\id ACT \h HECHO \toc1 Hecho Jesuba Diabued̶arãba Oped̶ad̶a \toc2 Hecho \toc3 Hecho \mt1 HECHO \mt2 JESUBA DIABUED̸ARÃBA OPED̸AD̸A \ip Naʌ̃ cartara Lucaba b̶ʌsia. Idjira griego basica b̶ʌa. Colosa 4:14d̶e, Pilemoʌ̃ 24d̶e bid̶a jara b̶ʌa maʌ̃ Lucara Paulo ume nĩbasida. Maʌ̃gʌra ebud̶aara b̶ʌa ara naʌ̃ Hecho 16:10-17d̶e, 20:5d̶eba ab̶a 21:18d̶aa, idjab̶a 27:1neba ab̶a 28:16d̶aa. Ʌ̃cʌrʌmaarã 60 poa Jesucrito tod̶acarea Lucaba naʌ̃ cartara b̶ʌsia. \ip Bed̶ea bia Jesucritod̶ebema ẽberã dji droma Teopilo itea b̶ʌd̶acarea Lucaba naʌ̃ carta sid̶a Teopilo itea b̶ʌsia Jesuba diabued̶arãba oped̶ad̶ad̶ebemada cawamãrẽã. Dji crĩcha dromara 1:8d̶e b̶ʌa. Dadji Boro Jesuba nãwã jarasia: “Ãcõrẽ Jaure bãrã ume b̶ad̶e zebʌrʌd̶e bãrãba idji ʌb̶ʌada edad̶ia. Maʌ̃ba bãrãba Jerusaleʌ̃ne, jũma Judea druad̶e, Samaria druad̶e, drua tʌmʌara b̶ead̶e bid̶a mʌ̃nebemada bed̶ead̶ia.” \ip Dji naãrãbema capítulod̶e (1:1-26) ed̶a b̶ʌ́ b̶ʌa Jesuba Ãcõrẽ Jaure diai jarad̶ada, Jesu bajãnaa wãnada, idjab̶a Matía Juda Iscariote cacuabari Jesuba diabued̶ada b̶ed̶ad̶ebemada. \ip Maʌ̃are b̶ʌ́ b̶ʌa Jesuba diabued̶arãba Jerusaleʌ̃ne bed̶ea bia idjid̶ebema jaraped̶ad̶ada (2:1d̶eba ab̶a 8:3d̶aa). Ed̶a b̶ʌ́ b̶ʌa Ãcõrẽ Jaure ãdjimaa zed̶ada, Pedroba Ãcõrẽ de droma caita jaradiad̶ada, Jesud̶erã sãwã ãbaa pananada, idjab̶a judiorãba Estebaʌ̃ beaped̶ad̶ad̶ebemada. \ip Maʌ̃are b̶ʌ́ b̶ʌa Jesuba diabued̶arãba Judea druad̶e, Samaria druad̶e bid̶a bed̶ea bia idjid̶ebema jaraped̶ad̶ada (8:4d̶eba ab̶a 9:43d̶aa). Ed̶a b̶ʌ́ b̶ʌa Ãcõrẽ Jaure Samariad̶ebema djabarãmaa zed̶ada, Pelipeba nezoca droma Etiopiad̶ebemaa jaradiad̶ada idjab̶a Sauloba Jesucrito ĩjãnanebemada. \ip Jĩrũare b̶ʌ́ b̶ʌa Jesuba diabued̶arãba bed̶ea bia idjid̶ebema judiorãẽ́a jaraped̶ad̶ada. Ed̶a b̶ʌ́ b̶ʌa Ãcõrẽ Jaure judiorãẽ́maa zed̶ada (10:1d̶eba ab̶a 11:18d̶aa), Pedro Herode jʌwaed̶a ẽdrʌd̶ada (11:19d̶eba ab̶a 12:25d̶aa), Paulo Jesu bed̶ea jarad̶e wãna dji naãrãbemada (13:1d̶eba ab̶a 14:28d̶aa), djabarã dji dromarã Jerusaleʌ̃ne dji jʌreped̶ad̶ada (15:1-35), Paulo Jesu bed̶ea jarad̶e wãna dji umébemada (15:36d̶eba ab̶a 18:22d̶aa), dji ũbeabemada (18:23d̶eba ab̶a 20:38d̶aa), idjab̶a Paulo Romanaa preso edeped̶ad̶ada (21:1d̶eba ab̶a 28:31naa). \c 1 \s1 Jesuba Ãcõrẽ Jaure diai jarad̶a \p \v 1-2 Teopilo, naãrã mʌ̃a cartad̶e bʌ itea jũma b̶ʌ́ diabuesia Jesuba o b̶ad̶ad̶ebemada, idjia jaradia b̶ad̶a sid̶a ab̶a Ãcõrẽba bajãnaa edebʌrʌd̶aa. Wad̶i bajãnaa wãi naẽna idjia diabuei carea edad̶arãa Ãcõrẽ Jaured̶eba jaradiasia cãrẽda od̶ida panʌda. \p \v 3 Jesu beud̶acarea ãdjirãa ara idjida b̶arima zocãrã unubisia cawad̶amãrẽã idjira wãrãda ʌ̃rẽbasida. Cuarenta ewari mãwã osia. Maʌ̃ne ãdjirãa jaradiabadjia sãwã Ãcõrẽba idji ĩjã b̶eara bia pe erob̶ʌda. \v 4 Ewari ab̶a Jesu ãdjirã ume b̶asid̶e nãwã jarasia: \p –Jerusaleʌ̃ purud̶eba ãyã wãrãnadua. Nama jʌ̃ãnadua ab̶a dadjirã Zezaba idji Jaure diai jarad̶a diabʌrʌd̶aa.\f + \fr 1:4 \ft Luca 24:49; Juaʌ̃ 14:26-27; Isaía 32:14-15; Joel 2:28-32.\f* Maʌ̃nebemada mʌ̃a bãrãa naẽna jarasia. \v 5 Wãrãda Juaʌ̃ba ẽberãrãra baidoba borocuesia, baribʌrʌ dãrãẽ́ne Ãcõrẽba idji Jaureda bãrãa diaya.–\f + \fr 1:5 \fq Idji Jaureda bãrãa diaya.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãcõrẽba bãrãra idji Jaureba borocueya.”\f* \p \v 6 Maʌ̃be Jesu ume ãbaa duanʌba idjía iwid̶isid̶aa: \p –Dai Boro, ¿id̶ibʌrʌ bʌa dadji Israel purura djãrã jʌwaed̶abemada ẽdrʌ b̶ʌped̶a dji boroda b̶eica?– \p \v 7 Jesuba panusia: \p –Mãwãi ewarira bãrãba cawad̶iẽ́ panʌa. Ab̶abe mʌ̃ Zezabʌrʌ cawa b̶ʌa maʌ̃ ewarira b̶ʌd̶a bẽrã. \v 8 Baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaure bãrã ume b̶ad̶e zebʌrʌd̶e bãrãba idji ʌb̶ʌada edad̶ia. Maʌ̃ba bãrãba Jerusaleʌ̃ne, jũma Judea druad̶e, Samaria druad̶e, drua tʌmʌara b̶ead̶e bid̶a mʌ̃nebemada bed̶ead̶ia.– \p \v 9 Jesuba mãwã jarad̶acarea jũmarãba acʌ duanʌne ʌ̃taa jira wãsia. Maʌ̃ne jʌ̃rãrãba idjira ãnã edad̶a bẽrã waa ununaẽ́ basía. \v 10 Wad̶ibid̶a Jesu ʌ̃taa wãnamaa acʌ duanʌne cawaẽ́ne ãdjirã caita ẽberãda umé odjasid̶aa. Ãdjia cacuad̶e jʌ̃ panʌra totroa b̶asia. \v 11 Maʌ̃ ẽberãba nãwã jarasid̶aa: \p –Achirã Galilead̶ebema, ¿cãrẽ cãrẽã bajãnaa acʌ panʌ? Jesu bãrã ume b̶ad̶a bajãnaa wãnara wayacusa zeya idji bajãnaa wãna quĩrãca.–\f + \fr 1:11 \ft Apocalipsi 1:7.\f* \s1 Matía edaped̶ad̶a \p \v 12 Maʌ̃be Jesuba diabued̶arãra Olivo eyad̶eba Jerusaleʌ̃naa jẽda wãsid̶aa. Maʌ̃ eyara Jerusaleʌ̃ caita b̶ʌa. Dji tʌmʌara judiorã ʌ̃nãũbada ewarid̶e wãbada quĩrãca b̶ʌa. \v 13 Jerusaleʌ̃ne jũẽnaped̶a ʌ̃tʌarebema dejãne ãdji cãĩbadamaa wãsid̶aa. Ãdjirãra naʌ̃gʌrã basía: Pedro, Juaʌ̃, Santiago, Andre, Pelipe, Tomá, Bartolomé, Mateo, Alpeo warra Santiago, Simoʌ̃ Celote, idjab̶a Santiago warra Juda.\f + \fr 1:13 \fq Santiago warra.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “Santiago djaba.”\f* \v 14 Jũma ãdjirãra Jesu djabarã ume, idji papa Maria ume, dewara wẽrãrã ume bid̶a ãbaa dji jʌrebadjid̶aa Ãcõrẽa iwid̶id̶i carea. \p \v 15 Mãwã duanʌne ewari ab̶a Pedrora djabarã ẽsi ʌ̃ta nũmesia bed̶eai carea. Ãdjirãra ciento veinte panasid̶aca b̶ʌa. Maʌ̃ne jarasia: \p \v 16 –Djabarã, naẽnaed̶a Ãcõrẽ Jaureba Judaba oid̶ebemada Davia b̶ʌbisia.\f + \fr 1:16 \ft Salmo 41:9.\f* Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca wãrãda mãwãida b̶ad̶a bẽrã Judaba ẽberãrãda pe edesia Jesu jidad̶amãrẽã. \v 17 Judara dadjirã quĩrãca Jesuba edad̶a basía. Dadjirãba obadara idjia bid̶a o b̶abadjia.– \p ( \v 18 Judaba Jesu jidabid̶a carea paratada edasia. Maʌ̃ parataba ẽjũãda nẽdosia. Baribʌrʌ ara maʌ̃ ẽjũãne Judara quĩrã ed̶aa boroare b̶aesia. Idji b̶ira jẽsaped̶a idji jʌ̃sira jũma ẽdrʌsia. \v 19 Jũma Jerusaleʌ̃nebemarãba maʌ̃ cawasid̶ad̶e dji ẽjũãra trʌ̃ b̶ʌsid̶aa Aceldama. Maʌ̃ trʌ̃ra ãdji bed̶ead̶e jara b̶ʌa Oa Ẽjũã.)\f + \fr 1:19 \ft Mateo 27:3-10.\f* \v 20 Maʌ̃ne Pedroba jarasia: \p –Judara mãwãsia Salmo cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca: \q1 Idji dera deduma b̶eya. Ni ab̶aʌda mama b̶ead̶aẽ́a.\f + \fr 1:20 \ft Salmo 69:25.\f* \m Idjab̶a jara b̶ʌa: \q1 Idjia o b̶ad̶ara dewaraʌba o b̶eya.\f + \fr 1:20 \ft Salmo 109:8.\f* \m \v 21-22 Maʌ̃ bẽrã idji cacuabari bãrãnebemada ab̶a dairã ume b̶eida b̶ʌa ẽberãrãa jarai carea Jesura wãrãda ʌ̃rẽbasida. Maʌ̃ ẽberãra dadjirã ume b̶aida b̶ʌa Juaʌ̃ba dadji Boro Jesu borocued̶ad̶eba ab̶a Ãcõrẽba Jesu bajãnaa eded̶a ewarid̶aa.– \p \v 23 Maʌ̃ne ẽberãda umé b̶ʌsid̶aa ãdjid̶ebemada ab̶a edad̶i carea. Ab̶a Jose basía. Idjira Barsabá wa Justo abadaa. Dewarabemara Matía basía. \v 24-25 Maʌ̃be jũmarãba Ãcõrẽa nãwã iwid̶isid̶aa: \p –Dai Boro, Judara bʌa diabued̶ada b̶aesia. Idjia oida b̶ʌra igarasia idji b̶aida b̶ʌmaa wãi carea. Jũmarãba sod̶e crĩcha panʌra bʌa cawa b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã dairãa cawabidua naʌ̃gʌ ẽberã umébemarã sãʌ̃gʌda edabʌrʌda bʌa diabued̶aba obadara omãrẽã.– \p \v 26 Maʌ̃be ne jemenesid̶aa caida b̶ei cawaya. Maʌ̃ne Matíadrʌ b̶esia. Ara maʌ̃da idjira Jesuba diabued̶arã once panʌ ume ãbaa b̶esia. \c 2 \s1 Ãcõrẽ Jaure zed̶a \p \v 1 Mãwãnacarea Pentecoste ewarida jũẽsia. Maʌ̃ne Jesu ĩjã b̶eara jũma ãbaa dji jʌre duanasid̶aa.\f + \fr 2:1 \ft Pentecoste ewarira naẽna “néu naãrã ewaped̶ad̶a carea b̶ʌsrid̶a obada ewari” abadjid̶aa. Levitico 23:15-21.\f* \v 2 Mãwã panʌne cawaẽ́ne ũrĩsid̶aa bajãnaa jĩgua nũmʌda nãũrã dji cãbãyã puá nũmʌ quĩrãca. Dji ded̶e jũmarãba maʌ̃ jĩguara ũrĩsid̶aa. \v 3 Ara mãwãbʌrʌd̶e tʌbʌ uruada unusid̶aa. Maʌ̃ tʌbʌ uruara ãdji boroza maãrĩ uruasia. \v 4 Maʌ̃ne Ãcõrẽ Jaured̶eba panesid̶aa.\f + \fr 2:4 \ft Hecho 1:8.\f* Ara maʌ̃da ãdjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶ea duanesia Ãcõrẽ Jaureba bed̶eabid̶a quĩrãca. \p \v 5 Pentecoste ewari bẽrã judiorã druazabema Ãcõrẽ waya b̶eada Jerusaleʌ̃ne duanasid̶aa. \v 6 Ãdjirãba maʌ̃ jĩgua ũrĩsid̶ad̶e acʌd̶e wãsid̶aa. Maʌ̃ne ũrĩsid̶aa Jesu ĩjã b̶eaba ãdji bed̶eaza bed̶ea duanʌda. Maʌ̃ bẽrã cawa crĩchad̶aẽ́ basía. \v 7 Mãwã panʌne jarasid̶aa: \p –¿Za bed̶ea duanʌra jũma Galilead̶ebemaẽ́ca? \v 8 ¿Sãwã dadjirãba ũrĩ panʌ ara dadji bed̶eaza bed̶ea duanʌda? \v 9 Dadjirã tãẽna Partiad̶ebemada, Mediad̶ebemada, Elaʌ̃nebemada, Mesopotamiad̶ebemada, Judead̶ebemada, Capadociad̶ebemada, Pontod̶ebemada, Asiad̶ebemada, \v 10 Prigiad̶ebemada, Panpiliad̶ebemada, Egiptod̶ebemada, Romanebemada, ʌ̃cʌrʌ Libia druad̶e Cirene puru caita b̶eabada sid̶a nama duanʌa. Dadji judiorã arada, judiorã crĩcha ẽpẽbada sid̶a nama panʌa. \v 11 Idjab̶a ẽberãrã Cretad̶ebemada, Arabiad̶ebema sid̶a nama panʌa. ¡Jũmarãba ara dadji bed̶eaza ũrĩ panʌa Ãcõrẽba waib̶ʌa od̶ad̶ebemada bed̶ea duanʌda!– \p \v 12 Maʌ̃ carea jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ bẽrã nãwã jara duanesid̶aa: \p –Naʌ̃ ẽberãrãra ¿sãwã jãwã bed̶ea duanʌ?– \p \v 13 Maʌ̃ne dewararãba ipid̶a jara duanasid̶aa: \p –Ãdjirãra ituaba beu duanʌa.– \s1 Pedroba Jerusaleʌ̃ne jaradiad̶a \p \v 14 Maʌ̃ne Pedrora dewara once ume ãbaa b̶ʌda piradrʌped̶a jĩgua jarasia: \p –Achirã judiorã, jũma Jerusaleʌ̃ne b̶eabari bid̶a naʌ̃da cawad̶adua; mʌ̃a jarabʌrʌra quĩrãcuita ũrĩnadua. \v 15 Bãrãba crĩcha panʌa dairãra ituaba beu duanʌda baribʌrʌ mãwãẽ́a. ¡Wad̶ibid̶a diaped̶a nũmʌa! \v 16 Ãtebʌrʌ dai mãwã bed̶ea duanʌnebemada Ãcõrẽneba bed̶eabari Joelba nãwã b̶ʌsia: \q1 \v 17 Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: \q1 Jĩrũarebema ewarid̶e mʌ̃ Jaurera jũma ẽberãrãa diaya. \q1 Mãwã bãrã warrarãra, bãrã caurã sid̶a mʌ̃neba bed̶ead̶ia. \q1 Mʌ̃a cũdrarãa cãĩmocara quĩrãca ne unubiya. Drõãrãa bid̶a cãĩmocarad̶e ne unubiya. \q1 \v 18 Maʌ̃ ewarid̶e mʌ̃ Jaurera mʌ̃ nezocarãa diaya, wẽrãa, umaquĩrãa bid̶a. Maʌ̃ne ãdjirãra mʌ̃neba bed̶ead̶ia. \q1 \v 19 Maʌ̃ ewarid̶e ne ununacada bajãne unubicuaya. Naʌ̃ ẽjũãne bid̶a unubicuaya. \q1 Oada, uruada, nãrĩ cowa sid̶a unubicuaya. \q1 \v 20 Ãcõrẽba cawa oi ewari jũẽi naẽna ʌ̃mãdaura quiya. Jed̶eco sid̶a oa baya. Maʌ̃ ewarira ewari droma baya. \q1 \v 21 Baribʌrʌ dadjirã Boroa quĩrã djuburia iwid̶ibʌdara idjia jũma ẽdrʌ edaya.\f + \fr 2:21 \ft Joel 2:28-32.\f* \p \v 22 Achirã Israeld̶ebema, naʌ̃ bed̶eara ũrĩnadua: Ãcõrẽba Jesu Nazared̶ebemaa ne ununaca waib̶ʌa b̶eada bãrã tãẽna obicuasia. Mãwã o b̶ʌd̶eba Jesuba cawabisia Ãcõrẽra idji ume b̶ʌda. Maʌ̃gʌra bãrãba bio cawa panʌa. \v 23 Ãcõrẽba naẽna crĩcha b̶ad̶a quĩrãca ab̶aʌa idu Jesura bãrã jʌwaed̶a b̶ʌbisia. Maʌ̃be bãrãba ẽberãrã cadjiruarãa crud̶e cachi beabisid̶aa. Ãcõrẽba cawa b̶asia maʌ̃ra jũma mãwãida. \v 24 Jesura bia mĩga beusia. Baribʌrʌ Ãcõrẽba idjira ʌ̃rẽbabid̶a bẽrã beuba poya erob̶eẽ́ basía. \p \v 25 Dadji boro Daviba idjid̶ebemada nãwã jarasia: \q1 Mʌ̃a unusia dadji Borora ewariza mʌ̃ ume b̶ʌda. \q1 Idjira mʌ̃ jʌwa araare b̶ʌ bẽrã ne wayaa neẽ́ b̶ʌa. \q1 \v 26 Maʌ̃ carea mʌ̃ sora b̶ʌsrid̶a b̶ʌa; mʌ̃ra bio b̶ʌsrid̶a trʌ̃ã b̶ʌa. \q1 Mʌ̃a cawa b̶ʌa idjia mʌ̃ra ʌ̃rẽbabida. Maʌ̃ bẽrã beuimĩna necai b̶ʌa. \q1 \v 27 Mʌ̃a cawa b̶ʌa bʌa mʌ̃ra beud̶arã jaure panabadama ameẽ́da. \q1 Mʌ̃, bʌ nezoca jipa b̶ʌra idu b̶erawabiẽ́a. \q1 \v 28 Bʌa cawabisia mʌ̃ra wayacusa zocai b̶aida,\f + \fr 2:28 \fq Wayacusa zocai b̶aida.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “o zocai b̶aid̶ebemada.”\f* idjab̶a bʌra mʌ̃ ume b̶ʌ bẽrã mʌ̃ra bio b̶ʌsrid̶abiya.\f + \fr 2:28 \ft Salmo 16:8-11.\f* \p \v 29 Mʌ̃ djabarã judiorã, mʌ̃a ebud̶a jaraya: dadjirã drõãenabema Davi beud̶acarea idjira tʌb̶arisid̶aa. Idji tʌb̶ariped̶ad̶ara dadjirãba wad̶ibid̶a unubadaa. \v 30 Davira Ãcõrẽneba bed̶eabari basía. Maʌ̃ bẽrã cawa b̶asia Ãcõrẽba wãrãneba jarasida idjid̶eba yõbʌrʌda ab̶a idji cacuabari israelerã boroda b̶ʌida.\f + \fr 2:30 \ft 2 Samuel 7:12-13; Salmo 89:3-4; Salmo 132:11-12.\f* \v 31 Mãwãida cawa b̶ad̶a bẽrã idjia bed̶easia Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶a ʌ̃rẽbaid̶ebemada.\f + \fr 2:31 \fq Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶a.\ft Maʌ̃ba jara b̶ʌa “Crito.”\f* Idjia jarasia Ãcõrẽba ẽdrʌ edabarira beud̶arã jaure panabadama ameẽ́da idjab̶a idji cacuara b̶erawabiẽ́da. \p \v 32 Daviba jarad̶a quĩrãca Ãcõrẽba Jesura beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbabisia. Jũma dairãba maʌ̃gʌra unusid̶aa. \v 33 Dadji Zeza Ãcõrẽba idji jʌwa araare Jesura dji dromada b̶ʌsia. Maʌ̃be idji Jaure diai jarad̶ada Jesua diasia idjid̶erãa diamãrẽã. Jesuba maʌ̃ Jaurera wãrãda dairãa diasia. Bãrãba unu panʌra, ũrĩ panʌ sid̶a idji Jaureba mãwã obi b̶ʌa. \p \v 34-35 Dadjirãba cawa panʌa Davira ara idjid̶ebemada bed̶eaẽ́ basida bajãne dji dromada b̶eẽ́ bad̶a bẽrã. Ãtebʌrʌ idjia nãwã jarasia: \q1 Dadjirã Boroba mʌ̃ boroa jarasia: mʌ̃ jʌwa araare chũmedua ab̶a bʌ ume dji quĩrũrã mʌ̃a bʌ jʌwaed̶a b̶ʌbʌrʌd̶aa.\f + \fr 2:34-35 \ft Salmo 110:1; Luca 20:41-44.\f* \m \v 36 Maʌ̃ carea jũma israelerã, wãrãda cawad̶adua: Jesu, bãrãba crud̶e cachibiped̶ad̶ara Ãcõrẽba jũmarã Boroda b̶ʌsia. Idjidrʌ dadji ẽdrʌ edabari diai jarad̶aa.–\f + \fr 2:36 \fq Ẽdrʌ edabari diai jarad̶a.\ft Maʌ̃ba jara b̶ʌa “Crito.”\f* \p \v 37 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e jũmarãda bio sopuasid̶aa. Maʌ̃ carea ãdjirãba Pedroa, Jesuba diabued̶a dewararãa bid̶a iwid̶isid̶aa: \p –Djabarã, ¿ẽdrʌd̶i carea cãrẽda od̶ida panʌ?– \p \v 38 Maʌ̃ne Pedroba panusia: \p –Cadjiruada igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶adua. Jesucrito trʌ̃neba borocued̶adua. Maʌ̃ne bãrãba cadjirua oped̶ad̶ara Ãcõrẽba quĩrãdoaped̶a idji Jaureda bãrãa diaya. \v 39 Ãcõrẽba idji Jaure diai jarad̶ara bãrã itea b̶ʌa, bãrã warrarã itea b̶ʌa, ẽberãrã tʌmʌ b̶eabadarã itea bid̶a b̶ʌa.\f + \fr 2:39 \ft Ezequiel 36:23-28.\f* Jũma dadji Boro Ãcõrẽba trʌ̃ b̶ʌ ẽberãrã itea b̶ʌa.– \p \v 40 Pedrora dãrã bed̶easia ãdjirãba ĩjãnamãrẽã. Nãwã jara b̶asia: \p –¡Ãcõrẽba id̶ibema ẽberã cadjiruarã cawa oid̶ebemada ẽdrʌd̶adua!–\f + \fr 2:40 \ft Ezequiel 11:19-21; 18:30-32.\f* \p \v 41 Zocãrã ẽberãrãba idji bed̶eara ĩjãnaped̶a borocuesid̶aa. Maʌ̃ ewarid̶e Jesu ĩjãped̶ad̶ada mil ũbea panasid̶aca b̶ʌa. \p \v 42 Jesuba diabued̶arãba jaradia panʌra ãdjirãba bio ẽpẽbadjid̶aa. Ãbaa bia duanabadjid̶aa. Jesu quĩrãnebad̶i carea cobada sid̶a cobadjid̶aa.\f + \fr 2:42 \fq Jesu quĩrãnebad̶i carea cobada sid̶a cobadjid̶aa.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “paʌ̃ cõrãcuad̶aped̶a cosid̶aa.” Luca 22:19-20; Hecho 20:7; 1 Corinto 11:23-26.\f* Idjab̶a Ãcõrẽa iwid̶i panabadjid̶aa. \s1 Jesu ĩjã b̶eaba o panananebema \p \v 43 Jesuba diabued̶arãba ne ununacada zocãrã obadjid̶aa. Maʌ̃ carea jũmarãba Ãcõrẽra bio wayasid̶aa. \v 44-45 Jũma Jesu ĩjã b̶eara ãbaa bia duanabadjid̶aa. Ʌ̃cʌrʌba ãdji ẽjũãda, nebia sid̶a nẽdobued̶aped̶a djaba ab̶a ne neẽ́ b̶ebʌrʌd̶e paratara diabadjid̶aa. Mãwã ãdjia erob̶eaba dji carebabadjid̶aa. \v 46 Ewariza Ãcõrẽ de droma dajadaare ãbaa dji jʌrebadjid̶aa idjab̶a djabarã deza sobiad̶eba b̶ʌsrid̶a ãbaa ne cobadjid̶aa. \v 47 Ãdjirãba Ãcõrẽa bia bed̶eabadjid̶aa. Idjab̶a dewararãba ãdjirãra bia unubadjid̶aa. Maʌ̃ne dadji Boroba ewariza ẽberãrãra ẽdrʌ edabadjia. Mãwã Ãcõrẽneba ãdjirãra yõ wãsid̶aa. \c 3 \s1 Pedroba ẽberã jĩrũ biẽ́ b̶ʌ biabid̶a \p \v 1 Ewari ab̶a ʌ̃mãdau ʌ̃tʌed̶a judiorãba Ãcõrẽa iwid̶ibada horad̶e Pedrora Juaʌ̃ sid̶a Ãcõrẽ de dromanaa wãsid̶aa. \v 2 Maʌ̃ne Ãcõrẽ de dromane ed̶a wãbada Quĩrãwãrẽã B̸ʌ abadad̶e ẽberã jĩrũ biẽ́ toped̶ad̶ada b̶asia. Ẽberãrãba idjira ewariza mamaa edebadjid̶aa dji ed̶aa wãbʌdarãa parata iwid̶imãrẽã. \v 3 Idjia Pedro, Juaʌ̃ sid̶a ed̶a wãbʌdada unusid̶e paratada iwid̶isia. \v 4 Pedroba, Juaʌ̃ bid̶a idjimaa acʌsid̶aa. Maʌ̃ne Pedroba jarasia: \p –Daimaa acʌdua.– \p \v 5 Idjía ne diad̶ida crĩchad̶a bẽrã ãdjimaa acʌsia. \v 6 Baribʌrʌ Pedroba jarasia: \p –Mʌ̃a paratada, oro sid̶a neẽ́ b̶ʌa, baribʌrʌ mʌ̃a erob̶ʌda bʌ́a diaya: ¡Jesucrito Nazared̶ebema trʌ̃neba piradrʌped̶a nĩbad̶e wãdua!– \p \v 7 Maʌ̃ne Pedroba dji ẽberã jʌwa araare jidaped̶a piradrʌ edasia. Piradrʌbʌrʌd̶e dji ẽberã jĩrũra, idji cõrãcõrã sid̶a biasia. \v 8 Ara maʌ̃da ʌ̃tʌ jʌ̃drʌped̶a taibad̶e wãsia. Jʌ̃drʌ jʌ̃drʌ nĩne Ãcõrẽa bia bed̶ea b̶ʌda ãdji ume Ãcõrẽ de dromane ed̶a wãsia. \v 9 Jũmarãba idjira Ãcõrẽa bia bed̶ea nĩda unusid̶aa. \v 10 Maʌ̃ unusid̶ad̶e cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Ãdjirãba cawasid̶aa idjira ewariza Ãcõrẽ de dromane ed̶a wãbada Quĩrãwãrẽã B̸ʌ abadama parata iwid̶i chũmabadjida. \s1 Pedroba Ãcõrẽ de droma dajadaare jĩgua jaradiad̶a \p \v 11 Ẽberã jĩrũ biẽ́ b̶ad̶aba Pedrora, Juaʌ̃ sid̶a quenab̶arica basía. Ãdjira Ãcõrẽ de droma mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶ʌ ed̶aare panasid̶aa. Ãdji pananamaa Salomoʌ̃ abadaa. Jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ bẽrã ãdjimaa pira wãsid̶aa. \v 12 Pedroba maʌ̃ unusid̶e jarasia: \p –Achirã Israeld̶ebema, ¿cãrẽ cãrẽã cawa crĩchad̶aẽ́ panʌ? ¿Cãrẽ cãrẽã daida acʌ panʌ? ¿Crĩcha panʌca dai ʌb̶ʌad̶eba wa daira Ãcõrẽ quĩrãpita jipa panʌ bẽrã naʌ̃ ẽberãra biabisid̶ada? ¡Mãwãẽ́a! \v 13 Ãcõrẽ dadjirã drõãenabema Abrahaʌ̃ ume, Isa ume, idjab̶a Jacobo ume b̶ad̶aba idji nezoca Jesura dji Dromada b̶ʌsia.\f + \fr 3:13 \fq Nezoca.\ft Maʌ̃ bed̶eaba idjab̶a jara b̶ʌa “Warra.”\f* Bãrãba idjira Pilatoa jida diasid̶aa beamãrẽã. Pilatoba idjira ẽdrʌ b̶ʌ quĩrĩã b̶ad̶amĩna bãrãba igarasid̶aa. \v 14 Bãrãba Ãcõrẽ Nezoca Jipa B̸ʌra igarad̶aped̶a mĩã sẽ iwid̶i panasid̶aa Pilatoba mĩã bead̶ada ẽdrʌ b̶ʌmãrẽã.\f + \fr 3:14 \ft Marco 15:6-15.\f* \v 15 Mãwã bãrãba dadji Zocai B̸ai Diabarida beasid̶aa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba idjira beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbabisia. Maʌ̃ ʌ̃rẽbad̶ara daiba unusid̶aa. \v 16 Ara maʌ̃ Jesu ʌb̶ʌaba naʌ̃ ẽberã bãrãba unubadara biasia. Daiba ĩjã panʌa Jesuba cacua biẽ́ b̶eara biabibarida. Mãwã ĩjã panʌneba naʌ̃ ẽberãra wãrãda biasia. Maʌ̃ra bãrãba ebud̶a unu panʌa. \p \v 17 Mʌ̃ djabarã judiorã, mʌ̃a cawa b̶ʌa bãrãba, bãrã bororã bid̶a Jesura beasid̶ada idjira Ãcõrẽba diai jarad̶a ẽdrʌ edabarida cawad̶aẽ́ basi bẽrã. \v 18 Baribʌrʌ maʌ̃gʌd̶eba Ãcõrẽba naẽna jarad̶ara jũma mãwãbisia. Idjid̶eba bed̶eabadarãneba jarasia idjia ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara bia mĩgaped̶a beuida.\f + \fr 3:18 \ft Salmo 22:7-8; 69:17-21; Zacaria 12:10; Isaía 52:13d̶eba ab̶a 53:12d̶aa. \fq Ẽdrʌ edabari diai jarad̶a.\ft Maʌ̃ba jara b̶ʌa “Crito.”\f* \v 19 Jãʌ̃be bãrãba cadjiruada igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶adua. Mãwã osid̶ara bãrãba cadjirua oped̶ad̶ara Ãcõrẽba quĩrãdoaped̶a sobiabiya. \v 20 Idjia Jesura diabueya naẽnaena bãrã Boroda b̶ʌd̶a bẽrã. \v 21 Nawena Jesucritora bajãne b̶ʌa ab̶a Ãcõrẽba ne jũmada wayacusa bia obʌrʌd̶aa. Ãcõrẽba drõãenabema ewarid̶e idjid̶eba bed̶eabadarãneba wãrãda mãwã oyad̶a asia. \p \v 22 Moiseba dadji drõãenabemarãa nãwã jarasia: “Dadji Boro Ãcõrẽba mʌ̃ diabued̶a quĩrãca idjid̶eba bed̶eabarida ab̶a bãrãmaa diabueya. Maʌ̃ ẽberãra ara bãrã purud̶ebema baya. Idjia jarabʌrʌra jũma ĩjãnadua. \v 23 Idjia jara b̶ʌda ab̶aʌba ĩjãẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ ẽberãra idji purud̶ebemada ãyã b̶ʌya.”\f + \fr 3:23 \ft Deuteronomio 18:15-19.\f* \v 24 Maʌ̃ awara Samuel ewarid̶eba ʌ̃taa jũma Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba naʌ̃ ewarid̶ebemada bed̶easid̶aa. \v 25 Ãcõrẽba ãdjirãneba bed̶ead̶ara id̶i wãrãda unu panʌa. \p Maʌ̃ awara Ãcõrẽba bãrã drõãenabemarã ume bed̶eada b̶ʌsia. Idjia Abrahaʌ̃a nãwã jarasia: “Mʌ̃a bʌd̶eba yõbʌrʌd̶eba naʌ̃ ẽjũãne b̶ea purura jũma carebaya.”\f + \fr 3:25 \ft Genesi 22:18; 26:4.\f* Maʌ̃ bed̶ea b̶ʌd̶ara bãrãba id̶i wãrãda unu panʌa. \v 26 Ãcõrẽba idji nezoca Jesura edaped̶a naãrã bãrãmaa diabuesia carebamãrẽã.\f + \fr 3:26 \fq Nezoca.\ft Maʌ̃ bed̶eaba idjab̶a jara b̶ʌa “Warra.”\f* Bãdjiza careba b̶ʌa bãrãba cadjirua obadara igarad̶amãrẽã.– \c 4 \s1 Pedro, Juaʌ̃ sid̶a judiorã bororãmaa jida edeped̶ad̶a \p \v 1 Pedro, Juaʌ̃ sid̶a ẽberãrã ume wad̶i bed̶ea panʌne sacerdoterãda, Ãcõrẽ de dromanebema zarrarã boroda, saduceorã sid̶a ãdjimaa zesid̶aa. \v 2 Maʌ̃ne Pedroba Juaʌ̃ bid̶a ẽberãrãa jaradia panasid̶aa Jesu ʌ̃rẽbad̶a quĩrãca ẽberãrã sid̶a ʌ̃rẽbad̶ida. Maʌ̃ carea dji bororãra quĩrũsid̶aa. \v 3 Pedrora, Juaʌ̃ sid̶a jidad̶aped̶a queubod̶o bẽrã ab̶a nurẽma preso b̶ʌsid̶aa. \v 4 Baribʌrʌ Pedroba jaradia b̶ad̶a ũrĩ panana zocãrãba Jesura ĩjãsid̶aa. Maʌ̃rã bara Jesu ĩjã b̶eara dji umaquĩrãrã awa mil juesuma panasid̶aca b̶ʌa. \p \v 5 Nurẽma judiorã dji bororãda, dji drõãrãda, ãdji ley jaradiabadarã sid̶a Jerusaleʌ̃ne ãbaa dji jʌresid̶aa. \v 6 Sacerdote dji droma Anáda arima b̶asia. Idjab̶a idji ẽberãrãda zocãrã panasid̶aa: Caipáda, Juaʌ̃da, Alejandroda, dewararã sid̶a.\f + \fr 4:6 \ft Maʌ̃ ewarid̶e Caipára sacerdote dji droma basía baribʌrʌ idji zãwãrẽ Anára maʌ̃ naẽna sacerdote dji droma bad̶a bẽrã idjira wad̶ibid̶a mãwã trʌ̃ jarabadjid̶aa.\f* \v 7 Maʌ̃ne ãdjirãba Pedrora Juaʌ̃ sid̶a enebisid̶aa. Ãdjirã quĩrãpita nũmʌnaped̶a nãwã iwid̶isid̶aa:\f + \fr 4:7 \ft Luca 12:11-12.\f* \p –Jãʌ̃ ẽberã jĩrũ biẽ́ b̶ad̶ara bãrãba ¿cai ʌb̶ʌad̶eba biabisid̶a? ¿Cai trʌ̃neba jãwã osid̶a?– \p \v 8 Maʌ̃ne Pedroba Ãcõrẽ Jaured̶eba nãwã panusia: \p –Dadji purud̶ebema bororã, Israeld̶ebema drõãrã dji dromarã: \v 9 id̶i bãrãba daira cawa obʌdaa ẽberã jĩrũ biẽ́ b̶ad̶a carebaped̶ad̶a carea. Iwid̶i panʌa idjira sãwã biasida. \v 10 Mãẽteara daiba ebud̶a panunia bãrãba, jũma israelerã bid̶a bio cawad̶amãrẽã. Naʌ̃gʌ ẽberã bãrã quĩrãpita nũmʌra Jesucrito Nazared̶ebema ʌb̶ʌad̶eba biasia.\f + \fr 4:10 \fq Jesucrito Nazared̶ebema ʌb̶ʌad̶eba.\ft Griego bed̶ead̶e “Jesucrito Nazared̶ebema trʌ̃neba” b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* Maʌ̃ Jesucritora bãrãba crud̶e cachi beasid̶aa, baribʌrʌ Ãcõrẽba idjira ʌ̃rẽbabisia. \v 11 Ãcõrẽ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “De obadaba mõgara igaraped̶ad̶ara dji biara b̶ʌda b̶esia.”\f + \fr 4:11 \ft Salmo 118:22; Luca 20:9-19.\f* Jesura maʌ̃ mõgara quĩrãca b̶ʌa. Bãrã dji de obada quĩrãca panʌba idjira igarasid̶aa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba idjira dji biara b̶ʌda b̶ʌsia. \v 12 Ab̶a idjiabʌrʌ dadjirãra poya ẽdrʌ edaya. Idji awara Ãcõrẽba ni ab̶aʌda naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌẽ́ basía ẽberãrã ẽdrʌ edamãrẽã.– \p \v 13 Dji bororãba Pedro, Juaʌ̃ sid̶a ne wayaa neẽ́ bed̶ea panʌda unusid̶ad̶e cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Ãdjirãba cawa panasid̶aa Pedrora Juaʌ̃ sid̶a mãcua carta cawa panʌẽ́da. Maʌ̃ awara cawasid̶aa ãdjira Jesu ume nĩbabadjid̶ada. \v 14 Baribʌrʌ dji ẽberã biad̶ara ãdji ume nũmʌ bẽrã ãdjira poya biẽ́ jarad̶aẽ́ basía. \v 15 Maʌ̃ne dji bororãba Pedroa, Juaʌ̃a bid̶a jarasid̶aa dajadaa jʌ̃ãne wãnamãrẽã. Maʌ̃be ara ãdjidub̶a bed̶easid̶aa. \v 16 Nãwã jarasid̶aa: \p –Jãʌ̃ ẽberãrãra ¿sãwã od̶i? Ãdjia maʌ̃ ne ununaca od̶aped̶ad̶ara jũma Jerusaleʌ̃nebemarãba cawa panʌa. Dadjia poya sewaad̶a ad̶aẽ́a. \v 17 Baribʌrʌ maʌ̃nebemada dewararãa idu cawabid̶a amaaba jãʌ̃ Jesuare panʌrãa waragad̶ia idji trʌ̃neba waa bed̶earãnamãrẽã.– \p \v 18 Ara maʌ̃da Pedrora Juaʌ̃ sid̶a waya trʌ̃naped̶a ebud̶a jarasid̶aa ni maãrĩ bid̶a Jesud̶ebemada bed̶earãnamãrẽã idjab̶a jaradiarãnamãrẽã. \v 19 Baribʌrʌ Pedroba, Juaʌ̃ bid̶a jarasid̶aa: \p –Bio crĩchad̶adua. ¿Biara b̶ʌca Ãcõrẽda ĩjãnida wa bãrãba jara panʌda ĩjãnida? Daimaarã biara b̶ʌa Ãcõrẽdrʌ ĩjãnida. \v 20 Daiba unuped̶ad̶ada, ũrĩped̶ad̶a sid̶a jaradia panania. Poya chupead̶aẽ́a.– \p \v 21 Maʌ̃be dji bororãba wetara waragad̶aped̶a Pedrora Juaʌ̃ sid̶a ẽdrʌ b̶ʌsid̶aa. Puruda waya panʌ bẽrã cawad̶aẽ́ basía sãwã cawa od̶ida. Dji ẽberã biad̶a carea jũmarãda Ãcõrẽa bia bed̶ea duanasid̶aa. \v 22 Maʌ̃ ẽberã ne ununacad̶eba biad̶ara cuarenta poa aud̶u b̶asia. \s1 Jesu ĩjã b̶eaba sozarrada iwid̶iped̶ad̶a \p \v 23 Pedrora Juaʌ̃ sid̶a preso pananada ẽdrʌd̶aped̶a waabema Jesu ĩjã b̶ea ãbaa duanʌmaa wãsid̶aa. Maʌ̃be sacerdote bororãba, drõãrã dji dromarã bid̶a ãdjía jaraped̶ad̶ada jũma nẽbʌrʌsid̶aa. \v 24 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e jũma ãbaa Ãcõrẽa iwid̶isid̶aa: \p –Dai Boro jũma poya b̶ʌ, bʌabʌrʌ bajãra, naʌ̃ ẽjũãra, pusara, jũma ãdjid̶e nũmʌ sid̶a osia. \v 25 Bʌ Jaured̶eba bʌ nezoca Davia nãwã jarabisia:\f + \fr 4:25 \fq Bʌ Jaured̶eba.