\id ROM - Guarayu NT -Brazil 2011 (DBL -2013) \h ROMANOS \toc1 Pablo Rembicuachia Roma Pendar Upe \toc2 Romanos \toc3 Rom \mt2 PABLO REMBICUACHIA ROMA PENDAR UPE \mt1 ROMANOS \c 1 \s1 Pablo mahenduhasa Roma pendar Jesús reroyasar upe \p \v 1 Che Pablo, Jesucristo rembiguai, aicuachía co che ñehe pẽu. Tũpa che poravo apóstol che reco ãgua ñehesa poropɨ̃sɨrosa resendar mombehu ãgua. \p \v 2 Tũpa niha yɨpɨsuive omombehu uca co ñehesa ava oñehe mombehusar upe icuachiaprɨ maranehɨ pɨpe aracahe. \v 3 Ahe ñehesa Tũpa Rahɨr Jesucristo resendar. Ahe ava güecosa pɨpe ité oyesu ou mborerecuar guasu David suindar sui; \v 4 ocuerayevɨse oespíritu maranehɨ pɨpe, ahese opĩratasa pɨpe omboyecua tuprɨ ité Tũpa Rahɨr güecosa. Ahe niha yande Yar Jesucristo. \p \v 5 Ahe ichui Tũpa ombou cheu oporopɨ̃tɨvɨisa apóstol che reco ãgua, che cuai avei ava ndahei vahe judío upe Guahɨr recocuer mombehu ãgua opacatu ɨvɨ rupi sese yeroya uca ãgua ‘ipɨpe sui tovɨroya che Rahɨr yuvɨreco’ oya. \v 6-7 Pe Roma pendar peico vahe, pe avei senoiprɨ ipãhuve peico Jesucristo rese peico vaherã. Pe niha Tũpa rembiaɨsu peico. Oipota avei pe reco catuprɨ ãgua oyeupe nara. Peipɨsɨ catu porovasasa, teco tuprɨsa yande Ru Tũpa suindar, yande Yar Jesucristo suindar avei. \s1 Pablo oso pota Jesús reroyasar repia Roma ve \p \v 8 Che yɨpɨndar yande Yar Jesucristo rer pɨpe, “Avɨye ndeu” ahe Tũpa upe pe rese. Esepia, opacatu ɨvɨ rupi icuaprɨ sese pe yeroyasa. \v 9 Iyavei Tũpa oicua pe rese arɨ rupi che yeroquɨsa. Chupe ité niha mbahe ayapo opacatu che pɨha pɨpe, amombehu Tahɨr resendar ñehesa avɨye vahe vichico. \v 10 Aporanduño ité semimbotar rupi pe pɨri che so ãgua rese chupe yepi. \v 11 Esepia, che aso pota ité Espíritu suindar mbahecuasa mondo pẽu pe pɨ̃tɨvɨi ãgua ‘toyemovɨracua tuprɨ catu Cristo rese yuvɨreco’ che yapave. \v 12 Che aipota ité yande ñepei-pei yañepɨtɨvɨi catu ãgua Cristo rese yande yeroyasa yareco vahe pɨpe. \p \v 13 Che rɨvɨreta, che aipota peicua setá rupi che so pota tẽisa pe pɨri yepi. Cũritei rumo ndaicatuiño vɨte ité. Che rumo aipota, “Toime que che poravɨquɨsa sui Cristo rese oyemovɨracua catu vahe yuvɨreco ipãhuve” ahe pẽu, inungar opacatu ambuae ɨvɨ rupi ẽgüe ahe ava ndahei vahe judío upe vichico. \v 14 Che cuaita ité niha opacatu ava upe che ñehe ãgua, tecua pɨpendar yuvɨrecoi vahe upe iyavei ndayaracua vɨtei vahe upe, imbahecua vahe upe, nimbahecuai vahe upe avei no. \v 15 Sese pe Roma ve peico vahe upe avei ayemonguerẽhɨ voi eté co ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar mombehu ãgua. \s1 Ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar pĩratasa \p \v 16 Che nachĩ eté co ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar avɨye vahe sui. Esepia, ahe Tũpa pĩratasa opacatu vɨroyasar pɨ̃sɨro ãgua, judío rane yɨpɨndar, ipare opacatu ambuae ava-ava tẽi avei. \v 17 Supi eté co ñehesa omboyecua Tũpa ava reco mbocatuprɨsa. Oyese yande yeroyasa pɨpeño ité ẽgüe ehi yandeu. Esepia, icuachiaprɨ aracahendar aipo ehi: “Acoi ava seco catuprɨ vahe Tũpa rese oyeroyasa pɨpe sui oicoveño itera apɨrẽhɨ” ehi. \s1 Opacatu ava rembiavɨ resendar \p \v 18 Supi eté niha yande Aposar oñemoɨrosa ipĩrata vahe ombou itera ɨva sui opacatu ava vɨroyasarẽhɨ upe, ndaseco põrai vahe upe avei, mbahe güembiapo ai sui ndoicua uca potai vahe co ñehesa supi eté vahe ambuae ava upe yuvɨreco. \v 19 Ahe oicua tuprɨ tẽi mbahe Tũpa suindar yuvɨreco. Esepia, Tũpa ité niha omboyecua chupe. \v 20 Ẽgüe ehi eté Tũpa recocuer ndoyecuai vahe oyecua rumo mbahe sembiapo pɨpe. Supi eté yamahe mbahe sembiapocuer ɨvɨ apo ramo suive oime vahe rese. Sese yaicua ahe Tũpa ité secoi iyavei ipĩratasa apɨrẽhɨ vahe. Sese ava angaipa viyar ndiyai, “Eñemosaño tẽi rane oreu” ehi vaherã yuvɨreco chupe. \v 21 Esepia, yepe ahe oicua tẽi Tũpa yuvɨreco viña, nomboetei rumo Tũpa secosa rese. “Avɨye ndeu” ndehi avei yuvɨreco chupe. Iyavei ipɨhañemoñeta mbahe ẽgüe ehi tẽi vahe rese. Ipɨpe sui mbahe ndosenducua catu iri eté yuvɨreco. \v 22 Yepe, “Ore mbahecua vai” ehi tẽi viña, ndoicuai eté rumo mbahe ipɨpe yuvɨreco. \v 23 Esepia, ahe Tũpa nomanoi vahe seco porañete vahe mboetei rãgüer sui, omboetei ava ocañɨ tẽi vaherã rahanga yuvɨreco iyavei vɨ̃rai, opacatu mbahe mɨmba, mboi tẽi avei omboetei yuvɨreco. \p \v 24 Sese Tũpa, “Toyapoño ité mbahe güemimbotarai yuvɨreco” ehi chupe. Ichui oyapo ité mbahe poromochisa guasu oyeupe oyemboeteiẽhɨsa pɨpe yuvɨreco. \v 25 Esepia, mbahe supi vahe reroya rãgüer sui temira tẽi vɨroya catu yuvɨreco. Iyavei Tũpa ité mboyeroya rãgüer sui omboetei catu mbahe sembiapocuer tẽi yuvɨreco. Yaposar ité ru timboeteisa catu yepi. \p \v 26 Sese Tũpa opoi eté ichui, “Toyapoño poromochisa mbahe tẽi güemimbotarai pɨpe yuvɨreco” ehi chupe. Evocoiyase cuña avei cuimbahe rese güeco rãgüer sui yuvɨrecoi oyese ae. \v 27 Cuimbahe avei cuña rese güeco rãgüer sui yuvɨrecoiño avei oyese ae iyavei oipota raiño ité evocoi güeco raisa yuvɨreco. Evocoi nungar aposa sui oyemomara ahe ae yuvɨreco. \p \v 28 Iyavei, “Tũpa supi eté vahe” ndehise seroyaẽhɨsa pɨpe yuvɨreco, Tũpa evocoiyase opoi eté ichui ‘toyapoño ayase mbahe ndipotasai vahe güeco raisa pɨpe yuvɨreco’ oya chupe. \v 29 Ahe evocoiyase yuvɨrecoi opacatu mbahe-mbahe tẽi pɨpe; oyemboaguasa-guasa tẽi vahe cuimbahe, cuña avei, ambuae ava mbahe oipota rai iyavei oyapo mbahe-mbahe tẽi ava upe. Ahe oñemoɨro ambuae ava mbahe pota raisave tẽi, oporapichi, ivava serai, iporombopa serai, ipɨhañemoñeta ava reco momara ãgua tẽi iyavei imahechiroi ai ipɨpe yuvɨreco. \v 30 Iyavei ambuae ava cupe cotɨve mara ehi-ehi tẽi vahe, ahe Tũpa amotarẽhɨsar yuvɨrecoi, vɨroɨ̃ro avei ava, oyemboɨvate ai, oyeecomboɨvate ai tẽi avei oñehe pɨpe yepi, oseca-seca tẽi mbahe naporai vahe güembiaporã, nomboyeroyai avei oyesupa yuvɨreco, \v 31 ndoyapɨsaca potai eté Tũpa suindar ñehesa rese, nomboavɨyei avei oñehe, ndosaɨsui avei que ava, niñeroi avei ava upe, ndoiparaɨsuerecoi eté ava yuvɨreco. \v 32 Oicua tẽi Tũpa “oimera evocoi nungar aposar upe cañɨsa” ehi vahe, oyapo vɨteño rumo mbahe tẽi yuvɨreco iyavei ambuae ava oyapose mbahe tẽi, ovɨhareteño sepiase yuvɨreco. \c 2 \s1 Tũpa omondo ava upe sembiapogüer rupi tuprɨ ité \p \v 1 Oimese que pe pãhu pendar ‘co oyapo mbahe tẽi; tocañi’ ohesave ambuae upe, ahese ahe ae oyemocañɨ tẽi uca. Esepia, ahe inungar tuprɨ avei. \v 2 Yaicua rumo Tũpa omocañɨse evocoi nungar mbahe tẽi aposar recocuer, ahe evocoiyase oyapo mbahe supi tuprɨ vahe. \v 3 Pe opase ava recocuer pesenoi, pe avei rumo ẽgüe peye tuprɨ peico. Pe avei eté evocoiyase ndapeñemi chietera Tũpa ñemoɨrosa sui. \v 4 ¿Peroɨ̃ro tie Tũpa oyapo vɨtese mbahe avɨye vahe oñemosase, seco mbegüe tuprɨ ai vɨtese avei pẽu? ‘Tosecuñaro güecocuer yuvɨreco’ oyapave rumo ẽgüe ehi pẽu. \v 5 Pe rumo pepɨharãta vɨteño ité Tũpa upe pe yevɨ potaẽhɨ ãgua. Sese pereco catu vɨteño ité Tũpa ñemoɨrosa peyese, acoi arɨ oyepotase Tũpa güeco tuprɨsa pɨpe yande renoipara yande mocañɨ ãgua, anise yande pɨ̃sɨro ãgua curi. \v 6 Ahese opara omboepɨ ñepei-pei yande rembiapogüer rupi yandeu. \v 7 Omboura tecovesa apɨrẽhɨ vahe yandeu yasecase teco orɨ, Tũpa suindar poromboeteisa iyavei mbahe apɨrẽhɨ vahe yande mbahe tuprɨ aposa pɨpe. \v 8 Ombou aveira oñemoɨrosa ava ndiporomboyeroyai vahe upe, ahe acoi co ñehesa supi eté vahe reroya rãgüer sui vɨroya vahe mbahe tẽi. \v 9 Judío opacatu mbahe-mbahe tẽi aposar ranengatu oiporarara mbahe rasɨcuer yuvɨreco, iparera ndahei vahe avei judío. \v 10 Tũpa rumo opacatu seco catuprɨ vahe upe omondora imboetei ãgua ‘toipɨsɨ teco orɨ iyavei toyuvɨrecoi mbahe tuprɨ pɨpe’ oya chupe. Yɨpɨndar rumo judío eta upe rane omondora, iparera ndahei vahe judío upe. \p \v 11 Esepia, Tũpa ndayande mboyoavɨratɨi yande rereco. \v 12 Ẽgüe ehi eté, opacatu oyemboangaipa vahe Moisés porocuaita porẽhɨ oyemocañɨ tẽira yuvɨreco. Acoi oyemboangaipa vahe Moisés porocuaita rereco pɨpe yuvɨreco, ahe porocuaita pɨpe avei opara ocañɨ tẽi porandusave yuvɨreco coiye. \v 13 Esepia, osenduño tẽi vahe porocuaita ndahei seco catuprɨ vahe yuvɨreco. Vɨroya vahe ité rumo porocuaita, ahe seco catuprɨ vahe yuvɨrecoi. \v 14 Supi eté acoi ndahei vahe judío yuvɨrecoi vahe yepe ndovɨrecoi co porocuaita yuvɨreco viña, ahe rumo co porocuaita rupi tuprɨ oyapose mbahe, ahe evocoiyase inungar porocuaita vɨreco vahe yuvɨreco. \v 15 Esepia, güembiapo catuprɨ pɨpe omboyecua porocuaita vɨrecose opɨha pɨpe. Opɨhañemoñeta pɨpe avei oyandu porocuaita mboavɨyesa. Ahe ipɨpe avei oyandu mbahe güembiavɨ, ichui avei oyemonguerẽhɨ mbahe avɨye vahe apose. \v 16 Ahe arɨ cañɨ pɨpe Tũpa oyocuai ucara opacatu ava rembiapo cuaẽhɨsa reprɨ pɨsɨ ãgua Jesucristo upe, co ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar amombehu vahecuer rupi tuprɨ ẽgüe ehira curi. \s1 Ñehesa judío resendar, Moisés porocuaita resendar avei \p \v 17 Pe rumo, “Judío aico” peye vahe, peyeroya opacatu Moisés porocuaita mboavɨyesa pɨpe pe reco catuprɨ ãgua Tũpa rovaque viña. Iyavei ipɨpe peyeecomboɨvate ai Tũpa rese peicose. \v 18 Peicua semimbotar. Ahe porocuaita pe mbohe avei mbahe avɨye catu vahe poravo ãgua. \v 19 Pe, “Aicatu ité ndasesapɨsoi vahe nungar ava ndayaracuai vahe mboaracua iyavei ava angaipa viyar pɨ̃tumimbi vahe nungarsave tẽi resape ãgua” peye tẽi. \v 20 “Aicatu avei ava