\id TIT - Hixkaryana NT -Brazil 2012 (DBL -2013) \h Txetu \toc1 Txetu Hyaka Pawru Nmenhotho On Ha \toc2 Txetu \toc3 Tit \mt1 TXETU HYAKA PAWRU NMENHOTHO ON HA. \c 1 \s1 Txetu y ohyaka àmenhehe katxhàrà on ha. \p \v 1 Pawru uro ha. Khoryenkom yanoto uro. Txesusu Kryestu nànyaketxho uro. Khoryenkomo nwahanonkatxho komo hananàhso ryhe ronyakye, noro ha. Àhananàhyatxhe, meya nyhe noro hona rma haxa àwyanye xenytxoho me, meya nyhe àwyanye yaworon xaxa hutwatxho me. Àsok tawro hana. Yaworon xaxa hutwatxho hoye ro ryhe, Khoryenkom hokono ro me tehxatxow hamà. \p \v 2 Àro wyaro hananàhno ynyàr hokono ro me wehxaha, karyhe roro harha kehtxoho kom hona ro ryesnàr ke. Karyhe roro harha natxhe hampànà, romryenon komo, kanyenhàr me naha, Khoryenkomo. Amnyehra rma haxa, tàwya akàhtono yhera ro rma haka, àro wyaro kanyenhàr me naha. Àtemarontahnà ro me mak naha, noro ha. \v 3 Amnyehra tàrwonà yonytxamohsohra rma hak nehxakonà. Amnye rma haxa ryhe nenytxamohsoye, toto komo wya, enytxamohsonàr xe harha tesnàr ke mak ha. Nenytxamohsoy haxa ha, amna wya ekarymanàr ke mak ha. Ekarymanye ro me ryeryeye. Àro ke wekarymehe, noro yano me, konyhoryeny kom yano me. \p \v 4 Txetu y, ohyaka àmenhehe. Rohokru me xaxa manaha, omoro. Àsok tawro hana, Kryestu hona xeny me rowya oynyàr ke hamà. Rowyaro rma rha noro hona xenye ro me manay hamà. \p Onà wyaro àkehe, Khoryenkomo wya, ohoko. Towahke exko, Txetu hoko, ohxe txeryko, àkehe, àwya, Kryestu Txesusu wya xarha. Kyàmkom me rma naha, Khoryenkomo. Konyhoryeny kom me naha, Kryestu Txesusu. \s1 Onà wyaron komo ryhe àwahanonkako Kryestu mryenon yonye ro kom me katxhàrà on ha. \p \v 5 Àsok tawro horà hana domye ha, Kryeta yamtar ho, eryetarà ymo ho. Àto rma domye, owya Kryestu mryenon komo hananàhtàkanàr horà. Àsok tawro hana. Uro ryhe, àhananàhtàkahranye wehxakon hamà. Owya xenye ro komo wahanonkanàr horà xarha domye, àto. Onà wyaro àkekonà, owya. Anaro rha owto hona àtoko, Kryestu mryenon yonye ro komo wahanonkanàr horà, àkekonà, owya. \p \v 6 Onà wyaron komo ryhe àwahanonkako, Kryestu mryenon yonye ro kom me, àkekonà, owya. Atxke naha mosonà katxho mehra hak nahtxoko. Towenyxa hak nahko, àhetx komo, àkekonà, owya. Àhokyamo ryhe, Kryestu hona xenye ro me hak nahtxoko. Tweromra naha mosonà, katxho mehra hak nahtxoko, àhokyamo, àkekonà, owya. Tàyàm yoyukhura naha mosonà, katxho mehra hak nahtxoko, àhokyamo. Àro wyaron komo ryhe àwahanonkako, Kryestu mryenon yonye ro kom me, àkekonà, owya. \p \v 7 Àsok tawro hana. Khoryenkomo yehutwatxho yoh me natxow hamà, Kryestu mryenon yonye ro komo. Àro ke, onà wyaro tehxorye natxhe. Atxke naha, mosonà, katxho mehra ro mak tehxorye natxhe. Rosnaka rma haxa natxhe, toto komo, kanyehnà ro me tehxorye natxhe. Towakàhkahporyehra ro mak natxhe. Tànyerhontahoryehra ro mak natxhe. Toto yotahanyehnà ro me tehxorye natxhe. Katxhonano hoko rma haxa tehohkahoryehra ro mak natxhe. \v 8 Ohxe hawana komo yenye ro me haxa tehxorye natxhe. Enyhoru xano ro me haxa tehxorye natxhe. Ohxe tehutwaxemà ro me tehxorye natxhe. Yaworo rma haxa tehxorye