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a. \fq Bʌ nezoca Davi.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e idjab̶a “dai drõãenabema” b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* \q1 ¿Cãrẽ cãrẽã judiorãẽ́ puru b̶eara quĩrũ duanʌ? ¿Cãrẽ cãrẽã puru b̶eara ãdji quĩrĩãbe bed̶ea au panʌ djõni carea? \q1 \v 26 Druazabema bororãda dji dromarã ume ãbaa dji jʌresid̶aa dadji Ãcõrẽ ume, idjia b̶ʌd̶a Boro ume bid̶a djõni carea.\f + \fr 4:26 \ft Salmo 2:1-2. \fq Idjia dadjirã Boroda b̶ʌd̶a.\ft Maʌ̃gʌba jara b̶ʌa “idji Crito.”\f* \m \v 27-28 Ara maʌ̃ quĩrãca naʌ̃ purud̶e Herodeda, Poncio Pilatoda, judiorãẽ́da, dadji Israel puru sid̶a dji jʌred̶aped̶a bed̶ea ausid̶aa bʌ nezoca jipa b̶ʌ Jesu bead̶i carea.\f + \fr 4:27-28 \fq Herode.\ft Maʌ̃ Herodera Antipa trʌ̃ jarabadjid̶aa. \fq Nezoca.\ft Maʌ̃ bed̶eaba idjab̶a jara b̶ʌa “Warra.”\f* Bʌa idjira dadjirã Boroda b̶ʌd̶amĩna ãdjia mãwã osid̶aa bʌa naẽna crĩcha b̶ad̶a quĩrãca. Bʌra bio ʌb̶ʌa b̶ʌ bẽrã naẽna b̶ʌsia ãdjia mãwã od̶amãrẽã. \p \v 29 Dai Boro, acʌdua sãwã ãdjirãba dairãra waraga panʌda. Sozarrada dairã bʌ nezocarãa diadua bʌ bed̶eara ne wayaa neẽ́ jarad̶i carea. \v 30 Bʌ ʌb̶ʌa sid̶a diadua cacua biẽ́ b̶eara biabid̶i carea idjab̶a bʌ nezoca jipa b̶ʌ Jesu trʌ̃neba ne ununacada od̶i carea.– \p \v 31 Ãcõrẽa iwid̶iped̶ad̶acarea ãdji duanʌ dera uresia. Maʌ̃ne jũmarãda Ãcõrẽ Jaured̶eba duanesid̶aa. Maʌ̃ba Ãcõrẽ bed̶eara ne wayaa neẽ́ jara duanesid̶aa. \s1 Ananía Sapira sid̶a beuped̶ad̶a \p \v 32 Maʌ̃ ewarid̶e Jesu ĩjã b̶eara ab̶ari crĩchad̶eba, ab̶ari sod̶eba ãbaa bia duanasid̶aa. Ni ab̶aʌba jarad̶aca basía idjia ne erob̶ʌra ab̶abe idjid̶eda, ãtebʌrʌ ãdjia erob̶eaba dji carebabadjid̶aa. \v 33 Jesuba diabued̶arãba Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba dadji Boro Jesu ʌ̃rẽbad̶ad̶ebemada ebud̶a jaradiabadjid̶aa. Idjab̶a Ãcõrẽba idji biad̶eba djabarãra bio carebabadjia.\f + \fr 4:33 \fq Ãcõrẽba idji biad̶eba djabarãra bio carebabadjia.\ft Maʌ̃ bed̶eaba idjab̶a jara b̶ʌa “jũma ẽberãrãba Jesu ĩjã b̶eara wayabadjid̶aa.”\f* \v 34-35 Maʌ̃ bẽrã ãdjirã tãẽna ne neẽ́ b̶eara neẽ́ basía. Ẽjũã erob̶eaba ãdji ẽjũãra nẽdobuebadjid̶aa idjab̶a de erob̶eaba ãdji dera nẽdobuebadjid̶aa. Nẽdobued̶aped̶a dji paratara Jesuba diabued̶arãmaa edebadjid̶aa cawa jed̶ecad̶amãrẽã. Djaba ab̶a ne neẽ́ b̶ebʌrʌd̶e parata diabadjid̶aa. \p \v 36 Maʌ̃ne ẽberã Jose abadada ãdjirã ume b̶asia. Jesuba diabued̶arãba idjira trʌ̃ b̶ʌsid̶aa Bernabe. (Bernabe trʌ̃ba jara b̶ʌa “Sobiabibari Warra.”) Idjira Levid̶eba yõna basía. Chipre druad̶e tosid̶aa. \v 37 Maʌ̃ Bernabeba ẽjũãda nẽdobueped̶a dji paratara Jesuba diabued̶arãba cawa jed̶ecad̶amãrẽã edesia. \c 5 \p \v 1 Idjab̶a ẽberã Ananía abadada b̶asia.\f + \fr 5:1 \ft Maʌ̃ Ananíara ab̶abe naʌ̃ capítulo 5d̶e odja b̶ʌa. Capítulo 9d̶e, 22d̶e bid̶a dewara Ananíanebemada b̶ʌ́ b̶ʌa. Idjab̶a capítulo 23d̶e dewara Ananíanebemada b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* Idji quimara Sapira abadjid̶aa. Ãdjia bid̶a ẽjũãda nẽdobuesid̶aa. \v 2 Baribʌrʌ Ananíara dji quima ume bed̶ea aud̶aped̶a dji paratara jũma diaẽ́ basía. Mãwãmĩna Jesuba diabued̶arãba cawa jed̶ecad̶amãrẽã diabʌrʌd̶e jũma diabʌrʌad̶a asia. \v 3 Maʌ̃ne Pedroba jarasia: \p –Ananía, bʌa ¿cãrẽ cãrẽã diaurura bʌ sod̶e idu ed̶a wãbisi? Bʌa Ãcõrẽ Jaurea sewada o b̶ʌa. Bʌ ẽjũã nẽdobued̶ad̶ebema paratara ʌ̃cʌrʌ mẽrã erob̶ʌa. \v 4 Jãʌ̃ ẽjũãra ¿bʌreẽ́ basica? Nẽdobueped̶a dji parata sid̶a ¿bʌreẽ́ basica? Jũma dia quĩrĩãẽ́ basibʌrʌ ¿cãrẽ cãrẽã jãwã bʌ sod̶e sewa oida crĩchasi? Bʌa ẽberãa sewa oẽ́ basía, ãtebʌrʌ Ãcõrẽa sewa osia.– \p \v 5 Maʌ̃ ũrĩsid̶e Ananíara ab̶ed̶a beu b̶aesia. Maʌ̃nebema ũrĩped̶ad̶ara bio ne wayasid̶aa. \v 6 Maʌ̃be ʌ̃cʌrʌ cũdrarãba dji bẽwãrãra wuaba bʌrad̶aped̶a tʌb̶arid̶e edesid̶aa. \p \v 7 Dãrãẽ́ne Ananía quima Sapirada jũẽsia.\f + \fr 5:7 \fq Dãrãẽ́ne.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Hora ũbea babʌrʌd̶e.”\f* Idjia Ananía sãwãnada adua b̶asia. \v 8 Pedroba idjía iwid̶isia: \p –Mʌ̃́a jaradua ¿bãrã ẽjũãra nẽdobuesid̶aca bʌ quimaba parata enena quĩrãca?– \p Sapiraba panusia: \p –Mãẽ, jãʌ̃gʌ nẽbʌad̶e nẽdobuesid̶aa.– \p \v 9 Maʌ̃ bẽrã Pedroba jarasia: \p –Bãrãra ¿cãrẽ cãrẽã sewa od̶i carea bed̶ea ausid̶a dadji Boro Jaureba sãwã oi cawaya? ¡Acʌdua! Bʌ quima tʌb̶arid̶e wã pananada awuá zebʌdaa. Ara nawena bʌ sid̶a tʌb̶arid̶e eded̶ia.– \p \v 10 Ara maʌ̃ jarabʌrʌd̶e idjira Pedro jĩrũ caita beu b̶aesia. Cũdrarã ed̶a jũẽbʌdad̶e unusid̶aa idjira beu tab̶ʌda. Maʌ̃ne dajadaa eded̶aped̶a dji quima caita tʌb̶arisid̶aa. \v 11 Maʌ̃ carea djabarãra, jũma maʌ̃nebema ũrĩped̶ad̶a sid̶a ne wayasid̶aa. \s1 Jesu ĩjã b̶eaba ẽberãrã zocãrã biabiped̶ad̶a \p \v 12 Maʌ̃ ewarid̶e Jesuba diabued̶arãba ne ununacada zocãrã ocuabadjid̶aa. Mãwã cawabisid̶aa Ãcõrẽra ãdjirã ume b̶ʌda. Ab̶ari crĩchad̶eba jũma djabarãda Ãcõrẽ de droma mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶ʌ ed̶aare ãbaa dji jʌrebadjid̶aa. Dji jʌre pananama Salomoʌ̃ abadaa. \v 13 Djabarã awara ne wayaaba ni ab̶aʌda ãdjirã ume pananaẽ́ basía, baribʌrʌ zocãrãba ãdjirãnebemada bia bed̶ea duanasid̶aa. \v 14 Maʌ̃ne zocãrã umaquĩrãrãba wẽrãrã bid̶a dadji Borora ĩjãsid̶aa. Mãwã idji ĩjã b̶eara yõ wãsid̶aa. \v 15 Jesuba diabued̶arãba ne ununacada zocãrã o panʌ bẽrã ẽberãrãba cacua biẽ́ b̶eada o icawa cʌd̶ad̶e wa jueporod̶e b̶ʌbadjid̶aa Pedro wãyã wãbʌrʌd̶e idji cacua jaureba waramãrẽã. \v 16 Zocãrã ẽberãrã Jerusaleʌ̃ caita b̶ea purud̶ebema bid̶a cacua biẽ́ b̶eada, jai bara b̶ea sid̶a ãdjimaa edebadjid̶aa. Maʌ̃be jũmarãda biacuabadjid̶aa. \fig Hecho 5:12|src="LB00248B.tif" size="span" ref="Acts 5:12" \fig* \s1 Bajãnebema nezocaba Jesuba diabued̶arã ẽdrʌ b̶ʌd̶a \p \v 17 Jesuba diabued̶arãmaa zocãrã wã panʌ carea sacerdote dji dromada, jũma saduceorã idjiare b̶ea sid̶a sod̶e biẽ́ duanesid̶aa. \v 18 Maʌ̃ carea Jesuba diabued̶arãra jidad̶aped̶a preso b̶ʌcuasid̶aa. \v 19 Baribʌrʌ ara maʌ̃ diamasi dadjirã Boro nezoca bajãnebemaba dji ed̶a wãbadara ewaped̶a ãdjirãra ẽdrʌ b̶ʌsia. Maʌ̃be jarasia: \p \v 20 –Ãcõrẽ de dromanaa wãnaped̶a ẽberãrãa dadji zocai b̶ai djiwid̶id̶ebemada jarad̶adua.– \p \v 21 Ãdjia ũrĩped̶ad̶ara ĩjãsid̶aa. Nurẽma diaped̶a Ãcõrẽ de dromanaa wãnaped̶a jaradia panesid̶aa. Maʌ̃misa sacerdote dji dromaba, idji ume duanʌ bid̶a jũma Israeld̶ebema drõãrã dji dromarãda trʌ̃sid̶aa ãbaa dji jʌred̶i carea. Maʌ̃ne Ãcõrẽ de dromanebema zarrarãda preso b̶ʌbada ded̶aa wãbisid̶aa Jesuba diabued̶arã jʌrʌd̶e wãnamãrẽã. \v 22 Baribʌrʌ zarrarãra preso b̶ʌbada ded̶e jũẽsid̶ad̶e ãdjirãra ununaẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã jẽda jarad̶e wãsid̶aa. \v 23 Zarrarãba dji dromarãa nãwã jarasid̶aa: \p –Dairãba preso b̶ʌbada dera bio jũãtrʌ b̶ʌda idjab̶a zarrarãda dji ed̶aa wãbadaza panʌda unusid̶aa, baribʌrʌ ewa acʌbʌdad̶e ni ab̶aʌda ununaẽ́ basía.– \p \v 24 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e Ãcõrẽ de dromanebema zarrarã boroba, sacerdoterã bororã bid̶a cawa crĩchad̶aẽ́ basía idjab̶a cawad̶aẽ́ basía mamaʌba ʌ̃taa cãrẽda sãwãida.\f + \fr 5:24 \fq Sacerdoterã bororã.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e naʌ̃ sid̶a b̶ʌ́ b̶ʌa: “Sacerdote dji droma.”\f* \v 25 Mãwã duanʌne ẽberãda ed̶a zeped̶a jarasia: \p –¡Bãrãba preso b̶ʌped̶ad̶arãba Ãcõrẽ de droma dajada jaradia panʌa!– \p \v 26 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e Ãcõrẽ de dromanebema zarrarãra, ãdji boro sid̶a Jesuba diabued̶arã jʌrʌd̶e wãsid̶aa. Baribʌrʌ enebʌdad̶e biẽ́ od̶aẽ́ basía. Wayasid̶aa puruba ãdjida mõgaraba tab̶ari bead̶ida. \v 27 Enenaped̶a dji jʌre duanʌ quĩrãpita nũmʌsid̶aa. Maʌ̃be sacerdote dji dromaba ãdjirãa jarasia: \p \v 28 –Naẽna dairãba bio jarasid̶aa bãrãba jãʌ̃ ẽberã trʌ̃neba waa jaradiarãnamãrẽã. Baribʌrʌ bãrãba jũma Jerusaleʌ̃nebemarãa jaradia panʌa. Maʌ̃ awara jãʌ̃ ẽberã beaped̶ad̶a carea daidrʌ bed̶ead̶e b̶ʌ́ quĩrĩã panʌa.– \p \v 29 Maʌ̃ne Pedroba, Jesuba diabued̶arã waabemarã bid̶a panusid̶aa: \p –Ẽberãrãba jara panʌ cãyãbara Ãcõrẽba jara b̶ʌdrʌ ĩjãnida panʌa. \v 30 Bãrãba Jesura crud̶e cachi beasid̶aa.\f + \fr 5:30 \ft Deuteronomio 21:22-23.\f* Baribʌrʌ bãrãba beaped̶ad̶ara dadji drõã naẽnabemarã Ãcõrẽba ʌ̃rẽbabisia. \v 31 Ãcõrẽba Jesura dadjirã Boroda b̶amãrẽã idji jʌwa araare b̶ʌsia. Idjab̶a dadji Ẽdrʌ Edabarida b̶ʌsia. Idjid̶eba israelerãba cadjiruara igarad̶aped̶a waya Ãcõrẽmaa poya zed̶ia. Mãwãra ãdjirãba cadjirua oped̶ad̶ara Ãcõrẽba quĩrãdoaya. \v 32 Maʌ̃gʌd̶ebemada dairãba ebud̶a jarabadaa. Ãcõrẽ Jaure bid̶a ab̶arida jarabaria. Ãcõrẽba idji Jaurera idji ĩjãbʌdarãa diabaria.– \p \v 33 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e dji dromarãra bio quĩrũsid̶aa. Maʌ̃ba Jesuba diabued̶arãra bea quĩrĩã panesid̶aa. \v 34 Maʌ̃ne pariseo Gamaliel abadada b̶asia. Maʌ̃ Gamalielera judiorã ley jaradiabari dji droma basía. Jũmarãba idjira bio waya panasid̶aa. Gamalielera piradrʌped̶a Jesuba diabued̶arãra dajadaa edebisia. \v 35 Maʌ̃be dji dromarãa jarasia: \p –Achirã Israeld̶ebema, bãrãba maʌ̃ ẽberãrã sãwã od̶id̶ebemada bio crĩchad̶adua. \v 36 Ẽberã Teudá sãwãnada quĩrãnebad̶adua. Maʌ̃ra dãrãẽ́ b̶ʌa. Maʌ̃ ẽberãba ara idjida dji dromaana abadjia. Maʌ̃ bẽrã cuatrociento ẽberãrãba idjira ẽpẽsid̶aa. Baribʌrʌ romanorãba idji beasid̶ad̶e jũma idji ume nĩbaped̶ad̶ara memenesid̶aa. Maʌ̃be jũma idjia oi crĩcha b̶ad̶ara jõsia. \v 37 Mãwãnacarea Romanebema boroba jũmarãda juachabisia. Maʌ̃ ewarid̶e ẽberã Juda Galilead̶ebemada b̶asia. Maʌ̃ Judaba ẽberãrãra zocãrã idji ume eronĩbasia. Baribʌrʌ romanorãba idji beasid̶ad̶e jũma idji ume nĩbaped̶ad̶ara memenesid̶aa. \v 38 Maʌ̃ carea mʌ̃a jaraya: naʌ̃gʌ ẽberãrãra idu b̶ʌd̶adua. Ãdjirãra biẽ́ orãnadua. Ãdjia o panʌra, ãdjia oi crĩcha panʌ sid̶a ara ãdji crĩchad̶eba ze b̶ʌbʌrʌ, dãrãẽ́ne jũma jõya. \v 39 Baribʌrʌ Ãcõrẽba obi b̶ʌbʌrʌ, bãrãba poyad̶aẽ́a. Maʌ̃ bẽrã quĩrãcuita b̶ead̶adua Ãcõrẽ ume djõna amaaba.– \p Gamalielba jarad̶ara jũmarãba ĩjãsid̶aa. \v 40 Maʌ̃be Jesuba diabued̶arãra wayacusa ed̶aa trʌ̃sid̶aa. Soaba ubid̶aped̶a ãdjirãa jarasid̶aa waa Jesu trʌ̃neba ẽberãrãa bed̶earãnamãrẽã. Maʌ̃be ẽdrʌ b̶ʌsid̶aa. \v 41 Ara maʌ̃da Jesuba diabued̶arãra dji dromarã ãbaa jʌre panʌmaʌba b̶ʌsrid̶a wãsid̶aa. Cawasid̶aa Ãcõrẽba ãdjirãra bia unusida, Jesu ĩjã panʌ carea idu bia mĩgabid̶a bẽrã. \v 42 Ãcõrẽ de droma dajadaare, ẽberãrã deza bid̶a ãdjirãba ewariza chupead̶aẽ́ Jesucritod̶ebemada jaradiabadjid̶aa. Ebud̶a jarabadjid̶aa Jesura Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada. \c 6 \s1 Djabarã carebabadarã siete edaped̶ad̶a \p \v 1 Maʌ̃ ewarid̶e Jesu ĩjã b̶eara aud̶uara yõ wãsid̶aa. Maʌ̃ne griego bed̶ead̶e bed̶eabadaba hebreo bed̶ead̶e bed̶eabadara biẽ́ jara panesid̶aa. Jarasid̶aa djabarãba pẽdra wẽrãrã ewariza carebabʌdad̶e ãdji pẽdra wẽrãrãda carebad̶acada. \v 2 Maʌ̃ carea Jesuba diabued̶a doce panʌba jũma Jesu ĩjã b̶eara ãbaa jʌred̶aped̶a nãwã jarasid̶aa: \p –Bia b̶ʌẽ́a dairãba Ãcõrẽ bed̶ea jaradia panʌra idu b̶ʌd̶ida ab̶abe pẽdra wẽrãrã carebad̶i carea.\f + \fr 6:2 \fq Pẽdra wẽrãrã carebad̶i carea.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Djãrã ne cobigad̶i carea” wa “parata cawa jed̶ecad̶i carea.”\f* \v 3 Maʌ̃ bẽrã djabarã, bãrãnebema siete ẽberãrã jipa b̶eada edad̶adua. Ãdjira Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶ead̶ida panʌa idjab̶a crĩcha cawa b̶ead̶ida panʌa. Maʌ̃gʌrãra dairãba b̶ʌd̶ia pẽdra wẽrãrã, dewararã sid̶a carebad̶amãrẽã. \v 4 Mãwã osid̶ara dairãba poya biara Ãcõrẽa iwid̶i panania idjab̶a idji bed̶eara jaradia panania.– \p \v 5 Ãdjia jaraped̶ad̶ara jũmarãba bia ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ bẽrã Estebaʌ̃da edasid̶aa. Maʌ̃ Estebaʌ̃ba Jesura bio ĩjã b̶asia; Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶asia. Idji awara Pelipeda, Procoroda, Nicanorda, Timoʌ̃da, Parmenada, idjab̶a Nicolá Antioquía purud̶ebemada edasid̶aa.\f + \fr 6:5 \ft Maʌ̃ Peliped̶ebemada unubadaa Hecho 8:4-13, 26-40d̶e, 21:8-9d̶e bid̶a. Idjira Jesuba diabued̶aẽ́ basía. Idjira biara trʌ̃ jarabadjid̶aa “Griego Pelipe” wa “Pelipe, bed̶ea bia jarabari.”\f* Maʌ̃ Nicolára griego basía baribʌrʌ judio quĩrãca b̶abadjia. \v 6 Djabarãba maʌ̃gʌrãra Jesuba diabued̶arãmaa edesid̶aa. Maʌ̃be Jesuba diabued̶arãba Ãcõrẽa iwid̶ibʌdad̶e jʌwada ãdjirã ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsid̶aa Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌda od̶amãrẽã. \p \v 7 Maʌ̃ne djabarãba bed̶ea dadji Boro Jesud̶ebemada aud̶uara jarasid̶aa.\f + \fr 6:7 \fq Bed̶ea dadji Boro Jesud̶ebema.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “Ãcõrẽ bed̶ea.”\f* Mãwã Jesu ĩjã b̶eara Jerusaleʌ̃ne aud̶uara yõsid̶aa. Maʌ̃ awara zocãrã sacerdoterã bid̶a ĩjãsid̶aa. \s1 Estebaʌ̃ dji bororãmaa edeped̶ad̶a \p \v 8 Ãcõrẽba idji biad̶eba Estebaʌ̃ra bio careba b̶asia. Idji ʌb̶ʌara Estebaʌ̃a diasia ne ununaca waib̶ʌada ẽberãrã tãẽna o b̶amãrẽã. \v 9 Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌ judiorã Cirene druad̶ebemada idjab̶a Alejandría purud̶ebemada panasid̶aa. Ãdjirã dji jʌrebada dera “Nezoca Ẽdrʌped̶ad̶arã” abadjid̶aa. Dewara judiorã Cilicia druad̶ebemada idjab̶a Asia druad̶ebema sid̶a panasid̶aa. Jũma maʌ̃ judiorãra Estebaʌ̃ ume caicaya duanesid̶aa. \v 10 Baribʌrʌ ãdjirãba Estebaʌ̃ra poyad̶aẽ́ basía, idjira Ãcõrẽ Jaure necawaad̶eba bed̶eabadji bẽrã. \v 11 Maʌ̃ carea ãdjirãba ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãa paratada diasid̶aa nãwã sewa od̶amãrẽã: \p –Daiba ũrĩsid̶aa jãʌ̃ ẽberãba Moised̶ebemada, Ãcõrẽnebema sid̶a biẽ́ bed̶ea b̶ʌda.– \p \v 12 Mãwã ãdjirãba puruda, judio dji dromarãda, judiorã ley jaradiabada sid̶a quĩrũbigasid̶aa. Maʌ̃ carea Estebaʌ̃ra jidad̶aped̶a judiorã dji bororã ãbaa jʌre duanʌmaa edesid̶aa. \v 13 Maʌ̃ne sewa jarad̶amãrẽã ʌ̃cʌrʌ ẽberãda mamaa edesid̶aa. Maʌ̃gʌrãba nãwã jarasid̶aa: \p –Jãʌ̃ ẽberãba Ãcõrẽ de dromanebemada, dadjirã leyd̶ebema sid̶a biẽ́ bed̶ea b̶abaria. \v 14 Idjia jarasia Jesu Nazared̶ebemaba Ãcõrẽ de dromara ãrĩda idjab̶a Moiseba jaradia b̶ad̶ara quĩrã awara oida. Idjira mãwã bed̶ea b̶ʌda daiba ũrĩsid̶aa.– \p \v 15 Jũma dji bororã mama chũmeaba Estebaʌ̃ acʌbʌdad̶e unusid̶aa idji quĩrãra bajãnebema nezoca quĩrãdarra quĩrãca b̶ʌda. \c 7 \s1 Estebaʌ̃ba Moise, Ãcõrẽ sid̶a biẽ́ jaracaad̶a ad̶a \p \v 1 Maʌ̃ne sacerdote dji dromaba Estebaʌ̃a iwid̶isia: \p –¿Ãdjia jara panʌra wãrãca?– \p \v 2 Estebaʌ̃ba nãwã panusia: \p –Mʌ̃ djabarã judiorã, mʌ̃ bororã, mʌ̃ djuburia mʌ̃ bed̶eada ũrĩnadua. Dadji drõã naẽnabema Abrahaʌ̃ wad̶i Mesopotamia druad̶e b̶asid̶e Haraʌ̃ purud̶e b̶ad̶e wãi naẽna Ãcõrẽ dji Droma b̶ʌra idjima odjasia. \v 3 Ãcõrẽba idjía jarasia: “Bʌ druara, bʌ ẽberãra sid̶a ameped̶a wãdua. Mʌ̃a druada bʌ́a acʌbiya mamaa wãmãrẽã.”\f + \fr 7:3 \ft Genesi 12:1.\f* \v 4 Ara maʌ̃da Abrahaʌ̃ra caldeorã druad̶ebemada ẽdrʌped̶a Haraʌ̃ne b̶ad̶e wãsia. Abrahaʌ̃ zeza jaid̶ad̶acarea Ãcõrẽba Abrahaʌ̃ra id̶i dadjirã duanʌ druad̶aa enesia.\f + \fr 7:4 \ft Genesi 11:31neba ab̶a 12:9d̶aa.\f* \v 5 Baribʌrʌ Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a naʌ̃ druad̶e ẽjũãra ni maãrĩ bid̶a diaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ wãrãneba jarasia idjía, idjid̶eba yõbʌdarãa bid̶a naʌ̃ druara diaida.\f + \fr 7:5 \ft Genesi 12:7; 13:15; 15:17-18; 17:8.\f* Ãcõrẽba mãwã jarasia Abrahaʌ̃ba wad̶i warra neẽ́ b̶asid̶e. \v 6 Idjab̶a Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a jarasia idjid̶eba yõbʌrʌ purura djãrã druad̶e b̶aida, mama djãrã nezocarãda b̶ead̶ida, idjab̶a maʌ̃ ẽberãrãba ãdjirãra cuatrociento poa biẽ́ eropananida. \v 7 Baribʌrʌ Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a nãwã jarasia: “Ãdjirã zoca eropanʌ purura mʌ̃a cawa oya. Mãwãnacarea bʌ purura ẽdrʌped̶a naʌ̃ druad̶e mʌ̃́a bia bed̶ead̶ia.”\f + \fr 7:7 \ft Genesi 15:13-16.\f* \p \v 8 Maʌ̃be Ãcõrẽba Abrahaʌ̃a jarasia jũma idjid̶eba yõbʌdarãda cacua wẽãgod̶ida panʌda Ãcõrẽneda cawabid̶i carea.\f + \fr 7:8 \ft Genesi 17:4-14. Maʌ̃gʌd̶eba Estebaʌ̃ba jara b̶asia israelerãba ãdjirã de droma neẽ́ pananamĩna ãdjirãra Ãcõrẽ puru basida.\f* Maʌ̃ bẽrã idji warra Isa tod̶acarea ocho ewari b̶ʌd̶e dji warrara cacua wẽãgosia.\f + \fr 7:8 \ft Genesi 21:3-4.\f* Isaba idji warra Jacobora ab̶ari quĩrãca osia. Jacoboba idji doce warrarã sid̶a ab̶ari quĩrãca osia. \p \v 9 Mãwãnacarea Jacobo warrarãba ãdji djaba Jose ume biẽ́ panʌneba idjira nẽdobuesid̶aa Egipto druad̶e nezocada b̶amãrẽã.\f + \fr 7:9 \ft Genesi 37:26-28. Maʌ̃gʌd̶eba Estebaʌ̃ba jara b̶ʌa Ãcõrẽba Josera israelerã carebai carea diabued̶amĩna ãdjirãba idjira igarasid̶ada. Ara maʌ̃ quĩrãca Jesuda, Ãcõrẽneba bed̶eabadarã sid̶a igarasid̶aa.\f* Baribʌrʌ mama Ãcõrẽra idji ume b̶asia. \v 10 Maʌ̃ bẽrã jũma idji bia mĩga b̶ʌd̶ebemada Ãcõrẽba ẽdrʌ b̶ʌsia. Idjía necawaada diasia Egiptod̶ebema boroba bia unumãrẽã. Maʌ̃ bẽrã dji boroba Josera idjiarebemada b̶ʌsia. Mãwã Egiptora idjab̶a dji boro ẽberãrã sid̶a Jose jʌwaed̶a panesid̶aa.\f + \fr 7:10 \ft Genesi 41:37-46.\f* \p \v 11 Maʌ̃ ewarid̶e Egipto druad̶e, Canaaʌ̃ druad̶e bid̶a jarrabada zesia. Maʌ̃ba jũmarãda bia mĩga duanasia. Maʌ̃ bẽrã Jacobo warrarãba trigoda nẽdo quĩrĩã pananamĩna ununaẽ́ basía. \v 12 Maʌ̃ne Jacoboba ũrĩsia Egipto druad̶e trigora barada. Maʌ̃ carea idji warrarãra mamaa trigo nẽdod̶e diabuesia.\f + \fr 7:12 \ft Genesi 42:1-3.\f* Maʌ̃ra ãdji naãrã wãped̶ad̶a basía. \v 13 Wayacusa wãsid̶ad̶e Joseba idji djabarãa cawabisia idjira ãdji djabada.\f + \fr 7:13 \ft Genesi 45:1-16.\f* Mãwã Egiptod̶ebema boroba Jose ẽberãrãra cawasia. \v 14 Maʌ̃be Joseba idji zeza Jacobora, jũma idji ẽberãrã sid̶a idji b̶ʌma enebisia. Ãdjirãra 75 panasid̶aa.\f + \fr 7:14 \ft Genesi 45:9d̶eba ab̶a 47:12d̶aa. Genesi 46:27d̶e hebreo cartad̶e jara b̶ʌa Jacobo ẽberãrãra 70 duanʌda. Baribʌrʌ traduccioʌ̃ drõã griego bed̶ead̶e b̶ʌd̶e jara b̶ʌa 75 duanʌda. Estebaʌ̃ba griego cartad̶eba nẽbʌrʌ b̶ʌa.\f* \v 15 Mãwã Jacobora Egipto druad̶e jũẽsia. Mama dãrã b̶aped̶a jaid̶asia.\f + \fr 7:15 \ft Genesi 49:33.\f* Idji warrarã sid̶a mama jaid̶asid̶aa. \v 16 Maʌ̃be ãdjira Siqueʌ̃ purud̶aa edesid̶aa. Mama beud̶a tʌb̶aribada uriad̶e b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃ uriara Abrahaʌ̃ba Hamo warrarãa nẽdod̶a basía.\f + \fr 7:16 \ft Wãrãda Hamo warrarã ẽjũãra Jacobobʌrʌ nẽdosia. Maʌ̃ ẽjũãra Siqueʌ̃ purud̶e b̶asia (Genesi 33:19). Abrahaʌ̃ba beud̶a tʌb̶aribada uria Hebroʌ̃ caita b̶ʌda nẽdosia. (Genesi 23:15-18). Jacobora maʌ̃ uriad̶e tʌb̶arisid̶aa (Genesi 50:13). Josera Siqueʌ̃ne tʌb̶arisid̶aa (Josue 24:32).\f* \s1 Estebaʌ̃ba Moise bia jarad̶a \p \v 17 Ãcõrẽba Abrahaʌ̃ ume bed̶ea b̶ʌd̶ara dãrãẽ́ne oida b̶asia. Maʌ̃ ewarid̶e israelerãra Egipto druad̶e isabe yõbʌda bẽrã zocãrã panasid̶aa. \v 18 Baribʌrʌ dewarada Egiptod̶ebema boroda b̶esia. Maʌ̃gʌba Josed̶ebemada adua b̶asia. \v 19 Maʌ̃ carea dadji purura cũrũgaped̶a bio biẽ́ osia. Ãdji warrarã djiwid̶i tod̶ara õgo igarabisia beud̶amãrẽã.\f + \fr 7:19 \ft Exodo 1:8-22.\f* \p \v 20 Maʌ̃ ewarid̶e Moisera tosid̶aa. Idjira bio quĩrãwãrẽã querasia.\f + \fr 7:20 \fq Bio quĩrãwãrẽã querasia.\ft Maʌ̃gʌba idjab̶a jara b̶ʌa “Ãcõrẽba idjira bio bia unusia.”\f* Djibarirãba ãdji ded̶e jed̶eco ũbea waga eropanasid̶aa. \v 21 Baribʌrʌ dji warra zaque ãyã b̶ʌsid̶ad̶e Egiptod̶ebema boro cauba unuped̶a idji warra ara quĩrãca daupẽsia.\f + \fr 7:21 \ft Exodo 2:1-9.\f* \v 22 Mãwã b̶ʌd̶e Egiptod̶ebema ne cawa b̶eaba Moisea ãdji crĩcha cawaara jũma jaradiasid̶aa. Mãwã idjira crĩcha cawaad̶eba bed̶eabadjia idjab̶a ne waib̶ʌada obadjia. \p \v 23 Moise cuarenta poa b̶asid̶e idji ẽberãrã israelerã acʌd̶e wãida crĩchasia. \v 24 Wãbʌrʌd̶e unusia Egiptod̶ebemaba Israeld̶ebemada ab̶a biẽ́ o b̶ʌda. Maʌ̃ carea Moiseba Israeld̶ebemara carebad̶e wãsia. Maʌ̃ne idjia Egiptod̶ebemara beasia Israeld̶ebema biẽ́ o b̶ʌ carea. \v 25 Moiseba crĩchasia israelerãba cawad̶ida idjid̶eba Ãcõrẽba ãdjirãra ẽdrʌ b̶ʌida. Baribʌrʌ ãdjirãba cawad̶aẽ́ basía. \v 26 Nurẽma Moiseba unusia israelerãda umé djõ panʌda. Ãdji ibiad̶amãrẽã nãwã jarasia: “¡Bãrãra ab̶ari purud̶ebemaa! ¿Cãrẽ cãrẽã jãwã djõ panʌ?” \v 27 Baribʌrʌ dji puo b̶ad̶aba Moisera tʌ chãtaped̶a jarasia: “¿Caiba bʌra dai boroda b̶ʌsi? ¿Caiba bʌra dai cawa obarida b̶ʌsi? \v 28 ¿Mʌ̃ sid̶a bea quĩrĩã b̶ʌca Egiptod̶ebema nuena bead̶a quĩrãca?” \v 29 Maʌ̃ ũrĩsid̶e Moisera mĩrũ wãsia.\f + \fr 7:29 \ft Exodo 2:11-21.\f* Maʌ̃be Madiaʌ̃ druad̶e drua ãĩbema quĩrãca b̶abadjia. Madiaʌ̃ne b̶ʌd̶e warrada umé unusia. \p \v 30 Cuarenta poa bad̶acarea ewari ab̶a Moisera ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e Sinai eya caita b̶asia. Maʌ̃ne bajãnebema nezocada bacuru zaque uruga nũmʌne idjima odjasia.\f + \fr 7:30 \fq Bajãnebema nezoca.\ft Antiguo Testamentod̶e Ãcõrẽ odjabʌrʌd̶e ed̶aud̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “bajãnebema nezoca.” Versículo 31-34d̶e ebud̶a b̶ʌa Ãcõrẽdrʌ bed̶ea b̶ʌda.\f* \v 31 Moiseba maʌ̃ unusid̶e cawa crĩchaẽ́ basía. Maʌ̃ carea caitaara wãsia biara acʌi carea. Maʌ̃ne Ãcõrẽ bed̶eabʌrʌda ũrĩsia. \v 32 Ãcõrẽba idjía nãwã jarasia: “Mʌ̃ra bʌ drõã naẽnabemarãba ĩjã panana Ãcõrẽa. Abrahaʌ̃ba, Isaba, Jacobo bid̶a mʌ̃ra ĩjã panasid̶aa.”\f + \fr 7:32 \ft Exodo 3:1-6. Sinai eyara idjab̶a Horeb abadaa.\f* Maʌ̃ ũrĩsid̶e Moisera ne wayaaba ure nũmesia. Maʌ̃ba araa acʌida waya b̶asia. \v 33 Maʌ̃ne dadji Boroba Moisea jarasia: “Naʌ̃ eyad̶e bʌra mʌ̃ quĩrãpita b̶ʌ bẽrã bʌ jĩrũne jʌ̃ b̶ʌra ẽrãdua. \v 34 Mʌ̃a unu b̶ʌa mʌ̃ purura Egipto druad̶e bio bia mĩga b̶ʌda. Idjab̶a mʌ̃a ũrĩ b̶ʌa ãdub̶a mĩã sopua bed̶ea panʌda. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ra ze b̶ʌa ãdjirã ẽdrʌ b̶ʌi carea. Mʌ̃a bʌra Egiptod̶aa diabueya.”\f + \fr 7:34 \ft Exodo 3:7-10.\f* \s1 Judiorãba Moise igaraped̶ad̶a Estebaʌ̃ba jarad̶a \p \v 35 Israelerãba Moisera igarasid̶aa. Idjía nãwã jarasid̶aa: “¿Caiba bʌra dai boroda b̶ʌsi? ¿Caiba bʌra dai cawa obarida b̶ʌsi?”\f + \fr 7:35 \ft Maʌ̃gʌd̶eba Estebaʌ̃ba jara b̶asia israelerãba Moise igaraped̶ad̶a quĩrãca Jesuda, Ãcõrẽneba bed̶eabadarã sid̶a igarasid̶aa.\f* Baribʌrʌ ara maʌ̃ Moisera Ãcõrẽba Egiptod̶aa diabuesia israelerã boroda b̶amãrẽã idjab̶a ãdjirãra mamaʌba ẽdrʌ edamãrẽã. Moiseba bajãnebema nezoca bacuru zaque uruga nũmʌne odjad̶a ʌb̶ʌad̶eba mãwã osia. \v 36 Moiseba zocãrã ne ununaca o b̶ʌd̶eba dadji drõã naẽnabemarãra Egiptod̶ebemada ẽdrʌ enesia. Pusa Purrud̶e ne ununacada osia bia chãni carea. Idjab̶a cuarenta poa ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e bid̶a ne ununacada obadjia.\f + \fr 7:36 \ft Exodo 7:3; 14:21-22; Numero 14:32-33.\f* \v 37 Ara maʌ̃ Moiseba israelerãa jarasia: “Dadji Boro Ãcõrẽba mʌ̃ diabued̶a quĩrãca idjid̶eba bed̶eabarida ab̶a bãrãmaa diabueya. Maʌ̃ ẽberãra bãrã purud̶ebema baya. Idjia jarabʌrʌra ĩjãnadua.”\f + \fr 7:37 \ft Deuteronomio 18:15,18. \fq Idjia jarabʌrʌda ĩjãnadua.\ft Maʌ̃ra griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e neẽ́a.\f* \v 38 Idjab̶a Moisera ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e jũma israelerã ume b̶asia. Mama Sinai eyad̶e idjira bajãnebema nezoca ume bed̶easia. Bed̶ea dadji sãwã b̶ead̶ida panʌnebemada edaped̶a dadji drõã naẽnabemarãa jarasia. \p \v 39 Baribʌrʌ Moiseba jarad̶ara dadji drõã naẽnabemarãba ĩjã quĩrĩãnaẽ́ basía, ãtebʌrʌ idjira igarasid̶aa. Egipto druad̶aa jẽda wã quĩrĩã panasid̶aa.\f + \fr 7:39 \fq Egipto druad̶aa jẽda wã quĩrĩã panasid̶aa.\ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ba idjab̶a jara b̶ʌa: “Egiptorã ãcõrẽda ẽpẽ quĩrĩã panesid̶aa.”\f* \v 40 Moise eyad̶e b̶asid̶e ãdjirãba Aaroʌ̃a jarasid̶aa: “Jãʌ̃ Moiseba dairãra Egiptod̶eba ẽdrʌ enesia. Baribʌrʌ idji sãwãnada cawad̶aẽ́a. Maʌ̃ bẽrã dairã nocod̶aa edemãrẽã ãcõrẽda odua.”\f + \fr 7:40 \ft Exodo 32:1.\f* \v 41 Ara maʌ̃da ãdjirãba paca zaque zaca b̶ʌda osid̶aa. Maʌ̃gʌ́a animarãda babue diasid̶aa. Maʌ̃ne ãdji jʌwaba oped̶ad̶a carea b̶ʌsrid̶a ewarida osid̶aa.\f + \fr 7:41 \ft Exodo 32:2-6.