\id JAS \h SANTIAGO \toc1 Santiago Carta Santiagoba B̸ʌd̶a \toc2 Santiago \toc3 Santiago \mt1 SANTIAGO \mt2 CARTA SANTIAGOBA B̸ɅD̸A \ip Jesu djaba Santiagoba naʌ̃ cartada b̶ʌsica b̶ʌa. Maʌ̃ Santiagoba naãrã Jesura ĩjãẽ́ b̶asia (Juaʌ̃ 7:1-9). Baribʌrʌ idjira Jesu ĩjã b̶earã tãẽna dji dromada b̶esia. Hecho cartad̶e maʌ̃ra ebud̶a b̶ʌa (12:17; 15:12-21; 21:17-19). Santiagora Jerusaleʌ̃ne b̶abadjia. Poa 62d̶e idjira Jesu ĩjã b̶ʌ carea beasid̶aa. \ip Santiagoba naʌ̃ cartara Israel doce warrarãneba yõped̶ad̶arã druaza b̶ea itea b̶ʌsia. Ʌ̃cʌrʌmaarã maʌ̃ba jara b̶ʌa djabarã judiorã itea b̶ʌsida. Dewararãmaarã jara b̶ʌa jũma Jesu ĩjã b̶ea itea b̶ʌsida. \ip Santiagoba naʌ̃ cartara b̶ʌsia cawabi carea sãwã naʌ̃ ẽjũãne nĩbad̶ida panʌda. 1:1-18d̶e b̶ʌ́ b̶ʌa Ãcõrẽ necawaada, jũma droa b̶ai sid̶a iwid̶ida panʌda. Maʌ̃are Ãcõrẽ wãrãda ĩjã b̶aid̶ebemada b̶ʌ́ b̶ʌa (1:19d̶eba ab̶a 2:26d̶aa). Maʌ̃are b̶ʌ́ b̶ʌa dadji quĩrãme quĩrãcuitad̶id̶ebemada idjab̶a naʌ̃ ẽjũã awuad̶iẽ́ panʌnebemada (3:1neba ab̶a 5:6d̶aa). Jĩrũare b̶ʌ́ b̶ʌa dadjia jũma droa panʌne djãrã bia od̶id̶ebemada (5:7-20). \ip Dji crĩcha dromada 2:8d̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bãrãba Ãcõrẽ leyd̶ebema dji dromaara b̶ʌda wãrãda ĩjã o panʌbʌrʌ, bia o panʌa. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e maʌ̃ leyba nãwã jara b̶ʌa: djãrãra quĩrĩãdua ara bʌdji quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.” \c 1 \s1 Bia mĩga b̶ʌd̶e droa b̶aid̶ebema \p \v 1 Mʌ̃ra Santiagoa, Ãcõrẽ nezocaa idjab̶a dadjirã Boro Jesucrito nezocaa. Naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa Israel doce warrarãneba yõped̶ad̶arã druaza b̶ea itea. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãra bia pananida. \p \v 2 Djabarã, bariduad̶eba bia mĩga panʌne b̶ʌsrid̶a b̶ead̶adua. \v 3 Bãrãba cawa panʌa mãwã bia mĩga panʌne Ãcõrẽda ĩjã pananibʌrʌ, biara droa cawad̶ida. \v 4 Maʌ̃ bẽrã jũma bia droa pananadua. Mãwã ne jũmane biya, jipa b̶ead̶ia. Ni maãrĩ bid̶a biẽ́ b̶ead̶aẽ́a. \p \v 5 Bãrãnebemaba crĩcha cawaada neẽ́ b̶ʌbʌrʌ, Ãcõrẽa iwid̶ida b̶ʌa. Maʌ̃ne Ãcõrẽba diaya. Idjía iwid̶isid̶ara quẽãẽ́ne jũmarãa ad̶uba diabaria. \v 6 Baribʌrʌ wãrãda ĩjã b̶ʌd̶eba iwid̶ida b̶ʌa. Ni maãrĩ bid̶a crĩchaiẽ́ b̶ʌa Ãcõrẽba diaẽ́da. Mãwã crĩcha b̶ʌra nãũrãba pusa bogozoa ãyã edebari quĩrãca b̶ʌa. \v 7 Mãwã b̶ʌba crĩchaiẽ́ b̶ʌa dadjirã Borod̶eba ne edaida. \v 8 Idjira crĩcha umé b̶ʌ bẽrã ab̶ari crĩchad̶e b̶acaa. \p \v 9 Djaba mĩã djuburi b̶ʌra b̶ʌsrid̶a b̶aida b̶ʌa Ãcõrẽ quĩrãpita dji droma bẽrã. \v 10 Baribʌrʌ parata bara b̶ʌra b̶ʌsrid̶a b̶aida b̶ʌa Ãcõrẽba idjira mĩã djuburi unu b̶ʌ bẽrã. Parata bara b̶ʌra dãrã b̶aẽ́a nepõnõ dãrã b̶aca quĩrãca. \v 11 Ʌ̃mãdau odjad̶acarea jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãba chiruara põpõnozoabaria. Maʌ̃be dji põnõ jurruped̶a idji biya quirura jõbaria. Ara maʌ̃ quĩrãca ne bara b̶ʌra ewariza parata edai carea b̶ʌd̶e beuya. \p \v 12 Ab̶aʌba bia mĩga b̶ʌd̶e jũma droa b̶ʌbʌrʌ, Ãcõrẽ quĩrãpita bio bia b̶ʌa.