\id MRK \h MARCO \toc1 Marco Bed̶ea Bia Jesucritod̶ebema Marcoba B̸ʌd̶a \toc2 Marco \toc3 Marco \mt1 MARCO \mt2 BED̸EA BIA JESUCRITOD̸EBEMA MARCOBA B̸ɅD̸A \ip Naʌ̃ cartara Marcoba b̶ʌsia. Idjira judio Jerusaleʌ̃nebema basica b̶ʌa. Dji papaba deda Jerusaleʌ̃ne erob̶asia (Hecho 12:12). Marcora Bernabe ume dji djabawarra basía (Colosa 4:10). Pauloda carebabadjia (2 Timoteo 4:11). Pauloba Bernabe bid̶a Jesud̶ebemada naãrã jaradiad̶e wãsid̶ad̶e Marcora edesid̶aa (Hecho 12:25d̶eba ab̶a 13:13d̶aa). Hecho cartad̶e Marco trʌ̃ra Juaʌ̃ Marco b̶ʌ́ b̶ʌa. \ip 1 Pedro 5:13d̶e Pedroba Marcora mʌ̃ warraad̶a asia. Maʌ̃ bẽrã zocãrãmaarã Pedroba Jesud̶ebemada nẽbʌrʌ b̶ad̶ada Marcoba cartad̶e b̶ʌsia. Mateoba, Luca bid̶a ãdjiza cartada b̶ʌd̶i naẽna Marcoba b̶ʌsica b̶ʌa. Roma purud̶e Pedro ume b̶asid̶e djabarã judiorãẽ́ itea griego bed̶ead̶e b̶ʌsia. \ip Marcoba naãrã b̶ʌsia Juaʌ̃ba Jesu borocued̶ad̶ebemada (1:1-11) idjab̶a diauruba Jesu mĩã sẽnanebemada (1:12-13). Maʌ̃are b̶ʌ́ b̶ʌa Jesuba Galilea druad̶e o b̶ad̶ad̶ebemada (1:14d̶eba ab̶a 9:50d̶aa) idjab̶a Galilead̶eba Jerusaleʌ̃naa wãbʌrʌd̶e jaradia b̶ad̶ad̶ebemada (10:1-52). Ed̶a b̶ʌ́ b̶ʌa Jesuba ne ununaca o b̶ad̶ad̶ebemada idjab̶a Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌd̶ebema jaradia b̶ad̶ada. Jĩrũare b̶ʌ́ b̶ʌa Jesura Jerusaleʌ̃ne mãwãnanebemada (11:1neba ab̶a 16:20d̶aa). \ip Naʌ̃ cartad̶e ebud̶a b̶ʌa Jesura judiomĩna ʌ̃cʌrʌ judiorãẽ́ba biara ĩjãbadjid̶ada idjira Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada (7:24-30; 15:33-39). Jesura naʌ̃ ẽjũãnaa zeẽ́ basía dji dromada b̶ai carea ãtebʌrʌ bia mĩga b̶ai carea (8:31; 10:42-45). Dadjirã itea naʌ̃ crĩchada waib̶ʌa b̶ʌa: “Ab̶aʌba mʌ̃da ẽpẽ quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, idjia o quĩrĩã b̶ʌra igaraped̶a bia mĩgai carea b̶aida b̶ʌa. Maʌ̃be mʌ̃ra ẽpẽida b̶ʌa.” (Marco 8:34) \c 1 \s1 Borocuebari Juaʌ̃nebema \r Mateo 3:1-12; Luca 3:1-9, 15-17; Juaʌ̃ 1:19-28 \p \v 1-2 Mʌ̃a bed̶ea bia Ãcõrẽ Warra Jesucritod̶ebemada b̶ʌya. Naãrã Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba nãwã b̶ʌsia: \q1 Bed̶ea jarabarida mʌ̃a bʌ na diabueya bʌ o jarimãrẽã.\f + \fr 1:1-2 \ft Malaquia 3:1.\f* \q1 \v 3 Ẽberãda ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e jĩgua bed̶ea b̶ʌa: \q1 Ora jarid̶adua dadjirã Boro bia edad̶amãrẽã. \q1 Ora idji itea jipa jarid̶adua.\f + \fr 1:3 \ft Isaía 40:3.\f* \p \v 4 Ara maʌ̃ quĩrãca Borocuebari Juaʌ̃da ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e ẽberãrãa jaradia b̶esia ãdji cadjiruara igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã. Idjia jarasia mãwã osid̶ara Ãcõrẽba ãdji cadjiruara quĩrãdoaida. Maʌ̃be borocued̶ida panʌana abadjia. \v 5 Maʌ̃ne ẽberãrã Jerusaleʌ̃nebemarãda, jũma Judea druad̶ebemarã sid̶a Juaʌ̃maa wãbadjid̶aa. Ãdjia cadjirua oped̶ad̶ada idji quĩrãpita ebud̶a jarabadjid̶aa. Maʌ̃be Juaʌ̃ba ãdjirãra Jordaʌ̃ dod̶e borocuebadjia. \p \v 6 Juaʌ̃ba jʌ̃barira cameyo cara od̶a basía. Idjia jʌ̃ b̶ʌ trãjʌ̃barira animarã e od̶a basía. Idjia ad̶ichichida cobadjia idjab̶a urrajõda jõbadjia. \v 7 Maʌ̃ne nãwã jaradiabadjia: \p –Mʌ̃ caid̶u ab̶a zeya. Idjira mʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã idjia jĩrũne jʌ̃ b̶ʌ ẽrãi carea mʌ̃ra bia b̶ʌẽ́a. \v 8 Wãrãda mʌ̃a bãrãra baidoba borocuesia baribʌrʌ idjiabʌrʌ Ãcõrẽ Jaureda diaya.–\f + \fr 1:8 \fq Ãcõrẽ Jaureda diaya.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãcõrẽ Jaureba borocueya.”\f* \s1 Juaʌ̃ba Jesu borocued̶a \r Mateo 3:13-17; Luca 3:21-22 \p \v 9 Maʌ̃ ewarid̶e Jesura Nazare purud̶eba Juaʌ̃ b̶ʌmaa wãsia. Nazare purura Galilea druad̶e b̶ʌa. Jesu wãsid̶e Juaʌ̃ba idjira Jordaʌ̃ dod̶e borocuesia. \v 10 Jesura doed̶aʌba drua wãbʌrʌd̶e unusia bajãda ewabʌrʌda. Maʌ̃ne Ãcõrẽ Jaurera puchirã quĩrãca idji ʌ̃rʌ̃ zebʌrʌda unusia. \v 11 Ãcõrẽba bajãneba ed̶aa nãwã bed̶easia: \p –Bʌra mʌ̃ Warra quĩrĩã b̶ʌ́a. Bʌ carea mʌ̃ra bio b̶ʌsrid̶a b̶ʌa.–\f + \fr 1:11 \ft Isaía 42:1.\f* \s1 Diauruba Jesu mĩã sẽna \r Mateo 4:1-11; Luca 4:1-13 \p \v 12 Mamaʌba Ãcõrẽ Jaureba Jesura ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶aa edesia. \v 13 Mama Jesura animarã cadjirua b̶ea tãẽna cuarenta ewari b̶asia. Satanaba idjira mĩã sẽsia Ãcõrẽda igarabi carea. Idjab̶a Ãcõrẽ bajãnebema nezocarãba idjira ne cobisid̶aa. \s1 Jesuba jaradia b̶ed̶a \r Mateo 4:12-17; Luca 4:14-15 \p \v 14 Borocuebari Juaʌ̃ preso b̶ed̶acarea Jesura Galilea druad̶aa wãped̶a bed̶ea bia Ãcõrẽnebemada jaradiabadjia.\f + \fr 1:14 \fq Bed̶ea bia Ãcõrẽnebema.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bed̶ea bia Ãcõrẽba pe erob̶ʌd̶ebema.”\f* \v 15 Nãwã jarabadjia: \p –Ewarira jũẽsia. Ãcõrẽra bãrã Boro bai carea zebʌrʌa.\f + \fr 1:15 \ft Daniel 2:44.\f* Bãrãba cadjirua obadara igarad̶aped̶a maʌ̃ bed̶ea biada ĩjãnadua.– \s1 Jesuba b̶eda b̶aribadarã trʌ̃na \r Mateo 4:18-22; Luca 5:1-11 \p \v 16 Jesura Galilea amene droma icawa nĩne Simoʌ̃da, dji djaba Andre sid̶a unusia. Maʌ̃ ẽberãrãra b̶eda beabadarã basía. Ãdjira doed̶a b̶eda b̶ari panasid̶aa. \v 17 Mãwã panʌne Jesuba ãdjía jarasia: \p –Mʌ̃ ume zed̶adua. Bãrãba b̶eda b̶aribada quĩrãca mʌ̃a bãrãa jaradiaya ẽberãrãda mʌ̃maa enenamãrẽã.– \p \v 18 Ara maʌ̃da ãdji b̶eda b̶aribadara amenaped̶a Jesu ume wãsid̶aa. \p \v 19 Nocod̶aa wãbʌrʌd̶e Jesuba Santiagoda, dji djaba Juaʌ̃ sid̶a unusia. Ãdjira Zebedeo warrarã basía. Ãdjia jãbad̶e b̶eda b̶aribada cõã b̶eada ca panasid̶aa. \v 20 Maʌ̃ne Jesuba ãdji sid̶a trʌ̃sia idji ume wãnamãrẽã. Ara maʌ̃da Santiagoba, Juaʌ̃ bid̶a ãdji zeza Zebedeora idji nezocarã ume jãbad̶e amenaped̶a Jesu ume wãsid̶aa. \s1 Jesuba jai ãyã jʌretad̶a \r Luca 4:31-37 \p \v 21 Ãdjirãra Capernauʌ̃ purud̶aa wãsid̶aa. Maʌ̃be ʌ̃nãũbada ewarid̶e Jesura judiorã dji jʌrebada ded̶aa wãped̶a Ãcõrẽ bed̶eada jaradia b̶esia. \v 22 Jaradia b̶ʌd̶e jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Judiorã ley jaradiabadarã quĩrãca jaradiaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ bio cawa b̶ʌd̶eba ebud̶a jaradia b̶asia. \v 23 Mãwã panʌne jai bara b̶ʌ ẽberãda cawaẽ́ne nãwã jĩgua bed̶easia: \p \v 24 –¡Jesu Nazared̶ebema! ¿Cãrẽ cãrẽã daira mĩã sẽ b̶ʌ? ¿Dai biẽ́ b̶ʌi carea zesica? Mʌ̃a cawa b̶ʌa bʌra caida: ¡Bʌra Ãcõrẽba diabued̶aa!– \p \v 25 Jesuba dji jaia nãwã jarasia: \p –Chupeadua. Idji cacuad̶ebemada ẽdrʌdua.– \p \v 26 Ara maʌ̃da jaiba dji ẽberãra wawabiped̶a, dji cãbãyã b̶iaped̶a ãyã wãsia. \v 27 Maʌ̃ bẽrã jũma dji arima duanʌrãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Ãdub̶a bed̶eadrua duanesid̶aa: \p –¡Ache! Jesuba jaradia b̶ʌra awara b̶ʌa. Bio cawa b̶ʌd̶eba ebud̶a jaradiabaria. Idjia jarabʌrʌra jairã bid̶a ĩjã obadaa.– \p \v 28 Maʌ̃ carea jũma Galilea druad̶e dãrãẽ́ne Jesura trʌ̃ b̶ʌga b̶esia. \s1 Jesuba Simoʌ̃ Pedro pãcõrẽ biabid̶a \r Mateo 8:14-17; Luca 4:38-41 \p \v 29 Judiorã dji jʌrebada ded̶eba ẽdrʌd̶aped̶a Jesura, Santiagora, Juaʌ̃ sid̶a Simoʌ̃ ded̶aa wãsid̶aa. Simoʌ̃ djaba Andre sid̶a mama b̶abadjia. \v 30 Maʌ̃ne ãdjia Jesua jarasid̶aa Simoʌ̃ pãcõrẽda cʌwamiaba cʌd̶ad̶e b̶ʌda. \v 31 Jesura idji b̶ʌmaa wãsia. Idji jʌwad̶e jidaped̶a piradrʌ b̶ʌsia. Ara maʌ̃da cʌwamiara dugusia. Maʌ̃be Simoʌ̃ pãcõrẽba ãdjira ne cobisia. \p \v 32 Queud̶acarea ẽberãrãba cacua biẽ́ b̶eada, jai bara b̶ea sid̶a Jesumaa enesid̶aa. \v 33 Purura dji ded̶e ed̶a wãbadama powua nũmesia. \v 34 Maʌ̃ne Jesuba cacua biẽ́ b̶eara zocãrã biabisia idjab̶a jairã sid̶a zocãrã ãyã jʌrecuasia. Jairãba idjida cawa panana bẽrã Jesuba chupeabibadjia. \s1 Galilead̶e jaradia nĩbad̶a \r Luca 4:42-44 \p \v 35 Jesura ãsabod̶od̶e piradrʌsia. Wad̶i pãĩmaena ẽberã neẽ́maa Ãcõrẽa iwid̶id̶e wãsia. \v 36 Maʌ̃ carea Simoʌ̃ba, idji ume panʌ bid̶a Jesura jʌrʌ panasid̶aa. \v 37 Idji unusid̶ad̶e jarasid̶aa: \p –Jũmarãba bʌra jʌrʌ duanʌa.– \p \v 38 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Dewara puru b̶ead̶aa wãnia mʌ̃a jãma bid̶a jaradiaida b̶ʌ bẽrã. Mʌ̃ra maʌ̃ carea zesia.– \p \v 39 Mãwã jũma Galilea druad̶e pʌrrʌa wãsia. Judiorã dji jʌrebada deza jaradiabadjia. Idji wãbʌrʌma jaira ãyã jʌrecuabadjia. \s1 Jesuba aid̶a bara b̶ʌ biabid̶a \r Mateo 8:1-4; Luca 5:12-16 \p \v 40 Mãwã b̶ʌd̶e ẽberã aid̶a bara b̶ʌda Jesumaa zesia.\f + \fr 1:40 \ft Aid̶ara Jesu ewarid̶e wãrãda sãwã b̶asida dadjirãba cawad̶aẽ́ panʌa. Baribʌrʌ judiorãmaarã ab̶a Ãcõrẽbʌrʌ poya biabida b̶asia (Numero 12:9-12; 2 Reye 5:7). Maʌ̃ awara ab̶a aid̶aba jidasira ãyã b̶ad̶e wãida b̶asia (Levitico 13:45-46).\f* Maʌ̃ ẽberãra chĩrãborod̶e cob̶eped̶a nãwã bed̶ea djuburiasia: \p –Bʌa quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ra poya biabida b̶ʌa.– \p \v 41 Jesuba mĩã djuburi ununa bẽrã idji jʌwada ʌ̃rʌ̃ b̶ʌbʌrʌd̶e jarasia: \p –Mãwã o quĩrĩã b̶ʌa. ¡Biadua!– \p \v 42 Jesu ara mãwã bed̶eabʌrʌd̶e ẽberãra biasia. Dji aid̶ara ab̶ed̶a nẽbasia. \v 43-44 Maʌ̃ne Jesuba idjía bio jarasia: \p –Bʌ biad̶ara ni ab̶aʌa jararãdua. Ãtebʌrʌ sacerdotemaa wãdua bʌra biasida unumãrẽã. Jãʌ̃be Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ei carea Moiseba jarad̶a quĩrãca ne diacuadua.\f + \fr 1:43-44 \ft Levitico 14:1-32.\f* Mãwã ẽberãrãba cawad̶ia bʌra wãrãda biasida.– \p Mãwã jaraped̶a Jesuba idjira wãbisia. \v 45 Baribʌrʌ dji ẽberãba Jesuba idji biabid̶ad̶ebemada jũmarãa nẽbʌrʌ wãsia. Maʌ̃ carea Jesura ni ab̶aʌ purud̶e ebud̶a nĩbaca basía. Ãtebʌrʌ jĩga nĩbabadjia ẽberãrã b̶ead̶acamaa. Baribʌrʌ ẽberãrã puruzabemada idjimaa wãbadjid̶aa. \c 2 \s1 Jesuba ẽberã cacua beu b̶ʌ biabid̶a \r Mateo 9:1-8; Luca 5:17-26 \p \v 1-2 Dãrãẽ́ b̶ʌd̶e Jesura wayacusa Capernauʌ̃ purud̶aa wãsia. Idjira diguid̶a b̶ʌda cawasid̶ad̶e ẽberãrãda zocãrã idjimaa powua nũmesia. Dera, dji ed̶a wãbada sid̶a pẽsua nũmesia. Maʌ̃ne Jesuba Ãcõrẽ Bed̶eara jaradia b̶asia. \v 3 Mãwã b̶ʌd̶e ẽberãda quĩmãrẽ zesid̶aa. Maʌ̃rãba ẽberã cacua beu b̶ʌda Jesumaa ede quĩrĩã panasid̶aa. \v 4 Baribʌrʌ pẽsua nũmʌ bẽrã poya eded̶aẽ́ basía. Maʌ̃ carea de ʌ̃rʌ̃ uria od̶aped̶a dji cacua beu b̶ʌra dji cʌd̶ad̶eba ed̶aa b̶ʌsid̶aa. \v 5 Jesuba unusia ãdjia wãrãda ĩjã panʌda dji cacua beu b̶ʌra poya biabida. Maʌ̃ carea Jesuba dji cacua beu b̶ʌ́a jarasia: \fig Marco 2:1-12; Mateo 9:1-8; Luca 5:17-26|src="WA03824B.TIF" size="span" ref="Mark 2:1" \fig* \p –Cũdra, bʌa cadjirua od̶ara mʌ̃a quĩrãdoasia.– \p \v 6 Maʌ̃ne judiorã ley jaradiabadarãda ʌ̃cʌrʌ arima chũpanasid̶aa. Maʌ̃gʌrãba crĩchasid̶aa: \v 7 “¿Cãrẽ cãrẽã jãwã bed̶ea b̶ʌ? ¡Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ bed̶ea b̶ʌa! Ab̶a Ãcõrẽbʌrʌ ẽberãba cadjirua od̶ara poya quĩrãdoaya.” \p \v 8 Ãdjia mãwã crĩcha duanʌra Jesuba idji sod̶e ab̶ed̶a cawasia.\f + \fr 2:8 \fq Sod̶e.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Jaured̶e.”\f* Maʌ̃ bẽrã ãdjía jarasia: \p –¿Cãrẽ cãrẽã jãwã crĩcha panʌ? \v 9 Bãrãmaarã ¿sãʌ̃gʌda zareaara b̶ʌ? ¿Cadjirua od̶ara quĩrãdoayad̶a aida wa naʌ̃ ẽberã cacua beu b̶ʌra piradrʌbiped̶a idji cʌd̶a edabiped̶a nĩbabida? \v 10 Ãcõrẽba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara b̶ʌsia naʌ̃ ẽjũãne duanʌba cadjirua obadara quĩrãdoamãrẽã. Maʌ̃ra bãrãa unubiya.– \p Ara maʌ̃da dji cacua beu b̶ʌ́a nãwã jarasia: \p \v 11 –Piradrʌdua. Bʌ cʌd̶ara edaped̶a diguid̶aa wãdua.– \p \v 12 Ara maʌ̃da dji cacua beu b̶ad̶ara pirab̶ariped̶a idji cʌd̶a edaped̶a jũmarã quĩrãpita ẽdrʌ wãsia. Maʌ̃ carea jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía idjab̶a Ãcõrẽa bia bed̶ea duanesid̶aa. Nãwã jarasid̶aa: \p –¡Naʌ̃ quĩrãca dadjirãba ununaca basía!– \s1 Jesuba Levi trʌ̃na \r Mateo 9:9-13; Luca 5:27-32 \p \v 13 Mãwãnacarea Jesura wayacusa Galilea amene dromanaa wãsia. Maʌ̃ne ẽberãrãda zocãrã idjimaa wãsid̶aa. Idjia ãdjirãa jaradiasia. \v 14 Wãbʌrʌd̶e Jesuba Alpeo warra Levida unusia. Maʌ̃ Levira Romanebema boro itea parata diabada ded̶e chũmasia. Jesuba idjía jarasia: \p –Mʌ̃ ume zedua.– \p Ara maʌ̃da Levira piradrʌped̶a Jesu ume wãsia. \p \v 15 Mãwãnacarea Jesura Levi ded̶e ne co b̶asia. Zocãrãba Jesura ẽpẽbʌda bẽrã ãdjirã sid̶a ne co chũmeasia: Jesu ume nĩbabadarãda, Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarãda, judiorã ley igara b̶ea sid̶a panasid̶aa.\f + \fr 2:15 \fq Judiorã ley igara b̶ea.\ft Griego bed̶ead̶e “cadjirua obadarã” b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* \v 16 Mãwã panʌne judiorã ley jaradiabadaba, pariseorã bid̶a unusid̶aa Jesura Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarã ume, judiorã ley igara b̶ea ume bid̶a ne co b̶ʌda. Maʌ̃ carea pariseorãba Jesu ume nĩbabadarãa iwid̶isid̶aa: \p –Bãrãa jaradiabarira ¿cãrẽ cãrẽã cadjirua obadarã ume, parata jʌrʌ pebadarã ume bid̶a ne co b̶ʌ?– \p \v 17 Maʌ̃ ũrĩped̶a Jesuba jarasia: \p –Cacua bia b̶eaba nẽãrã diabarira jʌrʌd̶acaa. Dji cacua biẽ́ b̶eabʌrʌ jʌrʌbadaa. Mʌ̃ra jipa b̶ea trʌ̃i carea zeẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ cadjirua obadarãda trʌ̃ b̶ʌa Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã.– \s1 Ne cod̶aca ewarid̶ebema \r Mateo 9:14-17; Luca 5:33-34 \p \v 18 Maʌ̃ ewarid̶e Borocuebari Juaʌ̃ ume nĩbabadarãba, pariseorã bid̶a ne cod̶aca ewarida o panasid̶aa. Mãwã panʌne dewararãda Jesumaa zed̶aped̶a iwid̶isid̶aa: \p –Borocuebari Juaʌ̃ ume nĩbabadarãba, pariseorã bid̶a ne cod̶aca ewarira obadaa. Baribʌrʌ bʌ ume nĩbabadarãba ¿sãwãẽrã od̶aca?– \p \v 19 Jesuba panusia: \p –Umaquĩrãba wẽrã edabʌrʌd̶e ¿caiba ne cod̶aca ewarida oi? Maʌ̃ umaquĩrãra wad̶ibid̶a idjia ed̶od̶arã ume b̶ʌmisa ne cod̶aca ewarira od̶aẽ́a. \v 20 Baribʌrʌ ewari ab̶a dewara ẽberãrãba idjira ãyã eded̶ia. Maʌ̃ ewarid̶ebʌrʌ idjia ed̶od̶arãba ne cod̶aca ewarira od̶ia. \p \v 21 Dadjirãba cacuad̶e jʌ̃bada dji sore cõã b̶ʌmaa wua djiwid̶ida cajud̶acaa. Mãwã od̶ibʌrʌ djiwid̶i cajud̶a erreb̶aribʌrʌba dji wua sorera waib̶ʌara cõãya. \v 22 Idjab̶a ni ab̶aʌba uva b̶a djiwid̶ira animarã e od̶a dji sored̶e tʌd̶acaa. Mãwã od̶ibʌrʌ aseabʌrʌd̶e animarã e od̶a dji sorera cõãya. Maʌ̃be uva b̶ara, animarã e od̶a sid̶a aduaya. Maʌ̃ carea uva b̶a djiwid̶ira animarã e od̶a djiwid̶id̶e tʌd̶ida panʌa.–\f + \fr 2:22 \ft Maʌ̃gʌd̶eba Jesuba cawabisia idji bed̶eara ãdji drõãenabema crĩcha ume ãbaa jaradiacada.\f* \s1 Jesura ʌ̃nãũbada ewari djibaria \r Mateo 12:1-8; Luca 6:1-5 \p \v 23 Ʌ̃nãũbada ewarid̶e Jesura ẽjũã trigo ud̶ad̶e nĩbasia. Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarãba trigora tʌ eda nĩbasid̶aa. \v 24 Maʌ̃ carea pariseorã ãdji caid̶u zebʌdaba Jesua jarasid̶aa: \p –¡Acʌdua! Bʌ ume nĩbabadarãba ¿cãrẽ cãrẽã ʌ̃nãũbada ewarid̶e ocara panʌda o panʌ?– \p \v 25 Jesuba ãdjía jarasia: \p –Ewari ab̶a Daviba, idji ume nĩbabadarã bid̶a cod̶ira neẽ́ panasid̶aa. Jarra panasid̶ad̶e ¿sãwã osid̶a?\f + \fr 2:25 \ft 1 Samuel 21:1-6.\f* \v 26 Abiata sacerdote dji droma b̶asid̶e Davira Ãcõrẽ ded̶e ed̶a wãped̶a Ãcõrẽ quĩrãpita b̶ad̶a paʌ̃da edasia.\f + \fr 2:26 \ft Levitico 24:5-9.\f* Maʌ̃ paʌ̃ra ¿ab̶abe sacerdoterãba cod̶ida panasid̶aẽ́ca? Baribʌrʌ Daviba coped̶a idji ume nĩbabadarãa diasia.– \p \v 27 Maʌ̃be Jesuba ãdjía jarasia: \p –Ãcõrẽba ẽberãra oẽ́ basía ʌ̃nãũbada ewari wagad̶amãrẽã ãtebʌrʌ ʌ̃nãũbada ewarira b̶ʌsia ẽberãrã ʌ̃nãũnamãrẽã. \v 28 Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ʌ̃nãũbada ewari djibaria.