\id HEB - Guarayu NT -Brazil 2011 (DBL -2013) \h HEBREOS \toc1 Icuachiaprɨ Hebreo Yuvɨrecoi Vahe Upe \toc2 Hebreos \toc3 Heb \mt2 ICUACHIAPRƗ HEBREO YUVƗRECOI VAHE UPE \mt1 HEBREOS \c 1 \s1 Guahɨr Jesucristo pɨpe Tũpa oyemboyecua yandeu \p \v 1 Aracahe suive setá yupagüer Tũpa omombehu uca yande ramoi eta upe oñehe mombehusar upe. Iyavei ambuae mbahe rupi oseca imombehu tuprɨ ãgua yuvɨreco chupe. \v 2 Cũritei yandeu omoñehe uca Guahɨr. Chupe avei oyapo uca opacatu mbahe. Ahe mbahe sembiapo chupe nara ité. \v 3 Ahe niha Vu Tũpa recocuer porañetesa secoi. Ẽgüe ehi eté, ahe Vu recocuer tuprɨ ité. Ahe opacatu mbahe omovɨracua oñehe pĩratasa pɨpe. Yande angaipagüer sui yande moatɨro pare oso, oguapɨ Vu acato cotɨ oĩ ɨvave cute. \s1 Tũpa Rahɨr seco ɨvate catu Vu rembiguai ɨva pendar sui \p \v 4 Tũpa Rahɨr secoi ɨvate catu vahe Vu rembiguai ɨva pendar yuvɨrecoi vahe sui. Ahe vɨreco omborerecuasa ɨvate catu vahe ichui. \v 5 Esepia, Tũpa aipo ndehi eté güembiguai upe: \q1 “Nde che Rahɨr ereico; co pɨpe amondo nde recove ãgua” ndehi eté. \m Iyavei: \q1 “Che Tu aicora, ahe evocoiyase che rahɨr secoira” ndehi avei chupe. \m \v 6 Ichui rumo ombouse Guahɨr ñepei vahe co ɨvɨ pɨpe aipo ehi: \q1 “Tomboetei opacatu che rembiguai yuvɨreco” \m ehi. \v 7 Evocoiyase güembiguai rese oñehe Tũpa aipo ehi icuachiaprɨ aracahendar pɨpe: \q1 “Ayapo che rembiguai ɨvɨtu nungar, tata nungar avei cheu oporavɨquɨ vaherã” ehi. \m \v 8 Tahɨr rese ñehesa rumo aipo ehi icuachiaprɨ aracahendar pɨpe: \q1 “Che Yar Tũpa, nde mborerecuasa rumo apɨrẽhɨ vaherã ité. \q1 Ereporocuai nde reco ɨ̃vi tuprɨsa pɨpe yepi. \q1 \v 9 Mbahe ihɨ̃vi vahe raɨsusar ereico. \q1 Iyavei mbahe naporai vahe raɨsuẽhɨsar. \q1 Sese nde Yar Tũpa ité, nde poravo, omondo avei torɨvetesa ndeu ɨvate catu vahe opacatu nde mboetasa sui” ehi. \m \v 10 Iyavei aipo ehi iri: \q1 “Nde, ore Yar, yɨpɨsuive eremovɨracua vahe ɨvɨ. \q1 Nde ité avei ereyapo ɨva. \q1 \v 11 Opacatu co nde rembiapo opa vaherã tẽi, \q1 inungar turucuar cuacua oyearo vahe opa. \q1 Nde rumo apɨrẽhɨ vaherã ité ereico. \q1 \v 12 Ipare ereyapara inungar turucuar yapaprɨ iyavei eresecuñarora inungar oturucuar osecuñaro vahe. \q1 ¡Nde rumo ndereñecuñaroi chietera! \q1 Iyavei nde recocuer ndopai vaherã ité” ehi. \m \v 13 Ndahei que ñepei ɨva pendar güembiguai upe Tũpa aipo ehi: \q1 “Eguapɨ che acato cotɨ, ahese che amondora nde amotarẽhɨmbar nde povrɨve” ehi. \m \v 14 Esepia, opacatu Tũpa rembiguai espíritu yuvɨrecoi chupe oporavɨquɨ ãgua, icuaiprɨ avei ava ipɨ̃sɨropɨrã pɨ̃tɨvɨi ãgua. \c 2 \s1 Yandemahemoha tuprɨra yande pɨ̃sɨrosa rese \p \v 1 Sese iyacatu co ñehesa yasendu vahe rese yayapɨsaca tuprɨ catu co tecocuer pɨasu sui yande yepepɨẽhɨ ãgua. \v 2 Esepia, co Tũpa rembiguai remimombehugüer seroyaprɨ ité secoi, iyavei oyemboangaipa vahe, ndovɨroyai vahe avei imombaraɨsuprɨ ité sembiapo rupi yuvɨrecoi aracahe. \v 3 ¿Mara yahera pĩha evocoiyase yande yañemi Tũpa ñemoɨrosa sui viña acoi ndayandemahemoha tuprɨise co yande pɨ̃sɨrosa avɨye vahe rese? Esepia, yande Yar ahe rane ité omombehu co ñehesa ñepɨsɨrosa resendar. Ipare sendusar, “Supi eté co ñehesa” ehi yuvɨreco. Ichui ahe avei omombehu yuvɨreco yandeu. \v 4 Iyavei Tũpa oyapo setá mbahe yavai rai vahe poromondɨisa ndayasepiai vahe. Iyavei oEspíritu Santo pɨpe, omboyoavɨratɨ mbahecuasa imbou yandeu güemimbotar rupi ‘toicua yuvɨreco co ñehesa supi tuprɨ vahe’ oyapave. \s1 Jesucristo ava nungar tuprɨ secoi \p \v 5 Ndahei güembiguai povrɨve omondo Tũpa ɨvɨ oime vaherã, acoi oromombehu vahe pẽu. \v 6 Oime rumo icuachiaprɨ aracahendar pɨpe omombehu tuprɨ vahe: \q1 “Che Yar, ¿uma vo evocoiyase ava? \q1 ¿Mahera ndemahenduha ava tẽi rese, iyavei eresãro no? \q1 \v 7 Ndaseta arɨimi erereco ɨvɨ cotɨ catu nde rembiguai sui. \q1 Ipare voi rumo eremondo nde porañetesa imboeteisave chupe. \q1 \v 8 Iyavei opacatu erereco uca mbahe nde rembiapo ipovrɨve” ehi imombehu. \m Ẽgüe ehise Tũpa, ndoseyai eté que ñepei yepe mbahe ipo pendarẽhɨ. Cũritei rumo ndaopacatu tuprɨ vɨtei mbahe ipovrɨve. \v 9 Yaicua niha Jesús, ahe Tũpa güembiguai sui ndaseta aravɨter ɨvɨ cotɨ catu vɨreco. Oporoaɨsusa pɨpe oipota imano ãgua opacatu ava repɨrã. Cũritei rumo iyemombaraɨsu pare, omondo oporañetesa imboeteisave chupe. \p \v 10 Iyavei opacatu mbahe oime Tũpa upe, ichuindar avei ‘toyuvɨroique opacatu che rahɨr che reco porañetesave’ oyapave. Sese omombaraɨsu uca Guahɨr Jesucristo ‘tomboavɨye tuprɨ rane che remimbotar Poropɨ̃sɨrosar güeco ãgua’ oya. \v 11 Esepia, opacatu vɨreco ñepei Vu yuvɨreco co seco catuprɨ vahe, seco mbocatuprɨsar avei. Sese Tahɨr nochi eté, “Che rɨvɨreta peico” ohe ãgua vɨroyasar upe. \v 12 Ahe aipo ehi icuachiaprɨ aracahendar pɨpe: \q1 “Añehera nde rese che rɨvɨreta upe. \q1 Asapucai aveira sapucaisa ndeu opacatu ava ndeu oñemonuha vahe pãhuve” ehi. \m \v 13 Iyavei aipo ehi: \q1 “Che ayeroya itera sese” ehi. \m Ichui aipo ehi iri: \q1 “Co oroico Tũpa rahɨr cheu ombou vahe rese” ehi icuachiaprɨ pɨpe aracahe. \p \v 14 Inungar ava vɨreco vahe guahɨr, oyoya soho, suvɨ; ẽgüe ehi avei Jesús vɨreco voho, vuvɨ yande nungar; omano pɨpe sui omocañɨ vaherã iporoyuca ai vahe pĩratasa; ahe Caruguar. \v 15 Opacatu ava manosa sui osɨquɨyesa pɨpe mbiguai tẽi nungar yuvɨrecoi vahe güecove vɨteseve, evocoi nungar sui senose ãgua, ẽgüe ehi Jesús. \v 16 Esepia, ahe ndoui Tũpa rembiguai pɨ̃tɨvɨi ãgua, ahe rumo ou Abraham suindareta pɨ̃tɨvɨi ãgua. \v 17 Sese niha tɨvɨreta nungar tuprɨ ité oyapo Tũpa, “Toime che rovaque pahi rerecuar ɨvate catu vahe seco tuprɨ vahe; taseco mbegüe avei, tomondo güetecuer ava angaipa repɨrã ñeroisa reime ãgua” ehi. \v 18 Esepia, ahe avei oiporara Caruguar poroãtoisa. Sese cũritei ahe oicatu ité ava Caruguar remiatoi pɨ̃tɨvɨi ãgua. \c 3 \s1 Jesús ɨvate catu vahe Moisés sui \p \v 1 Evocoiyase, che rɨvɨreta, iporavoprɨ, pe Tũpa remienoi peico vahe chupe nara. Peyapɨsaca tuprɨ Jesucristo recocuer rese. Ahe secoi yandeu apóstol iyavei pahi ɨvate catu vahe yande yeroyasa. \v 2 Ahe ité niha omboavɨye tuprɨ Vu remimbotar, osenoise imbou co tecocuer apo ãgua inungar Moisés omboavɨye tuprɨ ocuaita Tũpa mbahe rãro aracahe. \v 3 Jesús rumo imboeteiprɨ catu Moisés sui. Inungar acoi oɨ aposar imboeteiprɨ catu oɨ sui secoi. \v 4 Esepia, ñepei-pei oɨ vɨreco oaposar viña. Tũpa rumo opacatu mbahe aposar secoi. \v 5 Supi eté Moisés Tũpa rembiguai güeco pɨpe omboavɨye opacatu oporavɨquɨsa itũparo rese. Esepia, omombehu Tũpa omboyecua pota vahe ava upe yepi. \v 6 Cristo rumo tahɨr güeco pɨpe omboavɨye ocuaita Vu tũparo rese. Ahe tũparo yande yaico yayeroyaño