\id 1CO - Guaraní, Eastern NT -Bolivia 1974 (DBL -2013) \h 1 CORINTIOS \toc1 Primera Carta Del Apostol San Pablo A Los Corintios \toc2 1 Corintios \toc3 1 Co \mt2 PRIMERA CARTA DEL APOSTOL SAN PABLO A LOS \mt1 CORINTIOS \c 1 \p \v 1 Che co jae Pablo. Tumpa cheparavo aico vaera Jesucristo jemimondora. Echa cuae co jae Tumpa jemimbota. Cherɨvɨ Sóstenes oime cuae pe oi che ndive. \v 2 Aicuatía cuae tupapire opaete peporogüɨrovia vae Corinto pe peñemboatɨ vae reta pe. Pe reta co jae Tumpa imbae. Tumpa peparavo peñono tee vaera iyeupeguara. Corai Tumpa oyapo Cristo Jesús rupi. Jae ramiño vi Tumpa oiparavo opaete ñandeYa Jesucristo re güɨrovia vae reta. Jae reta opaete que rupi ñogüɨnoi. Jae reta iYa co jae ñandeYa Jesucristo. \v 3 ÑandeRu Tumpa jare ñandeYa Jesucristo tomee peve ipɨacavi jare ipɨacatu. \s1 Yasoropai omee Tumpa pe Corinto pegua reta re \p \v 4 Jecuaeño amee yasoropai Tumpa pe peré, Tumpa omee ipɨacavi peve Cristo Jesús rupi rambue. \v 5 Echa Tumpa pemovendise yae, pepuere vaera pemombeu iru vae reta pe jare peicuaa cavi vaera. \v 6 Jare jocorai pe reta peicuauca iru vae reta pe añete vae co jocuae amombeu peve Cristo regua vae. \v 7 Jocorai mbaeti oata peve metei ave mbota Espíritu Santo omee vae. Jare jecuaeño pearo peyerovia reve ñandeYa Jesucristo ou ye vaera. \v 8 ÑandeYa Jesucristo jecuaeño pemomɨratata jae ou ye regua, agüɨye vaera quia ipuere pemboeco mbae re jocuae ara. \v 9 Tumpa jecuaeño oyapo güɨrocuavee oyapota vae. Echa jae peparavo, peico vaera Taɨ ndive. Jae co ñandeYa Jesucristo. \s1 Oporogüɨrovia vae reta oñemboyao oyougüi \p \v 10 Cherɨvɨ reta, che pomoñera ñandeYa Jesucristo jee re agüɨye vaera peyoaca oyoupi, jare agüɨye vaera peñemboyao oyougüi. Pomoñera peyeapo vaera metei ramiño. Toyovaque peñemongueta jare pearacuaa. \v 11 Echa Cloé jo pegua reta omombeu cheve peregua, cherɨvɨ reta, quirai peyoaca peico oyoupi. \v 12 Amogüe pe reta pere: “Che co jae Pablo pegua”. Jare amogüe pere: “Che co jae Apolos pegua”. Jare iru reta pere: “Che co jae Pedro pegua”. Jare iru reta pere: “Che co jae Cristo pegua”. Jae rambue tae peve cuae: \v 13 Cristo mbaeti etei oñemboyao. Che mbaeti etei amano curusu re pembaeyoa reta jeco pegua. Mbaeti etei peñembobautizauca cheree re. \v 14 Amee yasoropai Tumpa pe quirai mbovɨño pombobautiza. Jaeño ambobautiza Crispo jare Gayo. \v 15 Jae rambue mbaeti etei pepuere pere cheree re peñembobautizauca co. \v 16 Añete yepe, ambobautiza Estéfanas jo pegua reta vi. Erei mbaeti aicuaa ambobautiza ra iru vae. \v 17 Echa Cristo mbaeti chembou aporombobautiza vaera. Jaeño chembou amombeu vaera ñee icavi vae. Erei mbaeti aiporu ñee iyaracuaa catu vae pegua. Echa jocuae nunga ñee aiporu yave, güɨramoi ñee Cristo icurusu regua ngaraa tei mbaepuere güɨnoi. \s1 Cristo co jae Tumpa iyaracuaa jare imbaepuere \p \v 18 Echa ñamombeu yave ñee Cristo icurusu regua, cañɨtei pe yogüɨrajata vae reta oñemongueta tei jae co metei mboquere. Erei cuae ñee rupi Tumpa oicuauca ñandeve imbaepuere. Echa ñande ñañemboasauca co. \v 19 Echa Tumpa iñee pe oyecuatía oi corai: \q1 Che aicuaucata quirai iyaracuaa catu echa vae reta mbaeti etei co añetete iyaracuaa —jei Tumpa—. \q1 Jae ramiño vi aicuaucata quirai opaete mbaembae oicuaa cavi echa vae reta mbaeti co mbae añetete oicuaa cavi —jei. \m Jocorai oyecuatía oi. \p \v 20 ¿Quia ra co jae iyaracuaa catu vae? ¿Quia ra co jae mboroócuai re oporomboe vae? ¿Quia ra co jae ipoqui cuae ɨvɨ pe oyoaca vaera vae? Echa Tumpa oicuauca quirai aracuaa cuae ɨvɨ pegua metei mboquere co. \v 21 Ɨvɨ pegua reta mbaeti ipuere oicuaa Tumpa jae reta iyaracuaa catu echa vae rupi. Erei Tumpa omboasa oporogüɨrovia vae reta ñee icavi vae ñamombeu vae rupi, yepe tei metei mboquere echa iru vae reta pe. Corai Tumpa iquɨreɨ, añetete iyaracuaa rambue. \p \v 22 Echa judío reta oipota yayapo vaera metei mɨacañɨ jae reta oecha vaera. Jare judío mbae vae reta oipota ñanemiari vaera iyaracuaa catu vae cuae ɨvɨ pegua reta imiari rami. \v 23 Erei ñande ñamombeu chupe reta quirai Cristo omano curusu re. Erei cuae ñamombeu vae metei ñemboavai judío reta pe, jare judío mbae vae reta oñemongueta tei metei mboquere co. \v 24 Erei Tumpa oiparavogüe vae reta pe Tumpa oicuauca Cristo rupi quirai tuicha yae co imbaepuere jare quirai iyaracuaa catu yae co. Tumpa oiparavogüe vae reta co jae judío reta jare judío mbae vae reta. \v 25 Oime amogüe ɨvɨ pegua iyaracuaa catu vae. Erei Tumpa iyaracuaa catu yae cuae reta güi, yepe tei jae reta oñemongueta tei metei mboquere co Tumpa Cristo rupi oyapogüe vae. Jae ramiño vi oime amogüe ɨvɨ pegua mbaepuere güɨnoi vae. Erei Tumpa imbaepuere tuicha yae cuae reta imbaepuere güi, yepe tei jae reta oñemongueta tei Tumpa Cristo rupi oyapogüe vae jocorai oyapo mbaeti mbaepuere güɨnoi rambue. \v 26 Peicuaa co, cherɨvɨ reta, quirai Tumpa peparavo, yepe tei mbaeti co jeta iyaracuaa catu vae reta pepɨte pe —jocorai jei chupe reta ɨvɨ pegua reta - jare mbaeti co jeta mbaepuere güɨnoi vae reta, jare mbaeti co jeta mburuvicha reta iñemoña reta. \v 27 Echa Tumpa oiparavo mbaeti iyaracuaa catu cuae ɨvɨ pegua re vae reta, iyaracuaa catu vae reta oicuaa vaera iyaracuaa mbaeti co mbae Tumpa pe. Jae ramiño vi Tumpa oiparavo mbaeti mbaepuere güɨnoi cuae ɨvɨ pegua re vae reta, mbaepuere güɨnoi vae reta oicuaa vaera imbaepuere mbaeti co mbae Tumpa pe. \v 28 Jae ramiño vi Tumpa oiparavo paravete vae reta jare oñereroɨrouca vae reta. Oiparavo vi mbaembae mbaeti oñemboeteuca vae, oicuauca vaera mbaeti co mbae mbaembae oñemboeteuca vae. \v 29 Jare jocorai oyapo Tumpa, agüɨye vaera quia oñemboete jae jovaque. \v 30 Erei Tumpa etei peapo metei ramiño Cristo Jesús ndive. Echa Cristo Jesús rupi Tumpa omee ñandeve aracuaa. Jae ramiño vi Cristo Jesús rupi Tumpa ñanembojupi jare ñaneñono tee iyeupeguara jare ñanderepɨ mbaeyoa güi. \v 31 Jae rambue yayapo Tumpa iñee pe oyecuatía oi vae rami. Echa oyecuatía oi corai: “Oime yave quia oipota oporomboete vae, tomboete ñandeYa”. Jocorai oyecuatía oi. \c 2 \s1 Omombeu quirai Cristo omano curusu re \p \v 1 Jare aja pepɨri yave, cherɨvɨ reta, amombeu peve añete vae Tumpa regua. Mbaeti aipota peñemongueta vaera chepoqui co chemiari vaera ani chearacuaa catu co. \v 2 Echa pepɨte pe ai rambueve, chequɨreɨ amombeu peve cuaeño - Jesucristo jare quirai jae omano curusu re. \v 3 Jare pepɨte pe ai rambueve, añemongueta güɨramoi ngaraa peyeapɨsaca cheré. Jae rambue arɨrɨi aquɨye güi. \v 4 Jare chemiari peve yave amombeu vaera peve ñee icavi vae, mbaeti aiporu ñee reta cuimbae iyaracuaa catu vae oiporu vae aicuauca vaera peve ñee icavi vae añete co. Echa chemiari peve yave, aicuauca peve ñee icavi vae añete co Espíritu Santo imbaepuere rupi. \v 5 Jare cuae ayapo agüɨye vaera cuimbae iyaracuaa catu vae jeigüe jeco pegua peporogüɨrovia. Aipota peporogüɨrovia vaera Tumpa imbaepuere jeco pegua. \s1 Tumpa oicuauca ñandeve Espíritu Santo rupi vae \p \v 6 Erei ore roiporu ñee aracuaa pegua ipɨrata iporogüɨrovia re vae reta ipɨte rupi. Erei cuae aracuaa mbaeti co aracuaa ɨvɨ pegua jare mbaeti vi co ɨvɨ pegua reta juvicha reta iyaracuaa. Echa cuae reta ɨmambae opata. \v 7 Erei ore roe vae aracuaa Tumpa güi ou vae co. Cuae aracuaa tenonde yave mbaeti oyecuaa. Echa tenonde yave Tumpa mbaeti etei oicuauca. Erei iyɨpɨ güive Tumpa iquɨreɨ oicuauca ñandeve cuae aracuaa, ñañemboeteuca vaera. \v 8 Erei mbaeti metei ave ɨvɨ pegua reta juvicha oicuaa cuae aracuaa. Echa mburuvicha reta oicuaa yave mona, ngaraa tei oyuca curusu re ñandeYa oñemboeteuca vae. \v 9 Erei Tumpa iñee pe oyecuatía oi corai: \q1 Mbaeti quia oecha jare mbaeti quia oendu jocuae mbaembae Tumpa omocatɨro ma oaɨu Tumpa vae reta pe vae. \q1 Mbaeti vi quia oñemongueta jese. \m Jocorai oyecuatía oi. \v 10 Erei Tumpa oicuauca ñandeve Espíritu Santo rupi. Echa Espíritu Santo oicuaa opaete. Oicuaa vi opaete Tumpa regua yavai yae yaicuaa vaera vae. \p \v 11 Metei vae mbaeti ipuere oicuaa iru vae iñemongueta. Jae eteiño oicuaa. Jae ramiño vi mbaeti quia ave oicuaa Tumpa iñemongueta. Jaeño Tumpa iEspíritu oicuaa. \v 12 Jare Tumpa omee ma ñandeve Espíritu Santo. Jae rambue mbaeti ñañemongueta oporogüɨrovia mbae vae reta oñemongueta rami. Echa Espíritu Santo oicuauca ñandeve mbaembae Tumpa omee ñandeve ipɨacavi jeco pegua vae. \v 13 Jare ore romombeu iru vae reta pe cuae mbaembae. Erei mbaeti roiporu ñee iyaracuaa catu vae oporomboe jese vae reta. Ore roiporu ñee Espíritu Santo oremboe jese vae reta. Jae rambue roicuauca iru vae reta pe mbaembae Espíritu Santo pegua ñee Espíritu Santo oremboe jese vae reta pe. \p \v 14 Erei oporogüɨrovia mbae vae mbaeti oipota güɨrovia Tumpa iEspíritu oporomboe jese vae. Echa metei mboquere echa chupe. Mbaeti ipuere oicuaa. Echa jaeño Espíritu Santo oico ipɨa pe vae ipuere oicuaa. \v 15 Echa Espíritu Santo oico ipɨa pe vae ipuere oicuaa cavi opaete cuae mbaembae. Erei oporogüɨrovia mbae vae mbaeti ipuere oicuaa cavi oporogüɨrovia vae regua. \v 16 Echa mbaeti quia oicuaa cavi ñandeYa iñemongueta, jare mbaeti quia ipuere omboe ñandeYa mbaembae re. Erei ñande ñañemongueta Cristo oñemongueta rami. \c 3 \s1 Oyeócuai reta Tumpa pe \p \v 1 Cherɨvɨ reta, mbaeti chepuere chemiari peve ipɨrata iporogüɨrovia