– \c 3 \s1 Jesuba ʌ̃nãũbada ewarid̶e ẽberã biabid̶a \r Mateo 12:9-14; Luca 6:6-11 \p \v 1 Wayacusa Jesura judiorã dji jʌrebada ded̶aa wãsia. Mama ẽberã jʌwa beu b̶ʌda b̶asia. \v 2 Ʌ̃cʌrʌba Jesura acʌ panasid̶aa ʌ̃nãũbada ewarid̶e maʌ̃ ẽberã biabi cawaya. Biabisira biẽ́ jarad̶ida crĩcha panasid̶aa. \v 3 Maʌ̃ne Jesuba ẽberã jʌwa beu b̶ʌ́a jarasia: \p –Piradrʌped̶a ẽsi nũmane zedua.– \p \v 4 Maʌ̃be Jesuba ãdjía iwid̶isia: \p –¿Ʌ̃nãũbada ewarid̶e cãrẽda od̶ida panʌ? ¿Biada wa cadjiruada? ¿Djãrã carebaida wa idu beubida?– \p Baribʌrʌ ãdjirãra chupea panesid̶aa. \v 5 Maʌ̃ne Jesura sopuasia cʌwʌrʌ zarea b̶ea bẽrã. Quĩrũbid̶eba ãdjirã acʌbʌrʌd̶e dji jʌwa beu b̶ʌ́a jarasia: \p –Jʌwara jiradua.– \p Mãwã jirabʌrʌd̶e idji jʌwara ab̶ed̶a biasia. \v 6 Ara maʌ̃da pariseorãra ẽdrʌd̶aped̶a Herodeare b̶earãmaa wãsid̶aa. Ãdjirã ume Jesu bead̶i carea crĩcha jʌrʌsid̶aa. \s1 Galilea amene droma icawa duanana \p \v 7 Maʌ̃be Jesura idji ume nĩbabadarã sid̶a Galilea amene dromanaa wãsid̶aa. Mama Galilea druad̶ebemarãda zocãrã idji caid̶u nĩbasid̶aa.\f + \fr 3:7 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e idjab̶a b̶ʌ́ b̶ʌa “Judead̶ebemarã sid̶a.”\f* \v 8 Jesuba ne ununacada o b̶ʌda dewararã bid̶a ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ carea Judea druad̶ebemarãda, Jerusaleʌ̃ purud̶ebemarãda, Idumea druad̶ebemarãda, Jordaʌ̃ do wa quĩrãrẽbemarãda, Tiro druad̶ebemarãda, Sidoʌ̃ druad̶ebemarã sid̶a Jesu b̶ʌmaa wãsid̶aa. \v 9-10 Idjia cacua biẽ́ b̶eada biabi b̶ad̶a bẽrã ẽberãrãba idji tãni carea powuabadjid̶aa. Idjira pẽsua eropanarãnamãrẽã Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia jãbada enenamãrẽã. \p \v 11 Ẽberã jai bara b̶eaba Jesu unubʌdad̶e idji quĩrãpita chĩrãborod̶e copanenaped̶a jaiba ne wayaad̶eba jĩgua jarabadjid̶aa: \p –¡Bʌra Ãcõrẽ Warraa!– \p \v 12 Baribʌrʌ Jesuba jairãa bio jarabadjia idjid̶ebemada ebud̶a jararãnamãrẽã. \s1 Jesuba ẽberã doce edad̶a \r Mateo 10:1-4; Luca 6:12-16 \p \v 13-14 Mãwãnacarea Jesura eyad̶aa wãped̶a idjia quĩrĩãbʌrʌda idjimaa trʌ̃sia. Ãdjirã zesid̶ad̶e idjia doce edasia idji ume nĩbad̶amãrẽã idjab̶a idji bed̶ea jara nĩbad̶amãrẽã. Maʌ̃gʌrãra Jesuba trʌ̃ b̶ʌsia “mʌ̃a diabued̶arã.”\f + \fr 3:13-14 \fq Maʌ̃gʌrãra Jesuba trʌ̃ b̶ʌsia “mʌ̃a diabued̶arã.”\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* \v 15 Jesuba ãdjirãa ʌb̶ʌada diasia cacua biẽ́ b̶eara biabid̶amãrẽã idjab̶a jai sid̶a ãyã jʌretad̶amãrẽã. \v 16 Ab̶a Simoʌ̃ basía.\f + \fr 3:16 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e idjab̶a nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Naʌ̃gʌrã doce panʌda edasia.”\f* Jesuba idjira trʌ̃ b̶ʌsia Pedro. \v 17 Maʌ̃ awara Zebedeo warra Santiagoda, dji djaba Juaʌ̃ sid̶a edasia. Maʌ̃ umébemara Jesuba trʌ̃ b̶ʌsia Boanergerã. Maʌ̃ trʌ̃ba jara b̶ʌa “baa warrarã.” \v 18 Naʌ̃gʌrã sid̶a edasia: Andre, Pelipe, Bartolomé, Mateo, Tomá, Alpeo warra Santiago, Tadeo, idjab̶a Simoʌ̃ Cananeo.\f + \fr 3:18 \fq Simoʌ̃ Cananeo.\ft Luca 6:15d̶e “Simoʌ̃ Zelote” b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* \v 19 Jesuba Juda Iscariote sid̶a edasia. Maʌ̃gʌba idjira jidabisia. \s1 Jesu biẽ́ jaraped̶ad̶a \r Mateo 12:22-32; Luca 11:14-23; 12:10 \p \v 20 Jesu diguid̶aa zesid̶e ẽberãrãda zocãrã powuasid̶aa. Maʌ̃ba Jesura, idji ume nĩbabada sid̶a poya ne cod̶aẽ́ basía. \v 21 Jesu djabarãba cawad̶aped̶a idjira edad̶e wãsid̶aa. Ãdjia crĩcha panasid̶aa idjira quĩrãẽ́ b̶esida. \v 22 Baribʌrʌ judiorã ley jaradiabadarã Jerusaleʌ̃ purud̶eba zeped̶ad̶aba jarasid̶aa: \p –Jãʌ̃ Jesura jairã boro Beelzebúd̶eba b̶ʌ bẽrã jãwã b̶ʌa. Idjia jaira ãyã jʌretabaria Beelzebúba maʌ̃ ʌb̶ʌada diad̶a bẽrã.– \p \v 23 Maʌ̃ ũrĩped̶a Jesuba ãdjirã trʌ̃ped̶a ne jara b̶ʌd̶eba bed̶easia. Nãwã jarasia: \p –¿Sãwã Satanaba ara idjida ãyã jʌretai? \v 24 Ab̶ari druad̶ebemarãda ara ãdjidub̶a djõ pananibʌrʌ dãrã pananaẽ́a. \v 25 Idjab̶a ab̶ari ded̶e b̶eada djõ pananibʌrʌ dãrã pananaẽ́a. \v 26 Ara maʌ̃ quĩrãca Satanada ara idji jairã ume djõped̶a awara wãibʌrʌ ¿sãwã idjia poya b̶ʌra dãrã erob̶ai? Ab̶ed̶a jõya. \p \v 27 Ẽberã mẽsrã b̶ʌda naãrã jʌ̃ chũmʌnaẽ́bʌrʌ, ¿sãwã idji ded̶e ed̶a ne drʌad̶e wãni? Jʌ̃ chũmʌnadrʌ poya idji nebiara drʌad̶ia. \p \v 28 Wãrã arada mʌ̃a bãrãa jaraya: ẽberãrãba cadjirua obadara, biẽ́ bed̶eabada sid̶a Ãcõrẽba jũma poya quĩrãdoaya. \v 29 Baribʌrʌ ab̶aʌba Ãcõrẽ Jaureba od̶ada diauruba jãwã osiad̶a aibʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ra quĩrãdoaẽ́a. Maʌ̃ ẽberãra ewariza bed̶ead̶e b̶aya.– \p \v 30 Jesuba mãwã jarasia idjira jai bara b̶ʌad̶a aped̶ad̶a bẽrã. \s1 Jesu ẽberãrã idjimaa zeped̶ad̶a \r Mateo 12:46-50; Marco 3:21; Luca 8:19-21 \p \v 31 Maʌ̃ne Jesu djabarãda, dji papa sid̶a jũẽnaped̶a Jesura dajadaareba trʌ̃bisid̶aa. \v 32 Maʌ̃be ẽberãrã Jesuare chũmeaba idjía jarasid̶aa: \p –Bʌ papara, bʌ djabarã sid̶a dajadaare panʌa.\f + \fr 3:32 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e idjab̶a “bʌ djabawẽrãrã” b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* Ãdjia bʌra jʌrʌ panʌa.– \p \v 33 Baribʌrʌ Jesuba jarasia: \p –Bãrãmaarã ¿cairãda mʌ̃ papa idjab̶a mʌ̃ djabarã?– \p \v 34 Idji caita chũmeada acʌped̶a jarasia: \p –Naʌ̃gʌrãda mʌ̃ papaa idjab̶a mʌ̃ djabarãa. \v 35 Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ o b̶eadrʌ mʌ̃ djabaa, mʌ̃ djabawẽrãa, idjab̶a mʌ̃ papaa.– \c 4 \s1 Pea pod̶ad̶ebema ne jara b̶ʌ \r Mateo 13:1-9; Luca 8:4-8 \p \v 1 Wayacusa Jesuba Ãcõrẽ bed̶eara amene droma icawa jaradia b̶esia. Maʌ̃ne ẽberãrãda zocãrã idjima powua nũmesia. Maʌ̃ bẽrã jãba doed̶a ũmʌne b̶adoped̶a chũmesia. Ẽberãrãra do icawa duanesid̶aa. \v 2 Maʌ̃be Jesuba ne quĩrãtanoa ne jara b̶ʌd̶eba jaradiasia. Nãwã jarasia: \p \v 3 –¡Ũrĩnadua! Ẽberãda ne pod̶e wãsia. \v 4 Mãwã po nĩne ʌ̃cʌrʌ tara od̶e b̶aecuasia. Maʌ̃ne ĩbanada zesed̶aped̶a mĩcuasid̶aa. \v 5 Ʌ̃cʌrʌ tara ẽjũã mõgaraid̶a b̶ʌd̶e b̶aecuasia. Dji egorora nãũcha b̶ʌ bẽrã maʌ̃ tara isabe tunusia. \v 6 Mãwãmĩna besea jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãba purrubasia bio carra jidaẽ́ b̶ad̶a bẽrã. \v 7 Idjab̶a ʌ̃cʌrʌ tara ẽjũã ʌrʌid̶a b̶ʌd̶e b̶aecuasia. Mama b̶aecuad̶ara jʌ̃cara ʌrʌ bara b̶ʌba bʌrá quenasia. Maʌ̃ba poya zaud̶aẽ́ basía. \v 8 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ tara ẽjũã biad̶e b̶aecuasia. Maʌ̃gʌra bio zausia. Ʌ̃cʌrʌ cʌmʌba ara arid̶e diasia, dewaraba waitabeara diasia, waabemaba waib̶ʌara diasia.–\f + \fr 4:8 \ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌa: “Ʌ̃cʌrʌ cʌmʌba treinta diasia, dewaraba sesenta diasia, waabemaba cien diasia.”\f* \p \v 9 Maʌ̃be Jesuba jarasia: \p –Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba quĩrãcuita ũrĩdua.– \s1 Jesuba ¿cãrẽ cãrẽã ne jara b̶ʌd̶eba jaradiasi? \r Mateo 13:10-17; Luca 8:9-10 \p \v 10 Ẽberãrã wãped̶ad̶acarea Jesu ume nĩbabadarã doce panʌba, dewara idjiare chũmea bid̶a iwid̶isid̶aa idjia ne jara b̶ʌd̶eba jaradiad̶ad̶ebemada. \v 11-12 Jesuba panusia: \p –Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌd̶ebemada jũmarãa cawabiẽ́ b̶ʌmĩna bãrãa cawabi b̶ʌa. Baribʌrʌ dewararãa mʌ̃a ne jara b̶ʌd̶eba bed̶ea b̶ʌa ãdjirãba acʌ panʌmĩna unurãnamãrẽã, idjab̶a ũrĩ panʌmĩna cawarãnamãrẽã. Mãwã b̶ead̶aẽ́bara Ãcõrẽmaa zed̶aped̶a ãdjia cadjirua obadara quĩrãdoacasia.–\f + \fr 4:11-12 \ft Isaía 6:9-10.\f* \s1 Pea pod̶ad̶ebema Jesuba cawa jarad̶a \r Mateo 13:18-23; Luca 8:11-15 \p \v 13 Maʌ̃ne Jesuba ãdjía jarasia: \p –¿Bãrãba pea pod̶ad̶ebema ne jara b̶ʌd̶eba jarad̶ara cawad̶aẽ́ca? Mãwãra dewarada jaraibʌrʌ ¿sãwã cawad̶i? \v 14 Ũrĩnadua. Pea pobarira Ãcõrẽ bed̶ea jarabari quĩrãca b̶ʌa. \v 15 Ta od̶e b̶aed̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãba Ãcõrẽ bed̶eada ũrĩbadaa. Baribʌrʌ Satanada zeped̶a maʌ̃ bed̶ea ãdji sod̶e jũẽnara quĩrãdoabibaria. \v 16 Ta mõgaraid̶a b̶ʌ ẽjũãne pod̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãba Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩnaped̶a bio b̶ʌsrid̶a edabadaa. \v 17 Baribʌrʌ bio carra jidaẽ́ b̶ea bẽrã dãrã droad̶acaa. Ewari zarea zebʌrʌd̶e wa Ãcõrẽ bed̶ea ĩjã panʌ carea ẽberãrãba biẽ́ obʌdad̶e ãdjia ĩjã panʌra igarabadaa. \v 18 Ta ẽjũã ʌrʌid̶a b̶ʌd̶e pod̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãba Ãcõrẽ bed̶eara ũrĩbadaa. \v 19 Baribʌrʌ ãdjirã sãwã bia b̶ead̶id̶ebemada jũmawãyã crĩchabadaa idjab̶a ne jũmada awuabadaa. Crĩchabadaa ne jũmada erob̶ead̶ibʌrʌ, b̶ʌsrid̶a b̶ead̶ida. Jũma maʌ̃ crĩchaba bed̶ea ãdji sod̶e b̶ed̶ara bʌrá beabaria. Maʌ̃ bẽrã ãdjira warid̶acaa. \v 20 Baribʌrʌ ta ẽjũã biad̶e pod̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ bed̶eara bia ũrĩnaped̶a ĩjãbadaa. Maʌ̃be ʌ̃cʌrʌba ne biada ara arid̶e obadaa, ʌ̃cʌrʌba waitabeara obadaa, idjab̶a ʌ̃cʌrʌba waib̶ʌara obadaa.–\f + \fr 4:20 \ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ʌ̃cʌrʌba treinta zaubadaa, ʌ̃cʌrʌba sesenta zaubadaa, idjab̶a ʌ̃cʌrʌba cien zaubadaa.”\f* \s1 Ĩbĩrãnebema ne jara b̶ʌ \r Mateo 5:15; Luca 8:16-18 \p \v 21 Jesuba dewara ne jara b̶ʌd̶eba jarasia: \p –Dadjirãba ĩbĩrãra coad̶aped̶a ¿eped̶eco droma edre b̶ʌbadaca? Mẽrã nũmʌnacaa, ãtebʌrʌ ʌ̃tʌ dji b̶ʌbadad̶e nũmʌbadaa.\f + \fr 4:21 \fq Mẽrã nũmʌnacaa.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Cʌd̶a edre b̶ʌd̶acaa.”\f* \v 22 Ara maʌ̃ quĩrãca ne jũma ebud̶a b̶ʌẽ́ra mẽrã b̶eẽ́a. Dadjia cawad̶aẽ́ panʌra Ãcõrẽba ebud̶a cawabiya. \v 23 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba quĩrãcuita ũrĩdua.– \p \v 24 Maʌ̃ awara Jesuba jarasia: \p –Mʌ̃a jaradia b̶ʌra quĩrãcuitad̶adua. Bãrãba cawad̶i carea bio quĩrãcuitad̶ibʌrʌ Ãcõrẽba bãrãa aud̶uara cawabiya. \v 25 Ab̶aʌba wãrãda cawaibʌrʌ, Ãcõrẽba aud̶uara cawabiya. Baribʌrʌ adua b̶ʌba cawa b̶ʌda crĩchaibʌrʌ, idjia crĩcha b̶ʌ sid̶a Ãcõrẽba jãrĩya.– \s1 Néu sãwã waribarid̶ebema ne jara b̶ʌ \p \v 26 Jesuba idjab̶a jarasia: \p –Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌra ab̶aʌba ne ta pod̶a quĩrãca b̶ʌa. \v 27 Diamasi dji ẽberã cãĩ b̶ʌmisa idjab̶a ãsa zocai b̶ʌmisa dji tara quid̶a buyaped̶a waribaria. Dji pod̶aba cãrẽba waribi b̶ʌda cawacamĩna mãwãbaria. \v 28 Egorod̶e ara idub̶a tunubaria. Naãrã dji b̶ʌwʌrʌda odjabaria. Maʌ̃be dji cʌmʌda zebaria. Idjab̶a dji cʌmʌba dji tada diabaria. \v 29 Maʌ̃bebʌrʌ dji tara waragabaria. Dji ewarira jũẽna bẽrã ẽberãba necoba ewabaria.– \s1 Mostaza tad̶ebema ne jara b̶ʌ \r Mateo 13:31-32, 34-35; Luca 13:18-19 \p \v 30 Idjab̶a Jesuba jarasia: \p –Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌra ¿cãrẽ quĩrãca b̶ʌ? ¿Sãʌ̃gʌ ne jara b̶ʌd̶eba mʌ̃a cawa jarai? \v 31 Mostaza ta quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ mostaza tara jũma dadjia ubada cãyãbara djubibiara quirua. \v 32 Baribʌrʌ ud̶acarea dewara néu b̶ea cãyãbara waib̶ʌara waribaria. Dji jʌwatera waib̶ʌa jed̶eguezoabaria. Maʌ̃ bẽrã ĩbanara dji jʌwated̶e cũrãdrʌ b̶ʌma de ocuad̶e zebadaa.– \p \v 33 Mãwã ne jara b̶ʌd̶eba Jesuba jaradiabadjia ẽberãrãba poya cawad̶ida panʌ quĩrãca. \v 34 Ab̶abe ne jara b̶ʌd̶eba ãdjirãa bed̶eabadjia. Baribʌrʌ idji ume nĩbabadarã ãdub̶a panʌne jũma cawa jarabadjia. \s1 Jesuba nãũrã, amene droma sid̶a tumabid̶a \r Mateo 8:23-27; Luca 8:22-25 \p \v 35 Maʌ̃ ewarid̶e queubod̶od̶e Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: \p –¡Wa quĩrãrẽ wãnadrʌ!– \p \v 36 Ara maʌ̃da ãdjia ẽberãrã arima duanʌra amenaped̶a Jesura ara idji b̶ʌ jãbad̶e quĩrãrã edesid̶aa. Dewara jãba sid̶a ãdji daucha wãsid̶aa. \v 37 Mãwã panʌne nãũrãda dji cãbãyã puá nũmesia. Maʌ̃ bẽrã baido bogozoara jãbad̶e ed̶a wã nũmesia. Jãbara biru b̶aebod̶o basía. \v 38 Maʌ̃ne Jesura jãba ãdauare borocau cãĩ b̶asia. Maʌ̃ carea idji ume nĩbabadarãba ʌ̃rʌ̃manaped̶a nãwã jarasid̶aa: \p –Jaradiabari, ¿bʌmaarã dadjirã b̶arrud̶ida bia b̶ʌca?– \p \v 39 Maʌ̃be Jesura ʌ̃ta nũmeped̶a nãũrãra, baido bogozoa sid̶a nãwã quẽãsia: \p –¡Chupeadua! ¡Ipi b̶edua!– \p Ara maʌ̃da nãũrãra ipi b̶esia. Jũma tuma nũmesia. \v 40 Mãwã b̶ʌd̶e Jesuba ãdjirãa jarasia: \p –Bãrãra ¿sãwãẽrã ne waya panʌ? ¿Cãrẽ cãrẽã Ãcõrẽra ĩjãnaẽ́ panʌ?– \p \v 41 Baribʌrʌ Jesuba od̶a carea ãdjirãra bio ne wayasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ãdub̶a iwid̶idrua duanesid̶aa: \p –Naʌ̃gʌra ¿caida jãwã b̶ʌ? Nãũrãba, baido bogozoa bid̶a idji bed̶eara ĩjãbadaa.– \c 5 \s1 Jesuba jai zocãrã ãyã jʌretad̶a \r Mateo 8:28-34; Luca 8:26-39 \p \v 1 Maʌ̃be amene droma chãnaped̶a Gerasa druad̶e jũẽsid̶aa.\f + \fr 5:1 \fq Gerasa.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e “Gadara” wa “Gergasa” b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* \v 2 Jesura jãbad̶eba drua b̶adosid̶e cawaẽ́ne ẽberã jai bara b̶ʌda idjimaa zesia. \v 3 Maʌ̃ ẽberãra beud̶arã tʌb̶aribada uriad̶e b̶abadjia. Ni ab̶aʌba idjira poyad̶aca basía, carenaba jʌ̃bʌda sid̶a. \v 4 B̸arima zocãrã idjira carenaba jĩrũ jʌ̃badjid̶amĩna, jʌwa sid̶a jʌ̃badjid̶amĩna ab̶ed̶a jũma tʌcuabadjia. Idjira ni ab̶aʌba poyad̶aca basía. \v 5 Diamasi, ãsa bid̶a idjira bẽwãrã tʌb̶aribada uriad̶e, eyad̶e bid̶a b̶ia nĩbabadjia. Idjab̶a ara idji cacuara mõgaraba puobadjia. \v 6-7 Idjia tʌmʌba Jesu unusid̶e pira zesia. Jesu quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶eped̶a jĩgua jarasia: \p –Ãcõrẽ dji Dromaara b̶ʌ Warra, Jesu, ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra mĩã sẽ b̶ʌ? ¡Ãcõrẽ quĩrãpita wãrãneba jaradua bʌa mʌ̃ra biẽ́ b̶ʌẽ́da!– \p \v 8 Mãwã bed̶easia Jesuba idjía nãwã jara b̶ad̶a bẽrã: \p –¡Jai, naʌ̃ ẽberã cacuad̶ebemada ãyã wãdua!– \p \v 9 Maʌ̃be Jesuba dji jaia iwid̶isia: \p –¿Bʌra casa trʌ̃ jarabada?– \p Dji jaiba panusia: \p –Mʌ̃ trʌ̃ra Cãbana abadaa, dairãra cãbana panʌ bẽrã.– \p \v 10 Maʌ̃ne jaiba Jesua bed̶ea djuburiasia maʌ̃ druad̶ebemada ãyã jʌretarãmãrẽã. \v 11 Mãwã panʌne ara caita b̶ʌ eyad̶e chinada zocãrã ne co duanasid̶aa. \v 12 Maʌ̃ carea dji jairãba Jesua nãwã bed̶ea djuburiasid̶aa: \p –Dairãra jãʌ̃gʌrã china cacuad̶e idu ed̶a wãbidua.– \p \v 13 Maʌ̃ne Jesuba iduaribisia. Ara maʌ̃da jairãra ẽberã cacuad̶ebemada ẽdrʌcuad̶aped̶a china cacuad̶e ed̶a wãbʌrʌsid̶aa. Baribʌrʌ ed̶a wãnaped̶a chinara pirapod̶aped̶a perawad̶eba daid̶u tẽũcuasid̶aa. Mama ab̶ed̶a jũma nãbʌrʌ quinisid̶aa. Maʌ̃gʌrã chinara mil umé panasid̶aca b̶ʌa. \p \v 14 Maʌ̃ carea dji china acʌ pananara purud̶aa pira wãsid̶aa. Ãdji purud̶ebemarãa, dji puru caita b̶earãa bid̶a jai bara b̶ad̶ad̶ebemada jũma nẽbʌrʌsid̶aa. Maʌ̃ carea purud̶ebemarãba acʌd̶e zesesid̶aa. \v 15-16 Jesu b̶ʌma jũẽbʌdad̶e unusid̶aa jai zocãrã erob̶ad̶ara Jesu caita chũmʌda. Quĩrã b̶aped̶a cacuad̶e jʌ̃badara jʌ̃ b̶asia. Maʌ̃ unuped̶ad̶aba dewararãa nẽbʌrʌsid̶aa jai bara b̶ad̶ara sãwãsida. China sãwãped̶ad̶a sid̶a nẽbʌrʌsid̶aa. Jũmarãda bio ne waya duanesid̶aa. \v 17 Maʌ̃ carea ãdjirãba Jesua bed̶ea djuburiasid̶aa ãdji druad̶ebemada ãyã wãmãrẽã. \p \v 18 Jesu jãbad̶e b̶adosid̶e dji jai bara b̶ad̶aba bed̶ea djuburiasia idji ume wãi carea. \v 19 Baribʌrʌ Jesuba idu wãbiẽ́ basía. Ãtebʌrʌ jarasia: \p –Diguid̶a wãped̶a bʌ ẽberãrãa jaradua Ãcõrẽba bʌ ume ne waib̶ʌa od̶ada. Ãdjía nẽbʌrʌdua sãwã idjia bʌra bio quĩrã djuburiasida.