\id 2CO - Guarayu NT -Brazil 2011 (DBL -2013) \h 2 CORINTIOS \toc1 Imoñuviosa Pablo Rembicuachia Corinto Pendar Upe \toc2 2 Corintios \toc3 2 Co \mt2 IMOÑUVƗRIOSA PABLO REMBICUACHIA CORINTO PENDAR UPE \mt1 CORINTIOS \c 1 \s1 Pablo mahenduhasa Jesús reroyasar Corinto pendar upe \p \v 1 Avɨrave, opacatu Jesús reroyasareta Corinto pendar peico vahe, pe Tũpa reroyasar ɨvɨ Acaya rupindar avei. Che Pablo, Tũpa remimbotar rupi Jesucristo apóstol aico. Aicuachía che ñehe pẽu. Co yande rɨvrɨ Timoteo avei omondo omahenduhasa pẽu. \v 2 Tapeipɨsɨ catu yande Ru Tũpa, yande Yar Jesucristo porovasasa avei pe reco tuprɨ ãgua. \s1 Pablo paraɨsu agüer resendar \p \v 3 Yamboeteiño itera yande Ru Tũpa. Ahe niha yande Yar Jesucristo Ru secoi, ahe yande paraɨsuereco vahe iyavei ombou vahe yande mbovɨha ãgua yepi. \v 4 Ahe niha yande mbovɨhaño opacatu yande paraɨsusa pɨpe, yande avei evocoiyase yaicatura ava iparaɨsu vahe mbovɨha ãgua yuvɨreco. Ẽgüe ehi eté Tũpa imbou vɨhasa yandeu, ahe avei yande yamondora yuvɨreco chupe. \v 5 Esepia, inungar Cristo imombaraɨsuprɨ secoi, ẽgüe yahe aveira imombaraɨsuprɨ yaico yaicose sese. Cristo sui avei rumo oime itera vɨhasa yandeu. \v 6 Ore paraɨsu pe mbovɨha ãgua ‘toñepɨsɨro yuvɨreco’ ore yapave. Iyavei Tũpa ore mbovɨha pe mbovɨha ãgua avei. Supi evocoiyase pe peñemosañora mbegüe rupi ore paraɨsu agüer nungar tuprɨ pe recose. \v 7 Ore oroyeroya ité Tũpa pe pɨ̃tɨvɨi ãgua rese. Esepia, oroicua ore paraɨsu agüer nungar tuprɨ peico, ẽgüe peye avei peipɨsɨ ore vɨhasa Tũpa suindar. \p \v 8 Che rɨvɨreta, opomomahenduha pota mara orohe oroico ɨvɨ Asia rupi. Ore recoãhasa yavai vahe ité oime aheve oreu. Ndoroicatu iri eté oroñemosa ore pĩrataẽhɨse chupe, seni orepɨhañemoñeta: “Yamanoño itera co mbahe-mbahe tẽi pɨpe” orohe viña. \v 9 Supi eté oromoha ore cañɨ tẽi ãgua viña, ẽgüe ehi rumo oreu oroyeroya catu ãgua Tũpa rese, ndahei oreyese tẽi. Esepia, ahe oporombogüerayevɨ vahe secoi. \v 10 Ahe niha ore repɨ ore mano rãgüer sui, ore repɨ aveira curi evocoi nungar mbahe tẽi sui. Supi eté oroyeroya vɨteño ité sese. Ahe ité niha ore repɨ vɨteño itera mbahe-mbahe tẽi sui, \v 11 pe ore pɨ̃tɨvɨise peye pe yeroquɨ pɨpe. Ahese setá, “Avɨye ndeu” ehira yuvɨreco Tũpa oporopɨ̃tɨvɨisa ombou vahe rese oreu setá yeroquɨsa sui. \s1 Mbahe sui Pablo ndosoi Corinto ve \p \v 12 Oime mbahe ore mbovɨharete vahe: ore pɨha pɨpe ité oroicua oroico tuprɨ Tũpa suindar ore reco catuprɨsa pɨpe, ore pɨhañemoñeta tuprɨsa pɨpe avei co ɨvɨ pɨpendar ava rembiepiave, pe rembiepiave avei eté. Tũpa porovasasa pɨpe niha ẽgüe orohe, ndahei ava co ɨvɨ pɨpendar mbahecuasa pɨpe tẽi. \v 13-14 Esepia, che ñehe aicuachía vahe imondo pẽu, aicuachiá ñepei reseve pe yeroquɨ tuprɨ ãgua, pe senducua tuprɨ ãgua avei no. Iyavei ore cua revo chĩhi peye cute. Acoi yande Yar Jesús yevɨse curi, ahese peyembovɨhara ore rese, inungar ore oroyembovɨhara pe rese. \p \v 15-16 Sese yɨpɨndar supi eté che pɨhañemoñeta aso vaherã ñuvɨrío yupagüer pe repia, pe mbovɨha catu ãgua viña. Ẽgüe ahe ité, che pɨhañemoñeta pe pɨri rane che so ãgua che guatasa rupi Macedonia ve. Ichui ayevɨ pota iri pe pɨri viña, ipare pe che pɨ̃tɨvɨimira peye ɨvɨ Judea rupi che so ãgua rese viña. \v 17 Ndachepɨhañemoñeta voiño tẽi che so ãgua, ndahei iporombopa serai vahe aico “che co mbahe ayapora” ehi tẽi vahe, ipare rumo nomboavɨyei eté. \v 18 Tũpa rumo oicua ore ndahei, “Avɨye” ore he voisa pẽu, ahe pɨpeve avei, “Aní” ore hesa. \v 19 Esepia, Tũpa Rahɨr Jesucristo avei ñepei reseve vahe ité yayeroyá vahe sese. Ahe secocuer niha oromombehu oroico pẽu, che, Silvano, Timoteo avei. \v 20 Esepia, opacatu Tũpa remimombehugüer imboavɨyesa sese. Sese niha serer pɨpe, “Ẽgüe tehi” yahe Tũpa upe imboeteisave. \v 21 Tũpa niha opacatu yande momirata seseño ité yande reco ãgua, yande poravo avei. \v 22 Güerer omondo yande rese ‘cheu nara’ oyapave. Ombou avei oEspíritu yande pɨha pɨpe ‘ipɨpe toicua che remimombehugüer rupi tuprɨ ité mbahe amondora chupe yuvɨreco curi’ oyapave. \p \v 23 Tũpa niha oicua acoi ndayevɨise Corinto ve pe pɨri, ẽgüe ahe pẽu mbahe avɨye ãgua rese. \v 24 Ndahei opocuai pota mbahe pe rembieroyarã rese. Esepia, pe Tũpa rese pe yeroyasa pɨpe peyemovɨracuaño ité Cristo rese. Ore rumo oroipota pe pɨ̃tɨvɨisa pe yembovɨha ãgua. \c 2 \p \v 1-2 Co rese ndaso catu iri pe pɨri. Esepia, che aso irise pe pɨri ndopombovɨha catui chira viña, ¿ava vo evocoiyase che mbovɨhara viña? Pe ité niha che mbovɨhasar peico. \v 3 Sese che aicuachía ñehesa ipĩrata vahe pẽu cuese. Esepia, ndaipotai eipeve che sose, che mbovɨhaẽhɨ ãgua peye. Pe rumo iya ité che mbovɨha catura peye viña. Che ayeroya ité opacatu pe rese avɨharetese, pe avei evocoiyase opacatu pevɨharetera che rese. \v 4 Supi eté che aicuachiase che ñehe pẽu, che ae ayepɨhamboasɨ ité, ayaseho avei. Esepia, aicuachía vahe pẽu ndahei pe mbovɨhaẽhɨ ãgua, che rumo aicuachía ‘toicua che guaɨsu eteprɨsa yuvɨreco’ che yapave pẽu. \s1 Oime ñerosa ava upe mbahe sembiavɨ rese \p \v 5 Acoi yande rɨvrɨ omoime uca vahe vɨharẽhɨsa co mbahe tẽi apo pɨpe, ndahei che güeraño ndache mbovɨhai, pe avei rumo seni opacatu ẽgüe peye. Che, “Seni” aipo ahe ité pẽu. Esepia, ndaipotai che ñehe rasɨ ãgua. \v 6 Co mbɨa upe setá mbahe peiporara uca ité, evocoi rupive iya ẽgüe peye chupe. \v 7 Co suive ité rumo peñerora chupe, peipɨ̃tɨvɨi aveira. Esepia, avɨyeteramo ovɨharẽhɨsa pɨpe oyemocañɨ tẽira. \v 8 Sese cũritei opomonguerẽhɨ ité pe mboyecua iri ãgua pe poroaɨsusa chupe. \v 9 Cuese ambuae che ñehe aicuachía co che pe mbohesa resendar pẽu pe recoãha ãgua, “¿Oyapo itera pĩha che remimombehu yuvɨreco?” ahe pẽu. \v 10 Cũritei cheñero avei que ava upe peñero vahecuer upe. Esepia, oimese que mbahe rese che ñero ãgua, Cristo rovaque ẽgüe ahe pe raɨsusave \v 11 Caruguar yande mbopaẽhɨ ãgua. Esepia, yande yaicua tuprɨ ité iporombopasa. \s1 Tecua Troas ve Pablo nombohe catui opɨhañemoñetasa \p \v 12 Ayepotase tecua Troas ve Cristo