\f* \v 42 Maʌ̃ carea Ãcõrẽba ãdjirãra igaraped̶a dewara ãcõrẽda idu ẽpẽbisia. Maʌ̃ne ãdjirãba bajãne unubadarãa bia bed̶ea panesid̶aa. Maʌ̃nebemada Ãcõrẽneba bed̶eabadarã cartad̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: \q1 Israelerã, bãrã cuarenta poa ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e duanasid̶ad̶e ¿animarãda mʌ̃́a babue diabadjid̶aca? \q1 \v 43 ¡Mãwãẽ́a! Ãtebʌrʌ ãcõrẽ Moloc abada wua deda jira edebadjid̶aa idjab̶a bãrã ãcõrẽ Repaʌ̃ abada chĩdau zaca od̶a sid̶a edebadjid̶aa. \q1 Maʌ̃ra ara bãdji jʌwaba osid̶aa ãdjía bia bed̶ead̶i carea. Maʌ̃ carea mʌ̃a bãrãra Babilonia drua wagaa jʌretaya.\f + \fr 7:43 \ft Amos 5:25-27.\f* \s1 Estebaʌ̃ba Ãcõrẽ de dromanebema jarad̶a \p \v 44 Ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e dadji drõãenabemarãba Ãcõrẽ wua deda eronĩbadjid̶aa. Maʌ̃ wua deba cawabisia Ãcõrẽra ãdjirã ume b̶ʌda. Ãcõrẽba Moisea wua dera obisia idjía unubid̶a quĩrãca. \v 45 Mãwãnacarea ãdjid̶eba yõped̶ad̶arãba wua dera eropanasid̶aa. Josue ãdji boro basid̶e wua dera naʌ̃ druad̶aa enesid̶aa. Maʌ̃ ewarid̶e dewara puru naʌ̃ druad̶e b̶eada Ãcõrẽba dadji drõãenabemarã quĩrãpita ãyã jʌrecuasia. Mãwã naʌ̃ druara jũma jãrĩsid̶aa.\f + \fr 7:45 \ft Josue 21:43-45.\f* Ãcõrẽ wua dera Davi ewarid̶e wad̶ibid̶a naʌ̃ druad̶e b̶asia. \v 46 Jacobo Ãcõrẽba Davira bia unusia. Daviba Ãcõrẽa iwid̶isia idji itea de biada oi carea.\f + \fr 7:46 \ft 2 Samuel 7:1-16.\f* \v 47 Maʌ̃ dera idji warra Salomoʌ̃ba osia.\f + \fr 7:47 \ft 2 Cronica 3:1-2.\f* \v 48 Baribʌrʌ Ãcõrẽ dji Dromaara b̶ʌra jʌwaba od̶a ded̶e b̶acaa. Ãcõrẽneba bed̶eabariba cartad̶e nãwã b̶ʌsia: \q1 \v 49 Mʌ̃ chũmebarira bajãa. Naʌ̃ ẽjũãra mʌ̃ jĩrũ b̶ʌbaría. \q1 Bãrãba ¿cãrẽ deda mʌ̃ itea od̶i? ¿Sãma mʌ̃ra ʌ̃nãũbid̶i? \q1 \v 50 ¿Mʌ̃a ara mʌ̃dji jʌwaba ne jũmada osiẽ́ca?\f + \fr 7:50 \ft Isaía 66:1-2. Estebaʌ̃ba jara b̶ʌa Ãcõrẽ de dromanebemada biẽ́ jarad̶a carea bed̶ea neẽ́ b̶ʌda. Davibʌrʌ de dromada obi quĩrĩã b̶asia Ãcõrẽ itea. Ẽberãrãbʌrʌ Ãcõrẽra ded̶e ed̶a wagaya panʌa.\f* \s1 Judiorãba Ãcõrẽ ĩjãnaca Estebaʌ̃ba jarad̶a \p \v 51 ¡Bãrãra cʌwʌrʌ zarea tab̶eaa! ¡Sod̶eba ĩjãnacaa!\f + \fr 7:51 \fq Sod̶eba ĩjãnacaa.\ft Griego bed̶ead̶e “so wẽãgoẽ́ tab̶ea” b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* Ãcõrẽ bed̶eara ũrĩ quĩrĩãnacaa. Ãcõrẽ Jaureba jara b̶ʌra bãrãba ewariza igarabadaa. Ara bãdji drõãenabemarã quĩrãca panʌa. \v 52 Ãdjirãba Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda biẽ́ od̶i carea jũma ẽpẽsid̶aa. Ẽberã Jipa B̸ʌ zei jaraped̶ad̶arã sid̶a beabadjid̶aa.\f + \fr 7:52 \ft Isaía 53:11; Jeremia 23:5; 33:15.\f* Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãba maʌ̃gʌ Ẽberã Jipa B̸ʌra jidad̶aped̶a beasid̶aa. \v 53 Ãcõrẽba idji leyra bajãnebema nezocarãneba bãrãa diad̶amĩna ¡bãrãba ĩjã od̶acaa!– \p \v 54 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶ad̶e judiorã bororãra Estebaʌ̃ ume bio quĩrũbʌdaba ãdji quid̶ara cʌrrʌabisid̶aa. \v 55 Mãwã duanʌne Estebaʌ̃ra Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶asia. Bajãnaa acʌbʌrʌd̶e Ãcõrẽ quĩrãwãrẽã dorrodorroada idjab̶a Jesura Ãcõrẽ jʌwa araare nũmʌda unusia. \v 56 Maʌ̃ne Estebaʌ̃ba nãwã jarasia: \p –¡Acʌd̶adua! ¡Mʌ̃a bajãra ewa nũmʌda unu b̶ʌa! ¡Naʌ̃ Djara Edad̶ara Ãcõrẽ jʌwa araare nũmʌda unu b̶ʌa!–\f + \fr 7:56 \ft Estebaʌ̃ba maʌ̃ bed̶ead̶eba jarasia Jesura Ãcõrẽda. Marco 14:62.\f* \p \v 57 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e ãdjirãra dji cãbãyã b̶ia duanenaped̶a ãdji cʌwʌrʌra jʌwaba jũãtrʌsid̶aa. Maʌ̃ne jũmarãba Estebaʌ̃ra orra edasid̶aa. \v 58 Puru ãyã eded̶aped̶a mõgaraba tab̶ari jidasid̶aa. Idji naãrã biẽ́ jaraped̶ad̶aba ãdjia ʌ̃rʌ̃ jʌ̃badara ẽrãnaped̶a cũdra caita b̶ʌcuasid̶aa wagamãrẽã. Maʌ̃ cũdrara Saulo abadjid̶aa. \p \v 59 Mõgaraba tab̶ari eropanʌne Estebaʌ̃ba Ãcõrẽa nãwã iwid̶isia: \p –Mʌ̃ Boro Jesu, mʌ̃ jaurera edadua.– \p \v 60 Maʌ̃be chĩrãborod̶e cob̶eped̶a jĩgua jarasia: \p –Mʌ̃ Boro, naʌ̃gʌ ẽberãrãra bed̶ead̶e b̶ʌrãdua naʌ̃ cadjirua o panʌ carea.– \p Mãwã bed̶eaped̶a jaid̶asia. \c 8 \p \v 1-2 Maʌ̃be ʌ̃cʌrʌ Ãcõrẽ waya b̶eaba Estebaʌ̃ra tʌb̶arisid̶aa. Idji carea jĩãbi b̶ʌga duanesia. Maʌ̃ne Estebaʌ̃ beaped̶ad̶ara Sauloba bia unusia. \s1 Jesu ĩjã b̶ea mĩrũ wãped̶ad̶a \p Maʌ̃ ewarid̶e ẽberãrãba Jerusaleʌ̃ne Jesu ĩjã b̶eara bio biẽ́ o panesid̶aa. Maʌ̃ carea Jesu ĩjã b̶eara jũma Judea druad̶aa idjab̶a Samaria druad̶aa mĩrũ wãsid̶aa. Jesuba diabued̶arãdrʌ Jerusaleʌ̃ne panesid̶aa. \v 3 Maʌ̃ne Sauloba Jesu ĩjã b̶eara biẽ́ obadjia waa ĩjãrãnamãrẽã. Deza wãped̶a umaquĩrãra, wẽrãrã sid̶a jidacuaped̶a preso b̶ʌbadamaa erreb̶ari edebadjia. \s1 Pelipe Samaria druad̶aa wãna \p \v 4 Baribʌrʌ Jerusaleʌ̃neba mĩrũ wãped̶ad̶aba ãdji wãbʌdaza bed̶ea bia Jesucritod̶ebemada jarabadjid̶aa. \v 5 Pelipera Samaria druad̶e puru ab̶aʌd̶aa wãsia.\f + \fr 8:5 \ft Hecho 6:5.\f* Mama jaradiabadjia Jesura Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada. \v 6 Pelipeba jara b̶ʌda ũrĩsid̶ad̶e idjab̶a ne ununaca o b̶ʌda unusid̶ad̶e jũmarãba quĩrãcuita ũrĩ duanabadjid̶aa. \v 7 Zocãrã ẽberãrã jai bara b̶eada biacuasid̶aa. Maʌ̃ jairãra ãdji cacuad̶ebemada b̶ia ẽdrʌcuabadjid̶aa. Idjab̶a zocãrã b̶ʌradrʌ b̶eada, jĩrũ biẽ́ b̶ea sid̶a biacuabadjid̶aa. \v 8 Maʌ̃ carea maʌ̃ purud̶ebemarãra bio b̶ʌsrid̶a duanasid̶aa. \p \v 9 Jãĩbana Simoʌ̃ abadada mama b̶asia. Ara idjida dji dromada crĩchabid̶a bẽrã Samariad̶ebemarãra cũrũga erob̶asia.\f + \fr 8:9 \ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ versículoba idjab̶a jara b̶ʌa: “Maʌ̃ Simoʌ̃ba o b̶ʌ carea Samariad̶ebemarãba bio cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ne ara idjida dji dromada jarabadjia.”\f* \v 10 Idjia jarabʌrʌra ẽberãrã dji ed̶aara b̶eaba, dji dromaara b̶ea bid̶a quĩrãcuita ũrĩbadjid̶aa. Jũmarãba jarabadjid̶aa idjira Ãcõrẽ Ʌb̶ʌa Droma abadada. \v 11 Ẽberãrãba maʌ̃ jãĩbanara bio ẽpẽ panasid̶aa idjia o b̶ʌd̶eba dãrã cũrũga erob̶ad̶a bẽrã. \p \v 12 Baribʌrʌ Pelipeba bed̶ea bia Jesucritod̶ebemada idjab̶a Ãcõrẽba idji ẽberãrã bia pe erob̶ʌd̶ebemada ãdjirãa jaradia b̶abadjia. Maʌ̃ne zocãrã umaquĩrãrãba, wẽrãrã bid̶a ĩjãnaped̶a borocuesid̶aa. \v 13 Simoʌ̃ bid̶a ĩjãsia. Maʌ̃be borocueped̶a Pelipe ume nĩbad̶e wãsia. Pelipeba ne ununaca waib̶ʌa o b̶ʌda Simoʌ̃ba unubʌrʌd̶e cawa crĩchaẽ́ b̶esia. \p \v 14 Maʌ̃ne Jesuba diabued̶arã Jerusaleʌ̃ne b̶eaba ũrĩsid̶aa Samariad̶ebemarãba Ãcõrẽ bed̶eara ĩjãsid̶ada. Maʌ̃ carea Pedroda Juaʌ̃ sid̶a ãdjirãmaa diabuesid̶aa. \v 15 Jũẽnaped̶a Ãcõrẽa iwid̶isid̶aa ãdjirãba Ãcõrẽ Jaureda edad̶amãrẽã. \v 16 Mãwã osid̶aa Ãcõrẽ Jaurera wad̶ibid̶a maʌ̃ djabarãmaa zeẽ́ b̶ad̶a bẽrã. Ab̶abe dadji Boro Jesu trʌ̃neba borocuesid̶aa. \v 17 Pedroba Juaʌ̃ bid̶a Ãcõrẽa iwid̶ibʌdad̶e ãdji jʌwara djabarã ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsid̶aa. Ara maʌ̃da Ãcõrẽ Jaurera edasid̶aa. \p \v 18 Maʌ̃ne Simoʌ̃ba unusia Jesuba diabued̶arãba ãdji jʌwa djabarã ʌ̃rʌ̃ b̶ʌbʌdad̶e djabarãba Ãcõrẽ Jaurera edasid̶ada. Maʌ̃ unusid̶e ãdjía parata diayad̶a asia ab̶ari quĩrãca poya oi carea. \v 19 Nãwã jarasia: \p –Jãʌ̃ ʌb̶ʌada mʌ̃́a diad̶adua, mʌ̃a bid̶a mʌ̃ jʌwa baridua ʌ̃rʌ̃ b̶ʌbʌrʌd̶e Ãcõrẽ Jaure edamãrẽã.– \p \v 20 Baribʌrʌ Pedroba jarasia: \p –¿Mãwãra bʌa crĩcha b̶ʌca Ãcõrẽba bari dia b̶ʌra nẽdobadada? ¡Bʌdji parata ume tʌbʌ uruad̶aa wãdua! \v 21 Bʌ sora Ãcõrẽ quĩrãpita jipaẽ́ b̶ʌ bẽrã naʌ̃ trajura dairã ume ocara b̶ʌa. \v 22 Maʌ̃ crĩcha cadjiruara igaradua. Ãcõrẽa quĩrã djuburiada iwid̶idua. Ãĩbẽrã maʌ̃ crĩcha cadjirua bʌ sod̶e b̶ʌra idjia quĩrãdoaisicada. \v 23 Mʌ̃a unu b̶ʌa bʌra daiba o panʌ carea bio sobiẽ́ b̶ʌda. Cadjiruaba bʌra preso erob̶ʌa.– \p \v 24 Maʌ̃ne Simoʌ̃ba jarasia: \p –Mʌ̃ carea dadjirã Boroa iwid̶id̶adua bãrãba jaraped̶ad̶ara mãwãrãmãrẽã.– \p \v 25 Pedroba Juaʌ̃ bid̶a bed̶ea dadjirã Boro Jesud̶ebemada jarad̶aped̶a Jerusaleʌ̃naa jẽda wãsid̶aa. Wãbʌdad̶e Samaria druad̶e zocãrã puru b̶ead̶e maʌ̃ bed̶ea biara jara wãsid̶aa. \s1 Pelipe Etiopíad̶ebema ume bed̶ead̶a \p \v 26 Mãwãnacarea dadji Boro nezoca bajãnebemada ab̶a Pelipemaa zeped̶a nãwã jarasia: \p –¡Piradrʌdua! Jerusaleʌ̃neba Gaza purud̶aa wãbada od̶aa wãdua.– (Maʌ̃ ora ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e wã b̶ʌa.)\f + \fr 8:26 \fq Maʌ̃ ora ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e wã b̶ʌa.\ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ra ebud̶a b̶ʌẽ́a. Ãĩbẽrã jara b̶ʌsicada “Maʌ̃ od̶e naʌ̃ ewarid̶e wãnacaa” wa “Gaza puru drõãne ẽberãrãra b̶ead̶acaa.”\f* \p \v 27 Ara maʌ̃da Pelipera wãsia. Od̶e nĩne ẽberã Etiopía druad̶ebemada unusia. Maʌ̃ ẽberãra Etiopíad̶ebema boro nezoca droma basía.\f + \fr 8:27 \fq Nezoca droma.\ft Cãpũrĩã bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “eunuco.” Maʌ̃ba jara b̶ʌa idjira cãrãta ja b̶asida wẽrã nezoca bẽrã.\f* Dji borora wẽrã basía.\f + \fr 8:27 \fq Dji borora wẽrã basía.\ft Idjira “ãdji Candace” abadjid̶aa.\f* Maʌ̃ nezocaba dji boro paratara jũma wagabadjia. Idjira Jerusaleʌ̃naa wã b̶asia Ãcõrẽa bia bed̶eai carea. \v 28 Idji druad̶aa jẽda wãbʌrʌd̶e idji carretad̶e Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaía cartada acʌ chũmasia. \fig Hecho 8:29-36|src="LB00331B.tif" size="span" ref="Acts 8:26-40" \fig* \p \v 29 Mãwã b̶ʌd̶e Ãcõrẽ Jaureba Pelipea jarasia: “Jari b̶ʌ carreta caita nĩbad̶e wãdua.” \v 30 Ara maʌ̃da araa pira wãped̶a ũrĩsia dji nezocaba Isaía cartada jĩgua le chũmʌda. Maʌ̃ne Pelipeba iwid̶isia: \p –¿Bʌa le b̶ʌra cawa b̶ʌca?– \p \v 31 Idjia panusia: \p –Ni ab̶aʌba jaradiaẽ́bʌrʌ mʌ̃a ¿sãwã cawai?– \p Maʌ̃ne idjia Pelipea jarasia b̶adoped̶a idji caita chũmemãrẽã. \v 32 Idjia Ãcõrẽ Bed̶ead̶e le b̶ad̶ara naʌ̃gʌ basía: \q1 Oveja beabadamaa edebada quĩrãca idjira bead̶e edesid̶aa. \q1 Dji cara tʌbarima b̶ʌd̶e oveja chupea b̶abari quĩrãca chupea b̶esia. \q1 \v 33 Idji carea ipid̶ad̶aped̶a jipa cawa od̶aẽ́ basía. Beaped̶ad̶a bẽrã ¿caiba idji warrarãnebemada poya nẽbʌrʌi?\f + \fr 8:33 \ft Isaía 53:7-8.\f* \m \v 34 Maʌ̃be Etiopíad̶ebema nezoca dromaba Pelipea iwid̶isia: \p –Ãcõrẽneba bed̶eabariba nama ¿caid̶ebemada b̶ʌsi? ¿Ara idjid̶ebemada b̶ʌsica wa dewarad̶ebemada b̶ʌsi? Mʌ̃ djuburia jaradua.– \p \v 35 Ara maʌ̃da Pelipeba maʌ̃ bed̶ead̶eba bed̶ea bia Jesud̶ebemada jaradia b̶esia. \v 36 Mãwã panʌne baido b̶ʌma jũẽne wãsid̶aa. Maʌ̃ne nezoca dromaba jarasia: \p –Acʌdua. Nama baidoda b̶ʌa. Mʌ̃ra ¿borocueiẽ́ b̶ʌca?– \p [ \v 37 Pelipeba jarasia: \p –Bʌa Jesura Ãcõrẽ Warrada wãrãda sod̶eba ĩjã b̶ʌbʌrʌ, borocueida b̶ʌa.– \p Maʌ̃ne nezoca dromaba panusia: \p –Mʌ̃a wãrãda ĩjã b̶ʌa Jesucritora Ãcõrẽ Warrada.–]\f + \fr 8:37 \ft Griego bed̶ead̶e zocãrã cartad̶e maʌ̃ versículora neẽ́a.\f* \p \v 38 Ara maʌ̃da idji carretara nũmebisia. Ãdji umena doed̶aa wãnaped̶a Pelipeba idjira borocuesia. \v 39 Drua zebʌdad̶e dadjirã Boro Jaureba Pelipera ãyã edesia. Nezoca dromaba idjira waa unuẽ́ basía, baribʌrʌ od̶e b̶ʌsrid̶a wãsia. \v 40 Maʌ̃ne Pelipera Azoto purud̶e odjasia. Maʌ̃be puruza bed̶ea bia Jesud̶ebemada jara wãsia ab̶a Cesarea purud̶e jũẽbʌrʌd̶aa.\f + \fr 8:40 \ft Maʌ̃ Azoto purura Antiguo Testamentod̶e “Asdo” b̶ʌ́ b̶ʌa. Pilisteorã puru basía. 1 Samuel 5:1-6. Pelipera Azotod̶eba Cesarea purud̶aa wãi carea noventa kilómetro jĩrũba wãida b̶asia Mediterraneo pusa icawa.\f* \c 9 \s1 Sauloba Jesu ĩjãna \p \v 1-2 Maʌ̃ ewarid̶e Sauloba wad̶ibid̶a dadjirã Boro ĩjã b̶eara quenai carea waraga b̶abadjia. Sacerdote dji droma b̶ʌmaa wãped̶a iwid̶isia cartada b̶ʌcua diamãrẽã. Maʌ̃ cartara Damasco purud̶e judiorã dji jʌrebada deza edeida crĩcha b̶asia. Cartad̶e b̶ʌ́ b̶asia ãdjirã tãẽna Jesu Od̶e nĩna umaquĩrãrãda, wẽrãrã sid̶a jidaped̶a Jerusaleʌ̃naa jũma edeida b̶ʌda. \v 3 Maʌ̃ cartara edaped̶a wãsia. Od̶e nĩne Damasco caita jũẽbʌrʌd̶e cawaẽ́ne bajãneba uruada jʌ̃rã tẽũsia. \v 4 Maʌ̃ba Saulora egode b̶aebisia. Maʌ̃ne bed̶eada ũrĩsia. Maʌ̃ bed̶eaba jarasia: \p –Saulo, Saulo, ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra biẽ́ oi carea ẽpẽ b̶ʌ?– \p \v 5 Maʌ̃ne Sauloba iwid̶isia: \p –Mʌ̃ boro, ¿bʌra cai?– \p Dji bed̶eaba panusia: \p –Mʌ̃ra Jesua. Bʌa biẽ́ oi carea ẽpẽ b̶ʌra mʌ̃́a. Ara bʌdub̶a puabʌrʌa cũmia ʌ̃rʌ̃ tʌgabʌrʌ quĩrãca.\f + \fr 9:5 \fq Ara bʌdub̶a puabʌrʌa cũmia ʌ̃rʌ̃ tʌgabʌrʌ quĩrãca.\ft Griego bed̶ead̶e zocãrã cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* \v 6 Jãʌ̃be piradrʌped̶a Damasco purud̶aa wãdua.\f + \fr 9:6 \ft Ʌ̃cʌrʌ versioʌ̃ne versículo 6 nocoare naʌ̃gʌda b̶ʌ́ b̶ʌa: “Maʌ̃be ne wayaaba cacua ure nũmʌda Sauloba jarasia: Mʌ̃ Boro, bʌa ¿cãrẽda quĩrĩã b̶ʌ mʌ̃a oida? Maʌ̃ne Dadji Boroba jarasia.” Baribʌrʌ maʌ̃gʌra griego bed̶ead̶e neẽ́a.\f* Jãma ab̶aʌba jaraya bʌa cãrẽda oida b̶ʌda.– \p \v 7 Saulo ume wãbʌdara bio dauperasid̶aa. Ãdjirãba bed̶eara ũrĩsid̶amĩna ni ab̶aʌda ununaẽ́ basía. \v 8 Saulora egode tab̶aped̶a piradrʌsia, baribʌrʌ dau ogabʌrʌd̶e poya unuẽ́ basía. Maʌ̃be idji ume wãbʌdaba idji jʌwad̶e jidad̶aped̶a Damascod̶aa edesid̶aa. \v 9 Mama idjia ewari ũbea unuẽ́ b̶asia, ne coẽ́ b̶asia, idjab̶a baido doẽ́ b̶asia. \p \v 10 Damascod̶e ẽberã Ananía abadada b̶asia. Maʌ̃ Ananíaba Jesucritora ĩjã b̶asia.\f + \fr 9:10 \ft Maʌ̃gʌ Ananíara naʌ̃ capítulo 9d̶e, capítulo 22d̶e bid̶a odja b̶ʌa. Capítulo 5d̶e dewara Ananíanebemada b̶ʌ́ b̶ʌa. Idjab̶a capítulo 23d̶e dewara Ananíanebemada b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* Cãĩmocara quĩrãca idjia unusia dadjirã Boroba nãwã jarabʌrʌda: \p –¡Ananía!– \p Idjia panusia: \p –Mʌ̃ra nama b̶ʌa, mʌ̃ Boro.– \p \v 11 Dadjirã Boroba jarasia: \p –Piradrʌped̶a Juda ded̶aa wãdua. Maʌ̃ dera O Jipa B̸ʌ abadad̶e b̶ʌa. Jũẽsira jaradua bʌa ẽberã Saulo Tarsod̶ebemada acʌd̶e ze b̶ʌda. Ara nawena idjia Ãcõrẽa iwid̶i b̶ʌa. \v 12 Idjia cãĩmocara quĩrãca unusia umaquĩrã Ananía abadada idjimaa zeped̶a idji ʌ̃rʌ̃ jʌwa b̶ʌbʌrʌda idji dauba wayacusa unumãrẽã.– \p \v 13 Maʌ̃ne Ananíaba jarasia: \p –Mʌ̃ Boro, mʌ̃a jãʌ̃ ẽberãnebemada ũrĩ b̶ʌa. Zocãrãba jarabadaa Jerusaleʌ̃ne idjia bʌ ẽberãrãra bio biẽ́ o b̶ʌda. \v 14 Maʌ̃ awara sacerdote bororã trʌ̃neba naʌ̃ purud̶aa ze b̶ʌa bʌ ĩjã b̶eara jũma jida edei carea.– \p \v 15 Baribʌrʌ dadji Boroba jarasia: \p –Wãdua. Mʌ̃a idjira edasia mʌ̃nebemada judiorãẽ́a, ãdjirã bororãa, idjab̶a israelerãa bid̶a bed̶eamãrẽã. \v 16 Mʌ̃a idjía cawabiya sãwã bia mĩga b̶aida b̶ʌda mʌ̃nebemada bed̶eai carea.– \p \v 17 Ara maʌ̃da Ananíara Saulo b̶ʌmaa wãsia. Dji ded̶e ed̶a wãped̶a idji jʌwara Saulo ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a jarasia: \p –Djaba Saulo, dadji Boro Jesu bʌma od̶e odjad̶aba mʌ̃ra zebisia wayacusa bʌ dauba unumãrẽã idjab̶a Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶emãrẽã.– \p \v 18 Ara maʌ̃da Saulo daud̶eba b̶eda e quĩrãca b̶eada jurrusia. Maʌ̃ne wayacusa unu b̶esia. Maʌ̃be piradrʌped̶a borocuesia. \v 19 Maʌ̃bebʌrʌ ne coped̶a cacua ʌb̶ʌasia. \s1 Saulo Damasco purud̶e b̶ad̶a \p Saulora Damascod̶e Jesu ĩjã b̶ea ume dãrãsia. \v 20 Maʌ̃ne judiorã dji jʌrebada deza idjia jaradia b̶esia Jesura wãrãda Ãcõrẽ Warrada. \v 21 Jũma maʌ̃ ũrĩbʌdaba cawa crĩchad̶aẽ́ basía. Ãdjirãba nãwã iwid̶i duanasid̶aa: \p –¿Naʌ̃gʌẽ́ca Jerusaleʌ̃ne Jesu ĩjã b̶earã jõbi quĩrĩã b̶ad̶ara? ¿Nama ze b̶ʌẽ́ca ãdjirãra sacerdote bororãmaa preso edei carea?– \p \v 22 Baribʌrʌ Sauloba ewariza ebud̶aara cawabibadjia Jesura wãrãda Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada. Maʌ̃ba Damascod̶ebema judiorãba cawa crĩchad̶aẽ́ panesid̶aa. \s1 Saulo mĩrũ wãna \p \v 23 Ewari zocãrã bad̶acarea judiorã Damascod̶ebemara Saulo bead̶i carea bed̶ea ausid̶aa. \v 24 Maʌ̃ carea ãsa, diamasi bid̶a dji purud̶e ed̶a wãbadama jʌ̃ã panasid̶aa. Baribʌrʌ ãdjia crĩcha panʌra Sauloba cawasia. \v 25 Maʌ̃ bẽrã diamasi Jesu ĩjã b̶eaba Saulora ẽ waib̶ʌad̶e b̶ʌd̶aped̶a dji puru mõgaraba aud̶u jũrã ca b̶ʌd̶eba ud̶aa puru dajada ʌrab̶ari b̶ʌsid̶aa. \s1 Saulo Jerusaleʌ̃naa wãna \p \v 26 Saulo jẽda Jerusaleʌ̃naa wãsid̶e Jesu ĩjã b̶ea ume b̶e quĩrĩã b̶asia.\f + \fr 9:26 \ft Saulora Jerusaleʌ̃naa jẽda wãi naẽna poa ũbea dãrãsia. Galata 1:17-19.\f* Baribʌrʌ idjira waya panasid̶aa. Ãdjirãba ĩjãnaẽ́ panasid̶aa idjia wãrãda Jesura ĩjã b̶ʌda. \v 27 Baribʌrʌ Bernabeba Saulora edesia Jesuba diabued̶arãmaa. Maʌ̃be idjia nẽbʌrʌsia sãwã Sauloba dadji Borora od̶e unusida, dadji Borora idji ume bed̶ead̶ada, idjab̶a sãwã Sauloba Damascod̶e Jesud̶ebemada ne wayaa neẽ́ bed̶eabadjida. \v 28 Mãwã Saulora ãdjirã ume b̶esia. Maʌ̃ne Jerusaleʌ̃ne Jesud̶ebemada ne wayaa neẽ́ bed̶ea nĩbabadjia. \v 29 Judiorã dji griego bed̶ead̶e bed̶eabadarã ume Jesud̶ebemada bed̶eabadjia baribʌrʌ idjira bea quĩrĩã panasid̶aa. \v 30 Djabarãba maʌ̃ cawasid̶ad̶e Saulora Cesarea purud̶aa edesid̶aa. Mamaʌba idji puru Tarsod̶aa diabuesid̶aa. \p \v 31 Mãwãnacarea Judea druad̶e, Galilea druad̶e, Samaria druad̶e bid̶a djabarãra necai duanasid̶aa. Ãcõrẽ Jaured̶eba biara ĩjãsid̶aa, dadjirã Boro waya panʌneba nĩbasid̶aa idjab̶a Ãcõrẽ Jaure ʌb̶ʌad̶eba yõ wãsid̶aa. \s1 Ẽberã Enea abada biad̶a \p \v 32 Maʌ̃ ewarid̶e Pedrora Ãcõrẽ ẽberãrã acʌ nĩbabadjia. Ewari ab̶a Lida purud̶e b̶eada acʌd̶e wãsia. \v 33 Mama ẽberã Enea abadada unusia. Maʌ̃ ẽberãra b̶ʌradrʌ b̶ʌ bẽrã ocho poa cʌd̶ad̶e b̶asia. \v 34 Maʌ̃ne Pedroba jarasia: \p –Enea, Jesucritoba bʌra biabisia. ¡Piradrʌdua! Bʌ cʌd̶ara b̶ed̶adua.– \p Ara maʌ̃da Eneara piradrʌsia. \v 35 Lida purud̶e, Saroʌ̃ ẽjũãne bid̶a jũmarãba dji biad̶ara unusid̶aa. Maʌ̃ carea dadjirã Borora ĩjãsid̶aa. \s1 Dorca ʌ̃rẽbad̶a \p \v 36 Maʌ̃ ewarid̶e Jesu ĩjã b̶ʌ wẽrã Tabita abadada Jope purud̶e b̶asia. Griego bed̶ead̶e idji trʌ̃ra Dorca abadjid̶aa.\f + \fr 9:36 \fq Tabita, Dorca.\ft Maʌ̃gʌrã trʌ̃ba jara panʌa “b̶egui.”\f* Maʌ̃ djabawẽrãba ne biada o b̶abadjia. Ne neẽ́ qued̶eara bio carebabadjia. \v 37 Ewari ab̶a Dorcara cacua biẽ́ b̶eped̶a jaid̶asia. Maʌ̃be idjira sʌgʌd̶aped̶a ʌ̃taarebema dejãne urraju b̶ʌsid̶aa. \v 38 Jope purura Lida caita b̶asia. Jesu ĩjã b̶eaba ũrĩsid̶aa Pedrora Lidad̶e b̶ʌda. Maʌ̃ carea ẽberãda umé idjimaa diabuesid̶aa nãwã bed̶ea djuburiad̶amãrẽã: “Daimaa isabe zedua.” \p \v 39 Ara maʌ̃da Pedrora ãdji ume wãsia. Jũẽsid̶ad̶e idjira dji bẽwãrã b̶ʌmaa edesid̶aa. Mama jũma pẽdra wẽrãrãda jĩã duanasid̶aa. Ãdjia Pedroa Dorcaba wua cajud̶ada acʌbisid̶aa. \v 40 Maʌ̃ne Pedroba jũmarãda dajadaa wãbisia. Chĩrãborod̶e cob̶eped̶a Ãcõrẽa iwid̶isia Dorca ʌ̃rẽbabimãrẽã. Iwid̶iped̶a dji bẽwãrãmaa acʌbʌrʌd̶e jarasia: \p –Tabita, ¡piradrʌdua!– \p Ara maʌ̃da idjira dau ogasia. Pedro unubʌrʌd̶e ʌ̃ta chũmesia. \v 41 Pedroba idjira jʌwad̶e jidaped̶a ʌ̃ta nũmebisia. Maʌ̃be djabarãra, pẽdra wẽrãrã sid̶a trʌ̃cuaped̶a Dorca ʌ̃rẽbad̶ada acʌbisia. \v 42 Jũma Jope purud̶e maʌ̃nebemada cawasid̶aa. Mãwã zocãrãba dadjirã Borora ĩjãsid̶aa. \v 43 Maʌ̃be Pedrora Joped̶e dãrãsia ẽberã Simoʌ̃ abadama. Maʌ̃ Simoʌ̃ba animarã eda biya obadjia. \c 10 \s1 Bajãnebema nezocaba Cornelioa bed̶ead̶a \p \v 1 Cesarea purud̶e Cornelioda b̶asia. Idjira Italia druad̶ebema sordaorã boro basía. \v 2 Maʌ̃ Corneliora idji ẽberãrã sid̶a jũma jipa b̶easia. Ãcõrẽra waya panasid̶aa. Cornelioba judiorã carebai carea paratada waib̶ʌa diabadjia idjab̶a Ãcõrẽa iwid̶i b̶abadjia. \v 3 Ewari ab̶a quewara ʌ̃mãdau ʌ̃tʌed̶a Cornelioba cãĩmocara quĩrãca bajãnebema nezocada idjimaa zebʌrʌda ebud̶a unusia. Maʌ̃ba jarasia: \p –¡Cornelio!– \p \v 4 Cornelioba bajãnebema nezocara bio acʌped̶a ne wayaaba iwid̶isia: \p –¿Cãrẽ, mʌ̃ boro?– \p Maʌ̃ne bajãnebema nezocaba jarasia: \p –Bʌa Ãcõrẽa iwid̶i b̶ʌra, ne neẽ́ qued̶ea careba b̶ʌ sid̶a idjia bia unu b̶ʌa idjía ne babue diabʌrʌ quĩrãca. \v 5 Maʌ̃ bẽrã Jope purud̶aa ẽberãrãda diabuedua Simoʌ̃ Pedro abada jʌrʌd̶e wãnamãrẽã. \v 6 Idjira pusa icawa dewarabema Simoʌ̃ dji animarã e biya obari ded̶e b̶ʌa.–\f + \fr 10:6 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e naʌ̃ sid̶a b̶ʌ́ b̶ʌa: “Maʌ̃ Simoʌ̃ Pedroba bʌ́a jaraya sãwã oida b̶ʌda.”\f* \p \v 7 Bajãnebema nezocara idji ume bed̶ea b̶aped̶a wãsia. Wãnacarea Cornelioba idji nezocada umé idjab̶a sordaoda ab̶a trʌ̃sia. Maʌ̃ sordaoba Corneliora carebabadjia idjab̶a Ãcõrẽra waya b̶asia. \v 8 Cornelioba ununara ãdjía jũma nẽbʌrʌped̶a Joped̶aa diabuesia. \s1 Pedroba cãĩmocara quĩrãca ununa \p \v 9 Nurẽma ãdji od̶e nĩnane umatipa babod̶od̶e Jope puru caita jũẽbʌda basía. Maʌ̃misa Pedrora ʌ̃taarebema dejãne Ãcõrẽa iwid̶id̶e wãsia. \v 10-11 Jarra nũmʌ bẽrã ne co quĩrĩã b̶asia. Ne dju panʌmisa Pedroba cãĩmocara quĩrãca unusia bajãra ewabʌrʌda. Bajãneba borob̶a waib̶ʌa quĩrãca b̶ʌda ed̶aa zebʌrʌda unusia. Maʌ̃ borob̶ara iquid̶aza jʌ̃caraba jʌ̃ b̶asia. \v 12 Borob̶ad̶e ed̶a quĩrãtanoa animarã jĩrũ quĩmãrẽ b̶eada, ãdji jãne wãbadada, ĩbana sid̶a b̶easia. (Ʌ̃cʌrʌ animarãra judiorãba cod̶acara panasid̶aa.) \v 13 Mãwã b̶ʌd̶e Pedroba bed̶eada ũrĩsia. Maʌ̃ bed̶eaba jarasia: \p –Pedro, piradrʌdua. Beaped̶a codua.– \p \v 14 Baribʌrʌ Pedroba jarasia: \p –Mʌ̃a coẽ́a, mʌ̃ Boro. Daiba cod̶acara panʌda wa bʌ quĩrãpita mititia b̶ʌda mʌ̃a cocaa.–\f + \fr 10:14 \ft Levitico 11:1-32.\f* \p \v 15 Dji bed̶eaba wayacusa jarasia: \p –Bãrãba cod̶amãrẽã Ãcõrẽba bia b̶ʌd̶ara mititia b̶ʌad̶a arãdua.–\f + \fr 10:15 \ft Marco 7:13-19.\f* \p \v 16 Mãwã bed̶eabʌrʌda Pedroba b̶arima ũbea ũrĩsia. Maʌ̃be borob̶ara wayacusa bajãnaa wãsia. \v 17 Maʌ̃ ununa carea Pedroba ab̶ed̶a cawa crĩchaẽ́ b̶esia. Wad̶ibid̶a maʌ̃gʌba cãrẽ jara b̶ʌda crĩcha b̶ʌmisa Cornelioba diabued̶arãba Simoʌ̃ dera iwid̶i wãnaped̶a dji ed̶a wãbadama jũẽsid̶aa. \v 18 Ãdjirãba jĩgua iwid̶isid̶aa Simoʌ̃ Pedro abadara maʌ̃ ded̶e b̶ʌ cawaya. \p \v 19 Pedroba ununara wad̶i crĩcha b̶ʌd̶e Ãcõrẽ Jaureba idjía jarasia: “Ẽberãrã ũbea panʌba bʌra jʌrʌ panʌa. \v 20 Piradrʌped̶a dud̶aa wãdua. Ãdji ume wãida biẽ́ crĩcharãdua. Mʌ̃a ãdjira zebisia.” \p \v 21 Ara maʌ̃da Pedrora ed̶aa wãsia Cornelioba diabued̶arãmaa. Idjia jarasia: \p –Bãrãba mʌ̃drʌ jʌrʌ panʌa. ¿Cãrẽma ze panʌ?– \p \v 22 Ãdjirãba panusid̶aa: \p –Daira sordaorã boro Cornelioba diabuesia. Idjira ẽberã jipa b̶ʌa idjab̶a Ãcõrẽra waya b̶ʌa. Jũma judiorãba idjid̶ebemada bia crĩcha panʌa. Ãcõrẽ nezoca bajãnebemaba idjía bʌra idji ded̶aa trʌ̃bisia bʌ bed̶ea ũrĩ carea.– \p \v 23 Maʌ̃be Pedroba ded̶e ed̶a wãbisia. Maʌ̃ diamasi Pedro ume panesid̶aa. Nurẽma Pedrora pirab̶ariped̶a ãdjirã ume wãsia. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌ djabarã Joped̶ebemada ãdjirã ume wãsid̶aa. \s1 Pedro Cornelio ume bed̶ead̶a \p \v 24 Maʌ̃ nurẽma Cesaread̶e jũẽsid̶aa. Cornelioba idji ẽberãrãda, idji dji biarã sid̶a ãbaa trʌ̃na bẽrã idji ded̶e jʌ̃ã panasid̶aa. \v 25 Pedro dji de caita jũẽsid̶e Cornelioba araa audiab̶arid̶e wãsia. Pedro quĩrãpita egode b̶arru cob̶eped̶a bia bed̶easia. \v 26 Baribʌrʌ piradrʌmãrẽã Pedroba nãwã jarasia: \p –¡Piradrʌdua! Mʌ̃ra ẽberãda jãwã b̶ʌa.– \p \v 27 Pedrora Cornelio ume bed̶ea b̶ʌda ed̶a wãsia. Mama ẽberãrã zocãrã duanʌda unusia. \v 28 Maʌ̃be Pedroba jarasia: \p –Bãrãba cawa panʌa dai judiorãra judiorãẽ́ ume nĩbacara panʌda idjab̶a judiorãẽ́ ded̶e ed̶a wãcara panʌda. Baribʌrʌ Ãcõrẽba mʌ̃́a cawabisia ni ab̶aʌda jaraiẽ́ b̶ʌda Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ b̶ʌda wa idji quĩrãpita mititia b̶ʌda. \v 29 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ nama zemãrẽã jarad̶e wãsid̶ad̶e ara maʌ̃da ne jaraẽ́ zesia. Jãʌ̃be mʌ̃a cawa quĩrĩã b̶ʌa cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra trʌ̃sid̶ada.– \p \v 30 Maʌ̃ne Cornelioba jarasia: \p –Ewari quĩmãrẽ b̶ʌa ara naʌ̃ horaca mʌ̃a ne cod̶aca ewarida o b̶asia. Quewara ʌ̃mãdau ʌ̃tʌed̶a Ãcõrẽa iwid̶i b̶ʌd̶e ẽberãda mʌ̃ quĩrãpita nũmʌda unusia. Idjia cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra dorrodorroa b̶asia. \v 31 Maʌ̃ ẽberãba mʌ̃́a jarasia: “Cornelio, bʌa iwid̶i b̶ad̶ara Ãcõrẽba bia ũrĩsia. Idjia quĩrãdoaẽ́ b̶ʌa bʌa ne neẽ́ qued̶eara carebabarida. \v 32 Maʌ̃be ẽberãrãda Joped̶aa diabuedua Simoʌ̃ Pedro abadada jʌrʌd̶e wãnamãrẽã. Idjira pusa icawa dewarabema Simoʌ̃ dji animarã e biya obari ded̶e b̶ʌa. Maʌ̃ Simoʌ̃ Pedrora jũẽsira idjia bʌ́a bed̶eaya.”\f + \fr 10:32 \fq Maʌ̃ Simoʌ̃ Pedro jũẽsira idjia bʌ́a bed̶eaya.