natxhe. Enyhoru ro me tehxorye natxhe. Tosowyomaxemà ro me tehxorye natxhe, anhà hona. \v 9 Khananàhtoho kom yawo ro rma haxa tehxorye natxhe, anar komo hananàhnye ro me tehtxoho menye. \p Yaworon xaxa ryhe àro ha, khananàhtoho komo. Àro wyaro hamà katxho ryhe àro ha. Àro yawo ro rma haxa tehxorye natxhe, Kryestu mryenon yonye ro komo, yaworo xaxa ekarymanye ro me tehtxoho menye, àro yanweknyetho komo yatàknanàhkanye ro me xarha tehtxoho menye. Àro wyaro ryhe tehxorye natxhe, Kryestu mryenon yonye ro komo. \s1 Àhanatanàhtxoko teryewrye ro rma haxa mak hampànà katxhàrà on ha. \p \v 10 Atàknanàhkano ynye ro me tehxorye natxhe, Kryestu mryenon yonye ro komo. Àsok tawro hana. Thenyehra rma haxa natxow hamà, awawonye, anwekno ynye ro komo. Kryeta yamtar hon kukuru komo ryhe, anwekno ynye ro me natxhe. Àtohnawo rma haxa nàrwonatxhe. Onkuhtono yeryatxhe. Àwawonye rma natxhe, Xuknewyana kukuru komo. Nyamoro ryhe, atxke rma haxa hananàhno yeryatxhe, anar komo yoho rma haxa mak ha. Onà wyaro kany komo rma nyamoro ha. Moyses heno nmenhotho yawo ro hak nahtxoko, Xuknewyanahnà komo, kanye ro me natxhe. \p \v 11 Tatàknanàhkahorye natxhe. Àsok tawro hana, Kryestu mryenon komo yeryehokanye ro me tesnàr kom ke. Anaro rha àro rye yawon komo rma yeryehoketxhe, tàwyanye anar me àhananàhrà kom ke. Ànekarymanàr komo ryhe, tonytxahoryehra rma haxa naha. Nekarymetxhe rma haryhe, ehethàr horà, txenyeru horà. Tatàknanàhkahorye natxhe. \p \v 12 Atxke roro rma haxa natxow hatà, Kryeta yamtar hon komo. Nyamoro yokarymay hatà, ukukuru heno komo. Àton komo yweronàhyamanye ro rma mok nehxakon heno hatà. Onà wyaro nkekon heno hatà, tkukuru kom hoko, Kryeta hon kom hoko. Tàtemarontaxemà ro me tehxatxow hamà, kekon heno hatà. Onokna komo wyaro, bayanyem komo wyaro, atxke rma haxa tehxatxow hamà, kekon heno hatà. Twahuryemà ro me tehxatxow hamà. Twahuryemà rma, atamokhenà ro me tehxatxow hamà, kekon heno hatà, noro heno, tkukuru kom hoko, Kryeta hon kom hoko. \v 13 Yaworo ryhe kay heno hamà, àhokonye. \p Àro ke àhanatanàhtxoko, teryewrye ro rma haxa mak hampànà. Àhanatanàhtxoko, yaworon xaxa yawo ro harha esnàr kom horà, khananàhtoho kom yawo ro harha esnàr kom horà, \v 14 yaworonohnà yonytxahra harha esnàr kom horà, Xuknewyana komo nekarymanàrà rma yonytxahra harha esnàr kom horà, yaworon xaxa xanomkahnohnye komo yoyukhura harha esnàr kom horà. \p \v 15 Onà wyaro nketxhe rma haryhe, anar komo, anar me hananàhno ynye komo. Anhà mosonà, ketxhe rma haryhe, woto hoko. Anhà onà ketxhe rma haryhe, anaro rha hoko. Àro wyaro kahra mak tehxatxhe. Anhà hokonohnà ro me kehutwantokonye, anhà mosonà, anhà onà, kahra ro mak tehxatxhe, Khoryenkomo nakàhtotho hoko, noro nàmàtho hoko. Omeroron hoko ryhe, ohxe naha kany me haxa tehxatxhe. Àro wyaro kahra mak natxhe, anar komo. Tanhàn hokono ro komo ryhe nyamoro ha. Kryestu hona xenyehnà ro me natxhe. Atxke rma haxa tehutwaxemà ro me natxhe. Onà ryhe enyhoru, moro haxa ryhe anhà, kanyehnà ro me natxhe, atxke rma haxa tehutwanàr kom ke. \v 16 Khoryenkomo ryhe uhutwehe, ketxhe rma