\id GAL - Guaraní, Eastern NT -Bolivia 1974 (DBL -2013) \h GÁLATAS \toc1 La Carta Del Apostol San Pablo A Los Gálatas \toc2 Gálatas \toc3 Ga \mt2 LA CARTA DEL APOSTOL SAN PABLO A LOS \mt1 GÁLATAS \c 1 \p \v 1 Che co jae Pablo. Che co jae Jesucristo jemimondo. Mbaeti ayeparavouca cuimbae reta pe, jare cuimbae reta mbaeti chemondo. ÑandeRu Tumpa jare Jesucristo chemondo. Tumpa omoingove ye Jesucristo güeru omanogüe vae reta ipɨte güi. \v 2 Che jare opaete ñanderɨvɨ che ndive ñogüɨnoi vae reta roicuatía cuae tupapire opaete peporogüɨrovia vae Galacia rupi peñemboatɨatɨ vae reta pe. \v 3 ÑandeRu Tumpa jare ñandeYa Jesucristo tomee peve ipɨacavi jare ipɨacatu. \v 4 ÑandeYa Jesucristo oñemoeterenga omano vaera ñanembaeyoa reta re, ñanderepɨ vaera teco icavi mbae vae ɨvɨ pegua güi. Echa cuae co jae ñandeRu Tumpa jemimbota. \v 5 ÑandeRu Tumpa toñemboeteuca jecuaecuae aveiño. Amén. \s1 Ñee icavi vae meteiño co \p \v 6 Chepɨacañɨ yae quirai ɨmambae yae peñemombiauca Tumpa güi perovia vaera iru ñee icavi vae. Echa Tumpa peparavo Cristo ipɨacavi rupi. \v 7 Erei mbaeti tei co iru ñee icavi vae. Jaeño oime amogüe pembojopa vae. Echa jae reta oipota perovia vaera iru ñee icavi vae ñee icavi vae Cristo regua jecovia pe. \v 8 Erei romombeu ma peve ñee icavi vae. Jare oime yave quia iru ñee icavi vae omombeu peve vae - ore yepe ani metei araɨgua ara güi ou vae yepe - Tumpa toyapo mbae icavi mbae vae chupe. \v 9 Cuae co tenonde yave roe ma peve. Erei añave amombeu ye peve. Perovia co ñee icavi vae. Oime yave quia iru ñee icavi vae omombeu peve vae, Tumpa toyapo mbae icavi mbae vae chupe. \p \v 10 Mbaeti etei aipota ɨvɨ pegua reta chemboete vaera. Aipota Tumpaño chemboeteuca vaera. Mbaeti etei vi aipota ɨvɨ pegua reta oñemongueta cavi vaera checotɨ. Echa aipota yave mona ɨvɨ pegua reta oñemongueta cavi vaera checotɨ, ngaraa tei ayeócuai Cristo pe. \s1 Quirai Pablo oyeapo Jesucristo jemimondora \p \v 11 Erei aipota peicuaa vaera, cherɨvɨ reta, cuae: Cuae ñee icavi vae che amombeu vae mbaeti co ou cuimbae güi. \v 12 Echa mbaeti metei ave cuimbae omombeu cheve. Mbaeti etei añemboe jese cuimbae güi ave. Jaeño Jesucristo oicuauca cheve. \p \v 13 Pe reta peicuaa ma quirai judío reta iporomboe re che aicose. Echa ayapose jeta yae mbae icavi mbae vae Tumpa oiparavo vae reta cotɨ, jare aipota tei amboai. \v 14 Jare judío reta iporomboe re cheratangatu yae jeta cherentaɨgua cheaveigua reta güi. Echa cheratangatu yae chetenondegua reta jeco reta re. \v 15 Erei Tumpa cheñono tee iyeupeguara ndei chesɨ güi aa mbove, jare cheparavo ipɨacavi jeco pegua. Jare jae oipota ma yave, \v 16 oicuauca Taɨ cheve, che amombeu vaera judío mbae vae reta pe. Cuae oyeapo yave, mbaeti chemiari jese quia ndive. \v 17 Mbaeti vi aja Jerusalén pe Tumpa jemimondo tenonde Tumpa omondo chegüi vae reta ñogüɨnoia pe. Erei aja Arabia pe, jare joco güi ayu ye Damasco pe. \p \v 18 Cuae jaɨcue rupi, mboapɨ año oasa ma yave, aja Jerusalén pe chemiari vaera Pedro ndive, jare apɨta jae ndive quince ara. \v 19 Erei mbaeti aecha metei ave