\id GAL - Guarayu NT -Brazil 2011 (DBL -2013) \h GALATAS \toc1 Pablo Rembicuachia Galacia Pendar Upe \toc2 Galatas \toc3 Ga \mt2 PABLO REMBICUACHIA GALACIA PENDAR UPE \mt1 GALATAS \c 1 \s1 Pablo mahenduhasa Jesús reroyasar Galacia pendar upe \p \v 1 Che, Pablo, imondoprɨ aico apóstol che reco ãgua. Ndahei ava tẽi sui ayu pẽu iyavei ndahei ava tẽi che cuai; Jesucristo ité niha che cuai iyavei yande Ru Tũpa che mbou acoi ombogüerayevɨ vahecuer Guahɨr. \v 2 Che, Pablo, iyavei opacatu Jesús reroyasar yuvɨrecoi vahe cohave oroicuachía co ore ñehe pẽu, pe opacatu Jesús reroyasar Galacia pɨpe peico vahe. \v 3 Tapeipɨsɨ yande Ru Tũpa, yande Yar Jesucristo porovasasa pe reco tuprɨ ãgua. \v 4 Ahe acoi oyemondo vahe omano ãgua yande angaipá repɨrã. Ẽgüe ehi cũritei yande renose co ɨvɨ pɨpe mbahe-mbahe tẽi sui yande Ru Tũpa remimbotar rupi. \v 5 ¡Imboeteiprɨ apɨrẽhɨ Tu tasecoi! \s1 Ndipoi ambuae ñehesa poropɨ̃sɨrosa resendar \p \v 6 Che pɨhamondɨi eteprɨ peye. Esepia, peyepepɨ poyava peico Tũpa sui. Ahe niha pe renoi Guahɨr Jesucristo pe raɨsusa pɨpe sui. Pe rumo, peroya pota ambuae tẽi yembohesa pe ñepɨsɨro ãgua peico viña. \v 7 Supi eté ndipoi ambuae ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar. Ẽgüe ehi rumo, oime ava pe mañeco tẽi vahe pe mbopa ãgua ñehesa supi tuprɨ vahe sui yuvɨreco. Iyavei vɨrova pota co ñehesa Jesucristo resendar yuvɨreco. \v 8 Oimese rumo que ambuae ava oñehe vahe poropɨ̃sɨrosa angahu tẽi rese ndoyoyai vahe che ñehesa rese pesendu vahe yɨpɨsuive, evocoi nungar ava upe “Toime Tũpa ñemoɨrosa” ahe yepe chera viña, anise que Tũpa rembiguai ɨva pendar avei no. \v 9 Amboyupagüe iri, “Evocoi nungar ava upe toime ité Tũpa ñemoɨrosa” ahe. \p \v 10 Aipo che he pɨpe, ndasecai ava tẽi, “Co mbɨa avɨye vahe” he ãgua cheu, Tũpa rumo aseca cheu aipo he ãgua. Esepia, ¡ava remimbotar rupi tẽi mbahe ayapo vɨtese, evocoiyase ndahei chietera Cristo rembiguai aico viña! \s1 Mara ehi Pablo apóstol güeco ãgua \p \v 11 Che rɨvɨreta, tapeicua co ñehesa poropɨ̃sɨrosa resendar amombehu vahe ava upe ndahei ava tẽi pɨhañemoñetasa. \v 12 Ndahei avei ava tẽi che mbohe; Jesucristo ité niha oicua uca cheu. \p \v 13 Pe niha pesendu yɨpɨndar che recocuer resendar, che mu judío yembohesa rupi aguata vɨtese aracaco. Che pĩratasa pɨpe tẽi aseca opacatu Tũpa rembiporavo Jesús reroyasar momara ãgua. \v 14 Ẽgüe ahe che ayemboɨvate ai catu che mboetasa eta sui judío yembohesa pɨpe. Ayapó catu opacatu che recocuer pɨpe yɨpɨndar che ramoi eta yembohe agüer rupi eté vichico. \v 15 Tũpa rumo yɨpɨve che ha vɨteẽhɨseve che poravo oyeupe nara. Iyavei oporoaɨsusa pɨpe che renoi güemimbotar rupi. \v 16 Ẽgüe ehi ahe oicua uca Guahɨr cheu, che imombehu ãgua co ñehesa Tahɨr recocuer resendar ava ndahei vahe judío upe. Ndasoi rumo ava tẽi upe icua ãgua; \v 17 ndasoi avei Jerusalén ve yɨpɨve apóstol yuvɨrecoi vahe repia ãgua. Che rumo aso voi eté ɨvɨ Arabia ve. Coiyé ayevɨ tecua Damasco ve vitu. \p \v 18 Ichui mbosapɨ aravɨter che seroya pare, aso tecua guasu Jerusalén ve cute. Ahese ramo Pedro amborɨ quince arɨ rupi güerañomi tẽi. \v 19 Ndasepiai eté rumo ambuae apóstol. Yande Yar rɨvrɨ Santiago güeraño asepia. \v 20 Tũpa oicua co mbahe aicuachía vahe pẽu, supi tuprɨ vahe ité. \p \v 21 Ipare