\ft Maʌ̃ra griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e neẽ́a.\f* \p \v 33 Ara maʌ̃da mʌ̃a bʌra jʌrʌbisia. Bio bia b̶ʌa bʌra namaa zed̶a bẽrã. Nawena jũma dairãra nama Ãcõrẽ quĩrãpita duanʌa dadjirã Boroba bʌ́a jarabi b̶ʌda ũrĩni carea.–\f + \fr 10:33 \fq Dadjirã Boro.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e “Ãcõrẽ” b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* \p \v 34 Maʌ̃ne Pedroba jarasia: \p –Ʌ̃rãbʌrʌ mʌ̃a cawabʌrʌa wãrãda Ãcõrẽba ni ab̶aʌda quĩrã awara ocada.\f + \fr 10:34 \ft Deuteronomio 10:16-17.\f* \v 35 Ãtebʌrʌ puruzabema idji wayaaba jipa o b̶eada bia unubaria. \v 36 Ãcõrẽba bed̶ea bia Jesucritod̶eba idji ume ibiad̶id̶ebemada israelerãa diabuesia. Maʌ̃ Jesucritora jũmarã Boroa. \v 37 Bãrãba cawa panʌa jũma judiorã druad̶e Jesud̶ebemada nẽbʌrʌbadada. Naãrã Galilead̶e Juaʌ̃ba jaradia b̶asia ẽberãrã borocued̶amãrẽã. \v 38 Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽba idji Jaureda, idji ʌb̶ʌa sid̶a Jesu Nazared̶ebemaa diasia.\f + \fr 10:38 \ft Luca 3:2-22.\f* Ãcõrẽra idji ume b̶ʌ bẽrã Jesuba ne biada o nĩbasia idjab̶a ẽberãrã diauruba biẽ́ erob̶ʌra jũma biabibadjia. \v 39 Judiorã druad̶e, Jerusaleʌ̃ purud̶e bid̶a Jesuba od̶ara daiba jũma unusid̶aa. Idjia ne biada od̶amĩna judiorãba crud̶e cachi beasid̶aa. \p \v 40 Ara maʌ̃ Jesuda Ãcõrẽba ewari ũbead̶e ʌ̃rẽbabiped̶a ʌ̃cʌrʌa unubisia. \v 41 Ãcõrẽba jũmarãa unubiẽ́ basía baribʌrʌ dairãa unubisia maʌ̃ carea edad̶a bẽrã. Idji ʌ̃rẽbad̶acarea dairãra idji ume ne cosid̶aa idjab̶a baido dosid̶aa. \v 42 Jesuba dairãra diabuesia jũma ẽberãrãa nãwã jarad̶amãrẽã: Ãcõrẽba idjira b̶ʌsia zocai b̶eara, beuped̶ad̶a sid̶a jipa cawa omãrẽã. \v 43 Jũma Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba maʌ̃nebemada bed̶easid̶aa. Ãdjirãba cawabisid̶aa bariduaba Jesuda ĩjãibʌrʌ, maʌ̃ ẽberãba cadjirua o b̶ad̶ara Ãcõrẽba idjid̶eba quĩrãdoaida.– \s1 Ãcõrẽ Jaure judiorãẽ́maa zed̶a \p \v 44 Pedro wad̶ibid̶a bed̶ea b̶ʌd̶e jũma idji ũrĩ duanʌmaa Ãcõrẽ Jaureda zesia. \v 45-46 Maʌ̃ne dewara bed̶ead̶e bed̶ea duanesid̶aa idjab̶a Ãcõrẽa bia bed̶ea duanesid̶aa. Judiorã Jesu ĩjã b̶ea Pedro ume zeped̶ad̶aba maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e cawa crĩchad̶aẽ́ basía Ãcõrẽba idji Jaureda judiorãẽ́a bid̶a diad̶a bẽrã. \v 47 Maʌ̃ne Pedroba jarasia: \p –Naʌ̃gʌ ẽberãrãba Ãcõrẽ Jaurera edasid̶aa dadjirãba edaped̶ad̶a quĩrãca. ¿Ãdjirãra borocued̶iẽ́ panʌca?– \p \v 48 Maʌ̃be Pedroba ãdjirãra Jesucrito trʌ̃neba borocuebisia. Mãwãnacarea ãdjirãba bed̶ea djuburiasid̶aa idjira ãdjirã ume dãrã b̶amãrẽã. \c 11 \s1 Pedroba djabarã Jerusaleʌ̃nebemarãa bed̶ead̶a \p \v 1 Mãwãnacarea Jesuba diabued̶arãba, dewara djabarã Judea druad̶e b̶ea bid̶a ũrĩsid̶aa judiorãẽ́ba Ãcõrẽ bed̶eara ĩjãsid̶ada. \v 2 Maʌ̃ carea Pedro Jerusaleʌ̃naa wãsid̶e ʌ̃cʌrʌ djabarã judiorãba idjira biẽ́ jarasid̶aa. \v 3 Nãwã jarasid̶aa: \p –¿Cãrẽ cãrẽã bʌra judiorãẽ́ ded̶e ed̶a wãped̶a ãdji ume ne co b̶asi?– \p \v 4 Maʌ̃ne Pedroba idji mãwãnada ãdjirãa jũma nẽbʌrʌsia. \p \v 5 –Jope purud̶e b̶asid̶e mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶i b̶asia. Maʌ̃ne cãĩmocara quĩrãca borob̶a waib̶ʌa quĩrãca b̶ʌda unusia. Maʌ̃ra iquid̶aza jʌ̃caraba jʌ̃ b̶ʌda bajãneba ed̶aa zeped̶a mʌ̃ma jũẽsia. \v 6 Mʌ̃a bio acʌsia cãrẽda ed̶a b̶ʌ cawaya. Maʌ̃ne daupẽbada animarãda, mẽãbema animarãda, ãdji jãne wãbadada, ĩbana b̶ea sid̶a unusia. \v 7 Mãwã b̶ʌd̶e bed̶eada ũrĩsia. Maʌ̃ bed̶eaba mʌ̃́a jarasia: “Pedro, piradrʌdua. Beaped̶a codua.” \v 8 Baribʌrʌ mʌ̃a jarasia: “Mʌ̃a coẽ́a, mʌ̃ Boro. Dairãba cocara panʌda wa bʌ quĩrãpita mititia b̶ʌda mʌ̃a cocaa.” \v 9 Maʌ̃ne bajãneba bed̶eaba mʌ̃́a jarasia: “Bãrãba cod̶amãrẽã Ãcõrẽba bia b̶ʌd̶ara mititia b̶ʌad̶a arãdua.” \v 10 Mãwã bed̶eabʌrʌda mʌ̃a b̶arima ũbea ũrĩsia. Maʌ̃be borob̶ara wayacusa bajãnaa wãsia. \p \v 11 Mãwã b̶ʌd̶e ẽberãda ũbea mʌ̃ b̶ʌ ded̶e jũẽsid̶aa. Ãdji boroba Cesarea purud̶eba mʌ̃maa diabuesia. \v 12 Ãcõrẽ Jaureba mʌ̃ra ãdji ume biẽ́ crĩchaẽ́ wãbisia. Cesaread̶e jũẽnaped̶a dairãra ãdji boro ded̶e ed̶aa wãsid̶aa. Naʌ̃ sei djabarãda mʌ̃ ume panasid̶aa. \v 13 Maʌ̃ ẽberãba daia nẽbʌrʌsia bajãnebema nezocada idji ded̶e nũmʌda unusida. Maʌ̃gʌba idjía jarasia: “Jope purud̶aa ẽberãrãda diabuedua Simoʌ̃ Pedro abadada jʌrʌd̶e wãnamãrẽã. \v 14 Idjia jaraya sãwãbʌrʌ Ãcõrẽba bʌra, bʌ ded̶ebemarã sid̶a ẽdrʌ edaida.” \p \v 15 Mʌ̃a maʌ̃nebema bed̶ea nũmʌne Ãcõrẽ Jaurera ãdjirãmaa zesia dadjirãmaa naãrã zed̶a quĩrãca.\f + \fr 11:15 \ft Hecho 2:1-4.\f* \v 16 Maʌ̃ne dadjirã Boroba jarad̶ara mʌ̃a quĩrãnebasia: “Wãrãda Juaʌ̃ba ẽberãrãra baidoba borocuesia, baribʌrʌ Ãcõrẽba bãrãa idji Jaureda diaya.”\f + \fr 11:16 \fq Ãcõrẽba bãrãa idji Jaureda diaya.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãcõrẽba bãrãra idji Jaureba borocueya.” Luca 3:16.\f* \v 17 Dadji Boro Jesucritoda ĩjã panʌ bẽrã Ãcõrẽba dadjirãa idji Jaureda diasia. Idji Jaureda ãdjirãa bid̶a diad̶a bẽrã ¿mʌ̃a sãwã idjia od̶ad̶ebemada biẽ́ jarai?– \p \v 18 Jerusaleʌ̃nebema djabarãba maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e waa biẽ́ jarad̶aẽ́ basía, ãtebʌrʌ Ãcõrẽa nãwã bia bed̶easid̶aa: \p –¡Wãrãda Ãcõrẽba judiorãẽ́ sid̶a carebasia ãdji cadjiruara igarad̶aped̶a idjimaa zed̶amãrẽã! ¡Mãwã ewariza idji ume zocai panania!– \s1 Djabarã Antioquía purud̶ebema \p \v 19 Estebaʌ̃ beaped̶ad̶acarea ẽberãrãba Jesu ĩjã b̶ea biẽ́ od̶i carea ẽpẽsid̶aa. Maʌ̃ bẽrã zocãrã djabarãra Jerusaleʌ̃neba mĩrũ wãbʌrʌsid̶aa. Ʌ̃cʌrʌra Penicia druad̶aa, Chipre morrod̶aa idjab̶a Antioquía purud̶aa bid̶a wãsid̶aa. Ãdji wãbʌdaza bed̶ea Jesud̶ebemada ab̶abe judiorãa jarabadjid̶aa. \v 20 Mãwã panʌne ʌ̃cʌrʌ Jesu ĩjã b̶ea Chipred̶ebemada, Cirene purud̶ebema sid̶a Antioquíad̶e b̶ad̶e wãsid̶aa. Maʌ̃gʌrãba griegorãa bid̶a bed̶ea bia dadji Boro Jesud̶ebemada jara panesid̶aa. \v 21 Dadji Boroba idji ʌb̶ʌad̶eba ãdjirãra carebasia. Maʌ̃ba ãdjia jara panʌra zocãrãba ĩjãsid̶aa. Ãdjia naẽna ẽpẽ pananada igarad̶aped̶a dadjirã Borora ĩjãsid̶aa. \p \v 22 Djabarã Jerusaleʌ̃nebemaba maʌ̃ cawasid̶ad̶e Bernabeda Antioquíad̶aa diabuesid̶aa. \v 23-24 Maʌ̃ Bernabera ẽberã jipa b̶asia. Jesura bio ĩjã b̶asia; Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶asia. Bernabe Antioquíad̶e jũẽsid̶e unusia Ãcõrẽba idji biad̶eba djabarãra careba b̶ʌda. Maʌ̃ carea idjira bio b̶ʌsrid̶asia. Maʌ̃ne idjia jũmarãa jarabadjia dadji Borora sod̶eba wãrãda ẽpẽnamãrẽã. Mãwã b̶ʌd̶e zocãrãba dadjirã Borora ĩjãsid̶aa. \p \v 25 Mãwãnacarea Bernabera Tarso purud̶aa Saulo jʌrʌd̶e wãsia. Unuped̶a Antioquíad̶aa edesia. \v 26 Mama djabarã ume poa ab̶a dji jʌrebadjid̶aa. Ãdjia zocãrã ẽberãrãa Jesucritod̶ebemada jaradiabadjid̶aa. Maʌ̃ Antioquíad̶e ẽberãrãba Jesu ĩjã b̶eara “cristiano” abadjid̶aa. Mamabʌrʌ maʌ̃ trʌ̃ra naãrã odjasia. \p \v 27 Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽneba bed̶eabadarãda Jerusaleʌ̃neba Antioquíad̶aa wãsid̶aa. \v 28 Ab̶a Agabo abadada ʌ̃ta nũmeped̶a Ãcõrẽ Jaured̶eba jarasia jũma naʌ̃ ẽjũãne jarrabada zeida. Maʌ̃ jarrabara wãrãda zesia Claudio Romanebema boro basid̶e.\f + \fr 11:28 \ft Maʌ̃ Claudiora Romanebema boro basía poa 41neba ab̶a 54d̶aa. Poa 46d̶e Judea druad̶e jarrabada dji cãbãyã zesia.\f* \v 29 Maʌ̃ carea Jesu ĩjã b̶ea Antioquíad̶e duanʌra bed̶ea ausid̶aa paratada djabarã Judea druad̶e b̶ea itea diabued̶i carea. Ãdjiza poya diabʌda quĩrãca diad̶iad̶a asid̶aa. \v 30 Maʌ̃ parata jʌrʌ peped̶ad̶acarea Bernabeda Saulo sid̶a edasid̶aa djabarã bororãmaa eded̶amãrẽã. \c 12 \s1 Pedro preso b̶ad̶ada cawaẽ́ne ẽdrʌd̶a \p \v 1 Maʌ̃ ewarid̶e dewara Herodeda jũma judiorã druad̶ebema boroda b̶esia.\f + \fr 12:1 \ft Maʌ̃ Herodera “Agripa dji naãrãbema” abadaa. Ab̶abe naʌ̃ Hecho capítulo 12d̶e odja b̶ʌa. Herode dji Droma wiuzaque basía. Judiorã druad̶ebema boro basía poa 41neba ab̶a 44d̶aa. Idji warra sid̶a Agripa trʌ̃ jarabadjid̶aa. Maʌ̃gʌ Agripara odja b̶ʌa Hecho 25:13d̶eba ab̶a 26:32d̶aa.\f* Maʌ̃ Herodeba djabarãda ʌ̃cʌrʌ jidabiped̶a biẽ́ obisia. \v 2 Juaʌ̃ djaba Santiagoda necoba beabisia.\f + \fr 12:2 \ft Marco 10:35-40. Santiagora idjab̶a Jacobo abadaa.\f* \v 3 Herodeba unusia judiorãra maʌ̃ carea b̶ʌsrid̶asid̶ada. Maʌ̃ bẽrã Pedro sid̶a jidabisia. Mãwã osia paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶ʌ cobada ewarid̶e.\f + \fr 12:3 \ft Exodo 12:1-27.\f* \v 4 Pedrora jidabiped̶a preso b̶ʌbisia. Maʌ̃be sordaorãda diecisei edaped̶a quĩmãrẽ quĩmãrẽ Pedrora bio wagabisia. Herodeba crĩcha b̶asia Pedrora jũmarã quĩrãpita cawa oida judiorã Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebabada ewari jõnacarea. \v 5 Pedrora preso b̶ʌbada ded̶e jida eropanʌmisa djabarãba Ãcõrẽa bio iwid̶i panasid̶aa idji carebamãrẽã. \p \v 6 Herodeba cawa oi ewari jũẽbod̶o diamasi Pedrora sordaorã umé panʌ ẽsi cãĩ b̶asia. Carena uméba jʌ̃ b̶asia. Preso b̶ʌbada ded̶e ed̶a wãbadama dewara sordaorãda nũpanasid̶aa. \v 7 Mãwã b̶ʌd̶e cawaẽ́ne dadjirã Boro nezoca bajãnebemada Pedromaa zesia. Maʌ̃ba preso b̶ʌbada dera ed̶a ʌ̃na nũmesia. Bajãnebema nezocaba Pedro orrod̶e tãped̶a ʌ̃rʌ̃matasia. Maʌ̃ne jarasia: \p –Isabe piradrʌdua.– \p Cawaẽ́ne Pedro jʌwad̶e carena jʌ̃ b̶ʌra ẽrã b̶aesid̶aa. \v 8 Maʌ̃be bajãnebema nezocaba jarasia: \p –Bʌa cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra bio trãjʌ̃dua. Jĩrũne jʌ̃bari sid̶a jʌ̃dua.– \p Pedroba mãwã od̶acarea bajãnebema nezocaba jarasia: \p –Bʌa ʌ̃rʌ̃ jʌ̃bari sid̶a jʌ̃ped̶a mʌ̃ caid̶u zedua.– \p \v 9 Ara maʌ̃da Pedrora bajãnebema nezoca caid̶u wãsia, baribʌrʌ idjia adua b̶asia bajãnebema nezocaba o b̶ʌra wãrãda mãwã b̶ʌda. Cãĩmocarada crĩcha b̶asia. \v 10 Mãwã b̶ʌd̶e sordaorã dji ed̶aare panʌ caita wãyã wãsid̶aa. Maʌ̃are dewararã caita wãyã wãnaped̶a dji dajada wãbada jiorro od̶ama jũẽsid̶aa. Jũẽbʌdad̶e maʌ̃ jiorro od̶ara idub̶a ewa dogosia. Ara maʌ̃da ẽdrʌsid̶aa. Mĩgaẽ́ wãbʌdad̶e bajãnebema nezocara Pedro ume b̶ad̶ada nẽbasia. \p \v 11 Maʌ̃bebʌrʌ Pedroba cawasia wãrãda ẽdrʌsida. Idjidub̶a jarasia: “Ʌ̃rãbʌrʌ mʌ̃a cawasia dadji Boroba wãrãda bajãnebema nezocada diabueped̶a mʌ̃ra Herode jʌwaed̶abemada ẽdrʌ b̶ʌsida. Judiorãba biẽ́ o quĩrĩã panananebemada wãrãda ẽdrʌ b̶ʌsia.” \p \v 12 Pedroba wãrãda ẽdrʌsida cawasid̶e Juaʌ̃ Marco papa Maria ded̶aa wãsia. Maria ded̶e zocãrã djabarãba Ãcõrẽa iwid̶i panʌda ãbaa dji jʌre panasid̶aa. \v 13 Maʌ̃ne Pedroba dajadaareba trʌ̃ b̶ʌd̶e nezocawẽrã Rode abadaba acʌd̶e wãsia caiba trʌ̃ b̶ʌ cawaya. \v 14 Rodeba Pedro bed̶eara cawasia. Maʌ̃ bẽrã b̶ʌsrid̶asia baribʌrʌ ed̶a wãbadara ewaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ ed̶a pira wãped̶a djabarãa jarasia Pedrora dajada b̶ʌda. \v 15 Maʌ̃ne jũmarãba Rodea jarasid̶aa: \p –Bʌra quĩrãẽ́ nũmʌa.– \p Baribʌrʌ idjia wãrãana asia. Maʌ̃ne ãdjirãba jarasid̶aa: \p –Mãẽteara idji bajãnebema nezocada mãwã b̶ʌa.–\f + \fr 12:15 \ft Ʌ̃cʌrʌ judiorãba crĩchasid̶aa jũmarãba ara ãdji bajãnebema nezocada erob̶eada. Maʌ̃ nezocara ara dji ẽberã za quĩrãca b̶ʌda crĩchasid̶aa.\f* \p \v 16 Mãwã panʌne Pedroba dajadaareba mĩã sẽ trʌ̃ b̶asia. Ewasid̶ad̶e ãdjirãba unusid̶aa wãrãda Pedroda mãwã b̶ʌda. Ab̶ed̶a cawa crĩchad̶aẽ́ basía. \v 17 Baribʌrʌ Pedroba jʌwaba jarasia chupead̶amãrẽã. Maʌ̃be jũma nẽbʌrʌsia sãwãbʌrʌ dadji Boroba idjira preso b̶ad̶ada ẽdrʌ edasida. Jũma nẽbʌrʌped̶a jarasia: \p –Jũma maʌ̃gʌra Santiagoa, waabema djabarãa bid̶a jarad̶adua.–\f + \fr 12:17 \ft Maʌ̃ Santiagora Jesu djabaa. Santiagora idjab̶a Jacobo abadaa. Cãpũrĩã bed̶ead̶e Santiago trʌ̃ra zesia “San Jacobo” isabe jarabʌrʌd̶eba. Carta Santiago abadara maʌ̃ Santiagoba b̶ʌsia.\f* \p Maʌ̃be Pedrora mamaʌba ãyã wãsia. \p \v 18 Ʌ̃nadrʌsid̶e sordaorãba cawad̶aẽ́ basía Pedrora sãmaa wãsida. Ab̶ed̶a cawa crĩchad̶aẽ́ basía idjab̶a ne wayasid̶aa. \v 19 Herodeba idjira jʌrʌbisia, baribʌrʌ sordaorãba ununaẽ́ basía. Herodeba ãdjirãa maʌ̃gʌd̶ebemada bio iwid̶iped̶a jũma quenabisia. Mãwãnacarea Herodera judiorã druad̶eba Cesarea purud̶aa wãped̶a mama dãrãsia. \s1 Herode beud̶a \p \v 20 Maʌ̃ ewarid̶e Herodera Tirod̶ebemarã ume, Sidoʌ̃nebemarã ume bid̶a quĩrũ b̶asia. Baribʌrʌ maʌ̃gʌrãba cobadara Herode druad̶e edabadjid̶aa. Maʌ̃ carea ãdjirãra bed̶ea aud̶aped̶a ãbaa wãsid̶aa idji ume ibiad̶i carea. Naãrã Blasto abadamaa wãsid̶aa. Maʌ̃ Blastora Herodeare dji droma basía. Maʌ̃ne ãdjia jara panʌra Blastoa ĩjãbid̶aped̶a idjid̶eba Herodea bed̶ea djuburiasid̶aa ibiad̶i carea. \p \v 21 Herodeba b̶ʌd̶a ewarid̶e djio bia quiruda jʌ̃ped̶a idji bugued̶e chũmesia. Maʌ̃be ãdjirã quĩrãpita bed̶easia. \v 22 Mãwã b̶ʌd̶e ãdjirãba jĩgua jarabadjid̶aa: \p –¡Za bed̶ea b̶ʌra ẽberãẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽa!– \p \v 23 Baribʌrʌ Herodeba Ãcõrẽa bia bed̶ead̶aduad̶a aẽ́ basía. Ara maʌ̃ne dadjirã Boro nezoca bajãnebemaba idjira cacua biẽ́ b̶ʌsia. Maʌ̃be idjira quiba co beasia. \p \v 24 Maʌ̃misa djabarãba bed̶ea dadji Boro Jesud̶ebemada tʌmʌara jaradia wãsid̶aa.\f + \fr 12:24 \fq Bed̶ea dadji Boro Jesud̶ebema.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “Ãcõrẽ bed̶ea.”\f* Maʌ̃ne zocãrãba ĩjãbʌda bẽrã yõ wãsid̶aa. \p \v 25 Bernabeba, Saulo bid̶a Jerusaleʌ̃ne parata djabarã itea diaped̶ad̶acarea jẽda wãsid̶aa. Juaʌ̃ Marco abadada edesid̶aa. \c 13 \s1 Ãcõrẽ Jaureba Saulo, Bernabe sid̶a trʌ̃na \p \v 1 Djabarã Antioquía purud̶ebema tãẽna Ãcõrẽneba bed̶eabadada, Critod̶ebema jaradiabada sid̶a b̶easia. Bernabeda, Sauloda, Lucio Cirenenebemada idjab̶a Simoʌ̃da b̶asia. Simoʌ̃ trʌ̃ ĩyãgad̶ara “Dji Pãĩma” abadjid̶aa. Manaeʌ̃ sid̶a b̶asia. Idjira Galilea druad̶ebema boro Herode ume ãbaa warisia.\f + \fr 13:1 \fq Galilea druad̶ebema boro Herode.\ft Maʌ̃gʌ Herodera Antipa trʌ̃ jarabadjid̶aa.\f* \p \v 2 Ewari ab̶a djabarãba ne cod̶aca ewari o panʌne dadjirã Boroa bia bed̶ea panasid̶aa. Mãwã panʌne Ãcõrẽ Jaureba ãdjirãa jarasia: \p –Bernabeda, Saulo sid̶a mʌ̃a trʌ̃sia. Maʌ̃ bẽrã ãdjida b̶ʌd̶adua mʌ̃a obi b̶ʌra od̶amãrẽã.– \p \v 3 Ãdjia ne cod̶aca ewari od̶aped̶a Ãcõrẽa iwid̶ibʌdad̶e ãdji jʌwara Bernabe ʌ̃rʌ̃, Saulo ʌ̃rʌ̃ bid̶a b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃be ãdjira diabuesid̶aa dadjirã Boroba obi b̶ʌra od̶e wãnamãrẽã. \s1 Saulo, Bernabe sid̶a Chipre druad̶aa wãped̶ad̶a \p \v 4 Ãdjira Ãcõrẽ Jaureba diabued̶a bẽrã Seleucia purud̶aa wãsid̶aa. Mamaʌba barcod̶e Chipre morrod̶aa wãsid̶aa. \v 5 Salamina purud̶e jũẽnaped̶a judiorã dji jʌrebada deza Ãcõrẽ bed̶eara jaradiasid̶aa. Ãdji carebai carea Juaʌ̃ Marcoda ãdji ume nĩbasia.\f + \fr 13:5 \ft Griego bed̶ead̶e “Juaʌ̃” b̶ʌ́ b̶ʌa. Idjira Bernabe ẽberãrãnebema basía. Colosa 4:10.\f* \p \v 6 Jũma maʌ̃ morro dromane pʌrrʌabʌdad̶e Papo purud̶e jũẽne wãsid̶aa. Mama judio Barjesu abadada unusid̶aa. Maʌ̃ Barjesura jãĩbana basía. Sewad̶eba jarabadjia Ãcõrẽneba bed̶eabarida. \v 7 Idjira Chipred̶ebema boro Sergio Paulo abadama b̶abadjia. Maʌ̃ Sergio Paulora crĩcha cawa b̶asia. Ewari ab̶a idjia Bernabera, Saulo sid̶a trʌ̃bisia Ãcõrẽ bed̶eada ũrĩ quĩrĩã b̶ad̶a bẽrã. \v 8 Baribʌrʌ ãdjia jaradia panʌne jãĩbana Barjesuba sewaad̶a abadjia dji boroba Ãcõrẽ bed̶eara ĩjãrãmãrẽã. (Barjesu trʌ̃ra griego bed̶ead̶e Elimá abadaa.) \v 9 Maʌ̃ne Saulora Ãcõrẽ Jaured̶eba b̶asia. (Saulora idjab̶a Paulo abadaa.) Pauloba Elimámaa bio acʌ nũmeped̶a nãwã jarasia: \p \v 10 –¡Bʌra sewaid̶a b̶ʌa! ¡Bʌ sora cadjiruaba bira b̶ʌa! Diauru warra, ¡bʌa ne jũma jipa b̶ʌda quĩrĩãcaa! ¿Cãrẽ cãrẽã ara pichia Ãcõrẽ wãrã bed̶eara sewaad̶a a b̶ʌ? \v 11 Jãʌ̃be dai Boroba idji ʌb̶ʌad̶eba bʌra cawa oya. Nawena bʌra daub̶errea b̶eya. Dãrã ʌ̃mãdaura unuẽ́ b̶aya.– \p Ara maʌ̃da jãĩbanaba towa pãĩsosoa b̶ʌda unuped̶a daub̶errea b̶esia. Maʌ̃be bed̶ea djuburiasia bariduaba idji jʌwad̶e jidad̶aped̶a careba eded̶amãrẽã. \v 12 Sergio Pauloba maʌ̃ unusid̶e ãdjia dadjirã Borod̶ebema jaradia panʌra bio bia ũrĩna bẽrã ĩjãsia. \s1 Pisidia druad̶aa wãped̶ad̶a \p \v 13 Paulora idji ume nĩna sid̶a Papo purud̶eba Panpilia druad̶aa barcod̶e wãsid̶aa. Mama Pergue purud̶e jũẽsid̶aa. Baribʌrʌ Juaʌ̃ Marcoba ãdjira ameped̶a Jerusaleʌ̃naa jẽda wãsia.\f + \fr 13:13 \ft Maʌ̃ Juaʌ̃ Marco jẽda wãnara Pauloba biẽ́ unusia. Hecho 15:38.\f* \p \v 14 Pergued̶eba dewara Antioquía purud̶aa wãsid̶aa. Maʌ̃ Antioquíara Pisidia druad̶e b̶ʌa. Mama ʌ̃nãũbada ewarid̶e judiorã dji jʌrebada ded̶e ed̶a wãnaped̶a chũpanesid̶aa. \v 15 Maʌ̃be dji bororãba Ãcõrẽ leyd̶ebemada idjab̶a Ãcõrẽneba bed̶eabadaba b̶ʌped̶ad̶ad̶ebema sid̶a jĩgua lesid̶aa. Maʌ̃be ab̶aʌda Paulo, Bernabe chũpanʌmaa nãwã jarad̶e wãbisid̶aa: \p –Djabarã, bãrãba dai carebad̶i carea bed̶eada eropanʌbʌrʌ, jarad̶adua.– \p \v 16 Maʌ̃ne Paulora piradrʌped̶a jʌwaba jarasia jũmarãda chupead̶amãrẽã. Maʌ̃be jarasia: \p –Achirã Israeld̶ebema idjab̶a judiorãẽ́ Ãcõrẽ waya b̶earã, ũrĩnadua: \v 17 Israel Ãcõrẽba dadji drõã naẽnabemarãda edasia. Ãdjirã Egipto druad̶e ãĩbemarã quĩrãca panasid̶ad̶e Ãcõrẽba puru dromada yõbisia. Maʌ̃be idji ʌb̶ʌaba ãdjirãra Egipto druad̶ebemada ẽdrʌ enesia.\f + \fr 13:17 \ft Exodo 1:7; 12:51.\f* \v 18 Mãwãnacarea ãdjirãba ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e biẽ́ obʌdara Ãcõrẽba cuarenta poa droa b̶asia.\f + \fr 13:18 \fq Droa b̶asia.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “waga b̶asia.” Numero 14:34.\f* \v 19 Maʌ̃be Canaaʌ̃ druad̶e Ãcõrẽba siete puru poyabipeda ãdji ẽjũãda dadji drõã naẽnabemarãa diasia.\f + \fr 13:19 \ft Josue 11:15-23.\f* \v 20 Egiptod̶aa wãped̶ad̶ad̶eba ab̶a ãdji ẽjũã edabʌdad̶aa 450 poa b̶asia.\f + \fr 13:20 \ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ba idjab̶a jara b̶ʌa: “Maʌ̃be 450 poa Ãcõrẽba idji purua ãdji ẽdrʌ b̶ʌbadarãda diabadjia.”\f* \p Mãwãnacarea Ãcõrẽba idji purua ãdji ẽdrʌ b̶ʌbadarãda diabadjia ab̶a Ãcõrẽneba bed̶eabari Samuel ewarid̶aa.\f + \fr 13:20 \ft Juece 2:16-19.\f* \v 21 Maʌ̃ ewarid̶e ãdjirãba Ãcõrẽa bed̶ea djuburiasid̶aa ẽberã ab̶a ãdjirã boroda b̶ʌmãrẽã. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba Quis warra Saulda b̶ʌsia.\f + \fr 13:21 \ft 1 Samuel 8:1-9; 10:23-25.\f* Maʌ̃ Saulora Benjamiʌ̃neba yõna basía. Cuarenta poa israelerã boroda b̶asia. \v 22 Baribʌrʌ Ãcõrẽba Saulora ãyã b̶ʌped̶a Davida b̶ʌsia ãdjirã boroda b̶amãrẽã. David̶ebemada Ãcõrẽba nãwã jarasia: “Mʌ̃a Jesé warra Davida bia unu b̶ʌa. Mʌ̃a obi quĩrĩã b̶ʌra idjia jũma oya.”\f + \fr 13:22 \ft 1 Samuel 13:14; Salmo 89:20; Isaía 44:28.\f* \p \v 23 Maʌ̃be Ãcõrẽba naẽna jarad̶a quĩrãca osia. Idjia David̶eba yõped̶ad̶ad̶ebemada ab̶a b̶ʌsia israelerã Ẽdrʌ Edabarida b̶amãrẽã.\f + \fr 13:23 \ft 2 Samuel 7:12-16; Salmo 132:11-13,17.\f* Maʌ̃ ẽberãra Jesua. \v 24 Maʌ̃ Jesu zei naẽna Juaʌ̃ba jũma israelerãa jaradia b̶asia ãdji cadjirua igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã. Mãwã obʌdara idjia doed̶a borocuebadjia. \v 25 Idji beui ewari caita b̶asid̶e Juaʌ̃ba jarasia: “Bãrãba mʌ̃ra ¿caida crĩcha panʌ? Mʌ̃ra Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aẽ́a.\f + \fr 13:25 \ft Juaʌ̃ 1:20.\f* Baribʌrʌ mʌ̃ caid̶u zebʌrʌda mʌ̃ cãyãbara dji dromaara b̶ʌa. Idjia jĩrũne jʌ̃ b̶ʌ ẽrãi carea mʌ̃ra bia b̶ʌẽ́a.”\f + \fr 13:25 \ft Luca 3:16.\f* \p \v 26 Achirã Abrahaʌ̃neba yõped̶ad̶arã, judiorãẽ́ Ãcõrẽ waya b̶ea, Ãcõrẽba dadjirãa maʌ̃ bed̶ea dadji ẽdrʌ edaid̶ebemada diabuesia.\f + \fr 13:26 \fq Dadjirãa.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bãrãa.”\f* \v 27 Jerusaleʌ̃nebemaba, ãdji bororã bid̶a Jesura dadji Ẽdrʌ Edabarida cawad̶aẽ́ basía. Ãcõrẽneba bed̶eabadaba b̶ʌped̶ad̶ara ʌ̃nãũbada ewariza jĩgua lebadamĩna idjid̶ebema b̶ʌped̶ad̶ada cawad̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ Jesu beabisid̶ad̶e maʌ̃ bed̶eaba jara b̶ʌra wãrãda osid̶aa. \v 28 Ni cãrẽ cadjirua od̶ara ununaẽ́mĩna ãdjirãba Pilatoa jarasid̶aa beamãrẽã. \v 29 Ãcõrẽ cartad̶e idji bead̶id̶ebema b̶ʌped̶ad̶a jũma mãwãnacarea idjira crud̶ebemada ud̶aa b̶ʌd̶aped̶a tʌb̶arisid̶aa. \v 30 Baribʌrʌ Ãcõrẽba idjira ʌ̃rẽbabisia. \v 31 Mãwãnacarea Jesuba idji ume Galilead̶eba Jerusaleʌ̃naa wãped̶ad̶arãa ara idjida b̶arima zocãrã unubisia. Id̶i maʌ̃ ẽberãrãba idjid̶ebemada jũma israelerãa bed̶ea panʌa. \p \v 32-33 Ara maʌ̃ quĩrãca daiba naʌ̃ bed̶ea biada jara panʌa: Ãcõrẽra dadji drõã naẽnabemarã ume bed̶ea b̶ʌsia idjab̶a dadjirã, ãdjirãneba yõped̶ad̶arã ewarid̶e maʌ̃ bed̶ea b̶ʌd̶ara jũma osia. Jesura ʌ̃rẽbabisia salmo umébemane b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca.\f + \fr 13:32-33 \fq Ʌ̃rẽbabisia.\ft Maʌ̃ bed̶eaba idjab̶a jara b̶ʌa Ãcõrẽba idji Warrara naʌ̃ djara edamãrẽã jarad̶ad̶ebemada.\f* Nãwã jara b̶ʌa: “Bʌra mʌ̃ Warraa. Id̶i bʌra mʌ̃ Warraad̶a abʌrʌa.”\f + \fr 13:32-33 \ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “id̶i mʌ̃ra bʌ zeza basía.” Salmo 2:7. Maʌ̃ salmoba bed̶ea b̶ʌa Ãcõrẽba idji Warrara israelerã Boroda b̶ʌd̶ad̶ebemada.\f* \v 34 Ãcõrẽba Jesura beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbabisia waa beurãmãrẽã. Maʌ̃nebemada idji cartad̶e nãwã jarasia: “Mʌ̃a Davia carebai jarad̶ara bãrã ume wãrãda oya.”\f + \fr 13:34 \ft Isaía 55:3.\f* \v 35 Maʌ̃ carea dewara salmone naʌ̃da jara b̶ʌa: “Mʌ̃, bʌ nezoca jipa b̶ʌra bʌa idu b̶erawabiẽ́a.”\f + \fr 13:35 \ft Salmo 16:10.\f* \v 36 Davi zocai b̶asid̶e Ãcõrẽba idjid̶eba osia idjia quĩrĩã b̶ad̶a quĩrãca. Maʌ̃be Davira jaid̶aped̶a tʌb̶arisid̶aa idji drõãenabemarã tʌb̶ariped̶ad̶ama. Maʌ̃ne idjira b̶erawasia. \v 37 Baribʌrʌ Ãcõrẽba ʌ̃rẽbabid̶ara b̶erawaẽ́ basía. \p \v 38-39 Maʌ̃ bẽrã djabarã, naʌ̃gʌda cawad̶adua: bãrãba cadjirua obadara Ãcõrẽba Jesud̶eba quĩrãdoaya. Moise ley ĩjã o panʌ carea Ãcõrẽba bãrãra jipa panʌana acaa. Baribʌrʌ jũma Jesu ĩjãbʌdara Ãcõrẽba jipa panʌana abaria. Maʌ̃drʌ bãrãa jara panʌa. \v 40 Quĩrãcuita b̶ead̶adua Ãcõrẽneba bed̶eabadaba b̶ʌped̶ad̶ada bãrã ume mãwãrãmãrẽã. Nãwã b̶ʌsid̶aa: \q1 \v 41 Ãcõrẽba jara b̶ʌ igara b̶earã, ¡acʌd̶adua! ¡Dauperad̶adua! ¡Beud̶adua! \q1 Mʌ̃a bãrã ewarid̶e ne minijĩchiada oya. \q1 Maʌ̃ra ab̶aʌba bãrãa jarabʌrʌ sid̶a ĩjãnaẽ́a.\f + \fr 13:41 \ft Habacuc 1:5.\f* \p \v 42 Paulo, Bernabe sid̶a judiorã dji jʌrebada ded̶eba ẽdrʌbʌdad̶e ẽberãrãba bed̶ea djuburiasid̶aa dewarabema ʌ̃nãũbada ewarid̶e bid̶a maʌ̃nebemada bed̶ead̶amãrẽã.\f + \fr 13:42 \fq Ẽberãrãba.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “judiorãẽ́ b̶eaba.”\f* \v 43 Dji jʌre panana wãsid̶ad̶e zocãrã judiorãba, judiorã crĩcha ẽpẽbada bid̶a Paulora, Bernabe sid̶a ẽpẽsid̶aa. Ãdjia maʌ̃ ẽberãrãa bio jarasid̶aa Ãcõrẽba idji biad̶eba ãdjirã careba b̶ʌda ĩjã pananamãrẽã. \p \v 44 Dewarabema ʌ̃nãũbada ewarid̶e purura berara jũma ãbaa dji jʌresid̶aa Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩni carea. \v 45 Baribʌrʌ judiorã bororãba ẽberãrã cãbana unusid̶ad̶e sod̶e biẽ́ duanesid̶aa. Pauloba jaradia b̶ʌd̶e ãdjirãba sewaad̶a abadjid̶aa idjab̶a Paulod̶ebemada biẽ́ bed̶eabadjid̶aa. \v 46 Maʌ̃ne Pauloba, Bernabe bid̶a ne wayaa neẽ́ ãdjirãa jarasid̶aa: \p –Wãrãda daiba bãrãa Ãcõrẽ bed̶eara naãrã jarad̶ida panasid̶aa. Baribʌrʌ bãrãba igara panʌ bẽrã idjab̶a bãrãmaarã ewariza Ãcõrẽ ume zocai b̶aida biẽ́ b̶ʌ bẽrã, daiba judiorãẽ́a jarad̶e wãnia. \v 47 Daiba mãwã od̶amãrẽã dadjirã Boroba nãwã jarasia: \q1 Mʌ̃a bʌra ʌ̃naa quĩrãca b̶ʌsia judiorãẽ́ba mʌ̃nebemada cawad̶amãrẽã. \q1 Bʌa jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶earãa cawabiya mʌ̃a ẽdrʌ edaid̶ebemada.\f + \fr 13:47 \ft Isaía 49:6.