\id JAS - Guarayu NT -Brazil 2011 (DBL -2013) \h SANTIAGO \toc1 Santiago Rembicuachia \toc2 Santiago \toc3 Stg \mt2 SANTIAGO REMBICUACHIA \mt1 SANTIAGO \c 1 \s1 Mahenduhasa \p \v 1 Che, Santiago, Tũpa, yande Yar Jesucristo rembiguai aico. Amondo che mahenduhasa doce yuvɨrecoi vahe Israel ɨguar opacatu ɨvɨ rupi oñemosai vahe upe. \s1 Mbahecuasa ou vahe Tũpa sui \p \v 2 Che rɨvɨreta, pevɨhareteñora peico acoi oimese tecoãhasa pẽu yepi. \v 3 Esepia, peicua niha pe poreroyasa rese oimese mbahe tecoãhasa, ahe ipɨpe peyembohe pe ñemosa ãgua rese peico. \v 4 Peicoño ité pe reco ñemosasa pɨpe pe reco mohɨvi tuprɨ catu ãgua. Evocoiyase nipane iri chira mbahe Tũpa suindar pẽu. \p \v 5 Iyavei acoi ipanese que ava pe pãhu pendar upe yaracua ãgua, toporandu Tũpa upe. Evocoiyase ahe omboura chupe. Esepia, ahe opacatu upe mbahe ombou güecatẽhɨẽhɨsa pɨpe iyavei ombahe mboasɨẽhɨsa pɨpe avei. \v 6 Iyacatu rumo evocoi ava oporandura Tũpa upe sese oyeroyá pɨpe, ndahei chira opɨhañemoñeta rerova-rova tẽisa pɨpe inungar acoi ɨvɨtu ɨ ombohɨtu-hɨtu tẽi vahe. \v 7 Acoi ẽgüe ehi-ehi tẽi vahe ava ndoipɨsɨi chira mbahe yande Yar sui yuvɨreco. \v 8 Esepia, ñepei arɨ ipɨhañemoñeta ñepei mbahe rese, ambuae arɨ ambuae rese. Ndoyemovɨracuai güeco tuprɨ ãgua rese yuvɨreco. \p \v 9 Iyavei que Jesús reroyasar seco mbegüe vahe toyembovɨhareteño yepi Tũpa omboeco ɨvate ãgua rese. \v 10 Iyavei mbahe yar secoi vahe pe pãhuve, toyembovɨha vɨteño Tũpa vɨroyɨse seco ɨvatesa sui. Esepia, mbahe yar yuvɨrecoi vahe inungar caha potrɨ ẽqüe ehi raimi tẽi vahe yuvɨreco. \v 11 Evocoiyase acoi arɨ osẽse, sacú iteangase, ahese caha opa ipiru; ipotrɨ avei opa ovɨapi ichui iyavei iporañetesa opa ichui. Ẽgüe ehi aveira ava mbahe yar; omanora oporavɨquɨsa sui. \s1 Tecoãhasa, poroãtoisa resendar \p \v 12 Acoi ava oyemovɨracua vahe poroãtoisa upe oyembovɨhara oico. Esepia, osasa tuprɨse evocoi poroãtoisa, oipɨsɨra porerecosa, ahe tecovesa apɨrẽhɨ vahe Tũpa ombou vahe guaɨsupar upe. \v 13 Acoi ava oyanduse poroãtoisa oyeupe mbahe tẽi apo ãgua, “Tũpa revo ẽgüe ehi cheu” ndehi chira. Esepia niha, Tũpa ãtoisar ndipoi eté mbahe tẽi oyapo uca vaherã chupe. Iyavei ahe noñatoi avei mbahe tẽi apo ãgua ava. \v 14 Co rumo ava opɨhañemoñeta rai upe oñeatoi uca mbahe tẽi apo ãgua yepi. \v 15 Güemimbotarai pɨpe evocoiyase oyapo angaipa. Ipare angaipa apo pɨpe sui ou manosa chupe. \p \v 16 Che rɨvɨreta, che rembiaɨsu, peyembopai rene. \v 17 Esepia, opacatu mbahe avɨye vahe ahe Tũpa ombou vahe yandeu. Ahe niha opacatu ɨva rese mbahe aposar. Ndahei rumo güembiapo nungar