\id 2PE \h 2 PEDRO \toc1 2 Pedro Umébema Carta Pedroba B̸ʌd̶a \toc2 2 Pedro \toc3 2 Pedro \mt1 2 PEDRO \mt2 UMÉBEMA CARTA PEDROBA B̸ɅD̸A \ip Pedroba naʌ̃ carta sid̶a b̶ʌsia. Maʌ̃ bẽrã Umébema Pedro abadaa. Poa 66are b̶ʌsica b̶ʌa. B̸ʌd̶acarea dãrãẽ́ne romanorãba idjira crud̶e cachi beasid̶aa. \ip Pedroba naʌ̃ cartara biara b̶ʌsia Crito ĩjã b̶eaba sewa jaradiabadarã carea quĩrãcuitad̶amãrẽã. Capítulo 2d̶e maʌ̃nebemada b̶ʌ́ b̶ʌa. Capítulo 1ne b̶ʌ́ b̶ʌa dadjia wãrã bed̶eada cawa panʌ bẽrã maʌ̃drʌ ĩjãnida panʌda. Capítulo 3d̶e b̶ʌ́ b̶ʌa dadjia Crito zeira jʌ̃ãnida panʌda. \ip Dji crĩcha dromada 3:14-15d̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Djabarã, bãrãba jũma maʌ̃ra jʌ̃ã panʌ bẽrã ne jũmane quĩrãipa nĩbad̶adua Ãcõrẽba bãrã biya, cadjirua neẽ́, idji ume necai panʌda unumãrẽã. Quĩrãnebad̶adua dadjirã Boroba ẽberãrã ẽdrʌ edai carea jũma droa b̶ʌda.” \c 1 \s1 Pedroba naʌ̃ cartad̶e naãrã b̶ʌd̶a \p \v 1 Mʌ̃ra Simoʌ̃ Pedroa, Jesucrito nezocaa idjab̶a idjia diabued̶aa. Mʌ̃a naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa dai quĩrãca Jesucrito ĩjã b̶earã itea. Dadjirãba ĩjã panʌra bio biya quirua. Jesucritora dadjirã Ãcõrẽa idjab̶a Ẽdrʌ Edabaria. Idjira jipa b̶ʌ bẽrã dadjirãra carebasia ĩjãnamãrẽã. \v 2 Bãrãba Ãcõrẽra, dadjirã Boro Jesu sid̶a cawa panʌ bẽrã, mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa ãdji biad̶eba bãrãra bio careba pananida idjab̶a necai b̶ai sid̶a ad̶uba dia pananida. \s1 Ãcõrẽba trʌ̃narã sãwã b̶ead̶ida panʌ \p \v 3-4 Ãcõrẽda cawa panʌ bẽrã, idji ʌb̶ʌad̶eba dadjirãa ne jũma diasia idjia quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca nĩbad̶amãrẽã idjab̶a ewariza idji ume zocai b̶ead̶amãrẽã. Idjira dji droma bẽrã idjab̶a jipa b̶ʌ bẽrã dadjirãra trʌ̃ped̶a ne waib̶ʌa bio bia b̶ʌda dadjirã itea oyad̶a asia. Mãwã o b̶ʌ bẽrã naʌ̃ ẽjũãnebemarãba cadjirua o quĩrĩã panʌra bãrãba igarad̶aped̶a poya idji quĩrãca jipa b̶ead̶ia. \v 5 Maʌ̃ba bãrãba nãwã od̶ida panʌa: Critoda ĩjã panʌ bẽrã bio jʌrʌd̶adua jipa nĩbad̶i carea; jipa nĩnane jʌrʌd̶adua crĩcha cawaada erob̶ead̶i carea; \v 6 crĩcha cawaa eropanʌne jʌrʌd̶adua bãrã cacuara jipa erob̶ead̶i carea; bãrã cacua jipa eropanʌne jʌrʌd̶adua jũma droad̶i carea; jũma droa panʌne jʌrʌd̶adua Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca b̶ead̶i