\f* \p \v 48 Judiorãẽ́ba maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e b̶ʌsrid̶asid̶aa. Ara maʌ̃da dadjirã Boro bed̶ead̶ebemada bia bed̶easid̶aa. Maʌ̃ne Ãcõrẽba ewariza idji ume zocai b̶ead̶i carea b̶ʌd̶arãba ĩjãsid̶aa. \v 49 Maʌ̃be dadjirã Boro bed̶eara jũma maʌ̃ druad̶e jarasid̶aa. \p \v 50 Baribʌrʌ judiorãba Ãcõrẽ waya b̶ea wẽrãrã dji dromarãa, umaquĩrã dji dromarãa bid̶a jarasid̶aa Paulo, Bernabe sid̶a biẽ́ od̶amãrẽã. Mãwã ãdji purud̶ebemada ãyã jʌretasid̶aa. \v 51 Maʌ̃ne Pauloba Bernabe bid̶a purud̶ebema pora ãdji jĩrũnebemada jãrãpetasid̶aa unubid̶i carea Ãcõrẽba cawa oida. Maʌ̃be Iconio purud̶aa wãsid̶aa. \v 52 Baribʌrʌ Jesu ĩjã b̶ea maʌ̃ Antioquíad̶e panʌra bio b̶ʌsrid̶a panasid̶aa idjab̶a Ãcõrẽ Jaured̶eba panasid̶aa. \c 14 \s1 Iconio purud̶e panana \p \v 1 Iconio purud̶e ãdjia obada quĩrãca Paulora Bernabe sid̶a judiorã dji jʌrebada ded̶e ed̶aa wãsid̶aa. Ãdjia jaradia panʌ carea zocãrã judiorãba griegorã bid̶a Jesura ĩjãsid̶aa. \v 2 Baribʌrʌ judiorã Jesu ĩjãẽ́ b̶eaba judiorãẽ́a djabarãnebemada biẽ́ crĩchabisid̶aa. \v 3 Mãwãmĩna Paulora Bernabe sid̶a mama dãrã panasid̶aa. Dadjirã Boroba careba b̶ʌda sod̶eba ĩjã panʌ bẽrã idjid̶ebemada ne wayaa neẽ́ jaradiabadjid̶aa. Maʌ̃ne dadjirã Boroba ãdjía ʌb̶ʌada diasia ne ununacada od̶amãrẽã. Mãwã cawabisia idji biad̶ebema ãdjia jaradia panʌra wãrãda. \v 4 Baribʌrʌ maʌ̃ purud̶ebemarãba awara awara crĩcha b̶easia. Ʌ̃cʌrʌ Pauloare, Bernabeare bid̶a panasid̶aa, maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌ judiorãare panasid̶aa. \v 5 Maʌ̃ne judiorãda, judiorãẽ́ sid̶a dji purud̶ebema bororã ume bed̶ea ausid̶aa Paulo, Bernabe sid̶a mõgaraba tab̶ari bead̶i carea. \v 6 Baribʌrʌ Pauloba, Bernabe bid̶a maʌ̃ cawasid̶ad̶e Licaonia druad̶aa mĩrũ wãsid̶aa. Listra purud̶aa, Derbe purud̶aa bid̶a wãsid̶aa. Jũma maʌ̃ Licaonia druad̶e pʌrrʌa wãsid̶aa. \v 7 Mama ãdjia bed̶ea bia Jesud̶ebemada jarabadjid̶aa. \s1 Listra purud̶e panana \p \v 8 Listra purud̶e ẽberã jĩrũ biẽ́ b̶ʌda b̶asia. Mãwã toped̶ad̶a bẽrã poya nĩbaca basía. \v 9 Maʌ̃ ẽberãba ũrĩ chũmasia Pauloba Jesud̶ebema bed̶ea b̶ʌda. Pauloba idjimaa acʌbʌrʌd̶e cawasia idjia wãrãda ĩjã b̶ʌda Jesuba idjira poya biabida. \v 10 Maʌ̃ bẽrã Pauloba idjía jĩgua jarasia: \p –¡Piradrʌdua! ¡Ʌ̃ta nũmedua!– \p Ara maʌ̃da idjira ʌ̃tʌ jʌ̃drʌped̶a nĩbad̶e wãsia. \v 11 Pauloba od̶a unusid̶ad̶e maʌ̃ purud̶ebemarãba licaonia bed̶ead̶e jĩgua jara duanesid̶aa: \p –¡Ãcõrẽda umé dadjirãmaa ẽberã quĩrãca ed̶aa zesid̶aa!– \p \v 12 Ãdjirãba jarasid̶aa Bernabera ãdji ãcõrẽ droma Zeuda idjab̶a Paulora ãdji ãcõrẽ Hermeda, idjira dji bed̶ea jarabari bẽrã.\f + \fr 14:12 \fq Zeu, Herme.\ft Latiʌ̃ bed̶ead̶e ãdji ãcõrẽ Zeura Júpiter abadaa. Ãdji ãcõrẽ Hermera Mercurio abadaa. Griegorã crĩchad̶e maʌ̃ Hermera ãdji ãcõrẽ b̶ea carea dji bed̶ea jarabari basía.\f* \p \v 13 Listra puru quĩrãpe ãdji ãcõrẽ Zeu de dromada b̶asia. Mamaʌba Zeu sacerdoteba pacada, nepõnõ sid̶a dji purud̶e ed̶a wãbadamaa enesia. Idjia, puru ume Pauloa, Bernabea bid̶a maʌ̃ pacara babue dia quĩrĩã panasid̶aa. \v 14 Baribʌrʌ Jesuba diabued̶a Bernabeba, Paulo bid̶a maʌ̃ cawasid̶ad̶e ãdjia cacuad̶e jʌ̃ panʌra cõãcuad̶aped̶a ẽberãrã tãẽna pira wãnaped̶a nãwã jĩgua jarasid̶aa: \p \v 15 –Achirã, ¿cãrẽ cãrẽã jãwã o panʌ? Daira ãcõrẽẽ́a. Daira ẽberãa, bãrã quĩrãca. Bãrãa jarad̶e ze panʌa naʌ̃ ãcõrẽ siriẽ́ b̶eada igarad̶aped̶a Ãcõrẽ zocai b̶ʌdrʌ ĩjãnamãrẽã. Maʌ̃gʌ Ãcõrẽba bajãda, ẽjũãda, pusada, ne jũma ãdjid̶e nũmʌ sid̶a osia. \v 16 Naẽna Ãcõrẽba idji adua b̶ea purua ara ãdjia o quĩrĩã panʌda idu obibadjia. \v 17 Mãwãmĩna ewariza bia o b̶ʌd̶eba idjia cawabi b̶ʌa idjira wãrãda b̶ʌda. Idjia bajãneba cueda zebibaria idjab̶a néuda zaubibaria. Mãwã idjia dadjirãra jãwũã ne cobibaria idjab̶a sod̶e b̶ʌsrid̶abibaria.– \p \v 18 Pauloba Bernabe bid̶a mãwã jara panasid̶amĩna maʌ̃ ẽberãrãba berara ãdjía pacara babue diasid̶aa. \p \v 19 Listrad̶e panʌne ʌ̃cʌrʌ judiorã Antioquía purud̶ebemada, Iconio purud̶ebema sid̶a jũẽsid̶aa.\f + \fr 14:19 \ft Maʌ̃ Antioquíara Pisidia druad̶e b̶ʌa. Hecho 13:44-51d̶e. \fq Iconio.\ft Hecho 14:1-6d̶e.\f* Ãdjirãba Listrad̶ebemarãa Paulod̶ebemada biẽ́ crĩchabisid̶aa. Maʌ̃ carea jũmarãba Paulora mõgaraba tab̶ari jidasid̶aa. Idjira beusida crĩchasid̶a bẽrã erreb̶ari eded̶aped̶a puru dajada b̶atabuesid̶aa.\f + \fr 14:19 \ft 2 Corinto 11:25.\f* \v 20 Maʌ̃be Jesu ĩjã b̶eaba Paulora jũrãnaped̶a acʌ panasid̶aa. Mãwã panʌne idjira piradrʌsia. Piradrʌped̶a jẽda purud̶aa wãsia. Nurẽma Bernabe ume Derbe purud̶aa wãsid̶aa. \s1 Siria druad̶e b̶ʌ Antioquíad̶aa jẽda wãna \p \v 21 Derbe purud̶e Pauloba, Bernabe bid̶a bed̶ea bia Jesud̶ebema jarasid̶ad̶e zocãrãba ĩjãsid̶aa. Mãwãnacarea Listra purud̶aa, Iconio purud̶aa, Pisidia druad̶e b̶ʌ Antioquíad̶aa bid̶a jẽda wãsid̶aa. \v 22 Puruza djabarãra carebabadjid̶aa Jesuda biara ĩjãnamãrẽã. Ãdjia Jesu ĩjã panʌra igararãnamãrẽã nãwã jarabadjid̶aa: “Ãcõrẽda dadjirã Boroda b̶ʌd̶ibʌrʌ naʌ̃ ẽjũãne bio bia mĩgad̶ia.” \v 23 Puruza djabarã tãẽna ʌ̃cʌrʌ b̶ʌsid̶aa dji bororãda b̶ead̶amãrẽã. Maʌ̃be Ãcõrẽa iwid̶id̶aped̶a, ne cod̶aca ewarida od̶aped̶a dadjirã Boro ĩjã panʌra idji jʌwad̶e b̶ʌsid̶aa. \p \v 24 Mãwãnacarea Pisidia druad̶eba Panpilia druad̶e jũẽne wãsid̶aa. \v 25 Ãcõrẽ bed̶ea Pergue purud̶e jaradiad̶aped̶a Atalia purud̶aa wãsid̶aa. \v 26 Mamaʌba barcod̶e Siria druad̶e b̶ʌ Antioquíad̶aa jẽda wãsid̶aa ãdjia od̶e wãped̶ad̶ara jũma oped̶ad̶a bẽrã. Maʌ̃gʌ purud̶eba djabarãba ãdjira naãrã diabuesid̶aa Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌra od̶amãrẽã idjab̶a Ãcõrẽ jʌwad̶e b̶ʌsid̶aa idji biad̶eba carebamãrẽã. \v 27 Jũẽnaped̶a djabarã ume ãbaa dji jʌresid̶aa. Maʌ̃ne nẽbʌrʌsid̶aa jũma Ãcõrẽba ãdjid̶eba od̶ada. Jarasid̶aa sãwã Ãcõrẽba osida judiorãẽ́ bid̶a Jesura ĩjãnamãrẽã. \v 28 Mama Jesu ĩjã b̶ea ume dãrã panesid̶aa. \c 15 \s1 Jesu ĩjã b̶ea Jerusaleʌ̃ne dji jʌreped̶ad̶a \p \v 1 Maʌ̃ ewarid̶e ʌ̃cʌrʌ Judea druad̶ebemarãda Antioquía purud̶aa wãsid̶aa. Mama ãdjia djabarã judiorãẽ́a jaradia panesid̶aa Moiseba b̶ʌd̶a quĩrãca umaquĩrã cacuada wẽãgod̶aẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽba ẽdrʌ edaẽ́da.\f + \fr 15:1 \ft Genesi 17:12.\f* \v 2 Maʌ̃ carea Paulora, Bernabe sid̶a ãdjirã ume bio caicayasid̶aa. Maʌ̃be djabarãba Pauloda, Bernabeda, dewararã sid̶a Jerusaleʌ̃naa diabuesid̶aa maʌ̃nebemada Jesuba diabued̶arã ume, djabarã bororã ume bid̶a ãbaa bed̶ead̶amãrẽã. \p \v 3 Djabarã Antioquíad̶ebemaba diabuesid̶ad̶e ãdjirãra Penicia druad̶e, Samaria druad̶e bid̶a pʌrrʌa nĩbasid̶aa. Puruza nẽbʌrʌsid̶aa sãwã judiorãẽ́ba ãdji crĩcha drõãra igarad̶aped̶a Jesuda ĩjãsid̶ada. Maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶ad̶e jũma djabarãra b̶ʌsrid̶asid̶aa. \p \v 4 Jerusaleʌ̃ne jũẽsid̶ad̶e Jesuba diabued̶arãba, djabarãba, dji bororã bid̶a ãdjirãra bia edasid̶aa. Maʌ̃ne Pauloba, Bernabe bid̶a jũma Ãcõrẽba ãdjid̶eba judiorãẽ́ tãẽna od̶ada nẽbʌrʌsid̶aa. \v 5 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌ pariseorã Jesu ĩjã b̶eaba ʌ̃ta nũpanenaped̶a jarasid̶aa: \p –Jũma djabarã judiorãẽ́ra cacua wẽãgod̶ida panʌa. Ãdjirãa jaradiad̶ida panʌa Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra ĩjã od̶amãrẽã.– \p \v 6 Maʌ̃nebemada bed̶ead̶i carea Jesuba diabued̶arãra djabarã bororã ume ãbaa dji jʌresid̶aa. \v 7 Dãrã bed̶eabʌdad̶e Pedrora piradrʌped̶a jarasia: \p –Djabarã, bãrãba cawa panʌa bãrã tãẽna Ãcõrẽba mʌ̃da naãrã edasida judiorãẽ́a jaradiamãrẽã.\f + \fr 15:7 \ft Hecho 10:1-43.\f* Maʌ̃ne dãrãbʌrʌa judiorãẽ́ba bed̶ea bia Jesud̶ebemada ũrĩnaped̶a ĩjãsid̶ada. \v 8 Ãcõrẽba jũmarã sora cawa b̶ʌa. Maʌ̃ judiorãẽ́ba ĩjãsid̶ad̶e Ãcõrẽba cawabisia ãdjirãra bia edasida. Idji Jaurera ãdjirãa diasia dadjirãa naẽna diad̶a quĩrãca.\f + \fr 15:8 \ft Hecho 10:44-47.\f* \v 9 Ãcõrẽba dadjirãra ãdjirã ume quĩrã awara oẽ́ basía. Ãdjia ĩjãsid̶ad̶e ãdji sora sʌgʌsia. \v 10 Bãrãba ¿cãrẽ cãrẽã Ãcõrẽba cawabid̶ara igara panʌ? ¿Idjia sãwã oi cawaya mãwã panʌca? ¿Cãrẽ cãrẽã dadjirãba, dadji drõãenabemarã bid̶a poya od̶aẽ́ bad̶ada ãdjirãa obi quĩrĩã panʌ? \v 11 Dadjirãba ĩjã panʌa dadji Boro Jesuba idji biad̶eba dadjirãra, ãdjirã sid̶a ẽdrʌ edasida.– \p \v 12 Maʌ̃ne Bernabeba Paulo bid̶a nẽbʌrʌsid̶aa Ãcõrẽba ne ununacada ãdjid̶eba judiorãẽ́ tãẽna osida. Maʌ̃ba cawabisia idjira ãdji ume b̶ʌda. Maʌ̃ne jũmarãba chupea ũrĩ duanasid̶aa. \v 13 Maʌ̃ nẽbʌrʌped̶ad̶acarea Santiagoba jarasia:\f + \fr 15:13 \ft Maʌ̃ Santiagora Jesu djabaa. Santiagora idjab̶a Jacobo abadaa. Cãpũrĩã bed̶ead̶e Santiago trʌ̃ra zesia “San Jacobo” isabe jarabʌrʌd̶eba. Carta Santiago abadara maʌ̃ Santiagoba b̶ʌsia.\f* \p –Djabarã, mʌ̃ bed̶eara ũrĩnadua. \v 14 Simoʌ̃ba dadjirãa nẽbʌrʌsia Ãcõrẽba judiorãẽ́ crĩcha b̶ʌd̶eba ãdjirãra edasida idji purud̶ebemada b̶ead̶amãrẽã. \v 15 Simoʌ̃ba jarad̶ara Ãcõrẽneba bed̶eabadaba b̶ʌped̶ad̶a quĩrãca b̶ʌa. Nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: \q1 \v 16 Mãwãnacarea mʌ̃ra wayacusa zeya Davi jʌwaed̶a b̶ad̶a ãrĩ b̶ʌda bia oi carea. \q1 Daviba pe erob̶ad̶ara wayacusa mʌ̃a bia b̶ʌya. \q1 \v 17 Mãwã waabema ẽberãrãba, judiorãẽ́ mʌ̃a edad̶arãba mʌ̃ra jʌrʌd̶ia. \q1 \v 18 Dadjirã Boroba mãwã jara b̶ʌa. Idjia drõã naẽnaʌba jũma maʌ̃gʌra ebud̶a cawabi b̶ʌa.\f + \fr 15:18 \ft Amos 9:11-12.\f* \m \v 19 Maʌ̃ carea mʌ̃maarã dadjirãba judiorãẽ́ Ãcõrẽ ĩjãbʌdara mĩã sẽniẽ́ panʌa jũma dadji judiorã ley ĩjã od̶amãrẽã. \v 20 Baribʌrʌ cartad̶e b̶ʌd̶ida panʌa jʌwaba od̶a ãcõrẽa nedjara diad̶ara cod̶iẽ́ panʌda, aud̶ua nĩbad̶iẽ́ panʌda, animarã otrãjʌ̃ bead̶ara cod̶iẽ́ panʌda, idjab̶a oa sid̶a cod̶iẽ́ panʌda. \v 21 Mãwã od̶iẽ́ panʌa dadji drõã naẽnabema ewarid̶eba Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyra puruza jaradiabada bẽrã. Ʌ̃nãũbada ewariza maʌ̃ leyra dadji judiorã dji jʌrebada deza jĩgua lebadaa.– \p \v 22 Maʌ̃ crĩchara Jesuba diabued̶arãba, djabarã bororãba, jũma djabarã bid̶a bia ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ bẽrã ʌ̃cʌrʌ edasid̶aa Paulo ume idjab̶a Bernabe ume Antioquíad̶aa wãnamãrẽã. Silada, Juda Barsabá abada sid̶a edasid̶aa. Ãdjira djabarã tãẽna dji dromarã basía. \v 23 Ãdjirã ume cartada nãwã b̶ʌ́ diabuesid̶aa: \pi1 Jesuba diabued̶arãba, djabarã bororãba, jũma djabarã bid̶a naʌ̃ cartara b̶ʌbʌdaa djabarã judiorãẽ́ Antioquía purud̶ebema itea, Siria druad̶ebema itea, Cilicia druad̶ebema itea bid̶a. Dairãba quĩrĩã panʌa bãrãra bia pananida. \v 24 Dairãba ũrĩsid̶aa ʌ̃cʌrʌ ẽberãrãda namaʌba bãrãmaa wãnaped̶a ãdjia jaradia panʌ carea bãrãra bio sopuad̶aped̶a ab̶ed̶a cawa crĩchad̶aẽ́ panesid̶ada.\f + \fr 15:24 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e naʌ̃ sid̶a b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãdjia jaradia panʌa bãrãra cacua wẽãgod̶ida panʌda idjab̶a judiorã ley jũma od̶ida panʌda Ãcõrẽba ẽdrʌ edamãrẽã.” Hecho 15:1,5.\f* Baribʌrʌ maʌ̃ ẽberãrãra dairãba diabued̶aẽ́ basía. \pi1 \v 25 Maʌ̃ carea ãbaa dji jʌred̶aped̶a jũmarãba crĩchasid̶aa ʌ̃cʌrʌ djabarãda edad̶aped̶a bãrãmaa diabued̶ida. Ãdjira dadjia quĩrĩã panʌ djaba Bernabe ume, Paulo ume bid̶a wãnia. \v 26 Minijĩchiad̶e panʌne bid̶a Bernabeba, Paulo ume dadjirã Boro Jesucritoba quĩrĩã b̶ʌda o panabaria. \v 27 Dairãba Judada, Sila sid̶a diabuebʌdaa. Maʌ̃ djabarãba daiba naʌ̃ cartad̶e b̶ʌbʌda quĩrãca jarad̶ia. \pi1 \v 28 Ãcõrẽ Jauremaarã, dairãmaa bid̶a bia b̶ʌa jũma dai judiorã leyra bãrãa õgo ĩjã obid̶aẽ́da. Ab̶abe naʌ̃gʌda ĩjã obid̶ia: \v 29 jʌwaba od̶a ãcõrẽa nedjara diad̶ara cod̶iẽ́ panʌa, oa sid̶a cod̶iẽ́ panʌa, animarã otrãjʌ̃ bead̶ara cod̶iẽ́ panʌa, idjab̶a aud̶ua nĩbad̶iẽ́ panʌa. Jũma maʌ̃gʌda ĩjã osid̶ara bia panania. Waaẽ́a. Bia b̶ead̶adua. \m \v 30 Maʌ̃be ãdjia diabueped̶ad̶arãra Antioquía purud̶aa wãsid̶aa. Jũẽnaped̶a jũma djabarãda ãbaa trʌ̃naped̶a maʌ̃ cartara diasid̶aa. \v 31 Djabarãba maʌ̃ cartara jĩgua led̶aped̶a bio b̶ʌsrid̶asid̶aa ãdjirã crĩchara biabid̶a bẽrã. \v 32 Judara, Sila sid̶a Ãcõrẽneba bed̶eabadarã basía. Maʌ̃ bẽrã ne zocãrã jarasid̶aa djabarãba biara ĩjãnamãrẽã idjab̶a zarea pananamãrẽã. \v 33 Judara, Sila sid̶a mama dãrã pananaped̶a djabarãba ãdji diabueped̶ad̶amaa jẽda bia wãbisid̶aa. [ \v 34 Baribʌrʌ Silaba crĩchasia biara b̶ʌda Antioquíad̶e b̶eida.]\f + \fr 15:34 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ versículora neẽ́a.\f* \p \v 35 Maʌ̃ne Paulora Bernabe sid̶a Antioquíad̶e panesid̶aa. Ãdjia, zocãrã djabarã bid̶a dadji Boro bed̶eara jaradia panasid̶aa idjab̶a bed̶ea bia Jesud̶ebemada ebud̶a jarabadjid̶aa. \s1 Paulo Bernabe umebemada awara wãna \p \v 36 Dãrãbʌrʌd̶e Pauloba Bernabea jarasia: \p –Puruza dadji Boro bed̶ea jaradia pananamaa wayacusa wãnaa djabarã sãwã duanʌ cawad̶i carea.– \p \v 37 Maʌ̃ne Bernabeba Juaʌ̃ Marcoda ãdji ume ede quĩrĩã b̶asia. \v 38 Naãrã wãsid̶ad̶e maʌ̃ Juaʌ̃ Marcoba Panpilia druad̶e ãdjira ameped̶a jẽda wãsia.\f + \fr 15:38 \ft Hecho 13:13.\f* Ãdji ume nocod̶aa jaradiad̶e wãẽ́ basía. Maʌ̃ carea Paulomaarã biẽ́ b̶asia Juaʌ̃ Marcora wayacusa edeida. \v 39 Paulora Bernabe ume maʌ̃ carea caicayad̶aped̶a awara wãsid̶aa. Bernabeba Marcora edaped̶a barcod̶e Chipre druad̶aa wãsid̶aa. \v 40 Maʌ̃ne Pauloba Silada edasia idji ume wãmãrẽã. Djabarãba ãdjira dadji Boro jʌwad̶e b̶ʌsid̶aa idji biad̶eba carebamãrẽã. \v 41 Maʌ̃bebʌrʌ wãsid̶aa. Siria druad̶e, Cilicia druad̶e bid̶a pʌrrʌabʌdad̶e puruza djabarãra carebabadjid̶aa dadji Borora biara ĩjãnamãrẽã. \c 16 \s1 Timoteo Paulo ume nĩbad̶a \p \v 1 Maʌ̃ne ãdjira Derbe purud̶aa wãsid̶aa. Mamaʌba Listra purud̶aa wãsid̶aa.\f + \fr 16:1 \ft Paulora Bernabe ume naẽna maʌ̃ umébema purud̶aa wãsia. Hecho 14:6-23.\f* Mama Jesu ĩjã b̶ʌ Timoteo abadada b̶asia. Timoteo papara judio basía; Jesuda ĩjã b̶asia. Idji zezara griego basía. \v 2 Djabarã Listrad̶ebemaba, Iconio purud̶ebema bid̶a maʌ̃ Timoteod̶ebemada bia jarabadjid̶aa. \v 3 Maʌ̃ne Pauloba Timoteora ede quĩrĩã b̶asia. Baribʌrʌ jũmarãba cawa panasid̶aa Timoteo zezara griegoda. Maʌ̃ carea Pauloba Timoteora cacua wẽãgosia judiorã maʌ̃ druad̶e b̶eaba idjid̶ebemada biẽ́ crĩcharãnamãrẽã. Maʌ̃bebʌrʌ wãsid̶aa. \v 4 Ãdji wãbʌda puruza jarasid̶aa Jesuba diabued̶arãba, djabarã bororã Jerusaleʌ̃ne b̶eaba cartad̶e b̶ʌped̶ad̶ara djabarãba ĩjã o pananamãrẽã.\f + \fr 16:4 \ft Hecho 15:23-29.\f* \v 5 Mãwã djabarãba dadji Borora biara ĩjãsid̶aa idjab̶a ewariza cãbanaara yõ wãsid̶aa. \s1 Pauloba Macedonianebema ẽberã ununa \p \v 6 Pauloda idji ume nĩna sid̶a Prigia druad̶e, Galacia druad̶e bid̶a pʌrrʌa wãsid̶aa Ãcõrẽ Jaureba bed̶ea Jesud̶ebemara Asia druad̶e idu jarabid̶aẽ́ bẽrã. \v 7 Misia druad̶e jũẽne wãsid̶ad̶e crĩchasid̶aa Bitinia druad̶aa wãnida, baribʌrʌ Jesu Jaureba mamaa bid̶a idu wãbiẽ́ basía.\f + \fr 16:7 \fq Jesu Jaure.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “Ãcõrẽ Jaure” wa ab̶abe “Jaure.”\f* \v 8 Maʌ̃ bẽrã Misia druad̶e wãyã wãnaped̶a Troa purud̶aa jũẽne wãsid̶aa. \v 9 Diamasi Pauloba cãĩmocara quĩrãca unusia ẽberã Macedonia druad̶ebemada ʌ̃ta nũmʌda. Maʌ̃ ẽberãba Pauloa nãwã bed̶ea djuburiasia: “Macedonianaa dairã carebad̶e zedua.” \v 10 Pauloba maʌ̃da ununa bẽrã daiba cawasid̶aa Ãcõrẽba daira trʌ̃ b̶asida bed̶ea bia Jesud̶ebemada Macedoniad̶ebemarãa jarad̶amãrẽã. Ara maʌ̃da wãni carea panesid̶aa. \p \v 11 Troad̶eba jipa wãnaped̶a Samotracia morrod̶e wib̶arisid̶aa. Nurẽma Neápoli purud̶e jũẽsid̶aa. \v 12 Mamaʌba Pilipo purud̶aa jĩrũba wãnaped̶a mama dãrãsid̶aa. Maʌ̃ purura Macedonia druad̶e puru droma basía. Romanorãda mama panabadjid̶aa. \v 13 Ʌ̃nãũbada ewarid̶e daira puru dajadaa wãnaped̶a doed̶aa wãsid̶aa. Crĩchasid̶aa mama judiorãba Ãcõrẽa iwid̶ibadada. Wãbʌdad̶e wẽrãrãda ãbaa dji jʌre duanʌda unusid̶aa. Egode chũpanenaped̶a daiba ãdjirãa bed̶easid̶aa. \v 14 Maʌ̃ wẽrãrãnebemada ab̶a Lidia abadjid̶aa. Idjira Tiatira purud̶ebema basía. Wua pursupursuada nẽdobuebadjia. Maʌ̃ judioẽ́ wẽrãba Ãcõrẽra waya b̶asia. Dadji Boroba idji sod̶e tãna bẽrã Pauloba bed̶ea b̶ʌra Lidiaba quĩrãcuita ũrĩped̶a ĩjãsia. \v 15 Lidia, jũma idji ded̶ebemarã sid̶a borocuesid̶ad̶e dairãa bed̶ea djuburiasia idji ded̶e panenamãrẽã. Nãwã jarasia: \p –Bãrãmaa mʌ̃a wãrãda dadjirã Boroda ĩjãsibʌrʌ, mʌ̃ ded̶e panane zed̶adua.– \p Mãwã daira idji ded̶e panebisia. \m \v 16 Ewari ab̶a Ãcõrẽa iwid̶ibadamaa wãbʌdad̶e daiba nezocawẽrã jai bara b̶ʌda unusid̶aa. Maʌ̃ wẽrãba dji jaid̶eba jarabadjia cãrẽda sãwãida. Maʌ̃neba idji bororãba bio parata edabadjid̶aa. \v 17 Maʌ̃ wẽrãra Paulo caid̶u, dai caid̶u bid̶a zebʌrʌd̶e ara pichia jĩgua jarabadjia: \p –¡Naʌ̃ ẽberãrãra Ãcõrẽ dji Dromaara b̶ʌ nezocarãa! Ãdjia bãrãa jara panʌa sãwã maʌ̃ Ãcõrẽba ẽdrʌ edabarida.– \p \v 18 Idjia ewari zocãrã mãwã jĩgua jara nĩmi bẽrã Paulora sẽsia. Idjimaa acʌped̶a dji jaia jarasia: \p –Mʌ̃a Jesucrito trʌ̃neba bʌ́a jaraya: naʌ̃ wẽrãnebemada ãyã wãdua.– \p Ara maʌ̃da dji jaira ẽdrʌsia. \p \v 19 Maʌ̃ne nezocawẽrã bororãba cawasid̶aa idjid̶eba waa parata edad̶aẽ́da. Maʌ̃ carea Paulora, Sila sid̶a jidad̶aped̶a puru bororãmaa edesid̶aa. \v 20 Dji cawa obadarã quĩrãpita nũmʌnaped̶a jarasid̶aa: \p –Za panʌ judiorãba dadjirã purura quĩrũbiga panʌa. \v 21 Dadji romanorãba ocara panʌda ãdjia jaradia panʌa.– \p \v 22 Maʌ̃ne jũma dji arima duanʌba Paulora, Sila sid̶a orra edasid̶aa. Mãwã duanʌne dji cawa obadarãba ãdjia cacuad̶e jʌ̃ panʌra wẽãbid̶aped̶a bacuruba ubisid̶aa.\f + \fr 16:22 \ft 2 Corinto 11:25.\f* \v 23 Bio ud̶aped̶a preso b̶ʌsid̶aa. Dji preso b̶ea wagabaría jarasid̶aa bio wagamãrẽã. \v 24 Ara maʌ̃da preso b̶ea wagabariba Paulora Sila sid̶a preso b̶ʌbada ded̶e ed̶uara b̶ʌd̶e b̶ʌped̶a ãdji jĩrũra chicharod̶e catʌ nũmʌsia. \p \v 25 Ariquẽtra babʌrʌd̶e Pauloba Sila bid̶a Ãcõrẽa iwid̶i panasid̶aa idjab̶a idjía trʌ̃ã panasid̶aa. Maʌ̃da waabema preso b̶eaba ũrĩ panasid̶aa. \v 26 Cawaẽ́ne de uremiada wãsia. Maʌ̃gʌba preso b̶ʌbada dera dji cãbãyã uresia. Jũma ed̶a wãbadara ewacuasia. Preso b̶ea jʌ̃ b̶ʌ carena sid̶a jũma ẽrã b̶aecuasia. \v 27 Maʌ̃ne preso b̶ea wagabarira ʌ̃rʌ̃masia. Ed̶a wãbada ewa nũmea unusid̶e crĩchasia preso b̶eara jũma mĩrũ wãbʌrʌsid̶ada. Maʌ̃ carea idji necoda ẽũta edasia idub̶a beui carea. \v 28 Baribʌrʌ Pauloba jĩgua jarasia: \p –Bʌdub̶a beurãdua. Dairãra jũma nama duanʌa.– \p \v 29 Maʌ̃be preso b̶ea wagabariba ĩbĩrãda enebiped̶a Paulo, Sila panʌmaa isabe ed̶aa wãsia. Ne wayaaba cacua ure nũmʌba ãdji jĩrũ caita b̶arru cob̶esia. \v 30 Maʌ̃be ãdjira dajadaare edeped̶a iwid̶isia: \p –Achirã, mʌ̃a ¿cãrẽda oida b̶ʌ Ãcõrẽba mʌ̃ra ẽdrʌ edamãrẽã?– \p \v 31 Ãdjia panusid̶aa: \p –Bʌa, bʌ ẽberãrã bid̶a dadji Boro Jesucritoda ĩjãnibʌrʌ, idjia bãrãra ẽdrʌ edaya.– \p \v 32 Maʌ̃be dadji Boro bed̶eara idjía, jũma idji ded̶ebemarãa bid̶a jarasid̶aa. \v 33 Ara maʌ̃ diamasi preso b̶ea wagabariba ãdji djara cõãped̶ad̶ara sʌgʌsia. Mãwãnacarea idjira, jũma idji ded̶ebemarã sid̶a borocuesid̶aa. \v 34 Paulora, Sila sid̶a idji ded̶aa edeped̶a ne cobisia. Ãcõrẽ ĩjãped̶ad̶a bẽrã idjira, idji ded̶ebemarã sid̶a bio b̶ʌsrid̶asid̶aa. \p \v 35 Nurẽma dji cawa obadaba zarrarãda preso wagabarimaa nãwã jarad̶e diabuesid̶aa: \p –Paulora, Sila sid̶a ẽdrʌ b̶ʌdua.– \p \v 36 Maʌ̃be preso b̶ea wagabariba Pauloa jarasia: \p –Dji cawa obadaba bãrãra ẽdrʌ b̶ʌbisid̶aa. Maʌ̃ba necai wãnadua.– \p \v 37 Baribʌrʌ Pauloba dji zarrarãa jarasia: \p –Daira romanorã bẽrã baridua carea preso b̶ʌcara panasid̶aa. Baribʌrʌ ãdjia daia bio iwid̶id̶aẽ́ jũmarã quĩrãpita ubid̶aped̶a preso b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃da ¿daira chupea ẽdrʌ b̶ʌbid̶ica? ¡Mãwãẽ́a! ¡Ãdjidrʌ zed̶ida panʌa dai ẽdrʌ b̶ʌd̶i carea!– \p \v 38 Pauloba jarad̶ara zarrarãba dji cawa obadarãa jarad̶e wãsid̶aa. Idjab̶a jarasid̶aa Paulora, Sila sid̶a romanorãda. Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e dji cawa obadarãra ne wayasid̶aa. \v 39 Ara maʌ̃da ãdjimaa wãnaped̶a quĩrã djuburia iwid̶isid̶aa ãdjia oped̶ad̶ara quĩrãdoad̶amãrẽã. Maʌ̃be ẽdrʌ b̶ʌd̶aped̶a bed̶ea djuburiasid̶aa purud̶ebemada ãyã wãnamãrẽã. \v 40 Paulo, Sila sid̶a preso panana ẽdrʌped̶ad̶acarea Lidia ded̶aa wãsid̶aa. Djabarã ume dji jʌred̶aped̶a ãdjirã ume bed̶easia dadji Borora biara ĩjãnamãrẽã. Maʌ̃bebʌrʌ wãsid̶aa. \c 17 \s1 Tesalonica purud̶e quĩrũbucaped̶ad̶a \p \v 1 Paulora, Silara, ãdji ume nĩna sid̶a Anpipoli purud̶e, Apolonia purud̶e bid̶a wãyã wãnaped̶a Tesalonica purud̶e jũẽne wãsid̶aa. Mama judiorã dji jʌrebada deda b̶asia. \v 2 Pauloba obari quĩrãca judiorã ume dji jʌred̶e wãsia. Domia ũbea ʌ̃nãũbada ewariza ãdjirã ume bed̶ea b̶abadjia. \v 3 Ãcõrẽ Bed̶ead̶eba idjia ebud̶a jaradiabadjia Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara bia mĩga b̶aida b̶asida, idjab̶a beuped̶a ʌ̃rẽbaida b̶asida. Maʌ̃ awara nãwã jarabadjia: \p –Mʌ̃a bãrãa jara b̶ʌ Jesura wãrãda Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶aa.– \p \v 4 Ʌ̃cʌrʌ judiorãba maʌ̃gʌra ĩjãnaped̶a Paulo ume, Sila ume bid̶a ãbaa panesid̶aa. Idjab̶a zocãrã griegorã Ãcõrẽ waya b̶eaba, ʌ̃cʌrʌ wẽrãrã dji dromarã bid̶a ĩjãsid̶aa. \v 5 Baribʌrʌ judiorã Jesu ĩjãẽ́ b̶eara sod̶e biẽ́ duanesid̶aa. Maʌ̃ carea ẽberã cadjiruarãda zocãrã jʌred̶aped̶a purura quĩrũbigad̶e wãsid̶aa. Pirapod̶aped̶a Jasoʌ̃ ded̶e ed̶a wãsid̶aa Pauloda, Sila sid̶a jidad̶aped̶a jũmarã quĩrãpita nũmʌni carea. \v 6 Baribʌrʌ ãdjira maʌ̃ ded̶e ununaẽ́ basía. Maʌ̃ carea Jasoʌ̃da, ʌ̃cʌrʌ djabarã sid̶a jidad̶aped̶a dji purud̶ebema bororãmaa erreb̶ari edesid̶aa. Jũmarãba b̶ia jarasid̶aa: \p –Ẽberãrã jũma naʌ̃ ẽjũãne nẽbʌra o panʌba ab̶ari quĩrãca nama od̶e zesid̶aa. \v 7 Maʌ̃ awara za b̶ʌ Jasoʌ̃ba ãdjirãra idji ded̶e bia edasia. Jũma ãdjirãba dadji romanorã boroba obi b̶ʌra igara panʌa.\f + \fr 17:7 \ft Romanorãba ãdjirã borora Cesar abadjid̶aa. Maʌ̃ ewarid̶e Claudio abadada ãdjirã boro basía. Maʌ̃ Claudiora dji boroda b̶asia poa 41d̶eba ab̶a 54d̶aa.\f* Jesumanada dadjirã boroad̶a abadaa.– \p \v 8 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e purura, ãdjirã bororã sid̶a quĩrũbucasid̶aa. \v 9 Mãwã duanʌne dji bororãba Jasoʌ̃a, waabemarãa bid̶a jarasid̶aa ẽdrʌd̶i carea paratada diad̶ida panʌda. Diaped̶ad̶acarea idu wãbisid̶aa. \s1 Paulo, Sila ume Beread̶e panana \p \v 10 Ara maʌ̃ diamasi djabarãba Paulora, Sila sid̶a Berea purud̶aa diabuesid̶aa. Jũẽnaped̶a judiorã dji jʌrebada ded̶aa wãsid̶aa. \v 11 Beread̶ebema judiorãra Tesalonicad̶ebemarã quĩrãca pananaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ Jesud̶ebemara ũrĩ quĩrĩã panasid̶aa. Ewariza Ãcõrẽ Bed̶eara bio quĩrãcuita acʌbadjid̶aa ãdjia jara panʌra wãrã cawaya.\f + \fr 17:11 \ft Ãdjia Ãcõrẽ carta drõãra acʌbadjid̶aa. Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽ carta djiwid̶ira wad̶ibid̶a neẽ́ basía.\f* \v 12 Maʌ̃ba zocãrã judiorãba Jesura ĩjãsid̶aa. Idjab̶a zocãrã griego wẽrãrã dji dromarãba, umaquĩrãrã dji dromarã bid̶a ĩjãsid̶aa. \p \v 13 Maʌ̃misa judiorã Tesalonicad̶ebemaba cawasid̶aa Pauloba Ãcõrẽ bed̶eara Berea purud̶e jaradia b̶ʌda. Maʌ̃ carea wãnaped̶a mamabemarã sid̶a quĩrũbigasid̶aa Paulo biẽ́ od̶amãrẽã. \v 14 Ara maʌ̃da djabarãba Paulora pusad̶aa diabuesid̶aa. Baribʌrʌ Silara, Timoteo sid̶a Beread̶e panesid̶aa. \v 15 Paulo edeped̶ad̶aba idjira Atena purud̶aa diad̶e wãsid̶aa. Maʌ̃be Pauloba ãdjirã ume bed̶eada diabuesia Silara, Timoteo sid̶a idjimaa isabe zed̶amãrẽã. Ara maʌ̃da djabarãra jẽda wãsid̶aa. \s1 Paulo Atena purud̶e b̶ad̶a \p \v 16 Pauloba Sila, Timoteo sid̶a Atena purud̶e jʌ̃ã b̶ʌd̶e unusia maʌ̃ purura jʌwaba od̶a ãcõrẽba bira b̶ʌda. Maʌ̃ bẽrã idji sod̶e biẽ́ b̶esia. \v 17 Mãwã b̶ʌd̶e Paulora judiorã dji jʌrebada ded̶e ãdjirã ume, judiorãẽ́ Ãcõrẽ waya b̶ea ume bid̶a Jesud̶ebemada bed̶ea b̶abadjia. Maʌ̃ awara purud̶e ewariza ẽberãrã duanʌma bed̶ea b̶abadjia. \v 18 Ʌ̃cʌrʌ ẽberãrã epicúreo crĩcha ẽpẽ b̶eada, estoico crĩcha ẽpẽ b̶ea sid̶a mama panasid̶aa.\f + \fr 17:18 \ft Griego Epicuro abadara b̶asia 300 poa Jesu tod̶i naẽna. Maʌ̃ Epicuroba jaradiabadjia ẽberãrãba ab̶abe b̶ʌsrid̶a b̶aidrʌ wa necai b̶aidrʌ jʌrʌd̶ida panʌda. Idji ẽpẽ b̶eada epicúreorã abadjid̶aa. Ãdjirãba crĩchasid̶aa ãdji ãcõrẽ b̶eaba ẽberãrãda crĩchad̶acada. Maʌ̃ne estoicorãba griego Zeno abadara ẽpẽbadjid̶aa. Ãdjirãba jaradiabadjid̶aa naʌ̃ djaraba o quĩrĩã b̶ʌda igarad̶ida panʌda, crĩcha cawaara wãnida panʌda, idjab̶a ne jũmada od̶ida panʌda dewararãba carebad̶aẽ́ne.\f* Maʌ̃ ẽberãrã Paulo ume bed̶ea panʌne ʌ̃cʌrʌba ara ãdjidub̶a iwid̶i duanasid̶aa: \fig Hecho 17:16-25|src="cn01998B.tif" size="span" ref="Acts 17:16" \fig* \p –Jãʌ̃ ẽberã nẽbʌrʌi awua b̶ʌba ¿cãrẽnebemada bed̶ea b̶ʌ?– \p Dewararãba panusid̶aa: \p –Ãĩbemarãba ẽpẽ b̶ea ãcõrẽnebemada jaradia b̶ʌca b̶ʌa.– \p Mãwã jarasid̶aa Pauloba bed̶ea bia Jesud̶ebemada idjab̶a dadji ʌ̃rẽbad̶id̶ebemada jaradia b̶ad̶a bẽrã.\f + \fr 17:18 \ft Maʌ̃ griegorãba crĩchasid̶aca b̶ʌa ãcõrẽ dji umaquĩrãda b̶asida Jesu abadada maʌ̃ne ãcõrẽ dji wẽrãda b̶asida Ʌ̃rẽba abadada.