\id 1CO - Guarayu NT -Brazil 2011 (DBL -2013) \h 1 CORINTIOS \toc1 Yɨpɨndar Pablo Rembicuachia Corinto Pendar Upe \toc2 1 Corintios \toc3 1 Co \mt2 YƗPƗNDAR PABLO REMBICUACHIA CORINTO PENDAR UPE \mt1 CORINTIOS \c 1 \s1 Pablo mahenduhasa Jesús reroyasar Corinto pendar upe \p \v 1 Che Pablo, yande rɨvrɨ Sóstenes reseve, oromondo co ore mahenduhasa opacatu pẽu. Tũpa niha, güemimbotar rupi, che poravo apóstol che reco ãgua. \v 2 Aicuachía co che ñehe pẽu, pe Jesús reroyasar peñemonuha vahe Tũpa upe tecua Corinto ve. Peicua niha pe ipehaprɨ peico Tũpa upe nara ité Jesucristo rese peicose. Peicua avei niha Tũpa pe poravose oyeupe nara pe reco catuprɨ ãgua, inungar opacatu ambuae seroyasar co ɨvɨ pɨpendar omboetei vahe yande Yar Jesucristo rer yuvɨreco. Supi eté niha Jesucristo, ahe opacatu ava Yar, yande Yar avei. \v 3 Yande Ru Tũpa, yande Yar Jesucristo tape rovasa pe reco tuprɨ ãgua. \s1 Jesucristo suindar porovasasa seroyasar upe \p \v 4 Che, “Avɨye ndeu” aheño ité Tũpa upe pe recocuer rese yepi. Esepia, Tũpa pe rovasa ité Jesucristo rese peicose. \v 5 Ẽgüe ehi secocuer pɨpe sui Tũpa ombou opacatu pe reco tuprɨ catu ãgua, pemombehu tuprɨ vaherã imbahecuasa, opacatu mbahe supi eté vahe cua tuprɨ ãgua avei. \v 6 Esepia niha, ore co ñehesa Jesucristo resendar pẽu imombehusa pɨpe sui pe recuñaro uca ité. \v 7 Sese ndipoi eté que porovasasa Tũpa Espíritu suindar ipane vahe pẽu yande Yar Jesucristo yevɨ ãgua pesãrose. \v 8 Tũpa niha pe movɨracuaño itera pe rereco arɨ cañɨsa pɨpe Jesucristo yevɨse voi curi ‘tipo eme que mbahe tẽi secocuer rese yuvɨreco’ ohesave. \v 9 Ahe acoi omboavɨye vahe ité oñehengagüer yande poravo Guahɨr yande Yar Jesucristo rese yande reco ãgua. \s1 Jesús reroyasar pɨhañemoñetasa ndahoyoyai vahe resendar \p \v 10-11 Che rɨvɨreta, che amombehu potami mbahe pẽu yande Yar Jesucristo rer pɨpe. Esepia, Cloé mu pe mombehu yuvɨreco cheu: “Oñemoɨro-ɨro yuvɨreco oyeupe ae” ehi. Sese aipo ahe pẽu: pemboyoya catu pe pɨhañemoñetasa, ndapeyemboyahoi chira peyesui. Peico catu pe yeaɨsusa pɨpe. Ichui tahoyoya pe pɨhañemoñetasa, tahoyoya avei mbahe pe remimbotar. \v 12 Supi eté amove aipo, “Ore Pablo rupindar oroico” peye tẽi; ambuae evocoiyase, “Aní, ore rumo Apolos rupindar oroico” ehi; ambuae, “Ore Pedro rupindar oroico” ehi; ambuae, “Ore Cristo rupindar oroico” aipo peye-peye tẽi aipo peico. \v 13 ¡Cristo rumo vɨreco porombohesa ndoyaho-yaho tẽi vahe! ¿Che tie amano curusu rese pe angaipa repɨrã? anise, ¿che rer pɨpe tie peñeapiramo uca peico? \v 14 ¡Avɨye Tũpa upe che ndopoãpiramoise! Crispo iyavei Gayo, ahe güeraño rumo añapiramo yuvɨreco cuese. \v 15 Sese ndipoi chira “serer pɨpe ñapiramosa” ehi vahe yuvɨreco cheu. \v 16 Estéfanas rẽta pendar avei añapiramo yuvɨreco, ipare ndipo iri revo ambuae ava añapiramo vahecuer. \v 17 Cristo niha nomombehui che poroãpiramo ãgua. Ẽgüe ehi rumo che cuaita ñehesa ñepɨsɨrosa resendar mombehu ãgua tẽi. Iyavei ndahei ñehesa yavai catu vahe aiporu. Esepia, nañomi potai eté que chĩhi co ñehesa pĩratagüer Jesucristo curusu rese imano agüer resendar ava sui. \s1 Cristo Tũpa pĩratasa, imbahecuasa avei \p \v 18 Esepia, acoi ava ocañɨ tẽi vaherã upe co ñehesa curusu rese Cristo manosa resendar avɨye ẽgüe ehi tẽi vahe viña. Yande ipɨ̃sɨroprɨ yaico vaherã upe rumo co ñehesa vɨreco ité Tũpa pĩratasa, \v 19 inungar Isaías rembicuachiagüer pɨpe aipo ehi: \q1 “Amocañɨra co ɨvɨ pɨpendar ava tẽi mbahecuasa iyavei arocuara ava yaracua vai tẽi vahe sui yaracuasa” ehi. \p \v 20 ¿Mara ehi evocoiyase co ɨvɨ pɨpendar ava imbahecua vai vahe, ava-ava tẽi aracuasa cuapar avei, iyavei iñehe cua tuprɨ ai vahe co ɨvɨ pɨpendar mbahe rese yuvɨreco? ¡Tũpa niha osecuñaro evocoi nungar mbahecuasa ẽgüe ehi tẽi vahe pɨpe! \v 21 Ẽgüe ehi eté oaracuasa pɨpe ‘toicua eme che recocuer ava oaracuasa pɨpe tẽi’ oya. Yepe, “Co ñehesa Cristo resendar ẽgüe ehi tẽi vahe” ehi tẽi ava yuvɨreco chupe viña, Tũpa rumo co ñehesa mombehusa sui ‘toñepɨsɨro che Rahɨr rese yeroyasa pɨpe yuvɨreco’ oyapave yandeu. \p \v 22 Che mu judío osepia pota tẽi mbahe poromondɨisa ipĩratá vahe ɨva pendar yuvɨreco. Griego evocoiyase osendu pota tẽi ñehesa aracuasa resendar yuvɨreco no. \v 23 Yande rumo, “Cristo omano curusu rese” yahe ava upe yaico. Amove judío upe mbahe tẽi co ñehesa. Iyavei amove ndahei vahe judío, co ñehesa osenduse, avɨye acoi ẽgüe ehi tẽi vahe yuvɨreco chupe. \v 24 Yande rumo, Tũpa rembiporavo yaico vahe, que judío, anise que griego avei, yandeu co ñehesa Tũpa Rembiporavo Cristo resendar Tũpa pĩratasa ité, imbahecuasa avei. \v 25 Esepia niha, ava upe, Tũpa suindar mbahe avɨye acoi ẽgüe ehi tẽi vahe viña. Co Tũpa suindar rumo mbahecuasa avɨye catu vahe ité ava tẽi mbahecuasa sui iyavei acoi mbahe Tũpa suindar avɨye nipiratai vahe ava upe viña, ahe rumo ipĩrata catu ité opacatu ava tẽi pĩratasa sui. \v 26 Che rɨvɨreta, peyemomahenduha catu co rese: Tũpa pe poravo, yepe pe pãhu pendar ndasetaimi imbahecua vai vahe ava rovaque yuvɨreco viña. Ndasetaimi avei pereco pe mu seco ɨvate vahe viña no. \v 27 Evocoi ava, “Ndoicuai vahe mbahe yuvɨreco” ehi yuvɨreco pẽu viña. Tũpa rumo pe poravo evocoi ava imbahecua vai vahe mochi ãgua. Iyavei oiporavo ava pe pãhu pendar ndoicatu tuprɨi vahe yuvɨreco ava ipĩrata vahe Tũpa cuaparẽhɨ mochi ãgua. \v 28 Oiporavo avei co ɨvɨ pɨpe ava remieroɨ̃ro seco mbegüemi vahe, ava seco ɨvɨ cotɨ catu vahe pe pãhu pendar co ava seco ɨvaté vahe reroyɨ ãgua \v 29 ‘toyemboɨvate ai eme que ava che rovaque yuvɨreco’ oya. \v 30 Tũpa ité rumo yande mboyemboya Guahɨr Jesucristo rese, ahe avei ombou Guahɨr yande mboaracua ãgua, yande reco mohɨvi ãgua avei ‘toyuvɨrecoi cheu nara’ ohesave iyavei ‘ipɨ̃sɨroprɨ toyuvɨrecoi’ oya yandeu. \v 31 Sese inungar aipo ehi ñehesa icuachiaprɨ aracahendar pɨpe: “Acoi ava oyeecomboɨvate ai pota vahe, toyeecomboɨvate catu yande Yar rembiapo rese” ehi. \c 2 \s1 Pablo omombehu curusu rese Cristo mano agüer \p \v 1 Iyavei, che rɨvɨreta, che asose cuese, añehese pẽu Tũpa suindar ñehesa supi eté vahe yɨpɨndar ndicuasai vahe pɨpe, nañehei co ɨvɨ pɨpendar tẽi ava mbahecuasa pɨpe, ñehesa ɨvate ai vahe pɨpe avei. \v 2 Esepia, acoi aicose pe pãhuve cuese, ndachepɨhañemoñetai eté que ambuae mbahe rese; Jesucristo recocuer rese, yatɨca agüer rese catu ité che pɨhañemoñeta vichico. \v 3 Iyavei ndachepĩratai, arɨrɨi avei che sɨquɨyepave pẽu che sose. \v 4 Iyavei acoi añehese ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar rese pẽu, ndaiporui eté rumo ñehesa ɨvate ai vahe pe pɨhañemoñetasa rerova ãgua. Che rumo Tũpa Espíritu pĩratasa pɨpe añehe pẽu \v 5 ‘toyeroya catu Tũpa pĩratasa rese yuvɨreco’ che yapave pe yeroyaẽhɨ ãgua ava tẽi mbahecuasa rese. \s1 Tũpa oEspíritu pɨpe oicua uca mbahe yandeu \p \v 6 Ore rumo oromombehuño ité aracuasa pẽu, pe peyemovɨracua vahe Jesús rese pe yeroyasa pɨpe. Co aracuasa rumo avɨye vahe ndahei ava suindar tẽi, ndahei avei ava mborerecuar co ɨvɨ pɨpendar tẽi aracuasa nungar. Esepia, ahe imborerecuasa ocañɨ tẽi vaherã. \v 7 Oroñehe catu aracuasa Tũpa suindar ndicuasai vahe rese, ahe yɨpɨve vɨreco vahe ɨvɨ apoẽhɨ vɨteseve, ahe co omboyecua ramo vahe yandeu yaico vaherã teco orɨ apɨrẽhɨ vahesave. \v 8 Co ɨvɨ pɨpendar ava mborerecuareta rumo ndosenducuai eté co ñehesa. Osenducuase rumo mborerecuar Jerusalén pendar yuvɨreco viña, ndoyatɨca ucai chira yande Yar seco ɨvate, porañete vahe curusu rese yuvɨreco viña. \v 9 Icuachiaprɨ aracahendar pɨpe aipo ehi: \q1 “Tũpa omoingatu mbahe ava guaɨsupar upe. Ahe rumo mbahe ndosepiai vahe ité ava yuvɨreco yepi, ndosendui vahe ité, iyavei ndoyembopɨhañemoñetaimi eté sese yuvɨreco no” ehi aracahe. \m \v 10 Tũpa rumo oicua uca Espíritu pɨpe yandeu cute. Esepia, Espíritu oicua tuprɨ catu ité opacatú secocuer oico. \p \v 11 Ẽgüe ehi eté, inungar opacatu ava pãhuve ndipoi eté que ñepei ava pɨhañemoñetasa oicua vahe, iespíritu güeraño ité oicua mbahe oime vahe ipɨha pɨpe. Ẽgüe ehi avei Tũpa Espíritu güeraño ité oicua Tũpa pɨhañemoñetasa. \v 12 Yande evocoiyase ndahei co ɨvɨ pɨpendar tẽi espíritu yaipɨsɨ, ẽgüe ehi rumo Espíritu Tũpa suindar yaipɨsɨ yaicua vaherã iporerecosa oporoaɨsusa pɨpe ombou vahe yandeu. \v 13 Ahe niha oromombehu Tũpa Espíritu ore mbohe vahe, ndahei ñehesa ava tẽi aracuasa sui. Ẽgüe orohe co supi eté vahe ñehesa Espíritu suindar oromombehu Espíritu rese yuvɨrecoi vahe upe yepi. \p \v 14 Acoi ava ndovɨrecoi vahe rumo Tũpa Espíritu opɨha pɨpe, ndoipɨsɨi eté mbahe Tũpa Espíritu suindar yuvɨreco. Esepia, chupe evocoi mbahe avɨye ẽgüe ehi tẽi vahe, iyavei ndosenducua catui eté yuvɨreco. Esepia, evocoi nungar mbahe senducuasa Espíritu pɨpeño ité. \v 15 Acoi ava vɨreco vahe rumo Tũpa Espíritu opɨha pɨpe oicatu opacatu mbahe cua ãgua. Ndipoi chira rumo ambuae ava ndovɨrecoi vahe Espíritu opɨha pɨpe ahe ava recocuer cua tuprɨ ãgua. \v 16 Esepia, icuachiaprɨ aracahendar pɨpe aipo ehi: “¿Ava vo oicua tẽira yande Yar pɨhañemoñetasa viña? ¿Ava vo ombohe tẽira viña?” ehi. Yande rumo yareco yande Yar Cristo pɨhañemoñetasa. \c 3 \s1 Pablo iyavei Apolos Tũpa upe oporavɨquɨ vahe yuvɨrecoi \p \v 1 Che rɨvɨreta, ndapeguata tuprɨi Espíritu reroyasa pɨpe; pe rumo peguataño vɨte ava tẽi pɨhañemoñetasa rupi peico. Sese namombehu catui ñehesa yavai vahe Espíritu suindar pẽu. Esepia, pe pĩtanimi nungar vɨte tẽi pe pɨhañemoñetasa Cristo rese. \v 2 Sese che opombohe mbahe ndayavaimi vahe rese. Esepia, pĩtanimi ndoicatu vɨtei ocaru. Sese ocambu vɨteño tẽi. Cũritei rumo ẽgüe peye vɨte ité. Esepia, pe ndapesenducua catu vɨtei eté Tũpa Ñehengagüer yavai vahe. \v 3 Peguata vɨteño co ɨvɨ pɨpendar pɨhañemoñetasa tẽi rupi. Esepia, peyemoecatẽhɨ-tẽhɨ oyeupe, iyavei peñemoɨro peyeupe pe pɨhañemoñeta ndahoyoyai vahesa pɨpe. Pe evocoiyase peyapo ava ndoicuai vahe Tũpa rembiapo nungar. \v 4 Esepia, aipo peyeño tẽi, “Ore Pablo rupindar oroico”; ambuae