re vae reta pe chemiari rami. Chemiari peve jemimbota reño yogüɨreco vae reta pe chemiari rami jare Cristo re güɨrovia ramo vae reta pe chemiari rami. \v 2 Pe reta co jae michia necheño vɨteri jou vae reta rami. Pe reta mbaeti co jae ocuacuaagüe soo ipuere jou vae reta rami. Echa che pomboe mbaembae mbaeti etei yavai yaicuaa vaera vae re. Mbaeti chepuere pomboe mbaembae yavai yaicuaa vaera vae re. Echa jecuaeño mbaeti pepuere peicuaa yavai vae. \v 3 Pe reta peñemongueta jemimbota reño yogüɨreco vae reta oñemongueta rami. Echa peñemoagüɨro oyoe jare peñoraro oyoupi. Cuae oicuauca quirai peico oporogüɨrovia mbae vae reta yogüɨreco rami. Echa jae reta yogüɨreco jemimbota reño. \v 4 Echa amogüe pe reta pere: “Che co jae Pablo pegua”. Jare iru pe reta pere: “Che co jae Apolos pegua”. Cuae oicuauca quirai peñemongueta jemimbota reño yogüɨreco vae reta oñemongueta rami. \p \v 5 Che mbaeti co mbae, jare Apolos mbaeti co mbae. Jaeño royeócuai ñandeYa pe, pe reta perovia vaera jese. Jare metei ñavo royapo mbaravɨquɨ ñandeYa omee oreve vae. \v 6 Che rani amombeu peve ñee icavi vae perovia vaera, jare taɨcue rupi Apolos pemborɨ peicuaa cavi vaera. Erei Tumpa co jae pemomɨrata peporogüɨrovia re vae. Ñamojaanga metei temitɨ. Che co jae temitɨ oñotɨ vae rami, jare Apolos co jae temitɨ omoaquɨ vae rami. Erei Tumpa etei ombocuacuaa temitɨ. \v 7 Jae rambue che mbaeti co mbae, yepe tei che co jae temitɨ oñotɨ vae rami. Jae ramiño vi Apolos mbaeti co mbae, yepe tei jae co temitɨ omoaquɨ vae rami. Mbaravɨquɨ Tumpa iparavɨquɨ co. Echa jae ombocuacuaa temitɨ. \v 8 Jare temitɨ oñotɨ vae jare temitɨ omoaquɨ vae oparavɨquɨ metei ramiño. Jare Tumpa omboepɨta metei ñavo pe iparavɨquɨ ae rupi. \v 9 Echa ore roparavɨquɨ roico Tumpa ndive. Pe reta co jae temitɨ Tumpa ico pe ñogüɨnoi vae reta rami. Jae ramiño vi pe reta co jae metei o Tumpa oyapo oi vae rami. \v 10 Che co jae oicatu o oyapo vae rami. Jare Tumpa omaeño cheré jae ipɨacavi jeco pegua añono vaera o iguapɨara. Jare iru vae co jae o oñono oi o iguapɨa iárambue vae rami. Erei metei ñavo toñeandu quirai oparavɨquɨ o iguapɨa iárambue. \v 11 Echa Jesucristo co jae o iguapɨa rami. O iguapɨa oñeñono ma co. Mbaeti ye co iru o iguapɨa. \v 12 O iyapoa reta ipuere oñono o iguapɨa iárambue oro jare corepoti jare ita ipora yae vae, ani ipuere oñono ɨvɨra reta jare capii jare avati iɨgüe. \v 13 Metei ñavo iparavɨquɨ oyecuaata co jocuae ara Tumpa oicuauca yave. Echa jocuae ara oimeta co tata, jare tata oicuaucata mbae nunga mbaravɨquɨ metei ñavo oyapo vae. \v 14 Mbaravɨquɨ o iguapɨa iárambue oyeapogüe vae mbaeti ócai yave, Tumpa omboepɨta jocuae mbaravɨquɨ oyapo vae pe. \v 15 Mbaravɨquɨ ócai yave, Tumpa ngaraa omboepɨ jocuae mbaravɨquɨ oyapo vae pe. Erei mbaravɨquɨ oyapo vae etei oñemboasaucata co, metei cuimbae oyeepɨ tata güi vae rami. \p \v 16 Peicuaa co quirai pe reta co jae Tumpa jo jare quirai Tumpa iEspíritu oico pepɨte pe. \v 17 Oime yave quia Tumpa jo güɨrocomegua vae, Tumpa güɨrocomeguata vi. Echa Tumpa jo oñeñono tee Tumpa peguara. Pe reta co jae Tumpa jo. \p \v 18 Agüɨye quia toñembotavɨ. Oime yave quia oñemongueta iyaracuaa catu co aracuaa ɨvɨ pegua re vae, toicuaa mbaeti co mbae oicuaa cavi. Jocorai oicuaa yave, añetete iyaracuaa catuta co. \v 19 Echa Tumpa oicuauca quirai aracuaa cuae ɨvɨ pegua metei mboquere co. Echa Tumpa iñee pe oyecuatía oi corai: “Tumpa omoamɨri iyaracuaa catu vae reta aracuaa jae reta güɨnoi vae re”. \v 20 Jare: “ÑandeYa oicuaa quirai iyaracuaa catu vae reta iñemongueta mbaeti co mbae”. Jocorai oyecuatía oi. \v 21 Jae rambue agüɨye quia tomboete yae cuimbae reta. Echa Tumpa oyapo opaete mbaembae pemborɨ vaera. \v 22 Echa Tumpa omee peve Pablo jare Apolos jare Cefas pemborɨ vaera. Omee vi peve mbaembae ɨvɨ pegua peiporu vaera. Jae ramiño vi omee peve tecove peico cavi vaera, jare pemano yave icavita peve. Opaete añave oyeapo vae jare opaete oyeapota vae icavita peve. \v 23 Jare pe reta co jae Cristo imbae, jare Cristo co jae Tumpa imbae. \c 4 \s1 Oyeócuai reta Tumpa pe Tumpa jemimbota rupi \p \v 1 Oreré peñemongueta yave, pemaendúa cuae re: Ore co jae Cristo jembiócuai reta. Tumpa oicuauca oreve jocuae tenonde yave mbaeti oyecuaa vae, ore roicuauca vaera iru vae reta pe. \v 2 Jare metei oporomombaravɨquɨ vae jecuaeño oipota jembiócuai oyapo vaera jemimbota. \v 3 Erei pe reta cheraa yave ani iru vae reta cheraa yave, mbaeti co mbae cheve. Mbaeti vi añejaa. \v 4 Yepe tei mbaeti co mbae aicuaa añemboeco jese vaera, cuae mbaeti oipota jei mbaeti co teco anoi. Echa ñandeYa co jae cheraa vae. \v 5 Jae rambue agüɨye ñaporojaa añave. Pearo ñandeYa ou ye regua. Echa jae güeruta tembipe opaete mbaembae añave oñemi pɨtumimbi pe vae oyecuaa cavi vaera. Echa ñandeYa oicuaucata opaete vae iñemongueta. Jayave Tumpa omboeteucata metei ñavo. \p \v 6 Cherɨvɨ reta, cuae moromboe amombeu ma peve cheyee jare Apolos re, peñemboe vaera cuae pemongueta oreré vae rupi quirai mbaeti icavi pemboete vaera cuimbae retaño. Peñemongueta cuimbae reta re oyecuatía oi vae rupiño. Jare agüɨye pemboete yae metei vae iru vae güi. Echa jocorai peyapo yave, peroɨro jocuae iru vae. \v 7 ¿Quia ra co ndeapo icavi yae iru vae güi? ¿Mbae ra co renoi Tumpa mbaeti omee ndeve vae? Tumpa co omee ndeve opaete renoi vae. Jae rambue ¿maera pa reñemboete? ¿Reñemongueta ra Tumpa mbaeti co omee ndeve? \p \v 8 Pe reta peñemboete jɨvata vae reta oñemboete rami. Jare peñemboete oicocatu vae reta oñemboete rami. Jae ramiño vi peñemboete mburuvicha reta oñemboete rami, jare peñemongueta ndipo jocorai peyeapo ore pomborɨ mbae reve. Erei tove peyeapo mburuvicha añetete vae retara, ore vi roporoócuai vaera pe reta ndive. \v 9 Ore co jae Cristo jemimondo reta. Erei añemongueta quirai Tumpa oreñono opaete vae jaɨcue. Ore co jae jocuae cuimbae oyeparavo omano vaera vae reta rami. Opaete vae omae oreré. Araɨgua reta omae oreré, jare ɨvɨ pegua reta omae oreré. \v 10 Ore royeócuai Cristo pe rambue, iru vae reta orembojee imboquere vae reta. Erei pe reta peñemongueta pearacuaa catu co Cristo re. Ore co jae jeogüe vae reta rami, jare pe reta co jae ipɨrata vae reta rami. Pe reta peñemboeteuca iru vae reta pe, erei iru vae reta orereroɨro. \v 11 Jecuaeño oreñɨmbɨaɨ jare royúe ɨ. Jecuaeño oata oreve temimonde. Iru vae reta orenupa. Mbaeti co orero. \v 12 Jecuaeño orecanguɨ roparavɨquɨ orepo pe. Iru vae reta oyepopeyu oreré, erei ore royerure Tumpa pe oyapo vaera chupe reta icavi vae. Iru vae reta oyapo mbaembae icavi mbae vae oreve, erei ore orepɨaguasu chupe reta. \v 13 Iru vae reta iyapu oreré, erei ore oremiari cavi chupe reta. Jecuaeño iru vae reta oremombo ipɨte güi, ɨtɨ jare mbaeti ma icavi oyeporu vaera vae oñemombo rami. \p \v 14 Mbaeti aicuatía corai pomomarai vaera. Pe reta co jae cherɨvɨ aaɨu vae reta. Jae rambue corai pomboaracuaa. \v 15 Echa yepe tei jocuae pemboe Cristo re vae reta oyepapa diez mil, erei mbaeti co jeta peru. Echa che co jae peru mborogüɨrovia Cristo Jesús regua re. Echa che amombeu peve ñee icavi vae. \v 16 Jae rambue che pomoñera peico vaera peecha che aico rami. \p \v 17 Cuae jeco pegua amondo ma peve Timoteo. Jae co cherɨvɨ aaɨu vae, jare jae oyeócuai cavi ñandeYa pe. Jae pemomaenduata co quirai che aico Cristo re, jare quirai corai amboe opaete oporogüɨrovia vae oñemboatɨatɨ vae reta opaete que rupi. \v 18 Erei amogüe pepɨte pe ñogüɨnoi vae oñemboete, oñemongueta tei ngaraa ma aja pepɨri rambue. \v 19 Erei ajata ɨmambaeño pepɨri, ñandeYa oipota yave. Jare aja yave, aicuaata mbae ipuere oyapo jocuae oñemboete vae reta. Ngaraa aparandu mbae ra jei reta. \v 20 Echa yayeócuai Tumpa pe yave, ñanoi mbaepuere. Mbaeti ñanemiarieiño. \v 21 ¿Mbae nunga ra peipota? ¿Peipota ra aja vaera pepɨri aiporarauca peve vaera? Ani ¿peipota ra añemomichi reve aicuauca vaera peve cheporoaɨu? \c 5 \s1 Menda re oñuvanga vae oñejaa \p \v 1 Jeta vae oicuaa quirai metei pepɨte pe oi vae güɨreco ichɨ-raanga. Jocuae oñuvanga menda re vae mbae pochɨi yae vae oyapo. Echa mbaeti oicuaa Tumpa vae reta mbaeti etei omaeño oyapo vaera jocorai. \v 2 Agüɨyeta tei peñemboete mbae re. Pemara yaeta tei ma cuae re. Pemombota tei pepɨte güi jocuae cuimbae jocorai oyapo vae. \v 3 Echa yepe tei che mbaeti co ai pepɨri, erei jecuaeño añemongueta peré, jare ajaa ma jocuae cuimbae jocorai oyapo vae. Jocorai ajaata tei pepɨri ai yave. \v 4 Peñemboatɨ yave pemboete vaera ñandeYa Jesús, pemaendúa quirai che añemongueta ai peré jare quirai ñandeYa Jesús imbaepuere penoita co. \v 5 Agüɨye pemaeño jocuae cuimbae re oñemoiru vaera pe reta ndive. Jocorai imarata oyapo vae re, jare jecove oñemboasaucata ñandeYa ou ye yave. \p \v 6 Mbaeti co icavi peñemboete peico vaera. Peicuaa co jocuae yae vae: “Mbovɨño levadura omboayasɨ opaete mbɨyapera oñemona vae”. \v 7-8 Ñamojaanga judío reta arete pascua jee vae pe oyapo vae. Echa judío reta omombo mbɨyape indechi vae levadura güɨnoi vae, jare arete oyapo yave jou mbɨyape ipɨau vae levadura mbaeti güɨnoi vae. Jae ramiño vi pe reta co jae mbɨyape ipɨau vae levadura mbaeti güɨnoi vae rami. Jae rambue agüɨye mo yayapo icavi mbae vae yayapose vae. Echa Cristo oyeyucauca ñanderé, pascua pe maemɨmba reta oyeyucauca oñererocuavee vaera