haryhe. Noro hutwanyehnà ro me rma nosonyhetxow hamà. Àsok tawro hana, tanhàn kom hokono ro me tesnàr kom ke hamà. Ohxehra ro mak natxow hamà, Khoryenkomo wya. Noro yoyukhura ro mak natxhe. Noro yomyawon hoko tehxoryehra ro mak natxhe. Enyhoru rma hoko tehxoryehra ro mak natxhe. \c 2 \s1 Omoro haxa ryhe Kryestu mryenon komo àhananàhko katxhàrà on ha. \p \v 1 Àro wyaro atxke rma haxa natxhe, anar komo. Omoro haxa ryhe, Kryestu mryenon komo àhananàhko, khananàhtoho kom hoko, yaworon xaxa hok mak ha. \p \v 2 Onà wyaro ryhe horykomo komo àhananàhko. Tweromra naha, mosonà, katxho mehra ro mak ehtxoko, kasko, àwyanye. Takàhso rma haxa ehtxoko. Ohxe tehutwaxemà ro me ehtxoko, kasko, àwyanye. Kryestu hona xenye ro me xaxa ehtxoko. Toto komo xe rma haxa ehtxoko. Anar komo wya oyeryewhamnohtoho komo enàmtxoko, kasko, horykomo komo wya. \p \v 3 Àro wyaro rma rha notxwakomo komo xarha àhananàhko. Khoryenkom hokono ro me, ohxe roro ehtxoko, kasko, àwyanye. Toto wàràhyakahra ro mak ehtxoko. Ànyerhontahra ehtxoko, kasko, àwyanye. Omaso komo àhananàhtxoko. Àhananàhrà kom me rma, tonytxahoryemà ryhe ekarymatxoko, kasko, notxwakomo komo wya. \p \v 4 Ohxe hak omaso komo hananàhtxowà. Onyo xe rma haxa exko. Ohokru komo xe rma haxa exko, katxow haka, notxwakomo komo, omaso komo wya. \v 5 Ohxe tehutwaxemà ro me exko. Anhà hoko ehutwahnà ro me exko, katxow haka, àwyanye. Omàn yawon komo yowakryetxho hoko rma haxa atamoxko. Towahke rma haxa exko. Onyo eyuhko, katxow haka, notxwakomo komo, omaso komo wya. Àro wyaro ryhe, ohxe tehxorye natxhe, omaso komo, Khoryenkomo rwonà yameryekahra harha anar komo yehtxoho me. \p \v 6 Àro wyaro rma rha bàryekomo komo xarha àhananàhko. Ohxe tehutwaxemà ro me ehtxoko, kasko, àwyanye. \p \v 7 Omoro ryhe, eten kom hok hana oyehtoko, ohxe roro osonyhoko, ohoko anar komo yehohkanàr horà. Owya àhananàhnàtokonye, yaworonohnà hoko ehohkahra xaxa mpànà exko. Takàhso rma haxa exko. \v 8 Tonytxahoryemà ryhe ekarymako, toto komo wya, atxke xak màkehe kahra ehtxoho menye. Tàwyanye tonytxahoryemà yonytxatxhe rma, onà wyaro nketxow hamà, axanhànàtho komo. Urotho ryhe, atxke wehxan hamà, ketxhe harha. Atxke natxhe, mokyamo, kahra harha natxow hamà, Kryestu mryenon kom hoko. \p \v 9 Tanotomaxemà ro komo xarha àhananàhko. Ehematxhohnà ro komo rma àhananàhko. Ayanotomanye ro komo eyuhtxoko, kasko, àwyanye. Eten kom hok hana oyehtokonye, àro hokono ro me rma haxa ehtxoko, nyamoro yeryehotanàhrà horà, kasko, àwyanye. Anwekheranye mpàn ehtxoko. \v 10 Ememnà ro me rma haxa ehtxoko, kasko, àwyanye. Ohxe roro rma haxa osonyhotxoko, ayanotomanye ro komo wya. Nyamoro yoyuknye ro me rma haxa osonyhotxoko, kasko, àwyanye. Àro wyaro ohxe roro nyamoro yehtoko ryhe, onà wyaro nketxow hamà, toto komo, xeny komo. Ohxe thananàhsom me natxow hamà, moxamo, ketxhe, àhokonye, tanotomaxemà ro kom hoko. Àro wyaro ohxe tonyxemà ro me naha, khananàhtoho komo, Khoryenkom hoko kehtxoho komo. Konyhoryeny komo ryhe noro ha. \s1 Towahkem me xaxa nosonyhoy hamà Khoryenkomo katxhàrà on ha. \p \v 11 Àro wyaro ohxe roro tehxorye