aso ɨvɨ Siria ve, Cilicia ve avei no. \v 22 Yande Yar reroyasar rumo oñemonuha vahe ɨvɨ Judea ve ndache cuai eté yuvɨreco. \v 23 Co oyanduño tẽi yuvɨreco ambuae ava aipo ehi vahe: “Acoi aracaco yande reca-reca catu vahe yandeu mbahe tẽi apo ãgua, cũritei omombehu Jesucristo reroya ãgua oico” ehi, “Ahe acoi yɨpɨndar yande mocañɨ pota rai vahe oico” ehi yuvɨreco cheu. \v 24 Ahese, “Imboeteiprɨ Tũpa tasecoi” ehi yuvɨreco che recocuer rese. \c 2 \s1 Ambuae apóstol, “Avɨye ité Pablo porombohesa” ehi yuvɨreco \p \v 1-2 Coiye catorce aravɨter pare, Tũpa omboyecua cheu Jerusalén ve che yevɨ ãgua. Evocoiyase aso iri aheve. Ahese oroso Bernabé rese, Tito avei orovɨraso oreyeupi. Aheve yɨpɨndar opacatu Jesús reroyasar rerecuar reseño rane oroñemonuha. Esepia, ndaipotai che rembiapo opɨtara ẽgüe ehi tẽi vaherã. Evocoiyase amombehu co ñehesa poropɨ̃sɨrosa resendar chupe yuvɨreco acoi amombehu vahe ava eta ndahei vahe judío pãhuve. \v 3-4 Oime rumo amove yande rɨvrɨ angahu tẽi, ahe yuvɨroique mbegüe vahe ore pãhuve ‘yasecoepia rane, ¿supi eté ndovɨroyai Moisés porocuaita Jesucristo reroyasa pɨpe yuvɨreco?’ oyapave. Oipota ahe ore reroyevɨ iri Moisés porocuaitavrɨve tẽi yuvɨreco viña. Ahese che ndugüer Tito upe, “¡Eyembocircuncida Moisés porocuaita rupi!” ehi yuvɨreco. Esepia, ahe ndahei vahe judío secoi. \v 5 Ore rumo ndoroipotai eté semimbotar apo ãgua yuvɨreco chupe. Esepia, ‘tovɨreco vɨteño oyese co ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar supi tuprɨ vahe yuvɨreco’ ore yapave pẽu. \p \v 6 Co rumo acoi icuaprɨ ité Jesús reroyasar rerecuar, nomombehui eté yembohesa ambuae vahe yuvɨreco cheu, oyoyaño ité che porombohesa rese. (Yepe ocuaita vɨrecora ɨvate yuvɨreco viña. Che rumo nañecuñaroi chietera che recocuer sui. Esepia niha, Tũpa ndahei ava rete tẽi osepia.) \v 7 Ahe rumo oicua yuvɨreco Tũpa che cuai oñehengagüer poropɨ̃sɨrosa resendar mombehu ãgua ndahei vahe judío yuvɨrecoi vahe upe, inungar omondo Pedro oñehengagüer poropɨ̃sɨrosa resendar mombehu ãgua judío upe. \v 8 Esepia, inungar Tũpa omondo Pedro upe apóstol seco ãgua ava judío upe nara, ẽgüe ehi avei imbou apóstol che reco ãgua ava ndahei vahe judío upe nara. \p \v 9 Sese Santiago, Pedro iyavei Juan, ahe chupe, “Oyemovɨracua vahe Jesús reroyasar pãhuve” ehi yuvɨreco, ahe oicua yuvɨreco Tũpa ombou vahe oporovasasa cheu. Ahese imboetasa ore recosa pɨpe che po pɨsɨ yuvɨreco, Bernabé upe avei ẽgüe ehi yuvɨreco. Iyavei ipɨha rupi eté ore oroporavɨquɨ vaherã ava ndahei vahe judío pãhuve oroico, inungar ahe oporavɨquɨ judío pãhuve yuvɨreco. \v 10 Co reseño oporandu yuvɨreco oreu: “Peyemomahenduhami ava iparaɨsu vahe pɨ̃tɨvɨi ãgua rese” ehi. Yɨpɨve ité rumo che ẽgüe ahe pota vichico yepi. \s1 Pablo oñehe pĩrata Pedro upe sembiavɨ rese Antioquía ve \p \v 11 Iyavei osose Pedro tecua Antioquía ve. Aheve oyavɨ güecocuer. Evocoiyase añehe pĩrata sovai eté chupe mbahe sembiavɨ rese. \v 12 Esepia, yɨpɨndar ahe ocaru ndahei vahe judío pɨri viña. Ipare rumo, oyepotase ambuae judío Jesús reroyasar Santiago mboetasa yuvɨreco, ahese Pedro osɨrɨño ichui osɨquɨyepave. Iyavei ndocaru iri ipɨri. Esepia, ahe Jesús reroyasar judío yugüeru vahe “judío recocuer rupi yaguatara yande ñepɨsɨro ãgua” ehi vahe ité yuvɨreco