\id LUK - Guaraní, Eastern NT -Bolivia 1974 (DBL -2013) \h SAN LUCAS \toc1 El Santo Evangelio Segun San Lucas \toc2 San Lucas \toc3 Lc \mt2 EL SANTO EVANGELIO SEGUN \mt1 SAN LUCAS \c 1 \s1 Lucas oicuatía Teófilo pe \p \v 1 Jeta vae omombeu ma oicuatía reve opaete ñandepɨte pe oyeapo vae regua. \v 2 Jocuae oyeapo vae iyɨpɨ güive oecha vae reta jocorai omombeu ñandeve. Echa jae reta omombeu Tumpa iñee iru vae reta pe. \v 3 Jae rambue icavi echa cheve che vi aicuatía vaera ndeve, mburuvicha Teófilo, amombeu vaera ndeve quirai opaete oyeapo. Echa che aicuaa cavi opaete iyɨpɨ güive oyeapo vae. \v 4 Aicuatía ai ndeve cuae, reicuaa vaera añete co jocuae reñemboe jese vae. \s1 Juan oata \p \v 5 Herodes oico yave ɨvɨ Judea pegua reta juvicha guasura, oico vi metei sacerdote Zacarías jee vae. Jae co sacerdote atɨ Abías jee vae pegua. Zacarías jembireco co jae Aarón iñemoña reta pegua jare jee co Elisabet. \v 6 Zacarías jare jembireco oyapo jupi vae jare jocorai omboyerovia Tumpa. Echa jecuaeño oyapo ñandeYa iporoócuai reta. Mbaeti quia ipuere omboeco reta mbae re. \v 7 Erei mbaeti co Zacarías imichia. Echa Elisabet mbaeti etei ipuere imembɨ. Jare Zacarías indechi ma jare Elisabet itɨaro ma. \p \v 8 Metei ara atɨ Abías jee vae pegua sacerdote reta oparavɨquɨ ñogüɨnoi Tumpa jo pe. Jae rambue Zacarías oyapo oi iparavɨquɨ joco pe. \v 9 Jare jocuae ara Zacarías iparavɨquɨ co oique vaera ñandeYa jo japɨpe pe etei oapɨ vaera mbae ipiche cavi vae. Echa jecuaeño oyapo jocorai sacerdote reta. \v 10 Jare jeta yae Israel pegua reta yatɨ ma oyerure ñogüɨnoi Tumpa jo icatu pe, Zacarías mbae ipiche cavi vae oapɨ oi rambueve. \v 11 Jare oyecuaa Zacarías pe metei araɨgua ñandeYa pe oyeócuai vae. Araɨgua oñemboɨ oi mbae ipiche cavi vae imesa iyacatu cotɨ. \v 12 Jare Zacarías oecha yave araɨgua, ipɨacañɨ jare oquɨye vi. \v 13 Erei araɨgua jei chupe: \p —Agüɨye equɨye, Zacarías. Tumpa oendu ma ndeyerure, jare nerembireco Elisabet imembɨta renoi vaera nderaɨra. Jare rembojeeta Juan —jei—. \v 14 Jare nde reyerovia yaeta co. Jare jeta yae vi oyeroviata jae jeco pegua —jei araɨgua Zacarías pe—. \v 15 Echa ñandeYa omboeteuca yaeta co. Jae ngaraa etei ocau. Jare tɨnɨeta Espíritu Santo pe ichɨ güi oa güive —jei chupe—. \v 16 Jare omboyerovata ñandeYa Tumpa cotɨ jeta Israel pegua reta —jei—. \v 17 Jae ojota ñandeYa jenonde oaɨuca vaera tu ñavo pe imichia reta jare Tumpa jeigüe mbaeti oyapo vae reta oyeapo vaera iyaracuaa vae retara jare jupi vae retara. Jae oicota Elías oicose rami jare güɨnoita mbaepuere Elías güɨnoise rami —jei araɨgua Zacarías pe. \p \v 18 Jayave Zacarías jei araɨgua pe: \p —¿Quiraita pa aicuaa añete ra cuae nde rere cheve vae? Echa che chendechi ma jare cherembireco itɨaro ma —jei. \p \v 19 Jayave araɨgua jei ye Zacarías pe: \p —Che co jae Gabriel. Che añemboɨ Tumpa jóvai. Tumpa chembou chemiari vaera ndeve jare amombeu vaera ndeve cuae ñee icavi vae —jei chupe—. \v 20 Mase, mbaetita neñee cuae amombeu ndeve vae oyeapo regua. Echa mbaeti rerovia che jae ndeve vae. Erei che jae ndeve vae oyeapota co ara ou oyeapo vaera yave —jei. \p \v 21 Jare Israel pegua reta oaro ñogüɨnoi Zacarías oe vaera Tumpa jo güi, jare ipɨacañɨ reta quirai Zacarías opɨta ɨma Tumpa jo japɨpe pe. \v 22 Jare Zacarías oe yave, mbaeti ipuere omoe iñee chupe reta. Jae rambue jae reta oicuaa Zacarías oecha mbae Tumpa jo pe oi rambueve. Echa jae omopúa iyɨva icotɨ reta. Erei mbaeti etei mbae ipuere jei chupe reta. \p \v 23 Jare opa ma yave Zacarías iparavɨquɨ Tumpa jo pe, ojo ye jo ae pe. \v 24 Jare mbovɨ ara rupi Zacarías jembireco Elisabet ipurúa. Jayave Elisabet oñemi cinco yasɨ jo pe. Echa jae jei: \p \v 25 —Corai ñandeYa oyapo cheve. Ɨma ma chemara iru vae reta güi mbaeti chemembɨ rambue. Erei añave ñandeYa chemborɨ agüɨye vaera chemara chugüi reta —jei. \s1 Jesús oata \p \v 26 Jare Elisabet seis yasɨ ma ipurúa yave, Tumpa ombou araɨgua Gabriel tenta Nazaret ɨvɨ Galilea pegua pe \v 27 María pɨri. María co jae metei cuñatai mbaeti etei cuimbae güɨreco vae. Erei oñererocuavee ma omenda vaera José ndive. José co jae metei David iñemoña reta pegua. \v 28 Jare araɨgua oique María oia pe jare jei chupe: \p —Eyerovia. ÑandeYa ipɨacavi ndeve. ÑandeYa oi nde ndive. ÑandeYa nemovendise yae iru cuña reta güi —jei. \p \v 29 María cuae oendu yave, ipɨacañɨ yae. Echa mbaeti oicuaa mbae ra oipota jei araɨgua jei chupe vae. \v 30 Jayave araɨgua jei chupe: \p —Agüɨye equɨye, María. Echa Tumpa ipɨacavi ndeve —jei—. \v 31 Mase, ndepuruata co jare nemembɨta. Jare rembojeeta nemembɨ Jesús —jei María pe—. \v 32 Jae güɨnoita mbaepuere tuicha yae vae, jare jeeta co Tumpa Taɨ. Jare ñandeYa Tumpa oyapota Israel pegua reta juvicha guasura itenondegua David rami —jei—. \v 33 Jare jae oicota Jacob iñemoña reta juvicha guasura jecuaecuae aveiño. Jare jae iporoocuaia ngaraa opa —jei araɨgua chupe. \p \v 34 Jayave María jei araɨgua pe: \p —¿Quiraita pa oyeapo cuae? Echa mbaeti vɨteri areco cuimbae —jei. \p \v 35 Jayave araɨgua jei ye María pe: \p —Espíritu Santo outa ndeve. Tumpa imbaepuere rupi cuae oyeapota ndeve. Jae rambue nemembɨ oata iyoa mbae reve jare jeeta co Tumpa Taɨ —jei—. \v 36 Mase, nerentara Elisabet vi ipurúa, yepe tei itɨaro ma. Seis yasɨ ma ipurúa güire, yepe tei iru vae reta ombojee ‘Imembɨ mbae vae’ —jei—. \v 37 Echa Tumpa ipuere oyapo opaete —jei chupe. \p \v 38 Jayave María jei araɨgua pe: \p —Mase, che co jae ñandeYa pe oyeócuai vae. Tove toyeapo cheve nde rere cheve vae rami —jei. \p Jayave araɨgua ojo ye María oia güi. \s1 María opou Elisabet pɨri \p \v 39 Jayave mbovɨ ara rupi María oe jenta güi ojo voi ɨvɨtɨ reta Judea pegua cotɨ. \v 40 Jare ojo ovae Zacarías jo pe, jare joco pe oicuava Elisabet. \v 41 Jare Elisabet oendu yave María jei chupe vae, Elisabet imembɨ opoopo jɨe pe. Jare Elisabet tɨnɨe Espíritu Santo pe. \v 42 Jayave Elisabet iñeeata reve jei: \p —Tumpa nemovendise yae iru cuña reta güi. Jare omovendise yaeta nemembɨ —jei—. \v 43 Jare yepe tei nde co jae cheYa ichɨra, erei nde reyu repou chepɨri. Chepɨacañɨ yae cuae re —jei—. \v 44 Mase, nde remboɨpɨ nemiari cheve rupive, chemembɨ opoopo cherɨe pe oyerovia yae rambue —jei Elisabet María pe—. \v 45 Nde rerovia ñandeYa oyapota co jae jei ndeve oyapota vae. Jae rambue jae nemovendise ma —jei. \p \v 46 Jayave María jei: \p —Amboete ñandeYa. \v 47 Ayerovia Tumpa re. Jae co chemboasa vae —jei—. \v 48 Yepe tei che cheparavete, erei jae oñemongueta cheré. Mase, añave güive opaete ñaneñemoña reta jeita Tumpa chemovendise co. \v 49 Echa Tumpa imbaepuere tuicha yae co. Jae oyapo icavi yae vae cheve imbaepuere pe. Jae co iyoa mbae vae jee vae —jei—. \v 50 Jare Tumpa oipararecota opaete ñaneñemoña oquɨye chugüi vae reta —jei María—. \v 51 Oicuauca quirai imbaepuere tuicha yae co. Omoai oñemboete vae reta —jei—. \v 52 Jae oequi imbaepuere mburuvicha reta güi, jare omboeteuca oñemomichi vae reta —jei—. \v 53 Omoangapɨɨ ñɨmbɨaɨ vae reta tembíu icavi vae pe. Erei mbaeti mbae omee oicocatu vae reta pe —jei—. \v 54 Omborɨ Israel pegua oyeócuai chupe vae reta. Echa imaendúa quirai jei oipararecota co —jei—. \v 55 Echa jocorai jei ñanetenondegua reta pe - jae reta co Abraham jare iñemoña reta. Echa jei chupe reta oipararecota co jecuaecuae aveiño —jei María. \p \v 56 Jare María opɨta Elisabet pɨri mboapɨ yasɨ. Jayave ojo ye jenta pe. \s1 Juan oa \p \v 57 Jare ara ou ovae yave Elisabet imembɨ vaera, oa imembɨ cuimbae. \v 58 Jare jeracua Elisabet jentaɨgua reta jare jentara reta pe quirai ñandeYa oiparareco yae Elisabet. Jare jae reta oyerovia Elisabet ndive. \p \v 59 Jare michia ocho ara ma güɨnoi yave, jentara reta yogüeru omocircuncidauca vaera. Jare jae reta oipota oñono jese tu jee Zacarías. \v 60 Erei michia ichɨ jei chupe reta: \p —Ani. Ñambojeeta co Juan. \p \v 61 Erei jae reta jei chupe: \p —Mbaeti etei co nerentara jocuae tee güɨnoi vae. \p \v 62 Jayave jae reta iñaca omomɨi Zacarías pe oparandu vaera chupe mbae nunga tee ra oipota oñono taɨ re. \v 63 Jayave Zacarías oechauca chupe reta jae oipota mbae oicuatía jese vae. Jayave oicuatía corai: Jee co Juan. Jare opaete joco pe ñogüɨnoi vae reta ipɨacañɨ. \v 64 Jayave jupivei Zacarías ipuere omoe ye iñee. Jare imiari chupe reta omboete reve Tumpa. \v 65 Jare opaete Zacarías jentaɨgua reta oquɨye cuae re. Jare opaete cuae oyeapo vae jeracua opaete ɨvɨtɨ Judea pegua reta rupi. \v 66 Jare opaete oendu vae reta oñemongueta yae ipɨa pe cuae oyeapo vae re jare jei reta iyeupe: \p —¿Mbae nunga michia ra co aipo cuae? Echa ñandeYa imbaepuere oi jae ndive. \s1 Zacarías omombeu Tumpa iñee \p \v 67 Jayave Zacarías - jae co Juan tu - tɨnɨe Espíritu Santo pe jare omombeu Tumpa iñee. Echa jae jei: \p \v 68 —Toñemboeteuca ñandeYa Tumpa. Ñande co jae Israel pegua reta. Echa Tumpa oñemongueta ñanderé rambue, ñanderepɨ ma —jei—. \v 69 Jae ombou ñandeve jembiócuai David iñemoña reta pegua ñanemboasa vaera imbaepuere tuicha vae pe —jei—. \v 70 Jocorai Tumpa jei iyɨpɨ güive Tumpa iñee omombeu vae reta rupi. Jae reta oñeñono tee Tumpa peguara —jei—. \v 71 Tumpa ñanemboasata ñanderovaicho reta güi. Jae ñanemboasata opaete ñanemotareɨ vae reta güi. \v 72-73 Tumpa oiparareco Abraham jare iru ñanetenondegua reta. Echa Tumpa etei omee morogüɨrocuavee Abraham pe, jare añave imaendúa ma jocuae morogüɨrocuavee re —jei—. \v 74 Jae rambue omeeta ñandeve yayeócuai vaera chupe yaquɨye mbae reve. Echa jae ñanderepɨta ñanderovaicho reta güi —jei Zacarías—. \v 75 Tumpa ñaneñono teeta iyeupeguara jare yayapota jupi vae, jare jae oicota ñande ndive cuae ɨvɨ pe yaico rambueve —jei—. \v 76 Jare iru vae reta imiari nderé yave, jeita: Jae co metei Tumpa iñee omombeu vae. Echa nde, cheraɨ reota ñandeYa jenonde reyapocavi vaera japera —jei—. \v 77 Remombeuta ñandeYa imbae reta pe quirai Tumpa iñɨrota chupe reta imbaeyoa reta re jare jocorai oñemboasaucata —jei—. \v 78 Corai Tumpa oyapota, ñandeparareco yae rambue. Jare iporoparareco jeco pegua ombouta ñanemboasa vaera, ara ñavo ombou cuaraɨ ñanemborɨ vaera rami —jei—. \v 79 Jae ñanemborɨta cuaraɨ jembipe ñanemborɨ rami. Echa cuaraɨ omee ñandeve tembipe agüɨye vaera yaico pɨtumimbi pe. Jae ñanemborɨta agüɨye vaera yaquɨye mano güi. Jae ñanemborɨta yaico vaera ñandepɨacatu reve —jei. \p \v 80 Jare michia ocuacuaa, jare jatangatu yae. Jare oico ñuu reta rupi oyecuaa Israel pegua reta pe regua. \c 2 \s1 Jesús oa \p \v 1 Juan ichɨ güi oa güire, romano reta juvicha guasu Augusto César jee vae oyócuai opaete vae oyepapauca vaera. \v 2 Tenonde yave opaete vae oyepapauca Cirenio oico ɨvɨ Siria pegua reta juvicha guasura yave. \v 3 Jare opaete vae yogüɨraja itenondegua jenta pe oyepapauca vaera. \p \v 4 Jare José vi ojo Nazaret Galilea pegua güi tenta Belén Judea pegua pe. Echa jae co David iñemoña reta pegua, jare David jenta co jae Belén. \v 5 Jae rambue José ojo Belén pe oyepapauca vaera, jare güɨraja jembireco María. Jare María ipurúa ma. \v 6 Jare Belén pe ñogüɨnoi rambueve, ara ou ovae María imembɨ oa vaera. \v 7 Jare María imembɨrɨpɨ cuimbae oa. Jayave María oñoma metei asoya pe jare omoñeno metei maemɨmba icaruarɨru pe. Echa mbaeti co José jare María jendara o pe. \s1 Araɨgua reta jare vecha reta iñangarecoa reta \p \v 8 Jare jocuae pɨtu amogüe vecha reta iñangarecoa reta oñangareco ñogüɨnoi ivecha reta re tenta güi icatu pe. \v 9 Jare oyecuaa chupe reta metei araɨgua ñandeYa pe oyeócuai vae, jare jembipe yae jae reta ñogüɨnoia pe. Echa ñandeYa imaemboete oyecuaa chupe reta. Jare jae reta oquɨye yae. \v 10 Jayave araɨgua jei chupe reta: \p —Agüɨye pequɨye. Mase, amombeu peve ñee icavi vae peyerovia yae vaera. Cuae ñee opaete perentaɨgua reta pegua co —jei—. \v 11 Echa cuae pɨtu oa oporomboasa vae David jenta pe. Jae co ñandeYa Cristo —jei araɨgua chupe reta—. \v 12 Jare corai peicuaata: Pevaeta michia oñeoma oi metei asoya pe jare oñeno oi metei maemɨmba icaruarɨru pe —jei. \p \v 13 Jare jupivei oyecuaa jocuae araɨgua ndive jeta yae araɨgua reta. Opaete vae omboete Tumpa. Echa jei reta: \p \v 14 —Toñemboeteuca Tumpa ara pe oi vae, jare ɨvɨ pegua reta Tumpa ipɨacavi chupe reta vae tipɨacatu —jei. \p \v 15 Jare araɨgua reta yogüɨraja ye yave chugüi reta ara pe, vecha reta iñangarecoa reta jei oyoupe: \p —Yaja Belén pe yaecha vaera cuae oyeapo vae. Echa ñandeYa oicuauca ñandeve —jei reta. \p \v 16 Jayave iñangueco yogüɨraja joco pe, jare ovae María jare José jare michia. Jocuae michia oñeno oi metei maemɨmba icaruarɨru pe. \v 17 Jare oecha ma yave, yogüɨraja ye omombeu iru vae reta pe araɨgua jei chupe reta jocuae michia re vae. \v 18 Jare opaete oendu vae reta ipɨacañɨ vecha reta iñangarecoa reta omombeu chupe reta vae re. \v 19 Erei María imaendúa opaete cuae re jare oñemongueta cavi jese ipɨa pe. \v 20 Jare vecha reta iñangarecoa reta yogüɨraja ye tenta güi icatu pe. Omboete reta Tumpa jare omee yasoropai chupe opaete oendu jare oecha vae re. Echa jae reta oecha ma michia araɨgua jei chupe reta rami. \s1 Güɨraja reta Jesús Tumpa jo pe \p \v 21 Jare michia ocho ara ma güɨnoi yave, tu jare ichɨ omocircuncidauca jare ombojee Jesús. Echa araɨgua omombeu María pe jocorai ombojee vaera ndei María ipurúa mbove. \p \v 22 Jare ara ou ovae María ojo vaera ñandeYa jo pe oyetɨo vaera ñandeYa cotɨ. Echa jocorai oyecuatía oi Moisés iporoócuai pe cuña imembɨ vae oyapo vaera. Jayave tu jare ichɨ güɨraja Jesús tenta Jerusalén pe ñandeYa jo pe oñonouca tee vaera Tumpa peguara. \v 23 Echa ñandeYa iporoócuai pe oyecuatía oi corai: \q1 Cuña imembɨrɨpɨ cuimbae oa yave, michia oñeñono teeta ñandeYa peguara. \m Jocorai oyecuatía oi. \v 24 Jae rambue Jesús tu jare ichɨ oyucauca güɨrocuavee vaera ñandeYa pe mócoi güɨra tórtola jee vae ani mócoi pɨcasu taɨrusu vae. Echa jocorai jei oyapo vaera mboroócuai ñandeYa omee chupe reta vae pe. \p \v 25 Jare jocuae ara metei Jerusalén pegua Simeón jee vae oi Tumpa jo pe. Simeón jecuaeño oyapo jupi vae jare omboete Tumpa. Jae oaro oi omborɨta Israel pegua reta vae ou vaera. Jare jae tɨnɨe Espíritu Santo pe. \v 26 Jare Espíritu Santo oicuauca ma Simeón pe quirai ngaraa omano ndei oecha Cristo ñandeYa ombouta vae mbove. \v 27 Jare jocuae ara Espíritu Santo oicuauca ma Simeón pe ojo vaera oique Tumpa jo pe. Jare Jesús tu jare ichɨ güɨraja Jesús güɨroique Tumpa jo pe oyapo vaera mboroócuai jeigüe rupi. \v 28 Jayave Simeón ovoɨ Jesús jare omboete Tumpa. Jae jei: \p \v 29 —CheYa, jecuaeño ayeócuai ndeve. Añave ndepuere remaeño cheré amano vaera chepɨacatu reve. Echa corai nde rere cheve oyeapota co —jei—. \v 30 Aecha ma oporomboasa vae nde rembou vae —jei—. \v 31 Nde reiparavo opaete vae peguara —jei Simeón—. \v 32 Jae co metei tembipe rami. Oime tembipe yave yaecha cavi mbaembae. Jae ramiño vi jae ndecuauca cavita judío mbae vae reta pe. Jare Israel pegua reta oñemboeteucata jae jeco pegua. Echa Israel pegua reta nembae reta co —jei. \p \v 33 Jare José jare Jesús ichɨ ipɨacañɨ Simeón jei Jesús re vae re. \v 34 Jare Simeón jei Tumpa tomovendise José jare María. Jayave jei María pe: \p —Mase, Tumpa oiparavo ma cuae nemembɨ. Jae oicuaucata Israel pegua reta pe quia co jae. Erei jeta Israel pegua reta oyeapota jovaicho retara. Jae rambue Tumpa oyapota icavi mbae vae chupe reta. Erei taɨcue rupi oyapota icavi vae chupe reta —jei—. \v 35 Echa oyecuaata opaete vae ipɨa pe oi vae. Jare nde etei ndepɨatɨtɨ yaeta jese —jei Simeón María pe. \p \v 36 Jare oico vi metei cuña Ana jee vae. Jae co Fanuel tayɨ. Jocuae Fanuel co jae atɨ Aser jee vae pegua. Ana co jae Tumpa iñee omombeu vae. Itɨaro yae ma. Jaeño siete año oico ime ndive. \v 37 Echa jayave ime omano chugüi. Ana güɨnoi ma ochenta y cuatro año. Jecuaeño opɨta Tumpa jo pe jare oyeócuai Tumpa pe. Echa oyecuacu tembíu güi jare oyerure Tumpa pe ara rupi jare pɨtu rupi. \v 38 Jae ou ovae José jare María jare Jesús ñogüɨnoia pe. Jayave jae vi omee yasoropai ñandeYa pe, jare imiari Jesús re opaete Jerusalén pegua oaro ñogüɨnoi Cristo ou oepɨ vaera vae reta pe. \s1 Yogüɨraja ye Nazaret pe \p \v 39 Jare José jare María oyapo ñandeYa jo pe opaete ñandeYa iporoócuai jei oyapo vaera vae. Jayave yogüɨraja ye Galilea pe jenta ae Nazaret pe. \v 40 Jare michia ocuacuaa jare jatangatu yae. Iyaracuaa yae. Jare Tumpa ipɨacavi oi jae ndive. \s1 Jesús Tumpa jo pe \p \v 41 Jare año ñavo Jesús tu jare ichɨ yogüɨraja Jerusalén pe pascua iyarete pe. \v 42 Jare Jesús doce año ma güɨnoi yave, ojo jae reta jupíe arete pe, jae reta jeco rami. \v 43 Jare arete opa ma yave, Jesús tu jare ichɨ oe Jerusalén güi yogüeru ye vaera jenta pe. Erei Jesús opɨta Jerusalén pe tu jare ichɨ oicuaa mbae reve. \v 44 Echa jae reta oñemongueta tei Jesús ojo vi iguatairu reta jupíe. Erei jave ma yave, oeca reta tei jentara reta jare iru oicuaa vae reta ñogüɨnoia rupi. \v 45 Erei mbaeti ovae chupe. Jayave Jesús tu jare ichɨ yogüɨraja ye Jerusalén pe oeca vaera. \v 46 Jare mboapɨ ara ma oasa yave, ovae reta Jesús Tumpa jo pe. Jesús oguapɨ oi mboroócuai re oporomboe vae reta ipɨte pe. Oyeapɨsaca oi jese reta jare oparandu chupe reta mbaembae re. \v 47 Jare opaete vae ipɨacañɨ yae. Echa Jesús oicuaa cavi opaete iporomboe jare ipuere omombeu cavi chupe reta jae reta oparandu chupe mbae re yave. \v 48 Jare Jesús tu jare ichɨ oecha yave, jae reta vi ipɨacañɨ yae. Jayave ichɨ jei Jesús pe: \p —Chemembɨ, ¿maera pa reyapo corai oreve? Mase, nderu jare che roeca tei opaete que rupi orepɨatɨtɨ yae reve —jei. \p \v 49 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —¿Maera pa chereca opaete que rupi? Icavi co apɨta vaera cuae pe ayapo vaera cheRu iparavɨquɨ. ¿Mbaeti pa peicuaa cuae? —jei chupe reta. \p \v 50 Erei jae reta mbaeti oicuaa mbae oipota jei Jesús jei chupe reta vae. \v 51 Jayave Jesús ou ye Nazaret pe jae reta jupíe, jare jecuaeño oyapo jae reta jeigüe. Jare Jesús ichɨ imaendúa opaete oyeapo vae re. \v 52 Jare Jesús jecuae ocuacuaa. Jare iyaracuaa yae. Jecuaeño omboyerovia Tumpa jare iru vae reta vi. \c 3 \s1 Juan oporombobautiza vae omombeu Tumpa iñee \p \v 1-2 Jare Tiberio César quince año ma romano reta juvicha guasura oico yave, Tumpa ombou iñee Juan pe. Juan co jae Zacarías taɨ, jare oico ñuu pe. Jocuae ara reta pe Poncio Pilato oico Judea pegua reta juvicha guasura, jare Herodes oico Galilea pegua reta juvicha guasura, jare Herodes tɨvɨ Felipe jee vae oico ɨvɨ Iturea pegua reta jare ɨvɨ Traconite pegua reta juvicha guasura, jare Lisanias oico ɨvɨ Abilinia pegua reta juvicha guasura. Jare Anás jare Caifás yogüɨreco Israel pegua reta isacerdote tenondegua retara. \v 3 Jayave Juan oguata oico opaete ɨaca Jordán iyɨvɨ rupi. Jare omombeu opaete vae pe oeya vaera iñemongueta icavi mbae vae ipɨa pe oi vae jare oñembobautizauca vaera, Tumpa iñɨro vaera chupe reta imbaeyoa reta re. \v 4 Isaías co jae metei Tumpa iñee aracae omombeu vae. Jae oicuatía corai: \q1 Jae iñeeata reve jeita ñuu pe: \q1 Peyapocavi ñandeYa japera. \q1 Pemosɨmbi tape —jeita. \q1 \v 5 Opaete jugua reta oñemotɨnɨeta ɨvɨ pe. \q1 Jare opaete ɨvɨtɨ reta oyeapota ñuu rami. \q1 Jare tape ñape vae reta oñemosɨmbiucata. \q1 Jare tape ipɨcoe yae vae reta ipecavita. \q1 \v 6 Jare opaete vae oicuaata quirai Tumpa ipuere oporomboasa. \m Jocorai oicuatía Isaías. \p \v 7 Jare jeta vae yogüeru Juan oia pe oñembobautizauca vaera. Jayave Juan jei chupe reta: \p —Pe reta co jae mboi reta rami. ¿Quia pa omombeu peve peyerova vaera Tumpa cotɨ agüɨye vaera Tumpa pochɨ peve? —jei—. \v 8 Peyapo icavi vae, jocorai peicuauca vaera añetete peeya co peñemongueta icavi mbae vae pepɨa pe oi vae. Agüɨye pere peyeupe pepɨa pe: Ñanetenondegua co jae Abraham. Echa che jae peve cuae: Tumpa ipuere oyapo cuae ita reta güi Abraham iñemoña retara —jei Juan chupe reta—. \v 9 Ñamojaanga metei ɨvɨra. Ɨvɨra ia mbaeti yave icavi, ɨvɨra iya oyasɨa japo omboyapara vaera, jare taɨcue rupi oapɨ. Jae ramiño vi mbaeti yave peyapo icavi vae, Tumpa oiporaraucata peve —jei. \p \v 10 Jayave joco pe ñogüɨnoi vae reta oparandu Juan pe: \p —¿Mbae pa royapota? \p \v 11 Jayave Juan jei chupe reta: \p —Oime yave quia mócoi temimonde güɨnoi vae, tomee metei mbaeti temimonde güɨnoi vae pe. Jare oime yave quia jeta tembíu güɨnoi vae, tomee mbovɨ mbaeti tembíu güɨnoi vae pe —jei. \p \v 12 Yogüeru vi Juan oia pe mburuvicha peguara ocovara vae reta oñembobautizauca vaera. Jae reta oparandu Juan pe: \p —Oporomboe vae, ¿mbae pa royapota? \p \v 13 Jayave Juan jei chupe reta: \p —Agüɨye mo pemoiru pecovara mburuvicha reta omombeu peve vae ndive. \p \v 14 Sundaro reta vi oparandu Juan pe: \p —¿Mbae pa royapota? \p Jayave Juan jei chupe reta: \p —Agüɨye pemomburu iru vae reta jare agüɨye peapu iru vae reta re. Jare agüɨye jecuaeño peipota jeta yae peruvicha omboepɨ peve vae güi. \p \v 15 Opaete vae oaro ñogüɨnoi Cristo ou vaera, jare oñemongueta ipɨa pe quirai güɨramoi Juan co jae Cristo. \v 16 Jae rambue Juan jei chupe reta: \p —Che pombobautiza ɨ pe. Erei outa ipuere yae chegüi vae. Mbaeti jupi che amboi vaera ipɨapaa. Jae pembobautizata Espíritu Santo pe jare tata pe —jei—. \v 17 Jae co trigo oarɨvo vae rami. Echa trigo oarɨvo vae omboveve trigo omboyao vaera trigo etei trigo ipire güi. Jayave oñovatu trigo etei jɨru pe. Erei oapɨ trigo ipire tata pe. Tata Cristo oiporuta vae opa mbae vae co —jei. \p \v 18 Jare Juan jeta yae jei chupe reta omombeu vaera chupe reta ñee icavi vae. \v 19 Jare mburuvicha guasu Herodes omenda tɨvɨ Felipe jembireco Herodías jee vae ndive jare oyapo jeta mbae icavi mbae vae. Jare Juan iñeengueta Herodes pe opaete icavi mbae vae oyapo vae re. \v 20 Jayave Herodes oyapo ye icavi mbae vae. Echa oñonouca Juan tembipɨɨrɨru pe. \s1 Jesús oñembobautizauca \p \v 21 Erei ndei Juan oñeñonouca tembipɨɨrɨru pe mbove, metei ara Jesús ou Juan oia pe. Jare Juan iru vae reta ombobautiza güire, ombobautiza vi Jesús. Jare Jesús oyerure Tumpa pe rambueve, ara oyepea. \v 22 Jare oyecuaa Espíritu Santo ogüeyɨ Jesús re pɨcasu rami. Jayave oñeendu ñee ara güi jei: \p —Nde co jae cheRaɨ. Roaɨu yae. Ayerovia yae nderé —jei. \s1 Jesús itenondegua reta \p \v 23 Jare Jesús güɨnoi ma treinta año rupi. Iru vae reta oñemongueta tei jae co José taɨ ete. José co jae Elí taɨ. \v 24 Elí co jae Matat taɨ. Matat co jae Leví taɨ. Leví co jae Melqui taɨ. Melqui co jae Jana taɨ. Jana co jae José taɨ. \v 25 José co jae Matatías taɨ. Matatías co jae Amós taɨ. Amós co jae Nahum taɨ. Nahum co jae Esli taɨ. Esli co jae Nagai taɨ. \v 26 Nagai co jae Maat taɨ. Maat co jae Matatías taɨ. Matatías co jae Semei taɨ. Semei co jae José taɨ. José co jae Judá taɨ. \v 27 Judá co jae Joana taɨ. Joana co jae Resa taɨ. Resa