carea; \v 7 Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca panʌne jʌrʌd̶adua djabarã cʌ̃ãgad̶i carea; djabarã cʌ̃ãga panʌne jʌrʌd̶adua jũmarãda quĩrĩãni carea. \p \v 8 Bãrãba maʌ̃da jũma biara o wãnibʌrʌ, dadjirã Boro Jesucritoda cawa panʌ bẽrã ne bia od̶i carea zoquea b̶ead̶ia. \v 9 Baribʌrʌ mãwã oẽ́ b̶ʌra dau towa b̶ʌ quĩrãca b̶ʌa, daub̶errea b̶ʌ quĩrãca b̶ʌa. Idjia quĩrãdoasia naẽna cadjirua o b̶ad̶ara Ãcõrẽba jũma sʌgʌsida. \v 10 Djabarã, Ãcõrẽba bãrãra trʌ̃ped̶a edasia. Wãrãda mãwã b̶eada unubid̶i carea zoquea b̶ead̶adua. Mãwã od̶ibʌrʌ b̶aed̶aẽ́a. \v 11 Maʌ̃be Ãcõrẽba bãrãra dadjirã Boro Jesucrito purud̶e bio bia edaya. Mama dadjirã Ẽdrʌ Edabariba ewariza bia pe erob̶aya. \p \v 12 Jũma maʌ̃gʌra cawa panʌmĩna idjab̶a wãrã bed̶ea bãrãa jaradiaped̶ad̶ara bio ĩjã panʌmĩna, mʌ̃a jũma maʌ̃gʌra bãrãa quĩrãnebabi b̶aya. \v 13 Mʌ̃maarã jipa b̶ʌa wad̶i zocai b̶ʌmisa maʌ̃ra quĩrãnebabi b̶aida. \v 14 Dadjirã Boro Jesucritoba mʌ̃́a ebud̶a cawabisia dãrãẽ́ne mʌ̃ra beuida. \v 15 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a jũma oya mʌ̃ beud̶acarea bãrãba jũma maʌ̃gʌra ewariza quĩrãnebad̶amãrẽã. \s1 Jesud̶ebema jaraped̶ad̶ara wãrãa \p \v 16 Dadjirã Boro Jesucrito ʌb̶ʌad̶ebemada, idji waya zeid̶ebema sid̶a daiba bãrãa jaradiasid̶ad̶e ẽberãba ara ãdji crĩchad̶eba jaraped̶ad̶ada jaradiad̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ dadjirã Boro Jesu quĩrãwãrẽã dorrodorroada unuped̶ad̶a bẽrã mãwã jaradiasid̶aa. \v 17 Dadjirã Zeza Ãcõrẽba idjid̶ebema bia jarasid̶e idjab̶a dji dromada unubisid̶e daira aria panasid̶aa. Maʌ̃ne Ãcõrẽ dji droma bio quĩrãwãrẽã b̶ʌba nãwã jarasia: “Naʌ̃drʌ mʌ̃ Warraa. Mʌ̃a idjira bio quĩrĩã b̶ʌa. Mʌ̃ra idji carea b̶ʌsrid̶a b̶ʌa.”\f + \fr 1:17 \ft Mateo 17:5; Marco 9:7; Luca 9:35.\f* \v 18 Daiba maʌ̃ bed̶eara wãrãda bajãnaa ũrĩsid̶aa Jesu ume Ãcõrẽ eyad̶e panasid̶ad̶e. \p \v 19 Maʌ̃ awara cawa panʌa Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba jaraped̶ad̶ara wãrãda. Maʌ̃ bed̶eara ĩbĩrã pãĩmane urua b̶ʌ quĩrãca b̶ʌ bẽrã bãrãba bio quĩrãcuita ũrĩnida panʌa. Ĩbĩrãra urua b̶abaria ab̶a ʌ̃nadrʌbʌrʌd̶aa, ab̶a diaped̶abema chĩdau odjabʌrʌd̶aa. Ara maʌ̃ quĩrãca dadjirã naʌ̃ ẽjũã cadjiruad̶e panʌmisa maʌ̃ bed̶eaba dadjirã sod̶e cawabi b̶ʌa sãwã nĩbad̶ida panʌda ab̶a Crito zebʌrʌd̶aa. \v 20 Naʌ̃da bio cawad̶adua: Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba Idji Bed̶ead̶e b̶ʌped̶ad̶ara ara ãdji crĩchad̶eba ni maãrĩ bid̶a b̶ʌd̶aẽ́ basía. \v 21 Jũma ãdjia jaraped̶ad̶ara ẽberã crĩchad̶eba zeẽ́ basía. Ãtebʌrʌ Ãcõrẽ Jaured̶eba bed̶easid̶aa.