\id MAT \h MATEO \toc1 Mateo Bed̶ea Bia Jesucritod̶ebema Mateoba B̸ʌd̶a \toc2 Mateo \toc3 Mateo \mt1 MATEO \mt2 BED̸EA BIA JESUCRITOD̸EBEMA MATEOBA B̸ɅD̸A \ip Jesu ume nĩbabari Mateoba naʌ̃ cartara b̶ʌsia. Mateora idjab̶a Levi abadaa. Mateoba Romanebema boro itea parata jʌrʌ pe b̶asid̶e Jesuba idjira trʌ̃sia (9:9-13). Ʌ̃cʌrʌmaarã Mateoba Marco cartada edaped̶a judiorã itea ebud̶aara b̶ʌsia cawad̶amãrẽã Jesura ãdjirã boroda idjab̶a Ãcõrẽba ãdjirã ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada. \ip Naãrã b̶ʌsia Jesucritora Abrahaʌ̃neba, David̶eba zed̶ad̶ebemada (1:1-18), Jesu tod̶ad̶ebemada (1:19d̶eba ab̶a 2:23d̶aa), Juaʌ̃ba Jesu borocued̶ad̶ebemada (3:1-17), idjab̶a diauruba Jesu mĩã sẽnanebemada (4:1-11). \ip Maʌ̃are b̶ʌ́ b̶ʌa Jesuba Galilea amene droma caita od̶ad̶ebemada (4:12d̶eba ab̶a 14:12d̶aa). Ed̶a b̶ʌ́ b̶ʌa idjia eyad̶e jaradiad̶ada (5:1neba ab̶a 7:29d̶aa), idjia ne ununaca ocuad̶ada (8:1neba ab̶a 9:38d̶aa), idjia edad̶arã doce diabued̶ada (10:1-42), idjab̶a ne jara b̶ʌd̶eba jaradiad̶ada (11:1neba ab̶a 14:12d̶aa). \ip Maʌ̃are b̶ʌ́ b̶ʌa Jesuba Galilea drua ãĩ pʌrrʌa jaradia b̶ad̶ad̶ebemada (14:13d̶eba ab̶a 17:21naa) idjab̶a Galilead̶eba Jerusaleʌ̃naa wãbʌrʌd̶e jaradia b̶ad̶ad̶ebemada (17:22d̶eba ab̶a 20:34d̶aa). \ip Jĩrũare b̶ʌ́ b̶ʌa Jesura Jerusaleʌ̃ne mãwãnanebemada (21:1neba ab̶a 28:20d̶aa). Ed̶a b̶ʌ́ b̶ʌa Jesuba saduceorã, pariseorã, dewararã sid̶a biẽ́ jarad̶ada (capítulo 21–23), Ãcõrẽba cawa oid̶ebemada (capítulo 24–25), Jesu crud̶e beuped̶a ʌ̃rẽbad̶ada (26:1neba ab̶a 28:15d̶aa) idjab̶a idji ĩjã b̶earã puru b̶eaza diabued̶ada (28:16-20). \c 1 \s1 Jesucrito ẽberãrã drõãenabemarã \r Luca 3:23-38 \p \v 1 Naʌ̃ cartara Jesucritod̶ebemaa. Jesucritora dadji drõãenabemarã Abrahaʌ̃neba idjab̶a David̶eba nãwã zesia.\f + \fr 1:1 \ft Genesi 12:1-3; 2 Samuel 7:16.\f* \v 2 Abrahaʌ̃ba warra Isada unusia. Maʌ̃be Isad̶eba Jacoboda yõsia. Jacobod̶eba Judada, idji djabarã sid̶a yõsid̶aa. \v 3 Judad̶eba Paréda, Zará sid̶a yõsid̶aa. Ãdji papara Tamará basía. Paréd̶eba Esroʌ̃da yõsia. Esroʌ̃neba Araʌ̃da yõsia. \v 4 Araʌ̃neba Aminadáda yõsia. Aminadád̶eba Naasoʌ̃da yõsia. Naasoʌ̃neba Salmoʌ̃da yõsia. \v 5 Salmoʌ̃neba Booda yõsia. Boo papara Rahá basía. Bood̶eba Obéda yõsia. Obé papara Rut basía. Obéd̶eba Jeséda yõsia. \v 6 Maʌ̃be Jeséd̶eba dadji israelerã boro Davira yõsia. \p David̶eba Salomoʌ̃da yõsia. Salomoʌ̃ papara naẽna Uríaba erob̶asia.\f + \fr 1:6 \ft 2 Samuel 11; 12.\f* \v 7 Maʌ̃be Salomoʌ̃neba Roboaʌ̃da yõsia. Roboaʌ̃neba Abíada yõsia. Abíad̶eba Asada yõsia. \v 8 Asad̶eba Josapada yõsia. Josapad̶eba Joraʌ̃da yõsia. Joraʌ̃neba Uzíada yõsia. \v 9 Uzíad̶eba Jotaʌ̃da yõsia. Jotaʌ̃neba Acáda yõsia. Acád̶eba Ezequiada yõsia. \v 10 Ezequiad̶eba Manaseda yõsia. Manased̶eba Amoʌ̃da yõsia. Amoʌ̃neba Josíada yõsia. \v 11 Josíad̶eba Jeconiada, idji djabarã sid̶a yõsid̶aa.\f + \fr 1:11 \ft Maʌ̃ Jeconiara idjab̶a Joaquiʌ̃ abadaa.\f* Maʌ̃ ewarid̶e Babilonianebemarãba israelerãra poyad̶aped̶a ãdji druad̶aa jida edesid̶aa.\f + \fr 1:11 \ft 2 Reye 24:8-16.\f* \p \v 12 Babilonia druad̶e panenacarea Jeconianeba Salatielda yõsia. Salatield̶eba Zorobabelda yõsia. \v 13 Zorobabeld̶eba Abiuda yõsia. Abiud̶eba Eliaquiʌ̃da yõsia. Eliaquiʌ̃neba Azoda yõsia. \v 14 Azod̶eba Sadoda yõsia. Sadod̶eba Aquiʌ̃da yõsia. Aquiʌ̃neba Eliuda yõsia. \v 15 Eliud̶eba Eleazada yõsia. Eleazad̶eba Mataʌ̃da yõsia. Mataʌ̃neba Jacoboda yõsia. \v 16 Jacobod̶eba Joseda yõsia. Jose quimara Maria basía. Idjab̶a Mariaba Jesuda tosia. Ara maʌ̃ Jesura Ãcõrẽba diai jarad̶a ẽdrʌ edabari abadaa. \p \v 17 Mãwã Abrahaʌ̃neba ab̶a David̶aa catorce drõãenabemarãda panasid̶aa. Davi ewarid̶eba ab̶a Babilonia druad̶aa jida edeped̶ad̶ad̶aa catorce drõãenabemarãda panasid̶aa. Idjab̶a Babilonia druad̶aa jida edeped̶ad̶ad̶eba ab̶a Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶a zed̶aa catorce drõãenabemarãda panasid̶aa. \s1 Jesucrito tod̶a \r Luca 2:1-7 \p \v 18 Jesucrito tod̶ara nãwã b̶asia: dji papa Mariara Jose ume dji edad̶i carea bed̶ea bia panasid̶aa. Baribʌrʌ dji edad̶i naẽna Mariara Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶iogoa b̶esia. \v 19 Dji quima Josera ẽberã jipa b̶asia. Maʌ̃ bẽrã Mariara jũmarã quĩrãpita biẽ́ jara amaaba chupea igara quĩrĩã b̶asia. \v 20 Mãwã crĩcha b̶ʌd̶e bajãnebema nezocada cãĩmocarad̶eba Josemaa zeped̶a nãwã jarasia: \p –Jose, David̶eba zed̶a, Maria edaira wayarãdua, idjira Ãcõrẽ Jaured̶ebabʌrʌ b̶iogoa b̶ʌ bẽrã. \v 21 Mariaba warrada toya. Maʌ̃ warraba idji purura ãdji cadjiruad̶ebemada ẽdrʌ edaya. Maʌ̃ bẽrã idjira trʌ̃ b̶ʌdua Jesu.– \p \v 22 Jũma maʌ̃gʌra mãwãsia Ãcõrẽba naẽna jarad̶a quĩrãca. Idjid̶eba bed̶eabariba nãwã jarasia: \q1 \v 23 Wẽrã umaquĩrã adua b̶ʌda b̶iogoa b̶eped̶a warrada toya. \q1 Ẽberãrãba dji warrara Emanuel ad̶ia.\f + \fr 1:23 \ft Isaía 7:14.\f* \m (Maʌ̃ trʌ̃ba jara b̶ʌa “Ãcõrẽra dadjirã ume b̶ʌda.”) \p \v 24 Maʌ̃ne Josera cãĩmocara nũmanada ʌ̃rʌ̃maped̶a Ãcõrẽ nezoca bajãnebemaba jarad̶a quĩrãca osia. Mariara edasia. \v 25 Baribʌrʌ ãbaa cãĩnaca basía ab̶a maʌ̃ warra iwina tobʌrʌd̶aa.\f + \fr 1:25 \fq Iwina.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* Tod̶acarea Joseba idjira trʌ̃ b̶ʌsia Jesu. \c 2 \s1 Chĩdaud̶eba cawa jarabadaba Jesu acʌd̶e zeped̶ad̶a \p \v 1 Jesu Beleʌ̃ purud̶e Judea druad̶e tosid̶ad̶e Herode dji Droma abadada dji boro basía.\f + \fr 2:1 \ft Maʌ̃gʌ Herodera “dji Droma” abadjid̶aa. Idjira ab̶abe nama Mateo 2:1-22d̶e, Luca 1:5d̶e bid̶a odja b̶ʌa. Waabema bororã Herode abadada idjid̶eba yõsid̶aa.\f* Maʌ̃ ewarid̶e ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãda ʌ̃mãdau odjabariare b̶ʌ druad̶eba Jerusaleʌ̃ purud̶e jũẽsid̶aa. Maʌ̃gʌrãba chĩdau acʌ panʌneba ne cawabadjid̶aa. \v 2 Maʌ̃ne ãdjia iwid̶isid̶aa: \p –Naʌ̃ druad̶e judiorã boro bai warrada tosia. Idjira ¿sãma b̶ʌ? Daiba ʌ̃mãdau odjabariare b̶ʌ druad̶eba chĩdau idjid̶ebemada unusid̶aa.\f + \fr 2:2 \ft Numero 24:17.\f* Nama ze panʌa idjía bia bed̶ead̶i carea.– \p \v 3 Maʌ̃ ũrĩsid̶e Herodera biẽ́ b̶esia ab̶aʌda idji cacuabari b̶ei bẽrã. Idjab̶a Herodeba sãwã oida cawad̶aẽ́ panʌ bẽrã jũma Jerusaleʌ̃nebemarã sid̶a biẽ́ panesid̶aa. \v 4 Maʌ̃ne Herodeba jũma sacerdote bororãda, judiorã ley jaradiabada sid̶a trʌ̃cuaped̶a iwid̶isia: \p –Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara ¿sãmabʌrʌ toida b̶ʌ?–\f + \fr 2:4 \fq Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶a.\ft Maʌ̃ra griego bed̶ead̶e “Crito” b̶ʌ́ b̶ʌa. Critora trʌ̃ẽ́a. Jara b̶ʌa “Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada” wa “Ãcõrẽba dadjirã Boroda b̶ʌd̶ada.” Arameo bed̶ead̶e jarabadaa “Mesías.”\f* \p \v 5 Ãdjirãba panusid̶aa: \p –Beleʌ̃ purud̶e naʌ̃ Judea druad̶e toida b̶ʌa. Maʌ̃nebemada Ãcõrẽneba bed̶eabariba nãwã jarasia: \q1 \v 6 Beleʌ̃ purura Judad̶ebema puru droma b̶ea tãẽna dji ed̶aara b̶ʌẽ́a. \q1 Maʌ̃ purud̶eba dji boroda ab̶a zeya. \q1 Maʌ̃ boroba mʌ̃ puru Israelera bia pe erob̶aya.–\f + \fr 2:6 \ft Miquea 5:2.\f* \p \v 7 Maʌ̃be Herodeba chĩdaud̶eba cawa jarabadarãra mẽrã trʌ̃cuasia. Dji warra tod̶a ewari cawai carea ãdjía iwid̶isia dji chĩdaura sãʌ̃bed̶a odjasida. Maʌ̃ne dji ewarira jarasid̶aa. \v 8 Ãdjira Beleʌ̃naa wãbibʌrʌd̶e Herodeba jarasia: \p –Jãma wãnaped̶a dji warra zaquera bio quĩrãcuita iwid̶i wãnadua. Unusid̶ara mʌ̃́a jarad̶e zed̶adua mʌ̃ sid̶a idjimaa bia bed̶ead̶e wãi carea.– \p \v 9-10 Herodeba mãwã jarad̶acarea ãdjira wãsid̶aa. Maʌ̃be chĩdau ʌ̃mãdau odjabariare unuped̶ad̶ara wayacusa unusid̶aa. Unusid̶ad̶e bio b̶ʌsrid̶asid̶aa. Dji chĩdaura ãdji na wãsia ab̶a dji warra zaque b̶ʌma piqui nũmebʌrʌd̶aa. \v 11 Ded̶e ed̶a wãbʌdad̶e warra zaquera dji papa Maria ume b̶ʌda unusid̶aa. Ara maʌ̃da chĩrãborod̶e copanenaped̶a warra zaquea bia bed̶easid̶aa. Maʌ̃be ãdjiza baurudeda ewad̶aped̶a warra zaquea oroda, incienso querada, mirra quera sid̶a diasid̶aa. \v 12 Mãwãnacarea Ãcõrẽba ãdjirãa cãĩmocarad̶eba cawabisia Herodemaa jẽda wãrãnamãrẽã. Maʌ̃ bẽrã dewara óareba ãdji druad̶aa wãsid̶aa. \s1 Egipto druad̶aa mĩrũ wãped̶ad̶a \p \v 13 Ãdji wãped̶ad̶acarea Ãcõrẽ nezoca bajãnebemada cãĩmocarad̶eba zeped̶a Josea jarasia: \p –Herodeba bʌ warra zaquera jʌrʌ b̶ʌa beai carea. Maʌ̃ba piradrʌped̶a bʌ warra zaquera, dji papa sid̶a edaped̶a Egipto druad̶aa wãnadua. Mama b̶edua ab̶a mʌ̃a jarabʌrʌd̶aa.– \p \v 14 Ara maʌ̃da Josera diamasi piradrʌped̶a warra zaquera, dji papa sid̶a edaped̶a Egiptod̶aa edesia. \v 15 Ãdjira mama panesid̶aa ab̶a Herode beubʌrʌd̶aa. Maʌ̃gʌra mãwãsia Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca. Idjid̶eba bed̶eabariba nãwã jarasia: “Mʌ̃a mʌ̃ warrara trʌ̃sia Egiptod̶eba zemãrẽã.”\f + \fr 2:15 \ft Osea 11:1.\f* \s1 Herodeba Beleʌ̃nebema warrarã quenabid̶a \p \v 16 Herodeba cawasia chĩdaud̶eba cawa jarabadarãba idjira cũrũgasid̶ada. Maʌ̃ carea bio quĩrũped̶a Beleʌ̃nebema warra zaquerã poa uméneba ed̶aa qued̶eada jũma quenabisia. Ara caitabema sid̶a quenabisia. Mãwã osia chĩdaud̶eba cawa jarabadarãba chĩdau unuped̶ad̶a ewarira idjía jaraped̶ad̶a bẽrã. \v 17 Mãwã jũmarãda sopuasid̶aa Ãcõrẽneba bed̶eabari Jeremiaba jarad̶a quĩrãca. Nãwã jarasia: \q1 \v 18 Ramá purud̶e ũrĩsid̶aa aega jĩã b̶ʌda, sopua jĩã b̶ʌda, idjab̶a aujĩã b̶ʌda. \q1 Raquelera idji warrarã carea jĩã b̶ʌda mãwã b̶asia. \q1 Idji sobiabid̶ira quĩrĩãẽ́ basía idji warrarã neẽ́ b̶ed̶a bẽrã.\f + \fr 2:18 \ft Jeremia 31:15.\f* \s1 Jose Egiptod̶eba jẽda zed̶a \p \v 19 Herode beusid̶e Josera wad̶i Egiptod̶e b̶asia. Maʌ̃ne bajãnebema nezocada idjimaa cãĩmocarad̶eba zesia. \v 20 Maʌ̃ nezocaba idjía jarasia: \p –Bʌ warra zaque bea quĩrĩã b̶ead̶ara beusid̶aa. Maʌ̃ bẽrã piradrʌped̶a warra zaquera, dji papa sid̶a wayacusa Israeld̶aa ededua.– \p \v 21 Ara maʌ̃da Josera piradrʌped̶a idji warra zaquera dji papa sid̶a Israeld̶aa edesia. \v 22 Baribʌrʌ Joseba ũrĩsia Arquelaoda idji zeza Herode cacuabari Judea druad̶ebema boroda b̶esida. Maʌ̃ carea mamaa wãida wayasia. Baribʌrʌ Ãcõrẽba idjía cãĩmocarad̶eba jarad̶a bẽrã Galilea druad̶aa wãsia. \v 23 Mama puru Nazare abadad̶e b̶esia. Maʌ̃gʌra mãwãsia Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba nãwã jaraped̶ad̶a quĩrãca: “Idjira Nazared̶ebemaana ad̶ia.”\f + \fr 2:23 \fq Idjira Nazared̶ebemaana ad̶ia.\ft Nazare trʌ̃ra hebreo bed̶ead̶e “nezer” jarabadaa. Maʌ̃ bed̶eaba jara b̶ʌa “bacuru tucud̶a.” Isaía 4:2-6; 11:1-5; Jeremia 23:5-6; 33:14-18; Zacaria 3:8-10; 6:9-13.\f* \c 3 \s1 Borocuebari Juaʌ̃nebema \r Marco 1:1-8; Luca 3:1-9, 15-17; Juaʌ̃ 1:19-28 \p \v 1 Mãwãnacarea Borocuebari Juaʌ̃ba Judead̶e ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e jaradia b̶esia. \v 2 Nãwã jarabadjia: \p –Ãcõrẽra zebʌrʌa jũmarã Boro bai carea.\f + \fr 3:2 \ft Daniel 2:44.\f* Maʌ̃ carea bãrãba cadjirua obadara igarad̶aped̶a idjimaa zed̶adua.– \p \v 3 Maʌ̃ Juaʌ̃nebemada Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba jarasia: \q1 Ẽberãda ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e jĩgua bed̶ea b̶ʌa: \q1 Ora jarid̶adua dadjirã Boro bia edad̶amãrẽã. Ora idji itea jipa jarid̶adua.\f + \fr 3:3 \ft Isaía 40:3.\f* \p \v 4 Juaʌ̃ba jʌ̃barira cameyo cara od̶a basía. Idjia jʌ̃ b̶ʌ trãjʌ̃barira animarã e od̶a basía. Idjia ad̶ichichida cobadjia idjab̶a urrajõda jõbadjia. \v 5 Maʌ̃ne ẽberãrã Jerusaleʌ̃nebemarãda, jũma Judea druad̶ebemarãda, idjab̶a jũma Jordaʌ̃ do caita b̶earã sid̶a Juaʌ̃maa wãbadjid̶aa. \v 6 Ãdjia cadjirua oped̶ad̶ada idji quĩrãpita ebud̶a jarabadjid̶aa. Maʌ̃be Juaʌ̃ba ãdjirãra Jordaʌ̃ dod̶e borocuebadjia. \v 7 Mãwã b̶ʌd̶e ʌ̃cʌrʌ judiorã ley jaradiabadada zesid̶aa Juaʌ̃ba borocuemãrẽã. Ʌ̃cʌrʌra pariseorã basía; ʌ̃cʌrʌra saduceorã basía. Baribʌrʌ Juaʌ̃ba ãdjirã unubʌrʌd̶e jarasia: \p –Dama ẽberãrã, ¿caiba jarasi bãrãra Ãcõrẽ quĩrũbid̶ebemada poya mĩrũnida? \v 8 Bãrãba o panʌneba unubid̶adua wãrãda Ãcõrẽmaa zesid̶ada. \v 9 Crĩcharãnadua Abrahaʌ̃ warrarã bẽrã Ãcõrẽba cawa oẽ́da. Mʌ̃a bãrãa ebud̶a jaraya: Ãcõrẽba quĩrĩãibʌrʌ, za tab̶ea mõgarara Abrahaʌ̃ warrarã babicuaya. \v 10 Maʌ̃ awara mʌ̃a jaraya: Ãcõrẽba zagarada erob̶ʌa bacuru tutacuai carea. Jũma bacuru bia zaud̶acara tutacuaped̶a tʌbʌd̶e b̶atacuaya. Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽba cadjirua obadarãda cawa oya. \p \v 11 Mʌ̃a bãrãra baidoba borocueya Ãcõrẽmaa zesid̶ada cawabi carea. Baribʌrʌ mʌ̃ caid̶u zebʌrʌda mʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã idjia jĩrũne jʌ̃ b̶ʌ ẽrãi carea mʌ̃ra bia b̶ʌẽ́a. Idjiabʌrʌ Ãcõrẽ Jaureda diaya.\f + \fr 3:11 \fq Ãcõrẽ Jaureda diaya.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãcõrẽ Jaureba borocueya.”\f* Baribʌrʌ ĩjãnaẽ́bʌrʌ cawa oya.\f + \fr 3:11 \fq Cawa oya.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Uruaba borocueya.”\f* \v 12 Ezoai careabemara idji jʌwad̶e erob̶ʌa porara dji ta umebemada ãyã b̶ʌi carea. Maʌ̃be dji tara wagaya baribʌrʌ dji porara tʌbʌ uruad̶e babueya.– \s1 Juaʌ̃ba Jesu borocued̶a \r Marco 1:9-11; Luca 3:21-22 \p \v 13 Maʌ̃ ewarid̶e Jesura Galilea druad̶eba Jordaʌ̃ dod̶aa zesia Juaʌ̃ba idjira borocuemãrẽã. \v 14 Baribʌrʌ Juaʌ̃ba borocue amaaba jarasia: \p –Bʌabʌrʌ mʌ̃ra borocueida b̶ʌa. ¿Cãrẽ cãrẽã bʌra mʌ̃maa ze b̶ʌ?– \p \v 15 Maʌ̃ne Jesuba panusia: \p –Nawena bʌa obari quĩrãca odua. Biara b̶ʌa dadjia jũma jipa od̶ida Ãcõrẽba obi b̶ʌ quĩrãca.– \p Ara maʌ̃da Juaʌ̃ba ĩjãsia. \v 16 Jesura borocueped̶a doed̶aʌba drua wãbʌrʌd̶e cawaẽ́ne bajãda ewasia. Maʌ̃ne Jesuba Ãcõrẽ Jaurera puchirã quĩrãca idji ʌ̃rʌ̃ zebʌrʌda unusia. \v 17 Maʌ̃ awara Ãcõrẽ bajãneba ed̶a bed̶eabʌrʌda ũrĩsid̶aa. Nãwã jarasia: \p –Naʌ̃drʌ mʌ̃ Warra quĩrĩã b̶ʌ́a. Mʌ̃ra idji carea bio b̶ʌsrid̶a b̶ʌa.–\f + \fr 3:17 \ft Isaía 42:1-4.\f* \c 4 \s1 Diauruba Jesu mĩã sẽna \r Marco 1:12-13; Luca 4:1-13 \p \v 1 Mãwãnacarea Ãcõrẽ Jaureba Jesura ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶aa edesia. Maʌ̃be diauruba idjira mĩã sẽsia Ãcõrẽra igarabi carea. \v 2 Jesura cuarenta ewari ãsa, diamasi bid̶a ne coẽ́ b̶ad̶a bẽrã jarra b̶esia. \v 3 Mãwã b̶ʌd̶e mĩã sẽbarira zesia. Idjia jarasia: \p –Bʌda wãrãda Ãcõrẽ Warrabʌrʌ, jaradua za tab̶ea mõgaraa paʌ̃ bamãrẽã.– \p \v 4 Baribʌrʌ Jesuba panusia: \p –Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: ab̶abe ne co b̶ʌd̶eba ẽberãra zocai b̶aẽ́a, ãtebʌrʌ jũma Ãcõrẽba jara b̶ʌ ĩjã b̶ʌd̶eba zocai b̶aya.–\f + \fr 4:4 \ft Deuteronomio 8:3.\f* \p \v 5 Mãwãnacarea diauruba Jesura Jerusaleʌ̃, Ãcõrẽ itea b̶ʌ purud̶aa edesia. Mama Ãcõrẽ de droma boro ʌ̃tʌara b̶ʌmaa edesia. \v 6 Maʌ̃be diauruba jarasia: \p –Bʌda wãrãda Ãcõrẽ Warrabʌrʌ, namaʌba ud̶u jʌ̃drʌdua. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: \q1 Ãcõrẽba idji bajãnebema nezocarãda diabueya bʌ carebamãrẽã. \q1 Bʌra ãdji jʌwad̶e edad̶ia bʌ jĩrũra mõgaraba puarãmãrẽã.\f + \fr 4:6 \ft Salmo 91:11,12.\f* \p \v 7 Maʌ̃ne Jesuba diaurua jarasia: \p –Ãcõrẽ Bed̶ead̶e idjab̶a jara b̶ʌa: “Bariduada orãdua bãrã Boro Ãcõrẽba carebai cawaya.”–\f + \fr 4:7 \ft Deuteronomio 6:16.\f* \p \v 8 Mãwãnacarea diauruba Jesura eya ʌ̃tʌ b̶ʌd̶e edesia. Mamaʌba Jesua jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶ea puruda, puruza ne bia qued̶ea sid̶a acʌbisia. \v 9 Maʌ̃be diauruba jarasia: \p –Bʌda chĩrãborod̶e cob̶eped̶a mʌ̃́a bia bed̶eaibʌrʌ, naʌ̃gʌra jũma mʌ̃a bʌ́a diaya bʌ jʌwaed̶a erob̶amãrẽã.– \p \v 10 Maʌ̃ne Jesuba diaurua jarasia: \p –Satana, ãyã wãdua. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bʌ Boro Ãcõrẽabʌrʌ bia bed̶eadua. Ab̶a idjidrʌ ĩjã b̶adua.”–\f + \fr 4:10 \ft Deuteronomio 6:13. \fq Satana.\ft Maʌ̃ trʌ̃ra hebreo bed̶ead̶eba ze b̶ʌa.\f* \p \v 11 Ara maʌ̃da diaurura Jesu caitabemada ãyã wãsia. Maʌ̃ne Ãcõrẽ nezoca bajãnebemarãda Jesumaa zed̶aped̶a idjira ne cobisid̶aa. \s1 Jesuba jaradia b̶ed̶a \r Marco 1:14-15; Luca 4:14-15 \p \v 12 Borocuebari Juaʌ̃ preso b̶ʌ ũrĩsid̶e Jesura jẽda Galilea druad̶aa wãsia. \v 13 Baribʌrʌ Nazare purud̶e b̶eẽ́ basía, ãtebʌrʌ Capernauʌ̃ purud̶e b̶ad̶e wãsia. Maʌ̃ purura amene droma icawa b̶ʌa. Neptalid̶eba yõped̶ad̶a israelerã ẽjũãne b̶ʌa idjab̶a Zabuloʌ̃neba yõped̶ad̶arã ẽjũã caita b̶ʌa. \v 14 Maʌ̃gʌra mãwãsia Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba b̶ʌd̶a quĩrãca. Nãwã b̶ʌsia: \q1 \v 15 Bãrã Zabuloʌ̃ idjab̶a Neptali ẽjũãne b̶earã, judiorãẽ́ Galilead̶e b̶earã, \q1 amene dromanaa wãbada o caita b̶earã, Jordaʌ̃ do icawa b̶earã: \q1 \v 16 Bãrãra pãĩmane duanasid̶aa Ãcõrẽ adua panana bẽrã. \q1 Baribʌrʌ id̶ira ʌ̃naane duanʌa Ãcõrẽnebemada cawa panʌ bẽrã. \q1 Bãrãra zocai panʌmĩna beud̶a quĩrãca duanabadjid̶aa. \q1 Baribʌrʌ id̶ira ʌ̃mãdau odjabʌrʌ quĩrãca Ãcõrẽba ara idjid̶ebemada bãrãa cawabi b̶ʌa.\f + \fr 4:16 \ft Isaía 9:1-2.\f* \p \v 17 Maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa Jesuba nãwã jara nĩbasia: \p –Ãcõrẽra bãrã Boro bai carea zebʌrʌa.\f + \fr 4:17 \ft Daniel 2:44.\f* Maʌ̃ carea bãrãba cadjirua obadara igarad̶aped̶a idjimaa zed̶adua.– \s1 Jesuba b̶eda b̶aribadarã trʌ̃na \r Marco 1:16-20; Luca 5:1-11 \p \v 18 Jesura Galilea amene droma icawa nĩne ẽberãda umé unusia. Ab̶ara Simoʌ̃ basía, Pedro abadada. Dewarabemara dji djaba Andre basía. Maʌ̃ ẽberãrãra b̶eda beabadarã basía. Ãdjira doed̶a b̶eda b̶ari panasid̶aa. \v 19 Jesuba ãdjía jarasia: \p –Mʌ̃ ume zed̶adua. Bãrãba b̶eda b̶aribada quĩrãca mʌ̃a bãrãa jaradiaya ẽberãrãda mʌ̃maa enenamãrẽã.– \p \v 20 Ara maʌ̃da ãdji b̶eda b̶aribadara amenaped̶a Jesu ume wãsid̶aa. \v 21 Nocod̶aa wãbʌrʌd̶e Jesuba dewara ẽberãda umé unusia. Ab̶ara Zebedeo warra Santiago basía. Dewarabemara dji djaba Juaʌ̃ basía. Ãdji zeza ume jãbad̶e b̶eda b̶aribada cõã b̶eada ca panasid̶aa. Maʌ̃be Jesuba ãdjira trʌ̃sia idji ume wãnamãrẽã. \v 22 Ara maʌ̃da ãdji jãbara, ãdji zeza sid̶a amenaped̶a Jesu ume wãsid̶aa. \s1 Jesu Galilea druad̶e pʌrrʌad̶a \r Luca 6:17-19 \p \v 23 Jesura jũma Galilea druad̶e pʌrrʌa wãsia. Judiorã dji jʌrebada deza jaradiabadjia Ãcõrẽra ãdji Boro bai carea zebʌrʌda. Maʌ̃ bed̶ea bia jaradiad̶e wãbʌrʌza jũma ẽberãrã cacua biẽ́ b̶eada biabicuasia. \v 24 Maʌ̃ bẽrã idjira jũma Siria druad̶e trʌ̃ b̶ʌgasia. Maʌ̃ carea ẽberãrãba jũma quĩrãtanoaneba cacua biẽ́ b̶eada, cacua pua bara b̶eada, jai bara b̶eada, wawa b̶eada, b̶ʌradrʌ b̶ea sid̶a idjimaa enebadjid̶aa. Jesuba ãdjirãra jũma biabibadjia. \v 25 Maʌ̃ carea zocãrã Galilead̶ebemarãda, Decapoli druad̶ebemarãda, Jerusaleʌ̃nebemarãda, Judead̶ebemarãda, Jordaʌ̃ do quĩrãrẽbemarã sid̶a Jesu caid̶u wãsid̶aa. \c 5 \s1 Dadji bia b̶ead̶i Jesuba jarad̶a \r Luca 6:20-23 \p \v 1 Ẽberãrã zocãrã unusid̶e Jesura eyad̶e ʌ̃taa wãped̶a chũmesia. Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarãda idjimaa zesid̶aa. \v 2 Maʌ̃be Jesuba nãwã jaradiasia: \q1 \v 3 Bãrãba ara bãdub̶a dji biaẽ́da cawa panʌbʌrʌ, bio bia panʌa Bajãne B̸ʌba pe erob̶ʌ bẽrã. \q1 \v 4 Bãrãda sopua b̶eabʌrʌ, bio bia panʌa Ãcõrẽba maʌ̃ sopuara jõbi bẽrã. \q1 \v 5 Bãrãba dji dromada b̶ead̶i carea jʌrʌd̶aẽ́bʌrʌ, bio bia panʌa Ãcõrẽba bãrãa jũma naʌ̃ ẽjũãra diai bẽrã. \q1 \v 6 Wãrãda sod̶eba jipa o quĩrĩã b̶ead̶ibʌrʌ, bio bia panʌa bãrãba quĩrĩã b̶eara Ãcõrẽba diai bẽrã. \q1 \v 7 Bãrãda quĩrã djuburiaya b̶ead̶ibʌrʌ, bio bia panʌa Ãcõrẽba quĩrã djuburiai bẽrã. \q1 \v 8 Bãrãra sod̶eba ab̶abe Ãcõrẽ itea b̶eabʌrʌ bio bia panʌa Ãcõrẽra ununi bẽrã. \q1 \v 9 Bãrãba jũmarãda ãbaa necai b̶ead̶amãrẽã o b̶eabʌrʌ, bio bia panʌa Ãcõrẽ warrarãana ad̶i bẽrã. \q1 \v 10 Bãrã jipa b̶ea carea dewararãba biẽ́ od̶ibʌrʌ, bãrãra bio bia panʌa Bajãne B̸ʌba pe erob̶ʌ bẽrã. \q1 \v 11 Bãrãda mʌ̃ carea biẽ́ jarad̶ibʌrʌ, biẽ́ od̶ibʌrʌ, idjab̶a quĩrãtanoa sewad̶eba biẽ́ jarad̶ibʌrʌ, bio bia panʌa. \q1 \v 12 Bio capipia b̶ead̶adua, bãrãba nebia waib̶ʌada bajãne eropanʌ bẽrã. \q1 Drõãenabema ewarid̶e bid̶a Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda ara maʌ̃ quĩrãca biẽ́ od̶i carea ẽpẽsid̶aa. \s1 Tã idjab̶a ʌ̃naa \r Marco 9:49-50; Luca 14:34-35 \p \v 13 Bãrãra naʌ̃ ẽjũãne tã quĩrãca panʌa.\f + \fr 5:13 \fq Tã quĩrãca panʌa.\ft Maʌ̃ba jara b̶ʌca b̶ʌa “bãrãra naʌ̃ ẽjũãne panʌa ẽberãrã bia duananamãrẽã” wa “bãrãba naʌ̃ ẽjũãnebemarãa Ãcõrẽ crĩchada jaradiad̶ia.” 2 Corinto 4:20.\f* Baribʌrʌ tã cʌyada jõibʌrʌ ¿sãwã wayacusa cʌya b̶ei? Ab̶ed̶a biẽ́ b̶eya. Biara b̶ʌa dajadaa b̶atabued̶ida ʌ̃rʌ̃ tʌgad̶amãrẽã. \v 14 Bãrãra ʌ̃naa quĩrãca b̶eaa, naʌ̃ ẽjũãne b̶eaba bãrãneba Ãcõrẽnebemada unu panʌ bẽrã. Puru eyad̶e b̶ʌda ¿sãwã mẽrãni? \v 15 Ni ab̶aʌba ĩbĩrãda coad̶aped̶a eped̶eco droma edre b̶ʌd̶acaa. Ãtebʌrʌ ʌ̃tʌ dji b̶ʌbadad̶e nũmʌbadaa jũma dji dejãne b̶eara ʌ̃naane b̶ead̶amãrẽã. \v 16 Ara maʌ̃ quĩrãca ẽberãrã quĩrãpita biada o pananadua ãdjirãba dadji Zeza bajãne b̶ʌ́a bia bed̶ead̶amãrẽã. \s1 Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley jũma od̶id̶ebema \p \v 17 Crĩcharãnadua mʌ̃ra zesida Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyda, Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba b̶ʌped̶ad̶a sid̶a ãyã b̶ʌi carea. Mʌ̃ra maʌ̃ carea zeẽ́ basía, ãtebʌrʌ zesia ãdjia jara panʌda jũma arid̶e oi carea. \v 18 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: naʌ̃ ẽjũã, bajã sid̶a wad̶i b̶ʌmisa maʌ̃ leyd̶ebemara ni maãrĩ bid̶a jõẽ́a ab̶a leyba jara b̶ʌra jũma mãwãbʌrʌd̶aa.\f + \fr 5:18 \fq Ni maãrĩ bid̶a.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Caraga ab̶a bid̶a idjab̶a letra ab̶a bid̶a.”\f* \v 19 Maʌ̃ bẽrã bariduaba maʌ̃ leyd̶ebema dji ed̶aara b̶ʌ sid̶a ĩjã oẽ́bʌrʌ, idjab̶a dewararãa ab̶arica ĩjã orãnamãrẽã jaradiaibʌrʌ, idjira Ãcõrẽ purud̶e dji ed̶aara quiruda b̶aya. Baribʌrʌ leyra ĩjã o b̶aibʌrʌ, idjab̶a mãwã od̶amãrẽã dewararãa jaradiaibʌrʌ, maʌ̃gʌra Ãcõrẽ purud̶e dji dromada b̶aya. \v 20 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: judiorã ley jaradiabadaba o panʌ cãyãbara idjab̶a pariseorãba o panʌ cãyãbara bãrãba jipaara od̶aẽ́bʌrʌ, Bajãne B̸ʌba pe erob̶aẽ́a. \s1 Jesuba quĩrũbid̶ebema jaradiad̶a \r Luca 12:57-59 \p \v 21 Bãrãba cawa panʌa dadji drõãenaʌba nãwã jarabadada: “Mĩã bearãdua.”\f + \fr 5:21 \ft Exodo 20:13.\f* Idjab̶a “mĩã beaibʌrʌ bãrã bororãba cawa od̶ia.”\f + \fr 5:21 \ft Deuteronomio 17:8.\f* \v 22 Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: bariduada djãrã ume quĩrũibʌrʌ Ãcõrẽba cawa oya. Bariduaba djãrãda crĩcha neẽ́ tab̶ʌad̶a aibʌrʌ bãrã bororãba cawa od̶ia.\f + \fr 5:22 \fq Bãrã bororã.\ft Griego bed̶ead̶e “Sanedrín” b̶ʌ́ b̶ʌa. Maʌ̃gʌd̶e ed̶a duanasid̶aa judiorã bororã dji dromarãda.\f* Idjab̶a bariduaba djãrãda biẽ́ jaraibʌrʌ, Ãcõrẽba tʌbʌ uruad̶aa wãbiya. \p \v 23 Maʌ̃ bẽrã bʌ djabada bʌ ume quĩrũ b̶ʌda quĩrãnebaibʌrʌ, bʌa animarã Ãcõrẽa babue diad̶e wãnamĩna babue diarãdua. \v 24 Ãtebʌrʌ dji babue diabada caita ameped̶a bʌ djaba ume ibiad̶e wãdua. Maʌ̃bebʌrʌ jẽda zeped̶a bʌ animarãra Ãcõrẽa babue diadua. \p \v 25 Bʌa od̶a carea bʌ dji quĩrũba bʌra dji cawa obarimaa edeibʌrʌ, wad̶i od̶e wãbʌdad̶e jũma odua ibiad̶i carea. Mãwã oẽ́bʌrʌ, idjia bʌra dji cawa obari jʌwad̶e b̶ʌya. Maʌ̃be dji cawa obariba bʌra dji zarraa jidabiya preso b̶ʌmãrẽã. \v 26 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bʌra jãmabemada ẽdrʌẽ́a ab̶a bʌa diaida b̶ʌ parata jũma diabʌrʌd̶aa. \s1 Daunemabadad̶ebema \p \v 27 Bãrãba cawa panʌa nãwã jarabadada: “Daunemarãdua.”\f + \fr 5:27 \ft Exodo 20:14.\f* \v 28 Baribʌrʌ mʌ̃a bãrãa jaraya: bariduaba wẽrãda acʌped̶a awuaibʌrʌ ab̶ed̶a maʌ̃ wẽrã ume idji sod̶eba daunemasia. \p \v 29 Maʌ̃ bẽrã bʌ jʌwa araarebema dauba bʌ́a cadjiruada obibʌrʌ, maʌ̃ cadjirua o amaaba bʌ daura ẽũtaped̶a b̶atabuedua. Bʌ cacuad̶ebema ab̶a aduaimĩna ewariza Ãcõrẽ ume b̶aya. Maʌ̃da biara b̶ʌa Ãcõrẽba jũma bʌ cacuada tʌbʌ uruad̶e b̶atabuei cãyãbara. \v 30 Idjab̶a bʌ jʌwa araarebemaba bʌ́a cadjiruada obibʌrʌ, maʌ̃ cadjirua o amaaba bʌ jʌwara b̶ʌá tutaped̶a b̶atabuedua. Bʌ cacuad̶ebema ab̶a aduaimĩna ewariza Ãcõrẽ ume b̶aya. Maʌ̃da biara b̶ʌa Ãcõrẽba jũma bʌ cacuada tʌbʌ uruad̶e b̶atabuei cãyãbara. \s1 Mĩã amabadad̶ebema \r Mateo 19:9; Marco 10:11-12; Luca 16:18 \p \v 31 Idjab̶a nãwã jarabadaa: “Bariduaba idji wẽrãda amaibʌrʌ, dji wẽrãa carta mĩã amainebemada diaida b̶ʌa.”\f + \fr 5:31 \ft Deuteronomio 24:1.\f* \v 32 Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya bariduaba idji wẽrãda dewara ume b̶ʌẽ́da amaibʌrʌ, maʌ̃gʌra dji wẽrã daunemabibʌrʌ carea bed̶ead̶e b̶aya. Idjab̶a idji wẽrã amanada dewaraba edaibʌrʌ, dji edabʌrʌ umaquĩrã sid̶a daunema b̶ʌa. \s1 Ãcõrẽ quĩrãpita wãrãda ne oi jaraid̶ebema \p \v 33 Bãrãba cawa panʌa dadji drõãenaʌba nãwã jarabadada: “Bʌa Ãcõrẽ quĩrãpita wãrãda ne oya aibʌrʌ jũma oida b̶ʌa.”