Juzíñamui uaillaɨ cacáillena. \v 8 Mei íadɨ afe aima Bernabé Saulo dɨga llogáuai uáitano zanode. Ocuídɨllaɨma ɨ́ɨnuana aima rairuíacade. Afe aima jɨáɨfodo mameina, Elimas. \v 9 Saulo jɨáɨfodo mameina Pablo. Afe Pablo Ñuera Joreño úicaigamɨe. Aima dáɨnana cacáillano íemo rɨire érocaillano \v 10 daɨde: \p —¡Jɨáɨma jɨ́fuetɨmɨedɨo! Ɨáɨba Taɨfe jitódɨo. Nana ñúefuiaɨna uáitaraɨmadɨo. ¿Nɨbái mei ñuera Juzíñamui lloga uai oni cáitano féitaacadɨo? ¿Nɨbái mei o táɨnofuiaɨna fáɨcanocaiñeno jino llóllodɨo? \v 11 Mei jabe Ocuíraɨma Jesucristo rɨire ona duere fɨ́noite. O ui nírite. Nano nɨ́garui jitoma egáiñuana cɨóñeitɨo, —daɨde. \p Daɨí dáɨnamona ie ui niríbicaide. Jae jitɨ́dɨne taɨno mellécade. Dáamɨe íena ónoɨdo jaɨnátacana úite, ie ui cɨóñena jira. \v 12 Ocuídɨllaɨma Sergio Paulo áfena cɨóillano, llogáuaina ñue ɨ́ɨnote, mei Juzíñamui llófueinamo jacɨ́ruioicana aféuaimo ñue eroide. \s1 Pablo Bernabé dɨga Pisidia énɨemo ite Antioquía jófuemo jáidiaillɨnoɨ \p \v 13 Pablo ie nabáiñɨaɨ dɨga nocaedo Pafo jófuemona jáidiaɨoɨ. Dɨnómona Panfilia énɨemo ite Perge jófuemo jáidiaɨoɨ. Afénomo Juan íaɨoɨna fɨénocaillano abɨdo Jerusalemo jaide. \v 14 Pablo ie nabáiñɨaɨ dɨga afe Pérgemo dúcɨillano, Pisidia énɨemo ite Antioquía jófuemo arɨdo jaɨ́cɨna jáidiaɨoɨ. Dɨnomo ocózinaillaruimo llófueriraco eromo ráɨnazaidiaɨoɨ. \v 15 Ocuícafuiaɨ illánicomona fueñe facádotiaɨoɨ. Ie mei Juzíñamui uai jino lloránicuaɨmona facádotiaɨoɨ. Afe facádua fúillamona llófueriraco illaɨnɨ íaillɨnoɨna daɨdíaɨoɨ: \p —Amatɨaɨ, ómɨcoɨ cacai. Omɨcoɨ llóiacaigafuiaɨ íadɨ comɨnɨ cacáilleza jino ómɨcoɨ llóoiri, —daɨde. \p \v 16 Mei íemona Pablo náidacaillano, ónoɨdo comɨ́nɨna llɨ́ɨcaitade. Afe mei íaɨoɨna daɨde: \p —Ɨsrael naɨraɨ, omoɨ cácarei. Daje izói Juzíñamuina jacɨ́ruioidɨno, omoɨ cácarei. \v 17 Israel naɨraɨ Juzíñamui caɨ jáiairagɨma nana íaɨoɨna nɨzede. Iemona Egipto énɨemo ónoñegamacɨna íaɨoɨ illa llezica, aillo náɨraɨna afémɨe jebuítate. Afe mei afénɨemona dama íemo ite ie rɨ́inodo íaɨoɨna oni ote. \v 18 Ua mei Juzíñamui comecɨ jitáinafue naɨ fɨgo fuitáñediaɨoɨ, mei íadɨ afe táɨzicɨmo cuarenta dɨga fɨmona Juzíñamui íaɨoɨna zófeñeno úiñote. \v 19 Afe mei Canaán énɨemo ite siete naɨraɨ Juzíñamui nɨné táɨnocaitaga, afe énɨe caɨ jáiairagɨma maiñóllena. \v 20 Afe meífodo dɨga rɨire jɨcánoraɨnɨ cuatrocientos cincuenta fɨmona ocuícaiaɨoɨ. Ua ocuícaiaɨoɨ uai llóraɨma Samuel illáruimo. \v 21 Ie mei íaɨoɨna ócuite rɨ́illaɨma jɨcádiaɨoɨ. Jira Juzíñamui Saúl cuarenta fɨmona afémacɨ illáɨmana jóonete. Afe Saúl Cis jitó, Benjamín naɨraɨ ímɨe. \v 22 Afe mei Juzíñamui Saúlna oni orede. Oni óriano David illáɨmana ie meífomo jóonete. David ífuedo Juzíñamui úrite; daɨde: “Cuena ióbitadɨmɨe David baitɨcue. Afémɨe Isaí jitó. Nana cue jitaiga raana jetáfɨrede,” daɨde. \v 23 Afe David cómogɨmamona Jesús jococa. Afe Jesús Juzíñamui uícomo daɨnáuai izói Israel naɨraɨ jíllotaitɨmɨena íaɨoɨ cɨ́gɨconi Juzíñamui comuítate. \v 24 Jesús comɨ́nɨmo naɨ abɨ báifitañenia Juan nana Israel náɨraɨmo jino llote; daɨde: “Nana omoɨ báutizaredɨomoɨ. Omoɨ comecɨ ífuiaɨ mai ñúefuena méidozɨri.” \v 25 Juan uícodo llófuiaillafue fúiacademo, daɨde: “Omoɨ comecɨ fácamɨeñedɨcue. Jamáimɨedɨcue. Mei íadɨ cue meífodo bitɨ́mɨe cue baɨmo baitádɨmɨe. Afémɨe ɨdaɨ ico igaɨna zuitánidɨcue, (jɨba jamáimɨedɨcueza),” daɨí Juan daɨde. \p \v 26 ‘Cáɨmacɨ, omoɨ cácarei. Abraham naɨraɨ urúcɨdɨomoɨza; mai cácarei. Omoɨmona Juzíñamuina jacɨ́rioidɨno, omoɨ cácarei. Bie ñue jíllotaitɨuai ómoɨe. \v 27 Mei Jerusalemo itɨno íaɨoɨ illáɨnɨri Jesús nahí ífuena fɨdɨ́ñediaɨoɨ. Daje izói naga ocózinaillaruimo facádoga uai llóraɨnɨ llogáuaillaɨna cacádiaɨoɨ, mei íadɨ aféuai daɨnáfuena onóñediaɨoɨ. Aféuaillaɨna íaɨoɨ onóñenado Jesús duere fɨnótatiaɨoɨ. Daɨí jaiai nɨnomo mamécafuiaɨ afémɨemo fuitádiaɨoɨ. \v 28 Afe Jesús fatátallɨfuena due jiza jaca baiñédiaɨoɨ; mei íadɨ Pilátomo ie fatátallena jɨcádiaɨoɨ. \v 29 Afe mei nana afémɨedo Cuegáuaillaɨmo jaiai nɨnomo lloga uaillaɨ fuitádiaɨoɨmo, crúzmona íena ana otá íena raɨájidiaɨoɨ. \v 30 Mei íadɨ Juzíñamui tɨ́illanomona íena meine cáatate. \v 31 Afe mei dɨga irui íllamona Galiléamona Jerusalemo ie dɨga jáicadɨnomo Jesús íaɨoɨmo cɨ́ocaide. Afe iedo jáicadɨno ja birui comɨ́nɨmo afémɨe llócaigafue llotíaɨoɨ. \p \v 32 ‘Juzíñamui caɨ jáiairagɨmamo uícomo llogáuaido úrite. Ñúefuedo úrite. Ja birui afe ñúefue ómoɨmo llotɨcaɨ. \v 33 Ja caɨ bie afémacɨ cómogɨmadɨcaɨ. Ie jira afémɨe uícodo llogáuai ja caɨmo fuilla. Afe uai daɨde: “Jesucristo tɨ́idena meine abɨdo cáataitɨcue.” Daɨí rúanicomo cuega; segundo ruamo cuega; llote: “Cue jitódɨo. Birui ona cáatatɨcue.” \v 34 Dɨga ícaiño Juzíñamui ie cáaillɨfuena llote. Ua tɨ́illanomona íena cáataite, ie ɨ́eizɨ jaca nɨnomo rɨ́faiñeillena. Juzíñamui aféfuena jaiai nɨnomo Cuegáuaillaɨdo daɨde. Afe uai ie jitó Jesuna daɨde: “Davidmo uícodo cue uafue lloga ñue cáɨmafuiaɨ nahí omo jaɨnaide.” \v 35 Ie jira rúanicomo jɨáɨruado daɨde: “O izíruiga ñue canódɨmɨe ɨ́eizɨ ráiruitɨo ie rɨ́faiñeillena,” daɨde. \v 36 Afe David ie llezica igɨ́mana ñue canode, Juzíñamui ie ocuilla izói. Afe meífomo David tɨ́illano ie uzútɨaɨ cɨ́gɨmo íena raɨájidiaɨoɨ. Iemo ie ɨ́eizɨ rɨfaide. \v 37 Mei íadɨ Juzíñamui cáatagamɨe ɨ́eizɨ rɨfáiñede. \v 38 Cáɨmacɨ, omoɨ cacai. Afe bie rɨfáitañeno cáatagamɨe Jesudo omoɨ fɨénidɨfuiaɨ ɨba óñeillɨfue ja ómoɨmo jino lloga. \v 39 Afémɨedo nana íena ɨ́ɨnotɨno nana íaɨoɨ fɨénidɨfuiaɨmona dóficaitiaɨoɨ. Mei íadɨ Moisés ocuícafuiaɨ caɨ fɨénidɨfuiaɨmona caɨna zuitáñede, mei cuinaca izói jaɨnáidɨcaɨ. \v 40 Ñue abɨ omoɨ rairuiri uai jino llóraɨnɨ cuega mamécafuiaɨ ómoɨmo báiñeillena. Afe mamécafue daɨde: \q1 \v 41 Ɨɨnoñeno uáitaoidɨno, omoɨ cácarei; cacáillano áferi omoɨ jacɨ́naificairi. \q1 Iemona nɨné táɨnocaitɨomoɨza, aféruillaɨdo jamánomo ñue jácɨfue cue fɨ́nua jírari. \q1 Aféfuena dámɨe ómoɨmo lloía, íadɨ áfena ɨ́ɨnoñeitɨomoɨza, —daɨde. \m \v 42 Pablo ie nabáiñɨaɨri judío garíracomona jino jáidiaɨoɨ. Jáidiaɨoɨmo judíoñedɨno jocócaiaɨoɨ íaɨoɨmo aféfuena meine abɨdo íaɨoɨmo lluáɨbillena jɨcádiaɨoɨ. Afe uíreite ocózinaillaruimo meine lluáɨbillena jɨcádiaɨoɨ. \v 43 Afe llófueriracomo íaɨoɨ gaɨrilla záillamona aillo judíuaɨ Pablo llogafue jiéruitiaɨoɨ. Iemona Pablo Bernabé dɨga íaillɨnoɨdo jáidiaɨoɨ. Daje izói aillo judío onóigafuena jeire otɨno íaillɨnoɨdo jáidiaɨoɨ. Pablo, Bernabé dɨga íaɨoɨmo llote: \p —Mai Juzíñamui caɨna izíruillafuemo nágarui aféfuemo ñue omoɨ comécɨiri, —daɨde. \p \v 44 Siete dɨ́garui íllamona ocózinaillaruimo, nana jofue comɨnɨ dáanomo gaɨrídiaɨoɨ, Juzíñamui uaillaɨ cacáreillena. \v 45 Mei afénomo aillo comɨnɨ gaɨríllana judíuaɨ cɨóillano, úrioina izói itíaɨoɨ. Afénomo Pablo uaillaɨ uáitano íena báiñotiaɨoɨ. \v 46 Ie mei Pablo Bernabé dɨga abɨ mámiano íaɨoɨna daɨde: \p —Judíuaɨ, bie Juzíñamui uai fueñe ómoɨmo llolle ɨere jitáirede; mei íadɨ ja aféfuena óiacañedɨomoɨ; afe ɨ́coɨnia zíiñona cáallɨnona llɨ́ɨnoñeitɨomoɨ. Ie jira ja birui judíoñedɨnomo jáitɨcaɨ. \v 47 Mei jira Juzíñamui daɨí caɨna llotátate; Juzíñamui daɨde: \q1 Cuedo náɨraɨna fɨdɨ́taraɨmana o mamédɨcue. \q1 Nana énɨe íiraɨno imacɨ ñuera jíllonafue llóraɨmana íitɨo. \p \v 48 Aféfuena cacáillano judíoñedɨno ióbicaidiaɨoɨ. Iaɨoɨ úrilla fueñe táɨnia llezica: \p —Juzíñamui uáillaɨna jamánomo ñuera, —daɨdíaɨoɨ. \p Afémacɨmona aféfuena ɨ́ɨnotɨno aillo ite. Zíiñona cáatatɨnona llɨ́ɨnoitɨnona mamécaiaɨoɨ. \v 49 Iemona Juzíñamui uaillaɨ nana afe énɨe náɨraɨdo jae ñue jalleide. \v 50 Afe jófuemo Moo Juzíñamuimo izire jaɨnáiacade rɨngónɨaɨmona dáɨngorie ite. Afe rɨngónɨaɨ illaɨngo izóidɨngotɨaɨ. Judíuaɨ afe rɨngónɨaɨmo úrite, Pablo afe jófuemona oni oréllena. Daje llezica judíuaɨ afe jofue illáɨnɨmo daje izói úrizaidiaɨoɨ. Iaɨoɨ comecɨ fɨeni fɨ́nua jira, jɨáɨe Páblona duere fɨnóacanafue comuízailla, Bernabé dɨga. Afe jófuemona oni íaillɨnoɨ orédiaɨoɨ. \v 51 Afe ória meífodo afe íaillɨnoɨ eɨba ico ɨáɨe íaɨoɨmo teténote; afe teténuafue baimacɨ comecɨ ɨ́aɨfuiaɨmo íteza, daɨíacade. \p Daɨí ñiano Iconio jófuemo jáidiaillɨnoɨ. \v 52 Mei íadɨ Jesús llogáfuemo ɨ́ɨnotɨno ɨere ióbioidiaɨoɨ. Afe llezica Ñuera Joreño úicaigaiaɨoɨ. \c 14 \s1 Pablo Bernabé dɨga Icóniomo itíaillɨnoɨ \p \v 1 Icóniomo dúcɨillano judío llófueriracomo daane jofo jáidiaillɨnoɨ. Dɨnomo jamánomo ñue úritiaillɨnoɨ. Afemona aillo judíuaɨ Jesumo ɨ́ɨnotiaɨoɨ; judíoñedɨnomona daje izói aillo afefue ɨ́ɨnotiaɨoɨ. \v 2 Mei íadɨ ɨ́ɨnoacañede judíuaɨ jɨáɨe judíoñedɨno comecɨ ɨáɨre fɨnódiaɨoɨ. Daɨí Páblona Bernabé dɨga éoicana eróidiaɨoɨ. \v 3 Ie jira dɨnomo dɨga irui ñue jaɨ́cɨna jacɨ́ruiñeno Ocuíraɨma Jesús mámecɨdo llófuetiaillɨnoɨ. Afe llezica Juzíñamui dama ie ñue rɨ́ino íaillɨnoɨmo fecade. Afemona onótate ráanɨaɨ cɨ́oraɨnina ráanɨaɨ dɨga fɨnódiaillɨnoɨ. Afénɨaɨdo íaillɨnoɨ lloga Juzíñamui caɨna izíruillafue Juzíñamui ñue comɨ́nɨmo fɨdɨ́tate. \v 4 Mei íadɨ jofue comɨnɨ bózietaidiaɨoɨ. Dáarie judíuaɨ dɨbénemo jaɨnáiacadiaɨoɨ. Jɨáɨmacɨ Pablo Bernabé dɨga dɨbénemo jaɨnáiacadiaɨoɨ. \v 5 Afe meífodo ɨ́ɨnoacañede judíuaɨ jɨáɨe judíoñedɨno dɨga naa íaɨoɨ illáɨnɨri nofɨ́cɨaɨna íaillɨnoɨ níjɨacadiaɨoɨ. Daɨí íaillɨnoɨna duere fɨnóacadiaɨoɨ. \v 6 Mei íadɨ aféfuena orécamacɨ uícodo fɨdɨ́diaɨoɨ. Fɨ́dɨano Pablo Bernabé dɨga Licaónia énɨemo botádiaillɨnoɨ. Dɨnomo ménagobemo macáoidiaillɨnoɨ, Listra Derbe dɨga naa afe áɨnori itɨ́nɨaɨdo. \v 7 Dɨnomo ñue jíllonafue llotíaillɨnoɨ. \s1 Lístramo Pablo nofɨ́cɨna níjɨdiaɨoɨ \p \v 8 Iemo Lístramo macáñede aɨdaima ite. Ie jocóinanomona tɨ́zitaite izói macáñede. Jaca ie macánina jira dɨnomo ráɨide. \v 9 Afémɨe Pablo daɨnáfuemo ñue cacáreide. Iemona Pablo íemo érocaillamona, tɨ́zitaitɨmɨe ñue ɨ́ɨnuana Pablo comécɨdo fɨdɨde. Ie ɨ́ɨnuamona afémɨe jíllorede. \v 10 Iemona Pablo íena rɨire daɨde: \p —O ɨ́daɨdo caifo jaɨ́cɨna naidai, —daɨde. \p Afénomona afémɨe tícacaillano náidacaide; náidacaillano como fueñe mácajide. \v 11 Daɨí Pablo fɨnócafuena cɨ́oillano, nana comɨnɨ Licaónia uáillaɨdo caillɨ́oicana daɨdíaɨoɨ: \p —¡Juzíñamuillaɨ jamai comɨnɨ izói ana caɨ cɨ́gɨmo billa! —daɨdíaɨoɨ. \p \v 12 Bernabena Júpiter juzíñamui daɨdíaɨoɨ; Páblona Mercurio juzíñamui daɨdíaɨoɨ, jamánomo ráfuiaɨ llotɨ́mɨena jira. \v 13 Júpiter gaɨríraco naze fueri ite. Afeco úiñotɨmɨe juráretuaɨ atɨde naa amena záfiaɨaɨ dɨga. Afémɨe naa comɨnɨ íaillɨnoɨmo cáɨmadoacadiaɨoɨ. Juráreto fáillemona íaillɨnoɨna ióbitaacadiaɨoɨ. \v 14 Mei íadɨ orécamacɨ Pablo Bernabé dɨga fɨdɨ́diaillɨnoɨ. Aféfuena fɨdɨ́namona, ɨnícuiro cúatacaillano, comɨnɨ cɨ́gɨmo jáidiaillɨnoɨ. (Afe ɨniroi cuata daɨíacade íaillɨnoɨ comecɨ jamánomo rɨ́icaide.) Jaillano caillɨ́oicana daɨdíaillɨnoɨ: \p \v 15 —¡Nana omoɨ, cácarei! ¿Nɨbái bie izói fɨnódɨomoɨ? Coco omoɨ izói jɨba cómedɨcoco. Ñúefue ómoɨmo atɨ́dɨcoco. Afe bie táɨnofuiaɨ omoɨ fáɨcanocaillena lluáɨbitɨcoco. Fáɨcanocaillano, ua caade Juzíñamui dɨne omoɨ jáillena daɨí lluáɨbitɨcoco. Afémɨe mona, bie énɨe, monáillai dɨeze fɨnode naa íaɨoɨmo itɨ́nuiaɨri. \v 16 Jáiairagɨma illa llezica nana naɨraɨ íaɨoɨ comecɨ jitáillafodo macáoidiaɨoɨ. Aféruillaɨdo Juzíñamui íaɨoɨna lletáñede. \v 17 Mei íadɨ Juzíñamui ñúemɨe ífuena ñue ómoɨmo fɨnócafuiaɨdo ómoɨna fɨdɨ́tafɨrede. Ua ñue nocɨna ómoɨmo bɨítafɨrede. Nana aménaɨaɨ llɨzíllajɨaɨna ómoɨri llɨzítate. Afedo omoɨ güille ñue ite, omoɨ comecɨ ióbillena, —daɨí úrite Pablo. \p \v 18 Mei nana afe daɨnáuaillaɨ daɨna íadɨ, nana comɨnɨ íaillɨnoɨri juráretuaɨ naɨ fáiacadiaɨoɨ. Iadɨ ɨ́coɨmo afétuaɨ íaɨoɨ faana féitatadiaillɨnoɨ. \p \v 19 Afe mei Antioquíamona Icóniomona dáarie judíuaɨ dúcɨzaide. Listra comɨ́nɨmo júfiduano Pablo fállena mamédiaɨoɨ. Iemona Páblona nofɨ́cɨaɨna níjɨdiaɨoɨ. Níjɨano jofue jinófenemo íena zonóicaidiaɨoɨ. Comécɨdo daɨdíaɨoɨ: “Nɨbaɨ tɨ́ide,” daɨde. \v 20 Mei íadɨ ɨ́ɨnotɨno íemo gaɨrídiaɨoɨmo Pablo náidacaillano meine jófuemo jaide. Afe jítɨramoidɨruido afémɨe Bernabé dɨga Dérbemo jáidiaillɨnoɨ. \p \v 21 Dɨnomo jíllona uaillaɨ jino llotíaillɨnoɨ. Afe jófuemo aillo comɨnɨ Jesumo ɨ́ɨnotiaɨoɨ. Afe mei meine abɨdo Lístramo, Icóniomo íemo Antioquíamo dɨeze jáidiaillɨnoɨ. \v 22 Nana afénuiaɨ jofue ɨ́ɨnotɨnuiaɨ ñue caɨmare íocɨretadiaillɨnoɨ. Ñue jaɨ́cɨna ɨ́ɨnuafuedo íaɨoɨ jáillena llófuetiaillɨnoɨ. Iemo íaɨoɨna daɨdíaillɨnoɨ: \p —Juzíñamui illáɨmana illɨ́ruimo caɨ jáillena, aillo afe facátafuiaɨ ɨere caɨmo jitáirede, —daɨde. \p \v 23 Afe llezica naga gaɨríracuaɨmo ócuite illáɨnɨna mamédiaillɨnoɨ. Afe mei güiñeno Juzíñamuimo ɨere úrilla meífomo nana como ocuídɨllaɨnɨna mamécamɨiaɨ Juzíñamui úiñuamo jóonetiaillɨnoɨ, Juzíñamuimo ñue íaɨoɨ ɨ́ɨnua jira. \s1 Pablo Bernabé dɨga íaillɨnoɨ nano billánomo abɨdo jáidiaillɨnoɨ \p \v 24 Afe meífodo Pisidia énɨemona jaillano Panfilia énɨemo dúcɨdiaillɨnoɨ. \v 25 Perge jófuemo jíllonafue llotíaillɨnoɨ. Afe llua méifomo Atalia jófuemo jáidiaillɨnoɨ. \v 26 Dɨnómona Siria énɨemo ite Antioquía jófuemo nocaedo ruica jáidiaillɨnoɨ. Naui afe jófuemo ite ɨ́ɨnotɨno íaillɨnoɨna Juzíñamuimo jóonetiaɨoɨ. Daɨí fɨnódiaɨoɨ jɨáɨe naɨraɨ ñúefuena llófuiaillena. Ja birui afe táɨjɨna fuilla. \v 27 Antioquíamo dúcɨdiaillɨnoɨmo, nana ɨ́ɨnotɨno Juzíñamui garíracomo gaɨrídiaɨoɨ. Gaɨrídiaɨoɨmo Pablo nana Juzíñamui íaillɨnoɨdo fɨnócafuiaɨ jino íaɨoɨmo llote. Afe llezica judíoñedɨnomo Juzíñamui ñue jílloille io como túiñua llotíaillɨnoɨ. Afe izói áfemo afémacɨ ɨ́ɨnorediaɨoɨ. \v 28 Afe meífomo Pablo Bernabé dɨga ɨ́ɨnotɨno cɨ́gɨmo are dɨga irui itíaillɨnoɨ. \c 15 \s1 Ɨɨnotɨno illaɨnɨ Jerusalemo gaɨrídiaɨoɨ orécamacɨ dɨga \p \v 1 Aféruillaɨdo dáarie ɨíñɨaɨ Judea énɨemona Antioquíamo ite ɨ́ɨnotɨno llófuiaɨbite. Iaɨoɨna daɨdíaɨoɨ: \p —Moisés ocuica ɨ́iza bacano ɨcoɨ quétafuena omoɨ fɨnóñenia, jílloñeitɨomoɨ, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 2 Ie jira Pablo Bernabé dɨga íaɨoɨmo rɨírede uáillaɨdo úritiaillɨnoɨ aillo júfiduafuiaɨ dɨga. Iemona Antioquíamo ite ɨ́ɨnotɨno Pablo, Bernabé, jɨáɨmacɨ dɨga nɨzédiaɨoɨ, Jerusalemo ite orécamacɨmo aféfuena jɨcánuaillena; daje izói Jerusalemo ite Juzíñamuimo gaɨrídɨno illáɨnɨmo jɨcánuaitiaɨoɨ. \p \v 3 Mei daɨí nɨ́zia mei Antioquía ɨ́ɨnotɨno afe nɨzécanona orédiaɨoɨ. Afe oréinamona, Fenicia énɨedo Samaria énɨe dɨga jáidiaɨoɨ. Jaillano judíoñedɨno íaɨoɨ jaiai llóinauaillaɨ féitano Juzíñamui dɨbénedo jáillafue llotíaɨoɨ. Nana ámatɨaɨ aféfuena cacáillano ɨere ióbidiaɨoɨ. \p \v 4 Pablo Bernabé dɨga Jerusalemo dúcɨdiaillɨnoɨmo, Juzíñamuimo gaɨrídɨnodo caɨmare uáidogaiaillɨnoɨ. Daje izói orécamacɨ naa gaɨrídɨno illáɨnɨri íaillɨnoɨna caɨmare uáidotiaɨoɨ. Dɨnomo Juzíñamui íaɨoɨri fɨnócafuiaɨ íaɨoɨmo jino llotíaillɨnoɨ. \v 5 Mei íadɨ fariséuaɨmona dáarie ɨ́ɨnotɨno caifo naidáillano íaɨoɨna daɨde: \p —Ɨɨnote judíoñedɨnomo afe caɨ izói quetáinafue jitáirede. Afe emódomo Moisés ocuícafue ñue ɨ́ɨnollena jitáirede, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 6 Iemona orécamacɨ naa ɨ́ɨnotɨno illáɨnɨri aféfuena ñue onóillena gaɨrídiaɨoɨ. \v 7 Aféfuiaɨ are íaɨoɨ júfidua meífomo, Pedro caifo náidaillano daɨde: \p —Amatɨaɨ, omoɨ cácarei. Naui Juzíñamui cuemo fɨnócafuena onódɨomoɨ. Juzíñamui omoɨ cɨ́gɨmona cue nɨzeda judíoñedɨno cɨ́gɨmo orede. Ua cuena nɨzede afémacɨmo ñue jíllonafue uaillaɨ cue lluájillena; áfemona afémacɨ aféfuiaɨna ɨ́ɨnotiaɨoɨ. \v 8 Caɨ comécɨna onode Juzíñamui cuemo llote: “Afe judíoñedɨnona ñue llɨ́ɨnoitɨcue,” daɨde. Afemona Ñuera Joreño íaɨoɨmo fecade caɨmo ie feca ízoi. \v 9 Juzíñamui cáɨmona afémacɨmo jɨáɨfodo fɨnóñede. Iaɨoɨ ɨ́ɨnuado íaɨoɨ comecɨ ɨ́aɨfue Juzíñamui oni dote caɨe ie dua ízoi. \v 10 Mei birui ¿nɨbái mei Juzíñamui fɨnócafue jeire oñédɨomoɨ? ¿Nɨbái mei baie ɨ́ɨnotɨno jamánomo rɨire ocuíacadɨo? Afe ocuínafuena caɨ, caɨ jáiairagɨma dɨga fɨnónidɨcaɨ. \v 11 Mei íadɨ jɨáɨfodo ɨ́ɨnotɨcaɨ, caɨ jílloillena. Ocuíraɨma Jesús caɨmo dúecaide. Afemo caɨ ɨ́ɨnuamona ɨbáñeno jíllobicaidɨcaɨ. Afe izói judíoñedɨno Jesumo ɨ́ɨnuamona ɨbáñeno jíllobicaidiaɨoɨ, —daɨde. \p \v 12 Mei jira afémacɨ llɨ́ɨcaidiaɨoɨ, Bernabé Pablo dɨga llogáfuemo cacáreillena. Nana judíoñedɨno cɨ́gɨmo Juzíñamui fɨnócafuiaɨ llotíaillɨnoɨ. Dɨnomo íaillɨnoɨdo uaido fɨnoca onótate raa cɨóraɨnina raa dɨga Juzíñamui fɨnode. Aféfuiaɨ jino llotíaillɨnoɨ. \v 13 Iaillɨnoɨ llogafue fúillamona, Santiago daɨde: \p —Amatɨaɨ, cue dáɨnamo cácarei. \v 14 Simón Pedro jae Juzíñamui judíoñedɨnona como fueñe íaɨoɨna izire canóinafue caɨmo jino llote. Juzíñamui jae judíoñedɨmacɨmona dáazie como nɨ́ziaɨbite dama ie náɨraɨna. \v 15 Afefue ua Juzíñamui jaiai uai llóraɨnɨ cuegáfuiaɨmo jaɨ́cɨna dájena jóobide. Afe Cuegáuai daɨde: \q1 \v 16 Bifue mei, meine bíitɨcue. \q1 Ua David jaiai naɨraɨ, júdaɨzitaga íadɨ, meine dáaziena jofo gaɨrítaitɨcue. \q1 Aféziemona due fɨébidɨno jaiai íaɨoɨ ízaɨna izói meine jebuítaitɨcue. \q1 Rɨínidɨmacɨ jofo dáanomo otátaitɨcue, ñue rɨíredɨziena íaɨoɨ íllena. \q1 \v 17 Afe daɨí fɨ́nuaɨbitɨcue nana jɨáɨmacɨaɨ Juzíñamuimo comecɨ fácajano íaɨoɨ ɨ́ɨnollena. \q1 Daɨí fɨ́noitɨcue nana cuena náamarede judíoñede náɨraɨaɨ cuemo comecɨ facada ɨ́ɨnollena. \q1 \v 18 Ua jaiai nɨnómona aféfuiaɨ onótate Juzíñamui daɨí daɨde. \p \v 19 ‘Ie jira bifue llotɨcue. Afe como Juzíñamuido jáiacade judíoñedɨno mai, caɨ íaɨoɨna áɨfedoñeitɨcaɨ. Jae íaɨoɨ jaiai ɨ́ɨnoga táɨnofuiaɨ fáɨcanocaidiaɨoɨ Juzíñamui llogáuaina íaɨoɨ ɨ́ɨnollena. \v 20 Due llétafue íaɨoɨmo caɨ cúellena ja dɨeze fɨgo baite. Afe bífuiaɨ íaɨoɨmo llóitɨcaɨ. Mai jánaraɨmo fia fecaca güíllena omoɨ jetáñeno iri. Mai jɨruífuemona abɨ omoɨ rairuiri. Dama áɨredɨmɨe ie aɨ dɨga illa ñuena. Mai cɨmoɨna cɨgɨ́noga rɨ́llenɨaɨ rɨñeno iri. Afe izói coróbaitaga rɨ́llenɨaɨ rɨñeno iri. Daje izói dɨ́ena omoɨ jíroñeno iri. \v 21 Daɨí judíoñede como ɨ́ɨnotɨmacɨmo lletádɨcaɨza, nɨbaɨ nanómona nana jófuemo Moisés ocuícafue llófueraɨnɨ ite. Naga ocózinaillaruido llófueriracomo afe Cuegáuai jino facádotiaɨoɨ. Acɨ dɨno Santiago llote. \p \v 22 Iemo orécamacɨ gaɨrídɨmacɨ, nana íaɨoɨ illaɨnɨ dɨga, “Jii,” daɨdíaɨoɨ. Iemona íaɨoɨ cɨ́gɨmona dámɨerie nɨzéllena maméritiaɨoɨ, Antioquíamo oréllena Pablo Bernabé dɨga íaillɨnoɨ nabáillena. Judas daɨnámɨe nɨzédiaɨoɨ; afémɨe jɨáɨfodo mameina Barsabás. Daje llezica Sílasna nɨzédiaɨoɨ. Afe íaillɨnoɨ ámatɨaɨ cɨ́gɨri illaɨma izóidiaillɨnoɨ. \v 23 Iaillɨnoɨdo cuegabe orédiaɨoɨ. Afébemo daɨde: \p “Caɨ Antioquíamo ite judíoñede ámatɨaɨmo uai orédɨcaɨ. Afe izói Siria énɨemo ite ámatɨaɨmo, Cilicia énɨemo ite ámatɨaɨ dɨeze nana ómoɨmo uai orédɨcaɨ. Nana orécamacɨ, Juzíñamuimo gaɨrídɨno illaɨnɨ, benó ite ámatɨaɨ dɨga, ómoɨmo uai orédɨcaɨ. \v 24 Cáɨmona ómoɨmo naui bitɨno fɨnócafue jae fɨdɨ́dɨcaɨ. Caɨmo lloñeno oni jáidiaɨoɨ. Caɨ óreñegaiaɨoɨ. Danɨ imacɨ uáillaɨdo jae omoɨ ɨfocɨ ɨ́rɨnuaidiaɨoɨ. Daɨí ómoɨna áɨfeduaidiaɨoɨ. Omoɨ bacano ɨcoɨ quetállɨfuiaɨ lluájidiaɨoɨ; jɨáɨe Moisés llogáuaillaɨ ómoɨmo ocuízaidiaɨoɨ. \v 25 Ie jira caɨ comécɨdo ñue jaide caɨ cɨ́gɨmona mena come mameda ómoɨmo oréllena. Aféfuena nana jiéruitɨcaɨ. Bie nɨzécaillɨnoɨ Pablo Bernabé dɨga omoɨ éroizaɨbitiaɨoɨ. Pablo Bernabé dɨga caɨ ɨere izíruiga ámaillɨnoɨ. \v 26 Caɨ Ocuíraɨma Jesucristo ñúefue íaillɨnoɨ llua ɨ́coɨnia, jacɨ cácatagaillɨnoɨ. \v 27 Daɨí Judas Silas dɨga ómoɨmo orédɨcaɨ. Aféillɨnoɨ ómoɨmo jofo úritiaillɨnoɨ nana bífuiaɨ jino ñue llóllena. \v 28 Mei cáɨmona ñue cɨoide; afe izói Ñuera Joréñomona ñue cɨ́oide rɨírede rafue ómoɨmo caɨ mámeñeillena. Dama jitáiredɨfue mámeitɨcaɨ. \v 29 Jánaraɨmo fia fecaca rɨ́llenɨaɨna omoɨ rɨñeno iri. Daje izói dɨ́ena jiróñeno iri; cɨmoɨna cɨgɨ́noga rɨ́llena omoɨ rɨñeno iri. Nana jɨruífuemona abɨ omoɨ rairuiri. Dama áɨredɨmɨe ie aɨ dɨga illa ñuena. Bífuiaɨmona abɨ omoɨ rairuíadɨ, ñue íitɨomoɨ. Jae nɨɨe.” \p \v 30 Daɨí Jerusalemo ite ɨ́ɨnotɨno íaɨoɨna Antioquíamo orédiaɨoɨ. Antioquíamo dúcɨdiaɨoɨmo, dɨnomo ite ɨ́ɨnotɨno dánomo gaɨrítatiaɨoɨ afe rabe fecállena. \v 31 Afebe ámatɨaɨ facáduamona ɨere ióbidiaɨoɨ. Ua afe caɨmare llétafueri ióbidiaɨoɨ. \v 32 Judas Silas dɨga Juzíñamuimona oga rafue jino llórediaillɨnoɨ. Ie jira íaillɨnoɨ uáillaɨdo afe ámatɨaɨ ñue náɨrecaitadiaillɨnoɨ. Afe llezica íaɨoɨna ñue comecɨ fɨ́razitadiaillɨnoɨ íaɨoɨ caɨmare íllena. \v 33 Dɨnomo dɨga irui íllamona, Antioquíamo ite ámatɨaɨ comecɨ jacɨ́naiñenafuedo íaɨoɨna jáitatiaɨoɨ. Daɨí íaɨoɨna uáidonocaidiaɨoɨ meine íaɨoɨ orécamacɨ dɨné jáillena. \v 34 Mei íadɨ Silas Antioquíamo fɨébicaillena mamérite. \v 35 Afe izói Pablo Bernabé dɨga Antioquíamo fɨébidiaillɨnoɨ. Afe meífodo, aillo jɨáɨe llóraɨnɨ dɨga, llófueritiaɨoɨ. Caɨ Ocuíraɨma Jesucristo uaillaɨ jino llotíaɨoɨ. \s1 Pablo dánomo nane jáizaide ñúefue lluájillena \p \v 36 Dɨga irui illa meífomo Pablo Bernabena daɨde: \p —Mai dánomo meine coco jai, naui coco llófuegano coco uáiduaillɨ. Nana íaɨoɨ jófuedo Jesucristo uaillaɨ llófuetɨcoco, ie jira afémacɨ nɨe izói itíaɨoɨza coco eróizai, —daɨde. \p \v 37 Bernabé Marcos úiacade íaillɨnoɨ jaille dɨne. (Marcos jɨáɨfodo mameina Juan.) \v 38 Mei íadɨ Pablo íena úiacañede, naui Panfilia énɨemo íaɨoɨna fɨénocailla jira. Iemo íaillɨnoɨ táɨjɨcanado jáiñede. \v 39 Afefue jamánomo íaillɨnoɨ rɨire júfidua meífodo, dárie enénorie oni jáidiaillɨnoɨ. Ie mei Bernabé Marcos uite. Daɨí ñiano, nocaedo Chípremo jáidiaillɨnoɨ. \v 40 Afe llezica Pablo dama íeɨena Silas nɨzeda ote. Nɨ́zia mei, afénomo ite ámatɨaɨ Juzíñamui íaillɨnoɨ izíruillena caɨmare jɨcádiaɨoɨ, daje izói Juzíñamui íaillɨnoɨna nabáirillena. Daɨí jɨca meífomo, oni jɨáɨnomo jáidiaillɨnoɨ. \v 41 Siria énɨe, Cilicia énɨedo jáidiaillɨnoɨ. Afénomo Juzíñamuimo gaɨride ámatɨaɨ náɨcaitaidiaillɨnoɨ. \c 16 \s1 Timoteo Pablo Silas dɨga nabáizaide \p \v 1 Derbe, Lystra jofue dɨga dɨnomo Pablo, Silas dɨga dúcɨdiaillɨnoɨ. Afénomo daa Juzíñamuimo ɨ́ɨnotɨmɨe baizájidiaillɨnoɨ. Ie ei judíuaɨmona Juzíñamuimo ɨ́ɨnotɨngo. Mei íadɨ ie moo griego ímɨe. \v 2 Lystramo ite ámatɨaɨ afémɨedo ñue úritiaɨoɨ naa Icóniomo ite ámatɨaɨri. \v 3 Pablo Timotéona ie nabaina úiacade. Ie jira ie bacano ɨcoɨ quetátate, íaɨoɨ jáillɨnomo ite judíuaɨ afémɨedo comecɨ fɨeni fácañeillena. Mei afémacɨ ie moo griego ímɨenana ñue onódiaɨoɨza. \v 4 Nana íaɨoɨ jáillado ite jófuedo lletáinafue llotíaɨoɨ. Afe lletáinafue Jerusalemo ite orécamacɨ ocuide éinamacɨ dɨga llotátatiaɨoɨ. \v 5 Daɨí Juzíñamuimo garídɨmacɨ íaɨoɨ ɨ́ɨnuafue ñue oni móonaioicaide. Afemona nágarui aillo jebuíoicaidiaɨoɨ. \s1 Pablo Macedonia ímɨena nɨcaɨ anado cɨona izói cɨode \p \v 6 Asia énɨemo Ñuera Joreño ñúefue íaɨoɨ lluájillana ráiruide. Ie jira Frigia énɨe, Galacia énɨe dɨga afe énɨemo oni lluájidiaɨoɨ. \v 7 Ie mei Misia énɨe fuédamo dúcɨdiaɨoɨ. Dɨnómona Bitinia énɨemo jáillana comecɨ facádiaɨoɨ, mei íadɨ Jesús Joreño dɨnomo íaɨoɨ jáillana rairuide. \v 8 Ie jira jɨca Misia énɨe fuédado jáidiaɨoɨ. Dɨnómona Troas ígobemo jáidiaɨoɨ. \v 9 Dɨnomo afe naɨo Pablo nɨcáɨrilla izói cɨode. Afe nɨcáɨrilla izói Macedonia énɨe ímɨena cɨode. Afémɨe náidaicana Páblona izire jɨcade; daɨde: “Bené Macedóniamo caɨ cánuaɨbi,” —daɨde. \v 10 Daɨí Pablo nɨcaɨ anado izói cɨónamona Macedóniamo caɨ jáillena maméritɨcaɨ. Jae Juzíñamui caɨ jɨ́ɨrillaza ua onódɨcaɨ dɨnomo ñúefue caɨ lluájillena. \s1 Pablo Silas dɨga Filipos jófuemo illafue \p \v 11 Iemona Tróasmona nocaedo monaillai cɨgɨ idu Samotráciamo jaɨ́cɨna jáidɨcaɨ. Ie jítɨramo Neápolismo dúcɨdɨcaɨ. \v 12 Dɨnómona Filipos jófuemo jáidɨcaɨ. Afe Macedonia fueda Filipos jamánomo jalléidɨgobe. Romano comɨnɨ afe jofue naui nitátatɨno. Dɨnomo nano nɨ́garui itɨcaɨ. \v 13 Afe ocózinaillaruimo afe jofue jinomo jáidɨcaɨ. Ua imani fuemo íaɨoɨ Juzíñamuimo ɨere úrizaifɨrenanomo jáidɨcaɨ. Dɨnomo ráɨnaillano ñúefuedo gaɨrídɨngotɨaɨmo úritɨcaɨ. \v 14 Aféngotɨaɨmona daango Lidia mámecɨredɨngo. Afengo Tiatira jofue ingo. Afengo jiáɨre jítɨrede ñuera ɨniroi fecáraɨngo. Afe rɨngo Juzíñamuimo áɨnozioidɨngo Juzíñamuimo caɨmare úrillena. Iemona afengo afe ñúefuena cacáreacade. Jae Juzíñamui afengo comécɨna tuiñode, Pablo llogáuaillaɨ jeire óllena. \v 15 Afengo naa ie comɨ́nɨri báutizagaiaɨoɨ. Báutiza mei izire jɨcada caɨna daɨde: \p —Comecɨ anado omoɨ daɨíadɨ, Juzíñamuimo ua ɨ́ɨnotɨngodɨcue, mai cue jofomo omoɨ bi, —daɨde. \p Iemona aféngodo jáidɨcaɨ. \p \v 16 Afe Juzíñamuimo úrizairanomo caɨ jailla llezica, fɨénidena jóriaɨrede rɨngoza baizájidɨcaɨ. Afe fɨénide jóriaɨdo come ónoñega éicɨna raɨre onófɨrede. Afengo izire jeruícango. Afe eicɨ báillado aillo úcubena ie náamatɨaɨ íena ófɨrediaɨoɨ. \v 17 Afe rɨngoza Pablo dɨga caɨdo jáizaide. Caillɨ́cana jaide; daɨde: \p —Bimacɨ caifoide Juzíñamuimo dúidiaɨoɨ. Omoɨ jílloille io ómoɨmo llotíaɨoɨ, —daɨde. \p \v 18 Dɨga iruillaɨ daɨí afengo caillɨde. Are ie caillɨ́cana ɨ́coɨmo, Pablo zefuínaite. Meine gɨ́recaillano aféngomo ite fɨénide jóriaɨna daɨde: \p —Jesucristo mámecɨdo aféngomona ona oni orédɨcue, —daɨde. \p Daɨí daɨna llezícamona afe fɨénide jóriaɨ aféngona fáɨcanocaillano jaide. \p \v 19 Afe rɨngoza náamatɨaɨ daɨí ie fɨnóinana cɨódiaɨoɨ. Iemona: \p —Jae aféngodo úcubena óñeitɨcaɨ, —daɨdíaɨoɨ. \p Daɨí daɨnano Pablo Silas dɨga llaɨtada rɨ́imacɨ uícomo aillo gaɨrírabɨrɨmo uitíaɨoɨ. \v 20 Rɨire jɨcánoraɨnɨmo íaillɨnoɨna izájidiaɨoɨ. Daɨdíaɨoɨ: \p —Bíaillɨnoɨ, judío ímɨiaɨ caɨ jófuemo comɨ́nɨna rɨ́icaitaɨbite. \v 21 Caɨmo lluáɨbigafuiaɨna jeire ónidɨcaɨ. Afe izói caɨ ínidɨcaɨ, caɨ bie románodɨcaɨza, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 22 Iemona afeno comɨnɨ íaillɨnoɨmo rɨ́icaidiaɨoɨ. Rɨire jɨcánoraɨnɨ íaillɨnoɨ ɨnícuirona duiñoda rázɨdo íaillɨnoɨna fatátate. \v 23 Iaillɨnoɨ aillo fáina meífomo, llavéracomo íaillɨnoɨna lláviaidiaɨoɨ. Afe llavéraco úiñoraɨma rɨire ocuídiaɨoɨ íaillɨnoɨna ñue rairuíllena. \v 24 Afe rɨire ocuínafuena cacánamona llavéraco úiñotɨmɨe llavéraco jamánomo jofóidɨcomo íaillɨnoɨna orede. Dɨnomo come ɨdaɨ jíitara íredamo íaillɨnoɨna jíitate. \p \v 25 Afe naɨo dáaferuimo Pablo Silas dɨga Juzíñamuimo úrillano Juzíñamui ruaɨ rotíaillɨnoɨ. Afécomo jɨáɨe llavécamɨiaɨ afe rúana cacádiaɨoɨ. \v 26 Iaillɨnoɨ rua llezica afe énɨe raɨre ɨere rɨire docáiricaide. Nana afe llavéraco jíaɨlliraɨ izói rɨire mozide nofɨ́cɨaɨ jaidɨ́nocaiga izói íficaide. Afe llezícamona llavéraco náziaɨ túicoɨzite. Afemona nana llavécamɨiaɨ llójeuaɨ tɨ́coɨzite. \v 27 Iemona llavéraco úiñoraɨma cazide. Cazídemo jae nana náziaɨ túienana cɨode. Comecɨ anado daɨde: “Nana llavécamacɨ jae nɨbaɨ botádiaɨoɨ.” Ie jira lloefai ota ie abɨ faɨtáacade. \v 28 Mei íadɨ Pablo íemo caillɨde: \p —¡Dama o abɨna fɨeni fɨnóñeno iri; nana benó itɨ́caɨza! —daɨde. \p \v 29 Mei jira llavéraco úiñoraɨma bobaie jɨcade. Iemona Pablo dɨné aizɨ́cana bite. Dɨnomo afe jágɨeri abɨ cuidɨ́rioicana, Pablo Silas dɨga íaillɨnoɨ anamo dújude. \v 30 Ie meífomo íaillɨnoɨna jino jɨáɨnomo uillano, jɨcánote: \p —Pablo, ¿cuemo ite fɨénidɨfuemona cue jílloillena nɨe izói íitɨcue? —daɨde. \p \v 31 Jira aféillɨnoɨ uai ote: \p —O jílloillena caɨ Ocuíraɨma Jesucrístomo ɨɨno. Iemona o dama jíllobicaitɨo. Daje izói o aɨ nana o úruiaɨ dɨga ɨ́ɨnuamona jíllobicaitiaɨoɨ, —daɨde. \p \v 32 Iemona Juzíñamui uaillaɨ íemo llotíaillɨnoɨ naa ie jofo ero itɨ́nuáɨri. \v 33 Mei íadɨ daje naɨo llavériraɨma íaillɨnoɨ fáina boáfiaɨ jocode. Afemona afémɨe naa íaillɨnoɨ úruiaɨri báutizaigaiaɨoɨ. \v 34 Afe mei aféillɨnoɨna ie jofomo uillano ecade. Afémɨe naa ie comɨnɨ dɨga Juzíñamuimo ɨ́ɨnuari caɨmare ióbidiaɨoɨ. \p \v 35 Afe jítɨramo rɨire jɨcánoraɨnɨ jɨáɨe llavériraɨnɨ llavéracomo orede, Pablo íaillɨnoɨ zuitállena. \v 36 Iemona llavéraco úiñoraɨma Páblona daɨde: \p —Rɨire jɨcánoraɨnɨ ómɨcoɨna cuena zuitátate. Mei ja birui ómɨcoɨ nɨ́fuenino uái íllena jino jáiredɨomɨcoɨ, —daɨde. \p \v 37 Mei íadɨ Pablo llavériraɨnɨna daɨde: \p —Romano ímɨedɨcoco, mei íadɨ cócomo jɨcánoñeno razɨdo cócona fatɨ́omoɨ. Faano cócona llavétatɨomoɨ. ¿Mei íadɨ ja birui báinino cócona zuitátatɨomoɨ? Mei íeñedeza. Coco llavétatɨno mai coco zúitaɨbiri, —daɨdíaillɨnoɨ. \p \v 38 Afefue llavériraɨnɨ jɨcánoraɨnɨmo lluájide. Lluájillamona jɨcánoraɨnɨ jacɨ́naitiaɨoɨ, aféillɨnoɨ romano ímɨenari. \v 39 Ie jira Pablo Silas dɨga íaillɨnoɨmo jɨ́cajidiaɨoɨ: \p —Caɨmo ómɨcoɨ dúecai, —daɨízaidiaɨoɨ. \p Iemona íaillɨnoɨ jino uano, íaɨoɨ jófuemona oni jáillana izire jɨcádiaɨoɨ. \v 40 Afe llavéracomo jino billano, Lidia jofomo jáidiaillɨnoɨ. Amatɨaɨna cɨ́oillano íaɨoɨna ñue náɨcaitadiaillɨnoɨ. Daɨí ñiano jɨáɨnomo oni jáidiaillɨnoɨ. \c 17 \s1 Tesalónicamo comuide aillo úrioinafue \p \v 1 Pablo Silas dɨga íaillɨnoɨ jaillano Anfípolis jófuedo jáidiaillɨnoɨ. Ie mei Apolonia jófuedo jáidiaillɨnoɨ. Afe mei Tesalónica jófuemo dúcɨdiaillɨnoɨ. Afénomo ite judíuaɨ llófueriraco. \v 2 Pablo ie fɨbilla izói, afe llófueriracomo jofo llófuerizaide. Daámani ocózinaillaruido íaɨoɨmo úrite. \v 3 Juzíñamui jaiai Cuegáuai jino íaɨoɨmo llóollode. Aféuaimona Cristo duere fɨnóinafue jitáirede, daɨí íaɨoɨmo jino llote. Daje izói Cristo tɨ́ida meine cáallena jitáirede daɨí jino íaɨoɨmo llote. Iaɨoɨna daɨde: \p —Be ómoɨmo cue llogámɨe Jesús dámɨe Crístona, —daɨde. \p \v 4 Mei íemona judíuaɨmona dámɨerie aféfuemo ɨ́ɨnotiaɨoɨ. Afemona Pablo Silas íaillɨnoɨ dɨbénemo itábicaidiaɨoɨ. Afe izói aillo Juzíñamuimo jaɨnáiacade griego ímɨiaɨ ɨere ñue ɨ́ɨnotiaɨoɨ. Afe izói aillo illaɨngo izóidɨngotɨaɨ aféuaina ɨ́ɨnotiaɨoɨ. \v 5 Mei íadɨ ɨ́ɨnoñede judíuaɨ aféfueri úradoilla izói itíaɨoɨ. Iemona cállemo ite fɨénide ráiraɨedɨnomo gaɨrídiaɨoɨ. Ie mei judíuaɨ cállemo ite itɨ́nori aillo úrioinafue fɨnódiaɨoɨ. Daɨí jofue comɨnɨ comecɨ fɨeni icɨ́ritadiaɨoɨ. Jasón jofomo ite Pablo Silas dɨga llaɨtállena, afeco cɨrɨ́notiaɨoɨ, aféillɨnoɨ llaɨtada afeno comɨ́nɨmo izájillena. \v 6 Mei íadɨ íaillɨnoɨna baiñédiaɨoɨ. Ie jira Jasón zocana uitíaɨoɨ, jɨáɨe ámatɨaɨ dɨga. Jofue illaɨnɨ uiécomo íaɨoɨna uitíaɨoɨ. Daɨí caillɨ́diaɨoɨ: \p —Bíaillɨnoɨ nágagobiaɨdo fɨeni faɨllíñeinafuiaɨ fɨnódɨno ja benomo dúcɨa. \v 7 Ie mei Jasón ie jofomo íaɨoɨna llɨ́ɨnote. Nana afe bie bitɨno caɨ caifoide romano illaɨma ocuícafuiaɨ uáitaoicana daɨde: “Jɨáɨe ua caɨ illaɨma ite, Jesús,” —daɨdíaɨoɨ. \p \v 8 Aféfuena cacáillano rɨ́imacɨ naa comɨ́nɨri faɨllíñeidiaɨoɨ. \v 9 Jasonmo daɨdíaɨoɨ: \p —Caɨ o jɨ́fueñellena uícomo o úcube caɨmo ine. Uire aféillɨnoɨ o oréadɨ o úcube meine omo íitɨcaɨ, —daɨdíaɨoɨ. Ie jira afe úcube íaɨoɨmo fécamona ja Jasón jɨáɨ ámatɨaɨ dɨga zuitádiaɨoɨ. \s1 Pablo Silas dɨga Berea jófuemo dúcɨde \p \v 10 Afemona afe naɨo ámatɨaɨ Pablo Silas dɨga Beréamo raɨre orédiaɨoɨ. Dɨnomo dúcɨillano judíuaɨ llófueriracomo jáidiaillɨnoɨ. \v 11 Bie judíuaɨ Tesalónicamo ite judíuaɨ baɨmo fɨ́gomacɨ. Caɨmare afe úrillauaina jeire otíaɨoɨ. Nágarui Juzíñamui Cuegáuaillaɨmo jénofɨrediaɨoɨ, íaɨoɨmo llogáuaillaɨna uafue daɨíllena. \v 12 Afemona aillo afémacɨmona ɨ́ɨnotiaɨoɨ. Daje izói griéguaɨmona ɨ́ɨnotiaɨoɨ. Dájerize ɨíñɨaɨ íemo jɨáɨ ñue caɨmare jacɨ́ruigangotɨaɨ ɨ́ɨnotiaɨoɨ. \v 13 Mei íadɨ Tesalónicamo ite judíuaɨ Pablo Beréamo Juzíñamui llogáuai llófueillana fɨdɨ́illano, dɨnomo nane comɨnɨ fɨeni faɨllíñaitaitiaɨoɨ. \v 14 Mei íadɨ ámatɨaɨ dama Páblona raɨre aféruido monáillai fuédamo orédiaɨoɨ. Ie mei Silas Timoteo dɨga Beréamo fɨébicaide. \v 15 Pablo nabaina jáidɨno Atenas jófuemo íena izáijdiaɨoɨ. Iaɨoɨ meine jáidɨnodo Silas Timoteo dɨga Pablo íaillɨnoɨmo uai orede. Daɨde: “Cue dɨné ɨere raɨre ómɨcoɨ biri, dánomo caɨ gaɨrílleza,” daɨde. \s1 Pablo Aténasmo illafue \p \v 16 Naɨ Pablo Aténasmo Silas, Timoteo dɨga úiñua llezica, afe jófuedo macade. Macádemo aillo íaɨoɨ jánaraɨaɨ cɨóizaide. Aferui Pablo comecɨ ɨere zúucaide. \v 17 Mei jira llófueriracomo judíuaɨri úrite; daje izói jɨáɨe Juzíñamuimo jaɨnáiacadɨnori. Nágarui jofue gaɨrírabɨrɨmo itɨ́nuiaɨmo llote. \v 18 Dárie “epicuro” daɨna llófueinafue facádotɨno como Pablo dɨga úrizaidiaɨoɨ. Daje izói, dárie “estoicos” daɨna llogáfuiaɨ facádotɨno Pablo dɨga úrizaidiaɨoɨ. Dámɨerie daɨdíaɨoɨ: \p —Bie aillo úrifɨredɨmɨe, ¿nɨfue caɨmo llóite? —daɨdíaɨoɨ. \p Mei íadɨ jɨáɨmacɨ daɨdíaɨoɨ: \p —Nɨbaɨ jɨáɨe juzíñamuillaɨ llotɨ́mɨe, —daɨdíaɨoɨ. \p Daɨí úritiaɨoɨ, Pablo Jesús úrillauai, ie meine cáanafue dɨga íaɨoɨmo llóiacana jira. \v 19 Ie mei Areópago daɨna illánomo íena uitíaɨoɨ. Dɨnomo gaɨrífɨrediaɨoɨ llófueinafuena cacáillena. Dɨnomo íena jɨcánotiaɨoɨ: \p —O atɨca cómue llófueinafuena caɨ onóacadɨcaɨ. \v 20 Mei ónoñegafuiaɨ caɨmo llotɨo. Afe bífuiaɨ dáɨnana onóacadɨcaɨ, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 21 Nana Atenas imacɨ naa afénomo ite onínemacɨri, cómue ráfuiaɨna cacáillena járitaitiaɨoɨ. Afe izói cómofuiaɨ llóllena járitaitiaɨoɨ. Jɨáɨe táɨjɨnamo járitañediaɨoɨ. \p \v 22 Ie jira Pablo Areópago comɨnɨ cɨ́gɨmo náidaillano daɨde: \p —Atenas imacɨ, omoɨ cácarei. Aillo juzíñamuillaɨdo ɨere jaɨnáidɨnodɨomoɨ. Daɨí omoɨ íllana cɨódɨcue. \v 23 Omoɨ juzíñamuillaɨ áɨnozillena fɨnócafuiaɨ illánuiaɨdo éroicaidɨcue. Dɨnomo daa omoɨ juzíñamuillaɨmo comecɨ facárano cɨódɨcue. Afénomo cuega uaillaɨ daɨde: “Bie caɨ ónoñega juzíñamui ie.” Bie omoɨ onóñeno jaɨnáiacana Juzíñamui, ua birui ómoɨmo cue lluáɨbigamɨe. \p \v 24 ‘Afe énɨe fɨnode Juzíñamui naa énɨemo itɨ́nuiaɨri, afémɨe bie énɨe Naama, mona dɨga. Afémɨe comɨnɨ nigácomo iñede. \v 25 Afémɨemo caɨ nɨ́fuena fɨnónidɨcaɨ. Nɨ́fuena llónidɨcaɨ. Mei jira dama afémɨe nana comɨ́nɨmo cáatatɨnona fecáfɨrede; daje izói afémɨe jáfaicɨna caɨ ite. Ie emódomo nana ite ráanɨaɨna afémɨe caɨmo iga. \p \v 26 ‘Naga náɨraɨaɨ fueñe dáziemona Juzíñamui comuítaga, naga illa dɨ́gano íaɨoɨ énɨemo íllena. Iemona dájena dɨédɨcaɨ. Nana íaɨoɨ illɨ́nuiaɨ mamede. Daje izói nano nɨé dɨno íaɨoɨ illɨ́ruillaɨ mamede. \v 27 Daɨí afémɨe fɨnoca afe Juzíñamui íaɨoɨ jenóllena, nɨbaɨ are illa ɨ́coɨnia ie íaɨoɨ báillena. Mei íadɨ uáfuena Juzíñamui caɨ illa dɨ́gamɨemona jɨca iñede. \v 28 Mei Juzíñamuido cáadɨcaɨ. Afémɨedo caɨ jetáacaga raana jetádɨcaɨ. Afe izói afémɨedo itɨcaɨ. Afe daje izói ómoɨmona dárie rua fɨ́nua izoide llote: “Juzíñamui comuítagamacɨdɨcaɨ; ie izíedɨcaɨ.” \v 29 Iemona afe Juzíñamuina fia oro fɨnoina jánaraɨ daɨí comecɨ omoɨ facáñeno iri, mei Juzíñamui comuítagamacɨdɨcaɨza. Afe izói afémɨena plata fɨnoina jánaraɨ, ebírede nofɨcɨ fɨnoina jánaraɨ, daɨí comécɨdo omoɨ daɨíñeno iri. Nana bie jánaraɨaɨna danɨ comɨnɨ comecɨ faca izói fɨnódiaɨoɨ. \v 30 Naui jaiáidɨruillaɨdo comɨnɨ abɨna onóñediaɨoɨ; daɨí íllaza Juzíñamui íaɨoɨmo naɨ ɨbana oñede. Mei íadɨ birui náganomo itɨ́mɨiaɨna Juzíñamui ocuícana daɨde: “Omoɨmo fɨeni itɨ́fuiaɨna méidori,” —daɨde. \p \v 31 ‘Nana comɨ́nɨmo itɨ́fuiaɨ izire jɨcánollɨrui Juzíñamui jae mamede. Aféruillaɨdo afémɨe nɨzécamɨedo jaɨ́cɨna caɨmo izire jɨcánoite. Juzíñamui afe nɨzécamɨena nana comɨ́nɨmo ñue jino uáfuena onótate; tɨ́illanomona íena meine abɨdo cáatanado nana comɨ́nɨna uáfodo jino fɨdɨ́tate, —daɨí Pablo llote. \p \v 32 Afe tɨ́idɨmacɨ meine cáanafuena cacáillano, dárie itɨ́nomona Pablo jɨfánodoɨdiaɨoɨ. Jɨáɨmacɨ íena daɨdíaɨoɨ: \p —Ɨco jɨáɨruido aféfuena meine nane dánomo ómona cácaitɨcaɨ, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 33 Iemo Pablo íaɨoɨ cɨ́gɨmona oni jaide. \v 34 Mei íadɨ dáarie iedo jáidiaɨoɨ. Jaillano ɨ́ɨnotiaɨoɨ. Afe ɨ́ɨnotɨmacɨmona dámɨe Dionísio. Afémɨe Areópago nɨmáiranɨmo jaɨnáidɨmɨe. Afe ɨ́ɨnotɨmacɨmona Dámaris mámecɨredɨngo ite, naɨ baɨ jɨáɨmacɨri. \c 18 \s1 Pablo Coríntomo illafue \p \v 1 Afe meífodo Pablo Aténasmona oni Corinto jófuemo jáizaide. \v 2 Dɨnomo dúcɨa meífomo Aquila mámecɨrede judío ímɨe baizájide. Afémɨe Ponto énɨe ímɨe. Afe Aquila aɨ Priscila. Afe íaillɨnoɨ cómoicana Itáliamona botádiaillɨnoɨ; romano caifóidɨllaɨma Claudio nana judíuaɨ Roma jófuemona oni íaɨoɨ oréina jira. Dɨnomo Pablo Aquila uáiduaide. \v 3 Aquila ie aɨ dɨga jédacɨede ɨniroi tɨ́fuano bɨzáinicaife nitíaɨoɨ. Afe íaɨoɨ níllado úcube otíaɨoɨ. Pablo afe táɨjɨnana fɨbídɨmɨe. Ie jira Pablo afe íaillɨnoɨri fɨébicaide, dájena íaɨoɨ táɨjɨllena. \v 4 Naga ocózinaillaruimo llófueriracomo Pablo llófuiaifɨrede. Afemona judíuaɨmona dáarie ɨ́ɨnotiaɨoɨ. Afe dájerize judíoñedɨmacɨmona ja ɨ́ɨnotiaɨoɨ. \p \v 5 Jae Macedonia énɨemona Silas Timoteo dɨga dúcɨdiaillɨnoɨmo, Pablo ie bɨzáinillaɨ nilla fáɨcanocaillano, dama Juzíñamui ñúefue jino llóllena ɨere izire llocana uite. Judíuaɨna uáfodo daɨde: \p —Jesús omoɨ úiñogamɨe Cristo, —daɨde. \p \v 6 Mei íadɨ judíuaɨ íena uáitaoidiaɨoɨ. Iemo fɨénide uaillaɨ nitádiaɨoɨ. Ie jira Pablo ie ɨnícuiro íaɨoɨmo faiánote. Afe faiánua daɨde: Iaɨoɨ ɨáɨre fɨnócafue ɨ́coɨnia afémɨe ɨ́coɨniañedeza, danɨ íaɨoɨ ɨ́coɨnia. \p Pablo íaɨoɨna daɨde: \p —Danɨ omoɨ ɨ́coɨnia tɨmáritɨomoɨ. Jae ómoɨri nɨ́fuenidɨmɨedɨcue. Biruímona judíoñedɨmacɨmo lluájitɨcue, —daɨde. \p \v 7 Llófueriracomona jino jaillano, Justo maméidɨmɨe jofomo jaide. Justo Juzíñamuimo áɨnozillano caɨmare úritɨmɨe. Afémɨe jofo llófueriraco abɨmo ite. \v 8 Afe llófueriraco illaɨma Crispo. Afémɨe naa ie comɨ́nɨri Ocuíraɨma Jesucrístomo ɨ́ɨnotiaɨoɨ. Afe llezica aillo Corinto jófuemo itɨno, Pablo lloga ñúefuiaɨna cacáillano áfemo ɨ́ɨnotiaɨoɨ. Ɨɨnuamona báutizagaiaɨoɨ. \v 9 Afe mei Juzíñamui Páblona nɨcaɨ anado daɨde: \p —Jacɨ́ruiñeno iri. Mai ñúefue llɨ́ɨcaiñeno lloíri, mei o dɨga itɨ́cueza. \v 10 Fɨénidɨfuena bu omo jíritanide. Naɨ bie jófuemo aillo cuemo ɨ́ɨnoitɨnona ite, —daɨde. \p \v 11 Iemona Pablo Coríntomo naɨ daa fɨmona átuedo Juzíñamui uaillaɨ comɨ́nɨmo llófullofuede. \p \v 12 Mei íadɨ Galióna mámecɨredɨmɨe, Acaya énɨemo illáɨmana illáruido nana judíuaɨ Páblona uáitaoicana gaɨrídiaɨoɨ. Iemona íena lláɨtano, rɨ́imacɨ uiécomo uitíaɨoɨ. \v 13 Illáɨmana daɨdíaɨoɨ: \p —Bímɨe comɨnɨ cɨ́gɨdo llófuericaide. Jɨáɨfodo Juzíñamuimo áɨnozillɨ uaillaɨ llófuecaide. Iemona afe uáillaɨmo cacáreidiaɨoɨ. Mei íadɨ afefue caɨmo ocuica uaillaɨ uáitaoicaide, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 14 Pablo como úrizaidemo, illaɨma Galión judíuaɨna daɨde: \p —¡Judíuaɨ, cue omoɨ áɨfedoñeno iri! Bímɨemo aillo fɨénidɨfue ɨ́coɨnia íadɨ, cómena fájafue izói, come merɨ́rinafue izói, ua afémɨe daɨí íadɨ ómoɨmo cacáreitɨcue. \v 15 Mei íadɨ fia omoɨ uáillaɨdo, omoɨ mámecɨaɨdo júfidotɨomoɨ, ómoɨmo judíuaɨ ocuícafuiaɨ dɨga. ¡Mai danɨ jaɨ́cɨna omoɨ fɨnori! Aféfuiaɨmo izire jɨcánoraɨmana íacañedɨcue, —daɨde. \p \v 16 Ie mei afémɨe nana íaɨoɨna jino jɨcánoracomona orede. \v 17 Iemona nana griéguaɨ Sóstenes maméidɨmɨe llaɨtádiaɨoɨ. Sóstenes llófueriraco illaɨma. Iena lláɨtano, rɨ́illaɨma Galión uiécomo íena fáfadiaɨoɨ. Mei íadɨ Galión afe fɨnócafuiaɨna raa daɨíñede. \s1 Pablo Antioquíamo meine jaide dɨnómona ja dacaiñoámani nane lluájide \p \v 18 Dɨno Coríntomo Pablo dɨga iruillaɨ ite. Ie jáiacanaruimo, ámatɨaɨ íiraɨcaiño íena facádonocaidiaɨoɨ. Afe mei Pablo nocaedo Siria énɨemo ruica jáizaide. Aquila ie aɨ Priscila dɨga Pábloɨri jáizaidiaɨoɨ. Naɨ Cencrea ígobemona naɨ jáiñediaɨoɨmo, Pablo ie ɨfo cuidode. Daɨí fɨnode, jae ie naui Juzíñamuimo llogáuai fuilla jira. \v 19 Ruica jáillano jae Efeso jófuemo dúcɨdiaɨoɨ. Dɨnomo Pablo, Aquila Priscila dɨga fɨénocaillano, llófueriracomo jaide. Afénomo gaɨride judíuaɨmo Pablo úrizaide. \v 20 Afémacɨ ie íaɨoɨ dɨga are íllena izire jɨcádiaɨoɨ, mei íadɨ Pablo faɨríoñede. \v 21 Iiraɨcaiño íaɨoɨna uáidonocaillano