itese Cristo rese iyavei yasãroño itese yande yembovɨhasa pɨpe co mbahe avɨye vahe oime vaherã yandeu curi. \s1 Mbɨtuhusa Tũpa upendar yuvɨrecoi vahe upe \p \v 7 Sese inungar aipo ehi Espíritu Santo icuachiaprɨ aracahendar pɨpe: \q1 “Co pɨpeve voi, pesenduse Tũpa ñehe, \q1 \v 8 peyepɨhamoatai rene catu chupe, ndapeicoi chira ava ndiava reroyai vahe nungar acoi ɨvɨ iporupɨrẽhɨsa rupi Tũpa recoãhasar yuvɨrecoi vahe aracahe. \q1 \v 9 Aheve avei acoi che recoãha tẽi pe ramoi mbahe güembiapo pɨpe, yepe cuarenta aravɨter rupi osepia tẽi mbahe che rembiapo yuvɨreco viña. \q1 \v 10 Sese añemoɨro ahe ava upe, aipo ahe: \q1 ‘Ipɨhañemoñeta rai co cotɨ tẽi vahe rese yepi iyavei ndoicua potai eté che recocuer yuvɨreco’ ahe chupe. \q1 \v 11 Sese che añemoɨro ahe ava upe, ‘Ñepei reseve ndapepɨtuhui chietera che pɨtuhusa pɨpe’ ahe yuvɨreco chupe” ehi aracahe. \p \v 12 Che rɨvɨreta, peñearo catu; tipo eme que ñepei ipɨhañemoñeta naporai vahe Tũpa reroyaẽhɨsa pɨpe oyepepɨ vaherã ichui. \v 13 Iya rumo peyemonguerẽhɨ catu ñepei-pei arɨ yacatu rupi cũritei pe recove pɨpe angaipa upe pe yembopa uca iriẽhɨ ãgua, pe mbahe reroya iriẽhɨ ãgua rese avei. \v 14 Esepia, yayemovɨracua tuprɨse Cristo rese yande yeroyasa yɨpɨsuive yareco vahe pɨpe yande mano ãgua rupi eté, ahese yaico itera sese. \p \v 15 Supi niha acoi aipo ehi ñehesa: \q1 “Co pɨpe voi pesenduse Tũpa ñehe, \q1 peyepɨhamoatai rene catu chupe; ndapeicoi chira ava ndiava reroyai vahe nungar” ehi vahe. \m \v 16 ¿Ava pĩha acoi ava iñehe mara vahe yuvɨreco Tũpa ñehe rendu pare chupe? Moisés remienose Egipto ɨvɨ sui ẽgüe ehi yuvɨreco. \v 17 ¿Ava upe pĩha acoi Tũpa oñemoɨro cuarenta aravɨter rupi? Acoi oyemboangaipa vahe omanopa vahe yuvɨreco ɨvɨ iporupɨrẽhɨsa rupi. \v 18 ¿Uma upe pĩha acoi ñepei reseve, “Ndapeiquei chietera che pɨtuhusa pɨpe pe pɨtuhu ãgua” ehi Tũpa? Acoi vɨroyaẽhɨsar upe aipo ehi. \v 19 Sese yaicua seroyaẽhɨ pɨpe ndoicatui yuvɨroique ipɨpe. \c 4 \p \v 1 Oime vɨte Tũpa remimombehu yande yaique vaherã ipɨri yande pɨtuhu ãgua. Sese iya ité yañearo tuprɨ. Aní chira que ñepei pe pãhu pendar ndoiquei chira. \v 2 Esepia, yandeu avei imombehusa ñehesa poropɨ̃sɨrosa resendar inungar yande ramoi upe ɨvɨ iporupɨrẽhɨ rupi yuvɨreco aracahe. Co ñehesa rumo ndoipɨ̃tɨvɨi eté ahe ava yuvɨreco. Esepia, ahe osendu yuvɨreco seroyaẽhɨsave tẽi. \v 3 Yande rumo yaroya vahe, yaiquera yande pɨtuhu ãgua, ahe chupe Tũpa aipo ehi: \q1 “Sese añemoɨro ahe ava upe; ñepei reseve, \q1 ‘Ndoyuvɨroiquei chietera che pɨtuhusa pɨpe opɨtuhu ãgua yuvɨreco’ ahe” ehi. \m Tũpa rumo yɨpɨve ité opa omboavɨye oporavɨquɨsa ɨva, ɨvɨ. \v 4 Esepia, co imbosietesa arɨ resendar ñehesa oime icuachiaprɨ aracahendar pɨpe: \q1 “Tũpa opɨtuhu opacatu oporavɨquɨsa sui imbosietesa arɨ pɨpe” ehi. \m \v 5 Iyavei aipo ehi iri icuachiaprɨ pɨpe: \q1 “Ndoyuvɨroiquei chietera che pɨtuhusa pɨpe opɨtuhu ãgua yuvɨreco” ehi. \m \v 6 Ipane vɨte rumo amove ava yuvɨroique vaherã ahe pɨtuhusave. Acoi yɨpɨndar osendu tẽi vahe rumo ñehesa poropɨ̃sɨrosa resendar, ndoyuvɨroiquei eté seroyaẽhɨsa pɨpe yuvɨreco. \v 7 Sese Tũpa omombehu tuprɨ iri ambuae arɨ, chupe ité, “Co pɨpe” ehi. Ahe acoi coiyé mborerecuar guasu David upe omombehu ucase aracahe yandeu icuachiaprɨ pɨpe, aipo ehi vahe: \q1 “Co pɨpe voi, pesenduse Tũpa ñehe, \q1 peyepɨhamoatai rene catu chupe” ehi vahe. \m \v 8 Ehi revo Josué omondose co pɨtuhusa israelita upe aracahe viña, Tũpa evocoiyase noñehe iri chira co ambuae arɨ rese viña. \v 9 Evocoiyase oimeño itera mbɨtuhusa iporavoprɨ ava Tũpa upendar upe nara: \v 10 Acoi oique vahe evocoiyase pɨtuhusa pɨpe, opɨtuhu oporavɨquɨsa sui inungar Tũpa opɨtuhu ombahe mboavɨye pare aracahe. \v 11 Sese yayemovɨracua catura yande reique ãgua evocoi mbɨtuhusa pɨpe. Aní chira ava aracahendar seroyaẽhɨsar recocuer rupi tuprɨ avei yaicora. \p \v 12 Esepia, Tũpa Ñehengagüer oicove vahe, ipĩrata avei. Ahe inungar avei quɨse saimbe catu vahe que ambuae quɨse pucu saimbe yoya vahe sui. Ahe oique vahe ité yande avɨterve; ẽgüe ehi avei iñehengagüer oñatoi eté yande hã, yande espíritu avei. Iyavei omboyecua tuprɨ ité yande pɨhañemoñeta. \v 13 Ndipoi eté niha mbahe Tũpa rembiapo ñomiprɨ ichui. Opacatu ité oicua, osepia avei opacatu mbahe. Ahe niha oporandura opacatu yande recocuer rese yandeu curi. \s1 Jesús niha pahi ɨvate catu vahe secoi \p \v 14 Jesús, Tũpa Rahɨr, pahi ɨvate catu vahe secoi yandeu oique vahe ɨvave Tũpa pɨri. Sese yayemovɨracuaño itera sese yande yeroyasa pɨpe. \v 15 Esepia, yande pahi ɨvate catu vahe oicuaño ité yande recocuer pĩrataẽhɨsa. Ahe avei niha yande nungar aracaco vɨroparaɨsu opacatu mbahe-mbahe tẽi güecoãhasa. Ahe rumo ndoyemboangaipai eté ipɨpe. \v 16 Sese yayemboya catura yande yeroyasa pɨpe yande Ru Tũpa rese. Esepia, ahe yande raɨsu ité. Ipɨpe sui tayande paraɨsuereco güeco avɨyesa pɨpe yande pɨ̃tɨvɨi ãgua mbahe tẽi oimese yandeu. \c 5 \p \v 1 Opacatu pahi ɨvate catu vahe iporavoprɨ secoi ava pãhu sui ava recocuer reropovẽhe ãgua Tũpa upe iyavei porerecosa mondo ãgua chupe, mbahe mɨmba yucaprɨ reropovẽhe ãgua avei ava angaipa repɨrã. \v 2 Ahe pahi niha oiporara avei teco asɨsa ambuae ava nungar. Sese güeco asɨẽhɨsa pɨpe oipɨ̃tɨvɨi ava ndayaracuai vahe, oyavɨ vahe avei. \v 3 Ahe rumo güeco pĩrataẽhɨsa pɨpe vɨropovẽhe mbahe mɨmba yucaprɨ Tũpa upe oangaipa repɨrã, opacatu ambuae ava angaipa repɨrã avei. \v 4 Ndiyai chira que ava oyesui tẽi pahi oyeapo. Tũpa ité rumo osenoira imboetei uca ãgua inungar acoi Aarón upe aracahe. \v 5 Ẽgüe ehi avei Cristo, ahe noñeenoi pahi ɨvate catu vahe güeco ãgua oyesui tẽi. Tũpa ité osenoi imboetei uca ãgua acoi aipo ehise: \q1 “Nde che rahɨr ereico, co pɨpe amondo nde recove ãgua” ehi. \m \v 6 Aipo ehi avei ambuae icuachiaprɨ pɨpe: \q1 “Nde ereico pahi ɨvate catu vahe apɨrẽhɨ vaherã, inungar tuprɨ mbɨa Melquisedec serer vahe” ehi. \m \v 7 Co ɨvɨ pɨpe Cristo oicove vɨtese, oyeroquɨ pĩrata oyasehosa pɨpe Vu Tũpa upe yepi. Esepia, ahe oicatu ipɨ̃sɨro ãgua manosa sui. Ẽgüe ehi iporeroya tuprɨsa pɨpe, Tu osendu iyeroquɨ yepi. \v 8 Yepe Tahɨr ité viña, güeco paraɨsu pɨpe rumo oyembohe imboyeroya ãgua; \v 9 evocoiya güeco pɨpe omboavɨye güeco catuprɨsa. Ipɨpe sui güeru poropɨ̃sɨrosa ndopai vahe opacatu vɨroyasar upe nara. \v 10 Esepia, Tũpa niha osenoi pahi ɨvate catu vahe seco ãgua inungar Melquisedec aracahe. \s1 Peicua catu, “Ndaroyai eté co tecocuer pɨasu” pe hesa sui \p \v 11 Orovɨreco vɨte mo setá mbahe ore ñehe ãgua pẽu co mbahe tecocuer resendar rese. Yavai eteprɨ rumo imombehu tuprɨ ãgua. Esepia, pe ndapesenducua tuprɨ vɨtei eté. \v 12 