mbahe ndosenducuai vahe mboaracua iyavei ava chĩhivahemi nungar mbohe ãgua. Esepia, areco co mborocuaita vɨreco vahe opacatu mbahecuasa iyavei mbahe supi tuprɨ vahe ité” peye tẽi avei. \v 21 Pe pembohe vahe ambuae ava, ¿mahera ru ndapeyembohei pe ae? Pe pemombehu vahe ambuae ava mondaẽhɨ ãgua, ¿mahera ru pe ae avei pemonda no? \v 22 Pe, “Ndiyai pe aguasa” peye; pe teieté avei rumo ẽgüe peye. Ndapesepia potai eté mbahe rahanga; pe avei rumo opa peñomi mbahe sepɨ vahe itũparo pɨpe sui. \v 23 Peyeecomboɨvate ai co mborocuaita rerecosa rese; ndapemboetei rumo Tũpa ipɨpe ahe mborocuaita mboavɨyeẽhɨ pɨpe. \v 24 Supi eté icuachiaprɨ aracahendar pɨpe aipo ehi: “Pe sui tẽi ava ndoicuai vahe Tũpa iñehe-ñehe tẽi serer maranehɨ rese yuvɨreco” ehi. \p \v 25 Supi eté co tecocuer cuacua circuncisión resendar ahe avɨyere angara pẽu, peroya tuprɨ itese Moisés porocuaita viña. Ndaperoya tuprɨise rumo, pe evocoiyase inungar ndapeyembocircuncidai vahe peico. \v 26 Acoi ava ndoyembocircuncidai vahe, ahe rumo vɨroyase porocuaita, ahe seroyaprɨ inungar imbocircuncidaprɨ yuvɨrecoi. \v 27 Acoi ndoyembocircuncidai vahe, oyapose rumo mborocuaita yuvɨreco, ahe evocoiyase omombehura pe cañɨ ãgua yuvɨreco. Esepia, yepe pereco Tũpa porocuaita viña, pe rumo ndapemboavɨyei eté. \v 28 Judío supi eté vahe yaicose, ndahei yande yesupa judío recocuer rupi güeraño ẽgüe yahera. Iyavei circuncisión supi eté vahe ndahei yande retecuer rese güeraño tẽi avei no. \v 29 Judío ete ité rumo opɨhá pɨpe ité vɨroya Tũpa. Iyavei circuncisión supi eté vahe, Espíritu rembiapo yande pɨha pɨpe, ndahei porocuaita icuachiaprɨ rembiapo tẽi. Evocoiyase judío supi eté vahe oipɨsɨra omboeteisa Tũpa suindar ité, ndahei ava tẽi suindar. \c 3 \p \v 1 Evocoiyase, ¿mbahe vo co avɨye judío yande reco ãgua? ¿Yande yembocircuncidasa pĩha avɨyera? \v 2 Supi eté. Esepia, yɨpɨndar Tũpa omondo oñehe judío eta upe imboavɨye ãgua. \v 3 Amove yepe ipãhu pendar nomboavɨyeise ocuaita viña, ¿Tũpa avei tie ẽgüe ehira? \v 4 ¡Aní eté! Tũpa rumo supi tuprɨ vahe ité secoi, yepe que ava opacatu semirañete ai tẽi yuvɨreco. Esepia, icuachiaprɨ aracahendar pɨpe aipo ehi: \q1 “ ‘Supi tuprɨ vahe Tũpa’ ehira nde ñehe rese yuvɨreco. \q1 Sese ereiquese ava porandusave, eresẽ tuprɨñora eso ichui” ehi. \p \v 5 Yande reco rai pɨpe tẽi yamboyecuase Tũpa reco tuprɨsa, ¿mara yahera vo evocoiyase? ¿“Tũpa ndahei supi tuprɨ vahe yande reco raisa rese yande nupa” yahera tie? (Che rumo aipo ahe inungar-ra ava co ɨvɨ pɨpendar tẽi viña.) \v 6 ¡Aní eté! Esepia, Tũpa ndaheise supi tuprɨ vahe viña, ndiyai chietera yande recocuer rese porandupa tuprɨ ãgua chupe viña. \p \v 7 Avɨyeteramo oimera ava aipo ehi vahe: “Yande remira pɨpe sui tẽi ava omboetei catuse Tũpa supi eté vahe, ¿mahera pĩha evocoiyase angaipa viyar nungar yande rerecora viña?” ehi. \v 8 “Yayapora ayase mbahe naporai vahe mbahe tuprɨ reime ãgua” ehi. Amove ava, “Pablo ondugüer reseve aipo ehi eté oporombohe” ehi tuprɨ tẽi yuvɨreco oreu. Aipo ehi tẽi vahe rumo. Iya ité oipɨsɨra cañɨsa yuvɨreco. \s1 Opacatu yande angaipa viyar yaico \p \v 9 ¿Mara ehi ru evocoiyase? ¡Yande judío yaico vahe ndahei eté ɨvate catu yande recocuer opacatu ambuae ava-ava tẽi sui! Esepia, opa amboyecua Tũpa rovaque opacatu angaipa viyar yaico que judío, que ndahei vahe judío avei. \v 10 Supi eté icuachiaprɨ aracahendar pɨpe aipo ehi: \q1 “¡Ndipoi eté ava seco catuprɨ vahe, que ñepei angara viña! \q1 \v 11 Ndipoi avei que ava Tũpa recocuer osenducua tuprɨ vahe. \q1 Ndipoi avei Tũpa oseca vahe yuvɨreco. \q1 \v 12 Opacatu ava oguata mbahe tẽi pɨpe yuvɨreco, co cotɨ tẽi avei secocuer yuvɨreco. \q1 ¡Ndipoi eté que ava mbahe tuprɨ aposar, que ñepei angara viña! \q1 \v 13 Iñehesa mbahe tẽi eté, inungar tuvɨpa ndasovapɨsai vahe. \q1 Oñehesa pɨpe oporombopa yuvɨreco. \q1 Ahe ñehesa evocoiyase inungar mboi naporai vahe oporomocañɨ tẽi vahe. \q1 \v 14 Ipɨpe oñehe rai opɨhavɨ̃racuá iteangasa pɨpe yuvɨreco. \q1 \v 15 Ndayɨpɨtɨi oporapichi ãgua yuvɨreco. \q1 \v 16 Setá ava omomara, omombaraɨsu avei oguatasa rupi yuvɨreco. \q1 \v 17 Iyavei ndoicuai eté güeco tuprɨ ãgua yuvɨreco. \q1 \v 18 Ndipɨhañemoñetai eté Tũpa sui osɨquɨye ãgua yuvɨreco” ehi. \p \v 19 Yande niha opa yaicua opacatu co mbahe omombehu vahe mborocuaita aracahendar pɨpe, omombehu co porocuaita pɨpe yuvɨrecoi vahe upe ‘Che ndayapoi eté mbahe, tehi eme opacatu ava yuvɨreco’ oyapave, iyavei ‘toicua opacatu ɨvɨ rupindar ava Tũpa ñemoɨrosa pɨsɨ ãgua yuvɨreco’ ohesave aipo ehi. \v 20 Esepia, ndipoi chietera que ñepei seco avɨye vahe Tũpa rovaque co porocuaita mboavɨye pɨpe. Ahe mborocuaita rumo oicua uca yande angaipa viyar yande reco. \s1 Cristo rese yande yeroya pɨpe Tũpa yande pɨ̃sɨrora \p \v 21-22 Cũritei rumo Tũpa oicua uca yandeu ndahe iri mborocuaita mboavɨye pɨpe seco catuprɨ vahe nungar yande rerecora. Cristo rese yande yeroyasa pɨpe sui niha seco catuprɨ vahe nungar yande rereco. Ahe niha ndayande mboyoavɨi eté. Yɨpɨve ité ahe imombehuprɨ secoi porocuaita aracahendar pɨpe, iñehe mombehusareta rembicuachiagüer pɨpe avei. \v 23 Supi eté yande opacatu yayapo angaipa, ndayasupitɨi eté Tũpa reco porañetesa. \v 24 Ahe rumo oporoaɨsusa pɨpe, “Ereyavɨ mbahe che ñemoɨrosa pɨsɨ ãgua” ndehi iri yandeu. Esepia, ahe yande pɨ̃sɨro uca Guahɨr Jesucristo upe. Yande rumo ndayamboepɨi eté yande raɨsusa chupe. \v 25-26 Tũpa rumo ombou Guahɨr Cristo oipɨyere vaherã vuvɨ yande angaipa rese ñero ãgua. Sese yande yeroya pɨpe oime ñeroisa yandeu. Ipɨpe omboyecua güeco ɨ̃vi tuprɨsa. Yɨpɨsuive rumo güeco asɨẽhɨsa pɨpe oñemosaño aracahendar ava angaipa upe; cũritei rumo omboyecua ité güeco ɨ̃visa yandeu, seco ɨ̃viño ité seco catuprɨ vahe yande rerecose Tahɨr rese yande yeroya pɨpe. \p \v 27 ¡Evocoiyase ndiyai eté yande yeecomboɨvate ai ãgua sovaque! Esepia, ndahei porocuaita mboavɨye rese ẽgüe ehi, ahe rumo Cristo rese yande yeroya pɨpe ẽgüe ehi yandeu. \v 28 Sese yaicua Tũpa, “Ereyavɨ mbahe che ñemoɨrosa pɨsɨ ãgua” ndehi iri Cristo rese yande yeroyase yandeu, ndahei mborocuaita mboavɨyesa sui tẽi. \p \v 29 ¡Tũpa niha opacatu ité ava Tũpa, ndahei ore judío oroico vahe Tũpa güeraño! \v 30 ¡Supi eté ñepeiño ité secoi: sese yayeroyase Cristo rese, oyoya guasuño ité, “Ereyavɨ mbahe che ñemoɨrosa pɨsɨ ãgua” ndehi chira yandeu, yepera imbocircuncidaprɨ viña, anise que ndahei vahe imbocircuncidaprɨ viña no! \v 31 Ndahei rumo, “Ẽgüe ehi tẽi vahe” yahe evocoi mborocuaita upe Jesucristo reroyasa pɨpe. Ipɨpe rumo yamboyecua evocoi mborocuaita ẽgüe ndehi tẽi vahe. \c 4 \s1 Abraham recocuer sui yembohesa \p \v 1 Iyavei, ¿mara ehi pĩha yande ramoi Abraham recocuer aracahe? \v 2 Acoi mbahe güembiapo pɨpe sui tẽi oipɨsɨse güeco tuprɨ ãgua Tũpa sui, oyemboɨvate aira oico ipɨpe viña. Ndiyai eté rumo ẽgüe ehi Tũpa rovaque. \v 3 Esepia, icuachiaprɨ aracahendar pɨpe aipo ehi: “Abraham oyeroya ité Tũpa rese. Sese Tũpa, ‘Co seco catuprɨ vahe’ ehi chupe” ehi. \v 4 Co rumo yande yayapose mboravɨquɨ, ahe yaipɨsɨ vahe ndahei porerecosa tẽi, ahe rumo mboravɨquɨ reprɨ ité yaipɨsɨ. \v 5 Yande rumo, yayeroyase Tũpa rese, Tũpa evocoiyase yande pɨsɨra, ‘co seco catuprɨ vahe’ ohesave. Esepia, ahe ẽgüe ehi vahe ité oyese oyeroya vahe upe, yepe ndoyapoi chira mbahe avɨye vahe chupe viña. \v 6 David mborerecuar aracahendar avei oñehe ava rorɨvetesa rese Tũpa seco catuprɨ vahe nungar pɨsɨsa rese. Ahe rumo ndahei mbahe sembiapogüer rese tẽi oipɨsɨ. \v 7 Ahe aipo ehi aracahe: \q1 “¡Sorɨvete acoi ava Tũpa iñeroise yangaipa rese, iyavei ndoyemomahenduha irise yangaipa rese chupe! \q1 \v 8 ¡Sorɨvete avei ava, ‘Nde angaipa viyar ereico’ ndehi irise Tũpa chupe!” ehi. \p \v 9 Co mbahe tuprɨ rumo ndahei judío upeño, ahe rumo ava ndahei vahe judío upe avei. Supi eté Tũpa, “Co seco catuprɨ vahe secoi” ehi Abraham upe oyese iyeroyasa rese. \v 10 ¿Marase pĩha oipɨsɨ oyeupe nara sereco? ¿Oyembocircuncida renondeve pĩha, anise ipare tie? Yɨpɨve ité. \v 11 “Toicua ava co seco catuprɨ vahe che rese iyeroyase yuvɨreco” ehi Tũpa chupe. Sese imbocircuncidaprɨ secoi. Ẽgüe ehi Abraham opacatu ava oyeroya vahe Tũpa rese, ndoyembocircuncidai vahe yesupa nungar secoi. Ẽgüe ehi Tũpa, “Co seco catuprɨ vahe yuvɨrecoi” ehi avei ahe ava upe. \v 12 Supi eté yande ramoi Abraham opacatu ava oyembocircuncida vahe, Tũpa rese oyeroya vahe yesupa avei secoi. Abraham rumo oyeroya vahe Tũpa rese ndoyembocircuncida vɨteiseve. \s1 Tũpa remimombehu imboavɨyesara sese yeroyasa pɨpe \p \v 13 Esepia, aracahe Tũpa aipo ehi Abraham upe, ichuindar upe avei: “Peipɨsɨra opacatu co ɨvɨ pe mahera” ehi. Ndahei Moisés porocuaita mboyeroya pɨpe ẽgüe ehi chupe, oyese yeroyasa pɨpe sui eté rumo ahe oipɨsɨ ‘co seco catuprɨ vahe’ ohesave. \v 14 Supi etese co mborocuaita mboyeroyasar güeraño oipɨsɨse co mbahe oime vaherã chupe viña, evocoiyase yande yeroyasa Tũpa rese ẽgüe ehi tẽi etera, Tũpa remimombehugüer evocoiyase ẽgüe ehi tẽi vahe aveira viña no. \v 15 Esepia, co mborocuaita mboavɨyeẽhɨsa pɨpe ñemoɨrosa oime ava upe. Ndipoise rumo mborocuaita, ndipoi chietera ahe porocuaita mboyeroyaẽhɨsa. \p \v 16 Sese mbahe Tũpa remimombehugüer porerecosa yaipɨsɨra sese yande yeroyasa pɨpe, ahe semimombehugüer supi tuprɨ vahe opacatu yande Abraham suindar upe nara. Esepia, ndahei mborocuaita mboyeroyasar upe