\id REV \h APOCALIPSI \toc1 Apocalipsi Jesucritoba Juaʌ̃a Cawabid̶a \toc2 Apocalipsi \toc3 Apocalipsi \mt1 APOCALIPSI \mt2 JESUCRITOBA JUAɅ̃A CAWABID̸A \ip Jesu ume nĩbad̶a Juaʌ̃ba naʌ̃ cartada b̶ʌsia. Poa 95are b̶ʌsia. Griego bed̶ead̶e apocalipsiba jara b̶ʌa “unubid̶a” wa “cawabid̶a.” \ip Domitiano abadada poa 81neba ab̶a 96d̶aa Romanebema boro basía. Maʌ̃ ewarid̶e leyda b̶ʌsid̶aa jũmarãba Ãcõrẽa bia bed̶eabʌda quĩrãca Romanebema boroa bia bed̶ead̶ida panʌda. Mãwã oẽ́ b̶ʌ carea Juaʌ̃ra preso b̶asia. \ip Maʌ̃ne Jesucritoba Juaʌ̃a naʌ̃ cartara b̶ʌbisia djabarã siete purud̶e b̶earã itea. Jesuba b̶ʌbid̶ada Juaʌ̃ba jũma cãĩmocara quĩrãca unusia. Juaʌ̃ba Jesu ĩjã b̶earãa cawabisia Jesura wãrãda ãdjirã ume b̶ʌda idjab̶a dãrãẽ́ne dji quĩrũda jũma poyaida. Jarasia Jesucrito zed̶acarea Ãcõrẽba diauruda, jũma idjiare b̶ea sid̶a babueida. Idjab̶a jarasia diauruba Critod̶erã beabʌrʌ sid̶a ewariza Ãcõrẽ purud̶e bia duananida. \ip Dadjirãba naʌ̃ crĩcha droma 2:10d̶e b̶ʌ́ b̶ʌra quĩrãnebad̶ida panʌa: “Bãrã dãrãẽ́ne bia mĩgad̶ira wayarãnadua. ¡Ũrĩnadua! Diauruba ʌ̃cʌrʌ bãrãnebemada preso jidabiya ĩjã panani cawaya. Bãrãra dãrãnaẽ́ bia mĩgad̶ia. Baribʌrʌ bãrã beabʌda sid̶a ĩjã pananadua. Maʌ̃be mʌ̃a bãrãra ewariza zocai b̶ʌya.” \c 1 \s1 Naʌ̃ cartad̶e Juaʌ̃ba naãrã b̶ʌd̶a \p \v 1 Mʌ̃ra Jesucrito nezoca Juaʌ̃a. Naʌ̃ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa Jesucritoba bajãneba mʌ̃́a cawabid̶ada. Maʌ̃ cawabid̶ara Ãcõrẽba Jesucritoa cawabisia idji ĩjã b̶eaa cawabimãrẽã dãrãẽ́ne cãrẽda sãwãida.\f + \fr 1:1 \fq Idji ĩjã b̶eaa.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “nezocarãa.”\f* Jesucritoba bajãnebema nezocada mʌ̃maa diabuesia maʌ̃ra cawabimãrẽã. \v 2 Jũma mʌ̃a ununara wãrãda jara b̶ʌa. Mʌ̃a jaraya naʌ̃ bed̶eara Ãcõrẽneba ze b̶ʌda idjab̶a Jesucritoba wãrãda cawabisida. \v 3 Maʌ̃ sãwãinebema bed̶ea djabarã quĩrãpita lebʌrʌra bio bia b̶aya. Idjab̶a naʌ̃ bed̶ea ũrĩnaped̶a ĩjã o b̶eara bio bia b̶ead̶ia, naʌ̃ bed̶eara dãrãẽ́ne mãwãi bẽrã. \s1 Djabarã Asia druad̶ebema itea Juaʌ̃ba b̶ʌd̶a \p \v 4 Mʌ̃ra Juaʌ̃a. Naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa djabarã Asia druad̶ebemarã itea. Siete purud̶aa diabuebʌrʌa. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba idji biad̶eba bãrãra careba b̶aida idjab̶a necai b̶aira bãrãa dia b̶aida. Idjira b̶ʌa, naẽna b̶asia, idjab̶a ewariza b̶aya. Idjab̶a mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽ bugue biya quiru quĩrãpita siete jaure panʌba mãwã o pananida.\f + \fr 1:4 \fq Siete jaure panʌba.\ft Ʌ̃cʌrʌmaarã maʌ̃ siete jaure panʌra Ãcõrẽ Jaureda mãwã b̶ʌa. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌmaarã maʌ̃ jaure siete panʌra bajãnebema nezocarã dji dromada mãwã b̶eaa.\f* \v 5 Maʌ̃ awara quĩrĩã b̶ʌa Jesucritoba mãwã o b̶aida. Idjia Ãcõrẽnebemada wãrãda jarabaria. Beu b̶ad̶ada naãrã ʌ̃rẽbasia ewariza zocai b̶ai carea. Jũma naʌ̃ ẽjũãnebema bororã cãyãbara dji dromaara b̶ʌa. Idjia dadjirãra quĩrĩã b̶ʌa idjab̶a idji oad̶eba cadjiruad̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌsia. \v 6 Dadjirãra b̶ʌsia Ãcõrẽ purud̶e sacerdoteda b̶ead̶amãrẽã. Mãwã idji Zeza Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌra o panania. Idjía bia bed̶ead̶ida panʌa. Bia b̶ʌa idjidrʌ ewariza jũmarã Boroda b̶aida. Wãrãda bia b̶ʌa mãwã b̶aida.\f + \fr 1:6 \fq Wãrãda bia b̶ʌa mãwã b̶aida.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Amén.”\f* \q1 \v 7 Ũrĩnadua. Critora jʌ̃rãrãne zeya. Maʌ̃ne jũmarãba ununia. Idji suped̶ad̶a bid̶a ununia. \q1 Idji unubʌdad̶e jũma naʌ̃ ẽjũãnebemara jĩãnia.\f + \fr 1:7 \ft Mateo 24:30; Juaʌ̃ 19:34-37.\f* Wãrãda mãwã b̶aya. \m \v 8 Dadjirã Boroba jarasia: “Mʌ̃ra ne jũma poya o b̶ʌ Ãcõrẽa. Mʌ̃ra dji Alpaa idjab̶a dji Omegaa.\f + \fr 1:8 \ft Griego alfabetod̶e alpara dji naãrãbema letraa, omegara dji jĩrũarebema letraa.\f* Maʌ̃ba jara b̶ʌa mʌ̃ra dji naãrãbemada idjab̶a dji jĩrũarebemada. Mʌ̃ra b̶ʌa, naẽna b̶asia, idjab̶a ewariza b̶aya.” \s1 Juaʌ̃ba Crito ununa \p \v 9 Mʌ̃ra bãrã djaba Juaʌ̃a. Dadjirãra Jesucrito ume panʌ bẽrã mʌ̃ra bãrã ume Ãcõrẽ purud̶ebemaa, bãrã ume bia mĩga b̶ʌa, idjab̶a bãrã ume jũma droa b̶ʌa. Ãcõrẽ bed̶ea jaradia b̶ʌ carea idjab̶a Jesud̶ebema wãrãana a b̶ʌ carea mʌ̃ra morro droma Patmo abadad̶e b̶ʌsid̶aa. \v 10 Dadjirã Boro Jesucrito itea wagabada ewarid̶e mʌ̃ra Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶asia.\f + \fr 1:10 \fq Dadjirã Boro Jesucrito itea wagabada ewarid̶e.\ft Jesu ʌ̃rẽbad̶acarea domiaza djabarãba idji ʌ̃rẽbad̶ara quĩrãnebabadjid̶aa. Id̶ira domingoza mãwã obadaa.\f* Maʌ̃ne mʌ̃ ẽcarraare ab̶aʌba bed̶ea b̶ʌda ũrĩsia. Idji bed̶eara cachiru jĩgua quĩrãca b̶asia. \v 11 Maʌ̃ba jarasia: “Bʌa unubʌrʌda cartad̶e b̶ʌped̶a djabarã siete puru b̶ead̶e panʌmaa diabuedua: Epesod̶aa, Esmirnanaa, Pergamonaa, Tiatirad̶aa, Sardid̶aa, Piladelpiad̶aa, idjab̶a Laodicead̶aa.”\f + \fr 1:11 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e naʌ̃ sid̶a b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃ra dji Alpaa idjab̶a dji Omegaa. Maʌ̃ba jara b̶ʌa mʌ̃ra dji naãrãbemada idjab̶a dji jĩrũarebemada.”\f* \p \v 12 Maʌ̃ne mʌ̃a jẽda acʌsia caida bed̶ea b̶ʌ cawaya. Acʌbʌrʌd̶e siete ĩbĩrã oro od̶ada unusia. \v 13 Maʌ̃ siete ĩbĩrã ẽsi ẽberã zaca b̶ʌda unusia.\f + \fr 1:13 \fq Ẽberã zaca b̶ʌda.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Naʌ̃ djara edad̶aca b̶ʌda unusia.” Ab̶ari quĩrãca jara b̶ʌa Daniel 7:13d̶e.\f* Idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra ed̶u jĩrũ daucha jũẽ b̶asia. Idji ju caita oro od̶ada trãjʌ̃ b̶asia. \v 14 Idji bud̶ara totroa querasia oveja cara quĩrãca wa nieve quĩrãca. Idji daura tʌbʌ urua quĩrãca b̶asia. \v 15 Idji jĩrũra bronce tʌbʌd̶e dorrab̶ariped̶a ʌrad̶a quĩrãca urua b̶asia. Idji bed̶eara do jururua b̶ʌ quĩrãca jĩguasia. \v 16 Idji jʌwa araare chĩdauda siete erob̶asia. Idji ited̶eba djõbada neco quid̶a umena pewed̶ea era b̶ʌda odja nũmasia. Idji quĩrãra ʌ̃mãdau dorrodorroa quĩrãca b̶asia. \p \v 17 Idji unusid̶e ne wayaaba mʌ̃ra idji jĩrũ caita beud̶a quĩrãca egode tab̶esia. Baribʌrʌ idji jʌwa araarebemada mʌ̃ ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a jarasia: “Ne wayarãdua. Mʌ̃ra dji naãrãbemaa idjab̶a dji jĩrũarebemaa. \v 18 Mʌ̃ra dji Zocai B̸ʌa. Mʌ̃ra beud̶amĩna acʌdua zocai b̶ʌda, idjab̶a ewariza zocai b̶aya. Mʌ̃abʌrʌ beud̶arãra ʌ̃rẽbabida b̶ʌa.\f + \fr 1:18 \fq Mʌ̃abʌrʌ beud̶arãra ʌ̃rẽbabida b̶ʌa.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃abʌrʌ ẽberãrã beud̶id̶ebema yavera erob̶ʌa. Beuped̶ad̶a duanʌmabema yavera erob̶ʌa.”\f* \v 19 Bʌa unu b̶ʌda cartad̶e b̶ʌdua. Id̶i sãwã nũmʌda idjab̶a jĩrũare sãwã nũmainebema sid̶a b̶ʌdua. \v 20 Mʌ̃a cawabiya bʌa ununa siete chĩdau mʌ̃ jʌwa araarebemane erob̶ʌba cãrẽda jara b̶ʌda idjab̶a maʌ̃ siete ĩbĩrã oro od̶aba cãrẽda jara b̶ʌda. Maʌ̃ siete chĩdauba jara b̶ʌa bajãnebema nezocarã siete panʌda. Maʌ̃ siete panʌba djabarã siete puru b̶ead̶e panʌda wagabadaa. Ãdjiza djabarã puru ab̶aʌd̶e panʌda wagabadaa. Dji ĩbĩrã siete panʌba jara b̶ʌa djabarã siete puru b̶ead̶e panʌnebemada.” \c 2 \s1 Critoba djabarã Epeso purud̶ebemarã itea b̶ʌbid̶a \p \v 1 Idjia mʌ̃́a nãwã jarasia: “Djabarã Epeso purud̶ebema wagabari bajãnebema nezoca itea cartad̶e nãwã b̶ʌdua: \pi1 Idji jʌwa araarebemane chĩdau siete erob̶ʌba, siete ĩbĩrã oro od̶a tãẽna nĩba nãwã jara b̶ʌa: \pi1 \v 2 Bãrãba o panʌra mʌ̃a cawa b̶ʌa. Mʌ̃ itea bio traja panʌda idjab̶a bia mĩga panʌne jũma droa panʌda cawa b̶ʌa. Bãrãba dji cadjirua obadarãa iduaribid̶acada cawa b̶ʌa. Ʌ̃cʌrʌ bãrãmaa wãnaped̶a Jesucritoba diabuesiad̶a abadjid̶aa.\f + \fr 2:2 \fq Jesucritoba diabuesiad̶a abadjid̶aa.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “apóstoles.”\f* Baribʌrʌ bãrãba quĩrãcuita acʌ panʌneba cawasid̶aa ãdjirãra sewaid̶a b̶eada. \v 3 Bãrã mʌ̃ carea bia mĩga panʌne jũma droa panʌa idjab̶a sẽnaẽ́ mʌ̃ itea bia traja panʌa. \v 4 Baribʌrʌ naʌ̃gʌda mʌ̃a biẽ́ unu b̶ʌa: bãrãba naãrã quĩrĩã erob̶ead̶ara id̶ira mãcua neẽ́ panʌa. \v 5 Maʌ̃ bẽrã quĩrãnebad̶adua bãrãba naãrã quĩrĩã eropananada.\f + \fr 2:5 \ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Quĩrãnebad̶adua sãmaʌba b̶aesid̶ada.”\f* Wayacusa Ãcõrẽmaa zed̶adua. Od̶adua bãrãba naãrã bia o panana quĩrãca. Bãrãda wayacusa Ãcõrẽmaa zed̶aẽ́bʌrʌ, mʌ̃a bãrã cawa od̶e wãya.\f + \fr 2:5 \fq Bãrã cawa od̶e wãya.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Dãrãẽ́ne mʌ̃a bãrã cawa od̶e wãya.”\f* Maʌ̃ne bãrã ĩbĩrãra ãyã b̶ʌya. \v 6 Baribʌrʌ naʌ̃gʌda bia o panʌa: Nicolá ẽpẽ b̶eaba biẽ́ obadara bãrãba quĩrĩãnacaa. Mʌ̃a bid̶a quĩrĩãcaa. \v 7 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba ũrĩdua Ãcõrẽ Jaureba djabarãa jara b̶ʌra. Cadjirua poyaped̶ad̶arãa mʌ̃a bacuru zocai b̶ai diabarid̶ebema nejõda idu jõbiya. Maʌ̃ bacurura Ãcõrẽ ẽjũã biya quirud̶e b̶ʌa.” \s1 Critoba djabarã Esmirna purud̶ebema itea b̶ʌbid̶a \p \v 8 “Djabarã Esmirna purud̶ebema wagabari bajãnebema nezoca itea cartad̶e nãwã b̶ʌdua: \pi1 Dji beuped̶a wayacusa zocai b̶ʌra dji naãrãbemaa idjab̶a jĩrũarebemaa. Idjia nãwã jara b̶ʌa: \pi1 \v 9 Bãrãba o panʌra mʌ̃a cawa b̶ʌa.\f + \fr 2:9 \fq Bãrãba o panʌra mʌ̃a cawa b̶ʌa.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* Bia mĩga panʌda idjab̶a ne neẽ́ b̶eada cawa b̶ʌa. Mãwãmĩna Ãcõrẽneba bãrãra ne bara b̶eaa. Mʌ̃a cawa b̶ʌa ʌ̃cʌrʌ judiorãba bãrãnebemada biẽ́ bed̶eabadada. Ãdjirãra Ãcõrẽ ẽberãrãana abadamĩna mãwãẽ́a.\f + \fr 2:9 \fq Ãcõrẽ ẽberãrã.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “judiorã.”\f* Ãtebʌrʌ diauru ẽberãrãa.\f + \fr 2:9 \fq Diauru ẽberãrã.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Diauru ume dji jʌrebada ded̶ebemarãa.”\f* \v 10 Bãrã dãrãẽ́ne bia mĩgad̶ira wayarãnadua. ¡Ũrĩnadua! Diauruba ʌ̃cʌrʌ bãrãnebemada preso jidabiya ĩjã panani cawaya. Bãrãra dãrãnaẽ́ bia mĩgad̶ia.\f + \fr 2:10 \fq Dãrãnaẽ́.\ft Griego bed̶ead̶e “die ewari” b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* Baribʌrʌ bãrã beabʌda sid̶a ĩjã pananadua. Maʌ̃be mʌ̃a bãrãra ewariza zocai b̶ʌya.\f + \fr 2:10 \fq Ewariza zocai b̶ʌya.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃a borob̶ari zocai b̶aid̶ebemada bãrãa diaya.”\f* \v 11 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba ũrĩdua Ãcõrẽ Jaureba djabarãa jara b̶ʌra. Cadjirua poyaped̶ad̶ara ewariza Ãcõrẽnebemada jĩga b̶ead̶aẽ́a.”\f + \fr 2:11 \fq Ewariza Ãcõrẽnebemada jĩga b̶ead̶aẽ́a.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “B̸arima umé beud̶aẽ́a.”\f* \s1 Critoba djabarã Pergamo purud̶ebema itea b̶ʌbid̶a \p \v 12 “Djabarã Pergamo purud̶ebema wagabari bajãnebema nezoca itea cartad̶e nãwã b̶ʌdua: \pi1 Djõbada neco quid̶a umena pewed̶ea era erob̶ʌba nãwã jara b̶ʌa: \pi1 \v 13 Bãrãba o panʌra mʌ̃a cawa b̶ʌa.\f + \fr 2:13 \fq Bãrãba o panʌra mʌ̃a cawa b̶ʌa.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* Idjab̶a cawa b̶ʌa bãrã panabadama diaurura dji droma chũmebada bugued̶e chũmʌda. Mãwãmĩna bãrãba mʌ̃da wad̶ibid̶a ẽpẽ panʌa. Bãrã purud̶e diauru b̶abarima djaba Antipa mʌ̃ carea beasid̶ad̶e bãrãba mʌ̃ ĩjã panʌra igarad̶aẽ́ basía. Djaba Antipaba ne jũmane mʌ̃nebemada bed̶eabadjia. \v 14 Baribʌrʌ naʌ̃gʌda mʌ̃a biẽ́ unu b̶ʌa. Ʌ̃cʌrʌ bãrã tãẽnabemaba Balaaʌ̃ba jaradiad̶ara ẽpẽ panʌa.\f + \fr 2:14 \ft Numero 22:1d̶eba ab̶a 25:3d̶aa; 31:16.\f* Balaaʌ̃ba Baláa jaradiasia sãwã israelerãra cadjiruad̶e b̶aebida. Jʌwaba od̶a ãcõrẽa nedjara diad̶ada cobibadjia idjab̶a aud̶uada obibadjia. \v 15 Idjab̶a ʌ̃cʌrʌ bãrã tãẽnabemaba Nicolá ẽpẽ b̶eaba jaradiabadara ẽpẽ panʌa. Maʌ̃ jaradiabadara mʌ̃a quĩrĩãcaa.\f + \fr 2:15 \fq Maʌ̃ jaradiabadara mʌ̃a quĩrĩãcaa.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* \v 16 Maʌ̃ bẽrã wayacusa Ãcõrẽmaa zed̶adua. Mãwã od̶aẽ́bʌrʌ, mʌ̃a dãrãẽ́ne bãrã cawa od̶e wãya. Maʌ̃ne neco mʌ̃ ited̶eba odja nũmʌba maʌ̃ ẽberãrã ume djõya. \v 17 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba ũrĩdua Ãcõrẽ Jaureba djabarãa jara b̶ʌra. Cadjirua poyaped̶ad̶arãa mʌ̃a maná mẽrã b̶ad̶ara cobiya idjab̶a mõgara zaque totroa quiruda diaya.\f + \fr 2:17 \ft Manára Ãcõrẽba diabued̶a paʌ̃ basía. Exodo 16:31-34.