viña. \v 13 Evocoiyase ambuae Jesús reroyasar judío avei osɨrɨpaño tẽi supive yuvɨreco. Bernabé avei eté supive ẽgüe ehiño tẽi. \v 14 Che asepiase rumo, ndahoyoyai secocuer yuvɨreco co ñehesa poropɨ̃sɨrosa resendar supi tuprɨ vahe rese. Ichui Pedro upe añehe opacatu Jesús reroyasar rovaque: “Nde niha judío, ereico rumo inungar ndahei vahe judío. Cũritei rumo erembohe tẽi nde rembiapo pɨpe evocoi ava ndahei vahe judío Jesús reroyasar judío rereco uca ãgua” ahe chupe. \s1 Judío, ndahei vahe judío oyoya oñepɨsɨro yuvɨreco Cristo rese oyeroyasa pɨpe \p \v 15 Yande niha judío yande hasa suive yaico, ndahei ava ndahei vahe judío nungar yangaipa vahe yaico. \v 16 Cũritei rumo yaicua, ndipoi eté que ava seco catuprɨ vahe Tũpa rovaque Moisés porocuaita mboavɨyesa pɨpe. Jesucristo rese yeroyasa pɨpeño ité rumo yande reco catuprɨ. Sese yande yayeroya ité Jesucristo rese, “Co seco catuprɨ vahe” Tũpa he ãgua yandeu. Ẽgüe ehi eté seroya pɨpe, ndahei acoi porocuaita tẽi reroyasa pɨpe. Esepia, ndipoi chietera que ñepei ava seco catuprɨ vahe Tũpa rovaque evocoi porocuaita tẽi aposa pɨpe. \p \v 17 Yasecase yande reco catuprɨ ãgua Cristo rese yande yeroyasa pɨpe, ipɨpe yaicuase angaipa viyar yande reco, ¿Cristo pĩha evocoiyase yande mboangaipa? ¡Aní eté! \v 18 Che amocañɨse mbahe, ipare rumo amopuha irise, che evocoiyase ayemboangaipa ipɨpe. \v 19 Esepia, ndaicatuise Moisés porocuaita reroya tuprɨ che ñepɨsɨro ãgua, ahese ocañɨ tẽi vahe aico ipɨpe. Ichui rumo Jesucristo reroyasa pɨpe asupitɨ Tũpa upe nara che recove ãgua. Esepia, che avɨye yatɨcaprɨ aico Cristo rese. \v 20 Sese ndahe iri che ité aicove; Tũpa Rahɨr Cristo rumo che rese secoi. Sese ité ayeroya che retecuer pɨpe che recove ãgua. Ahe niha oyemondo omano ãgua che raɨsupave. \v 21 Naroɨroi eté co Tũpa porovasasa. Esepia, ava seco catuprɨra Tũpa rovaque porocuaita tẽi reroya pɨpe viña, evocoiyase Cristo mano agüer ẽgüe ehi tẽi etera viña. \c 3 \s1 Porocuaita iyavei yeroyasa \p \v 1 ¡Ndapembahecuai eté pe Galacia pendar! Pe ndoyavɨi ipaye vahe remimbopa peico. Oromombehu tuprɨ niha pe rovai eté acoi Jesucristo curusu rese yatɨca agüer pẽu. \v 2 ¡Pemboyecua co che porandusa cheu! ¿Moisés porocuaita mboyeroya pɨpe pĩha peipɨsɨ Espíritu Tũpa suindar, co ñehesa pesendu vahecuer reroya pɨpe tie? \v 3 ¡Ndapembahecuai eté! Yɨpɨndar Espíritu pɨpe pemboɨpɨ Cristo rupi pe guata ãgua. ¿Ẽgüe peye aveira pĩha pe pĩratasa pɨpe tẽi pe guata tuprɨ ãgua Cristo rupi cũritei? \v 4 ¿Ndape pɨ̃tɨvɨimi eté vo acoi opacatu pe paraɨsusa Cristo recocuer rese? ¡Pe pɨ̃tɨvɨimira tarahu viña! \v 5 Tũpa niha omondo oEspíritu pe rese iyavei oyapo poromondɨisa pe pãhuve. ¿Mahera pĩha oyapo? Esepia, co ñehesa pesendu vahe peroya ité, sese ẽgüe ehi pẽu ndahei Moisés porocuaita tẽi reroya pɨpe. \p \v 6 Esepia, aracahe Abraham oyeroya ité Tũpa rese, ipɨpe sui Tũpa oipɨsɨ seco catuprɨ vahe nungar oyeupe nara. \v 7 Sese iya ité peicuara opacatu acoi oyeroya vahe Tũpa rese yuvɨreco, ahe Abraham suindar supi tuprɨ vahe. \v 8 Iyavei Tũpa Ñehengagüer icuachiaprɨ pɨpe omombehu ité senondeve Tũpa oipɨsɨ aveira opacatu oyese oyeroya vahe ndahei vahe judío co ɨvɨ pɨpendar oyeupe nara. Iyavei omombehu co ñehesa icatuprɨ vahe Abraham upe: “Opacatu ava ɨvɨ pɨpendar