\id JHN - Guaraní, Eastern NT -Bolivia 1974 (DBL -2013) \h SAN JUAN \toc1 El Santo Evangelio Segun San Juan \toc2 San Juan \toc3 Jn \mt2 EL SANTO EVANGELIO SEGUN \mt1 SAN JUAN \c 1 \s1 Ñee oyeapo cuimbaera \p \v 1 Ndei mbae oyeapo mbove, oico Ñee. Jare Ñee oico Tumpa ndive. Jae co Tumpa etei. \v 2 Ñee oico Tumpa ndive ndei mbae oyeapo mbove. \v 3 Jae oyapo opaete. Opaete oyeapo vae jae etei oyapo. \v 4 Jae omee tecove opaete pe, jare cuae tecove rupi jae oyecuaa ɨvɨ pegua reta pe mbaembae oyecuaa tembipe rupi rami. \v 5 Jae co tembipe rami. Tembipe jecuaeño oesape pɨtumimbi pe, jare pɨtumimbi mbaeti etei ipuere ombogüe. \p \v 6-7 Oico metei cuimbae Juan jee vae. Tumpa ombou cuae cuimbae omombeu vaera tembipe, iru vae reta oporogüɨrovia vaera oendu yave. \v 8 Jae mbaeti co jocuae tembipe. Jaeño ou omombeu vaera jocuae tembipe. \p \v 9 Tembipe etei ou ma cuae ɨvɨ pe. Jae oyecuaa opaete vae pe. \v 10 Jae oico cuae ɨvɨ pe, jare jae oyapo cuae ɨvɨ. Erei ɨvɨ pegua reta mbaeti oicuaa. \v 11 Ou jenta pe, erei jentaɨgua reta mbaeti omboresive. \v 12 Erei amogüe vae omboresive. Güɨrovia jese. Jae rambue jae omee cuae reta pe Tumpa taɨ reta jare tayɨ reta yogüɨreco vaera. \v 13 Tumpa etei omee cuae reta pe tecove. Cuae tecove mbaeti ichɨ güi. Mbaeti güɨnoi cuae tecove tu jemimbota jeco pegua. \p \v 14 Jocuae Ñee oyeapo cuimbaera. Ou cuae ɨvɨ pe oico vaera ñande ndive. Jare ore roecha maemboete pegua co jae. Jaeño Tumpa Taɨ jae vaeño cuae maemboete güɨnoi. Jae ipɨacavi yae jare opaete jei vae añete co. \v 15 Echa Juan omombeu iru vae reta pe: \p —Cuae co jae chemiari jese vae —jei chupe reta—. Che jae ma peve: Cheraɨcue outa vae ipuere yae chegüi. Echa jae oico ndei aico mbove —jei. \p \v 16 Jocuae Ñee ipɨacavi yae. Jae rambue jecuaeño oyapo icavi vae ñandeve. \v 17 Tumpa omombeu mboroócuai Moisés rupi. Erei Jesucristo rupi Tumpa omombeu ipɨacavi co jare ñanemboe añete vae re. \v 18 Mbaeti etei quia oecha Tumpa. Erei Tumpa Taɨ jae vaeño oicuauca ñandeve. Tumpa oaɨu Taɨ. \s1 Juan oporombobautiza vae omombeu vae \p \v 19 Metei ara yogüɨraja ovae Juan oia pe sacerdote reta jare levita reta. Jerusalén pegua judío reta omondo cuae reta chupe. Jae reta jei Juan pe: \p —¿Quia pa co nde? \p \v 20 Juan omombeu cavi. Mbaeti iyapu chupe reta. \p —Che mbaeti co Cristo jee vae —jei chupe reta. \p \v 21 Jayave oparandu reta ye chupe: \p —Mbaeti yave, ¿nde pa co jae Elías jee vae? \p Juan jei ye: \p —Mbaeti co. \p Jei reta ye chupe: \p —¿Nde pa co jocuae Tumpa iñee omombeu vae? \p —Mbaeti —jei ye Juan chupe reta. \p \v 22 Jayave oparandu reta ye chupe: \p —¿Quia pa co nde? Echa roipota romombeu orembou vae reta pe. ¿Mbae pa rere ndeyeupe? —jei reta Juan pe. \p \v 23 Jayave Juan jei: \p —Che co jae metei ñee mbae omombeu vae. Cheñeeata ñuu pe: Peyapocavi ñandeYa japera. Jocorai che jae —jei Juan—. Echa jocorai jei Isaías aracae Tumpa iñee omombeu vae —jei. \p \v 24 Cuae Juan oia pe yogüɨraja vae reta fariseo reta co. \v 25 Oparandu reta ye Juan pe: \p —Nde mbaeti yave Cristo ani Elías ani jocuae Tumpa iñee omombeu vae, ¿maera pa reporombobautiza? \p \v 26-27 —Che aporombobautiza ɨ pe —jei Juan—. Erei yepe tei mbaeti peicuaa, erei oime pepɨte pe jocuae cheraɨcue outa vae. Mbaeti jupi che amboi vaera ipɨapaa —jei chupe reta. \p \v 28 Opaete cuae oyeapo Betábara pe ɨaca Jordán jee vae jovaicho pe. Echa joco pe oporombobautiza Juan. \s1 Tumpa ombou vae \p \v 29 Pɨareve pe Juan oecha Jesús ou icotɨ jare jei: \p —Mase, pee oi Tumpa ombou vae. Jae co vecha rami. Ou güɨraja vaera opaete ɨvɨ pegua reta imbaeyoa —jei—. \v 30 Cuae co jae chemiari jese vae. Che jae ma peve: Cheraɨcue outa vae ipuere yae chegüi. Echa jae oico ndei aico mbove. Cuae co jae —jei Juan—. \v 31 Che mbaeti aicuaa. Erei ayu aporombobautiza ɨ pe jae oyecuaa vaera Israel pegua reta pe —jei chupe reta. \p \v 32 Juan omombeu ye chupe reta: \p —Aecha Espíritu Santo ogüeyɨ ara güi pɨcasu rami jare ou opɨta jese —jei—. \v 33 Che mbaeti aicuaa. Erei chembou aporombobautiza vaera ɨ pe vae jei cheve: “Reechata Espíritu Santo ogüeyɨ ou opɨta metei cuimbae re. Jocuae cuimbae oporombobautizata Espíritu Santo pe” —jei, jei Juan—. \v 34 Jocuae aecha ma jare amombeu peve cuae co jae Tumpa Taɨ —jei. \s1 Jesús jemimboe tenondegua vae reta \p \v 35 Pɨareve pe Juan oñemboɨ ye oi joco pe mócoi jemimboe ndive. \v 36 Jayave ou Jesús oasa jocoropi. Juan omae ngatu jese. \p —Mase, pee oi Tumpa ombou vae. Jae co vecha rami —jei. \p \v 37 Jocuae mócoi jemimboe oendu jare yogüɨraja Jesús jaɨcue. \v 38 Jesús oyerova yave, oecha yogüeru icotɨ. \p —¿Mbae pa peeca? —jei chupe reta. \p —¿Quiape pa reico, Rabí? —jei reta. (Rabí oipota jei: Oporomboe vae.) \p \v 39 —Peyu peecha —jei Jesús. \p Jayave yogüɨraja Jesús oicoa pe oecha, jare opɨta jocuae ara jae ndive. Echa cuaraɨ ara mbɨte seri ma. \v 40 Mócoi cuimbae co jocuae Jesús jaɨcue yogüɨraja vae. Echa yogüɨraja jaɨcue oendu yave Juan jei chupe reta vae. Metei cuimbae jee co Andrés. Jae co Simón Pedro tɨvɨ. \v 41 Andrés ojo rani ovae tɨqueɨ Simón jare jei chupe: \p —Rovae ma Mesías. (Cuae oipota jei hebreo iñee pe: Cristo.) \p \v 42 Jayave Andrés güeru Simón Jesús oia pe. Jesús omae ngatu Simón re jare jei: \p —Nde co jae Simón. Nde co jae Jonás taɨ. Torombojee Cefas. (Cuae oipota jei: Pedro.) \s1 Jesús oeni Felipe jare Natanael \p \v 43-44 Pɨareve pe Jesús oipota ojo Galilea pe. Jare ovae Felipe Betsaida pegua. Andrés jare Pedro Betsaida pegua vi. Jesús jei Felipe pe: \p —Eyu cherupíe. \p \v 45 Jayave Felipe ojo ovae Natanael jare jei chupe: \p —Rovae ma Moisés mboroócuai pe imiari jese vae. Aracae Tumpa iñee omombeu vae reta vi imiari jese —jei—. Jae co Jesús Nazaret pegua. Jae co José taɨ —jei chupe. \p \v 46 —¿Oime pa mbae icavi vae Nazaret pegua? —jei Natanael. \p —Yaja eecha —jei Felipe. \p \v 47 Jesús oecha Natanael ou icotɨ jare jei: \p —Mase, co ou metei Israel pegua añetete vae. Jecuaeño oyapo añete vae rupi —jei. \p \v 48 Natanael oparandu Jesús pe: \p —¿Quirai pa checuaa? \p Jesús jei chupe: \p —Ndei Felipe imiari ndeve mbove, che roecha ɨva igüɨ pe. \p \v 49 —Nde co jae Tumpa Taɨ, Rabí —jei Natanael—. Nde co jae Israel pegua reta juvicha guasu —jei. \p \v 50 Jesús jei ye chupe: \p —Amombeu ndeve che roecha ɨva igüɨ pe. ¿Cuae jeco pegua ra reporogüɨrovia ma? —jei—. Reechata mbaembae reporogüɨrovia yae vaera —jei—. \v 51 Añete che jae ndeve, reechata ara oyepea oi, jare reechata vi araɨgua Tumpa pe oyeócuai vae reta oyeupi ñogüɨnoi jare ogüeyɨ ñogüɨnoi che aia pe. Che co jae cuimbaera oyeapo vae —jei Jesús. \c 2 \s1 Metei menda Caná pegua \p \v 1 Mboapɨ ara rupi metei cuimbae omenda cuñatai ndive Caná Galilea pegua pe, jare Jesús ichɨ oi joco pe. \v 2 Jare oparea reta vi Jesús jare jemimboe reta pe. \v 3 Vino opa ma yave, Jesús ichɨ jei Jesús pe: \p —Opa ma vino. \p \v 4 —¿Ndepɨatɨtɨ pa cuae re? Che mbaeti co chepɨatɨtɨ jese, cuña —jei Jesús—. Ndei ovae cheparavɨquɨ ayapo vaera —jei. \p \v 5 Jayave Jesús ichɨ jei joco pe oyeócuai vae reta pe: \p —Peyapo omombeuta peve vae. \p \v 6 Joco pe ñogüɨnoi seis ɨrɨru tuicha vae ita pegua. Judío reta oiporu jocuae nunga ɨrɨru mbaembae oyoe vaera. Oñemongueta oyetɨo cavi Tumpa cotɨ jocorai oyapo yave. Ɨrɨru ñavo ipuere tɨnɨe cinco ɨru ɨ pe. \v 7 Jesús jei tembiócuai reta pe: \p —Pemotɨnɨe cavi ɨrɨru reta ɨ pe. \p Jayave jae reta omotɨnɨe cavi. \v 8 Jesús jei ye chupe reta: \p —Añave peñoe peraja peruvicha pe. \p Jayave jocorai oyapo reta. \v 9 Tembiócuai reta juvicha jou jocuae ɨ vinora oyeapo vae. Jae mbaeti oicuaa quia güi ra ou jocuae jou vae, erei jembiócuai reta oicuaa catu quia güi co oñoe. Jayave mburuvicha oeni cuimbae omenda vae. \p \v 10 —Opaete iru vae reta omee vino icavi vae rani mboupa reta pe. Jayave jeta vino jou yave ramo omee chupe reta vino mbaeti icavi mbatee vae —jei chupe—. Erei nde añave ramo remee vino icavi yae vae —jei. \p \v 11 Jesús cuae oyapo Caná Galilea pegua pe. Corai Jesús omboɨpɨ oicuauca jemimboe reta pe jae imbaepuere tuicha yae co. Jare cuae oyapo vae jeco pegua jemimboe reta güɨrovia jese. \p \v 12 Cuae jaɨcue rupi Jesús ojo Capernaúm pe. Yogüɨraja vi jae jupíe ichɨ jare tɨvɨ reta jare jemimboe reta. Jare opɨta reta joco pe mbovɨ ara. \s1 Jesús Tumpa jo pe oyapo vae \p \v 13 Jare coiño ma ou judío reta iyarete pascua jee vae iara. Jayave Jesús ojo Jerusalén pe. \v 14 Joco pe Tumpa jo pe oecha omaemee vae reta. Omee ñogüɨnoi güeye reta jare vecha reta jare pɨcasu reta. Oecha vi corepoti omocambio vae reta oguapɨ ñogüɨnoi joco pe. \v 15 Jayave Jesús oyapo chicote piola pegua jare omoe omaemee vae reta jare vecha reta jare güeye reta Tumpa jo güi. Jayave opɨyere corepoti omocambio vae reta icorepoti jare omboyapara imesa reta. \v 16 Jare jei pɨcasu omee vae reta pe: \p —Peraja cuae güi cuae reta. Agüɨye pemee mbaembae cheRu jo pe —jei. \p \v 17 Jayave jemimboe reta imaendúa quirai oime Tumpa iñee pe oyecuatía oi corai: “Aipota yae Tumpa jo oñemboeteuca vaera. Cheratangatu yae jese. Jae rambue cuae jeco pegua iru vae reta oyapota icavi mbae vae cheve.” Jocorai oyecuatía oi. \p \v 18 Jayave judío reta oparandu Jesús pe: \p —¿Mbae nunga mɨacañɨ pa reechaucata oreve roicuaa vaera oime ra renoi mbaepuere cuae mbaravɨquɨ reyapo vae reyapo vaera? \p \v 19 Jesús jei chupe reta: \p —Pembosururu yave cuae Tumpa jo, amoicavi yeta co mboapɨ ara pe. \p \v 20 —Oparavɨquɨ reta cuarenta y seis año oyapo vaera cuae Tumpa jo —jei judío reta—. ¿Remoicavi yeta ra nde mboapɨ ara pe? —jei. \p \v 21 Erei Jesús imiari chupe reta jete ae re. Echa jete co jae Tumpa jo. \v 22 Jae rambue Jesús oicove ye yave ou omanogüe vae reta ipɨte güi, jemimboe reta imaendúa cuae jei vae re. Jayave güɨrovia aracae Tumpa iñee pe oyecuatía oi vae jare jocuae Jesús jei chupe reta vae. \s1 Jesús oicuaa opaete vae \p \v 23 Jesús opɨta Jerusalén pe arete pascua iara pe. Joco pe oi rambueve, omombeu iru vae reta pe quia co jae. Jayave jeta oendu vae güɨrovia jese mɨacañɨ oyapo jae reta oicuaa vaera vae reta oecha reta yave. \v 24 Erei Jesús mbaeti güɨrovia añetete cuae reta iporogüɨrovia. Echa oicuaa cavi opaete ɨvɨ pegua reta. \v 25 Jae mbaeti omonesesita quia omombeu vaera chupe ɨvɨ pegua reta regua. Echa jae oicuaa cavi ɨvɨ pegua reta ipɨa pe oi vae. \c 3 \s1 Jesús jare Nicodemo \p \v 1 Oico metei fariseo Nicodemo jee vae. Jae co judío reta juvicha. \v 2 Cuae cuimbae ou Jesús oia pe pɨtu yave jare jei chupe: \p —Rabí, roicuaa co Tumpa nembou reporomboe vaera. Echa mbaeti quia ipuere oyapo jocuae nunga mɨacañɨ reyapo vae Tumpa mbaeti yave oi jae ndive —jei. \p \v 3 —Añete che jae ndeve —jei Jesús Nicodemo pe—, oime yave quia oipota oico Tumpa iporoocuaia pe vae, güɨnoita rani co tecove ipɨau vae —jei. \p \v 4 —¿Quiraita pa co ñandepuere tecove ipɨau vae ñanoi ñanendechi ma yave? —jei Nicodemo—. Mbaeti etei ñandepuere yaique ye ñandesɨ jɨe pe yaa ye vaera —jei. \p \v 5 Jesús jei ye chupe: \p —Añete che jae ndeve, oime yave quia oipota oico Tumpa iporoocuaia pe vae, güɨnoita rani co tecove ipɨau vae ɨ jare Espíritu Santo rupi —jei—. \v 6 Yaa yave ñandesɨ güi, ñanoi tecove ɨvɨ peguaraño. Erei Espíritu Santo omee ñandeve tecove Espíritu pegua —jei—. \v 7 Amombeu ma ndeve quirai penoita rani co tecove ipɨau vae. Agüɨye nepɨacañɨ cuae re —jei chupe—. \v 8 Ɨvɨtu oyepeyu oipotagüe rupi güi jare reendu jɨapu. Erei mbaeti reicuaa quetɨ güi ra ou jare quetɨ ra ojo. Jocorai co oi Espíritu Santo omee tecove chupe vae —jei Jesús. \p \v 9 Nicodemo oparandu ye Jesús pe: \p —¿Quiraita pa co oyeapo cuae? \p \v 10 Jesús oparandu Nicodemo pe: \p —¿Mbaeti pa reicuaa cuae? Echa nde co jae Israel pegua reta omboe vae —jei—. \v 11 Añete che jae ndeve, oremiari roicuaa vae re jare romombeu roecha vae. Erei mbaeti perovia romombeu peve vae —jei—. \v 12 Amombeu ma peve mbaembae oyeapo ɨvɨ pe vae, erei mbaeti chererovia. ¿Quiraita pa pepuere chererovia mbaembae oyeapo ara pe vae amombeu peve yave? —jei Jesús Nicodemo pe—. \v 13-14 Mbaeti quia ye oyeupi ojo ara pe, jaeño che ara güi agüeyɨ ayu vae. Che co jae cuimbaera oyeapo vae ara pe oi vae —jei chupe—. Moisés aracae oupi jocuae mboi, ñuu pe oico yave. Jocorai vi iru vae reta chereupita co, \v 15 oipotagüe güɨrovia cheré vae güɨnoi vaera tecove opa mbae vae. Ngaraa ojo cañɨtei pe —jei. \s1 Tumpa oaɨu yae ɨvɨ pegua reta \p \v 16 Echa Tumpa oaɨu yae ɨvɨ pegua reta. Jae rambue omee Taɨ jae vaeño, oipotagüe güɨrovia jese vae güɨnoi vaera tecove opa mbae vae. Ngaraa ojo cañɨtei pe. \v 17 Tumpa ombou Taɨ ɨvɨ pe, ɨvɨ pegua reta oñemboasauca vaera jae jeco pegua. Taɨ mbaeti ou ojaa vaera ɨvɨ pegua reta. \p \v 18 Güɨrovia Tumpa Taɨ re vae reta ngaraa ma oñejaauca. Erei iru vae reta oñejaauca ma co. Echa Tumpa Taɨ jae vaeño omombeu ma quia co jae. Erei jae reta mbaeti güɨrovia. \v 19 Tembipe ou ma ɨvɨ pe, erei ɨvɨ pegua reta oipota yae yogüɨreco pɨtumimbi pe. Mbaeti oipota yogüɨreco tembipe pe. Echa oyapo reta icavi mbae vae. Jae rambue oñejaauca reta ma co. \v 20 Oipotagüe icavi mbae vae oyapo vae omotareɨ tembipe. Mbaeti ou tembipe oia pe agüɨye vaera iru vae reta oicuaa mbae oyapo vae. \v 21 Erei añete pegua rupi oico vae ou tembipe oia pe, iru vae reta oicuaa vaera mbaravɨquɨ oyapo vae oyapo co Tumpa jemimbota rupi. \s1 Omendata vae iamingo \p \v 22 Cuae jaɨcue rupi Jesús jare jemimboe reta yogüɨraja ɨvɨ Judea jee vae pe. Joco pe opɨta Jesús jae reta ndive jare oporombobautizauca oi. \v 23 Juan vi oporombobautiza oi Enón pe. Enón coiño oi Salim güi. Echa joco pe jeta ɨ oi. Jare amogüe vae yogüeru jare Juan ombobautiza reta. \v 24 Echa Juan ndei oyererajauca tembipɨɨrɨru pe. \p \v 25 Jayave Juan jemimboe reta oyoaca ñogüɨnoi judío reta ndive quirai ipuere oyetɨo cavi Tumpa peguara vae re. \v 26 Jayave yogüeru Juan oia pe jare jei chupe: \p —Rabí, nde remombeu ma oreve Jordán jovaicho pe nde ndive oise vae regua. Mase, jae oporombobautiza oi, jare opaete vae yogüɨraja ñogüɨnoi jae oia pe —jei reta Juan pe. \p \v 27 Jayave Juan jei chupe reta: \p —Tumpa omee ñandeve vaeño ñandepuere ñanoi. \v 28 Che jae ma peve: Che mbaeti co Cristo. Jaeño Tumpa che rani chembou chugüi. Pe reta etei peicuaa corai co che jae peve —jei chupe reta—. \v 29 Jae co metei cuimbae omendata vae rami. Che co omendata vae iamingo rami. Echa omendata vae iamingo opɨta omendata vae ndive jare oyeapɨsaca jese jare oyerovia yae iñee oendu yave. Jocoraiño vi co che ayerovia yae —jei—. \v 30 Echa jeta vae yogüɨrajata jae oia pe erei mbovɨño ma co yogüeruta che aia pe —jei Juan chupe reta. \s1 Ara güi ou vae \p \v 31 Ara güi ou vae ipuere opaete iru vae reta güi. Ɨvɨ pegua reta ɨvɨ peguaño co jare imiari mbaembae ɨvɨ pe oi vae re. Ara güi ou vae ipuere opaete iru vae reta güi. \v 32 Jae omombeu oecha jare oendu vae, erei mbaeti quia güɨrovia jae omombeu vae. \v 33 Jae omombeu vae güɨrovia vae oicuauca iru vae reta pe güɨrovia co Tumpa iñee añete co. \v 34 Echa jocuae Tumpa ombou vae omombeu Tumpa iñee, jare Tumpa omee chupe Espíritu Santo opaete imbaepuere reve. \v 35 Tu oaɨu Taɨ jare oyapo ma opaete mbaembae juvichara. \v 36 Tumpa Taɨ re güɨrovia vae güɨnoi ma tecove opa mbae vae. Tumpa Taɨ re mbaeti güɨrovia vae ngaraa güɨnoi tecove. Tumpa jecuaeño pochɨ chupe. \c 4 \s1 Jesús jare cuña Samaria pegua \p \v 1 ÑandeYa Jesús oendu jeracua ma co fariseo reta pe corai: Jesús oyapo oi jare ombobautiza oi jeta jemimboe retara Juan güi. Jocorai jeracua. \v 2 Erei Jesús etei mbaeti oporombobautiza. Jemimboe retaño oporombobautiza ñogüɨnoi. \v 3 Jayave cuae oicuaa yave, Jesús oe Judea güi ojo ye Galilea pe. \v 4 Jare ojo Samaria rupi. Echa tape oasa jocoropi. \v 5 Jayave ojo ovae tenta Sicar jee vae pe. Jocuae tenta Samaria pegua co, jare coiño oi ɨvɨ Jacob aracae omee taɨ José pe vae güi. \v 6 Jocuae ɨvɨ pe oi metei ɨcua. Jocuae ɨcua jee Jacob iyɨcua. Jayave Jesús oguapɨ ɨcua iyɨpɨ pe. Echa mombɨrɨ ma oguata, jare icanguɨ yae. Jare cuaraɨ ara mbɨte ma. \v 7 Jayave ou ovae metei cuña Samaria pegua ɨ güɨnoe vaera. Jare Jesús jei chupe: \p —Emee taɨu. \p \v 8 Echa Jesús jemimboe reta yogüɨraja tenta pe jembiura ogua vaera. \v 9 Jayave cuña Samaria pegua jei Jesús pe: \p —Nde co jae metei judío jare che co jae metei Samaria pegua. ¿Maera pa nde rere cheve: Emee taɨu? —jei. \p (Echa judío reta mbaeti etei oipota imiari Samaria pegua reta ndive.) \v 10 Jayave Jesús jei cuña pe: \p —Che jae ma ndeve: Emee taɨu. Reicuaa yave Tumpa oipota omee ndeve vae jare reicuaa yave quia co che, reyerureta tei co cheve jare che ameeta tei co ndeve ɨ tecove güɨnoi vae —jei Jesús. \p \v 11 —Carai —jei cuña Jesús pe—, nde mbaeti mbae renoi ɨ renoe pɨpe vaera, jare cuae ɨ mombɨrɨ oi ɨvɨgüɨ pe. ¿Quia güi pa reruta jocuae ɨ tecove güɨnoi vae? —jei—. \v 12 ¿Tuicha yae pa nembaepuere ñanetenondegua Jacob imbaepuere güi? Echa Jacob omee ñandeve cuae ɨ. Jae etei jare taɨ reta jare jɨmba reta oɨu cuae güi —jei cuña. \p \v 13 Jesús jei chupe: \p —Oipotagüe cuae ɨ güi oɨu vae ɨ oyúe yeta co. \v 14 Erei oipotagüe ɨ che ameeta oɨu vae ngaraa ye iyúe —jei—. Echa jocuae ɨ che ameeta chupe vae oyeapota ipɨa pe metei ɨ jesaɨ vae rami. Jecuaeño omeeta chupe tecove opa mbae vae —jei. \p \v 15 —Carai —jei cuña—, emee cheve cuae ɨ, agüɨye ye vaera ɨ ayúe jare agüɨye ye vaera ayu cuae pe ɨ anoe vaera —jei. \p \v 16 Jayave Jesús jei chupe: \p —Ecua eeni neme peyu cuae pe. \p \v 17 —Mbaeti cheme —jei cuña. \p —Añete co rere: “Mbaeti cheme” —jei Jesús cuña pe—. \v 18 Echa renoi ma cinco neme, jare jocuae cuimbae añave renoi vae mbaeti co neme. Añete co rere —jei. \p \v 19 —Carai —jei cuña—, añave aicuaa nde co jae metei Tumpa iñee omombeu vae —jei—. \v 20 Ñanetenondegua reta omboete Tumpa cuae ɨvɨtɨ re. Erei pe reta pere Jerusalén pe oi Tumpa jo, jare joco peño iru vae reta vi omboeteta tei Tumpa —jei cuña. \p \v 21 —Chererovia, cuña —jei Jesús—. Outa ma ara agüɨye vaera pemboete cheRu cuae ɨvɨtɨ reño ani Jerusalén peño —jei—. \v 22 Pe reta pemaemboete yave, mbaeti peicuaa cavi mbae pemboete vae. Ore romaemboete yave, roicuaa cavi co mbae romboete vae. Echa iru vae reta oñemboasauca judío reta rupi —jei—. \v 23 Erei outa ma ara - ou ma co - añetete Tumpa omboete vae omboete vaera Espíritu Santo rupi. Omboeteta añete vae rupi —jei—. Echa cheRu oeca cuae nunga jae reta omboete vaera —jei—. \v 24 Tumpa co jae Espíritu. Omboete vae reta tomboete Espíritu Santo rupi jare añete vae rupi —jei Jesús. \p \v 25 Jayave cuña jei Jesús pe: \p —Aicuaa Mesías outa co - jae co Cristo jee vae - jare jae ou yave, omombeuta ñandeve opaete mbaembae regua —jei. \p \v 26 —Jae co che chemiari ai nde ndive vae —jei Jesús. \p \v 27 Cuae jei oi yave, Jesús jemimboe reta yogüeru ovae. Ipɨacañɨ Jesús imiari oi cuña ndive vae re. Erei mbaeti metei ave jei chupe: “¿Mbae pa reipota?” ani “¿Maera pa nemiari jae ndive?” \v 28 Jayave cuña oeya iyɨru joco pe jare ojo ovae tenta pe. Jei cuimbae tenta pegua reta pe: \p \v 29 —Pecua peecha cuimbae opaete ayapogüe omombeu cheve vae. ¿Jae yepe ra Cristo? —jei. \p \v 30 Jayave cuimbae reta oe tenta güi yogüeru Jesús cotɨ. \p \v 31 Cuña ojo ma yave, Jesús jemimboe reta jei chupe: \p —Rabí, ecaru. \p \v 32 —Oime anoi cherembiura pe reta mbaeti peicuaa vae —jei Jesús chupe reta. \p \v 33 Jayave jemimboe reta jei oyoupe: \p —¿Güeru ma ra quia mbae jou vaera? \p \v 34 —Che ayapo chembou vae oipota ayapo vaera vae, jare opaete iparavɨquɨ ayapo —jei Jesús—. Cuae co cherembiura rami —jei—. \v 35 Pe reta pere: “Irundɨ yasɨ rupi mbaarɨvo oita ma co”. Erei che jae peve: Mase, pemae co reta re. Joco pe oi vae yagüɨye ma co. Ovae ma mbaarɨvo —jei Jesús—. \v 36 Jare tecove opa mbae vae oñemee chupe vae oyearɨvo vae rami co. Jare temitɨ iya omboepɨ ombaarɨvo vae pe, omaetɨ vae jare ombaarɨvo vae oyerovia pave vaera —jei—. \v 37 Jocorai añete co cuae: “Metei vae omaetɨ jare iru vae ombaarɨvo” —jei—. \v 38 Che pomondo pearɨvo vaera mbaeti peparavɨquɨ jese vae. Iru vae reta oparavɨquɨ jese, jare pe reta pearɨvo jae reta oparavɨquɨ rambue —jei Jesús chupe reta. \p \v 39 Jare jeta jocuae tenta pegua reta - Samaria pegua reta co - güɨrovia Jesús re cuña omombeu chupe reta vae jeco pegua. Echa cuña jei ma chupe reta: “Opaete ayapogüe omombeu cheve”. \v 40 Jayave Samaria pegua reta yogüeru ovae yave Jesús oia pe, jei chupe: \p —Ecua orerenta pe epɨta ore ndive. \p Jayave Jesús ojo opɨta joco pe mócoi ara. \v 41 Jare jeta iru vae reta oporogüɨrovia Jesús etei jei chupe reta vae jeco pegua. \v 42 Jayave jei reta cuña pe: \p —Tenonde yave roporogüɨrovia nde rere oreve vae jeco pegua. Erei añave roporogüɨrovia ore etei roendu rambue, jare añave roicuaa cuae co jae ɨvɨ pegua reta omboasa vae Cristo jee vae —jei reta. \s1 Jesús ombogüera mburuvicha taɨ \p \v 43 Mócoi ara rupi Jesús ojo joco güi Galilea cotɨ. \v 44 Echa Jesús etei jei metei Tumpa iñee omombeu vae jentaɨgua reta mbaeti omboete. \v 45 Jayave Jesús ojo ovae yave Galilea pe, joco pegua reta omboresive cavi. Echa oecha reta ma opaete Jesús oyapo Jerusalén pe arete pe vae. Echa jae reta vi yogüɨraja arete pe. \v 46 Jayave Jesús ojo ovae Caná Galilea pegua pe. Joco pe tenonde yave oyapo ɨ vinora. Jare oico Capernaum pe metei mburuvicha. Cuae cuimbae taɨ imbaerasɨ oi. \v 47 Jare oicuaa yave Jesús ou ma co Judea güi ovae Galilea pe, ou ovae Jesús oia pe jare oyerure chupe taɨ re. \p —Ecua cherenta pe embogüera cheraɨ —jei—. Echa omanota ma. \p \v 48 —Mbaeti yave aechauca peve mɨacañɨ reta, ngaraa perovia cheré —jei Jesús chupe. \p \v 49 —Carai —jei mburuvicha—, ecua cherenta pe agüɨye vaera cheraɨ omano. \p \v 50 —Ecua —jei Jesús chupe—. Nderaɨ oicove catu ye ma oi —jei. \p Jayave mburuvicha güɨrovia Jesús jei chupe vae jare ojo ye jenta cotɨ. \v 51 Jare ojo rambueve jenta cotɨ, jembiócuai reta yogüeru oovaiti jare jei chupe: \p —Oicove catu ye ma oi nderaɨ. \p \v 52 Jayave mburuvicha oparandu chupe reta: \p —¿Mbae ora pe pa omboɨpɨ ocuera? \p —Carumbue neimbove nungaño jacu opɨta chugüi —jei reta chupe. \p \v 53 Jare cunumi tu oicuaa jocuae ora pe etei co Jesús jei chupe: “Nderaɨ oicove catu ye ma oi”. Jayave oporogüɨrovia jae jare opaete jo pegua reta. \p \v 54 Cuae mɨacañɨ oyapo Jesús oicuauca vaera quia co jae, ou yave Judea güi Galilea pe. Mocoia co cuae mɨacañɨ. \c 5 \s1 Cuimbae mbaeti ipuere oguata vae \p \v 1 Cuae jaɨcue rupi judío reta oyapo ñogüɨnoi arete, jare Jesús ojo Jerusalén pe. \v 2 Jare oime Jerusalén pe vecha reta oñemeea jonque iyɨpɨ pe metei ɨ jesaɨ vae tɨpɨ vae hebreo iñee pe Betesda jee vae. Oime cuae ɨ iyɨ́vɨri cinco o-raɨ. \v 3 O-raɨ japɨpe pe oñeno ñogüɨnoi jeta imbaerasɨ vae reta. Joco pe ñogüɨnoi jesa mbae vae reta, mbaeti ipuere oguata vae reta, jare mbaeti ipuere omɨi vae reta. Opaete cuae reta oaro ñogüɨnoi ɨ omɨi vaera. \v 4 Echa amoamo pe ogüeyɨ metei araɨgua omomɨi vaera ɨ. Jare ɨ omɨi ma yave, jocuae imbaerasɨ vae tenonde voi oique ɨ pe vae ocuera oipotagüe imbaerasɨ güi. \v 5 Jare imbaerasɨ vae reta ipɨte pe oi metei cuimbae treinta y ocho año ma mbaeti ipuere oguata vae. \v 6 Jesús oecha cuimbae oñeno oi joco pe, jare oicuaa ɨma yae ma imbaerasɨ. Jayave oparandu chupe: \p —¿Reipota pa recuera? \p \v 7 —Carai —jei cuimbae—, mbaeti anoi quia cheñono vaera ɨ pe ɨ omɨi yave. Che aja rambueve, iru vae oique ɨ pe tenonde chegüi —jei. \p \v 8 Jayave Jesús jei ye chupe: \p —Epúa evoɨ nderupa jare eguata. \p \v 9 Jayave cuimbae ocuera voi, jare ovoɨ jupa oguata. Jare jocuae ara mbutuu iara co. \v 10 Jayave judío reta jei cuimbae ocuera ma vae pe: \p —Cuae ara mbutuu iara co. Mbaeti jupi revoɨ vaera nderupa mbutuu iara pe —jei reta. \p \v 11 Cuimbae jei chupe reta: \p —Cuimbae chembogüera vae jei cheve: “Evoɨ nderupa jare eguata” —jei cheve, jei. \p \v 12 Jayave oparandu reta chupe: \p —¿Quia pa jae “Evoɨ nderupa jare eguata” jei ndeve vae? \p \v 13 Erei ocuera vae - tenonde yave mbaeti ipuere oguata vae - mbaeti oicuaa. Echa jeta yae vae joco pe ñogüɨnoi jare Jesús ojo ma joco güi. \v 14 Ndei ɨma mbove Jesús ovae cuimbae Tumpa jo pe. \p —Recuera ma co. Jae rambue agüɨye ye eyapo icavi mbae vae. Echa reyapo ye yave, mbae icavi mbae yae vae oyeapota ndeve —jei. \p \v 15 Jayave cuimbae ojo omombeu judío reta pe Jesús co jae ombogüera ma vae. \v 16 Jare Jesús oyapo ma amogüe cuae nunga mɨacañɨ mbutuu iara pe. Cuae jeco pegua judío reta oipota oyapo icavi mbae vae chupe. Oipota vi oyuca. \v 17 Erei Jesús jei chupe reta: \p —CheRu jecuae oparavɨquɨ, jare che vi aparavɨquɨ. \p \v 18 Cuae jeco pegua judío reta oipota yae oyuca Jesús. Echa Jesús oyapo mbutuu iara pe jae reta jei mbaeti jupi oyeapo vaera vae, jare Jesús imiari yave, jei: “Tumpa etei co cheRu”, jare cuae oipota jei jae vi co Tumpa etei. \s1 Tumpa Taɨ imbaepuere \p \v 19 Jayave Jesús jei ye chupe reta: —Añete che jae peve, che co jae Tumpa Taɨ. Che aeiño mbaeti mbae chepuere ayapo. Ayapo jocuae aecha cheRu oyapo oi vaeño. CheRu oyapo oi vae che vi ayapo —jei—. \v 20 Echa cheRu cheraɨu jare oicuauca ma cheve opaete iparavɨquɨ. Jare oicuaucata vi cheve mbaravɨquɨ tuicha yae cuae reta güi vae, pepɨacañɨ yae vaera jese —jei Jesús chupe reta—. \v 21 CheRu omee tecove omanogüe vae reta pe. Jae ramiño vi che amee tecove amogüe vae reta pe. Amee aipota vae pe —jei—. \v 22 CheRu ngaraa ojaa ɨvɨ pegua reta. Echa omaeñota cheré ajaa vaera —jei—. \v 23 Jocorai opaete vae chemboeteta omboete cheRu rami. Mbaeti chemboete vae mbaeti vi omboete cheRu. Echa che co jae Tumpa Taɨ —jei—. \p \v 24 Añete che jae peve, cheñee peendu yave jare chembou vae perovia yave, penoi ma tecove opa mbae vae. Ngaraa ma peñejaauca. \v 25 Añete che jae peve, outa ma ara - jaema ou - omanogüe vae reta oendu vaera cheñee - che co jae Tumpa Taɨ - jare oendu vae reta oicove yeta co —jei Jesús chupe reta—. \v 26 Echa cheRu ipuere omee tecove. Jae ramiño vi omaeño cheré amee vaera tecove —jei—. \v 27 Jare cheRu omee cheve mbaepuere ajaa vaera ɨvɨ pegua reta che ayeapo cuimbaera rambue —jei—. \v 28 Agüɨye pepɨacañɨ cuae re. Echa outa ma ara opaete omanogüe oñeotɨ oi vae reta oendu vaera cheñee —jei—. \v 29 Icavi vae oyapo vae reta oicove yeta yogüeru tecove opa mbae vae güɨnoi vaera, jare icavi mbae vae oyapo vae reta oicove yeta yogüeru oñejaauca vaera —jei Jesús chupe reta—. \s1 Cristo regua omombeu vae reta \p \v 30 Che aeiño mbaeti mbae chepuere ayapo. Che aporojaa cheRu omombeu cheve vae rupi. Jae rambue aporojaa jupi vae rupi. Echa mbaeti ayapo cheremimbotaiño rupi. Ayapo chembou vae jemimbota rupi —jei—. \v 31 Yepe tei chemiari peve cheyee, erei añete vae co che amombeu peve vae. \v 32 Oime iru chemombeu vae, jare aicuaa jae jei peve cheré vae añete co —jei—. \v 33 Echa pe reta pemondo cuimbae reta Juan re oyeapɨsaca vaera, jare jae jei cheré vae añete co —jei—. \v 34 Che mbaeti amonesesita quia chemombeu vaera, erei cuae che jae peve peñemboasauca vaera —jei Jesús—. \v 35 Juan co jae metei mechero rami. Echa mechero jendɨ jare omee ñandeve tembipe. Ɨma ngatu mi rupi icavi echa peve peyerovia vaera tembipe Juan omee peve vae re —jei—. \v 36 Cuae mbaravɨquɨ ayapo vae reta chemombeu yae Juan güi. CheRu oipota opa ayapo vaera cuae mbaravɨquɨ reta, jare cuae ayapo vae rupi aicuauca iru vae reta pe cheRu chembou co —jei—. \v 37 CheRu chembou jare jae etei chemombeu. Mbaeti etei peendu cheRu iñee jare mbaeti etei peecha —jei—. \v 38 Mbaeti peyapo cheRu jei peve peyapo vaera vae. Echa jae chembou, erei mbaeti chererovia —jei—. \v 39 Jecuaeño pemongueta Tumpa iñee pe oyecuatía oi vae. Echa peñemongueta joco pe pevae quirai pepuere penoi tecove opa mbae vae. Jare Tumpa iñee pe oyecuatía oi vae che co chemombeu —jei Jesús chupe reta—. \v 40 Erei mbaeti peipota perovia cheré tecove opa mbae vae amee vaera peve —jei—. \p \v 41 Che mbaeti ayeco maemboete ɨvɨ pegua reta omee vae re. \v 42 Echa aicuaa pe reta mbaeti peaɨu Tumpa pepɨa pe —jei—. \v 43 Che ayu cheRu chembou rambue, erei pe reta mbaeti chemboresive. Iru vae ou yave jemimbota ae rupi, pemboresiveta co —jei—. \v 44 Mbaeti etei pepuere peporogüɨrovia. Echa jecuaeño pe reta peñomboete, erei mbaeti peipota maemboete Tumpa oipota tei penoi vaera vae. Tumpa co jae meteiño —jei Jesús—. \v 45 Agüɨye peñemongueta che ayu pomboeco vaera cheRu jóvai. Echa Moisés oicuatía vae co pemboeco, yepe tei pe reta pere: “Ore royapo Moisés oicuatía vae rupi. Jae rambue icavita oreve”. Jocorai pere tei —jei—. \v 46 Echa Moisés oicuatía vae perovia yave, chereroviata tei co. Echa Moisés oicuatía vae chemombeu —jei—. \v 47 Erei mbaeti perovia Moisés oicuatía vae rambue, ngaraa vi perovia cheñee —jei Jesús chupe reta. \c 6 \s1 Jesús omongaru cinco mil \p \v 1 Cuae jaɨcue rupi Jesús ojo ovae ɨ guasu Galilea jovaicho pe. Jocuae ɨ guasu jee vi Tiberias. \v 2 Jare tenonde yave Jesús ombogüera amogüe imbaerasɨ vae reta, jare jeta yae vae oecha ma mɨacañɨ Jesús oyapo vae reta. Jae rambue añave cuae reta yogüɨraja Jesús jaɨcue. \v 3 Jayave Jesús ojo oyeupi ɨvɨtɨ re jare oguapɨ joco pe jemimboe reta ndive. \v 4 Jare coiño ma ou judío reta iyarete pascua jee vae iara. \v 5 Jare Jesús omae yave, oecha jeta yae vae yogüeru icotɨ. Jayave oparandu Felipe pe: \p —¿Quiape pa ñandepuereta yagua mbɨyape cuae reta jou vaera? —jei. \p \v 6 Jare cuae Jesús jei oicuaa vaera mbae ra jeita Felipe. Echa Jesús oicuaa ma mbae oyapota vae. \v 7 Felipe jei chupe: \p —Doscientos denario pegua mbɨyape ngaraa oupitɨ cuae reta jou vaera, metei ñavo mbovɨño jou yave. \p \v 8 Metei Jesús jemimboe Andrés jee vae - jae co Simón Pedro tɨvɨ - jei Jesús pe: \p \v 9 —Oime cuae pe oi metei cunumi cinco mbɨyape jare mócoi jevae ɨ rupigua güɨnoi vae. Erei jocuae mbovɨ yae co cuae jeta yae vae jou vaera —jei. \p \v 10 —Pemombeu chupe reta oguapɨ vaera —jei Jesús. \p Jare jeta capiata oi joco pe. Jayave oguapɨ reta. Jare cuimbae reta cinco mil rupi ñogüɨnoi. \v 11 Jayave Jesús oipɨɨ jocuae mbɨyape jare omee yasoropai Tumpa pe. Jayave omee mbɨyape jemimboe reta pe, jare jemimboe reta omee oguapɨ vae reta pe. Jae ramiño vi omee jevae ɨ rupigua chupe reta. Jare opaete vae jou jare jɨvata. \v 12 Jayave jɨvata reta ma yave, Jesús jei jemimboe reta pe: \p —Pemboatɨ tembíu oñepɨsaegüe jembɨre vae, agüɨye vaera mbae oñemombo —jei. \p \v 13 Echa jocuae cinco mbɨyape güi jembɨre mbɨyape oñepɨsaegüe jare oyeeya joco pe, opa ma ocaru reta yave. Jayave Jesús jemimboe reta omboatɨ jare omotɨnɨe doce canasta. \v 14 Jare joco pe ñogüɨnoi vae reta oecha ma yave cuae mɨacañɨ Jesús oyapo vae, jei reta: \p —Cuae cuimbae jocuae Tumpa iñee omombeu vae etei co. Echa Tumpa iñee pe oyecuatía oi outa co ɨvɨ pe —jei reta. \p \v 15 Jare Jesús oicuaa yogüeruta oipɨɨ oyapo vaera juvicha guasura, yepe tei jae mbaeti oipota. Jayave