\f + \fr 1:12 \fq Bia mĩga b̶ʌd̶e.\ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ba idjab̶a jara b̶ʌa: “Cadjirua oi crĩcha zebʌrʌd̶e.”\f* Jũma droad̶acarea Ãcõrẽba borob̶ari diabʌrʌ quĩrãca idjira ewariza zocai b̶ʌya. Ãcõrẽba jũma idji quĩrĩã b̶earãa wãrãneba mãwã zocai b̶ʌyad̶a asia. \p \v 13 Cadjirua oi crĩcha zebʌrʌd̶e ni ab̶aʌba jaraiẽ́ b̶ʌa Ãcõrẽba maʌ̃ra dia b̶ʌda. Cadjirua oi crĩchara Ãcõrẽmaa zeca bẽrã idjia ni ab̶aʌa maʌ̃ra diacaa. \v 14 Ãtebʌrʌ cadjirua oi crĩchara zebaria ara dadjia mãwã o quĩrĩã b̶ʌ bẽrã. \v 15 Cadjirua oi crĩchara zeped̶a maʌ̃da o b̶ebaria. Mãwã o b̶ed̶a bẽrã beud̶acarea Ãcõrẽnebemada ewariza jĩga b̶aya. \p \v 16 Djabarã, ara bãdub̶a cũrũgarãnadua. \v 17 Ʌ̃taareba dadjirã Zeza Ãcõrẽba ne jũma bio biya qued̶eadrʌ dadjirãa diabaria. Idjiabʌrʌ ne jũma bajãne uruabadara ocuasia. Maʌ̃ra ewariza ab̶arica uruad̶acaa. Baribʌrʌ Ãcõrẽra quĩrã awara b̶acaa idjab̶a quĩrã awara ocaa. \v 18 Idjia quĩrĩãna bẽrã idji wãrã bed̶ead̶eba dadjirãra zocai b̶ʌsia. Mãwã néud̶ebema naãrã ewad̶a idjía diad̶a quĩrãca dadjirãra jũma idjia od̶ad̶ebemada idji itea biara panʌa. \p \v 19 Maʌ̃ bẽrã djabarã, jũmarãba quĩrãcuita ũrĩni carea b̶ead̶ida panʌa, quĩrãcuita bed̶ead̶ida panʌa, idjab̶a baridua carea isabe quĩrũniẽ́ panʌa. \v 20 Dadji quĩrũbʌdad̶e Ãcõrẽba jipa obi b̶ʌra od̶acaa. \v 21 Maʌ̃ bẽrã ne jũma cadjiruara, ne jũma jipaẽ́ b̶ʌ sid̶a igarad̶adua. Maʌ̃be Ãcõrẽba idji bed̶ea bãrã sod̶e b̶ʌd̶ada crĩcha biad̶eba ĩjãnadua. Ara maʌ̃ bed̶eaba bãrãra Ãcõrẽba cawa oid̶ebemada poya ẽdrʌ edaya. \p \v 22 Ãcõrẽ bed̶eara ĩjã o pananadua. Ab̶abe ũrĩbadada b̶earãnadua. Mãwã b̶ead̶ibʌrʌ, ara bãdub̶a cũrũga b̶ead̶ia. \v 23 Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩ b̶ʌba ĩjã oẽ́bʌrʌ, ẽberãba quĩrã acʌbadad̶e idji quĩrã acʌbʌrʌ quĩrãca b̶ʌa. \v 24 Acʌbʌrʌd̶e idjira sãwã b̶ʌda unubarimĩna, ãyã wãsira ab̶ed̶a quĩrãdoabaria. \v 25 Baribʌrʌ bariduaba Ãcõrẽ bed̶eada ũrĩped̶a quĩrãdoaẽ́bʌrʌ, bio bia b̶aya. Maʌ̃ bed̶ea jipa b̶ʌ dadji ẽdrʌ b̶ʌbarida ewariza quĩrãcuita crĩchaped̶a ĩjã o b̶aibʌrʌ, idjia o b̶ʌd̶eba bio bia b̶aya. \p \v 26 Ab̶aʌba Ãcõrẽda ĩjã b̶ʌda crĩcha b̶ʌbʌrʌ, baribʌrʌ idji quĩrãmeda quĩrãcuita wagaẽ́bʌrʌ, ara idjidub̶a cũrũga b̶ʌa. Wãrãda ĩjãẽ́ b̶ʌa. \v 27 Wãrãda ĩjã b̶ʌba nãwã