\id HEB \h HEBREO \toc1 Hebreo Carta Hebreorã Itea \toc2 Hebreo \toc3 Hebreo \mt1 HEBREO \mt2 CARTA HEBREORÃ ITEA \ip Naʌ̃ cartada hebreorã itea b̶ʌd̶a basía. Cawad̶aẽ́ panʌa caiba b̶ʌsida. Ʌ̃cʌrʌmaarã Bernabeba, Apoloba, Silaba, Lucaba, Clemente Romanebemaba wa dewaraba b̶ʌsida. Naẽna zocãrãba crĩcha panasid̶aa Pauloba b̶ʌd̶ada. Ab̶abe cawa panʌa Hebreo carta b̶ʌd̶ara judio basida. (Judiorãra hebreo bed̶ead̶e bed̶eabada bẽrã hebreorã abadaa.) Naʌ̃ carta b̶ʌd̶aba, dji carta edad̶arã bid̶a Timoteora unubadjid̶aa (13:23). Maʌ̃ awara djabarã Italia druad̶ebemarã ume dji bia basía (13:24-25). Poa 70 bai naẽna b̶ʌsia. \ip Naʌ̃ cartara djabarã judiorã bia mĩga b̶ea itea b̶ʌsia Jesucrito igararãnamãrẽã. Jesucrito ĩjã panʌ carea ãdjia erob̶eara ʌ̃cʌrʌba jãrĩsid̶aa (10:32-34). Jũma naʌ̃ cartad̶e dji b̶ʌd̶aba jara b̶ʌa Critora dji dromaara b̶ʌda. \ip Critora bajãnebema nezocarã cãyãbara biara b̶ʌa (1:1neba ab̶a 2:18d̶aa). Critora Moise cãyãbara biara b̶ʌa (3:1neba ab̶a 4:13d̶aa). Critora dadjirã Sacerdote dji Dromaara b̶ʌa (4:14d̶eba ab̶a 7:28d̶aa). Critoba cadjirua carea od̶ara sacerdoterãba obada cãyãbara biara b̶ʌa (8:1neba ab̶a 10:39d̶aa). \ip Jĩrũare dji carta b̶ʌd̶aba jara b̶ʌa Ãcõrẽba dadjirã bia unumãrẽã idjida ĩjãnida panʌda (11:1neba ab̶a 13:25d̶aa). Dji crĩcha dromara 12:1ne b̶ʌa: “Maʌ̃ ẽberãrã zocãrãba unubisid̶aa Ãcõrẽra wãrãda ĩjãsid̶ada. Maʌ̃da cawa panʌ bẽrã dadjirã bid̶a ara maʌ̃ quĩrãca ĩjã pananida panʌa. Dadjirãa idu ĩjãbicara, cadjiruaba dadjirã bʌrá edabari sid̶a ãyã b̶ʌd̶aped̶a jũma droa panʌneba nocod̶aa wãnadrʌ dadjirã jũẽnida panʌmaa.” \c 1 \s1 Ãcõrẽ Warrara dji dromaara b̶ʌa \p \v 1 Naẽnaed̶a Ãcõrẽba dadji drõã naẽnabemarãa b̶arima zocãrã quĩrãtanoaneba bed̶eabadjia. Idjid̶eba bed̶eabadarãneba mãwã osia. \v 2 Baribʌrʌ naʌ̃ jĩrũarebema ewarid̶e idji Warrad̶eba dadjirãa bed̶easia. Idji Warrad̶eba Ãcõrẽba ne jũmada osia idjab̶a idjida b̶ʌsia ne jũma erob̶amãrẽã. \v 3 Idji Warraba Ãcõrẽ quĩrãwãrẽã dorrodorroada unubibaria. Idjiabʌrʌ Ãcõrẽra sãwã b̶ʌda cawabibaria. Idji bed̶ea ʌb̶ʌa b̶ʌd̶eba ne jũma od̶ara ara mãwã b̶ʌa. Idjia dadjirã cadjiruara sʌgʌped̶a Ãcõrẽ dji droma b̶ʌ jʌwa araare bajãne chũmesia. \p \v 4 Ãcõrẽba idjira bajãnebema nezocarã cãyãbara dji dromaara b̶ʌsia. Ãcõrẽba idjira trʌ̃ b̶ʌsia “mʌ̃ Warra,” maʌ̃ne ãdjirãra trʌ̃ b̶ʌsia “mʌ̃ nezocarã.” Mãwã Ãcõrẽba idji trʌ̃ b̶ʌd̶ara ãdjirã trʌ̃ b̶ʌd̶a cãyãbara biara b̶ʌa. \v 5 Ãcõrẽba ni ab̶aʌ bajãnebema nezocaa nãwã jaraẽ́ basía: \q1 Bʌra mʌ̃ Warraa. Id̶i bʌra mʌ̃ Warraad̶a abʌrʌa.\f + \fr 1:5 \ft Salmo 2:7. \fq Id̶i bʌra mʌ̃ Warraad̶a abʌrʌa.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Id̶i mʌ̃a bʌda unusia” wa “id̶i mʌ̃ra bʌ zeza basía.”\f* \p Idjab̶a ãdjid̶ebemada nãwã jaraẽ́ basía: \q1 Mʌ̃ra idji zeza baya, idjab̶a idjira mʌ̃ warra baya.\f + \fr 1:5 \ft 2 Samuel 7:14.\f* \m \v 6 Ãcõrẽba idji Warra iwina naʌ̃ ẽjũãnaa diabuebʌrʌd̶e nãwã jarasia: \q1 Jũma Ãcõrẽ bajãnebema nezocarãba idjía bia bed̶ead̶ida panʌa. \m \v 7 Bajãnebema nezocarãnebemada Ãcõrẽba nãwã jarasia: \q1 Bajãnebema nezocarãda osia nãũrã quĩrãca b̶ead̶amãrẽã.\f + \fr 1:7 \ft Griego bed̶ead̶e “nãũrã” idjab̶a “jaure” ab̶ari bed̶eaa. Maʌ̃ carea ʌ̃cʌrʌ traduccioʌ̃ne maʌ̃ versículod̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Idji bajãnebema nezocarãda osia jaureda b̶ead̶amãrẽã.”\f* \q1 Ãdjirãra osia tʌbʌ urua quĩrãca b̶ead̶amãrẽã.\f + \fr 1:7 \ft Salmo 104:4.\f* \m \v 8 Baribʌrʌ idji Warrad̶ebemada Ãcõrẽba nãwã jarasia: \q1 Ãcõrẽ, bʌra ewariza jũmarã boroda b̶aya. Bʌ purura jipa pe erob̶aya. \v 9 Bʌa biadrʌ quĩrĩãsia. Cadjiruara quĩrãmasia. \q1 Maʌ̃ carea Ãcõrẽ, bʌ Ãcõrẽba jũma bʌ ume panʌ cãyãbara bʌdrʌ dji dromaara b̶ʌsia. Mãwã bʌra bio b̶ʌsrid̶abisia.\f + \fr 1:9 \ft Salmo 45:6-7.\f* \m \v 10 Idjab̶a nãwã jarasia: \q1 Jũmarã Boro, naãrãed̶a bʌa naʌ̃ ẽjũãda, bajã sid̶a osia. \q1 \v 11 Jũma maʌ̃gʌra jõya baribʌrʌ bʌra ara mãwã b̶aya. Jũma maʌ̃gʌra dji sore baya wua dji sore babari quĩrãca. \q1 \v 12 Wua sore ẽrãped̶a djiwid̶i jʌ̃bʌrʌ quĩrãca bʌa jũma maʌ̃gʌra ãyã b̶ʌped̶a djiwid̶ida oya. \q1 Baribʌrʌ bʌra ara bʌdji b̶ʌda b̶aya. Bʌra beucaa.\f + \fr 1:12 \ft Salmo 102:25-27.\f* \m \v 13 Ãcõrẽba ni ab̶aʌ bajãnebema nezocaa jaraẽ́ basía: \q1 Mʌ̃ jʌwa araare chũmedua ab̶a bʌ dji quĩrũra mʌ̃a jũma bʌ jʌwaed̶a b̶ʌbʌrʌd̶aa.\f + \fr 1:13 \ft Salmo 110:1. \fq Bʌ jʌwaed̶a b̶ʌbʌrʌd̶aa.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bʌ jĩrũ edre b̶ʌbʌrʌd̶aa.”\f* \m \v 14 Jũma bajãnebema nezocarãda Ãcõrẽba zocabaria. Ãcõrẽba ãdjirãra diabuebaria dji ẽdrʌd̶irã carebad̶amãrẽã. \c 2 \s1 Quĩrãcuita b̶ead̶adua Crito igarad̶a amaaba \p \v 1 Maʌ̃ bẽrã ãĩ wãna amaaba dadjirãba wãrã bed̶ea ũrĩped̶ad̶ara quĩrãcuita biara ẽpẽnida panʌa. \v 2 Ãcõrẽba naẽna obi b̶ad̶a bed̶eara bajãnebema nezocarãneba diasia. Maʌ̃ bed̶eara ẽberãrãba jũma ĩjã od̶ida panasid̶aa. Jũma ĩjã oẽ́ b̶eara, igara b̶ea sid̶a Ãcõrẽba arid̶e cawa obadjia. \v 3-4 Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽba ẽdrʌ edaid̶ebema bed̶eada dadjirãba igarad̶ibʌrʌ, ¿Ãcõrẽba cawa oid̶ebemada sãwã ẽdrʌd̶i? Maʌ̃ bed̶ea bio bia b̶ʌra dadjirã Boro Jesuba naãrã jaradiasia. Maʌ̃ ũrĩped̶ad̶aba dadjirãa jarasid̶aa maʌ̃gʌra wãrãda. Maʌ̃ awara Ãcõrẽba ne ununaca waib̶ʌada quĩrãtanoa obisia. Idjia quĩrĩã b̶ad̶a quĩrãca idji Jaureba obi b̶ʌra idjid̶erãza diasia. Jũma maʌ̃gʌd̶eba cawabisia maʌ̃ bed̶eara wãrãda. Maʌ̃da dadjirãba igarad̶ibʌrʌ, ¿sãwã ẽdrʌd̶i? \s1 Jesucrito dadji quĩrãca b̶ad̶a \p \v 5 Ẽjũã djiwid̶i zeida b̶ʌ daiba jara panʌra Ãcõrẽba bajãnebema nezocarã jʌwaed̶a b̶ʌẽ́ basía. \v 6 Ãtebʌrʌ Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: \q1 Mʌ̃ Ãcõrẽ, ẽberãda ¿cãrẽ? ¿Cãrẽã dairãma crĩchabari? \q1 Ẽberãda ¿cãrẽ? ¿Cãrẽã dairãda wagabari? \q1 \v 7 Bʌa daira bajãnebema nezocarã cãyãbara ed̶aara b̶ʌsia. \q1 Mãwãmĩna daira naʌ̃ ẽjũãne bia b̶ʌsia idjab̶a dji dromarãda b̶ʌsia.\f + \fr 2:7 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e naʌ̃ sid̶a b̶ʌ́ b̶ʌa: “Daira b̶ʌsia ne jũma bʌa od̶a bororãda b̶ead̶amãrẽã.”\f* \q1 \v 8 Bʌa ne jũmada dai jʌwaed̶a b̶ʌsia.\f + \fr 2:8 \ft Salmo 8:4-6. \fq Dai jʌwaed̶a b̶ʌsia.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ne jũmada idji jĩrũ edre b̶ʌsia.”\f* \m Ãcõrẽba ne jũmada dadji jʌwaed̶a b̶ʌsia. Dadji jʌwaed̶a b̶ʌd̶aẽ́ra neẽ́a. Mãwãmĩna wad̶ibid̶a ununaẽ́a ne jũma dadji jʌwaed̶a b̶ʌda. \v 9 Baribʌrʌ Jesud̶ebemada cawa panʌa.\f + \fr 2:9 \fq Jesud̶ebemada cawa panʌa.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Dadjirãba Jesura unu panʌa.”\f* Ãcõrẽba idjira bajãnebema nezocarã cãyãbara naʌ̃ ẽjũãne ed̶aara b̶ʌsia. Ãcõrẽba idji biad̶eba mãwã osia Jesura jũmarã carea beumãrẽã. Bia mĩga beud̶a bẽrã Ãcõrẽba idjira bia b̶ʌsia idjab̶a dji dromada b̶ʌsia. \p \v 10 Ãcõrẽba ne jũmada osia. Idjid̶eba ne jũmada b̶eaa. Ãcõrẽmaarã bia b̶asia Jesura bia mĩgaida. Mãwã idjira ẽberãrã Ẽdrʌ Edabarida arid̶e b̶ʌsia. Idjid̶eba Ãcõrẽba idji warrarãda zocãrã edasia idji biya quirud̶ebemada edad̶amãrẽã. \v 11 Jesuba ẽberãrãda Ãcõrẽ itea bia b̶ʌbaria. Idjia, maʌ̃ ẽberãrã bid̶a ab̶ari Zezada eropanʌa. Maʌ̃ carea Jesura peracaa ãdjirãra idji djabarã ai carea. \v 12 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: \q1 Mʌ̃a bʌd̶ebemada mʌ̃ djabarãa bed̶eaya. Jũmarã ãbaa dji jʌre duanʌne mʌ̃a bʌda bia jaraya.\f + \fr 2:12 \ft Salmo 22:22.\f* \m \v 13 Idjab̶a nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: \q1 Mʌ̃a idjidrʌ ĩjã b̶aya.\f + \fr 2:13 \ft Isaía 8:17.\f* \m Idjab̶a naʌ̃ sid̶a b̶ʌ́ b̶ʌa: \q1 Mʌ̃ra nama b̶ʌa, idjab̶a warrarã Ãcõrẽba mʌ̃́a diad̶ara mʌ̃ ume ãbaa panʌa.\f + \fr 2:13 \ft Isaía 8:18.\f* \m \v 14 Maʌ̃ warrarãba djarada, oa sid̶a eropanʌ bẽrã Jesu bid̶a ab̶arida edasia idji beud̶ad̶eba diauru poyai carea. Diaurura beu djibaria. \v 15 Jesuba diaurura poyad̶a bẽrã, beud̶i carea waya b̶ead̶ara idjia jũma ẽdrʌ b̶ʌsia. Ewariza beud̶i waya panʌneba ãdjirãra biẽ́ panasid̶aa nezoca quĩrãca. \v 16 Wãrãda Jesura bajãnebema nezocarã carebad̶e zeẽ́ basía, ãtebʌrʌ Abrahaʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽ ĩjã b̶eadrʌ carebad̶e zesia.