\id GAL - Guaraní, Western Bolivian -Bolivia 2012 (DBL 2013) \h GÁLATAS \toc1 La Carta Del Apostol San Pablo A Los Gálatas \toc2 Gálatas \toc3 Ga \mt2 LA CARTA DEL APOSTOL SAN PABLO A LOS \mt1 GÁLATAS \c 1 \p \v 1 Che co jae Pablo. Che co jae Jesucristo jemimondo. Cuimbae reta'ã cheparavo, jare cuimbae reta'ã chemondo. YandeRu Tumpa jare Jesucristo chemondo. Tumpa umbɨjecove ye Jesucristo güeru umanocue vae reta ipɨte güi. \v 2 Che jare opaete yanderɨvɨ che ndive ñugüɨnoi vae reta nduicuatía cua tupapire opaete pepurugüɨrovia vae reta Galacia rupi piyembatɨmbatɨ vae pe. \v 3 YandeRu Tumpa jare yandeYa Jesucristo tumee peve ipɨacavi jare ipɨacatu. \v 4 YandeYa Jesucristo uñemee umano vaerã yanembaeyoa reta re, yanderepɨ vaerã teco icavi mbae vae ɨvɨ pegua güi. Echa'ã cua co jae yandeRu Tumpa jei vae. \v 5 YandeRu Tumpa tuyembɨadoraca jaeño mai pegua. Amén. \s1 Ñee icavi vae pentiño co \p \v 6 Chepɨacañɨ ete quirãi ɨmambae ete piyembopiaca Tumpa güi perovia vaerã ĩru ñee icavi echa vae. Echa'ã Tumpa peparavo Cristo ipɨacavi rupi. \v 7 Ẽrei mbaetɨ co ĩru ñee icavi vae. Jaeño ime amocue pembopa vae. Echa'ã jae reta uipota perovia vaerã ĩru ñee icavi echa vae ñee icavi vae Cristo regua ipepɨca pe. \v 8 Ẽrei numɨmbeu ma peve ñee icavi vae. Jare ime yave quía ĩru ñee icavi echa vae umɨmbeu peve vae - ore yepe ani penti ángel ara güi ou vae yepe - Tumpa tuyapo mbae icavi mbae vae chupe. \v 9 Cua co tenonde yave ndoe ma peve. Ẽrei añave amɨmbeu ye peve. Perovia co ñee icavi vae. Ime yave quía ĩru ñee icavi echa vae umɨmbeu peve vae, Tumpa tuyapo mbae icavi mbae vae chupe. \v 10 Aipota'ã etei ɨvɨ pegua reta chembutuicha vaerã. Aipota Tumpaño chembutuicha vaerã. Aipota'ã etei vi ɨvɨ pegua reta uyemɨngueta cavi vaerã checotɨ. Echa'ã aipota yave mona ɨvɨ pegua reta uyemɨngueta cavi vaerã checotɨ, ndarau tẽi ayeyocui Cristo pe. \s1 Quirãi Pablo uyeyapo Jesucristo jemimondorã \p \v 11 Ẽrei aipota picuaa vaerã, cherɨvɨ reta, cua: Cua ñee icavi vae che amɨmbeu vae ou'ã co cuimbae güi. \v 12 Echa'ã mbaetɨ penti ave cuimbae umɨmbeu cheve. Ayemboe'ã etei jese cuimbae güi. Jaeño Jesucristo uicuaaca cheve. \p \v 13 Pe reta picuaa ma quirãi judío reta iporomboe re che aicose. Echa'ã ayapose jeta ete mbae icavi mbae vae Tumpa uiparavo vae reta cotɨ, jare aipota tẽi opa amɨcañɨ. \v 14 Jare judío reta iporomboe re cheratangãtu ete jeta cherentaɨgua cheaveigua reta güi. Echa'ã cheratangãtu ete chetenondegua reta iporomboe re. \v 15 Ẽrei Tumpa cheñono tee iyupeguarã ndei chesɨ güi aa mbove, jare cheparavo ipɨacavi jeco pegua. Jare jae uipota ma yave, \v 16 uicuaaca Taɨ cheve, che amɨmbeu vaerã judío mbae vae reta pe. Cua uyeyapo yave, ayemɨngueta'ã jese quía ndive. \v 17 Aa'ã vi Jerusalén pe Tumpa jemimondo reta tenonde Tumpa omondo chegüi vae ñugüɨnoi vae pe. Ẽrei aa Arabia pe, jare joco güi ayu ye Damasco pe. \p \v 18 Cua jaɨcue rupi, mbapɨ año uasa ma yave, aa Jerusalén pe ayemɨngueta vaerã Pedro ndive, jare apɨta jae ndive