co jae Zorobabel taɨ. Zorobabel co jae Salatiel taɨ. Salatiel co jae Neri taɨ. \v 28 Neri co jae Melqui taɨ. Melqui co jae Adi taɨ. Adi co jae Cosam taɨ. Cosam co jae Elmodam taɨ. Elmodam co jae Er taɨ. \v 29 Er co jae Josué taɨ. Josué co jae Eliezer taɨ. Eliezer co jae Jorim taɨ. Jorim co jae Matat taɨ. \v 30 Matat co jae Leví taɨ. Leví co jae Simeón taɨ. Simeón co jae Judá taɨ. Judá co jae José taɨ. José co jae Jonán taɨ. Jonán co jae Eliaquim taɨ. \v 31 Eliaquim co jae Melea taɨ. Melea co jae Mainán taɨ. Mainán co jae Matata taɨ. Matata co jae Natán taɨ. \v 32 Natán co jae David taɨ. David co jae Isaí taɨ. Isaí co jae Obed taɨ. Obed co jae Booz taɨ. Booz co jae Salmón taɨ. Salmón co jae Naasón taɨ. \v 33 Naasón co jae Aminadab taɨ. Aminadab co jae Aram taɨ. Aram co jae Esrom taɨ. Esrom co jae Fares taɨ. Fares co jae Judá taɨ. \v 34 Judá co jae Jacob taɨ. Jacob co jae Isaac taɨ. Isaac co jae Abraham taɨ. Abraham co jae Taré taɨ. Taré co jae Nacor taɨ. \v 35 Nacor co jae Serug taɨ. Serug co jae Ragau taɨ. Ragau co jae Peleg taɨ. Peleg co jae Heber taɨ. Heber co jae Sala taɨ. \v 36 Sala co jae Cainán taɨ. Cainán co jae Arfaxad taɨ. Arfaxad co jae Sem taɨ. Sem co jae Noé taɨ. Noé co jae Lamec taɨ. \v 37 Lamec co jae Matusalén taɨ. Matusalén co jae Enoc taɨ. Enoc co jae Jared taɨ. Jared co jae Mahalaleel taɨ. Mahalaleel co jae Cainán taɨ. \v 38 Cainán co jae Enós taɨ. Enós co jae Set taɨ. Set co jae Adán taɨ. Adán co jae Tumpa taɨ. \c 4 \s1 Aña guasu imiari Jesús pe \p \v 1 Jare Jesús ou ye Jordán güi. Jae tɨnɨe Espíritu Santo pe. Jayave Espíritu Santo omondo Jesús ñuu pe. \v 2 Jare Jesús opɨta ñuu pe cuarenta ara, jare aña guasu imiari chupe oyapouca vaera tei mbaeyoa chupe. Jare jocuae ara reta pe Jesús mbaeti mbae jou. Jae rambue jocuae ara reta opa ma yave, ñɨmbɨaɨ co. \v 3 Jayave aña guasu jei Jesús pe: \p —Nde co jae Tumpa Taɨ yave, ere cuae ita pe oyeapo vaera mbɨyapera. \p \v 4 Erei Jesús jei chupe: \p —Tumpa iñee pe oyecuatía oi corai: \q1 Icavi co ɨvɨ pegua reta jou vaera mbɨyape güɨnoi vaera tecove. \q1 Erei icavi yae co oyeapɨsaca vaera Tumpa iñee re jare oyapo vaera jeigüe güɨnoi vaera tecove opa mbae vae. \m Jocorai oyecuatía oi —jei. \p \v 5 Jayave aña guasu güɨraja Jesús metei ɨvɨtɨ re jare oechauca chupe metei jeia pe opaete mburuvicha guasu reta iporoocuaia ɨvɨ pe ñogüɨnoi vae. \v 6 Jayave aña guasu jei Jesús pe: \p —Tamee ndeve mbaepuere reyeapo vaera opaete cuae juvicha guasura, opaete vae nemboete vaera. Echa cuae mbaepuere oñemee co cheve jare chepuere amee aipota amee chupe vae pe —jei—. \v 7 Nde reyeatɨca yave chemboete vaera, tamee ndeve nembaera —jei. \p \v 8 Jayave Jesús jei chupe: \p —Ecua chegüi, Satanás. Echa Tumpa iñee pe oyecuatía oi corai: \q1 Che co jae ndeYa Tumpa. \q1 Chemboete —jei Tumpa—. \q1 Jaeño cheve eyeócuai. \m Jocorai oyecuatía oi —jei. \p \v 9 Jayave aña guasu güɨraja Jesús Jerusalén pe jare omboyeupi Tumpa jo iyapɨte re. Jayave jei chupe: \p —Nde co jae Tumpa Taɨ yave, ea cuae güi. \v 10 Echa Tumpa iñee pe oyecuatía oi corai: \q1 Tumpa oyocuaita araɨgua reta oñangareco vaera nderé. \v 11 Ipo pe ndepɨɨ retata agüɨye vaera ndepɨ rembopere ita re. \m Jocorai oyecuatía oi —jei aña guasu chupe. \p \v 12 Jayave Jesús jei chupe: \p —Tumpa iñee pe oyecuatía oi corai: \q1 Che co jae ndeYa Tumpa. \q1 Agüɨye mbae eyapo reicuaa vaera tuicha ra chepɨaguasu. \m Jocorai oyecuatía oi —jei. \p \v 13 Jare aña guasu opa ma imiari chupe yave oyapouca vaera tei mbaeyoa chupe, ojo ye chugüi michi pegua. \s1 Jesús omboɨpɨ iparavɨquɨ \p \v 14 Jayave Jesús ou ye Galilea pe. Jare güɨnoi mbaepuere Espíritu Santo omee chupe vae. Jare jeracua jese opaete jocuae ɨvɨ rupi. \v 15 Jare jae oporomboe judío reta itupao reta pe jare opaete vae omboete. \s1 Jesús Nazaret pe \p \v 16 Jayave ou ye Nazaret pe - joco pe jae ocuacuaa. Jayave mbutuu iara pe oique judío reta itupao pe jeco ae rami, jare oñemboɨ Tumpa iñee omongueta vaera. \v 17 Jare oñemee Jesús pe metei libro. Jocuae libro pe oi Tumpa iñee aracae omombeu vae Isaías oicuatía vae. Jayave Jesús oipea libro jare ovae omongueta vaera. Jayave omongueta corai: \p \v 18 ÑandeYa iEspíritu oime che ndive oi. \q1 Jae cheparavo amombeu vaera ñee icavi vae paravete vae reta pe. \q1 Jae chembou ambopɨacatu vaera ipɨatɨtɨ vae reta. \q1 Chembou vi amombeu vaera tembipɨɨ reta pe ipuere ma oyeyora, jare amombeu vaera jesa mbae vae reta pe omae vaera. \q1 Chembou vi ayora vaera oiporara vae reta oiporarauca chupe vae reta imbaepuere güi. \v 19 Chembou vi amombeu vaera ñandeYa ipɨacavita opaete vae pe. \m Jocorai omongueta. \v 20 Jayave Jesús oñoquenda ye libro jare omee ye libro iñangarecoa pe. Jayave oguapɨ ye. Jare opaete tupao pe ñogüɨnoi vae reta omae ngatu Jesús re. \v 21 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Cuae ara cuae oyecuatía oi vae oyeapo ma perovaque. \p \v 22 Jare opaete joco pe ñogüɨnoi vae reta imiari cavi jese. Echa ipɨacañɨ yae iñee icavi yae vae re. Jae reta jei: \p —¿Jaea yera cuae José taɨ? \p \v 23 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Pereta co cheve jocuae ñamojaanga reve yae vae: Nde co jae metei oporopoano vae. Jae rambue eñepoano. Echa jeracua oreve quirai mbaembae reyapo Capernaum pe. Jae rambue eyapo vi cuae pe ndeɨvɨ ae pe —pereta, jei—. \v 24 Añete che jae peve, oime yave quia Tumpa iñee jentaɨgua reta pe omombeu vae, jae reta mbaeti güɨrovia —jei—. \v 25 Añete che jae peve, jeta cuña imemano vae reta yogüɨreco Israel pe Elías oico rambueve. Mboapɨ año jare seis yasɨ mbaeti oquɨ jare caruai yae opaete que rupi —jei—. \v 26 Erei Tumpa mbaeti omondo Elías metei cuña imemano vae Israel pegua pɨri. Jaeño omondo metei cuña imemano vae tenta Sarepta Sidón pegua pɨri —jei Jesús chupe reta—. \v 27 Jae ramiño vi jeta ipire ocúi vae reta yogüɨreco Israel pe Tumpa iñee aracae omombeu vae Eliseo oico rambueve. Erei Tumpa mbaeti omondo Eliseo ombogüera vaera metei ipire ocúi vae Israel pegua. Jaeño omondo ombogüera vaera Naamán, jare Naamán co jae Siria pegua —jei. \p \v 28 Cuae oendu reta yave, opaete tupao pe ñogüɨnoi vae reta pochɨ yae Jesús pe. \v 29 Jayave jae reta opúa jare güɨraja Jesús tenta güi icatu pe ɨvɨtɨ iyapɨte re omombo vaera tei ɨvɨ cotɨ joco güi. Jocuae tenta oi ɨvɨtɨ re. \v 30 Erei Jesús oasa jae reta ipɨte rupi jare ojo chugüi reta. \s1 Cuimbae aña oya jese vae \p \v 31 Jayave Jesús ojo tenta Capernaum Galilea pegua pe. Joco pe Jesús oporomboe mbutuu iara ñavo. \v 32 Jare oyeapɨsaca jese vae reta ipɨacañɨ iporomboe re. Echa omboe reta mbaepuere güɨnoi vae rami. \v 33 Jare oique tupao pe cuimbae aña oya jese vae. Jae iñeeata reve jei: \p \v 34 —¿Maera pa reyu oremambeco, Jesús Nazaret pegua? ¿Reyu pa oremboai vaera? Che rocuaa. Nde co jae iyoa mbae vae. Nde reyu co Tumpa güi —jei. \p \v 35 Jayave Jesús oñeengata chupe. \p —¡Nequirii! ¡Ecua chugüi! —jei. \p Jayave aña oitɨ ɨvɨ re cuimbae jare ojo chugüi. Oeya caviño. \v 36 Jare opaete oecha vae reta ipɨacañɨ jare oparandu oyoupe: \p —¿Mbae nunga ñee pa cuae? Echa mbaepuere pe oyócuai aña reta yogüɨraja vaera oya jese vae reta güi, jare jae reta oyapo oyocuaigüe —jei reta. \p \v 37 Jare jeracua jese opaete jocuae ɨvɨ rupi. \s1 Jesús ombogüera Simón jaicho \p \v 38 Jare Jesús tupao güi oe yave, oique Simón jo pe. Jare Simón jaicho jacu yae oi. Iru joco pe ñogüɨnoi vae reta oyerure Jesús pe ombogüera vaera. \v 39 Jayave Jesús ojo cuña oia pe jare jei jacu opɨta vaera chugüi. Jayave jacu opɨta chugüi. Jayave jupiveiño cuña opúa jare omee mbae jou reta vaera. \s1 Jesús ombogüera imbaerasɨ vae reta \p \v 40 Jare cuaraɨ oique ma yave, opaete jentara imbaerasɨ vae güɨnoi vae reta güeru imbaerasɨ vae reta Jesús oia pe. Jare Jesús oñono ipo metei ñavo re jare ombogüera reta. \v 41 Jare aña reta yogüɨraja oya jese vae reta güi. Osapúcai reta jare jei: \p —Nde co jae Tumpa Taɨ. \p Erei Jesús oñeengata chupe reta. Mbaeti omaeño aña reta re imiari vaera. Echa jae reta oicuaa jae co Cristo. \s1 Jesús ojo Galilea rupi omombeu Tumpa iñee \p \v 42 Pɨareve pe Jesús oe tenta güi ojo mbaeti quia oicoa pe. Jayave tenta pegua reta yogüɨraja oeca. Jare yogüɨraja ovae yave jae oia pe, oyerure tei chupe agüɨye vaera ojo chugüi reta. \v 43 Erei Jesús jei chupe reta: \p —Icavi co aja vaera iru tenta reta pe amombeu vaera joco pe vi ñee icavi vae Tumpa iporoocuaia regua. Echa cuaera Tumpa chembou —jei. \p \v 44 Jare ojo opaete Galilea rupi jare omombeu Tumpa iñee judío reta itupao ñavo pe. \c 5 \s1 Omboa reta jeta yae jevae ɨ rupigua reta \p \v 1 Jare metei ara Jesús oñemboɨ rambueve ɨ guasu Genesaret jee vae jembeɨ pe, jeta vae yogüeru jae oia pe oendu vaera Tumpa iñee. \v 2 Jare Jesús oecha mócoi chalana ɨ jembeɨ pe. Iya reta oyeporaca vae reta co. Oeya reta joco pe, pɨsa reta oyoe rambueve. \v 3 Jayave Jesús oyeupi metei chalana pe, jare oyerure metei oyeporaca vae Simón jee vae pe güɨroique mi vaera chalana ɨ pe. Echa Simón imbae co jocuae chalana. Jayave Jesús oguapɨ chalana pe jare omboe joco pe ñogüɨnoi vae reta joco güi. \p \v 4 Jare opa ma imiari yave, Jesús jei Simón pe: \p —Ecua ɨ tɨpɨa pe pemombo pepɨsa reta ɨ pe pemboa vaera jevae reta. \p \v 5 Jayave Simón jei Jesús pe: \p —Carai, orecoe ma roparavɨquɨ tei. Mbaeti mbae romboa. Erei tamombo pɨsa reta nde rere cheve rambue —jei. \p \v 6 Jare jocorai oyapo reta ma yave, jeta yae jevae reta oique pɨsa pe. Jare pɨsa oñemboɨpɨ osoro. \v 7 Jayave Simón oyepueru iñeiru iru chalana pe ñogüɨnoi vae reta pe yogüeru vaera omborɨ. Jayave jae reta yogüeru jare omotɨnɨe reta mócoi reve chalana. Jare mócoi reve ipoɨ yae jare osacambu pota echa. \v 8 Jare Simón Pedro cuae oecha yave, oyeatɨca Jesús jóvai jare jei chupe: \p —Ecua chegüi, cheYa. Echa che co jae metei cuimbae iyoa vae —jei. \p \v 9 Echa Pedro jare opaete jae ndive ñogüɨnoi vae reta ipɨacañɨ jeta yae jevae omboa vae re. \v 10 Jae ramiño vi Simón iñeiru reta Jacobo jare Juan jee vae ipɨacañɨ jese. Jacobo jare Juan Zebedeo taɨ reta co. Jayave Jesús jei Simón pe: \p —Agüɨye equɨye. Che roapota iru vae reta reru vaera cheve cuae ara güive —jei. \p \v 11 Jayave jae reta güeru ichalana reta ɨ jembeɨ pe. Jayave oeya reta opaete, yogüɨraja vaera Jesús jupíe. \s1 Jesús ombogüera cuimbae ipire ocúi vae \p \v 12 Jare Jesús ojo ovae yave metei tenta pe, joco pe oi metei cuimbae ipire ocúi yae vae. Cuimbae oecha Jesús yave, oyeatɨca jae jóvai jare oyerure chupe. \p —CheYa —jei—, reipota yave, ndepuere chembogüera. \p \v 13 Jayave Jesús oñono ipo jese. \p —Aipota. Ecuera —jei chupe. \p Jare jupiveiño cuimbae ocuera imbaerasɨ güi. Mbaeti ma ocúi ipire. \v 14 Jayave Jesús oyócuai: \p —Agüɨye emombeu quia pe. Ecua eyeechauca sacerdote pe, jare recuera ma rambue, emee mbota Moisés peócuai rami, tenta pegua reta oicuaa vaera —jei. \p \v 15 Erei jeta yae vae oendu Jesús oyapo vae regua. Jayave jeta yae vae oñemboatɨ jae oia pe oyeapɨsaca vaera jese jare jae ombogüera vaera imbaerasɨ vae reta. \v 16 Erei Jesús ojo chugüi reta mbaeti quia oicoa pe oyerure vaera Tumpa pe. \s1 Jesús ombogüera cuimbae mbaeti ipuere omɨi vae \p \v 17 Jare metei ara Jesús oporomboe oi, jare amogüe fariseo reta jare mboroócuai re oporomboe vae reta oguapɨ ñogüɨnoi jocoropi. Jae reta yogüeru Jerusalén jare opaete tenta Galilea jare Judea pegua reta güi. Jare Jesús güɨnoi ñandeYa imbaepuere ombogüera vaera imbaerasɨ vae reta. \v 18 Jayave amogüe yogüeru vae reta güeru metei cuimbae imbaerasɨ vae. Cuae cuimbae imbaerasɨ vae mbaeti ipuere omɨi. Güeru vae reta oipota tei güɨroique imbaerasɨ vae o pe, oñono vaera Jesús jóvai. \v 19 Erei mbaeti ipuere güɨroique Jesús oia pe, yatɨ vae reta jeco pegua. Jae rambue oyeupi reta ovapɨa re imbaerasɨ vae ndive. Jayave oequi reta mbovɨ ovapɨa güi Jesús iárambue, jare ombogüeyɨ reta cuimbae mbaeti ipuere omɨi vae jupa reve opaete vae ipɨte pe Jesús jóvai. \v 20 Jesús cuae oecha yave, oicuaa jae reta güɨrovia co jese, jare jei cuimbae mbaeti ipuere omɨi vae pe: \p —Nembaeyoa reta oñemboai ma, cherɨvɨ. \p \v 21 Jayave mboroócuai re oporomboe vae reta jare fariseo reta oñemongueta ipɨa pe: ¿Quia pa co jae corai jei vaera? Jei icavi mbae vae Tumpa cotɨ. Tumpaño co ipuere iñɨro quia pe imbaeyoa reta re. \v 22 Erei Jesús oicuaa jae reta iñemongueta, jare jei chupe reta: \p —¿Maera pa peñemongueta jocorai pepɨa pe? \v 23 Chepuere jae cuae cuimbae pe: Nembaeyoa reta oñemboai ma. Jae ramiño vi chepuere jae chupe: Epúa eguata. ¿Mbae nunga pa mbaetita yavai jae vaera? —jei Jesús chupe reta—. \v 24 Erei aipota peicuaa vaera cuae: Che cuimbaera ayeapo vae chepuere cheɨro quia pe imbaeyoa reta re ɨvɨ pe ai rambueve —jei. \p Jayave jei cuimbae mbaeti ipuere omɨi vae pe: \p —Che jae ndeve: Epúa evoɨ nderupa, jare ecua ndero pe —jei. \p \v 25 Jayave jupivei cuimbae opúa, jare ovoɨ jupa, jare oe ojo jo cotɨ opaete joco pe ñogüɨnoi vae reta jovaque. Jare ojo rambueve, omboete Tumpa. \v 26 Jae ramiño vi opaete joco pe ñogüɨnoi vae reta omboete Tumpa. Echa opareve ipɨacañɨ jare oquɨye yae. Jei reta: \p —Cuae añave yaecha vae ñanemopɨacañɨ yae. \s1 Jesús oeni Leví \p \v 27 Jayave Jesús oe jare oecha mburuvicha peguara ocovara vae Leví jee vae oguapɨ oi mburuvicha peguara ocovara ñogüɨnoia pe, jare jei chupe: \p —Eyu cherupíe. \p \v 28 Jayave Leví opúa jare ojo jae jupíe. Oeya opaete imbaembae joco pe. \p \v 29 Jare Leví oyapo arete tuicha vae jae jo pe Jesús peguara. Jare joco pe jeta mburuvicha peguara ocovara vae reta jare iru vae reta ocaru vi ñogüɨnoi Jesús jare iru reta ndive. \v 30 Erei mboroócuai re oporomboe vae reta jare fariseo reta iñeenguru Jesús jemimboe reta pe. Jei reta: \p —¿Maera pa pecaru mburuvicha peguara ocovara vae reta jare teco icavi mbae vae oyapo vae reta ndive? \p \v 31 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Mbaeti mbae jasɨ chupe vae reta mbaeti oeca oporopoano vae. Imbaerasɨ vae retaño oeca —jei—. \v 32 Che ayu aeni vaera iyoa vae reta oeya vaera iñemongueta icavi mbae vae ipɨa pe oi vae, mbaeti jupi vae reta —jei. \s1 Jesús jemimboe reta mbaeti oyecuacu tembíu güi \p \v 33 Jare amogüe vae yogüeru Jesús oia pe jare jei chupe: \p —Juan jemimboe reta jeta vese oyecuacu tembíu güi oyerure reve Tumpa pe. Jae ramiño vi oyapo jocorai fariseo reta jemimboe reta. Erei neremimboe reta ocaruñoi —jei reta. \p \v 34 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Omendata vae pɨri ñogüɨnoi vae reta ngaraa etei oyecuacu tembíu güi, omendata vae jae reta ndive oi rambueve —jei—. \v 35 Erei outa ovae ara omendata vae oyererajauca vaera chugüi reta. Jayave ramo oyecuacuta tembíu güi —jei. \p \v 36 Jayave imiari chupe reta omojaanga reve. \p —Mbaeti icavi ñamboya vaera temimonde indechi vae maemboyaa ipɨau vae pe. Echa jocorai yayapo yave, maemboyaa ipɨau vae omoata temimonde indechi vae, jare temimonde jeiete osoro —jei—. \v 37 Jae ramiño vi mbaeti icavi ñamboɨru vaera vino ipɨau vae vino jɨru guasupi indechi vae pe. Echa jocorai yayapo yave, vino ipɨau vae omondoro jɨru, jare vino oyepɨyere jare jɨru mbaeti ma icavi —jei—. \v 38 Jae rambue ñamboɨru vino ipɨau vae jɨru ipɨau vae pe —jei—. \v 39 Jare oime yave quia vino indechi vae jou vae, mbaeti jupivei oipota jou vino ipɨau vae. Echa jae jei vino indechi vae icavi yae vino ipɨau vae güi —jei. \c 6 \s1 Jesús jemimboe reta oipoo trigo mbutuu iara pe \p \v 1 Mbutuu iara pe Jesús ojo co reta rupi jemimboe reta ndive. Jare jemimboe reta oipoo trigo. Jayave oipoquɨtɨ oequi vaera ipire, trigo jou vaera. \v 2 Jare amogüe fariseo reta jei chupe reta: \p —¿Maera pa peyapo agüɨyeta tei peyapo mbutuu iara pe vae? \p \v 3 Jayave Jesús jei fariseo reta pe: \p —¿Mbaeti etei pa pemongueta David oyapogüe vae regua, jae jare jae ndive ñogüɨnoi vae reta ñɨmbɨaɨ yave? —jei—. \v 4 David oique Tumpa jo pe jare jou mbɨyape reta Tumpa jo pe oñeñono tee vae, jare omee vi jae ndive ñogüɨnoi vae reta pe. Agüɨyeta tei co quia jou jocuae mbɨyape, jaeño sacerdote reta —jei. \p \v 5 Jayave Jesús jei ye chupe reta: \p —Che cuimbaera ayeapo vae chepuere jae mbae icavi oyeapo vaera mburuu iara pe. \s1 Cuimbae iporovaicho omano vae \p \v 6 Jare iru mbutuu iara pe Jesús oique judío reta itupao pe jare oporomboe. Jare joco pe oi metei cuimbae ipo iyacatu omano vae. \v 7 Jare mboroócuai re oporomboe vae reta jare fariseo reta omae ngatu Jesús re oecha vaera ombogüerata ra quia mbutuu iara pe. Echa oipota tei ovae omboeco vaera. \v 8 Erei Jesús oicuaa jae reta iñemongueta, jare jei cuimbae iporovaicho omano vae pe: \p —Epúa eyu eñemboɨ cuae pe. \p Jayave cuimbae opúa oñemboɨ joco pe ñogüɨnoi vae reta ipɨte pe. \v 9 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Taparandu peve cuae: ¿Mbae pa jei mboroócuai? ¿Yayapota pa icavi vae ani icavi mbae vae mbutuu iara pe? ¿Icavi pa yaporoepɨ ani yaporoyuca vaera mbutuu iara pe? —jei. \p \v 10 Jayave omae opaete iyɨpɨ rupi ñogüɨnoi vae reta re, jare jei cuimbae pe: \p —Eupi ndepo. \p Jayave cuimbae oupi jare ipo ocuera cavi ma. \p \v 11 Jayave mboroócuai re oporomboe vae reta jare fariseo reta pochɨ yae Jesús pe jare oñomomiari mbae ra oyapota Jesús pe. \s1 Jesús oiparavo doce jemimondo retara \p \v 12 Jayave metei pɨtu Jesús ojo ɨvɨtɨ re oyerure vaera Tumpa pe, jare icoe joco pe oyerure reve Tumpa pe. \v 13 Jare coe ma yave, oeni jemimboe reta. Jayave oiparavo doce ombojee temimondo reta vae: \v 14 Simón (Jesús ombojee Pedro), jare Simón tɨvɨ Andrés jee vae, jare Jacobo jare Juan, jare Felipe, Bartolomé, \v 15 Mateo, Tomás, Alfeo taɨ Jacobo jee vae, Simón (Zelote jee vae), \v 16 Jacobo tɨvɨ Judas jee vae, jare Judas Iscariote (cuae cuimbae omoeterenga Jesús jovaicho reta pe). \s1 Jesús oporomboe mbaembae re \p \v 17 Jayave Jesús ogüeyɨ ye ɨvɨtɨ güi ñuu pe jae reta ndive. Jare joco pe ñogüɨnoi jeta Jesús jemimboe reta jare jeta yae Judea pegua reta jare Jerusalén pegua reta jare tenta reta Tiro jare Sidón iyɨvɨrigua reta. Tiro jare Sidón coiño co ñogüɨnoi ɨ guasu güi. Opaete vae yogüeru oyeapɨsaca vaera Jesús re, jare Jesús ombogüera vaera imbaerasɨ vae reta. \v 18 Jesús ombogüera vi aña oya jese vae reta. \v 19 Jare opaete vae oipota oyavɨquɨ Jesús. Echa jae güɨnoi mbaepuere ombogüera vaera opaete imbaerasɨ vae reta. \p \v 20 Jayave Jesús omae jemimboe reta re jare jei: \p —Toyerovia paravete vae reta. Echa Tumpa omeeta chupe reta yogüɨreco vaera iporoocuaia pe —jei—. \v 21 Toyerovia añave ñɨmbɨaɨ vae reta. Echa Tumpa jeta yae omeeta chupe reta. Toyerovia añave oyaeo vae reta. Echa opuca retata —jei—. \v 22 Iru vae reta pemotareɨta jare ngaraa oipota yogüɨreco peirura. Jae reta jeita icavi mbae vae peve jare peangaota. Corai oyapo retata peve pe reta perovia cheré rambue. Che co jae cuimbaera oyeapo vae. Erei peyerovia —jei Jesús—. \v 23 Jocuae ara ou ovae yave, peyerovia. Echa Tumpa güɨnoi ara pe mbae icavi yae vae peveguara. Echa jocorai oyapo retata peve vae itenondegua reta oyapo jocuae nunga icavi mbae vae Tumpa iñee aracae omombeu vae reta pe —jei—. \v 24 Erei oicocatu vae reta oiporarata co. Echa jae reta oyerovia yae ma jeta corepoti güɨnoi vae re —jei Jesús chupe reta—. \v 25 Jare jeta yae güɨnoi vae reta oiporarata co. Echa ñɨmbɨaɨ retata. Añave opuca reta. Erei ipɨatɨtɨ retata jare oyaeo retata —jei—. \v 26 Jare opaete vae jei icavi vae jese vae reta oiporarata co. Echa jocoraiño vi oyapo itenondegua reta oporombotavɨ vae reta pe. Jocuae oporombotavɨ vae reta jei yapu reve: Che co jae metei Tumpa iñee omombeu vae —jei Jesús—. \v 27 Erei che jae pe reta peyeapɨsaca cheré vae pe cuae: Peaɨu perovaicho reta, jare peyapo icavi vae pemotareɨ vae reta pe —jei—. \v 28 Iru vae reta oyepopeyu peré yave jare icavi mbae vae jei peve yave, peyerure Tumpa pe jae omovendise reta vaera —jei—. \v 29 Oime yave quia ocua nderovaɨque re vae, erova ipuere vaera ocua ye jovaicho re. Jare oime yave quia ndeasoya opɨro ndegüi vae, emaeño jese opɨro vaera ndegüi necamisa vi —jei—. \v 30 Oime yave quia oyerure ndeve mbae re vae, emee chupe. Jare oime yave quia nembaembae opɨro ndegüi vae, agüɨye eñemoacateɨ chupe —jei—. \v 31 Peyapo iru vae reta pe peipota iru vae reta oyapo peve vae rami —jei chupe reta—. \p \v 32 Echa peaɨu yave peraɨu vae retaño, jocuae mbaeti co mbae icavi vae. Echa iyoa vae reta yae chupe vae oyapo vi jocorai —jei—. \v 33 Jare peyapo yave icavi vae icavi vae oyapo peve vae reta peño, jocuae mbaeti co mbae icavi vae. Echa iyoa vae reta yae chupe vae oyapo vi jocorai —jei—. \v 34 Jare peiporuca yave mbae iru vae pe jae omee ye peve vaeraño, jocuae mbaeti co mbae icavi vae. Echa iyoa vae reta yae chupe vae oiporuca mbaembae iru vae pe jocuae iru vae omboecovia ye chupe vaera —jei—. \v 35 Erei peaɨu perovaicho reta, jare peyapo icavi vae chupe reta. Peiporuca mbae iru vae pe jare agüɨye pearo omboecovia ye peve vaera. Jocorai peyapo yave, Tumpa omeeta peve mbae icavi yae vae jare peapota taɨ retara. Echa Tumpa ipɨacavi mbaeti omee yasoropai chupe vae reta pe jare icavi mbae vae oyapo vae reta pe —jei—. \v 36 Peiparareco iru vae reta, peRu oiparareco rami —jei—. \p \v 37 Agüɨye pejaa iru vae, agüɨye vaera iru vae peraa. Agüɨye pemboeco iru vae mbae re, agüɨye vaera iru vae pemboeco mbae re. Peɨro iru vae pe, iru vae iñɨro vaera peve —jei—. \v 38 Pemee mbaembae iru vae reta pe, jare iru vae reta omeeta mbaembae peve. Jae reta omeeta peve jeta yae iru vae reta pe pemee vae güi. Echa icavi vae peyapo yave iru vae reta pe, iru vae reta oyapota icavi vae peve. Erei icavi mbae vae peyapo yave iru vae reta pe, iru vae reta oyapota icavi mbae vae peve —jei. \p \v 39 Jayave Jesús jei ye chupe reta omojaanga reve: —Metei jesa mbae vae mbaeti etei ipuere oechauca tape iru jesa mbae vae pe. Jocorai oyapo yave, mócoi reve oasavita ɨvɨcua pe —jei—. \v 40 Metei oñemboe oi vae mbaeti oicuaa mbatee oporomboe vae oicuaa vae güi. Erei opaete re oñemboe yave, oicuaata oporomboe vae oicuaa rami —jei—. \p \v 41 Agüɨye jecuaeño emae ɨtɨ michi vae neiru jesa pe oi vae re, oime yave renoi ɨtɨ tuicha vae nderesa pe —jei—. \v 42 Ngaraa ndepuere rere neiru pe: Cherɨvɨ, taequi nderesa güi jocuae ɨtɨ michi vae. Echa nde renoi ɨtɨ tuicha vae nderesa pe. Nde co jae oporombotavɨ vae. Eequi rani ɨtɨ tuicha vae nderesa güi. Jayave remae cavita ndepuere vaera reequi ɨtɨ michi vae neiru jesa güi —jei—. \p \v 43 Metei ɨvɨra icavi vae mbaeti omee ia icavi mbae vae. Jae ramiño vi metei ɨvɨra icavi mbae vae mbaeti omee ia icavi vae —jei—. \v 44 Echa yaicuaa metei ɨvɨra icavi co ia icavi yave. Mbaeti yaequi ɨva metei yai güi. Jae ramiño vi mbaeti yaequi uva metei yai güi —jei—. \v 45 Quia nunga jecocavi vae güɨnoi icavi vae ipɨa pe. Jae rambue jei icavi vae. Jae ramiño vi quia nunga jecopochɨ vae güɨnoi icavi mbae vae ipɨa pe. Jae rambue jei icavi mbae vae. Echa metei ñavo ipɨa pe güɨnoi vae rupi imiari —jei—. \p \v 46 ¿Maera pa pere cheve: OreYa, oreYa? Echa mbaeti peyapo che jae peve peyapo vaera vae —jei—. \v 47 Oime yave quia ou cheve oyeapɨsaca vaera cheré vae, jae oyapo yave che jae chupe oyapo vaera vae, tamojaanga peve mbae rami co jae —jei—. \v 48 Jae co metei cuimbae jora oyapo vae rami. Oyoo ipɨpucu oñono vaera o iguapɨara ita tuicha vae ɨvɨgüɨ pe oi vae re. Jare o oyeapo ma yave, oquɨ tanta jare jeta yae ɨ osɨrɨ o iyɨpɨ rupi. Erei o mbaeti etei omɨi. Echa iyapoa oñono ita tuicha vae re —jei—. \v 49 Erei oime yave quia oyeapɨsaca cheré vae, mbaeti yave oyapo che jae chupe oyapo vaera vae, jae co iru cuimbae jora oyapo vae rami. Erei jae mbaeti oyoo oñono vaera o iguapɨara ita tuicha vae ɨvɨgüɨ pe oi vae re. Oñono jora ɨvɨ iárambue eteiño. Jayave oquɨ tanta jare jeta yae ɨ osɨrɨ o iyɨpɨ rupi jare opa omboyapara. Opa oñemboai jocuae o —jei. \c 7 \s1 Jesús ombogüera cien sundaro vae juvicha jembiócuai \p \v 1 Jare opa ma imiari yave oyeapɨsaca jese vae reta pe, Jesús ojo Capernaum pe. \v 2 Jare jocuae tenta pe oico metei cien sundaro vae juvicha jembiócuai. Cuae cuimbae imbaerasɨ. Omano pota echa. Jare cien sundaro vae juvicha oaɨu cuae jembiócuai. \v 3 Jare cien sundaro vae juvicha oendu Jesús regua. Jae rambue omondo Jesús oia pe amogüe judío reta itenondegua reta, jae reta oyerure vaera Jesús pe ojo vaera ombogüera cien sundaro vae juvicha jembiócuai. \v 4 Jare yogüeru ovae yave Jesús oia pe oyerure yae chupe cuae re. Jei reta chupe: \p —Cuae mburuvicha ipɨacavi co. Jae rambue icavi co nde reyapo vaera cuae chupe. \v 5 Echa jae ñanderaɨu jare oyapo ñandeve metei tupao —jei reta. \p \v 6-7 Jayave Jesús ojo jae reta jupíe. Jare yogüɨraja ma ovae yave coiño mburuvicha jenta güi, mburuvicha ombou amogüe iñeiru reta oñoovaiti vaera Jesús ndive. Jae reta jei chupe: \p —Mburuvicha jei: Agüɨye reñemambeco, cheYa, reyu vaera chero pe. Echa che mbaeti co mbae. Jae rambue mbaeti aja roovaiti. Ndepuere rere joco güiño cherembiócuai ocuera vaera, jare ocuerata co —jei, jei reta chupe—. \v 8 Echa oime mburuvicha mbaepuere güɨnoi cheré vae reta. Jae ramiño vi che anoi mbaepuere sundaro reta re. Che jae metei sundaro pe: Ecua, jare jae ojo. Jae ramiño vi che jae iru sundaro pe: Eyu, jare jae ou. Jae ramiño vi che jae cherembiócuai pe: Eyapo cuae, jare jae oyapo —jei, jei reta. \p \v 9 Jare Jesús cuae oendu yave, ipɨacañɨ cien sundaro vae juvicha re. Jayave oyerova jare jei jeta vae yogüɨraja jaɨcue vae pe: \p —Che jae peve, mbaeti avae cuae nunga mborogüɨrovia tuicha vae Israel pegua reta ipɨte pe. \p \v 10 Jayave cien sundaro vae juvicha ombou vae reta yogüɨraja ye cien sundaro vae juvicha jo pe, jare oecha ocuera ma co tembiócuai imbaerasɨ vae. \s1 Jesús omoingove ye cuña imemano vae imembɨ cuimbae \p \v 11 Jayave pɨareve pe Jesús ojo tenta Naín pe. Jare jeta jemimboe reta jare iru vae reta yogüɨraja jae jupíe. \v 12 Jare ojo ma ovae yave coiño tenta itaraquera güi, omano vae güeru vae reta yogüeru tenta güi icatu cotɨ. Omano vae metei cuimbae co jare ichɨ metei cuña imemano vae co. Omano vae jocuae cuña imembɨ jae vaeño co. Jare jeta tenta pegua reta yogüeru jocuae cuña jupíe. \v 13 Jare ñandeYa oecha yave cuña, oiparareco jare jei chupe: \p —Agüɨye eyaeo. \p \v 14 Jayave Jesús ojo oyavɨquɨ omano vae oñeno jese vae. Jare ovoɨ güeru vae reta opɨta. Jayave Jesús jei: \p —Taɨrusu, che jae ndeve: Epúa. \p \v 15 Jayave omano vae oguapɨ jare omboɨpɨ imiari. Jayave Jesús omee ichɨ pe. \v 16 Jayave opaete vae oquɨye yae. Omboete reta Tumpa. Jei reta: \p —Metei Tumpa iñee omombeu vae ipuere yae vae ou ma ñandepɨte pe. Tumpa ombou ñandeve ñanderaɨu rambue. Echa ñande co jae imbae reta —jei reta. \p \v 17 Jare Jesús oyapo vae jeracua opaete Judea rupi jare opaete Judea iyɨvɨri rupi. \s1 Juan ombou jemimboe reta Jesús oia pe \p \v 18 Jare Juan jemimboe reta omombeu Juan pe opaete cuae regua. \v 19 Jayave Juan oeni mócoi jemimboe reta jare ombou ñandeYa oia pe jei vaera chupe: \p —¿Nde pa co Cristo outa vae? ani ¿roarota pa iru vae ou vaera? \p \v 20 Jayave jocuae cuimbae reta yogüeru ovae Jesús oia pe jare jei chupe: \p —Juan oporombobautizase vae orembou ndeve. Jae jei: ¿Nde pa co jae Cristo outa vae? ani ¿roarota pa iru vae ou vaera? —jei, jei reta. \p \v 21 Jayave jocuae ora pe etei Jesús ombogüera jeta imbaerasɨ vae reta jare omondo aña reta oya jese vae reta güi. Jae ramiño vi ombogüera jeta jesa mbae vae reta, jae reta omae vaera. \v 22 Jayave Jesús jei Juan ombou chupe vae reta pe: \p —Pecua ye pemombeu Juan pe peecha jare peendu vae. Jesa mbae vae reta ipuere ma omae. Mbaeti ipuere oguata vae reta ipuere ma oguata. Ipire ocúi vae reta ocuera ma. Iyapɨsa mbae vae reta ipuere ma oendu. Omano vae reta oicove ye. Paravete vae reta oyeapɨsaca ñee icavi vae re —jei—. \v 23 Jare Tumpa omovendiseta jecuae güɨrovia cheré vae reta —jei chupe reta. \p \v 24 Jare yogüɨraja ye yave Juan ombou vae reta, Jesús omboɨpɨ imiari joco pe ñogüɨnoi vae reta pe Juan re. Jei chupe reta: \p —¿Quia re pa co peo ñuu pe pemae? Jae mbaeti co ipɨrata mbae vae tacuarasɨ omɨi ɨvɨtu oipeyu yave vae rami —jei—. \v 25 ¿Quia re pa co peo pemae? Jae mbaeti omonde temimonde ipora vae. Mase, temimonde ipora vae omonde vae reta yogüɨreco mburuvicha guasu reta jo pe jare icavi yae yogüɨreco —jei—. \v 26 ¿Peo ra pemae vaera metei Tumpa iñee omombeu vae re? Añete che jae peve, Tumpa omee chupe oyapo vaera jeta yae iru Tumpa iñee omombeu vae reta oyapo vae güi —jei—. \v 27 Tumpa iñee pe oyecuatía oi jese corai: \q1 Mase —jei Tumpa—, che amondota cheñee güɨrajata vae nerenonde, oyapocavi vaera nderapera. \m Jocorai oyecuatía oi —jei chupe reta—. \v 28 Che jae peve, Tumpa omee Juan oporombobautizase vae pe oyapo vaera jeta yae iru Tumpa iñee omombeu vae reta oyapo vae güi. Erei taɨcuegua vae Tumpa iporoocuaia pegua oñemboeteuca yaeta Juan güi —jei—. \v 29 Jare mburuvicha peguara ocovara vae reta jare opaete oyeapɨsaca Juan re vae reta oicuauca Tumpa jupi co. Echa Juan ombobautiza reta —jei—. \v 30 Erei Fariseo reta jare mboroócuai re oporomboe vae reta mbaeti oyapo Tumpa jei oyapo vaera vae. Echa mbaeti oñembobautizauca Juan pe —jei. \p \v 31 Jayave Jesús jei ye chupe reta: \p —Tamombeu peve mbae ndive amboyovaque añave yogüɨreco vae reta. Tamombeu peve mbae rami co jae reta —jei—. \v 32 Jae reta co michia maemeea pe oguapɨ ñogüɨnoi vae reta rami. Jae reta jei oyoupe corai: Roñemimbɨ ma peve, erei pe reta mbaeti pepɨrae. Orepɨatɨtɨ perovaque, erei pe reta mbaeti peyaeo. Jocorai jei —jei—. \v 33 Echa Juan oporombobautizase vae ou, jare jae oyecuacu tembíu jare vino güi. Jae rambue pe reta pere aña oya co Juan re —jei—. \v 34 Che cuimbaera ayeapo vae ayu, jare che mbaeti ayecuacu tembíu jare vino güi. Jae rambue pe reta pere: Mase, jae jou jeta tembíu jare vino. Jae co mburuvicha peguara ocovara vae reta jare teco icavi mbae vae oyapo vae reta iamingo —pere, jei—. \v 35 Erei opaete iyaracuaa vae reta oicuauca aracuaa icavi co —jei. \s1 Jesús fariseo Simón jo pe \p \v 36 Jare metei fariseo oparea Jesús pe ojo vaera ocaru jae ndive. Jayave Jesús ojo fariseo jo pe jare oguapɨ ocaru vaera. \v 37 Jare metei cuña aguasa rupi oico vae jocuae tenta pegua oicuaa Jesús ocaru co oi fariseo jo pe, jare güeru mbae ipiche cavi vae jɨru alabastro pegua pe. \v 38 Jayave cuña oñemboɨ Jesús icupe cotɨ jare oyaeo. Jare omboɨpɨ omoaquɨ Jesús ipɨ jesaɨ pe. Jayave cuña omotini Jesús ipɨ ia pe jare oipɨte vi. Jayave oipichɨ mbae ipiche cavi vae ipɨ re. \v 39 Jare fariseo Jesús pe oparea vae cuae oecha yave, jei iyeupe ipɨa pe: \p —Cuae cuimbae metei Tumpa iñee omombeu vae yave, oicuaata tei quia co cuae cuña jare mbae nunga cuña co jae. Echa iyoa vae co —jei. \p \v 40 Jayave Jesús jei fariseo pe: \p —Simón, aipota mbae jae ndeve. \p —Ere cheve, oporomboe vae —jei Jesús pe. \p \v 41 Jayave Jesús jei chupe: \p —Mócoi cuimbae ipía iru cuimbae pe. Metei cuimbae ipía chupe quinientos denario, jare iru cuimbae ipía chupe cincuenta denario —jei—. \v 42 Erei mócoi reve mbaeti güɨnoi corepoti ipía omboepɨ vaera. Jayave oporombopía vae iñɨro ete mócoi reve pe ipía re —jei—. Emombeu cheve, oporombopía vae cuae oyapo rambue, cuae mócoi vae güi ¿quia nunga pa oaɨu yaeta oporombopía vae? —jei. \p \v 43 Jayave Simón jei Jesús pe: \p —Che añemongueta jocuae cuimbae ipía jeta yae re iñɨro chupe vae. \p Jayave Jesús jei ye chupe: \p —Jaecavi rere. \p \v 44 Jayave Jesús oyerova cuña cotɨ jare jei Simón pe: \p —Mase, emae cuae cuña re. Che aique ndero pe yave, mbaeti remee cheve ɨ ayoe vaera chepɨ. Erei jae omoaquɨ ma chepɨ jesaɨ pe jare omotini ia pe —jei—. \v 45 Nde mbaeti cheyurupɨte. Erei cuae cuña aique güive oipɨte chepɨ —jei—. \v 46 Nde mbaeti reñono aceite cheaca re. Erei cuae cuña oipichɨ mbae ipiche cavi vae chepɨ re —jei—. \v 47 Jae rambue che jae ndeve, yepe tei jeta yae cuae cuña imbaeyoa reta, erei cheɨro chupe jese. Echa jae cheraɨu yae. Erei oime yave quia michi yae re iru vae iñɨro chupe vae, jae michi yae vi oaɨu jocuae iru vae —jei. \p \v 48 Jayave Jesús jei cuña pe: \p —Cheɨro ndeve nembaeyoa reta re. \p \v 49 Jayave Jesús ndive ocaru ñogüɨnoi vae reta jei iyeupe ipɨa pe: \p —¿Quia ra co cuae? ¿Quiraita ra ipuere iñɨro quia pe imbaeyoa reta re? \p \v 50 Erei Jesús jei cuña pe: \p —Reñemboasauca ma rerovia cheré rambue. Ecua ndepɨacatu reve —jei. \c 8 \s1 Cuña omborɨ Jesús vae reta \p \v 1 Jare cuae jaɨcue rupi Jesús ojo opaete tenta tuicha vae reta jare tenta michi vae reta rupi, jare omombeu ñee icavi vae Tumpa iporoocuaia regua. Jare jocuae doce vae yogüɨraja jae jupíe. \v 2-3 Jare jeta cuña reta yogüɨraja vi jae jupíe jare omborɨ Jesús jare jemimboe reta. Mbaembae oata Jesús jare jemimboe reta pe yave, jocuae cuña reta ogua chupe reta. Tenonde yave amogüe jocuae cuña reta imbaerasɨ jare aña reta oya amogüe vae re. Erei Jesús ombogüera. Metei cuña jee co María Magdalena. Jesús omondo siete aña reta chugüi. Iru jee co Juana. Jae co Chuza jembireco. Chuza co jae mburuvicha guasu Herodes jembiócuai. Iru jee co Susana. \s1 Jesús omojaanga omaetɨ vae \p \v 4 Jare jeta vae yogüeru opaete tenta reta güi oñemboatɨ Jesús oia pe. Jayave Jesús jei chupe reta omojaanga reve: \p \v 5 —Metei cuimbae ojo omaetɨ vaera. Omaetɨ yave, omoai temitɨ, jare amogüe oa tape rupi. Jayave iru vae reta opɨro temitɨ re jare güɨra reta jou vi —jei—. \v 6 Iru temitɨ oa mbovɨño ɨvɨ ita guasu iárambue oia pe. Erei oe rupive, ipiru, jocuae ɨvɨ mbaeti ñaquɨ rambue —jei—. \v 7 Iru temitɨ oa ñanapɨte pe. Ñana ocuacuaa yave, ombopɨtupa temitɨ —jei—. \v 8 Iru temitɨ oa ɨvɨcavi pe. Cuae oe jare ocuacuaa jare jeta yae ia —jei. \p Jare cuae jei ma chupe reta yave, iñeeata reve jei ye: \p —Ipuere oendu vae toyeapɨsaca cuae re. \s1 Maera Jesús oporomboe omojaanga reve \p \v 9 Jayave Jesús jemimboe reta oparandu Jesús pe: \p —¿Mbae pa oipota jei cuae remojaanga reve rere vae? \p \v 10 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Amombeu ma peve Tumpa iporoocuaia regua. Cuae mbaeti oyecuaa iru vae reta pe. Jae rambue amboe iru vae reta amojaanga reve. Cuae ayapo agüɨye vaera oecha cavi, yepe tei omae, jare agüɨye vaera oicuaa, yepe tei oendu —jei—. \s1 Mbae omaetɨ vae oñemojaanga jese vae \p \v 11 Cuae amojaanga reve che jae peve vae oipota jei cuae: Temitɨ oñemojaanga Tumpa iñee re —jei—. \v 12 Jocuae temitɨ tape rupi oa vae oñemojaanga amogüe Tumpa iñee oendu vae re. Jayave ou aña guasu chupe reta jare omoacañɨ Tumpa iñee güi, agüɨye vaera güɨrovia Tumpa oñemboasauca vaera —jei—. \v 13 Jae ramiño vi jocuae temitɨ oñeotɨ mbovɨño ɨvɨ ita guasu iárambue oia pe vae oñemojaanga iru Tumpa iñee oendu vae reta re. Jae reta oendu rupive, güɨrovia oyerovia reve. Erei cuae reta jocuae temitɨ japo mbaeti icavi vae rami co. Echa michi peguaño güɨrovia ñee. Erei mbaesusere oyeapo chupe yave, mbaeti ma oipota oyeapɨsaca Tumpa iñee re —jei—. \v 14 Jae ramiño vi jocuae temitɨ oñeotɨ ñanapɨte pe vae oñemojaanga iru Tumpa iñee oendu vae reta re. Erei omboɨpɨ oñemambeco ɨvɨ pe oyeapo vae re jare corepoti oipota güɨnoi vaera vae re jare yerovia ɨvɨ pegua re. Jae rambue jae reta jocuae temitɨ mbaeti ia vae rami co —jei—. \v 15 Erei jocuae temitɨ oñeotɨ ɨvɨcavi pe vae oñemojaanga iru Tumpa iñee oendu vae reta re. Cuae reta oyeapɨsaca cavi Tumpa iñee re ipɨacavi reve, jare oyapo Tumpa iñee jei oyapo vaera vae. Jae rambue jae reta jocuae temitɨ ia cavi vae rami co. Jae reta oyapo icavi vae ipɨaguasu reve —jei—. \s1 Jesús imiari mechero re \p \v 16 Mechero ñamoendɨ yave, mbaeti etei ñañono yapepo oñembovapɨ oi vae igüɨ pe, ani güɨrapembɨ igüɨ pe. Ñañono co mechero jenda pe, o pe oique vae reta güɨnoi vaera tembipe —jei—. \v 17 Oime yave mbae oñemi vae, oyeechaucañotai co. Jae ramiño vi oime yave mbae oyeasoi vae, oyecuaañotai co —jei—. \v 18 Peñemongueta cavi peendu vae re. Echa güɨnoi vae pe oñemoiruta, jare mbaeti güɨnoi vae güi michi yae güɨnoi echa vae oyeequita —jei. \s1 Jesús ichɨ jare tɨvɨ reta \p \v 19 Jayave Jesús ichɨ jare tɨvɨ reta yogüeru ovae Jesús oia pe. Erei mbaeti ipuere oya Jesús re jeta joco pe ñogüɨnoi vae reta jeco pegua. \v 20 Jayave amogüe vae jei Jesús pe: \p —Ndesɨ jare nderɨvɨ reta oñemboɨ ñogüɨnoi icatu pe. Ndereca ñogüɨnoi —jei reta chupe. \p \v 21 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Cuae reta oyeapɨsaca Tumpa iñee re jare oyapo jeigüe. Cuae nunga reta co jae chesɨ jare cherɨvɨ reta —jei. \s1 Jesús omoquirii ɨ guasu \p \v 22 Jare metei ara Jesús oyeupi metei chalana pe jemimboe reta ndive. Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Yaja ɨ guasu jovaicho pe. \p Jayave omboɨpɨ yogüɨraja ɨ guasu rupi. \v 23 Erei yogüɨraja rambueve, Jesús oque oi. Jare ou ɨ guasu pe ɨvɨtu tanta oyepeyu, jare ɨaparúa oñeñoña chalana pe, jare omotɨnɨe seri ma. Jae reta oñemongueta omanota co. \v 24 Jayave omoingove reta Jesús, jare jei chupe: \p —¡Oporomboe vae, oporomboe vae! Ñamanota ma. \p Jayave Jesús opúa, jare oñeengata ɨvɨtu jare ɨ guasu pe. Jayave mbaeti ma ɨvɨtu jare opa ma ɨaparúa, jare opaete quirii. \v 25 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —¿Maera pa mbaeti peporogüɨrovia? \p Jare jae reta oquɨye jare ipɨacañɨ, jare jei oyoupe: \p —¿Mbae nunga cuimbae pa cuae? Echa jae oyócuai ɨvɨtu jare ɨ guasu, jare jae reta oyapo oyocuaigüe —jei reta. \s1 Cuimbae Gadara pegua aña reta oya jese vae \p \v 26 Jayave yogüɨraja Galilea güi ovae ɨ guasu jovaicho pe gadareno reta iɨvɨ pe. \v 27 Jesús ogüeyɨ ma chalana güi yave, ou oovaiti metei cuimbae jocuae tenta pegua. Ɨma ma aña reta oya jese. Nandi co. Mbaeti etei oico o pe. Teogüerɨrurenda rupiño ma oico. \v 28 Cuae cuimbae oecha Jesús yave, osapúcai jare oyeatɨca Jesús jóvai. Jayave iñeeata reve jei: \p —¿Maera pa reyu chemambeco, Jesús? Nde co jae Tumpa ara pe oi vae Taɨ. Ayerure ndeve agüɨye vaera reiporarauca cheve —jei. \p \v 29 Echa Jesús oyócuai ma aña ojo vaera cuimbae güi. Jeta vese ma aña oipɨɨ cuimbae. Jare iru vae reta oñapɨti tei cadena reta pe jare oipocua tei jiero reta pe. Erei jae omondoo cadena reta jare opa omope ipocuaa. Jare jecuaeño ojo ñuu cotɨ aña omondo rambue. \v 30 Jare Jesús oparandu chupe: \p —¿Mbae pa nderee? \p —Cheree co jae jeta vae —jei. \p Echa jeta aña reta oya jese. \v 31 Jayave aña reta oyerure Jesús pe agüɨye vaera oyócuai reta yogüɨraja vaera omanogüe vae reta pɨri. \v 32 Jare joco pe jeta cuchi reta ocaru ñogüɨnoi ɨvɨtɨ re. Jayave aña reta oyerure Jesús pe omaeño vaera jese reta oya vaera cuchi reta re. Jayave Jesús omaeño jese reta. \v 33 Jayave aña reta yogüɨraja cuimbae güi jare oya cuchi reta re. Jayave cuchi reta osɨi tanta oa ɨ guasu pe ɨvɨa güi, jare joco pe ipɨtupa reta. \p \v 34 Jare cuchi reta iñangarecoa reta cuae oecha yave, otecuarai yogüɨraja tenta pe omombeu tenta pegua reta jare icatu rupigua reta pe cuae oyeapo vae regua. \v 35 Jayave oendu vae reta yogüeru oecha vaera mbae oyeapo vae. Jare yogüeru ovae yave Jesús oia pe, oecha cuimbae aña reta oya jesegüe vae oguapɨ oi Jesús jóvai. Oecha oñemonde ma jare iyaracuaa cavi a oi. Jare opaete yogüeru vae reta oquɨye. \v 36 Jare jocuae cuchi reta iñangarecoa tenonde yave oecha vae reta omombeu iru reta pe quirai oyeapo cuimbae aña reta oya jesegüe vae pe jae ocuera vaera. \v 37 Jayave opaete gadareno reta omoñera Jesús ojo vaera iɨvɨ güi. Echa oquɨye yae reta. Jayave Jesús oyeupi ye chalana pe yogüɨraja ye vaera chugüi reta. \v 38 Jare cuimbae aña reta oya jesegüe vae oyerure Jesús pe omaeño vaera jese ojo vaera jae jupíe. Erei Jesús mbaeti omaeño jese. Jei chupe: \p \v 39 —Ecua ndero pe emombeu iru vae reta pe mbae icavi yae vae Tumpa oyapo ndeve vae. \p Jayave cuimbae ojo jare omombeu iru vae reta pe opaete tenta rupi mbae icavi yae vae Jesús oyapo chupe vae. \s1 Jairo tayɨ jare cuña imbaerasɨ vae \p \v 40 Jare Jesús ojo ovae yave ɨ guasu jovaicho pe, joco pe ñogüɨnoi vae reta omae jese oyerovia reve. Echa oaro ñogüɨnoi. \v 41 Jayave ou metei cuimbae Jairo jee vae. Jae co judío reta itupao re oñangareco vae. Jae oyeatɨca Jesús jóvai, jare oyerure chupe ojo vaera jae jo pe. \v 42 Echa jae güɨnoi meteiño tayɨ doce año rupi güɨnoi vae. Omano pota echa ma. Jayave Jesús ojo jae jupíe. Jare jeta yae vae yogüɨraja Jesús jupíe jare oyopɨ yae. \v 43 Jare jae reta jupíe ojo metei cuña doce año ma oiporara tugüɨguasu vae. Cuña omee ma opaete icorepoti oporopoano vae reta pe. Erei mbaeti metei ave ipuere ombogüera. \v 44 Jayave cuña oya Jesús re icupe cotɨ, jare oyavɨquɨ jemimonde jembeɨ. Jare jupivei jugüɨguasu opɨta chugüi. \v 45 Jayave Jesús jei: \p —¿Quia pa cheremimonde oyavɨquɨ? \p Opaete vae jei mbaeti co oyavɨquɨ jemimonde. Jare Pedro jei Jesús pe: \p —Oporomboe vae, jeta yae vae cuae pe ñogüɨnoi jare ndeopɨ reta co. ¿Maera pa rere: Quia pa cheremimonde oyavɨquɨ? —jei. \p \v 46 Erei Jesús jei: \p —Quia nunga vae oyavɨquɨ co cheremimonde. Echa aicuaa ambogüera ma co quia chembaepuere pe —jei. \p \v 47 Jayave cuña oicuaa mbaeti ma ipuere oñemi Jesús güi. Jayave ou icotɨ orɨrɨi reve jare oyeatɨca Jesús jóvai. Jayave omombeu Jesús pe opaete vae jovaque maera oyavɨquɨ jemimonde jare quirai jupivei ocuera. \v 48 Jayave Jesús jei chupe: \p —Recuera ma, chereindɨ, rerovia cheré rambue. Ecua ndepɨacatu reve —jei. \p \v 49 Jare Jesús imiari oi rambueve, metei vae ou ovae tupao re oñangareco vae jo güi. \p —Omano ma nderayɨ —jei—. Agüɨye mo emambeco oporomboe vae —jei. \p \v 50 Erei Jesús cuae oendu yave, jei tupao re oñangareco vae pe: \p —Agüɨye ndepɨatɨtɨ. Eporogüɨroviaño. Ocuerata co —jei. \p \v 51 Jare ojo ovae yave o pe, Jesús mbaeti omaeño iru reta re oique vaera jae ndive, jaeño Pedro, Jacobo, jare Juan, jare cuñatai tu jare ichɨ. \v 52 Jare opaete joco pe ñogüɨnoi vae reta oyaeo jare jase ñogüɨnoi. Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Agüɨye peyaeo. Mbaeti co omano. Oqueño co oi —jei. \p \v 53 Erei jae reta oyóyai. Echa oicuaa reta omano co. \v 54 Jayave Jesús oipɨɨ cuñatai ipo pe. \p —¡Cuñatai! ¡Epúa! —jei. \p \v 55 Jayave cuñatai oicove ye, jare jupivei opúa. Jayave Jesús oyócuai omongaru vaera cuñatai. \v 56 Jare cuñatai tu jare ichɨ ipɨacañɨ. Erei Jesús oyócuai reta agüɨye vaera omombeu quia pe mbae oyeapo vae. \c 9 \s1 Jesús omondo jocuae doce jemimboe reta \p \v 1 Metei ara Jesús oeni jocuae doce jemimboe reta jare omee chupe reta mbaepuere omondo vaera aña reta oya jese vae reta güi jare ombogüera vaera imbaerasɨ vae reta. \v 2 Jayave omondo reta omombeu vaera Tumpa iporoocuaia jare ombogüera vaera imbaerasɨ vae reta. \v 3 Jare jei chupe reta: \p —Agüɨye mbae peraja. Agüɨye peraja pepopoca. Agüɨye peraja peaporoca, perembiura, jare corepoti. Jare agüɨye pemonde mócoi camisa —jei—. \v 4 Peo pevae yave metei o pe, joco pe pei jocuae tenta güi peo regua —jei—. \v 5 Jare oime yave metei tenta pegua reta mbaeti oipota pepɨta vaera joco pe vae, peo joco güi yave, pemotumo ɨvɨtimbo pepɨ güi, jae reta oicuaa vaera teco güɨnoi co —jei. \p \v 6 Jayave jae reta yogüɨraja tenta reta rupi. Omombeu reta iru vae reta pe ñee icavi vae jare opaete oguataa rupi ombogüera imbaerasɨ vae reta. \s1 Juan imano \p \v 7 Jare mburuvicha guasu Herodes oendu opaete Jesús oyapo vae regua. Jayave ipɨacanɨ. Echa amogüe vae jei: \p —Juan oicove ye ma ou omanogüe vae reta ipɨte güi. \p \v 8 Jare iru vae reta jei: \p —Jae co Elías ou ye vae. \p Jare iru vae reta jei: \p —Jae co metei Tumpa iñee aracae omombeu vae oicove ye ma ou omanogüe vae reta ipɨte güi vae. \p \v 9 Erei Herodes jei: \p —Aiñacasɨauca co Juan. Erei ¿quia ra co cuae? Echa aendu ma jeta jesegua —jei. \p Jae rambue Herodes oipota oecha Jesús. \s1 Jesús omongaru cinco mil cuimbae reta \p \v 10 Jare Jesús jemimondo reta yogüeru ye Jesús oia pe, jare omombeu Jesús pe opaete oyapogüe vae. Jayave Jesús güɨraja reta mbaeti quia oicoa pe coiño tenta Betsaida güi. \v 11 Erei jeta vae oicuaa yave, yogüɨraja jaɨcue. Jare Jesús omboresive cavi jare imiari chupe reta Tumpa iporoocuaia re jare ombogüera imbaerasɨ vae reta. \p \v 12 Caaru ma yave, jocuae doce vae yogüeru Jesús oia pe jare jei chupe: \p —Emondo cuae jeta vae, yogüɨraja vaera tenta reta oime coropi ñogüɨnoi vae pe, joco pe ocaru vaera jare oque vaera. Echa mbaeti quia oico cuae pe —jei reta. \p \v 13 Erei Jesús jei chupe reta: \p —Pe reta pemee tocaru. \p —Jaeño oime rogüɨnoi cinco mbɨyape jare mócoi jevae ɨ rupigua —jei reta—. ¿Rojota ra rogua opaete cuae reta jembiura? \p \v 14 Echa cuimbaegüeño oyepapa cinco mil rupi. \p Jayave Jesús jei jemimboe reta pe: \p —Toñemboatɨatɨ cincuenta rupi toguapɨ. \p \v 15 Jayave jocorai oyapo reta. Jei reta opaete joco pe ñogüɨnoi vae reta pe oguapɨ vaera. \v 16 Jayave Jesús oipɨɨ jocuae cinco mbɨyape jare mócoi jevae ɨ rupigua, jare omae ara re, jare omee yasoropai Tumpa pe. Jayave opɨsae mbɨyape reta jare jevae ɨ rupigua reta, jare omee jemimboe reta pe, jae reta omee vaera opaete joco pe oguapɨ ñogüɨnoi vae reta pe. \v 17 Opareve ocaru, jare jɨvata. Jayave Jesús jemimboe reta omboatɨ tembíu oñepɨsaegüe jembɨre vae, jare omotɨnɨe doce canasta. \s1 Jesús co jae Cristo \p \v 18 Metei ara Jesús ojo jeta vae ipɨte güi oyerure vaera Tumpa pe. Jare jemimboe reta joco pe ñogüɨnoi jae ndive. Jayave Jesús oparandu chupe reta: \p —¿Quia pa co che iru vae reta pe? —jei. \p \v 19 Jae reta jei chupe: \p —Amogüe vae jei nde co jae Juan