secoi. Esepia, sembiapo oñecuñaro vahe. \v 18 Ahe rumo ombou ité tecovesa yandeu co ñehesa supi eté vahe pɨpe ‘toyuvɨrecoi inungar yɨpɨndar mbahe mitɨ ha seropovẽheprɨ cheu opacatu che rembiapo sui’ ohesave yandeu. \s1 Tũpa rese yande pɨhañemoñetasa supi tuprɨ vahe \p \v 19 Iyavei che rɨvɨreta, che rembiaɨsu, peyemomahenduha co che ñehe rese: peyapɨsaca tuprɨ voira ambuae ava ñehe rese, mbegüe rupi rumo peñehera chupe iyavei ndapembahemboasɨ voi tẽi chiaveira. \v 20 Esepia, yambahemboasɨ voi tẽise, ndayayapoi Tũpa remimbotar. \v 21 Evocoiyase peseya teco raisa, opacatu ambuae oime vahe mbahe naporai vahe pe pãhuve. Co catu pe yemominisave peroya catu vɨte Tũpa ñehe omoingue vahe pe pɨha pɨpe. Ahe niha vɨreco pĩratasa pe pɨ̃sɨro ãgua. \p \v 22 Pe rumo pemboavɨyera co pe mbohe vahe ñehesa; ndahei acoi pesenduño tẽira. Esepia, pesenduño tẽise, pe ae peyembopara. \v 23 Supi eté acoi ava osenduño tẽise Tũpa Ñehengagüer, ipare rumo ndovɨroyai, ahe inungar acoi ava osepiaño tẽi vahe vova yepiasa pɨpe. \v 24 Ipare rumo oyepepɨse ichui, cũriteimi sesaraiño ichui. \v 25 Acoi ndasesarai vahe ité rumo güemiendu sui iyavei oyapɨsaca tuprɨ vahe co mborocuaita maranehɨ mbahe-mbahe tẽi sui yande rerocua vahe rese iyavei oyemovɨracuaño ité vahe oyapo vaherã iporocuaita, ahe ovɨharetera opacatu güembiapo tuprɨ rese. \p \v 26 Amove ava, “Che aguata tuprɨ Tũpa rupi” ehi tẽi. Ndoicuai rumo oñehe monguiriri ãgua. Evocoiyase ahe ae oyembopa oico. Sembieroya evocoiyase ẽgüe ehi tẽi vahe. \v 27 Yarecose rumo yande rembieroya icatuprɨ, nimarai vahe yande Ru Tũpa rovai, ahese yaipɨ̃tɨvɨira co tɨrẽhɨ, imer mano vahecuer avei iparaɨsusa rese. Iyavei ndayayapoi chira mbahe naporai vahe. \c 2 \s1 Ndayamboyoavɨratɨi chira ava mboeteisa sereco \p \v 1 Iyavei no, che rɨvɨreta, pe peroya vahe yande Yar Jesucristo seco porañete vahe peico, ndapeyeaɨsu yoavɨi chira. \v 2-3 Inungar-ra que ava mbahe yar oiquese pe ñemonuhasave viña, ahe icuã penda oro vahe, iturucuar catuprɨ ai vahe. Sese pehañeco tuprɨ, “Eguapɨ co tenda avɨye catu vahesave” peyera chupe. Ahe pɨpeve avei co oiquese pe pãhuve iparaɨsu vahe oturucuar cuacua vahe reseve, “Eipe peve nde epɨta, anise eguapɨ ɨvɨve” aipo peyeñora co chupe viña. \v 4 Evocoiyase ẽgüe peyese, peyapo mbahe ndoyoyai vahe, naporai vahe pe pãhuve ae iyavei peyeapo ava poravosar nungar peico pe pɨhañemoñeta raisa pɨpe. \p \v 5 Che rɨvɨreta, che rembiaɨsu, pesendu aipo ñehesa: Tũpa oiporavo ava iparaɨsu vahe co ɨvɨ pɨpe ‘toyuvɨrecoi mbahe yar nungar che reroyasa rereco’ oya, iyavei ‘toipɨsɨ che remimombehugüer rupi