quince ara. \v 19 Ẽrei aecha'ã penti ave ĩru temimondo. Jaeño aecha Jacobo - jae co yandeYa tɨvɨ. \v 20 Mase, cua aicuatía peve vae añete vae co. Tumpa uicuaa catu añete vae co. \p \v 21 Cua jaɨcue rupi aa Siria jare Cilicia pe. \v 22 Jare Cristo re güɨrovia vae Judea pe uyembatɨmbatɨ vae reta checuaa'ã, cherecha'ã ramo. \v 23 Jaeño jae reta uyandu jei cuarãi: “Jocua cuimbae icavi mbae vae uyapose yandeve vae añave umɨmbeu mburugüɨrovia tenonde yave uipota tẽi opa umɨcañɨ vae.” Jucuarãi uyandu jei. \v 24 Jare umbɨadora reta Tumpa chereco pegua. \c 2 \p \v 1 Cua jaɨcue rupi, catorce año uasa ma yave, aa ye Jerusalén pe Bernabé ndive, jare araa vi Tito. \v 2 Jare aa, Tumpa uicuaaca cheve aa vaerã ramo, jare amɨmbeu cavi chupe reta jocua ñee icavi vae amɨmbeu judío mbae vae reta pe vae. Ẽrei amɨmbeu rani itenondegua reta peño. Echa'ã aipota ayemɨngueta cavi jae reta ndive, jae reta uicuaa cavi vaerã jocua jecuaeño amɨmbeu vae. \v 3 Jare ipuere'ã quía umɨcircuncidaca Tito che ndive oĩ vae, yepe tẽi jae griego co, \v 4 jare yepe tẽi amocue mbaetɨ añetete upurugüɨrovia vae reta uique vɨari orepɨte pe. Echa'ã uipota uecha vɨari quirãi ra nduico. Echa'ã uicuaa reta ore numɨmbeu co quirãi Cristo Jesús oreyora ma mboroyocui güi. Echa'ã uipota tẽi nduico ye vaerã mboroyocui re. \v 5 Ẽrei nuñemaeño'ã etei jese reta. Echa'ã nduipota jecuaeño penoi vaerã ñee icavi vae añetete vae. \p \v 6 Ẽrei itenondegua uyembutuichaca echa vae reta ipuere'ã etei umɨĩru ñee amɨmbeu vae ndive. Yepe tẽi tenonde yave uyembutuichaca reta co, ẽrei jocua uipota'ã jei mbae cheve. Echa'ã Tumpa uau'ã penti vaeño ĩru vae güi. \v 7 Ẽrei jae reta uicuaa ma Tumpa umee co cheve amɨmbeu vaerã ñee icavi vae judío mbae vae reta pegua, Pedro pe umɨmbeu vaerã ñee icavi vae judío reta pegua umee rami. \v 8 Echa'ã Tumpa omondo Pedro ico vaerã jemimondorã judío reta pegua. Jae ramiño vi jae chemondo aico vaerã jemimondorã judío mbae vae reta pegua. \v 9 Jáeramo uicuaa reta ma yave quirãi Tumpa umee cheve ipɨacavi, Jacobo, Cefas jare Juan - jae reta co itenondegua echa vae reta - chepopɨsɨ jare uipopɨsɨ vi Bernabé, uicuaaca vaerã penti rami co noĩ, jare ore ndoo vaerã judío mbae vae reta pe, jare jae reta yugüɨraa vaerã judío reta pe. \v 10 Jaeño jei reta oreve oremandúa vaerã iparavete vae reta re. Ẽrei che etei aipota ete ayapo jucuarãi. \s1 Pablo umbɨjeco Pedro Antioquía pe \p \v 11 Ẽrei Pedro ou yave Antioquía pe, chupe etei ambɨeta, teco güɨnoi ramo. \v 12 Echa'ã ndei amocue judío reta Jacobo güi yugüeru mbove, Pedro ucaruñoi judío mbae vae reta ndive. Ẽrei yugüeru ma yave, Pedro ucaru'ã ma judío mbae vae reta ndive, jare opou'ã ma ipɨ. Echa'ã uquɨye judío reta güi. \v 13 Jayave ĩru judío reta vi uyemboe Pedro jeco re, jare uyapo reta jae uyapo rami. Jáeramo Bernabé vi uñemaeño chupe reta, uyapo vaerã jae reta uyapo rami. \v 14 Ẽrei aecha yave uyapo'ã jupi añete vae ñee icavi vae pegua rupi, che jae Pedro pe opaete vae jovaque: “Yepe tẽi nde co jae penti judío, ẽrei ndico judío mbae vae reta yugüɨreco rami, ndico'ã judío reta yugüɨreco rami. Jáeramo ¿maera pa ndipota judío mbae vae reta yugüɨreco vaerã judío reta yugüɨreco rami?” Jucuarãi jae chupe. \v 15 Ore mbaetɨ etei co judío mbae vae reta - mbaeyoa pegua ndoe chupe vae. Ẽrei yepe tẽi ore co jae judío reta etei, \v 16 nduicuaa ndarau quía ipuere uyembujupica mboroyocui jei vae re uyapo vae rupi. Jaeño ipuere uyembujupica güɨrovia yave Jesucristo re. Jáeramo ore vi ndugüɨrovia ma Jesucristo re nduyembujupica vaerã mburugüɨrovia Cristo re nonoi vae rupi, nduyembujupica'ã mboroyocui jei vae re nduyapo vae rupi. Echa'ã ndarau quía uyembujupica mboroyocui jei vae re uyapo vae rupi. \p \v 17 Jare nduipota yave nduyembujupica Cristo re, ore vi nduyecuaa mbaeyoa pegua reta. Ẽrei yepe tẽi nduyecuaa cuarãi, ẽrei Cristo oreapo'ã etei co mbaeyoa pegua retarã. \v 18 Echa'ã aipota yave ayapo ye jocua ambai vae, añete co che ayeyapo mbaeyoa peguarã. \v 19 Mboroyocui jei vae rupi amano ma co. Jáeramo añave che co jae penti umano ma mboroyocui cotɨ vae rami. Jare jáeramo añave chepuere ayeyocui Tumpa pe. \v 20 Cristo umano curusu re yave, che amano vi jae ndive. Jáeramo aicove'ã ma, jaeño Cristo icove chepɨa pe. Jare cua ɨvɨ pe aico rambueve, aico co mburugüɨrovia Tumpa Taɨ re anoi vae re. Echa'ã jae cherau, jare uñemee umano vaera cheré. \v 21 Arɨ̃ro'ã Tumpa ipɨacavi. Echa'ã mboroyocui jei vae re yayapo vae rupi yandepuere yayembujupi yave mona, Cristo umanoiñota tẽi. \c 3 \s1 Mboroyocui ani mburugüɨrovia \p \v 1 Galacia pegua reta, pe reta co jae iyaracuaa mbae vae reta rami. ¿Quía pa pembɨtavɨ, agüɨye vaerã perovia añete vae? Echa'ã perovaque etei amɨmbeu cavi ma quĩrai Jesucristo uyecutu curusu re. \v 2 Cuaño aipota pemɨmbeu vaerã cheve: ¿Pembɨresive pa Espíritu Santo mboroyocui jei vae re piyapo vae rupi, ani ñee icavi vae piyandu yave pepurugüɨrovia ramo? \v 3 ¿Pearacuaa'ã etei pa co? Pe reta pembɨpɨ Espíritu Santo rupi. ¿Piñemɨmɨrãtata pa pe retaiño pepuere piyapo vae rupi? \v 4 ¿Piporaraiño ma pa jeta mbaembae? Quirãi mona agüɨye piporaraiño. \v 5 Tumpa umee peve Espíritu Santo, jare uyapo mɨacañɨ reta pepɨte pe. ¿Uyapo pa cua mbaembae mboroyocui jei vae re piyapo vae rupi, ani ñee icavi vae piyandu yave pepurugüɨrovia ramo? \p \v 6 Jucuarãi vi Abraham güɨrovia Tumpa, jare Tumpa umbujupi ipurugüɨrovia jeco pegua. \v 7 Jáeramo picuaa co cua: Mburugüɨrovia güɨnoi vae reta co jae Abraham taɨ reta rami. \v 8 Tumpa iñee pe uyecuatía oĩ ñee icavi vae Tumpa umɨmbeu Abraham pe vae. Tumpa umɨmbeu chupe ndei uyeyapo mbove. Echa'ã jei Abraham pe cuarãi: “Nde rupi opaete ɨvɨ pegua reta amɨvendiseta.” Jucuarãi jei chupe. Echa'ã Tumpa uicuaa ndei uyeyapo mbove quirãi umbujupita judío mbae vae reta ipurugüɨrovia jeco pegua. \v 9 Jáeramo Tumpa añave umɨvendise mburugüɨrovia güɨnoi vae reta, Abraham umɨvendise rami. Echa'ã Abraham vi güɨnoi mburugüɨrovia. \p \v 10 Opaete uipota uyembujupi mboroyocui jei vae re uyapo vae