\id MAT - Fasu NT [faa] -Papua New Guinea 2011 (DBL 2014) \h Matiu \toc1 Matiu \toc2 Matiu \toc3 Mt \mt1 Matiu \imt1 Matiu sawi one mahemakapukusa someane oyapo. \ip Yasumo aporo hakāsa pura metane Matiupo. Matiu yano motosa meta Rífaipo. Fana Matiumo Rome kamanipoko makata rakisiapo. Epo makata rakirane, ipi takese mora aporopo. \ip Yasu ipi Kotimo unihaeaka rekeasimo murikimasa aporo Keresoane ipipo. Yu aporo hinamomo ayiáka hemakapusimo Matiumo sawi one popasapo. Fana Yu aporo porofete aporomo Kereso peraka makata ayiakakosane sawia popasapo. Asiamo ipu popasane fasereperakano asekea Matiumo popasapo. Yasu hepene yapura hisiapoko keremisi 30 faraka Matiumo sawi one popasapo. \iot Matiu sawia some kepo parakuraka popasane oyapo. \io1 \ior 1:1-17\ior* Eparahamemo wainepe pesa aeyaka Yasu takapesapo. \io1 \ior 1:18-25\ior* Yasu takapesapo. \io1 \ior 1:18–2:23\ior* Yasu takapesa maiya amo aporo metakiramo kekerehoko pesapo. \io1 \ior 3:1-12\ior* Yone he tapukumareramo aporo hinamo hea tapukumurisiapo. \io1 \ior 3:13-17\ior* Yonemo Yasuane hea tapukumaresapo. \io1 \ior 4:1-11\ior* Satanemo Yasuane mokopipiraka somesa nine Yasumo kaisiafapo. \io1 \ior 4:12–18:35\ior* Kariri hauaka á Yasu koraka reke makata rakisiapo. \io1 \ior 19:1–20:34\ior* Yasumo Kariri hauakane metakarikia Yarusarame sitia hisiapo. \io1 \ior 21:1–27:66\ior* Yasu Yarusarame sitia rea maiya amo Yutasemo eane parakesapo. Parakerakano Yasu waseremaka hukurukua rusua kusuapo. \io1 \ior 28:1-20\ior* Yasu turikia purakano aporo hinamo metakiramo eane asesapo. \c 1 \s1 Eparahamemo aporo wainepe pesane oyapo. \r Ruki 3:23-38 \p \v 1 Éparahamemo aporo ira wainepe pesa á Yasu faserepesane oyapo. Yasu Keresomo makasa kaua kekemane Téfetepo. Téfetemo makasa kaua kekemane Éparahamepo. \m \v 2 Éparahamemo ipi maeyane Aísakepo. Aísakemo ipi maeyane Yákopepo. Yákopemo aporo hokosa hokono murisiapo. Hokono murisiane meta Yútapo.\f + \fr 1:2 \ft Yákopemo aporo hokosa kenosu hokono murisia amo Yu aporo ira keno suane kepomaresapo.\f* \m \v 3 Yútamo ipi hinamo Téma arumaka aporo hokosa teta hokono maresane meta Sérapo, meta Péresepo. Péresemo ipi maeyane Héseronepo. Héseronemo ipi maeyane Rámepo. \m \v 4 Rámemo ipi maeyane Amínatapepo. Amínatapemo ipi maeyane Násonepo. Násonemo ipi maeyane Saómonepo. \m \v 5 Saómonemo ipi hinamo Réhape arumaka aporo hokosa hokono maresane Póasepo. Póasemo hinamo Rúte arumaka aporo hokosa hokono maresane Opetepo. Opetemo ipi maeyane Yésepo. \m \v 6 Yésemo ipi maeyane Téfetepo. Téfete ane ipi unihaeaka reapo. Téfetemo Yurayamo hinamo yaroane arumaka hokosa hokono maresane Sóromonepo. \m \v 7 Sóromonemo ipi maeyane Ríapomepo. Ríapomemo ipi maeyane Apaísapo. Apaísamo ipi maeyane Ésapo. \m \v 8 Ésamo ipi maeyane Yihósafatepo. Yihósafatemo ipi maeyane Yóramepo. Yóramemo ipi maeyane Usáyapo. \m \v 9 Usáyamo ipi maeyane Yótamepo. Yótamemo ipi maeyane Éhasepo. Éhasemo ipi maeyane Hesekáyapo. \m \v 10 Hesekáyamo ipi maeyane Manásapo. Manásamo ipi maeyane Émonepo. Émonemo ipi maeyane Yosáyapo. \m \v 11 Yosáyamo ipi maeyane Yakóyakinipo.\f + \fr 1:11 \ft Yahóyakinimo yano meta yano motosa Yakonaeapo.\f* Arirakano Yosáyamo aporo hokosa metakira soko hokono murisiapo. Yosáyamo hokosa hokono murisia maiya amo Isiraya aporo ane tipura keako Pápirone hauaka á karikia pusuapo. \m \v 12 Karikia pusuakipoko Yakóyakinimo ipi maeya hokono maresane Siátiopo. Siátiomo ipi maeyane Serápapeopo. \m \v 13 Serápapeomo ipi maeyane Apiútepo. Apiútemo ipi maeyane Eraíyakimepo. Eraíyakimemo ipi maeyane Ésopo. \m \v 14 Ésomo ipi maeyane Sétokepo. Sétokemo ipi maeyane Ékimepo. Ékimemo ipi maeyane Eriútepo. \m \v 15 Eriútemo ipi maeyane Ereásapo. Ereásamo ipi maeyane Mátanepo. Mátanemo ipi maeyane Yákopepo. \m \v 16 Yákopemo ipi maeyane Yósefepo. Yósefemo ipi hinamoane Maríapo. Maríamo hokosa takapesane Yasupo. Yasu ipi unihaeaka rekeasimo Kotimo máfaraka maresasamo ipi yano motosa Keresopo. \p \v 17 Asiamo Eparahamemo aporo ira wainepe pusuane menorape pukua, senakiane (14) Tefetepo. Tefetemo aporo ira wainepe pusuane menorape pukua, senakiane (14) Pápirone hauaka á tipura keako pusua maiya amo aporo hokosa hokono maresa ayapo. Pápirone hauaka á tipura keako pusua aeyaka kepomarekea menorape pukua, senakiane (14) Keresopo. \s1 Yasu Kereso takapesane oyapo. \r Ruki 2:1-7 \p \v 18 Yasu Kereso takapesane oyapo. Ipi kaīyia Maria ane Yosefemo arumakasiraka fairaka rea maiya amo, Maria tua Ho Kotesamo hokosa makerakano umisapo. \v 19 Umirakano asekea Maria faisa aporo Yosefeane ipi tau reke, somemane motosane kekemaraka tau keneamo reasasamo epo hemakapuraka, “Maria aporo metayaki purakanareapo. Asiamo eaki kára hukuruane aporo suamo e makaiyanapaka faisane tau metakariakosapo.” \v 20 Aíyaka hemakapukua reakipoko, kituamo Unihae Kotimo hepene aporo peraka Yosefeaki someraka, “Tefetemo aporo ira Yosefeo. Ní hinamo Mariane arumako karekekea metakariakopo. Ni apea Mariane karikia punie. Ipi umisa akayane Ho Kotesamo hokosa eaki makesapo. \v 21 Hokosane aporo hokosa takapeakosapo. Takaperakano e yano motoraka Yasu yano motoanie. Yasu yano motosa kepoamo Isiraya aporo hinamomo makata watikisane rakiraka risikino, i fanasinapaka epo mafasiakosapo.” \p \v 22-25 Airakano Yosefe turikia puraka Unihae Kotimo hepene aporomo somesane kakimaka, Mariane ipi apea karikia pusuapo. Pukua Maria hokosa takapeasiraka kaya maiya amo, Yosefe eyaki hakāsa yao pusuafapo. Maria umiraka kayane aporo hokosa takaperakano asekea hokosane yano motoraka Yasu yano motosapo. Yasu pesane, makata ane su ayiakasiraka, wate fana porofete aporomo Kotimo someane kaikia sawia popasapo. \p Sawia popasane oyapo. “Kaisie, hinamo sakora umiraka kakakosapo. Umiraka kaina aporo hokosa takapeakosapo. Takaperakano e yano motoraka Emánio yano motoanie,” aíyaka Unihae Kotimo somerakano porofete aporomo kaikia popahoareapo. \rq (Aisaia 7:14)\rq* \p Popasane faserepesa ayareapo. Arirakano namo meaka Emánio yano motosa kepoane, Kotiane isuyaki rekenapo. Aíyaka yano motosapo. \c 2 \s1 Maiya apera taku aeyaka aporo pesane oyapo. \p \v 1 Herote unihaeaka rea maiya amo, Yutía hauaka á Petereheme taonea Yasu takapesapo. Takapesa maiya amo, maiya apera taku aeyaka ti makata asera aporo Yarusarame sitia pesapo. \v 2 Pekea ipu someraka, “Hokosa kawe takapesane Yu aporo unihaeaka rekeakosane mayare? Maiya apera takua ti makata haku kumuku fasereperakano asekea isiapo hemakapuraka, ‘Yu aporomo unihaeane takapereapo.’ Aíyaka hemakapukua eaki kekerehoko isu perakayiapo.” \p \v 3 Airakano Herotemo kaikia unihae metamo e hurutapirapaka mahisisapo. Mahisisane Yarusarame aporomo kairaka fofasapo. \v 4 Arirakano Herotemo mahisiraka reke, pirisiti aporo kárane soko, Kotimo somemane tisa aporoane soko, e rea sarimahoko peaesapo. Perakano asekea Herotemo someraka, “Kotimo unihaeaka rekeasimo murikimasa aporo Kereso pusiehokosaposane, hauaka ma takapeakosaposare?” \v 5 Airakano ipu someraka, “Yutía hauaka á Petereheme taonea takapeakosaposapo.” Aíyaka takapeakosaposane wate fana porofete aporomo poparaka, \m \v 6 “Yutía hauaka á Petereheme taone kisiane ape wakasemapo. Wakasema nina apea Unihae takapeakosasamo apeane fanahokosapo. Unihaeamo Isiraya aporo hinamo su Kotimo murikimasane epo asekea rekeakosapo.” Aíyaka porofete aporomo popahoareapo. \rq (Maika 5:2)\rq* \m Aíyaka ipu Heroteaki somesapo. \p \v 7 Someaka farakano Herotemo kaikia i pusiesapo. I pusuakipoko Herote ipi haku reke, ti makata asera aporoane peaesapo. Perakano iaki someraka, “Repo ti makatane sere mamo asesare?” \v 8 Airakano ipu ti makata asesa sereane somesapo. Somerakano Herotemo kaikia someraka, “Petereheme taonea hokosa takapesane kope pusie. Pukua hokosa takapesane kokoa aseraka, anoaki somehoko poparipeanie. Nōmo soko hokosane kekerehoko pukusakipoko, anoaki somehoko poparipeanie.” \p \v 9 Aíyaka Herotemo somerakano ipu kaikia pusuapo. Puraka fana i maiya apera takua risike ti makata asesane ti makata hakása nine efera hunia rekeno asesapo. Aseane ti makatane fanaraka purakano ipu asepe pusuapo. Ti makatane hokosa takapesa apea erekeraka rekeno \v 10 aseraka kára sesasapo. \v 11 Seseraka pukua apea yorokoa aseane, hokosa ipi kaīyia Mariayaki kakeno asesapo. Aseraka i kakuna porokoa toke hokosaki kekeresapo. Ipu makata mahimuraka taesane mokoa pekea, hokosaki yaku kasapo. Karaka eke koróto soko,\f + \fr 2:11 \ft Koróto soko, ira pi wape yamonane soko mone karamo roponapo. Asiamo aporo pesamo Yasuaki karaka, ipu hemakapuraka Yasuane aporo unihae kára rekeakosapo.\f* ira pi wape yamona yano motosa ferekesese soko, ira pi meta wape yamona yano motosa mua soko makatane mokoa pesane yaku kasapo. \v 12 Kaka marekea i namina apea poparipuraka, Heroteaki somehoko pusuafapo. Asiamo kituamo “Herote aseako pukupo.” Airakano kaikia, Herotemo apeane koaraka ikia kara meta aeyaka i namina apea pusuapo. \s1 Yasu Iyipi hauaka karikia pusuane oyapo. \p \v 13 Aporo pesane pusuakipoko, Yosefemo kituamo Unihae Kotimo ipi hepene aporomo Yosefeaki someraka, “Ne takahikia pusie. Hokosane rusua kukusakipoko Herotemo kokoa aseakosapo. Aserapaka hokosane soko, hokosamo ipi kaīyiane soko, karikia, Iyipi hauaka teketarikia pusie. Pukua hauaka á risike nōmo poparipeaerakano peanie.” \v 14 Aíyaka hepene aporomo makokorotaerakano kaikia, ere yiamo Yosefe takahikia hokosa soko, ipi kaīyia soko, karikia, Iyipi hauaka á risikiako teketarikia pusuapo. \v 15 Pukua Herote kukusiraka hitafe rea maiya amo i Iyipi hauaka á risiapo. Iyipi hauaka á risikiako pusiraka, wate fana Kotimo somerakano porofete aporomo kaikia poparaka, “Iyipi hauaka aeyaka nōmo hokosa peaerakano peakosapo.” Aíyaka Kotimo somerakano porofete aporomo kaikia popasane faserepesa ayareapo. \s1 Aporo hokosa rusua kukusimo Herotemo somesane oyapo. \p \v 16 Asiamo ti makata asera aporoane Herote rea poparipeanafonorakano Herotemo hemakapuraka, “Aporoamo anoaki kotafe hokoa rureapo.” Aíyaka hemakapuraka ipi kára sapesapo. Saperaka reke epo hemakapuraka, “Aporo kimisi pesamo ti makata asesa sere ane, somesa sere hakasa yiamo Isiraya aporomo unihaeane takapereapo. Takapesa sere ane menorape pekea, sere o pauanane hokosa kapokararakasiapo.” Aíyaka Herotemo hemakapuraka someraka, “Hokosa kapokarasane soko, apapusane soko suane rukua fahoanie. Petereheme taonea soko, Petereheme taone makeraka á risiane soko, aporo hokosa suane rukua fahoanie.” Airakano kaikia aporo hokosa suane rukua fasapo. \v 17 Rusuane rusiraka wate fana porofete aporo Yaremayamo popasane yaiya faserepesa ayareapo. Porofete aporoamo popasane oyapo. \m \v 18 “Aporomo kaiyiáne Rama apea hinamomo kára hiripurakano kaiyakosapo. Hinamo ipi yano motosa Reseremo ipi hokosapoko kára hiripurakano kaiyakosapo. Hokosa su rukua fasakipoko e mauwaraka somehoane soko epo kakipayarakano aseakosapo.” Aíyaka porofete aporomo wate fana popasane kakaro yaiya faserepesa ayareapo. \rq (Jeremaia 31:15)\rq* \s1 Yosefemo Iyipi hauaka metakarikia, hokosa soko, ipi kaīyia soko karikia, Kariri hauaka á poparipesapo. \p \v 19 Keseke Herote kurakano asekea, Yosefe Iyipi hauaka reakipoko kituamo Unihae Kotimo hepene aporo pekea Yosefeaki someraka, \v 20 “Ne takahisie. Aporo hokosa kukusimo rukusapoko hemakapukua rea aporoane kusuapo. Kusuasamo hokosa soko, hokosamo ipi kaīyia soko, karikia hisie. Hikia Isiraya hauaka á risikiako poparihisie.” \v 21 Airakano Yosefe turikia pukua, takahikia hokosa soko, hokosamo ipi kaīyia soko, karikia, Isiraya\f + \fr 2:21 \ft Isiraya hauaka kára á hauaka kekepo fete feteraka asekea reane meta Yutía hauakapo. Meta Kariri hauakapo. Meta Sameria hauakapo.\f* hauaka á poparihisiapo. \v 22 Poparihinaka kaiyiáne Herotemo maeya Akerease ipi ata finihaoa reke, Yutía hauaka á unihaeaka rekenapakano kaisiapo. Kaikia Yosefe Yutía hauaka á pukusane karekekea reapo. Karekekea reakipoko kituamo Yutía hauaka á hiakoporakano, Kariri hauaka á pusuapo. \v 23 Pukua Nasare apea risikiako pusuapo. Risikiako pusuane pusiraka, wate fana porofete aporo metakiramo somesane oyapo. “E Nasare aporopo, aíyaka aporo suamo aihokosapo.” Aíyaka porofete aporomo somesane faserepesa ayareapo. \c 3 \s1 Yone he tapukumareramo some kasane oyapo. \r Maka 1:1-8; Ruki 3:1-18; Yone 1:19-28 \p \v 1 Wakasema risina keseke, Yutía hauaka ima yaoa Yone he tapukumarerane pekea aporo hinamoaki some karáka, \v 2 “Kotimo unihaeaka asekea rekeakosa maiyane makesasamo, repo makata watikisane metakarikia eaki risikiako parihoanie. Epo re asekea rekeasimo eaki risikiako parihoanie,” aisapo. \p \v 3 Aisa aporoane wate fana porofete aporo Aesayamo poparaka, \m “Aporo ima yaoa rekeakosapo. Reke epo sakepamo someraka, ‘Unihae peakosane ikia kára makotehoanie. Ikia kárane hahaesekeno maereketaehoanie.’ Aíyaka ima yaoa aporoamo somehokosapo.” Aíyaka Aesayamo popasane Yone ane popasapo. \rq (Aisaia 40:3)\rq* \p \v 4 Ima yaoa Yone rea maiya amo saro kamo iti pasu pesa osoraka, saro kau terakae hikia, kitaro kesē asia nekea, sao he wapesa asia nekea ayiáka reapo. \v 5 E rea hauaka á aporo hinamo Yarusarame siti aeyaka soko, Yutía hauaka aeyaka soko, he Yotane makeraka aeyaka soko, aporo hinamo yakai pesapo. \v 6 Pekea ipu makata watikisane hufitaerakano, Yonemo iane he Yotanea tapukumurisiapo. \p \v 7 Yonemo hea tapukumuriraka reke aseane Ferese aporo soko, Satusi aporo soko, i metakira hea tapukumuriasimo perakano asekea, Yonemo iaki someraka, “Re su heseke ayireapo.\f + \fr 3:7 \ft Kotimo re fanasinapaka kaumo hea tapukumuriasimo apere, aíyaka epo somesapo.\f* Kotimo reaki kára saperaka fanasinapaka epamo reaki somerakano, re teketarikia perakanare? \v 8 Arirakano ira kotesamo wate koteaka perapo. Aina ayiáka repo himu watikisane metakarikia risikiako parisane asekeasimo koteaka susu risikianie. \v 9 Ayiáka risikiafunusa nine repo hemakapuraka, ‘Isu Eparahamemo aporo irasasamo Kotimo aporoane isupo. Asiamo isu siaraka risikinapo.’ Aíyaka hemakapukupo. Eparahamemo aporo ira parihoasimo Kotimo eke ane maka, aporomano parihoane sia aporomano maparihokosapo. \v 10 Asiamo aporomo ira tokorakosakipoko kapi máfaraka area ayiáka, maiya omo Kotimo fanasina motoakosane ayiáka makeraka rekenapo. Ira wate koteaka peanafonona ira ane tokoraka mokoateraka iramo inakasimo paiyakosapo. \p \v 11 Repo himu watikisane metakarikia risikiako parirakano, nōmo reane he hákasa tapukumurirakanapo. Ano reakipoko keseke aporo kára meta peakosapo. Peraka epo Ho Kotesa soko, ira rufi soko re muriakosapo. E aporo kárasasamo aporo raipamo epo tamaka ososane fisiraka maka apura ayiáka nōmo maka puane siahoasifareapo. E aporo kárasasamo nōmo epoko raiparaka rakiako ayiane, ano wakasemasasamo nōmo rakiane siahoasifareapo. Ano eyaki siasafapo. \v 12 Aporo kára ane peraka epo sipete asia foke maka peakosapo. Maka peraka hauaka moroa witi hae taesane fokemo fauhoane, witi namo ane ereketae hurupeperakano, ane mokoa apea taehokosapo. Witi kau ane fofomo mokoa pukua takua hurupeperakano, ane mokoateraka ira rufi kopakapunafonona á paiyakosapo.” Aíyaka Yonemo somesapo. \s1 Yonemo Yasuane hea tapukumaresane oyapo. \r Maka 1:9-11; Ruki 3:21-22; Yone 1:29-34 \p \v 13 Yone ima yaoa rea maiya amo, Yasu Kariri hauaka metakarikia Yonemo e hea tapukumareasimo he Yotanea pesapo. \v 14 Perakano Yonemo waeraka someraka, “Nómo ano hea tapukumareane siahoasireapo. Nōmo ne hea tapukumareane siahoasifareapo.” \p \v 15 Airakano Yasumo someraka, “Wae. Nōmo someane nómo kakimasie. Kotimo makata koteaka rakiniesane etapo makata su koteaka rakikia rosaka taehoko yumo nómo ano hea tapukumaresie.” Airakano Yonemo aoraka Yasuane hea tapukumaresapo. \v 16 Hea tapukumareraka hea sokoperaka ima yapura hianine, tiane kikisi aka kikisi rorakano aseane, Kotimo Ho Kotesa mena nume asia apera ayiáka pekea, Yasua karaporakano asesapo. \v 17 Asekea risia maiya amo hepene aeyaka someraka, “Eane nōmo nī hokosapo. E nōmo himu tumurumo kára hemakapukua seserakanapo.” Aíyaka somerakano kaisiapo. \c 4 \s1 Yasumo watikiaka rakisimo Satanemo eaki mokopipisane oyapo. \r Maka 1:12-13; Ruki 4:1-13 \p \v 1 Yasu hea tapukumarekea faraka reakipoko Satanemo Yasuaki mokopipihoasimo Ho Kotesamo Yasu ima yaoa karikia pusuapo. \v 2 Pukua sere foti (40) su reámo, sere soko ereamo soko Yasumo makata nesafapo. Nena himu raru reke sere foti ane (40) fahoane e namo kakaro kára meamosapo. \v 3 Meamoraka reakipoko Satanemo Yasu kau aseakosakipoko mokopipiraka someraka, “Ne Kotimo hokosasamo, nómo eke atoane maka ní nakosakipoko farawa maparisie.” \v 4 Airakano Yasumo someraka, “Wae. Kotimo sawia popasane oyapo. ‘Aporomano koteaka rekeako, farawa hákasa nenaka koteaka rerafapo. Koteaka rekeako Kotimo somesane kakimarakano koteaka rerapo.’ Aíyaka Kotimo sawia popahoareapo.” \rq (Lo 8:3)\rq* \p \v 5 Aíyaka somerakano Satanemo Yasuane Yarusarame sitia karikia hikia Kotimo ape kopo yapura karikia hikia risike someraka, \v 6 “Ne Kotimo hokosasamo, ní yia hauaka atura hurupesie. Huruperakano Kotimo hepene aporoaki ‘E ararerasie,’ airakano ne korakea ekemo kareakohoamo hepene aporomo hokonomo ne máfaraka maka rekeakosapo.” Aíyaka Kotimo sawia popahoareapo. \rq (Buk Song 91:11-12)\rq* \p \v 7 Airakano Yasumo someraka, “Wae. Kotimo some meta Kotimo sawia popasane oyapo. ‘Ni Unihae Kotiane kau aseakosakipoko ayiakakopo.’ Aíyaka Kotimo sawia popahoareapo.” \rq (Lo 6:16)\rq* \p \v 8 Aíyaka somerakano Satanemo Yasu karikia ūri kára terayia hisiapo. Hikia risike kamani kekepomo hauaka kekepoa unihaeaka asekea risiane soko, hauaka sua makata namo kakaro kotesa suane soko, Yasuaki tarisiapo. \v 9 Tariraka Yasuaki someraka, “Nómo ano rea kako pekea kake kakuna porokoa anoaki kekererakano, makata su aserane nómo unihaeaka asekea rekeasimo né mareakosapo.” \v 10 Airakano Yasumo someraka, “Satane ne pusie. Kotimo sawia popasane oyapo. ‘Nómo Unihaeane Kotipo. Koti ipiaki hákasa kekerehoanie. Epoko hákasa rakinie.’ Aíyaka Kotimo sawia popahoareapo.” \rq (Lo 6:13)\rq* \p \v 11 Aíyaka Yasumo somerakano Satane pusuapo. Pusuakipoko hepene aporo peraka Yasuane arareraka asekea risiapo. \s1 Kariri hauaka á Yasumo makata rakira kepomaresane oyapo. \r Maka 1:14-15; Ruki 4:14-15; Yone 4:1-3 \p \v 12 Yonemo unihae Heroteaki ayiakakopo, airakano Herotemo Yoneane tipura makesapo. Yone tipura makesapakano kairaka Yasu hauaka ane metakarikia, Kariri hauaka á pusuapo. \v 13 Pukua Nasare apea waka reane metakarikia pukua, Kapaneame taonea waka reapo. Arirakano he Kariri he fua Sépuru aporo iramo hauaka soko, Nafatari aporo iramo hauaka soko hauaka á Kapaneame taone kisiapo. Taone kisia á Yasu waka reapo. \v 14 Waka rekeasiraka wate fana porofete aporo Aesayamo popasane faserepesa ayareapo. Aesayamo popasane oyapo. \m \v 15 “Sépuru aporo iramo hauaka á soko, Nafatari aporo iramo hauaka á soko, he Yotane yaoraka á soko, he Kariri makeraka hauaka á soko, Yu aporo akiyaki Yu aporohoanafonosa \v 16 ane ereraka risiapo. Ereraka risia aporo hinamoamo Kotimo faesane aseakosapo. Arirakano kurámo mataisa hauaka á aporomano risiane, sere maiyamo faena ayiáka faehokosapo.” Aíyaka popasane faserepesa ayareapo. \rq (Aisaia 9:1-2)\rq* \p \v 17 Yasu Kapaneame taonea pusua maiya amo epo makata rakirane kepomaresapo. Kepomarekea some karaka, “Koti unihaeaka rekeakosa maiyane faserepesapo. Faserepesasamo repo himu watikisane metakarikia eaki risikiako parirasie,” aisapo. \s1 Aporo kitafasuaki Yasumo someraka, “Anoyaki peae,” aisane oyapo. \r Maka 1:16-20; Ruki 5:1-11 \p \v 18 Yasu he Kariri fua pukua aseane Saemone ipi mamanea Enitu tetā asesapo. Arirakano Saemone ipi yano motosa meta Pitapo. Ipi soko, ipi mamanea Enitu soko tetapō makata rakirane pokoa pisinisi rakirapo. Rakiraka risike, tetapō pokoa mokoako hea kasipu kokomarerakano, asesapo. \v 19 Asiamo Yasumo tetāki someraka, “Ano patera asesie. Ano patera aserakano tetápo pokoa amora ayiáka aporo hinamo anoa paohokosane pasimokoasimo, nōmo teto murikimarakanapo.” \v 20 Aíyaka somerakano tati kasipuane wate foakayia metakarikia, Yasuyaki hakāsa pusuapo. \p \v 21 Wakasema pukua Yasumo aseane aporo tetá meta risikino asesapo. Asesane Sepetemo hokosa tetá, meta Yamese meta ipi mamanea Yone, tetā wafayayaki kasua risike, kasipu potakahesa petokoraka risikino asesapo. Aseraka tetāne peasimo Yasumo wásapo. \v 22 Wárakano wate foaka tetapō wafayane soko, kasuane soko, metakarikia, tati Yasuyaki hakāsa pusuapo. \s1 Aporomano makata tasa Yasumo mafasane oyapo. \r Maka 3:7-12; Ruki 6:17-19 \p \v 23 Kariri hauaka ape sumu sua Yasu koraka reke, Yu aporomo sarimana ape sua Kotimo some kotesane some karáka, Koti unihaeaka reane some kasapo. Some karáka aporomano makata kára tasane soko makata wakasema tasane soko, makata tasa kekepo suane Yasumo mafasapo. \v 24 Yasumo aporo makata tasane mafasapakano Siria aporomo kairaka Yasu rea aporomano makata tasa su karikia pesapo. Aporomano makata tasa kekepo tape pusuane karikia pesapo. Karikia pesane metakira kau teraka, metakira yatafumo ho mokoa, metakira masuaraka, metakira kau soko, hokono soko, nariraka korosakataesa aporo su ayiáka makata tape pusuane Yasumo mafasapo. \p \v 25 Ayiáka mafarakano asekea aporo hinamo yakaimo Yasu asekehaerape pusuapo. Pusuane Kariri hauaka aeyaka soko, Tekáporisi hauaka aeyaka soko, Yarusarame siti aeyaka soko, Yutía hauaka aeyaka soko, he Yotane yaoraka hauaka taku aeyaka soko, aporo hinamo yakai pekea Yasu asekehaerape pusuapo. \c 5 \s1 Kotimo makotenane oyapo. \r Ruki 6:20-23 \p \v 1 Aporo hinamo yakai pesane Yasumo asekea, ūri terayia hikia kayapo. Kayakipoko ipi aporo hakāsa pura pekea eyaki hakāsa toke \v 2 Yasumo iaki someraka, \v 3 “Aporo hinamo metakiramo someraka, ‘Kotimo menane ano forokoa reasasamo, Kotimo hemakapusua ayiáka nōmo hemakapukusakipoko seseripo.’ Aisa aporo hinamoane Kotimo unihaeaka asekea rerapo. Asekea reke Kotimo aporo hinamoane makoterakano i seseraka risirapo. \p \v 4 Arirakano aporo hinamo metakiramo hihiripuraka risikino Kotimo iane kukunameaka mauanapo. Mauaraka ayiáka makoterakano i seseraka risirapo. \p \v 5 Arirakano aporo hinamomo naminane makáraraka rupiaka somehoanafonoraka, naminane mawakasemaraka auaraka risikino, namina hauaka wo makatane asekea risikiasimo Kotimo i murikimaka marerapo. Murikimaka ayiáka makoterakano i seseraka risirapo. \p \v 6 Arirakano aporo hinamo metakiramo meamoraka risike makata nakosa soko, he soko nako seséna ayiáka, Kotimo ereketae hemakapurane ayiáka seseraka risikino, seséna aporo hinamoaki Kotimo ereketae hemakapurane siaraka karápo. Kaka ayiáka makoterakano i seseraka risirapo. \p \v 7 Arirakano aporo hinamo metakiramo, aporo hinamo metaki kamenakaraka hemakapurakano, kamenakana aporo hinamoane, Kotimo kamenakaraka hemakapurapo. Kamenakaraka hemakapukua ayiáka makoterakano, i seseraka risirapo. \p \v 8 Arirakano aporo hinamomo makata watikiaka hemakapusuane kosoraka, koteaka susu hemakapura aporo hinamoamo Kotiane aseakosapo. Aseakosa aporo hinamoane Kotimo ayiáka makoterakano i seseraka risirapo. \p \v 9 Arirakano metamo metaki saperaka rekeno, sapesane mafahoasimo aporo hinamo metamo maroporakano, eaki Kotimo someraka, ‘Ne nōmo hokosapo.’ Aírapo. Asiamo aporo hinamoane Kotimo ayiáka makoterakano i seseraka risirapo. \p \v 10 Arirakano aporo hinamo metakiramo Kotiane kekemaraka, ereketae susu rakisiasamo, iane aporo metamo mokoatikirakano, iane Kotimo unihaeaka asekea rerapo. Asekea reke Kotimo iane ayiáka makoterakano, i seseraka risirapo. \p \v 11 Asiamo repo ano patera asesasamo reaki aporo metakiramo ekeneraka, rukua mokoatikiraka, kotafe topakamarakano, reane Kotimo makoterakano seséraka risikianie. \v 12 Seséraka risike hepene yapura repo makata ropo kotesa kára toasasamo, kakaro kára seseraka risikianie. Asiamo wate fana aporomo Kotimo some kará porofete aporoane mokoatikisa ayiáka, re soko ayiáka mokoatikihokosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Yasumo kifiri soko, faenane soko, takumeaka somesane oyapo. \r Maka 4:21; Maka 9:50; Ruki 14:34-35; Ruki 11:33 \p \v 13 Yasumo someraka, “Makata torenapaka kifiri rukua taesa atoa ayiáka, aporomo makata watikisane hauaka sua suakataehokohoamo kifirimo\f + \fr 5:13 \ft Makata nakosa kifiri rusua wapenapo. Ayiáka kifiri wapena asiane repo.\f* rusua pórasa asiane repo. Arirakano kifiri wapesane farakano, efera hunia mawapenafapo. Kifiri wape fasa néna taehoane siahoasifasekeno, kifiriane mokoatenapo. Mokoatesane aporo puraka korakemo fininapo. \p \v 14 Arirakano hauaka wo katorakano sere maiyamo faena ayiáka faena asíane repo. Arirakano ape ūri terayia kisiane kakamasakipoko makata metamo matainafapo. \v 15 Arirakano aporomo nafa pakimaka motokoa taramomo karotapirafapo. Nafa pakimaka apea waremaresa faerakano aporo hinamo suamo aserapo. \v 16 Nafa pakimaka waremaresa kára faeraka area ayiáka, repo ayiáka koteaka rakiraka risikino aporo hinamo suamo aseraka, repo Ata hepene yapura areaki kekerehokosapo,” aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Kotimo somemane motosane Yasumo somesane oyapo. \p \v 17 Yasumo someraka, “Repo hemakapuraka, ‘Fana Kotimo somemane motosane soko, Kotimo some kará porofete aporoamo somesane soko, Yasumo rukupateraka metakariakosapo.’ Aíyaka hemakapukupo. Kotimo somemane motosane soko, porofete aporomo somesane soko, rukupateraka metakariakosakipoko, ano pesafapo. Kotimo somemane motosane soko, porofete aporomo somesane soko hakása nine siaraka ayiakakosakipoko, ano pesapo. \p \v 18 Hao, kaisie. Nōmo some one kakaro somerakaripo. Hepene yapurane soko, hauaka kára one soko, fahoasiraka area maiya amo, Kotimo somemane ane soko rekeakosapo. Somemane popasane hakása meta soko metakariakosafapo. Ayiakakosapo aíyaka popasane, su kakaro yaiyakakosapo. \v 19 Asiamo aporo metamo hemakapuraka, ‘Kotimo somemane metane fanapo. Metane kesekepo. Kesekeane metakariane siahoasireapo.’ Aíyaka hemakapuraka, aporo metakiramo soko, Kotimo somemane wakasemane metakarisimo, epo some karakano, some akara aporoane Kotimo unihaeaka asekea rea aporo kesekeane epo. Arirakano aporomo Kotimo somemane suane kakimaka, aporo metakiramo soko kakimakasimo some karakano, some akara aporoane Kotimo unihaeaka asekea rea aporo fanane epo. \p \v 20 Hao, kaisie. Nōmo some one kakaro somerakaripo. Ferese aporomo soko, Kotimo somemane tisa aporomo soko, ipu namina ereketaeraka\f + \fr 5:20 \ft Aporomo asekeasimo Ferese aporomo ereketaeraka sikiraka risia nine i aporo himu tetáraka risike, i namina makáraraka hemakapukua risiapo.\f* hemakapukua rakiraka risiane, repo marokeraka ereketaeraka hemakapunafonorakanone re Kotimo unihaeaka rea hauaka á hiakosafapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Aporoaki sapenane Yasumo somesane oyapo. \p \v 21 Yasumo someraka, “Wate fana repo makasa kaua kekemaki somesane somepe pekea repo soko kaisiapo. Kaisiane oyapo. ‘Aporo kukusimo rukupo. Aporo meta nómo rusua kurakanone, né hukurukua fanasihokosapo.’ Aíyaka somehoareapo. \rq (Kisim Bek 20:13; Kisim Bek 21:12)\rq* \p \v 22 Somesa nine nōmo reaki some meta one somerakanapo. Aporo metamo ipi aporo tákeaki saperakano, e fanasihoasimo hukurura apea hukurukusapo. Arirakano aporo metamo ipi aporo tákeaki saperaka hikumisia ekenerakano, Yarusarame sitia hukurura kepo kaira aporo káramo maropohoasimo karikia pukusapo. Arirakano aporo metamo ipi aporo tákeaki mokoatikiraka saperaka someraka, ‘Ne himu rekerifapo.’ Aíyaka yakasa ho mareraka mokoatikaraka somesa kasá aporoane heao hauaka ira rufia pusiehokosapo. \p \v 23 Asiamo maiya metamo Kotiaki makata yaku akaramo nómo hemakapuraka, ‘Nōmo aporo tákemo anoaki mahisiraka rekenapo.’ Aíyaka hemakapukua \v 24 Kotiaki makata yaku kakakosane haru karafaraka fore teporoa taeraka nómo ní tákemo neaki mahisisane fana hokono mokoa mafahoko punie. Pukua titi hokono mokoa mafaraka pariperaka makata yaku kakakosapoko taesane kakanie. \p \v 25 Arirakano aporo metamo neaki someraka, ‘Nómo ano apihoanie.’ Aíyaka ne hukuruko ikia kara puraka risike, nómo eaki mahisisane metakarinie. Metakarikia api kaka, tetápo titi makata watikisane mafahoanie. Mafahoanafonorakanone hukuarura maiya amo hukurura kepo kaira aporomo terakaiyamosaki ne tarikia someraka, ‘Aporoane tipura makeanie.’ \v 26 Airakano neaki api kakaniesane siaraka kakanafonorakanone, ne tipura makesane tonotaehokosafapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Aporomo hinamo hakimarane Yasumo some kasane oyapo. \p \v 27 Yasumo someraka, “Makata fana somesesuane repo kaisiapo. Kaisiane oyapo ‘Hinamo hakimakopo.’ Aíyaka somesesupo. \rq (Kisim Bek 20:14)\rq* \p \v 28 Somesa nine nōmo some meta one somerakanapo. Aporomo hinamo aseraka himu puraka, ‘Hinamo ane hakimakaripi,’ aíyaka hemaka apura yiamo hinamoane himumo hakimarakanapo. \p \v 29 Asiamo ne hi tumurumo makata watikisane rakisimo kirimarakano, hiane pokomaka mamakatehoanie. Hi wakasema hakásamo ne kau suane heao hauaka á karikia purapaka, hi wakasema hakásane pokomayane siahoasireapo. \v 30 Arirakano ne hokono tumurumo watikiaka rakirakano hokonoane patekemaka mamakatehoanie. Hokono tumuruamo kau su kirimaraka heao hauaka á karikia purapaka, hokono hakásane patekemaka mamakatehoane siahoasireapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Aporomo hinamo fimarerane Yasumo somesane oyapo. \r Matiu 19:9; Maka 10:11-12; Ruki 16:18 \p \v 31 Yasumo someraka, “Makata fana some kasesuane oyapo. ‘Aporomo ipi asea fimaresane aporo suamo asekea hemakapusimo hinamoaki sawi poparaka karáka, “Ne fimarerakanapo.” Aíyaka sawi poparaka kakanie.’ Aíyaka some kasesupo. \rq (Lo 24:1)\rq* \p \v 32 Some kasa nine nōmo reaki some meta one somerakanapo. Aporomo ipi hinamo arumasane aporo metayaki mokome punafonorakano yia, fimarerakanone aporoamo raraporakanapo. Hinamo fimaresane aporo metamo arumarakano Kotimo asekea hemakapuraka, ‘Hinamoane aporo rea pura hinamoreapo. Arirakano aporoamo hinamoane hakimarakanapo.’ Aíyaka Kotimo hemakapurapo. Asiamo rarapo kepoane hinamo fimaresa aporo ayapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 “Aumaraka somehokopo,” aíyaka Yasumo somesane oyapo. \p \v 33 Yasumo someraka, “Wate fana repo makasa kaua kekemaki somesane somepe pekea repo soko kaisiapo. Kaisiane oyapo. ‘Nómo makata rakiakosapo, aíyaka aumaraka somesane metakariakopo. Unihaemo asekeasimo nómo aumaraka someraka ayiakakosaposane kakaro ayiakanie,’ aíyaka somehoareapo. \rq (Wok Pris 19:12; Namba 30:2; Lo 23:21)\rq* \p \v 34 Makasa kaua kekemamo somesa nine, nōmo reaki some meta one somerakanapo. Makata meta yano hokoa aumahokopo. Hepene yapura Koti unihaeaka sea kára kayasasamo, hepene yapurane yano hokoa aumahokopo. \v 35 Arirakano Koti ipi hepene yapura kake, hauaka kára one epo korakemo finiraka kayasasamo, hauaka kara one soko, yano hokoa aumahokopo. Arirakano Yarusarame sitiane soko yano hokoa aumahokopo. Yarusarame sitiane Unihae Káramo sitipo. \v 36 Arirakano repo wamoane soko yano hokoa aumahokopo. Wamoa uni itiane hakesane soko, eresane soko, repo aporomanomo marerafapo. \v 37 Asiamo some kakarorakae aihoasimo oroko makata aumarane soko, yátafu aumarane soko, Kotiaki hokono soneraka aumarane soko, su kepoane Satanepo. Asiamo makata ane yano hokoa aumaraka aumahokopo. Aohoko hemakapuraka kakaro aohoanie. Waehoko hemakapuraka kakaro waehoanie.