\id JHN \h JUAɅ̃ \toc1 Juaʌ̃ Bed̶ea Bia Jesucritod̶ebema Juaʌ̃ba B̸ʌd̶a \toc2 Juaʌ̃ \toc3 Juaʌ̃ \mt1 JUAɅ̃ \mt2 BED̸EA BIA JESUCRITOD̸EBEMA JUAɅ̃BA B̸ɅD̸A \ip Jesu ume nĩbad̶a Juaʌ̃ba naʌ̃ cartada b̶ʌsia. Poa 80are Epeso purud̶e b̶asid̶e b̶ʌsia. Baribʌrʌ cartad̶e jaraẽ́ b̶ʌa idjia b̶ʌd̶ada. Ʌ̃cʌrʌmaarã naʌ̃ cartad̶e Juaʌ̃ba ara idjida “Jesuba bio quĩrĩã b̶ʌ” trʌ̃ jarabadjia (21:20-24). \ip Juaʌ̃ba naʌ̃ cartara djabarã itea b̶ʌsia cawad̶amãrẽã ãdjia Jesud̶ebema ĩjãped̶ad̶ara wãrãda. Idjab̶a jũmarã itea b̶ʌsia Jesura wãrãda Ãcõrẽ Warrada ĩjãnamãrẽã. Maʌ̃ crĩcha dromara Juaʌ̃ba b̶ʌsia 20:31ne: “Jũma naʌ̃gʌra b̶ʌsia bãrãba Jesura Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada, Ãcõrẽ Warrada ĩjãnamãrẽã. Mãwã ĩjãnibʌrʌ idjid̶eba zocai b̶ai arada erob̶ead̶ia.” \ip Naʌ̃ cartad̶e Juaʌ̃ba ebud̶a cawabisia Jesura wãrãda Ãcõrẽneba zesida. Maʌ̃gʌra naãrã cawabisia ẽberãrãba jara panʌneba (1:1-51). Maʌ̃are cawabisia Jesuba ne ununaca siete o b̶ʌd̶eba (2:1neba ab̶a 11:44d̶aa). Maʌ̃are Juaʌ̃ba b̶ʌsia Jesu beui carea b̶ʌd̶ebemada (11:45d̶eba ab̶a 17:26d̶aa), idji igara b̶eaba jidad̶aped̶a crud̶e beaped̶ad̶ad̶ebemada (18:1neba ab̶a 19:42d̶aa) idjab̶a idji ĩjã b̶eaba idji ʌ̃rẽbad̶a unuped̶ad̶ad̶ebemada (20:1neba ab̶a 21:25d̶aa). \ip Naʌ̃ cartad̶e Jesuba ebud̶aara jaradiasia Ãcõrẽ Jaured̶ebemada (3:1-8; 6:63; 7:37-39; 14:15-29; 15:26d̶eba ab̶a 16:15d̶aa, 20:19-23). Maʌ̃ awara ebud̶a bed̶ea b̶ʌa Ãcõrẽba idji Warra quĩrĩã b̶ʌd̶ebemada (5:19-21; 10:17-18; 17:1-26) idjab̶a sãwã idji ĩjã b̶eara quĩrĩã b̶ʌda (3:16-17; 11:33-37; 13:1neba ab̶a 17:26d̶aa). \c 1 \s1 Jesucritora Bed̶ea abadaa \p \v 1 Naãrãed̶a “Bed̶ea” abadada b̶asia.\f + \fr 1:1 \ft Maʌ̃ versículod̶e Juaʌ̃ba Jesucritora Bed̶eada trʌ̃ jarasia. Ara maʌ̃ quĩrãca Jesucritora Bed̶eada trʌ̃ jarasia Apocalipsi 19:13d̶e.\f* Maʌ̃ Bed̶ea abadara Ãcõrẽ ume ãbaa b̶asia. Wãrãda Ãcõrẽda mãwã b̶asia. \v 2 Idjira naãrãed̶a Ãcõrẽ ume b̶asia. \v 3 Idjid̶eba Ãcõrẽba ne jũmada osia. Idji neẽ́ Ãcõrẽba ni cãrẽ sid̶a oẽ́ basía.\f + \fr 1:3 \ft Proverbio 8:22-31. Ʌ̃cʌrʌ judiorãba jarabadjid̶aa Bed̶ea abadara Ãcõrẽ necawaada. Acʌdua 1 Corinto 1:30.\f* \v 4 Bed̶ea abadaba zocai b̶ai arada dia b̶ʌa. Maʌ̃ zocai b̶ai arara ʌ̃naa quĩrãca b̶ʌa, maʌ̃neba Ãcõrẽba ẽberãrãa idjid̶ebemada cawabi b̶ʌ bẽrã. \v 5 Ãcõrẽba cawabi b̶ʌra pãĩmane urua eradrʌ b̶ʌ quĩrãca b̶ʌa. Maʌ̃ uruara pãĩmaba poya quiaẽ́a.\f + \fr 1:5 \fq Maʌ̃ uruara pãĩmaba poya quiaẽ́a.\ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ba idjab̶a jara b̶ʌa: “Maʌ̃ uruara pãĩmaba poya cawaẽ́a.”\f* \p \v 6-7 Ẽberãda b̶asia Borocuebari Juaʌ̃ abadada.\f + \fr 1:6-7 \ft Griego bed̶ead̶e ab̶abe “Juaʌ̃” b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* Ãcõrẽba idjira diabuesia ʌ̃naanebemada bed̶eamãrẽã, jũmarãba ĩjãnamãrẽã. \v 8 Juaʌ̃ra maʌ̃ ʌ̃naaẽ́ basía, ãtebʌrʌ maʌ̃ ʌ̃naanebemada bed̶eabadjia. \v 9 Naʌ̃ ẽjũãne zeida b̶ad̶adrʌ maʌ̃ ʌ̃naa dji ara basía. Idjira jũmarã itea urua b̶ʌa.\f + \fr 1:9 \ft Isaía 49:5-6.\f* \p \v 10 Maʌ̃gʌ ʌ̃naara naʌ̃ ẽjũãne b̶asia. Ãcõrẽba idjid̶eba naʌ̃ ẽjũãra od̶amĩna naʌ̃ ẽjũãnebemarãba idjira cawad̶aẽ́ basía. \v 11 Bajãneba idji druad̶ebemarãmaa zesia. Mãwãmĩna idjira bia edad̶aẽ́ basía. \v 12 Baribʌrʌ idji bia edaped̶ad̶arãba idjira ĩjãsid̶aa. Maʌ̃ bẽrã idjia ãdjirãra b̶ʌsia Ãcõrẽ warrarãda b̶ead̶amãrẽã. \v 13 Ãdjira Ãcõrẽ warrarã bad̶aẽ́ basía ãdji papaba tod̶ad̶eba wa ãdji djibarirãneba. Ãtebʌrʌ Ãcõrẽbʌrʌ idji warrarãda b̶ʌsia. \p \v 14 Bed̶ea abadara naʌ̃ djara edaped̶a dadjirã tãẽna nĩbabadjia. Idji biad̶eba dadjirãra bio carebasia. Idjia dadjirãa ebud̶a cawabisia Ãcõrẽra wãrãda sãwã b̶ʌda. Maʌ̃ne dairãba unusid̶aa idjira dji droma b̶ʌda, dadjirã Zeza Warrada mãwã b̶ʌ bẽrã. \v 15 Borocuebari Juaʌ̃ba idjid̶ebemada nãwã jĩgua jarabadjia: \p –Mʌ̃a naʌ̃ ẽberãnebemada nãwã jara b̶abadjia: “Mʌ̃ caid̶u zebʌrʌra mʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌa, idjira mʌ̃ naẽna b̶ad̶a bẽrã.”– \p \v 16-17 Ãcõrẽba naẽna idji leyda Moised̶eba dadjirãa diasia, baribʌrʌ Jesucritod̶eba dadjirãa cawabisia idjira wãrãda sãwã b̶ʌda idjab̶a idji biad̶eba dadjirãra bio careba b̶ʌda. Wãrãda idji bia waib̶ʌa b̶ʌd̶eba jũma dadjirãra b̶arima zocãrã careba b̶ʌa. \v 18 Ni ab̶aʌba Ãcõrẽra ununacaa.\f + \fr 1:18 \ft Exodo 33:18-20.\f* Baribʌrʌ dji Warra ab̶abe b̶ʌra Ãcõrẽ bẽrã idjab̶a dji Zeza ume ãbaa b̶ʌ bẽrã, dadjirãa cawabisia Ãcõrẽra wãrãda sãwã b̶ʌda.\f + \fr 1:18 \fq Dji Warra ab̶abe b̶ʌra.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãcõrẽ ab̶abe b̶ʌra.” \fq Ãcõrẽ bẽrã idjab̶a.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* \s1 Borocuebari Juaʌ̃nebema \r Mateo 3:11-12; Marco 1:7-8; Luca 3:15-17 \p \v 19-20 Judiorã dji dromarãba Jerusaleʌ̃neba sacerdoterãda, levitarã sid̶a Juaʌ̃maa diabuesid̶aa. Maʌ̃gʌrãba Juaʌ̃a iwid̶isid̶aa: \p –¿Bʌra cai? ¿Bʌra Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aca?– \p Maʌ̃ne idjia ebud̶a jarasia: \p –Mʌ̃ra Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aẽ́a.–\f + \fr 1:19-20 \fq Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada.\ft Maʌ̃ra griego bed̶ead̶e “Crito” b̶ʌ́ b̶ʌa. Critora trʌ̃ẽ́a. Jara b̶ʌa “Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada” wa “Ãcõrẽba dadjirã Boroda b̶ʌd̶ada.” Arameo bed̶ead̶e jarabadaa “Mesías.”\f* \p \v 21 Ãdjirãba wayacusa iwid̶isid̶aa: \p –¿Mãẽteara bʌra cai? ¿Bʌra Elíaca?–\f + \fr 1:21 \ft Malaquia 4:5-6.\f* \p Idjia panusia: \p –Mʌ̃ra Eliaẽ́a.– \p Ãdjirãba waya iwid̶isid̶aa: \p –Bʌra ¿Ãcõrẽneba bed̶eabari dji droma b̶ʌ zeida b̶ad̶aca?–\f + \fr 1:21 \ft Deuteronomio 18:15-19.\f* \p Idjia panusia: \p –Mʌ̃ra maʌ̃gʌẽ́a.– \p \v 22 Maʌ̃ carea ãdjirãba iwid̶isid̶aa: \p –¿Mãẽteara bʌra cai? Dai diabueped̶ad̶arãa bʌd̶ebemada jarad̶e wãnida panʌa. Ara bʌdjid̶ebemada daia ¿cãrẽda jarai?– \p \v 23 Maʌ̃ne Juaʌ̃ba panusia: \p –Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba nãwã jarasia: “Ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e ab̶aʌba naʌ̃da jara b̶ʌa: Dadji Boro ora jipa jarid̶adua.”\f + \fr 1:23 \ft Isaía 40:3.\f* Mʌ̃ra maʌ̃ ẽberãa.– \p \v 24 Juaʌ̃maa diabueped̶ad̶arãra ʌ̃cʌrʌ pariseorã basía.\f + \fr 1:24 \ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ba idjab̶a nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Juaʌ̃maa diabueped̶ad̶arãra pariseorãba diabuesid̶aa.”\f* \v 25 Maʌ̃gʌrãba idjía iwid̶isid̶aa: \p –Bʌda Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aẽ́bʌrʌ, idjab̶a Eliaẽ́bʌrʌ, idjab̶a Ãcõrẽneba bed̶eabari dji dromaẽ́bʌrʌ, ¿cai trʌ̃neba bʌa ẽberãrãra jãwã borocuecua b̶ʌ?– \p \v 26-27 Juaʌ̃ba nãwã panusia: \p –Mʌ̃ara baidoba borocuebaria. Baribʌrʌ mʌ̃ caid̶u zeida b̶ad̶ara bãrã tãẽna b̶ʌmĩna bãrãba idjira adua panʌa. Idjira mʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌ bẽrã, idjia jĩrũne jʌ̃ b̶ʌ ẽrãi carea mʌ̃ra bia b̶ʌẽ́a.– \p \v 28 Jũma maʌ̃gʌra mãwãsia ẽjũã Betania abadama, Jordaʌ̃ do waa quĩrãrẽ ʌ̃mãdau odjabariare Juaʌ̃ba borocue b̶ad̶ama.\f + \fr 1:28 \ft Maʌ̃ Betaniara dji Jerusaleʌ̃ caita b̶ʌ puruẽ́a. Ʌ̃cʌrʌmaarã Juaʌ̃ba Betaniada b̶ʌsia Batanea drua trʌ̃da ãĩ b̶ʌbʌrʌd̶eba. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌ cartad̶e “Betábara” b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* \s1 Jesura Ãcõrẽ Oveja Zaquea \p \v 29 Maʌ̃ nurẽma Juaʌ̃ba Jesuda idjimaa zebʌrʌda unusia. Maʌ̃ne idjia jarasia: \p –¡Acʌd̶adua! Jãʌ̃drʌ Ãcõrẽ oveja zaquea. Idjid̶eba Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãnebemarãba cadjirua obadara quĩrãdoaya.\f + \fr 1:29 \ft Levitico 16:20-22.\f* \v 30 Idjid̶ebemada mʌ̃a naẽna jarasia: “Mʌ̃ caid̶u zebʌrʌra mʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌa, idjira mʌ̃ naẽna b̶ad̶a bẽrã.” \v 31 Naẽna mʌ̃a adua b̶asia Jesuda mãwã b̶ʌda. Baribʌrʌ mʌ̃a baidoba borocue b̶ʌa israelerãba cawad̶amãrẽã caida Ãcõrẽba diabued̶ada.– \p \v 32 Idjab̶a jarasia: \p –Mʌ̃a unusia Ãcõrẽ Jaurera bajãneba puchirã quĩrãca zeped̶a Jesu ume b̶ebʌrʌda. \v 33 Mʌ̃a adua b̶asia idjira dji dromaara b̶ʌda. Baribʌrʌ mʌ̃a borocuemãrẽã Ãcõrẽba diabuesid̶e nãwã jarasia: “Bʌa unuya mʌ̃ Jaurera ab̶aʌ ẽberã ʌ̃rʌ̃ zeped̶a idji ume b̶ebʌrʌda. Unubʌrʌd̶e bʌa cawaya maʌ̃ ẽberãbʌrʌ mʌ̃ Jaurera dia b̶eida.”\f + \fr 1:33 \fq Mʌ̃ Jaurera dia b̶eida.\ft Griego bed̶ead̶e “mʌ̃ Jaured̶eba borocue b̶eida” b̶ʌ́ b̶ʌa. Ezequiel 36:25-27; Isaía 11:1-2; Joel 2:28-29.\f* \v 34 Mʌ̃a maʌ̃gʌra unusia. Maʌ̃ carea mʌ̃a jara b̶ʌa idjira wãrãda Ãcõrẽ Warrada.– \s1 Jesu ume nĩbabadarã dji naãrãbemarã \r Mateo 4:18-22; Marco 1:16-20; Luca 5:2-11 \p \v 35 Maʌ̃ nurẽma Borocuebari Juaʌ̃ra wayacusa arima b̶asia. Idjab̶a idji ume nĩbabadarãda umé panasid̶aa. \v 36 Maʌ̃ne Juaʌ̃ba Jesura caita wãbʌrʌda unuped̶a jarasia: \p –¡Acʌd̶adua! Jari b̶ʌdrʌ Ãcõrẽ Oveja zaquea.– \p \v 37 Maʌ̃ ũrĩnaped̶a Juaʌ̃ ume nĩbabadarã umébemara Jesu caid̶u wãsid̶aa. \v 38 Jesuba jẽda acʌbʌrʌd̶e idji caid̶u zebʌdada unusia. Maʌ̃ne iwid̶isia: \p –Bãrãba ¿cãrẽda quĩrĩã panʌ?– \p Ãdjia jarasid̶aa: \p –Rabi, bʌra ¿sãma b̶abari?– (Maʌ̃ bed̶ea Rabiba jara b̶ʌa “Jaradiabari.”) \p \v 39 Jesuba panusia: \p –Acʌd̶e zed̶adua.– \p Ara maʌ̃da wãnaped̶a unusid̶aa sãma b̶abarida. Maʌ̃ ewarid̶e idji ume panesid̶aa quewara babʌrʌ bẽrã. \p \v 40 Juaʌ̃ba jarad̶a ũrĩnaped̶a Jesu caid̶u wãped̶ad̶ara umé panasid̶aa. Ab̶a Simoʌ̃ Pedro djaba Andre basía. \v 41 Andrera Jesuma b̶aped̶a naãrã idji djaba Simoʌ̃da jʌrʌd̶e wãsia. Unuped̶a jarasia: \p –Daiba unusid̶aa Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada.–\f + \fr 1:41 \fq Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada.\ft Maʌ̃ra griego bed̶ead̶e “Crito” b̶ʌ́ b̶ʌa. Critora trʌ̃ẽ́a. Jara b̶ʌa “Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada” wa “Ãcõrẽba dadjirã Boroda b̶ʌd̶ada.” Arameo bed̶ead̶e jarabadaa “Mesías.”\f* \p \v 42 Maʌ̃be Andreba Simoʌ̃ra Jesumaa edesia. Jũẽped̶ad̶acarea Jesuba Simoʌ̃maa acʌped̶a jarasia: \p –Bʌra Joná warra Simoʌ̃a, baribʌrʌ id̶iba ʌ̃taa bʌra Cepa ad̶ia.–\f + \fr 1:42 \fq Joná.\ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ trʌ̃ra Juaʌ̃ abadaa. \fq Cepa, Pedro.\ft Maʌ̃gʌrã trʌ̃ba jarabadaa “mõgara.”\f* (Maʌ̃ trʌ̃ Cepara idjab̶a Pedro abadaa.) \s1 Jesuba Pelipe, Natanael sid̶a trʌ̃na \p \v 43 Nurẽma Jesuba Galilea druad̶aa wãida crĩchasia. Maʌ̃ bẽrã Pelipeda jʌrʌsia. Unuped̶a jarasia: \p –Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bʌra mʌ̃ ume nĩbaida.– \p \v 44 Maʌ̃ Pelipera Betsaidá purud̶ebema basía. Andrera idjab̶a Pedro sid̶a mamabema basía. \v 45 Maʌ̃ne Pelipeba Natanaelda jʌrʌd̶e wãsia. Unuped̶a jarasia: \p –Moiseba b̶ʌd̶a leyd̶e jara b̶ʌ ẽberãda daiba unusid̶aa. Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba idjid̶ebemada b̶ʌsid̶aa. Idjira Jose warra Jesu Nazared̶ebemaa.– \p \v 46 Natanaelba Pelipea jarasia: \p –¿Mãwãra dadjirã bia duananira Nazared̶eba zeica?– \p Pelipeba jarasia: \p –Wãna acʌd̶e.– \p \v 47 Jesuba Natanael idjimaa zebʌrʌ unusid̶e jarasia: \p –¡Acʌd̶adua! Naʌ̃drʌ wãrãda israelerã dji araa. Djãrãra cũrũgacaa.– \p \v 48 Natanaelba Jesura unuca bad̶a bẽrã iwid̶isia: \p –Bʌa mʌ̃nebemada ¿sãwã cawa b̶ʌ?– \p Jesuba panusia: \p –Pelipeba bʌ jʌrʌd̶e wãi naẽna mʌ̃a cawa b̶asia bʌra higojõ bacuru edrecare b̶ʌda.– \p \v 49 Maʌ̃ carea Natanaelba jarasia: \p –Jaradiabari, bʌra wãrãda Ãcõrẽ Warraa. Bʌra dadji israelerã Boroa.– \p \v 50 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Mʌ̃a bʌra higojõ bacuru edrecare b̶ʌda cawasiad̶a a b̶ʌ carea ¿bʌa mãwã crĩcha b̶ʌca? Maʌ̃ cãyãbara ne ununaca waib̶ʌara b̶eada zocãrã unuya.– \p \v 51 Maʌ̃be Jesuba jarasia: \p –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãba bajãra ewa nũmʌda ununia. Idjab̶a ununia bajãnebema nezocarãra mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a b̶ʌmaa ud̶aa zed̶aped̶a ʌ̃taa wã duanʌda.–\f + \fr 1:51 \ft Genesi 28:12.\f* \c 2 \s1 Jesuba baidoda uva b̶a babisia \p \v 1 Ewari ũbea bad̶acarea ẽberãda dji edasid̶aa Caná purud̶e Galilea druad̶e. Maʌ̃ carea b̶ʌsrid̶a ewarida o panasid̶aa. Jesu papada mama b̶asia. \v 2 Jesura, idji ume nĩbabadarã sid̶a maʌ̃ quima edabʌrʌ b̶ʌsrid̶a o panʌmaa jarasid̶aa wãnamãrẽã. \v 3 Mãwã panʌne uva b̶ara jõna bẽrã dji papaba Jesua jarasia: \p –Uva b̶ara jõsia.– \p \v 4 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Papa, ¿cãrẽ cãrẽã bʌa mʌ̃́a maʌ̃gʌra jara b̶ʌ? Mʌ̃ ewarira wad̶i jũẽẽ́ b̶ʌa.–\f + \fr 2:4 \fq Mʌ̃ ewari.\ft Ʌ̃cʌrʌmaarã Jesuba jara b̶asia idji bead̶id̶ebemada. Dewararãmaarã Jesuba jara b̶asia idjira Ãcõrẽba diai jarad̶a ebud̶a cawabi ewarid̶ebemada. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌmaarã jara b̶ʌa Jesuba uva b̶a diaid̶ebemada wa idjia ne ununaca oi ewarid̶ebemada.\f* \p \v 5 Baribʌrʌ Jesu papaba dji jed̶e panʌ́a jarasia: \p –Idjia jarabʌrʌra jũma od̶adua.– \p \v 6 Maʌ̃ne sei zoco waib̶ʌa mõgara od̶ada arima panasid̶aa. Judiorãba maʌ̃ zocod̶eba baidoda juebadjid̶aa ne sʌgʌd̶aped̶a Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ead̶i carea. Zocoza veinte wa treinta galoʌ̃ poya b̶easia.\f + \fr 2:6 \fq Veinte wa treinta galoʌ̃.\ft Ʌ̃cʌrʌ traduccioʌ̃ne b̶ʌsid̶aa ochenta wa cien litro. Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “metreta umé wa ũbea.”\f* \v 7 Maʌ̃ne Jesuba uva b̶a jed̶e panʌ́a jarasia: \p –Za b̶ea zocoda baidoba birad̶adua.– \fig Juaʌ̃ 2:1-11|src="CN01667B.tif" size="span" ref="John 2:6" \fig* \p Ara maʌ̃da bira tʌ nũmʌsid̶aa. \v 8 Maʌ̃be Jesuba jarasia: \p –Jãʌ̃be maãrĩ jued̶aped̶a uva b̶a jed̶e panʌ boromaa eded̶adua.– \p Ara maʌ̃da mãwã osid̶aa. \v 9 Maʌ̃be uva b̶a jed̶e panʌ boroba maʌ̃ baido bad̶ada do zasia. Wãrãda uva b̶ada dosia, baribʌrʌ idjia adua b̶asia sãma juesid̶ada. Ab̶abe dji jed̶e panʌbʌrʌ cawa panasid̶aa. Uva b̶a jed̶e panʌ boroba dji umaquĩrã quima edaya b̶ʌda trʌ̃ped̶a jarasia: \p \v 10 –Jũmarãba naãrã uva b̶a biara b̶ʌda jed̶ebadaa. Jĩrũare quĩrã pʌrrʌa duanenacarea uva b̶a mãcuaẽ́ b̶ʌda jed̶ebadaa. Baribʌrʌ bʌa uva b̶a dji biara b̶ʌ mẽrã erob̶ad̶ada ʌ̃rãbʌrʌ jed̶ebibʌrʌa.– \p \v 11 Maʌ̃ ne ununaca naãrã od̶ara Jesuba Caná purud̶e Galilea druad̶e osia. Maʌ̃gʌd̶eba idjira dji Dromada unubisia. Mãwã idji ume nĩbabadarãba idjira wãrãda ĩjãsid̶aa. \p \v 12 Mãwãnacarea Jesura Capernauʌ̃ purud̶aa wãsia. Idji papada, idji djabarãda, idji ume nĩbabadarã sid̶a idji ume ãbaa wãsid̶aa. Mama dãrã pananaẽ́ basía. \s1 Jesuba ne nẽdobuebadarã ãyã jʌrecuad̶a \r Mateo 21:12-13; Marco 11:15-18; Luca 19:45-46 \p \v 13 Judiorã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewarida caita b̶asia.\f + \fr 2:13 \ft Exodo 12:1-27.\f* Maʌ̃ bẽrã Jesura Jerusaleʌ̃naa wãsia. \v 14 Mama Ãcõrẽ de droma dajada unusia Ãcõrẽa babue diad̶i careabemada nẽdobue panʌda. Pacada, ovejada, puchirã sid̶a nẽdobue panasid̶aa. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ de dromane diaida b̶ʌ paratara dji drua ãĩba zebʌdarãa nẽbʌa nẽdobuebadjid̶aa ãĩbema paratara diacara panana bẽrã. \v 15 Maʌ̃ carea Jesuba jʌ̃carada soa quĩrãca osia. Maʌ̃ba Ãcõrẽ de dajada duanʌra, ãdji ovejada, ãdji paca sid̶a jũma ãyã jʌretacuasia. Dji parata nẽdobuebada mesa coretacuabʌrʌd̶e ãdji paratara egode cua dogosia. \v 16 Mãwã obʌrʌd̶e idjia puchirã nẽdobuebadarãa jarasia: \p –Jũma naʌ̃gʌra ãyã eded̶adua. Mʌ̃ Zeza dera ne nẽdobuebada deda orãnadua.– \p \v 17 Maʌ̃ne idji ume nĩbabadarãba quĩrãnebasid̶aa Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌda: “Bʌ de dromara mʌ̃a bio quĩrĩã b̶ʌ bẽrã mʌ̃ra beuya.”\f + \fr 2:17 \ft Salmo 69:9. Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bʌ de dromara mʌ̃a bio quĩrĩã b̶ʌ bẽrã mʌ̃ra babueya.”\f* \p \v 18 Mãwã b̶ʌd̶e judiorã dji dromarãda arima panasid̶aa. Maʌ̃gʌrãba Jesua jarasid̶aa: \p –Dairãa unubidua Ãcõrẽba bʌ́a jãwã obi b̶ʌda.– \p \v 19 Jesuba panusia: \p –Naʌ̃ de dromada ãrĩnibʌrʌ, mʌ̃a ewari ũbead̶e wayacusa oya.– \p \v 20 Maʌ̃ne judiorã dji dromarãba jarasid̶aa: \p –Naʌ̃ Ãcõrẽ de dromara 46 poa edesia jũma pãrãni carea.\f + \fr 2:20 \ft Ãcõrẽ de droma pãrãnada cuarenta y sei poa edesia baribʌrʌ waib̶ʌara o panana bẽrã pãrãnaca basía.\f* Maʌ̃da bʌa ¿sãwã ewari ũbead̶e jũma oyad̶a a b̶ʌ?– \p \v 21 Jesuba naʌ̃ de dromaana asid̶e ara idjid̶ebemada bed̶ea b̶asia. \v 22 Idji ʌ̃rẽbad̶acarea idji ume nĩbabadarãba quĩrãnebasid̶aa idjia mãwã jarad̶ada. Maʌ̃be ãdjirãba Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌra, Jesuba jarad̶a sid̶a wãrãda ĩjãsid̶aa. \s1 Jesuba ẽberãrã sãwã b̶ea cawad̶a \p \v 23 Judiorã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewarid̶e Jesura Jerusaleʌ̃ne b̶asia. Maʌ̃ne zocãrã ne ununacada osia. Maʌ̃ carea zocãrãba idjira ĩjãsid̶aa. \v 24 Baribʌrʌ Jesuba jũmarã crĩchada cawa b̶ʌ bẽrã ĩjãẽ́ basía ãdjia wãrãda ĩjã panʌda. \v 25 Jũmarã soda cawa b̶ʌ bẽrã ni ab̶aʌba idjía ẽberãrã sãwã b̶eada jarad̶iẽ́ panasid̶aa. \c 3 \s1 Jesu Nicodemo ume bed̶ead̶a \p \v 1 Pariseoda b̶asia Nicodemo abadada. Idjira judio dji droma basía. \v 2 Maʌ̃ Nicodemora diamasi Jesumaa wãsia. Maʌ̃be Jesua jarasia: \p –Jaradiabari, dairãba cawa panʌa bʌra Ãcõrẽba diabued̶ada. Bʌa o b̶ʌ ne ununacara ni ab̶aʌ ẽberãba poya oẽ́a Ãcõrẽda idji ume b̶ʌẽ́bʌrʌ.– \p \v 3 Jesuba idjía jarasia: \p –Wãrã arada mʌ̃a bʌ́a jaraya: ẽberãda wayacusa tod̶aẽ́bʌrʌ Ãcõrẽ purud̶ebema baẽ́a.–\f + \fr 3:3 \fq Wayacusa toẽ́bʌrʌ.\ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ba idjab̶a jara b̶ʌa: “Bajãneba toẽ́bʌrʌ.”\f* \p \v 4 Maʌ̃ carea Nicodemoba idjía iwid̶isia: \p –¿Sãwã dadji drõã b̶ʌda wayacusa tod̶i? Mãẽteara ¿dadji papa b̶ited̶a wãida b̶ʌca wayacusa tod̶amãrẽã?– \p \v 5 Jesuba panusia: \p –Wãrãda mʌ̃a bʌ́a jaraya: baidod̶eba, Ãcõrẽ Jaured̶eba bid̶a tod̶aẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽ purud̶ebema baẽ́a.\f + \fr 3:5 \ft Ʌ̃cʌrʌmaarã maʌ̃ bed̶eaba nãwã jara b̶ʌa: “Ãcõrẽ Jaureba ẽberã sʌgʌped̶a wayacusa tobiẽ́bʌrʌ, maʌ̃ ẽberãra Ãcõrẽ purud̶ebema baẽ́a.”\f* \v 6 Dadji papaba tod̶ara naʌ̃ djarad̶eba zed̶aa, baribʌrʌ wayacusa tod̶ara Ãcõrẽ Jaured̶eba tod̶aa. \v 7 Mʌ̃a wayacusa tod̶ida panʌana ad̶a carea jũmawãyã crĩcharãdua. \v 8 Nãũrãra bariduaareba puábaria. Dji jĩguara ũrĩbarimĩna cawacaa sãmaareba zeida idjab̶a sãmaa wãida. Ara maʌ̃ quĩrãca b̶ʌa Ãcõrẽ Jaured̶eba tod̶ara. Ãcõrẽ Jaurera ununacamĩna cawa panʌa ẽberã sod̶e sãwã o b̶ʌda.– \p \v 9 Nicodemoba jarasia: \p –Ãcõrẽ Jaureba ¿sãwã maʌ̃ra mãwã oi?– \p \v 10 Jesuba panusia: \p –Bʌra Israeld̶ebemarãa Ãcõrẽ bed̶ea jaradiabari dji dromamĩna ¿maʌ̃da adua b̶ʌca? \v 11 Wãrã arada mʌ̃a bʌ́a jaraya: daiba cawa panʌnebemada, unu panʌnebema sid̶a bed̶ea panʌa baribʌrʌ daiba bed̶ea panʌra bãrãba ĩjãnacaa. \v 12 Mʌ̃a naʌ̃ ẽjũãne unubadad̶ebema jara b̶ʌda bãrãba ĩjãnacabʌrʌ, bajãnebemada jaraibʌrʌ ¿sãwã ĩjãni? \p \v 13 Ni ab̶aʌda bajãnaa wãnacaa maʌ̃ cawai carea. Ab̶abe mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aba maʌ̃ra cawa b̶ʌa, bajãneba zed̶a bẽrã.\f + \fr 3:13 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e idjab̶a b̶ʌ́ b̶ʌa: “Idjira bajãne b̶ʌ bẽrã.”\f* \v 14-15 Moiseba ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e dama ʌ̃tʌ jira b̶ʌd̶a quĩrãca,\f + \fr 3:14-15 \ft Numero 21:4-9.\f* mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ʌ̃tʌ jira b̶ʌd̶ia mʌ̃ ĩjãbʌdara Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶ead̶amãrẽã.–\f + \fr 3:14-15 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e idjab̶a b̶ʌ́ b̶ʌa: “Beud̶aped̶a aduarãnamãrẽã.”