rupi vae reta jecuaeño teco güɨnoi. Echa'ã Tumpa iñee pe uyecuatía oĩ cuarãi: “Tuyembɨjeco toĩ jocua jecuaeño uyapo'ã opaete uyecuatía oĩ mboroyocui itupapire pe vae.” Jucuarãi uyecuatía oĩ. \v 11 Echa'ã yandepuere yaicuaa quirãi mbaetɨ penti ave ipuere uyembujupi Tumpa jovaque mboroyocui jei vae re uyapo vae rupi. Echa'ã Tumpa iñee pe uyecuatía oĩ cuarãi: “Tumpa umbujupi vae güɨnoita tecove upurugüɨrovia ramo.” Jucuarãi uyecuatía oĩ. \v 12 Jare mboroyocui mburugüɨrovia pegua'ã co. Echa'ã Tumpa iñee pe uyecuatía oĩ mboroyocui re cuarãi: “Ime yave quía cua nunga uyapo vae, icota uyapo ramo.” Jucuarãi uyecuatía oĩ. \p \v 13 Mboroyocui yanembɨjecose. Ẽrei Cristo yanderepɨ ma chugüi. Echa'ã jae uyembɨjecoca yandepepɨca pe. Echa'ã Tumpa iñee pe uyecuatía oĩ cuarãi: “Teco güɨnoi jocua uyecutu curusu re vae.” Jucuarãi uyecuatía oĩ. \v 14 Jare cua uyeyapo Cristo pe, Tumpa umɨvendise vaerã Cristo Jesús rupi judío mbae vae reta, umɨvendise Abraham rami, jare yande ñanoi vaerã Espíritu Tumpa jei umeeta vae yandepurugüɨrovia jeco pegua. \p \v 15 Cherɨvɨ reta, tachemiari peve cua ɨvɨ pe mbae uyeyapo vae re. Ɨvɨ pegua reta penti trato uyapo yave uyupe, yepe tẽi ɨvɨ pegua retaño co, ndarau quía ipuere umbai, jare ndarau quía ipuere mbae umɨĩru jae ndive. \v 16 Cuarãi vi Tumpa jei umeeta mbaembae Abraham jare iñemoñaa pe. Tumpa imiari'ã iñemoñaa reta re. Echa'ã jucuarãi yave mona, uipotata tẽi jei jeta vae. Ẽrei imiari iñemoñaa re. Echa'ã cua uipota jei penti vae. Jare jocua penti vae Cristo co. \v 17 Jáeramo che jae peve cua: Tumpa tenonde yave uyapo penti trato Abraham ndive, jare uicuaaca chupe añetete vae co. Jayave cuatrocientos treinta año uasa ma yave ramo, Tumpa umɨmbeu mboroyocui. Jáeramo mboroyocui ipuere'ã umbai jocua trato. Echa'ã umbai yave mona, Tumpa ndarau tẽi uyapo jei uyapota vae. \v 18 Echa'ã mboroyocui re yave mona Abraham güɨnoita Tumpa jei umeeta chupe vae, ndarau tẽi güɨnoi jei uyapota vae re. Ẽrei uyeyapo co Tumpa jei uyapota vae Abraham pe. \s1 ¿Maera pa uñemee mboroyocui? \p \v 19 Jayave ¿maera pa uñemee mboroyocui? Uñemɨĩru co mbaeyoa reta jeco pegua, jocua Abraham iñemoñaa Tumpa jei umeeta vae ou regua. Jare Tumpa uicuaaca mboroyocui Moisés pe ángel reta rupi, Moisés uicuaaca-yuapɨ ye vaerã Israel pegua reta pe. \v 20 Jare uicuaaca-yuapɨ ye vae oĩ mocui vae ipãu pe, uicuaaca-yuapɨ ye vaerã penti vae güi ĩru vae pe. Ẽrei Tumpa co jae pentiño. \p \v 21 Ẽrei mboroyocui oyovaicho'ã etei co Tumpa jei uyapota vae ndive. Echa'ã tecove uñemee yave mona mboroyocui Tumpa uicuaaca vae re, añetete co mboroyocui upurumbujupita tẽi. \v 22 Ẽrei Tumpa iñee pe uyecuatía oĩ vae uicuaaca opaete vae iyoa co, Tumpa jei uyapota vae uñemee vaerã mburugüɨrovia Jesucristo re güɨnoi vae reta pe. \v 23 Ẽrei ndei ndugüɨrovia Jesucristo re mbove, mboroyocui güɨnoise mbaepuere oreré, penti peresorɨru iyandarecoa mbaepuere güɨnoi pereso reta re rami. Jare mboroyocui güɨnoise mbaepuere oreré, Tumpa uicuaaca regua ndugüɨrovia