ojo chugüi reta ɨvɨtɨ re. Jaeiño ojo. \s1 Jesús oguata ɨ iárambue \p \v 16 Jare caaru yae ma yave, Jesús jemimboe reta ogüeyɨ yogüɨraja ɨ guasu pe. \v 17 Joco pe oyeupi chalana pe jare omboɨpɨ oasa ɨ guasu rupi Capernaum cotɨ. Pɨtumimbi ma oi, jare Jesús mbaetiño ou jae reta ñogüɨnoia pe. \v 18 Jayave tanta oyepeyu ɨvɨtu jare ɨaparúa tuicha yae ma. \v 19 Güɨroata reta ma yave chalana metei legua rupi ndipo, oecha Jesús oguata ou ɨ iárambue jare ou coiño ma chalana güi. Jayave oquɨye reta. \v 20 Erei Jesús jei chupe reta: \p —Che co. Agüɨye pequɨye —jei. \p \v 21 Jayave oyerovia reve jae reta omboyeupi Jesús chalana pe, jare jupiveiño chalana ojo ovae ɨvɨ pe oipota yogüɨraja ovaea pe. \s1 Oeca reta Jesús \p \v 22 Pɨareve pe jeta yae vae jecuaeño opɨta ɨ guasu jovaicho pe. Oecha meteiño chalana joco pe oi ndei Jesús jemimboe reta yogüɨraja pɨpe mbove. Jare oicuaa Jesús mbaeti ojo chalana pe jemimboe reta ndive. \v 23 Erei iru chalana tenta Tiberias güi yogüeru vae reta opɨta coiño ocaru ñogüɨnoia güi. Echa joco pe jae reta jou mbɨyape ñandeYa omee güire yasoropai Tumpa pe. \v 24 Oicuaa reta ma Jesús jare jemimboe reta mbaeti joco pe ñogüɨnoi. Jayave oyeupi reta jocuae chalana reta pe jare yogüɨraja Capernaum cotɨ, Jesús oeca vaera. \s1 Mbɨyape tecove omeeta vae \p \v 25 Ɨ guasu oasa reta ma yave, ovae Jesús jare jei reta chupe: \p —Rabí, ¿quirai yave pa reyu cuae pe? \p \v 26 Jayave Jesús jei chupe reta: —Añete che jae peve, pe reta chereca jocuae mbɨyape pemoɨvata vae jeco peguaño, mbaeti chereca jocuae mɨacañɨ pe aipota aicuauca peve vae jeco pegua —jei—. \v 27 Agüɨye peparavɨquɨ perembiura mbaeti ɨma ondurata vae jeco peguaño. Erei peparavɨquɨ perembiura ameeta peve vae jeco pegua. Che ayeapo cuimbaera vae ameeta peve perembiura ɨma yae ondurata vae. Echa penoita tecove opa mbae vae. Echa cheRu Tumpa oicuauca ma peve chepuere ayapo jocorai —jei Jesús chupe reta. \p \v 28 Jayave oparandu reta Jesús pe: \p —¿Mbae pa royapota? ¿Quirai pa orepuere royapo mbaravɨquɨ Tumpa oipota royapo vaera vae? —jei reta. \p \v 29 Jayave Jesús jei: \p —Perovia cheré. Cuae co mbaravɨquɨ Tumpa oipota peyapo vaera vae. Echa jae chembou —jei. \p \v 30 Jayave jei reta chupe: \p —¿Mbae nunga mɨacañɨ pa reyapota, roecha vaera jare rogüɨrovia vaera nderé? ¿Mbae nunga mbaravɨquɨ pa reyapota nde? —jei reta—. \v 31 Ñanetenondegua reta jou maná ñuu pe. Echa Tumpa iñee pe oyecuatía oi: “Omee chupe reta jembiura ara güi jou reta vaera” —jei reta chupe. \p \v 32 —Añete che jae peve —jei Jesús—, Moisés mbaeti co omee jembiura ara güi ou vae. Añave cheRu omeeta peve perembiura añetete vae ara güi ou vae —jei—. \v 33 Echa tembíu Tumpa añave omeeta vae jocuae ara güi ou vae co. Jae omeeta tecove ɨvɨ pegua reta pe —jei. \p \v 34 —Carai —jei reta—, jecuaeño emee oreve cuae nunga orerembiura. \p \v 35 —Che co jae jocuae tembíu tecove omeeta vae —jei Jesús—. Oipotagüe cheré guɨrovia vae ngaraa ñɨmbɨaɨ, jare oipotagüe cheré güɨrovia vae ngaraa iyúe —jei—. \v 36 Erei che jae ma peve corai: Mbaeti perovia, yepe tei cherecha ma. \v 37 Opaete cheRu omee cheve vae reta güɨroviata co cheré —jei—, jare oipotagüe cheré güɨrovia vae ngaraa amombo. \v 38 Echa agüeyɨ ayu ara güi ayapo vaera chembou vae jemimbota. Mbaeti ayu cheremimbota aeño ayapo vaera —jei Jesús—. \v 39 Ngaraa amocañɨ metei ave opaete cheRu omee ma cheve vae reta güi. Echa amoingove yeta aru omanogüe vae reta ipɨte güi ara taɨcuegua pe. Cuae oipota chembou vae —jei—. \v 40 Oipotagüe cherecha vae güɨnoita tecove opa mbae vae cheré güɨrovia yave, jare che amoingove yeta aru omanogüe vae reta ipɨte güi ara taɨcuegua pe. Cuae oipota cheRu —jei Jesús. \p \v 41 Jayave judío reta iñeenguru oyoupe. Echa Jesús jei ma: “Che co jae tembíu ara güi ou vae”. \v 42 Jare judío reta jei: \p —Cuae co jae Jesús. Jae co José taɨ. Yaicuaa co tu jare ichɨ. ¿Quirai pa ipuere jei “Agüeyɨ ayu ara güi”? —jei reta. \p \v 43 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Agüɨye peñeenguru oyoupe checotɨ. \v 44 CheRu chembou —jei—. CheRu güɨroviauca cheré vaeño ipuere güɨrovia cheré. Jare che amoingove yeta aru omanogüe vae reta ipɨte güi ara taɨcuegua pe —jei chupe reta—. \v 45 Tumpa iñee aracae omombeu vae oicuatía corai: “Jare Tumpa omboeta opaete vae”. Jocorai oicuatía —jei—. Oipotagüe oyeapɨsaca Tumpa re jare oñemboe Tumpa jei chupe vae re vae outa cheve —jei—. \p \v 46 Mbaeti quia oecha cheRu, jaeño che ayu Tumpa güi vae. Che aecha ma co cheRu —jei Jesús—. \v 47 Añete che jae peve, cheré güɨrovia vae güɨnoi tecove opa mbae vae. \v 48 Che co jae jocuae tembíu tecove omee vae —jei—. \v 49 Petenondegua reta jou jocuae maná ñuu pe jare omano reta ma. \v 50 Che co jae tembíu ara güi ou vae. Cuae tembíu jou vae ngaraa omano —jei—. \v 51 Che co jae tembíu tecove omee vae. Che agüeyɨ ayu ara güi. Oipotagüe cuae tembíu jou vae güɨnoita tecove opa mbae vae —jei Jesús chupe reta—. Jare jocuae tembíu ameeta vae cherete co. Ameeta cherete ɨvɨ pegua reta güɨnoi vaera tecove —jei. \p \v 52 Jayave judío reta oyoaca oyoupi. \p —¿Quiraita ra ipuere cuae cuimbae omee ñandeve jete yau vaera? —jei reta. \p \v 53 —Añete che jae peve —jei Jesús chupe reta—, mbaeti yave peu cherete jare cherugüɨ, ngaraa tecove opa mbae vae penoi. Che co jae cuimbaera oyeapo vae —jei—. \v 54 Cherete jare cherugüɨ jou vae güɨnoi tecove opa mbae vae, jare amoingove yeta aru omanogüe vae reta ipɨte güi ara taɨcuegua pe —jei—. \v 55 Echa cherete jare cherugüɨ tembíu añetete vae co —jei Jesús—. \v 56 Cherete jare cherugüɨ jou vae oico che ndive jare che aico jae ndive —jei—. \v 57 CheRu güɨnoi tecove opa mbae vae jare jae chembou, jare che anoi tecove opa mbae vae cheRu güi. Jae ramiño vi jocuae cherete jou vae güɨnoita tecove opa mbae vae chegüi —jei chupe reta—. \v 58 Che co jae tembíu ara güi ou vae. Cuae tembíu mbaeti co jocuae tembíu petenondegua reta jou vae rami. Echa jae reta omano. Erei oipotagüe cuae tembíu jou vae güɨnoita tecove opa mbae vae —jei. \p \v 59 Jocorai jei Jesús judío reta itupao pe, Capernaum pe oporomboe oi yave. \s1 Ñee reta tecove opa mbae vae pegua \p \v 60 Cuae oendu reta yave, jeta Jesús jemimboe reta jei oyoupe: \p —Mbaeti co icavi cuae jei vae. Agüɨye yayeapɨsaca cuae nunga ñee re —jei reta. \p \v 61 Jesús oicuaa jemimboe reta iñeenguru co icotɨ. Jayave jei chupe reta: \p —¿Maera pa peñeenguru checotɨ cuae re? \v 62 ¿Mbae pa peyapota cherecha yave ayeupi aja tenonde aicoa pe? Che co jae cuimbaera oyeapo vae —jei—. \v 63 Jaeño Espíritu Santo ipuere omee tecove opa mbae vae. Ñanderete mbaeti ipuere omee ñandeve cuae nunga tecove. Cuae amombeu ma peve vae mbaeti co ɨvɨ peguaño. Jae co tecove opa mbae vae pegua —jei Jesús—. \v 64 Erei amogüe pe reta mbaeti perovia cheré —jei. \p Echa Jesús oicuaa iyɨpɨ güive quia reta mbaeti güɨrovia jese jare quia omoeterengata jovaicho reta pe. \v 65 Jayave jei ye chupe reta: \p —Jae rambue amombeu ma peve quirai cheRu güɨroviauca cheré vaeño ipuere güɨrovia cheré —jei. \p \v 66 Cuae jaɨcue rupi jeta jemimboe reta yogüɨraja ye Jesús güi, jare mbaeti ye yogüɨraja jae ndive. \v 67 Jayave Jesús oparandu jocuae doce vae reta pe: \p —¿Peota pa chegüi pe reta vi? \p \v 68 —¿Quia nunga cotɨ pa rojota, oreYa? —jei Simón Pedro chupe—. Nde co remombeu oreve tecove opa mbae vae regua. \v 69 Jare rogüɨrovia ma nderé jare roicuaa ma nde co jae Tumpa oñono tee iyeupeguara vae —jei. \p \v 70 Jayave Jesús jei: \p —Che poparavo. Pe reta co doce. Jare metei pepɨte pe oi vae oyeócuai aña guasu pe —jei. \p \v 71 Corai imiari Judas re. Judas co jae Simón Iscariote taɨ. Echa Jesús oiparavo doce jare jae reta güi metei co jae Judas. Judas omoeterengata Jesús jovaicho reta pe. \c 7 \s1 Jesús tɨvɨ reta mbaeti güɨrovia jese \p \v 1 Cuae jaɨcue rupi Jesús ojo tenta Galilea pegua reta pe. Mbaeti ojo Judea pe. Echa judío reta oipota oyuca. \v 2 Jare outa ma ovae judío reta iyarete tabernáculos jee vae iara. \v 3 Jayave Jesús tɨvɨ reta jei chupe: \p —Ecua cuae güi Judea pe, neremimboe reta oecha vaera mbaravɨquɨ reyapo vae. \v 4 Echa oime yave quia oipota iru vae reta oicuaa cavi vaera jesegua vae, mbaeti oyapo vɨari iparavɨquɨ. Reyapo co cuae mbaravɨquɨ. Jae rambue eyapo opaete vae jovaque —jei reta chupe. \p \v 5 Echa tɨvɨ reta vi mbaeti güɨrovia jese. \v 6 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Ndei ovae jocorai ayapo vaera, erei jecuaeño pe reta pepuere peyapo peparavɨquɨ —jei—. \v 7 Ɨvɨ pegua reta mbaeti ipuere pemotareɨ, erei ɨvɨ pegua reta chemotareɨ. Echa che amombeu chupe reta icavi mbae vae co jae oyapo reta vae —jei Jesús—. \v 8 Pe reta pecua arete pe. Che ndei rani ajata cuae arete pe. Echa ndei ovae che aja joco pe vaera —jei. \p \v 9 Jocorai jei chupe reta Jesús, jare opɨta Galilea pe. \s1 Arete tabernáculos jee vae \p \v 10 Cuae jaɨcue rupi tɨvɨ reta yogüɨraja ma yave arete pe, Jesús vi ojo. Mbaeti ojo jeta vae jupíe agüɨye vaera oecha reta. \v 11 Jare judío reta oeca ñogüɨnoi Jesús arete pe. \p —¿Quiape pa oime oi? —jei reta. \p \v 12 Jare joco pe ñogüɨnoi vae reta oyoaca yae oyoupi Jesús re. Amogüe vae jei: \p —Cuimbae jecocavi vae co jae. \p Iru vae reta jei: \p —Mbaeti co jecocavi. Oporombotavɨ vae co. \p \v 13 Erei opaete vae oquɨye judío reta güi. Jae rambue imiari vɨariño. \p \v 14 Arete mbɨte ma yave, Jesús ojo Tumpa jo pe omboɨpɨ oporomboe. \v 15 Jare judío reta ipɨacañɨ. \p —¿Quirai ra jeta oicuaa cuae cuimbae mbaeti mbaembae re oñemboe vae? —jei reta. \p \v 16 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Cheporomboe mbaeti co chembae aeño. Jae co chembou vae iporomboe —jei—. \v 17 Oipotagüe Tumpa jemimbota oipota oyapo vae oicuaata cheporomboe Tumpa iporomboe co. Oicuaata mbaeti co chembae aeño —jei—. \v 18 Oipotagüe vae iporomboe imbae aeño yave, jae oipota iru vae reta omboete vaera. Erei oporomboe vae oipota yave iru vae reta omboete vaera ombou vae, jae oporomboe añete vae re. Mbaeti co iyapu —jei Jesús—. \p \v 19 Moisés omee peve mboroócuai. Erei mbaeti metei ave pe reta peyapo mboroócuai pe oyecuatía oi vae rupi —jei—. ¿Maera pa peipota cheyuca? —jei chupe reta. \p \v 20 Jayave judío reta jei: \p —Aña oya ma nderé. ¿Quia pa oipota ndeyuca? —jei reta. \p \v 21 —Ayapo ma metei mbaravɨquɨ —jei Jesús—, jare opaete pe reta pepɨacañɨ jese. \v 22 Moisés omombeu peve peñemocircuncidauca vaera. Erei mbaeti oñemboɨpɨ Moisés omombeu yave. Echa Moisés itenondegua reta oyapo jocorai. Jare pe reta peporomocircuncidauca mbutuu iara pe —jei—. \v 23 Che ambogüera ma metei cuimbae mbutuu iara pe. Opaete jete ocuera cavi ma. ¿Maera pa pepochɨ cheve cuae jeco pegua? Echa pe reta peporomocircuncidauca mbutuu iara pe mboroócuai Moisés omombeu peve vae mbaeti peipota peyavɨ rambue —jei Jesús—. \v 24 Agüɨye peporojaa peecha vae rupiño. Peporojaa cavi jupi vae rupi —jei. \s1 ¿Jae pa co Cristo? \p \v 25 Jae rambue amogüe Jerusalén pegua reta jei: \p —¿Jaea ra cuae judío reta oipota oyuca vae? \v 26 Mase, co oi cuae pe, jare imiari oi opaete vae pe. Erei mbaeti quia mbae jei chupe. Güɨramoi ñanderuvicha reta oicuaa ma jae co Cristo —jei reta—. \v 27 Erei yaicuaa quetɨ güi ou cuae cuimbae. Echa Cristo oyecuaa yave, ngaraa quia oicuaa quetɨ güi ou —jei reta. \p \v 28 Jae rambue Jesús oporomboe oi rambueve Tumpa jo pe, iñeeata reve jei: \p —Pe reta checuaa co, jare peicuaa co quetɨ güi ayu. Erei mbaeti ayu cheremimbota rupiño. Echa chembou vae imiari añete vae re, jare pe reta mbaeti peicuaa chembou vae —jei—. \v 29 Erei che aicuaa. Echa ayu jae oia güi. Jae chembou —jei. \p \v 30 Jae rambue judío reta oipota tei oipɨɨ. Erei mbaeti quia oipɨɨ. Echa ndei ovae oyepɨɨ vaera. \v 31 Jare jeta joco pe ñogüɨnoi vae güɨrovia jese. Echa jei reta: \p —Cristo ou yave, ¿oyapota ra jeta yae mɨacañɨ cuae cuimbae oyapo vae güi? \s1 Fariseo reta ombou jembiócuai reta oipɨɨ vaera Jesús \p \v 32 Jare fariseo reta oendu jeta vae iñeenguru ñogüɨnoi Jesús re. Jayave sacerdote reta itenondegua reta jare fariseo reta ombou jembiócuai reta oipɨɨ vaera Jesús. \v 33 Jayave Jesús jei: \p —Aita pe reta ndive michi peguaño. Jayave ajata chembou vae pɨri. \v 34 Cherecata co, erei ngaraa chevae. Ngaraa peo che aitaa pe —jei. \p \v 35 Jayave judío reta jei oyoupe: \p —¿Quetɨ ra ojota cuae cuimbae agüɨye vaera ñavae chupe? Ojota ndipo judío reta judío mbae vae reta ipɨte rupi oñemoai vae pɨri. Omboeta ndipo judío mbae vae reta. \v 36 ¿Mbae ra oipota jei, imiari yave corai: “Cherecata co, erei ngaraa chevae. Ngaraa peo che aitaa pe”? —jei reta. \s1 Ɨ tecove omee vae \p \v 37 Jocuae ara arete opata yave icavi yae opaete iru arete iara reta güi. Jayave Jesús oñemboɨ jare iñeeata reve jei: \p —Oime yave quia iyúe vae tou cheve toɨu —jei—. \v 38 Cheré güɨrovia vae güi osɨrɨta jeta ɨ tecove omee vae. Jocorai Tumpa iñee pe oyecuatía oi —jei. \p \v 39 Jocorai imiari Jesús Espíritu Santo re. Oipota jei omeeta Espíritu Santo güɨrovia jese vae reta pe. Echa ndei omee Espíritu Santo. Echa Jesús ndei ojo ye ara pe. \s1 Yatɨ vae reta oyoaca oyoupi \p \v 40 Cuae oendu yave, amogüe joco pe ñogüɨnoi vae jei: \p —Cuae cuimbae jocuae Tumpa iñee omombeu vae etei co. \p \v 41 Iru vae reta jei: \p —Cuae cuimbae Cristo co. \p Erei amogüe vae jei: \p —¿Galilea pegua ra Cristo? \v 42 Echa Tumpa iñee pe oyecuatía oi Cristo co jae David iñemoña reta pegua jare Belén pegua co. Echa David joco pegua co —jei reta. \p \v 43 Jesús jei chupe reta vae jeco pegua, joco pe ñogüɨnoi vae reta oyoaca oyoupi. \v 44 Jare amogüe vae oipota tei oipɨɨ Jesús, erei mbaeti quia oipɨɨ. \s1 Mbaeti etei quia imiari jocorai \p \v 45 Jayave tembiócuai sacerdote reta itenondegua reta jare fariseo reta ombou vae reta yogüɨraja ye chupe reta. Jayave sacerdote reta itenondegua reta jare fariseo reta jei jembiócuai reta pe: \p —¿Maera pa mbaeti peru? \p \v 46 Jembiócuai reta jei: \p —Echa mbaeti etei quia imiari jocuae cuimbae imiari rami. \p \v 47 Jayave fariseo reta jei: \p —¿Peñembotavɨ ma pa pe reta vi? \v 48 ¿Güɨrovia ma ra jese mburuvicha reta jare fariseo reta? Mbaeti metei ave —jei reta—. \v 49 Erei cuae jeta vae mbaeti oicuaa mboroócuai pe oyecuatía oi vae. Tumpa oiporaraucata co chupe reta —jei reta. \p \v 50 Jayave metei jae reta ipɨte pe oi vae jei iru reta pe - jae co Nicodemo jee vae - tenonde yave jae ojo opou Jesús pɨri pɨtu yave: \p \v 51 —Mboroócuai pe oyecuatía oi vae rupi mbaeti ñandepuere ñajaa oipotagüe vae ndei yayeapɨsaca jese mbove. Echa yayeapɨsaca jese yave, yaicuaa mbae oyapo vae —jei. \p \v 52 Iru reta jei chupe: \p —¿Nde vi ra Galilea pegua? Reeca yave, reicuaata mbaeti co metei ave Tumpa iñee omombeu vae Galilea pegua —jei reta. \s1 Cuña menda re oñuvanga vae \p \v 53 Jayave opaete vae yogüɨraja jo ae pe. \c 8 \p \v 1 Erei Jesús ojo ɨvɨtɨ Oliva jee vae pe. \v 2 Pɨareve pe neimbove asɨ Jesús ojo ye Tumpa jo pe. Jayave jeta vae yogüeru jae oia pe, jare jae oguapɨ omboe reta oi. \v 3 Jayave mboroócuai re oporomboe vae reta jare fariseo reta güeru metei cuña. Oipocou reta cuña menda re oñuvanga oi yave. Jayave oñono reta joco pe ñogüɨnoi vae reta jenonde. \p \v 4 —Oporomboe vae —jei reta Jesús pe—, cuae cuña roipocou menda re oñuvanga oi yave. \v 5 Mboroócuai pe Moisés ñandeócuai yayuca vaera cuae nunga cuña ita pe. ¿Mbae pa rere nde cuae re? —jei reta. \p \v 6 Cuae jei reta oicuaa vaera mbae