oporombobautizase vae, jare iru vae reta jei nde co jae Elías, jare iru vae reta jei nde co jae metei Tumpa iñee aracae omombeu vae oicove ye ma ou omanogüe vae reta ipɨte güi vae —jei reta. \p \v 20 Jayave Jesús oparandu ye chupe reta: \p —Jare ¿quia pa co che peve? —jei. \p Jayave Pedro jei chupe: \p —Nde co jae Cristo. Tumpa nembou —jei. \s1 Jesús jei omanota co \p \v 21 Jayave Jesús oyócuai reta agüɨye vaera omombeu quia pe. \v 22 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Che cuimbaera ayeapo vae aiporara yaeta. Jare judío reta itenondegua reta jare sacerdote reta itenondegua reta jare mboroócuai re oporomboe vae reta ngaraa oipota ayeapo vaera juvicha guasura, jare cheyucaucata. Erei mboapɨ ara rupi aicove yeta ayu omanogüe vae reta ipɨte güi —jei. \p \v 23 Jayave Jesús jei opaete vae pe: \p —Oime yave quia oipota ojo cherupíe vae, tiñacañɨ iyeugüi, tovoɨ togüɨraja icurusu ara ñavo, jare tojo cherupíe —jei—. \v 24 Oipota oñovatu jecove vae ngaraa ipuere oñovatu. Erei omoeterengata jecove chereco pegua vae oñovatuta co —jei—. \v 25 ¿Mbae pa omonganata quia, omongana yave opaete ɨvɨ pegua, erei mbaeti yave ipuere oñovatu jecove? —jei—. \v 26 Oime yave quia imara imiari vaera cheré jare omombeu vaera cheñee vae, che cuimbaera ayeapo vae aromarata vi, ayu ye yave añemboeteuca vaera. Jae ramiño vi cheRu oñemboeteucata jare araɨgua oñeñono tee Tumpa peguara vae reta vi —jei—. \v 27 Erei añete che jae peve, ndei amogüe cuae pe ñogüɨnoi vae omano mbove, oecha retata Tumpa iporoocuaia —jei. \s1 Jesús oyepoepɨ \p \v 28 Jare ocho ara rupi cuae jei güire, Jesús güɨraja Pedro, Juan, jare Jacobo iru vae reta ipɨte güi, jare oyeupi metei ɨvɨtɨ re oyerure vaera Tumpa pe. \v 29 Jare Jesús oyerure Tumpa pe rambueve, jova oyepoepɨ jare jemimonde ti asɨ jare oesape. \v 30 Jare mócoi cuimbae imiari ñogüɨnoi Jesús ndive. Jae reta co Moisés jare Elías. \v 31 Mócoi reve ipora yae jare imiari Jesús pe Jesús imano re, quirai omanota co Jerusalén pe. \v 32 Erei Pedro jare jae ndive ñogüɨnoi vae jopeɨ yae jare oque vi. Erei oicove ye, jare oecha Jesús ipora yae, jare oecha vi jocuae mócoi cuimbae Jesús ndive oñemboɨ vae reta. \v 33 Jare Moisés jare Elías yogüɨraja yeta yave, Pedro jei Jesús pe: \p —Oporomboe vae, icavi co ñai vaera cuae pe. Toroyapo mboapɨ cuaraɨa yai pegua, metei ndeveguara, metei Moisés peguara, jare metei Elías peguara —jei. \p Echa Pedro mbaeti oicuaa mbae jei vae. \p \v 34 Jare Pedro cuae jei rambueve, ou amapɨtu omocuaraɨa reta. Jare jae reta oquɨye amapɨtu omocuaraɨa yave. \v 35 Jayave oñeendu ñee amapɨtu güi jei: \p —Cuae co jae cheRaɨ. Aaɨu yae. Peyeapɨsaca jese —jei. \p \v 36 Jare ñee opa ma yave, jae reta mbaeti oecha quia joco pe, jaeño Jesús. Jare jae reta mbaeti omombeu quia pe mbaembae oecha vae. \s1 Jesús ombogüera cunumi aña oya jese vae \p \v 37 Jare pɨareve pe ɨvɨtɨ güi ogüeyɨ reta yave, jeta vae yogüeru oñoovaiti jae reta ndive. \v 38 Jayave metei cuimbae yatɨ vae reta ipɨte pe oi vae jei Jesús pe: \p —Oporomboe vae, ayerure ndeve remae vaera cheraɨ re. Jae co cheraɨ jae vaeño. \v 39 Güɨramoiño metei aña oya jese jare ombosapúcai. Jayave omborɨrɨi yae jare cunumi iyuru tɨrɨyui. Jayave ombopere. Jecuaeño oyapo jocorai chupe —jei—. \v 40 Ayerure tei ma neremimboe reta pe omondo vaera chugüi aña, erei mbaeti ipuere —jei. \p \v 41 Jayave Jesús jei joco pe ñogüɨnoi vae reta pe: \p —Yavai yae pe reta cuae ɨvɨ pe peico vae peporogüɨrovia vaera. ¿Quirai regua ra apɨtata pe reta ndive? ¿Quirai regua ra cherosata peve? —jei. \p Jayave jei cunumi tu pe: \p —Eru nderaɨ cuae pe. \p \v 42 Jare cunumi ou rambueve, aña oitɨ jare omborɨrɨi yae. Jayave Jesús oñeengata aña pe. Jayave ombogüera cunumi jare omee ye tu pe. \v 43 Jare opaete joco pe ñogüɨnoi vea reta ipɨacañɨ Tumpa imbaepuere tuicha vae re. Erei ipɨacañɨ rambueve opaete Jesús oyapogüe vae re, Jesús jei jemimboe reta pe: \s1 Jesús jei ye omanota co \p \v 44 —Peyeapɨsaca cavi cuae jae peve vae re. Echa che cuimbaera ayeapo vae metei vae chemoeterengata cherovaicho reta pe —jei. \p \v 45 Erei jae reta mbaeti oicuaa mbae Jesús jei chupe reta vae, jare oipoɨu reta oparandu vaera chupe jese. \s1 Tenondegua vae \p \v 46 Jayave jae reta omboɨpɨ imiari oyoupe quia ra tenondegua iru reta güi vae. \v 47 Jare Jesús oicuaa iñemongueta reta. Jayave oeni metei michia jare oñono iyɨpɨ pe. \v 48 Jayave jei jemimboe reta pe: \p —Oime yave quia omboresive cuae nunga michia chereco pegua vae, che co chemboresive. Jare jocuae chemboresive vae omboresive vi co chembou vae. Echa pepɨte pe oi vae oñemomichi vae oicota tenondeguara —jei. \s1 Mbaeti oyovaicho ñande ndive vae ñanemborɨ \p \v 49 Jayave Juan jei Jesús pe: \p —Oporomboe vae, roecha metei cuimbae nderee re omondo aña reta oya jese vae reta güi, jare roe chupe agüɨye vaera mo oyapo. Echa jae mbaeti co ñaneiru —jei. \p \v 50 —Agüɨye pere chupe jocorai —jei Jesús chupe—. Echa mbaeti oyovaicho ñande ndive vae ñanemborɨ —jei. \s1 Jesús oñeengata Jacobo jare Juan pe \p \v 51 Jare outa ma ovae Jesús ojo ye vaera ara pe. Jae rambue iquɨreɨ yae ojo Jerusalén pe. \v 52 Jayave omondo amogüe jemimboe reta jenonde. Jae reta yogüɨraja metei tenta ɨvɨ Samaria pegua pe oyapocavi vaera Jesús peguara. \v 53 Erei jocuae tenta pegua reta mbaeti oipota Jesús opɨta vaera joco pe. Echa oicuaa reta jae ojo Jerusalén cotɨ. \v 54 Jare Jesús jemimboe reta Jacobo jare Juan cuae oicuaa yave, jei reta Jesús pe: \p —OreYa, ¿reipota pa ore royócuai tata ou vaera ara güi opa vaera oapɨ cuae tenta pegua reta Elías oyapo rami? \p \v 55 Erei Jesús oyerova icotɨ jare oñeengata chupe reta. Jei chupe reta: \p —Agüɨye peñemongueta jocorai. \v 56 Echa che cuimbaera ayeapo vae ayu aporomboasa vaera. Mbaeti ayu aporomocañɨtei vaera —jei. \p Jayave yogüɨraja iru tenta cotɨ. \s1 Oipota ojo Jesús jupíe vae \p \v 57 Jare tape rupi oguata reta rambueve, metei cuimbae jei Jesús pe: \p —Taja nderupíe opaete que rupi reoa rupi. \p \v 58 Jayave Jesús jei chupe: \p —Aguara reta güɨnoi icua reta, jare güɨra reta güɨnoi jaitɨ reta. Erei che cuimbaera ayeapo vae mbaeti anoi cherora —jei. \p \v 59 Jare Jesús jei iru cuimbae pe: \p —Eyu cherupíe. \p Erei cuimbae jei: \p —Emaeño rani cheré aja vaera añotɨ cheru. \p \v 60 Jayave Jesús jei chupe: \p —Mbaeti tecove opa mbae vae güɨnoi vae reta toñotɨ omano vae reta. Ecua emombeu Tumpa iporoocuaia —jei. \p \v 61 Jayave iru cuimbae jei Jesús pe: \p —Taja nderupíe, cheYa. Erei emaeño rani cheré aja vaera cherenta pe amombeu vaera chupe reta jaema co aja —jei. \p \v 62 Erei Jesús jei chupe: \p —Tamojaanga oara vae. Oara vae omae yave jaɨcue cotɨ, ngaraa isɨmbi ojo. Jae ramiño vi che amombaravɨquɨ yave quia, mbaeti yave oyapo cavi iparavɨquɨ, ngaraa icavi oico vaera Tumpa iporoocuaia pe —jei. \c 10 \s1 Jesús omondo setenta vae reta \p \v 1 Cuae jaɨcue rupi ñandeYa oiparavo iru setenta cuimbae reta jare omondo jenonde mocomócoi pe opaete tenta reta jae ojota joco pe vae pe. \v 2 Jare jei chupe reta: \p —Jeta yae co yaarɨvo vaera. Erei mbovɨ yae co ombaarɨvo vae reta. Jae rambue pe reta peyerure ñandeYa pe omondo vaera oparavɨquɨ vae reta ombaarɨvo reta vaera —jei—. \v 3 Pecua. Mase, pomondo icavi mbae vae oyapo vae reta ipɨte rupi. Pe reta vecha-raɨ reta rami co. Jae reta aguarañaɨmba reta rami co —jei Jesús chupe reta—. \v 4 Agüɨye peraja corepoti, jare peaporoca, jare pepɨapaa. Jare agüɨye pemiarieiño peñoovaiti yave tape rupi —jei—. \v 5 Jare peique yave metei o pe, pere rani: Tipɨacatu cuae o pegua reta —pere, jei—. \v 6 Jare oime yave quia jocuae o pe mbɨacatu oipota vae, jae ipɨacatuta co. Mbaeti yave, ngaraa ipɨacatu —jei—. \v 7 Jare pepɨta jocuae o pe etei. Peu oipotagüe omee peu vaera vae. Echa icavi co iru vae reta omboepɨ vaera oparavɨquɨ vae pe. Agüɨye cotɨcotɨ peyacavo —jei—. \v 8 Jare metei tenta pe peo pevae yave, tenta pegua reta pemboresive cavi yave, peu oipotagüe omee peu vaera vae —jei chupe reta—. \v 9 Pembogüera imbaerasɨ vae joco pe ñogüɨnoi vae reta. Jare pere chupe reta: Tumpa iporoocuaia oyearo ma peve —pere, jei—. \v 10 Erei peo yave metei tenta pe, jocuae tenta pegua reta mbaeti yave oipota pepɨta vaera joco pe, peguata tenta rupi jare pere tenta pegua reta pe: \v 11 Romotumo orepɨ güi ɨvɨtimbo, cuae tenta pegua reta peicuaa vaera pe reta co penoi teco. Erei toromombeu peve cuae: Tumpa iporoocuaia oyearo ma peve —pere, jei—. \v 12 Erei che jae peve, Tumpa ojaa yave ɨvɨ pegua reta, jocuae tenta pegua reta oiporara yaeta Sodoma pegua reta güi —jei—. \s1 Tenta pegua oiporarata vae reta \p \v 13 Corazín pegua reta oiporarata co. Betsaida pegua reta oiporarata co. Echa jeta mɨacañɨ reta ayapo ipɨte pe chembaepuere pe. Jocorai ayapo yave mona Tiro jare Sidón pe, Tiro jare Sidón pegua reta oeyata tei aracae ma iñemongueta icavi mbae vae ipɨa pe oi vae. Omondeta tei temimonde jaimbe vae jare oñonota tei tanimbu iñaca re oicuauca vaera ipɨatɨtɨ co —jei—. \v 14 Erei Tumpa oporojaa yave, Corazín jare Betsaida pegua reta oiporara yaeta Tiro jare Sidón pegua reta güi —jei—. \v 15 Jare Capernaum pegua reta oñemongueta tei icavi co yogüɨreco vaera Tumpa ndive. Erei Tumpa omondo retata yogüɨreco vaera cañɨtei pe —jei—. \v 16 Oyeapɨsaca peré vae oyeapɨsaca co cheré. Erei pereroɨro vae chereroɨro co. Jare chereroɨro vae güɨroɨro chembou vae —jei. \s1 Setenta vae reta yogüeru ye \p \v 17 Jare jocuae setenta vae reta yogüeru ye yave Jesús oia pe, oyerovia jare jei Jesus pe: \p —OreYa, nderee re rogüɨnoi mbaepuere aña reta re. \p \v 18 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Che aecha Satanás oa ara güi amavera rami. \v 19 Mase, amee ma peve mbaepuere pepuere vaera pepɨro mboi reta re jare tumɨcarape reta re, jare penoi vaera mbaepuere ñanderovaicho reta re, yepe tei jae reta vi güɨnoi mbaepuere. Mbaetita mbae ipuere oyapo peve —jei—. \v 20 Erei agüɨye peyerovia mbaepuere aña reta re penoi vae re. Erei peyerovia peree oñemboguapɨ ma ara pe rambue —jei. \s1 Jesús oyerovia \p \v 21 Jocuae ora pe etei Jesús oyerovia jare jei: \p —Amee yasoropai ndeve, cheRu, quirai nde mbaeti remaeño cuae ɨvɨ pegua iyaracuaa vae reta re oicuaa vaera cuae mbaembae, erei reicuauca michia rami vae reta pe. Icavi co, cheRu. Echa icavi co ndeve reyapo vaera jocorai. Nde co jae ara pegua reta jare ɨvɨ pegua reta iYa —jei. \p \v 22 Jayave jei ye: \p —CheRu omee ma cheve opaete. Mbaeti quia oicuaa cavi cheregua, jaeño cheRu. Jae ramiño vi mbaeti quia oicuaa cavi cheRu regua, jaeño che jare che aicuauca chupe vae. Che co jae cheRu Taɨ —jei. \p \v 23 Jayave oyerova omae jemimboe reta re jare jei chupe retaño: \p —Tumpa pemovendise ma. Echa omaeño peré peecha vaera jeta mbaembae —jei—. \v 24 Che jae peve, jeta Tumpa iñee aracae omombeu vae reta jare mburuvicha guasu reta oipota tei oecha pe reta peecha vae. Erei jae reta mbaeti oecha. Jae ramiño vi oipota tei oendu pe reta peendu vae. Erei jae reta mbaeti oendu —jei. \s1 Samaria pegua ipɨacavi vae \p \v 25 Metei ara metei mboroócuai re oporomboe vae oñemboɨ Jesús jóvai jare jei chupe: \p —Oporomboe vae, ¿mbae pa ayapota, anoi vaera tecove opa mbae vae? \p Oipota tei oyavɨuca Jesús pe. \p \v 26 Jayave Jesús jei chupe: \p —¿Mbae pa oyecuatía oi mboroócuai pe? ¿Mbae pa remongueta joco pe? —jei. \p \v 27 Jayave jei Jesús pe: \p —Oyecuatía oi corai: “Eaɨu ndeYa Tumpa opaete ndepɨa reve jare opaete nderecove reve jare opaete nepɨrata reve jare opaete neñemongueta reve. Jae ramiño vi eaɨu iru vae nde reyeaɨu rami”. Jocorai oyecuatía oi —jei. \p \v 28 Jayave Jesús jei chupe: \p —Icavi co rere. Corai eyapo jare renoita tecove opa mbae vae —jei. \p \v 29 Mboroócuai re oporomboe vae oipota oicuauca jupi co jae. Jae rambue oparandu Jesús pe: \p —¿Quia pa co jae jocuae iru vae? \p \v 30 Jayave Jesús jei chupe: \p —Metei cuimbae ojo Jerusalén güi tenta Jericó cotɨ. Jare güɨramoiño imonda vae reta oipɨɨ. Jae reta omboi jemimonde jare ombopere. Oyuca rairai oeya reta tape pe —jei—. \v 31 Jare güɨramoiño ou metei sacerdote jocuae tape rupi. Jare oecha yave cuimbae ipere vae, mbaeti etei oipota oya jese. Mombɨrɨ rupiño oasa chugüi —jei—. \v 32 Jae ramiño vi ou metei levita jocuae tape rupi. Jare oecha yave cuimbae ipere vae, mbaeti etei oipota oya jese. Mombɨrɨ rupiño vi oasa chugüi —jei—. \v 33 Erei metei Samaria pegua ou jocuae tape rupi, jare ou ovae cuimbae ipere vae oia pe. Jare Samaria pegua oecha yave, oiparareco —jei—. \v 34 Jayave oya jese jare oñono moa reta ipere reta ñogüɨnoia re jare oyasoi ipere reta lienzo pe. Jayave oupi imburica re jare güɨraja metei o pe, jare joco pe oñangareco jese —jei—. \v 35 Jare pɨareve pe Samaria pegua ojota ma joco güi yave, oequi mócoi denario jare omee o iya pe. Jei chupe: Eñangareco jese. Jare jeta yae cuae güi remongata yave, amboepɨta ndeve ayu ye yave —jei, jei—. \p \v 36 Añave taparandu ndeve: ¿Quia nunga pa co jae jocuae imonda vae reta oipɨɨ vae iñeiru? Echa mboapɨ cuimbae oasa jocoropi —jei. \p \v 37 Jare mboroócuai re oporomboe vae jei Jesús pe: \p —Jocuae oiparareco vae. \p Jayave Jesús jei chupe: \p —Ecua eyapo jae oyapo rami. \s1 Jesús opou Marta jare María pɨri \p \v 38 Jesús jare jemimboe reta jecuae yogüɨraja Jerusalén cotɨ. Jayave yogüɨraja ovae metei tenta pe. Joco pe metei cuña Marta jee vae omboresive cavi jo pe Jesús. \v 39 Jare Marta ipɨquɨɨ jee co María. Jare María oguapɨ ñandeYa ipɨ iyɨpɨ pe oyeapɨsaca vaera jese. \v 40 Erei Marta oñemambeco yae tembiura oyapo oi vae re. Jayave ou Jesús oia pe jare jei chupe: \p —CheYa, chepɨquɨɨ mbaeti chemborɨ. Jae rambue cheiño ayapo ai tembiura. ¿Icavi ra ndeve oyapo vaera corai? Eyócuai chemborɨ vaera —jei. \p \v 41 Jayave ñandeYa jei chupe: \p —Marta, Marta, reñemambeco yae jeta mbaembae re. \v 42 Erei mbaeti yaipota jeta mbaembae. Cuae María oiparavo vae icavi ndeve vi. Ngaraa quia ipuere oequi María güi —jei. \c 11 \s1 Jesús oporomboe yerure re \p \v 1 Jare metei ara Jesús oyerure oi Tumpa pe. Jare opa ma yave, metei jemimboe jei chupe: \p —CheYa, oremboe royerure vaera Tumpa pe Juan vi omboe jemimboe reta rami. \p \v 2 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Peyerure Tumpa pe yave, pere corai: OreRu ara pe oi vae, toñemboeteuca nderee. Tou ndeporoocuaia. Toyeapo neremimbota cuae ɨvɨ pe ara pe oyeapo oi rami. \v 3 Emee oreve ara ñavo orerembiura. \v 4 Neɨro oreve orembaeyoa reta re, ore oreɨro oipotagüe iyoa orecotɨ vae pe rami. Jare agüɨye emaeño aña guasu re imiari vaera oreve ore royapo vaera mbaeyoa. Orerepɨ aña guasu güi —pere, jei. \p \v 5 Jayave jei ye chupe reta: \p —Ñamojaanga metei cuimbae jare iamingo. Cuimbae ojo yave iamingo jo pe pɨare mbɨte rupi oyerure vaera chupe mbae re, güɨramoi jeita chupe: Amingo, eiporuca cheve mboapɨ mbɨyape. \v 6 Echa metei cheamingo iguataa güi ou ma ovae chepɨri, jare mbaeti mbae anoi amee jou vaera. Güɨramoi jocoraita jei —jei—. \v 7 Jare güɨramoi iamingo ombouta chupe iñee jo japɨpe güi: Agüɨye chemambeco. Echa oñeoquenda ma oi cheronque, jare che jare opaete chemichia reta roñeno ma roque vaera. Mbaeti ma chepuere apúa amee vaera ndeve. Güɨramoi jocoraita jei —jei—. \v 8 Che jae peve, yepe tei mbaeti oipota opúa, jocuae cuimbae co jae iamingo rambue, erei jocuae cuimbae jecuae oeni yave, opuata co omee vaera chupe opaete oipota vae —jei—. \v 9 Jare che jae peve, peyerure Tumpa pe mbae re, jare Tumpa omeeta peve. Peeca, jare pevaeta. Pembopu onque, jare onque oyepeata peve —jei—. \v 10 Echa oyerure yave quia Tumpa pe mbae re, Tumpa omeeta chupe. Jare oeca yave quia mbae, ovaeta. Jare ombopu yave quia onque, onque oyepeata chupe —jei—. \v 11 Nde renoi yave metei nderaɨ, nderaɨ oyerure yave ndeve mbɨyape re, ngaraa remee chupe metei ita mbɨyape jecovia pe. Jae ramiño vi nderaɨ oyerure yave ndeve jevae ɨ rupigua re, ngaraa remee chupe metei mboi jevae ɨ rupigua jecovia pe —jei—. \v 12 Jae ramiño vi nderaɨ oyerure yave ndeve ururupía re, ngaraa remee chupe metei tumɨcarape ururupía jecovia pe —jei—. \v 13 Yepe tei pe reta jecuaeño peyapo icavi mbae vae, erei pemee co mbaembae icavi vae pemichia reta pe. Jae rambue peRu ara pe oi vae iquɨreɨ yae omee Espíritu Santo oyerure chupe jese vae reta pe —jei. \s1 Tenta pegua oyovaicho oyoupi vae reta \p \v 14 Metei ara Jesús omondo aña metei cuimbae iupa vae güi. Jare aña ojo ma yave, cuimbae iñee. Jare jeta vae joco pe ñogüɨnoi vae ipɨacañɨ. \v 15 Erei amogüe vae jei: \p —Aña guasu Beelzebú imbaepuere pe omondo aña reta oya jese vae reta güi. \p \v 16 Jare iru vae reta oipota oicuaa mbae ra Jesús ipuere oyapo. Jae rambue jei reta Jesús pe oyeapo vaera mbae ara re jae reta oicuaa vaera quia co jae. \v 17 Erei Jesús oicuaa iñemongueta, jare jei chupe reta: \p —Metei tenta pegua reta oyovaicho oyoupi yave, opata co jocuae tenta. Jae ramiño vi metei o pegua reta oyovaicho oyoupi yave, opata co jocuae o —jei—. \v 18 Jae ramiño vi Satanás pochɨ iyeupe yave, opata co iporoocuaia. Echa pe reta pere che amondo aña reta oya jese vae reta güi aña guasu Beelzebú imbaepuere pe —jei Jesús chupe reta—. \v 19 Erei che amondo yave aña reta oya jese vae reta güi Beelzebú imbaepuere pe, ¿quia imbaepuere pe ra omondo aña reta oya jese vae reta güi perentara reta? Pepuere peparandu chupe reta jese —jei—. \v 20 Erei che amondo aña reta oya jese vae reta güi Tumpa imbaepuere pe. Jae rambue pepuere peicuaa ou ma co peve Tumpa iporoocuaia —jei—. \p \v 21 Metei cuimbae ipɨrata vae mboca güɨnoi vae oñangareco yave jo re, mbaeti quia ipuere opɨro chugüi imbaembae —jei—. \v 22 Erei ou yave iru cuimbae ipɨrata yae chugüi vae oñoraro vaera jae ndive, omoamɨrita co jare opɨrota chugüi imboca güɨrovia catu tei oyeepɨ vaera pɨpe vae. Jae ramiño vi opɨrota chugüi imbaembae omboyao vaera omee iñeiru reta pe —jei—. \p \v 23 Oime yave quia mbaeti oipota oico cheirura vae, oyovaicho co che ndive. Jae ramiño vi oime yave quia mbaeti chemborɨ vae, oyapo co icavi mbae vae checotɨ —jei chupe reta—. \s1 Aña ojo jare ou ye vae \p \v 24 Metei aña ojo ma yave oya jese vae güi, oguata ñuu rupi oeca oicoara. Erei mbaeti yave ipuere ovae oicoara, jei iyeupe: Taja ye jocuae chero ayu chugüi vae pe —jei, jei—. \v 25 Echa ñandepuere ñamojaanga metei o jocuae cuimbae aña ojo ma chugüi vae re. Aña ou ye ovae yave jocuae o pe, oecha o iya otupei ma jare oyapocavi —jei—. \v 26 Jayave ojo ye aña güeru siete aña icavi mbae yae chugüi vae reta jocuae o pe. Jayave ocho reve oique o pe, joco pe yogüɨreco vaera. Tenonde yave, metei aña oya jese yave, jocuae cuimbae oiporara. Erei taɨcue rupi ocho ma aña reta oya jese. Jae rambue oiporara yae —jei. \s1 Tumpa omovendiseta vae reta \p \v 27 Jare Jesús cuae mbaembae re imiari yave, metei cuña joco pe ñogüɨnoi vae reta ipɨte pe oi vae iñeeata reve jei: \p —Tumpa tomovendise ndesɨ. Echa nde rea co chugüi jare jae nemocambu —jei. \p \v 28 Erei Jesús jei: \p —Añete co. Erei Tumpa omovendiseta opaete oyeapɨsaca iñee re vae reta, oyapo yave jeigüe —jei. \s1 Oipota reta oecha mɨacañɨ \p \v 29 Jare jeta yae vae yogüeru Jesús oia pe. Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Añave yogüɨreco vae reta icavi mbae vae oyapo vae reta co. Jae reta oipota ayapo vaera mbae aicuauca vaera chupe reta quia co che. Erei jaeño oyeapota mbae Jonás pe oyeapo vae rami, jae reta oicuaa vaera quia co che —jei—. \v 30 Echa Jonás pe oyeapo vae oicuauca Nínive pegua reta pe Jonás jei chupe reta vae añete vae co. Jae ramiño vi oyeapota cheve vae oicuaucata añave yogüɨreco vae reta pe quia co che. Che co jae cuimbaera oyeapo vae —jei—. \v 31 Tumpa oporojaa yave, ɨvɨtu yevɨ cotɨ pegua juvicha guasu cuña opuata omboeco vaera añave yogüɨreco vae reta. Echa jae ou mombɨrɨ ete güi oyeapɨsaca vaera Salomón iyaracuaa catu vae re. Erei che chearacuaa catu yae Salomón güi —jei—. \v 32 Tumpa oporojaa yave, Nínive pegua reta opuata omboeco vaera añave yogüɨreco vae reta. Echa jae reta oeya iñemongueta icavi mbae vae ipɨa pe oi vae Jonás omombeu chupe reta yave Tumpa iñee. Erei chembaepuere tuicha yae co Jonás imbaepuere güi —jei—. \s1 Mechero ñamoendɨ yave \p \v 33 Mechero ñamoendɨ yave, mbaeti etei ñañomi quiape. Mbaeti ñañono yapepo oñembovapɨ oi vae igüɨ pe. Ñañono co mechero jenda pe, o pe oique vae reta güɨnoi vaera tembipe —jei—. \v 34 Tembipe oique ñanderete pe ñanderesa rupi. Icavi yave nderesa, nderete tɨnɨeta tembipe pe. Erei icavi mbae yave nderesa, nderete tɨnɨeta pɨtumimbi pe —jei—. \v 35 Jae rambue eñeandu agüɨye vaera nderete tɨnɨe pɨtumimbi pe. Echa tɨnɨeta tei tembipe pe —jei—. \v 36 Nderete tɨnɨe yave tembipe pe, ngaraa oico joco pe pɨtumimbi. Opaete tɨnɨeta tembipe pe, metei tembipe tuicha vae nemboesape yave rami —jei. \s1 Jesús omboeco fariseo reta jare mboroócuai re oporomboe vae reta \p \v 37 Jare jocorai imiari ma yave Jesús, metei fariseo oparea chupe ocaru vaera jae ndive. Jayave Jesús ojo fariseo jo pe jare oguapɨ ocaru vaera. \v 38 Jare fariseo cuae oecha yave, ipɨacañɨ jese. Echa Jesús mbaeti oyepoe rani ndei ocaru mbove. \v 39 Jayave ñandeYa jei: \p —Pe reta co jae fariseo reta. Pe reta co jae taza jare ñae icupe rupiño oyeyoe vae rami. Erei pepɨa iquɨa yae co. Echa peipota iru vae reta imbaembae jare peyapo icavi mbae vae —jei—. \v 40 Pe reta co jae mbaeti iyaracuaa vae reta. Echa Tumpa oyapo opaete ñandepuere yaecha vae. Erei oyapo vi opaete mbaeti ñandepuere yaecha vae —jei—. \v 41 Pemee pequɨreɨ reve mbaembae paravete vae reta pe. Cuae peyapo yave, peicuaucata iru vae reta pe iquɨa mbae co pepɨa —jei—. \p \v 42 Pe reta co jae fariseo reta. Peiporarata co. Echa pemee Tumpa pe diezmo caavo reta penoi vae güi. Erei mbaeti peyapo jupi co peyapo vaera vae, jare mbaeti peaɨu Tumpa. Icavi co pemee vaera Tumpa pe jocuae nunga diezmo. Erei peyapota tei jupi co peyapo vaera vae, jare peaɨuta tei Tumpa —jei—. \v 43 Pe reta co jae fariseo reta. Peiporarata co. Echa peipota yae peguapɨ tenda tenondegua vae reta pe tupao pe, jare iru vae reta oyapo vaera maraetei peve omaemee vae reta ñogüɨnoia rupi —jei—. \v 44 Pe reta co jae mboroócuai re oporomboe vae reta jare fariseo reta. Peiporarata co. Echa peporombotavɨñoi. Pe reta co jae teogüerɨru reta mbaeti quia oecha vae rami. Yepe tei iru vae reta opɨro jese reta, mbaeti oicuaa joco pe ñogüɨnoi vae —jei. \p \v 45 Jayave metei mboroócuai re oporomboe vae jei Jesús pe: \p —Cuae añave rere vae rupi rere vi icavi mbae vae orecotɨ. \p \v 46 Jayave Jesús jei: \p —Pe reta co jae mboroócuai re oporomboe vae reta. Pe reta vi peiporarata co. Echa pe reta pere iru vae reta pe oyapo vaera yavai yae oyapo vaera vae. Ñamojaanga metei voɨta. Pe