iru temimondo. Jaeño aecha Jacobo - jae co ñandeYa tɨvɨ. \v 20 Mase, cuae aicuatía peve vae añete vae co. Tumpa oicuaa catu añete vae co. \p \v 21 Cuae jaɨcue rupi aja tenta Siria jare Cilicia pegua reta pe. \v 22 Jare Cristo re güɨrovia vae Judea pe oñemboatɨatɨ vae reta mbaeti checuaa, mbaeti cherecha rambue. \v 23 Jaeño jae reta oendu jei corai: “Jocuae cuimbae icavi mbae vae oyapose ñandeve vae añave omombeu mborogüɨrovia tenonde yave oipota tei omboai vae”. Jocorai oendu jei. \v 24 Jare omboete reta Tumpa chereco pegua. \c 2 \p \v 1 Cuae jaɨcue rupi, catorce año oasa ma yave, aja ye Jerusalén pe Bernabé ndive, jare araja Tito vi. \v 2 Jare aja Tumpa oicuauca cheve aja vaera rambue, jare amombeu cavi chupe reta jocuae ñee icavi vae amombeu judío mbae vae reta pe vae. Erei amombeu rani itenondegua reta peño. Echa aipota añomomiari cavi jae reta ndive, jae reta oicuaa cavi vaera jocuae jecuaeño amombeu vae. \v 3 Jare mbaeti quia ipuere omocircuncidauca Tito che ndive oi vae, yepe tei jae griego co, \v 4 jare yepe tei amogüe mbaeti añetete oporogüɨrovia vae reta oique vɨari orepɨte pe. Echa oipota oecha vɨari quirai ra roico. Echa oicuaa reta ore romombeu co quirai Cristo Jesús oreyora ma mboroócuai güi. Echa oipota tei roico ye vaera mboroócuai re. \v 5 Erei mbaeti etei roñemaeño chupe reta. Echa roipota jecuaeño penoi vaera ñee icavi vae añetete vae. \p \v 6 Erei itenondegua oñemboeteuca echa vae reta mbaeti etei mbae ipuere omoiru ñee amombeu vae ndive. Yepe tei tenonde yave oñemboeteuca reta co, erei jocuae mbaeti mbae oipota jei cheve. Echa Tumpa mbaeti oaɨu metei vaeño iru vae güi. \v 7 Erei jae reta oicuaa ma Tumpa omee co cheve amombeu vaera ñee icavi vae judío mbae vae reta pegua, Pedro pe omombeu vaera ñee icavi vae judío reta pegua omee rami. \v 8 Echa Cristo omondo Pedro oico vaera jemimondora judío reta pegua. Jae ramiño vi jae chemondo aico vaera jemimondora judío mbae vae reta pegua. \v 9 Jae rambue oicuaa reta ma yave quirai Tumpa omee cheve ipɨacavi, Jacobo, Cefas, jare Juan - jae reta co itenondegua echa vae reta - chepopɨɨ jare vi oipopɨɨ Bernabé, oicuauca vaera roñomoicavi ma co, jare ore rojo vaera judío mbae vae reta pe, jare jae reta yogüɨraja vaera judío reta pe. \v 10 Jaeño oyerure reta oreve oremaendúa vaera paravete vae ipɨte pe ñogüɨnoi vae reta re. Erei che etei aipota yae ayapo jocorai. \s1 Pablo omboeco Pedro Antioquía pe \p \v 11 Erei Pedro ou yave Antioquía pe, jae jóvai ayovaicho jae ndive, teco güɨnoi rambue. \v 12 Echa ndei amogüe judío reta Jacobo güi yogüeru mbove, Pedro ocaruñoi judío mbae vae reta ndive. Erei yogüeru ma yave, Pedro mbaeti ma ocaru judío mbae vae reta ndive, jare mbaeti ma opou ipɨri. Echa oquɨye judío reta güi. \v 13 Jayave iru judío reta vi oñemboe Pedro jeco re, jare oyapo reta jae oyapo rami. Jae rambue Bernabé vi oñemaeño chupe reta, oyapo vaera jae reta jeco rami. \v 14 Erei aecha yave mbaeti oyapo jupi añete vae ñee icavi vae pegua rupi, che jae Pedro pe opaete vae jovaque: “Yepe tei nde co jae metei judío, erei