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Rukuroponane Yasumo somesane oyapo. \r Ruki 6:29-30 \p \v 38 Yasumo someraka, “Makata fana somesesuane repo kaisiapo. Kaisiane oyapo. ‘Aporomo ne hi rukua faurakano, e soko hi fauhoasimo rukua ropohoanie. Aporomo ne akaia ruraka mere rukurokorakano, e soko mere rukurokohoasimo nómo rukuropohoanie.’ Aíyaka somesesuane repo kaisiapo. \rq (Kisim Bek 21:24; Wok Pris 24:20; Lo 19:21)\rq* \p \v 39 Ipu somesa nine nōmo reaki some meta one somerakanapo. Aporo watikisamo ne mokoatikirakano nómo eaki ropo mokoatikihokopo. Aporomo ne akai pare tumurua rurakano, nómo rukuroponafaraka akai pare kasakai takua soko rusimo tarinie. \v 40 Arirakano hukurura kepo kaira aporomo kaiyisimo aporo watikisamo neaki hukurukua someraka, ‘Nómo pasu ososane ano makasie.’ Airakano pasu ososane e karaka, pasu ososa metane soko e kakanie. \v 41 Arirakano kamani aporomo neaki paroaka someraka, ‘Nōmo makata fato tame yia yaku maka pusie.’ Airakano nómo seseraka e arareraka yamenoa soko yaku maka punie. \v 42 Asiamo aporomo neaki makasierakano nómo kakanie. Aporomo neaki makata fore makasierakano kakanie. Waehokopo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 “Aporomo ne mokoatikirakano nómo eaki himu tumurumo hemakapunie.” Aíyaka Yasumo somesane oyapo. \r Ruki 6:27-28; Ruki 6:32-36 \p \v 43 Yasumo someraka, “Makata fana somesesuane repo kaisiapo. Kaisiane oyapo. ‘Aporo tákemo neaki himu tumurumo hemakapurakano nómo soko eaki himu tumurumo hemakapunie. Aporomo neaki hisirakano nómo soko eane hisihoanie.’ Aíyaka fana somesesupo. \rq (Wok Pris 19:18)\rq* \p \v 44 Somesa nine nōmo reaki some meta one somerakanpo. Aporo metamo né mokoatikirakano, nómo eaki himu tumurumo hemakapunie. Eane Kotimo ararehoasimo kurikurihoanie. \v 45 Eane hemakapukua kurikuriraka reke, repo Ata hepene yapura reamo makata rakira ayiáka, reane ipi hokosa pariraka ayiáka rakirakanapo. Asiamo aporo watikisamo hauaka á soko, aporo kotesamo hauaka á soko, ipu suamo hauaka á sere maiyamo faehoasimo, Kotimo sere maiyane makarapo. Arirakano kotafe somera aporo soko, kakaro somera aporo soko, ipu suamo hauaka á yao peasimo Kotimo makarapo. \p \v 46 Aporo tákemo ne himu tumurumo hemakapurakano, nómo soko eane ropo himu tumurumo hemakapusuakipoko, ‘Kotimo anoaki makata ropo kakakosapo.’ Aíyaka hemakapurane siahoasireare? Wae, siahoasifareapo. Nómo ropo himu tumurumo hemakapukua rekeno, ne takese mora aporo area ayiáka rekenapo. Aporo watikisamo hemaka apura ayiáka repo ayiáka hemakapurakanapo. Arirakano repo aporo tákeane soko hemakapuraka yia, aporo metakirane soko himu tumurumo hemakapunie. \p \v 47 Nómo ni aporo ira ane hákasa makoteraka, aporo metane asekepayaraka makefehoane siahoasireare? Wae, ane siahoasifareapo. Nómo ní aporo ira hákasaki makoteraka, aporo metane asekepayaraka makeferaka rekeno, ne nena aporo area ayiáka rekenapo. \v 48 Asiamo nómo Ata hepene yapura reamo koteaka reke aporo hinamo suane himu tumurumo hemaka apura ayiáka, ne soko koteaka reke, aporo hinamo suane himu tumurumo hemakapunie.” Aíyaka Yasumo somesapo. \c 6 \s1 “Aporo himu tetáraka arisia ayiáka re risikiakopo.” Aíyaka Yasumo somesane oyapo. \p \v 1 Yasumo someraka, “Nómo Kotiaki patera asekea rakirane aporo suamo asekea ne makáraraka kekerehoasimo rakiakopo. Nómo ní yia makáraraka rupiraka sikiraka rakiakopo. Nómo Kotiaki patera asekea rakiraka, aporo suamo asekea ne makáraraka kekerehoasimo rakirakano, nómo Ata hepene yapura reamo neaki makata ropo kakakosapoko asiane, nómo ní yiamo aiyanamo, nómo makata ropoane huruperakanapo. \p \v 2 Asiamo aporo makata forokoa reane nómo asekea makata akara maiya amo, tau kakanie. Aporo suamo asekea ne makáraraka kekerehoasimo, aporo su hikumisia kakakopo. Aporo su hikumisia akará ayiáka, aporo himu tetáraka hemakapukua reamo\f + \fr 6:2 \ft Aporo himu tetá reane metakira Ferese aporopo.\f* ayiáka makata karápo. Ipu makata karáne Yu aporomo sarimana apea soko, ikia kára soko, makata karápo. Ayiáka makata karakano, aporomo asekea kekereraka, ‘Epo makata kára akare.’ Airakanone, aporoamo makata ropoane sia amara ayapo. Asiamo nōmo reaki kakaro somerakaripo. \p \v 3 Arirakano aporo makata forokoa reane nómo makata karáka, tau kakanie.\f + \fr 6:3 \ft Tau kayane pisini meaka uyáka popasapo. Nómo ní hokono kasakaimo, ní hokono tumurumo makata karáne aseakohoamo tau kakanie, aíyaka popasapo.\f* Aporo metakiramo aseakohoamo, i hikumisia kakakopo. Arirakano aporo metakiramo kaiyakohoamo, somehokopo. \v 4 Faremarekea kakakosakipoko ayiáka kakanie. Akara maiya amo titi haku toke karakano, nómo faremarekea rakisiane nómo Ata hepene yapura reamo aseraka epo ne makotehokosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Kurikurinane oyapo. \r Ruki 11:2-4 \p \v 5 Yasumo someraka, “Nómo kurikuriraka aporo himu tetáraka reamo kurikurisane kaikia, ayiáka kekemaraka kurikurihokopo. Aporo metamo ikia kara reke kurikuriraka, anakano aporo metamo Yu aporomo sarimana apea aporo suamo kaiyisimo kurikuriraka anapo. Arirakano, aporo suamo aseraka someraka, ‘E aporo kotesapo.’ Airakanone aporoamo makata ropoane sia amara ayapo. Asiamo nōmo reaki kakaro somerakaripo. \p \v 6 Arirakano nómo kurikuriraka nómo ní apea ní haku pukua ikia koro mapirikia reke, kurikurihoanie. Nómo ní haku kurikuriraka reke, ní Ata aporomanomo asekeanafonosane fararekeno eaki kurikurihoanie. Kurikurinane ní Atamo kaikia ne makotehokosapo. \v 7 Nena aporomo hemakapuraka, ‘Kára kurikurirakano Kotimo kaiyakosapo.’ Aíyaka hemakapuraka, ipu some kára waseremaka some nokone pukua kurikurinapo. \v 8 Ipu kurikurina ayiáka, nómo kekemaraka kurikurihokopo. Nómo makata siaraka tokoanafonosane soko, himu siaraka rekeanafonosane soko, nómo kurikurihoasiraka, ní Ata hepene yapura reamo fana hemakapurakayiapo. \p \v 9 Asiamo repo kurikuriraka úyaka kurikurihoanie. ‘Atao. Ne isiapo Ata hepene yapura rekenapo. Ne yano motosa kakaro kára haku kotesa susuane makama fanahoasimoripo. \v 10 Aporo sumo himua ne unihaeaka rekeasimo hemakapurakaripo. Hepene yapura nómo ní hemakapusua aina ayiáka, hauaka wo soko ayiakasimo hemakapurakaripo. \v 11 Pipu makata nakosane pipu yia nasimo, siaraka makanie. \v 12 Aporo metamo isuaki mokoatikirakano, isiapo ropo mokoatikinane mafaraka mamerarurakano asekea, isiapo watikisane soko, nómo mafaraka mameraruhoanie. \v 13 Isu kau aseakosane peakohoamo nómo isu asekea rekeanie. Satanemo isu mokopipihokohoamo isu mafasinie.’ Aíyaka kurikurihoanie. \p \v 14 Asiamo aporomo neaki watikiaka rakisiane, nómo ropo mokoatikihoanafonoraka metakarirakano, nómo Ata hepene yapura reamo nómo watikisane soko metakariakosapo. \v 15 Arirakano aporomo neaki watikiaka rakisiane, nómo ropo mokoatikinane metakarianafonorakano, nómo watikisane soko, nómo Ata hepene yapura reamo metakariakosafapo.” Aiyaka Yasumo somesapo. \s1 Kotimo seséhoasimo makata nakosa sokoainane oyapo. \p \v 16 Yasumo someraka, “Makata nakosa sokoairaka\f + \fr 6:16 \ft Maiya metakiramo aporomo Kotiaki kurikurihoko makata nakosa sokoairaka ayiáka kurikurinapo.\f* aporo himu tetáraka risiamo sokoaiana ayiáka, nómo ayiáka sokoaihokopo. Ipu hi kumisi yuyukuraka risike, ipu makata nakosa sokoaisane, aporo suamo hemakapusimo, meamoraka koraka risirapo. Meamoraka koraka risiane aporo suamo asekea kekererakano, ipu makata ropoane sia amara ayapo. \v 17 Arirakano nómo Kotimo seséhoasimo makata nakosa sokoairaka aporo suamo hemakapukohoamo, ní hi kumisi kusuraka, uni iti unisakemo rakinie. \v 18 Rakikia aporo suamo aseakohoamo tau makata nakosa sokoairakano, nómo faremarekea sokoaisane nómo Ata ipi hákasamo aserakanapo. Aseraka epo ne makotehokosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Hepene yapura makata mahimuna ane taehoasimo Yasumo somesane oyapo. \r Ruki 12:33-36 \p \v 19 Yasumo someraka, “Hauaka wo makata mahimuraka taesane metane mopenapo. Metane surisurimo nenapo. Metane hakimora aporomo ape ikia koro mapirisiane soko, roparaka hakimorapo. Anapaka hauaka wo makatane mahimuraka taehokopo. \v 20 Nómo makata mahimuna ane hepene yapura taehoasimo rakinie. Hepene yapura makata taesane aporo metamo hakimorafapo. Surisurimo soko nenafapo. Moperaka soko mopenafapo. \p \v 21 Asiamo nómo hauaka wo makatane mahimuraka sarimaraka taeraka rekeno hauaka wo makatane hákasa hemakapukusapo. Arirakano hepene yapura makata mahimuna ane sarimaraka taeraka rekeno hepene yapura makata taesane hákasa hemakapukua rekeakosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 “Ní kaumo nafa asíane ní hipo,” aisane oyapo. \r Ruki 11:34-36 \p \v 22 Yasumo someraka, “Ní kaumo nafa asiane ní hipo. Ní himo makata su koteaka asekea takékea rekeno ní kauane faeraka rekeakosapo. \v 23 Asiāne ne hi meraka reke, ne kauane soko, katoraka rekeakosapo. Katosakipoko faesa reane katosamo suaka taehokosapo. Suaka taerakano katosane kárahokosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 “Hauaka wo makatane hemakapukupo.” Aíyaka Yasumo somesane oyapo. \r Ruki 16:13; Ruki 12:22-31 \p \v 24 Yasumo someraka, “Aporo posesa tetápoko aporo raipa hakásamo rakirafapo. Aporo raipa hakásamo aporo posesa tetápoko rakiraka, metaki seseraka rakiraka, metaki hisiraka rakiakosapo. Aina ayiáka aporomo Kotipoko hemakapukua rakirane soko, monepoko hemakapukua rakirane soko, tetáraka rakiane siahoasifareapo. \p \v 25 Asiamo nōmo some one neaki somerakanapo. Ne hitaferaka rekeako he soko, makata nakosane soko, makata akipoko kára himu nekea hemakapukupo. Patera yase risirapaka pasu osohokosane, kára himu nekea hemakapukupo. Hitafe areamo makata nená hákasa ayare? Kaua pasu osohokosa hákasa ayare? Wae, hákasa ayafapo. Kotimo neaki himu ha kasasamo makata nakosane soko, neaki kakasifareare? Ao, epo neaki sia kakakosapo. Neaki kauane kasasamo pasu osohokosane soko, epo neaki kakasifareare? Ao, epo sia kakakosapo. \p \v 26 Mená koraka torane asekeanie. Menámo makata nakosa pororafapo. Witi hae surakano menámo popatenafapo. Witi hae keseke nakosakipoko apea taenafapo. Taehoanafonorakano menáki nómo Ata hepene yapura reamo makata nakosa karakanapo. Menáki karásasamo aporomanoaki kakasifareare? Ao. Aporomanoane ipi kará hemakapukua kakakosapo. \v 27 Arirakano aporomanomo ipi himu hemakapuramo, ‘Ano kukusane hisiripo.’ Aíyaka himu nekea rekeno, e kukusa sere motosane marokehokosare? Wae, marokehokosafapo. \v 28 Arirakano pasu makosakipoko himu nekea rekeakopo. Sako wemeane hemakapunie. Sako wemeane taneheakosakipoko sako wememo namina yia makata rakirare? Wae, makata rakirafapo. Sako weme suhoasimo sako wememo pasu susane maka irinare? Wae, sako wememo ipi hemakapukua wateane sunapo. \v 29 Hao, kaisie. Wate fana Soromone aporo kára unihaeaka reke, ipi pasu kotesa ososapo. Soromonemo pasu ososane kotesa nine, sako weme wateane namo kakaro kotesapo. \v 30 Arirakano asane tanehekea risiane Kotimo makoteraka wate karápo. Karakano asane pipu tanehekea risiane, wakasema keseke iramo paiyiane kukua kerapo. Kukua kesane, maiya wakasemamo tanehekea risia nine, Kotimo asekea rerapo. Kotimo asane asekea area ayiáka, nómo pasuane fahokohoamo, Kotimo neane ayiáka asekea rekenapo. Kotimo ne asekea rekeno yia, nómo Kotiaki himumo hakása wakasemaraka hemakapurakanapo. \p \v 31 Kotimo reane asekea rerasamo úyaka hemakapukupo, ‘Makata nakosa ma mokoakosare? He ma takamakosare? Pasu fasekeno ma mokoakosare?’ Aíyaka himu nekea kára hemakapukupo. \v 32 Arirakano nena aporomo maiya suamo makata nakosane soko, pasuane soko, kára himu tumurumo hemakapurapo. Arirakano makata nakosane soko, pasu osohokosane soko, farakano mokoakosane nómo Ata hepene yapura reamo hemakapurapo. \v 33 Asiamo Kotimo ne unihaeaka asekea rekeasimo matumuruhoanie. Kotiane ereketaeraka area ayiáka ereketaeraka rekeako himu tumurumo ayiáka hemakapunie. Ayiáka hemakapukua rekeno makata nakosa soko, pasu soko, siaraka mokoakosapo. \v 34 Asiamo rau ayiakakosane rau yia hemakapunie. Pipu hemakapukupo. Pipu waforohokosane pipu sere ayapo. Rau waforohokosane rau sere ayapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \c 7 \s1 “Aporo metane hokomaka somehokopo,” aisane oyapo. \r Ruki 6:37-38; Ruki 6:41-42 \p \v 1 Yasumo someraka, “Nómo aporo metane mawakasemahoasimo hokomaka someraka, ‘E watikiaka are. Ano koteaka rekenapo. E area ayiáka ano rekenafapo.’ Aihokopo. Aihoanafonorakano aporo metakiramo soko, Kotimo soko, neaki ayiáka somehokosafapo. \v 2 Nómo aporo meta ayiáka mawakasemaraka hokomaka somerakano, aporo metakiramo soko, neaki ayiáka mawakasemaraka hokomaka somehokosapo. Arirakano nómo someane parakuraka akara ayiáka, neaki aporo metakiramo soko, ayiáka parakuraka neaki kakakosapo. \p \v 3 Nómo ní maemo hia makata pepeno wakasema akayane nómo aseraka yia, nómo ní hia makata pepeno kára akayane, marirakano asekepayarakanare? \v 4-5 Asekepayaraka yia ní maeaki someraka, ‘Ne hia makata pepeno wakasema akayane, nōmo maka mamakatehokosapo.’ Aíyaka somerakanone ne aporo himu tetáraka rekenapo. Fana nómo ní hia makata pepeno kára akayane maka mamakatehoanie. Mamakateraka faraka, ní maemo hia makata pepeno wakasema akayane maka mamakatehokosakipoko koane nómo ní himo sia koteaka aseakosapo. \p \v 6 Arirakano Kotiaki makata yaku kakakosane kásaki kakakopo. Arirakano saro perakano saro hikumisi neneme yia, sekete kokomareakopo. Kokomarerakano seketeane saromo finiraka reke, oropatea kenetapikia marekea, neane kekemaraka rukua motokoa nakosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Kurikurinane oyapo. \r Ruki 11:9-13 \p \v 7 Yasumo someraka, “Makata makosakipoko Kotiaki kurikurihoanie. Kurikurirakano Kotimo neaki makakosapo. Himo aseako koanie. Korakano kokoa aseraka makosapo. Ikia koro ropakamakasimo paroparohoanie. Paroparorakano Kotimo ropakamakosapo. \v 8 Asiamo makata mako Kotiaki kurikurirakano makosapo. Makata aseako himo korakano kokoa aseakosapo. Nómo ikia koroa paroparorakano, Kotimo ropakamakosapo. \p \v 9 Arirakano nómo ní hokosamo someraka, ‘Atao, ano asipa makasie.’ Airakano nómo ní hokosaki eke kakakosare? Wae, eke kakakosafapo. \v 10 Arirakano hokosamo someraka, ‘Ano pokoa makasie.’ Airakano nómo eaki yapakā kakakosare? Wae, yapakā kakakosafapo. \v 11 Asiamo ne himu watikisa yiamo nómo hokosaki makata kotesa karápo. Akara ayiáka, nómo Ata hepene yapura reamo soko, repo makata makasie aisa aporo hinamoaki Atamo makata namo kakaro kotesane kakakosapo. \v 12 Asiamo aporo metamo ne ayiakasimo nómo hemakapuraka, nómo soko aporo metaki ayiakanie. Asiamo ropo aina someane Mosesemo somemaneane soko, porofete aporomo somesane soko, some kepoane hakása yiyareapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Ikia kara Yasumo takumeaka somesane oyapo. \r Ruki 13:24 \p \v 13 Yasumo someraka, “Fanasina hauaka ikia kara kuru parauasakipoko aporo pukusane mawetenafapo. Mawetehoanafonorakano aporo yakai ikia kara á purapo. Arirakano ne yaiya rera hauaka á hiakosakipoko ikia kara makoropasa á hinie. \v 14 Makoropasasamo maweteraka wafororaka yorokoa yaiya rera hauaka á hiakosapo. Ikia karane wakasemasasamo aporo hukusimo kokoa asekea hirapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Ira wate Yasumo takumeaka somesane oyapo. \r Ruki 6:43-44 \p \v 15 Yasumo someraka, “Kotafe porofete aporomo Kotimo some kará porofete aporo pariraka some karápo. Ipu someane repo kakimarakarihoamo, kotafe hokokekea somehokosapo. Asiamo kotafe porofete aporo ayarihoamo, koteaka asekeanie. Saro wofe irirasane kotafe saro sipi pariraka risikirihoamo, koteaka asekea takeanie. \v 16 ‘Kotimo some kará aporore? Kotimo some kará apororakapo.’ Aíyaka takekea hemakapukusakipoko, epo makata rakirane asekea takeanie. Aporomo makata rakirane, sako wate asiapo. Sako utumua sako karepe wate pekerisia tumarafapo. Arirakano kiāne ira foke wate pekerisia tumarafapo. \v 17 Ira kotesamo wate kotesa susu perapo. Ira watikisamo wate watikisa susu perapo. \v 18 Ira kotesamo wate watikisa perafapo. Ira watikisamo wate kotesa perafapo. \v 19 Iramo wate kotesa peanafononane, aporomo tokoraka mamakateraka, iramo inakasimo pairapo. \v 20 Asiamo kotafe Kotimo some kará aporo pariraka rakirakano asekeanie. Asekea hemakapuraka, ‘E Kotimo some kará aporofapo.’ Aíyaka hemakapunie.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Aporoaki Yasumo someraka, “Ano metakarikia pusie,” aihokosane oyapo. \r Ruki 13:25-27 \p \v 21 Yasumo someraka, “Aporo metakiramo anoaki someraka, ‘Unihae, Hokopusuo,’ aíyaka kaumo wára aporoane Kotimo ipi unihaeaka asekea rea aporomano akiyaki paohokosafapo. Asiāne nōmo Ata hepene yapura reamo hemakapusua kekemaraka rakira aporo hinamoane, i hákasa paohokosapo. \v 22 Hukurura sere amo aporo hinamo yakaimo anoaki someraka, ‘Unihae, Hokopusuo, ne yano motosa makárahoasimo, Kotimo someane isiapo kaikia someane some kasapo. Ne yano hokoa yatafuaki metakarikia pusierakano, i pusuapo. Ne yano motosa kárasasamo isiapo wakapuaka rakirakano, aporo metakiramo asekea fofasapo.’ \v 23 Airakano nōmo someraka, ‘Reane nōmo aserafapo. Re aporo watikisasamo ano metakarikia re pusie,’ aihokosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Aporo tetámo ape tetá kisiane Yasumo takumeaka somesane oyapo. \r Ruki 6:47-49 \p \v 24 Yasumo someraka, “Aporomo koteaka hemakapukua hauaka parosakipoko ape kisia paroaka area ayiáka, nōmo some kakimasa aporoane ayiáka rerapo. \v 25 Ape kisiakipoko atifo yaoyaki kára peraka, he huku puraka, hauaka parosa á ape kisiasamo rakarimaka purafapo. \v 26 Arirakano aporo koteaka hemakapurafaraka hauaka sakipua ape kisia area ayiáka, nōmo some kakipayasa aporoane ayiáka rerapo. \v 27 Ape kisiakipoko yao kára atifoyaki kára peraka, he huku purapo. Puraka ape hauaka sakipua kisiane rakarimaka puraka anu airapo,” aíyaka Yasumo somesapo. \p \v 28 Someane some kaka farakano aporo hinamo yakaimo kaikia himu faraka fofasapo. \v 29 Kotimo somemane tisa aporomo some akara ayiáka Yasumo ayiáka some kasafapo. Epo wakapuaka some karakano kairaka, “Someane enahoasifareapo.” Aíyaka aporo hinamo fofasapo. \c 8 \s1 Aporo toropakesa Yasumo mafasane oyapo. \r Maka 1:40-45; Ruki 5:12-16 \p \v 1 Yasu ūri terayia hikia kayane pariperakano, aporo yakaimo epo makata rakirane asekehaerape pusuapo. \v 2 Asekehaerape puraka aporo toropakesa Yasu rea peraka, Yasu ipi yano motosa kárapo, aíyaka hemakapukua kakuna porokoa kake someraka, “Unihaeo, nómo ano mafahoko seseraka soko metao, seserire?” \v 3 Airakano Yasumo ipi hokono máfaraka aporoane sakairaka someraka, “Ao, ano seseripo. Ne makata takamasane farasie.” Aihoanine aporo toropakesane wate foaka fasapo. \v 4 Farakano asekea Yasumo someraka, “Ne fasane aporo metakiraki somehokopo. Pirisiti aporo rea pukua, ne kau toropakesa fasane pirisiti aporoaki tarinie. Tarikia, Mosesemo somemanemo ayiakanie aisane kekemaraka, makata yaku Kotiaki ayiáka kakanie.\f + \fr 8:4 \ft “Aporo ipi kau toropakesane fasasamo mena soko metao, saro sipi mano soko metao, rukua paikia Kotiaki kakanie.” Aíyaka Mosesemo somesapo.\f* Ne fasane aporo hinamo suamo asekea hemakapusimo ayiáka kakanie.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Aporo terakaiyamosa satinimo aporo raipa makata takamasa Yasumo mafasane oyapo. \r Ruki 7:1-10 \p \v 5 Yasu pukua Kapaneame taonea perakano, Rome aporo terakaiyamosa satini peraka Yasuaki someraka, \v 6 “Nōmo aporo raipa makata kára takamaraka, kau nariraka korosakataeraka apea warekenapo.” \v 7 Airakano Yasumo someraka, “Ano nī peraka e mafahokosapo.” \v 8 Airakano aporo terakaiyamosa satinimo someraka, “Unihaeo, ano aporo wakasemasasamo ne aporo kárasasamo iti siasafapo. Asiasamo nōmo apea ne peane siahoasifareapo. Ne aporo makata takamasa warea punafonoraka o reke, aporo makata takamasane farasie aisie. Nómo farasie airakano nōmo aporo raipa makata takamasane fahokosapo. \v 9 Arirakano ano asekea rea aporoamo anoaki rakisierakano nōmo rakirapo. Arirakano nōmo aporo asekea reaki pusierakano ipi purapo. Peaerakano ipi perapo. Nōmo aporo raipaki rakisierakano, epo rakirapo. Nōmo aira ayiáka, nómo soko aporo makata takamasane farasierakano, e fahokosapo.” \p \v 10 Airakano someane Yasumo kaikia sesesapo. Seseraka asekehaerape pesa aporoaki someraka, “Nōmo reaki kakaro somerakaripo. Rome aporo terakaiyamosa satini ane Yu aporofapo. Yu aporohoanafonosa reamo anoaki himu hakásaraka hemaka apura ayiáka, Isiraya hauaka Yu aporo metamo anoaki ayiáka himu hakásaraka hemakapurafareapo. \p \v 11 Hao, kaisie. Koti unihaeaka rea hauaka á Eparahame soko, Aisake soko, Yakope soko, iyaki hakāsa toke makata nakosakipoko, Yu aporohoanafonosane yakai hiakosapo. Arirakano maiya apera hauaka taku aeyaka soko, maiya apura hauaka taku aeyaka soko, i yakai hiakosapo. \v 12 Arirakano Yu aporo hinamo Koti unihaeaka rea hauaka á hiakosapoko asiāne, ipu anoaki himu hakásaraka hemakapunafonorakano, iane Kotimo kakaro metakariakosapo. Katosa hauaka á pusiehokosapo. Pusierakano pukua á risike, i hihiripuraka saperaka akai kirisihokosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \p \v 13 Asiamo Rome aporo terakaiyamosa satiniaki Yasumo someraka, “Ní apea paripusie. Nómo anoaki himu hakásaraka hemaka apura yaiya nōmo rakirakanapo.” Aíyaka somehoanine aporo raipa makata takamasane fasapo. \s1 Aporo hinamo yakai makata tasa Yasumo mafasane oyapo. \r Maka 1:29-34; Ruki 4:38-41 \p \v 14 Yasu pukua Pitamo apea yorokoa aseane, Pitamo ipi aseamo kaīyia makata takamasa kau sisipuraka warekeno asesapo. \v 15 Aseraka hinamoamo hokonoa Yasumo sakaihoane, makata takamaraka kau sisipusane fasapo. Farakano asekea, hinamoane takahikia makata nakosa paikia Yasuaki kasapo. \p \v 16 Arirakano wakasema nina samapu yao nene horamo, aporo hinamo yakai yatafumo ho mosane Yasu rea aporo metakiramo karikia pesapo. Karikia perakano yatafuaki Yasumo ipi akaimo hákasa some hora yiamo yatafuane metakarikia pusuapo. Arirakano aporo hinamo makata tasane soko suane Yasumo mafasapo. \v 17 Mafasane mafahoasiraka wate fana porofete aporo Aesayamo popasapo. Popasane oyapo, “Isiapo makata tasane wakasema soko kára soko epo mafanapo.” Aíyaka popasane faserepesa ayareapo. \rq (Aisaia 53:4)\rq* \s1 Aporomo himu tetáraka risike Yasuaki someraka, “Ne patera aseakosapo,” aisane oyapo. \p \v 18 Aporo hinamo yakai Yasu yaki sarimasane Yasumo asekea, ipi aporo hakāsa puraki someraka, “Isu kasua ripaka he Kariri taku ra purakapo.” \v 19 Airakano e rea Kotimo somemane tisa aporo meta peraka Yasuaki someraka, “Tisao, ne taku ra purakano soko, taku ro purakano soko, sapeaka hinakano soko, ano neyaki hakāsa koraka rekeakosapo.” \v 20 Airakano aporoane kau aseakosakipoko Yasumo eaki someraka, “Yákasa ipi hauaka rapia warápo. Mena ipi usia warápo. Ipu ape waráne risikinapo. Arirakano Ano Aporomanomo Tákeane ape wará uni katane rekenafapo.” \v 21 Airakano aporo hakása meta Yasuyaki hakāsa puraka ipi someraka, “Unihaeo, ano neyaki peakosapoko asiāne, fana nōmo nī ata kurakano hauaka marekea faraka, neyaki peakosapo.” \v 22 Airakano Yasumo someraka, “Ní ata metakarikia, anoyaki peanie. Aporo ano patera asekeanafonosamo aporo kusuane hauaka mareakosapo. Aporo ano patera asekeanafonosane i aporo kusua asiapo. Aporo kusua asiasamo ipu aporo kusuane hauaka muriane siahokosapo,” aisapo. \s1 Atifoyaki he kupayaki kára pesane Yasumo mafasane oyapo. \r Maka 4:35-41; Ruki 8:22-25 \p \v 23 Yasu kasua ripaka ipi aporo hakāsa pura soko, eyaki hakāsa kasua ripaka pusuapo. \v 24 Ripaka puraka Yasuane kasua wasápo. Wasakipoko yao foaka peraka atifoyaki he kupayaki kára pesapo. He kupa kára peraka, kasu tua he wakekeraka, kasu kenepesahopo. \v 25 Kenepeakorakano asekea, aporo hakāsa puramo Yasu maturikia someraka, “Unihaeo, isu araresie. Kasu keneperaka isu he nasireapo.” \v 26 Airakano Yasumo iaki someraka, “Repo marirakano namorakanare? Anoaki kakaro himu hakásaraka kára hemakapurakanafareapo. Wakasemaraka hemakapureapo.” Aíyaka Yasu takahikia atifoaki soko, he kupaki soko, “Farasie,” airakano, atifo soko, he kupa kára pesane soko, foaka fasapo. Faraka he auasapo. \v 27 He auarakano asekea, aporo hakāsa puramo fofaraka someraka, “Yasumo someane atifomo soko, he kupamo soko, kakimaraka fane. Fasasamo aporoane eparakapo,” aisapo. \s1 Aporo tetá yatafumo ho mosa Yasumo mafasane oyapo. \r Maka 5:1-20; Ruki 8:26-39 \p \v 28 He kekea kaya kasu rokoa hikia, Katára hauaka á kasu karimarekea hikia aseane, aporo tetá yatafumo ho mosa aporo kusua taena kunikia aeyaka perakano asesapo. Aporo tetane irirasasamo tetapō kunikia makeraka aporo meta purafapo. \v 29 Asiamo Yasu kasua ripaka pekea kasu matapea karikimarerakano asekea, aporo tetane Yasu rea pesapo. Peraka Yasuaki poaeraka someraka, “Ne Kotimo hokosapo. Nómo eto mayiakakosare? Fanasihokosa maiyane haru faserepeasiraka nómo etoaki fanasiraka kau teraka yaiya rerane kakako perakayiare?” \p \v 30 Aíyaka aseane saro yakai makeraka makata nenaka risikino asesapo. \v 31 Asekea yatafumo Yasuaki someraka, “Nómo isu pusierakane saro tua risikiako pusiesie.” \v 32 Airakano iaki Yasumo someraka, “Re pusie,” airakano yatafu pukua saro tua risiapo. Saro tua risikirakano saro su ūri kakafae aeyaka foaka sosonoraka peraka, he fesere mosakipoko aeyaka eteraka he numua hurupeperaka saro suane he nekea kukua kesapo. \p \v 33 Kukua kerakano asekea, saro asekea risia aporoane apea teketarikia hisiapo. Hinaka aporo yatafumo ho mosa mafasane soko, saro kukua kesane soko, makata asesane su somesapo. \v 34 Somerakano ape aeyaka aporo suamo Yasu aseako pesapo. Peraka himu faraka Yasuaki someraka, “Isiapo hauakane ne metakarikia pusie,” aisapo. \c 9 \s1 Aporo korosakataesane Yasumo mafasane oyapo. \r Maka 2:1-12; Ruki 5:17-26 \p \v 1 Yasumo Katára hauakane metakarikia, kasu ripaka poparipekea ipi taonea\f + \fr 9:1 \ft Yasu sisimaraka reke, Kotimo makata rakirane rakiraka rea maiya amo, Kapaneame taonea reapo.\f* fosāpo. \v 2 Fōkoa risike aseane, aporo korosakataesane fefeneakua makekea ira paka maka perakano asesapo. Maka pesa aporoamo aporo korosakataesane Yasumo mafahoasimo Yasuaki himu hakásaraka hemakapukua maka perakano asekea, Yasumo aporo korosakataesaki someraka, “Hameo, mapiraraka hemakapunie. Nómo himu watikisane nōmo mafarakanapo.” \p \v 3 Airakano Kotimo somemane tisa aporo metakiramo namina susu hemakapuraka, “Aporo himu watikisa mafarakanapo airakane Kotimo airaka sikirakae. Epo Kotiane mawakasemarakae.” \v 4 Aíyaka hemakapurakano ipu hemakapusuane Yasumo aseraka someraka, “Repo marirakano ano mahokoparirakanare? \v 5 Aporomo himu watikisa mafanane kárare? Aporo makata takamasa mafanane wakasemare? Meta mane kárare? Meta mane wakasemare? Wae, tati siasapo. \v 6 Aporomanomo Tákeane anopo. Hauaka wo aporo himu watikisane nōmo mafahoasimo Kotimo ano murikimaka maresapo. Maresasamo repo asekeasimo aporo korosakataesaki nōmo takahisierakanapo.” Aíyaka aporo korosakataesaki Yasumo someraka, “Ne takahisie. Takahikia ní asakapuane maweroraka maka nómo ní apea pusie.” \v 7 Airakano aporoane takahikia ipi apea pusuapo. \v 8 Purakano aporo hinamo sarimasamo aseraka fofasapo. Fofaraka ipu hemakapuraka, “Makata watikisa mafana wakapuane Kotimo aporoaki kayereapo.” Aíyaka hemakapuraka ipu Kotiaki kekeresapo. \s1 Yasumo Matiuaki peae, aisane oyapo. \r Maka 2:13-17; Ruki 5:27-32 \p \v 9 Yasumo hauakane metakarikia puraka aseane, takese mora aporo yano motosa Matiu,\f + \fr 9:9 \ft Matiu ane yano motosa meta Rífaipo.\f* takese mora oposea kakeno asesapo. Aseraka Matiuaki Yasumo someraka, “Ne ano patera aseako peae.” Airakano Matiu takahikia Yasuyaki hakāsa pusuapo. \v 10 Pukua Matiumo apea pauraka ape namoa yorokoa toke, Yasu soko ipi aporo hakāsa pura soko toke, iyaki takese mora aporo metakira soko, aporo himu watikisa soko, sarimaraka toke, makata nesapo. \v 11 I suane hakāsa toke makata nenakano, Ferese aporomo aseraka, Yasumo aporo hakāsa puraki someraka, “Marirakano repo tisane takese mora\f + \fr 9:11 \ft Takese mora aporoamo mone sapeane hakimosapo. Anakano asekea aporomo iaki sesesafapo.\f* aporoyaki aporo himu watikisayaki hakāsa toke makata nenakanare?” \p \v 12 Aíyaka ipu somerakano Yasumo kairaka iaki someraka, “Aporo koteaka reane mitikoromo mafahoko purafapo. Aporo makata takamasane mitikoromo mafahoko purapo. \v 13 Asiamo aporo himu watikiaka risiamo watikisane metakarikia risikiako parihoasimo iaki peaehoko ano perakayiapo. Aporo kotesane peaehoko ano perakayiafapo. Asiamo Kotimo sawia popasane enomako hemakapunie. Kotimo someraka, ‘Anoaki makata rukua paikia yaku karakano asekea nōmo wakasema sesenapo. Arirakano aporo metaki kamenakaraka himu purakano asekea nōmo kára sesenapo.’ Aíyaka popasamo kepoane hemakapukusakipoko koanie.” Aíyaka Yasumo somesapo. \rq (Hosea 6:6)\rq* \s1 Kotimo asekeasimo makata nakosa sokoainane Yasumo somesane oyapo. \r Maka 2:18-22; Ruki 5:33-39 \p \v 14 Yasu rea Yone he tapukumareramo aporo hakāsa pura peraka Yasuaki someraka, “Kotimo asekeasimo isiapo soko, Ferese aporomo soko, maiya metakiramo makata nakosa nekea, maiya metakiramo makata nakosa sokoainapo. Nómo aporo hakāsa puramo maiya suamo makata nakosa nenaka risikinapo. Ipu makata nakosa sokoaihoanafononane mainakanonare?” \v 15 Airakano Yasumo ipiane takumeaka someraka, “Aporomo hinamo arumarakano aporo suamo hokono keraka seseaka makata nenapo. Makata nenaka aporo hinamo kawe apia iyaki hakāsa rekeno, i himu hisihoanafonoraka seseraka risike, makata nakosa sokoainafapo. Arirakano aporo hinamo kawe apiane\f + \fr 9:15 \ft Takume someamo kepoane aporo hinamo kawe apia asíane Yasu ipipo.