\f + \fr 2:16 \ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Abrahaʌ̃ ẽberãrãra carebad̶e zesia.”\f* \v 17 Idji zesid̶e ne jũmane dadji quĩrãca b̶asia djãrã quĩrã djuburiabari Sacerdote dji Droma bai carea.\f + \fr 2:17 \fq Dadji quĩrãca.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Idji djabarã quĩrãca.”\f* Wãrãda Ãcõrẽ quĩrãpita sacerdote dji droma jũma arid̶e obarida b̶esia. Maʌ̃ba ara idjida idu beabisia ẽberãrãba cadjirua obadara Ãcõrẽba quĩrãdoamãrẽã. \v 18 Diauruba mĩã sẽ b̶asid̶e Jesura bia mĩgasia. Maʌ̃ bẽrã diauruba mĩã sẽ b̶eara careba cawa b̶ʌa. \c 3 \s1 Moise cãyãbara Jesura dji dromaara b̶ʌa \p \v 1 Djabarã, bãrãra Ãcõrẽ ẽberãrã bẽrã idjab̶a Ãcõrẽba bãrãra trʌ̃na bẽrã, Jesucritod̶ebemada bio quĩrãcuita crĩchad̶adua. Idjira Ãcõrẽba diabued̶aa idjab̶a Sacerdote dji Dromaa. Dadjirãba ebud̶a jarabadaa idjidrʌ wãrãda ĩjã panʌda. \v 2 Ãcõrẽba obid̶ara Jesuba jũma arid̶e osia Moiseba Ãcõrẽ ẽberãrã ume od̶a quĩrãca.\f + \fr 3:2 \fq Ãcõrẽ ẽberãrã ume.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “Ãcõrẽ ded̶e.”\f* \v 3 Ẽberãrãba de bia obarid̶ebemada dji de cãyãbara biara bed̶eabadaa. Ara maʌ̃ quĩrãca dadjirãba Moised̶ebema cãyãbara Jesud̶ebemada biara bed̶ead̶ida panʌa. \v 4 Dera dji od̶a bara b̶eaa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba ne jũmada osia. \v 5 Moisera Ãcõrẽ nezoca bẽrã Ãcõrẽ ẽberãrã ume jũma arid̶e osia. Maʌ̃ne idjia cawabisia Ãcõrẽba nocoarebema ewarid̶e cãrẽda jaraida. \v 6 Baribʌrʌ Ãcõrẽ warra Critora idji ẽberãrã boroa. Ãdjirã ume jũma arid̶e o b̶ʌa. Dadjirãba Critoda ĩjã pananibʌrʌ idjab̶a idjid̶eba edad̶ira b̶ʌsrid̶a jʌ̃ã pananibʌrʌ, Ãcõrẽ ẽberãrãa.\f + \fr 3:6 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e naʌ̃ sid̶a b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ab̶a naʌ̃ ewari jõbʌrʌd̶aa.”\f* \s1 Critora igararãnadua \p \v 7-8 Maʌ̃ carea Ãcõrẽ Jaureba nãwã jara b̶ʌa: \q1 Id̶i Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩbʌdad̶e bãrã sora zarearãnadua bãrã drõã naẽnabemarã so zareaped̶ad̶a quĩrãca. \q1 Ãdjirã ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e duanasid̶ad̶e Ãcõrẽba jarad̶ara igarasid̶aa idjia sãwã oi cawaya. \q1 \v 9 Mama idjia od̶ara cuarenta poa unusid̶amĩna ãdjirãba ĩjãnaẽ́ basía sãwã oi cawaya. \q1 \v 10 Maʌ̃ carea ãdjirã ume quĩrũped̶a Ãcõrẽba nãwã jarasia: \q1 “Ãdjirãba mʌ̃ra sod̶eba wãrãda ẽpẽnacaa. Mʌ̃ ora cawa quĩrĩãnacaa.” \q1 \v 11 Idjab̶a quĩrũ b̶ʌd̶e wãrãneba nãwã jarasia: “Mʌ̃a ʌ̃nãũbima ãdjirãra jũẽnaẽ́a.”\f + \fr 3:11 \ft Salmo 95:7-11; Numero 14:21-35.\f* \m \v 12 Djabarã, quĩrãcuita b̶ead̶adua. So cadjiruaba Ãcõrẽ ĩjãnaẽ́ b̶earãnadua. So cadjiruaba Ãcõrẽ zocai b̶ʌra igarabaria. \v 13 Wad̶i ewari b̶ʌd̶e ed̶a ewariza dji carebad̶adua biara ĩjãni carea. Mãwã ni ab̶aʌda cadjiruaba cũrũgaped̶a so zarea b̶ead̶aẽ́a. \v 14 Dadjirãba naãrã ĩjãped̶ad̶ad̶eba ab̶a beubʌdad̶aa Critoda ĩjã pananibʌrʌ, idji ume panania. \v 15 Maʌ̃ carea Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã jara b̶ʌa: \q1 Id̶i Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩbʌdad̶e bãrã sora zarearãnadua bãrã drõã naẽnabemarã so zareaped̶ad̶a quĩrãca.\f + \fr 3:15 \ft Salmo 95:7-8.\f* \p \v 16 Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩped̶ad̶acarea ¿cairãda so zareasid̶a? ¿Jũma Moiseba Egiptod̶eba ẽdrʌ edad̶arãda mãwã so zareasid̶aẽ́ca? \v 17 ¿Ãcõrẽra cairã ume cuarenta poa quĩrũ b̶asi? ¿Cadjirua oped̶ad̶arã ume quĩrũ b̶asiẽ́ca? ¿Maʌ̃ carea ãdjirãra ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e quinisid̶aẽ́ca? \v 18 ¿Ãcõrẽba cairãa wãrãneba jarasi idjia ʌ̃nãũbima jũẽnaẽ́da? ¿Idji bed̶ea ĩjãnaẽ́ b̶ead̶arãa mãwã jarasiẽ́ca? \v 19 Maʌ̃gʌd̶eba dadjirãba cawa panʌa ãdjirãba ĩjãped̶ad̶aẽ́ bẽrã Ãcõrẽba ʌ̃nãũbida b̶ad̶ama poya jũẽnaẽ́ basida. \c 4 \p \v 1 Ãcõrẽba wãrãda jara b̶ʌa dadjirãra wad̶ibid̶a idjia ʌ̃nãũbima poya jũẽnida panʌda. Baribʌrʌ quĩrãcuita b̶ead̶adua. Mãwãẽ́ra ʌ̃cʌrʌ bãrãnebemada mama jũẽnaẽ́a. \v 2-3 Bed̶ea bia Ãcõrẽba ʌ̃nãũbid̶ebemada dadjirãba ũrĩsid̶aa drõã naẽnabemarãba ũrĩped̶ad̶a quĩrãca. Dadjirãba sod̶eba ĩjã panʌ bẽrã Ãcõrẽba ʌ̃nãũbima jũẽnia. Baribʌrʌ drõã naẽnabemarãba ũrĩnaped̶a ĩjãped̶ad̶aẽ́ bẽrã maʌ̃ bed̶eaba carebaẽ́ basía. Ãdjirãnebemada Ãcõrẽba nãwã jarasia: \q1 Quĩrũ b̶ʌd̶e mʌ̃a wãrãneba nãwã jarasia: “Mʌ̃a ʌ̃nãũbima ãdjirãra jũẽnaẽ́a.”\f + \fr 4:2-3 \ft Salmo 95:11.\f* \m Mãwã jarasia naʌ̃ ẽjũã od̶ad̶eba ʌ̃taa idjia oida b̶ad̶ara jũma o erob̶ʌmĩna.\f + \fr 4:2-3 \fq Idjia oida b̶ad̶ara.\ft Maʌ̃ba cawabi b̶ʌa Ãcõrẽba dadji ʌ̃nãũni sid̶a osida.\f* \v 4 Ãcõrẽba idji bed̶ead̶e ʌ̃nãũbada ewarid̶ebemada nãwã jarasia:\f + \fr 4:4 \fq Ʌ̃nãũbada ewari.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “séptimo día.”\f* \q1 Sietebema ewarid̶e Ãcõrẽba jũma pãrã erob̶asia. Maʌ̃ bẽrã sietebema ewarid̶e ʌ̃nãũsia.\f + \fr 4:4 \ft Genesi 2:2.\f* \m \v 5 Idjab̶a Ãcõrẽba idji bed̶ead̶e nãwã jara b̶ʌa: \q1 Mʌ̃a ʌ̃nãũbima ãdjirãra jũẽnaẽ́a.\f + \fr 4:5 \ft Salmo 95:11.\f* \m \v 6 Bed̶ea bia Ãcõrẽba ʌ̃nãũbid̶ebema naãrã ũrĩped̶ad̶aba ĩjãnaẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã idjia ʌ̃nãũbida b̶ad̶ama jũẽnaẽ́ basía. Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãda wad̶ibid̶a Ãcõrẽba ʌ̃nãũbima poya jũẽnia. \v 7 Maʌ̃ carea Ãcõrẽba dewara ewarida b̶ʌsia idjia ʌ̃nãũbima jũẽnamãrẽã. Maʌ̃ ewarira Ãcõrẽba trʌ̃ b̶ʌsia “id̶i.” Maʌ̃ ewari b̶ʌd̶acarea dãrãbʌrʌd̶e idjia David̶eba maʌ̃nebemada bed̶easia. Maʌ̃ bed̶eara mʌ̃a naẽna naʌ̃ cartad̶e b̶ʌsia. Nãwã b̶ʌa: \q1 Id̶i Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩbʌdad̶e bãrã sora zarearãnadua.\f + \fr 4:7 \ft Salmo 95:7-8.\f* \m \v 8 Josueba israelerãra Ãcõrẽba wãrãda ʌ̃nãũbimaa eded̶abara Ãcõrẽba dewara ʌ̃nãũbid̶ebemada bed̶eaẽ́ bacasia. \v 9 Maʌ̃ bẽrã ʌ̃nãũbada ewarida Ãcõrẽ ẽberãrã itea wad̶ibid̶a b̶ʌa. \v 10 Ab̶aʌda Ãcõrẽba ʌ̃nãũbima b̶ʌbʌrʌ, idjia o b̶ad̶ad̶ebemada ʌ̃nãũsia Ãcõrẽba ne jũma oped̶a ʌ̃nãũna quĩrãca. \v 11 Maʌ̃ bẽrã dadjirãba biara jʌrʌd̶ida panʌa Ãcõrẽba ʌ̃nãũbima jũẽni carea. Mãwãra ni ab̶aʌda b̶aed̶aẽ́a drõã naẽnabemarã ĩjãnaẽ́ panʌneba b̶aeped̶ad̶a quĩrãca. \p \v 12 Wãrãda Ãcõrẽ bed̶eara zocai b̶ʌa idjab̶a ʌb̶ʌa b̶ʌa. Idji bed̶eara djõbada neco quid̶a umé era b̶ʌ cãyãbara pewed̶eara b̶ʌa. Idji bed̶eaba dadji crĩchara, dadji soba o quĩrĩã b̶ʌ sid̶a jũma ebud̶a cawabibaria dadji crĩcha, dadji jaure, dadji so sid̶a ed̶u cõbʌrʌ quĩrãca. \v 13 Ãcõrẽba ne jũmada unubaria. Idjia unuẽ́ b̶ʌra neẽ́a. Idjia od̶ara, dadjia mẽrã erob̶ʌ sid̶a ebud̶a unu b̶ʌa. Idjia cawa obʌrʌd̶e jũma dadjia od̶ara idjía jarad̶ida panʌa. \s1 Jesura dadjirã Sacerdote dji Droma \p \v 14 Ãcõrẽ Warra Jesura bajãnaa wãsia. Idjira dadjirã Sacerdote dji Dromaa. Dadjirãba idjira ĩjã panʌana a panʌ bẽrã wãrãda ĩjã pananida panʌa. \v 15 Jesu dadjirã Sacerdote dji Dromaba cawa b̶ʌa dadjirãra ʌb̶ʌaẽ́ panʌda. Diauruba idjira mĩã sẽsia dadjirã mĩã sẽbari quĩrãca. Baribʌrʌ Jesuba cadjiruara oẽ́ basía. \v 16 Dadji ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌd̶ebemada cawa b̶ʌ bẽrã dadjirã idji bugue caita wãbʌda quĩrãca ne wayaa neẽ́ Ãcõrẽa iwid̶id̶ida panʌa. Mãwã idjia dadjirãra quĩrã djuburiaya idjab̶a idjia carebamãrẽã iwid̶ibʌdad̶e idji biad̶eba carebaya. \c 5 \p \v 1 Ãcõrẽba sacerdote dji droma b̶ʌbʌrʌza ẽberãda ab̶a edaped̶a b̶ʌbaria. Maʌ̃ bẽrã ẽberãrãba cadjirua oped̶ad̶a carea sacerdoteba Ãcõrẽa ne diabaria idjab̶a animarãda babue diabaria.\f + \fr 5:1 \ft Levitico 1:1d̶eba ab̶a 6:7d̶aa.\f* \v 2 Ẽberãrãba adua panʌneba ãĩ oped̶ad̶ara sacerdote dji dromaba poya cawa quĩrã djuburiaya idjia bid̶a ab̶arica obari bẽrã. \v 3 Ẽberãrãba cadjirua oped̶ad̶a carea animarã babue diabʌrʌd̶e idjia od̶a carea bid̶a animarã babue diaida b̶ʌa. \v 4 Ni ab̶aʌda ara idjidub̶a sacerdote dji dromada b̶ecaa, ãtebʌrʌ Ãcõrẽbʌrʌ ab̶a trʌ̃ped̶a b̶ʌbaria Aaroʌ̃ b̶ʌd̶a quĩrãca. \v 5 Ara maʌ̃ quĩrãca Critora ara idjidub̶a Sacerdote dji Dromada b̶eẽ́ basía, ãtebʌrʌ Ãcõrẽbʌrʌ idjira mãwã b̶ʌsia. Ãcõrẽba idjía nãwã jarasia: \q1 Bʌra mʌ̃ Warraa. Id̶i bʌra mʌ̃ Warraad̶a abʌrʌa.\f + \fr 5:5 \ft Salmo 2:7. \fq Id̶i bʌra mʌ̃ Warraad̶a abʌrʌa.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Id̶i mʌ̃a bʌda osia” wa “id̶i mʌ̃ra bʌ zeza basía.”