\f* Maʌ̃ mõgara zaqued̶e trʌ̃ djiwid̶ida b̶ʌ́ b̶ʌa. Ni ab̶aʌba maʌ̃ trʌ̃ra adua b̶ʌa. Baribʌrʌ dji edabʌrʌba cawaya.” \s1 Critoba djabarã Tiatira purud̶ebema itea b̶ʌbid̶a \p \v 18 “Djabarã Tiatira purud̶ebema wagabari bajãnebema nezoca itea cartad̶e nãwã b̶ʌdua: \pi1 Ãcõrẽ Warra daura tʌbʌ urua quĩrãca b̶ʌa, idji jĩrũra bronce ʌrad̶a uruabari quĩrãca b̶ʌa. Idjia nãwã jara b̶ʌa: \pi1 \v 19 Bãrãba o panʌra mʌ̃a cawa b̶ʌa. Bãrã quĩrĩãnebemada, mʌ̃ ĩjã panʌnebemada, mʌ̃ itea o panʌnebemada, idjab̶a jũma droa panʌnebema sid̶a cawa b̶ʌa. Bãrãba naãrã o panana cãyãbara id̶i biara o panʌda cawa b̶ʌa. \v 20 Baribʌrʌ naʌ̃gʌda mʌ̃a biẽ́ unu b̶ʌa. Wẽrã Jezabel abadaba sewa jaradia b̶ʌra bãrãba iduaribi panʌa.\f + \fr 2:20 \fq Jezabel.\ft 1 Reye 16:29-31; 18:4,19; 2 Reye 9:22.\f* Idjira Ãcõrẽneba bed̶eabariad̶a abaria. Maʌ̃ne idjia jaradia b̶ʌd̶eba mʌ̃ nezocarãra cũrũgabaria aud̶ua nĩbad̶amãrẽã idjab̶a nedjara jʌwaba od̶a ãcõrẽa diad̶ada cod̶amãrẽã. \v 21 Mʌ̃a jʌ̃ã b̶asia idjia cadjiruara igaraped̶a Ãcõrẽmaa zemãrẽã baribʌrʌ idji aud̶ua nĩra igara quĩrĩãẽ́ basía. \v 22 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a idjira cacua piraba cʌd̶ad̶e b̶ʌya. Maʌ̃be jũma idji ume daunemabadaba idji quĩrãca cadjirua o panʌda igarad̶aẽ́bʌrʌ, mʌ̃a bia mĩgabiya. \v 23 Idji warrarãra mʌ̃a quinibiya. Mãwã djabarã duanʌza cawad̶ia mʌ̃a jũmarã crĩchara, jũmarãba sod̶eba o quĩrĩã panʌ sid̶a cawa b̶ʌda. Bãdjiza oped̶ad̶a quĩrãca mʌ̃a cawa oya. \v 24-25 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ bãrã Tiatirad̶ebemaba maʌ̃ wẽrãba jaradia b̶ʌra ẽpẽnaẽ́ panʌa. Maʌ̃ awara diauruba idjid̶erãa cawabid̶a mẽrã erob̶ʌra jʌrʌd̶aẽ́ panʌa cawad̶i carea. Mʌ̃a ab̶abe jaraya bãrãba naʌ̃ ewarid̶e ĩjã panʌ quĩrãca ĩjã pananamãrẽã ab̶a mʌ̃ zebʌrʌd̶aa. Dewara bed̶eada ĩjã obiẽ́a. \v 26-27 Cadjirua poyaped̶ad̶ara idjab̶a mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ ewariza oped̶ad̶ara mʌ̃a druazabema bororãda b̶ead̶amãrẽã b̶ʌcuaya mʌ̃ Zezaba mʌ̃ra jũmarã boroda b̶ʌd̶a quĩrãca. Maʌ̃be ãdjirãba quĩrã djuburia neẽ́ jũmarãa ĩjã obid̶ia.\f + \fr 2:26-27 \fq Quĩrã djuburia neẽ́ jũmarãa ĩjã obid̶ia.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Jiorroba ĩjã obiya.”\f* Zoco tod̶ozoabibʌda quĩrãca jũmarãda poyad̶ia.\f + \fr 2:26-27 \ft Salmo 2:9.\f* \v 28 Mʌ̃a diaped̶abema chĩdauda ãdjirãa diaya.\f + \fr 2:28 \ft Diaped̶ed̶abema chĩdauba jara b̶ʌa Critoda. Apocalipsi 22:16.\f* \v 29 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba ũrĩdua Ãcõrẽ Jaureba djabarãa jara b̶ʌra.” \c 3 \s1 Critoba djabarã Sardi purud̶ebema itea b̶ʌbid̶a \p \v 1 “Djabarã Sardi purud̶ebema wagabari bajãnebema nezoca itea cartad̶e nãwã b̶ʌdua: \pi1 Ãcõrẽ quĩrãpita jaureda siete panʌa.\f + \fr 3:1 \ft Ʌ̃cʌrʌmaarã maʌ̃ siete jaure panʌba jara b̶ʌa Ãcõrẽ Jaureda. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌmaarã jara b̶ʌa bajãnebema nezocarã dji dromada.\f* Ãdji zocabariba chĩdauda idji jʌwad̶e siete erob̶ʌa. Idjia nãwã jara b̶ʌa: \pi1 Bãrãba o panʌra mʌ̃a cawa b̶ʌa. Ẽberãrãba jara panʌa bãrãba Ãcõrẽra bio ĩjã panʌ bẽrã zocai b̶eada. Baribʌrʌ wãrã arada bãrãba Ãcõrẽra ĩjãnaẽ́ panʌ bẽrã dji beud̶arãa. \v 2 ¡Quĩrãcuitad̶adua! Mʌ̃a unu b̶ʌa bãrãba o panʌra Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ʌẽ́da. Bãrãba bia o panʌra jũma idu b̶ʌbod̶od̶aa. Baribʌrʌ maʌ̃gʌra wayacusa bia ẽpẽnadua. \v 3 Wãrã bed̶ea bãrãba ũrĩped̶ad̶ara quĩrãnebad̶adua. Maʌ̃gʌra bio ĩjãnadua. Cadjiruada igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶adua. Bãrãra quĩrãcuita b̶ead̶aẽ́bʌrʌ, ne drʌabari quĩrãca mʌ̃ra cawaẽ́ne zeya bãrã cawa oi carea. \v 4 Baribʌrʌ bãrã Sardid̶ebemarã zocãrãẽ́be cadjiruad̶e nĩnaẽ́a bãrãba cacuad̶e jʌ̃ panʌra mititiabid̶aẽ́ panʌ quĩrãca. Bãrãdrʌ mʌ̃ ume ãbaa nĩbad̶i carea bia panʌ bẽrã totroa quiru jʌ̃ panʌda mʌ̃ ume ãbaa nĩbad̶ia. \v 5 Cadjirua poyaped̶ad̶aba ara maʌ̃ quĩrãca totroa quiruda jʌ̃nia. Ãdji trʌ̃ra ewariza zocai b̶ead̶i cartad̶e ed̶a b̶ʌ́ b̶ea bẽrã mʌ̃a ãyã b̶ʌẽ́a. Ãtebʌrʌ mʌ̃ Zeza quĩrãpita, idji nezocarã bajãnebema quĩrãpita bid̶a ãdjirãra mʌ̃reana aya. \v 6 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba ũrĩdua Ãcõrẽ Jaureba djabarãa jara b̶ʌra.” \s1 Critoba djabarã Piladelpia purud̶ebema itea b̶ʌbid̶a \p \v 7 “Djabarã Piladelpia purud̶ebema wagabari bajãnebema nezoca itea cartad̶e nãwã b̶ʌdua: \pi1 Ãcõrẽ quĩrãpita Bio Biya Quirura, Wãrãda Bed̶ea Ab̶a B̸ʌra Davi puru boroa.\f + \fr 3:7 \fq Davi puru.\ft Maʌ̃ba jara b̶ʌa “Ãcõrẽ puru.” \fq Puru boroa.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Idjia Davi yavera erob̶ʌa.” Ãdji tãẽna dji yave erob̶ʌra puru boroa.\f* Idjia ewabʌrʌra ni ab̶aʌba poya jũãtrʌ b̶ʌd̶aẽ́a. Idjia jũãtrʌ b̶ʌbʌrʌra ni ab̶aʌba poya ewad̶aẽ́a. \v 8 Idjia nãwã jara b̶ʌa: \pi1 Bãrãba o panʌra mʌ̃a cawa b̶ʌa. ¡Ũrĩnadua! Ed̶a wãbadada mʌ̃a bãrã na ewa nũmʌsia. Maʌ̃gʌra ni ab̶aʌba poya jũãtrʌ b̶ʌd̶aẽ́a. Bãrãra mãcua ʌb̶ʌaẽ́ panʌmĩna mʌ̃ bed̶eara bio ĩjã panʌa. Mʌ̃ra igarad̶aẽ́ panʌa. \v 9 ¡Ũrĩnadua! Bãrã jĩrũ caita mʌ̃a diauru ẽberãrãda chĩrãborod̶e copanebiya.\f + \fr 3:9 \fq Diauru ẽberãrã.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Diauru ume dji jʌrebada ded̶ebemarãa.”\f* Maʌ̃ne ãdjirãba cawad̶ia mʌ̃a bãrãra quĩrĩã b̶ʌda. Ãdjirãra Ãcõrẽ ẽberãrãana abadamĩna wãrãẽ́a.\f + \fr 3:9 \fq Ãcõrẽ ẽberãrã.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “judiorã.”\f* Ãdjirãra sewaid̶a b̶eaa. \v 10 Bãrã mʌ̃ carea bia mĩga panʌra jũma droa panʌa mʌ̃a jarad̶a quĩrãca. Maʌ̃ bẽrã naʌ̃ ẽjũãnebemarã bia mĩgad̶i ewari zebʌrʌd̶e mʌ̃a bãrãra wagaya. Maʌ̃ ewarid̶e mʌ̃a jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶eara bia mĩgabiya sãwã od̶i cawaya. \v 11 Mʌ̃ra dãrãẽ́ne zeya. Maʌ̃ bẽrã bãrãba id̶i ĩjã panʌ quĩrãca ĩjã pananadua. Mãwã ni ab̶aʌba bãrã nepeda jãrĩnaẽ́a. \v 12 Cadjirua poyaped̶ad̶ara mʌ̃ Ãcõrẽ ded̶ebema de jĩrũ quĩrãca b̶ʌya. Mãwã idji ded̶ebemada ãyã wãnaca baya. Ãdji dratud̶e mʌ̃ Ãcõrẽ trʌ̃da b̶ʌya idjid̶erãda cawabi carea. Idjab̶a mʌ̃ Ãcõrẽ puru trʌ̃ Jerusaleʌ̃ Djiwid̶i abada sid̶a ãdji dratud̶e b̶ʌya maʌ̃ purud̶ebemada cawabi carea. Maʌ̃ purura bajãneba mʌ̃ Ãcõrẽ b̶ʌmaʌba zeya. Idjab̶a ãdji dratud̶e mʌ̃ trʌ̃ djiwid̶ida b̶ʌya mʌ̃reda cawabi carea. \v 13 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba ũrĩdua Ãcõrẽ Jaureba djabarãa jara b̶ʌra.” \s1 Critoba djabarã Laodicea purud̶ebema itea b̶ʌbid̶a \p \v 14 “Djabarã Laodicea purud̶ebema wagabari bajãnebema nezoca itea cartad̶e nãwã b̶ʌdua: \pi1 Wãrã Bed̶ea trʌ̃ jarabadaba Ãcõrẽnebemada wãrãda jũma arid̶e jarabaria.\f + \fr 3:14 \fq Wãrã bed̶ea.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Amén.”\f* Idjid̶eba Ãcõrẽba ne jũmada osia.\f + \fr 3:14 \ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ba idjab̶a nãwã jara b̶ʌa: “Idjira ne jũma Ãcõrẽba od̶a Boroa.”\f* Idjia nãwã jara b̶ʌa: \pi1 \v 15 Bãrãba o panʌra mʌ̃a cawa b̶ʌa. Mʌ̃ra igarad̶aẽ́ panʌa baribʌrʌ sod̶eba ẽpẽnaẽ́ panʌa. Mãwã bãrãra baido cũrãsa quĩrãca panʌẽ́a ni baido jʌ̃wʌ̃rʌ̃ã quĩrãca panʌẽ́a. Sod̶eba wãrãda ẽpẽnaẽ́bʌrʌ, mʌ̃maarã biara b̶acasia mʌ̃ra ab̶ed̶a ẽpẽnaẽ́da. \v 16 Baribʌrʌ baido jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãjʌ̃wʌ̃rʌ̃ã b̶ʌ quĩrãca panʌa; mʌ̃ra igarad̶aẽ́ panʌmĩna sod̶eba wãrãda ẽpẽnaẽ́ panʌa. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a bãrãra igaraya baido jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãjʌ̃wʌ̃rʌ̃ã b̶ʌ mʌ̃ ited̶eba webʌrʌ quĩrãca. \v 17 Bãrãba jara panʌa ne jũma eropanʌda, ne jũmada edasid̶ada. Bãrãba edad̶ida panʌra waa neẽ́ana a panʌa. Baribʌrʌ adua panʌa mĩã djuburi panʌda, biẽ́ panʌda, ne neẽ́ panʌda, daub̶errea panʌda, idjab̶a ãcad̶a panʌda. \v 18 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a bãrãa crĩcha biada diaya: oro tʌbʌd̶e dorrab̶arid̶a idji awa quiruda mʌ̃neba nẽdod̶adua. Mãwã bãrãra wãrã arada ne bara b̶ead̶ia. Idjab̶a wua totroa quiruda mʌ̃neba nẽdod̶adua jʌ̃ni carea. Mãwã bãrã ãcad̶a panana carea quĩrã perad̶aẽ́a. Idjab̶a dau tada mʌ̃neba nẽdod̶adua bãrã daud̶e tad̶aped̶a bia ununi carea. \v 19 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ ẽberãrãra quẽãbaria idjab̶a ubaria mʌ̃ bed̶ea ĩjã od̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã wayacusa mʌ̃maa zed̶aped̶a sod̶eba wãrãda ẽpẽ pananadua. \v 20 ¡Ũrĩnadua! Mʌ̃ra ded̶e ed̶a wãbadama b̶ʌa. Dajadaareba trʌ̃ b̶ʌa bãrãba ewad̶aped̶a mʌ̃ra idu ed̶a wãbid̶amãrẽã. Bariduaba mʌ̃ bed̶eada ũrĩped̶a dji ed̶a wãbadara ewaibʌrʌ, mʌ̃ra ed̶a wãped̶a idji ume ne coya. \v 21 Mʌ̃a cadjiruara poyad̶a bẽrã mʌ̃ Zeza ume idji bugue biya quirud̶e chũmesia. Ara maʌ̃ quĩrãca cadjirua poyaped̶ad̶ara mʌ̃ bugue biya quirud̶e mʌ̃ ume chũmebiya. \v 22 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba ũrĩdua Ãcõrẽ Jaureba djabarãa jara b̶ʌra.” \c 4 \s1 Bajãnebemarãba Ãcõrẽa bia bed̶eaped̶ad̶a \p \v 1 Mãwãnacarea wayacusa cãĩmocara quĩrãca mʌ̃a unusia bajãne ed̶a wãbadada ewa nũmʌda. Maʌ̃ne mʌ̃a naãrã ũrĩna cachiru jĩgua quĩrãca bed̶ea b̶ʌba jarasia: “Nama ʌ̃taa zedua. Mʌ̃a cawabiya nocoarebema ewarid̶e cãrẽda sãwãida.” \p \v 2 Ara maʌ̃da mʌ̃ra Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶esia. Maʌ̃ne mʌ̃a unusia bugue biya quiru bajãne b̶ʌda. Maʌ̃ bugued̶e ab̶a chũmasia. \v 3 Maʌ̃ bugued̶e chũmʌra urua b̶asia jaspe mõgara quĩrãca idjab̶a cornalina mõgara urua b̶abari quĩrãca. Eumada maʌ̃ bugue biya quiru aud̶u jũrã b̶asia. Maʌ̃ eumara esmeralda mõgara quĩrãca urua b̶asia. \v 4 Bugue biya quiru aud̶u veinticuatro bugue biya qued̶eaba jũrã b̶asia. Maʌ̃ bugue biya qued̶ead̶e veinticuatro drõãrãda chũpanasid̶aa. Ãdjia cacuad̶e jʌ̃ panʌra totroa querasia. Idjab̶a oro od̶a nepeda jʌ̃ panasid̶aa. \v 5 Maʌ̃ne Ãcõrẽ bugue biya quiru ẽsi b̶ʌd̶eba baada purewa eda nũmabadjia, jururua nũmabadjia, dji cãbãyã b̶ae nũmabadjia. Maʌ̃ bugue quĩrãpita ĩbĩrãda siete urua nũpanasid̶aa. Siete jaure Ãcõrẽ quĩrãpita b̶eada mãwã panʌa. \v 6 Maʌ̃ bugue quĩrãpe pusa pãpãrã b̶ʌ quĩrãca b̶asia. Maʌ̃ra vidrio ẽsã quiru quĩrãca b̶asia. Bugue jʌwa araare, jʌwa acʌare, jẽdaare, nocoare bid̶a animarã zaca zocai b̶eada quĩmãrẽ panasid̶aa. Ãdjirãra jãare, ẽcarraare bid̶a dauba bira panasid̶aa. \v 7 Ab̶a imama zaca b̶asia. Ab̶a paca zaca b̶asia. Ab̶a dji quĩrãdarrara ẽberã quĩrãca b̶asia. Idjab̶a ab̶a nejõbʌ waib̶ʌa wãb̶ari b̶ʌ zaca b̶asia. \v 8 Maʌ̃ quĩmãrẽbema zocai panʌba ida sei eropanasid̶aa. Ãdji cacuara jũma dauba bira panasid̶aa. I edre bid̶a dauba bira panasid̶aa. Ãsa, diamasi bid̶a ãdjirãba ʌ̃nãũnaẽ́ nãwã jarabadaa: \q1 Bio bia quirua, bio bia quirua, bio bia quirua dadjirã Boro Ãcõrẽra. \q1 Idjia jũma poya o b̶ʌa. Idjira b̶asia, id̶i b̶ʌa, idjab̶a ewariza b̶aya. \p \v 9-10 Ãcõrẽ ewariza zocai b̶ʌra idji bugue biya quirud̶e chũmabaria. Maʌ̃ne dji animarã zaca zocai b̶eaba idjía bio bia quiruad̶a abadaa, bia bed̶eabadaa, idjab̶a bia b̶ʌad̶a abadaa. Mãwã jarabʌdaza veinticuatro drõãrãda Ãcõrẽ ewariza zocai b̶ʌ quĩrãpita chĩrãborod̶e copanenaped̶a bia bed̶eabadaa. Maʌ̃be ãdji nepeda dji bugued̶e chũmʌ quĩrãpita b̶ʌd̶aped̶a nãwã jarabadaa: \q1 \v 11 Dairã Boro Ãcõrẽ, bʌdrʌ bia b̶ʌa jũmarãba bio biya quiruad̶a ad̶ida, wayad̶ida, idjab̶a bʌa jũma poya erob̶aida bia b̶ʌad̶a ad̶ida. \q1 Bʌa ne jũmada od̶a bẽrã bia b̶ʌa jũmarãba mãwã jarad̶ida. \q1 Wãrãda bʌa quĩrĩãna bẽrã ne jũmada osia idjab̶a ne jũmada bʌd̶eba b̶ʌa. \c 5 \s1 Juaʌ̃ba Oveja Zaque ununa \p \v 1 Maʌ̃be mʌ̃a unusia bugue biya quirud̶e chũmʌba carta tuyad̶ada jʌwa araare erob̶ʌda. Maʌ̃ cartara quĩrã umena b̶ʌ́ b̶asia. Dji quĩrã tẽũne siete ceraba cara panasid̶aa ni ab̶aʌba ewararãnamãrẽã. \v 2 Maʌ̃ne mʌ̃a bajãnebema nezoca dji dromada unusia. Idjia jĩgua iwid̶isia: “¿Caida bia b̶ʌ naʌ̃ cartad̶e cara b̶eara oguecuaped̶a ewarai carea?” \v 3 Baribʌrʌ ni ab̶aʌda bia b̶aẽ́ basía maʌ̃ carta ewaraped̶a acʌi carea. Bajãne, naʌ̃ ẽjũãne, beud̶arã panabadama bid̶a neẽ́ basía.\f + \fr 5:3 \fq Beud̶arã panabadama.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Naʌ̃ ẽjũã edre.”