oida b̶ʌa dadji Zeza Ãcõrẽba idjia o b̶ʌra bia unumãrẽã idjab̶a jipa unumãrẽã: jẽrãmãrãda, pẽdra wẽrãrã sid̶a bia mĩga panʌne carebaida b̶ʌa, idjab̶a naʌ̃ ẽjũãne b̶ea cadjiruada oiẽ́ b̶ʌa. \c 2 \s1 Ni ab̶aʌ ume quĩrã awara od̶iẽ́ panʌ \p \v 1 Djabarã, bãrãba dadjirã Boro biya quiru Jesucritoda ĩjã panʌ bẽrã ni ab̶aʌ ume quĩrã awara orãnadua. \v 2 Ãĩbẽrã ewari ab̶a bãrã ãbaa dji jʌre panʌne ẽberãba jʌwad̶e oro od̶a jʌ̃ b̶ʌda, djio nẽbʌa jʌ̃ b̶ʌda ed̶a zeisicada. Maʌ̃ne idjab̶a ẽberã ne neẽ́ b̶ʌba djio sore jʌ̃ b̶ʌda ed̶a zeisicada. \v 3-4 Bãrãba bio djio nũmʌda bia ununaped̶a idjía nama biara b̶ʌma chũmeduad̶a ad̶ibʌrʌ, maʌ̃ne dji ne neẽ́ quirúa jãma ʌ̃ta nũmeduad̶a ad̶ibʌrʌ, wa nama mʌ̃ jĩrũ caita egode chũmeduad̶a ad̶ibʌrʌ, ¿ara bãrã tãẽna quĩrã awara o panʌẽ́ca? ¿Crĩcha biẽ́ b̶ʌd̶eba mãwã o panʌẽ́ca? \p \v 5 Djabarã, ¡ũrĩnadua! ¿Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãne ne neẽ́ qued̶eara Jesucrito ĩjãnamãrẽã edasiẽ́ca? Mãwã ãdjirãra ne bara panʌ quĩrãca b̶eaa. Ãcõrẽba ãdjirãra bia pe erob̶aya idji quĩrĩã b̶earãa wãrãneba mãwã jarad̶a bẽrã. \v 6 Mãwãmĩna bãrãba ne neẽ́ qued̶eara biẽ́ obadaa. Parata bara b̶eadrʌ bia obadaa. Baribʌrʌ ¿parata bara b̶eabʌrʌ bãrãra biẽ́ od̶acaca? ¿Ãdjiabʌrʌ bãrãra cawa obadamaa õgo eded̶acaca? \v 7 Bãrãra Jesucritod̶ea. Baribʌrʌ ¿ãdjirãba idji trʌ̃ biya quiruda biẽ́ jarad̶acaca? \p \v 8 Bãrãba Ãcõrẽ leyd̶ebema dji dromaara b̶ʌda wãrãda ĩjã o panʌbʌrʌ, bia o panʌa. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e maʌ̃ leyba nãwã jara b̶ʌa: “Djãrãra quĩrĩãdua ara bʌdji quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca.”\f + \fr 2:8 \ft Levitico 19:18.\f* \v 9 Baribʌrʌ bãrãba ʌ̃cʌrʌda quĩrã awara o panʌbʌrʌ, cadjiruada o panʌa. Ãcõrẽ leyba jara b̶ʌa bãrãra maʌ̃ carea bed̶ead̶e panʌda. \v 10 Ab̶aʌba Ãcõrẽ leyd̶ebemada ab̶a ĩjã oẽ́bʌrʌ, jũma ĩjã oẽ́ b̶ʌ carea bed̶ead̶e b̶ʌa. \v 11 Naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa. Ãcõrẽba jarasia “daunemarãdua” idjab̶a “mĩã bearãdua.” Daunemaẽ́mĩna mĩã beaibʌrʌ, Ãcõrẽ leyra ĩjã oẽ́ b̶ʌa. \v 12 Quĩrãcuita bed̶ead̶adua idjab̶a jipa od̶adua, Ãcõrẽba dadji ẽdrʌ b̶ʌbari leyd̶eba cawa oi bẽrã. \v 13 Djãrã quĩrã djuburiacara Ãcõrẽba cawa obʌrʌd̶e quĩrã djuburiaẽ́a. Maʌ̃ne djãrã quĩrã djuburiabadara bia b̶ead̶ia. \s1 Crito wãrãda ĩjã b̶ʌba biada obaria \p \v 14 Djabarã, ab̶aʌba Jesucritoda wãrãda ĩjã b̶ʌad̶a aibʌrʌ, baribʌrʌ biada oẽ́ b̶ʌbʌrʌ, ¿maʌ̃ba carebaica? ¿Maʌ̃ba idjira wãrãda ẽdrʌica? \v 15 Naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa. Djababa wa djabawẽrãba cacuad̶e jʌ̃i carea idjab̶a coi carea neẽ́ b̶ʌsicada. \v 16 Maʌ̃ne