recocuer mombehu ãgua, oime ité yande Yar upe nara aheve che poravɨquɨ ãgua viña. \v 13 Nambohe catui rumo che pɨhañemoñetasa. Esepia, ndasepiai eté yande rɨvrɨ Tito. Sese, che, “Avɨye” ahe pare ava Troas pendar upe, asoño ɨvɨ Macedonia rupi. \s1 Cristo rese yaicose, yaicatu mbahe tẽi recopɨ \p \v 14 Avɨye yande Ru Tũpa upe. Esepia, yande Cristo rese yaico vahe yande renose oamotarẽhɨmbar povrɨ sui opacatu ava rembiepiave iyavei yande recocuer sui opacatu ava upe oicua uca güecocuer inungar mbahe sɨ̃acua vahe yasẽtu vahe opacatu rupi. \v 15 Esepia, inungar itaɨsɨ sɨ̃acua vahe opacatu rupi, ẽgüe yahe avei yande Tũpa upe Cristo yande reropovẽhese yaico ava ipɨ̃sɨropɨrã upe, ava ocañɨ tẽi vaherã upe avei. \v 16 Ahe ava ocañɨ tẽi vaherã upe evocoi ñehesa yaru vahe inungar cañɨ tẽisa resendar; ava ipɨ̃sɨropɨrã yuvɨrecoi vahe upe rumo evocoi ñehesa ombou tecovesa. Yande ae tẽi rumo ndayaicatui evocoi nungar mbahe apo. \v 17 Ore rumo ndahei setá ambuae ava nungar tẽi oroico. Esepia, oromombehuse Tũpa Ñehengagüer, ndahei mbahe pɨsɨ ãgua tẽi rese ẽgüe orohe, ore rumo ore pɨhañemoñeta tuprɨsa pɨpe oromombehu co ñehesa Tũpa rovaque Cristo rese ore recosa pɨpe. Esepia niha, ore semimondo oroico. \c 3 \s1 Ñehesa Tũpa remimbotar ipɨasu vahe resendar \p \v 1 Ore aipo orohese, avɨyeteramo pẽu ndoyavɨi oroyeecomboɨvate ai pota iri viña, ẽgüe ndorohei rumo iyavei ndorosecai icuachía ãgua ava ñehesa avɨye vahe ore recocuer resendar oromondo vaherã pẽu. Ndorosecai avei aipo nungar cuachiar pe suindar, inungar co ambuae oyapo vahe yuvɨreco yepi. \v 2 Esepia, pe ité inungar ore rembicuachía ore recocuer resendar ore oroipota vahe, ẽgüe peye peico ore pɨha pɨpe. Esepia, opacatu ava pe reco tuprɨ repiase, oicua ore poravɨquɨ tuprɨsa pe pãhuve yuvɨreco. \v 3 Pe niha pemboyecua pe reco tuprɨ pɨpe ore rembiapo Cristo porocuaita pɨpe pe pãhuve. Sese pe inungar Cristo rembicuachía avɨye vahe oromondo vahe ava upe, ahe rumo ndahei tinta pɨpe ité icuachiaprɨ itape rese, Espíritu Tũpa oicove vahe suindar pɨpe rumo yapoprɨ ava pɨha pɨpe. \p \v 4 Oroyeroya ité co rese Tũpa rese ore yeroyasa pɨpe. Cristo niha ẽgüe ehi oreu. \v 5 Ndahei oreyesui tẽi oroicatu co mbahe apo. Tũpa rumo ombou oreu opacatu co mbahe apo ãgua. \v 6 Ahe niha ombou opĩratasa oreu güemimbotar ipɨasu vahe rese poravɨquɨ ãgua, ndahei Moisés rembicuachiagüer rupi oroporavɨquɨ. Esepia, ahe imboavɨyeẽhɨsa pɨpe yamano tẽira viña. Ahe rumo Espíritu Tũpa suindar pɨpe oroporavɨquɨ. Esepia, ahe ombou tecovesa yandeu. \p \v 7 Co Moisés recosendar porocuaita icuachiasa ité itape rese, iyavei Tũpa reco porañetesa pɨpe ou. Israelita evocoiyase Moisés rova rese nomahe catui eté yuvɨreco. Esepia, sendɨ́ iteanga, yepe sendɨgüer ogüe mbegüeño oso viña. Ahe Moisés recosendar porocuaita ava upe manosa tẽi güeru vahe iporañete ai eté yɨpɨndar oico viña. \v 8 ¡Cũritei rumo iporañeté catu ité ñehesa Tũpa remimbotar ipɨasu vahe resendar Espíritu Santo ombou vahe yandeu! \v 9 Supi eté yepe iporañete ai eté Moisés porocuaita acoi güeru vahe manosa yandeu viña, ¡co ñehesa ipɨasu vahe rumo yande reco moingatu vahe iporañete catu ité ichui! \v 10 Esepia, co yɨpɨndar porañete vahe ndahoyoyai ñehesa cũriteindar porañete catu vahe rese. \v 11 Acoi mborocuaita yɨpɨndar ndipocopɨimi vahe vɨrecose Tũpa reco porañetesa, co ñehesa pɨasu ipocopɨ vahe rumo iporañete catu itera ichui. \p \v 12 Ore oroyeroya ité co ñehesa ipocopɨ vahe rese. Sese oroñehe ava upe ore sɨquɨyeẽhɨsa pɨpe ité. \v 13 Ore rumo ndahei Moisés nungar oroico. Esepia, ahe oyovapɨ turucuar pɨpe omu israelita sui güepiaẽhɨ ãgua ndogüe vɨteise sendɨgüer ichui aracahe. \v 14 Ẽgüe ehi ahe ndosenducua ucai eté ndoyavɨi sovapɨsa vɨte vahe cũritei, ẽgüe ehi vɨte oyeroquɨse Moisés porocuaita icuachiaprɨ yɨpɨndar vahe pɨpe yuvɨreco. Ñomiprɨ vahe nungar tẽi chupe ahe senducuaẽhɨ pɨpe. Esepia, Cristo güeraño ité oicatu sovapɨsa nungar rerocua ichui senducua uca ãgua chupe. \v 15 Ẽgüe ehi vɨte cũritei, senducuaẽhɨ pɨpe Moisés porocuaita pɨpe oyeroquɨ vɨteño tẽi eté yuvɨreco inungar sovapɨsa vɨte vahe. \v 16 Supi eté que ava oyevɨse yande Yar upe, ahese ramo serocuasa sovapɨsa nungar ichui senducua tuprɨ ãgua. \v 17 Esepia niha, yande Yar Espíritu secoi. Ahe Espíritu ava rese secoise, ndahe iri mbiguai nungar yuvɨrecoi. \v 18 Sese opacatu yande ndahei Moisés oyeovapɨ vahe nungar yaico Tũpa porañetesa sendɨyai vahe repiaẽhɨ ãgua. Yande rumo inungar yepiasa yamboyecua ité yande Yar porañetesa sendɨyai vahe ava upe yaico. Yaico catuño ité yande Yar Cristo nungar arɨ yacatu rupi yepi. Esepia, ẽgüe yahese, yareco catu-catu iri seco porañetesa yandeyese. Yande Yar rumo acoi Espíritu secoi vahe ẽgüe ehi yandeu. \c 4 \p \v 1 Sese, “Ndorequerẽhɨ iri” ndorohei eté. Esepia, Tũpa ore poravo ore paraɨsuerecosa pɨpe ore poravɨquɨ ãgua co ñehesa rese. \v 2 Ore rumo oroseyapa opacatu mbahe tẽi ore chĩ aisa, ndoromboyecuai vahe avei ore pɨha pɨpe sui; ndoroporombopa-mbopa tẽi iyavei Tũpa Ñehengagüer ndorosecuñaro-ñaro tẽi. Ore rumo oroñehe tuprɨ mbahe supi tuprɨ vahe rese güeraño. Ẽgüe orohe opacatu ava upe Tũpa rovai ‘Supi eté, tehi yuvɨreco opɨha pɨpe’ ore yapave. \v 3 Yavaise co ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar ore remimombehu renducua ãgua, ahe ẽgüe ehi ava ocañɨ tẽi vaherã upe. Ahe avɨye oyeovapɨ vɨte vahe. \v 4 Esepia, supi eté caruguar rerecuar inungar nomboesapɨsoi vahe ahe ava yuvɨreco, sese ndosenducua ucai chupe ‘tovɨroya eme ñehesa Poropɨ̃sɨrosar Cristo resendar porañete vahe’ oyapave. Ahe niha Tũpa recocuer mboyecuasar secoi. \v 5 Esepia, oromombehuse ñehesa pẽu, ndahei oreyese tẽi. Ore rumo, “Jesucristo yande Yar secoi” orohe oroico. Ore evocoiyase mbiguai nungar tẽi oroico pẽu Jesús raɨsupave. \v 6 Esepia, Tũpa aipo ehi aracahe: “Toime tesapesa pɨ̃tumimbi vahe resape ãgua” ehi. Ahe avei osesape uca yande pɨha pɨpe ‘ipɨpe toicua che porañetesa che Rahɨr Cristo recocuer rese oime vahe