evocoiyase, “Ore Apolos rupindar oroico” peye-peye tẽi pe yembohesa rese pe yeecopɨsa pɨpe. Aipo ehi vahe pe pãhuve inungar ava Tũpa ndoicuai vahe pɨhañemoñetasa. \p \v 5 Pesendu che ñehe: ¡Che Pablo iyavei Apolos Tũpa rembiguai tẽi oroico! Esepia, yande Yar niha ombou ñepei-pei mboravɨquɨ yandeu chupe yayapo vaherã. Tũpa upe ore poravɨquɨsa pɨpe sui niha peroya yande Yar peico: \v 6 che rane inungar añotɨ vahe mbahe rãhɨi pe pɨha pɨpe; Apolos evocoiyase inungar imboɨhusar; Tũpa rumo inungar omboorɨ vahe pẽu. \v 7 Evocoiyase ndiyai peyeroya mbahe tɨ̃sar rese tẽi, imboɨhusar rese tẽi avei. Peyeroya catura rumo Tũpa rese. Ahe niha pe reco momirata catu pe rereco. \v 8 Ore rumo oyoya tuprɨ oroyapo mbahe pẽu nara. Sese ñepei-pei Tũpa omboura porerecosa pe rese ore poravɨquɨgüer rupi oreu. \v 9 Ore oroporavɨquɨ vahe Tũpa upe. Pe evocoiyase ɨvɨ nungar peico Tũpa poravɨquɨ ãgua iyavei pe inungar Tũpa omopuha ramomi vahe oɨ peico. \v 10-12 Che inungar oɨ apo cuapar oyapo rane vahe oɨ vɨ̃racua ãgua, ẽgüe ahe imombehu Cristo resendar ñehesa pẽu seroya tuprɨ ãgua. Ndiyai eté yaroya que ambuae ava tẽi, Jesucristo güeraño ité yaroyara. Ambuae evocoiyase inungar oɨ aposar omopuha vahe ivɨ̃racuasa harɨve, ẽgüe ehi ahe pe monguerẽhɨ catu pe mbohe co ñehesa rese. Evocoiyase inungar oɨ aposar amove oiporu mbahe ipocopɨ vahe oɨ apo ãgua yuvɨreco oro, guarepochi, anise ita avɨye vahe. Amove rumo oiporu avei ndipocopɨi vahe mbahe que ɨvɨrape tẽi, capihi, anise tacuar tẽi oɨguã yuvɨreco. Ẽgüe ehi aveira pe mbohesar yuvɨreco. Ahe ñepei-pei rumo iya oicua tuprɨra pe mbohe ãgua yuvɨreco. \v 13 Ahe iporavɨquɨ agüer rumo arɨ cañɨse icuasa tuprɨra ñepei-pei yuvɨreco. Esepia, ahe arɨ pɨpe yande Yar oura tata reseve ñepei-pei pe mbohesar poravɨquɨ agüer cua ãgua. \v 14 Acoi ava oporombohe tuprɨ vahe inungar ava oyapo oɨ ndocai vahe, ahe oipɨsɨra oporavɨquɨ reprɨ; \v 15 ambuae oporombohe rai vahe rumo inungar oɨ oyapo ocai vahe tẽi, iporombohe agüer opa tẽi etera ocañɨ. Ahe güeraño evocoiyase oñepɨsɨro sãira tata guasu sui. \p \v 16 ¿Ndapeicuai vo pe yande Jesús reroyasar Tũpa rẽta nungar yaico? IEspíritu niha secoi eté yande pɨha pɨpe. \v 17 Oimese que ava yande pãhuve omomara vahe Tũpa rẽta, Tũpa evocoiyase omboura oñemoɨrosa ahe ava upe. Esepia, Tũpa rẽta nimarai vahe ité; yande teieté niha Tũpa rẽta yaico. \p \v 18 Peyembopa eme catu pe ae. Oimese que pe pãhu pendar oyeupe aipo “che yaracua tuprɨ vahe aico” ehi vahe co ɨvɨ pɨpendar pɨhañemoñetasa rupi tẽi, toyeecomombegüemi rane oaracua ãgua. \v 19 Esepia, ava tẽi aracuasa Tũpa upe ẽgüe ehi tẽi vahe. Inungar icuachiaprɨ aracahendar pɨpe aipo ehi: “Ava oaracua raisa pɨpe oyeitɨ uca mbahe tẽi pɨpe Tũpa upe yuvɨreco” ehi. \v 20 Iyavei aipo ehi no: “Yar rumo oicua ava tẽi yaracua rai vahe pɨhañemoñetasa, ahe ẽgüe ehi tẽi vahe” ehi. \v 21 Sese ndapeyeecomboɨvate ai chira que ava tẽi porombohesa rupi peico. Esepia, opacatu mbahe pẽundar ité: \v 22 Ẽgüe ehi eté che Pablo, iyavei Apolos, Pedro avei, opacatu ɨvɨ pɨpendar mbahe Tũpa omoime vahe yandeu, tecovesa, manosa avei, yasepia vahe, iyavei mbahe oime vaherã, ahe niha opacatu pẽu nara, \v 23 pe niha Cristo upendar, Cristo evocoiyase Tũpa upendar secoi. \c 4 \s1 Apóstol yuvɨrecoi vahe poravɨquɨ agüer \p \v 1 Iya aipo peye: “Co mbɨa Cristo povrɨ pendar yuvɨrecoi, icuaita ité niha Tũpa suindar ñehesa oyecua ramo vahe rese iporombohe ãgua” peyera oreu viña. \v 2 Acoi vɨreco vahe ocuaitarã, iya ité omboyecua ocuaita mboavɨye tuprɨsa. \v 3 Mara etemo che areco pe che recocuer rese peporanduse viña. Iyavei cheu mbahemi tẽi che reraso potase que ava tẽi porandusave che recocuer rese porandu ãgua yuvɨreco. Che avei ndaicuai eté che recocuer cuapa tuprɨ. \v 4 Yepe ndaicuai que mbahe che rembiavɨ che cuaita sui viña, ndiyai chira rumo, “Che amboavɨye tuprɨ che cuaita” ahe vaherã pẽu. Yande Yar rumo oicua. \v 5 Sese pe, “Ahe ava recocuer avɨye ai”; anise, “Ahe ava recocuer naporai vahe” ndapeye voi tẽi chira. Pesãro ranera rumo yande Yar yevɨ ãgua. Ahe niha omboyecuara opacatu mbahe ndoyecuai vahe, iyavei omboyecuapara ñepei-pei yande pɨhañemoñetasa. Ipare aipo ehira yandeu: “Avɨye, nde eremboavɨye tuprɨ nde cuaita” ehira; anise, “Nderemboavɨyei nde cuaita” ehira ñepei-pei yandeu. \p \v 6 Che rɨvɨreta, che añehe cheyese ae, Apolos rese avei pẽu mbahe tuprɨ ãgua rese ‘ore recocuer sui toyembohe yuvɨreco Tũpa remimbotar icuachiaprɨ rupi tuprɨ yuvɨrecoi ãgua’ ore yapave pẽu. Pe evocoiyase, “Co mbɨa seco ɨvate catu vahe co ambuae mbɨa sui” ndapeyei chira pe yemboɨvate aisa pɨpe oreu. \v 7 ¿Pe tie avɨye catu vahe peico ambuae ava sui? Opacatu rumo mbahe pe rembiereco, ahe Tũpa suindar. ¡Sese ndiyai peyeecomboɨvate eteprɨ co mbahe pereco vahe rese! ¡Avɨye opacatu mbahe peyesui tẽi pe reco vahe viña! \p \v 8 Ndoyavɨi pereco ité vahe opacatu mbahe pe remimbotar viña, ndoyavɨi avei nipanei vahe ité Tũpa suindar mbahe pẽu. Peyeupe revo ndoyavɨi mborerecuar guasu peico ore sui viña. ¡Ẽgüe peye itera tarahu viña! Ahese, ore avei mborerecuar oroicora pe pãhuve viña. \v 9 Ore rumo apóstol oroico vahe ndoyavɨi cheu Tũpa ore renoi ipa tẽi vahe ore mano tẽi ãgua. Sese seroɨ̃rombrɨ oroico inungar ava imboguaiprɨ yucapɨrã. Ẽgüe orohe oroico opacatu ava rovaque, Tũpa rembiguai eta ɨva pendar rovaque avei. \v 10 Iyavei, “Co ndayaracuai vahe” ehi rutei ava yuvɨreco oreu Cristo rese ité ore recose; ahese avei rumo pe peyeapo imbahecua eteprɨ vahe peico Cristo rese pe recosa pɨpe. Iyavei ore ndoyavɨi ndaseco pĩratai vahe oroico ava rembiepiave; aheseve avei rumo peyeecomomirata tẽi peico. Ore seroɨ̃rombrɨ tẽi oroico, pe evocoiyase ava pe mboetei guasu pe rereco yuvɨreco. \v 11 Cũritei ore oroicove vɨte ité ore rɨeporẽhɨ pɨpe, ore husei tẽi iyavei ndore turucuai eté. Ava rumo evocoiyase mara-mara tẽi ore rereco yuvɨreco. Iyavei ndorovɨrecoi ore rẽta ité. \v 12 Ore oroporavɨquɨño ité, oroyembogüerai tẽi ipɨpe. Ava rumo iñehe mara-mara tẽi eté yuvɨreco oreu; ore evocoiyase oromboyevɨño iñehe mbahe tuprɨ pɨpe chupe. Ore reca-reca catuño ité ore momara ãgua yuvɨreco; ore rumo oroñemosaño ité yuvɨreco chupe. \v 13 Iñehe-ñehe tẽi ore rese yuvɨreco; ore rumo saɨsusa pɨpe oromboyevɨ iñehe yuvɨreco chupe. Ore rereco ɨtɨ nungar tẽi iyavei ore rereco inungar ava ẽgüe ehi tẽi vahe yuvɨreco. Cũritei ẽgüe ehi vɨteño ité yuvɨreco oreu. \p \v 14 Ndahei pe mochi ãgua aipo ahe icuachía pẽu, ẽgüe ehi rumo pe mboaracua ãgua tẽi. Inungar che rahɨr ité, che rembiaɨsu opovɨreco. \v 15 Esepia, yepe pereco atɨ pe pɨ̃tɨvɨisar Cristo rese pe reco ãgua viña, ndaperecoi rumo setá pe yesupa. Esepia, che amombehuse niha ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar pẽu, ahese ramo peroya Jesucristo. Seroyasa pɨpe evocoiyase che inungar pe yesupa ité aico pẽu. \v 16 Sese che aipota ité che recocuer moña peye. \p \v 17 Sese che amondo che rembiaɨsu Timoteo pẽu, che rahɨr nungar omboavɨye vahe ocuaita yande Yar suindar. Ahe pe momahenduhara Cristo rupi che guatasa rese. Ahe oyoya che porombohe agüer rese che sose opacatu Jesús reroyasar ñemonuhasa rupi yepi. \v 18 Amove oime pe pãhuve oyeecomboɨvate ai vahe. “Ndou iri chietera revo cohave yande repia” ehi yuvɨreco cheu viña; \v 19 aso pɨhaiviño itera rumo pe repia yande Yar oipotase cheu. Ahese aicua tuprɨra oyemboɨvate ai vahe reco pĩratasa yuvɨreco. Ndahei chira iñehe güeraño tẽi aicuara. \v 20 Esepia, Tũpa omborerecuasave, ndahei oñehe pɨpe tẽi oporocuai, opĩratasa pɨpe rumo ẽgüe ehi. \v 21 ¿Mbahe pĩha peipota peico? ¿Peipota pĩha che aso vaherã pẽu che ñehe pĩrata pe mboaracua ãgua mbahe pe rembiavɨ rese? Anise, pemoingatu rane pe recocuer, ahese asora mbahe tuprɨ pɨpe pe pɨri. \c 5 \s1 Pablo oñehe ñepei Jesús reroyasar pãhu pendar oyemboaguasa vahe rese \p \v 1 Ambuae mbahe, oroyandu ñepei mbahe tẽi pe pãhu pendar rembiapo oroico: oime aipo osɨ recoyar rese secoi vahe. Ahe angaipa guasu oyapo oico. Tũpa reroyasarẽhɨ ité ndoyapoi evocoi nungar mbahe tẽi yuvɨreco. \v 2 ¡Pe rumo peyeecomboɨvate ai peico! ¡Iyacatu rumo ndapeyembovɨhai chira evocoi nungar mbahe tẽi repiase viña! Evocoi nungar ava iyacatu ité pemboyepepɨra pe pãhu sui. \v 3 Yepe niha che teieté ndaicoi pe pãhuve viña, pe rese che mahenduhasa pɨpe rumo aicove ité pe pãhuve iyavei aicua voi eté aipo oyapo vahe mbahe tẽi recocuer inungar-ra aico vahe ité pe pãhuve viña. \v 4 Acoi peñemonuhase, che avei niha aicora pe pãhuve che mahenduhasa pɨpe, yande Yar Jesucristo pĩratasa avei secoira pe rese. \v 5 Evocoiyase ahe ava timondosa Caruguar povrɨve secocuerai mocañɨ ãgua. Ipɨpe sui iespíritu oñepɨsɨrora yande Yar Jesucristo yevɨse curi. \p \v 6 Ndapeyeecomboɨvate ai chira peico co mbahe tẽi oimese pe pãhuve. Esepia, peicua niha co ñehesa aipo ehi vahe: “Yepe chĩhimi imondosa pan mboapeposa panguã rese viña, ahe rumo oiquepa tuprɨ panguã rese” ehi. \v 7 Evocoi ava rembiapo ai inungar pan mboapeposa pe pãhuve. Sese pemombopa pe pãhu sui peicoẽhɨ ãgua angaipa pɨpe peico vaherã inungar panguã ipɨasu vahe ndovɨrecoi vahe omboapeposa oyese. Ẽgüe peye ité niha. Esepia, yande Yar Jesucristo iparaɨsu omano yande repɨrã. Ẽgüe ehi ahe inungar ovesa yucaprɨ angaipa mocañɨ ãgua judío pieta Pascua pɨpe yepi. \v 8 Sese inungar judío omboetei vahe Pascua pieta yuvɨreco yepi omombopaño pan mboapeposa cuacua vahe oyesui pan ipɨasu, ndayapepoi vahe rereco ãgua, ẽgüe yahe aveira yaico yande reco pɨasu supi eté vahe pɨpe; yamombopara yande recocuerai yandeyesui, ahe ava reco momara-mara tẽisa, mbahe naporai vahe avei. \p \v 9-10 Ambuae aicuachía vahe pɨpe aipo ahe pẽu: “Ndapemborɨi chira ava oyemboaguasa-guasa tẽi vahe, acoi ava oipota rai vahe ambuae ava mbahe, imonda rai vahe, iyavei ava mbahe rahanga upe tẽi oyerure vahe” ahe. Co che ñehesa rumo ndahei Tũpa ndoicua vɨtei vahe upendar. Esepia niha, pe yepepɨ ãgua ñepei reseve