natxhe, tanotomaxemà ro komo. Àsok tawro hana. Omeroron komo yonyhoryenàr horà ryhe, towahkem me xaxa nosonyhoy hamà, Khoryenkomo, ehonomnà komo rma yonyhoryenàr horà, norohnàtho komo xarha yonyhoryenàr horà. \v 12 Towahke xaxa tehtxoho hoye ro khananàhyatxow hamà, ohxe harha kesnàr kom horà, Khoryenkom hokonohnà uro kahra harha kesnàr kom horà, noro xanhàn komo wyarohra, anaro rha anhà hoko ehohkahra kesnàr kom horà, ohxe tehutwaxemà ro me kesnàr kom horà, yaworo rma haxa kesnàr kom horà. Thokono ro me kesnàr kom horà ryhe, khananàhyatxhe, noro ha. Àro wyaro ohxe roro tehxorye tehxatxhe, tano rma yukryeka ho rma haka kehtokonye. \v 13 Àro wyaro ohxe tehxemà rma, Txesusu Kryestu yomoknàr hona ro rma haxa tehtxe. Noro hona ro kehtokonye ryhe, teryehorye roro rma haxa tehxatxow hamà. \p Àsok hana nosonyhen ha, noro ha. Onkaxnyo ynye me nosonyhehe hampànà. Khoryenkom kaxe ryhe naha. Ehonomnà ymo haxa kaxe ryhe naha. Konyhoryeny kom xaxa kaxe ryhe naha. \v 14 Noro rma, tano me ro rma wayehye, konyhoryenàr kom horà, kanhàn komo hyaye kowtoho komo yehemanàr horà, anhà hokonohnà ro me kenyàr kom horà, tàmryenon me kenyàr kom horà. Enyhoru hokono ro me rma haxa kesnàr komo xe kenyàr kom horà, wayehye. \p \v 15 Àro wyaro katxho komo ryhe ekarymako. Àro kom hoko ryhe, Kryestu mryenon komo àhananàhko. Atxke ehtokonye ryhe, àhanatanàhtxoko. Khoryenkom yano me ryhe khananàhyatxhe, kasko, àwyanye. Axanomkahnohpàra hak nahtxoko. \c 3 \s1 Ohxe kexetxhàyam hoye rohra ryhe konyhoryetxownà katxhàrà on ha. \p \v 1 Onà wyaro ryhe ekarymanye ro me exko, àton komo wya, uhutwahkahpàra ro mak ehtxoho menye. Kofehnu komo eyuhtxoko, kanye ro me exko. Owto yoh komo eyuhtxoko, ehonomnà komo eyuhtxoko, kanye ro me exko, àwyanye. Nyamoro rma yoyuknye ro me ehtxoko, kasko. Àwyanye, on hoko exko, ranoto me, katxhe ryhe, àhoko rma haxa ehtxoko, ohxe emyawon kom yehtok mak ha, kasko, àwyanye. \v 2 Wàràhyakano yhera ro mak ehtxoko, kasko, àwyanye. Osoyhera ro mak ehtxoko. Towahke roro ehtxoko, kasko. Toto kom hoko, omeroron kom hoko rma, towahke roro rma haxa ehtxoko, kasko, Kryestu mryenon komo wya. \p \v 3 Àsok tawro hana. Àro wyaro tehxorye tehxatxow hamà, anar me harha kesnàr kom ke. Amnyehra ryhe, tàywenyeke rma haxa tehxatxkonà. Oyukno ynyehnà ro me rma haxa tehxatxkonà. Tonkuhtosomà ro me rma haxa tehxatxkonà, kàwyanye anar komo yonytxanàr ke. Kanhàn komo yanoto me rma haxa tehxatxkonà. Àsok tawro hana. Anaro rha kanhàn kom hoko rma haxa tehohketxkon hamà. Kano me ronye rma haxa teryehotetxkonà. Toto komo xanomkahnohnye ro me rma haxa tehxatxkonà. Tatakuyxemà ro me rma haxa tehxatxkonà. Kxehranye rma haxa nehxatxkonà, toto komo. Kàwyam xarha, àxehranye rma rha tehxatxkonà. \p \v 4 Amnye rma haxa ryhe konyhoryetxownà, Khoryenkomo. Konyhoryeny komo ryhe noro ha. Towahke xaxa ryhe nosonyhoye. Kxan kom me rma haxa ryhe nosonyhoye, kàwyanye. \v 5 Noro rma, konyhoryetxownà. Ohxe kexetxhàyam hoye rohra ryhe, konyhoryetxownà. Tano me ro haxa ryhe konyhoryetxownà, kàhnàn kom yawo rma haxa tesnàr ke mak ha. Tokato