\f* \p \v 16 Wãrãda Ãcõrẽba ẽberãrã bio quĩrĩã b̶ʌ bẽrã idji Warra ab̶a b̶ʌda naʌ̃ ẽjũãnaa diabuesia jũma idji ĩjãbʌdara aduarãnamãrẽã, ãtebʌrʌ idji ume ewariza zocai b̶ead̶amãrẽã. \v 17 Ãcõrẽba idji Warrara naʌ̃ ẽjũãnaa diabueẽ́ basía ẽberãrã bed̶ead̶e b̶ʌmãrẽã ãtebʌrʌ diabuesia ẽdrʌ edamãrẽã. \v 18 Ãcõrẽba idji Warra ĩjã b̶ʌra bed̶ead̶e b̶ʌad̶a aẽ́a. Baribʌrʌ idji Warra ĩjãẽ́ b̶ʌra Ãcõrẽba bed̶ead̶e b̶ʌad̶a abaria, idji Warra ab̶a b̶ʌda igara b̶ʌ bẽrã. \p \v 19 Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãnebemarãra bed̶ead̶e panʌana abaria naʌ̃ carea: ʌ̃naara naʌ̃ ẽjũãne zesia jũmarãba sãwã nĩbad̶ida panʌda ununamãrẽã. Baribʌrʌ ẽberãrãba obadara cadjirua bẽrã pãĩmadrʌ biara quĩrĩãsid̶aa. \v 20 Jũma cadjirua obadaba ʌ̃naara quĩrĩãnacaa. Ʌ̃naanaa zed̶acaa ãdjia cadjirua o panʌra cawarãnamãrẽã. \v 21 Baribʌrʌ jũma wãrã ẽpẽ b̶eara ʌ̃naanaa ze panʌa ãdjia Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca obadada jũmarãba cawad̶amãrẽã. \s1 Borocuebari Juaʌ̃ba Jesud̶ebema bed̶ead̶a \p \v 22 Mãwãnacarea Jesura idji ume nĩbabadarã sid̶a Judea druad̶aa wãsid̶aa. Mama panasid̶ad̶e idji ĩjãbʌdara borocuebadjia. \v 23 Maʌ̃misa Juaʌ̃ba borocue b̶abadjia Enoʌ̃ne Salim puru caita. Mama baidoda egorod̶eba ʌ̃taa bogadrʌ nũmabadjia. Ẽberãrãra idjimaa wãbadjid̶aa, maʌ̃ne idjia borocuebadjia. ( \v 24 Maʌ̃gʌra mãwãsia Juaʌ̃ preso jidad̶i naẽna.) \v 25 Maʌ̃ ewarid̶e ʌ̃cʌrʌ Juaʌ̃ ume nĩbabadarãda dewara judio ume caicayasid̶aa Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ead̶i carea ne sʌgʌbadad̶ebema carea.\f + \fr 3:25 \fq Dewara judio.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “judiorã.”\f* \v 26 Mãwãnacarea Juaʌ̃maa wãnaped̶a jarasid̶aa: \p –Jaradiabari, bʌ ume Jordaʌ̃ quĩrãrẽ b̶ad̶aba ẽberãrãra borocue b̶ʌa. Idjid̶ebemada bʌa bed̶easia. Jũmarãda idjimaa wã duanʌa.– \p \v 27 Maʌ̃ carea Juaʌ̃ba jarasia: \p –Ãcõrẽba iduaribiẽ́bʌrʌ, ni ab̶aʌba ẽberãrãra zocãrã jʌrʌ peẽ́a. \v 28 Bãrãba mʌ̃a jarad̶ara ũrĩsid̶aa. Mʌ̃a jarasia mʌ̃ra Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aẽ́da. Idjab̶a jarasia mʌ̃ra Ãcõrẽba idji na diabuesida ẽberãrãba cawad̶amãrẽã mʌ̃ caid̶u zeid̶ebemada. \v 29 Quima edabʌdad̶e dji wẽrã edabʌrʌ umaquĩrãda dji dromaa. Idji ume dji biada arima b̶ebaria idjia jarabʌrʌra ĩjã oi carea. Baribʌrʌ b̶ʌsrid̶a b̶ʌa idji bed̶eada ũrĩ b̶ʌ bẽrã. Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃a ũrĩ b̶ʌa mʌ̃ dji biaba ẽberãrãra jʌre b̶ʌda. Maʌ̃ carea mʌ̃ra bio b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. \v 30 Idjida dji dromaara b̶aida b̶ʌa. Mʌ̃ra ed̶aara b̶aida b̶ʌa.– \s1 Ʌ̃taarebema ẽberã \p \v 31 Ʌ̃taareba ze b̶ʌra jũmarã cãyãbara dji dromaara b̶ʌa. Naʌ̃ ẽjũãne b̶eara naʌ̃ ẽjũãnebema bẽrã ab̶a namabemadrʌ bed̶eabadaa. Maʌ̃ bẽrã bajãneba ze b̶ʌra jũmarã cãyãbara dji dromaara b̶ʌa. \v 32 Idjiabʌrʌ bed̶ea b̶ʌa bajãne ununanebemada, ũrĩnanebema sid̶a. Mãwãmĩna idjia bed̶ea b̶ʌra naʌ̃ ẽjũãnebemarã ni ab̶aʌba ĩjãnacaa. \v 33 Baribʌrʌ idji bed̶ea ĩjã b̶ʌba cawa b̶ʌa Ãcõrẽba jara b̶ʌra wãrãda. \v 34 Ãcõrẽba diabued̶aba Ãcõrẽ bed̶eada jarabaria, Ãcõrẽba idji Jaureda idji ume b̶emãrẽã diad̶a bẽrã. \v 35 Dadji Zeza Ãcõrẽba idji Warrara quĩrĩã b̶ʌa; maʌ̃ bẽrã ne jũmada diasia idji jʌwaed̶a erob̶amãrẽã. \v 36 Idji Warra ĩjã b̶ʌra Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aya, baribʌrʌ dji Warra igara b̶ʌra Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aẽ́a. Ara nawena Ãcõrẽba idjira cawa o b̶ʌcãrĩa. \c 4 \s1 Jesu Samariad̶ebema wẽrã ume bed̶ead̶a \p \v 1 Maʌ̃ ewarid̶e pariseorãba ũrĩsid̶aa Jesuba Juaʌ̃ cãyãbara ẽberãrã zocãrãara erob̶ʌda idjab̶a borocue b̶ʌda. ( \v 2 Wãrãda Jesuba ẽberãrãra borocueẽ́ basía. Idji ume nĩbabadarãbʌrʌ borocuebadjid̶aa.) \v 3 Pariseorãba maʌ̃ ũrĩped̶ad̶ada Jesuba cawad̶a bẽrã Judea druad̶e b̶ad̶ada Galilea druad̶aa wayacusa wãsia. \p \v 4 Baribʌrʌ Galilead̶aa wãi carea Samaria druad̶e wãida b̶asia. \v 5 Wãbʌrʌd̶e Samariad̶e b̶ʌ puru Sicar abadama jũẽne wãsia. Maʌ̃ purura Jacoboba idji warra Josea diad̶a ẽjũã caita b̶ʌa.\f + \fr 4:5 \ft Genesi 33:18-20; 48:21-22; Josue 24:32.\f* \v 6 Mama baido juebada uriada b̶asia Jacobo querasid̶e bad̶ada. Umatipa babod̶od̶e Jesura od̶e nĩba sẽ b̶asia. Maʌ̃ bẽrã maʌ̃ baido juebada uria caita chũmesia. \v 7-8 Jesu ume nĩbabadarãra purud̶aa wãnoasid̶aa cod̶i carea ne nẽdod̶e. Mãwã b̶ʌd̶e wẽrã Samariad̶ebemada baido jued̶e zesia. Jesuba maʌ̃ wẽrãa jarasia: \p –Mʌ̃́a baidoda diadua.– \p \v 9 Maʌ̃ne wẽrãba Jesua jarasia: \p –Mʌ̃ra Samariad̶ebema wẽrãa. ¿Cãrẽ cãrẽã judioba mʌ̃́a baidoda iwid̶i b̶ʌ?– \p Idjia mãwã jarasia judiorãba Samariad̶ebemarã quĩrĩãnaca bẽrã.\f + \fr 4:9 \fq Judiorãba Samariad̶ebemarã quĩrĩãnaca bẽrã.\ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ba idjab̶a nãwã jara b̶ʌa: “Judiorãra Samariad̶ebema eped̶ecod̶e ne cod̶aca bẽrã.”\f* \p \v 10 Jesuba panusia: \p –Ãcõrẽba dia b̶ʌda bʌa cawabʌrʌbara idjab̶a za baido iwid̶i b̶ʌda caida cawabʌrʌbara, bʌa mʌ̃́a baidoda iwid̶icasia. Maʌ̃be mʌ̃a baido zocai b̶ai djiwid̶i diabarida diacasia.– \p \v 11 Wẽrãba jarasia: \p –Bʌa ¿cãrẽba baido juei? Naʌ̃ baidora ed̶u b̶ʌa. Maʌ̃ zocai b̶ai djiwid̶i diabari baidora ¿bʌa sãma juei? \v 12 Dairã drõã naẽnabema Jacoboba naʌ̃ baidora dairã itea amesia. Naʌ̃gʌd̶ebemada idjia do b̶abadjia. Idji warrarãba, idji animarã bid̶a dobadjid̶aa. ¿Mãwãra bʌra Jacobo cãyãbara dji dromaara b̶ʌca?– \p \v 13 Jesuba panusia: \p –Bariduaba za b̶ʌ baidoda doibʌrʌ, wayacusa opichiaya. \v 14 Baribʌrʌ mʌ̃a dia b̶ʌ baido dobʌrʌra waa opichiaẽ́a. Idjira Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aya, mʌ̃a dia b̶ʌ baidora idjid̶e ewariza bogadrʌ b̶ʌ quĩrãca b̶ai bẽrã.– \p \v 15 Maʌ̃ne wẽrãba jarasia: \p –Mãẽteara maʌ̃ baidora mʌ̃́a diadua waa opichiarãmãrẽã, idjab̶a waa nama baido jued̶e ze amaaba.– \p \v 16 Maʌ̃ carea Jesuba jarasia: \p –Bʌ quimada trʌ̃ne wãped̶a namaa zed̶adua.– \p \v 17 Wẽrãba jarasia: \p –Mʌ̃ra quima neẽ́ b̶ʌa.– \p Jesuba jarasia: \p –Bʌa jara b̶ʌra wãrãa. Bʌra quima neẽ́ b̶ʌa. \v 18 Wãrãda bʌa quima juesuma edabʌrʌa. Idjab̶a bʌa naʌ̃ ewarid̶e erob̶ʌra bʌ quimaẽ́a. Bʌa jara b̶ʌra wãrãa.– \p \v 19 Maʌ̃ carea wẽrãba jarasia: \p –Mʌ̃maarã bʌra Ãcõrẽneba bed̶eabarida jãwã b̶ʌa. \v 20 Dai drõã naẽnabemarãba naʌ̃ eyad̶e Ãcõrẽa bia bed̶eabadjid̶aa,\f + \fr 4:20 \ft Samariad̶ebemarãba Guerizim eyad̶e Ãcõrẽa bia bed̶eabadjid̶aa. Josuera, idji ume panʌ sid̶a mama Ãcõrẽa bia bed̶easid̶aa (Josue 8:30-35). Ebal eyara Guerizim quĩrãpe b̶ʌa.\f* baribʌrʌ bãrã judiorãba jarabadaa Jerusaleʌ̃nebʌrʌ idjía bia bed̶ead̶ida panʌda. ¿Sãmabʌrʌ wãnida panʌ Ãcõrẽa bia bed̶ead̶i carea?– \p \v 21 Jesuba panusia: \p –Mʌ̃a jara b̶ʌra ĩjãdua. Ewari ab̶a naʌ̃ eyad̶e idjab̶a Jerusaleʌ̃ne bid̶a dadji Zeza Ãcõrẽa bia bed̶ead̶e wãnaẽ́a. \v 22 Bãrã Samariad̶ebemarãba Ãcõrẽa bia bed̶eabadamĩna idjira adua panʌa. Baribʌrʌ dai judiorãba idjira cawa panʌa, judiorãneba Ãcõrẽba sãwã ẽberãrã ẽdrʌ edabarida cawabi b̶ʌ bẽrã.\f + \fr 4:22 \ft Isaía 2:2-3.\f* \v 23 Baribʌrʌ ewari jũẽida b̶ad̶ara jũẽsia. Id̶ira dadji Zezaba quĩrĩã b̶ʌa ẽberãrãba ãdji b̶eamaʌba bia bed̶ead̶ida idji Jaured̶eba idjab̶a wãrãda cawa panʌneba. Ab̶a mãwãbʌrʌ idjía arid̶e bia bed̶ead̶ia. \v 24 Ãcõrẽra jaurea. Maʌ̃ bẽrã ẽberãrãba idjía bia bed̶ea quĩrĩã panʌbʌrʌ mãwã od̶ida panʌa idji Jaured̶eba idjab̶a wãrãda cawa panʌneba.– \p \v 25 Wẽrãba jarasia: \p –Mʌ̃a cawa b̶ʌa Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara wãrãda zeida.\f + \fr 4:25 \fq Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶a.\ft Griego bed̶ead̶e “Crito” b̶ʌ́ b̶ʌa. Arameo bed̶ead̶e jarabadaa “Mesías.” Critora idjab̶a Mesíara trʌ̃ẽ́a, ãtebʌrʌ jara panʌa “Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶a” wa “Ãcõrẽba dadjirã Boroda b̶ʌd̶a.”\f* Idji zebʌrʌd̶e dadjirãa ne jũmada cawabiya.– \p \v 26 Maʌ̃ bẽrã Jesuba jarasia: \p –Mʌ̃, bʌ ume bed̶ea b̶ʌda idjía.– \p \v 27 Mãwã b̶ʌd̶e Jesu ume nĩbabadarãra purud̶eba jẽda zesid̶aa. Ãdjirãba cawa crĩchad̶aẽ́ panesid̶aa Jesura wẽrã ume bed̶ea b̶ʌda unune zeped̶ad̶a bẽrã. Baribʌrʌ ni ab̶aʌba Jesua iwid̶id̶aẽ́ basía cãrẽda quĩrĩã b̶asida wa cãrẽã wẽrã ume bed̶ea b̶asida. \v 28 Maʌ̃be wẽrãba idji zocora ameped̶a purud̶aa wãsia. Jũẽped̶a ẽberãrãa jarasia: \p \v 29 –Mʌ̃a ununa ẽberãda acʌd̶e wãnadrʌ. Idjia mʌ̃́a jarasia jũma mʌ̃a naẽna od̶ada. Mʌ̃a crĩcha b̶ʌa idjira Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada.– \p \v 30 Ara maʌ̃da ẽberãrãra purud̶eba wãbʌrʌsid̶aa Jesu b̶ʌmaa. \v 31 Maʌ̃misa Jesu ume nĩbabadarãba idjía bed̶ea djuburia panasid̶aa ne comãrẽã. \v 32 Baribʌrʌ Jesuba jarasia: \p –Ne coẽ́a, mʌ̃a coi carea erob̶ʌra bãrãba adua panʌa.– \p \v 33 Idji ume nĩbabadarãba ãdjidub̶a jara duanesia: \p –Ab̶aʌba idjira ne cobisisicada.– \p \v 34 Maʌ̃ bẽrã Jesuba ãdjirãa jarasia: \p –Mʌ̃ Diabued̶aba obi b̶ʌra jũma o b̶ʌd̶e ne co b̶ʌ quĩrãca b̶ʌa. \v 35 Bãrãba jarabadaa: “Wad̶i jed̶eco quĩmãrẽ b̶ʌa néu ewad̶i carea.” Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: acʌd̶adua, ẽberãrã mʌ̃maa zebʌdara néu purea tab̶ʌ quĩrãca panʌa. Ãcõrẽ bed̶eara ara nawena ĩjãni carea b̶eaa. \v 36 Néu ewad̶i ewarira jũẽsia. Néu ewabʌda quĩrãca bãrãra trajad̶ia ẽberãrãba mʌ̃da ĩjãnamãrẽã. Mãwã ãdjirãra Ãcõrẽ ume ewariza zocai panania. Néu ewabariba edabʌrʌ carea b̶ʌsrid̶abaria. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãra b̶ʌsrid̶ad̶ia ẽberãrãba mʌ̃ ĩjãbʌda carea. Maʌ̃ bẽrã dji néu ewabarira dji ubari ume b̶ʌsrid̶a panania. \p \v 37 Dadjia jarabadara wãrãa: “Ab̶aʌda ne uida b̶ʌa idjab̶a ab̶aʌba ewaida b̶ʌa.” \v 38 Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃a bãrãra diabuesia dewararãba uped̶ad̶ada ewad̶amãrẽã. Ãdjia uped̶ad̶ada bãrãba bia ewa panʌa.– \p \v 39 Zocãrã Samariad̶ebemarã maʌ̃ purud̶e panabadaba Jesura ĩjãsid̶aa, wẽrãba nãwã jarad̶a bẽrã: “Idjia mʌ̃́a jarasia jũma mʌ̃a naẽna od̶ara.” \v 40 Samariad̶ebemarãra Jesumaa zed̶aped̶a bed̶ea djuburiasid̶aa ãdji ume b̶emãrẽã. Maʌ̃be Jesura ãdji purud̶e ewari umé b̶esia. \v 41 Idjia jaradia b̶ʌd̶e ãdjirã awara zocãrãba ĩjãsid̶aa. \v 42 Ãdjirãba wẽrãa jarasid̶aa: \p –Dairãba ab̶abe bʌa jarad̶a carea ĩjã panʌẽ́a, ãtebʌrʌ ĩjã panʌa idjia jaradia b̶ʌda ũrĩped̶ad̶a bẽrã. Dairãba cawasid̶aa idjira wãrãda jũmarã ẽdrʌ edabarida.–\f + \fr 4:42 \fq Jũmarã ẽdrʌ edabarida.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e idjab̶a b̶ʌ́ b̶ʌa “Crito.”\f* \s1 Jesuba Galilead̶e warra biabid̶a \p \v 43 Samariad̶e ewari umé b̶aped̶a Jesura Galilea druad̶aa wãsia. \v 44 Maʌ̃ naẽna idjia jarad̶oasia Ãcõrẽneba bed̶eabarira ara idji druad̶ebemarãba wayad̶acada.\f + \fr 4:44 \ft Mateo 13:57; Marco 6:4; Luca 4:24.\f* \v 45 Jesu Jerusaleʌ̃ne b̶asid̶e Galilead̶ebemarã sid̶a duanasid̶aa Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewari bad̶i carea. Mama Jesuba ne ununaca o b̶ʌda unusid̶aa. Maʌ̃ carea idji Galilead̶e jũẽsid̶e ãdjirãba bia edasid̶aa. \p \v 46 Galilea druad̶e b̶ʌd̶e Jesura wayacusa Caná purud̶aa wãsia idjia naẽna baido uva b̶a babid̶amaa.\f + \fr 4:46 \ft Juaʌ̃ 2:1-11.\f* Maʌ̃misa Capernauʌ̃ purud̶e b̶asia dji boroare trajabari dji dromada. Maʌ̃ ẽberã warrada bio cacua biẽ́ b̶asia. \v 47 Maʌ̃ne idjia ũrĩsia Jesura Judead̶eba Galilea druad̶aa zesida. Ara maʌ̃da Caná purud̶aa wãsia Jesu b̶ʌmaa. Jũẽped̶a bed̶ea djuburiasia idji warra jũãcãyã nũmʌda biabid̶e wãmãrẽã. \v 48 Jesuba idjía jarasia: \p –Bãrãba ne ununacada ununaẽ́bʌrʌ mʌ̃a jara b̶ʌra ĩjãnaẽ́a.– \p \v 49 Baribʌrʌ dji ẽberãba jarasia: \p –Mʌ̃ Boro, mʌ̃ warra jaid̶ai naẽna isabe wãna.– \p \v 50 Jesuba jarasia: \p –Diguid̶aa wãdua. Bʌ warrara biasia.– \p Dji ẽberãba ĩjãna bẽrã ara maʌ̃da wãsia. \v 51 Diguid̶aa jũẽbʌrʌd̶e idji nezocarãba audiab̶arid̶aped̶a jarasid̶aa: \p –Bʌ warrara biasia.– \p \v 52 Maʌ̃ne idjia iwid̶isia: \p –¿Sãʌ̃be mãwã biasi? \p Ãdjia panusid̶aa: \p –Nuena ʌ̃mãdau buyad̶acarea dji cʌwamiara dugusia.– \p \v 53 Maʌ̃ne dji zezaba cawasia ara maʌ̃ hora quĩrãca Jesuba bʌ warrara biasiad̶a asida. Maʌ̃ba idjia, jũma idji ẽberãrã bid̶a Jesura ĩjãsid̶aa. \v 54 Jesura Judead̶eba Galilead̶aa jẽda zebʌrʌza ne ununacada o b̶abadjia. Maʌ̃gʌ ne ununaca od̶ara dji umébema ne ununaca od̶a basía. \c 5 \s1 Jesuba ʌ̃nãũbada ewarid̶e cacua biẽ́ b̶ʌ biabid̶a \p \v 1 Mãwãnacarea judiorãba Jerusaleʌ̃ purud̶e ewari dromada osid̶aa. Maʌ̃ bẽrã Jesura mamaa wãsia. \v 2 Jerusaleʌ̃ purud̶e cuibadada b̶ʌa judiorãba coroped̶ad̶ada. Maʌ̃ cuibadara dji purud̶e ed̶a wãbada Oveja abada caita b̶ʌa. Hebreo bed̶ead̶e Betzatá abadaa.\f + \fr 5:2 \fq Betzatá.\ft Griego bed̶ead̶e zocãrã cartad̶e “Betesda” wa “Betsaidá” b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* Dji baido caita de zaqueda juesuma panʌa. \v 3 Mama egode cacua biẽ́ b̶eada, daub̶errea b̶eada, jĩrũ biẽ́ b̶eada, b̶ʌradrʌ b̶ea sid̶a zocãrã baraasia. [Ãdjirãba domimiada jʌ̃ã panabadjid̶aa. \v 4 Ed̶aud̶e bajãnebema nezocada maʌ̃ baido domimia od̶e zebadjia. Mãwã obʌrʌd̶e dji naãrã maʌ̃ baidod̶e ed̶a wãbʌrʌda idji cacua biẽ́ b̶ad̶ara biabadjia.]\f + \fr 5:4 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e bed̶ea corcheted̶e b̶ʌra neẽ́a.\f* \v 5 Maʌ̃ne ẽberãda b̶asia 38 poa cacua biẽ́ b̶ʌda. \v 6 Jesuba maʌ̃ ẽberã egode tab̶ʌ unusid̶e cawasia idjira mama dãrãbʌrʌda. Maʌ̃ bẽrã idjía iwid̶isia: \p –¿Bʌra bia quĩrĩã b̶ʌca?– \p \v 7 Maʌ̃ne dji cacua biẽ́ b̶ʌba panusia: \p –Mãẽ mʌ̃ Boro, baribʌrʌ mʌ̃a neẽ́ b̶ʌa caiba mʌ̃ra doed̶a b̶ʌida domimiabʌrʌd̶e. Mʌ̃ ed̶a wãya b̶ʌmisa dewarada mʌ̃ na ed̶a wãbaria.– \p \v 8 Jesuba jarasia: \p –Piradrʌdua. Bʌ cʌd̶ara edaped̶a nĩbad̶e wãdua.– \p \v 9 Ara maʌ̃da dji ẽberãra biasia. Idji cʌd̶ara edaped̶a nĩbad̶e wãsia. Baribʌrʌ maʌ̃ ewarid̶era ʌ̃nãũbada ewari basía. \v 10 Maʌ̃ bẽrã judiorã dji dromarãba ẽberã cacua biad̶aa jarasid̶aa: \p –Id̶ira ʌ̃nãũbada ewari bẽrã bʌ cʌd̶ara edecara b̶ʌa.– \p \v 11 Maʌ̃ne idjia panusia: \p –Baribʌrʌ mʌ̃ biabid̶aba jarasia: “Bʌ cʌd̶ara edaped̶a wãdua.” \p \v 12 Ãdjirãba iwid̶isid̶aa: \p –¿Caiba bʌ́a mãwã bʌ cʌd̶ara edaped̶a wãduad̶a asi?– \p \v 13 Baribʌrʌ idji cacua biabid̶a trʌ̃ra adua b̶asia. Jesura ẽberãrã zocãrã nũmʌ tãẽna b̶ad̶ada ãyã wãna bẽrã idjia poya jaraẽ́ basía. \p \v 14 Mãwãnacarea Jesuba idjira Ãcõrẽ de droma dajada unusia. Maʌ̃be jarasia: \p –Bio ũrĩdua: bʌra biad̶a bẽrã waa cadjiruara orãdua bʌ biẽ́ b̶ad̶a cãyãbara biẽ́ara b̶erãmãrẽã.– \p \v 15 Mãwãnacarea dji ẽberãra judiorã dji dromarãmaa wãped̶a jarasia idji biabid̶ara Jesuda. \v 16 Mamaʌba ʌ̃taa judiorã dji dromarãba Jesura bio biẽ́ jara panesid̶aa maʌ̃ ẽberãra ʌ̃nãũbada ewarid̶e biabid̶a bẽrã.\f + \fr 5:16 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e idjab̶a b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bea quĩrĩã panasid̶aa.”\f* \v 17 Baribʌrʌ Jesuba ãdjirãa jarasia: \p –Mʌ̃ Zeza Ãcõrẽba wad̶ibid̶a ʌ̃nãũẽ́ ẽberãrãra careba b̶ʌa idjab̶a mʌ̃a bid̶a ʌ̃nãũẽ́ careba b̶ʌa.– \p \v 18 Jesuba mãwã Ãcõrẽra idji Zezaad̶a asid̶e judiorã dji dromarãba wãrãda idjira bea quĩrĩã panesid̶aa. Idjia ʌ̃nãũbada ewarid̶e ocara panʌda od̶a awara jarasia ara idjida Ãcõrẽda. \s1 Ãcõrẽba ʌb̶ʌa idji Warraa dia b̶ʌd̶ebema \p \v 19 Maʌ̃be Jesuba ãdjía jarasia: \p –Mʌ̃a wãrã bed̶eada bãrãa jaraya: mʌ̃, Ãcõrẽ Warraba ara mʌ̃dub̶a cãrẽ sid̶a poya oẽ́a. Baribʌrʌ mʌ̃a unu b̶ʌa mʌ̃ Zezaba o b̶ʌda. Jũma mʌ̃ Zezaba o b̶ʌra mʌ̃a bid̶a o b̶ʌa. \v 20 Mʌ̃ Zezaba mʌ̃ra quĩrĩã b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã jũma idjia o b̶ʌra mʌ̃́a unubibaria. Maʌ̃ awara idjia naʌ̃ ne ununaca od̶a cãyãbara ne waib̶ʌara b̶ʌda unubiya. Maʌ̃ carea bãrãba cawa crĩchad̶aẽ́ duanenia. \v 21 Mʌ̃ Zezaba beud̶arã ʌ̃rẽbabiped̶a zocai b̶ʌbari quĩrãca mʌ̃a zocai b̶aira mʌ̃a dia quĩrĩãbʌrʌ́a diabaria. \v 22 Maʌ̃ awara mʌ̃ Zezaba ni ab̶aʌda cawa oẽ́a. Ãtebʌrʌ mʌ̃ra b̶ʌsia jũmarãda cawa omãrẽã. \v 23 Mãwã jũmarãba mʌ̃ Zeza waya panʌ quĩrãca mʌ̃ sid̶a wayad̶ia. Mʌ̃ wayaẽ́ b̶ʌba mʌ̃ Zeza sid̶a wayaẽ́ b̶ʌa, mʌ̃ Zezaba mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãnaa diabued̶a bẽrã. \p \v 24 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bariduaba mʌ̃ bed̶eada ũrĩped̶a mʌ̃ Diabued̶ada ĩjãibʌrʌ, maʌ̃ ẽberãra idji ume ewariza zocai b̶aya. Ãcõrẽba idjira biẽ́ b̶ʌẽ́a. Wãrãda maʌ̃ ẽberãra beu b̶ad̶ada zocai b̶aya. \v 25 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: ewari zeida b̶ad̶ara jũẽsia. Namaʌba ʌ̃taa beud̶a quĩrãca b̶eaba mʌ̃, Ãcõrẽ Warra bed̶eada ũrĩnia. Mʌ̃ ĩjãbʌdaba zocai b̶ai arada edad̶ia. \v 26 Mʌ̃ Zezara zocai b̶ai djibaria. Mʌ̃a maʌ̃ zocai b̶aira diabaria idjia mʌ̃́a diad̶a bẽrã. \v 27 Maʌ̃ awara mʌ̃ra b̶ʌsia jũmarãda cawa omãrẽã, mʌ̃ra Naʌ̃ Djara Edad̶a bẽrã.\f + \fr 5:27 \ft Daniel 7:13-14.\f* \v 28 Mʌ̃a jara b̶ʌ carea cawa crĩchad̶aẽ́ b̶earãnadua. Wãrãda ewari ab̶a jũmarã beud̶arãba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶a bed̶eara ũrĩnia. \v 29 Maʌ̃ne jũmarãda ʌ̃rẽbad̶ia. Ne bia o b̶ead̶ara ʌ̃rẽbad̶ia Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶ead̶i carea, baribʌrʌ cadjirua o b̶ead̶ara ʌ̃rẽbad̶ia mʌ̃a biẽ́ b̶ʌmãrẽã. \p \v 30 Ara mʌ̃dub̶a cãrẽ sid̶a poya oẽ́a. Mʌ̃a ẽberãra cawa obaria mʌ̃ Zezaba jarabʌrʌ quĩrãca. Mʌ̃a jipa cawa obaria. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca ocaa ãtebʌrʌ mʌ̃ Zeza, mʌ̃ Diabued̶aba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca obaria. \s1 ¿Cairãda Jesuare bed̶eabada? \p \v 31 Mʌ̃a jara b̶ʌra wãrãmĩna ara mʌ̃djid̶ebemada bed̶ea b̶ʌ bẽrã bãrãmaarã wãrãẽ́ca b̶ʌa.\f + \fr 5:31 \ft Deuteronomio 19:15.\f* \v 32 Baribʌrʌ mʌ̃ Zezara mʌ̃are bed̶ea b̶ʌa. Mʌ̃a cawa b̶ʌa idjia jara b̶ʌra wãrãda. \v 33 Maʌ̃ awara bãrãba ẽberãrãda Borocuebari Juaʌ̃maa diabuesid̶aa mʌ̃nebemada iwid̶id̶amãrẽã. Maʌ̃ne idjia jarad̶ara wãrã basía.\f + \fr 5:33 \ft Juaʌ̃ 1:19-34.\f* \v 34 Mʌ̃a jʌrʌẽ́ b̶ʌa ẽberãda mʌ̃are bed̶eamãrẽã. Baribʌrʌ Juaʌ̃ba mʌ̃nebema jarad̶ara mʌ̃a bid̶a bãrãa jara b̶ʌa ẽdrʌd̶amãrẽã. \v 35 Juaʌ̃ra ĩbĩrã urua quĩrãca b̶asia. Bãrãra idji ʌ̃naane b̶ʌsrid̶a panasid̶aa idjira bãrã ume dãrã b̶ad̶aẽ́mĩna. \p \v 36 Baribʌrʌ Juaʌ̃ba jarad̶a cãyãbara naʌ̃gʌda mʌ̃are biara bed̶ea b̶ʌa. Mʌ̃ Zezaba obi b̶ʌda mʌ̃a jũma o b̶ʌ bẽrã cawabi b̶ʌa mʌ̃ Zezaba mʌ̃ra wãrãda diabuesida. \v 37 Wãrãda mʌ̃ Zeza, mʌ̃ Diabued̶ara mʌ̃are bed̶ea b̶ʌa. Baribʌrʌ bãrãba idji bed̶eara ũrĩnacaa\f + \fr 5:37 \ft Exodo 33:11.\f* idjab̶a idjira ununacaa.\f + \fr 5:37 \ft Exodo 19:9.\f* \v 38 Idjab̶a idji bed̶eara bãrã sod̶e neẽ́ b̶eaa,\f + \fr 5:38 \ft Josue 1:8-9.\f* mʌ̃, idjia Diabued̶ara ĩjãnaca bẽrã. \v 39 Bãrãba Ãcõrẽ Bed̶eara quĩrãcuita acʌbadaa crĩcha panʌ bẽrã maʌ̃gʌd̶eba Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶ead̶ida. Maʌ̃ cartaba mʌ̃nebemadrʌ bed̶ea b̶ʌa. \v 40 Mãwãmĩna bãrãra mʌ̃maa ze quĩrĩãnacaa zocai b̶ai edad̶i carea. \p \v 41 Mʌ̃a jʌrʌẽ́ b̶ʌa bãrãba mʌ̃ra bia ununamãrẽã. \v 42 Maʌ̃ awara mʌ̃a bãrãra cawa b̶ʌa. Cawa b̶ʌa bãrãba Ãcõrẽra quĩrĩãnacada. \v 43 Mʌ̃ra mʌ̃ Zeza trʌ̃neba ze b̶ʌa, baribʌrʌ bãrãba mʌ̃ra bia edad̶aẽ́ panʌa. Maʌ̃ne dewarada ara idji trʌ̃neba zeibʌrʌ, maʌ̃gʌra bãrãba bia edabadaa. \v 44 Bãrãba ab̶abe quĩrĩã panʌa dewararãba bãrãra bia ununida. Ãcõrẽ ab̶a b̶ʌba bãrãda bia unuida jʌrʌd̶aẽ́bʌrʌ ¿sãwã idjida ĩjãni? \p \v 45 Crĩcharãnadua mʌ̃ Zeza quĩrãpita mʌ̃a bãrãra biẽ́ jaraida. Bãrãba Moised̶eba bia pananida jʌ̃ã panʌa. Baribʌrʌ ara maʌ̃ Moiseba bãrãra mʌ̃ Zeza quĩrãpita biẽ́ jaraya. \v 46 Bãrãba Moiseba jarad̶ada wãrãda ĩjã pananabara mʌ̃ra ĩjãcasid̶aa, Moiseba mʌ̃nebemada Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌd̶a bẽrã.