íaɨoɨna daɨde: \p —Ja Jerusalemo íacade ɨráɨzillafuemo raɨre jáiacadɨcue, mei íadɨ Juzíñamui óiacania dáanomo abɨdo ómoɨna éroizaɨbitɨcue, —daɨde. \p Iemona nocaedo Efésomona oni monáillaido jaide. \v 22 Cesarea jófuemo dúcɨillano, Pablo arɨdo Jerusalemo jaide, dɨnomo ite Juzíñamuimo gaɨrídɨno uáidollena. Afe mei oni Antioquíamo jaide. \v 23 Dɨga iruillaɨ dɨnomo illa meífomo, meine nane nana Galacia jófuemo Pablo oni jáizaide, Frigia jofue dɨga. Naga jófuemo dágoberie llófuecade. Daɨí Pablo nana Juzíñamuimo ɨ́ɨnotɨmacɨ comécɨna ñue náɨrecaitade. \s1 Apolos Efésomo ñúefue jino llote \p \v 24 Aféruillaɨdo judío ímɨe, Apólona maméidɨmɨe Efésomo dúcɨzaide. Afémɨe Alejandría jofue ímɨe. Afe ɨima uai jino llúana ñue fɨbídɨmɨe. Afémɨe Juzíñamui Cuegáuaina ñue onode. \v 25 Ocuíraɨma Jesucristo llogáuaillaɨna afémɨe llófuegamɨe. Aféfuiaɨ jino llúana ɨere méaicaiñeno caɨmare llote. Jino uáfodo Jesús ífuiaɨdo llófuerite. Mei íadɨ dama Juan íaɨoɨ báutizafuena onode. Afe izói Juan Jesudo llogáfuena Apolos onode. \v 26 Apolos llófueriracomo comecɨ jácɨcaiñenado úrizaide. Mei jira Priscila Aquila dɨga Apolos llófueillana cacáillano, ie eneno uitíaillɨnoɨ, Juzíñamui uaillaɨ baɨmo ñue jino jaɨ́cɨna llóllena. \v 27 Afe mei Apolos Acaya énɨemo jáiacade. Iemona ámatɨaɨ ie abɨna jafue oñeno, ñue íena náɨcaitadiaɨoɨ. Daje llezica uícomo rabe afénomo ite ɨ́ɨnotɨnomo cuetíaɨoɨ, íaɨoɨ afémɨena ñue llɨ́ɨnollena. Afémɨe Acáyamo dúcɨillano, afénomo ite ɨ́ɨnotɨnona ñue canode. Juzíñamui jae íaɨoɨmo dúecaillano íaɨoɨna ɨ́ɨnotade. \v 28 Nana comɨnɨ eróicana judíuaɨ lloga taɨno uai Apolos íaɨoɨmo cɨ́otate. Afémacɨ Apolos jamánomo ñue jaɨ́cɨna jóidɨuaina jáanonidiaɨoɨ. Afémɨe Juzíñamui Cuegáuaillaɨdo nɨɨ íaɨoɨ úiñoga Cristo dámɨe Jesuna jino íaɨoɨmo uáfodo llóteza. \c 19 \s1 Pablo Efésomo meine dúcɨnafue \p \v 1 Apolos naɨ Coríntomo illa llezica, Pablo Galacia énɨemo jaillano, íduaɨ íllado jaide. Jáillano Efeso jófuemo dúcɨde. Dɨnomo ite Juzíñamuimo ɨ́ɨnotɨmacɨna cɨ́oizaide. \v 2 Iaɨoɨmo jɨcánote: \p —¿Meita omoɨ ɨ́ɨnuamona Ñuera Joreño úicaigaomoɨ? —daɨde. \p Jira afémacɨ uai otíaɨoɨ: \p —Afe Ñuera Joreño íllana, jaca due cacáñedɨcaɨ, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 3 Mei jira Pablo nane jɨcánote: \p —¿Mei bu mámecɨdo báutizagaomoɨ? —daɨde. \p Jira afémacɨ uai otíaɨoɨ: \p —Juan mámecɨdo báutizagacaɨ, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 4 Jira Pablo íaɨoɨna daɨde: \p —Juan lloga báutizainafue comɨnɨ comécɨmo ite fɨénidɨfuiaɨ méiduana jino náɨraɨmo cɨ́otate. Mei íadɨ Juan meífodo bitɨ́mɨemo ɨ́ɨnoredɨomoɨ ómoɨna daɨdɨcue. Afe bitɨ́mɨe Jesús; afe Jesús Juzíñamui Nɨzécamɨe Cristo, —daɨde. \p \v 5 Aféfuena cacáillano caɨ Ocuídɨmɨe Jesús mámecɨdo báutizagaiaɨoɨ. \v 6 Pablo íaɨoɨmo onoɨ bɨ́tamona, Ñuera Joreño íaɨoɨmo bite. Iemona afémacɨ jɨáɨmacɨ uáillaɨdo úritiaɨoɨ. Juzíñamuimona oga úrilla uaillaɨ jino llotíaɨoɨ. \v 7 Afémacɨ nɨbaɨ doce dɨ́gamɨediaɨoɨ. \p \v 8 Pablo afe llófueriracomo daámani fɨui jáicade. Dɨnomo comecɨ jácɨcaiñeno jino íaɨoɨmo llófuerite. Juzíñamui illáɨmana illáfuedo izire íaɨoɨmo jino llote íaɨoɨ ɨ́ɨnollena. \v 9 Mei íadɨ dámɨerie comecɨ rairuíllano aféfuena ɨ́ɨnoacañede. Comɨnɨ eróicana Juzíñamui ñúefuiaɨdo fɨeni úritiaɨoɨ. Iemona Pablo íaɨoɨ cɨ́gɨmona oni jɨáɨcomo jaide. Jaillano Pablo afe Juzíñamuimo ɨ́ɨnotɨnona jɨáɨe comɨnɨ llófueracomo uite. Afe llófueraco naama Tiranno. Dɨnomo Pablo nágaruillaɨdo llófuiaide. \v 10 Daɨí dɨnomo mena fɨmona llófuerite. Iemona nana Asia énɨe naɨraɨ Ocuíraɨma Jesús llogáfuiaɨmo cacáreidiaɨoɨ. Judíuaɨmona nano dɨga ímɨiaɨ ɨ́ɨnotiaɨoɨ. Afe dájerize judíoñedɨnomona ɨ́ɨnotiaɨoɨ. \v 11 Juzíñamui dɨga áillue cɨóraɨnina ráanɨaɨ Páblodo fɨnode. \v 12 Uiéco dóraroillaɨ Páblomo atɨ́diaɨoɨ jinófene jɨtáraroillaɨ dɨga. Aféroillaɨ Pablo jétanona ɨráredɨmacɨmo uitíaɨoɨ. Afe jetácaroi íaɨoɨ llɨ́ɨnuamona jíllobicaidiaɨoɨ. Daje izói jɨáɨmacɨmo ite fɨénide jóriaɨ oni jáizɨtiaɨoɨ. \p \v 13 Afe mei macáraɨnɨ judíuaɨ dárie dúcɨdiaɨoɨ. Afémacɨ: \p —Fɨénide jóriaɨaɨ comɨ́nɨmona oréredɨcaɨ, —daɨdíaɨoɨ. Ja Ocuíraɨma Jesús mámecɨdo afe fɨénide jóriaɨaɨ jino oréacadiaɨoɨ. Jɨáɨmacɨmo ite jóriaɨaɨna daɨdíaɨoɨ: \p —Pablo lloga Jesús mámecɨdo ja birui ómoɨna jino orédɨcaɨ, —daɨdíaɨoɨ. \v 14 Afe izói judío ímɨe Esceva siete dɨga jitótɨaɨ daɨdíaɨoɨ. Afe Esceva lletáriraɨnɨ illaɨma. \v 15 Afémɨe jitótɨaɨ daɨí dáɨnamona afe fɨénide jóriaɨ íaɨoɨ uai ote: \p —Cue Jesuna onódɨcue. Daje izói Páblona onódɨcue; mei íadɨ omoɨ mei ¿búdɨomoɨ? —daɨde. \p \v 16 Daɨí daɨna mei, fɨénidena jóriaɨredɨmɨe rɨire íaɨoɨna llaɨtade. Nana íaɨoɨna anáfenuano ɨere duere íaɨoɨna fɨnode. Ja ɨere jamánomo duere íaɨoɨ fɨnóinamona, afécomona émuiromaɨaɨ naa boáfiaɨri jino botádiaɨoɨ. \v 17 Nana Efésomo ite comɨnɨ, judíuaɨ naa judíoñedɨnori aféfuena fɨdɨ́illano ɨere jacɨ́ruitiaɨoɨ. Iemona Ocuíraɨma Jesús mámecɨna jamánomoideza daɨdíaɨoɨ. Afemona aillo ñúefue Jesumo nitádiaɨoɨ. \p \v 18 Aillo áfemo ɨ́ɨnotɨmacɨmona jaiai íaɨoɨ fɨnoca fɨénidɨfuiaɨ uáfodo jino llotíaɨoɨ. \v 19 Daje llezica aillo naui aiñɨ́nɨaɨ uaimo fɨbídɨno, íaɨoɨmo ite fɨénino úrilla rabénicuaɨ átɨano naɨraɨ eróicana jobáidiaɨoɨ. Afe jobáicanicuaɨ comécɨdo facádiaɨoɨmo, jamánomo ráifide izoide, daɨdíaɨoɨ. “Cincuenta mil úcubetunillaɨ dɨeze ráifide,” daɨdíaɨoɨ. \v 20 Daɨí Juzíñamui lloga uaillaɨ jamánomo oni móonaioicaide. Afedo Juzíñamui rɨ́ino jino cɨ́otaoicaide. \p \v 21 Afe meífodo Macedonia énɨemo Acaya énɨe dɨga dɨno comɨnɨ uáiduaillena Pablo mamérite. Afeno comɨnɨ uáidua meífomo, abɨdo Jerusalemo jáizaillena Pablo comécɨdo daɨde. Afe emódomo daɨde: \p —Jerusalemo cue jaille mei, dɨnómona Rómamo jáiacadɨcue, —daɨde. \v 22 Mei jira Macedóniamo mena ie canóraɨma Timoteo Erasto dɨga uícodo orede. Mei íadɨ Pablo naɨ Asiamo nano nɨ́garui fɨébide. \s1 Efésomo fɨénidɨfuedo faɨllíñeidiaɨoɨ \p \v 23 Aféruillaɨdo Jesús lloga ñúefuiaɨri aillo fɨeni faɨllíñeidiaɨoɨ. \v 24 Afe faɨllíñeinafue Demetrio como fueñe taɨneca. Afémɨe aillo ebírede ráanɨaɨ plátamona fɨnóraɨma. Juzíñamuina íaɨoɨ mamécango Artemisa, nofɨcɨ fɨnoina jánaraɨ. Aféngomo gaɨríraco izói, plátamona ráɨiracojɨna fɨnoda, Demetrio fecáfɨrede. Afedo afémɨe ie dɨga táɨjɨraɨmacɨ íena aillo úcube otíaɨoɨ. \v 25 Iemo Demetrio naa jɨáɨe daje izói táɨjɨnana fɨbídɨnori dánomo gaɨrídiaɨoɨ. Dɨnomo íaɨoɨna daɨde: \p —Cáɨmacɨ, omoɨ cácarei. Bie caɨ táɨjɨnado ñue ráaredɨcaɨ, onódɨomoɨ. \v 26 Mei íadɨ baie Pablo llócaigafuena cacádɨomoɨza. Afémɨe daɨde: “Comɨnɨ fɨnoca juzíñamuillaɨna íeñede,” daɨde. Ie llogáfuemo Pablo aillo comɨ́nɨna ɨ́ɨnotade. Daa benó Efésomoñede daɨí ɨ́ɨnotade, mei íadɨ nana Asia énɨedo ɨ́ɨnotaacade. \v 27 Afefue ɨere jacɨre cacaide. Afedo caɨ fecácaiganɨaɨna táɨnocaitaɨbite. Daje izói caɨ áillue juzíñamui caɨ daɨnango Artemisa gaɨríraco jalléinafuena féitaite. Afe izói bie juzíñamui daɨnango jamánomo ebírenafuena jámairuitaɨbite. Nana Asia énɨe naa jɨáɨe énɨiaɨri aféngomo áɨnozifɨrediaɨoɨ, —daɨí Demetrio daɨde. \p \v 28 Aféfuena cacáillano, ɨere comécɨdo rɨ́icaidiaɨoɨ. Iemona caillɨ́oicana daɨdíaɨoɨ: \p —¡Caɨ Efeso imacɨ juzíñamui caɨ daɨnango Diana, jaca nɨnomo záiñeno iri! —daɨdíaɨoɨ. \p \v 29 Iemona nana afeno jófuedo aféfuiaɨ ɨere rɨire júfidotiaɨoɨ. Aillo afeno comɨnɨ ɨfo ɨrɨ́note. Afe llezica mena Pablo nabaide íaillɨnoɨ llaɨtádiaɨoɨ. Afe íaillɨnoɨ mámecɨ Gayo Aristarco dɨga; Macedonia ímɨe íaillɨnoɨ. Iaɨoɨ llaɨta mei afémacɨ naɨraɨ uícomo íaɨoɨ gaɨríracomo íaillɨnoɨna zocana uitíaɨoɨ. \v 30 Pablo afeco jofomo comɨ́nɨmo úrizaiacade, mei íadɨ ñúefuena ɨ́ɨnotɨno afe jofo jáillena rairuídiaɨoɨ. \v 31 Afe llezica Asia rɨ́imacɨ Pablo dɨga caɨmare úriraɨnɨ, Pablo afeco jofo jáiñeillena uai íemo orédiaɨoɨ. \v 32 Iaɨoɨ gaɨrilla llezica, dárie jɨáɨfodo llotíaɨoɨ; jɨáɨmɨiaɨ jɨáɨfodo jɨ́ɨrioicana llotíaɨoɨ. Mei aféfuiaɨri jamánomo fɨeni faɨllíñeidiaɨoɨ. Ja nabénaɨraɨ aféfuena onóñediaɨoɨ, nɨ́fueri gaɨrídiaɨoɨza. \v 33 Mei íadɨ gaɨrídɨno cɨ́gɨmona dámɨerie jino Alejándromo aféfuiaɨ llotíaɨoɨ. Afe Alejándrona judíuaɨ, afeno comɨnɨ uícomo judíuaɨ abɨ rɨ́iduafuedo úrillena, baɨ íena naidánetiaɨoɨ. Baɨ náidaillano ie ónoɨdo íaɨoɨna, “Mai omoɨ llɨɨcai,” daɨde. \v 34 Mei íadɨ afémɨe judío ímɨenana íaɨoɨ comécɨdo onónamona, mena hora nana caillɨ́oicana daɨdíaɨoɨ: \p —¡Caɨ Efeso naɨraɨ naango Artemisa, jaca nɨnomo záiñeno iri! —daɨdíaɨoɨ. \p \v 35 Iemona afeno jofue jabóllaɨma ɨ́coɨnia comɨnɨ llɨ́ɨcaitade. Llɨ́ɨcaitano íaɨoɨna daɨde: \p —Efeso naɨraɨ, omoɨ cácarei. Naga énɨe náɨraɨaɨ caɨ ɨere jalleide juzíñamui daɨnango Artemísamo gaɨríracona úiñotagamacɨdɨcaɨ, afe caɨ úiñuafuena onódiaɨoɨ. Afe daje izói aféngona mameca monámona ana baɨíde jánaraɨna úiñotagamacɨdɨcaɨza onódiaɨoɨ. \v 36 Mei bifue buna jaca jáanonideza, mai omoɨ llɨɨcai. Comecɨ facáñeno nɨ́ɨfuena lloñeno iri. \v 37 Mei bie omoɨ atɨca íaillɨnoɨ, omoɨ juzíñamui daɨnango Artemísari fɨénidɨfuena úriñediaillɨnoɨ. Aféngona rɨ́icaitañediaillɨnoɨ. \v 38 Demetrio zúucaillafue nɨ́ɨmɨemo íadɨ, mai jɨcánoraɨmamo lluájiri. Daje izói afémɨeri táɨjɨraɨnɨ zúucaillafue íadɨ lluájiri. Jaca rɨ́imacɨ uícomo meine abɨdo óllena afémacɨ llórediaɨoɨ. \v 39 Mei jɨáɨfodo omoɨ jɨcánoiacaniadɨ, mai rɨ́imacɨ daɨna izói omoɨ gaɨriri. \v 40 Ja birui jácɨfuemo baɨízaidɨcaɨza. Birui omoɨ fɨnócafue ɨ́coɨnia, illaɨma anáfenuafuena caɨmo nítaitiaɨoɨ. Bie omoɨ faɨllíñeinafue caɨmo íaɨoɨ jɨcánoiadɨ, íaɨoɨ uai caɨ ollɨfue jaca due iñede, —daɨde. \p \v 41 Daɨí daɨna meífodo, afénomo gaɨrídɨno oni raɨnode. \c 20 \s1 Pablo Macedóniamo Grecia dɨga dɨne jáillafue \p \v 1 Afe íaɨoɨ faɨllíñeinafue llɨ́ɨcailla meífomo, Pablo Juzíñamuimo ɨ́ɨnotɨno ñue llófuellena jɨ́ɨritade. Daɨí íaɨoɨ llófuia méifomo íaɨoɨ llɨ́ɨnuano íiraɨcaiño uáidonocaide. Uáidonocaillano Macedóniamo jáizaide. \v 2 Nana afénomo itɨ́gobiaɨ comɨnɨ uáiduaide. Ie uáillaɨdo afénomo ite ámatɨaɨ náɨcaitade. Afe mei Pablo ja Grecia énɨemo dúcɨde. \v 3 Dɨnomo daámani fɨui llófuete. Dɨnómona nocaedo Síriamo jáizaidemo, judíuaɨ íena llaɨtáacanafuena fɨdɨde. Ie jira arɨ énɨedo Macedóniamo abɨdo jáillena comecɨ facade. \v 4 Dɨnómona ie nabáidɨno: Berea ímɨe Sópater; Tesalónica ímɨe íaillɨnoɨ Aristarco Segundo dɨga; Derbe ímɨe íaillɨnoɨ Gayo Timoteo dɨga; jɨáɨe Asia énɨe íaillɨnoɨ Tíquico Trófimo dɨga. \v 5 Afe bie ámatɨaɨ uícomo Troas jófuemo caɨna uíñuaidiaɨoɨ. \v 6 Fáitara jóoneñega pan güilla ɨráɨzilla meífomo, Filípomona nocaedo ruica jáidɨcaɨ. Ja cinco dɨ́garui íllamona Tróasmo dúcɨdɨcaɨ. Dɨnomo daa semana itɨcaɨ. \s1 Pablo Troas comɨnɨ uáiduafue \p \v 7 Semana nanóidɨruido gaɨrídɨcaɨ pan dɨtada fecállena. (Afe pan dɨtada güíllamona Jesucristo íiraɨcaiño güíllamo úibicaidɨcaɨ.) Güilla mei Pablo Jesumo ɨ́ɨnotɨno llófuete. Afe jítɨramo afémɨe ja jáiacade. Ie jira úrioidemo ja dáaferui ite. \v 8 Caifo jɨca ite caifóneco ero icomo gaɨrídɨcaɨ. Afe dɨnomo aillo unérachecoɨ bóotatiaɨoɨ. \v 9 Dɨnomo ite daa jitócome, Eutícona maméidɨmɨe. Afémɨe jino eróirafomo ráɨide. Pablo ɨere are úrillamona, afe jitócome jamánomo ɨ́nɨetaide. Ɨcoɨnia izire ɨ́nɨamona, caifona ana baɨíde. Afécomo dabaniámani ite. Dɨnómona ana énɨemo baɨíde. Tɨíde caifo llɨ́ɨnotiaɨoɨ. \v 10 Mei jira Pablo ana afémɨemo jáillano, ie acónimo dújuillano íena meníñote. Afe mei ámatɨaɨna daɨde: \p —Cáadeza, omoɨ jacɨ́naiñeno, —daɨde. \p \v 11 Daɨí daɨna mei Pablo meine caifo jaide. Caifo meine dúcɨillano, pan dɨtada güillano naɨ íaɨoɨmo nane úrite. Da úritemo monaide. Monáillamo oni jaide. \v 12 Afe baɨídɨmɨena ñue caade uitíaɨoɨ. Iemona nana comɨnɨ ñue caɨmare íficaidiaɨoɨ. \s1 Pablo Tróasmona Milétomo jáillafue \p \v 13 Ie meífomo Pablo Asonmo iodo jáiacade. Ie jira caɨ jɨáɨmacɨ nocaedo uícomo Asonmo jáidɨcaɨ dɨnomo Pablo otá caɨ úillena. \v 14 Afémɨena Asonmo caɨ báillamona, dɨnómona caɨ nocaedo nana Mitilénemo jáidɨcaɨ. \v 15 Dɨnómona jáillano jítɨramoidɨruido Quío jofue áɨnodo jáidɨcaɨ. Afe jɨáɨruido Samos ígobemo zɨ́jɨdɨcaɨ. Dɨnómona Trogíliomo ocózinaidɨcaɨ. Afe jɨáɨruido Milétomo dúcɨdɨcaɨ. \v 16 Pablo Asia énɨemo are íacañede. Ie jira Efésomo meine jáiacañede. Mei íadɨ Pablo raɨre Jerusalemo dúcɨacade, afénomo íacade Pentecostés ráfuena cɨ́oillena, íadɨ nɨbaɨ cɨ́oiñeite. \s1 Pablo Efeso éinamacɨmo úrillafue \p \v 17 Naɨ Mileto jófuemo caɨ illa llezica, Efésomo Juzíñamuimo gaɨríraɨnɨ éinamacɨ jɨ́ɨritate. \v 18 Iaɨoɨ dúcɨnamona Pablo íaɨoɨna daɨde: \p —Nano fueñe Asiamo cue dúcɨnamona cue ífɨrenana ñue onódɨomoɨ. \v 19 Nágaruillaɨdo comecɨ mánaɨnafuedo éeiafuedo omoɨ cɨ́gɨri itɨcue. Daɨí caɨ Ocuíraɨma Jesumo táɨjɨfɨredɨcue. Afe llezica judíuaɨ ɨere aillo duere cuena fɨnóacadiaɨoɨ. Afedo aillo facátafuiaɨ cuemo nitádiaɨoɨ. \v 20 Mei íadɨ fáɨcanocaiñeno nana ómoɨmo ñue illɨ́fuena llófuefɨredɨcue. Daɨí uáfodo omoɨ gaɨríracomo ómoɨmo llófueritɨcue. Daje izói naga omoɨ jofomo llófuefɨredɨcue. \v 21 Judíuaɨmo llotɨcue; daje izói judíoñedɨnomo llotɨcue. Nana íaɨoɨna daɨdɨcue: “Omoɨ fɨénidɨfuiaɨ ñúefuiaɨna Juzíñamui comecɨ jitailla izói omoɨ meídori. Iemona caɨ Ocuíraɨma Jesucrístomo omoɨ ɨ́ɨnori,” daɨí íaɨoɨna daɨdɨcue. \v 22 Mei birui benómona Jerusalemo jáitɨcue; afénomo cue jaille Juzíñamui Ñuera Joreño cue ocuilla izói. Dɨnomo cuemo cómuitɨfuena ónoñedɨcue. \v 23 Dama dafue cue comécɨdo onóigafue: nana cue jailla jófuedo Ñuera Joreño cue llavébillɨfue aillo duere cue fɨnóbillɨfue dɨga cuena fɨdɨ́tate. \v 24 Mei íadɨ aféfuena due lloñédɨcue. Ocuíraɨma Jesús cuemo jóonega táɨjɨnafuena ñue ɨ́coɨmo cue fuitáadɨ cue cáanano cúemona ráifiñede. Afe táɨjɨnafue Juzíñamui ñue caɨna izíruillafue comɨ́nɨmo llócadɨcue. Ua comɨnɨ áizɨa izóidɨnomona cue táɨjɨna ɨ́coɨmo caɨmare ñue dúcɨtaiacadɨcue. \p \v 25 ‘Omoɨ cɨ́gɨdo Juzíñamui illáɨmana illafue llócaidɨcue; mei birui ua onódɨcueza, ómoɨmacɨmona buna cuena meine cɨ́oñeite. \v 26 Ie jira biruido daɨíacadɨcue, ja ómoɨmona nɨ́fuenidɨmɨedɨcue. \v 27 Mei jira nana Juzíñamui caɨmo llófuegafuiaɨ ómoɨmo uáfodo llotɨcue. Nɨ́fuena báinino lloñédɨcue. \v 28 Ie jira afe izói danɨ abɨ omo rairuiri. (Jae einamácɨdɨomoɨza.) Daje izói nana Juzíñamuimo gaɨrídɨnona úiñori, mei jira Ñuera Joreño íaɨoɨna úiñotade. Ua Ocuíraɨma Jesumo gaɨrídɨno úiñotagaomoɨ. Afe gaɨrídɨnona Jesús dama ie tɨ́illado, ie dɨe tóillamona dama ie comɨ́nɨna meine maiñode. \v 29 Cue jailla mei jɨáɨmacɨ Juzíñamuimo gaɨrídɨnona jɨ́fueridɨno bíitiaɨoɨ. Ua rɨírede jɨcónɨaɨ ovéjaɨna fázɨa izói Juzíñamuimo omoɨ ɨ́ɨnogafuena féitataɨbitiaɨoɨ. \v 30 Daje izói omoɨ cɨ́gɨri táɨnofuiaɨ llóitɨnona iite. Afémacɨ uáfuena féitajano táɨnofuiaɨ ómoɨmo llóitiaɨoɨ, ɨ́ɨnotɨno afe uai jeire otátallena. \v 31 Mei jira abɨ omoɨ rairuiri. Naui omoɨ dɨga cue illáfuemo omoɨ uibíoiri. Dafɨmonaámani, mona naɨo dɨga éebicaillano izire ómoɨmona nágamɨiaɨmo fáɨcanocaiñeno ómoɨmo jino llotɨcue. \p \v 32 ‘Mei cue ámatɨaɨ, ja birui Juzíñamuimo ómoɨna jóoneitɨcue, omoɨ úiñollena. Daje izói Juzíñamui caɨna izíruilla uaimo omoɨ comecɨ uibíoillena jitáidɨcue. Afe uai ómoɨna náɨrecaitaite. Afe daje llezica, aféuaido Juzíñamui dɨbénemo ñue rairuícamacɨna ja itɨ́omoɨ naa jɨáɨe ie rairuícamacɨri. Mei afe rairuícamacɨ Juzíñamuido ñue fɨnócamacɨdɨomoɨ. \v 33 Jɨáɨmɨemo ite úcubiaɨri íaɨoɨmo ite ɨníroillaɨri dama cúeɨena jaca úradoiñedɨcue. \v 34 Mei íadɨ jɨáɨfodo, dama cue jitailla raa óllena dama cue ónoɨdo táɨjɨdɨcue. Daje izói cue dɨga itɨno íena otɨcue. \v 35 Daɨí omoɨ táɨjɨllena llotɨcue. Afe izói raana jitáidɨno omoɨ canóllena ómoɨna llófuetɨcue, Ocuíraɨma Jesús daɨna uaimo comecɨ omoɨ facáoicaillena. Afémɨe daɨna uai daɨí daɨde: “Fia iga raa llɨ́ɨnotɨmɨe baɨmo, fecáfɨredɨmɨe jamánomo ióbide,” —daɨde. \p \v 36 Daɨí íaɨoɨna daɨna meífodo, Pablo cañɨcɨ ana dújuillano Moo Juzíñamuimo nana afémacɨri úritiaɨoɨ. \v 37 Iemona nana éenaitiaɨoɨ. Afe llezica Páblona meníñuano ñɨtada cáɨmadotiaɨoɨ. \v 38 Afe llezica Pablo “Ja meine abɨdo cuena cɨ́oñeitɨomoɨ” dáɨnari ɨere zúucaidiaɨoɨ. Afe mei feɨ nocaemo íiraɨcaiño íena nabáidiaɨoɨ. \c 21 \s1 Pablo Jerusalemo jáillafue \p \v 1 Amatɨaɨ fuénocaillano, Cos jófuemo nocaedo jaɨ́cɨna jáidɨcaɨ. Afe jítɨramo Rodas jófuemo jáidɨcaɨ. Dɨnómona Pátara jófuemo jáidɨcaɨ. \v 2 Afe Pátaramo Feníciamo jáiacade nocáe baitɨcaɨ. Dɨnómona afécaedo jáidɨcaɨ. \v 3 Jaillano, monaillai cɨgɨ idu Chíprena jɨcana cɨódɨcaɨ. Afe énɨena jarɨ́fezi dɨbénemo fɨ́ianona Siria énɨemo jáidɨcaɨ. Afe caɨ jáillacaemo Tíromo fɨelle ráanɨaɨ illa jira afégobemo zɨ́jɨdɨcaɨ. \v 4 Afégobemo ite Juzíñamuimo ɨ́ɨnotɨnona cɨóizaidɨcaɨ. Dɨnomo siete dɨ́garui íaɨoɨ dɨga itɨcaɨ. Dɨnomo Ñuera Joreño llogáiaɨoɨ. Ie jira Páblona daɨdíaɨoɨ: \p —Benómona Jerusalemo jáiñeno iri, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 5 Mei íadɨ afe siete dɨ́garui illa meífodo jáidɨcaɨ. Caɨ jáizailla llezica nana Juzíñamuimo ɨ́ɨnotɨno, íaɨoɨ rɨngónɨaɨ naa úruiaɨri jofue féɨmo caɨna nabáidiaɨoɨ. Dɨnomo ite guamácɨmo ana dújuillano Juzíñamuimo ɨere úritɨcaɨ. \v 6 Ie mei meníñota íiraɨcaiño íaɨoɨ facádonocaidɨcaɨ. Daɨí ñiano nocaemo caifo jáidɨcaɨ. Afémacɨ íaɨoɨ jófuemo meine jáidiaɨoɨ. \p \v 7 Tíromona bitɨcaɨ Tolemáidamo dúcɨna. Dɨnomo ite ámatɨaɨ uáidollena darui nabáidɨcaɨ. \v 8 Afe jítɨramo Pablo naa íedo jáidɨnori dɨnómona Cesarea jófuemo dúcɨdɨcaɨ. Dɨnomo ite ñúefue llóraɨma Felipe jofomo jáidɨcaɨ. Afémɨe siete dɨ́gamɨede güille fecáraɨnɨmona Juzíñamuimo gaɨríraco táɨjɨraɨma. Dɨnomo afémɨe jofomo itɨcaɨ. \v 9 Afe Felipe jiza nagaámazade. Naɨ ɨnínidiaɨoɨ. Aféngotɨaɨ Juzíñamuimona cacana uaillaɨ jino llotíaɨoɨ. \v 10 Afénomo dɨga irui itɨ́caɨmo, uai jino llóraɨma Agabo Judéamona caɨ uáiduaɨbite. \v 11 Afémɨe Pablo cɨraigɨ ife zuitáicaillano dama ie ɨdaɨ onoɨ dɨga maɨáno daɨde: \p —Ñuera Joreño daɨde: “Jerusalemo judíuaɨ bie cɨraigɨ ife náamana bie izói máɨite. Maɨáno íena jɨcánemacɨmo fécaitiaɨoɨ,” daɨde, —daɨí Agabo lluáɨbite. \p \v 12 Aféfuena cacáillano, Cesarea imacɨ naa caɨri, Pablo Jerusalemo jáiñeillena íemo izire jɨcádɨcaɨ. \v 13 Mei jira Pablo uai ote: \p —¿Nɨbái cuena zúucaitatɨomoɨ? ¿Mɨnɨ́cari éedɨomoɨ? Cue íaɨoɨ maɨlle baɨmo comécɨdo maméritɨcue. Juzíñamui jitáiadɨ Jerusalemo caɨ Ocuíraɨma ɨ́coɨnia tɨ́itɨcueza, —daɨde. \p \v 14 Afémɨe mámiafuena jáanonidɨcaɨ. Ie jira afefue fáɨcanocaillano daɨdɨcaɨ: \p —Juzíñamui comecɨ jitailla izói omo íficaiteza, —daɨdɨcaɨ. \p \v 15 Afe meífodo, Jerusalemo jáillana fɨnóbidɨcaɨ. \v 16 Cesaréamona dárie Juzíñamuimo ɨ́ɨnotɨno caɨna nabaide. Afémacɨ cɨ́gɨmona daa Chipre ímɨe Mnasón ite. Afémɨe jae dɨga fɨmona Juzíñamuimo ɨ́ɨnote. Afémɨemo ite Jerusalemo dúcɨracomo jáidɨcaɨ. \s1 Pablo Sanatiago uáiduafue \p \v 17 Jerusalemo dúcɨdɨcaɨmo dɨnomo ite ámatɨaɨ caɨmare caɨna llɨ́ɨnotiaɨoɨ. \v 18 Afe jítɨramo Pablo naa caɨri Santiago uáiduaidɨcaɨ. Daje izói nana illáɨcomɨnɨ afénomo itíaɨoɨ. \v 19 Pablo íaɨoɨ uáidote. Uáiduano Pablo nana iedo judíoñedɨnomo Juzíñamui fɨnócafuiaɨ jino illa dɨ́gafuiaɨ íaɨoɨmo llote. \v 20 Iemona aféfuiaɨna cacáillano Juzíñamuimo caɨmátaioidiaɨoɨ. Jira Páblona daɨdíaɨoɨ: \p —Mɨɨ, o llogáfuiaɨ ɨere ñuera, mei íadɨ judíuaɨmona dɨga mil comɨnɨ afe ñúefuemo ɨ́ɨnotiaɨoɨ cɨódɨoza. Nana afémacɨ Moisés ocuica uai izói caɨ íllena ɨere jitáirede daɨdíaɨoɨ. \v 21 Mei íadɨ dáarie o nana jɨca jɨáɨnomo ite judíuaɨmo llogáfuena lluáɨbitiaɨoɨ. Afe íaɨoɨ cacánafue daɨde: “Moisés ocuica uaina jeire omoɨ oñeno iri.” Afe izói íaɨoɨ jitótɨaɨ bacano ɨcoɨ quetátañedɨo, daɨdíaɨoɨ. Ie emódomo caɨ fɨbíllafuiaɨna fɨnótañedɨo, daɨdíaɨoɨ. \v 22 Iemo bífuiaɨna caɨ dɨbénedo ¿nɨe izói llóitɨo? ¿nɨe izói ñéitɨcaɨ? O billáfuena comɨnɨ fɨdɨ́illano ua dáanomo gáɨritiaɨoɨ, —daɨde. Iemo Santiago naɨ úrillano íena daɨde: \p \v 23 —Caɨ daɨnáuai jeire o úamona aféuai izói o fɨnolle jitáirede. Caɨri benomo ite nagaámamɨe. Afémɨiaɨ uícomo Juzíñamuimo naui íaɨoɨ llogáuai fuitáacadiaɨoɨ. \v 24 Bimacɨ o uíri. Uillano nana omoɨ comécɨmo ɨ́aɨfue múiñuafue mai omoɨ fɨ́nuairi. O úcubemona omoɨ ɨ́fue cuidótalle ɨbari. Iemona danɨ cuidótaitiaɨoɨza. Afe daɨí o fɨ́nuamona, benó ite ɨ́ɨnote judíuaɨ, o ñue ífɨrena izói ónoitiaɨoɨ. Moisés ocuícafue jeire o úana fɨ́dɨitiaɨoɨ. Daje izói ja ónoitiaɨoɨ nana o rafue benó comɨ́nɨmo jɨáɨmacɨ lluáɨbiga táɨnofuiaɨ. \v 25 Mei íadɨ ɨ́ɨnote judíoñedɨnomo jɨáɨfodo jae cuetɨcaɨ. Aillo judíuaɨ fɨnócafuiaɨmo íaɨoɨ jíeruiñeillena llotɨcaɨ. Daa bifue íaɨoɨmo llotɨcaɨ: “Jánaraɨ izóidemo fecaca llɨ́cɨaɨna omoɨ rɨñeno iri. Dɨ́ena jiróñeno iri, daje izói cɨmoɨna cɨgɨ́noga rɨ́llenɨaɨna rɨñeno iri. Mai nana jɨruífuiaɨmona abɨ́ omoɨ rairuiri; dama áɨredɨmɨe ie aɨ dɨga illa ñuena,” —dɨnóride Santiago llogafue fuilla. \s1 Pablo gaɨríracomo llaɨtáinafue \p \v 26 Ie mei Pablo afe nagaámamɨe uite; uillano afe jítɨramo, íaɨoɨ comécɨmo ite ɨ́aɨfuiaɨ múiñuafue fɨnódiaɨoɨ. Afe meífodo jofo Juzíñamuimo gaɨríracomo jáidiaɨoɨ. Dɨnomo íaɨoɨ comécɨmo ite ɨ́aɨfuiaɨ muiñóillɨruillaɨ fuillɨ́rui lluájidiaɨoɨ. Afe daɨí íaɨoɨ llúamona illa dɨ́gamɨerie íaɨoɨ raa fia íaɨoɨ fecállɨrui llotíaɨoɨ. \p \v 27 Afe siete dɨ́garui ja fúiacademo Asia énɨemona bite judíuaɨ Páblona Juzíñamuimo gaɨríracomo cɨ́oizaɨbitiaɨoɨ. Iena cɨ́oizaɨbillano nana afeno comɨ́nɨna fɨeni faɨllíñaitadiaɨoɨ. Iemona Pablo llaɨtádiaɨoɨ. \v 28 Lláɨtano caillɨ́oidiaɨoɨ: \p —¡Israel naɨraɨ, caɨ cano! Bímɨe nágagobiaɨdo nana comɨ́nɨaɨmo caɨ naɨraɨ uáitaoicana llófuecaide. Daje izói Moisés ocuícafuena uáitaoide. Bie caɨ Juzíñamuimo gaɨríracona uáitaoide. Ie emódomo jae mena griego ímɨe íaillɨnoɨ jofo uite. Daɨí bie Juzíñamuido ñue fɨnócaco ero bácajaɨbite, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 29 Naui Pablo afe jófuedo judíoñedɨmɨe Trófimo dɨga nabáirillana íaɨoɨ cɨónamona daɨí daɨdíaɨoɨ. Afe Trófimo Efeso ímɨe. Afémacɨ comecɨ facádiaɨoɨ, nɨbaɨ Pablo Trófimona gaɨríraco eromo jofo uite, daɨdíaɨoɨ. \p \v 30 Iemona nana afeno comɨnɨ aféfuiaɨ júfidotiaɨoɨ; aféfueri fɨeni faɨllíñaidiaɨoɨ. Afe llezica nana comɨnɨ áizɨaizɨ bitíaɨoɨ. Billano Pablo llaɨtádiaɨoɨ. Lláɨtano gaɨríraco jinomo zocana íena uitíaɨoɨ. Daɨí ñiano afe llezica gaɨríraco náziaɨ ɨbáidiaɨoɨ. \v 31 Ja íena tɨtáacadiaɨoɨmo, soldados igüelli illaɨma ja afe aillo comɨnɨ fɨeni faɨllíñainana fɨdɨde. Daje izói Pablo ja íaɨoɨ tɨtáacanafuena fɨdɨde. \v 32 Mei jira afe illaɨma ie jabóidɨllaɨmaɨaɨ naa ie llaɨzɨ́raɨnɨri jɨ́ɨrite. Jɨ́ɨrillano afe comɨnɨ illánomo aizɨ́cana jáidiaɨoɨ. Iemona nana comɨnɨ llaɨzɨ́raɨnɨ illaɨma naa ie llaɨzɨ́raɨnɨri bíllana cɨóillano, Pablo fáajana fáɨcanocaidiaɨoɨ. \v 33 Afe mei afe illaɨma Páblomo áɨnozide. Aɨnozillano Pablo llaɨtádiaɨoɨ. Lláɨtano mena llóejina íena maɨtátate. Afe mei illaɨma íena daɨde: \p —O mei ¿búdɨo? ¿Nɨ́ɨfue fɨnódɨo? —daɨde. \v 34 Mei íadɨ comɨnɨ jamánomo jɨáɨfodo caillɨ́oidiaɨoɨ. Jɨáɨmɨiaɨ jɨáɨfodo daɨdíaɨoɨ. Illaɨma ɨfona jamánomo ɨ́rɨnote. Jaca jefomo uibíñede, jamánomo íaɨoɨ úrioinaza. Jira illaɨma llaɨzɨ́raɨnɨ gaɨríracomo íena uitátate. \v 35 Afeco caifo jáirabɨcɨmo íaɨoɨ dúcɨna llezica, llaɨzɨ́raɨnɨ Páblona caifodo rocádiaɨoɨ, comɨnɨ íena llaɨtada íaɨoɨ fáiacana jira. \v 36 Afémɨe uilla óodana caillɨ́cana daɨdíaɨoɨ: \p —¡Pablo dama tɨ́ideza! —daɨdíaɨoɨ. \s1 Pablo ie abɨ rɨ́idollɨfue comɨnɨ uiécomo llote \p \v 37 Afécomo íena uizájidiaɨoɨmo, Pablo afe llaɨzɨ́raɨnɨ illáɨmamo griego uáillaɨdo jɨcánote: \p —¿Meita comɨ́nɨmo úriredɨcue? —daɨde. \p Jira aféllaɨma uai ote: \p —¿O griego uai úrillana ónodɨo? \v 38 ¿Mei o egipcio ímɨeñedɨo? Afémɨe naui jɨáɨe illáɨmana benó jóoneacade. Táɨzicɨmo cuatro mil come fáraɨnɨ uite, —daɨde. \p \v 39 Jira Pablo íena daɨde: \p —Tarso jófuemo jococa judíodɨcue. Cilicia énɨemo ite ñue onórede jofue ímɨedɨcue. Comɨ́nɨmo cue úrilleza cuemo izire cácarei, —daɨde. \p \v 40 Iemona afe illaɨma Páblona faɨríote. Iemo Pablo afe caifo jáirabɨcɨmo náidaillano comɨ́nɨna ónoɨdo llɨ́ɨcaitade. Iaɨoɨ úrioina llɨ́ɨcaillamona Pablo afémacɨ uáillaɨdo íaɨoɨmo úrite. (Afémacɨ úrilla uai ‘hebreo’ daɨna.) Iaɨoɨna daɨde: \c 22 \p \v 1 —Caɨ comɨnɨ naa illáɨcomɨnɨ dɨga, omoɨ cácarei. Cue abɨ rɨ́iduafue jino llóitɨcueza, —daɨde. \p \v 2 Hebreo uaido íaɨoɨna dáɨnana cacáillano, ɨere tɨɨ daɨdíaɨoɨ. Iemona Pablo íaɨoɨna daɨde: \p \v 3 —Cue judíodɨcue. Cilicia énɨemo ite Tarso jófuemo jocócacue. Mei íadɨ benó Jerusalemo comuítagacue. Afe mei Gamaliel llófuegacue. Caɨ jaiáidɨgɨma ocuícafuiaɨ llúana ɨere áfemo jiéruitɨcue. Jaca Juzíñamuimo táɨjɨnafuemo comecɨ cue facai izói naa cue rɨ́inodo ɨere járitaifɨredɨcue. Ua ja birui Juzíñamui ocuícafuemo omoɨ járitailla izói jaiai daɨí járitaifɨredɨcue. \v 4 Jaiai Jesumo ɨ́ɨnotɨnona daje izói fállena racádɨcue. Afe dáruido ɨíñɨaɨ rɨngónɨaɨri llavéracomo lláviaidɨcue. \v 5 Lletáriraɨnɨ illaɨnɨ naui comɨnɨ cue lláviafuemo uai nabáiraɨnɨ itíaɨoɨ. Daje izói nana illáɨcomɨnɨ rábiaɨ cue fécamo uai nabáiraɨnɨ. Afe rábiaɨdo Damáscomo ite caɨ ámatɨaɨ judíuaɨ jénuaidɨcue. Dɨnomo ite Jesumo ɨ́ɨnotɨno jénuaidɨcue, atɨda Jerusalemo íaɨoɨna duere cue fɨnótallena. \s1 Pablo íemo ite fɨénidɨfue méidua jino llote \r (Hch 9.1-19; 26.12-18) \p \v 6 ‘Mei íadɨ Damasco iodo jáidɨcuemo, ja jaɨ́cɨri ítemo afe jófuemo dúcɨacadɨcue. Afe llezica monámona jamánomo rɨire cuemo egáiñocaide. \v 7 Iemona énɨemo baɨídɨcue. Afe llezica monámona cuena daɨna uai cacádɨcue; aféuai cuena daɨde: “Saulo, Saulo ¿nɨbái mei cue racádɨo?” \v 8 Mei jira jɨcánotɨcue: “¿O mei búdɨo?” Jira afémɨe cuena daɨde: “Nazaret ímɨe Jesúdɨcue. Daa o racácamɨedɨcue,” daɨde. \v 9 Cuedo jáidɨno afe egáiñuana cɨóillano jacɨ́naitiaɨoɨ; mei íadɨ cuemo úrite uaina cacáñediaɨoɨ. \v 10 Jira íena daɨdɨcue: “Ocuíraɨma, ¿mei nɨɨe izói íitɨcue?” Jira afémɨe cuena daɨde: “Náidacaillano o jailla Damasco jófuemo jai. Dɨnomo o fɨnóllɨfuiaɨna omo llóitiaɨoɨ,” daɨde. \v 11 Afe rɨire egáiñua cue ui dúitaga. Ie jira cue nabáiñɨaɨ Damáscomo ónoɨdo jaɨnátaoicaigacue. \p \v 12 ‘Afénomo ite Ananíasna mámecɨredɨmɨe. Afémɨe ɨere Moisés ocuícafuemo ɨ́ɨnofɨrede. Nana Damáscomo ite judíuaɨ ñúefuena íemo nitáfɨrediaɨoɨ. \v 13 Iemo afe Ananías cue uáiduaɨbite. Billano cuena daɨde: “Cue ama Saulo, o ui meine nane cɨ́oiteza,” daɨde. Daɨí