sovasaprɨra yuvɨreco nde sui” ehi. \v 9 Evocoiyase Tũpa osovasara cũriteindar oyese yeroyasareta inungar Abraham aracahe. \p \v 10 Acoi seco catuprɨ pota vahe Moisés porocuaita pɨpe tẽi yuvɨrecoi vahe, ahe Tũpa ñemoɨrosavrɨve tẽi yuvɨrecoira. Esepia, icuachiaprɨ aracahendar pɨpe aipo ehi: “Opacatu ava nomboavɨyei vahe ité opacatu Tũpa porocuaita icuachiaprɨ pɨpe yepi, ahe iñemoɨrosavrɨve tẽi yuvɨrecoira” ehi. \v 11 Sese, co omboyecua tuprɨ yandeu ndahei Moisés porocuaita reroyasa pɨpe tẽi Tũpa, “Co seco catuprɨ vahe” ehi ava upe. Esepia, icuachiaprɨ aracahendar pɨpe aipo ehi: “Acoi ava seco catuprɨ vahe oicovera Tũpa rese oyeroyasa pɨpe sui” ehi. \v 12 Moisés porocuaita ndahoyoyai Cristo rese yeroyasa rese. Esepia, ahe porocuaita aipo ehi: “Acoi ava oico pota vahe co porocuaita pɨpe, tomboavɨye tuprɨ ité opacatu porocuaita güecove ãgua” ehi. \p \v 13 Moisés porocuaita mboavɨyeẽhɨsa pɨpe yacañɨ tẽira viña. Cristo rumo yande renose yande cañɨ tẽi rãgüer sui. Ahe ae opa oipɨsɨ ñemoɨrosa yande repɨrã. Esepia, icuachiaprɨ aracahendar pɨpe aipo ehi: “Opacatu ava imboyasecoprɨ ɨvɨra rese, oipɨsɨ Tũpa ñemoɨrosa yuvɨreco” ehi. \v 14 Ẽgüe ehi Cristo yandeu ‘toipɨsɨ ava ndahei vahe judío che Ru porovasasa che rembiapo sui’ oyapave. Ahe porovasasa Tũpa omombehu vahecuer Abraham upe aracahe. Ipɨpe sui yande opacatu yaipɨsɨ Espíritu imombehuprɨ yayeroyase Cristo rese cũritei. \s1 Porocuaita iyavei Tũpa güemimombehugüer omboavɨye vaherã \p \v 15 Iyavei, che rɨvɨreta, amboyoya pota mbahe co ɨvɨ pɨpendar mbahe rese. Inungar acoi que ava ñepei reseve oicuachiase güemimbotar omombehu vahe, ahese ndipoi que ambuae ava omboyeho vaherã iyavei ndipoi que ambuae ava omboyeapɨ iri vaherã. \v 16 Ẽgüe ehi avei Tũpa remimombehugüer Abraham upe aracahe. Esepia, oñehe ñepei reseve chupe iyavei ichuindar upe avei. Tũpa Ñehengagüer icuachiaprɨ pɨpe: “Nde suindareta upe” ndehi, inungar-ra que ava rehɨi upe viña. Ẽgüe ehi rumo, “Nde suindar upe ité” ehi ‘ñepei ava’ ohesa pɨpe, ahe Tũpa Rembiporavo Jesucristo. \v 17 Co mbahe amombehu pota pẽu: evocoi porocuaita Tũpa ombou vahecuer cuatrocientos treinta aravɨter pare, ndoicatui chietera Tũpa ñepei reseve Abraham upe omombehu vahecuer iyavei oñehe omboavɨye vaherã mboyeho ãgua. \v 18 Supi eté acoi Tũpa suindar ou vaherã porerecosa Moisés porocuaita mboavɨyesa pɨpe suise viña, ahese ndahei chiaveira Tũpa remimombehugüer sui. Ahe rumo ñepei reseve Tũpa remimombehugüer rupi Abraham upendar porerecosa. \p \v 19 ¿Mahera pĩha evocoiyase avɨye Moisés porocuaita? Esepia, ava poreroyaẽhɨsa cua ãgua Tũpa ombou oporocuaita Moisés upe aracahe. Co porocuaitavrɨve rumo ava yuvɨrecoi acoi oyepotase voi Abraham suindar Jesús Tũpa remimombehugüer rupi. Yɨpɨndar rumo Tũpa oyocuai güembiguai ɨva pendar oporocuaita mombehu ãgua Moisés upe aracahe ‘tomombehu evocoiyase Moisés che porocuaita opacatu ava upe’ oyapave. \v 20 Ñepei ava rese oñemoñetase, ndipotasai ambuae imoingatu ãgua. Tũpa niha ñepei vahe secoi. \s1 Mbahe sui Tũpa ombou oporocuaita \p \v 21 “Moisés porocuaita co cotɨ tẽi Tũpa remimombehugüer imboavɨyepɨrã sui” aipo ndahei eté pẽu. Esepia, acoi Tũpa omondose que porocuaita ombou vaherã tecovesa apɨrẽhɨ ava upe imboavɨyesa pɨpe, evocoiyase porocuaita reroya