\f* \v 19-20 Mãwã panʌne Paulora Areópago eyad̶aa edesid̶aa ãdji dji jʌrebada demaa. Maʌ̃be jarasid̶aa: \p –Bʌa jaradia b̶ʌra dairãmaarã crĩcha djiwid̶ia. Maʌ̃ra dairãba wad̶i ũrĩnacaa. Maʌ̃ bẽrã cawa quĩrĩã panʌa cãrẽda jara b̶ʌda. ¿Bʌa dairãa jaradiaẽ́ca?– \p \v 21 Jũma Atenanebemarãba, drua ãĩbemarã mama b̶ea bid̶a ab̶abe crĩcha djiwid̶i ũrĩped̶ad̶ada nẽbʌrʌbada bẽrã mãwã iwid̶isid̶aa. \v 22 Maʌ̃ne Paulora ãdjirã ẽsi Areópago eyad̶e ʌ̃ta nũmeped̶a jarasia: \p –Achirã Atenanebema, mʌ̃a unu b̶ʌa bãrãba zocãrã ãcõrẽda bio ẽpẽbadada. \v 23 Purud̶e pʌrrʌa nĩne mʌ̃a unusia bãrãba ãdjirãa bia bed̶ead̶i carea oped̶ad̶ada. Mõgara od̶a ab̶aʌd̶e naʌ̃ bed̶eada b̶ʌ́ b̶asia: “Ãcõrẽ dadjia adua panʌ itea od̶a.” Bãrãba adua panʌ Ãcõrẽa bia bed̶eabadaa. Ara maʌ̃ Ãcõrẽnebemada mʌ̃a bãrãa jaraya. \v 24 Maʌ̃ Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãra, naʌ̃ ẽjũãne nũmʌ sid̶a jũma osia. Idjira bajãnebema Boroa idjab̶a naʌ̃ ẽjũãnebema Boroa. Idjira ẽberãba od̶a ded̶e b̶acaa.\f + \fr 17:24 \ft 1 Reye 8:27; Hecho 7:48-50.\f* \v 25 Bia b̶ai carea iwid̶icaa ẽberãba idji itea ne omãrẽã.\f + \fr 17:25 \ft Salmo 50:9-12.\f* Idjiabʌrʌ jũma dadjirãa dia b̶ʌa zocai b̶ead̶amãrẽã, ʌ̃yãbad̶amãrẽã, idjab̶a ne jũma dadjia erob̶aida b̶ʌra erob̶ead̶amãrẽã. \p \v 26 Idjia ẽberã ab̶aʌd̶eba puruda zocãrã yõbisia jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶ead̶amãrẽã. Idjia b̶ʌsia maʌ̃gʌrã purura ab̶a sãʌ̃be b̶ead̶ida idjab̶a sãma b̶ead̶ida. \v 27 Mãwã osia ẽberãrãba idjira jʌrʌd̶amãrẽã. Mãwãra tãnaca jʌrʌbʌda quĩrãca ãĩbẽrã ununisicada. Wãrãda Ãcõrẽra tʌmʌ b̶ʌẽ́a, ãtebʌrʌ dadjirãza caita b̶ʌa. \v 28 Idjid̶eba dadjirãra zocai b̶eaa, nĩbabadaa, idjab̶a panabadaa. Maʌ̃ bẽrã ʌ̃cʌrʌ bãrãnebemaba jarasid̶aa: “Dadjirãra idji warrarãa.”\f + \fr 17:28 \ft Griego Arato abadaba ãdji ãcõrẽ Zeud̶ebemada mãwã b̶ʌsia.\f* \p \v 29 Dadjirãda Ãcõrẽ warrarãbʌrʌ, crĩchad̶iẽ́ panʌa Ãcõrẽra oro od̶ada, parata od̶ada, wa mõgara od̶ada, maʌ̃gʌra ẽberãba ara idji crĩchad̶eba od̶a bẽrã. \v 30 Ẽberãrãba Ãcõrẽ adua b̶ead̶eba mãwã oped̶ad̶ara idjia naẽna iduaribisia. Baribʌrʌ id̶ira jara b̶ʌa jũma druazabemaba cadjirua igarad̶aped̶a idjida ĩjãnamãrẽã. \v 31 Mãwã quĩrĩã b̶ʌa idjia b̶ʌd̶a ewarid̶e jũma naʌ̃ ẽjũãnebemarã jipa cawa oi bẽrã. Maʌ̃ awara ab̶a edasia mãwã omãrẽã. Idjab̶a maʌ̃ ẽberãra cawabisia beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbabid̶a bẽrã.– \p \v 32 Maʌ̃ beu b̶ad̶a ʌ̃rẽbabid̶ad̶ebema ũrĩsid̶ad̶e ʌ̃cʌrʌra ipid̶asid̶aa. Baribʌrʌ dewararãba jarasid̶aa: \p –Dewara ewarid̶e bʌa maʌ̃nebema bed̶ea b̶ʌda waya ũrĩnia.– \p \v 33 Maʌ̃be Paulora ãdjirã ume b̶ad̶ada wãsia. \v 34 Ʌ̃cʌrʌ dji jʌre pananaba Paulo bed̶eara ĩjãsid̶aa. Ab̶a Dionisio basía. Idjira maʌ̃ Areópagoma dji jʌrebadad̶ebema basía. Idjab̶a wẽrã Damari abadaba, dewararã bid̶a ĩjãsid̶aa. \c 18 \s1 Paulo Corinto purud̶e b̶ad̶a \p \v 1 Mãwãnacarea Paulora Atena purud̶eba Corinto purud̶aa wãsia. \v 2-3 Mama judio Aquila abadada unusia. Maʌ̃ Aquilara Ponto druad̶ebema basía.\f + \fr 18:2-3 \ft Ponto druara idjab̶a Bitinia abadjid̶aa. Hecho 16:7.\f* Dji quima Priscila ume Italia druad̶eba jũẽped̶ad̶ada dãrãẽ́ b̶asia. Italiad̶eba ẽdrʌsid̶aa Romanebema boro Claudioba jũma judiorã Romane b̶eara ãyã wãbid̶a bẽrã.\f + \fr 18:2-3 \ft Claudioba mãwã osia poa 49d̶e.\f* Corintod̶e Paulora ãdjimaa wãsia ãdji quĩrãca wua deda o cawa b̶ʌ bẽrã. Maʌ̃be ãdji ume b̶esia ãbaa trajai carea. \v 4 Ʌ̃nãũbada ewariza Paulora judiorã dji jʌrebada ded̶e bed̶ea b̶abadjia judiorãba, griegorã bid̶a Jesura ĩjãnamãrẽã. \p \v 5 Mãwã b̶ʌd̶e Silara, Timoteo sid̶a Macedonia druad̶eba jũẽsid̶aa. Mamaʌba ʌ̃taa Pauloba ewariza Ãcõrẽ bed̶eada jaradia b̶abadjia. Idjia judiorãa jarabadjia Jesura wãrãda Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada. \v 6 Baribʌrʌ idjia jara b̶ʌra ãdjirãba igarasid̶aa. Idjab̶a idjid̶ebemada biẽ́ bed̶eabadjid̶aa. Maʌ̃ carea Pauloba cacuad̶e jʌ̃ b̶ʌra jãrãpetaped̶a jarasia: \p –Bãrãba maʌ̃ bed̶ea igara panʌ carea Ãcõrẽba cawa obʌrʌd̶e mʌ̃ra bed̶ead̶e b̶aẽ́a. Maʌ̃gʌra ara bãdjid̶e b̶ʌa. Namaʌba ʌ̃taa mʌ̃ra judiorãẽ́maa wãya.– \p \v 7 Ara maʌ̃da judiorã dji jʌrebada ded̶e jaradia b̶ad̶ada Ticio Justo ded̶e jaradiad̶e wãsia. Maʌ̃ ẽberãba Ãcõrẽra waya b̶asia. Idji dera judiorã dji jʌrebada de orrocawa b̶asia.\f + \fr 18:7 \fq Ticio Justo.\ft Griego bed̶ead̶e zocãrã cartad̶e ab̶abe “Justo” b̶ʌ́ b̶ʌa. Ʌ̃cʌrʌba crĩcha panʌa maʌ̃ Justora Pauloba “Gayo” trʌ̃ jarabadjida. Romano 16:23; 1 Corinto 1:14.\f* \v 8 Judiorã dji jʌrebada ded̶ebema borora Crispo abadjid̶aa.\f + \fr 18:8 \ft Maʌ̃ Crispod̶ebemada Pauloba b̶ʌsia 1 Corinto 1:14d̶e.\f* Maʌ̃ Crispoba, jũma idji ẽberãrã bid̶a dadji Borora ĩjãsid̶aa. Maʌ̃ awara zocãrã Corintod̶ebemarãba ũrĩsid̶aa Pauloba Jesud̶ebema jaradia b̶ʌda. Ĩjãnaped̶a borocuesid̶aa. \p \v 9 Ewari ab̶a diamasi Pauloba cãĩmocara quĩrãca unusia dadji Boroba idjía nãwã jarabʌrʌda: “Ne wayarãdua. Jaradia b̶adua. Chupearãdua. \v 10 Mʌ̃ra bʌ ume b̶ʌa. Ni ab̶aʌba bʌra poya biẽ́ od̶aẽ́a, mʌ̃a ẽberãrã zocãrã naʌ̃ purud̶e erob̶ʌ bẽrã.” \v 11 Maʌ̃ bẽrã Pauloba poa ab̶a ẽsidra Ãcõrẽ bed̶eara mama jaradia b̶esia. \p \v 12 Galioʌ̃ abada Acaya druad̶ebema boroda b̶esid̶e judiorãra bed̶ea ausid̶aa Paulo biẽ́ od̶i carea.\f + \fr 18:12 \ft Maʌ̃ Galioʌ̃ra Acayad̶ebema boroda b̶esia poa 51d̶e.\f* Idjira maʌ̃ Galioʌ̃maa jida edesid̶aa. \v 13 Ãdjirãba jarasid̶aa: \p –Za b̶ʌba ẽberãrãa jara b̶ʌa Ãcõrẽra wayad̶ida panʌda baribʌrʌ dadji romanorã leyba jara b̶ʌ quĩrãca jaradiacaa.– \p \v 14 Paulo bed̶eabʌrʌ basid̶e Galioʌ̃ba judiorãa jarasia: \p –Naʌ̃ ẽberãba biẽ́ od̶abara wa cadjirua dromada od̶abara mʌ̃a bãrã bed̶eara sẽẽ́ ũrĩcasia. \v 15 Baribʌrʌ bãrãba ab̶abe bed̶ea carea, bãrã ãcõrẽ trʌ̃ carea, bãrã ley carea bid̶a ijara panʌa. Maʌ̃ bẽrã ara bãdub̶a cawa od̶adua. Mʌ̃a maʌ̃gʌd̶ebemada cawa oi carea b̶ʌẽ́a.– \p \v 16 Mãwã jaraped̶a ãyã jʌrecuasia. \v 17 Maʌ̃ne jũmarãba judiorã dji jʌrebada ded̶ebema boro Sosteneda jidad̶aped̶a ara mama puosid̶aa.\f + \fr 18:17 \fq Jũmarãba.\ft Griego bed̶ead̶e zocãrã cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Griegorãba.”\f* Baribʌrʌ Galioʌ̃ba maʌ̃ carea crĩchaẽ́ basía. \s1 Paulo jẽda Antioquíad̶aa wãna \p \v 18 Paulora Corinto purud̶e dãrã b̶asia. Maʌ̃ne djabarã ãbaa jʌreped̶a wãyana asia. Barcod̶e b̶adoi naẽna Paulora Cencrea purud̶e borob̶ichia tʌbisia Ãcõrẽ itea ne oi jarad̶ara jũma od̶a bẽrã.\f + \fr 18:18 \ft Numero 6:1-21.\f* Maʌ̃bebʌrʌ Siria druad̶aa wãsia. Aquilara dji quima Priscila sid̶a idji ume wãsid̶aa. \v 19 Wãbʌdad̶e Epeso purud̶e jũẽsid̶aa. Mama Paulora Aquila, Priscila ume b̶ad̶ada awara wãsia. Maʌ̃ne judiorã dji jʌrebada ded̶aa wãped̶a judiorã ume Jesud̶ebemada bed̶easia. \v 20 Ãdjirãba idjía bed̶ea djuburiasid̶aa mama dãrã b̶emãrẽã, baribʌrʌ b̶e quĩrĩãẽ́ basía. \v 21 Ãtebʌrʌ wãbʌrʌd̶e nãwã jarasia: \p –Ãcõrẽba quĩrĩãsira mʌ̃ra waya bãrã acʌd̶e zeya.–\f + \fr 18:21 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e naʌ̃ sid̶a b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃ra Jerusaleʌ̃ne ewari droma zebʌrʌra bád̶e wãida b̶ʌa.”\f* \p Maʌ̃be barcod̶e b̶adoped̶a Epesod̶eba wãsia. \v 22 Cesarea purud̶e jũẽped̶a Paulora Jerusaleʌ̃naa djabarã acʌd̶e wãsia. Mamaʌba Antioquía purud̶aa wãsia. \s1 Apolo Epesod̶aa zed̶a \p \v 23 Paulo mama dãrã b̶ad̶acarea Galacia druad̶e, Prigia druad̶e bid̶a pʌrrʌa wãsia. Puruza Jesu ĩjã b̶eaa jaradiasia biara ĩjãnamãrẽã. \v 24 Maʌ̃misa judio Apolo abadada Epeso purud̶e jũẽsia. Maʌ̃ Apolora Alejandría purud̶ebema basía. Idjira bia bed̶eabadjia idjab̶a Ãcõrẽ carta sid̶a bio cawa b̶asia. \v 25 Apoloba dadji Boro Jesu Ora dewarad̶eba cawasia. Jesud̶ebemada bio b̶ʌsrid̶a bed̶eabadjia idjab̶a arid̶e jaradia b̶abadjia. Baribʌrʌ borocueid̶ebemada ab̶abe Juaʌ̃ba jaradia b̶ad̶adrʌ cawa b̶asia.\f + \fr 18:25 \ft Marco 1:1-8.\f* \v 26 Maʌ̃ne Apoloba judiorã dji jʌrebada ded̶e ne wayaa neẽ́ jaradia b̶asia. Idjia jaradia b̶ʌra Aquilaba, Priscila bid̶a ũrĩsid̶aa. Maʌ̃ carea idjira ãyã eded̶aped̶a Ãcõrẽ Od̶ebemada biara jaradiasid̶aa. \p \v 27 Mãwãnacarea Apolora Acaya druad̶aa wã quĩrĩã b̶asia. Maʌ̃ carea djabarã Epesod̶ebemaba idjira wãida bio bia b̶ʌad̶a asid̶aa. Cartada b̶ʌsid̶aa Jesu ĩjã b̶eaba idjira mama bia edad̶amãrẽã. Acayad̶e jũẽsid̶e Apoloba djabarã Ãcõrẽ biad̶eba Jesu ĩjãped̶ad̶ada bio carebasia. \v 28 Idjia jaradia b̶ʌd̶e judiorãba sewaad̶a abʌdaza jũmarã quĩrãpita ebud̶a cawabibadjia ãdjia Jesud̶ebemada ãĩ crĩcha panʌda. Ãcõrẽ Bed̶ead̶eba cawabibadjia Jesura wãrãda Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ada. \c 19 \s1 Paulo Epesod̶e b̶ad̶a \p \v 1 Apolo Corintod̶e b̶ʌmisa Paulora ẽjũã eyaid̶a b̶ʌd̶e wãyã wãped̶a Epeso purud̶e jũẽsia. Mama Jesu ĩjã b̶eada ʌ̃cʌrʌ unusia. \v 2 Idjia maʌ̃ djabarãa iwid̶isia: \p –Bãrãba Jesu ĩjãsid̶ad̶e ¿Ãcõrẽ Jaurera edasid̶aca? \p Ãdjirãba panusid̶aa: \p –Dairãba wad̶ibid̶a Ãcõrẽ Jaured̶ebemada ũrĩnacaa.– \p \v 3 Maʌ̃ne Pauloba iwid̶isia: \p –Mãẽteara ¿sãwã borocuesid̶a?– \p Ãdjirãba panusid̶aa: \p –Juaʌ̃ba jarad̶a quĩrãca borocuesid̶aa.– \p \v 4 Maʌ̃ne Pauloba jarasia: \p –Juaʌ̃ba jarabadjia ẽberãrãba cadjirua obadara igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã. Mãwã osid̶ara idjia borocuebadjia. Maʌ̃ awara jarabadjia ab̶a idji caid̶u zebʌrʌda ĩjãnamãrẽã. Maʌ̃gʌra Jesu basía.\f + \fr 19:4 \fq Jesu.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e “Crito” b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* \p \v 5 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e dadji Boro Jesu trʌ̃neba borocuesid̶aa. \v 6 Maʌ̃be Pauloba idji jʌwa ãdji ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsid̶e Ãcõrẽ Jaurera ãdjirãmaa zesia. Maʌ̃ne dewara bed̶ead̶e bed̶easid̶aa idjab̶a Ãcõrẽneba bed̶easid̶aa. \v 7 Jũma ãbaa ãdjira doce panasid̶aca b̶ʌa. \p \v 8 Jed̶eco ũbea Paulora judiorã dji jʌrebada ded̶aa wã b̶abadjia. Mama ne wayaa neẽ́ judiorã ume bed̶ea b̶abadjia Ãcõrẽra ãdji Boroda b̶ʌd̶amãrẽã. \v 9 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌra cʌwʌrʌ zareacuad̶aped̶a ĩjãnaẽ́ basía. Ẽberãrã quĩrãpita Jesu Od̶ebemada biẽ́ bed̶eabadjid̶aa. Maʌ̃ carea Paulora ãdji ume b̶ad̶ada ãyã wãsia. Idjia Jesu ĩjã b̶eara jaradiabada ded̶aa edesia. Maʌ̃ dera Tiranone basía. Mama ewariza Pauloba jaradia b̶esia. \v 10 Poa umé mãwã osia. Mãwã jũma Asia druad̶ebema judiorãba, judiorãẽ́ bid̶a dadji Boro Jesud̶ebemada ũrĩsid̶aa. \s1 Esceva warrarã sãwãped̶ad̶a \p \v 11 Ãcõrẽba zocãrã ne ununaca waib̶ʌada Paulod̶eba obadjia. \v 12 Pauloba baridua wua tãnada ẽberãrãba cacua biẽ́ b̶eamaa edebadjid̶aa. Maʌ̃ba dji cacua biẽ́ b̶eara biabibadjid̶aa idjab̶a jairã sid̶a ẽberãrã cacuad̶ebemada ãyã jʌretabadjid̶aa. \p \v 13 Maʌ̃ ewarid̶e ʌ̃cʌrʌ judiorãba jai ãyã jʌrecua panʌda pʌrrʌa nĩbabadjid̶aa. Maʌ̃ne dadji Boro Jesu trʌ̃neba jaira ẽberãrã cacuad̶ebemada ãyã jʌreta quĩrĩãsid̶aa. Nãwã jarasid̶aa: “Pauloba jaradia b̶ʌ Jesu trʌ̃neba mʌ̃a jaraya: ãyã wãdua.” \p \v 14 Mãwã o panʌra judio Esceva warrarã basía. Ãdjira siete panasid̶aa. Escevara sacerdote bororãnebema basía.\f + \fr 19:14 \ft Zocãrãmaarã maʌ̃ Escevaba jai ãyã jʌretabʌrʌd̶e ara idjira sacerdote dji dromaana abadjia paratada edai carea.\f* \v 15 Ewari ab̶a jai ãyã jʌreta panʌne jaiba maʌ̃gʌrã siete ẽberãrãa jarasia: \p –Jesura mʌ̃a cawa b̶ʌa. Paulo sid̶a mʌ̃a cawa b̶ʌa. Baribʌrʌ bãrãra ¿cai?– \p \v 16 Maʌ̃be ẽberã jai bara b̶ʌba ãdjira orra edaped̶a jũma poyacuasia. Bio puocuad̶a bẽrã ãdjirã cacuara jũma cõãcuasia. Maʌ̃be dji jai bara b̶ʌ ded̶eba ãcad̶a pira wãsid̶aa. \v 17 Jũma Epesod̶e b̶ea judiorãba, griegorã bid̶a maʌ̃ cawasid̶ad̶e ne wayasid̶aa. Maʌ̃ne dadji Boro Jesu trʌ̃nebemada bia bed̶easid̶aa. \p \v 18 Maʌ̃ ewarid̶e zocãrãba Jesura ĩjãsid̶aa. Maʌ̃be zed̶aped̶a ebud̶a jarasid̶aa ãdjia jaid̶eba o pananada. \v 19 Ʌ̃cʌrʌba ãdji carta jaid̶ebemada enenaped̶a jũmarã quĩrãpita babuesid̶aa. Jũma maʌ̃gʌrã carta nẽbʌa cawasid̶ad̶e cincuenta mil parata torro nẽbʌad̶e b̶asia.\f + \fr 19:19 \ft Cincuenta mil parata torro edai careara ẽberãba cincuenta mil ewari trajaida b̶ʌa.\f* \v 20 Mãwã Ãcõrẽba idji ʌb̶ʌad̶eba od̶a carea dadji Boro Jesud̶ebema bed̶eara tʌmʌara trʌ̃ b̶ʌgasia. Maʌ̃ne Jesu ĩjã b̶eara yõ wãsid̶aa. \p \v 21 Mãwãnacarea Pauloba idji sod̶eba crĩchasia Macedonia druad̶e, Acaya druad̶e bid̶a pʌrrʌaped̶a Jerusaleʌ̃ purud̶aa wãida. Idjab̶a jarasia: “Jerusaleʌ̃ne b̶aped̶a mʌ̃ra Roma purud̶aa wãida b̶ʌa.” \v 22 Maʌ̃ bẽrã idji carebabadarã Timoteoda, Erasto sid̶a Macedonia druad̶aa na diabuesia baribʌrʌ idjira Asia druad̶e b̶esia. \s1 Epesod̶e quĩrũbucaped̶ad̶a \p \v 23 Ara maʌ̃ ewarid̶e Jesu O carea ẽberãrãda cãbana quĩrũbucasid̶aa. \v 24 Maʌ̃gʌra nãwã basía: ẽberã Demetrio abadada b̶asia. Maʌ̃ ẽberãra paratad̶ebema ne obari basía. Deda ãdji ãcõrẽwẽrã Artemisa de droma quĩrãca djuburi ocuabadjia.\f + \fr 19:24 \ft Latiʌ̃ bed̶ead̶e Artemisara Diana trʌ̃ jarabadjid̶aa. Griegorãba jarabadjid̶aa Artemisara b̶iogoa b̶eid̶ebema idjab̶a warra toid̶ebema ãcõrẽda.\f* Maʌ̃ o b̶ʌd̶eba Demetrioba, idji ume ne obadarã bid̶a parata waib̶ʌa edabadjid̶aa. \v 25 Demetrioba maʌ̃ ẽberãrãra, dewarabema ne obadarã sid̶a ãbaa dji jʌresia. Maʌ̃be nãwã jarasia: \p –Achirã, bãrãba cawa panʌa dadjirãba naʌ̃ de zaque o panʌneba parata waib̶ʌa edabadada. \v 26 Baribʌrʌ bãrãba unu panʌa idjab̶a ũrĩ panʌa jãʌ̃ Pauloba jʌwaba od̶a ãcõrẽra dji wãrãẽ́ana abarida. Idjia naʌ̃ Epesod̶e idjab̶a berara jũma Asia druad̶e bid̶a mãwã jara nĩa. Maʌ̃ bẽrã zocãrã ẽberãrãba Artemisara igarabʌdaa. \v 27 Maʌ̃ba dadjirãba nẽdobue panʌra ẽberãrãba biẽ́ ununisicada. Artemisa de droma sid̶a waa trʌ̃ b̶ʌga b̶aẽ́sicada. Mãwãra Asia druad̶e, jũma naʌ̃ ẽjũãne bid̶a Artemisa ẽpẽ panʌba waa dji dromada crĩchad̶aẽ́a.– \p \v 28 Maʌ̃ bed̶ea ũrĩsid̶ad̶e bio quĩrũnaped̶a b̶ia jara duanesid̶aa: \p –¡Bio bia b̶ʌa Artemisa Epesod̶ebemara!– \p \v 29 Mãwã duanʌne jũma purud̶ebemarãra cawa crĩchad̶aẽ́ piraposid̶aa. Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌba Paulo ume nĩbabadada umé jidad̶aped̶a puru dji jʌrebadad̶aa edesid̶aa: ab̶a Gayo basía, ab̶abemara Aristarco basía. Ãdjira Macedonia druad̶ebema basía. \v 30 Paulora mama ẽberãrã ume bed̶ead̶e wã quĩrĩã b̶asia, baribʌrʌ Jesu ĩjã b̶eaba iduaribid̶aẽ́ basía. \v 31 Maʌ̃ awara ʌ̃cʌrʌ Asiad̶ebema bororãba Pauloa bed̶eada diabuesid̶aa. Idji ume dji biarã bẽrã bed̶ea djuburiasid̶aa dji jʌrebadad̶aa wãrãmãrẽã. \v 32 Maʌ̃misa ãbaa dji jʌre panʌma jũmarãba cawa crĩchad̶aẽ́ bẽrã b̶ʌga nũmesia. Jũmarãda quĩrã awara b̶ia duanasid̶aa. Zocãrãba adua panasid̶aa cãrẽ cãrẽã ãbaa dji jʌre duanʌda. \p \v 33 Mãwã duanʌne ʌ̃cʌrʌba judio Alejandroda edasid̶aa puru quĩrãpita bed̶eamãrẽã. Mãwã osid̶aa dewara judiorãba idjira nocod̶aa chãb̶ari edeped̶ad̶a bẽrã. Maʌ̃ne Alejandroba jũmarãda jʌwaba chupeabisia. Idjia jara quĩrĩã b̶asia judiorãra bed̶ead̶e panʌẽ́da.\f + \fr 19:33 \ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ versículora ebud̶a b̶ʌẽ́a.\f* \v 34 Baribʌrʌ idjira judioda cawasid̶ad̶e jũmarãba nãwã dãrã b̶ia jarasid̶aa:\f + \fr 19:34 \fq Dãrã.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “hora umé.”\f* \p –¡Bio bia b̶ʌa Artemisa Epesod̶ebemara!– \p \v 35 Maʌ̃be Epesod̶ebema carta b̶ʌbariba ẽberãrã powua nũmʌra chupeabiped̶a jarasia: \p –Achirã Epesod̶ebema, jũmarãba cawa panʌa ãcõrẽwẽrã Artemisa de dromara, idji zaca b̶ʌ bajãneba b̶aed̶a sid̶a dadji purud̶e wagabadada. \v 36 Ni ab̶aʌba maʌ̃gʌra poya sewaad̶a ad̶aẽ́a. Maʌ̃ bẽrã biara b̶ʌa chupead̶ida. Bio crĩchad̶aẽ́ne ni cãrẽ sid̶a orãnadua. \v 37 Naʌ̃ ẽberãrãba dadjirã ãcõrẽwẽrã de dromane ne drʌad̶aẽ́ panʌmĩna wa idjid̶ebemada biẽ́ bed̶ead̶aẽ́ panʌmĩna bãrãba namaa enesid̶aa. \v 38 Demetrioba idji ume ne obadarã bid̶a djãrãda jara quĩrĩã panʌbʌrʌ, nẽbʌra cawa obadarã quĩrãpita wãnida panʌa. \v 39 Bãrãba dewara nẽbʌrada jara quĩrĩã panʌbʌrʌ, dji bororãba puru ãbaa jʌre panʌne jarad̶adua. Ãdjiabʌrʌ cawa jarad̶ia. \v 40 Id̶i quĩrũbucaped̶ad̶a carea romanorãba jarad̶isicada dadjirãba ãdji leyra igara panʌda. Ãdjia cãrẽ cãrẽã mãwã osid̶aad̶a ad̶ibʌrʌ, ni cãrẽ sid̶a poya panunaẽ́a.– \p \v 41 Mãwã jaraped̶a dji carta b̶ʌbariba jũmarãda wãbigasia.\f + \fr 19:41 \ft Ʌ̃cʌrʌ cartad̶e versículo 41ne b̶ʌ́ b̶ʌra versículo 40d̶e b̶ʌa. Maʌ̃ne versículo 41ra neẽ́a.\f* \c 20 \s1 Paulo Macedonianaa, Greciad̶aa bid̶a wãna \p \v 1 Mãwã quĩrũ duananacarea Pauloba Jesu ĩjã b̶eara trʌ̃cuaped̶a ãdjirã ume bed̶easia dadjirã Borora biara ĩjãnamãrẽã. Maʌ̃be wãyaana aped̶a ojũẽcuaped̶a Macedonia druad̶aa wãsia.\f + \fr 20:1 \fq Ojũẽcuaped̶a.\ft Griego bed̶ead̶e zocãrã cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* \v 2 Jũma maʌ̃ druad̶e pʌrrʌa nĩbasid̶e djabarãda carebabadjia dadjirã Borora biara ĩjãnamãrẽã.\f + \fr 20:2 \ft Paulora poa ab̶a ẽsadra Macedonia druad̶e b̶asia. Maʌ̃ne carta 2 Corinto abadada b̶ʌsia.\f* Maʌ̃bebʌrʌ Grecia druad̶e jũẽsia. \v 3 Mama jed̶eco ũbea b̶asia. Paulo Siria druad̶aa barcod̶e wãi basid̶e cawasia judiorãba idji biẽ́ od̶i carea bed̶ea ausid̶ada. Maʌ̃ carea Macedonia druaareba wãsia. \v 4 Pirro warra Sopater Berea purud̶ebemada, Segundo idjab̶a Aristarco Tesalonica purud̶ebemada, Gayo Derbe purud̶ebemada, Tiquico idjab̶a Tropimo Asia druad̶ebemada, Timoteo sid̶a idji ume Asia druad̶aa wãsid̶aa.\f + \fr 20:4 \fq Asia druad̶aa.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* \v 5 Maʌ̃ djabarãra dai na wãnaped̶a Troa purud̶e jʌ̃ã panasid̶aa. \v 6 Paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶ʌ cobada ewari bad̶acarea daira Pilipo purud̶eba barcod̶e wãsid̶aa. Ewari juesumane ãdji ume Troad̶e dji unusid̶aa. Mama siete ewari panesid̶aa. \s1 Troa purud̶e duanana \p \v 7 Maʌ̃be nabema ewari domiane Jesu ĩjã b̶ea ume ãbaa dji jʌresid̶aa Jesu quĩrãnebad̶i carea cobadara cod̶i carea.\f + \fr 20:7 \fq Jesu quĩrãnebad̶i carea cobadada cod̶i carea.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “paʌ̃ cõrãcuad̶aped̶a cosid̶aa.” Luca 22:19-20; Hecho 2:42; 1 Corinto 11:23-26.\f* Maʌ̃ne Pauloba jaradia b̶asia. Nurẽma wãida b̶ʌ bẽrã wad̶i ariquẽtra bed̶ea b̶asia. \v 8 Dairãra ʌ̃taarebema dejãne ãbaa dji jʌre panasid̶aa. Ĩbĩrãda zocãrã coa nũmeasia. \v 9 Maʌ̃ne cũdra Eutico abadada dajadaa acʌbadad̶e chũmasia. Paulora dãrã bed̶ea b̶ʌ bẽrã maʌ̃ cũdrara daupeaba cãĩ dogosia. Mãwã b̶ʌd̶e dejã ũbead̶eba ud̶u wãsia. Idjira jaid̶ad̶ada ẽberãrãba bara edasid̶aa. \v 10 Paulora ud̶aa zeped̶a dji cũdra ʌ̃rʌ̃ b̶arru cob̶eped̶a bʌrʌsia. Maʌ̃ne jarasia: \p –Dauperarãnadua. Idjira zocai b̶ʌa.– \p \v 11 Paulora wayacusa ded̶e ed̶a wãped̶a Jesu quĩrãnebad̶i carea cobadada ãdjirã ume cosia. Maʌ̃be wad̶ibid̶a bed̶ea b̶ʌd̶e ʌ̃nadrʌped̶a wãsia. \v 12 Dji cũdrara diguid̶aa zocai edesid̶aa. Maʌ̃ carea jũmarãda b̶ʌsrid̶a duanesid̶aa. \s1 Troad̶eba Mileto purud̶aa wãped̶ad̶a \p \v 13 Paulora Asoʌ̃ purud̶aa óare wã quĩrĩãsia. Baribʌrʌ daira barcod̶e na wãbisia. Mama idjira b̶adoyad̶a asia. Daira ara maʌ̃da wãsid̶aa. \v 14 Asoʌ̃ne Paulo ume dji ununaped̶a barcod̶e b̶adosia. Maʌ̃be Mitilené purud̶aa wãsid̶aa. \v 15 Mamaʌba wãnaped̶a nurẽma Quío morro quĩrãpe jũẽne wãsid̶aa. Nurẽma Samo purud̶e wib̶arisid̶aa. Maʌ̃be Trogiliod̶e wib̶arid̶aped̶a nurẽma Mileto purud̶e jũẽsid̶aa.\f + \fr 20:15 \fq Trogiliod̶e wib̶arid̶aped̶a.\ft Griego bed̶ead̶e zocãrã cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* \v 16 Paulora Asia druad̶e dãrã b̶a amaaba Epeso purud̶e wib̶ariẽ́ wãyã wãsia. Idjira isabe Jerusaleʌ̃ne jũẽ quĩrĩã b̶asia. Idjia crĩchasia poya jũẽibʌrʌ Pentecoste ewarid̶e mama b̶aida. \s1 Pauloba djabarã Epesod̶ebemarãa bed̶ead̶a \p \v 17 Mileto purud̶e b̶ʌd̶e Pauloba Epesod̶ebema djabarã wagabadada trʌ̃bisia. \v 18 Idjima jũẽsid̶ad̶e Pauloba jarasia: \p –Bãrãba cawa panʌa mʌ̃ naʌ̃ Asia druad̶e jũẽnaneba ab̶a wãbʌrʌd̶aa sãwã bãrã tãẽna nĩbabadjida. \v 19 Mʌ̃ra dji dromada crĩchaẽ́ dadjirã Boroba quĩrĩã b̶ʌra o b̶asia. Ed̶aud̶e jĩã b̶abadjia idjab̶a judiorãba mʌ̃ra biẽ́ o quĩrĩã panana bẽrã bia mĩga b̶abadjia. \v 20 Mãwãmĩna mʌ̃a jũmarã quĩrãpita, bãrã deza bid̶a bãrã carebai carea jaradia b̶abadjia. Ni maãrĩ bid̶a jaradia ama b̶aca basía. \v 21 Judiorãa, judiorãẽ́a bid̶a mʌ̃a jarasia cadjirua obadara igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã idjab̶a dadjirã Boro Jesucritora ĩjãnamãrẽã. \p \v 22 Jãʌ̃be Ãcõrẽ Jaureba mʌ̃ra wãbi b̶ʌ bẽrã Jerusaleʌ̃naa wãya.\f + \fr 20:22 \fq Ãcõrẽ Jaureba mʌ̃ra wãbi b̶ʌ bẽrã.\ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ba idjab̶a jara b̶ʌa: “Mʌ̃ jaured̶e wãida b̶ʌda cawa b̶ʌ bẽrã.”\f* Baribʌrʌ mʌ̃a adua b̶ʌa jãma cãrẽda sãwãida. \v 23 Ab̶abe cawa b̶ʌa Ãcõrẽ Jaureba mʌ̃́a puruza ebud̶a jarabarida mʌ̃ra bia mĩga b̶aida idjab̶a preso b̶aida. \v 24 Baribʌrʌ maʌ̃nebemada mʌ̃a jũmawãyã crĩchacaa, mʌ̃ bia b̶aira jʌrʌẽ́ b̶ʌ bẽrã. Ab̶abe dadjirã Boro Jesuba mʌ̃́a obi b̶ʌra pãrã quĩrĩã b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã bed̶ea bia Ãcõrẽba idji biad̶eba careba b̶ʌd̶ebemada mʌ̃a jara b̶aya. \p \v 25 Ãcõrẽba idji ẽberãrã bia pe erob̶ʌd̶ebemada mʌ̃a bãrãa jara b̶abadjia. Baribʌrʌ id̶i cawa b̶ʌa bãrãba mʌ̃ra waa ununaẽ́da. \v 26-27 Mʌ̃a ne wayaa neẽ́ Ãcõrẽba bãrã itea o quĩrĩã b̶ʌda jũma ebud̶a jara b̶abadjia. Maʌ̃ carea id̶i mʌ̃a jaraya: ab̶aʌda aduaibʌrʌ, mʌ̃ra bed̶ead̶e b̶ʌẽ́a. \p \v 28 Ãcõrẽba idji Warra oad̶eba ẽberãrãra idji itea edasia.\f + \fr 20:28 \fq Ãcõrẽba idji Warra oad̶eba.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Dadji Boroba ara idji oad̶eba.”\f* Ãcõrẽ Jaureba bãrãra b̶ʌcãrĩa djabarãra waga pananamãrẽã. Maʌ̃ bẽrã ara bãdub̶a bio quĩrãcuita b̶ead̶adua idjab̶a Ãcõrẽ warrarã sid̶a jũma waga pananadua. \v 29 Mʌ̃a cawa b̶ʌa mʌ̃ wãnacarea ẽberã cadjiruarãda usa cadrʌa quĩrãca bãrã tãẽna zed̶ida djabarã jũma ãrĩni carea. \v 30 Ara bãdjid̶ebemarã bid̶a sewada jaradiad̶ia Jesu ĩjã b̶earãba ẽpẽnamãrẽã. \v 31 Maʌ̃ carea quĩrãcuita b̶ead̶adua. Quĩrãnebad̶adua mʌ̃a poa ũbea ãsa, diamasi bid̶a jĩã b̶ʌba bãdjiza sãwã nĩbad̶ida panʌda jaradia b̶asida. \p \v 32 Jãʌ̃be djabarã, mʌ̃a bãrãra Ãcõrẽ jʌwad̶e b̶ʌya. Idji biad̶eba dadjirã careba b̶ʌd̶ebema bed̶eara quĩrãnebad̶adua. Idji biad̶eba ʌb̶ʌada diabaria bãrãba biara ĩjãnamãrẽã. Idjia diai jarad̶ara idji biad̶eba bãrãba edad̶ia. Jũma idji itea bia b̶ʌd̶arãba maʌ̃ra edad̶ia. \p \v 33 Mʌ̃a djãrã paratada, oroda, cacuad̶e jʌ̃bari sid̶a ara mʌ̃dji itea awuaẽ́ basía. \v 34 Bãrãba bio cawa panʌa ara mʌ̃dji jʌwaba trajasida mʌ̃a erob̶aida b̶ʌra edai carea idjab̶a mʌ̃ ume nĩnaa diai carea. \v 35 Jũma mʌ̃a od̶ad̶eba bãrãa cawabisia ʌb̶ʌa traja panʌneba dji poya trajad̶aẽ́ qued̶eada carebad̶ida panʌda. Quĩrãnebad̶ida panʌa dadjirã Boro Jesuba nãwã jarasida: “Djãrãa ne dia b̶ʌra Ãcõrẽ quĩrãpita biara b̶ʌa djãrãneba ne eda b̶ʌ cãyãbara.”– \p \v 36 Mãwã jarad̶acarea Paulora chĩrãborod̶e cob̶eped̶a jũma ãdjirã ume Ãcõrẽa iwid̶isia. \v 37 Maʌ̃be bia wãbid̶i carea jũmarã bio jĩã panʌba Paulora ojũẽnaped̶a isõsid̶aa. \v 38 Bio sopuasid̶aa waa ununaẽ́ana ad̶a bẽrã. Maʌ̃be idjira barcod̶aa diad̶e wãsid̶aa. \c 21 \s1 Jerusaleʌ̃naa wãped̶ad̶a \p \v 1 Maʌ̃ djabarã amenaped̶a dairãra barcod̶e Cos morrod̶aa jipa wãsid̶aa. Nurẽma Roda morrod̶aa wãnaped̶a Patará purud̶e jũẽne wãsid̶aa. \v 2 Maʌ̃ Patarád̶e barco Penicia druad̶aa jipa wãi carea b̶ʌda unusid̶aa. Maʌ̃gʌd̶e b̶adod̶aped̶a wãsid̶aa. \v 3 Wãbʌdad̶e Chipre morro dromada jʌwa acʌare unusid̶aa baribʌrʌ Siria druad̶aa wãyã wãsid̶aa. Barcod̶ebemarãba ne ameni carea Tiro purud̶e wib̶arisid̶aa. \p \v 4 Mama dairãba Jesu ĩjã b̶eada unuped̶ad̶a bẽrã ãdjirã ume siete ewari panesid̶aa. Maʌ̃ne ãdjirãba Ãcõrẽ Jaured̶eba Pauloa jarasid̶aa Jerusaleʌ̃naa wãrãmãrẽã. \v 5 Maʌ̃ siete ewari bad̶acarea dairãra wãsid̶aa. Jũma djabarãra, ãdji quimarã, ãdji warrarã sid̶a dairã ume puru dajadaa wãsid̶aa. Mama pusa ĩbʌd̶e chĩrãborod̶e duanenaped̶a Ãcõrẽa iwid̶isid̶aa. \v 6 Maʌ̃be wãniana ad̶aped̶a barcod̶e b̶adosid̶aa. Maʌ̃ne ãdjirãra diguid̶aa wãsid̶aa. \p \v 7 Maʌ̃be Tirod̶eba barcod̶e wãnaped̶a Tolemaida purud̶e jũẽsid̶aa. Mama djabarã acʌd̶e wãnaped̶a ãdjirã ume ewari ab̶a panesid̶aa. \v 8 Nurẽma wãnaped̶a Cesarea puru dromane jũẽsid̶aa. Mama Pelipe ded̶e panesid̶aa. Maʌ̃ Pelipera bed̶ea bia Jesud̶ebema jarabari basía. Djabarã carebad̶amãrẽã siete edaped̶ad̶ad̶ebema basía.