Tumpa pe rami. Jae rambue jecuaeño yayapo icavi vae añete vae rupi. \p \v 9 Che aicuatía peve iru tupapire, jare joco pe che poócuai agüɨye vaera peñemoiru aguasa oyapo vae reta ndive. \v 10 Mbaeti etei poócuai peñemboyao vaera opaete cuae ɨvɨ pegua aguasa oyapo vae reta güi, jare iru vae reta imbaembae oipota vae reta güi, jare iru vae reta güi imbaembae opɨro vae reta güi, jare tumpa-raanga reta omboete vae reta güi. Echa jocorai peyapo yave, mbaetita tei pepuere peico cuae ɨvɨ pe. \v 11 Erei aicuatía co peve agüɨye vaera peñemoiru metei oporogüɨrovia co jei iyeupe vae ndive aguasa oyapo yave, ani iru vae reta imbaembae oipota yave, ani tumpa-raanga reta omboete yave, ani icavi mbae vae iru vae reta cotɨ jei yave, ani jecuaeño osavaɨpo yave, ani iru vae reta güi imbaembae opɨro yave. Agüɨye etei pecaru jocuae nunga ndive. \v 12-13 Echa che mbaeti etei chepuere ajaa oporogüɨrovia mbae vae reta. Tumpa ojaata co jocuae reta. Erei pe reta penoi mbaepuere pejaa vaera oporogüɨrovia vae reta. Jae rambue pemombo pepɨte güi cuimbae jocuae icavi mbae vae oyapo vae. \c 6 \s1 Ñeapo reta \p \v 1 Oime yave quia pepɨte pe oi vae iru vae mbae re omboeco vae, mbaeti etei co icavi oñeapo vaera iru vae re oporogüɨrovia mbae vae reta jóvai. ¿Maera pa mbaeti oñeapo jese oñeñono tee Tumpa peguara vae reta jóvai? \v 2 ¿Mbaeti pa peicuaa oñeñono tee Tumpa peguara vae reta ojaata co ɨvɨ pegua reta? Jae rambue ¿maera pa mbaeti pepuere peporojaa mbaembae mbaeti yavai ñaporojaa jese vaera vae re? Echa pe reta pejaata ɨvɨ pegua reta. \v 3 Peicuaa co quirai ñande ñajaata araɨgua reta. Jae rambue ¿maera pa mbaeti pepuere peporojaa cuae ɨvɨ pegua teco re? Echa cuae mbaembae mbaeti co yavai ñaporojaa jese vaera. \v 4 Jae rambue oime yave quia iru vae cuae ɨvɨ pegua teco re omboeco vae, agüɨye pemaeño oporogüɨrovia mbae vae reta re ojaa vaera. \v 5 Corai chemiari pomomarai vaera. ¿Mbaeti pa co metei iyaracuaa catu vae pepɨte pe? ¿Mbaeti pa quia pepɨte pe metei ñeapo ipuere oyapocatu vae? \v 6 Echa oporogüɨrovia vae reta oñeapo oyoe oporogüɨrovia mbae vae reta jóvai. \p \v 7 Erei jocorai peñeapo oyoe yave, metei teco tuicha vae co. Agüɨye peñeapo oyoe, yepe tei metei vae oyapo icavi mbae vae iru vae pe ani metei vae ombotavɨ iru vae. \v 8 Pe reta peyapo icavi mbae vae iru oporogüɨrovia vae reta pe jare pembotavɨ iru oporogüɨrovia vae reta. \p \v 9 Peicuaa co quirai jupi mbae vae reta ngaraa oico Tumpa iporoocuaia pe. Agüɨye peñembotavɨ. Aguasa oyapo vae reta, jare tumpa-raanga omboete vae reta, jare menda re oñuvanga vae reta, jare cuimbae oyoupi oyopota vae reta, \v 10 jare imonda vae reta, jare iru vae reta imbaembae oipota vae reta, jare osavaɨpogüe vae reta, jare oyepopeyu vae reta, jare iru vae reta güi imbaembae opɨro vae reta ngaraa oico Tumpa iporoocuaia pe. \v 11 Jare jocorai peyapose amogüe pe reta. Erei ñandeRu Tumpa iEspíritu oitɨo pegüi opaete cuae mbaembae icavi mbae vae, jare peñono tee Tumpa peguara, jare pembojupi. Corai oyeapo peve ñandeYa Jesucristo jee re. \s1 Pemboete Tumpa perete pe \p \v 12 Chepuere ayapo opaete aipota vae. Erei mbaeti icavi opaete ayapo vaera. Añete co, chepuere ayapo opaete aipota vae. Erei ngaraa che añemaeño mbae pe. \v 13 Tembíu ñanderɨe peguara co, jare ñanderɨe tembíu pegua co. Erei Tumpa omboaita co mócoi reve. Erei mbaeti ñanoi ñanderete yayapo vaera aguasa. Ñanoi ñanderete yayeócuai vaera ñandeYa pe, jare ñandeYa ipuere omee ñandeve opaete ñanderete oipota vae. \v 14 Jare Tumpa omoingove ye ñandeYa güeru omanogüe vae reta ipɨte güi. Jae ramiño vi omoingove yeta ñanderete güeru omanogüe vae reta ipɨte güi imbaepuere rupi. \p \v 15 Peicuaa co perete co jae Cristo jete pegua. Jae rambue agüɨye etei peya cuña iyaguasapota vae re. \v 16 ¿Mbaeti pa peicuaa quirai cuimbae oñemoiru metei cuña iyaguasapota vae ndive vae oyeapo meteiño jae ndive? Echa Tumpa jei corai: “Mócoi reve oyeapota metei ramiño”. Jocorai jei. \v 17 Erei jocuae oñemoiru ñandeYa ndive vae oyeapo meteiño ñandeYa ndive Espíritu Santo rupi. \p \v 18 Agüɨye peyapo aguasa. Opaete iru mbaeyoa peyapo vae oyeapo co perete icatu pe. Erei aguasa peyapo yave, perete cotɨ etei mbaeyoa peyapo. \v 19 ¿Mbaeti pa peicuaa perete co jae Espíritu Santo oicoa? Echa Tumpa ombou peve Espíritu Santo, jare jae oico pepɨa pe. Jae rambue pe reta mbaeti ma peico peyeupeguara. \v 20 Echa Tumpa omboepɨ jeta yae peré, peapo vaera jae imbaera. Jae rambue pemboete Tumpa perete pe jare perecove pe. Echa mócoi reve Tumpa imbae co. \c 7 \s1 Menda regua \p \v 1 Añave aipota aicuatía peve jocuae mbaembae peicuatía cheve jese vae re. Icavi tei co cuimbae agüɨye vaera güɨreco cuña. \v 2 Erei agüɨye vaera peyapo aguasa, cuimbae ñavo togüɨnoi jembireco ae jare cuña ñavo togüɨnoi ime ae. \v 3 Cuimbae toico jembireco ndive, oyoupi reta icavi yogüɨreco vaera vae rupi. Jae ramiño vi cuña toico ime ndive, oyoupi reta icavi yogüɨreco vaera vae rupi. \v 4 Cuña mbaeti ipuere oyapo jete ae pe jae oipota oyapo vae rupi. Echa jete ime imbae co. Jae ramiño vi cuimbae mbaeti ipuere oyapo jete ae pe jae oipota oyapo vae rupi. Jae jete jembireco imbae co. \v 5 Pepuere vaera peyerure ɨma ngatu Tumpa pe, pepuere peyoeya, erei michi peguaño icaviño mócoi reve pe yave. Erei agüɨye peyoeya ete. Taɨcue rupi peya ye oyoe, agüɨye vaera Satanás pe peregua mbaeti ma yave pepuere peyeopia perete oipota vae güi. \v 6 Erei cuae che jae peve peicuaa vaera mbae icavi peyapo vaera. Mbaeti co poócuai mbae re. \v 7 Erei aipota tei opaete cuimbae reta yogüɨreco vaera che aico rami. Erei metei ñavo güɨnoi Tumpa omee chupe vae. Jare Tumpa omee metei vae pe vae oyoavɨ omee iru vae pe vae güi. \p \v 8 Jae rambue che jae ndeiño omenda vae reta pe jare imemano vae reta pe cuae: Icavi tei co agüɨye vaera omenda, che mbaeti amenda rami. \v 9 Erei mbaeti yave ipuere oyeopia jete oipota vae güi, icavi co omenda vaera. Echa mbaeti yave ipuere oyapo jete oipota yae oyapo vae, oiporara yaeta co. Jae rambue icavi co omenda vaera. \p \v 10 Jare ayócuai omenda vae reta corai - erei mbaeti cheño ayócuai, echa ñandeYa vi oyócuai corai: Cuña agüɨye toeya ime. \v 11 Erei oeya yave ime, toico omenda mbae reve, ani tojo ye ime pɨri toñemoiru ye jae ndive. Jare cuimbae agüɨye toeya jembireco. \p \v 12 Erei iru reta pe che jae cuae - mbaeti co mboroócuai ñandeYa omee vae: Oime yave metei cuimbae oporogüɨrovia vae jare jembireco mbaeti yave oporogüɨrovia, jembireco oipota yave oico jae ndive, agüɨye toeya. \v 13 Jae ramiño vi oime yave metei cuña oporogüɨrovia vae jare ime mbaeti yave oporogüɨrovia, ime oipota yave oico jae ndive, agüɨye toeya. \v 14 Echa cuimbae mbaeti oporogüɨrovia vae güɨramoi güɨroviata Cristo re jembireco oporogüɨrovia vae jeco pegua. Jae ramiño vi cuña mbaeti oporogüɨrovia vae güɨramoi güɨroviata Cristo re ime oporogüɨrovia vae jeco pegua. Jare oyoeya yave, imichia reta ngaraa ndipo güɨrovia Cristo re. Erei mbaeti yave oyoeya, güɨramoi güɨroviata Cristo re. \v 15 Erei oporogüɨrovia mbae vae oeya yave oporogüɨrovia vae, cuae mboroócuai amombeu peve vae mbaeti co oporogüɨrovia vae peguara. Echa Tumpa ñandeparavo yaico cavi vaera ñandepɨacatu reve. \v 16 Echa nde, cuña, mbaeti reicuaa oñemboasaucata ra neme ndereco pegua. Jae ramiño vi nde, cuimbae, mbaeti reicuaa oñemboasaucata ra nerembireco ndereco pegua. \p \v 17 Erei metei ñavo jecuaeño toyapo mbaravɨquɨ ñandeYa omee chupe oyapo vaera vae. Metei ñavo toico, Tumpa oeni oñemboasauca vaera yave oico rami. Jare jocorai ayócuai opaete oporogüɨrovia vae oñemboatɨatɨ vae reta. \v 18 Güɨramoi Tumpa oeni oñemocircuncidauca vae oñemboasauca vaera. Topɨta jocoraiño. Jae ramiño vi güɨramoi Tumpa oeni oñemocircuncidauca mbae vae oñemboasauca vaera. Agüɨye toñemocircuncidauca. \v 19 Ñañemocircuncidauca yave, mbaeti co mbae. Jae ramiño vi mbaeti yave ñañemocircuncidauca, mbaeti co mbae. Jaeño icavi yayapo vaera Tumpa iporoócuai reta. \v 20 Metei ñavo jecuae toico Tumpa oeni oñemboasauca vaera yave oico rami. \v 21 Güɨramoi Tumpa oeni metei tembiócuai oñemboasauca vaera. Agüɨye tipɨatɨtɨ jocuae re. Erei ipuere yave oyeyora tembiócuai güi, icavi co oyapo vaera. \v 22 Echa ñandeYa oeni yave tembiócuai oñemboasauca vaera, ñandeYa oyora ma opaete imbaeyoa güi. Jae ramiño vi ñandeYa oeni yave mbaeti oyeócuai vae oñemboasauca vaera, jae oyeapo ma Cristo jembiocuaira. \v 23 Tumpa omboepɨ ma perepɨ vaera. Jae rambue peyeócuai chupe. \v 24 Cherɨvɨ reta, metei ñavo toico Tumpa oeni oñemboasauca vaera yave oico rami. Jocorai toyeócuai Tumpa pe. \p \v 25 Añave taicuatía peve ndeiño omenda vae re. Mbaeti anoi mboroócuai ñandeYa güi jesegua. Erei che topomboaracuaa. Jare pepuere chererovia, ñandeYa cheparareco rambue. \v 26 Jae rambue che añemongueta icavi co metei cuimbae oi vaera añave oi rami, cuae ara reta pe yaiporara rambue. \v 27 Jocuae cuimbae omenda ma vae agüɨye toeya jembireco. Jare jocuae cuimbae ndeiño omenda vae, agüɨye toeca jembirecora. \v 28 Erei omenda yave, mbaeti co iyoa. Jae ramiño vi cuñatai omenda yave, mbaeti co iyoa. Erei ñemambeco ɨvɨ pegua güɨnoita omenda vae reta, jare che mbaeti aipota peñemambeco vaera jocorai. \p \v 29 Erei che jae peve cuae, cherɨvɨ reta: Mbaetita ma ɨma yaico