evocoi nungar ava sui, pesẽ itera co ɨvɨ pɨpe sui viña. \v 11 Che niha aipo ahe icuachía pẽu: ndapemborɨi chira que ava acoi “che Jesucristo reroyasar aico” ehi angahu tẽi vahe, que oyemboaguasase, anise oipota raise que ambuae ava mbahe, oyeroquɨ tẽi vahe que mbahe rahanga upe, iyavei imahechiroi ai vahe, caguar tẽi vahe, anise imonda rai vahe. Evocoi nungar ava pɨri ñepei yepe ndapecarui chietera. \v 12-13 Cheu ndiyai eté ava ndoyuvɨrecoi vahe Tũpa rese recocuer rese porandu ãgua. Tũpa ahe ava yuvɨrecoi vahe recocuer opara oicua coiye. Pe rumo pe cuaita ité Tũpa rese yuvɨrecoi vahe upe pe porandu ãgua secocuer rese. ¡Sese pemboyepepɨño ité osɨ recoyar rese secoi vahe pe pãhu sui! \c 6 \s1 Ndiyai Jesús reroyasar serasosa ndahei vahe Jesús reroyasar mborerecuar rovai \p \v 1 Ambuae mbahe no: Oime pe pãhu pendar “co mbɨa oyapo mbahe tẽi cheu” ehi vahe ambuae Jesús reroyasar upe. ¡Mahera peraso mborerecuar Tũpa reroyasarẽhɨ upe tẽi evocoi mbɨa rembiapo ai rese porandu ãgua! Iyacatu rumo Tũpa reroyasareta upe perasora secocuer moingatu ãgua yuvɨreco viña. \v 2 Peicua niha pe Tũpa reroyasar peporandura ava ndoicuai vahe Tũpa upe secocuer rese yuvɨreco curi. Evocoiyase, ¿ndapeicatui pĩha co tecocuer mbahemi tẽi moingatu peico? \v 3 ¿Ndapeicuai vo yande avei yaporandura Tũpa rembiguai recocuer rese curi? Evocoiyase, ¡peporandu catu itera co ɨvɨ pɨpendar tecocuer rese peyeupe yepi! \v 4 Perecose evocoi nungar mbahe tẽi peyeupe, ¡mahera peiporu ava ẽgüe ehi tẽi vahe tũparo pendar upe mbahe moingatu ãgua! \v 5 Che aipo ahe ité pẽu pe chĩ ãgua: ¿Ndipoimi eté vo pe pãhuve que ñepei yaracua vahe oicatu vahe que mbahe tẽi peyeupendar moingatu ãgua? \v 6 ¡Amove pevava peyeupe! ¡Ndahei co güeraño, oime avei pe pãhu pendar Tũpa reroyasar vɨraso ambuae omboetasa mborerecuar Tũpa reroyasarẽhɨ upe tẽi mbahe moingatu ãgua! \p \v 7 Supi eté evocoiya pe reco pɨpe peyavɨ guasu ité. Iya peñemosañora co mbahe tẽi pe mboetasa suindar upe viña. Ẽgüe ehi eté, iya mbahe pe reco vahe, “Toñomiño yuvɨreco” peyera chupe pe raso rãgüer sui Tũpa reroyasarẽhɨ mborerecuar upe viña. \v 8 Amove rumo pe avei peyapo mbahe-mbahe tẽi eté; peñomi avei pe mboetasa Tũpa reroyasar mbahe. \p \v 9-10 ¡Pe niha peicua acoi ava mbahe-mbahe tẽi aposar ndoyuvɨroiquei chietera Tũpa mborerecuasa pɨpe curi! Peyembopa ucai rene chupe. Esepia, acoi ava oyemboaguasa-guasa tẽi vahe, mbahe rahanga upe tẽi oyeroquɨ vahe, omendasa sui oyemboaguasa vahe, cuimbahe pãve oyapo vahe mbahe oyese ae yuvɨreco, imonda rai vahe, oipota rai vahe ambuae ava mbahe, osavaɨpo serai vahe, imahechiroi ai vahe, iyavei ava vɨrocua yesapɨhaño tẽi vahe mbahe tẽi pɨpe ambuae ava mbahe, ahe opacatu ndoyuvɨrasoi chira ɨvave Tũpa mborerecuasave curi. \v 11 Oime avei niha acoi pe pãhu pendar yɨpɨndar ẽgüe ehi vahe yuvɨreco viña, cũritei rumo opa pe angaipa imocañɨsa pe sui iyavei pe ipehaprɨ peico Tũpa upe nara ité. Ahe, “Peyavɨ mbahe” ndehi iri pẽu yande Yar Jesucristo rer pɨpe iyavei yande Ru Tũpa Espíritu pĩratasa pɨpe avei no. \s1 Yande rete ipehaprɨ Tũpa upe nara yaguasaẽhɨ ãgua \p \v 12 Iyavei ambuae mbahe: Supi eté niha “avɨye que mbahe che remimbotar ayapo vaherã” ehi vahe. Amove rumo co mbahe ndahei avɨye vahe yandeu iyavei yandeu ndiyai evocoi nungar mbahe povrɨve nara tẽi yande reco ãgua. \v 13 Supi eté niha aipo ehi vahe: “Yande rembihu yande avɨter upe nara, yande avɨter evocoiyase yande rembihu upe nara” ehi. Coiye rumo Tũpa opara omocañɨ evocoi nungar mbahe. Yande retecuer rumo ndicuaitai yaguasa tẽi vaherã, ahe rumo yande Yar upe nara. Yande Yar evocoiyase yande retecuer upe nara secoi. \v 14 Inungar Tũpa ombogüerayevɨ yande Yar, ẽgüe ehi aveira yande mbogüerayevɨ opĩratasa pɨpe coiye. \p \v 15 Peicua niha yande rete Jesucristo upendar ité. Ndiyai eté evocoiyase Jesucristo upendar yande rete mondo ãgua cuña güetecuer omondo-mondo tẽi vahe upe. \v 16 Peicua niha pe aipo nungar cuña ndipɨhai vahe rese peicose, pe retecuer evocoiyase ñepei vahe nungar ité pereco. Esepia, icuachiaprɨ aracahendar pɨpe aipo ehi yandeu: “Yepe ñuvɨrío ava yuvɨrecoi vahe viña, ñepei vahe nungar ité rumo secocuer yuvɨreco” ehi. \v 17 Acoi ava secoi vahe rumo yande Yar rese, ahe secocuer evocoiyase ñepeiño ité. \p \v 18 Peyepepɨ voiño catu ava yemboaguasa-guasa tẽisa sui. Opacatu ambuae angaipa ndahei yande retecuer rese nara ité. Acoi ava rumo oyapo tẽi vahe mbahe cuña rese, güetecuer ae evocoiyase omomara catu güembiapo pɨpe sui tẽi. \v 19 ¿Ndapeicuai vo pe retecuer Espíritu Santo upendar ité secoi, iyavei ahe Espíritu Tũpa remimbou pe rese ité secoi? Sese pe retecuer ndahei pẽundar ité. \v 20 Esepia, Tũpa yande rerocua oyeupe nara. Yande rumo yande repɨ chupe. Sese peyapo mbahe avɨye vahe pe retecuer pɨpe Tũpa mboetei ãgua. \c 7 \s1 Poromboaracuasa mendasa resendar \p \v 1 Cũritei amboyevɨra pẽu acoi cuese pe porandusa mendasa resendar peicuachía vahe imbou cheu. Avɨyeño ité niha que ava ndomendaise viña. \v 2 Pe aguasa-guasa tẽiẽhɨ ãgua rumo peyacatu perecora pe rembireco, cuña avei evocoiyase tovɨreco oyacatu omer yuvɨreco. \v 3 Cuimbahe tomboavɨye omendasa güembireco rese iyavei cuña omenda vahe, tomboavɨye avei mendasa omer rese. Ahe niha yande cuaita yamendase. \v 4 Esepia, cuña omenda vahe güetecuer ndahe iri oyeupe nara vɨreco, omer upe nara ité rumo. Iyavei cuimbahe omenda vahe, ndahei avei güetecuer oyeupe nara vɨreco, ahe rumo güembireco upe nara ité vɨreco. \v 5 Ndiyai peatẽhɨ oyeupe. Oyoya rumo, “Yayapo eme mbahe” peyese peyeupe pe yeroquɨ ãgua Tũpa upe, ahe avɨyeño. Ndiyai rumo peyoeya pucura, avɨyeteramo ndapeñemosai chira, ipɨpe sui avɨyeretamo Caruguar pe ãtoi tiẽtera. \p \v 6 Ndahei che opocuai ‘tomenda yuvɨreco’ viya pẽu. \v 7 Che rumo aipota che nungar pe mendaẽhɨ ãgua viña. Tũpa rumo ombou yande yacatu yande recorã. \p \v 8 Iyavei ndomenda vɨtei vahe upe, cuña imer mano vahecuer upe avei amombehu pota mbahe: iyacatu revo ndapemendai peico che nungar. \v 9 Ndapeicatuise rumo pe ñemosa ãgua, pemendaño. Esepia, avɨye catu itera pemenda poropota rai rãgüer sui. \p \v 10 Che rumo amombehu omenda vahe upe ‘topoi eme cuña omer sui’ viya. Ndahei cheyesui tẽi aipo ahe. Ahe rumo yande Yar porocuaita ité. \v 11 Acoi opoise cuña omer sui, tomenda iri eme, anise toyevɨ iri omer upe. Iyavei cuimbahe omenda vahe, topoi eme avei güembireco sui. \p \v 12 Ambuae ava opacatu upe rumo cheyesui eté aipo ahe. Esepia, ndipoi eté yande Yar ñehe sesendar: acoi Jesús reroyasar vɨrecose güembireco ndahei vahe Jesús reroyasar, ahe cuña secoi potaño itese sese, evocoiyase ahe topoi eme ité güembireco sui. \v 13 Iyavei acoi cuña Jesús reroyasar, vɨrecose omer ndahei vahe Jesús reroyasar, ahe cuimbahe secoi potaño itese sese, evocoiyase ahe cuña topoi eme ité ichui. \v 14 Esepia, co cuña Jesús reroyasar vɨrecose omer ndahei vahe Jesús reroyasar, ndahei eté angaipa yuvɨreco Tũpa rovaque. Ẽgüe ehi aveira cuimbahe Jesús reroyasar vɨrecose güembireco Jesús reroyasarẽhɨ. Ẽgüe ndehise rumo, tahɨr avei ndoyavɨi chira ndahei vahe Jesús reroyasar rahɨr yuvɨreco viña. Ahe tahɨr rumo Tũpa upendar yuvɨrecoira. \v 15-16 Sese pe, pemenda vahe ndahei vahe Jesús reroyasar rese, pepoi eme catu ichui; avɨyeteramo pe recocuer sui pe mer oñepɨsɨrora. Iyavei pe cuimbahe, avɨyeteramo pe recocuer sui avei pe rembireco oñepɨsɨrora. Acoi cuña ndahei vahe Jesús reroyasar opoi potase omer Jesús reroyasar sui, topoiño ichui. Iyavei cuimbahe ndahei vahe Jesús reroyasar opoi potase güembireco Jesús reroyasar sui, topoiño avei ichui. Esepia, Tũpa oipota mbahe tuprɨ pɨpe yande reco ãgua. \p \v 17 Co rumo mbahe: peicoveño yɨpɨndar pẽu Tũpa ombou vahe rese seroyaẽhɨ vɨtesendar pɨpe. Ahe aporocuai opacatu Cristo upendar ñemonuhasa rupi yepi. \v 18 Acoi Tũpa osenoise ava judío oyeupe nara, ahe judioño ité secoira. Acoi osenoise rumo, ndahei vahe judío, ahe ndoyembocircuncida ucai chira judío güeco ãgua. \v 19 Esepia, ndahei chira que judío, anise que ndahei vahe judío yaicose avɨye catura yaico. Co rumo Tũpa oipota catu, “Tomboavɨye opacatu che porocuaita amondo vahe chupe yuvɨreco” ehi yandeu. \v 20 Sese peicoveño peyacatu pe recocuer pẽu Tũpa ombou vahe rese pe renoiẽhɨ vɨteseve. \v 21 Pe mbiguai tẽi peico vahe pe renoise Tũpa, pepɨhañemoñeta eteprɨ eme evocoiya pe recosa sui pesẽ vaherã rese. Peicatuse rumo, peyepepɨño itera ichui. \v 22 Esepia, yepe pe mbiguai tẽi peico viña, peroyase rumo yande Yar, ahese inungar ndahe iri vahe mbiguai peico chupe. Iyavei pe no, ndahei vahe mbiguai tẽi peico vahe, yepe ẽgüe peye viña, peroyase rumo Cristo, ahese sembiguai peico. \v 23 Tũpa upe rumo perepɨ́ iteanga, sese ndiyai eté ambuae ava povrɨve tẽi peico. \v 24 Sese, che rɨvɨreta, peicoveño itera pe recocuer pɨpe inungar yɨpɨndar Tũpa pe renoise. \p \v 25 Cuñatai ndomenda vɨtei vahe resendar rese rumo ndarecoi Yar suindar che ñehe ãgua. Che rumo amondora che pɨhañemoñetasa yuvɨreco chupe. Esepia, yande Yar che paraɨsuerecosa pɨpe imboyeroyaprɨ aico. \v 26 Cheu avɨye catuño ité ndomendai vahe ẽgüe ehiño tẽise yuvɨreco viña. Esepia niha, tecocuer yavaí eteanga cũritei. \v 27 Acoi pemendase, pepoi eme ité oyesui. Acoi ndapemendaise, ndapeseca iri chietera peyeupe. \v 28 Pemendase rumo, ndahei angaipa iyavei cuñatai omendase, ndoyapoi avei angaipa. Acoi omenda vahe upe rumo yavai catura co ɨvɨ pɨpe yuvɨreco chupe. Sese che ndaipotai evocoi nungar mbahe pɨpe yuvɨreco vaherã. \p \v 29 Che rɨvɨreta, aipo mbahe amombehu pota pẽu: ndipucuvei co arɨ naporai vahe yepota ãgua yandeu. Sese co pɨpe suive tuprɨ omenda vahe toyuvɨrecoi ndomendai vahe nungar yande Yar rese opɨhañemoñetasa pɨpe. \v 30 Acoi ndovɨhai vahe, toyuvɨrecoi eme ovɨharẽhɨsa pɨpe iyavei acoi ovɨharete vahe, ahe toyuvɨrecoi eme avei ovɨharetesa pɨpe, iyavei vɨrocua vahe mbahe omahera, toyuvɨrecoi inungar mbahe