reico judío mbae vae reta yogüɨreco rami, mbaeti judío reta yogüɨreco rami. Jae rambue ¿maera pa reipota judío mbae vae reta yogüɨreco vaera judío reta yogüɨreco rami?” Jocorai jae chupe. \v 15 Ore mbaeti etei co judío mbae vae reta - mbaeyoa pegua roe chupe vae. Erei yepe tei ore co jae judío reta etei, \v 16 roicuaa ngaraa quia ipuere oñembojupiuca mboroócuai jeigüe re oyapo vae rupi. Jaeño ipuere oñembojupiuca güɨrovia yave Jesucristo re. Jae rambue ore vi rogüɨrovia ma Jesucristo re roñembojupiuca vaera mborogüɨrovia Cristo re rogüɨnoi vae rupi, mbaeti mboroócuai jeigüe re royapo vae rupi. Echa ngaraa quia oñembojupiuca mboroócuai jeigüe re oyapo vae rupi. \p \v 17 Jare roipota yave roñembojupiuca Cristo re, ore vi royecuaa mbaeyoa pegua reta. Erei yepe tei royecuaa corai, erei Cristo mbaeti etei co oreapo mbaeyoa pegua retara. \v 18 Echa aipota yave ayapo ye jocuae amboaigüe vae, añete co che ayeapo mbaeyoa peguara. \v 19 Mboroócuai jeigüe rupi amano ma co. Jae rambue añave che co jae metei omano ma mboroócuai cotɨ vae rami. Jare jae rambue añave chepuere ayeócuai Tumpa pe. \v 20 Cristo omano curusu re yave, che amano vi jae ndive. Jae rambue mbaeti ma aicove, jaeño Cristo oicove chepɨa pe. Jare cuae ɨvɨ pe aico rambueve, aico co mborogüɨrovia Tumpa Taɨ re anoi vae re. Echa jae cheraɨu, jare oñemoeterenga omano vaera cheré. \v 21 Mbaeti aroɨro Tumpa ipɨacavi. Echa mboroócuai jeigüe re yayapo vae rupi ñandepuere ñañembojupi yave mona, Cristo omanoiñota tei. \c 3 \s1 Mboroócuai ani mborogüɨrovia \p \v 1 Galacia pegua reta, pe reta co jae iyaracuaa mbae vae reta rami. ¿Quia pa pembotavɨ, agüɨye vaera perovia añete vae? Echa perovaque etei amombeu cavi ma quirai Jesucristo oyecutu curusu re. \v 2 Cuaeño aipota pemombeu vaera cheve: ¿Pemboresive pa Espíritu Santo mboroócuai jeigüe re peyapo vae rupi, ani ñee icavi vae peendu yave peporogüɨrovia rambue? \v 3 ¿Mbaeti etei pa co pearacuaa? Pe reta pemboɨpɨ Espíritu Santo rupi. ¿Peñemomɨratata pa pe retaiño pepuere peyapo vae rupi? \v 4 ¿Peiporaraiño ma pa jeta mbaembae? Mbae mona agüɨye peiporaraiño. \v 5 Tumpa omee peve Espíritu Santo, jare oyapo mɨacañɨ reta pepɨte pe. ¿Oyapo pa cuae mbaembae mboroócuai jeigüe re peyapo vae rupi, ani ñee icavi vae peendu yave peporogüɨrovia rambue? \p \v 6 Jocorai vi Abraham güɨrovia Tumpa, jare Tumpa ombojupi iporogüɨrovia jeco pegua. \v 7 Jae rambue peicuaa co cuae: Mborogüɨrovia güɨnoi vae reta co jae Abraham taɨ reta rami. \v 8 Tumpa iñee pe oyecuatía oi ñee icavi vae Tumpa omombeu Abraham pe vae. Tumpa omombeu chupe ndei oyeapo mbove. Echa jei Abraham pe corai: “Nde rupi opaete tenta ɨvɨ pegua reta amovendiseta.” Jocorai jei chupe. Echa Tumpa oicuaa ndei oyeapo mbove quirai ombojupita judío mbae vae reta iporogüɨrovia jeco pegua. \v 9 Jae rambue Tumpa añave omovendise mborogüɨrovia güɨnoi vae reta, Abraham omovendise rami. Echa Abraham vi güɨnoi mborogüɨrovia. \p \v 10 Opaete oipota oñembojupi mboroócuai jeigüe re oyapo vae rupi vae reta jecuaeño teco güɨnoi. Echa Tumpa iñee pe