\f + \fr 5:33 \ft Deuteronomio 23:21-23.\f* \v 34 Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: ni ab̶aʌ trʌ̃neba wãrãda ne oyad̶a arãnadua. Bajã trʌ̃neba wãrãda ne oyad̶a arãnadua, bajãra Ãcõrẽ bugue quĩrãca b̶ʌ bẽrã. \v 35 Naʌ̃ ẽjũã trʌ̃neba wãrãda ne oyad̶a arãnadua, naʌ̃ ẽjũãra Ãcõrẽ jĩrũ b̶ʌbari quĩrãca b̶ʌ bẽrã. Idjab̶a Jerusaleʌ̃ trʌ̃neba wãrãda ne oyad̶a arãnadua, Jerusaleʌ̃ra dadjirã Boro Ãcõrẽ puru bẽrã. \v 36 Idjab̶a ara bʌdji trʌ̃neba wãrãda ne oyad̶a arãdua, bʌ bud̶ara ab̶a bid̶a poya torroa oẽ́ bẽrã idjab̶a poya pãĩma oẽ́ bẽrã. \v 37 Bãrãba ne od̶iad̶a ad̶ibʌrʌ, od̶adua. Idjab̶a od̶aẽ́ana ad̶ibʌrʌ, orãnadua. Maʌ̃ aud̶u baridua trʌ̃neba wãrãda ne oida jarabʌrʌra cadjiruad̶eba ze b̶ʌa. \s1 Bʌ biẽ́ od̶a droaid̶ebema \r Luca 6:29-30 \p \v 38 Bãrãba cawa panʌa nãwã jarabadada: “Ab̶aʌba djãrã dauda ãrĩsira dji mãwã od̶ara ab̶arica dau ãrĩnida panʌa.\f + \fr 5:38 \ft Levitico 24:20.\f* Quid̶ada b̶ʌasira dji mãwã od̶ara ab̶arica quid̶a b̶ʌad̶ida panʌa.” \v 39 Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: bʌda biẽ́ osid̶ara chupea droadua. Bariduaba bʌra uridarra dji jʌwa araarebemane uibʌrʌ, dewarabemaare bid̶a idu ubidua. \v 40 Bʌa jʌ̃bari jãrĩ carea bariduaba bʌda dji cawa obarimaa edeibʌrʌ, idjia jãrĩ quĩrĩã b̶ʌra, dewarabema sid̶a idu jãrĩbidua. \v 41 Zarraba bʌ́a ne zʌgʌada tʌmʌa arid̶e edebibʌrʌ, idjia jarad̶a aud̶u ededua. \v 42 Bariduaba bʌ́a ne iwid̶ibʌrʌ diadua. Bariduaba bʌ́a ne iwid̶ibʌrʌd̶e jẽda diayad̶a aibʌrʌ, idjia iwid̶i b̶ʌra wãgarãdua. \s1 Dadji dji quĩrũ quĩrĩãida b̶ʌd̶ebema \r Luca 6:27-28, 32-36 \p \v 43 Bãrãba cawa panʌa nãwã jarabadada: “Bʌ dji biara quĩrĩãdua, baribʌrʌ bʌ ume dji quĩrũra quĩrãmadua.”\f + \fr 5:43 \fq Bʌ dji biara quĩrĩãdua.\ft Maʌ̃drʌ Levitico 19:18d̶e b̶ʌa, baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌba maʌ̃ aud̶u dadji dji quĩrũ quĩrãmanida panʌda jaradiasid̶aa.\f* \v 44 Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: bãrã dji quĩrũra quĩrĩãnadua. Bãrã biẽ́ jarabʌdara bia jarad̶adua; bãrã quĩrãma panʌra bia od̶adua.\f + \fr 5:44 \fq Bãrã biẽ́ jarabʌdara bia jarad̶adua; bãrã quĩrãma panʌra bia od̶adua.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* Ãcõrẽa iwid̶id̶adua ãdjirãra carebamãrẽã. \v 45 Mãwã ebud̶a b̶aya bãrã Zeza bajãne b̶ʌ warrarãda. Dadji Zezaba ʌ̃mãdaura ẽberã cadjiruarã carea, dji biarã carea bid̶a odjabibaria. Ẽberã jipa b̶eaẽ́ carea, dji jipa b̶ea carea bid̶a cuera zebibaria. \v 46 Baribʌrʌ bãrãba ab̶abe bãrã dji biarãdrʌ quĩrĩã pananibʌrʌ, ¿cãrẽ nebiada Ãcõrẽba diai? Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarã bid̶a maʌ̃ quĩrãca obadaa. \v 47 Bãrãba ab̶abe djabarãa “mẽrã” ad̶ibʌrʌ, ¿cãrẽ biada o panʌ? Dji Ãcõrẽ adua b̶ea bid̶a mãwã obadaa. \v 48 Maʌ̃ bẽrã jũmarãda quĩrĩã b̶ead̶adua bãrã Zeza bajãne b̶ʌba jũmarã quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca. \c 6 \s1 Ne neẽ́ qued̶eaa diad̶id̶ebema \p \v 1 Bãrãba ne biada o panʌne quĩrãcuitad̶adua. Dewararãba bia ununamãrẽã orãnadua. Mãwã od̶ibʌrʌ, bãrã Zeza bajãne b̶ʌba idji nebiad̶ebemada diaẽ́a. \v 2 Bʌa ne neẽ́ qued̶eaa ne diabʌrʌd̶e dji biaca b̶eaba obada quĩrãca orãdua. Ãdjia ne diabʌdad̶e cachiruda zabibadaa judiorã dji jʌrebada ded̶e, purud̶e bid̶a jũmarãba ãdjid̶ebemada bia bed̶ead̶amãrẽã. Wãrã arada mʌ̃a jaraya: ẽberãrãba ãdjid̶ebemada bia bed̶ead̶ida quĩrĩã panʌ bẽrã ab̶abe maʌ̃drʌ edad̶ia. Ãcõrẽneba ni cãrẽ sid̶a edad̶aẽ́a. \v 3-4 Bʌa ne neẽ́ qued̶eaa ne diabʌrʌd̶e jĩgua jararãdua. Ni ab̶aʌa nẽbʌrʌrãdua. Bʌa chupea bia o b̶ʌra bʌ Zeza Ãcõrẽba unubaria. Idjiabʌrʌ bʌ́a nebiada diaya.\f + \fr 6:3-4 \fq Diaya.\ft Ʌ̃cʌrʌ cartad̶e versículo 3-4,6,18d̶e maʌ̃ awara jara b̶ʌa “ebud̶a diaya.”\f* \s1 Ãcõrẽa iwid̶ibadad̶ebema \r Luca 11:2-4 \p \v 5 Bʌa Ãcõrẽa iwid̶ibʌrʌd̶e dji biaca b̶eaba obada quĩrãca orãdua. Ãdjirãba judiorã dji jʌrebada ded̶e, purud̶e bid̶a ẽberãrãba bia ununamãrẽã ʌ̃ta nũpanenaped̶a Ãcõrẽa iwid̶ibadaa. Wãrã arada mʌ̃a jaraya: ẽberãrãba ãdji bia ununida quĩrĩã panʌ bẽrã ab̶abe maʌ̃drʌ edad̶ia. Ãcõrẽneba ni cãrẽ sid̶a edad̶aẽ́a. \v 6 Bʌa Ãcõrẽa iwid̶ibʌrʌd̶e bʌ ded̶e ed̶a wãdua. Dji ed̶a wãbadara jũãtrʌped̶a bʌdub̶a bʌ Zeza Ãcõrẽa iwid̶idua. Bʌa chupea bia o b̶ʌra bʌ Zeza Ãcõrẽba unubaria. Idjiabʌrʌ bʌ́a nebiada diaya. \p \v 7-8 Bʌa Ãcõrẽa iwid̶ibʌrʌd̶e Ãcõrẽ adua b̶eaba obada quĩrãca orãdua. Ãdjirãba ab̶arida b̶arima zocãrã jarabadaa crĩcha panʌ bẽrã dãrã iwid̶ibʌdad̶e Ãcõrẽba biara ũrĩda. Baribʌrʌ bãrã Zeza Ãcõrẽa iwid̶id̶i naẽna idjia cawa b̶ʌa bãrãba cãrẽda quĩrĩã panʌda. \v 9 Maʌ̃ carea Ãcõrẽa nãwã iwid̶id̶adua: \q1 Dairã Zeza bajãne b̶ʌ, jũmarãba bʌra wayad̶ida panʌa. \q1 \v 10 Daiba quĩrĩã panʌa bʌra jũmarã Boro bai carea isabe zeida. \q1 Quĩrĩã panʌa bʌa quĩrĩã b̶ʌra naʌ̃ ẽjũãnebemarãba od̶ida, bajãnebemarãba obada quĩrãca. \q1 \v 11 Cod̶ira ewariza daia diadua. \q1 \v 12 Dairãba cadjirua oped̶ad̶ara quĩrãdoadua, dairã biẽ́ obʌdara daiba quĩrãdoabada quĩrãca. \q1 \v 13 Dairãra cadjiruad̶e idu b̶aebirãdua, ãtebʌrʌ cadjiruad̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌdua.\f + \fr 6:13 \fq Cadjiruad̶ebemada.\ft Maʌ̃ bed̶eaba idjab̶a jara b̶ʌa diauruda.\f* [Bʌa jũmarãda poya b̶ʌa, bʌra dji ʌb̶ʌara b̶ʌa idjab̶a ewariza dji dromaara b̶ʌa.]\f + \fr 6:13 \ft Griego bed̶ead̶e zocãrã cartad̶e bed̶ea corcheted̶e b̶ʌra neẽ́a.\f* \p \v 14 Djãrãba bãrã biẽ́ oped̶ad̶ada quĩrãdoad̶ibʌrʌ, bãrãba biẽ́ oped̶ad̶ara bãrã Zeza bajãne b̶ʌba quĩrãdoaya. \v 15 Baribʌrʌ djãrãba bãrã biẽ́ oped̶ad̶ada quĩrãdoad̶aẽ́bʌrʌ, bãrãba biẽ́ oped̶ad̶ara bãrã Zeza bajãne b̶ʌba quĩrãdoaẽ́a. \s1 Ne cod̶aca ewari od̶id̶ebema \p \v 16 Bãrãba ne cod̶aca ewari obʌdad̶e sopua b̶ea quĩrãca b̶earãnadua dji biaca b̶eaba obada quĩrãca. Ãdjirãra mãwã panabadaa jũmarãba cawad̶amãrẽã ne cod̶aca ewarida o panʌda. Wãrã arada mʌ̃a jaraya: ẽberãrãba ãdji bia jarad̶ida quĩrĩã panʌ bẽrã ab̶abe maʌ̃drʌ edad̶ia. Ãcõrẽneba ni cãrẽ sid̶a edad̶aẽ́a. \v 17 Baribʌrʌ bʌa ne cod̶aca ewari o b̶ʌd̶e bʌ borora queraba pãdua, quĩrã sid̶a sʌgʌdua. \v 18 Mãwãra ẽberãrãba cawad̶aẽ́a bʌa ne cod̶aca ewarida o b̶ʌda. Ab̶abe bʌ Zeza Ãcõrẽbʌrʌ cawaya. Bʌa chupea bia o b̶ʌra bʌ Zeza Ãcõrẽba unubaria. Idjiabʌrʌ bʌ́a nebiada diaya. \s1 Nebia bajãne erob̶aid̶ebema \r Luca 12:33-34 \p \v 19 Naʌ̃ ẽjũãne nebia erob̶ead̶i carea jʌrʌrãnadua. Naʌ̃ ẽjũãnebemara mõgosiabaria, chimiaba ãrĩbaria, idjab̶a ne drʌabadara ed̶a wãnaped̶a drʌabadaa. \v 20-21 Bãrãmaarã dji biara b̶ʌra sod̶eba awuabadaa. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌdrʌ ẽpẽnadua nebiada bajãnebʌrʌ erob̶ead̶i carea. Jãma chimiaba ãrĩcaa, nebiara mõgosiacaa, idjab̶a ne drʌabadara poya ed̶a wãnacaa. \s1 Dadji dau ĩbĩrã quĩrãca b̶ʌd̶ebema \r Luca 11:34-36 \p \v 22 Dadji daura ĩbĩrã quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã bʌ dauda bia b̶ʌbʌrʌ ʌ̃naane nĩbaya. \v 23 Baribʌrʌ bʌ dauda cadjirua b̶ʌbʌrʌ, ne cadjiruad̶e nĩda unuẽ́ b̶aya. Ara maʌ̃ quĩrãca bʌa jipa o b̶ʌda crĩcha b̶ʌra cadjiruabʌrʌ, bʌra wãrãda pãĩmane nĩa. \s1 Poya umé ẽpẽnaẽ́a \r Luca 16:13 \p \v 24 Ab̶aʌba poya idji boroda umé erob̶aẽ́a. Umé erob̶ʌbʌrʌ ab̶a biara quĩrĩãya. Ab̶a ẽpẽya, maʌ̃ne dewarabemara igaraya. Ara maʌ̃ quĩrãca ne bara b̶ai awua b̶ʌba poya Ãcõrẽda ẽpẽẽ́a. \s1 Ãcõrẽba idjid̶erã wagabaria \r Luca 12:22-31 \p \v 25 Maʌ̃ carea mʌ̃a jaraya: bãrã sãwã b̶ead̶ida jũmawãyã crĩcharãnadua. Cod̶i careabemada, dod̶i careabemada, idjab̶a jʌ̃ni careabema sid̶a jũmawãyã crĩcharãnadua. ¿Dadji zocai b̶aida djico cãyãbara biara b̶ʌẽ́ca? ¿Dadjida dadjia cacuad̶e jʌ̃bada cãyãbara biara b̶ʌẽ́ca? \v 26 Acʌd̶adua, ĩbanara ne ud̶acaa, ne ewad̶acaa idjab̶a ne wagad̶acaa. Baribʌrʌ bãrã Zeza bajãne b̶ʌba ne cobibaria. ¿Ãcõrẽmaarã bãrãra ĩbana cãyãbara biara b̶eaẽ́ca? \v 27 ¿Caida jũmawãyã crĩcha b̶ʌba dãrãara zocai b̶ai?\f + \fr 6:27 \ft Maʌ̃ versículoba idjab̶a jara b̶ʌa “¿Cai bãrãnebemaba jũmawãyã crĩcha b̶ʌba drasoara wari?”\f* \v 28 ¿Cãrẽ cãrẽã bãrãba jʌ̃ninebemada jũmawãyã crĩchabada? Acʌd̶adua nepõnõda sãwã waribarida. Nepõnõra trajacaa idjab̶a wuara cacaa. \v 29 Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: dadji drõãenabema boro Salomoʌ̃ra bio ne bara b̶ad̶amĩna nepõnõ quĩrãca quĩrãwãrẽã djioca basía.\f + \fr 6:29 \fq Salomoʌ̃.\ft 1 Reye 10:4-7, 23-25.\f* \v 30 Id̶i chirua mẽã unubadara nurẽma babuebadamĩna Ãcõrẽba wad̶ibid̶a põnõbibaria. Maʌ̃ bẽrã ¿idjia biara bãrãba jʌ̃namãrẽã diaẽ́ca? Maʌ̃gʌra ¿sãwãẽrã poya ĩjãnaẽ́? \p \v 31 Maʌ̃ bẽrã cod̶i careabemada, dod̶i careabemada, wa jʌ̃ni careabema sid̶a jũmawãyã crĩcharãnadua. \v 32 Ãcõrẽ adua b̶eaba maʌ̃gʌd̶ebemada crĩchabadaa, baribʌrʌ bãrã Zeza bajãne b̶ʌba cawa b̶ʌa bãrãba cãrẽda erob̶ead̶ida panʌda. \v 33 Maʌ̃ bẽrã naãrã Ãcõrẽra bãrã Boroda b̶ʌd̶adua. Quĩrãcuita pananadua idjia obi b̶ʌra od̶i carea. Mãwã bãrãba neẽ́ panʌra idjia jũma diaya. \v 34 Nubemada jũmawãyã crĩcharãnadua, nu bid̶a Ãcõrẽba bãrãra waga erob̶ai bẽrã. Ewariza ne crĩchaira baraya. \c 7 \s1 Djãrã biẽ́ jarabadad̶ebema \r Luca 6:37-38, 41-42 \p \v 1 Djãrãra biẽ́ jararãnadua Ãcõrẽba bãrã biẽ́ jararãmãrẽã. \v 2 Bãrãba djãrã biẽ́ jarabʌda quĩrãca Ãcõrẽba bãrãra biẽ́ jaraya. \v 3 ¿Cãrẽ cãrẽã nejarra djãrã daud̶e b̶ʌda acʌbada? ¿Sãwãẽrã bacuru waib̶ʌa bãdji daud̶e b̶ʌda acʌd̶aca? \v 4 Bacuru waib̶ʌa bãdji daud̶e b̶ʌda ununaẽ́ panʌbʌrʌ ¿sãwã djãrãa nãwã jarad̶i? “Nejarra bʌ daud̶e b̶ʌra mʌ̃a aub̶ariya.” \v 5 ¡Bãrãba jarabada quĩrãca od̶acaa! Naãrã bacuru waib̶ʌa bãdji daud̶e b̶ʌda aub̶arid̶adua. Mãwã poya ununia nejarra djãrã daud̶e b̶ʌra aub̶arid̶i carea. Ara maʌ̃ quĩrãca bʌa cadjirua o b̶ʌra naãrã idu b̶ʌdua. Maʌ̃bebʌrʌ djãrãra poya carebaya. \p \v 6 Ãcõrẽ iteabemada usaa diarãnadua bãrã carãmãrẽã. Bãrã neta nẽbʌa qued̶eada chinaa diarãnadua ʌ̃rʌ̃ tʌgarãmãrẽã.\f + \fr 7:6 \ft Maʌ̃ versículoba nãwã jara b̶ʌca b̶ʌa: “Ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ bed̶eada ũrĩ quĩrĩãnacabʌrʌ, ãdjirãa waa jaradiarãnadua. Jaradiad̶ibʌrʌ bãrãra biẽ́ od̶ia.”\f* \s1 Ãcõrẽa iwid̶ibadad̶ebema \r Luca 11:9-13; 6:31 \p \v 7 Bãrãba neẽ́ panʌra Ãcõrẽa iwid̶i pananadua; maʌ̃ne idjia bãrãa diaya. Idjia diamãrẽã jʌrʌ pananadua; maʌ̃ne ununia. Ded̶e ed̶a wãbadamaʌba trʌ̃nadua; maʌ̃ne dji ed̶a wãbadara ewaya diai carea. \v 8 Dji iwid̶i b̶ʌba edaya. Dji jʌrʌ b̶ʌba unuya. Dji trʌ̃ b̶ʌ itea ded̶e ed̶a wãbadara ewaya ne diai carea. \v 9 Warraba paʌ̃ iwid̶ibʌrʌd̶e ¿dji zezaba mõgarada diaica? \v 10 Warraba b̶eda iwid̶ibʌrʌd̶e ¿dji zezaba damada diaica? \v 11 Bãrã dji cadjirua b̶eaba bãrã warrarãa ne biada dia cawa panʌbʌrʌ, ¿bãrã Zeza bajãne b̶ʌba dji iwid̶i panʌ́a ne biada diaẽ́ca? \v 12 Bãrãba quĩrĩã panʌa djãrãba ne jũmane bãrãra bia od̶ida. Ara maʌ̃ quĩrãca djãrãra bia od̶adua. Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyda idjab̶a Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba b̶ʌped̶ad̶a sid̶a ara maʌ̃ crĩchad̶eba ze b̶ʌa. \s1 Ed̶a wãbada pẽsua b̶ʌ \r Luca 13:24 \p \v 13-14 Bãrãra dji ed̶a wãbada pẽsua b̶ʌd̶e wãnadua. Tʌbʌ uruad̶e ed̶a wãbadara jed̶ea b̶ʌa. Dji o sid̶a jed̶ea b̶ʌ bẽrã wãicha b̶ʌa. Mama zocãrã ed̶a wãbadaa. Baribʌrʌ Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶ai carea dji ed̶a wãbadara pẽsua b̶ʌa. Dji od̶e wãcara b̶ʌ bẽrã zarea b̶ʌa wãi carea. Maʌ̃ ora zocãrãba ununacaa. \s1 Bacurura dji nejõneba cawabadaa \r Luca 6:43-44 \p \v 15 Quĩrãcuita b̶ead̶adua. Ʌ̃cʌrʌba sewad̶eba Ãcõrẽneba bed̶ea panʌana abadaa. Ãdjirãba dji biarã quĩrãca jaradiabadaa baribʌrʌ mãwã panʌa ẽberãrãba Ãcõrẽ bed̶ea igarad̶amãrẽã. \v 16-17 Ãdjia o panʌneba bãrãba cawad̶ia dji wãrã arada wa dji wãrãẽ́da. Bacuru biaba nejõ biada zaubaria baribʌrʌ bacuru cadjiruaba nejõ cadjiruada zaubaria. ¿Ʌrʌba uvada zaubarica? ¿Wa jũĩchichiba higojõda zaubarica? \v 18 Bacuru biaba nejõ cadjiruada zaucaa idjab̶a bacuru cadjiruaba nejõ biada zaucaa. \v 19 Bacuru bia zaucara tutad̶aped̶a babuebadaa. \v 20 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãba Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda dji wãrã arada wa dji wãrãẽ́da cawad̶ia ãdjirãba o panʌneba. \s1 Jesu trʌ̃neba ne o b̶eara ʌ̃cʌrʌ idjid̶erãẽ́a \r Luca 13:25-27 \p \v 21 Ẽberãrãba mʌ̃ra ãdji boroad̶a abadamĩna jũmarãda Ãcõrẽ purud̶e b̶ead̶aẽ́a. Ab̶abe mʌ̃ Zeza bajãne b̶ʌba quĩrĩã b̶ʌ o b̶eadrʌ idji purud̶e panania. \v 22 Idjia cawa oi ewarid̶e zocãrãba mʌ̃́a jarad̶ia: “Dai Boro, dai Boro, daira bʌd̶eba bed̶easid̶aa, bʌ trʌ̃neba jairãda ãyã jʌretasid̶aa, idjab̶a bʌ trʌ̃neba ne ununaca waib̶ʌada osid̶aa.” \v 23 Maʌ̃ne mʌ̃a ebud̶a jaraya: “Cadjirua obadarã, ãyã wãnadua. Mʌ̃a bãrãra unucaa.” \s1 De uménebema \r Marco 1:22; Luca 6:47-49 \p \v 24 Maʌ̃ carea bariduaba mʌ̃ bed̶eada ũrĩped̶a ĩjã oibʌrʌ, naʌ̃ quĩrãca b̶aya: ẽberã crĩcha cawa b̶ʌba idji dera mõgara ʌ̃rʌ̃ osia. \v 25 Maʌ̃ne cue ze nũmesia, nãũrãra dji cãbãyã puá nũmesia, do sid̶a ze nũmesia, baribʌrʌ idji dera cora wãẽ́ basía mõgara ʌ̃rʌ̃ od̶a bẽrã. \v 26 Baribʌrʌ mʌ̃ bed̶ea ũrĩped̶a ĩjã oẽ́bʌrʌ, naʌ̃ quĩrãca b̶aya: ẽberã crĩcha neẽ́ b̶ʌba idji dera ĩbʌd̶e osia. \v 27 Maʌ̃ne cue ze nũmesia, nãũrãra dji cãbãyã puá nũmesia, do sid̶a ze nũmesia. Maʌ̃ba idji dera cora wãped̶a ab̶ed̶a jũma ãrĩsia.– \p \v 28 Jesuba jũma jaradiad̶acarea ẽberãrãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. \v 29 Judiorã ley jaradiabadarã quĩrãca jaradiaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ bio cawa b̶ʌd̶eba ebud̶a jaradia b̶asia. \c 8 \s1 Jesuba aid̶a bara b̶ʌ biabid̶a \r Marco 1:40-45; Luca 5:12-16 \p \v 1 Jesu eyad̶eba ed̶aa zesid̶e ẽberãrãra zocãrã idji caid̶u wãsid̶aa. \v 2 Mãwã b̶ʌd̶e ẽberã aid̶a bara b̶ʌda Jesumaa zesia.\f + \fr 8:2 \ft Aid̶ara Jesu ewarid̶e wãrãda sãwã b̶asida dadjirãba cawad̶aẽ́ panʌa. Baribʌrʌ judiorãmaarã ab̶a Ãcõrẽbʌrʌ poya biabida b̶asia (Numero 12:9-12; 2 Reye 5:7). Maʌ̃ awara ab̶a aid̶aba jidasira ãyã b̶ad̶e wãida b̶asia (Levitico 13:45-46).\f* Chĩrãborod̶e cob̶eped̶a nãwã bed̶ea djuburiasia: \p –Mʌ̃ Boro, bʌa quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ra poya biabida b̶ʌa.– \p \v 3 Maʌ̃ne Jesuba jʌwa ʌ̃rʌ̃ b̶ʌbʌrʌd̶e jarasia: \p –Mãwã o quĩrĩã b̶ʌa. ¡Biadua!– \p Ara maʌ̃da aid̶a bara b̶ad̶ara biasia. \v 4 Jesuba idjía jarasia: \p –Bʌ biad̶ara ni ab̶aʌa jararãdua. Ãtebʌrʌ sacerdotemaa wãdua bʌra biasida unumãrẽã. Jãʌ̃be Moiseba jarad̶a quĩrãca ne diacuadua.\f + \fr 8:4 \ft Levitico 14:1-32.\f* Mãwã ẽberãrãba cawad̶ia bʌra wãrãda biasida.– \s1 Jesuba sordaorã boro nezoca biabid̶a \r Luca 7:1-10 \p \v 5 Maʌ̃be Jesura Capernauʌ̃ purud̶aa wãsia. Jũẽsid̶e Romanebema sordaorã boroda idjimaa zesia. Maʌ̃gʌba nãwã bed̶ea djuburiasia: \p \v 6 –Mʌ̃ Boro, mʌ̃ nezocada diguid̶a bio cacua pua b̶ʌ bẽrã cʌd̶ad̶e b̶ʌradrʌ b̶ʌa.– \p \v 7 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Idji biabi carea wãya.– \p \v 8 Baribʌrʌ sordaorã boroba jarasia: \p –Mʌ̃ Boro, mʌ̃ra ẽberã biaẽ́a bʌra mʌ̃ ded̶e ed̶a wãmãrẽã. Baribʌrʌ mʌ̃ nezoca biamãrẽã bʌa namaʌba jaraibʌrʌ, idjira biaya. \v 9 Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃ boroba jara b̶ʌra mʌ̃a ĩjãida b̶ʌa. Idjab̶a mʌ̃a jara b̶ʌra sordaorã mʌ̃ jʌwaed̶a b̶eaba ĩjãnida panʌa; mʌ̃a ab̶aʌa zeduad̶a aibʌrʌ zebaria; wãduad̶a aibʌrʌ, wãbaria; idjab̶a mʌ̃ nezocaa nãwã oduad̶a aibʌrʌ ara maʌ̃da idjia obaria.– \p \v 10 Maʌ̃ ũrĩsid̶e Jesuba bia crĩchasia. Maʌ̃ne idji ẽpẽ panʌrãa jarasia: \p –Wãrã arada bãrãa jaraya: naʌ̃ ẽberãba bio ĩjã b̶ʌ quĩrãca israelerã tãẽna ni ab̶a bid̶a unucaa. \v 11 Mʌ̃a bãrãa jaraya: ʌ̃mãdau odjabariareba idjab̶a ʌ̃mãdau b̶aebariareba drua ãĩbemarãda zocãrã zed̶ia. Maʌ̃gʌrãra dadji drõãenabemarã Abrahaʌ̃ ume, Isa ume, Jacobo ume bid̶a Ãcõrẽ purud̶e ne co chũpanenia. \v 12 Baribʌrʌ Ãcõrẽba ẽberãrã naãrã pe erob̶a quĩrĩã b̶ad̶ada pãĩmanaa ãyã jʌrecuaya. Mama aujĩã panania idjab̶a puaba quid̶a ĩchia panania.– \p \v 13 Maʌ̃be Jesuba sordaorã boroa jarasia: \p –Diguid̶aa wãdua. Bʌa ĩjã b̶ʌ quĩrãca mʌ̃a oya.– \p Sordaorã boro nezocara ara maʌ̃da biasia. \s1 Jesuba Simoʌ̃ Pedro pãcõrẽ biabid̶a \r Marco 1:29-34; Luca 4:38-41 \p \v 14 Maʌ̃be Jesura Pedro ded̶aa wãsia. Ed̶a wãsid̶e unusia Pedro pãcõrẽda cʌwamiaba cʌd̶ad̶e b̶ʌda. \v 15 Maʌ̃ wẽrã jʌwara Jesuba tãsia. Ara maʌ̃da cʌwamiara dugusia. Piradrʌped̶a ãdjira ne cobisia. \p \v 16 Queud̶acarea ẽberãrãba zocãrã jai bara b̶eada Jesumaa enesid̶aa. Maʌ̃ne Jesuba ara jarabʌrʌba dji jaira jũma ãyã jʌrecuasia. Idjab̶a cacua biẽ́ b̶eara jũma biabicuasia. \v 17 Mãwãsia Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba jarad̶a quĩrãca. Nãwã jarasia: “Dadjirãra cacua biẽ́ b̶easid̶e idjia biabisia, idjab̶a pua b̶easid̶e idjia jõbisia.”\f + \fr 8:17 \ft Isaía 53:4.\f* \s1 Jesu ẽpẽ quĩrĩã panana \r Luca 9:57-62 \p \v 18 Jesuba ẽberãrãda zocãrã idji caita powua nũmʌda unusia. Maʌ̃ carea idji ume nĩbabadarãa amene wa quĩrãrẽ chãniana asia. \v 19 Baribʌrʌ wãni naẽna judiorã ley jaradiabarida Jesumaa zesia. Maʌ̃ ẽberãba jarasia: \p –Jaradiabari, bʌ wãbʌrʌza mʌ̃ra bʌ ume wãya.– \p \v 20 Jesuba idjía jarasia: \p –Usa pãra de bara b̶ʌa, ĩbana sid̶a de bara b̶ʌa, baribʌrʌ mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara sãma cãĩ sid̶a neẽ́ b̶ʌa.– \p \v 21 Maʌ̃ne ab̶a idji ume nĩba jarasia: \p –Mʌ̃ Boro, bʌ ume wãi naẽna idu mʌ̃ zezada tʌb̶aribidua.–\f + \fr 8:21 \ft Ʌ̃cʌrʌmaarã maʌ̃ ẽberãba nãwã jara b̶ʌa: “Bʌ ume wãi naẽna, mʌ̃a jʌ̃ãida b̶ʌa ab̶a mʌ̃ zeza jaid̶abʌrʌd̶aa.”\f* \p \v 22 Jesuba idjía jarasia: \p –Mʌ̃ ume zedua. Beu b̶earãba beud̶arãra tʌb̶arid̶ida panʌa.–\f + \fr 8:22 \fq Beu b̶earãba beud̶arãra tʌb̶arid̶ida panʌa.\ft Jesuba beud̶a tʌb̶arid̶id̶ebemada jara b̶ʌẽ́a. Ãtebʌrʌ ara ãdjia o quĩrĩã panʌ quĩrãca o b̶eada quẽã b̶ʌa.\f* \s1 Jesuba amene bogozoa tumabid̶a \r Marco 4:35-41; Luca 8:22-25 \p \v 23 Maʌ̃be Jesura jãbad̶e b̶adoped̶a idji ume nĩbabadarã sid̶a wãsid̶aa. \v 24 Mãwã panʌne nãũrãda dji cãbãyã puá nũmeped̶a baido bogozoara jãbad̶e ed̶a wã nũmesia. Maʌ̃ne Jesura cãĩ b̶asia. \v 25 Maʌ̃ carea idji ume nĩbabadarãba ʌ̃rʌ̃manaped̶a nãwã jarasid̶aa: \p –¡Dai Boro, carebadua! ¡Dadjirãra b̶arrubod̶od̶aa!– \p \v 26 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Bãrãra ¿sãwãẽrã ne waya panʌ? Bãrãba Ãcõrẽra ĩjãnaẽ́ca b̶ʌa.– \p Piradrʌped̶a Jesuba nãũrãra, baido bogozoa sid̶a quẽãsia.\f + \fr 8:26 \fq Baido bogozoa.\ft Griego bed̶ead̶e “pusa” b̶ʌ́ b̶ʌa. Griegod̶e pusa, amene sid̶a ab̶ari bed̶eaa. Galilea amenera baido cũãa.\f* Ara maʌ̃da jũma tuma nũmesia. \v 27 Maʌ̃ne ãdjirãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Nãwã jarasid̶aa: \p –Naʌ̃gʌra ¿caida jãwã b̶ʌ? Nãũrãba, baido bogozoa bid̶a idji bed̶eara ĩjãbadaa.– \s1 Jesuba jai zocãrã ãyã jʌretad̶a \r Marco 5:1-20; Luca 8:26-39 \p \v 28 Maʌ̃be amene droma quĩrãrẽ chãnaped̶a Gadara druad̶e jũẽsid̶aa. Maʌ̃ne ẽberã umé jai bara panʌda beud̶arã tʌb̶aribada uriad̶eba Jesumaa zesid̶aa. Maʌ̃ ẽberãra bio minijĩchia panʌ bẽrã ni ab̶aʌda mamaare wãnaca basía. \v 29 Maʌ̃ne Jesua jĩgua b̶ia jarasid̶aa: \p –¡Ãcõrẽ Warra!\f + \fr 8:29 \fq Ãcõrẽ Warra.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãcõrẽ Warra Jesu.”\f* ¿Cãrẽ cãrẽã daira mĩã sẽ b̶ʌ? ¿Dai ewari jũẽi naẽna bʌa cawa od̶e ze b̶ʌca?– \p \v 30 Tʌmʌ arid̶e chinada ne co duanasid̶aa. \v 31 Maʌ̃ bẽrã dji jairãba Jesua nãwã bed̶ea djuburiasid̶aa: \p –Bʌa dairãda ãyã jʌretaibʌrʌ, jari duanʌ china cacuad̶e idu ed̶a wãbidua.– \p \v 32 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Wãbʌrʌd̶adua.– \p Ara maʌ̃da jairãra maʌ̃ ẽberãrã cacuad̶ebemada ẽdrʌd̶aped̶a china cacuad̶e ed̶a wãbʌrʌsid̶aa. Maʌ̃ba chinara pirapod̶aped̶a perawad̶eba daid̶u tẽũcuasid̶aa. Mãwã jũma nãbʌrʌ quinisid̶aa. \v 33 Maʌ̃ china waga pananara daupera pira wãsid̶aa. Ãdji purud̶e jũẽnaped̶a ẽberãrã jai bara b̶ead̶a sãwãped̶ad̶ada jũma nẽbʌrʌsid̶aa. \v 34 Maʌ̃ carea jũma dji purud̶ebemarãra Jesu b̶ʌmaa zesid̶aa. Ununaped̶a Jesua bed̶ea djuburiasid̶aa ãdji druad̶ebemada ãyã wãmãrẽã. \c 9 \s1 Jesuba ẽberã cacua beu b̶ʌ biabid̶a \r Marco 2:1-12; Luca 5:17-26 \p \v 1 Jesura jãbad̶e b̶adoped̶a wayacusa amene droma quĩrãrã chãped̶a idji b̶abari purud̶e jũẽsia. \v 2 Mama ẽberã cacua beu b̶ʌda idji cʌd̶ad̶e Jesumaa enesid̶aa. Jesuba unusia maʌ̃ ẽberã eneped̶ad̶aba wãrãda ĩjã panʌda idjia dji cacua beu b̶ʌra poya biabida. Maʌ̃ carea Jesuba dji cacua beu b̶ʌ́a jarasia: \p –Sobiadua, cũdra. Bʌa cadjirua od̶ara mʌ̃a quĩrãdoasia.– \p \v 3 Mama judiorã ley jaradiabadarãda ʌ̃cʌrʌ panasid̶aa. Maʌ̃gʌrãba crĩchasid̶aa: “Idjira Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ bed̶ea b̶ʌa.” \v 4 Baribʌrʌ ãdjia crĩcha panʌra Jesuba cawasia. Maʌ̃ carea jarasia: \p –Bãrãba ¿cãrẽ cãrẽã jãwã biẽ́ crĩcha panʌ?\f + \fr 9:4 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e idjab̶a b̶ʌ́ b̶ʌa “bãrã sod̶e.”\f* \v 5 Bãrãmaarã ¿sãʌ̃gʌda zareaara b̶ʌ? ¿Cadjirua od̶ara quĩrãdoayad̶a aida wa naʌ̃ ẽberã cacua beu b̶ʌra piradrʌbiped̶a nĩbabida? \v 6 Ãcõrẽba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara b̶ʌsia naʌ̃ ẽjũãne duanʌba cadjirua obadara quĩrãdoamãrẽã. Maʌ̃ra bãrãa unubiya.– \p Ara maʌ̃da dji cacua beu b̶ʌ́a nãwã jarasia: \p –Piradrʌdua. Bʌ cʌd̶ara edaped̶a diguid̶aa wãdua.– \p \v 7 Ara maʌ̃da dji cacua beu b̶ad̶ara pirab̶ariped̶a diguid̶aa wãsia. \v 8 Maʌ̃ unusid̶ad̶e dji arima b̶eara ne wayasid̶aa.\f + \fr 9:8 \fq Ne wayasid̶aa.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Cawa crĩchad̶aẽ́ basía.”\f* Baribʌrʌ Ãcõrẽa bia bed̶easid̶aa idji ʌb̶ʌada diad̶a bẽrã ẽberãba cacua biẽ́ b̶eara biabimãrẽã. \s1 Jesuba Mateo trʌ̃na \r Marco 2:13-17; Luca 5:27-32 \p \v 9 Jesu mamaʌba wãbʌrʌd̶e ẽberã Mateo abadada unusia. Maʌ̃ ẽberãra Romanebema boro itea parata diabada ded̶e chũmasia. Jesuba Mateoa jarasia: \p –Mʌ̃ ume zedua.– \p Ara maʌ̃da Mateora piradrʌped̶a Jesu ume wãsia. \p \v 10 Mãwãnacarea Jesura Mateo ded̶e ne co b̶asia. Jesu ume nĩbabadarãda, Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarãda, judiorã ley igara b̶ea sid̶a Jesu ume ne co duanasid̶aa.\f + \fr 9:10 \fq Judiorã ley igara b̶ea.\ft Griego bed̶ead̶e “cadjirua obadarã” b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* \v 11 Ʌ̃cʌrʌ pariseorãba maʌ̃gʌra unusid̶aa. Maʌ̃ carea Jesu ume nĩbabadarãa iwid̶isid̶aa: \p –Bãrãa jaradiabarira ¿cãrẽ cãrẽã Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarã ume, dewara cadjirua obadarã ume bid̶a ne co chũmʌ?– \p \v 12 Ãdjia mãwã iwid̶ibʌdada Jesuba ũrĩped̶a jarasia: \p –Cacua bia b̶eaba nẽãrã diabarira jʌrʌd̶acaa. Dji cacua biẽ́ b̶eabʌrʌ jʌrʌbadaa. \v 13 Naʌ̃ bed̶eaba cãrẽda jara b̶ʌda cawad̶e wãnadua: “Animarã babue diad̶i cãyãbara mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãba djãrã quĩrã djuburiad̶ida.”\f + \fr 9:13 \ft Osea 6:6.\f* Mʌ̃ra jipa b̶ea trʌ̃i carea zeẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ cadjirua obadarãda trʌ̃ b̶ʌa Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã.–\f + \fr 9:13 \fq Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* \s1 Ne cod̶aca ewarid̶ebema \r Marco 2:18-22; Luca 5:33-39 \p \v 14 Mãwãnacarea Borocuebari Juaʌ̃ ume nĩbabadarãda Jesumaa zed̶aped̶a iwid̶isid̶aa: \p –Daiba, pariseorã bid̶a ara cadrʌa ne cod̶aca ewarira obadaa, baribʌrʌ bʌ ume nĩbabadarãba ¿sãwãẽrã od̶aca?– \p \v 15 Jesuba ãdjía jarasia: \p –Umaquĩrãba wẽrã edabʌrʌd̶e ¿caida sopua b̶ai? Maʌ̃ umaquĩrãra wad̶ibid̶a idjia ed̶od̶arã ume b̶ʌmisa b̶ʌsrid̶a panania. Baribʌrʌ ewari ab̶a dewara ẽberãrãba idjira ãyã eded̶ia. Maʌ̃bebʌrʌ idjia ed̶od̶arãba ne cod̶aca ewarira od̶ia. \p \v 16 Dadjirãba jʌ̃bada dji sore cõã b̶ʌmaa wua djiwid̶ida cajud̶acaa. Mãwã od̶ibʌrʌ djiwid̶i cajud̶a erreb̶aribʌrʌba dji wua sorera waib̶ʌara cõãya. \v 17 Idjab̶a ni ab̶aʌba uva b̶a djiwid̶ira animarã e od̶a dji sored̶e tʌd̶acaa. Mãwã od̶ibʌrʌ aseabʌrʌd̶e animarã e od̶a dji sorera cõãya. Maʌ̃be uva b̶ara, animarã e od̶a sid̶a aduaya. Maʌ̃ carea uva b̶a djiwid̶ira animarã e od̶a djiwid̶id̶e tʌd̶ida panʌa. Mãwã umena dãrã droad̶ia.–\f + \fr 9:17 \ft Maʌ̃gʌd̶eba Jesuba cawabisia idji bed̶eara ãdjirã drõãenabema crĩcha ume ãbaa jaradiacada.