ra jeita Jesús. Echa oipota omboeco. Jayave Jesús oñaɨvɨ jare oicuatía mbae ɨvɨ re ipoaca pe. \v 7 Jecuaecuae oparandu reta chupe cuae re. Jayave Jesús oñemboɨ jare jei chupe reta: \p —Mbaeti mbaeyoa güɨnoi pepɨte pe vae rani toyapi ita pe. \p \v 8 Jayave oñaɨvɨ ye jare oicuatía ye mbae ɨvɨ re ipoaca pe. \v 9 Erei cuae oendu reta yave, ipɨa ñavo omboeco jeco re jare yogüɨraja joco güi meteitei pe. Tenonde yogüɨraja indechi vae reta. Jayave opaete vae yogüɨraja. Jaeño Jesús opɨta joco pe cuña jae jóvai oñemboɨ oi vae ndive. \v 10 Jayave Jesús oñemboɨ ye omae jese, jare jei: \p —¿Jama pa jocuae cuimbae reta, cuña? ¿Mbaeti ma pa quia nemboeco? \p \v 11 —Mbaeti co quia, carai —jei cuña chupe. \p Jayave Jesús jei: \p —Che vi mbaeti romboeco. Ecua, agüɨye ye eyapo jocuae mbaeyoa —jei. \s1 Jesús co metei tembipe rami \p \v 12 Cuae jaɨcue rupi Jesús jei yatɨ vae reta pe: \p —Che co jae metei tembipe rami. Ayu co ɨvɨ pegua reta oecha cavi vaera. Oico che ndive vae ngaraa oguata pɨtumimbi pe. Echa güɨnoita tecove ipuere vaera oecha cavi —jei. \p \v 13 Jayave fariseo reta jei Jesús pe: \p —Remombeu oreve vae ngaraa rogüɨrovia. Echa nde nemiari ndeyee —jei reta. \p \v 14 —Amombeu ma peve vae pepuere perovia, yepe tei chemiari peve cheyee —jei Jesús—. Echa che aicuaa co quetɨ güi ayu jare quetɨ aja. Erei pe reta mbaeti peicuaa quetɨ güi ayu jare quetɨ aja. \v 15 Pe reta peporojaa opaete ɨvɨ pegua reta oporojaa rami. Che mbaeti quia ajaa —jei—. \v 16 Erei aporojaa yave, aporojaa añete vae rupi. Echa cheRu chembou. Jare che jare cheRu roporojaa - mbaeti che aeiño —jei—. \v 17 Peporoócuai pe oyecuatía oi corai: “Mócoi jeigüe oyovaque yave, peroviata co”. Jocorai oyecuatía oi —jei—. \v 18 Chemiari peve cheyee jare cheRu chemombeu peve - jae co chembou —jei. \p \v 19 Jayave judío reta jei: \p —¿Jama pa ndeRu? \p —Pe reta mbaeti checuaa jare mbaeti peicuaa cheRu —jei Jesús chupe reta—. Checuaa yave mona, cheRu vi peicuaata tei co —jei. \p \v 20 Cuae jei Jesús Tumpa jo pe corepoti Tumpa pegua jɨru reta ñogüɨnoia pe. Echa joco pe oporomboe. Erei mbaeti quia oipɨɨ. Echa ndei ovae oyepɨɨ vaera. \s1 Pe reta ngaraa pepuere peo che ajataa pe \p \v 21 Jare Jesús jei ye chupe reta: \p —Ajata ma cuae güi. Pe reta cherecata co, erei pemanota pembaeyoa oñemboai mbae reve. Pe reta ngaraa pepuere peo che ajataa pe —jei. \p \v 22 —¿Oyeyucata ra? —jei judío reta—. Echa jei ma: “Pe reta ngaraa pepuere peo che ajataa pe”. \p \v 23 Jayave Jesús jei: \p —Pe reta ɨvɨ pegua reta co, erei che ara pegua co. Pe reta ɨvɨ pegua reta co, erei che mbaeti co cuae ɨvɨ pegua. \v 24 Amombeu ma peve pemanota pembaeyoa oñemboai mbae reve. Echa pemanota co pembaeyoa oñemboai mbae reve, mbaeti yave perovia che co jae —jei. \p \v 25 Jayave jei reta Jesús pe: \p —¿Quia pa co nde? \p —Jocuae tenonde güive amombeu ma peve vae —jei Jesús—. \v 26 Jeta mbaembae re chepuere chemiari peré jare jeta mbae re chepuere pojaa. Erei chembou vae imiari añete vae re, jare amombeu ɨvɨ pegua reta pe chembou vae omombeu cheve vae —jei. \p \v 27 Jae reta mbaeti oicuaa Jesús imiari chupe reta Tu ara pe oi vae re. \v 28 Jayave Jesús jei: \p —Pe reta chereupi ma yave - che ayeapo cuimbaera vae - peicuaata che co jae. Mbaeti mbae ayapo cheremimbota rupiño. CheRu omombeu cheve vae rupiño chemiari —jei—. \v 29 Jare chembou vae oico che ndive. Mbaeti chereya cheiño aico vaera. Echa jecuaeño ayapo jae oipota vae rupi —jei. \p \v 30 Jare jocorai Jesús imiari yave, jeta vae güɨrovia jese. \s1 Añete vae peyorata co \p \v 31 Jayave Jesús jei jocuae judío güɨrovia jese vae reta pe: \p —Jecuaeño peyapo yave che jae peve peyapo vaera vae, peicota co cheremimboe añetete vae retara. \v 32 Jare peicuaata añete vae, jare añete vae peyorata co —jei. \p \v 33 Judío reta jei chupe: \p —Abraham iñemoña reta co ore. Mbaeti etei royeócuai quia pe. ¿Maera pa rere royeyorata co? —jei reta. \p \v 34 —Añete che jae peve —jei Jesús—, iyoa vae oyeócuai oi mbaeyoa pe. \v 35 Oyeócuai vae mbaeti jecuaeño opɨta o pe. Erei o iya taɨ jecuaeño opɨta —jei—. \v 36 Che co jae Tumpa Taɨ. Che poyora yave mbaeyoa güi, peyeyora eteta co —jei—. \v 37 Che aicuaa Abraham iñemoña reta co pe reta. Erei peipota cheyuca, mbaeti peipota peyapo che jae peve peyapo vaera vae rambue —jei—. \v 38 Chemiari peve cheRu ndive aico yave aecha vae re, jare pe reta peyapo peru omombeu peve peyapo vaera vae rupi —jei Jesús. \s1 Aña guasu co jae peru \p \v 39 —Abraham co jae oreru —jei reta. \p —Pe reta Abraham taɨ reta añetete vae yave mona —jei Jesús—, peyapota tei co Abraham oyapo vae rami. \v 40 Erei añave peipota cheyuca, yepe tei amombeu ma peve añete vae. Jae co Tumpa omombeu cheve vae. Mbaeti corai oyapo Abraham —jei—. \v 41 Pe reta peyapo pei peru iparavɨquɨ —jei Jesús chupe reta. \p —Mbaeti co oremoñemoña aguasa pe oreru reta —jei reta—. Tumpaño co jae oreRu. \p \v 42 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Tumpa co jae peRu yave mona, pe reta cheraɨuta tei co. Echa che ayu Tumpa güi. Che Tumpa pegua co. Mbaeti che aipota rambueño ayu. Jae co chembou —jei—. \v 43 ¿Maera pa mbaeti peicuaa amombeu peve vae? Mbaeti peipota peyeapɨsaca cheñee re. Jae rambue mbaeti peicuaa —jei Jesús—. \v 44 Aña guasu co jae peru, jare pe reta peipota peyapo peru oipota vae rupi. Peru jecuaeño oporoyuca oico, jare mbaeti etei oyapo añete vae rupi. Echa mbaeti etei añete vae pegua. Jae co aña guasu. Jae rambue jecuaeño iyapu. Echa jae co iyapu vae jare omboe ɨvɨ pegua reta iyapu vaera —jei—. \v 45 Erei pe reta mbaeti chererovia, añete vae amombeu peve rambue —jei—. \v 46 Mbaeti metei yepe pepuere pere cheve: “Ndeyoa co”. Echa che amombeu peve añete vae. ¿Maera pa mbaeti chererovia? —jei—. \v 47 Tumpa taɨ reta oyeapɨsaca Tumpa iñee re. Pe reta mbaeti co Tumpa taɨ reta. Jae rambue mbaeti peyeapɨsaca jese —jei. \s1 Cristo jecuaeño oico \p \v 48 Jayave judío reta jei: \p —Roe ma nde co jae metei Samaria pegua, jare aña oya ma nderé. Añete co cuae roe vae —jei reta. \p \v 49 —Mbaeti co oya cheré aña —jei Jesús—. Che amboete ai cheRu, erei pe reta chereroɨro. \v 50 Erei mbaeti aipota ɨvɨ pegua reta chemboete vaera. Oime co quia oipota chemboeteuca vae. Jae oporojaata co —jei Jesús—. \v 51 Añete che jae peve, oyapo che jae chupe oyapo vaera vae ngaraa omano —jei. \p \v 52 Jayave judío reta jei Jesús pe: \p —Añave roicuaa ma aña oya co nderé. Abraham jare Tumpa iñee aracae omombeu vae reta omano. Erei nde rere: “Oyapo che jae chupe oyapo vaera vae ngaraa omano”. \v 53 ¿Tuicha yae pa nembaepuere ñanetenondegua Abraham imbaepuere güi? Echa Abraham omano. Jae ramiño vi Tumpa iñee aracae omombeu vae reta omano. ¿Quia pa co nde? ¿Mbae pa rere ndeyee? —jei reta Jesús pe. \p \v 54 —Mbaeti etei añemboete —jei Jesús—. Echa jocorai ayapo yave, jocuae nunga maemboete mbaeti co mbae. Erei cheRu chemboeteuca, jare pe reta pere Tumpa co jae peRu —jei—. \v 55 Erei pe reta mbaeti peicuaa Tumpa. Che aicuaa co. Che jae yave: “Mbaeti aicuaa”, cheaputa tei co pe reta peapu rami. Erei aicuaa co, jare ayapo jei cheve ayapo vaera vae —jei—. \v 56 Petenondegua Abraham oyerovia cherechata rambue. Cherecha co jare oyerovia —jei. \p \v 57 Jayave judío reta jei chupe: —Nde ndei renoi cincuenta año. ¿Quirai pa ndepuere rere reecha co Abraham? —jei reta. \p \v 58 —Añete che jae peve —jei Jesús—, ndei Abraham oico mbove, che jecuaeño mai aico —jei. \p \v 59 Jayave judío reta omonoo ita reta oyapi vaera tei pɨpe Jesús. Erei Jesús oasa jae reta ipɨte rupi oe Tumpa jo güi, jare jae reta mbaeti ma oecha. \c 9 \s1 Jesús ombogüera jesa mbae vae \p \v 1 Jare Jesús oasa ojo yave, oecha metei cuimbae jesa mbae vae. Cuae cuimbae jocorai oico ichɨ güi oa güive. \v 2 Jayave Jesús jemimboe reta oparandu Jesús pe: \p —Rabí, ¿quia pa iyoa, ichɨ güi oa vaera jesa mbae? ¿Iyoa pa jae etei? ¿Iyoa pa tu jare ichɨ? —jei reta. \p \v 3 —Mbaeti jae imbaeyoa jeco pegua jare mbaeti tu jare ichɨ imbaeyoa jeco pegua corai oi —jei Jesús—. Corai oi Tumpa imbaepuere oyecuaa vaera ocuera yave —jei—. \v 4 Icavi co ayapo vaera ara rupi chembou vae iparavɨquɨ. Echa ara rupi ñanoi tembipe. Erei outa pɨtu, jare pɨtu yave mbaeti quia ipuere oparavɨquɨ —jei—. \v 5 Cuae ɨvɨ pe aico rambueve, che co jae metei tembipe rami. Ayu co ɨvɨ pegua reta oecha cavi vaera —jei. \p \v 6 Cuae jei ma yave, ondɨvɨ ɨvɨ re jare jocuae güi oyapo tuyuapo. Jayave oñono tuyuapo cuimbae jesa re. \v 7 Jayave jei chupe: \p —Ecua eyoe nderesa ɨ Siloé pe. \p (Cuae Siloé oipota jei: Oñemondo.) Jayave cuimbae ojo oyoe jesa jare ou ye yave, omae ma. \v 8 Jayave cuimbae jenta pegua reta jare iru tenonde oecha oyerure oi corepoti re vae reta jei: \p —¿Jaea ra cuae oguapɨ oyerure corepoti re vae? \p \v 9 Amogüe vae jei: \p —Jae co. \p Iru vae reta jei: \p —Mbaeti co. Erei oguacatu vae co. \p Erei cuimbae jei: \p —Che etei co. \p \v 10 Jayave jei reta chupe: \p —¿Quirai pa añave ndepuere remae? \p \v 11 —Jocuae cuimbae Jesús jee vae oyapo tuyuapo oñono cheresa re —jei cuimbae chupe reta—. Jayave jei cheve: “Ecua Siloé pe eyoe nderesa” —jei cheve, jei—. Jae rambue aja ayoe cheresa, jare amae ma —jei. \p \v 12 —¿Quiape pa oime oi? —jei reta. \p —Mbaeti aicuaa —jei cuimbae chupe reta. \s1 Fariseo reta oparandu cuimbae ocuera vae pe \p \v 13 Jayave jae reta güɨraja fariseo ñogüɨnoia pe cuimbae tenonde yave jesa mbae vae. \v 14 Jare jocuae ara mbutuu iara co. Echa jocuae ara Jesús oyapo tuyuapo omomae vaera cuimbae. \v 15 Jayave fariseo reta vi oparandu cuimbae pe quirai ra ipuere omae. \p —Oñono tuyuapo cheresa re —jei cuimbae—. Jayave ayoe cheresa, jare amae ma —jei. \p \v 16 Amogüe fariseo reta jei: \p —Mbaeti co Tumpa pegua cuae cuimbae. Echa oyapo mbutuu iara pe mboroócuai pe jei agüɨye yayapo vaera vae. \p Erei iru fariseo reta jei: \p —¿Quirai ra ipuere cuimbae iyoa vae oyapo cuae nunga mɨacañɨ? \p Jare oyoaca reta oyoupi. \v 17 Jayave jei reta ye cuimbae tenonde yave jesa mbae vae pe: \p —¿Mbae pa rere nde jocuae nemomae vae re? \p —Jae co metei Tumpa iñee omombeu vae —jei chupe reta. \p \v 18 Judío reta mbaeti güɨrovia tenonde yave jesa mbae vae co jocuae cuimbae. Mbaeti güɨrovia vi jaeramo co omae. Jae rambue oeniuca cuimbae omae ma vae tu jare ichɨ. \v 19 Jayave oparandu reta tu jare ichɨ pe: \p —¿Jae pa co cuae nderaɨ jesa mbae co oa pere chupe vae? ¿Quirai pa añave omae? \p \v 20 —Aicuaa jae co cheraɨ jesa mbae co oa ichɨ güi vae —jei chupe reta—. \v 21 Erei mbaeti roicuaa quirai ra añave omae. Mbaeti vi roicuaa quia ra omomae. Peparandu chupe. Echa ocuacuaa ma co jae. Jae etei ipuere omombeu peve —jei. \p \v 22 Jocorai jei cuimbae tu jare ichɨ, oquɨye judío reta güi rambue. Echa judío reta jei ma oyoupe: “Jocuae Jesús co jae Cristo jei vae toñemombo ñandetupao güi”. \v 23 Jae rambue tu jare ichɨ jei: “Ocuacuaa ma co jae. Peparandu chupe”. \p \v 24 Jayave judío reta oeni ye cuimbae tenonde yave jesa mbae vae. \p —Emboete Tumpa —jei reta chupe—. Echa roicuaa cuae cuimbae iyoa vae co. \p \v 25 —Mbaeti aicuaa iyoa vae ra jae —jei cuimbae—. Erei cuae co aicuaa: Tenonde yave cheresa mbae vae co, erei añave amae. \p \v 26 Jayave oparandu reta ye chupe: \p —¿Mbae pa oyapo ndeve? ¿Quirai pa nemomae? \p \v 27 —Amombeu ma peve —jei cuimbae—, erei mbaeti peipota peyeapɨsaca cheré. ¿Maera pa peipota peendu ye? ¿Peipota pa pe reta vi peyeapo jemimboe retara? —jei. \p \v 28 Jayave judío reta oñeengata cuimbae pe. \p —Nde co jae jemimboe —jei reta—. Ore co jae Moisés jemimboe reta. \v 29 Ore roicuaa Tumpa imiari co Moisés pe. Erei mbaeti roicuaa quia pegua ra cuae cuimbae —jei reta. \p \v 30 —Cuae co metei mɨacañɨ —jei cuimbae—. Pe reta mbaeti peicuaa quia pegua ra. Erei jae chemomae. \v 31 Yaicuaa Tumpa mbaeti oyeapɨsaca iyoa vae reta re. Erei oime yave quia omboete Tumpa jare oyapo Tumpa jemimbota vae, Tumpa oyeapɨsaca jese —jei—. \v 32 Ɨvɨ oyeapo güive mbaeti etei ipuere quia omomae jesa mbae oa ichɨ güi vae —jei—. \v 33 Mbaeti yave Tumpa pegua cuae cuimbae, mbaetita tei mbae ipuere oyapo —jei. \p \v 34 Jayave judío reta jei chupe: \p —Nde rea ndesɨ güi ndeyoa yae reve. Mbaeti mbae re ndepuere oremboe —jei reta. \p Jayave omombo reta cuimbae. \s1 Tumpa cotɨ jesa mbae vae reta \p \v 35 Jare Jesús oicuaa yave judío reta omombo ma cuimbae, ojo oeca. Jare ovae yave, jei chupe: \p —¿Rerovia pa cuimbaera oyeapo vae re? \p \v 36 —¿Quia pa co jae, carai? —jei Jesús pe—. Emombeu cheve, arovia vaera jese. \p \v 37 —Reecha ma —jei Jesús chupe—. Che chemiari ai nde ndive vae jae co. \p \v 38 —CheYa, arovia ma —jei cuimbae. \p Jayave cuimbae oyeatɨca Jesús jóvai jare omboete. \v 39 Jayave Jesús jei: \p —Ayu ɨvɨ pe amboyao vaera oyougüi ɨvɨ pegua reta. Ayu mbaeti ipuere omae vae reta omae vaera, jare ipuere omae vae reta agüɨye vaera omae —jei. \p \v 40 Amogüe fariseo joco pe ñogüɨnoi vae reta oendu cuae, jare oparandu chupe: \p —¿Ore vi pa co jae mbaeti omae vae reta? \p \v 41 —Mbaeti pemae yave, mbaetita tei teco penoi —jei Jesús—. Ere pere ma: “Romae co”. Jae rambue teco penoi vɨteri —jei. \c 10 \s1 Jesús omojaanga vecha-rocai \p \v 1 —Añete che jae peve —jei Jesús—, imonda vae mbaeti oique taraquera rupi vecha-rocai pe. Oique ambué rupi. Echa oipota oñomi güɨraja ambué vae ivecha reta —jei—. \v 2 Erei vecha reta iñangarecoa oique taraquera rupi —jei—. \v 3 Jare vecha reta iñangarecoa oipota oique yave, taraquera jaroa oipea chupe. Jare vecha reta oendu iñangarecoa iñee. Echa iñangarecoa oeni vecha reta jee ñavo pe jare güɨraja vecha-rocai güi —jei—. \v 4 Jare güɨraja yave opaete imbae reta vecha-rocai güi, jae ojo tenonde jare vecha reta yogüɨraja jaɨcue. Echa oicuaa iñee —jei—. \v 5 Ngaraa yogüɨraja cuimbae mbaeti oicuaa vae jaɨcue. Otecuaraita chugüi. Echa mbaetita oicuaa iñee —jei. \p \v 6 Cuae ñee omojaanga vae pe Jesús omboe reta tei, erei jae reta mbaeti oicuaa mbae re ra omojaanga cuae jei chupe reta vae. \s1 Jesús co jae vecha reta iñangarecoa icavi vae rami \p \v 7 Jayave Jesús jei ye: \p —Añete che jae peve, che co jae vecha-rocai itaraquera rami. \v 8 Amogüe vae yogüeru ndei ayu mbove. Erei vecha reta mbaeti oyapo jocuae reta jemimbota. Echa jocuae reta imonda vae reta co. Jae reta oipota güɨraja ambué vae ivecha reta —jei—. \v 9 Che co jae taraquera rami. Che rupi vecha-rocai pe oique vae oñemboasaucata co. Oiqueta jare oeta jare ovaeta mbae jou vaera —jei Jesús—. \v 10 Imonda vae ou güɨraja vaera ambué vae ivecha reta. Ou oyuca vaera vecha reta. Che ayu ɨvɨ pegua reta güɨnoi vaera tecove opa mbae vae, jare jocuae tecove güɨnoi yave oyerovia yaeta —jei—. \v 11 Che co jae vecha reta iñangarecoa icavi vae rami. Echa vecha reta iñangarecoa icavi vae omano vecha reta oepɨ vaera —jei—. \v 12 Jepɨ re vecha reta re oñangareco vae oecha yave aguarañaɨmba ou, oeya vecha reta jare otecuarai. Echa mbaeti vecha reta iñangarecoa añetete vae, jare vecha reta mbaeti imbae —jei—. \v 13 Jayave aguarañaɨmba ou oipɨɨ amogüe vecha reta, jare iru vecha reta opa oñemoai. Jocuae cuimbae otecuarai jepɨ re oñangareco vecha reta re rambue. Echa mbaeti ipɨatɨtɨ vecha reta oiporara yave —jei—. \p \v 14 Che co jae vecha reta iñangarecoa icavi vae rami. Aicuaa chevecha reta jare chevecha reta checuaa —jei Jesús—. \v 15 Jocorai cheRu checuaa jare che aicuaa cheRu. Jare che amanota vecha reta aepɨ vaera —jei—. \v 16 Jare oime