ndovɨrocuai vahe omahera viña yande Yar rese opɨhañemoñetasa pɨpe. \v 31 Acoi ava ipɨhañemoñeta catu vahe co ɨvɨ pɨpendar mbahe poru ãgua, tipɨhañemoñeta eme evocoi nungar mbahe tẽi rese yuvɨreco. Esepia, co ɨvɨ pɨpendar mbahe yasepia vahe, ocañɨ tẽira. \p \v 32 Che ndaipotai co ɨvɨ pɨpendar recocuer rese tẽi pe pɨhañemoñeta eteprɨ peico. Acoi mbɨa ndomendai vahe rumo, ipɨhañemoñeta catuño ité yande Yar rese imbovɨha ãgua; \v 33 omenda vahe rumo ipɨhañemoñeta avei co ɨvɨ pɨpendar recocuer rese tẽi, güembireco mbovɨha ãgua rese avei. \v 34 Evocoiyase ndahei ñepei opɨhañemoñetasa vɨreco. Ẽgüe ehi avei cuña opɨhañemoñeta rereco; cuña ndomendai vahe, ipɨhañemoñeta yande Yar upendar mbahe rese, güetecuer iyavei oespíritu rereco tuprɨ ãgua Tũpa upe. Cuña omenda vahe rumo ipɨhañemoñeta co ɨvɨ pɨpendar recocuer rese tẽi omer mbovɨha ãgua oico. \p \v 35 Che aipo ahe pẽu ‘mbahe tuprɨ pɨpe toyuvɨrecoi’ viya, ndahei mbahe yavai vahe pɨpe pe reco ãgua. Che aipota ité pe reco catuprɨsa pɨpe yande Yar upeño ité mbahe peyapo vaherã pe recoeté pɨpe peico. \p \v 36 Acoi ava ipɨhañemoñeta vahe güembirecovɨ rese omenda ãgua, “Avɨyeteramo ayavɨra mbahe ichui iyavei niha osupitɨ ité imenda ãgua, sese avɨye catu yamenda” ehise, toyapoño güemimbotar. Tomendaño ité güembirecovɨ rese. Esepia, mendasa niha ndahei angaipa. \v 37 Acoi mbɨa rumo ndovɨrecoise que ocuaita omenda ãgua iyavei oicatu ité güemimbotar apo, ipɨhañemoñetase ñepei reseve güembirecovɨ rese omendaẽhɨ ãgua, ahe avɨyeño ité. \v 38 Evocoiyase acoi omenda vahe avɨyeño; acoi ndomendai vahe rumo, avɨye catuño ité. \p \v 39 Iyavei acoi cuña omenda vahe, ahe ndiyai eté iyepepɨ ãgua omer sui imanoẽhɨ vɨteseve. Omanose rumo ichui, ahese ramo ahe cuña upe avɨyeño imenda iri ãgua güemimbotar rupi. Yande Yar reroyasar rese avei rumo omendara. \v 40 Ndomenda irise rumo, avɨye catuño itera. Ahe che pɨhañemoñetasa, iyavei revo ahe che pɨhañemoñetasa Tũpa Espíritu suindar. \c 8 \s1 Pablo oñehe tembihu mbahe rahanga upe tẽi seropovẽheprɨ rese \p \v 1 Cũritei ambuae mbahe amombehura pẽu mbahe rahanga upe mbahe mɨmba yucaprɨ seropovẽheprɨ rese. Supi eté aipo ehi vahe: “Yande opacatu yareco yande mbahecuasa” ehi. ¡Yande rumo, “Aicua tuprɨ opacatu mbahe” yande hesa pɨpe yayeecomboɨvate ai tẽi! Yayeaɨsuse rumo, ahese yañepɨtɨvɨi catu Cristo reroya tuprɨ ãgua. \v 2 Supi eté yande, “Che aicua ité co mbahe” yahe tẽise que mbahe upe, ipane vɨte ité rumo icua tuprɨ ãgua yandeu. \v 3 Yande rumo yasaɨsuse Tũpa, ahese Tũpa, “Co ava cheundar ité secoi” ehira yandeu. \p \v 4 Evocoiyase co mbahe rahanga upe tẽi seropovẽheprɨ mbahe mɨmba yucaprɨ hu ãgua rese añehe. Yande niha yaicua co mbahe rahanga ẽgüe ehi tẽi vahe co ɨvɨ pɨpe, iyavei oime ñepei güeraño ité Tũpa. \v 5 Esepia, yepe ava upe setá tũpa ɨvave, ɨvɨve avei viña (setá iteanga niha oime tũpa angahu tẽi, yar angahu tẽi avei). \v 6 Yande rumo yaicua ñepeiño ité Tũpa oime, ahe niha yande Ru opacatu mbahe aposar. ¡Evocoiyase yande chupe nara ité yaico! Oime avei yande Yar ñepei vahe, ahe Jesucristo. Ahe ichui oime opacatu mbahe, ichui avei yaicove. \p \v 7 Ndahei rumo opacatu oicua aipo mbahe yuvɨreco. Amove Jesús reroyasar yɨpɨndar güecocuer vɨreco vahe sui ndasesarai vɨteño yuvɨreco; imahenduhaño vɨte mbahe rahanga rese oyeroya agüer rese yuvɨreco. Esepia, yuvɨrohuse mbahe roho seropovẽheprɨ, ipɨhañemoñeta, “Co mbahe roho tũpa rahanga upe seropovẽheprɨ” ehi vɨteño yuvɨreco oyeupe. Ipɨpe sui omomara uca Tũpa rese opɨhañemoñetasa yuvɨreco. \v 8 Supi eté tembihu ndayande pɨ̃tɨvɨi Tũpa rese yaico vaherã. Ndahei mbahe roho husa pɨpe sui tẽi avɨye catura yaico iyavei ndayahuise, ndahei chira mbahe tẽi catu yaico. \v 9 Pẽu niha avɨyeño pehu viña; peicua catura rumo, avɨyeteramo que Jesús reroyasar ndoicatu tuprɨ vɨtei vahe pemboangaipa ucara. \v 10 Esepia, pe co mbahe peicua vahe, pehuse co tembihu mbahe rahanga upendar carusave ahe Jesús reroyasar rembiepiave, avɨyeteramo pemonguerẽhɨ aveira ihu uca ãgua chupe. \v 11 Evocoiyase co pe mbahecuasa pɨpe pemocañɨ uca yande rɨvrɨ Tũpa rese novɨracua tuprɨ vɨtei vahe peico. ¡Cristo rumo omano ipɨ̃sɨro ãgua! \v 12 Esepia, pemomarase Tũpa rese ipɨhañemoñetasa, ahese pe ae peyemboangaipa uca Cristo amotarẽhɨsa pɨpe peico. \v 13 Sese yande mbahe roho husa pɨpe sui yamboangaipa ucase yande rɨvrɨ viña, ndayahu iri chietera evocoi mbahe roho yande rɨvrɨ mboangaipa ucaẽhɨ ãgua. \c 9 \s1 Apóstol Pablo ndoporandu potai oyeupe nara apóstol upendar mbahe rese ava upe \p \v 1 Supi eté che aicatu avei apóstol upendar mbahe pɨsɨ ãgua viña. Esepia, che apóstol aico. Supi eté che asepia yande Yar Jesús iyavei che poravɨquɨsa pɨpe sui niha peroya yande Yar peico. \v 2 Yepe, “Pablo ndahei apóstol” ehi ambuae ava yuvɨreco cheu viña, pe rumo, “Ahe co secoi” peye voiño itera cheu. Esepia, che remimombehu pɨpe sui niha yande Yar peroya peico. Ipɨpe sui avei icuasa tuprɨ apóstol che recosa pẽu. \p \v 3 Ahe ñehesa amboyevɨ tuprɨ ava che recoãha potasar upe yuvɨreco yepi. \v 4 Iya ité che remihura pɨsɨ, che ɨguarã avei pe sui viña. \v 5 Iyavei inungar ambuae apóstol vɨraso ité güembireco oyeupi yuvɨreco yepi, Jesús rɨvɨreta avei ẽgüe ehi yuvɨreco, ẽgüe ehi avei Pedro, ẽgüe ahe aveira niha che viña. \v 6 ¿Ore güeraño tie Bernabé rese oroporavɨquɨra ambuae mbahe rese ore recove ãgua? \v 7 Esepia, sundao nomboepɨi sundao güeco ãgua, ahe rumo oporavɨquɨsa reprɨ oipɨsɨño. Iyavei ava uva tɨ̃sar, ahe avei yavɨyese, ohu güemitɨgüer. Iyavei ovesa rãrosar, ahe avei omohe ovesa cambɨ igua. \v 8 Che ndahei cheyesui tẽi aipo ahe pẽu. Esepia niha, Moisés porocuaita pɨpe avei aipo ehi yandeu: \v 9 “Pemondo eme tɨvi yuru rese mbahe icaruẽhɨsa mbahe rãhɨi oicambese yuvɨreco pẽu” ehi. Supi eté co Tũpa aipo ehi vahe ndahei tɨvi upeño. \v 10 Yande reco tuprɨ ãgua rese niha aipo ehi yandeu. Esepia, acoi ava omonguhi vahe ɨvɨ iyavei acoi oicambe vahe mbahe rãhɨi, oyoya osãro mbahe oipɨsɨ vaherã oporavɨquɨsa sui oyeupe nara yuvɨreco yepi. \v 11 Evocoiyase ore avei oroñotɨ Tũpa Ñehengagüer pe pɨha pɨpe ore pe mbohese. Sese avɨyeño aveira oroipɨsɨse mbahe pe sui oreyeupe nara viña. \v 12 Esepia, ambuae oicatu mbahe pɨsɨ ãgua oyeupe nara yuvɨreco pe sui. Evocoiyase ore avei niha oroicatu mbahe pɨsɨ ãgua pe sui ore poravɨquɨsa pɨpe viña. \p Ore rumo ẽgüe ndorohei eté. Esepia, ore oroñemosaño ité ‘tiñehe mara eme co ñehesa Cristo resendar rese yuvɨreco’ ore yapave. \v 13 Pe niha peicua ité acoi oporavɨquɨ vahe judío tũparove, ichui ocaru yuvɨreco. Esepia, yuvɨrohu mbahe roho Tũpa upe seropovẽheprɨ tũparo rocarve yuvɨreco yepi. \v 14 Ẽgüe ehi avei yande Yar ore cuai ‘toipɨsɨ mbahe ipane vahe co ñehesa mombehusa pɨpe sui yuvɨreco oyeupe’ oyapave oreu. \v 15 Che rumo ndaporandui eté mbahe pe rembiereco rese vichico pẽu yepi. Ndahei ‘tombou mbahe yuvɨreco cheu’ che yapave aipo aicuachía imondo pẽu. Che rumo evocoi nungar mbahe rese ayembovɨhaño ité. ¡Yepe che yucaprɨ tẽira tɨeporẽhɨ viña, ndaporandui chietera rumo mbahe rese pẽu! Esepia, namocañɨ potai eté co che yembovɨhasa cheyesui. \p \v 16 Che rumo amombehuse co ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar ava upe, ndiyai ayeecomboɨvate ai ipɨpe. Esepia niha, che cuaita ité yapo ãgua iyavei, ¡cheparaɨsu itera ndamombehuise ava upe co ñehesa viña! \v 17 Tũpa ndache cuaise oñehe mombehu ãgua viña, che rumo che querẽhɨsa pɨpe amombehuse, ahese aipɨsɨra Tũpa suindar porerecosa. Ẽgüe ndahei rumo. Esepia, Tũpa che cuaisa pɨpe niha amombehu. \v 18 Ndaporanduise mbahe rese pẽu amombehuse co ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar, ipɨpe ayembovɨha ahe che vɨhasa porerecosa nungar cheu. Yepe aicatu mbahe rese che porandu ãgua viña, che rumo ẽgüe ndahei eté. \p \v 19 Yepe che ndahei ava povrɨve tẽi aico viña, che rumo che remimbotar rupi opacatu ava rembiguai nungar ayeereco ‘tasetá catu ava iquerẽhɨ vahe Cristo reroya ãgua’ che yapave. \v 20 Esepia, aicose judío pãhuve, secocuer rupi aicoveño Yar upe imonguerẽhɨ catu ãgua yuvɨreco. Ẽgüe ahe ité, aicose ava Moisés porocuaita povrɨve yuvɨrecoi vahe pãhuve, che avei eté mborocuaitavrɨve nungar aico. Ndahei rumo Moisés porocuaita povrɨve ité aico imboavɨye ãgua. \v 21 Iyavei ava ndoyuvɨrecoi vahe Moisés porocuaita povrɨve, ipãhuve aicose, inungar ahe yuvɨrecoi, ẽgüe ahe tuprɨ avei imonguerẽhɨ ãgua yande Yar upe vichico. Ndahei rumo Tũpa porocuaita mboyeroyaẽhɨsa pɨpe aico. Esepia, Cristo porocuaitavrɨve che recocuer. \v 22 Iyavei no, aicose ava yande Yar ndovɨroya tuprɨ vɨtei vahe pãhuve, secocuer nungar tuprɨ avei aico Yar upe imonguerẽhɨ catu ãgua. Ẽgüe ahe opacatu ava upe ‘toñepɨsɨro catu ahe avei yuvɨreco’ viya. \v 23 Che ayapo co opacatu mbahe ‘taseta catu co ñehesa pɨ̃sɨrosa reroyasar yuvɨreco’ che hesa pɨpe, ‘taipɨsɨ avei co porovasasa oime vahe co ñehesa reroyasa pɨpe’ che yapave avei. \p \v 24 Peicua niha guayɨsa oimese, ava opacatu guasu yuvɨnoñase yuvɨreco, ivava catu vahe güeraño rumo oipɨsɨ porerecosa yepi. Evocoiyase inungar co ivava catu vahe, ẽgüe peye avei pe recocuer pɨpe Tũpa porerecosa pɨsɨ ãgua peico. \v 25 Iyavei opacatu oyemoingatu vahe oguayɨ ãgua oñearo tuprɨ opacatu mbahe tẽi sui oyemomaraẽhɨ ãgua yuvɨreco. Ahe ẽgüe ehi porerecosa ndipocopɨi vahe pɨsɨ ãgua tẽi yuvɨreco. Yande rumo yayemomborarara porerecosa apɨrẽhɨ vahe pɨsɨ ãgua yaico. \v 26 Evocoiyase che avei, ndahei ava oyahuva-huva tẽi vahe nungar aico Tũpa remimbotar apo ãgua iyavei che ndaicoi ava iguayɨ tẽi vahe nungar. \v 27 Che rumo mbiguai nungar che retecuer areco, amboyeroya uca pɨhañemoñeta tuprɨsa upe. Esepia, ndaipotai ambuae ava mbohe pare imomboprɨ tẽi nungar guayɨsa sui che yereco ãgua. \c 10 \s1 Ndiyai aracahendar ava recocuerai rupi yaguata \p \v 1 Che rɨvɨreta, che aipota pe judío peico vahe peyemomahenduha vɨtera aracahe yande ramoi guatasa rupi mbahe pɨ̃tu Tũpa