oyecuatía oi corai: “Toñemboeco toi jocuae mbaeti jecuaeño oyapo opaete oyecuatía oi mboroócuai itupapire pe vae”. Jocorai oyecuatía oi. \v 11 Echa ñandepuere yaicuaa quirai mbaeti metei ave ipuere oñembojupi Tumpa jovaque mboroócuai jeigüe re oyapo vae rupi. Echa Tumpa iñee pe oyecuatía oi corai: “Tumpa ombojupi vae güɨnoita tecove oporogüɨrovia rambue”. Jocorai oyecuatía oi. \v 12 Jare mboroócuai mbaeti co mborogüɨrovia pegua. Echa Tumpa iñee pe oyecuatía oi mboroócuai re corai: “Oime yave quia cuaecuae oyapo vae, oicota oyapo rambue”. Jocorai oyecuatía oi. \p \v 13 Mboroócuai ñanemboecose. Erei Cristo ñanderepɨ ma chugüi. Echa jae oñemboecouca ñanderecovia pe. Echa Tumpa iñee pe oyecuatía oi corai: “Teco güɨnoi jocuae oyecutu ɨvɨra re vae”. Jocorai oyecuatía oi. \v 14 Jare cuae oyeapo Cristo pe, Tumpa omovendise vaera Cristo Jesús rupi judío mbae vae reta, omovendise Abraham rami, jare ñande ñanoi vaera Espíritu Tumpa güɨrocuavee vae ñandeporogüɨrovia jeco pegua. \p \v 15 Cherɨvɨ reta, tachemiari peve cuae ɨvɨ pe mbae oyeapo vae re. Ɨvɨ pegua reta metei morogüɨrocuavee oyapo yave oyoupe, yepe tei ɨvɨ pegua retaño co, ngaraa quia ipuere omboai, jare ngaraa quia ipuere mbae omoiru jae ndive. \v 16 Corai vi Tumpa güɨrocuavee mbaembae Abraham jare iñemoña pe. Tumpa mbaeti imiari iñemoña reta re. Echa jocorai yave mona, oipotata tei jei jeta vae. Erei imiari iñemoña re. Echa cuae oipota jei metei vae. Jare jocuae metei vae Cristo co. \v 17 Jae rambue che jae peve cuae: Tumpa tenonde yave oyapo metei morogüɨrocuavee Abraham pe, jare oicuauca chupe añetete vae co. Jayave cuatrocientos treinta año oasa ma yave ramo, Tumpa omombeu mboroócuai. Jae rambue mboroócuai mbaeti ipuere omboai morogüɨrocuavee. Echa omboai yave mona, Tumpa ngaraa tei oyapo güɨrocuavee oyapota vae. \v 18 Echa mboroócuai re yave mona Abraham güɨnoita Tumpa jei omeeta chupe vae, ngaraa tei güɨnoi morogüɨrocuavee re. Erei Tumpa jei omeeta co Abraham pe morogüɨrocuavee re. \s1 ¿Maera pa oñemee mboroócuai? \p \v 19 Jayave ¿maera pa oñemee mboroócuai? Oñemoiru co mbaeyoa reta jeco pegua, jocuae Abraham iñemoña Tumpa oyapo morogüɨrocuavee chupe vae ou regua. Jare Tumpa oicuauca mboroócuai Moisés pe araɨgua reta rupi, Moisés oicuauca-yoapɨ ye vaera Israel pegua reta pe. \v 20 Jare oicuauca-yoapɨ ye vae oi mócoi vae ipau pe, oicuauca-yoapɨ ye vaera metei vae güi iru vae pe. Erei Tumpa co jae meteiño. \p \v 21 Erei mboroócuai mbaeti etei co oyovaicho Tumpa güɨrocuavee vae ndive. Echa tecove oñemee yave mona mboroócuai Tumpa oicuauca vae re, añetete co mboroócuai oporombojupita tei. \v 22 Erei Tumpa iñee pe oyecuatía oi vae oicuauca opaete vae iyoa co, morogüɨrocuavee oñemee vaera mborogüɨrovia Jesucristo re güɨnoi vae reta pe. \v 23 Erei ndei rogüɨrovia Jesucristo re mbove, mboroócuai güɨnoise mbaepuere oreré, metei tembipɨɨrɨru iñangarecoa mbaepuere güɨnoi tembipɨɨ reta re rami. Jare mboroócuai güɨnoise mbaepuere oreré, Tumpa oicuauca regua rogüɨrovia vaera Jesucristo re. \v 24 Jae rambue mboroócuai oreangarecoa rami