\f* \v 4 Maʌ̃ne mʌ̃ra dji quĩãne jĩã b̶esia ẽberã biada neẽ́ bad̶a bẽrã maʌ̃ carta ewaraped̶a acʌi carea. \v 5 Baribʌrʌ veinticuatro drõãrãnebema ab̶aʌba mʌ̃́a nãwã jarasia: “Waa jĩãrãdua. Acʌdua, Juda ẽberãrãnebema Imama abadaba idji ume dji quĩrũda poyasia. Idjira David̶eba zed̶aa. Idjiabʌrʌ naʌ̃ cartad̶e siete cara b̶eara oguecuaped̶a ewaraida b̶ʌa.” \p \v 6 Maʌ̃ne Ãcõrẽ bugue biya quiru caita, animarã zaca zocai b̶ea quĩmãrẽ panʌ caita, idjab̶a veinticuatro drõãrã panʌ ẽsi mʌ̃a Oveja Zaqueda ʌ̃ta nũmʌda unusia. Idjira beaped̶ad̶a quĩrãca b̶asia. Idjia cachuda siete erob̶asia. Dau sid̶a siete erob̶asia. Maʌ̃ siete dauba jara b̶ʌa Ãcõrẽ quĩrãpita siete jaure panʌda. Maʌ̃gʌrãra Ãcõrẽba jũma naʌ̃ ẽjũãne diabuebaria. \v 7 Maʌ̃ne Oveja Zaquera bugue biya quirud̶e chũmʌmaa wãped̶a carta idji jʌwa araare erob̶ʌra edasia. \v 8 Maʌ̃ carta edad̶acarea animarã zaca zocai b̶ea quĩmãrẽ panʌra idjab̶a veinticuatro drõãrã sid̶a idji quĩrãpita chĩrãborod̶e copanesid̶aa. Jũma ãdjirãba arpada, eped̶eco jũgurua sid̶a eropanasid̶aa. Maʌ̃ eped̶eco jũguruara incienso queraba bira b̶easia. Maʌ̃ incienso queraba jara b̶ʌa Ãcõrẽ ẽberãrãba idjía iwid̶ibʌdada. \v 9 Veinticuatro drõãrãba, animarã zaca zocai b̶ea quĩmãrẽ panʌ bid̶a naʌ̃ trʌ̃ãbi djiwid̶ida trʌ̃ãsid̶aa: \q1 Bʌra beaped̶ad̶a bẽrã bʌdrʌ bia b̶ʌa maʌ̃ carta edaped̶a dji cara b̶eara oguecuaida. \q1 Bʌ oa erozoad̶aba ẽberãrãda Ãcõrẽ itea nẽdosia. \q1 Bed̶eazabemada, puruzabemada, jũma druazabema sid̶a ʌ̃cʌrʌ nẽdosia. \q1 \v 10 Bʌa ãdjirãra b̶ʌsia dadji Ãcõrẽ purud̶e sacerdoterãda b̶ead̶amãrẽã. \q1 Idjab̶a naʌ̃ ẽjũãne dji bororãda b̶ead̶ia. \p \v 11 Maʌ̃be mʌ̃a acʌbʌrʌd̶e bajãnebema nezocarãda trʌ̃ã duanʌda unusia. Maʌ̃gʌrãra zocãrã panʌ bẽrã mʌ̃a poya juachaẽ́ basía.\f + \fr 5:11 \fq Zocãrã.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “diez miles de diez miles, y miles de miles.” Cãpũrĩã bed̶ead̶e jara b̶ʌa “millones de millones.”\f* Ãdjirãra Ãcõrẽ bugue biya quiru, dji animarã zaca zocai b̶ea, idjab̶a veinticuatro drõãrã aud̶u jũrã panasid̶aa. \v 12 Nãwã jĩgua trʌ̃ã panasid̶aa: \q1 ¡Oveja Zaque beaped̶ad̶ada bio bia b̶ʌa! \q1 Jũmarãba idjía bia bed̶ead̶ida panʌa ne jũma poya erob̶ʌ bẽrã, ne jũmada erob̶ʌ bẽrã, jũma cawa b̶ʌ bẽrã idjab̶a bio ʌb̶ʌa b̶ʌ bẽrã. \q1 Idjidrʌ dji dromaara b̶ʌad̶a ad̶ida panʌa idjab̶a bio bia quiruad̶a ad̶ida panʌa. \m \v 13 Maʌ̃ne mʌ̃a ũrĩsia jũma Ãcõrẽba od̶a bajãne b̶eaba, naʌ̃ ẽjũãne b̶eaba, beud̶arã jaureba, pusad̶e b̶ea bid̶a nãwã trʌ̃ã duanʌda:\f + \fr 5:13 \fq Beud̶arã jaureba.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Naʌ̃ ẽjũã edrecare b̶eaba.”\f* \q1 Jũmarãba dji bugue biya quirud̶e chũmʌ́a, Oveja Zaquea bid̶a ewariza bia bed̶ead̶ida panʌa. \q1 Ãdjida dji dromaana ad̶ida panʌa, bio bia quiruad̶a ad̶ida panʌa, idjab̶a ãdjia jũma poya eropananida bia b̶ʌad̶a ad̶ida panʌa. \m \v 14 Maʌ̃be animarã zaca zocai b̶ea quĩmãrẽ panʌba nãwã jarasid̶aa: “Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.” Ara maʌ̃da veinticuatro drõãrãda chĩrãborod̶e copanenaped̶a dji ewariza zocai b̶ʌ́a bia bed̶easid̶aa.\f + \fr 5:14 \fq Dji ewariza zocai b̶ʌ́a.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* \c 6 \s1 Cartad̶e cara b̶eada sei oguecuad̶a \p \v 1 Maʌ̃be mʌ̃a unusia Oveja Zaqueba cartad̶e cara b̶eada ab̶a ogabʌrʌda. Idjab̶a ũrĩsia animarã zaca zocai b̶ea quĩmãrẽ panʌnebema ab̶aʌba nãwã jara b̶ʌda: “Acʌd̶e zedua.” Idji bed̶eara baa jĩguabʌrʌ quĩrãca b̶asia. \v 2 Araa acʌd̶e wãsid̶e cawayo torroda unusia. Maʌ̃ cawayo ʌ̃rʌ̃ chũmʌba idji jʌwad̶e enedrʌmada erob̶asia. Ab̶aʌba idjía nepeda diasia. Ara maʌ̃da ʌ̃cʌrʌ poyaped̶a dewararã poyai carea wãsia. \p \v 3 Mãwãnacarea Oveja Zaqueba wayacusa cartad̶e cara b̶eada ab̶a ogabʌrʌd̶e mʌ̃a ũrĩsia dewarabema animarã zaca zocai b̶ʌba nãwã jara b̶ʌda: “Acʌd̶e zedua.” \v 4 Araa acʌd̶e wãsid̶e cawaẽ́ne cawayo purea b̶ʌda odjasia. Ab̶aʌba maʌ̃ cawayo ʌ̃rʌ̃ chũmʌ́a djõbada neco waib̶ʌada diasia. Ãcõrẽba idjía idu ãrĩbisia ẽberãrã naʌ̃ ẽjũãne ãbaa necai duanʌda, mãwã djõ duanʌba dji quena duananamãrẽã. \p \v 5 Mãwãnacarea Oveja Zaqueba wayacusa cartad̶e cara b̶eada ab̶a ogabʌrʌd̶e mʌ̃a ũrĩsia dewarabema animarã zaca zocai b̶ʌba nãwã jara b̶ʌda: “Acʌd̶e zedua.” Araa acʌd̶e wãsid̶e mʌ̃a cawayo pãĩmada unusia. Maʌ̃ cawayo ʌ̃rʌ̃ chũmʌba ne zʌgʌa zabadada idji jʌwad̶e erob̶asia. \v 6 Maʌ̃ne mʌ̃a ũrĩsia animarã zaca zocai b̶ea ẽsi ab̶a bed̶ea b̶ʌda. Maʌ̃ba dji cawayo ʌ̃rʌ̃ chũmʌ́a nãwã jarasia: “Trigoda idu bia zaubirãdua. Mãwã trigo libra ume nẽdoi carea ẽberãda ewari ab̶a trajaida b̶ʌa. Cebada sid̶a idu bia zaubirãdua. Mãwã cebada sei libra nẽdoi carea ẽberãda ewari ab̶a trajaida b̶ʌa. Baribʌrʌ nedraga diabarida, uva sid̶a idu bia zaubidua nedragada, uva b̶a sid̶a baramãrẽã.” \p \v 7 Mãwãnacarea Oveja Zaqueba wayacusa cartad̶e cara b̶eada ab̶a ogabʌrʌd̶e mʌ̃a ũrĩsia dewarabema animarã zaca zocai b̶ʌba nãwã jara b̶ʌda: “Acʌd̶e zedua.” \v 8 Araa acʌd̶e wãsid̶e mʌ̃a unusia cawayo cuaracuara b̶ʌda. Maʌ̃ cawayo ʌ̃rʌ̃ chũmʌ trʌ̃ra “Beuid̶ebema” abadaa. Idji caid̶u ab̶a nĩbabadjia “Beud̶arã panabada ẽjũã” abadada.\f + \fr 6:8 \fq Beud̶arã panabada ẽjũã.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “Hades.”\f* Jũma naʌ̃ ẽjũãne ẽberãrã quĩmãrẽ b̶eaza Ãcõrẽba ãdjía ab̶a idu beabisia. Maʌ̃ ẽberãrãra beasid̶aa djõ duanʌba, jarrababa, cacua biẽ́ duanʌba, idjab̶a animarã naʌ̃ ẽjũãnebema minijĩchia b̶ea bid̶a. \p \v 9 Mãwãnacarea Oveja Zaqueba wayacusa cartad̶e cara b̶eada ab̶a ogabʌrʌd̶e mʌ̃a unusia Ãcõrẽ bed̶ea jaradia panʌ carea beaped̶ad̶arã jaureda. Ãdjirãra bajãne Ãcõrẽa ne babue diabada edrecare duanasid̶aa. \v 10 Nãwã jĩgua jarasid̶aa: “Jũmarã Boro, bʌra bio bia quirua idjab̶a wãrãda bed̶ea ab̶a b̶ʌa. ¿Bʌa sãʌ̃be dud̶abemarãra cawa oi dairã beaped̶ad̶a carea?” \v 11 Ãcõrẽba ãdjiza wua torroda jʌ̃namãrẽã diasia. Maʌ̃be nãwã panusia: “Wad̶i necai jʌ̃ãnadua ab̶a ẽberãrãba bãrã beaped̶ad̶a quĩrãca bãrã djabarã Crito nezocarãda jũma daucha beabʌdad̶aa.” \p \v 12 Mãwãnacarea Oveja Zaqueba wayacusa cartad̶e cara b̶eada ab̶a ogabʌrʌda mʌ̃a acʌ b̶asia. Maʌ̃ne de uremiada dji cãbãyã uresia. Sopua carea jʌ̃bada pãĩma b̶ʌ quĩrãca ʌ̃mãdaura pãĩmasia. Jed̶ecora oa quĩrãca jũma pureasia. \v 13 Nãũrã dji cãbãyã puábʌrʌd̶e nejõ dji ca jurrubari quĩrãca chĩdaura bajãneba egorod̶aa jurrusia. \v 14 Bajãra carta bʌratʌbʌrʌ quĩrãca nẽbasia. Jũma eyara, pusad̶e b̶ea morro sid̶a naãrã b̶ead̶ama panenaẽ́ basía. \v 15 Maʌ̃be naʌ̃ ẽjũãnebema bororãda, ãdjiarebemada, zarrarã bororãda, ne bara b̶eada, naʌ̃ ẽjũãne dji dromarãda, nezoca b̶eada, nezocaẽ́ b̶ea sid̶a eya uriad̶e idjab̶a eyad̶e mõgara cob̶ead̶e mĩrũcuasid̶aa. \v 16 Ãdjirãba nãwã jarasid̶aa: “Eya, mõgara, dai ʌ̃rʌ̃ b̶aed̶adua. Daida mẽrãnadua jãʌ̃ bugue biya quirud̶e chũmʌ quĩrãpitabemada idjab̶a Oveja Zaqueba cawa oid̶ebemada. \v 17 Ãdjia cawa od̶i ewari dromada jũẽsia. ¿Caiba maʌ̃gʌra droai?” \c 7 \s1 Sẽyã Ãcõrẽ nezocarã dratud̶e b̶ʌd̶a \p \v 1 Mãwãnacarea mʌ̃a bajãnebema nezocarãda quĩmãrẽ unusia. Ãdjira naʌ̃ ẽjũã iquid̶aza nũmeasia. Ãdjia nãũrãda ni ab̶aʌareba naʌ̃ ẽjũãne, pusad̶e, ni ab̶aʌ bacurumaa bid̶a idu puabid̶aẽ́ basía. \v 2-3 Maʌ̃ne mʌ̃a unusia dewara nezoca bajãnebemada ʌ̃mãdau odjabariareba zebʌrʌda. Maʌ̃gʌba dji zocai b̶ʌ Ãcõrẽ sẽyã b̶ʌbarida erob̶asia. Idjia bajãnebema nezocarã quĩmãrẽ panʌ́a nãwã jĩgua jarasia: “Naʌ̃ ẽjũãra, pusara, bacuru sid̶a ãrĩrãnadua ab̶a daiba Ãcõrẽ sẽyãra idji nezocarã dratud̶e jũma b̶ʌbʌdad̶aa.” Mãwã jarasia Ãcõrẽba ʌb̶ʌada bajãnebema nezocarã quĩmãrẽ panʌ́a diad̶a bẽrã naʌ̃ ẽjũãra, pusa sid̶a ãrĩnamãrẽã. \p \v 4 Maʌ̃ne mʌ̃a ũrĩsia Ãcõrẽ sẽyã erob̶eara jũmasãwã panʌda. 144 mil panasid̶aa. Jũma ãdjirãra Israel ẽberãrãnebema basía. \v 5 Israel warra Judad̶eba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. Rubeʌ̃neba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. Gad̶eba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. \v 6 Aserd̶eba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. Neptalid̶eba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. Manased̶eba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. \v 7 Simeoʌ̃neba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. Levid̶eba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. Isacard̶eba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. \v 8 Zabuloʌ̃neba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. Josed̶eba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. Idjab̶a Benjamiʌ̃neba yõped̶ad̶ada doce mil panasid̶aa. \s1 Ẽberãrã zocãrã Ãcõrẽ quĩrãpita b̶ea \p \v 9 Mãwãnacarea wayacusa cãĩmocara quĩrãca mʌ̃a ẽberãrãda zocãrã unusia. Ni ab̶aʌba ãdjirãra poya juachad̶aẽ́ basía. Druazabemada, puruzabemada, bed̶eazabema sid̶a ʌ̃cʌrʌ duanasid̶aa. Jũmarãba cacuad̶e jʌ̃bada torroada jʌ̃ b̶easia idjab̶a b̶ʌsrid̶a panʌ bẽrã uruta queduaca b̶eada ãdji jʌwad̶e erob̶easia. Ãdjirãra Ãcõrẽ bugue biya quiru quĩrãpita idjab̶a Oveja Zaque quĩrãpita bid̶a ʌ̃ta duanasid̶aa. \v 10 Maʌ̃ne jũmarãba nãwã jĩgua jarasid̶aa: “¡Dai Ãcõrẽ naʌ̃ bugue biya quirud̶e chũmʌba, Oveja Zaque bid̶a dairãra ẽdrʌ edasid̶aa!” \p \v 11 Maʌ̃ne animarã zaca b̶ea quĩmãrẽ panʌra, veinticuatro drõãrã sid̶a Ãcõrẽ bugue biya quiru caita panasid̶aa. Jũma bajãnebema nezocarãda ãdjirã aud̶u jũrã ʌ̃ta duanasid̶aa. Maʌ̃ne bugue biya quiru quĩrãpita maʌ̃ bajãnebema nezocarãra chĩrãborod̶e quĩrã ed̶aa b̶arru copanenaped̶a Ãcõrẽa bia bed̶easid̶aa. \v 12 Nãwã jarasid̶aa: \q1 ¡Bãrãba jara panʌ quĩrãca wãrãa!\f + \fr 7:12 \fq Wãrãa.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Amén.”\f* Ewariza jũmarãba dairã Ãcõrẽa bia bed̶ead̶ida panʌa dji dromaara b̶ʌ bẽrã, \q1 ne cawaara b̶ʌ bẽrã, ne jũma poya erob̶ʌ bẽrã idjab̶a bio ʌb̶ʌa b̶ʌ bẽrã. \q1 Idjía bia b̶ʌad̶a ad̶ida panʌa idjab̶a bio biya quiruad̶a ad̶ida panʌa. ¡Wãrãda bia b̶ʌa mãwã b̶aida!\f + \fr 7:12 \fq Wãrãda bia b̶ʌa mãwã b̶aida.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Amén.”\f* \m \v 13 Maʌ̃be veinticuatro drõãrãnebema ab̶aʌba mʌ̃́a iwid̶isia: “¿Bʌa cawa b̶ʌca za cacuad̶e jʌ̃bada torroa jʌ̃ b̶eara cairãda jãwã b̶eada? ¿Cawa b̶ʌca sãmaʌba zesid̶ada?” \p \v 14 Mʌ̃a panusia: “Bʌabʌrʌ cawa b̶ʌa.” \p Maʌ̃ne idjia jarasia: “Naʌ̃ ẽberãrãra jĩrũarebema ewari bio minijĩchia b̶ʌd̶ebema ẽdrʌped̶ad̶arãa. Oveja Zaque oaba ãdjia cacuad̶e jʌ̃badara totroa tãtosid̶aa. \v 15 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽ bugue biya quiru quĩrãpita duanʌa. Idji ded̶e ãsa, diamasi bid̶a idji itea ne o panʌa. Maʌ̃ bugue biya quirud̶e chũmʌba ãdjirãra waga b̶aya.\f + \fr 7:15 \fq Ãdjirãra waga b̶aya.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãcõrẽba idji wua dera ãdjirã ʌ̃rʌ̃ b̶ʌya.”\f* \v 16 Waa jarra b̶ead̶aẽ́a ni opichia b̶ead̶aẽ́a. Beseaba waa baẽ́ b̶ead̶ia idjab̶a jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãba mĩã sẽẽ́a. \v 17 Oveja Zaqueba ãdjirãra Ãcõrẽ bugue biya quiruma waga b̶aya. Ãdjirãra edeya zocai b̶ai dia b̶ʌ baido bogadrʌ nũmeamaa dod̶amãrẽã. Maʌ̃ne Ãcõrẽba ãdjirã daub̶ara jũma jareya.” \c 8 \s1 Cartad̶e cara b̶ead̶a jĩrũarebema ogad̶a \p \v 1 Oveja Zaqueba cartad̶e siete cara b̶ead̶a jĩrũarebema ogasid̶e bajãne dãrã chupea nũmesia.\f + \fr 8:1 \fq Dãrã.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “media hora.”\f* \v 2 Mãwãnacarea mʌ̃a unusia bajãnebema nezocarãda Ãcõrẽ quĩrãpita siete ʌ̃ta duanʌda. Siete cachiruda ãdjirãa diasia. \v 3 Maʌ̃be dewara nezoca bajãnebemada zeped̶a Ãcõrẽa quera babadama ʌ̃ta nũmesia. Maʌ̃ quera babada oro od̶ara Ãcõrẽ bugue quĩrãpita b̶ʌa. Bajãnebema nezocaba idji jʌwad̶e quera babada eped̶ecoda erob̶asia. Maʌ̃ eped̶ecora oro od̶a basía. Ab̶aʌba idjía incienso querada waib̶ʌa diasia jũma Ãcõrẽ ẽberãrãba iwid̶iped̶ad̶a ume ãbaa bá diamãrẽã. Ara maʌ̃da quera babada ʌ̃rʌ̃ incienso querara bá nũmʌsia. \v 4 Ãcõrẽ ẽberãrãba iwid̶iped̶ad̶ara maʌ̃ bajãnebema nezocaba incienso quera bá nũmʌ cowaa ume ãbaa Ãcõrẽmaa tũãpa cowasia. \v 5 Maʌ̃be bajãnebema nezocaba quera babada eped̶ecoda edaped̶a quera babada ʌ̃rʌ̃ tʌbʌdau urua b̶ʌba birasia. Maʌ̃ tʌbʌdau uruara naʌ̃ ẽjũãnaa peatasia. Maʌ̃ba baada jururuasia, dji cãbãyã jĩgua b̶ae nũmesia, purewa eda nũmesia, idjab̶a naʌ̃ ẽjũãra ure nũmesia. \s1 Bajãnebema nezocarãba cachiru zaped̶ad̶a \p \v 6 Maʌ̃be bajãnebema nezocarã siete panʌba ãdji siete cachiru edaped̶ad̶ara zad̶i carea eronũpanesid̶aa. \p \v 7 Ab̶aʌba idji cachiruda zásia. Ara maʌ̃da hieloda cue quĩrãca naʌ̃ ẽjũãnaa jurrusia. Idjab̶a uruada oa ume puera b̶ʌda naʌ̃ ẽjũãnaa jurrusia. Maʌ̃ba naʌ̃ ẽjũãra, bacuru sid̶a berara ẽsidra bá wãsia.\f + \fr 8:7 \fq Naʌ̃ ẽjũãra.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a. \fq Berara ẽsidra.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “la tercera parte.” Maʌ̃ bed̶eara versículo 7d̶eba ab̶a 12d̶aa odja b̶ʌa.\f* Mama chiruara jũma bá wãsia. \p \v 8 Mãwãnacarea dewarabema nezocaba idji cachiruda zásia. Ara maʌ̃da eya waib̶ʌa quĩrãca b̶ʌda purega jida nũmʌda ab̶aʌba pusad̶e b̶atabuesia. Maʌ̃ba pusara berara ẽsidra oa babisia. \v 9 Maʌ̃ne pusad̶ebema animarãda berara ẽsidra quinisid̶aa idjab̶a barcora berara ẽsidra jũma ãrĩsid̶aa. \p \v 10 Mãwãnacarea dewarabema nezocaba idji cachirura zásia. Ara maʌ̃ne chĩdau waib̶ʌa uruga jida nũmʌda bajãneba b̶aesia.