yahoxet yano me ryhe konyhoryetxownà, tuna kwaka kataymomrà kom ke, anar me harha konunur kom ke, anar me harha kehutwanàr kom ke. \v 6 Tokato rma yàmye, kàwyanye, towakryexem me rma haxa kehtxoho menye. Txesusu Kryestu wayhàthàr hoye ro ryhe, nàmye, konyhoryeny komo wayhàthàr hoye ro. \v 7 Àro ke ryhe, Khoryenkomo wya, ronenyhoryetxho me harha manaha katxho me tehxatxow hamà, towahke rma haxa tesnàr ke mak ha. Noro wya, karyhe roro harha manaha, katxho me xarha tehxatxow hamà. Àro wyaro karyhe roro kehtxoho kom hona ro rma haxa tehxatxow hamà. \p \v 8 Àro wyaro katxho ryhe yaworo xaxa naha. Owya ekarymanàr xe rma haxa wehxaha, Khoryenkom hona harha xenyenhàyamo wya. Yaworo xaxa mpànà naha ha, kasko, àwyanye, ohxe roro rma haxa esnàr kom horà, enyhoru hokono ro me esnàr kom horà. Àsok tawro hana. Enyhoru hokono ro me kehtokonye ryhe, anar komo takoronometxow hamà. \p \v 9 Anar kom haxa ryhe, tàywenyeke rma haxa natxhe. Àro hoye ro nosonytxetxhe rma haryhe. Thoryen heno komo yosotà yotaknyàr hokono ro me natxhe. Tatameryekaxemà ro me natxhe. Tàyweronàhyamatxho kom hoko nosoyatxhe. Tonytxahoryehra rma haxa naha, àrwon komo. Àrohnàtho me haxa naha. Omoro ryhe, nyamoro yonytxanyehnà ro me xaxa exko. \p \v 10 Anar komo ryhe, Kryestu mryenon kukuru komo yaryatxhe, tàwyanye anar me àhananàhrà kom ke. Nyamoro ryhe àhananàhtxok ha. Ohxe harha ehtxok hampànà, kasko, àwyanye. Atàknahra rma ehtokonye, àhananàhtxok xarha. Atàknahra roro rma ehtokonye, akoronye àrwomra harha exko. Àto yxak hak nahtxok ha. \v 11 Yaworo ehutwahnà ro me mak natxow hamà, nyamoro ha. Atxke rma haxa natxhe. Atxke texetxhàyam hoye ro ryhe, tanàhnohsom me manatxhe hampànà, katxho me nosonyhetxow hamà. \s1 Ohnàn yawo rma haxa natxow hatà rakoron komo katxhàrà on ha. \p \v 12 Amnye, ranoto ànyakyaha hampànà, ohyaka. Onok haxa hana, Ahtemas hana, Txehkeku haxa hana ànyakyan ha. Ohyaka noro totxhe rma, rohyaka omoko, omoro. Tomohtxahke rma haxa exko, rohyaka. Nekoporyes hona haxa ryhe màten hamà, rohyaka. Àsok tawro hana, Nekoporyes ho txemnyehànten hamà, kanyenhàr me ryesnàr ke. Àro ke, àsna ryhe màten hamà, rohyaka. \p \v 13 Anaro rha owto hona tàtosom me natxow hatà, Senas komo, Aporu xarha. Àyweronàhyamano ynye ro ryhe noro ha, Senasà. Mexehra ohyawo natxow hatà. Ohyaye àtontokonye, ohxe ànyahtxoko. Àhoramatxok xarha. Àkatxhomatxok xarha. Àx ehtxoho komo rma tàmko, àwyanye. \p \v 14 Kukukuru komo ryhe, onà wyaro hak nehutwatxowà. Romyawon hokono ro me hak wehxe kanye ro me hak nahtxoko. Tomyawon kom hoko rma tehtokonye, enyhoru hoko rma hak nahtxoko. Àro hoye ro ryhe anar komo yowakryetxow hamà. Ewakryehnà rotho komo rma yowakryetxow hamà. Àro wyaro àhok tehtokonye, ehetahnà wyarohra ro mak natxow hamà. \p \v 15 Ohnàn yawo rma haxa natxow hatà, rakoron komo, omeroro. Ohnàn kom yawo rma haxa natxow hatà, Pawru komo, kasko, àton komo wya, amna xan komo wya, Kryestu hona xenye ro komo wya. \p Towahke xaxa nay hamà, Txesusu Kryestu, khokonye. Àro wyaro towahke noro yehtxoho hutwanàr xe roro wehxaha, owyanye, omeroron komo wya.