\f* \m \v 6 Idjab̶a nãwã jarasia: \q1 Bʌra ewariza sacerdoteda b̶aya Melquisedé b̶ad̶a quĩrãca.\f + \fr 5:6 \ft Salmo 110:4. Genesi 14:18.\f* \m \v 7 Crito naʌ̃ djarad̶e b̶asid̶e jĩã b̶ʌba Ãcõrẽa jĩgua bed̶ea djuburiasia, Ãcõrẽba idji beuida b̶ʌd̶ebemada poya ẽdrʌ b̶ʌida b̶ad̶a bẽrã. Maʌ̃ne Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca ĩjã oyad̶a ad̶a bẽrã, Ãcõrẽba idji bed̶eara ũrĩsia.\f + \fr 5:7 \ft Marco 14:32-36.\f* \v 8 Critora Ãcõrẽ Warramĩna idji bia mĩga b̶ʌd̶eba ĩjã o cawasia. \v 9 Ne jũmane daucha ĩjã od̶a bẽrã, idjia jara b̶ʌ ĩjã o b̶eara jũma ẽdrʌ edaya ewariza zocai b̶ead̶amãrẽã. \v 10 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba idjira Sacerdote dji Dromada b̶ʌsia Melquisedé b̶ad̶a quĩrãca. \s1 Wãrã bed̶eara igararãnadua \p \v 11 Maʌ̃gʌd̶ebemada daiba zocãrã jaradia quĩrĩã panʌa. Baribʌrʌ zarea b̶ʌa ebud̶a cawabid̶ida, bãrãba isabe cawad̶aca bẽrã. \v 12 Bãrãba Jesu ĩjãped̶ad̶ara dãrãbʌdaa. Maʌ̃ bẽrã id̶ira bãrãra Ãcõrẽ bed̶ea jaradiabadada b̶ead̶ida panasid̶aa. Mãwãmĩna Ãcõrẽ bed̶eara mãcua adua panʌ bẽrã poya bia jaradiad̶acaa. Ab̶aʌba bãrãa Ãcõrẽ bed̶ead̶ebema cawaichaara b̶ʌda wayacusa jaradiaida b̶ʌa jub̶a dawabʌrʌ quĩrãca. Bãrãra warra zaque quĩrãca b̶ea bẽrã djico cod̶i cãyãbara jub̶adrʌ dod̶ida panʌa. \v 13 Jub̶a do b̶eara wad̶i djuburi qued̶ea bẽrã sãwã jipa oira adua b̶eaa. \v 14 Baribʌrʌ djico zareara drõãrã iteaa. Ãdjirãba Ãcõrẽ bed̶ea quĩrãcuita crĩcha panʌneba cawa panʌa cãrẽda biada idjab̶a cãrẽda cadjiruada. \c 6 \p \v 1-2 Maʌ̃ bẽrã nocod̶aa wãnia Critoda biara cawad̶i carea. Dadjirãba idjid̶ebema naãrã cawaped̶ad̶a awa jaradiad̶aẽ́a. Wayacusa jaradiad̶aẽ́a cadjirua o panʌ carea beud̶ida panʌda, cadjirua igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶ida panʌda, Ãcõrẽ ĩjãninebemada, borocued̶id̶ebemada, djabarã ʌ̃rʌ̃ jʌwa b̶ʌd̶id̶ebemada, beud̶arã ʌ̃rẽbad̶id̶ebemada, idjab̶a Ãcõrẽba cawa od̶arã ewariza bia mĩgad̶id̶ebema sid̶a. \v 3 Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, jũma maʌ̃gʌd̶ebemada wayacusa jaradiad̶i cãyãbara dadjirãra nocod̶aa wãnia Critoda biara cawad̶i carea. \p \v 4 Ʌ̃cʌrʌba wãrã bed̶eara cawa panasid̶aa. Ãcõrẽba dia b̶ʌ carea b̶ʌsrid̶a panasid̶aa. Idji Jaured̶eba ne edasid̶aa. \v 5 Idji bed̶ea bio bia b̶ʌda, idji ʌb̶ʌa nocoarebema ewarid̶e unubi sid̶a cawa panasid̶aa. \v 6 Ãdjirãba Critoda igaraped̶ad̶a bẽrã wayacusa poya jẽda idjimaa zed̶aẽ́a. Zesid̶ara Ãcõrẽ Warra wayacusa crud̶e cachibʌda quĩrãca idjid̶ebemada jũmarãa biẽ́ bed̶eabid̶ia. \p \v 7 Cue zebʌrʌza egoroba dobaria. Maʌ̃ba egoro biad̶e ne ud̶ara dji ud̶a itea bia zaubaria. Ãcõrẽba maʌ̃ ẽjũãra bia jarabaria. Crito igaraẽ́ b̶eara maʌ̃ ẽjũã quĩrãca panʌa. \v 8 Baribʌrʌ cue zed̶acarea ʌrʌda, chirua cadjirua sid̶a tunuibʌrʌ, maʌ̃ egorora biẽ́ b̶ʌa. Ãcõrẽba maʌ̃ ẽjũãra biẽ́ jaraped̶a jĩrũare jũma babueya. Crito igara b̶eara maʌ̃ ẽjũã cadjirua quĩrãca panʌa. \p \v 9 Djabarã, daira mãwã bed̶ea panʌmĩna cawa panʌa Ãcõrẽba bãrãra ẽdrʌ edad̶a bẽrã o biad̶e wãbʌdada. \v 10 Ãcõrẽra jipa b̶ʌ bẽrã bãrãba bia o panʌra idjab̶a idji quĩrĩã panʌra quĩrãdoaẽ́a. Idji ẽberãrã careba panʌneba unubisid̶aa idjira quĩrĩã panʌda. Id̶i bid̶a careba panʌa. \v 11 Daiba quĩrĩã panʌa bãdjiza mãwã o pananida ab̶a beubʌdad̶aa. Mãwãbʌrʌ bãrãba Ãcõrẽneba edad̶i carea jʌ̃ã panʌra jũma edad̶ia. \v 12 Daiba quĩrĩãnaẽ́a bãrãra coa b̶ead̶ida, ãtebʌrʌ quĩrĩã panʌa bãrãra dewararã djabarã quĩrãca b̶ead̶ida. Ãdjirãba Critoda ĩjã panʌ bẽrã idjab̶a jũma droa panʌ bẽrã, Ãcõrẽba diai jarad̶ara jũma edad̶ia. \s1 Ãcõrẽba bed̶ea b̶ʌd̶ara wãrãda oya \p \v 13 Ãcõrẽ cãyãbara dji dromaara b̶ʌda neẽ́a. Maʌ̃ bẽrã Abrahaʌ̃ ume bed̶ea b̶ʌsid̶e ara idji trʌ̃neba wãrãda carebayad̶a asia. \v 14 Nãwã jarasia: “Wãrãda mʌ̃a bʌra carebaya idjab̶a bʌd̶eba zocãrã yõbiya.”\f + \fr 6:14 \ft Genesi 22:17.\f* \v 15 Abrahaʌ̃ba jũma droa b̶ʌd̶eba jʌ̃ã b̶aped̶a Ãcõrẽba warra diai jarad̶ada unusia. \p \v 16 Ẽberãrãba wãrãneba jarabʌdad̶e ãdji cãyãbara dji dromaara b̶ʌ trʌ̃neba mãwã jarabadaa. Maʌ̃ne ni ab̶aʌba poya sewaad̶a ad̶acaa. \v 17 Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽba ebud̶a cawabi quĩrĩãsia idjia diai jarad̶a edad̶i ẽberãrãba maʌ̃ra wãrãda edad̶ida idjab̶a idjia crĩcha b̶ʌ quĩrãca wãrãda obarida. Maʌ̃ carea ara idji trʌ̃neba diayad̶a asia. \v 18 Ãcõrẽra sewa oca bẽrã idjia diai jarad̶ara wãrãda diaya idjab̶a idji trʌ̃neba jarad̶ara quĩrã awara oẽ́a. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽba dadjirã waga b̶amãrẽã jʌrʌsid̶aa. Idjia jarad̶ara wãrãda oida cawa panʌ bẽrã dadjirãba poya sozarra ĩjã panania. Maʌ̃ba Jesud̶eba edad̶i carea jʌ̃ã panʌra quenab̶arid̶aẽ́a. \v 19-20 Dadjia jʌ̃ã panʌra wãrãda edad̶ida cawa panʌa. Maʌ̃ba dadjirãra careba b̶ʌa bio ĩjã pananamãrẽã anclaba barco ero ũmabari quĩrãca. Dadjia jʌ̃ã panʌra wãrãda edad̶ida cawa panʌa Jesura bajãnaa dadjirã na wãna bẽrã. Idjira Ãcõrẽ ded̶e wuaba eatʌ jira b̶ʌ ed̶aare wãsia dadjirã carebai carea. Mama idjira dadjirã Sacerdote dji Dromada b̶esia Melquisedé b̶ad̶a quĩrãca. Ewariza mãwã b̶ʌa. \c 7 \s1 Melquisedé \p \v 1 Maʌ̃ Melquisedéra Saleʌ̃ purud̶ebema boro basía idjab̶a Ãcõrẽ dji Dromaara b̶ʌ sacerdote basía.\f + \fr 7:1 \ft Genesi 14:17-20.\f* Maʌ̃ ewarid̶e Abrahaʌ̃ra ʌ̃cʌrʌ puru bororã ume djõped̶a jũma poyasia. Abrahaʌ̃ jẽda zebʌrʌd̶e Melquisedéba audiab̶arid̶e wãped̶a idjira bia jarasia Ãcõrẽba carebamãrẽã. \v 2 Maʌ̃be Abrahaʌ̃ba djõ b̶aped̶a jãrĩnanebemada Melquisedéa diasia. Die juachabʌrʌza ab̶a diasia. Melquisedé trʌ̃ba jara b̶ʌa “ẽberãrã boro jipa b̶ʌ.” Idjab̶a idjira Saleʌ̃nebema boro abadjid̶aa. Maʌ̃ trʌ̃ba jara b̶ʌa “necai b̶aid̶ebema boro.” \v 3 Ni ab̶aʌba adua panʌa Melquisedé zezara, dji papa sid̶a cairã basida. Adua panʌa idji ẽberãrã drõã naẽnabemara cairã basida. Idji tod̶ad̶ebemada, beud̶ad̶ebema sid̶a adua panʌa.\f + \fr 7:3 \ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ versículoda nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Melquisedéra zeza neẽ́ b̶ʌa, papa neẽ́ b̶ʌa, ẽberãrã drõã naẽnabema sid̶a neẽ́ b̶ʌa. Idji tod̶a ewari neẽ́ b̶ʌa, idji beud̶a ewari sid̶a neẽ́ b̶ʌa.”\f* Mãwã idjira Ãcõrẽ Warra quĩrãca ewariza sacerdotea. \p \v 4 ¡Melquisedéd̶ebemada bio crĩchad̶adua! Idjira wãrãda dji droma basía. Dadjirã drõã naẽnabema dji droma b̶ʌ Abrahaʌ̃ba djõ b̶aped̶a jãrĩnanebemada idjía diasia. Die juachabʌrʌza ab̶a diasia. \v 5 Mãwãnacarea Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶e jarasia jũma israelerãba edabʌdad̶ebemada Levid̶eba yõped̶ad̶a sacerdoterãa diad̶ida panʌda. Die edabʌdaza ab̶a diad̶ida panʌa. Israelerãra maʌ̃ sacerdoterã djabarãmĩna, ab̶ari Abrahaʌ̃neba yõped̶ad̶amĩna, mãwã diad̶ida panʌa. \v 6 Baribʌrʌ Melquisedéra Levid̶eba yõnaẽ́ basía. Mãwãmĩna Abrahaʌ̃ba jãrĩnanebemada idjía diasia. Die juachabʌrʌza ab̶a diasia. Maʌ̃ne Melquisedéba Abrahaʌ̃ra bia jarasia Ãcõrẽba carebamãrẽã. Mãwã osia Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a naẽna wãrãda carebayad̶a ad̶amĩna.\f + \fr 7:6 \ft Genesi 12:1-3.\f* \v 7 Jũmarãba cawa panʌa dji dromaara b̶ʌba dji ed̶aara b̶ʌra bia jarabarida Ãcõrẽba carebamãrẽã. \p \v 8 Israelerãba edabʌdad̶ebemada Levid̶eba yõped̶ad̶a sacerdoterãa diabadaa. Maʌ̃ sacerdoterã beud̶imĩna die edabʌdaza ãdjía ab̶a diabadaa. Baribʌrʌ Melquisedéra wad̶i zocai b̶ʌca b̶ʌa Ãcõrẽ bed̶eaba idjira beusida jaraẽ́ b̶ʌ bẽrã. Mãwã Abrahaʌ̃ba jãrĩnanebemada maʌ̃ beuca sacerdotea diasia. Die juachabʌrʌza ab̶a diasia. \v 9-10 Israelerãba die edabʌdad̶ebemada Levid̶eba yõped̶ad̶a sacerdoterãa ab̶a diabadaa. Baribʌrʌ Melquisedéba Abrahaʌ̃ audiab̶arisid̶e Abrahaʌ̃ wiuzaque Levira wad̶i neẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã dadjirãba nãwã jarad̶ida panʌa: Abrahaʌ̃ba die juachabʌrʌza Melquisedéa ab̶a diasid̶e idji wiuzaque Levid̶eba yõnirã bid̶a ara maʌ̃gʌda diasid̶aa. \p \v 11 Ãcõrẽba idji ley diasid̶e Levid̶eba yõped̶ad̶a sacerdoterãda b̶ʌsia israelerã maʌ̃ leyd̶eba pe eronĩbad̶amãrẽã. Naãrã Aaroʌ̃da sacerdote dji droma basía. Maʌ̃ sacerdoterãba o panʌneba ẽberãrãda poya jipa b̶ead̶ibara, ¿cãrẽ cãrẽã Aaroʌ̃ awara sacerdote Melquisedé quĩrãca b̶ʌda zeida b̶asi? \v 12 Maʌ̃ sacerdotera Levid̶eba yõped̶ad̶a sacerdoterã cacuabari b̶esia. Maʌ̃ bẽrã dji ley sid̶a awara b̶esia. \v 13 Jũma maʌ̃gʌba dadjirã Boro Jesud̶ebemada bed̶ea b̶ʌa. Idjira Levid̶eba yõnaẽ́ basía, ãtebʌrʌ Judad̶eba yõna basía. Maʌ̃ naẽna ni ab̶aʌ Judad̶eba yõnada sacerdote b̶ead̶aẽ́ basía. \v 14 Moiseba jaraca basía sacerdoterãra maʌ̃ ẽberãrãneba zed̶ida. Baribʌrʌ jũmarãba cawa panʌa dadjirã Boro Jesura Judad̶eba yõna basida. \p \v 15 Jũma mʌ̃a jarad̶ara ebud̶aara b̶ʌa naʌ̃da cawad̶ibʌrʌ: Levid̶eba yõped̶ad̶arã awara Jesuda sacerdoteda b̶esia Melquisedé b̶ad̶a quĩrãca. \v 16 Idjira sacerdoteda b̶eẽ́ basía leyba b̶ʌd̶a bẽrã. Leyba ab̶abe Levid̶eba yõped̶ad̶adrʌ b̶ʌbaria. Jesura sacerdoteda b̶esia idji ʌb̶ʌad̶eba beuca bẽrã. \v 17 Maʌ̃ carea Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: \q1 Bʌra ewariza sacerdoteda b̶aya Melquisedé b̶ad̶a quĩrãca.