\f + \fr 5:46 \ft Deuteronomio 18:15-19. Wãrãda jũma Ãcõrẽ drõãenabema cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌra Jesud̶ebemaa.\f* \v 47 Baribʌrʌ Moiseba b̶ʌd̶a sid̶a ĩjãnaẽ́bʌrʌ ¿sãwã mʌ̃ bed̶eada ĩjãni?– \c 6 \s1 Jesuba mil juesuma aud̶u ne cobigad̶a \r Mateo 14:13-21; Marco 6:30-44; Luca 9:10-17 \p \v 1 Mãwãnacarea Jesura Galilea amene droma wa quĩrãrã wãsia. Maʌ̃ amene dromara idjab̶a Tiberia abadaa.\f + \fr 6:1 \fq Galilea.\ft Maʌ̃ amene dromara Antiguo Testamentod̶e “Quinéret” wa “Cineret” trʌ̃ jarabadjid̶aa. Luca 5:1d̶e jara b̶ʌa “Genesare.”\f* \v 2 Jesuba ne ununaca o b̶ʌd̶eba cacua biẽ́ b̶eara biabicuasia. Zocãrã ẽberãrãba maʌ̃ra unu panana bẽrã idji caid̶u wãsid̶aa. \v 3 Maʌ̃be Jesura idji ume nĩbabadarã ume eya zaqued̶aa wãnaped̶a egode chũpanesid̶aa. \v 4 Maʌ̃ ewarid̶e judiorã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewarida caita b̶asia. \v 5-6 Maʌ̃ne Jesuba unusia ẽberãrã zocãrã idjimaa zebʌdada. Jesuba bio cawa b̶asia cãrẽda oida baribʌrʌ Pelipea iwid̶isia: \p –Paʌ̃ra ¿sãma nẽdod̶i jũma naʌ̃gʌrã ẽberãrã ne cobid̶i carea?– \p Jesuba mãwã iwid̶isia Pelipeba casa panui cawaya. \v 7 Pelipeba panusia: \p –Ẽberã dosciento ewari trajad̶a parataba paʌ̃ nẽdobʌda sid̶a araẽ́a ãdjirãza maãrĩ cobid̶i carea.– \p \v 8 Maʌ̃ne Simoʌ̃ Pedro djaba Andreda b̶asia. Idjira Jesu ume nĩbabari basía. Maʌ̃ Andreba jarasia: \p \v 9 –Warra nama b̶ʌba cebada od̶a paʌ̃da juesuma erob̶ʌa idjab̶a b̶edada umé erob̶ʌa. Baribʌrʌ jãcua ẽberãrã zocãrã duanʌ itea maʌ̃da ¿sãwãi?– \p \v 10 Mama põãjãrã id̶a b̶asia. Maʌ̃ bẽrã Jesuba jarasia: \p –Jũmarãa jarad̶adua põãjãrãne chũpanenamãrẽã.– \p Ara maʌ̃da egode chũpanesid̶aa. Ãdjirãra dji umaquĩrã awa mil juesuma panasid̶aca b̶ʌa. \v 11 Jesuba paʌ̃ra jʌwad̶e edaped̶a Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a asia. Maʌ̃be idji ume nĩbabadarãa jarasia ẽberãrãa jed̶ecad̶amãrẽã. B̸eda sid̶a ara maʌ̃ quĩrãca osia jũmarãba ad̶uba cod̶amãrẽã. \v 12 Jũmarãda jãwũã ne coped̶ad̶acarea Jesuba idji ume nĩbabadarãa jarasia: \p –Dji ad̶ubad̶ara jũma jʌrʌ ped̶adua ni maãrĩ bid̶a ãrĩrãmãrẽã.– \p \v 13 Ara maʌ̃da jʌrʌ pesid̶aa. Doce jamara birasid̶aa maʌ̃ paʌ̃ cebada od̶a juesumanebema ad̶ubad̶aba. \v 14 Jesuba mãwã od̶ad̶eba cawabisia idjira Ãcõrẽneba ze b̶ʌda. Ẽberãrãba maʌ̃ ununaped̶a jarasid̶aa: \p –Wãrãda naʌ̃gʌra Ãcõrẽneba bed̶eabari dji droma, dji naʌ̃ ẽjũãne zeida b̶ad̶aa.–\f + \fr 6:14 \ft Deuteronomio 18:15-18.\f* \p \v 15 Baribʌrʌ Jesuba cawasia ẽberãrãba idjira õgo eded̶ida ãdjirã boroda b̶ʌd̶i carea. Maʌ̃ carea wayacusa idub̶a eyad̶e ʌ̃taa wãsia. \s1 Jesu do ʌ̃rʌ̃ nĩbad̶a \r Mateo 14:22-27; Marco 6:45-52 \p \v 16 Queud̶acarea Jesu ume nĩbabadarãra doed̶a amene dromanaa wãsid̶aa. \v 17 Jãbad̶e b̶adosid̶ad̶e Jesura ãdjimaa wad̶ibid̶a jũẽẽ́ b̶asia. Baribʌrʌ waa quĩrãrã chã wãsid̶aa Capernauʌ̃ne jũẽni carea. Mãwã b̶ʌd̶e bio pãĩsosoa nũmesia. \v 18 Maʌ̃ne nãũrãda dji cãbãyã puá nũmʌ bẽrã amene dromara bogozoa nũmesia. \v 19 Do quẽsidra wãbʌdad̶e unusid̶aa Jesura do ʌ̃rʌ̃ nĩda.\f + \fr 6:19 \ft Maʌ̃ amene dji jed̶eara die kilómetro b̶ʌa. Maʌ̃gʌba jara b̶ʌa cinco wa sei kilómetro wi wãbʌda basida.\f* Ãdjimaa zebʌrʌ bẽrã ne wayasid̶aa. \v 20 Baribʌrʌ Jesuba jarasia: \p –Mʌ̃da jãwã b̶ʌa. Ne wayarãnadua.– \p \v 21 Maʌ̃ne idjira jãbad̶e b̶ʌsrid̶a edasid̶aa. Ara maʌ̃da ãdji wãbʌdama jũẽsid̶aa.\f + \fr 6:21 \ft Maʌ̃ versículora griego bed̶ead̶e idjab̶a jara b̶ʌa: “Maʌ̃ne idjira jãbad̶e eda quĩrĩã panʌne ãdji wãbʌdama jũẽsid̶aa.”\f* \s1 Jesura zocai b̶ai diabari paʌ̃a \p \v 22 Maʌ̃ nurẽma ẽberãrã waa quĩrãrẽ duanenaba quĩrãnebasid̶aa jãbada ab̶abe b̶asida. Cawa panasid̶aa maʌ̃ jãbad̶e Jesu ume nĩbabadarãra wãsid̶ada. Idjab̶a cawa panasid̶aa Jesura ãdjirã ume wãẽ́ basida. \v 23 Maʌ̃ne dewara jãbada Tiberia purud̶eba jũẽcuasia Jesuba Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a aped̶a ẽberãrãa paʌ̃ cobigad̶ama. \v 24 Mãwã b̶ʌd̶e ẽberãrãba cawasid̶aa Jesura, idji ume nĩbabadarã sid̶a mama panʌẽ́da. Maʌ̃ carea ãdjirãra maʌ̃ jãbad̶e b̶adocuad̶aped̶a Capernauʌ̃naa Jesu jʌrʌd̶e wãsid̶aa. \v 25 Jesu amene droma quĩrãrẽ unusid̶ad̶e iwid̶isid̶aa: \p –Jaradiabari, bʌra ¿sãʌ̃be nama jũẽsi?– \p \v 26 Jesuba panusia: \p –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãba cawad̶aẽ́ panʌa mʌ̃a ne ununaca od̶aba cawabi b̶ʌda. Mʌ̃ra ab̶abe jʌrʌ panʌa jãʌ̃ paʌ̃ coped̶ad̶aba jãwũãped̶ad̶a bẽrã. \v 27 Trajarãnadua paʌ̃ b̶erawabarida edad̶i carea. Ãtebʌrʌ trajad̶adua paʌ̃ Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶ai diabarida edad̶i carea. Maʌ̃gʌra mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aba diaya. Dadji Zeza Ãcõrẽba mʌ̃ra maʌ̃ carea b̶ʌsia.– \p \v 28 Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba iwid̶isid̶aa: \p –Dairãba ¿cãrẽda od̶ida panʌ Ãcõrẽ traju od̶i carea?– \p \v 29 Jesuba panusia: \p –Ãcõrẽba obi b̶ʌ trajura naʌ̃gʌa: mʌ̃, idjia Diabued̶ada ĩjãnida panʌa.– \p \v 30-31 Maʌ̃ carea ãdjirãba Jesua iwid̶isid̶aa: \p –¿Bʌa dairãa cãrẽda unubi bʌ bed̶ea ĩjãnamãrẽã? Dadjirã drõã naẽnabemaba ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e manáda cosid̶aa. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e jara b̶ʌa: “Idjia bajãnebema paʌ̃da diasia ãdjirãba cod̶amãrẽã.”\f + \fr 6:30-31 \ft Exodo 16:4,15; Salmo 78:24; Nehemia 9:15.\f* ¿Bʌa cãrẽda oi?– \p \v 32 Maʌ̃ne Jesuba panusia: \p –Wãrã arada mʌ̃a jaraya, maʌ̃ bajãnebema paʌ̃ra Moiseba diaẽ́ basía. Mʌ̃ Zezabʌrʌ diasia. Maʌ̃ awara bajãnebema paʌ̃ dji arada ẽberãrãa dia b̶ʌa. \v 33 Maʌ̃ paʌ̃ bajãneba zed̶aba zocai b̶ai arada dia b̶ʌa.– \p \v 34 Ãdjirãba jarasid̶aa: \p –Dai Boro, maʌ̃ paʌ̃ra dairãa ewariza dia b̶adua.– \p \v 35 Jesuba jarasia: \p –Mʌ̃drʌ maʌ̃ paʌ̃a. Mʌ̃abʌrʌ zocai b̶ai arada diabaria. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃maa zebʌrʌra waa jarra b̶aẽ́a. Mʌ̃ ĩjã b̶ʌra waa opichia b̶aẽ́a. \v 36 Baribʌrʌ mʌ̃a jarad̶a quĩrãca, mʌ̃a ne ununaca od̶ada bãrãba unusid̶amĩna ĩjãnaẽ́ panʌa. \v 37 Mʌ̃ Zezaba mʌ̃́a dia b̶ʌ ẽberãrãra mʌ̃ ĩjãne zed̶ia. Mʌ̃maa zebʌdara mʌ̃a ãyã jʌretaẽ́a. \v 38 Mʌ̃ra bajãneba zeẽ́ b̶ʌa mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda oi carea. Ãtebʌrʌ zesia mʌ̃ Diabued̶aba quĩrĩã b̶ʌda oi carea. \v 39 Mʌ̃ Diabued̶aba quĩrĩã b̶ʌa idjia mʌ̃́a diad̶arãra ni ab̶a bid̶a aduaẽ́da. Quĩrĩã b̶ʌa naʌ̃ ewari jõnacarea mʌ̃a jũma ãdjirãra ʌ̃rẽbabida. \v 40 Mʌ̃ Zezaba wãrãda quĩrĩã b̶ʌa ẽberãrãba mʌ̃ra idji Warrada cawad̶aped̶a ĩjãnida idji ume ewariza zocai b̶ead̶amãrẽã. Mãwãbʌrʌ mʌ̃a ãdjirãra naʌ̃ ewari jõnacarea ʌ̃rẽbabiya.– \p \v 41 Jesuba jarad̶oasia “bajãneba zed̶a paʌ̃ra mʌ̃́a.” Maʌ̃ carea judiorã arima b̶eaba idjid̶ebemada biẽ́ bed̶easid̶aa. \v 42 Nãwã jarasid̶aa: \p –¿Naʌ̃gʌra Jesu, Jose warraẽ́ca? Dji zeza, dji papa sid̶a dadjirãba unubadaa. ¿Cãrẽ cãrẽã idjira bajãneba zesiad̶a a b̶ʌ?– \p \v 43 Mãwã panʌne Jesuba jarasia: \p –Waa biẽ́ bed̶earãnadua. \v 44 Ni ab̶aʌba poya mʌ̃ra ĩjãẽ́a mʌ̃ Zeza, mʌ̃ Diabued̶aba idjida mʌ̃maa eneẽ́bʌrʌ. Baribʌrʌ mʌ̃ Zezaba eneibʌrʌ naʌ̃ ewari jõnacarea maʌ̃ ẽberãra mʌ̃a ʌ̃rẽbabiya ewariza zocai b̶amãrẽã. \v 45 Ãcõrẽneba bed̶eabadarã cartad̶e nãwã jara b̶ʌa: “Ãcõrẽbʌrʌ jũmarãa jaradiaya.”\f + \fr 6:45 \ft Isaía 54:13.\f* Mãwã bariduaba mʌ̃ Zeza bed̶ea ũrĩped̶a idjid̶eba cawaped̶a mʌ̃ ĩjãne zeya. \p \v 46 Maʌ̃gʌba jaraẽ́ b̶ʌa ab̶aʌba dadji Zezara unusida. Ab̶abe mʌ̃abʌrʌ Ãcõrẽra unubaria idjimaʌba zed̶a bẽrã. \v 47 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: ẽberãba mʌ̃da ĩjãibʌrʌ Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aida erob̶aya. \v 48 Mʌ̃ra paʌ̃ zocai b̶ai araa. \v 49 Bãrã drõã naẽnabemarãba ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e maná co pananara ab̶abe djico basía. Co pananamĩna beusid̶aa. \v 50 Baribʌrʌ bariduaba naʌ̃ paʌ̃ bajãneba zed̶ada coibʌrʌ beuẽ́a. \v 51 Paʌ̃ zocai b̶ai arara mʌ̃́a. Bariduaba maʌ̃ paʌ̃da coibʌrʌ ewariza zocai b̶aya. Mʌ̃a dia b̶ʌ paʌ̃ra mʌ̃ djaraa. Maʌ̃gʌra mʌ̃a diaya ẽberãrãba zocai b̶ai arada erob̶ead̶amãrẽã.– \p \v 52 Mãwã b̶ʌd̶e judiorã ãdjidub̶a quĩrũquĩrũ duanʌba jara duanesid̶aa: \p –¿Sãwã idji djarada dadjirãa cobi?– \p \v 53 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãba mʌ̃ djarada cod̶aẽ́bʌrʌ, mʌ̃ oa sid̶a dod̶aẽ́bʌrʌ, zocai b̶ai arada edad̶aẽ́a. \v 54-55 Mʌ̃ djarara cobada dji wãrã araa. Mʌ̃ oara dobada dji wãrã araa. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ djara co b̶ʌ, mʌ̃ oa do b̶ʌba Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aira erob̶ʌa. Naʌ̃ ewari jõnacarea mʌ̃a maʌ̃ ẽberãra ʌ̃rẽbabiya. \p \v 56 Mʌ̃ djara co b̶ʌ, mʌ̃ oa do b̶ʌra mʌ̃ ume b̶ʌa idjab̶a mʌ̃ra idji ume b̶ʌa. \v 57 Mʌ̃ Zeza, mʌ̃ Diabued̶aba zocai b̶aida diai carea erob̶ʌa. Mʌ̃ra idjid̶eba zocai b̶ʌa. Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃ djara co b̶ʌba mʌ̃neba zocai b̶ai arada erob̶ʌa. \v 58 Mʌ̃ra paʌ̃ bajãneba zed̶a dji araa. Bãrã drõã naẽnabemarãba manára cobadjid̶amĩna jũma beusid̶aa. Baribʌrʌ mʌ̃ra maná quĩrãca b̶ʌẽ́a. Naʌ̃ paʌ̃ co b̶ʌra ewariza zocai b̶aya.– \p \v 59 Jesuba jũma maʌ̃gʌra Capernauʌ̃ne jaradiasia judiorã dji jʌrebada ded̶e. \s1 Jesu bed̶ead̶eba Ãcõrẽ ume ewariza zocai pananinebema \p \v 60 Maʌ̃ jaradia b̶ʌ ũrĩsid̶ad̶e zocãrã Jesu ẽpẽ b̶eaba jarasid̶aa: \p –Idjia jarad̶ara zarea b̶ʌa. ¿Caiba poya ĩjãi?– \p \v 61 Jesuba cawasia idjia jaradiad̶a carea ãdjirãra mãwã biẽ́ bed̶ea panʌda. Maʌ̃ bẽrã jarasia: \p –Mʌ̃a jaradiad̶ara ¿bãrãmaa zarea b̶ʌca? \v 62 Mãwã baibʌrʌ bãrãba ¿sãwã crĩchad̶i mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara ʌ̃taa naẽna b̶ad̶amaa wãbʌrʌda unusid̶ara? \v 63 Ãcõrẽ Jaurebʌrʌ zocai b̶ai arara diabaria. Naʌ̃ djaraba diacaa. Mʌ̃a bãrãa jaradia b̶ʌra Ãcõrẽ Jaureba zocai b̶ai ara dia b̶ʌd̶ebemaa. \v 64 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ bãrãba wad̶ibid̶a mʌ̃ bed̶eara ĩjãnaẽ́ panʌa.– \p Jesuba mãwã jarasia idjia naẽnaed̶a cawa b̶ad̶a bẽrã cairãba idji bed̶eara ĩjãnaẽ́da idjab̶a caibʌrʌ idjira jidabida. \p \v 65 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Maʌ̃ carea mʌ̃a jarasia: mʌ̃ Zezaba ẽberãda mʌ̃maa eneẽ́bʌrʌ, maʌ̃ ẽberãba poya mʌ̃ra ĩjãẽ́a.– \p \v 66 Maʌ̃ carea zocãrã Jesu ẽpẽ pananarãba idjira igarasid̶aa. Waa idji ume nĩbad̶aẽ́ basía. \v 67 Maʌ̃ bẽrã Jesuba idjia doce edad̶arãa jarasia: \p –¿Bãrã sid̶a wãbʌrʌd̶ica?– \p \v 68 Simoʌ̃ Pedroba panusia: \p –Dai Boro, daida ¿caimaa wãni? Ab̶a bʌabʌrʌ dairãa jaradiabaria Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶ead̶amãrẽã. \v 69 Dairãba bʌ bed̶eara wãrãda ĩjã panʌa, idjab̶a dairãba wãrãda cawa panʌa bʌra Ãcõrẽba diabued̶a jipa b̶ʌda.– \p \v 70 Jesuba jarasia: \p –Bãrã doce panʌra mʌ̃a edasia mʌ̃ ume nĩbad̶amãrẽã. Baribʌrʌ bãrãnebemada ab̶a diaurud̶ea.– \p \v 71 Jesuba Juda, Simoʌ̃ Iscariote warrad̶ebemada bed̶ea b̶asia. Idjia jĩrũare Jesura jidabisia idji ume nĩbabadarã doce panʌnebemamĩna. \c 7 \s1 Jesu djabarãba idji ĩjãnaẽ́ panana \p \v 1 Mãwãnacarea Jesura Galilea druad̶e pʌrrʌa nĩbasia. Judea druad̶aa wã quĩrĩãẽ́ basía judiorã bororãba idjira bea quĩrĩã panana bẽrã. \v 2 Maʌ̃ne judiorã de zaqued̶e warrewarrea panabada ewarira caita b̶asia.\f + \fr 7:2 \ft Levitico 23:33-43.\f* \v 3 Maʌ̃ bẽrã Jesu djabarãba idjía jarasid̶aa: \p –Biara b̶ʌa bʌra Judead̶aa wãida bʌ ẽpẽ b̶ea jãmabemarã bid̶a bʌa obarira ununamãrẽã. \v 4 Trʌ̃ b̶ʌga b̶a quĩrĩã b̶ʌba ne o b̶ʌra mẽrã ocaa. Bʌa ne ununacada o b̶ʌ bẽrã ebud̶a odua jũmarãba cawad̶amãrẽã.– \p \v 5 Jesu djabarãba mãwã jarasid̶aa ãdjia bid̶a idjira Ãcõrẽba diabued̶ada ĩjãnaẽ́ panʌ bẽrã. \v 6 Maʌ̃ne Jesuba ãdjía jarasia: \p –Mʌ̃ wãi ewarira wad̶ibid̶a jũẽẽ́ b̶ʌa baribʌrʌ bãrãra baridua ewarid̶e wãnida panʌa. \v 7 Naʌ̃ ẽjũãnebemarãba bãrãra quĩrãma panʌẽ́a. Mʌ̃drʌ quĩrãma panʌa, ãdjirãba cadjirua obadada mʌ̃a ebud̶a jara b̶ʌ bẽrã. \v 8 Wãnadua maʌ̃ ewari droma o panʌmaa. Mʌ̃ra wad̶i wãẽ́a mʌ̃ wãi ewarira jũẽẽ́ b̶ʌ bẽrã.– \p \v 9 Mãwã jaraped̶a Galilea druad̶e b̶esia. \s1 De zaqued̶e warrewarrea panabada ewari o panʌmaa Jesu wãna \p \v 10 Jesu djabarãra maʌ̃ ewari droma o panʌmaa wãsid̶aa. Mãwãnacarea Jesura wãsia. Baribʌrʌ ebud̶a wãẽ́ basía ẽberãrãba cawarãnamãrẽã. \v 11 Judiorã bororãba idjira jʌrʌ panasid̶aa. Ãdjirãba iwid̶ibadjid̶aa: \p –¿Jãʌ̃ Jesura sãma b̶ʌ?– \p \v 12 Maʌ̃ne zocãrã arima duanʌba Jesud̶ebemada iwidrʌa bed̶ea duanasid̶aa. Ʌ̃cʌrʌba jarabadjid̶aa: “Idjira ẽberã biaa,” baribʌrʌ dewararãba jarabadjid̶aa: “Mãwãẽ́a; idjira sewaid̶a b̶ʌa.” \v 13 Baribʌrʌ judiorã bororãda waya panʌ bẽrã ni ab̶aʌba Jesud̶ebemada jĩgua bed̶ead̶aca basía. \p \v 14 Maʌ̃ ewari droma ẽsidra obʌdad̶e Jesura Ãcõrẽ de dromanaa wãped̶a dajadaare jaradia b̶esia.\f + \fr 7:14 \ft Maʌ̃ ewari dromara ocho ewari obadjid̶aa.\f* \v 15 Mãwã b̶ʌd̶e judiorã bororãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Nãwã jĩgua jarasid̶aa: \p –Ni ab̶aʌba naʌ̃ ẽberãa jaradiad̶aẽ́ bad̶amĩna ¿sãwã jãcua cawa b̶ʌ?– \p \v 16 Maʌ̃ne Jesuba ãdjía jarasia: \p –Mʌ̃a jaradia b̶ʌra mʌ̃reẽ́a, ãtebʌrʌ mʌ̃ Diabued̶ad̶ea. \v 17 Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌda bariduaba oi carea b̶ʌbʌrʌ, maʌ̃ ẽberãba ebud̶a cawaya ara mʌ̃dji crĩchad̶eba bed̶eaẽ́ b̶ʌda. Ãtebʌrʌ idjia cawaya mʌ̃a jaradia b̶ʌra Ãcõrẽneda. \v 18 Bariduada ara idji crĩchad̶eba bed̶ea b̶ʌbʌrʌ mãwã o b̶ʌa ẽberãrãba idjid̶ebemada bia bed̶ead̶amãrẽã. Baribʌrʌ ab̶aʌba quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ dewararãba idji diabued̶ad̶ebemada bia bed̶ead̶ida, wãrã bed̶eada jarabaria; sewa ocaa. \p \v 19 Moiseba Ãcõrẽ leyra bãrãa diasia. Baribʌrʌ bãrãba maʌ̃ leyra ĩjãnacaa. Maʌ̃ careabʌrʌ bãrãba mʌ̃ra bea quĩrĩã panʌa.– \p \v 20 Maʌ̃ne ẽberãrãba iwid̶isid̶aa: \p –¿Caiba bʌra bea quĩrĩã b̶ʌ? ¿Jai bʌ cacuad̶e b̶ʌba mãwã crĩchabi b̶ʌca?– \p \v 21 Jesuba panusia: \p –Mʌ̃a ʌ̃nãũbada ewarid̶e ne ununaca ab̶a od̶a carea bãrãba cawa crĩchad̶aẽ́ basía.\f + \fr 7:21 \ft Juaʌ̃ 5:1-9.\f* \v 22 Baribʌrʌ bãrã sid̶a ʌ̃nãũbada ewarid̶e ne obadaa. Umaquĩrã cacuara wẽãgobadaa Moiseba b̶ʌd̶a quĩrãca. (Wãrãda mãwã od̶ira Moised̶eba zeẽ́ basía, ãtebʌrʌ bãrã drõã naẽnabemaneba zesia.)\f + \fr 7:22 \ft Genesi 17:10-27.\f* \v 23 Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley ĩjã od̶i carea bãrãba ʌ̃nãũbada ewarid̶e bid̶a warra zaque cacuara wẽãgobadaa. Maʌ̃da bãrãra ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ ume quĩrũ panʌ ʌ̃nãũbada ewarid̶e ẽberã biabid̶a carea? \v 24 Bãrãba unu panʌ carea biẽ́ bed̶earãnadua, ãtebʌrʌ wãrã arada cawad̶aped̶a jipa bed̶ead̶adua.– \s1 ¿Jesura Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aca? \p \v 25 Jesuba Jerusaleʌ̃ne jaradia b̶asid̶e maʌ̃ purud̶ebemarãba jara panasid̶aa: \p –¿Idjiẽ́ca bead̶i carea jʌrʌ panʌra? \v 26 Acʌd̶adua, idjira nama ebud̶a bed̶ea b̶ʌa. Baribʌrʌ ni ab̶aʌba idjía ni cãrẽ sid̶a jarad̶aẽ́ panʌa. Mãẽteara dadjirã bororãba crĩcha panʌsicada idjira Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada.\f + \fr 7:26 \fq Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶a.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “Crito.”\f* \v 27 Baribʌrʌ dadjirãba cawa panʌa idjira sãmabemada. Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶a zebʌrʌd̶e ni ab̶aʌba cawad̶aẽ́a idjira sãmaʌba zebʌrʌda.–\f + \fr 7:27 \ft Ʌ̃cʌrʌ judiorãba jarabadjid̶aa Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara ni ab̶aʌba cawad̶aẽ́da ab̶a idjia Israel ẽdrʌ edabʌrʌd̶aa.\f* \p \v 28 Maʌ̃ne Jesuba Ãcõrẽ de droma dajada jaradia b̶ʌd̶e jĩgua jarasia: \p –Wãrãda bãrãba mʌ̃ra unubadaa idjab̶a cawa panʌa sãma b̶abarida. Baribʌrʌ mʌ̃ra ara mʌ̃djid̶eba zeẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ mʌ̃ra ze b̶ʌa wãrã jarabarid̶eba. Bãrãba idjira cawad̶aẽ́ panʌa. \v 29 Mʌ̃a idjira cawa b̶ʌa idjid̶eba zed̶a bẽrã. Idjia mʌ̃ra diabuesia.– \p \v 30 Maʌ̃ carea ãdjirãba Jesura jida quĩrĩã panasid̶aa, baribʌrʌ ni ab̶aʌba jidad̶aẽ́ basía idji ewarira jũẽẽ́ b̶ad̶a bẽrã. \v 31 Maʌ̃ne zocãrãba idjira ĩjãsid̶aa. Ãdjirãba jarasid̶aa: \p –Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶a zebʌrʌd̶e ¿naʌ̃ ẽberãba o b̶ʌ cãyãbara ne ununaca waib̶ʌara b̶ʌda oica?– \s1 Pariseorãba Jesu jidad̶i carea panana \p \v 32 Pariseorãba cawasid̶aa ẽberãrãba Jesud̶ebemada iwidrʌa bed̶ea duanʌda. Maʌ̃ carea ãdjirãba, sacerdote bororã bid̶a Ãcõrẽ de dromanebema zarrarãda diabuesid̶aa Jesu jidad̶e wãnamãrẽã. \v 33 Mãwã panʌne Jesuba ẽberãrãa jarasia: \p –Mʌ̃ra bãrã ume dãrã b̶aẽ́a. Jãwã b̶aped̶a mʌ̃ Diabued̶amaa wãya. \v 34 Bãrãba mʌ̃ra jʌrʌd̶ia mãwãmĩna ununaẽ́a. Mʌ̃ wãbʌrʌmaa bãrãra poya wãnaẽ́a.– \p \v 35 Maʌ̃ carea judiorã arima b̶eaba ara ãdub̶a jara duanasid̶aa: \p –¿Sãmaa wãi bẽrã dadjirãba idjira waa ununaẽ́? ¿Griegorã druad̶aa wãica judiorã jãma b̶eaa jaradiai carea? \v 36 ¿Cãrẽ cãrẽã idjia mãwã jara b̶ʌ: “Bãrãba mʌ̃ra jʌrʌd̶ia mãwãmĩna ununaẽ́a”? Idjab̶a ¿cãrẽã jara b̶ʌ “mʌ̃ wãbʌrʌmaa bãrãra poya wãnaẽ́a”?– \s1 Baido zocai b̶ai ara diabarid̶ebema \p \v 37 Maʌ̃ ewari droma o panʌne dji jĩrũarebema ewarira dji dromaara b̶asia. Jesura jĩrũarebema ewarid̶e ʌ̃ta nũmeped̶a jĩgua jarasia: \p –Bariduada opichia b̶ʌbʌrʌ mʌ̃maa zedua, maʌ̃be baido zocai b̶ai arad̶ebemada dodua. \v 38 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e jara b̶ʌa bariduaba mʌ̃da ĩjãibʌrʌ zocai b̶ai arara idjid̶eba do quĩrãca dewararãmaa wea jira b̶eya ãdjia bid̶a edad̶amãrẽã.–\f + \fr 7:38 \ft Isaía 44:3; 55:1-4; 58:1; Joel 3:18; Zacaria 13:1.\f* \p \v 39 Jesuba maʌ̃gʌd̶eba cawabisia idji ĩjãbʌdaba Ãcõrẽ Jaurera edad̶ida. Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽ Jaurera wad̶i zeẽ́ b̶asia Jesura wad̶ibid̶a bajãnaa wãẽ́ b̶ad̶a bẽrã. \s1 Ẽberãrãba Jesud̶ebema wariwaria bed̶ea duanana \p \v 40 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶ad̶e arima duanʌrãba jarasid̶aa: \p –Wãrãda naʌ̃ ẽberãra Ãcõrẽneba bed̶eabari dji droma zeida b̶ad̶aa.–\f + \fr 7:40 \ft Juaʌ̃ 1:21; 6:14; Deuteronomio 18:15-19.\f* \p \v 41 Idjab̶a ʌ̃cʌrʌba jarasid̶aa: \p –Idjira Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aa.– \p Baribʌrʌ dewararãba jarasid̶aa: \p –Mãwãẽ́a. Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara Galilead̶eba zeẽ́a. \v 42 ¿Ãcõrẽ Bed̶ead̶e jara b̶ʌẽ́ca idjira David̶eba zeida? ¿Davi puru Beleʌ̃neba zeẽ́ca?–\f + \fr 7:42 \fq Davi.\ft 2 Samuel 7:12; Salmo 89:3-4; 132:11-12. \fq Beleʌ̃.\ft Miquea 5:2.\f* \p \v 43-44 Mãwã Jesud̶ebemada wariwaria bed̶ea duanʌne ʌ̃cʌrʌba idjira jida quĩrĩã panasid̶aa, baribʌrʌ ni ab̶aʌba jidad̶aẽ́ basía. \s1 Judiorã bororãba Jesu ĩjãnaẽ́ panana \p \v 45 Ãcõrẽ de dromanebema zarrarãra jẽda wãsid̶aa pariseorã, sacerdote bororã ume ãbaa duanʌmaa. Baribʌrʌ Jesura jidad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba zarrarãa iwid̶isid̶aa: \p –¿Cãrẽ cãrẽã idjira enenaẽ́ basi?– \p \v 46 Maʌ̃ne zarrarãba panusid̶aa: \p –Ni ab̶aʌ ẽberãda jãʌ̃ ẽberã bed̶eabari quĩrãca bed̶eacaa.– \p \v 47 Maʌ̃ carea pariseorãba jarasid̶aa: \p –¿Mãẽteara idjia bãrã sid̶a cũrũgasica? \v 48 Dai pariseorãba, dewara dji droma b̶ea bid̶a ni ab̶aʌba idjira ĩjãnaẽ́ panʌa. \v 49 Idji ĩjã b̶eaba Ãcõrẽ leyra adua tab̶eaa. Ãcõrẽba ãdjira cawa oya.– \p \v 50 Maʌ̃ne Nicodemoda ãdjirã ume b̶asia. Idjira Jesumaa naẽna diamasi bed̶ead̶e wã b̶ad̶a basía.