ab̶a bãrãnebemaba idjía jaraibʌrʌ, “mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bʌra bia wãida, cacuad̶e jʌ̃i careabemara erob̶aida, idjab̶a bia ne co b̶aida,” baribʌrʌ ni cãrẽ sid̶a diaẽ́bʌrʌ, ¿maʌ̃ jarad̶aba carebasica? Carebaẽ́ basía. \v 17 Ara maʌ̃ quĩrãca Jesucrito ĩjã b̶ʌad̶a a b̶ʌba biada oẽ́bʌrʌ, wãrãda ĩjãẽ́ b̶ʌa. Idjia ĩjã b̶ʌad̶a a b̶ʌra ẽberã beud̶a quĩrãca b̶ʌa. \p \v 18 Ab̶aʌba jaraisicada: “Bʌa Jesucritora ĩjã b̶ʌad̶a abaria, maʌ̃ne mʌ̃a biada obaria.” Mʌ̃a naʌ̃da jaraya: bʌa bia oẽ́ne acʌbidua Jesucritora wãrãda ĩjã b̶ʌda. Maʌ̃ne mʌ̃a bia o b̶ʌd̶eba acʌbiya Jesucritora wãrãda ĩjã b̶ʌda. \v 19 Bʌa ĩjã b̶ʌa Ãcõrẽra ab̶abʌrʌ b̶ʌda. ¡Bio bia b̶ʌa! Jairã bid̶a mãwã ĩjã panʌa, baribʌrʌ Ãcõrẽ wayaaba urebadaa. \p \v 20 Bʌra crĩcha neẽ́ b̶ʌa. ¿Mʌ̃a bʌ́a cawabida b̶ʌca Jesucrito ĩjã b̶ʌad̶a a b̶ʌba biada oẽ́bʌrʌ wãrãda ĩjãẽ́ b̶ʌda?\f + \fr 2:20 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ versículoda nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “¿Mʌ̃a bʌ́a cawabida b̶ʌca Jesucrito ĩjã b̶ʌad̶a a b̶ʌba biada oẽ́bʌrʌ, idjia ĩjã b̶ʌad̶a ad̶ara ẽberã beud̶a quĩrãca b̶ʌda?”\f* \v 21 ¿Dadji judiorã zeza Abrahaʌ̃ba od̶a carea Ãcõrẽba idjira jipa unuẽ́ basica? Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a idji warra Isara babue diaduad̶a asid̶e Abrahaʌ̃ba mãwã od̶e wãsia.\f + \fr 2:21 \ft Genesi 22:1-18.\f* ¿Ãcõrẽba idjira maʌ̃ carea jipa unuẽ́ basica? \v 22 Bʌa cawaida b̶ʌa Abrahaʌ̃ba wãrãda Ãcõrẽra ĩjãna bẽrã mãwã osida. Idjab̶a mãwã od̶a bẽrã unubisia Ãcõrẽra wãrãda ĩjã b̶ʌda. \v 23 Abrahaʌ̃ba od̶aba cawabi b̶ʌa Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌra wãrãda. Nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Abrahaʌ̃ba Ãcõrẽra ĩjãsia. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba idjira jipa unusia.”\f + \fr 2:23 \ft Genesi 15:6.\f* Idjab̶a Abrahaʌ̃ra Ãcõrẽ ume dji biaad̶a abadjid̶aa. \p \v 24 Maʌ̃gʌd̶eba bãrãba cawa panʌa Ãcõrẽba dadjira jipa unuẽ́ b̶ʌda ab̶abe idjida ĩjã panʌana a panʌ bẽrã, ãtebʌrʌ jipa unu b̶ʌa idjira ĩjãnaped̶a biada o panʌ bẽrã. \p \v 25 Ara maʌ̃ quĩrãca wẽrã aud̶ua Rahába od̶a carea Ãcõrẽba idjira jipa unusia. Josueba diabued̶arãra idji ded̶e bia edasia idjab̶a dewara óare jẽda wãbisia.\f + \fr 2:25 \ft Josue 2:1-24.\f* \v 26 Beud̶ara jaure neẽ́ b̶ʌa. Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽ ĩjã b̶ʌad̶a a b̶ʌba biada oẽ́bʌrʌ, wãrãda ĩjãẽ́ b̶ʌa. Idjia ĩjã b̶ʌad̶a a b̶ʌra ẽberã beud̶a quĩrãca b̶ʌa. \c 3 \s1 Quĩrãcuita bed̶ead̶ida panʌa \p \v 1 Djabarã, bãrãba cawa panʌa Ãcõrẽba dji jaradiabadada biara cawa oida. Maʌ̃ bẽrã zocãrã bãrãnebemaba jʌrʌd̶iẽ́ panʌa Ãcõrẽ bed̶ea jaradiabadada b̶ead̶i carea. \v 2 Jũma dadjirãba b̶arima zocãrã ãĩ obadaa. Ab̶aʌba bed̶ea b̶ʌd̶e dewara soda ãrĩcabʌrʌ, ne jũmane jipa b̶ʌa idjab̶a idji cacuara jũma jipa erob̶ʌa. \p \v 3 Dadjirãba cawayo quẽbʌra jʌ̃badaa ĩjã obid̶i carea. Mãwã cawayora dadji wã quĩrĩã panʌmaa edebadaa. \v 4 Idjab̶a barcod̶ebemada crĩchad̶adua. Barcora waib̶ʌa b̶eamĩna, nãũrã dji cãbãyã pua nũmʌba edebarimĩna, dji edebʌrʌba peratʌbari maãrĩ quiruba idji wã quĩrĩã b̶ʌmaa edebaria. \v 5 Ara maʌ̃ quĩrãca dadji quĩrãmera maãrĩ quirumĩna jũmawãyã bed̶eabaria. Crĩchad̶adua sãwã urua maãrĩ quiruba oi waib̶ʌada jũma bábibarida. \v 6 Dadji quĩrãmera tʌbʌ urua quĩrãca b̶ʌ bẽrã jũmarãda ãrĩda b̶ʌa. Ne jũma cadjiruada bed̶eabaria. Ara dadji cacuad̶e b̶ʌ bẽrã dadjira jũma ãrĩbaria ab̶a beubʌdad̶aa. Idjab̶a diauruba cadjiruada bed̶eabibaria tʌbʌ jidabibʌrʌ quĩrãca.\f + \fr 3:6 \fq Diauruba.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Tʌbʌ uruaba.”\f* \p \v 7 Quĩrãtanoa animarã b̶eada, ĩbana b̶eada, ãdji jãne wãbada b̶eada, pusad̶e b̶ea sid̶a ẽberãrãba jidad̶aped̶a ʌ̃mʌ̃mʌ̃rʌ̃ãbibadaa. \v 8 Baribʌrʌ dadji quĩrãmera ni ab̶aʌba poyad̶acaa. Dadji quĩrãmeba cadjiruada baridua bed̶eabaria. Nẽãrã cadjiruaba bira b̶ʌ quĩrãca b̶ʌa. \v 9 Dadji quĩrãmeba dadji Zeza Ãcõrẽa bia bed̶eabadaa, idjab̶a ab̶ari quĩrãmeba ẽberãrãda biẽ́ jarabadaa Ãcõrẽba ara idji quĩrãca od̶amĩna. \v 10 Ab̶ari iteba bed̶ea biada, bed̶ea cadjirua sid̶a bed̶eabaria. Djabarã, mãwã b̶aiẽ́ b̶ʌa. \v 11 Egorod̶eba ʌ̃taa bogadrʌ b̶ʌ baidod̶eba ¿baido cũãda idjab̶a baido cʌyada zebarica? \v 12 ¿Higojõ bacuruba olivoda zaubarica? ¿Uvaba higojõda zaubarica? Zaucaa. Ara maʌ̃ quĩrãca egorod̶eba ʌ̃taa bogadrʌ b̶ʌ baidod̶eba baido cũãda idjab̶a baido cʌyada zecaa. \s1 Wãrã necawaa \p \v 13 Bãrãra crĩcha cawa b̶eada, ne cawa b̶eada crĩcha panʌbʌrʌ, bia nĩnaneba unubid̶adua wãrãda mãwã b̶eada. Dji dromada crĩchad̶aẽ́ne necawaad̶eba bia od̶ida panʌa. \v 14 Baribʌrʌ djãrãba erob̶ʌ carea wa o b̶ʌ carea sobiẽ́ b̶ead̶ibʌrʌ, idjab̶a djãrã cãyãbara biara b̶ead̶i carea jʌrʌd̶ibʌrʌ, jararãnadua bãrãra ne cawa b̶eada. Mãwã jarad̶ibʌrʌ, wãrã bed̶eara igara panʌa. \v 15 Bãrã necawaad̶eba mãwã crĩcha panʌbʌrʌ, maʌ̃ necawaara Ãcõrẽneba zecaa, ãtebʌrʌ naʌ̃ ẽjũãnebema necawaa, ẽberã necawaa, idjab̶a diauru necawaa. \v 16 Djãrãba erob̶ʌ carea wa o b̶ʌ carea sobiẽ́ b̶eara, djãrã cãyãbara biara b̶ead̶i carea jʌrʌ b̶ea sid̶a baridua caicayabadaa idjab̶a ne jũma cadjiruada obadaa. \v 17 Baribʌrʌ Ãcõrẽba dia b̶ʌ necawaa erob̶eaba ne jũmane jipa obadaa, jũmarãda ãbaa necai b̶ead̶amãrẽã jʌrʌbadaa, jũmarã ume bia panabadaa, dewaraba