– \p \v 20 Ara maʌ̃da jai erob̶ad̶ara wãped̶a jũma Decapoli druad̶e nẽbʌrʌbadjia Jesuba idji ume ne waib̶ʌa od̶ada. Maʌ̃ bẽrã jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. \s1 Jesuba wẽrãcau biabid̶a \r Mateo 9:18-26; Luca 8:40-56 \p \v 21 Jesu jẽda jãbad̶e amene droma quĩrãrã chãnacarea ẽberãrã zocãrã idji b̶ʌmaa zesid̶aa. Maʌ̃ carea Jesura do icawa b̶esia. \v 22-23 Mãwã b̶ʌd̶e ẽberã Jairo abadada zesia. Maʌ̃ Jairora judiorã dji jʌrebada ded̶e dji boro basía. Maʌ̃ne Jairora Jesu caita jũẽped̶a idji jĩrũ caita b̶arru cob̶eped̶a nãwã bed̶ea djuburiasia: \p –Mʌ̃ cauda jũãcãyã nũmʌa. Bʌ jʌwara idji ʌ̃rʌ̃ b̶ʌd̶e zedua biamãrẽã.– \p \v 24 Ara maʌ̃da Jesura Jairo ume wãsia. Ẽberãrã zocãrã Jesu ume wãbʌda bẽrã pẽsua nĩbasia. \v 25 Maʌ̃ne ẽberãrã tãẽna wẽrã doce poa oamiaba jida b̶ʌda nĩbasia. \v 26 Maʌ̃ wẽrãba nẽãrã diabadarãa idji paratara jũma diad̶oad̶amĩna biaẽ́ basía. Zocãrã nẽãrã diabadarãba idjira bia mĩgabisid̶aa baribʌrʌ wetara wãsia. \v 27-28 Maʌ̃ne Jesud̶ebemada bed̶ea panʌda ũrĩped̶a ẽberãrã tãẽna Jesu jẽdaare caita wãsia. Nãwã crĩchasia: “Idji cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌda tãibʌrʌ, mʌ̃ra biaya.” Ara maʌ̃da Jesu cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra chupea tãsia. \v 29 Tãbʌrʌd̶e idji oara tʌdrʌsia. Mãwã cawasia idji cacua biẽ́ b̶ad̶ara biasida. \v 30 Baribʌrʌ Jesuba cawasia idji ʌb̶ʌad̶eba ab̶aʌda biasida. Maʌ̃ bẽrã jẽda acʌped̶a iwid̶isia: \p –Mʌ̃a cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra ¿caiba tãsi?– \p \v 31 Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarãba jarasid̶aa: \p –¿Sãwã iwid̶i b̶ʌ caiba bʌra tãsida? Bʌa unu b̶ʌa ẽberãrãba bʌra pẽsua eropanʌda.– \p \v 32 Mãwã jarabʌdamĩna Jesuba jũmarãda pʌrrʌga acʌsia idji tãnada cawai carea. \v 33 Mãwã b̶ʌd̶e wẽrãra ne wayaaba ure nũmasia Jesud̶eba biad̶ada cawa b̶ʌ bẽrã. Maʌ̃be Jesumaa zeped̶a idji quĩrãpita b̶arru cob̶eped̶a jarasia: \p –Mʌ̃abʌrʌ wãrãda bʌra tãsia.– \p \v 34 Maʌ̃ carea Jesuba idjía jarasia: \p –Cau, wãrãda biaida ĩjãna bẽrã bʌra biasia. Necai wãdua. Bʌra waa bia mĩgaẽ́a.– \p \v 35 Jesu wad̶i bed̶ea b̶ʌd̶e Jairo ded̶eba ʌ̃cʌrʌ zed̶aped̶a idjía jarasid̶aa: \p –Bʌ caura jaid̶asia. ¿Cãrẽã jaradiabarira mĩã sẽi?– \p \v 36 Mãwã jarabʌdara Jesuba quĩrãcuitaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ Jairoa jarasia: \p –Ne wayarãdua. Sod̶eba ĩjãdua.– \p \v 37 Maʌ̃be Jesuba Pedroda, Santiagoda, Santiago djaba Juaʌ̃ sid̶a Jairo ded̶aa edesia. Waabemara idu wãbiẽ́ basía. \v 38 Jairo dema jũẽbʌdad̶e Jesuba ũrĩsia ẽberãrãra b̶ʌga aujĩã duanʌda. \v 39 Ed̶a wãped̶a Jesuba dji aujĩã duanʌ́a jarasia: \p –¿Cãrẽ cãrẽã jãcua aujĩã duanʌ? Jãʌ̃ wẽrãcaura beuẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ cãĩ b̶ʌa.– \p \v 40 Maʌ̃ carea ẽberãrãba idjimaa acʌd̶aped̶a ipid̶asid̶aa. Baribʌrʌ Jesuba jũmarãda dajadaa wãbisia. Maʌ̃be idji ume nĩbabadarãda ũbea, dji wẽrãcau zezada, dji papa sid̶a ed̶a edesia wẽrãcau b̶ʌped̶ad̶amaa. \v 41 Wẽrãcau jʌwad̶e jidaped̶a Jesuba jarasia: \p –Talita cumi.– (Maʌ̃ arameo bed̶eaba nãwã jara b̶ʌa: “Cau zaque, mʌ̃a bʌ́a jaraya: pirab̶aridua.”) \p \v 42 Ara maʌ̃da wẽrãcaura pirab̶ariped̶a nĩbad̶e wãsia. Idjira doce poa b̶asia. Maʌ̃gʌd̶ebemada jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. \v 43 Baribʌrʌ Jesuba ãdjía bio jarasia ni ab̶aʌa jararãnamãrẽã. Idjab̶a jarasia wẽrãcaura ne cobid̶amãrẽã. \c 6 \s1 Jesu Nazared̶e b̶ad̶a \r Mateo 13:53-58; Luca 4:16-30 \p \v 1 Mamaʌba Jesura idji purud̶aa wãsia. Idji ume nĩbabadarã sid̶a wãsid̶aa. \v 2 Ʌ̃nãũbada ewarid̶e Jesuba judiorã dji jʌrebada ded̶e Ãcõrẽ bed̶eara jaradia b̶asia. Maʌ̃ne zocãrã ũrĩ duanʌba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Nãwã jara duanasid̶aa: \p –Idjia ¿sãmaareba jãʌ̃ crĩcha cawaara edasi? ¿Caiba idjía necawaada diasi? ¿Sãwã ne ununacada poya oi? \v 3 ¿Idjira de obariẽ́ca? ¿Maria warrada jãwã b̶ʌẽ́ca? ¿Idji djabarãra Santiago, Jose, Juda idjab̶a Simoʌ̃ẽ́ca? ¿Idji djabawẽrãrã sid̶a dadjirã tãẽna panʌẽ́ca?– \p Ãdjirãba Jesura ĩjã quĩrĩãnaẽ́ basía. \v 4 Maʌ̃ bẽrã Jesuba jarasia: \p –Ãcõrẽneba bed̶eabarida djãrã druad̶e wayabadaa, baribʌrʌ ara idji druad̶ebemarãba wayad̶acaa. Idji puruba, idji ded̶e panabada bid̶a wayad̶acaa.– \p \v 5 Mama Jesuba ne ununacara poya oẽ́ basía. Ab̶abe idji jʌwara ʌ̃cʌrʌ cacua biẽ́ b̶ea ʌ̃rʌ̃ b̶ʌbʌrʌd̶e biabisia. \v 6 Idji purud̶ebemarãba ĩjãnaẽ́ bad̶a bẽrã Jesuba cawa crĩchaẽ́ b̶esia. \s1 Jesuba doce edad̶arã diabued̶a \r Mateo 10:5-15; Luca 9:1-6 \p Jesuba puru zaque b̶eaza jaradia wãsia. \v 7 Mãwãnacarea idjia doce edad̶arãra ãbaa trʌ̃sia. Ãdjirãa ʌb̶ʌada diasia jaida ãyã jʌretad̶amãrẽã. Maʌ̃be puru zaque b̶eaza umé uméa diabuesia. \v 8 Ãdji wãni naẽna jarasia wãbʌdad̶e ni cãrẽ sid̶a ederãnamãrẽã. Od̶e cod̶ida, buchacada, parata sid̶a eded̶iẽ́ panʌana asia. Bardona awa eded̶ida panʌda jarasia. \v 9 Idjab̶a jarasia zapato jʌ̃nida panʌda baribʌrʌ ãdjia cacuad̶e jʌ̃ panʌ awa eded̶ida panʌda. \v 10 Maʌ̃ awara jarasia: \p –Bãrã baridua purud̶e jũẽbʌdad̶e ab̶aʌ ded̶e b̶ad̶e wãnibʌrʌ maʌ̃ ded̶e pananadua ab̶a purud̶eba ẽdrʌbʌdad̶aa. \v 11 Ab̶aʌ puruba bãrãda bia edaẽ́bʌrʌ, ãdjia bãrã bed̶eada ũrĩ quĩrĩãnaẽ́bʌrʌ, mamaʌba ẽdrʌd̶adua. Ẽdrʌbʌdad̶e egoro pora bãrã jĩrũ jãne b̶ʌra jãrãpetad̶adua. Maʌ̃ba cawabiya ãdjia Ãcõrẽ igara panʌ carea idjia cawa oida.–\f + \fr 6:11 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e naʌ̃ sid̶a b̶ʌ́ b̶ʌa: “Wãrã arada mʌ̃a jaraya: Ãcõrẽba cawa oi ewarid̶e Sodoma, Gomorra puru cãyãbara maʌ̃ purura wetara cawa oya.” Genesi 18:16d̶eba ab̶a 19:29d̶aa.\f* \p \v 12 Ara maʌ̃da Jesu ume nĩbabadarãra wãsid̶aa. Wãbʌdaza ẽberãrãa jarabadjid̶aa ãdji cadjiruara igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã. \v 13 Maʌ̃ awara jaira zocãrã ẽberãrã cacuad̶ebemada ãyã jʌrecuasid̶aa idjab̶a zocãrã cacua biẽ́ b̶eara olivo dragaba pʌrʌbʌdad̶e biabibadjid̶aa.\f + \fr 6:13 \ft Jesu ume nĩbabadarãba cacua biẽ́ b̶eara olivo dragaba pʌrʌd̶aẽ́ basía biabid̶i carea. Ãtebʌrʌ mãwã pʌrʌbʌdad̶e cawabisid̶aa Ãcõrẽba ẽberãrã biabi b̶ʌda (Santiago 5:14-15). Ed̶aud̶e olivo dragaba pʌrʌd̶aẽ́ne cacua biẽ́ b̶eara biabisid̶aa (Hecho 3:1-10; 5:12-16; 9:32-35; 19:11-12).\f* \s1 Herodeba Jesud̶ebema ũrĩna \r Mateo 14:1-12; Luca 9:7-9 \p \v 14 Herodeda Galilea druad̶ebema boro basía.\f + \fr 6:14 \fq Herode.\ft Maʌ̃ Herodera Antipa trʌ̃ jarabadjid̶aa. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e odja b̶ʌa Mateo 14:1-10d̶e, Luca 3:19d̶e, 9:7-9d̶e, 13:31-33d̶e, 23:6-12d̶e bid̶a. Idji zezara “Herode dji Droma” abadjid̶aa (Mateo 2:1-23).\f* Maʌ̃ Herodeba Jesura trʌ̃ b̶ʌga b̶ʌda ũrĩsia. Ʌ̃cʌrʌba Jesud̶ebemada nãwã jarabadjid̶aa: \p –Borocuebari Juaʌ̃da ʌ̃rẽbasia. Maʌ̃ bẽrã jũma ne ununacara poya o b̶ʌa.–\f + \fr 6:14 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa Herodebʌrʌ mãwã jarasida.\f* \p \v 15 Dewararãba jarasid̶aa Jesura Ãcõrẽneba bed̶eabari Elíada. Dewararãba jarasid̶aa: \p –Idjira Ãcõrẽneba bed̶eabaria dadji drõãenabema ewarid̶e b̶ead̶a quĩrãca.– \p \v 16 Baribʌrʌ Herodeba mãwã ũrĩped̶a jarasia: \p –Maʌ̃gʌra Juaʌ̃a. Mʌ̃a idjira ob̶ʌá tʌ beabisia baribʌrʌ beud̶ada ʌ̃rẽbasia.– \p \v 17-18 Herodeba Juaʌ̃ beabid̶ara nãwã b̶asia: Herodeba ara idji djaba Pelipe quimada edasia. Maʌ̃ wẽrãra Herodía abadjid̶aa. Herodeba idji ãyõrẽra edad̶a bẽrã Juaʌ̃ba jarabadjia: “Bʌ djaba quimada erob̶acara b̶ʌa.”\f + \fr 6:17-18 \ft Levitico 18:16.\f* Maʌ̃ carea Herodeba Juaʌ̃ra jidabiped̶a preso b̶ʌbada ded̶e carenaba jʌ̃ b̶ʌsia. \p \v 19 Maʌ̃ awara Herodíaba Juaʌ̃ra quĩrãma b̶asia. Idjira beabi quĩrĩã b̶asia mãwãmĩna poya oẽ́ b̶asia. \v 20 Dji boro Herodeba Juaʌ̃ra waya b̶asia idjab̶a cawa b̶asia Juaʌ̃ra ẽberã jipa b̶ʌda, Ãcõrẽ itea b̶ʌda. Maʌ̃ carea Juaʌ̃ra idu biẽ́ obica basía. Herodeba Juaʌ̃ bed̶eara bia ũrĩbadjia baribʌrʌ cawa crĩchaẽ́ b̶esia. \p \v 21 Ewari ab̶a Herodíaba cawasia sãwã Juaʌ̃ra beabida. Nãwã b̶asia: dji boro Herode tod̶a ewari jũẽsid̶e ne cobada waib̶ʌada obisia. Idjiare b̶ea dji dromarãda, dji djõbada bororãda, Galilea druad̶ebema dji droma b̶ea sid̶a trʌ̃bicuasia idji ume ne cod̶amãrẽã. \v 22 Mãwã ne co duanʌne Herodía cauda ed̶a zeped̶a jũmarã quĩrãpita bairasia. Maʌ̃ba Herodera, idji ume ne co duanʌ sid̶a bio b̶ʌsrid̶asid̶aa. Herodeba maʌ̃ awẽrãa jarasia: \p –Bʌdjia quĩrĩãbʌrʌda mʌ̃́a iwid̶idua. Ara maʌ̃da mʌ̃a bʌ́a diaya.– \p \v 23 Idjia wãrãneba jarasia: \p –Bʌa mʌ̃́a iwid̶ibʌrʌda mʌ̃a jũma diaya. Mʌ̃a poya erob̶ʌ sid̶a ẽsidra diaya.– \p \v 24 Maʌ̃ne Herodía caura dajadaa wãped̶a idji papaa nãwã iwid̶isia: \p –Mʌ̃a ¿cãrẽda iwid̶i?– \p Maʌ̃ne dji papaba panusia: \p –Borocuebari Juaʌ̃ boroda iwid̶idua.– \p \v 25 Dji caura Herodemaa isabe jẽda wãped̶a nãwã jarasia: \p –Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa ara nawena bʌa Borocuebari Juaʌ̃ boroda mʌ̃́a eped̶ecod̶e diaida.– \p \v 26 Mãwã iwid̶isid̶e Herodera bio sopuasia. Baribʌrʌ idji ume ne co duanʌ quĩrãpita wãrãneba jarad̶a bẽrã awẽrãba iwid̶id̶a quĩrãca o quĩrĩãsia. \v 27 Ara maʌ̃da Herodeba zarrada wãbisia Juaʌ̃ borora enemãrẽã. \v 28 Maʌ̃ zarrara preso b̶ʌbadamaa wãped̶a Juaʌ̃ra ob̶ʌá tʌsia. Idji borora eped̶ecod̶e eneped̶a Herodía caua diasia. Maʌ̃be dji cauba dji papaa diasia. \p \v 29 Juaʌ̃ ume nĩbaped̶ad̶aba maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e Juaʌ̃ cacuara jʌrʌd̶e wãnaped̶a tʌb̶arid̶e edesid̶aa. \s1 Jesuba mil juesuma aud̶u ne cobigad̶a \r Mateo 14:13-21; Luca 9:10-17; Juaʌ̃ 6:1-4 \p \v 30 Mãwãnacarea Jesuba diabued̶arãra idji ume ãbaa dji jʌresid̶aa. Ãdjia oped̶ad̶ara, jaradiaped̶ad̶a sid̶a Jesua jũma nẽbʌrʌ panasid̶aa. \v 31 Mãwã panʌne ẽberãrãra zocãrã zesesid̶aa. Ãdjirã careba panʌba poya ne cod̶aẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã Jesuba jarasia: \p –Wãnadrʌ ẽberã neẽ́maa ʌ̃nãũni carea.– \p \v 32 Ara maʌ̃da ãdub̶a jãbad̶e wãsid̶aa ẽberã neẽ́maa. \v 33 Baribʌrʌ zocãrãba ãdji wãbʌdara unusid̶aa. Maʌ̃ne cawasid̶aa cairãda mãwã wãnada. Maʌ̃ bẽrã puruzabemarãda ãdji wãbʌdamaa jĩrũba wãnaped̶a ãdji na jũẽsid̶aa. \v 34 Jesura jãbad̶eba drua b̶adobʌrʌd̶e maʌ̃ ẽberãrã zocãrã duanʌda unusia. Oveja dji wagabari neẽ́ qued̶ea quĩrãca panʌ bẽrã Jesuba ãdjirãra mĩã djuburi unusia. Maʌ̃ carea ãdjirãa jaradia b̶esia. \p \v 35 Queubod̶od̶e Jesu ume nĩbabadarãra idjimaa zed̶aped̶a jarasid̶aa: \p –Nama ẽberãra caita neẽ́a. Maʌ̃ awara queubʌrʌa. \v 36 Ẽberãrãa jaradua de b̶eamaa wa puru b̶ead̶aa cod̶ira nẽdod̶e wãnamãrẽã. Ni cãrẽ sid̶a neẽ́ panʌa.–\f + \fr 6:36 \fq Ni cãrẽ sid̶a neẽ́ panʌa.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* \p \v 37 Baribʌrʌ Jesuba jarasia: \p –Bãrãbʌrʌ ne cobid̶adua.– \p Maʌ̃ne ãdjia jarasid̶aa: \p –¿Cãrẽda daiba cobid̶i? ¿Bʌa quĩrĩã b̶ʌca daiba jũma naʌ̃ ẽberãrã itea paʌ̃ nẽdod̶e wãnida? Ab̶aʌda berara poa ab̶a trajaida b̶ʌa maʌ̃ parata edai carea.– \p \v 38 Maʌ̃ne Jesuba iwid̶isia: \p –¿Dadjirãba paʌ̃da jũmasãwã eropanʌ? Acʌd̶e wãnadua.– \p Ara maʌ̃da wãsid̶aa. Acʌd̶aped̶a ãdjia jarad̶e zesid̶aa: \p –Paʌ̃da juesumabe idjab̶a b̶edada umébe eropanʌa.– \p \v 39 Maʌ̃be Jesuba jũmarãa jarasia põãjãrã pãwãrãne awara awara chũpanenamãrẽã. \v 40 Ara maʌ̃da ʌ̃cʌrʌ cien, ʌ̃cʌrʌ cincuenta awara awara chũpanesid̶aa. \v 41 Jesuba paʌ̃ juesuma panʌra, b̶eda umé panʌ sid̶a idji jʌwad̶e edaped̶a bajãnaa acʌped̶a Ãcõrẽa bia jarasia. Maʌ̃be paʌ̃ra cõrãcuaped̶a idji ume nĩbabadarãa diasia jed̶ecad̶amãrẽã. B̸eda umébema sid̶a jed̶ecad̶amãrẽã diasia. \v 42 Maʌ̃be jũmarãda ne cod̶aped̶a jãwũãsid̶aa. \v 43 Paʌ̃ ad̶ubad̶ara, b̶eda ad̶ubad̶a sid̶a jʌrʌ pesid̶ad̶e doce jamara birasid̶aa. \v 44 Mama ne coped̶ad̶ara dji umaquĩrã awa mil juesuma panasid̶aa. \s1 Jesu do ʌ̃rʌ̃ nĩbad̶a \r Mateo 14:22-27; Juaʌ̃ 6:16-21 \p \v 45 Mãwãnacarea Jesuba idji ume nĩbabadarãra jãbad̶e b̶adobisia idji na quĩrãrã chãnaped̶a Betsaidá purud̶aa wãnamãrẽã. Maʌ̃ne idjira b̶esia ẽberãrã diguid̶aa wãbigai carea. \v 46 Jũmarãda wãbigaped̶a eyad̶aa Ãcõrẽa iwid̶id̶e wãsia. \v 47 Queusid̶e Jesu ume nĩbabadarãra jãbad̶e do quẽsidra panasid̶aa. Maʌ̃ne Jesura drua idub̶a b̶asia. \v 48 Idjia unusia ãdjira dowiba poya wãnaẽ́ panʌda nãũrãda ãdji nocoareba puá nũmʌ bẽrã. Ãsabod̶od̶e Jesura do ʌ̃rʌ̃ nĩda ãdjirã caita wãyã wãbʌrʌ basía. \v 49-50 Maʌ̃ne jũmarãba idjira do ʌ̃rʌ̃ nĩda unusid̶aa. Baribʌrʌ bẽwãrãda mãwã b̶ʌda crĩchasid̶aa. Maʌ̃ carea bio dauperad̶aped̶a ne wayaaba b̶iasid̶aa. Ara maʌ̃da Jesuba jarasia: \p –¡Sozarra b̶ead̶adua! Mʌ̃da jãwã b̶ʌa. ¡Ne wayarãnadua!– \p \v 51 Jesu jãbad̶e b̶adosid̶e nãũrãra cãbasia. Maʌ̃ bẽrã bio ne wayasid̶aa idjab̶a cawa crĩchad̶aẽ́ panesid̶aa. \v 52 Jesuba paʌ̃ maãrĩ b̶ʌd̶eba ẽberãrãra zocãrã ne cobigad̶amĩna ãdjia wad̶ibid̶a idjid̶ebemada cawad̶aẽ́ panasid̶aa. Ab̶ed̶a poya cawad̶aẽ́ basía. \s1 Jesuba Genesare druad̶e cacua biẽ́ b̶ea biabid̶a \r Mateo 14:34-36 \p \v 53 Chã wãnada Genesare druad̶e jũẽnaped̶a doya wib̶arisid̶aa. \v 54 Jãbad̶eba drua b̶adosid̶ad̶e mamabemarãba ab̶ed̶a Jesura cawasid̶aa. \v 55 Maʌ̃ carea puruza pira wãsid̶aa ãdji cacua biẽ́ b̶eara Jesumaa eded̶amãrẽã. Ẽberãrãba Jesura sãma b̶ʌda ũrĩsid̶ara dji cacua biẽ́ b̶eara cʌd̶ad̶e araa edebadjid̶aa. \v 56 Idji wãbʌrʌza ẽberãrãba cacua biẽ́ qued̶eara od̶e b̶ʌbadjid̶aa. Puru zaqued̶e, puru b̶ead̶e, puru ãĩ bid̶a mãwã obadjid̶aa. Maʌ̃ne Jesua bed̶ea djuburiabadjid̶aa idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌ ida tãbimãrẽã. Idji tãbʌdara jũmaena biacuabadjid̶aa. \c 7 \s1 Jʌwa sʌgʌbadad̶ebema \r Mateo 15:1-20 \p \v 1 Ewari ab̶a pariseorãda, judiorã ley jaradiabadarã sid̶a Jerusaleʌ̃ purud̶eba Jesumaa zesid̶aa. \v 2 Maʌ̃ ẽberãrãba unusid̶aa ʌ̃cʌrʌ Jesu ume nĩbabadarãda jʌwa sʌgʌd̶aẽ́ ne co panʌda. Drõãenabemaba jʌwa sʌgʌbadad̶ebema jaradiaped̶ad̶a quĩrãca od̶aẽ́ panʌ bẽrã ãdjira biẽ́ jarasid̶aa.\f + \fr 7:2 \fq Ãdjira biẽ́ jarasid̶aa.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* ( \v 3 Pariseorãba, waabema judiorã bid̶a jʌwara b̶arima zocãrã sʌgʌbadaa drõãenabemaba jaradiaped̶ad̶a quĩrãca.\f + \fr 7:3 \ft Levitico 22:4-8d̶e sacerdoterã cuid̶ida panʌnebemada b̶ʌ́ b̶ʌa, baribʌrʌ Jesu ewarid̶e pariseorãba jarabadjid̶aa jũmarãba mãwã od̶ida panʌda.\f* Mãwã sʌgʌd̶aẽ́bʌrʌ ne cod̶acaa. \v 4 Idjab̶a ne nẽdobuebadamaʌba diguid̶aa zed̶aped̶a drõãenabemaba jaradiaped̶ad̶a quĩrãca sʌgʌd̶aẽ́bʌrʌ, ne cod̶acaa. Maʌ̃ awara ãdji sãũda, zocoda, cuguruda, cʌd̶a sid̶a quĩrãcuita sʌgʌbadaa.\f + \fr 7:4 \fq Cʌd̶a.\ft Maʌ̃ba jaraẽ́ b̶ʌa borob̶ada ãtebʌrʌ ãdji ne cod̶i carea chũmebadada. Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* Ne zocãrã quĩrãcuita obadaa drõãenabemaba jaradiaped̶ad̶a ẽpẽni carea.) \v 5 Maʌ̃ne pariseorãba, judiorã ley jaradiabadarã bid̶a Jesua iwid̶isid̶aa: \p –Bʌ ume nĩbabadarãba jʌwa mititia ne cobadaa. ¿Cãrẽ cãrẽã dadji drõãenabemaba jaradiaped̶ad̶ara od̶aca?– \p \v 6 Jesuba panusia: \p –Bãrã dji biaca b̶earã, Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba bãrãnebemada nãwã arid̶e b̶ʌsia: \q1 Naʌ̃ puruba mʌ̃́a bia bed̶eabaria, baribʌrʌ wãrãda ãdji sod̶eba mʌ̃ma crĩchad̶acaa. \q1 \v 7 Ãdji quĩrĩãbe mʌ̃́a bia bed̶eabadaa. \q1 Mʌ̃ bed̶ea cãyãbara ẽberã crĩchadrʌ jaradiabadaa.\f + \fr 7:7 \ft Isaía 29:13.