yuvɨreco’ oya. \s1 Yaicora Cristo rese yande yeroyasa pɨpe ité \p \v 7 Co tesapesa nungar porañete vahe Tũpa suindar rumo yareco yande retecuer pɨpe, inungar-ra que mbahe sepɨrusu vahe yapocatuprɨ ɨvɨ mbahemoinda ndipocopɨi vahe pɨpe tẽi viña. Ipɨpe toicua opacatu ava yuvɨreco co pĩratasa Tũpa suindar, ndahei oreyesuindar tẽi. \v 8 Yepe mbahe-mbahe tẽi oime opacatu rupi oreu viña, oimeño ité rumo ore sẽ ãgua ichui. Yepe orepɨhañemoñeta-ñeta tẽi mbahe rese, yande Yar rese ore pɨhañemoñetasa rumo ndoromocañɨi eté oreyesui. \v 9 Yepe ore reca-reca catu tẽi ore amotarẽhɨmbar yuvɨreco viña, Tũpa rumo ndore reyai eté; iyavei yepe ore reitɨ ore recopɨ ãgua yuvɨreco viña, aní eté rumo. \v 10 Opacatu ore guatasa rupi rumo orovɨrecoño ité Jesús mara-mara tẽi sereco agüer ore mano ãgua oreyese, “Toyecua avei secocuer ore rese” ore hesave. \v 11 Esepia, ore recove vɨteseve imboguaiprɨ oroico ore mano ãgua Jesús rese. Ẽgüe orohe secocuer mboyecua ãgua ore retecuer ndipocopɨi vahe rese. \v 12 Evocoiyase co ñehesa mombehu pɨpe ore manosa ore ropeña, ipɨpe sui rumo pesopeña tecovesa apɨrẽhɨ vahe peico seroyasa pɨpe. \p \v 13 Icuachiaprɨ aracahendar pɨpe niha aipo ehi: “Ayeroya ité Tũpa rese, ipɨpe sui añehe” ehi; ẽgüe orohe avei ore, sese oroyeroya ité, ichui oroñehe. \v 14 Esepia, yaicua niha acoi Tũpa yande Yar Jesús ombogüerayevɨ vahe, yande mbogüerayevɨ aveira supive. Ipare oyoya guasu pe reseve oyeɨpɨve yande rerecora. \v 15 Co opacatu mbahe tẽi oime vahe oreu, pẽu mbahe avɨye ãgua rese niha ‘tovɨreco catu Tũpa porovasasa yuvɨreco; ipɨpe sui, Avɨye ndeu, tehi setá catu ava imboeteisave yuvɨreco chupe’ ore yapave. \p \v 16 Sese orequerẽhɨño ité mbahe apo oroico pẽu. Yepe ore rete ocañɨ pota tẽi viña, ore recocuer rumo Tũpa ombopɨasu-asuño ité arɨ yacatu rupi. \v 17 Esepia, co mbahe oroiporara vahe co ɨvɨ pɨpe, ahe ẽgüe ehi raimi tẽi vahe, ipare rumo opañora; ahe ichui rumo oimera mbahe tuprɨ ɨvate catu vahe oreu ɨvave apɨrẽhɨ orovɨreco vaherã. \v 18 Sese ore ndorepɨhañemoñeta atɨi chira co ɨvɨ pɨpendar mbahe rese; ore rumo orepɨhañemoñeta mbahe ɨva pendar ndayasepiai vahe rese. Esepia, co mbahe yasepia vahe, ahe ẽgüe ehi raimi tẽi vahe; co mbahe rumo ndayasepiai vahe, apɨrẽhɨ vaherã ité. \c 5 \p \v 1 Yaicua niha yande retecuer ndipocopɨi vahe, inungar oɨ ndipocopɨi vahe avei. Sese imocañɨsase, avɨyeño. Esepia, Tũpa opa omoingatu ambuae yande rete ndopai vahe ɨvave yandeu. Ndahei ahe ava rembiapo tẽi. \v 2 Supi eté yaicove vɨtese co yande rete ndipocopɨi vahe rese, yande poãsesa pɨpe yaipota ité yande rete ɨva pendar. \v 3 Aheve yande rete ipɨasu vahe yarecose, ahese ndahei chira yande hã nani tuprɨ vahe nungar yuvɨrecoira. \v 4 Ẽgüe ehi eté yande retecuer pɨpe vɨte yaicose, yande poãse yande vɨharẽhɨsa pɨpe. Esepia, ndayaipotai yande hã nani tuprɨ vahe nungar seco ãgua, yande rumo yaipota yande retecuer ipɨasu vahe, ndopai vahe. Evocoiyase, “Tocañɨpa co mbahe ocañɨ tẽi vaherã yande resendar tecovesa pɨasu, ndopai vahe rereco ãgua” yahe. \v 5 Tũpa niha yande apo ‘na tehi yuvɨreco’ oyapave, ombou avei oEspíritu Santo yandeu ‘ipɨpe toicua opacatu yuvɨreco che amondo aveira co opacatu tecocuer ipɨasu vahe chupe’ oya. \p \v 6 Sese niha yayeroyaño ité yepi; iyavei yaicuaño yande yaicove vɨtese yande rete rese, ndayaico vɨtei eté ɨvave yande Yar pɨri. \v 7 Esepia, cũritei yande Yar rese yeroyasa pɨpe ité yaguata, ndahei mbahe yande rembiepia pɨpe. \v 8 Yande rumo yayeroyaño ité sese, iyavei yaipota ité yande retecuer reya ãgua yande Yar pɨri yande so ãgua ɨvave. \v 9 Sese yaseca yande Yar mbovɨha ãgua yepi, que yaicove vɨtese yande rete rese, anise que yasẽse ichui. \v 10 Esepia, yande opacatu yañecuavẽhera Cristo rovai iporandusave yaipɨsɨ vaherã ñepei-pei mbahe yande rembiapocuer rupi mbahe avɨye vahe, anise que mbahe naporai vahe yande rete rese yaico vɨtese. \s1 Ñehesa yande reco moingatusa resendar \p \v 11 Ore niha oroicua yande Yar sui ore sɨquɨye ãgua imboyeroyasave. Sese orosãha ava pɨhañemoñeta rerova Tũpa rese ipɨhañemoñeta ãgua yuvɨreco. Tũpa niha ore cua tuprɨ, tapeicua avei ru ore recocuer. \v 12 Ndoroñehei pẽu ore yemboɨvate ai ãgua tẽi. Ore rumo oroñehe pẽu ‘tovɨharete catu ore rese yuvɨreco’ ore yapave. Ipɨpe sui peicatura ava güembiepia rese tẽi oyemboɨvate ai vahe upe iñehe mboyevɨ ãgua. Esepia, ahe ndahei ava pɨha pɨpendar rese oyembovɨha yuvɨreco. \v 13 Ndayaracuai vahe nungar ore rerecose amove pe pãhu pendar yuvɨreco. Tũpa upe rumo ẽgüe orohe oroico. Yaracua vahe nungar rumo, ore rerecose peye, pẽu mbahe avɨye ãgua rese ẽgüe orohe. \v 14 Cristo poroaɨsusa, ahe ité ore reroguata catu. Esepia, supi eté ahe omano opacatu ava repɨrã, ipɨpe sui yaicua opacatu ava ocañɨ tẽi vaherã yuvɨreco viña. \v 15 Cristo niha omano opacatu yande repɨrã. Yande yaicove vɨte vahe evocoiyase ndahe iri yandeyeupe nara tẽi yaico; yande rumo yaico chupe nara ité. Esepia, ahe omano, ocuerayevɨ yande rese. \v 16 Sese, iya ité oreu ore pɨhañemoñetaẽhɨ iri ãgua que ava rese, ava tẽi pɨhañemoñetasa rupi. Yepe yɨpɨndar inungar ava ɨvɨ pɨpendar tẽi ẽgüe orohe ore Cristo rese ore pɨhañemoñeta oroico viña, cũritei rumo ẽgüe ndorohe iri orepɨhañemoñeta sese. \v 17 Evocoiyase acoi ava Cristo rese ité secoi vahe, ahe secocuer ipɨasu vahe ité; ndipo iri eté secocuerai yɨpɨndar vahe sese. Opacatu ité oyembopɨasu iri. \p \v 18 Co mbahe opacatu Tũpa oyapo yandeu, ahe niha Cristo rembiapo sui yande recocuer moingatu oyeupe nara. Ipare oreu avei ombou co ñehesa mombehu ãgua ambuae ava upe secocuer moingatu ãgua avei. \v 19 Aipo oyapave aipo ehi: Tũpa ombou Guahɨr Cristo co ɨvɨ pɨpe ava recocuer moingatu ãgua ‘toyevɨ cheu’ oya; ipɨpe sui avei ahe ava angaipagüer omocañɨ yuvɨreco ichui. Ore evocoiyase ore cuai ahe ñehesa ava recocuer moingatusa resendar mombehu ãgua ava upe. \v 20 Ore evocoiyase Cristo porocuaita rupi oroñehe vahe oroico, inungar Tũpa ité oñehera pẽu viña. Sese, “Peyevɨ Tũpa upe, ahe