vaera. Jae rambue mbaeti ma tiempo jembireco güɨnoi vae reta oñemambeco yae vaera jembireco re. \v 30 Jae ramiño vi mbaeti ma tiempo ipɨatɨtɨ vae reta oyaeo vaera. Jae ramiño vi mbaeti ma tiempo oyerovia vae reta opuca vaera. Jae ramiño vi mbaembae ogua vae reta mbaeti ma güɨnoi tiempo opa vaera oiporu imbaembae. \v 31 Jare mbaembae cuae ɨvɨ pegua oiporu vae agüɨye toipota yae. Echa mbaembae cuae ɨvɨ pegua opata co. \p \v 32 Erei mbaeti aipota mbae pemambeco vaera. Cuimbae mbaeti omenda vae oñangareco ñandeYa imbaembae re. Echa oipota omboyerovia ñandeYa. \v 33 Erei cuimbae omenda vae oñangareco mbaembae ɨvɨ pegua re. Echa oipota omboyerovia jembireco. \v 34 Jae ramiño vi cuña ime güɨnoi vae oyoavɨ cuñatai ndeiño omenda vae güi. Echa ndeiño omenda vae oñangareco ñandeYa imbaembae re. Echa oipota jete jare jecove oñeñono tee vaera Tumpa peguara. Erei omenda vae oñangareco mbaembae ɨvɨ pegua re. Echa oipota omboyerovia ime. \p \v 35 Jare cuae che jae peve icavi peve vaera. Mbaeti etei aipota poopia menda güi. Jaeño aipota peyapo vaera jocuae icavi peyapo vaera vae, pepuere vaera peyeócuai ñandeYa pe peñemambeco mbae reve. \p \v 36 Erei metei cuimbae oicuaa yave mbaeti co oyapo jupi vae tayɨ ndeiño omenda vae cotɨ - echa güɨramoi tayɨ mbaeti ma itaɨrusu jare oipota tei omenda - cuimbae toyapo jae oipota vae rupi. Tomaeño tayɨ re omenda vaera. Jocorai oyapo yave, mbaeti co iyoa. \v 37 Erei güɨramoi iru cuimbae ipɨrata ipɨa pe jare güɨnoi mbaepuere oyapo vaera iquɨreɨ oyapo vae yepe tei yavai chupe, jare jae oñemongueta cavi tayɨ re agüɨye vaera omaeño jese omenda vaera. Jocorai yave, icavi oyapo. \v 38 Jae rambue cuimbae omaeño tayɨ re omenda vaera vae icavi oyapo. Erei cuimbae mbaeti omaeño tayɨ re omenda vaera vae icavi yae oyapo. \p \v 39 Mboroócuai jei vae rupi cuña ime pegua co ime oicove oico rambueve. Erei ime omano yave, cuña ipuere omenda ye jae oipota vae ndive. Erei tomenda cuimbae ñandeYa re güɨrovia vae ndive. \v 40 Erei che añemongueta icavi yaeta co chupe mbaeti yave omenda ye. Jare aicuaa Tumpa iEspíritu chemboaracuaa che jae vaera corai. \c 8 \s1 Soo oñererocuavee tumpa-raanga pe vae \p \v 1 Añave taicuatía peve soo oñererocuavee tumpa-raanga pe vae re. Añete co, opaete yaicuaa cuae regua. Yaicuaiño yave ñañemboete co, erei yayoaɨu yave ñañomomɨrata co. \v 2 Oime yave quia oñemongueta iyee oicuaa co mbaembae, jae mbaeti oicuaa vɨteri mbae oicuaata tei vae. \v 3 Erei oime yave quia oaɨu Tumpa vae, Tumpa oicuaa cuae nunga. \p \v 4 Jayave ñañemongueta soo oñererocuavee tumpa-raanga pe vae re. Yaicuaa co tumpa-raanga mbaeti etei güɨnoi tecove. Jare yaicuaa vi Tumpa meteiño co. \v 5 Oime mbaembae ɨvɨ pegua reta ombojee tumpa vae. Cuae mbaembae ñogüɨnoi ɨvɨ pe jare ara re. Jeta co jocuae tumpa reta, jare jeta vi co ɨvɨ pegua iya reta. \v 6 Erei ñande yaicuaa oime co meteiño Tumpa. Jae co ñandeRu. Jae oyapo opaete, jare ñande yaico ñamboete vaera. Oime vi co meteiño ñandeYa. Jae co Jesucristo. Jae vi oyapo opaete, jare jae omee ñandeve tecove. \p \v 7 Erei oime amogüe cuae regua mbaeti oicuaa vae. Echa jae reta tenonde yave omboete tumpa-raanga, jare jecuaeño oñemongueta quirai soo jou vae oñererocuavee co tumpa-raanga pe. Jae rambue jou yave, oñemongueta tei mbae icavi mbae vae oyapo co oi. Echa mbaeti ipɨrata iporogüɨrovia re. \v 8 Erei yau yave, mbaeti co mbae Tumpa pe. Echa yau yave, Tumpa ngaraa jei mbae icavi vae co yayapo. Jare mbaeti yave yau, Tumpa ngaraa jei mbae icavi mbae vae co yayapo. \v 9 Pepuere peu jocuae nunga soo. Erei peñeandu agüɨye vaera cuae peyapo vae rupi jocuae mbaeti ipɨrata iporogüɨrovia re vae oyapo mbae icavi mbae echa chupe vae. \v 10 Echa nde reicuaa cavi co cuae regua. Erei jocuae mbaeti ipɨrata iporogüɨrovia re vae nderecha yave reguapɨ rei tumpa-raanga jo pe soo reu vaera, güɨramoi jae oñemonguetata jae vi co ipuere jou soo oñererocuavee tumpa-raanga pe vae. \v 11 Jae rambue mbaeti ipɨrata iporogüɨrovia re vae opiata ndipo nde reicuaa ndeyeupe vae jeco pegua. Erei jese vi co Cristo omano. \v 12 Jae rambue jocorai peyoa yave iru oporogüɨrovia vae iporogüɨrovia re mbaeti ipɨrata vae cotɨ, Cristo cotɨ vi co peyoa. Echa jocuae iru oporogüɨrovia vae oyapo mbae oñemongueta tei mbaeti icavi oyapo vaera vae. \v 13 Jae rambue iru oporogüɨrovia vae iyoa yave che jau vae jeco pegua, ngaraa ye jau soo, agüɨye vaera iru oporogüɨrovia vae iyoa ayapo vae jeco pegua. \c 9 \s1 Temimondo ipuere oyapo vae \p \v 1 Che vi chepuere ayapo che aipota vae rupi. Echa che co jae metei temimondo. Che aecha ñandeYa Jesús. Jare pe reta perovia ñandeYa re che aparavɨquɨ chupe rambue. \v 2 Güɨramoi iru vae reta mbaeti jei che co jae metei temimondo. Erei pe reta peicuaa cavi che co jae metei temimondo. Echa pe reta perovia ñandeYa re, jare cuae oicuauca che co jae metei temimondo. \p \v 3 Cuae co che jae cheangao vae reta pe: \v 4 Orepuere co rou oipotagüe tembíu. \v 5 Roipota yave, ore vi orepuere romenda cuña oporogüɨrovia vae ndive jare rogüɨraja orerupíe, iru temimondo reta jare ñandeYa tɨvɨ reta jare Pedro oyapo rami. \v 6 Güɨramoi peñemongueta tei jaeño Bernabé jare che mbaeti orepuere roico roparavɨquɨ mbae reve. \v 7 Oime yave quia ojo oñoraro vaera vae, omondo vae omboepɨ co chupe. Uva oñotɨ vae jou co uva iagüe. Jae ramiño vi vecha reta omongaru vae jou co vecha ineche. \v 8 Cuae mbaembae che jae ɨvɨ pegua reta jei rami. Erei jocorai vi jei mboroócuai. \v 9 Echa Moisés iporoócuai pe oyecuatía oi corai: “Güeye trigo ombopiriri oi yave, agüɨye eiyuruocua”. Jocorai oyecuatía oi. Erei Tumpa cuae jei yave, mbaeti co jei güeye reta jeco peguaño. \v 10 Jei orereco pegua. Echa ore co jae co pe oparavɨquɨ vae reta rami. Omaetɨ vae jare trigo ombopiriri vae oaro pave oyerovia reve. Echa mócoi reve oipota ocaru iparavɨquɨ güi. \v 11 Ore co jae omaetɨ vae rami. Echa romombeu peve mbaembae Espíritu pegua. Jae ramiño vi ore co jae ombaarɨvo vae rami. Echa mbaetita tei yavai peve ore rogüɨnoi vaera mbaembae ɨvɨ pegua jocuae penoi vae güi. \v 12 Iru vae reta ipuere yave güɨnoi mbaembae pegüi, orepuere yaeta tei chugüi reta. Erei yepe tei orepuere rogüɨnoi mbaembae pegüi, mbaeti royerure peve jese. Opaete romoaguata, agüɨye vaera romboavai ñee icavi vae Cristo regua. \v 13 ¿Mbaeti pa peicuaa quirai Tumpa jo pe oparavɨquɨ vae reta jou tembíu Tumpa jo pegua? Echa maemɨmba oyeyucagüe Tumpa pe oñererocuaveea pe oparavɨquɨ vae reta jou maemɨmba oyeyucagüe isoo. \v 14 Jae ramiño vi ñandeYa oyócuai iru vae reta omboepɨ vaera ñee icavi vae omombeu vae reta pe. \v 15 Erei che mbaeti etei aipota iru vae reta omboepɨ vaera cheve. Mbaeti vi aicuatía cuae mbaembae peve, pe reta pemboepɨ vaera cheve. Ayerovia cuae chepuere jae peve vae re. Icavi yae co amano vaera pe reta pemboepɨ cheve vaeragüe. \p \v 16 Yepe tei amombeu ñee icavi vae, erei mbaeti etei añemboete. Echa ñandeYa cheócuai amombeu vaera. Mbaeti yave amombeu ñee icavi vae, güɨramoi mbae icavi mbae vae oyeapota cheve. \v 17 Echa che ayapo yave cuae mbaravɨquɨ che etei aipota rambue, icavita tei iru vae reta omboepɨ vaera cheve. Erei ayapo cuae mbaravɨquɨ, ñandeYa cheócuai ayapo vaera rambue. Jae rambue ñee icavi vae amombeu yave, ayeócuai ai Tumpa pe. \v 18 Ayerovia yae quirai amombeu ñee icavi vae acovara mbae reve. Jare Tumpa omboepɨ cheve cuae yerovia anoi vae pe. Echa yepe tei amombeu ñee icavi vae, jare yepe tei icavi co iru vae reta omboepɨ vaera ñee icavi vae omombeu vae pe, erei che mbaeti aipota iru vae reta omboepɨ vaera cheve. \p \v 19 Jae rambue iru vae reta mbaeti ipuere cheócuai mbae ayapo vaera. Erei ayeapo ma opaete vae jembiocuaira, jeta vae güɨrovia vaera Cristo re chereco pegua. \v 20 Judío reta ndive aico yave, che vi aico metei judío oico rami, judío reta güɨrovia vaera Cristo re chereco pegua. Mboroócuai jeigüe oyapo vae reta ndive aico yave, che vi aico metei mboroócuai jeigüe oyapo vae oico rami, jae reta vi güɨrovia vaera Cristo re chereco pegua. Corai ayapo, yepe tei añave mbaeti ma aico mboroócuai jeigüe re. \v 21 Moisés iporoócuai mbaeti güɨnoi vae reta ndive aico yave, che vi aico metei Moisés iporoócuai mbaeti güɨnoi vae oico rami, jae reta vi güɨrovia vaera Cristo re chereco pegua. Cuae mbaeti oipota jei mbaeti ma aico Tumpa iporoócuai re. Echa che aico Cristo iporoócuai re. \v 22 Mbaeti ipɨrata iporogüɨrovia re vae reta ndive aico yave, che vi aico metei mbaeti ipɨrata iporogüɨrovia re vae oico rami, jae reta vi güɨrovia vaera Cristo re chereco pegua. Jecuaeño añemboyovaque metei ñavo ndive, amogüe vae oñemboasauca vaera chereco pegua. \v 23 Jare opaete cuae ayapo iru vae reta güɨrovia vaera ñee icavi vae, jae reta oñemoiru vaera che ndive. \p \v 24 Pe reta peicuaa co quirai amogüe vae oñoñócuai yave, opaete jae reta osɨi, erei meteiño oporomoamɨri jare güɨnoi oporomoamɨri vae pe oñemee vae. Peico penoi vaera oporomoamɨri vae pe oñemeeta vae. \v 25 Jare metei ñavo oipota oporomoamɨri vae oyecuacu opaete mbaembae mbaeti icavi chupe vae güi. Jare jae reta jocorai oyapo güɨnoi vaera oporomoamɨri vae pe oñemee vae mbaeti ɨma oico vae. Erei ñande yaipota ñanoi mbae jecuaecuae avei oicota vae. \v 26 Jae rambue che aico metei oñoñócuai vae isɨmbi osɨi vae