che mborerecuasa oyeupe nara’ oyapave guaɨsupar upe. \v 6 Pe rumo seroɨ̃rosa pɨpe pemochĩ ava iparaɨsu vahe. ¿Ndahei vo mbahe yar mara-mara tẽi pe rereco yuvɨreco yepi? Ahe niha pe mbotɨrɨrɨ mborerecuar rovai pe reraso yuvɨreco yepi. \v 7 Ahe avei niha oñehe-ñehe tẽi seroɨ̃rosa pɨpe yande Yar yaroya vahe rer imboyeroyaprɨ rese yuvɨreco. \p \v 8 Supi eté yayapo mbahe avɨye vahe yamboavɨyese mborocuaita ɨvate catu vahe icuachiaprɨ aipo ehi vahe: “Pesaɨsu ava pe yeaɨsu nungar” ehi vahe. \v 9 Acoi yayeaɨsu yoavɨratɨ tẽise rumo, ahese yayapo angaipa, yayavɨ mborocuaita Tũpa rovai. \v 10 Esepia, acoi ava vɨroya vahe opacatu mborocuaita, ipare rumo oime que ñepei nomboavɨye tuprɨi vahe, ahe oyavɨ opacatu mborocuaita. \v 11 Esepia, Tũpa ité niha aipo ehi: “Ndapeyemboaguasai chira” ehi. Ahe avei aipo ehi: “Ndapeporoyucai chira no” ehi. Yepe acoi ndapeyemboaguasai chira viña, pe poroyuca pɨpe rumo, peyavɨ mborocuaita. \v 12 Evocoiyase peñehe tuprɨra iyavei peico tuprɨ aveira. Esepia, oporandura yande recocuer rese yande Yar oporocuaita pɨpe güeru vahe yande reco tuprɨ ãgua. \v 13 Supi eté acoi ndoiparaɨsuerecoi vahe ava, ahe chupe ndipoi chiaveira poroparaɨsuerecosa mborandusave. Oporoparaɨsuereco vahe rumo, ahe sorɨveté catura yuvɨreco ahe arɨ pɨpe mborandusave curi. \s1 Yamboavɨye itera mbahe; ndahei chira yande ñehe tẽi \p \v 14 Che rɨvɨreta, ¿avɨyera pĩha acoi ava, “Ayeroya yande Yar rese” ehi tẽi vahe, ndoyapoise mbahe avɨye vahe yuvɨreco? ¿Oicatura pĩha ahe oñepɨsɨro aipo ohe pɨpe tẽi yuvɨreco? \v 15 Inungar-ra oimese que yande rɨvrɨ, anise yande reindrɨ upe ipanera iturucuarã, semihura arɨ yacatu rupindar viña. \v 16 Evocoiyase que pe aipo peyeñora chupe viña: “Avɨye, eso tuprɨ eico. Eyeao eso sõhɨsagüer sui, ecaru tuprɨ” peyera. Ipare rumo ndapemondoise mbahe ipane vahe chupe, ¿avɨyera pĩha ava upe aipo yande he tẽi viña? \v 17 Ẽgüe ehi avei, “Ayeroya yande Yar rese” yande hesa; ndayayapoise rumo mbahe avɨye vahe aipo yande hesa pɨpe, aipo yahe tẽi yaico. \p \v 18 Avɨyeteramo ava pe pãhu pendar aipo ehira cheu: “Nde ereyeroya yande Yar rese, che rumo ayapo mbahe tuprɨ” ehi. Che evocoiyase aipo ahera chupe: “Emboyecua ru nde yeroyasa mbahe nde rembiapoẽhɨ pɨpe. Evocoiyase che amboyecuara che yeroyasa oime vahe che rembiapo pɨpe ndeu” ahera. \v 19 Nde niha aipo, “Che aicua oime ñepei Tũpa” ere. Supi eté aipo ere. Co rumo caruguar avei oicua. Ichui osɨquɨyepave rumo ahe orɨrɨi eté yuvɨreco. \v 20 ¡Mbɨa, tapeico eme ndayaracuai vahe! ¿Ereicua vo co nde mbahe apoẽhɨsa nde yeroyasa ẽgüe ehi tẽi vahe? \v 21 