\f* \s1 Jesuba wẽrãcau biabid̶a \r Marco 5:21-43; Luca 8:40-56 \p \v 18 Jesuba mãwã jaradia b̶ʌd̶e judio dji dromada zesia. Maʌ̃ ẽberãra Jesu quĩrãpita b̶arru cob̶eped̶a jarasia: \p –Mʌ̃ caura aretewa jaid̶ab̶arisia. Baribʌrʌ bʌda wãsira bʌ jʌwada idji ʌ̃rʌ̃ b̶ʌibʌrʌ ʌ̃rẽbaya.– \p \v 19 Jesura piradrʌped̶a maʌ̃ ẽberã ume wãsia. Idji ume nĩbabadarã sid̶a wãsid̶aa. \v 20-21 Ãdjirã tãẽna wẽrã doce poa oamiaba jida b̶ʌda nĩbasia. Maʌ̃ wẽrãba nãwã crĩchasia: “Mʌ̃a idjia jʌ̃ b̶ʌda tãibʌrʌ mʌ̃ra biaya.” Maʌ̃ bẽrã Jesu jẽdaareba wãped̶a idjia jʌ̃ b̶ʌ id̶e tãsia. \v 22 Jesuba jẽda acʌbʌrʌd̶e wẽrã unuped̶a nãwã jarasia: \p –Cau, b̶ʌsrid̶adua. Wãrãda biaida ĩjãna bẽrã bʌra biasia.– \p Ara maʌ̃da wẽrãra bia b̶esia. \p \v 23 Jesu judio dji droma ded̶e jũẽsid̶e chiru zabadarãda idjab̶a aujĩãbadarã sid̶a unusia.\f + \fr 9:23 \ft Israelerãba chiru zabadarãda, aujĩãbadarã sid̶a paratada diabadjid̶aa careba aujĩãne zed̶amãrẽã.\f* \v 24 Jesuba ãdjía jarasia: \p –Ãyã wãnadua. Wẽrãcaura jaid̶aẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ cãĩ b̶ʌa.– \p Maʌ̃ carea ẽberãrãba idjimaa acʌd̶aped̶a ipid̶asid̶aa. \v 25 Baribʌrʌ ẽberãrãra ãyã jʌretacuaped̶a Jesura ded̶e ed̶a wãsia. Maʌ̃be wẽrãcau jʌwad̶e jidaped̶a pirab̶aribisia. \v 26 Jesuba od̶ad̶ebemada jũma maʌ̃ druad̶e ũrĩsid̶aa. \s1 Jesuba daub̶errea b̶ea biabid̶a \p \v 27 Jesu mamaʌba wãsid̶e daub̶errea b̶eada umé idji caid̶u b̶ia zesid̶aa. Maʌ̃ ẽberãrãba jĩgua jarasid̶aa: \p –¡Jesu, David̶eba zed̶a, daira quĩrã djuburiadua!– \p \v 28 Jesu diguid̶aa jũẽsid̶e maʌ̃ daub̶errea panʌra idjimaa zesid̶aa. Maʌ̃be Jesuba ãdjía iwid̶isia: \p –¿Bãrãba wãrãda ĩjã panʌca mʌ̃a bãrãra poya biabida?– \p Ãdjia panusid̶aa: \p –Mãẽ, dai Boro.– \p \v 29 Maʌ̃be Jesuba ãdji daud̶e tãped̶a jarasia: \p –Bãrãba ĩjã panʌ quĩrãca mʌ̃a oya.– \p \v 30 Ara maʌ̃da ãdji daura biasid̶aa. Maʌ̃be Jesuba bio jara b̶ʌsia maʌ̃nebemada ni ab̶aʌa nẽbʌrʌrãnamãrẽã. \v 31 Baribʌrʌ ded̶eba ẽdrʌd̶aped̶a Jesuba ãdji ume od̶ada jũma maʌ̃ druad̶e jara wãsid̶aa. \p \v 32 Ara daub̶errea panana ẽdrʌbʌdad̶e dewararãba ẽberã quĩrãme cara b̶ʌ jai bara b̶ʌda enesid̶aa. \v 33 Jesuba maʌ̃ jai jʌretad̶acarea ẽberã quĩrãme cara b̶ad̶ara bed̶easia. Ẽberãrã mama duanʌba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Nãwã jarasid̶aa: \p –Israel druad̶e wad̶ibid̶a naʌ̃ quĩrãca ununaca basía.– \p \v 34 Baribʌrʌ pariseorãba jara duanasid̶aa: \p –Jãʌ̃ Jesuba jaira ãyã jʌretabaria, jairã boro Beelzebúba maʌ̃ ʌb̶ʌada diad̶a bẽrã.– \s1 Néu waib̶ʌa waraga b̶ʌra ¿cairãba ewad̶i? \p \v 35 Mãwãnacarea Jesura puru waib̶ʌa b̶eaza, puru zaque b̶eaza pʌrrʌa wãsia. Judiorã dji jʌrebada deza jarabadjia Ãcõrẽra ãdji Boro bai carea zebʌrʌda. Maʌ̃ bed̶ea bia jaradia nĩne jũma cacua biẽ́ b̶eara, cacua pua b̶ea sid̶a biabicuasia. \v 36 Idjia ẽberãrã cãbana unusid̶e mĩã djuburi unusia. Ne jũmane bia mĩga b̶easia idjab̶a ãdub̶a b̶easia. Oveja dji wagabari neẽ́ qued̶ea quĩrãca panasid̶aa.\f + \fr 9:36 \ft Numero 27:15-17.\f* \v 37 Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarãa nãwã jarasia: \p –Wãrãda naʌ̃ ẽberãrãra néu waib̶ʌa waraga tab̶ʌ quĩrãca b̶eaa. Baribʌrʌ dji ewabadarãda zocãrãẽ́be panʌa. \v 38 Maʌ̃ bẽrã Néu Djibaría iwid̶id̶adua ewabadarãda idji néumaa diabuemãrẽã.– \c 10 \s1 Jesuba doce diabued̶arã \r Marco 3:13-19; 6:7-13; Luca 6:12-16; 9:1-6 \p \v 1 Jesuba idji ume nĩbabadarã doce panʌra ãbaa trʌ̃sia. Maʌ̃be ãdjirãa ʌb̶ʌada diasia jaida ãyã jʌretad̶amãrẽã, idjab̶a cacua biẽ́ b̶eada, cacua pua b̶ea sid̶a biabid̶amãrẽã. \v 2 Jesuba diabued̶arã doce panʌra naʌ̃gʌrã basía: Simoʌ̃, Pedro abadada; dji djaba Andre; Zebedeo warrarã Santiago idjab̶a Juaʌ̃; \v 3 Pelipe; Bartolomé; Tomá; Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebari bad̶a Mateo; Alpeo warra Santiago; Tadeo;\f + \fr 10:3 \fq Tadeo.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ trʌ̃ cãyãbara b̶ʌ́ b̶ʌa “Lebeo, Tadeo abada.” Maʌ̃ Tadeora Santiago warra Judaca b̶ʌa.\f* \v 4 idjab̶a Simoʌ̃ Cananeo.\f + \fr 10:4 \fq Simoʌ̃ Cananeo.\ft Luca 6:15d̶e “Simoʌ̃ Zelote” b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* Idjab̶a b̶asia Juda Iscariote, Jesu jidabid̶ada. \v 5 Maʌ̃ doce ẽberãrãra Jesuba wãbigasia. Baribʌrʌ wãni naẽna idjia jarasia: \p –Judiorãẽ́maa, Samaria puru b̶ead̶e bid̶a wãrãnadua. \v 6 Ãtebʌrʌ judiorãmaa, israelerã oveja aduá b̶ea quĩrãca panʌmaa wãnadua. \v 7 Bãrã wãbʌdaza jarad̶adua Ãcõrẽra jũẽsida jũmarã Boro bai carea. \v 8 Maʌ̃ bẽrã cacua biẽ́ b̶eara biabid̶adua, beuped̶ad̶ara ʌ̃rẽbabid̶adua, aid̶a bara b̶eara biabid̶adua, jaira ãyã jʌretad̶adua. Mãwã od̶amãrẽã mʌ̃a bãrãa ʌb̶ʌada bari diabʌrʌa. Maʌ̃ bẽrã ẽberãrãra bari carebad̶adua. \v 9-10 Bãrãba o panʌbari Ãcõrẽba ne diaya. Maʌ̃ carea orora, parata torrora ni maãrĩ bid̶a ederãnadua. Bãrã wãbʌdad̶e buchacara ederãnadua. Bãrãba jʌ̃ panʌ awa eded̶adua. Jĩrũne jʌ̃badara, bardona sid̶a ederãnadua. \p \v 11 Bãrã puru waib̶ʌad̶e wa puru zaqued̶e jũẽbʌdad̶e bãrã bia edai ẽberãda jʌrʌd̶adua. Maʌ̃ ẽberã ded̶e pananadua ab̶a purud̶eba ẽdrʌbʌdad̶aa. \v 12 Maʌ̃ ded̶e ed̶a wãbʌdad̶e Ãcõrẽ trʌ̃neba dji ẽberãrãa jarad̶adua necai pananamãrẽã. \v 13 Maʌ̃ ded̶ebemarãba bãrãda bia edad̶ibʌrʌ, necai panania. Baribʌrʌ bia edad̶aẽ́bʌrʌ, necai pananaẽ́a. \v 14 Ab̶aʌba bãrãda bia edaẽ́bʌrʌ, wa bãrã bed̶eada ũrĩ quĩrĩãẽ́bʌrʌ, mamaʌba ẽdrʌd̶adua. Ãdji ded̶eba wa purud̶eba ẽdrʌbʌdad̶e egoro pora bãrã jĩrũne b̶ʌra jãrãpetad̶adua. \v 15 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: Ãcõrẽba cawa oi ewarid̶e Sodoma, Gomorra puru cãyãbara maʌ̃ purura wetara cawa oya.\f + \fr 10:15 \fq Sodoma, Gomorra puru.\ft Genesi 19:1-29.\f* \s1 Jesu ĩjã b̶ea mĩgad̶id̶ebema \r Marco 13:9-13; Luca 21:12-19 \p \v 16 Mʌ̃a bãrãra ẽberã cadjirua tãẽna diabuebʌrʌa. Ãdjirãba bãrãra biẽ́ od̶ia usa cadrʌaba oveja orrabari quĩrãca. Maʌ̃ carea ãdjirã tãẽna panʌne dama quĩrãca crĩcha cawaad̶eba nĩbad̶adua, baribʌrʌ puchirã quĩrãca ʌ̃mʌ̃mʌ̃rʌ̃ã b̶ead̶adua. \v 17 Ẽberãrã tãẽna quĩrãcuita b̶ead̶adua. Ãdjirãba bãrãra dji bororãmaa jida eded̶aped̶a dji jʌrebada ded̶e u jidad̶ia. \v 18 Mʌ̃ ĩjã panʌ carea bãrãra dji dromarã quĩrãpita, dji bororã quĩrãpita bid̶a eded̶ia. Maʌ̃ne bãrãba ãdjirã quĩrãpita, judiorãẽ́ quĩrãpita bid̶a mʌ̃nebemada bed̶ead̶ia. \v 19 Bãrã jida edebʌdad̶e sopuarãnadua sãwã bed̶ead̶ida. Dji bororã quĩrãpita panʌne Ãcõrẽba cawabiya cãrẽda jarad̶ida panʌda. \v 20 Maʌ̃ bed̶eabʌdad̶e bãrã crĩchad̶eba bed̶ead̶aẽ́a, ãtebʌrʌ bãrã Zeza Jaureda bãrãneba bed̶eaya. \p \v 21 Ab̶aʌba ara idji djabada beabiya mʌ̃ ĩjã b̶ʌ carea. Dewaraba idji warrada beabiya idjab̶a warrarãda ãdji djibarirã ume biẽ́ panenaped̶a beabid̶ia. \v 22 Jũmarãba bãrãra quĩrãmania mʌ̃ ĩjã panʌ carea. Baribʌrʌ bãrãba maʌ̃ ewari zaread̶e mʌ̃ ĩjã panʌda idu b̶ʌd̶aẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽba ẽdrʌ edaya. \v 23 Puru ab̶aʌd̶e ẽberãrãba bãrãda biẽ́ od̶i carea ẽpẽnibʌrʌ, dewara purud̶aa mĩrũ wãnadua. Wãrãda mʌ̃a jaraya: bãrã Israeld̶ebema puru b̶eaza jũma pʌrrʌad̶i naẽna mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara zeya. \p \v 24-25 Ne cawa quĩrĩã b̶ʌra dji jaradiabari cãyãbara ne cawaara b̶ʌẽ́a. Baribʌrʌ dji jaradiabari quĩrãca b̶aibʌrʌ, bia b̶ʌa. Nezoca sid̶a idji boro cãyãbara aud̶uara b̶ʌẽ́a. Baribʌrʌ idji boro quĩrãca b̶aibʌrʌ, bia b̶ʌa. Mʌ̃ra jairã boro Beelzebú a panʌbʌrʌ, bãrãra ara maʌ̃ quĩrãca jarad̶ia.\f + \fr 10:24-25 \ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “De djibarida jairã boro Beelzebú a panʌbʌrʌ, idji ẽberãrãra ara maʌ̃ quĩrãca jarad̶ia.”\f* \s1 ¿Caida wayad̶ida panʌ? \r Luca 12:1-9 \p \v 26 Ẽberãrãda wayarãnadua. Ne jũma ebud̶a b̶ʌẽ́ra mẽrã b̶eẽ́a. Dadjia cawad̶aẽ́ panʌra Ãcõrẽba ebud̶a cawabiya. \v 27 Mʌ̃a bãrãa pãĩmane jara b̶ʌra ʌ̃naane jarad̶adua. Mʌ̃a bãrã cʌwʌrʌ caita jarad̶ara de ʌ̃rʌ̃ba jĩgua jarad̶adua. \v 28 Ẽberãrãda wayarãnadua. Ãdjia naʌ̃ cacuada poya bead̶ia baribʌrʌ dadji jaureda poya bead̶aẽ́a. Ãtebʌrʌ naʌ̃ cacua, dadji jaure tʌbʌ uruad̶e babueida b̶ʌdrʌ wayad̶adua. \v 29 Ĩbana zaqueda umé nẽdod̶i carea parata pichida ab̶a diabadaa. Baribʌrʌ bãrã Zeza bajãne b̶ʌba iduaribiẽ́bʌrʌ, ni ab̶aʌ ĩbanada beuẽ́a. \v 30 Maʌ̃ awara Ãcõrẽba cawa b̶ʌa bãrãba bud̶ara jũmasãwã eropanʌda. \v 31 Ãcõrẽba bãrãra ĩbana zocãrã panʌ cãyãbara biara waga b̶ʌ bẽrã ne wayad̶iẽ́ panʌa. \s1 Jesu carea quĩrã peraiẽ́ b̶ʌ \r Luca 12:8-9 \p \v 32 Ab̶aʌba ẽberãrã quĩrãpita mʌ̃da ĩjã b̶ʌad̶a aibʌrʌ, mʌ̃ Zeza bajãne b̶ʌ quĩrãpita mʌ̃a idjira mʌ̃reana aya. \v 33 Ara maʌ̃ quĩrãca ab̶aʌba ẽberãrã quĩrãpita mʌ̃da adua b̶ʌad̶a aibʌrʌ, mʌ̃a bid̶a mʌ̃ Zeza bajãne b̶ʌ quĩrãpita idjira adua b̶ʌad̶a aya. \s1 ¿Caida biara quĩrĩãnida panʌ? \r Luca 12:51-53; 14:26-27 \p \v 34 Crĩcharãnadua mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãnaa zesida ẽberãrã ãbaa necai b̶ʌi carea. Mʌ̃ra maʌ̃ carea zeẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ ze b̶ʌa ẽberãrãda ãbaa bia panarãnamãrẽã. \v 35 Mʌ̃ra zesia warrada dji zeza ume biẽ́ b̶ʌi carea, cauda dji papa ume biẽ́ b̶ʌi carea, idjab̶a ãĩguda dji pãcõrẽ ume biẽ́ b̶ʌi carea. \v 36 Bãrãba mʌ̃ ĩjã panʌ carea ara bãdji diguid̶a dji quĩrũda b̶ead̶ia.\f + \fr 10:36 \ft Miquea 7:6.\f* \v 37 Ab̶aʌba dji zezada wa dji papada mʌ̃ cãyãbara biara quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, maʌ̃gʌra mʌ̃ ume poya nĩbaẽ́a. Ab̶aʌba dji warrada wa dji cauda mʌ̃ cãyãbara biara quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, maʌ̃gʌra mʌ̃ ume poya nĩbaẽ́a. \v 38 Bia mĩgai carea b̶ʌẽ́bʌrʌ, poya mʌ̃ ume nĩbaẽ́a. \v 39 Ab̶aʌda naʌ̃ ẽjũãne bia b̶eibʌrʌ, jĩrũare bia b̶aẽ́a. Baribʌrʌ ab̶aʌda mʌ̃ carea beuibʌrʌ Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aya. \s1 Ãcõrẽneba nebia edad̶id̶ebema \r Marco 9:41 \p \v 40 Bãrã bia edabʌrʌba mʌ̃da bia edabʌrʌa. Mʌ̃ bia edabʌrʌba mʌ̃ Diabued̶ada bia edabʌrʌa. \v 41 Ab̶aʌba Ãcõrẽneba bed̶eabarida cawaped̶a bia edaibʌrʌ, Ãcõrẽba idjid̶eba bed̶eabaría nebia diabari quĩrãca maʌ̃ ẽberãa diaya. Ẽberã jipa b̶ʌda ab̶aʌba cawaped̶a bia edaibʌrʌ, Ãcõrẽba ẽberã jipa b̶ʌ́a nebia diabari quĩrãca maʌ̃ ẽberãa diaya. \v 42 Mʌ̃a jaraya: ab̶aʌba mʌ̃ ume nĩbabadarã dji ed̶aara b̶earã sid̶a cawaped̶a baido cũrãsada diaibʌrʌ, Ãcõrẽba wãrãda maʌ̃ ẽberãa nebiada diaya.– \c 11 \p \v 1 Jesuba idji ume nĩbabadarã doce panʌ́a mãwã jarad̶acarea mamaʌba puruza jaradiad̶e wãsia. \s1 Jesuba Borocuebari Juaʌ̃nebema jarad̶a \r Luca 7:18-35 \p \v 2 Borocuebari Juaʌ̃ preso b̶asid̶e ũrĩsia Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aba o b̶ʌd̶ebemada. Maʌ̃ carea idji ume nĩbabadarãda umé diabuesia Jesua nãwã iwid̶id̶amãrẽã: \p \v 3 –¿Bʌra dji zeida b̶ad̶aca, wa dewarada jʌ̃ãnida panʌ?– \p \v 4 Jesuba ãdjía nãwã panusia: \p –Bãrãba unu panʌda idjab̶a ũrĩ panʌda Juaʌ̃a jarad̶e wãnadua. \v 5 Daub̶errea b̶ead̶aba unu panʌa, jĩrũ biẽ́ b̶ead̶ara bia nĩnaa, aid̶a bara b̶ead̶ara biasid̶aa, cʌwʌrʌ qui b̶ead̶aba ũrĩ panʌa, idjab̶a beuped̶ad̶ara ʌ̃rẽbacuasid̶aa. Maʌ̃ awara ne neẽ́ qued̶eaba bed̶ea bia Ãcõrẽba carebaid̶ebemada ũrĩ panʌa.\f + \fr 11:5 \ft Isaía 26:19; 35:5-6; 61:1-3.\f* \v 6 Mʌ̃ igaraẽ́ ĩjã b̶ʌra bio bia b̶aya.– \p \v 7 Juaʌ̃ba diabued̶arã wãped̶ad̶acarea Jesuba arima duanʌ́a Juaʌ̃nebemada bed̶easia: \p –Ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶aa bãrãba Juaʌ̃ acʌd̶e wãsid̶ad̶e ¿cãrẽda ununida crĩchasid̶a? ¿Nãũrãba cha ureurea eronũmʌda ununida crĩchasid̶aca? \v 8 Mãwã crĩchad̶aẽ́ basía. Maʌ̃da ¿cãrẽda ununida crĩchasid̶a? ¿Ẽberã bio djio b̶ʌda ununida crĩchasid̶aca? Mãwãẽ́a; dji bio djio b̶eara ẽberãrã bororã ded̶e panabadaa. \v 9 Maʌ̃da ¿cãrẽda ununida crĩchasid̶a? ¿Ãcõrẽneba bed̶eabarida ununida crĩchasid̶aca? Mãẽ, Ãcõrẽneba bed̶eabarida acʌd̶e wãsid̶aa. Juaʌ̃ra Ãcõrẽneba bed̶eabari dji dromaa. \v 10 Idjid̶ebemada Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: \q1 Bed̶ea jarabarida mʌ̃a bʌ na diabueya bʌ o jarimãrẽã.\f + \fr 11:10 \ft Malaquia 3:1.\f* \m \v 11 Mʌ̃a wãrã arada jaraya: naʌ̃ ẽjũãne ni ab̶aʌda Juaʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌẽ́a.\f + \fr 11:11 \fq Naʌ̃ ẽjũãne ni ab̶aʌda.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Wẽrãrãba toped̶ad̶ad̶ebemada.”\f* Baribʌrʌ Ãcõrẽ purud̶ebema dji ed̶aara quiruda idji cãyãbara dji dromaara b̶ʌa. \p \v 12 Borocuebari Juaʌ̃ba jaradia b̶ed̶ad̶eba ʌ̃taa Ãcõrẽ purud̶ebemarãra bia mĩga panʌa. Ẽberã cadjiruarãba ãdjira biẽ́ o quĩrĩã panʌa.\f + \fr 11:12 \ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ versículora ebud̶a b̶ʌẽ́a. Ʌ̃cʌrʌmaarã nãwã jara b̶ʌa: “Borocuebari Juaʌ̃ba jaradia b̶ed̶ad̶eba ʌ̃taa Ãcõrẽ purud̶ebemarãda nocod̶aa wãbʌdaa. Wãrãda ẽberãrãba ne jũmada o panʌa Ãcõrẽ purud̶ebemarãda b̶ead̶i carea.”\f* \v 13 Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba, Moise bid̶a Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶aid̶ebemada bed̶eabadjid̶aa ab̶a Borocuebari Juaʌ̃ ewarid̶aa. \v 14 Ãdjia jarasid̶aa Elía quĩrãca b̶ʌda ab̶a naãrã zeida. Bãrãba cawa quĩrĩã panʌbʌrʌ, Juaʌ̃ra maʌ̃ ẽberã zeida b̶ad̶aa.\f + \fr 11:14 \ft Malaquia 4:5.\f* \v 15 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba quĩrãcuita ũrĩdua. \p \v 16 Id̶ibema ẽberãrãnebemada mʌ̃a ¿sãwã jarai? Purud̶e warrarã jemene panʌne nãwã ijarabada quĩrãca panʌa: \q1 \v 17 Daiba chiru zasid̶ad̶e bãrãra carid̶aẽ́ basía. \q1 Sopuad̶ebema trʌ̃ãbi trʌ̃ãsid̶ad̶e bãrãra jĩãnaẽ́ basía. \p \v 18 Id̶ibemarãra ara maʌ̃ quĩrãca panʌa. Borocuebari Juaʌ̃ba ne coca ewarida obadjia idjab̶a ne aseada doca basía. Mãwãmĩna ẽberãrãba jarabadjid̶aa idjira jai bara b̶ʌda. \v 19 Maʌ̃be mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aba ne jũmada cobaria idjab̶a ne jũmada dobaria. Baribʌrʌ ãdjirãba jarabadaa mʌ̃ra ne coya b̶ʌda, itua awua b̶ʌda. Maʌ̃ awara jarabadaa mʌ̃ra cadjirua obadarã ume, Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarã ume bid̶a nĩbabarida. Baribʌrʌ cawa panʌa Ãcõrẽ necawaara jipa b̶ʌda idji ĩjã panʌba jipa obada bẽrã.– \s1 Jesuba idji ĩjãẽ́ b̶ea puru quẽãna \r Luca 10:13-15 \p \v 20 Maʌ̃be Jesuba ʌ̃cʌrʌ puruda quẽãsia. Maʌ̃gʌrã purud̶e idjia ne ununacada biara od̶amĩna ãdjia cadjiruada igarad̶aẽ́ basía. \v 21 Nãwã jarasia: \p –¡Coraziʌ̃nebemarãra, Betsaidad̶ebemarã sid̶a mĩã djuburi b̶eaa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Mʌ̃a ne ununaca bãrã tãẽna od̶ara Tirod̶e, Sidoʌ̃ne bid̶a od̶abara, maʌ̃ purud̶ebemarãba isabe cadjiruada igarad̶aped̶a Ãcõrẽda ĩjãcasid̶aa.\f + \fr 11:21 \ft Ãcõrẽba Tirora, Sidoʌ̃ sid̶a cawa osia. Amos 1:9-10.\f* Maʌ̃ carea sopuad̶ebema jʌ̃badara jʌ̃casid̶aa idjab̶a tʌbʌ porad̶e chũpanecasid̶aa. \v 22 Baribʌrʌ mʌ̃a bãrãa jaraya: Ãcõrẽba jũmarã cawa oi ewarid̶e Tirod̶ebemarã idjab̶a Sidoʌ̃nebemarã cãyãbara bãrãra wetara cawa oya. \p \v 23 ¿Capernauʌ̃nebemarãra bajãnaa wãnica? ¡Wãnaẽ́a! ¡Ãcõrẽba bãrãra beud̶arã panabadamaa b̶atabueya!\f + \fr 11:23 \fq Beud̶arã panabadamaa.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “Hades.”\f* Mʌ̃a ne ununaca bãrã tãẽna od̶ara Sodoma purud̶e od̶abara, jãʌ̃ purura wad̶ibid̶a b̶acasia.\f + \fr 11:23 \fq Sodoma.\ft Maʌ̃ purura, Gomorra sid̶a Ãcõrẽba cawa osia. Genesi 18:16d̶eba ab̶a 19:29d̶aa.\f* \v 24 Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: Ãcõrẽba jũmarã cawa oi ewarid̶e Sodomanebemarã cãyãbara bãrãra wetara cawa oya.– \s1 Jesu ĩjã b̶ea ʌ̃nãũninebema \r Luca 10:21-22 \p \v 25 Maʌ̃ ewarid̶e Jesuba jarasia: \p –Zeza, bʌra bajãnebema Boroa idjab̶a naʌ̃ ẽjũãnebema Boroa. Bʌa ne adua b̶eaa mʌ̃a jaradiad̶ara cawabid̶a bẽrã mʌ̃a bʌra bia jaraya. Ne cawa b̶eaa bʌa cawabiẽ́ basía. \v 26 Mãẽ, Zeza, bʌa mãwã o quĩrĩãsia. \p \v 27 Mʌ̃ Zezaba mʌ̃́a ara idjid̶ebemada jũma cawabisia. Ni ab̶aʌba adua panʌa mʌ̃, dji Warrara sãwã b̶ʌda; ab̶a mʌ̃ Zezabʌrʌ cawa b̶ʌa. Ara maʌ̃ quĩrãca ni ab̶aʌba adua panʌa mʌ̃ Zezara sãwã b̶ʌda; ab̶abe mʌ̃, dji Warrabʌrʌ cawa b̶ʌa. Mʌ̃a ab̶aʌa mʌ̃ Zezada cawabisira, maʌ̃ ẽberã bid̶a cawaya. \p \v 28 Ne jũmaneba sẽ panʌbʌrʌ, mʌ̃maa zed̶adua. Mʌ̃a bãrãra ʌ̃nãũbiya.\f + \fr 11:28 \fq Ne jũmaneba sẽ panʌa.\ft Judiorã ley jaradiabadaba ne zʌgʌa ataubi panʌ quĩrãca ẽberãrãa ne zareada obibadjid̶aa. Mateo 23:4.\f* \v 29 Idu mʌ̃́a jipa pe edebid̶adua. Mʌ̃neba cawa wãnadua. Mʌ̃a jũma droabaria idjab̶a sod̶eba djãrã cãyãbara dji dromaara b̶ʌda crĩchacaa. Mʌ̃maa zed̶ibʌrʌ bãrãra wãrãda ʌ̃nãũnia. \v 30 Mʌ̃a jaradia b̶ʌra zareaẽ́ b̶ʌa. Mʌ̃a obi b̶ʌ sid̶a oicha b̶ʌa.– \c 12 \s1 Jesura ʌ̃nãũbada ewari djibaria \r Marco 2:23-28; Luca 6:1-5 \p \v 1 Ʌ̃nãũbada ewarid̶e Jesura ẽjũã trigo ud̶ad̶e nĩbasia. Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarã jarra panʌ bẽrã trigora tʌ edad̶aped̶a co nĩbasid̶aa. \v 2 Ãdjia mãwã o panʌra ʌ̃cʌrʌ pariseorãba ununaped̶a Jesua jarasid̶aa: \p –Bʌ ume nĩbabadarãba ʌ̃nãũbada ewarid̶e ocara panʌda jãwã o panʌa.–\f + \fr 12:2 \ft Exodo 34:21; Deuteronomio 23:25.\f* \p \v 3-4 Maʌ̃ne Jesuba ãdjía jarasia: \p –¿Bãrãba Ãcõrẽ Bed̶eara acʌd̶acaca? Davi, idji ume nĩbabadarã sid̶a jarra panasid̶ad̶e ¿sãwã osid̶a?\f + \fr 12:3-4 \ft 1 Samuel 21:1-6.\f* Davira Ãcõrẽ ded̶e ed̶a wãped̶a Ãcõrẽ quĩrãpita b̶ad̶a paʌ̃da edasia.\f + \fr 12:3-4 \ft Exodo 35:12-13; Levitico 24:5-9.\f* Maʌ̃ paʌ̃ra ¿ab̶abe sacerdoterãba cod̶ida panasid̶aẽ́ca? Baribʌrʌ Daviba coped̶a idji ume nĩbabadarãa diasia. \v 5 Maʌ̃ awara Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶e jara b̶ʌa sacerdoterãra ʌ̃nãũbada ewarid̶e Ãcõrẽ de dromane ne od̶ida panʌda.\f + \fr 12:5 \ft Numero 28:9-10; Ezequiel 46:4-5.\f* Mãwãmĩna ʌ̃nãũbada ewarid̶ebema ley igara panʌ carea bed̶ead̶e panʌẽ́a. ¿Bãrãba maʌ̃gʌ sid̶a acʌd̶acaca? \v 6 Mʌ̃a jaraya: Ãcõrẽ de droma cãyãbara dji dromaara b̶ʌda nama b̶ʌa. \v 7 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã jara b̶ʌa: “Animarã babue diad̶i cãyãbara mʌ̃a biara quĩrĩã b̶ʌa bãrãba djãrã quĩrã djuburia pananida.”\f + \fr 12:7 \ft Osea 6:6.\f* Maʌ̃ bed̶eaba jara b̶ʌda bãrãba cawa pananabara, za bed̶ea neẽ́ b̶eada biẽ́ jarad̶aẽ́ bacasia. \v 8 Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ʌ̃nãũbada ewari djibaria.– \s1 Jesuba ʌ̃nãũbada ewarid̶e ẽberã biabid̶a \r Marco 3:1-6; Luca 6:6-11 \p \v 9 Jesura mamaʌba judiorã dji jʌrebada ded̶aa wãsia. \v 10 Mama ẽberã jʌwa beu b̶ʌda b̶asia. Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌba Jesura biẽ́ jara quĩrĩã panasid̶aa ʌ̃nãũbada ewari ley igara b̶ʌ carea. Maʌ̃ bẽrã idjía iwid̶isid̶aa: \p –¿Bia b̶ʌca cacua biẽ́ b̶ʌda ʌ̃nãũbada ewarid̶e biabida?– \p \v 11 Jesuba panusia: \p –Bãrã ovejada ʌ̃nãũbada ewarid̶e uriad̶e b̶aesira ¿jʌwaba ẽdrʌ edaẽ́ca? ¿Caiba mãwã oẽ́? \v 12 ¿Ẽberãda oveja cãyãbara biara b̶ʌẽ́ca? Maʌ̃ bẽrã bia b̶ʌa ʌ̃nãũbada ewarid̶e bia oida.– \p \v 13 Maʌ̃be dji jʌwa beu b̶ʌ́a jarasia: \p –Jʌwara jiradua.– \p Mãwã jirabʌrʌd̶e idji jʌwara ab̶ed̶a biasia dewarabema jʌwa quĩrãca. \v 14 Ara maʌ̃da pariseorãra ẽdrʌd̶aped̶a wãsid̶aa. Maʌ̃be Jesu bead̶i carea crĩcha jʌrʌsid̶aa. \s1 Ãcõrẽba nezoca edad̶a \p \v 15 Jesuba maʌ̃nebema cawasid̶e ãyã wãsia. Zocãrã ẽberãrãda idji caid̶u wãsid̶aa. Maʌ̃ne Jesuba dji cacua biẽ́ b̶eara jũma biabicuasia. \v 16 Idjia ãdjirãa bio jara b̶ʌsia idjid̶ebemada ebud̶a jararãnamãrẽã. \v 17 Maʌ̃gʌra mãwãsia Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba jarad̶a quĩrãca. \v 18 Nãwã jarasia: \q1 Naʌ̃gʌra mʌ̃a edad̶a nezocaa. Mʌ̃a idjira quĩrĩã b̶ʌa. Idji carea mʌ̃ra wãrãda bio b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. \q1 Mʌ̃ Jaurera idjía diaya. Idjia puru b̶eaza mʌ̃a jipa oid̶ebemada jaraya. \q1 \v 19 Idjira ijaraẽ́a idjab̶a quĩrũbid̶eba b̶iaẽ́a. Maʌ̃ bẽrã ni ab̶aʌba idji bed̶eabʌrʌda purud̶e ũrĩnaẽ́a. \q1 \v 20 Cha cõrãicha quirura idjia cõrãtaẽ́a. Ĩbĩrã maãrĩ urua quirura idjia quiaẽ́a. \q1 Ara maʌ̃ quĩrãca dji ʌb̶ʌaẽ́ b̶eara jipa o b̶aya ab̶a ne jũmane poyabʌrʌd̶aa. \q1 \v 21 Maʌ̃ne puru b̶eaza idjira jʌ̃ãnia ẽdrʌ edamãrẽã.\f + \fr 12:21 \ft Isaía 42:1-4.\f* \s1 Jesu biẽ́ jaraped̶ad̶a \r Marco 3:20-30; Luca 11:14-23; 12:10; 6:43-45 \p \v 22 Maʌ̃be ʌ̃cʌrʌba jai bara b̶ʌ ẽberãda Jesumaa edesid̶aa. Maʌ̃ ẽberãra daub̶errea b̶asia idjab̶a quĩrãme cara b̶asia. Jesuba idjira biabisia bed̶eamãrẽã idjab̶a unu b̶emãrẽã. \v 23 Jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ bẽrã iwid̶isid̶aa: \p –David̶eba zeida b̶ʌra ¿naʌ̃gʌ Jesuca?– \p \v 24 Baribʌrʌ ãdjirãba mãwã jara panʌra pariseorãba ũrĩsid̶aa. Maʌ̃gʌrãba jarasid̶aa: \p –Jãʌ̃ ẽberãba jaira ãyã jʌretabaria, jairã boro Beelzebúba maʌ̃ ʌb̶ʌada diad̶a bẽrã.– \p \v 25 Baribʌrʌ ãdjia crĩcha panʌra Jesuba cawad̶a bẽrã jarasia: \p –Ab̶ari druad̶ebemarãda ara ãdjidub̶a djõ pananibʌrʌ, ãdub̶a dji quininia. Ab̶ari purud̶e wa ab̶ari ded̶e dji ẽberãrãda ara ãdjidub̶a djõ pananibʌrʌ, dãrã pananaẽ́a. \v 26 Ara maʌ̃ quĩrãca Satanaba ara idji jaida ãyã jʌretaibʌrʌ, ara idji ume djõ b̶ʌa. ¿Sãwã idjia poya b̶ʌra dãrã erob̶ai? \v 27 Bãrãmaarã mʌ̃a Beelzebúd̶eba jairãda ãyã jʌreta b̶ʌa. Mãwãra bãrã ẽpẽ b̶eaba ¿caid̶eba jaira ãyã jʌretabada? Ãdjirãba cawabid̶ia bãrãba ãĩ crĩcha panʌda. \v 28 Baribʌrʌ mʌ̃a Ãcõrẽ Jaured̶eba jairãda ãyã jʌreta b̶ʌbʌrʌ, Ãcõrẽba unubi b̶ʌa idjira jũẽsida bãrã Boro bai carea. \v 29 Ẽberã mẽsrã b̶ʌra naãrã jʌ̃ chũmʌnaẽ́bʌrʌ, ¿sãwã idji ded̶e ed̶a ne drʌad̶e wãni? Ab̶a mãwã jʌ̃ chũmʌsid̶ara poya idji nebiada drʌad̶ida panʌa.\f + \fr 12:29 \ft Maʌ̃ versículod̶e Jesuba jara b̶ʌa ẽberã mẽsrã b̶ʌ jʌ̃ chũmʌ quĩrãca idjia diaurura poyabaria jaira jʌretacuai carea.\f* \v 30 Ab̶aʌda mʌ̃are b̶ʌẽ́bʌrʌ mʌ̃ ume dji quĩrũa. Ab̶aʌba mʌ̃ ume ẽberãrãda Ãcõrẽmaa eneẽ́bʌrʌ ãyã jʌrecuabaria. \p \v 31 Maʌ̃ carea mʌ̃a bãrãa jaraya: ẽberãrãba cadjirua obadara, biẽ́ bed̶eabada sid̶a Ãcõrẽba jũma quĩrãdoaya. Baribʌrʌ ab̶aʌba Ãcõrẽ Jaureba od̶ada diauruba jãwã osiad̶a aibʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ra quĩrãdoaẽ́a. \v 32 Ab̶aʌba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ada biẽ́ jaraibʌrʌ Ãcõrẽba maʌ̃ra quĩrãdoaya. Baribʌrʌ ab̶aʌba Ãcõrẽ Jaureda biẽ́ jaraibʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ra quĩrãdoaẽ́a. Naʌ̃ ewarid̶e, ewari ze nũmʌza quĩrãdoaẽ́ b̶aya. \p \v 33 Nejõ biada zauibʌrʌ cawa panʌa bacuru biada. Baribʌrʌ dji biaẽ́da zauibʌrʌ cawa panʌa bacuru cadjiruada. Nejõza idji zau b̶ʌd̶eba cawa panʌa. \v 34 ¡Dama ẽberãrã! ¿Bãrã dji cadjiruarãba sãwã ne biada bed̶ead̶i? Ẽberãba idji sod̶e crĩcha b̶ʌ quĩrãca bed̶eabaria. \v 35 Ẽberã biaba idji sod̶e ne bia erob̶ʌd̶eba ne biada jarabaria. Baribʌrʌ ẽberã cadjiruaba idji sod̶e ne cadjirua erob̶ʌd̶eba ne cadjiruada jarabaria. \v 36-37 Bʌa ne biada jaraibʌrʌ Ãcõrẽba bʌra bia b̶ʌya. Baribʌrʌ ne biaẽ́da jaraibʌrʌ cawa oya. Mʌ̃a bãrãa jaraya: Ãcõrẽba cawa oi ewarid̶e jũmarãba idjía jarad̶ida panʌa cãrẽ cãrẽã ãdji bed̶ead̶eba djãrã crĩcha ãrĩsid̶ada. \s1 Jesuba Jonánebema jarad̶a \r Marco 8:12; Luca 11:29-32 \p \v 38 Mãwãnacarea ʌ̃cʌrʌ judiorã ley jaradiabadaba, pariseorã bid̶a Jesua jarasid̶aa: \p –Jaradiabari, dairãba quĩrĩã panʌa bʌa ne ununacada oida. Mãwãra cawad̶ia bʌra bajãneba ze b̶ʌda.– \p \v 39 Baribʌrʌ Jesuba jarasia: \p –Bãrã dji cadjiruarãba Ãcõrẽra ĩjã ama panʌa. Bãrãba mʌ̃ra bajãneba ze b̶ʌda cawad̶i carea quĩrĩã panʌa mʌ̃a ne ununacada oida. Baribʌrʌ mʌ̃a ne ununacada oẽ́a. Bãrãba ab̶abe Ãcõrẽneba bed̶eabari Joná mãwãna quĩrãca ununia. \v 40 Jonára b̶eda droma b̶ited̶a ewari ũbea ãsa, diamasi bid̶a b̶ad̶a quĩrãca mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ewari ũbea ãsa, diamasi bid̶a egorod̶e b̶aya.\f + \fr 12:40 \ft Joná 1:17.\f* \v 41 Maʌ̃ awara Ãcõrẽba jũmarã cawa oi ewarid̶e Ninive purud̶ebemarãda piradrʌd̶aped̶a bãrãra biẽ́ jarad̶ia. Jonába Ãcõrẽba cawa oyad̶a asid̶e ãdjia cadjirua obadara igarasid̶aa.\f + \fr 12:41 \ft Joná 3:5-10.\f* Baribʌrʌ Joná cãyãbara dji dromaara b̶ʌda nama b̶ʌmĩna bãrãba ĩjãnaẽ́ panʌa. \v 42 Maʌ̃ awara Salomoʌ̃ ewarid̶e Sabá druad̶ebema borora wẽrã basía. Idjira drua tʌmʌba zesia Salomoʌ̃ necawaa ũrĩ carea.\f + \fr 12:42 \ft 1 Reye 10:1-13.\f* Baribʌrʌ naʌ̃ ewarid̶e Salomoʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌda nama b̶ʌmĩna bãrãba ĩjãnaẽ́ panʌa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba cawa oi ewarid̶e maʌ̃ wẽrãba pirab̶ariped̶a bãrãra biẽ́ jaraya.– \s1 Jai jẽda zed̶a \r Luca 11:24-26 \p \v 43 Ẽberã cacuad̶ebemada ẽdrʌd̶acarea jaira ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e ʌ̃nãũi carea jʌrʌ b̶abaria baribʌrʌ sãma ʌ̃nãũida unucaa.\f + \fr 12:43 \ft Israelerãba jarabadjid̶aa jairãra ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e b̶eabadada. Isaía 34:14.