\f + \fr 7:17 \ft Salmo 110:4.\f* \m \v 18 Naãrã b̶ad̶a leyba ni ab̶aʌda carebad̶aẽ́ bẽrã Ãcõrẽba ãyã b̶ʌsia. \v 19 Maʌ̃ leyba ni ab̶a bid̶a jipa b̶ʌẽ́ basía. Maʌ̃ ley cãyãbara Ãcõrẽba ne biara b̶ʌda diasia dadjirã carebai carea. Maʌ̃gʌd̶eba dadjirãra Ãcõrẽ caita wãbadaa. \p \v 20-21 Ãcõrẽba dji naãrã panana sacerdoterã b̶ʌsid̶e ewariza b̶ead̶ida jaraẽ́ basía. Baribʌrʌ Ãcõrẽba Jesura sacerdoteda b̶ʌsid̶e wãrãneba jarasia ewariza mãwã b̶aida. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: \q1 Dadjirã Boroba wãrãneba jarasia bʌra ewariza sacerdoteda b̶aida Melquisedé b̶ad̶a quĩrãca.\f + \fr 7:20-21 \fq Melquisedé b̶ad̶a quĩrãca.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* Idjia jarad̶ara quĩrã awara oẽ́a. \m \v 22 Maʌ̃gʌra Ãcõrẽba wãrãneba jarad̶a bẽrã dadjirãba cawa panʌa Ãcõrẽba Jesud̶eba dadjirã ume bed̶ea b̶ʌd̶ara wãrãda oida. Maʌ̃ bed̶ea b̶ʌd̶ara idjia naãrã diad̶a ley cãyãbara biara b̶ʌa. \p \v 23 Naãrã b̶ead̶a sacerdoterãra beubadjid̶aa. Ab̶a jaid̶asira idjia o b̶ad̶ara waa poya oẽ́ bẽrã idji cacuabari dewarada b̶ebadjia. Mãwã zocãrãda sacerdote basid̶aa. \v 24 Baribʌrʌ Jesura beuca bẽrã ewariza sacerdote baya. \v 25 Maʌ̃ bẽrã idjid̶eba Ãcõrẽmaa zebʌdara jũma poya ẽdrʌ edaya ewariza zocai b̶ead̶amãrẽã. Idjira beuca bẽrã ewariza dadjirã carea Ãcõrẽa bed̶ea djuburiabaria. \p \v 26 Dadji Sacerdote dji Droma Jesuba cadjiruara ocaa, ne jũmane jipa b̶ʌa. Ãcõrẽba idjira bia unu b̶ʌa. Cadjirua obadarã tãẽnabemada ãyã b̶ʌped̶a bajãne dji dromada b̶ʌsia. Maʌ̃ bẽrã ne jũmane dadjirãra poya carebaya. \v 27 Idjia ocaa dewararã sacerdote dji dromarãba ewariza obada quĩrãca. Maʌ̃ sacerdoterãba ara ãdjia cadjirua oped̶ad̶a carea naãrã Ãcõrẽa animarãda babue diabadaa. Maʌ̃bebʌrʌ dewara animarãda babue diabadaa ẽberãrãba cadjirua oped̶ad̶a carea. Baribʌrʌ Jesuba animarã babue diabʌrʌ quĩrãca ara idjida idu beabisia ẽberãrãba cadjirua obada carea. B̸arima ab̶a mãwã od̶aba cadjiruara jũma sʌgʌsia. \v 28 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba ẽberãrã ne jũmane jipaẽ́ b̶eada b̶ʌbaria sacerdote dji dromarãda b̶ead̶amãrẽã. Baribʌrʌ maʌ̃ ley diad̶acarea Ãcõrẽba wãrãneba jarasia idji Warrara ewariza Sacerdote dji Dromada b̶aida. Mãwã idji Warrara b̶ʌsia dadjirã carea sacerdote arid̶e b̶ʌda b̶emãrẽã. \c 8 \s1 Jesu dadjirã Sacerdote dji Dromaa \p \v 1 Dji crĩcha droma daiba jara panʌra naʌ̃gʌa: dadjirã Sacerdote dji Dromada bajãne Ãcõrẽ bugue biya quiru jʌwa araare chũmʌa. \v 2 Bajãne Ãcõrẽ de dji wãrã arad̶e idjira sacerdotea. Maʌ̃ dera ẽberãba od̶aẽ́a, ãtebʌrʌ dadjirã Boro Ãcõrẽba od̶aa. \p \v 3 Sacerdote dji dromarãda Ãcõrẽba jũma b̶ʌbaria idjía ne diad̶amãrẽã idjab̶a animarãda babue diad̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã Jesucrito bid̶a ne diaida b̶asia. \v 4 Idjida naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌbara sacerdote baẽ́ bacasia naʌ̃ ẽjũãne sacerdoterã bara bẽrã. Maʌ̃ sacerdoterãba Ãcõrẽa ne diabadaa idji leyd̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca. \v 5 Sacerdoterãba o panʌneba unubibadaa bajãne sãwãbʌrʌ b̶ʌda. Maʌ̃ carea Moiseba Ãcõrẽ wua de oi naẽna Ãcõrẽba idjía nãwã jarasia: “Jũma daucha od̶adua mʌ̃a naʌ̃ eyad̶e unubid̶a quĩrãca.”\f + \fr 8:5 \ft Exodo 25:40.\f* \v 6 Baribʌrʌ Jesu dadjirã Sacerdote dji Dromaba bajãne o b̶ʌra sacerdoterãba naʌ̃ ẽjũãne o panʌ cãyãbara biara b̶ʌa. Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽba Jesud̶eba bed̶ea b̶ʌd̶ara biara b̶ʌa Moised̶eba bed̶ea b̶ʌd̶a cãyãbara. Mãwã biara b̶ʌa maʌ̃ bed̶ea b̶ʌsid̶e Ãcõrẽba ẽberãrãra biara carebayad̶a ad̶a bẽrã. \v 7 Ãcõrẽba Moised̶eba naãrã bed̶ea b̶ʌd̶aba wãrãda carebad̶abara waya dewara bed̶eada b̶ʌẽ́ bacasia. \v 8 Baribʌrʌ Ãcõrẽba Moised̶eba bed̶ea b̶ʌd̶ara ẽberãrãba jũma oped̶ad̶aẽ́ bẽrã idjia bed̶ead̶e panʌda unusia. Maʌ̃ carea nãwã jarasia: \q1 Jũmarã Boroba nãwã jara b̶ʌa: “Ewari ab̶a mʌ̃a israelerã ume, Judad̶ebemarã ume bid̶a bed̶ea djiwid̶ida b̶ʌya. \q1 \v 9 Maʌ̃ bed̶ea djiwid̶ira bãrã drõã naẽnabemarã ume bed̶ea b̶ʌd̶a quĩrãca b̶aẽ́a. \q1 Bãrã drõã naẽnabemarã ume bed̶ea b̶ʌsia Egiptod̶eba quĩrãcuita waga ẽdrʌ enesid̶e.\f + \fr 8:9 \fq Quĩrãcuita waga ẽdrʌ enesid̶e.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Jʌwa jidaped̶a ẽdrʌ enesid̶e.”\f* \q1 Baribʌrʌ wãrãda ĩjãped̶ad̶aẽ́ bẽrã mʌ̃a ãdjirãra igarasia.” Mãwã jara b̶ʌa jũmarã Boroba. \q1 \v 10 Idjab̶a jũmarã Boroba nãwã jara b̶ʌa: “Nocoarebema ewarid̶e mʌ̃a bed̶ea djiwid̶ida israelerã ume nãwã b̶ʌya: \q1 mʌ̃ leyra ãdjirã crĩchad̶e, ãdjirã sod̶e bid̶a b̶ʌya. \q1 Mʌ̃ra ãdjirã Ãcõrẽ baya, idjab̶a ãdjirãra mʌ̃ puru baya. \q1 \v 11 Maʌ̃ne jũmarãba mʌ̃ra cawa panania. Dji ed̶aara b̶eaba, dji dromarã bid̶a cawa panania. \q1 Maʌ̃ bẽrã ni ab̶aʌba idji druad̶ebemarãa, idji ẽberãrãa bid̶a waa jaradiad̶aẽ́a mʌ̃ jũmarã Boroda cawad̶amãrẽã. \q1 \v 12 Ãdjirãba biẽ́ oped̶ad̶ara mʌ̃a jũma quĩrãdoaya. Ãdjirãba cadjirua oped̶ad̶ara mʌ̃a waa crĩcha b̶aẽ́a.”\f + \fr 8:12 \ft Jeremia 31:31-34.\f* \m \v 13 Ãcõrẽba bed̶ea djiwid̶i b̶ʌyad̶a asid̶e cawabisia idjia naãrã bed̶ea b̶ʌd̶ara dji drõãda. Dji drõã bẽrã dãrãẽ́ne ãyã b̶ʌya.\f + \fr 8:13 \fq Dãrãẽ́ne ãyã b̶ʌya.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Dãrãẽ́ne nẽbaya.”\f* \c 9 \s1 Ãcõrẽ de naʌ̃ ẽjũãnebema idjab̶a bajãnebema \p \v 1 Ãcõrẽ israelerã ume naãrã bed̶ea b̶ʌsid̶e jarasia idji wua deda naʌ̃ ẽjũãne od̶ida panʌda, maʌ̃ ded̶e sãwã od̶ida panʌ sid̶a. \v 2 Maʌ̃ de od̶aped̶a dji nocoarebema dejãra “Ãcõrẽ itea b̶ʌ dejã” abadjid̶aa. Maʌ̃ dejãne ĩbĩrãda, mesa sid̶a b̶asia. Paʌ̃ Ãcõrẽ quĩrãpita b̶ʌd̶a sid̶a b̶asia. \v 3 Dji ed̶aara b̶ʌ dejãne wuaba eatʌ jira b̶asia. Maʌ̃gʌ dejãra “Ãcõrẽ itea biara b̶ʌ dejã” abadjid̶aa. \v 4 Quera bá diabadada mama b̶asia. Maʌ̃ra oroba jũma bʌrá b̶asia. Ãcõrẽ baurude sid̶a b̶asia. Maʌ̃ sid̶a oroba jũma bʌrá b̶asia. Eped̶eco jũgurua oro od̶ada manába bira b̶ʌda maʌ̃ bauruded̶e ed̶a b̶asia.\f + \fr 9:4 \ft Exodo 16:33.\f* Aaroʌ̃ bacuru tununa sid̶a ed̶a b̶asia.\f + \fr 9:4 \ft Numero 17:1-10.\f* Ãcõrẽba diad̶a ley mõgara pewed̶ead̶e b̶ʌd̶a sid̶a ed̶a b̶asia.\f + \fr 9:4 \ft Exodo 25:16.\f* \v 5 Baurude ʌ̃rʌ̃ bajãnebema nezoca quĩrãca i bara panʌda umé panasid̶aa. Ãdji iba dji baurude ʌ̃rʌ̃ cob̶ʌra jũãtrʌ eropanasid̶aa.\f + \fr 9:5 \ft Exodo 25:17-22.\f* Ãdji panʌmaa Ãcõrẽ quĩrãwãrẽã dorrodorroada zebadjia. Maʌ̃ baurude ʌ̃rʌ̃ cob̶ʌmaa sacerdoteba oa jĩãpobʌrʌd̶e Ãcõrẽba ẽberãrãba cadjirua oped̶ad̶ara quĩrãdoabadjia. Maʌ̃gʌd̶ebemada ara nawena daiba naʌ̃ cartad̶e jũma jaradiad̶aẽ́a.\fig Hebreo 9:1-10|src="HK00257B.TIF" size="span" ref="Hebrews 9:2" \fig* \p \v 6 Jũma maʌ̃gʌ pãrãped̶ad̶acarea sacerdoterãra ewariza dji nocoarebema dejãne ed̶a wãbadjid̶aa ãdjia Ãcõrẽ itea od̶ida panʌra jũma od̶i carea. \v 7 Baribʌrʌ dji ed̶aara b̶ʌ dejãne ab̶abe sacerdote dji dromadrʌ poaza b̶arima ab̶a ed̶a wãbadjia. Ed̶a wãbʌrʌd̶e idjia cadjirua od̶a carea idjab̶a ẽberãrãba adua panʌneba cadjirua oped̶ad̶a carea bid̶a animarã oada Ãcõrẽ quĩrãpita jĩãpoi carea edebadjia.\f + \fr 9:7 \ft Levitico 16:1-34.