jara b̶ʌra ũrĩni carea panabadaa, djãrãra quĩrã djuburiabadaa idjab̶a ne jũma biada obadaa. Ni ab̶aʌ ume quĩrã awara od̶acaa. Idjia jaradia b̶ʌ quĩrãca wãrãda obaria. \v 18 Ẽberãrã ãbaa necai b̶ead̶amãrẽã jʌrʌbariba ãdjirãra ãbaa necai b̶ʌbaria necai b̶ai bed̶ea ubʌrʌ quĩrãca. Mãwã idjia unuya ẽberãrãba jipa o panʌda ne bia ewabʌrʌ quĩrãca. \c 4 \s1 Ãcõrẽba jara b̶ʌra jũma ĩjã o pananadua \p \v 1 ¿Bãrãra cãrẽ cãrẽã djõbada idjab̶a ijarabada? Bãrãba o quĩrĩã panʌ cadjiruara bãrã sod̶e djõ b̶ʌa mãwã od̶amãrẽã. \v 2 Bãrãra ne eda quĩrĩãbadamĩna poya edad̶acaa. Maʌ̃ bẽrã mĩã beabadaa. Djãrãneda eda quĩrĩãbadaa. Baribʌrʌ poya edad̶aca bẽrã ijarabadaa idjab̶a djõbadaa. Bãrãba quĩrĩã panʌra edad̶acaa Ãcõrẽa iwid̶id̶aca bẽrã. \v 3 Idjab̶a bãrãba Ãcõrẽa iwid̶ibʌdad̶e edad̶acaa crĩcha biẽ́ b̶ʌd̶eba iwid̶ibada bẽrã. Bãrãba ab̶abe iwid̶ibadaa edad̶aped̶a bãdjia quĩrĩã panʌ quĩrãca od̶i carea. \v 4 Daunemabʌda quĩrãca bãrãba Ãcõrẽra igarasid̶aa naʌ̃ ẽjũãnebemada ẽpẽni carea. ¿Bãrãba wad̶ibid̶a adua panʌca naʌ̃ ẽjũãnebema quĩrĩã b̶ʌra Ãcõrẽ ume dji quĩrũda? Wãrãda bariduaba naʌ̃ ẽjũãnebemada quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, Ãcõrẽ ume dji quĩrũa. \v 5 Ãcõrẽba dadjirã sod̶e b̶ʌd̶a Jaureba quĩrĩã b̶ʌa ab̶abe Ãcõrẽdrʌ quĩrĩã pananida. ¿Bãrãba crĩcha panʌca Ãcõrẽ Bed̶ead̶e ara idji quĩrĩãbe mãwã b̶ʌbisida? \v 6 Baribʌrʌ Ãcõrẽba idji biad̶eba dadjirãra bio careba b̶ʌa. Maʌ̃ carea Idji Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: \q1 Dji dromada crĩcha b̶eara Ãcõrẽba idu bia wãbicaa. \q1 Baribʌrʌ dji dromada crĩchaẽ́ b̶eara Ãcõrẽba idji biad̶eba carebabaria.\f + \fr 4:6 \ft Proverbio 3:34.\f* \m \v 7 Maʌ̃ carea Ãcõrẽ jʌwaed̶a b̶ead̶adua. Diaurura ĩjãrãnadua. Mãwã idjira bãrãmabemada ãyã wãya. \v 8 Ãcõrẽ caita zed̶adua, mãwãra idjira bãrã caita zeya. Bãrã dji cadjirua obadarã, ¡jʌwa sʌgʌbʌda quĩrãca waa cadjiruara orãnadua! Bãrã dji crĩcha umé erob̶ea, ¡crĩcha cadjirua igarad̶aped̶a ab̶abe Ãcõrẽdrʌ crĩchad̶adua! \v 9 Bãrãba cadjirua oped̶ad̶a carea sopua b̶ead̶adua, jĩãnadua, aujĩãnadua. Waa b̶ʌsrid̶aba ipid̶arãnadua, ãtebʌrʌ bãrãba cadjirua oped̶ad̶a carea wãrãda sopuad̶adua. \v 10 Crĩcha ed̶aara b̶ʌd̶eba dadjirã Boro Ãcõrẽ quĩrãpita zed̶adua. Mãwã bãrãra dji dromarãda b̶ʌya. \s1 Djãrãra biẽ́ jararãnadua \p \v 11 Djabarã, djãrãra biẽ́ jararãnadua. Ab̶aʌba idji djabada biẽ́ jaraibʌrʌ wa cadjiruad̶e b̶ʌad̶a aibʌrʌ, Ãcõrẽ leyda biẽ́ jara b̶ʌa, idjab̶a maʌ̃ leyra biẽ́ b̶ʌda crĩcha b̶ʌa.\f + \fr 4:11 \fq Ãcõrẽ ley.\ft Ebud̶a b̶ʌẽ́a sãʌ̃gʌ leyda jara b̶ʌda. Ʌ̃cʌrʌmaarã Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyda jara b̶ʌa. Dewararãmaarã djãrã quĩrĩãida b̶ʌ leyda jara b̶ʌa. Santiago 2:8.