daɨna llezica meine cue ui ñue cɨ́oide. Afémɨena cɨódɨcue. \v 14 Mei jira afémɨe cuena daɨde: “Caɨ jáiairagɨma Moo Juzíñamui nɨzécamɨedɨo. Afémɨe jaiai nɨnómona ona nɨzede íemo o táɨjɨllɨfuiaɨ jino omo llóllena. Ua dama Jesús fuémona ie úrilla uáillaɨna cácaitɨo. Afe llezica jaɨ́cɨna ñue fɨnófɨredɨmɨena Jesuna cɨ́oitɨo. \v 15 Mei o cacánafuiaɨ o cɨónafuiaɨ dɨga nana comɨnɨ uícomo jino llóitɨo. \v 16 Mei birui ¿mɨnɨ́cari jɨzídɨo? Náidacaillano o báutizatari. Ocuíraɨma Jesús mámecɨmo ñue ɨ́ɨnori. Afedo o fɨénidɨfue jae muiñócaza,” dɨnori Ananías daɨde. \s1 Pablo Judíoñedɨnomo ie orécafue jino llote \p \v 17 Pablo naɨ úrite. Iaɨoɨna daɨde: \p —Jerusalemo meine cue billa llezica, Juzíñamuimo gaɨríracomo úrizaidɨcue. Dɨnomo nɨcaɨ anado cɨódɨcue. \v 18 Caɨ Ocuíraɨma Jesuna cɨódɨcue. Afémɨe cuena daɨde: \p —Jerusalémona mai raɨre oni jai. Afémacɨ cuedo o úrillana jíeruiñeitiaɨoɨ, —daɨde. \p \v 19 Jira Ocuíraɨmana daɨdɨcue: \p —Nana afémacɨ omo ɨ́ɨnotɨnona llófueriracomo cue lláɨtainafuena onódiaɨoɨ. Llavéracomo íaɨoɨna fácana cue uilláfuemo uibíoidiaɨoɨ. \v 20 Esteban o mámecɨdo úrite táɨjɨtagamɨe. Afémɨe tɨ́ide dɨe tota llezica afénomo itɨcue. Aféfuemo “Jii” daɨdɨ́mɨedɨcue. Ie emódomo Esteban fatɨ́mɨe ɨnícuirona oni llɨ́idɨcue, —daɨdɨcue. \v 21 Mei íadɨ Ocuíraɨma cuena daɨde: \p —Mai jai. Judíoñedɨno cɨ́gɨmo jɨca ona óreitɨcue, —daɨde. \s1 Pablo llaɨzɨ́raɨnɨ illaɨma anamo illafue \p \v 22 Afe dɨnó afeno comɨnɨ íanori tɨɨ daɨdíaɨoɨ. Mei íadɨ dánomo nane caillɨ́oicana daɨdíaɨoɨ: \p —¡Bie ɨima dama tɨ́ideza! ¡Afémɨe cáaillɨnona íñeite! —daɨdíaɨoɨ. \p \v 23 Naɨ are caillɨ́oidiaɨoɨ. Ɨere icɨ́rillano danɨ íaɨoɨ ɨnícuiruaɨ cúacoɨdiaɨoɨ. Afe llezica enɨ́chomaɨaɨ caifo táɨnomo júcoɨdiaɨoɨ. \v 24 Ie jira llaɨzɨ́raɨnɨ illaɨma Páblona íaɨoɨ gaɨríracomo orede. Oriano dɨnomo zechénotade ie fɨnócafue jino llóllena, comɨnɨ rɨire íemo fɨeni caillɨ́oinafuena onóillena. \v 25 Ja maɨtá fállena naidánega, íemo Pablo dɨnomo ite jabóllaɨmana daɨde: \p —¿Jɨcánoñeno romano ímɨena fáredɨomoɨ? —daɨde. \p \v 26 Afena cacáillano jabóllaɨma llaɨzɨ́raɨnɨ illáɨmamo lluájide; lluájillano daɨde: \p —Bímɨemo o duere fɨnóacanafue o jíricaiñeno iri; afémɨe romano ímɨeza, —daɨde. \p \v 27 Jira afe llaɨzɨ́raɨnɨ illaɨma Páblomo jɨcánuaɨbite; daɨde: \p —¿Ua romano ímɨedɨo? \p Jira Pablo: \p —Ɨe mei, —daɨde. \p \v 28 Jira afe illaɨma daɨde: \p —Aillo cue úcube baɨílla baɨmo romano ímɨena jáidɨcue, —daɨde. \p Iemo Pablo daɨde: \p —Cue jaca romano ímɨena jocócacue, —daɨde. \p \v 29 Afe daɨí ie dáɨnamona, ie zechénotɨno afémɨemona oni raɨídiaɨoɨ. Nana afémacɨ naa aféllaɨmaoɨri jacɨ́naitiaɨoɨ ie íaɨoɨ llaɨtari; afémɨe romano ímɨenana íaɨoɨ fɨdɨ́namona. \s1 Pablo judíuaɨ Nahí Rɨ́illaɨnɨ uícomo naidánetiaɨoɨ \p \v 30 Afe jɨáɨruido afe llaɨzɨ́raɨnɨ illaɨma Páblomo íaɨoɨ jɨtácafuiaɨna ñue jaɨ́cɨna onóiacade. Ie jira lletáriraɨnɨ illaɨnɨ naa íaɨoɨ rɨ́illaɨnɨri dánomo gaɨrítate. Afe mei Pablo llaveina llóeji zúitano íaɨoɨ uícomo baɨ naidánete. \c 23 \p \v 1 Dɨnomo Pablo Nahí Rɨ́illaɨnɨmo éroicaillano daɨde: \p —Cue ámatɨaɨ, cácarei. Jaca birui comecɨ mánaɨnafuedo Juzíñamui uícori caɨmare itɨcue, —daɨde. \p \v 2 Ie jira lletáriraɨnɨ illaɨma Ananías Pablo abɨmo itɨno fúena putátate. \v 3 Jira Pablo íena daɨde: \p —¡Afe izói Juzíñamui ona fátaite! Jae jinóidɨuaido ñue úritɨo, o comecɨ fɨénide íadɨ. ¿Jadɨ́ ráɨidɨo ocuica uai daɨna izói cuemo jɨcánollena? Iemona ¿nɨbái mei ocuícafue uáitano cue fúena putátatɨo? —daɨde. \p \v 4 Iemona afénori itɨno íena daɨdíaɨoɨ: \p —¿Nɨbái daɨí Juzíñamui caifoide lletáriraɨmana báiñotɨo? —daɨdíaɨoɨ. \p \v 5 Jira Pablo daɨde: \p —Amatɨaɨ, afémɨe caifoide lletáriraɨma ie íllana onóñedɨcue. Onódɨcueza Cuegáuaillaɨ daɨde: “O jofue rɨ́imacɨna báiñoñeno iri,” —daɨde. \p \v 6 Iemona Pablo Nahí Rɨ́illaɨnɨ cɨ́gɨmo itɨ́nona fɨdɨde. Afémacɨmona dárie fariséuaɨmo jaɨnáidiaɨoɨ. Jɨáɨmacɨ saducéuaɨmo jaɨnáidiaɨoɨ. Ie jira íaɨoɨna rɨire daɨde: \p —Amatɨaɨ, cue fariséodɨcue. Afe emódomo fariseo ímɨe jitódɨcue. Ja birui cuemo jɨcánotiaɨoɨ, mei tɨ́idɨmacɨ meine abɨdo cáaillɨruimo cue úiñua jira, —daɨde. \p \v 7 Daɨí daɨna meífomo, fariséuaɨ saducéuaɨ dɨga conímamo jofo afefue rɨire júfidotiaɨoɨ. Iemona afénomo gaɨrídɨno dázierie bozíetaidiaɨoɨ. \v 8 Afe saducéuaɨ tɨ́idɨnona meine cáañeite daɨdíaɨoɨ. Afe emódomo Juzíñamui abɨ imácɨna iñede, daje izói jóriaɨaɨna iñede daɨdíaɨoɨ. Mei íadɨ fariséuaɨ nana aféfuiaɨmo ɨ́ɨnotiaɨoɨ. \v 9 Nana caillɨ́diaɨoɨ. Ie mei dárie ocuícauai llófueraɨnɨ naidáidiaɨoɨ. Afémacɨ fariséuaɨ dɨbénemo jaɨnáidiaɨoɨ. Caifo naidáillano daɨde: \p —Bímɨe fɨénidɨfuiaɨna caɨdo llócaiñede. Nɨbaɨ joreño íemo úrilla; nɨbaɨ Juzíñamui dɨbénedo úaitañeitɨcaɨ, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 10 Afe júfiduafue rɨire anado jaide. Iemo llaɨzɨ́raɨnɨ illaɨma Pablo íaɨoɨ tɨbéruari jacɨ́naite. Ie jira aféllaɨma íaɨoɨ cɨ́gɨmona Páblona llaɨzɨ́raɨnɨna oni uitátate. Uillano meine íaɨoɨ gaɨríracomo íena orétate. \p \v 11 Afe jɨáɨe naɨo Ocuíraɨma Jesús Páblomo cɨ́ocaillano daɨde: \p —Pablo, jacɨ́ruiñeno, abɨ mame. Benó Jerusalemo cuedo o úrilla izói, daje izói Rómamo úrizaitɨo, —daɨde. \s1 Pablo fállena mámiafue \p \v 12 Afe jɨáɨruido judíuaɨmona dáarie Pablo fállena maméritiaɨoɨ. Danɨ íaɨoɨ abɨ faidódiaɨoɨ. Jira fɨénide uáillaɨdo daɨdíaɨoɨ: \p —Páblona naɨ caɨ fáñeille dɨno güíñeitɨcaɨ, jíroñeitɨcaɨ, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 13 Afe daɨí úritɨmɨiaɨ cuarenta baɨmo jaide. \v 14 Iemona afémacɨ lletáriraɨnɨ illáɨnɨmo naa judíuaɨ éinamacɨri jáidiaɨoɨ. Dɨnomo daɨízaidiaɨoɨ: \p —Danɨ caɨ abɨ fɨeni daɨnáfuedo faidódɨcaɨ. Pablo caɨ fáñeille dɨno güíñeitɨcaɨ, jíroñeitɨcaɨ. \v 15 Mai omoɨ naa jɨáɨe Nahí Rɨ́illaɨnɨri llaɨzɨ́raɨnɨ illáɨmamo Pablo uire jitɨ atɨ́llɨfue jɨca. Fia daɨí íemo lloíri, meine nane íemo itɨfue izire omoɨ jɨcánollena. Afémɨe naɨ dúcɨñeite, afe atɨca llaɨtada íena tɨ́taitɨcaɨ, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 16 Mei íadɨ Pablo comoma afe Páblona íaɨoɨ fáiacanafuena fɨdɨ́izaɨbite. Iemona afémɨe llaɨzɨ́raɨnɨ gaɨríracomo Páblona lluájide. \v 17 Mei jira Pablo jabóllaɨma jɨ́ɨrillano daɨde: \p —Bie jitócome llaɨzɨ́raɨnɨ illáɨmamo úi. Afémɨemo llollɨ́fuena íteza, —daɨde. \p \v 18 Afe jabóllaɨma íena uillano, llaɨzɨ́raɨnɨ illáɨmana daɨde: \p —Afe llaveca Pablo cue jɨ́ɨrillano bie jitócome benó cue atɨ́llena jɨcade, afémɨemo da llollɨ́fuena íteza, —daɨde. \p \v 19 Afe llaɨzɨ́raɨnɨ illaɨma afémɨe ónoɨdo oni eneno jɨcánollena uite; daɨde: \p —¿Nɨ́ɨfue cuemo llóiacadɨo? —daɨde. \p \v 20 Jira afémɨe daɨde: \p —Judíuaɨ jae nana dáfuerillano meine comecɨ facádiaɨoɨ. Uire jitɨ Pablo Nahí Rɨ́illaɨnɨ uícomo meine o atɨ́tallɨfue jɨ́caitiaɨoɨ, meine íemo izire íaɨoɨ jɨcánollena. \v 21 Mei íadɨ íaɨoɨ jɨcállɨfuemo ɨ́ɨnoñeno iri. Afémacɨmona cuarenta baɨmo dɨ́gamɨe báinino Pablo fállena jóonetiaɨoɨ. Afe fáiacadɨno danɨ íaɨoɨ abɨ faidódiaɨoɨ. “Pablo naɨ caɨ fáñeille dɨno, güíñeitɨcaɨ; daje izói jíroñeitɨcaɨ,” daɨdíaɨoɨ. Ja birui afémɨe fállena ñue fɨnóbidiaɨoɨ. Mei íadɨ o uai ollɨ́fuemo naɨ úiñoidiaɨoɨ, —daɨde. \p \v 22 Iemona afe llaɨzɨ́raɨnɨ illaɨma afe jitócomena: \p —Mai o jairi, —daɨde. Afe íemo ie lluáɨbigafuena jɨáɨmacɨmo “Lloñeno iri,” daɨde. \s1 Caifóidɨllaɨma Félixmo Páblona orédiaɨoɨ \p \v 23 Mei jira afe llaɨzɨ́raɨnɨ illaɨma mena jabóidɨllaɨma uáidote. Uáiduano íaillɨnoɨna daɨde: \p —Mai doscientos dɨga llaɨzɨ́raɨnɨ mácaitɨnona fɨnóbitari. Afe llezica setenta dɨ́gamɨe cabállodo jáitɨnona fɨnóbitari. Afe emódomo doscientos dɨ́gamɨe zɨ́daɨaɨri jáitɨnona fɨnóbitari. Nana afémacɨ nauilla baɨdo Cesaréamo jáitiaɨoɨ, —daɨde. \p \v 24 Afe llezica Pablo jaille cabállona fɨnóbitade. Daje llezica Pablo ñue fañeno cáanori caifóidɨllaɨma Félixmo uitátate. \v 25 Afémacɨdo cuegabe orede. Afe cuegabe daɨde: \p \v 26 “Cue Claudio Lisias mamécacue. Jamánomo cáɨmafuerede caifóidɨllaɨma Félix, o uáidotɨcue. \v 27 Judíuaɨ bímɨe lláɨtano duere fɨnótaacadiaɨoɨ. Iena fáiacadiaɨoɨ. Mei ie romano ímɨe íllana cue fɨdɨ́namona cue llaɨzɨ́raɨnɨdo íena rɨ́iduaidɨcue. \v 28 Iemo íaɨoɨ jɨtácafuena onóacadɨcue. Ie jira judío Rɨ́illaɨnɨ uícomo íena uitátatɨcue. \v 29 Ie mei aillo íemo júfidogafue záilla meífomo íemo nɨ́fuena baiñédɨcue. Danɨ íaɨoɨmo ocuica uai ie jeire ie oñena íemo nitádiaɨoɨ. Mei íadɨ ie cue fallɨ́fuena iñede. Daje izói ie cue llavéllɨfuena iñede. \v 30 Danɨ afémɨe íaɨoɨ nane fáiacanafuena cue fɨdɨ́namona, íena omo orédɨcue. Afe llezica nana íemo fɨénidɨfuiaɨ nitádɨnona daɨdɨcue: Mai Páblomo nɨfue o nitáadɨ caifóidɨllaɨma Félix uiécomo o daɨízairi. Mai, jae nɨɨe.” \p \v 31 Mei jira nana llaɨzɨ́raɨnɨ íaɨoɨ illaɨma ocuilla izói Pablo uitíaɨoɨ. Afe naɨo Antípatris jófuemo íena uitíaɨoɨ. \v 32 Afe jítɨramo eɨ́bado jaide llaɨzɨ́raɨnɨ meine íaɨoɨ ɨnɨ́racomo bitíaɨoɨ. Ie mei cabállodo jáidɨno Páblooɨri naɨ Cesaréamo jáidiaɨoɨ. \v 33 Dɨnomo afe Cesaréamo dúcɨillano, afémacɨ uiga cuegabe caifóidɨllaɨmamo izájidiaɨoɨ. Daje izói Pablo íemo fecádiaɨoɨ. \v 34 Afebe facádua meífodo, caifóidɨllaɨma jɨcánote: \p —¿O nɨno ímɨedɨo? \p Pablo uai ote: \p —Cilicia énɨe ímɨedɨcue, —daɨde. \p \v 35 Ie jira íena daɨde: \p —Omo fɨénidɨfuena nitádɨno bíadɨ ona cácaitɨcue, —daɨde. \p Afe mei Félix Páblona Herodes illaɨma illaco áillocomo rairuítatɨnona uitátate, afécomo íena íaɨoɨ ñue rairuíllena. \c 24 \s1 Félix uiécomo Pablo abɨ rɨ́iduafue \p \v 1 Jubécuiro dɨ́garui illa meífodo lletáriraɨnɨ illaɨma Ananías Cesaréamo bite. Afémɨedo dárie éinamacɨ bitíaɨoɨ. Dáruido, caifóidɨllaɨma uiécomo raɨre úritɨmɨe bite. Afémɨe mámecɨ Tértulo. Nana afémacɨ caifóidɨllaɨma Félix uícomo Páblomo jɨtácafuiaɨ nítaɨbitiaɨoɨ. \v 2 Pablo íaɨoɨ átɨa llezica, Tértulo íemo jɨ́idɨfue rɨire nítade. Félixna daɨde: \p —Caɨ izíruiga caifóidɨllaɨma, ori ióbiacadɨcaɨ. Ñue záillafue caɨmo ite; íemo caɨmare llɨ́ɨcaillafuemo itɨcaɨ. O fɨbíllafuedo nana ñue ocuícacaɨ. \v 3 Nana bífuiaɨri nágagobiaɨdo ióbioidɨcaɨ. Félix o ɨere jamánomo fɨ́gomɨedɨo. \v 4 Mei íadɨ are o cue áɨfedoñeilleza caɨ úrillamo o cacáreillena omo izire jɨcádɨcue. \v 5 Bímɨe fɨénide duico billa izói bíllana cɨódɨcaɨ. Naga énɨiaɨdo llócaide judíuaɨ oni énenorie bozíetaillena. Afémɨe Nazaret ímɨe Jesumo ɨ́ɨnotɨno ɨfódɨmɨe. \v 6 Ɨcoɨmo caɨ Juzíñamuimo gaɨríraco ero bácajide. Ie llaɨtádɨcaɨ ñue afémɨemo caɨ ocuina uai daɨna izói jɨcánollena. \v 7 Mei íadɨ llaɨzɨ́raɨnɨ illaɨma Lisias aféfuemona caɨna rairuide. Iemona caɨ anámona íena rɨ́ifuedo oni baɨrode. \v 8 Afe emódomo caɨna daɨde: “Bie cómemo bifue jɨtádɨno odo bírediaɨoɨ.” Dama o afémɨemo jɨcánorena, nana íemo caɨ jɨtácafue uáfueiteza. Daɨí áfena uáfuena onóitɨo, —daɨde. \p \v 9 Afénomo jaide judíuaɨ nana aféfuiaɨna uáfuiaɨ daɨdíaɨoɨ. \v 10 Jira Pablo úrillena caifóidɨllaɨma ónoɨdo llote. Jira Pablo daɨde: \p —O uícori cue abɨ rɨ́iduafue jino caɨmare llóitɨcue. Jaiai dɨga fɨmona bie naɨraɨ o jɨcánoraɨmana o íllana onódɨcueza. \v 11 Ja doce dɨ́garui íllamona Jerusalemo Juzíñamuimo áɨnozillano íemo caɨmare úrillena dúcɨdɨcue. Aféfuena dama o jɨcánorena, ñue o ónoillena. \v 12 Bumo rɨire cue úrillana cacáñediaɨoɨ. Daje izói Juzíñamui gaɨríracomo comɨ́nɨna fɨeni faɨllíñaitañedɨcue. Iemo jɨáɨ Juzíñamui llófueriracomo daje izói júfidogafuiaɨ fɨnótañedɨcue. Daje izói naɨraɨ jófuedo nɨ́fuena lloñédɨcue. \v 13 Nana bimacɨ cuena nitácafuiaɨna bu áfena uafue daɨínina. \v 14 Mei íadɨ dafue jino llóitɨcue. Judíuaɨ fɨeni mameca fɨénidɨodo jáidɨcue. Afe como Jesús lloga iodo cue jáillamona caɨ uzútɨaɨ Moo Juzíñamuimo táɨjɨdɨcue. Mei nana cuega ocuica uáillaɨna ɨ́ɨnotɨcueza. Afe daje izói nana uai jino lloraɨnɨ Cuegánicuaɨmo ite uáillaɨna ɨ́ɨnotɨcue. \v 15 Iaɨoɨ Juzíñamuimo úiñoinafue daɨde: “Tɨ́idɨno ñúemacɨ fɨénidɨmacɨ dɨga meine abɨdo cáaitiaɨoɨ.” \v 16 Ie jira Juzíñamui uiécomo nɨ́fuenidɨmɨena cue íllena jaca nágarui cue comecɨ ñue fɨnófɨredɨcue. Afe izói comɨnɨ uícomo nɨ́fuenidɨmɨena íacadɨcue. \p \v 17 ‘Ja dɨga fɨmona jɨáɨnuiaɨmo cue maca meífomo, meine cue énɨemo Juzíñamuimo fia fecaca úcube izáɨbitɨcue. Afe izói dúeredɨmacɨmo dúecaillano úcubena fécaɨbitɨcue. \v 18 Afe daɨí cue feca llezica, cue comécɨmo ite ɨ́aɨfuiaɨ cue múiñuafuemo nɨ́cɨdotɨcue. Daɨí cue comecɨ nɨ́cɨdua meífodo afe úcube cue fecalle llezica, dárie Asia énɨe judíuaɨ Juzíñamuimo gaɨríracomo cuena baitíaɨoɨ. Afénomo naɨ comɨ́nɨna fɨgo iñena llezica itɨcue. Afénomo ite comɨ́nɨna jaca buna faɨllíñaitañedɨcue. \v 19 Afénomo cuena cɨódɨno benomo cuemo jɨ́taɨbirediaɨoɨ, cuemo nɨfue íaɨoɨ nitáadɨ. \v 20 Mei jɨáɨfodo naui judíuaɨ Nahí Rɨ́illaɨnɨ uiécomo cue illa llezica fɨénidɨfue cuemo naui íaɨoɨ báiadɨ, benomo ite aféfuena cacádɨno mai jino lloiri. \v 21 Aféruillaɨdo íaɨoɨ cɨ́gɨri cue illa llezica dafue rɨire íaɨoɨmo llotɨcue. Daɨdɨcue: “Ja birui cuemo jɨcánotɨomoɨ tɨ́idɨmacɨ meine abɨdo cáaillɨfuemo cue ɨ́ɨnua jira.” Dɨno Pablo úrite. \p \v 22 Félix Pablo daɨí dáɨnana cacáillano, aféfuena dɨnó fɨénocaide. Afe Jesucrístomo dɨbénemo itɨno fɨnócafuiaɨna Félix ñue