\f* \p \v 8 Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶eara bãrãba amabadaa drõãenabemarãba jaradiaped̶ad̶a ẽpẽni carea.–\f + \fr 7:8 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e idjab̶a nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bãrãba zocoda, sãũ sid̶a quĩrãcuita sʌgʌbadaa. Bãrãba ne zocãrã maʌ̃ quĩrãca obadaa.”\f* \p \v 9 Maʌ̃ awara Jesuba jarasia: \p –Ara bãrãba obadad̶eba Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶eara igarabadaa. \v 10 Moiseba nãwã jarasia: “Bʌ zezada, bʌ papa sid̶a wayadua.”\f + \fr 7:10 \ft Exodo 20:12.\f* Naʌ̃ sid̶a jarasia: “Bariduaba idji zezada wa idji papada biẽ́ jaraibʌrʌ, maʌ̃gʌra beuida b̶ʌa.”\f + \fr 7:10 \ft Exodo 21:17.\f* \v 11-12 Baribʌrʌ bãrãba dji zeza wa dji papa careba amaaba ab̶abe naʌ̃da jarabadaa: “Jũma mʌ̃a erob̶ʌra Ãcõrẽa diad̶a bẽrã mʌ̃a bʌra poya carebaẽ́a.”\f + \fr 7:11-12 \fq Mʌ̃a erob̶ʌra Ãcõrẽa diad̶a.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Naʌ̃gʌra Corbaʌ̃a.”\f* \v 13 Mãwã bãrã drõã naẽnabemaba jaradiaped̶ad̶a ẽpẽ panʌneba Ãcõrẽ bed̶eara igarabadaa. Bãrãba ne zocãrã maʌ̃ quĩrãca obadaa.– \p \v 14 Maʌ̃be Jesuba ẽberãrã arima duanʌra jũma trʌ̃ped̶a nãwã jarasia: \p –Jũmarãba mʌ̃ bed̶eara ũrĩnadua cawad̶amãrẽã. \v 15 Dadjia cobadaba Ãcõrẽ quĩrãpita mititia b̶ʌcaa. Ãtebʌrʌ sod̶eba ze b̶ʌbʌrʌ dadjira mititia b̶ʌbaria. \v 16 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba quĩrãcuita ũrĩdua.–\f + \fr 7:16 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ versículora neẽ́a.\f* \p \v 17 Maʌ̃be Jesuba ẽberãrã arima duanʌra ameped̶a diguid̶aa wãsia. Mama idji ume nĩbabadarãba dadji mititia b̶ʌbarid̶ebemada iwid̶isid̶aa. \v 18-19 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –¿Bãrã bid̶a wad̶i adua panʌca? Ũrĩnadua: dadjia cobadaba Ãcõrẽ quĩrãpita mititia b̶ʌcaa, dadji sod̶e ed̶a wãẽ́ b̶ʌ bẽrã. Ãtebʌrʌ b̶ited̶a wãped̶a dajadaa ẽdrʌbaria.– \p Mãwã jara b̶ʌd̶eba Jesuba cawabisia ne jũma cod̶ira bia b̶ʌda. \v 20 Maʌ̃bebʌrʌ jarasia: \p –Ed̶aʌba ze b̶ʌba ẽberãra Ãcõrẽ quĩrãpita mititia b̶ʌbaria. \v 21-22 Crĩcha cadjiruada, daunemaida, aud̶ua b̶aida, mĩã beaida, ne drʌaida, jũma erob̶a quĩrĩã b̶aida, ne cadjirua o b̶aida, djãrã cũrũgaida, peraẽ́ oida, djãrãba erob̶ʌ carea biẽ́ b̶aida, ẽcarraare biẽ́ bed̶eaida, djãrã cãyãbara biara b̶ʌda crĩchaida, idjab̶a crĩcha neẽ́ b̶ʌca o b̶ai sid̶a ẽberã sod̶eba zebaria. \v 23 Jũma maʌ̃ cadjirua ed̶aʌba ze b̶ʌba ẽberãra Ãcõrẽ quĩrãpita mititia b̶ʌbaria.– \s1 Jesuba wẽrãcau biabid̶a \r Mateo 15:21-28 \p \v 24 Jesura mamaʌba Tiro druad̶aa wãped̶a ab̶aʌ ẽberã ded̶e b̶esia.\f + \fr 7:24 \fq Tiro.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ awara “idjab̶a Sidoʌ̃” b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* Idji sãma b̶ʌda ni ab̶aʌa cawabi quĩrĩãẽ́ b̶asia. Mãwãmĩna cawasid̶aa. \v 25 Maʌ̃ druad̶e wẽrãda b̶asia. Idji caura jai bara b̶asia. Maʌ̃ wẽrãba Jesud̶ebema ũrĩsid̶e idji b̶ʌmaa wãped̶a idji jĩrũ caita chĩrãborod̶e cob̶esia. \v 26 Maʌ̃ne bed̶ea djuburiasia Jesuba jaira idji cau cacuad̶ebemada ãyã jʌretamãrẽã. Baribʌrʌ wẽrãra judioẽ́ basía.\f + \fr 7:26 \fq Judioẽ́.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “griego.”\f* Siropenicia druad̶ebema basía. \v 27 Maʌ̃ carea Jesuba idjía jarasia: \p –Warrarãda na idu ne cobida b̶ʌa. Biẽ́ b̶ʌa warrarãba co panʌda jãrĩda usaa diai carea.– \p \v 28 Maʌ̃ne wẽrãba panusia: \p –Bʌa jara b̶ʌra wãrãa, mʌ̃ Boro, baribʌrʌ warrarãba djico jurruzoabid̶ada usaba mesa edre cobaria.– \p \v 29 Maʌ̃ ũrĩped̶a Jesuba jarasia: \p –Bʌa mãwã bia panuna bẽrã necai diguid̶aa wãdua. Bʌ cau cacuad̶e b̶ad̶a jaira ãyã wãsia.– \p \v 30 Wẽrã idji ded̶e jũẽsid̶e idji caura cʌd̶ad̶e necai b̶ʌda unusia. Dji jaira wãrãda ãyã wãsia. \s1 Jesuba ẽberã cʌwʌrʌ qui b̶ʌ biabid̶a \r Mateo 15:29-31 \p \v 31 Jesura Tiro druad̶e b̶ad̶ada jẽda wãsia. Sidoʌ̃ druad̶e jũẽne wãped̶a Decapoli druaareba Galilea amene dromanaa wãsia. \v 32 Mama ẽberãrãba cʌwʌrʌ qui b̶ʌda Jesumaa enesid̶aa. Maʌ̃ ẽberãra idjab̶a quĩrãme cara b̶asia. Ãdjirãba Jesua bed̶ea djuburiasid̶aa idji jʌwara maʌ̃ ẽberã ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a biabimãrẽã. \v 33 Ara maʌ̃da Jesuba cʌwʌrʌ qui b̶ʌra jĩga edesia. Maʌ̃be idji jʌwa jĩwĩnĩra dji ẽberã cʌwʌrʌ uriaza berajusia. Mãwã oped̶a ara idji jʌwa quẽbʌd̶e id̶osia. Ẽberã quĩrãmene ib̶aba maãrĩ wara edasia. \v 34 Maʌ̃be bajãnaa acʌped̶a ʌ̃yãba drasoa ʌ̃yãbaped̶a arameo bed̶ead̶e jarasia: “¡Epata!” Maʌ̃ bed̶eaba jara b̶ʌa “ogadrʌdua.” \v 35 Ara maʌ̃da ẽberã cʌwʌrʌra ogadrʌped̶a bia ũrĩ b̶esia. Idji quĩrãmera biad̶a bẽrã bia bed̶ea b̶esia. \p \v 36 Jesuba ãdjirãa jarasia maʌ̃nebemada ni ab̶aʌa jararãnamãrẽã. Mãwãmĩna wetara nẽbʌrʌbadjid̶aa. \v 37 Dji arima panʌba bio cawa crĩchad̶aẽ́ panesid̶aa. Nãwã jarasid̶aa: \p –Jesuba ne jũmada bia o b̶ʌa. Cʌwʌrʌ qui b̶eara ũrĩbibaria, quĩrãme cara b̶eara bed̶eabibaria.– \c 8 \s1 Jesuba mil quĩmãrẽ ẽberãrã ne cobid̶a \r Mateo 15:32-39 \p \v 1 Maʌ̃ ewarid̶e wayacusa ẽberãrãra Jesuma zocãrã powuasid̶aa. Ãdjirãba cod̶ira neẽ́ panasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã Jesuba idji ume nĩbabadarãra trʌ̃ped̶a jarasia: \p \v 2 –Mʌ̃a naʌ̃ ẽberãrãra mĩã djuburi unu b̶ʌa. Mʌ̃ ume duanʌda ewari ũbea babʌrʌa. Ãdjia cod̶i carea eropananara jõsia. \v 3 Mʌ̃a ãdjirãra ne cod̶aẽ́ diguid̶aa wãbigaibʌrʌ, ota cacua norrab̶arid̶ia. Ʌ̃cʌrʌ wãrãda tʌmʌba ze panʌa.– \p \v 4 Idji ume nĩbabadarãba iwid̶isid̶aa: \p –Nama ẽberã neẽ́ma ¿sãma jãʌ̃ ẽberãrã itea cod̶ira edad̶i?– \p \v 5 Maʌ̃ne Jesuba iwid̶isia: \p –¿Bãrãba paʌ̃da jũmasãwã eropanʌ?– \p Ãdjia panusid̶aa: \p –Sietebe.– \p \v 6 Maʌ̃be Jesuba ẽberãrãra jũma egode chũmebicuasia. Maʌ̃ siete paʌ̃ra idji jʌwad̶e edaped̶a Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a asia. Maʌ̃be paʌ̃ra cõrãcuaped̶a idji ume nĩbabadarãa diasia jed̶ecad̶amãrẽã. Ara maʌ̃da jed̶ecasid̶aa. \v 7 Idjab̶a b̶eda zaqueda zocãrãẽ́be eropanasid̶aa. Jesuba maʌ̃ carea Ãcõrẽa bia jaraped̶a ẽberãrãa jed̶ecabisia. \v 8 Ara maʌ̃da jũmarãba cod̶aped̶a jãwũãcuasid̶aa. Dji ad̶ubad̶a jʌrʌ pesid̶ad̶e siete jamara birasid̶aa. \v 9 Mama ne coped̶ad̶ara mil quĩmãrẽ duanasid̶aca b̶ʌa. Mãwãnacarea Jesuba ẽberãrãra wãbigasia. \v 10 Maʌ̃be idjira, idji ume nĩbabadarã sid̶a jãbad̶e b̶adod̶aped̶a Dalmanuta druad̶aa wãsid̶aa. \s1 Pariseorãba Jesua ne ununaca obi panana \r Mateo 16:1-4; Luca 12:54-56 \p \v 11 Maʌ̃ ewarid̶e pariseorãda zed̶aped̶a Jesu ume ijara panasid̶aa. Ãdjia cawa quĩrĩã panasid̶aa idjira wãrãda bajãneba ze b̶ʌ cawaya. Maʌ̃ bẽrã ãdjia Jesua iwid̶isid̶aa ne ununacada omãrẽã. \v 12 Ãdjia mãwã mĩã sẽ panʌ bẽrã Jesura ʌ̃yãba drasoa ʌ̃yãbaped̶a jarasia: \p –Id̶ibema ẽberãrãba ¿cãrẽ cãrẽã ne ununacada unu quĩrĩã panʌ? Wãrã arada mʌ̃a jaraya: mʌ̃ra Ãcõrẽneba ze b̶ʌda cawad̶amãrẽã mʌ̃a ne ununacada oẽ́a.– \p \v 13 Mãwã jaraped̶a pariseorãra amesia. Jesura idji ume nĩbabadarã sid̶a jãbad̶e b̶adosid̶aa wayacusa amene droma quĩrãrã chãni carea. \s1 Pariseorã harina ẽsãbibari \r Mateo 16:5-12 \p \v 14 Maʌ̃ chã wãbʌdad̶e Jesu ume nĩbabadarãba cawasid̶aa paʌ̃da quĩrãdoasid̶ada. Jãbad̶e paʌ̃da ab̶abe eropanasid̶aa. \v 15 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Pariseorã harina ẽsãbibarida, Heroded̶e sid̶a quĩrãcuitad̶adua.– \p \v 16 Jesu ume nĩbabadarãra ãdub̶a nãwã bed̶easid̶aa: \p –Idjia mãwã jarasia dadjirãba paʌ̃da eneped̶ad̶aẽ́ bẽrã.– \p \v 17 Jesuba cawa b̶asia cãrẽnebemada bed̶ea panʌda. Maʌ̃ carea jarasia: \p –¿Cãrẽ cãrẽã paʌ̃ra neẽ́ana a panʌ? ¿Mʌ̃a od̶ara bãrãba unusid̶amĩna cawad̶aẽ́ basica? ¿Ab̶ed̶a poya cawad̶aẽ́ca? ¿Adua panʌca mʌ̃ra caida? \v 18 ¿Bãrãra dau bara b̶eamĩna ununacaca? ¿Cʌwʌrʌ bara b̶eamĩna ũrĩnacaca? Mʌ̃a od̶ara ¿quĩrãdoasid̶aca? \v 19 Mʌ̃a paʌ̃ juesumaneba ẽberãrã mil juesuma ne cobigad̶acarea bãrãba dji ad̶ubad̶a jʌrʌ pesid̶ad̶e ¿jamara jũmasãwã birasid̶a?– \p Ãdjirãba panusid̶aa: \p –Doce.– \p \v 20 Jesuba jarasia: \p –Idjab̶a mʌ̃a siete paʌ̃ba ẽberãrã mil quĩmãrẽ ne cobigad̶acarea bãrãba dji ad̶ubad̶a jʌrʌ pesid̶ad̶e ¿jamara jũmasãwã birasid̶a?– \p Ãdjirãba panusid̶aa: \p –Siete.– \p \v 21 Maʌ̃be Jesuba ãdjirãa iwid̶isia: \p –¿Sãwãẽrã bãrãba wad̶ibid̶a cawad̶aẽ́?– \s1 Jesuba ẽberã daub̶errea b̶ʌ biabid̶a \p \v 22 Betsaidá purud̶e jũẽsid̶ad̶e ʌ̃cʌrʌba ẽberã daub̶errea b̶ʌda Jesuma enenaped̶a bed̶ea djuburiasid̶aa biabimãrẽã. \v 23 Jesuba maʌ̃ daub̶errea b̶ʌra jʌwad̶e jidaped̶a puru ãyã edesia. Maʌ̃be dji ẽberã daud̶e id̶osia. Idji jʌwara ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a iwid̶isia unubʌrʌ cawaya. \v 24 Maʌ̃ne ẽberãba acʌped̶a jarasia: \p –Mʌ̃a ẽberãrãda unu b̶ʌa baribʌrʌ bacuru quĩrãca nĩnada unu b̶ʌa.– \p \v 25 Jesuba wayacusa idji jʌwara ẽberã dau ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsia. Maʌ̃ne ẽberãba bio unu b̶esia idji daura biad̶a bẽrã. Tʌmʌ ne jũmada ẽsã unu b̶esia. \v 26 Jesuba idjía nãwã jarasia: \p –Diguid̶aa wãbʌrʌd̶e purud̶e ed̶a wãrãdua. Mʌ̃a od̶ara ni ab̶aʌa jararãdua.–\f + \fr 8:26 \fq Mʌ̃a od̶ara ni ab̶aʌa jararãdua.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* \s1 Pedroba Jesud̶ebema jarad̶a \r Mateo 16:13-20; Luca 9:18-21 \p \v 27 Mãwãnacarea Jesura idji ume nĩbabadarã sid̶a Cesarea-Pilipo druad̶e puru zaque b̶eaza pʌrrʌad̶e wãsid̶aa. Od̶e nĩnane Jesuba idji ume nĩbabadarãa iwid̶isia: \p –Ẽberãrãba mʌ̃ra ¿caida crĩcha panʌ?– \p \v 28 Ãdjirãba panusid̶aa: \p –Ʌ̃cʌrʌba jara panʌa bʌra Borocuebari Juaʌ̃da. Dewararãba jara panʌa bʌra Elíada. Dewararãba jara panʌa bʌra Ãcõrẽneba bed̶eabarida.– \p \v 29 Maʌ̃ne Jesuba iwid̶isia: \p –Baribʌrʌ bãrãba mʌ̃ra ¿caida crĩcha panʌ?– \p Pedroba panusia: \p –Bʌra Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aa.–\f + \fr 8:29 \fq Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada.\ft Maʌ̃ra griego bed̶ead̶e “Crito” b̶ʌ́ b̶ʌa. Critora trʌ̃ẽ́a. Jara b̶ʌa “Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada” wa “Ãcõrẽba dadjirã Boroda b̶ʌd̶ada.” Arameo bed̶ead̶e jarabadaa “Mesías.”\f* \p \v 30 Jesuba ãdjirãa bio jara b̶ʌsia maʌ̃gʌra ni ab̶aʌa jararãnamãrẽã. \s1 Jesuba idji bead̶id̶ebema jarad̶a \r Mateo 16:21-28; Luca 9:22-27 \p \v 31 Mamaʌba ʌ̃taa Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarabadjia idjira bia mĩgaida b̶ʌda. Nãwã jarasia: \p –Purud̶ebema bororãba, sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabada bid̶a mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ada igarad̶aped̶a beabid̶ia. Baribʌrʌ mʌ̃ra ewari ũbead̶e ʌ̃rẽbaya.– \p \v 32 Jesuba maʌ̃gʌra ebud̶a jarasia. Maʌ̃ carea Pedroba idjira jĩgabe edeped̶a quẽã b̶ʌ quĩrãca mãwã bed̶earãduad̶a asia. \v 33 Baribʌrʌ Jesuba jẽda idji ume nĩbabadarãmaa acʌbʌrʌd̶e Pedrora nãwã quẽãsia: \p –Satana, mʌ̃ caitabemada ãyã wãdua. Bʌa Ãcõrẽ quĩrãca crĩchaẽ́ b̶ʌa. Ãtebʌrʌ ẽberã quĩrãca crĩcha b̶ʌa.– \p \v 34 Jesuba idji ume nĩbabadarãra, dewararã sid̶a trʌ̃ped̶a jarasia: \p –Ab̶aʌba mʌ̃da ẽpẽ quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, idjia o quĩrĩã b̶ʌra igaraped̶a bia mĩgai carea b̶aida b̶ʌa.\f + \fr 8:34 \fq Bia mĩgai carea b̶aida b̶ʌa.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Idji crura atau edeida b̶ʌa.”\f* Maʌ̃be mʌ̃ra ẽpẽida b̶ʌa. \v 35 Ab̶aʌba naʌ̃ ẽjũãne bia b̶aida jʌrʌ b̶aibʌrʌ, jĩrũare bia b̶aẽ́a. Baribʌrʌ ab̶aʌda mʌ̃ carea beuibʌrʌ wa bed̶ea bia mʌ̃nebema jara b̶ʌ carea beuibʌrʌ, Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aya. \v 36 Ẽberãda naʌ̃ ẽjũãne ne jũma erob̶ʌd̶e beuibʌrʌ, ¿idjia erob̶ʌba carebaica? \v 37 Beu amaaba idjia erob̶ʌd̶ebemada ¿jũmasãwã poya diai? \v 38 Ab̶aʌba naʌ̃ ẽjũãne cadjirua o b̶ea tãẽna mʌ̃ra, mʌ̃ bed̶ea sid̶a adua b̶ʌad̶a aibʌrʌ, mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a ʌb̶ʌa bara zebʌrʌd̶e maʌ̃ ẽberãra adua b̶ʌad̶a aya. Maʌ̃ ewarid̶e mʌ̃ Zeza Ãcõrẽ ʌb̶ʌa bara idjab̶a idji bajãnebema nezocarã ʌb̶ʌa bara zeya.– \c 9 \p \v 1 Idjab̶a Jesuba jarasia: \p –Mʌ̃a wãrãda jaraya: ʌ̃cʌrʌ nama panʌ beud̶i naẽna ebud̶a ununia Ãcõrẽba mʌ̃, jũmarã Boro b̶ʌd̶ara ʌb̶ʌa bara zebʌrʌda.–\f + \fr 9:1 \fq Ununia Ãcõrẽba mʌ̃, jũmarã Boro b̶ʌd̶ara ʌb̶ʌa bara zebʌrʌda.\ft Ebud̶a b̶ʌẽ́a cãrẽda ununida. Ʌ̃cʌrʌmaarã jara b̶ʌa Jesu quĩrã awara nũmeinebemada ununida. Dewararãmaarã jara b̶ʌa Jesu ʌ̃rẽbaid̶ebemada, idji bajãnaa wãinebemada, wa Ãcõrẽ Jaure zeid̶ebemada ununida.\f* \s1 Jesu quĩrã awara nũmena \r Mateo 17:1-13; Luca 9:28-36 \p \v 2 Sei ewari bad̶acarea Jesuba Pedroda, Santiagoda, Juaʌ̃ sid̶a ãdub̶a eya ʌ̃tʌ b̶ʌmaa edesia. Mama ãdji quĩrãpita Jesura quĩrã awara nũmesia. \v 3 Idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra bio totroa b̶esia. Naʌ̃ ẽjũãnebemaba tãtobʌda sid̶a maʌ̃ quĩrãca poya totroa od̶aẽ́a. \v 4 Maʌ̃ne ãdjia unusid̶aa Elíada, Moise sid̶a Jesu ume bed̶ea panʌda. \v 5 Maʌ̃ carea Pedroba Jesua jarasia: \p –Jaradiabari, bia b̶ʌa daira nama panʌda. Daiba de zaqueda ũbea od̶ia; ab̶a bʌ itea, ab̶a Moise itea, idjab̶a ab̶a Elía itea.– \p \v 6 Pedrora mãwã bed̶easia ni cãrẽ sid̶a cawaẽ́ bẽrã. Ãdjira wãrãda dauperasid̶aa. \v 7 Mãwã b̶ʌd̶e jʌ̃rãrãda ãdji ʌ̃rʌ̃ zesia. Maʌ̃ jʌ̃rãrãneba naʌ̃ bed̶eada jĩgua ũrĩsid̶aa: \p –Naʌ̃gʌra mʌ̃ Warraa. Idjira mʌ̃a bio quĩrĩã b̶ʌa. Idjia jara b̶ʌra ũrĩnadua.– \p \v 8 Wayacusa acʌbʌdad̶e waabemarãda ununaẽ́ basía. Ab̶abe Jesudrʌ ãdjirã ume b̶asia. \p \v 9 Maʌ̃be eyad̶eba ed̶aa zebʌdad̶e Jesuba ãdjía bio jara b̶ʌsia eyad̶e unuped̶ad̶ara ni ab̶aʌa jararãnamãrẽã ab̶a Naʌ̃ Djara Edad̶a ʌ̃rẽbabʌrʌd̶aa. \v 10 Maʌ̃gʌra ara ãdji crĩchad̶e eropanesid̶aa. Ãdjidub̶a maʌ̃ ʌ̃rẽbaid̶ebemada iwid̶idruabadjid̶aa. \v 11 Maʌ̃be Jesua iwid̶isid̶aa: \p –Mãwãra judiorã ley jaradiabadarãba ¿cãrẽ cãrẽã jarabada Elíada naãrã zeida b̶ʌda?– \p \v 12 Jesuba panusia: \p –Wãrãda Elíara naãrã zeida b̶ʌa ne jũmada bia b̶ʌi carea.\f + \fr 9:12 \ft Malaquia 3:1; 4:5-6.\f* Baribʌrʌ ¿cãrẽ cãrẽã Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ Naʌ̃ Djara Edad̶ara bia mĩgaida b̶ʌda idjab̶a ẽberãrãba igarad̶ida? \v 13 Mʌ̃a bãrãa jaraya: Elíara wãrãda zesia.\f + \fr 9:13 \ft Mateo 11:14; 17:11-12; Luca 1:16-17.\f* Mãwãmĩna Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca ẽberãrãba o quĩrĩã pananara idji ume osid̶aa.\f + \fr 9:13 \ft Marco 6:14-29.\f* \s1 Jesuba warra jai bara b̶ʌ biabid̶a \r Mateo 17:14-21; Luca 9:37-43 \p \v 14 Jesura, Pedrora, Santiagora, Juaʌ̃ sid̶a waabema Jesu ume nĩbabadarã duanʌmaa zesid̶aa. Maʌ̃ne unusid̶aa zocãrã ẽberãrãda ãdjirãma powua nũmʌda. Ʌ̃cʌrʌ judiorã ley jaradiabadarãda ãdjirã ume caicaya duanasid̶aa. \v 15 Jesu unusid̶ad̶e jũmarãba bio cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Ara maʌ̃da idjimaa pira wãnaped̶a audiab̶arisid̶aa. \v 16 Jesuba ãdjirãa iwid̶isia: \p –¿Cãrẽ cãrẽã caicaya duanʌ?– \p \v 17 Maʌ̃ powua nũmʌneba ab̶aʌba panusia: \p –Jaradiabari, mʌ̃ warrada enesia bʌa biabimãrẽã. Idjira jai bara b̶ʌa. Maʌ̃ jaiba idjira quĩrãme cara erob̶ʌa. \v 18 Jaiba jidabʌrʌd̶e b̶aebibaria, yed̶aa cõpepeabibaria, quid̶a cʌrrʌabibaria, idjab̶a cacua ʌb̶ʌa tab̶ʌbaria. Mʌ̃a bʌ ume nĩbabadarãa jarasia jãʌ̃ jaira ãyã jʌretad̶amãrẽã. Mãwãmĩna poyad̶aẽ́ basía.