\f + \fr 7:50 \ft Juaʌ̃ 3:1-12.\f* Maʌ̃gʌba ãdjirãa jarasia: \p \v 51 –Baribʌrʌ ¿dadjirã leyba jara b̶ʌca baridua ẽberãda cawa od̶ida panʌda idji bed̶ea ũrĩni naẽna? ¿Idjia od̶ada naãrã cawad̶ida panʌẽ́ca?– \p \v 52 Ãdjirãba panusid̶aa: \p –¿Mãwãra bʌra Galilead̶ebemaca? Ãcõrẽ Bed̶eara bio acʌb̶ari b̶adua. Maʌ̃ne bʌa cawaya ni ab̶aʌ Ãcõrẽneba bed̶eabarida Galilead̶eba zeẽ́da.–\f + \fr 7:52 \ft Pariseorãba ãĩ jarasid̶aa. 2 Reye 14:25d̶e jara b̶ʌa Jonára Gat-heferd̶ebemada. Maʌ̃ purura Nazare caita b̶asia Galilea druad̶e.\f* \p [ \v 53 Mãwã duananaped̶a jũmarãda ãdji deza wãbʌrʌsid̶aa.\f + \fr 7:53 \ft Griego bed̶ead̶e zocãrã cartad̶e versículo 7:53d̶eba ab̶a 8:11d̶aa neẽ́a. Ʌ̃cʌrʌ cartad̶e Luca 21:38are odja b̶ʌa.\f* \c 8 \s1 Wẽrã daunemana Jesumaa edeped̶ad̶a \p \v 1 Maʌ̃be Jesura Olivo eyad̶aa wãsia. \v 2 Nurẽma diaped̶a wayacusa Ãcõrẽ de droma dajadaa wãsia. Mama b̶ʌd̶e ẽberãrã zocãrã idjimaa zesesid̶aa. Egode chũmeped̶a ãdjirãa jaradia b̶esia. \p \v 3-4 Mãwã duanʌne judiorã ley jaradiabadaba, pariseorã bid̶a wẽrã daunema b̶ʌ jidaped̶ad̶ada enesid̶aa. Maʌ̃ wẽrãra arima duanʌ ẽsi b̶ʌd̶aped̶a Jesua jarasid̶aa: \p –Jaradiabari, naʌ̃ wẽrãra daiba jidasid̶aa ab̶aʌ ume daunema b̶ʌda. \v 5 Dadjirã leyd̶e Moiseba nãwã b̶ea wẽrãrãda mõgaraba tab̶ari beabisia.\f + \fr 8:5 \ft Idjab̶a jara b̶ʌa dji umaquĩrã sid̶a beuida b̶ʌda. Levitico 20:10; Deuteronomio 22:22.\f* ¿Bʌmaarã bia b̶ʌca mãwã od̶ida?– \p \v 6 Ãdjirãba mãwã jarasid̶aa Jesuba sãwã panui cawaya. Idjida biẽ́ jarad̶ida crĩchasid̶aa. Maʌ̃ne Jesura ed̶aa b̶arru chũmeped̶a idji jʌwa jĩwĩnĩba egorod̶e b̶ʌ́ b̶esia. \v 7 Baribʌrʌ ãdjirãba mĩã sẽ iwid̶i panʌ bẽrã piradrʌped̶a jarasia: \p –Dji cadjirua ocaba naʌ̃ wẽrãra mõgaraba tab̶arida b̶ʌa.–\f + \fr 8:7 \ft Deuteronomio 17:6-7.\f* \p \v 8 Mãwã jaraped̶a Jesura wayacusa ed̶aa b̶arru chũmeped̶a egorod̶e b̶ʌ́ b̶esia. \v 9 Jesuba jarad̶a ũrĩsid̶ad̶e ara maʌ̃da ab̶a ab̶a wãbʌrʌ nũmesia.\f + \fr 8:9 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e naʌ̃ sid̶a b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãdji sod̶e cawa panasid̶aa jipaẽ́ b̶eada.”\f* Naãrã drõãrãda ãyã wãsid̶aa. Maʌ̃be cũdrarã sid̶a wãbʌrʌsid̶aa. Jesura maʌ̃ wẽrã ume idub̶a b̶esia. \v 10 Jesu ʌ̃ta nũmebʌrʌd̶e wẽrãra idub̶a nũmʌda unusia.\f + \fr 8:10 \fq Wẽrã idub̶a nũmʌda unusia.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* Maʌ̃be iwid̶isia: \p –Bʌ biẽ́ jara duananara ¿sãma panʌ?\f + \fr 8:10 \fq Bʌ biẽ́ jara duananara.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* ¿Caiba bʌra biẽ́ b̶ʌi?– \p \v 11 Wẽrãba panusia: \p –Ni ab̶aʌba, mʌ̃ Boro.– \p Jesuba jarasia: \p –Mʌ̃a bid̶a bʌra biẽ́ b̶ʌẽ́a. Wãdua, baribʌrʌ waa cadjiruara orãdua.–] \s1 Jesu naʌ̃ ẽjũãnebemarã itea ʌ̃naa \p \v 12 Mãwãnacarea Jesuba ẽberãrãa wayacusa jarasia: \p –Mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãnebemarã itea ʌ̃naa quĩrãca b̶ʌa. Bariduaba mʌ̃da ẽpẽibʌrʌ pãĩmane nĩbaẽ́a, ãtebʌrʌ ʌ̃naane b̶ʌ bẽrã zocai b̶ai arada erob̶aya.– \p \v 13 Maʌ̃ne pariseorãba Jesua jarasid̶aa: \p –Bʌa ara bʌdjid̶ebemada bed̶ea b̶ʌ bẽrã maʌ̃ba jaraẽ́ b̶ʌa bʌa jara b̶ʌra wãrãda.– \p \v 14 Jesuba jarasia: \p –Ara mʌ̃djid̶ebemada bed̶ea b̶ʌmĩna mʌ̃a jara b̶ʌra wãrã araa. Mʌ̃a cawa b̶ʌa mʌ̃ra sãmaʌba zesida idjab̶a sãmaa waya wãida. Baribʌrʌ bãrãba maʌ̃ra adua panʌa.\f + \fr 8:14 \ft Juaʌ̃ 7:27-29.\f* \v 15 Bãrãba naʌ̃ ẽjũãnebema crĩchad̶eba mʌ̃ra acʌ panʌa. Mʌ̃a ni ab̶aʌda mãwã acʌcaa. \v 16 Mʌ̃a djãrã sãwã b̶eada acʌped̶a jaraibʌrʌ, mʌ̃a jara b̶ʌra wãrã araa, mʌ̃dub̶aʌba mãwã jaraẽ́ b̶ʌ bẽrã. Ãtebʌrʌ mʌ̃ Zeza, mʌ̃ Diabued̶aba mʌ̃ ume mãwã jara b̶ʌa. \v 17 Bãrã leyd̶e jara b̶ʌa ẽberã uméba ab̶ari bed̶eada jarad̶ibʌrʌ ãdjia jara panʌra wãrãda.\f + \fr 8:17 \ft Deuteronomio 17:6; 19:15.\f* \v 18 Ara maʌ̃ quĩrãca ara mʌ̃djid̶ebemada bed̶ea b̶ʌa, idjab̶a mʌ̃ Zeza, mʌ̃ Diabued̶ara mʌ̃are bed̶ea b̶ʌa.– \p \v 19 Maʌ̃ne ãdjirãba Jesua iwid̶isid̶aa: \p –Mãẽteara bʌ Zezara ¿sãma b̶ʌ?– \p Jesuba panusia: \p –Bãrãba mʌ̃ra adua panʌa idjab̶a mʌ̃ Zeza sid̶a adua panʌa. Bãrãba mʌ̃da wãrãda cawabʌdabara, mʌ̃ Zeza sid̶a cawacasid̶aa.– \p \v 20 Jesuba Ãcõrẽ de droma dajada, parata Ãcõrẽa diabadama jaradia b̶asid̶e jũma maʌ̃gʌra jarasia. Baribʌrʌ ni ab̶aʌba idjira jidad̶aẽ́ basía idji ewarira wad̶i jũẽẽ́ b̶ad̶a bẽrã. \s1 Mʌ̃ wãbʌrʌmaa bãrãra poya wãnaẽ́a \p \v 21 Maʌ̃be Jesuba jarasia: \p –Mʌ̃ra wãya. Wãnacarea bãrãba mʌ̃ra jʌrʌd̶ia baribʌrʌ ununaẽ́a. Bãrãba mʌ̃da ĩjãnaẽ́ bẽrã cadjiruad̶e beud̶ia. Wãrãda mʌ̃ wãbʌrʌmaa bãrãra poya wãnaẽ́a.– \p \v 22 Maʌ̃ bẽrã judiorã bororãda ãdjidub̶a bed̶ea duanasid̶aa: \p –Mãẽteara ¿idub̶a beuica? ¿Idjia maʌ̃ carea jara b̶ʌca: “Mʌ̃ wãbʌrʌmaa bãrãra poya wãnaẽ́a”?– \p \v 23 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Bãrãra naʌ̃ ẽjũãnebemaa baribʌrʌ mʌ̃ra bajãnebemaa. Mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãnebemaẽ́a. \v 24 Maʌ̃ carea mʌ̃a jarasia bãrãra cadjiruad̶e beud̶ida. Bãrãba Mʌ̃ra Mʌ̃da ĩjãnaẽ́ bẽrã cadjiruad̶e beud̶ia.–\f + \fr 8:24 \fq Mʌ̃ra Mʌ̃da.\ft Maʌ̃gʌd̶eba Jesuba jara b̶asia idjira Ãcõrẽda. Exodo 3:13-14.\f* \p \v 25 Maʌ̃ carea ãdjirãba iwid̶isid̶aa: \p –¿Bʌra cai?– \p Jesuba panusia: \p –Dãrãbʌrʌa mʌ̃a bãrãa jara b̶ʌda.\f + \fr 8:25 \fq Dãrãbʌrʌa mʌ̃a bãrãa jara b̶ʌda.\ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ra ebud̶a b̶ʌẽ́a. Ʌ̃cʌrʌmaarã jara b̶ʌa: “Mʌ̃a bãrãa ¿cãrẽda cawa jaraida b̶ʌ?” wa “Mʌ̃ra ¿cãrẽ cãrẽã bãrã ume bed̶eaida b̶ʌ?”\f* \v 26 Mʌ̃a ne zocãrãneba bãrãra bed̶ead̶e b̶ead̶a aida b̶ʌa. Baribʌrʌ mʌ̃ Diabued̶abʌrʌ cawa b̶ʌa. Idji bed̶eara wãrã araa. Mʌ̃a idjid̶eba ũrĩ b̶ʌda naʌ̃ ẽjũãnebemarãa jarabaria.– \p \v 27 Baribʌrʌ ãdjirãba cawad̶aẽ́ basía Jesuba idji Zezad̶ebemada bed̶ea b̶ʌda. \v 28 Maʌ̃ carea idjia jarasia: \p –Bãrãba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara crud̶e cachibʌdad̶e cawad̶ia Mʌ̃ra Mʌ̃da. Cawad̶ia mʌ̃a ni maãrĩ bid̶a ara mʌ̃djia quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca oca basida. Idjab̶a cawad̶ia mʌ̃ra bed̶ea b̶asida mʌ̃ Zezaba jaradiad̶a quĩrãca. \v 29 Mʌ̃ Diabued̶ara mʌ̃ ume b̶ʌa. Mʌ̃ Zezaba mʌ̃dub̶a amecaa mʌ̃a ewariza idjia quĩrĩã b̶ʌda o b̶abari bẽrã.– \p \v 30 Jesuba maʌ̃gʌd̶ebema bed̶ea b̶asid̶e zocãrãba idjira ĩjãsid̶aa. \s1 Abrahaʌ̃ warrarã dji ara \p \v 31 Maʌ̃be Jesuba judiorã idji ĩjãbʌdarãa jarasia: \p –Bãrãba mʌ̃ bed̶eada ĩjã pananibʌrʌ, wãrãda mʌ̃ ume nĩbabadarãda b̶ead̶ia. \v 32 Mʌ̃neba bãrãba Ãcõrẽra wãrãda cawad̶ia. Maʌ̃ba bãrãra djãrã nezoca b̶ead̶ada ẽdrʌ b̶ʌya.– \p \v 33 Ãdjirãba jarasid̶aa: \p –Baribʌrʌ dairãra Abrahaʌ̃neba yõped̶ad̶a bẽrã djãrã nezocarãẽ́a. ¿Sãwã bʌa dairãra ẽdrʌ b̶ʌyad̶a a b̶ʌ?– \p \v 34 Jesuba panusia: \p –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: cadjirua o b̶eara cadjirua nezocarãa. \v 35 Nezocara idji boro ẽberãrãẽ́a, baribʌrʌ dji boro warrara idji zeza ume ewariza b̶abaria.\f + \fr 8:35 \ft Genesi 21:9-13.\f* \v 36 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽ Warraba bãrãra nezoca b̶ead̶ada ẽdrʌ b̶ʌibʌrʌ, wãrãda ewariza Ãcõrẽ ẽberãrãda b̶ead̶ia. \v 37 Mʌ̃a cawa b̶ʌa bãrãra Abrahaʌ̃neba yõped̶ad̶ada, baribʌrʌ bãrãba mʌ̃ra bea quĩrĩã panʌa mʌ̃ bed̶eara ĩjãnaẽ́ panʌ bẽrã. \v 38 Mʌ̃a jara b̶ʌa jũma mʌ̃ Zezaba mʌ̃́a jaradiad̶ada. Maʌ̃ne bãrãba ĩjã o panʌa bãrã zezad̶eba ũrĩped̶ad̶ada.– \p \v 39 Ãdjirãba panusid̶aa: \p –Dai drõãenabema zezara Abrahaʌ̃a.– \p Baribʌrʌ Jesuba jarasia: \p –Bãrãra Abrahaʌ̃ warrarã dji ara bad̶abara idjia od̶a quĩrãca ocasid̶aa. \v 40 Mʌ̃a bãrãa wãrã bed̶eada jara b̶ʌa Ãcõrẽba mʌ̃́a cawabid̶a quĩrãca. Mãwãmĩna bãrãba mʌ̃ra bea quĩrĩã panʌa. ¿Abrahaʌ̃ba mãwã osica? \v 41 Bãrãba bãdji zezaba obari quĩrãca obadaa.– \p Maʌ̃ne ãdjirãba jarasid̶aa: \p –¡Baribʌrʌ dairãra wẽrã deu b̶ʌba tod̶aẽ́a! Dairãba Zezada ab̶abe eropanʌa. Idjira Ãcõrẽa.– \p \v 42 Jesuba jarasia: \p –Ãcõrẽda bãrã Zezabara, bãrãba mʌ̃ra wãrãda quĩrĩãcasid̶aa, Ãcõrẽneba zeped̶a nama b̶ʌ bẽrã. Mʌ̃ra ara mʌ̃djid̶eba zeẽ́ basía. Idjiabʌrʌ diabuesia. \v 43 Mʌ̃a jara b̶ʌra ¿sãwãẽrã bãrãba cawad̶aẽ́ panʌ? Bãrãba cawad̶aẽ́ panʌa, mʌ̃ bed̶eada ũrĩ quĩrĩãnaca bẽrã. \v 44 Bãrã zezara diaurua. Maʌ̃ bẽrã idjia quĩrĩã b̶ʌdrʌ bãrãba o quĩrĩã panʌa. Idjira naãrãed̶aʌba mĩã beabaria. Wãrãneba b̶acaa idjab̶a wãrã bed̶eara jaracaa. Sewa obaria sewaid̶a b̶ʌ bẽrã idjab̶a sewa zeza bẽrã. \v 45 Mʌ̃a wãrã bed̶eada jara b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã bãrãba mʌ̃ bed̶eara ĩjãnacaa. \v 46 Mʌ̃a cadjiruada o b̶ʌbʌrʌ ¿cãrẽ cadjiruada o b̶ʌ? ¿Cai bãrãnebemaba poya jarai? Mʌ̃a wãrã bed̶eada jara b̶ʌbʌrʌ, ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ bed̶eara ĩjãnaẽ́ panʌ? \v 47 Ãcõrẽ ĩjã b̶ʌba idji bed̶eara ĩjã obaria baribʌrʌ bãrãra Ãcõrẽ warrarãẽ́ bẽrã idji bed̶eara ĩjã od̶acaa.– \s1 Abrahaʌ̃ b̶ai naẽna Mʌ̃ra Mʌ̃́a \p \v 48 Maʌ̃be judiorãba Jesua jarasid̶aa: \p –Bʌra Samariad̶ebemada jãwã tab̶ʌa idjab̶a jai bara b̶ʌa. ¿Dairãba arid̶e jara panʌẽ́ca?– \p \v 49 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Mʌ̃ra jai neẽ́ b̶ʌa. Mʌ̃ Zezad̶ebemada bia bed̶eabaria. Baribʌrʌ bãrãba mʌ̃nebemada bia bed̶ead̶acaa. \v 50 Mʌ̃a jʌrʌẽ́ b̶ʌa ẽberãrãba mʌ̃nebemada bia bed̶ead̶amãrẽã. Baribʌrʌ ab̶aʌba quĩrĩã b̶ʌa ẽberãrãba mʌ̃nebemada bia bed̶ead̶ida. Idjiabʌrʌ cawa obaria. \v 51 Wãrã arada mʌ̃a jaraya, mʌ̃ bed̶ea ĩjã o b̶ʌra beuca baya.– \p \v 52 Maʌ̃ne judiorãba Jesua jarasid̶aa: \p –Id̶ibʌrʌ dairãba cawabʌdaa bʌra jai bara b̶ʌda. Abrahaʌ̃ra beusia. Jũma Ãcõrẽneba bed̶eabadarã sid̶a beusid̶aa, baribʌrʌ bʌa jara b̶ʌa: “Mʌ̃ bed̶ea ĩjã o b̶ʌra beuca baya.” \v 53 Mãwãra ¿bʌra dai drõã naẽnabema Abrahaʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌca? Idjira beusia, idjab̶a jũma Ãcõrẽneba bed̶eabadarã sid̶a beusid̶aa. Bʌra ¿caida crĩcha b̶ʌ?– \p \v 54 Jesuba panusia: \p –Ara mʌ̃djid̶ebemada bia bed̶eaibʌrʌ maʌ̃ba jaraẽ́ b̶ʌa mʌ̃ra dji biada. Baribʌrʌ mʌ̃ Zezaba mʌ̃nebemada bia bed̶ea b̶ʌa. Bãrãba idjira bãrã Ãcõrẽana a panʌa. \v 55 Baribʌrʌ idjira adua panʌa. Maʌ̃ne mʌ̃a idjira cawa b̶ʌa. Idjida adua b̶ʌad̶a ad̶abara mʌ̃ra bãrã quĩrãca sewaid̶a b̶acasia. Baribʌrʌ mʌ̃a idjira cawa b̶ʌ bẽrã idji bed̶eada ĩjã o b̶ʌa. \v 56 Bãrã drõã naẽnabema Abrahaʌ̃ra b̶ʌsrid̶asia mʌ̃ naʌ̃ ẽjũãnaa zebʌrʌ ewarira unuida cawa b̶ad̶a bẽrã. Wãrãda unuped̶a bio b̶ʌsrid̶a b̶esia.– \p \v 57 Maʌ̃ne judiorãba Jesua jarasid̶aa: \p –Bʌra wad̶ibid̶a cincuenta poa b̶ʌẽ́a. ¿Sãwã bʌa Abrahaʌ̃ra unusiad̶a a b̶ʌ?– \p \v 58 Jesuba panusia: \p –Mʌ̃a wãrã arada jaraya: Abrahaʌ̃ b̶ai naẽnaʌba Mʌ̃ra Mʌ̃́a.–\f + \fr 8:58 \ft Exodo 3:13-14.\f* \p \v 59 Jesuba mãwã jarad̶a carea judiorãba mõgarada edasid̶aa idji tab̶ari b̶ead̶i carea.\f + \fr 8:59 \ft Levitico 24:14.\f* Baribʌrʌ Jesura mĩrũped̶a Ãcõrẽ de dajadabemada ãyã wãsia.\f + \fr 8:59 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Jesura ara ãdji daid̶e necai ẽdrʌ wãsia.”\f* \c 9 \s1 Jesuba ẽberã daub̶errea toped̶ad̶a biabid̶a \p \v 1 Wãbʌrʌd̶e Jesuba unusia ẽberã daub̶errea toped̶ad̶ada. \v 2 Maʌ̃ne Jesu ume nĩbabadarãba iwid̶isid̶aa: \p –Jaradiabari, ¿caiba cadjirua od̶ad̶eba naʌ̃ ẽberãra jãwã daub̶errea tosid̶a? ¿Idji djibarirãba cadjirua oped̶ad̶ad̶eba, wa idjia cadjirua od̶ad̶eba?– \p \v 3 Jesuba panusia: \p –Cadjirua oped̶ad̶ad̶eba jãwã tod̶aẽ́ basía. Idjira daub̶errea tosid̶aa idjid̶eba Ãcõrẽba ne obʌrʌda jũmarãba ununamãrẽã. \v 4 Maʌ̃ bẽrã wad̶i ãsa b̶ʌd̶e ed̶a mʌ̃ Diabued̶aba obi b̶ʌra mʌ̃a oida b̶ʌa. Queud̶acarea ni ab̶aʌda poya trajad̶acaa. \v 5 Baribʌrʌ naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌd̶e mʌ̃ra ẽberãrã itea ʌ̃naa quĩrãca b̶ʌa ãdjirãba sãwã nĩbad̶ida cawad̶amãrẽã.– \p \v 6 Mãwã jaraped̶a Jesura egorod̶e id̶otasia. Maʌ̃ba egorora susua osia. Maʌ̃ egoro susuaba dji daub̶errea b̶ʌ dauza pʌrʌsia. \v 7 Maʌ̃be Jesuba idjía jarasia: \p –Cuibada Siloe abadamaa sʌgʌd̶e wãdua.– (Maʌ̃ trʌ̃ba jara b̶ʌa “diabued̶a.”)\f + \fr 9:7 \ft Genesi 49:10; Isaía 8:5-8.\f* \p Ara maʌ̃da daub̶errea b̶ʌra wãped̶a idji daura sʌgʌped̶a unu b̶esia. Maʌ̃be diguid̶aa wãsia. \v 8 Idji de caita b̶eabariba idjab̶a idji daub̶errea b̶ʌ unuped̶ad̶aba jara duanasid̶aa: \p –¿Naʌ̃gʌẽ́ca od̶e chũmeped̶a ne iwid̶i b̶abadara?– \p \v 9 Ʌ̃cʌrʌba idjíad̶a asid̶aa. Dewararãba idji quĩrãca b̶ʌmĩna idjiẽ́ana asid̶aa. Baribʌrʌ dji daub̶errea b̶ad̶aba jarasia: \p –Wãrãda mʌ̃́a.– \p \v 10 Maʌ̃ne idjía iwid̶isid̶aa: \p –¿Sãwã bʌa unu b̶esi?– \p \v 11 Idjia panusia: \p –Ẽberã Jesu abadaba egoroda susua oped̶a mʌ̃ dauza pʌrʌsia. Maʌ̃be idjia jarasia: “Cuibada Siloe abadamaa sʌgʌd̶e wãdua.” Wãped̶a mʌ̃ dau sʌgʌbʌrʌd̶e unu b̶esia.– \p \v 12 Maʌ̃ne ãdjirãba iwid̶isid̶aa: \p –Maʌ̃gʌ ẽberãra ¿sãma b̶ʌ?– \p Idjia panusia: \p –Mʌ̃a adua b̶ʌa.– \s1 Pariseorãba daub̶errea b̶ad̶aa bio iwid̶iped̶ad̶a \p \v 13-14 Jesuba egoro susua oped̶a daub̶errea b̶ʌ biabid̶a ewarira ʌ̃nãũbada ewari basía. Maʌ̃ carea daub̶errea b̶ad̶ara ʌ̃cʌrʌba pariseorãmaa edesid̶aa. \v 15 Maʌ̃be pariseorã bid̶a maʌ̃ ẽberãa iwid̶isid̶aa sãwãbʌrʌ unu b̶esida. Maʌ̃ne idjia jarasia: \p –Idjia egoroda susua oped̶a mʌ̃ dauza pʌrʌsia. Maʌ̃be mʌ̃a baidod̶e sʌgʌbʌrʌd̶e unu b̶esia.– \p \v 16 Ʌ̃cʌrʌ pariseorãba jarasid̶aa: \p –Maʌ̃ ẽberãra Ãcõrẽneba zeẽ́ b̶ʌa, ʌ̃nãũbada ewarida wayaca bẽrã.– \p Baribʌrʌ dewararãba jarasid̶aa: \p –¿Sãwã cadjirua obari ẽberãba maʌ̃ ne ununacada poya osi?– \p Mãwã wariwaria bed̶ea duanasid̶aa. \v 17 Mãwã duananaped̶a wayacusa dji daub̶errea b̶ad̶aa iwid̶isid̶aa: \p –Maʌ̃ ẽberã, bʌ dau biabid̶ara bʌmaarã ¿caida mãwã b̶ʌ? \p Daub̶errea b̶ad̶aba panusia: \p –Mʌ̃maarã idjira Ãcõrẽneba bed̶eabaria.– \p \v 18 Judiorã dji bororãba ĩjãnaẽ́ panasid̶aa maʌ̃ ẽberãra naẽna daub̶errea b̶asida. Maʌ̃ carea idji djibarirãda trʌ̃bisid̶aa. \v 19 Maʌ̃be ãdjía iwid̶isid̶aa: \p –¿Naʌ̃gʌra bãrã warra daub̶errea toped̶ad̶aca? ¿Sãwã id̶ira idjia unu b̶ʌ?– \p \v 20 Ãdjia panusid̶aa: \p –Daiba cawa panʌa naʌ̃gʌra dai warra daub̶errea toped̶ad̶ada. \v 21 Baribʌrʌ adua panʌa sãwã id̶ira unu b̶esida, idjab̶a adua panʌa caiba idjira biabisida. Idjira drõã bẽrã idjía iwid̶id̶adua.– \p \v 22 Idji djibarirãba mãwã jarasid̶aa judiorã bororãra waya panʌ bẽrã. Wãrãda maʌ̃ judiorãba jarad̶oasid̶aa ẽberãrãba Jesura Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aad̶a acara panʌda. Ab̶aʌba mãwã jarasira dji bororãba idjira judiorã dji jʌrebada ded̶ebemada ãyã jʌretad̶iad̶a asid̶aa. \v 23 Maʌ̃ carea djibarirãba jarasid̶aa: “Idjira drõã bẽrã idjía iwid̶id̶adua.” \p \v 24 Maʌ̃ bẽrã judiorã bororãba daub̶errea b̶ad̶ara wayacusa trʌ̃naped̶a jarasid̶aa: \p –Ãcõrẽ quĩrãpita daia wãrã bed̶ead̶eba jãʌ̃ ẽberãnebemada jaradua.\f + \fr 9:24 \ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãcõrẽa bia bed̶eadua.”\f* Dairãba cawa panʌa idjira cadjirua obarida.– \p \v 25 Daub̶errea b̶ad̶aba jarasia: \p –Mʌ̃a adua b̶ʌa idjia cadjirua obarida wa ocada. Ab̶abe cawa b̶ʌa mʌ̃ra daub̶errea b̶asida baribʌrʌ id̶ira unu b̶ʌda.– \p \v 26 Maʌ̃ne ãdjirãba wayacusa idjía iwid̶isid̶aa: \p –Idjia ¿sãwã osi? ¿Cãrẽda osi bʌ dau biabi carea?– \p \v 27 Idjia panusia: \p –Mʌ̃a bãrãa jarasia baribʌrʌ ĩjã quĩrĩãnaẽ́ basía. Maʌ̃da ¿cãrẽ cãrẽã wayacusa ũrĩ quĩrĩã panʌ? ¿Bãrã sid̶a idji ume nĩba quĩrĩã panʌca?– \p \v 28 Maʌ̃ carea ãdjirãba idjira nãwã quẽãsid̶aa: \p –Bʌdrʌ jãʌ̃ ẽberã ume nĩa, baribʌrʌ dairãra Moise leyd̶eba nĩbabadaa. \v 29 Dairãba cawa panʌa Ãcõrẽba Moisea bed̶easida,\f + \fr 9:29 \ft Exodo 33:11.\f* baribʌrʌ jãʌ̃ ẽberãra sãmabemada adua panʌa.– \p \v 30 Maʌ̃ne daub̶errea b̶ad̶aba jarasia: \p –¿Sãwãẽrã bãrãba jara panʌ adua panʌda idjira sãmabemada? ¿Idjia mʌ̃ daura biabiẽ́ basica? \v 31 Dadjirãba cawa panʌa cadjirua obadaba iwid̶ibʌdara Ãcõrẽba bia ũrĩcada. Maʌ̃ awara cawa panʌa bariduaba Ãcõrẽda waya b̶ʌbʌrʌ idjab̶a idjia quĩrĩã b̶ʌda o b̶ʌbʌrʌ, maʌ̃gʌba iwid̶ibʌrʌra Ãcõrẽba bia ũrĩbarida.\f + \fr 9:31 \ft Salmo 66:18; Proverbio 15:29.\f* \v 32 Naãrã ed̶aʌba ab̶a id̶ibema ewarid̶aa ¿bãrãba ũrĩbadjid̶aca ẽberã daub̶errea tod̶ada biabibʌdada? \v 33 Naʌ̃ ẽberãda Ãcõrẽneba zed̶aẽ́bara ni cãrẽ sid̶a poya oẽ́ bacasia.– \p \v 34 Maʌ̃ne pariseorãba idjira quẽãsid̶aa: \p –Bʌ toped̶ad̶ad̶eba ʌ̃taa cadjirua obaria. ¿Sãwã dairãa ne jaradiai?– \p Maʌ̃ carea idjira judiorã dji jʌrebada ded̶ebemada ãyã jʌretasid̶aa. \s1 Dji wãrãda daub̶errea b̶ea \p \v 35 Jesuba ũrĩsia daub̶errea b̶ad̶ara ãyã jʌretasid̶ada. Maʌ̃ carea idjira jʌrʌd̶e wãsia. Unuped̶a iwid̶isia: \p –¿Bʌa Naʌ̃ Djara Edad̶ara wãrãda ĩjã b̶ʌca?–\f + \fr 9:35 \fq Naʌ̃ Djara Edad̶a.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “Ãcõrẽ Warra.”\f* \p \v 36 Idjia jarasia: \p –Mʌ̃ boro, jaradua idjira caida mʌ̃a wãrãda ĩjãi carea.– \p \v 37 Jesuba panusia: \p –Bʌa idjira unu b̶ʌa. Mʌ̃, bʌ ume bed̶ea b̶ʌda idjía.– \p \v 38 Ara maʌ̃da Jesu quĩrãpita chĩrãborod̶e cob̶eped̶a jarasia: \p –Mʌ̃ Boro, mʌ̃a ĩjã b̶ʌa.– \p \v 39 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãnaa zesia ẽberãrã cawa oi carea. Mãwã dji daub̶errea b̶ea quĩrãca b̶eaba ununia idjab̶a dji unu panʌana a panʌra daub̶errea b̶ea quĩrãca panenia.– \p \v 40 Ʌ̃cʌrʌ pariseorã Jesu caita duanʌba maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶ad̶e iwid̶isid̶aa: \p –Bʌa ¿cãrẽ cãrẽã mãwã jara b̶ʌ? ¿Dairãra daub̶errea b̶eaca?– \p \v 41 Jesuba panusia: \p –Bãrãda wãrãda daub̶errea b̶ead̶abara, cadjirua obada carea bed̶ead̶e pananaẽ́ bacasia. Baribʌrʌ bãrãba unu panʌana a panʌ bẽrã bed̶ead̶e panʌa.– \c 10 \s1 Oveja wagabari dji bia \p \v 1 Maʌ̃ ewarid̶e Jesuba jarasia: \p –Mʌ̃a wãrã arada jaraya: bariduada oveja corrad̶e ed̶a wãbadad̶e ed̶a wãẽ́bʌrʌ, ãtebʌrʌ ãyã areba ed̶a wãibʌrʌ, maʌ̃gʌba ovejara drʌabaria idjab̶a biẽ́ obaria. \v 2 Baribʌrʌ dji corrad̶e ed̶a wãbadama ed̶a wãbaridrʌ oveja wagabari araa. \v 3 Maʌ̃ iteabʌrʌ corra wagabariba dji ed̶a wãbadara ewabaria. Ovejaba ãdji wagabari bed̶eara cawa panʌa. Ãdjiza trʌ̃cuaped̶a dajadaa edebaria.\f + \fr 10:3 \ft Ezequiel 34:11-31.\f* \v 4 Jũma dajadaa edeped̶a ãdji na wãbaria. Ovejara idji caid̶u wãbadaa idji bed̶eara cawa panʌ bẽrã. \v 5 Baribʌrʌ ãdjia ununacara ẽpẽnacaa, ãtebʌrʌ mĩrũbadaa idji bed̶eada adua panʌ bẽrã.– \p \v 6 Jesura ne jara b̶ʌd̶eba mãwã bed̶easia baribʌrʌ judiorãba cawad̶aẽ́ basía cãrẽda jara b̶ʌda. \v 7 Maʌ̃ bẽrã Jesuba nãwã jarasia: \p –Mʌ̃a wãrã arada jaraya, oveja ed̶a wãbadara mʌ̃́a. \v 8 Mʌ̃ zei naẽna zocãrã ne drʌabadarã quĩrãca zebadjid̶aa idjab̶a purura biẽ́ obadjid̶aa. Baribʌrʌ ãdjirã bed̶eara Ãcõrẽ ẽpẽ b̶eaba ĩjãnaẽ́ basía.\f + \fr 10:8 \fq Ãcõrẽ ẽpẽ b̶eaba.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “ovejaba.”\f* \p \v 9 Ed̶a wãbadara mʌ̃́a. Mʌ̃neba ed̶a wãbʌrʌra minijĩchiad̶ebemada ẽdrʌya. Bio necai b̶aya idjia neẽ́ b̶ʌra Ãcõrẽba jũma diai bẽrã.\f + \fr 10:9 \ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Idjira ed̶a wãya, dajadaa wãya idjab̶a põãjãrãda unuya.”\f* \v 10 Ne drʌabarira zebaria oveja drʌai carea, beai carea idjab̶a aduabi carea. Baribʌrʌ mʌ̃ra zesia ẽberãrãba zocai b̶ai arada ad̶uba erob̶ead̶amãrẽã. \p \v 11 Mʌ̃ra oveja wagabari dji biaa. Oveja wagabari biara idji oveja carea beuida b̶ʌa. \v 12 Baribʌrʌ ab̶aʌba parata carea ovejada waga b̶aibʌrʌ, usa cadrʌa zebʌrʌd̶e ovejara amecuaped̶a mĩrũ wãya. Ovejara idjid̶eẽ́ bẽrã wãrãda wagacaa. Maʌ̃ne usa cadrʌaba oveja ab̶a ca edabʌrʌd̶e dewararãda jãrãzoabadaa. \v 13 Maʌ̃ ẽberãra mĩrũ wãbaria ab̶abe parata careabʌrʌ ovejara wagabari bẽrã. Idjia oveja bia pananamãrẽã crĩchacaa. \p \v 14 Mʌ̃ra oveja wagabari dji biaa. Mʌ̃djid̶erãra cawa b̶ʌa oveja wagabariba idji oveja cawa b̶ʌ quĩrãca. Idjab̶a mʌ̃reba mʌ̃ra cawa panʌa. \v 15 Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃ Zezaba mʌ̃ra cawa b̶ʌa idjab̶a mʌ̃a mʌ̃ Zezara cawa b̶ʌa. Mʌ̃ra mʌ̃dji oveja carea beuida b̶ʌa. \v 16 Mʌ̃a erob̶ʌa dewara oveja naʌ̃ corrad̶e b̶eaẽ́da.