vaerã Jesucristo re. \v 24 Jáeramo mboroyocui oreyandarecoa rami vi co. Jae uyandarecose oreré, Cristo ou regua orembujupica vaerã mburugüɨrovia rupi. \v 25 Ẽrei güɨnoi'ã ma mbaepuere oreré jocua uyandarecose oreré vae. Echa'ã ndugüɨrovia ma Cristo re. \v 26 Jare opaete pe reta vi Tumpa taɨ reta co mburugüɨrovia Cristo Jesús re penoi vae rupi. \v 27 Echa'ã opaete pe reta piyembɨbautizaca ma piyeyapo vaerã Cristo jete peguarã. Jáeramo pe reta piyeyapo ma penti ramiño Cristo ndive. \v 28 Cristo Jesús re uyuavɨ'ã uyupii judío jare judío mbae vae, uyeyocui vae jare uyeyocui mbae vae, cuimbae jare cuña. Echa'ã Cristo Jesús re opaete pe reta penti ramiño co. \v 29 Jare pe reta co jae Abraham iñemoñaa reta rami. Echa'ã pe reta co jae Cristo imbae. Jáeramo pembae co jocua Tumpa jei Abraham pe umeeta vae. \c 4 \p \v 1 Ẽrei che jae peve cua: Penti cuimbae umano yave, taɨ güɨnoita tu imbaembaecue vae sambiaɨ ico rambueve, oyovaque penti uyeyocui vae ndive, yepe tẽi opaete mbaembae imbae ma co. \v 2 Echa'ã omboe vae reta jare uyandareco jese vae reta güɨnoi mbaepuere jese jare imbaembae re, jae uepitɨ regua iaño tu amɨri ndei umano mbove umɨmbeu vae. \v 3 Jae ramiño vi tenonde yave moromboe ɨvɨ pegua mbaepuere güɨnoi oreré. Echa'ã jayave nduicose jocua sambiaɨ rami. \v 4 Ẽrei ou ma uvãe yave ara, Tumpa ombou Taɨ. Jae oa cuña güi, jare mboroyocui güɨnoi mbaepuere jese, \v 5 jae ipuere vaerã uepɨ mboroyocui güɨnoi mbaepuere jese vae reta, ore orepuere vaerã nduyeyapo Tumpa taɨ retarã. \v 6 Jare taɨ reta ma pe reta pico ramo, Tumpa ombou pepɨa pe Taɨ iEspíritu. Jae jei: “CheRu, cheRu.” \v 7 Jáeramo pe reta uyeyocui vae reta'ã ma. Pe reta co jae Tumpa taɨ reta. Jare taɨ reta ma pico ramo, Tumpa umee vae pembae co Cristo rupi. \s1 Pablo ipɨatɨtɨ upurugüɨrovia vae reta re \p \v 8 Añete co, tenonde yave picuaa'ã Tumpa yave, piyeyocuise tumpa-raanga reta pe. Jae reta mbaetɨ etei tecove güɨnoi. \v 9 Ẽrei añave picuaa ma Tumpa, Tumpa pecuaa ma ramo. Jáeramo ¿maera pa pipota perovia ye moromboe reta ɨvɨ pegua? Echa'ã güɨnoi'ã mbaepuere pemborɨ vaerã. ¿Maera pa pipota güɨnoi vaerã mbaepuere peré? \v 10 Echa'ã piyandareco peĩ ara reta re, yasɨ reta re, fiesta reta iara reta re jare año reta re. \v 11 Chepɨatɨtɨ ete peré. Echa'ã chepɨa pe ayemɨngueta aramoi aparavɨquɨiño ma pepɨte pe. \p \v 12 Cherɨvɨ reta, pumɨñera piyapo vaerã che ayapo rami. Echa'ã che ayeyapo peĩrurã. Mbaetɨ etei mbae icavi mbae vae piyapo checotɨ. \v 13 Echa'ã pe reta picuaa co quirãi chembaerasɨ jeco pegua tenonde yave amɨmbeu peve ñee icavi vae. \v 14 Jare yepe tẽi chembaerasɨ, ẽrei chererɨ̃ro'ã jare chemɨtarẽɨ'ã. Echa'ã pe reta chembɨresive cavi. Penti ángel Tumpa güi ou yave mona pepɨ, pembɨresiveta tẽi jucuarãi. Jare Cristo Jesús ou yave mona pepɨ, pembɨresiveta tẽi jucuarãi. \v 15 ¿Maera pa penoi'ã ma jocua yerovia penoise vae? Echa'ã chepuere amɨmbeu peregua cua: Pepuere yave mona, peequita tẽi peresa piyugüi, pemee vaerã cheve. \v 16 Che amɨmbeu peve