Esepia, Tũpa oipɨsɨ yande ramoi Abraham seco tuprɨsa pɨpe oicuavẽhese porerecosa nungar guahɨr Isaac chupe aracahe. \v 22 Indó, Abraham yeroyasa omboyecua ité güembiapo catuprɨ reseve. Evocoiyase ẽgüe ehi ahe güembiapo tuprɨ pɨpe omboavɨye tuprɨ oyeroyasa oico aracahe. \v 23 Ẽgüe ehi yavɨye icuachiaprɨ aipo ehi vahe: “Abraham vɨroya ité Tũpa, evocoiyase, ‘Co seco catuprɨ vahe’ ehi Tũpa ipɨsɨ” ehi. Ahese ava, “Abraham Tũpa mborɨpar ité” ehi yuvɨreco chupe. \p \v 24 Indó, Tũpa, “Co seco catuprɨ vahe” ehi ava upe sembiapo tuprɨ repiase yepi, ndahei iyeroyasa rese güeraño. \v 25 Ẽgüe ehi tuprɨ avei cuña ndipɨhai vahe Rahab upe. Esepia, ahe omoingue ñuvɨrío ava ɨvɨ repiasar imondoprɨ güẽta pɨpe, ipare oñomi imondo ambuae perɨ rupi yamotarẽhɨsar sui. Ipɨpe sui Tũpa oipɨsɨ inungar-ra seco ɨ̃vi tuprɨ vahe viña. \v 26 Ẽgüe ehi yande rembiapo catuprɨ ndayamboyecuaise yande yeroyasa pɨpe, ahe inungar avei Espíritu ndasecoise yande rese, yande yeroyasa evocoiyase omano tẽi eté oico. \c 3 \s1 Yande ñehe resendar \p \v 1 Che rɨvɨreta, yɨpɨndar ndapeyeapoi chira setá eteprɨ oporombohe vahe peyepãhuve. Esepia, peicua niha yande oporombohe vahe yaicose, Tũpa oporandu catu itera ambuae ava sui yande porombohe agüer rese yandeu curi. \v 2 Opacatu yande yayavɨ setá mbahe rese yepi. Oimese que ava ndoyavɨi vahe oñehe, ahe ava seco ɨ̃vi tuprɨ vahe. Iyavei oicua tuprɨ opacatu güeco rereco tuprɨ ãgua. \v 3 Inungar acoi yamondose cavayu yuru penda sese seroguata ãgua. Ahese opacatu cavayu retecuer yaicatu imboyahuva ãgua. \v 4 Inungar tuprɨ avei carite guasu, yepe tuvicha iyavei yepe ɨvɨtu omoañɨi opĩratagüer pɨpe viña, serovasa rahɨmi pɨpe rumo seroguatasar omohɨvi-hɨviño seraso güemimbotar rupi. \v 5 Ẽgüe ehi avei yande ãpecu, yepe chĩhimi tẽi viña, ipɨpe rumo yayapo tẽi mbahe tuvicha vahe ava upe. Inungar avei que tata chĩhimi vahe sui tẽi yuvɨ guasu opa ocai. \v 6 Ẽgüe ehi yande ñehesa tata nungar. Iyavei yande ãpecu pɨpe opacatu mbahe-mbahe tẽi yamombehu. ¡Evocoi mbahe-mbahe tẽi mombehusar yande resendar ité! Ahe amove ovɨreco mara opacatu yande recocuer. Inungar tata ova-ova vahe mbahe rese. Evocoi yande ñehe tẽisa caruguar suindar. \v 7 Ava oicatu opacatu mbahe mɨmba nimasoi vahe mboaracua ãgua, vɨ̃rai, mboi iyavei mbahe ɨpɨ para guasu pɨpendar avei no. \v 8 Ndipoi eté rumo que ava oipoepɨ vaherã oñehe. Yandeu ndiyai eté ipoepɨ ãgua. Yande ñehesa oporoyuca vahe nungar ité yepi, mbahe tẽi eté. \v 9 Co yande ãpecu pɨpe yamboetei yande Yar Tũpa, ipɨpe avei rumo yamomara ava, ahe ava rumo Tũpa oyapo onungar. \v 10 Ẽgüe ehi