\f* \v 44 Maʌ̃ bẽrã idjidub̶a nãwã jarabaria: “Mʌ̃dji b̶ad̶amaa jẽda wãya.” Jũẽbʌrʌd̶e maʌ̃ ẽberã sora de bari b̶ʌ quĩrãca unubaria. Bia ima nũmʌda idjab̶a ne jũma bia nũmeada unubaria. \v 45 Maʌ̃be siete jai idji cãyãbara cadjiruaara b̶eada maʌ̃ ẽberãmaa eneped̶a dji ẽberã sod̶e ed̶a panebadaa. Maʌ̃ bẽrã dji ẽberãra idji naãrã b̶ad̶a cãyãbara wetara biẽ́ b̶ebaria. Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃ ĩjãẽ́ panʌ carea bãrã, dji cadjiruarãda naẽna panana cãyãbara biẽ́ara panania.– \s1 Jesu ẽberãrã idjimaa zeped̶ad̶a \r Marco 3:31-35; Luca 8:19-21 \p \v 46 Jesuba wad̶ibid̶a ẽberãrãa bed̶ea b̶ʌd̶e dji papa, dji djabarã sid̶a dajada panʌda idji ume bed̶ea quĩrĩã panasid̶aa. \v 47 Ab̶aʌba Jesua jarasia: \p –Bʌ papada, bʌ djabarã sid̶a dajadaare panʌa. Ãdjira bʌ ume bed̶ea quĩrĩã panʌa.– \p \v 48 Baribʌrʌ Jesuba maʌ̃ ẽberãa jarasia: \p –Bʌmaarã ¿cairãda mʌ̃ papa idjab̶a mʌ̃ djabarã? \p \v 49 Maʌ̃be idji ume nĩbabadarãmaa jʌwa suped̶a jarasia: \p –Naʌ̃gʌrãda mʌ̃ papaa idjab̶a mʌ̃ djabarãa. \v 50 Mʌ̃ Zeza bajãne b̶ʌba quĩrĩã b̶ʌ o b̶eadrʌ mʌ̃ djabaa, mʌ̃ djabawẽrãa, idjab̶a mʌ̃ papaa.– \c 13 \s1 Pea pod̶ad̶ebema ne jara b̶ʌ \r Marco 4:1-9; Luca 8:4-8 \p \v 1 Ara maʌ̃ ewarid̶e Jesura ded̶eba ẽdrʌped̶a amene droma icawa chũmane wãsia. \v 2 Maʌ̃ne ẽberãrãda zocãrã idjima powua nũmesia. Maʌ̃ bẽrã jãbad̶e b̶adoped̶a chũmesia. Ẽberãrãra ĩbʌd̶e do icawa duanesid̶aa. \v 3 Maʌ̃be Jesuba ãdjirãa ne quĩrãtanoa ne jara b̶ʌd̶eba nãwã jaradiasia. \p –Ẽberãda ne pod̶e wãsia. \v 4 Mãwã po nĩne ʌ̃cʌrʌ tara od̶e b̶aecuasia. Maʌ̃ne ĩbanada zesed̶aped̶a mĩcuasid̶aa. \v 5 Ʌ̃cʌrʌ tara ẽjũã mõgaraid̶a b̶ʌd̶e b̶aecuasia. Dji egorora nãũcha b̶ʌ bẽrã maʌ̃ tara isabe tunusia. \v 6 Mãwãmĩna besea jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãba purrubasia bio carra jidaẽ́ b̶ad̶a bẽrã. \v 7 Idjab̶a ʌ̃cʌrʌ tara ẽjũã ʌrʌid̶a b̶ʌd̶e b̶aecuasia. Mama b̶aecuad̶ara jʌ̃cara ʌrʌ bara b̶ʌba bʌrá quenasia. \v 8 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ tara ẽjũã biad̶e b̶aecuasia. Maʌ̃gʌra bio zausia. Ʌ̃cʌrʌ cʌmʌba ara arid̶e diasia, dewaraba waitabeara diasia, waabemaba waib̶ʌara diasia.\f + \fr 13:8 \ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌa: “Ʌ̃cʌrʌ cʌmʌba treinta diasia, dewaraba sesenta diasia, waabemaba cien diasia.”\f* \v 9 Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba quĩrãcuita ũrĩdua.– \s1 Jesuba ¿cãrẽ cãrẽã ne jara b̶ʌd̶eba jaradiasi? \r Marco 4:10-12; Luca 8:9-10 \p \v 10 Maʌ̃be Jesu ume nĩbabadarãba idji caita zed̶aped̶a iwid̶isid̶aa: \p –¿Cãrẽ cãrẽã ẽberãrãa ne jara b̶ʌd̶eba jaradiabari?– \p \v 11 Jesuba panusia: \p –Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌd̶ebemada jũmarãa cawabiẽ́ b̶ʌmĩna bãrãa cawabi b̶ʌa. \v 12 Ab̶aʌba wãrãda cawaibʌrʌ, Ãcõrẽba aud̶uara cawabiya. Baribʌrʌ adua b̶ʌba cawa b̶ʌda crĩchaibʌrʌ idjia crĩcha b̶ʌ sid̶a Ãcõrẽba jãrĩya. \v 13 Maʌ̃ carea mʌ̃a ãdjirãa ne jara b̶ʌd̶eba jaradiabaria. Mʌ̃a o b̶ʌra ãdjirãba unu panʌmĩna cawad̶aẽ́ panʌa, idjab̶a mʌ̃a jara b̶ʌra ũrĩ panʌmĩna cawad̶aẽ́ panʌa. \v 14 Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba jarad̶ara wãrãa: \q1 Naʌ̃ ẽberãrãba ũrĩ panʌmĩna cawad̶aẽ́a. Bio unu panʌmĩna cawad̶aẽ́a. \q1 \v 15 Ãdjirãba sod̶eba poya cawad̶aẽ́a, ũrĩ quĩrĩãnaẽ́a idjab̶a unu quĩrĩãnaẽ́a. \q1 Mãwã b̶ead̶aẽ́bara ãdjirãba unucasid̶aa, ũrĩcasid̶aa idjab̶a sod̶eba cawacasid̶aa. \q1 Maʌ̃be mʌ̃maa zed̶aped̶a mʌ̃a ãdjirãra biabicasia.\f + \fr 13:15 \ft Isaía 6:9-10.\f* \p \v 16 Baribʌrʌ bãrãra bio bia panʌa. Bãrãba unu panʌra, ũrĩ panʌ sid̶a cawa panʌa. \v 17 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãba unu panʌra zocãrã Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba, ẽberãrã jipa b̶ea bid̶a unu quĩrĩã panasid̶aa baribʌrʌ ununaẽ́ basía. Idjab̶a bãrãba ũrĩ panʌra ũrĩ quĩrĩã pananamĩna ũrĩnaẽ́ basía.– \s1 Pea pod̶ad̶ebema Jesuba cawa jarad̶a \r Marco 4:13-20; Luca 8:11-15 \p \v 18 Pea pod̶ad̶ebema ne jara b̶ʌd̶eba jarad̶ara naʌ̃gʌa. Ũrĩnadua. \v 19 Ta od̶e pod̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌd̶ebemada ab̶aʌba ũrĩped̶a cawaẽ́bʌrʌ, diauruba maʌ̃ bed̶ea idji sod̶e jũẽnara quĩrãdoabibaria. \v 20 Ta mõgaraid̶a b̶ʌ ẽjũãne pod̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãba Ãcõrẽ bed̶eara ũrĩnaped̶a bio b̶ʌsrid̶a edabadaa. \v 21 Baribʌrʌ bio carra jidaẽ́ b̶ea bẽrã dãrã droad̶acaa. Ewari zarea zebʌrʌd̶e wa Ãcõrẽ bed̶ea ĩjã panʌ carea ẽberãrãba biẽ́ obʌdad̶e ãdjia ĩjã panʌra igarabadaa. \v 22 Ta ẽjũã ʌrʌid̶a b̶ʌd̶e pod̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãba Ãcõrẽ bed̶eara ũrĩbadaa, baribʌrʌ ãdjirã sãwã bia b̶ead̶id̶ebemada jũmawãyã crĩchabadaa. Ne jũmada erob̶ead̶ibʌrʌ, b̶ʌsrid̶a b̶ead̶ida crĩchabadaa. Jũma maʌ̃ crĩchaba bed̶ea ãdji sod̶e b̶ed̶ara bʌrá beabaria. Maʌ̃ bẽrã ãdjira warid̶acaa. \v 23 Baribʌrʌ ta ẽjũã biad̶e pod̶aba naʌ̃da jara b̶ʌa: ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ bed̶eara bia ũrĩnaped̶a ĩjãbadaa. Maʌ̃be ʌ̃cʌrʌba ne biada ara arid̶e obadaa, ʌ̃cʌrʌba waitabeara obadaa, idjab̶a ʌ̃cʌrʌba waib̶ʌara obadaa.\f + \fr 13:23 \ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ʌ̃cʌrʌba treinta zaubadaa, ʌ̃cʌrʌba sesenta zaubadaa, idjab̶a ʌ̃cʌrʌba cien zaubadaa.”\f* \s1 Trigo ẽjũãne chirua cadjirua ud̶a \p \v 24 Maʌ̃be Jesuba dewara ne jara b̶ʌd̶eba jarasia: \p –Bajãne B̸ʌba ẽberãrã pe erob̶ʌra naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa. Ẽberãda b̶asia. Maʌ̃ ẽberãba idji ẽjũãne trigo ta dji biada úsia. \v 25 Baribʌrʌ idji nezocarã cãĩ panasid̶ad̶e idji ume dji quĩrũda zeped̶a chirua cadjiruada trigo ud̶ad̶e úsia. Maʌ̃be wãsia. \v 26 Mãwãnacarea dji trigora odjaped̶a ẽãpetasia. Chirua cadjirua sid̶a odjasia. \v 27 Dji nezocarãba djibaría iwid̶id̶e wãsid̶aa: “Dai boro, bʌ ẽjũãne trigo biada usibʌrʌ ¿jãʌ̃ chirua cadjiruara sãwã odjasi?” \v 28 Djibariba panusia: “Mʌ̃ ume dji quĩrũba mãwã osia.” Maʌ̃ne dji nezocarãba idjía iwid̶isid̶aa: “Mãẽteara ¿quĩrĩã b̶ʌca dairãba ẽũcuad̶e wãnida?” \v 29 Djibariba panusia: “Mãwã orãnadua. Mãwã od̶ibʌrʌ trigoda chirua cadjirua ume ãbaa ẽũcuad̶ia. \v 30 Biara b̶ʌa idu ãbaa waribid̶ida ab̶a ewabʌdad̶aa. Maʌ̃ ewarid̶e mʌ̃a dji ewabʌdarãa jaraya: naãrã chirua cadjiruada jʌrʌ ped̶aped̶a cajʌ̃nadua babued̶i carea. Baribʌrʌ trigora mʌ̃ ne wagabada ded̶e waga b̶ʌd̶adua.”– \s1 Mostaza tad̶ebema ne jara b̶ʌ \r Marco 4:30-32; Luca 13:18-19 \p \v 31 Wayacusa Jesuba ne jara b̶ʌd̶eba jarasia: \p –Bajãne B̸ʌba ẽberãrã pe erob̶ʌra naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa. Ẽberãba mostaza tada idji ẽjũãne úsia. \v 32 Maʌ̃ mostaza tara jũma dadjia ubada cãyãbara djubibiara quirua. Baribʌrʌ dewara néu b̶ea cãyãbara waib̶ʌara waribaria ab̶a bacuru babʌrʌd̶aa. Maʌ̃ bẽrã ĩbanara dji jʌwated̶e de ocuad̶e zebadaa.– \s1 Paʌ̃ ẽsãbarid̶ebema ne jara b̶ʌ \r Luca 13:20-21 \p \v 33 Idjab̶a Jesuba dewara ne jara b̶ʌd̶eba jarasia: \p –Bajãne B̸ʌba ẽberãrã pe erob̶ʌra paʌ̃ ẽsãbari quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ paʌ̃ ẽsãbarira wẽrãba maãrĩ edaped̶a harina waib̶ʌad̶e abuesia. Maʌ̃be bio pueraped̶a chũmʌsia ab̶a jũma ẽsãbʌrʌd̶aa.– \s1 Jesu ne jara b̶ʌd̶eba bed̶ead̶a \r Marco 4:33-34 \p \v 34 Jũma maʌ̃gʌra Jesuba ẽberãrãa ne jara b̶ʌd̶eba jaradiasia. Ab̶abe ne jara b̶ʌd̶eba ãdjirãa bed̶eabadjia. \v 35 Ãcõrẽneba bed̶eabariba jarad̶a quĩrãca wãrãda mãwãsia: \q1 Mʌ̃a ne jara b̶ʌd̶eba bed̶eaya. Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũã od̶ad̶eba ʌ̃taa cawabiẽ́ b̶ad̶ada mʌ̃a jaraya.\f + \fr 13:35 \ft Salmo 78:2.\f* \s1 Chirua cadjirua néud̶e warid̶ada Jesuba cawa jarad̶a \p \v 36 Maʌ̃be Jesura ẽberãrã ume b̶ad̶ada diguid̶aa wãsia. Idji ume nĩbabadara zed̶aped̶a iwid̶isid̶aa: \p –Chirua cadjirua ud̶ad̶ebemada dairãa cawa jaradua.– \p \v 37 Jesuba jarasia: \p –Dji ta bia ubarira mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aa. \v 38 Peara naʌ̃ ẽjũãa. Dji ta biara Ãcõrẽba pe erob̶ʌ ẽberãrãa. Chirua cadjiruara diauru ẽpẽ panʌrãa. \v 39 Dji quĩrũ, maʌ̃ chirua cadjirua ud̶ara diaurua. Dji néu ewad̶i ewariba jara b̶ʌa naʌ̃ ẽjũã jõi ewarida. Dji néu ewad̶ira Ãcõrẽ bajãnebema nezocarãa. \v 40 Chirua cadjirua ẽũtacuad̶aped̶a babuebada quĩrãca naʌ̃ ẽjũã jõbʌrʌd̶e mãwãya. \v 41 Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aba bajãnebema nezocarãda diabueya cadjirua obadarãda, cadjirua obibadarã sid̶a mʌ̃ puru tãẽnabemada jʌrʌ ped̶amãrẽã. \v 42 Maʌ̃gʌrãra tʌbʌ uruad̶e b̶atacuad̶ia. Mama aujĩã panania idjab̶a puaba quid̶a ĩchia panania. \v 43 Baribʌrʌ dji jipa b̶eada ãdjirã Zeza purud̶e ʌ̃mãdau quĩrãca dorrodorroa b̶ead̶ia. Dji cʌwʌrʌ bara b̶ʌba quĩrãcuita ũrĩdua. \s1 Ẽjũã nẽdod̶a idjab̶a perla nẽdod̶a \p \v 44 Bajãne B̸ʌba ẽberãrã pe erob̶ʌra parata egorod̶e mẽrã b̶ʌd̶a quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ paratara ẽberãba unuped̶a arima mẽrã b̶ʌsia. Maʌ̃be b̶ʌsrid̶a wãped̶a jũma idjia erob̶ʌra nẽdobueped̶a dji ẽjũãda nẽdosia. \p \v 45 Maʌ̃ awara Bajãne B̸ʌba ẽberãrã pe erob̶ʌra naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa. Ẽberãda b̶asia. Maʌ̃ ẽberãba perla neta dji biada nẽdoi carea jʌrʌ b̶abadjia. \v 46 Mãwã b̶ʌd̶e ab̶a bio biya quiru nẽbʌa b̶ʌda unusia. Ara maʌ̃da idjia erob̶ʌra jũma nẽdobueped̶a maʌ̃ netara nẽdosia. \s1 Ãtarrayad̶ebema \p \v 47 Bajãne B̸ʌba ẽberãrã pe erob̶ʌra ãtarraya quĩrãca b̶ʌa. Ãtarraya b̶aribʌdad̶e b̶eda quĩrãtanoa jidabadaa. \v 48 Birad̶acarea ĩbʌd̶aa erreb̶ari edebadaa. Maʌ̃be chũpanenaped̶a b̶eda biada jamarad̶e jʌrʌ pebadaa. Dji cadjiruada b̶atacuabadaa. \v 49 Ara maʌ̃ quĩrãca naʌ̃ ẽjũã jõbʌrʌd̶e mãwãya. Ãcõrẽ bajãnebema nezocarãda zed̶aped̶a ẽberã cadjiruarãda dji jipa b̶ea tãẽnabemada ãyã b̶ʌd̶ia. \v 50 Maʌ̃be tʌbʌ uruad̶e b̶atacuad̶ia. Mama aujĩã panania idjab̶a puaba quid̶a ĩchia panania.– \s1 Nebia djiwid̶i idjab̶a dji drõã \p \v 51 Maʌ̃be Jesuba iwid̶isia: \p –Mʌ̃a jarad̶ara ¿bãrãba jũma cawasid̶aca?– \p Ãdjia panusid̶aa: \p –Mãẽ, dai Boro.– \p \v 52 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Bajãne B̸ʌba ẽberãrã pe erob̶ʌd̶ebemada judiorã ley jaradiabariba cawasira de djibari quĩrãca b̶aya. Idjia waga erob̶ʌd̶ebemada nebia djiwid̶ida, dji drõã sid̶a acʌbibaria.– \s1 Jesu Nazared̶e b̶ad̶a \r Marco 6:1-6; Luca 4:16-30 \p \v 53 Mãwã ne jara b̶ʌd̶eba jaradiad̶acarea Jesura ãyã wãsia. \v 54 Maʌ̃be idji purud̶e jũẽsia. Ewari ab̶a judiorã dji jʌrebada ded̶e jaradia b̶asia. Dji ũrĩ duanʌba cawa crĩchad̶aẽ́ bẽrã nãwã jarasid̶aa: \p –Naʌ̃gʌba ¿sãmaareba jãʌ̃ crĩcha cawaara edasi? ¿Sãwã ne ununacada poya oi? \v 55 ¿Idjira dadji purud̶ebema de obari warraẽ́ca? Idji papara ¿Mariaẽ́ca? Idji djabarãra ¿Santiago, Jose, Simoʌ̃ idjab̶a Judaẽ́ca? \v 56 Jũma idji djabawẽrãrã sid̶a ¿dadjirã tãẽna panʌẽ́ca? Mãwã baibʌrʌ, ¿idjia sãma jãcua cawasi?– \p \v 57 Ãdjirãba Jesura ĩjã quĩrĩãnaẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã Jesuba jarasia: \p –Ãcõrẽneba bed̶eabarida djãrã druad̶e wayabadaa, baribʌrʌ ara idji druad̶ebemarãba wayad̶acaa. Idji ded̶e panabada bid̶a wayad̶acaa.– \p \v 58 Ãdjirãba ĩjãnaẽ́ bẽrã Jesuba mama ne ununacada zocãrãẽ́be osia. \c 14 \s1 Herodeba Jesud̶ebema ũrĩna \r Marco 6:14-29; Luca 9:7-9 \p \v 1 Maʌ̃ ewarid̶e Herodera Galilea druad̶ebema boro basía.\f + \fr 14:1 \fq Herode.\ft Maʌ̃ Herodera Antipa trʌ̃ jarabadjid̶aa. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e odja b̶ʌa Marco 6:14-28d̶e, Luca 3:19d̶e, 9:7-9d̶e, 13:31-33d̶e, 23:6-12d̶e bid̶a. Idji zezara “Herode dji Droma” abadjid̶aa (Mateo 2:1-23).\f* Maʌ̃ Herodeba ũrĩsia Jesura trʌ̃ b̶ʌga b̶ʌda. \v 2 Maʌ̃ carea idjiare b̶eaa jarasia: \p –¡Mʌ̃maarã Borocuebari Juaʌ̃ ʌ̃rẽbad̶ada jãwã b̶ʌa! Maʌ̃ bẽrã jũma ne ununacara poya o b̶ʌa.– \p \v 3-4 Herodeba mãwã jarasia Juaʌ̃ra beabid̶a bẽrã. Maʌ̃gʌra nãwã b̶asia: Herodeba ara idji djaba Pelipe quima Herodía abadada edasia. Baribʌrʌ Juaʌ̃ba idjía jarabadjia: “Bʌ djaba quimada erob̶acara b̶ʌa.”\f + \fr 14:3-4 \ft Levitico 18:16.\f* Maʌ̃ carea Herodeba Juaʌ̃ra jidaped̶a preso b̶ʌbada ded̶e carenaba jʌ̃ b̶ʌsia. \v 5 Juaʌ̃ra beabi quĩrĩã b̶asia baribʌrʌ puruda waya b̶ad̶a bẽrã poya oẽ́ b̶asia. Puruba crĩcha b̶asia Juaʌ̃ra Ãcõrẽneba bed̶eabarida. \p \v 6 Herode tod̶a ewari b̶ʌsrid̶a o panʌne Herodía cauda jũmarã quĩrãpita bairasia. Maʌ̃ba Herodera bio b̶ʌsrid̶asia. \v 7 Maʌ̃ carea maʌ̃ awẽrãa wãrãneba jarasia ne baridua idjia iwid̶ibʌrʌda diaida. \v 8 Maʌ̃ne dji papaba idji caua nãwã iwid̶ibisia: \p –Mʌ̃́a eped̶ecod̶e Borocuebari Juaʌ̃ boroda diadua.– \p \v 9 Mãwã iwid̶isid̶e Herodera sopuasia. Baribʌrʌ jũma idji ume ne co duanʌ quĩrãpita wãrãneba jarad̶a bẽrã Herodía cauba iwid̶id̶ara obisia. \v 10 Ara maʌ̃da Juaʌ̃ra preso b̶ʌbada ded̶e b̶ʌda ob̶ʌá tʌbisia. \v 11 Juaʌ̃ borora eped̶ecod̶e enenaped̶a Herodía caua diasid̶aa. Maʌ̃be dji cauba dji papaa diasia. \v 12 Mãwãnacarea Juaʌ̃ ume nĩbaped̶ad̶aba idji cacuara edad̶aped̶a tʌb̶arisid̶aa. Maʌ̃be Jesua jarad̶e wãsid̶aa. \s1 Jesuba mil juesuma aud̶u ne cobigad̶a \r Marco 6:30-44; Luca 9:10-17; Juaʌ̃ 6:1-14 \p \v 13 Jesuba Juaʌ̃ jaid̶ad̶a ũrĩsid̶e idub̶a jãbad̶e ẽberã neẽ́maa wãbʌrʌ basía. Baribʌrʌ ẽberãrãba idji sãmaa wãbʌrʌda cawasid̶ad̶e puruzabemada jĩrũba araa wãsid̶aa. \v 14 Jesura jãbad̶eba drua b̶adobʌrʌd̶e maʌ̃ ẽberãrã zocãrã duanʌda unusia. Ãdjirãra mĩã djuburi ununa bẽrã dji cacua biẽ́ qued̶eada biabicuasia. \v 15 Queubod̶o bẽrã idji ume nĩbabadarãra idjimaa wãnaped̶a jarasid̶aa: \p –Nama ẽberãra caita neẽ́a. Maʌ̃ awara queubʌrʌa. Ẽberãrãa jaradua puru b̶ead̶e cod̶ira nẽdod̶e wãnamãrẽã.– \p \v 16 Maʌ̃ne Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: \p –Ãdjirãra wãniẽ́ panʌa. Bãrãbʌrʌ ne cobid̶adua.– \p \v 17 Baribʌrʌ ãdjia jarasid̶aa: \p –Daiba paʌ̃da juesumabe idjab̶a b̶edada umébe eropanʌa.– \p \v 18 Jesuba jarasia: \p –Mʌ̃maa enenadua, mãẽteara.– \p \v 19 Maʌ̃be ẽberãrãa jarasia põãjãrãne chũpanenamãrẽã. Maʌ̃ paʌ̃ juesuma panʌra, b̶eda umé panʌ sid̶a idji jʌwad̶e edaped̶a bajãnaa acʌped̶a Ãcõrẽa bia jarasia. Maʌ̃be paʌ̃ra cõrãcuaped̶a idji ume nĩbabadarãa diasia jed̶ecad̶amãrẽã. \v 20 Jũmarãda ne cod̶aped̶a jãwũãsid̶aa. Dji ad̶ubad̶ada jʌrʌ pesid̶ad̶e doce jamara birasid̶aa. \v 21 Mama ne coped̶ad̶ara dji umaquĩrã awa mil juesuma panasid̶aca b̶ʌa, wẽrãrãda warrarã sid̶a juachad̶aẽ́. \s1 Jesu do ʌ̃rʌ̃ nĩbad̶a \r Marco 6:45-52; Juaʌ̃ 6:16-21 \p \v 22 Mãwãnacarea Jesuba idji ume nĩbabadarãra jãbad̶e b̶adobisia idji na quĩrãrã chãnamãrẽã. Maʌ̃ne idjira b̶esia ẽberãrã diguid̶aa wãbigai carea. \v 23 Jũmarãda wãbigaped̶a idub̶a eyad̶aa Ãcõrẽa iwid̶id̶e wãsia. Queusid̶e idub̶a b̶asia. \v 24 Maʌ̃misa Jesu ume nĩbabadarãra do quẽsidra panasid̶aa. Maʌ̃ne nãũrãda ãdji nocoareba puá nũmʌ bẽrã baido bogozoaba jãbara jirawe eronũmesia. \p \v 25 Ãsabod̶od̶e Jesura do ʌ̃rʌ̃ nĩda ãdjimaa wãsia. \v 26 Baribʌrʌ idji ume nĩbabadarãba maʌ̃ unusid̶ad̶e bio dauperasid̶aa. Ne wayaaba ãdjirãra b̶iasid̶aa: \p –¡Bẽwãrãda jãwã nĩa!– \p \v 27 Ara maʌ̃da Jesuba jarasia: \p –¡Sozarra b̶ead̶adua! Mʌ̃da jãwã b̶ʌa. ¡Ne wayarãnadua!– \p \v 28 Maʌ̃ne Pedroba idjía jarasia: \p –Mʌ̃ Boro, wãrãda bʌda jãwã b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ra do ʌ̃rʌ̃ bʌmaa wãbidua.– \p \v 29 Ara maʌ̃da Jesuba jarasia: \p –¡Zedua!– \p Ara maʌ̃da Pedrora jãbad̶eba doed̶a b̶adoped̶a Jesumaa do ʌ̃rʌ̃ wãbʌrʌ basía. \v 30 Baribʌrʌ Pedroba nãũrã dji cãbãyã puá b̶ʌ unusid̶e dauperasia. Maʌ̃ne ta dogo bẽrã b̶iasia: \p –¡Mʌ̃ Boro, carebadua!– \p \v 31 Ara maʌ̃da Jesuba jʌwad̶e jidaped̶a jarasia: \p –Ache, ¿cãrẽ cãrẽã ĩjãẽ́ basi mʌ̃a bʌra do ʌ̃rʌ̃ poya nĩbabida?– \p \v 32 Jãbad̶e b̶adosid̶ad̶e nãũrãra cãbasia. \v 33 Maʌ̃be jũma jãbad̶e panʌra Jesu quĩrãpita chĩrãborod̶e copanenaped̶a idjía bia bed̶easid̶aa: \p –¡Bʌra wãrãda Ãcõrẽ Warraa!– \s1 Jesuba Genesare druad̶e cacua biẽ́ b̶ea biabid̶a \r Marco 6:53-56 \p \v 34 Chã wãnada Genesare druad̶e jũẽsid̶aa. \v 35 Mamabema ẽberãrãba Jesura cawasid̶aa. Maʌ̃ carea jũma ãdji druad̶e jarabisid̶aa Jesura jũẽsida. Maʌ̃be ẽberãrãba jũma dji cacua biẽ́ b̶eara idjimaa enesid̶aa. \v 36 Ãdjirãba idjía bed̶ea djuburiasid̶aa ab̶abe idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌ ida tãbimãrẽã. Jesuba idu tãbid̶a bẽrã jũmaena biacuasid̶aa. \c 15 \s1 Jʌwa sʌgʌbadad̶ebema \r Marco 7:1-23 \p \v 1 Mãwãnacarea ʌ̃cʌrʌ pariseorãda, judiorã ley jaradiabada sid̶a Jerusaleʌ̃ purud̶eba Jesumaa zed̶aped̶a iwid̶isid̶aa: \p \v 2 –Bʌ ume nĩbabadarãra jʌwa sʌgʌd̶aẽ́ ne cobadaa. ¿Cãrẽ cãrẽã dadji drõãenabemaba jaradiaped̶ad̶ara igara panʌ?–\f + \fr 15:2 \ft Levitico 22:4-8d̶e jara b̶ʌa sacerdoterãra cuid̶ida panʌnebemada, baribʌrʌ Jesu ewarid̶e pariseorãba jaradiabadjid̶aa jũmarãba jʌwa sʌgʌd̶ida panʌda drõãenabemarãba jaraped̶ad̶a quĩrãca.\f* \p \v 3 Maʌ̃ne Jesuba panusia: \p –Bãrã bid̶a ¿cãrẽ cãrẽã ara bãdjia obadad̶eba Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶eara igarabada? \v 4 Idjia nãwã jarasia: “Bʌ zezada, bʌ papa sid̶a waya pananadua.”\f + \fr 15:4 \ft Exodo 20:12.\f* Naʌ̃ sid̶a jarasia: “Bariduaba idji zezada, idji papa sid̶a biẽ́ jaraibʌrʌ, idjira bead̶ida panʌa.”\f + \fr 15:4 \ft Exodo 21:17.\f* \v 5-6 Baribʌrʌ bãrãba dji zeza wa dji papa careba amaaba nãwã jarabadaa: “Jũma mʌ̃a erob̶ʌra Ãcõrẽa diad̶a bẽrã mʌ̃a bʌra poya carebaẽ́a.” Mãwã bãrã drõã naẽnabemaba jaradiaped̶ad̶a ẽpẽ panʌneba Ãcõrẽ bed̶eara igarabadaa. \v 7 Bãrã dji biaca b̶earã, Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba bãrãnebemada arid̶e b̶ʌsia. Nãwã jarasia: \q1 \v 8 Naʌ̃ puruba mʌ̃́a bia bed̶eabaria, baribʌrʌ wãrãda ãdji sod̶eba mʌ̃ma crĩchad̶acaa. \q1 \v 9 Ãdji quĩrĩãbe mʌ̃́a bia bed̶eabadaa. Mʌ̃ bed̶ea cãyãbara ẽberã crĩchadrʌ jaradiabadaa.\f + \fr 15:9 \ft Isaía 29:13.\f* \p \v 10 Maʌ̃be Jesuba ẽberãrã arima duanʌra trʌ̃ped̶a nãwã jarasia: \p –Mʌ̃ bed̶eara ũrĩnadua cawad̶amãrẽã. \v 11 Dadjia cobadaba Ãcõrẽ quĩrãpita mititia b̶ʌcaa. Ãtebʌrʌ ited̶eba ze b̶ʌbʌrʌ dadjira Ãcõrẽ quĩrãpita mititia b̶ʌbaria.– \p \v 12 Mãwãnacarea Jesu ume nĩbabadarãra caita zed̶aped̶a jarasid̶aa: \p –¿Bʌa cawa b̶ʌca pariseorãra sod̶e biẽ́ duanʌda bʌa jãʌ̃ bed̶ea jarad̶a carea?– \p \v 13 Jesuba panusia: \p –Mʌ̃ Zeza bajãne b̶ʌba ud̶aẽ́ra jũma ẽũta b̶atacuaya. \v 14 Maʌ̃ bẽrã pariseorã carea crĩcharãnadua. Ãdjirãra daub̶errea b̶ea quĩrãca panʌa. Ãdji ẽpẽbʌda sid̶a daub̶errea b̶ea quĩrãca panʌa. Daub̶errea b̶ʌba dewara daub̶errea b̶ʌda eronĩbaibʌrʌ umena uriad̶e b̶aed̶ia.– \p \v 15 Maʌ̃ne Pedroba Jesua jarasia: \p –Dadjia cobadad̶ebema bʌa jaradiad̶ada dairãa cawa jaradua.– \p \v 16 Jesuba iwid̶isia: \p –¿Bãrã bid̶a wad̶i adua panʌca? \v 17 ¿Dadjia cobadara b̶ited̶a wãped̶a dajadaa ẽdrʌbarida cawad̶aẽ́ panʌca? \v 18 Baribʌrʌ ẽberã ited̶eba dajadaa ze b̶ʌda sod̶eba ze b̶ʌa. Maʌ̃gʌba ẽberãra Ãcõrẽ quĩrãpita mititia b̶ʌbaria. \v 19 Crĩcha cadjiruada, mĩã beaida, daunemaida, aud̶ua b̶aida, ne drʌaida, sewa o b̶aida, djãrã biẽ́ jarai sid̶a sod̶eba ze b̶ʌa. \v 20 Jũma maʌ̃gʌba ẽberãra Ãcõrẽ quĩrãpita mititia b̶ʌbaria, baribʌrʌ jʌwa sʌgʌẽ́ ne cobʌrʌba dadjira mititia b̶ʌcaa.– \s1 Jesuba cananeo wẽrãcau biabid̶a \r Marco 7:24-30 \p \v 21 Jesura mamaʌba Tiro druad̶e idjab̶a Sidoʌ̃ druad̶e pʌrrʌa wãsia. \v 22 Maʌ̃ne cananeo wẽrã maʌ̃ druad̶ebemada Jesu nĩmaa zesia. Maʌ̃ wẽrãba nãwã jĩgua bed̶ea nũmesia: \p –¡Mʌ̃ Boro, David̶eba zed̶a, mʌ̃ra quĩrã djuburiadua! Mʌ̃ cauda jaiba bio bia mĩga erob̶ʌa.– \p \v 23 Baribʌrʌ Jesuba panuẽ́ basía. Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarãra caita wãnaped̶a idjía nãwã bed̶ea djuburiasid̶aa: \p –Jãʌ̃ wẽrãra dadjirã caid̶u b̶ia nĩa. Idjía jaradua ãyã wãmãrẽã.– \p \v 24 Wẽrãra cananeo bẽrã Jesuba idjía jarasia: \p –Ãcõrẽba mʌ̃ra Israeld̶ebema dji adua b̶eamaa diabuesia.– \p \v 25 Maʌ̃ne wẽrãra Jesu quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶eped̶a jarasia: \p –Mʌ̃ Boro, ¡carebadua!– \p \v 26 Jesuba panusia: \p –Biẽ́ b̶ʌa warrarãba co panʌda jãrĩda usaa diai carea.– \p \v 27 Maʌ̃ne wẽrãba jarasia: \p –Bʌa jara b̶ʌra wãrãa, mʌ̃ Boro, baribʌrʌ usaba djibari mesa edre djico jurruzoad̶ada cobaria.– \p \v 28 Jesuba jarasia: \p –Wẽrã, bʌa wãrãda ĩjã b̶ʌa mʌ̃a bʌ cauda poya biabida. Maʌ̃ bẽrã bʌa quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca mʌ̃a oya.– \p Ara maʌ̃da dji caura biasia. \s1 Jesuba cuatro mil ẽberãrã ne cobid̶a \r Marco 8:1-10 \p \v 29 Mamaʌba Jesura amene droma Galilead̶aa wãsia. Eyad̶e ʌ̃tʌ wãped̶a mama chũmesia. \v 30 Maʌ̃be ẽberãrã zocãrã idji b̶ʌmaa zesesid̶aa. Ãdjirãba jĩrũ biẽ́ b̶eada, daub̶errea b̶eada, quĩrãme cara b̶eada, jʌwa biẽ́ b̶eada, quĩrãtanoa cacua biẽ́ b̶ea sid̶a zocãrã enesid̶aa. Maʌ̃gʌrãra Jesu caita b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃be Jesuba jũma biabicuasia. \v 31 Ẽberã arima duanʌba unusid̶aa dji quĩrãme cara b̶ead̶ara bed̶ea panʌda, dji jʌwa biẽ́ b̶ead̶ara bia panʌda, jĩrũ biẽ́ b̶ead̶ara bia nĩnada, idjab̶a daub̶errea b̶ead̶aba unu panʌda. Jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ bẽrã israelerã Ãcõrẽa bia bed̶easid̶aa. \p \v 32 Mãwã panʌne Jesuba idji ume nĩbabadarãra trʌ̃ped̶a jarasia: \p –Mʌ̃a naʌ̃ ẽberãrãra mĩã djuburi unu b̶ʌa. Mʌ̃ ume duanʌda ewari ũbea babʌrʌa. Ãdjia cod̶i carea eropananara jõsia. Mʌ̃a ãdjirãra ne cod̶aẽ́ diguid̶aa wãbigaẽ́a ota cacua norrab̶arirãnamãrẽã.– \p \v 33 Baribʌrʌ idji ume nĩbabadarãba iwid̶isid̶aa: \p –Nama ẽberãrã neẽ́ma ¿sãma cod̶ira edad̶i zocãrã nũmʌ itea?– \p \v 34 Maʌ̃ne Jesuba iwid̶isia: \p –¿Bãrãba paʌ̃da jũmasãwã eropanʌ?– \p Ãdjia panusid̶aa: \p –Sietebe eropanʌa, idjab̶a b̶eda zaqueda zocãrãẽ́be eropanʌa.– \p \v 35 Maʌ̃be Jesuba ẽberãrãra jũma egode chũmebisia. \v 36 Maʌ̃ siete paʌ̃ra, b̶eda sid̶a idji jʌwad̶e edaped̶a Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a asia. Mãwãped̶a b̶edara paʌ̃ sid̶a cõrãcuaped̶a idji ume nĩbabadarãa diasia jed̶ecad̶amãrẽã. Ara maʌ̃da jed̶ecasid̶aa. \v 37 Jũmarãba cod̶aped̶a jãwũãcuasid̶aa. Dji ad̶ubad̶a jʌrʌ pesid̶ad̶e siete jamara birasid̶aa. \v 38 Mama ne coped̶ad̶ara dji umaquĩrã awa mil quĩmãrẽ panasid̶aca b̶ʌa, wẽrãrãda warrarã sid̶a juachad̶aẽ́. \v 39 Maʌ̃be ẽberãrã wãbigaped̶a Jesura jãbad̶e b̶adoped̶a Magadaʌ̃ druad̶aa wãsia.\f + \fr 15:39 \fq Magadaʌ̃.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e “Magdala” b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* \c 16 \s1 Pariseorãba Jesua ne ununaca obi panana \r Marco 8:11-13; Luca 12:54-56 \p \v 1 Mãwãnacarea ʌ̃cʌrʌ pariseorãda, saduceorã sid̶a Jesumaa zesid̶aa. Idjira Ãcõrẽneba zeẽ́ b̶ʌda unubid̶ida crĩchasid̶aa. Maʌ̃ carea idjía iwid̶isid̶aa ne ununacada omãrẽã. \v 2 Maʌ̃ne Jesuba panusia: \p –Queubʌrʌd̶e ʌ̃mãdau b̶aebariare bajãda purea nũmʌbʌrʌ, bãrãba jarabadaa nurẽma ewari biaida. \v 3 Idjab̶a diaped̶a ʌ̃mãdau odjabariare bajãra purea nũmʌbʌrʌ idjab̶a towa nũmʌbʌrʌ, bãrãba jarabadaa ewari cadjiruaida. Bãrã dji biaca b̶earãba ewari quĩrãra cawa panʌmĩna Ãcõrẽba naʌ̃ ewarid̶e o b̶ʌra cawad̶acaa. \v 4 Bãrã dji cadjiruarãba Ãcõrẽra ĩjã ama panʌa. Mʌ̃ra bajãneba ze b̶ʌda cawad̶i carea quĩrĩã panʌa mʌ̃a ne ununacada oida. Baribʌrʌ mʌ̃a ne ununacada oẽ́a. Bãrãba ab̶abe Ãcõrẽneba bed̶eabari Joná mãwãna quĩrãca ununia.–\f + \fr 16:4 \fq Joná mãwãna.\ft Joná 3:3-9; Mateo 12:38-41.\f* \p Maʌ̃be Jesura ãdjirã ameped̶a wãsia. \s1 Pariseorã harina ẽsãbibari \r Marco 8:14-21 \p \v 5 Amene droma chãnaped̶a Jesu ume nĩbabadarãba cawasid̶aa paʌ̃da quĩrãdoasid̶ada. \v 6 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Pariseorã harina ẽsãbibarida, saduceorãne sid̶a quĩrãcuitad̶adua.– \p \v 7 Jesu ume nĩbabadarãra ãdub̶a nãwã bed̶easid̶aa: \p –Idjia mãwã jarasia dadjirãba paʌ̃da eneped̶ad̶aẽ́ bẽrã.– \p \v 8 Jesuba cawa b̶asia cãrẽnebemada bed̶ea panʌda. Maʌ̃ carea jarasia: \p –¿Cãrẽ cãrẽã paʌ̃ra neẽ́ana a panʌ? Bãrãba Ãcõrẽra ĩjãnaẽ́ca b̶ʌa. \v 9 ¿Mʌ̃a od̶ara bãrãba unusid̶amĩna cawad̶aẽ́ basica? ¿Quĩrãdoasid̶aca paʌ̃ juesumaneba mʌ̃a ẽberãrãra mil juesuma ne cobid̶ada?\f + \fr 16:9 \ft Mateo 14:17-21.\f* ¿Quĩrãdoasid̶aca bãrãba dji ad̶ubad̶a jʌrʌ pesid̶ad̶e jamara jũmasãwã birasid̶ada? \v 10 ¿Idjab̶a quĩrãdoasid̶aca paʌ̃ siete panʌneba mʌ̃a ẽberãrãra mil quĩmãrẽ ne cobid̶ada?\f + \fr 16:10 \ft Mateo 15:34-38.