fɨbídɨmɨe. Ie jira aféfuena dɨnó fɨénocaide. Fɨénocaillano daɨde: \p —Fui llaɨzɨ́raɨnɨ illaɨma Lisias dúcɨadɨ bie ómoɨmo itɨfue afémɨe cuemo ñue jino llóite, —daɨde. \p \v 23 Iemona Félix, jabóidɨllaɨmana ocuíde Páblona naɨ zuitátañellena. Mei íadɨ ie comɨnɨ ie uáiduaɨbillena rairuíñede. Afe izói ie íaɨoɨ cánuaɨbillena jeruíñede. Afe daɨí Félix Pablo fɨgo rɨire llavétañede. \p \v 24 Afemona afe mei dɨ́garui íllamona, Félix meine dúcɨde ie aɨ Drusila dɨga. Afengo judío ingo. Félix Pablo jɨ́ɨritade Jesucrístomo ɨ́ɨnuafuedo úrillena. \v 25 Afe ɨ́ɨnuafuedo úrilla llezica Pablo ñue jaɨ́cɨna jáillɨfuedo úrite. Afe daje izói ñue comɨnɨ íllena abɨ rairuínafuiaɨ llote. Ie émodomo íiraɨruimo comɨnɨ jɨcánollɨfue jino llote. Aféfuiaɨna cacáillano, Félix jacɨ́naite. Jacɨ́naillano daɨde: \p —Mai birui jai, uire cue jitáillɨruido nane ona jɨ́ɨritɨcueza, —daɨde. \p \v 26 Afe jɨáɨfue Félix, Pablo ie zuitalle úcube fecalle úiñote. Ie jira dɨga ícaiño Félix íena jɨ́ɨjɨɨride ie dɨga úrillena. \v 27 Mena fɨmona daɨí íhidiaɨoɨ. Afe mei Félix ie illáɨmana illano fáɨcanocaide. Ie meífomo Porcio Festo illáɨmana jóonetiaɨoɨ. Félix judíuaɨ uícori ñue íacanamona llavécamɨe Páblona zuitáñeno oni jaide. \c 25 \s1 Pablo Festo uícori abɨ rɨ́iduafue \p \v 1 Ie meífomo Festo ja illáɨmana bite. Afe mei daruiámani íllamona Cesaréamona Jerusalemo jaide. \v 2 Dɨnomo lletáriraɨnɨ illaɨnɨ naa judíuaɨ rɨ́imacɨri Páblomo íaɨoɨ nitácafuiaɨ nane Féstomo llotíaɨoɨ. \v 3 Jerusalemo abɨdo Pablo oréllena izire jɨcádiaɨoɨ. Pablo io anamo íaɨoɨ fallɨ́fuena maméritiaɨoɨ. \v 4 Mei íadɨ Festo íaɨoɨ uaimo daɨde: Pablo naɨ Cesaréamo llaveca. Nano íanori íllamona afénomo nane jáitɨcue.” \v 5 Jira íaɨoɨna daɨde: \p —Ɨe jira omoɨ cɨ́gɨri ite rɨ́imacɨ mai cuedo Cesaréamo jairi. Afémɨemo nɨfue íadɨ dɨnomo íemo nítajiredɨomoɨ, —daɨde. \p \v 6 Festo afe Jerusalemo nano ocho nɨbaɨ diez dɨ́garui illa meífodo meine Cesaréamo bite. Afe jɨáɨruido ie rɨire jɨcánoranomo ráɨnazaide. Páblona atɨ́tate. \v 7 Pablo afénomo jofo jáidemo, Jerusalémona como dúcɨde judíuaɨ íemo áɨnozidiaɨoɨ. Aɨnozillano aillo fɨénide ráfuiaɨ íemo nitádiaɨoɨ. Mei íadɨ aféfuiaɨmo ɨ́ɨnollɨfuena iñede. \v 8 Mei jira Pablo ie abɨ rɨ́iduafuena daɨde: \p —Cue nɨe fɨénidɨfuena fɨnóñedɨcue. Judíuaɨ ocuícafuiaɨ uáitaoiñedɨcue. Iaɨoɨ gaɨríraco ero bácañedɨcue. Daje izói romano caifóidɨllaɨma uáillaɨna uáitaoiñedɨcue, —daɨde. \p \v 9 Mei íadɨ Festo judíuaɨ cɨ́gɨri ñue íacade. Jira Páblomo jɨcánote: \p —¿Jerusalemo abɨdo jáiacadɨo omoɨ nitácafuiaɨ dɨnomo cue jɨcánolleza? —daɨde. \p \v 10 Jira Pablo uai ote: \p —Ja birui romano illaɨma uícomo náidadɨcue. Ja benomo cuemo nitácafuiaɨ jɨcánorede. Mei judíuaɨmo nɨ́fuenidɨmɨedɨcueza ñue onódɨo. \v 11 Cue tɨ́taite fɨénidɨfue cuemo íadɨ, áfemona abɨ jáanoñeitɨcue, mei íadɨ nana cuemo íaɨoɨ nitácafuiaɨ táɨnofue íadɨ, buna íaɨoɨmo cuena rɨ́ifuedo izájinide. Dama romano jamánomo ocuídɨllaɨma cuemo jɨ́cano daɨdɨcue, —daɨde. \p \v 12 Iemo ie fɨdɨ́tatɨmɨiaɨmo úrilla meífomo, Festo daɨde: \p —Mei “Jamánomo ocuídɨllaɨma cuemo jɨ́cano” daɨdɨ́oza, ie jira afe jamánomo ocuídɨllaɨmamo ona óreitɨcue, —daɨde. \s1 Pablo illaɨma Agripa uiécomo illafue \p \v 13 Dɨga irui illa meífomo illaɨma Agripa ie aɨ Berenice dɨga Cesaréamo Festo uáiduaide. \v 14 Afénomo dɨga irui itíaillɨnoɨmona, Festo Pablo rafue Agrípamo llote. Iena daɨde: \p —Félix fɨénocaiga llavécamɨe naɨ benomo ite. \v 15 Naui Jerusalemo cue jailla llezica, lletáriraɨnɨ illaɨnɨ, naa judíuaɨ éicomɨnɨri íemo íaɨoɨ nitácafuiaɨ cuemo llotíaɨoɨ. Ie duere cue fɨnótallena cuemo jɨcádiaɨoɨ. \v 16 Jira íaɨoɨ uai otɨcue. Iaɨoɨna daɨdɨcue: Romano rɨ́imacɨ íaɨoɨ fɨbilla izói, afefue nitádɨmɨe íemo nitácamɨe uiécomo conímamo jofo eróicana naɨ úriñenia, nitácamɨena fañédiaɨoɨ. Afe daɨí táɨnofue nitácamɨe ie abɨ rɨ́iduafuena fɨnórede. \v 17 Ie jira afémacɨ benomo billa llezica, raɨre afe jɨáɨruido cue jɨcánoranomo ráɨnazaidɨcue. Ráɨnazaillano afe cómena atɨ́tatɨcue. \v 18 Mei íadɨ afémɨemo nitádɨno cue comecɨ daɨna izói nitáñediaɨoɨ. \v 19 Daa íemo íaɨoɨ nitácafue fia íaɨoɨ ɨ́ɨnogafuiaɨmo jaɨnáidɨfue. Daje izói da Jesudo úritiaɨoɨ. Afémɨena tɨ́ide daɨdíaɨoɨ; mei íadɨ Pablo “Caade” daɨde. \v 20 Mei aféfuena onóñedɨcueza. Nɨe izói aféfuena nɨ́baɨtɨcue, daɨdɨcue. Jira Páblomo jɨcánotɨcue: ¿Jerusalemo meine jáiacadɨo dɨnomo omo nitácafuiaɨ ñue jɨcánollena? \v 21 Mei íadɨ afémɨe jamánomo ocuídɨllaɨma Augusto íemo jɨcánollena jɨcade. Ie jira naɨ íena zuitáñedɨcue. Iena rairuídɨcue jɨáɨruido afe caifóidɨllaɨmamo ie cue oréllena, —daɨde. \p \v 22 Jira Agripa Féstona daɨde: \p —Cue jɨáɨ daje izói afe ɨima uaimo cacáreacadɨcue, —daɨde. \p Jira Festo uai ote: \p —Uire jitɨ cácaitɨo, —daɨde. \p \v 23 Afe jítɨramo, Agripa Berenice dɨga dúcɨillano, áillue gaɨríraco nana jofo jáidiaɨoɨ, naa llaɨzɨ́raɨnɨ illáɨnɨri, naa jofue rɨ́imacɨri. Ua aillo ebire fɨnóbillano jofo jáidiaɨoɨ. Dɨnomo Festo Pablo jɨ́ɨritade. \v 24 Afe mei Festo illaɨma Agrípana daɨde: \p —Ɨllaɨma Agripa, nana caɨri benó gaɨrídɨnori, omoɨ cácarei. Bímɨemo omoɨ eroi. Aillo judíuaɨ afémɨedo cuemo úritiaɨoɨ. Benó Cesaréamo cuemo úritiaɨoɨ; daje izói Jerusalemo izire cuemo jɨcádiaɨoɨ. Jaca fáɨnocaiñeno ie tɨtáacanafuena cuemo llotíaɨoɨ. \v 25 Mei íadɨ afémɨemo comecɨ facádɨcue, íadɨ ie cue tɨtállɨfuena iñede. Mei caifóidɨllaɨma Augusto íemo jɨcánollena dama jɨcade. Jira afémɨemo íena oréllena mamédɨcue. \v 26 Mei caifóidɨllaɨmamo afémɨe rafue cue cuellɨ́fuena iñede, ¿nɨ́ɨfue mei cúeitɨcue? Ie jira, Agripa, bímɨe o uiécomo atɨ́dɨcue íemo omoɨ jɨcánollena. Afedo caifóidɨllaɨmamo cue cuellɨ́fuena ónoitɨcue. \v 27 Mei cue comecɨ daɨde: Da llavécamɨe cue oréadɨ, íemo íaɨoɨ nitácafuena ónoñenia, nɨbaɨ afefue táɨnofue, —daɨde. \c 26 \s1 Illaɨma Agripa uícori Pablo abɨ rɨ́iduafue llote \p \v 1 Jira afe Agripa Páblona daɨde: \p —O dama o abɨ rɨ́iduafuena llórena, —daɨde. \p Iemona Pablo como fueñe íaɨoɨmo úrite; daɨde: \p \v 2 —Ɨllaɨma Agripa, cue abɨ rɨ́idollɨfue o uícomo cue llólleri ióbidɨcue. Nana judíuaɨ cuemo nitaca táɨnofuiaɨ jino jaɨ́cɨna llóitɨcue. \v 3 Nana judíuaɨ fɨbíllafuiaɨna ñue onódɨoza. Daje izói conímamo caɨ úrillafuena onódɨo. Aferi ɨere ióbidɨcue. Ie jira fɨ́aicana cue úrillamo o cacáreillena jɨcádɨcue. \s1 Pablo íemo itɨfue méiduafue uícomo fɨnócafuiaɨ \p \v 4 ‘Naɨ cue úruenamona dama cue énɨemo, daje izói Jerusalemo íaɨoɨ cɨ́gɨri nana judíuaɨ cue illáfuena onódiaɨoɨ. \v 5 Daje izói cue jitócomenanomona fariseo ímɨena cue íllana onódiaɨoɨ. Afémacɨ jitaia aféfuena jino llóredɨcue. Caɨ ɨ́ɨnogafuiaɨmo afe fariséuaɨ jamánomo rɨire jaɨnáidɨno. \v 6 Iaɨoɨ ɨ́ɨnogafue izói Juzíñamui tɨ́idɨno meine abɨdo cáatallɨfuemo ɨ́ɨnotɨcue. Juzíñamui daje afe cáallɨfue caɨ jáiairagɨmamo llote. Afefue ɨ́coɨnia birui bie jɨcánollɨfuemo cuena atɨ́diaɨoɨ. \v 7 Caɨ Israel doce naɨraɨ afe uícomo llogáuai fuizájillɨnomo úiñoidiaɨoɨ. Ie jira mona naɨo dɨga Juzíñamuimo áɨnozillano caɨmare úritiaɨoɨ. Afe izói íemo táɨjɨdiaɨoɨ. Illaɨma Agripa, afe bie daje úiñogafue ɨ́coɨnia, judíuaɨ fɨénidɨfuiaɨ birui cuemo nitádiaɨoɨ. \v 8 ¿Nɨbái mei daɨí comecɨ facádɨomoɨ? ¿Nɨbái mei afe Juzíñamui tɨ́idɨno meine abɨdo cáatallɨfuemo buna ɨ́ɨnonide, daɨdɨ́omoɨ? \s1 Pablo naui Jesucrístomo ɨ́ɨnotɨno rácafue \p \v 9 ‘Nazaret ímɨe Jesús mámecɨmo jaɨnáidɨno duere cue fɨnótallena, naui aféfuemo comecɨ facáoidɨcue. \v 10 Iemona Jerusalén imácɨna duere fɨnótatɨcue. Lletáriraɨnɨ illaɨnɨ rɨ́ibiaɨdo aillo Jesumo ɨ́ɨnotɨnona llavéracomo ɨ́baicotadɨcue. Comɨnɨ afe llavécamacɨ tɨtáacana llezica aféfuena faɨríotɨcue. \v 11 Dɨga icaiño íaɨoɨna duere fɨnódɨcue, íaɨoɨ ɨ́ɨnogafue féitallena. Afe duere fɨnótafue naga llófueriracuaɨdo daɨí fɨnódɨcue. Afe ɨ́ɨnotɨnona jamánomo fɨéniruidɨcue. Ie jira afémacɨna onínemacɨ jófuemo racádɨcue. \s1 Pablo íemo itɨfue méidoinafue nane llote \r (Hch 9.1-19; 22.6-16) \p \v 12 ‘Bie daɨí comecɨ mamérillafuedo Damasco jófuemo jáidɨcue. Lletáriraɨnɨ illaɨnɨ rɨ́ibiaɨdo comɨnɨ llaɨtállena orécacue. \v 13 Mei íadɨ jaɨ́cɨri ia iodo jáidɨcuemo, jamánomo monámona rɨire cuemo egáiñocaide. Afe egáiñua jitoma egáiñua baɨmo meáirede. Cue abɨmo egáiñocaide naa cuedo jáidɨnori. \v 14 Iemona nana énɨemo baɨídɨcaɨ. Hebreo uáillaɨdo monámona cuena daɨ́nana cacádɨcue; cuena daɨde: “Saulo, Saulo, ¿nɨbái mei cue racádɨo? O dama o abɨ fɨeni fɨnódɨo. Aillue juráreto jiúraɨnomo ite jáirede razɨ. Afe rázɨmo juráreto záitacailla jilla izói, afe izói dama abɨ daɨí fɨnódɨo” daɨde. \v 15 Jira uai otɨcue: “Ocuíraɨma, ¿mei o búdɨo?” Jira afémɨe cuena daɨde: “O racácamɨe Jesúdɨcue. \v 16 Mai náidacaillano macácana jai. Jae cuedo o táɨjɨllena omo cɨ́ocaidɨcue. Afemona birui o cɨónafuemo uai nabáiraɨmana íitɨo. Ie meífomo jɨáɨruido jɨáɨfuiaɨ omo ácataitɨcue. Aféfuiaɨmo nane uai nabáiraɨmana íitɨo. \v 17 Ja judíuaɨmona jɨáɨe jɨcáneziemo ona orédɨcue. Dɨnomo ona lláɨtaitiaɨoɨ íadɨ ona jíllotaitɨcue. \v 18 Dɨnó afeno imácɨmo ona orédɨcue, íaɨoɨ comecɨ o zuitállena. Afemona, jítɨfodo íaɨoɨ macáñeno úzefodo íaɨoɨ macállena o orédɨcue. Daje izói nana íaɨoɨmo ona orédɨcue Taɨfe íaɨoɨ náamatañellena, mei íadɨ Juzíñamui dɨbéfomo íaɨoɨ jaɨnáillena. Afe izói íaɨoɨmo ona orédɨcue cuemo íaɨoɨ ɨ́ɨnollena. Iemona íaɨoɨmo ite fɨénidɨfuiaɨ dóficaite. Afe fɨénidɨfuiaɨna dóficaidɨno íaɨoɨ fecɨ raa máiñoitiaɨoɨ naa jɨáɨe Juzíñamui ñue fɨnócamacɨri,” daɨí Jesús cue ocuide. \s1 Nɨcaɨ anado Jesús íemo ocuícauai Pablo jeire ote \p \v 19 ‘Mei jira, illaɨma Agripa, monámona cue cacánafuena jámairuiñedɨcue; mei íadɨ áfena jeire uano fueñe Damasco imácɨmo afe úrilla uai jino llotɨcue. \v 20 Afe meífomo Jerusalén comɨ́nɨmo daje izói nana judea énɨedo llócaidɨcue. Afe izói jɨáɨ judíoñedɨnomo llócaidɨcue. Nana íaɨoɨmo itɨ́fuiaɨ íaɨoɨ meídollena rɨire llotɨcue. Iemona Juzíñamui dɨbénemo íaɨoɨ íficaillena íaɨoɨ llófuetɨcue. Ñúefuiaɨdo íaɨoɨ macállena llotɨcue íaɨoɨmo ite meídogafue jino ácatallena. \v 21 Afe bífuiaɨ cue llua ɨ́coɨnia, judíuaɨ Juzíñamuimo gaɨríracomo cuena llaɨtada fáiacadiaɨoɨ. \v 22 Mei íadɨ Juzíñamui cue cánuado naɨ biruimo ñue jáicadɨcue. Naga cómemo, illáɨcomɨnɨ naa jamai comɨ́nɨri Juzíñamuido úricaidɨcue. Moisés llua izói llotɨcue. Jaiai uai jino llóraɨnɨ llua izói llófuetɨcue. Nana íaɨoɨ lloga caɨmo íficaitɨfuiaɨ jino llotɨcue. \v 23 Jaiai nɨnomo uícomo llotíaɨoɨ: “Cristo duere fɨnólleza,” daɨdíaɨoɨ. “Afe meífomo tɨ́ite; tɨ́illano meine abɨdo cáaite. Afe daɨí fueñe tɨ́idɨmɨemona meine abɨdo cáaitɨmɨena maméllɨmɨeite.” Daɨí aféfuena daɨdíaɨoɨ. Afe emódomo jɨáɨfue daɨde: “Cristo cáaillemona, comɨnɨ jílloillɨfue jino llóite. Ua caɨ náɨraɨmo llóite. Daje izói jɨáɨe náɨraɨaɨna fɨdɨ́taite,” —dɨnó Pablo úrite. \s1 Pablo Agripa Jesucristo dɨbénemo jaɨnáillena llote \p \v 24 Daɨí Pablo afe abɨ rɨ́iduafue llua llezica, Festo caillɨ́oicana daɨde: \p —¡Pablo, o uáɨritaidɨo! Aillo rábiaɨ o facáduamona o ɨfocɨ uáɨritaide, —daɨde. \p \v 25 Jira Pablo uai ote: \p —Fɨ́gomɨe Festo, cue uáɨricoɨñedɨcue. Mei jɨáɨfodo cue daɨnáuai ñue comécɨdo facádorede. Aféfuiaɨ uafue. \v 26 Benori illaɨma Agripa ite, bífuiaɨna ñue onódɨmɨe. Ie jira comecɨ mánaɨnafuedo afémɨe uiécori úritɨcue. Afémɨe nana bífuiaɨna ie onónana ñue onódɨcue. Afémɨe nana bífuiaɨ báinino izúgumo lloñégaza onode. \v 27 Illaɨma Agripa, ¿uai jino llóraɨnɨ llogáuaimo ɨ́ɨnotɨo? O ɨ́ɨnuana onódɨcue, —daɨde Pablo. \p \v 28 Jira Agripa daɨde: \p —¿Jesucrístomo afe dɨbénemo cue jaɨnáillena raɨre cuena íficaitaacadɨo? —daɨde. \p \v 29 Jira Pablo íena daɨde: \p —Raɨre Crístomo jaɨnáidɨmɨena o íficaiadɨ, o are íllamona Crístomo jaɨnáidɨmɨena o íficaiadɨ, naɨ birui Juzíñamui uaillaɨ ñue jeire o ollɨfue jɨcádɨcue. Afe izói dama óɨeñedeza mei íadɨ cue Jesucrístomo ɨ́ɨnua izói nana cue úrillamo cacáreidɨno Crístomo ñue ɨ́ɨnotɨnona jitáidɨcue. Mei íadɨ llójeina cue máɨina izói ómoɨna maɨtátaacañedɨcue, —daɨde. \p \v 30 Pablo aféfuiaɨ llua meífomo, illaɨma Agripa caifo náidacaide, afe caifóidɨllaɨma Festo dɨga. Afe llezica ie aɨ Berenice nana dɨnó ráɨiedɨno dɨga caifo náidacaidiaɨoɨ. \v 31 Náidacaillano baɨ eneno jáidiaɨoɨ aféfuiaɨdo úrillena. Dɨnomo jofo conímana daɨdíaɨoɨ: \p —Baie cómemo ie tɨtállɨfuena iñede. Daje izói llavéracomo ie llavéillɨnona iñede, —daɨdíaɨoɨ. \p \v 32 Jira Agripa Féstona daɨde: \p —Bímɨe naui jamánomo ocuídɨllaɨma íemo jɨcánollena jɨcáñeniadɨ ja birui zuitárede, mei íadɨ báillaɨmamo jɨcádeza zuitánide, —daɨde. \c 27 \s1 Pablo Rómamo oréinafue \p \v 1 Pablo Itáliamo oréillɨfuemo maméritiaɨoɨ. Iemona Pablo naa jɨáɨe llavécamɨiaɨri jabóidɨllaɨma Júliomo izájidiaɨoɨ. Afémɨe Augusto llaɨzɨ́raɨnɨ igüéllimo jaɨnaide. \v 2 Iemona Adramitio ígobemona áillue nocaedo jáizaidɨcaɨ. Afecae nana Asia énɨe ígobiaɨdo zɨ́jɨcana ja jáizaide. Daje llezica Tesalónica ímɨe Aristarco caɨdo jaide. Tesalónica Macedonia énɨe jofue. \v 3 Afe jítɨramoidɨruido Sidón ígobemo dúcɨdɨcaɨ. Afégobemo Julio ɨere caɨmare Páblomo úrite. Iemona Páblona rairuíñeno ie onóigamɨiaɨna uáiduajitade. Afe daɨí ie onóigamɨiaɨna