rami, mbaeti osɨieiño vae rami. Che aico metei oñoraro vae oipota oporomoamɨri vae rami. \v 27 Echa aiporarauca cherete pe, oyapo vaera che aipota oyapo vaera vae, agüɨye vaera, yepe tei amombeu iru vae reta pe, che etei mbaeti anoi oporomoamɨri vae pe oñemeeta vae. \c 10 \s1 Tumpa-raanga regua \p \v 1 Jare aipota peicuaa cavi vaera, cherɨvɨ reta, quirai opaete Israel pegua reta yogüɨraja jocuae amapɨtu igüɨ pe, jare opaete jae reta oasa ɨ guasu. \v 2 Jare opaete vae oyeapo meteiño Moisés ndive amapɨtu igüɨ pe yogüɨraja yave jare ɨ guasu oasa reta yave. \v 3 Jare opaete vae jou tembíu Espíritu Santo omee chupe reta vae. \v 4 Jare opaete vae jou ɨ Espíritu Santo omee chupe reta vae. Jare opaete vae oɨu jocuae ita Espíritu pegua jae reta jupíe ojo vae güi. Jare jocuae ita Cristo co. \v 5 Erei Tumpa pochɨ jeta vae pe. Jae rambue Tumpa oyucauca oeya ñuu pe. \p \v 6 Jare Tumpa omojaanga ñandeve cuae mbaembae oyeapo chupe reta vae, agüɨye vaera ñande yaipota mbaembae icavi mbae vae jae reta oipota vae rami. \v 7 Jae rambue agüɨye pemboete tumpa-raanga, amogüe jae reta omboete tumpa-raanga rami. Echa Tumpa iñee pe oyecuatía oi corai: “Jae reta oguapɨ ocaru vaera. Jayave opúa reta oñuvanga vaera”. Jocorai oyecuatía oi. \v 8 Agüɨye vi yayapo aguasa, amogüe jae reta oyapo rami. Jare jocorai oyapo rambue, Tumpa oyucauca veintitrés mil jocuae ara. \v 9 Agüɨye vi yayapo icavi mbae vae yaicuaa vaera tuicha ra ñandeYa ipɨaguasu. Echa jocorai oyapo amogüe jae reta, jare Tumpa oyucauca mboi reta pe. \v 10 Agüɨye vi peñeenguru ñandeYa cotɨ. Echa jocorai oyapo amogüe jae reta, jare Tumpa oyucauca metei araɨgua pe. \p \v 11 Erei Tumpa omojaanga opaete cuae mbaembae oyeapo chupe reta vae, jare oyecuatía oi ñanemboaracuaa vaera. Echa ñande yaico ara taɨcuegua reta pe. \v 12 Jae rambue oñemongueta ipɨrata co iporogüɨrovia re vae toñeandu agüɨye vaera iyoa. \v 13 Jecuaeño aña guasu pepiaro peyoa vaera. Echa jocorai oyapo opaete vae pe. Erei jecuaeño pepuere perovia catu Tumpa pemborɨ vaera. Echa Tumpa ngaraa omaeño peregua yae vaera aña guasu pe. Echa aña guasu pepiaro yave, Tumpa oicuaucata peve quirai pepuere peyapo agüɨye vaera peyoa, jare jocorai pepuereta pemoamɨri aña guasu. \p \v 14 Jae rambue, cherɨvɨ reta, agüɨye pemboete tumpa-raanga. \v 15 Che jae cuae peve, jare añemongueta pe reta co jae iyaracuaa vae reta. Pe reta etei pepuere peicuaa añete ra cuae che jae peve vae. \v 16 Ñamee yasoropai ñandeYa pe jocuae vino re. Vino oñemojaanga icavi vae ñandeYa oyapo ñandeve vae re. Jocorai yayapo yave, yaicuauca quirai ñande ñai meteiño Cristo ndive Cristo jugüɨ oyepɨyere vae jeco pegua. Jae ramiño vi ñapɨsae yave mbɨyape, yaicuauca quirai ñande ñai meteiño Cristo ndive Cristo jete omano vae jeco pegua. \v 17 Echa yepe tei ñande co jeta vae, erei ñande co jae Cristo jete pegua reta. Jae rambue ñande ñai metei rami. Echa mbɨyape meteiño co, jare opaete vae yau jocuae mbɨyape. \p \v 18 Ñamojaanga Israel pegua reta. Jae reta jou maemɨmba oyeyucagüe Tumpa pe oñererocuavee vae isoo, jare jocorai oicuauca quirai jae reta oñemoiru Tumpa ndive jocuae maemɨmba oyeyucagüe vae jeco pegua. \v 19 Mbaeti etei aipota jae metei tumpa-raanga co jae metei tumpa añetete vae. Mbaeti vi aipota jae soo tumpa-raanga pe oñererocuavee vae mbaeti ma co iru soo rami. \v 20 Erei che jae peve cuae: Jocuae reta güɨrocuavee maemɨmba oyeyucagüe vae isoo aña reta pe. Mbaeti güɨrocuavee Tumpa pe. Jare mbaeti aipota peñemoiru vaera aña reta ndive. \v 21 Mbaeti etei icavi peu vaera vino oñemojaanga ñandeYa jugüɨ re vae vino aña reta pe oñererocuavee vae ndive. Jae ramiño vi mbaeti etei icavi peu vaera mbɨyape oñemojaanga ñandeYa jete re vae soo aña reta pe oñererocuavee vae ndive. \v 22 Agüɨye ñamoñemɨro ñandeYa aña reta pe. ÑandeYa ipuere yae co ñandegüi. \s1 Opaete mbae peyapo vae rupi pemboete Tumpa \p \v 23 Chepuere ayapo opaete aipota vae. Erei mbaeti icavi opaete ayapo vaera. Añete co, chepuere ayapo opaete aipota vae. Erei mbaeti opaete ñanemborɨ ñanepɨrata vaera. \v 24 Agüɨye quia toyapo jae oipota oyapo vaeño. Metei ñavo toipota tomborɨ iru vae reta. \p \v 25 Pepuere peu oipotagüe soo maemeea pe oñemee vae. Agüɨye peparandu oñererocuavee ra aña reta pe. Echa peicuaa yave, güɨramoi peñemonguetata mbaeti co jupi peu vaera. \v 26 Echa cuae ɨvɨ jare opaete ɨvɨ pegua ñandeYa imbae co. \p \v 27 Metei oporogüɨrovia mbae vae oparea yave peve pecaru vaera jae ndive, peipota yave peo, peu oipotagüe omee peve peu vaera vae. Agüɨye peparandu oñererocuavee ra soo aña reta pe. Echa peicuaa yave, güɨramoi peñemonguetata mbaeti co jupi peu vaera. \v 28 Erei güɨramoi oparea peve vae jeita peve: “Oyuca reta cuae maemɨmba güɨrocuavee vaera aña reta pe”. Jocorai jei peve yave, agüɨye peu omombeu peve vae jeco pegua. Echa güɨramoi jae oñemonguetata mbaeti co jupi peu vaera. \v 29 Añave chemiari ai iru vae oñemongueta jese vae re, mbaeti pe reta peñemongueta jese vae re. Erei güɨramoi peñemonguetata corai: “Erei ¿maera pa rere cheve mbaeti co chepuere jau soo iru vae oñemongueta jese vae jeco pegua? \v 30 Echa jecuaeño che amee yasoropai Tumpa pe cherembíu re. Jae rambue ¿maera pa chemboeco jese? Echa amee yasoropai Tumpa pe jese”. Jocorai ndipo peñemonguetata. \v 31 Erei che jae peve cuae: Jecuaeño pemboete Tumpa. Opaete mbaembae peu vae rupi jare opaete mbaembae peyapo vae rupi pemboete Tumpa. \v 32 Agüɨye peyapo icavi mbae echa iru vae reta pe vae —judío reta pe, jare judío mbae vae reta pe, jare Tumpa oiparavo vae reta pe. Echa peyapo yave, güɨramoi pemboavaita. \v 33 Jocoraiño vi che ayapo opaete mbaembae icavi echa opaete iru vae reta pe vae. Mbaeti aico che añemboyerovia vaeraño. Jaeño aipota amborɨ jeta iru vae reta, jae reta oñemboasauca vaera. \c 11 \p \v 1 Peico che aico rami. Echa jecuaeño che aico Cristo oipota aico vaera rami. \s1 Cuña reta jemimonde \p \v 2 Jare ayerovia peré, cherɨvɨ reta, quirai jecuaeño pemaendúa cheré, jare jecuaeño peyapo che amombeu peve rami. \v 3 Erei aipota peicuaa vaera cuae: Cuimbae reta oyeócuai Cristo pe, jare cuña reta oyeócuai ime pe, jare Cristo oyeócuai Tumpa pe. \v 4 Metei cuimbae oyerure Tumpa pe yave ani omombeu Tumpa iñee iru vae reta pe yave oñeacasoi reve, metei ñemomarai co. \v 5 Erei metei cuña oyerure Tumpa pe yave ani omombeu Tumpa iñee iru vae reta pe yave oñeacasoi mbae reve, metei ñemomarai co. Echa jae oyovaque cuña opaete iñaca oñeapi vae ndive. \v 6 Cuña mbaeti oñeacasoi vae toyasɨa ia. Echa metei ñemomarai co cuña ia ichutu yae yave ani opaete iñaca oñeapi yave. Jae rambue cuña toñeacasoi. \v 7 Añete co, mbaeti icavi cuimbae oñeacasoi vaera. Echa cuimbae oñemojaanga Tumpa re jare Tumpa imaemboete re. Erei cuña oñemojaanga cuimbae imaemboete re. \v 8 Echa Tumpa mbaeti oyapo cuimbae cuña güi. Oyapo cuña cuimbae güi. \v 9 Jae ramiño vi Tumpa mbaeti oyapo cuimbae cuña iñeirura. Oyapo cuña cuimbae iñeirura. \v 10 Jae rambue icavi co cuña oñeacasoi vaera oicuauca vaera oyeócuai co cuimbae pe, jare araɨgua reta oecha vaera. \v 11 Erei cuimbae mbaeti ipuere oico cavi cuña mbae reve. Jae ramiño vi cuña mbaeti ipuere oico cavi cuimbae mbae reve. ÑandeYa oyapo reta yogüɨreco vaera metei rami. \v 12 Añete co, Tumpa oyapo cuña cuimbae güi. Erei cuimbae oa cuña güi. Jare Tumpa oyapo opaete. \p \v 13 Taparandu peve cuae re: ¿Icavi ra cuña oyerure vaera Tumpa pe oñeacasoi mbae reve? \v 14 Opaete vae yaicuaa quirai metei cuimbae iavucu yave, metei ñemomarai co. \v 15 Erei metei cuña iavucu yave, ipora yae co. Echa Tumpa omee cuña pe ia iñaca oyeasoi vaera. \v 16 Erei oime yave quia oipota oyoaca cuae re vae, toicuaa quirai ore mbaeti orereco jocorai. Jae ramiño vi oporogüɨrovia vae opaete que rupi oñemboatɨatɨ omboete vaera Tumpa vae reta mbaeti jeco jocorai. \s1 Mbaeti icavi oyapo, ñandeYa re imaendúa yave \p \v 17 Erei mbaeti chepuere ayerovia peré añave aicuatiata peve jese vae re. Echa peñemboatɨ yave, peyapo icavi mbae vae, icavi vae peyapo vaeragüe. \v 18 Echa cuae rani tae peve: Jeracua cheve quirai peñemboyao oyougüi, peñemboatɨ yave pemboete vaera Tumpa. Jare añemongueta güɨramoi añete co. \v 19 Echa oimeta co ñemboyao reta pepɨte pe, añetete oporogüɨrovia vae reta oyecuaa vaera pepɨte pe. \v 20 Jae rambue peñemboatɨ yave pemaendúa vaera ñandeYa re, mbaeti añetete pemaendúa ñandeYa re tembíu peu yave. \v 21 Echa amogüe pe reta pemboɨpɨ peu tembíu perugüe ndei iru reta yogüeru mbove. Jae rambue metei vae ñɨmbɨaɨ, jare iru vae osavaɨpo. \v 22 Peipota yave pecaru cavi, pepuere pecaru pero ae pe. Agüɨye peroɨro iru Tumpa oiparavo vae reta. Agüɨye pemomarai mbaeti mbae güɨnoi vae reta. ¿Mbae ra jaeta peve? ¿Ayeroviata ra peré cuae jeco pegua? Ngaraa etei co. \s1 Pablo oporomboe quirai ñanemaendúa vaera ñandeYa re \p \v 23 Echa ñandeYa omombeu cheve che amombeuyoapɨ ye peve vae. Jae co cuae: ÑandeYa oipɨɨ mbɨyape jocuae pɨare oñemoeterengata omano vaera yave. \v 24 Jayave yasoropai Tumpa pe omee güire, opɨsae mbɨyape jare jei corai: “Peipɨɨ peu. Cuae co jae cherete peré ameeta vae. Peu cuae, pemaendúa vaera cheré”. Jocorai jei. \v 25 Jae ramiño vi ñandeYa oipɨɨ copa opa ma ocaru reta yave, jare jei corai: “Cuae vino co jae morogüɨrocuavee ipɨau vae