anoi iru vecha reta. Jae reta mbaeti co cuae nunga pegua. Jae reta vi aruta co. Jae reta vi oyeapɨsacata cheñee re. Jayave oimeta metei atɨ jare metei vecha reta iñangarecoa —jei—. \p \v 17 CheRu cheraɨu amanota rambue. Amanota co, cherecove anoi ye vaera —jei—. \v 18 Mbaeti quia ipuere oequi chegüi cherecove. Amanota aipota rambue. Chepuere amoeterenga cherecove amano vaera, jare chepuere anoi ye. Corai cheócuai cheRu —jei. \p \v 19 Jesús cuae jei rambue, judío reta oyoaca ye oyoupi. \v 20 Jeta jae reta jei: \p —Aña oya ma jese. Mbaeti ma oicuaa mbae jei. ¿Maera pa peyeapɨsaca jese? \p \v 21 Iru vae reta jei: \p —Mbaeti quia aña oya jese vae ipuere imiari jocorai. Mbaeti etei ipuere aña omomae jesa mbae vae reta —jei reta. \s1 Judío reta güɨroɨro Jesús \p \v 22 Iroɨ ma Jerusalén pe, jare judío reta oyapo ñogüɨnoi arete Tumpa jo oyetɨo vaera vae. \v 23 Jare Jesús oguata Tumpa jo pe oca Salomón jee vae rupi. \v 24 Jayave judío reta oñemboatɨ Jesús iyɨpɨ rupi jare jei: \p —¿Quirai yave pa remombeu cavita oreve, agüɨye vaera orembojopa? Nde co jae Cristo yave, emombeu cavi oreve —jei reta. \p \v 25 —Amombeu ma peve —jei Jesús—, erei mbaeti perovia cheñee. CheRu chembou cuae mbaravɨquɨ ayapo vaera, jare cuae mbaravɨquɨ oicuauca quia co che —jei—. \v 26 Amombeu ma peve pe reta mbaeti co chevecha reta. Jae rambue mbaeti perovia cheré. \v 27 Chevecha reta oyeapɨsaca cheñee re. Aicuaa chevecha reta, jare jae reta yogüɨraja cheraɨcue —jei—. \v 28 Jare amee chupe reta tecove opa mbae vae, jare ngaraa etei ojo cañɨtei pe. Mbaeti quia ipuere opɨro chegüi —jei—. \v 29 CheRu omee ma cheve cuae reta, jare cheRu imbaepuere tuicha yae opaete vae imbaepuere güi. Jare mbaeti quia ipuere opɨro cheRu güi —jei—. \v 30 Che jare cheRu meteiño co —jei. \p \v 31 Jayave judío reta omonoo ye ita reta oyapi vaera tei pɨpe Jesús. \v 32 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Aechauca ma peve jeta mbaravɨquɨ icavi vae. Cuae ayapo cheRu imbaepuere rupi. ¿Mbae nunga mbaravɨquɨ jeco pegua pa peipota cheapi ita pe? —jei. \p \v 33 —Mbaeti metei mbaravɨquɨ icavi vae jeco pegua —jei judío reta chupe—. Nde rere icavi mbae vae Tumpa cotɨ. Jocuae jeco pegua roapita ita pe. Echa nde co jae metei cuimbaeño, erei rere ndeyeupe nde co jae Tumpa —jei reta. \p \v 34 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Mboroócuai penoi vae pe oyecuatía oi quirai Tumpa jei corai: “Pe reta co jae tumpa reta”. Jocorai jei. \v 35 Echa Tumpa imiari chupe reta yave, jae etei ombojee tumpa reta. Jare Tumpa iñee pe oyecuatía oi vae jecuaeño añete co. \v 36 Jae rambue ¿maera pa pere cheve: “Nde rere icavi mbae vae Tumpa cotɨ”, che jae vae jeco pegua? Echa che jae: “Che co jae Tumpa Taɨ”. Echa Tumpa cheñono tee cuae mbaravɨquɨ ayapo vaera, jare jae chembou cuae ɨvɨ pe —jei—. \v 37 Mbaeti yave mona ayapo cheRu iparavɨquɨ, agüɨyeta tei chererovia. \v 38 Erei ayapo co cheRu iparavɨquɨ. Jae rambue yepe tei mbaeti chererovia, perovia mbaravɨquɨ ayapo vae cheRu pegua co, peicuaa vaera cheRu oico che ndive jare che aico cheRu ndive —jei. \p \v 39 Jayave judío reta oipota ye tei oipɨɨ Jesús, erei jae ojo chugüi reta. \p \v 40 Jare Jesús ojo ye ɨ Jordán jovaicho pe tenonde yave Juan oporombobautiza oia pe, jare opɨta joco pe. \v 41 Jare jeta vae yogüeru jae oia pe jare jei: \p —Juan mbaeti oyapo metei ave mɨacañɨ. Erei opaete Juan jei cuae cuimbae re vae añete co —jei reta. \p \v 42 Jare jeta vae güɨrovia Jesús re joco pe. \c 11 \s1 Lázaro omano \p \v 1 Metei cuimbae Lázaro jee vae imbaerasɨ oi. Jae jare María jare Marta - jae co María tɨque - Betania pegua reta co. \v 2 Jocuae María opɨyere mbae ipiche cavi yae vae ñandeYa re jare oyoe ipɨ ia pe. Jocuae Lázaro imbaerasɨ oi vae María iquɨvɨ co. \v 3 Jare Lázaro jeindɨ reta omondo omombeu vaera Jesús pe: \p —OreYa imbaerasɨ oi cuae reaɨu vae. \p \v 4 Jesús cuae oicuaa yave, jei: \p —Cuae imbaerasɨ ou chupe iru vae reta omboete vaera Tumpa. Mbaeti ou jae omano vaera. Echa che co jae Tumpa Taɨ, jare iru vae reta chemboeteta cuae mbaerasɨ jeco pegua —jei. \p \v 5 Jesús oaɨu Marta jare ipɨquɨɨ jare Lázaro. \v 6 Erei oicuaa ma yave Lázaro imbaerasɨ oi, opɨtaño mócoi ara joco pe. \v 7 Cuae jaɨcue rupi jei jemimboe reta pe: \p —Yaja ye mo Judea pe. \p \v 8 —Rabí —jei reta—, ndei co ɨma judío reta oipota tei ndeapi ita pe joco pe. Jae rambue ¿maera pa reo yeta? \p \v 9 —Oime doce ora güɨnoi ara —jei Jesús—. Ara rupi oguata vae ngaraa ipɨ güɨrocua. Echa güɨnoi tembipe cuae ɨvɨ pegua —jei—. \v 10 Erei pɨtu yave oguata vae ipɨ güɨrocua. Echa mbaeti güɨnoi tembipe. \p \v 11 Jocorai jei Jesús. Jayave jei ye: \p —Ñaneamingo Lázaro oque ma oi. Erei che ajata amoingove —jei. \p \v 12 Jemimboe reta jei: \p —OreYa, oque oi yave, ocuera yeta co. \p \v 13 Erei Jesús jocorai jei yave, oipota jei omano ma. Jae reta oñemongueta tei oipota jei oputuu co oque oi. \v 14 Jayave Jesús omombeu cavi chupe reta: \p —Lázaro omano ma. \v 15 Jare ayerovia mbaeti joco pe ai vae re. Cuae icavita co peve. Echa perovia yaeta co. Yaja mo icotɨ —jei. \p \v 16 Jayave Tomás - jae co Chaguaqui pe oñemobojee vae - jei iru Jesús jemimboe reta pe: \p —Yaja mo ñande vi, ñamano vaera jae ndive. \s1 Jesús co jae tecove omee vae \p \v 17 Jare Jesús ou ovae yave, amogüe vae omombeu chupe irundɨ ara ma co Lázaro oi teogüerɨru pe. \v 18 Betania coiño oi Jerusalén güi. Oupitɨ mboapɨ kilómetro rupi. \v 19 Jare jeta judío reta yogüeru ma Marta jare María pɨri ombopɨacatu vaera iquɨvɨ amɨri re. \v 20 Jare Marta oicuaa yave Jesús ou co ovae, ojo oovaiti. Erei María opɨta o pe. \v 21 Jayave Marta jei Jesús pe: \p —CheYa, nde cuae pe rei yave, mbaetita tei omano chequɨvɨ. \v 22 Jare añave aicuaa oipotagüe reyerure Tumpa pe jese vae Tumpa omeeta co ndeve —jei. \p \v 23 —Ndequɨvɨ oicove yeta co ou omanogüe vae reta ipɨte güi —jei Jesús chupe. \p \v 24 —Aicuaa oicove yeta co ou omanogüe vae reta ipɨte güi ara taɨcuegua pe —jei Marta—. Echa jocuae ara iru vae reta vi oicove yeta yogüeru omanogüe vae reta ipɨte güi —jei. \p \v 25 —Che co amee tecove omanogüe vae reta pe jare aru ye iru omanogüe vae reta ipɨte güi —jei Jesús—. Cheré güɨrovia vae, yepe tei omano oi, oicove yeta co. \v 26 Jare opaete oicove oi vae cheré güɨrovia vae ngaraa etei omano. ¿Rerovia pa cuae? —jei. \p \v 27 —Arovia, cheYa —jei Marta—. Añave arovia nde co jae Cristo. Nde co jae Tumpa Taɨ. Echa Tumpa iñee pe oyecuatía oi outa co Tumpa Taɨ ɨvɨ pe —jei. \s1 Jesús oyaeo \p \v 28 Marta cuae jei ma yave, ojo oeni María - jae co Marta ipɨquɨɨ. Jayave güɨraja iru vae reta ipɨte güi jare jei chupe: \p —Oporomboe vae oime cuae pe oi jare oipota reo vaera jae oia pe. \p \v 29 María cuae oendu yave, ɨmambae opúa ojo Jesús oia pe. \v 30 Marta oovaitia peño opɨta Jesús. Echa ndei oique tenta pe. \v 31 Judío o pe imiari ñogüɨnoi María pe ombopɨacatu vaera vae reta oecha María ɨmambae opúa ojo o güi. Jayave yogüɨraja María jaɨcue. Echa oñemongueta tei jae ojo teogüerɨru oia pe oyaeo vaera joco pe. \p \v 32 Jayave María ojo ovae Jesús oia pe. Oecha rupive ojo oyeatɨca jae jóvai jare jei: \p —CheYa, nde cuae pe rei yave, mbaetita tei omano chequɨvɨ. \p \v 33 Jesús oecha yave María jare judío María ndive yogüeru vae reta oyaeo ñogüɨnoi, iayequi jare ipɨatɨtɨ yae. \v 34 Jayave oparandu: \p —¿Quiape pa peñono? \p —Eyu eecha, carai —jei reta chupe. \p \v 35 Jayave Jesús oyaeo. \v 36 Jare judío reta jei: \p —Mase, oaɨu yae co. \p \v 37 Erei amogüe vae jei: \p —¿Mbaeti ra ipuere tei cuae cuimbae oyapo mbae agüɨye vaera omano Lázaro? Echa omomae cuimbae jesa mbae vae. \s1 Lázaro oicove ye \p \v 38 Jesús iayequi ye. Jayave ojo teogüerɨru oia pe. Jocuae teogüerɨru metei ita guasu oyeyoo vae co jare ita tuicha vae oi teogüerɨru jonque re. \v 39 Jayave Jesús jei: \p —Pembosɨrɨ ita joco güi. \p Marta - jae co cuimbae amɨri jeindɨ - jei chupe: \p —CheYa, ine ma co. Echa irundɨ ara ma omano güire —jei. \p \v 40 Jesús jei chupe: \p —Amombeu ma ndeve rerovia yave reechata mbae ayapota iru vae reta omboete vaera Tumpa. \p \v 41 Jayave ombosɨrɨ reta ita teogüerɨru jonque güi. Jayave Jesús omae ara re jare jei: \p —CheRu, amee yasoropai ndeve nde reendu cheve vae re. \v 42 Aicuaa jecuaeño reendu cheve, erei chemiari corai cuae cheɨpɨ rupi ñogüɨnoi vae reta jeco pegua, jae reta güɨrovia vaera nde co chembou —jei. \p \v 43 Jayave iñeeata. \p —Lázaro, ee joco güi —jei. \p \v 44 Jare cuimbae amɨri oe. Ipo jare ipɨ oyeocua tarapo pe, jare jova oñeoma lienzo pe. Jayave Jesús jei: \p —Peyora iyocuaa. Pemaeño toguata —jei. \s1 Oñomboemboe reta oyucauca vaera Jesús \p \v 45 Jare jeta judío yogüeru opou María pɨri vae reta oecha Jesús oyapo vae jare güɨrovia jese. \v 46 Erei amogüe vae yogüɨraja fariseo reta pɨri omombeu Jesús oyapo vae. \v 47 Jayave sacerdote reta itenondegua reta jare fariseo reta omboatɨ opaete mburuvicha reta. \p —¿Mbae pa yayapota? —jei reta—. Cuae cuimbae jecuaeño oyapo jeta mɨacañɨ reta. \v 48 Ñamaeño yave corai oyapo vaera, opaete tenta pegua reta güɨroviata jese. Jayave romano reta yogüeruta ombosururu Tumpa jo jare oyucata opaete ñanerentaɨgua reta —jei reta. \p \v 49 Erei metei ipɨte pe oi vae - Caifás jee vae - jae co sacerdote tenondegua jocuae año - jei: \p —Mbaeti etei mbae peicuaa. \v 50 Mbaeti peñemongueta cavi. Echa icavita co ñandeve metei cuimbae omano vaera opaete ñanerentaɨgua reta oyeepɨ vaera. Echa mbaeti yave, güɨramoi opaete ñanerentaɨgua reta omanota —jei. \p \v 51 Jare cuae omombeu chupe reta ndei oyeapo mbove. Mbaeti jaeiño omombeu. Echa jae sacerdote tenondegua co jocuae año. Omombeu Jesús omanota opaete judío reta oyeepɨ vaera. \v 52 Omanota omboatɨ vaera opaete Tumpa taɨ oñemoai vae reta - mbaetita omano judío reta reño. \v 53 Jae rambue jocuae ara güive oñomomiari quirai oyucauca vaera Jesús. \p \v 54 Jae rambue Jesús mbaeti ma opɨta Judea pe, agüɨye vaera judío reta oecha. Ojo joco güi metei tenta Efraín jee vae pe. Jocuae tenta coiño oi ñuu güi. Jare joco pe Jesús opɨta jemimboe reta ndive. \p \v 55 Jare coiño ma ou judío reta iyarete pascua jee vae iara, jare jeta judío reta yogüɨraja Jerusalén pe joco güi ndei arete iara ou ovae mbove. Echa oipota oyetɨo Tumpa cotɨ arete peguara. \v 56 Jayave oeca ñogüɨnoi Jesús, jare Tumpa jo pe ñogüɨnoi rambueve jei oyoupe: \p —¿Mbae pa peñemongueta? ¿Ngaraa pa ou cuae arete pe? —jei reta. \p \v 57 Echa sacerdote reta itenondegua reta jare fariseo reta oyócuai ma opaete vae corai: “Oime yave quia oicuaa quiape Jesús oime oi vae, tomombeu oreve orepuere roipɨɨ vaera”. \c 12 \s1 María opɨyere mbae ipiche cavi vae Jesús ipɨ re \p \v 1 Seis araño ma oata pascua ovae vaera. Jayave Jesús ojo ye Betania pe. Echa joco pe oico Lázaro tenonde yave omano vae Jesús omoingove ye güeru omanogüe vae reta ipɨte güi vae. \v 2 Pɨtu ma yave Lázaro jo pegua reta oyapo Jesús jou vaera. Marta güeru tembíu, jare Lázaro oguapɨ ocaru mesa pe Jesús ndive. \v 3 Jayave María güeru metei libra mbae ipiche cavi vae nardo jee vae jare opɨyere Jesús ipɨ re. Jayave oyoe ipɨ ia pe. Jare opaete o ipiche cavi yae. \v 4 Jayave metei Jesús jemimboe Judas Iscariote jee vae - jae co Simón taɨ - jae co omoeterengata Jesús jovaicho reta pe vae - jei: \p \v 5 —¿Maera pa mbaeti omee cuae mbae ipiche cavi vae trescientos denario pe? Echa ipuereta tei co omee corepoti paravete vae reta pe —jei. \p \v 6 Erei jae mbaeti ipɨatɨtɨ paravete vae reta re. Echa jocorai jei imonda rambue. Echa jae güɨnoi corepoti iru vae reta omee chupe reta vae jɨru, jare jecuaeño oequi vɨari chugüi corepoti iyeupe. \v 7 Jayave Jesús jei: \p —Emaeño jese. Metei ara añeotɨucata co. Jocuae ara peguara oñovatu cuae mbae ipiche cavi vae —jei—. \v 8 Paravete vae reta jecuaeño yogüɨrecota pe reta ndive. Erei che ngaraa jecuaeño aico pe reta ndive —jei. \s1 Oñomomiari reta oyucauca vaera Lázaro \p \v 9 Jare jeta judío reta oicuaa Jesús joco pe oi. Jae rambue yogüeru. Jare mbaeti yogüeru Jesús joco pe oi rambueño. Erei yogüeru omae vaera Lázaro re vi. Echa Jesús omoingove ye Lázaro güeru omanogüe vae reta ipɨte güi. \v 10 Jayave sacerdote reta itenondegua reta oñomomiari quirai oyucauca vaera Lázaro vi. \v 11 Echa Lázaro jeco pegua jeta judío reta yogüɨraja chugüi reta. Echa güɨrovia ma Jesús re. \s1 Jesús oique Jerusalén pe \p \v 12 Pɨareve pe jeta yae arete pe yogüeru ma vae oicuaa Jesús outa ma co Jerusalén pe. \v 13 Jayave oequi reta carandaɨ joo yogüɨraja oovaiti vaera Jesús. \p —¡Hosanna! —jei reta—. ÑandeYa tomovendise cuae ombou vae. Tumpa tomovendise Israel pegua reta juvicha guasu —jei reta. \p \v 14 Jare Jesús ovae metei mburica mi taɨrusu vae, jare opo jese. Echa Tumpa iñee pe oyecuatía oi corai: \p \v 15 Agüɨye equɨye, Sion imembɨ. \p Mase, co ou ma nderuvicha guasu. \p Opo ou mburica mi taɨrusu vae re. Jocorai oyecuatía oi. \p \v 16 Jocuae ara Jesús jemimboe reta mbaeti oicuaa cavi cuae regua. Erei Jesús ojo ye ma ara pe yave, imaendúa cuae re. Echa jocorai Tumpa iñee pe oyecuatía oi jese, jare jocorai jae oyapo. \p \v 17 Jare amogüe joco pe ñogüɨnoi vae jei: \p —Ore roi Jesús ndive, jae omoingove ye yave Lázaro güeru omanogüe vae reta ipɨte güi jare oyócuai oe vaera teogüerɨru güi —jei reta. \p \v 18 Jae rambue jeta vae yogüɨraja oovaiti Jesús. Echa oicuaa ma oyapo cuae mɨacañɨ. \v 19 Jayave fariseo reta jei oyoupe: \p —Mase, mbaeti mbae ñandepuere yayapo. Echa opaete tenta pegua reta yogüɨraja omae vaera jese. \s1 Griego reta oeca Jesús \p \v 20 Jare amogüe griego reta yogüeru ma arete pe iru vae reta ndive omboete vaera Tumpa. \v 21 Jae reta yogüeru Felipe Betsaida pegua pe - jocuae Betsaida Galilea pegua co - jare jei chupe: \p —Carai, roipota roecha Jesús. \p \v 22 Jayave Felipe ojo omombeu Andrés pe. Jayave mócoi reve yogüɨraja omombeu Jesús pe. \v 23 Jayave Jesús jei: \p —Ara ovae ma che ayeapo cuimbaera vae añemboeteuca vaera. \v 24 Añete che jae peve, metei trigo jaɨgüe mbaeti yave oñeotɨ, jaeiño opɨta. Erei oñeotɨ yave, jeta yae oñemoña —jei—. \v 25 Oyeaɨu vae ngaraa oñemboasauca. Erei mbaeti oyeaɨu cuae ɨvɨ pe vae oñemboasaucata co. Güɨnoita tecove opa mbae vae —jei—. \v 26 Oyeócuai cheve vae tou cherupíe. Cherembiócuai oita che aitaa pe. Jare cheRu omboeteucata oyeócuai cheve vae —jei Jesús—. \s1 Jesús omombeu imano \p \v 27 Chepɨatɨtɨ yae ma. Erei mbaeti chepuere jae: CheRu, cherepɨ cuae ora pe oyeapota cheve vae güi. Echa ovae ma cuae ora cuae oyeapo cheve vaera —jei—. \v 28 CheRu, eyapo cheve ɨvɨ pegua reta nemboete vaera —jei. \p Jayave ñee oñeendu ara güi: \p —Ayapo ma mbaembae nde rupi ɨvɨ pegua reta chemboete vaera, jare corai ayapo yeta co. \p \v 29 Jeta joco pe ñogüɨnoi vae reta oendu ñee jare jei ara co jɨapu. Iru reta jei: \p —Metei araɨgua ombou iñee chupe. \p \v 30 Jayave Jesús jei: \p —Cuae ñee oñeendu pereco pegua - mbaeti chereco pegua. \v 31 Oñejaa ma ɨvɨ pegua reta, jare jae reta juvicha oñemombota co —jei—. \v 32 Jare iru vae reta chereupi yave ɨvɨ güi, arurucata opaete ɨvɨ pegua reta checotɨ —jei. \p \v 33 Cuae jei Jesús oicuauca vaera chupe reta quiraita co omano. \v 34 Jayave jae reta jei Jesús pe: \p —Mboroócuai pe oyecuatía oi vae omombeu oreve Cristo jecuaeño oico. ¿Mbae pa oipota jei jocuae nde rere vae? Echa nde rere iru vae reta oupita ɨvɨ güi cuimbaera oyeapo vae. ¿Quia pa co jae cuimbaera oyeapo vae? —jei reta. \p \v 35 —Tembipe oico vɨteri pe reta ndive —jei Jesús—. Erei ngaraa ɨma opɨta pe reta ndive. Peguata tembipe oico pe reta ndive rambueve, agüɨye vaera pɨtu peve. Echa pɨtumimbi pe oguata vae mbaeti oicuaa quetɨ ojo —jei—. \v 36 Tembipe pe reta ndive oico rambueve, perovia tembipe re, pe reta pei vaera tembipe rami —jei chupe reta. \p Cuae jei ma yave, Jesús ojo chugüi reta, jare mbaeti ma ipuere reta ovae chupe. \s1 Judío reta mbaeti güɨrovia \p \v 37 Erei yepe tei Jesús oyapo jeta mɨacañɨ reta jae reta jovaque oicuauca vaera tei chupe reta quia co jae, erei jae reta mbaeti güɨrovia jese, \v 38 oyeapo vaera Isaías oicuatía vae - Isaías co jae Tumpa iñee aracae omombeu vae. Echa Isaías oicuatía corai: \q1 CheYa, ¿quia pa güɨrovia \q1 romombeu vae? \q1 ¿Quia nunga vae pe pa \q1 reicuauca nembaepuere? \m Jocorai oicuatía Isaías aracae. \v 39 Jae rambue jae reta mbaeti ipuere güɨrovia. Echa Isaías oicuatía ye corai: \p \v 40 Tumpa oyapo reta jesa mbae vae \q1 reta rami jare omopɨatanta, \q1 agüɨye vaera omae cavi reta, \q1 jare agüɨye vaera oicuaa cavi reta, \q1 jare agüɨye vaera oyerova icotɨ. \q1 Echa oyerova yave Tumpa cotɨ, \q1 Tumpa ombogüerata tei co. \m Jocorai oicuatía Isaías \v 41 Isaías cuae jei, oecha yave maemboete pegua vae. Jae rambue imiari jocorai jese. \p \v 42 Erei amogüe mburuvicha reta güɨrovia Jesús re. Erei mbaeti oipota jei jae co Cristo fariseo reta jeco pegua. Echa jocorai jei yave, fariseo reta omombota tei co judío reta itupao güi. \v 43 Echa jae reta oipota yae japicha reta omboete vaera Tumpa omboeteuca vaera güi. \s1 Jesús iñee reta ojaata ɨvɨ pegua reta \p \v 44 Jayave Jesús iñeeata reve jei: \p —Cheré güɨrovia vae mbaeti chereño güɨrovia. Güɨrovia chembou vae re —jei—. \v 45 Cherecha vae oecha chembou vae vi —jei—. \v 46 Ayu ɨvɨ pe amee vaera tembipe ɨvɨ pegua reta pe, agüɨye vaera cheré güɨrovia vae opɨta pɨtumimbi pe —jei—. \v 47 Cheñee re oyeapɨsaca vae mbaeti yave oyapo che jae vae rupi, che mbaeti ajaa. Echa che ayu amboasa vaera ɨvɨ pegua reta. Mbaeti ayu ajaa vaera —jei Jesús—. \v 48 Jocuae mbaeti güɨrovia cheré jare mbaeti oyapo che jae chupe oyapo vaera vae oñejaata co. Echa ara taɨcuega pe cuae che jae vae ojaata —jei chupe reta—. \v 49 Echa cheporomboe mbaeti chembae aeño. Cheru chembou, jare jae cheócuai mbae jae vaera, jare quirai chemiari vaera —jei—. \v 50 Jare aicuaa cheRu cheócuai vae tecove opa mbae vae pegua co. Jae rambue che jae peve cheRu jei cheve vae —jei. \c 13 \s1 Jesús oyoe jemimboe reta ipɨ \p \v 1 Outa ma arete pascua jee vae iara. Jare Jesús oicuaa ara ovae ma oeya vaera cuae ɨvɨ ojo ye vaera Tu pɨri. Jecuaeño oaɨu imbae cuae ɨvɨ pe ñogüɨnoi vae reta, jare añave oicuaucata quirai oaɨu yae. \v 2-4 Judas Iscariote - jae co Simón taɨ - oñemongueta ma omoeterenga vaera Jesús jovaicho reta pe. Echa jocorai oipota aña guasu Judas oñemongueta vaera. Jare Jesús oicuaa cavi ma opaete mbaravɨquɨ Tu oipota oyapo vaera vae. Oicuaa vi ou co Tumpa güi jare ojo yeta co Tumpa pɨri. Jare pɨtu yave Jesús jare jemimboe reta ocaru ñogüɨnoi yave, Jesús opúa mesa güi, omboi jemimonde iarambuegua, jare oyocua icúa metei toalla pe. \v 5 Jayave oñono ɨ metei ɨa pe jare omboɨpɨ oyoe jemimboe reta ipɨ, jare oyoe ma yave, omotini toalla icúa re oi vae pe. \v 6 Jare ojo ovae yave Simón Pedro oia pe, Pedro jei chupe: \p —CheYa, ¿nequɨreɨ pa reyoe chepɨ? \p \v 7 —Cuae ayapo ai vae mbaeti reicuaa cavi añave —jei Jesús—, erei reicuaa cavita co taɨcue rupi. \p \v 8 —Ngaraa etei reyoe chepɨ —jei Pedro. \p —Jocorai yave, nde mbaeti co cheiru —jei Jesús chupe. \p \v 9 Jayave Simón Pedro jei ye: \p —CheYa, eyoe chepo jare cheaca vi - mbaeti chepɨño. \p \v 10 —Oyau ma vae mbaetita oipota ye oyau —jei Jesús—. Ipɨño ma oyoeta. Echa opaete jete iquɨa mbae ma. Jare pe reta pequɨa mbae ma. Erei mbaeti co opaete pe reta —jei. \p \v 11 Echa Jesús oicuaa quia omoeterengata jovaicho reta pe. Jae rambue jei: “Erei mbaeti co opaete pe reta”. \p \v 12 Jayave opa güire ipɨ reta oyoe, oñemonde ye Jesús jare ojo oguapɨ jenda pe. Jayave oparandu chupe reta: \p —¿Peicuaa cavi pa ayapo ma peve vae? \v 13 Pe reta pere cheve: “Oporomboe vae”, jare pere vi: “OreYa”. Añete co cuae pere vae. Echa aporomboe jare che co jae peYa —jei chupe reta—. \v 14 Erei yepe tei che pomboe jare che co jae peYa, erei ayoe ma pepɨ reta. Jae rambue icavi co pe reta peyoe vaera pepɨ oyougüi —jei—. \v 15 Echa che cuae ayapo aicuauca vaera peve, pe reta vi peyapo vaera che ayapo peve vae rami —jei—. \v 16 Añete che jae peve, metei tembiócuai mbaeti oyócuai iya mbae oyapo vaera. Jae ramiño vi temimondo mbaeti oyócuai omondo vae mbae oyapo vaera —jei—. \v 17 Cuae peicuaa cavi. Peyapo yave, Tumpa oyapota icavi vae peve —jei Jesús chupe reta—. \p \v 18 Mbaeti opaete pe reta re chemiari. Aicuaa quia reta co aiparavo. Erei Tumpa iñee pe oyecuatía oi vae oyeapota co. Echa oyecuatía oi corai: “Jocuae ocaru che ndive vae chemoeterengata co”. Jocorai oyecuatía oi —jei—. \v 19 Cuae amombeu peve añave ndei oyeapo mbove, cuae oyeapo yave perovia vaera quia co che —jei—. \v 20 Añete che jae peve, cheremimondo omboresive vae che etei co chemboresive. Jare chemboresive vae omboresive chembou vae —jei. \s1 Jesús omombeu Judas omoeterengata co \p \v 21 Cuae jei ma yave, Jesús ipɨatɨtɨ yae jare jei: \p —Añete che jae peve, metei pepɨte pe oi vae chemoeterengata cherovaicho reta pe. \p \v 22 Jayave Jesús jemimboe reta omae oyoe. Mbaeti oicuaa quia re ra imiari. \v 23 Metei jemimboe - jae co Jesús oaɨu vae - ocaru oi Jesús iyɨpɨ pe. \v 24 Jayave Simón Pedro omomɨi iñaca jocuae iru temimboe oecha vaera, jare jae oparandu vaera Jesús pe quia re ra imiari. \v 25 Jayave jocuae temimboe Jesús iyɨpɨ pe ocaru oi vae oparandu Jesús pe: \p —¿Quia pa co jae, cheYa? \p \v 26 —Ameeta chupe mbɨyape —jei Jesús—, tembíu pe amoaquɨ ma yave. Jocuae co jae —jei. \p Jayave tembíu pe omoaquɨ ma yave, güɨnoe omee Judas Iscariote pe - jae co Simón taɨ. \v 27 Jayave Judas jou ma yave, Satanás oya jese. Jayave Jesús jei Judas pe: \p —Eyapo voi jocuae reyapota vae. \p \v 28 Erei mbaeti quia mesa pe oi vae oicuaa maera Jesús jei jocorai Judas pe. \v 29 Amogüe vae oñemongueta tei Jesús jei chupe vae oipota jei: “Ecua egua yaipota arete peguara vae”, ani: “Ecua emee mbae paravete vae reta pe”. Echa Judas güɨnoi corepoti jɨru. \v 30 Jayave opa güire jou mbɨyape, Judas oe voi ojo. Jare pɨtu ma co. \s1 Mboroócuai ipɨau vae \p \v 31 Jayave oe ma yave Judas, Jesús jei: \p —Che ayeapo cuimbaera. Añave ɨvɨ pegua reta chemboeteta. Jare omboeteta vi Tumpa chereco pegua —jei—. \v 32 Ɨvɨ pegua reta omboeteta Tumpa chereco pegua. Jae rambue Tumpa etei chemboeteucata ɨvɨ pegua reta pe. Añave voi chemboeteucata —jei—. \v 33 Cherɨvɨ reta, michi peguaño ma apɨtata pe reta ndive. Jayave chereca teita, erei pe reta ngaraa pepuere peo che ajataa pe. Echa corai amombeu judío reta pe, jare añave amombeu peve vi —jei—. \v 34 Amee peve metei mboroócuai ipɨau vae. Peyoaɨu. Peyoaɨu che poaɨu rami —jei Jesús chupe reta—. \v 35 Peyoaɨu yave, opaete ɨvɨ pegua reta oicuaata pe reta cheremimboe reta co —jei. \s1 Jesús omombeu Pedro oicuacuta co \p \v 36 Simón Pedro jei Jesús pe: \p —CheYa, ¿quetɨ pa reota? \p —Ngaraa añave ndepuere reo che ajataa pe —jei Jesús—. Erei taɨcue rupi reota co —jei. \p \v 37 Pedro jei ye: \p —CheYa, ¿maera pa mbaeti chepuere aja nde ndive añave? Che tamano nderecovia pe —jei. \p \v 38 —Nde rere remanota cherecovia pe —jei Jesús—. Añete che jae ndeve, ndei tacareo oñee pɨipɨi mbove, mboapɨ vese ma checuacuta —jei—. \c 14 \s1 Jesús co jae tape Tumpa pe ojo vae \p \v 1 Agüɨye pepɨatɨtɨ. Perovia Tumpa re. Perovia vi cheré —jei—. \v 2 CheRu jo pe oime jeta o. Mbaeti yave jocorai, amombeuta tei co peve. Ajata ayapocavi vaera perendara —jei Jesús chupe reta—. \v 3 Jare aja ma yave ayapocavi vaera perendara, ayu yeta pomboresive vaera, pe reta vi peico vaera che aicotaa pe —jei—. \v 4 Jare pe reta peicuaa tape que rupi ajata —jei. \p \v 5 Jayave Tomás jei: \p —OreYa, ore mbaeti roicuaa quetɨ reota. ¿Quiraita ra roicuaa tape? \p \v 6 —Che co jae tape —jei Jesús—. Che co jae añete vae re imiari vae. Che co jae tecove opa mbae vae omee vae. Mbaeti quia ipuere oñemoiru cheRu ndive jaeño che rupi —jei—. \v 7 Checuaa cavi yave mona, peicuaata tei co cheRu vi. Erei añave güive peicuaa co. Echa peecha ma —jei. \p \v 8 Felipe jei chupe: \p —OreYa, eechauca oreve ndeRu. Jocuaeño roipota. \p \v 9 —Ɨma ma aico nde ndive, Felipe —jei Jesús—. ¿Ndei pa co checuaa cavi? Cherecha vae oecha ma co cheRu. ¿Maera pa rere: “Eechauca oreve ndeRu”? —jei—. \v 10 ¿Mbaeti pa perovia che aico cheRu ndive jare cheRu oico che ndive? Ñee amombeu peve vae mbaeti chembae aeño. Echa cheRu oico che ndive, jare jae oyapo mbaravɨquɨ reta —jei Jesús—. \v 11 Perovia cuae che jae peve vae: Che aico cheRu ndive, jare cheRu oico che ndive. Cuae mbaeti perovia yave, chererovia mbaravɨquɨ ayapo vae reta jeco pegua —jei—. \v 12 Añete che jae peve, cheré güɨrovia vae oyapota mbaravɨquɨ reta che ayapo ma vae reta rami. Jare iparavɨquɨ reta tuicha yaeta cheparavɨquɨ reta güi, che ajata cheRu pɨri rambue —jei—. \v 13 Pepuereta peyerure oipotagüe mbae re cheree re, jare che ayapota peve, cheRu oñemboeteuca vaera che ayapota vae rupi —jei—. \v 14 Peyerure yave oipotagüe mbae re cheree re, ayapota co peve —jei Jesús chupe reta—. \s1 Espíritu Santo outa \p \v 15 Cheraɨu yave, peyapo cheporoócuai reta —jei—. \v 16 Jare che ayerureta cheRu pe jae ombou vaera peve iru vae. Jae jecuaeño oicota pe reta ndive pembopɨacatu vaera. Jae co Espíritu Santo —jei—. \v 17 Jae imiarita añete vae re. Oporogüɨrovia mbae vae reta ngaraa ipuere omboresive Espíritu Santo. Echa oporogüɨrovia mbae vae reta mbaeti oecha jare mbaeti oicuaa. Erei pe reta peicuaa. Echa jae oico pe reta ndive jare oicota pepɨa pe —jei—. \v 18 Che aja ma yave, ngaraa peico jentara mbaeti güɨnoi vae reta rami. Echa che ayu yeta co —jei—. \v 19 Michi peguaño ma ɨvɨ pegua reta cherechata. Ngaraa ma cherecha ye. Erei pe reta cherecha yeta. Che jecuaeño aico rambue, pe reta peicota vi —jei chupe reta—. \v 20 Jocuae ara peicuaata co che aico cheRu ndive, jare pe reta peico che ndive, jare che aico pepɨa pe —jei—. \v 21 Oime yave quia oyeapɨsaca cheporoócuai reta re oyapo vaera vae, jae co cheraɨu. Jare cheRu oaɨuta cheraɨu vae, jare che aaɨuta, jare aicuaucata chupe quia co che —jei. \p \v 22 Jayave Judas - mbaeti co Judas Iscariote - jei chupe: \p —OreYa, ¿quiraita pa reicuauca oreve quia co nde, mbaeti yave reicuauca oporogüɨrovia mbae vae reta pe? \p \v 23 —Cheraɨu vae oyapota che jae chupe oyapo vaera vae —jei Jesús—. Jare cheRu oaɨuta. Jare royuta roico vaera jae ndive —jei—. \v 24 Mbaeti cheraɨu vae mbaeti oyapo che jae chupe oyapo vaera vae. Jare cheñee peendu vae mbaeti co chembae aeño. Echa cuae ñee cheRu iñee co. Jae co chembou —jei—. \v 25 Cuae mbaembae re chemiari ma peve, aico pe ndive rambueve. \v 26 Erei jocuae pembopɨacatuta vae pemboeta opaete mbae re. CheRu ombouta peve cheree re. Jae co Espíritu Santo. Jae pemomaenduata opaete che jae peve vae re —jei—. \v 27 Mbɨacatu aeya pe ndive. Mbɨacatu che anoi vae amee peve. Ɨvɨ pegua reta mbaeti ipuere omee peve che amee peve vae nunga mbɨacatu. Agüɨye pepɨatɨtɨ. Agüɨye pequɨye —jei—. \v 28 Peendu ma quirai che jae: “Ajata ma jare ayu yeta peve”. Cheraɨu yave mona, peyeroviata tei. Echa ajata cheRu pɨri, jare cheRu imbaepuere tuicha yae chembaepuere güi —jei—. \v 29 Amombeu ma peve ndei oyeapo mbove, perovia vaera oyeapo yave —jei—. \v 30 Ngaraa ma ɨma chemiari peve. Echa ɨvɨ pegua reta juvicha ɨmambae outa ovae cheve. Erei ngaraa ipuere cheré —jei—. \v 31 Erei ayapota cheRu iporoócuai, ɨvɨ pegua reta oicuaa vaera che aaɨu cheRu. Pepúa, yaja mo cuae güi —jei chupe reta—. \c 15 \s1 Jesús co jae uva añetete vae rami \p \v 1 Che co jae uva añetete vae rami, jare cheRu co jae uva iñangarecoa rami —jei—. \v 2 Opaete jaca mbaeti ia güɨnoi vae reta cheRu oyasɨata. Jare opaete jaca ia güɨnoi vae reta jae oitɨota, jeta ia güɨnoi vaera —jei—. \v 3 Pe reta peyetɨouca ma ñee amombeu peve vae pe —jei—. \v 4 Peico cheré perovia reve, jare che aicota pepɨa pe. Metei jaca oyeasɨa yave uva güi, ngaraa ipuere oyapo ia. Echa jaca aeño mbaeti ipuere oyapo ia. Jae ramiño vi pe reta mbaeti yave peico cheré perovia reve, ngaraa pepuere peyapo icavi vae Tumpa peguara —jei—. \v 5 Che co jae uva rami, jare pe reta co jae jaca reta rami. Jocuae oico cheré güɨrovia reve vae oyapota jeta icavi vae Tumpa peguara. Echa che aico ipɨa pe. Erei mbaeti yave che aico pepɨa pe, mbaetita mbae pepuere peyapo Tumpa peguara —jei—. \v 6 Jocuae mbaeti oico cheré güɨrovia reve vae oñemombota metei jaca oyeasɨa vae oñemombo yɨpi vaera vae rami. Jare jaca yɨpi vae reta oñemboatɨuca jare oñemondouca tata pe ócai vaera —jei—. \v 7 Peico yave cheré perovia reve, jare peyapo yave che jae peve peyapo vaera vae, pepuereta peyerure peipota vae re jare penoita co —jei—. \v 8 Peyapo yave jeta icavi vae cheRu peguara, ɨvɨ pegua reta omboeteta cheRu. Jare corai peicuaucata pe reta co cheremimboe reta —jei—. \v 9 CheRu cheraɨu. Jae ramiño vi che poaɨu, Jecuaeño peico cheraɨu reve —jei—. \v 10 Peyapo yave cheporoócuai reta, peicota co cheraɨu reve. Echa corai che ayapo cheRu iporoócuai reta, jare jecuaeño che aico aaɨu reve —jei Jesús chupe reta—. \v 11 Corai chemiari ma peve peyerovia vaera che ayerovia rami. Corai ayapo peyerovia yae vaera —jei—. \v 12 Cuae co jae cheporoócuai: Peyoaɨu che poaɨu rami. \v 13 Oime yave quia iquɨreɨ omano oepɨ vaera iamingo reta vae, iporoaɨu tuicha yae co iru mboroaɨu güi —jei—. \v 14 Pe reta co jae cheamingo reta, peyapo yave che jae peve peyapo vaera vae —jei—. \v 15 Mbaeti ma che jae peve pe reta co cherembiócuai reta. Echa tembiócuai mbaeti oicuaa mbae ra oyapo iya. Erei che jae ma peve pe reta co jae cheamingo reta. Echa opaete cheRu omombeu cheve vae aicuauca ma co peve —jei chupe reta—. \v 16 Pe reta mbaeti cheparavo. Che co poparavo. Jare amee ma peve mbaepuere peo vaera peyapo icavi vae Tumpa peguara, jare jecuae jocorai peyapo vaera. Cuae ayapo cheRu omee vaera peve oipotagüe peyerureta chupe jese cheree re vae —jei—. \v 17 Cuae co poócuai: Peyoaɨu —jei—. \s1 Oporogüɨrovia mbae vae reta omotareɨ Jesús jare imbae reta \p \v 18 Peñemotareɨuca oporogüɨrovia mbae vae reta pe yave, pemaendúa quirai jae reta che rani co chemotareɨ —jei—. \v 19 Peico yave mona oporogüɨrovia mbae vae reta yogüɨreco rami, oporogüɨrovia mbae vae reta peraɨuta tei. Erei che poparavo ma oporogüɨrovia mbae vae reta ipɨte güi. Jae rambue mbaeti ma peico oporogüɨrovia mbae vae reta yogüɨreco rami. Jae rambue peñemotareɨuca oporogüɨrovia mbae vae reta pe —jei—. \v 20 Pemaendúa cuae che jae peve vae re: “Metei tembiócuai mbaeti oyócuai iya mbae oyapo vaera”. Echa oporogüɨrovia mbae vae reta oyapo yave icavi mbae vae cheve, oyapota icavi mbae vae peve vi. Oyapo reta yave che jae chupe oyapo vaera vae, oyapota pe reta pere chupe oyapo vaera vae vi —jei—. \v 21 Erei oporogüɨrovia mbae vae reta oyapota peve opaete cuae mbaembae cheré perovia rambue. Echa jae reta mbaeti oicuaa chembou vae —jei—. \p \v 22 Mbaeti yave mona ayu chemiari vaera chupe reta, ngaraa tei güɨnoi teco. Erei añave opaete vae ipuere oicuaa jae reta