Pablo jitaica raana fecárediaɨoɨ. \v 4 Sidón ígobemona jáidɨcaɨ. Jaillano monáillai cɨgɨ idu Chipre jarɨ́fezimo fɨéoicaidɨcaɨ, mei jairifo jɨáɨfodo caɨ ñuitáoicaillamona. \v 5 Dɨnómona Cilicia énɨe áɨnodo Panfilia énɨe dɨga baɨdo monaillai cɨ́gɨdo jaitádɨcaɨ. Afe mei Licia énɨemo ite Mira ígobemo zɨ́jɨdɨcaɨ. \p \v 6 Dɨnomo llaɨzɨ́raɨnɨ illaɨma Alejandríamona bite, Itáliamo jáizaide áillue nocaena cɨ́oizaide. Afécaemo afémɨe caɨna nana jofo orede, afénomona afécaedo caɨ jáillena. \v 7 Dɨnómona dɨga irui fɨ́aicana juare jáidɨcaɨ. Ɨcoɨmo Gnido jofue féɨfenemo dúcɨdɨcaɨ. Mei jairifo naɨ jɨáɨfodo oni caɨ ñuitáoicaillamona monaillai cɨgɨ idu Salmón féɨfenedo jáidɨcaɨ. Ie jira monaillai cɨgɨ idu Creta onido nefícana jáidɨcaɨ. \v 8 Afe monaillai fue áɨnodo fɨ́aicana juare jáidɨcaɨ. Ɨcoɨmo Buenos Puertos mámecɨredɨnomo dúcɨdɨcaɨ. Afégobe Lases jofue áɨnori ite. \p \v 9 Jae dɨga iruillaɨ fia fɨ́aicana jáidɨcaɨ. Iemo ja uáicɨmo áɨnozidɨcaɨ. Iemona monaillai cɨ́gɨdo caɨ jaitalle jamánomo jacɨ́rede. Ie jira Pablo íaɨoɨna izire llote; \v 10 daɨde: \p —Cuemo úrillamo omoɨ cácarei. Bie caɨ ruica caɨ jaille onódɨcueza ɨere jacɨ́reite. Caɨ uiga ráanɨaɨ nɨné táɨnocaite. Caɨ jaille nocáe daje izói táɨnocaite. Daje izói caɨ nɨbaɨ coróbaizaitɨcaɨ, —daɨde. \p \v 11 Mei íadɨ llaɨzɨ́raɨnɨ illaɨma nocáe naama jáiacanafue Pablo daɨnafue baɨmo jeire ote. Daje izói afecae illaɨma daɨna uai llaɨzɨ́raɨnɨ illaɨma jeire ote. \v 12 Afégobe uáicɨaɨ úiñollena fɨgo jínoiñede. Ie jira nana comécɨdo daɨdíaɨoɨ: “Nɨbaɨ Fenice ígobemo jáidɨcaɨna fɨgora izoide,” daɨdíaɨoɨ. Afégobe Creta énɨe mona ɨcoɨ dɨbénemo ite. “Afe dɨnomo uáicɨ záillena úiñoitɨcaɨ,” daɨdíaɨoɨ. \s1 Monáillaimo jamánomo rɨírede jairifo nocɨ dɨga jáiñuafue \p \v 13 Afe jɨáɨruido mona átue dɨnena jairifo fɨ́aicana fúuoide. Jira áfemo ɨ́ɨnotiaɨoɨ ruica íaɨoɨ jáitallena. Afemona jáizaidɨcaɨ. Afe Creta énɨe áɨnodo jáidɨcaɨ. \v 14 Mei íadɨ due afe meífodo rɨírede jairifo caɨ jailla nocáe rɨire ñúitaɨbite. Ua afecae rɨire aiñóicaide. \v 15 Mei caɨ jáiacananomo jáinina jira, “Dama jairifo nɨné uigacaɨ,” daɨdíaɨoɨ. \v 16 Iemona duera monaillai cɨgɨ idu Clauda jinófenedo jáidɨcaɨ. Dɨnomo jairifo caɨna rɨire fúuoiñede. Ie jira caɨ abɨdo uiga dúecae, fɨ́aicana juare caifo bɨtádɨcaɨ. \v 17 Dúecae bɨta meífomo, áillocae jéerie ñécɨgaɨdo rɨire jofo mozɨdɨcaɨ. Afe mei guamáeaɨmo íaɨoɨ bɨ́jɨzai dáɨi jacɨ́ruitiaɨoɨ. Afe guamáeaɨ mámecɨ Sirte. Afe jágɨedo íaɨoɨ ñuite vela daɨna áillue ɨniroi ana zúicoɨdiaɨoɨ, caɨ nocáe fia jairifo fɨ́aicana úillena. \v 18 Afe jɨáɨruido afe jairifo rɨire jaiñode. Ie jira íaɨoɨ uiga ráaɨe como fueñe afécaemona monáillaimo dócoɨdiaɨoɨ. \v 19 Ja daruiámani íllamo nocáe ero táɨjɨna ráanɨaɨ danɨ caɨ ónoɨdo monáillaimo fádoɨdɨcaɨ. \v 20 Aféruillaɨdo dɨga irui jitoma naa úcuaɨ dɨga cɨóñena. Dɨnomo afe rɨírede jairifo llavécamɨiaɨ izói duere caɨ fɨnode. Iemona nana jílloillena caɨ comécɨinafuiaɨ nɨné táɨnocaide. \p \v 21 Ja dɨga iruillaɨ güiñeno itɨcaɨ. Ie jira Pablo íaɨoɨ cɨ́gɨmo naidáillano daɨde: \p —Nana omoɨ cácarei. Naui Crétamona jáiñeitɨcaɨ cue daɨna uaina jeire oñédɨomoɨ. Afe cue daɨna uaina ñue ɨ́ɨnotɨomoɨnia bie izói duere zefuíñedɨcaɨ. Daje izói nana caɨ atɨca ráanɨaɨ nɨné táɨnocaiñede. \v 22 Mei íadɨ, birui omoɨ jacɨ́ruiñeno iri. Bie nocaena nɨné táɨnocaite mei íadɨ ómoɨmona buna tɨ́iñeite. \v 23 Mei ja naɨo Juzíñamui oreca ie abɨ ímɨe cuemo daɨízaɨbite. Afe Juzíñamuimo jaɨnáidɨmɨedɨcue. Afe izói íemo táɨjɨdɨmɨedɨcue. \v 24 Afe oreca abɨ ímɨe cuena daɨde: “Pablo, jacɨ́naiñeno iri. Romano jamánomo ocuídɨllaɨma uícomo náidazaitɨoza. Ie jira o illa ɨ́coɨnia nana nocaedo odo jáidɨnona Juzíñamui tɨ́illɨnomona jíllotaite.” Dɨnó Juzíñamui oreca ie abɨ ímɨe cuena daɨde. \v 25 Ie jira abɨ́ omoɨ mameri. Juzíñamui uaimo ɨ́ɨnotɨcueza. Ie oreca ie abɨ ímɨe cuena daɨna izói bie caɨ duere zefuíllafuemona ñue jino jáitɨcaɨza. Afe bífuena ñue onódɨcue. \v 26 Mei íadɨ benómona daa monaillai cɨgɨ ídumo jairifo caɨna nétaite, —daɨde Pablo. \p \v 27 Mena semana caɨ jailla meífodo daa naɨo Adria monaillai caɨ illa llezica, rɨírede jairifo meine abɨdo caɨna úioicaide. Iemo dáaferui illa llezica, marinéruaɨ énɨemo caɨ áɨnozillana comécɨdo onódiaɨoɨ. \v 28 Jira nɨé dɨnó afórede daɨnano facádiaɨoɨ. Facádiaɨoɨmo treinta y seis metros afórede. Nane afe baɨmo dáanomo facádiaɨoɨ. Ja veintisiete metros afórede. \v 29 Nofɨ́cɨaɨmo íaɨoɨ ñáijizaillana jacɨ́ruillano moi dɨbécaemona cuatro dɨga nocáe cuinara lloélloicɨ monaillai anamo dotádiaɨoɨ. Afe mei comecɨ jacɨ́ruioicana mona monaille úiñotiaɨoɨ. \v 30 Afe llezica afecae marinéruaɨ “Bie áillocaemona mai caɨ botallɨ” danɨ conímana daɨdíaɨoɨ. Afe daɨí íaɨoɨ botácanamona emódomo bɨtaca dúecae ana jáɨnoimo agüínetiaɨoɨ. Afe llezica jɨáɨmacɨna jɨ́fueacana daɨdíaɨoɨ: “Bie dúecaedo áillocae ɨfo dɨbécaemo jɨáɨe cuinara lloélloicɨ dótaitɨcaɨ,” daɨdíaɨoɨ. Daɨí afe nocáe ana agüíniado jɨ́fueriacadiaɨoɨ. \v 31 Mei jira Pablo llaɨzɨ́raɨnɨ illáɨmamo naa ie llaɨzɨ́raɨnɨri lluano daɨde: \p —Baimacɨ bie nocaemo fɨébiñeno botáadɨ ómoɨmona buna jílloñeilleza, —daɨde. \p \v 32 Ie jira llaɨzɨ́raɨnɨ dúecae agüina ñécɨgaɨ jaitádiaɨoɨ, afecae illemo baɨíllena. \p \v 33 Afe monáidemo Pablo íaɨoɨna daɨde: \p —Mai omoɨ güiri. Ja mena semana güiñédɨomoɨza; ɨnɨ́ñedɨomoɨ. \v 34 Izire ómoɨna güitátatɨcue. Afe omoɨ güille jitáirede ñue omoɨ jílloillena. Uafue ómoɨmona buna córobaiñeite. Daje izói omoɨ abɨ́mona mɨnɨ́cana due jiza báɨiñeite. \p \v 35 Daɨí daɨnano, Pablo daa pan llɨ́ɨnuano nana comɨnɨ eróicana Juzíñamuina “Ɨere fɨgora” daɨde. Daɨí ñiano afe pan dɨtade güite. \v 36 Afemona nana náɨreficaidiaɨoɨ. Afe daje llezica jɨáɨno güitíaɨoɨ. \v 37 Afe áillocaemo doscientos setenta y seis dɨ́gamɨedɨcaɨ. \v 38 Ja íaɨoɨ güíacaga güille güilla meífodo, fɨébide trigo illemo dotádiaɨoɨ, afecae féecocaillena. \s1 Afecae buíllafue \p \v 39 Jae monáidemo, afe énɨena onóñediaɨoɨ, mei íadɨ guamaɨ dɨga ñue itɨ́zuguaɨna cɨódiaɨoɨ. Onóñegaza afénomo íaɨoɨ zɨ́jɨzaillena maméritiaɨoɨ. \v 40 Iemona afecae cuinaina lloélloicɨ igaɨ jaitádiaɨoɨ. Afe lloélloicɨ monáillai anamo fɨébicaide. Afecae datara jaɨrábiaɨ zuitádiaɨoɨ. Afe mei afecae uite ɨniroi ɨfófecaemo caifo jairífomo jóonetiaɨoɨ. Iemona afecae oni guamáemo áɨnozioicaide. \v 41 Mei íadɨ mena meine ábɨedo totɨ́nuaɨmo dúcɨdiaɨoɨ. Iemona afecae afénori ite guamáemo bɨ́jɨde. Ɨfófecae afe guamáemo jamánomo rɨire bɨ́jɨde. Mei íadɨ móifecae naɨ ñue faɨrídemo, monaillai bagua nɨné llaizéraga. \v 42 Jira afécaemo ite llaɨzɨ́raɨnɨ llavécamɨiaɨ fáiacadiaɨoɨ, “Ɨɨhɨɨ bótaitiaɨoɨ” daɨnano. \v 43 Mei íadɨ afe llaɨzɨ́raɨnɨ illaɨma Julio Páblona jíllotaacade. Mei jira íaɨoɨna fatátañede. Jɨáɨfodo ocuide nana ɨ́ɨana onódɨno illedo ɨ́ɨcana raɨre uícomo dúcɨillena. \v 44 Jɨáɨmacɨ ɨ́ɨana onóñedɨno afe nocáe lláicoɨzillabɨcɨ emódodo jáitate. Daɨí nana oni fuédamo dúcɨdiaɨoɨ. Afe daɨí ñue jíllodiaɨoɨ. \c 28 \s1 Pablo monaillai cɨgɨ idu Máltamo dúcɨnafue \p \v 1 Nana arɨ énɨemo ñue jíllobicaidɨcaɨmo, afe monaillai cɨgɨ idu, comɨnɨ caɨ llúamona Máltana mámecɨrenana onódɨcaɨ. \v 2 Afedu naɨraɨ ñue caɨna llɨ́ɨnotiaɨoɨ. Aillue irai bonódiaɨoɨ nocɨ jáiñua rozírena jira. Aferai bónuana nana caɨna: “Mai omoɨ agáizaɨbi” daɨde. \v 3 Afe llezica Pablo záfegai llɨ́ɨnota aféraimo jóoniaide. Aferai uzire cácanamona tɨtade jaio jino billano Pablo onoɨ aɨnide. \v 4 Afedu naɨraɨ afe jaio ie ónoɨmo agüínana cɨóillano, conímamo llotíaɨoɨ: \p —Nɨbaɨ baie ɨima come fáfɨredɨmɨe. Meitɨ monáillaimona ñue jillode íadɨ, Juzíñamui jaɨ́cɨna jóidɨfue nana comɨ́nɨmo onótaiacanamona íena raamo jíritate ie jílloiñeillena, —daɨí daɨdíaɨoɨ. \p \v 5 Mei íadɨ Pablo afe jaio iraimo jaidɨ́nota dotade; íena nɨɨe izói nɨbáɨñede. \v 6 Nɨrui íena fáitaite daɨnano áfemo nana ocuíridiaɨoɨ. Jɨáɨfodo nɨno llezica íena ana dotada tɨ́taite daɨdíaɨoɨ. Mei íadɨ íena ja are úiñodiaɨoɨmo nɨe izói íena nɨbáɨñede. Ie jira nano comécɨdo íaɨoɨ daɨnáuai jɨáɨfodo meídotiaɨoɨ. Iemona bie Pablo Juzíñamui izóidɨmɨe daɨdíaɨoɨ. \p \v 7 Afe áɨnori afedu illaɨma Publio illánuiaɨ ite. Dɨnomo daruiámani afe Publio caɨna ñue llɨ́ɨnote. Caɨ jitaica raana ñue caɨmo fecade. \v 8 Aféruillaɨdo afe Publio moo ɨrárede. Bɨ́irallumo dɨga irui bɨ́ifɨrede, ie abɨ cuaríllari. Iemo jamánomo lluide. Afénomo Pablo íena uáiduaide. Dɨnomo Juzíñamuimo íena jɨcade. Daɨí ie jɨca mei Pablo onoɨ íemo bɨtade. Iemona afémɨe jíllobicaide. \v 9 Afena íaɨoɨ fɨdɨ́namona nana afédumo ite ɨráredɨnuiaɨ Páblomo atɨ́diaɨoɨ. Iemona nana jíllozɨtiaɨoɨ. \v 10 Aferi ióbillano aillo ñúefuiaɨ caɨmo nitádiaɨoɨ. Afe mei nane dánomo caɨ jáiacanaruimo, nana caɨ jitaica ráanɨaɨ caɨmo atɨ́diaɨoɨ. \s1 Pablo Rómamo dúcɨnafue \p \v 11 Afe monaillai cɨgɨ ídumo dauiámani itɨcaɨ. Afe meífodo, jɨáɨe nocaena cɨóizaidɨcaɨ. Afecae naui bie ídumo uáicɨ zaille dɨno úiñote. Dɨnómona afecae jáillado ruica jáidɨcaɨ. Afecae Alejandría jófuemona bite. Afecae ɨfomo mena taɨno juzíñamui uiécona cuega. Afe íaillɨnoɨ mámecɨ Castór Pólux. Afecae aféillɨnoɨna náamaredena mameide. \v 12 Dɨnómona Siracusa ígobemo dúcɨdɨcaɨ. Afégobemo daruiámani itɨcaɨ. \v 13 Dɨnómona fueda áɨnodo Regio ígobemo jáidɨcaɨ. Afe jɨáɨruido jairifo mona átue dɨnena bíllamona Régiomona jáidɨcaɨ. Ja ménarui íllamona Puteoli ígobemo dúcɨdɨcaɨ. \v 14 Afénomo ite ámatɨaɨ cɨóizaidɨcaɨ. Iaɨoɨ dɨga da semana caɨ íllena jɨcádiaɨoɨ. Afe mei ja Rómamo jáidɨcaɨ. \v 15 Jae Rómamo ite ámatɨaɨ caɨ billáfuena uícodo fɨdɨ́diaɨoɨ. Ie jira io anamo conímamo caɨmo dúcɨillena uícomo bitíaɨoɨ. Conímamo íaɨoɨ dúcɨnano “Foro de Apiona” mameide. Jɨáɨfodo daɨna, Apio iomo ite fecáriraco. Jɨáɨno mámecɨ “Tres Tabernas.” (Afe mámecɨ dobáiñuano daɨna Daámani Dúcɨrachupi.) Afénuiaɨmo Pablo éroicaillano Juzíñamuimo “Ɨere fɨgora” daɨde. Iemona Pablo comecɨ caɨmare íficaide. \p \v 16 Ie mei Rómamo dúcɨdɨcaɨmo llaɨzɨ́raɨnɨ illaɨma Julio ie uiga llavécano rairuídɨno illáɨmamo izájide. Mei íadɨ Pablo oni eneno dama íecomo uiga. Afénomo daa llaɨzɨ́raɨma íena rairuide. \s1 Pablo Rómamo Juzíñamui uai jino llote \p \v 17 Rómamo íaɨoɨ dúcɨnamona daruiámani íllamona Pablo Roma judíuaɨ illaɨnɨ jɨ́ɨritade. Iaɨoɨ gaɨrilla llezica Pablo íaɨoɨna daɨde: \p —Amatɨaɨ, judíuaɨmo fɨénidɨfue lloñédɨcue. Afe izói caɨ jaiáidɨgɨma fɨbíllafuena uáitaoiñedɨcue. Mei íadɨ Jerusalemo romano comɨ́nɨmo lláɨtano izájigacue. \v 18 Dɨnomo cuemo íaɨoɨ jɨcánua mei, cuena zuitáacadiaɨoɨ cue íaɨoɨ tɨtállɨfue iñena jira. \v 19 Mei íadɨ judíuaɨ jɨáɨfodo cuena zuitátañediaɨoɨ. Ie jira romano jamánomo ocuídɨllaɨma cuemo jɨcánorena daɨdɨcue. Mei íadɨ afe llezica cue náɨraɨmo cue jɨtállɨfuena iñede. \v 20 Mei jira omoɨ dɨga cue úrillena jɨ́ɨritɨcue. Mei caɨ bie daje Israel náɨraɨdɨcaɨ. Daje caɨ Mesías billɨ́fuemo comécɨidɨcaɨ; daje izói meine abɨdo caɨ cáaillɨfuemo úiñoidɨcaɨ. Afe caɨ úiñoigafue ɨ́coɨniadɨ birui benó llavécamɨe cue llavéinana ja cɨódɨomoɨza. \p \v 21 Jira íena daɨdíaɨoɨ: \p —Jaca daabe o fɨnócafuiaɨ lluabe caɨmo dúcɨñede. Daje izói afénomona bite ámatɨaɨ judíuaɨ o mámecɨdo fɨénidɨfuiaɨna nítaɨbiñediaɨoɨ. \v 22 O comecɨ fácafuiaɨmo cacáreacadɨcaɨ. Mei náganɨiaɨmo afe bie comue Jesumo jaɨnáidɨnona onódɨcaɨza uáitaoidiaɨoɨ, —daɨí íena daɨdíaɨoɨ. \p \v 23 Ie jira meine íaɨoɨ cacáillɨrui mamédiaɨoɨ. Afe maméinaruimo aillo naɨraɨ Pablo illácomo nane gaɨrízaɨbitiaɨoɨ. Jítɨramona ua nauízaidemo Pablo Juzíñamui illáɨmana illafue íaɨoɨmo llote. Moisés ocuica uáillaɨdo Pablo Jesús dɨbénemo íaɨoɨna ɨ́ɨnotaacade. Afe llezica Juzíñamui uai jino llóraɨnɨ cuega uáillaɨdo Jesumo íaɨoɨna ɨ́ɨnotade. \v 24 Dárie Pablo llogáfuemo ɨ́ɨnuaidiaɨoɨ, ie mei jɨáɨmacɨ ɨ́ɨnoiacañediaɨoɨ. \v 25 Mei íadɨ nana dáafuemo comécɨiñenamona raɨízɨtiaɨoɨ. Como raɨíacadiaɨoɨmo Pablo íaɨoɨna daɨde: \p —Ñuera Joreño caɨ jaiáidɨgɨmacɨmo uai jino lloraɨma Isaíado ñue úrite. Afémɨe daɨde: \q1 \v 26 Baimácɨmo bifue lluájiri, daɨde: \q1 Omoɨ uafue aféfuena cácaitɨomoɨ íadɨ áfena ónoñeitɨomoɨ. \q1 Omoɨ uáfuena cɨ́oitɨomoɨ íadɨ ñue fɨ́dɨñeitɨomoɨ. \q1 \v 27 Mei bie comɨnɨ comecɨ meine fɨeni rɨ́irenamona bie ñúefuena óiacañediaɨoɨ. \q1 Iaɨoɨ ɨfocɨ jáɨaɨnamona fɨeni cacádiaɨoɨ. \q1 Iaɨoɨ uíjɨaɨ nitáoidiaɨoɨ danɨ íaɨoɨ uído áfena íaɨoɨ cɨ́oi dáɨi. \q1 Daje izói íaɨoɨ jefodo cácañeillena jefo ɨbáidiaɨoɨ. \q1 Afe izói comécɨdo cacáacañediaɨoɨ. \q1 Daje izói meine cuemo bíacañediaɨoɨ, íaɨoɨ cue jíllotallena, —daɨí Isaías daɨde. \m \v 28 Bifue omoɨ onoiri: biruímona bie Juzíñamui lloga jílloillɨfue judíoñedɨmacɨmo lluájiga. Aféfuemo afémacɨ ñue cacáreitiaɨoɨ, —daɨde. \p \v 29 Pablo daɨí dáɨnamona, judíuaɨ aillo conímamo úricana jáidiaɨoɨ. \p \v 30 Afénomo Pablo ie ɨbaca jofomo mena fɨmona fuitade. Nana íemo ráfuiaɨ jɨcánuaɨbifɨredɨnona ñue caɨmare llɨ́ɨnofɨrede. \v 31 Aféruillaɨdo Pablo Juzíñamui illáɨmana illafue jino uáfodo comɨ́nɨmo llote. Afefue ie jino llolle rairuide cómena iñede. Daje izói Ocuíraɨma Jesucrístodo dɨga irui llófuerite. Aféruillaɨdo ie llófuerilla buna llótaidoñede. Mai. Jae nɨɨe.