cherugüɨ pe ayapota vae. Peu ñavo, pemaendúa cheré”. Jocorai jei. \v 26 Echa mbɨyape jare vino peu ñavo, peicuaucata quirai ñandeYa omano co, jare jocorai peyapota ñandeYa ou ye regua. \p \v 27 Jae rambue oime yave quia jou mbɨyape jare vino ñanemomaendúa ñandeYa re vae cuae icavi mbae vae oyapo reve vae, iyoa co ñandeYa jete jare jugüɨ cotɨ. \v 28 Erei metei ñavo toñejaa ipɨa pe. Jayave tou jocuae mbɨyape jare jocuae vino. \v 29 Echa oime yave quia jou mbɨyape jare vino cuae icavi mbae vae oyapo reve vae, oñemboeco jou rambue. Echa mbaeti oñangareco ñandeYa jete re. \v 30 Cuae jeco pegua jeta pepɨte pe ñogüɨnoi vae reta imbaerasɨ jare ipɨtu mbaerasɨ jeco pegua, jare jeta ma omano. \v 31 Echa ñañejaa yave, ñandeYa ngaraa oiporarauca ñandeve. \v 32 Erei yaiporara ñandeYa ñanenupa rambue, icavi vaera ñandeve, agüɨye vaera ñañemboeco oporogüɨrovia mbae vae reta ndive. \p \v 33 Jae rambue, cherɨvɨ reta, peñemboatɨ yave pecaru vaera, peñoaro rani. \v 34 Jare oime yave quia ñɨmbɨaɨ vae, tocaru rani jo pe, agüɨye vaera ñandeYa oiporarauca peve, peñemboatɨ yave. Jare opaete iru mbaembae ayapocatuta aja pepɨri yave. \c 12 \s1 Mbota reta Espíritu Santo omee vae \p \v 1 Añave, cherɨvɨ reta, aipota amombeu peve mbota reta Espíritu Santo omee vae regua. Mbaeti aipota peico vaera peicuaa mbae reve. \p \v 2 Peicuaa cavi quirai ndei perovia ñandeYa re mbove, pemboete tumpa-raanga reta, peñemboe jese rami, yepe tei tumpa-raanga reta mbaeti etei iñee. \v 3 Jae rambue aipota peicuaa vaera cuae: Tumpa iEspíritu pemomiari yave, ngaraa peyepopeyu Jesús re. Jare mbaeti quia ipuere jei: “Jesús co jae cheYa”, jaeño Espíritu Santo rupi. \p \v 4 Jare mbota Espíritu Santo omee vae reta oyoavɨ, erei Espíritu Santo meteiño co. \v 5 Jare jocuae mbaravɨquɨ yayapo yayeócuai vaera ñandeYa pe vae reta oyoavɨ, erei ñandeYa meteiño co. \v 6 Jare yepe tei mbaravɨquɨ yayapo vae reta oyoavɨ, Tumpa meteiño co, jare Tumpa ombopuere opaete vae opaete mbaravɨquɨ reta oyapo vaera. \v 7 Erei Espíritu Santo omee mbaepuere metei ñavo pe, metei ñavo ipuere vaera omborɨ iru vae reta. \v 8 Echa Espíritu Santo omee metei vae pe imiari vaera iyaracuaa catu reve. Jare jae etei omee iru vae pe imiari vaera oicuaa cavi reve. \v 9 Jare Espíritu Santo omee iru vae pe mborogüɨrovia. Jare jae etei omee iru vae pe ombogüera vaera imbaerasɨ vae reta. \v 10 Omee iru vae pe oyapo vaera mɨacañɨ reta, jare iru vae pe omombeu vaera Tumpa iñee. Omee iru vae pe oicuaa vaera ou ra metei ñee Espíritu Santo güi ani ambué cotɨ güi. Omee iru vae pe imiari vaera ambuembué vae iñee reta pe, jare iru vae pe omombeu vaera mbae oipota jei ambuembué vae iñee reta pe oñeendu vae. \v 11 Erei meteiño co Espíritu Santo opaete cuae mbota reta güɨnoi vae reta ombopuere vae. Jare jae omee mbota oyoavɨ vae reta jae oipota vae rupi. \s1 Cristo jete pegua reta meteiño co \p \v 12 Echa meteiño co ñanderete. Erei ñanderete pe ñanoi ñandepɨ jare ñandepo jare ñandeapɨsa jare ñanderesa jare jeta iruiru vae. Jare opaete ñanderete pegua reta oyapo meteiño ñanderete, yepe tei jeta oyoavɨ vae co. Jae ramiño vi Cristo jete pegua reta meteiño co. \v 13 Echa meteiño co Espíritu Santo jare jae ñanembobautiza opaete, Cristo jete yayeapo vaera. Meteiño vi co Cristo jete. Jocorai Espíritu Santo oyapo judío reta jare judío mbae vae reta pe. Jae ramiño vi jae oyapo oyeócuai vae reta jare mbaeti oyeócuai vae reta pe. Jare meteiño co Espíritu Santo cuae oyapo ñandeve vae. \p \v 14 Oime jeta ñanderete pegua reta, mbaeti meteiño. \v 15 Güɨramoi ñandepɨ jeita: “Che mbaeti co ipo. Jae rambue che mbaeti co jete pegua”. Erei yepe tei jocorai jeita, erei ñanderete pegua co. \v 16 Jae ramiño vi güɨramoi ñandeapɨsa jeita: “Che mbaeti co jesa. Jae rambue che mbaeti co jete pegua”. Erei yepe tei jocorai jeita, erei ñanderete pegua co. \v 17 Opaete ñanderete ñanderesa catuai yave, ngaraa tei ñandepuere mbae ñaendu. Jae ramiño vi opaete ñanderete ñandeapɨsa catuai yave, ngaraa tei ñandepuere mbae ñaetu. \v 18 Erei Tumpa oñono metei ñavo ñanderete pegua reta ñanderete pe jae oipota vae rupi. \v 19 Jare oime yave meteiño ñanderete pegua, ngaraa tei ñanderete. \v 20 Erei oime co jeta ñanderete pegua reta, erei meteiño co ñanderete. \p \v 21 Jare ñanderesa mbaeti ipuere jei ñandepo pe: “Che mbaeti aipota nde chemborɨ vaera”. Jae ramiño vi ñaneaca mbaeti ipuere jei ñandepɨ pe: “Che mbaeti aipota nde chemborɨ vaera”. \v 22 Añete co, mbaeti jocorai. Echa ñanderete pegua reta mbaeti echa iparavɨquɨ vae oparavɨquɨ yae co. \v 23 Jare ñanderete pegua reta mbaeti echa ñandepuere ñamboete vae ñamoemimonde cavi yae iru reta güi. Jae ramiño vi ñanderete pegua reta mbaeti ipora vae ñamopora co. \v 24 Erei ñanderete pegua reta ipora vae mbaeti oipota ñamopora vaera. Erei Tumpa omboyoapɨapɨ opaete ñanderete pegua reta, jare omboeteuca jocuae ñanderete pegua ñande mbaeti ñamboete vae reta. \v 25 Jocorai oyapo, agüɨye vaera ñanderete pegua reta oñemboyao oyougüi, opaete ñanderete pegua reta oñangareco cavi vaera oyoe. \v 26 Jare metei ñanderete pegua oiporara yave, opaete ñanderete pegua reta oiporara pave. Jae ramiño vi metei ñanderete pegua oñemboeteuca yave, opaete ñanderete pegua reta oyerovia pave. \p \v 27 Jare pe reta co jae Cristo jete, jare metei ñavo co jae Cristo jete pegua. \v 28 Jare Tumpa oñono amogüe vae oporogüɨrovia vae reta ipɨte pe temimondo retara yogüɨreco vaera. Oñono ye iru vae reta Tumpa iñee omombeu vaera. Oñono ye iru vae reta omboe vaera oporogüɨrovia vae reta. Oñono ye iru vae reta oyapo vaera mɨacañɨ reta, jare iru vae reta ombogüera vaera imbaerasɨ vae reta, jare iru vae reta omborɨ vaera iru oporogüɨrovia vae reta, jare iru vae reta ipuere vaera oyócuai iru oporogüɨrovia vae reta, jare iru vae reta imiari vaera ambuembué vae iñee reta pe. \v 29 Mbaeti co opaete vae temimondo reta. Mbaeti vi co opaete vae Tumpa iñee omombeu vae reta. Mbaeti vi co opaete vae oporogüɨrovia vae reta omboe vae reta. Mbaeti vi co opaete vae mɨacañɨ reta oyapo vae reta. \v 30 Mbaeti vi co opaete vae imbaerasɨ vae reta ombogüera vae reta. Mbaeti vi co opaete vae ambuembué vae iñee reta pe imiari vae reta. Mbaeti vi co opaete vae mbae oipota jei ambuembué vae iñee reta pe oñeendu vae omombeu vae reta. \v 31 Erei peipota yae penoi vaera mbota icavi yae iru reta güi vae reta. Erei amombeuta peve mbae icavi yae cuae mbaembae reta güi vae. \c 13 \s1 Mboroaɨu icavi yae \p \v 1 Güɨramoi chepuere chemiari ambuembué vae iñee reta pe jare araɨgua reta iñee pe. Erei mbaeti yave aporoaɨu, che jae vae mbaeti co mbae, jare ayeapo campana ipu rami ani mimbɨ iñee rami. \v 2 Jare güɨramoi oime anoi mbota Tumpa iñee amombeu cavi vaera. Jare güɨramoi aicuaa mbaembae iru vae reta pe mbaeti oyecuaa vae jare mbaembae iru vae reta mbaeti oicuaa vae. Jare güɨramoi oime anoi mborogüɨrovia tuicha yae vae chepuere vaera ambosɨrɨ ɨvɨtɨ reta. Erei mbaeti yave aporoaɨu, che mbaeti co mbae. \v 3 Jare güɨramoi ameeta opaete chembaembae amongaru vaera paravete vae reta. Jare güɨramoi ameeta cherete etei omano vaera tata pe. Erei mbaeti yave aporoaɨu, mbaeti co mbae cheve. \p \v 4 Yaporoaɨu yave, ñandepɨaguasu jare ñandepɨacavi iru vae reta pe. Yaporoaɨu yave, mbaeti yaipota iru vae reta imbaembae, mbaeti ñañemotenonde, mbaeti ñañemboete, \v 5 mbaeti yayapo icavi mbae vae, mbaeti mbae yaipota ñandeyeupeguaraño, mbaeti ñandearasɨ, mbaeti ñanemaendúa icavi mbae vae iru vae reta oyapo ñandeve vae re, \v 6 mbaeti yayerovia iru vae reta iyoa yave, erei yayerovia añete vae re. \v 7 Yaporoaɨu yave, ñamoaguata opaete yaporogüɨrovia reve, jare ñaaro ñandepɨaguasu reve. \p \v 8 Mboroaɨu ngaraa etei opa. Erei mbota Tumpa iñee omombeu vaera ñanoi vae opata co. Jae ramiño vi mbota ambuembué vae iñee reta pe ñanemiari vaera ñanoi vae opata co. Jare mbota mbaembae yaicuaa vaera ñanoi vae opata co. \v 9 Echa mbovɨño co jocuae yaicuaa vae, jare Tumpa iñee ñamombeu yave mbovɨño vi co jocuae ñamombeu vae. \v 10 Erei opaete oyecuaa yave, jocuae mbovɨño vae opata co. \p \v 11 Che chemichi yave, chemiari metei michia imiari rami, jare aicuaa metei michia oicuaa rami, jare añemongueta metei michia oñemongueta rami. Erei acuacuaa ma yave, mbaeti ma ayapo metei michia oyapo rami. \v 12 Ñamae yave ñandeyee yeechaca pe, mbaeti yayeecha cavi. Jocoraiño vi añave mbaeti yaicuaa cavi mbaembae regua. Erei ñamae yave iru vae re coiño güi, yaecha cavi. Jocoraiño vi metei ara yaicuaa cavita mbaembae regua. Echa añave mbovɨño aicuaa. Erei jocuae ara aicuaata opaete, Tumpa checuaa rami. \v 13 Erei jecuae yaporogüɨroviata, jare ñaarota yayerovia reve, jare yaporoaɨuta. Erei mboroaɨu icavi yae cuae iru mócoi güi. \c 14 \s1 Ambuembué vae iñee reta \p \v 1 Jecuaeño peporoaɨu. Jare penoi quɨreɨ peipota vaera mbota Espíritu Santo omee vae reta. Erei pemotenonde mbota Tumpa iñee pepuere pemombeu vaera. \v 2 Echa ambuembué vae iñee reta pe imiari vae imiari Tumpa pe, mbaeti iru vae reta pe. Echa mbaeti quia oicuaa mbae jei vae. Jae imiari Espíritu Santo rupi mbaeti oyecuaa vae re. \v 3 Erei Tumpa iñee omombeu vae imiari iru vae reta pe, omomɨrata jare omboaracuaa jare ombopɨacatu vaera. \v 4 Ambué vae iñee pe imiari vae oñemomɨrata. Erei Tumpa