vi co. Jae oñangarecose oreré, Cristo ou regua orembojupiuca vaera mborogüɨrovia rupi. \v 25 Erei mbaeti ma mbaepuere güɨnoi oreré jocuae oñangarecose oreré vae. Echa rogüɨrovia ma Cristo re. \v 26 Jare opaete pe reta vi Tumpa taɨ reta co mborogüɨrovia Cristo Jesús re penoi vae rupi. \v 27 Echa opaete pe reta peñembobautizauca ma peyeapo vaera Cristo jete peguara. Jae rambue pe reta peyeapo ma metei ramiño Cristo ndive. \v 28 Cristo Jesús re mbaeti oyoavɨ oyoupi judío jare judío mbae vae, oyeócuai vae jare mbaeti oyeócuai vae, cuimbae jare cuña. Echa Cristo Jesús re opaete pe reta metei ramiño co. \v 29 Jare pe reta co jae Abraham iñemoña reta rami. Echa pe reta co jae Cristo imbae. Jae rambue pembae co jae Tumpa güɨrocuavee vae. \c 4 \p \v 1 Erei che jae peve cuae: Metei cuimbae omano yave, taɨ güɨnoita tu imbaembaegüe vae michia oico rambueve, oyovaque metei oyeócuai vae ndive, yepe tei opaete mbaembae imbae ma co. \v 2 Echa omboe vae reta jare oñangareco jese vae reta güɨnoi mbaepuere jese jare imbaembae re, jae oupitɨ regua iaño tu amɨri ndei omano mbove omombeu vae. \v 3 Jae ramiño vi tenonde yave moromboe ɨvɨ pegua mbaepuere güɨnoi oreré. Echa jayave roicose jocuae michia rami. \v 4 Erei ou ma ovae yave ara, Tumpa ombou Taɨ. Jae oa cuña güi, jare mboroócuai güɨnoi mbaepuere jese, \v 5 jae ipuere vaera oepɨ mboroócuai güɨnoi mbaepuere jese vae reta, ore orepuere vaera royeapo Tumpa taɨ retara. \v 6 Jare taɨ reta ma pe reta vi peico rambue, Tumpa ombou pepɨa pe Taɨ iEspíritu. Jae jei: “CheRu, cheRu”. \v 7 Jae rambue pe reta mbaeti ma tembiócuai reta. Pe reta co jae Tumpa taɨ reta. Jare taɨ reta ma peico rambue, Tumpa güɨrocuavee vae pembae co Cristo rupi. \s1 Pablo ipɨatɨtɨ oporogüɨrovia vae reta re \p \v 8 Añete co, tenonde yave mbaeti peicuaa Tumpa yave, peyeocuaise tumpa-raanga reta pe. Jae reta mbaeti etei tecove güɨnoi. \v 9 Erei añave peicuaa ma Tumpa, ani rambue, Tumpa pecuaa ma. Jae rambue ¿maera pa peipota perovia ye moromboe ɨvɨ pegua reta? Echa mbaeti güɨnoi mbaepuere pemborɨ vaera. ¿Maera pa peipota güɨnoi vaera mbaepuere peré? \v 10 Echa peñangareco pei ara reta re, yasɨ reta re, arete reta iara reta re, jare año reta re. \v 11 Chepɨatɨtɨ yae peré. Echa añemongueta güɨramoi aparavɨquɨiño ma pepɨte pe. \p \v 12 Cherɨvɨ reta, pomoñera peyapo vaera che ayapo rami. Echa che ayeapo peirura. Mbaeti etei mbae icavi mbae vae peyapo checotɨ. \v 13 Echa pe reta peicuaa co quirai chembaerasɨ jeco pegua tenonde yave amombeu peve ñee icavi vae. \v 14 Jare yepe tei chembaerasɨ, erei mbaeti chereroɨro jare mbaeti chemotareɨ. Echa pe reta chemboresive cavi. Metei araɨgua Tumpa güi ou yave mona pepɨri, pemboresiveta tei jocorai. Jare Cristo Jesús ou yave mona pepɨri, pemboresiveta tei jocorai. \v 15 ¿Maera pa mbaeti ma penoi jocuae yerovia penoise vae? Echa chepuere amombeu peregua cuae: Pepuere yave mona, peequita tei peresa peyeugüi, pemee vaera cheve. \v 16 Che amombeu peve añete vae. Cuae mbaeti etei oipota jei añemboyovaicho ma pe ndive. \p \v 17 Jocuae pembojopa