reta pere iru vae reta pe ovoɨ vaera metei voɨta ipoɨ yae vae. Erei pe reta mbaeti etei pemborɨ ovoɨ vaera. Pe reta mbaeti etei peyavɨquɨ ivoɨta —jei—. \v 47 Peiporarata co. Echa pe reta peyapo Tumpa iñee aracae omombeu vae reta iteogüerɨru reta. Jare petenondegua reta oyuca reta —jei—. \v 48 Jocorai peicuauca petenondegua reta oyapo vae icaviño co peve. Echa jae reta oyuca reta, jare pe reta peyapo iteogüerɨru reta —jei chupe reta—. \v 49 Jocoraiño vi Tumpa iyaracuaa catu vae jei: Amondota peve cheñee omombeu vae reta jare cheremimondo reta, jare pe reta peyucata amogüe vae jare peyapota icavi mbae vae iru reta pe —jei, jei—. \v 50 Jare pe reta añave peico vae penoita teco opaete Tumpa iñee omombeu vae reta ɨvɨ oyeapo güive oyeyucauca vae imano re —jei—. \v 51 Tenonde voi Abel oyeyucauca, jare taɨcue rupi Zacarías oyeyucauca. Echa Zacarías omano maemɨmba oyeyucagüe oñererocuaveea jare Tumpa jo ipau pe. Añete che jae peve, cuae reta jare opaete iru vae reta imano re pe reta añave peico vae peñemboecota —jei—. \p \v 52 Pe reta co jae mboroócuai re oporomboe vae reta. Peiporarata co. Echa mbaeti pemboe iru vae reta oicuaa vaera Tumpa. Pe reta etei mbaeti peicuaa Tumpa. Iru vae reta oipota tei oicuaa Tumpa, erei pe reta peyopia agüɨye vaera oicuaa —jei. \p \v 53 Jare jocorai imiari ma yave chupe reta, mboroócuai re oporomboe vae reta jare fariseo reta pochɨ yae chupe, jare omboɨpɨ oparandu chupe jeta mbaembae re. \v 54 Jecuaeño jae reta oyeapɨsaca cavi jese. Echa oipota tei oendu jei mbae ipuere omboeco jese vae. \c 12 \s1 Peñeandu fariseo reta güi \p \v 1 Jare jeta yae vae oñemboatɨ Jesús oia pe, jare oñomoañaaña. Jayave Jesús jei jemimboe reta pe rani: \p —Peñeandu fariseo reta güi. Echa jae reta oporombotavɨ vae reta co. Jare tavɨ ipuere oñemoai levadura rami —jei—. \v 2 Oime yave mbae oyeasoi vae, oyeechaucañotai co. Jae ramiño vi oime yave mbae oñemi vae, oyecuaañotai co —jei—. \v 3 Jae rambue pɨtumimbi pe pere vae oñeenduta tembipe pe, jare pero japɨpe pe pere vɨari vae jeracuata opaete vae oendu vaera —jei—. \s1 Pequɨye Tumpa güi \p \v 4 Jare che jae peve, cherɨvɨ reta, agüɨye pequɨye oporoyuca vae reta güi. Echa oporoyuca güire, mbaeti ye mbae icavi mbae vae ipuere oyapo peve —jei—. \v 5 Erei tamombeu peve quia icavi co pequɨye vaera chugüi vae. Pequɨye Tumpa güi. Echa jae güɨnoi mbaepuere oporoyuca vaera jare oporomondo vaera cañɨtei pe. Añete che jae peve, pequɨye chugüi —jei—. \p \v 6 Peicuaa co quirai omaemee vae reta omee cinco güɨra-raɨ mbovɨ yae corepoti re. Erei Tumpa mbaeti iñacañɨ metei yepe güɨra-raɨ güi —jei—. \v 7 Tumpa oicuaa mbovɨ pea penoi peaca re. Jae rambue agüɨye pequɨye. Echa Tumpa peraɨu yae jeta güɨra-raɨ güi —jei—. \s1 Iru vae reta jovaque chemboete vae \p \v 8 Jae ramiño vi che jae peve cuae: Oime yave quia iru vae reta jovaque chemboete vae, che cuimbaera ayeapo vae amboeteucata araɨgua Tumpa pe oyeócuai vae reta jovaque —jei—. \v 9 Erei oime yave quia iru vae reta jovaque checuacu vae, che vi aicuacuta araɨgua Tumpa pe oyeócuai vae reta jovaque —jei—. \p \v 10 Jare oime yave quia jei icavi mbae vae che cuimbaera ayeapo vae cotɨ vae, Tumpa iñɨrota chupe jese. Erei oime yave quia jei icavi mbae vae Espíritu Santo cotɨ vae, Tumpa ngaraa iñɨro chupe jese —jei Jesús chupe reta—. \p \v 11 Jare iru vae reta pereraja yave pemoeterenga vaera tupao reta pe jare mburuvicha reta pe jare iru vae reta mbaepuere güɨnoi vae pe, agüɨye peñemambeco mbae pereta chupe reta vae re —jei—. \v 12 Echa Espíritu Santo oicuaucata peve jocuae ora pe etei mbae pere vaera —jei. \s1 Cuimbae oicocatu vae mbaeti iyaracuaa vae \p \v 13 Jayave metei cuimbae jeta yae vae ipɨte pe oi vae jei Jesús pe: \p —Oporomboe vae, ere cherɨqueɨ pe omboyao vaera cheve oreru oeya vae. \p \v 14 Jayave Jesús jei chupe: \p —Cuimbae, che mbaeti co aporojaa jocuae nunga mbae re. Ngaraa amboyao peve nderu oeya vae —jei. \p \v 15 Jayave Jesús jei opaete vae pe: \p —Peñeandu agüɨye vaera peipota iru vae reta imbaembae. Echa mbaetita yaico cavi jeta mbaembae ñanoi vae jeco peguaño —jei. \p \v 16 Jayave jei ye chupe reta omojaanga reve: \p —Metei cuimbae oicocatu vae iyavati oñemee cavi. \v 17 Jare cuimbae jei iyeupe ipɨa pe: ¿Mbae ra ayapota? Mbaeti ma cheavati jendara —jei, jei—. \v 18 Jayave jei ye iyeupe ipɨa pe: Aicuaa ma. Amboaita cheavatío reta jare ayapota cheavatío retara tuicha yae vae, jare joco pe añovatuta opaete cheavati jare opaete aarɨvota vae —jei, jei—. \v 19 Jayave che jaeta cherecove pe corai: Cherecove, jeta yae ma mbaarɨvo reñovatu. Oupitɨta jeta año pegua. Eputuu, ecaru, ecau, jare eyerovia. Corai jaeta —jei, jei—. \v 20 Erei Tumpa jei jocuae cuimbae pe: Nde co jae mbaeti iyaracuaa vae. Echa cuae pɨtu aequita nderecove ndegüi. Jare jayave ¿quia ra güɨnoita opaete jocuae mbaembae reñovatu ndeyeupeguara vae? —jei, jei. \p \v 21 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Oime yave quia jeta mbaembae oñovatu iyeupeguara vae, mbaeti yave oicocatu Tumpa cotɨ, oyeapota chupe jocuae cuimbae oicocatu vae pe oyeapo rami —jei. \s1 Agüɨye peñemambeco mbaembae re \p \v 22 Jayave Jesús jei ye jemimboe reta pe: \p —Jae rambue che jae peve, agüɨye peñemambeco perembiura re. Jae ramiño vi agüɨye peñemambeco peremimondera re —jei—. \v 23 Ngaraa pepuere peico cavi jecuaeño peñemambeco yave perembiura re, jare perete mbaeti oipota jeta temimonde ipora vae —jei—. \v 24 Peñemongueta güɨra reta re. Echa jae reta mbaeti omaetɨ jare mbaeti vi ombaarɨvo. Mbaeti vi güɨnoi avatío oñovatu vaera iyavati. Erei Tumpa omongaru reta. Jare Tumpa peraɨu yae güɨra reta güi —jei—. \v 25 Güɨramoi peñemambeco peipota tei pepucu rambue. Erei ngaraa etei pepuere peñembocuacuaa pepucu yae vaera peñemambeco jese rambue —jei Jesús chupe reta—. \v 26 Mbaeti etei mbae pepuere peyapo cuae re. Erei cuae mbaeti co yavai Tumpa pe. Jae rambue agüɨye peñemambeco iru mbaembae re —jei—. \v 27 Peñemongueta mbaepotɨ reta re, quirai ocuacuaa reta. Mbaeti oparavɨquɨ reta. Mbaeti omaepova reta. Erei che jae peve, mbaepotɨ reta ipora yae Salomón jemimonde ipora yae vae güi. \v 28 Tumpa omopora yae ñana, yepe tei metei ara ñana oi co pe jare pɨareve pe ócai. Jae rambue Tumpa omeeta co peve peremimondera. Michi co peporogüɨrovia —jei—. \v 29 Agüɨye peñemambeco perembiura re, jare agüɨye peñemambeco iru mbaembae re —jei—. \v 30 Echa opaete ɨvɨ pegua reta oñemambeco cuae mbaembae re. Jare peRu oicuaa icavi co penoi vaera cuae mbaembae —jei—. \v 31 Erei icavi co peipota yae vaera Tumpa iporoocuaia, jare Tumpa omeeta peve opaete cuae mbaembae —jei—. \s1 Mbaembae ara pegua \p \v 32 Agüɨye pequɨye, yepe tei pe reta mbovɨ yae co. Echa Tumpa jemimbota co pe reta peico vaera iporoocuaia pe —jei—. \v 33 Pemee corepoti re pembaembae, jare pemee corepoti mbaembae oata chupe vae reta pe. Corai peyapo yave, penoita mbaembae ara pegua. Jae co peaporoca ara pe penoita vae rami. Jocuae nunga aporoca ngaraa etei indechi jare jocuae mbaembae icavi vae peaporoca ara pegua pe penoi vae ngaraa ocañɨ. Echa imonda vae ngaraa oya jese jare cupii reta ngaraa güɨrocomegua —jei—. \v 34 Echa peñovatu yave mbaembae icavi vae peyeupeguara ɨvɨ pe, jecuaeño peñemonguetata ɨvɨ pegua re. Erei peñovatu yave mbaembae icavi vae peyeupeguara ara pe, jecuaeño peñemonguetata ara pegua re —jei—. \s1 Tembiócuai jecuaeño oaro vae \p \v 35-36 Ñamojaanga peré tembiócuai reta. Tembiócuai reta iya ojo omenda vaera yave, tembiócuai reta oaro ñogüɨnoi iya ou ye rupi. Oñemocatɨro reta jare jecuaeño jendɨ imechero reta. Jare iya ou ye ovae yave ombopu onque, jupivei jembiócuai reta oipea onque iya ipuere vaera oique jo pe —jei—. \v 37 Tembiócuai reta jecuaeño oaro ñogüɨnoi yave iya ou ye ovae yave, oyerovia retata. Añete che jae peve, iya omboyecuacuata toalla pe, jare jeita jembiócuai reta pe oguapɨ vaera mesa pe, jare iya etei omongaruta jembiócuai reta —jei Jesús—. \v 38 Güɨramoi iya ou yeta ovae pɨtu ma yave ani pɨare mbɨte rupi. Erei jae oecha yave jembiócuai reta oaro ñogüɨnoi, jae reta oyeroviata co —jei—. \v 39 Aipota peicuaa vaera cuae: Metei o iya oicuaa yave mbae ora pe outa ovae imonda vae oñomi vaera mbaembae, oñemocatɨrota tei jare ngaraa tei omaeño imonda vae re güɨraja vaera imbaembae —jei—. \v 40 Jae ramiño vi pe reta peñemocatɨro. Echa che cuimbaera ayeapo vae ayu yeta avae mbaeti peñemongueta pei jese yave —jei chupe reta. \s1 Tembiócuai icavi mbae vae \p \v 41 Jayave Pedro jei Jesús pe: \p —CheYa, cuae rere ma remojaanga reve. ¿Oreveguaraño pa co cuae? ani ¿opaete vae peguara pa? —jei. \p \v 42 Jayave ñandeYa jei: \p —Metei tembiócuai iyaracuaa vae oyapo iya jei chupe oyapo vaera vae. Jare iya omee chupe oico vaera iru jembiócuai reta juvichara, jare omee vaera chupe reta jembiura ara ñavo —jei—. \v 43 Iya ou ye ovae yave jo pe, oecha yave jocuae jembiócuai oyapo oi iparavɨquɨ, jocuae jembiócuai oyeroviata co —jei chupe reta—. \v 44 Añete che jae peve, iya omeeta chupe oñangareco vaera opaete imbaembae re —jei Jesús—. \v 45 Erei güɨramoi tembiócuai jei iyeupe ipɨa pe: Cheya ngaraa ou ye raivi. Jare omboɨpɨ oinupa iru tembiócuai reta - cuimbae reta jare cuñatai reta - jare ocaru jare ocau jare osavaɨpo —jei—. \v 46 Jayave metei ara iya ou yeta ovae jembiócuai mbaeti oaro oi yave. Jayave iya oiporarauca yaeta chupe jare omondota oico vaera iya iporoócuai mbaeti oyapo vae reta ndive —jei—. \v 47 Iya oiporarauca yaeta. Echa tembiócuai oicuaa tei iya iporoócuai, erei mbaeti oyapo —jei chupe reta—. \v 48 Erei oime yave tembiócuai mbaeti oicuaa iya iporoócuai vae, yepe tei oiporarata co mbaeti oyapo iya iporoócuai rambue, erei iya ngaraa oiporarauca yae chupe. Echa iya oicuauca yave jembiócuai pe iporoócuai, icavi co jembiócuai oyapo vaera oicuaagüe rupi —jei—. \s1 Ayu oñemboyao vaera oyougüi ɨvɨ pegua reta \p \v 49 Che ayu cuae ɨvɨ pe tata amoendɨ vaera, jare chequɨreɨ yae opa cheparavɨquɨ ayapo —jei—. \v 50 Che aiporara yaeta co jare yavai yaeta cheve opa oyeapo regua —jei—. \v 51 ¿Peñemongueta pa che ayu amee vaera mbɨacatu ɨvɨ pegua reta pe? Che jae peve, mbaeti co. Che ayu oñemboyao vaera oyougüi ɨvɨ pegua reta —jei chupe reta—. \v 52 Echa añave güive yogüɨreco yave cinco metei o pe, oñemboyaota co oyougüi. Mboapɨ oyovaichota mócoi ndive, jare mócoi oyovaichota mboapɨ ndive —jei—. \v 53 Tu oyovaichota taɨ ndive, jare taɨ oyovaichota tu ndive. Ichɨ oyovaichota imembɨ cuña ndive, jare imembɨ cuña oyovaichota ichɨ ndive. Cuña imendɨ oyovaichota cuña ndive, jare cuña imembɨtatɨ oyovaichota cuña ndive —jei. \s1 Mbaeti etei peicuaa mbae añave oyeapo oi vae \p \v 54 Jare Jesús jei ye yatɨ vae reta pe: \p —Peecha yave amapɨtu oyeapo oi cuaraɨ oiquea cotɨ, jupivei pere: Oquɨta co. Jare jocorai oyeapo —jei—. \v 55 Jae ramiño vi ɨvɨtu guasu ou yave, pere: Aracuta co. Jare jocorai oyeapo —jei—. \v 56 Pe reta co jae oporombotavɨ vae reta. Echa ara jare ɨvɨ re pemae yave, peicuaa mbae oyeapota vae. Erei mbaeti etei peicuaa mbae añave oyeapo oi vae —jei chupe reta—. \s1 Eñemoicavi nderovaicho ndive \p \v 57 ¿Maera pa peateɨ peicuaa mbae jupi peyapo vaera vae? —jei—. \v 58 Reo yave oipota oñeapo nderé mbae re vae ndive ɨvɨraiya oia cotɨ, tape rupi peo rambueve eñemoicavi jae ndive, agüɨye vaera jae oñeapo nderé ɨvɨraiya pe. Echa ɨvɨraiya nemondota tembipɨɨrɨru iñangarecoa pe, jare tembipɨɨrɨru iñangarecoa neñonota tembipɨɨrɨru pe —jei—. \v 59 Che jae ndeve, ngaraa etei ree tembipɨɨrɨru güi ndei opaete ndepía remboepɨ mbove —jei. \c 13 \s1 Peeya peñemongueta icavi mbae vae \p \v 1 Jare amogüe joco pe ñogüɨnoi vae reta omombeu Jesús pe quirai Pilato oyucauca amogüe Galilea pegua reta, jae reta maemɨmba oyeyucagüe reta güɨrocuavee Tumpa pe ñogüɨnoi rambueve. \v 2 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Güɨramoi pe reta peñemongueta jocorai oyeapo jocuae Galilea pegua reta pe, jae reta iyoa yae opaete iru Galilea pegua reta güi rambue. \v 3 Che jae peve, mbaeti co. Jare mbaeti yave peeya peñemongueta icavi mbae vae pepɨa pe oi vae, pe reta vi pecañɨteita —jei—. \v 4 Jare jocuae torre Siloé pe oise vae osururu jocuae dieciocho vae re jare oyuca reta. Güɨramoi pe reta peñemongueta jocuae dieciocho vae iyoa yae opaete iru Jerusalén pegua reta güi —jei—. \v 5 Che jae peve, mbaeti co. Jare mbaeti yave peeya peñemongueta icavi mbae vae pepɨa pe oi vae, pe reta vi pecañɨteita —jei. \s1 Ɨva mbaeti ia vae \p \v 6 Jayave Jesús jei ye chupe reta omojaanga reve: \p —Metei cuimbae güɨnoi ico pe metei ɨva. Ojo tei oeca ɨva ia. Mbaeti ovae chupe —jei—. \v 7 Jayave jei ico pe oparavɨquɨ chupe vae pe: Mase, mboapɨ año ma ayu tei aeca cuae ɨva ia jare mbaeti avae chupe. Eyasɨa. Ñañotɨta tei iru temitɨ jendagüe pe —jei, jei—. \p \v 8 Jayave co pe oparavɨquɨ vae jei co iya pe: Cheya, emaeño opɨta vaera cuae año pegua. Tayoo rani iyɨ́vɨri jare tañono vacarepoti iyɨ́vɨri —jei, jei—. \v 9 Jayave ia yave, icavita co. Erei mbaeti yave ia, ndepuereta reyasɨauca —jei, jei. \s1 Jesús ombogüera cuña mbutuu iara pe \p \v 10 Jare Jesús oporomboe oi metei judío reta itupao pe mbutuu iara pe. \v 11 Jare oecha joco pe metei cuña dieciocho año ma imbaerasɨ vae. Jecuaeño oñaɨvɨ yae. Mbaeti etei ipuere oñemboɨ cavi. \v 12 Jare Jesús oecha ma yave, jei chupe: \p —Eyu checotɨ, cuña. Recuera ma co nembaerasɨ güi —jei. \p \v 13 Jayave Jesús oñono ipo cuña iñaca re. Jare jupivei cuña ipuere oñemboɨ cavi jare omboɨpɨ omboete Tumpa. \p \v 14 Jayave tupao re oñangareco vae pochɨ yae cuae re. Echa Jesús ombogüera cuña mbutuu iara pe. Jae rambue tupao re oñangareco vae jei joco pe ñogüɨnoi vae reta pe: \p —Icavi co yaparavɨquɨ vaera seis ara. Peyu jocuae seis ara pecuera vaera. Agüɨye peyu pecuera vaera mbutuu iara pe —jei. \p \v 15 Erei ñandeYa jei chupe: \p —Pe reta co jae oporombotavɨ vae reta. Pe reta metei ñavo peyora pegüeye jare pemburica jenda güi mbutuu iara pe peraja vaera pemboɨu —jei—. \v 16 Mase, cuae cuña Abraham iñemoña reta pegua co. Erei Satanás dieciocho año ma omombaerasɨ. ¿Mbaeti pa icavi che ambogüera vaera cuae mbaerasɨ güi mbutuu iara pe? —jei. \p \v 17 Jare cuae Jesús jei ma yave, opaete Jesús jovaicho reta imara. Echa opaete joco pe ñogüɨnoi vae reta oyerovia opaete Jesús oyapo vae re jare omboete Jesús. \s1 Mostaza jaɨgüe \p \v 18 Jayave Jesús jei: \p —¿Mbae ra ipuere oñemojaanga Tumpa iporoocuaia re? ¿Mbae ra amojaangata jese? \v 19 Ñandepuere ñamojaanga jese metei mostaza jaɨgüe —jei—. Oñeotɨ yave, ocuacuaa jare oyeapo ɨvɨra tuicha vae. Jare güɨra reta yogüeru oyapo jaitɨra jese —jei. \s1 Levadura \p \v 20 Jayave jei ye chupe reta: \p —¿Mbae ra amojaangata Tumpa iporoocuaia re? \v 21 Ñandepuere ñamojaanga jese levadura —jei—. Cuña omboyea levadura jeta catu trigo iachi ndive, levadura oñemoai vaera opaete achi rupi —jei. \s1 Taraquera ipɨmí vae \p \v 22 Jare Jesús ojo oguata opaete tenta tuicha vae reta jare tenta michi vae reta rupi, jare oporomboe joco pe. Jare jecuaeño ojo Jerusalén cotɨ. \v 23 Jayave metei vae oparandu Jesús pe: \p —CheYa, ¿oime pa mbovɨ catu oñemboasaucata vae? \p Jayave Jesús jei joco pe ñogüɨnoi vae reta pe: \p \v 24 —Peñemomɨrata peique vaera onque ipɨmí vae rupi. Echa che jae peve, jeta vae oipota teita oique, erei ngaraa ipuere —jei—. \v 25 Echa o iya oñoquenda ma yave onque, pe reta pepɨtata oca pe. Jayave pemboputa onque jare pereta: OreYa, eipea onque oreve. Erei jae jeita peve: Che mbaeti pocuaa —jeita, jei—. \v 26 Jayave pereta: Rocaru nderovaque, jare nde reporomboe orerenta pe —pereta, jei—. \v 27 Erei jae jeita peve: Che jae peve, che mbaeti pocuaa. Pe reta co jae icavi mbae vae oyapo vae reta. Pecua cuae güi —jeita peve, jei—. \v 28 Jayave peyaeota jare perai pemboquɨrɨrɨuta. Echa peechata Abraham jare Isaac jare Jacob jare opaete Tumpa iñee aracae omombeu vae reta Tumpa iporoocuaia pe ñogüɨnoi. Erei pe reta icatu pe peita —jei—. \v 29 Yogüeruta cuaraɨ oea cotɨ güi jare cuaraɨ oiquea cotɨ güi jare ɨvɨtu guasu cotɨ güi jare ɨvɨtu yevɨ cotɨ güi, jare oguapɨ retata Tumpa iporoocuaia pe —jei—. \v 30 Erei pemaendúa cuae re: Amogüe añave oñemomichi vae oñemboeteucata co, jare amogüe añave oñemboete vae oñembotaɨcueucata co —jei. \s1 Jesús ipɨatɨtɨ Jerusalén pegua reta re \p \v 31 Jocuae ara yogüeru Jesús oia pe amogüe fariseo reta. Jae reta jei Jesús pe: \p —Ecua cuae güi. Echa Herodes oipota ndeyucauca. \p \v 32 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Herodes co jae metei aguara rami. Pecua ipɨri jare pemombeu chupe quirai jecuae amondota aña reta oya jese vae reta güi jare ambogüerata imbaerasɨ vae reta añave jare pɨareve. Jare coerambue opata co cheparavɨquɨ —jei—. \v 33 Añete co, icavi co aparavɨquɨ vaera añave jare pɨareve jare coerambue. Echa Jerusalén peño judío reta oyuca Tumpa iñee omombeu vae reta —jei—. \p \v 34 Jerusalén pegua reta, pe reta peyuca Tumpa iñee omombeu vae reta. Pe reta peyapi ita pe peyuca Tumpa ombou peve vae reta. Jeta vese ma chequɨreɨ tei pomboatɨ, uru omboatɨ imembɨ reta ipepo igüɨ pe rami, erei pe reta mbaeti peipota —jei—. \v 35 Mase, perenta oñemboaita. Che jae peve, ngaraa ma cherecha pere regua: Toñemboeteuca ñandeYa jee re ou vae —jei. \c 14 \s1 Cuimbae opaete jete iruru vae \p \v 1 Jare metei mbutuu iara pe Jesús ojo oique metei fariseo reta itenondegua jo pe ocaru vaera jae ndive. Jare fariseo reta omae ñogüɨnoi Jesús re. \v 2 Jare Jesús oecha joco pe metei cuimbae opaete jete iruru vae. \v 3 Jayave Jesús oparandu mboroócuai re oporomboe vae reta jare fariseo reta pe: \p —¿Jei pa mboroócuai ñandepuere ñambogüera quia mbutuu iara pe? \p \v 4 Erei jae reta quiriiño. Jayave Jesús oñono ipo cuimbae imbaerasɨ vae re jare ombogüera. Jayave jei chupe ojo vaera. \v 5 Jayave Jesús jei ye joco pe ñogüɨnoi vae reta pe: \p —Pemburica ani pegüeye oasavi yave metei ɨvɨcua pe mbutuu iara pe, jupivei peo penoe joco güi —jei. \p \v 6 Jare joco pe ñogüɨnoi vae reta mbaeti mbae ipuere jei Jesús pe cuae regua. \s1 Agüɨye eguapɨ tenda tenondegua vae pe \p \v 7 Jayave Jesús oecha quirai opaete o iya oparea chupe vae reta oiparavo tenda icavi vae. Jayave jei chupe reta omojaanga reve: \p \v 8 —Metei cuimbae oparea ndeve yave mendaa pe, agüɨye eguapɨ tenda tenondegua vae pe. Echa güɨramoi o iya oparea vi iru omboete yae ndegüi vae pe —jei—. \v 9 Jayave o iya güeruta jocuae iru vae reguapɨa pe jare jeita ndeve: Emee cuae cuimbae pe nerenda. Jayave nde nemarata co reo reguapɨ tenda taɨcuegua vae pe —jei—. \v 10 Erei o iya oparea ndeve yave, ecua eguapɨ tenda taɨcuegua vae pe. Echa ou yave o iya, güɨramoi jeita ndeve: Cheamingo, ecua eguapɨ metei tenda tenondegua vae pe. Jocorai reñemboeteucata opaete yogüeru ocaru vaera vae reta jovaque —jei—. \v 11 Echa oime yave quia oñemboete vae, oñemomichiucata co. Jare oime yave quia oñemomichi vae, oñemboeteucata co —jei. \p \v 12 Jayave Jesús jei o iya pe: \p —Reipota yave reporomongaru, agüɨye eparea neamingo reta jare nerentara reta jare nerentaɨgua oicocatu vae reta pe. Echa chupe reta reparea yave, jae reta opareata ndeve nde reparea chupe reta rambue —jei—. \v 13 Erei reipota yave reporomongaru, eparea paravete vae reta jare iporovaicho mbae vae reta jare icocho vae reta jare jesa mbae vae reta pe —jei—. \v 14 Jocorai reyapo yave, Tumpa nemovendiseta. Echa jae reta ngaraa ipuere nemongaru. Erei Tumpa omboecoviata ndeve jupi vae reta oicove ye yave yogüeru omanogüe vae reta ipɨte güi —jei. \s1 Cuimbae jeta vae pe oparea ocaru vaera vae \p \v 15 Jare metei jae ndive oguapɨ oi mesa pe vae cuae oendu yave, jei Jesús pe: \p —Tumpa iporoocuaia pe ocaruta vae oñemovendiseta co. \p \v 16 Jayave Jesús jei chupe: \p —Metei cuimbae oyapouca jeta tembíu jare oparea jeta vae pe ocaru vaera. \v 17 Tembíu oyɨ ma yave, omondo jembiócuai jei vaera oparea chupe vae reta pe: Peyu. Echa opaete oñemocatɨro ma —jei, jei—. \v 18 Erei metei ñavo jei tembiócuai pe mbaeti co ipuere ojo. Metei vae jei chupe: Agua ma checora jare icavi co aja vaera amae jese. Jae rambue mbaeti chepuere aja. Ere ndeya pe iñɨro vaera cheve —jei, jei—. \v 19 Jare iru vae jei chupe: Agua ma diez güeye. Ajata amboporova reta. Jae rambue mbaeti chepuere aja. Ere ndeya pe iñɨro vaera cheve —jei, jei—. \v 20 Jare iru vae jei chupe: Amenda ramo ete. Jae rambue mbaeti chepuere aja —jei, jei—. \v 21 Jayave tembiócuai ou ye iya pɨri jare omombeu chupe opaete cuae regua. Jayave iya jei jembiócuai pe: Ecua voi opaete tape reta rupi jare eru cuae pe paravete vae reta jare iporovaicho mbae vae reta jare icocho vae reta jare jesa mbae vae reta —jei, jei—. \v 22 Oyapo ma yave jocorai, tembiócuai jei iya pe: Cheya, ayapo ma ndeporoócuai, jare oime vɨteri iru vae reta jendara —jei, jei—. \v 23 Jayave iya jei jembiócuai pe: Ecua ye opaete tape reta rupi jare ere revae chupe vae reta pe yogüeru vaera, tɨnɨe vaera chero —jei, jei—. \v 24 Echa che jae peve, mbaeti metei ave jocuae tenonde voi aparea chupe vae ocaruta chero pe —jei, jei. \s1 Yavai co oi ojo vaera Cristo jupíe \p \v 25 Jare jeta yae vae oñemboatɨ Jesús oia pe. Jayave Jesús omae jese reta jare jei chupe reta: \p \v 26 —Oime yave quia oipota ojo cherupíe vae, mbaeti yave cheraɨu yae tu jare ichɨ jare jembireco jare imichia reta jare jentara reta güi, jare oyeaɨu yae yave chegüi, ngaraa ipuere oico cheremimboera —jei—. \v 27 Jare oime yave quia mbaeti ovoɨ güɨraja icurusu ojo vaera cherupíe vae, ngaraa ipuere oico cheremimboera —jei—. \v 28 Metei cuimbae iquɨreɨ yave oyapo torre, oguapɨta rani oipapa vaera mbovɨ ra jepɨta, oicuaa vaera icorepoti oupitɨta ra opa oyapo vaera —jei chupe reta—. \v 29 Echa mbaeti yave oyapo jocorai, güɨramoi oñonota torre iguapɨara, erei ngaraa oupitɨ icorepoti opa oyapo vaera. Jae rambue opaete oecha vae reta oyoyaita jocuae cuimbae —jei—. \v 30 Echa jei retata: Jocuae cuimbae omboɨpɨ tei oyapo torre, erei mbaeti ipuere opa oyapo —jeita, jei—. \v 31 Jae ramiño vi metei mburuvicha guasu iquɨreɨ yave ojo oñoraro iru mburuvicha guasu ndive, oguapɨta rani oñemongueta cavi vaera jese, oicuaa vaera jocuae diez mil isundaro reta ipuereta ra omoamɨri jocuae veinte mil sundaro reta jovaicho güɨnoi vae —jei—. \v 32 Echa oñemongueta yave isundaro reta ngaraa omoamɨri jovaicho isundaro reta, mombɨrɨ vɨteri jovaicho güi oi rambueve, omondota quia oyerure vaera chupe agüɨye vaera oñoraro jae ndive —jei—. \v 33 Jae ramiño vi oime yave quia pepɨte pe opaete imbaembae mbaeti oeya vae, ngaraa ipuere oico cheremimboera —jei chupe reta—. \s1 Yuquɨ mbaeti jembochɨ vae \p \v 34 Yuquɨ icavi co yau vaera. Erei mbaeti ma yave jembochɨ, ¿Quiraita ra jembochɨ ye? —jei—. \v 35 Mbaeti ma mbaera icavi. Mbaeti yepe ɨvɨ peguara icavi. Ñamomboño. Ipuere oendu vae toyeapɨsaca cuae re —jei. \c 15 \s1 Vecha ocañɨ vae \p \v 1 Jayave oñemboatɨ Jesús oia pe jeta mburuvicha peguara ocovara vae reta jare teco icavi mbae vae oyapo vae reta. \v 2 Jayave fariseo reta jare mboroócuai re oporomboe vae reta iñeenguru jese. Jae reta jei: \p —Cuae cuimbae oñemoiru teco icavi mbae vae oyapo vae reta ndive, jare ocaru jae reta ndive. \p \v 3 Jayave Jesús jei chupe reta omojaanga reve: \p \v 4 —Metei cuimbae güɨnoi yave cien vecha reta, omocañɨ yave metei, oeya iru noventa y nueve ñuu pe jare ojo oeca ocañɨ vae ovae chupe rupi —jei—. \v 5 Jare ovae ma chupe yave, ovoɨ güeru ye iyatiɨ re oyerovia reve —jei—. \v 6 Jare ou ye ovae yave jenta pe, omboatɨ opaete iamingo reta jare jentaɨgua reta, jare jei chupe reta: Peyerovia che ndive. Avae ma chevecha ocañɨ vae —jei, jei—. \v 7 Che jae peve, jae ramiño vi ara pegua reta oyerovia yaeta iyoa vae oeya yave iñemongueta icavi mbae vae ipɨa pe oi vae. Mbaetita jocorai oyerovia noventa y nueve jupi vae reta re. Echa jae reta mbaeti güɨnoi ñemongueta icavi mbae vae ipɨa pe —jei—. \s1 Corepoti ocañɨ vae \p \v 8 Jae ramiño vi metei cuña güɨnoi yave diez corepoti, omocañɨ yave metei, omoendɨ mechero jare otupei opaete o rupi. Oeca cavi ovae chupe rupi —jei—. \v 9 Jare ovae ma chupe yave, omboatɨ opaete iaminga reta jare jentaɨgua reta, jare jei chupe reta: Peyerovia che ndive. Avae ma corepoti amocañɨ vae —jei, jei—. \v 10 Che jae peve, jae ramiño vi araɨgua Tumpa pe oyeócuai vae reta oyerovia yae iyoa vae oeya yave iñemongueta icavi mbae vae ipɨa pe oi vae —jei. \s1 Taɨ ocañɨ vae \p \v 11 Jayave Jesús jei ye chupe reta: \p —Metei cuimbae güɨnoi mócoi taɨ. \v 12 Jare taɨ taɨcuegua vae jei tu pe: Cheru, emee cheve añave voi mbaembae nde remano ma yave anoita vae —jei, jei—. Jayave tu omboyao imbaembae omee taɨ reta pe —jei—. \v 13 Jayave mbovɨ ara rupi taɨ taɨcuegua vae omboatɨ opaete imbaembae jare ojo mombɨrɨ ambué ɨvɨ pe. Joco pe oyapo jeta arete jare jocorai omongata opaete icorepoti —jei—. \v 14 Jare opa icorepoti omongata yave, ou caruai tuicha vae jocuae ɨvɨ pe, jare cuimbae mbaeti ma mbae güɨnoi jou vaera —jei—. \v 15 Jayave ojo oyerure metei jocuae tenta pegua pe omee vaera chupe mbaravɨquɨ. Jayave jocuae tenta pegua omondo cuimbae ico pe omongaru vaera cuchi reta —jei—. \v 16 Jare cuimbae oipota tei oñemoɨvata ɨvope reta cuchi reta jou vae pe. Jare mbaeti quia omee chupe jou vaera —jei—. \v 17 Jare cuimbae oicuaa ma quirai oyapo mbaeti iyaracuaa vae oyapo rami. Jayave jei iyeupe ipɨa pe: Cheru omombaravɨquɨ vae reta jeta yae güɨnoi jou vaera. Erei che amanota ai ñɨmbɨaɨ güi —jei, jei—. \v 18 Taja cuae güi cheru pɨri jare tae chupe: Cheru, cheyoa ma Tumpa cotɨ jare ndecotɨ vi. \v 19 Mbaeti ma jupi aico vaera nderaɨra. Emee cheve mbaravɨquɨ iru remombaravɨquɨ vae reta pe remee rami —jaeta, jei, jei—. \v 20 Jayave ojo joco güi tu jenta cotɨ. \p Erei mombɨrɨ vɨteri oi rambueve, tu oecha jare oiparareco. Jayave tu osɨi oovaiti taɨ, jare oicuava jare oiyurupɨte —jei—. \v 21 Jayave taɨ jei tu pe: Cheru, cheyoa ma Tumpa cotɨ jare ndecotɨ vi. Mbaeti ma jupi aico vaera nderaɨra —jei, jei—. \v 22 Erei tu jei jembiócuai reta pe: Peru voi temimonde icavi yae vae pemondeuca chupe. Jae ramiño vi peñono moacavera ipoaca re jare mbɨapaa ipɨ re —jei, jei—. \v 23 Jare peru cuae pe vaca-raɨ amonguɨra vae peyuca. Yacaru jare yayapo arete —jei, jei—. \v 24 Echa tenonde yave cuae cheraɨ metei omanogüe vae rami co cheve, erei añave oicove ye ma cheve. Tenonde yave ocañɨ chegüi, erei añave avae ye ma chupe —jei, jei—. Jare omboɨpɨ reta oyapo arete —jei—. \p \v 25 Jare taɨ tenondegua vae oparavɨquɨ oi co pe. Jare ou ye ovae yave coiño o güi, oendu oñemimbɨ ñogüɨnoi o pe —jei—. \v 26 Jayave oeni metei tu jembiócuai jare oparandu chupe mbae ra co jocuae oendu vae —jei—. \v 27 Jayave tembiócuai jei chupe: Nderɨvɨ ou ye ma, jare nderu oyucauca vaca-raɨ omonguɨra vae, taɨ ou ye icavi ovae rambue —jei, jei—. \v 28 Jayave taɨ tenondegua vae pochɨ jare mbaeti oique o pe. Jayave tu oe o güi jare jei taɨ pe oique vaera —jei—. \v 29 Jayave taɨ tenondegua vae jei tu pe: Mase, jeta año ma ayeócuai ndeve. Jecuaeño ayapo ndeporoócuai. Erei mbaeti etei remee cheve cavara-raɨ yepe, ayapo vaera arete cheamingo reta ndive —jei, jei—. \v 30 Jare cuae nderaɨ oico cuña aguasa rupi oico vae reta ndive jare jocorai omongata opaete nde remee chupe vae. Erei jae ou ye ovae rupive, reyucauca chupe vaca-raɨ remonguɨra vae —jei, jei—. \v 31 Jayave tu jei taɨ tenondegua vae pe: Cheraɨ, jecuaeño nde reico che ndive, jare opaete chembae nembae co —jei, jei—. \v 32 Icavi co arete yayapo vaera, jare yayerovia vaera. Echa tenonde yave cuae nderɨvɨ metei omanogüe vae rami co cheve, erei añave oicove ye ma cheve. Tenonde yave ocañɨ chegüi, erei añave avae ye ma chupe —jei, jei. \c 16 \s1 Tembiócuai iya imbaembae omongata vae \p \v 1 Jare Jesús jei jemimboe reta pe: \p —Oico metei cuimbae oicocatu vae jare jembiócuai vi. Jeracua cuimbae pe quirai jembiócuai omongata imbaembae —jei—. \v 2 Jayave cuimbae oeni jembiócuai jare jei chupe: ¿Mbae pa co cuae nereracua cheve vae? Emombeu cheve mbae reyapo opaete chembaembae ndive vae. Echa romoeta co —jei, jei—. \v 3 Jayave tembiócuai jei iyeupe ipɨa pe: ¿Mbae ra ayapota? Echa cheya chemoeta. Mbaeti chepuere ayoo ɨvɨ corepoti amongana vaera. Mbaeti vi chepuere ayerure iru vae reta pe mbaembae re. Echa chemarata co —jei, jei—. \v 4 Aicuaa ma mbae ayapota vae. Corai ayapo yave, cheya chemoe ma yave, iru vae reta oñangarecota cheré —jei, jei—. \v 5 Jayave omondo omombeu vaera opaete iya pe mbae re ipía vae reta yogüeru vaera ipɨri. Jayave oparandu metei vae pe: ¿Mbovɨ pa ndepía cheya pe? —jei, jei—. \v 6 Cien litro aceite —jei, jei—. Jayave tembiócuai jei chupe: Co oi ndetupapire. Eguapɨ voi jare eicuatía cincuenta litro —jei, jei—. \v 7 Jayave oparandu iru vae pe: ¿Mbovɨ pa ndepía cheya pe? —jei, jei—. Cien arroba trigo —jei, jei—. Jayave tembiócuai jei chupe: Co oi ndetupapire. Eicuatía ochenta arroba —jei, jei—. \v 8 Jare cuimbae oicocatu vae jei jembiócuai jupi mbae vae oyapo vae pe: Icavi yae reyapo ndeyeupe. Ndearacuaa co —jei, jei—. Echa cuae ɨvɨ pegua reta iyaracuaa yae corepoti re Tumpa pe oyeócuai vae reta güi —jei—. \p \v 9 Jeta vese corepoti oyeporu icavi mbae vae oyeapo vaera. Erei che jae peve, peiporu pecorepoti peyapo vaera peamingo retara. Echa pemano yave, peeyata pecorepoti mbaeti peiporu vae. Erei peyapo yave peamingo retara, jae reta pemboresiveta perenta opa mbae vae pe —jei Jesús chupe reta—. \v 10 Oime yave quia ñandepuere yarovia catu mbae michi vae re vae, ñandepuere vi yarovia catu mbae tuicha vae re. Jae ramiño vi oime yave quia oporombotavɨ mbae michi vae re vae, oporombotavɨta vi mbae tuicha vae re —jei—. \v 11 Jae rambue mbaeti yave Tumpa ipuere pererovia catu corepoti re - echa jeta vese corepoti oyeporu icavi mbae vae oyeapo vaera - ngaraa vi pererovia catu mbaembae icavi vae ara pegua re —jei—. \v 12 Jare oime yave quia mbaeti ñandepuere yarovia catu iru vae icorepoti re vae, ngaraa ñamee chupe corepoti güɨnoi vaera iyeupeguara —jei—. \p \v 13 Metei tembiócuai oipota yave oyeócuai mócoi iya pe, omotareɨta metei iya jare oaɨuta iru iya, ani oparavɨquɨ cavita metei iya pe jare güɨroɨrota iru iya. Mbaeti pepuere peyeócuai Tumpa pe corepoti peaɨu reve —jei. \p \v 14 Jare fariseo reta cuae oendu yave, oyóyai Jesús. Echa jae reta oipota yae corepoti. \v 15 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Pe reta peñembojupi iru vae reta jovaque. Erei Tumpa oicuaa pepɨa pe oi vae. Jare yepe tei iru vae reta pemboete yae, erei Tumpa oicuaa peyapo vae icavi mbae yae co —jei—. \s1 Mboroócuai jare Tumpa iporoocuaia \p \v 16 Ndei Juan ou mbove, Tumpa omombeu ñandeve yayapo vaera mboroócuai jare Tumpa iñee aracae omombeu vae reta jeigüe. Erei Juan omboɨpɨ omombeu ñee icavi vae Tumpa iporoocuaia regua, jare opaete vae oipota yae oique Tumpa iporoocuaia pe —jei—. \v 17 Ara jare ɨvɨ opata. Erei mbaeti etei ñandepuere ñamboai mboroócuai —jei—. \s1 Omombo jembireco vae \p \v 18 Oime yave quia omombo jembireco vae, güɨreco yave iru vae jembirecora, oñuvanga menda re. Jare oime yave quia oñemombo ma vae güɨreco vae, jae vi oñuvanga menda re —jei—. \s1 Cuimbae oicocatu vae jare Lázaro \p \v 19 Oico metei cuimbae oicocatu vae temimonde ipora yae vae güɨnoi vae. Jecuaeño oñemonde cavi yae jare ara ñavo oyapo arete —jei—. \v 20 Jare oico vi iru cuimbae Lázaro jee vae. Cuae cuimbae jecuaeño oyerure iru vae reta pe mbaembae re. Lázaro icaracha yae. Ara ñavo iru vae reta omoñeno Lázaro cuimbae oicocatu vae jonque jóvai —jei—. \v 21 Lázaro oipota jou tembíu iperasoraso cuimbae oicocatu vae imesa güi oa vae. Jare ñaɨmba reta yogüeru oere Lázaro icaracha reta —jei—. \v 22 Jare metei ara cuimbae jecuaeño oyerure iru vae reta pe mbaembae re vae omano, jare araɨgua reta güɨraja Abraham oia pe. Jae ramiño vi cuimbae oicocatu vae omano jare oñeotɨuca —jei—. \v 23 Jare cañɨtei pe cuimbae oicocatuse vae oiporara yae oi. Jayave jovaɨva jare oecha Abraham mombɨrɨ oi chugüi. Oecha vi Lázaro Abraham ndive —jei—. \v 24 Jayave iñeeata reve jei: Cheru Abraham, cheparareco. Embou Lázaro oñono vaera ipoacaapɨ ɨ pe omoaquɨ vaera checu. Echa aiporara yae ai cuae tata pe —jei, jei—. \v 25 Erei Abraham jei chupe: Cheraɨ, nemaendúa quirai nde reico ɨvɨ pe rambueve, nde renoi mbaembae icavi vae. Jae ramiño vi Lázaro oico ɨvɨ pe rambueve, mbaembae icavi mbae vae oyeapo chupe. Erei añave jae ipɨacatu oi jare nde reiporara rei —jei, jei—. \v 26 Jae ramiño vi oime ñanepau pe mbaeti etei ñandepuere yaasa vae. Jae rambue roipota yave rojo pepɨri, mbaeti orepuere. Jae ramiño vi peipota yave peyu orepɨri, mbaeti pepuere —jei, jei—. \v 27 Jayave cuimbae oicocatuse vae jei ye Abraham pe: Cuae jeco pegua ayerure ndeve, cheru, remondo vaera Lázaro cheru jenta pe —jei, jei—. \v 28 Echa che oime anoi cinco cherɨvɨ. Emondo omombeu vaera chupe reta, agüɨye vaera jae reta vi yogüeru cuae roiporaraa pe —jei, jei—. \v 29 Jayave Abraham jei chupe: Oime güɨnoi Moisés iporoócuai jare Tumpa iñee aracae omombeu vae reta oicuatiagüe vae. Tomongueta reta jocuae —jei, jei—. \v 30 Jayave cuimbae oicocatuse vae jei Abraham pe: Ngaraa omongueta reta, cheru Abraham. Erei oyecuaa yave chupe reta omanogüe vae, oeya retata iñemongueta icavi mbae vae ipɨa pe oi vae —jei, jei—. \v 31 Jayave Abraham jei ye chupe: Mbaeti yave oipota oyeapɨsaca Moisés iporoócuai jare Tumpa iñee aracae omombeu vae reta oicuatiagüe vae re, ngaraa oyapo Tumpa jei oyapo vaera vae yepe tei quia oicove ye ojo chupe reta omanogüe vae reta ipɨte güi —jei, jei. \c 17 \s1 Oporomboavai vae reta \p \v 1 Jayave Jesús jei jemimboe reta pe: —Jecuaeño yogüɨrecota oporomboavai vae reta. Erei oporomboavai vae ñavo oiporarata co —jei—. \v 2 Icavita tei co iru vae reta oñapɨti vaera iyayu rupi metei ita tuicha vae ombaeso pɨpe vae jare omombo vaera ɨ guasu pe agüɨye vaera oyapouca tei metei cuae michia pe mbaeyoa —jei—. \v 3 Peñeandu. Nderɨvɨ oyapo yave icavi mbae vae ndeve, neñeengueta chupe. Jare jae ipɨatɨtɨ yave jese, neɨro chupe —jei—. \v 4 Jare oyapo yave icavi mbae vae ndeve siete vese metei ara pe, jare jei yave ndeve siete vese jocuae ara pe ipɨatɨtɨ co jese, neɨro chupe —jei. \s1 Mborogüɨrovia re \p \v 5 Jayave ñandeYa jemimondo reta jei chupe: \p —Emombeu oreve quirai oreporogüɨrovia ipuere oñemoiru. \p \v 6 Jayave ñandeYa jei chupe reta: \p —Güɨramoi peporogüɨrovia michi yae metei mostaza jaɨgüe michi yae rami. Erei jocuae nunga mborogüɨrovia penoi yave, pepuereta pere cuae ɨvɨra sicómoro jee vae pe: Ecua cuae güi epɨta ɨ guasu pe, jare ɨvɨra oyapota peregüe —jei—. \s1 Tembiócuai oyapo vae \p \v 7 Güɨramoi metei tembiócuai ojo co pe oara vaera ani omongaru vaera maemɨmba reta. Iparavɨquɨ opa ma oyapo yave, ou ye iya jo pe. Erei iya mbaeti etei jei chupe: Eyu eguapɨ cuae mesa pe ecaru. Mbaeti jocorai jei —jei—. \v 8 Echa iya jei chupe: Ecua rani emboyɨ mbae jau vaera. Jayave eipoepɨ neremimonde reru vaera cheve cherembiura. Jare che opa ma acaru yave, ndepuereta recaru —jei, jei—. \v 9 Jare iya mbaeti etei omee yasoropai jembiócuai pe jembiócuai oyapo jeigüe rambue —jei—. \v 10 Jae ramiño vi pe reta peyapo ma yave opaete Tumpa jei peve peyapo vaera vae, pere peyeupe: Mbaeti mbae ayapo añemboeteuca vaera cheYa pe. Echa jaeño ayapo jupi ayapo vaera vae. Jocorai pere —jei. \s1 Diez cuimbae ipire ocúi vae reta \p \v 11 Jare Jesús ojoñoi Jerusalén cotɨ. Jayave ojo ovae Samaria jare Galilea ipau pe. \v 12 Jare ojo metei tenta pe ovae, jare joco pe yogüeru Jesús cotɨ diez cuimbae ipire ocúi vae reta. Erei jae reta opɨta mombɨrɨ Jesús güi. \v 13 Jayave jae reta iñeeata reve jei Jesús pe: \p —Jesús, oporomboe vae, oreparareco. \p \v 14 Jare Jesús oecha reta yave, jei chupe reta: \p —Pecua sacerdote reta pɨri, jae reta omae vaera peré —jei. \p Jare yogüɨraja rambueve, güɨramoiño mbaeti ma ocúi ipire. \v 15 Jare metei cuimbae ou ye iru cuimbae reta ipɨte güi jare iñeeata reve jei: \p —Tumpa toñemboeteuca. \p Echa oicuaa ocuera ma co imbaerasɨ güi. \v 16 Jayave oyeatɨca Jesús jóvai jare omee yasoropai chupe. Jae co Samaria pegua. \v 17 Jayave Jesús jei: \p —Ambogüera diez cuimbae reta. Erei nueve mbaeti yogüeru ye —jei—. \v 18 Cuae meteiño ou ye omboete vaera Tumpa. Jare cuae mbaeti co judío —jei. \p \v 19 Jayave jei cuimbae pe: \p —Epúa eñemboɨ jare ecua nerenta pe. Recuera ma, rerovia cheré rambue —jei. \s1 Tumpa iporoocuaia outa co \p \v 20 Jare fariseo reta oparandu Jesús pe quirai yave ra oyecuaata Tumpa iporoocuaia. Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Tumpa iporoocuaia ngaraa oyecuaa pe reta pesareco jese vae rupi —jei—. \v 21 Jae ramiño vi ngaraa quia jei: Mase, co oi, ani: Mase, pee oi. Echa Tumpa iporoocuaia pepɨte pe oi —jei. \p \v 22 Jayave Jesús jei jemimboe reta pe: \p —Outa ara reta peipota vaera tei cherecha - che cuimbaera ayeapo vae - metei ara yepe, erei ngaraa cherecha —jei—. \v 23 Jayave iru vae reta jeita peve: Mase, co oi, ani: Mase, pee oi. Erei agüɨye pecua jae reta ndive —jei—. \v 24 Tamojaanga amavera. Amavera oyecuaa opaete ara re. Jae ramiño vi che cuimbaera ayeapo vae ayecuaata opaete vae pe ayu ye yave —jei—. \v 25 Erei aiporara yaeta rani jare añave yogüɨreco vae reta ngaraa oipota ayeapo vaera juvicha guasura —jei—. \v 26 Peicuaa co quirai ɨvɨ pegua reta oyapo icavi mbae vae Noé oico rambueve. Jae ramiño vi oyapo retata icavi mbae vae che cuimbaera ayeapo vae ayu yeta yave —jei—. \v 27 Echa Noé oico rambueve, ɨvɨ pegua reta ocaruñoi jare ocauñoi, jecuaeño cuimbae reta omenda cuñatai reta ndive jare tu reta omee tayɨ reta cuimbae reta pe omenda jae ndive vaera. Erei metei ara Noé oique jocuae buque pe. Jayave ou ɨporu guasu jare oyuca opaete vae —jei—. \v 28 Jae ramiño vi Lot oico rambueve, Sodoma pegua reta ocaruñoi jare ocauñoi jare jecuaeño ogua mbaembae jare omee mbaembae, jare jecuaeño omaetɨ jare oyapo jo retara —jei—. \v 29 Erei jocuae ara Lot oe Sodoma güi yave, Tumpa ombou tata jare azufre jare opa oyuca Sodoma pegua reta —jei—. \v 30 Jocoraita vi oyeapo che cuimbaera ayeapo vae ayecuaa yave —jei—. \p \v 31 Jocuae ara oime yave metei cuimbae ovapɨa re oparavɨquɨ oi vae, ovapɨa güi ogüeyɨ yave, agüɨye toique jo pe güɨraja vaera imbaembae. Jae ramiño vi oime yave metei cuimbae co pe oparavɨquɨ oi vae, agüɨye tojo ye jo pe —jei Jesús chupe reta—. \v 32 Pemaendúa Lot jembireco pe oyeapo vae re —jei—. \v 33 Oipota oñovatu jecove vae ngaraa ipuere oñovatu. Erei jocuae omoeterengata jecove vae oñovatuta co —jei—. \v 34 Che jae peve, jocuae pɨtu mócoi vae oñenota ñogüɨnoi jupa pe. Tumpa güɨrajaucata metei vae jare iru vae opɨtata jupa pe —jei—. \v 35 Jae ramiño vi mócoi cuña reta ombaesota ñogüɨnoi. Tumpa güɨrajaucata metei cuña jare iru cuña opɨtata joco pe —jei—. \v 36 Jae ramiño vi mócoi cuimbae reta oparavɨquɨta ñogüɨnoi co pe. Tumpa güɨrajaucata metei cuimbae jare iru cuimbae opɨtata co pe —jei. \p \v 37 Jayave Jesús jemimboe reta oparandu chupe: \p —OreYa, ¿quiape pa oyeapota cuae? \p Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Omano vae jetegüe oia pe oñemboatɨta chucha reta. \c 18 \s1 Cuña imemano vae jare cuimbae oporojaa vae \p \v 1 Jare metei ara Jesús imiari ye jemimboe reta pe omojaanga reve. Oipota oicuauca chupe reta quirai icavi co jecuaeño oyerure vaera Tumpa pe jare agüɨye vaera icuérai chugüi. \v 2 Jae rambue jei chupe reta: \p —Oico metei tenta pe metei cuimbae oporojaa vae. Mbaeti oquɨye Tumpa güi jare güɨroɨro iru vae reta —jei—. \v 3 Jae ramiño vi oico jocuae tenta pe metei cuña imemano vae. Metei ara cuña imemano vae ojo oporojaa vae pɨri jare jei chupe: Cherepɨ cherovaicho güi —jei, jei—. \v 4 Oporojaa vae mbaeti mbae oyapo oepɨ vaera cuña. Erei mbovɨ ara rupi jei iyeupe ipɨa pe: Yepe tei mbaeti aquɨye Tumpa güi jare aroɨro iru vae reta, \v 5 erei cuae cuña imemano vae chemambeco rambue, aepɨta co. Echa mbaeti yave, jecuaeño outa chepɨri jare ngaraa omaeño aputuu —jei, jei. \p \v 6 Jayave ñandeYa jei ye: \p —Jocorai co jei jocuae oporojaa vae jupi mbae vae oyapo vae. \v 7 Erei Tumpa jupi co. Jae rambue oepɨta co oiparavo vae ara rupi jare pɨtu rupi oyerure chupe vae reta, yepe tei güɨramoi ngaraa oepɨ raivi —jei—. \v 8 Che jae peve, ɨmambae Tumpa oepɨ retata. Erei che cuimbaera ayeapo vae ayu ye yave ɨvɨ pe, ¿oimeta ra ñogüɨnoi oporogüɨrovia vae reta? —jei. \s1 Fariseo jare mburuvicha peguara ocovara vae \p \v 9 Jare Jesús oia pe ñogüɨnoi amogüe oñembojupi iñemongueta pe vae. Jae reta güɨroɨro iru vae reta. Jare Jesús jei chupe reta omojaanga reve: \p \v 10 —Mócoi cuimbae yogüɨraja Tumpa jo pe oyerure vaera Tumpa pe. Metei vae fariseo co jare iru vae mburuvicha peguara ocovara vae co —jei—. \v 11 Fariseo oñemboɨ jare oyerure iyeupe ipɨa pe corai: Tumpa, amee yasoropai ndeve. Echa che mbaeti aico iru cuimbae reta yogüɨreco rami. Che mbaeti aporombotavɨ apɨro vaera quia güi imbaembae. Mbaeti ayapo jupi mbae vae. Mbaeti añuvanga menda re. Mbaeti vi ayapo jocuae mburuvicha peguara ocovara vae oyapo rami —jei, jei—. \v 12 Che ayecuacu tembíu güi mócoi vese semana ñavo, jare amee ndeve diezmo opaete anoi vae güi —jei, jei—. \v 13 Jare mburuvicha peguara ocovara vae oñemboɨ mombɨrɨ fariseo güi, jare mbaeti oipota jovaɨva. Jaeño ocua iyee ipɨtía re jare jei: Tumpa, cheparareco. Echa che cheyoa co —jei, jei—. \v 14 Che jae peve, Tumpa iñɨro mburuvicha peguara ocovara vae pe imbaeyoa reta re, jare jae ojo ye jenta pe. Erei mbaeti iñɨro fariseo pe imbaeyoa reta re. Echa oime yave quia oñemboete vae, oñemomichiucata co. Jare oime yave quia oñemomichi vae, oñemboeteucata co —jei. \s1 Jesús oñono ipo michia reta re \p \v 15 Jare amogüe vae güeru Jesús oia pe michia reta Jesús oñono vaera ipo jese reta. Erei Jesús jemimboe reta oecha reta yave, oñeengata güeru vae reta pe. \v 16 Erei Jesús oeni michia reta jare jei jemimboe reta pe: \p —Pemaeño michia reta re yogüeru vaera che aia pe. Agüɨye peyopia. Echa cuae nunga oyeócuai Tumpa pe iporoocuaia pe —jei—. \v 17 Añete che jae peve, mbaeti yave peipota Tumpa peócuai vaera metei michia oipota rami, ngaraa peico Tumpa iporoocuaia pe —jei. \s1 Mburuvicha oicocatu vae \p \v 18 Jare metei mburuvicha jei Jesús pe: \p —Oporomboe vae, nde ndepɨacavi co. ¿Mbae pa ayapota, anoi vaera tecove opa mbae vae? —jei. \p \v 19 Jayave Jesús jei chupe: \p —¿Maera pa rere cheve: Ndepɨacavi co? Mbaeti quia ipɨacavi, jaeño Tumpa —jei—. \v 20 Nde reicuaa co mboroócuai reta: “Agüɨye eñuvanga menda re. Agüɨye eporoyuca. Agüɨye nemonda. Agüɨye ndeapu iru vae re. Emboete nderu jare ndesɨ” —jei Jesús chupe. \p \v 21 —Mbaeti ayavɨ metei ave cuae mboroócuai reta chemichi güive —jei. \p \v 22 Jare Jesús cuae oendu yave, jei chupe: \p —Oime mbae oata reyapo vaera. Emee opaete mbaembae renoi vae corepoti re, jare emee corepoti paravete vae reta pe, jare reicocatuta ara pe. Jayave eyu cherupíe —jei. \p \v 23 Erei mburuvicha cuae oendu yave, ipɨatɨtɨ yae. Echa oicocatu yae. \p \v 24 Jare Jesús oecha yave mburuvicha ipɨatɨtɨ opɨta, jei: \p —Yavai yaeta co oicocatu vae reta oique vaera Tumpa iporoocuaia pe. \v 25 Yavai yae oicocatu vae oique vaera Tumpa iporoocuaia pe, maemɨmba camello jee vae yuu mi jesacua rupi oasa vaera güi —jei. \p \v 26 Jayave cuae oendu vae reta jei: \p —Jocorai yave, ¿quia pa ipuere oñemboasauca? \p \v 27 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Ɨvɨ pegua reta mbaeti ipuere oñemboasa. Erei Tumpa ipuere oporomboasa —jei. \p \v 28 Jayave Pedro jei Jesús pe: \p —Mase, ore opaete mbae roeya, royu vaera nderupíe. \p \v 29 —Añete che jae peve —jei Jesús—, oime yave quia oeya jo, ani tu, ani ichɨ, ani tɨqueɨ reta, ani tɨvɨ reta, ani jembireco, ani imichia reta Tumpa iporoocuaia jeco pegua vae, \v 30 jeta yae jecoviata chupe ɨvɨ pe oico rambueve, jare taɨcue rupi Tumpa omeeta chupe tecove opa mbae vae —jei. \s1 Jesús jei omanota co \p \v 31 Jayave Jesús oeni jocuae doce jemimboe reta, jare jei chupe reta: \p —Mase, yaja co Jerusalén cotɨ, jare opaete Tumpa iñee aracae omombeu vae reta oicuatiagüe cuimbaera oyeapo vae regua oyeapota co cheve —jei— \v 32 Echa iru vae reta chemoeterengata judío mbae vae reta pe. Jare jae reta cheyoyaita, oyapota icavi mbae vae cheve, jare ondɨvɨta cheré —jei—. \v 33 Jayave chenupata chicote pe jare cheyucata. Erei mboapɨ ara rupi aicove yeta ayu omanogüe vae reta ipɨte güi —jei. \p \v 34 Erei Jesús jemimboe reta mbaeti oicuaa mbae ra oipota jei cuae Jesús jei chupe reta vae. Yavai yae chupe reta oicuaa vaera mbae jei vae. \s1 Cuimbae jesa mbae vae \p \v 35 Jare Jesús coiño ma ou Jericó güi yave, metei cuimbae jesa mbae vae oguapɨ oyerure oi tape jembeɨ pe. \v 36 Jae oendu jeta vae oasa ñogüɨnoi jocoropi, jare oparandu mbae ra oyeapo oi. \v 37 Jayave oasa vae reta omombeu chupe Jesús Nazaret pegua oasa co ojo. \v 38 Jayave jesa mbae vae iñeeata reve jei: \p —Cheparareco, Jesús. Nde co jae David Taɨ —jei. \p \v 39 Jeta joco pe ñogüɨnoi vae reta oñeengata chupe. Oipota tei omoquirii. Erei jesa mbae vae jecuae iñeeata reve jei: \p —Nde co jae David Taɨ. Cheparareco —jei. \v 40 Jayave Jesús opɨta, jare jei joco pe ñogüɨnoi vae reta pe güeru vaera jesa mbae vae. Jare jesa mbae vae ou yave Jesús oia pe, Jesús oparandu chupe: \p \v 41 —¿Mbae pa reipota ayapo vaera ndeve? \p —Tamae, cheYa —jei. \p \v 42 Jayave Jesús jei chupe: \p —Emae. Recuera ma, rerovia cheré rambue —jei. \p \v 