iñee omombeu vae omomɨrata iru oporogüɨrovia vae reta. \p \v 5 Che aipota opaete pe reta pemiari vaera ambuembué vae iñee reta pe. Erei aipota yae pemombeu vaera Tumpa iñee. Echa Tumpa iñee omombeu vae oyeócuai yae iru oporogüɨrovia vae reta pe ambuembué vae iñee reta pe imiari vae güi. Erei ambuembué vae iñee reta pe imiari vae omombeu yave mbae oipota jei ambuembué vae iñee reta pe oñeendu vae, oyeócuai vi iru oporogüɨrovia vae reta pe. Echa omombeu yave, omomɨrata iru oporogüɨrovia vae reta. \v 6 Jae rambue, cherɨvɨ reta, che aja yave pepɨri, jare chemiari yave ambuembué vae iñee reta pe, ngaraa etei mbae icavi vae ayapo peve, mbaeti yave aicuauca peve Tumpa oicuauca cheve vae, ani amombeu peve mbae aicuaa vae, ani Tumpa iñee, ani pomboe mbae re. \p \v 7 Ñamojaanga mbaembae tecove mbaeti güɨnoi vae ipu vae. Mimbɨ ñamoñee yave ani miori ñambopu yave, mbaeti yave ñambopu cavi, ngaraa quia oicuaa mbae nunga canta ra ipu vae. \v 8 Peicuaa co quirai sundaro reta oñorarota yave, metei mimbɨ oñee sundaro reta oyupavo vaera oñoraro. Erei mbaeti yave oñee cavi mimbɨ, ngaraa quia oyupavo oñoraro vaera. \v 9 Jae ramiño vi pe reta mbaeti yave pemiari ñee iru vae reta ipuere oicuaa cavi vae pe, ngaraa quia oicuaa mbae pere vae. Pemiarieiñota co ɨvɨtu pe. \v 10 Añete co, oime jeta ñee oyoavɨ vae reta cuae ɨvɨ pe, jare opaete vae oicuaa iñeeñee ae. \v 11 Jae rambue mbaeti yave aicuaa iru vae iñee, chemiari chupe yave, jae oicuaata che co jae ambué tenta pegua, jare jae imiari cheve yave, che aicuaata jae co ambué tenta pegua. \v 12 Jae ramiño vi pe reta peipota yae penoi vaera mbota Espíritu Santo omee vae reta. Jae rambue peipota yae jocuae mbota pɨpe iru oporogüɨrovia vae reta pepuere pemomɨrata vae reta. \p \v 13 Jae rambue ambué vae iñee pe imiari vae toyerure Tumpa pe ipuere vaera omombeu mbae oipota jei ambué vae iñee pe oñeendu vae. \v 14 Echa che ayerure yave Tumpa pe ambué vae iñee pe, mbaeti aicuaa che jae vae. Echa cheespirituño co oyerure. \v 15 Jae rambue ¿mbae ra ayapota? Cheespíritu oyerure reve ayerureta Tumpa pe, jare ayerureta Tumpa pe aicuaa reve vi. Jae ramiño vi cheespíritu ocanta reve acantata, jare acantata aicuaa reve vi. \v 16 Echa nde remee yave yasoropai Tumpa pe ndeespíritu peño, ñee nemiari pɨpe vae mbaeti oicuaa vae ngaraa ipuere oñemoiru nde ndive, yasoropai Tumpa pe remee yave. Echa mbaeti oicuaa mbae rere vae. \v 17 Añete co, icavi yae nde remee yasoropai Tumpa pe, erei jocuae iru vae mbaeti remomɨrata pɨpe. \v 18 Che amee yasoropai Tumpa pe quirai jeta yae chemiari ambuembué vae iñee reta pe opaete pe reta güi. \v 19 Erei añemboatɨ yave iru oporogüɨrovia vae reta ndive, aipota yae jae cinco ñeeño aicuaa reve amboe vaera iru vae reta, diez mil ñee ambué vae iñee pe jae vaeragüe. \p \v 20 Cherɨvɨ reta, agüɨye peñemongueta michia reta oñemongueta rami. Agüɨye peyapo icavi mbae vae, michia reta mbaeti icavi mbae vae oyapo rami. Erei peñemongueta mbaembae re ocuacuaagüe reta oñemongueta rami. \v 21 Mboroócuai pe oyecuatía oi corai: “Chemiarita cuae ɨvɨ pegua reta pe ambué ɨvɨ pegua reta iñee ae pe imiari vae rupi. Erei jeseve ngaraa oyeapɨsaca cheré —jei ñandeYa”. Jocorai oyecuatía oi. \v 22 Jae rambue ambuembué vae iñee reta pe ñanemiari yave, yaicuauca Tumpa imbaepuere oporogüɨrovia mbae vae reta pe, mbaeti oporogüɨrovia vae reta pe. Erei Tumpa iñee ñamombeu yave, yaicuauca oporogüɨrovia vae reta pe, mbaeti oporogüɨrovia mbae vae reta pe. \v 23 Jae rambue opaete peporogüɨrovia vae reta peñemboatɨ yave, opaete pe reta pemiari yave ambuembué vae iñee reta pe, jare oique yave pepɨri cuae nunga ñee reta regua mbaeti oicuaa vae reta ani oporogüɨrovia mbae vae reta, jae reta jeita pemboquere co. \v 24 Erei opaete pe reta pemombeu yave Tumpa iñee, jare oique yave pepɨri metei oporogüɨrovia mbae vae ani metei mbaeti oicuaa vae, jae oicuaata quirai jae co iyoa vae jare oñejaata, oendu yave opaete pe reta pere vae. \v 25 Jare jocorai oyecuaata chupe opaete ipɨa pe oi vae, jare oyeatɨcata omboete reve Tumpa, jare jeita quirai añetete Tumpa oico pepɨte pe. \s1 Peyapo cavi opaete mbɨacatu reve \p \v 26 Jae rambue, cherɨvɨ reta, ¿mbae ra yaeta? Peñemboatɨ yave, metei ñavo peipota pemboete Tumpa pecanta reve, ani peipota peporomboe, ani peipota pemiari ambué vae iñee pe, ani peipota peicuauca iru reta pe Tumpa oicuauca peve vae, ani peipota pemombeu mbae oipota jei ambué vae iñee pe oñeendu vae. Peyapo opaete peñomomɨrata vaera. \v 27 Oime yave quia reta oipota imiari ambuembué vae iñee reta pe vae, timiari mócoi ani mboapɨ pe, jare toñoaroaro timiari, jare metei vae tomombeu mbae oipota jei ambuembué vae iñee reta pe oñeendu vae. \v 28 Erei mbaeti yave joco pe oi mbae oipota jei ambuembué vae iñee reta pe oñeendu vae ipuere omombeu vae, agüɨye quia timiari ambué vae iñee pe ñemboatɨa pe. Jaeño ipuere imiari iyeupe jare Tumpa pe ambué vae iñee pe. \v 29 Jae ramiño vi timiari mócoi ani mboapɨ Tumpa iñee omombeu vae reta, jare oyeapɨsaca jese vae reta toñemongueta icavi ra jocuae oendu vae. \v 30 Erei Tumpa oicuauca yave mbae iru vae oguapɨ oi vae pe, imiari oi vae tiquirii. \v 31 Echa jocorai opaete pe reta pepuere pemombeu Tumpa iñee meteitei rupi, opaete vae peñomboe vaera jare poñombopɨacatu vaera. \v 32 Jare Tumpa iñee omombeu vae reta oime mbaepuere güɨnoi oñoaro vaera. \v 33 Echa Tumpa oipota opaete peyapo vaera mbɨacatu reve. Mbaeti oipota peyapo vaera tecorai peñemboatɨa pe. Echa jocorai Tumpa oipota opaete oñeñono tee Tumpa peguara vae reta oñemboatɨatɨa pe. \p \v 34 Peñemboatɨ yave, agüɨye timiari cuña reta. Echa mbaeti ñamaeño jese reta imiari vaera. Cuña ñavo toyapo ime jeigüe. Echa jocorai jei mboroócuai. \v 35 Jare oime yave mbae cuña oipota oicuaa vae, toparandu ime pe jo ae pe. Echa peñemboatɨa pe cuña reta imiari yave, metei ñemomarai co. \p \v 36 Pemaendúa quirai mbaeti co pe reta rani pemombeu Tumpa iñee, jare mbaeti vi co pe retaño peendu Tumpa iñee. \v 37 Güɨramoi quia oñemongueta iyee jae co metei Tumpa iñee omombeu vae ani mbota Espíritu Santo omee vae güɨnoi vae. Jocuae nunga toicuaa quirai cuae mbaembae aicuatía peve vae ñandeYa iporoócuai reta co. \v 38 Erei mbaeti yave oipota oicuaa, topɨta oicuaa mbae reve. \p \v 39 Jae rambue, cherɨvɨ reta, penoi quɨreɨ peipota vaera pemombeu Tumpa iñee, jare agüɨye peyopia oipota imiari ambuembué vae iñee reta pe vae. \v 40 Erei peyapo cavi opaete mbɨacatu reve. \c 15 \s1 Omanogüe vae reta oicove yeta co \p \v 1 Añave, cherɨvɨ reta, aipota pomomaendúa ñee icavi vae amombeu peve vae re. Echa pe reta perovia cuae ñee icavi vae jare pepɨrata jese. \v 2 Jare peñemboasauca ñee icavi vae rupi pemaendúa yave amombeu peve vae re, añetete pegua peporogüɨrovia yave. \p \v 3 Echa cuae rani amombeu peve, quirai Cristo omano ñanembaeyoa reta re, corai Tumpa iñee pe oyecuatía oi rami. Cuae co oyecuauca cheve vae. \v 4 Amombeu vi peve quirai Cristo oñeotɨ jare mboapɨ ara rupi oicove ye ou omanogüe vae reta ipɨte güi, corai Tumpa iñee pe oyecuatía oi rami. \v 5 Jocuae jaɨcue rupi oyecuaa Pedro pe, jare jocuae güire oyecuaa jocuae doce vae pe. \v 6 Jocuae güire oyecuaa jeta oporogüɨrovia vae reta yatɨ vae pe. Jocuae reta quinientos oasa. Jare jeta jocuae reta oimeño co ñogüɨnoi. Erei mbovɨ omano ma. \v 7 Jocuae güire oyecuaa Jacobo pe, jare jocuae güire oyecuaa opaete temimondo reta pe. \p \v 8 Jare taɨcue ete oyecuaa cheve vi. Che co jae metei oa rai vae rami. \v 9 Echa che co jae metei temimondo, erei opaete iru temimondo reta oñemboeteuca chegüi. Mbaeti jupi añembojee vaera temimondo pe. Echa che ayapose icavi mbae vae Tumpa oiparavo vae reta pe. \v 10 Che co jae metei temimondo Tumpa ipɨacavi rupi. Jare ipɨacavi omee cheve vae mbaeti etei ocañɨ. Echa che aparavɨquɨ tanta yae opaete iru reta güi. Erei mbaeti co che etei aparavɨquɨ. Tumpa ipɨacavi omee cheve vae chemombaravɨquɨ. \v 11 Mbaeti aicuaa quia ra omombeu peve quirai Cristo oicove ye ou omanogüe vae reta ipɨte güi, che ani jae reta ra. Erei jocorai romombeu, jare jocorai pe reta perovia. \p \v 12 Jae rambue ¿maera pa jei amogüe pepɨte pe ñogüɨnoi vae mbaeti quia ipuere oicove ye ou omanogüe vae reta ipɨte güi? Echa ore romombeu peve quirai Cristo oicove ye co ou omanogüe vae reta ipɨte güi. \v 13 Erei mbaeti yave quia ipuere oicove ye ou omanogüe vae reta ipɨte güi, Cristo vi mbaetita tei oicove ye ou omanogüe vae reta ipɨte güi. \v 14 Jare Cristo mbaeti yave oicove ye ou omanogüe vae reta ipɨte güi, cuae romombeu peve vae mbaetita tei co mbae, jare peporogüɨrovia vi mbaetita tei co mbae. \v 15 Jare jocorai yave, oreaputa tei Tumpa re. Echa ore romombeu quirai Tumpa omoingove ye Cristo güeru omanogüe vae reta ipɨte güi. Erei mbaeti yave quia ipuere oicove ye ou omanogüe vae reta ipɨte güi, Tumpa mbaetita tei omoingove ye Cristo güeru omanogüe vae reta ipɨte güi. \v 16 Echa mbaeti yave quia ipuere oicove ye ou omanogüe vae reta ipɨte güi, Cristo mbaetita tei oicove ye ou omanogüe vae reta ipɨte güi. \v 17 Jare mbaeti yave Cristo oicove ye ou omanogüe vae reta ipɨte güi, peporogüɨrovia mbaetita tei co mbae, jare mbaetita tei oñemboai pembaeyoa reta. \v 18 Jae ramiño vi, jocorai yave, Cristo re güɨrovia vae omano ma vae reta