vae reta jatangatu yae peré, erei mbaeti icavi peveguara. Echa oipota pemombia oregüi, pe reta peratangatu vaera jese reta. \v 18 Erei icavi jecuaeño peratangatu vaera icavi vae re - mbaeti pepɨri ai yaveño. \v 19 Cherɨvɨ reta, metei cuña oiporara imembɨ oata yave vae rami che aiporara ye ma ai Cristo jecove oyecuaa vaera peré. \v 20 Aipota tei ai vaera pe reta ndive añave, jare mbaeti tei aipota chemiari vaera peve corai. Echa chepɨacañɨ yae peré. \s1 Omojaanga Agar jare Sara \p \v 21 Pe reta peipota mboroócuai güɨnoi vaera mbaepuere peré. Pemombeu cheve, ¿mbaeti pa peicuaa mboroócuai pe oyecuatía oi vae? \v 22 Echa Tumpa iñee pe oyecuatía oi vae omombeu quirai Abraham mócoi taɨ güɨnoi. Metei taɨ cuña oyeócuai vae imembɨ co, jare iru taɨ cuña mbaeti oyeócuai vae imembɨ co. \v 23 Jare jocuae oyeócuai vae imembɨ oñemoña cuimbae jemimbota jeco peguaño. Erei jocuae mbaeti oyeócuai vae imembɨ oñemoña Tumpa güɨrocuavee rambue. \v 24 Jare cuae co metei jaanga. Echa cuae cuña reta oñemojaanga jocuae mócoi morogüɨrocuavee re. Metei morogüɨrocuavee co jae ɨvɨtɨ Sinaí jee vae re oñemee vae. Cuae morogüɨrocuavee pegua reta co jocuae oa oyeócuai vaera vae reta rami. Echa jocorai vi co Agar imembɨ. \v 25 Echa cuae Agar oñemojaanga ɨvɨtɨ Sinaí Arabia pegua re, jare oñemojaanga vi tenta Jerusalén cuae ɨvɨ pe oi vae re. Echa jocuae tenta Jerusalén jare Jerusalén pegua reta tembiócuai reta rami co. \v 26 Erei jocuae Jerusalén ara pe oi vae mbaeti co oyeócuai vae reta rami. Echa jae ñandesɨ rami co. \v 27 Echa Tumpa iñee pe oyecuatía oi corai: \q1 Nde mbaeti nemembɨ. \q1 Erei eyerovia, yepe tei mbaeti etei ndepuere renoi nemembɨra. \q1 Nde mbaeti etei nemembɨrasɨ. \q1 Erei esapúcai reyerovia reve. \q1 Echa cuña mbaeti ime güɨnoi vae güɨnoita jeta yae imembɨ cuña ime güɨnoi vae güi. \m Jocorai oyecuatía oi. \p \v 28 Cherɨvɨ reta, Isaac oa Tumpa güɨrocuavee rambue. Jae ramiño vi ñande ñanoi tecove Tumpa güɨrocuavee vae jeco pegua. \v 29 Erei jocuae cuimbae jemimbota jeco peguaño oñemoña vae oyapo icavi mbae vae jocuae Espíritu Santo imbaepuere rupi oñemoña vae pe. Jae ramiño vi añave oyeapo ñandeve jocorai. \v 30 Erei ¿mbae pa jei Tumpa iñee pe oyecuatía oi vae? Jei corai: “Emombo cuña oyeócuai vae jare imembɨ. Echa cuña oyeócuai vae imembɨ ngaraa güɨnoi Abraham imbaembae. Jaeño cuña mbaeti oyeócuai vae imembɨ güɨnoita Abraham imbaembae”. Jocorai jei. \v 31 Jae rambue, cherɨvɨ reta, ñande mbaeti co jocuae cuña oyeócuai vae imembɨ rami. Ñande co jae jocuae cuña mbaeti oyeócuai vae imembɨ rami. \c 5 \s1 Cristo ñandeyora ma \p \v 1 Yayeyora ma. Echa Cristo ñandeyora ma. Jae rambue jecuaeño peipota yae peico oyeyora vae reta rami. Agüɨye ye mo peipota peico mbaeti oyeyora vae reta rami. \p \v 2 Mase, che jae peve, peñemocircuncidauca yave, pe reta co jae mbaeti etei oyeyorauca Cristo pe vae rami. \v 3 Amombeu ye opaete peñemocircuncidauca vae pe, cuae peyapo vae oipota jei peyapota co opaete mboroócuai jeigüe. \v 4 Jare cuae oipota jei mbaeti ma peipota Cristo pembojupi vaera. Echa peipota tei