añete vae. Cua uipota'ã jei ayemboyovaicho ma pe ndive. \p \v 17 Jocua pembopa vae reta jatangãtu ete peré, ẽrei icavi'ã peve peguarã. Echa'ã uipota pembopia oregüi, pe reta peratangãtu vaerã jese reta. \v 18 Ẽrei icavi jecuaeño peratangãtu vaerã icavi vae re - mbaetɨ pepɨ aĩ yaveño. \v 19 Cherɨvɨ reta, penti cuña uiporara imembɨ oata yave vae rami che aiporara ye ma aĩ Cristo jecove uyecuaa vaerã peré. \v 20 Aipota tẽi aĩ vaerã pe reta ndive añave, jare aipota'ã tẽi pumɨngueta vaerã cuarãi. Echa'ã chepɨacañɨ ete peré. \s1 Umɨjaanga Agar jare Sara \p \v 21 Pe reta pipota mboroyocui güɨnoi vaerã mbaepuere peré. Pemɨmbeu cheve, ¿picuaa'ã pa mboroyocui pe uyecuatía oĩ vae? \v 22 Echa'ã Tumpa iñee pe uyecuatía oĩ vae umɨmbeu quirãi Abraham mocui taɨ güɨnoi. Penti taɨ cuña uyeyocui vae imembɨ co, jare ĩru taɨ cuña uyeyocui mbae vae imembɨ co. \v 23 Jare jocua uyeyocui vae imembɨ uñemoña cuimbae jei vae jeco peguaño. Ẽrei jocua uyeyocui mbae vae imembɨ uñemoña Tumpa jei ramo. \v 24 Jare cua co penti jaanga. Echa'ã cua cuña reta uyemɨjaanga jocua mocui trato re. Penti trato co jae ɨvɨtu guasu Sinaí jee vae re uñemee vae. Cua trato pegua reta co jocua oa uyeyocui vaerã vae reta rami. Echa'ã jucuarãi vi co Agar imembɨ. \v 25 Echa'ã cua Agar uyemɨjaanga ɨvɨtu guasu Sinaí Arabia pegua re, jare uyemɨjaanga vi tenta guasu Jerusalén cua ɨvɨ pe oĩ vae re. Echa'ã jocua tenta guasu Jerusalén jare joco pegua reta uyeyocui vae reta rami co. \v 26 Ẽrei jocua Jerusalén ara pe oĩ vae uyeyocui mbae vae reta rami co. Echa'ã jae yandesɨ rami co. \v 27 Echa'ã Tumpa iñee pe uyecuatía oĩ cuarãi: \q1 “Nde nemembɨ'ã. Ẽrei iyerovia, \q1 yepe tẽi ndepuere'ã etei nenoi nemembɨrã. \q1 Nde nemembɨrasɨ'ã etei. Ẽrei esapɨcai ndiyerovia reve. \q1 Echa'ã cuña ime mbae vae güɨnoita jeta ete imembɨ cuña ime reve vae güi.” \m Jucuarãi uyecuatía oĩ. \p \v 28 Cherɨvɨ reta, Isaac oa Tumpa jei ramo. Jae ramiño vi yande ñanoi tecove Tumpa jei vae jeco pegua. \v 29 Ẽrei jocua cuimbae jei vae jeco peguaño uñemoña vae uyapo icavi mbae vae jocua Espíritu Santo imbaepuere rupi uñemoña vae pe. Jae ramiño vi añave uyeyapo yandeve jucuarãi. \v 30 Ẽrei ¿mbae pa jei Tumpa iñee pe uyecuatía oĩ vae? Jei cuarãi: “Emombo cuña uyeyocui vae jare imembɨ. Echa'ã cuña uyeyocui vae imembɨ ndarau güɨnoi Abraham imbaembae. Jaeño cuña uyeyocui mbae vae imembɨ güɨnoita Abraham imbaembae.” Jucuarãi jei. \v 31 Jáeramo, cherɨvɨ reta, yande mbaetɨ co jocua cuña uyeyocui vae imembɨ rami. Yande co jae jocua cuña uyeyocui mbae vae imembɨ rami. \c 5 \s1 Cristo yandeyora ma \p \v 1 Yayeyora ma. Echa'ã Cristo yandeyora ma. Jáeramo jecuaeño pipota ete pico uyeyora vae reta rami. Agüɨye ye ma pipota pico uyeyora mbae vae reta rami. \p \v 2 Mase, che jae peve, piñemɨcircuncidaca yave, pe reta co jae uyeyoraca'ã etei Cristo pe vae rami. \v 3 Amɨmbeu ye opaete piñemɨcircuncidaca vae pe, cua piyapo vae uipota jei piyapota co opaete mboroyocui jei vae. \v 4 Jare cua uipota jei pipota'ã