ocañɨteita tei co. \v 19 Cuae ɨvɨ pe ñai rambueve ñaaro tei yave yayerovia reve Cristo re, ñandepɨatɨtɨ yaeta tei oporogüɨrovia mbae vae reta güi. \p \v 20 Erei yaicuaa Cristo oicove ye co ou omanogüe vae reta ipɨte güi. Jae rani oicove ye ou omanogüe vae reta ipɨte güi, oicuauca vaera opaete omanogüe vae reta oicove yeta co. \v 21 Echa mano oique cuae ɨvɨ pe metei cuimbae oyapo vae jeco pegua. Jae ramiño vi omanogüe vae reta oicove yeta iru cuimbae oyapo vae jeco pegua. \v 22 Echa Adán co jae opaete vae itenondegua. Jae rambue opaete vae omano. Jae ramiño vi ñande yaico Cristo re. Jae rambue opaete yaicove yeta co. \v 23 Cristo rani oicove ye. Erei Cristo ou ye yave, opaete güɨrovia Cristo re vae reta oicove yeta. \v 24 Jare taɨcue ete opata co opaete, Cristo oequi ma yave imbaepuere opaete mburuvicha reta ara pegua jare ɨvɨ pegua jare oipotagüe mbaepuere güɨnoi vae güi, jare omee ma yave iporoocuaia Tumpa pe - jae co ñandeRu. \v 25 Echa Cristo oyocuaita co opaete ɨvɨ pegua reta omoamɨri opaete jovaicho reta regua. \v 26 Jare taɨcue ete Cristo omboaita mano. \v 27 Echa Tumpa omee ma Cristo pe mbaepuere omoamɨri vaera opaete. Echa jocorai jei Tumpa iñee pe oyecuatía oi vae. Erei cuae opaete jei vae mbaeti oipota jei Tumpa etei vi. Echa Tumpa omee mbaepuere Cristo pe. \v 28 Jare Tumpa Taɨ omoamɨri ma yave opaete, jae etei oyeocuaita Tumpa pe. Echa Tumpa omee chupe mbaepuere omoamɨri vaera opaete. Jayave Tumpa oyocuaita opaete. \p \v 29 Jare amogüe vae oñembobautizauca omanogüe vae reta jecovia pe. ¿Maera ra oyapo reta jocorai? Echa ngaraa oicove ye yave omanogüe vae reta, ¿maera ra oñembobautizauca omanogüe vae reta jecovia pe? \p \v 30 Jare ¿maera ra orequɨreɨ roiporara roico opa ara rupi? \v 31 Opa ara iru vae reta oipota cheyuca. Cuae añete co, cherɨvɨ reta, yerovia anoi peré vae añete rami. Echa ayerovia peré ñandeYa Jesucristo re. \v 32 Ñandepuere yae ñamojaanga reve che añoraro maemɨmba pochɨ vae reta ndive Efeso pe. Erei ¿mbae ra anoe chugüi? Omanogüe vae reta ngaraa oicove ye yave, ñandepuere yae: “Yayapo arete. Echa pɨareve ñamanota co”. \p \v 33 Agüɨye petavɨ. Pochɨ vae reta ndive ñañemoiru yave, jae reta ñanembopochɨ vi. \v 34 Peyerova Tumpa cotɨ peyapo vaera jupi vae. Agüɨye mo peyoa. Echa amogüe pe reta mbaeti peicuaa Tumpa. Cuae jae peve pemara vaera. \s1 ¿Quiraita ra oicove ye omanogüe vae reta? \p \v 35 Erei güɨramoi quia jeita: “¿Quiraita ra oicove ye omanogüe vae reta? Jare ¿mbae nunga jete ra güɨnoita?” \v 36 Jocorai jei vae mbaeti co iyaracuaa. Echa metei temitɨ jaɨgüe ñañotɨ yave, omano co ndei jeñɨi mbove. \v 37 Jare jocuae ñañotɨ vae mbaeti co oyovaque temitɨ ocuacuaa ma vae ndive. Ñañotɨ jaɨgüeño, güɨramoi trigo jaɨgüe ani iru temitɨ jaɨgüe. \v 38 Erei Tumpa ombocuacuaa, temitɨ oi vaera Tumpa jemimbota rupi. Jare Tumpa omboyoavɨ opaete temitɨ reta. \v 39 Jae ramiño vi mbaeti oyovaque opaete jete. Echa oime cuimbae jete, jare maemɨmba jete, jare jevae ɨ rupigua jete, jare güɨra jete. Opaete oyoavɨ oyougüi. \v 40 Jae ramiño vi oime mbaembae ara re ñogüɨnoi vae, jare oime mbaembae ɨvɨ pe ñogüɨnoi vae. Mbaembae ara re ñogüɨnoi vae ipora. Jare mbaembae ɨvɨ pe ñogüɨnoi vae ipora. Erei ipora vae pe oyoavɨ oyougüi. \v 41 Ipora co cuaraɨ jare yasɨ jare yasɨtata reta. Erei ipora vae pe oyoavɨ oyougüi. Jae ramiño vi opaete yasɨtata reta ipora vae pe oyoavɨ oyougüi. \v 42 Jocoraita vi oyeapo, omanogüe vae reta oicove ye yave. Echa oñeotɨ yave, omano vae jetegüe oicomegua. Erei oicove ye yave ngaraa etei oicomegua. \v 43 Oñeotɨ yave, mbaeti co mbae ñamboete vaera. Erei oicove ye yave, ipora yaeta co. Oñeotɨ yave, mbaeti etei mbaepuere güɨnoi. Erei oicove ye yave, ipɨrata yaeta co. \v 44 Omano vae jetegüe oñeotɨ yave, ɨvɨ pegua co. Erei oicove ye yave, ara pegua co. Oime co jete ɨvɨ pegua. Jae ramiño vi oime jete ara pegua. \p \v 45 Echa Tumpa iñee pe oyecuatía oi corai: “Tumpa omee tecove cuimbae tenondegua vae pe - jae co Adán. Jocuae Adán taɨcuegua vae - jae co Cristo - omee tecove ara pegua”. Jocorai oyecuatía oi. \v 46 Erei ara pegua mbaeti tenonde oi. Jocuae ɨvɨ pegua tenonde oi, jare taɨcue oi ara pegua. \v 47 Cuimbae tenondegua vae ɨvɨ pegua co. Echa Tumpa oyapo ɨvɨ güi. Erei cuimbae mocoia co jae ñandeYa ara güi ou vae. \v 48 Ñanderete ɨvɨ pegua oyovaque cuimbae ɨvɨ pegua jete ndive. Jae ramiño vi ñanderete ara pegua oyovaqueta cuimbae ara pegua jete ndive. \v 49 Yaguacatu ma cuimbae ɨvɨ pegua. Jae ramiño vi yaguacatuta cuimbae ara pegua. \p \v 50 Jare cuae che jae peve, cherɨvɨ reta: Ñanderete ɨvɨ pegua ngaraa oique Tumpa iporoocuaia pe. Jae ramiño vi mbae oicomegua vae ngaraa oique mbaeti etei oicomegua vae oia pe. \v 51 Mase, tamombeu peve ndeiño oyecuaa vae. Ngaraa opaete ñamano, erei opaete ñanoita ñanderete ipɨau vae. \v 52 Jare cuae oyeapota ɨmambae pegua metei jeia pe Tumpa jemimbɨ taɨcue rupi oñee yave. Echa Tumpa jemimbɨ oñeeta co, jare omanogüe vae reta oicove yeta güɨnoi vaera jete ngaraa etei oicomegua vae. Jare ñande ñai vɨteri vae vi ñanoita ñanderete ipɨau vae. \v 53 Echa ñanderete oicomegua vae oyepoepɨta ñanderete ngaraa etei oicomegua vae ndive. Jae ramiño vi ñanderete ipuere omano vae oyepoepɨta ñanderete ngaraa etei ipuere omano vae ndive. \v 54 Jare ñanoi yave ñanderete ngaraa etei oicomegua vae ñanderete oicomegua vae jecovia pe, jare ñanoi yave ñanderete ngaraa etei ipuere omano vae ñanderete ipuere omano vae jecovia pe, oyeapota ma co Tumpa iñee pe oyecuatía oi vae. Echa oyecuatía oi corai: “Tumpa omoamɨri mano jare omboai. \v 55 Mano mbaeti etei mbaepuere güɨnoi ñanderé. Mbaeti etei ñanemoamɨri”. Jocorai oyecuatía oi. \v 56 Añave mano güɨnoi mbaepuere ñanderé mbaeyoa jeco pegua. Jare mboroócuai oicuauca mbaeyoa. \v 57 Erei ñamee yasoropai Tumpa pe. Echa jae omoamɨri mano ñandeve ñandeYa Jesucristo rupi. \p \v 58 Jae rambue, cherɨvɨ aaɨu vae reta, peñemoatangatu jare peñemomɨrata. Jecuaeño tanta peparavɨquɨ ñandeYa pe. Echa peicuaa quirai peparavɨquɨ yave ñandeYa pe, ñandeYa omboecoviata peve. \c 16 \s1 Corepoti omboatɨta oporomborɨ vaera \p \v 1 Añave tamombeu peve quirai pemboatɨ vaera corepoti pemborɨ vaera iru oñeñono tee Tumpa peguara vae reta. Ayócuai ma cuae re oporogüɨrovia vae Galacia rupi oñemboatɨatɨ vae reta. Jae ramiño vi pe reta peyapo jocorai. \v 2 Semana iara tenondegua ñavo metei ñavo peñovatu corepoti Tumpa pembopuere rupi, agüɨye vaera pemboatɨ che aja pepɨri yave ramo. \v 3 Jare che aja avae yave pepɨri, ameeta tupapire reta peiparavo vae reta pe jare amondo retata Jerusalén pe güɨraja vaera corepoti pemeeta vae. \v 4 Jare icavi yave cheve che vi aja vaera, jae reta yogüɨrajata cherupíe. \s1 Pablo oñemongueta oyapota vae re \p \v 5 Jare che ajata pepɨri, Macedonia rupi aasa yave. Echa aasata co Macedonia rupi. \v 6 Jare güɨramoi apɨtata pe reta ndive. Güɨramoi apɨtata pepɨri amboasa opaete iroɨ iara reta, pe reta chemborɨ vaera aja ye yave quiotɨ perenta güi. \v 7 Mbaeti aipota apou pepɨri michi peguaño. Echa aipota apɨta pepɨri ɨma ngatu, ñandeYa oipota yave. \v 8 Erei apɨtata cuae pe Efeso pe Pentecostés iara ou ovae regua. \v 9 Echa oime cuae pe jeta mbaravɨquɨ chepuere ayapo ñandeYa pe vae, jare oime vi jeta oyovaicho ñandeYa iparavɨquɨ ndive vae reta. \p \v 10 Erei Timoteo ojo yave pepɨri, peñangareco cavi jese, agüɨye vaera oquɨye oi pepɨte pe. Echa jae vi oparavɨquɨ ñandeYa pe, che ayapo rami. \v 11 Agüɨye quia togüɨroɨro. Erei outa yave checotɨ perenta güi, pemborɨ ou vaera checotɨ ipɨacatu reve. Echa aipota jae ou vaera chepɨri iru ñanderɨvɨ reta jupíe. \p \v 12 Tamombeu peve ñanderɨvɨ Apolos. Chequɨreɨ yae jae ojo vaera pepɨri iru ñanderɨvɨ reta jupíe. Erei mbaeti etei oipota ojo pepɨri añave. Erei ojota co jae ipuere yave. \s1 Tamaraeme reta \p \v 13 Peñeandu, pepɨrata peporogüɨrovia re, peñemocuimbae, peñemoatangatu. \v 14 Opaete peyapo vae peyapo peporoaɨu reve. \p \v 15 Añave, cherɨvɨ reta, pe reta peicuaa quirai Estéfanas jo pegua reta rani güɨrovia Cristo re Acaya pe, jare quirai jae reta jecuaeño oparavɨquɨ tanta oyeócuai vaera iru oñeñono tee Tumpa peguara vae reta pe. \v 16 Jae rambue aipota pe reta peyeócuai vaera cuae nunga pe, jae reta peócuai yave, jare vi peyeócuai vaera opaete oremborɨ vae reta jare oparavɨquɨ ñandeYa pe vae reta pe, jae reta peócuai yave. \v 17 Ayerovia Estéfanas jare Fortunato jare Acaico yogüeru chepɨri vae re. Echa jae reta oyapo cheve icavi vae pe reta mbaeti pepuere peyapo cheve vae. \v 18 Echa jae reta chemboyerovia co. Jae ramiño vi jae reta pemboyerovia. Jae rambue pemboete cuae nunga. \p \v 19 Oporogüɨrovia vae Asia rupi oñemboatɨatɨ vae reta jei peve Tumpa ndiveño pei. Aquila jare Priscila jare oporogüɨrovia vae oñemboatɨ jae reta jo pe vae reta vi jei peve Tumpa ndiveño pei ñandeYa re perovia rambue. \v 20 Opaete ñanderɨvɨ reta jei peve Tumpa ndiveño pei. Maraetei peyapo oyoupe yave, peñocuava peyoaɨu reve. \p \v 21 Che etei aicuatía cuae chepo pe etei. Che vi jae peve Tumpa ndiveño pei. \p \v 22 Oime yave quia mbaeti oaɨu ñandeYa Jesucristo vae, Tumpa toyapo icavi mbae vae chupe. ÑandeYa outa. \p \v 23 ÑandeYa Jesucristo tomee peve ipɨacavi. \v 24 Cheporoaɨu toi opaete pe reta perovia Cristo Jesús re vae ndive. Amén.