43 Jare jupivei ipuere omae, jare ojo Jesús jaɨcue omboete Tumpa reve. Jare opaete joco pe ñogüɨnoi vae reta vi cuae oecha yave, omboete Tumpa. \c 19 \s1 Jesús jare Zaqueo \p \v 1 Jare Jesús oique Jericó pe jare ojo ye joco güi. \v 2 Jare oico joco pe metei cuimbae Zaqueo jee vae. Jae co mburuvicha peguara ocovara vae reta itenondegua. Oicocatu co. \v 3 Jare Zaqueo oipota tei oecha Jesús. Erei mbaeti ipuere. Echa jeta yae vae ñogüɨnoi Jesús oasaa rupi, jare Zaqueo mbaeti co ipucu. \v 4 Jae rambue Zaqueo osɨi metei ɨvɨra sicómoro jee vae tape jembeɨ pe oi vae pe, jare oyeupi jese oecha vaera Jesús. Echa Jesús oasata jocoropi. \v 5 Jare Jesús ojo ovae yave ɨvɨra oia pe, jovaɨva jare oecha Zaqueo. Jayave jei chupe: \p —Egüeyɨ, Zaqueo. Echa añave aipota apou ndepɨri —jei. \p \v 6 Jayave Zaqueo ogüeyɨ voi, jare güɨraja Jesús jo pe oyerovia reve. \v 7 Jare opaete iru vae reta cuae oecha yave, iñeenguru. Jei reta: \p —Jae ojo opou metei cuimbae iyoa vae pɨri. \p \v 8 Erei Zaqueo oñemboɨ ñandeYa jóvai jare jei chupe: \p —Mase, cheYa, ameeta chembaembae mbɨte rupi paravete vae reta pe. Jare oime yave quia apɨro mbae chugüi vae irundɨ ye ye amboecoviata chupe —jei. \p \v 9 Jayave Jesús jei chupe: \p —Cuae ara ñemboasa ou cuae o pegua reta pe. Echa nde vi co jae Abraham iñemoña reta pegua —jei—. \v 10 Echa che cuimbaera ayeapo vae ayu aeca vaera jare amboasa vaera ocañɨ Tumpa güi vae reta —jei. \s1 Diez corepoti jare tembiócuai reta \p \v 11 Jare Jesús ndive ñogüɨnoi vae reta cuae oendu ma yave, Jesús imiari ye chupe reta omojaanga reve. Echa ojo ma ovae coiño Jerusalén güi, jare jae ndive ñogüɨnoi vae reta oñemongueta tei ɨmambae yae oyecuaata co Tumpa iporoocuaia. \v 12 Jae rambue Jesús jei chupe reta: \p —Metei mburuvicha ojota iɨvɨ ae güi ambué ɨvɨ mombɨrɨ oi vae pe oyeapo vaera iɨvɨ ae pegua reta juvicha guasura. Jare taɨcue rupi ou yeta —jei—. \v 13 Jare ndei ojo mbove, oeni diez jembiócuai reta jare omee metei ñavo pe corepoti jepɨ yae vae, jare jei chupe reta: Peiporu cuae corepoti ayu ye regua —jei, jei—. \v 14 Erei mburuvicha jentaɨgua reta omotareɨ mburuvicha, jare mburuvicha ojo ma yave ambué ɨvɨ pe, jae reta omondo jei vaera: Mbaeti roipota jocuae cuimbae oico vaera oreruvicha guasura —jei reta, jei—. \p \v 15 Erei mburuvicha oyeapo jentaɨgua reta juvicha guasura. Jayave ou ye ovae iɨvɨ ae pe jare oyócuai jembiócuai corepoti omee chupe vae reta oñemboatɨ vaera ipɨri, jae oicuaa vaera mbovɨ ra metei ñavo omongana —jei—. \v 16 Metei jembiócuai jei chupe: Cheya, amombaravɨquɨ corepoti remee cheve vae, jare añave anoi diez corepoti —jei, jei—. \v 17 Jayave iya jei jocuae jembiócuai pe: Icavi reyapo. Nde co jae cherembiócuai icavi vae. Cuae amee ndeve vae michi yae. Erei remombaravɨquɨ cavi. Jae rambue che toroñono diez tenta pegua reta juvichara —jei, jei—. \v 18 Jayave iru jembiócuai jei chupe: Cheya, amombaravɨquɨ corepoti remee cheve vae, jare añave anoi cinco corepoti —jei, jei—. \v 19 Jayave iya jei jocuae jembiócuai pe: Icavi reyapo. Che toroñono cinco tenta pegua reta juvichara —jei, jei—. \v 20 Jayave iru jembiócuai jei chupe: Mase, cheya, co oi corepoti remee cheve vae. Ayapɨcua añovatu ndeve —jei, jei—. \v 21 Echa aquɨye ndegüi ndepɨapochɨ rambue. Nde repɨro mbaembae iru vae reta güi jare rearɨvo iru vae reta oñotɨ vae —jei, jei—. \v 22 Jayave iya jei jocuae jembiócuai pe: Nde rere vae rupi etei che rojaata co. Nde co jae cherembiócuai icavi mbae vae. Reicuaa chepɨapochɨ co jare quirai apɨro mbaembae iru vae reta güi jare quirai aarɨvo iru vae reta oñotɨ vae —jei, jei—. \v 23 ¿Maera pa mbaeti reraja checorepoti banco pe? Echa jocorai reyapo yave, ayu ye yave remeeta tei co cheve corepoti amee ndeve vae jare mbovɨ ye banco pegua reta omoiruta tei jae ndive vae —jei, jei—. \v 24 Jayave iya jei iru jembiócuai joco pe ñogüɨnoi vae reta pe: Pepɨro chugüi jocuae corepoti jare pemee diez corepoti güɨnoi vae pe —jei, jei—. \v 25 Erei jae reta jei iya pe: Oreya, jae güɨnoi ma diez corepoti. \v 26 Añete co —jei iya chupe reta, jei—. Erei che jae peve, güɨnoi vae pe oñemoiruta, jare mbaeti güɨnoi vae güi michi yae güɨnoi vae oyeequita —jei, jei—. \v 27 Erei peru cuae pe jocuae cherovaicho reta. Jae reta mbaeti oipota che aico vaera juvicha guasura. Peyuca cherovaque —jei, jei. \s1 Jesús ojo Jerusalén pe \p \v 28 Jare Jesús cuae jei ma chupe reta yave, oguata ye iru vae reta jenonde ojo Jerusalén cotɨ. \v 29 Jare yogüɨraja ovae coiño tenta reta Betfagé jare Betania güi. Joco pe oi ɨvɨtɨ Oliva. Jayave Jesús oyócuai mócoi jemimboe reta. \p \v 30 —Pecua pea tenta ñanderóvai oi vae pe —jei chupe reta—. Peo pevae rupive, pevaeta metei mburica mi taɨrusu vae oñeapɨti oi. Mbaeti etei vɨteri quia opo jese. Peyora jare peru —jei—. \v 31 Jare oime yave quia jei peve vae: ¿Maera pa peyora? pere chupe corai: ÑandeYa oipota oiporu —pere, jei. \v 32 Jayave Jesús omondo vae reta yogüɨraja, jare ovae mburica mi taɨrusu vae Jesús omombeu chupe reta rami. \v 33 Jare oyora ñogüɨnoi yave, mburica mi iya reta oparandu chupe reta: \p —¿Maera pa peyora pei mburica mi? \p \v 34 —ÑandeYa oipota oiporu —jei reta. \v 35 Jayave güeru reta mburica mi taɨrusu vae Jesús oia pe. Jayave Jesús jemimboe reta oñono iyasoya mburica mi icupe re, jare Jesús opo jese. \v 36 Jare Jesús ojo rambueve Jerusalén cotɨ, joco pe ñogüɨnoi vae reta oipɨso iyasoya tape rupi mburica mi jenonde. \p \v 37 Jare omboɨpɨ reta ogüeyɨ ɨvɨtɨ Oliva güi. Coiño ma yogüeru Jerusalén güi. Jayave opaete Jesús jemimboe reta omboɨpɨ oyerovia. Omboete reta Tumpa iñeeata reve opaete mɨacañɨ oecha Jesús oyapo vae reta re. \v 38 Jare jei reta: \p —Toñemboeteuca ñanderuvicha guasura ñandeYa jee re ou vae. Mbɨacatu toi ara pe. Ara pegua reta tomboete Tumpa —jei reta. \p \v 39 Jare amogüe fariseo reta jeta yae vae ipɨte pe ñogüɨnoi vae jei Jesús pe: \p —Oporomboe vae, eñeengata neremimboe reta pe. \p \v 40 Erei Jesús jei chupe reta: \p —Che jae peve, cuae reta quirii yave, jupiveiño ita reta imiarita iñeeata reve —jei. \p \v 41 Jare Jesús coiño ma Jerusalén güi ou ovae yave, omae Jerusalén re jare omboɨpɨ oyaeo. \v 42 Jare jei: \p —Mbaeti reicuaa quirai ra ndepuere renoi mbɨacatu. Cuae ara reta pe reicuaata tei co. Erei añave ngaraa reicuaa —jei—. \v 43 Outa ma ovae nderovaicho reta nequese vaera jare ngaraa omaeño nderapɨpe pe yogüɨreco vae reta re oe vaera ndegüi —jei—. \v 44 Jare jae reta opata nembosururu jare oyucata opaete nderapɨpe pe yogüɨreco vae reta. Ngaraa oeya reta metei ita iru ita iárambue, mbaeti reicuaa Tumpa omeeta tei mbɨacatu ndeve rambue —jei. \s1 Jesús Tumpa jo pe oyapo vae \p \v 45 Jayave Jesús oique Tumpa jo pe jare omboɨpɨ omoe joco güi omaemee vae reta jare ombaegua vae reta. \v 46 Jare jei chupe reta: \p —Tumpa iñee pe oyecuatía oi corai: “Chero co jae peyerure cheve pɨpe vae”. Jocorai oyecuatía oi. Erei pe reta peyapo ma imonda vae reta oñemia rami —jei. \p \v 47 Jayave Jesús oporomboe Tumpa jo pe ara ñavo. Erei sacerdote reta itenondegua reta jare mboroócuai re oporomboe vae reta jare tenta pegua reta itenondegua reta oeca quirai ipuere oyucauca Jesús. \v 48 Erei mbaeti oicuaa reta quiraita ra oyucauca. Echa opaete tenta pegua reta oipota yae oyeapɨsaca Jesús re. \c 20 \s1 Jesús imbaepuere \p \v 1 Jare metei ara Jesús oporomboe oi Tumpa jo pe, jare omombeu joco pe ñogüɨnoi vae reta pe ñee icavi vae. Jayave yogüeru vi joco pe sacerdote reta itenondegua reta jare mboroócuai re oporomboe vae reta jare tenta pegua reta itenondegua reta. \v 2 Jayave jae reta jei Jesús pe: \p —Emombeu oreve, ¿mbae nunga mbaepuere pa renoi cuae mbaembae reyapo vaera? ¿Quia pa omee ndeve mbaepuere cuae reyapo vaera? —jei reta. \p \v 3 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Che vi taparandu peve mbae re. Yaecha pepuere pemombeu cheve —jei—. \v 4 ¿Quia pa ombou Juan oporombobautiza vaera? ¿Tumpa pa ombou? ani ¿ɨvɨ pegua reta pa ombou? —jei. \p \v 5 Jayave jae reta jei oyoupe: \p —Yae yave: Tumpa co ombou, jae jeita ñandeve: Jocorai yave, ¿maera pa mbaeti perovia? \v 6 Erei yae yave: Ɨvɨ pegua reta co ombou, opaete tenta pegua reta ñandeapita ita pe ñandeyuca. Echa jae reta güɨrovia Juan co jae metei Tumpa iñee omombeu vae —jei reta. \p \v 7 Jae rambue jei reta Jesús pe: \p —Mbaeti roicuaa quia ra ombou Juan. \p \v 8 Jayave Jesús jei ye chupe reta: \p —Che vi ngaraa amombeu peve mbae nunga mbaepuere anoi cuae mbaembae ayapo vaera —jei. \s1 Co iporúa reta \p \v 9 Jayave Jesús omboɨpɨ ye imiari joco pe ñogüɨnoi vae reta pe omojaanga reve. \p —Metei cuimbae oñotɨ jeta uva ico pe. Jayave oiporuca ico iru vae reta pe, jae reta oñangareco vaera jese. Jayave co iya ojo mombɨrɨ ambué ɨvɨ pe opɨta vaera ɨma pegua —jei—. \v 10 Jare uva yagüɨye ma yave, co iya ombou metei jembiócuai co iporúa reta pe, jae reta omboyao vaera tei uva reta, iya güɨnoi vaera imbaera. Erei co iporúa reta oinupa co iya jembiócuai jare omondo ye. Mbaeti mbae omee chupe güɨraja vaera —jei—. \v 11 Jayave co iya ombou ye tei iru jembiócuai. Erei co iporúa reta oinupa jare oyapo icavi mbae vae chupe jare omondo ye. Mbaeti mbae omee chupe güɨraja vaera —jei—. \v 12 Jayave co iya ombou ye tei iru jembiócuai. Erei co iporúa reta ombopere jare omondo ye —jei—. \v 13 Jayave co iya jei iyeupe: ¿Mbae ra ayapota? Amondota cheraɨ aaɨu yae vae. Güɨramoi jae reta omboeteta cheraɨ —jei, jei—. \v 14 Erei co iporúa reta oecha yave co iya taɨ, jei reta oyoupe: Cuae co jae iyara vae. Yaja yayuca, jare ñande yaicota co iya retara —jei reta, jei—. \v 15 Jayave jae reta oyuca omombo co güi. \p Jae rambue ¿mbae ra oyapota co iya jocuae co iporúa reta pe? —jei—. \v 16 Outa, opa oyuca vaera jocuae co iporúa reta, jare oiporucata ico ambué vae reta pe —jei. \p Jayave cuae oendu vae reta jei: \p —Tumpa mona oipota agüɨye oyeapo. \p \v 17 Jayave Jesús omae jese reta jare jei: \p —¿Mbae ra oipota jei cuae Tumpa iñee pe oyecuatía oi vae? \q1 Ita o iyapoa reta omombo vae oyeapo ma ita tenondegua vae. \p \v 18 Oime yave quia jocuae ita re oñetinga vae, oñemopeta co. Jare oime yave quia jocuae ita oa jese vae, ita opata omboperasoraso —jei. \s1 ¿Jupi pa ñamboepɨ vaera César pe? \p \v 19 Jayave jupivei sacerdote reta itenondegua reta jare mboroócuai re oporomboe vae reta oipota tei oipɨɨ Jesús. Echa oicuaa cuae Jesús omojaanga reve jei vae oicuauca quirai jae reta teco güɨnoi. Erei oquɨye tenta pegua reta güi. \v 20 Jare jecuaeño jae reta omae Jesús re. Jare omondo vi iru vae reta oipiaro vaera Jesús. Cuae reta oipota tei ombotavɨ Jesús, Jesús oñemongueta vaera tei jae reta jupi co. Erei jae reta oipota tei omboeco mbae jei vae re, oñeapo vaera jese mburuvicha pe. \v 21 Jayave jae reta jei Jesús pe: \p —Oporomboe vae, roicuaa nde rere vae jare reporomboe jese vae añete co. Nde mbaeti remboete metei vae iru vae güi. Nde reporomboe cavi quirai Tumpa oipota yaico vaera vae re —jei reta—. \v 22 César ñandeócuai ñamboepɨ vaera chupe corepoti pe. ¿Jupi pa ñamboepɨ vaera chupe? ani ¿mbaeti pa jupi? —jei reta. \p \v 23 Erei Jesús oicuaa jae reta oipota co ombotavɨ, jare jei chupe reta: \p —¿Maera pa peipota peyavɨuca cheve? \v 24 Peru cheve metei denario taecha —jei—. ¿Quia iagüe pa cuae? ¿Quia jee pa cuae oyecuatía oi vae? —jei. \p —Cuae César imbae co —jei reta. \p \v 25 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Pemee César pe César pegua, jare pemee Tumpa pe Tumpa pegua —jei. \p \v 26 Jare jae reta mbaeti ipuere omboeco Jesús mbae jei vae re tenta pegua reta jovaque. Ipɨacañɨ cuae jei vae re, jare mbaeti ye mbae jei chupe. \s1 ¿Oicove yeta pa omanogüe vae reta? \p \v 27 Jayave yogüeru Jesús oia pe amogüe saduceo reta. Opaete saduceo reta jei omanogüe vae reta mbaeti co oicove ye. Saduceo yogüeru vae reta jei Jesús pe: \p \v 28 —Oporomboe vae, Moisés oicuatía oeya oreve corai: “Metei cuimbae tɨvɨ güɨnoi vae omano yave, jembirecogüe mbaeti yave imembɨ chupe, cuimbae tɨvɨgüe tomenda jocuae cuña ndive. Jayave cuña imembɨ yave, cuimbae tombojee michia tɨqueɨ amɨri jee pe”. Jocorai oicuatía Moisés —jei reta—. \v 29 Oico metei cuimbae seis tɨvɨ reta güɨnoi vae. Cuae cuimbae omenda, jare omano mbaeti omomembɨ reve. \v 30 Cuimbae amɨri jaɨcuerigua omenda jembirecogüe ndive, erei omano vi mbaeti omomembɨ reve. \v 31 Jayave jaɨcuerigua ye omenda cuña ndive, jare omano vi mbaeti omomembɨ reve. Opaete siete reve omenda cuae cuña ndive, jare opaete siete reve omano mbaeti omomembɨ reve —jei reta—. \v 32 Taɨcue rupi cuña vi omano. \v 33 Jayave omanogüe vae reta oicove ye yave, ¿quia nunga vae jembirecora pa oicota cuae cuña? Echa opaete siete reve omenda cuae cuña ndive —jei reta. \p \v 34 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Cuae ɨvɨ pe yogüɨreco rambueveño cuimbae reta omenda cuña reta ndive jare cuña reta omenda cuimbae reta ndive. \v 35 Erei icavita co Tumpa pe omoingove ye vaera amogüe vae güeru omanogüe vae reta ipɨte güi. Jae reta yogüɨreco yeta co, erei cuimbae reta ngaraa omenda cuña reta ndive jare cuña reta ngaraa omenda cuimbae reta ndive oicove reta ye yave —jei—. \v 36 Jae ramiño vi ngaraa omano ye. Echa yogüɨrecota araɨgua reta yogüɨreco rami. Yogüɨrecota Tumpa taɨ retara. Echa Tumpa omoingove yeta güeru omanogüe vae reta ipɨte güi —jei—. \v 37 Tamombeu peve omanogüe vae reta regua. Oicove yeta co. Moisés oicuauca cuae oicuatía yave jocuae yai regua. Echa Moisés omombeu quirai ñandeYa Tumpa jei: “Che co jae Abraham, Isaac, jare Jacob iTumpa”. Cuae omombeu Moisés —jei—. \v 38 Echa Tumpa mbaeti co omanogüe vae reta iTumpa. Jae co tecove güɨnoi vae reta iTumpa. Jare opaete vae oicove ñogüɨnoi Tumpa oñemboeteuca vaera —jei. \p \v 39 Jayave amogüe mboroócuai re oporomboe vae reta jei Jesús pe: \p —Oporomboe vae, icavi rere. \p \v 40 Jare jocuae güive oquɨye reta oparandu vaera chupe mbae re. \s1 ¿Quia pa co jae Cristo? \p \v 41 Jayave Jesús oparandu joco pe ñogüɨnoi vae reta pe: \p —¿Maera pa jei mboroócuai re oporomboe vae reta Cristo co jae David Taɨ? \v 42 Echa David etei jei Salmo reta pe corai: \q1 ÑandeYa Tumpa jei cheYa pe: \q1 Eguapɨ cheɨque pe cheacatu cotɨ, \p \v 43 nderovaicho reta opa añono ndepɨ \q1 igüɨ pe regua —jei Tumpa. \m Jocorai jei David —jei—. \v 44 ¿Maera pa jei reta Cristo co jae David Taɨ? Echa David etei jei chupe: CheYa —jei. \s1 Jesús omboeco mboroócuai re oporomboe vae reta \p \v 45 Jayave Jesús jei jemimboe reta pe opaete joco pe ñogüɨnoi vae reta jovaque: \p \v 46 —Peñeandu mboroócuai re oporomboe vae reta güi. Jae reta jecuaeño oipota oguata jemimonde ipucu vae reve, jare iru vae reta oyapo vaera maraetei chupe reta omaemee vae reta ñogüɨnoia rupi. Jare yogüɨraja yave tupao pe jare aretea pe, jecuaeño oipota yae oguapɨ tenda tenondegua vae reta pe —jei—. \v 47 Jae reta opɨro cuña imemano vae reta güi opaete imbaembae, jare ipucu yae oyerure Tumpa pe oporombotavɨ vaera. Jae reta oiporara yaeta —jei. \c 21 \s1 Cuña imemano vae mbota Tumpa pe omee vae \p \v 1 Jare Jesús Tumpa jo pe oi yave, oecha oicocatu vae reta oitɨ icorepoti corepoti jɨru pe. \v 2 Jare oecha vi metei cuña imemano vae paravete vae oitɨ mócoi reare corepoti jɨru pe. \v 3 Jayave Jesús jei: \p —Añete che jae peve, cuae cuña imemano vae paravete vae oyapo jeta yae opaete iru oitɨ vae reta güi. \v 4 Echa opaete iru reta güeru oitɨ mbovɨ jeta güɨnoi vae güi. Erei cuae cuña, yepe tei paravete yae, erei oitɨ opaete güɨnoi vae. Jocuae co jembíu jepɨra tei vae —jei chupe reta. \s1 Tumpa jo oyeitɨta \p \v 5 Jare amogüe vae imiari ñogüɨnoi Tumpa jo re. Jei reta icavi yae co ita reta jare mbaembae tenta pegua reta güeru omopora vaera vae. Jayave Jesús jei: \p \v 6 —Outa co ovae ara reta cuae o reta añave peecha vae oyeitɨ vaera. Ngaraa opɨta metei ave ita iru ita iárambue —jei. \s1 ¿Quiraita pa roicuaa? \p \v 7 Jayave Jesús jemimboe reta oparandu chupe: \p —Oporomboe vae, ¿quirai yave pa cuae oyeapota? Jare opaete cuae oyeapota ma yave, ¿quiraita pa roicuaa? —jei reta. \p \v 8 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Peñeandu agüɨye vaera petavɨ. Echa yogüeruta jeta cheree pe oñembojeeta vae. Jae reta jeita: Che co jae Cristo. Outa co ovae jocuae ara reta —jeita, jei—. Erei agüɨye peñemoiru jae reta ndive —jei—. \v 9 Oimeta ñoraro reta jare tecorai reta. Erei peendu yave cuae reta regua, agüɨye pequɨye. Cuae susere reta oyeapota co. Erei cuae susere reta mbaetita co taɨcuegua vae —jei—. \p \v 10 Metei ɨvɨ pegua reta oñorarota ambué ɨvɨ pegua reta ndive, jare mburuvicha reta oñorarota iru mburuvicha reta ndive. \v 11 Jare ɨvɨ ocana yaeta jeta que rupi. Jare oimeta caruai reta jare mbaerasɨ reta jeta yae vae oyucata vae. Jare mbaembae ara re oyecuaata vae oporomonguɨyeta co —jei—. \v 12 Erei ndei cuae oyeapo mbove, iru vae reta pepɨɨta jare oyapota icavi mbae vae peve. Jae reta pererajata itupao reta pe jare peñonota tembipɨɨrɨru reta pe, jare pererajata mburuvicha guasu reta jóvai chereco pegua —jei—. \v 13 Erei jocorai oyapo reta peve yave, pepuereta pemombeu cheregua —jei—. \v 14 Agüɨye peñemambeco cuae re jare agüɨye peñemongueta mbae ra pereta —jei—. \v 15 Echa che aicuaucata peve mbae pere vaera, jare che pomboaracuaata agüɨye vaera perovaicho reta oicuaa mbae ra ipuere jei peve —jei—. \v 16 Jare peru jare pesɨ, jare perɨqueɨ reta jare perɨvɨ reta, jare perentara reta jare peamingo reta pemoeterengata perovaicho reta pe, jare amogüe pe reta peyeyucaucata co —jei—. \v 17 Jare peñemotareɨucata opaete vae pe chereco pegua. \v 18 Erei ngaraa metei ave pea ocañɨ —jei—. \v 19 Jare perosa peo pevae iyapɨ pe yave, peñemboasaucata co —jei—. \p \v 20 Jare peecha yave jeta sundaro reta Jerusalén iyɨ́vɨri, peicuaata ou ma co ovae Jerusalén oñemboai vaera —jei—. \v 21 Jayave Judea pe ñogüɨnoi vae reta totecuarai ɨvɨtɨ reta ñogüɨnoia cotɨ. Jare Jerusalén pe ñogüɨnoi vae reta toe totecuarai chugüi. Jare Jerusalén icatu pe ñogüɨnoi vae reta agüɨye toyogüɨraja Jerusalén pe —jei—. \v 22 Echa jocuae ara reta pe ɨvɨ pegua reta oiporara yaeta, jare opaete Tumpa iñee pe oyecuatía oi vae oyeapota co —jei chupe reta—. \v 23 Jare ipurúa vae reta jare omocambu vae reta oiporara yaeta jocuae ara reta pe. Echa cuae ɨvɨ pegua reta oiporara yaeta. Echa Tumpa pochɨta co chupe reta —jei—. \v 24 Jare jeta cuae ɨvɨ pegua reta oyeyucaucata quɨsepucu pe. Jare jovaicho reta güɨrajata jeta cuae ɨvɨ pegua reta ambué ɨvɨ reta pe. Jare judío mbae vae reta yogüɨrecota Jerusalén pe judío mbae vae reta iara reta opa regua —jei Jesús chupe reta—. \s1 Cuimbaera oyeapo vae ou yeta \p \v 25 Jayave ɨvɨ pegua reta oechata mbae oyecuaa oi cuaraɨ jare yasɨ jare yasɨtata reta re. Jare opaete ɨvɨ pegua reta oiporarata jare ngaraa oicuaa mbae oyapo vaera. Jare ɨ guasu reta jɨapu yaeta —jei—. \v 26 Jare ɨvɨ pegua reta oquɨye yaeta. Oquɨye yaeta mbae ɨvɨ pe oyeapo oi vae güi. Jare ara re mbaepuere güɨnoi vae reta ocanata —jei—. \v 27 Jayave ɨvɨ pegua reta cherechata ayu amapɨtu reta reve. Che cuimbaera ayeapo vae anoita mbaepuere tuicha vae jare añemboeteucata opaete vae pe —jei—. \v 28 Jare opaete cuae mbaembae oñemboɨpɨ oyeapo yave, pepúa pemae ara re. Echa ɨmambae Tumpa perepɨta —jei chupe reta. \p \v 29 Jayave Jesús jei chupe reta omojaanga reve: \p —Tamojaanga ɨva jare opaete ɨvɨra reta. \v 30 Oñemboɨpɨ joquɨ yave, peicuaa coiño ma co ou ama oquɨ vaera —jei—. \v 31 Jae ramiño vi pe reta peecha yave cuae mbaembae oyeapo ñogüɨnoi, peicuaata coiño ma co ou Tumpa iporoocuaia —jei Jesús chupe reta—. \p \v 32 Añete che jae peve, cuae tenta pegua reta ngaraa opa omano ndei opaete cuae mbaembae oyeapo mbove —jei—. \v 33 Ara jare ɨvɨ opata, erei cheñee ngaraa opa —jei—. \p \v 34 Peñeandu, agüɨye vaera pecau jare pesavaɨpo, jare agüɨye vaera peñemambeco mbaembae ɨvɨ pegua re. Echa jocorai peyapo yave, outa ovae jocuae ara mbaeti peñemocatɨro reve —jei chupe reta—. \v 35 Echa jocuae ara oipocouta opaete ɨvɨ pegua reta ñovai oporomboa rami —jei—. \v 36 Jae rambue peñeandu, jare jecuaeño peyerure Tumpa pe icavi vaera chupe perepɨ vaera opaete cuae oyeapota vae güi jare peñemboɨ vaera cheróvai. Che co jae cuimbaera oyeapo vae —jei. \p \v 37 Jare ara ñavo Jesús oporomboe oi Tumpa jo pe. Erei jave ma yave ojo joco güi opɨta ɨvɨtɨ Oliva re. \v 38 Jare opaete tenta pegua reta yogüeru neimbove asɨ Tumpa jo pe oyeapɨsaca vaera Jesús re. \c 22 \s1 Oipota reta oyucauca Jesús \p \v 1 Jare arete pascua jee vae oyearo oi. Jocuae arete pe judío reta jou mbɨyape ovu mbae vae. \v 2 Jayave sacerdote reta itenondegua reta jare mboroócuai re oporomboe vae reta oeca ñogüɨnoi quirai ipuere oyucauca Jesús. Erei oquɨye tenta pegua reta güi. \p \v 3 Jayave Satanás etei oya Judas Iscariote re - Judas co jae jocuae doce vae güi metei. \v 4 Jayave Judas ojo sacerdote reta itenondegua reta jare Tumpa jo re oñangareco vae reta ñogüɨnoia pe imiari vaera jae reta ndive quirai ra ipuere omoeterenga Jesús chupe reta. \v 5 Jayave jae reta oyerovia, jare jei Judas pe omeeta co chupe corepoti. \v 6 Jayave Judas jei chupe reta omoeterengata co Jesús chupe reta. Jayave omboɨpɨ oeca quirai ipuere omoeterenga Jesús chupe reta tenta pegua reta mbaeti Jesús ndive ñogüɨnoi yave. \s1 Jou reta vecha isoo pascua pegua \p \v 7 Jare ou ovae pascua. Jocuae ara judío reta jecuaeño oyuca vecha reta jare omboɨpɨ jou mbɨyape ovu mbae vae. \v 8 Jayave Jesús jei Pedro jare Juan pe: \p —Pecua peyapocavi yau vaera vecha isoo pascua pegua. \p \v 9 Jayave jei reta chupe: \p —¿Quiape pa reipota royapocavi vaera? \p \v 10 —Mase, peo pevae yave tenta pe, peovaitita metei cuimbae ɨ güɨraja ɨru pe vae —jei—. Pecua jaɨcue. Jae oiqueta metei o pe. Peique vi pe reta —jei—. \v 11 Jayave pere o iya pe: Oporomboe vae jei: ¿Quiape pa oime oi o cheveguara? Che jare cheremimboe reta routa joco pe vecha isoo pascua pegua —jei, pere chupe, jei Jesús—. \v 12 Jayave o iya oechaucata peve metei o tuicha vae jo ɨvate pe opaete mbaembae yaiporuta vae reve. Joco pe peyapocavi ñandeve —jei. \p \v 13 Jayave Pedro jare Juan yogüɨraja jare ovae Jesús jei chupe reta rami. Jare oyapocavi reta Jesús jare jemimboe reta vecha isoo pascua pegua jou vaera. \p \v 14 Jare ora ou ma ovae yave, Jesús oguapɨ mesa pe jocuae doce jemimondo reta ndive. \v 15 Jayave jei chupe reta: \p —Chequɨreɨ yae jau cuae vecha isoo pascua pegua pe reta ndive, ndei amano mbove. \v 16 Che jae peve, ngaraa ye jau, opaete cuae oñemojaanga jese vae Tumpa iporoocuaia pe oyeapo regua —jei. \p \v 17 Jayave Jesús oipɨɨ vaso jare omee yasoropai Tumpa pe. Jayave jei: \p —Opaete pe reta peu cuae vino. \v 18 Che jae peve, ngaraa ye jau vino, Tumpa