\f + \fr 8:10 \fq Uruga jida nũmʌda.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ĩbĩrã quĩrãca uruga jida nũmʌda.”\f* Berara ẽsidra naʌ̃ ẽjũãne b̶ea dod̶e, baido bogadrʌ b̶ead̶e bid̶a b̶aesia. \v 11 Maʌ̃ chĩdau trʌ̃ra Asea abadaa. Idji b̶aed̶ama baidora jũma aseasia. Maʌ̃ baidoba ẽberãrãra zocãrã quinisid̶aa. \p \v 12 Mãwãnacarea dewarabema nezocaba idji cachirura zásia. Ara maʌ̃da ʌ̃mãdaura, jed̶eco sid̶a berara ẽsidra pãĩma nũmesia. Chĩdau b̶ea sid̶a berara ẽsidra pãĩmacuasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ãsa b̶aida b̶ad̶ada berara ẽsidra pãĩma nũmasia. Diamasi bid̶a jed̶ecora, chĩdau b̶ea sid̶a ʌ̃na b̶aida b̶ad̶ada berara ẽsidra ʌ̃naẽ́ basía. \p \v 13 Mʌ̃a ʌ̃taa acʌbʌrʌd̶e ũrĩsia nejõbʌ ʌ̃tʌ wãb̶ari b̶ʌba jĩgua jara b̶ʌda:\f + \fr 8:13 \fq Nejõbʌ.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “bajãnebema nezoca.”\f* “¡Mĩã djuburi b̶ead̶ia! ¡Mĩã djuburi b̶ead̶ia! ¡Mĩã djuburi b̶ead̶ia naʌ̃ ẽjũãne b̶eara dewarabema nezoca ũbea panʌba ãdji cachiru zabʌdad̶e!” \c 9 \p \v 1 Mãwãnacarea dewarabema nezocaba idji cachiruda zásia. Maʌ̃ne mʌ̃a chĩdau bajãneba naʌ̃ ẽjũãnaa b̶aed̶ada unusia. Ab̶aʌba uria dau cʌre b̶ʌ jũãtrʌ b̶ʌ ewabarida maʌ̃ chĩdaúa diasia. \v 2 Maʌ̃ uria jũãtrʌ b̶ʌ ewasid̶e uriad̶eba nãrĩda ʌ̃taa cowasia pea bá wãbʌrʌ cowabari quĩrãca.\f + \fr 9:2 \fq Pea bá wãbʌrʌ cowabari quĩrãca.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Jiorro dorrab̶aribada cowabari quĩrãca.”\f* Maʌ̃ cowaaba ʌ̃mãdaura, bajã pãwãrã b̶ʌ sid̶a jũma pãĩma nũmesia. \v 3 Maʌ̃ne ad̶ichichi waib̶ʌada maʌ̃ cowaad̶eba naʌ̃ ẽjũãnaa wãwãzoasia. Ãcõrẽba maʌ̃ ad̶ichichia ʌb̶ʌada diasia ẽberãrã cad̶amãrẽã drusõrẽba cabʌrʌ quĩrãca. \v 4 Idjia ad̶ichichia jarasia naʌ̃ ẽjũãnebema chiruara, bacuru sid̶a ãrĩrãnamãrẽã. Ãtebʌrʌ ab̶abe ẽberãrã Ãcõrẽ sẽyã ãdji dratud̶e neẽ́ b̶eada cabisia. \v 5 Ãcõrẽba ad̶ichichia ẽberãrãra idu beabiẽ́ basía, ãtebʌrʌ jed̶eco juesumabe idu puabisia. Maʌ̃ puara drusõrẽba cad̶a pua quĩrãca b̶asia. \v 6 Maʌ̃ ewarid̶e ẽberãrãra beu jʌrʌd̶ia baribʌrʌ beud̶aẽ́a. Wãrãda beu quĩrĩã pananimĩna beud̶aẽ́a. \p \v 7 Maʌ̃ ad̶ichichira cawayo sordaoba djõne edebari quĩrãca b̶easia. Ãdji borod̶e nepe oro od̶a quĩrãca b̶ʌda jʌ̃ b̶easia. Ãdji quĩrãdarrara ẽberã quĩrãca b̶easia. \v 8 Ãdji bud̶ara wẽrã bud̶aca b̶easia. Ãdji quid̶ara imama quid̶aca b̶easia. \v 9 Ãdji cacuara jiorro od̶aba jũãtrʌ b̶easia. Ãdji i jĩguara jururuga nũmasia cawayo zocãrã ãdji carreta bara ẽberãrã djõ panʌmaa pira wãbʌda quĩrãca. \v 10 Ãdji drura drusõrẽne quĩrãca quid̶a cũmia b̶easia. Jed̶eco juesuma ãdji druba ẽberãrãra poya biẽ́ o panania. \v 11 Maʌ̃ ad̶ichichi borora uria dau cʌre b̶ʌ wagabaria.\f + \fr 9:11 \fq Uria dau cʌre b̶ʌ wagabaria.\ft Cãpũrĩã bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “ángel del abismo.”\f* Idji trʌ̃ra hebreo bed̶ead̶e Abadoʌ̃ abadaa. Griego bed̶ead̶e Apolioʌ̃ abadaa.\f + \fr 9:11 \fq Abadoʌ̃, Apolioʌ̃.\ft Maʌ̃ trʌ̃ba jara panʌa: “Ne jũma ãrĩbari.”\f* \p \v 12 Nabema mĩã djuburi b̶ead̶i jarad̶ara jõsia, baribʌrʌ wad̶ibid̶a umé panʌa.\f + \fr 9:12 \ft Maʌ̃ mĩã djuburi b̶ead̶i jarad̶ara dadjirãba Apocalipsi 8:13d̶e unubadaa.\f* \p \v 13 Mãwãnacarea dewarabema nezocaba idji cachiruda zásia. Maʌ̃ne Ãcõrẽ quĩrãpita quera babada oro od̶a cachu quĩmãrẽ panʌareba ab̶a bed̶ea b̶ʌda mʌ̃a ũrĩsia. \v 14 Dji bed̶ea b̶ʌba bajãnebema nezoca cachiru zad̶aa nãwã jarasia: “Do waib̶ʌa Euprate abadama bajãnebema nezoca quĩmãrẽ jʌ̃ panʌda ẽrã b̶ʌdua.” \v 15 Ara maʌ̃da idjia maʌ̃ quĩmãrẽ panʌra ẽrã b̶ʌsia naʌ̃ ẽjũãne b̶eara berara ẽsidra quenanamãrẽã.\f + \fr 9:15 \fq Berara ẽsidra.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “la tercera parte.” Ara maʌ̃ quĩrãca jara b̶ʌa versículo 18d̶e.\f* Ãcõrẽba ãdjira erob̶asia ara maʌ̃ poad̶e, ara maʌ̃ jed̶ecod̶e, ara maʌ̃ ewarid̶e mãwã quenanamãrẽã. \v 16 Maʌ̃ne mʌ̃a ũrĩsia ab̶aʌba jarabʌrʌda cawayod̶e wãbada sordaorãda jũmasãwã enebʌdada. Dosciento miyoʌ̃ enebʌdaad̶a asia. \p \v 17 Mʌ̃a cãĩmocara quĩrãca ununa cawayora nãwã b̶easia: ãdji borora imama boro quĩrãca b̶easia. Ãdji ited̶eba uruada, azupreda, idjab̶a nãrĩda cowabadjia. Dji ʌ̃rʌ̃ chũmeaba ãdji jãare jũãtrʌbarida jʌ̃ b̶easia. Maʌ̃ jũãtrʌbarira purega b̶asia, zapiro mõgara quĩrãca pãwãrã b̶asia idjab̶a azupre quĩrãca cuara b̶asia.\f + \fr 9:17 \fq Zapiro mõgara.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “jacinto nepõnõ.”\f* \v 18 Cawayo ited̶eba cowa b̶ʌ nãrĩba, uruaba, azupre bid̶a naʌ̃ ẽjũãne b̶eara berara ẽsidra quenasid̶aa. \v 19 Maʌ̃gʌrã cawayoba ãdji ited̶eba cowa b̶ʌba, ãdji dru bid̶a ẽberãrãra beabadjid̶aa. Ãdji drura dama quĩrãca b̶asia. Maʌ̃ba ẽberãrãra cad̶aped̶a beabadjid̶aa. \p \v 20 Mãwãmĩna ẽberãrã quininaẽ́ bad̶aba wad̶ibid̶a ãdjia cadjirua obadara igarad̶aẽ́ basía. Ãdjia jai ẽpẽbadara igarad̶aẽ́ basía. Jʌwaba od̶a ãcõrẽra igarad̶aẽ́ basía: dji oro od̶ada, parata od̶ada, bronce od̶ada, mõgara od̶ada, bacuru od̶a sid̶a igarad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ jʌwaba od̶a ãcõrẽba ununacamĩna, ũrĩnacamĩna, idjab̶a nĩbad̶acamĩna, ẽberãrãba maʌ̃ra igarad̶aẽ́ basía. \v 21 Idjab̶a mĩã beabadara, djãrã nʌ̃gʌbadara, aud̶ua nĩbabadara, ne drʌabada sid̶a ẽberãrãba igarad̶aẽ́ basía. \c 10 \s1 Bajãnebema nezocaba carta zaque erob̶ad̶a \p \v 1 Mãwãnacarea cãĩmocara quĩrãca mʌ̃a unusia bajãnebema nezoca dji dromada ed̶aa zebʌrʌda. Idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra jʌ̃rãrã basía. Idji boro ʌ̃rʌ̃ eumada b̶asia. Idji quĩrãra ʌ̃mãdau quĩrãca urua b̶asia. Idji jĩrũra tʌbʌ eradrʌ nũmʌ quĩrãca b̶asia. \v 2 Idji jʌwad̶e carta zaqueda ewara erob̶asia. Idji jĩrũ araarebemara pusad̶e tʌga nũmasia. Jĩrũ acʌarebemara drua tʌga nũmasia. \v 3 Maʌ̃be idjira imama jarragabari quĩrãca jĩgua b̶iasia. Mãwã b̶iabʌrʌd̶e baara b̶arima siete jururuasia. \v 4 Baa b̶arima siete jururuad̶acarea maʌ̃ jururuaba jarad̶ara mʌ̃a cartad̶e b̶ʌi basía. Maʌ̃ne bajãnaa mʌ̃a bed̶eada ũrĩsia nãwã jarabʌrʌda: “Baaba b̶arima siete jururua jarad̶ara mẽrã erob̶adua. Cartad̶e b̶ʌrãdua.” \p \v 5 Maʌ̃be mʌ̃a ununa bajãnebema nezoca pusad̶e idjab̶a drua tʌga nũmʌba idji jʌwa araarebemada ʌ̃taa bajãnaa wasia. \v 6 Mãwã b̶ʌd̶e idjira naʌ̃ ẽjũãnebema, bajãnebema, pusad̶ebema jũma od̶a Ãcõrẽ trʌ̃neba bed̶easia. Nãwã jarasia Ãcõrẽ ewariza zocai b̶ʌ trʌ̃neba: “Ãcõrẽba jarad̶ara dãrãẽ́ne jũma mãwãya. \v 7 Idjid̶eba bed̶eabadarãda idji nezocarãa. Naẽna Ãcõrẽba ãdjirãa jarabadjia idjia cawabiẽ́ b̶ʌda jĩrũare jũma mãwãida. Bajãnebema nezoca dji jĩrũarebemaba cachiru zabʌrʌd̶e wãrãda jũma mãwãya.” \p \v 8 Maʌ̃be bajãnaa bed̶ea mʌ̃a naẽna ũrĩnaba wayacusa nãwã jarasia: “Bajãnebema nezoca jĩrũ ab̶a pusad̶e jĩrũ ab̶a drua tʌga nũmʌba carta zaque idji jʌwad̶e ewara erob̶ʌda edad̶e wãdua.” \p \v 9 Ara maʌ̃da bajãnebema nezocamaa wãped̶a mʌ̃a iwid̶isia carta zaquera diamãrẽã. Idjia panusia: “Edadua. Codua. Bʌ ited̶era urrajõ quĩrãca cũã b̶aya, baribʌrʌ bʌ b̶ited̶a asea nũmeya.” \p \v 10 Maʌ̃ carta zaquera bajãnebema nezoca jʌwad̶ebemada edaped̶a cosia. Mʌ̃ ited̶e urrajõ quĩrãca cũã b̶asia baribʌrʌ cod̶acarea mʌ̃ b̶ited̶a asea nũmesia. \v 11 Maʌ̃be idjia mʌ̃́a jarasia: “Bʌa wayacusa Ãcõrẽneba bed̶eaida b̶ʌa zocãrã puru sãwãninebemada, zocãrã drua sãwãninebemada, bed̶eaza sãwãninebemada, idjab̶a ẽberãrã bororã sãwãninebema sid̶a.” \c 11 \s1 Ãcõrẽnebema bed̶eabadarã umé panʌ \p \v 1 Mãwãnacarea ab̶aʌba de zabada bacuru quĩrãca b̶ʌda mʌ̃́a diasia. Idjia nãwã jarasia: “Ãcõrẽ de dromara, animarã babue diabada sid̶a zad̶e wãdua. Idjab̶a Ãcõrẽa mama bia bed̶ea panʌ sid̶a jũma juachadua. \v 2 Baribʌrʌ Ãcõrẽ de droma mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶ʌ ed̶aarebema ẽjũãda zarãdua, maʌ̃gʌra Ãcõrẽ ĩjãẽ́ b̶eaa diad̶a bẽrã. Ãdjirãba Ãcõrẽ puru Jerusaleʌ̃ra 42 jed̶eco poya eropanania.\f + \fr 11:2 \ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãdjirãra Ãcõrẽ itea b̶ʌ purura 42 jed̶eco biwadʌgad̶ia.”\f* \v 3 Maʌ̃ ewarid̶e mʌ̃a ẽberãda umé diabueya mʌ̃nebemada ebud̶a bed̶ead̶amãrẽã. Ãdjia sopua carea jʌ̃bada jʌ̃ panʌne 1,260 ewari Ãcõrẽneba bed̶ead̶ia.” \p \v 4 Ãcõrẽ naʌ̃ ẽjũãnebema boro quĩrãpita olivo bacuruda umé panʌa, ĩbĩrã sid̶a umé panʌa. Maʌ̃ba idjid̶ebema bed̶eabada umé panʌda jara b̶ʌa.\f + \fr 11:4 \ft Zacaria 4:1-14.\f* \v 5 Bariduaba ãdjida biẽ́ o quĩrĩãnibʌrʌ, ãdji ited̶eba urua eradrʌbʌrʌba ãdji ume dji quĩrũra bá bead̶ia. Jũma ãdji biẽ́ o quĩrĩãbʌdara ara maʌ̃ quĩrãca bead̶ia. \v 6 Maʌ̃ ẽberã umé panʌba Ãcõrẽneba bed̶ea panʌne bajãra poya jũãtrʌd̶ia cue zerãmãrẽã. Baido sid̶a ãdjia poya oa babid̶ia idjab̶a naʌ̃ ẽjũã ãrĩnira quĩrãtanoa poya zebid̶ia ãdjia o quĩrĩã panʌ quĩrãca. \p \v 7 Baribʌrʌ Ãcõrẽnebema jũma bed̶eaped̶ad̶acarea animarã cadjirua uria dau cʌre b̶ʌd̶eba zebʌrʌba ãdjira orraya. Maʌ̃ba ãdjira poyaped̶a beaya. \v 8 Dji bewãrãra Jerusaleʌ̃ puru dromane tapanania. (Jerusaleʌ̃ purud̶e dadjirã Boro Jesura crud̶e cachi beasid̶aa. Ʌ̃cʌrʌba maʌ̃ purura trʌ̃ jarabadaa “Sodoma” idjab̶a “Egipto”, Jerusaleʌ̃nebemaba cadjiruara ab̶arica obada bẽrã.) \v 9 Puruzabemaba, bed̶eazabemaba, druazabema bid̶a bẽwãrã mama tapanʌda ewari ũbea ẽsidra acʌ panania. Maʌ̃ bewãrãra idu joubid̶aẽ́a. \v 10 Ãdji beuped̶ad̶a carea naʌ̃ ẽjũãne b̶eara b̶ʌsrid̶ad̶ia. B̸ʌsrid̶a panʌba ãdjiza nebiada diadruad̶ia maʌ̃ Ãcõrẽneba bed̶eabada umé pananaba ãdjirãra bia mĩga eropanana bẽrã. \v 11 Baribʌrʌ ewari ũbea ẽsidra bad̶acarea Ãcõrẽba ãdjira ʌ̃rẽbabisia. Ãdji piradrʌbʌda unuped̶ad̶ara bio dauperasid̶aa. \v 12 Maʌ̃be dji Ãcõrẽneba bed̶eabadaba bed̶eada bajãnaa jĩgua ũrĩsid̶aa. Nãwã jarasia: “Nama ʌ̃taa zed̶adua.” Ara maʌ̃da ãdji ume dji quĩrũba acʌ panʌne jʌ̃rãrãne bajãnaa wãsid̶aa. \p \v 13 Maʌ̃be de uremiada dji cãbãyã uresia. Maʌ̃ba Jerusaleʌ̃ purud̶e deda zocãrã coracuasia.\f + \fr 11:13 \fq Zocãrã.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “la décima parte.”\f* Ẽberãrãda siete mil quinisid̶aa. Maʌ̃ne dji zocai b̶eara bio daupera duanʌba Ãcõrẽ bajãne b̶ʌ́a bia bed̶easid̶aa. \p \v 14 Maʌ̃ mĩã djuburi b̶ead̶i jarad̶ara jõsia. Baribʌrʌ jĩrũarebema mĩã djuburi b̶ead̶i jarad̶ara dãrãẽ́ne zeya.\f + \fr 11:14 \ft Mĩã djuburi b̶ead̶i jarad̶ara ũbea panʌa. Apocalipsi 8:13.\f* \s1 Jĩrũarebema cachiru zad̶a \p \v 15 Bajãnebema nezoca dji jĩrũarebemaba idji cachirura zásia.\f + \fr 11:15 \fq Bajãnebema nezoca dji jĩrũarebemaba.\ft Cãpũrĩã bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “séptimo ángel.”\f* Maʌ̃ne bajãne zocãrã nãwã jĩgua bed̶easid̶aa: \q1 Dadjirã Boro Ãcõrẽda, idjia ẽdrʌ edabari diai jarad̶a ume naʌ̃ ẽjũãnebema boroda panesid̶aa.\f + \fr 11:15 \fq Idjia ẽdrʌ edabari diai jarad̶a.\ft Griego bed̶ead̶e “idji Crito” b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* \q1 Id̶iba ʌ̃taa Ãcõrẽra ewariza jũmarã Boroda b̶aya. \p \v 16 Maʌ̃be veinticuatro drõãrãda ãdji bugue biya quirud̶e Ãcõrẽ quĩrãpita chũmeanada chĩrãborod̶e b̶arru copanenaped̶a Ãcõrẽa bia bed̶easid̶aa. \v 17 Nãwã jarasid̶aa: \q1 Dairã Boro Ãcõrẽ jũma poya b̶ʌ, bʌra naãrãed̶a b̶asia idjab̶a wad̶ibid̶a b̶ʌa.\f + \fr 11:17 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e idjab̶a b̶ʌ́ b̶ʌa: “Idjab̶a zeida b̶ʌa.”\f* \q1 Bʌ ʌb̶ʌa waib̶ʌa b̶ʌda unubi b̶ʌ bẽrã idjab̶a jũmarã Boroda b̶ed̶a bẽrã daiba bia b̶ʌad̶a a panʌa. \q1 \v 18 Druazabemarãra bʌ ume quĩrũbucasid̶aa. Baribʌrʌ bʌa cawa oi ewarira jũẽsia.\f + \fr 11:18 \fq Bʌa cawa oi ewarira jũẽsia.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bʌ quĩrũbi ewarira jũẽsia.”\f* Id̶ibʌrʌ bʌa beud̶arãra cawa oya. \q1 Maʌ̃ne bʌ nezocarã bʌd̶eba bed̶eaped̶ad̶arãa, bʌ ẽberãrãa, bʌ waya b̶ea dji dromarãa, ed̶aara b̶earãa bid̶a bʌa ne biada diaya ãdjia oped̶ad̶a quĩrãca. \q1 Baribʌrʌ naʌ̃ ẽjũãne cadjirua oped̶ad̶ara bʌa biẽ́ b̶ʌya. \m \v 19 Maʌ̃be Ãcõrẽ de droma bajãne b̶ʌra ewasia. Maʌ̃ ded̶e ed̶a Ãcõrẽ ley wagabada baurudeda mʌ̃a unusia. Maʌ̃ne baada purewa eda nũmesia, jururua nũmesia, idjab̶a dji cãbãyã b̶ae nũmesia. Naʌ̃ ẽjũãra ure nũmesia idjab̶a hieloda cue quĩrãca jurru nũmesia. \c 12 \s1 Wẽrã Juaʌ̃ba ununa \p \v 1 Ne jarai waib̶ʌada bajãne odjasia. Mʌ̃a unusia wẽrãba ʌ̃mãdauda wua quĩrãca jʌ̃ b̶ʌda.\f + \fr 12:1 \ft Maʌ̃ wẽrãba judiorãnebemada jara b̶ʌa.