ma Cristo pembujupi vaerã. Echa'ã pipota tẽi piyembujupi mboroyocui jei vae re piyapo vae rupi. Pipota'ã ma piyembujupi mbɨacavi rupi. \v 5 Echa'ã yande yarovia Tumpa yanembujupi yandepurugüɨrovia rupi. Jare Espíritu Santo yanemborɨ cuarãi yarovia vaerã. \v 6 Echa'ã Cristo Jesús re yarovia yave, ñañemɨcircuncidaca yave mbae'ã co, jare ñañemɨcircuncidaca'ã yave mbae'ã co. Jaeño icavi Tumpa pe ñanoi yave jocua mburugüɨrovia umee yandeve mburuau ĩru vae reta cotɨ vae. \p \v 7 Tenonde voi peguata cavi co Tumpa cotɨ. ¿Quía pa pembɨavai, agüɨye vaerã perovia añete vae? \v 8 Echa'ã Tumpa peparavo ma jare umee peve aracuaa, ẽrei cua ĩru aracuaa ou'ã Tumpa güi. \v 9 Mbovɨño levadura uñemɨai opaete masa rupi. \v 10 YandeYa umee ma cheve mbɨacatu peré, quirãi pe reta pepɨa pe piyemɨnguetata che chepɨa pe ayemɨngueta rami. Aicuaa'ã quía ra co jae pembɨavai vae. Ẽrei Tumpa uiporaracata co chupe. \p \v 11 Cherɨvɨ reta, che amɨmbeu'ã etei ĩru vae reta pe uñemɨcircuncidaca vaerã. Echa'ã cherovaicho reta uyapo icavi mbae vae cheve amɨmbeu'ã ramo. Echa'ã jocua amɨmbeu yave, ndarau tẽi quía chererɨ̃ro Cristo icurusu regua amɨmbeu vae jeco pegua. \v 12 Quirãi mona uyembɨsɨrɨ reta jocua pemambeco vae reta. \p \v 13 Añete co, cherɨvɨ reta, Tumpa peparavo pico vaerã uyeyora vae reta rami. Ẽrei agüɨye pere piyupe: “Tumpa yandeyora ma. Jáeramo yandepuere yayapo ipotave yaipota vaeño.” Agüɨye pere jucuarãi. Ẽrei piyeyocui piyupe, piyerau ramo. \v 14 Echa'ã opaete mboroyocui oyovaque cua ndive: “Eau nderapicha nde ndiyerau rami.” \v 15 Ẽrei piñerãro yave uyupii, aramoi piñemɨtarẽɨta. \s1 Espíritu Santo jei vae uyuavɨ yande yaipota vae güi \p \v 16 Jáeramo che jae peve cua: Pico Espíritu Santo jei vae re, agüɨye vaerã pico pe pere vae reño. \v 17 Echa'ã peiño pere vae uyuavɨ Espíritu Santo jei vae güi, jare Espíritu Santo jei vae uyuavɨ peiño pere vae güi. Mocui reve uyuavɨ uyugüi. Jáeramo pepuere'ã piyapo pipota piyapo vae. \v 18 Ẽrei pico yave Espíritu Santo jei vae re, mboroyocui mbaetɨ etei mbaepuere güɨnoi peré. \p \v 19 Jare jocua mbaeyoa reta yae vae reño yaico yave, yayapo vae uyepocuavi'ã co. Echa'ã yayapo cuarãi: Yayuvanga menda re. Yayapo aguasa. Yayapo pɨchɨ̃i vae. Yanembɨquere. \v 20 Yambɨadora tumpa-raanga reta. Yayapo paye reta. Ñanemɨtarẽɨ. Yayovaicho ĩru vae reta ndive. Ñanemɨarɨ̃ro. Yandepochɨ catu ĩru vae reta cotɨ. Yaipota mbaembae yandiyupe peguarãño. Yayembɨyao ĩru vae reta güi. Yarovia moromboe añete mbae vae. \v 21 Ñaneacatãa yanderapicha re. Yapuruyuca. Yasavɨpo. Uasa ete yacaru. Jare ĩru cua nunga icavi mbae vae yayapo. Echa'ã amɨmbeu ma peve quirãi cua nunga icavi mbae vae jecuaeño uyapo vae reta ndarau yugüɨreco Tumpa iporoyocuia pe. Jare añave amɨmbeu ye peve. \p \v 22 Ẽrei Espíritu Santo umee yandeve mburuau, yerovia, mbɨacatu, mbɨaguasu, mbɨacavi, mburugüɨrovia, \v 23 jare ñemɨmichi. Yayapo icavi vae jare ñañemoa. Cua reta re ipuere'ã etei co mboroyocui. \v 24 Jare Cristo imbae reta umbai ma jei