Aracacove peporombohera viña; peipota vɨte rumo pẽu mbahe ndayavaimi vahe imombehu iri ãgua yembohesa Tũpa suindar. Ndapeyemovɨracuai rumo; peɨhu iri pota cambɨ mbahe sãta vahe hu rãgüer sui. \v 13 Esepia, acoi ẽgüe ehi vahe pĩtani osɨ rese ocambu vɨte vahe nungar tẽi pe recocuer. Ipɨpe sui ndapeyembohei eté Tũpa Ñehengagüer rese mbahe tuprɨ pe reco ãgua. \v 14 Co tembihu sãta vahe rumo ahe ava ocuacua vahe upe nara. Esepia, ahe oyembohe tuprɨ catu iñehengagüer rese güeco tuprɨ ãgua yepi. Ipɨpe sui oicua ité mbahe avɨye vahe poravo mbahe naporai vahe sui. \c 6 \p \v 1 Sese ndiyai yayembohe yembohesa yɨpɨndar vahe Cristo resendar ahe avei-vei vahe rese. Iya rumo yaguata catu tenonde inungar ava oicua catu vahe mbahe. Ipɨpe sui tayaicua seroyasa pɨpe ambuae mbahe Tũpa suindar co mbahe rese yembohe iri rãgüer sui. Ahe yɨpɨndar vahe co: yande ñecuñarosa, yande reco ai sui yande poisa, manosa apɨrẽhɨ vahesave yande rerasoẽhɨ ãgua, iyavei Tũpa rese yande yeroyasa, \v 2 yembohesa poroãpiramosa resendar, po mondosa Tũpa reroyasar harɨve, omano vahe cuerayevɨsa iyavei ava recocuer rese porandusa resendar avei. \v 3 Tũpa oipotase yayembohera ambuae mbahe yavai catu vahe rese. \p \v 4 Acoi ava yɨpɨndar osenducua vahe Tũpa remimbotar, osãha vahe avei Tũpa suindar porerecosa iyavei oyandu ité Espíritu Santo güecocuer pɨpe, \v 5 osãha vahe avei Tũpa Ñehengagüer avɨye vahe iyavei osãha chĩhi ipĩratasa curi oime vaherã viña, \v 6 oyepepɨse rumo ichui, ndayaicatu iri seco reroyevɨ iri ãgua Tũpa upe. Esepia, yatɨcaprɨ nungar iri eté vɨreco Tũpa Rahɨr iyavei ambuae ava omoñehe-ñehe tẽi iri sese. \v 7 Esepia, ava inungar ɨvɨ osupɨte vahe amar oquɨse yepi. Iha tuprɨse mbahe mitɨ oyese oporavɨquɨ vahe upe, evocoiyase evocoi nungar ava oipɨsɨra porovasasa Tũpa suindar. \v 8 Ahe ɨvɨ rese yu pãve tẽi oyesuse, ahe naporai eté. Evocoi nungar ava Tũpa poromocañɨsavrɨve tẽi, sapɨpɨrã tẽi avei yuvɨrecoira curi. \s1 Yande remiaro avɨye vahe yande movɨracua tuprɨ vahe \p \v 9 Che mborɨpar saɨsuprɨ, yepe aipo orohe pẽu viña, oromoha ité rumo mbahe avɨye catu vahe pẽu co ñepɨsɨrosa pare. \v 10 Esepia niha, Tũpa seco avɨye vahe, ahe ndasesarai chietera pe rembiapo avɨye vahe sui pe poroaɨsusa pemboyecua vahe peipɨ̃tɨvɨise seroyasar. Ahe niha co peyapoño vɨte peico. \v 11 Ore rumo oroipotaño ité ñepei-pei pe pemboyecuaño itera arɨ cañɨ rupi eté co pereco vahe pe querẽhɨsa pe remiaro avɨye vahe rupitɨ ãgua. \v 12 Ndoroipotai pe atẽhɨsa perecora co tecocuer upe. Oroipota rumo pe saquɨcue moñara acoi ava yande Yar rese oyeroyasa pɨpe iyavei güeco ñemosasa pɨpe oipɨsɨ vahe porerecosa imombehuprɨ Tũpa sui. \p \v 13 Peyemomahenduha acoi Tũpa güemimbotar omombehuse Abraham upe: “Che rer pɨpe amboavɨyera co mbahe ndeu” ehise chupe aracahe. Esepia, ndipoi eté ambuae ɨvate catu vahe ichui ẽgüe ehi vaherã. Sese ahe güerer ité osenoi \v 14 aipo ehi chupe: “Supi eté oroovasa itera, iyavei setara ava nde suindar” ehi. \v 15 Evocoiyase Abraham osãro güeco mbegüesa pɨpe, ẽgüe ehi ipɨsɨ oyeupendar Tũpa remimombehu. \v 16 Ava omoingatu potase oñehe, ɨvate catu vahe rer pɨpe omoingatu yuvɨreco yepi. Ẽgüe ehise yuvɨreco, ndiya iri eté ipare oñehe vɨtera sese. \v 17 Tũpa güerer pɨpe ité omoingatu oñehe omombehuse güemimbotar aracahe ‘toicua tuprɨ che remimombehu pɨsɨ ãgua che ñehe ñepei reseve vahe yuvɨreco, iyavei amboavɨye itera che remimombehu chupe’ oyapave aipo ehi aracahe. \v 18 Ẽgüe ehi oime ñuvɨrío mbahe imboyepoepɨpɨrẽhɨ: Tũpa niha ndoporombopai vahe ité, ipɨpe avei yande monguerẽhɨ catu yande yaseca vahe iporopɨ̃tɨvɨisa iyavei yayeroya vahe ñearosa yandeu ombou vahe rese. \v 19 Co mbahe yasãro vahe omovɨracua tuprɨ yande hã, inungar mbahe carite guasu mombɨtasa omovɨracua tuprɨ carite ɨvɨtu sui. Ẽgüe ehi yande remiaro oique turucuar guasu tũparo asɨasa cupeve oɨ imaranehɨ catu vahesave ɨvave. \v 20 Aheve Jesús oique yande raperã mboi ãgua. Ẽgüe ehi ahe apɨrẽhɨ vahe ité pahi ɨvate catu vahe güeco ãgua, inungar tuprɨ Melquisedec aracahe. \c 7 \s1 Jesús pahi Melquisedec nungar tuprɨ ité \p \v 1 Co Melquisedec aipo mborerecuar guasu Salem pendar, iyavei pahi Tũpa ɨvate catu vahe upendar secoi aracahe. Abraham oyevɨse perɨ rupi ovavasa sui ou mborerecuar guasu eta momba pare, ahese aipo osẽ voi eté oso Abraham rovaĩchi Tũpa porovasasa mondo ãgua chupe. \v 2 Iyavei aipo Abraham omondo oporerecosa vavasa sui mbahe güeru vahe diez vahe sui ñepei-pei chupe. ‘Mborerecuar guasu seco ɨ̃vi vahe’ oyapave Melquisedec ehi. Iyavei ahe mborerecuar Salem pendar, ahe tecua Salem ‘mbahe tuprɨ’ oya; sese mborerecuar guasu mbahe tuprɨ vahe secoi. \v 3 Ahe iyesupa rumo ndicuasai eté iyavei ichɨ, tamoi, arɨ iharagüer ndicuasai vahe ité. Ndicuasai avei imano agüer yuvɨreco. Secocuer rumo inungar Tũpa Rahɨr recocuer; ahe pahi apɨrẽhɨ vahe ité. \p \v 4 Peyapɨsaca tuprɨ co mbɨa recocuer rese: ɨvate ité secoi aracahe. Yande ramoi Abraham teieté avei omondo diez sui ñepei-pei mbahe porerecosa mborerecuar guasu eta sui güembierocua chupe. \v 5 Moisés porocuaita pɨpe rumo opacatu Leví suindar pahi eta yuvɨrecoi vahe vɨreco ité ocuaita opacatu ava sui diez sui ñepei-pei iporavɨquɨmi rerocua ãgua yuvɨreco. Abraham suindar ité niha ẽgüe ehi yuvɨreco. \v 6 Yepe Melquisedec ndahei Leví suindar viña, ahe rumo oipɨsɨ ité Abraham sui evocoi porerecosa; Abraham, ahe acoi oipɨsɨ vaherã mbahe Tũpa remimombehu. Ẽgüe ehi Melquisedec Abraham rovasa. \v 7 Supi eté sovasaprɨ sui oporovasa vahe ɨvate catu secoi yepi. \v 8 Evocoi levita suindar oipɨsɨ ava poravɨquɨ reprɨ diez sui ñepei-pei. Ahe ava rumo omano vaherã tẽi yuvɨrecoi. Icuachiaprɨ aracahendar pɨpe rumo Melquisedec serer vahe oicoveño vahe ité. \v 9 Ndoyavɨi evocoiyase opacatu pahi eta Levi suindar omondo vahe porerecosa Abraham rupive chupe yuvɨreco viña. \v 10 Esepia, Abraham oyeseve vɨte Levi oyesuindar vɨreco, evocoiyase ihaẽhɨ vɨteseve oyeepia Melquisedec rese yuvɨreco aracahe. \p \v 11 Ava israelita yuvɨrecoi vahe oipɨsɨ mborocuaita pahi levita sui yuvɨreco; ahe Aarón suindar yuvɨrecoi. Supi etese rumo ava vɨrecose Tũpa suindar güeco catuprɨsa evocoi mborocuaita reroya pɨpe viña, evocoiyase ndoyemboyecuai chietera ambuae pahi viña. Ndahei chira rumo ahe Aarón nungar, ahe Melquisedec nungar itera. \v 12 Esepia, Tũpa osecuñarose evocoi pahi cuaita, osecuñaro aveira supive mborocuaita; \v 13 iyavei yande Yar, ahe sese acoi icuachiaprɨ pɨpe ñehesa, ndahei Levi suindar, ahe rumo ambuae judío ramoi suindar. Ahe ichui acoi ndipoi eté osẽ vahe ambuae pahi. \v 14 Esepia, icuaprɨ ité yande Yar Judá suindar