güeraño, ahe rumo opacatu yande Abraham nungar Tũpa rese oyeroya vahe upe nara. Evocoiyase ahe opacatu yande ramoi secoi. \v 17 Icuachiaprɨ aracahendar pɨpe aipo ehi: “Orombou ava eta ɨvɨ rupindar ramoirã” ehi. Co Tũpa niha Abraham rembieroya, ahe avei omoingove vahe omano vahecuer iyavei oyapo vahe mbahe ndipoi vahe yɨpɨndar. \p \v 18 Yepe yavai eté seroya ãgua viña, Abraham rumo oyeroya ité Tũpa oyeupe ñehesa rese; sese ava eta ɨvɨ rupindar ramoi eté secoi Tũpa ñehe: “Setá oimera ava nde suindar” ehi vahe rupi tuprɨ ité. \v 19 Abraham evocoiyase ndasesarai eté oyeroya tuprɨsa sui, yepe vɨreco pota ité cien aravɨter viña. Iyavei oyoya güembireco reseve nañaroi eté guahɨ ãgua yuvɨreco viña. \v 20 Ndopoi eté Tũpa oyeupe ñehesa reroyasa sui. Ahe rumo oyeroya catu ité sese iyavei omboetei eté. \v 21 “Supi eté Tũpa vɨreco opĩratasa opacatu oñehengagüer mboavɨye ãgua” ehiño ité opɨha pɨpe. \v 22 Sese Tũpa, “Co seco catuprɨ vahe secoi” ehi iyeroyasa rese chupe. \p \v 23 Co ñehesa ndahei Abraham upe güeraño. \v 24 Yandeu avei niha. Esepia, “Co seco catuprɨ vahe” ehi avei yandeu yayeroyase sese. Ahe niha acoi ombogüerayevɨ vahe yande Yar Jesús. \v 25 Esepia, ahe imondoprɨ secoi yande angaipa repɨrã. Ipare Tũpa ombogüerayevɨ yande pɨsɨ ãgua seco catuprɨ vahe nungar oyeupe. \c 5 \s1 Tũpa, “Peyavɨ mbahe” ndehi iri \p \v 1 Sese yaico mbahe tuprɨ pɨpe Tũpa, “Peyavɨ mbahe” ndehi irise yandeu yande Yar Jesucristo rembiapo sui sese yande yeroyasa pɨpe. \v 2 Esepia, Jesucristo sui niha yareco co Tũpa suindar porovasasa yayeroyase sese. Ipɨpe avei yayemovɨracuaño ité yaico, yayembovɨha avei. Esepia, yaicua Tũpa pɨri yande reco ãgua imborerecuasave. \v 3 Ndahei rumo sese güeraño yayembovɨha, yande yemombaraɨsusa rese avei niha yayembovɨha yaico. Esepia, yaicua ahe yande mbohe yande ñemosa ãgua, \v 4 iyavei yañemosañose, yasẽ tuprɨra yande recoãhasa sui, ahese yaicua yaipɨsɨ vaherã mbahe avɨye vahe Tũpa suindar yepi. \v 5 Iyavei ahe yande remiaro nayamoha tẽi chira sereco. Esepia, Tũpa ombou ité oporoaɨsusa yandeu oEspíritu Santo yandeu ombou vahe pɨpe. \p \v 6 Yande ae ndayaicatui yande ñepɨsɨro ãgua yande recocuerai sui, Cristo rumo osupitɨse arɨ chupe, omano opacatu yande angaipa rese. \v 7 Avɨyeteramo oimera que ñepei ava omano vaherã ambuae ava avɨye vahe upe nara; yepe que ava recocuer supi eté avɨye aira viña, seni rumo ndipoi eté que ava, “Che tamano sepɨrã” ehi vaherã chupe. \v 8 Yepe yande angaipa viyar yaico yɨpɨndar, Tũpa rumo omboyecua yande raɨsusa; ombou Cristo imano ãgua yande angaipa repɨrã. \v 9 Ipɨpe sui cũritei, “Peyavɨ mbahe” ndehi iri chira. Sese nomboui chietera oñemoɨrosa yandeu. \v 10 Esepia, yamotarẽhɨmbar yaico vɨtese, ahe Guahɨr manosa pɨpe sui yande reroyevɨ iri oyeupe mbahe tuprɨ pɨpe; ocuerayevɨsa pɨpe evocoiyase oicatu ité yande pɨ̃sɨro. \v 11 Ndahei co reseño ẽgüe yahera, yavɨha catu aveira Tũpa rese, yande Yar Jesucristo rese avei. Ichui niha ndipo iri mbahe Tũpa rovaque yande rese. \s1 Adán iyavei Cristo resendar ñehesa \p \v 12 Supi eté Adán sui oime angaipa ɨvɨ pɨpe, ichui avei oime manosa opacatu ava upe. Esepia, opacatu ité oyapo angaipa yuvɨreco. \v 13 Ndipo vɨteise Moisés porocuaita, oime voi eté angaipa co ɨvɨ pɨpe. Yepe tie ndicuasa vɨtei angaipa porocuaita ndipoise viña, \v 14 Adán reco sui tuprɨ ité rumo ava omanoño ité oangaipa pɨpe yuvɨreco. Ẽgüe ehiño ité yuvɨreco Moisés recose, yepe ahe ava yuvɨrecoi vahe angaipa ndahoyoyai Adán angaipa mborocuaita mboavɨyeẽhɨsa resendar rese viña. Ahe Adán rese omboyecua mbɨa ou vaherã. \p \v 15 Tũpa porerecosa ombou vahe rumo yandeu ndahoyoyai eté Adán angaipa rese. Esepia, Adán rembiavɨ sui setá ava omano; Jesucristo rembiapo sui rumo Tũpa ombou oporerecosa poropɨ̃sɨrosa yandeu. Ahe rumo avɨye catu vahe ava eta upe nara. \v 16 Ahe ñepei ava angaipa rumo ndoyoyai eté Tũpa poropɨ̃sɨrosa ombou vahe rese yandeu. Esepia, ñepei ava angaipa sui ou Tũpa ñemoɨrosa; oporerecosa rumo Tũpa ombouño ité ava eta mbahe oyavɨ atɨ vahe upe nara yangaipa mocañɨ ãgua. \v 17 Supi eté ñepei ava angaipa sui oimeño ité manosa opacatu yandeu. Yande rumo yaipɨsɨ mbahe ipĩrata catu vahe ichui, ahe Tũpa porovasasa tuvichá vahe ité iyavei iporerecosa, “Peyavɨ mbahe” iheẽhɨsa resendar. Sese yareco ité tecovesa apɨrẽhɨ vahe yandeyeupe nara ñepei ava sui, ahe Jesucristo. \p \v 18 Evocoiyase inungar Adán rembiapo ai güeru Tũpa ñemoɨrosa opacatu ava upe, Jesucristo rembiapo avɨye vahe avei güeru opacatu ava upe Tũpa ñemoɨrosa pɨsɨẽhɨ ãgua ‘tovɨreco tecovesa apɨrẽhɨ yuvɨreco’ oya. \v 19 Esepia, ñepei ava Tũpa reroyaẽhɨsa sui setá oime ava angaipa viyar; ẽgüe ehi aveira ñepei ava mboyeroyasa sui setá aveira ava vɨreco güeco catuprɨsa Tũpa rese yuvɨreco. \p \v 20 Supi eté porocuaita ouse aracahe, ahese angaipa yaposa catu ité. Yepe ẽgüe ehi viña, Tũpa porovasasa rumo ɨvate catu ité ichui. \v 21 Evocoiyase inungar angaipa ipĩrata yandeu yande mano ãgua viña, ẽgüe ehi avei rumo Tũpa oporovasasa ipĩrata vahe pɨpe yande pɨsɨ seco catuprɨ vahe nungar yande rereco ‘toipɨsɨ tecovesa apɨrẽhɨ vahe che Rahɨr Jesucristo rembiapo sui’ oya. \c 6 \s1 Angaipa upe omano vahe nungar yaico; Cristo rese yaicose rumo oicove vahe ité yaico \p \v 1 Evocoiyase, ¿iya iri pĩha yayapo vɨte angaipa yaico Tũpa yandeu oporovasasa mboyecua catu ãgua? \v 2 ¡Aní chietera! Esepia, yande niha senoseprɨ angaipa sui. Evocoiyase ndiya iri eté yayapo vɨteño angaipa yaico. \v 3 ¿Ndapeicuai vo pe yañeapiramose Jesucristo rer pɨpe, ndoyavɨi yamano vahe ité sese? \v 4 Yande ñeapiramose, avɨye acoi ñotɨmbrɨ yaico Cristo rupive yande mbogüerayevɨ iri ãgua iyavei yande recocuer mopɨasu ãgua avei, inungar acoi Cristo ocuerayevɨ Vu reco pĩratasa pɨpe. \p \v 5 Yande omano vahe nungar yaicose supive, ẽgüe yahe aveira yande yacuerayevɨ supi. \v 6 Yaicua avei niha yɨpɨndar yande recocuerai yatɨcaprɨ nungar curusu rese Cristo rupive, “Che recocuerai tocañɨpa che sui” yande hesa pɨpe, iyavei yande angaipa pɨpe mbiguai tẽi nungar yande recoẽhɨ ãgua. \v 7 Esepia, acoi omano vahe ndoyapo iri angaipa yuvɨreco. \v 8 Yande avei niha omano vahe nungar Cristo rese yaico. Evocoiyase yayeroya avei yaicove vaherã sese. \v 9 Yande niha yaicua, Cristo ñepei reseve ocuerayevɨ, nomano iri chietera. Esepia, manosa ndoicatu iri eté chupe. \v 10 Supi eté omanose Cristo, omano ñepei reseve opacatu angaipa mocañɨ ãgua; cũritei rumo oicove Tũpa upe nara. \v 11 Ẽgüe peye avei pe, “Che omano vahe nungar aico angaipa upe” peyera; “Che rumo Tũpa upeño ité aicovera yande Yar Jesucristo rese che recosa pɨpe” peye aveira. \p \v 12 Sese aní peico vɨte angaipa pĩratasavrɨve pe cuai ãgua pe remimbotarai mboyeroyasa pɨpe. \v 13 Aní peyemondo angaipa upe mbahe tẽi apo ãgua. Peyemondo catu Tũpa upe. Esepia, pe inungar ava ocuerayevɨ iri vahe peico. Sese peyemondo tuprɨ ité Tũpa upe mbahe tuprɨ apo ãgua. \v 14 Evocoiyase, pe angaipa ndape cuai iri chira pe rereco. Esepia, ndapeicoi Moisés porocuaita pɨpe; pe rumo Tũpa porovasasa pɨpe peico. \s1 Yembohesa mbiguai tẽi recocuer sui \p \v 15 Ndayaico iri mborocuaita pɨpe tẽi, yaico rumo Tũpa porovasasa pɨpe. Evocoiyase, ¿“Tayapo vɨte angaipa” yahera pĩha? ¡Aní chietera! \v 16 Pe niha peicua que ava pemboyeroyase, ipovrɨ pendar evocoiyase peico. Pemboyeroyase Caruguar angaipa apo ãgua, ahe evocoiyase pe reco mocañɨ tẽira. Tũpa pemboyeroyase rumo, ahe evocoiyase pe reco mohɨvira. \v 17 Avɨye Tũpa upe. Esepia, pe yɨpɨndar mbiguai tẽi nungar peico angaipa pɨpe viña, cũritei rumo pemboyeroya pe pɨhave ité porombohesa peipɨsɨ vahe. \v 18 Ñepei reseve pe angaipa sui Tũpa pe renosese, pe evocoiyase mbiguai nungar mbahe supi tuprɨ vahe apo ãgua peico. \v 19 (Che amboyoya tecocuer mbahe co ɨvɨ pɨpendar rese imombehu pẽu. Esepia, yavai vɨte ité pẽu co ñehesa renducua tuprɨ ãgua.) Yɨpɨndar pe retecuer pereco mbahe tẽi pɨpe mbahe naporai vahe apo ãgua. Ẽgüe peye rumo pe cũritei pe reco mohɨvi ãgua peico mbahe tuprɨ pɨpe ñepei reseve Tũpa upe pe reco ãgua. \p \v 20 Pe peico vɨtese mbiguai tẽi nungar pe angaipa pɨpe, ahese ndapeyapo vɨtei mbahe supi tuprɨ vahe; \v 21 cũritei rumo pechĩ tẽi ichui, ahe niha ndape pɨ̃tɨvɨi eté pe recocuer rese, iyavei pe reraso pota manosa apɨrẽhɨ vahesave yepi. \v 22 Cũritei rumo angaipa sui senoseprɨ peico Tũpa povrɨve pe reco ãgua. Ichui mbahe tuprɨ oime pẽu. Ahe niha ombou oyeupe nara ité pe reco tuprɨ ãgua. Ipɨpe sui peicora apɨrẽhɨ vaherã. \v 23 Angaipa niha ombou manosa tẽi yandeu, Tũpa rumo oporerecosa ombou tecovesa apɨrẽhɨ vahe yandeu yande Yar Jesucristo rese yande recose. \c 7 \s1 Mendasa sui yembohesa \p \v 1 Che rɨvɨreta, pe niha peicua tuprɨ mborocuaita, peicua avei ahe porocuaita povrɨveño ité opacatu yaico yaicove vɨtese co ɨvɨ pɨpe. \v 2 Esepia, inungar cuña omenda vahe, imer oicove vɨtese, iporocuaitavrɨve vɨteño ité secoi yepi. Omanose rumo imer ichui, ahe cuña ndahe iri omer porocuaitavrɨve secoi. \v 3 Acoi cuña omer recove vɨteseve, vɨrecose ambuae cuimbahe, oyemboaguasa tẽi evocoiyase; acoi omanose rumo imer ichui, ndaseco iri ipovrɨve. Ahe iyacatu ité omenda yupagüe iri; ahese ndahei yaguasa tẽi cute. \p \v 4 Che rɨvɨreta, pe niha ẽgüe peye avei Cristo rese peico vahe; Cristo manosa sui ndahe iri Moisés porocuaitavrɨve peico Cristo rese