eté, yande ñehe pɨpe yamboetei Tũpa, ipɨpe avei yaroɨ̃ro ava. Che rɨvɨreta, ndiyai evocoi nungar mbahe yayapo yepi. \v 11 ¿Oicatura pĩha osẽ ñepei ɨ ohẽ vahe sui sẽhe vahe, iro vahe avei viña? \v 12 ¿Ihara pĩha higuera ɨvɨra rese aceituna viña? ¿Iyavei oicatura pĩha uva hɨ rese oha higo viña no? ¡Aní, ndoicatui eté! Iyavei ndoicatui ñepei ɨ ohẽ vahe sui osẽ ɨ, sẽhe vahe sẽhe asɨ vahe reseve. \s1 Mbahecuasa supi eté vahe \p \v 13 Acoi oimese pe pãhuve yaracua vahe, oyapɨsaca vahe, tomboyecua catu güeco catuprɨsa, güeco mbegüesa avei ombahecua tuprɨsa pɨpe. \v 14 Oimese rumo pe pɨhave pe poroamotarẽhɨsa mbahe pota raisa pɨpe, iyavei peyeupe nara tẽi mbahe peseca, ahese ndiyai peyembovɨha tuprɨ tẽi ‘che yaracuá vahe aico’ pe yapave. Esepia, peremira tẽira supi eté vahe mbahe rese. \v 15 Ẽgüe ehi eté evocoi nungar aracuasa ndahei Tũpa suindar. Ahe rumo co ɨvɨ pɨpendar tẽi vahe, ava pɨhañemoñeta sui tẽi osẽ vahe iyavei caruguar suindar tẽi avei. \v 16 Esepia, poroamotarẽhɨsa yande mbahe pota raisa pɨpe yarecose iyavei yaipotase mbahe yandeyeupe nara tẽi, ichui osẽ ñehepoepɨsa iyavei opacatu mbahe tẽi. \v 17 Acoi vɨreco vahe rumo Tũpa suindar aracuasa, ahe vɨreco itera opacatu ava rovaque güeco maranehɨsa iyavei secoira güeco mbegüesa pɨpe. Ahe ndaseco asɨi chiaveira. Iyavei oyemoingatu voi vahe, ahe oporoparaɨsuereco vahe, nomboyoavɨratɨi vahe güecocuer. Ahe ipɨhañemoñetasa ñepei reseve vahe iyavei oyapo tuprɨ vahe mbahe. \v 18 Iyavei acoi oseca vahe mbahe tuprɨ yepi, oipɨsɨ itera opɨha pɨpe teco ɨ̃visa. \c 4 \s1 Co ɨvɨ pɨpendar mbahe raɨsusa \p \v 1 ¿Que sui pĩha ou vavasa iyavei ñehepoepɨ-epɨsa pe pãhuve? Ahe ou pe mbahe pota raisa sui pereco vahe pe pɨhañemoñetasa pɨpe. \v 2 Pe peipota rai mbahe. Ipare rumo ndapeicatui sereco ãgua. Evocoiyase peporoyuca pe mbahe pota raisa pɨpe. Ndiyai eté rumo pẽu sereco ãgua. Ipɨpe sui peyeecoãha, pevava avei no. Ndapeyosui eté rumo mbahe pe remimbotar. Esepia, ndapeporandui Tũpa upe. \v 3 Acoi peporanduse rumo sese, ndapeipɨsɨi. Esepia, peporandu rai tẽi, peipota pe yembovɨha ãgua rese nara tẽi. \v 4 ¡Pe mbɨa, peyavɨ vahe pe recocuer! ¿Ndapeicuai vo acoi ava Tũpa cuaparẽhɨ mborɨpar tẽi yuvɨrecoi vahe, ahe Tũpa amotarẽhɨmbar yuvɨrecoi? Ẽgüe ehi eté acoi oipota vahe co ɨvɨ pɨpendar mbahe-mbahe tẽi pɨpe güeco ãgua, ahe oyeapo Tũpa amotarẽhɨmbar. \v 5 Supi eté Tũpa Ñehengagüer aipo ehi: “Tũpa osaɨsu güecatẽhɨsa pɨpe o Espíritu omondo vahe yande pɨha pɨpe” ehi. \v 6 Ahe rumo yande pɨ̃tɨvɨi catu oporoaɨsusa pɨpe. Esepia, icuachiaprɨ aracahendar pɨpe aipo ehi: “Tũpa oyamotarẽhɨ ava oyeecomboɨvate ai vahe. Oipɨ̃tɨvɨi rumo seco mbegüe vahe saɨsusave” ehi. \v 7 Sese pemboyeroya catu Tũpa. Peyemovɨracua caruguar remimbotar apoẽhɨ ãgua. Ahese ahe oyepepɨra pe sui. \v 8 Peyemboya Tũpa rese, ahe evocoiyase oyemboyara pe rese. Pe, angaipa viyar, ¡peñemoatɨro mbahe peyapo vahe sui! ¡Iyavei pemoatɨro pe pɨhañemoñetasa ñuvɨrío pereco vahe sui! \v 9 ¡Tatasɨ pẽu, tapeyaseho, perorɨvete iri eme, pemboasɨ pe angaipa pe yembovɨharẽhɨsave! \v 10 Peñenopɨha Yar rovai imboyeroyasa pɨpe. Ahe evocoiyase pe reco mboɨvatera. \s1 Peroɨ̃ro eme pe mboetasa \p \v 11 Che rɨvɨreta, aní chira peñehe mara peyeupe. Acoi oñehe rai vahe iyavei vɨroɨ̃ro vahe ambuae Jesús reroyasar, ahe oñehe rai tẽi aveira mborocuaita rese seroɨ̃rosave. Ẽgüe peyese, evocoiyase seroyaẽhɨsa pɨpe peyemboɨvate catura mborocuaita sui viña. \v 12 Oime rumo ñepeiño ité ombou vahe mborocuaita yandeu iyavei oporandu vahe yande recocuer rese. Ahe güeraño avei oicatu oporopɨ̃sɨro iyavei oporomocañɨ ãgua no. Evocoiyase pe, ¡ndiyai pe cotɨndar reroɨ̃ro ãgua pẽu! \s1 Ndayaicuai mbahe oime vaherã yandeu ayihive \p \v 13 Pesendu pe aipo peye vahe: “Cũritei, anise ayihive yasora que tecuave, anise que tecua guasuve revo. Aheve yaicora ñepei aravɨter yande poravɨquɨ ãgua. Ahese yamogana catura guarepochi” aipo peye vahe. \v 14 ¡Ndapeicuai rumo mbahe oime vaherã pẽu ayihive! ¿Mara ehi pĩha yande recocuer? Ahe inungar ɨ̃vɨchi oyecua raimi tẽi vahe, ipare opaño ocañɨ. \v 15 Iyacatu aipo peyera viña: “Oipotase yande Yar yande reco ãgua, yayapora co nungar mbahe, que ambuae mbahe” peyera yepi. \v 16 Pe rumo peñeheño pe yemboɨvate aisa pɨpe mbahe pe rembiaporã rese. Opacatu evocoi nungar mbahe rumo naporai. \v 17 Esepia, acoi oicua vahe mbahe tuprɨ apo ãgua, ipare rumo ndoyapoi eté, ahe oyapo angaipa. \c 5 \s1 Imbahe eta vahe paraɨsusa resendar \p \v 1 ¡Pe mbahe yar, pesendu co: peyaseho iyavei perãse! Esepia, peiporarara mbahe tẽi peico. \v 2 Opacatu pe mbahe eta ocañɨ tẽi vaherã. Esepia, pe mbahe pe reco atɨ vahe opa ituyu. Iyavei pe turucuar yayɨ vahe opa avei ohu sasoi. \v 3 Pe oro, pe guarepochi opa opochi atɨ-atɨ no. Ahe niha pe recoãha ãgua, omboyecua vahe mbahe tẽi pẽu. Iyavei pe mbahe pota raisa ndoyavɨi pe roho ocai vahe vɨreco. Esepia, pemonuha guasu tẽi mbahe pereco atɨ vahe sereco co arɨ ipa vahe pɨpe. \v 4 Peyapɨsaca, acoi oipoho vahe mbahe pẽu nara yuvɨreco, chupe ndapemboepɨi eté. Sese sãsé tẽi yuvɨreco. Ahe rumo yande Yar ipĩratá vahe, ɨvate catu vahe oicua. \v 5 Co ɨvɨ pɨpe tẽi pe peyeecomoendɨyai peico iyavei peyembovɨha co ɨvɨ pɨpendar mbahe rese inungar guaca imonguɨraprɨ yuca ãgua. Ipɨpe peyemoingatu pe cañɨ ãgua. \v 6 Pe ñehe pɨpe pemombaraɨsu ava ndoyapoi vahe mbahe yuvɨreco; yepe, “Mara” ndehi yuvɨreco pẽu viña, pe rumo peyucaño. \s1 Ñemosasa iyavei yeroquɨsa resendar \p \v 7 Che rɨvɨreta, peñemosaño yande Yar yevɨ iri ãgua rese. Inungar ava omahetɨ vahe osãro rane güemitɨ poho ãgua. Esepia, ahe osãro yɨpɨndar oquɨ vahe iyavei ipa oquɨ vahe mbahe mitɨ avɨye ãgua. \v 8 Pe avei peñemosaño, peyemonguerẽhɨ catu. Esepia, cõimi eté yande Yar yevɨ ãgua cute. \p \v 9 Iyavei che rɨvɨreta, peñemoɨroi rene peyeupe. Evocoiyase Tũpa ndoporandui chira co mbahe rese pẽu. Esepia, mborerecuar guasu ɨva pendar oyemoingatu voi ohã yandeu porandu ãgua. \v 10 Che rɨvɨreta, peico catu inungar Tũpa ñehe mombehusar aracahendar yuvɨrecoi vahe. Ahe oñemosaño mbahe rasɨcuer upe yande Yar rer pɨpe oñehe ãgua yuvɨreco. \v 11 Yande rumo yaicua sovasaprɨ ava oñemosa vahe mbahe rasɨcuer upe yuvɨreco. Pesendu niha pe acoi mbɨa Job serer vahe ñemosasa. Ipare peicua avei mbahe avɨye vahe yande Yar oyapo chupe. Yande Yar niha oporoparaɨsuereco vahe. \p \v 12 Che rɨvɨreta, peyapɨsaca tuprɨ catu co che ñehe rese. Pe ñehe ãgua ndapeiporui chietera que ɨva rer iyavei que ambuae mbahe pe ñehe reroya uca ãgua. Iyacatu rumo, “Supi eté” peyese, supiño itera; “Aní” peyese, aní chiño itera Tũpa poronupasa pɨsɨẽhɨ ãgua. \p \v 13 Avɨyeteramo que pe pãhu pendar iparaɨsura oico; toyeroquɨ. Avɨyeteramo oimera que sorɨvete vahe oico; ahe tosapucai Tũpa upe. \v 14 Avɨyeteramo que ava imbaheasɨra oico, toñehe evocoiyase Jesús reroyasar rãrosar upe. Ahe tomondo aceite yande Yar rer pɨpe yuvɨreco sese. Ipare tovɨroyeroquɨ yuvɨreco. \v 15 Acoi oyeroquɨse oyeroyasa pɨpe sese yuvɨreco, imbaheasɨ vahe evocoiyase ocuerara; yande Yar avei omopuhara. Acoi angaipa vɨrecose, oime aveira ñerosa chupe. \v 16 Sese pemombehu pe angaipa peyeupe, peyeroquɨ avei peyese pe yembogüera tuprɨ uca ãgua. Ava avɨye vahe oyeroquɨse oquerẽhɨsave opacatu güecocuer pɨpe, ahe iyeroquɨsa ipĩratá ité. \v 17 Acoi Tũpa ñehe mombehusar Elías yande nungar avei. Ahe oporandu oyeroquɨsa pɨpe Tũpa upe, “Toquɨ eme” ehi. Aipo ehise, ndoquɨi eté ɨvɨ harɨve mbosapɨ aravɨter imombɨtesa rupi. \v 18 Ipare oyeroquɨ iri, ahese oquɨ iyavei mbahe mitɨ iha iri. \p \v 19 Che rɨvɨreta, acoi oimese oyahuva vahe supi eté vahe sui pe pãhuve, ipare ambuae vɨroyevɨse Jesús upe, \v 20 tapeicua pe acoi vɨroyevɨ vahe angaipa viyar secocuerai sui, oipɨ̃sɨro ihã imano rãgüer sui. Iyavei omoime ñerosa tuvichá vahe yangaipa upe. Aipo rupive.