iporoocuaia oyecuaa regua —jei. \p \v 19 Jayave Jesús oipɨɨ mbɨyape, jare omee yasoropai Tumpa pe. Jayave opɨsae mbɨyape jare omee chupe reta. \p —Cuae co jae cherete —jei—. Añemoeterengata amano vaera peré. Peu cuae cheré pemaendúa vaera —jei. \p \v 20 Jae ramiño vi oipɨɨ vaso, opa ma ocaru reta yave, jare jei: \p —Cuae vino co jae morogüɨrocuavee ipɨau vae cherugüɨ pe ayapota vae. Cherugüɨ oyepɨyereta peré —jei—. \p \v 21 Erei ñandepɨte pe oguapɨ oi cherovaicho reta pe chemoeterengata vae —jei—. \v 22 Añete co, che cuimbaera ayeapo vae amanota. Cuae Tumpa jemimbota co. Erei jocuae cuimbae chemoeterengata vae oiporarata co —jei. \p \v 23 Jayave jemimboe reta omboɨpɨ oparandu oyoupe quia ra oyapota chupe jocorai. \s1 ¿Quia pa oicota tenondeguara vae? \p \v 24 Jare Jesús jemimboe reta omboɨpɨ imiari oyoupe quia ra oicota tenondeguara vae. \v 25 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Ɨvɨ pegua reta juvicha guasu reta oyócuai reta. Jare jembiócuai reta jei juvicha reta oyapo co icavi vae chupe reta —jei—. \v 26 Erei pepɨte pe mbaeti icavi jocorai peyapo vaera. Oime yave quia pepɨte pe oipota oico vaera tenondeguara vae, toyeapo metei taɨrusu vae iru vae reta pe oyeócuai vae rami —jei—. \v 27 Mesa pe oguapɨ ocaru vaera vae co tenondegua tembíu güeru vae güi. Erei che aico pepɨte pe ayeócuai peve vaera —jei—. \p \v 28 Pe reta jecuaeño pepɨta che ndive opaete cuae aiporara rambueve —jei—. \v 29 Jare che poparavo ma peico vaera Tumpa iporoocuaia pe, cheRu cheparavo rami —jei chupe reta—. \v 30 Jae rambue pecaruta chemesa pe cheporoocuaia pe. Jae ramiño vi penoita mbaepuere pejaa vaera jocuae doce atɨ Israel pegua reta —jei—. \s1 Pedro oicuacuta Jesús \p \v 31 Simón, Simón, mase, Satanás oipota tei güɨnoi mbaepuere nderé, metei omaemboveve vae trigo re mbaepuere güɨnoi rami —jei—. \v 32 Erei che ayerure Tumpa pe nderé jecuae renoi vaera mborogüɨrovia. Jare reyerova ye yave Tumpa cotɨ, emborɨ nderɨvɨ reta ipɨrata vaera iporogüɨrovia re —jei. \p \v 33 Jayave Pedro jei Jesús pe: \p —CheYa, apɨtata co nde ndive, tembipɨɨrɨru pe neñono reta yave. Ngaraa roeya, yepe tei güɨramoi iru vae reta cheyuca —jei. \p \v 34 —Che jae ndeve, Pedro —jei Jesús—, ndei tacareo oñee pɨipɨi mbove, mboapɨ ma checuacuta —jei. \s1 Añave peraja mbaembae \p \v 35 Jayave Jesús jei ye jemimboe reta pe: \p —Che pomondo yave peñemoñee vaera, amombeu peve agüɨye vaera peraja corepoti, jare peaporoca, jare pepɨapaa. ¿Oata pa mbae peve? —jei. \p —Mbaeti —jei reta. \p \v 36 Jayave jei ye chupe reta: \p —Erei añave tamombeu peve cuae: Corepoti penoi yave, peraja. Jae ramiño vi peaporoca penoi yave, peraja. Jare mbaeti yave penoi quɨsepucu, pemee peremimonde pegua vaera quɨsepucu —jei—. \v 37 Echa che jae peve, oyeapota co cheve Tumpa iñee pe oyecuatía oi vae. Echa oyecuatía oi corai: \p Jei reta jae co mboroócuai oyavɨ vae. Jocorai oyecuatía oi. Jare opaete cheré oyecuatía oi vae oyeapota co cheve —jei. \p \v 38 Jayave jae reta jei chupe: \p —Mase, oreYa, co oime rogüɨnoi mócoi quɨsepucu. \p —Icaviño ma co —jei chupe reta. \s1 Jesús Getsemaní pe \p \v 39 Jayave Jesús oe o güi ojo vaera ɨvɨtɨ Oliva pe jae jeco rami. Jare jemimboe reta vi yogüɨraja jae ndive. \v 40 Jare ojo ovae yave opɨtaa pe, Jesús jei jemimboe reta pe: \p —Peyerure Tumpa pe agüɨye vaera peyoa. \p \v 41 Jayave Jesús ojo mombɨrɨ catu chugüi reta, jare oyeatɨca oyerure Tumpa pe. \p \v 42 —CheRu —jei—, reipota yave, emboasa chegüi cuae aiporarata vae. Erei toyeapo cheve neremimbota. Agüɨye toyeapo cheremimbota —jei. \p \v 43 Jayave oyecuaa Jesús pe metei araɨgua ara güi ou vae omomɨrata vaera. \v 44 Jesús oiporara yae oi, jare jeiete oyerure Tumpa pe. Jɨai yae. Tugüɨ rami otɨquɨ ɨvɨ re. \p \v 45 Jare Tumpa pe oyerure ma yave, opúa ye jare ou ye jemimboe reta ñogüɨnoia pe. Oecha oque ñogüɨnoi ipɨatɨtɨ yae güi. \v 46 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —¿Maera pa peque pei? Pepúa peyerure Tumpa pe, agüɨye vaera peyoa —jei. \s1 Oipɨɨ reta Jesús \p \v 47 Jare imiari oi rambueve, oyecuaa jeta vae. Jare Judas - jae co jocuae doce vae güi metei - ou jocuae jeta vae jenonde. Jayave ou ovae Jesús oia pe, jare oiyurupɨte. \v 48 Jayave Jesús jei chupe: \p —Judas, ¿maera pa cheyurupɨte chemoeterenga vaera cuae reta pe? \p \v 49 Jare Jesús jemimboe reta oñemboɨ ñogüɨnoi Jesús iyɨ́vɨri. Jare oicuaa mbae oyeapota vae rambue, jei Jesús pe: \p —OreYa, ¿roiporuta pa quɨsepucu jese reta? \p \v 50 Jayave metei Jesús jemimboe oiporu iquɨsepucu sacerdote tenondegua jembiócuai inambi re, jare inambi oyeequi. \v 51 Jayave Jesús jei: \p —Pemaeño cheré ayapo vaera cuae. \p Jayave oyavɨquɨ cuimbae inambi jendagüe, jare cuimbae ocuera. \p \v 52 Yogüeru vi joco pe sacerdote reta itenondegua reta jare Tumpa jo re oñangareco vae reta jare tenta pegua reta itenondegua reta. Jare Jesús jei chupe reta: \p —¿Maera pa peru quɨsepucu reta jare ɨvɨra reta chepɨɨ vaera, imonda vae peipɨɨ yave rami? \v 53 Ara ñavo che ai pe reta ndive Tumpa jo pe, erei pe reta mbaeti chepɨɨ. Erei ora ovae ma chepɨɨ vaera. Corai peyapo pei Satanás imbaepuere pe —jei. \s1 Pedro oicuacu Jesús \p \v 54 Jayave oipɨɨ reta Jesús jare güɨraja sacerdote tenondegua jo pe. Jare Pedro ojo jae reta jaɨcue, erei mombɨrɨño ojo chugüi reta. \v 55 Jayave joco pe ñogüɨnoi vae reta oyapo tata sacerdote tenondegua joca pe jare oguapɨ joco pe. Jare Pedro vi oguapɨ joco pe jae reta ipɨte pe. \v 56 Erei metei cuñatai oecha Pedro oguapɨ oi tata iyɨpɨ pe. Omae ngatu jese. Jayave jei: \p —Cuae cuimbae vi oicose jocuae iru cuimbae ndive. \p \v 57 Jayave Pedro oicuacu Jesús. \p —Mbaeti aicuaa jocuae cuimbae —jei Pedro cuñatai pe. \p \v 58 Ndei ɨma mbove metei cuimbae vi oecha Pedro jare jei chupe: \p —Nde vi co jae iñeiru. \p —Mbaeti co —jei Pedro cuimbae pe. \p \v 59 Jare metei ora rupi ma oasa yave, iru cuimbae jeiete jei: \p —Añete co, cuae cuimbae oicose jocuae iru cuimbae ndive. Echa Galilea pegua co —jei. \p \v 60 —Mbaeti aicuaa mbae rere vae —jei Pedro cuimbae pe. \p Jare imiari rupive, tacareo oñee. \v 61 Jayave ñandeYa oyerova jare omae Pedro re. Jayave Pedro imaendúa ñandeYa jei chupegüe vae re: Ndei tacareo oñee pɨipɨi mbove, mboapɨ ma checuacuta. \v 62 Jayave Pedro oe joco güi jare tanta yae oyaeo. \s1 Oyapo reta icavi mbae vae Jesús pe \p \v 63 Jare cuimbae oñangareco ñogüɨnoi Jesús re vae reta oyóyai jare oinupa. \v 64 Jayave jae reta oesaocua Jesús jare ocua jova re. Jayave jei reta chupe: \p —Emombeu oreve quia ra ocua nderé. \p \v 65 Jare jeta icavi mbae vae jei reta chupe. \s1 Jesús mburuvicha reta jóvai \p \v 66 Jare coe ma yave, tenta pegua reta itenondegua reta jare sacerdote reta itenondegua reta jare mboroócuai re oporomboe vae reta oñemboatɨ. Jayave güeruruca reta Jesús. Jayave jei reta chupe: \p \v 67 —¿Nde pa co jae Cristo? Emombeu oreve. \p —Che amombeu yave peve, ngaraa chererovia —jei Jesús—. \v 68 Jare che aparandu yave peve mbae re, ngaraa pemombeu cheve, jare ngaraa cheyora —jei—. \v 69 Erei che cuimbaera ayeapo vae aguapɨta curi Tumpa mbaepuere güɨnoi vae iyɨque pe iyacatu cotɨ —jei. \p \v 70 Jayave opaete jae reta oparandu chupe: \p —¿Nde pa co jae Tumpa Taɨ? \p —Pe reta pere rami jae co che —jei Jesús chupe reta. \p \v 71 Jayave jae reta jei: \p —¿Maera pa yaeca ye iru vae reta oñeapo vaera jese? Echa ñande etei ñaendu mbae jei vae —jei reta. \c 23 \s1 Jesús Pilato jóvai \p \v 1 Jayave opaete jae reta opúa jare güɨraja Jesús Pilato pɨri. \v 2 Jare omboɨpɨ reta oñeapo Jesús re. Jei reta: \p —Cuae cuimbae omombeu tenta pegua reta pe oyapo vaera icavi mbae vae. Echa jei chupe reta agüɨye vaera omboepɨ corepoti César peguara. Jare jei jae co mburuvicha guasu Cristo jee vae —jei reta. \p \v 3 Jayave Pilato oparandu Jesús pe: \p —¿Nde pa co jae judío reta juvicha guasu? \p —Nde rere rami jae co che —jei Jesús chupe. \p \v 4 Jayave Pilato jei sacerdote reta itenondegua reta jare tenta pegua reta pe: \p —Mbaeti avae teco icavi mbae vae cuae cuimbae re. \p \v 5 Jayave jae reta jeiete jei: \p —Omboepochɨ tenta pegua reta. Oporomboe opaete Judea rupi. Omboɨpɨ Galilea pe jare añave ou ovae cuae pe oporomboe oi —jei reta. \s1 Jesús Herodes jóvai \p \v 6 Pilato oendu yave jei reta vae, oparandu metei Galilea pegua ra jocuae cuimbae. \v 7 Jayave omombeu reta Pilato pe Galilea pegua co Jesús. Jayave Pilato güɨrajauca Jesús Herodes pɨri. Echa Herodes co jae Galilea pegua reta juvicha guasu. Jare jocuae ara reta pe Herodes opou oi Jerusalén pe. \v 8 Jare Herodes oecha Jesús yave, oyerovia yae, ɨma ma oipota oecha rambue. Echa oendu ma jeta Jesús regua, jare oipota oecha Jesús oyapo metei mɨacañɨ. \v 9 Jayave Herodes oparandu Jesús pe jeta mbaembae re, erei Jesús mbaeti mbae jei chupe. \v 10 Jare sacerdote reta itenondegua reta jare mboroócuai re oporomboe vae reta oñemboɨ Herodes jóvai jare iñeeata reve oñeapo Jesús re. \v 11 Jare Herodes jare isundaro reta güɨroɨro jare oyóyai Jesús. Jayave omondeuca chupe temimonde ipora yae vae. Jayave Herodes güɨrajauca ye Pilato pɨri. \v 12 Jare jocuae ara etei Pilato jare Herodes oñomoicavi ye. Echa tenonde yave oñomotareɨ. \s1 Pilato jei Jesús omanota co \p \v 13 Jayave Pilato omboatɨuca sacerdote reta itenondegua reta jare tenta pegua reta itenondegua reta ndive. \v 14 Jare jei chupe reta: \p —Pe reta peru cuae cuimbae cheve jare pere cheve omboepochɨ co tenta pegua reta. Mase, che aparandu chupe jocuae re perovaque, jare mbaeti etei teco avae jocuae pe reta peñeapo cheve jese vae re —jei—. \v 15 Jae ramiño vi Herodes mbaeti ovae teco cuae cuimbae re. Echa che pomondo Herodes pɨri. Mase, mbaeti mbae teco oyapo omano vaera —jei Pilato chupe reta—. \v 16 Jae rambue ainupauca güire, ayoraucata co —jei. \p \v 17 Echa año ñavo tenta pegua reta oyerure chupe oyorauca vaera metei tembipɨɨ jocuae arete pe, jare jecuaeño Pilato oyorauca metei tembipɨɨ. \v 18 Jayave opaete vae iñeeata reve jei: \p —Eyucauca cuae cuimbae. Eyorauca oreve Barrabás —jei reta. \p \v 19 (Tenonde yave Barrabás oporoyuca Jerusalén pe, mburuvicha reta ndive oñoraro yave. Jae rambue oñeñonouca tembipɨɨrɨru pe.) \p \v 20 Erei Pilato oipota tei oyorauca Jesús. Jae rambue imiari ye chupe reta. \v 21 Erei iñeeata reve jei reta: \p —Eicutuca curusu re. Eicutuca curusu re. \p \v 22 Jayave Pilato oparandu ye chupe reta: \p —¿Mbae pa oyapo? Mbaeti mbae icavi mbae vae avae jese omano vaera. Jae rambue ainupauca güire, ayoraucata co —jei. \p \v 23 Erei jeiete iñeeata reve jei reta oicutuca vaera Jesús curusu re. Jare sacerdote reta itenondegua reta jare iru joco pe ñogüɨnoi vae reta iñee omoquɨreɨ Pilato. \v 24 Jayave Pilato jei oyeapo vaera Jesús pe jae reta oipota vae. \v 25 Jayave oyorauca chupe reta tenonde yave mburuvicha reta ndive oñoraro yave oporoyuca rambue tembipɨɨrɨru pe oñeñonouca vae, jae reta oipota rami. Erei omoeterenga Jesús chupe reta oyeapo vaera chupe jae reta oipota vae. \s1 Jesús omano curusu re \p \v 26 Jayave güɨraja reta Jesús joco güi. Jare metei cuimbae tenta Cirene pegua Simón jee vae ou tenta icatu güi oasa ojo. Jayave sundaro reta oipɨɨ Simón jare güɨrajauca chupe Jesús icurusu. Jayave Simón güɨraja curusu Jesús jaɨcue. \v 27 Jare yogüɨraja vi Jesús jaɨcue jeta yae vae. Jare jae reta ipɨte pe yogüɨraja cuña reta. Jae reta oapiro yogüɨraja Jesús. \v 28 Erei Jesús oyerova omae jese reta jare jei chupe reta: \p —Jerusalén pegua cuña reta, agüɨye peyaeo cheré. Peyaeo peyee jare pemembɨ reta re —jei—. \v 29 Mase, outa ovae ara reta jei reta vaera: Oyerovia co mbaeti imembɨ vae. Oyerovia co mbaeti etei omocambu vae —jeita, jei—. \v 30 Jayave omboɨpɨta jei ɨvɨtɨ reta pe: Peyapara oreárambue. Oreasoi —jeita, jei—. \v 31 Ɨvɨra joquɨ oi yave oyapo reta cuae mbaembae, ¿mbae ra oyapota ɨvɨra otini ma yave? —jei. \p \v 32 Jare sundaro reta güɨraja vi Jesús ndive mócoi cuimbae icavi mbae vae oyapo vae oyuca vaera. \v 33 Jare yogüɨraja ovae Acagüerenda jee vae pe. Jayave joco pe sundaro reta oicutu curusu re Jesús jare cuimbae reta icavi mbae vae oyapo vae. Oñono reta metei vae Jesús iyacatu cotɨ jare iru vae Jesús iyasu cotɨ. \v 34 Jayave Jesús jei: \p —CheRu, neɨro chupe reta. Mbaeti oicuaa mbae oyapo ñogüɨnoi vae —jei. \p Jayave sundaro reta oñuvanga Jesús jemimonde reta re, oicuaa vaera mbae nunga metei ñavo güɨrajata vae. \v 35 Jare tenta pegua reta oñemboɨ ñogüɨnoi jocoropi omae Jesús re. Jare tenta pegua reta itenondegua joco pe ñogüɨnoi vae reta oyóyai Jesús. Jei reta: \p —Jae oepɨ iru vae reta. Añave toyeepɨ, jae co Cristo yave, jae co Tumpa oiparavo vae yave —jei reta. \p \v 36 Jare sundaro reta vi oyóyai Jesús. Oya reta jese jare güɨrocuavee vinagre chupe. \v 37 Jare jei reta: \p —Nde co jae judío reta juvicha guasu yave, eyeepɨ. \p \v 38 Jare oñono reta curusu re Jesús iñaca iárambue oyecuatía jese vae: Cuae co jae judío reta juvicha guasu. Oyecuatía oi griego iñee pe jare latín pe jare hebreo iñee pe. \p \v 39 Jare metei cuimbae icavi mbae vae oyapo vae oyecutuca vae oñeengata Jesús pe. \p —Nde co jae Cristo yave, eyeepɨ jare orerepɨ vi —jei. \p \v 40 Erei iru cuimbae oñeengata chupe. \p —¿Mbaeti pa requɨye Tumpa güi? Echa nde vi remano rei cuae iru vae rami —jei—. \v 41 Jare jupi co ñande ñamano vaera. Echa ñande ñamanota ñai icavi mbae vae yayapo vae jeco pegua. Erei cuae cuimbae mbaeti mbae icavi mbae vae oyapo —jei. \p \v 42 Jayave jei Jesús pe: \p —Jesús, nemaendúa cheré ndeporoocuaia pe rei yave. \p \v 43 Jayave Jesús jei chupe: \p —Añete che jae ndeve, cuae ara reita che ndive paraíso pe —jei. \p \v 44 Jare cuaraɨ ara mbɨte güive mboapɨ ora rupi oñemopɨtumimbi opaete ɨvɨ pe. \v 45 Cuaraɨ jembipe mbaeti oyecuaa. Jayave Tumpa jo omboyao vae osoro mbɨte rupi. \v 46 Jayave Jesús tanta osapúcai. Jayave jei: \p —CheRu, amee ndeve cherecove. \p Jare cuae jei ma yave, omano. \p \v 47 Jare cien sundaro vae juvicha joco pe oi vae oecha mbae oyeapo vae. Jayave omboete Tumpa jare jei: \p —Añete co, cuae cuimbae co jae jupi vae. \p \v 48 Jare opaete tenta pegua joco pe yatɨ vae reta vi oecha mbae oyeapo vae jare ocua iyee ipɨtía re. Jayave opaete vae yogüɨraja ye tenta pe. \v 49 Jare opaete Jesús oicuaa vae reta jare cuña Jesús ndive Galilea güi yogüeru vae reta oñemboɨ ñogüɨnoi mombɨrɨ curusu güi. Omae ñogüɨnoi mbae oyeapo vae. \s1 José oñono Jesús teogüerɨru pe \p \v 50 Jare joco pe oi vi metei cuimbae José jee vae. Jae co metei mburuvicha. Ipɨacavi jare jupi. \v 51 (Jae mbaeti tei oipota iru mburuvicha reta oyapo vaera icavi mbae vae Jesús pe.) Jae co tenta Arimatea pegua. (Arimatea Judea pegua co.) José vi oaro oico Tumpa iporoocuaia. \v 52 Cuae cuimbae ojo Pilato pɨri jare oyerure chupe Jesús jetegüe re. \v 53 Jayave ombogüeyɨ Jesús jetegüe, jare oñoma lienzo pe. Jayave oñono metei teogüerɨru ita guasu oyeyoo vae pe. Ndei Jesús jetegüe joco pe oñeñono mbove, mbaeti quia oñeñono jocuae teogüerɨru pe. \v 54 Jocuae ara opaete judío reta oyeapocavi ñogüɨnoi pɨareve peguara. Echa pɨareve pe outa ovae mbutuu iara. \p \v 55 Jare cuña Jesús ndive Galilea güi yogüeru vae reta, yogüɨraja José jaɨcue jare oecha teogüerɨru jare quirai José oñono pɨpe Jesús jetegüe. \v 56 Jayave yogüɨraja ye tenta pe jare omoicavi mbae ipiche cavi vae. Jayave oputuu reta mbutuu iara pe. Echa jocorai oyecuatía oi mboroócuai pe. \c 24 \s1 Jesús oicove ye \p \v 1 Jare neimbove asɨ semana iara tenondegua vae pe cuña reta yogüɨraja ye teogüerɨru cotɨ. Güɨraja reta mbae ipiche cavi vae omoicavi ma vae. \v 2 Jare oecha ita tuicha vae oñembosɨrɨ ma teogüerɨru jonque güi. \v 3 Jayave oique reta teogüerɨru pe, erei mbaeti ovae ñandeYa Jesús jetegüe joco pe. \v 4 Ipɨacañɨ yae reta cuae re, erei güɨramoiño oyecuaa oñemboɨ ñogüɨnoi iyɨpɨ pe mócoi cuimbae. Jocuae mócoi cuimbae jemimonde oesape yae oi. \v 5 Jae rambue cuña reta oquɨye jare oñaɨvɨ cuimbae reta jóvai. Jayave cuimbae reta jei chupe reta: \p —¿Maera pa peeca pei oicove ye vae omanogüe vae reta ipɨte pe? \v 6 Mbaeti cuae pe oi. Jae oicove ye ou omanogüe vae reta ipɨte güi. Pemaendúa jae oico vɨteri pe ndive Galilea pe yave jei peve vae re —jei reta—. \v 7 Echa jae jei peve: Chemoeterengata cuimbae icavi mbae vae oyapo vae reta pe. Jae reta checututa curusu re. Erei che cuimbaera ayeapo vae aicove yeta ayu omanogüe vae reta ipɨte güi mboapɨ ara rupi —jei, jei reta. \p \v 8 Jayave jae reta imaendúa Jesús jei chupe reta vae re. \v 9 Jayave yogüeru ye teogüerɨru güi jare omombeu opaete oyeapo vae jocuae once vae jare opaete iru vae reta pe. \v 10 Jocuae cuña reta co jae María Magdalena, jare Juana, jare Jacobo ichɨ María jee vae, jare iru cuña jae reta jupíe yogüɨraja vae reta. Cuae reta omombeu Jesús jemimondo reta pe mbae oyeapo vae. \v 11 Erei yapu reta echa Jesús jemimondo reta pe. Mbaeti güɨrovia reta. \v 12 Jayave Pedro osɨi ojo teogüerɨru cotɨ. Jare joco pe ojo ovae yave, oñaɨvɨ omae vaera teogüerɨru japɨpe pe, jare oecha lienzo reta joco pe oi. Jayave ou ye joco güi. Ipɨacañɨ cuae oyeapo vae re. \s1 Jesús jare mócoi jemimboe reta \p \v 13 Jare jocuae ara etei mócoi Jesús jemimboe reta yogüɨraja tape rupi Jerusalén güi tenta Emaús cotɨ. Emaús oi diez kilómetro Jerusalén güi. \v 14 Jare tape rupi yogüɨraja rambueve, imiari oyoupe opaete oyeapo vae re. \v 15 Jare güɨramoiño imiari ñogüɨnoi rambueve, Jesús oyecuaa chupe reta jare ojo jae reta jupíe. \v 16 Erei jae reta mbaeti oicuaa Jesús. Echa Jesús mbaeti vɨteri oipota oyecuauca chupe reta. \v 17 Jayave Jesús oparandu chupe reta: \p —¿Mbae re pa pemiari oyoupe peguata rambueve? ¿Maera pa pepɨatɨtɨ? —jei. \p \v 18 Jare metei Cleofas jee vae oparandu Jesús pe: \p —¿Mbaeti pa reico Jerusalén pe? ¿Mbaeti pa reicuaa cuae ara reta pe opaete oyeapo vae? —jei. \p \v 19 —¿Mbae pa? —jei chupe reta. \p —Jesús Nazaret pegua pe oyeapo vae —jei reta chupe—. Jae co metei Tumpa iñee omombeu vae. Oyapo jeta mbae icavi vae mbaepuere reve, jare icavi yae oporomboe. Oyeócuai cavi Tumpa pe jare opaete tenta pegua reta omboete —jei reta Jesús pe—. \v 20 Erei sacerdote reta itenondegua reta jare oretenondegua reta omoeterenga mburuvicha guasu pe, jae oyucauca vaera. Jare oicutuca reta curusu re —jei reta—. \v 21 Erei ore rogüɨrovia tei jae oepɨta Israel pegua reta. Jare cuae ara mboapɨ ara ma opaete cuae oyeapo güire —jei reta—. \v 22 Erei amogüe cuña ore ndive oyeocuaise Jesús pe vae reta yei neimbove yogüɨraja teogüerɨru pe, jare yogüeru ye yave, oremopɨacañɨ yae. \v 23 Echa jae reta mbaeti ovae Jesús jetegüe, jare yogüeru ye yave, jei oreve quirai oecha araɨgua reta joco pe jare quirai araɨgua reta jei Jesús oicove co oi —jei reta—. \v 24 Jayave amogüe ore ndive ñogüɨnoi vae vi yogüɨraja teogüerɨru pe, jare yogüeru ye yave, omombeu oreve mbaeti joco pe oi Jesús jetegüe cuña reta jei oreve rami —jei reta. \p \v 25 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Pe reta co jae mbaeti iyaracuaa vae reta rami. Yavai co oi peve perovia vaera opaete Tumpa iñee aracae omombeu vae reta oicuatiagüe vae —jei—. \v 26 Peicuaata tei ma jae reta oicuatía co quirai Cristo oiporarañotai rani co jare quirai jocuae jaɨcue rupi oñemboeteucata co —jei. \p \v 27 Jayave Jesús omombeu chupe reta jeta Moisés jare Tumpa iñee aracae omombeu vae reta oicuatiagüe vae güi, jare omombeu cavi chupe reta quirai opaete jocuae oyecuatía oi vae imiari Cristo re. \p \v 28 Jare yogüɨraja ma ovae coiño Emaús güi. Echa jocuae mócoi vae opɨtata joco pe. Jare Jesús oasata tei ojo cutɨ. \v 29 Erei jae reta jei chupe: \p —Epɨta ore ndive. Echa caaru ma. Javeta co ndeve —jei reta. \p Jayave Jesús opɨta jae reta jo pe. \v 30 Jare oguapɨ rambueve mesa pe ocaru vaera, Jesús oipɨɨ mbɨyape jare omee yasoropai Tumpa pe. Jayave opɨsae omee chupe reta. \v 31 Jayave ramo oicuaa reta Jesús. Echa Jesús omaeño ma jese reta oicuaa vaera. Jayave jupiveiño Jesús ocañɨ chugüi reta. \v 32 Jayave jei reta oyoupe: \p —Añete co, jae ñanemboyerovia yae, tape rupi imiari ñandeve rambueve. Echa oicuauca ñandeve Tumpa iñee oyecuatía oi vae —jei reta. \p \v 33 Jayave jocuae ora pe etei jae reta opúa mesa güi jare yogüɨraja ye Jerusalén pe. Joco pe ovae jocuae once vae yatɨ iru vae reta ndive. \p \v 34 —Añete co, ñandeYa oicove ye ma ou omanogüe vae reta ipɨte güi —jei yatɨ vae reta—. Echa oyecuaa co Simón pe. \p \v 35 Jayave jocuae mócoi vae vi omombeu yatɨ vae reta pe mbae tape rupi oyeapo vae jare quirai Jesús oyecuaa chupe reta mbɨyape opɨsae yave. \s1 Jesús oyecuaa jemimboe reta pe \p \v 36 Jare imiari ñogüɨnoi rambueve, Jesús etei oyecuaa oñemboɨ oi ipɨte pe, jare jei chupe reta: \p —Mbɨacatu toi pe ndive. \p \v 37 Erei jae reta oquɨye yae. Oñemongueta tei jocuae co Jesús iagüe. \v 38 Erei Jesús jei chupe reta: \p —¿Maera pa pequɨye? ¿Maera pa peñemongueta pepɨa pe jocorai? —jei—. \v 39 Pemae chepo jare chepɨ re. Jae co che. Pepuere cheavɨquɨ peicuaa vaera jae co che. Echa metei vae iagüe mbaeti güɨnoi isoo jare icagüe reta. Erei pepuere peecha che anoi co —jei. \p \v 40 Jare cuae jei ma yave, oechauca chupe reta ipo jare ipɨ. \v 41 Jae reta ipɨacañɨ yae, jare oyerovia güi mbaeti vɨteri ipuere güɨrovia ete. Jayave Jesús oparandu chupe reta: \p —¿Oime pa penoi cuae pe mbae jau vaera? \p \v 42 Jayave omee reta chupe jevae ɨ rupigua oyɨgüe iperaso jare mbovɨ ei. \v 43 Jare Jesús oipɨɨ jou jae reta jovaque. \v 44 Jayave jei chupe reta: \p —¿Mbaeti pa pemaendúa pe reta ndive aico rambueve che jae peve vae re? Echa Moisés iporoócuai jare Tumpa iñee aracae omombeu vae reta oicuatiagüe vae jare Salmo reta chemombeu. Jare amombeu peve quirai opaete cuae chemombeu vae oyeapota co —jei. \p \v 45 Jayave omee chupe reta oicuaa cavi vaera Tumpa iñee oyecuatía oi vae. \v 46 Jayave jei chupe reta: \p —Corai oyecuatía oi quirai Cristo oiporarañotai co jare oicove yeta co ou omanogüe vae reta ipɨte güi mboapɨ ara rupi, \v 47 jare quirai jeracuata iru vae reta pe Cristo jee re oeya vaera iñemongueta icavi mbae vae ipɨa pe oi vae Tumpa iñɨro vaera chupe reta imbaeyoa reta re. Jeracuata rani Jerusalén pe. Jayave jocuae güire jeracuata opaete ɨvɨ pegua reta pe —jei—. \v 48 Jare pe reta pemombeuta opaete cuae regua —jei—. \v 49 Mase, ambouta peve cheRu güɨrocuavee omeeta co peve vae. Erei pepɨta tenta Jerusalén pe mbaepuere güɨnoi vae ara güi ou peve regua —jei. \s1 Jesús ojo ara pe \p \v 50 Jayave Jesús güɨraja reta Betania pe. Jayave oupi ipo ara cotɨ jare omovendise reta. \v 51 Jare omovendise oi rambueve, ojo chugüi reta ara cotɨ. \v 52 Jayave jae reta omboete. Jayave yogüɨraja ye Jerusalén pe oyerovia yae reve. \v 53 Jare jecuaeño yogüɨraja Tumpa jo pe omboete reve Tumpa. Amén.