secoise. Iyavei Moisés noñehei ahe ichuindar turi vahe rese oñehese pahi cuaita rese. \p \v 15 Iyavei co oyecua tuprɨ catu itera, oyecuase pahi ipɨasu vahe Melquisedec nungar. \v 16 Ahe rumo ndahei porocuaita “uma sui osẽra pahiguã” ehi vahe sui oique pahi güeco ãgua; güecocuer pĩrata ndopai vahe reseve oique. \v 17 Esepia, Tũpa ité aipo ehi oñehe sese: \q1 “Nde pahi apɨrẽhɨ vaherã ité ereico inungar Melquisedec” ehi. \m \v 18 Sese mborocuaita aracahendar opa ité. Esepia, ahe nipiratai, ndayande pɨ̃tɨvɨi eté. \v 19 Esepia, Moisés porocuaita ndosecocuer mbocatuprɨi eté ava. Yande rumo yasãro mbahe avɨye catu vahe yande recocuer uve nara. Supi niha yayemboya Tũpa rese. \p \v 20 Tũpa rumo oñehe omoingatu ñepei reseve güerer pɨpe. Ambuae pahi rumo ndahei ñepei reseve senoiprɨ yuvɨrecoi Tũpa rer pɨpe. \v 21 Yande Yar rumo Tũpa osenoi ñepei reseve güerer pɨpe pahi seco ãgua icuachiaprɨ pɨpe aipo ehise chupe: \q1 “Yar Tũpa osenoi ñepei reseve, sese nosecuñaroi chietera: \q1 ‘Nde pahi apɨrẽhɨ vaherã ité ereico’ ehi” \m ehi icuachiaprɨ pɨpe. \v 22 Sese Jesús rese yaicua Tũpa omboavɨyera güemimbotar ipɨasu vahe yandeu avɨye catu vahe yɨpɨndar vahe sui. \v 23 Yɨpɨndar setá pahi yuvɨrecoi. Opa-opaño rumo omano. \v 24 Jesús rumo nomanoi vahe ité, sese nomondoi chietera pahi güecosa ambuae upe. \v 25 Sese ahe oicatu ité ñepei reseve vɨroyasar Tũpa rese oyemboya vahe pɨ̃sɨro ãgua apɨrẽhɨ. Esepia, ahe oicove vaherã ité apɨrẽhɨ oyeroquɨ vaherã Vu Tũpa upe sese. \p \v 26 Supi eté Jesús pahi ɨvate catu vahe secoi. Evocoi nungar niha ipane ité yandeu yɨpɨndar. Ahe ndaseco marai vahe, ndoyapoi vahe mbahe tẽi güeco maranehɨsa pɨpe, ndahoyoyai avei ava angaipa viyar rese, iyavei ahe ɨvate catu vahe ɨva pendar sui. \v 27 Ndahei eté ambuae pahi eta nungar secoi, ndoyuca ranei arɨ yacatu rupi mbahe mɨmba Tũpa upe seropovẽhe ãgua yɨpɨndar oangaipa rese, ipare opacatu ambuae angaipa rese. Ñepei reseve ité rumo güete vɨropovẽhe opacatu ava angaipa repɨrã. \v 28 Moisés porocuaita rupi iporavoprɨ pahi ɨvate catu vaherã ava ndahei seco tuprɨ vahe; Tũpa rumo Moisés porocuaita pare osenoi ñepei reseve Guahɨr seco catuprɨ vahe ‘tasecoi pahi ɨvate catu vahe apɨrẽhɨ vaherã ité’ oya. \c 8 \s1 Jesús Tũpa remimbotar ipɨasu vahe omoime yandeu \p \v 1 Co rupi eté oroyepota ore remimombehu mbahe avɨye catu vahe upe. Yareco ité evocoi nungar pahi ɨvate catu vahe. Ahe oguapɨ Vu acato cotɨ omborerecuasa pɨpe ɨvave oĩ. \v 2 Aheve pahi secoi oporavɨquɨ Vu rẽta supi eté vahe pɨpe. Ahe ɨvave ité yande Aposar rembiapo, ndahei ava tẽi rembiapo. \p \v 3 Opacatu pahi ɨvate catu yuvɨrecoi vahe senoisa mbahe oporerecosa iyavei mbahe mɨmba yucaprɨ vɨropovẽhe vaherã Tũpa upe yuvɨreco. Sese Jesucristo avei vɨreco mbahe vɨropovẽhe vaherã Vu Tũpa upe. \v 4 Ahe secoise co ɨvɨ pɨpe viña, ndahei chietera pahi secoi viña. Esepia, cohave oime vɨte ité pahi mbahe vɨropovẽhe vahe Moisés porocuaita rupi yuvɨreco. \v 5 Co ɨvɨ pɨpendar pahi rumo ihañeco ɨva pendar rahanga rese tẽi yuvɨreco. Yaicua niha ahe sahanga tẽi. Esepia, Moisés oyapo potase tũparo, Tũpa aipo ehi chupe: “Emahecua tuprɨ acoi ɨvɨtrɨve amboyecua vahe rese ndeu. Ahe inungar tuprɨ eyapo” ehi chupe. \v 6 Yande pahi ɨvate catu vahe rumo, Jesús, vɨreco ocuaita avɨye catu vahe ambuae pahi sui. Esepia, Tũpa remimbotar ipɨasu vahe Jesús güeru vahe yandeu avɨye catu vahe ité yɨpɨndar vahe sui iyavei sesendar Tũpa remimombehu avɨye catu vahe avei. \p \v 7 Esepia, yɨpɨndar Tũpa remimbotar oicatuse yande recocuer recuñaro ãgua viña, ndipoi chira ambuae semimbotar ipɨasu vahe yandeu viña. \v 8 Tũpa rembiepiave rumo ava recocuer mbahe tẽi eté. Sese aipo ehi icuachiaprɨ pɨpe co ava rese aracahe: \q1 “Yande Yar aipo ehi: \q1 ‘Oimera arɨ ayapo iri ãgua che remimbotar ipɨasu vahe ahe Israel pendar upe, Judá pendar upe avei. \q1 \v 9 Ndahoyoyai chira rumo acoi tamoi eta rese yɨpɨndar ayapo vahe che remimbotar. \q1 Ahese acoi opa anose ɨvɨ Egipto sui, \q1 nomboavɨyei eté rumo che porocuaita yuvɨreco. \q1 Sese apoi ichui’ ehi yande Yar Tũpa. \q1 \v 10 ‘Co arɨ pare rumo na ahera che remimbotar apo Israel pendareta upe’ ehi yande Yar Tũpa, \q1 ‘Amondora che porocuaita iyapɨsacasa pɨpe, \q1 aicuachía aveira ipɨhañemoñetasa pɨpe. \q1 Evocoiyase che iTũpa aicora; ahe evocoiyase cheundar yuvɨrecoira. \q1 \v 11 Nombohe iri chira ondugüer, omu avei che cua uca ãgua yuvɨreco. \q1 Esepia niha, opacatu chĩhivahe catu vahe sui, \q1 ava ocuacua catu vahe avei che cuara yuvɨreco. \q1 \v 12 Iyavei cheñero aveira mbahe tẽi sembiapogüer rese yuvɨreco chupe; ndayemomahenduha iri chiaveira yangaipagüer rese’ ehi yande Yar” \m ehi icuachiaprɨ pɨpe aracahe. \v 13 Oñehese Tũpa güemimbotar pɨasu rese, omombehu yɨpɨndar vahe cañɨ ãgua; chĩhimi tẽi ipane icañɨpa ãgua. \c 9 \s1 Tũparo ɨvɨ pɨpendar iyavei tũparo ɨva pendar \p \v 1 Evocoiyase yɨpɨndar Tũpa remimbotar vɨreco ava cuaitarã iñemonuha ãgua Tũpa mboeteisa pɨpe iyavei vɨreco tũparo co ɨvɨ pɨpendar. \v 2 Ahe tũparo pɨpe na ehi mbahe imoingatusa: yɨpɨndar oɨ Nimarai Vahe serer. Ipɨpe oime vera renda iyavei mesa pan sovasaprɨ Tũpa upendar reseve. \v 3 Imoñuvɨriosa turucuar tũparo asɨasa cupeve oime ambuae oɨ, ahe serer Nimarai Catu Vahe. \v 4 Aheve oime itaɨsɨ rapɨsa renda oro apoprɨ, aheve avei oime Tũpa porocuaita rɨru oro pɨpe yaoprɨ. Ahe ipɨpe oime cambuchi oro apoprɨ ahe tembihu maná rɨru, ipɨpe avei oime Aarón pococa ahe sorɨ vahe, iyavei mborocuaita cuachiaprɨ ita ipe vahe rese oime ipɨpe. \v 5 Ahe mborocuaita rɨru harɨve oime Tũpa rembiguai rahanga oyovai yuvɨnohai, “Tũpa oime ité cohave” he ãgua. Ahe ipepo oyopɨ tuprɨ Tũpa porocuaita rɨru rovapɨsa yuvɨreco. Co rupive revo amombehura co mbahe pẽu. \p \v 6 Evocoi nungar mbahe moingatuprɨ pare, pahi eta yuvɨroiqueño yɨpɨndar oɨ asɨaprɨ pɨpe arɨ rupi ocuaita apo ãgua. \v 7 Imoñuvɨriosa oɨ pɨpe rumo pahi ɨvate catu vaheño oique ñepei reseve ñepei-pei aravɨter pɨpe, iyavei güeique yacatu vɨroique mbahe mɨmba ruvɨ vɨropovẽhe vaherã Tũpa upe oangaipa rese, ava icuaẽhɨ pɨpe angaipa oyapo vahe repɨrã avei. \v 8 Co rese Espíritu Santo oicua uca yandeu avaño tẽi ndiya vɨtei eté oique ipa vahe oɨ imaranehɨ catu vahe pɨpe Tũpa rovai oime vɨtese yɨpɨndar oɨ yasɨaprɨ. \v 9 Co opacatu mbahe yande mbohe mbahe cũriteindar rese. Esepia, co porerecosa iyavei mbahe seropovẽheprɨ aheve Tũpa upe, nomoatɨroi eté imboeteisar pɨhañemoñetasa. \v 10 Ahe rumo carusa, ɨhusa, ñemoatɨrosa nungar mbahe resendar tẽi; yande retecuer resendar tẽi porocuaita. Ahe rumo ẽgüe ehiñomi tẽi yuvɨreco Tũpa remimbotar ipɨasu vahe yu ãgua renonde. \p \v 11 Poropɨ̃sɨrosar rumo ou cute. Iyavei ahe ité cũritei yande pahi ɨvate catu vahe secoi mbahe avɨye vahe güeru vahe yandeu. Ahe pahi reiquesa rumo ndahei ava rembiapo nungar tẽi, ahe rumo avɨye catu ité iyavei ndahei eté co ɨvɨ pɨpe yapoprɨ. \v 12 Cristo rumo oique ité imaranehɨ catu vahesave ɨvave. Ndahei rumo ovesa iyavei guaca rahɨr ruvɨ reropovẽhe ãgua, ahe rumo vɨropovẽhe vuvɨ ité opacatu rese; ẽgüe ehi ahe ñepei reseve oique apɨrẽhɨ vahe ñepɨsɨrosa reime ãgua yandeu. \v 13 Supi eté guaca cuimbahe ruvɨ iyavei ovesa ruvɨ, guaca cuña tanimbu acoi imondoprɨ vahe ava seco mara vahe rese, ahe avei vɨreco raimi tẽi pĩratasa ava rete moatɨro ãgua. \v 14 Cristo ruvɨ rumo vɨreco catu ité pĩratasa. Esepia, Cristo, Espíritu apɨrẽhɨ vahe pɨpe, oyemondo ahe ae Tũpa upe inungar mbahe seropovẽheprɨ nimarai vahe, iyavei suvɨ yande pɨhañemoñetasa moatɨro opacatu yande rembiapo ai manosave yande rereco vahe sui Tũpa oicove vahe upe mbahe apo uca ãgua yandeu. \p \v 15 Sese Jesucristo secoi Vu remimbotar ipɨasu vahe moingatusar ava reru ãgua Tũpa upe omano pɨpe. Ipɨpe sui oime ñeroisa oyemboangaipa vahe yɨpɨndar mborocuaitavrɨve yuvɨrecoi vahe upe ‘toipɨsɨ che rembiporavo yuvɨreco oyeupendar mbahe apɨrẽhɨ vahe che remimombehugüer rupi’ oya. \v 16 Que ava oicua ucase güemimbotar ombahe mondo ãgua omano renondeve, icuasa tuprɨ ranera rumo imanosa semimbotar apo ãgua renonde. \v 17 Esepia, ndiya vɨtei eté omano vaherã recove vɨteseve mbahe imondosa iyarã upe. Imanore voi rumo avɨye imondosa. \v 18 Sese yɨpɨndar vahe Tũpa remimbotar yaposa mbahe mɨmba ruvɨ pɨyere pɨpe. \v 19 Esepia, Moisés omombehupase mborocuaita opacatu ava upe, oipɨsɨ ovesa ragüer pĩra vahe iyavei ɨvɨra hisopo serer vahe rãca, ahe omoaquɨ guaca rahɨr ruvɨ iyavei ovesa rahɨr ruvɨ, ɨ rese oyeseha vahe pɨpe. Ipɨpe opa osɨpɨi cuachiar mborocuaita resendar, opacatu ava avei. \v 20 Evocoiyase aipo ehi icuachiaprɨ pɨpe: “Co mbahe ruvɨ oicua tuprɨ uca co porocuaita Tũpa ombou vahe omboyeroya ãgua pẽu” ehi. \v 21 Mbahe mɨmba ruvɨ pɨpe avei opa Moisés osɨpɨi tũparo iyavei opacatu mbahe ipɨpendar iporuprɨ. \v 22 Porocuaita rupi eté tuvɨ pɨpe seni opacatu mbahe oñemoatɨropa Tũpa rovaque; ndipoi eté ñeroisa angaipa upe mbahe ruvɨ pɨyereprɨ porẽhɨse. \s1 Tũpa upe güete reropovẽhe pɨpe Cristo omocañɨ angaipa \p \v 23 Iyacatu ité imoatɨrosa evocoi nungar mbahe mbahe mɨmba seropovẽheprɨ ruvɨ pɨpe. Esepia, co mbahe ɨva pendar nungar tẽi sahangaposa; ɨva pendar ité rumo ipotasa seropovẽhepɨrã mbahe avɨye catu vahe evocoi sui. \v 24 Esepia, Cristo ndoiquei tũparo oɨ imaranehɨ catu vahe ava rembiapo pɨpe tẽi. Esepia, ahe ɨva pendar rahanga tẽi. Ẽgüe ehi rumo ahe oique ité ɨvave. Aheve cũritei secoi Tũpa rovai yande pɨ̃tɨvɨi ãgua oyeroquɨ pɨpe. \v 25 Judío pahi ɨvate catu vahe niha ñepei reseve oique aravɨter yacatu oɨ imaranehɨ catu vahe pɨpe mbahe ruvɨ tẽi reropovẽhe ãgua; ndahei rumo vuvɨ ité vɨropovẽhe. Cristo rumo ndoyeeropovẽhe pɨhi Tũpa upe. \v 26 Ẽgüe ehise rumo, yɨpɨsuive omano pɨhira viña. Cũritei rumo oyemboyecua co ipa arɨ rupi ñepei reseve, apɨrẽhɨ vaherã vɨropovẽhe ãgua güete Tũpa upe ‘tocañɨpa angaipa’ oya. \v 27 Supi eté opa rane itera ava omano yuvɨreco, ipare voi ñepei reseve oimera porandusa. \v 28 Indó, Cristo oyeeropovẽhe ñepei reseve opacatu angaipa mocañɨ ãgua. Ipare rumo oyevɨ irise ou, ndahe iri chira angaipa recocuer rese. Ahe rumo oyevɨra ou guãrosar pɨ̃sɨro ãgua. \c 10 \p \v 1 Esepia, Moisés porocuaita mbahe avɨye vahe ou vaherã rahanga tẽi, ndahei ahe eté vahe ité. Sese ahe porocuaita ndoicatui eté ava Tũpa rese oyemboya vahe reco mohɨvi tuprɨ ãgua mbahe seropovẽheprɨ aravɨter yacatundar pɨpe tẽi. \v 2 Porocuaita oicatuse pe angaipa sui pe moatɨro tuprɨ ãgua, ndapeyandu iri chira pe angaipa viña iyavei pahi ndovɨropovẽhe iri chiaveira mbahe ruvɨ Tũpa upe yuvɨreco viña no. \v 3 Co seropovẽheprɨ rumo yande momahenduha uca ãgua tẽi yande angaipagüer rese aravɨter yacatu. \v 4 Esepia, mbahe mɨmba ruvɨ tẽi nomocañɨi eté yande angaipa yande sui. \p \v 5 Sese Cristo co ɨvɨ pɨpe ouse, aipo ehɨ Tũpa upe: \q1 “Ndereipota iri niha mbahe mɨmba tẽi porerecosa seropovẽhepɨrã ndeyeupe, nde rumo ereyapo che retecuer evocoi nungarã. \q1 \v 6 Ndahei niha nde pɨha rupi mbahe rapɨprɨ mbahe mɨmba yucaprɨ ndeu seropovẽheprɨ ñepei reseve angaipa mocañɨ ãgua. \p \v 7 Evocoiyase che aipo ahe: \q1 ‘Che ayu nde remimbotar apo ãgua, che Ru Tũpa, che resendar icuachiaprɨ remimombehu rupi tuprɨ mboavɨye ãgua’ ahe” ehi. \m \v 8 Yɨpɨndar aipo ehi, Tũpa ndoipotai eté, iyavei ndahei ipɨha rupi mbahe mɨmba reropovẽheprɨ, porerecosa mbahe sapɨprɨ avei angaipa mboyeho ãgua, yepe ahe mborocuaita rupi seropovẽhesa viña. \v 9 Ipare aipo ehi: “Che ayu nde remimbotar apo ãgua” ehi. Ahe ipɨpe omombopa yɨpɨndar vahe mbahe seropovẽheprɨ co ambuae mbahe ipɨasu vahe apo ãgua. \v 10 Tũpa evocoiyase yande peha angaipa sui oyeupe nara. Esepia, Jesucristo oyapo ité semimbotar mbahe ñepei reseve apɨrẽhɨ vaherã güete mondo pɨpe. \p \v 11 Opacatu judío pahi eta arɨ yacatu oyapo ocuaita iyavei mbahe mɨmba avei-vei vɨropovẽhe Tũpa upe yuvɨreco. Yepe ahe vɨropovẽhe tẽi yuvɨreco viña, nomocañɨ catui eté rumo angaipa. \v 12 Jesucristo rumo oyeeropovẽhe ñepei reseve angaipa repɨrã apɨrẽhɨ vaherã. Ipare oso ɨvave, oguapɨ oĩ Vu acato cotɨ. \v 13 Aheve osãro oĩ Vu Tũpa opase voi omondo yamotarẽhɨmbar ipovrɨve. \v 14 Esepia, ñepei reseve oyeeropovẽhe pɨpe osecomohɨvi tuprɨ Vu Tũpa rembipeha apɨrẽhɨ vaherã. \v 15 Iyavei Espíritu Santo aipo ehi tuprɨ avei icuachiaprɨ aracahendar pɨpe yandeu: \q1 \v 16 “ ‘Co arɨ pare rumo na ahera che remimbotar apo chupe’ ehi yande Yar Tũpa, ‘Coiye amondora che porocuaita ipɨhañemoñetasa pɨpe, amondo aveira iyapɨsacasa pɨpe’ ehi. \q1 \v 17 Ndayemomahenduha iri chietera yangaipagüer rese iyavei mbahe tẽi sembiapogüer rese yuvɨreco” ehi aracahe. \m \v 18 Ẽgüe ehi angaipa rese oimese ñeroisa, ahese ndiya iri seropovẽhesa mbahe angaipa repɨrã. \s1 Yayemboya catura Tũpa rese \p \v 19 Sese che rɨvɨreta, iya ité cũritei yande reique ãgua Tũpa rovai yande sɨquɨyeẽhɨsa pɨpe Jesucristo ruvɨ pɨpe sui. \v 20 Yaicoveño itera ipɨasu vahe tecocuer tecovesa yandeu ombou vahe pɨpe. Ahe niha omboi tũparo pɨpe asɨasa turucuar yande reique ãgua Tũpa rovai. Ahe turucuar inungar Jesús rete. \v 21 Iyavei ahe yande pahi ɨvate catu vahe ité secoi Vu Tũpa rẽta rãrosar; \v 22 sese yayemboya catura Tũpa rese yande pɨhañemoñeta tuprɨsa pɨpe iyavei yande yeroyasa ipa voi vahe pɨpe. Supi eté ahe opa yande reco mbocatuprɨ yande pɨhañemoñeta raisa sui iyavei omoatɨro