imboguata agüer rese. Iyavei para guasu Pĩra vahe avei osasa opacatu yuvɨreco aracahe. \v 2 Ẽgüe ehi eté opacatu oguatase mbahe pɨ̃tuvrɨ rupi iyavei para guasu osasase yuvɨreco, ndoyavɨi ñapiramombrɨ yuvɨrecoi Moisés recocuer rupi oguata ãgua aracahe. \v 3 Iyavei oyoya guasu yuvɨrohu tembihu Tũpa ombou vahe chupe nara yuvɨreco, \v 4 opacatu guasu avei oɨhu ita sui Tũpa ombou vahe ihɨguarã yuvɨreco. Ahe ita rumo inungar Cristo secoi opacatu iguatasa rupi yuvɨreco. \v 5 Yepe ẽgüe ehi Tũpa opacatu yande ramoi judío upe viña, setá iteanga rumo ava ipãhu pendar ndahei avɨye vahe ipɨha rupi yuvɨreco. Ipɨpe sui opa omano ɨvɨ iporupɨrẽhɨsa rupi aracahe. \p \v 6 Co opacatu mbahe sembiapogüer yuvɨreco ahe yande mbohe ãgua ‘toipota rai eme mbahe-mbahe tẽi inungar ahe ava yuvɨrecoi’ oyapave yandeu. \v 7 Sese yande ndayamboetei chira mbahe rahanga tẽi, inungar ahe ipãhu pendar yuvɨrecoi aracahe. Aipo ehi eté niha icuachiaprɨ aracahendar pɨpe: “Co ava ocaru vahe, yuvɨroɨhu avei yuvɨnoi. Ichui yuvɨropũha, oyembovɨhaño pieta apo yuvɨreco” ehi. \v 8 Ndayayemboaguasa-guasa tẽi chiaveira inungar ahe amove ẽgüe ehi yuvɨreco. Ipɨpe sui tẽi ñepei arɨ pɨpe ahe opa omano veintitrés mil tuprɨ yuvɨreco aracahe. \v 9 Ndayasecoãha-ãha tẽi chiaveira yande Yar, inungar ahe yuvɨreco. Ipɨpe sui oyeyucapa uca mboi osuhusa pɨpe yuvɨreco. \v 10 Iyavei ndayande ñehe mara-mara tẽi chira yande Aposar rese, inungar ahe ẽgüe ehi yuvɨreco. Ipɨpe sui Tũpa ombou güembiguai ava yucasar ɨva sui ahe ava yucapa ãgua aracahe. \p \v 11 Co opacatu yande ramoi upe mbahe oime vahe aracahe icuachiaprɨ yande ipa yaico vahe upe nara: “¡Peicua catu aipo nungar mbahe sui!” he ãgua yandeu. \v 12 Sese yande “che aico tuprɨ ité Tũpa rese” yahe vahe, yaicua catura rumo. Avɨyeteramo yavɨapira mbahe tẽi pɨpe. \v 13 Pe recoãhasa rumo oyoya tuprɨ ité ambuae ava recoãhasa rese. Pe rumo peyeroyaño itera Tũpa rese, ahe niha oicua pe yemovɨracuasa, noñocuai chira tecoãhasa imbou pẽu. Acoi mbahe tẽi oimese pe recoãhase, Tũpa ombou voiñora pĩratasa evocoi mbahe tẽi sui pe sẽ ãgua, chupe pe ñemosa ãgua. \p \v 14 Sese che rɨvɨreta, che rembiaɨsu, peyepepɨ mbahe rahanga mboeteisa sui. \v 15 Ava niha peico pesenducua vaherã mbahe, evocoiyase peporandu co che remimombehugüer rese peyeupe icua tuprɨ ãgua. \v 16 Yaɨhuse uva rɨcuer sovasaprɨ, “Avɨye ndeu, che Yar” yande hesa pɨpe, ahese oyoya guasu Cristo rese yaico suvɨ pɨpe sui. Yahuse co pan imboyaho-yahoprɨ, ahese oyoya guasu yaipɨsɨ Cristo retecuer yandeyeupe nara. \v 17 Yepe yande reta yaico viña, opacatu rumo yahu ñepei pan sui. Sese yande ñepei vahe ité yaico. \p \v 18 Peyapɨsaca acoi ava aracahendar Israel recocuer rese. Esepia, acoi yuvɨrohu vahe Tũpa upendar mbahe seropovẽheprɨ, ahe evocoiyase chupendar ité yuvɨrecoi. \v 19 Che rumo, “Mbahe rahanga avɨye vahe ité” ndahei, iyavei, “Mbahe roho icuavẽheprɨ mbahe rahanga upe, avɨye catu ité” ndahei avei. \v 20 Co rumo, acoi ava ndoicuai vahe Tũpa oicuavẽhe mbahe caruguar upe tẽi yuvɨreco yepi. Ndahei rumo Tũpa upe nara ité ẽgüe ehi yuvɨreco. Che evocoiyase ndaipotai eté caruguar upe nara tẽi ẽgüe peye vaherã peico. \v 21 Peɨhuse rumo yande Yar upendar ɨgua, ndiyai peɨhu avei caruguar upendar ɨgua; iyavei pehuse yande Yar upendar mbahe, ndiyai avei pehu caruguar upendar mbahe. \p \v 22 ¿Yasecara pĩha yande ae yande Yar ñemoɨro ãgua yandeyeupe? ¡Yande rumo ndahei chira ipĩrata catu vahe yaico ichui! \s1 Yande renosesa mbiguai tẽi nungar yande recosa sui mbahe tuprɨ apo ãgua \p \v 23 Amove ava, “Avɨyeño opacatu mbahe yayapo yande remimbotar rupi” ehi yuvɨreco viña. Ẽgüe ehi eté niha, ndahei rumo opacatu avɨye, ndahei avei co opacatu mbahe yande pɨ̃tɨvɨi catu Cristo rese yande reco ãgua. \v 24 Ndapesecai chira que mbahe avɨye vahe peyeupe nara tẽi, pesecara rumo ambuae ava upe nara. \p \v 25 Pehuño mbahe tembihu opacatu mbahe mboepɨsa rupi sui perocua vahe. Ndapeporandui chira rumo sese Tũpa rese pe pɨhañemoñetasa momaraẽhɨ ãgua. \v 26 Esepia, ɨvɨ opacatu ipor reseve, ahe yande Yar upendar. \p \v 27 Acoi Tũpa reroyasarẽhɨ pe soho ucase oyepɨri pe mbocaru ãgua, peso potase ipɨri, pehuñora mbahe imbouprɨ pẽu. Ndapeporandui chira rumo sese chupe Tũpa rese pe pɨhañemoñetasa momaraẽhɨ ãgua. \v 28 Acoi ava, “Co mbahe roho icuavẽheprɨ mbahe rahanga upe” ehise pẽu, ndapehui chira ahe mbahe roho. Ẽgüe peyera pẽu imombehusar rereco meguaẽhɨ ãgua, ava pɨhañemoñetasa momaraẽhɨ ãgua avei. \v 29 Supi eté che añehe co ambuae ava pɨhañemoñetasa rese, ndahei pe pɨhañemoñetasa rese. \p Oimera rumo oporandu vahe sese “¿mahera aipo ndiyai chira cheu mbahe apo, ndaheise ambuae ava pɨha rupi?” ehi vahe. \v 30 Iyavei aipo ehira no: “ ‘Avɨye ndeu’ ahese Tũpa upe mbahe ahu vahe rese, ¿mahera pĩha che reroɨ̃rora yuvɨreco ahuse viña?” ehira. \v 31 Iyacatu rumo pehuse que mbahe, peɨhuse avei, anise que mbahe peyapose, peyapo ru opacatu Tũpa mboeteisa pɨpe. \v 32 Supi eté ndapemboyecuai chira pe recocuerai, que judío upe, que ndahei vahe judío yuvɨrecoi vahe upe, anise que Jesús reroyasar yuvɨrecoi vahe upe avei. \v 33 Che opacatu che rembiapo pɨpe aipota ité mbahe tuprɨ apo ãgua opacatu ava upe nara. Ndahei cheyeupeño mbahe tuprɨ aseca, ambuae ava upe avei mbahe tuprɨ aipota iñepɨsɨro ãgua yuvɨreco. \c 11 \m \v 1 Che raquɨcue moñá catu peye inungar che asaquɨcue moña Cristo vichico. \s1 Mara ehira cuña Jesús reroyasar ñemonuhasave yuvɨreco yepi \p \v 2 Che rɨvɨreta, che, “Avɨye ité yuvɨrecoi” ahe pẽu yepi che rese pemahenduha vɨtese iyavei peguataño vɨtese che opombohe vahe agüer rupi. \v 3 Che rumo aicua uca tuprɨ pota pẽu, Cristo niha secoi ñepei-pei cuimbahe cuaisar, cuimbahe evocoiyase güembireco cuaisar secoi. Ẽgüe ehi avei Tũpa Guahɨr Cristo upe. \v 4 Acoi cuimbahe Cristo upe ñemonuhasave oãca ndɨru ndosequɨise oyerure ãgua, anise Tũpa Ñehengagüer mombehu ãgua, ahe ẽgüe ehi güerecuar Cristo mboeteiẽhɨsa pɨpe. \v 5 Iyavei acoi cuña ndoyopɨise oãca oyeroquɨ ãgua, anise Tũpa Ñehengagüer mombehu ãgua, ahe ẽgüe ehi omer mboyeroyaẽhɨsa pɨpe. Ahe cuña evocoiyase ndoyavɨi oñeapipa tuprɨ vahe. \v 6 Acoi cuña ndoyopɨ potaise oãca, tayapecãraisa tuprɨ. Ochĩse rumo oapecãrai ãgua, evocoiyase toyopɨño oãca sereco. \v 7 Cuimbahe rumo ndoyopɨi chira oãca sereco. Esepia, ahe Tũpa rahanga ité secoi iyavei iporañetesa omboyecua ité oyese. Cuña rumo omboyecua omer recocuer oyese yuvɨreco. \v 8 Esepia, Tũpa oyapose cuimbahe, ndahei cuña sui vɨnose, cuimbahe sui niha cuña oyapo. \v 9 Iyavei ndahei cuña upe nara Tũpa oyapo cuimbahe, ahe rumo oyapo cuña cuimbahe upe nara. \v 10 Co rese cuña vɨrecora oãcapɨsa omer mboyeroyasa mboyecua ãgua omahese Tũpa rembiguai eta yuvɨreco sese. \v 11 Yande, yande Yar reroyasar yaico vahe co tecocuer rese, yañepɨtɨvɨi oyoya yaico. Evocoiyase cuimbahe ndoicatui cuña porẽhɨ; cuña avei ndoicatui cuimbahe porẽhɨ yuvɨreco. \v 12 Esepia, yepe supi eté cuimbahe sui yapoprɨ cuña. Ipare rumo cuña sui oha cuimbahe; opacatu rumo oyoya Tũpa suindar yuvɨrecoi. \p \v 13 Evocoiyase peyapɨsaca tuprɨ co rese: ¿Iya pĩha cuña noñeacapɨi vahe oyerure Tũpa upe? \v 14 Yande ité yaicua yemochisa cuimbahe oyemboha vucuse. \v 15 Cuña rumo ovɨharete oha vucu porañetesa rese. Esepia, chupe imondoprɨ ité ñacapɨ ãgua. \v 16 Acoi ava iñehe-ñehe tẽi pota vahe co tecocuer rese, toicua ore ndoroicoi ambuae reco pɨpe. Iyavei opacatu ambuae Jesús reroyasar ẽgüe ehi avei yuvɨreco. \s1 Yande Yar rese yemomahenduha raisa \p \v 17 Co ambuae mbahe rese rumo ndaicatui eté, “Avɨye tuprɨ yuvɨrecoi” che he ãgua pẽu. Esepia, aipo pe ñemonuhasave, mbahe tẽi eté aipo peyapo. \v 18 Esepia, yɨpɨndar che ayandu peñemonuhapase aipo oyese yande Yar mboetei ãgua pe pɨhañemoñetasa ndahoyoyai pɨpe peico. Amove ayanduse pe rerãcua, aroya ité. \v 19 ¡Iya ité revo pɨhañemoñetasa ndahoyoyai vahe reime ãgua pe pãhuve Jesús reroyasar supi tuprɨ vahe cua tuprɨ ãgua! \v 20 Peñemonuhase pe pɨhañemoñetasa ndahoyoyai vahe pɨpe pe caru ãgua, ndahei yande Yar rese pe yemomahenduhasave ẽgüe peye. \v 21 Espia, aipo pecaruse, pe rane aipo pepoyava pecaru. Ambuae aipo evocoiyase ndasɨepoi tẽi yuvɨreco; ambuae rumo pe pãhu pendar aipo oyembosavaɨpoño yuvɨreco. \v 22 Pereco niha pe rẽta aheve pe caru ãgua iyavei pe ɨhu ãgua. Pe rumo pe reco pɨpe opa peroɨ̃ro ambuae Jesús reroyasareta peico. Ipɨpe avei pemochi ava ndovɨrecoi vahe mbahe. ¡Che evocoiyase, “Avɨye yuvɨreco” ndahei chietera co mbahe pe rembiapo ai rese pẽu! \s1 Yande Yar rese yemomahenduhasa supi ité vahe resendar \p \v 23 Co ñehesa aipɨsɨ vahe yande Yar suindar amombehu vahe pẽu: ahe pɨ̃tu pɨpe acoi Jesús mboguaisar opɨsɨ ãgua renonde, ahe oipɨsɨ pan. \v 24 “Avɨye ndeu” ohe pare Vu upe, ombohi-mbohi, ahese aipo ehi güemimbohe eta upe: “Co che rete amondo vahe manosave mbahe tuprɨ pe reco ãgua. Ẽgüe peyera che rese pe mahenduhasa pɨpe peico” ehi. \v 25 Ẽgüe ehi avei ocarure yuvɨreco, ahe oipɨsɨ ɨgua rɨru aipo ehi: “Co uva rɨcuer omboyecua pẽu Tũpa oyapora mbahe ipɨasu vahe pe recorã. Che ruvɨ pɨpe rumo yaposara. Evocoiyase co arɨ pɨpe suive peɨhuse co, peyemomahenduhara che rese yepi” ehi. \v 26 Esepia, acoi pehuse co, peɨhuse avei, peyemomahenduhara, pemombehu aveira yande Yar mano agüer opacatu ava upe peico. Ẽgüe peyera iyevɨ rãro peico. \s1 Mara yahera yande Yar rese yayemomahenduhase \p \v 27 Evocoiyase acoi ava ocaruño tẽi vahe, yuvɨroɨhuño tẽi vahe avei Yar mboeteiẽhɨsave, ahe evocoiyase nomboetei yuvɨreco yande Yar rembiapocuer omondose güetecuer, iyavei oipɨyerese vuvɨ. \v 28 Sese tipɨhañemoñeta rane oyacatu güecocuer rese ava co pan hu ãgua renonde, oɨhu ãgua renonde avei co uva rɨcuer yuvɨreco. \v 29 Esepia, acoi pe yemomahenduhaẽhɨsave co setecuer rese pehuse iyavei peɨhuse, ahese mbahe naporai vahe peseca peyeupe nara peico. \v 30 Ichui niha setá pembaheasɨ, oime setá nipirata iri vahe avei pe pãhuve, oime