\f* aporo metakiramo waseremaka apura maiya amo, ipu himu hisiraka makata nakosane sokoaihokosapo. \p \v 16 Arirakano pasu paté koasakipoko pasu kawe paremarekea irisane, pasu kaweane kuruhenaka pasu patéane fe taku aeyaka hatirirurapo. Hatiriruraka kára koahokosapo. Anapaka pasu patéyaki pasu kaweyaki sarimaraka irinafapo. \p \v 17 Arirakano nanikose kau aporomo maka petoro irinapo. Waene he kawe metekesane petoro patéa takamanafapo. Takamarakano waene he kaweamo ponoponoraka petoro patéane faurakosapo. Fauraka petoro kakeraka waene he sakuriakosapo. Sakuriraka waene he soko petoro soko tetákara fahokosapo. Arirakano waene he kawe metekesane petoro kawea takamarakano petoro faunafapo. Fauhoanafonoraka, tetákara tati siaraka risikiakosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Hinamo hokosa kusua Yasumo maturikia taesane oyapo. Arirakano hinamo meta makata takamasamo Yasumo pasua sakaihoane mafasane soko oyapo. \r Maka 5:21-43; Ruki 8:40-56 \p \v 18 Yone he tapukumareramo aporo hakāsa puraki Yasumo someraka rea maiya amo, Yu aporomo sarimana ape asekea rea aporo metane pesapo. Pekea kakuna porokoa kake Yasuaki someraka, “Nōmo hinamo hokosa kawe kusuapo. Kusua nine ne peraka, e sakaihoane turikia pukua hitaferaka kakakosapo.” \v 19 Airakano Yasu takahikia eyaki hakāsa pusuapo. Puraka ipi aporo hakāsa pura soko, eyaki hakāsa pusuapo. \p \v 20-21 Purakano asekea hinamo meta patera aeyaka pekea, ipi himumo hemakapuraka, “Ano keremisi keno sumo wake apea makama yiaraka kayapo. Kayasasamo, Yasumo pasua nōmo sakaihoane ano wake apea makama yiaraka kayane fahokosapo.” Aíyaka hemakapukua Yasu purakano asekea, e patera aeyaka pekea Yasumo pasu ke huhua sakaisapo. \v 22 Sakairakarakano Yasumo kaikia rekeako pariraka, hinamoaki someraka, “Hinamo ne karekekea kakakopo. Mapiraraka kakanie. Nómo anoaki himu hakásaraka hemaka apura yiamo, ne makata takamasane mafarakayiapo.” Aihoanine hinamoane makata takamasane wate foaka fasapo. \p \v 23 Farakano i pukua Yu aporomo sarimana ape asekea rea aporomo apea pauraka, ape namoa yorokoa pukua aseane, hokosa kusuakipoko hinamomo hihiripuraka, metakiramo kamenakaraka hihiripurakano asekea, \v 24 Yasumo iaki someraka, “Re su yaoa pusie. Hinamo hokosane kusuafapo. E wayereapo.” Airakano aporo hinamo suamo Yasuaki hokomarekea keasapo. \v 25 Kearaka i yaoa purakano asekea, hokosa kusua warea apea Yasu yorokoa pukua, hokosa hokonoa maka máfaraka maturikia taesapo. \v 26 Maturikia taerakano asekea, hokosa ane maturikia taesane hauaka makea aporo hinamo suaki somepe pusuapo. \s1 Aporo tetá hi fausane Yasumo mafasane oyapo. \p \v 27 Yasu puraka kaiyiáne aporo tetá hi fausamo Yasu kekemarape peraka Yasuaki wáraka, “Tefetemo\f + \fr 9:27 \ft Wate fana Yu aporo hinamoane Tefetemo unihaeaka asekea reapo. Tefetemo aporo ira wainepe pusuane Yasu faserepesapo.\f* aporo ira Yasuo, nómo eto kamenakaraka araresie.” \p \v 28 Airakano Yasu apea pekea yorokoa reke aseane, aporo tetá hi fausane perakano asekea, Yasumo tetāki someraka, “Tetápo hemakapuraka, ‘Eto hi fausane nōmo mafahoasimosapo,’ aíyaka hemakapurakanare?” Airakano tetapō someraka, “Ao, Unihaeo, nómo eto mafahoasimo hemakapurakaripo.” \p \v 29 Airakano tetā hia epo sakairaka someraka, “Tetápo hemakapuraka eto mafahoasimosapo, aíyaka hemakapusuasamo teto mafarakanapo.” \v 30 Aihoanine tetā hi fausane faraka koteaka asesapo. Farakano asekea Yasumo tetāki paroaka someraka, “Tetápo hi fausa mafasane aporo hinamo metaki somehokopo,” aisapo. \v 31 Airakano yia tetapō Yasumo rakisiane aporo hinamo suaki somepe pusuapo. \s1 Aporo me fasane Yasumo mafasane oyapo. \p \v 32 Aporo tetá hi fausa mafasane pusuakipoko, aporo meta yatafumo ho masa me fasane aporo metakiramo karikia pesapo. \v 33 Karikia perakano Yasumo yatafuaki someraka, “Ne metakarikia pusie.” Airakano yatafuane pusuapo. Purakano aporo me fasamo koteaka somesapo. Somerakano aporo sarimasamo kaikia fofaraka someraka, “Epo rakirane hakureapo. Isiraya hauaka wo isiapo aporo metamo ayiáka rakirakano fana isiapo asesafapo.” \v 34 Aíyaka somerakano Ferese aporomo someraka, “Wae, yatafu metakarikia pusiehoasimo, yatafumo unihae Satanemo wakapuane Yasumo maka yatafu pusierakano apure,” aisapo. \s1 Aporo hinamo suane Yasumo kamenakaraka hemakapusuane oyapo. \p \v 35 Taone sua soko, ape sumu wakasema á soko, Yasu koraka reke, Yu aporomo sarimana ape sua Yasumo some kotesa some kape pusuapo. Epo some karáka, “Koti unihaeaka rekenapo,” aíyaka some kotesane some kasapo. Some karáka rea maiya amo, aporo metakira makata kára tasane soko, wakasema tasane soko, suane Yasumo mafasapo. \v 36 Mafaraka reke aporo hinamo suane Yasumo asekea hemakapuraka, “Saro sipi wafaya fasekeno saro sipi mokome pusua, hasaka korapo. Arirakano saro sipi metakira fafaoraka risirapo. Aina ayiáka aporo hinamo arisiane ayiáka risikinapo.” Aíyaka Yasumo aporo hinamo supoko kamenakaraka hemakapusuapo. \p \v 37 Kamenakaraka hemakapukua aporo yakaiane, aporo hakása metamo ararehoanafonosakipoko, Yasumo ipi aporo hakāsa puraki takumeaka someraka, “Ira wate sūsane kárareapo. Asiāne ira wateane tuakosane aporo hukusireapo. \v 38 Asiamo ira wate sūsane aporo raipamo tuako pusiehoasimo hemo wafayaki kurikurihoanie.” Aíyaka Yasumo somesapo. \c 10 \s1 Aporo hakāsa pura kenosu yano taesane oyapo. \r Maka 3:13-19; Ruki 6:12-16 \p \v 1 Yasumo ipi aporo hakāsa pura keno suaki peaerakano pesapo. Perakano ipu yatafuane metakarikia pusiehoasimo, i murikimaka wakapu kasapo. Ipu aporo makata kára tasane soko, wakasema tasane soko, ipu mafahoasimo, iaki Yasumo wakapu kasapo. \v 2 Ayiáka Yasumo aporo kenosu murikimaka iaki tarira aporo\f + \fr 10:2 \ft Tarira aporoane pisini meaka aposo, aíyaka yano motosapo. Tarira aporoane Yasumo aporo hakāsa pura ayapo.\f* yano motosapo. Ipu yano taesane oyapo. Saemone ipi yano motosa meta Pita, arirakano meta Saemonemo ipi mamanea Enitu, arirakano meta Sepetemo maeya Yamese, arirakano meta Yamesemo ipi mamanea Yone, \v 3 arirakano meta Firipi, arirakano meta Patóromiu, arirakano meta Tomase, arirakano meta takese mora aporo Matiu, arirakano meta Afiasemo maeya Yamese, arirakano meta Tátiase, \v 4 arirakano meta Rome kamanimo Yu aporo asekea reane metakariakosakipoko hemakapura aporo Saemone, arirakano meta Yasu parakehokosa aporo Yutase Isekerio, ayiáka Yasumo aporo kenosuane murikimasapo. Murikimasane tarira aporo ayapo. \s1 Aporo keno sumo makata rakiako pusiesane oyapo. \r Maka 6:7-13; Ruki 9:1-6 \p \v 5 Aporo keno suaki Yasumo someraka, “Re uyáka punie. Puraka Yu aporohoanafonosamo apea pukupo. Sameria aporomo apea pukupo. \v 6 Saro sipi rosaka tarikia arisia ayiáka Isiraya aporo hinamoane ayiáka risikinapo. Iaki somehoko pusie. \v 7 Pukua some karáka, ‘Koti unihaeaka rekeakosa maiyane faserepesapo.’ Aíyaka somehoanie. \v 8 Aporo hinamo makata takamasane mafahoanie. Arirakano aporo hinamo kusuane maturikia taehoanie. Arirakano aporo hinamo toropakesane mafahoanie. Arirakano yatafumo aporo hinamo ho mosane yatafuane metakarikia pusiehoanie. Aíyaka mafana wakapuane repo yaku mosasamo, repo aporo hinamo suane yaku mafahoanie. \p \v 9 Asiamo re puraka, mone sawi soko, siufa mone hae soko, mone kusua soko, mone suane pausia kesane mokoa pukupo. \v 10 Re kimisi puraka aku soko, pasu meta soko, mokoa pukupo. Tamaka soko, tatia soko, makata suane mokoa pukupo. Asiamo repo makata rakirane rakisiakipoko repo araresa aporomo reaki makata nakosa kayane siahoasireapo. \p \v 11 Re kimisi pukua apea pauraka repo kairaka, ‘Koteaka rera aporo epare?’ Aíyaka kaiyinie. Kaiyiáne tarirakano, apea yorokoa ape hakása yia waka risikianie. Ape sumu meta pukusakipoko ape ne wasa aeyaka punie. \v 12 Ape wará tarirakano á pukua, ape wafaya hokono maka eaki someraka, ‘Ano perakayiapo. Kotimo ne makoterakano ne auaraka rekeasimo hemakapurakaripo.’ Aíyaka some kakanie. \v 13 Some kasane ape wafayamo kaikia peaerakano, puraka auaraka rerane eaki some kakanie. Arirakano ape wafayamo peakoporakano auaraka rerane apea some kakakopo. Apeane metakarikia punie. \p \v 14 Arirakano aporo metakiramo reaki terehoanafonoraka, repo someane kakipayarakano, taoneane metakarikia punie. Puraka namina hisisasamo aporoaki Kotimo seserakanafapo. Aíyaka ipu hemakapusimo yapakeraka korakea kokotonomosane rerakatapikia marekea metakarikia punie. \v 15 Hao, kaisie. Nōmo reaki kakaro somerakaripo. Hukuarura maiya amo aporo hinamo Sotome taonea soko Komora taonea soko watikiaka rakiraka risiane fanasihokosane kárahokosapo. Arirakano repo some kayane kakipayasa taonea aporo hinamo risiane fanasihokosane namo kakaro kárahokosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Mokoatikihokosa maiya faserepeakosane oyapo. \r Maka 13:9-13; Ruki 21:12-17 \p \v 16 Aporo hakāsa puraki Yasumo someraka, “Kaisie. Reane saro sipi auasa asíapo. Aporo watikisane saro wofe irirasa asía risiakipoko nōmo re saro sipi asíane pusierakanapo. Arirakano kuyare tau apura ayiáka re tau punie. Aporomo re mokoatikinapaka tau punie. Arirakano mena numemo makata meta mokoatikihoanafonona ayiáka, repo soko ayiáka aporo meta mokoatikihokopo. \v 17 Aporomo re mokoatikinapaka asekeanie. Re aporo metakiramo waseremokoa hukurura apea hukurukua, ayiáka Yu aporomo sarimana apea ira faimo reane rukusapo. \v 18 Arirakano repo ano patera asesasamo, kamani aporomo soko, aporo unihaemo soko, reane hukurusimo aporo metakiramo reane waseremokoakosapo. Waseremokoa hukururakano repo iaki soko, Yu aporohoanafonosaki soko, anoane makáraraka somehokosapo. \v 19 Reane hukururakano repo somehokosane karekeakopo. Asiamo re somehokosane repo himura mahemakapurakarakano repo somehokosapo. \v 20 Repo namina metamo hemakapusua somehokosafapo. Atamo Ho Kotesamo reaki some karakano, epo some kasa hakása nine, repo somehokosapo. Repo siaraka somehokosapo. \p \v 21 Arirakano aporomo ipi mamaneane aporo metamo rusimo parakehokosapo. Arirakano wafayamo ipi hokosane aporo metamo rusimo parakehokosapo. Arirakano hokosamo ipi wafaya kaīyia tetāne aporo metamo rusimo parakehokosapo. \v 22 Re ano patera asesasamo reane aporo suamo hisihokosapo. Hisirakano yia aporo hinamomo anoaki patera asesane metakarirafaraka yaiya anoaki hemakapuraka risikino, aporo hinamoane Kotimo mafasiakosapo. \v 23 Taone meta á re mokoatikirakano takaripukua taone meta á punie. Taonea soko ipu reane mokoatikirakano yaiya takaripukua taone meta á punie. Nōmo some one kakaro somerakaripo. Aporomanomo Tákeane anopo. Repo Isiraya hauaka taone sua nōmo someane some kape pukua, some kaka fahoasiraka, taone hukusi metakira some karaka arisiamo ano paripeakosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 “Anoa paosa aporo hinamo uyáka risikiakosapo.” Aíyaka Yasumo somesane oyapo. \r Ruki 12:2-7 \p \v 24 Yasumo someraka, “Sukuru aporomo ipi tisane marokenafapo. Arirakano aporo raipamo ipi wafayane marokenafapo. \v 25 Tisa area yaiya sukuru hokosa soko yaiya kekemaraka risike siahoasireapo. Arirakano makata rakira wafaya area yaiya aporo raipa soko, yaiya kekemaraka risike siahoasireapo. Arirakano ape wafaya asiane anopo. Aporo metakiramo anoaki mokoatikiraka someraka, ‘Ne Satane Piaósipupo,’ airakasupo. Aísa ayiáka anoa paosa aporo hinamoaki soko, ayiáka kára mokoatikiraka aihokosapo. \p \v 26 Asiamo reane mokoatikihokosa aporoaki namohokopo. Makata faremaresane mafekemahokosapo. Makata mahamesane hufitaehokosapo. \v 27 Nōmo reaki hákasa somerakano, re katosa arisia, aiyaka risiane keseke someamo kepoane repo hemakapuraka, faeana ayiáka faehokosapo. Faesane aporo suamo kaiyisimo nōmo somesane iaki somehoanie. Nōmo reaki tau somesane aporo suamo kaiyisimo ape kára á sakepamo somehoanie. \p \v 28 Aporomo ne kau kukusimo rurakano aporoaki namohokopo. Arura aporoamo ne hoane makurafapo. Arirakano ne kau soko, ho soko, mokoatikiraka heao hauaka á pusie, aira Kotiaki namohoanie. \p \v 29 Arirakano maketea mena muri asia aporomo roponapo. Roporaka mena muri asiane tetá mone hae kusua hakásamo (1 toea) roponapo. Mena muri asiane hakása kurakanone, repo Atamo aserapo. Repo Atamo aohoanafonorakano mena muri asiane hakása huruperaka kurafapo. \v 30-31 Mena muri wakasemane Kotimo asekea rerapo. Mena muri wakasemane asekea rerasasamo, re aporomanoane Kotimo namo kakaro kára hemakapukua asekea rekenapo. Asekea reke re uni iti suane epo hakása hakásaraka menoaka hemakapukua fasapo. Uni iti menoraka asekea rerasasamo re namohokopo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Yasu patera asesa aporoane soko, Yasu patera asekeanafonosa aporoane soko, Yasumo somesane oyapo. \r Ruki 12:8, 9 \p \v 32 Yasumo someraka, “Aporo hinamo suamo kaiyisimo aporo metamo someraka, ‘Ano Yasu patera aserakanapo.’ Aíyaka somerakano, nōmo Ata hepene yapura reamo kaiyisimo nōmo someraka, ‘Ano patera asesa aporo ane ayapo,’ aihokosapo. \v 33 Arirakano aporo hinamo suamo kaiyisimo aporo metamo someraka, ‘Ano Yasu patera aseako hisiripo.’ Aíyaka somerakano, aporoane nōmo Ata hepene yapura reamo kaiyisimo nōmo someraka, ‘Aporoane ano patera asesafapo. Ano patera asekeanafonosasamo eane nōmo metakarirakanapo,’ aihokosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 “Aporo fasikia risikiasimo ano pesapo.” Aíyaka Yasumo somesane oyapo. \r Ruki 12:51-53; 14:26-27 \p \v 34 Yasumo someraka, “Repo hemakapuraka, ‘Yasu pesasamo hauaka wo aporo su tákeraka tau auaraka risikiakosapo,’ aíyaka hemakapukupo. Ano pesasamo aporo hinamo su tákeraka tau auaraka risikiakosafapo. Aporo hinamo metakiramo anoaki himu hakásaraka hemakapukua, arirakano aporo hinamo metakiramo anoaki himu hakásaraka hemakapunafonosasamo tau auaraka risikiakosafapo. Ano wo pesasamo aporo hinamo namina yia fasikia yunuraka risikiakosapo. \v 35 Asiamo ano pesasamo aporomo ipi wafaya tati rakumarekea risikiakosapo. Arirakano hinamomo ipi kaīyia tati rakumarekea risikiakosapo. Arirakano hinamomo ipi apiamo kaīyia tati rakumarekea risikiakosapo. \v 36 Arirakano aporomo ipi aporo ira hakāsayaki, ipi ape hakāsa risia namina rakumarekea yunuraka risikiakosapo. \p \v 37 Arirakano aporomo ipi wafaya soko metao, ipi kaīyia soko metao, himu matumururaka hemakapuraka ano makama kesekearaka hemakapurakano, aporoane anoyaki siaraka rekenafapo. Arirakano aporo metamo ipi aporo hokosa soko metao, ipi hinamo hokosa soko metao, matumururaka hemakapuraka ano makama kesekearaka hemakapurakano, aporoane anoyaki siaraka rekenafapo. \v 38 Ano ira matopesa paremareraka kukusakipoko ira matopesane nōmo nī maka pura ayiáka, repo soko, hauaka wo makatane su makama kesekearaka ira matopesa maka,\f + \fr 10:38 \ft Repo ira matopesa maka pura someamo kepoane oyapo. Aporo Keresoa paosasamo aporo metamo hisiraka eane rusua kukusimo rakirakanone, Keresoa paosa aporoamo hemakapuraka, “Ano Yasupoko kukusapo,” aíyaka hemakapurapo.\f* ano finihaoa fini kafo kepe peanafonorakano, re anoyaki siaraka rekenafapo. \v 39 Aporomanomo hauaka wo areamo hitaferaka rekeakosane hákasa hemakapurakano, aporoamo Kotiyaki yaiya rerane kokoa makosafapo. Arirakano aporomo anoaki hemakapuraka, hauaka wo kau hitaferaka rekeakosane makama kesekearaka hemakapurakano, aporoamo Kotiyaki yaiya rerane kokoa makosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Makata ropo kakakosaposane oyapo. \r Maka 9:41 \p \v 40 Aporo kenosu kimisi pukorakano Yasumo someraka, “Re apea peane aporomo re tereraka pasimorakano ane, ano pasimarakanapo. Ano pasimarakano ane, ano pusiesa Kotiane soko pasimarakanapo. \v 41 Arirakano porofete aporoane Kotimo some kará aporopo. Kotimo some kará aporosasamo, some kará aporoane aporo metamo tereraka pasimarakano some kará aporo kimisi pesaki Kotimo makata ropo akara yaiya, aporo meroaki soko, makata ropo hakása nineraka kakakosapo. Arirakano aporo ereketaeraka rerasasamo aporo metamo e pasimarakano, aporo ereketaeraka reraki Kotimo makata ropo akara yaiya, pasimasa aporoaki soko, makata ropo hakása nineraka kakakosapo. \p \v 42 Arirakano anoa paosa aporo wakasemaki aporo metamo someraka, ‘Ne Yasu patera asesasamo nōmo ne he nasimo karakanapo.’ Aisa aporoaki Kotimo makata ropo kakakosapo. Nōmo some one kakaro somerakaripo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \c 11 \s1 Yone he tapukumareramo ipi aporo hakāsa puraki someraka, “Yasu rea pukua, ‘Ne Keresore?’ aíyaka kaiyinie,” aisane oyapo. \r Ruki 7:18-35 \p \v 1 Aporo hakāsa puraki Yasumo some kaka faraka, apeane metakarikia ape sumu metakira ape makeraka risia á Yasumo some kakako pusuapo. \p \v 2 Yone tipura reke kaiyiane, “Keresomo Kotimo wakapuyaki rakirakanapo.” Airakano epo kairaka ipi aporo hakāsa pura metakiraki someraka, “Yasu rea kaiyako pusie,” aisapo. \v 3 Pusierakano i pukua Yasuaki kairaka, “Kotimo aporo pusierakano peakosapo airakasuane nere? Aporo metare? Aporo meta perakarihoamo isu kau risikiaere?” \p \v 4 Airakano iaki Yasumo someraka, “Re pukua repo makata kaisiane soko, makata asesane soko, Yoneaki somehoanie. \v 5 Amano hi fausane mafasa koteaka aserakanapo. Arirakano amano korake matipusane maraesa koteaka purakanapo. Arirakano amano toropakesane mafasa koteaka risikinapo. Arirakano amano senaki tisane mafasa koteaka kairakanapo. Arirakano amano kusuane mafareasa turikia tarikia risikinapo. Arirakano amano makata forokoa risiaki soko, Kotimo some kaiyanafonosa aporo hinamoaki soko, Kotimo some kotesa some karakanapo. \v 6 Asiamo anoaki himu hakásaraka hemakapurane metakarirafaraka yaiya hemakapuraka risikino, aporo hinamoane Kotimo makotenapo. Aíyaka makata suane repo Yoneaki somehoanie.” Aíyaka aporo pesaki Yasumo some kasapo. \p \v 7 Some kaka faraka aporoane paripurakano asekea Yasumo aporo yakai sarimasaki someraka, “Yonemo ima yaoa some karakano, repo ima yaoa yakapa aseako pusuare? Fofako atifomo mahohoanane aseako pusuare? Wae, fofako atifomo mahohoanane aseako pusuafapo. \v 8 Repo fofako aseako punafonoraka yakapa aseako pusuare? Aporo kau rakisiane aseako pusuare? Wae, aporo kau rakisiane unihaemo apea rerapo. Aporo kau rakikia ima yaoa rerafapo. \v 9 Asiane repo yakapa aseako pusuare? Kotimo some kará porofete aporo aseako pusuare? Ao, repo Kotimo some kará porofete aporo kárane asesapo. \p \v 10 Wate fana Kotimo sawia Kotimo some kará porofete aporo metamo popasane oyapo. Mafasira aporoaki Kotimo someraka, ‘Ne pusiraka aporo metamo fana some kakako nōmo pusiehokosapo. Aporoamo ne ikia kara pukusane makotehokosapo.’ Aíyaka Kotimo somerakano Kotimo some kará porofete aporomo kaikia popasapo. \rq (Malakai 3:1)\rq* \p Arirakano Kotimo aporo fana pusiehokosane Yoneane popasapo. \p \v 11 Nōmo some one kakaro somerakaripo. Nōmo some kakasiraka aporo su wainepe pusuamo aporo makama fanasane Yone he tapukumarera ipipo. Arirakano ano perakano aporo metamo someraka, ‘Ano aporo wakasemane Unihae Yasumo ano asekea rekenapo,’ Aira aporoamo ‘Unihae peakosapo,’ aíyaka somesa aporoane makama kesekenapo. \p \v 12 Aporo hinamo ape kakarua hiakosakipoko ikia koro mapirisikino rukuropaka taeana ayiáka, Koti unihaeaka rea hauaka hiakosakipoko aporo hinamomo ikia koro rukuropakataehokosakipoko wakapurakanapo. Yone he tapukumarera rea maiyamo asia ayiáka, yumo soko anakanapo. \v 13 Yone he tapukumareramo some kakasiraka, Unihae peakosane Kotimo some kará porofete aporomo popasapo. Arirakano Kotimo somemane popasane hakása nineraka popasapo. \v 14 Asiamo ipu somesane repo kairakanone nōmo someane soko kaiyinie. Iraíya paripeakosapo aisane Yonepo. \v 15 Re senaki risiamo kairaka koteaka kaisie. \p \v 16 Maiya omo aporo hinamo risiane nōmo mayiáka somehokosare? Nōmo takumeaka somerakanapo. Hokosamo hauaka moroa enaraka namina yia hokosa metakiramo hokosa metakiraki someraka, \v 17 ‘Isiapo wiroko takiane repo seseaka paoraka hakāsa kesarakarifapo. Isiapo hiripuhoane repo soko paoraka hiripurakarifapo,’ aisapo. Asiamo i arisia ayiáka, re soko ayiáka risikinapo. \v 18 Ayiáka risiamo kepoane oyapo. Yone he tapukumarerane peraka makata nakosa sokoairaka, waene he soko nesafapo. Nanafonorakano asekea, repo someraka, ‘Yoneane yatafumo ho mayereapo,’ aisapo. Aíyaka re Yonea paosafapo. \p \v 19 Arirakano Aporomanomo Táke ano peraka, makata nakosa soko waene he soko nenapo. Nenakano asekea repo someraka, ‘Yasumo nako fitiraka sapekeamo nenareapo. Waene he soko kára nenareapo. Arirakano aporo takese morane soko, aporo metakira himu watikisane soko ipi tákereapo.’ Aíyaka someraka re anoa paosafapo. Paohoanafonosa nine Kotimo hemakapusuane nōmo kekemaraka rakirakano, aporomo asekea hemakapuraka, ‘Kotimo hemakapusuane ereketaehoareapo,’ aíyaka hemakapukusapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Yasumo wakapuaka rakisiane asesa aporomo namina himu watikisane metakarikia risikiako parihoanafonorakano fanasihokosane oyapo. \r Ruki 10:13-15 \p \v 20 Korasini taonea soko, Pesaita taonea soko, Kapaneame taonea soko, Kotimo wakapumo hemakapukua rakira Yasumo makata yakai rakirakano, aporo hinamo risiamo asesapo. Asekea yia ipu himu watikisane metakarikia risikiako parisafapo. Risikiako parihoanafonorakano Yasumo iaki hukurukua someraka, “Re yaiya watikiaka risikinapo. \v 21 Uao. Enahoasifareapo. Korasini aporo hinamo reo, Pesaita aporo hinamo reo, repo aseraka yia repo makata watikisane metakarianafonorakano, re kára fanasihokosapo. Repo taonea Kotimo wakapumo hemakapukua rakirane nōmo rakisiapo. Rakisiane Yu aporohoanafonosamo Taia taonea soko, Saetone\f + \fr 11:21 \ft Wate fana Taia taonea soko Saetone taonea soko aporo hinamomo kára watikiaka rakisiapo.\f* taonea soko, nōmo rakisia satiki, ipu makata watikisane wate fana metakariafunupo. Metakarikia ipu makata watikiaka rakisiasamo i kaíyaraka risike, kaua ororomo paikia pasu pitikini makafirikia arupekea ayiáka tokoafunupo. Ayiáka toke ipu makata watikisane metakarikia risikiako parihoafunupo. Asiāne nōmo rakisiane ipu asesafapo. \p \v 22 Kaisie. Takekea hukurukua fanasina maiya amo Taia aporo hinamoane soko, Saetone aporo hinamoane soko, wakasema kára fanasihokosapo. Repo aseraka yia risikiako parihoanafonosakipoko re kára fanasihokosapo. \v 23 Kapaneame aporo, repo hemakapuraka, ‘Isu hokopukua risikiakoripo.’ Aíyaka hemakapukua hepene taone yapurane máfana ayiáka repo namina yano motosa máfahoko hemaka apure. Asiamo keseke heao hauaka atura re mokoasuhokosapo. Asiamo Kapaneame aporo, repo taonea nōmo makata wakapuaka rakisia ayiáka, Sotome taonea Kotimo some kará porofete aporomo wakapuaka rakisia satiki Sotome aporomo ipu makata watikisane metakarikia risikiako parihoafunupo. Asiamo Kotiaki risikiako parisa satiki, Sotome taoneane Kotimo pakimareafunufapo. \v 24 Kaisie. Kotimo hukuarura maiya amo Sotome aporo hinamoane Kotimo wakasema kára fanasinane motoakosapo. Repo asekea yia makata watikisa metakarikia risikiako parihoanafonosakipoko, re namo kakaro kára fanasinane motoakosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Yasumo kurikurisane oyapo. \r Ruki 10:21-22 \p \v 25 Maiya amo Yasumo Kotiaki seseraka someraka, “Atao, hepene yapura soko, hauaka wo soko, nómo unihaeaka asekea rekenapo. Asekea reamo aporomo makata su enomasaki\f + \fr 11:25 \ft Aporomo makata su enomasane metakira Ferese aporopo. Metakira Satusi aporopo. Metakira Kotimo somemane tisa aporopo. Aporoamo makata enomasasamo ipu hemakapuraka, namina siaraka risikinapo, aíyaka hemakapusuapo.\f* nómo ní faremaresa makata ane mafekemaraka tarirakanafapo. Asiāne nómo ní hokosa asíaki\f + \fr 11:25 \ft Hokosa asíane Yasumo aporo hakāsa pura aporopo.\f* nómo makata faremaresane mafekemaraka tarirakanapo. Tarirakano nōmo neaki suserakanapo. \v 26 Atao, nómo ní hemakapusua aporoaki tarirakanapo.” Aíyaka Yasumo kurikurisapo. \p \v 27 Kurikuriraka faraka aporoaki Yasumo someraka, “Makata kepo suane nōmo Atamo anoaki tarisiapo. Arirakano nōmo hemakapusuane soko, nōmo ainane soko, nōmo Atamo ipi hákasamo aseraka hemakapurapo. Arirakano nōmo Atamo hemakapusuane soko epo ainane soko, nōmo nī hákasamo aseraka hemakapurapo. Hemakapukua nōmo nī aporo hinamo hemakapusuaki Atamo ainane soko, hemakapurane soko tarirakano, aporo hinamoamo aseraka hemakapukusapo. \p \v 28 Repo makata rakikia hisiraka yoferaka, makata umisa kára maka pukua hisiraka, wakapu faraka yoferakano, ano area fenekea kakako peanie. Perakano né koteaka auamaka rekeakosapo. \v 29 Arirakano saro ponomakau tetámo makata hakása rakipe pusimo kesoa ira motokoa taponapo. Ira motokoa tapoana ayiáka repo anoaki someraka, ‘Nómo irane ano kinua motokoa taporasie,’ aihoanie. Arirakano nōmo makata atarirane repo enomakanie. Ano auaraka keneamo reasasamo nōmo ainane repo enomakanie. Enomarakano repo hoane yofenafaraka wakapuaka rekeakosapo. Yasumo someamo kepoane oyapo. Ferese aporomo somemaneane umisapo. Asiāne Yasumo somemaneane ofosapo. \v 30 Asiamo anoyaki makata rakipe pusimo ne kinua nōmo irane motokoa taponane siasapo. Makata rakira umisane nōmo maofonapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \c 12 \s1 Fenena maiya kepoane Yasumo somesane oyapo. \r Maka 2:23-28; Ruki 6:1-5 \p \v 1 Fenena maiya hakása metamo witi hemoa Yasu soko, ipi aporo hakāsa pura soko pusuapo. Puraka aporo hakāsa purane meamorakano, witi hae sūsane tukua nesapo. \v 2 Nenakano Ferese aporomo aseraka, Yasuaki someraka, “Nómo aporo hakāsa puramo makata arakirane asesie. Ipu makata rakiraka, fenena maiya yaposane mamosoane.” \p \v 3-4 Airakano Yasumo someraka, “Wate fana Tefete soko epo ipi aporo hakāsa pura soko kára meamorakano, Tefeteane Kotimo apea yorokoa Kotipoko farawa taesane maka nesapo. Arirakano Kotipoko farawa taesane Tefetemo soko, ipi aporo hakāsa puramo soko nakohoamo yaposapo. Asiamo pirisiti aporomo namina hákasamo nenane yaposafapo. Asiane Tefete ipi pirisiti aporohoanafonosa yiamo farawa yaposane nesapo.\f + \fr 12:3-4 \ft “Tefetemo neane siahoasisekeno, nōmo aporo hakāsa purane meamoraka risiasamo ipu soko neane siahoasireapo.” Aíyaka Yasumo somesapo.\f* Aíyaka Kotimo sawia popahoareapo. Popasane repo menoraka kepo hemakapurakarire? Wae, repo hemakapurakarifapo. \v 5 Arirakano fenena maiyamo Kotimo apea pirisiti aporomo Kotiaki makata kakayia rukua paikia kaka, ayiáka ipu makata rakirapo. Ayiáka rakirakano, Kotimo iane hukururafapo. Aíyaka Kotimo sawia somemane popasane repo menoraka kepo hemakapurakarifapo. \v 6 Hao, kaisie. Repo hemakapuraka, ‘Kotimo apeane fanareapo.’\f + \fr 12:6 \ft Kotimo fenena maiya yaposane kesekepo.\f* Aíyaka hemakapusua nine, Kotimo apeane kesekeraka rekenapo. Ano wo areane fanaraka rekenapo. \p \v 7 Asiamo nōmo aporo hakāsa puramo watikiaka rakianafonosa nine, repo iane hukurusuapo. Asiamo Kotimo sawia popasane oyapo. Kotimo someraka, ‘Nōmo somemane maresane repo kaumo kekemaraka, anoaki makata yaku karakano nōmo seserakanafapo. Asiamo aporo hinamo metakirane repo kamenakaraka ararehoasimoripo.’ Aíyaka Kotimo somerakano popasane kepoane repo hemakapurakarifapo. Repo hemakapusua satiki ane repo nōmo aporo hakāsa purane hukurufunufareapo. \rq (Hosea 6:6)\rq* \p \v 8 Aporomanomo Tákeane anopo. Yape fenena maiyamo makata ayiakanie aíyaka marerane, nōmo unihaeaka asekea rekenapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Aporo hokono narisa Yasumo mafasane oyapo. \r Maka 3:1-6; Ruki 6:6-11 \p \v 9 Yasumo someaka faraka, Yasu pukua Yu aporomo sarimana apea yorokoa aseane \v 10 aporo hokono narisa rekeno asesapo. Yasumo hasaka somerakarihoamo hukurukusakipoko, Ferese aporomo someraka, “Fenena maiya amo aporo hinamo makata tasane, aporo metamo mafarakanone, aporoamo Kotimo somemane mamosorakanare?” \p \v 11 Airakano iaki Yasumo someraka, “Fenena maiya amo repo namina aporo metamo saro sipi hauaka kutua huruperakano, saro sipiane nómo ketaka maka máfahokosare? Ao, máfahokosapo. \v 12 Asiamo saro sipiane aporomo hakása wakasemaraka hemakapurapo. Anakano aporo hinamoane Kotimo namo kakaro kára hemakapukua ararenapo. Asiamo fenena maiyamo aporo hinamo arareana amo, Kotimo somemaneane mamosorakanafapo.” \p \v 13 Aíyaka Yasumo Ferese aporoaki someaka faraka, aporo hokono narisaki someraka, “Ne hokono raerasie.” Airakano epo hokonoane raesapo. Raeraka hokono taku meta koteaka area ayiáka, hokono narisane soko faraka koteaka reapo. \v 14 Koteaka rekeno asekea Ferese aporoane pukua namina susu someaka marakā, “Yasuane kukusimo isiapo rukusapo. Asiamo mayiáka runarakapo.” Aíyaka Ferese aporomo someaka masapo. \s1 Kotimo aporo raipa murikimasa aporo, Yasuane oyapo. \p \v 15 Ferese aporomo hemakapusuane Yasumo aseraka, taoneane metakarikia pusuapo. Puraka aporo hinamo yakai eyaki hakāsa pusuapo. Pukua aporo hinamo makata tasa suane Yasumo mafasapo. \v 16 Mafaraka iaki someraka, “Anoane aporo hinamo suaki somehokopo,” aisapo. \v 17 Aisane aihoasiraka Kotimo some kará porofete aporo Aesayamo Kotimo sawia Yasuane popasapo. Popasane oyapo. Kotimo eane someraka, \m \v 18 “Nōmo aporo raipane epo. Eane nōmo murikimasapo. Murikimaka nōmo eaki himu tumurumo kára hemakapukua seserakanapo. Eaki nōmo Ho Kotesa mareakosapo. Marerakano, nōmo ereketae maroponane Yu aporo hinamohoanafonosaki epo somehokosapo. \v 19 Epo tafatafahokosafapo. Epo kára me rukusafapo. Ikia kara á aporo hinamo suamo kaiyisimo, epo sapekeamo wáhokosafapo. \v 20 Fofako kokomesa\f + \fr 12:20 \ft Fofako soko, nafa soko, takumeaka somesamo kepoane aporo hinamomo Kotiaki wakasemaraka himu hemakapusuane Kotimo metakariakosafapo.\f* hakása soko, epo pateketaehokosafapo. Nafa pakimaka kokoraka kopakapuko makerakano, epo kopakataehokosafapo. Aporo hinamo suane epo arareraka rakipe pukua, ayiáka ereketae maroponane epo makama fanahokosapo. \m \v 21 Makama fanahokosasamo eaki Yu aporohoanafonosamo hemakapukusapo. Hemakapukua Kotimo ayiakakosaposane aseakosakipoko, kau risikinapo.” Aíyaka Kotimo somerakano Aesayamo popasapo. \rq (Aisaia 42:1-4)\rq* \s1 “Yasupe Satane tati hakása yiyereapo.” Aíyaka Ferese aporomo somesane oyapo. \r Maka 3:20-30; Ruki 11:14-23 \p \v 22 Maiya amo aporo meta yatafumo ho maraka, hi fauraka, mé fasane aporo metakiramo Yasu rea karikia pesapo. Karikia pesane Yasumo aporoane mafarakano, ipi mé fasane faraka koteaka someaka, anakano ipi hi fausane soko faraka koteaka asekea ásiapo. \v 23 Anakano aporo hinamo suamo asekea fofaraka someraka, “Mafana aporoane Tefetemo aporo ira wainepe pesa aporo meta fasere peakosaporakasuane, érakanareapo.” \v 24 Aíyaka somesane Ferese aporomo kairaka someraka, “Yatafumo unihae yano motosa Piaósipu\f + \fr 12:24 \ft Piaósipuane Satanemo yano motosa metane ayapo.\f* e Yasuyaki rekenapo. Reasasamo Piaósipumo wakapuamo yatafu pusierakano apure.” \p \v 25 Aíyaka somerakano ipu hemakapusuane Yasumo aseraka takumeaka someraka, “Aporo namina hauaka hakása risia yiamo parakuraka weraka, aporoane koaka tarikia, kekepo kekeporaka risike, hauakane kauanehokosapo. Arirakano aporo ape sumu hakása namina parakuraka weraka arupukusapo. Arirakano aporo ira hakása namina soko parakuraka weraka arupukusapo. \p \v 26 Aina ayiáka Satanemo yatafuaki pusie satiki, ane ipi táke tati awera ayiáka weafunupo. Satanemo ipi aporo tákeyaki parakuraka wera satiki i arupufunupo. \v 27 Asiamo repo someraka, ‘Piaósipu anoyaki reasasamo epo wakapumo yatafuaki pusierakano pusuapo,’ aíyaka repo somerakanapo. Arirakano repo namina aporo metakiramo yatafuaki pusiehokosakipoko, epa iyaki paoraka reare? Epamo wakapumo yatafuaki pusiesare? Repo someraka, ‘Piaósipumo wakapumo ásiapo.’ Aíyaka repo some paripeakosafapo. ‘Kotimo wakapumo ásiapo.’ Aíyaka repo somehokosapo. Asiamo nōmo rakisimo wakapuamo kepoane hemakapukusakipoko, repo namina aporoamo ainane hemakapunie. \v 28 Arirakano yatafu pusiehoasimo Kotimo Ho Kotesa anoyaki reasasamo, epo wakapumo pusierapo. Yatafu purakano asekea, repo úyaka hemakapunie. ‘Kotimo unihaeaka asekea rekeakosa maiyane faserepesapo.’ Aíyaka hemakapunie. \p \v 29 Arirakano aporo metamo aporo waremo makata kemoane hakimokoariraka, fana aporo wareane sakomo taporaka motokoa marekea, epo apea yorokoa makata hakimorapo. Aporo wareane tapohoasiraka, e yaiya wareraka rekeno asekea, epo apea hakimokoako yororafapo. \p \v 30 Arirakano ano patera asekeanafonoraka risia aporo hinamoamo, anoaki yunuraka rekenapo. Arirakano anoa paosa aporo hinamo repo, aporo hinamo metakira pasimokoanafonorakanone, aporo hinamoane repo mapakataerakanapo. \v 31 Asiamo nōmo reaki kakaro somerakaripo. Aporo hinamomo watikiaka rakirane soko, aporo hinamo meta mawakasemaraka somerane soko, Kotimo mafahoasireapo. Arirakano Ho Kotesane aporo hinamo metamo mawakasemarakano, Kotimo mafahokosafapo. \p \v 32 Arirakano Aporomanomo Tákeane anopo. Anoaki aporo hinamo metamo himeteraka mawakasemaraka somerakano, Kotimo eane mafahoasireapo. Arirakano Ho Kotesamo wakapuane metamo aseraka someraka, ‘Ane Satanemo wakapupo.’ Aíyaka Ho Kotesane mawakasemarakano, aporo hinamo ane, yumo hauaka wo areamo soko, keseke maturikia taena maiya amo soko, Kotimo mafahokosafapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Ira wateane Yasumo takumeaka somesane oyapo. \r Ruki 6:43-45 \p \v 33 Yasumo someraka, “Ira kotesamo ira wate kotesa perapo. Arirakano ira watikisamo ira wate watikisa perapo. Ira wate aseraka ira namoane hemakapurapo. \v 34 Asiamo re heseke ayireapo. Re watikiaka risike repo mayiáka koteaka somehokosare? Aporo hinamomo himua makesane akai aeyaka tonoherapo. \v 35 Mahimura makatane himumo hemakapurapo. Aporo kotesamo himumo koteaka hemakapuraka akaimo kekemaraka koteaka somerapo. Aporo watikisamo himumo watikiaka hemakapuraka, akaimo kekemaraka watikiaka somerapo. \v 36 Asiamo hukurukua takekea parakuna maiya amo, aporo hinamomo nenakamaka somesa akipoko Kotimo aporo hinamoaki kaiyakosapo. Kaikia iane parakuhokosapo. \v 37 Parakuanamo aporo hinamo metakiramo ipi some ana yiamo, eaki fanasina hauaka á pusiehokosapo. Arirakano aporo hinamo metakiramo soko ipi akaimo some ana yiamo, hepene yapura hisiehokosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 “Kotimo wakapumo hemakapukua rakirane isuaki tarinie.” Aisane oyapo. \r Maka 8:11-12; Ruki 11:29-32 \p \v 38 Kotimo somemane tisa aporomo soko, Ferese aporomo soko, Yasuaki someraka, “Tisao, ne Koti aeyaka pesarihoamo isiapo hemakapukusakipoko, Kotimo wakapumo hemakapukua rakirane nómo rakinie. Rakirakano isiapo aseakoripo.” \p \v 39 Airakano Yasumo someraka, “Maiya omo aporo hinamo watikiaka risike Kotiaki himu hakásaraka hemakapurafaraka metaki mokome hemakapuraka someraka, ‘Isiapo aseako Kotimo wakapumo hemakapukua rakirane nómo rakikitakae.’ Airakano repo someane nōmo kakimaka rakiakosafapo. Yonaki makata tarisiane hákasa reaki tariakosapo. \v 40 Asiamo Kotimo some kará porofete aporo Yona pokoa kára tūa, sere isiamo soko, ere isiamo soko, kayapo. Yona pokoa tua kaya ayiáka Aporomanomo Táke anoane hauaka atura sere isiamo soko, ere isiamo soko, ayiáka rekeakosapo. \v 41 Arirakano Yonamo Kotimo someane some karakano, Ninefa aporo hinamomo namina watikisane metakarikia risikiako parisapo. Asiakipoko Kotimo hukuarura maiyamo, Ninefa aporo hinamoamo, aporo hinamo maiya omo watikiaka risiasamo ipu watikisane tarikia somehokosapo. Asiamo repo makata watikisane metakarianafonosakipoko, ipu reane hukurukusapo. Arirakano Yona makama kesekesane anopo. Ano pekea some karakano, maiya omo aporo hinamomo makata watikisane metakarirakarifapo. \p \v 42 Arirakano Soromonemo koteaka hemakapukua somesane kaiyako, ketayia takua hauaka yameno aeyaka hinamo kuini ane pesapo. Asiakipoko Kotimo hukuarura maiya amo, aporo hinamo maiya omo risiamo nōmo someane kakimakanafonosa aki, hinamo kuiniamo iane hukurukusapo. Arirakano Soromone makama kesekesane anopo. Ano maiya yumo aporo hinamoyaki hakāsa reke, Kotimo someane some kayane repo kairakarifapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Yatafu pariperane oyapo. \r Ruki 11:24-26 \p \v 43 Yasumo someraka, “Yatafumo aporo ho masane metakarikia pukua hauaka porasakipoko á koraka rerapo. Koraka reke e ape wakakosa soko, e fenekea kakakosa soko, koane fasekeno \v 44 ipi hemakapuraka, ‘Aporo tūra ape ayiáka waka reane metakarikia pusuasamo, á rekeako paripurakapo.’ Aíyaka paripekea aseane aporo tūra ape ayiáka feaosa kakamasa makata su kotesekeno aserapo. \v 45 Asekea ipi yatafu táke yatipinusu pasimorapo. Yatafu yatipinusu pasimosa amo, yatafu fana reamo watikisane marokeraka, ipu namo kakaro kára watikiaka rakirapo. Iane pasimokoa pekea, aporoamo tūra apea ayorora ayiáka yorokoa risirapo. Risikirakano aporoane namo kakaro watikiaka rerapo. Fana yatafu hakása rea maiya amo, aporoamo watikisane wakasemanapo. Arirakano kari suane pekea risikirakano, aporoamo watikisane káranapo. Aina ayiáka maiya omo aporo hinamo risiamo watikiaka rakirakano iaki ayiakakosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Yasumo ipi kaīyia soko ipi mamanea soko pesane oyapo. \r Maka 3:31-35; Ruki 8:19-21 \p \v 46 Yasumo aporo suaki some karaka rea maiya amo, ipi kaīyia soko, ipi mamanea soko pesapo. Pekea hauaka moroa risike ipu someraka, “Isiapo Yasuaki makata somehokoripo.” \v 47 Aíyaka somerakano aporo metamo kaikia Yasu ape kakarua reakipoko someraka, “Nómo ní amamo soko, ní maemo soko, neaki makata somehoko pekea, hauaka moro atura arisie.” \v 48 Airakano Yasumo eaki someraka, “Nōmo ama epare? Nōmo mae epare?” \v 49 Aíyaka Yasu ipia paosa aporo hinamo sarimasaki hokonomo tariraka someraka, “Nōmo ama soko, nōmo mae soko, re atoa ayapo. \v 50 Asiamo aporo hinamomo nōmo Ata hepene yapura reamo hemakapusuane kekemaraka rakirakano aporo hinamoane nōmo mae, nōmo papā, nōmo ama ayapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \c 13 \s1 Makata mano potesa Yasumo takumeaka somesane oyapo. \r Maka 4:1-9; Ruki 8:4-8 \p \v 1 Sere amo Yasu apeane metakarikia pukua he fua kayapo. \v 2 Kayakipoko, aporo hinamo yakai sarimaraka hauaka taperakano, Yasu takahikia pukua kasua kake, aporo he fua risiaki makata somesapo. \p \v 3 Some yakai takumeaka epo somesapo. Epo someraka, “Aporomo makata mano poterape pusuapo. \v 4 Poterape pusua maiya amo, makata mano metakira ikia kara hurupepesapo. Hurupepesane menamo nesapo. \v 5 Arirakano makata mano metakira eke kima hauaka wakasemasakipoko hurupepesane, foaka tanehekea pikinu koteaka pusuafapo. \v 6 Pikinu koteaka punafonoraka, maíyamo ruraka sisipuraka yoferaka kukua kesapo. \v 7 Arirakano makata mano metakira, makata mano keta risia arakarua hurupepesapo. Hurupepesane makata mano keta risia akiyaki hakāsa tanehesapo. Tanehenaka makata keta risiane popakeraka makata manoane karotapiraka serekesapo. \p \v 8 Arirakano makata mano metakira hauaka kotesakipoko hurupepesane tanehekea wate pesapo. Wate peraka, metakira wate wane harote su (100) pekea, metakira wate sekeseti su (60) pekea, metakira wate teti su (30) pekea, ayiáka pesapo. \v 9 Re senaki risiamo kairaka koteaka kaisie.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Maiya suamo Yasumo takumeaka susu somesane oyapo. \r Maka 4:10-12; Ruki 8:9-10 \p \v 10 Aporo hakāsa pura pekea Yasuaki kairaka, “Marirakano nómo aporo suaki takume susu somerakanare?” \v 11 Airakano Yasumo someraka, “Repo kaiyisimo Koti unihaeaka rea mahamesane some kepoane yumo reaki hufitaeaka somerakanapo. Arirakano aporo suaki some kepoane hufitaeaka somerakanafapo. \v 12 Koti unihaeaka reane some kepoane repo hemakapurakanapo. Hemakapurakano reaki makata meta soko tariakosapo. Tarirakano repo hemakapusuane karahokosapo. Arirakano aporomo kepo hemakapunafonoraka, fana kaisiane soko meraruhokosapo. \v 13 Ipu himo aseraka asekea, kepoane koteaka hemakapurafapo. Ipu senakimo kairaka kaikia, himumo koteaka hemakapurafapo. Asiamo iaki takume susu somerakanapo. \v 14 Ipu hemakapunafonoraka kakipayasane kakipayahoasiraka wate fana Kotimo some kará porofete aporo Aesayamo someraka, \m ‘Ipu kairaka kaiyakosapo. Kaisia nine kepoane hemakapukusafapo. Ipu aseraka aseakosapo. Asesa nine kepoane koteaka hemakapukusafapo. \v 15 Asiamo aporo hinamo suane himu mahimeteraka risikinapo. Ipu himo aserapaka hikumisiapo. Ipu senakimo kairane kaiyako hisiraka senaki tisapo. Ipu himumo hemakapuko hisiraka koteaka hemakapurakanafapo. Ipu himu watikisane nōmo mafahoasimo i anoaki risikiako parirakanafapo.’ Aíyaka Aesayamo somesane faserepesa ayareapo. \rq (Aisaia 6:9-10)\rq* \p \v 16 Arirakano repo himo aseraka asekea hemakapurakanapo. Repo senakimo kairaka kaikia hemakapurakanapo. Asiasamo seseraka risikianie. \v 17 Nōmo reaki kakaro somerakaripo. Repo makata asesane Kotimo some kará porofete aporo yakaimo soko, Koti hemakapura aporo ereketaeraka risiamo soko, ipu aseakoripo aisa nine, ipu asesafapo. Repo makata kaisiane ipu kaiyakoripo aisa nine, ipu kaisiafapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Makata mano potesa takume kepoane oyapo. \r Maka 4:13-20; Ruki 8:11-15 \p \v 18 Yasumo someraka, “Repo hemakapusimo makata mano potesa takume kepoane oyapo. \v 19 Makata mano ikia kara hurupepesa asíane oyapo. Aporo hinamoane Kotimo unihaeaka asekea rekenapo, aisane aporomo kaikia kepoane koteaka hemakapunafonorakano, some kaisiane Satanemo foaka hakimarapo. \v 20 Arirakano makata mano eke kima hurupepesa pikinu \v 21 koteaka punafonona asiane oyapo. Aporo hinamomo Kotimo someane wate foaka kaikia seserakao ayiáka, namo kakaro kakimarafapo. Kakimakanafonoraka maiya wakasemamo kakimaka risiakipoko, keseke makata watikisa fasereperakano soko metao, aporo metakiramo Kotimo some kakimasa aporo hinamoaki mokoatikirakano soko metao, arirakano asekea Kotimo some kaisiane foaka metakarirapo. \p \v 22 Arirakano makata mano keta risiakipoko arakarua makata mano hurupepesa, wate koteaka peanafonosa asíane oyapo. Aporo hinamomo Kotimo someane kairaka yia, hauaka wo makata tomekesa hemakapuramo soko, makata kemo kára mokoa seseraka hemakapuramo soko, tetá amo Kotimo someane karotapirapo. \p \v 23 Arirakano makata mano hauaka kotesakipoko hurupepesa wate sakepamo pesa asíane oyapo. Aporo hinamomo Kotimo someane kakimaka namo kakaro himu hakásaraka hemakapukua risikino, ira wate wane harote su (100) apera ayiáka risirapo. Arirakano metakira sekeseti su (60), arirakano metakira teti su (30) ayiáka apera ayiáka, aporo hinamoane ayiáka risirapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Koane soko kerewa soko sarimaraka tanehesane Yasumo takumeaka somesane oyapo. \p \v 24 Yasumo aporo hinamo suaki takumeaka someraka, “Kotimo unihaeaka asekea rea asíane oyapo. Aporomo koane mano kotesa hemoa potesapo. \v 25 Poteraka marekea ereamo aporo su wasakipoko yunu aporo peraka koane potesakipoko kerewa hae poteraka marekea pusuapo. \v 26 Pusuakipoko makata mano potesane tanehekea wate apera maiya amo aseane, kerewa soko koaneyaki hakāsa tanehekea wate perakano asesapo. \p \v 27 Aseraka aporo raipamo pekea hemo wafayaki someraka, ‘Unihaeo, nómo hemoa koane mano hákasa potesare? Koane mano hákasa potesakipoko mayiáka kerewane hakāsa tanehesare?’ \v 28 Airakano hemo wafayamo someraka, ‘Yunu aporomo tau pekea kerewa hae ane, koane hemoa potehoareapo.’ Airakano aporo raipamo hemo wafayaki kairaka, ‘Kerewane fikia mokoatehoare? Kerewane mayiakaere?’ \p \v 29 Airakano hemo wafayamo someraka, ‘Wae, repo kerewane fikia mokoateraka, koane ane hasaka rakare mokoatenapaka kerewane fiakopo. \v 30 Hakāsa su yaiya risikiasimo metakarinie. Keseke namosekeno nako tuamora maiya amo, aporo raipaki nōmo someraka, “Kerewane fana popateraka faturaka ira paiyako taeraka marekea, koane namoane tukua apea taerasie,” ’ aihokosapo.” Aíyaka Yasumo takumeaka somesapo. \s1 Ira máseta hae maposa Yasumo takumeaka somesane oyapo. \r Maka 4:30-32; Ruki 13:18-19 \p \v 31 Aporo hinamo suaki Yasumo takume meta someraka, “Aporo hinamo Kotimo unihaeaka asekea reane, ira maseta hae aporo metamo ipi hemoa maposa asíapo. \v 32 Maseta hae kakaro wakasema yiamo, pauaka henaka hemoa makata porosane marokeraka ira pariraka káranapo. Káraraka reakipoko ira eya mena koraka torane pekea, menamo ape kirapo. Aina ayiáka aporo hinamo Kotimo unihaeaka asekea reane asíapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Farawa pirirane Yasumo takumeaka somesane oyapo. \r Ruki 13:20-21 \p \v 33 Yasumo takume meta someraka, “Aporo hinamo Kotimo unihaeaka asekea reane, farawa pirira asíapo. Hinamomo farawa paiyakosakipoko farawa tarámo hakása maka makata pirirayaki sarimaraka kekero kekerorakano, makata piriramo farawane hemakapukua pirirapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Aporo hinamo suaki Yasumo takumeaka somesane oyapo. \r Maka 4:33-34 \p \v 34 Yasumo somesa maiya amo aporo hinamo yakai sarimasaki Yasumo takumeaka someraka, kakaro hufitaeraka somesafapo. Takumeaka susu somesapo. \v 35 Somehoasiraka wate fana Kotimo some kará porofete aporomo Yasuane somesane oyapo. Unihaemo ipi someraka, “Aporo suaki nōmo takumeaka somehokosapo. Hauaka kepomaresa maiya amo makata mahamesane, yumo some kepo su kakaro feakataeraka somerakanapo,” Aisane faserepesa ayareapo. \rq (Buk Song 78:2)\rq* \s1 Koane soko kerewa soko sarimaraka tanehesane takume someamo kepoane oyapo. \p \v 36 Aporo hinamo yakai sarimasane, Yasumo metakarikia pukua apea yorosapo. Yororakano aporo hakāsa pura pekea Yasuaki someraka, “Hemoa kerewa soko, koaneyaki hakāsa tanehesa takume someamo kepoane isuaki hufitaeraka somesie.” \p \v 37 Airakano Yasumo someraka, “Koane mano kotesa hemoa potena aporoane anopo. Aporomanomo Tákeane anopo. \v 38 Asiamo hemo asíane hauaka kára oyapo. Koane mano kotesa asíane Koti unihaea paosa aporo hinamopo. Kerewa hae asíane Satanea paosa aporo hinamopo. \v 39 Yunu aporomo kerewa hae potesa asíane Satanepo. Wate namosekeno tuamora ayiáka, hauaka one fa ana sere amo ayiakakosa ayapo. Aporo raipamo kerewane popateraka, koane namoane tukua apea taehokosa aporoane hepene aporopo. \p \v 40 Kerewa faturaka iramo apaira ayiáka, keseke hauaka one fa ana maiya amo ayiáka paiyakosapo. \v 41 Aporomanomo Tákeane anopo. Nōmo hepene aporo pusierakano peraka, aporomo watikiaka rakisimo kirimana aporoane soko, watikiaka rakira aporoane soko, su mokoa iramo inakasimo ira á mokoasuhokosapo. \v 42 Mokoasusa á i fanasiraka risike hihiripuraka akai kirisiraka risikiakosapo. \v 43 Maiya amo sere maiya sesakereraka faeana ayiáka ereketaeraka risia aporo hinamoane Ata unihaeaka reamo hauaka á ayiáka faehokosapo. Re senaki risiamo kairaka koteaka kaisie.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Yasumo takume metakira somesane oyapo. \p \v 44 Yasumo takume meta someraka, “Kotimo aporo unihaeaka asekea reane, makata namo kakaro kotesa mahimuna makatane maua kekea, hemoa kokomaresa asíapo. Aporo meraruamo peane, makata namo kakaro mahimuna makatane asekea, himu faraka epo yia mokosekesapo. Mokosekeraka marekea pukua, kára seseraka ipi makata kemo su mokoa aporo metaki roporaka mone mosapo. Mone mokoa moneamo hemoane roposapo,” aíyaka Yasumo somesapo. \p \v 45 Arirakano Yasumo takume meta soko someraka, “Kotimo unihaeaka asekea reane, pisinisi aporomo sekete kotesa ropohoko kope pura asiapo. \v 46 Pisinisi aporoamo sekete kope pukua sekete namo kakaro kotesa aseraka ropohoko, ipi makata kemo su mokoa aporo metaki roporaka mone mosapo. Mone mokoa moneamo seketeane roposapo.” Aíyaka Yasumo takumeaka somesapo. \s1 Kasipu pokoa morane Yasumo takumeaka somesane oyapo. \p \v 47 Yasumo takume meta someraka, “Kotimo unihaeaka asekea reane kasipu pokoa mora asíapo. Pokoa mokoakosakipoko kasipu hea kokomaresapo. Kokomaresa á pokoa kekepo kekepo suane kesekeno mosapo. \v 48 Mosane komarusekeno aporomo kasipuane maka, he fea motokoa marekea toke, pokoane parakusapo. Parakuraka pokoa kotesane mokoa kasu tisia taeraka, pokoa watikisa nanafononane mokoatesapo. \v 49 Asia ayiáka keseke hauaka one fa ana maiya amo ayiakakosapo. Aporo kotesayaki watikisayaki suasuaraka risiane hepene aporomo parakuhokosapo. Aporo hinamo watikisane parakuraka mokoa, iramo inakasimo mokoasuhokosapo. \v 50 Mokoasusane fanasina hauaka á risike hihiripuraka akai kirisiraka risikiakosapo,” aíyaka Yasumo somesapo. \p \v 51 Asiamo Yasumo ipi aporo hakāsa puraki someraka, “Nōmo reaki somesane su hemakapurakarire?” Airakano ipu “Ao, hemakapurakaripo,” aisapo. \v 52 Airakano Yasumo some meta someraka, “Nōmo Koti unihaeaka asekea reane somerakano, Kotimo somemane tisa aporomo kakimaka anoa paosa aporoane ape wafaya asíapo. Asiamo ape wafayamo makata kemo kotesa taesane mokoa, kawe taesane soko, fana taesane soko, mokoa aporoaki karápo. Akara ayiáka Kotimo somemane tisa aporomo kakaro some kawe kaisiane soko, fana kaisiane soko some karápo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Yasumo ipi Nasare apea some karakano aporomo kakipayasane oyapo. \r Maka 6:1-6; Ruki 4:16-30 \p \v 53 Yasumo aíyaka takumeaka someaka faraka Kapaneame taoneane metakarikia, \v 54 Nasare apea ipi pusuapo. Pukua á reke Yu aporomo sarimana apea makata some karakano, aporo hinamomo kairaka fofasapo. Fofaraka ipu someraka, “Kotimo hemakapura some kotesane epo ma kaisiarakapo. Epo Kotimo wakapumo hemakapukua arakirane ma enomasarakapo. \v 55 Aporoane ipi kapenetamo hokosapo. Ipi kaīyiane Mariapo. Arirakano ipi mamaneane Yamese soko, Yosefe soko, Saemone soko, Yutase soko ipo. \v 56 Ipi ifia isuyaki hakāsa tokenapo. Ipu taka ayiáka rakirakarifapo. Epo hákasa wakapuaka arakirane ma enomasarakapo,” aisapo. \p \v 57 Aíyaka ipu Yasuaki himu hakásaraka hemakapunafonoraka fasikia risiapo. Fasikia risikino Yasumo iaki someraka, “Kotimo some kará porofete aporomo ipi ape sumu aporo hakāsa risia amo soko, ipi ape wará aporo hakāsa risia amo soko, eane makama fanaraka hemakapurafapo. Hemakapunafonorakano yia, ape sumu meta á aporo hinamo metakiramo Kotimo some kará porofete aporoane makama fanaraka hemakapurapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \v 58 Someraka ipi apea aporo hinamomo eaki himu hakásaraka hemakapunafonosasamo Yasumo Kotimo wakapumo hemakapukua rakirane kára rakisiafapo. \c 14 \s1 Yasumo wakapuaka rakisiane Herotemo kaikia himeteraka reane oyapo. \r Maka 6:14-16; Ruki 9:7-9 \p \v 1 Yasu ipi Kariri hauaka á some karaka rea maiya amo, Kariri hauaka asekea rea aporoane Herotepo.\f + \fr 14:1 \ft Yasu takapesa maiya amo Herote rea ayafapo.\f* \v 2 Arirakano Yasumo wakapuaka rakiraporakano, Herotemo kairaka, ipi aporo raipaki someraka, “Aporo wakapuaka rakirane Yone he tapukumarera ayarakanareapo. E rusua kusuane maturikia taerakanareapo. Maturikia taesasamo wakapuaka arakirane Yonemo wakapuaka rakirakanareapo,” aisapo. \s1 Yone he tapukumarerane Herotemo uyáka rusua kusuane oyapo. \r Maka 6:14-29; Ruki 3:19-20 \p \v 3-4 Herote Kariri hauaka asekea rea aporomo ipi mamanea Firipipo. Firipimo asea Herótiaseane Herotemo hakimaraka rekeno asekea, Yonemo Heroteaki hukurukua someraka, “Hinamoane nómo hakimaraka areane somemane motosane mamosoane.” Airakano Herotemo Yoneane tipura makeako aporo terakaiyamosaki someraka, “Yoneane waseremasie.” Airakano aporo terakaiyamosamo Yoneane waseremaka hokonoa taporaka tipura makesapo. \p \v 5 Tipura makekea, Yone kukusimo rukusapoko asiane, Yu aporo metakiramo someraka, “Yoneane Kotimo some kará porofete apororeapo.” Airakano kaikia Herotemo hemakapuraka, “Nōmo Yone rusua kurakanone, aporo yakaimo anoaki sapehoasireapo.” Aíyaka hemakapuraka aporomo eaki sapenapaka namoraka reke, Yone rukusapoko asiāne, metakarisiapo. \p \v 6 Metakarikia Heroteane ipi takapesa serea paurakano hemakapuko hokono keraka, aporo suamo asekeasimo Herótiasemo ipi faraya hinamo sakoramo taneseraka kesasapo. \v 7 Taneseraka kesarakano asekea, Herotemo seseraka hinamo sakoraki someraka, “Nómo makata makasierakano, nōmo neaki makakosapo. Nōmo kakaro somehoanafonorakano soko Kotimo aseakosapo.” Aíyaka aumaraka somesapo. \v 8 Somerakano Herótiasemo ipi farayaki hokokaka someraka, “Yone he tapukumarerane wamo patekemaka, merakia motokoa, anoaki makasiehoanie. E kakaro rusua kusuane aseako ipi wamoane makasiehoanie.” Airakano someane ipi farayamo kakimaka Heroteaki yaiya somesapo. \p \v 9 Somerakano unihae Herotemo kaikia mahisiraka reapo. Mahisiraka reke epo hemakapuraka, nōmo makakosapo aíyaka aumaraka somesane, aporo hokono akera sarimasa suamo kaisiasamo, wamo patekemakaniesane metakariane, kaíyanapaka epo somesane metakarisiafapo. \v 10 Metakarirafaraka aporo terakaiyamosamo Yone wamo pateketaehoasimo tipura apea pusiesapo. \v 11 Airakano tipura apea pukua Yone wamo pateketaeraka merakia motokoa maka pekea hinamo sakoraki kasapo. Karakano maka ipi kaīyia Herótiaseaki kasapo. \p \v 12 Arirakano Yonemo ipi aporo hakāsa pura peraka Yone oto susuane maka pukua hauaka marekea Yasuaki Yone rusua kusuane somehoko pusuapo. \s1 Aporo fae taoseneaki (5,000) Yasumo farawa kasane oyapo. \r Maka 6:30-44; Ruki 9:10-17; Yone 6:1-14 \p \v 13 Yone he tapukumarerane rusua kusuaporakano Yasumo kairaka, Yasu kasua ripaka pukua, ima yaoa aporo fasakipoko ipi haku fore rekeako pusuapo. Pusuaporakano kairaka aporo hinamo yakai ipu namina apeane metakarikia, Yasu kekemarape he fe ikia pusuapo. \v 14 Pukua sarimasakipoko Yasu pekea kasu karimarekea aseane aporo hinamo su sarimasekeno asesapo. Aseraka iane kamenakasapo. Kamenakaraka hemakapukua, aporo hinamo makata tasane epo mafasapo. \p \v 15 Mafaraka reke samapu maiya tuakeramo Yasuaki ipi aporo hakāsa puramo someraka, “Hauaka wo ima yaosakipoko aporo hinamo risikinafapo. Maiya tukesasamo aporo hinamo sarimasaki ipu namina makata nakosa ropohoko apea poparipusiesie.” \v 16 Airakano Yasumo someraka, “I pusierakane marirakanore? Repo namina iaki makata nakosa kakanie.” \v 17 Airakano aporo hakāsa puramo someraka, “Makata nakosa farawa kakoreasu, pokoa tetá ayiáka tokenapo. Makata meta kakenafapo.” \p \v 18 Airakano Yasumo someraka, “Makata nakosane anoaki makasie.” \v 19 Aíyaka aporo hinamo suaki Yasumo someraka, “Re su asanea toae.” Aíyaka i toakipoko farawa kakoreasu pokoa tetá mokoa reke, hepene yapura asekea, Kotiaki suseraka kurikuriraka faraka, farawa mosoraka aporo hakāsa puraki karakano, aporo hakāsa puramo aporo hinamo suaki kasapo. \v 20 Karakano aporo hinamo suamo siaraka nesapo. Nekea faraka farawa soko pokoa soko momo yia tokeno, aporo hakāsa puramo mate kenosua kekea komarusuapo. \v 21 Aporo makata nesa susuane menoraka fae taosenepo (5,000). Hinamo soko hokosa soko i suane menosafapo. I menohoanafonosamo soko, ipu suamo nesapo. \s1 Yasu he kima finiraka pusuane oyapo. \r Maka 6:45-52; Yone 6:16-21 \p \v 22 Aporo hinamo suamo makata nekea farakano, Yasumo ipi aporo hakāsa puraki someraka, “Re fana kasua ripaka he fe taku ra hisie. Arirakano aporo hinamo sarimasane ipu namina apea poparipusie, aihoko ano fore o rekenapo.” Airakano i kasua ripaka hisiapo. \v 23 Hisiakipoko aporo hinamo su sarimasane soko namina apea poparipusuapo. Poparipusuakipoko Yasu ipi haku ūria kurikurihoko hisiapo. Hikia ereamo Yasu ipi haku kurikuriraka reapo. \p \v 24 Kurikuriraka reakipoko aporo hakāsa pura kasua ripaka he numua puane, he kupamo kasu unia ruraka he kupa atifoyaki kára peraka kasu maka paripurakanoraka kasu roane pusuafapo. \v 25 Kasu roraka risike, yao fia makehoramo Yasu ane kasu tapukurea makeraka he kima finirape pesapo. \v 26 Perakano aporo hakāsa puramo asekea namo kakaro himu faraka toke kokoaeraka wáraka, “Yakasa ho apere.” \p \v 27 Aíyaka namoraka wárakano iaki Yasumo wate foaka someraka, “Anopo. Re namohokopo. Namoraka himu haruhokopo. Paroaka risikianie.” \v 28 Airakano Pitamo someraka, “Unihaeo, nere? Nesekeno nómo anoaki he kima finirape peaesie.” \v 29 Airakano Yasumo someraka, “Ne peae.” Aíyaka somerakano Pitamo kasu metakarikia, Yasu rea he kima finirape puraka \v 30 kaiyiáne, atifomo e kaua rurakarakano kaisiapo. Kairaka namoraka e hea keneperakarakano wáraka, “Unihaeo, ano masie.” \p \v 31 Airakano wate foaka Yasumo hokonomo Pita maka someraka, “Nómo anoaki himumo hakasa wakasemaraka hemakapureapo. Nómo hemakapuraka, ‘Sia puraka soko metao, hea keneperaka soko metao ayakanarakapo.’ Aíyaka marirakano himu tetáraka hemakapurakanare?” \p \v 32 Aíyaka tetā kasua parohoane atifo fasapo. \v 33 Farakano asekea aporo kasua toamo Yasuaki kekereraka someraka, “Né kakaro Kotimo hokosapo.” Aíyaka kekereraka somesapo. \s1 Kenésare hauaka á aporo hinamo risia makata tasane Yasumo mafasane oyapo. \r Maka 6:53-56 \p \v 34 He kekea kaya kasu rokoa teraporaka, Yasu soko, Yasumo ipi aporo hakāsa pura soko, kasu rokoa pukua, Kenésare hauaka á pausapo. \v 35 Paurakano aporomo aseraka hemakapuraka, “Ane Yasureapo.” Aíyaka hemakapukua some mareraka, “Yasu pesane hauaka makea somehoko pusie.” Aíyaka some marerakano pukua somesapo. Somerakano kaikia aporo hinamo su makata tasane Yasumo mafahoasimo karikia pesapo. \p \v 36 Karikia pesa aporoamo Yasuaki someraka, “Aporo hinamo makata tasamo nómo pasu ke huhua sakaihoane siahoasisekeno aosie.” Airakano Yasumo aosapo. Aoraka epo pasu huhuane aporo hinamo makata tasamo sakaihoane ipu makata tasane fasapo. \c 15 \s1 Makasa kaua kekemamo someamo Kotimo someane matekeamenane oyapo. \r Maka 7:1-13 \p \v 1 Ferese aporomo soko, somemane tisa aporomo soko, Yarusarame sitiane metakarikia Yasu rea pekea kairaka, \v 2 “Marirakano nómo aporo hakāsa puramo isiapo makasa kauamo ayakanie, aíyaka somepe pesane koaretaeraka risikinare? Koaretaeraka, ipu makata nakosakipoko hokono kusurakarifapo. Hokono kusunafaraka makata maka anene.” \p \v 3 Airakano Yasumo iaki kairaka, “Marirakano repo makasa kaua kekemamo ayiakanie, aíyaka somepe pesane mafanahokosakipoko, repo Kotimo somemane koaretaeraka risikinare? \v 4 Kaisie. Kotimo somemane motosane oyapo. Kotimo someraka, ‘Ni Atape ama tetāne koteaka hemakapukua makotehoanie,’ aisapo. \rq (Kisim Bek 20:12; Lo 5:16)\rq* \p Kotimo somemane meta soko someraka, ‘Aporomanomo ipi atane soko metao, ipi amane soko metao, yakasa ho mareraka ekenerakano e kakaro kukusimo runie.’ \rq (Kisim Bek 21:17; Wok Pris 20:9)\rq* \p Aíyaka Kotimo somesa nine \v 5 repo someraka, ‘Aporomo ipi ataki soko metao, ipi amaki soko metao, someraka, “Nōmo tetoaki makata yaku kakakosapoko asiāne, nōmo metakarikia Kotiaki karakanapo.” Aisa aporoamo ipi ata ama tetāne makotehoanie aíyaka Kotimo somemane motosane metakarikia koaretaenane siareapo.’ Aíyaka repo Kotimo somemane ane mawakasemarakanapo. \p \v 6 Aíyaka repo namina makasa kaua kekemamo ayiakanie, aíyaka somepe pesane mafanahokosakipoko, Kotimo somemaneane repo some sesekeraka akaye. Some sesekeraka kake, repo atape ama tetāne asekea rekeakosane metakarirakanapo. \v 7 Re himu tetáraka arisie. Wate fana Kotimo some kará porofete aporo Aesayamo reane kakaro somesapo. Somesane oyapo. \m \v 8 Kotimo someraka, ‘Aporoamo anoaki akaimo kekereraka yia himumo anoaki hemakapurakanafapo. \v 9 Himumo anoaki hemakapunafonoraka, nena akai susuamo anoaki kekerenapo. Ipu namina aporomanomo hemakapusuane some karakanapo. Some karakayia nōmo somemaneane ipu some karakanafapo.’ Aíyaka Kotimo somerakano Aesayamo popasapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \rq (Aisaia 29:13)\rq* \s1 Aporo hinamo himu mawatikinamo kepoane oyapo. \r Maka 7:14-23 \p \v 10 Aporo hinamo su sarimahoasimo Yasumo peaeaka perakano iaki someraka, “Kaisie. Kaikia hemakapunie. \v 11 Aporomo soko, hinamomo soko ipi akaimo makata anenamo ipi yia mawatikinafapo. Arirakano akai aeyaka some watikisa tonoaheramo ipi yia mawatikinapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \p \v 12 Keseke e rea ipi aporo hakāsa pura pekea eaki someraka, “Nómo some karakasuane, Ferese aporomo kaikia mahisisapakae. Nómo kaisiare?” \v 13 Airakano Yasumo someraka, “Makata mano porosane nōmo Ata hepene yapura reamo poroanafonosane su fiakosapo. \v 14 Asiamo aporo hi taku tetákara fausamo ikia kara atarira ayiáka, Ferese aporomo ayiáka tarirakanapo. Aporo hi taku tetákara fausamo aporo hi taku tetákara fausa metane karikia purakano, tetā tetákara kutua etehokosapo. Anapaka re Ferese aporoyaki paohokopo.” \p \v 15 Airakano Pitamo someraka, “Takume kepoane isuaki somesie.” \v 16 Airakano Yasumo someraka, “Repo kepoane yaiya hemakapurakarifare? \v 17 Makata nesane katukunua pukua katukunu aeyaka fako otoa pukua fakonapo. \v 18 Arirakano himumo watikiaka hemakapusuane akaimo soko watikiaka someanamo, ipi yia mawatikinapo. \v 19 Asiamo aporo hinamo himua makata watikiaka hemakapukua risirane oyapo. Watikiaka hemakapurane soko, aporomano rusua kukuko hemakapurane soko, hinamo hakimako hemakapurane soko, aporo rea puko hemakapurane soko, makata kemo hakimako hemakapurane soko, kotafe topakamaraka somehoko hemakapurane soko, aporomano hokomaka somehoko hemakapurane soko, makata ane himua risiane akaimo somerapo. \v 20 Makata amo aporomano ipiane mawatikinapo. Asiamo makata nako hokono kusuhoanafononamo aporomano ipiane mawatikinafapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Yu aporohoanafonosa hinamomo Yasuaki himu hakásaraka hemakapusuane oyapo. \r Maka 7:24-30 \p \v 21 Yasumo soko ipi aporo hakāsa puramo soko, apeane metakarikia puraka, Yu aporohoanafonosamo hauaka á, pukua Taia taoneane soko, Saetone taoneane soko, makeraka pusuapo. \v 22 Pukua á reakipoko Yu aporohoanafonosa hinamo, Kenane aporo ira wainepe pesa hinamo ane kayapo. Hinamoane Yasu rea peraka paroaka someraka, “Tefetemo aporo ira Unihaeo, nómo ano kamenakaraka ararerasie. Nōmo hinamo hokosa yatafumo ho masa mokoatikisane kárapo.” Aíyaka hinamoamo somesapo. \v 23 Aíyaka somerakano yia Yasumo eaki makata meta somesafapo. Somehoanafonoraka Yasu purakano, ipi aporo hakāsa pura pekea eaki efera hunia soko, efera hunia soko paroaka someraka, “Hinamoane isu kekemerape peraka wáka kikirape apere. Hinamoamo hokosane ararerasie airakane nómo ararerasie. Arareraka ipi paripusiesie.” \v 24 Airakano Yasumo someraka, “Yu aporo suane saro sipi rosaka tarisia asíapo. Asiasamo Yu aporo hinamo hákasa ararehoko Kotimo ano pusierakasupo. Yu aporohoanafonosane ararehoko ano pusierakasufapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \v 25 Somerakano Yasu rea hinamoane pekea kakuna porokoa kake someraka, “Unihaeo, ano ararerasie.” \v 26 Airakano Yasumo someraka, “Hokosamo makata nakosane kásamo nasimo mamakatehoane siahoasifareapo.” \v 27 Airakano hinamoamo someraka, “Unihaeo, kakarorakae. Asiāne ape wafayamo ape teporo aeyaka makata nenaka momo hurupeperakano, kásamo soko nenapo.” \v 28 Airakano Yasumo someraka, “Hinamo, nómo anoaki himu hakásaraka hemakapurane kárapo. Nómo hemaka apura ayiáka nōmo ayiakakosapo.” Aihoanine hinamo hokosa yatafumo ho masane fasapo. \s1 Aporomano yakai makata tasane Yasumo mafasane oyapo. \p \v 29 Yasumo Yu aporohoanafonosamo hauakane metakarikia pukua, he Kariri he fua pusuapo. Pukua ūria hikia kayapo. \v 30 Kayakipoko aporomano yakai peraka, aporomano korake matipusa soko, aporomano hokono narisa soko, aporomano hi fausa soko, aporomano me fasa soko, aporomano metakira makata tasane soko mokoa pesapo. Mokoa pekea Yasu rea kumisi nenemea mokoa pekea taerakano, Yasumo asekea aporo hinamo makata tasa suane epo mafasapo. \v 31 Asiamo aporomano me fasa mafasamo koteaka somesapo. Hokono narisa mafasane hokono koteaka raesapo. Korake matipusa mafasane koteaka koraka risiapo. Hi fausa mafasamo koteaka asesapo. Ayiáka aporomano suane Yasumo mafasapo. Mafarakano aporomano sarimasamo asekea fofaraka yia sesesapo. Seseraka Isiraya aporo hinamomo Kotiane kekeresapo. \s1 Aporo fo taoseneaki (4,000) Yasumo makata nakosa kasane oyapo. \r Maka 8:1-10 \p \v 32 Yasumo ipi aporo hakāsa puraki makata somehoko peaeraka perakano, iaki someraka, “Sere isiamo aporo hinamo yakai anoyaki sarimaraka risike, makata nakosane fapo. Fasasamo nōmo iane kamenakaripo. Iane himu raru ikia kara meamoraka yofenapaka pusiehoko hisiripo.” \v 33 Airakano aporo hakāsa puramo someraka, “Isu arisia one ima yaosasamo aporomano sarimasaki farawa siaraka nasimo kakakosane ma mokoakosare?” \p \v 34 Airakano Yasumo iaki kairaka, “Repo farawa yakapusu tokenare?” Airakano ipu someraka, “Farawa yatipinusu pokoa fete hukusi tokenapo.” Aíyaka ipu somesapo. \p \v 35 Aíyaka somerakano aporo hinamo suaki Yasumo someraka, “Re su hauaka á toae.” \v 36 Aíyaka i tokeno, farawa yatipinusu, pokoa hukusi soko Yasumo mokoa, Kotiaki suseaka kurikuriraka faraka, farawa mosoraka aporo hakāsa puraki karaka rekeno, ipu aporo hinamo su sarimasaki takupe pusuapo. \v 37 Takupe pukua faraka aporomano su sarimasamo siaraka nesapo. Nekea siarakano farawa momoane aporo hakāsa puramo mokoa, mate yatipinusua kekea komarusuapo. \v 38 Arirakano aporo farawa nesa susuane menosane fo taosenepo (4,000). Arirakano hinamo soko, hokosa fete soko, iane menosafapo. I menohoanafonosamo soko makata ane nesapo. \v 39 Nekea faraka aporomano yakai sarimasane Yasumo pusiesapo. I purakano Yasu kasua ripaka kasu rokoa Mákatane hauaka á pusuapo. \c 16 \s1 Ferese aporo Satusi aporo ipu Yasu kau aseakosakipoko Yasumo rakisimo somesane oyapo. \r Maka 8:11-13; Ruki 12:54-56 \p \v 1 Yasu reakipoko Ferese aporo soko, Satusi aporo soko pekea, ipu Yasu kau aseakosakipoko Yasuaki mokopipiraka somesapo. Ipu someraka, “Kotimo murikimasane nereapo aihoko nómo rakirane isiapo aseako nómo rakikitakae. Kotimo hepene yapura makata ainane isiapo aseako nómo rakikitakae.” \v 2 Airakano Yasumo someraka, “Samapu maiya tuakeramo ti surakano aseraka repo someraka, ‘Kupa kakasireapo,’ airapo. Arirakano sere metamo mituru fiarakano aseane ti kokorasakipoko katorakano aseraka repo someraka, ‘Pipu yao peasireapo,’ airapo. \p \v 3 Aíyaka repo ti aseraka yao peakosane soko, yao kotehokosane soko, repo aseraka takekea hemakapurapo. Ane aseraka hemakapura yaiya maiya omo Kotimo wakapumo hemakapukua rakirane rakirakano asekea, ‘Kotimo murikimasa aporoane ereapo.’ Aíyaka repo hemakapurakarifapo. \v 4 Aporomanomo someraka, “Kotimo murikimasa aporoane nesekenone, isiapo aseako Kotimo wakapumo hemakapukua rakirane rakikitakae. Ayiáka rakirane aseako kope apura maiya amo aporo hinamo risiane watikiaka risikinapo. Aporo hinamoamo Kotiaki hemakapurakanafapo. Arirakano Yonamo Kotimo rakira rakisimo Kotimo murikimasapo. Murikimasane aporo hinamo suamo asekea hemakapusimo Yonaki asia ayiáka anoaki soko ayiakakosapo.\f + \fr 16:4 \ft Koaretaena aporoaki Yonamo some kakako pusua ayiáka Yasuane soko, hauaka wo koaretaena aporoaki somehoko pesapo. Yonane sere isiamo pokoa tua kaya ayiáka, Yasu soko, kunikia motosane sere isiamo wareapo. Pokoamo Yona yokotaesa ayiáka Yasu soko kunikia motosane maturikia taesapo.\f* Ayiakakosa hákasane repo asekeasimo tariakosapo. Makata meta reaki tariakosafapo.” Aíyaka someaka faraka Yasu rukunekeraka pusuapo. \s1 “Ferese aporope Satusi aporo iane makata pirira asiapo. Ipu himu tetáraka hemakapusuane repo mokoakopo.” Aíyaka Yasumo somesane oyapo. \r Maka 8:14-21; Ruki 12:1 \p \v 5 Yasu soko, ipi aporo hakāsa pura soko, kasua ripaka rokoa teraporaka hikia, he fe taku ra risike someraka, “Isiapo farawa mokoa pesafapo. Isiapo merarusapo.” \v 6 Airakano iaki Yasumo someraka, “Ferese aporomo soko, Satusi aporomo soko, ipu makata pirira asíane repo mokoakohoamo asekeanie.” \v 7 Aíyaka Yasumo takumeaka somerakano some kepoane ipu himeteraka me rukua someraka, “Isiapo farawa mokoa peanafonosekeno airakae.” \p \v 8 Airakano ipu hemakapusuane Yasumo aseraka someraka, “Repo anoaki himumo hákasa wakasemaraka hemaka apure. Marirakano repo namina susu me rukua someraka, farawa fareaporakanare? \v 9 Nōmo some kepoane repo yaiya mahimeterire? Aporo fae taosene (5,000) sarimasaki farawa kakoreasu kaka faraka, farawa momo yia tokeno mate kenosua kekea komarusuane, repo hemakapurakarifare? \p \v 10 Arirakano aporo fo taosene (4,000) sarimasaki farawa yatipinusu kaka faraka, farawa momo yia tokeno mate yatipinusua kekea komarusuane repo hemakapurakarifare? \v 11 Nōmo reaki namo kakaro farawa ane somehoanafonosasamo, nōmo someamo kepoane repo hemakapurakarifapo. Nōmo some kepoane úyaka somerakanapo. Ferese aporomo soko, Satusi aporomo soko, ipu makata pirira asíane mokoakohoamo asekeanie.” \p \v 12 Airakano Yasumo someamo kepoane aporo hakāsa puramo hemakapuraka, “Ferese aporope Satusi aporo ipu someane makata pirira asíapo. Ipu someane isiapo kakimakohoamo Yasumo airakae. Kakaro farawa makata pirirane mokoakohoamo epo somerakarifapo,” aisapo. \s1 “Yasu, ne Keresopo.” Aíyaka Pitamo somesane oyapo. \r Maka 8:27-30; Ruki 9:18-21 \p \v 13 Yasu Sisaría Firipai taone makea peraka, ipi aporo hakāsa puraki someraka, “Aporomanomo Táke anoane aporo metakiramo epapakasure?” \v 14 Airakano ipu someraka, “Aporo metakiramo someraka, ‘Ne Yone he tapukumarerane turikia pureapo.’ Airakano aporo metakiramo someraka, ‘Ne Iraíyareapo.’ Airakano aporo metakiramo someraka, ‘Ne Yaremayareapo.’ Airakano aporo metakiramo someraka, ‘Ne porofete aporo metareapo.’ airakasupo.” \p \v 15 Airakano Yasumo someraka, “Repo namina hemakapusuane ano epapaka hemakapurakanare?” \v 16 Airakano Saemone Pitamo someraka, “Koti yaiya reramo hokosane nepo. Kotimo Unihaeaka rekeasimo murikimasa aporo Keresoane nereapo.” \p \v 17 Airakano Yasumo someraka, “Yonemo hokosa Saemoneo, Kotimo ne makoterakanapo. Makoterakano seseaka rekeanie. Nómo hemakapukua somesane aporomanomo neaki some kasane nómo somerakanafapo. Nōmo Ata hepene yapura reamo neaki tarirakano, nómo aíyaka somerakae. \v 18 Hao, kaisie. Pita, nómo yano motosa amo kepoane ekepo. Arirakano nómo anoane somesane eke asiapo. Nómo anoane somesa ayiáka, aporo hinamo metakiramo ayiáka kakimaka somerakanone, iane nōmo pasimokoakosapo. Aporo hinamoane anoa paosa aporo hinamo ayapo. Asiamo Hetisi hauaka aeyaka, kuramo wakapumo anoa paosa aporo hinamoane marutaehokosafapo. \v 19 Arirakano aporo hinamo Kotimo asekea reane ipu hemakapusimo, nómo ikia koro ropakamakosapo. Ikia koro kimo ropaka amara ayiáka, nómo anoane some kakasimo nōmo ne murikimarakanapo. Asiamo hauaka wo aporomo watikiaka rakirakano, nómo asekea maroporaka, ‘Metakarisie,’ airakano, hepene yapura soko Kotimo ‘Metakarisie,’ airakanapo. Arirakano hauaka wo aporomo koteaka rakirakano, nómo asekea, ‘Kotehoareapo,’ airakano, hepene yapura soko Kotimo, ‘Kotehoareapo,’ airakanapo.” \p \v 20 Aíyaka Yasumo ipi aporo hakāsa puraki me paroaka someraka, “Ano Keresoane aporo suaki somehokopo.” Aisapo. \s1 Yape menomo Yasumo someraka, “Aporomo ano kukusimo rukusapo,” aíyaka somesane oyapo. \r Maka 8:31–9:1; Ruki 9:22-27 \p \v 21 Maiya amo ipi aporo hakāsa puraki Yasumo someraka, “Ano ayiakaniesasamo, Yarusarame sitia hinaka, Yu aporo sisimamo soko, pirisiti aporo káramo soko, Kotimo somemane tisa aporomo soko, ano mokoatikirakano, himu nekea kau teraka ayiáka rusua kukusapo. Rusua kusuane sere isiamo ano maturikia taehokosapo.” \v 22 Airakano aporo hakāsa pura sarimaraka risiane metakarikia, Pitamo Yasuane karikia wakasema pukua Yasuaki matasoraka sikiraka someraka, “Unihaeo, Neane rusua kukusapo, aíyaka somehokopo. Kotimo ne ararehoasimoripo. Nómo airakane ayiakakohoamoripo.” \v 23 Airakano Yasumo rekeako pariraka Pitaki someraka, “Sataneo. Né ano patera takua pusie. Satanemo somera aíyaka nómo somehokopo. Kotimo hemakapusuane kekemaraka hemakapunafonoraka, aporomanomo hemakapurane nómo kekemaraka hemaka apure. Aíyaka hemakapuraka ikia kara pukusa matasona kepoane nepo.” \p \v 24 Airakano aporo hakāsa puraki Yasumo someraka, “Repo ano patera aseako ano ira paremareraka kukusimo ira matopesa nōmo nī makatiraka apura ayiáka, re soko, repo hemakapusuane metakarikia ira matopesa makatiraka puraka, ano finisa re soko fini kafo kepe punie. \v 25 Aporomano hauaka wo areamo hitaferaka rekeakosane hákasa hemakapukua rakiraka rekeno, aporoane Kotiyaki yaiya rekeakosafapo. Arirakano aporomano metamo someraka, ‘Yasupoko ano kuane soko siahoasireapo. Epoko hákasa rakikia rekeakosapo.’ Aíyaka hemakapukua, kurane namonafaraka rekeno, aporoane Kotiyaki yaiya rekeakosapo. \p \v 26 Arirakano aporomanomo hauaka kára wo makata kemo suane mokoa sarimaraka reke, Kotiyaki yaiya rerane epo metakarikia rekeno, akura maiya amo makata yakapamo e ararehokosare? Yaiya rerane ropohoko yakapamo roponare? Wae. Yaiya rerane roponafapo. \v 27 Atamo faesayaki hepene aporoyaki ayiáka Aporomanomo Táke anoane paripeakosapo. Pariapera maiya amo aporo suamo makata rakisiane asekea takeakosapo. Takekea aporo koteaka rakisiaki makata ropo kotesa kakakosapo. Aporo watikiaka rakisiaki makata ropo watikisa kakakosapo. \v 28 Nōmo reaki kakaro somerakaripo. Re metakira yumo risiane kukusiraka aseane, Aporomanomo Táke anoane peraka unihaeaka rekeno aseakosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \c 17 \s1 Yasu kau hakuraka faesane oyapo. \r Maka 9:2-13; Ruki 9:28-36 \p \v 1 Sere namasu faraka Yasumo Pita soko, Yamese soko, Yamesemo ipi mamanea Yone soko, i karikia ūri terayia hisiapo. Hikia namina hakāsa risike \v 2 aseane Yasu kau hakuraka reke sere maíyamo faeana ayiáka, Yasumo hikumisiane faeraka reke, ipi pasu ososane soko namo kakaro pakaeraka faesapo. \v 3 Faeraka rekeno ipu aseane, Mosesepe Iraíya tetā Yasuyaki hakāsa risike somerakano asesapo. \v 4 Aseraka Pitamo Yasuaki someraka, “Unihaeo, Isu o pesane kotesapo. Nómo, ‘Ao, seseripo,’ airakanone nōmo ape mano isia kiakosapo. Meta nepoko, meta Mosesepoko, meta Iraíyapoko ayiáka kiakosapo. Ne seserire?” \p \v 5 Aíyaka Pitamo someraka rea yiamo, ako kára faesamo wate foaka iane karotapisiapo. Ako karotapisia arakaru aeyaka someraka, “Eane nōmo nī hokosapo. E nōmo himu tumurumo kára hemakapukua seserakanapo. Epo someane kaikia hemakapukua risikianie.” Aíyaka somesapo. \p \v 6 Aíyaka somerakano aporo hakāsa puramo kaikia, hauaka uaka peperaka fofaraka namosapo. \v 7 Namorakano i warisia Yasu pekea i kaua sakairaka someraka, “Re turikitarirasie. Namohokopo.” \v 8 Aíyaka somerakano, i turikitariraka himo kokoa, ra asekea, ro asekea aseane, aporo meta rekeanafonoraka Yasu hákasa rekeno asesapo. \p \v 9 Arirakano i ūri terayia aeyaka peraka risike Yasumo paroaka someraka, “Aporomanomo Tákeane anopo. Ano kukua maturikia taehoasiraka repo kituamo asera ayiáka asesane aporo hinamo metaki somehokopo.” \p \v 10 Airakano aporo hakāsa puramo someraka, “Kotimo somemane tisa aporomo someraka, ‘Kereso peasiraka Iraíya fana peakosapo.’ Aisane marirakano ipu aisare?” \v 11 Airakano Yasumo someraka, “Kotimo somemane tisa aporomo someraka, ‘Iraíya fana peraka makata su makotehokosapo.’ Aisane kakaro aisapo. \p \v 12 Arirakano nōmo some one kakaroripo. Iraíya peakosaposane fana pesapo. Pesane ipu asekea hemakapuraka, ‘Iraíya peakosaposane ereapo.’ Aíyaka hemakapusuafapo. Hemakapurafaraka ipu hemakapusua rakiraka eane mokoatikisapo. Mokoatikisa ayiáka Aporomanomo Táke anoane soko kau tehoasimo mokoatikihokosapo.” \v 13 Airakano aporo hakāsa puramo hemakapuraka, “Iraíya peakosaposane, Yone he tapukumarera ayareapo, aiyaka Yasumo somerakae.” Aiyaka ipu hemakapusuapo. \s1 Yatafumo hokosa ho masane Yasumo mafasane oyapo. \r Maka 9:14-29; Ruki 9:37-42 \p \v 14 Yasu soko, ipi aporo hakāsa pura Pita soko, Yamese soko, Yone soko i pukua, aporo hinamo yakai sarimaraka risiakipoko á pausapo. Pauraka Yasu rea aporo meta peraka, kakuna porokoa kake someraka, \v 15 “Unihaeo, nōmo aporo hokosane efera hunia masuaraka rukumotoraka káranapo. Maiya metamo ira paisia huruperapo. Maiya metamo hea huruperapo. Anasasamo nómo e kamenakaraka ararerasie. \v 16 Asiamo nómo aporo hakāsa pura risiakipoko, nōmo hokosane karikia peane ipu mafarakasafapo.” \p \v 17 Airakano Yasumo someraka, “Aporo hinamo maiya yumo risiamo Kotiaki himu hakásaraka hemakapukua riskianafonoraka watikiaka risikinapo. Maiya suamo repo hasaka hemakapukua risikino, nōmo repoko maiya suamo yaiya wafororaka rakiraka rekeakosare? Reyaki ano maiya káramo rekeno yia, repo anoaki himu hakásaraka hemakapukua risikirifapo. Ano rea wo hokosane karikia peae.” \v 18 Airakano hokosa karikia pesapo. Karikia perakano yatafuaki Yasumo paroaka someraka, “Ne metakarikia pusie.” Aihoanine yatafu metakarikia pusuapo. Yatafu purakano hokosane fasapo. \v 19 Yasumo hokosa mafarakano aporo hakāsa puramo asekea, keseke i Yasu rea pekea hakāsa toke Yasuaki someraka, “Isiapo yatafuane metakarikia pusierakano punafonosane marirakanonare?” \p \v 20 Airakano Yasumo someraka, “Repo Kotiaki hemakapusuane namo kakaro wakasemasasamo yatafuaki someraka, ‘Ne metakirikia pusie,’ airakano pusuafapo. Nōmo some one kakaro somerakaripo. Repo Kotiaki himu hakásaraka hemakapusuane ira maseta hae\f + \fr 17:20 \ft Ira maseta hae wakasema yiamo ira namo kára rekeako purapo.\f* tati siasekenone, ūriaki someraka, ‘Ūri ne hauaka one metakarikia, hauaka meta rekeako pusie,’ airakano pukusapo. Makata rakira hakása meta repo rakiane siahoasifapo, aisa meta kakenafapo. \v 21 [Asiamo yatafu one metakarikia pusie, airakano yatafu pusimo makata nakosa sokoairaka kake Kotiaki kurikurihoanie. Kurikuriraka makata nakosa sokoaihoanafonoraka, yatafu one metakarikia pusierakano pukusafapo.]” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Yape tetámo Yasumo someraka, “Aporomo ano kukusimo rukusapo,” aisane oyapo. \r Maka 9:30-32; Ruki 9:43-45 \p \v 22 Yasu soko, ipi aporo hakāsa pura soko, i Kariri hauaka risiakipoko Yasumo iaki someraka, “Aporomanomo Tákeane anopo. Ano rusua kukusimo aporomo ano parakehokosapo. \v 23 Parakeraka ano waseremaka kukusimo rukusapo. Ano rusua kusuane sere isia faraka maturikia taehokosapo.” Airakano aporo hakāsa puramo kairaka himu fasapo. \s1 “Yasumo Kotimo apepoko takese mone motorare?” Aisane oyapo. \p \v 24 Yasu soko, ipi aporo hakāsa pura soko, Kapaneame taonea pesapo. Pekea Pita rea Kotimo apepoko takese mora aporo pekea, Pitaki kairaka, “Nómo tisamo Kotimo apepoko takese mone motorare?” \v 25 Airakano Pitamo aosapo. Aoraka Pita apea pariperakano, Pitamo somehoasiraka Yasumo Pitaki fana somesapo. Yasumo someraka, “Saemoneo, hauaka wo aporo unihaemo aporo epaki takese mone makasierakanare? Unihaemo ipi hokosaki takese mone makasierakanare? Aporo hinamo metakiraki takese mone makasierakanare? Nómo hemakapusuane yakapare?” \p \v 26 Airakano Pitamo someraka, “Aporo hinamo metakiraki takese mone makasie, airapo.” Airakano Yasumo someraka, “Ao, Unihae Kotimo soko ipi hokosaki takese mone motosie, airafapo. \v 27 Aina ayiáka nōmo metakariafununine, takese mora aporomo mahisihokohoamo, nōmo takese mone motoakosapo. Pita, ne pukua kímamo he motokoa pokoa makosapo. Pokoa fana masa á kíma fatirimaraka, mone hae pokoa akai matoa kesaka rekeno aseakosapo. Asekea mone haeane maka, eto itiaki Kotimo apepoko takese taehoaniesasamo, moneane takese mora aporoaki kakanie.” Aíyaka Yasumo somesapo. \c 18 \s1 Aporo fanaraka reamo kepoane oyapo. \r Maka 9:33-37; Ruki 9:46-48 \p \v 1 Maiya amo aporo hakāsa puramo Yasuaki someraka, “Kotimo unihaeaka asekea rea paosa aporoane epa fanāreare?” \v 2 Airakano i risiakipoko hokosa mano Yasumo peaeraka perakano Yasumo hokosaki someraka, “Isu hikumisi erekea reae.” Aíyaka ipi aporo hakāsa puraki someraka, \v 3 “Nōmo some one kakaro somerakaripo. Hokosa manomo e ipiane makáraraka hemakapurafapo. Repo namina ane makáraraka hemakapurane rukupateraka metakarikia, hokosa mano ayiáka risikianie. Hokosa mano ayiáka risikianafonorakanone, Kotimo unihaeaka asekea rea hauaka á hiakosafapo. \v 4 Hokosa e ipiane makárahoanafonoraka area ayiáka, aporomano e ipiane makárahoanafonoraka ayiáka rekeno asekea, eane Kotimo unihaeaka asekea rea paosa aporo fana ane épo. \v 5 Aporomanomo e ipiane makárahoanafonoraka anoaki hemakapukua rea aporoamo hokosa asíane ararerakanone ane, ano soko ararerakanapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Makata watikiaka rakisimo aporomo mokopipina kepoane oyapo. \r Maka 9:42-48; Ruki 17:1-2 \p \v 6 Yasumo someraka, “E ipi makárahoanafonoraka rea aporomo watikiaka rakisimo, aporomo mokopipirakano, mokopipina aporoane mawia eke kára kita humarekea maka, he tawara numua he nasimo makasuhoane siahoasireapo. \p \v 7 Aporomo watikiaka rakisimo kirimana aporo hinamo ane fanasihokosane enahoasifareapo. Makata watikisane fasereperapo. Mataka watikisa faserepeasimo kirimana aporo hinamo ane fanasihokosane enahoasifareapo. \v 8 Arirakano nómo hokonomo watikiaka rakiraka nómo ní himuane mawatikinapo. Mawatikinapaka hokono takuane patekemaka mamakatehoanie. Hokono tetákara reke ira kopakapunafonona hauaka á makasuhokohoamo, hokono hakása takuane patekemaka mamakateraka, hokono hakása reke, yaiya rerane kepomarekea rakiraka reke siahoasireapo. Arirakano nómo korakemo watikiaka rakiraka, nómo ní himuane mawatikinapo. Mawatikinapaka korake takuane patekemaka mamakatehoanie. Korake tetákara reke ira kopakapunafonona hauaka á makasuhokohoamo, korake takuane patekemaka mamakateraka, korake hakása reke yaiya rerane kepomarakea rakiraka reke siahoasireapo. \p \v 9 Nómo himo makata asekea watikiaka rakiraka, ni himuane mawatikinapaka, hi takuane pokomaka mamakatehoanie. Hi tetákara reke heao hauaka á ira rufia makasuhokohoamo, hi takuane pokomaka mamakateraka, yaiya rerane kepomarekea rakiraka reke siahoasireapo. \p \v 10 E ipi makárahoanafonoraka rea aporoane hokomakopo. Aporoane hepene aporomo asekea risikinapo. Asekea risike nōmo Ata hepene yapura rea á, Atamo hikumisi nenemea risikinapo. \v 11 [Aporomanomo Tákeane anopo. Aporo himu watikisane nōmo mafasiako ano pesapo.”] Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 “Saro sipi hasaka kosapo.” Aíyaka takumeaka somesane oyapo. \r Ruki 15:3-7 \p \v 12 Yasumo someraka, “Reaki nōmo takume one somerakano repo mayiáka hemakapukusare? Aporo metamo ipi saro sipi risiane menoraka wane harote (100) ayiáka risiapo. Risiane hakása meta ipi haku rosaka pusua hasaka kosapo. Hasaka kosane aporoamo metakarisiare? Wae. Metakarisiafapo. Saro sipi sarimaraka risiakipoko menoraka naeneti naene (99) risiapo. Naeneti naene (99) risikino aseraka naeneti naeneane ūria yia risikiasimo metakarikia, hakása rosaka pusuane koako hisiapo. \p \v 13 Koako hikia kokoa aseraka kára sesesapo. Asiamo nōmo kakaro somerakaripo. Saro sipi naeneti naene (99) risiane saro sipi wafayamo aseraka sesenapo. Saro sipi hakása meta rosaka pusuane kokoa aseraka namo kakaro kára sesenapo. \v 14 Aina ayiáka nōmo Ata hepene yapura reamo hemakapuraka, ‘E ipi makárahoanafonosa aporo hakása meta hasaka koane siahoasifareapo.’ Aíyaka Atamo hemakapurapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 “Kakimara aporo ni maemo neaki mokoatikirakano uyáka maropohoanie.” Aíyaka Yasumo somesane oyapo. \p \v 15 Yasumo someraka, “Kakimara aporo ni maemo neaki mokoatikirakanone, mokoatikisane metakarisimo titi hakāsa risike eaki somehoanie. Somehoane epo kakimaka, epo neaki mokoatikisane metakarikia, teto titi koteaka maeaka risikiakosapo. \v 16 Asiāne aporoamo nómo someane kakipayarakano, nómo aporo metakira pasimokoa somehoko punie. Aporo hakása soko metao, aporo tetá soko metao pasimokoa somehoko punie. Pukua eaki hukururaka somerakano kairaka, someane kakarorakae aihoasimo, aporo tetámo soko metao, aporo isiamo soko metao, ayiáka somehoane siahoasireapo. \p \v 17 Asiane ipu someane aporoamo yaiya kakipayarakano anoa paosa aporo suaki somehoanie. Somehoane taka someane koaretaerakano, eane metakarikia kikisiraka risikianie. Metakarikia Yu aporohoanafonosa soko, takese mora aporo soko, re kikisiraka kekeporaka arisia ayiáka, aporoane ayiáka kikisiraka risikianie. \p \v 18 Nōmo someraka one kakaro somerakaripo. Hauaka wo aporomo watikiaka rakirakano, nómo asekea maroporaka, ‘Metakarisie,’ airakano, hepene yapura soko Kotimo, ‘Metakarisie,’ airakanapo. Arirakano hauaka wo aporomo koteaka rakirakano, nómo asekea, ‘Kotehoareapo,’ airakano, hepene yapura soko Kotimo, ‘Kotehoareapo,’ airakanapo. \p \v 19 Nōmo some meta one soko somerakanapo. Kakimara aporo tetámo himu hakásaraka someaka maka hemakapukua aíyaka Kotiaki kurikurirakano, nōmo Ata hepene yapura reamo kairaka makata aiyakaniesane, hakása nineraka rakiakosapo. \v 20 Repo aporo tetámo soko metao, aporo isiamo soko metao, ano yano motosane hemakapukua sarimarakano ano soko pekea reyaki hakāsa rekeakosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 “Kakimara aporo ni maemo mokoatikirakano ropo eaki paripurafaraka mameraruhoanie.” Aíyaka Yasumo somesane oyapo. \p \v 21 Yasu reakipoko Pita pekea kairaka, “Unihaeo, kakimara aporo nōmo maemo maiya suamo ano mokoatikirakano, ropo eaki paripurafaraka yape yakapusumo nōmo mameraruhokosare? Yape yatipinusumo mameraruhoane siahoasireare?” \v 22 Airakano Yasumo someraka, “Yape yatipinusumo mameraruhoane siahoasifareapo. Nómo menonafaraka epo neaki mokoatikisane nómo kára mameraruhoanie. Mameraruhokosane hokono u susuane u senaki sumo mameraruhoanie.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Aporomo neaki mokoatikirakano mameraruhokosa kepoane Yasumo takumeaka somesane oyapo. \p \v 23 Yasumo someraka, “Kotimo aporo hinamo unihaeaka asekea rea asíane oyapo. Aporo unihaeaka reamo ipi aporo raipaki someraka, ‘Nōmo reaki mone ropo mako kasane pipu mone ropo mokoa peae.’ \v 24 Airakano aporo raipa metamo mone kára tene mirione kina (K10,000,000) ropo kakasimo aporo metakiramo karikia pesapo. Aporo raipa karikia pesamo mone ropo kakasimo namo kakaro kara ropo kakafunusa nine \v 25 mone fareapo, aisapo. Airakano aporo unihaemo someaka mareraka, ‘Aporo raipa mone kakanafonosamo ipi makata kemoane ropohoanie. Roporaka e ipi soko, epo ipi asea soko, epo ipi hokosa soko su ropohoanie. Ipu suamo nena raiparaka rakisimo aporo metamo iane roporaka mone mosane anoaki mokoa peanie.’ \p \v 26 Aíyaka someaka marerakano aporo raipa amo kaikia kakuna porokoa kake kukunameaka someraka, ‘Unihaeo, haru ayiakakopo. Wakasema nina keseke mone suane nōmo néaki kakakosapo.’ \v 27 Airakano aporo unihaemo kamenakaraka hemakapukua someraka, ‘Mone namo kakaro kára ane nómo anoaki kakafunusa nine, nōmo metakarirakanapo. Keseke nōmo soko neaki makasie, aihokosafapo. Pipu nōmo mamerarurakanapo.’ \p \v 28 Aíyaka somerakano kaikia, aporo raipane pukua aporo raipa meta mawia mokotenekeraka someraka, ‘Fana nōmo neaki tene kina (K10) ropo mako kasane pipu ní makasie.’ \v 29 Airakano ipi aporo raipa tákeane kakuna porokoa kake kukunameaka someraka, ‘Wakasema nina keseke nōmo neaki kakakosapo.’ \v 30 Airakano aporo raipa amo waesapo. Waeraka ipi aporo raipa tákeane hukurukua tipura makesapo. Makerakano asekea someraka, ‘Fana neaki mone kasá akipoko, nómo mone ropo kakanafonorakano né tipura yaiya rekeakosapo.’ Aíyaka ipi aporo raipa tákeane tipura makerakano, \v 31 aporo raipa metakiramo asesapo. Aseraka kára mahisiraka ipu makata asesane aporo unihaeaki somesapo. \p \v 32 Somerakano aporo unihaemo ipi aporo raipa peaesapo. Perakano aporo unihaemo someraka, ‘Né aporo raipa watikisapo. Nómo anoaki, “Haru ayiakakopo,” aisasamo nómo anoaki mone ropo kakafunusa nine nōmo mamerarusapo. \v 33 Mameraruraka nōmo néaki kamenakaraka hemaka apura ayiáka, nómo soko ní aporo raipa tákeaki ayiáka kamenakaraka hemakapufunureapo.’ \v 34 Aíyaka aporo unihaemo epo aporo raipaki saperaka tipura makesapo. Makekea someraka, ‘Ne kau tehoasimo tipura asekea rea aporomo né ruraka kau tehokosapo. Anoaki mone ropo kakanafonorakano tipura yaiya rekeakosapo. Anoaki mone karakano ne tonotaehokosapo,’ aisapo.” \p \v 35 Aíyaka Yasumo takumeaka someaka faraka, ipi aporo hakāsa puraki someraka, “Repo namina aporo tákemo re mokoatikirakano, repo himu mahisisane fana mafaraka mameraruhoanafonorakano, ane unihaemo ipi aporo raipaki rakisia ayiáka, nōmo Ata hepene yapura reamo reaki ayiáka rakiakosopo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \c 19 \s1 Aporomo hinamo fimarerane Yasumo somesane oyapo. \r Maka 10:1-12; Ruki 16:18 \p \v 1 Yasumo someaka faraka Kariri hauakane metakarikia pukua, he Yotane yaoraka taku ra Yutía hauaka á reapo. \v 2 Reakipoko aporo hinamo yakai Yasu kekemarape perakano asekea aporo hinamo makata tasane Yasumo mafasapo. \p \v 3 Mafaraka Yasu reakipoko Ferese aporo peraka, Yasu kau aseakosakipoko ipi hasaka somehoasimo, ipu mokopipiraka someraka, “Aporomo ipi hinamo fimareakosane kepo kakeno fimareane siahoasireare? Kepo kakeno fimareane somemaneane mamosohoasireare?” \p \v 4-5 Airakano Yasumo someraka, “Wate fana kepomaresa maiya amo Kotimo aporo soko hinamo soko tetákara rakisiapo. Rakiraka Kotimo someraka, ‘Aporomo ipi kaīyia ipi wafaya metakarikia hinamo arumaraka, ipi hinamoyaki hakāsa paoraka tati kau hakásaraka risikinapo.’ Aíyaka Kotimo somerakano Kotimo sawia popasane repo asesare? Ao, repo asesapo. \rq (Stat 1:27; 2:24)\rq* \p \v 6 Asiamo aporomo hinamo arumaka tati kau hakásaraka risirasamo tetáraka risikinafapo. Tati hakásapo. Asiamo aporo hinamo tati Kotimo masarimasane aporo metamo maparakuhoane siahoasifareapo.” \p \v 7 Airakano Ferese aporomo Yasuaki someraka, “Fana Mosesemo someraka, ‘Hinamo arumasa fimareako hinamoaki sawi poparaka kakanie.’ Aisane marirakano Mosesemo aoraka fimareane siareapo aisare?” \v 8 Airakano Yasumo someraka, “Aporomo Kotimo someane koaretaesasamo Mosesemo aporoaki, ‘Hinamo fimareane siahoasireapo,’ aisapo. Asiāne Kotimo kepomarekea rakisia maiya amo Kotimo aisafapo. \v 9 Nōmo reaki some one somerakanapo. Aporomo hinamo arumasane, hinamoane ipi aporo metayaki punafonoraka koteaka kakeno yia, ipi apiamo hisiraka e fimarekea hinamo meta arumarakano, aporoamo hinamo metane hakimarakanapo.” \p \v 10 Aíyaka Yasumo somerakano, ipi aporo hakāsa puramo Yasuaki someraka, “Nómo aporomo hinamo arumara someane kakaro hosekenone aporomo hinamo arumarafaraka nena risike siahoasireapo.” \p \v 11 Airakano Yasumo someraka, “Repo airaka ane aporo suamo kakimakasifareapo. Kotimo aporo metakira nena risikiasimo ararerakano hinamo arumako hemakapurane fasapo. \v 12 Kaisie. Aporo suamo hinamo arumarafapo. Aporo metakira haku hakusa risirapo. Arirakano aporo metakira makeposa hinamo arumakasifa asia takaperapo. Ipi kaīyiamo takaperaka yia anapo. Arirakano aporo metakirane aporo metakiramo mokoatikiraka maropakeraka risike hinamo arumarafapo. Arirakano aporo metakiramo hemakapuraka, ‘Koti unihaemo makata rakirane rakiakosakipoko nōmo hinamo arumakosafapo.’ Aíyaka hemakapukua hinamo arumarafapo. ‘Hinamo arumakosafapo.’ Aíyaka hemakapurane himura siarakano hinamo metakarinie.