\f* Idji jĩrũra jed̶eco ʌ̃rʌ̃ b̶asia. Doce chĩdauda borob̶ari quĩrãca jʌ̃ b̶asia. \v 2 Maʌ̃ wẽrãra b̶iogoa b̶asia. Warra toid̶e nũmʌ bẽrã puaba b̶iabadjia. \p \v 3 Maʌ̃be dewara ne jaraida bajãne odjasia. Mʌ̃a je droma purega b̶ʌda unusia. Maʌ̃ jeba boroda siete erob̶asia idjab̶a cachuda die erob̶asia. Nepeda boroza jʌ̃ b̶easia. \v 4 Idji druba jãrãwẽbʌrʌba chĩdauda berara ẽsidra bajãneba naʌ̃ ẽjũãnaa jurrubisia.\f + \fr 12:4 \fq Berara ẽsidra.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “la tercera parte.”\f* Maʌ̃ jera wẽrã warra toi carea b̶ʌma nũmesia warra zaque ara tobʌrʌda mĩ carea. \v 5 Maʌ̃ne wẽrãba umaquĩrã warrada tosia. (Maʌ̃ warraba quĩrã djuburia neẽ́ jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶eaa idji bed̶eada ĩjã obiya.)\f + \fr 12:5 \fq Quĩrã djuburia neẽ́.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Jiorroba ĩjã obiya.” Salmo 2:7-9.\f* Baribʌrʌ jeba mĩ naẽna Ãcõrẽba maʌ̃ warrara ʌ̃taa edesia idji bugue biya quirud̶e chũmʌmaa. \v 6 Maʌ̃be wẽrãra ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌmaa mĩrũ wãsia. Mama 1,260 ewari idjira waga erob̶ai carea Ãcõrẽba jũma o erob̶asia. \p \v 7 Mãwãnacarea bajãnebema nezoca dji droma Miguel abadada idjiare panʌ nezocarã sid̶a je ume bajãne djõbucasid̶aa. Maʌ̃ne jera idjiare panʌ sid̶a djõbucasid̶aa. \v 8 Baribʌrʌ jeba, idjiare panʌ bid̶a poyad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã ãdjira bajãne waa poya pananaẽ́ basía. \v 9 Maʌ̃ne je dromara, jũma idjiare panʌ sid̶a naʌ̃ ẽjũãnaa b̶atabuesid̶aa. Maʌ̃ jera naẽnaed̶a bad̶a dama basía. Idji trʌ̃ra Diauru idjab̶a Satana abadaa.\f + \fr 12:9 \ft Griegod̶e bed̶ea diauruba jara b̶ʌa: “Djãrã biẽ́ jarabari.” Satana trʌ̃ba jara b̶ʌa: “Dji quĩrũ.”\f* Idjia naʌ̃ ẽjũãne b̶eara jũma cũrũga erob̶ʌa. \p \v 10 Maʌ̃be mʌ̃a ũrĩsia ab̶aʌda bajãne jĩgua bed̶ea b̶ʌda. Maʌ̃ba nãwã jarasia: \q1 Id̶ibʌrʌ dadji Ãcõrẽba idji ẽberãrãra ẽdrʌ edabʌrʌa. \q1 Id̶ibʌrʌ idji ʌb̶ʌad̶eba jũmarã boroda b̶aya. \q1 Crito idjia ẽdrʌ edabari diai jarad̶aba jũma poya erob̶aya. \q1 Dadji djabarã biẽ́ jarabarida bajãneba ud̶aa b̶atabuesid̶aa. \q1 Idjia ãsa, diamasi bid̶a dadji Ãcõrẽ quĩrãpita djabarãra biẽ́ jarabadjia. \q1 \v 11 Dadji djabarãba Oveja Zaque oa erozoad̶aba idjab̶a idji bed̶ea jara panʌneba poyasid̶aa. \q1 Ãdjirã Crito carea bead̶ira wayad̶aẽ́ basía, ãtebʌrʌ beud̶i carea panasid̶aa. \q1 \v 12 ¡Maʌ̃ bẽrã jũma bajãne b̶eara b̶ʌsrid̶ad̶adua! \q1 Baribʌrʌ naʌ̃ ẽjũãne b̶eara, pusad̶e b̶ea sid̶a mĩã djuburi b̶ead̶ia diaurura bãrãmaa zed̶a bẽrã. \q1 Idjira dãrã b̶aẽ́da cawa b̶ʌ bẽrã bio quĩrũ b̶ʌa. \m \v 13 Jeba cawasia idjira naʌ̃ ẽjũãnaa b̶atabuesid̶ada. Maʌ̃ carea wẽrã warra tod̶ara biẽ́ oi carea ẽpẽsia. \v 14 Baribʌrʌ jeba biẽ́ orãmãrẽã Ãcõrẽba wẽrãa nejõbʌ droma ida diasia ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌmaa wãb̶ari wãmãrẽã. Mama Ãcõrẽba idjira poa ũbea ẽsidra waga erob̶ai carea jũma o erob̶asia. \v 15 Maʌ̃ bẽrã jeba idji ited̶eba baidoda do quĩrãca cumabuesia wẽrãra do b̶arrea edemãrẽã. \v 16 Baribʌrʌ egoroba wẽrãra carebasia. Egorora yã dogoped̶a jeba ited̶eba do quĩrãca cumabued̶ara jũma dosia. \v 17 Maʌ̃ carea jera wẽrã ume bio quĩrũsia. Ara maʌ̃da idjira wẽrãneba yõped̶ad̶a waabemarã ume djõne wãsia. Maʌ̃ yõped̶ad̶ara Ãcõrẽ bed̶ea ĩjã o b̶earãa, Jesucritoba jaradiad̶a ĩjã b̶earãa. \c 13 \s1 Animarã minijĩchia b̶ʌ pusad̶eba odjad̶a \p \v 1 Mãwãnacarea jera pusa ĩbʌd̶e nũmesia.\f + \fr 13:1 \fq Jera pusa ĩbʌd̶e nũmesia.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃ra pusa ĩbʌd̶e nũmesia.” Ʌ̃cʌrʌ Bibliad̶e maʌ̃ bed̶eara 12:18d̶e b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* Maʌ̃ne mʌ̃a unusia animarã minijĩchia b̶ʌda pusad̶eba odjabʌrʌda. Maʌ̃ animarãra siete boroda idjab̶a die cachuda erob̶asia. Cachuza nepeda jʌ̃ b̶easia. Boroza Ãcõrẽ biẽ́ jara b̶ʌ bed̶eada trʌ̃ quĩrãca b̶ʌ́ erob̶easia. \v 2 Maʌ̃ animarã mʌ̃a ununara imama gorogoroa quĩrãca b̶asia. Idji jĩrũra wi jĩrũ quĩrãca b̶asia. Idji itera imama ite quĩrãca b̶asia. Jeba maʌ̃ animarãa idji ʌb̶ʌada diasia. Idjab̶a idji bugue biya quirud̶e chũmebisia naʌ̃ ẽjũãne b̶eara poya erob̶amãrẽã. \v 3 Maʌ̃ animarã boro ab̶a cõnara anina bara b̶asia. Maʌ̃ cõnaba idjira wãrãda beuida b̶asia baribʌrʌ dji cõnara ani b̶asia. Maʌ̃ carea jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶eaba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã idjira ẽpẽsid̶aa. \v 4 Ãdjirãba jea bia bed̶eabadjid̶aa, idji ʌb̶ʌara maʌ̃ animarãa diad̶a bẽrã. Idjab̶a dji animarãa bid̶a bia bed̶eabadjid̶aa. Nãwã jarabadjid̶aa: “¿Caida naʌ̃ animarã quĩrãca b̶ʌ? ¿Caida idji ume poya djõi?” \p \v 5 Ãcõrẽba maʌ̃ animarãa idu jarabisia ara idjidrʌ dji dromada idjab̶a Ãcõrẽra biẽ́ tab̶ʌda. 42 jed̶eco naʌ̃ ẽjũãne b̶eada idu poyabisia. \v 6 Maʌ̃ne idjia Ãcõrẽda, Ãcõrẽ trʌ̃da, Ãcõrẽ b̶ʌmabemada, jũma bajãne b̶ea sid̶a biẽ́ jarabadjia. \v 7 Idjab̶a Ãcõrẽba iduaribisia maʌ̃ animarãra idji ẽberãrã ume djõnaped̶a poyamãrẽã. Iduaribisia puruzabemada, bed̶eazabemada, druazabema sid̶a poya erob̶amãrẽã. \v 8 Maʌ̃ne jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶eaba maʌ̃ animarãa bia bed̶eabadjid̶aa. Naʌ̃ ẽjũã oi naẽna ãdji trʌ̃ra Oveja Zaqueba erob̶ʌ cartad̶e b̶ʌẽ́ b̶easia. Maʌ̃ cartad̶e ẽberãrã ewariza zocai b̶ead̶i trʌ̃da jũma b̶ʌ́ b̶ʌa. \v 9 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba ũrĩdua: \q1 \v 10 Ab̶aʌda preso b̶eida Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, preso b̶eya. \q1 Ab̶aʌda necoba beuida quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, necoba beuya.\f + \fr 13:10 \ft Jeremia 15:2; 43:11.\f* \m Maʌ̃ carea Ãcõrẽ ẽberãrãba bio droad̶ida panʌa idjab̶a bio ĩjã pananida panʌa. \s1 Animarã minijĩchia b̶ʌ egorod̶eba odjad̶a \p \v 11 Mãwãnacarea mʌ̃a dewara animarã minijĩchia b̶ʌda egorod̶eba odjabʌrʌda unusia. Maʌ̃ animarãba cachu zaqueda umé erob̶asia oveja zaque cachu quĩrãca. Baribʌrʌ je bed̶eabʌrʌ quĩrãca bed̶eabadjia. \v 12 Idjira pusad̶eba odjad̶a animarãare b̶asia. Maʌ̃ne animarã pusad̶eba odjad̶aba jarabʌrʌra idjia ẽberãrãa jũma ĩjã obibadjia. Maʌ̃ bẽrã jarasia jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶eaba animarã pusad̶eba odjad̶aa bia bed̶ead̶amãrẽã. Maʌ̃ animarã boro cõna aninara beuida b̶ad̶amĩna wad̶i zocai b̶asia. \v 13 Animarã egorod̶eba odjad̶aba ne ununaca waib̶ʌa b̶eada ocuabadjia. Ẽberãrãba acʌ panʌne urua sid̶a bajãneba naʌ̃ ẽjũãnaa b̶aebisia. \v 14 Ãcõrẽba iduaribisia egorod̶eba odjad̶a animarãba maʌ̃ ne ununacara pusad̶eba odjad̶a animarã trʌ̃neba poya o b̶amãrẽã.\f + \fr 13:14 \fq Ãcõrẽba iduaribisia egorod̶eba odjad̶a animarãba maʌ̃ ne ununacara pusad̶eba odjad̶a animarã trʌ̃neba poya o b̶amãrẽã.\ft Maʌ̃ bed̶eara idjab̶a nãwã traducida b̶ʌa: “Diauruba egorod̶eba odjad̶a animarãa ʌb̶ʌada diasia maʌ̃ ne ununacara pusad̶eba odjad̶a animarã trʌ̃neba poya o b̶amãrẽã.”\f* Mãwã egorod̶eba odjad̶a animarãba naʌ̃ ẽjũãne b̶eara cũrũgasia. Djõbada necoba animarã cõna wad̶i zocai b̶ʌ za quĩrãca b̶ʌda idjia obisia.\f + \fr 13:14 \fq Djõbada necoba animarã cõna wad̶i zocai b̶ʌ za quĩrãca b̶ʌda idjia obisia.\ft Maʌ̃ bed̶eara idjab̶a nãwã traducida b̶ʌa: “Djõbada necoba cõna waya zocai b̶ed̶a animarã quĩrãca b̶ʌda idjia obisia.”\f* Mãwã od̶acarea idjia jarasia jũmarãba maʌ̃gʌ́a bia bed̶ead̶amãrẽã. \v 15 Ãcõrẽba iduaribisia animarã egorod̶eba odjad̶aba animarã jʌwaba od̶aa zocai b̶aira diaida.\f + \fr 13:15 \fq Ãcõrẽba iduaribisia animarã egorod̶eba odjad̶aba animarã jʌwaba od̶aa zocai b̶aira diaida.\ft Maʌ̃ bed̶eara idjab̶a nãwã traducida b̶ʌa: “Diauruba idjía ʌb̶ʌada diasia pusad̶eba odjad̶a animarã zaca b̶ʌ zocai b̶abimãrẽã.”\f* Maʌ̃be animarã jʌwaba od̶ara bed̶easia. Maʌ̃ jʌwaba od̶a animarãba idjía bia bed̶ead̶aẽ́ra jũma quenabisia. \v 16 Maʌ̃ awara egorod̶eba odjad̶a animarãba jũmarãa sẽyãda ãdji jʌwa arad̶e wa dratud̶e b̶ʌbisia. Dji dromarãa, dji ed̶aara qued̶eaa, ne bara b̶eaa, ne neẽ́ qued̶eaa, nezocarãa, nezocarãẽ́a bid̶a maʌ̃ sẽyãda b̶ʌbisia. \v 17 Ab̶abe maʌ̃ sẽyã erob̶eaba poya ne nẽdod̶ida panasid̶aa idjab̶a poya nẽdobued̶ida panasid̶aa. Maʌ̃ sẽyãra pusad̶eba odjad̶a animarã trʌ̃a wa idji trʌ̃nebema numeroa. \v 18 Maʌ̃ numeroba caida jara b̶ʌ cawai careara ne cawa b̶aida b̶ʌa. Crĩcha cawa b̶ʌba poya cawaya caida jara b̶ʌda. Maʌ̃ numerora ẽberã trʌ̃da mãwã b̶ʌa. Idji numerora naʌ̃gʌa: 666. \c 14 \s1 144 mil ẽberãrã trʌ̃ãped̶ad̶a \p \v 1 Mãwãnacarea mʌ̃a unusia Oveja Zaquera Sioʌ̃ eya borod̶e nũmʌda. Idji ume ẽberãrãda 144 mil panasid̶aa. Ãdjirã dratud̶e Oveja Zaque trʌ̃da, dji Zeza trʌ̃ sid̶a b̶ʌ́ erob̶easia. \v 2 Maʌ̃ne bajãnaa mʌ̃a ũrĩsia do bũga nũmʌ quĩrãca, baa jururua nũmʌ quĩrãca. Mʌ̃a ũrĩnara arpa zabadarãba biya zá duanʌ quĩrãca b̶asia. \v 3 Maʌ̃ne Ãcõrẽ bugue biya quiru quĩrãpita, animarã zaca zocai b̶ea quĩmãrẽ panʌ quĩrãpita, veinticuatro drõãrã quĩrãpita bid̶a trʌ̃ãbi djiwid̶ida trʌ̃ã duanasid̶aa. Ni ab̶aʌba maʌ̃ trʌ̃ãbira poya trʌ̃ã cawad̶aẽ́ basía. Ab̶abe maʌ̃ 144 mil ẽberãrã Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãnebema ẽdrʌ edad̶aba trʌ̃ã cawasid̶aa. \v 4 Maʌ̃ ẽberãrãra wẽrã adua b̶easia. Ãcõrẽ itea ni maãrĩ bid̶a biẽ́ b̶ead̶aẽ́ basía. Oveja Zaque wãbʌrʌza ẽpẽbadaa. Ãcõrẽba ãdjirãra idji itea, Oveja Zaque itea bid̶a b̶ead̶amãrẽã naʌ̃ ẽjũãnebemada ẽdrʌ edasia. Néud̶ebema naãrã ewad̶a Ãcõrẽa diad̶a quĩrãca panʌa. \v 5 Sewara ni ab̶a bid̶a od̶acaa. Ab̶ed̶a cadjirua neẽ́ b̶eaa. \s1 Bajãnebema nezoca ũbea panʌba jaraped̶ad̶a \p \v 6 Mãwãnacarea mʌ̃a bajãnebema nezocada unusia bajãne wãb̶aribusida. Idjia bed̶ea biada erob̶asia jũma naʌ̃ ẽjũãnebemarãa, druazabemarãa, bed̶eazabemarãa, puruzabemarãa bid̶a jarai carea. Maʌ̃ bed̶eara ewariza mãwã b̶aya. \v 7 Idjia nãwã jĩgua jarasia: “¡Ãcõrẽra wayad̶adua! Idjia cawa oi ewarira jũẽna bẽrã idjidrʌ dji dromaana ad̶adua. Bajãda, egoroda, pusada, baido bogadrʌ b̶ea sid̶a od̶a bẽrã idjía bia bed̶ead̶adua.” \p \v 8 Maʌ̃ bajãnebema nezoca caid̶u dewarada zeped̶a nãwã jarasia: “Babilonia puru dromara jũma ãrĩsia. Wãrãda jũma ãrĩsia. Maʌ̃ purud̶ebemarãba aud̶ua o duanʌba druazabemarãa ab̶arica cadjiruada obisid̶aa itua õgo diabʌda quĩrãca.” \p \v 9-10 Maʌ̃ bajãnebema nezoca wãnacarea dewarada wãb̶ari zesia. Idjia nãwã jĩgua jarasia: “Bariduaba animarã minijĩchia b̶ʌ́a, jʌwaba od̶a idji za quĩrãca b̶ʌ́a bid̶a bia bed̶eaibʌrʌ, idjab̶a dratud̶e wa jʌwad̶e maʌ̃ animarã sẽyãda idu b̶ʌbibʌrʌ, Ãcõrẽba quĩrũbid̶eba maʌ̃ ẽberãra bio biẽ́ b̶ʌya uva b̶a asega b̶ʌ dawabʌrʌ quĩrãca. Maʌ̃ ẽberãra jũma bajãnebema nezocarã quĩrãpita, Oveja Zaque quĩrãpita bid̶a azupre uruaba bio bia mĩga b̶aya. \v 11 Maʌ̃ ẽberã bia mĩga b̶ʌma tʌbʌ uruara quica baya. Ewariza cowa nũmaya. Bariduaba animarã minijĩchia b̶ʌ́a, jʌwaba od̶a idji za quĩrãca b̶ʌ́a bid̶a bia bed̶eaibʌrʌ, ʌ̃nãũnira neẽ́ b̶aya. Maʌ̃ animarã trʌ̃ idu b̶ʌbiped̶ad̶aba ãsa, diamasi bid̶a ʌ̃nãũnira neẽ́ panania.” \v 12 Maʌ̃ carea Ãcõrẽ ẽberãrãba naʌ̃ ẽjũãne bio droad̶ida panʌa. Idjia ĩjã obi b̶ʌ bed̶eada ĩjã o b̶ead̶ida panʌa idjab̶a Jesura bio ĩjã pananida panʌa. \p \v 13 Mãwãnacarea mʌ̃a bajãnaa ũrĩsia ab̶a nãwã bed̶eabʌrʌda: “Cartad̶e nãwã b̶ʌdua: id̶iba ʌ̃taa bia b̶ead̶ia dadjirã Boro Jesu ĩjã panʌne beubʌdara.” \p Maʌ̃ne Ãcõrẽ Jaureba nãwã jarasia: “Wãrãda bia b̶ead̶ia. Ãdjirãra bia mĩga panananebemada ʌ̃nãũnia. Ãdjia bia oped̶ad̶a carea Ãcõrẽba ne biada bajãne diaya.” \s1 Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãne b̶ea cawa oid̶ebema \p \v 14 Mãwãnacarea mʌ̃a ʌ̃taa acʌbʌrʌd̶e jʌ̃rãrã torroda unusia. Ẽberã zaca b̶ʌda maʌ̃ jʌ̃rãrã ʌ̃rʌ̃ chũmʌda unusia.\f + \fr 14:14 \fq Ẽberã zaca b̶ʌda.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Naʌ̃ djara edad̶aca b̶ʌda.” Ab̶ari quĩrãca jara b̶ʌa Daniel 7:13.\f* Nepe oro od̶ada jʌ̃ b̶asia. Idji jʌwad̶e neco pewed̶ea era b̶ʌda erob̶asia. \v 15 Mãwã b̶ʌd̶e Ãcõrẽ de droma bajãne b̶ʌd̶eba nezocada ab̶a dajadaa zeped̶a dji jʌ̃rãrã ʌ̃rʌ̃ chũmʌ́a nãwã jĩgua jarasia: “Ẽjũãnebema néura jũma purea tab̶ʌa. Ewai jara nũmʌ bẽrã bʌ necoba ewadua.” \v 16 Ara maʌ̃da jʌ̃rãrã ʌ̃rʌ̃ chũmʌba idji necoba naʌ̃ ẽjũãnebema néura b̶arima ab̶abe orrawe tubʌrʌba jũma ewasia. \p \v 17 Maʌ̃be dewara nezocada Ãcõrẽ de droma bajãne b̶ʌd̶eba dajadaa zesia. Idjia bid̶a neco pewed̶ea era b̶ʌda erob̶asia. \v 18 Maʌ̃ne quera babada bajãne b̶ʌmaʌba dewara nezocada zesia. Maʌ̃ nezocaba quera babada uruada urua erob̶abaria. Idjia bajãnebema nezoca neco pewed̶ea era erob̶ʌ́a nãwã jĩgua jarasia: “Ẽjũãnebema uvara jũma purea nũmʌ bẽrã bʌ neco pewed̶ea era b̶ʌba uvara dji cʌmʌne ewadua.” \v 19 Ara maʌ̃da bajãnebema nezocaba idji necoba naʌ̃ ẽjũãnebema néura b̶arima ab̶abe orrawe tubʌrʌba uvara cʌmʌne jũma ewasia. Maʌ̃be uvara dji biwadʌgabadad̶e cuabuesia dji b̶a piai carea. Maʌ̃ba jara b̶ʌa Ãcõrẽba cawa oid̶ebemada. \v 20 Uvara Jerusaleʌ̃ puru dajada biwadʌgasia. Maʌ̃ne oada mamaʌba mĩga weab̶ari wãsia.