peñembojupi mboroócuai jeigüe re peyapo vae rupi. Mbaeti ma peipota peñembojupi mbɨacavi rupi. \v 5 Echa ñande yarovia Tumpa ñanembojupi ñandeporogüɨrovia rupi. Jare Espíritu Santo ñanemborɨ corai yarovia vaera. \v 6 Echa Cristo Jesús re yarovia yave, ñañemocircuncidauca yave mbaeti co mbae, jare mbaeti yave ñañemocircuncidauca mbaeti co mbae. Jaeño icavi Tumpa pe ñanoi yave jocuae mborogüɨrovia omee ñandeve mboroaɨu iru vae reta cotɨ vae. \p \v 7 Tenonde voi peguata cavi co Tumpa cotɨ. ¿Quia pa pemboavai, agüɨye vaera perovia añete vae? \v 8 Echa Tumpa peparavo ma jare omee peve aracuaa, erei cuae iru aracuaa mbaeti ou Tumpa güi. \v 9 Mbovɨño levadura oñemoai opaete mbɨyape rupi. \v 10 ÑandeYa omee ma cheve mbɨacatu peré, quirai pe reta peñemonguetata che añemongueta rami. Mbaeti aicuaa quia ra co jae pemboavai vae. Erei Tumpa oiporaraucata co chupe. \p \v 11 Cherɨvɨ reta, mbaeti etei che amombeu iru vae reta pe oñemocircuncidauca vaera. Echa cherovaicho reta oyapo icavi mbae vae cheve mbaeti amombeu rambue. Echa jocuae amombeu yave, ngaraa tei quia chereroɨro Cristo icurusu regua amombeu vae jeco pegua. \v 12 Mbae mona oyeasɨa reta jocuae pemambeco vae reta. \p \v 13 Añete co, cherɨvɨ reta, Tumpa peparavo peico vaera oyeyora vae reta rami. Erei agüɨye peré peyeupe: “Tumpa ñandeyora ma. Jae rambue ñandepuere yayapo oipotagüe ñaneremimbota reño”. Agüɨye peré jocorai. Erei peyeócuai oyoupe, peyoaɨu rambue. \v 14 Echa opaete mboroócuai oyovaque cuae ndive: “Eaɨu iru vae nde reyeaɨu rami”. \v 15 Erei peñoraro yave oyoupi, güɨramoi peñomotareɨta. \s1 Espíritu Santo jemimbota oyoavɨ ñaneremimbotaiño güi \p \v 16 Jae rambue che jae peve cuae: Peico Espíritu Santo jemimbota re, agüɨye vaera peico peremimbota reño. \v 17 Echa peremimbotaiño oyoavɨ Espíritu Santo jemimbota güi, jare Espíritu Santo jemimbota oyoavɨ peremimbotaiño güi. Mócoi reve oyoavɨ oyougüi. Jae rambue mbaeti pepuere peyapo peipota peyapo vae. \v 18 Erei peico yave Espíritu Santo jemimbota re, mboroócuai mbaeti etei mbaepuere güɨnoi peré. \p \v 19 Jare jocuae mbaeyoa reta ñaneremimbota reño yaico yave yayapo vae icañɨmbaa co. Echa yayapo corai: Ñañuvanga menda re. Yayapo aguasa. Ñañemongueta icavi mbae vae re. Ñanemboquere. \v 20 Ñamboete tumpa-raanga reta. Yayapo paye reta. Yayovaicho iru vae reta ndive. Ñaneñeengueta iru vae reta pe. Ñañemoagüɨro iru vae reta re. Ñandepochɨ iru vae reta pe. Yaipota mbaembae ñandeyeupeguaraño. Ñañemboyao iru vae reta güi. Yarovia moromboe mbaeti añete vae. \v 21 Yaipota iru vae reta imbaembae. Yaporoyuca. Yasavaɨpo. Yacau. Jare iru cuae nunga icavi mbae vae yayapo. Echa amombeu ma peve quirai cuae nunga icavi mbae vae jecuaeño oyapo vae reta ngaraa yogüɨreco Tumpa iporoocuaia pe. Jare añave amombeu ye peve. \p \v 22 Erei Espíritu Santo omee ñandeve mboroaɨu, yerovia, mbɨacatu, mbɨaguasu, mbɨacavi, mborogüɨrovia, \v 23 jare ñemomichi. Yayapo icavi vae jare ñañeandu. Cuae reta re mbaeti etei co ipuere mboroócuai. \v 24 Jare Cristo imbae reta omboai ma jemimbotaiño. Echa mbaeti ma