\f + \fr 10:16 \fq Mʌ̃a erob̶ʌa dewara oveja naʌ̃ corrad̶e b̶eaẽ́da.\ft Maʌ̃ bed̶ead̶eba Jesuba jara b̶asia judiorãẽ́ bid̶a idjida ĩjãnia.\f* Maʌ̃gʌrã sid̶a mʌ̃a ed̶a eneya. Ãdjirãba mʌ̃ bed̶eara ĩjãnia. Mãwã jũmarãda ãbaa panania. Maʌ̃ne ãdjirã wagabarira ab̶a b̶aya. \p \v 17 Mʌ̃ Zezaba mʌ̃ra quĩrĩã b̶ʌa, ara mʌ̃djida idu beabi bẽrã. Maʌ̃be wayacusa zocai b̶eya. \v 18 Mʌ̃a iduaribiẽ́bʌrʌ ni ab̶aʌba mʌ̃ra poya bead̶aẽ́a, baribʌrʌ mʌ̃ra beuya mãwã quĩrĩã b̶ʌ bẽrã. Mʌ̃ra beuped̶a poya ʌ̃rẽbaya. Mʌ̃ Zezaba mʌ̃́a mãwã obisia.– \p \v 19 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩbʌdad̶e judiorãra wayacusa wariwaria bed̶ea duanasid̶aa. \v 20 Zocãrãba jarasid̶aa: \p –Jãʌ̃ ẽberãra jai bara b̶ʌa. Idjira quĩrãẽ́ b̶ʌa. ¿Cãrẽ cãrẽã idji bed̶eada ũrĩni?– \p \v 21 Baribʌrʌ dewararãba jarasid̶aa: \p –Idjia jara b̶ʌra jai bara b̶ʌ bed̶eaẽ́a. ¿Jaiba daub̶errea b̶eara biabibarica?– \s1 Judiorãba Jesu igaraped̶ad̶a \p \v 22 Maʌ̃ ewarid̶e judiorãba Jerusaleʌ̃ne ewari dromada o panasid̶aa. Ãdjirãba quĩrãneba panasid̶aa Ãcõrẽ de dromara idji quĩrãpita biẽ́ b̶ad̶ada waya bia b̶ʌped̶ad̶ada. Maʌ̃ ewari dromara dji cũrãsaara b̶ʌ jed̶ecod̶e obadjid̶aa.\f + \fr 10:22 \ft Judiorãba maʌ̃ ewari Janucá abadada poa zebʌrʌza obadaa diciembre jed̶ecod̶e. Quĩrãnebabadaa Juda Macabeo abadaba Ãcõrẽ de dromara waya bia b̶ʌd̶ada. Maʌ̃gʌra mãwãsia poa 164d̶e Jesu tod̶i naẽna. Maʌ̃ naẽna griego Antioco Epipane abadaba Ãcõrẽ de dromara biẽ́ b̶ʌsia.\f* \v 23 Ãcõrẽ de droma mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶ʌ ed̶aare Jesura nĩbasia. Idji nĩbad̶ama Salomoʌ̃ abadaa. \v 24 Mãwã b̶ʌd̶e ʌ̃cʌrʌ judiorãba Jesura aud̶u jũrã edad̶aped̶a iwid̶isid̶aa: \p –Ab̶a ¿sãʌ̃be bʌa dairã crĩchara cawaẽ́ pe erob̶ai? Bʌda Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶abʌrʌ, dairãa ebud̶a jaradua.– \p \v 25 Jesuba panusia: \p –Mʌ̃a bãrãa jarasia baribʌrʌ ĩjãnaẽ́ duanʌa. Jũma mʌ̃ Zeza trʌ̃neba o b̶ʌba mʌ̃nebemada ebud̶a cawabi b̶ʌa. \v 26 Baribʌrʌ bãrãba ĩjãnacaa, mʌ̃ ovejarãẽ́ bẽrã. \v 27 Mʌ̃ ovejarãba mʌ̃ bed̶eara cawa panʌa. Mʌ̃a ãdjirãra cawa b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba mʌ̃ra ẽpẽbadaa. \v 28 Mʌ̃a ãdjirãa Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aida dia b̶ʌa. Maʌ̃ carea ãdjirãra aduad̶aẽ́a idjab̶a ni ab̶aʌba ãdjirãra mʌ̃ jʌwad̶ebemada poya jãrĩnaẽ́a. \v 29 Mʌ̃ Zezaba ãdjirãra mʌ̃́a diasia. Idjira jũmarã cãyãbara dji dromaara b̶ʌa.\f + \fr 10:29 \ft Maʌ̃ra griego bed̶ead̶e ebud̶a b̶ʌẽ́a. Ʌ̃cʌrʌmaarã nãwã jara b̶ʌa: “Mʌ̃ Zezaba mʌ̃́a diad̶ara ne jũma cãyãbara dji dromaara b̶ʌa.”\f* Ni ab̶aʌba ãdjirãra mʌ̃ Zeza jʌwad̶ebemada poya jãrĩnaẽ́a. \v 30 Mʌ̃ra mʌ̃ Zeza ume ab̶arida mãwã b̶ʌa.– \p \v 31 Maʌ̃ carea arima b̶ea judiorãba wayacusa mõgarada edasid̶aa idji tab̶ari bead̶i carea. \v 32 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Mʌ̃ Zezad̶eba ne zocãrã biada bãrãa unubisia. ¿Sãʌ̃gʌ ne bia od̶a carea mʌ̃ra mõgaraba tab̶ari bead̶i?– \p \v 33 Judiorãba panusid̶aa: \p –Dairãba bʌra mõgaraba tab̶arid̶aẽ́a ne bia o b̶ʌ carea, ãtebʌrʌ tab̶arid̶ia bʌ naʌ̃ djarad̶e b̶ʌba ara bʌdjida Ãcõrẽana a b̶ʌ carea. Maʌ̃ba bʌa Ãcõrẽra biẽ́ jara b̶ʌa.–\f + \fr 10:33 \ft Levitico 24:14-16.\f* \p \v 34 Jesuba jarasia: \p –Bãrã leyd̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃a jarasia bãrãra ãcõrẽrãda.”\f + \fr 10:34 \ft Salmo 82:6.\f* \v 35 Dadjirãba cawa panʌa Ãcõrẽ Bed̶eara ewariza wãrãda. Ãcõrẽba maʌ̃ ẽberãrãa bed̶easid̶e jarasia: “Bãrãra ãcõrẽrãa.” \v 36 Maʌ̃ne mʌ̃a ab̶abe idji Warraad̶a a b̶ʌa Ãcõrẽba mʌ̃ra ara idji itea b̶ʌd̶a bẽrã idjab̶a naʌ̃ ẽjũãnaa diabued̶a bẽrã. ¿Bãrãba maʌ̃ carea jara panʌca mʌ̃a idjid̶ebemada biẽ́ bed̶easida? \v 37 Mʌ̃ Zezaba o b̶ʌda mʌ̃a oẽ́ b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ bed̶eara ĩjãrãnadua. \v 38 Baribʌrʌ idjia o b̶ʌda mʌ̃a o b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃a jara b̶ʌ carea bãrãba ĩjãnaẽ́ panʌmĩna mʌ̃a o b̶ʌ carea ĩjãnadua. Mãwã bãrãba wãrãda cawad̶ia mʌ̃ Zezara mʌ̃ ume b̶ʌda idjab̶a mʌ̃ra mʌ̃ Zeza ume b̶ʌda.– \p \v 39 Maʌ̃ne ãdjirãba wayacusa Jesura jida quĩrĩã panasid̶aa, baribʌrʌ ẽdrʌ wãsia. \p \v 40 Mãwãnacarea Jesura wayacusa Jordaʌ̃ do quĩrãrã wãsia Borocuebari Juaʌ̃ba naãrã ẽberãrã borocue b̶ad̶amaa.\f + \fr 10:40 \ft Juaʌ̃ 1:28.\f* Jesura mama b̶esia. \v 41 Mãwã b̶ʌd̶e zocãrã ẽberãrãda idjimaa wãbadjid̶aa. Ãdub̶a nãwã jarabadjid̶aa: \p –Juaʌ̃ba ne ununacada oẽ́ basía baribʌrʌ jũma idjia naʌ̃ Jesud̶ebema jarad̶ara wãrã araa.– \p \v 42 Mama zocãrãba Jesura ĩjãsid̶aa. \c 11 \s1 Lazaro jaid̶ad̶a \p \v 1-2 Maʌ̃ ewarid̶e ẽberã Lazaro abadada jũãcãyã nũmasia. Maʌ̃ Lazarora Betanianebema basía. Ab̶ari purud̶e idji djabawẽrãrã Mariada, Marta sid̶a panasid̶aa. Maʌ̃gʌ Mariaba dadjirã Boro jĩrũne querada weaped̶a idji bud̶aba põãsa jared̶a basía.\f + \fr 11:1-2 \ft Juaʌ̃ 12:3.\f* \v 3 Maʌ̃ne Lazaro djabawẽrãrãba Jesua bed̶eada diabuesid̶aa: \p –Dai Boro, bʌ dji biara jũãcãyã nũmʌa.– \p \v 4 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶e Jesuba jarasia: \p –Lazarora beuẽ́a, baribʌrʌ jũãcãyã nũmʌa ẽberãrãba cawad̶amãrẽã Ãcõrẽra idji Warra sid̶a dji dromarãda.– \p \v 5 Jesuba Lazarora, dji djabawẽrãrã sid̶a bio quĩrĩã b̶asia. \v 6 Baribʌrʌ Lazaro bio jũãcãyã b̶ʌda cawad̶acarea wad̶i ewari umé b̶esia idji b̶ad̶ama. \v 7 Mãwãnacarea idji ume nĩbabadarãa nãwã jarasia: \p –Wãnadrʌ wayacusa Judead̶aa.– \p \v 8 Maʌ̃ bẽrã idji ume nĩbabadarãba jarasid̶aa: \p –Jaradiabari, dãrãẽ́ b̶ʌa Judead̶ebemarãba bʌra mõgaraba tab̶ari bea quĩrĩã pananada. ¿Bʌra wayacusa jãmaa wãica?– \p \v 9 Jesuba jarasia: \p –¿Ewarira doce hora b̶ʌẽ́ca? Ãsa nĩra tenedrʌcaa, idjia ʌ̃naa naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌda unu b̶ʌ bẽrã. \v 10 Baribʌrʌ diamasi nĩra tenedrʌbaria, ʌ̃naa neẽ́ b̶ʌ bẽrã.– \p \v 11 Mãwã jarad̶acarea Jesuba jarasia: \p –Dadjirã dji bia Lazarora cãĩ b̶ʌa baribʌrʌ mʌ̃a idjira ʌ̃rʌ̃mane wãya.– \p \v 12 Maʌ̃ne Jesu ume nĩbabadarãba idjía jarasid̶aa: \p –Dai Boro, idjira cãĩ b̶ʌbʌrʌ biabʌrʌa.– \p \v 13 Jesuba maʌ̃ jarad̶ad̶eba Lazaro beud̶ad̶ebemada bed̶ea b̶asia, baribʌrʌ idji ume nĩbabadarãba crĩchasid̶aa Lazaro cãĩ b̶ʌd̶ebemada bed̶ea b̶ʌda. \v 14 Maʌ̃be Jesuba ebud̶a jarasia: \p –Lazarora jaid̶asia. \v 15 Arima b̶ad̶aẽ́ bẽrã mʌ̃ra b̶ʌsrid̶a b̶ʌa maʌ̃neba bãrãba mʌ̃ra biara ĩjãni bẽrã. Waya idjimaa wãnadrʌ.– \p \v 16 Maʌ̃ne Tomá, Mĩguiso abadada b̶asia.\f + \fr 11:16 \fq Mĩguiso.\ft Griego trʌ̃ Dídimoba jara b̶ʌa mĩguisoda.\f* Maʌ̃gʌba Jesu ume nĩbabadarã waabemarãa jarasia: \p –Judead̶aa wãnadrʌ dadjirã sid̶a bead̶amãrẽã.– \s1 Beud̶arã Jesuba ʌ̃rẽbabid̶ebema \p \v 17 Betania purud̶e jũẽsid̶e Jesuba cawasia Lazaro tʌb̶ariped̶ad̶ara ewari quĩmãrẽ b̶ʌda. \v 18 Betaniara Jerusaleʌ̃neba mãcua tʌmʌẽ́ b̶asia.\f + \fr 11:18 \fq Tʌmʌẽ́ b̶asia.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “quince estadia.” Maʌ̃ra kilómetro ũbeaca b̶ʌa.\f* \v 19 Maʌ̃ bẽrã zocãrã judiorãda zesid̶aa Marta, Maria sobiabid̶e ãdji djaba jaid̶ad̶a carea. \v 20 Mãwã panʌne Martaba cawasia Jesura jũẽbʌrʌda. Ara maʌ̃da idji audiab̶arid̶e wãsia. Maʌ̃ne Mariara diguid̶a b̶esia. \v 21 Martaba Jesu unusid̶e idjía jarasia: \p –Mʌ̃ Boro, bʌda nama b̶ad̶abara mʌ̃ djabara jaid̶aẽ́ bacasia. \v 22 Baribʌrʌ mʌ̃a cawa b̶ʌa jũma bʌa Ãcõrẽa iwid̶ibʌrʌra idjia oida.– \p \v 23 Jesuba idjía jarasia: \p –Bʌ djabara ʌ̃rẽbaya.– \p \v 24 Maʌ̃ne Martaba jarasia: \p –Mãẽ, mʌ̃a cawa b̶ʌa idjira jĩrũarebema ewarid̶e ʌ̃rẽbaida beud̶arã ʌ̃rẽbabʌdad̶e.–\f + \fr 11:24 \ft Isaía 26:19; Daniel 12:1-3.\f* \p \v 25 Jesuba jarasia: \p –Mʌ̃drʌ beud̶arã ʌ̃rẽbabibaria idjab̶a zocai b̶ai diabaria. Bariduaba mʌ̃da ĩjãibʌrʌ, naʌ̃ djarad̶e beubʌrʌ sid̶a ewariza Ãcõrẽ ume zocai b̶aya. \v 26 Mʌ̃ ĩjã b̶ʌra mʌ̃neba zocai b̶ʌ bẽrã ewariza zocai b̶aya. ¿Bʌa maʌ̃gʌra ĩjã b̶ʌca?– \p \v 27 Maʌ̃ne Martaba panusia: \p –Mãẽ mʌ̃ Boro, mʌ̃a ĩjã b̶ʌa bʌra Ãcõrẽ Warrada, Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada, naʌ̃ ẽjũãne zeida b̶ad̶ada.– \s1 Jesu Lazaro carea jĩãna \p \v 28 Mãwã jarad̶acarea Martara wãsia idji djabawẽrãmaa. Maʌ̃be iwidrʌa jarasia: \p –Dji Jaradiabarira nama b̶ʌa. Idjia bʌ́a ne jara quĩrĩã b̶ʌa.– \p \v 29 Maʌ̃ ũrĩped̶a Mariara piradrʌped̶a Jesu b̶ʌmaa isabe wãsia. \v 30 Jesura purud̶e ed̶a wãẽ́ b̶asia. Wad̶ibid̶a Martaba idji ununama b̶asia. \v 31 Maʌ̃ne judiorã Maria sobiabid̶i carea idji diguid̶a panʌba unusid̶aa idjira isabe piradrʌped̶a dajadaa wãbʌrʌda. Maʌ̃ carea idji caid̶u wãbʌdaba jarasid̶aa: \p –Idjira Lazaro tʌb̶ariped̶ad̶amaa jĩãne wãbʌrʌa.– \p \v 32 Mariara Jesu b̶ʌma jũẽsid̶e ara idji unubʌrʌda idji jĩrũ caita b̶arru cob̶esia. Maʌ̃ne jarasia: \p –Mʌ̃ Boro, bʌda nama b̶ad̶abara, mʌ̃ djabara jaid̶aẽ́ bacasia.– \p \v 33 Jesuba Maria jĩgua jĩãbʌrʌda idjab̶a judiorã idji ume zeped̶ad̶a sid̶a jĩãbʌdada unusid̶e ãdjirã carea bio sopua nũmeped̶a jĩgua ʌ̃gasia.\f + \fr 11:33 \fq Ãdjirã carea.\ft Ʌ̃cʌrʌmaarã Jesura sopuasia ãdjirãba ĩjãnaẽ́ basi bẽrã idjia Lazarora ʌ̃rẽbabida. Dewararãmaarã Jesura sopuasia naʌ̃ ẽjũãne ẽberãrãra beubada, cacua biẽ́ b̶eabada, idjab̶a cadjirua obada bẽrã.\f* \v 34 Maʌ̃be iwid̶isia: \p –Idjira ¿sãma tʌb̶arisid̶a?– \p Ãdjirãba panusid̶aa: \p –Dai Boro, acʌd̶e wãna.– \p \v 35 Jesura jĩãsia. \v 36 Mãwã b̶ʌd̶e judiorã arima duanʌba jarasid̶aa: \p –Acʌd̶adua idjia sãcua Lazarora quĩrĩã b̶asida.– \p \v 37 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ ãdjirãnebemaba jarasid̶aa: \p –Daub̶errea b̶ʌ biabid̶aba ¿sãwãẽrã poya carebaẽ́ basi Lazaro beurãmãrẽã?– \s1 Jesuba Lazaro ʌ̃rẽbabid̶a \p \v 38 Jesura wayacusa jĩgua ʌ̃gasia. Maʌ̃be Lazaro tʌb̶ariped̶ad̶ama jũẽsia. Maʌ̃gʌra eya uria basía. Dji ed̶a wãbadara mõgaraba jũãtrʌ b̶asia. \v 39 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Jãʌ̃ mõgarara ãyã b̶ʌd̶adua.– \p Marta, dji jaid̶ad̶a djabawẽrãba Jesua jarasia: \p –Mʌ̃ Boro, idji jaid̶ad̶ara ewari quĩmãrẽ b̶ʌ bẽrã cõbusia cadjirua b̶ʌa.– \p \v 40 Baribʌrʌ Jesuba jarasia: \p –¿Mʌ̃a jaraẽ́ basica bʌa wãrãda ĩjãibʌrʌ, Ãcõrẽra dji droma b̶ʌda unuida?– \p \v 41 Mãwã b̶ʌd̶e ẽberãrãba mõgarara ãyã b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃be Jesuba ʌ̃taa acʌped̶a jarasia: \p –Zeza, mʌ̃a bʌ́a bia jaraya mʌ̃a iwid̶id̶ara ũrĩna bẽrã. \v 42 Mʌ̃a cawa b̶ʌa bʌa mʌ̃ bed̶eara ũrĩ b̶abarida, baribʌrʌ mʌ̃a maʌ̃gʌra jarasia naʌ̃gʌrã ẽberãrãba cawad̶amãrẽã bʌabʌrʌ mʌ̃ra diabuesida.– \p \v 43 Mãwã jarad̶acarea Jesuba jĩgua trʌ̃ jarasia: \p –¡Lazaro, dajadaa zedua!– \p \v 44 Ara maʌ̃da Lazaro beu b̶ad̶ada dajadaa zesia. Idji jʌwara, idji jĩrũ sid̶a wad̶i wuaba bʌrá b̶easia. Idjab̶a idji quĩrãra wuaba ãnẽb̶ari b̶asia. Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Ẽrãnadua bia tʌgamãrẽã.– \s1 Judiorã bororãba Jesu bead̶i carea bed̶ea auped̶ad̶a \r Mateo 26:1-5; Marco 14:1-2; Luca 22:1-2 \p \v 45 Zocãrã judiorã Maria acʌd̶e wãped̶ad̶aba unusid̶aa Jesuba od̶ara. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba ĩjãsid̶aa. \v 46 Ʌ̃cʌrʌra pariseorãmaa wãsid̶aa Jesuba od̶a jarad̶e. \v 47 Maʌ̃ carea pariseorãra, sacerdote bororã sid̶a jũma judiorã dji dromarã ume ãbaa dji jʌresid̶aa. Nãwã jarasid̶aa: \p –Dadjirãba ¿sãwã od̶i? Maʌ̃ ẽberãba ne ununacada zocãrã o b̶ʌa. \v 48 Idjida idu b̶ʌd̶ibʌrʌ jũmarãba crĩchad̶ia idjira dadjirã boroda. Idjida ẽpẽnibʌrʌ romanorãra zed̶aped̶a dadji Ãcõrẽ de dromara babued̶ia idjab̶a jũma dadji judiorã sid̶a quenania.– \p \v 49 Mama ab̶a b̶asia Caipá abadada. Idjira maʌ̃ poad̶e dji dromaara b̶ʌ sacerdote basía. Maʌ̃ Caipába jarasia: \p –¡Bãrãra crĩcha neẽ́ panʌa! \v 50 Romanorãba jũma dadjirã bead̶i cãyãbara biara b̶ʌa ẽberã ab̶a dadji judiorã carea beuida.– \p \v 51 Caipába ara idji crĩchad̶eba mãwã jaraẽ́ basía. Ãtebʌrʌ idjira maʌ̃ poad̶e dji dromaara b̶ʌ sacerdote bẽrã Ãcõrẽbʌrʌ idjía jarabisia Jesura jũma judiorã carea beuida b̶ʌda. \v 52 Baribʌrʌ ab̶abe judiorã carea beuẽ́ basía, ãtebʌrʌ beusia jũma Ãcõrẽ warrarã naʌ̃ ẽjũãne b̶eara puru ab̶a b̶ʌi carea.\f + \fr 11:52 \ft Isaía 11:12; Jeremia 23:3; Miquea 2:12.\f* \v 53 Judiorã dji dromarãba bed̶ea b̶ʌsid̶aa mamaʌba ʌ̃taa crĩcha jʌrʌd̶ida Jesu bead̶i carea. \p \v 54 Maʌ̃ bẽrã Jesura judiorã tãẽna ebud̶a nĩbaca basía, ãtebʌrʌ Judead̶ebemada ãyã wãsia. Epraiʌ̃ purud̶e idji ume nĩbabadarã ume b̶ad̶e wãsia. Maʌ̃ purura ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌ caita b̶ʌa.\f + \fr 11:54 \ft Epraiʌ̃ purura Jerusaleʌ̃neba ewari ab̶a b̶asia.\f* \p \v 55 Judiorã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewarira caita b̶asia. Maʌ̃ra ewari droma bẽrã puruzabemarãda Jerusaleʌ̃naa wãsid̶aa ãdjia obada quĩrãca o panʌneba Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ead̶i carea.\f + \fr 11:55 \ft Ewari droma od̶i naẽna judiorãra Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ead̶ida panasid̶aa. Ab̶aʌba ẽberã beud̶ada tãibʌrʌ wa waraibʌrʌ, siete ewari Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ b̶ebadjia. Maʌ̃ carea ne oida b̶asia: acʌdua Numero 19:16-22; 2 Cronica 30:13-21. Mãwã oẽ́bʌrʌ ewari dromara ocara b̶asia. Jesu ewarid̶e judiorãba jaradiabadjid̶aa judiorã Israel drua ãĩ b̶eara Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ b̶eada. Maʌ̃ carea Jerusaleʌ̃ purud̶aa zed̶aped̶a siete ewari dãrãbadjid̶aa Ãcõrẽ quĩrãpita bia panani carea.\f* \v 56 Maʌ̃ ewarid̶e ẽberãrãba Jesura jʌrʌ nĩbasid̶aa. Ãcõrẽ de droma dajada ãbaa duanʌne iwid̶ibadjid̶aa: \p –Bãrãmaarã ¿idjira naʌ̃ ewari droma obadad̶e zebá?– \p \v 57 Baribʌrʌ sacerdote bororãba pariseorã bid̶a jarasid̶aa bariduaba Jesuda jũẽsida cawasid̶ara jaraida b̶ʌda idji jidad̶amãrẽã. \c 12 \s1 Mariaba quera Jesu jĩrũ ʌ̃rʌ̃ wead̶a \r Mateo 26:6-13; Marco 14:3-9 \p \v 1 Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewari jũẽi carea wad̶i sei ewari b̶ʌd̶e Jesura Betania purud̶aa wãsia Lazaro b̶abarimaa. Maʌ̃ Lazarora Jesuba ʌ̃rẽbabid̶a basía. \v 2 Jesura zed̶a bẽrã quewarabema cod̶ira waib̶ʌa osid̶aa. Martaba cod̶i careabemara jed̶eca b̶asia. Maʌ̃ne Lazaro sid̶a Jesu ume ne co b̶asia. \v 3 Mãwã panʌne Mariaba nardo quera idji awa quiruda, nẽbʌa b̶ʌda taza umé eneped̶a Jesu jĩrũne weasia.\f + \fr 12:3 \fq Taza umé.\ft Libra ab̶a wa medio litro wa tresciento gramo.\f* Maʌ̃be idji bud̶aba põãsa jaresia. Maʌ̃ queraba dji dera jũma tũãpa nũmesia. \v 4 Maʌ̃ne Jesu ume nĩbabarida ab̶a b̶asia Juda Iscariote abadada. Judaba Jesura jidabi basía. Maʌ̃ Judaba jarasia: \fig Juaʌ̃ 12:1-8; Mateo 26:6-13; Marco 14:3-9 |src="CN01778B.tif" size="span" ref="John 12:1" \fig* \p \v 5 –¿Cãrẽ cãrẽã jãʌ̃ querara nẽdobueẽ́ basi? Nẽdobued̶abara poa ab̶a trajabʌrʌd̶e edabari quĩrãca edacasia. Maʌ̃ba ne neẽ́ qued̶eara carebacasia.– \p \v 6 Baribʌrʌ idjia mãwã jaraẽ́ basía ne neẽ́ qued̶eada crĩcha b̶ʌ bẽrã, ãtebʌrʌ mãwã jarasia ne drʌabari bẽrã. Ãdji parata wagabada buchacara idjia erob̶abadjia baribʌrʌ maʌ̃nebemada drʌabadjia. \v 7 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Naʌ̃ wẽrãa mãwã jararãdua. Idjia naʌ̃ querara waga erob̶asia mʌ̃ tʌb̶arid̶i ewari carea.\f + \fr 12:7 \fq Idjia naʌ̃ querara waga erob̶asia mʌ̃ tʌb̶arid̶i ewari carea.\ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ra ebud̶a b̶ʌẽ́a.\f* \v 8 Ne neẽ́ qued̶eara ewariza bãrã tãẽna panania, baribʌrʌ mʌ̃ra bãrã ume ewariza b̶aẽ́a.– \s1 Judiorã bororãba Lazaro bead̶i carea bed̶ea auped̶ad̶a \p \v 9 Zocãrã judiorãba cawasid̶aa Jesura Betaniane b̶ʌda. Maʌ̃ bẽrã idji acʌd̶e wãsid̶aa. Maʌ̃ awara Lazaro, Jesuba ʌ̃rẽbabid̶a sid̶a acʌd̶e wãsid̶aa. \v 10-11 Lazaro ʌ̃rẽbad̶a carea judiorã zocãrãba sacerdote bororãra igarad̶aped̶a Jesuda ĩjãsid̶aa. Maʌ̃ carea sacerdote bororãra bed̶ea ausid̶aa Lazaro sid̶a bead̶i carea. \s1 Jerusaleʌ̃nebemarãba Jesu audiab̶ariped̶ad̶a \r Mateo 21:1-11; Marco 11:1-11; Luca 19:28-40 \p \v 12 Nurẽma zocãrã ẽberãrã ewari droma od̶i carea Jerusaleʌ̃naa zeped̶ad̶aba cawasid̶aa Jesura Jerusaleʌ̃ne jũẽbʌrʌda. \v 13 Maʌ̃ carea ãdjirãba uruta quedua quĩrãca b̶eada tʌd̶aped̶a idjira audiab̶arid̶e wãsid̶aa. Nãwã jĩgua jarasid̶aa: \p –¡Bio biya quirua!\f + \fr 12:13 \fq ¡Bio bia quirua!\ft Maʌ̃gʌra arameo bed̶ead̶e jarabadaa “Hosana.”\f* ¡Bio bia b̶ʌa dadjirã Ãcõrẽ trʌ̃neba zebʌrʌra! ¡Bia quirua Israeld̶ebema Borora!– \p \v 14 Maʌ̃ne Jesuba burro zaqueda unuped̶a ʌ̃rʌ̃ chũmesia. Mãwãsia Ãcõrẽ Bed̶ead̶e jara b̶ʌ quĩrãca: \q1 \v 15 Wayarãnadua, Sioʌ̃ eyad̶e b̶earã. Acʌd̶adua, bãrã Borora burro zaque ʌ̃rʌ̃ zebʌrʌa.\f + \fr 12:15 \ft Jerusaleʌ̃ purura Sioʌ̃ eyad̶e b̶ʌa. Zacaria 9:9; Isaía 40:9-10; Sofonías 3:14-17.\f* \m \v 16 Jesu ume nĩbabadarãba maʌ̃ra unu panʌmĩna cawad̶aẽ́ panasid̶aa. Baribʌrʌ Jesu ʌ̃rẽbaped̶a bajãnaa wãnacareabʌrʌ cawasid̶aa Ãcõrẽ Bed̶ead̶e idjid̶ebema naẽna b̶ʌd̶ada jũma wãrãda mãwãsida. \p \v 17 Jesuba Lazaro beu b̶ad̶ada trʌ̃ped̶a ʌ̃rẽbabisid̶e zocãrã ẽberãrãda arima duanasid̶aa. Mãwãnacarea ãdjia unuped̶ad̶ada nẽbʌrʌbadjid̶aa. \v 18 Jesuba maʌ̃ ne ununaca od̶ara zocãrãba ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ bẽrã idji audiab̶arid̶e wãsid̶aa. \v 19 Maʌ̃ne pariseorãba ara ãdjidub̶a jara duanasia: \p –¡Acʌd̶adua! Jũmarãda idji caid̶u wãbʌdaa. Maʌ̃ bẽrã dadjirãba o quĩrĩã panʌra poya od̶aẽ́a.– \s1 Jesuba idji bead̶i jarad̶a \p \v 20 Maʌ̃ ewari droma o panʌne ʌ̃cʌrʌ griegorãda Ãcõrẽa bia bed̶ead̶i carea Jerusaleʌ̃ne jũẽsid̶aa. \v 21 Maʌ̃gʌrãra Pelipe, Jesu ume nĩbabarimaa wãsid̶aa. Maʌ̃ Pelipera Galilead̶e b̶ʌ puru Betsaidad̶ebema basía. Ãdjia Pelipea jarasid̶aa: \p –Dairãba Jesura unu quĩrĩã panʌa.– \p \v 22 Maʌ̃ carea Pelipeba Andréa jarad̶e wãsia. Maʌ̃be ãdjia Jesua jarasid̶aa. \v 23 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Ewarira jũẽsia. Ãcõrẽba mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara dji Dromada b̶ʌya. \v 24 Mʌ̃a wãrã arada jaraya: beud̶a quĩrãca trigo tada joud̶aẽ́bʌrʌ, ara mãwã ab̶ari tada b̶abaria. Baribʌrʌ joud̶ibʌrʌ maʌ̃ tara tunuped̶a bio zaubaria. \v 25 Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽ cãyãbara naʌ̃ djarad̶e zocai b̶aida biara jʌrʌ b̶ʌba maʌ̃ zocai b̶aira aduaya. Baribʌrʌ naʌ̃ djarad̶e zocai b̶ai jʌrʌi cãyãbara mʌ̃da ẽpẽibʌrʌ Ãcõrẽ ume ewariza zocai b̶aya. \v 26 Bariduada mʌ̃ nezoca ba quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ ume nĩbaida b̶ʌa. Mʌ̃ wãbʌrʌmaa mʌ̃ nezoca sid̶a wãya. Bariduada mʌ̃ nezocabʌrʌ, mʌ̃ Zezaba idjira dji dromada b̶ʌya. \p \v 27 Wãrãda mʌ̃ra bio sopua b̶ʌa. ¿Mʌ̃a cãrẽda jarai? ¿Mʌ̃a jaraica “Zeza, mʌ̃ bia mĩgaid̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌdua”? Mãwã jaraẽ́a mʌ̃ra maʌ̃ carea zed̶a bẽrã. \v 28 Ãtebʌrʌ jaraya: Zeza, maʌ̃gʌd̶eba jũmarãa cawabidua bʌra dji Dromaara b̶ʌda.– \p Ara mãwãbʌrʌd̶e ẽberãrã arima duanʌba bed̶eada bajãnaa ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ bed̶eaba jarasia: \p –Mʌ̃a naẽna cawabisia mʌ̃ra dji Dromaara b̶ʌda idjab̶a wayacusa cawabiya.– \p \v 29 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶ad̶e ʌ̃cʌrʌba jarasid̶aa baada jururuasida. Dewararãba jarasid̶aa: \p –Bajãnebema nezocaba Jesua bed̶easia.