pɨpe yande reco catuprɨra Tũpa rovaque viña. \v 22 Icuachiaprɨ aracahendar pɨpe rumo omombehu ité co: opacatu ava inungar mbiguai tẽi oangaipa pɨpe yuvɨrecoi. Evocoi ẽgüe ehi, Jesucristo rese yande yeroyasa pɨpe yasẽ vaherã ichui mbahe imombehuprɨ pɨsɨ ãgua. \p \v 23 Yɨpɨndar rumo mbiguai nungar yaico Tũpa nomboyecua vɨteise Guahɨr rese yande yeroya ãgua. \v 24 Inungar chĩhivahemi tẽi, ẽgüe yahe porocuaitavrɨve yaico yɨpɨndar. Ahe porocuaita rumo yande mbohe Cristo yu ãgua ‘toyeroya Cristo rese güeco catuprɨ ãgua curi’ oya yandeu. \v 25 Cũritei rumo oime Jesucristo rese yeroya ãgua cute. Evocoiyase ndahe iri ahe porocuaitavrɨve yaico. \v 26 Pe niha opacatu Tũpa rahɨr peico Jesucristo rese yeroya pɨpe. \v 27 Opacatu pe ñapiramombrɨ peico vahe Jesucristo rupi pe guata ãgua, secocuer avei pereco. \v 28 Iyavei ndipoi eté yemboyahosa Jesucristo rese yaicose, yepera que judío viña, ndahei vahe judío; anise mbiguai, ndahei vahe mbiguai; que cuimbahe, cuña avei. Esepia, opacatu ñepei vahe nungar ité yaico Cristo rese. \v 29 Jesucristo rese peicose, pe evocoiyase Abraham suindar nungar tuprɨ ité peico. Evocoiyase pe avei peipɨsɨra Tũpa remimombehu porerecosa yandeundar. \c 4 \p \v 1 Amboyoapɨ vɨtera co che ñehesa pẽu: inungar que ava omanose, oseya ombahe eta guahɨr upe chĩhivahemise. Yepe ahe tahɨr opacatu mbahe yar secoira viña, ahe rumo inungar tuprɨ mbiguai tẽi secoi vahe yepi. \v 2 Esepia, ahe guãrosar povrɨve secoi imboyeroya ãgua. Ocuacuase voi eté, opoira tu remimombehugüer rupi ichui. \v 3 Ẽgüe ehi avei yandeu. Yande chĩhivahemise, evocoiyase mbiguai nungar yɨpɨndar vahe co ɨvɨ pɨpendar porocuaitavrɨve yaico. \v 4 Oyepotase rumo arɨ imombehuprɨ, Tũpa ombou Guahɨr, ahe oha cuña sui; evocoiyase ahe Moisés porocuaitavrɨve secoi. \v 5 Ẽgüe ehi ou opacatu yande renose ãgua evocoi mborocuaitavrɨ sui Tũpa rahɨr ité yande reco ãgua. \v 6 Evocoiyase Tũpa omboyecua Guahɨr yande recose ombouse Guahɨr Espíritu yande pɨha pɨpe, “¡Che Ru!” yande he ãgua chupe. \v 7 Sese yande Tũpa rahɨr ité yaico, ndahe iri cũritei mbiguai tẽi nungar. Tũpa rahɨr yande reco pɨpe ahe ombou aveira oporerecosa yande mahera. \s1 Pablo ipɨhañemoñetaño ité Jesús reroyasar rese oico \p \v 8 Yɨpɨndar tũpa angahu rembiguai tẽi peico Tũpa ité cuaẽhɨ pɨpe. \v 9 Cũritei rumo peicua Tũpa, ẽgüe ehi rumo Tũpa ité oicua pe recocuer. Sese niha aipo ahe cheyeupe: “¿Mara ehi pĩha oyevɨ iri mborocuaita tẽi pɨpe mbiguai tẽi güeco iri ãgua yuvɨreco?” ahe pẽu. \v 10 Esepia, pemboetei vɨte arɨ, yasɨ, aravɨter pieta eta tẽi peico. \v 11 ¡Che ayembosɨquɨye pe rese, “Che porombohesa revo ẽgüe ehi tẽi vahe ipãhuve yuvɨreco chupe” ahe pẽu! \p \v 12 Iyavei che rɨvɨreta, aipota che recocuer moña peye. Esepia, cuese che asẽ Moisés porocuaita povrɨ sui inungar pe yɨpɨndar ẽgüe ahe vichico pe pãhuve. Ahese ndapeyapoi eté mbahe cheu. \v 13 Peicua niha che yɨpɨndar chembaheasɨse vichico, ahese amombehu co ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar pẽu. \v 14 Yepe co che mbaherasɨsa yavai eteprɨ pẽu viña, pe rumo ndache reroɨ̃roi eté peye iyavei ndache momboi peye. Ẽgüe ehi rumo avɨye acoi Tũpa rembiguai eté che rereco peye viña iyavei avɨye Jesucristo itera aico pẽu viña no. \v 15 ¡Mahera ru cũritei ndapeyembovɨharete