\f* \v 8 Maʌ̃neba Ãcõrẽ Jaureba cawabi b̶asia ẽberãrãra wad̶i Ãcõrẽ de bajãne b̶ʌd̶e poya ed̶a wãnaẽ́da. Sacerdoterãba wad̶i Ãcõrẽ de naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌd̶e ne od̶ida panʌmisa mãwã b̶asia. \v 9 Naʌ̃ ewarid̶e jũma maʌ̃gʌba cawabi b̶ʌa Ãcõrẽa ne dia panʌneba idjab̶a animarã babue dia panʌneba bid̶a dji mãwã o b̶ea crĩchara poya jipa b̶ʌẽ́da. \v 10 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba ab̶abe cawabisia cãrẽda cod̶ida panʌda, cãrẽda dod̶ida panʌda, idjab̶a Ãcõrẽba sʌgʌbi b̶ʌra sãwã sʌgʌd̶ida panʌda. Jũma maʌ̃gʌra naʌ̃ djarad̶e obadjid̶aa ab̶a Ãcõrẽba jũma quĩrã awara obʌrʌd̶aa. \p \v 11 Baribʌrʌ Critora zesia dadjirã Sacerdote dji Droma bai carea. Jũma ne bia naʌ̃ ewarid̶e b̶ʌda idjia dadjirãa dia b̶ʌa.\f + \fr 9:11 \fq Jũma ne bia naʌ̃ ewarid̶e b̶ʌda.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Jũma ne bia zeida b̶ʌda.”\f* Idjira Ãcõrẽ de bajãne b̶ʌd̶e dadjirã carea ne o b̶ʌa. Maʌ̃ dera dji araa. Ãcõrẽ de naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌ cãyãbara biara b̶ʌa. Ẽberãba od̶aẽ́a; naʌ̃ ẽjũãnebemaẽ́a. \v 12 Critora Ãcõrẽ de bajãne b̶ʌd̶e dji ed̶aara b̶ʌ dejãne b̶arima ab̶a ed̶a wãsia. Maʌ̃ dejãra “Ãcõrẽ itea biara b̶ʌ dejã” abadaa. Wãsid̶e chiwatu oada, paca zaque oa sid̶a Ãcõrẽ quĩrãpita jĩãpoi carea edeẽ́ basía. Ãtebʌrʌ ara idji oada edesia. B̸arima ab̶a mãwã od̶aba dadjirãra ẽdrʌ b̶ʌsia ewariza bed̶ea neẽ́ b̶ead̶amãrẽã. \v 13 Sacerdoteba paca dji umaquĩrã oada, chiwatu oada, paca zaque wẽrã babue diad̶a pora sid̶a ẽberãrã ʌ̃rʌ̃ jĩãpobaria. Maʌ̃ba ẽberãrã Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ b̶ead̶ara naʌ̃ djarad̶e bia b̶ʌbaria. \v 14 Mãwã baibʌrʌ, ¿Crito oaba dadjirãra biara b̶ʌẽ́ca? Critora cadjirua neẽ́ b̶asia. Ãcõrẽ Jaure beucaba carebad̶a bẽrã ara idjida idu beabisia animarã Ãcõrẽa babue diabʌrʌ quĩrãca. Cadjirua o panʌ carea dadjirãra beud̶ida panasid̶aa. Baribʌrʌ Critoba ara idjida idu beabid̶a bẽrã dadjirãba cadjirua oped̶ad̶ara Ãcõrẽba quĩrãdoaped̶a dadjirã crĩchara jipa b̶ʌsia. Mãwã Ãcõrẽ zocai b̶ʌra dadjirãba poya ĩjãnia. \p \v 15 Ãcõrẽba naãrã bed̶ea b̶ʌd̶ad̶eba panasid̶ad̶e ẽberãrãba cadjiruada obadjid̶aa. Baribʌrʌ Critodrʌ beusia ãdjia cadjirua obadad̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌi carea. Critora beud̶a bẽrã idjid̶eba Ãcõrẽba bed̶ea djiwid̶ida b̶ʌsia. Mãwã Ãcõrẽba ne jũma bia jõca diai jarad̶ara idjia trʌ̃narãba Critod̶eba poya edad̶ia. \p \v 16 Naʌ̃ quĩrãca b̶ʌa: ẽberãba cartad̶e b̶ʌbaria idji beud̶acarea caiba idjia erob̶ʌra edaida. Baribʌrʌ dji edaida b̶ʌba dji bed̶ea b̶ʌd̶ara wãrãda beusida acʌbiẽ́bʌrʌ, poya edaẽ́a. \v 17 Dji bed̶ea b̶ʌd̶a wad̶i zocai b̶ʌmisa dji edaida b̶ʌba maʌ̃ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌra poya edaẽ́a. Ab̶abe beud̶acareabʌrʌ poya edaya. \v 18 Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽba israelerã ume naãrã bed̶ea b̶ʌsid̶e animarã oada erozoasia. Maʌ̃ba cawabisia ãdjirãba maʌ̃ bed̶ea b̶ʌd̶ara ĩjã od̶ida panasid̶ada. \v 19 Maʌ̃ra nãwã b̶asia: Ãcõrẽba diad̶a leyra Moiseba naãrã ẽberãrãa jũma jarasia. Maʌ̃be paca zaque oada, chiwatu oa sid̶a baidod̶aa puerasia. Hisopo bacuru jʌwated̶e oveja cara purea od̶ada jʌ̃ped̶a oad̶e b̶eguea edasia. Maʌ̃ oaba idjia Ãcõrẽba diad̶a ley cartara, ẽberãrã sid̶a jĩãposia. \v 20 Jĩãpobʌrʌd̶e nãwã jarasia: “Naʌ̃ oaba jara b̶ʌa Ãcõrẽ bãrã ume bed̶ea b̶ʌd̶ara jũma ĩjã od̶ida panʌda.”\f + \fr 9:20 \ft Exodo 24:8.\f* \v 21 Ara maʌ̃ quĩrãca Moiseba Ãcõrẽ wua dera, jũma maʌ̃ ded̶e ed̶a b̶ea sid̶a oaba jĩãposia. \v 22 Wãrãda Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba jara b̶ʌa berara ne jũmada oaba jĩãpoida b̶ʌda Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶amãrẽã. Oada erozoaẽ́bʌrʌ dadjia cadjirua oped̶ad̶ara Ãcõrẽba quĩrãdoaẽ́a. \s1 Crito oaba dadjia cadjirua od̶ara jũma sʌgʌbaria \p \v 23 Ãcõrẽ wua dera, maʌ̃ ded̶e ed̶a b̶ea sid̶a Ãcõrẽ de bajãne b̶ʌ zaca b̶asia. Jũma maʌ̃gʌra animarã oaba jĩãpoida b̶asia Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶amãrẽã. Baribʌrʌ Ãcõrẽ de bajãne b̶ʌra, maʌ̃ ded̶e ed̶a b̶ea sid̶a animarã oa cãyãbara oa biara b̶ʌba jĩãpoida b̶asia. \v 24 Critoba idji oara Ãcõrẽ de ẽberãba od̶ad̶e ed̶a edeẽ́ basía, maʌ̃gʌra ab̶abe Ãcõrẽ de ara bajãne b̶ʌ zaca b̶ad̶a bẽrã. Critoba idji oara bajãnebʌrʌ Ãcõrẽ quĩrãpita edesia. Id̶ira mama dadjirã carea Ãcõrẽa quĩrã djuburia iwid̶i b̶ʌa. \v 25 Idjira bajãnaa wãẽ́ basía idji oada b̶arima zocãrã jĩãpoi carea naʌ̃ ẽjũãnebema sacerdote dji dromaba poaza Ãcõrẽ itea biara b̶ʌ dejãne obari quĩrãca. \v 26 Mãwã b̶ad̶abara naʌ̃ ẽjũã od̶ad̶eba ʌ̃taa Critora b̶arima zocãrã beuida b̶acasia. Baribʌrʌ naʌ̃ jĩrũarebema ewarid̶e zeped̶a ara idjida idu beabisia. B̸arima ab̶a mãwã od̶aba dadjirãba cadjirua oped̶ad̶ara jũma ãyã b̶ʌsia. \v 27 Jũmarãda b̶arima ab̶a beud̶ia. Mãwãnacarea Ãcõrẽba cawa oya. \v 28 Ara maʌ̃ quĩrãca Critoba b̶arima ab̶a ara idjida idu beabisia zocãrãba cadjirua oped̶ad̶ara ãyã b̶ʌi carea. Idjira wayacusa zeya, baribʌrʌ maʌ̃ne dadjirãba cadjirua obadara ãyã b̶ʌi carea zeẽ́a. Ãtebʌrʌ zeya idji jʌ̃ã b̶eara ẽdrʌ edai carea. \c 10 \p \v 1 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba jũma ne bia Critod̶eba zeid̶ebemada jarijaria unubi b̶ʌa. Maʌ̃ ne biara leyba diacaa. Maʌ̃ bẽrã poaza Ãcõrẽa animarã babue diad̶e wãbadara leyba poya jipa b̶ʌcaa. \v 2 Leyba ãdjirãra wãrãda jipa b̶ʌd̶abara, waa animarãra babue diad̶e wãnaẽ́ bacasia. Animarã babue dia panʌneba wãrãda cadjirua neẽ́ panenabara, waa crĩchad̶aẽ́ bacasia idji quĩrãpita bed̶ead̶e panʌda. \v 3-4 Baribʌrʌ paca dji umaquĩrã oaba, chiwatu oa bid̶a cadjiruara poya ãyã b̶ʌca bẽrã, poaza animarã babue dia panʌneba quĩrãnebabi b̶ʌa ãdjia cadjirua obadada. \v 5 Maʌ̃ carea Crito naʌ̃ ẽjũãnaa zesid̶e idjia Ãcõrẽa nãwã jarasia: \q1 Bʌa animarãra bʌ́a babue diad̶ida quĩrĩãẽ́ b̶ʌa. Ne diad̶i sid̶a quĩrĩãẽ́ b̶ʌa. Bʌa mʌ̃́a cacua diad̶adrʌ quĩrĩã b̶ʌa. \q1 \v 6 Ãdji cadjirua carea animarã babue diabʌdad̶e, ne diabʌdad̶e bid̶a bʌra b̶ʌsrid̶a b̶acaa. \q1 \v 7 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a jarasia: Ãcõrẽ, mʌ̃ra nama b̶ʌa bʌa quĩrĩã b̶ʌda oi carea. \q1 Bʌ Bed̶ead̶e mʌ̃nebemada mãwã b̶ʌ́ b̶ʌa.\f + \fr 10:7 \ft Salmo 40:6-8.\f* \m \v 8 Critoba naãrã jarasia Ãcõrẽba quĩrĩãẽ́ b̶ʌda ẽberãrãba ãdji cadjirua carea animarãda idjía babue diad̶ida idjab̶a ne diad̶ida. Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba mãwã obi b̶ʌmĩna, maʌ̃neba Ãcõrẽra b̶ʌsrid̶a b̶acaad̶a asia. \v 9 Maʌ̃be Critoba Ãcõrẽa nãwã jarasia: “Mʌ̃ra nama b̶ʌa bʌa quĩrĩã b̶ʌda oi carea.” Maʌ̃ba cawabi b̶ʌa naãrã Ãcõrẽba animarã babue diabi b̶ad̶ara Critoba ãyã b̶ʌsida. Maʌ̃ cacuabari ara idjida idu beabid̶a bẽrã idjidrʌ b̶esia. \v 10 Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌra Jesucritoba jũma osia. Ara idjida idu beabisia. B̸arima ab̶a mãwã od̶aba dadjirãra ewariza Ãcõrẽ itea bia b̶ʌsia. \p \v 11 Sacerdoterãba ewariza Ãcõrẽ itea ne obadaa idjab̶a animarãra babue diabadaa. Mãwãmĩna maʌ̃gʌba cadjiruara ãyã b̶ʌcaa. \v 12 Baribʌrʌ Jesucritoba cadjirua carea ara idjida idu beabisia. B̸arima ab̶a mãwã od̶aba jũma cadjiruara ãyã b̶ʌsia. Maʌ̃be Ãcõrẽ jʌwa araare chũmesia. \v 13 Mama jʌ̃ã b̶ʌa ab̶a Ãcõrẽba jũma idji ume dji quĩrũra idji jʌwaed̶a b̶ʌbʌrʌd̶aa.\f + \fr 10:13 \fq Idji jʌwaed̶a b̶ʌbʌrʌd̶aa.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Idji jĩrũ edre b̶ʌbʌrʌd̶aa.”\f* \v 14 Critoba ara idjida idu beabisia. Mãwã b̶arima ab̶a od̶aba jũma Ãcõrẽ itea b̶eara jipa b̶ʌsia. Maʌ̃ jipa b̶ʌd̶ara ewariza b̶aya. \v 15 Ãcõrẽ Jaure bid̶a ab̶arida dadjirãa cawabi b̶ʌa. Naãrã jarasia: \q1 \v 16 Jũmarã Boro Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: “Nocoarebema ewarid̶e mʌ̃a bed̶ea djiwid̶ida israelerã ume nãwã b̶ʌya: mʌ̃ leyra ãdjirã crĩchad̶e, ãdjirã sod̶e bid̶a b̶ʌya.”\f + \fr 10:16 \ft Jeremia 31:33.\f* \m \v 17 Maʌ̃are nãwã jarasia: \q1 Ãdjirãba biẽ́ oped̶ad̶ara mʌ̃a jũma quĩrãdoaya. Ãdjirãba cadjirua oped̶ad̶ara mʌ̃a waa crĩcha b̶aẽ́a.\f + \fr 10:17 \ft Jeremia 31:34.\f* \m \v 18 Critod̶eba Ãcõrẽba dadjirã cadjiruara jũma quĩrãdoad̶a bẽrã, waa dadjirã cadjirua carea idjía ne diad̶iẽ́ panʌa. \s1 Jesucritod̶eba dadjirãra Ãcõrẽ caita poya wãnia \p \v 19 Maʌ̃ bẽrã djabarã, Ãcõrẽ itea biara b̶ʌ dejãne ed̶a wãbʌda quĩrãca naʌ̃ ewarid̶e Jesucrito oad̶eba dadjirãra Ãcõrẽ caita ne wayaa neẽ́ wãnida panʌa. \v 20 Maʌ̃ dejãne wua eatʌ jira b̶ʌ cõãbʌrʌ quĩrãca Jesucritoba idji beud̶ad̶eba o djiwid̶ida jarisia dadjirã Ãcõrẽ caita poya wãnamãrẽã. Maʌ̃ od̶e wãbʌrʌra ewariza Ãcõrẽ ume zocai b̶aya. \v 21 Dadjirãba Sacerdote dji Dromada bajãne eropanʌa. Idjia Ãcõrẽ ẽberãrãra jũma carebabaria. \v 22 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽ caita wãnadrʌ. Critoba dadjirã crĩcha cadjirua b̶ad̶ada jipa b̶ʌsia dadjirã so idji oaba jĩãpobʌrʌ quĩrãca. Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ʌsia dadjirã cacuara baido pãpãrã quiruba sʌgʌd̶a quĩrãca. Maʌ̃ bẽrã crĩcha ab̶a panʌneba idjab̶a wãrãda ĩjã panʌneba Ãcõrẽ caita wãnida panʌa. \v 23 Ãcõrẽra bed̶ea ab̶a b̶ʌ bẽrã dadjirãba jʌ̃ã panʌra idjab̶a maʌ̃nebema jũmarãa jara panʌ sid̶a ni maãrĩ bid̶a quenab̶arid̶iẽ́ panʌa. \v 24 Jʌrʌd̶ida panʌa sãwã dji carebad̶ida biara dji quĩrĩãni carea idjab̶a ne biada od̶i carea. \v 25 Ãbaa dji jʌrebadara idu b̶ʌd̶iẽ́ panʌa ʌ̃cʌrʌba idu b̶ʌbada quĩrãca. Ãtebʌrʌ dji carebad̶ida panʌa biara ĩjãni carea. Dadjirã Boro Ãcõrẽba cawa oi ewarira dãrãẽ́ne zeida cawa panʌ bẽrã biara mãwã od̶ida panʌa. \fig Hebreo 6:19-20; 9:3; 10:20; Mateo 27:51|src="CN01843B.tif" size="span" ref="Hebrews 10:20" \fig* \p \v 26 Wãrã bed̶ea cawaped̶ad̶acarea ara dadjiareba cadjiruada o pananibʌrʌ, waa neẽ́a Ãcõrẽa diad̶i carea maʌ̃ cadjiruara quĩrãdoamãrẽã. \v 27 Mãwã o b̶ʌba ab̶abe ne wayaad̶eba jʌ̃ãida b̶ʌa Ãcõrẽba cawa omãrẽã. Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽba jũma idji ume dji quĩrũra tʌbʌ uruga nũmʌne b̶atabueya ewariza bá nũmamãrẽã. \v 28 Naẽna ab̶aʌba Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyda igarasira, maʌ̃ne ẽberã uméba wa ũbeaba jarasid̶ara wãrãda mãwã b̶ʌda, idjira ab̶ed̶a quĩrã djuburia neẽ́ beabadjid̶aa.\f + \fr 10:28 \ft Deuteronomio 17:2-6.\f* \v 29 Maʌ̃ba ¿sãwã crĩcha panʌ? ¿Ãcõrẽba idji Warra igarabadara wetara cawa oẽ́ca? Ãcõrẽba idji Warra oad̶eba bed̶ea djiwid̶ida b̶ʌsia dadjirãra idji itea bia b̶ʌi carea. Mãwãra Ãcõrẽ Warra oa erozoad̶a siriẽ́ b̶ʌda crĩchabadara ¿idjia wetara cawa oẽ́ca? Maʌ̃ awara Ãcõrẽ Jaureba idji biad̶eba dadjirãra careba b̶ʌa. Mãwãra Ãcõrẽ Jaure biẽ́ jarabadara ¿idjia wetara cawa oẽ́ca? \v 30 Dadjirãba cawa panʌa Ãcõrẽba nãwã jarasida: “Mʌ̃abʌrʌ cawa oya. Jũmarãa diaya ãdjirãba oped̶ad̶a quĩrãca.”\f + \fr 10:30 \ft Deuteronomio 32:35.\f* Idjab̶a nãwã jarasia: “Jũmarã Boro Ãcõrẽba idji ẽberãrãra cawa oya.”\f + \fr 10:30 \ft Deuteronomio 32:36.\f* \v 31 Ãcõrẽ zocai b̶ʌba dadjida cawa oibʌrʌ wãrãda bio minijĩchia b̶ʌa. \p \v 32 Quĩrãnebad̶adua bãrãba naãrã wãrã bed̶ea cawasid̶ad̶e sãwã panasid̶ada. Maʌ̃ ewarid̶e bãrã bia mĩgaped̶ad̶ara jũma droasid̶aa. \v 33 Ed̶aud̶e jũmarã quĩrãpita Crito carea biẽ́ jarasid̶aa idjab̶a biẽ́ osid̶aa. Ed̶aud̶e djabarã Crito carea bia mĩga panʌ ume bia mĩgasid̶aa. \v 34 Crito carea preso b̶ʌped̶ad̶ara bãrãba quĩrã djuburiasid̶aa. Idjab̶a bãrãba ne erob̶ead̶ara b̶ʌsrid̶a idu jãrĩbisid̶aa, cawa panʌ bẽrã maʌ̃ cãyãbara ne biara b̶ʌ jõcada bajãne eropanʌda. \v 35 Maʌ̃ bẽrã bãrãba Ãcõrẽ ĩjã panʌra igararãnadua. Ĩjã pananibʌrʌ, Ãcõrẽba bajãne ne biada waib̶ʌa diaya. \v 36 Bãrãba jũma droad̶ida panʌa. Mãwã Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌda od̶aped̶a idjia diai jarad̶ara jũma edad̶ia. \v 37 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: \q1 Dji zeida b̶ʌra dãrãẽ́ne zeya. Idjira wãrãda dãrãẽ́a. \q1 \v 38 Ẽberã jipa b̶ʌra mʌ̃ ĩjã b̶ʌd̶eba zocai b̶aya. Baribʌrʌ idjia ĩjã b̶ʌda igaraibʌrʌ, mʌ̃a idjira bia unuẽ́a.\f + \fr 10:38 \ft Habacuc 2:3-4.\f* \m \v 39 Ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ ĩjã panʌra igarad̶aped̶a aduad̶ia. Baribʌrʌ dadjirãra maʌ̃ ẽberãrã quĩrãca panʌẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ ĩjã panʌneba ewariza zocai panania. \c 11 \s1 Ãcõrẽ ĩjã b̶ʌd̶ebema \p \v 1 Dadjirãba Ãcõrẽda ĩjã panʌ bẽrã cawa panʌa dadjia jʌ̃ã panʌra wãrãda edad̶ida idjab̶a ununaẽ́ panʌ sid̶a wãrãda. \v 2 Dadji drõã naẽnabemarãba Ãcõrẽra ĩjã panana bẽrã Ãcõrẽba bia unusia. \p \v 3 Dadjirãba Ãcõrẽda ĩjã panʌ bẽrã cawa panʌa Ãcõrẽ bed̶eabʌrʌba naʌ̃ ẽjũãra, bajã sid̶a jũma osida. Mãwã dadjia ununacad̶eba idjia ne jũma dadjia unubadara osia. \p \v 4 Abelba Ãcõrẽda ĩjã b̶ad̶a bẽrã Caiʌ̃ba diad̶a cãyãbara ne biara b̶ʌda diasia. Ĩjãna bẽrã idjia diad̶ara Ãcõrẽba bia unuped̶a jarasia idjira jipa b̶ʌda. Abelera beud̶amĩna idjia wãrãda ĩjã b̶ad̶aba dadjirãa wad̶ibid̶a cawabi b̶ʌa Ãcõrẽra ĩjãnida panʌda.\f + \fr 11:4 \ft Genesi 4:3-5.\f* \p \v 5 Enocoba Ãcõrẽra ĩjã b̶ad̶a bẽrã beurãmãrẽã Ãcõrẽba zocai edesia. Ãcõrẽba eded̶a bẽrã idjira waa ununaẽ́ basía. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa Enoco edei naẽna Ãcõrẽba idjira bia unusida.\f + \fr 11:5 \ft Genesi 5:22-24.\f* \v 6 Baribʌrʌ Ãcõrẽ ĩjãẽ́ b̶ʌra Ãcõrẽba bia unucaa. Ãcõrẽmaa ze quĩrĩã b̶ʌba ĩjãida b̶ʌa Ãcõrẽra wãrãda b̶ʌda idjab̶a jũma idji jʌrʌbʌdara carebabarida. \p \v 7 Noéba wad̶i unuca zeid̶ebemada Ãcõrẽba idjía jarasia. Maʌ̃ra Noéba ĩjãsia. Ara maʌ̃da Ãcõrẽra waya b̶ad̶a bẽrã idji ẽberãrãra ẽdrʌ edai carea jãba dromada osia. Ãcõrẽda ĩjãna bẽrã Noéba cawabisia naʌ̃ ẽjũãne b̶eara dji cadjiruarãda. Noéba ĩjãna bẽrã Ãcõrẽba jipa unusia.\f + \fr 11:7 \ft Genesi capítulo 6–8.\f* \p \v 8 Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a jarasia idjia diai jarad̶a druad̶aa wãmãrẽã. Abrahaʌ̃ba Ãcõrẽra ĩjãna bẽrã sãma wãda adua b̶ʌmĩna idji druara ameped̶a wãsia.\f + \fr 11:8 \ft Genesi 12:1-5.\f* \v 9 Ãcõrẽra ĩjãna bẽrã idjira Ãcõrẽba diai jarad̶a druad̶e ãĩbema quĩrãca wua ded̶e b̶abadjia. Idji warra Isara, idji wiuzaque Jacobo sid̶a ara maʌ̃ quĩrãca panabadjid̶aa, Ãcõrẽba ãdjía bid̶a maʌ̃ druara diai jarad̶a bẽrã. \v 10 Abrahaʌ̃ra mãwã b̶abadjia, bajãne b̶ʌ puru jõcad̶aa wãi carea jʌ̃ã b̶ad̶a bẽrã. Maʌ̃ purura Ãcõrẽba bio crĩcha b̶aped̶a jũma osia. \p \v 11 Abrahaʌ̃ra drõãda b̶asia. Idji quima Sarara warra toca basía. Baribʌrʌ Abrahaʌ̃ba ĩjãsia Ãcõrẽba idjía warrara unubida. Ãcõrẽba diai jarad̶ara ĩjãna bẽrã warrada unusia.\f + \fr 11:11 \ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ versículora ebud̶a b̶ʌẽ́a. Nãwã traducida b̶ʌa: “Abrahaʌ̃ quima Sara bid̶a Ãcõrẽra ĩjãna bẽrã b̶iogoasia, warra tocamĩna idjab̶a djorada b̶ʌmĩna. Ãcõrẽba diai jarad̶ara wãrãda diaida ĩjãna bẽrã warra tosia.”\f* \v 12 Mãwã Abrahaʌ̃ra beuyama b̶ad̶amĩna idjid̶eba ẽberãrãra zocãrã yõsid̶aa chĩdau zocãrã b̶ʌ quĩrãca, pusa ĩbʌ poya juachaiẽ́ b̶ʌ quĩrãca. \p \v 13 Jũma nama trʌ̃ odjaped̶ad̶ara Ãcõrẽ ĩjã panʌda beusid̶aa. Mãwãmĩna Ãcõrẽba diai jarad̶ara ãdjirãba naʌ̃ ẽjũãne edad̶aẽ́ basía. Baribʌrʌ cawasid̶aa nocoarebema ewarid̶e idjia jũma diaida.\f + \fr 11:13 \fq Cawasid̶aa nocoarebema ewarid̶e idjia jũma diaida.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Maʌ̃gʌra tʌmʌba unusid̶aa.”\f* Maʌ̃ carea b̶ʌsrid̶asid̶aa idjab̶a ebud̶a jarasid̶aa naʌ̃ ẽjũãne ãdjirãra drua ãĩbemarãda, djãrã druad̶e pʌrrʌa b̶eada. \v 14 Mãwã jara panʌneba ebud̶a cawabisid̶aa ãdji drua arada edad̶i carea jʌ̃ã panʌda. \v 15 Ãdji ẽdrʌped̶ad̶a druada jẽda crĩchaped̶ad̶abara poya jẽda wãnida panacasid̶aa. \v 16 Baribʌrʌ drua biara b̶ʌ bajãne b̶ʌda quĩrĩã panasid̶aa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽra peracaa idjira ãdjirã Ãcõrẽ abʌdad̶e. Idjia puruda ãdjirã itea bajãne o erob̶ʌa. \p \v 17-18 Abrahaʌ̃ba wãrãda ĩjã b̶ʌ cawaya Ãcõrẽba jarasia idji warrada babue diamãrẽã. Abrahaʌ̃ba Ãcõrẽra ĩjã b̶ad̶a bẽrã idji warra Isara babue diad̶e wãsia. Baribʌrʌ maʌ̃ naẽna Ãcõrẽba idjía nãwã jarad̶oasia: “Bʌ warra Isad̶eba bʌ warrarãra zocãrã yõnia.”\f + \fr 11:17-18 \ft Genesi 21:12.\f* Ãcõrẽba mãwã jarad̶amĩna Abrahaʌ̃ba idji warra ab̶abe quiruda babue diai carea b̶asia. \v 19 Abrahaʌ̃ba crĩchasia idji warra Isa bead̶acarea Ãcõrẽba idjira poya ʌ̃rẽbabida. Wãrãda Ãcõrẽba Isa ʌ̃rẽbabibʌrʌ quĩrãca idu beabiẽ́ basía. Mãwã Abrahaʌ̃ba Isara zocai erob̶esia.\f + \fr 11:19 \ft Genesi 22:1-14.\f* \p \v 20 Isaba Ãcõrẽda ĩjã b̶ad̶a bẽrã idji warra Jacobora, Esaú sid̶a bia jarasia Ãcõrẽba nocoarebema ewarid̶e carebamãrẽã.\f + \fr 11:20 \ft Genesi 27:27-29; 39-40.