– \p \v 19 Jesuba jarasia: \p –¡Bãrãba Ãcõrẽra ĩjãnacaa! Ĩjãnamãrẽã ¿ab̶a sãʌ̃be mʌ̃a droai? Warrara namaa enenadua.– \p \v 20 Ara maʌ̃da warrara Jesumaa edesid̶aa. Dji jaiba Jesu unubʌrʌd̶e warrara wawabisia. Warrara egode b̶aeped̶a bʌrab̶ari tab̶esia, idjab̶a ited̶aa cõpepea tab̶esia. \v 21 Jesuba dji zezaa iwid̶isia: \p –¿Dãrãbʌrʌca jãwã b̶ʌra?– \p Dji zezaba panusia: \p –Caibe ed̶aʌba jãwã b̶ʌa. \v 22 Jaiba idjira bea quĩrĩã b̶ʌa. B̸arima zocãrã idjira tʌbʌd̶e b̶aebibaria idjab̶a ed̶aud̶e doed̶a b̶aebibaria. Daira quĩrã djuburiadua. Poya carebaibʌrʌ, carebadua.– \p \v 23 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Bʌa ¿sãwã mʌ̃a poya carebaibʌrʌ a b̶ʌ? Bʌa ĩjãida b̶ʌa mʌ̃a poya carebaida. Mãwã ĩjãbʌrʌ itea Ãcõrẽba ne jũmada oida b̶ʌa.– \p \v 24 Ara maʌ̃da dji zezaba jĩgua jarasia: \p –Mʌ̃a ĩjã b̶ʌa baribʌrʌ carebadua biara ĩjãi carea.– \p \v 25 Jesuba ẽberãrãda araa powuabʌrʌda ununa bẽrã dji jaira nãwã quẽãsia: \p –Quĩrãme carabibari jai, cʌwʌrʌ quibibari jai, mʌ̃a bʌ́a jaraya: naʌ̃ warra cacuad̶ebemada ãyã wãdua. Waa idji cacuad̶e ed̶a zerãdua.– \p \v 26 Ara maʌ̃da dji jaira b̶iaped̶a wayacusa warrara biara wawabisia. Maʌ̃be idji cacuad̶ebemada ẽdrʌsia baribʌrʌ warrara ab̶ed̶a beud̶a quĩrãca tab̶esia. Maʌ̃ bẽrã dji arima duanʌba jara duanesid̶aa: \p –¡Ay, jãʌ̃ warrara jaid̶ab̶arisia!– \p \v 27 Baribʌrʌ Jesuba warra jʌwad̶e jidaped̶a piradrʌbisia. Maʌ̃ne warrara ʌ̃ta nũmesia. \v 28 Jesura diguid̶aa wãnacarea idji ume nĩbabadarãba ãdub̶a iwid̶isid̶aa: \p –¿Sãwãẽrã dairãba jãʌ̃ jaira poya ãyã jʌretad̶aẽ́ basi?– \p \v 29 Jesuba panusia: \p –Jai naʌ̃ca b̶ea ãyã jʌretad̶i carea Ãcõrẽa iwid̶id̶ida panʌa idjab̶a ne cod̶aca ewarida od̶ida panʌa.–\f + \fr 9:29 \fq Idjab̶a ne cod̶aca ewarida od̶ida panʌa.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* \s1 Jesuba idji bead̶id̶ebema waya jarad̶a \r Mateo 17:22-23; Luca 9:44-45 \p \v 30-31 Mamaʌba Galilea druad̶e pʌrrʌa wãsid̶aa. Jesuba idji ume nĩbabadarãa jaradia b̶ʌ bẽrã sãma panʌda ni ab̶aʌa cawabi quĩrĩãẽ́ b̶asia. Maʌ̃ne ãdjirãa jarasia: \p –Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ab̶aʌba ẽberãrãa jidabiya. Ãdjirãba mʌ̃ra bead̶ia, baribʌrʌ ewari ũbead̶e mʌ̃ra ʌ̃rẽbaya.– \p \v 32 Mãwã jarad̶ara idji ume nĩbabadarãba poya cawad̶aẽ́ basía. Idjía iwid̶id̶ida waya panasid̶aa. \s1 ¿Caida dji dromaara b̶ʌ? \r Mateo 10:42; 18:1-9; Luca 9:46-50; 17:1-2 \p \v 33 Maʌ̃be Capernauʌ̃ purud̶aa jẽda zesid̶aa. Diguid̶a panenacarea Jesuba iwid̶isia: \p –¿Cãrẽ cãrẽã od̶e caicaya zesid̶a?– \p \v 34 Ãdjirãra chupea panesid̶aa wãrãda caicaya zeped̶ad̶a bẽrã. Ãdjirãra ijara panasid̶aa caida dji dromaara b̶ai cawaya. \v 35 Maʌ̃be Jesura chũmeped̶a idjia edad̶a doce panʌra caitaara trʌ̃ped̶a jarasia: \p –Ab̶aʌda dji dromaara b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, jũmarã cãyãbara ed̶aara b̶aida b̶ʌa. Waabemarã nezocada b̶aida b̶ʌa.– \p \v 36 Maʌ̃ carea warra zaqueda edaped̶a ãdjirã ẽsi nũmʌsia. Maʌ̃be idji jʌwad̶e bara edaped̶a jarasia: \p \v 37 –Ab̶aʌba mʌ̃ ĩjã b̶ʌd̶eba warrarãda bia edaibʌrʌ, mʌ̃da bia edabʌrʌa. Mʌ̃ bia edabʌrʌba ab̶abe mʌ̃da edabʌrʌẽ́a, ãtebʌrʌ mʌ̃ Diabued̶a sid̶a bia edabʌrʌa.– \p \v 38 Maʌ̃ne Juaʌ̃ba Jesua jarasia: \p –Jaradiabari, daiba unusid̶aa ẽberãba bʌ trʌ̃neba jaida ãyã jʌrecua b̶ʌda. Baribʌrʌ idjira dadjirã ume nĩẽ́ bẽrã daiba jarasid̶aa waa mãwã orãmãrẽã.– \p \v 39 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Mãwã orãnadua. Mʌ̃ trʌ̃neba ne ununaca o b̶ʌba mʌ̃nebemada poya biẽ́ bed̶eaẽ́a. \v 40 Dadjirã ume dji quĩrũẽ́ra dadjirãare b̶ʌa. \v 41 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãra mʌ̃re bẽrã bariduaba bãrãa baidoda dawaibʌrʌ, Ãcõrẽba wãrãda maʌ̃ ẽberãa nebiada diaya. \p \v 42 Bariduaba mʌ̃ ĩjã b̶ea dji dromaẽ́ qued̶eada cadjiruad̶e b̶aebibʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ ẽberãra bio cawa oya. Maʌ̃ cawa oira bio zarea b̶ai bẽrã, biara b̶ʌa maʌ̃ ẽberã ochirud̶e yuda jʌ̃naped̶a pusad̶e b̶atabued̶ida. \v 43-44 Bʌ jʌwaba bʌ́a cadjiruada obibʌrʌ, maʌ̃ cadjirua o amaaba b̶ʌá tutadua. Bʌa jʌwa ab̶abe erob̶aimĩna ewariza Ãcõrẽ ume b̶aya. Maʌ̃da biara b̶ʌa jʌwa umé erob̶ʌda tʌbʌ urua quicamaa wãi cãyãbara.\f + \fr 9:43-44 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e idjab̶a nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mama qui beud̶acada baraa, idjab̶a dji eradrʌ nũmʌ sid̶a quicaa.”\f* \v 45-46 Ara maʌ̃ quĩrãca bʌ jĩrũba bʌ́a cadjiruada obibʌrʌ, maʌ̃ cadjirua o amaaba b̶ʌá tutadua. Bʌa jĩrũ ab̶abe erob̶aimĩna ewariza Ãcõrẽ ume b̶aya. Maʌ̃da biara b̶ʌa Ãcõrẽba bʌra jĩrũ umé erob̶ʌda tʌbʌ urua quicamaa b̶atabuei cãyãbara.\f + \fr 9:45-46 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e idjab̶a nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mama qui beud̶acada baraa, idjab̶a dji eradrʌ nũmʌ sid̶a quicaa.”\f* \v 47 Idjab̶a bʌ dauba bʌ́a cadjiruada obibʌrʌ, maʌ̃ cadjirua o amaaba ẽũtadua. Bʌa dau ab̶abe erob̶aimĩna ewariza Ãcõrẽ ume b̶aya. Maʌ̃da biara b̶ʌa Ãcõrẽba bʌra dau umé erob̶ʌda tʌbʌ urua quicamaa b̶atabuei cãyãbara. \v 48 Mama qui beud̶acada baraa, idjab̶a dji eradrʌ nũmʌ sid̶a quicaa.\f + \fr 9:48 \ft Isaía 66:24.\f* \p \v 49 Dadjirãra bia mĩga panʌneba Ãcõrẽ itea bia b̶ead̶ia.\f + \fr 9:49 \ft Maʌ̃ versículora ab̶ed̶a ebud̶a b̶ʌẽ́a. Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Jũmarãda tʌbʌ uruaba cʌya b̶ead̶ia.”\f* \v 50 Tãda bia b̶ʌa baribʌrʌ cʌyada jõibʌrʌ ¿sãwã wayacusa cʌya b̶ei? Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽ itea bia b̶ead̶adua.\f + \fr 9:50 \fq Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽ itea b̶ead̶adua.\ft Maʌ̃ra griego bed̶ead̶e ebud̶a b̶ʌẽ́a. Nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Tãda ara bãdjid̶e ed̶a erob̶ead̶adua.”\f* Idjab̶a ãbaa necai b̶ead̶adua.– \c 10 \s1 Jesuba mĩã amaira biẽ́ b̶ʌad̶a ad̶a \r Mateo 19:1-12; Luca 16:18 \p \v 1 Maʌ̃be Jesura Capernauʌ̃ purud̶eba Judea druad̶aa wãsia Jordaʌ̃ do quĩrãare. Ẽberãrã zocãrã wayacusa idjimaa zesesid̶ad̶e idjia obari quĩrãca ãdjirãa jaradia b̶esia. \v 2 Mãwã b̶ʌd̶e ʌ̃cʌrʌ pariseorãda zesid̶aa. Idji biẽ́ bed̶eabid̶i carea nãwã iwid̶isid̶aa: \p –¿Umaquĩrãba dji quimada amaida bia b̶ʌca?– \p \v 3 Jesuba panusia: \p –¿Moiseba cãrẽda b̶ʌsi?– \p \v 4 Pariseorãba panusid̶aa: \p –Moiseba iduaribisia. Idjia jarasia ab̶aʌba idji wẽrãa carta mĩã amainebemada diaibʌrʌ amaida b̶ʌda.–\f + \fr 10:4 \ft Deuteronomio 24:1-4.\f* \p \v 5 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Moiseba maʌ̃ bed̶eara b̶ʌsia bãrãra cʌwʌrʌ zarea b̶ea bẽrã. \v 6 Baribʌrʌ naʌ̃ ẽjũã osid̶e Ãcõrẽba umaquĩrãda, wẽrã sid̶a osia.\f + \fr 10:6 \ft Genesi 1:27; 5:2.\f* \v 7 Maʌ̃ carea umaquĩrãba dji zezara, dji papa sid̶a ameped̶a idji quima ume ãbaa b̶ebaria. \v 8 Mãwã cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca panʌa.\f + \fr 10:8 \ft Genesi 2:24.\f* Ãdjira umé panʌẽ́a, ãtebʌrʌ ab̶a b̶ʌ quĩrãca panʌa. \v 9 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba ãbaa b̶ʌd̶ara dji amanacara panʌa.– \p \v 10 Waya diguid̶aa wãped̶ad̶acarea Jesu ume nĩbabadarãba idjía ab̶ari quĩrãca iwid̶isid̶aa. \v 11 Maʌ̃ne Jesuba panusia: \p –Baridua umaquĩrãba idji quimada amaped̶a dewara wẽrãda edaibʌrʌ, maʌ̃ umaquĩrãra daunema b̶ʌa. \v 12 Idjab̶a wẽrãba idji quimada amaped̶a dewara umaquĩrãda edaibʌrʌ, maʌ̃ wẽrãra daunema b̶ʌa.– \s1 Jesuba warra zaquerã bia jara b̶ʌd̶a \r Mateo 19:13-15; Luca 18:15-17 \p \v 13 Maʌ̃ne ẽberãrãba warra zaquerãda Jesuma enesid̶aa idji jʌwada ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a bia jara b̶ʌmãrẽã. Baribʌrʌ Jesu ume nĩbabadarãba dji warrarã enebʌdara quẽãsid̶aa. \v 14 Ãdjia mãwã obʌdara Jesuba bio biẽ́ ununa bẽrã nãwã jarasia: \p –Idu warra zaquerãra mʌ̃maa zebid̶adua, Ãcõrẽba pe erob̶ʌd̶ebemara ãdjirã quĩrãca panʌ bẽrã. \v 15 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: warra zaqueba idji zeza ẽpẽbari quĩrãca ab̶aʌba Ãcõrẽda ẽpẽẽ́bʌrʌ, maʌ̃ ẽberãra Ãcõrẽba pe erob̶ʌd̶ebema baẽ́a.– \p \v 16 Mãwã jaraped̶a Jesuba warra zaquerãra jʌwad̶e bara edaped̶a idji jʌwara ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a bia jara b̶ʌcuasia. \s1 Parata bara b̶ʌ Jesu ume bed̶ead̶a \r Mateo 19:16-30; Luca 18:18-30 \p \v 17 Jesu mamaʌba wãbʌrʌd̶e ẽberãda idjimaa pira zesia. Maʌ̃ ẽberãra Jesu quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶eped̶a iwid̶isia: \p –Jaradiabari bia, Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶ai carea ¿mʌ̃a cãrẽda oida b̶ʌ?– \p \v 18 Jesuba panusia: \p –¿Cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra dji biaad̶a a b̶ʌ? Ni ab̶aʌda dji biaẽ́a, ab̶abe Ãcõrẽdrʌ dji biaa. \v 19 Bʌa cawa b̶ʌa Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶eara: mĩã bearãdua, daunemarãdua, ne drʌarãdua, sewad̶eba djãrãra biẽ́ jararãdua, djãrã cũrũgarãdua, bʌ zezara, bʌ papa sid̶a wayadua.– \p \v 20 Maʌ̃ne ẽberãba jarasia: \p –Jaradiabari, cũdra ed̶aʌba mʌ̃a jũma maʌ̃gʌra ĩjã o b̶ʌa.– \p \v 21 Maʌ̃ne Jesuba ẽberãra quĩrĩãneba acʌped̶a jarasia: \p –Wad̶i bʌa ne ab̶a oida b̶ʌa. Bʌa erob̶ʌra jũma nẽdobued̶e wãped̶a dji paratara ne neẽ́ qued̶eaa diadua. Mãwã nebiada bajãne erob̶aya. Maʌ̃be mʌ̃ ume nĩbad̶e zedua.–\f + \fr 10:21 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e idjab̶a nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bʌra bia mĩgai carea b̶ʌbʌrʌ.”\f* \p \v 22 Dji ẽberãba maʌ̃ ũrĩped̶a sopua b̶esia bio bara b̶ʌ bẽrã. Ara maʌ̃da wãsia. \p \v 23 Maʌ̃ne Jesuba pʌrrʌga acʌped̶a idji ume nĩbabadarãa jarasia: \p –Wãrãda bio zarea b̶ʌa ẽberã ne bara b̶ʌba Ãcõrẽra idji Boroda b̶ʌi carea.– \p \v 24 Idji ume nĩbabadarãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Ãcõrẽba ne bara b̶eara bia pe erob̶ʌda crĩcha panasid̶aa. Maʌ̃ carea Jesuba wayacusa jarasia: \p –Djabarã, wãrãda bio zarea b̶ʌa ẽberã ne bara b̶ʌba Ãcõrẽra idji Boroda b̶ʌi carea. \v 25 Parata bara b̶ʌba Ãcõrẽra idji Boroda b̶ʌi cãyãbara cameyoda ãguja uriad̶e ed̶a wãichaara b̶ʌa.– \p \v 26 Idji ume nĩbabadarãba wetara cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ne ãdub̶a iwid̶idruasid̶aa: \p –Mãwãra Ãcõrẽba ¿caidrʌ ẽdrʌ edai?– \p \v 27 Jesuba ãdjirã acʌped̶a jarasia: \p –Ẽberãba mãwã poya ocaa baribʌrʌ Ãcõrẽba poya oida b̶ʌa. Ãcõrẽmaarã ne jũmada oicha b̶ʌa.– \p \v 28 Maʌ̃ne Pedroba Jesua jarasia: \p –Bʌ ẽpẽni carea daiba ne jũmada amesid̶aa.– \p \v 29-30 Jesuba jarasia: \p –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: mʌ̃ carea idjab̶a bed̶ea bia mʌ̃nebema carea ab̶aʌba idji deda, djabarãda, djabawẽrãrãda, zezada, papada, quimada, warrarãda, ẽjũãda ameibʌrʌ, idjia amena cãyãbara naʌ̃ ewarid̶e cien edaya: deda, djabarãda, djabawẽrãda, papada, warrarãda idjab̶a ẽjũã sid̶a. Ẽberãrãba idjira biẽ́ od̶i carea ẽpẽnia baribʌrʌ jĩrũarebema ewarid̶e Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aya. \v 31 Mãwã dji jĩrũarebemada dji nabemarãda b̶ead̶ia, dji nabemarãda dji jĩrũarebemada b̶ead̶ia.– \s1 Jesuba idji bead̶id̶ebema waya jarad̶a \r Mateo 20:17-19; Luca 18:31-34 \p \v 32 Jerusaleʌ̃naa wãsid̶ad̶e Jesura nocoare nĩbasia. Mama wãbʌda carea idjia doce edad̶arãba cawa crĩchad̶aẽ́ panasid̶aa. Jũma idji caid̶u wãbʌdarã sid̶a ne waya panasid̶aa. Mãwã duanʌne Jesuba wayacusa idjia edad̶a doce panʌra jĩgabe edesia. Maʌ̃be idji sãwãinebemada jarasia: \p \v 33 –Ũrĩnadua, dadjirãra Jerusaleʌ̃naa wãbʌdaa. Jãma ab̶aʌba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara jidabiya sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadarã bid̶a cawa od̶amãrẽã. Ãdjirãba mʌ̃ra beuida b̶ʌda jarad̶aped̶a judiorãẽ́a diad̶ia. \v 34 Maʌ̃gʌrãba mʌ̃ra ipid̶a biẽ́ jarad̶aped̶a, id̶od̶aped̶a, ud̶aped̶a bead̶ia. Baribʌrʌ ewari ũbead̶e mʌ̃ra ʌ̃rẽbaya.– \s1 Zebedeo warrarãba iwid̶iped̶ad̶a \r Mateo 20:20-28 \p \v 35 Zebedeo warrarã Santiagoda, Juaʌ̃ sid̶a Jesumaa zed̶aped̶a jarasid̶aa: \p –Jaradiabari, daiba quĩrĩã panʌa bʌa oida ara daiba iwid̶ibʌda quĩrãca.– \p \v 36 Jesuba iwid̶isia: \p –¿Cãrẽda quĩrĩã panʌ mʌ̃a bãrã itea oida?– \p \v 37 Ãdjia panusid̶aa: \p –Bʌra jũmarã boroda b̶ebʌrʌd̶e daida ab̶a bʌ jʌwa araare, ab̶a bʌ jʌwa acʌare idu chũmebidua.–\f + \fr 10:37 \fq Jũmarã boroda b̶ebʌrʌd̶e.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bʌ bia quirud̶e.”\f* \p \v 38 Maʌ̃ne Jesuba ãdjía jarasia: \p –Bãrãba adua panʌa cãrẽda iwid̶i panʌda. Mʌ̃ra bio bia mĩgaya. ¿Bãrã sid̶a ara maʌ̃ quĩrãca bia mĩgad̶i carea panʌca?–\f + \fr 10:38 \ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “¿Bãrãra mʌ̃ borocued̶i quĩrãca borocued̶ica? ¿Mʌ̃a doida b̶ʌra bãrã bid̶a poya dod̶ica?”\f* \p \v 39 Ãdjia panusid̶aa: \p –Mãẽ, bia mĩgad̶i carea panʌa.– \p Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Bãrã sid̶a wãrãda mʌ̃ quĩrãca bia mĩgad̶ia.\f + \fr 10:39 \ft Jesuba jarad̶a quĩrãca wãrãda mãwãsia. Hecho 12:1-3; Apocalipsi 1:9.\f* \v 40 Baribʌrʌ mʌ̃ jʌwa araare, mʌ̃ jʌwa acʌare chũpananida mʌ̃a poya diaẽ́a. Ãcõrẽbʌrʌ mama chũpananida erob̶ʌa.– \p \v 41 Maʌ̃ne Santiagoba, Juaʌ̃ bid̶a iwid̶ibʌdada waabema die panʌba ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ carea ãdji ume quĩrũsid̶aa. \v 42 Baribʌrʌ Jesuba ãdjirã trʌ̃ped̶a jarasia: \p –Bãrãba cawa panʌa naʌ̃ ẽjũãnebema bororãba ãdji ẽberãrãra jũmawãyã zocabadada. Ãdjirãba unubibadaa ãdjia jarabʌdara jũmarãba ĩjã od̶ida panʌda. \v 43 Baribʌrʌ bãrãra mãwã b̶ead̶iẽ́ panʌa. Bãrãnebemada dji dromada b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ waabemarã nezocada b̶aida b̶ʌa. \v 44 Dji dromaara b̶a quĩrĩã b̶ʌra jũmarã cãyãbara ed̶aara b̶aida b̶ʌa. \v 45 Maʌ̃ quĩrãca mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara zeẽ́ b̶ʌa ẽberãrã mʌ̃ nezocarãda b̶ead̶amãrẽã. Ãtebʌrʌ ze b̶ʌa ẽberãrã nezocada b̶ai carea. Mãwã mʌ̃ra beuya zocãrã ẽberãrãda ẽdrʌ b̶ʌi carea.– \s1 Jesuba ẽberã daub̶errea b̶ʌ biabid̶a \r Mateo 20:29-34; Luca 18:35-43 \p \v 46 Jesura, idji ume nĩbabadara, dewararã zocãrã panʌ sid̶a Jerico purud̶e jũẽne wãsid̶aa. Ẽdrʌbʌdad̶e ẽberã daub̶errea b̶ʌda o icawa parata iwid̶i b̶ʌda chũmasia. Maʌ̃ ẽberãra Timeo warra Bartimeo basía. \v 47 Bartimeoba ũrĩsia Jesu Nazared̶ebemara mama wãbʌrʌda. Maʌ̃ carea b̶ia jarasia: \p –¡Jesu, David̶eba zed̶a, mʌ̃ra quĩrã djuburiadua!– \p \v 48 Maʌ̃ne zocãrãba idjira chupeamãrẽã quẽãsid̶aa baribʌrʌ idjia wetara b̶iasia: \p –¡Jesu, David̶eba zed̶a, mʌ̃ra quĩrã djuburiadua!– \p \v 49 Maʌ̃ ũrĩsid̶e Jesura nũmesia. Nãwã jarasia: \p –Idjira trʌ̃nadua.– \p Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌba daub̶errea b̶ʌra trʌ̃naped̶a jarasid̶aa: \p –Sobiadua. Piradrʌdua. Jesuba bʌra trʌ̃ b̶ʌa.– \p \v 50 Ara maʌ̃da Bartimeoba idjia ʌ̃rʌ̃ jʌ̃ b̶ad̶ara ẽrãped̶a isabe piradrʌped̶a Jesumaa wãsia. \v 51 Maʌ̃ne Jesuba idjía iwid̶isia: \p –¿Cãrẽda quĩrĩã b̶ʌ mʌ̃a oida?– \p Dji daub̶errea b̶ʌba jarasia: \p –Jaradiabari, mʌ̃ dauba unuida quĩrĩã b̶ʌa.– \p \v 52 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Wãdua. Bʌa ĩjãna bẽrã biasia.