\id TIT - Guaraní, Western Bolivian -Bolivia 2012 (DBL 2013) \h TITO \toc1 La Carta Del Apostol San Pablo A Tito \toc2 Tito \toc3 Tt \mt2 LA CARTA DEL APOSTOL SAN PABLO A \mt1 TITO \c 1 \p \v 1 Che co jae Pablo. Ayeyocui Tumpa pe. Echa'ã che co jae Jesucristo jemimondo. Jae chemondo Tumpa uiparavo vae reta pe güɨrovia vaerã jese, jare uicuaa vaerã añete vae, uyeyocui vaerã Tumpa pe, \v 2 jare uãro vaerã uyerovia reve tecove opa mbae vae. Echa'ã Tumpa ipuere'ã etei iyapu, jare jae jei ndei ɨvɨ uyeyapo mbove umee vaerã yandeve tecove opa mbae vae. \v 3 Ẽrei uicuaaca iñee jae uipota ma yave che amɨmbeu vae rupi. Echa'ã Tumpa co jae yanembɨasa vae, jare umee cheve iñee amɨmbeu vaerã iporoyocui rupi. \v 4 Aicuatía cua tupapire ndeve, Tito. Nde co jae cheraɨ añetete vae yandepurugüɨrovia re. YandeRu Tumpa jare yandeYa Cristo Jesús yanembɨasa vae tumee ndeve ipɨacavi, ipuruparareco jare ipɨacatu. \s1 Tito iparavɨquɨ Creta pe \p \v 5 Che ndueya Creta pe nde ndiyapɨcatu vaerã opaete uata uyeyapɨcatu vaerã vae, jare niñono vaerã upurugüɨrovia vae reta itenondegua retarã tenta guasu-raɨ-raɨ rupi che ndoyocui rami. \v 6 Upurugüɨrovia vae reta itenondegua tuico cavi, agüɨye vaerã quía umbɨjeco mbae re. Tugüɨreco pentiño cuña. Isambiaɨ reta tupurugüɨrovia, jare agüɨye tuyapo icavi mbae vae, jare jecuaeño tuyapo tu jare ichɨ jei vae. Echa'ã jucuarãi yave, ndarau quía umbɨjeco reta. \v 7 Upurugüɨrovia vae reta itenondegua uyeyocui Tumpa pe. Jáeramo tuico cavi, agüɨye vaerã quía umbɨjeco mbae re. Agüɨye tuyembɨcate. Agüɨye tipɨarai. Agüɨye ticause. Agüɨye tijovaichopota. Agüɨye tuipota ete corepoti iyupeguarã. \v 8 Ẽrei tiquɨrẽɨ tumɨngaru opou ipɨ vae reta. Icavi vaeño tuyapo. Tuñemoa. Tuyapo jupi vae. Tuyeyocui cavi Tumpa pe. \v 9 Tuñemɨatangãtu ñee yandepuere yarovia catu vae re. Echa'ã jese uyemboe. Jucuarãi yave, ipuereta upurumbɨaracuaa moromboe añete vae rupi, jare ipuereta vi uicuaaca oyovaicho jae ndive vae reta pe uyavɨ vae. \p \v 10 Ime jeta ĩru vae ipurumbɨaracuaa re uipota'ã uyapɨsaca vae reta. Jeta ete judío reta jocua nunga. Jae reta imiariño jare upurumbɨtavɨ. \v 11 Icavi co ñamɨquĩi vaerã jocua nunga. Echa'ã jae reta oporomboe agüɨyeta tẽi oporomboe jese vae re umɨngana vaerã corepoti iyupeguarã. Jare iporomboe rupi ombopa jeta tenta pegua reta. \p \v 12 Penti oporomboe vae Creta pegua jei jentaɨgua reta re cuarãi: “Creta pegua reta jecuaeño iyapu, jovaichopota, iyaquɨ jare icaru ete.” Jucuarãi jei. \v 13 Cua jei jese reta vae añete co. Jáeramo tanta rupi embɨeta chupe reta, uñemɨmɨrãta reta vaerã ipurugüɨrovia re. \v 14 Agüɨye tuyapɨsaca judío reta aracae vae indaye reta re. Agüɨye vi tuyapɨsaca uyerova ma añete vae güi vae reta iporoyocui reta re. \p \v 15 Ipɨayemɨngueta iquɨa mbae vae pe opaete mbaembae iquɨa mbae co. Ẽrei upurugüɨrovia mbae vae ipɨayemɨngueta iquɨa vae pe opaete mbaembae iquɨa co. Echa'ã ipɨayemɨngueta iquɨa co, jare ipɨatɨtɨ'ã etei mbae icavi mbae vae uyapo yave. \v 16 Jae reta jei tẽi uicuaa Tumpa. Ẽrei mbae uyapo vae uicuaaca ĩru vae reta pe uicuaa'ã co Tumpa. Echa'ã jae reta uyapo mbaembae pɨchɨ̃i ete vae. Uyapo'ã reta Tumpa jei vae. Uyapo'ã etei mbae icavi vae. \c 2 \s1 Pablo jei Tito pe umɨmbeu vaerã moromboe añete vae \p \v 1 Ẽrei nde emɨmbeu ĩru vae reta pe mbaembae moromboe añete vae pegua. \v 2 Ndechi reta tuñemoa jare tuyepɨuca ĩru vae reta pe. Tipɨrãta ipurugüɨrovia re. Tupuruau. Tipɨaguasu. \v 3 Jae ramiño vi cuña ucuacuaa vae reta tuyugüɨreco cavi uyeyocui vaerã Tumpa pe. Agüɨye tiyapu ĩru vae re. Agüɨye ticause. Toporomboe icavi vae re. \v 4 Tomboe cuña taɨrusu vae reta uau vaerã ime jare imembɨ reta, \v 5 jare uñemoa vaerã, jare agüɨye vaerã uyapo mbae pɨchɨ̃i vae, jare uparavɨquɨ cavi vaerã jenta pe, jare uyapo vaerã icavi vae, jare uyapo vaerã ime jei vae. Echa'ã jucuarãi uyapo reta yave, ĩru vae reta ndarau jei icavi mbae vae Tumpa iñee cotɨ. \p \v 6 Jae ramiño vi iyocui cuimbae taɨrusu vae reta uñemoa vaerã. \v 7 Jecuaeño nde rani iyapo icavi vae, ĩru vae reta uicuaa vaerã quirãi icavi co jae reta vi yugüɨreco vaerã. Eporomboe añete vae re Tumpa ndipɨu reve. \v 8 Iporu ñee reta icavi vae, agüɨye vaerã quía nembɨjeco nde ndere vae re, jare oyovaicho nde ndive vae imara vaerã, ipuere'ã etei jei mbae icavi mbae vae ndecotɨ ramo. \p \v 9 Iyocui uyeyocui vae reta uyapo vaerã ipatrón jei vae jare umbɨyerovia vaerã ipatrón opaete mbae re. Agüɨye iñee tomoẽ güɨrave. \v 10 Agüɨye timonda. Tuechaca ipatrón pe ipuere vaerã güɨrovia catu. Echa'ã jucuarãi yave, ipatrón uicuaata icavi ete co moromboe Tumpa regua jembiocui uyemboe jese vae. Tumpa co jae yanembɨasa vae. \p \v 11 Echa'ã Tumpa ipɨacavi rupi yayembɨasaca co, jare Tumpa uicuaaca opaete vae pe jae ipɨacavi vae co. \v 12 Tumpa ipɨacavi rupi yayemboe ma quirãi icavi co yaeya vaerã mbaeyoa reta jare mbaembae upurugüɨrovia mbae vae reta uipota ete vae, jare ñañemoa vaerã, jare yayapo vaerã jupi vae, jare yayeyocui vaerã Tumpa pe. Jucuarãi yaico cua ɨvɨ pe ñaĩ rambueve. \v 13 Jare jecuaeño ñaãro yayerovia reve Cristo Jesús ou ye uyecuaa vaerã jembipe reve. Jae co Tumpa etei uyembɨadoraca vae. Jae co yanembɨasa vae. \v 14 Echa'ã jae uñemee umano vaerã yanderé, jae yanderepɨ vaerã opaete icavi mbae vae güi, jare oyoe vaerã yandepɨa yanembaeyoa reta güi, yande yayeyapo vaerã imbae retarã, yande yaipota ete vaerã yayapo icavi vae. \p \v 15 Cua mbaembae re eporomboe. Epurumbɨaracuaa jare embɨeta icavi mbae vae uyapo vae