– \p \v 30 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Maʌ̃ bed̶eara mʌ̃ iteaẽ́ basía. Biara bãrã itea basía. \v 31 Ʌ̃rãbʌrʌ Ãcõrẽba cawabiya naʌ̃ ẽjũãnebemarãra bed̶ead̶e duanʌda. Ʌ̃rãbʌrʌ diauru, naʌ̃ ẽjũãnebema borora Ãcõrẽba poyaya. \v 32 Mʌ̃ ʌ̃tʌ jira b̶ʌbʌdad̶e mʌ̃a jũmarãda eneya mʌ̃ ĩjãnamãrẽã.– \p \v 33 Mãwã jarasia idjira crud̶e cachi bead̶ida cawabi carea. \v 34 Ẽberãrã mama duanʌba Jesua jarasid̶aa: \p –Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶eba dairãba cawa panʌa Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara beuca baida.\f + \fr 12:34 \ft Isaía 9:7; Ezequiel 37:25; Salmo 72:17; Salmo 89:35-37.\f* Bʌa ¿sãwã jara b̶ʌ Naʌ̃ Djara Edad̶ara crud̶e cachid̶ida? Naʌ̃ Djara Edad̶ara ¿cai?– \p \v 35 Jesuba jarasia: \p –Naʌ̃ ʌ̃naara bãrã ume dãrã b̶aẽ́a. Maʌ̃ carea ʌ̃naane nĩbad̶adua idji bãrã ume b̶ʌmisa cawad̶aẽ́ne pãĩmane b̶ead̶a amaaba. Pãĩmane nĩba adua b̶ʌa sãmaa wãda. \v 36 Ʌ̃naa bãrã tãẽna eropanʌne maʌ̃ ʌ̃naara ĩjãnadua ʌ̃naanebema ẽberãrãda b̶ead̶i carea.– \p Maʌ̃ bed̶ea jarad̶acarea Jesura ara maʌ̃da wãped̶a mĩrũsia. \s1 Judiorãba wad̶ibid̶a Jesu ĩjãnaẽ́ duanana \p \v 37 Jesuba ne ununacada zocãrã ẽberãrã quĩrãpita od̶amĩna ãdjirãba wad̶ibid̶a ĩjãnaẽ́ panasid̶aa. \v 38 Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíaba jarad̶a quĩrãca wãrãda mãwãsia. Nãwã jarasia: \q1 Dai Boro, ¿daiba jaraped̶ad̶ara caiba ĩjãsi? \q1 Ãcõrẽba idji ʌb̶ʌara ¿caia cawabisi?\f + \fr 12:38 \ft Isaía 53:1.\f* \m \v 39 Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba poya ĩjãnaẽ́ basía, Isaíaba jarad̶a quĩrãca: \q1 \v 40 Mʌ̃a ãdjirãra daub̶errea b̶ea quĩrãca b̶ʌsia idjab̶a so zarea b̶ʌsia \q1 ãdji dauba unu panʌmĩna cawarãnamãrẽã idjab̶a ũrĩ panʌmĩna sod̶eba cawarãnamãrẽã. \q1 Mãwã panʌ bẽrã mʌ̃maa zed̶acaa mʌ̃a biabimãrẽã.\f + \fr 12:40 \ft Isaía 6:10.\f* \m \v 41 Isaíaba idji cartad̶e mãwã b̶ʌsia Jesura dji Dromada b̶eida unuped̶a maʌ̃nebemada bed̶ead̶a bẽrã.\f + \fr 12:41 \ft Isaía 6:1-5.\f* \p \v 42 Isaíaba mãwã b̶ʌd̶amĩna zocãrã judiorãba, judiorã dji dromarã bid̶a Jesura ĩjãsid̶aa baribʌrʌ ebud̶a jarad̶aẽ́ basía. Waya panasid̶aa pariseorãba ãdjirãra judiorã dji jʌrebada ded̶ebemada ãyã jʌretad̶ida. \v 43 Ãcõrẽba ãdjida bia jarai cãyãbara maʌ̃ judiorãba biara quĩrĩã panasid̶aa ẽberãrãba bia jarad̶ida. \s1 Ãcõrẽba Jesu bed̶ead̶eba ẽberãrã cawa oya \p \v 44 Maʌ̃be Jesuba jĩgua jarasia: \p –Mʌ̃ ĩjã b̶ʌba mʌ̃ Diabued̶a sid̶a ĩjã b̶ʌa. \v 45 Mʌ̃ unu b̶ʌba mʌ̃ Diabued̶a sid̶a unu b̶ʌa. \v 46 Mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãnaa ʌ̃naa quĩrãca ze b̶ʌa mʌ̃ ĩjãbʌdara pãĩmane b̶earãnamãrẽã. \v 47 Ab̶aʌba mʌ̃ bed̶eada ũrĩped̶a ĩjãẽ́bʌrʌ, mʌ̃a idjira biẽ́ b̶ʌẽ́a, mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãne b̶ea biẽ́ b̶ʌi carea zeẽ́ b̶ʌ bẽrã. Mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãne b̶ea ẽdrʌ edai careabʌrʌ zesia. \v 48 Baribʌrʌ mʌ̃ igara b̶ʌra, mʌ̃ bed̶ea bia edaẽ́ b̶ʌra Ãcõrẽbʌrʌ cawa oya. Jĩrũarebema ewarid̶e Ãcõrẽba cawabiya idjira bed̶ead̶e b̶ʌda mʌ̃a jarad̶a bed̶eara ĩjãnaẽ́ bẽrã. \v 49 Mʌ̃ra ara mʌ̃djid̶eba bed̶ea b̶ʌẽ́a. Mʌ̃ Zeza, mʌ̃ namaa diabued̶aba mʌ̃́a jarasia cãrẽda jaraida b̶ʌda idjab̶a sãwã maʌ̃ bed̶eara jaraida b̶ʌ sid̶a. \v 50 Mʌ̃a cawa b̶ʌa idjia maʌ̃ bed̶eara jarabi b̶ʌda ẽberãrã idji ume ewariza zocai duananamãrẽã. Maʌ̃ carea mʌ̃ Zezaba mʌ̃́a jarad̶a quĩrãca mʌ̃a bed̶ea b̶ʌa.– \c 13 \s1 Jesuba idji ume nĩbabadarã jĩrũ sʌgʌd̶a \p \v 1 Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewari bai naẽna Jesuba cawa b̶asia idji ewarira jũẽbʌrʌda. Cawasia naʌ̃ ẽjũãra ameped̶a idji Zezamaa wãida. Jesuba jũma idjid̶erã naʌ̃ ẽjũãne b̶eara bio quĩrĩã b̶ad̶a bẽrã idjia maʌ̃ quĩrĩãra unubisia ab̶a idji beubʌrʌ ewarid̶aa. \p \v 2 Quewara pãĩmabʌrʌd̶e ne co panasid̶aa. Baribʌrʌ maʌ̃ naẽna diauruba Simoʌ̃ warra Juda Iscariote sod̶e crĩchada diad̶oasia Jesu jidabimãrẽã. \v 3 Jesuba cawa b̶asia idji Zezaba ne jũmada idji jʌwad̶e b̶ʌsida, idjab̶a cawa b̶asia idjira Ãcõrẽmaʌba zeped̶a waya Ãcõrẽmaa wãida. \v 4 Baribʌrʌ Jesuba osia nezocaba obari quĩrãca. Ãdjirãra quewara ne co panʌne pirab̶ariped̶a idjia ʌ̃rʌ̃ jʌ̃ b̶abarida ẽrãsia. Maʌ̃be cacua jarebadada edaped̶a cʌrrʌ bʌrá jʌ̃sia. \v 5 Eped̶eco jũguruad̶e baidoda jue edaped̶a idji ume nĩbabadarã jĩrũra sʌgʌsia. Ãdjiza sʌgʌped̶a ãdji jĩrũra cacua jarebadaba põãsa jaresia. \p \v 6 Jesuba Simoʌ̃ Pedro jĩrũ sʌgʌbʌrʌd̶e Pedroba jarasia: \p –Mʌ̃ Boro, ¿bʌa mʌ̃ jĩrũda sʌgʌica?– \p \v 7 Jesuba panusia: \p –Mʌ̃a o b̶ʌra bʌa nawena cawaẽ́ b̶ʌa baribʌrʌ nocoare ebud̶a cawaya.– \p \v 8 Baribʌrʌ Pedroba jarasia: \p –Mʌ̃ jĩrũra bʌa sʌgʌcara b̶ʌa.– \p Jesuba jarasia: \p –Mʌ̃a bʌ jĩrũda sʌgʌẽ́bʌrʌ, bʌra mʌ̃reẽ́a.– \p \v 9 Maʌ̃ bẽrã Simoʌ̃ Pedroba jarasia: \p –Mãwã baibʌrʌ, mʌ̃ Boro, mʌ̃ jĩrũ awa sʌgʌrãdua, ¡ãtebʌrʌ mʌ̃ jʌwara, mʌ̃ boro sid̶a sʌgʌdua!– \p \v 10 Maʌ̃ carea Jesuba jarasia: \p –Ẽberã cuid̶acarea ab̶abe idji jĩrũ awa sʌgʌida b̶ʌa idji cacuara jũma bia sʌgʌ b̶ʌ bẽrã. Bãrãra jũmaena sʌgʌ b̶eaa, mãwãmĩna ab̶a nama b̶ʌa sʌgʌẽ́ b̶ʌda.– \p \v 11 Jesuba cawa b̶asia caiba idjira jidabida. Maʌ̃ carea jarasia: “Ab̶a nama b̶ʌa sʌgʌẽ́ b̶ʌda.” \p \v 12 Ãdjirã jĩrũ sʌgʌcuad̶acarea Jesuba wayacusa idjia ʌ̃rʌ̃ jʌ̃ b̶abarira jʌ̃sia. Maʌ̃be ne cobadama wayacusa chũmeped̶a jarasia: \p –¿Cawasid̶aca cãrẽã mʌ̃a bãrã jĩrũra sʌgʌsida? \v 13 Bãrãba mʌ̃ra Jaradiabariad̶a abadaa idjab̶a bãrã Boroad̶a abadaa. Wãrãda arid̶e jara panʌa, mãwã b̶ʌ bẽrã. \v 14 Maʌ̃ba mʌ̃, bãrã Boroba idjab̶a Jaradiabariba nezoca quĩrãca bãrã jĩrũra sʌgʌd̶a bẽrã bãrã bid̶a nezoca quĩrãca bãdjiza jĩrũ sʌgʌd̶ida panʌa. \v 15 Mʌ̃a jãwã unubisia bãdjiza dji carebad̶amãrẽã. \v 16 Mʌ̃a wãrã arada jaraya: ni ab̶aʌ nezocada idji boro cãyãbara aud̶uara b̶ʌẽ́a. Diabued̶ara idji diabued̶a cãyãbara aud̶uara b̶ʌẽ́a. Nezocaba obari quĩrãca mʌ̃a od̶a bẽrã, bãrã bid̶a ab̶ari quĩrãca od̶ida panʌa. \v 17 ¿Cawasid̶aca? Mãwã ĩjã od̶ibʌrʌ wãrãda bia panania. \p \v 18 Mʌ̃a jaraẽ́ b̶ʌa jũma bãrãra bia b̶ead̶ida, mʌ̃a edad̶arã sãwã b̶eada cawa b̶ʌ bẽrã. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca wãrãda mãwãmãrẽã mʌ̃a jarabʌrʌa: “Ab̶a mʌ̃ ume ne co b̶ad̶ada mʌ̃ ume dji quĩrũda b̶esia.”\f + \fr 13:18 \ft Salmo 41:9.\f* \v 19 Mʌ̃a ara nawena maʌ̃gʌra jarabʌrʌa wad̶i mãwãi naẽna, wãrãda mãwãbʌrʌd̶e bãrãba Mʌ̃ra Mʌ̃da ĩjãnamãrẽã.\f + \fr 13:19 \ft Isaía 43:10.\f* \v 20 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: mʌ̃a diabuebʌrʌda ab̶aʌba bia edaibʌrʌ mʌ̃da bia edabʌrʌa. Idjab̶a mʌ̃ bia edabʌrʌba mʌ̃ Diabued̶ara bia edabʌrʌa.– \s1 Jesuba Judad̶ebema jarad̶a \r Mateo 26:20-25; Marco 14:17-21; Luca 22:21-23 \p \v 21 Mãwã jaraped̶a Jesura bio sopua b̶esia. Mãwã b̶ʌd̶e ebud̶a jarasia: \p –Wãrã arada mʌ̃a jaraya: ab̶a bãrãnebemaba mʌ̃ra jidabiya.– \p \v 22 Idji ume nĩbabadarãra ab̶arica dji acʌ duanesid̶aa Jesuba jarad̶ara cawad̶aẽ́ bad̶a bẽrã. \v 23 Maʌ̃ne ab̶a b̶asia Jesuare chũmʌda.\f + \fr 13:23 \fq Jesuare chũmʌda.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Jesumaa tũrĩ chũta b̶ʌda.” Judiorã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebada ewarid̶e mãwã ne cobadjid̶aa. \fq “Jesuba bio quĩrĩã b̶ʌ” abadjia.\ft Juaʌ̃ba ara idjida mãwã jarabadjia.\f* Maʌ̃gʌba ara idjida “Jesuba bio quĩrĩã b̶ʌ” abadjia. \v 24 Simoʌ̃ Pedroba idjía boroba jarasia caid̶ebemada bed̶ea b̶ʌda Jesua iwid̶imãrẽã. \v 25 Maʌ̃be Jesuare chũmʌba iwid̶isia: \p –Dai Boro, ¿caiba bʌra jidabi?– \p \v 26 Jesuba panusia: \p –Mʌ̃a paʌ̃da sõberaped̶a ab̶aʌa diaya. Maʌ̃ ẽberãra idjía.– \p Ara maʌ̃da paʌ̃ra sõberaped̶a Jesuba Simoʌ̃ Iscariote warra Judaa diasia. \v 27 Judaba maʌ̃ cod̶acarea Satana jʌwaed̶a b̶esia. Maʌ̃ne Jesuba Judaa jarasia: \p –Bʌa oya b̶ʌra isabe odua.– \p \v 28 Baribʌrʌ ne co duanʌba ni ab̶aʌba cawad̶aẽ́ basía Jesuba cãrẽ cãrẽã mãwã jarasida. \v 29 Judaba ãdji parata wagabada buchacara erob̶abadjia. Maʌ̃ bẽrã ʌ̃cʌrʌba crĩchasid̶aa Jesuba dji ewari droma careabemada nẽdomãrẽã jarasida wa parata neẽ́ qued̶eaa diabi b̶ʌda. \v 30 Judaba paʌ̃ra coped̶a ara maʌ̃da dajadaa wãsia. Maʌ̃ra pãĩmanacarea basía. \s1 Jesuba obi b̶ʌ bed̶ea djiwid̶i \p \v 31 Juda wãnacarea Jesuba jarasia: \p –Ʌ̃rãbʌrʌ Ãcõrẽba unubiya mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶ara dji dromada. Maʌ̃ awara mʌ̃neba Ãcõrẽba unubiya ara idjida dji dromada. \v 32 Mʌ̃, Naʌ̃ Djara Edad̶aba Ãcõrẽra dji dromada unubibʌrʌ, Ãcõrẽba mʌ̃ra ab̶arica dji dromada unubiya. Idjia dãrãẽ́ne maʌ̃ra unubiya. \v 33 Bãrãra mʌ̃ dji biarã bẽrã mʌ̃a jaraya: mʌ̃ra bãrã ume dãrã b̶aẽ́a.\f + \fr 13:33 \fq Mʌ̃ dji biarã.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “mʌ̃ warra zaquerã.”\f* Mʌ̃a judiorã bororãa jarad̶a quĩrãca nawena bãrãa jaraya: bãrãba mʌ̃ra jʌrʌd̶ia, mãwãmĩna mʌ̃ wãbʌrʌmaa poya wãnaẽ́a.\f + \fr 13:33 \ft Juaʌ̃ 7:33; 8:21.\f* \p \v 34 Mʌ̃a obi b̶ʌ bed̶ea djiwid̶ida bãrãa jaraya: bãrãra bio dji quĩrĩã b̶ead̶adua.\f + \fr 13:34 \fq Mʌ̃a obi b̶ʌ bed̶ea djiwid̶i.\ft Ãcõrẽba obi b̶ʌ bed̶ea dji drõãda Levitico 19:18d̶e, Deuteronomio 6:5d̶e unubadaa.\f* Mʌ̃a bãrã bio quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca bãrã sid̶a ab̶arica dji quĩrĩãnadua. \v 35 Bãrãda mãwã dji quĩrĩã pananibʌrʌ, jũmarãba cawad̶ia bãrãra mʌ̃ ume nĩbabadarãda.– \s1 Pedroba Jesu igaraẽ́ana ad̶a \r Mateo 26:31-35; Marco 14:27-31; Luca 22:31-34 \p \v 36 Simoʌ̃ Pedroba Jesua iwid̶isia: \p –Dai Boro, ¿bʌra sãmaa wãi?– \p Maʌ̃ne Jesuba panusia: \p –Mʌ̃ wãbʌrʌmaa bʌra nawena poya wãẽ́a, baribʌrʌ tẽãbe mʌ̃ caid̶u wãya.– \p \v 37 Pedroba iwid̶isia: \p –Dai Boro, ¿sãwãẽrã mʌ̃ra bʌ ume poya wãẽ́? Mʌ̃ra bʌ carea beuida b̶ʌa.– \p \v 38 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –¿Bʌra mʌ̃ carea wãrãda beuida b̶ʌca? Wãrã arada mʌ̃a jaraya: eterre berui naẽna bʌa b̶arima ũbea jaraya mʌ̃ra unucada. \c 14 \s1 Jesuba idjid̶eba dadjirã Zezamaa wãni jarad̶a \p \v 1 Sopua b̶earãnadua. Ãcõrẽba arid̶e o b̶ʌda wãrãda ĩjãnadua. Idjab̶a mʌ̃a arid̶e o b̶ʌ sid̶a wãrãda ĩjãnadua. \v 2 Mʌ̃ Zeza b̶abarima dadjirã duananira baraa. Mʌ̃ra mamaa wãya bãrã b̶ead̶ima bia oi carea. Mãwãẽ́bara mʌ̃a jaraẽ́ bacasia. \v 3 Mʌ̃ra bãrã b̶ead̶ima bia od̶e wãya. Maʌ̃be wayacusa zeya bãrã edei carea mʌ̃ ume b̶ead̶amãrẽã. \v 4 Bãrãba cawa panʌa mʌ̃ra sãmaa wãida. Dji o sid̶a cawa panʌa.– \p \v 5 Baribʌrʌ Tomába jarasia: \p –Dai Boro, adua panʌa bʌra sãmaa wãida. ¿Sãwã maʌ̃ ora cawad̶i?– \p \v 6 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Maʌ̃ ora mʌ̃́a. Mʌ̃neba Ãcõrẽra wãrãda cawa panʌa idjab̶a zocai b̶ai arada eropanʌa. Mʌ̃neba wãnaẽ́bʌrʌ ni ab̶aʌda mʌ̃ Zezamaa poya jũẽnaẽ́a. \v 7 Bãrãba mʌ̃da wãrãda cawa panʌbʌrʌ, mʌ̃ Zeza sid̶a cawa panʌa.\f + \fr 14:7 \fq Bãrãba mʌ̃ra wãrãda cawa panʌbʌrʌ, mʌ̃ Zeza sid̶a cawa panʌa.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bãrãba mʌ̃ra wãrãda cawa pananabara, mʌ̃ Zeza sid̶a cawacasid̶aa.”\f* Id̶ibʌrʌ bãrãba idjira cawa panʌa unu panʌ bẽrã.– \p \v 8 Maʌ̃ne Pelipeba idjía jarasia: \p –Dai Boro, dadji Zezara daia unubidua. Ara maʌ̃ba bia b̶ʌa.– \p \v 9 Maʌ̃ carea Jesuba jarasia: \p –Pelipe, mʌ̃ra dãrãbʌrʌa bãrã ume b̶ʌda. Bʌa mʌ̃ra ¿wad̶ibid̶a cawaẽ́ b̶ʌca? Mʌ̃ unu b̶ʌba mʌ̃ Zeza sid̶a unu b̶ʌa. Bʌa ¿sãwã jara b̶ʌ “dadji Zezara daia unubidua”? \v 10 ¿Bʌa ĩjãẽ́ b̶ʌca mʌ̃ra mʌ̃ Zeza ume ãbaa b̶ʌda idjab̶a mʌ̃ Zezara mʌ̃ ume ãbaa b̶ʌda? Mʌ̃a bed̶ea b̶ʌra ara mʌ̃djid̶eba bed̶eacaa. Ãtebʌrʌ mʌ̃ Zeza mʌ̃ ume ãbaa b̶ʌra mʌ̃neba bed̶ea b̶ʌa. Wãrãda mʌ̃neba ne jũmada idjia obaria. \v 11 Ĩjãnadua mʌ̃ra mʌ̃ Zeza ume ãbaa b̶ʌda idjab̶a mʌ̃ Zezara mʌ̃ ume ãbaa b̶ʌda. Mʌ̃a mãwã jara b̶ʌ carea bãrãba ĩjãnaẽ́ panʌbʌrʌ, mʌ̃a o b̶ʌ carea ĩjãnadua. \p \v 12 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bariduaba mʌ̃da ĩjã b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃a o b̶ʌra idjia bid̶a oya. Wãrãda mʌ̃a o b̶ʌ cãyãbara idjia aud̶uara oya, mʌ̃ra mʌ̃ Zezamaa wãi bẽrã. \v 13 Bãrãba mʌ̃da ĩjã panʌ bẽrã mʌ̃ trʌ̃neba iwid̶ibʌdara mʌ̃a jũma oya. Mãwã mʌ̃neba ebud̶a b̶aya mʌ̃ Zezara dji dromada. \v 14 Wãrãda bãrãba mʌ̃da ĩjã panʌ bẽrã jũma mʌ̃ trʌ̃neba iwid̶ibʌdara mʌ̃a oya. \s1 Jesuba Ãcõrẽ Jaure diai jarad̶a \p \v 15 Bãrãba mʌ̃da wãrãda quĩrĩã panʌbʌrʌ, mʌ̃ bed̶eara ĩjã o panania.\f + \fr 14:15 \fq Ĩjã o panania.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ĩjã o pananadua.”\f* \v 16 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ Zezaa iwid̶iya bãrã Carebabarida diabuemãrẽã. Maʌ̃gʌra bãrã ume ewariza b̶aya. \v 17 Idjira Ãcõrẽ Jaurea. Idjia Ãcõrẽra wãrãda cawabibaria. Naʌ̃ ẽjũãnebemarãba idjira poya edad̶aẽ́a, ununaca bẽrã idjab̶a adua panʌ bẽrã. Maʌ̃ne bãrãbʌrʌ idjira cawa panʌa, bãrã ume b̶ʌ bẽrã idjab̶a bãrã sod̶e b̶ai bẽrã.\f + \fr 14:17 \fq Bãrã sod̶e b̶ai bẽrã.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bãrã sod̶e b̶ʌ bẽrã.”\f* \p \v 18 Mʌ̃a bãrãra jẽrãmãrã quĩrãca ameẽ́a. Mʌ̃ra wayacusa bãrãmaa zeya. \v 19 Dãrãẽ́ne naʌ̃ ẽjũãnebemarãba mʌ̃ra waa ununaẽ́a baribʌrʌ bãrãba mʌ̃ra ununia. Mʌ̃a zocai b̶ai arada erob̶ʌ bẽrã, bãrã bid̶a zocai b̶ai arada erob̶ead̶ia. \v 20 Mʌ̃ zed̶acarea bãrãba cawad̶ia mʌ̃ra mʌ̃ Zeza ume ãbaa b̶ʌda, bãrãra mʌ̃ ume ãbaa panʌda, idjab̶a mʌ̃ra bãrã ume ãbaa b̶ʌda. \v 21 Mʌ̃ bed̶ea ũrĩped̶a ĩjã o b̶ʌba mʌ̃ra quĩrĩã b̶ʌa. Ab̶aʌba mʌ̃da quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ Zezaba idjira quĩrĩã b̶aya. Mʌ̃a bid̶a idjira quĩrĩã b̶aya, idjab̶a ara mʌ̃da idjía unubiya.– \p \v 22 Maʌ̃be dewara Juda, Iscarioteẽ́ba Jesua iwid̶isia: \p –Dai Boro, ¿sãwã bʌra dairãa unubi baribʌrʌ naʌ̃ ẽjũãnebemarãa unubiẽ́?– \p \v 23 Jesuba panusia: \p –Mʌ̃ quĩrĩã b̶ʌba mʌ̃ bed̶eara ĩjã o b̶aya. Mʌ̃ Zezaba idjira quĩrĩã b̶aya. Maʌ̃be daira idjimaa zed̶ia idji ume ãbaa panani carea. \v 24 Mʌ̃ quĩrĩãẽ́ b̶ʌba mʌ̃ bed̶eara ĩjã ocaa. Bãrãba ũrĩ panʌ bed̶eara mʌ̃reẽ́a, ãtebʌrʌ mʌ̃ Zeza, mʌ̃ Diabued̶ad̶ea. \p \v 25 Maʌ̃gʌra mʌ̃a bãrãa jara b̶ʌa wad̶ibid̶a bãrã ume b̶ʌ bẽrã. \v 26 Baribʌrʌ mʌ̃ Zezaba mʌ̃ trʌ̃neba idji Jaureda diabueya bãrã Carebabarida b̶amãrẽã. Ãcõrẽ Jaureba ne jũmada bãrãa jaradiaya. Idjia bãrãa jũma mʌ̃a jarad̶ara quĩrãnebabiya. \p \v 27 Mʌ̃a necai b̶aida bãrã sod̶e ameya. Mʌ̃a dia b̶ʌ necai b̶aira naʌ̃ ẽjũãnebemarãba poya diad̶acaa. Maʌ̃ bẽrã jũmawãyã sopuarãnadua. Ne wayarãnadua. \v 28 Mʌ̃a bãrãa jarasia mʌ̃ra wãbʌrʌda idjab̶a waya bãrã ume b̶ad̶e zeida.\f + \fr 14:28 \ft Juaʌ̃ 14:3,18.\f* Bãrãba mʌ̃da wãrãda quĩrĩã panʌbara b̶ʌsrid̶acasid̶aa mʌ̃ Zezamaa wãyana ad̶a carea. Mʌ̃ Zezara mʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌ bẽrã mʌ̃ra wayacusa b̶ʌya mʌ̃dji naãrã b̶ad̶amaa. \v 29 Mʌ̃a maʌ̃gʌra jara b̶ʌa wad̶i mãwãi naẽna, wãrãda mãwãbʌrʌd̶e bãrãba ĩjãnamãrẽã. \p \v 30 Mʌ̃ra bãrã ume dãrã bed̶eaẽ́a, naʌ̃ ẽjũãnebema borora zebʌrʌ bẽrã. Idjia mʌ̃ra poyaẽ́mĩna beabiya. \v 31 Mãwã mʌ̃ Zezaba obi b̶ʌda mʌ̃a ĩjã oya. Maʌ̃gʌd̶eba naʌ̃ ẽjũãnebemarãba cawad̶ia mʌ̃a mʌ̃ Zezara bio quĩrĩã b̶ʌda. \p Piradrʌd̶adua. Wãnadrʌ.– \c 15 \s1 Jesura uva jʌ̃cara dji araa \p \v 1 Jesuba jarasia: \p –Mʌ̃ra uva jʌ̃cara dji araa.\f + \fr 15:1 \ft Antiguo Testamentod̶e jara b̶ʌa Ãcõrẽba Israelera uva jʌ̃cara quĩrãca usida, mãwãmĩna idjia quĩrĩã b̶ad̶a quĩrãca ãdjirãba od̶aẽ́ basía. Acʌdua Salmo 80:8-16; Isaía 5:1-7; Jeremia 2:21; Ezequiel 15:1-8; 19:10-14; Osea 10:1. Baribʌrʌ naʌ̃ Juaʌ̃ 15:1d̶e jara b̶ʌa Jesuba o b̶ʌda Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca. Maʌ̃ carea jara b̶ʌa “uva jʌ̃cara dji ara.”\f* Mʌ̃ Zezara djibaria. \v 2 Mʌ̃ jʌwate zaud̶acara idjia jũma tʌcuaya, baribʌrʌ dji zaubada jʌwatera quĩrãcuita tʌcuabaria biara zaud̶amãrẽã. \v 3 Mʌ̃ bed̶eada ĩjã panʌ bẽrã bãrãra jʌwate quĩrãcuita tʌcuad̶a quĩrãca biya b̶eaa.\f + \fr 15:3 \ft Juaʌ̃ 13:10.\f* \v 4 Mʌ̃ ume ãbaa b̶ead̶adua mʌ̃ bãrã ume ãbaa b̶ʌ quĩrãca. Jʌ̃carad̶e caraẽ́ b̶ʌ jʌwatera ara idub̶a zaucaa. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãda mʌ̃ ume b̶ead̶aẽ́bʌrʌ zaud̶aẽ́a. \p \v 5 Mʌ̃ra uva jʌ̃cara dji araa. Bãrãra mʌ̃ jʌwaterãa. Mʌ̃ ume ãbaa b̶eara bio zaubadaa, mʌ̃ra bãrã ume ãbaa b̶ʌ bẽrã. Bãrãba mʌ̃ neẽ́ ni cãrẽ sid̶a Ãcõrẽ itea poya od̶aẽ́a. \v 6 Mʌ̃ ume ãbaa b̶ʌẽ́ra mʌ̃ Zezaba ãyã b̶atabueya jʌwate zauca quĩrãca. Maʌ̃ jʌwate purrubad̶acarea dadjia ãbaa bued̶aped̶a babuebadaa. \p \v 7 Bãrãda mʌ̃ ume ãbaa b̶ead̶ibʌrʌ, mʌ̃ bed̶eada ĩjã o pananibʌrʌ, iwid̶id̶adua jũma bãrãba quĩrĩãbʌdada. Maʌ̃ne mʌ̃a diaya. \v 8 Bãrãda bia zaud̶ibʌrʌ unubid̶ia wãrãda mʌ̃ ume nĩbabadarãda mãwã b̶eada. Mãwã unubid̶ia mʌ̃ Zezara dji dromada. \p \v 9 Mʌ̃a bãrãra quĩrĩã b̶ʌa mʌ̃ Zezaba mʌ̃ quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ quĩrĩãneba pananadua. \v 10 Mʌ̃a obi b̶ʌ bed̶eada ĩjã od̶ibʌrʌ, wãrãda mʌ̃ quĩrĩãneba panania. Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃ Zezaba obi b̶ʌ bed̶ea ĩjã o b̶ʌ bẽrã idji quĩrĩãneba b̶abaria. \v 11 Jũma maʌ̃gʌra mʌ̃a jara b̶ʌa bãrãra mʌ̃ ume bio b̶ʌsrid̶a b̶ead̶amãrẽã. \p \v 12 Mʌ̃a obi b̶ʌ bed̶eara naʌ̃gʌa: bãrãra dji quĩrĩãnadua mʌ̃a bãrã quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca. \v 13 Ẽberãda idji dji bia carebai carea beuibʌrʌ, ni ab̶aʌba maʌ̃ cãyãbara poya biara quĩrĩãra erob̶aẽ́a. \v 14 Mʌ̃a obi b̶ʌ bed̶eada bãrãba ĩjã od̶ibʌrʌ bãrãra mʌ̃ dji biarãa. \v 15 Mʌ̃a bãrãra waa mʌ̃ nezocaad̶a aẽ́a. Nezocaba idji boroba oi crĩcha b̶ʌra adua b̶ʌa. Mʌ̃a bãrãra mʌ̃ dji biarãana aya. Mʌ̃a bãrãa cawabisia ne jũma mʌ̃ Zezad̶eba ũrĩnada. \v 16 Bãrãba mʌ̃ra edad̶aẽ́ basía. Mʌ̃abʌrʌ bãrãra edasia. Mʌ̃a bãrãra b̶ʌsia wãnaped̶a bia zaud̶amãrẽã, idjab̶a maʌ̃ zaubʌdara dãrã droamãrẽã. Mʌ̃a bãrãra edad̶a bẽrã mʌ̃ Zezaba jũma bãrãba mʌ̃ trʌ̃neba iwid̶ibʌdara diaya. \v 17 Waya mʌ̃a bãrãa jaraya: ab̶arica dji quĩrĩãnadua. \s1 Naʌ̃ ẽjũãnebemarãba Jesu ĩjã b̶eara quĩrãmabadaa \p \v 18 Naʌ̃ ẽjũãnebemarãba bãrãda quĩrãma panʌbʌrʌ, cawad̶adua ãdjirãba naãrã mʌ̃da quĩrãmasid̶ada. \v 19 Bãrãda naʌ̃ ẽjũãnebema bad̶abara ãdjirãba bãrãra quĩrĩãcasid̶aa ãdjirãnebema bẽrã. Baribʌrʌ mʌ̃a bãrãra naʌ̃ ẽjũãnebemada edasia ãdjirã awara b̶ead̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã bãrãra quĩrãmabadaa. \v 20 Quĩrãnebad̶adua mʌ̃a naʌ̃ jarad̶ara: “Ni ab̶aʌ nezocada idji boro cãyãbara aud̶uara b̶ʌẽ́a.”\f + \fr 15:20 \ft Juaʌ̃ 13:16.\f* Maʌ̃gʌba jara b̶ʌa ẽberãrãba mʌ̃ bed̶eada ĩjã o panʌbʌrʌ, bãrã bed̶ea sid̶a ĩjã od̶ia. Baribʌrʌ ãdjirãba mʌ̃da biẽ́ od̶i carea ẽpẽ panʌbʌrʌ, bãrã sid̶a biẽ́ od̶i carea ẽpẽnia. \v 21 Bãrãra mʌ̃ carea biẽ́ od̶ia ãdjia mʌ̃ Diabued̶ara adua panʌ bẽrã. \p \v 22 Mʌ̃a ãdjirãa jaradiad̶e zed̶aẽ́bara ãdjia cadjirua oped̶ad̶a carea bed̶ead̶e b̶ead̶aẽ́ bacasia. Baribʌrʌ mʌ̃ bed̶eada ũrĩped̶ad̶a bẽrã poya jarad̶aẽ́a adua panasid̶ada ãdjia o panʌra cadjiruada. \v 23 Ab̶aʌba mʌ̃da quĩrãma b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ Zeza sid̶a quĩrãma b̶ʌa. \v 24 Mʌ̃a ãdjirã quĩrãpita ne ununacada od̶aẽ́bara, ãdjirãba cadjirua o panʌ carea bed̶ead̶e b̶ead̶aẽ́ bacasia. Baribʌrʌ mʌ̃a od̶ara ãdjirãba unusid̶amĩna mʌ̃ra, mʌ̃ Zeza sid̶a quĩrãma panʌa. \v 25 Mãwã duanʌa ara ãdjirã leyd̶e jara b̶ʌ quĩrãca. Nãwã jara b̶ʌa: “Mʌ̃ra bed̶ea neẽ́ b̶ʌda quĩrãmasid̶aa.”\f + \fr 15:25 \ft Salmo 35:19; 69:4.