yande rete ɨ maranehɨ pɨpe. \v 23 Yayemovɨracua catura mbahe avɨye vahe yande remiaro pɨpe yamombehu vahe ava upe yande pɨhañemoñeta rerovaẽhɨsa pɨpe. Esepia, Tũpa omboavɨye itera mbahe güemimombehugüer yandeu. \v 24 Iyavei yasecañora ñepei-pei yañepɨtɨvɨi vaherã yande yeaɨsu catu ãgua iyavei mbahe tuprɨ apo ãgua yandeyeupe. \v 25 Ndayamopanei chira yande ñemonuhasa Tũpa upe. Ndayaicoi chira omopane vahe nungar, iya rumo yayemonguerẽhɨ catura ñepei-pei yandeyeupe. Esepia, vɨrovɨ arɨ yande Yar yevɨ iri ãgua. \p \v 26 Acoi, “Tayemboangaipaño ité” yahese mbahe supi tuprɨ vahe cua pare yaico, ndipo iri ambuae seropovẽhepɨrã evocoi yande angaipa repɨrã yandeu; \v 27 Tũpa ñemoɨrosa ipĩrata vahe güeraño oimera yandeu iyavei tata guasu apɨrẽhɨ vahe opara omocañɨ Tũpa amotarẽhɨmbar yuvɨrecoi vahe. \v 28 Ava Moisés porocuaita ndovɨroyai vahe que ñuvɨrío, anise mbosapɨ rembiepiave, ahe secocuer mombehuse, ahe yucaprɨ ité saɨsuẽhɨsa pɨpe yuvɨrecoi. \v 29 Peyapɨsaca tuprɨ co rese: ipĩrata catu oimera Tũpa ñemoɨrosa tahɨr reroɨ̃rosar upe curi iyavei acoi ava vɨreco vahe suvɨ inungar mbahe ẽgüe ehi tẽi vahe iyavei vɨroɨ̃ro tẽi vahe guaɨsusar Espíritu, chupe avei oimera Tũpa ñemoɨrosa ipĩrata catu vahe. Esepia, co tuvɨ rese niha seroyaprɨ ité Tũpa remimbotar. Ipɨpe avei niha ahe ava Tũpa rembipeha yuvɨrecoi. \v 30 Yaicua niha yande Yar aipo ehise: “Che ité asepɨra, sembiapo ai amboyevɨra chupe” ehi aracahe. Iyavei ambuae ñehesa aipo ehi vahe: “Yar oporandura mbahe sembiapogüer rese ava oyeupendar upe” ehi. \v 31 ¡Mbahe tẽi eté yaiquese Tũpa oicove vahe ñemoɨrosa pɨpe! \p \v 32 Peyemomahenduha acoi aracaco co tesapesa nungar supi eté vahe pɨsɨ ramose, peyemovɨracuaño ité pe recoãhasa upe pe yemombaraɨsusa pɨpe. \v 33 Esepia, acoi amove pe pãhu pendar rese iñehe-ñehe tẽi yuvɨreco, mara-mara tẽi avei pe rereco opacatu ava rovaque. Ambuae pe pãhu pendar evocoiyase peipɨ̃tɨvɨi pe yemombaraɨsusa rese. \v 34 Pesaɨsuño ité avei ambuae soquendaprɨ yuvɨreco. Opase pe mbahe vɨrocua yuvɨreco pe sui peñemosaño avei pe vɨharetesa pɨpe peico. Esepia, peicua ɨvave perecora mbahe avɨye catu vahe iyavei apɨrẽhɨ vahe. \v 35 Sese pemocañɨ tẽi eme Tũpa rese pe yeroyasa. Esepia, evocoiya pe recosa pɨpe omoime ucara mbahe tuprɨ pẽu curi. \v 36 Pe rumo peyemovɨracuaño itera mbahe-mbahe tẽi upe Tũpa remimbotar apo ãgua semimombehugüer oime vaherã pɨsɨ ãgua curi. \v 37 Supi eté icuachiaprɨ pɨpe Tũpa aipo ehi: \q1 “Pɨhaivi eté oura acoi ou vahevɨ. \q1 Ndiaracahei chietera. \q1 \v 38 Acoi cheundar seco catuprɨ vahe rumo che rese oyeroyasa pɨpe oicovera. \q1 Acoi oyepepɨse rumo che sui, che evocoiyase ndavɨhai chira sese” ehi aracahe. \m \v 39 Yande ndahei oyepepɨ vahe nungar yaico. Evocoi nungar niha ocañɨ tẽi vaherã yuvɨreco. Yande rumo yayeroya sese; ipɨpe yañepɨsɨro. \c 11 \s1 Tũpa rese yeroyasa \p \v 1 Supi eté yarecose yande yeroyasa Tũpa rese, ahese yaicua ahe ombou itera mbahe yasãro vahe yandeu, iyavei yaicua ité oime mbahe ndayasepiai vahe. \v 2 Supi eté amove yande ramoi aracahendar upe, “Avɨye ité” ehi Tũpa oyese yeroyasa pɨpe sui. \p \v 3 Tũpa rese yande yeroyasa pɨpe yaicua ahe oñehe pɨpe ité oyapo opacatu mbahe. Sese yaicua cũriteindar mbahe yasepia vahe mbahe ndayasepiai vahe apoprɨ. \p \v 4 Sese oyeroya pɨpe Abel vɨropovẽhe oporerecosa avɨye catu vahe Caín porerecosa sui chupe. Sese, “Co ava seco catuprɨ vahe che rovaque” ehi iyeroyasa rese oipɨsɨ tuprɨse iporerecosa. Yepe Abel omano viña, oimeño vɨte rumo Tũpa rese yeroya agüer resendar ñehesa. \p \v 5 Enoc avei Tũpa rese oyeroyasa pɨpe serasosa co ɨvɨ pɨpe sui, “Tomano rane” ndehi eté chupe. Ava ndoseca iri eté yuvɨreco. Esepia, Tũpa ité vɨraso secove reseve. Yɨpɨndar rumo Tũpa vɨrasoẽhɨ vɨteseve, “Enoc recocuer avɨye ai rane ité chupe” ehi icuachiaprɨ aracahendar. \v 6 Ndahei eté rumo Tũpa pɨha rupi yaico ndayayeroyaise sese. Esepia, oyemboya pota vahe sese, “Oime ité Tũpa” ehi rane itera, iyavei, “Oime itera mbahe secasar upe nara” ehi aveira. \p \v 7 Noé avei oyeroya Tũpa rese. “Oimera mbahe tẽi co ɨvɨ pɨpe ndapesepia vɨtei vahe” ehise chupe, vɨroya voi eté. Evocoiyase seroyasave oyapo arca oyesuindar pɨ̃sɨro ãgua. Iyavei sese oyeroya pɨpe omombehu ava co ɨvɨ pɨpendar cañɨ ãgua. Ahe rumo Tũpa rese oyeroya pɨpe oñepɨsɨro. \p \v 8 Abraham avei oyeroya Tũpa rese. Esepia, Tũpa, “Eso ambuae ɨvɨ ndeu amboyecua vaherã vahesave, ahe amondora ndeu” ehise, omboyeroyaño ité. Yepe ahe ɨvɨ ndoicuai viña, osẽño ité rumo oɨvɨ sui oso. \v 9 Ipare Tũpa rese oyeroya pɨpe avei secoiño ité ahe ɨvɨ pɨpe. Ndoyavɨi ambuae ɨvɨ pendar secoi vahe; oɨ mbahe pirer apoprɨ pɨpe tẽi aheve secoi. Ẽgüe ehi tuprɨ avei tahɨr Isaac iyavei sumino Jacob. Ahe avei oipɨsɨ vaherã Tũpa remimombehu ɨvɨ yuvɨreco. \v 10 Esepia, aipo Abraham osãroño ité tecua ɨvave ovɨ̃racua vahe. Tũpa niha ahe tecua rãhasar, yaposar avei. \p \v 11 Yepe Sara nimembɨi vahe viña iyavei Abraham ocuacuami, Tũpa rese oyeroyasave rumo oipɨsɨ pĩratasa Tũpa sui guahɨ ãgua. Esepia, vɨroyaño ité Tũpa oñehe omboavɨye ãgua chupe. \v 12 Evocoiyase yepe Abraham ocuacuami viña, vɨreco rumo guahɨr. Ahe ichuindar sehɨi eteanga coiye inungar yasɨtata iyavei inungar ɨvɨ cuhi para guasu popɨ rupindar ndayaipapa catui vahe ité. \p \v 13 Ahe ava rumo opacatu omanopa tẽi; ndoipɨsɨi eté mbahe semimombehugüer oyeupendar. Ahe mbahe amombrɨ rupi osepiañomi tẽi yuvɨreco oyeroyasa pɨpe, sorɨveteño avei sese. Ẽgüe ehi oicuaño ité ndahei co ɨvɨ pɨpendar güecosa; ahe rumo yuvɨrecoveño raimi tẽi co ɨvɨ pɨpe. \v 14 Aipo ehi vahe oicua uca tuprɨ yandeu oseca vɨte oyeupendar ɨvɨ yuvɨreco. \v 15 Ipɨhañemoñetase rumo ɨvɨ güeco agüer rese yuvɨreco viña, oyevɨ iriño itera aheve avei yuvɨreco viña. \v 16 Ahe rumo oipota ambuae ɨvɨ avɨye catu vahe yuvɨreco, ahe ɨva pendar. Sese Tũpa nochi eté, “Che Ru Tũpa” oyeupe hese. Esepia, vɨreco ité tecua imoingatuprɨ chupe. \p \v 17 Tũpa rese yeroyasa pɨpe avei Abraham oyemoingatu voi guahɨr ñepei vahe Isaac reropovẽhe ãgua Tũpa upe güecoãhasa pɨpe. Yepe Tũpa aipo ehi chupe aracahe viña: \v 18 “Nde rahɨr Isaac sui setá oimera nde suindar” ehi. \v 19 Esepia, oicua ité Tũpa vɨreco pĩratasa ava omano vahe mbogüerayevɨ iri ãgua. Evocoiyase imano rãgüer sui eté oipɨsɨ iri guahɨr aracahe. Ahe evocoiyase omboyecua mbahe yandeu. \p \v 20 Tũpa rese oyeroya pɨpe avei Isaac osovasa Jacob, Esaú avei mbahe oime vaherã pɨsɨ ãgua. \p \v 21 Iyavei Tũpa rese oyeroya pɨpe avei Jacob omano pota ãgua, osovasa ñepei-pei José rahɨr. Ahese opococa rese tẽi eté oyemovɨracua oyeroquɨ ãgua Tũpa upe imboeteisa pɨpe. \p \v 22 