\f* \p \v 21 Jacobo beuyama b̶asid̶e Ãcõrẽda ĩjã b̶ad̶a bẽrã idjia Jose warrarãra ab̶a ab̶a bia jarasia Ãcõrẽba carebamãrẽã. Maʌ̃be idji bardonane jida nũmʌba Ãcõrẽa bia bed̶easia.\f + \fr 11:21 \ft Genesi 48:1-20.\f* \p \v 22 Jose beuyama b̶asid̶e Ãcõrẽda ĩjã b̶ad̶a bẽrã israelerãra Egipto druad̶eba ẽdrʌd̶iad̶a asia. Ẽdrʌbʌdad̶e idji b̶ʌwʌrʌra Canaaʌ̃ druad̶aa joud̶e eded̶aduad̶a asia.\f + \fr 11:22 \ft Genesi 50:24-25.\f* \p \v 23 Moise tosid̶a ewarid̶e Egiptod̶ebema boroba israelerã warra umaquĩrã zaquerãda jũma quenabisia. Baribʌrʌ Moise djibarirãba Ãcõrẽda ĩjã panana bẽrã dji boroba jarad̶ara wayad̶aẽ́ basía. Moise tod̶acarea unusid̶aa idjira warra quĩrãwãrẽã b̶ʌda. Maʌ̃ bẽrã dji boroba bearãmãrẽã jed̶eco ũbea mẽrã eropanasid̶aa.\f + \fr 11:23 \ft Exodo 1:22d̶eba ab̶a 2:2d̶aa.\f* \p \v 24 Moiseba Ãcõrẽda ĩjã b̶ad̶a bẽrã drõã bad̶acarea quĩrĩãẽ́ b̶asia ẽberãrãba idjira Egiptod̶ebema boro cau warraad̶a ad̶ida.\f + \fr 11:24 \ft Exodo 2:10-12.\f* \v 25 Idjimaarã cadjirua o b̶ʌd̶eba warrewarrea b̶ʌsrid̶a b̶ai cãyãbara biara b̶asia Ãcõrẽ ẽberãrã ume ãbaa bia mĩga b̶aida. \v 26 Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara wãrãda zeida ĩjãna bẽrã, idjia crĩchasia Egiptod̶ebema ne biada erob̶ai cãyãbara biara b̶ʌda bia mĩga b̶aida.\f + \fr 11:26 \fq Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶a.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Crito.”\f* Ãcõrẽba nocoarebema ewarid̶e diai jarad̶ada biara eda quĩrĩãna bẽrã mãwã crĩcha b̶asia. \p \v 27 Moiseba Ãcõrẽda ĩjã b̶ad̶a bẽrã Egiptod̶ebema boro quĩrũbi wayaẽ́ ẽdrʌsia. Ãcõrẽ ununacara unu b̶ʌ quĩrãca idjia ĩjã b̶ʌra igaraẽ́ basía. \p \v 28 Moiseba Ãcõrẽda ĩjã b̶ad̶a bẽrã israelerã Egiptod̶eba ẽdrʌd̶i ewarida obisia.\f + \fr 11:28 \fq Egiptod̶eba ẽdrʌd̶i ewarida.\ft Cãpũrĩã bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “Pascua.”\f* Maʌ̃ne deza dji ed̶a wãbada icawa oada jĩãpobisia dji beabariba ãdji umaquĩrã warra dji nabemarãda bearãmãrẽã.\f + \fr 11:28 \ft Exodo 12:21-30.\f* \p \v 29 Ãcõrẽda ĩjã panana bẽrã israelerãra Ãcõrẽba Pusa Purru ẽsi ewad̶a od̶e põãsa chãsid̶aa. Baribʌrʌ Egiptod̶ebemarã ab̶ari od̶e chãbʌdad̶e jũma nãbʌrʌ quinisid̶aa.\f + \fr 11:29 \ft Exodo 14:21-31.\f* \p \v 30 Ãcõrẽda ĩjã panana bẽrã israelerãra siete ewari Jerico puru aud̶u pʌrrʌgabʌdad̶e maʌ̃ puru aud̶u jũrã ca b̶ʌra jũma tod̶ogozoasia.\f + \fr 11:30 \ft Josue 6:1-21.\f* \p \v 31 Israelerã uméba Jerico puru sãwã b̶ʌ cawaya acʌd̶e wãsid̶ad̶e wẽrã aud̶ua Rahába Ãcõrẽda ĩjã b̶ad̶a bẽrã ãdjira bia edasia. Maʌ̃ carea israelerãba Ãcõrẽ ĩjãẽ́ b̶eara jũma quenasid̶ad̶e idjira bead̶aẽ́ basía.\f + \fr 11:31 \ft Josue 2:1-21; 6:22-25.\f* \p \v 32 ¿Ãcõrẽ ĩjã b̶ead̶ad̶ebemada mʌ̃a cãrẽda wad̶i jarai? Sansoʌ̃nebemada, Gedeoʌ̃nebemada, Baracod̶ebemada, Jepted̶ebemada, David̶ebemada, Samueld̶ebemada, Ãcõrẽneba bed̶eabadarãnebema sid̶a bed̶eai carea ewariba araẽ́a. \v 33 Ãcõrẽda ĩjã panana bẽrã ʌ̃cʌrʌba drua b̶eara poyasid̶aa, ʌ̃cʌrʌba ãdji druara jipa erob̶easia, idjab̶a ʌ̃cʌrʌba naʌ̃ ẽjũãne Ãcõrẽba diai jarad̶ara edasid̶aa. Ãcõrẽda ĩjã panana bẽrã ʌ̃cʌrʌra Ãcõrẽba imamaa idu cobiẽ́ basía. \v 34 Ãcõrẽda ĩjã panana bẽrã ʌ̃cʌrʌra tʌbʌ uruga nũmʌba baẽ́ basía, ʌ̃cʌrʌra necoba bead̶id̶ebemada ẽdrʌsid̶aa, ʌ̃cʌrʌ cacua ʌb̶ʌaẽ́ b̶ead̶ada cacua ʌb̶ʌasid̶aa idjab̶a mẽsrã b̶easia dji quĩrũ ume djõni carea. Maʌ̃ba ãdji dji quĩrũra poyasid̶aa. \p \v 35 Ʌ̃cʌrʌ wẽrãrãba Ãcõrẽda ĩjã panana bẽrã ãdji ẽberãrã beuped̶ad̶ara ʌ̃rẽbasid̶aa. Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌda Ãcõrẽ ĩjã panʌ carea ẽberãrãba bio puod̶aped̶a beasid̶aa. Ãcõrẽda igarad̶ibʌrʌ ẽdrʌ b̶ʌd̶iad̶a asid̶ad̶e igarad̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ idu beabisid̶aa ʌ̃rẽbad̶aped̶a zocai b̶ai biara b̶ʌda edad̶i carea. \v 36 Ʌ̃cʌrʌda Ãcõrẽ ĩjã panʌ carea ẽberãrãba ipid̶a biẽ́ jarasid̶aa, soaba usid̶aa, idjab̶a carenaba jʌ̃naped̶a preso b̶ʌsid̶aa. \v 37 Ʌ̃cʌrʌda mõgaraba tab̶ari beasid̶aa. Ʌ̃cʌrʌda ẽsidra b̶ʌá ʌrrasid̶aa. Ʌ̃cʌrʌda necoba beasid̶aa. Ʌ̃cʌrʌda de neẽ́ b̶ea bẽrã pʌrrʌa wãsid̶aa. Maʌ̃ne ãdjia jʌ̃ni carea neẽ́ b̶ead̶a bẽrã oveja e od̶ada, chiwatu e od̶a sid̶a jʌ̃badjid̶aa. Ãdjirãra ab̶ed̶a ne neẽ́ b̶easia. Ẽberãrãba ãdjirãra bia mĩga eropanabadjid̶aa idjab̶a biẽ́ obadjid̶aa. \v 38 Maʌ̃ ẽberãrãra Ãcõrẽ quĩrãpita dji biara b̶easia. Maʌ̃ bẽrã naʌ̃ ẽjũãne b̶ead̶iẽ́ panasid̶aa. Ãdjirãra de neẽ́ b̶ea bẽrã ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e, eyad̶e bid̶a pʌrrʌa nĩbabadjid̶aa. Eya uriad̶e, egoro uriad̶e bid̶a panabadjid̶aa. \p \v 39 Jũma maʌ̃ ẽberãrãba Ãcõrẽra ĩjã panana bẽrã Ãcõrẽba ãdjirãra bia unusia. Mãwãmĩna idjia diai jarad̶ara naʌ̃ ẽjũãne edad̶aẽ́ basía. \v 40 Ãcõrẽba dadjirã itea ne biara b̶ʌda erob̶ʌ bẽrã quĩrĩãsia ãdjirãra dadjirã ume ne jũmane bia pananida. \c 12 \s1 Jesucritoda crĩcha pananadua \p \v 1 Maʌ̃ ẽberãrã zocãrãba unubisid̶aa Ãcõrẽra wãrãda ĩjãsid̶ada. Maʌ̃da cawa panʌ bẽrã dadjirã bid̶a ara maʌ̃ quĩrãca ĩjã pananida panʌa. Dadjirãa idu ĩjãbicara, cadjiruaba dadjirã bʌrá edabari sid̶a ãyã b̶ʌd̶aped̶a jũma droa panʌneba nocod̶aa wãnadrʌ dadjirã jũẽnida panʌmaa. \v 2 Jesudrʌ biara crĩchad̶ida panʌa. Idjiabʌrʌ carebasia dadjirãba naãrã ĩjãnamãrẽã idjab̶a carebabaria ewariza ĩjã pananamãrẽã. Crĩchad̶adua sãwã idjira crud̶e bia mĩgasida. Maʌ̃ carea peraida b̶ad̶amĩna peraẽ́ basía. Idjia cawasia mãwãnacarea bio b̶ʌsrid̶a b̶aida. Id̶ira Ãcõrẽ bugue biya quiru jʌwa araare chũmʌa. \p \v 3 Bio crĩchad̶adua ẽberã cadjiruarãba Jesu biẽ́ osid̶ad̶e sãwã droasida. Mãwã bãrãra sẽnaẽ́a idjab̶a bãrãba ĩjã panʌra igarad̶ida crĩchad̶aẽ́a. \v 4 Bãrãra cadjirua ume djõ panʌa. Baribʌrʌ wad̶ibid̶a bãrãra bead̶aẽ́ panʌa Jesu beaped̶ad̶a quĩrãca.\f + \fr 12:4 \fq Bãrãra bead̶aẽ́ panʌa Jesu beaped̶ad̶a quĩrãca.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Wad̶ibid̶a bãrã oara erozoaẽ́ b̶ʌa.”\f* \v 5 Biara ĩjãnamãrẽã Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌra ¿bãrãba quĩrãdoasid̶aca? Idji warrarãa nãwã jarasia: \q1 Mʌ̃ warra, Jũmarã Boroba quẽãbʌrʌd̶e sopuarãdua. Jipa omãrẽã quẽãbʌrʌd̶e biẽ́ crĩcharãdua. \q1 \v 6 Jũmarã Boro Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ ẽberãrãra quẽãbaria jipa od̶amãrẽã. \q1 Idji warrarã b̶ead̶amãrẽã edad̶arãba cadjirua osid̶ara idjia ubaria.\f + \fr 12:6 \ft Proverbio 3:11-12.\f* \m \v 7 Bãrã bia mĩga panʌra droad̶adua Ãcõrẽba maʌ̃gʌd̶eba jipa obi b̶ʌ bẽrã. Bãrãra idji warrarã bẽrã, Ãcõrẽba mãwã idu bia mĩgabi b̶ʌa cawa jipa od̶amãrẽã. ¿Warraba jipa omãrẽã dji zezaba quẽãcaca? \v 8 Ãcõrẽba idji warrarãra jũma quẽãbaria jipa od̶amãrẽã. Mãwã oẽ́bʌrʌ, bãrãra idji warrarã araẽ́a. \v 9 Dadjirãba naʌ̃ djarad̶e zezada eropanasid̶aa. Ãdjirãba dadjirãra quẽãbadjid̶aa jipa od̶amãrẽã. Maʌ̃ carea ãdjirãra wayabadjid̶aa. Maʌ̃ba ¿ewariza zocai b̶ead̶i carea dadjirã Zeza bajãnebemara biara wayad̶iẽ́ panʌca? \v 10 Dadjirã zeza naʌ̃ ẽjũãne zocai panasid̶ad̶e dadjirãra quẽãbadjid̶aa jipa od̶amãrẽã ara ãdjia crĩcha panana quĩrãca. Baribʌrʌ Ãcõrẽba mãwã obaria idji quĩrãca cadjirua neẽ́ bia b̶ead̶amãrẽã. \v 11 Jipa od̶amãrẽã quẽãbʌdad̶e dadjirãra b̶ʌsrid̶ad̶acaa ãtebʌrʌ sopuabadaa. Baribʌrʌ tẽã bad̶acarea dji ĩjãped̶ad̶aba jipa obadaa idjab̶a necai b̶eabadaa. \s1 Ãcõrẽra ĩjã pananadua \p \v 12 Maʌ̃ carea sẽ panʌmĩna bãrã jʌwa norrab̶ari b̶eada, bãrã chĩrãboro ureurea b̶ea sid̶a wayacusa ʌb̶ʌabibʌda quĩrãca biara ĩjã pananadua. \v 13 O jipa b̶ʌd̶e nĩbad̶adua. Mãwã dji sẽ panʌra ãĩ wãnaẽ́a ãtebʌrʌ biara ĩjã panania.\f + \fr 12:13 \ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “O jipa b̶ʌd̶e nĩbad̶adua dji jĩrũ biẽ́ b̶eara ãĩ tʌgarãnamãrẽã ãtebʌrʌ ãdji jĩrũra biad̶amãrẽã.”\f* \p \v 14 Jũmarã ume necai b̶ead̶adua. Idjab̶a Ãcõrẽ itea bia b̶ead̶adua. Ãcõrẽ itea bia b̶eaẽ́ba idjira poya ununaẽ́a. \v 15 Quĩrãcuita b̶ead̶adua Ãcõrẽba idji biad̶eba careba b̶ʌra ni ab̶aʌba igararãnamãrẽã. Idjab̶a quĩrãcuita b̶ead̶adua bãrã tãẽna ni ab̶aʌda ne carra asea quĩrãca b̶earãnamãrẽã. Maʌ̃ba djabarãa biẽ́ crĩchabiped̶a ãrĩbaria. \v 16 Quĩrãcuita b̶ead̶adua bãrã tãẽna ni ab̶aʌda aud̶ua nĩbarãnamãrẽã ni Esaú quĩrãca Ãcõrẽnebemada crĩchad̶aẽ́ b̶earãnamãrẽã. Esaúra warra iwina bẽrã dji zezaba erob̶ʌd̶ebemada waib̶ʌara edaida b̶asia. Mãwãmĩna idji djababa b̶arima ab̶a ne cobid̶abari idjia edaida b̶ad̶ara jũma idji djabaa diasia.