avei omano vahe pe pãhu pendar. \v 31 Yande pɨhañemoñeta tuprɨse rumo yande reco ãgua rese, yande Yar evocoiyase nomoimei chira mbahe tẽi yandeu evocoiya yande recosa pɨpe. \v 32 Yande Yar rumo oicua yande rembiapo ai. Sese omoime mbahe tẽi yandeu. Yande reco mohɨvi tuprɨ ãgua rumo ẽgüe ehi yandeu, ndahei yande cañɨ ãgua opacatu ava vɨroyasarẽhɨ reseve. \p \v 33 Sese, che rɨvɨreta, acoi peñemonuhase pe yemomahenduha ãgua yande Yar rese, peñearo ranera oyoya guasu pe caru ãgua. \v 34 Acoi ava ndasɨepoise yuvɨreco, tocaru rane güẽtave. Ahese yuvɨrasose ñemonuhasave, ndipoi chira mbahe chupe. Iyavei che asose eipeve pe repia, opara ambuae mbahe amoingatu vicho pẽu. \c 12 \s1 Mbahecuasa Tũpa Espíritu suindar \p \v 1 Che rɨvɨreta, che aicua uca pota pẽu co mbahecuasa resendar ñepei-pei pẽu Espíritu omondo vahe. \p \v 2 Pe niha cũritei peicua tuprɨ ité yɨpɨndar Tũpa rese peicoẽhɨ vɨtese, peyembopa uca mbahe rahanga ẽgüe ehi tẽi, noñehei vahe upe peico. \v 3 Sese, che aipota peicua acoi ava iñehe mara Jesús upe ndahei Tũpa Espíritu pĩratasa pɨpe ẽgüe ehi. Iyavei ava ndoicatui chira, “¡Jesús che Yar secoi!” ohe ãgua opɨha pɨpe Espíritu Santo ndovɨrecoise. \p \v 4 Oime setá ambuae-ae tẽi mbahecuasa Espíritu suindar yande Jesús reroyasar yaico vahe upe nara, ahe Espíritu rumo ñepeiño ité imondosar secoi. \v 5 Setá mbahe avei oime mbahe yayapo vaherã yande Yar upe. Ahe yande Yar rumo ñepeiño ité secoi. \v 6 Iyavei setá oime ambuae mbahe Tũpa oyapo vahe yande rese opĩratasa pɨpe, Tũpa rumo ñepeiño ité secoi. Ahe oyapo opacatu co mbahe ñepei-pei yande rese. \v 7 Ahe omboyecua yande Espíritu rerecosa ñepei-pei yandeu opacatu yande reco tuprɨ ãgua. \v 8 Espíritu pĩratasa pɨpe Tũpa omondo ñepei vɨroyasar upe iñehe ãgua aracuasa rese iyavei ambuae upe omondo iporombohe tuprɨ catu ãgua ombahecuasa pɨpe. \v 9 Ambuae upe evocoiyase omondo oyese yeroya tuprɨ catu ãgua oEspíritu pɨpe sui avei. Iyavei ambuae upe omondo opĩratasa imbaheasɨ vahe mbogüera ãgua. \v 10 Ambuae oipɨsɨ pĩratasa mbahe poromondɨisa oyapo vaherã yuvɨreco. Ahe ichui avei vɨreco ambuae ava omombehu vaherã ñehesa Tũpa suindar yuvɨreco. Ambuae upe Tũpa omondo mbahecuasa espíritu naporai vahe iyavei Espíritu supi tuprɨ vahe cua tuprɨ ãgua. Ambuae evocoiyase ichui avei oicatu ñehesa ndicuasai vahe Tũpa suindar pɨpe oñehe ãgua. Ahe ichui avei ambuae oicatu ahe ñehesa ndicuasai vahe mombehu tuprɨ ãgua ava upe. \v 11 Ẽgüe ehi Espíritu ñepeiño ité güemimbotar rupi omondo ñepei-pei yande Jesús reroyasar yaico vahe upe co mbahecuasa. \s1 Opacatu Cristo rese yaico vahe ñepeiño ité yande recocuer \p \v 12 Inungar yande retecuer resendar setá mbahe oime viña, ahe rumo ñepeiño ité; ẽgüe ehi avei Cristo. \v 13 Ẽgüe yahe avei opacatu, yepe yande pãhuve oime: judío, ndahei vahe judío, mbiguai, ndahei vahe avei mbiguai, yande rumo opacatu ñapiramombrɨ yaico ñepei vahe nungar yande reco ãgua Espíritu ñepei vahe pɨpe. Ahe ñepei Espíritu avei opa yaipɨsɨ. \p \v 14 Supi eté yande rete resendar ndahei ñepei mbahe, setá rumo mbahe. \v 15 Iyavei yepe que yande pɨ revo aipo ehira yandeu viña: “Che ndahei nde po aico, sese ndahei nde rete resendar” ehira viña; ndahei chira rumo ichui tẽi ndaseco iri chira yande rete rese. \v 16 Iyavei yepe que yande nambi aipo ehira viña: “Che ndahei nde resa aico, sese ndahei nde rete resendar” ehira yandeu viña. ¡Ndahei chiaveira ichui tẽi ndaseco iri chira yande rete rese! \v 17 Esepia, opacatu tuprɨ yande rete sesa pãve tẽise, ndayasendui chietera evocoiyase mbahe viña. Anise, yande rete yapɨsacuar pãve tẽise, ndayasẽtui chietera evocoiyase mbahe viña. \v 18 Tũpa rumo ñepei-pei yande rese mbahe omondo senara rupi tuprɨ güemimbotar rupi. \v 19 Yande opacatu ñepei ava rete resendar nungar pãve tẽise, ndahei evocoiyase opacatu tuprɨ ava rete nungar yaico. \v 20 Supi eté yepe setá mbahe yande rete rese, ñepeiño ité rumo yande rete. \p \v 21 Iyavei que yande resa ndiyai aipo ehira yande po upe: “¡Nde ẽgüe ere tẽi vahe eico!”; anise que yande ãca avei, “¡Nde ẽgüe ere tẽi vahe eico!” ndehi chira yande pɨ upe. \v 22 Esepia, yande rete resendar mbahe avɨye nipiratai vahe yandeu, ahe sese rumo yayeroya catu. \v 23 Iyavei yande rete rese mbahe ndayasaɨsu tuprɨi vahe, ahe rumo yamboyemonde tuprɨ ai sereco. Iyavei no yande rete resendar mbahe ndayamboyecuai vahe ava rembiepiave, ahe yayopɨ tuprɨ sereco. \v 24 Oime rumo ambuae yande rete resendar ndayayopɨi vaherã. Ẽgüe ehi Tũpa yande rete resendar mbahe imoingatu tuprɨ. Evocoiyase yande rete resendar mbahe ndayasaɨsu tuprɨi vahe imboeteiprɨ catu secoi. \v 25 Tipo eme pɨhañemoñetasa ndoyoyai vahe pe pãhuve. Oyoya pehañeco tuprɨ ñepei-pei peyese peico. \v 26 Evocoiyase que ñepei yande pãhu pendar upe mbahe tasɨse, opacatu ambuae upe avei tasɨ; anise que ñepei imboyeroyaprɨ secoise, ambuae avei opacatu oyembovɨha yuvɨreco sese. \p \v 27 Supi eté pe inungar Cristo rete peico. Ẽgüe peye ité ñepei-pei chupendar ité peico. \v 28 Ẽgüe ehi Tũpa iporavo vɨroyasar pãhuve, “Toime rane yɨpɨndar apóstol; ipare toime ava che ñehengagüer mombehu ãgua, ichui ambuae upe iporombohe ãgua, ipare ambuae mbahe ndayasepiai vahe apo ãgua, iyavei ambuae ava imbaheasɨ vahe mbogüera ãgua, ambuae ava pɨ̃tɨvɨisar tasecoi, ambuae ava recocuer reroguata tuprɨ ãgua tasecoi, ambuae ava evocoiyase toñehe ñehesa ndicuasai vahe pɨpe” ehi. \v 29 Ndahei rumo opacatu ava apóstol yuvɨrecoi, iyavei ndahei opacatu Tũpa ñehe mombehusar yuvɨrecoi, ndahei opacatu oporombohe yuvɨreco, ndaopacatui avei oyapo mbahe ndayasepiai vahe yuvɨreco, \v 30 ndahei opacatu vɨreco pĩratasa oporombogüera ãgua yuvɨreco, iyavei ndahei opacatu ndicuasai vahe ñehesa Espíritu suindar pɨpe oñehe yuvɨreco, ndaopacatui avei oicua evocoi ñehesa renducua uca ãgua ambuae ava upe yuvɨreco. \v 31 Peseca ru Espíritu suindar mbahecuasa avɨye catu vahe peyeupe nara. \s1 Yembohesa yande poroaɨsu ãgua resendar \p Che rumo amombehura tecocuer avɨye catu vahe pẽu. \c 13 \p \v 1 Yepe yande yañeheño tẽise ambuae ava ñehe ndayaicuai vahe pɨpe, iyavei Tũpa rembiguai ñehe pɨpe avei viña, ndayasaɨsuise rumo ava ipɨpe, yande evocoiyase ẽgüe yahe tuprɨ tẽi inungar mbahe guarepochi apoprɨ sɨapu iteanga vahe, iyavei inungar acoi platillo sɨapú rai tẽi vahe, ẽgüe yahe tẽi yaico. \v 2 Iyavei yepe yamombehuño tẽise Tũpa suindar ñehesa ou vahe yandeu viña, iyavei yepe yaicuase mbahe opacatu icuapɨrẽhɨ Tũpa suindar yaico, yarecose avei yande aracuasa opacatu yandeyese, iyavei yepe yande Tũpa rese yeroya pɨpe yarosɨrɨra ɨvɨtrɨ guasu senda sui viña, ndayasaɨsuise rumo ava ipɨpe, yande evocoiyase ẽgüe yahe tuprɨ tẽira yaico. \v 3 Iyavei yande mbahe opacatu yareco vahe yamboyaho-yaho tuprɨ tẽise ava iparaɨsu vahe upe viña, iyavei yayoapɨ ucapa tuprɨ tẽise viña, ndayasaɨsuise rumo ava ipɨpe yaico, ndayande pɨ̃tɨvɨi eté evocoiya yande reco agüer. \p \v 4 Acoi ava iporoaɨsu vahe, ahe seco mbegüe tuprɨ, secocuer avɨye ai eté iyavei ndoporoamotarẽhɨi ambuae ava mbahe potasave; “Che avɨye catu vahe aico” ndehi avei, ndoyeecomboɨvate ai eté, \v 5 ahe ndovɨrecoi eté oporomboeteiẽhɨsa, ndahei oyeupe güeraño mbahe oipota, niñemoɨro serai vahe, ahe rumo iñero voiño ambuae ava upe. \v 6 Ndahei mbahe tẽi rese oyembovɨha; ahe rumo oyembovɨha mbahe supi tuprɨ vahe rese. \v 7 Oporoaɨsusa vɨrecose oñemosaño opacatu uve, oyeroya vɨte sese, osãro vɨte mbahe tuprɨ ichui, iyavei seco mbegüe vɨteño chupe. \p \v 8 Poroaɨsusa niha ndopai vahe ité. Oyepotara arɨ ipapaprɨ coiye, ahese ndayamombehu iri chira Tũpa suindar ñehesa ou vahe, ndayañehe iri chira ambuae ñehesa ndayaicuai vahe pɨpe, ndayaiporu iri chiaveira yande mbahecuasa. \v 9 Esepia niha, yaicua raimi tẽi mbahe iyavei chĩhi raimi tẽi yamombehu Tũpa Ñehengagüer. \v 10 Acoi ouse rumo oicuapa tuprɨ vahe mbahe, ahese ndahe iri chira yaicua raimi tẽi vahe yaiporura. \p \v 11 Esepia niha, chĩhivahe vɨte yande recose, yañehe, yandepɨhañemoñeta, yasenducua mbahe chĩhivahe nungar; yacuacuase ité rumo cute, yaseyapa chĩhivahe yande reco agüer. \v 12 Cũritei yande ndayasenducua tuprɨi Tũpa resendar mbahe, inungar acoi yepiasa pɨpe yasepia hãvomi tẽi que mbahe; oyeovai eté yaicose rumo, yasenducua tuprɨ catu itera mbahe evocoiyase. Cũritei rumo yaicua raimi tẽi mbahe Tũpa suindar yaico; coiye rumo yaicua tuprɨ catu itera, inungar ahe oicua tuprɨ ité yande recocuer. \p \v 13 Co oime mbosapɨ mbahe ndopai vaherã, ahe: Tũpa rese yande yeroyasa, mbahe yande remiaro ɨvave oime vahe iyavei yande yeaɨsusa; co imombosapɨsa rumo avɨye catú vahe ité ambuae sui yandeu, ahe yeaɨsusa. \c 14 \s1 Yaseca catura Tũpa suindar ñehesa mombehu ãgua \p \v 1 Peseca catu pe yeaɨsu tuprɨ ãgua peico; aheseve avei peipotara mbahecuasa Tũpa Espíritu remimbou. Ichuindar ñehesa mombehu ãgua rese catu ité rumo peicora. \v 2 Esepia, acoi ava oñehe vahe ñehesa ndayaicuai vahe pɨpe, Tũpa upe ité evocoiyase oñehe; ndahei ava upe tẽi oñehe. Esepia, ndipoi eté ava iñehe renducuapar. Ahe rumo oñehe mbahe ndicuasai vahe rese oespíritu pɨpe. \v 3 Acoi ava omombehu vahe rumo Tũpa suindar ñehesa yasenducua vahe pɨpe, ahe oipɨ̃tɨvɨi ambuae ava Tũpa rese iyeroya ãgua, oporomonguerẽhɨ catu, oporombovɨha catu avei. \v 4 Acoi ava oñehe vahe rumo ñehesa ndayaicuai vahe pɨpe, ahe ae tẽi vɨreco catu Tũpa rese opɨhañemoñetasa. Acoi ava omombehu vahe rumo Tũpa suindar ñehesa icuaprɨ ité, ahe ombopɨhañemoñetá catu Tũpa rese Cristo reroyasar yuvɨrecoi vahe. \p \v 5 Yepe aipotara opacatu pe ñehe ãgua ñehesa ndayaicuai vahe pɨpe pẽu viña, avɨye catu rumo pemombehura Tũpa suindar ñehesa icuaprɨ vahe peico. Esepia, ahe avɨye catu ñehesa ndayaicuai vahe sui. Oimese rumo ava ñehesa ndayaicuai vahe renducua uca tuprɨ ãgua, ahese avɨyeño oñehe Jesús reroyasar rovaque. Ipɨpe sui ipɨhañemoñeta catura Tũpa rese yuvɨreco. \v 6 Sese, che rɨvɨreta, asose pe repia, añehese