peico ãgua. Ahe niha acoi ocuerayevɨ vahe. Sese yande recocuer ẽgüe ndehi tẽi vahe Tũpa upe. \v 5 Esepia, yande yaicove vɨtese yande reco ai pɨpe, ahe porocuaita renduse, yaipota catu mbahe tẽi pɨpe yande reco ãgua. Ipare rumo ahe manosave tẽi yande reraso ucara viña. \v 6 Cũritei rumo yande omano vahe nungar yaico acoi porocuaita pɨpe yaico vahecuer sui. Ẽgüe yahe, yasẽ ichui Tũpa upe mbahe apo ãgua Espíritu sui yande reco pɨasu pɨpe. Ndahe iri mborocuaita icuachiaprɨ yɨpɨndar vahe pɨpe yaico. \s1 Angaipa oime vahe yande rese \p \v 7 ¿“Tũpa porocuaita angaipa” yahera pĩha? ¡Aní eté; ndahei eté ahe angaipa! Co rumo ndaicuai chietera che angaipa Tũpa porocuaita ndipoise viña. Supi eté che ndaicuaise, “Ndapeipota rai chira ambuae ava mbahe” ehi vahe mborocuaita pɨpe, ahese ndaicuai chiaveira che mbahe pota raisa viña. \v 8 Aicuase mborocuaita, ahese angaipa ipĩrata catu cheu. Ahe mborocuaita apo potaẽhɨsa pɨpe che querẽhɨ catu opacatu che remimbotarai tẽi apo ãgua. Esepia, mborocuaita porẽhɨ angaipa avɨye ndipoi vahe viña. \v 9 Yɨpɨndar Tũpa porocuaita ndaicua vɨteise, ndoyavɨi avɨye vahe ité che reco areco viña. Porocuaita aicuase rumo, aipota rai angaipa apo ãgua. \v 10 Che evocoiyase acañɨ tẽi vaherã aico ipɨpe viña. Ahe porocuaita che recove apɨrẽhɨ ãgua mbou rãgüer sui, che mondo ucaño itera manosa apɨrẽhɨ vahe pɨpe tẽi viña. \v 11 Esepia, angaipa ahe porocuaita pɨpe che mbopa ité. Ahe ipɨpe avei che mocañɨ tẽira viña. \p \v 12 Evocoiyase co porocuaita ndaseco marai vahe ité, supi tuprɨ vahe ité, avɨye vahe avei. \v 13 ¿Co porocuaita avɨye vahe pĩha che rereco che mano ãgua tẽi? ¡Aní eté! Angaipa tẽi rumo ẽgüe ehi che rereco. Evocoiyase co porocuaita cuasa sui oipota catu uca mbahe tẽi apo ãgua cheu. Ipɨpe aicua angaipa oime vahe che rese. Ẽgüe ehi avei ahe porocuaita omboyecua tuprɨ ité angaipa mbahe tẽi vahe yandeu. \p \v 14 Yaicua niha porocuaita Tũpa suindar, che tẽi rumo imondoprɨ aico angaipa mboyeroya ãgua. \v 15 Che rumo ahese ndaicuai mbahe oime vahe cheu. Esepia, che remimbotar ayapo pota vahe ndayapoi; mbahe che remimbotarẽhɨ rumo ayapo. \v 16 Che rumo ayapose mbahe ndayapo potai vahe, ahese aicua co porocuaita avɨye vahe. \v 17 Evocoiyase ndahei cheyesui eté ẽgüe ahe, angaipa tẽi rumo ẽgüe ehi che mbohe uca. \v 18-19 Esepia, che aicua ndipoi eté mbahe avɨye vahe che reco ai rese; sese yepe che ayapo pota ité mbahe avɨye vahe viña, ndaicatui eté rumo yapo. Iyavei yepe ndayapo potai mbahe tẽi viña, che rumo ayapoño ité. \v 20 Sese ayapo vɨteño itese mbahe ndayapo potai vahe, ndahei rumo che ité ayapo, che pɨha pɨpe angaipa oime vahe, ahe tẽi rumo oyapo uca cheu. \p \v 21 Sese che aicua oime che cuaisar che rese. Esepia, ayapo potase mbahe avɨye vahe yepi viña, ahe rumo oyapo uca pota voiño ité mbahe naporai vahe cheu yepi. \v 22 Che pɨha pɨpe rumo Tũpa porocuaita aipotá iteanga tẽi, \v 23 che rumo aicua che pɨha pɨpe oime ambuae mbahe, mbahe tuprɨ apo potaẽhɨsar cheu, ahe angaipa tẽi oime vahe che rese. Ahe mbiguai nungar tẽi che rereco. \p \v 24 “¡Che paraɨsu ité!, ndaicatu iri eté, ¿uma pĩha co mbahe tẽi sui che renosera viña?” ahe cheyeupe vichico. \v 25 Tũpaño ité oicatu Guahɨr Jesucristo rese. “Avɨye” yande Ru Tũpa upe. Ẽgüe ehi ahese mbahe cheu; Tũpa porocuaita amboavɨye pota viña, che remimbotarai tẽi rumo che rereco uca angaipa povrɨve. \c 8 \s1 Yaico vaherã Tũpa Espíritu rese \p \v 1 Cũritei rumo ndipo iri Tũpa ñemoɨrosa yandeu Jesucristo rese yaicose. \v 2 Esepia niha, Jesucristo rese yaicose, yande cuaisar Espíritu tecovesa mondosar yande renose angaipa povrɨ sui, manosa sui avei. \v 3 Esepia, yande remimbotarai rese ndayaicatui Moisés porocuaita mboyeroya ãgua, ahe avei evocoiyase ndoicatui eté yande reco moingatu. Tũpa rumo oicatuño ité. Esepia, Guahɨr ombou yande nungar tuprɨ ité ‘toyemondo ava angaipa repɨrã’ oya. Ẽgüe ehi imocañɨ opacatu yande angaipa yande sui, yande remimbotarai avei. \v 4 Ahe ẽgüe ehi yande yamboavɨye vaherã mborocuaita. Esepia, ndayaico iri yande remimbotar tẽi pɨpe. Yaico rumo Espíritu avɨye vahe rese. \p \v 5 Esepia, acoi yuvɨrecoi vahe rumo güemimbotar tẽi pɨpe, güecocuerai reseño tẽi ipɨhañemoñeta yuvɨreco; Espíritu rese yuvɨrecoi vahe rumo semimbotar rese ipɨhañemoñeta catu yuvɨreco. \v 6 Iyavei acoi güemimbotarai rese tẽi ipɨhañemoñeta vahe, ahe omano itera apɨrẽhɨ yuvɨreco. Ipɨhañemoñeta vahe rumo Espíritu suindar mbahe rese, vɨrecora tecovesa apɨrẽhɨ vahe mbahe tuprɨ pɨpe yuvɨreco. \v 7 Esepia, acoi güecocuerai reseño tẽi ipɨhañemoñeta vahe, ahe Tũpa amotarẽhɨmbar yuvɨrecoi. Ndoipotai eté iyavei ndoicatui Tũpa porocuaita mboyeroya ãgua yuvɨreco. \v 8 Ẽgüe ehi eté, acoi yuvɨrecoi vahe güemimbotarai pɨpe, ndoicatui eté Tũpa remimbotar apo ãgua yuvɨreco. \p \v 9 Pe rumo ndapeico iri pe remimbotarai pɨpe. Peico rumo Tũpa Espíritu rese, ahe perecose peyese. Acoi ndovɨrecoi vahe rumo Espíritu Cristo suindar, ndahei eté chupendar. \v 10 Cristo secoise rumo pe rese, yepe pe rete ocañɨ tẽi vaherã angaipa sui viña, pe espíritu rumo oicoveño ité. Esepia, Tũpa, “Peyavɨ mbahe” ndehi iri pẽu. \v 11 Acoi Tũpa Espíritu secoise pe rese, Tũpa evocoiyase omondora tecovesa pɨasu pe retecuer upe oEspíritu pe rese secoi vahe pĩratasa pɨpe. Esepia niha, ipɨpe ité ombogüerayevɨ Guahɨr Jesucristo. \p \v 12 Ẽgüe ehi che rɨvɨreta, yareco yande cuaita, ndahei rumo yande remimbotarai pɨpe yande reco ãgua. \v 13 Esepia, pe peicoño itese pe remimbotarai pɨpe, ahese pecañɨ tẽira; pemombopase rumo Espíritu pɨpe peyesui, ahese peicovera apɨrẽhɨ vaherã. \p \v 14 Esepia, opacatu Tũpa Espíritu ombohe vahe, Tũpa rahɨr ité yuvɨrecoi. \v 15 Supi eté pe Espíritu peipɨsɨ vahe ndapembosɨquɨye uca iri pe rereco, ahe rumo pemoingo Tũpa rahɨr ité pe reco ãgua. Ahe avei, “¡Che Ru!” pe mbohe uca chupe. \v 16 Co Espíritu avei oicua uca yande espíritu upe Tũpa rahɨr yande recose. \v 17 Evocoiyase yaipɨsɨ aveira mbahe yande Ru Tũpa ombou vaherã yandeu; ahe oyoya Cristo reseve yaipɨsɨra, Cristo paraɨsu agüer pɨpe ité yaicose yareco vaherã teco porañetesa ipɨri curi. \s1 Teco porañetesa ou vaherã curi \p \v 18 Cũritei rumo yande paraɨsusa ndoyoyai eté teco porañetesa yande rese ou vaherã rese. \v 19 Opacatu Tũpa rembiapocuer osãro vɨte ité opacatu oquerẽhɨsa pɨpe, osepia pota ité teco porañete vahe tahɨr yuvɨrecoi vahe rese. \v 20 Esepia, Tũpa rembiapo ndahe iri eté yɨpɨndar nimarai vahe nungar. Ndahei rumo oyesui tẽi ẽgüe ehi, Tũpa ité, “Ẽgüe tehi” ehi chupe, ombouse angaipa reprɨ ava upe. Mbahe sembiapocuer rumo osãroño ité \v 21 güeco opa tẽi vaherã sui ñepɨsɨro ãgua teco porañete vahe Tũpa rahɨr vɨreco vahe rupitɨ ãgua curi. \v 22 Yande niha yaicua aracahe suive opacatu mbahe Tũpa rembiapo oiporara mbaherasɨcuer yuvɨreco cuña imembɨ rasɨ vahe nungar. \v 23 Ndahei rumo ahe güeraño ẽgüe ehi yuvɨreco, yande avei ẽgüe yahe. Yande yareco ité Espíritu, ahe yɨpɨndar vahe yaipɨsɨ vaherã ichui curi. Yayemombaraɨsu, yasãro vɨte yande querẽhɨsa pɨpe Tũpa guahɨr ité yande rereco ãgua, yande retecuer recuñaro ãgua avei. \v 24 Esepia, yande niha yañepɨsɨro ité yande remiaro reroya pɨpe; sese acoi yasepia vahe mbahe yande remiaro, nayasãro iri. Ndipoi ava osãro vɨte tẽi vahe mbahe güembiepia. \v 25 Acoi mbahe yande remiaro ndayasepia vɨteise rumo, yasãro vɨte yande ñemosasa pɨpe sereco. \p \v 26 Ẽgüe ehi avei Espíritu yande pɨ̃tɨvɨi ndayaicatu irise. Esepia, ndayaicuai eté mara yahera yayeroquɨ, co Espíritu Santo rumo oporandu ité Tũpa upe yande rese oyemopoasesa pɨpe. \v 27 Iyavei Tũpa, ahe oicua vahe opacatu yande pɨhañemoñetasa, oicuaño ité Espíritu mbahe omombehu pota vahe oyeupe. Esepia, Espíritu oporandu chupe semimbotar rupi yande seroyasar yaico vahe rese. \s1 Yasecopɨpa itera mbahe tẽi \p \v 28 Tũpa niha yande poravo güemimbotar rupi. Yepe yaicua mbahe tẽi oime yandeu viña, Tũpa rumo opacatu mbahe oyapo yandeu mbahe tuprɨ reime ãgua yande raɨsusave. \v 29 Esepia, yɨpɨve Tũpa yande cua, yande poravo Guahɨr Jesucristo nungar ité yande reco ãgua ‘ahe che Rahɨr tenonde catu vahe tasecoi opacatu ambuae che rahɨr sui’ oya. \v 30 Iyavei Tũpa yɨpɨsuive ahe yuvɨrecoi vahe oiporavo. Chupe oñehe oyeupe nara seco ãgua. Ipare, “Co seco catuprɨ vahe” ehi chupe; ahe chupe avei omondo teco porañetesa. \p \v 31 ¿Mara yahe irira vo chupe? ¡Tũpa niha yande repɨsar secoi, sese ndoicatu iri eté yande amotarẽhɨmbar yuvɨreco! \v 32 Tũpa niha ombou ité Guahɨr imano ãgua opacatu yande rese. Sese yaicua ombou aveira opacatu mbahe yandeu yande pɨ̃tɨvɨi ãgua Tahɨr rese yande recose. \v 33-34 Sese ndiyai eté ava upe, “Pecañɨ tẽira, peyavɨ pe recocuer” ihe ãgua yande iporavoprɨ yaico vahe upe yuvɨreco. Esepia, Tũpa opa omocañɨ yande angaipa yande sui Cristo omanose sepɨrã, iyavei ocuerayevɨse. Cũritei Cristo Vu acato cotɨ, “Co cheundar ité yuvɨrecoi” ehi yande rese oyerure yepi. \v 35 ¿Mbahe pĩha yande mboyepepɨra Cristo yande raɨsusa sui viña? ¿Que yande paraɨsusa, mbahe yavai vahe yandeu, yande momara-mara tẽisa, que tɨeporẽhɨ, anise que yande turucuarã ndipoise, que mbahe tẽise yandeu, yande yuca potase tie yuvɨreco? \v 36 Inungar icuachiaprɨ aracahendar pɨpe aipo ehi: \q1 “Oyemoingatu voi arɨ rupi yande yuca ãgua yuvɨreco ndeundar yaicose, ovesa yucapɨrã nungar tẽi yande rereco yuvɨreco” ehi \m aracahe. \p \v 37 Opacatu rumo co mbahe oimese yandeu, yasecopɨpa ité ahe yande raɨsusar recocuer pɨpe sui. \v 38 Sese che aroya ité Tũpa yande raɨsu vɨteño itera yepi yepe que yamanora, anise que mbahe oime vahe yandeu yande recove vɨtese. Ndayande mboyepepɨi chiaveira ichui que Tũpa rembiguai, que seco ɨvate vahe, seco pĩrata vahe ndayasepiai vahe, que cũritei mbahe oime vahe yandeu, anise que mbahe oime vaherã curi. \v 39 ¡Ndayande mboyepepɨi chiaveira que ɨva pendar mbahe, anise que mbahe ɨvɨ pɨpendar, que ambuae mbahe Tũpa rembiapo iporoaɨsusa sui omboyecua vahe opacatu yande Yar Jesucristo recocuer pɨpe yandeu! \c 9 \s1 Tũpa oiporavo Israel oyeupe nara arácahe \p \v 1 Che Cristo reroyasar che reco pɨpe supi eté añehe, ndopombopai. Tũpa Espíritu oicua ité che pɨhañemoñetasa supi vahe. \v 2 Ndavɨhai eté che pɨha pɨpe; oime mbahe tasɨ vahe cheu yepi. \v 3 Che aipota tẽi opacatu che mu judío ñepɨsɨro ãgua yuvɨreco viña. “Tacañɨ tẽi Cristo porẽhɨ icañɨ tẽiẽhɨ ãgua yuvɨreco” ahera viña. \v 4 Ahe niha Israel suindar yuvɨrecoi, aracahe Tũpa oiporavo vahe guahɨrguã. Ahe ipãhuve avei secoi güendɨgüer porañetesa pɨpe, iyavei omondo ité oñehe güemimbotar, oporocuaita avei chupe nara viña ‘tache mboetei oyeruresa pɨpe che rẽtave yuvɨreco’ oya, iyavei, “Amboavɨye itera che ñehe pe rese” ehi yuvɨreco chupe. \v 5 Ahe avei niha yande ramoi yɨpɨndar vahe suindar yuvɨrecoi, Tũpa Rembiporavo Poropɨ̃sɨrosar avei ahe ichuindar oyesu vahe. Ahe Poropɨ̃sɨrosar niha Tũpa ité, ɨvate catu vahe secoi opacatu sui. Sese, ¡timboeteisa catu yepi! ¡Ẽgüe tehi apɨrẽhɨ! \p \v 6 “Tũpa nomboavɨyei Israel upe oñehe imombehuprɨ” ndapeyei chira. Esepia, ndahei opacatu Israel suindar supi tuprɨ vahe. \v 7 Iyavei ndahei opacatu Abraham suindar tahɨr supi tuprɨ vahe yuvɨreco. Esepia, Tũpa aipo ehi: “Nde rahɨr Isaac sui rumo oimera nde suindar sovasaprɨ” ehi chupe. \v 8 Co rumo osenducua uca yandeu ndahei Abraham suindar yuvɨnose vaheño ité Tũpa rahɨr yuvɨrecoi, Tũpa remimombehu rupi yuvɨroha vahe güeraño rumo ichuindar ité yuvɨrecoi. \v 9 Esepia, Tũpa Abraham upe aipo ehi aracahe: “Co arɨ rupi avei ayevɨra curi, ahese oimera Sara membrɨ ndeu” ehi. \p \v 10 Ndahei rumo co reseño, tahɨr Isaac rese avei. Esepia, ocuacuase sembireco Rebeca imembɨ cõi, ahe icõi vahe yesupa rumo ñepeiño ité. \v 11-13 Ahe ndoyuvɨroha vɨteise, ndoyapo vɨteise mbahe que avɨye vahe, que naporai vahe yuvɨreco, Tũpa aipo ehi ichɨ Rebeca upe: “Yɨpɨndar oha vahe nde membrɨ ahe omboyeroyara ipandar” ehi. Co oyoya ité icuachiaprɨ rese acoi aipo ehi vahe: “Che asaɨsu ité Jacob, Esaú rumo ayamotarẽhɨ” ehi. Sese yaicua iya ité Tũpa upe ava poravo güemimbotar rupi, ndahei seco avɨye vahe rese. \p \v 14 ¿Sese pĩha Tũpa upe, “Ndaseco tuprɨi vahe” yahera? ¡Aní eté! \v 15 Esepia, acoi Moisés upe aipo ehi: “Aiparaɨsuerecora ava, asaɨsu aveira che remimbotar rupi” ehi. \v 16 Supi eté ndahei yande remimbotar rupi tẽi, ndahei avei yande pĩratasa rupi Tũpa oyapo mbahe; ahe rumo oporoparaɨsuerecosa pɨpe mbahe oyapo yandeu. \v 17 Supi eté Tũpa aipo ehi mborerecuar guasu Egipto pendar upe aracahe: “Che oromoingue uca mborerecuar nde reco ãgua che pĩratasa mboyecua ãgua nde sui, che rer mboetei ãgua avei opacatu ava upe co ɨvɨ pɨpe” ehi. \v 18 Ẽgüe ehi oporoparaɨsuereco güemimbotar rupi. Güemimbotar rupi avei omboavai vɨroya ãgua ava upe. \p \v 19 Avɨyeteramo oimera que amove pe pãhu pendar aipo ehi vahe, “Ndiyai evocoiyase Tũpa upe, ‘Pe peyavɨ mbahe’ he ãgua yandeu. Esepia, ndipoi eté niha ava, ‘¡Aní!’ ehi vaherã Tũpa remimbotar upe” ehira. \v 20 “Ndiyai eté rumo Tũpa poepɨ ãgua ndeu” ahera aipo ehi vahe upe. Inungar ñaɨhu mbahemoinda ndiyai, “¿Mahera che apo rai tẽi eve?” ihe ãgua oaposar upe. \v 21 Ñaɨhu rese oporavɨquɨ vahe rumo güemimbotar rupi oyapora mbahe yuvɨreco sese. Oicatu ichui avɨye catu vahe apo, oicatu avei ambuae iporupɨrã tẽi apo ãgua. \p \v 22 Tũpa rumo oñemosa pare iya ité oñemoɨrora, opĩratasa mboyecua ãgua ocañɨ tẽi vaherã upe. \v 23 Ẽgüe ehi avei yapo güemimbotar rupi güeco porañetesa ɨvate vahe mboyecua ãgua yandeu. Esepia, yande paraɨsuereco iyavei yɨpɨsuive teco orɨ porañetesa omoingatu yandeu aheve yande reique ãgua. \v 24 Yande avei yande renoi oyeupe, que judío, anise que ndahei vahe judío yande recose. \v 25 Esepia, Oseas rembicuachiagüer pɨpe aipo ehi: \q1 “Acoi ava ndahei vahe cheundar, chupe, \q1 ‘Cheundar ité’ ahera, iyavei acoi ava ndahei vahe saɨsuprɨ yuvɨrecoi, chupe, ‘Che rembiaɨsu ité’ ahera” ehi. \q1 \v 26 “ ‘Pe ndahei vahe cheundar peico’ ehi vahesave, ahe chupe, ‘Tũpa oicove vahe rahɨr ité’ hesara” ehi. \m \v 27 Isaías rumo aipo ehi israelita upe: “Yepe Israel suindar setá iteangara viña inungar ɨvɨ cuhi, movɨro tẽi rumo oñepɨsɨrora yuvɨreco. \v 28 Esepia, yande Yar omboavɨye voira oñehe ava vɨroyasarẽhɨ mocañɨ ãgua co ɨvɨ pɨpe” ehi. \v 29 Oyoya avei ambuae Isaías remimombehugüer yɨpɨndar vahe rese: \q1 “Yande Yar seco pĩrata catu vahe noipɨ̃sɨroise que movɨro yande ramoi yandeu, yacañɨpa tẽira viña inungar tecua guasu Sodoma, \q1 Gomorra reseve yuvɨreco” ehi. \s1 Judío yuvɨrecoi vahe iyavei ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar \p \v 30 ¿Mara yahera vo evocoiyase? Yaicua ava ndahei vahe judío, yepe ndahei osecá vahe güeco catuprɨ ãgua yuvɨreco viña, Cristo rese oyeroyasa pɨpe rumo vɨreco ité güeco catuprɨsa Tũpa rovaque. \v 31 Judío yuvɨrecoi vahe rumo oipota tẽi güeco tuprɨ ãgua ité Tũpa porocuaita mboyeroya pɨpe viña, ndoicatui eté rumo supitɨ yuvɨreco. \v 32 Esepia niha, ndahei oyeroyasa pɨpe ité oseca oñepɨsɨro ãgua, ahe rumo co mborocuaita mboyeroyasa sui tẽi Tũpa rese yuvɨrecoi pota viña. Ahe evocoiyase ndoyavɨi oyepɨapi vahe “ita yepɨapisa” rese yuvɨreco. \v 33 Aipo ehi tuprɨ icuachiaprɨ aracahendar pɨpe: \q1 “Che amondo Sión ve ñepei ita yepɨapisa, ahe oporoeitɨ vahe. \q1 Acoi sese oyeroyá vahe rumo, nomochi ucai chietera oyesui” ehi Jesús recocuer upe. \c 10 \p \v 1 Che rɨvɨreta, che aipota che pɨha pɨpe ité iyavei ayerure Tũpa upe che mu judío recocuer rese ‘toñepɨsɨro yuvɨreco’ che yapave. \v 2 Supi eté iquerẽhɨ ité Tũpa upe mboravɨquɨ apo ãgua yuvɨreco viña. Oquerẽhɨsa sui rumo oyavɨ senducuaẽhɨsa pɨpe yuvɨreco. \v 3 Esepia, ndoicua potai mara ehi Tũpa ava pɨsɨ oyeupe. Sese oyesui tẽi oseca güecocuer tuprɨsa pɨpe ‘tomoingatu Tũpa opɨha yande pɨsɨ ãgua’ ohesave yuvɨreco viña. Ipɨpe sui nomboyeroyai eté Tũpa remimbotar güeco mbocatuprɨ ãgua ité yuvɨreco. \v 4 Esepia, Cristo recocuer pɨpe imboavɨyesa tuprɨ Moisés porocuaita, “Peyavɨ mbahe che ñemoɨrosa pɨsɨ ãgua” ehiẽhɨ ãgua Tũpa oyese oyeroya vahe upe. \p \v 5 Co yande reco catuprɨ ãgua porocuaita pɨpe sui, Moisés aipo ehi icuachía: “Acoi ava omboavɨye tuprɨ vahe opacatu co mborocuaita, ipɨpe sui yuvɨrecovera” ehi. \v 6 Tũpa, “Peyavɨ mbahe che ñemoɨrosa pɨsɨ ãgua” heẽhɨ ãgua rumo yande yeroyasa pɨpe, “Ava vo oyeupira ɨvave Tũpa Rembiporavo reroyɨ ãgua” ndapeyei chira. \v 7 Iyavei, “Ava vo ogüeyɨra omano vahe pãhuve Tũpa Rembiporavo mboyeupi uca ãgua” ndapeyei chiaveira. \v 8 ¿Mara peyera evocoiyase pe pɨha pɨpe? “Co ñehesa namombrɨveimi pe sui, pe yuru pɨpe ité, pe pɨha pɨpe avei secoi” peyera. \v 9 “Jesús, che Yar” peyese, pe pɨha pɨpe peyeroyase avei Tu imbogüerayevɨsa rese, ahese ipɨ̃sɨroprɨ peicora. \v 10 Esepia, yande pɨha pɨpe yayeroya Jesús rese. Ahese Tũpa, “Co seco catuprɨ vahe” ehira yandeu. Iyavei yamombehuse sese yande yeroyasa, ahese ipɨ̃sɨroprɨ yaicora. \p \v 11 Esepia, icuachiaprɨ aracahendar pɨpe Tũpa aipo ehi: “Acoi sese oyeroyá vahe rumo, nomochi ucai chietera oyesui” ehi. \v 12 Sese oyoya tuprɨ judío ndahei vahe judío recocuer rese. Esepia, ñepeiño ité niha Yar opacatu ava upe nomopanei vahe oporovasasa tuvichá vahe oyeupe oporandusar upe. \v 13 Esepia, icuachiaprɨ aracahendar pɨpe aipo ehi: “Acoi opacatu osenoi vahe yande Yar rer, ipɨ̃sɨroprɨ yuvɨrecoira” ehi. \v 14 Ava rumo ndoporandui chira pɨ̃sɨrosa rese Jesús upe, sese ndoyeroyaise yuvɨreco. Iyavei sese ndoyeroyai chira sesendar ñehesa ndosenduise yuvɨreco. Iyavei ndosendui chira ndipoise ñehesa mombehusar yuvɨreco chupe. \v 15 Iyavei mara ehira co ñehesa mombehu yuvɨreco ndipoise imondosar chupe. Aipo ehi avei niha acoi icuachiaprɨ aracahendar pɨpe: “¡Avɨye ai eté acoi ava güeru vahe ñehesa avɨye vahe pɨ̃sɨrosa resendar!” ehi. \p \v 16 Ndahei rumo opacatu che mu judío vɨroya co ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar yuvɨreco. Isaías niha aipo ehi avei aracahe: “Che Yar, ¿uma pĩha vɨroya ore ñehe yuvɨreco?” ehi. \v 17 Sese yayeroya Jesucristo rese co ñehesa pɨ̃sɨrosa rendusa pɨpe. \p \v 18 ¿Osendu pĩha judío co ñehesa yuvɨreco? ¡Osendu ité! Esepia, aipo ehi avei acoi icuachiaprɨ aracahendar pɨpe: \q1 “Sendusa niha opacatú ɨvɨ rupi iñehe” ehi. \m \v 19 Iyavei, ¿osenducua pĩha yuvɨreco? ¡Osenducuaño ité! Esepia, yɨpɨndar Moisés omombehu icuachiaprɨ pɨpe aipo ehi: \q1 “Perecatẽhɨra che porovasasa rese oipɨsɨse ava ndahei vahe judío iyavei peñemoɨrora ayapose mbahe avɨye vahe acoi ava, ndayaracuai vahe upe” ehi. \m \v 20 Ipare omombehu tuprɨ ité Isaías osɨquɨyeẽhɨsave Tũpa ñehe aipo ehi vahe: \q1 “Acoi ava ndache recai vahe, ahe che pɨsɨ ité yuvɨreco. \q1 Iyavei ayemboyecua acoi ava che rese ndoporandui vahe upe” ehi. \m \v 21 Judío