pe recocuer moingatura oyeupe nara” orohe Cristo rer pɨpe pẽu. \v 21 Yepe Cristo ndoyapoi eté angaipa, Tũpa rumo vɨreco uca angaipa viyar nungar yande repɨrã yande reco ɨ̃vi ãgua Cristo rupi yande guatase. \c 6 \p \v 1 Ore pe mboetasa co Tũpa upendar mboravɨquɨ resendar ore recosa pɨpe: “Peicua catu, pemocañɨ tẽi rene Tũpa porovasasa peipɨsɨ vahe” orohe pẽu. \v 2 Esepia, Tũpa aipo ehi icuachiaprɨ aracahendar pɨpe: \q1 “Acoi arɨ avɨye vahe pɨpe niha che asendu pe yeruresa; iyavei ahe arɨ poropɨ̃sɨrosa pɨpe opopɨ̃tɨvɨi” ehi. \m ¡Ahe arɨ oyepota cute! iyavei oime ité cũritei ñepɨsɨrosa. \p \v 3 Ore niha ndoromboyecuai ore reco ai ava pãhuve. Esepia, ndoroipotai que ava Tũpa upe ore poravɨquɨsa rese iñehe rai ãgua yuvɨreco. \v 4 Ore rumo oromboyecua ité Tũpa rembiguai ore recosa. Esepia, ore reco mbegüesa pɨpe oroñemosaño mbahe-mbahe tẽi upe yepe ipane mbahe oreu viña, iyavei mbahe yavaise; \v 5 ẽgüe orohe avei ore nupa-nupase, ore roquendase avei iyavei omonguerẽhɨse ava rehɨi ore amotarẽhɨ ãgua yuvɨreco. Oroyapo avei mboravɨquɨ ipĩrata vahe; amove ndoroquei eté, setá rupi ndorerɨepoi tẽi avei. \v 6 Oromboyecua avei ore reco maranehɨsa, ore mbahecuasa supi eté vahe, ore reco mbegüe tuprɨsa, yeaɨsusa orovɨreco avei no. Ẽgüe orohe ité niha Espíritu Santo pĩratasa pɨpe, ore poroaɨsusa supi eté vahe pɨpe avei. \v 7 Ore remimombehu supi eté vahe pɨpe iyavei Tũpa pĩratasa pɨpe avei oroico. Ore niha ore reco tuprɨ pɨpe orosecopɨ mbahe-mbahe tẽi. Ipɨpe avei oroyoepɨ. \v 8 Amove ava ore mboetei ai, amove rumo oñemoɨro yuvɨreco oreu; amove avei oñehe tuprɨ ai ore rese yuvɨreco, ipare rumo iñehe-ñehe tẽi ore rese yuvɨreco yepi no. Iyavei amove oporombopa tẽi vahe nungar ore rereco yuvɨreco, yepe oromombehu tẽi mbahe supi eté vahe viña. \v 9 Amove ndicuasai vahe nungar tẽi ore rereco yuvɨreco, icuaprɨ ité tie oroico viña; amove ore yuca seni yuvɨreco, oroicoveño ité rumo; iyavei amove ore mombaraɨsusa catu tẽi, ndore yucai eté rumo ipɨpe yuvɨreco. \v 10 Amove ndoyavɨi ndorovɨhai vahe yuvɨreco chupe, ore rumo orovɨhaño ité yepi; iyavei yepe ndoyavɨi iparaɨsu vahe oroico viña, ore rumo oromondo catuño ité mbahe avɨye vahe ava eta upe. Yepe ndoyavɨi ndorovɨrecoi eté mbahe viña, opacatuño ité rumo mbahe avɨye vahe Tũpa suindar oime oreu. \p \v 11 Che rɨvɨreta Corinto pendar, ore ñehesa pɨpe opacatu mbahe oromboyecua pẽu iyavei pe raɨsu ãgua orovɨreco ore pɨha pɨpe tuvichá pe rese. \v 12 Ndorehãpɨsɨi pe rese pe raɨsu ãgua; pe rumo ẽgüe ndapeyei ore rese. \v 13 Che niha opovɨreco che rahɨr nungar; pemboyevɨ avei catu ore pe raɨsusa oreu. \s1 Tũpa oicove vahe rẽta nungar ité yaico \p \v 14 Ndapeyovaichoi chira ava Tũpa ndovɨroyai vahe rese. Esepia, ndoyoyai eté pe pɨhañemoñetasa. Ẽgüe ehi eté teco ɨ̃visa ndoyoyai teco rai rese inungar tesapesa ndoyoyai pɨ̃tumimbi vahe rese. \v 15 Ndahoyoyai eté niha Cristo pɨhañemoñetasa Caruguar pɨhañemoñetasa rese yuvɨreco. ¿Oyoya tie Tũpa reroyasar Tũpa reroyasarẽhɨ rese yuvɨreco? ¡Aní eté! \v 16 ¿Oyoya tie mbahe rahanga tẽi Tũpa rẽta rese? Yande niha Tũpa oicove vahe rẽta nungar ité yaico. Ahe ité niha aipo ehi icuachiaprɨ pɨpe aracahe: \q1 “Che aicovera seseve iyavei aguatara ipãhu rupi yuvɨreco; che avei aicora iTũpa ité; ahe evocoiyase cheundar yuvɨrecoira” ehi. \q1 \v 17 Iyavei aipo ehi: \q1 “ ‘Sese peyepepɨ evocoi nungar ava naporai vahe sui; peyemboyai rene que mbahe naporai vahe rese. \q1 Ahese che opopɨsɨra. \q1 \v 18 Che aicora pe yesupa; pe evocoiyase peicora che rahɨr, che rayrɨ avei’ aipo ehi yande Yar güeco pĩratasa pɨpe” ehi. \c 7 \p \v 1 Che rɨvɨreta, che rembiaɨsu, co Tũpa remimombehu imboavɨyepɨrã yandeu. Sese yande yamoingatu tuprɨra yande recocuer chupe yarecoẽhɨ ãgua yande retecuer iyavei yande espíritu mbahe tẽi pɨpe. Iyavei Tũpa mboeteisa pɨpe yasecara yande reco catuprɨ ãgua chupe nara güeraño ité. \s1 Corinto pendar ava recocuer recuñarosa resendar \p \v 2 ¡Che pɨsɨ peye pe pɨha pɨpe! Ndoroyapoi niha mbahe tẽi que ava upe, ndoromomarai eté que ava recocuer, ndoroporombopai avei. \v 3 Ndahei pe recocuer rese che ñehe raisave aipo ahe pẽu. Supi eté yɨpɨndar, “Che pɨhave ité opoaɨsu, pẽu nara avei aicove, amano aveira pẽu” ahe acoi pẽu cuese. \v 4 Ayeroya ité pe rese, pe rese avei avɨharete. Che paraɨsu pãhuve ayemonguerẽhɨ iyavei ayembovɨhareteño. \p \v 5 Ore yepotasa suive rumo Macedonia ve, ndopɨtuhui eté mbahe tẽi ore sui; oime vɨteño ité rumo mbahe-mbahe tẽi oreu opacatu rupi: oime ore amotarẽhɨmbar iyavei oime ore yepɨhamondɨisa. \v 6 Tũpa rumo, ava ndoyemonguerẽhɨi vahe, omonguerẽhɨ iri yepi. Ahe ore monguerẽhɨ catu iri Tito yepotase. \v 7 Ndahei rumo Tito yepotaseño orovɨharete, ahe avei oyembovɨha guasu pe rese. Ahe aipo ehi oreu pe aipo che repia pota ité peye yepi; omombehu avei che rese pe vɨharẽhɨ agüer cheu, pemahenduhaño ité aipo che rese pe che raɨsusave yepi. Aipo nungar renduse ayembovɨhá catu. \p \v 8 Yepe che ñehe aicuachía vahecuer imondo pẽu ndape mbovɨhai viña, cheu rumo avɨyeño cũritei. Yɨpɨndar rumo ayepɨhamboasɨ aicuase che ñehe tasɨ́ iteanga vahe pẽu; chĩhi rupi tẽi rumo ndapevɨhai peyeroquɨ pare sese. \v 9 Cũritei che avɨhareté. Ndahei rumo pe vɨharẽhɨsa rese ẽgüe ahe. Esepia, co pe vɨharẽhɨsa sui pemboasɨ pe angaipa Tũpa upe pe yevɨ ãgua, evocoi nungar Tũpa oipota. Evocoiyase ore ñehe ndoyapoi mbahe naporai vahe pẽu. \v 10 Esepia, co nungar vɨharẽhɨsa Tũpa oipota vahe yande angaipa mboasɨ uca, chupe yande yevɨ ãgua. Ipɨpe sui niha yañepɨsɨro yande pɨhañemoñeta rerovaẽhɨsa pɨpe. Co ɨvɨ pɨpendar tẽi vɨharẽhɨsa rumo manosa tẽi vɨreco yandeu. \v 11 Pe rumo peñemosaño pe vɨharẽhɨsa upe; ahe avɨye Tũpa upe. ¡Pesepia ru co mbahe avɨye vahe pe recocuer pɨpe oime vahe evocoi Tũpa remimbou pe vɨharẽhɨsa sui cute! Supi eté rumo, peyapɨsaca iyavei pe querẽhɨsa pɨpe peyoepɨ, pemboasɨ pe pɨha pɨpe ité co mbahe tẽi oimese pe pãhuve, iyavei peyembosɨquɨye peico. Ichui che repia pota ité peye, iyavei pequerẽhɨ ité mbahe moingatu ãgua. Sese pemboyepepɨ ité evocoi mbahe tẽi aposar peyesui. Che aicua cute pẽu ndahei pe pɨha rupi co nungar mbahe tẽi oimese. \v 12 Cuese aicuachiase evocoi che ñehe imondo pẽu, ndahei ava mbahe tẽi aposar reseño, ndahei avei mbahe tẽi oiporara vahe reseño, che rumo aipota catu peicua pe ore raɨsusa pereco vahe oreu nara Tũpa rovaque. \v 13 Co rese ore oroyembovɨharete. \p Iyavei orovɨha catu Tito yembovɨhasa repiase. Esepia, pe avei niha opacatu pembovɨha catu ité pe recocuer pɨpe. \v 14 “Co Corinto pendar ava avɨye ité” ahe Tito upe pe mombehu cuese. Che ñehe pe resendar avɨye ité, ipɨpe nachi eté. Inungar oromombehu mbahe supi tuprɨ vahe pẽu yepi; inungar tuprɨ avei supi eté mbahe oromombehu vahe pe rese yeroyasave Tito upe. \v 15 Iyavei cũritei ahe pe raɨsu catu ité pe rese omahenduhase opacatu pe poreroyasa rese. Iyavei peipɨsɨ tuprɨ ité imboeteisave sereco. \v 16 ¡Ayeroya ité pe rese, sese avɨha ité! \c 8 \s1 Ava querẽhɨsa porerecosa mondo ãgua Jerusalén pendar upe \p \v 1 Che rɨvɨreta, cũritei che amombehu potami pẽu mara ehi mbahe tuprɨ apo Tũpa ava vɨroyasar upe ɨvɨ Macedonia rupi. \v 2 Yepe ahe ava recocuer yavai eté yuvɨreco chupe secoãhasa pɨpe viña, ovɨhareteño rumo ipɨpe yuvɨreco; yepe iparaɨsu vahe pãve tẽi, iporerecoño ité rumo yuvɨreco. \v 3 Supi eté oquerẽhɨsa pɨpe omondo ité ocatugüer rupi; amove oseca iri mbahe güemimbotar rupi yuvɨreco. \v 4 Ahe, “Ore avei catu toroipɨ̃tɨvɨi ambuae Tũpa reroyasar” ehi yuvɨreco. \v 5 Ahe rumo oñocua iri ore pɨhañemoñetasa yuvɨreco. Yande Yar upe rane oyemondo. Ipare Tũpa remimbotar rupi ẽgüe ehi avei oreu yuvɨreco. \v 6 Evocoiyase ore aipo orohe Tito upe pẽu: “Tomboyeapɨ iri co porerecosa monuha ãgua ava upe” orohe. Esepia, yɨpɨndar ahe osose pe pãhuve, ahe pe pɨ̃tɨvɨi imboɨpɨ ãgua. \v 7 Aicua peyapo tuprɨ ité opacatu co ambuae mbahe: peyeroya tuprɨ ité yande Yar rese, pemombehu tuprɨ ai Tũpa ñehesa, pereco ité Tũpa suindar mbahecuasa, pequerẽhɨ ité Tũpa upe mbahe apo ãgua iyavei ore raɨsu ité peye. Evocoiyase ẽgüe peye aveira co nungar poroaɨsusa apo. \p \v 8 Ndahei pe cuaisa pɨpe aipo ahe pẽu, che rumo ‘toicua ambuae ava rembiapo oquerẽhɨsa pɨpe oyapo vahe yuvɨreco’ che yapave. Sese niha peicuara, supi eté vahe pĩha pe poroaɨsusa. \v 9 Peicua niha pe yande Yar Jesucristo poroaɨsusa. Yepe ahe mbahe yar secoi viña, opa rumo oseya ombahe pe recocuer rese; iparaɨsu pɨpe sui niha pe ɨva pendar mbahe pereco. \p \v 10 Pẽu mbahe avɨye ãgua che añehe co nungar mbahe rese. Cuese ambuae aravɨter pe niha yɨpɨndar pemboɨpɨ co mbahe apo. Ahe niha pe querẽhɨsa pɨpe peyapo. \v 11 Cũritei pemboavɨye catu pe porerecosa pe querẽhɨsa yɨpɨndar pe reco vahe pɨpe; pemondoñora mbahe peicatugüer rupi. \v 12 Esepia, acoi que ava omondo pota vahe mbahe, Tũpa oipɨsɨ ahe iporerecosa que mbahe vɨrecomi vahe; ahe rumo ndoporandui mbahe ndayarecoi vahe rese yandeu. \p \v 13 “Toyemombaraɨsu ava pɨ̃tɨvɨisa pɨpe yuvɨreco” ndahei rumo pẽu. \v 14 Cũritei mbahe pe rembiereco eta pɨpe peipɨ̃tɨvɨi catu ambuae ava ipane vahe mbahe yuvɨreco chupe. Vɨrecomise mbahe, ahe avei pe pɨ̃tɨvɨira yuvɨreco pẽu mbahe ipanese. Evocoiyase pe recocuer oyoya tuprɨ itera. \v 15 Inungar Tũpa ñehe mombehusar aipo ehi icuachiaprɨ pɨpe aracahe: “Acoi omonuha atɨ vahe mbahe, ndasumbɨrei eté mbahe chupe; iyavei acoi movɨromi tẽi mbahe omonuha vahe, nipanei mbahe chupe” ehi. \s1 Pablo omondo Tito indugüer reseve Corinto ve \p \v 16 Avɨye Tũpa upe ombopɨhañemoñeta Tito pe rese inungar che pɨhañemoñetasa pe rese yepi. \v 17 Ahe vɨroya ité che ñehe. Güemimbotar rupi eté rumo iquerẽhɨ oso ãgua pe repia. \p \v 18 Supi oromondo yande rɨvrɨ, ahe opacatu ambuae Jesús reroyasar oicua iporavɨquɨ tuprɨ aise ñehesa pɨ̃sɨrosa rese yuvɨreco. \v 19 Sese opacatu oiporavo yuvɨreco ore rupi iguata ãgua ore pɨ̃tɨvɨi vaherã avei co porerecosa reraso ãgua. Ore ẽgüe orohe oroico yande Yar mboetei ãgua rese ‘toicua ore querẽhɨsa pɨpe ité oroporopɨ̃tɨvɨi yuvɨreco’ ore yapave. \v 20 Ore ndoroipotai que ava oñehe tẽira ore rese yuvɨreco co porerecosa monuhasa pɨpe sui. \v 21 Esepia, ore oroyapo pota mbahe avɨye vahe, ndahei Tũpa rovaque güeraño, opacatu ava rembiepiave avei. \p \v 22 Supi avei oromondo ambuae yande rɨvrɨ. Ahe omboyecua ité oreu oquerẽhɨsa opacatu mbahe güembiapo pɨpe. Ahe cũritei iquerẽhɨ catu ité. Esepia, oyeroya ité pe rese. \v 23 Acoi oporanduse que ava Tito rese yuvɨreco pẽu, “Ahe oyoya Pablo rese oporavɨquɨ vahe pe pɨ̃tɨvɨi ãgua” peyeñora. Acoi oporanduse avei ambuae yande rɨvrɨ rese yuvɨreco pẽu, “Ahe ambuae Jesús reroyasareta remimbou Cristo mboeteisar yuvɨrecoi” peyeño aveira chupe. \v 24 Sese, pe recocuer cua ãgua, pemboyecua catu pe poroaɨsusa supi eté vahe chupe yuvɨreco. Evocoiyase tovɨroya ité che ayeroyase iyavei ayembovɨhase pe recocuer rese yuvɨreco. \c 9 \s1 Porerecosa imonuhaprɨ Jesús reroyasar upe \p \v 1 Porerecosa imonuhaprɨ Jesús reroyasar upe nara rese rumo nañehe iri pẽu. \v 2 Esepia, che aicua pequerẽhɨ ité ipɨ̃tɨvɨi ãgua. Evocoiyase che vɨharetesa pɨpe Macedonia ɨguar Jesús reroyasar upe aipo ahe yepi: “Acaya ɨguar, ahe oyemoingatu voi eté ambuae Jesús reroyasareta pɨ̃tɨvɨi ãgua cuese ambuae aravɨter suive yuvɨreco” ahe yuvɨreco chupe. Evocoiyase pequerẽhɨse ité ipɨ̃tɨvɨi ãgua, ahese setaño ité oyemonguerẽhɨ yuvɨreco. \v 3 Che rumo amondo co yande rɨvrɨ yuvɨreco pẽu cũritei ‘ẽgüe tehi tẽi eme che ñehesa avɨye vahe sesendar yuvɨreco’ viya pẽu. Pe yemoingatu tuprɨ ãgua ité aipo ahe pẽu; \v 4 aní acoi arasose Macedonia pendar cheyeupi, sembiepiave ndapeyemoingatu vɨtei chira peico. Ẽgüe peyese ore mochi guasu uca tiẽtera peye. Esepia, che ayeroya ité pe rese. Pe avei evocoiyase pechĩra. \v 5 Sese che pɨhañemoñeta yɨpɨndar añehe co mbosapɨ yande rɨvrɨ upe yuvɨreco, ahe ranei ore renonde yuvɨraso ãgua pe pɨri pe pɨ̃tɨvɨi ãgua co porerecosa avɨye vahe monuha ãgua rese, acoi cuese pe remimombehugüer rupi. Evocoiyase ahe pe porerecosa