co ñehesa ndayaicuai vahe pɨpe pẽu, ndapesenducuai chira che ñehe viña. Amombehuse rumo Tũpa oicua uca vahe cheu que mbahecuasa supi tuprɨ vahe resendar, anise que ñehesa Tũpa suindar, anise que ambuae porombohesa, ahese pesenducuara viña. \p \v 7 Mbahe yande remimombehu rumo inungar acoi mbahe porasei recasar imoñeheprɨ viña, inungar mimbɨ, arpa avei. Esepia, ndoyoya tuprɨise iñehegüer yuvɨreco, ndayasenducuai eté evocoiyase mbahe-mbahe sapucaisa osãha yuvɨreco. \v 8 Anise co inungar mimbɨ nomoñehe tuprɨise vavasave nara yuvɨreco viña, ndipoi chietera que ava oyemoingatu voi vaherã ovava ãgua viña. \v 9 Ẽgüe peye avei niha peico peñehese ava upe ñehesa ndayasenducuai vahe pɨpe, ahe evocoiyase osenduño tẽi, ndosenducuai eté rumo pe ñehe yuvɨreco. ¡Evocoiyase peñeheño tẽi eté! \v 10 Supi eté, setá iteanga co ɨvɨ pɨpe oime ambuae-ae tẽi ava ñehesa. Oime avei rumo ava osenducua vahe aipo nungar ñehesa. \v 11 Acoi ndayasenducuaise rumo ambuae ava ñehe, yande evocoiyase inungar ambuae tecua pendar tẽi yaico vahe chupe; yandeu avei evocoiyase ahe ava inungar ambuae tecua pendar tẽi yuvɨrecoi vahe. \v 12 Pe niha peipota ité pereco vaherã mbahecuasa Tũpa Espíritu suindar yepi. Sese peporandu catu mbahecuasa Espíritu suindar rese opacatu Jesús reroyasar pɨ̃tɨvɨi ãgua Tũpa rese yuvɨrecoi tuprɨ catu vaherã. \p \v 13 Sese acoi ava oñehe vahe ñehesa ndayaicuai vahe pɨpe, toporandu rane Tũpa upe ambuae ava upe senducua uca tuprɨ ãgua rese. \v 14 Esepia, acoi yayeroquɨño tẽise Tũpa upe ñehesa ndayasenducuai vahe pɨpe, yayeroquɨ yande espíritu pɨpe, ndayasenducuai rumo yande yeroquɨ. \v 15 ¿Mara yahera vo evocoiyase? Yayeroquɨra yande espíritu pɨpe, yande aracuasa pɨpe avei. Yasapucaira yande espíritu pɨpe, yande aracuasa pɨpe avei no. \v 16 Esepia, acoi Tũpa upe, “Avɨye ndeu” yahese yande espíritu pɨpe güeraño, evocoiyase ava ndosenducuai vahe, oyemboyase yande rese iyavei osenduse yande yeroquɨsa, “Avɨye ité” ndehi chietera yuvɨreco. Esepia niha, ahe ndosenducuai eté yande yeroquɨ yuvɨreco. \v 17 “Avɨye ndeu” yande hesa, avɨyeteramo avɨyera Tũpa upe viña, ambuae ava rumo osenduse, noipɨtɨvɨi chietera Tũpa rese imbopɨhañemoñeta catu ãgua senducuaẽhɨ pɨpe. \v 18 “Avɨye ndeu” ahe Tũpa upe. Esepia, añehe catu ñehesa ndayaicuai vahe pɨpe opacatu pe sui. \v 19 Jesús reroyasar ñemonuhasave rumo aipota catu amombehu vaherã movɨromi tẽi ñehesa yasenducua vahe ava mbohe ãgua setá ñehesa ndicuasai vahe pɨpe che ñehe rãgüer sui. \p \v 20 Che rɨvɨreta, pepɨhañemoñeta eme chĩhivahemi pɨhañemoñeta nungar pɨpe. Iyacatu rumo peicora cuacua vahe pɨhañemoñeta nungar pɨpe. Peyemochihivahe catuñora rumo peico mbahe naporai vahe apoẽhɨ ãgua. \v 21 Porocuaita resendar icuachiaprɨ aracahendar pɨpe aipo ehi: “Añehera co ava yuvɨrecoi vahe upe ambuae ava ñehe pɨpe. Iyavei ava ambuae ɨvɨ pendar amoñehe ucara iñehe pɨpe yuvɨreco chupe. Ahe rumo ndache mboyeroyai chiño itera yuvɨreco, ehi yande Yar” ehi aracahe. \v 22 Evocoiyase co ñehesa ndayaicuai vahe pɨpe oñehese ava Tũpa pĩratasa pɨpe, ahe Jesús reroyasarẽhɨ yuvɨrecoi vahe upe nara: “¡Peicua catu, co supi tuprɨ vahe!” he ãgua. Ndahei rumo ava Jesús reroyasar yuvɨrecoi vahe upendar. Ñehesa Tũpa suindar senducuaprɨ yamombehuse rumo, ahe, “Co supi tuprɨ vahe” he ãgua Jesús reroyasar yuvɨrecoi vahe upe; ndahei ava seroyasarẽhɨ yuvɨrecoi vahe upendar. \v 23 Evocoiyase, acoi opacatu pe Jesús reroyasar pe ñemonuhasave oyoya guasu peñehese ñehesa ndayaicuai vahe pɨpe tẽi, ipare yuvɨroiquese pe pãhuve Jesús reroyasarẽhɨ ndosenducuai vahe Tũpa suindar mbahe yuvɨreco, “¡Opacatu co ndayaracuai vahe tẽi yuvɨreco!” ehira yuvɨreco pẽu. \v 24 Opacatu rumo peñehese Tũpa suindar ñehesa yasenducua vahe pɨpe, yuvɨroiquese evocoi nungar ava yuvɨraso pe pãhuve, ahe ae evocoiyase, “Supi eté ayavɨ che recocuer Tũpa rovaque” ehira pe ñehe renduse yuvɨreco. \v 25 Ẽgüe ehira opɨhañemoñeta rai ndoyecuai vahe imboporẽhɨpa uca oyeupe pe ñehe rendu ramose yuvɨreco. Ipɨpe sui omboeteira Tũpa yuvɨreco. Ahese, “Supi eté catu Tũpa ité pereco peyese” ehira yuvɨreco pẽu. \s1 Yayapora mbahe opacatu yande cuaita rupi ñemonuhasave \p \v 26 Sese che rɨvɨreta, peñemonuhase, oime pe pãhu pendar osapucai pota vahe sapucaisa Tũpa upendar, ambuae evocoiyase oipota ité ava mbohe yuvɨreco, anise ambuae omombehu pota ava upe mbahe oyeupe omboyecua uca vahe Tũpa, ambuae oipota ité oñehe ñehesa ndicuasai vahe pɨpe, anise ambuae osenducua uca pota avei ambuae ava upe ñehesa ndicuasai vahe. Opacatu rumo co mbahe yayapora ambuae Jesús reroyasareta seroya catu ãgua yuvɨreco. \v 27 Acoi ava oñehese ñehesa ndayaicuai vahe pɨpe, toñehe ñuvɨrío güeraño yuvɨreco, anise que mbosapɨ ñepei-pei rupi; ñepei evocoiyase osenducua ucara iñehe ava upe oico. \v 28 Acoi ndipoise ité rumo ambuae ava ahe ñehesa ndayaicuai vahe renducua uca ãgua, ndiyai ahe oñehera yuvɨreco pe ñemonuhasave; oyeupeñomi evocoiyase ahe oñehera ipɨpe yuvɨreco Tũpa upe. \v 29 Ẽgüe peye tuprɨ aveira pemombehuse Tũpa suindar ñehesa ambuae ava upe, peñehera ñuvɨriomi, anise mbosapɨ. Ambuae evocoiyase pe pãhu pendar oyapɨsaca tuprɨra sese yuvɨreco ‘¿supi eté pĩha?’ ohesave. \v 30 Que ñepei oñehe vɨtese Tũpa oicua ucase mbahe ambuae ava upe, topɨtuhuño yɨpɨndar oñehe vahe, ambuae evocoiyase toñehe pẽu. \v 31 Evocoiyase ẽgüe peyera peñehe ñepei-pei opacatu ambuae osendu vahe mbohe ãgua iyavei imonguerẽhɨ catu ãgua. \v 32 Acoi omombehu vahe ñehesa Tũpa suindar, ahe oicatu oñehe mombɨtuhu ãgua. \v 33-34 Esepia, Tũpa secoi mbahe avɨye vahe aposar, ndahei ndoyembohe catui vahe. \p Ndiyai cuña upe iñehe ãgua pe ñemonuhasave. Esepia, ẽgüe ehi avei opacatu ambuae Jesús reroyasar ñemonuhasa rupi yuvɨreco. Evocoiyase ndiyai eté aheve iñehe ãgua yuvɨreco chupe. Iyacatu rumo ahe imboyeroyaprɨ yuvɨrecoira omer upe Tũpa porocuaita rupi. \v 35 Oicua potase que mbahe, iya omer upe oporandura güẽtave yuvɨreco. Esepia, cuña upe ndiyai eté iporandu ãgua mbahe rese pe ñemonuhasave. \p \v 36 Peyapɨsaca catu co ñehesa rese. Ndahei niha pe rane pemombehu Tũpa Ñehengagüer ava upe peico, ndahei avei pẽuñomi ou Tũpa suindar ñehesa. \v 37 Acoi que pe pãhuve oimese “che Tũpa Ñehengagüer mombehusar aico” ehiño tẽi vahe, anise que “aicua Espíritu suindar mbahe” ehi vahe, iya rumo oicua tuprɨ co aicuachía vahe imondo pẽu, ahe yande Yar porocuaita resendar. \v 38 Ahe ndoyapɨsaca potaise rumo che ñehe rese, iñehe rese evocoiyase ndapeyapɨsacai chira. \p \v 39 Sese, che rɨvɨreta, peyemonguerẽhɨ catu Tũpa suindar ñehesa icuaprɨ vahe mombehu ãgua peico. Ndiyai rumo ndapeipotai ambuae ava upe ñehesa ndayaicuai vahe pɨpe iñehe ãgua. \v 40 Peyapora rumo opacatu mbahe ñepei-pei pe cuaita rupi mbahe tuprɨ pɨpe. \c 15 \s1 Cristo cuerayevɨ agüer \p \v 1 Che rɨvɨreta, che aipota peyemomahenduha acoi ñehesa pɨ̃sɨrosa resendar pẽu mombehu vahecuer rese. Co ñehesa niha peipɨsɨ. Ipɨpe sui avei niha peyemovɨracua peyese. \v 2 Seroya pɨpe niha peñepɨsɨro peico peyemovɨracuase sese. Ẽgüe ndapeyeise rumo, peroya tuprɨ tẽi. \p \v 3 Acoi ñehesa aipɨsɨ vahe, opa uca aicua pẽu. Esepia, ahe avɨye catu vahe: Cristo omano yande angaipa repɨrã Tũpa Ñehengagüer icuachiaprɨ rupi eté \v 4 iyavei oñotɨ sehõgüer yuvɨreco. Ipare rumo, imombosapɨsa arɨ pɨpe, ocuerayevɨ iri icuachiaprɨ rupi eté avei. \v 5 Ichui oyemboyecua Pedro upe. Ipare voi oyemboyecua apóstol yuvɨrecoi vahe upe. \v 6 Ichui oyemboyecua quiniento sui setá catu vahe vɨroyasar upe. Evocoiyase oyoya guasu osepia yuvɨreco. Setá vɨte rumo sepiasarer yuvɨrecove vɨte cũritei; amove rumo ambuae opa omano yuvɨreco. \v 7 Coiye oyemoporẽhɨ Santiago upe. Ipare opacatu apóstol once yuvɨrecoi vahe upe. \p \v 8 Cheu avei ipa ité oyemboyecua cute, avɨye evocoiyase che ipá oha vahe aico seroya ãgua. \v 9 Esepia, che seco ɨvɨ cotɨ catu vahe opacatu ambuae apóstol sui aico. Iyavei ndacheãroi eté apóstol che reco ãgua viña. Esepia, che yɨpɨndar seroyasar aseca-seca catu vahe mara-mara tẽi sereco ãgua. \v 10 Che rumo apóstol ité aico. Esepia, Tũpa oyapo mbahe avɨye vahe ité cheu; che rovasa oico. Evocoiyase che recocuer osecuñaro ité sereco. Ichui che aporavɨquɨ catu ité opacatu ambuae apóstol sui. Ndahei rumo cheyesui tẽi ẽgüe ahe vichico, Tũpa rumo oporovasasa pɨpe secoi che rupi. \v 11 Ndapepɨhañemoñetai chira rumo acoi oporavɨquɨ catu vahe rese tẽi. Co ñehesa Cristo recocuer resendar ore oromombehu vahe rese rumo pepɨhañemoñeta catura. Esepia niha, ahe peroya vahe ité peico. \s1 Ava omano vahe cuerayevɨsa \p \v 12 Oromombehu ité niha Cristo cuerayevɨ agüer resendar pẽu. Oime rumo amove pe pãhu pendar, “¿Mahera aipo ocuerayevɨra omano vahe yuvɨreco viña?” ehiño yuvɨreco. \v 13 Ndocuerayevɨise ité rumo ava omano vahe viña, Cristo avei evocoiyase ndocuerayevɨi chietera viña; \v 14 iyavei Cristo ndocuerayevɨise viña, ore secocuer oromombehu vahe evocoiyase ẽgüe ehi tẽi etera viña. Iyavei pe yeroyasa Cristo rese ẽgüe ehi tẽi aveira viña. \v 15 Acoi ẽgüe ehise ité rumo viña, ore avei evocoiyase oroñeheño tẽi etera Tũpa resendar ñehesa rese oroico viña. Esepia, “Tũpa Cristo ombogüerayevɨ” orohe ité imombehu ava upe oroico. Ndocuerayevɨise ité rumo omano vahe yuvɨreco viña, ahese Tũpa nombogüerayevɨi chiaveira Cristo viña. \v 16 Ẽgüe ehi eté, acoi omano vahe ndocuerayevɨise yuvɨreco viña, Cristo avei evocoiyase ndocuerayevɨi chietera viña; \v 17 Tũpa rese pe yeroyasa evocoiyase ẽgüe ehi tẽi vahe itera viña; angaipa pɨpe vɨteño tẽi evocoiyase pe recocuer viña. \v 18 Iyavei acoi ẽgüe ehise ité viña, evocoiyase omano vahe Cristo reroyasar, ahe avei ocañɨ tẽira viña. \v 19 Ndipoise yasãro vaherã Cristo suindar mbahe yamanose, yande evocoiyase imbopaprɨ tẽi catu itera yaico opacatu ambuae ava sui yuvɨreco viña. \p \v 20 Cristo rumo supi eté ocuerayevɨ omano vahe pãhu sui; ahe rane yɨpɨndar ocuerayevɨ vahe. \v 21 Esepia, ñepei