güɨnoi co teco —jei—. \v 23 Chemotareɨ vae omotareɨ cheRu vi —jei—. \v 24 Mbaeti yave mona ayapo ipɨte pe mbaravɨquɨ mbaeti quia ye oyapo vae reta, ngaraa tei güɨnoi teco. Erei jae reta cherecha ma - jae co cheRu oecha rami - jare oremotareɨ —jei—. \v 25 Cuae oyapo reta oyeapo vaera mboroócuai pe oyecuatía oi vae. Echa oyecuatía oi corai: “Jae reta chemotareɨ mbaeti mbae icavi mbae vae ayapo chupe reta reve”. Jocorai oyecuatía oi —jei—. \v 26 Erei ambouta peve cheRu oicoa güi pembopɨacatuta vae - jae co Espíritu Santo añete vae re imiarita vae. Jae ou yave, chemombeuta co —jei—. \v 27 Jare pe reta vi chemombeuta. Echa tenonde güive peico che ndive —jei—. \c 16 \p \v 1 Opaete cuae che jae ma peve agüɨye vaera peyerova Tumpa güi —jei—. \v 2 Peñemomboucata co judío reta itupao reta güi. Añete co, outa ma ara peyeyucauca vaera. Jare jocuae reta peyucata vae oñemongueta teita oyeócuai co oi Tumpa pe —jei—. \v 3 Jae reta mbaeti oicuaa cheRu jare mbaeti vi checuaa. Jae rambue jocorai oyapota —jei chupe reta—. \v 4 Erei cuae che jae ma peve, pemaendúa vaera corai amombeu peve vae re jocorai oyapo reta yave —jei—. \s1 Espíritu Santo oyapo vae \p Mbaeti amombeu peve cuae tenonde güive. Echa che aico pe ndive. \v 5 Erei ajata chembou vae pɨri. Jare mbaeti metei ave añave peparandu cheve: “¿Quetɨ pa reota?” —jei—. \v 6 Erei cuae che jae peve vae jeco pegua pepɨatɨtɨ yae. \v 7 Erei amombeu peve añete vae. Icavita co peve che aja vaera. Echa che mbaeti yave aja, ngaraa ou peve pembopɨacatuta vae. Erei aja yave, ambouta peve. \v 8-11 Jare jae ou yave, oicuaucata ɨvɨ pegua reta pe jae reta oyapo co mbaeyoa. Echa mbaeti güɨrovia cheré. Oicuaucata jupi vae. Echa ajata cheRu oia pe jare pe reta ngaraa ye ma cherecha. Oicuaucata Tumpa ojaata ɨvɨ pegua reta. Echa ojaa ma ɨvɨ pegua reta juvicha —jei—. \p \v 12 Oime jeta aipota tei jae peve vae, erei mbaeti vɨteri pepuere peicuaa cavi —jei—. \v 13 Erei Espíritu Santo añete vae re imiarita vae ou ma yave, omombeuta peve añete vae. Echa ñee omombeuta peve vae ngaraa imbae aeño. Imiarita Tumpa omombeu chupe vae re, jare omombeuta peve oyeapota vae —jei—. \v 14 Jae chemboeteucata co. Echa jae pemboeta che pomboe rami —jei Jesús chupe reta—. \v 15 Opaete cheRu imbae chembae vi co. Jae rambue che jae corai: “Jae pemboeta che pomboe rami” —jei—. \s1 Ipɨatɨtɨ güire oyeroviata co \p \v 16 Michi peguaño ma pe reta cherechata. Erei ɨmambae cherecha yeta. Echa ajata cheRu pɨri —jei chupe reta. \p \v 17 Amogüe jemimboe reta jei oyoupe: \p —¿Mbae pa oipota jei cuae jei ñandeve vae? Echa jei: “Michi peguaño ma pe reta cherechata. Erei ɨmambae cherecha yeta”. Jare jei vi: “Echa ajata cheRu pɨri”. \v 18 ¿Mbae pa oipota jei: “Michi peguaño ma”? Mbaeti yaicuaa mbae ra oipota jei —jei reta. \p \v 19 Jesús oicuaa jae reta oipota tei oparandu chupe cuae re. Jae rambue jei chupe reta: \p —Che jae peve corai: “Michi peguaño ma pe reta cherechata. Erei ɨmambae cherecha yeta”. Jare peparandu pei oyoupe mbae ra oipota jei cuae che jae peve vae —jei—. \v 20 Añete che jae peve, peyaeota jare pepɨatɨtɨta, erei oporogüɨrovia mbae vae reta oyeroviata. Pepɨatɨtɨta co, erei pepɨatɨtɨ güire peyeroviata co —jei—. \v 21 Metei cuña imembɨ oata ma oi yave, cuña ipɨatɨtɨ jasɨ chupe rambue. Erei imembɨ oa ma yave, mbaeti ma imaendúa jasɨ chupe vae re. Echa oyerovia imembɨ oa ma rambue —jei—. \v 22 Jae ramiño vi pe reta pepɨatɨtɨ añave, erei poecha yeta, jare peyeroviata, jare ngaraa quia ipuere pembopɨatɨtɨ ye —jei—. \p \v 23 Jocuae ara ngaraa peparandu cheve mbae re. Añete che jae peve, oipotagüe peyerureta cheRu pe jese vae cheRu omeeta peve cheree re —jei—. \v 24 Ndei rani peyerure mbae re cheree re. Peyerure Tumpa pe mbaembae re, jare cheRu omeeta co peve peyerovia yae vaera —jei—. \s1 Che chepuere yae ɨvɨ pegua reta güi \p \v 25 Cuae amombeu ma peve amojaanga reve. Erei outa ma ara amombeu cavi vaera peve cheRu regua. Ngaraa ye amombeu peve amojaanga reve —jei—. \v 26 Jocuae ara reta pe peyerureta mbaembae re cheree re. Jare che mbaeti jae peve ayerureta cheRu pe jae oyapo vaera peyerure jese vae —jei—. \v 27 Echa cheRu etei peraɨu, pe reta cheraɨu jare perovia che ayu cheRu güi rambue —jei—. \v 28 Ayu co cheRu güi cuae ɨvɨ pe. Aja yeta ma cuae ɨvɨ güi cheRu pɨri —jei chupe reta. \p \v 29 Jesús jemimboe reta jei chupe: \p —Añave remombeu cavi ma oreve remojaanga mbae reve. \v 30 Añave roicuaa nde reicuaa co opaete, jare mbaeti remonesesita quia omombeu vaera ndeve mbae re. Cuae jeco pegua rogüɨrovia nde reyu co Tumpa güi —jei reta. \p \v 31 Jesús jei chupe reta: \p —Pe reta pere perovia ma. \v 32 Erei outa ma ara - ou ma co - pe reta peñemoai vaera. Chereyata jare metei ñavo peota pero pe. Cheño apɨtata. Erei ngaraa cheño aico. Echa cheRu oico che ndive —jei—. \v 33 Cuae che jae ma peve pepɨacatu vaera cheré perovia rambue. Cuae ɨvɨ pe peico rambueve, peiporarata co. Erei agüɨye pepɨatɨtɨ. Echa che chepuere yae ɨvɨ pegua reta güi —jei. \c 17 \s1 Jesús oyerure Tumpa pe jemimboe reta re \p \v 1 Cuae jei ma yave, Jesús omae ara re jare jei: \p —CheRu, ara ovae ma. Che co jae ndeRaɨ. Chemboeteuca, chepuere vaera romboeteuca vi —jei—. \v 2 Echa nde cheapo ma opaete vae iYara, amee vaera tecove opa mbae vae opaete nde remee cheve vae reta pe —jei—. \v 3 Oime yave quia ñandecuaa vae, jae güɨnoi tecove opa mbae vae. Nde co jae meteiño Tumpa añetete vae. Che co jae Jesucristo. Nde chembou —jei—. \p \v 4 Che romboeteuca ma cuae ɨvɨ pe. Echa opa ma ayapo mbaravɨquɨ nde remee cheve ayapo vaera vae —jei—. \v 5 Ndei ɨvɨ oyeapo mbove aico nde ndive yave añemboeteuca co. Jae ramiño vi añave chemboeteuca ye nderóvai —jei—. \v 6 Nde remee ma cheve cuae cuimbae reta oporogüɨrovia mbae vae reta ipɨte güi. Che amombeu ma nderegua cuae reta pe. Jae reta nembae co jare nde remee ma cheve. Jae reta oyapo nde rere chupe reta oyapo vaera vae —jei—. \v 7 Jae reta oicuaa opaete nde remee cheve vae ou co ndegüi. \v 8 Echa che amee ma chupe reta ñee nde remee cheve vae, jare jae reta güɨrovia neñee. Oicuaa cavi che ayu co ndegüi. Güɨrovia ma nde co chembou —jei—. \p \v 9 Ayerure ndeve jese reta. Mbaeti ayerure oporogüɨrovia mbae vae reta re. Ayerure ndeve nde remee cheve vae reta re. Echa jae reta nembae co —jei—. \v 10 Opaete chembae nembae co, jare nembae chembae co. Jare che añemboeteuca ma jae reta jeco pegua —jei—. \v 11 Jare ngaraa ma aico cuae ɨvɨ pe. Erei jae reta opɨtañota cuae ɨvɨ pe. Che ajata ma ndepɨri. CheRu, nde co jae jupi vae. Cuae reta remee ma cheve. Emborɨ nembaepuere pe, agüɨye vaera oyerova ndegüi, jare yogüɨreco vaera metei ramiño. Echa jocorai ñande yaico metei ramiño —jei—. \v 12 Che aico jae reta ndive rambueve, che amborɨ nembaepuere pe cuae remee cheve vae reta, agüɨye vaera oyerova ndegüi. Meteiño ojota cañɨtei pe, neñee pe oyecuatía oi vae oyeapo vaera. Erei amborɨ iru reta, agüɨye vaera yogüɨraja cañɨtei pe —jei—. \p \v 13 Erei ajata ma ndepɨri. Corai chemiari chupe reta ɨvɨ pe aico rambueve, jae reta oyerovia yae vaera che ayerovia yae rami —jei—. \v 14 Amee ma chupe reta neñee, jare oñemotareɨuca oporogüɨrovia mbae vae reta pe. Che mbaeti aico oporogüɨrovia mbae vae reta yogüɨreco rami. Jae ramiño vi jae reta mbaeti yogüɨreco oporogüɨrovia mbae vae reta yogüɨreco rami —jei—. \v 15 Mbaeti ayerure ndeve nde reraja vaera cuae ɨvɨ güi. Ayerure ndeve remborɨ vaera, agüɨye vaera icavi mbae vae iya omoamɨri —jei—. \v 16 Che mbaeti aico oporogüɨrovia mbae vae reta yogüɨreco rami. Jae ramiño vi jae reta mbaeti yogüɨreco oporogüɨrovia mbae vae reta yogüɨreco rami. \v 17 Eñono tee reta ndeyeupeguara añete vae rupi. Neñee co jae añete vae —jei Jesús—. \v 18 Nde chembou ɨvɨ pe. Jae ramiño vi che amondo cuae reta opaete ɨvɨ rupi —jei—. \v 19 Cuae reta jeco pegua añeñono tee ma ndeveguara, jae reta vi oñeñono tee vaera ndeveguara añete vae rupi —jei—. \p \v 20 Jare ayerure ndeve cheré güɨroviata vae re. Echa güɨroviata cuae reta iñee rupi. Mbaeti cuae reta reño ayerure ndeve —jei—. \v 21 Ayerure ndeve opaete jae reta yogüɨreco vaera metei ramiño. Nde reico che ndive, cheRu, jare che aico nde ndive. Jae ramiño vi ayerure ndeve cuae reta yogüɨreco vaera ñanderé güɨrovia reve, ɨvɨ pegua reta güɨrovia vaera nde co chembou —jei—. \v 22 Nde chemboeteuca co. Jae ramiño vi che amboeteuca cuae reta, jae reta yogüɨreco vaera metei ramiño. Echa jocorai ñande yaico metei ramiño —jei Jesús—. \v 23 Nde reicota che ndive jare che aicota ipɨa pe, añetete yogüɨreco vaera metei ramiño, ɨvɨ pegua reta oicuaa vaera nde co chembou jare nde reaɨu co cuae reta nde cheraɨu rami —jei—. \p \v 24 CheRu, aipota cuae remee cheve vae reta vi yogüɨreco vaera che aicotaa pe, oecha vaera maemboete nde remee ma cheve vae. Echa ndei ɨvɨ oyeapo mbove nde cheraɨuño mai —jei—. \v 25 CheRu, nde co jae jupi vae. Oporogüɨrovia mbae vae reta mbaeti ndecuaa. Erei che co rocuaa, jare cuae reta oicuaa nde co chembou —jei—. \v 26 Che romombeu ma chupe reta jare romombeu yeta, jae reta nderaɨu vaera nde cheraɨu rami, jare che aico vaera ipɨa pe —jei. \c 18 \s1 Oipɨɨ reta Jesús \p \v 1 Jesús cuae jei ma yave, oasa jemimboe reta ndive ɨaca Cedrón, jee vae jovaicho pe ojo ovae ɨvɨra reta ñogüɨnoia pe. Joco pe oique Jesús jare jemimboe reta. \v 2 Jare Judas - jae co omoeterenga jovaicho reta pe vae - oicuaa jocuae ɨvɨra reta ñogüɨnoia. Echa joco pe oñemboatɨñoi yepi Jesús jemimboe reta ndive. \v 3 Jayave Judas ojo sacerdote reta itenondegua reta jare fariseo reta ñogüɨnoia pe, jare jae reta omondo amogüe sundaro reta jare jembiócuai reta ɨvɨra reta ñogüɨnoia cotɨ Judas jupíe. Güɨraja reta mechero reta jare ɨvɨra reta jare quɨsepucu reta. \v 4 Jayave Jesús ojo jae reta cotɨ jare jei: \p —¿Quia pa peeca? \p Echa jae oicuaa ma mbae oyeapota chupe vae. \p \v 5 —Jesús Nazaret pegua —jei reta. \p —Che co jae —jei Jesús. \p Jare Judas - jae co omoeterenga jovaicho reta pe vae - oñemboɨ oi joco pe jae reta ndive. \v 6 Jesús jei yave chupe reta: “Che co jae”, jae reta opa oñemoata jaɨcue cotɨ jare oa reta ɨvɨ re. \v 7 Jayave Jesús oparandu ye chupe reta: \p —¿Quia pa peeca? \p Jei reta ye: \p —Jesús Nazaret pegua. \p \v 8 —Amombeu ma peve che co jae —jei Jesús—. Pe reta che chereca. Jae rambue pemaeño cuae che ndive ñogüɨnoi vae reta re yogüɨraja vaera —jei. \p \v 9 Cuae jei oyeapo vaera tenonde yave jei vae: “Mbaeti amocañɨ metei ave nde remee cheve vae reta güi”. Jocorai jei ma. \v 10 Jare Simón Pedro güɨnoi metei quɨsepucu. Jayave oequi jɨru güi jare oiporu sacerdote tenondegua jembiócuai inambi iyacatu re, jare inambi oyeequi. (Jocuae tembiócuai jee co Malco.) \v 11 Jayave Jesús jei Pedro pe: \p —Eñono ye ndequɨsepucu jɨru pe. Aiporarañotai co. Echa cheRu oipota aiporara vaera —jei. \s1 Jesús Anás jóvai \p \v 12 Jayave sundaro reta juvicha ndive jare judío reta itenondegua reta jembiócuai reta oipɨɨ Jesús oñapɨti. \v 13 Jayave güɨraja Jesús Anás pe rani - jae co Caifás jembireco tu - Caifás co jae sacerdote tenondegua jocuae año. \v 14 Tenonde yave cuae Caifás omombeu judío reta pe icavita co chupe reta metei cuimbae omano vaera opaete tenta pegua reta jecovia pe. \s1 Pedro Anás joca pe \p \v 15 Jare Simón Pedro jare iru temimboe yogüɨraja Jesús jaɨcue. Jare cuae iru temimboe oique sacerdote tenondegua joca pe Jesús oique yave. Echa sacerdote tenondegua oicuaa cuae temimboe. \v 16 Erei Pedro mbaeti oique oca pe. Opɨta oñemboɨ oi taraquera iyɨpɨ pe. Jayave iru temimboe sacerdote tenondegua oicuaa vae oe imiari cuñatai taraquera oaro vae pe jare güɨroique Pedro. \v 17 Jayave cuñatai taraquera oaro vae jei Pedro pe: \p —¿Jaea pa co nde metei jocuae cuimbae jemimboe? \p —Mbaeti co —jei Pedro. \p \v 18 Jare sacerdote tenondegua jembiócuai reta jare judío reta itenondegua reta jembiócuai reta oyapo ma tata jare oñemboɨ reta tata iyɨpɨ rupi oyepee vaera. Echa iroɨ ma. Pedro vi opɨta joco pe oñemboɨ jae reta ndive oyepee vaera. \s1 Anás oparandu Jesús pe \p \v 19 Jayave sacerdote tenondegua oparandu Jesús pe jemimboe reta re jare iporomboe re. \v 20 Jayave Jesús jei chupe: \p —Che chemiari co opaete vae jovaque. Jecuaeño aporomboe judío reta itupao reta pe jare Tumpa jo pe. Echa joco pe jecuaeño oñemboatɨ judío reta. Mbaeti etei chemiari vɨari pe —jei—. \v 21 ¿Maera pa reparandu cheve? Eparandu oyeapɨsaca cheré vae reta pe che jae chupe reta vae re. Jae reta oicuaa che jae vae —jei. \p \v 22 Cuae jei ma yave Jesús, metei judío reta itenondegua reta jembiócuai joco pe oi vae ocua Jesús jova re. \p —¿Maera pa jocorai nemiari sacerdote tenondegua pe? —jei. \p \v 23 —Mbaeti yave icavi chemiari, emombeu mbae ra mbaeti icavi —jei Jesús—. Erei icavi chemiari. ¿Maera pa recua cheré? —jei. \p \v 24 Jayave Anás omondo Jesús iyocuaa reve Caifás pɨri - jae vi co sacerdote tenondegua. \s1 Pedro oicuacu Jesús \p \v 25 Jare Simón Pedro oñemboɨ oyepee oi tata pe. Iru vae reta jei chupe: \p —¿Jaea pa co nde metei jemimboe? \p Pedro oicuacu. Jei: \p —Mbaeti co. \p \v 26 Metei sacerdote tenondegua jembiócuai - jae co jocuae cuimbae oyeequi inambi Pedro ocua jese yave vae jentara - jei Pedro pe: \p —Che roecha co ɨvɨra reta ñogüɨnoia pe jae ndive. \p \v 27 Pedro jei ye: \p —Mbaeti co. \p Jare cuae jei ma yave, tacareo oñee. \s1 Jesús Pilato jóvai \p \v 28 Jayave güɨraja reta Jesús Caifás jo güi pretorio jee vae pe. Neimbove asɨ vɨteri. Jae reta mbaeti oique pretorio japɨpe pe. Echa oique yave joco pe jocuae ara, iporomboe omombeu chupe reta oñemonguɨata tei co, jare ngaraa tei ipuere jou vecha isoo pascua pegua. \v 29 Jayave Pilato oe chupe reta. \p —¿Mbae re pa pemboeco cuae cuimbae? —jei chupe reta. \p \v 30 —Cuae cuimbae jecocavi yave mona, ngaraa tei romoeterenga ndeve —jei reta. \p \v 31 —Pe reta etei peraja pejaa vaera peporoócuai rupi —jei Pilato. \p —Romano reta mbaeti omaeño oreré royuca vaera quia —jei reta. \p \v 32 Jocorai jei reta, oyeapo vaera Jesús jei ma oyeapota chupe vae. Echa Jesús omombeu ma quiraita co omano. \v 33 Jayave Pilato oique ye pretorio pe jare oeni Jesús. \p —¿Nde pa co jae judío reta juvicha guasu? —jei. \p \v 34 —¿Nde aeño pa reñemongueta jocorai, ani iru vae reta pa omombeu ndeve cheregua? —jei Jesús. \p \v 35 —Che mbaeti co metei judío —jei Pilato—. Nerentaɨgua reta jare sacerdote reta itenondegua reta nemoeterenga cheve. ¿Mbae pa reyapo? —jei. \p \v 36 —Che co jae metei mburuvicha guasu —jei Jesús—, erei che mbaeti co mburuvicha guasu ɨvɨ pegua reta rami. Che jocuae reta rami yave mona, cherembiócuai reta oñorarota tei, agüɨye vaera añemoeterenga judío reta pe. Erei che mbaeti co mburuvicha guasu ɨvɨ pegua reta rami —jei Jesús. \p \v 37 Jayave Pilato jei chupe: \p —¿Nde pa co jae metei mburuvicha guasu? \p —Nde rere ma che co jae metei mburuvicha guasu —jei Jesús—. Cuaera ayeapo cuimbaera. Cuaera ayu ɨvɨ pe. Ayu amombeu vaera añete vae. Opaete añete vae güɨrovia vae reta oyeapɨsaca cheñee re —jei. \p \v 38 Jayave Pilato oparandu chupe: \p —¿Mbae pa jocuae añete vae? \s1 Pilato jei Jesús omanota co \p Jare cuae jei ma yave, Pilato oe ye judío reta jóvai jare jei chupe reta: \p —Mbaeti etei teco avae jese. \v 39 Erei pe reta jecuaeño peipota ayora vaera peve metei tembipɨɨ pascua pe. ¿Peipota pa ayora vaera peve cuae judío reta juvicha guasu? —jei chupe reta. \p \v 40 Jae reta iñeeata reve jei: \p —Agüɨye eyora