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Aporo hinamomo Yasu rea hokosa karikia pesane oyapo. \r Maka 10:13-16; Ruki 18:15-17 \p \v 13 Yasu reakipoko hokosa karikia pesapo. Hokosa karikia pesane Yasumo hokonomo sakairaka Kotiaki kurikurihoasimo karikia pesapo. Karikia pesa aporo hinamoaki Yasumo aporo hakāsa puramo himu mahisiraka someraka, “Hokosa karikia peakopo.” \v 14 Airakano Yasumo someraka, “Ano rea hokosa peane siahoasireapo. Perakano matasohokopo. Hao, kaisie. Aporo hinamo e ipiane makáranafaraka hokosa mano ayiáka risiane, Kotimo unihaeaka asekea rekenapo.” \v 15 Aíyaka someaka hokosane Yasumo hokonomo sakaisapo. Sakairaka faraka Yasumo i metakarikia pusuapo. \s1 Makata kemo káraraka rea aporoane Koti unihaeaka rea paoraka waforonapo, aisane oyapo. \r Maka 10:17-31; Ruki 18:18-30 \p \v 16 Yasu reakipoko aporo meta peraka someraka, “Tisao, ano Kotiyaki yaiya rekeakosakipoko, nōmo makata kotesa yakapa rakiakosare?” \v 17 Airakano Yasumo someraka, “Makata kotesane anoaki marirakano kairakanare? Koti ipi hákasa kotesapo. Ne Kotiyaki yaiya rekeakosakipoko, pipu paohoko hemakapuraka Kotimo somemane kakimaka rekeanie.” \p \v 18 Airakano aporoamo someraka, “Somemane meta mane kakimaka rekeakosare?” Airakano Yasumo someraka, “Aporo kukusimo rukupo. Hinamo hakimakopo. Makata meta hakimakopo. Aporo metaki kotafe topakamahokopo. \rq (Kisim Bek 20:12-16; Lo 5:16-20)\rq* \p \v 19 Ní ata soko ní ama soko koteaka hemakapukua makotehoanie. Nómo níane himu tumurumo hemaka apura ayiáka, ní aporo táke metane ayiáka himu tumurumo hemakapunie.” \rq (Wok Pris 19:18)\rq* \p \v 20 Airakano aporoamo someraka, “Somemaneane nōmo kakimaka yaiya reapo. Makata meta yakapa rakiakosare?” \p \v 21 Airakano Yasumo someraka, “Ne sia koteaka susu rekeako nómo makata kemo suane ropohoko pusie. Pukua makata kemoane roporaka marekea, mone mosane aporo makata forokoa risiaki kakanie. Kaka farakano nómo makata mahimunane hepene yapura tokoakosapo. Asiamo nómo ní makata kemo kaka faraka ano patera aseako peanie.” \v 22 Airakano aporo raua amo kairaka ipi makata kemoane kárasasamo aporo metakiraki kakako hisiraka, Yasuane metakarikia pusuapo. \v 23 Purakano asekea Yasumo ipi aporo hakāsa puraki someraka, “Nōmo reaki kakaro somerakaripo. Makata kemo káraraka rea aporoane Koti unihaeaka rea paohokosane namo kakaro waforonapo. \v 24 Some one nōmo kakaro somerakaripo. Pasu irina nitoro kakarua saro kamo kokoro puane tapenapo. Aina ayiáka makata kemo káraraka rea aporoane Koti unihaeaka rea paohokosane namo kakaro waforonapo.” \p \v 25 Airakano aporo hakāsa puramo kairaka fofaraka someraka, “Aporo makata kemo kárasane Koti unihaeaka rea paohokosane, namo kakaro waforonapo, airakae. Asiamo aporo epa Kotimo unihaeaka asekea rekeako mafasiakosare?” \p \v 26 Airakano Yasumo ipi aporo hakāsa purane asekea someraka, “Aporoane Kotimo unihaeaka asekea rekeasimo, aporomo ipi yiamo mafasirafapo. Mafasirane Koti ipi hákasa siapo.” \p \v 27 Airakano Pitamo someraka, “Isiapo makata kemo su metakarikia, ne patera aseako pesapo. Asiasamo isiapo makata yakapa mokoakosare?” \p \v 28 Airakano Yasumo someraka, “Hao, kaisie. Some one kakaroripo. Aporomanomo Tákeane anopo. Keseke makata su makawena maiya amo ano unihaeaka rekeakosapo. Uniheaka reke sea kára faesa susu á kakakosapo. Kakeno re soko anoyaki sarimaraka sea metakira keno sua re tokoakosapo. Toke, Isiraya aporo ira keno suane repo koteaka asekea risikiakosapo. \v 29 Aporo hinamo suamo hakása hakásaraka anoaki hemakapuraka nōmo rakirane rakiakosakipoko, ipi ape metakarikia, mae metakarikia, papā metakarikia, apu metakarikia, ata metakarikia, ama metakarikia, hokosa metakarikia, hauaka metakarikia, ayiáka makata su metakarikia rea aporo hinamoamo makata ropo kára mokoa Kotiyaki yaiya rekeakosapo. \v 30 Asiamo yumo aporo hinamo yakai fanaraka risiane kesekehokosapo. Aporo hinamo yakai yumo kesekea risiane fanahokosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \c 20 \s1 “Hemo wafayamo makata rakira aporo pasimosapo.” Aiyaka Yasumo takumeaka somesane oyapo. \p \v 1 Yasumo someraka, “Aporo hinamoane Kotimo unihaeaka asekea rea asíane oyapo. Mituru fiarakano hemo wafaya koraka reke, sako karepe hemoa aporomo rakisimo, aporo pasimokoako koraka reapo. \v 2 Koraka reke makata rakira aporoane aseraka iaki someraka, “Repo sere hakásamo rakirakano reaki yokotae wane kina (K1) hakása hakásaraka kakakosapo.” Aíyaka somehoane ipu aorakano hemo wafayamo kaikia iaki someraka, “Re makata rakiako pusie,” aisapo. \v 3 Pusiesakipoko maiya tokonamo hemo wafaya efera hunia koraka reke, hauaka moroa aseane aporo metakira nena risikino asesapo. \v 4 Aseraka iaki someraka, “Re hemoa rakiako pusie. Nōmo hemakapusuane makata ropo siahoasisekeno reaki kakakosapo.” Airakano i makata rakiako pusuapo. \p \v 5 Pusuakipoko maiya tipi maiya kenomo soko, samapu maiya isiamo soko, hemo wafayamo aporo metakiramo hemoa rakisimo makata ropo fana somesa hakása yaiya somesapo. Somerakano i makata rakiako pusuapo. \p \v 6 Samapu maiya kakoreamo hemo wafaya efera hunia pukua hauaka moroa aporo nena risikino aseraka iaki someraka, “Repo maiya suamo marirakano nenakamaka risikinare?” \v 7 Airakano ipu someraka, “Hemo asekea rea aporoamo isuaki rakinie, aisafapo.” Airakano hemo wafayamo someraka, “Re pukua sako hemoa rakinie,” aisapo. Aíyaka somerakano i makata rakiako pusuapo. \v 8 Ererakano hemo wafayamo hemo asekea rea aporoaki someraka, “Hemoa rakiraka risia aporoane su peaehoanie. Perakano asekea iaki makata ropo kakanie. Karaka aporo samapu pesane fana kakanie. Amo patera aporo mituru maíyamo pesane kakanie. Amo patera aporo fiarakano pesane kesekea kakanie.” \v 9 Aiyaka hemo wafayamo somerakano aporo maiya kakoreamo pesaki yokotae wane kina (K1) hakása hakásaraka kasapo. \p \v 10 Ayiáka karakano asekea aporo mituru fiarakano pesamo hemakapuraka, ‘Iaki yokotae wane kina (K1) akarane, isuaki yokotae wane kina (K1) kakakosaposane meta ripakamarekea kakakosapo.’ Aiyaka hemakapusuane iaki soko, yaiya yokotae wane kina (K1) kasapo. \v 11 Karakano ipu hemo wafayaki mahisiraka someraka, \v 12 ‘Aporo maiya kakoreamo pesamo wakasema rakisiapo. Isu mituru fiarakano pekea rakipe pukua samapu metakarisiapo. Isu maiyamo sisipuraka kikipuraka rakikia hisiraka kára waforosapo. Aporo maiya kakoreamo pesaki soko isuaki soko hakasa yineraka kayane siahoasifareapo.’ \p \v 13 Airakano aporo mituru fiarakano pesa metaki hemo wafayamo someraka, ‘Hao, kaisie. Nōmo reane pasimosa maiya amo nōmo reaki makata ropo yokotae wane kina (K1) kakakosapo. Aihoane nómo aorakano kaisiapo. Asiamo etapo iti someaka masane nōmo mamosorakanafapo. \v 14 Yokotae wane kina (K1) hakása nine maka pusie. Yokotae wane kina (K1) one nómo ní makata ropo ayapo. Nōmo hemakapusuane aporo fana pesane soko, aporo keseke pesane soko, makata ropo hakása yineraka kakakosapo. \v 15 Nōmo nī menane nōmo nī hemakapukua kayane siahoasireapo. Asiamo aporo metakiraki nōmo hemakapuraka mone kára karakano nómo anoaki mahisirakanare?’ Aíyaka hemo wafayamo somesapo.” \v 16 Somesamo kepoane oyapo. “Aporo kesekeraka risiane fanahokosapo. Aporo fanaraka risiane kesehokosapo.” Aíyaka Yasumo someapo. \s1 Yape isiamo Yasumo someraka, “Aporomo ano kukusimo rukusapo.” Aiyaka somesane oyapo. \r Maka 10:32-34; Ruki 18:31-33 \p \v 17 Yasu Yarusarame sitia hinaka aporo su metakarikia ipi aporo hakāsa pura keno suyaki wakasema hikia iaki hakāsa someraka, \v 18 “Hao, kaisie. Isu Yarusarame sitia hinakanapo. Yarusarame sitia aporo metakiramo, Aporomanomo Táke anoane hukurusimo parakeraka wasere maka karikia pukusapo. Pirisiti aporo káramo soko, Kotimo somemane tisa aporomo soko, hukurusimo ano karikia pukusapo. Karikia pukua ipu ano kukusimo ira paremaresie, aihokosapo. \v 19 Aíyaka ano kukusimo Yu aporohoanafonosamo ano ira paremareakosakipoko karikia pukusapo. Karikia purakano Yu aporohoanafonosamo ano mokoatikiraka mahokoparihokosapo. Ano kaua rukua ira matoperaka paremareakosapo. Paremarerakano ano kukusapo. Kurakano sere isiamo Kotimo ano maturikia taehokosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Sepetemo maeya tetá Yasumo hokono tumuru takua soko kasakai takua soko kakasimo somesane oyapo. \r Maka 10:35-45 \p \v 20 Sepetemo aseamo ipi hokosa Yamesepe Yone tetāyaki hakāsa Yasu rea pekea, hinamoamo kakuna porokoa kake Yasuaki someraka, “Nōmo someane nómo kakimaka ayiáka rakisimoripo.” \v 21 Airakano Yasumo someraka, “Nōmo ayiáka yakapa rakisimore?” Airakano hinamoamo someraka, “Ne unihaeaka area maiya amo, nōmo hokosa meta ne hokono tumuru takua kayae, anakano hokosa meta ne hokono kasakai takua kayae, aihoasimoripo.” \p \v 22 Airakano Yasumo someraka, “Nómo somerakane kepoane nómo ní hemakapurakarifapo. Mokome somerakae.” Aíyaka Yasumo tetāki someraka, “Nōmo kapo\f + \fr 20:22 \ft Yasumo kapo takumeaka somesane ipi mokoatikiraka rusua kukusane somesapo. “Ano mokoatikirakano kukusa ayiáka teto soko kukusare?” Aíyaka somesapo.\f* he nena tetápo soko nasireare?” Airakano tetapō someraka, “Ao, etapo nakosapo.” \v 23 Airakano Yasumo someraka, “Nōmo kapo he nena hakāsa yia tetápo kakaro nakosapo. Arirakano ano hokono tumuru takua kakakosane soko, hokono kasakai takua kakakosane soko, nōmo kayae aihokosafapo. Nōmo nī hemakapusua aeyaka murikimakosafapo. Nōmo nī Atamo ipi hemakapusua aeyaka sia maroporaka murikimasapo,” aisapo. \p \v 24 Arirakano aporo hakāsa pura kaeyakosumo kairaka mamanea tetāki hisisapo. \v 25 Hisirakano aporo hakāsa pura suaki Yasumo peaesapo. Perakano asekea Yasumo iaki someraka, “Yu aporohoanafonosamo namina aporo unihaemo aporo metakiraki kára masamasarapo. Aporo unihaeane ipi káraraka reasasamo, aporoaki masamasarapo. \v 26 Aina ayiáka re ayiáka risikiakopo. Repo namina aporo metamo hemakapuraka, ‘Ano aporo káraraka rekeariripo.’ Aíyaka hemakapuraka aporo wakasemamo arakira ayiáka repo aporo supoko arareraka rakinie. \p \v 27 Asiamo aporo metamo hemakapuraka, ‘Ano aporo fanaraka rekeariripo.’ Aiyaka hemakapuraka aporoamo aporo raipamo arakira ayiáka rakinie. \v 28 Aporomanomo Tákeane anopo. Asiamo aporo raipamo arakira ayiáka aporomo anopoko ayiáka rakisimo ano pesafapo. Aporomano supoko aporo raipamo arakira ayiáka nōmo rakiako ano pesapo. Aporomanomo namina watikisapoko fanasihokohoamo nómo farimaka ano kukuko pesapo.” Aiyaka Yasumo somesapo. \s1 Aporo tetá hi mesa Yasumo mafasane oyapo. \r Maka 10:46-52; Ruki 18:35-43 \p \v 29 Yariko taoneane i metakarikia purakano, aporo hinamo yakai Yasuyaki hakasa puraka ikia kara asekehaerape pusuapo. \v 30 Pusua maiya amo aporo tetá hi taku tetákara mesa, ikia kara fea toke Yasu perakarakano kairaka, sakepamo wáraka, “Tefetemo aporo irao, Unihaeo, nómo etoane kamenakaraka ararerasie.” \v 31 Airakano aporo yakaimo paroaka someraka, “Wáhokopo. Me fasie.” Airakano tetapō efera hunia sakepamo wáraka, “Unihaeo, ne Tefetemo aporo irao, etoane kamenakaraka ararerasie.” \v 32 Airakano Yasumo kairaka e pesane wasuaka rukua asekea reapo. Asekea reke tetāki Yasumo someraka, “Tetápo sesehoasimo nōmo mayiakasimore?” \v 33 Airakano tetapō someraka, “Unihaeo, etapo himo koteaka aseako seseripo.” \v 34 Airakano Yasumo tetāne kamenakaraka tetā hia sakaihoane wate foaka faraka tetapō himo koteaka asekea Yasuyaki hakāsa pusuapo. \c 21 \s1 Yasu saro toki matia ripaka Yarusarame sitia hisiane oyapo. \r Maka 11:1-11; Ruki 19:28-40; Yone 12:12-19 \p \v 1 Aporo hinamo yakai Yasuyaki hakāsa ikia kara hisiapo. Hikia Yarusarame siti makeraka pesapo. Yarusarame sitiane makeraka ūri Orofe rekenapo. Ūri Orofe makeraka Péfasi ape kisia á i pausapo. Pauraka Yasumo aporo hakāsa pura tetáki \v 2 someraka, “Teto ape tameyia pusie. Pukua aseane ape fari yia saro toki kaīyia humaresa, manoyaki risikino aseakosapo. Aseraka saro tokiane kaīyia manoyaki tetákara fatarimaka ano rea wo karikia peanie. \p \v 3 Arirakano aporo metamo tetoaki someraka, ‘Tetápo marirakanonare?’ Airakano tetápo eaki someraka, ‘Saro toki aeyaka Unihaemo makata rakiakosapo. Epo aisasamo saro one etapo karikia purakanapo.’ Airakano aporoamo tetoaki, ‘Ao, siareapo. Maka pusie,’ aihokosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \v 4 Yasumo aíyaka somehoasiraka wate fana Kotimo some kará porofete aporomo somesane oyapo. \m \v 5 “Aporo hinamo Saeone\f + \fr 21:5 \ft Saeone sitiane yano motosa metane Yarusarame sitipo.\f* sitia risiaki someraka, ‘Asesie. Repo Unihae kárane apere. Repo Unihae auaraka reane saro toki matia ripaka apere. Saro toki matia ripasane saro tokiane manopo.’ aihokosapo.” Aisane fasere apera ayareapo. \rq (Sekaraia 9:9)\rq* \p \v 6 Asiamo tetā pukua Yasumo somesa hakása yine kakimaka rakisiapo. \v 7 Rakiraka saro toki kaīyia manoyaki tetákara karikia pesapo. Karikia perakano aporo yakaimo ipu pasuane saro toki matia furumurikia marekea, Yasu á ripasapo. \p \v 8 Ripaka kakeno aporo hinamo yakai ipu suamo ikia kara á ipu pasu ifunusapo. Arirakano aporo hinamo metakiramo makata ku popateraka ikia kara á ifunusapo. \v 9 Ifunusakipoko Yasu peraka aporo hinamo metakira fanaraka, metakira kesekeraka ayiáka pesapo. Ipu wárape peraka, “Tefetemo aporo ira wainepe pesa aporo né kárapo. Unihae Kotimo né pusierakano pesane, Kotimo makoterakanapo. Né namo kakaro fanaraka rekenapo.” Aíyaka ipu Yasuane kekeresapo. \p \v 10 Kekereraka i su Yarusarame sitia wárape perakano aporo hinamo á risiamo asekea himu faraka someraka, “Aporo aperane epare?” \v 11 Airakano aporo hinamo yakaimo someraka, “Aporo aperane porofete aporopo. Kotimo some kará aporo Yasupo. Kariri hauaka Nasare apea reane epo.” Aiyaka aporo hinamo yakaimo Yasuane kekeresapo. \s1 Kotimo apea aporomo makata roporaka risane Yasumo pusiesane oyapo. \r Maka 11:15-19; Ruki 19:45-48; Yone 2:13-22 \p \v 12 Kotimo ape makeraka, rurusa tua Yasu yorokoa puraka aseane, aporomo makata roporaka risikino asekea, i suane Yasumo rukuhoaeraka pusiesapo. Arirakano aporo metakiramo teporoa mone taeraka sanasiraka risiakipoko, Yasu peraka ipu teporo suane maparitaesapo. Arirakano mena nume asia roporaka risia aporoamo sea ane soko Yasumo maparitaesapo. \p \v 13 Maparitaeraka iaki Yasumo someraka, “Kotimo sawia Kotimo somesane porofete aporomo popasane oyapo. Nōmo apeane aporo hinamomo someraka, ‘Kotimo apeane Kotiaki wára kurikuri apepo,’ airapo. Aira nine Kotimo ape one repo hakimora aporomo kunikia pariraka amarere.” \rq (Aisaia 56:7)\rq* \p Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Kotimo apea hokosa fetemo Yasuaki kekeresane oyapo. \p \v 14 Kotimo apea Yasu reakipoko aporo hinamo hi fausa soko, korake matipusa soko, perakano Yasumo mafasapo. \v 15 Arirakano hokosa fetemo Yasuaki kekereraka wáraka, “Tefetemo aporo ira wainepe pesa aporo, né kárapo,” aíyaka wásapo. Wárakano kaikia pirisiti aporo káramo soko, Kotimo somemane tisa aporomo soko mahisiraka sapesapo. Arirakano Kotimo wakapumo hemakapukua rakirane Yasumo rakirakano asekea ipu mahisiraka sapesapo. \p \v 16 Saperaka Yasuaki ipu kairaka, “Hokosa fetemo wárakane nómo kairakarire?” Airakano Yasumo someraka, “Ao, nōmo kairakaripo. Hokosa fetemo wárakane Kotimo sawia popasane repo menosafare? Kotimo sawia popasane oyapo. ‘Hokosa fete suamo anoaki seseraka kekerehoasimo, sesenane iaki Kotimo kakakosapo.’ Aíyaka popasapo.” \rq (Buk Song 8:2)\rq* \p \v 17 Aíyaka Yasumo someraka faraka aporo hinamo Kotimo apea sarimasane soko, Yarusarame sitiane soko, epo metakarikia pukua Petene apea wasápo. \s1 Himu hakásaraka kurikurinane Yasumo somesane oyapo. \r Maka 11:12-14, 20-24 \p \v 18 Mituru Yasu Yarusarame sitia hinaka meamosapo. \v 19 Meamorakano ira foke ikia kara rekeno, foke wate nakosakipoko tumako peraka, aseane ira foke namo ku susu rekeno asesapo. Asekea Yasumo someraka, “Ira foke one watē efera hunia peakosafapo.” Aihora yiamo ira fokeane wate foaka porasapo. \v 20 Porarakano aporo hakāsa puramo asekea fofaraka someraka, “Ira fokeane mayiáka wáte foaka porarakanare?” \v 21 Airakano Yasumo someraka, “Nōmo reaki some one kakaro somerakaripo. Repo himu tetáraka hemakapukua risikianafonoraka Kotiaki himu hakásaraka hemakapukua risikianie. Ayiáka risikino, nōmo ira fokeaki somesa ayiáka repo ira fokeaki soko, ūriaki soko, ayiáka somerakano ayiakakosapo. Repo ūri aseraka someraka, ‘Ūri ne takahikia he tawara sokoperasie.’ Airakano ayiakakosapo. \v 22 Asiamo repo Kotiaki himu hakásaraka hemakapukua risike, makata metapoko hemakapukua Kotiaki kurikurirakano Kotimo ayiáka rakiakosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 “Yasumo arakirane epamo maresare?” Aisane oyapo. \r Maka 11:27-33; Ruki 20:1-8 \p \v 23 Kotimo ape rurusa tua Yasu yorokoa pukua some karaka rea maiya amo pirisiti aporo káramo soko, Yu aporo sisimamo soko, e rea pekea someraka, “Nómo arakirane epamo maresare? Neaki epamo ayiáka rakinie aisare?” \v 24 Airakano Yasumo iaki someraka, “Nōmo soko, reaki makata hakása meta akai kairakanapo. Kaiyiáne repo anoaki some pariperakano, kaikia anoaki rakiniesane nōmo reaki somehokosapo. \p \v 25 Yonemo aporo hinamo hea tapukumurianiesane epamo ayiakaniesare? Kotimo ayiakaniesare? Aporomo ayiakaniesare? Repo anoaki somesie.” Airakano aporo ipu namina susu tafatafaraka someraka, “Isiapo Yasuaki yakapa somehoanarakapo. Isiapo someraka, ‘Kotimo ayiakaniesapo,’ aíyaka somerakanone, Yasumo isuaki someraka, ‘Marirakano Yonemo someane kakipayasare?’ aihokosapo. \v 26 Arirakano isiapo someraka, ‘Aporomo ayiakaniesapo,’ aiyaka somerakanone, aporo hinamo suamo isuaki mahisiraka sapehokosapo. Asiamo aporo hinamo suamo hemakapuraka, ‘Yone ipi porofete aporopo. Ipi Kotimo some kará aporopo.’ Aíyaka ipu hemakapusuasamo iaki namorakanapo. Asiamo aporo hinamo suamo isuaki sapehokohoamo isiapo Yasuaki some paripukusafapo.” \v 27 Aíyaka namina tafatafaraka Yasuaki someraka, “Yonemo aporo hinamo hea tapukumurianiesane epamo ayiakaniesarakapo. Isu himeteripo.” Airakano Yasumo someraka, “Repo anoaki some paripeanafonosasamo anoaki rakiniesa kepoane nōmo reaki somerakanafapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 “Wafayamo hokosa tetáki makata rakinie,” aíyaka Yasumo takumeaka somesane oyapo. \p \v 28 Pirisiti aporo kára soko, Yu aporo sisima soko risiaki Yasumo takumeaka someraka, “Aporo hakásamo aporo hokosa tetá reapo. Asiamo hokosa fanaki wafayamo someraka, ‘Hokosao, pipu ne sako karepe hemoa makata rakiako pusie.’ \v 29 Airakano hokosa amo someraka, ‘Ano hisiripo. Pukusafapo.’ Aisa nine keseke ipi hemakapuraka, ‘Nōmo fana hisisane metakarikia, efera makata rakiako pukusapo,’ Aíyaka hemakapukua rekeako parisapo. \p \v 30 Arirakano hokosa kesekeaki wafayamo someraka, ‘Hokosao, pipu ne sako karepe hemoa makata rakiako pusie.’ Airakano hokosa amo someraka, ‘Ao, ano pukusapo.’ Aisa nine e pusuafapo.” \v 31 Aíyaka Yasumo iaki akai kairaka, “Hokosa meta mamo ipi wafayamo someane kakimasare? Repo mayiáka hemakapurakanare?” Airakano ipu someraka, “Hokosa fanamo kakimasapo.” Airakano Yasumo iaki someraka, “Some one kakaroripo. Koti unihaeaka rea paonane, takese mora aporo soko, aporo rea pura hinamo soko fana paorakanapo. Re kesekenapo. \v 32 Asiamo re ereketaeraka risikiasimo, Yonemo reaki some karakano repo kakimasafapo. Arirakano takese mora aporomo soko, aporo rea pura hinamomo soko kakimasapo. Kakimaka risikino repo aseraka yia, Yonemo someane repo kakimakosakipoko asiāne himu hakásaraka hemakapukua risikisufapo.” Aiyaka Yasumo somesapo. \s1 Sako karepe hemo aporomo asekea risia Yasumo takumeaka somesane oyapo. \r Maka 12:1-12; Ruki 20:9-19 \p \v 33 Yasumo pirisiti aporo káraki soko, aporo sisimaki soko, someraka, “Kaisie. Nōmo reaki takume meta somerakanapo. Hemo wafayamo sako karepe hemoa porokoa rurusapo. Rurusa tua sako wate nenekeaneraka he pusimo eke karoraka maua asia rakisiapo. Arirakano aporomo hemoane koteaka asekea rekeasimo huturu ape kisiapo. Kikimarekea hemoane aporo metakiramo asekea risikasimo epo murikimasapo. Murikimaka faraka hemo wafayamo ipi hemoane metakarikia hauaka meta á pusuapo. \v 34 Pusuakipoko sako karepe wateane ikia ahera maiya amo, hemo asekea risia aporomo sako karepe wateane parakuraka, metakira hemo wafayaki kakasimo, hemo wafayamo aporo raipa metakiraki mokoako pusiesapo. \v 35 Pusiesane hemoa perakano hemo asekea risia aporomo aporo raipa metane ira faimo rukua, anakano aporo raipa metane namo kakaro rusua kukua, anakano aporo raipa metane ekemo karekea asiapo. \p \v 36 Arirakano fana hemo wafayamo aporo raipaki sako wate mokoako pusiesane aporo hukusipo. Efera hunia mokoako pusiesane aporo yakai pusiesapo. Pusierakano pusuane aporo fana pusiesane hemo asekea risia aporomo mokoatikisa ayiáka, aporo kesekea pusiesane soko, ayiáka mokoatikisapo. \p \v 37 Arirakano keseke hemo wafayamo hemakapuraka, ‘Hemo asekea risia aporomo nōmo hokosane mokoatikihokosafapo. Eane ipu hemakapukua makotehokosapo.’ Aíyaka hemakapukua reasasamo hemo wafayamo ipi hokosane pusiesapo. \v 38 Pusiesane hemoa perakano aseraka, hemo asekea risia aporomo namina susu someraka, ‘Hemo wafayamo hokosa apere. Asiamo keseke ipi wafayane kusuakipoko finihaoa e reke, hemo one epo asekea rekeasireapo. Anapaka isiapo eane rukusapo. Rusua kurakano hemo one isiapo isina wafayaraka asekea risikiakosapo.’ \v 39 Aíyaka hokosane waseremaka ruru tapikia tama takua makasuraka rusua kusuapo.” Aiyaka Yasumo takumeaka somesapo. \p \v 40 Aíyaka someraka faraka epo aporo suaki akai kairaka, “Hemo wafaya perakano hemo asekea risia aporoane mayiakakosare?” \p \v 41 Airakano aporo suamo Yasuaki someraka, “Hemo wafayamo hemo asekea risia aporo watikisane kakaro mokoatikiraka rusua kukusapo. Rusua kurakano, aporo metakiramo hemoane koteaka asekea risikiasimo muriakosapo. Murisiamo sako karepe wate ikia aheramo sako wate mokoa hemo wafayaki kakakosapo.” \p \v 42 Airakano iaki Yasumo someraka, “Some one Kotimo sawia popasane repo menosafare? Kotimo sawia popasane oyapo. \m ‘Ape kira aporomo ira warupi mamakatesane aporo metamo maka pekea tipia mapohoareapo. Mapohoareane Kotimo ipi ayiáka rakireapo. Ayiáka rakisikeno isiapo aseraka, “Ane kotehoareapo,” airapo.’ Aíyaka Kotimo sawia popahoareapo. \rq (Buk Song 118:22-23)\rq* \p \v 43 Asiamo nōmo reaki kakaro somerakaripo. Koti unihaeka asekea reane Yu aporomo hisisasamo Kotimo iane metakariakosapo. Metakarirakano aporo hinamo suamo Kotiaki himu hakásaraka hemakapukua risikiakosane Kotimo unihaeaka rekeakosapo. \v 44 Asiamo ira warupia aporo hinamo metakira terafaka ruraka kakaro etehokosapo. Arirakano ira warupi maposane huruperaka ruraka kakaro rukutaihokosapo.” Aíyaka Yasumo ipi yine ira warupi ayiáka takumeaka somesapo. \p \v 45 Arirakano pirisiti aporo káramo soko Ferese aporomo soko Yasumo takumeaka somerakano kairaka hemakapuraka, “Yasumo someraka ane isuane somerakae.” \v 46 Aíyaka hemakapuraka Yasu waseremakosapoko asiāne metakarisiapo. Asiamo aporo hinamo suamo hemakapuraka, “Yasu porofete aporo Kotimo some kará apororeapo.” Aíyaka hemakapusuasamo ipu Yasu waseremayane, aporo hinamo suamo iaki mahisiraka sapenapaka metakarisiapo. \c 22 \s1 Hokono akeramo aporo hinamo peaniesane peanafonorakano Yasumo takumeaka somesane oyapo. \r Ruki 14:16-24 \p \v 1 Yasumo aporoaki efera hunia takumeaka someraka, \v 2 “Kotimo unihaeaka asekea rea asíane oyapo. Aporo unihaeaka reamo ipi hokosamo hinamo arumara maiya amo hokono keakosakipoko, makata nakosa sarimaraka taesapo. \v 3 Taeraka aporo fana murikimasaki\f + \fr 22:3 \ft Aporo fana murikimasane Yu aporopo.\f* yumo peaniehoko, pusie aíyaka ipi aporo raipaki somesapo. Somerakano i pukua, aporo fana murikimasaki peaesapo. Peaehoane aporoane namina hisiraka pesafapo. \p \v 4 Peanafonorakano asekea, aporo unihaemo aporo raipa metakiraki someraka, ‘Aporo peaesaki efera hunia someraka, “Yumo peae. Makata nakosa su sarimaraka taesapo. Saro ponomakau soko, saro ponomakau mano kaniamo soko rukua taeraka, makata su sarimaraka taesapo.” Aíyaka somehoko pusie.’ \p \v 5 Airakano aporo raipa pukua peaehoane, aporo peaesa amo kakipayaraka, aporo metamo ipi hemoa rakiako pukua, arirakano aporo metamo ipi pisinisi rakiako pusuapo. \v 6 Arirakano aporo peaesa metakiramo aporo raipane waseremokoa mokoatikiraka rusua kusuapo. \v 7 Rusua kurakano aporo unihaemo kaikia saperaka ipi ame aporoaki peaesapo. Perakano asekea aporo unihaemo iaki someraka, ‘Aporo rusua kusua aporoane kukusimo runie. Ipu apeane soko inakasimo paiyinie.’ Airakano aporo unihaemo ame aporo puraka aporo unihaemo somesa hakása nine ipu ásiapo. \p \v 8 Arirakano aporo raipa metakiraki aporo unihaemo someraka, ‘Makata nako makata su sarimasapo. Sarimaraka aporo peaesane i watikiaka risike i siaraka risikianafonosasamo, iane nōmo metakarirakanapo. \v 9 Asiasamo re pukua ikia akoa aporo hinamo metakira soko perakano aseraka hokono akera peaehoanie.’ \p \v 10 Airakano aporo raipa ikia akoa puraka, aporo hinamo su watikisa soko, kotesa soko, aseraka peaesapo. Peaeraka karikia pekea, makata pakinakosa apea yorokoa sarimahoane apeane tapesapo. \v 11 Ape taperakano aporo hinamo apea kesane, aporo unihaemo aseako pesapo. Pekea aseane hinamo aruamara a sarimaraka, aporo hinamo suamo hinamo arumara pasu kotesa osoraka, aporo hakása meta hinamo arumara pasu kotesane osohoanafonosekeno asesapo. \p \v 12 Aseraka aporoaki aporo unihaemo someraka, ‘Ne hinamo arumara pasu kotesa metakarikia osohoafareapo. Ne kaíyanafaraka, manakano mapiraraka pesare?’ Airakano aporoane me kauraka reapo. \v 13 Asiamo aporo raipaki aporo unihaemo someraka, ‘Aporoane korakea soko hokonoa soko taporaka katosa hauaka takua makasuhoanie. Arirakano katosa hauaka á aporo hinamo arisiamo hiripuraka saperaka akai kikitihokosapo,’ aisapo. \p \v 14 Hao, kaisie. Aporo hinamo yakai peaesa nine aporo hinamo hukusiane takekea pasimorakanapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Takese mone kakakosane Yasumo somesane oyapo. \r Maka 12:13-17; Ruki 20:20-26 \p \v 15 Ferese aporomo sarimaraka someraka, “Yasumo hasaka somehoasimo isiapo e makosakipoko isu mahoperape pukua, úyaka somehokosapo.” Aíyaka ipu tau me rukua someaka masapo. \v 16 Me rukua someaka maka faraka, Ferese aporo metakira soko Heroteaki patera asesa aporo metakira soko, Yasu rea pusie, aisapo. Airakano pukua Yasu rea pekea, Yasuaki ipu someraka, “Tisao, nómo someane namo kakaro somerakae, aíyaka isiapo hemakapurakaripo. Aporo koteaka risikiasimo kakaro Kotimo ainane nómo some karakarakae. Aporomo neaki mokoatikihokosane nómo hemakapurafaraka kakaro somerakae. Aporo kárane sesehoasimo nómo some karakarifapo. \p \v 17 Asiamo isiapo neaki makata hakása kairakanapo. Isiapo Yu aporomo Rome aporo unihaeaki takese mone kayane siahoasirare? Kayane Kotimo somemaneane mamosohoasireare?” \p \v 18 Airakano ipu yapake someane Yasumo kaisiapo. Arirakano ipu Yasu mokoatikihokosakipoko mahoperape pesane Yasumo aseraka, iaki someraka, “Re aporo himu tetáraka arisie. Nōmo hasaka somerakano nōmo nī some yiamo kakinumo maká arura ayiáka, ano nīane rusimo repo aíyaka somerakae. \v 19 Takese mone hae motoakosane nōmo aseako maka peae.” Airakano mone hae maka perakano asekea \p \v 20 Yasumo someraka, “Epa hikumisi mone haea rekerire? Epa yano motosa popahoareare?” Airakano ipu someraka, “Rome aporo unihae Sisa hikumisireapo. Ipi yano motosa popahoareapo.” \v 21 Airakano Yasumo someraka, “Rome aporo unihaemo menane ipiaki kakanie. Kotimo menane Koti ipiaki kakanie.” \v 22 Airakano ipu kaikia fofaraka Yasu metakarikia pusuapo. \s1 Aporo kusua maturikia taehokosane Yasumo somesane oyapo. \r Maka 12:18-27; Ruki 20:27-40 \p \v 23 Sereamo Yasu rea Satusi aporo peraka, Yasuaki makata akai kaiyako pesapo. Arirakano ipu hemakapusuane aporo kusua ipi kauyaki hoyaki kakaro kusuane maturikia taenafapo. Aíyaka hemakapukua ipu Yasuaki someraka, \v 24 “Tisao, Mosesemo somesane oyapo. ‘Aporomo hokosa hokono mareanafonoraka kurakano, epo hinamo yaroane ipi mamaneamo arumarapo. Aporo kusua amo hokosa wainenaka sikiraka wainasimo, hinamo yaroane ipi mamaneamo arumarapo.’ Aíyaka Mosesemo somesesupo. \p \v 25 Asiamo hauaka wo mamanea yatipinusu risiapo. Mamanea fanamo hinamo arumasane hokosa hokono mareanafonoraka kurakano, \v 26 mamanea kusuamo patera yiamo hinamo yaroane arumasapo. Epo hokosa hokono mareanafonoraka e soko kusuapo. Kurakano epo patera yiamo hinamo yaroane arumasapo. Arumasane epo hokosa hokono mareanafonoraka kurakano, ayipe pukua mamanea yatipinu suamo hinamo yaro hakásane arumaraka hokosa hokono maresafapo. \v 27 Keseke hinamo manokonomasane kusuapo. \v 28 Kusuane maturikia taeana maiya amo hinamoane epamo hinamore? Eane aporo yatipinusumo arumasapo.” \p \v 29 Airakano Yasumo someraka, “Kotimo some sawia popasane soko, Kotimo wakapuane soko repo himeteraka hasaka hemaka apure. \v 30 Aporo kusua maturikia taerakano, hepene aporo arisia ayiáka risikiakosapo. Ayiáka arisia maiya amo aporo kusua maturikia taesamo hinamo kusua maturikia taesane arumarafapo. \p \v 31 Arirakano aporo kusua maturikia taena amo kepoane nōmo reaki somerakanapo. \v 32 Kotimo sawia popasane Kotimo someraka, ‘Eparahamemo Kotiane anopo. Aisakemo Kotiane soko anopo. Yakopemo Kotiane soko anopo.’ Aíyaka popasane repo menoraka kepoane re himeteane. Kepoane oyapo. Kotiane aporo kusua maturikia taeraka hitafe arisiamo Kotipo. Eparahame soko Aisake soko Yakope soko kakaro kukua hitaferaka risikianafonorakanone, ‘Ipu Kotiane anopo,’ aíyaka Kotimo aihoafunufareapo.” \rq (Kisim Bek 3:6)\rq* \p \v 33 Aíyaka Yasumo somerakano aporo yakaimo kairaka himu faraka fofasapo. \s1 Kotimo somemane fanane oyapo. \r Maka 12:28-34; Ruki 10:25-28 \p \v 34 Satusi aporomo somesane, Yasumo someamo hurutapikia somesapo. Somerakano ipu kaikia me kauraka risiapo. Me kauraka risikino asekea, Ferese aporomo sarimaraka someraka, “Isiapo mayiáka Yasu hurutapiakosare?” Aíyaka me rusuapo. \v 35 Me rukua faraka, ipu aporo hakása somemane kaira aporoamo, Yasumo hasaka somehoasimo mahoperaka someraka, \v 36 “Tisao, Kotimo somemane meta mane fanare?” \p \v 37 Airakano Yasumo someraka, “Koti ane nómo unihaepo. Unihaeaki nómo himu tumurumo hemakapunie. Nómo homo soko eaki hemakapunie. Nómo himu hemakapuramo soko eaki hemakapunie. \rq (Lo 6:5)\rq* \p \v 38 Ane somemane namo kakaro fanapo. \v 39 Arirakano somemane metāne soko hakása yinesane oyapo. Nómo níane himu tumurumo hemaka apura ayiáka nómo aporo tákeane ayiáka himu tumurumo hemakapunie. \rq (Wok Pris 19:18)\rq* \p \v 40 Asiamo somemane tetáne nōmo reaki somerakane porofete aporomo somesane soko, Mosesemo somemane popasane soko kepoane hakása yiyapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 “Keresoane mayiáka hemakapurakarire?” Aíyaka Yasumo Ferese aporoaki akai kaisiane oyapo. \r Maka 12:35-37; Ruki 20:41-44 \p \v 41 Ferese aporo sarimaraka risia maiya amo, Yasumo iaki makata akai kairaka, \v 42 “Keresoane\f + \fr 22:42 \ft Kereso yano motosa amo kepoane oyapo. Kotimo unihaeaka rekeasimo murikimasa aporo ayapo.\f* repo mayiáka hemakapurakarire? Epamo wainepe pekea Keresoane faserepeakosare?” Airakano ipu someraka, “Tefetemo wainepe pesa aporo ira á Keresoane faserepeakosapo.” \v 43 Airakano Yasumo someraka, “Keresoaki Tefetemo someraka, ‘Nōmo Unihaepo.’ Aíyaka Ho Kotesamo tarirakano somesapo. Somesane wate fana Kotimo sawia popasane oyapo. \v 44 Tefetemo someraka, ‘Nōmo Unihaeaki, Unihae Kotimo someraka, “Ne ano hokono tumuru takua kayae. Hokono tumuru takua aporo hokopusua akaya ayiáka kayae. Kakeno nómo yunuane nōmo rukumosakatapiakosapo,” aisapo.’ Aíyaka Kotimo somesane Tefetemo popahoareapo. \rq (Buk Song 110:1)\rq* \p \v 45 Asiamo Tefetemo Keresoaki ‘Ne nōmo Unihaepo,’ aisane marirakano aisare? Arirakano makasa kauamo ipi hokosa wainepe pukusaki Unihaepo, airafapo. Asiamo Tefetemo Keresoaki Unihaepo, aisasamo, Tetefe takapeasiraka keresoane wate fana yaiya reapo. Asiāne repo someraka, ‘Tefetemo wainepe pesa á Kereso faserepeakosapo,’ airakae.” \v 46 Airakano ipu kaikia some paripesafapo. Maiya amo aporo hakása metamo Yasuaki efera hunia makata akai kaisiafapo. Ipu someane Yasumo hurutapirakano asekea ipu makata meta efera hunia akai kaisiafapo. \c 23 \s1 “Kotimo somemane tisa aporomo soko Ferese aporomo soko arakira ayiáka repo soko ayiáka rakiakopo,” aíyaka Yasumo somesane oyapo. \r Maka 12:38-40; Ruki 11:43, 46; Ruki 20:45-47 \p \v 1 Sereamo aporo hinamo yakai sarimasaki soko ipi aporo hakāsa puraki soko Yasumo someraka, \v 2 “Somemane Mosesemo some kasane Kotimo somemane tisa aporomo soko Ferese aporomo soko some kepoane some karápo. Some karáka tisa aporomo wakapuaka some akara ayiáka, ipu ayiáka some karápo. \p \v 3 Ipu some akarane repo kakimakanie. Asiamo i arisia ayiáka re risikiakopo. Asiamo ipu aporo metakiraki some karakano yia someane ipu namina kekemaraka rakirafapo. \v 4 Aporo metakiramo makata fato umisa makatihoasimo ipu taporaka aporoamo kinua makatiraka marerapo. Makatiraka marekea ipu wakasema soko ararenafapo. \p \v 5 Ararenafaraka namina yiamo aporomo asekeasimo mafekemaraka rakirapo. Asiamo Kotimo some sawia, popasane weroraka hokonoa soko taporaka, hikumisia soko taeraka, wakasema popake tumuraka taenapo. Arirakano ipu pasu ososane, pasu ke huhu hohoroposa osonapo.