vɨtei che rese peico eipeve! Esepia, supi eté, cuese acoi que pe resa teieté revo pemboura cheu viña. \v 16 ¡Evocoiyase cũritei che amotarẽhɨ tie peye acoi pẽu mbahe supi tuprɨ vahe mombehusa sui tẽi! \p \v 17 Evocoi ava iquerẽhɨ ité pe rese, ndahei rumo mbahe avɨye vahe apo ãgua yuvɨreco. Ahe rumo oipota pe mboyepepɨ ãgua tẽi ore sui yuvɨreco pe querẽhɨ ãgua supi. \v 18 Avɨye ité niha yande querẽhɨse mbahe apo ambuae ava upe, mbahe avɨye vahe apo ãgua rumo. Ndahei chira pe pãhuve che recoseño pereco pe querẽhɨsa. Iyacatu rumo pequerẽhɨño itera yepi. \v 19 Che rahɨreta, che ayembopɨharasɨ ité vichico pe rese. Inungar cuña imembɨrasɨ vahe; ẽgüe aheño itera ayemombaraɨsu vichico ‘toico rane ité Cristo sese yuvɨreco’ che yapave pẽu. \v 20 Cũritei rãgüer opoepiara viña añehe tuprɨ catu ãgua pe rese. Esepia, “¿Mara ahera revo sereco yuvɨreco?” ahe pẽu. \s1 Agar, Sara recocuer resendar yembohesa \p \v 21 Pe peroya pota vahe Moisés porocuaita pe reco catuprɨ ãgua, pemombehumi cheu: ¿Ndapesenducuai tie co mborocuaita aipo ehi vahe? \v 22 Esepia, aipo ehi: Abraham aipo vɨreco ñuvɨrío guahɨr, ñepei tahɨr aipo sembiguai Agar membrɨ, ambuae tahɨr evocoiyase sembireco Sara membrɨ. \v 23 Evocoi sembiguai membrɨ oha que ava tẽi yesu nungar; sembireco membrɨ rumo oha Tũpa remimombehugüer rupi eté. \v 24-25 Co tecocuer mboyoyasa yaracua vahe ité. Co ñuvɨrío cuña sui yayembohe ñuvɨrío Tũpa remimbotar rese. Yɨpɨndar sembiguai Agar omboyecua evocoi porocuaita imondoprɨ Arabia pɨpendar ɨvɨtrɨ Sinaí ve aracahe. Ahe cuña mbiguai tẽi inungar Jerusalén upendar ava. Esepia, ahe Moisés porocuaitavrɨve yuvɨrecoi. Ẽgüe ehi avei opacatu Moisés porocuaita pɨpendar, yuvɨroha mbiguai nungar güeco ãgua, opacatu ichuindar ẽgüe ehi vɨte yuvɨreco. \v 26 Yande rumo inungar-ra que Jerusalén ɨva pendar suindar yaico viña ẽgüe yahe yaico mbiguaiẽhɨ. \v 27 Esepia, icuachiaprɨ aracahendar pɨpe aipo ehi: \q1 “Eyembovɨhareté, cuña nimembɨi vahe; \q1 esapucai nde rorɨvetesa pɨpe, nde ndereiporarai vahe nde membrɨ rasɨcuer. \q1 Esepia, acoi cuña seyaprɨ imembɨ atɨ catura cuña omer vɨreco vahe sui” ehi. \p \v 28 Che rɨvɨreta, inungar Sara membrɨ Isaac, ẽgüe yahe avei tahɨr ité yaico Tũpa remimombehugüer rupi. \v 29 Co rumo aracahe sembiguai membrɨ oha vahe ava tẽi yesu nungar, ahe ndoyambotai sembireco membrɨ acoi Espíritu pĩratasa pɨpe sui oha vahe; cũritei ẽgüe ehi tuprɨ avei. \v 30 ¿Mara ehi icuachiaprɨ aracahendar pɨpe? “Pemboyepepɨ pe rẽta sui cuña mbiguai tẽi imembrɨ reseve. Esepia, cuña mbiguai tẽi membrɨ ndiyai oyoya cuña ndahei vahe mbiguai membrɨ rese vu mbahe pɨsɨ ãgua yuvɨreco” ehi. \v 31 Sese, che rɨvɨreta, yande ndahei sembiguai tẽi membrɨ nungar yaico, yande rumo sembireco membrɨ nungar yaico. Esepia, ahe ndahei mbiguai. \c 5 \s1 Peyemovɨracuaño ité Moisés porocuaita pɨpe pe recoẽhɨ ãgua \p \v 1 Jesucristo niha ombou yandeu mbiguai tẽi nungar sui yande sẽ ãgua. Sese peyemovɨracua mbiguai tẽi pe reco iriẽhɨ ãgua. \p \v 2 Pesendu che ñehe. Che, Pablo, aipo ahe pẽu: acoi peyembocircuncida ucase, ahese ẽgüe ehi tẽi vahe Cristo pereco. \v 3 Che amombehu pota irimi pẽu, que ava oyembocircuncida uca vahe, vɨreco niha ocuaita opacatu Moisés porocuaita mboyeroya ãgua. \v 4 Pe pereco catuprɨ pota