pe remimonuha opara pemoingatu tuprɨ ité pe avagüer mboyecua ãgua, ndahei chira rumo pe recatẽhɨsa pɨpe. \p \v 6 Peyemomahenduha co rese: acoi noñotɨ atɨimi vahe mbahe, chupe movɨromi tẽi avei iha; acoi oñotɨ atɨ vahe rumo mbahe, ahe setá catu avei iha chupe. \v 7 Ñepei-pei iya opɨhañemoñetasa rupi omondora oporerecosa Tũpa upe yuvɨreco, ndahei chira opɨha vɨ̃racuasa pɨpe tẽi iyavei ndahei chiaveira ambuae ava ocuai pĩratasa pɨpe tẽi. Esepia, Tũpa osaɨsu ava ovɨharetesa pɨpe omondo vahe oporerecosa chupe. \v 8 Tũpa niha oicatu opacatu mbahe avɨye vahe mondo ãgua pẽu arɨ yacatu rupi pereco vaherã opacatu mbahe ipane vahe pẽu iyavei sumbɨrer pɨpe opacatu ambuae mbahe avɨye vahe rese pe poropɨ̃tɨvɨi ãgua. \v 9 Inungar icuachiaprɨ pɨpe aipo ehi: \q1 “Ahe iporereco ai iparaɨsu vahe rese yepi. Ahe mbahe avɨye vahe sembiapo nocañɨi chietera” ehi. \m \v 10 Tũpa niha ombou mbahe rãhɨi ava remitɨ̃ra, mbahe semihura avei. Sese ombou catura mbahe pẽu iyavei ombouvicha catura pe rembiapo avɨye vahe ava pɨ̃tɨvɨi ãgua. \v 11 Tũpa ombou catura opacatu mbahe pe rembierecorã ava upe imondo catu ãgua pe avasa pɨpe. Ore orovɨrasose porerecosa pe remimbou yande rɨvɨreta upe, ahe evocoiyase, “Avɨye ndeu” ehira Tũpa upe yuvɨreco. \v 12 Esepia, co pemondo vahe yande rɨvɨreta pɨ̃tɨvɨi ãgua, ndahei peipɨ̃tɨvɨi mbahe ipane vahe rese güeraño, ichui avei niha, “Avɨye Tũpa upe” ehira yuvɨreco. \v 13 Ahe evocoiyase omboeteira Tũpa yuvɨreco. Esepia, co pe poropɨ̃tɨvɨisa pɨpe pemboyecua itera pe Cristo ñehe reroyasa peico. Ahe avei omboeteira Tũpa yuvɨreco. Esepia, pe pemondoño itera mbahe pe porerecosa chupe iyavei opacatu ambuae ava upe. \v 14 Evocoiyase ahe oyeroquɨra pe rese iyavei pe raɨsu eteprɨra yuvɨreco. Esepia, Tũpa pe pɨ̃tɨvɨi eté oporovasasa pɨpe. \v 15 ¡Avɨye Tũpa upe! ¡Esepia, ahe ombou mbahe tuvichá vahe avɨye catu vahe yandeu, ndayaicatui vahe mombehu tuprɨ ãgua! \c 10 \s1 Pablo cuaita apóstol seco ãgua \p \v 1 Che Pablo añehe Cristo poroaɨsusa, seco asɨẽhɨsa pɨpe avei pẽu. Amove ava pe pãhu pendar, “Seco mbegüemi tẽi yande pãhuve oicose, amombrɨ güecose rumo oñehe pĩratá iteanga” aipo ehi tẽi yuvɨreco cheu viña. \v 2 Che rumo asose pe repia, ndaipotai che pĩratasa mboyecua ãgua pe pãhu pendar upe. Amove rumo ava pe pãhu pendar ipɨhañemoñeta: “Oyapo mbahe co ɨvɨ pɨpendar pɨhañemoñetasa rupi tẽi” ehi yuvɨreco cheu. Sese che ayemoingatuño ité evocoi nungar ava upe añehe pĩrata vaherã. \v 3 Supi eté, yepe co ɨvɨ pɨpe oroicove viña, ore rumo ndoroyapoi mbahe ava co ɨvɨ pɨpendar rembiapo nungar. \v 4 Esepia, ore yoepɨsa ndahei ava co ɨvɨ pɨpendar yoepɨsa nungar; orovɨreco rumo Tũpa pĩratasa mbahe tẽi seco pĩrata vahe recopɨ ãgua ava aracuasa tẽi recopɨ ãgua avei. \v 5 Ahe ipɨpe ore opa orosecopɨ yepoepɨ-epɨsa iyavei opacatu semira-mira tẽi vahe güeco ɨvate aisa pɨpe ndoicua uca potai vahe Tũpa recocuer ava upe. Iyavei opacatu ava pɨhañemoñeta raisa orosecopɨ Cristo reroya tuprɨ ãgua yuvɨreco. \v 6 Iyavei ore oroyemoingatu ité opacatu ndiporeroyai vahe recocuer reroyɨ ãgua. Pe rane rumo peroya tuprɨra. \p \v 7 Pe rumo pemaheño tẽi ahe ava recocuer rese. Acoi ava pe pãhu pendar oicua vahe Cristo rese güecosa, toicua tuprɨ avei ore Cristo rese ore recosa yuvɨreco. \v 8 Yepe ayeecomboɨvate che mborerecuasa rese pẽu viña, ipɨpe rumo nachi eté. Esepia, yande Yar ombou mborerecuasa cheu pe recocuer movɨracua tuprɨ ãgua, ndahei rumo pe recocuer momara ãgua. \v 9 Aní chira, “Pablo yande mbosɨquɨye pota güembicuachía pɨpe” peye cheu. \v 10 Esepia, amove ava pe pãhu pendar, “Oñehe oicuachía vahe ombou yandeu, ahe ipĩratá, yavai avei yandeu; ahe ité rumo aní angai vahe secoi yande pãhuve iyavei iñehe ẽgüe ehi tẽi vahe” ehi yuvɨreco cheu. \v 11 Toicua catu ru yuvɨreco: eipeve oroso irise, inungar amombehu che rembicuachía pɨpe amombrɨ che recose, ẽgüe ahe tuprɨ aveira yapo pe pãhuve. \p \v 12 Ndoromboyoyai eté ore recocuer ava oyese tẽi oñehe vahe recocuer rese. Esepia, omboyoyase oyese, ndoyapɨsacai eté yuvɨreco. \v 13 Ore rumo ore remimombehu pɨpe ndoroyapɨrasai chietera ore cuaita ore yeecomboɨvatesa pɨpe. Tũpa rumo güemimbotar rupi ombou ore poravɨquɨ ãgua oreu, eipeve pe rese ore poravɨquɨ ãgua avei. \v 14 Ore rumo ndoroyapɨrasai ore cuaita mombehusa icuachía pẽu. Esepia, supi eté ore ranei eté oroico pe pãhuve, ore ranei avei orovɨraso Cristo resendar ñehesa imombehu pẽu. \v 15 Ndoroyapɨrasai avei ore ñehe pɨpe ambuae ava poravɨquɨsa sui tẽi. Ore rumo, orosãro ore oroporavɨquɨ catu vaherã pe pãhuve Tũpa rese pe yeroyasa rupi. Ndoroyapɨrasai avei rumo ore cuaita. \v 16 Iyavei orosãro ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar mombehu ava amombrɨ catu yuvɨrecoi vahe upe. Ndahei chira rumo ambuae ava poravɨquɨ agüer rese tẽi oroyeecomboɨvate oroico. \p \v 17 Acoi ava oyeecomboɨvate pota vahe, toyeecomboɨvate catu yande Yar rese. \v 18 Esepia, acoi ava “che aico tuprɨ” ehi vahe ndahei ahe osẽ tuprɨ güecoãhasa sui yande Yar rovaque; “Avɨye ité co mbɨa” ehise rumo yande Yar chupe, ahe osẽ tuprɨ güecoãhasa sui. \c 11 \s1 Pablo iyavei apóstol angahu tẽi yuvɨrecoi vahe \p \v 1 ¡Peñemosa iriñomi tẽira cheu co che ñehe ndayaracuai vahe nungar pɨpe che ñehese! \v 2 Esepia, che cherecatẽhɨ ité pe rese, ahe tecatẽhɨsa ou cheu Tũpa sui. Che aipota Cristo upe opomondo vaherã pe reco maranehɨsa pɨpe, inungar cuñatai ndaseco marai vahe imondoprɨ cuimbahe upe imenda ãgua. \v 3 Che rumo asɨquɨye co mbahe sui, inungar mboi ombopa Eva oporombopasa pɨpe, avɨyeteramo Caruguar pe mbopa aveira pe pɨhañemoñetasa rerova ãgua Cristo mboeteisa supi eté vahe sui. \v 4 Esepia, peñemosaño ava oñehe vahe pẽu ambuae Jesús rese ndoyoyai vahe ore remimombehu rese. Ichui peipɨsɨ pe querẽhɨsa pɨpe ambuae espíritu peipɨsɨ vahecuer sui. Iyavei ambuae ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar peipɨsɨ avei ndoyoyai vahe ore pẽu oromombehu vahe rese. \v 5 Che rumo namohai eté ɨvɨ cotɨ catu tẽi aicora