Tũpa rese oyeroya pɨpe avei José, omano ãgua renonde, aipo ehi: “Yande mu israelita opara yuvɨnose ɨvɨ Egipto sui curi” ehi. Ipare oyocuai omu oɨtacuer rerova ãgua aracahe. \p \v 23 Tũpa rese oyeroya pɨpe avei, ohase Moisés, iyesupa oñomi mbosapɨ yasɨ rupi yuvɨreco. Esepia, ahe pĩtani icatuprɨ ai, iyavei ndoyembosɨquɨyei eté mborerecuar guasu porocuaita yuca ãgua sui. \p \v 24 Tũpa rese oyeroyasa pɨpe avei, ocuacuase Moisés, ndoipotai eté, “Egipto pendar mborerecuar guasu rayrɨ membrɨ” oyeupe he ãgua. \v 25 Ahe rumo oipota catu mara-mara tẽi güereco ãgua Tũpa reroyasar reseve chĩhi rupive mbahe tẽi rese yembovɨha rãgüer sui. \v 26 Avɨye catu ité chupe Tũpa rembiporavo upe nara mbahe tẽi porara ãgua Egipto pendar mbahe eta sepɨrusu vahe rereco rãgüer sui. Esepia, ahe oicuaño ité oyeupe nara porerecosa Tũpa ombou vaherã. \p \v 27 Tũpa rese oyeroya pɨpe avei osẽ ɨvɨ Egipto sui osɨquɨyeẽhɨsa pɨpe mborerecuar guasu rorɨẽhɨse. Oyemovɨracuaño ité oyese mbahe apo ãgua; avɨye osepia vahe ité Tũpa acoi ndoyecuai vahe. \v 28 Tũpa rese oyeroya pɨpe avei oyapo Pascua pieta. Opa uca oipichi ava upe oquenda rese mbahe mɨmba ruvɨ Tũpa rembiguai oporoyuca vahe ava israelita rahɨr ɨpɨ yucaẽhɨ ãgua. \p \v 29 Tũpa rese oyeroya pɨpe avei ava israelita osasa para guasu Pĩra Vahe ɨvɨ ipiru vahe harɨ rupi yuvɨraso. Ipare yamotarẽhɨmbar Egipto pendar, “Ẽgüe yahe avei” ehi yuvɨreco viña, ɨ rumo opaño oyopɨ. \p \v 30 Tũpa rese oyeroya pɨpe avei israelita oyerese siete arɨ rupi tecua Jericó rese, opa ñachisa onduru. \v 31 Tũpa rese oyeroya pɨpe avei Rahab, oyemondo-mondo tẽi vahecuer, nomanoi eté ambuae ava mbahe-mbahe tẽi vahe rupi. Esepia, ahe oipɨsɨ tuprɨño güẽtave israelita Jericó ɨvɨ repiasar. \p \v 32 ¡Setá vɨte ambuae ava recocuer oime amombehu vaherã pẽu! Ipane ité rumo arɨ imombehupa ãgua: Gedeón, Barac, Sansón, Jefté, David, Samuel iyavei opacatu Tũpa ñehe mombehusar recocuer. \v 33 Evocoi avei Tũpa rese oyeroya pɨpe osecopɨ ité ambuae ɨvɨ pendar, oporocuai tuprɨ güeco ɨ̃visa pɨpe, oipɨsɨño ité Tũpa suindar mbahe semimombehugüer yuvɨreco, oiyurumboyaño avei yaguar, \v 34 ombogüe avei tata ipĩrata vahe, oyeepɨ avei quɨse pucu pɨpe oyuca rãgüer sui; ava nipiratai vahecuer rumo oyemomirata yuvɨreco, oyemovɨracua ité vavasave oyese; opaño ité oamotarẽhɨsar sundao osecopɨ yuvɨreco. \v 35 Oime amove cuña ipãhuve vɨreco iri vahecuer omu manosa sui imbogüerayevɨprɨ. \p Ambuae rumo omanopaño ité teco rasɨsa pɨpe, “Yasẽ catu co nungar mbahe sui” ndehi eté yuvɨreco cuerayevɨsa avɨye catu vahe pɨpe güeco ãgua. \v 36 Ambuae iparaɨsu catu ava upe oñeeroɨrosa pɨpe, onupasa pɨpe, oapɨ̃chi-pɨ̃chisa pɨpe, voquendasa pɨpe avei yuvɨreco. \v 37 Ambuae ita pɨpe oapi-apisave omano, amove imombɨtesa ɨvɨra asɨasa pɨpe, anise ambuae yucasa quɨse pucu pɨpe, amove ipãhu pendar oguata tẽi, ovesa, cavara pirer añomi tẽi iyemondesa, iparaɨsu mbahe porẽhɨ yuvɨreco nombohe catui ava ipɨhañemoñetasa pɨpe sereco iyavei mara-mara tẽi vɨreco yuvɨreco no. \v 38 Evocoi seco catuprɨ vahe yuvɨreco ndiyai co ɨvɨ pɨpendar Tũpa cuaparẽhɨ upe vɨreco vaherã oyepãhuve, ahe oguata tẽi ɨvɨ iporupɨrẽhɨsa rupi, ɨvɨtrɨ rupi, mbahecuar rupi avei yuvɨreco. \p \v 39 Yepe ahe opacatu avɨye ité Tũpa upe oyeroyasa rese yuvɨreco viña, ndoipɨsɨi eté rumo oyeupe Tũpa remimombehugüer yuvɨreco. \v 40 Esepia, Tũpa omoime mbahe avɨye catu vahe yandeu ‘oyoya tuprɨ toipɨsɨ güecocuer ihɨ̃vi tuprɨ ãgua che remimombehugüer rupi yuvɨreco’ ohesa pɨpe chupe, yandeu opacatu avei. \c 12 \s1 Yamahecua tuprɨra yande yeroyasa pɨpe Jesús rese \p \v 1 Sese yande, yaicuase setá ité evocoi ava oime omboyecua vahe Tũpa rese oyeroyasa, iyacatu ité yaseyapa opacatu mbahe ndayande mbohe catui vahe Tũpa upendar mbahe rese iyavei yande angaipa yande mboha tuprɨ vahe. Ichui yayemovɨracuaño itera yande cuaita Tũpa ombou vahe rese yandeu inungar ivava catu vahe. \v 2 Yamahe tuprɨ itera Jesús rese. Ahe ichui niha yareco yande yeroyasa Tũpa rese. Ahe avei oyese yande mboporeroya tuprɨ catu. Oiporara curusu rese omano ochĩẽhɨsa pɨpe. Esepia, ahe oicua ité oparaɨsu pare vɨrecora ovɨharetesa, oguapɨse omborerecuasave Vu acato cotɨ oĩ. \p \v 3 Pe avei catu, pepɨhañemoñeta Jesús recocuer rese; ahe oiporara ité mbahe rasɨcuer ava yangaipa vahe mara-mara tẽi güerecose. Sese pecuerai eme Cristo rese peico ãgua iyavei, “Ndorequerẽhɨ iri” ndapeyei chira. \v 4 Esepia, pe ndapemano vɨtei eté angaipa upe pe yembopɨhavɨ̃racuasa pɨpe. \v 5 Peresarai eté Tũpa pe mboaracuasa sui tahɨr ité pe recosa pɨpe; icuachiaprɨ aracahendar pɨpe aipo ehi: \q1 “Che rahɨr, eyemoingatu voiño Yar nde mombaraɨsusa upe nde reco mohɨvi tuprɨ ãgua, iyavei, ‘Ndachequerẽhɨ iri’ nderei chiaveira chupe ndeu oñehe pĩratase. \q1 \v 6 Esepia, Tũpa osecomohɨvi tuprɨ ava güembiaɨsu iyavei omombaraɨsu rane guahɨr sereco ãgua” ehi. \m \v 7 Peñemosaño catu pe mombaraɨsusa upe pe reco mohɨvi ãgua. Esepia, Tũpa ẽgüe ehise pẽu guahɨr ité pe rereco. ¿Oime pĩha que ñepei ava guahɨr upe noñehe pĩratai vahe secocuer mohɨvi ãgua? \v 8 Tũpa ndape recocuer mohɨvise inungar oyapo ambuae guahɨreta upe yepi, pe evocoiyase inungar-ra chĩhivahe ndiyesupai vahe, ẽgüe peye tẽi peico chupe. \v 9 Iyavei, chĩhivahe tẽi vɨte yaicose, yande yesupa co ɨvɨ pɨpendar yande nupa yande recocuer mohɨvi ãgua, ahese yamboetei. Sese yamboetei catura yande Ru Tũpa ɨva pendar tecovesa rereco ãgua. \v 10 Yande yesupa co ɨvɨ pɨpendar opɨhañemoñetagüer rupi tẽi yande nupa yaicove raimi tẽise co ɨvɨ pɨpe; Tũpa rumo yande mombaraɨsu yandeu mbahe tuprɨ ãgua rese yande reco maranehɨ ãgua inungar ahe ndaseco marai vahe. \v 11 Supi eté yɨpɨndar, poronupasa yaipɨsɨ ramose, tasɨ yandeu. Coiye rumo yande imboyeroyasa pɨpe yayapo catura mbahe ihɨ̃vi vahe. Ahe evocoiyase yande recocuer rerecora mbahe tuprɨ pɨpe. \s1 Peicua catu Tũpa ñehe rendu potaẽhɨ sui \p \v 12 Sese pemopoase iri pe reco pĩratasa iyavei peyemonguerẽhɨ iri pe guata ãgua yande Yar rupi. \v 13 Ipare peseca perɨ ihɨ̃vi vahe pe recocuer uve nara ‘toingatu che pɨ ndoguatai vahe’ pe yapave ‘timara catu iri eme’ pe hesa pɨpe. \p \v 14 Peico catu opacatu ava upe mbahe tuprɨ pɨpe, peico avei pe reco maranehɨ pɨpe. Esepia, ava ndovɨrecoi vahe güeco maranehɨ, ndosepiai chietera yande Yar. \v 15 Peñearo tuprɨ catu, tipo eme ava ndoipɨsɨi vahe Tũpa porovasasa pe pãhuve, iyavei tipo eme mbahe tẽi que ava pɨha pɨpe; avɨyeteramo opacatu rese ova tiẽtera. \v 16 Tipo eme catu pe pãhu pendar oyemboaguasa tẽi vahe. Tipo eme avei ava Tũpa upendar mbahe vɨroɨ̃ro vahe pe pãhuve inungar Esaú aracahe. Ahe omondo Tũpa porovasasa