oipota tenonde yave oaɨu jare oipota jemimbota reño vae. \v 25 Echa Espíritu Santo omee ñandeve tecove ipɨau vae. Jae rambue yaico Espíritu Santo jemimbota re. \v 26 Agüɨye yaipota iru vae reta ñanemboete vaera. Agüɨye yayovaicho oyoupi. Agüɨye ñañemoagüɨro oyoe. \c 6 \s1 Peñomborɨmborɨ \p \v 1 Cherɨvɨ reta, oime yave quia oyepocouca mbae icavi mbae vae oyapo yave vae, pe reta peguata cavi Tumpa cotɨ vae pemoicavi peñemomichi reve. Peñemongueta peyee. Echa güɨramoi aña guasu imiarita peve vi oyapouca vaera peve mbae icavi mbae vae. \v 2 Peñomborɨmborɨ, voɨta ipoɨ vae reta peñomborɨmborɨ pevoɨ vaera rami. Echa jocorai peyapo yave, peyapota co Cristo iporoócuai. \p \v 3 Erei oime yave quia oñemboete vae, oñembotavɨ co. Echa jae mbaeti co mbae. \v 4 Erei metei ñavo toñemboe quirai ipuere oicuaa icavi ra mbaravɨquɨ oyapo vae. Jayave mbaravɨquɨ icavi vae oyapo yave, ipuereta oyerovia jese iyee. Ngaraa oipota iru vae reta omboyerovia vaera jese. \v 5 Echa metei ñavo toyapo iparavɨquɨ ae, yepe tei yavai chupe metei voɨta ipoɨ vae rami. \p \v 6 Tumpa iñee re oñemboe vae tomee mbaembae güɨnoi vae güi oporomboe vae pe. \p \v 7 Agüɨye peñembotavɨ. Mbaeti pepuere pembotavɨ Tumpa. Echa Tumpa omeeta metei ñavo pe metei ñavo oyapo vae rupi. \v 8 Oime yave quia oico jemimbota reño vae, Tumpa ngaraa omee chupe mbae icavi vae. Erei oime yave quia oico Espíritu Santo jemimbota re vae, Tumpa omeeta chupe tecove opa mbae vae Espíritu Santo rupi. \v 9 Jare agüɨye ñandecuérai icavi vae yayapo vae güi. Echa Tumpa omboecoviata ñandeve, mbaeti yave ñandecuérai. \v 10 Jae rambue ñandepuere yave, yayapo icavi vae opaete vae pe. Icavi yae co yayapo vaera icavi vae oporogüɨrovia vae reta pe. \s1 Pablo oyerovia ñandeYa Jesucristo icurusu re \p \v 11 Mase, tuicha co cuae cuatía reta chepo pe etei aicuatía peve vae. \v 12 Oipota oñemboeteuca iru vae reta pe vae reta oipota yae peñemocircuncidauca vaera, agüɨye vaera iru vae reta oyapo icavi mbae vae chupe reta Cristo icurusu jeco pegua. \v 13 Erei jae reta etei mbaeti oyapo mboroócuai jeigüe, yepe tei oñemocircuncidauca reta. Erei oipota pe reta peñemocircuncidauca vaera, jae reta oyerovia yae vaera iru vae reta jovaque, jocorai peyapo yave. \v 14 Erei ñandeYa Jesucristo icurusu reño ayeroviata iru vae reta jóvai. Jesucristo re arovia rambue, opaete mbaembae oporoguɨrovia mbae vae reta oeca vae mbaeti co mbae cheve. Metei cuimbae oyecutu curusu re vae omano mbaembae ɨvɨ pegua güi. Jae ramiño vi che mbaeti ma aeca mbaembae ɨvɨ pegua. \v 15 Echa Cristo Jesús re yarovia yave, ñañemocircuncidauca yave mbaeti co mbae, jare mbaeti yave ñañemocircuncidauca mbaeti co mbae. Jaeño icavi Tumpa pe ñanoi vaera tecove ipɨau vae. \v 16 Jare opaete cuae tecove ipɨau vae re yogüɨreco vae pe tomee Tumpa mbɨacatu jare mboroparareco. Tomee vi Israel pegua Tumpa imbae vae reta pe. \p \v 17 Añave güive agüɨye quia tachemambeco. Echa cherete re oyecuaa chepere reta. Cuae anoi ñandeYa Jesús pe ayeócuai rambue. \p \v 18 Cherɨvɨ reta, ñandeYa Jesucristo ipɨacavi toi pe ndive. Amén.