vaeño. Echa'ã uipota'ã ma tenonde yave uau jare uipota vae reño vae. \v 25 Echa'ã Espíritu Santo umee yandeve tecove ipɨau vae. Jáeramo yaico Espíritu Santo jei vae re. \v 26 Agüɨye yaipota ĩru vae reta yanembɨcate vaerã. Agüɨye yayovaicho uyupii. Agüɨye ñaneacatãa yandiyee. \c 6 \s1 Piyemborɨmborɨ \p \v 1 Cherɨvɨ reta, ime yave quía uyepocouca mbae icavi mbae vae uyapo yave vae, pe reta peguata cavi Tumpa cotɨ vae piyapɨcatu piñemɨmichi reve. Piñemoa ngatu. Echa'ã aramoi aña guasu uipotata vi uyapoca vaerã peve mbae icavi mbae vae. \v 2 Piyemborɨmborɨ, tɨvɨta poɨ vae reta piyemborɨmborɨ pevoɨ vaerã rami. Echa'ã jucuarãi piyapo yave, piyapota co Cristo iporoyocui. \p \v 3 Ẽrei ime yave quía uyembutuicha vae, uyembɨtavɨ co. Echa'ã jae mbae'ã co. \v 4 Ẽrei penti penti tuyemboe quirãi ipuere uicuaa icavi ra mbaravɨquɨ uyapo vae. Jayave mbaravɨquɨ icavi vae uyapo yave, ipuereta uyerovia jese iyee. Ndarau uipota ĩru vae reta umbɨyerovia vaerã jese. \v 5 Echa'ã penti penti tuyapo iparavɨquɨi, yepe tẽi yavai chupe penti tɨvɨta poɨ vae rami. \p \v 6 Tumpa iñee re uyemboe vae tumee mbaembae güɨnoi vae güi oporomboe vae pe. \p \v 7 Agüɨye piyembɨtavɨ. Pepuere'ã pembɨtavɨ Tumpa. Echa'ã Tumpa umeeta penti penti pe uyapo vae rupi. \v 8 Ime yave quía ico jei vae reño vae, Tumpa ndarau umee chupe mbae icavi vae. Ẽrei ime yave quía ico Espíritu Santo jei vae re vae, Tumpa umeeta chupe tecove opa mbae vae Espíritu Santo rupi. \v 9 Jare agüɨye yandecueri icavi vae yayapo vae güi. Echa'ã Tumpa umbɨjecoviata yandeve, yandecueri'ã yave. \v 10 Jáeramo yandepuere yave, yayapo icavi vae opaete vae pe. Icavi ete co yayapo vaerã icavi vae upurugüɨrovia vae reta pe. \s1 Pablo uyerovia yandeYa Jesucristo icurusu re \p \v 11 Mase, tuicha co cua cuatía reta chepo pe etei aicuatía peve vae. \v 12 Uipota uyepɨuca ĩru vae reta pe vae reta uipota ete piñemɨcircuncidaca vaerã, agüɨye vaerã ĩru vae reta uyapo icavi mbae vae chupe reta Cristo icurusu jeco pegua. \v 13 Ẽrei jae reta etei uyapo'ã mboroyocui jei vae, yepe tẽi uñemɨcircuncidaca reta. Ẽrei uipota pe reta piñemɨcircuncidaca vaerã, jae reta uyerovia ete vaerã ĩru vae reta jovaque, jucuarãi piyapo yave. \v 14 Ẽrei yandeYa Jesucristo icurusu reño ayeroviata ĩru vae reta jovai. Jesucristo re arovia ramo, opaete mbaembae upurugüɨrovia mbae vae reta ueca vae mbae'ã co cheve. Penti cuimbae uyecutu curusu re vae umano mbaembae ɨvɨ pegua güi. Jae ramiño vi che aeca'ã ma mbaembae ɨvɨ pegua. \v 15 Echa'ã Cristo Jesús re yarovia yave, ñañemɨcircuncidaca yave mbae'ã co, jare ñañemɨcircuncidaca'ã yave mbae'ã co. Jaeño icavi Tumpa pe ñanoi vaerã tecove ipɨau vae. \v 16 Jare opaete cua tecove ipɨau vae re yugüɨreco vae pe tumee Tumpa mbɨacatu jare mburuparareco. Tumee vi Israel pegua reta Tumpa imbae vae pe. \p \v 17 Añave güive agüɨye quía tachemambeco. Echa'ã cherete re uyecuaa chepere reta. Cua anoi yandeYa Jesús pe ayeyocui ramo. \v 18 Cherɨvɨ reta, yandeYa Jesucristo ipɨacavi toĩ pe ndive. Amén