evocoi supi peguata vahe apóstol yemboɨvate ai tẽi vahe sui. \v 6 Yepe ndayembohei che ñehe tuprɨ ãgua ité, che rumo areco che mbahecuasa, ahe oromboyecuaño ité opacatu ore rembiapo pɨpe pe rembiepiave. \p \v 7 Ndamombehui eté niha ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar pe cheu imboepɨ ãgua; pe recocuer mboɨvate catu ãgua rumo Tũpa rovaque ẽgüe ahe che reco yemominisa pɨpe. ¿Mbahe tẽi pĩha ayapo ẽgüe ahese pẽu? \v 8 Aipɨsɨ ambuae ava Jesús reroyasar sui guarepochi, pe recocuer rese che poravɨquɨ ãgua. \v 9 Iyavei acoi aicose pe pãhuve, ipane avei mbahe cheu. Ndopomañecoi eté rumo; yande rɨvrɨ ɨvɨ Macedonia pendar yugüeru vahe ombou mbahe ipane vahe yuvɨreco cheu. Ẽgüe ahe che pepoɨsupave pe mañecoẽhɨ vichico. Ndopomañecoi chietera niha mbahe ipanese cheu. \v 10 Supi eté aicua supi tuprɨ vahe mbahe Cristo suindar. Evocoiyase supi eté avei che aicua ndipoi chietera que ava ɨvɨ Acaya rupi vɨrocua vaherã co che vɨharetesa che sui yuvɨreco. \v 11 ¿Mbahe rese pĩha aipo ahe pẽu? ¿Pe raɨsuẽhɨsave pĩha? ¡Tũpa rumo oicua che pe raɨsusa! \p \v 12 Ayapoño itera rumo co mboravɨquɨ cheu imboepɨẽhɨsa pɨpe vichico co ambuae pe pãhu pendar ava pe mbopaẽhɨ ãgua yuvɨreco. Esepia, che nungar yuvɨrecoi pota tẽi viña. \v 13 Ahe rumo ndahei apóstol supi tuprɨ vahe yuvɨrecoi, ahe oporombopa tẽi, “Ore apóstol oroico” ehi tuprɨ tẽi yuvɨreco. \v 14 Yaicua niha Caruguar rerecuar oporombopa. Esepia, oyeapo inungar Tũpa rembiguai amove. \v 15 Sese yaicua avei Caruguar povrɨ pendar oporombopasa pɨpe oyeapo inungar Tũpa ñehe mombehusar yuvɨreco. ¡Ahe chupe rumo oimera Tũpa ñemoɨrosa mbahe sembiapocuer rupi curi! \s1 Pablo oiporara mbahe-mbahe tẽi apóstol güecosa pɨpe \p \v 16 Aipo ahe iri pẽu: tipo eme ava “ndayaracuai” ehi vahe cheu. Acoi, “Ẽgüe ehi oico” peyese cheu, tañeheño ayase ndayaracuai vahe nungar, che avei evocoiyase tayeecomboɨvateño vichico. \v 17 Ndahei rumo yande Yar che cuaisa pɨpe aipo ahe, che aracuaẽhɨsa nungar pɨpe rumo aipo ahe che yemboɨvate aisa pɨpe. \v 18 Esepia niha, setá iteanga ava ahe ae tẽi oyemboɨvate ai güecocuer avɨye angahu vahe tẽi pɨpe. Sese che avei ayemboɨvatera. \v 19 Esepia, yepe pe imbahecua vai vahe nungar peico, pemboyoyá catu pe querẽhɨsa pɨpe ava ndayaracuai vahe. \v 20 Pe niha pemboyoyaño acoi que mbiguai tẽi nungar pe rereco vahe, que mbahe pe rembiereco sui tẽi oicove vahe, que pe mbopa tẽisar, pe reroɨ̃rosar, que pe rova pete-petesar avei. \v 21 Che chĩsa pɨpe aipo ahe co imombehu, ¡ore reco mbegüe eteprɨ evocoi nungar apo ãgua pẽu! \p Acoi oñehese ambuae ava oyeupendar mbahe rese oyemboɨvate aisa pɨpe, che avei evocoiyase ẽgüe ahera. Aipo ahese rumo avɨye ndayaracuai vahe nungar aico. \v 22 Ahe, “Che hebreo aico” ehise yuvɨreco, che avei ahe aico; “Che israelita aico” ehise, che avei ahe aico; “Che Abraham suindar aico” ehise yuvɨreco, che avei ahe ichuindar aico. \v 23 “Che Cristo rembiguai aico” ehi yuvɨreco, che rumo sembiguai catu aico ichui yuvɨreco, aipo añehese avɨye che ndayaracuai vahe aico. Aporavɨquɨ catu rumo ichui yuvɨreco, setá catu soquendaprɨ tẽi aico yuvɨreco ichui, inupambrɨ catu aico ichui yuvɨreco, setá rupi avei seni-seni che yuca uca che mombaraɨsusa pɨpe yuvɨreco. \v 24 Cinco yupagüer judío che nupá iteanga treinta y nueve tuprɨ tucumbo pɨpe yuvɨreco. \v 25 Mbosapɨ yupagüer che nupasa ɨvɨra pɨpe, ñepei rupi evocoiyase che api-apisa ita pɨpe. Mbosapɨ yupagüer avei oñeapɨvɨi ɨar ɨpɨve che guatasa rupi cheu, ñepei pɨ̃tu, ñepei arɨ avei avevui tẽi para guasu avɨter rupi vichico. \v 26 Setá aguata opacatu rupi, iyavei ɨai rupi mbahe-mbahe tẽi oime cheu, aico avei imonda rai vahe pãhuve; che mu judío mbahe tẽi vahe pãhuve avei aico iyavei ndahei vahe che mu pãhuve no. Aico avei tecua guasu pɨpe mbahe tẽisave, amombrɨ vahesa rupi iyavei para guasu pɨpe, iyavei mbahe-mbahe tẽisave Jesús reroyasar angahu tẽi pãhuve aico. \v 27 Aporavɨquɨ ité iyavei ayapo mbahe cheu yavai vahe; iyavei setá yupagüer ndaquei eté; aiporara avei tɨeporẽhɨ iyavei husei; setá rupi ndacarui; sõhɨsagüer avei aiporara, ndacheturucuai avei vichico. \p \v 28 Ndahei co opacatu mbahe güeraño aiporara, arɨ yacatu rupi che mahenduhaño ité avei opacatu tecua rupindar Jesús reroyasar rese. \v 29 Oimese que oiporara vahe mbaherasɨcuer, che avei ayandu co mbaherasɨsa. Acoi que oimese oyavɨ uca vahe mbahe, che moñemoɨro uca. \v 30 Iyase che yeecomboɨvate ai ãgua cheu, co mbahe omboyecua vahe che pĩrataẽhɨsa rese ayeecomboɨvate aiño itera. \v 31 Yande Yar Jesucristo Ru Tũpa, ahe imboeteiprɨ apɨrẽhɨ secoi vahe, ahe oicua aipo che hesa supi tuprɨ vahe. \v 32 Tecua Damasco ve aicose, mborerecuar guasu Aretas povrɨ pendar mborerecuar oyocuai osundao co tecua roquendɨpɨve che rese osareco vaherã che roquenda ãgua yuvɨreco viña; \v 33 oime rumo ava ɨruova guasu pɨpe che mogüeyɨ vahe tecua ãchisa metana rupi yuvɨreco. Ẽgüe ahe añemi ichui yuvɨreco. \c 12 \s1 Tũpa omboyecua Pablo upe mbahe queraisa nungar pɨpe \p \v 1 Ndipoi eté que ava mbahe oipɨsɨ vahe ahe ae tẽi oyemboeteisa pɨpe. Che rumo amombehuño itera mbahe asepia vahe che quer nungar pɨpe iyavei yande Yar remimboyecua che aipɨsɨ vahe ichui. \v 2 Che aicua mbɨa Cristo reroyasar, omomba cũritei catorce aravɨter ahe imbosapɨsa ɨvave seraso agüer. Ndicuasai güetecuer rese tie revo oso, anise ihã güeraño tie revo. Tũpa rumo oicua. \v 3-4 Che rumo, “Ẽgüe ehi tie revo oico” ahe aipo mbɨa upe, Tũpa güeraño oicua. Serasoprɨ ɨvave teco orɨsave. Aheve osendu ñehesa ndicuasai vahe. Ahe niha que ava tẽi upe ndipotasai imombehu ãgua yuvɨreco. \v 5 Evocoi nungar mbɨa rese ayeecomboɨvatera; cheyese ité rumo ndayeecomboɨvate ai chira. Che recocuer nipiratai vahe reseño ẽgüe ahera vichico. \v 6 Yepe che añehe tuprɨ aira cheyese viña, che revo ndahei chira ndayaracuai vahe nungar aico. Esepia, mbahe supi eté vahe amombehura viña. Ahe rumo ndayapoi. Esepia, ‘tipɨhañemoñeta catu che rembiapo rese, che remimombehugüer