\f + \fr 14:20 \fq Mĩga weab̶ari wãsia.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “1,600 estadia weab̶ari wãsia.” Cãpũrĩã bed̶ead̶e jara b̶ʌa “300 kilómetro weab̶ari wãsia.”\f* Dji nãbuada cawayo ite jʌ̃bada ʌ̃tʌad̶e jũẽsia. \c 15 \s1 Bajãnebema nezoca siete panʌba bia mĩgabid̶id̶ebema \p \v 1 Wayacusa ne jarai waib̶ʌada mʌ̃a bajãne unusia. Maʌ̃ ne jarai carea mʌ̃a cawa crĩchaẽ́ b̶esia. Bajãnebema nezocarãda siete panasid̶aa. Ãdjirãza jĩrũarebema bia mĩgabid̶ira ab̶a eropanasid̶aa. Maʌ̃ bia mĩgabi siete panʌ jũma mãwãnacarea Ãcõrẽ quĩrũbid̶eba cawa oira jõya. \p \v 2 Maʌ̃ awara mʌ̃a pusa quĩrãca unusia vidrio quĩrãca ẽsã quiruda idjab̶a urua nũmʌda. Maʌ̃ icawa jũma dji animarã minijĩchia b̶ʌ ĩjãped̶ad̶aẽ́ra duanasid̶aa. Ãdjirãba maʌ̃ animarãa, jʌwaba od̶a idji za quĩrãca b̶ʌ́a bid̶a bia bed̶ead̶aẽ́ basía idjab̶a idji trʌ̃nebema numeroda ãdji dratud̶e, jʌwad̶e bid̶a idu b̶ʌbid̶aẽ́ basía. Ãcõrẽba arpa diad̶ada ãdjirãba eropanasid̶aa. \v 3 Arpa zabʌdad̶e Ãcõrẽ nezoca Moise trʌ̃ãbida, Oveja Zaque trʌ̃ãbi sid̶a nãwã trʌ̃ã panasid̶aa: \q1 Dairã Boro Ãcõrẽ jũma poya b̶ʌ, bʌa o b̶ʌra waib̶ʌa b̶ʌa. \q1 Bʌa o b̶ʌ carea ẽberãrãba cawa crĩchad̶aẽ́ panabadaa. \q1 Jũmarã Boro, bʌa o b̶ʌra jipa b̶ʌa idjab̶a arid̶e b̶ʌa.\f + \fr 15:3 \fq Jũmarã Boro.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “Ãcõrẽ ẽberãrã boro” wa “ewariza b̶ʌ boro.”\f* \q1 \v 4 Dairã Boro, ¿caiba bʌra wayaẽ́ b̶ai? \q1 ¿Caiba bʌra dji dromaana aẽ́? Bʌdrʌ dji wãrã Ãcõrẽa. \q1 Druazabemarãda zed̶aped̶a bʌ́a bia bed̶ead̶ia bʌa jipa o b̶ʌra unubid̶a bẽrã. \m \v 5 Mãwãnacarea ʌ̃taa acʌbʌrʌd̶e mʌ̃a Ãcõrẽ deda bajãne unusia. Dji ed̶aara b̶ʌ dejãne wua eatʌ jira b̶ʌra ewa nũmasia. \v 6 Maʌ̃ ded̶eba bajãnebema nezoca siete panʌra dajadaa zesid̶aa. Bia mĩgabid̶i siete panʌra eropanasid̶aa. Lino wua od̶a totroa dorrodorroa quiruda jʌ̃ panasid̶aa. Ãdji ju caita oro od̶aba trãjʌ̃ b̶easia. \v 7 Maʌ̃be animarã zaca zocai b̶ea quĩmãrẽ panʌnebema ab̶aʌba ãdjirãa eped̶eco jũgurua oro od̶ada ab̶a ab̶a diasia. Maʌ̃ eped̶ecora ewariza zocai b̶ʌ Ãcõrẽ quĩrũbiba bira b̶easia.\f + \fr 15:7 \ft Eped̶eco Ãcõrẽ quĩrũbiba bira b̶ʌba jara b̶ʌa Ãcõrẽba cawa oid̶ebemada.\f* \v 8 Maʌ̃be Ãcõrẽ dorrodorroaba, ʌb̶ʌa bid̶a idji ded̶e ed̶a cowaga nũmesia. Maʌ̃ba ni ab̶aʌda maʌ̃ ded̶e ed̶a poya wãnaẽ́ basía ab̶a bajãnebema nezocarã siete panʌba bia mĩgabid̶i siete panʌ jõbʌrʌd̶aa. \c 16 \s1 Ãcõrẽba jĩrũarebema bia mĩgabi siete panʌ \p \v 1 Maʌ̃be mʌ̃a ũrĩsia ab̶aʌda Ãcõrẽ de bajãne b̶ʌd̶eba jĩgua bed̶eabʌrʌda. Maʌ̃ba bajãnebema nezocarã siete panʌ́a nãwã jarasia: “Jãʌ̃ siete eped̶eco jũgurua Ãcõrẽ quĩrũbiba bira b̶eara ẽjũãnaa weabued̶e wãnadua.” \v 2 Ara maʌ̃da ab̶a wãped̶a idji eped̶ecod̶e b̶ʌda naʌ̃ ẽjũãnaa weabuesia. Maʌ̃ba animarã minijĩchia b̶ʌ trʌ̃ dratud̶e wa jʌwad̶e b̶ʌ́ erob̶eara, maʌ̃ animarã za quĩrãca b̶ʌ jʌwaba od̶aa bia bed̶eabada sid̶a aid̶a cadjirua minijĩchia b̶ʌba jũma birasia. \p \v 3 Mãwãnacarea dewara nezocaba idji eped̶ecod̶e b̶ʌda pusad̶e weabuesia. Maʌ̃ba pusara oa babisia. Ẽberã beud̶a oa quĩrãca ũmesia. Maʌ̃ne jũma pusad̶e zocai b̶eara quinisid̶aa. \p \v 4 Mãwãnacarea dewara nezocaba idji eped̶ecod̶e b̶ʌda doza idjab̶a baido bogadrʌ b̶eaza weabuesia. Maʌ̃ba baidora jũma oa bacuasia. \v 5 Maʌ̃ne mʌ̃a ũrĩsia baido wagabari bajãnebema nezocaba Ãcõrẽa nãwã jarabʌrʌda: \q1 ¡Bʌdrʌ dji wãrã Ãcõrẽa! Bʌra id̶i b̶ʌa idjab̶a naẽna b̶asia. Bʌa ẽberãrãra jipa cawa osia. \q1 \v 6 Ãdjirãba bʌ ẽberãrã oada, bʌd̶eba bed̶eabadarã oa sid̶a erozoabisid̶aa. \q1 Maʌ̃ carea bʌa ãdjirãa oada dobibʌrʌa ãdjia biẽ́ oped̶ad̶a quĩrãca. \m \v 7 Maʌ̃be mʌ̃a ũrĩsia ab̶aʌba bajãne b̶ʌ quera babadamaʌba nãwã jarabʌrʌda: “Dai Boro Ãcõrẽ jũma poya b̶ʌ, wãrãda bʌa jipa arid̶e cawa obaria.” \p \v 8 Mãwãnacarea dewara nezocaba idji eped̶ecod̶e b̶ʌda ʌ̃mãdau ʌ̃rʌ̃ weabuesia. Maʌ̃ba ʌ̃mãdaura wetara uruabisia ẽberãrãda bámãrẽã. \v 9 Ʌ̃mãdau jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãba ãdjirã bio babʌda carea Ãcõrẽda biẽ́ jarabadjid̶aa, idjiabʌrʌ mãwã bia mĩgabi b̶ʌ bẽrã. Baribʌrʌ ãdjia cadjirua obadara igarad̶aẽ́ basía idjab̶a Ãcõrẽdrʌ dji dromaana ad̶aẽ́ basía. \p \v 10 Mãwãnacarea dewara nezocaba idji eped̶ecod̶e b̶ʌda animarã minijĩchia b̶ʌ bugue ʌ̃rʌ̃ weabuesia. Ara maʌ̃da maʌ̃ animarãba poya b̶ʌ druad̶e ewarira pãĩma nũmesia. Maʌ̃ne puaba ẽberãrãba ãdji quĩrãmera cabadjid̶aa. \v 11 Ãdji pua carea, ãdji aid̶a carea Ãcõrẽ bajãne b̶ʌda biẽ́ jarabadjid̶aa. Baribʌrʌ ãdjia cadjirua obadara igarad̶aẽ́ basía. \p \v 12 Mãwãnacarea dewara nezocaba idji eped̶ecod̶e b̶ʌda Euprate do waib̶ʌad̶e weabuesia. Ara maʌ̃da dora poasia ʌ̃mãdau odjabariareba druazabema bororã djõne zebʌdad̶e bia chãnamãrẽã. \p \v 13 Idjab̶a mʌ̃a jai cadjirua baujĩã quĩrãca b̶eada ũbea unusia. Ab̶a je ited̶eba ẽdrʌsia. Ab̶a animarã minijĩchia b̶ʌ ited̶eba ẽdrʌsia. Idjab̶a Ãcõrẽneba bed̶eabari dji wãrãẽ́ b̶ʌ ited̶eba ab̶a ẽdrʌsia.\f + \fr 16:13 \fq Ãcõrẽneba bed̶eabari dji wãrãẽ́.\ft Ãcõrẽneba bed̶eabari dji wãrãẽ́ra Juaʌ̃ba naãrã unusia animarã minijĩchia b̶ʌ quĩrãca egorod̶eba odjabʌrʌda. Apocalipsi 13:11-18.\f* \v 14 Maʌ̃ jairãba ne ununaca waib̶ʌada quĩrãtanoa obadjid̶aa. Idjab̶a jũma druazabema bororãmaa wãnaped̶a jarasid̶aa ãbaa Ãcõrẽ ume djõne wãnamãrẽã. Ãcõrẽ dji droma b̶ʌba jũmarã poyai ewarid̶e mãwã djõnia. \v 15-16 Maʌ̃ bororãra ẽjũã Armagedoʌ̃ abadamaa djõne edesid̶aa. Maʌ̃ trʌ̃ra hebreo bed̶eaa. \p (Jesuba nãwã jarasia:) “¡Ũrĩnadua! Ne drʌabari quĩrãca mʌ̃ra cawaẽ́ne zeya. Bio bia b̶ead̶ia dau ʌb̶ʌa b̶eara idjab̶a cacuad̶e jʌ̃bada jʌ̃ b̶eara. Mãwã mʌ̃ zebʌrʌd̶e ãdjira ãcad̶a b̶ead̶aẽ́a ni quĩrã perad̶aẽ́a.” \p \v 17 Mãwãnacarea jĩrũarebema nezocaba idji eped̶ecod̶e b̶ʌda naʌ̃ ded̶aad̶e weabuesia. Maʌ̃ne Ãcõrẽ de bajãne b̶ʌd̶eba idji bugue biya quirumaʌba bed̶eaba nãwã jĩgua jarasia: “Ya jõsia. Waaẽ́a.” \v 18 Ara maʌ̃da baara purewa eda nũmesia, dji cãbãyã b̶ae nũmesia, jururua nũmesia, idjab̶a de uremiada dji cãbãyã ure nũmasia. Ãcõrẽba ẽberã od̶a ewarid̶eba maʌ̃ de uremia quĩrãca wad̶i urecaa. \v 19 Maʌ̃ de uremiaba egorora draped̶a puru droma b̶ad̶ada puru ũbea panʌ quĩrãca tab̶esia. Idjab̶a jũma naʌ̃ ẽjũãnebema purura ãrĩsid̶aa. Ãcõrẽba quĩrãdoaẽ́ basía Babilonia puru dromada cawa oi carea. Idji quĩrũbid̶eba maʌ̃ purura bio cawa osia uva b̶a bio asega b̶ʌ dawabʌrʌ quĩrãca. \v 20 De uremiaba pusad̶e morro b̶eara, eya b̶ea sid̶a jũma nẽbabisia. \v 21 Bajãneba hieloda mõgara waib̶ʌa quĩrãca ẽberãrã ʌ̃rʌ̃ jurrusia. Maʌ̃ hielo zʌgʌara berara cien libra b̶easia.\f + \fr 16:21 \ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “talento ab̶a.” Cãpũrĩã bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “cuarenta kilos.”\f* Maʌ̃ hielo jurru nũmʌba bio mĩga panʌ bẽrã ẽberãrãba Ãcõrẽda biẽ́ jarasid̶aa. \c 17 \s1 Juaʌ̃ba wẽrã aud̶ua ununa \p \v 1 Bajãnebema nezocarã siete eped̶eco eropananada ab̶a mʌ̃maa zeped̶a nãwã jarasia: “Wãna. Mʌ̃a acʌbiya sãwã Ãcõrẽba wẽrã aud̶ua trʌ̃ b̶ʌga b̶ʌda cawa oida. Maʌ̃ wẽrãra do zocãrã ʌ̃rʌ̃ chũmabaria. \v 2 Naʌ̃ ẽjũãnebema bororãba idji ume cadjiruada obadjid̶aa. Idjab̶a maʌ̃ wẽrãba aud̶ua o b̶ʌda unu panʌ bẽrã naʌ̃ ẽjũãnebemarãba aud̶uada obadjid̶aa ituaba beu duanʌ quĩrãca.” \p \v 3 Ara maʌ̃da Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶ʌd̶e bajãnebema nezocaba mʌ̃ra ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶aa edesia. Mama mʌ̃a unusia wẽrãda animarã minijĩchia b̶ʌ ʌ̃rʌ̃ chũmʌda. Maʌ̃ animarãra purea b̶asia idjab̶a trʌ̃ zocãrã Ãcõrẽ biẽ́ jara b̶ʌda idji cacuad̶e b̶ʌ́ erob̶asia. Maʌ̃ animarãba siete boroda idjab̶a die cachuda erob̶asia. \v 4 Maʌ̃ wẽrãba wua pursupursua b̶ʌda idjab̶a purea b̶ʌda jʌ̃ b̶asia. Oroba, mõgara nẽbʌaba, neta nẽbʌa b̶ʌ bid̶a djio b̶asia.\f + \fr 17:4 \fq Neta nẽbʌa b̶ʌa.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “perla.”\f* Taza oro od̶ada idji jʌwad̶e erob̶asia. Maʌ̃ tazara ne jũma Ãcõrẽba quĩrĩãcaba idjab̶a jũma maʌ̃ wẽrãba aud̶ua o b̶ʌba bira b̶asia. \v 5 Ẽberãba cawaiẽ́ b̶ʌ trʌ̃da idji dratud̶e erob̶asia. Nãwã b̶ʌ́ b̶asia: \q1 Mʌ̃ra Babilonia puru dromaa. Mʌ̃ra wẽrã aud̶uarã papaa, idjab̶a ne jũma naʌ̃ ẽjũãne Ãcõrẽba quĩrĩãca papaa. \p \v 6 Acʌbʌrʌd̶e mʌ̃a cawasia maʌ̃ wẽrãra Ãcõrẽ ẽberãrã oaba, Jesud̶ebema jaradia panʌ carea beaped̶ad̶a oaba beu chũmʌda. \p Maʌ̃ wẽrã ununa carea mʌ̃a cawa crĩchaẽ́ b̶esia. \v 7 Maʌ̃be bajãnebema nezocaba mʌ̃́a nãwã iwid̶isia: “¿Sãwãẽrã cawa crĩchaẽ́ b̶ʌ? Maʌ̃ wẽrãnebemada, idji edebʌrʌ animarã minijĩchia b̶ʌd̶ebema sid̶a mʌ̃a cawabiya. Animarã siete boro erob̶ʌd̶ebemada, die cachu erob̶ʌd̶ebema sid̶a cawabiya. \v 8 Bʌa ununa animarã minijĩchia b̶ʌra naẽna zocai b̶asia, id̶ira neẽ́a, baribʌrʌ ewari ab̶a uria dau cʌre b̶ʌd̶eba ẽdrʌya. Mãwãnacarea Critoba idjira ewariza biẽ́ b̶ʌya. Naʌ̃ ẽjũãne b̶eaba idji unubʌdad̶e cawa crĩchad̶aẽ́ panenia. Naʌ̃ ẽjũã oi naẽna ãdjirã trʌ̃ra ewariza zocai b̶ead̶i cartad̶e b̶ʌẽ́ b̶easia. \p \v 9 Bʌa ununaba ne jara quĩrĩã b̶ʌ cawai careara ne cawa b̶aida b̶ʌa. Siete bororãba jara b̶ʌa siete eyada. Maʌ̃ siete eya ʌ̃rʌ̃ dji wẽrã aud̶uada chũmʌa. \v 10 Idjab̶a maʌ̃ siete bororãba jara b̶ʌa ẽberãrã bororãda siete panʌda. Maʌ̃ siete bororãnebemada juesuma beusid̶aa. Ab̶aʌba wad̶i ẽberãrãra poya erob̶ʌa. Idjab̶a ab̶abemada wad̶i odjaẽ́ b̶ʌa. Baribʌrʌ idji zebʌrʌd̶e ẽberãrã boroda b̶eimĩna dãrã b̶aẽ́a. \v 11 Animarã minijĩchia b̶ʌ naẽna b̶ad̶a id̶i neẽ́ba jara b̶ʌa ẽberãrã boro dewara zeid̶ebemada. Idjira maʌ̃ siete bororãnebemaa. Critoba idjira ewariza biẽ́ b̶ʌya. \p \v 12 Bʌa die cachu ununaba jara b̶ʌa ẽberãrã bororã die pananinebemada. Ãdjirãra wad̶ibid̶a ẽberãrã bororãẽ́a. Baribʌrʌ animarã minijĩchia b̶ʌra ẽberãrã boroda b̶ebʌrʌd̶e ãdjirã sid̶a ẽberãrã bororãda b̶ead̶ia. Mãwãmĩna dãrãnaẽ́a.\f + \fr 17:12 \fq Dãrãnaẽ́a.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Hora ab̶abe ẽberãrã bororãda b̶ead̶ia.”\f* \v 13 Maʌ̃ die bororãba ab̶ari crĩchada edad̶ia. Ãdji druara animarã minijĩchia b̶ʌ jʌwaed̶a b̶ʌd̶ia. \v 14 Maʌ̃ne ãdjirãra Oveja Zaque ume djõnia. Baribʌrʌ Oveja Zaqueba ãdjirãra poyaya idjida jũma dji droma b̶ea Boro bẽrã idjab̶a jũma bororã cãyãbara dji dromaara b̶ʌ bẽrã. Poyabʌrʌd̶e idji bio ĩjã panʌra idji ume panania. Ãdjirãra trʌ̃sia idjab̶a edasia.” \p \v 15 Maʌ̃be bajãnebema nezocaba mʌ̃́a nãwã jarasia: “Wẽrã aud̶ua chũmʌma bʌa doda zocãrã unusia. Maʌ̃ do zocãrãba jara b̶ʌa puruzabemada, bed̶eazabemada, druazabema sid̶a. \v 16 Bʌa die cachu ununaba, animarã minijĩchia b̶ʌ bid̶a maʌ̃ wẽrã aud̶ua b̶ʌra igarad̶aped̶a quĩrãmania. Maʌ̃ bẽrã jũma idjia erob̶ʌra jãrĩnia. Ab̶ed̶a ãcad̶a b̶ʌd̶ia. Ãdjirãba idji djarada cod̶ia idjab̶a babued̶ia. \v 17 Ãcõrẽba maʌ̃ die bororã sod̶e b̶ʌsia idjia quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca od̶amãrẽã. Maʌ̃ carea ab̶ari crĩchada edad̶aped̶a ãdji druara animarã minijĩchia b̶ʌ jʌwaed̶a b̶ʌd̶ia ab̶a Ãcõrẽba jarad̶ara jũma mãwãbʌrʌd̶aa. \v 18 Bʌa ununa wẽrã aud̶uaba puru dromada jara b̶ʌa. Maʌ̃ purud̶ebema boroba druazabema bororãda idji jʌwaed̶a erob̶ʌa.” \c 18 \s1 Ãcõrẽba Babilonia puru cawa od̶a \p \v 1 Mãwãnacarea mʌ̃a bajãnebema nezocada unusia bajãneba ed̶aa zebʌrʌda. Maʌ̃ra dji droma basía. Idji dorrodorroaba naʌ̃ ẽjũãra ʌ̃naga nũmesia. \v 2 Idjia nãwã jĩgua jarasia: \q1 ¡Babilonia puru dromara ãrĩsia! ¡Wãrãda jũma ãrĩsia! Ẽberãrã neẽ́a, ãtebʌrʌ jairãda mama panabadaa. \q1 Jũma jai cadjirua b̶eara mama panabadaa. Jũma ĩbana Ãcõrẽ quĩrãpita mititia b̶eara mama panabadaa.\f + \fr 18:2 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e naʌ̃ sid̶a b̶ʌ́ b̶ʌa: “Jũma animarã Ãcõrẽ quĩrãpita mititia b̶eara mama panabadaa.”