\f* ¿Quĩrãdoasid̶aca bãrãba dji ad̶ubad̶a jʌrʌ pesid̶ad̶e jamara jũmasãwã birasid̶ada? \v 11 ¿Sãwãẽrã cawad̶aẽ́ mʌ̃a paʌ̃nebemada bed̶eaẽ́ b̶ʌda? Mʌ̃a jarasia pariseorã harina ẽsãbibarida, saduceorãne sid̶a quĩrãcuitad̶amãrẽã.– \p \v 12 Maʌ̃bebʌrʌ cawasid̶aa Jesuba harina ẽsãbibarid̶ebemada jaraẽ́ b̶asida, ãtebʌrʌ pariseorãba, saduceorãba jaradiabadad̶ebemada quĩrãcuitad̶amãrẽã jara b̶asia. \s1 Pedroba Jesud̶ebema jarad̶a \r Marco 8:27-30; Luca 9:18-21 \p \v 13 Mãwãnacarea Jesura idji ume nĩbabadarã sid̶a Cesarea-Pilipo druad̶e jũẽne wãsid̶aa. Maʌ̃ne Jesuba ãdjía iwid̶isia: \p –Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ¿ẽberãrãba caida crĩcha panʌ?– \p \v 14 Ãdjirãba jarasid̶aa: \p –Ʌ̃cʌrʌba jara panʌa bʌra Borocuebari Juaʌ̃da. Dewararãba jara panʌa bʌra Elíada. Dewararãba jara panʌa bʌra Jeremiada wa Ãcõrẽneba bed̶eabarida.– \p \v 15 Maʌ̃ne Jesuba iwid̶isia: \p –Baribʌrʌ bãrãba mʌ̃ra ¿caida crĩcha panʌ?– \p \v 16 Simoʌ̃ Pedroba panusia: \p –Bʌra Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aa, Ãcõrẽ zocai b̶ʌ Warraa.– \p \v 17 Jesuba jarasia: \p –Bʌra bio bia b̶ʌa, Simoʌ̃, Joná warra. Ni ab̶aʌ ẽberãba bʌ́a maʌ̃gʌra cawabid̶aẽ́ basía, ãtebʌrʌ mʌ̃ Zeza bajãne b̶ʌba cawabisia. \v 18 Mʌ̃a jaraya: bʌra Pedroa. Mʌ̃a naʌ̃ mõgara ʌ̃rʌ̃ mʌ̃ puruda oya.\f + \fr 16:18 \fq Pedro.\ft Pedro trʌ̃ba griego bed̶ead̶e mõgarada jara b̶ʌa. \fq Naʌ̃ mõgara.\ft Pedro trʌ̃ba mõgara jara b̶ʌ bẽrã ʌ̃cʌrʌmaarã Jesuba naʌ̃ mõgaraad̶a abʌrʌd̶eba Pedroda jara b̶ʌa. Dewararãmaarã jara b̶ʌa Pedroba versículo 16d̶e jarad̶ada. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌmaarã Jesuda jara b̶ʌa (1 Corinto 3:11; 10:4; 1 Pedro 2:6-8).\f* Ni beu bid̶a mʌ̃ purura poyaẽ́a. \v 19 Purud̶ebema yave diabʌrʌ quĩrãca mʌ̃a bʌra Ãcõrẽba pe erob̶ʌd̶ebemarã tãẽna dji dromada b̶ʌya.\f + \fr 16:19 \ft Jesu ewarid̶e purud̶ebema yave erob̶ʌra dji droma basía.\f* Bʌa naʌ̃ ẽjũãne iduaribiẽ́ra Ãcõrẽ bajãne b̶ʌ bid̶a iduaribiẽ́a. Idjab̶a bʌa naʌ̃ ẽjũãne iduaribi b̶ʌra Ãcõrẽ bajãne b̶ʌ bid̶a iduaribiya.– \p \v 20 Maʌ̃be Jesuba idji ume nĩbabadarãa bio jara b̶ʌsia ni ab̶aʌa jararãnamãrẽã idjira Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada. \s1 Jesuba idji bead̶id̶ebema jarad̶a \r Marco 8:31–9:1; Luca 9:22-27 \p \v 21 Maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarabadjia idjira Jerusaleʌ̃ne bia mĩgaida b̶ʌda. Nãwã jarasia: \p –Mʌ̃ra purud̶ebema bororã jʌwaed̶a, sacerdote bororã jʌwaed̶a, judiorã ley jaradiabadarã jʌwaed̶a bid̶a bia mĩgaya. Mʌ̃ra beabid̶ia baribʌrʌ ewari ũbead̶e ʌ̃rẽbaya.– \p \v 22 Mãwã jarad̶a carea Pedroba Jesura jĩgabe edeped̶a quẽã b̶ʌ quĩrãca jarasia: \p –Mʌ̃ Boro, mãwã bed̶earãdua. Ãcõrẽba bʌra idu mãwãbiẽ́a.– \p \v 23 Baribʌrʌ Jesuba jẽda acʌped̶a Pedroa jarasia: \p –Satana, mʌ̃ caitabemada ãyã wãdua. Mʌ̃a oida b̶ʌra bʌa obi ama b̶ʌa. Bʌa Ãcõrẽ quĩrãca crĩchaẽ́ b̶ʌa. Ãtebʌrʌ ẽberã quĩrãca crĩcha b̶ʌa.– \p \v 24 Maʌ̃be Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: \p –Ab̶aʌba mʌ̃da ẽpẽ quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, idjia o quĩrĩã b̶ʌra igaraped̶a bia mĩgai carea b̶aida b̶ʌa.\f + \fr 16:24 \fq Bia mĩgai carea b̶aida b̶ʌa.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Idji crura atau edeida b̶ʌa.”\f* Maʌ̃be mʌ̃ra ẽpẽida b̶ʌa. \v 25 Ab̶aʌba naʌ̃ ẽjũãne bia b̶aida jʌrʌ b̶aibʌrʌ, jĩrũare bia b̶aẽ́a. Baribʌrʌ ab̶aʌda mʌ̃ carea beuibʌrʌ, Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aya. \v 26 Ẽberãda naʌ̃ ẽjũãne ne jũma erob̶ʌd̶e beuibʌrʌ, ¿idjia erob̶ʌba carebaica? Beu amaaba idjia erob̶ʌd̶ebemada ¿jũmasãwã poya diai? \v 27 Wãrãda mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara bajãnebema nezocarã ume zeya mʌ̃ Zeza ʌb̶ʌad̶eba cawa oi carea. Maʌ̃ne bia oped̶ad̶ara mʌ̃a bia b̶ʌya idjab̶a cadjirua oped̶ad̶ara biẽ́ b̶ʌya. \v 28 Mʌ̃a wãrãda jaraya: ʌ̃cʌrʌ nama panʌ beud̶i naẽna ebud̶a ununia mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara jũmarã Boro bai carea zebʌrʌda.–\f + \fr 16:28 \ft Daniel 7:13-14. \fq Ununia mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara jũmarã Boro bai carea zebʌrʌda.\ft Ebud̶a b̶ʌẽ́a cãrẽda ununida. Ʌ̃cʌrʌmaarã jara b̶ʌa Jesu quĩrã awara nũmeinebemada ununida. Dewararãmaarã jara b̶ʌa Jesu ʌ̃rẽbaid̶ebemada, idji bajãnaa wãinebemada, wa Ãcõrẽ Jaure zeid̶ebemada ununida.\f* \c 17 \s1 Jesu quĩrã awara nũmena \r Marco 9:2-13; Luca 9:28-36 \p \v 1 Sei ewari bad̶acarea Jesuba Pedroda, Santiagoda, dji djaba Juaʌ̃ sid̶a ãdub̶a eya ʌ̃tʌ b̶ʌmaa edesia. \v 2 Mama ãdji quĩrãpita Jesura quĩrã awara nũmesia. Idji quĩrãra ʌ̃mãdau quĩrãca dorrodorroa nũmesia. Idjia jʌ̃ b̶ʌ sid̶a ʌ̃naa quĩrãca totroa nũmesia. \v 3 Cawaẽ́ne ãdjia unusid̶aa Moiseda Elía sid̶a Jesu ume bed̶ea panʌda. \v 4 Maʌ̃ carea Pedroba Jesua jarasia: \p –Dai Boro, bia b̶ʌa daira nama panʌda. Bʌa quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ daiba de zaqueda ũbea od̶ia, ab̶a bʌ itea, ab̶a Moise itea, idjab̶a ab̶a Elía itea.– \p \v 5 Pedro mãwã bed̶ea b̶ʌd̶e jʌ̃rãrã eradrʌ b̶ʌda ãdji ʌ̃rʌ̃ zesia. Maʌ̃ jʌ̃rãrãba ãdji ãnã edasid̶e naʌ̃ bed̶eada jĩgua ũrĩsid̶aa: \p –Naʌ̃gʌra mʌ̃ Warra bio quĩrĩã b̶ʌ́a. Mʌ̃ra idji carea b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Idjia jara b̶ʌra ũrĩnadua.–\f + \fr 17:5 \ft Deuteronomio 18:15; Isaía 42:1.\f* \p \v 6 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e ne wayaaba egode b̶arrub̶ari tapanesid̶aa. \v 7 Mãwã b̶ʌd̶e Jesura zeped̶a ãdjira tãsia. Maʌ̃be jarasia: \p –Piradrʌd̶adua. Ne wayarãnadua.– \p \v 8 Ãdjia wayacusa acʌbʌdad̶e Jesura idub̶a nũmʌda unusid̶aa. \p \v 9 Eyad̶eba ed̶aa zesid̶ad̶e Jesuba ãdjía nãwã jara b̶ʌsia: \p –Bãrãba unuped̶ad̶ara ni ab̶aʌa jararãnadua ab̶a mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a ʌ̃rẽbabʌrʌd̶aa.– \p \v 10 Maʌ̃ne ãdjia Jesua iwid̶isid̶aa: \p –Mãwãra judiorã ley jaradiabadaba ¿cãrẽ cãrẽã jarabada Elíada naãrã zeida b̶ʌda?– \p \v 11 Jesuba panusia: \p –Wãrãda Elíara naãrã zeida b̶ʌa ne jũmada bia b̶ʌi carea.\f + \fr 17:11 \ft Malaquia 3:1; 4:5-6.\f* \v 12 Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya Elíara zesida. Mãwãmĩna ni ab̶aʌba idjira cawad̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ ẽberãrãba o quĩrĩã panana quĩrãca idjira osid̶aa.\f + \fr 17:12 \ft Marco 6:14-29.\f* Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ãdji jʌwaed̶a bia mĩgaya.– \p \v 13 Maʌ̃ne Jesu ume nĩbabadarãba cawasid̶aa idjia Borocuebari Juaʌ̃nebemada bed̶ea b̶asida.\f + \fr 17:13 \ft Mateo 11:14.\f* \s1 Jesuba warra jai bara b̶ʌ biabid̶a \r Marco 9:14-29; Luca 9:37-43 \p \v 14 Ãdji eyad̶eba ed̶aa zesid̶ad̶e ẽberãrãda zocãrã ãbaa duanasid̶aa. Maʌ̃ne ẽberãda Jesumaa zesia. Maʌ̃ ẽberãra Jesu quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶eped̶a jarasia: \p \v 15 –Mʌ̃ Boro, mʌ̃ warrada quĩrã djuburiadua. Idjira ara pichia wawabaria, maʌ̃ba bia b̶acaa. Ed̶aud̶e tʌbʌd̶e b̶aebaria idjab̶a ed̶aud̶e doed̶a b̶aebaria. \v 16 Mʌ̃a idjira bʌ ume nĩbabadarãmaa enesia, mãwãmĩna poya biabid̶aẽ́ basía.– \p \v 17 Jesuba jarasia: \p –¡Bãrãba Ãcõrẽra ĩjãnacaa! ¡Bãrãra dji cadjiruarãa! Bãrãba ĩjãnamãrẽã ¿ab̶a sãʌ̃be mʌ̃a droai? Warrara namaa enenadua.– \p \v 18 Jesuba jai quẽã jʌretasid̶e warra cacuad̶ebemada ẽdrʌsia. Ara maʌ̃da warrara biasia. \p \v 19 Mãwãnacarea Jesu ume nĩbabadarãra idjimaa wãnaped̶a ãdub̶a iwid̶isid̶aa: \p –¿Sãwãẽrã dairãba jãʌ̃ jaira poya ãyã jʌretad̶aẽ́ basi?– \p \v 20 Jesuba panusia: \p –Bãrãba mãcua Ãcõrẽra ĩjãnaẽ́ panʌ bẽrã poyad̶aẽ́ basía. Wãrãda mʌ̃a jaraya: mostaza ta maãrĩ quiru quĩrãca bãrãba maãrĩ ĩjã panʌbara, naʌ̃ eyaa namabemada ãyã b̶ad̶e wãduad̶a acasid̶aa, maʌ̃ne eyara ãyã b̶ad̶e wãcasia. Mãwã ĩjã panʌbara bãrãba poya od̶aẽ́ra neẽ́ bacasia. \v 21 Baribʌrʌ jai naʌ̃ca b̶ea ãyã jʌretad̶i carea Ãcõrẽa iwid̶id̶ida panʌa idjab̶a ne cod̶aca ewarida od̶ida panʌa.–\f + \fr 17:21 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ versículora neẽ́a.\f* \s1 Jesuba waya idji bead̶id̶ebema jarad̶a \r Marco 9:30-32; Luca 9:43-45 \p \v 22 Galilea druad̶e ãbaa panasid̶ad̶e Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: \p –Dãrãẽ́ne mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ab̶aʌba ẽberãrãa jidabiya. \v 23 Ãdjirãba mʌ̃ra bead̶ia, baribʌrʌ ewari ũbead̶e mʌ̃ra ʌ̃rẽbaya.– \p Maʌ̃ carea ãdjirãra bio sopuasid̶aa. \s1 Jesuba parata Ãcõrẽ de droma carea diad̶a \p \v 24 Jesu, idji ume nĩbabadarã sid̶a Capernauʌ̃ purud̶aa zesid̶ad̶e Ãcõrẽ de droma carea parata jʌrʌ pebadarãda Pedromaa wãsid̶aa. Ãdjirãba iwid̶isid̶aa: \p –¿Bãrãa Jaradiabariba Ãcõrẽ de droma carea paratara diabarica?–\f + \fr 17:24 \ft Judiorã dji umaquĩrã veinte poa ʌ̃taa b̶eaba poaza maʌ̃ paratara diad̶ida panasid̶aa Ãcõrẽ de droma bia eropanani carea. Ewari umé trajad̶abari edad̶ada diad̶ida panasid̶aa. Exodo 30:13-16; 38:25-26; 2 Cronica 24:9-14; Nehemia 10:32.\f* \p \v 25 Pedroba panusia: \p –Mãẽ, diabaria.– \p Pedro idji ded̶e ed̶a wãsid̶e Jesuda naãrã bed̶easia. Nãwã iwid̶isia: \p –Bʌa ¿sãwã crĩcha b̶ʌ, Simoʌ̃? ¿Cairãba paratara naʌ̃ ẽjũãne b̶ea bororãa diad̶ida panʌ? ¿Ara ãdji ẽberãrãba wa ãĩbemarãba diad̶ida panʌ?– \p \v 26 Pedroba panusia: \p –Ãĩbemarãba diad̶ida panʌa.– \p Jesuba idjía jarasia: \p –Mãẽ. Dji boro ẽberãrãba diad̶acaa. \v 27 Dadjira dadji Boro Ãcõrẽ ẽberãrãa, baribʌrʌ maʌ̃ paratara diad̶ia ẽberãrãba biẽ́ crĩcharãnamãrẽã. Maʌ̃ bẽrã doed̶a b̶eda wad̶e wãdua. Dji naãrã mĩbʌrʌ ited̶e acʌsira paratada unuya. Maʌ̃ paratara edaped̶a mʌ̃ carea, bʌ carea bid̶a diadua.– \c 18 \s1 Caida dji dromaara b̶ʌ \r Marco 9:33-48; Luca 9:46-48; 17:1-2 \p \v 1 Maʌ̃ ewarid̶e Jesu ume nĩbabadarãra idji caita zed̶aped̶a nãwã iwid̶isid̶aa: \p –Bajãne B̸ʌba pe erob̶ʌd̶ebemarãda ¿caida dji dromaara b̶ʌ?– \p \v 2 Maʌ̃ne Jesuba warra zaqueda trʌ̃ped̶a ãdjirã ẽsi nũmʌsia. \v 3 Nãwã jarasia: \p –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãba crĩcha panʌra ãyã b̶ʌd̶aped̶a warrarã quĩrãca b̶ead̶aẽ́bʌrʌ, Bajãne B̸ʌba pe erob̶aẽ́a. \v 4 Baribʌrʌ ab̶aʌda naʌ̃ warra zaque quĩrãca dewararã cãyãbara ed̶aara b̶eibʌrʌ, Bajãne B̸ʌba pe erob̶ʌd̶ebemarãda dji dromaara b̶aya. \v 5 Bariduaba mʌ̃ ĩjã b̶ʌd̶eba warrarãda bia edaibʌrʌ, mʌ̃da bia edabʌrʌa. \p \v 6 Bariduaba mʌ̃ ĩjã b̶ea dji dromaẽ́ qued̶eada cadjiruad̶e b̶aebibʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ ẽberãra bio cawa oya. Maʌ̃ cawa oira bio zarea b̶ai bẽrã biara b̶ʌa maʌ̃ ẽberã ochirud̶e yu waib̶ʌada jʌ̃naped̶a pusad̶e b̶atabued̶ida nãbʌrʌ beumãrẽã.\f + \fr 18:6 \fq Yu waib̶ʌa.\ft Griego bed̶ead̶e “burro yu” b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* \v 7 ¡Mĩã djuburi b̶eaa naʌ̃ ẽjũãnebemarãra! Cadjirua obibarira naʌ̃ ẽjũãne baraa. Maʌ̃ra baraya baribʌrʌ djãrãa ne cadjirua obibari ẽberãda bio mĩã djuburi b̶ʌa. \p \v 8 Maʌ̃ carea bʌ jʌwaba wa bʌ jĩrũba bʌ́a cadjiruada obibʌrʌ, maʌ̃ cadjirua o amaaba b̶ʌá tutaped̶a ãyã b̶atabuedua. Bʌa jʌwa ab̶abe wa jĩrũ ab̶abe erob̶aimĩna ewariza Ãcõrẽ ume b̶aya. Maʌ̃da biara b̶ʌa Ãcõrẽba bʌra jʌwa umé wa jĩrũ umé erob̶ʌda tʌbʌ urua quicamaa b̶atabuei cãyãbara. \v 9 Idjab̶a bʌ dauba bʌ́a cadjiruada obibʌrʌ, maʌ̃ cadjirua o amaaba ẽũtaped̶a ãyã b̶atabuedua. Dau ab̶abe erob̶aimĩna ewariza Ãcõrẽ ume b̶aya. Maʌ̃da biara b̶ʌa Ãcõrẽba bʌra dau umé erob̶ʌda tʌbʌ uruad̶e b̶atabuei cãyãbara. \s1 Oveja aduad̶ad̶ebema ne jara b̶ʌ \r Luca 15:3-7 \p \v 10 Warra zaquerãra igararãnadua. Mʌ̃a jaraya: bajãnebema nezocarã mʌ̃ Zeza quĩrãpita duanʌba ãdjirãra wagabadaa. \v 11 Wãrãda mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aba dji aduá b̶eada ẽdrʌ edai carea zesia.\f + \fr 18:11 \ft Griego bed̶ead̶e zocãrã cartad̶e maʌ̃ versículora neẽ́a.\f* \p \v 12 Bãrãba ¿sãwã crĩchad̶i? Ẽberãba cien oveja erob̶ʌd̶ebemada ab̶a aduaibʌrʌ ¿dji 99 panʌra eyad̶e ameped̶a dji aduad̶ada jʌrʌd̶e wãẽ́ca? \v 13 Mʌ̃a wãrã arada jaraya: ẽberãba idji ovejada unusira dji 99 aduaẽ́ b̶ea cãyãbara maʌ̃ oveja carea b̶ʌsrid̶aara b̶aya. \v 14 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã Zeza bajãne b̶ʌba quĩrĩãẽ́a ni ab̶aʌ warra zaquera aduaida. \s1 Bʌ djababa cadjiruada osira sãwã oida b̶ʌ \r Luca 17:3 \p \v 15 Bʌ djababa bʌda biẽ́ oibʌrʌ, idjimaa wãped̶a bãdub̶a panʌne ibiad̶eba quẽãdua. Idjia bʌ bed̶eada ĩjãsira bãrãra ibiad̶ia. \v 16 Baribʌrʌ bʌ bed̶eara ĩjãẽ́bʌrʌ, ẽberãda ab̶a wa umé idjimaa ededua. Maʌ̃rãba jarad̶ia jũma bʌa jara b̶ʌra wãrãda.\f + \fr 18:16 \ft Deuteronomio 19:15; 1 Timoteo 5:19. \fq Maʌ̃rãba.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ẽberã umé wa ũbea panʌba.”\f* \v 17 Ãdjia jarabʌdara idjia ũrĩ quĩrĩãẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽ ĩjã b̶eara jũma ãbaa trʌ̃ped̶a ãdjirãa maʌ̃nebemada jaradua. Baribʌrʌ Ãcõrẽ ĩjã b̶eaba jarabʌdara ũrĩ quĩrĩãẽ́bʌrʌ, idjira Ãcõrẽ adua b̶ʌ quĩrãca wa Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebari quĩrãca igaradua. \v 18 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãba naʌ̃ ẽjũãne iduaribid̶aẽ́ra Ãcõrẽ bajãne b̶ʌ bid̶a iduaribiẽ́a. Idjab̶a bãrãba naʌ̃ ẽjũãne iduaribi panʌra Ãcõrẽ bajãne b̶ʌ bid̶a iduaribiya. \p \v 19-20 Naʌ̃da mʌ̃a jaraya: mʌ̃ ĩjã panʌda umé wa ũbea ãbaa dji jʌre panʌne mʌ̃ sid̶a mama b̶aya. Maʌ̃ bẽrã bãrãnebemada umé naʌ̃ ẽjũãne mʌ̃ Zezaa iwid̶id̶i carea bed̶ea aud̶ibʌrʌ, bãrãba iwid̶ibʌdara mʌ̃ Zeza bajãne b̶ʌba oya.– \s1 Cadjirua quĩrãdoaẽ́ b̶ad̶ad̶ebema ne jara b̶ʌ \p \v 21 Maʌ̃be Jesu caita zeped̶a Pedroba iwid̶isia: \p –Mʌ̃ Boro, mʌ̃ djababa mʌ̃ biẽ́ obʌrʌd̶e ¿b̶arima jũmasãwã quĩrãdoaida b̶ʌ? ¿B̸arima siete bia b̶ʌca?– \p \v 22 Jesuba panusia: \p –Mʌ̃a jaraya: b̶arima sietebe mãwã oiẽ́ b̶ʌa ãtebʌrʌ 77 oida b̶ʌa.\f + \fr 18:22 \fq 77.\ft Griego bed̶ead̶e “setenta veces siete” b̶ʌ́ b̶ʌa. Jesuba jara b̶ʌa dadji biẽ́ obʌdara jũma quĩrãdoad̶ida panʌda.\f* \p \v 23 Bajãne B̸ʌba ẽberãrã pe erob̶ʌra naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa: ẽberãrã boroda b̶asia. Ewari ab̶a maʌ̃ boroba quĩrĩã b̶asia idjiare b̶eaba idjia parata diad̶ara jẽda diad̶ida. \v 24 Mãwã b̶ʌd̶e ab̶a enesid̶aa. Maʌ̃ ẽberãba dji boroa paratada waib̶ʌa jẽda diaida b̶asia. \v 25 Maʌ̃ne idjia cãrẽba jẽda diaida neẽ́ b̶asia. Maʌ̃ bẽrã dji boroba idji parata edai carea maʌ̃ ẽberãda, dji quimada, dji warrarã sid̶a nẽdobuei basía djãrã nezocada b̶ead̶amãrẽã. Jũma maʌ̃ ẽberãba erob̶ʌ sid̶a nẽdobuei basía. \v 26 Maʌ̃ne ẽberãra chĩrãborod̶e cob̶eped̶a dji boroa nãwã bed̶ea djuburiasia: “Mʌ̃ boro, mʌ̃ quĩrã djuburia jʌ̃ãdua. Mʌ̃a bʌ́a jũma jẽda diaya.” \v 27 Maʌ̃ne quĩrã djuburiad̶eba dji boroba jũma dji ẽberãba diaida b̶ad̶ara quĩrãdoaped̶a idjira ẽdrʌ b̶ʌsia. \p \v 28 Maʌ̃be ẽberãra wãsia. Wãbʌrʌd̶e idji boroare b̶ʌda ab̶a unusia. Maʌ̃gʌba idjía paratada maãrĩ jẽda diaida b̶asia. Maʌ̃ra osãga jidaped̶a jarasia: “Mʌ̃́a diaida b̶ʌra diadua.” \v 29 Dewarabemaba idji quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶eped̶a jarasia: “Mʌ̃ quĩrã djuburia jʌ̃ãdua. Mʌ̃a bʌ́a jũma jẽda diaya.” \v 30 Baribʌrʌ quĩrã djuburiaẽ́ basía, ãtebʌrʌ preso b̶ʌbisia ab̶a idjia diaida b̶ad̶ara jũma diabʌrʌd̶aa. \p \v 31 Dji boroare b̶eaba maʌ̃ra unusid̶aa. Maʌ̃ carea bio sopuasid̶aa. Wãnaped̶a dji boroa jũma nẽbʌrʌsid̶aa. \v 32 Dji boroba maʌ̃ ẽberãra idji quĩrãpita trʌ̃ped̶a nãwã jarasia: “¡Bʌra nezoca cadjiruaa! Bʌa bed̶ea djuburiasid̶e bʌa jẽda diaida b̶ad̶ara ¿mʌ̃a jũma quĩrãdoasiẽ́ca? \v 33 Maʌ̃da ¿cãrẽ cãrẽã dewarabemara quĩrã djuburiaẽ́ basi?” \v 34 Dji borora bio quĩrũ b̶ʌ bẽrã maʌ̃ ẽberãra preso biẽ́ obadarã jʌwaed̶a b̶ʌsia ab̶a idjia jẽda diaida b̶ad̶ara jũma diabʌrʌd̶aa.– \p \v 35 Maʌ̃be Jesuba jarasia: \p –Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã djabarãba biẽ́ oped̶ad̶ada bãrãba sod̶eba quĩrãdoad̶aẽ́bʌrʌ, mʌ̃ Zeza bajãne b̶ʌba jũma bãrãra biẽ́ b̶ʌya.– \c 19 \s1 Jesuba mĩã amaira biẽ́ b̶ʌad̶a ad̶a \r Marco 10:1-12; Luca 16:18 \p \v 1 Mãwã jarad̶acarea Jesura Galilea druad̶eba Judea druad̶aa wãsia Jordaʌ̃ do quĩrãare. \v 2 Zocãrã ẽberãrãba idjira ẽpẽsid̶aa. Mama dji cacua biẽ́ qued̶eara jũma biabisia. \v 3 Mãwã b̶ʌd̶e ʌ̃cʌrʌ pariseorãda zesid̶aa idjira biẽ́ bed̶eabid̶i cawaya. Maʌ̃gʌrãba iwid̶isid̶aa: \p –¿Umaquĩrãba dji quimada baridua carea amaida b̶ʌca?– \p \v 4 Jesuba panusia: \p –¿Bãrãba Ãcõrẽ Bed̶ead̶e acʌd̶acaca? Naʌ̃ ẽjũã osid̶e Ãcõrẽba umaquĩrãda, wẽrã sid̶a osia.\f + \fr 19:4 \ft Genesi 1:27.\f* \v 5 Idjab̶a jarasia: “Maʌ̃ carea umaquĩrãba dji zezara, dji papa sid̶a ameped̶a idji quima ume ãbaa b̶eya. Mãwã cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca panania.”\f + \fr 19:5 \ft Genesi 2:24.\f* \v 6 Ãdjira umé panʌẽ́a, ãtebʌrʌ cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca panʌa. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba ãbaa b̶ʌd̶ara dji amanacara panʌa.– \p \v 7 Maʌ̃ carea ãdjirãba iwid̶isid̶aa: \p –Mãwãra Moiseba ¿cãrẽ cãrẽã b̶ʌsi ab̶aʌba idji wẽrãa carta mĩã amainebemada diaibʌrʌ amaida b̶ʌda?–\f + \fr 19:7 \ft Deuteronomio 24:1-4.\f* \p \v 8 Jesuba panusia: \p –Bãrãra cʌwʌrʌ zarea b̶ea bẽrã Moiseba mãwã iduaribisia. Baribʌrʌ Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũã osid̶e mãwã quĩrĩãẽ́ b̶asia. \v 9 Mʌ̃a jaraya: bariduaba idji wẽrã daunemaẽ́ b̶ʌda amaped̶a dewara wẽrãda edaibʌrʌ, maʌ̃ umaquĩrãra daunema b̶ʌa. [Idjia amana wẽrãda dewara umaquĩrãba edaibʌrʌ maʌ̃ umaquĩrã sid̶a daunema b̶ʌa.]–\f + \fr 19:9 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e bed̶ea corcheted̶e b̶ʌra neẽ́a.\f* \p \v 10 Maʌ̃ne Jesu ume nĩbabadarãba idjía jarasid̶aa: \p –Mãwã baibʌrʌ, biara b̶ʌa quima edaẽ́da.– \p \v 11 Maʌ̃ carea Jesuba jarasia: \p –Jũmarãba quima edaẽ́ crĩchara poya droad̶aẽ́a. Ab̶abe Ãcõrẽba maʌ̃ crĩchada diaibʌrʌ poya deu b̶aya. \v 12 Ʌ̃cʌrʌba poya warra od̶acaa mãwã toped̶ad̶a bẽrã. Ʌ̃cʌrʌ mãwã b̶eaa warra orãnamãrẽã õgo oped̶ad̶a bẽrã. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌba quima edaira crĩchad̶acaa biara ãdji Boro Bajãne B̸ʌ itea ne od̶i carea.\f + \fr 19:12 \ft 1 Corinto 7:1-9.\f* Bãrãda poya deu b̶ead̶ibʌrʌ, mãwã b̶ead̶adua.– \s1 Jesuba warra zaquerã bia jara b̶ʌd̶a \r Marco 10:13-16; Luca 18:15-17 \p \v 13 Maʌ̃be ẽberãrãba warra zaquerãda Jesumaa enesid̶aa idji jʌwara ãdjirã ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a Ãcõrẽa iwid̶imãrẽã. Baribʌrʌ Jesu ume nĩbabadarãba djibarirãda quẽãsid̶aa. \v 14 Maʌ̃ carea Jesuba jarasia: \p –Idu warra zaquerãra mʌ̃maa zebid̶adua, Bajãne B̸ʌba pe erob̶ʌd̶ebemara ãdjirã quĩrãca panʌ bẽrã.– \p \v 15 Maʌ̃be idji jʌwara warra zaquerã ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a wãsia. \s1 Parata bara b̶ʌ Jesu ume bed̶ead̶a \r Marco 10:17-31; Luca 18:18-30 \p \v 16 Ewari ab̶a cũdrada Jesumaa zesia. Maʌ̃ cũdraba iwid̶isia: \p –Jaradiabari, Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶ai carea ¿mʌ̃a cãrẽ biada oida b̶ʌ?–\f + \fr 19:16 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e “Jaradiabari Bia” b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* \p \v 17 Jesuba panusia: \p –¿Cãrẽ cãrẽã mʌ̃́a biad̶ebemada iwid̶i b̶ʌ?\f + \fr 19:17 \fq Bʌa ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃́a biad̶ebemada iwid̶i b̶ʌ?\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “¿Cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra dji biaad̶a a b̶ʌ?”\f* Ni ab̶aʌda dji biaẽ́a, ab̶abe Ãcõrẽdrʌ dji biaa. Bʌda Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, idjia obi b̶ʌ bed̶eada ĩjã odua.– \p \v 18-19 Idjia iwid̶isia: \p –¿Sãʌ̃gʌda?– \p Jesuba jarasia: \p –Mĩã bearãdua, daunemarãdua, ne drʌarãdua, sewad̶eba djãrãra biẽ́ jararãdua, bʌ zezara, bʌ papa sid̶a wayadua,\f + \fr 19:18-19 \ft Exodo 20:12-16.\f* idjab̶a djãrãra quĩrĩãdua ara bʌdji quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.–\f + \fr 19:18-19 \ft Levitico 19:18.\f* \p \v 20 Cũdraba jarasia: \p –Jũma maʌ̃gʌra ĩjã o b̶ʌa.\f + \fr 19:20 \fq Jũma maʌ̃gʌra ĩjã o b̶ʌa.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e idjab̶a “cũdra ed̶aʌba” b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* Mʌ̃a ¿wad̶i cãrẽda oẽ́ b̶ʌ?– \p \v 21 Maʌ̃ne Jesuba idjía jarasia: \p –Bʌda wãrãda jipa b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, bʌa erob̶ʌra jũma nẽdobued̶e wãped̶a dji paratara ne neẽ́ qued̶eaa diadua. Mãwã nebiada bajãne erob̶aya. Maʌ̃be mʌ̃ ume nĩbad̶e zedua.– \p \v 22 Cũdraba maʌ̃ ũrĩped̶a sopua b̶esia bio bara b̶ʌ bẽrã. Ara maʌ̃da wãsia. \v 23 Maʌ̃ne Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: \p –Wãrãda bio zarea b̶ʌa ẽberã ne bara b̶ʌba Ãcõrẽra idji Boroda b̶ʌi carea. \v 24 Wayacusa mʌ̃a jaraya: parata bara b̶ʌba Ãcõrẽra idji Boroda b̶ʌi cãyãbara cameyoda ãguja uriad̶e ed̶a wãichaara b̶ʌa.– \p \v 25 Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Ãcõrẽba ne bara b̶eara bia pe erob̶ʌda crĩcha panasid̶aa. Ãdjirãba iwid̶isid̶aa: \p –Mãwãra Ãcõrẽba ¿caidrʌ ẽdrʌ edai?– \p \v 26 Jesuba ãdjirã acʌped̶a jarasia: \p –Ẽberãba mãwã poya ocaa baribʌrʌ Ãcõrẽmaarã oicha b̶ʌa.– \p \v 27 Maʌ̃ne Pedroba Jesua jarasia: \p –Bʌ ẽpẽni carea daiba ne jũmada amesid̶aa. ¿Mãẽteara cãrẽda edad̶i?– \p \v 28 Jesuba panusia: \p –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: Ãcõrẽba ne jũma djiwid̶i oi ewarid̶e mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara mʌ̃ bugue biya quirud̶e chũmeya. Maʌ̃ne bãrã mʌ̃ ume nĩnara doce bugued̶e chũpanenia Israeld̶eba yõped̶ad̶a doce purud̶ebema bororãda b̶ead̶i bẽrã. \v 29 Mʌ̃ carea bariduaba idji deda, djabarãda, djabawẽrãrãda, zezada, papada, quimada, warrarãda, ẽjũãda ameibʌrʌ, idjia amena cãyãbara cien edaya idjab̶a Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aya.\f + \fr 19:29 \fq Quima.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* \v 30 Mãwã dji jĩrũarebemada dji nabemarãda b̶ead̶ia, dji nabemarãda dji jĩrũarebemada b̶ead̶ia. \c 20 \s1 Uva néud̶ebema ne jara b̶ʌ \p \v 1 Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌra naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa. Néu djibarida b̶asia. Ewari ab̶a diaped̶ed̶a ẽberãrãda idji uva néud̶e trajad̶amãrẽã jʌrʌd̶e wãsia. \v 2 Ʌ̃cʌrʌ ẽberãrã ume bed̶ea b̶ʌsia ewari ab̶aʌ carea paratada diaida. Maʌ̃be ãdjirãra idji uva néud̶aa trajad̶e wãbisia. \p \v 3 Ʌ̃mãdau ʌ̃tʌ b̶abʌrʌd̶e djibarira wayacusa purud̶aa wãsia. Mama ẽberãrã bari b̶eada dewara unusia. \v 4 Ãdjirãa jarasia: “Bãrã sid̶a mʌ̃ néud̶e trajad̶e wãnadua. Maʌ̃bari mʌ̃a paratada arid̶e diaya.” Ara maʌ̃da wãsid̶aa. \v 5 Umatipa idjab̶a ʌ̃mãdau buyad̶acarea djibariba ab̶arica osia. \v 6 Maʌ̃be ʌ̃mãdau b̶aebod̶od̶e wayacusa purud̶aa wãsia. Ẽberãrã bari b̶eada dewara unuped̶a iwid̶isia: “¿Cãrẽ cãrẽã id̶i trajad̶aẽ́ panʌ?” \v 7 Ãdjirãba panusid̶aa: “Ni ab̶aʌba daia trajuda diad̶aẽ́ panʌ bẽrã.” Maʌ̃ne idjia jarasia: “Bãrã sid̶a mʌ̃ néud̶aa trajad̶e wãnadua. Maʌ̃bari mʌ̃a paratada arid̶e diaya.”\f + \fr 20:7 \fq Maʌ̃bari mʌ̃a paratada arid̶e diaya.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* \p \v 8 Queubod̶od̶e djibariba trajud̶ebema boroa jarasia: “Dji traja panʌra trʌ̃cuaped̶a ãdji trajaped̶ad̶abari paratada diadua. Dji jĩrũare zeped̶ad̶arãa naãrã diadua. Naãrã zeped̶ad̶arãa jĩrũare diadua.” \v 9 Ʌ̃mãdau b̶aebod̶od̶e trajad̶e wã pananara dji boromaa zesid̶aa. Maʌ̃ne ãdjiza ewari ab̶a daucha trajad̶a quĩrãca edasid̶aa. \v 10 Maʌ̃ bẽrã dji naãrã trajad̶e wã panana zesid̶ad̶e crĩchasid̶aa parata waib̶ʌara edad̶ida baribʌrʌ ab̶arica edasid̶aa. \v 11 Maʌ̃ carea néu djibari ume biẽ́ duanesid̶aa. \v 12 Nãwã jarasid̶aa: “Jãʌ̃ jĩrũare zeped̶ad̶ara hora ab̶abe trajasid̶aa, baribʌrʌ bʌa dairãa diad̶a quĩrãca ãdjirãa bid̶a diasia. Dairãdrʌ besead̶e ewari daucha trajasid̶aa.” \v 13 Baribʌrʌ néu djibariba ab̶aʌa jarasia: “Ache, mʌ̃a bʌra jipa o b̶ʌa. ¿Bʌra mʌ̃ ume bed̶ea b̶ʌsiẽ́ca ewari ab̶abema parata carea trajaida? \v 14 Bʌ paratara edaped̶a wãdua. Mʌ̃a bʌ́a diad̶a quĩrãca dji jĩrũare traja pananaa dia quĩrĩã b̶ʌa. \v 15 ¿Bʌmaarã mʌ̃ paratara mʌ̃djia o quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca oiẽ́ b̶ʌca? Mʌ̃ra ẽberã bia bẽrã ¿bʌra biẽ́ nũmʌca?” \p \v 16 Ara maʌ̃ quĩrãca dji jĩrũarebemada dji nabemarãda b̶ead̶ia, dji nabemarãda dji jĩrũarebemada b̶ead̶ia.–\f + \fr 20:16 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e idjab̶a b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãcõrẽba zocãrã trʌ̃ b̶ʌa, mãwãmĩna zocãrãẽ́be edaya.”