oyeupendar tahɨr ɨpɨ güecosa resendar mimoi repɨrã tẽi vɨvrɨ upe. \v 17 Iyavei peicua, ipare acoi Esaú oipɨsɨ pota Tũpa porovasasa vu sui viña. Ahe rumo ndiya iri eté sovasapɨrã secoi. Yepe oyasehó iteanga viña, ndiya iri eté rumo mbahe sembierecovɨ rãgüer mboyevɨ ãgua chupe. \p \v 18 Peyemboyase Tũpa rese, ndahei inungar pe ramoi israelita aracahendar. Esepia, ahe ɨvɨtrɨ Sinaí sese yapoco vahe rese tẽi oyemboya vahe yuvɨreco; ahe ɨvɨtrɨ rese sendɨ́ ité inungar tata rendɨgüer; oime pɨ̃tu, pɨ̃tumimbi vahe, ɨvɨtu ai avei sese. \v 19 Iyavei ndapesendui mimbɨ imoñeheprɨ, Tũpa ñehe avei. Aracahendar rumo osendu ité yuvɨreco. Iñehe renduse rumo, osɨquɨyepave ndoipota iri ahe oyeupe ñehe yuvɨreco. \v 20 Esepia, ahe oyembosɨquɨye ité evocoi porocuaita aipo ehi vahe sui: “Acoi opɨ̃ro vahe ɨvɨtrɨ rese, yepe que mbahe mɨmba tẽi viña, ahe peyapi-yapi yuca ita pɨpe, anise lanza pɨpe avei” ehi. \v 21 Ahe mbahe oyecua vahe aipo oporombosɨquɨye vahe ité. Evocoiyase Moisés teieté aipo ehi: “Che sɨquɨyepave arɨrɨi eté” ehi. \p \v 22 Pe rumo peyemboya ɨva pendar ɨvɨtrɨ Sión ve, Tũpa oicove vahe recuave. Ahe tecua Jerusalén ɨva pendar. Aheve Tũpa rembiguai setá iteanga vahe oñemonuha imboetei ãgua yuvɨreco yepi. \v 23 Iyavei peyemboya opacatu ava Tũpa rahɨr ɨpɨ Cristo reroyasar rese, ahe serer icuachiaprɨ ɨvave. Peyemboya avei Tũpa rese, ahe niha yande recocuer rese oporandu vahe secoi; iyavei peyemboya ava seco avɨye vahe espíritu yuvɨrecoi vahe rese. Ahe niha Tũpa osecomohɨvi tuprɨ sereco. \v 24 Peyemboya avei Jesús rese, ahe omoime yandeu Tũpa remimbotar ipɨasu vahe, ahe suvɨ yande moatɨro vahe. Ahe avɨye catu yandeu Abel ruvɨ sui. \p \v 25 Sese peicua catu, “Ndorovɨroyai” peye vaherã acoi pẽu oñehe vahe upe. Esepia, Moisés reroyaẽhɨsa pɨpe pe ramoi noñemi eté Tũpa ñemoɨrosa sui yuvɨreco, oyeupe, “¡Peicua catu!” ehise co ɨvɨ pɨpe aracahe. Ẽgüe ehise chupe yuvɨreco aracahe, ẽgüe ehi catu iri tiẽtera yandeu. Nayañemi chietera ichui cute ndayaroyaise co ɨva pendar, “Peicua catu” ehise yandeu. \v 26 Tũpa oñehe pɨpe omborɨrɨi eté ɨvɨ aracahe; cũritei rumo yandeu aipo ehi: “Che amborɨrɨ irira ɨvɨ, ndahei chira rumo ɨvɨ güeraño, ɨva avei amborɨrɨira” ehi. \v 27 ‘Amborɨrɨ irira’ aipo oyapave aipo ehi: “Opara mbahe omɨi vahe omocañɨ güembiapo Tũpa ‘topɨta apɨrẽhɨ mbahe nomɨi vahe’ oyapave” ehi. \v 28 Tũpa mborerecuasa ombou vahe yandeu ahe nomɨi chietera. “Avɨye ndeu” yahera evocoiyase sese chupe; ipɨpe sui yayerure catu yande pɨha pɨpe chupe imboeteisave semimbotar rupi. \v 29 Esepia niha, ahe inungar tata ñepei reseve mbahe omocañɨpa vahe. \c 13 \s1 Mara yahera Tũpa mbovɨha \p \v 1 Ndapepoi chietera pe yeaɨsusa sui ñepei-pei oyeɨvrɨ nungar pe recosa pɨpe. \v 2 Iyavei peresarai eme pe avasa sui ava oyepotase pe pɨri. Esepia, co nungar apo pɨpe amove ava omoingue Tũpa rembiguai güẽtave icuaẽhɨ pɨpe. \p \v 3 Peyemomahenduha avei soquendaprɨ rese inungar-ra pe avei supive soquendaprɨ peico vahe viña. Iyavei peyemomahenduha ava mara-mara tẽi serecoprɨ rese. Esepia, avɨyeteramo ẽgüe ehi aveira pẽu. \p \v 4 Pe opacatu pemboetei avei mendasa, iyavei peico pe reco maranehɨsa pɨpe mendasa rese. Esepia, Tũpa oicuara oyemboaguasa tẽi vahe upe. \p \v 5 Ndahei guarepochi tẽi peipota raira. Iya rumo peyembovɨhaño mbahe pereco vahe rese. Esepia, Tũpa aipo ehi: “Ndoroeyai chietera, ndapoi chietera nde sui” ehi aracahe. \v 6 Evocoiyase aipo yahera Yar rese yande yeroyasa pɨpe: \q1 “Che Yar che pɨ̃tɨvɨi, ndasɨquɨyei chietera ava tẽi sui oyapo potase mbahe cheu” yahera. \p \v 7 Peyemomahenduha pe reroguatasar rese, pẽu Tũpa Ñehengagüer mombehusar rese avei. Pepɨhañemoñeta tuprɨ secocuer rese, seco aprɨ rese avei; iTũpa reroya agüer rupi tuprɨ avei peico. \p \v 8 Jesucristo recocuer noñecuñaroi vahe ité, yɨpɨsuive secoi apɨrẽhɨ vahe. \v 9 Peyembopa ucai rene yembohesa co cotɨ tẽi vahe upe. Avɨye catu yayemomirata Tũpa poroaɨsusa rese que mborocuaita tembihu resendar sui. Esepia, co nungar mbahe ndovɨreco ucai mbahe avɨye vahe ohusar upe. \p \v 10 Yande rumo yareco ambuae ité Tũpa upe seropovẽheprɨ. Ahe niha ndiyai eté pahi tũparo yɨpɨndar yuvɨrecoi vahe pendar yuvɨrohu. \v 11 Supi eté judío pahi ɨvate catu vahe vɨroique mbahe ruvɨ tẽi Tũpa rẽta oɨ imaranehɨ catu vahe pɨpe seropovẽhe ava angaipa rerocua ãgua; ahe mbahe mɨmba rete rumo osapɨ tecua ɨvɨi yuvɨreco yepi. \v 12 Ẽgüe ehi avei niha Jesús iparaɨsu, omano tecua ɨvɨi ava reco mbocatuprɨ ãgua vuvɨ pɨpe. \v 13 Ẽgüe yahe aveira yasora Jesús upe yande paraɨsu ãgua supi ava yande reroɨ̃rosa pɨpe yaico. \v 14 Supi eté, co ɨvɨ pɨpe ndayarecoi eté tecua apɨrẽhɨ vahe. Yande rumo yaseca evocoi tecua oime vaherã yandeu curi. \v 15 Sese Jesús rembiapo rese iyacatu yamboeteira apɨrẽhɨ vaherã yande Yar Tũpa. Co imboeteisa inungar mbahe seropovẽheprɨ arɨ rupi chupe. ¡Ẽgüe yahera imboetei yande ñehe pɨpe! \v 16 Peresarai eme catu ambuae ava upe mbahe tuprɨ aposa sui. Iyavei pemondoño ité mbahe pereco vahe ambuae ava upe. Esepia, evocoi nungar inungar mbahe seropovẽheprɨ Tũpa upe. Ahe niha Tũpa oipota. \p \v 17 Pemboyeroya pe cuaisar, peyapo semimbotar. Esepia, ahe ndopɨtuhui eté pe recocuer rãro yuvɨreco. Esepia, oicua Tũpa oicuara mbahe sembiapo rese chupe curi. Sese pemboyeroya catu ‘tayavai eme iporavɨquɨsa chupe; tasorɨvete oporavɨquɨsa rese yuvɨreco’ pe yapave. Pemboavaise rumo, nosei chietera mbahe avɨye vahe ichui pe recocuer upe nara. \p \v 18 Peyerure Tũpa upe ore rese. Supi eté, ore oroyandu ité mbahe avɨye vahe oroyapo ore pɨhañemoñeta pɨpe yepi. Esepia, oroyapo pota mbahe avɨye vahe opacatu mbahe rese ava rembiepiave. \v 19 Che yevɨ pɨhaivi ãgua rese ité aporandu pe yeruresa rese pẽu Tũpa remimbotar rupi. \s1 Mahenduhasa ipa vahe \p \v 20 Tũpa mbahe tuprɨ rerecosar, ahe niha ombogüerayevɨ vahe yande Yar Jesucristo yande rãrosar ɨvate catu vahe, suvɨ pɨpe omboyecua güemimbotar pɨasu ndopai vahe imbou yandeu, \v 21 tombou pe reco mohɨvisa iyavei pe reco avɨyesa opacatu pe semimbotar apo ãgua; iyavei ahe toyapo mbahe opacatu güemimbotar yande rese Jesucristo rembiapo sui. ¡Ẽgüe tehi imboeteiprɨ apɨrẽhɨ tasecoi Cristo yepi! \p \v 22 Che rɨvɨreta, peñemosaño co che opomboaracua vahe rese, movɨro tẽi niha co ñehesa aicuachía pẽu. \v 23 Aipota pe peicua yande rɨvrɨ Timoteo imosesa soquendasa sui. Oyepota pɨhaivise, arasora cheyeupi che sose pe repia. \p \v 24 Pemombehu che mahenduha opacatu ava pe cuaisar upe, opacatu ambuae Tũpa upendar ava upe avei. Ɨvɨ Italia rupindar avei ombou omahenduhasa yuvɨreco pẽu. \p \v 25 Aipo rupive, yande Ru Tũpa tape rovasa opacatu.