tẽi vahe Tũpa rovaque evocoi porocuaita tẽi reroya pɨpe, peyepepɨ ité Cristo sui. Evocoiyase Tũpa porovasasa avei pemocañɨ tẽi peyesui. \v 5 Yande rumo yande querẽhɨsa pɨpe yayeroya yande reco catuprɨ ãgua rese. Ẽgüe yahe Espíritu yande pɨ̃tɨvɨisa pɨpe iyavei Jesús rese yeroyasa pɨpe avei. \v 6 Esepia, acoi yaicose Jesucristo rese, yepe yayembocircuncidase, anise ndayayembocircuncidaise, ahe ndayande pɨ̃tɨvɨi eté yande reco catuprɨ ãgua Tũpa rovaque. Co güeraño rumo yande pɨ̃tɨvɨi Jesús rese yande yeroyasa. Ahe niha yande mboyeaɨsu uca. \p \v 7 Peico tuprɨ niha yɨpɨndar viña. ¡Ava ru ndovɨroya uca iri mbahe supi tuprɨ vahe pẽu! \v 8 Ndahei eté rumo pe poravosar Tũpa ẽgüe ehi pẽu. \v 9 ¿Ndapeicuai vo acoi aipo ehi vahe: “Chĩhimi pan mboapeposa oso panguã rese opacatu rupi oicahopa tuprɨ yepi” ehi? \v 10 Che rumo ayeroya yande Yar rese pe pɨhañemoñeta ãgua che pɨhañemoñetasa rupi. Tũpa rumo omboura oñemoɨrosa que ava pe mbopɨhañemoñeta yoavɨratɨ uca vahe upe. \p \v 11 Che rumo, che rɨvɨreta, “Iya yayembocircuncida yande reco catuprɨ ãgua” ahe vɨtese Jesús reroyasar upe viña, ahese revo ndipoi chira che amotarẽhɨsar judío pãhuve, ahese avei ndipoi chira ñehesa curusu rese Jesús manosa resendar amotarẽhɨmbar ipãhuve viña. \v 12 Evocoi ava pe mbopɨhañemoñeta yoavɨratɨ uca vahe circuncisión rese yuvɨreco, ¡mahera ahe ae ndoyeasɨapa voi ñepei reseve yuvɨreco! \p \v 13 Esepia, pe ore rɨvɨreta, Tũpa niha pe renoi mbiguai tẽi nungar pe recosa sui pe renose ãgua. Ndahei chira rumo pe remimbotarai tẽi apo ãgua, iyacatu rumo peñepɨtɨvɨira pe yeaɨsusa pɨpe. \v 14 Esepia, opacatu evocoi mborocuaita imboavɨyesa yamboavɨyese co ñehesa aipo ehi vahe: “Esaɨsu ambuae ava nde yeaɨsu nungar” ehi vahe. \v 15 Peyeseño tetei rene catu; peicua catu, avɨyeteramo ẽgüe peyese, pe recocuer pemomarapa tiẽtera. \s1 Yaguatara Espíritu remimbotar rupi, ndahei yande remimbotar tẽi rupi \p \v 16 Pesendu che ñehe: Espíritu pĩratasa pɨpe catu peico yepi. Iyavei peyapoi rene mbahe pe remimbotarai. \v 17 Esepia, co pe remimbotarai ndahoyoyai eté Tũpa Espíritu remimbotar rese. Ndoyembohe catui eté. Sese ndapeyapo ucai mbahe pe remimbotar avɨye vahe peyeupe. \v 18 Acoi Espíritu ité pe reroguatase, ahese ndahe iri chiaveira Moisés porocuaitavrɨve peico. \p \v 19 Yande remimbotarai suindar yande rembiapo ai icuasa tuprɨ ité. Ahe: yemboaguasa tẽisa, teco quɨhasa, mbahe tẽi aposa; \v 20 mbahe rahanga upe yerure tẽisa, yembopayesa, ñeroɨrosa, ñehepoepɨ-epɨsa iyavei ambuae ava mbahe pota raisa; ñemoɨro seraisa, yemboyaho-yahosa, pɨhañemoñeta yoyaẽhɨsa, \v 21 iyavei ambuae ava mbahe pota raisa rese ñemoɨrosa, savaɨposa, yembopieta tẽisa iyavei ambuae mbahe co nungar tuprɨ aposa. ¡Peicua catu! Esepia, evocoi nungar mbahe aposar ndoyuvɨroiquei chietera Tũpa mborerecuasave yuvɨreco curi. \p \v 22 Yayapose rumo Espíritu remimbotar, yande evocoiyase yayeaɨsura, yande rorɨvetera, yaicora mbahe tuprɨ pɨpe, yande reco mbegüera, yaporoaɨsura yande reco avɨyesa pɨpe, yamboyecuara yande cuaita mboavɨyesa, \v 23 yayemominiñora iyavei yande recorã rese yañearo tuprɨra. Evocoi nungar yayapose, ndipoi eté que mborocuaita pɨpe yande yeamotarẽhɨ ãgua. \v 24 Jesucristo rese ité yuvɨrecoi vahe rumo, opa ité omombo güecocuerai