recocuer rese avei rumo aipo ehi: “Arɨ rupi añehe tẽi ava che reroyasarẽhɨ ndiporeroyai vahe upe vichico” ehi aracahe. \c 11 \s1 Movɨro tẽi ava Israel pendar Tũpa oiporavo oyeupe nara \p \v 1 Evocoiyase, ¿omombo pĩha Tũpa ava Israel güembiporavo eta oyesui? ¡Aní eté! Esepia, che avei niha ichuindar aico. Abraham niha che ramoi eté, Benjamín suindar avei aico. \v 2 Yɨpɨsuive ité niha Tũpa, “Co ava cheundar ité” ehi ore ramoi israelita upe. Sese cũritei ndore momboi eté oyesui. Peicua niha acoi Elías resendar icuachiaprɨ aracahendar oyeroquɨ tẽise omu israelita rese aipo ehise Tũpa upe: \v 3 “Che Yar, nde ñehe mombehusareta opa oyuca yuvɨreco. Ndeu porerecosa reropovẽhesa renda avei opa omombo yuvɨreco. Che güeraño aicove vɨtemi nde reroyasar. Che yuca potaño avei eté rumo yuvɨreco” ehi. \v 4 Tũpa rumo omboyevɨ chupe: “Aipeha rumo siete mil tuprɨ ava che mboyeroyasar cheyeupe nara noñenopɨhai vahe Baal rahanga rovai yuvɨreco” ehi. \v 5 Ẽgüe ehi avei cũritei opɨta vɨteño movɨro judío, ahe niha Tũpa oiporavo oporoaɨsusa pɨpe. \v 6 Ipɨpe ité niha ẽgüe ehi, ndahei eté que ava rembiapo sui oiporavo. Ava rembiapo suise rumo, ahese ndahe iri chira poroaɨsusa pɨpe viña. \p \v 7 Evocoiyase judío eta ndosecai eté mbahe oipotá catu vahe Tũpa suindar yuvɨreco. Sembiporavo ete ité rumo oipɨsɨ yuvɨreco. Ambuae upe rumo Tũpa omboavai catu vɨroya ãgua. \v 8 Icuachiaprɨ pɨpe aipo ehi aracahe: “Tũpa nomboyecua uca iri mbahe secocuer pɨpe. Cũritei ẽgüe ehiño vɨte ité yuvɨreco. Omondo tẽi sesarã; ipɨpe rumo ndosepia ucai mbahe chupe. Omondo tẽi avei yapɨsaguã; ipɨpe ndosenducua ucai mbahe chupe” ehi. \v 9 Iyavei David aipo ehi aracahe: \q1 “Ipietasa ɨvonde nungar iyavei pira mbohasa nungar tasecoi chupe. \q1 Ipɨpe sui toyuvɨroha mbahe tẽi pɨpe yuvɨreco, toyemombaraɨsu uca avei ipɨpe yuvɨreco. \q1 \v 10 Toicua eme mbahe inungar ndasesapɨsoi vahe yuvɨreco. \q1 Icuhapaprɨ nungar ayase toyuvɨrecoi apɨrẽhɨ vaherã” ehi. \s1 Ndahei vahe judío ñepɨsɨro agüer \p \v 11 Evocoiyase areco iri che porandusa pẽu: ¿Apɨrẽhɨ vaherã ité pĩha judío eta ndoyeroyai Jesucristo rese oñepɨsɨro ãgua yuvɨreco? ¡Aní eté! Ahe rumo ẽgüe ehi ava ndahei vahe judío pɨ̃sɨrosa pɨsɨ ãgua yuvɨreco. Ipɨpe sui oyemonguerẽhɨ catura judío ipɨsɨ ãgua yuvɨreco curi. \v 12 Evocoiyase judío eta rembiavɨ sui tuvichá Tũpa poroparaɨsuerecosa oime opacatu ava ndahei vahe judío upe. Coiye rumo tuvicha catu itera Tũpa poroparaɨsuerecosa opacatu ava upe oyevɨse yuvɨreco chupe. \p \v 13 Che rumo areco che ñehesa pẽu pe ndahei vahe judío. Tũpa niha che cuai oñehe mombehu ãgua ndahei vahe judío upe. Sese, “Avɨye ai eté che poravɨquɨsa” ahe che mu judío rovaque yepi. \v 14 Sendusa sui avɨyeteramo oimera ipãhuve oyemonguerẽhɨ vahe pɨ̃sɨrosa Tũpa suindar pɨsɨ ãgua oyeupe nara yuvɨreco. \v 15 Esepia, judío mombosa pɨpe sui Tũpa omoime ñerosa opacatu ava co ɨvɨ pɨpendar upe. ¿Mara ehira pĩha evocoiyase Tũpa ipɨsɨse? Ahese oipɨsɨra tecovesa apɨrẽhɨ vahe yuvɨreco, evocoiyase ndoyuvɨreco iri chira omano vahe nungar Tũpa upe. \v 16 Esepia, yɨpɨndar panguã sui yapoprɨ seropovẽhese Tũpa upe, opacatu panvɨ evocoiyase sovasaprɨ avei ichui. Iyavei inungar ɨvɨra rapo seropovẽhese Tũpa upe viña, sãca avei evocoiyase opacatu ẽgüe ehi aveira viña. \p \v 17 Amove che mu judío inungar Olivo rãca yasɨaprɨ. Pe evocoiyase ndahei vahe judío ɨvɨra caha pɨpendar rãca nungar peico vahe, peso yasɨaprɨ rendagüerve, ipɨpe sui peipɨsɨ vɨ̃racuasa pe recove ãgua. \v 18 Aní chira rumo, “Yande avɨye catu vahe yaico ɨvɨra rãca nungar yɨpɨndar yuvɨrecoi vahe sui” peye pe yeecomboɨvate aisa pɨpe. Esepia, ndahei pe sui judío oipɨsɨ oyemovɨracua ãgua yuvɨreco, pe rumo yɨpɨndar ichui eté peipɨsɨ pe yemovɨracua ãgua. \p \v 19 Iyavei, “Co judío rumo imombosa ité ɨvɨra rãca asɨaprɨ nungar yande sendagüerve yapɨta vaherã” peye revo. \v 20 Supi eté, co rumo Tũpa reroyaẽhɨ pɨpe ahe imombosa ichui yuvɨreco, pe rumo seroya pɨpe suiño ité pepɨta sendagüerve. Sese peicua catu, aní chira peyemboɨvate ai ipɨpe. \v 21 Esepia, Tũpa oiporavo co judío oyeupe nara ité viña, ndovɨroyaise rumo, ndoipɨsɨi eté. Pẽu avei ẽgüe ehira ndapemboyeroyaise. \v 22 Peyapɨsaca tuprɨ, Tũpa niha avɨye vahe ité. Seco pĩrata vahe avei rumo ava vɨroyaẽhɨsar upe. Pẽu rumo avɨye ité. Peicoño catu iporoaɨsusa pɨpe; avɨyeteramo ndapeicoise supi, pe avei yasɨaprɨ nungar tẽi peicora. \v 23 Opoipase rumo judío eta Cristo reroyaẽhɨsa sui, Tũpa evocoiyase vɨroyevɨ irira oyeupe nara. Esepia, chupe iya ité ipɨsɨ iri ãgua. \v 24 Pe ndahei vahe judío ɨvɨra caha pɨpendar rãca yasɨaprɨ nungar peico, Tũpa rumo pe mondo ɨvɨra avɨye vahe nungar rese. ¡Evocoiyase judío ete ité inungar ahe ɨvɨra avɨye vahe rãca yasɨaprɨ, ahe ɨvate catu oipɨsɨ irira oyeupe nara! \s1 Ipa vahe judío ñepɨsɨro agüer \p \v 25 Che rɨvɨreta, che aipota, “Toicua Tũpa remimbotar icuapɨrẽhɨ oyemboɨvate aiẽhɨ ãgua yuvɨreco” ahe pẽu. Esepia, amove Tũpa judío upe omboavai vɨroya ãgua. Ahe rumo, “Tache reroyapa rane ité ndahei vahe judío che rese yuvɨrecoi pota vahe” ehi vɨte pẽu, \v 26 ahese ramo opacatu ava judío yuvɨrecoi vahe Tũpa oipɨ̃sɨrora. Esepia, icuachiaprɨ aracahendar pɨpe aipo ehi: \q1 “Oura ava Pɨ̃sɨrosar judío recua Sión pãhu sui, ahe oipehara mbahe naporai vahe opacatu judío sui. \q1 \v 27 Evocoi niha che remimbotar chupe nara, amocañɨse yangaipagüer yuvɨreco ichui” ehi. \p \v 28 Ẽgüe ehi cũritei judío eta ndosendu potai ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar yuvɨreco. Sese Tũpa amotarẽhɨsar yuvɨrecoi. Pẽu mbahe tuprɨ ãgua rumo ẽgüe ehi. Tũpa rumo osaɨsu vɨte. Esepia, yɨpɨve ité oiporavo tamoi eta oyeupe. \v 29 Supi eté, Tũpa ndovɨroyevɨ iri eté mbahe güemimondo iyavei ndovɨrova-rova tẽi vahe opɨhañemoñetasa güembiporavo sui. \v 30 Yɨpɨndar niha pe ndapemboyeroyai eté Tũpa. Cũritei rumo judío eta ndovɨroyaise yuvɨreco, pe paraɨsuereco Tũpa. \v 31 Ẽgüe ehi avei judío eta cũritei ndovɨroyai yuvɨreco. Tũpa pe paraɨsuereco uca ãgua rumo ẽgüe ehi yuvɨreco. Coiye inungar pe, judío avei osupitɨra Tũpa poroparaɨsuerecosa yuvɨreco. \v 32 Esepia, Tũpa ité, “Opacatú oyavɨ mbahe che reroyaẽhɨsa pɨpe” ehi ‘oicuase mbahe güembiavɨ, tiquerẽhɨ opacatú che poroparaɨsuerecosa pɨsɨ ãgua yuvɨreco’ oya. \p \v 33 ¿Mara ehi rutei Tũpa aracuasa, imbahecuasa avei? Ndipoi chietera que ava yaracuasa mombehu tuprɨ ãgua. Ndayaicatui avei secocuer cuapa tuprɨ ãgua. \v 34 Ndipoi eté que ava oicua vahe yande Yar pɨhañemoñetasa iyavei ndipoi eté que ambuae ava tẽi ombohe vahe no. \v 35 Ndipoi que ava mbahe omondo vahe yande Yar upe ‘tomboyevɨ cheu’ ohesave. \v 36 Esepia, Tũpa suiño ité niha opacatu mbahe oime, oyeupe nara avei mbahe oyapo opĩratasa pɨpe. ¡Sese imboeteiprɨ ité Tũpa tasecoi yepi! Ẽgüe tehi apɨrẽhɨ. \c 12 \s1 Yande recocuer imondoprɨ Tũpa upe nara \p \v 1 Sese che rɨvɨreta, che Tũpa poroparaɨsuerecosa pɨpe aipota pe yemondo ité pe recoveseve chupe nara, inungar mbahe Tũpa upe seropovẽheprɨ ité, ahe avɨye itera chupe. Ahe niha pe cuaita pe pɨha pɨpe sui eté peyapo vaherã chupe. \v 2 Peico iri eme co ɨvɨ pɨpendar pɨhañemoñetasa tẽi rupi. Iyacatu rumo pesecuñaro pe pɨhañemoñetasa. Ipɨpe sui opacatu pe recocuer oñecuñarora. Ẽgüe peyese, peicuara Tũpa remimbotar ahe mbahe avɨye vahe, semimbotar supi tuprɨ vahe ité. \p \v 3 Tũpa niha oporovasasa pɨpe che cuai, sese aipo ahe pẽu: pepɨhañemoñeta eme pe yemboɨvate ai ãgua rese. Iyacatu rumo peicua tuprɨ pe pɨhañemoñetasa peyesendar Tũpa pẽu mbahe imbougüer rupi sese pe yeroyasa pɨpe. \v 4 Inungar yande rete ñepeiño ité, sesendar rumo setá, iyavei ndahoyoyai mbahe sembiapo. \v 5 Ẽgüe yahe avei yande, yepe que yande retara viña, Cristo rese yayemboyase rumo, ñepei vahe nungar yaico. Evocoiyase yande ñepei-pei opacatu upendar yaico. \p \v 6 Tũpa niha omboyeavɨratɨ mbahecuasa imbou oporoaɨsusa pɨpe ñepei-pei upe. Evocoiyase Tũpa ombouse oñehe mombehu ãgua yandeu, yamombehura ñepei-pei iñehe sese yande yeroyagüer rupi. \v 7 Que ombouse mbahecuasa ambuae ava pɨ̃tɨvɨi ãgua yandeu, yaipɨ̃tɨvɨi tuprɨ aveira. Ombouse yande porombohe ãgua, yaporombohe tuprɨño itera. \v 8 Iyavei ombouse yandeu ambuae ava monguerẽhɨ ãgua, yaporomonguerẽhɨño itera. Ombouse yande poropɨ̃tɨvɨi ãgua ava mbahe ndovɨrecoi vahe upe, yamondoño itera mbahe chupe yande recatẽhɨẽhɨsave. Acoi oporocuai vahe, toyapoño oquerẽhɨsa pɨpe; iparaɨsu vahe pɨ̃tɨvɨisar, toipɨ̃tɨvɨiño avei vorɨvetesa pɨpe. \s1 Cristo reroyasar cuaita \p \v 9 Iyavei peyeaɨsu tuprɨ ité; aní pesepia potara mbahe tẽi, iyacatu rumo peicoño itera mbahe avɨye vahe pɨpe. \v 10 Peyeaɨsu catu ñepei-pei oyeɨvrɨ nungar tuprɨ pe recosa pɨpe. Pe ae peyemboetei rãgüer sui pemboetei catura ambuae ava Jesús reroyasar. \p \v 11 Peyemonguerẽhɨ, aní ndapequerẽhɨi chira iyavei peyapo yande Yar upe mbahe opacatu pe recoete pɨpe. \p \v 12 Peicoño pe vɨharetesave mbahe ɨva péndar rãrosa pɨpe; peñemosaño mbahe rasɨcuer peiporarase iyavei aní chira peseya pe yeruresa yepi. \p \v 13 Peipɨ̃tɨvɨi ambuae ava Cristo reroyasar mbahe ipanese chupe, pemohapɨsɨra ava oyepota vahe pe pɨri. \p \v 14 Peyerure pe amotarẽhɨmbar rese; peporandu Tũpa porovasasa rese ahe ava upe nara; aní pe avei peñehe mara chupe. \p \v 15 Peyembovɨha acoi ava oyembovɨha vahe rupive; peyaseho avei ava oyaseho vahe rupive. \p \v 16 Peico tuprɨ oyoya guasu ñepei-pei oyese pe yeaɨsusa pɨpe. Aní chira peyeecomboɨvate ai. Iyacatu rumo peyemoingatu ava seco mbegüemi vahe mborɨ ãgua. Aní peñemoha imbahecua vai vahe nungar. \p \v 17 Aní pẽu mbahe tẽi aposar upe pemboyevɨra mbahe tẽi avei. Peyapo catu mbahe tuprɨ opacatu ava rembiepiave. \v 18 Peicatu vahe rupi peseca pe reco tuprɨ ãgua opacatu ava upe. \v 19 Che rɨvɨreta, aní pe ae pemboyevɨ mbahe tẽi pɨpe pe rereco momarasar upe. Peseyaño Tũpa upe. Ahe oicuara chupe. Esepia, icuachiaprɨ pɨpe aipo ehi: “Che ité aicuara ava mbahe tẽi aposar upe. Che amboepɨra” ehi yande Yar. \v 20 Iyavei aipo ehi: “Acoi nde amotarẽhɨmbar ndasɨepoise, emondo mbahe itohu, iyavei acoi ihuseise, eremondora itoɨhu. Esepia, ẽgüe peyese pe amotarẽhɨmbar upe, ochĩra pe sui” ehi. \v 21 Aní mbahe tẽi upe peyeecopɨ uca. Iyacatu rumo pesecopɨra mbahe-mbahe tẽi mbahe tuprɨ aposa pɨpe. \c 13 \p \v 1 Opacatu mborerecuar yuvɨrecoi vahe pemboyeroyara. Esepia, ndipoi mborerecuar ndovɨrecoi vahe ocuaita Tũpa suindar. Co oime vahe rumo semimbou ité. \v 2 Sese acoi mborerecuar upe que mara ehi vahe, Tũpa porocuaita reroyaẽhɨsar yuvɨrecoi. Ẽgüe ehi vahe inupambrɨ yuvɨrecoira. \v 3 Esepia, mborerecuar yuvɨrecoi vahe ndahei ava seco tuprɨ vahe mbosɨquɨye ãgua yuvɨrecoi, ahe rumo yuvɨrecoi ava mbahe tẽi aposar mbosɨquɨye ãgua. Ndayasɨquɨye potaise mborerecuar sui, iya yaicora mbahe tuprɨ pɨpe. Mborerecuar evocoiyase, “Avɨye” ehira yande reco catuprɨsa rese yandeu. \v 4 Esepia, ahe Tũpa rembiguai mbahe tuprɨ apo ãgua yandeu. Acoi mbahe tẽi yayapose rumo, yasɨquɨyera ichui. Esepia, ahese mborerecuar yande nupaño itera yuvɨreco. Ahe niha Tũpa remimbotar rupi eté icuaita ava mbahe tẽi aposar nupa ãgua yuvɨreco. \v 5 Sese iya yamboyeroya ité mborerecuar; ndahei rumo ahe yande nupaẽhɨ ãgua reseño, yande pɨhañemoñetasa momaraẽhɨ ãgua rese avei. \v 6 Sese avei yamondora guarepochi mborerecuar upe yuvɨreco yandeu oporanduse. Esepia, ahe mborerecuar Tũpa rembiguai yuvɨrecoi. Evocoiyase aheño ité iporavɨquɨsa yuvɨreco. \p \v 7 Yamondo ñepei-pei ava upe mbahe chupendar. Iya ité yamondo mborerecuar upe guarepochi oporanduse sese, yamboetei avei ava imboyeroyaprɨ. \p \v 8 Aní yandereve. Ahe yande cuaita. Yande cuaita avei yande yeaɨsu ãgua, supi eté acoi ava osaɨsu vahe ambuae ava, omboavɨye ité Tũpa porocuaita. \v 9 Aipo ehi acoi Tũpa porocuaita: “Ndapeyemboaguasai chira, ndapeporoyucai chira, ndapemondai chira, ndaperemirai chira, ndapeipota rai chiaveira ambuae ava mbahe” ehi. Co iyavei opacatu ambuae Tũpa porocuaita sendusa tuprɨ ité co ambuae ñehesa rese: “Pesaɨsu ava pe yeaɨsu nungar” ehi. \v 10 Acoi vɨreco vahe oporoaɨsusa, ahe ndoyapoi eté mbahe ava upe; sese poroaɨsusa pɨpe imboavɨyesa tuprɨ ité porocuaita. \p \v 11 Iyavei peicua tuprɨ co mbahe oime vahe yandeu. Cũritei arɨ osupitɨ ité yandeu yande yemopoase ãgua. Esepia, yande Yar yevɨ ãgua cõimi catu yandeu iñehengagüer yɨpɨndar seroyasa sui. \v 12 Supi eté osupitɨ senimi arɨ yandeu; sese iyacatu yapoi pɨ̃tumimbi vahe nungar mbahe-mbahe tẽi aposa sui mbahe icatuprɨ vahe pɨpe yande reco ãgua. Evocoiyase tayaico sundao oyoepɨsa omonde vahe nungar. \v 13 Yande catu yaguata yande reco ɨ̃vi tuprɨsa pɨpe, inungar yaguatase arɨ pɨpe. Aní catu yaico caguar pɨpe tẽi iyavei pieta sɨapu tẽi vahe rupi, ndayande poropota rai chiaveira, iyavei ndayayapoi chira mbahe tẽi, ndayaicoi chiaveira yande pɨhañemoñeta ndahoyoyai vahe pɨpe, ambuae ava mbahe pota raisa pɨpe avei no. \v 14 Iya rumo yarecora yande Yar Jesucristo recocuer yande yese, aní yande pɨhañemoñeta mbahe-mbahe tẽi apo ãgua yande remimbotarai pɨpe. \c 14 \s1 Aní peroɨ̃ro ambuae Jesús reroyasar \p \v 1 Acoi ava ndoyeroya tuprɨ vɨtei vahe yande Yar rese que oiquese pe pɨri, peipɨsɨ tuprɨra; aní peiñehepoepɨra ipɨhañemoñetasa ndahoyoyaise pe pɨhañemoñeta rese. \v 2 Esepia, amove evocoi nungar ava ihuprɨ pãve tẽi yuvɨrohu, oime rumo amove ava ipɨhañemoñeta opacatu mbahe hu ãgua rese. \v 3 Acoi ava opacatu mbahe ohu vahe, tovɨroɨ̃ro eme amove ndohui vahe mbahe iyavei acoi amove ndohui vahe mbahe, tovɨroɨ̃ro eme acoi ohu vahe opacatu mbahe. Esepia, evocoi nungar ava Tũpa oipɨsɨ ité. \v 4 Supi eté pe ndiyai eté peroɨ̃ro vaherã ambuae ava rembiguai. Esepia, ahe yande Yar povrɨ pendar secoi. Yepe ndoyavɨise mbahe ipɨpe, anise ichui ovɨapise mbahe tẽi pɨpe, serecuar ité oicuara chupe. Esepia, yande Yar opĩratasa pɨpe osecomoingatuño itera. \p \v 5 Oime avei amove ava ñepei arɨ omboetei catu yuvɨreco ambuae arɨ sui, iyavei ambuae oime aipo ehi: “Oyoya guasuño ité niha arɨ” ehi vahe. Ñepei-pei opɨhañemoñeta rupi, “Co supi tuprɨ vahe” ehira opɨha pɨpe yuvɨreco. \v 6 Acoi que ñepei arɨ ava omboetei vahe, yande Yar mboeteisa pɨpe rumo ẽgüe ehi. Iyavei ohu vahe opacatu mbahe, Yar mboeteisave avei ẽgüe ehi. Esepia, ahe güembiapo rese, “Avɨye ndeu” ehi Tũpa upe; iyavei acoi amove ndohui vahe mbahe, Yar mboeteisave ẽgüe ehi, iyavei, “Avɨye ndeu” ehi avei Tũpa upe. \p \v 7 Esepia, yande ñepei-pei ndayaicoi yandeyeupe nara tẽi, ndayamanoi avei yandeyeupe nara. \v 8 Esepia, yaicove vɨtese, yaico yande Yar upe nara; yamanose, yamano yande Yar upe nara avei. Ẽgüe yahe yande yaicove vɨtese, anise yamanose, opacatu chupe nara ité yaico. \v 9 Sese niha Cristo omano, ipare ocuerayevɨ opacatu ava Yar güeco ãgua que omano vahe, anise que oicove vɨte vahe upe avei. \p \v 10 ¿Mahera evocoiyase peroɨ̃ro pe mboetasa Cristo reroyasar iyavei mahera ndapesepia potai? Esepia, supi eté niha yande opacatú yasora Tũpa rovai. Ahe evocoiyase opara oporandu yande recocuer rese yandeu. \v 11 Esepia, icuachiaprɨ aracahendar pɨpe omombehu: \q1 “Supi eté che reco pɨpe aipo ahe, ehi yande Yar, opacatu ava oñenopɨhara che rovai yuvɨreco, iyavei che mboeteira yuvɨreco, \m ehi” ehi. \m \v 12 Evocoiyase yande ñepei-pei yamombehura yande recocuer Tũpa upe. \s1 Aní pe rɨvɨreta mbahe tẽi pɨpe pereco uca \p \v 13 Sese yande ndiyai yañeroɨro. Iyacatu rumo ñepei reseve pereco tuprɨ ambuae pe rɨvrɨ, angaipa pɨpe sereco ucaẽhɨ ãgua, iyeroyasa momaraẽhɨ ãgua avei. \v 14 Che yande Yar reroyasar che reco pɨpe aicua ndipoi eté que tembihu yande reco momara vahe. Amove rumo ava, “Mbahe tẽi co tembihu, ndiyai yahu” ehise, ahe chupe evocoiyase mbahe tẽi, ndiyai eté ihu ãgua. \v 15 Iyavei yande que mbahe yahuse, ipɨpe yamomara tẽise yande rɨvrɨ pɨhañemoñetasa Tũpa rese, ndahei evocoiyase yande poroaɨsusa pɨpe ité ẽgüe yahe. ¡Aní ahe yamocañɨ tẽi uca Cristo sui evocoi nungar mbahe yahu vahesa pɨpe! Esepia, secocuer rese Cristo omano. \v 16 Yepe que mbahe avɨyera yandeu viña, ndayayapoi chira rumo evocoi nungar yande rembiapo rese ava ñehe-ñehe tẽiẽhɨ ãgua. \v 17 Esepia, ndahei ɨvate catu vahe Tũpa upe yande carusa, yande ɨgua avei ipovrɨve yande recose. Ẽgüe ehi rumo co ɨvate catu vahe chupe yande recocuer mohɨvisa, yande reco tuprɨsa ambuae Tũpa reroyasar pãhuve iyavei yande rorɨvetesa yareco vahe Espíritu Santo sui. \v 18 Ẽgüe yahese Cristo mboeteisave, avɨye aira Tũpa upe iyavei opacatu ava rembiepiave avei no. \p \v 19 Sese opacatu yande recoeté pɨpe yasecara yaico tuprɨ vaherã yandeyeupe. Ipɨpe sui yande yaicatura yañepɨtɨvɨi yande yemovɨracua tuprɨ ãgua yande Yar rese. \v 20 Aní pemocañɨ uca tẽi ava recocuer Tũpa remipɨ̃sɨro tembihu sui tẽi. Opacatu niha co tembihu avɨye aiño ité; ndiyai eté rumo yahu que tembihu ambuae ava Cristo reroyasar pɨhañemoñetasa momara ãgua. \v 21 Avɨye catu ndayahuise mbahe roho, que ndayaɨhuise uva rɨcuer iyavei que ambuae mbahe ndayayapoise, ambuae ava Cristo reroyasar angaipa pɨpe seitɨ uca iriẽhɨ ãgua. \v 22 Yande pɨhañemoñetasa yareco vahe rumo yarecoño itera yandeyeupe ité Tũpa rovaque. ¡Avɨye ai catuño ité ava acoi, “Avɨye yayapose evocoi nungar mbahe” he pare, “¿Mara ehi pĩha?” ndehi irise opɨhañemoñetasa pɨpe! \v 23 Acoi que ava, “¿Mara ehi pĩha?” ehise tembihu upe. Ipare rumo ohuse, ahe evocoiyase oyemboangaipa ipɨpe. Esepia, ndohui Tũpa rese oyeroyasa pɨpe. Iyavei ava, “¿Mara ehi pĩha?” ehi vɨtese que mbahe upe, ipare oyapose ité, ahe angaipa. \c 15 \s1 Yambovɨhara ava yande cotɨndar, ndahei chira yande ae tẽi yayembovɨhara \p \v 1 Yande yayemovɨracua catu vahe Cristo rese yande yeroyasa pɨpe, iyacatu yande teieté yañemosañora ava Tũpa rese ndipɨhañemoñeta tuprɨ vɨtei vahe rese. Ndahei chira rumo yande ae tẽi yayembovɨha. \v 2 Iyacatu rumo opacatu yande yambovɨhara ava yande cotɨndar, yayapo aveira mbahe avɨye vahe seco avɨye ãgua yuvɨreco chupe ‘toyeroya catu opɨhañemoñeta pɨpe Tũpa rese yuvɨreco’ yande yapave. \v 3 Esepia, Cristo ndahei ahe ae oyemohapɨsɨ, ahe rumo oyapo mbahe, icuachiaprɨ mombehusa rupi tuprɨ ité acoi omombehu vahe: “Nde rese ñehe-ñehe tẽi opa aipɨsɨ” ehi. \v 4 Supi eté co opacatu omombehu vahe aracahe opa icuachiasa yande mbohe ãgua, yande yasãro vaherã Tũpa reco porañetesa yande ñemosasa pɨpe iyavei yande pɨhamonguerẽhɨsa pɨpe avei ahe yareco vahe ichuindar. \v 5 Tũpa, acoi ombou vahe yande ñemosasa, yande pɨhamonguerẽhɨsa avei yandeu, tape pɨ̃tɨvɨi oyoya guasu pe reco tuprɨ ãgua ñepei-pei peyese Jesucristo recocuer rupi. \v 6 Ipɨpe sui pe opacatu oyoya guasu ñepei pe pɨhanemoñetasa pɨpe, pe ñehe pɨpe avei tapemboetei Tũpa, yande Yar Jesucristo Ru. \s1 Ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar imombehusa ava eta ndahei vahe judío upe \p \v 7 Peyepɨsɨ tuprɨ ñepei-pei, inungar Cristo pe pɨsɨ tuprɨ oyeupe nara Vu mboetei ãgua. \v 8 Che rumo aipo ahe pẽu: Jesucristo ou judío pɨ̃tɨvɨi Tũpa remimombehugüer mboavɨye ãgua judío ramoi aracahendar upe. Ẽgüe ehi Tũpa oñehe mboavɨyesa mboyecua \v 9 ‘tomboetei ava ndahei vahe judío yuvɨrecoi vahe che Ru Tũpa iporoparaɨsuerecosa rese yuvɨreco’ oyapave. Ahe ẽgüe ehi icuachiaprɨ rupi tuprɨ ité aipo ehi vahe: \q1 “Sese che oromboeteira opacatu ava ndahei vahe judío pãhu rupi, iyavei asapucaira ndeu nde rer mboeteisa pɨpe” ehi. \m \v 10 Iyavei acoi ambuae icuachiaprɨ pɨpe omombehu avei no: \q1 “¡Peyembovɨha catu pe opacatu ndahei vahe judío peico vahe judío Tũpa rembiporavo reseve!” ehi. \m \v 11 Ambuae pɨpe avei aipo ehi no: \q1 “Pe opacatu ɨvɨ pɨpendar ava, ¡pemboetei yande Yar!” ehi. \m \v 12 Isaías avei aipo ehi icuachía: \q1 “Oimera niha ava Isaí suindar, opacatu ava rerecuarã secoira. \q1 Ava ndahei vahe judío seseño ité oyeroyara yuvɨreco” ehi. \p \v 13 Tũpa acoi ombou vahe mbahe oyesuindar rãro ãgua, tayande mbovɨharete catu iyavei mbahe tuprɨ tayareco sese yeroyasa pɨpe. Ipɨpe sui tombou yasãro vaherã ahe mbahe avɨye vahe Espíritu Santo pĩratasa pɨpe. \p \v 14 Che rɨvɨreta, ayeroya ité pe reco avɨyesa rese, opacatu mbahe peicuapa tuprɨ, peicatu avei pe ñepei-pei peyeupe pe yemboaracua ãgua. \v 15 Co tecocuer rese rumo aicuachía opacatu che sɨquɨyeẽhɨsa pɨpe pẽu pe resaraiẽhɨ ãgua ichui. Esepia, ayapo Tũpa che cuaita ombou vahe che raɨsusa pɨpe cheu \v 16 Jesucristo rese che poravɨquɨ ãgua ava ndahei vahe judío recocuer avɨye ãgua. Evocoiyase judío pahi nungar che cuaisa pɨpe amombehu co ñehesa Tũpa ombou vahe pɨ̃sɨrosa resendar yuvɨreco chupe imoporẽhɨ ãgua Tũpa rovai inungar mbahe seropovẽheprɨ avɨye vahe Tũpa upe Espíritu Santo pɨpe yepi. \p \v 17 Supi eté che Jesucristo reroyasar che recosa pɨpe avɨharete Tũpa che cuaita rese. \v 18 Esepia, cheu ndiyai añehe vaherã que ambuae mbahe rese: co mbahe Cristo oyapo uca vahe cheu ava ndahei vahe judío recocuer rese, seseño ité iyacatu cheu añehe vaherã. Esepia, amonguerẽhɨ Tũpa reroya ãgua yuvɨreco che ñehe rese, che rembiapo sui avei. \v 19 Ẽgüe ahe poromondɨisa mbahe yavai vahe apo Tũpa pĩratasa pɨpe. Ahe ayapo Espíritu Tũpa suindar pĩratasa pɨpe. Ipɨpe che amboavɨye ñehesa Cristo resendar mombehu vichico. Tecua Jerusalén sui tuprɨ aguata opacatu rupi, ayepota ɨvɨ Iliria ve avei no. \v 20 Chequerẽhɨ avei co ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar mombehu ãgua ava Cristo recocuer ndosendui vahe upe yepi. Ndahei rumo ambuae ava imboaracua pare tẽi, \v 21 che rumo ayapo inungar icuachiaprɨ pɨpe omombehu vahe: \q1 “Ava ndoicuai vahe ité, ahe osepiara yuvɨreco curi, acoi ndosendui vahecuer, osenducua tuprɨ aveira secocuer yuvɨreco no” ehi. \s1 Pablo ipɨhañemoñeta Roma ve oso ãgua \p \v 22 Co rese tẽi che ndaicatui aso pe pɨri, yepe setá rupi aso pota tẽi viña. \v 23 Cũritei rumo opa amboavɨye che poravɨquɨ co ɨvɨ rupi, iyavei opa tẽi setá aravɨter pe pɨri che sosa rãgüer. \v 24 España ve che soseve, apɨta pucumira vicho pe pɨri yande yembovɨha ãgua. Iyavei pe sui che sẽ potase, che pɨ̃tɨvɨimira peye aheve che so ãgua. \v 25 Cũritei rumo che asora Jerusalén ve. Arasora porerecosa ahe pendar yande mboetasa Jesús reroyasar pɨ̃tɨvɨi ãgua. \v 26 Esepia, ɨvɨ Macedonia pendar iyavei Acaya pendar Jesús reroyasar, ahe omonuha guarepochi yuvɨreco Jerusalén ve yande rɨvrɨ iparaɨsu vahe pɨ̃tɨvɨi ãgua yuvɨreco. \v 27 Ahe ẽgüe ehi güemimbotar rupi yuvɨreco iyavei iya ité imboyevɨ ãgua yuvɨreco chupe ahe mbahe tuprɨ oyeupe apo agüer rese. Esepia, yɨpɨndar Jesús reroyasar judío yuvɨrecoi vahe oicua uca co tecocuer Tũpa suindar ahe ava ndahei vahe judío yuvɨrecoi vahe upe. Sese iya ité imboyevɨ ãgua co ɨvɨ pɨpendar porerecosa chupe. \v 28 Opase che co porerecosa amondo yuvɨreco chupe, España ve che sose, ahese apɨtara vicho pe pɨri. \v 29 Che amoha voi eté asose eipeve, tuvichá omboura Cristo oporovasasa yandeu. \p \v 30 Che rɨvɨreta, yande Yar Jesucristo rer pɨpe iyavei yeaɨsusa Espíritu ombou vahe pɨpe avei aporandu pẽu opacatu che rese peyeroquɨ pĩrata vaherã Tũpa upe che pɨ̃tɨvɨi ãgua co mboravɨquɨ rese. \v 31 Peporandu Tũpa upe, tache repɨ ava Jesús reroyasarẽhɨ sui ɨvɨ Judea ve, iyavei Jerusalén pendar yande rɨvɨreta co porerecosa pɨsɨ tuprɨ ãgua avei. \v 32 Ahese Tũpa oipotase, che avɨharetera ayepotase pe repia, iyavei toime pɨtuhusa yandeu che pe pɨri che sose. \v 33 Ẽgüe tehi Tũpa güeco tuprɨsa pɨpe tasecoi opacatu pe rese. \c 16 \s1 Pablo mahenduhasa ñepei-pei ava upe \p \v 1 Co yande reindrɨ Febe serer vahe, ahe oipɨ̃tɨvɨi tecua Cencrea pendar Cristo reroyasar oico. \v 2 Peipɨsɨ tuprɨ catu yande Yar rer pɨpe; ahe niha yande cuaita Cristo reroyasar yande recose, iyavei peipɨ̃tɨvɨiño que mbahe chupe ipane vahe rese. Esepia, ahe setá ité oporopɨ̃tɨvɨi iyavei che avei eté che pɨ̃tɨvɨi no. \p \v 3 Pemombehu che mahenduha Prisca upe, Aquila upe avei, ahe niha che pɨ̃tɨvɨi mboravɨquɨ Jesucristo recocuer resendar rese yuvɨreco. \v 4 Ahe avei niha mbahe tẽi pɨpe omondo güecocuer che repɨcave yuvɨreco, sese, “Avɨye” ahe chupe, iyavei ndahei che güeraño aipo ahe, opacatu yande rɨvrɨ ndahei vahe judío aipo ehi avei yuvɨreco chupe. \v 5 Pemombehu avei che mahenduha sẽtave oñemonuha vahe upe yuvɨreco. Pemombehu avei che mahenduha che rembiaɨsu Epeneto upe. Ahe rane niha yɨpɨndar ɨvɨ Asia pendar Cristo reroyasar. \v 6 Pemombehu avei che mahenduha María upe. Ahe niha oporavɨquɨ́ iteanga vahe pe recocuer rese. \v 7 Pemombehu avei che mahenduha che mu Andrónico iyavei Junias upe. Ahe niha che mboetasa yuvɨrecoi che roquendasave; ahe avei apóstol remimboyeroya yuvɨrecoi, ahe rane avei yɨpɨndar Cristo reroyasar yuvɨrecoi che sui. \p \v 8 Pemombehu avei che mahenduha che rembiaɨsu Ampliato upe yande Yar rese secosa pɨpe. \v 9 Pemombehu avei che mahenduha Urbano upe. Ahe niha yande ndugüer oporavɨquɨ vahe Cristo recocuer rese, che mborɨpar Estaquis upe avei. \v 10 Pemombehu avei che mahenduha Apeles upe. Ahe niha güecoãhasa sui osẽ tuprɨ vahe Cristo rese oyeroyasa pɨpe. Iyavei pemombehu che mahenduhasa ava Aristóbulo rẽta pɨpendar yuvɨrecoi vahe upe avei. \v 11 Pemombehu avei che mahenduha che mu Herodión upe, ava Narciso rẽta pɨpendar yande Yar reroyasar upe avei. \v 12 Pemombehu avei che mahenduha Trifena upe iyavei Trifosa upe. Ahe niha oporavɨquɨ vahe yande Yar upe nara yuvɨreco, iyavei yande rembiaɨsu yande reindrɨ Pérsida. Ahe avei niha oporavɨquɨ ité yande Yar upe nara. \v 13 Pemombehu avei che mahenduha Rufo upe, ahe niha icuaprɨ ité Jesús reroyasar seco rese. Iyavei ichɨ, ahe che sɨ nungar ité secoi. \v 14 Pemombehu avei che mahenduha Asíncrito upe, Flegonte upe, Hermes upe, Patrobas upe, Hermas upe iyavei opacatu ambuae yande rɨvɨreta supi yuvɨrecoi vahe upe avei. \v 15 Pemombehu avei che mahenduha Filólogo upe iyavei Julia upe, Nereo upe iyavei seindrɨ upe, Olimpas upe, opacatu yande rɨvrɨ yande Yar rese yuvɨrecoi vahe ipɨrindar upe avei. \p \v 16 Peyeovaupɨte catu pe reco maranehɨsa pɨpe che mahenduha mombehuse peyeupe. Opacatu Cristo reroyasar cohave omondo avei omahenduhasa yuvɨreco pẽu. \p \v 17 Che rɨvɨreta, peicua catu pe pãhu pendar omboyaho pota serai vahe sui. Oime ava ẽgüe ehi vahe, oitɨ uca vahe ava mbahe tẽi pɨpe. Esepia, ahe ndahei eté co ñehesa pe yembohesa rupi yuvɨrecoi. Sese evocoi nungar ava sui peyepepɨño itera. \v 18 Esepia, ahe ava ndahei yande Yar Jesucristo upe nara oyapo mbahe yuvɨreco. Ẽgüe ehi rumo ahe oyeupe nara tẽi oipota rai mbahe yuvɨreco. Iyavei ombopa ava ndayaracua tuprɨi vahe; oñehe tuprɨ ai angahu oporomohapɨsɨ aisa pɨpe tẽi yuvɨreco. \v 19 Opacatu ité icuasa pe poreroyasa. Sese che avɨharete vichico. Che rumo aipota pemboyecua vaherã pe mbahecuasa mbahe avɨye vahe apo ãgua, ndahei mbahe tẽi apo ãgua. \v 20 Evocoiyase Tũpa güeco tuprɨsa pɨpe pɨhaivi Caruguar osecopɨpa tuprɨ itera. Pe avei evocoiyase pesecoreroyɨra. Yande Yar Jesucristo tape rovasa. \p \v 21 Omondo avei omahenduhasa Timoteo pẽu. Ahe che pɨ̃tɨvɨi che poravɨquɨsa rese yepi. Iyavei che mu Lucio, Jasón, Sosípater, ahe avei imahenduha yuvɨreco pe rese. \p \v 22 Che, Tercio, aicuachía vahe co ñehesa pẽu, che avei che mahenduhasa amondo yande Yar reroyasa pɨpe pẽu. \p \v 23 Omondo avei omahenduhasa Gayo pẽu. Ahe sẽtave ité niha aque yepi, ipɨri avei ambuae Jesús reroyasar oñemonuha yuvɨreco yepi. Iyavei Erasto omondo omahenduhasa opacatu pẽu, ahe tecua mbahe guarepochi apocatusar. Yande rɨvrɨ Cuarto avei omondo omahenduhasa pẽu. \p \v 24 Avɨye, yande Yar Jesucristo tape rovasa opacatu. \s1 Pablo omboetei Tũpa \p \v 25 ¡Yamboetei Tũpa! Ahe niha oicatu pe movɨracua co ñehesa ñepɨsɨrosa resendar amombehu vahe rupi iyavei co porombohesa Jesucristo recocuer resendar rupi avei. Ahe oyoya tuprɨ ité Tũpa omboyecua ramo vahe cheu co ɨvɨ apoẽhɨ suive mbahe ndicuasai vahe rese. \v 26 Cũritei rumo oyecua uca oñehe mombehusar rembicuachía pɨpe Tũpa apɨrẽhɨ vahe porocuaita rupi cute. Ahe ñehesa ndicuasai vahe omboyecua uca opacatú ava upe ‘tovɨroya sese oyeroyasa pɨpe yuvɨreco’ oya. \p \v 27 ¡Tũpa güeraño imbahecuá vahe yepi, ẽgüe tehi ahe yande Yar Jesucristo rer pɨpe imboeteiprɨ tasecoi!