\f* \s1 Jesuba idji bead̶id̶ebema waya jarad̶a \r Marco 10:32-34; Luca 18:31-34 \p \v 17 Jesu Jerusaleʌ̃naa wãbʌrʌd̶e zocãrã ẽberãrãda idji ume wãsid̶aa. Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarã doce panʌda jĩgabe edeped̶a ãdjirãa jarasia: \p \v 18 –Ũrĩnadua, dadjirãra Jerusaleʌ̃naa wãbʌdaa. Jãma ab̶aʌba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara jidabiya sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadarã bid̶a cawa od̶amãrẽã. Ãdjirãba jarad̶ia mʌ̃ra beuida b̶ʌda. \v 19 Maʌ̃be mʌ̃ra judiorãẽ́a diad̶ia. Maʌ̃gʌrãba mʌ̃ra ipid̶a biẽ́ jarad̶aped̶a, ud̶aped̶a crud̶e cachid̶ia. Baribʌrʌ ewari ũbead̶e mʌ̃ra ʌ̃rẽbaya.– \s1 Zebedeo warrarãba iwid̶iped̶ad̶a \r Marco 10:35-45 \p \v 20 Mãwãnacarea Zebedeo quimada, idji warrarã sid̶a Jesumaa zesid̶aa. Maʌ̃ wẽrãba Jesua bed̶ea djuburiai carea idji quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶esia. \v 21 Maʌ̃ne Jesuba iwid̶isia: \p –Bʌa ¿cãrẽda quĩrĩã b̶ʌ?– \p Idjia panusia: \p –Bʌ jũmarã boroda b̶ebʌrʌd̶e za mʌ̃ warrarã umé panʌda ab̶a bʌ jʌwa araare, ab̶a bʌ jʌwa acʌare b̶ʌdua.– \p \v 22 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Bãrãba adua panʌa cãrẽda iwid̶i panʌda. Mʌ̃ra bio bia mĩgaya. ¿Bãrã sid̶a ara maʌ̃ quĩrãca bia mĩgad̶i carea panʌca?–\f + \fr 20:22 \ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “¿Bãrãra mʌ̃ borocued̶i quĩrãca borocued̶ica? ¿Mʌ̃a doida b̶ʌra bãrã bid̶a poya dod̶ica?”\f* \p Ãdjia panusid̶aa: \p –Mãẽ, bia mĩgad̶i carea panʌa.– \p \v 23 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Bãrã sid̶a wãrãda mʌ̃ quĩrãca bia mĩgad̶ia.\f + \fr 20:23 \ft Jesuba jarad̶a quĩrãca wãrãda mãwãsia. Hecho 12:1-3; Apocalipsi 1:9.\f* Baribʌrʌ mʌ̃ jʌwa araare, mʌ̃ jʌwa acʌare chũpananida mʌ̃a poya diaẽ́a. Mʌ̃ Zezabʌrʌ mama chũpananida erob̶ʌa.– \p \v 24 Santiagoba, Juaʌ̃ ume iwid̶iped̶ad̶ada waabema die panʌba ũrĩsid̶ad̶e ãdji ume quĩrũsid̶aa. \v 25 Maʌ̃ne Jesuba ãdjirã trʌ̃cuaped̶a jarasia: \p –Bãrãba cawa panʌa naʌ̃ ẽjũãnebema bororãba ãdji ẽberãrãra jũmawãyã zocabadada. Ãdjirãba unubibadaa ãdjia jarabʌdara jũmarãba ĩjã od̶ida panʌda. \v 26 Baribʌrʌ bãrãra mãwã b̶ead̶iẽ́ panʌa. Bãrãnebemada dji dromada b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ waabemarã nezocada b̶aida b̶ʌa. \v 27 Dji dromaara b̶a quĩrĩã b̶ʌra jũmarã cãyãbara ed̶aara b̶aida b̶ʌa. \v 28 Maʌ̃ quĩrãca mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara zeẽ́ b̶ʌa ẽberãrã mʌ̃ nezocarãda b̶ead̶amãrẽã. Ãtebʌrʌ ze b̶ʌa ẽberãrã nezocada b̶ai carea. Mãwã mʌ̃ra beuya zocãrã ẽberãrãda ẽdrʌ b̶ʌi carea.– \s1 Jesuba daub̶errea b̶ea umé biabid̶a \r Marco 10:46-52; Luca 18:35-43 \p \v 29 Jerico purud̶eba ẽdrʌsid̶ad̶e Jesu caid̶u ẽberãrãda zocãrã wãsid̶aa. \v 30 Mãwã wãnane daub̶errea panʌda umé o icawa chũpanasid̶aa. Jesu ãdji caita wãbʌrʌda ũrĩsid̶ad̶e nãwã b̶iasid̶aa: \p –¡Dai Boro, David̶eba zed̶a, daira quĩrã djuburiadua!– \p \v 31 Maʌ̃ne ẽberãrãba ãdjira chupead̶amãrẽã quẽãsid̶aa, baribʌrʌ ãdjia wetara b̶iasid̶aa: \p –¡Dai Boro, David̶eba zed̶a, daira quĩrã djuburiadua!– \p \v 32 Maʌ̃be Jesura nũmesia. Ãdjira trʌ̃ped̶a iwid̶isia: \p –¿Cãrẽda quĩrĩã panʌ mʌ̃a oida?– \p \v 33 Ãdjia jarasid̶aa: \p –Dai Boro, quĩrĩã panʌa dai dauba unu b̶eida.– \p \v 34 Jesuba ãdjira mĩã djuburi ununa bẽrã ãdji daura tãsia. Ara maʌ̃da unu panenaped̶a Jesu ume wãsid̶aa. \c 21 \s1 Jesu Jerusaleʌ̃ne jũẽna \r Marco 11:1-11; Luca 19:28-40; Juaʌ̃ 12:12-19 \p \v 1 Jerusaleʌ̃ caita jũẽbʌdad̶e Betpague purud̶e Olivo eya carra jũẽsid̶aa. Maʌ̃ne Jesuba idji ume nĩbabadarãda umé purud̶aa diabuesia. \v 2 Ãdjía nãwã jarasia: \p –Dadjirã quĩrãpe b̶ʌ purud̶aa wãnadua. Ara jũẽbʌdad̶e burro wẽrã warra bara b̶ʌda jʌ̃ nũmʌda ununia. Ẽrã edad̶aped̶a umena mʌ̃maa enenadua. \v 3 Ab̶aʌba bãrãa cãrẽ cãrẽã mãwã o panʌda iwid̶ibʌrʌ, nãwã jarad̶adua: “Dadji Boroba quĩrĩã b̶ʌa. Baribʌrʌ nane jẽda diabueya.”– \p \v 4 Maʌ̃gʌra mãwãsia Ãcõrẽneba bed̶eabariba jarad̶a quĩrãca. Nãwã jarasia: \q1 \v 5 Sioʌ̃ purud̶ebemarãa nãwã jarad̶adua: \q1 Acʌd̶adua, bãrã boroda burro ʌ̃rʌ̃ bãrãmaa zebʌrʌa. \q1 Dji droma quĩrãca zeẽ́ b̶ʌa. Burro zaque ʌ̃rʌ̃ zebʌrʌa.\f + \fr 21:5 \ft Zacaria 9:9.\f* \p \v 6 Ara maʌ̃da Jesu ume nĩbabadarã umé panʌra wãnaped̶a Jesuba jarad̶a quĩrãca osid̶aa. \v 7 Burro wẽrãra, dji warra sid̶a Jesumaa eded̶aped̶a ãdjia cacuad̶e jʌ̃ panʌra burro ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃be Jesura ʌ̃rʌ̃ chũmesia Jerusaleʌ̃ purud̶aa wãi carea. \v 8 Ẽberãrã cãbana cuabusiba Jesu bia edad̶i carea ãdjia cacuad̶e jʌ̃ panʌra od̶e tõcua wãsid̶aa. Dewararãba bacuru jʌwate quedua bara b̶eada b̶ʌá tucuad̶aped̶a od̶e b̶ʌcua wãsid̶aa. \v 9 Maʌ̃ne zocãrã ẽberãrã idji na nĩnaba, caid̶u zebʌda bid̶a nãwã b̶ʌga duanasid̶aa: \q1 ¡Bio bia quirua David̶eba zed̶ara! \q1 ¡Bio bia b̶ʌa Ãcõrẽ trʌ̃neba zebʌrʌra!\f + \fr 21:9 \ft Salmo 118:25-26. \fq Bio bia quirua.\ft Arameo bed̶ead̶e jarabadaa “Hosana.”\f* ¡Bio bia quirua Bajãne B̸ʌra! \p \v 10 Jesu Jerusaleʌ̃ne jũẽsid̶e purura b̶ʌga duanesia. Nãwã iwid̶ibadjid̶aa: \p –Idjira ¿caida jãwã b̶ʌ?– \p \v 11 Iwid̶ibʌdaza Jesu ume zeped̶ad̶arãba panubadjid̶aa: \p –Jãʌ̃gʌra Jesua, Ãcõrẽneba bed̶eabaria. Idjira Nazare purud̶ebemaa, Galilea druad̶ebemaa.– \s1 Jesuba ne nẽdobuebadarã ãyã jʌrecuad̶a \r Marco 11:15-19; Luca 19:45-48; Juaʌ̃ 2:13-22 \p \v 12 Mãwãnacarea Jesura Ãcõrẽ de dromanaa wãsia. Mama dajada Ãcõrẽa diad̶i careabema nẽdobuebadarãda unusia. Ne nẽdo b̶ea sid̶a zocãrã duanasid̶aa. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ de dromane diaida b̶ʌ paratara dji drua ãĩba zebʌdarãa nẽbʌa nẽdobuebadjid̶aa ãĩbema paratara diacara panana bẽrã. Mãwã duanʌne Jesuba ãdjirãra jũma ãyã jʌretacuasia.\f + \fr 21:12 \ft Zacaria 14:21.\f* Dji parata nẽdobuebadarã mesa b̶eada, puchirã nẽdobuebadarã bugue sid̶a jũma coracuasia. \v 13 Ãdjirãa nãwã jarasia: \p –Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃ dera dji iwid̶ibada de ad̶ia.” Baribʌrʌ bãrãba “ne drʌabadarã mĩrũbada uria” quĩrãca eropanʌa.–\f + \fr 21:13 \fq Mʌ̃ dera dji iwid̶ibada de ad̶ia.\ft Isaía 56:7. \fq Ne drʌabadarã mĩrũbada uria.\ft Jeremia 7:11.\f* \p \v 14 Jesu Ãcõrẽ de droma dajada b̶asid̶e daub̶errea b̶eada, jĩrũ biẽ́ b̶ea sid̶a idjimaa zesesid̶aa. Maʌ̃ne ãdjirãra biabicuasia. \v 15 Baribʌrʌ Jesuba mama ne ununaca o b̶ʌda sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadarã bid̶a biẽ́ unusid̶aa.\f + \fr 21:15 \ft 2 Samuel 5:8 carea judiorãba jarabadjid̶aa daub̶errea b̶eada, jĩrũ biẽ́ b̶ea sid̶a Ãcõrẽ de dromanaa wãcara panʌda.\f* Mãwã duanʌne warrarãba Jesua nãwã jĩgua jara panasid̶aa: “¡Bio bia quirua David̶eba zed̶ara!” Maʌ̃ ũrĩbʌdad̶e sacerdote bororãda, judiorã ley jaradiabadarã sid̶a quĩrũsid̶aa. \v 16 Ãdjirãba Jesua nãwã jarasid̶aa: \p –¿Mãwãra naʌ̃ warrarãba jara duanʌda bʌa bia ũrĩ b̶ʌca?– \p Jesuba panusia: \p –Mãẽ. ¿Bãrãba naʌ̃ bed̶eara acʌd̶acaca? \q1 Bʌa warrarãda, ju do qued̶ea sid̶a b̶ʌsia bʌ́a bia bed̶ead̶amãrẽã.–\f + \fr 21:16 \ft Salmo 8:2.\f* \p \v 17 Maʌ̃be Jesuba ãdjirã ameped̶a Jerusaleʌ̃neba Betanianaa cãĩne wãsia. \s1 Higojõ purruba nũmena \r Marco 11:12-14, 20-26 \p \v 18 Nurẽma diaped̶a Jesura wayacusa Jerusaleʌ̃naa wãsia. Wãbʌrʌd̶e jarra nũmesia. \v 19 Maʌ̃ne higojõda o caita unusia. Baribʌrʌ araa jũẽsid̶e quedua awa nũmʌda unusia.\f + \fr 21:19 \ft Israel druad̶e higojõ dji ca zaqueda marzo jed̶ecod̶e, abrild̶e bid̶a cod̶ida panʌa. Dji ca zaquera ununibʌrʌ cawabadaa junione maãrĩ zauida idjab̶a agostod̶eba ab̶a octubred̶aa waib̶ʌa zauida. Baribʌrʌ Jesuba quedua awa ununa bẽrã cawasia jũma maʌ̃ poad̶e higojõra zauẽ́da.\f* Maʌ̃ carea higojõa jarasia: \p –¡Bʌra waa zauẽ́ b̶aya!– \p Ara maʌ̃da higojõra purrubasia. \v 20 Jesu ume nĩbabadarãba maʌ̃ unusid̶ad̶e cawa crĩchad̶aẽ́ bẽrã iwid̶isid̶aa: \p –¿Sãwãẽrã jãʌ̃ higojõra ab̶ed̶a purrubasi?– \p \v 21 Jesuba panusia: \p –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãba iwid̶i panʌra Ãcõrẽba wãrãda oida ĩjãnibʌrʌ, idjab̶a poya oẽ́da crĩchad̶aẽ́bʌrʌ, mʌ̃a jãʌ̃ higojõ od̶a cãyãbara waib̶ʌara od̶ia. Bãrãba za b̶ʌ eyaa namaʌba pusad̶e tẽũne wãduad̶a ad̶ibʌrʌ, bãrãba jarabʌda quĩrãca mãwãya. \v 22 Bãrãba Ãcõrẽa iwid̶ibʌdara wãrãda edad̶ida ĩjãnibʌrʌ, edad̶ia.– \s1 ¿Cai trʌ̃neba Jesuba jaradia b̶ʌ? \r Marco 11:27-33; Luca 20:1-8 \p \v 23 Jesura waya Ãcõrẽ de droma caita jũẽped̶a jaradia b̶esia. Mãwã b̶ʌd̶e sacerdote bororãda, judiorã dji dromarã sid̶a idjimaa zesid̶aa. Ãdjirãba idjía iwid̶isid̶aa: \p –Bʌa nama o b̶ʌra ¿caiba obi b̶ʌ?–\f + \fr 21:23 \fq Bʌa nama o b̶ʌra.\ft Maʌ̃gʌba jara b̶ʌca b̶ʌa Jesuba ne nẽdobuebadarã ãyã jʌrecuad̶ada. Baribʌrʌ ãĩbẽrã jara b̶ʌa sãwã Jesura Jerusaleʌ̃ne jũẽnada, idjia daub̶errea b̶ea, jĩrũ biẽ́ b̶ea sid̶a Ãcõrẽ de droma caita biabid̶ada, wa purua jaradia b̶ʌda.\f* \p \v 24 Jesuba panusia: \p –Mʌ̃a bid̶a bãrãa iwid̶iya. Bãrãba panusid̶ara mʌ̃a jaraya caiba mʌ̃́a mãwã obi b̶ʌda. \v 25 ¿Caiba Juaʌ̃ra diabuesi borocuemãrẽã?\f + \fr 21:25 \ft Mateo 3:1-12; Juaʌ̃ 1:6-28.\f* ¿Ẽberãba wa Bajãne B̸ʌba?– \p Maʌ̃ne ara ãdjidub̶a jara duanesid̶aa: \p –Bajãne B̸ʌba diabuesiad̶a ad̶ibʌrʌ, idjia jaraya: “Maʌ̃da ¿cãrẽ cãrẽã ĩjãnaẽ́ basi?” \v 26 Baribʌrʌ ¿sãwã jarad̶i ẽberãba diabuesida?– \p Ãdjia mãwã jara panasid̶aa purura waya panʌ bẽrã. Purumaarã Juaʌ̃ra Ãcõrẽneba bed̶eabari basía. \v 27 Maʌ̃ bẽrã Jesua jarasid̶aa: \p –Daiba adua panʌa.– \p Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Mãẽteara mʌ̃a bid̶a bãrãa jaraẽ́a caiba mʌ̃́a jãwã obi b̶ʌda.– \s1 Warra umé panʌnebema \p \v 28 Mãwã duanʌne Jesuba sacerdote bororãa, judiorã dji dromarãa bid̶a jarasia: \p –Bãrãba naʌ̃ ne jara b̶ʌd̶ebemada ¿sãwã crĩcha panʌ? Ẽberãda b̶asia. Maʌ̃ ẽberãba warrada umé erob̶asia. Ewari ab̶a dji nabemaa nãwã jarasia: “Warra, nane mʌ̃ néud̶e trajad̶e wãdua.” \v 29 Maʌ̃ne dji warraba panusia: “¡Mʌ̃ra wãẽ́a!” Baribʌrʌ jẽda crĩchaped̶a trajad̶e wãsia. \v 30 Idjab̶a dewarabemaa dji zezaba ab̶arida jarasia. Maʌ̃ne dji warraba panusia: “Bia b̶ʌa, zeza, mʌ̃ra wãya,” baribʌrʌ wãẽ́ basía. \v 31 Maʌ̃ba bãrãmaarã ¿sãʌ̃gʌba dji zezaba quĩrĩã b̶ad̶ara ĩjã osi?– \p Ãdjirãba panusid̶aa: \p –Dji nabemaba.– \p Maʌ̃ne Jesuba ãdjirãa jarasia: \p –Mãẽ. Baribʌrʌ wãrã arada mʌ̃a jaraya: Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarãda, wẽrãrã aud̶ua b̶ea sid̶a bãrã cãyãbara Ãcõrẽ purud̶ebemarãda b̶ead̶ia. \v 32 Bãrã jipa nĩbad̶amãrẽã Juaʌ̃ba jaradiad̶e zesia, mãwãmĩna ĩjãnaẽ́ basía. Baribʌrʌ Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebadarãba, wẽrãrã aud̶ua b̶ea bid̶a ĩjãsid̶aa. Idjab̶a bãrãba maʌ̃ra unusid̶amĩna ĩjãni carea jẽda crĩchad̶aẽ́ basía.– \s1 Djãrã néu acʌbadad̶ebema ne jara b̶ʌ \r Marco 12:1-12; Luca 20:9-19 \p \v 33 Ũrĩnadua. Dewarad̶eba ne jaraya. Ẽberãda b̶asia. Ewari ab̶a maʌ̃ ẽberãba uvada uped̶a idji néura mõgaraba aud̶u jũrã casía. Uva b̶a piabari sid̶a osia. Idjab̶a deda ʌ̃tʌ osia mamaʌba jũma acʌi carea. Maʌ̃be idji néura ʌ̃cʌrʌ ẽberãrã jʌwaed̶a b̶ʌsia. Ãdjirã ume bed̶ea b̶ʌsia néu zaubʌrʌd̶e jũmasãwã idjía diad̶ida panʌda. Mãwã bed̶ea b̶ʌped̶a djibarira dewara druad̶aa wãsia. \v 34 Maʌ̃be uva jara babod̶od̶e djibariba idji nezocarãda diabuesia néud̶ebema idjía diad̶ida panʌra edad̶e wãnamãrẽã. \v 35 Maʌ̃ne dji néu acʌ panʌba idji nezocarãra jidacuasid̶aa. Ab̶a puosid̶aa, ab̶a beasid̶aa, idjab̶a ab̶a mõgaraba tab̶ari jʌretasid̶aa. \v 36 Mãwãnacarea djibariba dewara nezocarãda diabuesia. Maʌ̃gʌrãra dji naãrã wãped̶ad̶a cãyãbara cãbanaara panasid̶aa, baribʌrʌ néu acʌ panʌba ãdjirã sid̶a ab̶ari quĩrãca biẽ́ osid̶aa. \fig Mateo 21:33-45; Marco 12:1-2; Luca 20:9-19|src="LB00103B.tif" size="span" ref="Matthew 21:33" \fig* \p \v 37 Jĩrũare djibariba idji warrada ãdjirãmaa diabuesia. Nãwã crĩchasia: “Mʌ̃ warradrʌ wayad̶ia.” \v 38 Baribʌrʌ ãdjirãba maʌ̃ warra unusid̶ad̶e ara ãdjidub̶a jarasid̶aa: “Jari uruba dji zezaba erob̶ʌra jũma edaya. ¡Idjira beatad̶ia! Mãwãbʌrʌ dji ẽjũãra dadjirã itea b̶eya.” \v 39 Ara maʌ̃da warrara jidad̶aped̶a néu ãĩ eded̶aped̶a beasid̶aa. \v 40 Jãʌ̃be djibari zebʌrʌd̶e idji néu acʌ panʌra ¿sãwã obá?– \p \v 41 Maʌ̃ne sacerdote bororãba, judiorã dji dromarã bid̶a nãwã panusid̶aa: \p –Idjia quĩrã djuburia neẽ́ maʌ̃ ẽberã cadjiruarãra beaped̶a dewara ẽberãrã ume bed̶ea b̶ʌya idji néu acʌd̶amãrẽã. Maʌ̃gʌ ẽberãrãba idji néud̶ebema diad̶ida panʌra uva jara diad̶ia.– \p \v 42-43 Maʌ̃ne Jesuba ãdjía jarasia: \p –Ãcõrẽba bãrã cãyãbara dewararãda pe erob̶eya. Maʌ̃gʌrãbʌrʌ idjia quĩrĩã b̶ʌra od̶ia. Bãrãba ¿Ãcõrẽ Bed̶ead̶e acʌd̶acaca? Nãwã jara b̶ʌa: \q1 De obadaba mõgara igaraped̶ad̶ara dji biara b̶ʌda b̶esia. \q1 Dadjirã Boroba mãwã od̶a bẽrã dadjirãmaarã bio biya quirua.\f + \fr 21:42-43 \ft Salmo 118:22-23.\f* \m \v 44 Bariduada maʌ̃ mõgara ʌ̃rʌ̃ b̶aeibʌrʌ ab̶ed̶a jũma b̶ʌgʌzoaya, idjab̶a maʌ̃ mõgarada ab̶aʌ ʌ̃rʌ̃ b̶aeibʌrʌ dji ẽberãra peped̶ea tab̶eya.\f + \fr 21:44 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ versículora neẽ́a. \fq Mõgara.\ft Acʌdua Isaía 8:14-15; Daniel 2:34-35, 44-45.\f* \p \v 45 Sacerdote bororãba, pariseorã bid̶a maʌ̃ ne jarad̶ara ũrĩsid̶ad̶e cawasid̶aa Jesuba ãdjid̶ebemada bed̶ea b̶ʌda. \v 46 Maʌ̃ carea ãdjirãba Jesura jida quĩrĩã panasid̶aa. Baribʌrʌ puruda waya panʌ bẽrã idu b̶ʌsid̶aa. Puruba crĩcha b̶asia Jesura Ãcõrẽneba bed̶eabarida. \c 22 \s1 Ne cobada waib̶ʌad̶eba ne jara b̶ʌ \r Luca 14:15-24 \p \v 1 Jesuba wayacusa sacerdote bororãa, judiorã dji dromarã bid̶a dewara ne jara b̶ʌd̶eba jarasia: \p \v 2 –Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌra naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa: ẽberãrã boroda b̶asia. Idji warrada quima edabʌrʌ bẽrã b̶ʌsrid̶a ne cobada waib̶ʌada obisia. \v 3 Idji nezocarãda wãbisia idjia jʌred̶arã trʌ̃namãrẽã. Baribʌrʌ ze quĩrĩãnaẽ́ basía. \p \v 4 Maʌ̃be dewara nezocarã wãbibʌrʌd̶e nãwã jarasia: “Mʌ̃a jʌred̶arãa jarad̶adua pacada, dewara animarã boreguea b̶ea sid̶a beaped̶a cod̶ira jũma o erob̶ʌda. Ãdjirãa jarad̶adua jũma wi nũmʌ bẽrã mʌ̃ warra quima edabʌrʌ carea b̶ʌsrid̶a ne cod̶imaa zed̶amãrẽã.” \v 5 Baribʌrʌ idjia jʌred̶arãba ĩjãnaẽ́ basía. Ab̶aʌda idji ẽjũã acʌd̶e wãsia. Dewarada idji ne nẽdobuebarimaa wãsia. \v 6 Ʌ̃cʌrʌba dji boro nezocarãra jidad̶aped̶a puod̶aped̶a beasid̶aa. \v 7 Maʌ̃ carea dji borora bio quĩrũsia. Idji sordaorãda wãbigaped̶a maʌ̃ mĩã beaped̶ad̶ara quenanaped̶a ãdji purura babuesid̶aa. \p \v 8 Mãwãnacarea dji boroba idji nezocarãa jarasia: “Mʌ̃ warra quima edabʌrʌ carea b̶ʌsrid̶a cod̶ira jũma wisia baribʌrʌ mʌ̃a jʌred̶arãra nama panani carea bia pananaẽ́ basía. \v 9 Maʌ̃ carea dewara ẽberãrãda o b̶eaza jʌrʌd̶e wãnadua. Bãrãba unubʌdarãa jarad̶adua mʌ̃ warra quima edabʌrʌ carea b̶ʌsrid̶a ne cod̶imaa zed̶amãrẽã.” \v 10 Ara maʌ̃da idji nezocarãra o b̶eaza wãsid̶aa. Ẽberãrã dji biarãda, dji cadjiruarã sid̶a zocãrã jʌresid̶aa. Mãwã de dromara ẽberãrãba bira nũmesia. \p \v 11 Dji boroba jʌrebid̶arã acʌd̶e wãsid̶e ẽberãda ab̶a unusia djio quima edabʌda ewarid̶e jʌ̃badara jʌ̃ẽ́ b̶ʌda. \v 12 Dji boroba maʌ̃ ẽberãa iwid̶isia: “Ache, bʌra ¿sãwã nama ed̶a ze b̶ʌ djio jʌ̃ẽ́ b̶ʌda?” Dji ẽberãra chupea b̶esia. \v 13 Maʌ̃ne dji boroba idji nezocarãa jarasia: “Naʌ̃ ẽberã jʌwara, jĩrũ sid̶a cabʌrad̶aped̶a dajadaa pãĩmane b̶atabued̶adua. Mama b̶eara aujĩã panania idjab̶a puaba quid̶a ĩchia panania.” \v 14 Ãcõrẽba zocãrã trʌ̃ b̶ʌa, mãwãmĩna zocãrãẽ́be edaya.– \s1 ¿Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebʌdad̶e diad̶ida panʌca? \r Marco 12:13-17; Luca 20:20-26 \p \v 15 Mãwãnacarea pariseorãra bed̶ea ausid̶aa Jesu biẽ́ bed̶eabid̶i carea. \v 16 Maʌ̃ carea pariseorãba ãdji ume nĩbabadarãda, Herodeare b̶ea sid̶a Jesumaa diabuesid̶aa. Maʌ̃gʌrãba Jesua jarasid̶aa: \p –Jaradiabari, daiba cawa panʌa bʌra ẽberã jipa b̶ʌda. Bʌa wãrã bed̶ea Ãcõrẽ od̶ebemada jũmarãa jaradiabaria. Ni ab̶aʌda biara unuca bẽrã ni ab̶aʌba bʌ́a awara crĩchabid̶acaa. \v 17 Mãẽteara naʌ̃gʌd̶ebemada sãwã crĩcha b̶ʌda dairãa jaradua. Romanebema boro itea parata jʌrʌ pebʌdaza ¿dadji judiorãba diad̶ida bia b̶ʌca wa biẽ́ b̶ʌ?– \p \v 18 Idji biẽ́ od̶i carea mãwã panʌra Jesuba cawa b̶asia. Maʌ̃ bẽrã jarasia: \p –Bãrã dji biaca b̶earã, ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra biẽ́ bed̶eabi quĩrĩã panʌ? \v 19 Parata pichi dadjia diabadada ab̶a acʌbid̶adua.– \p Ara maʌ̃da parata pichida ab̶a acʌbisid̶aa.\f + \fr 22:19 \fq Parata pichi.\ft Griego bed̶ead̶e “denario” b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* \v 20 Jesuba acʌped̶a iwid̶isia: \p –¿Cai quĩrãdarrada naʌ̃ paratad̶e b̶ʌ? ¿Cai trʌ̃da b̶ʌ?– \p \v 21 Ãdjia panusid̶aa: \p –Romanebema borod̶eda.– \p Maʌ̃be Jesuba jarasia: \p –Mãwã baibʌrʌ Romanebema borod̶era Romanebema boroa diad̶adua, idjab̶a Ãcõrẽnera Ãcõrẽa diad̶adua.– \p \v 22 Maʌ̃ ũrĩbʌdad̶e cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Ara maʌ̃da ãyã wãsid̶aa. \s1 Beud̶arã ʌ̃rẽbad̶id̶ebema Jesuba jarad̶a \r Marco 12:18-27; Luca 20:27-40 \p \v 23 Ara maʌ̃ ewarid̶e ʌ̃cʌrʌ saduceorãda Jesumaa zesid̶aa. Saduceorãba jarabadaa beuped̶ad̶ara ʌ̃rẽbad̶acada.\f + \fr 22:23 \ft Hecho 23:8.\f* Maʌ̃ bẽrã Jesua nãwã jarasid̶aa: \p \v 24 –Jaradiabari, Moiseba jarasia ẽberãda warra neẽ́ b̶ʌd̶e jaid̶aibʌrʌ, idji djababa dji pẽdra wẽrãra edaida b̶ʌda dji djaba jaid̶ad̶a itea warra unui carea.\f + \fr 22:24 \ft Deuteronomio 25:5-10.\f* \v 25 Ewari ab̶a dairã tãẽna siete djabarãda panasid̶aa. Dji nabemada quima edasia baribʌrʌ warra neẽ́ jaid̶ad̶a bẽrã idjiarebemaba dji pẽdra wẽrãra edasia. \v 26 Baribʌrʌ maʌ̃ sid̶a warra neẽ́ jaid̶asia. Idjab̶a dji ũbeabema sid̶a ab̶ari quĩrãca mãwãsia. Jũma maʌ̃ siete panʌra ab̶arica mãwãsid̶aa. \v 27 Mãwãnacarea dji wẽrã sid̶a jaid̶asia. \v 28 Maʌ̃ siete djabarãba ab̶ari wẽrãda edasid̶aa. Mãwãra ʌ̃rẽbad̶i ewarid̶e ¿sãʌ̃gʌba idjira erob̶ei?– \p \v 29 Maʌ̃ carea Jesuba panusia: \p –Bãrãba Ãcõrẽ Bed̶eada, idji ʌb̶ʌa sid̶a adua panʌ bẽrã ãĩ crĩcha panʌa. \v 30 Ũrĩnadua. Ʌ̃rẽbad̶i ewarid̶e ẽberãra quima edad̶aẽ́a ni quima diad̶aẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ bajãnebema nezocarã quĩrãca b̶ead̶ia. \v 31 Ãcõrẽba beuped̶ad̶arã ʌ̃rẽbad̶id̶ebema jarad̶ara ¿bãrãba acʌd̶acaca? \v 32 Nãwã jarasia: “Mʌ̃ra Abrahaʌ̃ Ãcõrẽa, Isa Ãcõrẽa, idjab̶a Jacobo Ãcõrẽa.”\f + \fr 22:32 \ft Exodo 3:6.\f* Idjira beu b̶ea Ãcõrẽẽ́a, ãtebʌrʌ zocai b̶ea Ãcõrẽa.– \p \v 33 Jesuba mãwã jaradia b̶ʌ ũrĩbʌdad̶e ẽberãrãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. \s1 Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶ea dji dromaara b̶ʌ \r Marco 12:28-34 \p \v 34 Pariseorãba cawasid̶aa Jesuba saduceorãra chupeabisida. Maʌ̃ carea ãdjirãra ãbaa dji jʌred̶aped̶a Jesumaa wãsid̶aa. \v 35 Ab̶a judiorã ley jaradiabari basía.\f + \fr 22:35 \fq Judiorã ley jaradiabari basía.\ft Maʌ̃ra griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e neẽ́a.\f* Maʌ̃gʌba Jesu biẽ́ bed̶eabi carea nãwã iwid̶isia: \p \v 36 –Jaradiabari, Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶ead̶ebemara ¿sãʌ̃gʌda dji dromaara b̶ʌ?– \p \v 37-38 Jesuba nãwã panusia: \p –Dji naãrãbema bed̶eaba nãwã jara b̶ʌa: “Jũma bʌ sod̶eba, jũma bʌ jaured̶eba, idjab̶a jũma bʌ crĩchad̶eba bʌ Boro Ãcõrẽra quĩrĩãdua.”\f + \fr 22:37-38 \ft Deuteronomio 6:4-5.\f* Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶ead̶ebemara maʌ̃drʌ dji dromaara b̶ʌa. \v 39 Idjab̶a maʌ̃are b̶ʌda ab̶ari quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃gʌba nãwã jara b̶ʌa: “Djãrãra quĩrĩãdua ara bʌdji quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.”\f + \fr 22:39 \ft Levitico 19:18.\f* \v 40 Maʌ̃ crĩcha droma umé panʌda dadjirãba ĩjã od̶ibʌrʌ, jũma Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra idjab̶a Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba b̶ʌped̶ad̶a sid̶a od̶ia. \s1 Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara ¿cai warra? \r Marco 12:35-37; Luca 20:41-44 \p \v 41 Pariseorã wad̶i arima duanʌne Jesuba ãdjirãa iwid̶isia: \p \v 42 –Bãrãmaarã Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara ¿caid̶eba zei?– \p Ãdjirãba panusid̶aa: \p –David̶eba zeya.– \p \v 43 Maʌ̃ne Jesuba iwid̶isia: \p –Mãwã baibʌrʌ, Daviba ¿sãwãẽrã Ãcõrẽ Jaured̶eba idjira mʌ̃ Boroad̶a asi? Daviba nãwã jarasia: \q1 \v 44 Dadjirã Boroba mʌ̃ boroa jarasia: mʌ̃ jʌwa araare chũmedua ab̶a bʌ ume dji quĩrũrã mʌ̃a bʌ jʌwaed̶a b̶ʌbʌrʌd̶aa.\f + \fr 22:44 \ft Salmo 110:1.\f* \m \v 45 Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada Daviba mʌ̃ Boroad̶a asibʌrʌ, ¿sãwã Davi warra bai?– \p \v 46 Maʌ̃ne ni ab̶aʌba Jesua poya panunaẽ́ basía. Idjab̶a maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa idjía iwid̶id̶ira wayasid̶aa. \c 23 \s1 Jesuba pariseorã biẽ́ jarad̶a \r Marco 12:38-40; Luca 11:37-54; 20:45-47 \p \v 1 Mãwãnacarea Jesuba idji ume nĩbabadarãa, dewara ẽberãrãa bid̶a nãwã jarasia: \p \v 2 –Judiorã ley jaradiabadaba, pariseorã bid̶a Moiseba jaradia b̶ad̶ara jaradiabadaa. \v 3 Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba jarabadara jũma ĩjã od̶adua. Baribʌrʌ ãdjirãba ara ãdjia jaradia panʌ quĩrãca od̶acaa. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba o panʌ quĩrãca orãnadua. \v 4 Ãdjirãba ẽberãrãa bed̶ea zareada ĩjã obibadaa ne zʌgʌa ataubi panʌ quĩrãca. Baribʌrʌ arid̶e ĩjã od̶amãrẽã ni maãrĩ bid̶a carebad̶acaa. \fig Mateo 23:5|src="LB00276B.tif" size="col" ref="Matthew 23:5" \fig* \p \v 5 Ãdjirãba ne jũmada obadaa dewararãba bia ununamãrẽã. Ãcõrẽ bed̶ea cartad̶e b̶ʌd̶ara buchaca zaqued̶e ed̶a b̶ʌd̶aped̶a ãdji dratud̶e, jʌwapotod̶e bid̶a jʌ̃badaa. Baribʌrʌ dji buchacara joub̶ʌa obadaa dewararãba bia ununamãrẽã. Idjab̶a maʌ̃ carea ãdjia jʌ̃bada id̶e jizojizoa drasoa b̶eada cajud̶aped̶a jʌ̃badaa.\f + \fr 23:5 \ft Deuteronomio 6:6-9; Numero 15:37-41.\f* \v 6 Ãbaa ne cobʌdad̶e ãdjira dji dromarã chũmebadad̶e chũme quĩrĩãbadaa. Judiorã dji jʌrebada ded̶e bid̶a ara maʌ̃ quĩrãca obadaa. \v 7 Idjab̶a purud̶e nĩnane quĩrĩãbadaa ẽberãrãba ãdjía wayaad̶eba “Mẽrã, Jaradiabari” ad̶ida. \p \v 8 Baribʌrʌ bãrãra jũmaena djabarã bẽrã idjab̶a Jaradiabarida ab̶a eropanʌ bẽrã quĩrĩãniẽ́ panʌa ẽberãrãba bãrãa “Jaradiabari” ad̶ida.\f + \fr 23:8 \fq Jaradiabarida ab̶a eropanʌa.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃are b̶ʌ́ b̶ʌa: “Idjira Critoa.”\f* \v 9 Maʌ̃ awara naʌ̃ dud̶abema ni ab̶aʌa “dai zeza” arãnadua, Zezada ab̶a bajãne eropanʌ bẽrã. \v 10 Idjab̶a quĩrĩãrãnadua ẽberãrãba bãrãa “dai boro” ad̶ida, bãrã Borora ab̶abʌrʌ b̶ʌ bẽrã. Idjira Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aa. \v 11 Bãrãnebemada dji dromaara b̶ʌra waabemarã nezocada b̶aida b̶ʌa. \v 12 Bariduada dji dromaara b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ Ãcõrẽba ed̶aara b̶ʌya. Ab̶aʌba ara idjida ed̶aara b̶ʌibʌrʌ Ãcõrẽba dji dromaara b̶ʌya. \p \v 13 ¡Bãrã pariseorã, judiorã ley jaradiabadarã, dji biaca b̶earã, mĩã djuburi panʌa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Bãrãba ẽberãrãa Ãcõrẽba pe erob̶ʌd̶ebemada idu cawabid̶acaa. Quĩrĩãnaẽ́ panʌa idjia bãrãra pe erob̶aida idjab̶a dewararãba mãwã quĩrĩã panʌ sid̶a bãrãba iduaribid̶acaa. \p \v 14 ¡Bãrã pariseorã, judiorã ley jaradiabadarã, dji biaca b̶earã, mĩã djuburi panʌa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Pẽdra wẽrãrãba erob̶eara jũma jãrĩbadamĩna dji biarãda crĩchabid̶i carea jũmarã quĩrãpita dãrã Ãcõrẽa iwid̶ibadaa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba bãrãra biara cawa oya.\f + \fr 23:14 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ versículora neẽ́a.\f* \p \v 15 ¡Bãrã pariseorã, judiorã ley jaradiabadarã, dji biaca b̶earã, mĩã djuburi panʌa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Naʌ̃ ẽjũãne, pusad̶e bid̶a pʌrrʌabadaa bãrãba jaradia nĩnada ab̶aʌa ĩjãbid̶i carea. Baribʌrʌ maʌ̃ ĩjãbʌrʌra bãrã cãyãbara biẽ́ara b̶eped̶a wetara tʌbʌ uruad̶e b̶aida b̶ʌa. \p \v 16 ¡Bãrãra mĩã djuburi panʌa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Daub̶errea b̶ea quĩrãca panʌa. ¿Sãwã purura jipa pe eded̶i? Nãwã ãĩ jaradiabadaa: bariduaba Ãcõrẽ de droma trʌ̃neba wãrãda ne oida jaraibʌrʌ, mãwã oẽ́ sid̶a cadjiruaẽ́ana abadaa. Baribʌrʌ Ãcõrẽ ded̶e b̶ʌ oro trʌ̃neba ne oida jaraibʌrʌ, wãrãda oida b̶ʌad̶a abadaa. \v 17 ¡Bãrãra crĩcha neẽ́ b̶eaa! ¡Daub̶errea b̶ea quĩrãca panʌa! ¿Sãʌ̃da biara b̶ʌ? ¿Ãcõrẽ de dromada dji oro cãyãbara biara b̶ʌẽ́ca? Maʌ̃ orora Ãcõrẽ itea bia b̶ʌa ab̶abe Ãcõrẽ ded̶e b̶ʌ bẽrã. \p \v 18 Bãrãba naʌ̃ sid̶a jarabadaa: “Bariduaba animarã babue diabada trʌ̃neba wãrãda ne oida jaraibʌrʌ, mãwã oẽ́ sid̶a cadjiruaẽ́a. Baribʌrʌ dji animarã trʌ̃neba ne oida jaraibʌrʌ, wãrãda oida b̶ʌa.” \v 19 ¡Bãrãra crĩcha neẽ́ b̶eaa! ¡Daub̶errea b̶ea quĩrãca panʌa!