co ɨvɨ pɨpendar tẽi oyesui yuvɨreco, güemimbotarai, opɨhañemoñeta raisa avei no. \v 25 Yande yaicose Espíritu pĩratasa rese, ahese Espíritu rupi eté yaguatara. \p \v 26 Ndayayemboɨvate ai chira. Esepia, ipɨpe sui yayeamotarẽhɨ, yaipota rai avei yande mboetasa recocuer nungar yande reco ãgua. \c 6 \s1 Peñepɨtɨvɨi ñepei-pei \p \v 1 Che rɨvɨreta, acoi que Jesús reroyasar pe pãhu pendar oyavɨse güecocuer, pe peico vahe Espíritu rese, peipɨ̃tɨvɨi secocuer moingatu ãgua pe recocuer mbegüemisa pɨpe. Peicua catura rumo, avɨyeteramo oyoya voi peyemboangaipa uca tiẽtera. \v 2 Peñepɨtɨvɨ-tɨvɨi catu que mbahe yavai rai vahe rese. Ẽgüe peyese, Jesucristo porocuaita pemboavɨyera. \p \v 3 Amove ava, “Che ɨvate catu vahe aico” ehi tẽi. Ẽgüe ehi rumo ahe ae oyembopa aipo ohesa pɨpe oico. \v 4 Sese niha ñepei-pei eté yaicua tuprɨra yande recocuer. Avɨyese, evocoiyase sese yavɨharetera. Ndahei acoi ambuae ava recocuer rese tẽi yamboyoyara yande recocuer. \v 5 Esepia, ñepei-pei eté yande yacatu yareco yande cuaita imboavɨye ãgua. \p \v 6 Acoi oyembohe vahe Tũpa ñehe pɨ̃sɨrosa resendar rese, tomondo ombohesar upe mbahe güembiereco ipɨ̃tɨvɨi ãgua. \p \v 7 Peyembopa eme catu pe ae. Ndipoi chietera que ava vɨroɨ̃ro vahe Tũpa ñemoɨrosa pɨsɨẽhɨsa pɨpe. Ẽgüe ehi eté: yañotɨse mbahe, ichui avei mbahe yaipɨsɨra. \v 8 Acoi ava rumo oyapo vahe mbahe güemimbotarai pɨpe, ahe oipɨsɨra cañɨsa apɨrẽhɨ vahe. Acoi oyapo vahe mbahe Espíritu remimbotar rupi, ahe oipɨsɨra tecovesa apɨrẽhɨ vahe yuvɨreco. \v 9 Evocoiyase tayandecuerai eme mbahe tuprɨ aposa pɨpe. Esepia, acoi ndayandecueraise, yaipɨsɨra mbahe tuprɨ apo reprɨ. \v 10 Sese yande catugüer rupi yayapo mbahe icatuprɨ vahe opacatu upe; yande mboetasa Jesús reroyasar upe ité rumo yayapora. \s1 Pablo, “Peicua catu pe mbocircuncida pota vahe sui” ehi iyavei ñehesa ipa vahe \p \v 11 ¡Pesepia co ñehesa ipa vahe che pove ité aicuachía tuvicha vahe pẽu! \v 12 Acoi judío Jesús reroyasar pe mbocircuncida uca potaño tẽi vahe ‘Co mbɨa avɨye ité, tehi ndahei vahe Jesús reroyasar judío yuvɨreco yandeu’ ohesa pɨpe tẽi ẽgüe ehi yuvɨreco viña. Esepia, ndoipotai evocoi judío oamotarẽhɨ co ñehesa Cristo atɨca agüer mombehu pɨpe yuvɨreco. \v 13 Acoi oyembocircuncida uca tẽi vahe avei rumo nomboavɨyei eté opacatu mborocuaita yuvɨreco. Oipota rumo pe mbocircuncida ucara oyemboɨvate ai ãgua pe cuaise evocoi nungar apo yuvɨreco. \v 14 Che rumo ndayemboɨvate potai eté. Curusu rese yande Yar Jesucristo mano agüer rese güeraño ité ayembovɨha. Imano agüer sui co ɨvɨ pɨpendar mbahe pota raisa opa ité che sui. Che evocoiyase inungar omano vahe aico chupe. \v 15 Yepe que yayembocircuncidase revo, anise que ndayayembocircuncidaise viña, ndayande pɨ̃tɨvɨi eté Cristo rese yaico tuprɨ ãgua. Co rumo avɨye vahe ité yandeu: Tũpa yande recocuer mbopɨasuse. \v 16 Opacatu yuvɨrecoi vahe co ñehesa che remimombehugüer rupi iyavei opacatu Tũpa upendar supi eté vahe toipɨsɨ Tũpa suindar teco tuprɨsa iyavei iporoparaɨsuerecosa yuvɨreco. \p \v 17 Avɨye, co pɨpe suive ndaipota iri que ava che mañeco tẽi vaherã. Esepia, che areco che retecuer rese che apicha-picha agüer. Ahe omboyecua Jesús rembiguai che recosa. \p \v 18 Che rɨvɨreta, yande Yar Jesucristo tape rovasa opacatu. Aipo rupive.