rese avei yuvɨreco che querve nungar mbahe mombehu rãgüer sui’ viya. \v 7 Sese che yemboɨvate aiẽhɨ ãgua che quer nungar mbahe che pɨhamondɨi vahe rembiepiagüer rese Tũpa ombou teco asɨsa cheu. Ahe avɨye yu che cutu guasu vahe, ndoyavɨi avei Caruguar mara-mara tẽi che rereco vahe. \v 8 Mbosapɨ yupagüer yande Yar upe aporandu ité teco asɨsa che sui serocua ãgua rese viña. \v 9 Ahe rumo aipo ehi cheu: “Che porovasasa ndeu ambou vahe iyara nde ñemosa ãgua. Esepia, che pĩratasa oyecua catu ité ava nipiratai vahe recocuer rese” ehi. Evocoiyase che ayembovɨha catuño itera che reco nipiratai vahe rese. Ẽgüe ehira Jesucristo pĩratasa oyecua che rese. \v 10 Sese Cristo rese che recosa pɨpe avɨyeño ité ndache pĩrataise, que ambuae ava oñehe raise che rese, que mbahe ipanese cheu, ambuae che reca-reca tẽise che reco momara ãgua yuvɨreco iyavei que mbahe yavai vahe aiporarase Cristo sui. Esepia, ayanduse che pĩrataẽhɨsa, ahese che pĩrata catu. \s1 Pablo ipɨhañemoñeta ité Jesús reroyasareta Corinto pendar rese \p \v 11 Che ndayaracuai vahe nungar aico pẽu, pe rese tẽi rumo ẽgüe ahe. Iya rumo peñehe tuprɨra che rese viña. Esepia, yepe ndahei seco ɨvate vahe aico viña, co apóstol angahu tẽi rumo pe supi peguata vahe ndahei ɨvate catu vahe che sui yuvɨreco. \v 12 Che ñemosa tuprɨ pɨpe mboravɨquɨ ayapo pe pãhuve. Ayapo mbahe poromondɨisa mbahe pesepia yesapɨha rai vahe imboyecua ãgua che supi eté vahe apóstol che recosa. \v 13 Co mbahe reseño pe ɨvɨ cotɨ catu peico ambuae Jesús reroyasareta sui, che ndopomañecoise mbahe cheu pembou vaherã rese. ¿Ayavɨ tie che cuaita, ẽgüe ahese pẽu? ¡Peñero sese cheu! \p \v 14 Cũritei che ayemoingatu imombosapɨsa rupi che so ãgua pe pɨri. Iyavei ndopomañecoi chira mbahe rese. Esepia, ndasecai mbahe pe rembiereco; pe recocuer ité rumo aipota. Esepia, iyesupa omonuha guarepochi guahɨr upe, ndahei tahɨr tẽi ẽgüe ehi oyesupa upe yepi. \v 15 Evocoiyase che querẽhɨsa pɨpe amondora opacatu che mbahe areco vahe pe pɨ̃tɨvɨi ãgua iyavei opacatu che recocuer rese ayemondo pẽu pe reco tuprɨ ãgua. Che rumo opoaɨsu ité, pe tie revo ndache raɨsu tuprɨi eté peye. \p \v 16 Cheu mbahe ipanese, ndaporandui eté mbahe pereco vahe rese pẽu. Amove rumo ava, “Yande mbopa ãgua tẽi ẽgüe ehi Pablo yandeu” ehi tẽi yuvɨreco. \v 17 ¿Opombopa uca tie ava pẽu che remimondo pɨpe? \v 18 Che Tito upe, “Eresora ipɨri yuvɨreco” ahe. Supi avei ambuae yande rɨvrɨ Tũpa reroyasar amondo. ¿Pembopa tie Tito? Oyoya tuprɨ mbahe oroyapo Tũpa upe ñepei ore pɨhañemoñetasa pɨpe. \p \v 19 Che rɨvɨreta, che rembiaɨsu, pe revo pepɨhañemoñeta ore oroicuachía co pẽu, ore yoepɨ ãgua tẽi. Ẽgüe ndorohei eté rumo. Ore rumo Cristo rese ore reco pɨpe oroñehe Tũpa rovaque. Opacatu ité niha mbahe oroyapo pe recocuer movɨracua catu ãgua. \v 20 Che asɨquɨye asose eipeve pe repia, avɨyeteramo ndahei chira che pɨha rupi pe recocuer. Iyavei pe avɨyeteramo ẽgüe peye aveira che repiase. Che asɨquɨye ité, oime revo pe pãhuve yepoepɨ-epɨsa, pe pɨhañemoñeta raisa ava mbahe pota raisa pɨpe, pe ñemoɨrosa peyeupe. Iyavei avɨyeteramo oimera pe pãhuve ava oyeupeño tẽi mbahe oipota vahe, imahechiroi ai vahe iyavei oñehe-ñehe tẽi vahe ambuae ava rese, seco ɨvate ai vahe iyavei ndiporovɨroyai vahe. \v 21 Asɨquɨye avei aso irise pe repia, omboura Tũpa pe sui che chĩ ãgua, che mboyaseho uca tiẽtera peye setá pe cueseve peyemboangaipa vahe rese iyavei ndapemboasɨi etese mbahe tẽi, yemboaguasa-guasa tẽisa iyavei que mbahe pe remimbotarai peyapo vahecuer. \c 13 \s1 Poromboaracuasa iyavei mahenduhasa \p \v 1 Co niha imombosapɨsa yupagüer asora pe repia. Pemombehu potase que ava rembiapo ai cheu, toime que ñuvɨrío, anise mbosapɨ oicua vahe sembiapo ai. \v 2 Co yɨpɨndar oyemboangaipa vahe upe opa aipo ahe: “Peicua catu” ahe che imoñuvɨrío yupagüesa pɨpe aicose pe pɨri. Cũritei amombrɨ aico pe sui, amombehu irira rumo co pẽu. Co yɨpɨndar vahe upe iyavei opacatu ambuae angaipa pɨpe yuvɨrecoi vahe upe aipo ahe: aso irise pe pãhuve, ndopoparaɨsuereco iri chira. \v 3 Esepia, pe peipota ité che recoãha ãgua ‘¿Cristo ité pĩha omoñehe uca?’ pe yapave cheu. Cristo ndaseco mbegüemi pẽu mbahe apo oico. Ahe rumo omboyecua opĩratasa pẽu. \v 4 Supi eté niha ahe yatɨcasa, inungar ava nipiratai vahe. Cũritei rumo ahe oicove Tũpa pĩratasa pɨpe. Ẽgüe orohe avei ore seco pĩrataẽhɨsa sereco. Oroicose rumo sese oroico Tũpa pĩratasa pɨpe pe rese hañeco ãgua. \p \v 5 Pemahecua tuprɨ catu pe recocuer rese: ¿peico ité pĩha pe Cristo rese yeroyasa pɨpe? ¿Ndapeicuai vo Jesucristo secoise pe rese, pesẽse pe recoãhasa sui? \v 6 Pe revo peicuara ore ndorocañɨ tẽi vahe oroico ore recoãhasa pɨpe. \v 7 Iyavei oroyerure pe rese Tũpa upe ‘toyapo eme mbahe tẽi yuvɨreco’ ore hesave. Ndahei rumo ore ɨvate catu vahe mbahe tẽi rasa pare mboyecuasave ẽgüe orohe; co catu ‘toyapo mbahe avɨye vahe yuvɨreco’ ore yapave, yepe pẽu ndoyavɨi orocañɨ tẽi vahe oroico viña. \v 8 Esepia, ndiyai mbahe supi tuprɨ vahe amotarẽhɨ ãgua oreu; ẽgüe ehi rumo sese catu ité oroñehe. \v 9 Sese orovɨhaño ité norepĩrataise, ore rumo oroipota ité pe momirata; iyavei ore oroyerure catuño itera pe recocuer catuprɨ catu ãgua rese. \v 10 Aicuachía co che ñehe imondo pẽu pe pɨri che so ãgua renonde. Acoi asose, namboyecua pĩratai chira che mborerecuasa eipeve. Ahe niha yande Yar ombou vahe cheu pe reco momirata catu ãgua, ndahei pe reco momara ãgua. \p \v 11 Imomba ãgua, che rɨvɨreta, aipota pevɨharetera peico. Peseca avei pe reco tuprɨ catu ãgua peyeupe, peyemonguerẽhɨ catu, oyoya guasu peico tuprɨ avei peyese mbahe tuprɨ pɨpe. Evocoiyase Tũpa oporoaɨsusa pɨpe, güeco tuprɨsa pɨpe avei secoira pe rese. \v 12 Pemombehu che mahenduhasa ñepei-pei peyeupe pe yeovaupɨtesa pɨpe. \v 13 Opacatu ambuae yande rɨvrɨ, Tũpa reroyasar avei omondo omahenduhasa yuvɨreco pẽu. \p \v 14 Peipɨsɨ yande Yar Jesucristo porovasasa, Tũpa poroaɨsusa iyavei Espíritu Santo tasecoi opacatu pe rese. Aipo rupive che ñehe pẽu.