\f* Ab̶aʌba Ãcõrẽ leyda biẽ́ b̶ʌda crĩcha b̶ʌbʌrʌ, maʌ̃ leyba jara b̶ʌra ĩjã oẽ́ b̶ʌa. Ãcõrẽ leyba jara b̶ʌ cãyãbara idjidrʌ djãrã cawa obarida b̶esia. \v 12 Baribʌrʌ maʌ̃ leyra Ãcõrẽbʌrʌ diasia. Idjiabʌrʌ cawa obaria. Ab̶abe idjiabʌrʌ ẽberãrãra poya ẽdrʌ edaya idjab̶a poya biẽ́ b̶ʌya. Maʌ̃ bẽrã ¿bʌra cai, bʌ djaba cawa oi carea? \s1 Bãrãnebemada arid̶e crĩchad̶adua \p \v 13 ¡Mʌ̃ bed̶eara ũrĩnadua! Ʌ̃cʌrʌba nãwã jarabadaa: “Nane wa nu dadjira dewara purud̶aa wãnia. Mama poa ab̶a panania. Maʌ̃ne ne od̶ia parata edad̶i carea.” \v 14 Baribʌrʌ bãrãba adua panʌa nubema ewarid̶e cãrẽda sãwãida. ¿Bãrãba cawa panʌca nubema ewarid̶e zocai b̶ead̶ida? Adua panʌa. Bãrãra jʌ̃rãrã towaa quĩrãca b̶eaa. Jʌ̃rãrã towaa odjaped̶a isabe nẽbabari quĩrãca bãrã sid̶a dãrã b̶ead̶aẽ́a. \v 15 Maʌ̃ bẽrã biara b̶ʌa bãrãba nãwã jarad̶ida: “Dadji Boro Ãcõrẽba quĩrĩãibʌrʌ, dadjirãra zocai b̶ead̶ia. Maʌ̃be ne ocuad̶ia.” \v 16 Baribʌrʌ bãrãba mãwã od̶acaa. Ãtebʌrʌ dji dromada crĩcha panʌ bẽrã jarabadaa bãdjia o quĩrĩã panʌra poya od̶ida. Wãrãda maʌ̃ quĩrãca bed̶ead̶ira biẽ́ b̶ʌa. \v 17 Bariduaba biada o cawa b̶ʌmĩna oẽ́bʌrʌ, cadjiruada o b̶ʌa. \c 5 \s1 Ãcõrẽba parata bara b̶ea cawa oid̶ebema \p \v 1 Parata bara b̶ea, ¡mʌ̃ bed̶eara ũrĩnadua! ¡Jĩãnadua! Dãrãẽ́ne bãrãra biẽ́ b̶ead̶i bẽrã aujĩãnadua. \v 2 Jũma bãrãba eropanʌra b̶erawad̶a quĩrãca b̶ʌa. Bãrãba cacuad̶e jʌ̃badara chimiaba ãrĩna quĩrãca b̶ʌa. \v 3 Naʌ̃ jĩrũarebema ewarid̶e bãrãba paratara waib̶ʌa waga panʌa. Baribʌrʌ bãrã oroda, parata sid̶a menazau b̶ʌa. Ãcõrẽba cawa obʌrʌd̶e bãrã parata menazau b̶ʌba cawabiya bãrãba biẽ́ osid̶ada. Maʌ̃ bẽrã tʌbʌ uruad̶e bia mĩga b̶ead̶ia. \v 4 Bãrã néu ewaped̶ad̶arãa paratada diad̶aẽ́ panʌa ãdji trajubari. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba Ãcõrẽa iwid̶i panʌa cawa omãrẽã. ¡Ũrĩnadua! Ãdjia iwid̶i panʌra dadjirã Boro Ãcõrẽ jũma poya o b̶ʌba ũrĩsia. \v 5 Naʌ̃ ẽjũãne bãrãba ne jũmada eropanʌa idjab̶a bãrãba o quĩrĩã panʌra obadaa. Mãwã bãrãra paca boreguea b̶ʌ quĩrãca panʌa. Baribʌrʌ paca beabʌrʌ quĩrãca dãrãẽ́ne Ãcõrẽba bãrãra biẽ́ b̶ʌya. \v 6 Bãrãba ẽberã jipa b̶eara cawa od̶aped̶a beasid̶aa. Maʌ̃ne bearãnamãrẽã ãdjia ni cãrẽ sid̶a od̶aẽ́ basía. \s1 Jũma droad̶adua \p \v 7 Maʌ̃ bẽrã djabarã, jũma droad̶adua ab̶a dadjirã Boro Jesucrito zebʌrʌd̶aa. Ẽberã pea o b̶ʌd̶ebemada crĩchad̶adua. Idji néu ud̶acarea cueda jʌ̃ãbaria tunuped̶a bia waragamãrẽã. Dãrã jʌ̃ãbaria zaumãrẽã. \v 8 Ara maʌ̃ quĩrãca jũma droa panʌneba jʌ̃ã pananadua idjab̶a sod̶eba ĩjã pananadua, dadjirã Boro Jesucrito zeira caita b̶ʌ bẽrã. \v 9 Djabarã, Jesucritoba bãrã cawa orãmãrẽã djãrãra biẽ́ jararãnadua. Jesucrito dadji cawa obarira dãrãẽ́ne zeya.