– \p Ara maʌ̃da daub̶errea b̶ad̶aba unu b̶esia. Maʌ̃be Jesu ume ãbaa od̶e wãsia. \c 11 \s1 Jesu Jerusaleʌ̃ne jũẽna \r Mateo 21:1-11; Luca 19:28-40; Juaʌ̃ 12:12-19 \p \v 1 Jerusaleʌ̃ purud̶e jũẽbod̶o basid̶e Betpague puru caita, Betania puru caita bid̶a duanasid̶aa Olivo eya carrad̶e. Maʌ̃be Jesuba idji ume nĩbabadarãda umé diabuesia. \v 2 Ãdjía nãwã jarasia: \p –Dadjirã quĩrãpe b̶ʌ purud̶aa wãnadua. Jũẽbʌdad̶e bãrãba burro zaqueda ununia. Maʌ̃ burro zaque ʌ̃rʌ̃ wad̶i ni ab̶aʌda wãnacaa. Ẽrã edad̶apeda enenadua. \v 3 Ab̶aʌba bãrãa cãrẽ cãrẽã jãwã o panʌda iwid̶ibʌrʌ jarad̶adua: “Dadji Boroba quĩrĩã b̶ʌa baribʌrʌ nane jẽda diabueya.”– \p \v 4 Od̶e wãbʌdad̶e burrora ded̶e ed̶a wãbada caita jʌ̃ nũmʌda unusid̶aa. Ara maʌ̃da ẽrã edasid̶aa. \v 5 Ʌ̃cʌrʌ arima duanʌba iwid̶isid̶aa: \p –¿Cãrẽda o panʌ? ¿Cãrẽ cãrẽã jãʌ̃ burrora ẽrã panʌ?– \p \v 6 Jesuba jarad̶a quĩrãca panusid̶ad̶e dji arima duanʌba idu edebisid̶aa. \v 7 Maʌ̃be burro zaquera Jesumaa eded̶aped̶a ãdji cacuad̶e jʌ̃ panʌra burro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃bebʌrʌ Jerusaleʌ̃ purud̶aa wãi carea Jesura ʌ̃rʌ̃ chũmesia. \v 8 Zocãrãba Jesu bia edad̶i carea ãdjia cacuad̶e jʌ̃ panʌda od̶e tõcua wãsid̶aa. Dewararãba bacuru jʌwate quedua bara b̶eada b̶ʌá tud̶aped̶a o icawa b̶ʌcua wãsid̶aa. \v 9 Mãwã obʌdad̶e idji na nĩnaba, caid̶u zebʌda bid̶a jĩgua jara duanasid̶aa: \q1 ¡Bio bia quirua! ¡Bio bia b̶ʌa dadji Ãcõrẽ trʌ̃neba zebʌrʌra!\f + \fr 11:9 \ft Salmo 118:25-26. \fq Bio bia quirua.\ft Arameo bed̶ead̶e “Hosana” jarabadaa.\f* \q1 \v 10 ¡Bio bia b̶ʌa dadji drõãenabema David̶eba zed̶ara! ¡Dadjirã Boro bai carea zebʌrʌa! \q1 ¡Bio bia quirua Bajãne B̸ʌra! \m \v 11 Jesu Jerusaleʌ̃ne jũẽsid̶e Ãcõrẽ de dromanaa wãsia. Jũma acʌ b̶aped̶a queubʌrʌ bẽrã idjia doce edad̶arã ume Betania purud̶aa jẽda wãsid̶aa. \s1 Jesuba higojõ bacuru biẽ́ jara b̶ʌd̶a \r Mateo 21:18-19 \p \v 12 Nurẽma Betania purud̶eba wãbʌdad̶e Jesura jarra nũmesia. \v 13 Maʌ̃ne higojõ quedua bara b̶ʌda tʌmʌba unusia. Higojõ jaraẽ́mĩna Jesuba acʌd̶e wãsia dji ca zaqueda odja b̶ʌ cawaya. Araa jũẽbʌrʌd̶e quedua awa nũmʌda unusia.\f + \fr 11:13 \ft Israel druad̶e higojõ dji ca zaqueda marzo jed̶ecod̶e, abrild̶e bid̶a cod̶ida panʌa. Dji ca zaquera ununibʌrʌ cawabadaa junione maãrĩ zauida idjab̶a agostod̶eba ab̶a octubred̶aa waib̶ʌa zauida. Baribʌrʌ Jesuba quedua awa ununa bẽrã cawasia jũma maʌ̃ poad̶e higojõra zauẽ́da.\f* \v 14 Maʌ̃ne Jesuba higojõa jarasia: \p –¡Ni ab̶aʌba bʌ nejõra waa jõnaẽ́a!– \p Maʌ̃ bed̶eara idji ume nĩbabadarãba ũrĩsid̶aa. \s1 Jesuba ne nẽdobuebadarã ãyã jʌrecuad̶a \r Mateo 21:12-17; Luca 19:45-48; Juaʌ̃ 2:13-22 \p \v 15 Jesura Jerusaleʌ̃ne wayacusa jũẽped̶a Ãcõrẽ de dromanaa wãsia. Mama dajada Ãcõrẽa diad̶i careabema nẽdobuebadarãda unusia. Ne nẽdo b̶ea sid̶a zocãrã duanasid̶aa. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ de dromane diaida b̶ʌ paratara dji drua ãĩba zebʌdarãa nẽbʌa nẽdobuebadjid̶aa ãĩbema paratara diacara panana bẽrã. Mãwã duanʌne Jesuba ãdjirãra jũma ãyã jʌretacuasia. Dji parata nẽdobuebadarã mesa b̶eada, puchirã nẽdobuebadarã bugue sid̶a jũma coracuasia. \v 16 Maʌ̃ awara ni cãrẽ sid̶a Ãcõrẽ de droma caita idu enebiẽ́ basía. \v 17 Ãdjirãa nãwã jaradiasia: \p –Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃ dera jũma puru b̶ea itea dji iwid̶ibada de ad̶ia.” Baribʌrʌ bãrãba “ne drʌabadarã mĩrũbada uria” quĩrãca eropanʌa.–\f + \fr 11:17 \fq Mʌ̃ dera jũma puru b̶ea itea dji iwid̶ibada de ad̶ia.\ft Isaía 56:7. \fq Ne drʌabadarã mĩrũbada uria.\ft Jeremia 7:11.\f* \p \v 18 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶ad̶e sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabada bid̶a Jesura wayasid̶aa idjia jaradia b̶ʌra jũmarãba bia ũrĩ panʌ bẽrã. Mamaʌba ʌ̃taa crĩcha jʌrʌ panesid̶aa bead̶i carea. \v 19 Queubʌrʌd̶e Jesura idji ume nĩbabadarã ume Jerusaleʌ̃neba ẽdrʌsid̶aa. \s1 Higojõ purruba nũmena \r Mateo 21:20-22 \p \v 20 Nurẽma diaped̶a Jesura idji ume nĩbabadarã sid̶a wayacusa Jerusaleʌ̃naa wãsid̶aa. Wãbʌdad̶e unusid̶aa higo bacurura dji carrad̶e ed̶a purruba nũmʌda. \v 21 Maʌ̃ne Jesuba jarad̶ara Pedroba quĩrãnebasia. Maʌ̃ carea jarasia: \p –Jaradiabari, acʌdua. Bʌa biẽ́ jara b̶ʌd̶a higojõra purruba nũmesia.– \p \v 22 Jesuba jarasia: \p –Bãrãba Ãcõrẽra ĩjãnida panʌa. \v 23 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bariduaba za b̶ʌ eyaa namaʌba pusad̶e tẽũne wãduad̶a aibʌrʌ, idjia jarabʌrʌ quĩrãca mãwãya. Baribʌrʌ idji sod̶e crĩchaiẽ́ b̶ʌa idjia jarabʌrʌra mãwãẽ́da, ãtebʌrʌ wãrãda mãwãida ĩjãida b̶ʌa. \v 24 Maʌ̃ carea mʌ̃a bãrãa jaraya: jũma bãrãba Ãcõrẽa iwid̶ibʌdara wãrãda edad̶ida ĩjãnibʌrʌ, edad̶ia. \v 25 Idjab̶a bãrãba Ãcõrẽa iwid̶i panʌne baridua ẽberã ume biẽ́ panʌbʌrʌ, maʌ̃ ẽberãba biẽ́ od̶ara naãrã quĩrãdoad̶adua. Mãwãbʌrʌ bãrãba biẽ́ oped̶ad̶ara bãrã Zeza bajãne b̶ʌba quĩrãdoaya. \v 26 Dewaraʌba biẽ́ od̶ada quĩrãdoad̶aẽ́bʌrʌ, bãrãba biẽ́ oped̶ad̶ara bãrã Zeza bajãne b̶ʌba quĩrãdoaẽ́a.–\f + \fr 11:26 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ versículora neẽ́a.\f* \s1 ¿Cai trʌ̃neba Jesuba jaradia b̶ʌ? \r Mateo 21:23-27; Luca 20:1-8 \p \v 27 Maʌ̃be ãdjira wayacusa Jerusaleʌ̃ne jũẽsid̶aa. Jesura Ãcõrẽ de droma caita nĩne, sacerdote bororãda, judiorã ley jaradiabadada, judiorã dji dromarã sid̶a idjimaa zesid̶aa. \v 28 Ãdjirãba iwid̶isid̶aa: \p –Bʌa nama o b̶ʌra ¿caiba obi b̶ʌ?– \p \v 29 Jesuba panusia: \p –Mʌ̃a bid̶a bãrãa iwid̶iya. Bãrãba panusid̶ara mʌ̃a jaraya caiba mʌ̃́a nãwã obi b̶ʌda. \v 30 ¿Caiba Juaʌ̃ra diabuesi borocuemãrẽã? ¿Ẽberãba wa Bajãne B̸ʌba? Panunadua.– \p \v 31 Maʌ̃ne ara ãdjidub̶a jara duanesid̶aa: \p –Bajãne B̸ʌba diabuesiad̶a ad̶ibʌrʌ, idjia jaraya: “Maʌ̃da ¿cãrẽ cãrẽã ĩjãnaẽ́ basi?” \v 32 Baribʌrʌ ¿sãwã jarad̶i ẽberãba diabuesida?– \p Ãdjia mãwã jara panasid̶aa purura waya panʌ bẽrã. Purumaarã Juaʌ̃ra wãrãda Ãcõrẽneba bed̶eabari basía. \v 33 Maʌ̃ bẽrã Jesua jarasid̶aa: \p –Daiba adua panʌa.– \p Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Mãẽteara mʌ̃a bid̶a bãrãa jaraẽ́a caiba mʌ̃́a jãwã obi b̶ʌda.– \c 12 \s1 Djãrã néu acʌbadad̶ebema ne jara b̶ʌ \r Mateo 21:33-46; Luca 20:9-19 \p \v 1 Maʌ̃ne Jesuba ne jara b̶ʌd̶eba ãdjirãa jarasia: \p –Ẽberãda b̶asia. Ewari ab̶a maʌ̃ ẽberãba uvada uped̶a idji néura mõgaraba aud̶u jũrã casía. Uva b̶a piabari sid̶a osia. Idjab̶a deda ʌ̃tʌ osia mamaʌba jũma acʌi carea. Maʌ̃be idji néura ʌ̃cʌrʌ ẽberãrã jʌwaed̶a b̶ʌsia. Ãdjirã ume bed̶ea b̶ʌsia néu zaubʌrʌd̶e jũmasãwã idjía diad̶ida panʌda. Mãwã bed̶ea b̶ʌped̶a djibarira dewara druad̶aa wãsia. \p \v 2 Uva jara djibariba nezocada ab̶a diabuesia néud̶ebema idjía diad̶ida panʌra edad̶e wãmãrẽã. \v 3 Baribʌrʌ néu acʌ panʌba dji nezocara jidad̶aped̶a puosid̶aa. Maʌ̃be jẽda jʌretabuesid̶aa ni cãrẽ sid̶a diad̶aẽ́. \v 4 Mãwãnacarea djibariba dewara nezocada diabuesia idjía diad̶ida panʌra diad̶amãrẽã. Baribʌrʌ maʌ̃ nezocara boroma usid̶aa.\f + \fr 12:4 \fq Maʌ̃ nezocara boroma usid̶aa.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mõgara b̶atatabʌdad̶e maʌ̃ nezocara borod̶e diasid̶aa.”\f* Maʌ̃be wayad̶aẽ́ quẽãsid̶aa. \v 5 Mãwãnacarea djibariba dewarada diabuesia baribʌrʌ maʌ̃ nezocara beasid̶aa. Mãwãnacarea dewara nezocarãda zocãrã diabuesia. Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌra puosid̶aa, dewararãda beasid̶aa. \p \v 6 Djibariba wad̶ibid̶a ab̶a erob̶asia diabuei carea; maʌ̃gʌra idji warra bio quĩrĩã b̶ʌ basía. Idjia crĩchasia: “Mʌ̃ warradrʌ wayad̶ia.” Ara maʌ̃da diabuesia. \v 7 Baribʌrʌ néu acʌ panʌba dji warra jũẽbʌrʌda unusid̶ad̶e ãdub̶a jarasid̶aa: “Jari uruba dji zezaba erob̶ʌra jũma edaya. ¡Idjira beatad̶ia! Mãwãbʌrʌ dji ẽjũãra dadjirã itea b̶eya.” \p \v 8 Ara maʌ̃da warrara jidad̶aped̶a beasid̶aa. Maʌ̃be néu ãĩ b̶atabuesid̶aa. \v 9 Maʌ̃ carea néu djibariba ¿sãwã obá? Araa wãped̶a ãdjirã jũma quenaped̶a idji néura dewararãa acʌbiya. \v 10 Bãrãba ¿Ãcõrẽ Bed̶ead̶e acʌd̶acaca? Nãwã jara b̶ʌa: \q1 De obadaba mõgara igaraped̶ad̶ara dji biara b̶ʌda b̶esia. \q1 \v 11 Dadjirã Boroba mãwã od̶a bẽrã dadjirãmaarã bio biya quirua.\f + \fr 12:11 \ft Salmo 118:22-23.\f* \p \v 12 Sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadaba, judiorã dji dromarã bid̶a cawasid̶aa Jesuba maʌ̃ jara b̶ʌd̶eba ãdjirãda biẽ́ jarasida. Maʌ̃ carea Jesura jida quĩrĩã panasid̶aa. Baribʌrʌ puruda waya panʌ bẽrã idjira idu b̶ʌd̶aped̶a ãyã wãsid̶aa. \s1 ¿Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebʌdad̶e diad̶ida panʌca? \r Mateo 22:15-22; Luca 20:20-26 \p \v 13 Mãwãnacarea pariseorãba, Herodeare b̶ea bid̶a Jesumaa ʌ̃cʌrʌ diabuesid̶aa idjía biẽ́ bed̶eabid̶i carea. \v 14 Jũẽnaped̶a jarasid̶aa: \p –Jaradiabari, daiba cawa panʌa bʌra ẽberã jipa b̶ʌda. Ni ab̶aʌda biara unuca bẽrã ni ab̶aʌba bʌ́a awara crĩchabid̶acaa. Ãtebʌrʌ bʌa wãrã bed̶ea Ãcõrẽ od̶ebemada jũmarãa jaradiabaria. Maʌ̃da Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebʌdaza ¿dadji judiorãba diad̶ida bia b̶ʌca wa biẽ́ b̶ʌ? ¿Diad̶ida panʌca wa diacara panʌ?– \p \v 15 Jesuba cawa b̶asia dji biarã quĩrãca ze panʌda. Maʌ̃ bẽrã jarasia: \p –Bãrãba ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra biẽ́ bed̶eabi quĩrĩã panʌ? Parata pichida enenadua mʌ̃a acʌi carea.– \p \v 16 Ara maʌ̃da enesid̶aa. Maʌ̃ne Jesuba iwid̶isia: \p –¿Cai quĩrãdarrada naʌ̃ paratad̶e b̶ʌ? ¿Cai trʌ̃da b̶ʌ?– \p Ãdjia panusid̶aa: \p –Romanebema borod̶eda.– \p \v 17 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Mãwã baibʌrʌ Romanebema borod̶era Romanebema boroa diad̶adua, idjab̶a Ãcõrẽnera Ãcõrẽa diad̶adua.– \p Ãdjirãba Jesu carea cawa crĩchad̶aẽ́ basía. \s1 Beud̶arã ʌ̃rẽbad̶id̶ebema Jesuba jarad̶a \r Mateo 22:23-33; Luca 20:27-40 \p \v 18 Mãwã panʌne ʌ̃cʌrʌ saduceorãda Jesumaa zesid̶aa. Saduceorãba jarabadaa beuped̶ad̶ara ʌ̃rẽbad̶acada. Maʌ̃ bẽrã Jesua nãwã jarasid̶aa: \p \v 19 –Jaradiabari, Moiseba dadjirã itea b̶ʌsia ẽberãda warra neẽ́ b̶ʌd̶e jaid̶aibʌrʌ, idji djababa dji pẽdra wẽrãra edaida b̶ʌda dji djaba jaid̶ad̶a itea warra unui carea.\f + \fr 12:19 \ft Deuteronomio 25:5.\f* \v 20 Ewari ab̶a siete djabarãda panasid̶aa. Dji nabemada quima edasia baribʌrʌ warra neẽ́ jaid̶asia. \v 21 Idjiarebemaba dji pẽdra wẽrãra edasia baribʌrʌ idji sid̶a warra neẽ́ jaid̶asia. Ũbeabema sid̶a ab̶ari quĩrãca mãwãsia. \v 22 Jũma maʌ̃ siete panʌra warra neẽ́ jaid̶asid̶aa. Mãwãnacarea dji wẽrã sid̶a jaid̶asia. \v 23 Maʌ̃ siete djabarãba ab̶ari wẽrãda edasid̶aa. Mãwãra ʌ̃rẽbad̶i ewarid̶e ¿sãʌ̃gʌba idjira erob̶ei?– \p \v 24 Maʌ̃ carea Jesuba panusia: \p –Bãrãba Ãcõrẽ Bed̶eada, idji ʌb̶ʌa sid̶a adua panʌ bẽrã ãĩ crĩcha panʌa. \v 25 Ũrĩnadua. Beuped̶ad̶arã ʌ̃rẽbad̶i ewarid̶e ẽberãra quima edad̶aẽ́a ni quima diad̶aẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ bajãnebema nezocarã quĩrãca b̶ead̶ia. \v 26 ¿Bãrãba beuped̶ad̶arã ʌ̃rẽbad̶id̶ebemada Moise cartad̶e acʌd̶acaca? Ãcõrẽba bacuru zaque uruga nũmʌneba Moisea jarasia: “Mʌ̃ra Abrahaʌ̃ Ãcõrẽa, Isa Ãcõrẽa, idjab̶a Jacobo Ãcõrẽa.”\f + \fr 12:26 \ft Exodo 3:2-6.\f* \v 27 ¡Idjira beu b̶ea Ãcõrẽẽ́a ãtebʌrʌ zocai b̶ea Ãcõrẽa! Bãrãba ab̶ed̶a ãĩ crĩcha panʌa.– \s1 Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶ea dji dromaara b̶ʌ \r Mateo 22:34-40 \p \v 28 Mãwã bed̶ea panʌne judiorã ley jaradiabarida Jesu caita zesia. Maʌ̃ jaradiabariba ũrĩsia Jesuba saduceorãa bia panunada. Maʌ̃ carea iwid̶isia: \p –Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶ead̶ebemara ¿sãʌ̃gʌda dji dromaara b̶ʌ?– \p \v 29 Jesuba panusia: \p –Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶ead̶ebema dji dromaara b̶ʌra naʌ̃gʌa: “Ũrĩnadua, israelerã. Dadjirã Boro Ãcõrẽra ab̶abʌrʌ b̶ʌa. \v 30 Jũma bʌ sod̶eba, jũma bʌ jaured̶eba, jũma bʌ crĩchad̶eba, idjab̶a jũma bʌ ʌb̶ʌad̶eba bʌ Boro Ãcõrẽra quĩrĩãdua.”\f + \fr 12:30 \ft Deuteronomio 6:4-5. \fq Dadjirã Boro Ãcõrẽra ab̶abʌrʌ b̶ʌa.\ft Maʌ̃gʌra idjab̶a jara b̶ʌa: “Ab̶a Ãcõrẽdrʌ dadjirã Boroa.”\f* Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶ead̶ebemara maʌ̃drʌ dji dromaara b̶ʌa. \v 31 Idjab̶a maʌ̃are b̶ʌda ab̶ari quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃gʌba nãwã jara b̶ʌa: “Djãrãra quĩrĩãdua ara bʌdji quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.”\f + \fr 12:31 \ft Levitico 19:18.\f* Maʌ̃ umébema bed̶ea cãyãbara dji dromaara b̶eada neẽ́a.– \p \v 32 Maʌ̃ne judiorã ley jaradiabariba jarasia: \p –Bia b̶ʌa, Jaradiabari, bʌa jara b̶ʌ quĩrãca Ãcõrẽra ab̶abʌrʌ b̶ʌa, dewarada neẽ́a. \v 33 Dadjirãba wãrãda Ãcõrẽra jũma dadji sod̶eba, jũma dadji crĩchad̶eba, jũma dadji jaured̶eba, jũma dadji ʌb̶ʌad̶eba bid̶a quĩrĩãnida panʌa. Idjab̶a djãrãra ara dadji quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca quĩrĩãnida panʌa. Maʌ̃gʌra zocãrã animarã Ãcõrẽa babue diai cãyãbara biara b̶ʌa.– \p \v 34 Judiorã ley jaradiabariba maʌ̃gʌra crĩcha cawaad̶eba jarad̶a bẽrã Jesuba jarasia: \p –Bʌra Ãcõrẽba pe erob̶ʌd̶ebemada b̶aida bod̶oa.– \p Mãwãnacarea dewararãba Jesua iwid̶id̶ida wayasid̶aa. \s1 Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara ¿cai warra? \r Mateo 22:41-46; Luca 20:41-44 \p \v 35 Jesuba Ãcõrẽ de droma dajada jaradia b̶asid̶e ẽberãrãa nãwã iwid̶isia: \p –Judiorã ley jaradiabadaba ¿sãwãẽrã jara panʌ Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara Davi warrada? \v 36 Ara maʌ̃ Daviba Ãcõrẽ Jaured̶eba nãwã jarasia: \q1 Dadjirã Boroba mʌ̃ boroa jarasia: mʌ̃ jʌwa araare chũmedua ab̶a bʌ ume dji quĩrũrã mʌ̃a bʌ jʌwaed̶a b̶ʌbʌrʌd̶aa.\f + \fr 12:36 \ft Salmo 110:1.\f* \m \v 37 Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada Daviba mʌ̃ Boroad̶a asibʌrʌ, ¿sãwã Davi warra bai?– \p Jesuba mãwã jaradia b̶ʌda zocãrã ẽberãrãba bia ũrĩ duanasid̶aa. \s1 Jesuba pariseorã biẽ́ jarad̶a \r Mateo 23:1-36; Luca 11:37-54; 20:45-47 \p \v 38 Jesuba wad̶i jaradia b̶ʌd̶e nãwã jarasia: \p –Judiorã ley jaradiabadarã ume quĩrãcuita b̶ead̶adua. Ãdjirãba djio nẽbʌa b̶eada jʌ̃ awua b̶eaa. Maʌ̃ awara purud̶e nĩnane quĩrĩãbadaa ẽberãrãba wayaad̶eba “mẽrã” ad̶ida. \v 39 Judiorã dji jʌrebada ded̶e ãdjira dji dromarã chũmebadad̶e chũme quĩrĩãbadaa; ãbaa ne cobʌdad̶e bid̶a ara maʌ̃ quĩrãca obadaa. \v 40 Baribʌrʌ pẽdra wẽrãrãba eroqued̶eada sewad̶eba jãrĩnaped̶a jũmarã quĩrãpita Ãcõrẽa dãrã iwid̶ibadaa ãdjira jipa b̶eada crĩchad̶amãrẽã. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba dewararã cãyãbara ãdjirãra wetara cawa oya.– \fig Marco 12:41-44; Luca 21:1-4|src="cn01793B.tif" size="span" ref="Marco 12:41-44" \fig* \s1 Pẽdra wẽrã ne neẽ́ quiruba Ãcõrẽa parata diad̶a \r Luca 21:1-4 \p \v 41 Ãcõrẽ de droma carea parata b̶ʌbada quĩrãpe chũmasid̶e Jesuba unusia ẽberãrãba paratada ed̶a b̶ʌ́ duanʌda. Zocãrã ne bara b̶eaba paratada waib̶ʌa ed̶a b̶ʌ́ panasid̶aa. \v 42 Maʌ̃ne pẽdra wẽrã parata neẽ́ quiruda zeped̶a parata ed̶aara quiruda umébe ed̶a b̶ʌsia. \v 43 Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: \p –Mʌ̃a wãrãda bãrãa jaraya: jãʌ̃ pẽdra wẽrã ne neẽ́ quiruba aud̶uara diasia jũmarãba diaped̶ad̶a cãyãbara. \v 44 Ãdjirãba dji ad̶ubad̶adrʌ ed̶a b̶ʌsid̶aa baribʌrʌ wẽrã ne neẽ́ quiruba ne coi carea erob̶ad̶ada jũma diasia.– \c 13 \s1 Ãcõrẽ de droma jũma ãrĩni Jesuba jarad̶a \r Mateo 10:16-25; 24:1-28; Luca 17:22-24; 21:5-24 \p \v 1 Jesura Ãcõrẽ de droma dajadaare b̶ad̶ada wãbʌrʌ basid̶e idji ume nĩbabariba jarasia: \p –Jaradiabari, ¡acʌdua naʌ̃ mõgarara sãwã waib̶ʌa b̶eada idjab̶a naʌ̃ de sid̶a sãwã quĩrãwãrẽã qued̶eada!