\f + \fr 21:8 \ft Hecho 6:1-6; 8:1-13, 26-40.\f* \v 9 Idjia caurãda wad̶i quima edad̶acada quĩmãrẽ erob̶asia. Maʌ̃ wẽrãrãra Ãcõrẽneba bed̶eabadarã basía. \p \v 10 Mama dãrã panʌne Ãcõrẽneba bed̶eabari Agaboda Judea druad̶eba zesia. \v 11 Dairã acʌd̶e zesid̶e Paulo b̶i trãjʌ̃barida edasia. Maʌ̃ba ara idji jĩrũra, jʌwa sid̶a jʌ̃ped̶a nãwã jarasia: \p –Ãcõrẽ Jaureba nãwã jara b̶ʌa: naʌ̃ b̶i trãjʌ̃bari djibarida judiorãba Jerusaleʌ̃ne nãwã jʌ̃nia. Maʌ̃be judiorãẽ́a jida diad̶ia.– \p \v 12 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e dairãba, djabarã Cesaread̶ebema bid̶a Pauloa bed̶ea djuburiasid̶aa Jerusaleʌ̃naa wãrãmãrẽã. \v 13 Baribʌrʌ Pauloba jarasia: \p –¿Cãrẽ cãrẽã jĩã panʌ? ¿Cãrẽã mʌ̃ra jãwã sopuabi panʌ? Ab̶abe mʌ̃ jʌ̃namãrẽã b̶ʌẽ́a, ãtebʌrʌ Mʌ̃ Boro Jesu bed̶ea carea Jerusaleʌ̃ne beui carea b̶ʌa.– \p \v 14 Maʌ̃ne dairãba idjía jara panesid̶aa wãrãmãrẽã baribʌrʌ idji crĩchara poyad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã waa maʌ̃nebemada bed̶ead̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ jarasid̶aa: \p –Mãwã b̶aibʌrʌ, dadjirã Boroba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca oya.– \p \v 15 Maʌ̃be wãni carea jũma od̶aped̶a Jerusaleʌ̃naa wãsid̶aa. \v 16 Ʌ̃cʌrʌ Jesu ĩjã b̶ea Cesaread̶ebemada dairã ume wãsid̶aa. Ãdjia ẽberã Mnasoʌ̃ abadamaa eded̶aped̶a dairãra idji ded̶e panesid̶aa. Idjira Chipred̶ebema basía. Jesu ĩjãnada dãrãbʌrʌ basía. \s1 Paulo Jerusaleʌ̃ne Santiago ume bed̶ead̶a \p \v 17 Jerusaleʌ̃ne jũẽsid̶ad̶e djabarãba dairãra bio b̶ʌsrid̶a edasid̶aa. \v 18 Nurẽma Paulora dairã ume Santiago acʌd̶e wãsid̶aa.\f + \fr 21:18 \ft Maʌ̃ Santiagora Jesu djabaa. Santiagora idjab̶a Jacobo abadaa. Cãpũrĩã bed̶ead̶e Santiago trʌ̃ra zesia “San Jacobo” isabe jarabʌrʌd̶eba. Carta Santiago abadara maʌ̃ Santiagoba b̶ʌsia.\f* Djabarã bororã sid̶a jũma mama duanasid̶aa. \v 19 Maʌ̃be Pauloba “mẽrã djabarã” aped̶a Ãcõrẽba idjid̶eba judiorãẽ́ma od̶ada jũma daucha nẽbʌrʌsia. \v 20 Maʌ̃ ũrĩsid̶ad̶e djabarãba Ãcõrẽa bia bed̶easid̶aa. Maʌ̃be ãdjia Pauloa jarasid̶aa: \p –Djaba, bʌa cawa b̶ʌa judiorã bio zocãrãba Jesura ĩjã panʌda. Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley sid̶a ãdjirãba bio ẽpẽbadaa. \v 21 Baribʌrʌ ãdjirãba bʌd̶ebemada sewada ũrĩsid̶aa. Ʌ̃cʌrʌba ãdjirãa jarasid̶aa bʌa jũma judiorã griego tãẽna b̶earãa Moisera igarabi b̶ʌda, ãdji warrarãra cacua wẽãgobicada, idjab̶a waabema dadji judiorãba obada sid̶a obicada. \v 22 ¿Sãwã od̶i maʌ̃ra sewada cawad̶amãrẽã? Bʌ jũẽnara dãrãẽ́ne cawad̶ia. Maʌ̃be wãrãda bʌ biẽ́ od̶i carea powuad̶ia.\f + \fr 21:22 \fq Maʌ̃be wãrãda bʌ biẽ́ od̶i carea powuad̶ia.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* \p \v 23 Maʌ̃ carea daimaarã bʌa nãwã oida b̶ʌa: dairã tãẽna djabarãda quĩmãrẽ panʌa. Ãdjia Ãcõrẽ quĩrãpita ne oi jaraped̶ad̶ara jũma obʌdaa. \v 24 Maʌ̃ djabarãra Ãcõrẽ de dromanaa ededua. Mama Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ead̶i carea od̶adua. Ãdjia Ãcõrẽa diad̶ida panʌra bʌabʌrʌ diadua. Mãwãra ãdjira poya borob̶ichia tʌd̶ia cawabid̶i carea ãdjia ne oi jaraped̶ad̶ara jũma osid̶ada.\f + \fr 21:24 \ft Numero 6:13-20.\f* Maʌ̃ba jũmarãba cawad̶ia bʌd̶ebema jara panʌra sewada, idjab̶a cawad̶ia bʌra wãrãda jipa nĩbabarida Moise leyba jara b̶ʌ quĩrãca. \v 25 Baribʌrʌ judiorãẽ́ Jesu ĩjã b̶eaba od̶ida panʌra daiba cawa jarad̶aped̶a cartad̶e b̶ʌsid̶aa: ãdjirãba nedjara jʌwaba od̶a ãcõrẽa diad̶ada cod̶iẽ́ panʌa, oa sid̶a cod̶iẽ́ panʌa, animarã otrãjʌ̃ bead̶a sid̶a cod̶iẽ́ panʌa, idjab̶a aud̶ua nĩbad̶iẽ́ panʌa.–\f + \fr 21:25 \ft Hecho 15:28-29.\f* \p \v 26 Nurẽma Pauloba, maʌ̃ ẽberãrã bid̶a jʌwa osid̶aa Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ead̶i carea. Maʌ̃ne Ãcõrẽ de dromanaa wãnaped̶a jarasid̶aa cãrẽ ewarid̶e Ãcõrẽ quĩrãpita bia pananida. Maʌ̃ ewarid̶e ãdjiza Ãcõrẽa animarãda babue diad̶ida panasid̶aa. \s1 Judiorãba Paulo jidaped̶ad̶a \p \v 27 Baribʌrʌ siete ewari jũẽbʌrʌ basid̶e ʌ̃cʌrʌ judiorã Asia druad̶ebemada Ãcõrẽ de droma dajada panasid̶aa. Maʌ̃ judiorãba Paulo unusid̶ad̶e jũma ẽberãrã arima duanʌra quĩrũbigad̶aped̶a Paulora jidasid̶aa. \v 28 Maʌ̃ne jĩgua jara panasid̶aa: \p –¡Israelerã, dairãra carebad̶adua! Naʌ̃gʌ ẽberãba druaza jaradia b̶ʌa dadji israelerãra, dadjirã leyra idjab̶a Ãcõrẽ de droma sid̶a biẽ́ tab̶eada. ¡Maʌ̃ awara griegorãda Ãcõrẽ de droma caita edesia!\f + \fr 21:28 \ft Judiorãra Ãcõrẽ de droma caita wãnida panasid̶aa baribʌrʌ griegorãra jĩgabe panenida panasid̶aa.\f* ¡Naʌ̃ de ab̶abe Ãcõrẽ itea b̶ʌda biẽ́ b̶ʌsia!– \p \v 29 Ãdjirãba mãwã jarasid̶aa Tropimo Epesod̶ebemada Paulo ume purud̶e nĩda unuped̶ad̶a bẽrã. Crĩchasid̶aa Pauloba Tropimora Ãcõrẽ de droma caita ede b̶asida. \p \v 30 Maʌ̃ne jũma Jerusaleʌ̃nebemarã quĩrũnaped̶a piraposid̶aa. Ʌ̃cʌrʌba Paulora jidad̶aped̶a Ãcõrẽ de droma dajadaa erreb̶ari edesid̶aa. Maʌ̃be ed̶a wãbadara jũma jũãtrʌcuasid̶aa. \v 31 Paulo bea quĩrĩã panʌmisa ab̶aʌba romano sordaorã boro dji dromaa jarad̶e wãsia jũma Jerusaleʌ̃ne duanʌra quĩrũbucasid̶ada. \v 32 Ara maʌ̃da idji sordaorãda, ãdji bororã sid̶a trʌ̃ped̶a ẽberãrã quĩrũbuca duanʌmaa pira wãsid̶aa. Judiorãba ãdjirã zebʌda unusid̶ad̶e Paulo puo pananada idu b̶ʌsid̶aa. \v 33 Sordaorã boro dji droma araa jũẽsid̶e Paulora jidaped̶a carena uméba jʌ̃ b̶ʌbisia. Maʌ̃be ẽberãrã powua nũmʌ́a iwid̶isia Paulora caida idjab̶a cãrẽda osi cawaya. \v 34 Maʌ̃ne jũmarãda quĩrã awara b̶ia duanasid̶aa. Baribʌrʌ sordaorã boro dji dromaba cawa ũrĩca basía ẽberãrã bio b̶ʌga duanʌ bẽrã. Maʌ̃ carea Paulora sordaorã duanabadamaa edebisia. \v 35 Dji dumema jũẽsid̶ad̶e mamaʌba sordaorãba Paulora jira edesid̶aa, judiorãra bio quĩrũ duanʌ bẽrã. \v 36 Ãdjirãba sordaorã caid̶u jĩgua jarabadjid̶aa: \p –¡Idjira beatad̶adua!– \s1 Pauloba judiorã powua duanʌ́a jarad̶a \p \v 37 Sordaorãba Paulo ãdjirã duanabada ded̶e ed̶a edebʌdad̶e Pauloba ãdjirã boro dji dromaa griego bed̶ead̶eba iwid̶isia: \p –¿Bia b̶ʌca mʌ̃ra bʌ ume bed̶eaida?– \p Dji dromaba panusia: \p –¿Bʌa griego bed̶eara cawa b̶ʌca? \v 38 ¿Bʌẽ́ca Egiptod̶ebema, ẽberãrã sãʌ̃bed̶a quĩrũbigad̶ada? ¿Mĩã beabadarãda ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶aa mil quĩmãrẽ pe edesiẽ́ca?– \p \v 39 Maʌ̃ne Pauloba jarasia: \p –Mãwãẽ́a, mʌ̃ra judioa. Cilicia druad̶ebemaa. Tarso puru dromane tosid̶aa. Mʌ̃ quĩrã djuburia puru quĩrãpita idu bed̶eabidua.– \p \v 40 Dji dromaba idu bed̶eabisia. Maʌ̃be Paulo dumene ʌ̃ta nũmʌba idji jʌwaba ẽberãrãra chupeabisia. Chupeasid̶ad̶e hebreo bed̶ead̶e bed̶easia. \c 22 \p \v 1 Pauloba jarasia: \p –Mʌ̃ djabarã, mʌ̃ bororã, ũrĩnadua. Ara mʌ̃djid̶ebemada jaraya.– \p \v 2 Idjira hebreod̶e bed̶ea b̶ʌda ũrĩsid̶a bẽrã ãdjirãra chupea duanesid̶aa. Maʌ̃ne Pauloba jarasia: \p \v 3 –Mʌ̃ra judioa. Cilicia druad̶e Tarso purud̶e tosid̶aa. Baribʌrʌ mʌ̃ra nama Jerusaleʌ̃ne warisia. Jaradiabari Gamalielba mʌ̃́a jũma dadji drõã naẽnabemarã leyba jara b̶ʌra bio jaradiasia.\f + \fr 22:3 \ft Hecho 5:34-39.\f* Mʌ̃a Ãcõrẽra bio ẽpẽ b̶abadjia bãrãba ẽpẽbada quĩrãca. \v 4 Maʌ̃ba O Djiwid̶i ĩjã b̶eada biẽ́ oi carea mʌ̃a ẽpẽbadjia. Umaquĩrãrãda, wẽrãrã sid̶a preso b̶ʌcuabisia. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌ beabisia. \v 5 Maʌ̃gʌra sacerdote dji dromaba, jũma judio drõãrã dji dromarã bid̶a cawa panʌa. Ãdjia mʌ̃́a cartada diasid̶aa judiorã Damascod̶ebemaba cawad̶amãrẽã O Djiwid̶i ẽpẽ b̶eara mʌ̃a jidaida b̶ʌda. Maʌ̃ba mʌ̃ra Damascod̶aa wãsia ãdjirã naʌ̃ Jerusaleʌ̃naa jida eneped̶a dji bororãba cawa od̶amãrẽã. \p \v 6 Baribʌrʌ Damascod̶e jũẽbod̶od̶e umatipa basica b̶ʌa. Maʌ̃ne cawaẽ́ne bajãneba uruada mʌ̃ma jʌ̃rã tẽũsia. \v 7 Mʌ̃ egode b̶aesid̶e bed̶eada ũrĩsia. Maʌ̃ bed̶eaba mʌ̃́a jarasia: “Saulo, Saulo, ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra biẽ́ oi carea ẽpẽ b̶ʌ?” \v 8 Mʌ̃a iwid̶isia: “Mʌ̃ boro, ¿bʌra cai?” Idjia panusia: “Mʌ̃ra Jesu Nazared̶ebemaa. Bʌa biẽ́ oi carea ẽpẽ b̶ʌra mʌ̃́a.” \v 9 Mʌ̃ ume nĩnaba maʌ̃ urua unusid̶ad̶e dauperasid̶aa, baribʌrʌ mʌ̃ ume bed̶eabʌrʌra ũrĩnaẽ́ basía.\f + \fr 22:9 \fq Dauperasid̶aa.\ft Zocãrã carta griego bed̶ead̶e b̶ead̶e maʌ̃ bed̶eara neẽ́a.\f* \v 10 Maʌ̃ne mʌ̃a iwid̶isia: “Mʌ̃ Boro, ¿bʌa cãrẽda quĩrĩã b̶ʌ mʌ̃a oida?” Dadji Boroba panusia: “Piradrʌped̶a Damascod̶aa wãdua. Mʌ̃a jãma jaraya cãrẽda oida b̶ʌda.” \v 11 Maʌ̃ urua jʌ̃rã tẽũbʌrʌba mʌ̃ra daub̶erreasia. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ ume nĩnaba mʌ̃ jʌwad̶e jidad̶aped̶a Damascod̶aa edesid̶aa. \p \v 12 Mama ẽberã Ananía abadada b̶asia. Maʌ̃ Ananíaba Ãcõrẽda waya b̶ʌ bẽrã dadjirã leyra bio ĩjã o b̶asia. Jũma judiorã Damascod̶ebemaba idjid̶ebemada bia bed̶eabadjid̶aa. \v 13 Maʌ̃ Ananíaba mʌ̃ra acʌd̶e wãsia. Caita wãped̶a jarasia: “Djaba Saulo, wayacusa bʌ dauba unu b̶edua.” Ara maʌ̃da mʌ̃ daura biaped̶a idjira unusia. \v 14 Maʌ̃be Ananíaba jarasia: “Ãcõrẽ dadji drõã naẽnabema ume b̶ad̶aba bʌra edasia idjia quĩrĩã b̶ʌda cawamãrẽã, dji Jipa B̸ʌda unumãrẽã, idjab̶a idji bed̶eabʌrʌda ũrĩmãrẽã. \v 15 Jũma bʌa ununada, ũrĩna sid̶a jũmarãa jaraya. \v 16 ¡Waa jʌ̃ãrãdua! Piradrʌped̶a borocuedua. Idjía iwid̶idua. Bʌa cadjirua od̶ara idjia jũma quĩrãdoaya.” \p \v 17-18 Mãwãnacarea mʌ̃ra jẽda Jerusaleʌ̃naa zesia. Ewari ab̶a Ãcõrẽ de dromanaa wãped̶a idjía iwid̶i b̶asia. Maʌ̃ne mʌ̃a cãĩmocara quĩrãca dadji Boroda unusia. Idjia mʌ̃́a jarasia: “Jerusaleʌ̃neba isabe ãyã wãdua. Bʌa mʌ̃nebema jara b̶ʌra namabemarãba ĩjãnaẽ́a.” \v 19 Ĩjãnida crĩcha b̶ad̶a bẽrã mʌ̃a nãwã jarasia: “Mʌ̃ Boro, ãdjirãba bio cawa panʌa naẽna mʌ̃ra judiorã dji jʌrebada deza wãped̶a bʌ ĩjã b̶eara jidaped̶a puobadjida idjab̶a preso b̶ʌbadjida. \v 20 Bʌd̶ebema bed̶ea b̶ʌ carea Estebaʌ̃ beasid̶ad̶e mʌ̃ sid̶a arima b̶asia. Idji beabʌdada mʌ̃a bia unusia. Maʌ̃ awara ãdjia ʌ̃rʌ̃ jʌ̃badara mʌ̃a waga b̶asia.” \v 21 Baribʌrʌ dadji Boroba mʌ̃́a jarasia: “Wãdua. Mʌ̃a bʌra tʌmʌ judiorãẽ́maa diabueya.”– \s1 Romanorãba Paulo soaba ud̶ia panana \p \v 22 Pauloba jara b̶ʌra judiorãba chupea ũrĩ duanasid̶aa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba idjira judiorãẽ́maa diabueyad̶a asid̶e jĩgua jara duanesid̶aa: \p –¡Jãʌ̃ ẽberãra zocai b̶acara b̶ʌa! ¡Bead̶adua!– \p \v 23 Mãwã b̶ia duanʌne ãdjia ʌ̃rʌ̃ jʌ̃badara quĩrũbid̶eba jãrãpe duanesia idjab̶a egoro porara ʌ̃taa jãmãposid̶aa. \v 24 Maʌ̃ bẽrã sordaorã boro dji dromaba jarasia Paulora sordaorã duanabada ded̶e ed̶a eded̶aped̶a soaba ud̶amãrẽã. Mãwã obisia Pauloba jaramãrẽã cãrẽ cãrẽã judiorãra idji ume quĩrũ duanʌda. \v 25 Baribʌrʌ idji ud̶i carea jʌ̃bʌdad̶e Pauloba sordaorã boro arima b̶ʌ́a jarasia: \p –¿Bãrãba romanoda ud̶ida panʌca idji cawa od̶i naẽna?– \p \v 26 Maʌ̃ ũrĩsid̶e sordaorã borora dji dromamaa wãped̶a jarasia: \p –¿Bʌa cawa b̶ʌca cãrẽda obʌrʌda? Jãʌ̃ ẽberãra romanoa.– \p \v 27 Maʌ̃be sordaorã boro dji dromara Paulomaa wãped̶a iwid̶isia: \p –¿Wãrãda bʌra romanoca?– \p Pauloba panusia: \p –Mãẽ, mʌ̃ra romanoa.– \p \v 28 Sordaorã boro dji dromaba jarasia: \p –Romano bai carea mʌ̃a paratada waib̶ʌa diasia.– \p Pauloba jarasia: \p –Mʌ̃ra tod̶ad̶eba romanoa.– \p \v 29 Ara maʌ̃da Paulo ud̶i carea pananaba idu b̶ʌsid̶aa. Sordaorã boro dji dromaba Paulora romanoda cawasid̶e bio ne wayasia romanoda ubi carea jʌ̃bid̶a bẽrã. \s1 Paulo judio dji droma b̶earã quĩrãpita b̶ad̶a \p \v 30 Nurẽma sordaorã boro dji dromaba wad̶ibid̶a cawa quĩrĩã b̶asia cãrẽ cãrẽã judiorãba Paulora biẽ́ jara panasid̶ada. Maʌ̃ carea idjira carenaba jʌ̃ b̶ad̶ada ẽrã b̶ʌsia.\f + \fr 22:30 \fq Carenaba jʌ̃ b̶ad̶ada.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* Maʌ̃be sacerdote bororãda, jũma judiorã dji dromarã sid̶a ãbaa jʌresia. Maʌ̃ne Paulora eneped̶a ãdjirã quĩrãpita b̶ʌsia. \c 23 \p \v 1 Pauloba judiorã dji dromarãmaa acʌped̶a jarasia: \p –Mʌ̃ djabarã, mʌ̃ra necai b̶ʌa cawa b̶ʌ bẽrã id̶i bid̶a Ãcõrẽ quĩrãpita bia nĩda.– \p \v 2 Maʌ̃ne sacerdote dji droma Ananíaba Paulo caita panʌ́a jarasia idji ited̶e ud̶amãrẽã.\f + \fr 23:2 \ft Maʌ̃ Ananíara sacerdoterã boro basía poa 47d̶eba ab̶a 59d̶aa. Idjira bio cadjirua b̶asia. Judioda mãwã b̶ʌmĩna judiorãba idjira beasid̶aa poa 66d̶e. Capítulo 5d̶e dewara Ananíanebemada b̶ʌ́ b̶ʌa. Idjab̶a capítulo 9d̶e, 22d̶e bid̶a dewara Ananíanebemada b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* \v 3 Maʌ̃ carea Pauloba Ananíaa jarasia: \p –¡Bʌda Ãcõrẽba uya! ¡Bʌa jaradiabari quĩrãca ocaa!\f + \fr 23:3 \fq ¡Bʌa jaradiabari quĩrãca ocaa!\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bʌra de totroa soad̶a quĩrãca b̶ʌa.” Mateo 23:27-28; Ezequiel 13:10-16.\f* Bʌra jãma chũmʌa Ãcõrẽ leyd̶eba mʌ̃ra cawa oi carea baribʌrʌ ¡mʌ̃ ubi b̶ʌd̶eba ara maʌ̃ leyda igara b̶ʌa!– \p \v 4 Maʌ̃ne caita duanʌba Pauloa jarasid̶aa: \p –Sacerdote dji droma Ãcõrẽba b̶ʌd̶ada ¿bʌa jãwã quẽãica?– \p \v 5 Pauloba jarasia: \p –Djabarã, mʌ̃a adua b̶asia idjira sacerdote dji dromada. Cawad̶abara mʌ̃a mãwã jaraẽ́ bacasia, Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌ bẽrã: “Bãrã borora biẽ́ jararãnadua.”\f + \fr 23:5 \ft Exodo 22:28.\f* \p \v 6 Mãwã b̶ʌd̶e Pauloba cawasia dji dromarãra ʌ̃cʌrʌ saduceorãda, ʌ̃cʌrʌ pariseorãda. Maʌ̃ carea ãdjirãa jĩgua jarasia: \p –Djabarã, mʌ̃ra pariseoa. Mʌ̃ drõã naẽnabemarã sid̶a pariseorã basía. Maʌ̃ bẽrã ĩjã b̶ʌa beud̶arãra ʌ̃rẽbad̶ida. Maʌ̃ carea ʌ̃cʌrʌba mʌ̃ra cawa od̶a quĩrĩã panʌa.– \p \v 7 Pauloba mãwã jarad̶a carea pariseorãra saduceorã ume caicayad̶aped̶a awara awara crĩcha duanesid̶aa. ( \v 8 Saduceorãba jarabadaa beud̶arãra ʌ̃rẽbad̶acada, bajãnebema nezocarã neẽ́da, jaure sid̶a neẽ́da. Baribʌrʌ pariseorãba jũma maʌ̃gʌra ĩjã panʌa.) \v 9 Caicaya duanʌ bẽrã b̶ʌga duanesid̶aa. Judiorã ley jaradiabada dji pariseorãba piradrʌd̶aped̶a jĩgua jarasid̶aa: \p –Dairãba unu panʌa naʌ̃ ẽberãra bed̶ead̶e b̶ʌẽ́da. Ãĩbẽrã jaureda wa bajãnebema nezocada idji ume bed̶easisicada. Mãwã baibʌrʌ ¿sãwã Ãcõrẽ ume djõni?–\f + \fr 23:9 \fq Mãwã baibʌrʌ ¿sãwã Ãcõrẽ ume djõni?\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* \p \v 10 Ãdjirãra wetara caicaya duanʌ bẽrã sordaorã boro dji dromaba waya b̶asia Paulora tʌ eub̶ari bead̶ida. Maʌ̃ bẽrã sordaorãda wãbisia Paulora ãdji tãẽnabemada jãrĩnaped̶a sordaorã duanabada ded̶e ed̶a eded̶amãrẽã. \p \v 11 Maʌ̃ diamasi dadji Borora Paulomaa zeped̶a nãwã jarasia: “Paulo, sobiadua. Mʌ̃nebema nama Jerusaleʌ̃ne bed̶ead̶a quĩrãca Roma purud̶e bid̶a bed̶eaida b̶ʌa.” \s1 Judiorãba Paulo bead̶ia panana \p \v 12 Nurẽma judiorãda ʌ̃cʌrʌ bed̶ea ausid̶aa Paulo bead̶i carea. Maʌ̃ ẽberãrãba wãrãneba bed̶ea b̶ʌsid̶aa ne cod̶aẽ́da idjab̶a baido dod̶aẽ́da ab̶a Paulo beabʌdad̶aa. \v 13 Dji bed̶ea b̶ʌped̶ad̶ara cuarenta aud̶u panasid̶aa. \v 14 Ãdjirãra sacerdote bororãmaa, judiorã dji dromarãmaa bid̶a wãnaped̶a jarasid̶aa: \p –Dairãba wãrãneba bed̶ea b̶ʌsid̶aa ne cod̶aẽ́da idjab̶a baido dod̶aẽ́da ab̶a jãʌ̃ Paulo beabʌdad̶aa. \v 15 Maʌ̃ bẽrã nãwã od̶adua. Bãrãba, jũma dji bororã bid̶a sordaorã boro dji dromaa iwid̶id̶adua nu Paulora wayacusa bãrãmaa enebimãrẽã. Jarad̶adua bãrãba idjid̶ebemada quĩrãcuitaara iwid̶i quĩrĩã panʌda. Enebʌdad̶e nama jũẽi naẽna dairãba idjira bead̶ia.– \p \v 16 Baribʌrʌ Paulo djabawẽrã warrada arima b̶asia. Maʌ̃ cũdraba ãdjia jara panʌra ũrĩped̶a sordaorã duanabadamaa Pauloa jarad̶e wãsia. \v 17 Maʌ̃ carea Pauloba sordao boroda ab̶a trʌ̃ped̶a jarasia: \p –Naʌ̃ cũdrada dji dromaara b̶ʌmaa ededua. Idjia ne jara quĩrĩã b̶ʌa.– \p \v 18 Ara maʌ̃da cũdrara sordaorã boro dji dromamaa edeped̶a jarasia: \p –Paulo, dji preso b̶ʌba mʌ̃ra trʌ̃ped̶a jarasia naʌ̃ cũdrada bʌmaa enemãrẽã. Idjia bʌ́a ne jara quĩrĩã b̶ʌa.– \p \v 19 Maʌ̃be sordaorã boro dji dromaba cũdra jʌwad̶e jidaped̶a ãyã edesia. Maʌ̃be iwid̶isia: \p –¿Cãrẽda mʌ̃́a jara quĩrĩã b̶ʌ?– \p \v 20 Maʌ̃ne cũdraba jarasia: \p –Judiorãra bed̶ea ausid̶aa nãwã od̶i carea: ãdjia bʌ́a bed̶ea djuburiad̶ia Pauloda nu dji dromarã ãbaa dji jʌre panʌmaa edebimãrẽã. Jarad̶ia idjid̶ebemada quĩrãcuitaara iwid̶i quĩrĩã panʌda. \v 21 Baribʌrʌ ãdji bed̶eara ĩjãrãdua. Paulo bead̶i carea o caita cuarenta aud̶u mĩrũ panʌa. Ãdjirãba wãrãneba bed̶ea b̶ʌsid̶aa ne cod̶aẽ́da idjab̶a baido dod̶aẽ́da ab̶a Paulo beabʌdad̶aa. Ara nawena idji bead̶i carea panʌa. Ab̶abe jʌ̃ã panʌa bʌa Paulo edebimãrẽã.– \p \v 22 Maʌ̃be sordaorã boro dji dromaba cũdraa jarasia: \p –Bʌa mʌ̃́a jarad̶ara ni ab̶aʌa jararãdua.– \p Mãwã jaraped̶a wãbisia. \s1 Romanorãba Paulo Cesaread̶aa edeped̶ad̶a \p \v 23 Maʌ̃be sordaorã boro dji dromaba idjiare b̶eada umé trʌ̃ped̶a jarasia: \p –Dosciento sordaorãda, setenta sordaorã cawayod̶e wãbadada idjab̶a dosciento sordaorã mĩãsu catʌ b̶eada edad̶aped̶a Cesarea purud̶aa diamasi wãnadua.\f + \fr 23:23 \fq Diamasi.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “diamasi a la nueve.”\f* \v 24 Maʌ̃ awara cawayoda Paulo itea edad̶adua naʌ̃ Judea druad̶ebema boro Pelimaa bia eded̶i carea.–\f + \fr 23:24 \ft Maʌ̃ Pelira Judead̶ebema boro basía poa 52d̶eba ab̶a 60d̶aa. Cesarea purud̶e b̶abadjia.\f* \p \v 25 Sordaorã boro dji dromaba cartada nãwã b̶ʌ diabuesia: \pi1 \v 26 Mʌ̃, Claudio Lisiaba naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa mʌ̃ boro dji droma Peli itea. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bʌra bia b̶aida. \pi1 \v 27 Judiorãba naʌ̃ ẽberãra jidad̶aped̶a bead̶i basía. Baribʌrʌ mʌ̃a cawasia idjira romanoda. Maʌ̃ bẽrã sordaorã ume wãped̶a judiorã jʌwaed̶abemada ẽdrʌ edasia. \v 28 Mʌ̃a cawa quĩrĩã b̶asia cãrẽ cãrẽã idjira biẽ́ jara panʌda. Maʌ̃ bẽrã idjira edesia judio dji dromarã ãbaa dji jʌre panʌmaa. \v 29 Maʌ̃ne mʌ̃a cawasia ab̶abe ãdji ley carea idjira biẽ́ jara panʌda. Baribʌrʌ idjia cadjiruada oẽ́ b̶ʌ bẽrã bead̶iẽ́ panʌa ni preso b̶ʌd̶iẽ́ panʌa. \v 30 Mãwãnacarea mʌ̃a cawasia judiorãra bed̶ea ausid̶ada idji bead̶i carea. Ara maʌ̃da idjira bʌmaa diabuesia. Idjab̶a mʌ̃a ãdjirãa jarasia idjida biẽ́ jara quĩrĩã panʌbʌrʌ bʌ quĩrãpita jarad̶e wãnida panʌda. \pi1 Bia b̶adua.\f + \fr 23:30 \fq Bia b̶adua.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* \m \v 31 Ara maʌ̃da sordaorãba ãdji boroba jarad̶ara osid̶aa. Diamasi Paulora Antipatri purud̶aa edesid̶aa. \v 32 Nurẽma sordaorã jĩrũba wãbadara ãdji duanabada ded̶aa jẽda wãsid̶aa. Maʌ̃ne cawayod̶e wãbadaba Paulora Cesaread̶aa edesid̶aa. \v 33 Cesaread̶e jũẽsid̶ad̶e sordaorãba cartara dji boroa diasid̶aa. Idjab̶a Paulo sid̶a idjimaa edesid̶aa. \v 34-35 Maʌ̃ carta acʌped̶a dji boroba Pauloa iwid̶isia sãmabema cawaya. Paulora Ciliciad̶ebemada cawasid̶e nãwã jarasia: \p –Bʌ biẽ́ jara panʌda zesid̶ara mʌ̃a ãdjira, bʌ sid̶a ũrĩya.– \p Maʌ̃be idjia sordaorãa jarasia Paulora Herodeba obid̶a de dromane wagad̶amãrẽã.\f + \fr 23:34-35 \ft Maʌ̃ Herodera “Herode dji Droma” abadjid̶aa. Idjiabʌrʌ warra zaquerãra Beleʌ̃ purud̶e quenabisia. Mateo 2:13-18.\f* \c 24 \s1 Paulo Peli quĩrãpita bed̶ead̶a \p \v 1 Ewari juesuma bad̶acarea sacerdote dji droma Ananíara ʌ̃cʌrʌ judiorã dji dromarã ume Cesaread̶e jũẽsid̶aa. Ãdjiare bed̶eabari Tertuloda edesid̶aa. Maʌ̃ne Peli quĩrãpita Paulod̶ebemada biẽ́ jarasid̶aa. \v 2 Peliba Paulo enebisid̶e maʌ̃ Tertuloba Paulod̶ebemada biẽ́ jara nũmesia. Nãwã jarasia: \p –Dji droma Peli, bʌ dai boro b̶ed̶a ewarid̶eba naʌ̃ druad̶e dãrã necai panʌa. Idjab̶a bʌ crĩcha cawaad̶eba ne zocãrãda o b̶ʌa dairãra biara duananamãrẽã. \v 3 Bʌa o b̶ʌ carea dai b̶eaza ne jũmane bia b̶ʌad̶a abadaa. \v 4 Baribʌrʌ dãrã mĩã sẽ amaaba mʌ̃a bʌ́a bed̶ea djuburiaya bʌ biad̶eba dai bed̶eara ũrĩmãrẽã. \p \v 5 Dairãba cawa panʌa naʌ̃ ẽberãba nẽbʌrada o b̶abarida. Idjia jũma naʌ̃ ẽjũãne judiorãra quĩrũbiga b̶abaria. Idjira dji nazareno ĩjã b̶earã boroa. \v 6 Maʌ̃ awara idjia Ãcõrẽ de dromara biẽ́ b̶ʌ́ quĩrĩãsia. Maʌ̃ carea daiba idjira jidasid̶aa. [Dai leyd̶eba cawa od̶i basía. \v 7 Mãwãmĩna sordaorã boro Lisiaba idjira dai jʌwaed̶abemada jãrĩsia. \v 8 Maʌ̃ awara jarasia naʌ̃ ẽberã biẽ́ jara panʌra bʌmaa zed̶ida panʌda.]\f + \fr 24:8 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e bed̶ea corcheted̶e b̶ʌra neẽ́a.\f* Bʌa idjía bio iwid̶ibʌrʌ cawaya jũma daiba jara panʌra wãrãda.– \p \v 9 Judiorã mama duanʌ bid̶a jũma maʌ̃ bed̶eara wãrãana asid̶aa. \p \v 10 Maʌ̃be dji boroba jʌwaba Pauloa jarasia bed̶eamãrẽã. Ara maʌ̃da Pauloba jarasia: \p –Mʌ̃a cawa b̶ʌa bʌa poa zocãrã naʌ̃ druad̶ebemada cawa obarida. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ra ara mʌ̃djid̶ebemada b̶ʌsrid̶a bed̶eaya. \v 11 Doce ewari b̶ʌa mʌ̃ra Ãcõrẽa bia bed̶eai carea Jerusaleʌ̃ne jũẽnada. Bʌa bariduaa iwid̶ibʌrʌ cawaya maʌ̃ra wãrãda. \v 12 Za mʌ̃ biẽ́ jara panʌba mʌ̃ra ununaẽ́ basía djãrã ume caicaya nũmʌda wa ẽberãrã quĩrũbiga b̶ʌda. Ãcõrẽ de dromane, judiorã dji jʌrebada ded̶e, ni purud̶e bid̶a mʌ̃a mãwã o b̶ʌda ununaẽ́ basía. \v 13 Naʌ̃ ẽberãrãba poya cawabid̶aẽ́a ãdjia jara panʌra wãrãda. \v 14 Baribʌrʌ ebud̶a jaraya mʌ̃a dai drõã naẽnabemarã Ãcõrẽda ĩjã b̶ʌda. Mʌ̃ra O Djiwid̶i abadad̶ebemaa. Ãdjirãba jarabadaa maʌ̃ O Djiwid̶ira ab̶ed̶a ãĩ b̶ʌda baribʌrʌ mʌ̃a Ãcõrẽ leyra, Ãcõrẽneba bed̶eabadaba b̶ʌped̶ad̶a sid̶a jũma ĩjã b̶ʌa. \v 15 Mʌ̃a cawa b̶ʌa beud̶arãra Ãcõrẽba jũma ʌ̃rẽbabida: dji jipa b̶eada, dji cadjiruarã sid̶a.\f + \fr 24:15 \ft Daniel 12:2.\f* Za mʌ̃ biẽ́ jara panʌ bid̶a maʌ̃ra cawa panʌa. \v 16 Maʌ̃ carea mʌ̃a ne jũmada obaria Ãcõrẽ quĩrãpita, ẽberãrã quĩrãpita bid̶a jipa nĩbai carea. \p \v 17 Mʌ̃ Jerusaleʌ̃neba ãyã wãnara poa zocãrã b̶ʌa. Mama nĩbaped̶a mʌ̃ purud̶ebemarã dji ne neẽ́ qued̶ea itea paratada diad̶e zesia. Idjab̶a Ãcõrẽa animarãda babue diad̶e zesia. \v 18-19 Maʌ̃da Ãcõrẽ de dromane o b̶asia. Mamaa wãsid̶e idji quĩrãpita bia b̶asia. Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌ judiorã Asiad̶ebemaba mʌ̃ra unusid̶aa, baribʌrʌ ẽberã powua nĩbaẽ́ basía idjab̶a ẽberãrãra quĩrũbigaẽ́ basía. Mʌ̃ unuped̶ad̶aba mʌ̃da biẽ́ jara quĩrĩã panʌbʌrʌ, ãdjidrʌ bʌ quĩrãpita zed̶ida panʌa. \v 20 Mãwãẽ́bʌrʌ za duanʌba jarad̶ida panʌa cãrẽ cadjiruada unusid̶ada dji dromarã quĩrãpita mʌ̃ edesid̶ad̶e. \v 21 Ab̶abe poya jarad̶ia mʌ̃a nãwã jĩgua jarasida: id̶i bãrãba mʌ̃ra biẽ́ jara panʌa beud̶arãra ʌ̃rẽbad̶ida ĩjã b̶ʌ carea.–\f + \fr 24:21 \ft Hecho 23:6.\f* \p \v 22 Peliba O Djiwid̶id̶ebemada bio cawa b̶asia. Baribʌrʌ ara maʌ̃da Paulora cawa oẽ́ basía. Ãtebʌrʌ jarasia: \p –Sordaorã boro Lisia zebʌrʌd̶e mʌ̃a bãrã nẽbʌrara cawa oya.– \p \v 23 Maʌ̃be idjia sordaorã boroa Paulora wagabisia, baribʌrʌ jarasia Pauloba o quĩrĩã b̶ʌra idu obimãrẽã. Idjab̶a iduaribisia Paulo ume dji biarãba idjira carebad̶e zed̶amãrẽã. \p \v 24 Mãwãnacarea Pelira dji quima Drusila ume wayacusa zesia. Maʌ̃ wẽrãra judio basía.\f + \fr 24:24 \ft Maʌ̃ Drusilara Herode Agripa Nabema cau basía. Dji djabara Agripa Umébema basía. Hecho 25:13.\f* Maʌ̃ne Peliba Paulora trʌ̃sia idjia Jesucrito ĩjãninebema bed̶ea b̶ʌda ũrĩ carea. \v 25 Mãwã b̶ʌd̶e Pauloba dadji jipa nĩbaid̶ebemada, cacua jipa erob̶aid̶ebemada, Ãcõrẽba cawa oi ewari zeid̶ebema sid̶a bed̶easia. Peliba maʌ̃gʌd̶ebema ũrĩsid̶e ne wayaped̶a nãwã jarasia: \p –Jãʌ̃be wãdua. Mʌ̃ bari b̶ʌd̶e wayacusa bʌra trʌ̃ya.– \p \v 26 Peliba crĩcha b̶asia Pauloba idjía paratada diaida ẽdrʌ b̶ʌmãrẽã. Maʌ̃ carea ara cadrʌa Paulora trʌ̃badjia idji ume bed̶eai carea. \v 27 Poa umé bad̶acarea Pelira dji boro b̶ad̶ada ẽdrʌsia. Maʌ̃be Porcio Pestoda dji boroda b̶esia. Baribʌrʌ Peli ẽdrʌsid̶e judiorã ume bia b̶e quĩrĩã b̶asia. Maʌ̃ carea Paulora preso b̶eesia. \c 25 \s1 Paulo Pesto quĩrãpita b̶ad̶a \p \v 1 Dji boro b̶ed̶acarea Pestora Cesarea purud̶e jũẽsia. Ewari ũbea b̶aped̶a Jerusaleʌ̃naa wãsia.\f + \fr 25:1 \ft Maʌ̃ Pestora Judead̶ebema boro basía poa 60d̶eba ab̶a 62d̶aa.\f* \v 2-3 Mama sacerdote bororãba, judiorã dji dromarã bid̶a Pestoa Pauloda biẽ́ jarasid̶aa. Ãdjirãba Pestoa bed̶ea djuburiasid̶aa Paulora Jerusaleʌ̃naa enebimãrẽã. Mãwã jarasid̶aa Paulora ota cawaẽ́ne bead̶ida crĩcha panʌ bẽrã. \v 4 Baribʌrʌ Pestoba panusia: \p –Paulora Cesaread̶e preso b̶ʌa. Mʌ̃ra dãrãẽ́ne mamaa wãya. \v 5 Maʌ̃ bẽrã bãrã dji dromaara b̶eara mʌ̃ ume Cesaread̶aa wãnida panʌa. Maʌ̃ ẽberãba baridua cadjiruada osibʌrʌ, mamabʌrʌ bãrãba jarad̶ida panʌa.