\f + \fr 23:5 \ft Pasu ke huhu hohoroposa osona amo kepoane oyapo. Kotimo Moseseaki someraka, “Nōmo somemane repo meraruhokohoamo repo pasu ke huhusa osohoanie,” aisapo. Asiamo aporomo asekea Ferese aporo makárahoasimo ipu pasu ke huhu hohoroposa ososapo.\f* \p \v 6 Ipu makata sesenane oyapo. Hokono akera maiya amo aporomo i makáraraka hokopusuamo sea i tokoako seane iaki tarisimo sesenapo. Arirakano Yu aporomo sarimana apea pukua aporo hinamo su sarimaraka toakipoko, i kumisi neneme sapea sea tokoako sesenapo. \v 7 Arirakano aporo hinamo sarimaraka risiakipoko i purakano, aporomo i hokono mokoasimo sesenapo. Hokono moraka iaki makáraraka someraka, ‘Tisao,’ aihoasimo Ferese aporomo kára sesenapo. \p \v 8 Arirakano aporo metamo reane makáraraka someraka, ‘Tisao,’ aihoasimo rakiakopo. Asiamo repo tisane ano hákasapo. Re su kakimara aporo hinamo hakása yineraka risikinapo. \v 9 Isiapo Ata Koti hákasa hepene yapura rekenapo. Asiasamo hauaka wo aporo meta makáraraka repo Ata Koti area ayiáka rekeasimo makárahokopo. \v 10 Aporo metamo reane makáraraka someraka, ‘Unihaeo,’ aihoasimo rakiakopo. Repo unihae hakása rekenapo. Eane Keresopo. Kotimo eane unihaeaka rekeasimo murikimasapo. \p \v 11 Arirakano re namina aporo meta fanaraka reke aporoamo aporo wakasemamo arakira ayiáka aporo supoko arareraka rakinie. \v 12 Asiamo aporomo e ipiane makárarakano aporoane Kotimo mawakasemahokosapo. Arirakano aporomo ipiane mawakasemarakano aporoane Kotimo makárahokosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Kotimo somemane tisa aporo soko Ferese aporo soko himu tetáraka risiane oyapo. \r Maka 12:40; Ruki 11:39-42, 44, 52; Ruki 20:47 \p \v 13 Yasumo someraka, “Kotimo somemane tisa aporo re soko, Ferese aporo re soko enahoasifareapo. Re asekeanie. Re su aporo himu tetaraka arisie. Aporo hinamo Koti unihaeaka asekea rea paohokohoamo iane repo matasonapo. Asiamo re Koti unihaeaka asekea rea paohoanafonoraka hisiraka risikinapo. Aporo hinamo metakira Kotiaki paohoko sesesane repo matasoraka risikinapo. \v 14 Kotimo somemane tisa aporo re soko, Ferese aporo re soko enahoasifareapo. Re asekeanie. Re su aporo himu tetaraka arisie. Repo hinamo yaromo ape soko, makata kemo soko hakimorapo. Hakimoraka yia, Kotiaki kurikuriana maiya amo some nokone pukua kurikurinapo. Aporomo aseraka, ‘E kotehoareapo,’ aihoasimo aíyaka kurikurinapo. Ana akipoko re fanasihokosane kárahokosapo. \p \v 15 Kotimo somemane tisa aporo re soko, Ferese aporo re soko enahoasifareapo. Re asekeanie. Re su aporo himu tetaraka arisie. Ferese aporohoanafonosa hakása Ferese aporohoasimo repo pasimako kimisi kára purapo. Pukua hauaka kára koraka nina, hea soko yaoraka ayiáka koraka risirapo. Koraka risike aporo hakása pasimarakano, aporoane Ferese aporo pariraka, aporoane repo yiamo heao hauaka pusierakanapo. Asiamo aporoamo watikiaka rakirakano, ipi watikiaka arakiramo repo watikisane marokehokosapo. Asiamo aporoamo watikiaka rakisimo, tarira kepoane repo. \p \v 16 Aporo hi taku tetákara fausamo aporo metakiraki ikia kara atarira ayiáka repo ayiáka atarire. Re asekeanie. Aporo reo, enahoasifareapo. Repo someraka, ‘Aporomo aumaraka someraka, “Kotimo apepo.” Aíyaka yano hokoa ipi aumaraka somesane metakariane sihoasireapo. Arirakano Kotimo apea koróto taesane aporomo aumaraka someraka, “Korótopo.” Aíyaka yano hokoa ipi aumaraka somesane parosa yaiya kakakosapo.’ Aíyaka repo somerapo. \v 17 Aporo hi taku tetákara fausane himu maparitaesa arisia ayiáka, re ayiáka risikinapo. Asiamo meta mane fanare? Koróto fanare? Kotimo ape fanare? Asiamo koróto Kotimo apea taesasamo Kotimo apeane namo kakaro kotesapo. \p \v 18 Arirakano repo someraka, ‘Aporomo aumaraka someraka, “Eke karoraka taesapo.” Aíyaka yano hokoa ipi aumaraka somesane metakariane siahoasireapo. Arirakano eke karosa kima Kotiaki makata yaku kakakosakipoko taesane, aporomo aumaraka someraka, “Makata taesa ayapo.” Aíyaka yano hokoa ipi aumaraka somesane parosa yaiya kakakosapo.’ Aíyaka repo somerapo. \v 19 Aporo hi taku tetákara fausane himu maparitaesa arisia ayiáka re ayiáka risikinapo. Asiamo meta mane fanare? Eke karosa kima Kotiaki makata yaku kakakosakipoko makata taesane fanare? Ekeane fanare? Asiamo eke taehoanafonosa Kotiaki makata yaku kakakosane mayiáka paiyakosare? Paiyanafonoraka mayiáka Kotiaki kakakosare? Pairakano makata yakuane haku kotesa susu parihokosapo. Kotesa susu parihokosasamo ekeane fanare? \p \v 20 Asiamo aporomo aumaraka someraka, ‘Eke karoraka taesapo.’ Aíyaka someraka eke karoraka taesane soko, eke karosa kima makata taesane soko, suane aumarapo. \v 21 Arirakano aporomo aumaraka someraka, ‘Kotimo apepo.’ Aíyaka aumaraka somerakano, Kotimo apeane soko, Kotimo apea makata risiane soko, aumarapo. \v 22 Arirakano aporomo aumaraka someraka, ‘Hepene yapura ayapo.’ Aíyaka somerakano Koti unihaeaka rea amo sea ane aumaraka, Koti ipiane sea á kayasamo Kotiane soko aumarakanapo. \p \v 23 Kotimo somemane tisa aporo re soko, Ferese aporo re soko enahoasifareapo. Re asekeanie. Re su aporo himu tetaraka arisie. Repo sereto asia kaeyako su mosane, tokonasu namina moraka, kaeyako hakásane Kotiaki karápo. Makata wakasemane repo karakayia, somemane kára metakira kakipayanapo. Koteaka takekea hemakapuniesane repo hemakapurafapo. Aporo meta kamenakaraka hemakapuniesane repo hemakapurafapo. Kotiaki himu hakásaraka hemakapuniesane soko, repo ayiáka hemakapurafapo. Asiamo makata kaeyako hakása Kotiaki karáne soko, somemane metakira kakipayasane soko, su kakimakafunureapo. \p \v 24 Aporo hi taku tetákara fausamo aporo metakiraki ikia kara atarira ayiáka repo tarirakanapo. Re risiane uyáka risikinapo. He nakosa saro inini huruperakano makata wakasemane repo maka mamakatenapo. Mamakateraka yia repo saro kamo asia kára ane neketurapo.\f + \fr 23:24 \ft Makata watikisa wakasemane Ferese aporomo asekepayanafapo. Arirakano makata watikisa kárane ipu asekepayaraka yaiya rakiraka risikinapo.\f* \p \v 25 Kotimo somemane tisa aporo re soko, Ferese aporo re soko enahoasifareapo. Re asekeanie. Re su aporo himu tetaraka arisie. Repo kapo soko, meraki soko, kima takua hákasa kusuraka, kakarua kusuhoanafonona ayiáka reane asiapo. Re kaumo siaraka risikiako ayiane, re himua makata watikisa komarukua risike ayiane. Ayiáka risike repo makata hakimokoako, hemakapukua arirakano repo namina hemakapusuane soko, kekemaraka ayiáka re risikinapo. \p \v 26 Ferese aporo re, aporo hi taku tetákara fausa arisia ayiáka risikinapo. Kapo kakaruane soko, meraki tuane soko, fana kusuhoanie. Kakaruane kusuraka faraka, kima takuane soko kotehokosapo. Aina ayiáka repo himu hemakapurane fana makotehoanie. Makoterakano re sia koteaka risikiakosapo. \p \v 27 Kotimo somemane tisa aporo re soko, Ferese aporo re soko enahoasifareapo. Re asekeanie. Re su aporo himu tetaraka arisie. Aporo kusua hauaka murisiane kima yapura pene pakaesamo pairapo. Paisiane kima yapura kotesa nine, tamo atura aporo kusua toresa kikiane tokenapo. Aina ayiáka re ayiáka risikinapo. \p \v 28 Arirakano aporomo re aseraka hemakapuraka, ‘I aporo kotesapo.’ Aíyaka hemakapusua nine, re himu tetáraka hemakapurane soko himu watikisane soko risikinapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Kotimo somemane tisa aporo soko, Ferese aporo soko, fanasihokosane motoakosane oyapo. \r Ruki 11:47-51 \p \v 29 Yasumo efera hunia someraka, “Kotimo somemane tisa aporo re soko, Ferese aporo re soko enahoasifareapo. Re asekeanie. Re su aporo himu tetaraka arisie. Kotimo some kará porofete aporo soko, Kotiaki hemakapukua risira aporoane soko, rusua kusua hauaka murisiane repo rakikia makotenapo. \v 30 Makoteraka repo someraka, ‘Isiapo makasa kaua kekema risia maiya amo, isu risiasa satiki, makasa kaua kekema arareraka, Kotimo some kará porofete aporoane rufunufapo.’ Aíyaka repo somerapo. \v 31 Repo namina kepoane hufitaeraka somerakae. Repo makasa kaua kekemamo Kotimo some kará porofete aporoane rusua kusuapo. Arirakano makasa kaua kekema hakasamo wainepe pesane repo. Repo ainane soko hakása yiyapo. \v 32 Asiamo repo makasa kaua kekemamo ayiakanafonosane repo ayiakanie. \p \v 33 Re heseke ayireapo. Repo makasa kaua kekema heseke asía amo wainepe pesane pesasamo re soko, heseke ayireapo. Heao hauaka á re pusiehokosane mayiáka metakariakosare? Metakariakosafapo. \v 34 Asiamo repo kaiyisimo Kotimo some kará porofete aporomo soko, koteaka hemakapukua takekea somera aporomo soko, Kotimo somemane tisa aporomo soko some kakako nōmo pusiehokosapo. Perakano repo aporo metakira ira matopesa paremarekea rusua kukusapo. Aporo metakira Yu aporomo sarimana apea sako patesamo rukusapo. Rukua mokoatikirakano aporoane teketarikia pukusapo. Pukua ape meta pukua, apea soko mokoatikirakano, teketarikia pukua, ape meta ayiáka teketarikia koraka tokoakosapo. \p \v 35 Asiamo Kotiaki hemakapukua rea aporo, Aepo fana rusua kusuakipoko, amo patera aporo metakira soko rusua kusuapo. Keseke Perekayamo maeya Sekaráya Kotimo apea rusua kusuapo. Eke karosa taesane makama taku raraka Kotipoko ape rumu kikisisane makama taku roraka tipia reane e rusua kusuapo. Asiamo repo makasa kaua kekemamo watikiaka hemakapukua rakisia ayiáka, repo soko watikiaka rakiako hemakapurapo. \v 36 Nōmo reaki kakaro somerakaripo. Aporo su koteaka risiane rusua kusuasamo, aporo hinamo maiya omo risiane Kotimo fanasihokosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Yarusarame sitia aporo hinamo risiane Yasumo hemakapusuane oyapo. \r Ruki 13:34-35; 19:41-44 \p \v 37 Yasumo someraka, “Yarusarame aporo hinamo reo, repo Kotimo some kará porofete aporoane rusua kurakasupo. Kotimo pusiesa aporoane repo ekemo karerakasupo. Yarusarame aporo hinamo reo, mena kaīyiamo mena mano sarimaraka auamo mafainapo. Aina ayiáka efera hunia soko, efera hunia soko, nōmo re sarimaraka ayiakakosapoko asiane, repo anoaki hisisapo. \p \v 38 Hao, kaisie. Yarusarame aporo hinamo reo, repo ape kamaka risikiakosapo. Apea aporo hinamo waka risikiakosafapo. \p \v 39 Nōmo reaki kakaro somerakaripo. Repo ano efera hunia aseakosafapo. Arirakano keseke repo someraka, ‘Kotimo pusiesa aporo aperane Kotimo makotehoasimoripo,’ aíyaka somerakano maiya amo repo ano aseakosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \rq (Buk Song 118:26)\rq* \c 24 \s1 Kotimo ape ekeane kokoromokotehokosane Yasumo somesane oyapo. \r Maka 13:1-2; Ruki 21:7-19 \p \v 1 Yasumo Kotimo apeane metakarikia purakano, ipi aporo hakāsa puramo Kotimo apeane somehokosakipoko Yasuaki tarisiapo. \v 2 Tarirakano Yasumo someraka, “Kotimo apeane repo aserakarire? Hao, kaisie. Nōmo reaki kakaro somerakaripo. Apeane eke ripaka kisiane ekeane ipu kokoromokotesa hakása hakásaraka tokoakosapo,” aisapo. \s1 Makata umisa kekepo faserepeakosane oyapo. \r Maka 13:3-13; Ruki 21:7-19 \p \v 3 Yasu ūri Orofea hikia kayakipoko ipi aporo hakāsa pura pekea, namina hakāsa toke Yasuaki akai kairaka, “Masinaka Kotimo eke apeane kokorotaehokosare? Arirakano ne paripeakosane makata yakapamo isuaki tariakosare? Arirakano maiya fahokosane makata yakapamo tariakosare?” \p \v 4 Airakano Yasumo someraka, “Aporo metamo reaki kotafe somerakano someane kakimarapaka asekeanie. \v 5 Aporo yakai peakosapo. Pekea ipu kotafe someraka, ‘Ano Keresopo. Unihae makárasane anopo.’ Aíyaka ano yano hokoa kotafe somerakano, someane aporo hinamo yakaimo kakimakosapo. \v 6 Aporo metakiramo aporo metakirayaki werakanaporakano, repo kaiyakosapo. Arirakano aporo metakiramo aporo metakirayaki werakanapo, aíyaka kotafe tokomako pukua somerakano, repo kaiyakosapo. Repo kairaka himu fahokopo. Aporomo weakosane fana faserepeakosapo. Arirakano fahokosa maiyane haru faserepeakosafapo. \v 7 Arirakano aporo hauaka metamo aporo hauaka metayaki wekea, arirakano kamani metamo kamani metayaki werakano ayiakakosapo. Arirakano hauaka kekepoa makata nakosa farakano aporo hinamo kára meamohokosapo. Arirakano hauaka kekepoa momani yakai peakosapo. \v 8 Asiamo hinamo ipi himura hokosa kayane takapeakosakipoko kára mokoweraka mati tuaka pukua aina ayiáka momani perakano soko, makata nakosa farakano soko, yunu werakano soko, makata umisane kepomareraka ayiakakosapo. \p \v 9 Maiya amo aporo watikisamo re mokoatikihoasimo waseremokoa karikia pukusapo. Karikia pukua re rusua kukusapo. Re ano patera asesakipoko aporomano hauaka sua risiamo reaki hisihokosapo. \v 10 Hisirakano ano patera asesa aporo hinamo yakaimo ano metakarikia poparitariakosapo. Poparitarikia metakiramo metakira parakehokosapo. I namina yia, metamo metaki hisi, arirakano metamo metaki hisi ayiáka risikiakosapo. \p \v 11 Arirakano kotafe some kará porofete aporo yakai fasereperaka some karakano, aporo hinamo metakiramo kotafe someane kakimakosapo. Kakimaka hasaka hemakapukusapo. \v 12 Arirakano aporo hinamomo watikiaka rakirane kárahokosapo. Káraraka anoaki patera asesa aporo hinamo yakaimo himu hakásaraka hemakapukua sesenane fahokosapo. \v 13 Arirakano aporo hinamo Kotiaki patera asesane metakarirafaraka, yaiya hemakapukua risike, rakipe pukua rosaka taerakano, aporo hinamoane Kotimo mafasiakosapo. \v 14 Ano unihaeaka reane aporomano hauaka sua risiamo kaiyisimo, hauaka sua anoaki patera asesa aporo hinamo suamo some kotesane some kakakosapo. Some kasakipoko, fahokosa maiyane faserepeakosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Makata watikisa faserepeakosane oyapo. \r Maka 13:14-23; Ruki 21:20-24 \p \v 15 Yasumo someraka, “Wate fana Kotimo some kará porofete aporo Taniomo someraka, ‘Koti mawakasemahokosakipoko Kotimo apea aporomo makata watikisane mareakosapo.’ Aíyaka Taniomo somesane faserepeakosapo. Arirakano makata watikisane fasereperakano repo sawi one menona aporo hinamomo aseraka Yasumo someane repo hemakapukusapo. \rq (Daniel 9:27; 11:31; 12:11)\rq* \p \v 16 Asiamo Yutía aporo hinamo reo, makatane fasereaperamo re teketarikia ūria hinie. \p \v 17 Maiya amo aporo ape kopoa\f + \fr 24:17 \ft Yu aporomo ape kopoane motokotaeraka kirapo. Kikimaka namina hikia auamaka ape kopoa torapo. Yapura hiakosakipoko inima wareware ape pasakaia rakirapo.\f* reane ipi ape kakarua makata kemo mokoako puane siahoasifareapo. Asiamo ipi ape kopo rea aeyaka foaka takaripunie. \v 18 Aporo meta ipi hemo tipia reane apea pasu mako puane siahoasifareapo. \v 19 Hinamo umisa soko, hinamo hokosa kiri kaīyia soko, teketarikia hiane kára waforohokosapo. \v 20 Yakimo soko metao, fenena maiya amo soko metao, teketarikia pukusa maiyane fasereperapaka kurikurihoanie. \v 21 Re teketarikia pukua arisia maiya amo mokoatikihokosane kárahokosapo. Hauaka kara one kepomaresa maiya amo soko, yumo soko mokoatikihokosane fana asiafapo. Arirakano mokoatikiraka faraka, keseke ayiáka mokoatikihokosafapo. \v 22 Arirakano mokoatikihokosa maiya fasereaperamo, yaiya mokoatikiraka risikinone, aporo hinamo suane kukua keakosapo. Kukua kerapaka Kotimo murikimasa aporo hinamoane hemakapuraka, mokoatikihokosa maiya sapeane Kotimo rukupateraka makitakehokosapo. \p \v 23 Arirakano aporo metamo reaki someraka, ‘Hao, kaisie. Aporo one Unihae makárasane epo. E Keresopo,’ aihokosapo. Arirakano aporo metamo reaki someraka, ‘Hao, kaisie. Kereso pekea, rekenapo,’ aihokosapo. Asiamo aporo metakiramo aiyaka somerakanone, ipu someane kakimakopo. \v 24 Aporo metakira kotafe Kereso pariraka faserepeakosapo. Arirakano aporo metakira kotafe porofete aporo pariraka faserepeakosapo. Fasereperaka aporo hinamomo i patera asekeasimo ipu makata wakapu rakira kára rakiakosapo. Rakirakano aporo hinamomo asekea fofahokosapo. Kotimo murikimasa aporo hinamomo ipu makata ainane kau aseako kirimaraka rakiakosapo. \v 25 Kaisie. Maiyane faserepeasiraka makata ayiakakosane nōmo reaki somerakanapo. \p \v 26 Asiamo aporomo reaki someraka, ‘Kereso ima yaoa rekenapo,’ Airakano kakimaka aseako pukupo. Arirakano aporo metamo someraka, ‘Kereso apea fararekenapo.’ Airakano kakimakopo. \v 27 Arirakano maiya apera takua yamakereraka faesane, maiya apura takua soko faenapo. Aina ayiáka ano aperamo ayiáka peakosapo. Aporomanomo Tákeane anopo. \v 28 Arirakano makata kusua kakeno mena sakarekepomo sarimanapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Yasu paripeakosane oyapo. \r Maka 13:24-27; Ruki 21:25-28 \p \v 29 Yasumo someraka, “Mokoatikihokosa maiyane faraka wate foaka sere maíyamo erehokosapo. Ere maíyamo faehokosafapo. Ti makata hepene yapunaka hauaka wo hurupepehokosapo. Hepene yapura makata kára risiane mahohohokosapo. \v 30 Maiya amo hepene yapunaka Aporomanomo Táke ano paripeakosane makata wakapu kára metamo tariakosapo. Makata tarirakano hauaka kara wo aporomano su risiamo aseraka hihiripuhokosapo. Hihiripuraka aseane ano hepene yapunaka ti pakae a wakapuyaki faesa kárayaki perakano aseakosapo. \v 31 Aserakano pikoro rukusapo. Rurakano hepene aporo yakai nōmo pusierakano peraka, nōmo murikimasa aporo hinamo hauaka sua risiane pasimokoakosapo. Nōmo murikimasa aporo hinamo patera takua risiane soko, ketayia takua risiane soko, ketayia takua risiane soko, kumisi neneme takua risiane soko, hauaka sua nōmo murikimasa aporo hinamoane pasimokoa sarimahokosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Ira fokeane Yasumo takumeaka somesane oyapo. \r Maka 13:28-31; Ruki 21:29-33 \p \v 32 Yasumo someraka, “Ira foke takumeane oyapo. Ira foke parusane yoaerakano repo aseraka hemakapuraka, ‘Kupa kakako makerakanapo.’ Aíyaka repo hemakapurapo. \v 33 Aina ayiáka nōmo makata ayiakakosaposane fasereperakano aseraka repo hemakapuraka, ‘Yasu peako makerakanapo,’ aíyaka hemakapunie. Arirakano, ‘Aporo ape kakarua yoroako ikia koro makeraka area ayiáka, Yasu ayiáka peako makerakanapo.’ Aíyaka repo hemakapunie. \v 34 Nōmo reaki kakaro somerakaripo. Aporo hinamo maiya hakása yiamo hokono murisiane i kukusiraka hitaferaka arisiamo, nōmo ayiakakosaposane fasereperakano aseraka, ayiana ayareapo. Aíyaka aseakosapo. \p \v 35 Asiamo ti yapurane soko hauaka kára one soko fahokosapo. Arirakano nōmo someane fahokosafapo. Yaiya rekeakosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 “Ano paripeakosa maiyane aporo metamo hemakapurafapo.” Aíyaka Yasumo somesane oyapo. \r Maka 13:32-37; Ruki 17:26-30, 34-36 \p \v 36 Yasumo someraka, “Ano peakosa sereane soko maiya hi awane soko aporomanomo hemakapurafapo. Hepene aporomo soko Kotimo hokosa nōmo soko hemakapurafapo. Nōmo Atamo ipi hákasamo hemakapurapo. \v 37 Arirakano Noa rea maiya amo aporo hinamo risia ayiáka ano paripeakosa maiya amo aporo hinamo ayiáka risikiakosapo. \v 38 Noa rea maiya amo he peasiraka aporo hinamomo makata nakosa soko, he soko nekea aporomo hinamo arumokoa, hinamomo aporo pukua ayiáka risiapo. Ayiáka risiakipoko Noa kasua ripasapo. \v 39 Riparakano aporo hinamo suane meraruamo risiakipoko he hukupesapo. He hukuperaka makata su mokoa pusuapo. Asiamo Aporomanomo Táke anoane pariapera maiya amo Noa rea maiya amo asia ayiáka ayiakakosapo. \p \v 40 Ano pariapera maiya amo, aporo tetá hemoa risiane meta nōmo pasimaraka, meta yia metakariakosapo. \v 41 Hinamo tetámo makata rakiraka toane, meta nōmo pasimaraka, meta yia metakariakosapo. \v 42 Ayiakakosasamo repo asekea risikianie. Repo unihae paripeakosa sereane repo hemakapurafaraka asekea risikianie. \p \v 43 Arirakano aporo makata hakimoramo aporo metamo apea makata kemo hakimokoako perapo. Makata kemo hakimokoako peakosane, maiya hi awane ape wafayamo hemakapurafapo. Ere wakopemo soko metao, ere tipiamo soko metao, fia makeanamo soko metao, hakimora aporo apea tau peakosane, ape wafayamo hemakapurafapo. Hemakapunafononasamo sere soko, ereamo soko, warafaraka ape asekea rerapo. \v 44 Aina ayiáka repo soko ayiáka asekea risikianie. Aporomanomo Táke anoane paripeakosa maiyane soko, maiya teane soko, maiya hi awane soko, repo hemakapunafonosasamo re asekea risikianie.” Aiyaka Yasumo somesapo. \s1 Aporo raipa risia Yasumo takumeaka somesane oyapo. \r Ruki 12:41-46 \p \v 45 Yasumo someraka, “Aporo raipamo koteaka hemakapuraka ipi wafayaki himu hakásaraka hemakapukua uyáka rerapo. Wafayamo eaki someraka, ‘Nōmo ape asekea rekeanie. Aporo apea risiaki makata nakosa sia kakanie. Yapa marekea kakakopo.’ Aíyaka someaka marekea pukua, \v 46 keseke pariperaka aseane aporo raipamo rakiniesane rakirakano asekea kára sesehokosapo. Seseraka e makotehokosapo. \p \v 47 Ape wafayamo ipi aporo raipane makáraraka eaki someraka, ‘Nōmo makata kemo suane asekea rekeanie,’ aihokosapo. \p \v 48 Arirakano aporo raipa watikisa uyáka rerapo. Aporo raipa watikisamo hemakapuraka, ‘Ape wafaya pusua haru paripeakosafapo.’ \v 49 Aíyaka hemakapuraka aporo raipa metakira he watikisa nekea himu maparitaeraka, amano rura aporoakiyaki hakāsa toke, he watikisa nenapo. \v 50 Ayiáka reke ipi wafaya paripeakosa sereane soko, maiya hi awane soko, hemakapunafonoraka reakipoko, ipi wafayane pariperapo. \v 51 Pariperaka aporo raipa fanasiraka rukua marekea eaki someraka, ‘Ne pusie. Aporo himu tetáraka risia akiyaki rekeako pusie. Hauaka á i risike hihiripuraka akai kirisiraka risikinapo. Á ne soko rekeako pusie.’ Aíyaka ape wafayamo somehokosapo.” Aíyaka Yasumo takumeaka somesapo. \c 25 \s1 Hinamo sakora kaeyakosu toane Yasumo takumeaka somesane oyapo. \p \v 1 Yasumo someraka, “Unihae paripeakosa maiya amo, Koti unihaeaka asekea areamo asia ayiáka, ayiakakosane oyapo. Hinamo sakora kaeyako sumo nafa mokoa ape metakarikia aporo hinamo kawe arumasane ikia kara sapenako pusuapo. \v 2 Hinamo kaeyako suamo kakoreasu metamo koteaka hemakapusuafapo. Arirakano hinamo kakoreasu metamo koteaka hemakapusuapo. \p \v 3 Asiamo koteaka hemakapunafonosa hinamomo nafa hákasa mokoa puraka, keresene petoroa takamaraka mokoa pusuafapo. \v 4 Arirakano koteaka hemakapusua hinamomo nafa mokoa keresene soko petoroa takamaraka mokoa pusuapo. \v 5 Arirakano aporo hinamo kawe arumasane haru peanafonorakano hinamo kaeyakosu pusuane wakakorakano wasápo. \p \v 6 Waka kesakipoko ere tipiamo aporo metamo wáraka, ‘Aporo hinamo kawe arumakosane apere. Repo soko aseako peae.’ Aíyaka wásapo. \v 7 Wárakano hinamo kaeyako suane turikia tarikia nafa pakimokoa, \v 8 koteaka hemakapunafonosa hinamomo koteaka hemakapusua hinamoaki someraka, ‘Isiapo nafane kopaka apure. Repo keresene isiapo nafa wakasema takamarasie.’ \v 9 Airakano koteaka hemakapusua hinamomo someraka, ‘Wae, isiapo reaki takamahoane siahoasifareapo. Isu supoko kereseneane siahoanarakapo. Keresene fanapaka re namina sitaoa pukua haku roporasie.’ \p \v 10 Airakano ipu keresene ropohoko pusuapo. Pusuakipoko aporo hinamo kawe arumakosane pesapo. Perakano keresene siaraka takamokoa pesa hinamoane eyaki namina hakāsa makata nakosa apea yorokoa hisiapo. Hinakano ikia koro mapirisiapo. \p \v 11 Mapirisiakipoko koteaka hemakapunafonosa hinamo kakorea suane kesekea peraka hauaka moro aeyaka wáraka, ‘Unihaeo, Unihaeo, ikia koro ropakamasie. Isu peakoripo.’ \v 12 Airakano unihaemo someraka, ‘Nōmo kakaro somerakaripo. Reane nōmo aserafapo.’ Aíyaka epo somesapo. \v 13 Ayiakakosasamo repo asekea risikianie. Asiamo ano paripeakosa maiya teane soko, maiya hi awane soko, repo hemakapunafonoraka asekea risikianie.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Aporo raipamo makata rakisiane Yasumo takumeaka somesane oyapo. \r Ruki 19:11-27 \p \v 14 Yasumo someraka, “Unihae paripeakosa maiya amo ayiakakosane oyapo. Hemo wafaya kimisi pukusakipoko ipi aporo raipamo ipi moneane asekea risikiasimo peaerakano pesapo. \v 15 Asiamo aporo raipamo ainane hemo wafaya amo aseraka, iaki makata hakása yinesa kasafapo. Aporo hakása metamo namo kakaro wakapuaka rakisiasamo eaki fae taosene kina (K5,000) asekea rekeasimo kasapo. Arirakano aporo hakása metamo wakapuaka rakisiasamo eaki tu taosene kina (K2,000) asekea rekeasimo kasapo. Arirakano aporo hakása metamo wakasema wakapuaka rakisiasamo eaki wane taosene kina (K1,000) kasapo. Kaka marekea ipi kimisi pusuapo. \p \v 16 Kimisi pusuakipoko fae taosene kina mosa aporoamo pisinisi rakiraka, fae taosene kina meta soko, mokoa akiyaki sarimasapo. \v 17 Arirakano tu taosene kina mosa aporoamo pisinisi rakiraka, tu taosene kina meta soko, mokoa akiyaki sarimasapo. \v 18 Arirakano wane taosene kina mosa aporoamo hauaka rakea, ipi asekea rea aporoamo wane taosene kina kasane kokomaresapo. \v 19 Asiamo maiya kára faraka aporo raipamo sia rakisiarihoamo, hemo wafayamo aseako paripesapo. \p \v 20 Pariperakano fae taosene kina mosa aporoamo fae taosene kina meta soko mokoa akiyaki sarimasane, hemo wafayaki kasapo. Karaka epo someraka, ‘Unihaeo, nómo anoaki fae taosene kina karakano, nōmo pisinisi rakiraka fae taosene kina meta soko, mosane nepoko mone suane taesa ayapo.’ \v 21 Airakano hemo wafayamo someraka, ‘Koterakae. Ne aporo raipa kotesapo. Nómo anoaki himu hakásaraka hemakapukua koteaka rakireapo. Nōmo neaki wakasema asekea rekeasimo maresane nómo koteaka rakisiasamo, nómo makata kára asekea rekeasimo nōmo mareakosapo. Nómo unihaeane anopo. Nōmo neaki seseripo. Nómo soko sesehoanie. Iti hakāsa seseaka risikiakosapo,’ aisapo. \p \v 22 Arirakano tu taosene kina mosa aporoamo hemo wafaya rea pekea someraka, ‘Unihaeo, nómo anoaki tu taosene kina karakano, nōmo pisinisi rakiraka tu taosene kina meta soko mosane nepoko taesa ayapo.’ \v 23 Airakano hemo wafayamo someraka, ‘Koterakae. Ne aporo raipa kotesapo. Nómo anoaki himu hakásaraka hemakapukua koteaka rakireapo. Nōmo neaki wakasema asekea rekeasimo maresane nómo koteaka rakisiasamo, nómo makata kára asekea rekeasimo nōmo né mareakosapo. Nómo unihaeane anopo. Nōmo neaki seseripo. Nómo soko sesehoanie. Iti hakāsa seseaka risikiakosapo,’ aisapo. \p \v 24 Arirakano wane taosene kina mosa aporoamo hemo wafaya rea pekea someraka, ‘Unihaeo, nōmo hemakapuraka, “Ne aporo warepo. Ne ni hemo wafaya rekeno yia, aporo raipamo nepoko nómo hemoa makata porosane, wate perakano, nómo makasie, airapo.”\f + \fr 25:24 \ft Aporo raipamo wafayamo ainane ereketaesapo. Asiamo hemo soko, makata porosane soko ipimenapo. Hemo wafayamo ipi aporo raipaki makata ropo karapo. Asiamo wate perakano hemo wafayamo morakano ipi watikiaka rakirakanafapo.\f* Aíyaka nōmo hemakapusuakipoko \v 25 ano namoraka reke nómo moneane hauaka rakea kokomaresapo. Kokomaresane kefomaka nómo ní menane neaki karakanapo.’ \v 26 Airakano hemo wafayamo someraka, ‘Ne aporo raipa namo kakaro watikisapo. Ne kau hisiraka rakikia are. Nómo hemakapuraka, “Nōmo hemo poroanafonoraka makata nakosa morapo.” \v 27 Aíyaka hemakapuraka nōmo moneane nómo pánikia motoafunureapo. Motorakano mone wakasema meta soko kima ripaka mareafunupo. Ano pariperaka mone umuraka taesane soko, mone wakasema ripasane soko, mokoafunupo,’ aisapo. \p \v 28 Asiasamo hemo wafayamo aporo metakiraki someraka, ‘Wane taosene kina ipiaki asekea rekeasimo kasane fimasie. Fimaka tene taosene kina mosa aporoaki wane taosene kinane kakanie. \v 29 Asiamo aporomo makata meta toaki, makata meta soko kakakosapo. Karakano ipi menane kára tokoakosapo. Arirakano makata meta tokoanafonosa aporoamo makata meta kakeno fimakosapo. \v 30 Aporo raipa watikisane yao eresa hauaka takua makasurasie. Hauaka á aporo hinamo hihiripuraka mere kirisiraka risikiakosapo.’ Aíyaka hemo wafayamo somesapo.” Aíyaka Yasumo takumeaka somesapo. \s1 Unihaemo pekea hauaka wo amano suane takeakosane oyapo. \p \v 31 Yasumo someraka, “Aporomanomo Tákeane anopo. Ano peraka faesayaki hepene aporo suyaki hakāsa peakosapo. Peraka ano unihae kárasamo sea faesa susu á kakakosapo. \v 32 Kakeno ano kumisi nenemea aporo hinamo hauaka su aeyaka karikia perakano sarimahokosapo. Sarimasane nōmo takekea parakuhokosapo. Asiamo saro sipiyaki saro nanikoseyaki suasuaraka risiane, saro sipi wafayamo takekea parakuhokosapo. \v 33 Parakuraka saro sipi hokono tumuru takua murikia, saro nanikose hokono kasakai takua murikia, ayiáka parakuhokosapo. \p \v 34 Arirakano ano unihaeaka reke ano hokono tumuru takua, amano takekea murisiaki úyaka somehokosapo. ‘Nōmo Atamo re makotesane peae. Re Kotimo hokosasamo reane nōmo unihaeaka asekea rekeakosapo. Anoyaki risikiako peae. Wate fana hauaka kara one kepomaresa maiya amo, re anoyaki risikiakosane Kotimo maroporaka maresapo. \v 35 Arirakano ano meamorakano repo anoaki makata nakosa karakasupo. Ano he narirakano repo ano he nasimo karakasupo. Ano kumuku perakano repo apea ano peaeaka pasimarakasupo. \p \v 36 Ano makata forokoa reke pasu fasekeno, repo ano arareraka pasu karakasupo. Ano makata takamaka warekeno, repo ano ararerakasupo. Ano tipura makerakano, repo ano ararehoko perakasupo.’ Aíyaka nōmo somehokosapo. \p \v 37 Aíyaka somerakano Kotiaki ereketae hemakapusua aporo hinamomo anoaki úyaka somehokosapo. ‘Unihaeo, ne meamorakano, masinaka isiapo neaki makata nakosa karakasure? Né he narirakano, masinaka isiapo né he nasimo karakasure? \v 38 Né masinaka kumuku perakano, isiapo né peaeaka pasimarakasure? Né pasu fasekeno, isiapo masinaka neaki pasu karakasure? \v 39 Né makata takamaka warekeno, masinaka isiapo né ararerakasure? Né tipura makerakano, masinaka isiapo né aseako perakasure?’ Aíyaka Kotiaki ereketae hemakapusua aporo hinamoamo somehokosapo. \p \v 40 Aíyaka somerakano nōmo iaki úyaka some paripukusapo. ‘Nōmo reaki kakaro somerakaripo. Nōmo nī mae parisa soko, nī papā parisa soko, hakása meta wakasemaraka reane repo ararerakasuane ano araresapo,’ aihokosapo. \p \v 41 Arirakano ano hokono kasakai takua aporo hinamo murisiaki úyaka somehokosapo. ‘Re su watikisapo. Satanepoko soko, Satanemo aporo raipapoko soko, ira kopakapunafononane maroporaka maresapo. Re soko ano metakarikia á pusie, aihokosapo. \v 42 Asiamo ano meamorakano repo anoaki makata nakosa karakasufapo. Ano he narirakano repo anoaki he nasimo karakasufapo. \v 43 Ano kumuku perakano, repo ano peaeaka pasimarakasufapo. Ano makata forokoa reke pasu fasekeno, repo anoaki pasu karakasufapo. Ano makata takamaka warekeno, repo ano araresafapo. Ano tipura makerakano repo ano aseako perakasufapo.’ Aíyaka nōmo somehokosapo. \p \v 44 Aíyaka somerakano, ipu anoaki úyaka somehokosapo. ‘Unihaeo, né meamoraka rekeno soko, he nariraka rekeno soko, kumuku perakano soko, pasu fasekeno soko, makata takamaka rekeno soko, tipura makerakano soko, masinaka isiapo né asekepayarakasure?’ Aíyaka ipu somehokosapo. \p \v 45 Aíyaka somerakano nōmo iaki úyaka some paripukusapo. ‘Nōmo reaki kakaro somerakaripo. Aporo hinamo wakasemaraka rea hakása meta, repo ararehoanafonoraka, asekepayarakasuane anopo. Repo ano asekepayarakasupo.’ Aíyaka nōmo some paripukusapo. \v 46 Asiamo i yaiya fanasihokosakipoko taku atura purakano, Kotiaki ereketae hemakapusua aporo hinamoane Kotiyaki risikiakosakipoko, taku yapura hiakosapo,” Aíyaka Yasumo somesapo. \c 26 \s1 “Yasu kukusimo waseremakosapo.” Aíyaka somesane oyapo. \r Maka 14:1-2; Ruki 22:1-2; Yone 11:45-53 \p \v 1 Yasumo makata ayiakakosane someaka faraka ipi aporo hakāsa puraki someraka, \v 2 “Yape tetá faraka, Ape Farimaresa Hemakapuko Hokono Keakosapo. Hokono akera maiya amo, Aporomanomo Táke anoane ira matopesa paremarekea rusua kukusapo. Rusua kukusimo aporomo ano parakehokosapo,” aisapo. \p \v 3 Arirakano pirisiti aporo fanane ipi yano motosa Kaiafasepo. Epo apea pirisiti aporo kára soko, Yu aporo sisima soko su sarimasapo. \v 4 Sarimaraka ipu me rukua someraka, “Yasuane mahoperaka waseremaka rusua kukusimo rukusapo. \v 5 Asiamo hokono akera maiyamo, Yasu waseremayane siahoasifareapo. Aporo yakai sarimasamo isuyaki werapaka isiapo waseremakosafapo,” aisapo. \s1 Petene apea wera wape yamona Yasu wamoa hinamo metamo rekemaresane oyapo. \r Maka 14:3-9; Yone 12:1-8 \p \v 6 Petene apea Saemone toropakesa fasamo apea, Yasu reakipoko \v 7 hinamo meta peraka eke kotesa petoro pariraka rakisiane maka pesapo. Petoro maka pesa á wera namo kakaro wape yamona, mone káramo roponane kesapo. Kesane Yasu teporo makeraka kake makata nenaka kakeno, hinamoamo wera wape yamona Yasu wamoa rekemaresapo. \v 8 Rekemarerakano asekea, aporo hakāsa puramo saperaka namina susu someraka, “Hinamoamo werane marirakano nenakamakayia rekemarekea farakanare? \v 9 Werane aporo metaki roporaka mone kára mokoafunureapo. Mone mosane aporo makata forosaki kakafunureapo.” \p \v 10 Airakano ipu hemakapusuane Yasumo asekea someraka, “Marirakano hinamoane mahisihoasimo aíyaka somerakanare? Hinamoamo ano wamoa wera rekeamarerane makata rakira kakaro kotesane ayapo. \v 11 Asiamo aporo makata forosane maiya suamo reyaki hakāsa risikiakosapo. Asiāne ano maiya suamo reyaki hakāsa rekeakosafapo. \v 12 Ano kau kunikia motoakosakipoko hinamoamo wera wape yamona ano kau makoteraka rekemareakosane murikimaka rekemarerakasapo. \v 13 Hao, kaisie. Nōmo reaki kakaro somerakaripo. Hauaka kara wo aporomo anoane some akara maiya amo hinamoamo wera rekemaresane soko aporo hinamomo hemakapusimo ipu somehokosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Yutasemo Yasu parakehokosapo, aisane oyapo. \r Maka 14:10-11; Ruki 22:3-6 \p \v 14 Aporo hakāsa pura hakása meta yano motosa Yutase Isekerio ipi pirisiti aporo kára risiakipoko puraka, \v 15 hokokaraka someraka, “Nōmo Yasuane parakerakanone repo anoaki yakapa kakakosare?” Airakano ipu Yutaseaki someraka, “Isiapo neaki siufa mone hae teti (30)\f + \fr 26:15 \ft Siufa mone hae tetiane mone kárapo.\f* kakakosapo.” \v 16 Aíyaka karakano Yutasemo, “Yasu mayiáka parakehoaepi,” aíyaka Yasu parakehokosa ikia karane kosapo. \s1 Ape Farimaresa Hemakapuko Hokono Akeramo makata nakosakipoko Yasu ipi aporo hakāsa purayaki sarimasane oyapo. \r Maka 14:12-21; Ruki 22:7-14; Yone 13:21-30 \p \v 17 Farawa Pirianafonona Nakosakipoko hokono kera kepoamarera maiya amo Yasu rea aporo hakāsa pura pekea someraka, “Ape Farimaresa Hemakapuko Hokono Keraka makata nakosane, ape ma sarimaraka taehokosare?” \v 18 Airakano Yasumo someraka, “Yarusarame sitia puraka aporo metaki úyaka somehoanie. Tisamo someraka, ‘Ano kukusa maiyane makerakanapo. Makesasamo Ape Farimaresa Hemakapuko Hokono Keakosakipoko nómo apea nōmo aporo hakāsa purayaki makata nakosapo.’ Aíyaka Yasumo somerakasapo, aihoanie.” Aíyaka Yasumo someaka marerakano, \v 19 somesane yaiya kekemaraka aporo hakāsa pura pukua makata nakosa sarimaraka taesapo. \p \v 20 Samapu Yasu ipi aporo hakāsa pura kenosuyaki apea pusuapo. Pukua teporo makeraka \v 21 makata nenaka toa maiya amo Yasumo someraka, “Nōmo reaki kakaro somerakaripo. Repo aporo hakása metamo ano parakehokosapo.” \v 22 Airakano ipu himu sesenafaraka mahisiraka, namina kaipe puraka, “Unihaeo, Né parakehokosane anore?” Aíyaka kaipe pusuapo. \p \v 23 Kaipe purakano Yasumo someraka, “Nōmo farawa maka he waira kokoamarera yiamo, aporo metamo soko kokomarerakano aporo ayapo. Aporoamo ano parakehokosapo. \v 24 Aporomanomo Tákeane anopo. Ano aporomanomo ayiakakosane Kotimo sawia porofete aporomo poparaka maresane yaiya ayiakakosapo. Ano parakeana aporoane fanasihokosane itifiakosafapo. Aporoane hokono mareanafonosa satiki ane kotehoafunureapo.” \v 25 Airakano Yutase Yasu parakehokosa aporoamo Yasuaki someraka, “Tisao, né parakehokosane anore?” Airakano Yasumo Yutaseaki someraka, “Ao, nómo somesa ayapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Aporo hakāsa puraki Yasumo farawa soko waene he soko kasane oyapo. \r Maka 14:22-26; Ruki 22:15-20; 1 Korini 11:23-25 \p \v 26 Ipu makata nenaka toa maiya amo Yasumo farawa maka Kotiaki suseaka kurikurisapo. Kurikuriraka faraka epo farawa maka mosoraka, ipi aporo hakāsa puraki kaka someraka, “Farawa one repo maka nesie. One ano kaupo,” aisapo. \v 27 Arirakano kapo he maka Kotiaki suseaka kurikuriraka faraka iaki karaka someraka, “Repo suamo nesie. \v 28 He one ano yapipo. Kotimo aporo hinamoyaki kawe someaka masane hemakapusimo, ano yapi pukusa ayapo. Aporo hinamo yakaimo himu watikisane yapiamo mafahokosapo. \p \v 29 Hao, kaisie. Waene he one nōmo efera hunia hauaka wo nakosafapo. Ata unihaeaka reamo hauaka á reyaki hakāsa sarimaraka waene he kaweane nakosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo. \v 30 Aíyaka somerakano ipu Kotiaki kekereraka kesasapo. Kesaraka faraka apeane metakarikia ūri Orofea hisiapo. \s1 “Yasu nōmo aserafapo.” Aíyaka Pitamo somehokosane Yasumo somesane oyapo. \r Maka 14:27-31; Ruki 22:31-34; Yone 13:36-38 \p \v 31 Aporo hakāsa puraki Yasumo someraka, “Pipu ereamo ano anakano asekea, repo suamo anoaki himu hakásaraka hemakapurafaraka ano metakariakosapo. Arirakano Kotimo sawia Kotimo somesa popasane oyapo. ‘Saro sipi wafayane nōmo kukusimo rurakano, saro sipi suane teketariakosapo.’ Aíyaka popasane ayiakakosapo. \rq (Sekaraia 13:7)\rq* \p \v 32 Ayiakakosa nine ano maturikia taerakano Kariri hauaka á ano fana pusuakipoko, re keseke pekea isina hakāsa sarimahokosapo.” \v 33 Airakano Pitamo Yasuaki someraka, “Ipu suamo neane metakarirakano, nōmo ne kakaro metakariakosafapo.” \p \v 34 Airakano Yasumo Pitaki someraka, “Nōmo kakaro somerakaripo. Pipu ereamo kokorokomo mehoasiraka nómo ‘Yasu aserafapo,’ aíyaka yape isiamo nómo kotafe somehokosapo.” \v 35 Airakano Pitamo someraka, “Wae. Ano neyaki hakasa kuraka, Maiyaka néane aserafapo, aihokosare?” Airakano aporo hakāsa pura suamo Pitamo someane hakasa nine kekemaraka somesapo. \s1 Kesemane hauaka Yasumo kurikurisane oyapo. \r Maka 14:32-42; Ruki 22:39-46 \p \v 36 Yasu aporo hakāsa purayaki Kesemane hauaka á puraka, Yasumo iaki someraka, “Re o toae. Ano wakasema pukua kurikurihokosapo.” \v 37 Aíyaka Yasumo Pita soko, Sepetemo maeya tetá soko karikia puraka, Yasu ipi kára himu nekea mahisiraka sesenafaraka reapo. \v 38 Ayiáka reke Yasumo iaki someraka, “Ano himu kára mahisiraka reke ano kukusireapo. Re o toae. Anopoko hemakapukua o toae. Re wakakopo.” \p \v 39 Aíyaka Yasumo someaka marekea wakasema pukua, uakapekea hikumisimo hauaka nanireke kurikuriraka, “Atao, nómo anoaki makata umisa maresapo. Maresane siasekenone makata umisane nómo masie. Asiāne nōmo hemakapusua aeyaka ayiakakopo. Nómo ní hemakapusua aeyaka ayiakanie.” \p \v 40 Aíyaka kurikuriraka faraka aporo hakāsa pura isiane toakipoko peraka, aseane i wakakesekeno asesapo. Asekea i maturikia taeraka Pitaki someraka, “Re maiya hi awa hakásamo anoyaki hakāsa turikia asekea risikiasifareapo. \v 41 Asiamo re mokopipirakano repo watikiaka rakipe purapaka hitafe risike kurikurihoanie. Repo himumo kurikurihoko seseraka, asiane kaumo yoferaka wakakosapo.” \p \v 42 Aíyaka Yasu yape tetá pukua kurikuriraka, “Nōmo Atao, makata umisane nómo anoaki makasapo. Makasane nōmo makanafonorakano fahokosafapo. Makata umisane fahoasimo nōmo makosapo. Nómo hemakapusua aeyaka nōmo ayiakakosapo.” \v 43 Aíyaka kurikuriraka faraka aporo hakāsa pura toakipoko, Yasu peraka aseane i wakakesekeno asesapo. Anakano i wakako hi kumikia nekeraka kakaro wakakesapo. \v 44 Wakakesekeno metakarikia, Yasu wakasema pukua yape isiamo kurikurisapo. Kurikuriraka fana kurikurisa hakása yine kurikurisapo. \p \v 45 Kurikuriraka faraka aporo hakāsa pura toakipoko Yasu pariperaka someraka, “Re yaiya wakakesare? Re su turisie. Aporomanomo Táke anoane parakeraka aporo watikisamo ano waseremakosa maiyane maiya yuyapo. \v 46 Re su takahisie. Takahikia isu purakapo. Aporo ano parakehokosane apere,” aisapo. \s1 Yasu waseremasane oyapo. \r Maka 14:43-52; Ruki 22:47-53; Yone 18:2-12 \p \v 47 Yasumo somesa maiya amo aporo hakāsa pura meta yano motosa Yutase peraka, aporo yakai eyaki hakāsa pesapo. Aporo pesane aporo metakiramo poke mokoa pekea, aporo metakiramo ira rokopa menane mokoa pekea, aporo metakiramo ferepe menane mokoa pesapo. Aporo pesane pirsiti aporo káramo soko, Yu aporo sisimamo soko, iane pusierakano pesapo. \v 48 Aporoane peasiraka parakena aporo Yutasemo fana someraka, “Aporo nōmo makanurakano aporo ayapo. Eane waseremakanie.” \p \v 49 Aisasamo Yasu rea Yutase ereketae pekea someraka, “Tisao,” aíyaka epo Yasuane makanusapo. \v 50 Makanurakano Yasumo someraka, “Hameo, nómo ayiakakosane ayiakanie.” Airakano aporo yakai peraka Yasu waseremasapo. \v 51 Waseremarakano Yasumo aporo hakāsa pura aporo hakása metamo ipi ferepe teaka maka, pirisiti aporo fanamo aporo raipa meta senaki rukusakaretapisiapo. \v 52 Rukusakaretapirakano Yasumo someraka, “Nómo ferepe terakaea rusaka maresie. Aporomanomo ferepemo werakano ferepemo eane rukusapo. \v 53 Aporomo ano mokoatikina maiya amo nōmo Ataki wárakano Atamo hepene aporo hokono u yakai menohoasifa asia amo ano ararehoko pusiehokosapo, aíyaka Atamo hepene aporo ane pusiehokosane repo himeterire? \v 54 Arirakano ano kukusaposane Kotimo sawia popasane ayiakasimo hepene aporo pusiehokosafapo.” \p \v 55 Aíyaka Yasumo aporo su sarimasaki someraka, “Repo ferepe mokoa pekea, poke mokoa pekea, ano waseremako pekea arisiane ano hakimora apororeare? Maiya suamo Kotimo apea ano reke some karakano, repo ano waseremarakasufapo. \v 56 Asiamo Kotimo sawia Kotimo some kará porofete aporomo poparaka anoaki ayiakakosaposane fasereapera ayapo.” Aíyaka somerakano Yasumo ipi aporo hakāsa pura suamo e metakarikia teketarisiapo. \s1 Pirisiti aporo Kaiafase rea á Yasu karikia pusuane oyapo. \r Maka 14:53-65; Ruki 22:54-55, 63-71; Yone 18:13-14, 19-24 \p \v 57 Pirisiti aporo fanane Kaiafasepo. Kaiafasemo apea Yasu waseremasa aporoamo eane karikia pusuapo. Apea Kotimo somemane tisa aporo soko, Yu aporo sisima soko, Kaiafaseyaki sarimaraka risiakipoko ipu Yasuane karikia pusuapo. \v 58 Karikia purakano Pita wakasema yamenoa kekemarape pusuapo. Kekemarape puraka pirisiti aporo fanamo ape hauaka moroa pauraka aporo terakaiyamosa toakipoko Pita soko kayapo. Kake Yasuaki makata hukuarurane aseako kayapo. \p \v 59 Arirakano pirisiti aporo káramo soko, Kotimo somemane tisa aporomo soko, Yu aporo sisimamo soko, ipu aporo metakiraki peaesapo. Pekea aporoamo Yasuaki hukurukua topakamaraka somehoko peaesapo. Ipu hemakapuraka, “Aporo metakiramo Yasu hukururakano Yasu fanasiraka rusua kukusapo.” Aíyaka topakamaraka somehoasimo kosapo. \p \v 60 Kosa maiya amo aporo metakiramo Yasuaki kotafe topakamaraka somesa nine, ipu someane kairaka Yasu rusua kukunie, aíyaka somehoasimo ipu tafaraka siasafapo. \v 61 Keseke aporo tetá peraka someraka, “Aporoamo someraka, ‘Kotimo ape nōmo rakaritaeraka sere isia faraka efera hunia kiakosapo.’ Aisane etapo kaisiapo.” \p \v 62 Airakano pirisiti aporo fanaraka reane takahikia Yasuaki someraka, “Nómo some paripukusare? Néaki makata hukurusuane kepo yakapare?” \v 63 Airakano Yasumo makata somehoanafonorakano pirisiti aporo fanamo someraka, “Koti yaiya reasasamo nōmo neaki akai kairakano nómo aumaraka some paripeanie. Kotimo ne unihaeaka rekeasimo murikimasa aporo Keresoane nére? Kotimo hokosa ane nére? Nómo somesie.” \p \v 64 Airakano Yasumo someraka, “Ao, nómo ní someraka ayapo. Hao, kaisie. Koti ipi namo kakaro wakapuaka rekenapo. Asiamo keseke Aporomanomo Táke anoane Kotimo hokono tumuru takua kakeno repo aseakosapo. Ano hepene aeyaka akoyaki perakano repo aseakosapo.” \v 65 Airakano pirisiti aporo fanamo kaikia mahisiraka, ipi pasu makoaraka someraka, “Aporoamo Kotiane mawakasemarakae. Epo yiamo Koti mawakasemarakano e hukuruko aporo meta peaehokosafapo. Ipi yiamo Kotiane mawakasemarakano repo akaire. \v 66 Kairaka repo hemakapusuane yakapare? Isiapo Yasuane mayiakakosare?” Airakano ipu someraka, “E rusua kukunie.” \p \v 67 Aíyaka Yasu hikumisia torofaeraka, aporo metakiramo hokono mamuraka ruraka, aporo metakiramo hokono namamo ruraka someraka, \v 68 “Ne Keresosasamo ne arurane epamo rurakarire? E yano hosie. Asiamo Kotimo porofete aporoaki somesa ayiáka, ne mokoatikiana aporoane Kotimo yano honakano kaikia nómo yano hosie.” Aíyaka ipu somesapo. \s1 Pitamo someraka “Yasuane nōmo aserafapo.” Aíyaka kotafe somesane oyapo. \r Maka 14:66-72; Ruki 22:56-62; Yone 18:15-18, 25-27 \p \v 69 Hauaka moroa Pita kakeno hinamo raipa meta peraka eaki someraka, “Ne Kariri aporo Yasuyaki hakāsa purapo.” \v 70 Airakano Pitamo waeraka aporo suamo kaiyisimo someraka, “Nómo somerakane ano himeteripo. Ano Kariri aporo Yasuyaki hakāsa purafapo.” \v 71 Airakano Pita ape tarua hikia rekeno, hinamo raipa metamo aporo toaki Pitane tarikia someraka, “Aporoane Nasare aporo Yasuyaki hakāsa pusuapo.” \v 72 Airakano Pitamo aumaraka someraka, “Aporoane nōmo aserafapo.” \p \v 73 Airakano wakasema tuina aporo risiamo Pita rea pekea someraka, “Nómo me isiapo kaiyiáne Kariri aporomo merakae. Yasumo someane isiapo kairasasamo nómo someane soko isiapo kaiyiáne, Yasumo aporo hakāsa puramo somerakae.” \p \v 74 Airakano Pitamo ekeneraka aumaraka someraka, “Aporoane nōmo aserafapo. Nōmo kotafe somerakano Kotimo ano fanasihoane siahoasireapo.” Aihoanine wate foaka yia mena kokorokomo mesapo. \v 75 Merakano kaikia Yasumo fana somesane Pitamo hemakapusuapo. Hemakapuraka ape metakarikia yaoa pukua kára hiripusapo. Asiamo fana Yasumo someraka, “Mena kokorokomo mehoasiraka nómo yape isiamo ‘Yasuane nōmo aserafapo,’ aihokosapo.” Aíyaka Yasumo somesane Pitamo hemakapukua kára hiripusapo. \c 27 \s1 Pairate rea Yasu karikia pusuane oyapo. \r Maka 15:1; Ruki 23:1; Yone 18:28-32 \p \v 1 Mituru fiarakano pirisiti aporo kára soko, Yu aporo sisima soko i sarimaraka, Yasu rusua kukusane me rukua someraka risiapo. \v 2 Ipu someraka risina me rukua someaka faraka, Yasu sakomo taporaka marekea, Pairate rea Yasu karikia pusuapo. Arirakano Yutía hauaka ane Rome kamani aporo Pairatemo asekea reapo. \s1 Yutase kusuane oyapo. \r Tarira Aporo 1:18-19 \p \v 3 Yasuane Pairate rea hukurusimo karikia purakano asekea, Yasu parakesa aporo Yutasemo aseraka ipi himu kára nekea hemakapuraka, “Katuaka yia parakehoae. Siufa mone hae teti (30) kasane nōmo fimakakosapo.” Aíyaka hemakapuraka pirisiti aporo kára soko Yu aporo sisima soko i risiakipoko pekea someraka, \v 4 “Nōmo watikiaka rakisiapo. Yasumo watikiaka rakianafonosa nine, nōmo e parakesapo.” Airakano ipu someraka, “Kepo nipo. Isiapo menafapo.” \p \v 5 Airakano mone hae mokoa pesane fikia Kotimo ape asikurua mokoasuraka, metakarikia pukua, Yutase ipi mawia sakomo kita humarekea huruperaka kusuapo. \p \v 6 Kurakano pirisiti aporo káramo mone fimokoasusane mokoa, me rukua someraka, “Aporo rusua kukusimo mone one kasasamo, Kotimo apea mone taesa akiyaki mone one sarimahoane siahoasifareapo.” Aíyaka ipu somesapo. \v 7 Aíyaka someraka mone ane mokoa, hauakamo orotipi rakira aporomo hauakane roposapo. Arirakano hauaka roposane aporo kimisi pesa kurakano hauaka á muriasimo roposapo. \v 8 Asiamo hauakane yano motoraka Yapi Hauakapo. Aíyaka yano taerape pusuane, sawi one popana maiya amo soko, aíyaka hauakane yano hosapo. \p \v 9 Asiamo hauaka ane ropohoasiraka porofete aporo Yaremayamo popasane oyapo. \m “Eane ropohoko Yu aporo káramo someraka, ‘Siufa mone hae teti (30) ane siahoasireapo.’ Aíyaka someaka masakipoko mone hae teti (30) ane mokoa \v 10 hauakamo orotipi rakira aporomo hauakane roposapo. Roposane Kotimo ayiakakosaposane ásiapo.” Aíyaka Yaremayamo popasane faserepesa ayareapo. \rq (Jeremaia 32:6-9)\rq* \s1 Pairatemo Yasuaki somesane oyapo. \r Maka 15:2-5; Ruki 23:2-5; Yone 18:33-38 \p \v 11 Rome aporo unihaeaka rea hikumisi nenemea Yasu rekeno Yasuaki akai kairaka, “Yu aporomo unihaeane nere?” Airakano Yasumo someraka, “Nómo someraka ayapo.” \v 12 Airakano pirisiti aporo káramo soko, Yu aporo sisimamo soko, Yasuaki hukurukua somerakano Yasumo some paripesafapo. Ipi watikiaka rakianafonosa nine, epo táfaraka some paripesafapo. \v 13 Some paripeanafonorakano Pairatemo someraka, “Ipu makata kára hukuarurane nómo kairakarire?” \v 14 Aihoane Yasumo some paripeanafonorakano asekea Rome aporo unihaemo hemakapuraka, “Me kauraka asekea areane manakanarakapo,” aíyaka hemakapusuapo. \s1 “Yasu rusua kukunie.” Aisane oyapo. \r Maka 15:6-15; Ruki 23:13-25; Yone 18:39-40 \p \v 15-19 Pairatemo hemakapuraka, “Yu aporomo Yasuaki kakanakeraka rusua kukusimo ano rea karikia pesapo,” aíyaka hemakapusuapo. Hemakapukua Yasu hukuarura maiya amo Yasumo someane Pairatemo kairaka rekeno, Pairatemo aseamo Pairate rea aporo meta pusiesapo. Pusierakano aporoane pukua Pairateaki someraka, “Nómo ní hinamomo someaka maresane oyapo. ‘Pipu nōmo kituamo aporo kotesa Yasuane asesasamo himumo kára hemakapukua rekenapo. Asiasamo somemane mamosohoanafonona aporo kotesane fanasihokopo. Metakarinie,’ airakasapo.” Aíyaka aporo pesamo somerakano Pairatemo kaisiapo. \p Arirakano Ape Farimaresa Hemakapuko Hokono Akera maiya amo tipura makesa aporo hakása metane Rome kamani aporo unihaemo tonotaenapo. Tipura makesa aporo hakása metane tonotaehoasimo Yu aporomo murikimaraka, “Aporoane tonotaehoanie,” aíyaka murikimarakano kamani unihaemo tonotaenapo. Asiamo Yasu hukuarura maiya amo aporo kakaro watikisa yano motosa Parápase\f + \fr 27:15-19 \ft Parápase tipura makesane yano motosa metane Yasupo. Yasuane epo yakopo.\f* tipura makesa rekeno asekea, Yu aporo yakai sarimasaki Pairatemo someraka, “Aporo tonotaehokosane epa tonotaehoko hemakapurakanare? Parápase soko metao, Yasu Kereso soko metao, epa tonotaehokosare?” aisapo. \p \v 20 Arirakano pirisiti aporo káramo soko, Yu aporo sisimamo soko, ipu aporo su sarimasaki hokokaraka someraka, “Yasuane rusua kuraka Parápase tonotaehoanie, aihoanie.” \v 21 Aisakipoko Rome kamani aporo unihae Pairatemo someraka, “Aporo tetáne epa tonotaehoko hemakapurakanare?” Airakano ipu someraka, “Parápase tonotaehoanie.” \p \v 22 Airakano Pairatemo someraka, “Yasu Keresoane maiyakaere?” Airakano ipu suamo someraka, “E ira matopesa paremarekea rusua kukunie.” \v 23 Airakano Pairatemo someraka, “Marirakano rusua kukunierakanare? Epo watikiaka makata yakapa rakisiare?” Airakano ipu sakepamo wáraka, “E ira matopesa paremarekea rusua kukunie.” \p \v 24 Aíyaka ipu sakepamo wáraka risiapo. Ayiáka risikino aporomo weakosane Pairatemo asekea hemakapuraka, “Nōmo someane ipu kakipayarakanapo.” Aíyaka aporo suamo asekeasimo aporo su hikumisia reke, hemo ipi hokono kusuraka someraka, “Aporoane rusua kurakano nōmo kererefapo. Repo kererepo. Ano hokonoa makata parareane kusuraka fana ayapo.” \v 25 Airakano aporo hinamo suamo someraka, “Yasuane rurakano kerereane isiapo menapo. Isiapo hokosamo soko menapo.” \p \v 26 Airakano Parápase Pairatemo tonotaeraka, Yasu matia sakomo runiesapo. Rurakano asekea someraka, “Yasu ira matopesa paremareako karikia punie,” aisapo. \s1 Yasuane ame aporomo mainamaresane oyapo. \r Maka 15:16-20; Yone 19:2-3 \p \v 27 Kamani aporo unihaemo ame aporo peraka, Yasuane kamanimo apea karikia pukua, Yasu rea ame aporo su sarimasapo. \v 28 Sarimaraka Yasumo pasuane su hororaka, pasu susa osoraka marekea, \v 29 hati kotesa unihae káramo karotapira ayiáka karotapikia maresapo. Asiane hati karotapisiane kakaro hatifapo. Yasu mainamareraka sako keta risia hati pariraka rakiakosakipoko, kita apera ayiáka pekea weroraka rakisiapo. Rakisiane Yasu wamoa karotapikia maresapo. Karotapikia Yasu hokono tumuru takua kepayia patekemasa hokono sikinia marekea kakuna porokoa mahokopariraka someraka, “Yu aporomo unihaeo, né aporo kárapo.” \p \v 30 Aíyaka Yasu kaua torofaeraka, kepayia hokonoa maresane maka Yasu wamoa rusuapo. \v 31 Rukua mahokopariraka faraka, pasu susa kau rakisiane horomaka, ipi pasuane osoraka marekea ira matopesa paremareako karikia pusuapo. \s1 Yasu ira matopesa paremaresane oyapo. \r Maka 15:21-32; Ruki 23:26-43; Yone 19:17-27 \p \v 32 Yasu karikia puraka aseane Sairíni aporo ipi yano motosa Saemone perakano asekea, ira matopesane maka pusiesapo. \v 33 Maka pusierakano i pukua Kokóta hauaka á pausapo. Arirakano Kokóta hauakane namo meaka Uni Kiki hauakapo. \v 34 Kokóta hauaka á pauraka risike Yasumo nasimo waene he soko munamuna asíayaki sarimaraka kekeroraka kasapo.\f + \fr 27:34 \ft Kau tenane fahoasimo waene he munamuna asíayaki aporomo nenapo.\f* Karakano Yasumo sareraka nesafapo. \v 35 Nanafonorakano ame aporomo Yasu ira paremareraka, Yasumo pasuane parakuraka mokoakosakipoko ipu kase enana ayiáka enasapo. \p \v 36 Enaraka toke Yasuane aporo metamo ararehokohoamo asekea toapo. \v 37 Ame aporomo Yasu uni kima yapura eaki hukurusuane ira tumusakipoko poparaka paremaresapo. Poparaka paremaresane oyapo. “Aporo one Yasupo. Yu aporomo Unihae epo.” Aíyaka poparaka paremaresapo. \p \v 38 Maiya amo hakimora aporo tetá Yasuyaki hakāsa ira matopesa paremurisiapo. Meta Yasu hokono tumuru takua paremarekea maporaka, meta Yasu hokono kasakai takua paremarekea maporaka, Yasu tipia paremarekea maposapo. \p \v 39 Yasu paremaresa rekeno, aporo metakira e paremaresa makeraka puraka mainamareraka siraraka, unia rokoraka someraka, \v 40 “Nómo fana someraka, ‘Kotimo ape rakaritaeraka yape isia faraka efera hunia kikimakosapo,’ airakasupo. Aisasamo nómo ní yia ararerasie. Né Kotimo hokosasekenone ira matopesane metakarikia o peae.” \p \v 41 Airakano pirisiti aporo káramo soko, Kotimo somemane tisa aporomo soko, Yu aporo sisamamo soko, Yasuane ayiáka mainamareraka someraka, \v 42 “Yasumo aporo metakirane araresapo. Araresa nine ipiane ararehoasifareapo. Ipi Isiraya aporo unihaepo. Ipi ira matopesa metakarikia o perakanone, isiapo eaki himu hakásaraka hemakapukusapo. \v 43 Ipi Kotiaki himu hakásaraka hemakapukua reke someraka, ‘Ano Kotimo hokosapo.’ Airakano Kotimo eane seseraka arareraka soko metao eane ararehoafunureapo,” aisapo. \v 44 Airakano hakimora aporo Yasu takua ira matopesa paremurisia amo soko Yasuaki yaisapo. \s1 Yasu kusuane oyapo. \r Maka 15:33-41; Ruki 23:44-49; Yone 19:28-30 \p \v 45 Hauaka sua sere tuaro (12) korokomo kepomarekea eresapo. Ereraka reane samapu maiya isiamo faesapo. \v 46 Samapu maiya isia makenamo, Yasumo Yu aporo meaka sakepamo wáraka, “Irae, Irae, rama sapakatani.” Aíyaka namo meaka someraka, “Nōmo Kotio, nōmo Kotio, nómo ano marirakano metakarisiare?” \p \v 47 Airakano kaikia aporo metakira makeraka risiamo someraka, “Epo Iraíyaki warakae.” \v 48 Airakano aporo hakása meta foaka pukua he watera asía he kisa a kokomarekea fofako turua tapomarekea Yasumo nasimo makama yapurasapo. \v 49 Aporo metakiramo someraka, “Harufapo. Iraíyamo Yasuane ararehoko perakarihoamo, isiapo kau risikinapo.” \v 50 Airakano Yasumo efera hunia sakepamo wáraka, epo hemakapuraka, “Ano ho puane siahoasireapo,” aíyaka hemakapukua kusuapo. \p \v 51 Yasu kusua maiya amo Kotimo apea pasu waremaresane yapunaka koarape atura pusuapo. Koarape pukua taku haku taku hakusapo. Ayiaka momani soko kára peraka, eke hemakapukua koaraka \v 52 aporo kusua motosa kunikia ekemo mapirisiane hemakapukua ropaka pusuapo. Ropaka puraka aporo Kotiaki himu hakásaraka hemakapukua risia kusuane Kotimo maturikia taesapo. \v 53 Aporo maturikia taesane Yasu maturikia taesakipoko iane soko kunikia metakarikia Yarusarame sitia purakano aporo yakaimo iane asesapo. \p \v 54 Arirakano ame aporo soko satiniyaki Yasu asekea risia amo aseane momani peraka makata su anakano asekea himu faraka someraka, “Aporoane kakaro Kotimo hokosapo,” aisapo. \p \v 55 Arirakano hauaka wakasema tame yia hinamo yakai asekea risiapo. Asiamo Yasu Kariri hauaka koraka rekeno hinamoamo Yasu araresapo. Arareraka Yasu Yarusarame sitia perakano i soko pesapo. Peraka Yasu pipu yia ira matopesa paremarerakano, wakasema tame yia risike asesapo. \p \v 56 Asesa hinamoane yano taesane oyapo. Meta, Makatara hinamoane Mariapo. Meta, Maria Yamesepe Yosefe tetapō kaīyiapo. Meta Sepetemo hokosamo kaīyiapo. I isiane soko, hinamo metakira soko ipu makata suane asesapo. \s1 Yasu kunikia motosane oyapo. \r Maka 15:42-47; Ruki 23:50-55; Yone 19:38-42 \p \v 57 Samapu maiya tuakeramo Arimatía aporo pesapo. Ipi makata kemo kára toapo. Ipi yano motosa Yosefepo. Eane Yasu patera asesapo. \v 58 E Pairate rea pukua someraka, “Yasu kusuane nōmo kunikia motoako maka puaere?” Airakano Pairatemo ame aporoaki someraka, “Yasu kusuane fatarimaka Yosefeaki kakanie.” Aíyaka someaka maresapo. \v 59 Someaka marerakano kairaka, Yasuane fatarimaka Yosefeaki kasapo. Karakano Yosefemo Yasu kusuane pasu pakaesa kotesamo taposapo. \v 60 Taporaka Yosefemo maka pukua ipi eke kunikia fana rasa á, aporo meta fana motoanafonosakipoko, á Yasu motosapo. Motokoa marekea kunikia kakaru mapiriakosakipoko, eke kára tafeasa keperemarape pukua, kunikia kakarua mapirikia pusuapo. \v 61 Arirakano Makatara hinamo Maria soko, Maria meta soko, kunikia makeraka ereketaeraka toapo. \s1 Yasu kusuane aporo metamo tau maka purapaka aporo terakaiyamosamo asekea risiane oyapo. \p \v 62 Fenena maiya á pauhokosakipoko kakoreamo, makata su sarimaraka taesapo. Taesa sereane faraka pirisiti aporo kára soko, Ferese aporo soko, Pairate rea sarimaraka someraka, \v 63 “Unihaeo, Isiapo makata one hemakapurakanapo. Kotafe hora aporo Yasuane kukusiraka epo someraka, ‘Ano kusuane yape isia faraka maturikia taehokosapo,’ airakasupo. \v 64 Aisasamo yape isia omo kunikiane kakaro mapiriasimo nómo someaka mareanie. Airakano Yasu kusua kunikia motosane ipi aporo hakāsa pura pekea, tau hakimaka aporo suaki someraka, ‘Yasuane Kotimo maturikia taesapo.’ Aíyaka somerakanone aporo suamo kakimakosapo. Kakimaka ipu kotafe hora amo kotafe hora fanane marokehokosapo. Ayiakakohoamo kunikia ane kakaro mapirinie. Aiyaka someaka mareanie.” \v 65 Airakano Pairatemo someraka, “Aporo terakaiyamosamo asekea risikiako pusiehokosapo. Re pukua eke tafea mapirisiane repo kakaro koteaka mapirinie.” \p \v 66 Airakano i pukua eke tafea mapirisiane ropakamarapaka ororomo fea tipe pusuapo. Ayiáka mapirikia faraka aporo terakaiyamosamo asekea risikiasimo murisiapo. \c 28 \s1 Yasu maturikia taesane oyapo. \r Maka 16:1-20; Ruki 24:1-10; Yone 20:1-18 \p \v 1 Fenena maiya farakano yatipunumo\f + \fr 28:1 \ft Yasu turikia pusua sereane yatipinupo. Arirakano Yu aporomo sokō menoraka, yatipinumo kepo marekea sokō menonapo.\f* yao kawe fiarakano mituru Makatara hinamo Maria soko, Maria meta soko kunikia aseako pusuapo. \p \v 2 Maiya amo wate foaka momani kára peraka, hepene yapunaka Unihae Kotimo hepene aporo pekea eke tafea kunikia ikia koro mapirisiane keperemafearaka, eke kima yapura asekea kayapo. \v 3 Yamakeremo faeana ayiáka hepene aporo hikumisia ayiáka faesapo. Ipi pasuane ako kakaro pakaesa asíapo. \v 4 Hepene aporoane aporo terakaiyamosamo aseraka kára namoraka fofaraka hamisisiraka ku pesapo. \p \v 5 Arirakano hepene aporomo hinamoaki someraka, “Hinamo teto namohokopo. Nōmo hemakapuane tetápo Yasu ira paremarekea rusua kusuane aseako kope apere. \v 6 Yasu o rekerifapo. Epo ipi someraka, ‘Ano maturikia taehokosapo,’ aisane yasiapo. E kau motosa fasane aseako teto peae. \v 7 Asekea faraka ipi aporo hakāsa puraki somehoko foaka pusie. Puraka úyaka somehoanie. ‘Yasu maturikia taesapo. E fana Kariri hauaka á pukua reakipoko, re kesekea peraka Kariri hauaka á e aseakosapo.’ Aíyaka somehoanie. Asiamo nōmo tetoaki some ane somehoko pesapo.” \p \v 8 Airakano hinamo tetāne fofaraka kára seseraka kunikiane metakarikia, aporo hakāsa puraki somehoko fofoaka pusuapo. \v 9 Purakano asekea Yasumo tetāne sapenekea peraka someraka, “Mituru, teto auaraka risikianie.” Airakano tetā pekea kakuna porokoa toke Yasuane korakea maka e kekeresapo. \v 10 Kekererakano Yasumo someraka, “Teto namohokopo. Nōmo nī mae parisaki úyaka somehoanie. ‘Kariri hauaka á pusie. Hauaka á ano aseakosapo.’ Aíyaka somehoko pusie.” Aíyaka Yasumo somesapo. \s1 Aporo terakaiyamosamo somesane oyapo. \p \v 11 Hinamo tetāne pusuakipoko aporo terakaiyamosa kunikia asekea risiane, aporo metakira Yarusarame sitia puraka, makata su ásiane pirisiti aporo káraki somesapo. \v 12 Somesane pirisiti aporo káramo Yu aporo sisimayaki toke me rusuapo. Me rukua someaka maka aporo terakaiyamosaki mone karáka someraka, \v 13 “Aporo hinamo suaki úyaka somehoanie. ‘Ereamo isu wakakesakipoko Yasu kusua kunikia motosane ipi aporo hakāsa puramo hakimasesapo.’ Aíyaka kotafe somehoanie. \v 14 Airakano kamani aporo unihaemo kairaka re hukurukohoamo, isiapo reane farimaka, eane matasohokosapo.” \v 15 Airakano aporo terakaiyamosamo mone mokoa ayiáka pirisiti aporo káramo somesane ipu kakimasapo. Kakimaka kotafe somesane some koaka marekea somerakano, arirakano nōmo sawi one popana maiya amo soko, someane yaiya kotafe somerakano Yu aporo hinamomo kakimarakanapo. \s1 Aporo hakāsa puraki Yasumo somesane oyapo. \r Maka 16:14-18; Ruki 24:36-49; Yone 20:19-23 \p \v 16 Yasumo ipi aporo hakāsa pura Kariri hauaka á pusuapo. Fana Yasumo someraka ūria hiniesa á aporo hakāsa pura kinusu hikia, \v 17 Yasu aseraka kára kekeresapo. Kekereraka yia i metakiramo aseraka namina susu someraka, “Aporoane Yasureare?” Aíyaka himu tetáraka hemakapusuapo. \v 18 Aíyaka hemakapukua i risiakipoko Yasu pekea someraka, “Hepene yapuramo hemakapura wakapu suane soko, hauaka omo hemakapura wakapu suane soko, anoaki kasapo. \p \v 19 Kasasamo hauaka sua re puraka aporo hinamomo ano patera asekeasimo some kakanie. Some kayane kakimarakano, kakimasa aporo hinamoane Ata Koti yano motosa soko, Kotimo hokosa ano yano motosa soko, Ho Kotesa yano motosa soko, isu yano motosa á paorakano, aporo hinamoane hea tapukumurianie. \p \v 20 Nōmo reaki ayiakaniesane repo iaki some kakanie. Nōmo ayiakaniesane tisa aporomo somera ayiáka repo somehoanie. Hao, kaisie. Maiya suamo ano reyaki rekenapo. Maiya fa ana maiyamo soko ano reyaki yaiya rekeakosapo.” Aíyaka Yasumo somesapo.