\f + \fr 12:16 \ft Genesi 25:27-34.\f* \v 17 Bãrãba cawa panʌa mãwãnacarea Esaúba quĩrĩã b̶asida dji zezaba idjira bia jaraida Ãcõrẽba carebamãrẽã. Mãwãmĩna dji zezaba idjira igarasia. Esaúra jĩãnamĩna idjia naãrã od̶ara poya bia b̶ʌẽ́ basía.\f + \fr 12:17 \ft Genesi 27:1-41.\f* \p \v 18 Bãrã Ãcõrẽmaa zeped̶ad̶ara israelerã zeped̶ad̶a quĩrãca b̶ʌẽ́a. Israelerãra Sinai eyad̶aa wãsid̶aa. Maʌ̃ eyara ãdji dauba unusid̶aa.\f + \fr 12:18 \fq Eyara ãdji dauba unusid̶aa.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Eya dadjia poya tãida b̶ʌmaa zesid̶aa.”\f* Maʌ̃ne eyara uruga nũmasia, ewarira pãĩsosoa nũmesia, idjab̶a nãũrãda minijĩchia pua nũmesia. \v 19 Ãdjirãba cachiru jĩguara, Ãcõrẽba jĩgua bed̶eabʌrʌ sid̶a ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e ne wayaaba bed̶ea djuburiasid̶aa Ãcõrẽra waa bed̶earãmãrẽã. \v 20 Bio ne wayasid̶aa Ãcõrẽba nãwã jarad̶a bẽrã: “Baridua ẽberãda, animarã sid̶a naʌ̃ eya caita zeibʌrʌ, mõgaraba tab̶ari bead̶ida panʌa wa chaba drʌ bead̶ida panʌa.”\f + \fr 12:20 \ft Exodo 19:12-13. \fq Wa chaba drʌ bead̶ida panʌa.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* \v 21 Israelerãba unu panʌra bio minijĩchia b̶ʌ bẽrã Moiseba nãwã jarasia: “Mʌ̃ra ne wayaaba ure nũmʌa.”\f + \fr 12:21 \ft Deuteronomio 9:19.\f* \p \v 22 Baribʌrʌ bãrãra Ãcõrẽmaa zesid̶ad̶e bajãnebema Sioʌ̃ eyad̶aa, bajãnebema Jerusaleʌ̃naa zesid̶aa. Maʌ̃ purura Ãcõrẽ zocai b̶ʌd̶ea. Mama bajãnebema nezocarãda mil zocãrã ãbaa b̶ʌsrid̶a dji jʌre duanʌa. \v 23 Bãrãra Ãcõrẽ warrarã dji jʌre duanʌmaa zesid̶aa. Ãcõrẽmaarã jũmarãda warra iwinaa. Bajãnebema bẽrã ãdji trʌ̃ra mama b̶ʌ́ b̶ʌa. Bãrãra jũmarã Cawa Obari Ãcõrẽmaa zesid̶aa. Ẽberãrã jipa b̶ea Ãcõrẽba bia b̶ʌd̶amaa zesid̶aa. \v 24 Bãrãra Jesumaa zesid̶aa. Idjid̶eba Ãcõrẽra ẽberãrã ume bed̶ea djiwid̶ida b̶ʌsia. Bãrãra idji oa jĩãpod̶amaa zesid̶aa. Jesu oa erozoad̶aba cawabi b̶ʌra Abel oa erozoad̶aba cawabi b̶ʌ cãyãbara biara b̶ʌa. Jesu oa erozoad̶aba cawabi b̶ʌa Ãcõrẽba cadjiruara sʌgʌbarida. Baribʌrʌ Abel oa erozoad̶aba cawabi b̶ʌa Ãcõrẽba cadjiruara cawa obarida.\f + \fr 12:24 \ft Genesi 4:10-11.\f* \p \v 25 Maʌ̃ carea quĩrãcuita b̶ead̶adua Ãcõrẽba jara b̶ʌra igarad̶a amaaba. Idjia Sinai eyad̶e jarad̶a igaraped̶ad̶ara cawa osid̶e ẽdrʌd̶aẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã idjia bajãneba dadjirã sod̶e jara b̶ʌda igarad̶ibʌrʌ ¿ẽdrʌd̶ica? Ẽdrʌd̶aẽ́a. \v 26 Sinai eyad̶e Ãcõrẽ bed̶easid̶e de uremiada wãsia. Baribʌrʌ naʌ̃ ewarid̶e idjia nãwã jara b̶ʌa: \q1 Wayacusa mʌ̃a de uremiara wãbiya. Maʌ̃ne ab̶abe naʌ̃ ẽjũãda urebiẽ́a, ãtebʌrʌ bajã sid̶a urebiya.\f + \fr 12:26 \ft Hageo 2:6.\f* \m \v 27 Wayacusa urebiyad̶a asid̶e Ãcõrẽba cawabisia ne jũma idjia ocuad̶ara ureped̶a jõbida. Maʌ̃ne ab̶abe jõcadrʌ b̶eya.\f + \fr 12:27 \ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ne jũma idjia ocuad̶a ureida b̶ʌra ureped̶a jõbiya. Maʌ̃ne ab̶abe ne jũma urecada b̶eya.”\f* \v 28 Dadjirãra Ãcõrẽ puru jõcad̶e panani bẽrã idjía bia b̶ʌad̶a ad̶ida panʌa. Bio waya panʌneba idjía bia bed̶ead̶ida panʌa idjia quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca. \v 29 Mãwã wayad̶ida panʌa dadji Ãcõrẽba idji ĩjãẽ́ b̶eara cawa oi bẽrã tʌbʌ uruaba jũma bábari quĩrãca. \c 13 \s1 Djabarãra sãwã nĩbad̶ida panʌa \p \v 1 Bãrãra djabarã bẽrã ab̶arica dji quĩrĩã b̶ead̶adua. \v 2 Quĩrãdoarãnadua bãrã ded̶e zebʌdara bia edad̶ida panʌda. Ʌ̃cʌrʌba cawad̶aẽ́ne bajãnebema nezocarãda ãdji ded̶e bia edasid̶aa. \v 3 Preso b̶eara quĩrãdoarãnadua bãrã sid̶a ãdjirã ume preso panʌ quĩrãca. Ẽberãrãba biẽ́ o panʌneba bia mĩga b̶eara quĩrãdoarãnadua bãrã sid̶a ãdjirã ume bia mĩga panʌ quĩrãca. \p \v 4 Jũmarãba ãdji quimara waya b̶ead̶ida panʌa. Ãcõrẽba aud̶ua obadara, daunemabada sid̶a cawa oi bẽrã ab̶abe bãrã quima ume cãĩnida panʌa. \p \v 5 Paratara awua b̶earãnadua. Ãtebʌrʌ bãdjia erob̶eaba b̶ʌsrid̶a b̶ead̶adua Ãcõrẽba nãwã jarad̶a bẽrã: “Mʌ̃a bʌra ameẽ́a idjab̶a igaraẽ́a.”\f + \fr 13:5 \ft Deuteronomio 31:6.\f* \v 6 Maʌ̃ carea dadjirãba ne wayaa neẽ́ nãwã jarad̶ida panʌa: \q1 Mʌ̃ Boroba mʌ̃ra careba b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ra ne wayaẽ́ b̶ʌa. ¿Ẽberãba mʌ̃da sãwã biẽ́ oi?\f + \fr 13:6 \ft Salmo 118:6.\f* \m \v 7 Bãrã bororãda quĩrãnebad̶adua. Ãdjirãba Ãcõrẽ bed̶eara bãrãa jaradiasid̶aa. Crĩchad̶adua sãwã ãdjira nĩbasid̶ada idjab̶a maʌ̃gʌba cãrẽda sãwãsida. Ãdjia Crito ĩjã panana quĩrãca bãrã bid̶a ĩjã pananadua. \p \v 8 Jesucritora quĩrã awara b̶acaa. Nuena b̶ad̶a quĩrãca id̶i bid̶a ab̶arica b̶ʌa, idjab̶a ewariza mãwã b̶aya. \v 9 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌba ne quĩrãtanoa ãĩ jaradiabadaa. Ãdjirãa idu cũrũgabirãnadua. Bãrãba co panʌneba wa cod̶aẽ́ panʌneba Ãcõrẽra biara ĩjãnaẽ́a. Maʌ̃ba ni ab̶aʌda carebacaa. Ãtebʌrʌ Ãcõrẽba idji biad̶eba careba b̶ʌa bãrãba biara sod̶eba ĩjãnamãrẽã. \p \v 10 Dadjirãba Jesuda eropanʌa animarã dadji cadjirua carea babue diaped̶ad̶a quĩrãca. Baribʌrʌ Ãcõrẽ ded̶e wad̶ibid̶a ãdji cadjirua carea animarã babue diabadarãba Jesura poya edad̶aẽ́a.\f + \fr 13:10 \ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ versículoda nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Dadjirãba animarã babue diabadada eropanʌa. Ãcõrẽ ded̶e ne o panʌba maʌ̃nebemada cocara panʌa.”\f* \p \v 11 Cadjirua carea sacerdote dji dromaba animarã oara Ãcõrẽ itea biara b̶ʌ dejãne ed̶a jĩãpod̶e wãbaria. Baribʌrʌ dji animarãra puru jĩga eded̶aped̶a babuebadaa. \v 12 Ara maʌ̃ quĩrãca Jesura puru jĩga bia mĩgasia idji oaba ẽberãrãra Ãcõrẽ itea bia b̶ʌi carea. \v 13 Maʌ̃ bẽrã puru jĩga Jesumaa wãbʌda quĩrãca idjira ẽpẽnida panʌa. Ẽberãrãba Jesu biẽ́ jaraped̶ad̶a quĩrãca dadjirã sid̶a biẽ́ jarabʌdad̶e droad̶ida panʌa. \v 14 Naʌ̃ ẽjũãne dadjirãra puru jõcad̶e panʌẽ́a, ãtebʌrʌ jʌ̃ã panʌa bajãnebema puru jõcad̶e panani carea. \v 15 Maʌ̃ carea Jesucritod̶eba dadjirãba ewariza Ãcõrẽa bia bed̶ead̶ida panʌa. Dadji Ãcõrẽ ĩjã panʌana a panʌba idjía bia bed̶eabʌdad̶e animarã babue diabʌda quĩrãca o panʌa. \v 16 Quĩrãdoarãnadua bia od̶i carea idjab̶a bãrãba eropanʌneba dji careba panani carea. Jũma maʌ̃gʌra Ãcõrẽba bia unu b̶ʌa animarã babue diabʌda quĩrãca. \p \v 17 Djabarã, bãrã bororãba jara panʌra ĩjã od̶adua. Bãrãra waga panʌ bẽrã ãdji jʌwaed̶a b̶ead̶adua. Ãdjirãba cawa panʌa Ãcõrẽba cawa obʌrʌd̶e jũma ãdjia oped̶ad̶ara idjía ebud̶a jarad̶ida. Maʌ̃ bẽrã ãdjia jara panʌra ĩjã od̶adua. Mãwã ãdjirãba b̶ʌsrid̶a, sopua neẽ́ jũma od̶ia. Bãrãba ĩjã od̶aẽ́ panʌneba ãdjirãda sopuabid̶ibʌrʌ, bãrãra poya bia carebad̶aẽ́a. \p \v 18 Dai carea Ãcõrẽa iwid̶id̶adua. Daira ne jũmane jipa nĩba quĩrĩã panʌa. Cawa panʌa cadjiruara od̶aẽ́ panʌda. \v 19 Mʌ̃ djuburia, Ãcõrẽa iwid̶id̶adua wayacusa isabe bãrãmaa wãbimãrẽã. \p \v 20-21 Dadjirã Boro Jesucritora Oveja Wagabari dji Dromaa. Necai b̶ai diabari Ãcõrẽba idjira beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbabisia. Jesucrito oad̶eba Ãcõrẽra ẽberãrã ume bed̶ea b̶ʌsia. Maʌ̃ra ewariza b̶aya. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba ne jũma biada bãrãa o cawabida idjia quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca poya od̶amãrẽã. Idjab̶a quĩrĩã b̶ʌa Jesucritod̶eba idjia dadjirã sod̶e ne jũma oida idjia quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca b̶ead̶amãrẽã. Dadjirãba ewariza Jesucritoa bia bed̶ead̶ida panʌa. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida. \p \v 22 Djabarã, mʌ̃a naʌ̃ carta zaqueda b̶ʌsia bãrãba biara ĩjãnamãrẽã. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya naʌ̃ bed̶eara bia edad̶amãrẽã. \p \v 23 Cawad̶adua dadjirã djaba Timoteo preso b̶ad̶ara ẽdrʌsida. Idjida isabe mʌ̃maa zeibʌrʌ, bãrã acʌd̶e wãbʌrʌd̶e mʌ̃a idjira edeya. \p \v 24 Djabarã, bãrã bororãa, jũma Ãcõrẽ ẽberãrãa bid̶a jarad̶adua mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda ãdjirãra bia duananida. Djabarã Italia druad̶ebemarãba quĩrĩã panʌa bãrãra bia duananida. \p \v 25 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba idji biad̶eba bãrãra jũma careba b̶aida.