\f* \q1 \v 3 Maʌ̃ purud̶ebemarãba aud̶ua o duanʌba druazabemarãa ab̶arica cadjiruada obisid̶aa itua õgo diabʌda quĩrãca. \q1 Druazabema bororãba ab̶ari quĩrãca obadjid̶aa wẽrã aud̶ua ume daunemabʌda quĩrãca. \q1 Maʌ̃ carea Babilonia purura jũma ãrĩsia. \q1 Maʌ̃ puruba ne bia waib̶ʌada jũmawãyã eda quĩrĩã b̶ad̶a bẽrã naʌ̃ ẽjũãnebema ne nẽdobuebadarãda ne barasid̶aa. \m \v 4 Maʌ̃be mʌ̃a ũrĩsia ab̶aʌba bajãneba nãwã jarabʌrʌda: \q1 Mʌ̃ ẽberãrã, Babilonia purud̶ebemada ãyã wãbʌrʌd̶adua jãʌ̃ puruba cadjirua o b̶ʌ quĩrãca orãnamãrẽã. \q1 Mãwãra Ãcõrẽba jãʌ̃ puru cawa obʌrʌd̶e bãrãra cawa oẽ́a. \q1 \v 5 Jãʌ̃ puruba jũmawãyã cadjiruada o b̶ʌa. Ãdji cadjiruara mõgara pã buebʌda quĩrãca bajãnaa jũẽsia. \q1 Jũma ãdjia cadjirua oped̶ad̶ara Ãcõrẽba quĩrãdoaẽ́ b̶ʌa. \q1 \v 6 Jãʌ̃ purura biẽ́ od̶adua djãrã biẽ́ od̶a quĩrãca. \q1 Idjia djãrã biẽ́ od̶a cãyãbara b̶arima umé biẽ́ara od̶adua. \q1 Idjia djãrãra biẽ́ osia uva b̶a asega b̶ʌ õgo diabʌrʌ quĩrãca. \q1 Maʌ̃ bẽrã idjira b̶arima umé biẽ́ara od̶adua uva b̶a asega b̶ʌ b̶arima umé õgo diabʌda quĩrãca. \q1 \v 7 Jãʌ̃ purura bio bia mĩgabid̶adua idjab̶a bio sopuabid̶adua ãdji \q1 purura dji dromaana a panʌ bẽrã idjab̶a ne biada ad̶uba eropanʌana a panʌ bẽrã. \q1 Jãʌ̃ puruba nãwã crĩcha b̶ʌa: “Mʌ̃ra wẽrã dji droma idji bugued̶e chũmʌ quĩrãca b̶ʌa. \q1 Mʌ̃ra pẽdra wẽrã quĩrãca b̶ʌẽ́a. Mʌ̃ra sopua b̶aẽ́a.” \q1 \v 8 Mãwã crĩcha b̶ʌ bẽrã dãrãẽ́ne jãʌ̃ purud̶ebemarãra quininia, sopuaba jĩãnia, idjab̶a jarrababa biẽ́ duanania.\f + \fr 18:8 \fq Dãrãẽ́ne.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ewarid̶e ab̶aʌd̶e.”\f* \q1 Dadjirã Boro Ãcõrẽ jũma poya b̶ʌba cawa obʌrʌd̶e jãʌ̃ purura babueya. \m \v 9 Jãʌ̃ puru ume druazabema bororãba cadjiruada obadjid̶aa daunemabʌda quĩrãca. Idjab̶a jãʌ̃ puruba ne bia ad̶uba erob̶ʌd̶ebemada edaped̶ad̶a bẽrã ne barasid̶aa. Maʌ̃ carea jãʌ̃ puru bá nũmʌ cowaa unubʌdad̶e jĩãnia. \v 10 Waya panania Ãcõrẽba Babilonia puru cawa od̶a quĩrãca ãdjirã sid̶a cawa oida. Maʌ̃ carea tʌmʌba acʌ panʌne nãwã jarad̶ia: \q1 ¡Mĩã djuburi, mĩã djuburi Babilonia puru droma ne jũma obari bad̶ara! \q1 Ãcõrẽba jãʌ̃ purura isabe cawa osia. \m \v 11 Naʌ̃ ẽjũãnebema ne nẽdobuebadara maʌ̃ puru carea aujĩãnia ãdjia nẽdobue panʌ nẽdod̶ira neẽ́ b̶ai bẽrã. \v 12 Maʌ̃ purud̶e ne jũmada nẽdobuebadjid̶aa: oroda, paratada, mõgara nẽbʌa b̶eada, neta nẽbʌa b̶eada, dji biara b̶ʌ lino wuada, seda wuada, wua pursupursua b̶ʌda, wua purea b̶ʌda, bacuru tũã qued̶eada, elepante quid̶a od̶ada, bacuru nẽbʌa b̶ʌ od̶ada, bronce od̶ada, jiorro od̶ada, marmol mõgara od̶a sid̶a nẽdobuebadjid̶aa.\f + \fr 18:12 \fq Elepante quid̶a.\ft Cãpũrĩã bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “marfil.”\f* \v 13 Idjab̶a canelada, ne jũma tũãpa qued̶eada, incienso querada, mirra querada, olibano querada, uva b̶ada, olivo dragada, harina biada, trigoda, pacada, ovejada, cawayoda, carreta sid̶a nẽdobuebadjid̶aa. Ẽberãrã sid̶a nẽdobuebadjid̶aa nezocada b̶ead̶amãrẽã. \v 14 Jũma maʌ̃ nẽdobuebadarãba nãwã jarad̶ia: “Ne jũma jãʌ̃ puruba awua b̶ad̶ara neẽ́ b̶esia. Jãʌ̃ puruba parata waib̶ʌa erob̶ad̶ara, ne biya qued̶ea ad̶uba erob̶ad̶a sid̶a jũma jõsia. Waa edad̶aẽ́a.” \v 15 Wãrãda maʌ̃ purud̶aa ne jũma nẽdobued̶e wãbadaped̶ad̶ara bio ne barasid̶aa. Ãdjirãba waya panania Ãcõrẽba maʌ̃ puru cawa od̶a quĩrãca ãdjirã sid̶a cawa oida. Maʌ̃ carea tʌmʌba acʌ panʌne nãwã aujĩãnia: \q1 \v 16 ¡Mĩã djuburi, mĩã djuburi jãʌ̃ puru droma b̶ad̶ara! \q1 Jãʌ̃ purura wẽrã lino wua dji biara b̶ʌba djio b̶ʌ quĩrãca b̶asia. \q1 Wua pursupursua b̶ʌba idjab̶a purea b̶ʌba djio b̶ʌ quĩrãca b̶asia. \q1 Oro od̶aba, neta nẽbʌa b̶ʌba, mõgara nẽbʌa qued̶eaba djio b̶ʌ quĩrãca b̶asia.\f + \fr 18:16 \fq Neta nẽbʌa b̶ʌ.\ft Cãpũrĩã bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “perla.”\f* \q1 \v 17 Baribʌrʌ jãʌ̃ puruba ne bara b̶ad̶ara isabe jõsia. \m Jũma barcod̶ebema bororãba, barcod̶e wãbadaba, barcod̶e trajabadaba, pusad̶e trajabada bid̶a tʌmʌba acʌ duanania. \v 18 Maʌ̃ puru bá nũmʌ cowaa unubʌdad̶e nãwã jĩgua jarad̶ia: “¿Sãʌ̃gʌ puruda jãʌ̃ puru quĩrãca b̶ʌ?” \v 19 Maʌ̃be sopuaba ãdji boro ʌ̃rʌ̃ egoro porada jãmãpod̶aped̶a nãwã jĩgua aujĩãnia: \q1 ¡Mĩã djuburi, mĩã djuburi jãʌ̃ puru droma b̶ad̶ara! Jãʌ̃ purura ne bara b̶ad̶a bẽrã, barco erob̶eara \q1 jãma ne barasid̶aa. Baribʌrʌ jãʌ̃ purura isabe jũma ãrĩsia. \q1 \v 20 ¡Jũma bajãne b̶eara b̶ʌsrid̶ad̶adua jãʌ̃ purura ãrĩna bẽrã! \q1 Ãcõrẽ ẽberãrã, Jesuba diabued̶arã, Ãcõrẽneba bed̶eabadarã sid̶a b̶ʌsrid̶ad̶adua. \q1 Jãʌ̃ puruba bãrã biẽ́ od̶a carea Ãcõrẽba cawa osia. \m \v 21 Maʌ̃be bajãnebema nezoca dji dromaba mõgara waib̶ʌada yu droma quĩrãca b̶ʌda edaped̶a b̶atabuesia. Mãwã obʌrʌd̶e nãwã jarasia: \q1 Maʌ̃ mõgara juerza pusad̶aa b̶atabued̶a quĩrãca Babilonia puru dromara isabe jũma ãrĩya. Maʌ̃ purura waa ununaẽ́a. \q1 \v 22 Maʌ̃ purud̶e arpa, chiru, cachiru zá duanʌ sid̶a waa ũrĩnaẽ́a. Ẽberãrãra trʌ̃ã duanʌ sid̶a waa ũrĩnaẽ́a. \q1 Maʌ̃ purud̶e ne obadara waa ununaẽ́a. Yud̶e ne b̶a duanʌ jĩguada waa ũrĩnaẽ́a. \q1 \v 23 Maʌ̃ purud̶e ĩbĩrã uruara waa ununaẽ́a. Quima edabʌdad̶e b̶ʌsrid̶a b̶ʌga nũmʌra waa ũrĩnaẽ́a. \q1 Mamabema ne nẽdobuebadara naʌ̃ ẽjũãne dji dromada b̶easia. \q1 Mamabema jãĩbanarãba druazabemarãda jũma cũrũgabadjid̶aa. Maʌ̃ carea purura jũma ãrĩsia. \q1 \v 24 Ãcõrẽneba bed̶eabadarã beaped̶ad̶a carea, Ãcõrẽ ẽberãrã beaped̶ad̶a carea, idjab̶a jũma naʌ̃ ẽjũãne beaped̶ad̶a carea bid̶a maʌ̃ purura bed̶ead̶e b̶ʌa. \c 19 \s1 Bajãnebemarãba Ãcõrẽa bia bed̶eaped̶ad̶a \p \v 1 Mãwãnacarea mʌ̃a bajãnaa zocãrã nãwã bed̶ea duanʌda ũrĩsia. \q1 ¡Biya quirua dadjirã Boro Ãcõrẽra! Idjiabʌrʌ ẽberãrãra ẽdrʌ edasia. Idjidrʌ dji dromaara b̶ʌa idjab̶a dji ʌb̶ʌara b̶ʌa. \q1 \v 2 Idjia jipa arid̶e cawa obaria. Wẽrã aud̶ua trʌ̃ b̶ʌga b̶ad̶ara cawa osia maʌ̃ wẽrãba cadjirua o b̶ʌd̶eba jũma naʌ̃ ẽjũãnebemarãa ab̶arica cadjiruada obid̶a bẽrã. \q1 Ãcõrẽba maʌ̃ wẽrãra biẽ́ b̶ʌsia idji nezocarãda quenana bẽrã. \p \v 3 Wayacusa nãwã jĩgua jarasid̶aa: \q1 ¡Biya quirua dadjirã Boro Ãcõrẽra! Jãʌ̃ puru bá nũmʌ cowaara ewariza cowa nũmaya. \m \v 4 Maʌ̃ne veinticuatro drõãrãda, animarã zaca zocai b̶ea quĩmãrẽ panʌ sid̶a chĩrãne b̶arru copanesid̶aa Ãcõrẽa bia bed̶ead̶i carea. Ãcõrẽ idji bugue biya quirud̶e chũmʌne ãdjirãba nãwã bia bed̶easid̶aa: \q1 ¡Maʌ̃gʌra wãrãa!\f + \fr 19:4 \fq Wãrãa.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Amén.”\f* ¡Dadjirã Boro Ãcõrẽra biya quirua! \m \v 5 Idjab̶a mʌ̃a ũrĩsia Ãcõrẽ bugue biya quirumaʌba ab̶a nãwã bed̶eabʌrʌda: \q1 ¡Jũma Ãcõrẽ nezocarã, dadjirã Ãcõrẽa bia bed̶ead̶adua! \q1 ¡Ãcõrẽ waya b̶earã, idjía bia bed̶ead̶adua! ¡Dji droma b̶eaba, dji ed̶aara b̶ea bid̶a bia bed̶ead̶adua! \s1 Oveja Zaque quima edai ewari \p \v 6 Maʌ̃be zocãrã jĩgua bed̶ea duanʌda mʌ̃a ũrĩsia. Maʌ̃ra do jururuga nũmʌ quĩrãca b̶asia, baa dji cãbãyã b̶aebʌrʌ quĩrãca b̶asia. Ãdjirãba nãwã jara duanasid̶aa: \q1 ¡Biya quirua dadjirã Boro Ãcõrẽra! \q1 ¡Dadjirã Boro Ãcõrẽba jũma poya o b̶ʌa! ¡Idjidrʌ jũmarã Boroa! \q1 \v 7 ¡B̸ʌsrid̶ad̶ia! ¡Capipiad̶ia! Idjidrʌ dji Dromaana ad̶ia, Oveja Zaque quima edai ewarira jũẽna bẽrã. Idji quima baira djiosia. \q1 \v 8 Ãcõrẽba idjira dji biara b̶ʌ lino wua totroa dorrodorroa quiruba djiobisia. \m (Maʌ̃ biara b̶ʌ lino wuaba jara b̶ʌa Ãcõrẽ ẽberãrãba jipa obadad̶ebemada.) \p \v 9 Bajãnebema nezocaba mʌ̃́a jarasia: “Cartad̶e nãwã b̶ʌdua: Oveja Zaque quima edabʌrʌ carea ne cobʌdamaa jʌred̶arãda bio bia b̶eaa.” Idjab̶a jarasia: “Maʌ̃gʌra wãrã bed̶ea Ãcõrẽba jarad̶aa.” \p \v 10 Ara maʌ̃da mʌ̃ra bajãnebema nezoca jĩrũ caita chĩrãne b̶arru cob̶esia idjía bia bed̶eai carea. Baribʌrʌ idjia mʌ̃́a jarasia: “Jãwã orãdua, ãtebʌrʌ Ãcõrẽabʌrʌ bia bed̶eadua. Mʌ̃ra Ãcõrẽ nezocada jãwã quirua bʌ quĩrãca idjab̶a djabarã Jesuba jaradiad̶a ĩjã b̶ea quĩrãca.” \p Jesuba jaradiad̶ara Ãcõrẽ Jaureba idji nezocarãa bed̶eabibaria.\f + \fr 19:10 \fq Jesuba jaradiad̶ara Ãcõrẽ Jaureba idji nezocarãa bed̶eabibaria.\ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ra ebud̶a b̶ʌẽ́a.\f* \s1 Cawayo torro ʌ̃rʌ̃ zed̶a \p \v 11 Mãwãnacarea mʌ̃a unusia bajãne ed̶a wãbadada ewa nũmʌda. Cawaẽ́ne cawayo torroda odjasia. Maʌ̃ cawayo ʌ̃rʌ̃ chũmʌra “Bed̶ea Ab̶a B̸ʌ” idjab̶a “Wãrã Ara” abadaa. Idjia ẽberãrãra jipa cawa obaria idjab̶a jipa o b̶ʌd̶eba dji quĩrũ ume djõbaria. \v 12 Idji daura tʌbʌ quĩrãca urua b̶asia. Nepeda zocãrã jʌ̃ b̶asia. Idji borod̶e trʌ̃da b̶ʌ́ erob̶asia baribʌrʌ ab̶abe idjiabʌrʌ maʌ̃ trʌ̃ra cawa b̶asia. \v 13 Idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra oad̶e tʌ edad̶a basía. Idji trʌ̃ra Ãcõrẽ Bed̶ea abadaa.\f + \fr 19:13 \ft Juaʌ̃ 1:1.\f* \v 14 Idji caid̶u bajãnebema sordaorãda cawayo torro b̶ea ʌ̃rʌ̃ zesid̶aa. Ãdjia cacuad̶e jʌ̃ b̶eara dji biara b̶ʌ lino wua totroa quiru basía. Ni maãrĩ bid̶a mititiaẽ́ b̶easia. \v 15 Ãcõrẽ Bed̶ea abada ited̶eba djõbada neco pewed̶ea b̶ʌda odja b̶asia druazabemarã poyai carea. Idji jʌwad̶e erob̶ʌ jiorro od̶aba ãdjirãa ĩjã obiya.\f + \fr 19:15 \ft Salmo 2:9.\f* Uva biwadʌgabʌrʌ quĩrãca ãdjirãra cawa oya Ãcõrẽ jũma poya b̶ʌba quĩrũbid̶eba mãwã cawa obi bẽrã. \v 16 Idjia ʌ̃rʌ̃ jʌ̃ b̶ʌd̶e idji b̶acara ʌ̃rʌ̃ naʌ̃ trʌ̃da b̶ʌ́ erob̶ʌa: “Jũmarã bororã cãyãbara dji dromaara b̶ʌ, idjab̶a jũma dji droma b̶ea Boro.” \p \v 17 Maʌ̃be mʌ̃a unusia bajãnebema nezocada ʌ̃mãdau ʌ̃rʌ̃ nũmʌda. Idjia jũma ne mĩguia cobada ʌ̃tʌ wãb̶aribadarãa nãwã jĩgua jarasia: “Zed̶adua. Ãbaa dji jʌred̶adua ne cod̶i waib̶ʌa Ãcõrẽba o b̶ʌma. \v 18 Mama ẽberãrã boro djarada, sordaorã boro djarada, mẽsrã b̶ea djarada, cawayo djarada, cawayo ʌ̃rʌ̃ wãbada djara sid̶a cod̶ia. Jũma ẽberãrã djarada cod̶ia: nezocaẽ́ djarada, nezoca djarada, dji ed̶aara qued̶ea djarada, idjab̶a dji dromarã b̶ea djara sid̶a cod̶ia.” \p \v 19 Maʌ̃be mʌ̃a unusia animarã minijĩchia b̶ʌda, naʌ̃ ẽjũãnebema bororãda, jũma ãdji sordaorã sid̶a ãbaa dji jʌre duanʌda. Cawayo ʌ̃rʌ̃ chũmʌ ume, idjiare panʌ sordaorã ume djõni carea duanasid̶aa. \v 20 Djõbʌdad̶e cawayo ʌ̃rʌ̃ chũmʌba animarã minijĩchia b̶ʌra, Ãcõrẽneba bed̶eabari dji wãrãẽ́ sid̶a jidasia. Maʌ̃ Ãcõrẽneba bed̶eabari dji wãrãẽ́ba animarã minijĩchia b̶ʌ trʌ̃neba ne ununaca waib̶ʌa b̶eada obadjia. Mãwã animarã minijĩchia b̶ʌ sẽyã idu b̶ʌbiped̶ad̶ara jũma cũrũgabadjia. Maʌ̃ animarã za quĩrãca b̶ʌ jʌwaba od̶aa bia bed̶eaped̶ad̶ara cũrũgabadjia. Cawayo ʌ̃rʌ̃ chũmʌba maʌ̃ animarã minijĩchia b̶ʌra, Ãcõrẽneba bed̶eabari dji wãrãẽ́ sid̶a zocai panʌda tʌbʌ urua azupre bara uruga nũmʌne b̶atabuesia. \v 21 Djõbada neco idji ited̶eba odja b̶ʌba dewararãda jũma quenasia. Maʌ̃be jũma ne mĩguia cobada ʌ̃tʌ wãb̶aribadara maʌ̃ djara co duanʌba jãwũãsid̶aa. \c 20 \s1 Mil poa \p \v 1 Mãwãnacarea mʌ̃a bajãnebema nezocada ed̶aa zebʌrʌda unusia. Idjia uria dau cʌre b̶ʌ jũãtrʌ b̶ʌ ewabarida erob̶asia. Idjab̶a carena omoga chũmʌda idji jʌwad̶e erob̶asia. \v 2 Jera jidaped̶a mil poa jʌ̃ b̶ʌsia. Maʌ̃ jera drõã naẽnabema damaa, diauru idjab̶a Satana abadaa. \v 3 Bajãnebema nezocaba idjira uria dau cʌre b̶ʌd̶e ed̶aa b̶atabueped̶a jũãtrʌ nũmʌsia ni ab̶aʌba poya ewarãnamãrẽã. Maʌ̃ba diauruba druazabemarãda waa cũrũgaẽ́a ab̶a mil poa jõbʌrʌd̶aa. Mil poa bad̶acarea idjira ẽrã b̶ʌya naʌ̃ ẽjũãne dãrãẽ́ b̶amãrẽã. \p \v 4 Maʌ̃be mʌ̃a bugueda zocãrã unusia. Maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ chũmeara Ãcõrẽba b̶ʌsia Crito ume dji bororãda b̶ead̶amãrẽã. Idjab̶a mʌ̃a ẽberãrã ob̶ʌá tʌped̶ad̶a jaureda unusia. Mãwã ob̶ʌá tʌsid̶aa Jesuba jaradiad̶a ĩjã panʌ carea idjab̶a Ãcõrẽ bed̶ea jaradia panʌ carea. Ãdjirãba animarã minijĩchia b̶ʌ́a, idji za quĩrãca b̶ʌ jʌwaba od̶aa bid̶a bia bed̶ead̶aẽ́ basía. Idji sẽyãra ãdji dratud̶e, jʌwad̶e bid̶a idu b̶ʌbid̶aẽ́ basía. Ãdjirãra ʌ̃rẽbad̶aped̶a Crito ume dji bororãda mil poa panesid̶aa. \v 5 Maʌ̃ ʌ̃rẽbaped̶ad̶ara Ãcõrẽba naãrã ʌ̃rẽbabid̶a basía. Dewara beud̶arãra ʌ̃rẽbad̶aẽ́ basía ab̶a mil poa jõnacarea. \v 6 Ãcõrẽba naãrã ʌ̃rẽbabi ẽberãrãra bio bia b̶ead̶ia. Ãdjirãra waa beud̶aẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ sacerdoterãda, Crito sacerdoterã sid̶a b̶ead̶ia.\f + \fr 20:6 \fq Waa beud̶aẽ́a.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “B̸arima umé beud̶aẽ́a.” B̸arima umé beud̶iba jara b̶ʌa Ãcõrẽ neẽ́ tʌbʌ uruad̶e bia mĩgad̶ida. Apocalipsi 20:14.