ava rembiapo sui oime manosa yandeu. Evocoiyase ñepei ava rembiapo sui avei yacuerayevɨra. \v 22 Esepia, inungar acoi Adán rembiapo ai sui ava opacatu omano yuvɨreco, ẽgüe ehi aveira Cristo rembiapo sui opacatu ava sese yuvɨrecoi vahe vɨrecora tecovesa yuvɨreco. \v 23 Ñepei-pei yandeu imombehusa rupi; yɨpɨndar Cristo ocuerayevɨ, ichui yande seroyasar yaico vahe yacuerayevɨ aveira sese acoi ahe oyevɨse curi. \v 24 Ahese oura arɨ ipa vahe cute. Yɨpɨndar rumo Cristo omocañɨpara opacatu seco pĩrata ẽgüe ehi tẽi vahe. Ipare omondora opovrɨ pendar Vu Tũpa upe. \v 25 Ahe rane ité rumo opacatu oporocuaira oico acoi Tu opase voi eté omondo opacatu yamotarẽhɨmbar ipovrɨve. \v 26 Ahese ipa manosa opa itera. \v 27 Esepia, Tũpa osecopɨ opacatu mbahe imondo ipovrɨve, “Opacatu ité mbahe secopɨprɨ” ehise. Ndahei rumo Tu Tũpa avei secoi ipovrɨve. Esepia, Tu ité opacatu mbahe osecopɨ imondo ipovrɨve. \v 28 Evocoiyase, opase mbahe imondosa ipovrɨve, ahe ae evocoiyase oyemondora Vu Tũpa povrɨve. Tu evocoiyase secoira ɨvate catu vahe opacatu mbahe sui. \p \v 29 Ndipoise omano vahe cuerayevɨ ãgua yuvɨreco viña, ¿mbahe rese pĩha evocoiyase omanose ava, amove chupe nara tẽi ambuae oñeapiramo uca yuvɨreco? Esepia, omano vahe ndocuerayevɨise yuvɨreco viña, ¿mahera ru evocoiyase ahe ava oñeapiramo uca chupe yuvɨreco? \v 30 Iyavei ore no, ¿mahera ru evocoiyase oroyemondora mbahe tẽi upe arɨ rupi viña? \v 31 Supi eté, che rɨvɨreta, arɨ yacatu avɨye che amano vaherã opacatu co mbahe tẽi sui. Ahe pɨpeve avei rumo che areco ité che vɨharetesa pe rese yande Yar Jesucristo rese che recose. \v 32 Oime mbɨa Efeso pendar mbahe tẽi eté oyapo yuvɨreco cheu. Avɨye acoi mahembiar oñaro ai vahe rese avava vahe vichico. Acoi omano vahe ndocuerayevɨise rumo yuvɨreco viña, evocoiyase ichui ndipoi chietera mbahe avɨye vahe cheu viña. Sese che ayapoño itera inungar ava aipo ehi vahe yuvɨreco viña “yacaruño, yaɨhuño avei. Esepia, ayihive yamanora” ehi vahe. \p \v 33 Peyembopa uca eme evocoi nungar ava upe peico. Supi eté ñehesa aipo ehi vahe: “Ava naporai vahe pɨri peicose, ahe evocoiyase vɨrovara pe reco tuprɨsa” ehi vahe. \v 34 Pepɨhañemoñeta tuprɨ iri, peyemboangaipa uca iri eme. Esepia, amove pe pãhu pendar oime ndoicuai vahe ité Tũpa yuvɨreco. Che aipo ahe ité pẽu ‘toyuvɨnochi che ñehe osenduse yuvɨreco’ viya. \s1 Yande retecuer cuerayevɨsa resendar \p \v 35 Avɨyeteramo pe pãhu pendar oimera oporandu vahe: “¿Mara ehira pĩha omano vahe ocuerayevɨ irise yuvɨreco coiye? ¿Mara ehi angahura pĩha setecuer ahese yuvɨreco?” ehira yuvɨreco oyeupe. \v 36 ¡Pe aipo peye-peye tẽi peico! Esepia, mbahe rãhɨi yañotɨse, ituyu rane ité sorɨ ãgua. \v 37 Yañotɨse mbahe, sãhɨi rane ité yañotɨ; ndahei ihɨ opacatu reseve yañotɨ. \v 38 Ipare rumo Tũpa omondo ahe mbahe rãhɨi upe ihɨguã güemimbotar rupi, iyavei ambuae mbahe rãhɨi yacatu omondo ihɨguã. \v 39 Ndahoyoyai rumo que ñepei mbahe mitɨ hɨ ambuae mbahe mitɨ hɨ rese. Ẽgüe yahe avei yande yaico vahe ambuae ité yande rete mbahe mɨmba sui; vɨ̃rai rete ambuae ité iyavei pira rete ambuae tẽi no. \v 40 Ẽgüe ehi avei niha, oime ɨva pendar rete, ɨvɨve ava yuvɨrecoi vahe rete avei no. Ɨva pendar rete catuprɨgüer rumo ndahoyoyai eté ɨvɨ pɨpendar rete rese. \v 41 Arɨ rendɨgüer avei ndahoyoyai yasɨ rendɨgüer rese, yasɨtata rendɨgüer rese avei. Ñepei yasɨtata ambuae yasɨtata rese ndahoyoyai avei sendɨgüer yuvɨreco. \p \v 42 Ẽgüe ehi aveira niha omano vahe cuerayevɨsa; yañotɨse sehõgüer, ahe ituyu vaherã. Ocuerayevɨse rumo ndituyu iri chietera; apɨrẽhɨ vaherã ité secoira. \v 43 Tehõgüer ñotɨmbrɨ nimomburusai vahe; coiye ocuerayevɨse rumo, imboeteiprɨ ité secoi. Acoi ava rehõgüer oñotɨ vahe yuvɨreco, nipirata iri eté oico, coiye ocuerayevɨse rumo, ipĩrata itera. \v 44 Supi eté, acoi ava rehõgüer ñotɨsa vahe, ahe co ɨvɨ pɨpendar tẽi setecuer. Ocuerayevɨse rumo, setecuer ɨva pendar secoira. Esepia, oime ité ɨvɨ pendar setecuer, oime avei ɨva pendar setecuer. \p \v 45 Supi eté aipo ehi icuachiaprɨ aracahendar pɨpe: “Yɨpɨndar ava Adán serer vahe. Ahe sete upe ombou Tũpa secove ãgua co ɨvɨ pɨpe” ehi. Ichui rumo ambuae ité ipa Adán nungar ou vahe, ahe rumo vɨreco ité tecovesa ɨva pendar ava upe imbou ãgua. \v 46 Yɨpɨndar oime co ɨvɨ pɨpendar tecovesa. Ipare rumo oime co tecovesa ɨva pendar yandeu. \v 47 Ẽgüe ehi yɨpɨndar ava ɨvɨ sui yapoprɨ, ɨvɨ rese nara ité icuaita oico; coiye catu ava ou vahe evocoiyase ɨva pendar. \v 48 Inungar yɨpɨndar ava ɨvɨ suindar, ẽgüe ehi avei opacatu ava ɨvɨ suindar tecovesa rereco yuvɨreco. Iyavei inungar Jesús ɨva suindar, ẽgüe ehi aveira opacatu ɨva suindar tecovesa vɨreco vahe yuvɨreco. \p \v 49 Iyavei inungar cũritei Adán nungar tuprɨ yaico; ẽgüe yahe aveira yande Jesucristo ɨva pendar nungar tuprɨ yaico curi. \p \v 50 Che rɨvɨreta, co mbahe amombehu potami pẽu: acoi ava upe güetecuer reseve, ndiyai eté seique ãgua ɨvave Tũpa mborerecuasave. Esepia, co yande rete ocañɨ tẽi vaherã, ndoipɨsɨi chira tecocuer apɨrẽhɨ vahe. \v 51 Iya, peicua co mbahe oyecua ramo vahe: ndahei chira opacatu yamano. Opacatu rumo yande rete avɨyeteramo tẽi eté secuñarosapara. \v 52 Mimbɨ moñehese voi yande resapɨhara inungar yande resapiquɨ vahe, ẽgüe ehira secuñarosapa yande rete. Aheseve avei omano vahe ocuerayevɨpara apɨrẽhɨ vaherã ité yuvɨreco; yande evocoiyase nayamano vɨtei vahe, opaño tẽira yande rete secuñarosa. \v 53 Esepia, co yande rete ocañɨ tẽi vaherã, ahe yande rete niha opara oñecuñaro apɨrẽhɨ vaherã yuvɨreco. \v 54 Ẽgüe ehise yandeu, ahese ramo osupitɨra Tũpa ñehe icuachiaprɨ pɨpe imombehuprɨ yandeu curi: “Manosa opara imocañɨsa” ehi vahe. \v 55 Iyavei aipo ehi: “Ndayasɨquɨye iri chira yande mano ãgua. Esepia, manosa ndovɨreco iri chira oyeroyasa oyese inungar acoi cau popiar opa vahe serocuasa ichui” ehi. \v 56 Angaipa niha inungar mbahe popiar omoime vahe manosa yandeu. Moisés porocuaita aracahendar evocoiyase ombou pĩratasa angaipa upe angaipa aposar mocañɨ uca ãgua. \v 57 Che rumo, “¡Avɨye ndeu!” ahe Tũpa upe. Esepia, ahe ombou angaipa recopɨ ãgua yandeu yande Yar Jesucristo rembiapo sui. \p \v 58 Sese, che rɨvɨreta, peico tuprɨño ité Cristo rese iyavei peyemovɨracua opacatu mbahe tẽi upe; peporavɨquɨ catuño yande Yar upendar mbahe rese peico. Esepia, peicua niha yande Yar rese peicose, pe poravɨquɨsa ndahei ẽgüe ehi tẽi vahe. \c 16 \s1 Porerecosa Jesús reroyasar pɨ̃tɨvɨi ãgua resendar \p \v 1 Iyavei co guarepochi monuha ãgua iparaɨsu vahe Jesús reroyasar upe nara, pe avei catu peyapo mbahe inungar che amombehu Jesús reroyasar ɨvɨ Galacia rupindar upe. \v 2 Domingu yacatu iya pe avei peipeha voimi guarepochi peico pe poravɨquɨ reprɨ sui yapocatu ãgua. Eipeve che yepotase, ndapeyemañeco iri chira guarepochi monuha ãgua rese peico. \v 3 Evocoiyase acoi ayepotase eipeve vicho, amondora ava pe rembiporavo Jerusalén ve. Che ñehe icuachiaprɨ avei amondora chupe guarepochi pe remimonuha reraso ãgua yuvɨreco ahe pendar yuvɨrecoi vahe upe. \v 4 Avɨyeteramo, iyase cheu, che avei asora aheve. Evocoiyase ahe yuvɨrasora che rupi. \s1 Pablo ipɨhañemoñeta oguata ãgua rese \p \v 5 Che sose, asora ɨvɨ Macedonia rupi, ipare asora pe repia Corinto ve. \v 6 Avɨyeteramo apɨta pucumira pe pɨri, anise avɨyeteramo pe pɨrive ité mbahe porañehɨ che mombɨtañora. Ipare pe che pɨ̃tɨvɨiñomira peye eipeve sui ambuae tecuave che so ãgua rese. \v 7 Ndaipotai che opoepia raimi tẽi eipeve vicho. Yande Yar rumo oipotase, aico pucu itera pe pɨri. \v 8 Che rumo cũritei apɨtaño vɨtera cohave Efeso ve, asepia ranera Pentecostés pieta. \v 9 Esepia, oime ité yande Yar upe che poravɨquɨsa avɨye vahe ité cohave, yepe setá iteanga ava che amotarẽhɨmbar yuvɨrecoi viña. \p \v 10 Acoi Timoteo oyepotase oso pe pɨri, taseco tuprɨño ité pe pãhuve. Esepia, ahe avei oporavɨquɨ yande Yar upe nara oico che nungar. \v 11 Tipo eme ñepei yepe sepia potaẽhɨsar yuvɨreco, iya rumo peipɨ̃tɨvɨi catura che pɨri iyepota tuprɨ ãgua rese. Esepia, che iyavei ambuae Jesús reroyasar rese orosãro ité iyepota ãgua oroico. \p \v 12 Yande rɨvrɨ Apolos upe, “Eso ambuae Jesús reroyasar pɨri Corinto ve” ahe tẽi. Cũritei rumo niquerẽhɨi oso pe repia; iyase chupe, ahese osora pe pɨri. \s1 Pablo mahenduhasa ipa vahe \p \v 13 Pemahemoha peyese; peyemovɨracua avei Jesús rese pe yeroyasa pɨpe. Peñemosaño catu pe cuaita upe. Peicoveño itera Tũpa pĩratasa pɨpe. \v 14 Opacatu mbahe peyapo pota vahe, peyapora pe poroaɨsusa pɨpe ité. \p \v 15 Che rɨvɨreta, pe peicua Estéfanas opacatu güẽta pendar reseve, ahe ranei yɨpɨndar ɨvɨ Acaya rupi vɨroya vahe ñehesa yande Yar resendar yuvɨreco. Oyemondo avei ambuae Jesús reroyasar rese hañeco tuprɨ ãgua yuvɨreco no. \v 16 Evocoiyase che aipota peyemboyeroyara evocoi nungar ava rese iyavei opacatu ambuae yande Yar upe oporavɨquɨ vahe rese avei. \p \v 17 Pe pãhu pendar Estéfanas, Fortunato iyavei Acaico cohave oyepotase che mbovɨha yuvɨreco. Esepia, ahe oyapo ité pe ndapeicatu tuprɨi vahe apo yuvɨreco. \v 18 Ahe che monguerẽhɨ catu yuvɨreco, ẽgüe ehi avei revo pẽu no. Pemboeteira evocoi nungar ava peico. \p \v 19 Jesús reroyasar Asia pendar opacatu ombou omahenduhasa yuvɨreco pẽu. Aquila, Priscila avei imahenduhá iteanga yuvɨreco pe rese iyavei opacatu ambuae ava oñemonuha vahe ahe sẽtave yuvɨreco, ahe avei ombou omahenduhasa yande Yar rer pɨpe yuvɨreco pẽu. \v 20 Opacatu Jesús reroyasar coha pendar avei omondo omahenduhasa yuvɨreco pẽu. Peyeovaupɨte catu pe reco maranehɨsa pɨpe ahe mahenduhasa mombehu peyeupe pe vɨharetesave. \p \v 21 Che Pablo, che po pɨpe ité aicuachía co che mahenduhasa imondo pẽu. \p \v 22 Acoi ava ndosaɨsui vahe yande Yar Jesucristo, ahe tocañɨ mbahe tẽi pɨpe. ¡Toyevɨ pɨhaivi voi yande Yar ou! \p \v 23 Yande Yar Jesucristo tape rovasa ité yepi. \v 24 Pẽu opacatu amondo che poroaɨsusa opacatu Jesucristo rese yande recosa pɨpe. Aipo rupive che ñehesa pẽu.