jocuae cuimbae. Eyora oreve Barrabás —jei reta. \p Jocuae Barrabás imonda vae co. \c 19 \p \v 1 Jayave Pilato güɨrajauca Jesús oinupauca chicote pe. \v 2 Jare sundaro reta oñope yuu catuai vae Jesús iñaca reguara, jare oñono Jesús iñaca re. Jare omondeuca reta Jesús pe temimonde pɨta vae. \v 3 Jayave jei reta chupe: \p —¡Viva! Judío reta juvicha guasu. \p Jayave ocua reta jese ipo pe. \p \v 4 Jayave Pilato oe ye, jare jei judío reta pe: \p —Mase, aruta peve peicuaa vaera mbaeti co avae teco jese. \p \v 5 Jayave Jesús oe. Güɨnoi jocuae yuu catuai vae iñaca re jare omonde temimonde pɨta vae. Jayave Pilato jei ye chupe reta: \p —Mase, co oi cuae cuimbae. \p \v 6 Sacerdote reta itenondegua reta jare jembiócuai reta oecha yave Jesús, iñeeata reve jei: \p —¡Eicutuca curusu re, eicutuca curusu re! \p Jayave Pilato jei chupe reta: \p —Pe reta etei peraja peicutuca curusu re. Echa che mbaeti etei teco avae jese —jei. \p \v 7 Judío reta jei Pilato pe: \p —Ore rogüɨnoi metei mboroócuai, jare jocuae mboroócuai rupi omanota co. Echa jei jae co Tumpa Taɨ —jei reta. \p \v 8 Cuae oendu yave, Pilato oquɨye yae. \v 9 Jayave oique ye pretorio pe jare oparandu Jesús pe: \p —¿Quia pegua pa nde? \p Erei Jesús mbaeti mbae jei chupe. \v 10 Jayave Pilato jei ye chupe: \p —¿Maera pa mbaeti neñee remoe cheve? Che anoi mbaepuere rocutuca vaera curusu re. Anoi vi mbaepuere royora vaera. ¿Mbaeti pa reicuaa cuae? —jei. \p \v 11 —Mbaeti yave Tumpa omaeño nderé, ngaraa tei ndepuere cheré —jei Jesús—. Jae rambue chemoeterenga ndeve vae iyoa yae ma co. \p \v 12 Cuae oendu ma yave, Pilato oipota tei oyora Jesús. Erei judío reta iñeeata reve jei: \p —Cuae cuimbae reyora yave, nde mbaeti ma co reyeócuai César pe. Echa oipotagüe jei jae co mburuvicha guasu vae oyovaicho ma César ndive —jei reta. \p \v 13 Pilato cuae oendu yave, güɨnoe Jesús jare oguapɨ Empedrado jee vae pe. (Cuae co jee Gabata hebreo iñee pe.) Echa joco pe jecuaeño ojaa teco güɨnoi vae reta. \v 14 Jare jocuae ara judío reta oyeapocatu ñogüɨnoi pascua peguara, jare neimbove asɨ vɨteri. Jayave Pilato jei judío reta pe: \p —Co oi peruvicha guasu. \p \v 15 Jayave jae reta iñeeata reve jei: \p —¡Erajauca cuae güi, erajauca cuae güi, eicutuca curusu re! \p Pilato oparandu chupe reta: \p —¿Aicutucata pa peruvicha guasu? \p Jayave sacerdote reta itenondegua reta jei: \p —Jaeño César oreruvicha guasu co. \p \v 16 Jayave Pilato omoeterenga Jesús chupe reta oicutuca vaera curusu re. Jayave jae reta oipɨɨ Jesús güɨraja. \s1 Jesús oyecutuca curusu re jare omano \p \v 17 Jayave Jesús oe jare ovoɨ güɨraja icurusu. Jayave sundaro reta güɨraja Jesús Acagüerenda jee vae pe. (Cuae co jee Gólgota hebreo iñee pe.) \v 18 Joco pe oicutu reta Jesús curusu re. Oicutu reta vi iru mócoi cuimbae reta jare oñono metei Jesús iyacatu cotɨ jare iru iyasu cotɨ. Jesús oi ipau pe. \v 19 Jare Pilato oicuatía curusu re oñonouca vaera. Corai oyecuatía oi: “Jesús Nazaret pegua, judío reta juvicha guasu”. \v 20 Jare jeta judío reta omongueta cuae oyecuatía oi vae. Echa Jesús oyecutucaa coiño oi tenta güi. Jare oyecuatía oi hebreo iñee pe jare griego iñee pe jare latín pe. \v 21 Jayave judío reta isacerdote reta itenondegua reta jei Pilato pe: \p —Agüɨyeta tei co reicuatía: “Judío reta juvicha guasu”. Reicuatiata tei co: “Cuae cuimbae jei, Che co jae judío reta juvicha guasu” —jei reta. \p \v 22 —Cuae aicuatía vae aicuatía ma co —jei Pilato. \p \v 23 Jare sundaro reta oicutu ma yave Jesús, irundɨ reve oñemombae Jesús jemimonde reta re omboyao ma yave. Erei jemimonde ipucu vae mbaeti oñembovɨvɨ. Oyeapo metei güiño. Cuae vi sundaro reta oequi chugüi. \v 24 Jayave sundaro reta jei oyoupe: \p —Agüɨye ñamondoro. Ñañembosortea jese, yaicuaa vaera quia ra güɨrajata —jei reta. \p Corai oyeapo Tumpa iñee pe oyecuatía oi vae. Echa oyecuatía oi corai: “Omboyao iyeupe reta cheremimonde reta. Oñembosortea cheremimonde re, oicuaa vaera quia ra güɨrajata”. Jocorai oyecuatía oi, jare jocorai oyapo sundaro reta. \p \v 25 Jare oñemboɨ ñogüɨnoi Jesús icurusu iyɨpɨ pe Jesús ichɨ, jare ichɨ ipɨquɨɨ, jare María - jae co Cleofas jembireco - jare María Magdalena. \v 26 Jesús oecha ichɨ jare jemimboe jae oaɨu vae oñemboɨ ñogüɨnoi coiño chugüi. Jare jei ichɨ pe: \p —Chesɨ, joco oi nemembɨra. \p \v 27 Cuae jaɨcue rupi jei jemimboe pe: \p —Joco oi ndesɨra. \p Jae rambue jocuae ora güive jocuae jemimboe güɨraja jenta pe Jesús ichɨ. \s1 Jesús omano \p \v 28 Cuae jaɨcue rupi Jesús jei: \p —Ɨ ayúe. \p Corai oyeapo ma Tumpa iñee pe oyecuatía oi vae. Echa Jesús oicuaa opaete iparavɨquɨ opa ma. \v 29 Jare joco pe oi vinagre metei yapepo pe. Jayave omoaquɨ reta esponja vinagre pe. Jayave oñono reta ɨvɨra re jare omondo Jesús iyuru pe. \v 30 Jare Jesús jou ma yave vinagre, jei: \p —Opa ma. \p Jayave iñacatindɨ jare omano. \s1 Jesús iyɨque oyecutu \p \v 31 Jare jocuae ara judío reta oyeapocatu ñogüɨnoi pascua peguara. Jae rambue oyerure reta Pilato pe omopeuca vaera curusu re ñogüɨnoi vae reta itɨmaca jare güɨrajauca vaera joco güi. Echa mbaeti oipota jetegüe reta opɨta vaera curusu reta re jocuae mbutuu iara pe. Echa jocuae mbutuu iara omboete yae reta. \v 32 Jae rambue sundaro reta yogüɨraja omope metei cuimbae Jesús ndive curusu re oyecutu oi vae itɨmaca. Jayave omope iru cuimbae itɨmaca. \v 33 Erei yogüɨraja yave Jesús pe, oecha omano ma. Jae rambue mbaeti omope itɨmaca. \v 34 Erei metei sundaro oicutu metei mi pe Jesús iyɨque, jare oe voi tugüɨ jare ɨ. \v 35 Jare oecha vae omombeu cuae, pe reta vi perovia vaera. Jare cuae omombeu vae añete co. Echa jae oicuaa cavi omombeu vae añete co. \v 36 Echa opaete cuae oyeapo Tumpa iñee pe oyecuatía oi vae oyeapo vaera. Echa oyecuatía oi corai: “Ngaraa icagüe ave ope”. \v 37 Jare: “Omae retata jocuae oicutu reta vae re”. Jocorai oyecuatía oi. \s1 Oñotɨ reta Jesús \p \v 38 Cuae jaɨcue rupi José Arimatea pegua oyerure Pilato pe güɨraja vaera Jesús jetegüe. Cuae José co jae metei Jesús jemimboe, erei mbaeti oyecuauca. Echa oquɨye judío reta güi. Jayave Pilato jei chupe ipuere güɨraja Jesús jetegüe. \v 39 Nicodemo vi ou —jae co tenonde yave ojo pɨtu yave Jesús pɨri vae. Jae güeru mirra jare áloes oyeagüe vae. Oupitɨ ipoɨ treinta kilo rupi. \v 40 Jayave ombogüeyɨ reta Jesús jetegüe, jare oñoma mbae ipiche cavi vae reta reve lienzo pe. Echa jocorai jecuaeño judío reta jeco jetegüe oñotɨ yave. \v 41 Jare Jesús oyecutucaa pe oi metei ɨvɨra reta ñogüɨnoia, jare jocuae ipɨte pe oi metei teogüerɨru ipɨau vae. Mbaeti quia oñeñono pɨpe vɨteri. \v 42 Jocuae ara judío reta oyeapocatu ñogüɨnoi pascua peguara. Jae rambue oñono reta Jesús jocuae teogüerɨru pe. Echa coiño oi. \c 20 \s1 Jesús oicove ye \p \v 1 Jare ndei coe ngatu mbove semana iara tenondegua vae pe María Magdalena ou teogüerɨru pe, jare oecha ita oñembosɨrɨ ma teogüerɨru güi. \v 2 Jayave osɨi ojo Simón Pedro jare iru temimboe Jesús oaɨu vae pe, jare jei chupe reta: \p —Güɨraja reta ma ñandeYa teogüerɨru güi, jare mbaeti roicuaa quiape ra oñono reta. \p \v 3 Jayave Pedro jare iru temimboe oe pave jare yogüɨraja teogüerɨru cotɨ. \v 4 Mócoi reve osɨi pave, erei iru temimboe iñacua yae Pedro güi, jare ojo ovae teogüerɨru pe Pedro jenonde. \v 5 Jayave oñaɨvɨ omae vaera japɨpe pe, jare oecha lienzo reta joco pe oi, erei mbaeti oique. \v 6 Jayave Simón Pedro ojo ovae jaɨcue, jare oique teogüerɨru pe. Jare oecha lienzo reta joco pe oi. \v 7 Oecha vi lienzo Jesús iñaca re tenonde yave oñeñono vae oñeomaoma oi tee iru lienzo reta güi. \v 8 Jayave jocuae iru temimboe vi - jae Pedro jenonde ojo ovae vae - oique teogüerɨru pe, jare oecha yave, oporogüɨrovia. \v 9 Echa ndei oicuaa cavi reta Tumpa iñee pe oyecuatía oi vae quirai Jesús oicove yeta ou omanogüe vae reta ipɨte güi. \v 10 Jayave temimboe reta yogüɨraja ye jo ae pe. \s1 Jesús oyecuaa María Magdalena pe \p \v 11 Erei María oñemboɨ oi teogüerɨru iyɨpɨ pe. Oyaeo oi. Jare oyaeo oi rambueve, oñaɨvɨ omae vaera teogüerɨru japɨpe pe. \v 12 Jare oecha mócoi araɨgua reta oguapɨ ñogüɨnoi Jesús jetegüe oñeñonoa pe. Metei oguapɨ oi Jesús iñaca jendagüe cotɨ jare iru Jesús ipɨta jendagüe cotɨ. \v 13 Araɨgua reta jei María pe: \p —¿Maera pa reyaeo? \p —Güɨraja reta ma cheYa, jare mbaeti aicuaa quiape ra oñono reta —jei María. \p \v 14 Cuae jei ma yave, María oyerova jare oecha Jesús oñemboɨ oi joco pe. Erei mbaeti oicuaa jae co Jesús. \v 15 Jayave Jesús jei chupe: \p —Cuña, ¿maera pa reyaeo? ¿Quia pa reeca? \p María oñemongueta tei jae co ɨvɨra reta ñogüɨnoia iñangarecoa. Jae rambue jei chupe: \p —Carai, nde reraja yave, emombeu cheve quiape reñono, jare che arajata. \p \v 16 —¡María! —jei Jesús chupe. \p María oyerova ye icotɨ jare jei chupe: \p —Raboni. (Cuae oipota jei: Oporomboe vae.) \p \v 17 Jayave Jesús jei chupe: \p —Agüɨye chepɨɨ. Echa ndei ayeupi cheRu pɨri. Erei ecua emombeu cherɨvɨ reta pe che jae corai: Ajata ma cheRu pɨri - jae co peRu vi. Jae co cheTumpa - jae co peTumpa vi —jei. \p \v 18 Jayave María Magdalena ojo omombeu Jesús jemimboe reta pe. \p —Aecha ma ñandeYa —jei. \p Jayave omombeu chupe reta Jesús jei chupe vae. \s1 Jesús oyecuaa jemimboe reta pe \p \v 19 Jare jocuae pɨtu - semana iara tenondegua vae co - Jesús jemimboe reta ñogüɨnoia jonque reta oñeoquenda ñogüɨnoi. Echa jae reta oquɨye judío reta güi. Jayave ou Jesús oñemboɨ ipɨte pe jare jei chupe reta: \p —Peñembopɨacatu. \p \v 20 Cuae jei ma yave, Jesús oechauca chupe reta ipo jare iyɨque. Jayave Jesús jemimboe reta oyerovia. Echa oecha ma iYa. \v 21 Jayave Jesús jei ye chupe reta: \p —Peñembopɨacatu. CheRu chembou. Jae ramiño vi che pomondo —jei. \p \v 22 Jare cuae jei ma yave, ipɨtué omoe icotɨ reta jare jei: \p —Amee ma peve Espíritu Santo. \v 23 Peɨro yave oipotagüe vae pe imbaeyoa re, imbaeyoa oñemboaita co. Jare mbaeti yave peɨro oipotagüe vae pe imbaeyoa re, imbaeyoa ngaraa oñemboai —jei. \s1 Tomás mbaeti güɨrovia Jesús regua \p \v 24 Jare jocuae doce jemimboe reta güi metei Tomás jee vae - jae co Chaguaqui pe oñembojee vae - mbaeti joco pe oi iru reta ndive Jesús ou yave. \v 25 Jare iru Jesús jemimboe reta jei Tomás pe: \p —Roecha ma ñandeYa. \p Erei Tomás jei: \p —Mbaeti yave aecha oyecutuagüe ipo re jare añono chepoaca oyecutuagüe pe jare añono chepo iyɨque pe, ngaraa arovia. \p \v 26 Metei semana rupi temimboe reta ñogüɨnoi ye jocuae o pe. Tomás vi joco pe oi. Yepe tei onque reta oñeoquenda ñogüɨnoi, erei Jesús ou oñemboɨ ipɨte pe jare jei: \p —Peñembopɨacatu. \p \v 27 Jayave jei Tomás pe: \p —Emae chepo re. Eñono cuae pe nepoaca. Eupi ndepo eñono cheɨque pe. Agüɨye mo eico ndeporogüɨrovia mbae reve. Mborogüɨrovia reve mo eico —jei. \p \v 28 —Nde co jae cheYa jare cheTumpa —jei Tomás. \p \v 29 Jayave Jesús jei: \p —Reporogüɨrovia ma cherecha rambue. Oyerovia yaeta jocuae cherecha mbae reve oporogüɨroviata vae reta —jei. \s1 Maera oyecuatía oi cuae ñee reta \p \v 30 Jare Jesús oyapo jemimboe reta jovaque jeta iru mɨacañɨ reta oicuauca vaera quia co jae, yepe tei mbaeti oyecuatía oi cuae pe. \v 31 Erei aicuatía cuae pe oyecuatía oi vae, perovia vaera Jesús co jae Cristo - jae co Tumpa Taɨ - jare penoi vaera tecove opa mbae vae cuae perovia yave. \c 21 \s1 Jesus oyecuaa siete jemimboe reta pe \p \v 1 Cuae jaɨcue rupi Jesús oyecuaa ye jemimboe reta pe ɨ Tiberias jee vae iyɨpɨ pe. Oyecuaa chupe reta corai: \v 2 Simón Pedro jare Tomás - jae co Chaguaqui pe oñembojee vae - jare Natanael Caná pegua - jocuae Caná Galilea pegua co - jare Zebedeo taɨ reta jare mócoi iru temimboe reta oñemboatɨ. \v 3 Jayave Simón Pedro jei iru reta pe: \p —Ajata ayeporaca vaera. \p —Ore vi rojota nde ndive —jei reta. \p Jayave yogüɨraja oyeupi chalana pe. Erei jocuae pɨtu mbaeti mbae omboa. \v 4 Jare coeta ma yave Jesús oñemboɨ oi ɨ jembeɨ pe. Erei temimboe reta mbaeti oicuaa jae co Jesús. \v 5 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Cherɨvɨ reta, ¿pemboa ma pa mbae? \p —Mbaeti —jei reta chupe. \p \v 6 —Pemombo pepɨsa chalana iyacatu cotɨ jare pemboata co jevae reta —jei Jesús. \p Jayave jocorai oyapo reta, jare mbaeti ma ipuere omoata pɨsa ɨ güi jeta yae jevae omboa ma rambue. \v 7 Jayave jocuae temimboe Jesús oaɨu vae jei Pedro pe: \p —Jae co ñandeYa. \p Simón Pedro oendu yave jocuae cuimbae co jae iYa, oñemonde jare ogüeyɨ voi ɨ pe. Echa omboi jemimonde oparavɨquɨ cavi vaera. \v 8 Jare iru reta yogüeru chalana pe. Jae reta omoata pɨsa jevae reve. Echa coiño ñogüɨnoi ɨ jembeɨ güi - cien metro rupi. \v 9 Jare yogüeru oe ɨ güi yave, oecha tata tatapɨi pegua joco pe. Oecha vi jevae ɨ rupigua tata iárambue jare mbɨyape vi. \v 10 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Peru amogüe jevae pemboa ma vae. \p \v 11 Jayave Simón Pedro oyeupi ye chalana pe jare omoata pɨsa ɨ güi. Pɨsa tɨnɨe jevae tuicha vae pe - güɨnoi ciento cincuenta y tres. Erei yepe tei jeta yae, erei mbaeti omondoro pɨsa. \v 12 Jayave Jesús jei chupe reta: \p —Peyu rani pecaru. \p Jare mbaeti metei ave jemimboe iquɨreɨ oparandu chupe: “¿Quia pa co nde?” Echa oicuaa jae co iYa. \v 13 Jayave Jesús ojo oipɨɨ mbɨyape omee chupe reta. Jae ramiño vi omee chupe reta jevae. \v 14 Jare mboapɨ vese ma cuae re Jesús oyecuaa jemimboe reta pe oicove ye güire ou omanogüe vae reta ipɨte güi. \s1 Emongaru chevecha reta \p \v 15 Ocaru reta ma yave, Jesús jei Simón Pedro pe: \p —¡Simón, Jonás taɨ! ¿Cheraɨu yae pa cuae reta güi? \p —Roaɨu, cheYa —jei Pedro—. Reicuaa che roaɨu co. \p —Emongaru chevecha-raɨ reta —jei Jesús chupe. \p \v 16 Jesús jei ye chupe: \p —¡Simón, Jonás taɨ! ¿Cheraɨu pa? \p —Roaɨu, cheYa —jei ye Pedro—. Reicuaa che roaɨu co. \p —Eñangareco chevecha reta re —jei Jesús. \p \v 17 Jesús jei ye chupe mboapɨa re: \p —¡Simón, Jonás taɨ! ¿Cheraɨu pa? \p Pedro ipɨatɨtɨ. Echa mboapɨ vese ma Jesús jei chupe: “¿Cheraɨu pa?” Jayave jei ye: \p —CheYa. Nde reicuaa opaete. Nde reicuaa che roaɨu co. \p —Emongaru chevecha reta —jei Jesús chupe—. \v 18 Añete che jae ndeve, nde ndetaɨrusu yave, reyecuacua jare reguata reipota reoa rupi. Erei nendechi yave, reupita ndeyɨva jare iru vae ndeocuata jare ndererajata mbaetita reipota reoa pe —jei. \p \v 19 Cuae jei Jesús omombeu vaera quiraita co omano Pedro. Jare Pedro omano yave, Tumpa oñemboeteucata co imano rupi. Jayave Jesús jei ye Pedro pe: \p —Eyu che ndive. \s1 Temimboe Jesús oaɨu vae \p \v 20 Pedro oyerova yave, oecha jocuae temimboe Jesús oaɨu vae ou jaɨcue. Jocuae temimboe co jae tenonde yave ocaru ñogüɨnoi yave ocaru oi Jesús iyɨpɨ pe jare: “¿Quia pa nemoeterengata, cheYa?” jei chupe vae. \v 21 Jare Pedro oecha yave jocuae temimboe, oparandu Jesús pe: \p —¿Mbae pa oyeapota chupe, cheYa? \p \v 22 Jesús jei chupe: \p —Che aipota yave jae oico vaera che ayu ye regua, agüɨye ndepɨatɨtɨ jocuae re. Nde eyu che ndive —jei. \p \v 23 Jare opaete oporogüɨrovia vae reta oicuaa cuae Jesús jei vae, jare oñemongueta tei cuae oipota jei jocuae jemimboe ngaraa omano. Erei Jesús mbaeti jei ngaraa omano. Jaeño jei: “Che aipota yave jae oico vaera che ayu ye regua, agüɨye ndepɨatɨtɨ”. \p \v 24 Che co jae jocuae Jesús jemimboe, jare che amombeu añete co cuae pe oyecuatía oi vae. Echa che aicuatía cuae. Jare opaete roicuaa cuae amombeu vae añete co. \p \v 25 Jare oime ye jeta mbaembae Jesús oyapo vae. Opaete cuae mbaembae regua oyecuatía oi yave meteitei rupi, oatata opaete tupapire jendara ɨvɨ pe. Amén.