\f* \p \v 26 Ãcõrẽ Jaure bãrã Carebabarira zeya. Idjia wãrã bed̶eada jarabaria. Mʌ̃a idjira mʌ̃ Zezamaʌba diabuebʌrʌd̶e idjia mʌ̃nebemada bãrãa bed̶eaya. \v 27 Bãrã bid̶a mʌ̃nebemada bed̶ead̶ia, bãrãra naãrãed̶aʌba mʌ̃ ume panʌ bẽrã. \c 16 \p \v 1 Mʌ̃a jũma maʌ̃gʌra bãrãa jara b̶ʌa mʌ̃ ĩjã panʌra igararãnamãrẽã. \v 2 Judiorãba bãrãra ãdjirã dji jʌrebada ded̶ebemada ãyã jʌrecuad̶ia. Maʌ̃ awara bãrã bead̶i ewarira zeya. Bãrã beabʌdad̶e ãdjirãba crĩchad̶ia Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌda o panʌda. \v 3 Mãwã od̶ia mʌ̃ Zezada, mʌ̃ sid̶a adua panʌ bẽrã. \v 4 Baribʌrʌ mʌ̃a jũma maʌ̃gʌra bãrãa jarabʌrʌa, maʌ̃ ewari jũẽbʌrʌd̶e mʌ̃a jarad̶ara quĩrãnebad̶aped̶a sozarra b̶ead̶amãrẽã. \s1 Ãcõrẽ Jaureba o b̶ʌd̶ebema \p Mʌ̃a bãrã bia mĩgad̶id̶ebemada naẽna jaraẽ́ basía bãrã ume b̶ad̶a bẽrã. \v 5 Baribʌrʌ mʌ̃ra mʌ̃ Diabued̶amaa wãya. Mãwãmĩna ni ab̶aʌ bãrãnebemaba mʌ̃́a iwid̶id̶aẽ́ panʌa “bʌra ¿sãma wãi?” \v 6 Ãtebʌrʌ bãrãra sopua panʌa mʌ̃ra wãyana ad̶a bẽrã. \v 7 Mʌ̃a wãrã arada jaraya: bãrã itea biara b̶ʌa mʌ̃ra wãida. Mʌ̃da wãẽ́bʌrʌ bãrã Carebabarida zeẽ́a. Baribʌrʌ mʌ̃da wãibʌrʌ idjira diabueya. \p \v 8 Ãcõrẽ Jaure zebʌrʌd̶e naʌ̃ ẽjũãnebemarãa cawabiya caida cadjirua obarida, caida jipa b̶ʌda, idjab̶a caida bed̶ead̶e b̶ʌda. Cawabiya ãdjirãba jũma maʌ̃gʌd̶ebemada ãĩ crĩcha panʌda. \v 9 Ãcõrẽ Jaureba ãdjirãa cawabiya mʌ̃ bed̶ea ĩjãnaca bẽrã cadjirua obadada. \v 10 Cawabiya mʌ̃ra jipa b̶ʌda mʌ̃ Zezamaa wãna bẽrã. Maʌ̃ne bãrãba mʌ̃ra waa ununaẽ́a. \v 11 Idjab̶a Ãcõrẽ Jaureba cawabiya naʌ̃ ẽjũãnebemarãra wãrãda bed̶ead̶e panʌda, Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãnebema borora bed̶ead̶e b̶ʌad̶a ad̶a bẽrã.\f + \fr 16:11 \ft Juaʌ̃ 7:21-24; 8:42-47; 12:31.\f* \p \v 12 Mʌ̃a wad̶ibid̶a ne zocãrã bãrãa jara quĩrĩã b̶ʌa. Maʌ̃ra bãrãba nawena jũma poya cawad̶aẽ́a. \v 13 Baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaureba wãrã bed̶eara cawabibari bẽrã idji zebʌrʌd̶e bãrãa jaradiaya wãrã bed̶ea Ãcõrẽneba ze b̶ʌda jũma cawad̶amãrẽã. Idjira ara idji crĩchad̶eba bed̶eaẽ́a, ãtebʌrʌ jũma mʌ̃neba ũrĩbʌrʌda jaraya. Idjia bãrãa cawabiya nocoarebema ewarid̶e cãrẽda sãwãida. \v 14 Cawabiya mʌ̃ra dji dromada, mʌ̃ bed̶ea ũrĩped̶a jũma bãrãa jaradiai bẽrã. \v 15 Jũma mʌ̃ Zezad̶era mʌ̃rea. Maʌ̃ carea mʌ̃a jarasia Ãcõrẽ Jaureba mʌ̃ bed̶ea ũrĩped̶a bãrãa jaradiaida. \s1 Bãrãra sopua pananaped̶a b̶ʌsrid̶ad̶ia \p \v 16 Dãrãẽ́ne bãrãba mʌ̃ra ununaẽ́a, baribʌrʌ mãwãnacarea wayacusa dãrãẽ́ne mʌ̃ra ununia.–\f + \fr 16:16 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃dji Zezamaa wãi bẽrã.”\f* \p \v 17 Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌ idji ume nĩbabadarãba ara ãdjidub̶a iwid̶i duanasid̶aa: \p –Idjia dadjirãa “dãrãẽ́ne bãrãba mʌ̃ra ununaẽ́a, baribʌrʌ mãwãnacarea wayacusa dãrãẽ́ne mʌ̃ra ununiana” a b̶ʌba ¿cãrẽda jara b̶ʌ? Idji Zezamaa wãyana a b̶ʌba ¿cãrẽda jara b̶ʌ? \v 18 Maʌ̃ bed̶ea “dãrãẽ́ne” a b̶ʌba ¿cãrẽda jara b̶ʌ? Dadjirãba cawad̶aẽ́ panʌa cãrẽnebemada bed̶ea b̶ʌda.– \p \v 19 Jesuba cawasia ãdjia maʌ̃gʌd̶ebemada iwid̶i quĩrĩã panʌda. Maʌ̃ carea jarasia: \p –Mʌ̃a bãrãa jarasia dãrãẽ́ne mʌ̃ra ununaẽ́da idjab̶a mãwãnacarea dãrãẽ́ne mʌ̃ra wayacusa ununida. ¿Maʌ̃gʌd̶ebemada ara bãdub̶a iwid̶i duanʌẽ́ca? \v 20 Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãra sopuaba jĩãnia baribʌrʌ naʌ̃ ẽjũãnebemarãra b̶ʌsrid̶ad̶ia. Bãrãra sopuaba jĩãnimĩna maʌ̃ sopuara jõped̶a b̶ʌsrid̶ad̶ia. \v 21 Wãrãda wẽrã warra tobʌrʌd̶e pua b̶ʌa idji ewarira jũẽna bẽrã. Baribʌrʌ warra tod̶acarea maʌ̃ puara quĩrãdoabaria idji warra carea b̶ʌsrid̶a b̶ʌ bẽrã. \v 22 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãra ara nawena sopua panʌa, baribʌrʌ mʌ̃ra wayacusa bãrã acʌd̶e zeya. Maʌ̃be bãrãra b̶ʌsrid̶ad̶ia. Ni ab̶aʌba maʌ̃ b̶ʌsrid̶ara poya jõbiẽ́a. \p \v 23 Maʌ̃gʌ ewarid̶e bãrãba ni cãrẽ sid̶a mʌ̃́a waa iwid̶id̶aẽ́a. Wãrã arada mʌ̃a jaraya: bãrãba mʌ̃ Zezaa mʌ̃ trʌ̃neba iwid̶ibʌdara idjia diaya. \v 24 Bãrãba wad̶ibid̶a dadji Zezaa ni cãrẽ sid̶a mʌ̃ trʌ̃neba iwid̶id̶aẽ́ panʌa. Baribʌrʌ mãwã iwid̶id̶ibʌrʌ edad̶ia. Mãwã bãrãra bio b̶ʌsrid̶a b̶ead̶ia. \p \v 25 Mʌ̃a ne jara b̶ʌd̶eba maʌ̃gʌra bãrãa jarasia, baribʌrʌ ewari ab̶a mʌ̃ra waa ne jara b̶ʌd̶eba bed̶eaẽ́a. Ãtebʌrʌ mʌ̃ Zezad̶ebemada ebud̶a jaraya. \v 26-27 Maʌ̃ ewarid̶e bãrãba mʌ̃ trʌ̃neba Ãcõrẽa iwid̶id̶ia. Mʌ̃ra bãrãbari Ãcõrẽa bed̶eaẽ́a, mʌ̃ Zezaba bãrãra quĩrĩã b̶ʌ bẽrã. Idjia bãrãra quĩrĩã b̶ʌa, mʌ̃da quĩrĩã panʌ bẽrã idjab̶a mʌ̃ra Ãcõrẽneba zed̶ada ĩjã panʌ bẽrã. \p \v 28 Mʌ̃ Zezamaʌba naʌ̃ ẽjũãnaa zesia. Baribʌrʌ mʌ̃a naʌ̃ ẽjũãra ameya mʌ̃ Zezamaa wayacusa wãi carea.– \p \v 29 Maʌ̃be idji ume nĩbabadarãba jarasid̶aa: \p –Ʌ̃rãbʌrʌ bʌa jara b̶ʌra daima ebud̶a b̶ʌa. Ne jara b̶ʌd̶eba bed̶ea b̶ʌẽ́a. \v 30 Ʌ̃rãbʌrʌ dairãba cawabʌdaa bʌa ne jũmada cawa b̶ʌda. Daiba iwid̶id̶i naẽna bʌa sãwã panuida cawa b̶ʌa. Maʌ̃neba dairãba cawa panʌa bʌra Ãcõrẽneba zesida.– \p \v 31 Jesuba jarasia: \p –¿Ʌ̃rãbʌrʌ bãrãba wãrãda ĩjãbʌdaca? \v 32 Ewari jũẽida b̶ad̶ada jũẽbʌrʌa. Bãrãra jũma ab̶a ab̶a memenenaped̶a mʌ̃dub̶a amenia.\f + \fr 16:32 \ft Zacaria 13:7.\f* Baribʌrʌ mʌ̃dub̶a b̶aẽ́a mʌ̃ Zezada mʌ̃ ume b̶ʌ bẽrã. \v 33 Jũma maʌ̃gʌra mʌ̃a bãrãa jarasia mʌ̃neba necai b̶ead̶amãrẽã. Naʌ̃ ẽjũãne bia mĩga b̶ead̶ia, baribʌrʌ ne wayarãnadua: naʌ̃ ẽjũãnebema cadjiruada mʌ̃a poyasia.– \c 17 \s1 Jesuba ara idji carea Ãcõrẽa iwid̶id̶a \p \v 1 Jesuba mãwã jarad̶acarea bajãnaa acʌped̶a jarasia: \p –Zeza, mʌ̃ ewarira jũẽsia. Bʌ Warrara dji dromada unubidua bʌ Warraba bʌra wãrãda dji dromada unubimãrẽã. \v 2 Bʌa jũma ẽberãrãra mʌ̃ jʌwaed̶a b̶ʌsia. Maʌ̃gʌrãnebemada bʌa mʌ̃́a ʌ̃cʌrʌ diasia. Mʌ̃a ãdjirãa ewariza zocai b̶aida diasia. \v 3 Ewariza zocai b̶eaba cawa panʌa bʌra wãrã Ãcõrẽ ab̶a b̶ʌda. Idjab̶a za bʌa diabued̶a Jesucritoda cawa panʌa. \v 4 Bʌa mʌ̃́a naʌ̃ ẽjũãne obid̶ara mʌ̃a jũma osia. Mãwã cawabisia bʌra dji dromada. \v 5 Maʌ̃ carea Zeza, mʌ̃ra bʌ quĩrãpita dji dromada b̶ʌdua bʌ ume naʌ̃ ẽjũã oi naẽna dji dromada b̶ad̶a quĩrãca. \s1 Jesuba idji ume nĩbabadarã carea Ãcõrẽa iwid̶id̶a \p \v 6 Bʌa mʌ̃́a ẽberãrã naʌ̃ ẽjũãne b̶eada ʌ̃cʌrʌ diasia. Mʌ̃a jũma ãdjirãa bʌra cawabisia. Ãdjirãra bʌrea, baribʌrʌ bʌa mʌ̃́a diasia bʌ bed̶eada jaradiamãrẽã. Ãdjia ĩjã o panʌa. \v 7 Maʌ̃ba cawa panʌa jũma mʌ̃a erob̶ʌra bʌd̶eba ze b̶ʌda. \v 8 Bʌa mʌ̃́a jarad̶ara mʌ̃a ãdjirãa jaradiasia. Ãdjirãba wãrãda maʌ̃ bed̶eara ĩjãsid̶aa. Maʌ̃ bẽrã cawa panʌa wãrãda mʌ̃ra bʌmaʌba zesida. Wãrãda ĩjã panʌa bʌa mʌ̃ra diabuesida. \p \v 9 Mʌ̃a bʌ́a iwid̶iya ãdjirã carebamãrẽã. Mʌ̃a bʌ́a iwid̶iẽ́ b̶ʌa naʌ̃ ẽjũãnebemarã carea. Ãtebʌrʌ bʌa mʌ̃́a diad̶arã careabʌrʌ iwid̶i b̶ʌa, ãdjirãra bʌre bẽrã. \v 10 Jũma mʌ̃rera bʌrea idjab̶a jũma bʌrera mʌ̃rea. Ãdjirãba o panʌneba mʌ̃ra dji dromada unubi panʌa. \p \v 11 Mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãne b̶aẽ́a baribʌrʌ ãdjirãra wad̶ibid̶a naʌ̃ ẽjũãne panania. Zeza, bʌra bio biya quirua. Mʌ̃ra bʌmaa wãbʌrʌ bẽrã bʌ ʌb̶ʌad̶eba ãdjirãra bio wagadua. Bʌa mʌ̃́a maʌ̃ ʌb̶ʌara diasia.\f + \fr 17:11 \fq Ãdjirãra bio wagadua bʌ ʌb̶ʌad̶eba. Bʌa mʌ̃́a maʌ̃ ʌb̶ʌara diasia.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e nãwã jara b̶ʌa: “Jũma bʌa mʌ̃́a diad̶arãra bio wagadua bʌ ʌb̶ʌad̶eba.”\f* Mãwã ãdjirãra cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca b̶ead̶ia, dadji cacua ab̶a panʌ quĩrãca. \v 12 Bʌ ʌb̶ʌad̶eba mʌ̃a jũma bʌa diad̶arãra naʌ̃ ẽjũãne waga erob̶asia. Ãdjirãnebemarã ni ab̶aʌda aduad̶aẽ́ basía. Ab̶abe dji aduaida b̶ad̶adrʌ aduasia bʌ bed̶eaba jara b̶ʌ quĩrãca wãrãda mãwãmãrẽã.\f + \fr 17:12 \ft Salmo 41:9; 55:12-15.\f* \p \v 13 Ʌ̃rãbʌrʌ mʌ̃ra bʌmaa wãya. Baribʌrʌ wad̶ibid̶a naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌd̶e jũma maʌ̃gʌra jarabʌrʌa. Mãwã mʌ̃ bʌ ume b̶ʌsrid̶a b̶ʌ quĩrãca ãdjirã sid̶a bio b̶ʌsrid̶a panania. \v 14 Bʌa jarad̶ara mʌ̃a ãdjirãa jaradiasia. Baribʌrʌ naʌ̃ ẽjũãnebemarãba ãdjirãra quĩrãma panʌa mʌ̃ quĩrãca naʌ̃ ẽjũãnebemarãẽ́ bẽrã. \v 15 Mʌ̃a bʌ́a iwid̶iẽ́ b̶ʌa ãdjirãra naʌ̃ ẽjũãnebemada ãyã edemãrẽã, ãtebʌrʌ iwid̶i b̶ʌa cadjiruad̶ebemada waga b̶amãrẽã.\f + \fr 17:15 \fq Cadjiruad̶ebemada.\ft Zocãrãmaarã maʌ̃gʌba jara b̶ʌa diauruda.\f* \v 16 Ãdjirãra naʌ̃ ẽjũãnebemaẽ́a mʌ̃ naʌ̃ ẽjũãnebemaẽ́ quĩrãca. \v 17 Bʌ bed̶eaba bʌra wãrãda cawabi b̶ʌa. Maʌ̃ba ãdjirãra ab̶a bʌ itea bia b̶ʌdua. \v 18 Bʌa mʌ̃ naʌ̃ ẽjũãnebemarã tãẽna diabued̶a quĩrãca mʌ̃a ãdjirãra naʌ̃ ẽjũãnebemarã tãẽna diabuebʌrʌa. \v 19 Ãdjirã carea ara mʌ̃djida ab̶a bʌ itea bia b̶ʌbʌrʌa, ãdjirã sid̶a ab̶a bʌ itea bia b̶ead̶amãrẽã bʌ wãrãda cawa panʌneba. \s1 Jesuba jũma idji ĩjãbʌda carea Ãcõrẽa iwid̶id̶a \p \v 20 Mʌ̃a ab̶abe ãdjirã carea iwid̶iẽ́ b̶ʌa. Ãtebʌrʌ ãdjirãba mʌ̃ bed̶ea jarabʌdad̶e mʌ̃ ĩjãbʌda carea bid̶a iwid̶i b̶ʌa. \v 21 Zeza, bʌra mʌ̃ ume b̶ʌ bẽrã idjab̶a mʌ̃da bʌ ume b̶ʌ bẽrã mʌ̃a iwid̶i b̶ʌa ãdjirã sid̶a dadji ume cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca b̶ead̶amãrẽã. Mãwã naʌ̃ ẽjũãne b̶eaba ĩjãnia bʌa mʌ̃ra diabuesida. \v 22 Bʌa mʌ̃ra edasia dadjira ãbaa pananamãrẽã. Mãwã mʌ̃ra dji dromada b̶ʌsia. Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃a ãdjirãra dji dromada b̶ʌsia dadji ume cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca pananamãrẽã. \v 23 Mʌ̃ra ãdjirã ume b̶ʌ bẽrã idjab̶a bʌra mʌ̃ ume b̶ʌ bẽrã dadjirãra jũma ãbaa cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca panania. Mãwã naʌ̃ ẽjũãne b̶eaba cawad̶ia bʌa mʌ̃ra diabuesida idjab̶a cawad̶ia bʌa ãdjirãra quĩrĩã b̶ʌda mʌ̃ quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca. \p \v 24 Zeza, bʌa naʌ̃ ẽjũã oi naẽnaʌba mʌ̃ra quĩrĩã b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã bajãne mʌ̃ra dji dromada b̶ʌsia. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa jũma bʌa mʌ̃́a diad̶arãra mama mʌ̃ ume ãbaa b̶ead̶ida bʌa mʌ̃ dji dromada b̶ʌd̶ara ununamãrẽã. \v 25 Zeza, bʌra jipa b̶ʌa. Naʌ̃ ẽjũãnebemarãba bʌra adua panʌa, baribʌrʌ mʌ̃a bʌra cawa b̶ʌa. Idjab̶a za b̶ea bid̶a cawa panʌa bʌa mʌ̃ra namaa diabuesida. \v 26 Mʌ̃a ãdjirãa bʌra cawabisia. Maʌ̃ awara wad̶ibid̶a aud̶uara cawabi b̶aya bʌa mʌ̃ quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca ãdjirã sid̶a dji quĩrĩã pananamãrẽã idjab̶a mʌ̃ra ãdjirã sod̶e eropananamãrẽã.– \c 18 \s1 Jesu jidaped̶ad̶a \r Mateo 26:47-56; Marco 14:43-50; Luca 22:47-53 \p \v 1 Jũma maʌ̃gʌ jarad̶acarea Jesura idji ume nĩbabadarã sid̶a Cedroʌ̃ do zaque waa quĩrãrẽ wãsid̶aa. Arima néuda b̶asia. Jesura idji ume nĩbabadarã sid̶a mamaa wãsid̶aa. \v 2 Juda, Jesu jidabiya b̶ʌba maʌ̃ néura cawa b̶asia, Jesura idji ume nĩbabadarã ume mama b̶arima zocãrã dji jʌrebadjid̶a bẽrã. \v 3 Maʌ̃ bẽrã Judaba zocãrã romano sordaorãda, Ãcõrẽ de dromanebema zarrarã sid̶a maʌ̃ néud̶aa pe edesia. Ãdjirãra sacerdoterã bororãba, pariseorã bid̶a Juda ume diabuesid̶aa. Ãdjirãba ĩbĩrãda idjab̶a mĩãsu sid̶a eropanasid̶aa. \v 4 Maʌ̃ne Jesuba jũma sãwãida cawa b̶ʌ bẽrã ãdjimaa wãped̶a iwid̶isia: \p –Bãrãba ¿caida jʌrʌ panʌ?– \p \v 5 Ãdjirãba panusid̶aa: \p –Jesu Nazared̶ebemada.– \p Jesuba jarasia: \p –Mʌ̃da idjía.– \p Maʌ̃ne Juda, Jesu jidabiya b̶ʌra ãdjirã ume b̶asia. \v 6 Jesuba mʌ̃da idjíad̶a abʌrʌd̶e ãdjirãra jẽda ʌradrʌbʌdad̶e b̶aecuasid̶aa. \v 7 Maʌ̃be Jesuba wayacusa iwid̶isia: \p –¿Caida jʌrʌ panʌ?– \p Ãdjirãba wayacusa panusid̶aa: \p –Jesu Nazared̶ebemada.– \p \v 8 Maʌ̃ne Jesuba jarasia: \p –Mʌ̃da idjíad̶a asia. Mʌ̃da jʌrʌ panʌbʌrʌ, za duanʌ ẽberãrãra idu wãbid̶adua.– \p \v 9 Mãwã jarasia idjia naẽna jarad̶a bẽrã: “Zeza, bʌa mʌ̃́a diad̶ara ni ab̶a bid̶a aduad̶aẽ́a.”\f + \fr 18:9 \ft Juaʌ̃ 6:39.\f* Idjia jarad̶a quĩrãca wãrãda mãwãsia. \v 10 Maʌ̃ne Simoʌ̃ Pedroba djõbada necoda erob̶asia. Maʌ̃da ẽũta edaped̶a sacerdote dji droma nezoca cʌwʌrʌ jʌwa araarebemada tʌtasia. Maʌ̃ nezoca trʌ̃ra Malco abadaa. \v 11 Maʌ̃ carea Jesuba Pedroa jarasia: \p –Bʌdji necora wagadua. Bʌmaarã ¿mʌ̃ Zezaba mʌ̃ mĩgayad̶a ad̶ara mʌ̃a droaida b̶ʌẽ́ca?– \s1 Jesu Anámaa jida edeped̶ad̶a \r Mateo 26:57-58; Marco 14:53-54; Luca 22:54 \p \v 12 Maʌ̃be romano sordaorãba Jesura jidad̶aped̶a jʌwa jʌ̃sid̶aa. Ãdji borora, Ãcõrẽ de dromanebema zarrarã sid̶a arima panasid̶aa. \v 13 Jesura naãrã ẽberã Aná demaa edesid̶aa. Anára Caipá zãwãrẽ basía. Maʌ̃ poad̶e Caipára sacerdote dji droma basía.\f + \fr 18:13 \ft Caipára 18 poa sacerdote dji boro basía, poa 18d̶eba ab̶a 36d̶aa.\f* \v 14 Ara maʌ̃ Caipába judiorãa jarad̶oasia biara b̶ʌda ẽberã ab̶a jũmarã carea beuida.\f + \fr 18:14 \ft Juaʌ̃ 11:50.\f* \s1 Pedroba Jesu unucaad̶a ad̶a \r Mateo 26:69-70; Marco 14:66-68; Luca 22:55-57 \p \v 15 Maʌ̃ne Jesu ume nĩbabadarã Simoʌ̃ Pedroda idjab̶a dewarada Jesu caid̶u wãsid̶aa. Simoʌ̃ Pedro ume wãnara sacerdote dji dromaba unubadjia. Maʌ̃ bẽrã idjira Jesu caid̶u ed̶a wãsia sacerdote dji droma de dud̶aa. \v 16 Baribʌrʌ Pedrora ed̶a wãbada dajadaare b̶esia. Maʌ̃ bẽrã idji ume wãna, sacerdote dji dromaba unubarira dajadaa wãsia. Dji ed̶a wãbada wagabari wẽrã ume bed̶eaped̶a Pedrora ed̶a edesia. \v 17 Maʌ̃ wẽrãba Pedroa iwid̶isia: \p –¿Bʌ sid̶a Jesu ume nĩbabariẽ́ca?– \p Pedroba panusia: \p –Mʌ̃ẽ́a.– \p \v 18 Maʌ̃ne sacerdote dji droma nezocarãba, Ãcõrẽ de dromanebema zarrarã bid̶a tʌbʌda coa nũmʌsid̶aa cũrãsa nũmʌ bẽrã. Coad̶aped̶a tʌbʌ cã duanasid̶aa. Maʌ̃ne Pedrora ãdjirã ume tʌbʌ cã nũmasia. \s1 Anába Jesua bio iwid̶id̶a \r Mateo 26:59-66; Marco 14:55-64; Luca 22:66-71 \p \v 19 Maʌ̃be sacerdote dji dromaba Jesua bio iwid̶isia idji ume nĩbabadarãnebemada, idjia jaradia b̶ad̶ad̶ebema sid̶a. \v 20 Maʌ̃ne Jesuba panusia: \p –Mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãnebemarã quĩrãpita ebud̶a bed̶ea b̶asia. Mʌ̃a jaradia b̶asia dadjirã dji jʌrebada deza idjab̶a Ãcõrẽ de droma dajada, jũma dadji judiorã ãbaa dji jʌrebadama. Ni maãrĩ bid̶a chupea jaraẽ́ basía. \v 21 ¿Cãrẽ cãrẽã mʌ̃́a iwid̶i b̶ʌ? Mãwã oiẽ́ b̶ʌa. Ãtebʌrʌ mʌ̃ bed̶ea ũrĩped̶ad̶arãa iwid̶ida b̶ʌa. Ãdjirãbʌrʌ cawa panʌa mʌ̃a jaradiad̶ara.– \p \v 22 Jesuba mãwã jarabʌrʌd̶e zarra idji caita nũmʌba jʌwajãba Jesu quĩrãdarrad̶e uped̶a jarasia: \p –¿Bʌa sacerdote dji dromada wayaẽ́ b̶ʌca?– \p \v 23 Jesuba panusia: \p –Mʌ̃a biẽ́ jarasibʌrʌ, jaradua mʌ̃a cãrẽneba biẽ́ jarasida. Baribʌrʌ bia jarasibʌrʌ, bʌa ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra usí?– \p \v 24 Maʌ̃be Anába Jesura jʌwa jʌ̃ b̶ʌda Caipámaa diabuesia, idjira sacerdote dji dromaara b̶ʌ bẽrã. \s1 Pedroba waya Jesu unucaad̶a ad̶a \r Mateo 26:71-75; Marco 14:69-72; Luca 22:58-62 \p \v 25 Pedrora wad̶ibid̶a ʌ̃ta nũmasia tʌbʌ cã b̶ʌda. Maʌ̃ne ẽberãrãba idjía iwid̶isid̶aa: \p –¿Bʌ sid̶a jãʌ̃gʌ ẽberã ume nĩbabariẽ́ca?– \p Pedroba mẽrã jarasia: \p –Mʌ̃ẽ́a.– \p \v 26 Maʌ̃ne sacerdote droma nezoca ab̶aʌba Pedroa iwid̶isia: \p –¿Mʌ̃a bʌra idji ume néud̶e unuẽ́ basica?– \p Maʌ̃ nezocara Pedroba cʌwʌrʌ tʌtad̶a ume dji ẽberãrã basía. \v 27 Pedroba wayacusa mẽrãsia. Ara mãwã jarabʌrʌd̶e eterrera berusia.\f + \fr 18:27 \ft Juaʌ̃ 13:38.\f* \s1 Jesu Pilato quĩrãpita b̶ad̶a \p \v 28 Maʌ̃be diaped̶ed̶a Jesura Caipá ded̶eba romanorã boro de dajadaa edesid̶aa. Jesu edeped̶ad̶a judiorãra maʌ̃ de Pretorio abadad̶e ed̶a wãnaẽ́ basía ãdjirãmaarã ed̶a wãsid̶ara Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ panani bẽrã. Idji quĩrãpita bia b̶a quĩrĩã panasid̶aa Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada cod̶i carea.\f + \fr 18:28 \ft Judiorãba jarabadjid̶aa ab̶aʌda judiorãẽ́ ded̶e ed̶aa wãsira Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ b̶eida. Acʌdua Numero 9:9-11.\f* \v 29 Maʌ̃ bẽrã Pilatoda ãdjirãmaa dajadaa wãped̶a iwid̶isia:\f + \fr 18:29 \ft Romanorã boro Tiberio abadaba Pilatora Judea druad̶ebema boroda b̶ʌsia. Dji boroda b̶asia poa 26d̶eba ab̶a 36 babʌrʌd̶aa. Judiorã bororãba Jesura Pilatomaa edesid̶aa ãdjia preso b̶earã beacara panʌ bẽrã. Ab̶a romanorãba mãwã cawa od̶ida panasid̶aa.\f* \p –Naʌ̃ ẽberã, bãrãba biẽ́ jara panʌba ¿cãrẽ cadjiruada osi?– \p \v 30 Ãdjirãba panusid̶aa: \p –Naʌ̃gʌba cadjiruada od̶aẽ́bara dairãba idjira bʌmaa enenaẽ́ bacasia.– \p \v 31 Maʌ̃ carea Pilatoba ãdjirãa jarasia: \p –Bãrãbʌrʌ idjira eded̶aped̶a cawa od̶adua ara bãdji leyba jara b̶ʌ quĩrãca.– \p Maʌ̃ne judiorãba jarasid̶aa: \p –Daiba djãrãra beabid̶acara panʌa. Bãrãbʌrʌ beabid̶ida panʌa.– \p \v 32 Maʌ̃gʌra wãrãda mãwãsia Jesuba jarad̶a quĩrãca. Idjia jarasia sãwã beuida b̶ʌda.\f + \fr 18:32 \ft Juaʌ̃ 3:14; 8:28; 12:32.\f* \v 33 Maʌ̃be Pilatora wayacusa ded̶e ed̶a wãsia. Jesura ed̶a edebiped̶a iwid̶isia: \p –¿Bʌda wãrãda judiorã boroca?–\f + \fr 18:33 \ft Luca 23:2d̶e jara b̶ʌa judiorã bororãba Pilatoa maʌ̃nebemada jarasid̶ada.\f* \p \v 34 Jesuba panusia: \p –¿Maʌ̃gʌra bʌa iwid̶i b̶ʌca bio cawai carea, wa iwid̶i b̶ʌ dewararãba bʌ́a mʌ̃nebemada mãwã jarasid̶a bẽrã?– \p \v 35 Maʌ̃ carea Pilatoba jarasia: \p –¿Mãwãra mʌ̃da judioca? Bʌ purubʌrʌ, sacerdote bororãbʌrʌ bʌra mʌ̃maa enesid̶aa. ¿Bʌa cãrẽda osi ãdjirãba mãwã od̶amãrẽã?– \p \v 36 Jesuba panusia: \p –Mʌ̃ra ẽberãrã boromĩna mʌ̃ purura naʌ̃ ẽjũãnebemaẽ́a. Naʌ̃ ẽjũãnebema bad̶abara mʌ̃ purura djõcasid̶aa judiorãba mʌ̃ jidarãnamãrẽã. Baribʌrʌ mʌ̃ purura naʌ̃ ẽjũãnebemaẽ́a.– \p \v 37 Maʌ̃ bẽrã Pilatoba jarasia: \p –¿Mãẽteara wãrãda bʌra ẽberãrã boroca?– \p Jesuba panusia: \p –Mãẽ, bʌa mãwã jara quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ra ẽberãrã Boroa. Baribʌrʌ mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãnaa zesia wãrã bed̶eada jaradiai carea.\f + \fr 18:37 \fq Naʌ̃ ẽjũãnaa zesia.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃ra naʌ̃ ẽjũãne tod̶aped̶a zesia.”\f* Jũma wãrãare b̶eaba mʌ̃ bed̶eara ĩjãbadaa.– \p \v 38 Maʌ̃ne Pilatoba iwid̶isia: \p –¿Cãrẽda wãrã?– \s1 Jesu bead̶i carea jaraped̶ad̶a \r Mateo 27:15-31; Marco 15:6-20; Luca 23:13-25 \p Mãwã jarad̶acarea Pilatora wayacusa dajadaa judiorãmaa wãped̶a jarasia: \p –Mʌ̃a unuẽ́a naʌ̃ ẽberãba cãrẽ cadjiruada osida. \v 39 Baribʌrʌ dai romanorãba poaza bãrã itea obada quĩrãca od̶ia. Bãrã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewari bẽrã mʌ̃a preso b̶ʌda ab̶a ẽdrʌ b̶ʌya, bãrãba jarabʌdada. ¿Bãrãba quĩrĩã panʌca mʌ̃a za b̶ʌ judiorã boroda ẽdrʌ b̶ʌida?– \p \v 40 Maʌ̃ne ãdjirãba jĩgua jarasid̶aa: \p –Jãʌ̃gʌẽ́a. ¡Barrabádrʌ ẽdrʌ b̶ʌdua!– \p Maʌ̃ Barrabára mĩã beabada boro basía.\f + \fr 18:40 \ft Ʌ̃cʌrʌ versioʌ̃ne jara b̶ʌa Barrabára ne drʌabari basida. Baribʌrʌ Marco 15:7-8d̶e nãwã jara b̶ʌa: “Maʌ̃ Barrabára idjiarebema sid̶a romanorã ume djõsid̶aa. Maʌ̃ne mĩã quenaped̶ad̶a bẽrã idjira preso b̶asia.”\f* \c 19 \p \v 1 Maʌ̃be Pilatoba Jesura soaba ubisia. \v 2 Mãwã b̶ʌd̶e romano sordaorãba borob̶ari ʌrʌ cad̶ada Jesu borod̶e jʌ̃ b̶ʌsid̶aa, idjab̶a cacua ʌ̃rʌ̃ jʌ̃bada pursupursua b̶ʌda jʌ̃bisid̶aa. \v 3 Maʌ̃be Jesu caita zed̶aped̶a ipid̶a jarasid̶aa: \p –¡Bio bia b̶ʌa, judiorã boro!– \p Mãwã jarad̶aped̶a jʌwajãba idji quĩrãdarrad̶e ubadjid̶aa. \p \v 4 Maʌ̃be Pilatora wayacusa dajada judiorãmaa wãped̶a jarasia: \p –Ũrĩnadua. Mʌ̃a ẽberãra dajadaa eneya bãrã quĩrãpita. Mʌ̃maarã idjia cadjiruada oẽ́ basía.– \p \v 5 Jesu dajadaa enebʌdad̶e ʌrʌ cad̶a borob̶arida idjab̶a cacuad̶e jʌ̃bada pursupursua b̶ʌda jʌ̃ b̶asia. Maʌ̃ne Pilatoba jarasia: \p –Za b̶ʌa dji ẽberãra.–\f + \fr 19:5 \ft Pilatoba Jesura dajadaa enesid̶e acʌbi quĩrĩã b̶asica b̶ʌa Jesura ẽberã minijĩchiaẽ́da. Baribʌrʌ Juaʌ̃ba “ẽberã” b̶ʌbʌrʌd̶e jara b̶ʌca b̶ʌa Jesura Naʌ̃ Djara Edad̶ada. Acʌdua Juaʌ̃ 1:1; 1:14.\f* \p \v 6 Baribʌrʌ Jesu unubʌdad̶e sacerdote bororãba, Ãcõrẽ de dromanebema zarrarã bid̶a jĩgua jarasid̶aa: \p –¡Idjira crud̶e cachi beabidua! ¡Crud̶e cachi beabidua!