pe. Jecuaeño iporu mbaepuere Tumpa umee ndeve vae. Agüɨye quía tanererɨ̃ro. \c 3 \s1 Tumpa yanembujupi ipɨacavi rupi \p \v 1 Emɨmandúa uyapɨsaca nderé vae reta uyapo vaerã mburuvicha reta jare mbaepuere güɨnoi vae reta jei vae, jare uyapo vaerã ipotave mbae icavi vae. \v 2 Agüɨye tei icavi mbae vae ipotave vae cotɨ. Agüɨye tijovaichopota. Tipɨaguasu. Tuñemɨmichi opaete vae ndive. \p \v 3 Tenonde yave yande vi yandearacuaa'ã. Yayapo'ãse Tumpa jei vae. Yayembɨtavɨse. Yaicose yaipota vae reño yayembɨyerovia vaerã. Jecuaeño yayapose icavi mbae vae jare yaipotase ĩru vae reta imbaembae. Ĩru vae reta ñanemɨtarẽɨse jare ñañemɨtarẽɨse. \v 4 Ẽrei Tumpa uicuaaca yandeve quirãi jae ipɨacavi yandeve jare yanderau co. Jae co yanembɨasa vae. \v 5 Tumpa yanembɨasa yandeparareco ramo, jupi vae yayapo ramo'ã. Jae yandeyoe yanembaeyoa güi, ñanoi vaerã tecove ipɨau vae. Espíritu Santo rupi ñanoi ma tecove ipɨau vae. \v 6 Echa'ã Tumpa umee yandeve Espíritu Santo opaete imbaepuere reve Jesucristo rupi. Jesucristo co jae yanembɨasa vae. \v 7 Jucuarãi Tumpa uyapo ñanoi vaerã tecove opa mbae vae, jare jocua ñaãro ñaĩ yayerovia reve. Echa'ã Tumpa yanembujupi ipɨacavi rupi. \p \v 8 Cua co ñee yandepuere yarovia catu vae. Jare aipota jecuaeño tanta ndeporoyocui vaerã cua mbaembae re, Tumpa re güɨrovia vae reta uñemɨatangãtu uyapo vaerã icavi vae. Echa'ã jucuarãi uyapo reta yave, icavita co opaete vae pe. \v 9 Ẽrei agüɨye iyeaca iyaracuaa mbae vae reta rami. Agüɨye vi iyapɨsaca mbae itenondegua reta pe uyeyapo vae reguaño umɨerãcua vae reta re. Agüɨye iyeaca mbaembae mboroyocui regua re. Echa'ã jucuarãi uyapo vae reta uyapo'ã co mbae icavi vae. Mbae'ã co uipota jei jae reta imiari jese vae. \p \v 10 Ime yave quía uipota umbɨyao amocue upurugüɨrovia vae reta ĩru upurugüɨrovia vae reta güi vae, ere chupe penti ani mocui vese agüɨye vaerã uyapo jucuarãi. Ẽrei uipota'ã yave ueya jeco, agüɨye iñemɨĩru jae ndive. \v 11 Echa'ã ndicuaa jocua nunga ipuere'ã co ipɨa pe uyemɨngueta cavi. Jae iyoa, jare jae etei uicuaa iyoa co. \s1 Mboroyocui reta \p \v 12 Amondo yave ndepɨ Artemas ani Tíquico, iñemɨatangãtu ndeyu vaerã chepɨ Nicópolis pe. Echa'ã chequɨrẽɨ apɨta joco pe roɨ iara uasa regua. \v 13 Emborɨ opaete ndepuere rupi Zenas mboroyocui uicuaa catu vae jare Apolos, yugüɨraa cavi vaerã, agüɨye vaerã mbae uata chupe reta. \v 14 Jare upurugüɨrovia vae reta tuyemboe jecuaeño uyapo vaerã icavi vae, ipuere vaerã omborɨ mbae uata chupe vae reta. Echa'ã jucuarãi uyapo reta yave, uyeyocui co Tumpa pe. \s1 Saludo reta \p \v 15 Opaete che ndive ñugüɨnoi vae jei peve Tumpa ndiveño peĩ. Tumpa ndiveño toĩ opaete upurugüɨrovia vae reta. Echa'ã jae reta orerau ete. Tumpa tumee opaete peve ipɨacavi. Amén.