\f + \fr 23:19 \fq Bãrãra crĩcha neẽ́ b̶eaa.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* ¿Sãʌ̃da biara b̶ʌ? ¿Ne babue diabadada dji animarã cãyãbara biara b̶ʌẽ́ca? Maʌ̃ animarãra Ãcõrẽ itea bia b̶ʌa ab̶abe ne babue diabada ʌ̃rʌ̃ b̶ʌ bẽrã. \p \v 20 Ũrĩnadua: ab̶aʌba ne babue diabada trʌ̃neba wãrãda ne oida jaraibʌrʌ, ab̶abe maʌ̃ trʌ̃neba mãwã oida jaraẽ́ b̶ʌa. Ãtebʌrʌ maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ b̶ʌ animarã trʌ̃neba mãwã oida jara b̶ʌa. \v 21 Maʌ̃ awara ab̶aʌba Ãcõrẽ de droma trʌ̃neba wãrãda ne oida jaraibʌrʌ, ab̶abe maʌ̃ trʌ̃neba mãwã oida jaraẽ́ b̶ʌa. Ãtebʌrʌ Ãcõrẽ maʌ̃ ded̶e b̶ʌ trʌ̃neba mãwã oida jara b̶ʌa. \v 22 Maʌ̃ awara ab̶aʌba bajã trʌ̃neba wãrãda ne oida jaraibʌrʌ, Ãcõrẽ bugue trʌ̃neba mãwã oida jara b̶ʌa idjab̶a Ãcõrẽ mama chũmʌ trʌ̃neba wãrãda ne oida jara b̶ʌa. \p \v 23-24 ¡Bãrã pariseorã, judiorã ley jaradiabadarã, dji biaca b̶earã, mĩã djuburi panʌa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Burrumia sãbada quĩrãca Ãcõrẽ leyd̶e maãrĩara b̶ʌda quĩrãcuita obadaa. Menta queduada, aní tada, comino sid̶a die ewabʌdaza ab̶a Ãcõrẽa diabadaa. Baribʌrʌ cameyo mĩbuebʌda quĩrãca Ãcõrẽ leyd̶e dji dromaara b̶ʌda od̶acaa. Djãrã ume jipa od̶acaa, quĩrã djuburiad̶acaa, idjab̶a Ãcõrẽra ĩjãnacaa. Bãrãba idjía ne diabʌda awara ¿cãrẽ cãrẽã maʌ̃ sid̶a od̶aẽ́ panʌ? ¡Daub̶errea b̶ea quĩrãca panʌa! ¿Sãwã purura jipa pe eded̶i? \p \v 25 ¡Bãrã pariseorã, judiorã ley jaradiabadarã, dji biaca b̶earã, mĩã djuburi panʌa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Bãrãba tazara, eped̶eco sid̶a ʌ̃rʌ̃bemada quĩrãcuita sʌgʌbadaa, baribʌrʌ ed̶a mititia b̶ʌa. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã sod̶e ne jũmada ara bãdji itea eda quĩrĩãbadaa idjab̶a ne drʌabadaa. \v 26 ¡Pariseo daub̶erre! Naãrã tazara, eped̶eco sid̶a ed̶a sʌgʌdua; mãwãbʌrʌ ʌ̃rʌ̃bema sid̶a bia sʌgʌ b̶aya.\f + \fr 23:26 \fq Eped̶eco sid̶a.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* \p \v 27 ¡Bãrã pariseorã, judiorã ley jaradiabadarã, dji biaca b̶earã, mĩã djuburi panʌa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Bãrãra beud̶arã tʌb̶ariped̶ad̶a ʌ̃rʌ̃ totroa nũmʌ quĩrãca b̶eaa. Maʌ̃gʌra dajadaare bia quirua, baribʌrʌ ed̶aare beud̶arã b̶ʌwʌrʌba, ne jũma mititiaba bira b̶ʌa. \v 28 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãra ẽberã daumaarã jipa b̶eaca panʌa, baribʌrʌ wãrãda bãrãba jaradiabadara od̶acaa. Bãrã sora ne jũma cadjiruaba bira b̶eaa. \p \v 29 ¡Bãrã pariseorã, judiorã ley jaradiabadarã, dji biaca b̶earã, mĩã djuburi panʌa Ãcõrẽba cawa oi bẽrã! Ãcõrẽneba bed̶eabadarã tʌb̶ariped̶ad̶ama bãrãba ʌ̃rʌ̃bemada bia quiruda obadaa. Dewara jipa b̶earã tʌb̶ariped̶ad̶ama bid̶a ara maʌ̃ quĩrãca obadaa. \v 30 Maʌ̃ne bãrãba jarabadaa: “Dadji drõãenabema ewarid̶e pananabara, Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda careba bead̶aẽ́ bacasia.” \v 31 Mãwã bãrãba jara panʌa Ãcõrẽneba bed̶eabadarã quenaped̶ad̶arãneba yõsid̶ada. Bãrãra ara ãdjirã quĩrãca b̶eaa. \v 32 ¡Maʌ̃ bẽrã bãrã drõãenabemaba oped̶ad̶aẽ́ra jũma od̶adua! \p \v 33 ¡Bãrãra dama quĩrãca b̶eaa! Ãcõrẽba bãrãra wãrãda tʌbʌ uruad̶e biẽ́ b̶ʌya. \v 34 Mʌ̃a Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda, crĩcha cawa b̶eada, Ãcõrẽ ley jaradiabada sid̶a bãrãmaa diabueya. Baribʌrʌ bãrãba ʌ̃cʌrʌ bead̶ia idjab̶a ʌ̃cʌrʌ crud̶e cachi jira b̶ʌd̶ia. Dewararãda bãrã dji jʌrebada ded̶e soaba ud̶ia idjab̶a biẽ́ od̶i carea puruza ẽpẽnia. \v 35 Maʌ̃ bẽrã jũma ẽberã jipa b̶ea naãrãed̶aʌba beaped̶ad̶a carea Ãcõrẽba bãrãra cawa oya: Abel jipa b̶ʌ beaped̶ad̶a carea, Berequía warra Zacaria beaped̶ad̶a carea idjab̶a jũma dewararã beaped̶ad̶a carea bid̶a. Zacariara Ãcõrẽ de dajadaare dji animarã babue diabada caita beasid̶aa.\f + \fr 23:35 \fq Abel.\ft Genesi 4:3-8. \fq Zacaria.\ft Maʌ̃gʌ Zacaria zezara wãrãda Joyadá basía. 2 Cronica 24:20-22. \fq Berequía warra Zacaria.\ft Zacaria 1:1.\f* \v 36 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: jũma maʌ̃ ẽberãrã beaped̶ad̶a carea Ãcõrẽba id̶ibema ẽberãrãra cawa oya.– \s1 Jesu Jerusaleʌ̃ carea sopuad̶a \r Luca 13:34-35 \p \v 37 ¡Jerusaleʌ̃, Jerusaleʌ̃, bãrãba Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda beabadaa! ¡Ãcõrẽba diabued̶arã sid̶a mõgaraba tab̶ari beabadaa!\f + \fr 23:37 \ft 1 Reye 9:10; Jeremia 2:30.\f* Mʌ̃a b̶arima zocãrã bãrãra ãbaa pe eda quĩrĩã b̶asia eterre wẽrãba idji warrarã i edre edabari quĩrãca. Mãwãmĩna bãrãba quĩrĩãnaẽ́ basía. \v 38 Maʌ̃ carea Ãcõrẽra waa bãrã ume b̶aẽ́a.\f + \fr 23:38 \ft Jeremia 22:5.\f* \v 39 Mʌ̃a bãrãa jaraya: ara id̶iba mʌ̃ra waa ununaẽ́a ab̶a mʌ̃ bia edabʌdad̶aa. Maʌ̃ ewarid̶e nãwã jarad̶ia: “¡Bio bia b̶ʌa Ãcõrẽ trʌ̃neba zebʌrʌra!”–\f + \fr 23:39 \ft Salmo 118:26.\f* \c 24 \s1 Ãcõrẽ de droma jũma ãrĩni Jesuba jarad̶a \r Marco 13:1-23; Luca 21:5-24 \p \v 1 Jesura Ãcõrẽ de droma dajadaare b̶ad̶ada wãbʌrʌ basía. Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarãda idji caita zed̶aped̶a jarasid̶aa: \p –Acʌdua Ãcõrẽ de dromara, caita b̶ea de sid̶a sãwã bia qued̶eada.– \p \v 2 Maʌ̃ne Jesuba ãdjirãa jarasia: \p –Mãẽ, bãrãba unu panʌra bia qued̶eaa. Baribʌrʌ wãrã arada mʌ̃a jaraya: naʌ̃ mõgara caped̶ad̶ara jũma tod̶ogozoaya.– \p \v 3 Jesu Olivo eyad̶e chũmasid̶e idji ume nĩbabadarãra idjimaa wãnaped̶a ãdub̶a nãwã iwid̶isid̶aa: \p –Dairãa jaradua, Ãcõrẽ de dromara ¿sãʌ̃be tod̶ogozoai? ¿Cãrẽneba cawad̶i bʌra zebod̶oda? Idjab̶a ¿cãrẽneba cawad̶i naʌ̃ ewarira jõbʌrʌda?– \p \v 4 Jesuba panusia: \p –Quĩrãcuita b̶ead̶adua ni ab̶aʌba cũrũgarãnamãrẽã. \v 5 Zocãrãba jarad̶ia ãdjidrʌ Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada. Mãwã ẽberãrãda zocãrã cũrũgad̶ia. \p \v 6 Bãrãba ũrĩnia ab̶aʌ puruda dewara ume djõ duanʌda idjab̶a drua ãyã bid̶a mãwã duanʌda. Baribʌrʌ ne wayarãnadua. Maʌ̃gʌra jũma mãwãida b̶ʌa. Baribʌrʌ naʌ̃ ewarira wad̶i jõẽ́a. \v 7 Ab̶aʌ puruda dewara puru ume djõnia. Ab̶aʌ druad̶ebema boroda dewara druad̶ebema boro ume djõnia.\f + \fr 24:7 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e idjab̶a nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Cacua biẽ́ b̶aida quĩrãtanoa odjacuad̶ia.”\f* Zocãrã druad̶e jarrabada baraya idjab̶a de uremiada baraya. \v 8 Baribʌrʌ maʌ̃ naãrã mĩgabʌdara maãrĩ b̶aya wẽrã warra pua za b̶ʌ quĩrãca. \p \v 9 Maʌ̃ ewarid̶e ẽberãrãba bãrãra zarrarãa jida diad̶ia biẽ́ od̶aped̶a bead̶amãrẽã. Mʌ̃ ĩjã panʌ carea jũmarãba bãrãra quĩrãmania. \v 10 Maʌ̃ carea zocãrãba mʌ̃ ĩjã panʌra igarad̶ia. Maʌ̃ne dji jidabid̶ia idjab̶a dji quĩrãmania. \v 11 Ãcõrẽneba bed̶eabada dji wãrãẽ́ b̶eada zed̶ia. Maʌ̃gʌrãba ẽberãrãra zocãrã cũrũgad̶ia. \v 12 Cadjiruara aud̶uara yõbʌrʌ bẽrã zocãrãba djãrã quĩrĩã pananara igarad̶ia. \v 13 Baribʌrʌ bãrãba maʌ̃ ewari zaread̶e mʌ̃ ĩjã panʌda igarad̶aẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽba ẽdrʌ edaya idji ume ewariza zocai panani carea. \v 14 Maʌ̃ne bed̶ea bia Ãcõrẽba pe erob̶ʌd̶ebemada jũma naʌ̃ ẽjũãne jarad̶ia puru b̶eaza ũrĩnamãrẽã. Mãwãnacareabʌrʌ naʌ̃ ewarira jõya. \p \v 15-16 Ãcõrẽneba bed̶eabari Danielba cartad̶e b̶ʌsia Ãcõrẽ de dromane ed̶a dji biara b̶ʌ dejãne Ãcõrẽba quĩrĩãcada ab̶aʌba b̶ʌida.\f + \fr 24:15-16 \ft Daniel 9:27; 11:31; 12:11. Griego Antioco Epipaneba Ãcõrẽ de dromara mititia b̶ʌsia 168 poa Jesu tod̶i naẽna. Baribʌrʌ Jesuba jarasia maʌ̃ Antiocoba od̶a quĩrãca wayacusa mãwãida. Ʌ̃cʌrʌmaarã Jesuba jarad̶ara wãrãda mãwãsia romanorãba Jerusaleʌ̃ puruda, Ãcõrẽ de droma sid̶a poa 70d̶e jũma ãrĩsid̶ad̶e. Ʌ̃cʌrʌmaarã jara b̶ʌa cadjiruad̶ebema ẽberãba mãwã oya (2 Tesalonica 2:3-10). Idjab̶a ʌ̃cʌrʌmaarã Jesuba jarad̶ara jĩrũarebema ewarid̶e mãwãya.\f* (Dji carta acʌ b̶ʌba cãrẽ jara b̶ʌda cawaida b̶ʌa.) Bãrãba maʌ̃ unubʌdad̶e Judea druad̶e b̶eara eyad̶aa mĩrũ wãnida panʌa. \v 17 Ẽberã idji de ʌ̃rʌ̃ b̶ʌra idji ded̶e ed̶a wãiẽ́ b̶ʌa ne edai carea. \v 18 Dji pead̶e b̶ʌba idjia ʌ̃rʌ̃ jʌ̃barira jẽda edad̶e wãiẽ́ b̶ʌa. \v 19 Maʌ̃ ewarid̶e wẽrãrã b̶iogoa b̶eara, warra ju dawa erob̶ea sid̶a bio mĩã djuburi b̶ead̶ia. \v 20 Ãcõrẽa iwid̶id̶adua cue jara wa ʌ̃nãũbada ewarid̶e mĩrũ wãna amaaba. \v 21 Maʌ̃ ewarid̶e ẽberãrãra bio bia mĩgad̶ia. Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũã od̶ad̶eba ʌ̃taa ẽberãrãra maʌ̃ quĩrãca bia mĩgad̶acaa idjab̶a mãwãnacarea waa ara maʌ̃ quĩrãca mĩgad̶aẽ́a. \v 22 Maʌ̃ ewarira dãrãya. Ãcõrẽba jũma daucha bia mĩgabibara, ni ab̶aʌda ẽdrʌd̶aẽ́ bacasia. Baribʌrʌ Ãcõrẽba edad̶a ẽberãrã carea jũma daucha bia mĩgabiẽ́a. \p \v 23-24 Maʌ̃ ewarid̶e ʌ̃cʌrʌba sewad̶eba jarad̶ia ãdjira Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌba sewad̶eba jarad̶ia ãdjira Ãcõrẽneba bed̶eabarida. Maʌ̃gʌrãba ne ununaca waib̶ʌa b̶eada od̶ia ẽberãrã cũrũgad̶i carea. Ãcõrẽba edad̶arã sid̶a poya cũrũgad̶ibara, ãdjirã sid̶a cũrũgacasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ab̶aʌba bãrãa jaraibʌrʌ, “Acʌd̶adua, Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara nama b̶ʌa,” maʌ̃ra ĩjãrãnadua. Dewaraʌba idjira jarima b̶ʌad̶a aibʌrʌ, maʌ̃ sid̶a ĩjãrãnadua. \v 25 Jũma maʌ̃gʌra mʌ̃a bãrãa jarasia mãwãi naẽna. \p \v 26 Maʌ̃ bẽrã ab̶aʌba bãrãa jaraibʌrʌ: “Ũrĩnadua, Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e b̶ʌa,” jãmaa wãrãnadua. Dewaraʌba jaraibʌrʌ: “Acʌd̶adua, idjira nama ded̶e ed̶a b̶ʌa,” maʌ̃ra ĩjãrãnadua. \v 27 Naʌ̃ Djara Edad̶a zebʌrʌra jũmarãba ebud̶a ununia ʌ̃mãdau odjabariareba ʌ̃mãdau b̶aebarid̶aa baa purewa edabʌrʌd̶e ebud̶a unubada quĩrãca. \v 28 Jũmarãba cawa panʌa ãgoso powua nũmʌma ne beud̶ara tab̶ʌda. Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃ zebʌrʌra jũmarãba ununia.– \s1 Naʌ̃ Djara Edad̶a zeid̶ebema \r Marco 13:24-37; Luca 21:25-33; 17:26-30, 34-36 \p \v 29 Ẽberãrã bio bia mĩga pananacarea ara maʌ̃da ʌ̃mãdaura pãĩmaya. Jed̶eco sid̶a ʌ̃naẽ́a. Chĩdaura bajãneba b̶aecuad̶ia. Jũma bajãne b̶eara quĩrã awara b̶eya.\f + \fr 24:29 \ft Isaía 13:9-10; 34:4; Ezequiel 32:7; Joel 2:10-11; 3:15.\f* \v 30 Maʌ̃ne bajãne ne ununia. Maʌ̃gʌra mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a zebʌrʌd̶ebemaa. Maʌ̃ unubʌdad̶e jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶ea purura ne wayaad̶eba jĩãnia.\f + \fr 24:30 \ft Zacaria 12:10.\f* Mʌ̃ra jʌ̃rãrãne ʌb̶ʌa bara zebʌrʌda idjab̶a quĩrãwãrẽã dorrodorroa b̶ʌda ununia.\f + \fr 24:30 \ft Daniel 7:13-14.\f* \v 31 Maʌ̃ne cachiru jĩguabʌrʌd̶e mʌ̃a bajãnebema nezocarãda drua b̶eaza wãbiya Ãcõrẽba edad̶arãda ãbaa jʌred̶amãrẽã. \p \v 32 Higojõneba ne jarabʌrʌda cawad̶adua. Dji jʌwatera tucu nũmeped̶a quedua barabaria. Maʌ̃neba jũmarãba cawa panʌa dãrãẽ́ne poara zeida. \v 33 Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃a jarad̶a unubʌdad̶e cawad̶adua mʌ̃ zei ewarira jũẽbod̶oda. \v 34 Mʌ̃a bãrãa wãrãda jaraya: naʌ̃ ewarid̶ebema ẽberãrã beud̶i naẽna maʌ̃ra jũma mãwãya. \v 35 Bajãra jõya, naʌ̃ ẽjũã sid̶a jõya, baribʌrʌ mʌ̃a jarad̶ara wãrãda mãwãya. \p \v 36 Baribʌrʌ ni ab̶aʌba maʌ̃ ewarira sãʌ̃be mãwãida cawad̶aẽ́a. Ãcõrẽ bajãnebema nezocarã bid̶a adua panʌa. Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a bid̶a adua b̶ʌa.\f + \fr 24:36 \fq Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a bid̶a adua b̶ʌa.\ft Maʌ̃ra griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e neẽ́a.\f* Ab̶abe mʌ̃ Zezabʌrʌ cawa b̶ʌa. \v 37 Naʌ̃ Djara Edad̶a zei ewarira Noé ewarid̶e b̶ad̶a quĩrãca b̶aya.\f + \fr 24:37 \ft Genesi 6:5-8.\f* \v 38 Dopapa zei naẽna ẽberãrãra ne co duanabadjia, mĩã cãĩ duanabadjia, dji caurãra quima diacua duanabadjia. Mãwã duanabadjia ab̶a Noé jãba dromane b̶adobʌrʌd̶aa. \v 39 Ãdjirãba dopapa zeid̶ebemada cawad̶aca basía. Baribʌrʌ wãrãda zesid̶e ãdjirãra jũma nãbʌrʌ quinisid̶aa.\f + \fr 24:39 \ft Genesi 7:6-24.\f* Ara dopapa cawaẽ́ne zed̶a quĩrãca mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara cawaẽ́ne zeya. \v 40 Maʌ̃ ewarid̶e ẽberãda umé ãdji ẽjũãne traja panʌne mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aba ab̶a edeya baribʌrʌ dewarabemara b̶eya. \v 41 Wẽrãrãda umé ab̶ari yud̶e ne b̶a panʌne mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aba ab̶a edeya baribʌrʌ dewarabemara b̶eya. \p \v 42 Maʌ̃ carea dau ʌb̶ʌa b̶ead̶adua. Bãrã Borora sãʌ̃be zeida adua panʌa. \v 43 Naʌ̃da cawad̶adua: de djibariba ne drʌabarira sãʌ̃be zeida cawa b̶ʌbara, cãĩẽ́ bacasia ni cãrẽ sid̶a drʌabi amaaba. \v 44 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã bid̶a jʌ̃ã b̶ead̶adua. Bãrãba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a zeẽ́da crĩcha panʌne zeya. \s1 Nezoca umé panʌneba ne jara b̶ʌ \r Luca 12:41-48 \p \v 45 Nezoca crĩcha cawa b̶ʌba jipa obari quĩrãca b̶ead̶adua. Idji boroba waabema nezocarãda idji jʌwaed̶a b̶ʌsia arid̶e ne cobi b̶amãrẽã. \v 46 Nezocaba mãwã o b̶ʌda idji boroba unune zeibʌrʌ, idjira bio bia b̶aya. \v 47 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: dji boroba jũma idjia erob̶ʌra maʌ̃ nezoca jʌwaed̶a b̶ʌya. \v 48 Baribʌrʌ maʌ̃ nezocara dji cadjirua baibʌrʌ, idji sod̶e mʌ̃ boro zeira dãrãyana aya. \v 49 Maʌ̃ne waabema nezocarãra biẽ́ o b̶aya idjab̶a beu nĩbabadarã ume ne co b̶eped̶a itua do b̶aya. \v 50 Ab̶ed̶a idji boro zeida jʌ̃ãẽ́ b̶aya. Mãwã b̶ʌd̶e idji borora cawaẽ́ne zeya. \v 51 Maʌ̃be dji boroba bio cawa oped̶a dji biaca b̶earã ume biẽ́ b̶ʌya. Mama jũmarãda aujĩã panania idjab̶a puaba quid̶a ĩchia panania. \c 25 \s1 Die awẽrãrãnebema ne jara b̶ʌ \p \v 1 Bajãne B̸ʌba ẽberãrã pe erob̶ʌra naʌ̃ quĩrãca b̶aya: awẽrãrãda die panasid̶aa. Ãdjiza ĩbĩrãda edad̶aped̶a quima edaya b̶ʌ umaquĩrãda audiab̶arid̶e wãsid̶aa. \v 2 Maʌ̃ awẽrãra juesuma crĩcha cawa panasid̶aa. Baribʌrʌ juesuma crĩcha neẽ́ panasid̶aa. \v 3 Dji crĩcha neẽ́ panʌba ãdji ĩbĩrãra edesid̶aa baribʌrʌ olivo dragada eded̶aẽ́ basía dãrã coa erob̶ead̶i carea. \v 4 Maʌ̃ne dji crĩcha cawa panʌba ãdji ĩbĩrãra edesid̶aa, idjab̶a olivo draga sid̶a aud̶u edesid̶aa. \v 5 Dji quima edaya b̶ʌ umaquĩrãra dãrãna bẽrã jũmarãda daupead̶aped̶a cãĩsid̶aa. \p \v 6 Maʌ̃ne ariquẽtra bed̶eada jĩgua ũrĩsid̶aa: “¡Dji quima edaya b̶ʌ umaquĩrãra zebʌrʌa! ¡Idjira audiab̶arid̶e wãnadua!” \v 7 Ara maʌ̃da jũma maʌ̃ awẽrãra piradrʌsid̶aa ãdji ĩbĩrã biara uruabid̶i carea. \v 8 Maʌ̃ne dji crĩcha neẽ́ panʌba dji crĩcha cawa panʌ́a jarasid̶aa: “Dai ĩbĩrãra quicuabod̶od̶aa. Bãrã olivo dragad̶ebemada diad̶adua.” \v 9 Baribʌrʌ dji crĩcha cawa panʌba panusid̶aa: “Daiba bãrãa diad̶ibʌrʌ ni ab̶aʌ itea araẽ́a. Biara b̶ʌa bãrã itea nẽdod̶e wãnida.” \v 10 Ara maʌ̃da olivo dragara nẽdod̶e wãsid̶aa. Maʌ̃misa dji quima edaya b̶ʌ umaquĩrãra jũẽsia. Maʌ̃be dji crĩcha cawa panʌra idji ume dji b̶ʌsrid̶a o panʌmaa ed̶a wãsid̶aa. Ara maʌ̃da nezocaba ed̶a wãbadara jũãtrʌ b̶ʌsia. \p \v 11 Mãwãnacarea dji olivo draga nẽdod̶e wã pananara jẽda zed̶aped̶a jarasid̶aa: “Dai boro, dai boro, daira idu ed̶a wãbidua.” \v 12 Baribʌrʌ dji quima edabʌrʌ umaquĩrãba jarasia: “Wãrã arada mʌ̃a jaraya: mʌ̃a bãrãra unucaa.”– \p \v 13 Maʌ̃be Jesuba jarasia: \p –Maʌ̃ carea bãrãra dau ʌb̶ʌa b̶ead̶adua. Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a zei ewarira, dji hora sid̶a adua panʌa.\f + \fr 25:13 \fq Naʌ̃ Djara Edad̶a zei.\ft Maʌ̃ra griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e neẽ́a.\f* \s1 Paratad̶eba ne jara b̶ʌ \r Luca 19:11-27 \p \v 14 Bajãne B̸ʌba ẽberãrã pe erob̶ʌra naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa: ẽberãda dewara druad̶aa wãi carea b̶asia. Maʌ̃ carea idji nezocarãda trʌ̃cuaped̶a idji paratara ãdjiza diasia ne o panʌneba waribid̶amãrẽã. \v 15 Ãdjiza poya waribid̶ida crĩchad̶a quĩrãca diasia. Ab̶aʌa paratada mil juesuma diasia. Dewarabemaa mil umé diasia. Dewaraa mil ab̶a diasia. Maʌ̃bebʌrʌ wãsia. \p \v 16 Dji mil juesuma edad̶ara maʌ̃ parata waribi carea trajad̶e wãsia. Mãwã idjia dewara mil juesuma edasia. \v 17 Ara maʌ̃ quĩrãca dji mil umé edad̶aba dewara mil umé edasia. \v 18 Baribʌrʌ dji mil ab̶a edad̶aba maʌ̃ paratara egorod̶e jou b̶ʌsia. \p \v 19 Dãrãbʌrʌd̶e ãdji borora jẽda zesia. Maʌ̃be idjia parata amenanebemada idji nezocarãa iwid̶isia. \v 20 Dji mil juesuma edad̶ara zeped̶a dewara mil juesuma eneped̶a jarasia: “Mʌ̃ boro, bʌa mil juesuma diad̶ad̶eba mʌ̃a dewara mil juesuma enesia.” \v 21 Dji boroba jarasia: “Bia b̶ʌa, nezoca bia, bʌa jipa obaria. Mʌ̃a maãrĩ diad̶ara bʌa arid̶e od̶a bẽrã mʌ̃a waib̶ʌara bʌ jʌwaed̶a b̶ʌya. Ed̶a zedua mʌ̃ ume b̶ʌsrid̶a panani carea.” \p \v 22 Maʌ̃be dji mil umé edad̶ara zeped̶a jarasia: “Mʌ̃ boro, bʌa mil umé diad̶ad̶eba mʌ̃a dewara mil umé enesia.” \v 23 Dji boroba jarasia: “Bia b̶ʌa, nezoca bia, bʌa jipa obaria. Mʌ̃a maãrĩ diad̶ara bʌa arid̶e od̶a bẽrã mʌ̃a bʌ́a waib̶ʌara bʌ jʌwaed̶a b̶ʌya. Ed̶a zedua mʌ̃ ume b̶ʌsrid̶a panani carea.” \p \v 24 Baribʌrʌ dji mil ab̶a edad̶ara zeped̶a jarasia: “Mʌ̃ boro, mʌ̃a cawa b̶ʌa bʌa djãrãra quĩrã djuburiacada parata edai carea. Maʌ̃ awara djãrãba uped̶ad̶ara ewabaria. \v 25 Maʌ̃ carea mʌ̃ra ne wayasia. Bʌ parata aduabue amaaba egorod̶e jou b̶ʌsia. Baribʌrʌ nama erob̶ʌa.” \v 26 Maʌ̃ne dji boroba jarasia: “¡Nezoca cadjirua, bʌra djuburia tab̶ʌa! Bʌa wãrãda cawa b̶asia mʌ̃a djãrãneda edabarida idjab̶a djãrãba uped̶ad̶ara ewabarida. \v 27 Maʌ̃ bẽrã bʌa mʌ̃ paratara dji parata wagabada ded̶e b̶ʌida b̶asia. Mãwã od̶abara mʌ̃ zebʌrʌd̶e mʌ̃ parata edabʌrʌ awara dji eabad̶a sid̶a edacasia.” \p \v 28 Maʌ̃be dji boroba jarasia: “Idjia parata mil ab̶a erob̶ʌra jãrĩnaped̶a dji die mil erob̶ʌ́a diad̶adua. \v 29 Mʌ̃a diad̶a aud̶u ab̶aʌba eneibʌrʌ mʌ̃a maʌ̃ ẽberãa aud̶uara diaya. Baribʌrʌ mʌ̃a diad̶a aud̶u eneẽ́bʌrʌ, mʌ̃a maãrĩ diad̶a sid̶a jũma jãrĩya. \v 30 Jãʌ̃ nezoca djuburia tab̶ʌra dajada pãĩmane b̶atabued̶adua. Mama b̶eara aujĩã panania idjab̶a puaba quid̶a ĩchia panania.” \s1 Jũmarã cawa oid̶ebema \p \v 31 Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara jũma bajãnebema nezocarã ume ʌb̶ʌa bara zebʌrʌd̶e, mʌ̃ bugue quĩrãwãrẽã b̶ʌd̶e chũmeya cawa oi carea. \v 32 Maʌ̃ne druazabema ẽberãrãda mʌ̃ quĩrãpita zed̶ia. Maʌ̃gʌrãra mʌ̃a awara awara b̶ʌya oveja wagabariba idji ovejara chiwatu ume ãbaa pananada awara b̶ʌbari quĩrãca. \v 33 Dji oveja quĩrãca b̶eada mʌ̃ jʌwa araare b̶ʌya. Dji chiwatu quĩrãca b̶eada mʌ̃ jʌwa acʌare b̶ʌya. \v 34 Maʌ̃be mʌ̃, dji Boroba jʌwa araare duanʌrãa nãwã jaraya: \p “Bãrã, mʌ̃ Zezaba bia b̶ʌcuad̶arã, zed̶adua. Idji purud̶e bia pananadua. Naʌ̃ ẽjũã od̶a ewarid̶eba ʌ̃taa maʌ̃ purura bãrã itea o b̶ʌcãrĩa. \v 35-36 Mʌ̃ jarra b̶asid̶e bãrãba ne cobisid̶aa; mʌ̃ opichia b̶asid̶e baido dawasid̶aa; mʌ̃ra drua ãĩbema quĩrãca pʌrrʌa nĩbasid̶e bãrã ded̶e bia edasid̶aa; mʌ̃a cacuad̶e jʌ̃i carea neẽ́ b̶asid̶e mʌ̃́a diasid̶aa; mʌ̃ cacua biẽ́ b̶asid̶e acʌd̶e zesid̶aa; idjab̶a mʌ̃ra preso b̶asid̶e acʌd̶e zesid̶aa.” \p \v 37 Maʌ̃ne dji jipa b̶eaba iwid̶id̶ia: “Dai Boro, ¿sãʌ̃be bʌra jarra b̶asi? ¿Sãʌ̃be daiba bʌra ne cobisid̶a? ¿Sãʌ̃be bʌra opichia b̶asi? ¿Sãʌ̃be daiba bʌra baido dawasid̶a? \v 38 ¿Sãʌ̃be bʌra drua ãĩbema quĩrãca pʌrrʌa nĩbasi? ¿Sãʌ̃be dai ded̶e bʌra bia edasid̶a? ¿Sãʌ̃be daiba bʌ cacuad̶e jʌ̃mãrẽã diasid̶a? \v 39 ¿Sãʌ̃be bʌra cacua biẽ́ b̶ʌd̶e wa preso b̶ʌd̶e daiba acʌd̶e wãsid̶a?” \p \v 40 Maʌ̃ne mʌ̃a panuya: “Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãba mʌ̃ djabarã dji ed̶aara qued̶eada carebasid̶ad̶e mʌ̃da carebasid̶aa.” \p \v 41 Maʌ̃be mʌ̃ jʌwa acʌare duanʌrãa jaraya: “Bãrã, Ãcõrẽba biẽ́ b̶ʌd̶arã, mʌ̃ caitabemada ãyã wãnadua tʌbʌ urua quicad̶aa. Maʌ̃gʌra Ãcõrẽba coa b̶ʌsia diauruda, idji nezocarã sid̶a cawa oi carea. \v 42-43 Mʌ̃ jarra b̶asid̶e bãrãba ne cobid̶aẽ́ basía; mʌ̃ opichia b̶asid̶e baido dawad̶aẽ́ basía; drua ãĩbema quĩrãca pʌrrʌa nĩbasid̶e bia edad̶aẽ́ basía; mʌ̃a cacuad̶e jʌ̃i carea neẽ́ b̶asid̶e bãrãba diad̶aẽ́ basía; mʌ̃ cacua biẽ́ b̶asid̶e, preso b̶asid̶e bid̶a bãrãba mʌ̃ra acʌd̶e zed̶aẽ́ basía.” \p \v 44 Maʌ̃ne ãdjirãba iwid̶id̶ia: “Dai Boro, daiba bʌra jarra b̶ʌda, opichia b̶ʌda, drua ãĩbema quĩrãca pʌrrʌa nĩda, cacuad̶e jʌ̃i carea neẽ́ b̶ʌda, cacua biẽ́ b̶ʌda, wa preso b̶ʌda ununaca basía. ¿Sãʌ̃be bʌra carebad̶aẽ́ basi?” \p \v 45 Maʌ̃ne mʌ̃a panuya: “Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãba dji ed̶aara qued̶eada carebad̶aẽ́ basid̶e mʌ̃da carebad̶aẽ́ basía.” \v 46 Maʌ̃be Ãcõrẽba ãdjirãra tʌbʌ urua quicad̶aa b̶atacuaya, baribʌrʌ dji jipa b̶eara idji ume ewariza zocai b̶ead̶amãrẽã edeya.– \c 26 \s1 Jesu bead̶i carea crĩcha jʌrʌ panana \r Marco 14:1-2; Luca 22:1-2; Juaʌ̃ 11:45-53 \p \v 1 Jũma maʌ̃ jaradiad̶acarea Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: \p \v 2 –Bãrãba cawa panʌa ewari umé babʌrʌd̶e Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewarida od̶ida.\f + \fr 26:2 \ft Exodo 12:1-27.\f* Maʌ̃ne ab̶aʌba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara jidabiya crud̶e cachi bead̶amãrẽã.– \p \v 3 Maʌ̃misa sacerdote bororãda, judiorã ley jaradiabadarãda, judiorã dji dromarã sid̶a Caipá de dromane ãbaa dji jʌresid̶aa. Maʌ̃ Caipára sacerdote dji dromaara b̶asia. \v 4 Maʌ̃ne bed̶ea ausid̶aa Jesura chupea jidad̶aped̶a beabid̶i carea. \v 5 Baribʌrʌ jarasid̶aa: \p –Ewari dromane jidad̶aẽ́a ẽberãrã quĩrũbucarãnamãrẽã.– \s1 Wẽrãba nardo quera Jesu boro ʌ̃rʌ̃ wead̶a \r Marco 14:3-9; Juaʌ̃ 12:1-8 \p \v 6 Maʌ̃ ewarid̶e Jesura Betania purud̶e Simoʌ̃ aid̶a bara b̶ad̶a ded̶e b̶asia. \v 7 Maʌ̃ne wẽrãda idjimaa zesia. Maʌ̃ wẽrãba boteya alabastro mõgara od̶ada enesia.\f + \fr 26:7 \fq Alabastro.\ft Maʌ̃gʌra mõgara cuaracuara b̶ʌa. Mãcua zareaẽ́ b̶ʌ bẽrã ne obadaa. Judiorãba alabastrora Egipto druad̶eba enebadjid̶aa. Jũma alabastro od̶ara nẽbʌa b̶ʌa.\f* Boteyara quera bio nẽbʌa b̶ʌba bira b̶asia. Jesu ne co chũmʌne wẽrãba maʌ̃ querara idji boro ʌ̃rʌ̃ weabuesia. \v 8 Jesu ume nĩbabadarãba maʌ̃ unubʌdad̶e quĩrũsid̶aa. Nãwã jarasid̶aa: \p –¿Cãrẽ cãrẽã jãwã weatasi? \v 9 Nẽdobued̶abara paratada waib̶ʌa edacasia. Maʌ̃ba ne neẽ́ qued̶eara carebacasia.– \p \v 10 Baribʌrʌ Jesuba maʌ̃da ũrĩna bẽrã jarasia: \p –¿Cãrẽ cãrẽã idjira quẽã panʌ? Idjia mʌ̃ jãwã od̶ara bia b̶asia. \v 11 Ne neẽ́ qued̶eara ewariza bãrã tãẽna panania, baribʌrʌ mʌ̃ra bãrã ume ewariza b̶aẽ́a. \v 12 Dãrãẽ́ne mʌ̃ra beuped̶a tʌb̶arid̶ia. Naʌ̃ wẽrãba mʌ̃ra maʌ̃ carea queraba pãsia. \v 13 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: jũma naʌ̃ ẽjũãne bed̶ea bia mʌ̃nebema jaradiabʌdama naʌ̃ wẽrãba od̶ara nẽbʌrʌd̶ia idji sid̶a quĩrãnebad̶amãrẽã.– \s1 Judaba Jesu jidabi carea crĩchad̶a \r Marco 14:10-11; Luca 22:3-6 \p \v 14 Juda Iscariote abadada Jesuba doce edad̶ad̶ebema basía. Maʌ̃ Judara sacerdote bororãmaa wãsia. \v 15 Idjia nãwã iwid̶isia: \p –Mʌ̃a bãrãa Jesuda jida diaibʌrʌ, ¿bãrãba mʌ̃́a cãrẽda diad̶i?– \p Maʌ̃ne ãdjirãba parata torroda treinta diasid̶aa.\f + \fr 26:15 \ft Zacaria 11:12; Exodo 21:32.\f* \v 16 Mamaʌba ʌ̃taa Judaba jʌrʌbadjia sãwã Jesura jidabida. \s1 Jesuba doce edad̶arã ume ne cod̶a \r Marco 14:12-25; Luca 22:7-23; Juaʌ̃ 13:21-30; 1 Corinto 11:23-26 \p \v 17 Paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶ʌ cobada ewarida jũẽsia. Domia ab̶a mãwã cobadjid̶aa. Dji nabema ewarid̶e Jesu ume nĩbabadarãba idjimaa wãnaped̶a iwid̶isid̶aa: \p –¿Bʌa sãma quĩrĩã b̶ʌ daiba Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea cobadara bʌ itea od̶ida?– \p \v 18 Jesuba panusia: \p –Jerusaleʌ̃ne dadjia unubada ẽberãmaa wãnadua. Idjía nãwã jarad̶adua: “Dadjirãa Jaradiabariba jara b̶ʌa idji ewarira caita b̶ʌda. Idjia, idji ume nĩbabadarã bid̶a Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea cobadara bʌ ded̶e cod̶ia.”– \p \v 19 Ara maʌ̃da Jesuba jarad̶a quĩrãca idji ume nĩbabadarãba Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebad̶i carea cobadara osid̶aa. \p \v 20 Queud̶acarea Jesura, idji ume nĩbabadarã doce panʌ ume mesa icawa chũmesia. \v 21 Ne co panʌne idjia jarasia: \p –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: ab̶a bãrãnebemaba mʌ̃ra jidabiya.– \p \v 22 Maʌ̃ carea ãdjira bio sopua panesid̶aa. Ara maʌ̃da ab̶a ab̶a idjía iwid̶isid̶aa: \p –Mʌ̃ Boro, ¿mʌ̃a mãwã oica?– \p \v 23 Idjia panusia: \p –Mʌ̃ ume ab̶ari eped̶ecod̶e ne co b̶ʌba mʌ̃ra jidabiya.