\f + \fr 1:21 \ft Versículo 20-21 idjab̶a nãwã traducida b̶ʌa: “Baribʌrʌ naʌ̃da bio cawad̶adua: Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba Idji Bed̶ead̶e b̶ʌped̶ad̶ara ni ab̶aʌba ara idji crĩchad̶eba poya cawad̶aẽ́a, maʌ̃gʌra ẽberã crĩchad̶eba zeẽ́ basi bẽrã. Ãtebʌrʌ Ãcõrẽ Jaured̶eba bed̶easid̶aa.”\f* \c 2 \s1 Sewa jaradiabadarã \p \v 1 Israelerã tãẽna ʌ̃cʌrʌba sewad̶eba jarabadjid̶aa Ãcõrẽneba bed̶eabadada. Bãrã tãẽna bid̶a sewa jaradiabadarãda baraya. Sewad̶eba ãdjirãba dadji ãrĩbari crĩchada Ãcõrẽ bed̶ea quĩrãca jaradiad̶ia. Dadjirã Boro Jesuba ãdjirã ẽdrʌ b̶ʌd̶ada igarad̶ia. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba isabe cawa oya. \v 2 Ãdjia mĩã pera obadara zocãrãba bio ẽpẽnia. Ãdjirã carea ẽberãrãba wãrã bed̶ea ẽpẽbadad̶ebemada biẽ́ bed̶ead̶ia. \v 3 Ãdjirãba paratada awua panʌ bẽrã, bãrã parata edad̶i carea ara ãdji crĩchad̶eba sewada jaradiad̶ia. Maʌ̃ carea dãrãẽ́ne Ãcõrẽba wãrãda cawa oya. Dãrãbʌrʌa Ãcõrẽba ãdjirã cawa oi carea b̶ʌda. \p \v 4 Bajãnebema nezocarãba cadjirua osid̶ad̶e Ãcõrẽba quĩrã djuburiaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ preso b̶ʌbada uria pãĩsosoa b̶ʌd̶e b̶atacuasia.\f + \fr 2:4 \fq Preso b̶ʌbada uria pãĩsosoa b̶ʌ.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “Tártaro.”\f* Mama carenaba jʌ̃ b̶eaa ab̶a Ãcõrẽba cawa oi ewarid̶aa. \v 5 Idjab̶a drõã naẽnabemarãba Ãcõrẽ igarasid̶ad̶e idjia quĩrã djuburiaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ dopapada zebisia maʌ̃ ẽberãrã jũma nãbʌrʌ quininamãrẽã. Baribʌrʌ Noéba dadji jipa nĩbaid̶ebemada jaradiabadjia. Idjida, idji ẽberãrã siete panʌ sid̶a Ãcõrẽba ẽdrʌ edasia.\f + \fr 2:5 \ft Genesi capítulo 6–8.\f* \v 6 Idjab̶a Ãcõrẽba Sodoma puru, Gomorra puru sid̶a cawa osid̶e jũma babuesia. Ab̶ed̶a jũma pora babisia. Maʌ̃gʌd̶eba idjia cawabisia idji quĩrĩãnacara sãwãnida. \v 7 Baribʌrʌ ẽberã jipa b̶ʌ Lo abadara Ãcõrẽba Sodoma babueid̶ebemada ẽdrʌ edasia.\f + \fr 2:7 \ft Genesi 19:1-29.