– \p \v 6 Pestora Jerusaleʌ̃ne ocho wa die ewari b̶asica b̶ʌa. Maʌ̃bebʌrʌ Cesaread̶aa wãsia. Nurẽma cawa obada ded̶e chũmeped̶a Paulora enebisia. \v 7 Paulo enesid̶ad̶e judiorã Jerusaleʌ̃neba zeped̶ad̶aba idjira jũrã edasid̶aa. Maʌ̃ne jarasid̶aa idjia cadjirua dromada zocãrã osida, baribʌrʌ poya cawabid̶aẽ́ basía ãdjia jara panʌra wãrãda. \v 8 Maʌ̃ne Paulora ara idjiare bed̶easia: \p –Mʌ̃a ni ab̶aʌ cadjiruada oẽ́ b̶ʌa. Judiorã leyra igaraẽ́ b̶ʌa, Ãcõrẽ de dromara biẽ́ b̶ʌẽ́ basía idjab̶a Romanebema boro sid̶a igaraẽ́ b̶ʌa.– \p \v 9 Baribʌrʌ Pestora judiorã ume bia b̶e quĩrĩã b̶ʌ bẽrã Pauloa iwid̶isia: \p –¿Bʌra Jerusaleʌ̃naa wã quĩrĩã b̶ʌca mʌ̃a jãma cawa omãrẽã?– \p \v 10 Maʌ̃ne Pauloba panusia: \p –Mʌ̃ra nama Romanebema boroba b̶ʌd̶a cawa obari quĩrãpita b̶ʌa. Namabʌrʌ bʌa mʌ̃ra cawa oida b̶ʌa. Bʌa bio cawa b̶ʌa mʌ̃a judiorãra biẽ́ oẽ́ b̶ʌda. \v 11 Mʌ̃a cadjiruada osibʌrʌ, bʌa mʌ̃ra beaida b̶ʌa. Mʌ̃ra beacara b̶ʌad̶a aẽ́a. Baribʌrʌ naʌ̃ ẽberãrãba mʌ̃ biẽ́ jara panʌra wãrãẽ́ bẽrã ni ab̶aʌba mʌ̃ra ãdji jʌwad̶e b̶ʌcara b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Romanebema borobʌrʌ mʌ̃ra cawa oida.– \p \v 12 Maʌ̃ne Pestora idjía crĩcha diabadarã ume bed̶eaped̶a Pauloa jarasia: \p –Bʌa quĩrĩã b̶ʌa Romanebema boroba bʌra cawa oida. Mãwã baibʌrʌ, idjimaa diabueya.– \s1 Pesto Agripa ume bed̶ead̶a \p \v 13 Mãwãnacarea judiorã boro Agripada idji djabawẽrã Berenice ume Cesaread̶aa Pesto acʌd̶e wãsid̶aa.\f + \fr 25:13 \fq Agripa.\ft Maʌ̃ ẽberãra Herode Agripa dji Nabema abada warra basía. Hecho 12:1-23. \fq Berenice.\ft Maʌ̃ wẽrãra Pesto quima Drusila djabawẽrã basía. Hecho 24:24.\f* \v 14 Ãdjira mama dãrã panʌ bẽrã Pestoba Agripaa Paulod̶ebemada nãwã jarasia: \p –Peliba ab̶a preso amenada nama b̶ʌa. \v 15 Mʌ̃ Jerusaleʌ̃naa wã b̶asid̶e sacerdote bororãba, judiorã dji dromarã bid̶a maʌ̃ ẽberãnebemada biẽ́ bed̶ead̶aped̶a jarasid̶aa idjira beamãrẽã. \v 16 Mʌ̃a ãdjirãa jarasia ab̶aʌda idji biẽ́ jara b̶ea quĩrãpita ara idjiare poya bed̶eaẽ́bʌrʌ, romanorãba bead̶acada. \v 17 Maʌ̃ carea judiorãra namaa zesid̶aa. Ãdji jũẽped̶ad̶a nurẽma mʌ̃ra cawa obada ded̶e chũmeped̶a maʌ̃ ẽberãra enebisia. \v 18 Baribʌrʌ idji biẽ́ jara panʌba jarad̶aẽ́ basía idjia cadjiruara osida mʌ̃a crĩcha b̶ad̶a quĩrãca. \v 19 Ãtebʌrʌ idjira biẽ́ jara panasid̶aa ãdjia ĩjã panʌ awara jaradia b̶ʌ carea idjab̶a ẽberã Jesu abada carea. Maʌ̃gʌra beud̶amĩna Pauloba jara b̶ʌa zocai b̶ʌda. \v 20 Mʌ̃a cawaẽ́ b̶esia sãwã oida. Maʌ̃ carea mʌ̃a Pauloa iwid̶isia Jerusaleʌ̃naa wã quĩrĩã b̶ʌ cawaya mama cawa oi carea. \v 21 Baribʌrʌ idjia quĩrĩã b̶asia Romanebema borobʌrʌ idjira cawa oida. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a idjira nama preso b̶ʌbisia ab̶a dji boromaa diabuebʌrʌd̶aa.– \p \v 22 Maʌ̃ne Agripaba Pestoa jarasia: \p –Mʌ̃a maʌ̃ ẽberã bed̶eada ũrĩ quĩrĩã b̶ʌa.– \p Pestoba jarasia: \p –Nubʌrʌ bʌa ũrĩya.– \s1 Paulo Agripa quĩrãpita bed̶ead̶a \p \v 23 Nurẽma Agripara Berenice ume ed̶a wãsid̶ad̶e ebud̶a b̶asia ãdjira dji dromarãda. Maʌ̃ne sordaorã bororãda, purud̶ebema dji dromarã sid̶a ed̶a errubusibasid̶aa. Maʌ̃be Pestoba Paulora enebisia. \v 24 Pestoba jarasia: \p –Judiorã boro Agripa idjab̶a jũma ẽberãrã nama dai ume ãbaa dji jʌre duanʌ, za b̶ʌ ẽberã bãrã quĩrãpita b̶ʌra jũma judiorãba Jerusaleʌ̃ne, naʌ̃ Cesaread̶e bid̶a biẽ́ jara panʌa. Ãdjirãba mʌ̃́a b̶ia jara panasid̶aa idjira beamãrẽã. \v 25 Baribʌrʌ mʌ̃maarã ni cãrẽ cadjiruara oẽ́ b̶ʌa idji bead̶i carea. Maʌ̃ne idjia iwid̶isia Romanebema boroba cawa omãrẽã. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a idjira Romanaa diabuei carea b̶ʌa. \v 26-27 Idjia cadjirua od̶ara dadjirã boroba cawamãrẽã mʌ̃a cartad̶e ebud̶a b̶ʌida b̶ʌa. Baribʌrʌ cãrẽda b̶ʌida neẽ́ b̶ʌa. Mʌ̃maarã ni cãrẽ sid̶a b̶ʌẽ́bʌrʌ crĩcha neẽ́ b̶ʌ quĩrãca diabueya. Maʌ̃ carea idjira bãrã quĩrãpita enebisia. Judiorã boro Agripa, mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bʌabʌrʌ biara ũrĩda. Mãwã bãrãba idjía bio iwid̶iped̶ad̶acarea mʌ̃a dadjirã boro itea idjia cadjirua od̶ada poya cawa b̶ʌisicada.– \c 26 \p \v 1 Maʌ̃be Agripaba Pauloa jarasia: \p –Ara bʌdjiare idu bed̶eabiya.– \p Ara maʌ̃da Paulora jʌwa waped̶a bed̶easia: \p \v 2 –Mʌ̃ boro Agripa, mʌ̃ra b̶ʌsrid̶a b̶ʌa id̶i bʌ quĩrãpita ara mʌ̃djiare bed̶eai bẽrã. Mʌ̃a cawabiya judiorãba biẽ́ jara panʌmĩna mʌ̃ra bed̶ead̶e b̶ʌẽ́da. \v 3 Bʌa bio cawa b̶ʌa dadji judiorãra sãwã b̶eabarida idjab̶a cãrẽ cãrẽã caicayabadada. Maʌ̃ bẽrã bed̶ea djuburiaya mʌ̃ bed̶eara sẽẽ́ ũrĩmãrẽã. \p \v 4 Jũma judiorãba cawa panʌa mʌ̃ra cũdraed̶a sãwã b̶asida mʌ̃ druad̶e idjab̶a Jerusaleʌ̃ne bid̶a. \v 5 Ãdjirãba cawa panʌa mʌ̃ra pariseoda. Bariduaba maʌ̃da bʌ quĩrãpita jara quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ jaraida b̶ʌa. Bʌa cawa b̶ʌa judiorã ley ĩjã od̶i carea pariseorãba quĩrãcuitaara obadada. \p \v 6 Baribʌrʌ Ãcõrẽba dadji drõã naẽnabemarãa diai jarad̶ada jʌ̃ã b̶ʌ carea id̶ira ãdjirãba mʌ̃ra biẽ́ jara panʌa. \v 7-8 Wãrãda jũma Israel doce warrarãneba yõped̶ad̶arãba ĩjã panʌa Ãcõrẽba dadjirãra ʌ̃rẽbabida. Maʌ̃ carea dadjirãba ãsa, diamasi bid̶a Ãcõrẽa bia bed̶eabadaa. Mʌ̃ boro Agripa, maʌ̃ ĩjã b̶ʌ carea dewara judiorãba mʌ̃ra biẽ́ jara panʌa.– \p Maʌ̃ne Pauloba judiorã mama b̶earãa jarasia: \p –Ãcõrẽba dadjirãra ʌ̃rẽbabida ĩjã panʌbʌrʌ ¿cãrẽ cãrẽã ĩjãnaẽ́ panʌ idjia beu b̶ad̶ada ab̶a ʌ̃rẽbabisida?– \p Mãwã jaraped̶a Agripaa nẽbʌrʌsia: \p \v 9 –Mʌ̃a naẽna crĩcha b̶asia ne jũmada oida b̶ʌda ẽberãrãba Jesu Nazared̶ebemara ĩjãrãnamãrẽã. \v 10 Mʌ̃a Jerusaleʌ̃ne wãrãda mãwã osia. Sacerdote bororãba ãdji trʌ̃neba mʌ̃́a idu Jesu ĩjã b̶eara zocãrã preso b̶ʌbisid̶aa. Idjab̶a maʌ̃ ẽberãrã beabisid̶ad̶e mʌ̃a bid̶a bia b̶ʌad̶a asia.\f + \fr 26:10 \ft Hecho 8:1-3.\f* \v 11 Judiorã dji jʌrebada deza mʌ̃a ãdjirãra cawa obibadjia. B̸arima zocãrã ãdjirãa Jesud̶ebemada õgo biẽ́ bed̶eabisia. Mʌ̃ra ãdjirã ume bio quĩrũ b̶ad̶a bẽrã drua ãĩbema purud̶e bid̶a biẽ́ oi carea ẽpẽbadjia. \p \v 12 Ewari ab̶a sacerdote bororãba mʌ̃ra Damasco purud̶aa diabuesid̶aa ãdji trʌ̃neba Jesu ĩjã b̶eara preso jidacuamãrẽã. \v 13 Baribʌrʌ, mʌ̃ boro, umatipa od̶e nĩne uruada ʌ̃mãdau cãyãbara dorrodorroara b̶ʌda unusia. Maʌ̃ uruaba mʌ̃ra, mʌ̃ ume nĩna sid̶a bajãneba jʌ̃rã tẽũsia. \v 14 Jũma dairãra egode b̶aesid̶aa. Maʌ̃ne mʌ̃a bed̶eada ũrĩsia. Maʌ̃ bed̶eaba mʌ̃́a hebreod̶e nãwã jarasia: “Saulo, Saulo, ¿cãrẽ cãrẽã mʌ̃ra biẽ́ oi carea ẽpẽ b̶ʌ? Ara bʌdub̶a puabʌrʌa cũmia ʌ̃rʌ̃ tʌgabʌrʌ quĩrãca.” \v 15 Maʌ̃ne mʌ̃a iwid̶isia: “Mʌ̃ boro, ¿bʌra cai?” Mʌ̃ Boroba panusia: “Mʌ̃ra Jesua. Bʌa biẽ́ oi carea ẽpẽ b̶ʌra mʌ̃́a. \v 16 Baribʌrʌ piradrʌdua. Ara mʌ̃da bʌ́a unubisia mʌ̃ nezocada b̶ʌi carea. Bʌa ununada idjab̶a mʌ̃a unubi sid̶a bed̶eaida b̶ʌa.\f + \fr 26:16 \fq Bʌa ununada.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bʌa mʌ̃neba ununada.”\f* \v 17-18 Mʌ̃a bʌra bʌ ẽberãrã jʌwad̶ebemada idjab̶a judiorãẽ́ jʌwad̶ebemada ẽdrʌ edaya. Mʌ̃a bʌra judiorãẽ́maa diabueya mʌ̃ wãrã bed̶eara cawad̶amãrẽã.\f + \fr 26:17-18 \fq Mʌ̃ wãrã bed̶eara cawad̶amãrẽã.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãdjirã daura ogad̶amãrẽã.”\f* Maʌ̃ bẽrã pãĩmane duananada ʌ̃naane nĩbad̶ia. Diauru jʌwaed̶abemada ẽdrʌd̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶ia. Mʌ̃ ĩjãbʌda carea ãdjia cadjirua oped̶ad̶ara Ãcõrẽba quĩrãdoaya. Idjab̶a Ãcõrẽba ãdjirãra b̶ʌya idjia edad̶a purud̶ebemarãda b̶ead̶amãrẽã.” \p \v 19 Mʌ̃ boro Agripa, Jesuba maʌ̃ ewarid̶e mʌ̃́a jarad̶ara jũma ĩjã osia.\f + \fr 26:19 \fq Jesuba maʌ̃ ewarid̶e mʌ̃́a jarad̶ara.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Cãĩmocara quĩrãca ununara.”\f* \v 20 Mʌ̃a naãrã Damasco purud̶ebemarãa jarasia ãdjia cadjirua obadara igarad̶aped̶a Ãcõrẽmaa zed̶amãrẽã. Mãwãnacarea Jerusaleʌ̃ purud̶e, jũma Judea druad̶e, idjab̶a judiorãẽ́ma bid̶a ab̶arida jarasia. Jũmarãa jarasia bia o panʌneba unubid̶ida panʌda ãdjia cadjirua oped̶ad̶ara wãrãda igarasid̶ada. \v 21 Maʌ̃ careabʌrʌ judiorãba mʌ̃ra Ãcõrẽ de dromane jidad̶aped̶a bea quĩrĩãsid̶aa. \v 22 Baribʌrʌ Ãcõrẽba maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa careba b̶ʌ bẽrã mʌ̃a dji dromarãa, dji dromarãẽ́a bid̶a wad̶ibid̶a Jesud̶ebemada bed̶ea b̶ʌa. Ãcõrẽneba bed̶eabadaba, Moise bid̶a cãrẽda sãwãida jarasid̶aa. Maʌ̃drʌ mʌ̃a jara b̶ʌa. \v 23 Ãdjirãba jarabadjid̶aa Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara bia mĩgaida b̶asida idjab̶a beud̶arãnebemada naãrã ʌ̃rẽbaida b̶asida ʌ̃naa dadjirã ẽdrʌd̶id̶ebemada judiorãa, judiorãẽ́a bid̶a jarai carea.–\f + \fr 26:23 \ft Isaía 42:6-7; 49:6.\f* \p \v 24 Pauloba mãwã idjiare bed̶ea b̶ʌd̶e Pestoba jĩgua jarasia: \p –Paulo, bʌra quĩrãẽ́ b̶ʌa. Bʌa jũmawãyã carta cawa b̶ʌd̶eba quĩrãẽ́ b̶esia.– \p \v 25 Baribʌrʌ Pauloba jarasia: \p –Dji droma Pesto, mʌ̃ra dji quĩrã biaa. Mʌ̃a jara b̶ʌra wãrã bẽrã arid̶e b̶ʌa. \v 26 Mʌ̃ boro Agripaba maʌ̃nebemada cawa b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ra idji quĩrãpita ne wayaa neẽ́ bed̶ea b̶ʌa. Mʌ̃maarã idjia Jesu mãwãnara jũma cawa b̶ʌa jũmarãba ebud̶a nẽbʌrʌbada bẽrã. \v 27 Mʌ̃ boro Agripa, Ãcõrẽneba bed̶eabadaba maʌ̃nebema b̶ʌped̶ad̶ara ¿bʌa ĩjã b̶ʌca? Mʌ̃a cawa b̶ʌa bʌa ĩjã b̶ʌda.– \p \v 28 Agripaba Pauloa jarasia: \p –¿Bʌa ara naʌ̃da mʌ̃́a Critora ĩjãbica?–\f + \fr 26:28 \ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ba idjab̶a jara b̶ʌa: “Bʌa mʌ̃́a berara crĩchabisia Crito ẽberã baida.”\f* \p \v 29 Pauloba jarasia: \p –Mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶i b̶ʌa dãrãẽ́ne wa dãrãbʌrʌd̶e bid̶a bʌra idjab̶a jũma za mʌ̃ bed̶ea ũrĩ duanʌ sid̶a mʌ̃ quĩrãca b̶ead̶amãrẽã, baribʌrʌ naʌ̃ carena neẽ́.– \p \v 30 Mãwã jarad̶acarea Agripara, Pestora, Berenicera, jũma mama chũmea sid̶a piradrʌsid̶aa. \v 31 Dajadaa wãnaped̶a ãdjirãza jara duanasid̶aa: \p –Jãʌ̃ ẽberãba cadjirua oẽ́ b̶ʌa idji bead̶i carea wa preso b̶ʌd̶i carea.– \p \v 32 Maʌ̃ne Agripaba Pestoa jarasia: \p –Romanebema boroba cawa omãrẽã naʌ̃ ẽberãba iwid̶id̶aẽ́bara, bʌa idjira poya ẽdrʌ b̶ʌcasia.– \c 27 \s1 Paulo Roma purud̶aa wãna \p \v 1 Maʌ̃ ewarid̶e dji boroba jarasia dairãra Italia druad̶aa wãnida panʌda. Maʌ̃ bẽrã Paulora, dewara preso b̶ea sid̶a Julio jʌwaed̶a b̶ʌsia. Maʌ̃ Juliora sordaorã Augusto abadad̶ebema dji boro basía. \v 2 Maʌ̃be dairãra barco Adramitio purud̶ebemane b̶adod̶aped̶a wãsid̶aa. Maʌ̃ barcora Asia druad̶e puruza wãbʌrʌ basía. Djaba Aristarco Macedonia druad̶ebemada dairã ume wãsia. Idjira Tesalonica purud̶ebema basía. \p \v 3 Nurẽma Sidoʌ̃ purud̶e wib̶arisid̶aa. Maʌ̃ne Julioba biad̶eba Paulora idji biarãmaa idu wãbisia idjia neẽ́ b̶ʌra diad̶amãrẽã. \v 4 Maʌ̃be Sidoʌ̃neba wãnane nãũrãra minijĩchia puá nũmʌ bẽrã Chipre morro idjab̶a Asia ẽsi wãsid̶aa. \v 5 Cilicia drua quĩrãpe idjab̶a Panpilia quĩrãpe aud̶u tʌd̶aped̶a Liciad̶ebema puru Mirad̶e wib̶arisid̶aa. \p \v 6 Mama sordaorã boroba dewara barco Alejandría purud̶ebemada unusia. Maʌ̃ barcora Italia druad̶aa wãbʌrʌ basía. Daira idji ume maʌ̃ barcod̶e b̶adod̶aped̶a wãsid̶aa. \v 7 Ewari zocãrã nãũrã carea pĩãca wãsid̶aa. Gnido quĩrãpe jũẽne wãni carea bia mĩgasid̶aa. Wad̶i nãũrãra minijĩchia puá nũmʌ bẽrã Creta morro icawa pʌrrʌga wãsid̶aa Salmoʌ̃ amia quĩrãpe. \v 8 Pusa icawa bia mĩga wãbʌdada Lasea puru caita Necai Wib̶aribada abadama jũẽne wãsid̶aa. \p \v 9 Bio dãrãbʌda bẽrã judiorã ne cod̶aca ewari dromada wãsia. Maʌ̃ ewarid̶eba ʌ̃taa pusad̶e wãida minijĩchia b̶abaria.\f + \fr 27:9 \ft Maʌ̃ ewari dromara Ãcõrẽba cadjirua quĩrãdoai ewaria. Levitico 16:1-34; 23:26-32. Poa zebʌrʌza septiembre jed̶ecod̶e b̶aebaria. Septiembred̶e, octubred̶e bid̶a pusad̶e wãida minijĩchiaara b̶ʌa. Idjab̶a noviembred̶eba ab̶a febrerod̶aa wãnaca basía, jũmawãyã minijĩchia b̶ʌ bẽrã.\f* Maʌ̃ carea Pauloba dji bororãa jarasia nocod̶aa wãrãnamãrẽã. \v 10 Nãwã jarasia: \p –Achirã, mʌ̃a cawa b̶ʌa nawena wãnibʌrʌ minijĩchiad̶e wãnida. Barcora ãrĩya. Bãrãba edebʌda sid̶a jũma aduad̶ia.\f + \fr 27:10 \ft Maʌ̃ barco Alejandríad̶ebemane trigoda waib̶ʌa edebadjid̶aa Romanaa.\f* Maʌ̃ awara dadjirã sid̶a zocãrã quininia.– \p \v 11 Baribʌrʌ sordaorã boroba Paulo bed̶ea cãyãbara barco djibari bed̶eada, barco peratʌbari bed̶ea sid̶a ĩjãsia. \v 12 Doid̶aad̶e panani carea maʌ̃ Necai Wib̶aribadara biẽ́ b̶asia. Maʌ̃ bẽrã zocãrãba crĩchasid̶aa biara b̶ʌda Penice purud̶aa wãnida ab̶a doid̶aa jõbʌrʌd̶aa. Maʌ̃ puru sid̶a Creta morrod̶e b̶ʌa. Mama nãũrãra mãcua puáca bẽrã pusara tuma b̶abaria.\f + \fr 27:12 \fq Mama nãũrãra mãcua puáca bẽrã pusara tuma b̶abaria.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “mamaʌba ʌ̃mãdau b̶aebariare unubadaa.” Ʌ̃cʌrʌ traduccioʌ̃ne ʌ̃mãdau b̶aebariare cãyãbara “ʌ̃mãdau odjabariare” b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* \s1 Nãũrã cadjiruaba barco ãyã eded̶a \p \v 13 Maʌ̃ne nãũrãda jʌwa acʌareba arid̶e puá nũmesia. Maʌ̃ carea ʌ̃mãdau b̶aebariare bia wãnida crĩchasid̶aa. Ancla jira edad̶aped̶a Creta icawa wãsid̶aa. \v 14 Baribʌrʌ dãrãẽ́ne nãũrã cadjirua Euroclidoʌ̃ abadada jʌwa araareba dji cãbãyã tʌ nũmesia. \v 15 Maʌ̃ba barcora ãyã edesia. Barco quẽbʌra poya araa b̶ʌd̶aẽ́ bẽrã nãũrãa idu edebisid̶aa. \v 16 Morro zaque Clauda abada ãbudecare wãsid̶ad̶e nãũrãra maãrĩ tumasia.\f + \fr 27:16 \ft Maʌ̃ Claudara idjab̶a Cauda trʌ̃ jarabadaa.\f* Maʌ̃ne jãba zaque ãdauare ũmʌda barcod̶e ed̶a poya b̶ʌd̶aẽ́ pananaped̶a ed̶a b̶ʌsid̶aa. \v 17 Jãba zaque ed̶a b̶ʌped̶ad̶acarea barcora sogaba bio bʌrasid̶aa ãrĩrãmãrẽã. Maʌ̃ne waya panasid̶aa Sirte ĩbʌd̶e poad̶e wãnida. Maʌ̃ carea barcod̶e wua ʌ̃tʌ jira b̶ʌbadada ed̶aa b̶ʌd̶aped̶a idu nãũrãa edebisid̶aa.\f + \fr 27:17 \fq Barcod̶e wua ʌ̃taa jira b̶ʌbadada.\ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ra ebud̶a b̶ʌẽ́a.\f* \v 18 Nurẽma nãũrãra wad̶ibid̶a dji cãbãyã puá nũmasia. Maʌ̃ carea barcod̶e traja panʌba netata edebʌdada daid̶u b̶atacuasid̶aa barcora wẽsaara ũmemãrẽã. \v 19 Nãũrãra wad̶ibid̶a dji cãbãyã puá nũmʌ bẽrã, ewari ũbead̶e ara ãdji jʌwaba netata barcod̶ebema dji zʌgʌa b̶eada daid̶u b̶atacuasid̶aa. \v 20 Mãwã panʌne ewari zocãrã ʌ̃mãdau, chĩdau sid̶a ununaẽ́ panasid̶aa. Maʌ̃ ewari cadjiruad̶e wad̶i panʌ bẽrã dairãba crĩchasid̶aa ẽdrʌd̶aẽ́da. \p \v 21 Zocãrã ewari ne cod̶aẽ́ duanasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã Paulora dji bororã ẽsi nũmeped̶a jarasia: \p –Achirã, mʌ̃a bãrãa jarasia Cretad̶eba wãrãnamãrẽã. Mʌ̃ bed̶eada ĩjãped̶ad̶abara naʌ̃ minijĩchiad̶e duananaẽ́ bacasia idjab̶a ne aduad̶aẽ́ bacasia. \v 22 Baribʌrʌ sopuarãnadua. Naʌ̃ barcora jũma ãrĩmĩna ni ab̶aʌda beud̶aẽ́a. \v 23 Mʌ̃ra Ãcõrẽnea. Idjida ĩjã b̶ʌa. Id̶i diamasi ara maʌ̃ Ãcõrẽba idji nezoca bajãnebemada mʌ̃maa diabuesia. \v 24 Maʌ̃gʌba mʌ̃́a jarasia: “Ne wayarãdua, Paulo. Bʌra Romanebema boro quĩrãpita bed̶eaida b̶ʌa. Bʌ carea Ãcõrẽba jũmarã naʌ̃ barcod̶e wãbʌdara idu quinibiẽ́a.” \v 25 Maʌ̃ carea, achirã, sopuarãnadua. Mʌ̃a ĩjã b̶ʌa Ãcõrẽba oida idji nezoca bajãnebemaba mʌ̃́a jarad̶a quĩrãca. \v 26 Baribʌrʌ baridua morrod̶e poad̶e wãnida panʌa.– \s1 Barco ãrĩna \p \v 27 Domia umé babʌrʌd̶e diamasi wad̶i nãũrãra dji cãbãyã puá nũmasia. Maʌ̃ba Adria pusad̶e awacãrĩ basid̶aa. Ariquẽtra babʌrʌd̶e barcod̶e trajabadaba crĩchasid̶aa ẽjũã caita jũẽbʌdada. \v 28 Pusa nãbuada zasid̶ad̶e veinte braza b̶asia. Wagabe wãbʌdad̶e wayacusa zasid̶aa. Maʌ̃ne quince braza b̶asia. \v 29 Mõgarad̶aa tẽũne wãni wayaaba anclada quĩmãrẽ barco ãdauare b̶atabuesid̶aa. Maʌ̃be bio daupera duanʌba isabe ʌ̃nadrʌida quĩrĩã panasid̶aa.\f + \fr 27:29 \fq Isabe ʌ̃nadrʌida quĩrĩã panasid̶aa.\ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ bed̶eaba idjab̶a jara b̶ʌa ãdji ãcõrẽrãa iwid̶isid̶ada isabe ʌ̃nadrʌmãrẽã.\f* \v 30 Mãwã panʌne barcod̶e trajabadara barcod̶eba chupea ẽdrʌd̶ida crĩchasid̶aa. Maʌ̃ bẽrã jãba zaquera doed̶a b̶ʌsid̶aa ancla nocoarebemada doed̶a b̶ʌbʌda quĩrãca. \v 31 Baribʌrʌ Pauloba sordaorã boroa, idji sordaorãa bid̶a jarasia: \p –Jãʌ̃gʌrãda barcod̶e panenaẽ́bʌrʌ bãrãra poya ẽdrʌd̶aẽ́a.– \p \v 32 Maʌ̃ carea sordaorãba jãba zaque jʌ̃ b̶ʌ jʌ̃carara tʌtasid̶aa. Ara maʌ̃da jãba zaquera pusaba edesia. \p \v 33 Ãsabod̶od̶e Pauloba jũmarãda ne cod̶amãrẽã jarasia: \p –Dadji sãwãnida adua panʌ bẽrã domia umé bãrãra ne cod̶aẽ́ panʌa. \v 34 Mʌ̃a bed̶ea djuburiaya ne cod̶amãrẽã. Mãwã cacua ʌb̶ʌa b̶ead̶ia poya ẽdrʌd̶i carea. Ni ab̶aʌda cãrẽ sid̶a sãwãnaẽ́a.–\f + \fr 27:34 \fq Ni ab̶aʌda cãrẽ sid̶a sãwãnaẽ́a.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bãrã bud̶ara ni ab̶a bid̶a aduaẽ́a.”\f* \p \v 35 Mãwã jaraped̶a Pauloba paʌ̃da jʌwad̶e edaped̶a jũmarã quĩrãpita Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a asia. Maʌ̃be cõrãcuaped̶a cosia. \v 36 Maʌ̃ unubʌdad̶e jũmarãda sobiad̶aped̶a ne cosid̶aa. \v 37 Dairãra barcod̶e 276 panasid̶aa.\f + \fr 27:37 \fq 276.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e 76 b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* \v 38 Ãdjirã jãwũãnaped̶a trigoda pusad̶e b̶atacuasid̶aa barcora wẽsaara ũmemãrẽã. \p \v 39 Ʌ̃nadrʌsid̶e ãdjirãba ẽjũãda unusid̶aa baribʌrʌ cawad̶aẽ́ basía sãma panʌda. Maʌ̃ ẽjũãne jogoada b̶asia ĩbʌ bara b̶ʌda. Crĩchasid̶aa poyad̶ibʌrʌ, barcora mama poabid̶ida. \v 40 Maʌ̃ bẽrã ancla jʌ̃carara tʌcuad̶aped̶a pusad̶e jũma amesid̶aa. Idjab̶a barco bia eded̶i carea dji peratʌbari jʌ̃ b̶ad̶ada ẽrãsid̶aa. Maʌ̃be nocoarebema wua ʌ̃tʌ jira b̶ʌbadara eub̶arisid̶aa nãũrãba ĩbʌd̶aa edemãrẽã. \v 41 Baribʌrʌ barco quẽbʌra ĩchitad̶e poa nũmeped̶a poya nocod̶aa wãẽ́ basía. Mãwã b̶ʌd̶e pusaba jĩãwẽ nũmʌba barco ãdaura ãrĩ wãsia. \p \v 42 Maʌ̃ne sordaorãba preso b̶eara bead̶ida crĩchasid̶aa doyaa ũ wãnaped̶a mĩrũ wãrãnamãrẽã. \v 43 Baribʌrʌ sordaorã boroba Paulora ẽdrʌ b̶ʌ quĩrĩã b̶asia. Maʌ̃ bẽrã idu quenabiẽ́ basía, ãtebʌrʌ jũma dji ũbi cawa b̶eada naãrã daid̶u tẽũbicuasia doyaa wãnamãrẽã. \v 44 Waabemara bacurud̶e wa barcod̶e ne b̶ead̶a ʌ̃rʌ̃ wãbisia. Mãwã jũmarãda drua bia jũẽsid̶aa. \c 28 \s1 Malta morrod̶e duanana \p \v 1 Drua jũẽped̶ad̶acarea dairãba cawasid̶aa maʌ̃ morrora Malta abadada. \v 2 Mamabemarãba dairãra bio bia edasid̶aa. Cue ze nũmʌ bẽrã idjab̶a cũrãsa nũmʌ bẽrã ãdjirãba tʌbʌda cajẽrãnaped̶a coa nũmʌsid̶aa. Maʌ̃be dairãa jarasid̶aa tʌbʌ cãne zed̶amãrẽã. \v 3 Pauloba bacuru põãsada jʌrʌ peped̶a tʌbʌ uruad̶aa b̶atacua b̶asia. Maʌ̃ne jʌ̃wʌ̃rʌ̃ã carea dama arada ẽdrʌsia. Maʌ̃ba Paulo jʌwad̶e ca jira b̶esia. \v 4 Maʌ̃ damaba Paulo jʌwad̶e ca jira b̶ʌ unusid̶ad̶e morrod̶ebemarãba ara ãdjidub̶a jara duanesia: “¡Jãʌ̃ ẽberãra mĩã bead̶aa! Pusad̶eba ẽdrʌd̶amĩna dadji ãcõrẽwẽrã Jipa Cawa Obari abadaba idjira idu zocai b̶abiẽ́a.” \p \v 5 Maʌ̃ne Pauloba damara tʌbʌd̶aa jĩãpetatasia. Idjira cãrẽ sid̶a sãwãẽ́ basía. \v 6 Jũmarãba acʌ duanasia Paulora ogoroi cawaya wa cawaẽ́ne beui cawaya, baribʌrʌ mãwã dãrã acʌ panʌne Paulora ni maãrĩ bid̶a biẽ́ b̶eẽ́ basía. Maʌ̃ bẽrã ãdjirãba dewara crĩchada edad̶aped̶a jarasid̶aa Paulora ãcõrẽda. \p \v 7 Maʌ̃ morrod̶e dji borora Publio abadjid̶aa. Maʌ̃ Publioba dairã duanʌ caita ẽjũãda erob̶asia. Idjia dairãra idji ded̶e ewari ũbea bio bia edasia. \v 8 Mãwã panʌne Publio zezara amine b̶ʌ bẽrã idjab̶a cʌwa nũmʌ bẽrã cʌd̶ad̶e b̶asia. Maʌ̃ne Pauloba idjira acʌd̶e wãsia. Ãcõrẽa iwid̶iped̶a idji jʌwara ʌ̃rʌ̃ b̶ʌped̶a biabisia. \v 9 Maʌ̃ carea dewararã cacua biẽ́ b̶eada zed̶aped̶a Pauloba biabisia. \v 10 Maʌ̃ ẽberãrãba dairãra dji dromarã quĩrãca bia osid̶aa. Wayacusa barcod̶e b̶adosid̶ad̶e daiba neẽ́ pananara ãdjirãba jũma diasid̶aa. \s1 Romane jũẽped̶ad̶a \p \v 11 Malta morrod̶e dewara barco Alejandríad̶ebemada b̶asia. Doid̶aa bẽrã maʌ̃ barcora ãyã wãẽ́ b̶asia. Jed̶eco ũbea bad̶acarea dairãra maʌ̃ barcod̶e wãsid̶aa. Dji barco quẽbʌd̶e ãdji ãcõrẽ zaca b̶eada umé o erob̶asia: ab̶a Cástor abadaa, dewarabemara Polu abadaa.\f + \fr 28:11 \ft Ʌ̃cʌrʌ traduccioʌ̃ne “Dioscuros” b̶ʌ́ b̶ʌa. Maʌ̃ba jara b̶ʌa maʌ̃ umébema ãcõrẽda mĩguiso basida. Maʌ̃ ewarid̶e ẽberãrãba ãdji ãcõrẽda barco quẽbʌd̶e obadjid̶aa.\f* \v 12 Wãbʌdad̶e Siracusa purud̶e wib̶arisid̶aa. Ewari ũbea mama panasid̶aa. \v 13 Mamaʌba pusa icawa wãnane Regio purud̶e wib̶arisid̶aa. Nurẽma wãnane nãũrãra ãdauareba tʌ nũmʌ bẽrã ewari uméne Puteoli purud̶e jũẽsid̶aa. \v 14 Mama dairãba djabarãda ʌ̃cʌrʌ unusid̶aa. Ãdjirãba dairãa jarasid̶aa ãdji ume domia ab̶a pananamãrẽã. \p Mamaʌba Roma purud̶aa jĩrũba wãsid̶aa. \v 15 Djabarã Romanebemaba dai wãbʌda ũrĩsid̶ad̶e audiab̶arid̶e zesid̶aa. Ʌ̃cʌrʌda Apio purud̶aa zesid̶aa idjab̶a ʌ̃cʌrʌda Tres Taberna purud̶aa zesid̶aa. Pauloba ãdjirã unusid̶e Ãcõrẽa bia bed̶easia. Ãdjirã carea b̶ʌsrid̶asia. \v 16 Romane jũẽped̶ad̶acarea sordaorã boroba preso b̶eara idji boroa diasia.\f + \fr 28:16 \fq Preso b̶eara idji boroa diasia.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* Idjia Paulora idub̶a b̶ebisia. Sordaoda ab̶abe b̶ʌsia idji waga b̶amãrẽã. \s1 Pauloba Romane b̶ea judiorãa jarad̶a \p \v 17 Ewari ũbea bad̶acarea Pauloba judiorã dji droma b̶ea Romanebemada trʌ̃bisia. Jũma ãbaa dji jʌresid̶ad̶e Pauloba jarasia: \p –Djabarã, mʌ̃ra Jerusaleʌ̃neba preso enesid̶aa. Judiorãra biẽ́ oẽ́ b̶asia. Idjab̶a dadji drõã naẽnabemaba obada sid̶a biẽ́ bed̶eaẽ́ b̶asia. Mãwãmĩna judiorãba mʌ̃ra jidad̶aped̶a romanorã jʌwaed̶a b̶ʌsid̶aa. \v 18 Romanorãba mʌ̃́a bio iwid̶isid̶ad̶e cawasid̶aa mʌ̃ra beacara panʌda cadjirua oẽ́ b̶ʌ bẽrã. Maʌ̃ne mʌ̃ra ẽdrʌ b̶ʌ quĩrĩã panasid̶aa. \v 19 Baribʌrʌ judiorãba maʌ̃gʌra bia ũrĩnaẽ́ basía. Maʌ̃ carea mʌ̃a iwid̶isia Romanebema boroba mʌ̃ra cawa omãrẽã. Mʌ̃a mãwã osia ẽdrʌi carea. Mʌ̃ purura dji boro quĩrãpita biẽ́ jara quĩrĩãẽ́a. \v 20 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a bãrãra unu quĩrĩã b̶asia bãrã ume bed̶eai carea. Ãcõrẽba ẽdrʌ edabari diai jarad̶ara jũma israelerãba jʌ̃ã panʌa.\f + \fr 28:20 \ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ba idjab̶a jara b̶ʌa: “Mʌ̃a ĩjã b̶ʌa beud̶arãra ʌ̃rẽbad̶ida jũma israelerãba ĩjã panʌ quĩrãca.” Hecho 23:6; 24:15; 26:6-8.\f* Idji carea mʌ̃ra nãwã carenaba jʌ̃ b̶ʌa.– \p \v 21 Maʌ̃ne ãdjirãba jarasid̶aa: \p –Judead̶ebemarãba dairãa bʌd̶ebema cartada diabued̶aẽ́ panʌa. Dadji djabarã judiorã ni ab̶aʌda jãmaʌba zeẽ́ b̶ʌa bʌd̶ebema biẽ́ jarai carea. \v 22 Baribʌrʌ dairãba cawa panʌa jũma druaza maʌ̃ crĩcha djiwid̶id̶ebemada biẽ́ bed̶ea panʌda. Maʌ̃ carea ũrĩ quĩrĩã panʌa bʌa sãwã crĩcha b̶ʌda.– \p \v 23 Maʌ̃ne ãdjirãba ewarida b̶ʌsid̶aa. Maʌ̃ ewari jũẽsid̶e ẽberãrãda zocãrã Paulo b̶ʌmaa zesid̶aa. Diaped̶aʌba ab̶a quewara Pauloba bed̶ea b̶asia Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌd̶ebemada. Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶eba, Ãcõrẽneba bed̶eabadaba b̶ʌped̶ad̶ad̶eba bid̶a jaradia b̶asia Jesuda ĩjãnamãrẽã. \v 24 Pauloba jarad̶ara ʌ̃cʌrʌba ĩjãsid̶aa, baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌba ĩjãnaẽ́ basía. \v 25 Maʌ̃ bẽrã caicayad̶aped̶a wãbʌrʌbʌda basía. Maʌ̃ne Pauloba nãwã jarasia: \p –Ãcõrẽ Jaureba bãrã drõãenabemarãa wãrã bed̶eada Ãcõrẽneba bed̶eabari Isaíad̶eba nãwã jarasia: \q1 \v 26 Naʌ̃ purua nãwã jarad̶e wãdua: \q1 Bãrãba ũrĩ panʌmĩna cawad̶aẽ́a. Bio unu panʌmĩna cawad̶aẽ́a. \q1 \v 27 Ãdjirãba sod̶eba poya cawad̶aẽ́a, ũrĩ quĩrĩãnaẽ́a idjab̶a unu quĩrĩãnaẽ́a. \q1 Mãwã b̶ead̶aẽ́bara ãdjirãba unucasid̶aa, ũrĩcasid̶aa idjab̶a sod̶eba cawacasid̶aa. \q1 Maʌ̃be mʌ̃ ĩjãnaped̶a mʌ̃a ãdjirãra biabicasia.\f + \fr 28:27 \ft Isaía 6:9-10.\f* \m \v 28 Jãʌ̃be cawad̶adua: Ãcõrẽba dadji ẽdrʌ edaid̶ebema jara b̶eara judiorãẽ́maa diabueya. Ãdjirãbʌrʌ bia ũrĩnia.– \p \v 29 Pauloba mãwã jarasid̶e judiorãra ãdub̶a caicaya duanʌda ãyã wãbʌrʌsid̶aa.\f + \fr 28:29 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ versículora neẽ́a.\f* \p \v 30 Mãwãnacarea Paulora poa umé Romane b̶asia. Idji b̶ʌ debari paratada djibaría diabadjia. Idji acʌd̶e wãbʌdara jũma bia edabadjia. \v 31 Idjia bed̶eabadjia Ãcõrẽba ẽberãrã pe erob̶ʌd̶ebemada idjab̶a dadji Boro Jesucritod̶ebemada ebud̶a jaradiabadjia. Maʌ̃ne ni ab̶aʌba mĩã sẽnaca basía.