\f + \fr 26:23 \ft Salmo 41:9.\f* \v 24 Wãrãda mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara beuida b̶ʌa Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca.\f + \fr 26:24 \ft Salmo 22; Salmo 118:22; Isaía 52:13d̶eba ab̶a 53:12d̶aa.\f* ¡Baribʌrʌ mʌ̃ jidabi ẽberãra bio mĩã djuburi b̶ʌa! Idjira toped̶ad̶aẽ́bara biara b̶acasia.– \p \v 25 Maʌ̃ne Juda, Jesu jidabiya b̶ʌba iwid̶isia: \p –Jaradiabari, ¿mʌ̃a mãwã oica?– \p Jesuba panusia: \p –Mãẽ, bʌa mãwã jara b̶ʌa.– \p \v 26 Wad̶i ne co duanʌne Jesuba paʌ̃da jʌwad̶e edaped̶a Ãcõrẽa bia jarasia. Maʌ̃be cõrãcuaped̶a idji ume nĩbabadarãa diabʌrʌd̶e jarasia: \p –Edad̶adua. Cod̶adua. Naʌ̃gʌra mʌ̃ cacuaa.– \p \v 27 Mãwãnacarea uva b̶a tazad̶e b̶ʌda edaped̶a Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a asia. Maʌ̃be ãdjirãa diabʌrʌd̶e jarasia: \p –Jũmarãba dod̶adua. \v 28 Naʌ̃gʌra mʌ̃ oaa. Mʌ̃ oa erozoabʌrʌba Ãcõrẽba bed̶ea djiwid̶ida b̶ʌbʌrʌa zocãrã ẽberãrãba cadjirua oped̶ad̶ada quĩrãdoai carea.\f + \fr 26:28 \fq Bed̶ea djiwid̶i.\ft Jeremia 31:31-34. Ãcõrẽra naãrã israelerã ume bed̶ea b̶ʌsia (Exodo 24:6-8). \fq Djiwid̶i.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* \v 29 Mʌ̃a jaraya: mʌ̃a uva b̶ara waa doẽ́a ab̶a mʌ̃ Zezaba jũma idji ẽberãrã pe erob̶ebʌrʌd̶aa. Maʌ̃bebʌrʌ mʌ̃a bãrã ume uva b̶ada wayacusa doya.–\f + \fr 26:29 \fq Uva b̶ada wayacusa doya.\ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ba idjab̶a jara b̶ʌa: “Uva b̶a djiwid̶ida doya.”\f* \s1 Pedroba Jesu igaraẽ́ana ad̶a \r Marco 14:26-31; Luca 22:31-34; Juaʌ̃ 13:36-38 \p \v 30 Maʌ̃be Ãcõrẽ Bed̶ead̶ebemada trʌ̃ãnaped̶a Olivo eyad̶aa wãsid̶aa.\f + \fr 26:30 \ft Maʌ̃ ewari dromane judiorãba ne cod̶i naẽna Salmo 113d̶eba ab̶a 114d̶aa trʌ̃ãbadjid̶aa. Ne coped̶ad̶acarea Salmo 115d̶eba ab̶a 118d̶aa trʌ̃ãbadjid̶aa.\f* \v 31 Maʌ̃ne Jesuba ãdjía jarasia: \p –Naʌ̃ diamasi jũma bãrãba mʌ̃ra igarad̶ia. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃a oveja wagabarira beabʌrʌd̶e dji ovejara jãrãzoad̶ia.”\f + \fr 26:31 \ft Zacaria 13:7.\f* \v 32 Baribʌrʌ mʌ̃ra ʌ̃rẽbaped̶a bãrã na wãya Galilea druad̶aa.– \p \v 33 Maʌ̃ne Pedroba Jesua jarasia: \p –Jũmarãba bʌra igarad̶imĩna mʌ̃abʌrʌ igaraẽ́ b̶aya.– \p \v 34 Jesuba Pedroa jarasia: \p –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: ara naʌ̃ diamasi eterre berui naẽna bʌa b̶arima ũbea mʌ̃ra unucaad̶a aya.– \p \v 35 Baribʌrʌ Pedroba jarasia: \p –Mʌ̃ beabʌda sid̶a bʌra igaraẽ́a.– \p Waabemarã bid̶a ab̶arica jarasid̶aa. \s1 Jesu Getsemanine Ãcõrẽa iwid̶id̶a \r Marco 14:32-42; Luca 22:39-46 \p \v 36 Jesura idji ume nĩbabadarã sid̶a Getsemani abadama jũẽne wãsid̶aa. Mama Jesuba ãdjirãa jarasia: \p –Mʌ̃ awuá Ãcõrẽa iwid̶id̶e wãbʌrʌmisa nama chũpanenadua.– \p \v 37 Maʌ̃be Zebedeo warrarã umé panʌda, Pedro sid̶a jĩga edesia. Idji sãwãinebemada jũmawãyã crĩcha b̶ʌ bẽrã bio sopua b̶esia. \v 38 Maʌ̃ne ãdjía jarasia: \p –Mʌ̃ra sopuaba beubʌrʌ quĩrãca b̶ʌa. Nama panenadua. Mʌ̃ daucha zocai pananadua.– \p \v 39 Jesura wagabe wãped̶a idji dratura ẽjũãnaa tẽũ cob̶eped̶a Ãcõrẽa iwid̶isia: \p –Mʌ̃ Zeza, bʌa quĩrã awara oida b̶ʌbʌrʌ mʌ̃ra idu bia mĩgabirãdua. Baribʌrʌ mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ cãyãbara bʌa quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca odua.– \p \v 40 Maʌ̃be Jesu idji ume nĩbabadarã ũbea panʌmaa jẽda zebʌrʌd̶e unusia ãdjira cãĩ panʌda. Pedroa jarasia: \p –¿Bʌra mʌ̃ daucha ni hora ab̶a bid̶a poya zocai b̶aẽ́ca? \v 41 Bãrãra dau ʌb̶ʌa b̶ead̶adua. Ãcõrẽa iwid̶id̶adua mʌ̃ igarad̶a amaaba. Mʌ̃a cawa b̶ʌa bãrãba biada o quĩrĩã panʌda. Mãwãmĩna naʌ̃ djarad̶e ʌb̶ʌaẽ́ panʌa.– \p \v 42 Maʌ̃be Jesura wayacusa wãped̶a Ãcõrẽa iwid̶isia: \p –Mʌ̃ Zeza, mʌ̃da bia mĩgaida b̶ʌbʌrʌ, bʌa quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca mĩgaya.– \p \v 43 Idji ume nĩbabadarãmaa jẽda zebʌrʌd̶e cãĩ panʌda unusia. Ãdji daura daupeaba oga cara nũpanasid̶aa. \v 44 Ãdjira waya ameped̶a wãsia. Ãcõrẽa ara ab̶arida iwid̶isia. \v 45 Maʌ̃be idji ume nĩbabadarãmaa jẽda zeped̶a jarasia: \p –Bãrãra ¿wad̶ibid̶a cãĩ panʌca? Mʌ̃ ewarira jũẽsia. Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ẽberã cadjiruarã jʌwad̶e b̶ebʌrʌa. \v 46 Piradrʌd̶adua. Wãnia. Acʌd̶adua, jari urua mʌ̃ jidabira.– \s1 Jesu jidaped̶ad̶a \r Marco 14:43-50; Luca 22:47-53; Juaʌ̃ 18:2-11 \p \v 47 Jesu wad̶i bed̶ea b̶ʌd̶e Judada zesia. Maʌ̃ Judara Jesuba doce edad̶ad̶ebema basía. Zocãrã ẽberãrãda neco bara, bacuru bara idji ume zesid̶aa. Ãdjirãra sacerdote bororãba, judiorã dji dromarã bid̶a diabueped̶ad̶arã basía. \v 48 Dji jidabiya b̶ʌba ãdjía jarad̶oasia sãwã oida Jesuda cawad̶amãrẽã. Nãwã jarasia: \p –Mʌ̃a uridarrad̶e isõbʌrʌda Jesua. Idjida jidad̶adua.– \p \v 49 Maʌ̃ne Judara Jesu caita wãped̶a jarasia: \p –¡Mẽrã, Jaradiabari!– \p Mãwã jaraped̶a Jesura uridarrad̶e isõsia. \v 50 Jesuba idjía jarasia: \p –Ache, bʌa od̶e ze b̶ʌra odua.–\f + \fr 26:50 \fq Bʌa od̶e ze b̶ʌra odua.\ft Maʌ̃ bed̶eaba idjab̶a jara b̶ʌa: “¿Cãrẽda od̶e ze b̶ʌ?”\f* \p Ara maʌ̃da dewararãda caita zed̶aped̶a Jesura jidasid̶aa. \v 51 Maʌ̃ne Jesu ume nĩbabari ab̶aʌba idji djõbada necoda ẽũta edaped̶a sacerdote dji droma nezoca cʌwʌrʌda tʌtasia. \v 52 Maʌ̃be dji cʌwʌrʌ tʌtad̶aa Jesuba jarasia: \p –Bʌdji necora wagadua. Necoba djõbadara necoba beud̶ia. \v 53 Mʌ̃ Zezaa iwid̶ibʌrʌ ara maʌ̃da idjia bajãnebema nezocarãda cãbana diabueya. ¿Bʌa maʌ̃ra adua b̶ʌca? \v 54 Baribʌrʌ mãwã obʌrʌbara idji Bed̶ead̶e mʌ̃nebema b̶ʌ́ b̶ʌra ¿sãwãcasi?– \p \v 55 Maʌ̃be Jesuba dewararãa iwid̶isia: \p –Bãrãba ¿cãrẽ cãrẽã neco bara, bacuru bara mʌ̃ra jãwã jidad̶e ze panʌ? ¿Mãwãra mʌ̃ra ẽberã minijĩchiaca? Mʌ̃a ewariza Ãcõrẽ de droma dajada bãrãa jaradia chũmabadjia. ¿Cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra mama jũmarã daid̶e jidad̶aẽ́ basi? \v 56 Baribʌrʌ jũma naʌ̃gʌra o panʌa Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba b̶ʌped̶ad̶a mãwãmãrẽã.– \p Mãwã b̶ʌd̶e Jesu ume nĩbabadarãba idjira b̶eesid̶aa. Jũmarãda mĩrũ wãbʌrʌsid̶aa. \s1 Jesu dji dromarã quĩrãpita b̶ad̶a \r Marco 14:53-65; Luca 22:54-55, 63-71; Juaʌ̃ 18:12-24 \p \v 57 Maʌ̃be Jesu jidaped̶ad̶arãba idjira sacerdote dji droma Caipámaa edesid̶aa. Maʌ̃ Caipá ded̶e judiorã ley jaradiabadarãda, judiorã dji dromarã ume ãbaa dji jʌre duanasia. \v 58 Maʌ̃ne Pedroba Jesu tʌmʌba ẽpẽ nĩda sacerdote dji droma dema jũẽsia. Dji de aud̶u jũrã ca b̶ʌd̶e ed̶a wãped̶a Ãcõrẽ de dromanebema zarrarã ume ãbaa chũmesia Jesu sãwã od̶i cawai carea. \p \v 59 Maʌ̃ne sacerdote bororãba, jũma judiorã dji dromarã bid̶a ẽberãrãda jʌrʌsid̶aa sewad̶eba Jesura biẽ́ jarad̶amãrẽã. Idjira nẽbʌrad̶e b̶ʌd̶aped̶a beabid̶ida crĩchasid̶aa. \v 60 Zocãrãba Jesura sewad̶eba biẽ́ jarad̶e zesid̶amĩna idjid̶ebema biẽ́ jarad̶ida neẽ́ basía. Mãwã duanʌne ẽberãda umé zesid̶aa. \v 61 Maʌ̃gʌrãba jarasid̶aa: \p –Naʌ̃ ẽberãba jarasia: “Mʌ̃a Ãcõrẽ de dromara ãrĩda b̶ʌa, baribʌrʌ ewari ũbead̶e wayacusa o cob̶ʌida b̶ʌa.”–\f + \fr 26:61 \ft Juaʌ̃ 2:19.\f* \p \v 62 Maʌ̃ne sacerdote dji dromaara b̶ʌba ʌ̃ta nũmeped̶a Jesua iwid̶isia: \p –Naʌ̃gʌrãba bʌra biẽ́ jara panʌa. Ãdjia jara panʌra ¿wãrãca? ¿Bʌa ni cãrẽ sid̶a panuẽ́ca?– \p \v 63 Baribʌrʌ Jesura chupea b̶esia.\f + \fr 26:63 \ft Isaía 53:7.\f* Mãwã b̶ʌd̶e sacerdote dji dromaara b̶ʌba idjía jarasia: \p –Ãcõrẽ zocai b̶ʌ quĩrãpita daia wãrãda jaradua. ¿Bʌra Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aca? ¿Bʌra Ãcõrẽ Warraca?– \p \v 64 Jesuba panusia: \p –Mãẽ, bʌa mãwã jara b̶ʌa. Maʌ̃ awara mʌ̃a jaraya: id̶iba ʌ̃taa bãrãba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ununia Ãcõrẽ ne jũma poya b̶ʌ jʌwa araare chũmʌda idjab̶a jʌ̃rãrãne zebʌrʌda.–\f + \fr 26:64 \ft Salmo 110:1; Daniel 7:13-14.\f* \p \v 65 Maʌ̃ne sacerdote dji dromaara b̶ʌ quĩrũbʌrʌba idjia jʌ̃ b̶ʌra cõãtaped̶a dewararãa jarasia: \p –¡Jãwã idjia Ãcõrẽda biẽ́ jara b̶ʌa! ¿Cãrẽ cãrẽã dewarada jʌrʌd̶i idji biẽ́ jaramãrẽã? Bãrãba ũrĩsid̶aa idjia Ãcõrẽda biẽ́ jarabʌrʌda. \v 66 Jãʌ̃be bãrãmaarã ¿idjira sãwã od̶i?– \p Ãdjirãba panusid̶aa: \p –Idjira bed̶ead̶e b̶ʌa. Maʌ̃ carea bead̶ida panʌa.–\f + \fr 26:66 \ft Levitico 24:15-16.\f* \p \v 67 Maʌ̃be ʌ̃cʌrʌba Jesu quĩrãne id̶osid̶aa idjab̶a chĩsid̶aa. Dewararãba idjira quĩrãne usid̶aa.\f + \fr 26:67 \ft Isaía 50:6.\f* \v 68 Ud̶aped̶a jarasid̶aa: \p –¡Bʌda Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶a baibʌrʌ, Ãcõrẽneba bed̶eadua! ¡Daia jaradua caibʌrʌ bʌra usida!– \s1 Pedroba Jesu unucaad̶a ad̶a \r Marco 14:66-72; Luca 22:56-62; Juaʌ̃ 18:15-18, 25-27 \p \v 69 Pedro maʌ̃ de droma dud̶a chũmʌne nezocawẽrãda idjimaa zesia. Maʌ̃ wẽrãba jarasia: \p –Bʌra Jesu Galilead̶ebema ume nĩbasia.– \p \v 70 Baribʌrʌ Pedroba jũmarã quĩrãpita mẽrãsia. Nãwã jarasia: \p –Mʌ̃a adua b̶ʌa bʌa cãrẽda jara b̶ʌda.– \p \v 71 Maʌ̃be Pedrora de jũrã ca b̶ʌd̶e dji ẽdrʌbadamaa wãsia. Maʌ̃ne dewara nezocawẽrãba idjira unuped̶a arima duanʌrãa jarasia: \p –Za b̶ʌda Jesu Nazared̶ebema ume nĩbasia.– \p \v 72 Baribʌrʌ Pedroba wayacusa mẽrãsia: \p –Mʌ̃a wãrãneba jaraya: jãʌ̃ ẽberãra unucaa.– \p \v 73 Dãrãẽ́ne arima duanʌba Pedromaa wãnaped̶a jarasid̶aa: \p –Wãrãda bʌra jãʌ̃ Jesu ume nĩbasia. Bʌa poya mẽrãẽ́a, Galilead̶ebema quĩrãca bed̶eabari bẽrã.– \p \v 74 Pedroba jarasia: \p –¡Mʌ̃a sewada jaraibʌrʌ Ãcõrẽba cawa oya! Wãrãneba jaraya: mʌ̃a jãʌ̃ ẽberãra unucaa.– \p Ara mãwã jarabʌrʌd̶e eterrera berusia. \v 75 Maʌ̃ne Pedroba quĩrãnebasia Jesuba nãwã jarad̶ara: “Eterre berui naẽna bʌa b̶arima ũbea mʌ̃ra unucaad̶a aya.”\f + \fr 26:75 \ft Mateo 26:34.\f* Maʌ̃be Pedrora dajadaa wãped̶a bio sopuaba jĩãsia. \c 27 \s1 Juda beud̶a \r Hecho 1:18-19 \p \v 1 Ãsabod̶od̶e jũma sacerdote bororãda judiorã dji dromarã ume ãbaa bed̶ea ausid̶aa Jesu beabid̶i carea. \v 2 Maʌ̃be idjira ẽberã Poncio Pilato abadamaa jʌwa jʌ̃ edesid̶aa. Maʌ̃ Pilatora Romanebema boroba Judea druad̶ebema boroda b̶ʌsia.\f + \fr 27:2 \fq Pilato.\ft Romanorã boro Tiberio abadaba Pilatora Judea druad̶ebema boroda b̶ʌsia. Dji boroda b̶asia poa 26d̶eba ab̶a 36d̶aa. Judiorã bororãba Jesura Pilatomaa edesid̶aa ãdjia preso b̶eara beacara panʌ bẽrã. Ab̶a romanorãba mãwã od̶ida panasid̶aa.\f* \p \v 3 Maʌ̃ne Judaba cawasia Jesura bead̶ida. Idjiabʌrʌ jidabid̶a bẽrã bio sopuasia. Ara maʌ̃da idjia treinta parata edad̶ara sacerdote bororãmaa, judiorã dji dromarãmaa bid̶a jẽda diad̶e wãsia. \v 4 Ãdjirãa jarasia: \p –Mʌ̃a ẽberã bed̶ea neẽ́ b̶ʌda jidabid̶a bẽrã cadjiruada osia.– \p Maʌ̃ne ãdjirãba jarasid̶aa: \p –¿Dairãmaarã maʌ̃da sãwãi? Maʌ̃gʌra bʌd̶e b̶ʌa.– \p \v 5 Maʌ̃be Judaba dji paratara Ãcõrẽ de dromane ed̶a cuabuesia. Puru dajadaa wãped̶a idub̶a ojʌ̃ beusia. \v 6 Juda wãnacarea sacerdote bororãba maʌ̃ paratara jʌrʌ ped̶aped̶a jarasid̶aa: \p –Naʌ̃ paratara Ãcõrẽa diaped̶ad̶a parata ume b̶ʌcara panʌa, maʌ̃ba ẽberã beabid̶a bẽrã.– \p \v 7 Maʌ̃ carea bed̶ea aud̶aped̶a maʌ̃ parataba ẽjũãda nẽdosid̶aa drua ãĩbemarã joubadada eropanani carea. Maʌ̃ ẽjũãra Zoco Cabari Ẽjũã abadjid̶aa. \v 8 Baribʌrʌ mamaʌba ʌ̃taa Oa Ẽjũã abadaa. \v 9 Maʌ̃ra mãwãsia Ãcõrẽneba bed̶eabari Jeremiaba jarad̶a quĩrãca. Nãwã jarasia: “Ãdjirãba treinta paratara edasid̶aa. Maʌ̃ nẽbʌara israelerãba idji carea b̶ʌsid̶aa. \v 10 Maʌ̃ parataba ãdjirãba zoco cabari ẽjũãda nẽdosid̶aa Ãcõrẽba mʌ̃́a jarad̶a quĩrãca.”\f + \fr 27:10 \ft Jeremia 18:1-3; 19:1-4; 32:6-7; Zacaria 11:12-13.\f* \s1 Jesu Pilato quĩrãpita b̶ad̶a \r Marco 15:1-5; Luca 23:1-5; Juaʌ̃ 18:28-38 \p \v 11 Maʌ̃ne Jesura Pilato quĩrãpita nũmasia. Pilatoba idjía iwid̶isia: \p –¿Bʌda wãrãda judiorã boroca?– \p Jesuba panusia: \p –Mãẽ, bʌa mãwã jara b̶ʌa.– \p \v 12 Maʌ̃ne sacerdote bororãba, judiorã dji dromarã bid̶a Jesura biẽ́ jarasid̶aa baribʌrʌ idjia panuẽ́ basía. \v 13 Maʌ̃ bẽrã Pilatoba Jesua iwid̶isia: \p –Ãdjirãba bʌra ne jũmaneba biẽ́ jara duanʌa. ¿Maʌ̃ra ũrĩẽ́ b̶ʌca?– \p \v 14 Baribʌrʌ Jesuba ni bed̶ea ab̶a bid̶a panuẽ́ basía.\f + \fr 27:14 \fq Ni bed̶ea ab̶a bid̶a panuẽ́ basía.\ft Isaía 53:7.\f* Maʌ̃ carea Pilatoba cawa crĩchaẽ́ b̶esia. \s1 Jesu bead̶i carea jaraped̶ad̶a \r Marco 15:6-20; Luca 23:13-25; Juaʌ̃ 18:38–19:16 \p \v 15 Poaza judiorãba maʌ̃ ewari droma o panʌne Pilatoba preso b̶eada ab̶a ẽdrʌ b̶ʌbadjia. Puruba jarabʌrʌda idjia ẽdrʌ b̶ʌbadjia. \v 16 Maʌ̃ ewarid̶e romanorãba ab̶a preso eropanasid̶aa Barrabá abadada. Maʌ̃ Barrabára trʌ̃ b̶ʌga b̶asia. \v 17-18 Pilatoba cawa b̶asia judiorã dji dromarãda Jesu ume biẽ́ duanʌ bẽrã idjira jida diasid̶ada. Maʌ̃ carea dji ẽberãrã powua nũmʌ́a iwid̶isia: \p –¿Caida bãrãba quĩrĩã panʌ mʌ̃a ẽdrʌ b̶ʌida: Barrabáda wa Jesu, Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶amanada?–\f + \fr 27:17-18 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e Barrabá cãyãbara “Jesu Barrabá” b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* \p \v 19 Pilatora ẽberãrã cawa obari bugued̶e chũmʌne dji quimaba naʌ̃ bed̶eada idjimaa diabuesia: “Jãʌ̃ ẽberã jipa b̶ʌra ẽdrʌ b̶ʌdua. Id̶i idjid̶ebema cãĩmocarad̶a bẽrã mʌ̃ra bio ne waya b̶ʌa.” \p \v 20 Maʌ̃ne sacerdote bororãba, judiorã dji dromarã bid̶a dji powua nũmʌ ẽberãrãa nãwã jarasid̶aa: “Pilatoa jarad̶adua Barrabáda ẽdrʌ b̶ʌped̶a Jesuda beamãrẽã.” \v 21 Mãwã panʌne Pilatoba dji powua nũmʌ́a iwid̶isia: \p –Naʌ̃ umébemada ¿sãʌ̃gʌda mʌ̃a ẽdrʌ b̶ʌida quĩrĩã panʌ?– \p Ãdjirãba Barrabáda ẽdrʌ b̶ʌduad̶a asid̶aa. \p \v 22 Pilatoba iwid̶isia: \p –Mãwã baibʌrʌ mʌ̃a ¿sãwã oi Jesu, Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶amanada?– \p Jũmarãba jarasid̶aa: \p –¡Crud̶e cachi beabidua!– \p \v 23 Pilatoba iwid̶isia: \p –¿Cãrẽ cãrẽã mãwã oi? Idjia ¿cãrẽ cadjiruada osi?– \p Mãwã bed̶ea b̶ʌd̶e ãdjirãba wetara b̶ʌga jara duanasid̶aa: \p –¡Crud̶e cachi beabidua!– \p \v 24 Mãwã panʌne Pilatoba cawasia ẽberãrãba idji bed̶eara ĩjãnaẽ́da. Maʌ̃ awara unusia ẽberãrãra wetara quĩrũbucabʌdada. Maʌ̃be baidoba idji jʌwara jũmarã quĩrãpita sʌgʌbʌrʌd̶e jarasia: \p –Naʌ̃ ẽberã jipa b̶ʌ beabʌda carea mʌ̃ra bed̶ead̶e b̶ʌẽ́a.\f + \fr 27:24 \fq Jipa b̶ʌ.\ft Maʌ̃ra griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e neẽ́a.\f* Maʌ̃gʌra ara bãdjid̶e b̶ʌa.– \p \v 25 Maʌ̃ne jũmarãba panusid̶aa: \p –¡Mãẽteara daida, dai warrarã sid̶a idji beabʌda carea bed̶ead̶e panania!– \p \v 26 Maʌ̃be Pilatoba Barrabáda ẽdrʌ b̶ʌsia. Baribʌrʌ idji sordaorãa jarasia Jesuda soaba ud̶aped̶a crud̶e cachi bead̶amãrẽã. \p \v 27 Ara maʌ̃da Pilato sordaorãba Jesura de droma Pretorio abadad̶aa edesid̶aa. Mama waabema sordaorã trʌ̃naped̶a idjira jũrã edasid̶aa. \v 28 Maʌ̃be Jesuba cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra ẽrãnaped̶a cacua ʌ̃rʌ̃ jʌ̃bada purea b̶ʌda jʌ̃bisid̶aa. \v 29 Borob̶ari ʌrʌ cad̶ada idji borod̶e wẽãju b̶ʌsid̶aa idjab̶a idji jʌwa araare bacuruda diasid̶aa. Maʌ̃be idji quĩrãpita chĩrãborod̶e copanenaped̶a ipid̶a jarasid̶aa: \p –¡Bio bia b̶ʌa, judiorã boro!– \p \v 30 Maʌ̃be dau id̶obadjid̶aa idjab̶a bacuru idji jʌwad̶e b̶ʌda jãrĩnaped̶a borod̶e ubadjid̶aa.\f + \fr 27:30 \ft Isaía 50:6.\f* \v 31 Idjira ipid̶a biẽ́ jarad̶aped̶a ãdjia jʌ̃biped̶ad̶ara wẽãsid̶aa. Maʌ̃be idjia jʌ̃ b̶ad̶ada wayacusa jʌ̃bid̶aped̶a crud̶e cachi bead̶i carea edesid̶aa. \s1 Jesu crud̶e cachi b̶ʌped̶ad̶a \r Marco 15:21-32; Luca 23:26-43; Juaʌ̃ 19:17-27 \p \v 32 Mamaʌba wãsid̶ad̶e sordaorãba ẽberã Simoʌ̃ abadada unusid̶aa. Idjira Cirene purud̶ebema basía. Ãdjirãba maʌ̃ Simoʌ̃a Jesu cruda ataubisid̶aa. \v 33 Wãbʌdada ẽjũã Golgota abadama jũẽsid̶aa. Golgota trʌ̃ba jara b̶ʌa Boro B̸ʌwʌrʌ. \v 34 Mama ãdjirãba uva b̶a asea hiel abadad̶aa puerad̶ada Jesua diasid̶aa pua droamãrẽã, baribʌrʌ do zaped̶a quĩrĩãẽ́ basía.\f + \fr 27:34 \ft Salmo 69:21.\f* \p \v 35 Maʌ̃be sordaorãba Jesura crud̶e cachi b̶ʌsid̶aa. Mãwãnacarea ne jemenesid̶aa Jesuba cacuad̶e jʌ̃ b̶ad̶ara sãwã jed̶ecad̶i cawaya. [Mãwã osid̶aa Ãcõrẽneba bed̶eabariba jarad̶ara mãwãmãrẽã. Nãwã jarasia: “Mʌ̃a cacuad̶e jʌ̃ b̶ad̶ara ãdjiza jed̶ecasid̶aa. Mʌ̃a cacuad̶e jʌ̃ b̶ad̶a carea ãdjirãra ne jemenesid̶aa sãwã jed̶ecad̶i cawaya.”]\f + \fr 27:35 \ft Salmo 22:18. Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e bed̶ea corcheted̶e b̶ʌra neẽ́a.\f* \v 36 Maʌ̃be chũpanenaped̶a jʌ̃ã panesid̶aa ni ab̶aʌba Jesu carebad̶e zerãnamãrẽã. \p \v 37 Jesu boro nocoare bed̶eada cachi jira b̶ʌsid̶aa cawabid̶i carea idjira cãrẽ carea beabʌdada. Nãwã b̶ʌ́ b̶asia: “Naʌ̃gʌra Jesua, judiorã boroa.” \v 38 Idjab̶a ne drʌabadada umé Jesu caita crud̶e cachi jira b̶ʌsid̶aa, ab̶a idji jʌwa araare, ab̶a idji jʌwa acʌare. \v 39 Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãda caita wãnaped̶a boro ʌ̃rãtʌ ʌ̃rãtʌd̶aped̶a Jesua nãwã biẽ́ bed̶eabadjid̶aa:\f + \fr 27:39 \ft Salmo 22:7; 109:25.\f* \p \v 40 –Bʌa Ãcõrẽ de dromara ãrĩped̶a ewari ũbead̶e wayacusa poya oibʌrʌ, ¡ara bʌdub̶a ẽdrʌdua! Bʌda Ãcõrẽ Warrabʌrʌ, jãʌ̃ crud̶eba ud̶aa zedua.– \p \v 41 Ara maʌ̃ quĩrãca sacerdote bororãba, judiorã ley jaradiabadarãba, judiorã dji dromarã bid̶a Jesura ipid̶a biẽ́ jarabadjid̶aa: \p \v 42 –Idjia dewararãda carebasia, baribʌrʌ ara idub̶a poya ẽdrʌẽ́a.\f + \fr 27:42 \fq Carebasia.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “ẽdrʌ edasia.”\f* Idjida Israeld̶ebema Borobʌrʌ, nawena jãʌ̃ crud̶eba ud̶aa zeida b̶ʌa. Mãwãbʌrʌ ĩjãnia. \v 43 Idjia crĩcha b̶ʌa Ãcõrẽra idji ume b̶ʌda. ¿Idjira Ãcõrẽ Warraad̶a aẽ́ basica? Mãẽteara Ãcõrẽba idjira wãrãda quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, ara nawena ẽdrʌ b̶ʌida b̶ʌa.–\f + \fr 27:43 \ft Salmo 22:8.\f* \p \v 44 Idjab̶a ne drʌabada idji caita crud̶e cachiped̶ad̶a bid̶a ara maʌ̃ quĩrãca biẽ́ jarasid̶aa. \s1 Jesu crud̶e beud̶a \r Marco 15:33-41; Luca 23:44-49; Juaʌ̃ 19:28-30 \p \v 45 Umatipa ʌ̃mãdaura quisia.\f + \fr 27:45 \ft Amos 8:9-10.\f* Maʌ̃ba naʌ̃ ẽjũãra hora ũbea jũma pãĩma nũmasia. \v 46 Hora ũbea bad̶acarea Jesuba jĩgua jarasia: \p –¿Eli, Eli, lama sabactani?– \p Maʌ̃ arameo bed̶eaba jara b̶ʌa: “Mʌ̃ Ãcõrẽ, mʌ̃ Ãcõrẽ ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃dub̶a b̶eesi?”\f + \fr 27:46 \ft Salmo 22:1.\f* \p \v 47 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩbʌdad̶e ʌ̃cʌrʌ mama caita duanʌba jarasid̶aa: \p –Idjia Elíada trʌ̃ b̶ʌa.– \p \v 48 Ara maʌ̃da ab̶a isabe pira wãped̶a uva b̶a oregueada mõda quirud̶e dodoba edasia. Bacurud̶e jʌ̃ped̶a Jesua diasia domãrẽã.\f + \fr 27:48 \ft Salmo 69:21.\f* \v 49 Baribʌrʌ dewararãba jarasid̶aa: \p –Jʌ̃ãdua, acʌd̶ia Elíaba ẽdrʌ edad̶e zei cawaya.– \p \v 50 Mãwã b̶ʌd̶e Jesura wayacusa jĩgua b̶iasia. Maʌ̃bebʌrʌ jaid̶asia. \v 51 Ara mãwãbʌrʌd̶e Ãcõrẽ de dromane ed̶a wua eatʌ jira b̶ʌda ẽsidra ʌ̃tʌba ed̶aa cõã dogosia. Idjab̶a de uremiada wãsia.\f + \fr 27:51 \fq Wua eatʌ jira b̶ʌ.\ft Exodo 26:31-33; Hebreo 9:1-15. \fq De uremiada wãsia.\ft Amos 8:8-10.\f* Maʌ̃ba mõgarara dracuasia. \v 52 Bẽwãrã uriara ewacuasia. Maʌ̃ne Ãcõrẽ ĩjã b̶ea beuped̶ad̶ada zocãrã ʌ̃rẽbacuasid̶aa. \v 53 Ãdji b̶ead̶a uriad̶eba ẽdrʌcuasid̶aa. Jesu ʌ̃rẽbad̶acarea Ãcõrẽ itea b̶ʌ puru Jerusaleʌ̃naa wãsid̶aa. Mama zocãrãba ãdjirãra unusid̶aa. \p \v 54 Romanebema sordaorã boroba, idji sordaorã bid̶a Jesura jʌ̃ã panasid̶aa ni ab̶aʌba carebarãnamãrẽã. Baribʌrʌ de uremiaba mãwãcuabʌrʌ unusid̶ad̶e bio dauperad̶aped̶a jarasid̶aa: \p –Wãrãda naʌ̃ ẽberãra Ãcõrẽ Warra basía.– \p \v 55 Maʌ̃ne zocãrã wẽrãrãba tʌmʌba acʌ duanasid̶aa. Jesu Galilead̶eba zesid̶e idji careba nĩbasid̶aa. \v 56 Ãdjirã tãẽna Maria Magdalenada, Zebedeo quima sid̶a panasid̶aa. Dewarabema Maria sid̶a b̶asia. Maʌ̃gʌ Mariara Santiagoba, Jose bid̶a ãdji papa basía. \s1 Jesu tʌb̶ariped̶ad̶a \r Marco 15:42-47; Luca 23:50-56; Juaʌ̃ 19:38-42 \p \v 57 Queubod̶od̶e ẽberã parata bara b̶ʌ Jose abadada zesia. Maʌ̃ Josera Arimatea purud̶ebema basía.\f + \fr 27:57 \fq Arimatea.\ft Hebreo bed̶ead̶e maʌ̃ purura Ramá wa Ramataiʌ̃ trʌ̃ jarabadjid̶aa. 1 Samuel 1:1.\f* Idji sid̶a Jesu ume nĩbabadjia. \v 58 Idjira Pilatomaa wãped̶a Jesu cacuada iwid̶isia tʌb̶ari carea. Maʌ̃be Pilatoba diabisia. \v 59 Ara maʌ̃da Joseba Jesura edaped̶a borob̶a mititiaẽ́ b̶ʌba bʌrá b̶ʌsia. \v 60 Maʌ̃be mõjẽ uria djiwid̶i corod̶ad̶e ed̶a b̶ʌsia. Dji uriara maʌ̃ Josed̶e basía. Maʌ̃be mõgara waib̶ʌaba uriara jũãtrʌ b̶ʌped̶a wãsia. \v 61 Jesu tʌb̶arisid̶ad̶e Maria Magdalenara, dewarabema Maria sid̶a arima chũpanasid̶aa. \s1 Pilatoba sordaorãa Jesu tʌb̶arid̶a jʌ̃ãbid̶a \p \v 62 Nurẽma ʌ̃nãũbada ewari basía. Maʌ̃ne sacerdote bororãda, pariseorã sid̶a ãbaa Pilatomaa wãnaped̶a jarasid̶aa: \p \v 63 –Dai boro, daiba quĩrãneba panʌa jãʌ̃ ẽberã sewaid̶a b̶ʌ wad̶i zocai b̶asid̶e nãwã jarasida: “Mʌ̃ra ewari ũbead̶e ʌ̃rẽbaya.” \v 64 Maʌ̃ carea idji tʌb̶arid̶ara ewari ũbea bio jʌ̃ãbidua idji ume nĩbabadarãba diamasi zed̶aped̶a idjira ederãnamãrẽã. Mãwãbʌrʌ ãdjirãba purua poya jarad̶aẽ́a idjira beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbasida. Ãdjia ʌ̃rẽbasiad̶a ad̶ibʌrʌ, idjia naãrã sewa od̶a cãyãbara maʌ̃gʌ sewad̶eba purura biara cũrũga eropanania.– \p \v 65 Pilatoba ãdjirãa jarasia: \p –Za duanʌ sordaorãda idji tʌb̶arid̶amaa eded̶aped̶a bio jʌ̃ãbid̶adua.– \p \v 66 Ara maʌ̃da sordaorãba dji uria jũãtrʌ b̶ʌ mõgara ʌ̃rʌ̃ sẽyãda b̶ʌsid̶aa ab̶aʌba ewasira cawad̶i carea. Maʌ̃be jʌ̃ã panesid̶aa. \fig Mateo 27:62-66|src="cn01849B.tif" size="span" ref="Matthew 27:66" \fig* \c 28 \s1 Jesu ʌ̃rẽbad̶a \r Marco 16:1-8; Luca 24:1-12; Juaʌ̃ 20:1-10 \p \v 1 Ʌ̃nãũbada ewari jõnacarea nabema ewari domianebema ara ʌ̃nadrʌbʌrʌd̶e Maria Magdalenada, dewarabema Maria sid̶a Jesu tʌb̶ariped̶ad̶amaa acʌd̶e wãsid̶aa. \v 2 Maʌ̃ne cawaẽ́ne de uremiada dji cãbãyã uresia. Ãcõrẽ nezocada bajãneba zeped̶a uria jũãtrʌ cob̶ʌ mõgarara ãyã b̶ʌped̶a maʌ̃ ʌ̃rʌ̃ chũmesia. \v 3 Idji quĩrãra baa purewa edabari quĩrãca urua b̶asia. Idji cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra bio totroa b̶asia. \v 4 Idjida bio wayad̶aẽrã sordaorãra ure nũpanenaped̶a ab̶ed̶a beud̶a quĩrãca tapanesid̶aa. \v 5 Baribʌrʌ bajãnebema nezocaba wẽrãrãa jarasia: \p –Ne wayarãnadua. Mʌ̃a cawa b̶ʌa bãrãba Jesu crud̶e cachiped̶ad̶ada jʌrʌ panʌda. \v 6 Idjira nama b̶ʌẽ́a. Wãrãda ʌ̃rẽbasia idjia jarad̶a quĩrãca.\f + \fr 28:6 \ft Mateo 16:21; 17:23; 20:19.\f* Idji tʌb̶ariped̶ad̶amaa acʌd̶e zed̶adua. \v 7 Jãʌ̃be isabe wãnaped̶a idji ume nĩbaped̶ad̶arãa nãwã jarad̶adua: “Idjira beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbasia. Idjira bãrã na wãya Galilea druad̶aa. Jãma idjira ununia.” Maʌ̃da mʌ̃a bãrãa jarad̶e zesia.– \p \v 8-9 Ara maʌ̃da wẽrãrãra Jesu tʌb̶ariped̶ad̶a uriad̶eba ne waya panʌmĩna bio b̶ʌsrid̶a pira wãsid̶aa. Jesu ume nĩbaped̶ad̶arãa jarad̶e wãbʌdad̶e Jesuda odjaped̶a –¡Mẽrã!– asia. Maʌ̃be wẽrãrãra idjimaa zed̶aped̶a jĩrũne bʌrʌd̶aped̶a idjía bia bed̶easid̶aa. \v 10 Mãwã panʌne Jesuba jarasia: \p –Ne wayarãnadua. Djabarãa jarad̶e wãnadua Galilea druad̶aa wãnamãrẽã. Jãma ãdjirãba mʌ̃ra ununia.– \s1 Sordaorãba jaraped̶ad̶a \p \v 11 Wẽrãrã wãbʌdamisa ʌ̃cʌrʌ sordaorã Jesu tʌb̶ariped̶ad̶ama jʌ̃ã pananada purud̶aa wãsid̶aa. Ãdjia unuped̶ad̶ada sacerdote bororãa jũma nẽbʌrʌsid̶aa. \v 12 Maʌ̃ carea sacerdote bororãda, judiorã dji dromarã ume ãbaa dji jʌresid̶aa. Bed̶ea aud̶aped̶a sordaorãa paratada waib̶ʌa diasid̶aa. \v 13 Diabʌdad̶e nãwã jarasid̶aa: \p –Bariduaba iwid̶ibʌrʌ, jarad̶adua bãrã cãĩ duanʌmisa Jesu ume nĩbabadarãda diamasi zed̶aped̶a idji cacuara drʌa edesid̶ada. \v 14 Pilatoba bãrã cãĩsid̶ada ũrĩbʌrʌ, dairãda idji ume bãrãare bed̶ead̶ia nẽbʌrad̶e b̶earãnamãrẽã.– \p \v 15 Maʌ̃be sordaorãba paratara edad̶aped̶a jarasid̶aa Jesu ume nĩbaped̶ad̶aba idji cacuara drʌa edesid̶ada. Judiorãba id̶i bid̶a mãwã jarabadaa. \s1 Jesuba edad̶arãa idjida unubid̶a \r Marco 16:14-18; Luca 24:36-49; Juaʌ̃ 20:19-23 \p \v 16 Mãwãnacarea Jesu ume nĩbabadarã once panʌda Galilea druad̶aa wãsid̶aa Jesuba jarad̶a eyad̶aa. \v 17 Idji unusid̶ad̶e idjía bia bed̶easid̶aa baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌba mãcua ĩjãnaẽ́ basía. \v 18 Maʌ̃ne Jesura ãdjirã caita zeped̶a jarasia: \p –Ãcõrẽba mʌ̃́a ʌb̶ʌada diasia bajãne, naʌ̃ ẽjũãne bid̶a ne jũmada poya erob̶amãrẽã.\f + \fr 28:18 \ft Daniel 7:13-14.\f* \v 19 Maʌ̃ carea jũma puru b̶eaza wãnaped̶a jaradiad̶adua mʌ̃da ẽpẽnamãrẽã. Ãdjirãra dji Zeza trʌ̃neba, dji Warra trʌ̃neba, Ãcõrẽ Jaure trʌ̃neba borocued̶adua. \v 20 Ãdjirãa jaradiad̶adua mʌ̃a bãrãa jarad̶ada jũma ĩjã od̶amãrẽã. Maʌ̃ne mʌ̃ra bãrã ume ewariza b̶aya ab̶a naʌ̃ ewari jõbʌrʌd̶aa.–