\f + \fr 5:9 \fq Jesucrito dadji cawa obarira dãrãẽ́ne zeya.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Dadji cawa obarira ded̶e ed̶a wãbadama b̶ʌa.”\f* \p \v 10 Djabarã, crĩchad̶adua sãwã Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba droasid̶ada. Dadjirã Boro Ãcõrẽ trʌ̃neba bed̶ea panʌ carea bia mĩgaped̶ad̶ara jũma droasid̶aa. Ara maʌ̃ quĩrãca bãrã bid̶a jũma droad̶ida panʌa. \v 11 Dadjirãba crĩchabadaa bia mĩga panʌne droa b̶eara bio bia b̶eada. Bãrãba ũrĩbadaa Joba idji dãrã bia mĩgad̶ara jũma droasida. Dãrã mĩgad̶acarea cawa panʌa dadjirã Boro Ãcõrẽba idjira bia b̶ʌsida. Dadjirã Boro Ãcõrẽra quĩrã djuburiaid̶a b̶ʌa idjab̶a quĩrĩãneba carebaya b̶ʌa. \s1 Ãcõrẽa iwid̶id̶adua \p \v 12 Maʌ̃ awara djabarã, ni ab̶aʌ trʌ̃neba wãrãda od̶iad̶a arãnadua. Bajãnebema trʌ̃neba, naʌ̃ ẽjũãnebema trʌ̃neba, ni bariduad̶eba wãrãda od̶iad̶a arãnadua. Od̶iad̶a ad̶ibʌrʌ, wãrãda od̶adua. Idjab̶a od̶aẽ́ana ad̶ibʌrʌ, wãrãda orãnadua. Mãwã Ãcõrẽba cawa oẽ́a. \p \v 13 Bãrãnebemada ab̶a bia mĩga b̶ʌbʌrʌ, Ãcõrẽa iwid̶ida b̶ʌa. Ab̶a b̶ʌsrid̶a b̶ʌbʌrʌ, trʌ̃ãbid̶eba Ãcõrẽa bia bed̶eaida b̶ʌa. \v 14 Bãrãnebemada ab̶a cacua biẽ́ b̶ʌbʌrʌ, djabarã wagabadarãda trʌ̃ida b̶ʌa idji carea Ãcõrẽa iwid̶id̶amãrẽã.\f + \fr 5:14 \fq Djabarã wagabadarã.\ft Cãpũrĩã bed̶ead̶e jara b̶ʌa “ancianos” o “pastores.”\f* Ãdjirãba iwid̶ibʌdad̶e dadjirã Boro Jesu trʌ̃neba nedragaba maãrĩ pʌrʌd̶ida panʌa. \v 15 Idjab̶a ĩjã pananida panʌa Ãcõrẽba idjira biabida. Mãwã iwid̶id̶ibʌrʌ dadjirã Boroba biabiya. Dji cacua biẽ́ b̶ad̶aba cadjiruada osibʌrʌ, dadjirã Boroba maʌ̃gʌra quĩrãdoaya. \v 16 Maʌ̃ carea bãrãba cadjirua oped̶ad̶ara dji jarad̶adua. Idjab̶a ãbaa Ãcõrẽa iwid̶id̶adua bia duanani carea. Ẽberã jipa b̶ʌba Ãcõrẽa iwid̶isira Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba ne waib̶ʌada obaria. \v 17 Elíara dadjirã quĩrãca ẽberã basía. Idjia sod̶eba Ãcõrẽa iwid̶isia cue zerãmãrẽã. Maʌ̃be Israel druad̶e poa ũbea ẽsidra cue zeẽ́ basía. \v 18 Mãwãnacarea idjia Ãcõrẽa iwid̶isia cuera zemãrẽã. Ara maʌ̃da cue zesia.\f + \fr 5:18 \ft 1 Reye capítulo 17–18.\f* Maʌ̃ba néura tunuped̶a zausia. \p \v 19-20 Djabarã, naʌ̃da cawad̶adua: wãrã bed̶ead̶ebemada ab̶a ãĩ wãibʌrʌ, maʌ̃ne ab̶aʌba idjía cadjiruada igarabiped̶a jẽda zebibʌrʌ, maʌ̃ ẽberãba cadjirua zocãrã o b̶ad̶ara Ãcõrẽa quĩrãdoabiya idjab̶a ewariza Ãcõrẽ jĩga b̶aid̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌya.\f + \fr 5:19-20 \fq Ãcõrẽ jĩga b̶aid̶ebemada.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “beuid̶ebemada.”\f*