\f* Idjab̶a mil poa Crito ume dji bororãda b̶ead̶ia. \s1 Ãcõrẽba diauru tʌbʌ uruad̶e b̶atabued̶a \p \v 7 Mil poa jõnacarea diaurura jʌ̃ b̶ad̶ada ẽrã b̶ʌya. \v 8 Maʌ̃ne idjia jũma druaza cũrũgad̶e wãya. Gog druad̶ebemarãda, Magog druad̶ebemarã sid̶a cũrũgaya. Maʌ̃ druad̶ebema sordaorãda pusa ĩbʌ quĩrãca zocãrã panʌda edeya Ãcõrẽ ẽberãrã ume djõnamãrẽã. \v 9 Jũma naʌ̃ ẽjũãra ãdjirãba biraya. Maʌ̃ne Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ puruda, idji ẽberãrã duanʌmaa aud̶u jũrã edad̶ia. Baribʌrʌ Ãcõrẽba uruada bajãneba b̶aebiya. Maʌ̃ba ãdjirãra jũma bá quenaya. \v 10 Mãwãnacarea Ãcõrẽba diaurura ẽberãrã cũrũga erob̶ad̶ada tʌbʌ urua azupre bara uruga nũmʌne b̶atabueya. Naẽna Ãcõrẽba animarã minijĩchia b̶ʌda, Ãcõrẽneba bed̶eabari dji wãrãẽ́ sid̶a maʌ̃ tʌbʌ uruad̶e b̶atabuesia. Mama ãdjira, diauru sid̶a ewariza ãsa, diamasi bid̶a bio bia mĩga panania. \s1 Ãcõrẽba bugue waib̶ʌa torroa b̶ʌd̶eba cawa oi \p \v 11 Mãwãnacarea mʌ̃a bugue waib̶ʌa torroa b̶ʌda unusia. Maʌ̃ bugued̶e chũmʌ sid̶a unusia. Idji quĩrãpita jũma naʌ̃ ẽjũãra, bajã sid̶a nẽbasid̶aa. Ni ab̶aʌba waa ununaẽ́ basía. \v 12 Idjab̶a mʌ̃a unusia beuped̶ad̶arã dji dromarãda, dji ed̶aara qued̶ea sid̶a Ãcõrẽ quĩrãpita duanʌda. Maʌ̃ne cartada ewaracuasia. Maʌ̃ cartad̶e jũma ẽberãrãba oped̶ad̶ada b̶ʌ́ b̶easia. Dewara carta sid̶a ewarasia. Maʌ̃ cartad̶e ewariza zocai b̶ead̶i ẽberãrã trʌ̃da b̶ʌ́ b̶easia. Jũma beuped̶ad̶ara Ãcõrẽba cawa osia ãdjirãba oped̶ad̶a quĩrãca. Jũma ãdjia oped̶ad̶ara cartad̶e b̶ʌ́ b̶asia. \v 13 Jũma pusad̶e beuped̶ad̶ara Ãcõrẽ quĩrãpita zesid̶aa. Ab̶ed̶a jũma beuped̶ad̶a jaurera ãdji panabadamaʌba Ãcõrẽ quĩrãpita zesid̶aa.\f + \fr 20:13 \fq Beuped̶ad̶a pananabada.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “Hades.”\f* Maʌ̃be Ãcõrẽba ãdjiza cawa osia ãdjia oped̶ad̶a quĩrãca. \v 14 Beud̶ira Ãcõrẽba jõbisia tʌbʌ uruad̶e b̶atabuebʌrʌ quĩrãca. Beuped̶ad̶a panabada ẽjũã sid̶a tʌbʌ uruad̶e b̶atabuesia. Ãcõrẽba bariduada tʌbʌ uruad̶e b̶atabueibʌrʌ, b̶arima umé beusiad̶a abadaa. \v 15 Ẽberãrã ewariza zocai b̶ead̶i cartad̶e trʌ̃ b̶ʌẽ́ b̶eara Ãcõrẽba tʌbʌ uruad̶e b̶atabuesia. \c 21 \s1 Ẽjũã djiwid̶i idjab̶a bajã djiwid̶i \p \v 1 Mãwãnacarea mʌ̃a bajã djiwid̶ida, ẽjũã djiwid̶i sid̶a unusia. Maʌ̃ne naʌ̃ ẽjũãra, bajã sid̶a neẽ́ basía. Pusa sid̶a neẽ́ basía. \v 2 Idjab̶a mʌ̃a unusia Ãcõrẽ puru djiwid̶i Jerusaleʌ̃ abadada idji b̶ʌmaʌba bajãneba ed̶aa zebʌrʌda.\f + \fr 21:2 \fq Mʌ̃.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃, Juaʌ̃ba unusia.”\f* Maʌ̃ purura biya querasia wẽrã quima edabʌrʌd̶e bio djio b̶ʌ quĩrãca. \v 3 Maʌ̃be mʌ̃a ũrĩsia ab̶aʌda Ãcõrẽ bugue biya quirumaʌba nãwã jĩgua bed̶eabʌrʌda:\f + \fr 21:3 \fq Ãcõrẽ bugue biya quirumaʌba.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bajãneba.”\f* “¡Ũrĩnadua! Id̶ira Ãcõrẽra ẽberãrã tãẽna b̶ʌa.\f + \fr 21:3 \fq Ãcõrẽ.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãcõrẽ wua de.”\f* Idjira ãdjirã ume b̶aya. Maʌ̃ne ãdjirãra idji ẽberãrãda b̶ead̶ia. Wãrãda idjidrʌ ãdjirã ume b̶aya idjab̶a ãdjirã Ãcõrẽ baya. \v 4 Ãdji daub̶ara idjia jũma jareya. Jũma naẽna b̶ad̶ara jõna bẽrã waa beud̶aẽ́a, jĩãnaẽ́a, aujĩãnaẽ́a, idjab̶a puara neẽ́ b̶aya.” \p \v 5 Maʌ̃be dji bugue biya quirud̶e chũmʌba nãwã jarasia: “Mʌ̃a ne jũma djiwid̶ida o b̶ʌa.” \p Idjab̶a nãwã jarasia: “Naʌ̃ bed̶eara cartad̶e b̶ʌdua wãrã bed̶ea bẽrã idjab̶a wãrãda mãwãi bẽrã.” \p \v 6 Mãwãnacarea idjia mʌ̃́a nãwã jarasia: “Mʌ̃a oida b̶ad̶ara jũma osia. Mʌ̃ra dji Alpaa idjab̶a dji Omegaa.\f + \fr 21:6 \ft Griego alfabetod̶e alpara dji naãrãbema letraa, omegara dji jĩrũarebema letraa.\f* Maʌ̃ba jara b̶ʌa mʌ̃ra dji naãrãbemada idjab̶a dji jĩrũarebemada. Bariduada opichia b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃a baido bogadrʌ b̶ʌda bari dobiya. Maʌ̃ baidoba zocai b̶aida diabaria. \v 7 Cadjirua poyaped̶ad̶arãba jũma maʌ̃gʌra edad̶ia warraba dji zezad̶eba ne edabari quĩrãca. Mʌ̃ra ãdji Ãcõrẽ baya idjab̶a mʌ̃ warrarãda b̶ead̶ia. \v 8 Baribʌrʌ Crito ẽpẽni carea waya b̶eara, mʌ̃ bed̶ea ĩjãnaẽ́ b̶eara, mʌ̃a quĩrĩãca o b̶eara, mĩã beabadara, aud̶ua obadara, jãĩbanara, jʌwaba od̶a ãcõrẽ ĩjã b̶eara, sewaid̶a b̶ea sid̶a tʌbʌ urua azupre bara uruga nũmʌne bia mĩga b̶ead̶ia. Ãcõrẽba bariduada tʌbʌ uruad̶e b̶atabueibʌrʌ, b̶arima umé beusiad̶a abadaa.”\f + \fr 21:8 \ft Apocalipsi 20:6,14.\f* \s1 Jerusaleʌ̃ djiwid̶i \p \v 9 Maʌ̃be bajãnebema nezocarã siete eped̶eco eropananada ab̶a mʌ̃maa zesia. Maʌ̃ bajãnebema nezocarãba ãdji eped̶ecod̶e siete eropananaba naʌ̃ ẽjũãne b̶eara jĩrũare bia mĩgabisid̶aa.\f + \fr 21:9 \ft Apocalipsi capítulo 16.\f* Dji mʌ̃maa zed̶aba nãwã jarasia: “Wãna. Mʌ̃a acʌbiya Oveja Zaqueba quima edabʌrʌda.” \p \v 10 Ara maʌ̃da Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶ʌd̶e idjia mʌ̃ra eya waib̶ʌa ʌ̃tʌ b̶ʌmaa edesia. Mama unubisia Ãcõrẽ puru djiwid̶i Jerusaleʌ̃ abadada Ãcõrẽ b̶ʌmaʌba bajãneba ed̶aa zebʌrʌda. \v 11 Ãcõrẽ dorrodorroaba maʌ̃ purura dorrodorroa b̶asia. Urua b̶asia mõgara biya quiru nẽbʌa b̶ʌ quĩrãca, jaspe mõgara quĩrãca. Ẽsã querasia vidrio quĩrãca. \v 12 Maʌ̃ purura ʌ̃tʌ mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶asia. Ed̶a wãbadara doce panasid̶aa. Ed̶a wãbadaza bajãnebema nezocada ab̶a b̶asia. Maʌ̃ awara Israel warrarã doce panana trʌ̃da ed̶a wãbadaza ab̶a b̶ʌ́ b̶easia. \v 13 Ed̶a wãbadara ʌ̃mãdau odjabariare ũbea panasid̶aa, ʌ̃mãdau b̶aebariare ũbea panasid̶aa, orro ab̶aare ũbea panasid̶aa, idjab̶a dewarabema orroare ũbea panasid̶aa.\f + \fr 21:13 \fq Orro ab̶aare, dewarabema orroare.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Al lado norte y al lado sur.”\f* \v 14 Maʌ̃ puru aud̶u jũrã ca b̶ʌra doce mõgara ʌ̃rʌ̃ b̶asia. Mõgaraza Oveja Zaqueba doce diabued̶arã trʌ̃da ab̶a b̶ʌ́ b̶easia. \p \v 15 Bajãnebema nezoca mʌ̃ ume bed̶ea b̶ad̶aba ẽjũã zabada oro od̶ada erob̶asia. Puru, dji ed̶a wãbada, puru aud̶u jũrã ca b̶ʌ sid̶a zai carea erob̶asia. \v 16 Maʌ̃ ẽjũã zabadaba bajãnebema nezocaba purura zasía. Dji puru zad̶ara jũmaena ab̶arica b̶asia. Dji drasoara, dji jed̶ea sid̶a ab̶arica b̶asia. Dji zad̶ara 2,200 kilómetro b̶asia.\f + \fr 21:16 \fq 2,200 kilómetro.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa “12,000 estadia.”\f* Dji drasoada, dji ʌ̃tʌada, dji jed̶ea sid̶a jũmaena ab̶arica b̶asia. \v 17 Maʌ̃be puru aud̶u jũrã ca b̶ʌ sid̶a zasía. Dji zad̶ara bicaca 144 b̶asia.\f + \fr 21:17 \fq Bicaca 144.\ft Cãpũrĩã bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “65 metros.”\f* Naʌ̃ ẽjũãnebemarãba zabada quĩrãca bajãnebema nezocaba zasía. \p \v 18 Maʌ̃ purura jũmaena oro idji awa quiru od̶a basía. Maʌ̃ra vidrio ẽsã quiru quĩrãca b̶asia. Dji puru aud̶u jũrã ca b̶ʌra jaspe mõgaraba cad̶a basía. \v 19 Maʌ̃ aud̶u jũrã ca b̶ʌra doce mõgara ʌ̃rʌ̃ b̶asia. Maʌ̃ mõgarara jũmaena biya qued̶easia. Naãrãbemada jaspe mõgara basía. Maʌ̃are zapiro mõgarada b̶asia. Maʌ̃are ágata mõgarada b̶asia. Maʌ̃are esmeralda mõgarada b̶asia. \v 20 Maʌ̃are ónice mõgarada b̶asia. Maʌ̃are cornalina mõgarada b̶asia. Maʌ̃are crisólito mõgarada b̶asia. Maʌ̃are berilo mõgarada b̶asia. Maʌ̃are topacio mõgarada b̶asia. Maʌ̃are crisopraso mõgarada b̶asia. Maʌ̃are jacinto mõgarada b̶asia. Jĩrũare amatista mõgarada b̶asia. \v 21 Maʌ̃ purud̶e ed̶a wãbada doce panʌra neta nẽbʌa b̶ʌ od̶a basía.\f + \fr 21:21 \fq Neta nẽbʌa b̶ʌda.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “perla.”\f* Ed̶a wãbadaza neta ab̶a od̶a basía. O puru ẽsi b̶ʌra oro idji awa quiru od̶a basía. Maʌ̃ra ẽsã querasia vidrio quĩrãca. \p \v 22 Maʌ̃ purud̶e Ãcõrẽ de dromara mʌ̃a unuẽ́ basía neẽ́ bẽrã. Ẽberãrãba dadjirã Boro Ãcõrẽ jũma poya b̶ʌ quĩrãpita, Oveja Zaque quĩrãpita bid̶a bia bed̶ead̶ia idji de dromane obadaped̶ad̶a quĩrãca. \v 23 Ʌ̃mãdau neẽ́, jed̶eco neẽ́ bid̶a maʌ̃ purura ʌ̃na nũmabaria Ãcõrẽ dorrodorroaba, Oveja Zaqueba dia b̶ʌ ʌ̃naa bid̶a. \v 24 Maʌ̃ puru ʌ̃naaba druaza ʌ̃na b̶ead̶ia jũmarãda maʌ̃ ʌ̃naane nĩbad̶amãrẽã. Idjab̶a druazabema bororãba ne bia eropanʌra maʌ̃ purud̶aa eded̶ia.\f + \fr 21:24 \fq Druazabema bororãba ne bia eropanʌra maʌ̃ purud̶aa eded̶ia.\ft Maʌ̃ bed̶eara idjab̶a nãwã traducida b̶ʌa: “Druazabema bororãra maʌ̃ purud̶aa wãnia Ãcõrẽa bia bed̶ead̶i carea.”\f* \v 25 Diamasira neẽ́ bai bẽrã maʌ̃ purud̶e ed̶a wãbadara ewariza jũãtrʌd̶aca baya. \v 26 Jũma druazabemarãba ne bia eropanʌra maʌ̃ purud̶aa eded̶ia.\f + \fr 21:26 \ft Maʌ̃ versículora idjab̶a nãwã traducida b̶ʌa: “Idjab̶a druazabemarãra maʌ̃ purud̶aa wãnia Ãcõrẽa bia bed̶ead̶i carea.”\f* \v 27 Baribʌrʌ ne jũma Ãcõrẽba bia unucara maʌ̃ purud̶e ed̶a edecara panʌa. Cadjirua obadara, sewaid̶a b̶ea sid̶a ed̶a wãcara panʌa. Ab̶abe ewariza zocai b̶ead̶i cartad̶e trʌ̃ b̶ʌ́ b̶eadrʌ poya ed̶a wãnia. Maʌ̃ cartara Oveja Zaqueba erob̶ʌa. \c 22 \s1 Do zocai b̶ai diabari \p \v 1-2 Mãwãnacarea bajãnebema nezocaba do pãpãrã quiruda mʌ̃́a unubisia. Ẽsã querasia vidrio quĩrãca. Maʌ̃ baidoba zocai b̶aida diabaria. Ãcõrẽ idjab̶a Oveja Zaque bugue biya quirud̶eba maʌ̃ dora purud̶ebema o jed̶ea b̶ʌ ẽsi wea b̶ʌa. Do orroza bacuru nejõ zocai b̶ai diabarida b̶asia. Maʌ̃ bacurura jed̶ecoza zaubaria. Maʌ̃ba jara b̶ʌa poaza b̶arima doce zaubarida. Maʌ̃ bacuru queduada b̶ʌa druazabemarã cacua bia pananamãrẽã. \v 3 Ãcõrẽba biẽ́ b̶ai jarad̶ada maʌ̃ purud̶e neẽ́ baya. Ãcõrẽ idjab̶a Oveja Zaque bugue biya quirura maʌ̃ purud̶e b̶aya. Mama Ãcõrẽ nezocarãba idjía bia bed̶ead̶ia. \v 4 Idji quĩrãra ununia idjab̶a idji trʌ̃ra ãdjirã dratud̶e b̶ʌ́ erob̶ead̶ia. \v 5 Diamasira neẽ́ baya. Dadji Boro Ãcõrẽba ʌ̃naada diai bẽrã, ĩbĩrã neẽ́ idjab̶a ʌ̃mãdau neẽ́ bid̶a ẽberãrãra bia b̶ead̶ia. Ewariza ãdjirãra idji ume ãbaa dji bororãda b̶ead̶ia. \s1 Crito dãrãẽ́ne zeid̶ebema \p \v 6 Maʌ̃be bajãnebema nezocaba mʌ̃́a jarasia: “Jũma naʌ̃ bed̶eara wãrãa idjab̶a wãrãda mãwãya. Dadjirã Boro Ãcõrẽba idjid̶eba bed̶eabadarãa bed̶eabibaria. Idjiabʌrʌ bajãnebema nezocada diabuesia idji nezocarãa cawabimãrẽã dãrãẽ́ne cãrẽda sãwãida.” \p \v 7 Jesuba jarasia: “¡Ũrĩnadua, mʌ̃ra isabe zeya! Naʌ̃ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa dãrãẽ́ne cãrẽda sãwãida. Bio bia b̶ʌa jũma naʌ̃ cartad̶e jara b̶ʌ ĩjã b̶ʌra.” \p \v 8 Mʌ̃ra Juaʌ̃a. Jũma maʌ̃gʌra unusia idjab̶a ũrĩsia. Mãwãnacarea mʌ̃ra bajãnebema nezoca jĩrũ caita chĩrãne b̶arru cob̶esia bia bed̶eai carea. Mãwã osia idjia jũma maʌ̃gʌra unubid̶a bẽrã. \v 9 Baribʌrʌ idjia jarasia: “Jãwã orãdua, ãtebʌrʌ Ãcõrẽabʌrʌ bia bed̶eadua. Mʌ̃ra Ãcõrẽ nezocada jãwã quirua bʌ quĩrãca, djabarã Ãcõrẽneba bed̶eabadarã quĩrãca, idjab̶a jũma naʌ̃ cartad̶e jara b̶ʌ ĩjã b̶ea quĩrãca.” \p \v 10 Idjab̶a jarasia: “Naʌ̃ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa dãrãẽ́ne cãrẽda sãwãida. Maʌ̃ra mẽrã erob̶arãdua jũma dãrãẽ́ne mãwãi bẽrã. \v 11 Cadjirua o b̶ʌra idji cawa cadjiruad̶e b̶adua. Ne jũma Ãcõrẽba quĩrĩãca o b̶ʌra idji cawa maʌ̃ne b̶adua. Baribʌrʌ jipa o b̶ʌba ewariza jipa o b̶aida b̶ʌa. Idjab̶a Ãcõrẽ itea bia b̶ʌra ewariza Ãcõrẽ itea bia b̶aida b̶ʌa.” \p \v 12 Jesuba jarasia: “¡Ũrĩnadua, mʌ̃ra isabe zeya! Zebʌrʌd̶e mʌ̃a jũmarãa ne diai carea eneya ãdjia oped̶ad̶a quĩrãca. \v 13 Mʌ̃ra dji Alpaa idjab̶a dji Omegaa.\f + \fr 22:13 \ft Griego alfabetod̶e alpara dji naãrãbema letraa, omegara dji jĩrũarebema letraa.\f* Maʌ̃ba jara b̶ʌa mʌ̃ra dji naãrãbemada idjab̶a dji jĩrũarebemada. \p \v 14 Bio bia b̶eaa cacuad̶e jʌ̃bada tãto erob̶eara. Ãdjirãra purud̶e ed̶a wãnida panʌa nejõ zocai b̶ai diabarida jõni carea. \v 15 Baribʌrʌ cadjirua obadara, jãĩbanara, aud̶ua obadara, mĩã beabadara, jʌwaba od̶a ãcõrẽ ẽpẽbadara, idjab̶a sewa oya b̶eara jũma dajadaare duanenia.\f + \fr 22:15 \fq Cadjirua obadarã.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “usa.”\f* \p \v 16 Mʌ̃ra Jesua. Bajãnebema nezocada diabuesia jũma maʌ̃gʌra djabarã b̶eaza jaramãrẽã. Mʌ̃ra David̶eba zed̶aa, idjid̶eba tununaa.\f + \fr 22:16 \ft Isaía 11:1-10.\f* Mʌ̃ra Diaped̶abema Chĩdau Uruga B̸ʌ abadaa.” \p \v 17 Ãcõrẽ Jaureba, Oveja Zaque quima abada bid̶a nãwã jara panʌa: “¡Zedua!” Maʌ̃ ũrĩ b̶ʌba jaraida b̶ʌa: “¡Zedua!” Dji opichia b̶ʌra zeida b̶ʌa baido zocai b̶ai diabarida domãrẽã. Maʌ̃ baido do quĩrĩã b̶ʌba bari doida b̶ʌa. \p \v 18-19 Naʌ̃ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa dãrãẽ́ne cãrẽda sãwãida. Naʌ̃ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌ ũrĩ b̶earãa mʌ̃a jaraya: bariduaba naʌ̃ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌda aud̶u jaraibʌrʌ, Ãcõrẽba naʌ̃ cartad̶e bia mĩgai jara b̶ʌba idjira bia mĩgabiya. Idjab̶a bariduaba naʌ̃ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌda maãrĩ awara jaraibʌrʌ, Ãcõrẽba idjía nejõ zocai b̶ai diabarid̶ebemada idu jõbiẽ́a idjab̶a Ãcõrẽ purud̶e ed̶a idu wãbiẽ́a. Maʌ̃ nejõnebemada, maʌ̃ purud̶ebema sid̶a naʌ̃ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa. \p \v 20 Jũma naʌ̃ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌda Jesuba wãrãana a b̶ʌa. Nãwã jara b̶ʌa: “¡Wãrãda mʌ̃ra isabe zeya!” \p Bia b̶ʌa isabe zeida.\f + \fr 22:20 \ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Amén.”\f* ¡Zedua dairã Boro Jesu! \p \v 21 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Boro Jesuba idji biad̶eba jũma bãrãra careba b̶aida.