– \p Maʌ̃ne Pilatoba jarasia: \p –¡Bãrãbʌrʌ eded̶aped̶a crud̶e cachi bead̶adua! Mʌ̃maarã idjia cadjiruada oẽ́ basía.– \p \v 7 Maʌ̃ne judiorãba panusid̶aa: \p –Dairãba leyda eropanʌa. Maʌ̃ leyd̶e jara b̶ʌ quĩrãca idjira beuida b̶ʌa ara idjida Ãcõrẽ Warraad̶a a b̶ʌ bẽrã.–\f + \fr 19:7 \ft Levitico 24:15-16.\f* \p \v 8 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶e Pilatora bio ne wayasia. \v 9 Maʌ̃be idji de dromane ed̶a wayacusa wãped̶a Jesua iwid̶isia: \p –¿Bʌra sãmabema?– \p Baribʌrʌ Jesuba panuẽ́ basía. \v 10 Mãwã b̶ʌd̶e Pilatoba jarasia: \p –¿Bʌa panuẽ́ca? ¿Adua b̶ʌca mʌ̃a bʌra poya crud̶e cachi beabida idjab̶a poya ẽdrʌ b̶ʌida b̶ʌda?– \p \v 11 Maʌ̃ne Jesuba panusia: \p –Ãcõrẽba bʌda b̶ʌd̶aẽ́bara bʌa mʌ̃ra ni cãrẽ sid̶a oẽ́ bacasia. Mʌ̃ bʌ jʌwad̶e diaped̶ad̶aba mãwã o quĩrĩã panana bẽrã bʌ cãyãbara cadjiruada aud̶uara osid̶aa.– \p \v 12 Maʌ̃ ũrĩsid̶e Pilatoba crĩcha b̶esia Jesura sãwã ẽdrʌ b̶ʌida. Baribʌrʌ judiorãba wetara jĩgua jarasid̶aa: \p –Bʌa jãʌ̃ ẽberãda ẽdrʌ b̶ʌibʌrʌ bʌra romanorã boro ume dji biaẽ́a. Bariduaba ara idjida dji boroad̶a aibʌrʌ, maʌ̃ ẽberãra romanorã boro ume dji quĩrũa.– \p \v 13 Pilatoba maʌ̃gʌda ũrĩna bẽrã Jesura dajadaa enebisia. Maʌ̃be idji ãbugued̶e chũmesia dejã “mõgara dowa od̶a” abadama. Hebreo bed̶ead̶e Gabata abadaa. \v 14 Judiorã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewarira nurẽma bẽrã ãdjirãra ne o panasid̶aa. Umatipa babod̶od̶e Pilatoba judiorãa jarasia: \p –Acʌd̶adua. Bãrã Borora nama b̶ʌa.– \p \v 15 Baribʌrʌ ãdjirãba jĩgua jarasid̶aa: \p –¡Beabidua! ¡Beabidua! ¡Crud̶e cachi beabidua!– \p Maʌ̃ carea Pilatoba jarasia: \p –¿Mãwãra mʌ̃a bãrã Boroda crud̶e cachi beabica?– \p Maʌ̃ne sacerdote bororãba panusid̶aa: \p –¡Dairãba dewara borora neẽ́ panʌa! ¡Ab̶abe romanorã borodrʌ dairã boroa!–\f + \fr 19:15 \ft Ãcõrẽ Bed̶ead̶e jara b̶ʌa israelerã boro arara ab̶a Ãcõrẽda mãwã b̶ʌda. Acʌdua Juece 8:23; 1 Samuel 8:7.\f* \p \v 16 Maʌ̃be Pilatoba Jesura romano sordaorãa diasia crud̶e cachi bead̶amãrẽã. Ara maʌ̃da idjira edesid̶aa. \s1 Jesu crud̶e cachiped̶ad̶a \r Mateo 27:32-44; Marco 15:21-32; Luca 23:26-43 \p \v 17 Jesuba idji cruda atauped̶a sordaorãba idjira edesid̶aa ẽjũã Boro B̸ʌwʌrʌ abadamaa. Hebreo bed̶ead̶e Golgota abadaa.\f + \fr 19:17 \fq Hebreo.\ft Id̶i ewarid̶e maʌ̃ bed̶eara arameo trʌ̃ jarabadaa.\f* \v 18 Mama ãdjirãba Jesura crud̶e cachisid̶aa. Idjab̶a idji caita ẽberãda umé crud̶e cachisid̶aa, ab̶a Jesu jʌwa araare, ab̶a jʌwa acʌare. \v 19 Maʌ̃ awara Pilatoba bed̶ea b̶ʌd̶ada Jesu boro nocoare jira b̶ʌbisia. Nãwã b̶ʌsia: “Jesu Nazared̶ebema, judiorã Boro.” \v 20 Maʌ̃ bed̶eara b̶ʌsia hebreo bed̶ead̶e, latiʌ̃ bed̶ead̶e, idjab̶a griegod̶e bid̶a.\f + \fr 19:20 \ft Latiʌ̃ bed̶eara romanorãba bed̶eabadjid̶aa. Hebreo bed̶eara judiorãba bed̶eabadjid̶aa. Griego bed̶eara berara jũma druazabemaba maãrĩ cawa b̶easia. Griegod̶e bed̶eabadjid̶aa druaza ne nẽdobued̶i carea.\f* Zocãrã judiorãba maʌ̃ bed̶eara unusid̶aa, Jesu crud̶e cachiped̶ad̶ara puru caita b̶ʌ bẽrã. \v 21 Judiorã sacerdote bororãba maʌ̃ bed̶ea unusid̶ad̶e Pilatoa jarasid̶aa: \p –B̸ʌrãdua “Judiorã Boro.” Ãtebʌrʌ b̶ʌdua: “Naʌ̃ ẽberãba jarasia idjira judiorã boroda.”– \p \v 22 Baribʌrʌ Pilatoba jarasia: \p –Mʌ̃a b̶ʌd̶ara ara mãwã b̶eya.– \p \v 23 Romano sordaorãba Jesu crud̶e cachiped̶ad̶acarea idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ad̶ada edad̶aped̶a dji ʌ̃rʌ̃bemara quĩmãrẽ cõãnaped̶a ãdjiza edasid̶aa.\f + \fr 19:23 \fq Romano sordaorãba Jesu crud̶e cachiped̶ad̶acarea idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ad̶ada edad̶aped̶a dji ʌ̃rʌ̃bemara quĩmãrẽ cõãnaped̶a ãdjiza edasid̶aa.\ft Maʌ̃ bed̶eara idjab̶a nãwã traducida b̶ʌa: “Jesu crud̶e cachiped̶ad̶acarea romano sordaorã quĩmãrẽ panʌba idjia jʌ̃ b̶ad̶ara ãdjiza ab̶arica edasid̶aa.”\f* Idjia dewara jʌ̃ b̶ad̶a sid̶a edasid̶aa. Maʌ̃gʌra quĩrã tẽũ cajud̶a neẽ́ b̶asia, ãtebʌrʌ ʌ̃tʌba ed̶a cad̶a basía. \v 24 Maʌ̃ne sordaorãba ãdjidub̶a jarasid̶aa: \p –Naʌ̃gʌra cõãnaẽ́a. Biara b̶ʌa naʌ̃ carea ne jemenenida caiba edai cawaya.– \p Maʌ̃gʌra mãwãsia Ãcõrẽ Bed̶ead̶e naẽnaena b̶ʌd̶a quĩrãca: “Mʌ̃a cacuad̶e jʌ̃ b̶ad̶ara ãdjiza jed̶ecasid̶aa; mʌ̃a jʌ̃ b̶ad̶a edad̶i carea jemenesid̶aa.”\f + \fr 19:24 \ft Salmo 22:18.\f* Wãrãda sordaorãba mãwã osid̶aa. \p \v 25 Jesu crud̶e jira b̶ʌ caita Jesu papada, dji papa djabawẽrãda, Cleopa quima Mariada, Maria Magdalena sid̶a panasid̶aa. \v 26 Jesuba idji papa unusid̶e idjab̶a unusia idji ume nĩbabari “idjia bio quĩrĩã b̶ʌ” abadada. Idjira arima nũmasia. Maʌ̃ne Jesuba idji papaa jarasia: \p –Papa, za b̶ʌda bʌ warraa.– \p \v 27 Maʌ̃be idji ume nĩbabaría jarasia: \p –Za b̶ʌda bʌ papaa.– \p Maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa Jesu papara Jesu ume nĩbabari ded̶e b̶abadjia. \s1 Jesu crud̶e beud̶a \r Mateo 27:45-56; Marco 15:33-41; Luca 23:44-49 \p \v 28 Mãwã jarad̶acarea Jesuba cawasia jũma idjia oida b̶ad̶ara osida. Maʌ̃ne jarasia: \p –Mʌ̃ra opichia nũmʌa.– \p Maʌ̃gʌra jarasia Ãcõrẽ Bed̶ead̶e jara b̶ʌ quĩrãca.\f + \fr 19:28 \ft Salmo 22:15; 69:21.\f* \p \v 29 Maʌ̃ne arima zocoda uva b̶a oregueaba bira nũmasia. Ʌ̃cʌrʌba maʌ̃ uva b̶a oregueaba mõda quiruda b̶eguea edasid̶aa. Mõda quirura hisopo bacuru jʌwated̶e jʌ̃naped̶a Jesu ited̶e tẽũ nũmʌsid̶aa. \v 30 Jesuba maʌ̃ uva b̶a oregueara doped̶a jarasia: \p –Mʌ̃a oida b̶ad̶ara jũma osia.– \p Maʌ̃be idji boro ed̶aa jab̶ariped̶a jaid̶asia. \s1 Jesu orrod̶e mĩãsuba sud̶a \p \v 31 Judiorã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewarira nurẽma bẽrã ne o panasid̶aa. Maʌ̃ ewari dromara ʌ̃nãũbada ewari bẽrã ãdjirãba quĩrĩãẽ́ panasid̶aa ẽberãra crud̶e jira b̶ead̶ida. Maʌ̃ bẽrã Pilatoa jarasid̶aa crud̶e cachi b̶eara jĩrũ b̶ʌapetacuabimãrẽã isabe beud̶aped̶a ãdji cacuara mamabemada ãyã b̶ʌd̶amãrẽã. \v 32 Maʌ̃ carea sordaorãra wãnaped̶a Jesu ume crud̶e cachi panʌra ab̶a naãrã jĩrũ b̶ʌapetasid̶aa. Ara maʌ̃ quĩrãca dewarabema ẽberã jĩrũ sid̶a b̶ʌapetasid̶aa. \v 33 Baribʌrʌ Jesuma jũẽsid̶ad̶e unusid̶aa idjira beud̶oasida. Maʌ̃ bẽrã idji jĩrũra b̶ʌapetad̶aẽ́ basía. \p \v 34 Mãwã b̶ʌd̶e sordaoba Jesu orrod̶e mĩãsuba susia wãrãda beusi cawaya. Ara maʌ̃da oara, b̶a sid̶a erozoasia. \v 35 Naʌ̃ carta b̶ʌd̶aba wãrãda maʌ̃ra unusia. Idjia jara b̶ʌra wãrãa.\f + \fr 19:35 \ft Juaʌ̃ba jara b̶ʌa Jesura beud̶a bẽrã wãrãda ẽberã basida. Juaʌ̃ drõã b̶asid̶e ʌ̃cʌrʌba jarabadjid̶aa Jesura ẽberã quĩrãca b̶asida baribʌrʌ naʌ̃ djarada edaẽ́ basida.\f* Idjia cawa b̶ʌa wãrã bed̶eada jara b̶ʌda bãrã bid̶a sod̶eba ĩjãnamãrẽã. \v 36 Jũma maʌ̃gʌra wãrãda mãwãsia Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca. Nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Idji b̶ʌwʌrʌra ni ab̶a bid̶a b̶ʌad̶aẽ́a.”\f + \fr 19:36 \ft Exodo 12:46; Numero 9:12; Salmo 34:20.\f* \v 37 Idjab̶a Ãcõrẽ Bed̶ead̶e naʌ̃ sid̶a b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãdjia suped̶ad̶ara acʌd̶ia.”\f + \fr 19:37 \ft Zacaria 12:10.\f* \s1 Jesu tʌb̶ariped̶ad̶a \r Mateo 27:57-61; Marco 15:42-47; Luca 23:50-56 \p \v 38 Jũma mãwãnacarea judio Jose abadada Pilatomaa wãsia. Maʌ̃ Josera Arimatead̶ebema basía. Idjira Jesu ume nĩbabari basía, baribʌrʌ ni ab̶aʌa jaraca basía dewara judiorãda waya b̶ʌ bẽrã. Idjia Jesu cacuara Pilatoa iwid̶isia tʌb̶arid̶e edei carea. Maʌ̃ bẽrã Pilatoba idu edebisia. Ara maʌ̃da Joseba Jesu cacuara edad̶e wãped̶a tʌb̶arid̶e edesia. \v 39 Maʌ̃ awara Nicodemo,\f + \fr 19:39 \ft Juaʌ̃ 3:1-15.\f* naẽna Jesuma diamasi bed̶ead̶e ze b̶ad̶aba pora mirra quera áloe ume puerad̶ada enesia. Maʌ̃ zʌgʌara 34 kilo b̶asica b̶ʌa.\f + \fr 19:39 \fq 34 kilo.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa dji zʌgʌara cien litrada. Maʌ̃ba jara b̶ʌa 75 libra. Mirrara, áloe sid̶a bacuru tũãpa panʌa. Dji querara pora basía.\f* \v 40 Ãdjia Jesu cacua edad̶aped̶a maʌ̃ pora mirra quera áloe ume puerad̶ada wua torrod̶e posid̶aa. Pod̶aped̶a idji cacuara maʌ̃ wua torroba bʌrá b̶ʌsid̶aa judiorãba tʌb̶arid̶i naẽna obada quĩrãca. \v 41 Jesu crud̶e cachiped̶ad̶a caita néuda b̶asia. Maʌ̃ néud̶e beud̶a tʌb̶aribada uriada b̶asia mõjẽ corod̶a djiwid̶ida. Mama beud̶ara wad̶ibid̶a b̶ʌd̶aca basía. \v 42 Maʌ̃ uriara caita b̶ʌ bẽrã idjab̶a judiorã ʌ̃nãũbada ewarira jũẽbod̶o bẽrã Jesura mama tʌb̶arisid̶aa. \c 20 \s1 Jesu ʌ̃rẽbad̶a \r Mateo 28:1-10; Marco 16:1-8; Luca 24:1-12 \p \v 1 Nabema ewari domianebemane Maria Magdalenara diaped̶ed̶a wad̶i pãĩmaena Jesu tʌb̶ariped̶ad̶amaa wãsia. Jũẽbʌrʌd̶e unusia mõgara waib̶ʌa uria jũãtrʌ b̶ad̶ara orrocawa cob̶ʌda. \v 2 Maʌ̃ carea pira wãsia Simoʌ̃ Pedromaa. Jesu ume nĩbabari “Jesuba bio quĩrĩã b̶ʌ” abadara mama b̶asia. Jũẽped̶a jarasia: \p –Dadjirã Borora idji tʌb̶ariped̶ad̶amaʌba ãyã edesid̶aa. Daiba adua panʌa sãmaa edesid̶ada.– \p \v 3 Maʌ̃be Jesu ume nĩbaped̶ad̶arã Pedroda idjab̶a dewarada Jesu tʌb̶ariped̶ad̶amaa wãsid̶aa. \v 4 Umena pira wãsid̶aa, baribʌrʌ dewarabemara Pedro cãyãbara isabeara pira wãna bẽrã Jesu tʌb̶ariped̶ad̶ama naãrã jũẽsia. \v 5 Jũẽped̶a ed̶a acʌi carea ed̶aa b̶arrusia. Maʌ̃ne wua Jesu cacua bʌrá b̶ad̶ara arima tab̶ʌda unusia, baribʌrʌ ed̶aa wãẽ́ basía. \v 6 Simoʌ̃ Pedrora idji jĩrũare jũẽped̶a uriad̶e ed̶a wãsia. Idjia bid̶a unusia Jesu cacua bʌrá b̶ad̶a wuara arima tab̶ʌda. \v 7 Maʌ̃ awara unusia wua Jesu boro ãnẽb̶ari b̶ad̶ada. Baribʌrʌ maʌ̃gʌra dewarabema wua ume ãbaa b̶aẽ́ basía, ãtebʌrʌ jĩga b̶ed̶á cob̶asia. \v 8 Maʌ̃be naãrã jũẽna sid̶a ed̶aa wãsia. Wua mãwã tab̶ʌra unusid̶e wãrãda ĩjãsia Jesura ʌ̃rẽbasida. \v 9 Baribʌrʌ ãdjia wad̶ibid̶a bio cawad̶aẽ́ panasid̶aa Ãcõrẽ Bed̶ead̶e Jesu ʌ̃rẽbaida b̶ʌd̶ebemada b̶ʌ́ b̶ʌda.\f + \fr 20:9 \fq Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌda.\ft Ʌ̃cʌrʌmaarã Juaʌ̃ba jara b̶ʌa Salmo 16:8-11; Isaía 53:11-12; Osea 6:1-2; Joná 1:17; Levitico 23:11. Baribʌrʌ dewararãmaarã Juaʌ̃ba jara b̶ʌa jũma Antiguo Testamentoda.\f* \v 10 Maʌ̃be Jesu ume nĩbaped̶ad̶arãra ãdji pananamaa jẽda wãsid̶aa. \s1 Jesuba Maria Magdalenaa ara idjida unubid̶a \r Marco 16:9-11 \p \v 11 Maʌ̃misa Mariara uria icawa jĩã b̶asia. Mãwã jĩã b̶ʌba ed̶aa b̶arrusia ed̶a acʌi carea. \v 12 Maʌ̃ne bajãnebema nezocarã cacuad̶e jʌ̃bada torroa jʌ̃ panʌda umé ed̶a unusia. Ab̶a Jesu b̶ad̶a boro nocoare chũmasia. Dewarabemada idji jĩrũ b̶ad̶aare chũmasia. \v 13 Ãdjia iwid̶isid̶aa: \p –Wẽrã, ¿cãrẽ cãrẽã jĩã b̶ʌ?– \p Maʌ̃ne idjia panusia: \p –Mʌ̃ Boro Jesuda edesid̶aa. Mʌ̃a adua b̶ʌa sãmaa edesid̶ada.– \p \v 14 Ara mãwã jarabʌrʌd̶e Mariara ãyã pʌrʌwasia. Maʌ̃ne Jesuda unusia baribʌrʌ cawaẽ́ basía Jesuda mãwã b̶ʌda. \v 15 Jesuba idjía iwid̶isia: \p –Wẽrã, ¿cãrẽ cãrẽã jĩã b̶ʌ? ¿Caida jʌrʌ b̶ʌ?– \p Mariaba crĩchasia néu wagabarida mãwã b̶ʌda. Maʌ̃ bẽrã jarasia: \p –Bʌa Jesu cacuada ãyã edesibʌrʌ, mʌ̃́a jaradua sãma b̶ʌsida mʌ̃a ãyã tʌb̶arid̶e edei carea.– \p \v 16 Maʌ̃ne Jesuba trʌ̃ jarasia: \p –¡Maria!– \p Mariaba araa acʌped̶a –¡Raboni!– asia. (Maʌ̃ra hebreo bed̶ead̶e jara b̶ʌa “Jaradiabari.”) \p \v 17 Jesuba jarasia: \p –Mʌ̃ra bʌrʌrãdua mʌ̃ Zezamaa wad̶i wãẽ́ b̶ʌ bẽrã. Jãʌ̃be mʌ̃ djabarãmaa wãped̶a jaradua mʌ̃ Zezamaa wãbʌrʌda. Idjira bãrã Zezaa. Mʌ̃ Ãcõrẽa idjab̶a bãrã Ãcõrẽa.– \p \v 18 Ara maʌ̃da Maria Magdalenara Jesu ume nĩbabadarãmaa wãped̶a jarasia: \p –Mʌ̃a dadjirã Boroda unusia.– \p Maʌ̃ awara Jesuba jarad̶ara jũma nẽbʌrʌsia. \s1 Jesuba edad̶arãa ara idjida unubid̶a \r Mateo 28:16-20; Marco 16:14-18; Luca 24:36-49 \p \v 19 Maʌ̃gʌ ewarira nabema ewari domianebema basía. Queud̶acarea Jesu ume nĩbabadarãra ded̶e ed̶a ãbaa dji jʌre panasid̶aa. Dewararã judiorãda waya panʌ bẽrã dji ed̶a wãbadara bio jũãtrʌ nũmʌsid̶aa. Maʌ̃ne Jesura cawaẽ́ne ed̶a odjasia. Ãdjirã ẽsi nũmeped̶a jarasia: \p –¡Mẽrã! ¡Necai duananadua!–\f + \fr 20:19 \fq ¡Necai duananadua!\ft Judiorãba mãwã saludabadaa.\f* \p \v 20 Maʌ̃ jaraped̶a idji jʌwada, idji orro sid̶a ãdjirãa acʌbisia. Dadjirã Boro unubʌda carea b̶ʌsrid̶asid̶aa. \v 21 Maʌ̃be Jesuba wayacusa ãdjirãa jarasia: \p –Necai duananadua. Mʌ̃ Zezaba mʌ̃ naʌ̃ ẽjũãnaa diabued̶a quĩrãca mʌ̃a bãrãda puru b̶eaza diabueya.– \p \v 22 Mãwã jaraped̶a ãdjirãmaa jãrãpuasia.\f + \fr 20:22 \ft Genesi 2:7; Ezequiel 37:1-14.\f* Jãrãpuaped̶a jarasia: \p –Ãcõrẽ Jaurera edad̶adua.\f + \fr 20:22 \ft Ãcõrẽ Jaure edaped̶ad̶ad̶ebemada acʌdua Hecho 1:4-8; 2:1-4.\f* \v 23 Ẽberãba cadjirua od̶ada bãrãba Ãcõrẽ Jaured̶eba quĩrãdoad̶ibʌrʌ, maʌ̃ba jara b̶ʌa Ãcõrẽba maʌ̃ cadjiruara quĩrãdoasida. Idjab̶a ẽberãba cadjirua od̶ada bãrãba Ãcõrẽ Jaured̶eba quĩrãdoad̶aẽ́bʌrʌ maʌ̃ba jara b̶ʌa Ãcõrẽba maʌ̃ cadjiruara quĩrãdoaẽ́ b̶ʌda.– \s1 Jesuba Tomáa ara idjida unubid̶a \p \v 24 Tomára Jesuba edad̶a doce panʌnebema basía. Idji ĩyãgad̶a trʌ̃ra Mĩguiso abadjid̶aa.\f + \fr 20:24 \fq Mĩguiso.\ft Griego bed̶ead̶e Dídimo b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* Jesu odjasid̶e idjira waabemarã ume b̶aẽ́ basía. \v 25 Maʌ̃ bẽrã idjía jarasid̶aa: \p –Dairãba dadjirã Borora unusid̶aa.– \p Baribʌrʌ Tomába jarasia: \p –Mʌ̃dji dauba idji jʌwa clavoba cachiped̶ad̶ada unuẽ́bʌrʌ, idjab̶a mʌ̃ jʌwa jĩwĩnĩda dji clavo cachi b̶ad̶ad̶e berajuẽ́bʌrʌ, idjab̶a mʌ̃ jʌwada idji orrod̶e berajuẽ́bʌrʌ, idji ʌ̃rẽbad̶ara mʌ̃a ĩjãẽ́a.– \p \v 26 Ocho ewari bad̶acarea Jesu ume nĩbabadarãra wayacusa ded̶e ed̶a ãbaa dji jʌre duanasia. Maʌ̃ne Tomá sid̶a b̶asia. Mãwã panʌne dji ed̶a wãbadara bio jũãtrʌ nũmʌmĩna Jesura cawaẽ́ne odjasia. Ãdjirã ẽsi nũmeped̶a Jesuba jarasia: \p –¡Mẽrã! ¡Necai duananadua!– \p \v 27 Mãwã jaraped̶a Tomáa jarasia: \p –Bʌ jʌwa jĩwĩnĩra nama berajudua, mʌ̃ jʌwaza acʌdua, idjab̶a bʌ jʌwara mʌ̃ orrod̶e berajudua. Waa ĩjãẽ́ b̶arãdua, ãtebʌrʌ ĩjãdua mʌ̃ra wãrãda ʌ̃rẽbasida.– \p \v 28 Maʌ̃ne Tomába jarasia: \p –¡Mʌ̃ Boro! ¡Mʌ̃ Ãcõrẽ!– \p \v 29 Mãwã b̶ʌd̶e Jesuba idjía jarasia: \p –Bʌa mʌ̃ra unubʌrʌ bẽrã ĩjãbʌrʌa. ¡Baribʌrʌ ẽberãrãba mʌ̃ra ununaẽ́mĩna ĩjãnibʌrʌ, bio bia b̶ead̶ia!– \s1 Naʌ̃ carta ¿cãrẽ cãrẽã b̶ʌsi? \p \v 30 Jesuba dewara ne ununacada idji ume nĩbabadarã quĩrãpita zocãrã osia, baribʌrʌ jũma maʌ̃gʌra naʌ̃ cartad̶e b̶ʌẽ́a. \v 31 Baribʌrʌ jũma naʌ̃gʌra b̶ʌsia bãrãba Jesura Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada, Ãcõrẽ Warrada ĩjãnamãrẽã. Mãwã ĩjãnibʌrʌ idjid̶eba zocai b̶ai arada erob̶ead̶ia. \c 21 \s1 Jesuba idji ume nĩbabadarã siete panʌrãa idji unubid̶a \p \v 1 Mãwãnacarea Jesuba ara idjida wayacusa idji ume nĩbabadarãa unubisia Tiberia amene droma icawa.\f + \fr 21:1 \ft Tiberia amenera idjab̶a Galilea abadaa.\f* Nãwã basía: \v 2 maʌ̃ ewarid̶e ãbaa panasid̶aa Simoʌ̃ Pedroda, Tomá idji ĩyãgad̶a trʌ̃ra “Mĩguiso” abadada, Natanael Galilead̶e b̶ʌ puru Canánebemada, Zebedeo warrarãda, idjab̶a dewararãda umé. \v 3 Mãwã panʌne Simoʌ̃ Pedroba jarasia: \p –Mʌ̃ra b̶eda bead̶e wãya.– \p Maʌ̃ne ãdjirãba jarasid̶aa: \p –Dairã sid̶a bʌ ume wãnia.– \p Ara maʌ̃da jãbad̶e b̶adod̶aped̶a wãsid̶aa. Mãwãmĩna maʌ̃ diamasi b̶edara jidad̶aẽ́ basía. \v 4 Diaped̶ed̶a Jesuda ĩbʌd̶e nũmasia baribʌrʌ ãdjia unusid̶amĩna adua panasid̶aa Jesuda mãwã b̶ʌda. \v 5 Mãwã b̶ʌd̶e Jesuba ãdjirãa jĩgua iwid̶isia: \p –Warrarã, ¿b̶edara jidasid̶aca?– \p Ãdjia panusid̶aa: \p –Jidad̶aẽ́ basía.– \p \v 6 Jesuba jarasia: \p –Mãẽteara jʌwa araare b̶aribued̶adua. Maʌ̃ne jidad̶ia.– \p Ara maʌ̃da idjia jarad̶aare b̶aribuesid̶aa. Maʌ̃ne ãtarrayara poya erreb̶arid̶aẽ́ basía b̶edara zocãrã jidaped̶ad̶a bẽrã. \v 7 Mama b̶asia Jesu ume nĩbabari “Jesuba bio quĩrĩã b̶ʌ” abadada. Maʌ̃gʌba Pedroa jarasia: \p –¡Jãʌ̃gʌra dadjirã Boroa!– \p Simoʌ̃ Pedrora cacua egod̶a b̶asia. Maʌ̃ ẽberãra dadjirã Boroda ũrĩsid̶e ara maʌ̃da idjia cacuad̶e jʌ̃barira jʌ̃ped̶a daid̶u tẽũ dogosia. \v 8 Baribʌrʌ waabemarãra doya arid̶e panʌ bẽrã ãtarrayara b̶edaba bira b̶ʌda jãbad̶eba ĩbʌd̶aa erreb̶ari edesid̶aa. Doya jũẽni carea dji tʌmʌara cien metro b̶asica b̶ʌa. \v 9 Drua b̶adocuasid̶ad̶e tʌbʌda urua b̶ʌda unusid̶aa. B̸eda bá b̶ʌda idjab̶a paʌ̃ ãbud̶a sid̶a unusid̶aa. \v 10 Jesuba jarasia: \p –Bãrãba b̶eda jidaped̶ad̶ada ʌ̃cʌrʌ enenadua.– \p \v 11 Ara maʌ̃da Simoʌ̃ Pedrora jãbad̶aa wãped̶a ãtarrayara ĩbʌd̶aa erreb̶ari enesia. Ãtarrayara b̶eda waib̶ʌa b̶eaba bira b̶asia. 153 juachasid̶aa. Baribʌrʌ zocãrã jidasid̶amĩna dji ãtarrayara cõãẽ́ basía. \v 12 Maʌ̃be Jesuba jarasia: \p –Ne cod̶e zed̶adua.– \p Maʌ̃ne ãdjirãba wayasid̶aa idjira caida iwid̶id̶i carea. Cawasid̶aa idjira dadjirã Boroda. \v 13 Mãwã panʌne Jesuba paʌ̃ra edaped̶a ãdjirãa diasia. B̸eda sid̶a diasia. \p \v 14 Maʌ̃ba b̶arima ũbea babʌrʌ basía Jesu ʌ̃rẽbad̶acarea ara idjida idji ume nĩbabadarãa unubibʌrʌda. \s1 Jesuba Pedro waya edad̶a \p \v 15 Ne coped̶ad̶acarea Jesuba Simoʌ̃ Pedroa iwid̶isia: \p –Simoʌ̃, Joná warra, ¿bʌa mʌ̃ra biara quĩrĩã b̶ʌca za b̶eaba mʌ̃ quĩrĩã panʌ cãyãbara?–\f + \fr 21:15 \ft Ʌ̃cʌrʌmaarã Jesuba nãwã iwid̶i b̶ʌa: “¿Bʌa mʌ̃ra biara quĩrĩã b̶ʌca ne jũma cãyãbara?”\f* \p Pedroba panusia: \p –Mãẽ mʌ̃ Boro, bʌa cawa b̶ʌa mʌ̃a bʌra quĩrĩã b̶ʌda.– \p Jesuba jarasia: \p –Mʌ̃ ĩjã b̶eara bio waga b̶adua oveja zaquerã wagabari quĩrãca.– \p \v 16 Jesuba wayacusa Pedroa iwid̶isia: \p –Simoʌ̃, Joná warra, ¿mʌ̃ra quĩrĩã b̶ʌca?– \p Pedroba panusia: \p –Mãẽ mʌ̃ Boro, bʌa cawa b̶ʌa mʌ̃a bʌra quĩrĩã b̶ʌda.– \p Jesuba jarasia: \p –Mʌ̃ ĩjã b̶eara bio waga b̶adua oveja zaquerã wagabari quĩrãca.– \p \v 17 Jesuba wayacusa iwid̶isia: \p –Simoʌ̃, Joná warra, ¿mʌ̃ra quĩrĩã b̶ʌca?– \p Maʌ̃gʌba b̶arima ũbea iwid̶ibʌrʌ basía. Pedrora sopua nũmesia, Jesuba b̶arima ũbea ab̶arida iwid̶id̶a bẽrã. Maʌ̃be idjia jarasia: \p –Mʌ̃ Boro, bʌa ne jũmada cawa b̶ʌa. Bʌa cawa b̶ʌa mʌ̃a bʌra quĩrĩã b̶ʌda.– \p Jesuba jarasia: \p –Mʌ̃ ĩjã b̶eara bio waga b̶adua oveja zaquerã wagabari quĩrãca. \v 18 Wãrã arada jaraya: cũdraed̶a bʌdub̶a djiobadjia bʌdji wã quĩrĩãbʌrʌmaa wãi carea. Baribʌrʌ bʌ drõã b̶ed̶acarea dewararãba bʌ jʌwara jirad̶aped̶a õgo djiod̶ia. Maʌ̃be eded̶ia bʌ wã quĩrĩãẽ́ b̶ʌmaa.–\f + \fr 21:18 \ft Maʌ̃gʌba jara b̶ʌa Pedro jidad̶aped̶a bead̶id̶ebemada.\f* \p \v 19 Maʌ̃ jara b̶ʌd̶eba Jesuba cawabisia Pedrora sãwã beuida, idji beubʌrʌd̶eba ẽberãrãba cawad̶amãrẽã Ãcõrẽra dji dromada. Mãwã jaraped̶a Jesuba Pedroa jarasia: \p –¡Mʌ̃ ume nĩbadua!– \s1 Jesu, idjia bio quĩrĩã b̶ʌ ume \p \v 20 Pedroba jẽda acʌped̶a Jesu ume nĩbabari “Jesuba bio quĩrĩã b̶ʌ” abadara caid̶u zebʌrʌda unusia. Maʌ̃gʌra Jesu caita chũmasia Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada cobada cosid̶ad̶e. Idjia iwid̶isia: “Dai Boro, ¿caiba bʌra jidabi?”\f + \fr 21:20 \ft Juaʌ̃ 13:25.\f* \v 21 Pedroba maʌ̃gʌ ẽberã unuped̶a Jesua iwid̶isia: \p –Mʌ̃ Boro, za zebʌrʌra ¿sãwã b̶ai?– \p \v 22 Jesuba panusia: \p –Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ idjira zocai b̶aida ab̶a mʌ̃ waya zebʌrʌd̶aa ¿bʌa maʌ̃da sãwãi? Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bʌra mʌ̃ ume nĩbaida.– \p \v 23 Mãwã jarad̶a carea zocãrã djabarãba crĩchasid̶aa Jesuba bio quĩrĩã b̶ʌ abadara beuẽ́da. Baribʌrʌ Jesuba jaraẽ́ basía idjira beuẽ́da. Ãtebʌrʌ jarasia: “Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ idjira zocai b̶aida ab̶a mʌ̃ waya zebʌrʌd̶aa, ¿bʌa maʌ̃da sãwãi?” \p \v 24 Ara maʌ̃ Jesu ume nĩ b̶ad̶aba maʌ̃nebemada jara b̶ʌa idjab̶a naʌ̃ cartad̶e nãwã b̶ʌbʌrʌa. Dadjirãba cawa panʌa idjia jara b̶ʌra wãrãda. \s1 Jesuba maʌ̃ aud̶u ne zocãrã od̶a \p \v 25 Wad̶i baraa Jesuba ocuad̶ara. Baribʌrʌ jũma maʌ̃gʌda cartad̶e ab̶a ab̶a b̶ʌbʌdabara, mʌ̃maarã maʌ̃ carta b̶ʌcuad̶ara naʌ̃ dud̶a araẽ́ bacasia.