– \p \v 2 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Mãẽ, bʌa unu b̶ʌra waib̶ʌa b̶eaa. Baribʌrʌ wãrã arada mʌ̃a jaraya: naʌ̃ mõgara caped̶ad̶ara jũma tod̶ogozoaya.– \p \v 3 Maʌ̃be Olivo eyad̶aa wãsid̶aa. Dji eyara Ãcõrẽ de droma quĩrãpe b̶ʌa. Jesu mama chũmasid̶e Pedroba, Santiagoba, Juaʌ̃ba, Andre bid̶a ãdub̶a idjía iwid̶isid̶aa: \p \v 4 –Dairãa jaradua: Ãcõrẽ de dromara ¿sãʌ̃be tod̶ogozoai? ¿Cãrẽneba cawad̶i maʌ̃ ewarira caita b̶ʌda?– \p \v 5 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Quĩrãcuita b̶ead̶adua ni ab̶aʌba cũrũgarãnamãrẽã. \v 6 Zocãrãba jarad̶ia ãdjidrʌ Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada. Mãwã ẽberãrãda zocãrã cũrũgad̶ia. \v 7 Bãrãba ũrĩnia ab̶aʌ puruda dewara ume djõ duanʌda idjab̶a drua ãyã bid̶a mãwã duanʌda. Baribʌrʌ ne wayarãnadua. Maʌ̃gʌra jũma mãwãida b̶ʌa. Baribʌrʌ naʌ̃ ewarira wad̶i jõẽ́a. \v 8 Ab̶aʌ puruda dewara puru ume djõnia. Ab̶aʌ druad̶ebema boroda dewara druad̶ebema boro ume djõnia. De uremiada druaza wãya, idjab̶a zocãrã druad̶e jarrabada baraya. Baribʌrʌ maʌ̃ naãrã mĩgabʌdara maãrĩ b̶aya wẽrã warra pua za b̶ʌ quĩrãca. \p \v 9 Quĩrãcuita b̶ead̶adua. Bãrãra jidabid̶aped̶a dji jʌrebada ded̶aa eded̶aped̶a bia ud̶ia. Mʌ̃ ĩjã panʌ carea ãdjirãba bãrãra dji dromarã quĩrãpita, dji bororã quĩrãpita bid̶a eded̶ia. Maʌ̃nebʌrʌ bãrãba mʌ̃ bed̶eara ãdjirã quĩrãpita jarad̶ia. \v 10 Wãrãda bed̶ea bia mʌ̃nebemada jũma puruza jarad̶ida panʌa. \v 11 Ẽberãrãba bãrãra jida edebʌdad̶e sopuarãnadua sãwã bed̶ead̶ida. Maʌ̃nebemada crĩcharãnadua. Ab̶abe jarad̶adua Ãcõrẽba jarabibʌrʌda. Ara bãdji crĩchad̶eba bed̶ead̶aẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ Jauredrʌ bãrãneba bed̶eaya. \v 12 Ab̶aʌba ara idji djabada beabiya. Dji zezaba idji warrada beabiya idjab̶a warrarãra ãdji djibarirã ume biẽ́ panenaped̶a beabid̶ia. \v 13 Mʌ̃ ĩjã panʌ carea jũmarãba bãrãra quĩrãmania. Baribʌrʌ maʌ̃ ewari zaread̶e mʌ̃ ĩjã panʌda igarad̶aẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽba ẽdrʌ edaya idji ume ewariza zocai panani carea. \p \v 14 Ãcõrẽba quĩrĩãcada idji b̶aiẽ́ b̶ʌma bãrãba unubʌdad̶e jũma Judea druad̶e b̶eara eyad̶aa mĩrũ wãnida panʌa.\f + \fr 13:14 \fq Ãcõrẽba quĩrĩãca.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e naʌ̃ sid̶a b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãcõrẽneba bed̶eabari Danielba jarad̶a” (Daniel 9:27; 11:31; 12:11). Griego Antioco Epipaneba Ãcõrẽ de dromara mititia b̶ʌsia 168 poa Jesu tod̶i naẽna. Baribʌrʌ Jesuba jarasia maʌ̃ Antiocoba od̶a quĩrãca wayacusa mãwãida. Ʌ̃cʌrʌmaarã Jesuba jarad̶ara wãrãda mãwãsia romanorãba Jerusaleʌ̃ puruda, Ãcõrẽ de droma sid̶a poa 70d̶e jũma ãrĩsid̶ad̶e. Ʌ̃cʌrʌmaarã jara b̶ʌa cadjiruad̶ebema ẽberãba mãwã oya (2 Tesalonica 2:3-10). Idjab̶a ʌ̃cʌrʌmaarã Jesuba jarad̶ara jĩrũarebema ewarid̶e mãwãya.\f* (Dji carta acʌ b̶ʌba cãrẽ jara b̶ʌda cawaida b̶ʌa.) \v 15 Maʌ̃ne ẽberã idji de ʌ̃rʌ̃ b̶ʌra idji ded̶e ed̶a wãiẽ́ b̶ʌa ne edai carea. \v 16 Dji pead̶e b̶ʌba idjia ʌ̃rʌ̃ jʌ̃barira jẽda edad̶e wãiẽ́ b̶ʌa. \v 17 Maʌ̃ ewarid̶e wẽrãrã b̶iogoa b̶eara, warra ju dawa erob̶ea sid̶a bio mĩã djuburi b̶ead̶ia. \v 18 Ãcõrẽa iwid̶id̶adua cue jara mĩrũ wãna amaaba. \v 19 Maʌ̃ ewarid̶e ẽberãrãra bio bia mĩgad̶ia. Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũã od̶ad̶eba ʌ̃taa ẽberãrãra maʌ̃ quĩrãca bia mĩgad̶acaa idjab̶a mãwãnacarea waa ara maʌ̃ quĩrãca mĩgad̶aẽ́a. \v 20 Maʌ̃ ewarira dãrãya. Dadjirã Boroba jũma daucha bia mĩgabibara, ni ab̶aʌda ẽdrʌd̶aẽ́ bacasia. Baribʌrʌ Ãcõrẽba jũma daucha bia mĩgabiẽ́a idjia edad̶a ẽberãrã carea. \p \v 21-22 Maʌ̃ ewarid̶e ʌ̃cʌrʌba sewad̶eba jarad̶ia ãdjira Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌba sewad̶eba jarad̶ia ãdjira Ãcõrẽneba bed̶eabarida. Maʌ̃gʌrãba ne ununaca waib̶ʌa b̶eada od̶ia ẽberãrã cũrũgad̶i carea. Ãcõrẽba edad̶arã sid̶a poya cũrũgad̶ibara, ãdjirã sid̶a cũrũgacasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ab̶aʌba bãrãa jaraibʌrʌ, “Acʌd̶adua, Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara nama b̶ʌa,” maʌ̃ra ĩjãrãnadua. Dewaraʌba idjira jarima b̶ʌad̶a aibʌrʌ, maʌ̃ sid̶a ĩjãrãnadua. \v 23 Quĩrãcuita b̶ead̶adua. Jũma mʌ̃a bãrãa jarasia mãwãi naẽna. \s1 Naʌ̃ Djara Edad̶a zeid̶ebema \r Mateo 24:29-44; Luca 21:25-36 \p \v 24 Ẽberãrã bio bia mĩga pananacarea ʌ̃mãdaura pãĩmaya. Jed̶eco sid̶a ʌ̃naẽ́a. \v 25 Chĩdaura bajãneba b̶aecuad̶ia. Jũma bajãne b̶eara quĩrã awara b̶eya. \v 26 Maʌ̃gʌ ewarid̶e mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara jʌ̃rãrãne ʌb̶ʌa bara zebʌrʌda idjab̶a quĩrãwãrẽã dorrodorroa b̶ʌda ununia.\f + \fr 13:26 \ft Daniel 7:13-14.\f* \v 27 Maʌ̃ne mʌ̃a bajãnebema nezocarãda drua b̶eaza wãbiya Ãcõrẽba edad̶arãda ãbaa jʌred̶amãrẽã. \p \v 28 Higojõneba ne jarabʌrʌda cawad̶adua. Dji jʌwatera tucu nũmeped̶a quedua barabaria. Maʌ̃neba jũmarãba cawa panʌa dãrãẽ́ne poara zeida. \v 29 Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃a jarad̶a unubʌdad̶e cawad̶adua mʌ̃ zei ewarira jũẽbod̶oda. \v 30 Mʌ̃a bãrãa wãrãda jaraya: naʌ̃ ewarid̶ebema ẽberãrã beud̶i naẽna maʌ̃ra jũma mãwãya. \v 31 Bajãra jõya, naʌ̃ ẽjũã sid̶a jõya, baribʌrʌ mʌ̃a jarad̶ara wãrãda mãwãya. \p \v 32 Baribʌrʌ ni ab̶aʌba maʌ̃ ewarira sãʌ̃be mãwãida cawad̶aẽ́a. Ãcõrẽ nezoca bajãne b̶ea bid̶a adua panʌa. Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a bid̶a adua b̶ʌa. Ab̶abe mʌ̃ Zezabʌrʌ cawa b̶ʌa. \p \v 33 Quĩrãcuita b̶ead̶adua. Dau ʌb̶ʌa b̶ead̶adua idjab̶a Ãcõrẽa iwid̶i b̶ead̶adua. Bãrãba dji ewari sãʌ̃be zeida adua panʌa. \v 34 Maʌ̃ ewari zebʌrʌra naʌ̃ quĩrãca b̶aya: ẽberãda dewara druad̶aa wãbʌrʌd̶e dji nezocarãda idji de wagad̶amãrẽã amesia. Ãdjiza ne od̶amãrẽã b̶ʌsia. Dji ed̶a wãbada acʌbaría jarasia quĩrãcuita acʌ b̶amãrẽã. \v 35-36 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã bid̶a adua panʌa bãrã De Djibarira sãʌ̃be waya zeida: queubʌrʌd̶e, ariquẽtra, eterre berubʌrʌd̶e wa diaped̶a. Maʌ̃ bẽrã dau ʌb̶ʌa b̶ead̶adua, mʌ̃ cawaẽ́ne zebʌrʌd̶e bãrãra cãĩ duanʌda unurãmãrẽã. \v 37 Mʌ̃a bãrãa jara b̶ʌra jũmarãa jarabʌrʌa: dau ʌb̶ʌa b̶ead̶adua.– \c 14 \s1 Jesu bead̶i carea crĩcha jʌrʌ panana \r Mateo 26:1-5; Luca 22:1-2; Juaʌ̃ 11:45-53 \p \v 1 Ewari umé babʌrʌd̶e judiorãba Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewarida od̶i basía. Maʌ̃ ewari dromane paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶ʌda cobadaa. Maʌ̃ne sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadarã ume crĩcha jʌrʌ panasid̶aa Jesura chupea jidad̶aped̶a beabid̶i carea. \v 2 Baribʌrʌ jarasid̶aa: \p –Ewari dromane jidad̶aẽ́a ẽberãrã quĩrũbucarãnamãrẽã.– \s1 Wẽrãba nardo quera Jesu boro ʌ̃rʌ̃ wead̶a \r Mateo 26:6-13; Juaʌ̃ 12:1-8 \p \v 3 Maʌ̃ ewarid̶e Jesura Betania purud̶e Simoʌ̃ aid̶a bara b̶ad̶a ded̶e b̶asia. Ne co chũmʌne wẽrãda idjimaa zesia. Maʌ̃ wẽrãba boteya alabastro mõgara od̶ada enesia. Boteyara nardo quera idji awa b̶ʌba bira b̶asia. Maʌ̃ nardo querara bio nẽbʌa b̶asia. Maʌ̃ne wẽrãba dji boteya ochiruda b̶ʌaped̶a querara Jesu boro ʌ̃rʌ̃ weasia. \v 4 Maʌ̃ carea ʌ̃cʌrʌ arima duanʌda quĩrũnaped̶a ãdub̶a jarasid̶aa: \p –¿Cãrẽ cãrẽã jãʌ̃ querara weatasi? \v 5 Nẽdobued̶abara poa ab̶a trajabʌrʌd̶e edabari quĩrãca edacasia. Maʌ̃ parataba ne neẽ́ qued̶eara carebacasia.– \p Maʌ̃ wẽrãra bia quẽãsid̶aa. \v 6 Baribʌrʌ Jesuba jarasia: \p –Idu b̶ʌd̶adua. ¿Cãrẽ cãrẽã idjira quẽã panʌ? Idjia mʌ̃ jãwã od̶ara bia b̶asia. \v 7 Ne neẽ́ qued̶eara ewariza bãrã tãẽna panania; bãrãba quĩrĩãbʌdad̶e poya ãdjirãra carebad̶ida panʌa. Baribʌrʌ mʌ̃ra bãrã ume ewariza b̶aẽ́a. \v 8 Naʌ̃ wẽrãba arid̶e osia. Dãrãẽ́ne mʌ̃ra beuped̶a tʌb̶arid̶ia. Idjia mʌ̃ra maʌ̃ carea queraba pãsia. \v 9 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: jũma naʌ̃ ẽjũãne bed̶ea bia mʌ̃nebema jaradiabʌdama naʌ̃ wẽrãba od̶ara nẽbʌrʌd̶ia idji sid̶a quĩrãnebad̶amãrẽã.– \s1 Judaba Jesu jidabi carea crĩchad̶a \r Mateo 26:14-16; Luca 22:3-6 \p \v 10 Juda Iscarioteda Jesuba doce edad̶ad̶ebema basía. Maʌ̃ Judara sacerdote bororãmaa wãsia Jesu jidabi carea. \v 11 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e ãdjirãra b̶ʌsrid̶ad̶aped̶a Judaa paratada diad̶iad̶a asid̶aa. Ara maʌ̃da Judaba jʌrʌbadjia sãwã Jesura jidabida. \s1 Jesuba doce edad̶arã ume ne cod̶a \r Mateo 26:17-29; Luca 22:7-23; Juaʌ̃ 13:21-30; 1 Corinto 11:23-26 \p \v 12 Paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶ʌ cobada ewarida jũẽsia. Domia ab̶a mãwã cobadjid̶aa. Dji nabema ewarid̶e judiorãba Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea oveja zaqueda bead̶aped̶a cobadaa. Maʌ̃ne Jesu ume nĩbabadarãba idjía iwid̶isid̶aa: \p –¿Bʌa sãma quĩrĩã b̶ʌ daiba Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea cobadara od̶e wãnida?– \p \v 13 Maʌ̃ne Jesuba idji ume nĩbabadarãda umé trʌ̃ped̶a nãwã jarasia: \p –Jerusaleʌ̃ purud̶aa wãnadua. Jãma bãrãba ununia umaquĩrãba zocoda eronĩda. Idji caid̶u wãnadua. \v 14 Idji ed̶a wãbʌrʌma dji de djibaría jarad̶adua: “Dadjirãa Jaradiabariba naʌ̃da iwid̶ibisia: mʌ̃a, mʌ̃ ume nĩbabadarã bid̶a Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea cobadara ¿sãma cod̶i?” \v 15 Maʌ̃ de djibariba ʌ̃taarebema dejã waib̶ʌada jũma biya o nũmʌda acʌbiya. Mama ne cobadara dadjirã itea od̶adua.– \p \v 16 Ara maʌ̃da Jesu ume nĩbabadara Jerusaleʌ̃ purud̶aa umé wãsid̶aa. Wãbʌdad̶e Jesuba ãdjía jarad̶a quĩrãca unusid̶aa. Maʌ̃be Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea cobadara osid̶aa. \p \v 17 Queud̶acarea Jesura, idjia edad̶a doce panʌ ume jũẽsid̶aa. \v 18 Ne co chũpanʌne Jesuba jarasia: \p –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: ab̶a mʌ̃ ume ne co b̶ʌba mʌ̃ra jidabiya.– \p \v 19 Maʌ̃ carea ãdjira sopua panesid̶aa. Ara maʌ̃da ab̶a ab̶a Jesua iwid̶isid̶aa: \p –¿Mʌ̃a mãwã oica?– \p \v 20 Jesuba jarasia: \p –Ab̶a bãrã doced̶ebemaba jidabiya. Idjia bid̶a ab̶ari eped̶ecod̶e paʌ̃da su co b̶ʌa. \v 21 Wãrãda mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara beuida b̶ʌa Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca.\f + \fr 14:21 \ft Salmo 22; Salmo 118:22; Isaía 52:15d̶eba ab̶a 53:12d̶aa.\f* ¡Baribʌrʌ mʌ̃ jidabi ẽberãra bio mĩã djuburi b̶ʌa! Idjira toped̶ad̶aẽ́bara biara b̶acasia.– \p \v 22 Wad̶i ne co duanʌne Jesuba paʌ̃da jʌwad̶e edaped̶a Ãcõrẽa bia jarasia. Maʌ̃be cõrãcuaped̶a ãdjía diabʌrʌd̶e nãwã jarasia: \p –Cod̶adua. Naʌ̃gʌra mʌ̃ cacuaa.– \p \v 23 Maʌ̃be uva b̶ada edaped̶a Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a asia. Maʌ̃ uva b̶ara ãdjirãza diasia. Jũmarãba dosid̶aa. \v 24 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Naʌ̃gʌra mʌ̃ oa erozoabʌrʌ́a. Mʌ̃ oad̶eba Ãcõrẽba zocãrã ume bed̶ea djiwid̶ida b̶ʌbʌrʌa.\f + \fr 14:24 \fq Bed̶ea djiwid̶i.\ft Jeremia 31:31-34. Ãcõrẽra naãrã israelerã ume bed̶ea b̶ʌsia (Exodo 24:6-8).\f* \v 25 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: uva b̶ara waa doẽ́a ab̶a Ãcõrẽba jũma idji ẽberãrã pe erob̶ebʌrʌd̶aa. Maʌ̃bebʌrʌ mʌ̃a bãrã ume uva b̶ada wayacusa doya.–\f + \fr 14:25 \fq Uva b̶ada wayacusa doya.\ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ba idjab̶a jara b̶ʌa: “Uva b̶a djiwid̶ida doya.”\f* \s1 Pedroba Jesu igaraẽ́ana ad̶a \r Mateo 26:30-35; Luca 22:31-34; Juaʌ̃ 13:36-38 \p \v 26 Maʌ̃be Ãcõrẽ Bed̶ead̶ebemada trʌ̃ãnaped̶a Olivo eyad̶aa wãsid̶aa.\f + \fr 14:26 \ft Maʌ̃ ewari dromane ne cod̶i naẽna Salmo 113d̶eba ab̶a 114d̶aa trʌ̃ãbadjid̶aa. Ne coped̶ad̶acarea Salmo 115d̶eba ab̶a 118d̶aa trʌ̃ãbadjid̶aa.\f* \v 27 Wãbʌdad̶e Jesuba jarasia: \p –Naʌ̃ diamasi jũma bãrãba mʌ̃ra igarad̶ia. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃a oveja wagabarira beabʌrʌd̶e dji ovejara jãrãzoad̶ia.”\f + \fr 14:27 \ft Zacaria 13:7.\f* \v 28 Baribʌrʌ mʌ̃ra ʌ̃rẽbaped̶a bãrã na wãya Galilea druad̶aa.– \p \v 29 Maʌ̃ne Pedroba Jesua jarasia: \p –Jũmarãba bʌra igarad̶imĩna mʌ̃a igaraẽ́a.– \p \v 30 Jesuba Pedroa jarasia: \p –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: nane diamasi eterre b̶arima umé berui naẽna bʌa b̶arima ũbea mʌ̃ra unucaad̶a aya.– \p \v 31 Baribʌrʌ Pedroba wetara jarasia: \p –Mʌ̃ beabʌda sid̶a bʌra igaraẽ́a.– \p Jũmarãba ab̶arica jarasid̶aa. \s1 Jesuba Getsemanine Ãcõrẽa iwid̶id̶a \r Mateo 26:36-46; Luca 22:39-46 \p \v 32 Maʌ̃be Getsemani abadama jũẽne wãsid̶aa. Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: \p –Mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶ibʌrʌmisa nama chũpanenadua.– \p \v 33 Maʌ̃be Pedroda, Santiagoda, Juaʌ̃ sid̶a jĩga edesia. Idji sãwãinebemada jũmawãyã crĩcha b̶ʌ bẽrã Jesura bio sopua b̶esia. \v 34 Maʌ̃ne jarasia: \p –Mʌ̃ra sopuaba beubʌrʌ quĩrãca b̶ʌa. Nama panenadua. Mʌ̃ daucha zocai pananadua.– \p \v 35 Maʌ̃be Jesura wagabe wãped̶a b̶arru cob̶eped̶a Ãcõrẽa iwid̶isia quĩrã awara oi cawaya. \v 36 Nãwã jarasia: \p –Zeza, bʌa ne jũmada poya oida b̶ʌa. Mʌ̃ra idu bia mĩgabirãdua. Baribʌrʌ mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca orãdua. Odua bʌabʌrʌ quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.– \p \v 37 Jesu jẽda zebʌrʌd̶e unusia ãdjira cãĩ panʌda. Pedroa jarasia: \p –Simoʌ̃, bʌra ¿cãrẽ cãrẽã cãĩ b̶ʌ? ¿Ni hora ab̶a bid̶a poya zocai b̶aẽ́ca? \v 38 Bãrãra dau ʌb̶ʌa b̶ead̶adua. Ãcõrẽa iwid̶id̶adua mʌ̃ igarad̶a amaaba. Mʌ̃a cawa b̶ʌa bãrãba biada o quĩrĩã panʌda. Mãwãmĩna naʌ̃ djarad̶e ʌb̶ʌaẽ́ panʌa.– \p \v 39 Jesura wayacusa wãped̶a idjia naãrã iwid̶id̶ara Ãcõrẽa iwid̶isia. \v 40 Maʌ̃be idji ume nĩbabadarãmaa zebʌrʌd̶e wayacusa cãĩ panʌda unusia. Ãdji daura daupeaba oga cara nũpanasid̶aa. Maʌ̃ne cawad̶aẽ́ basía Jesua sãwã jarad̶ida. \p \v 41 B̸arima ũbea mãwã ãdjimaa zebʌrʌd̶e Jesuba jarasia: \p –Bãrãra ¿wad̶ibid̶a cãĩ panʌca? ¡Waaẽ́a! Mʌ̃ ewarira jũẽsia. Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ẽberã cadjiruarã jʌwad̶e b̶ebʌrʌa. \v 42 Piradrʌd̶adua. Wãnia. Jari urua mʌ̃ jidabira.– \s1 Jesu jidaped̶ad̶a \r Mateo 26:47-56; Luca 22:47-53; Juaʌ̃ 18:2-11 \p \v 43 Jesu wad̶i bed̶ea b̶ʌd̶e Judada zesia. Maʌ̃ Judara Jesuba doce edad̶ad̶ebema basía. Zocãrã ẽberãrãda neco bara, bacuru bara idji ume zesid̶aa. Ãdjirãra sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadarãba, dji dromarã bid̶a diabueped̶ad̶arã basía. \v 44 Dji jidabiya b̶ʌba ãdjía jarad̶oasia sãwã oida Jesuda cawad̶amãrẽã. Nãwã jarasia: \p –Mʌ̃a uridarrad̶e isõbʌrʌda Jesua. Idjida jidad̶aped̶a bio jʌ̃ eded̶adua.– \p \v 45 Maʌ̃be Judara Jesu caita wãped̶a jarasia: \p –¡Jaradiabari, Jaradiabari!– \p Mãwã jaraped̶a Jesura uridarrad̶e isõsia. \v 46 Ara maʌ̃da idji ume zeped̶ad̶aba Jesura jidasid̶aa. \v 47 Maʌ̃ carea Jesu ume nĩbabari ab̶aʌba idji djõbada necoda ẽũta edaped̶a sacerdote dji droma nezoca cʌwʌrʌda tʌtasia. \v 48 Maʌ̃ne Jesuba ãdjirãa jarasia: \p –Bãrãra ¿cãrẽ cãrẽã neco bara, bacuru bara mʌ̃ra jãwã jidad̶e ze panʌ? ¿Mãwãra mʌ̃ra ẽberã minijĩchiaca? \v 49 Mʌ̃a ewariza Ãcõrẽ de droma dajada bãrãa jaradia b̶asia. ¿Cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra mama jũmarã daid̶e jidad̶aẽ́ basi? Baribʌrʌ nãwã o panʌa Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌra mãwãida b̶ʌ bẽrã.–\f + \fr 14:49 \ft Isaía 53:12.\f* \p \v 50 Mãwã b̶ʌd̶e Jesu ume nĩbabadarãba idjira b̶eesid̶aa. Jũmarãda mĩrũ wãbʌrʌsid̶aa. \v 51 Baribʌrʌ cũdra ab̶aʌda Jesu caid̶u wãsia. Maʌ̃ cũdrara borob̶aba ãnẽb̶ari nĩbasia. Mãwã b̶ʌd̶e idji sid̶a jidasid̶aa. \v 52 Baribʌrʌ idjia borob̶ara wẽãtaped̶a ãcad̶a mĩrũ pira wãsia. \s1 Jesu dji dromarã quĩrãpita b̶ad̶a \r Mateo 26:57-68; Luca 22:54-71; Juaʌ̃ 18:12-24 \p \v 53 Maʌ̃be Jesura sacerdote dji dromaara b̶ʌma jida edesid̶aa. Mama jũma sacerdote bororãda, judiorã dji dromarãda, judiorã ley jaradiabadarã sid̶a ãbaa dji jʌre duanasid̶aa. \v 54 Maʌ̃ne Pedroba Jesu tʌmʌba ẽpẽ nĩda sacerdote dji droma dema jũẽsia. Dji de aud̶u jũrã ca b̶ʌd̶e ed̶a Pedrora Ãcõrẽ de dromanebema zarrarã ume tʌbʌ cã chũmesia. \p \v 55 Maʌ̃ne sacerdote bororãba, jũma dji dromarã bid̶a ẽberãrãda jʌrʌsid̶aa Jesud̶ebemada biẽ́ jarad̶amãrẽã. Idjira nẽbʌrad̶e b̶ʌd̶aped̶a beabid̶ida crĩchasid̶aa. Mãwãmĩna Jesu biẽ́ jarad̶ida neẽ́ b̶asia. \v 56 Zocãrãba sewad̶eba Jesura biẽ́ jarasid̶aa, baribʌrʌ ãdjia jaraped̶ad̶ara ab̶ari quĩrãca b̶aẽ́ basía. \v 57 Mãwã panʌne ʌ̃cʌrʌba piradrʌd̶aped̶a sewad̶eba jarasid̶aa: \p \v 58 –Daiba ũrĩsid̶aa idjia nãwã jarabʌrʌda: “Ẽberãrãba oped̶ad̶a Ãcõrẽ de dromada mʌ̃a ãrĩya, baribʌrʌ ewari ũbea babʌrʌd̶e mʌ̃a dewarada oya ẽberãrãba od̶aẽ́da.”–\f + \fr 14:58 \ft Juaʌ̃ 2:19-22.\f* \p \v 59 Mãwãmĩna ãdjiza maʌ̃nebema jaraped̶ad̶ara quĩrã awara b̶asia. \v 60 Maʌ̃be sacerdote dji dromaara b̶ʌra ẽsi nũmeped̶a Jesua iwid̶isia: \p –Naʌ̃gʌrãba bʌra biẽ́ jara panʌa. Ãdjia jara panʌra ¿wãrãca? ¿Bʌa ni cãrẽ sid̶a panuẽ́ca?– \p \v 61 Jesura chupea b̶esia. Panuẽ́ basía. Mãwã b̶ʌd̶e sacerdote dji dromaara b̶ʌba wayacusa Jesua iwid̶isia: \p –¿Bʌra Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aca? ¿Bʌra dadjia bia jarabada Ãcõrẽ Warraca?– \p \v 62 Jesuba panusia: \p –Mãẽ, mʌ̃́a. Bãrãba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ununia Ãcõrẽ ne jũma poya b̶ʌ jʌwa araare chũmʌda idjab̶a jʌ̃rãrãne zebʌrʌda.–\f + \fr 14:62 \ft Salmo 110:1; Daniel 7:13-14.\f* \p \v 63 Maʌ̃ne sacerdote dji dromaara b̶ʌ quĩrũbʌrʌba idjia jʌ̃ b̶ʌra cõãtaped̶a jarasia: \p –¿Cãrẽ cãrẽã dewarada jʌrʌd̶i idji biẽ́ jaramãrẽã? \v 64 ¡Bãrãba ũrĩsid̶aa idjia Ãcõrẽda biẽ́ jara b̶ʌda! Jãʌ̃be bãrãmaarã ¿idjira sãwã od̶i?– \p Maʌ̃ne jũmarãba jarasid̶aa Jesura bed̶ead̶e b̶ʌ carea bead̶ida panʌda. \p \v 65 Maʌ̃be ʌ̃cʌrʌba Jesura dau id̶osid̶aa idjab̶a idji quĩrã bʌrad̶aped̶a chĩbadjid̶aa. Chĩnaped̶a jarabadjid̶aa: \p –¡Ãcõrẽneba jaradua caiba bʌra chĩsida!– \p Mãwã duanʌne Ãcõrẽ de dromanebema zarrarãba Jesura jidad̶aped̶a puobadjid̶aa. \s1 Pedroba Jesu unucaad̶a ad̶a \r Mateo 26:69-75; Luca 22:56-62; Juaʌ̃ 18:15-18, 25-29 \p \v 66 Pedro maʌ̃ de droma dud̶a b̶asid̶e sacerdote droma nezocawẽrãda ab̶a zesia. \v 67 Maʌ̃ wẽrãba idjira tʌbʌ cã chũmʌda unusia. Acʌ nũmeped̶a jarasia: \p –Bʌra Jesu Nazared̶ebema ume nĩbasia.– \p \v 68 Maʌ̃ne Pedroba nãwã mẽrãsia: \p –Mʌ̃a jãʌ̃ ẽberãra unucaa. Mʌ̃a adua b̶ʌa bʌa cãrẽda jara b̶ʌda.– \p Mãwã jaraped̶a Pedrora de aud̶u jũrã ca b̶ʌd̶e dji ẽdrʌbadamaa wãsia. Maʌ̃ne eterreda berusia.\f + \fr 14:68 \fq Maʌ̃ne eterreda berusia.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* \v 69 Wayacusa nezocawẽrãba Pedrora unuped̶a dji arima duanʌrãa jarasia: \p –Za b̶ʌda ãdjid̶ebemaa.– \p \v 70 Pedroba mãwã ũrĩped̶a wayacusa mẽrãsia. Dãrãẽ́ne arima duanʌba wayacusa Pedroa jarasid̶aa: \p –Wãrãda bʌra ãdjid̶ebemaa. Bʌra Galilead̶ebemada jãwã b̶ʌa. Ãdji quĩrãca bed̶eabaria.–\f + \fr 14:70 \fq Ãdji quĩrãca bed̶eabaria.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* \p \v 71 Pedroba jarasia: \p –¡Mʌ̃a sewada jaraibʌrʌ Ãcõrẽba cawa oya! Wãrãneba jaraya: bãrãba jara panʌ ẽberãra mʌ̃a unucaa.– \p \v 72 Mãwã b̶ʌd̶e eterrera wayacusa berusia. Ara maʌ̃ne Pedroba quĩrãnebasia Jesuba jarad̶ara: “Eterrera b̶arima umé berui naẽna bʌa b̶arima ũbea mʌ̃ra unucaad̶a aya.”\f + \fr 14:72 \ft Marco 14:27-31.\f* Pedroba maʌ̃nebema crĩchabʌrʌd̶e dãrã jĩãsia. \c 15 \s1 Jesu Pilato quĩrãpita edeped̶ad̶a \r Mateo 27:1-2, 11-14; Luca 23:1-5; Juaʌ̃ 18:28-38 \p \v 1 Ãsabod̶od̶e sacerdote bororãra, judiorã dji dromarãra, judiorã ley jaradiabada sid̶a ãbaa bed̶ea ausid̶aa Jesura Pilatomaa eded̶i carea.\f + \fr 15:1 \fq Pilato.\ft Romanorã boro Tiberio abadaba Pilatora Judea druad̶ebema boroda b̶ʌsia. Dji boroda b̶asia poa 26d̶eba ab̶a 36d̶aa. Judiorã bororãba Jesura Pilatomaa edesid̶aa ãdjia preso b̶earã beacara panʌ bẽrã. Ab̶a romanorãba mãwã od̶ida panasid̶aa.\f* Ara maʌ̃da Jesura jʌwa jʌ̃ edesid̶aa. \v 2 Pilatoba Jesua iwid̶isia: \p –¿Bʌda wãrãda judiorã boroca?– \p Jesuba panusia: \p –Mãẽ, bʌa mãwã jara b̶ʌa.– \p \v 3 Maʌ̃ne sacerdote bororãba ne zocãrãneba Jesura biẽ́ jarasid̶aa. \v 4 Maʌ̃ bẽrã Pilatoba waya Jesua iwid̶isia: \p –Ũrĩdua, ãdjirãba bʌra ne jũmaneba biẽ́ jara duanʌa. ¿Bʌa panuẽ́ca?– \p \v 5 Baribʌrʌ Jesuba maʌ̃ sid̶a panuẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã Pilatoba cawa crĩchaẽ́ b̶esia. \s1 Jesu bead̶i carea jaraped̶ad̶a \r Mateo 27:15-31; Luca 23:13-25; Juaʌ̃ 18:38–19:16 \p \v 6 Poaza judiorãba maʌ̃ ewari droma o panʌne Pilatoba preso b̶eada ab̶a ẽdrʌ b̶ʌbadjia. Ãdjirãba iwid̶ibʌdada ẽdrʌ b̶ʌbadjia. \v 7 Maʌ̃ne ẽberã Barrabá abadada b̶asia. Maʌ̃ Barrabára idjiare b̶earã sid̶a puru quĩrũbigasid̶ad̶e mĩã beasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã preso panasid̶aa. \v 8 Maʌ̃ne zocãrã judiorãda Pilatomaa zed̶aped̶a iwid̶i duanesid̶aa idjia poaza obarida omãrẽã. \v 9-10 Pilatoba cawa b̶asia sacerdote bororãda Jesu ume biẽ́ duanʌ bẽrã idjira jida diasid̶ada. Maʌ̃ carea dji ẽberãrã powua nũmʌ́a iwid̶isia: \p –¿Bãrãba quĩrĩã panʌca mʌ̃a za b̶ʌ judiorã borora ẽdrʌ b̶ʌida?– \p \v 11 Maʌ̃ne sacerdote bororãba dji powua nũmʌ́a nãwã jarasid̶aa: “Pilatoa jarad̶adua Barrabádrʌ ẽdrʌ b̶ʌmãrẽã.” \v 12 Maʌ̃ carea Pilatoba wayacusa ãdjirãa iwid̶isia: \p –Mãwãra bãrãba judiorã boro abadara ¿mʌ̃a sãwã oi?– \p \v 13 Maʌ̃ne ãdjirãba jĩgua jara duanesid̶aa: \p –¡Crud̶e cachi beabidua!– \p \v 14 Pilatoba iwid̶isia: \p –¿Cãrẽ cãrẽã mãwã oi? ¿Idjia cãrẽ cadjiruada osi?– \p Mãwã bed̶ea b̶ʌd̶e ãdjirãba wetara b̶ʌga jara duanasid̶aa: \p –¡Crud̶e cachi beabidua!– \p \v 15 Pilatora ẽberãrã ume biẽ́ b̶e amaaba Barrabádrʌ ẽdrʌ b̶ʌsia. Baribʌrʌ Jesura soaba ubiped̶a sordaorãa diasia crud̶e cachi bead̶amãrẽã. \p \v 16 Ara maʌ̃da sordaorãba Jesura ãdji de droma Pretorio abadad̶e ed̶a edesid̶aa. Mama waabema sordaorãda trʌ̃sid̶aa. \v 17 Maʌ̃be djio pursupursua b̶ʌda Jesua jʌ̃bisid̶aa. Borob̶ari ʌrʌ cad̶ada idji borod̶e wẽãju b̶ʌsid̶aa. \v 18 Maʌ̃be jĩgua jara duanesid̶aa: \p –¡Bio bia b̶ʌa, judiorã boro!– \p \v 19 Idji borod̶e bacuruba ubadjid̶aa idjab̶a dau id̶obadjid̶aa. Chĩrãborod̶e copanesid̶aa idjira wãrãda bio waya panʌ quĩrãca. \v 20 Idjira ipid̶a biẽ́ jarad̶aped̶a maʌ̃ pursupursua b̶ʌ jʌ̃biped̶ad̶ara wẽãsid̶aa. Wẽãnaped̶a idjia jʌ̃ b̶ad̶ada wayacusa jʌ̃bisid̶aa. Maʌ̃be crud̶e cachi bead̶i carea edesid̶aa. \s1 Jesu crud̶e cachi b̶ʌped̶ad̶a \r Mateo 27:32-44; Luca 23:26-43; Juaʌ̃ 19:17-27 \p \v 21 Jesu puru dajadaa edesid̶ad̶e ẽberã Simoʌ̃ abadada Jerusaleʌ̃naa zebʌrʌ basía. Alejandroba Rupo bid̶a maʌ̃ Simoʌ̃ra ãdji zeza basía.\f + \fr 15:21 \ft Romano 16:13.\f* Idjira Cirene purud̶ebema basía. Sordaorãba idjía Jesu crura ataubisid̶aa. \p \v 22 Mãwã Jesura ẽjũã Golgota abadamaa edesid̶aa. Golgota trʌ̃ba jara b̶ʌa Boro B̸ʌwʌrʌ. \v 23 Mama uva b̶a asea mirrad̶a puerad̶ada Jesua diasid̶aa pua droamãrẽã. Baribʌrʌ Jesuba doẽ́ basía. \v 24 Maʌ̃be crud̶e cachi b̶ʌsid̶aa. Mãwãnacarea ne jemenesid̶aa Jesuba cacuad̶e jʌ̃ b̶ad̶ara sãwã jed̶ecad̶i cawaya. \p \v 25 Jesu crud̶e cachi b̶ʌsid̶ad̶e ʌ̃mãdau ʌ̃tʌ b̶asia. \v 26 Maʌ̃ne bed̶eada cachi jira b̶ʌsid̶aa cawabid̶i carea idjira cãrẽ cãrẽã beabʌdada. Nãwã b̶ʌ́ b̶asia: “Judiorã Boro.” \v 27 Idjab̶a ne drʌabadada umé Jesu caita crud̶e cachi jira b̶ʌsid̶aa, ab̶a idji jʌwa araare, ab̶a idji jʌwa acʌare. \v 28 Mãwãsia Ãcõrẽ cartad̶e jara b̶ʌ quĩrãca. Nãwã jara b̶ʌa: “Idjira ẽberã cadjirua quĩrãca beasid̶aa.”\f + \fr 15:28 \fq Isaía 53:12.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e versículo 28 neẽ́a.\f* \p \v 29-30 Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãda caita wãnaped̶a boro ʌ̃rãtʌ ʌ̃rãtʌd̶aped̶a Jesua nãwã biẽ́ bed̶eabadjid̶aa: \p –Ãjãã, bʌa Ãcõrẽ de dromara ãrĩped̶a ewari ũbead̶e wayacusa poya oibʌrʌ, ¡ara bʌdub̶a ẽdrʌdua! ¡Jãʌ̃ crud̶eba ud̶aa zedua!– \p \v 31 Ab̶ari quĩrãca sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadarã bid̶a Jesura ipid̶a biẽ́ jarabʌdad̶e nãwã jarabadjid̶aa: \p –Idjia dewararãda carebasia, baribʌrʌ ara idub̶a poya ẽdrʌẽ́a.\f + \fr 15:31 \fq Carebasia.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “ẽdrʌ edasia.”\f* \v 32 Mãwãra ¿idjira Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aca? ¿Idjira Israeld̶ebema boroca? Jãʌ̃ crud̶eba ud̶aa zeida b̶ʌa dairãba cawad̶aped̶a ĩjãni carea.– \p Maʌ̃ne Jesu caita crud̶e cachiped̶ad̶a bid̶a ab̶ari quĩrãca biẽ́ jarasid̶aa. \s1 Jesu crud̶e beud̶a \r Mateo 27:45-56; Luca 23:44-49; Juaʌ̃ 19:28-30 \p \v 33 Umatipa ʌ̃mãdaura quisia.\f + \fr 15:33 \ft Amos 8:9-10.\f* Maʌ̃ba naʌ̃ ẽjũãra hora ũbea jũma pãĩma nũmasia. \v 34 Hora ũbea bad̶acarea Jesuba jĩgua jarasia: \p –Eloi, Eloi, ¿lama sabactani?– \p Maʌ̃ arameo bed̶eaba jara b̶ʌa: “Mʌ̃ Ãcõrẽ, mʌ̃ Ãcõrẽ, ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃dub̶a b̶eesi?” \p \v 35 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩbʌdad̶e ʌ̃cʌrʌ mama caita duanʌba jarasid̶aa: \p –Ũrĩnadua, idjia Elíada trʌ̃ b̶ʌa.– \p \v 36 Ara maʌ̃da ab̶a pira wãped̶a uva b̶a oregueada mõda quirud̶e dodoba edasia. Bacurud̶e jʌ̃ped̶a Jesua diasia domãrẽã. Maʌ̃be dji ẽberãba jarasia: \p –Jʌ̃ãnadua; acʌd̶ia Elíaba idjira ud̶aa b̶ʌd̶e zei cawaya.– \p \v 37 Maʌ̃ne Jesura mĩãdua b̶iaped̶a ĩyãdrʌsia. \v 38 Ara mãwãbʌrʌd̶e Ãcõrẽ de dromane ed̶a wua eatʌ jira b̶ʌda ẽsidra ʌ̃tʌba ed̶aa cõã dogosia.\f + \fr 15:38 \ft Exodo 26:31-33; Hebreo 9:1-15.\f* \v 39 Romanebema sordaorã boro Jesu quĩrãpita b̶ʌba idji mãwã beubʌrʌ unusid̶e jarasia: \p –Wãrãda naʌ̃ ẽberãra Ãcõrẽ Warra basía.– \p \v 40 Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌ wẽrãrãba tʌmʌba acʌ duanasid̶aa. Ãdjirã tãẽna Maria Magdalenada, Salomé sid̶a panasid̶aa. Dewarabema Maria sid̶a b̶asia. Santiago Tẽãbema abadaba, Jose bid̶a maʌ̃gʌ Mariara ãdji papa basía. \v 41 Jesu Galilead̶e b̶asid̶e maʌ̃ wẽrãrãra idji ume nĩbasid̶aa idjab̶a careba panasid̶aa. Arima dewara wẽrãrãda baraasia Jesu ume Jerusaleʌ̃naa wãped̶ad̶ada. \s1 Jesu tʌb̶ariped̶ad̶a \r Mateo 27:57-61; Luca 23:50-56; Juaʌ̃ 19:38-42 \p \v 42-43 Nurẽma ʌ̃nãũbada ewari basía. Maʌ̃ ewari carea judiorãra ne o panasid̶aa. Queubod̶od̶e Jose Arimatea purud̶ebemada Pilatomaa wãsia. Maʌ̃ Josera judiorã bororãnebema basía. Jũmarãba idjira bio bia unubadjid̶aa. Idjia jʌ̃ã b̶abadjia Ãcõrẽba jũmarãda pe erob̶amãrẽã. Ne waya neẽ́ Pilatomaa wãped̶a Jesu cacuada iwid̶isia tʌb̶ari carea. \v 44 Maʌ̃ne Pilatoba cawa crĩchaẽ́ basía sãwã Jesura isabe beusida. Maʌ̃ carea sordaorã boroda trʌ̃ped̶a iwid̶isia Jesura wãrãda beusi cawaya. \v 45 Sordaorã boroba wãrãda beusiad̶a ad̶a bẽrã Pilatoba Josea Jesu cacuara idu edebisia. \v 46 Joseba borob̶ada nẽdoped̶a Jesu cacuara crud̶ebemada ud̶aa b̶ʌped̶a maʌ̃ borob̶aba bʌrá b̶ʌsia. Maʌ̃be mõjẽ uria corod̶ad̶e ed̶a b̶ʌped̶a mõgara waib̶ʌaba uriara jũãtrʌ b̶ʌsia. \v 47 Maria Magdalenaba, Jose papa Maria bid̶a acʌ panasid̶aa Jesu cacuara mama b̶ʌbʌdada.\f + \fr 15:47 \fq Jose.\ft Maʌ̃gʌ Josera Arimatead̶ebemaẽ́a, ãtebʌrʌ Santiago Tẽãbema abada ume dji djaba basía. Marco 15:40; 16:1.\f* \c 16 \s1 Jesu ʌ̃rẽbad̶a Ãcõrẽ nezocaba jarad̶a \r Mateo 28:1-10; Luca 24:1-12; Juaʌ̃ 20:1-10 \p \v 1 Ʌ̃nãũbada ewari jõnacarea Maria Magdalenaba, Santiago papa Mariaba, Salomé bid̶a querada nẽdosid̶aa Jesu cacuara pʌrʌd̶i carea. \v 2 Nabema ewari domianebemane diaped̶a ara ʌ̃mãdau odjabʌrʌd̶e ãdjira Jesu tʌb̶ariped̶ad̶amaa wãsid̶aa. \v 3 Maʌ̃ne nãwã jara nĩbasid̶aa: \p –Dadjira ed̶a wãni carea ¿jãʌ̃ mõgara waib̶ʌa uria jũãtrʌ b̶ʌra caiba ãyã b̶ʌi?– \p \v 4 Baribʌrʌ araa acʌbʌdad̶e unusid̶aa mõgara waib̶ʌara orrocawa cob̶ʌda. \v 5 Ara maʌ̃da uriad̶e ed̶a wãsid̶aa. Ed̶a wãbʌdad̶e cũdrada unusid̶aa. Idjia drasoa jʌ̃ b̶ʌra totroa querasia. Ãdji jʌwa araare chũmasia. Idji carea wẽrãrãra dauperasid̶aa. \v 6 Maʌ̃ cũdraba ãdjía jarasia: \p –Dauperarãnadua. Bãrãba Jesu Nazared̶ebemada crud̶e cachiped̶ad̶ada jʌrʌ panʌa. Idjira ʌ̃rẽbasia. Idji b̶ʌped̶ad̶amaa acʌd̶adua. Nama b̶ʌẽ́a. \v 7 Jãʌ̃be idji ume nĩbaped̶ad̶arãmaa wãnadua. Pedroa, waabemarãa bid̶a jarad̶adua Jesura ãdji na Galilea druad̶aa wãbʌrʌda. Jãma idjira ununia idjia naẽna jarad̶a quĩrãca.–\f + \fr 16:7 \ft Marco 14:28.\f* \p \v 8 Maʌ̃ne daupera panʌba cacua ure nũpanasid̶aa. Ara maʌ̃da wẽrãrãra Jesu cacua tʌb̶ariped̶ad̶a uriad̶eba pira wãsid̶aa. Ne waya panʌ bẽrã ni ab̶aʌa bed̶ead̶aẽ́ basía.\f + \fr 16:8 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e Marcoba b̶ʌd̶ara namabe b̶ʌa. Versículo 9d̶eba ab̶a 20d̶aa neẽ́a.\f* \s1 Jesuba Maria Magdalenaa ara idjida unubid̶a \r Juaʌ̃ 20:11-18 \p \v 9 Jesura diaped̶ed̶a nabema ewari domianebemane ʌ̃rẽbaped̶a naãrã Maria Magdalenaa unubisia. Maʌ̃ wẽrãnebemada Jesuba naẽna jairãda siete ãyã jʌrecuasia. \v 10-11 Maʌ̃be Mariara Jesu ume nĩbaped̶ad̶arãmaa wãsia. Idji jũẽsid̶e ãdjirãra wad̶i sopuaba jĩã panasid̶aa. Mãwã panʌne Mariaba ãdjirãa jarasia Jesura zocai b̶ʌda unusida. Mãwã ũrĩbʌdamĩna ĩjãnaẽ́ basía. \s1 Jesuba dewara umé panʌ́a ara idjida unubid̶a \r Luca 24:13-35 \p \v 12 Mãwãnacarea Jesu ume nĩbaped̶ad̶arãda umé puru dajada nĩbasid̶aa. Maʌ̃gʌrãa Jesuba ara idjida quĩrã awara unubisia. \v 13 Ãdjira jẽda wãnaped̶a waabemarãa jarasid̶aa. Mãwãmĩna wad̶ibid̶a ĩjãnaẽ́ basía. \s1 Jesuba edad̶arãa ara idjida unubid̶a \r Mateo 28:16-20; Luca 24:36-44; Juaʌ̃ 20:19-23 \p \v 14 Mãwãnacarea Jesuba edad̶arã once panʌ ne co chũpanasid̶ad̶e ara idjida unubisia. Ãdji cʌwʌrʌ zaread̶eba ĩjãnaẽ́ panana carea quẽãsia. Idji ʌ̃rẽbad̶a unuped̶ad̶aba ãdjirãa jarasid̶amĩna ĩjãnaẽ́ panasid̶aa. \p \v 15 Maʌ̃be Jesuba ãdjirãa jarasia: \p –Drua b̶eaza wãnaped̶a bed̶ea bia mʌ̃nebemada jũmarãa jarad̶adua. \v 16 Maʌ̃ bed̶eada ĩjãsid̶ara idjab̶a borocuesid̶ara Ãcõrẽba ẽdrʌ edaya. Baribʌrʌ maʌ̃ bed̶ea ĩjãẽ́ra idjia cawa oya. \v 17 Mʌ̃ ĩjã b̶eaba naʌ̃gʌda od̶ia Ãcõrẽ ʌb̶ʌa eropanʌda unubid̶i carea: mʌ̃ trʌ̃neba jairãda ãyã jʌretad̶ia idjab̶a adua panʌ bed̶ead̶e bed̶ead̶ia. \v 18 Dama arada ãdji jʌwaba jidad̶ia. Nẽãrã dadji beabarida dod̶ibʌrʌ maʌ̃ba biẽ́ oẽ́a. Idjab̶a cacua biẽ́ b̶eara ãdji jʌwa ʌ̃rʌ̃ b̶ʌbʌdad̶e biacuad̶ia.– \s1 Jesu bajãnaa wãna \r Luca 24:50-53 \p \v 19 Mãwã jarad̶acarea dadjirã Boro Jesura Ãcõrẽba ʌ̃taa bajãnaa edesia. Mama Ãcõrẽ jʌwa araare chũmesia. \v 20 Maʌ̃be Jesuba edad̶arãba idji bed̶eara ãdji wãbʌdaza jarasid̶aa. Dadjirã Boroba ãdjirãra carebasia. Ne ununaca obi b̶ʌd̶eba cawabisia ãdjia jara panʌra wãrã arada.