\f* Lora sopua b̶abadjia maʌ̃ purud̶ebemarãba ne jũma cadjirua o panʌ carea. \v 8 Maʌ̃ ẽberã jipa b̶ʌra Sodomanebemarã tãẽna b̶abadjia. Jipa b̶ʌ bẽrã ãdjia cadjirua o panʌ unubʌrʌd̶e idjab̶a ũrĩbʌrʌd̶e ewariza sopua b̶abadjia. \v 9 Maʌ̃ba ebud̶a b̶ʌa jipa o b̶eara dadjirã Boro Ãcõrẽba bia mĩga panʌnebemada ẽdrʌ eda cawa b̶ʌda. Idjab̶a jipa oẽ́ b̶eara sãwã erob̶aida cawa b̶ʌa ab̶a idjia cawa oi ewarid̶aa. \v 10 Naʌ̃ cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌ obadara idjab̶a Ãcõrẽ ãdji Boro bai quĩrĩãnaca sid̶a wetara cawa oya. \p Sewa jaradiabadara cadjirua od̶i carea perad̶acaa. Cawaara b̶ea quĩrãca panabadaa. Jairã dji droma b̶ea biẽ́ jarad̶i carea wayad̶acaa. \v 11 Bajãnebema nezocarãda ãdji cãyãbara ʌb̶ʌara b̶eamĩna idjab̶a ne waib̶ʌara obadamĩna, dadjirã Boro Ãcõrẽ quĩrãpita jairã dji droma b̶eara biẽ́ jarad̶acaa. \v 12 Baribʌrʌ sewa jaradiabadaba ãdjia adua panʌnebemada biẽ́ bed̶eabadaa. Animarã quĩrãca crĩcha neẽ́ b̶eaa. Ab̶abe ãdji cacuaba quĩrĩã b̶ʌdrʌ obadaa. Animarãda tobaria ẽberãba jidad̶aped̶a bead̶amãrẽã. Ara maʌ̃ quĩrãca sewa jaradiabadara jũma beud̶ia. \v 13 Ãcõrẽba ãdjirãra bio biẽ́ b̶ʌya ara ãdjia oped̶ad̶a quĩrãca. Ãdjirãra ne co awua b̶eaa idjab̶a itua awua b̶eaa. Maʌ̃drʌ ãdji b̶ʌsrid̶aa. Diamasi, ãsa bid̶a mãwã obadaa. Djabarã ume ãbaa ne co panʌne bid̶a mãwã obadaa. Mãwã bãrã tãẽna wua jaigua mititia quĩrãca b̶eaa. \v 14 Ãdjirãra daunemaya b̶eaa. Ne jũma cadjirua o panʌba sẽnacaa. Bio ĩjãẽ́ b̶eada cũrũgabadaa. Ne jũmada awuabadaa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba ãdjirãra biẽ́ b̶ʌya. \v 15 Ãcõrẽ o jipa b̶ʌda igarad̶aped̶a ãĩ wãsid̶aa. Beor warra Balaaʌ̃ba od̶a quĩrãca obadaa.\f + \fr 2:15 \ft Numero 22:1-41.\f* Balaaʌ̃ra parata awua b̶ad̶a bẽrã parata carea cadjiruada oida crĩchasia. \v 16 Baribʌrʌ cadjirua od̶e wãbʌrʌd̶e burroba idjira quẽãsia. Maʌ̃ animarã bed̶eacada ẽberã quĩrãca bed̶easia. Ãcõrẽneba bed̶eabari Balaaʌ̃ba crĩcha neẽ́ b̶ʌ quĩrãca biẽ́ od̶e wãida crĩcha b̶ʌmĩna burroba idu wãbiẽ́ basía. \p \v 17 Sewa jaradiabadara do zaque baido neẽ́ b̶ʌ quĩrãca b̶eaa.\f + \fr 2:17 \fq Do zaque baido neẽ́ b̶ʌ quĩrãca b̶eaa.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Baido egorod̶eba ʌ̃taa bogadrʌ b̶ad̶a jõna quĩrãca b̶eaa.”\f* Ãdjirãra jʌ̃rãrã nãũrãba ãyã edebʌrʌ quĩrãca b̶eaa. Nãũrãba jʌ̃rãrã ãyã edebʌrʌd̶e cue zecaa. Ara maʌ̃ quĩrãca ãdjia jaradia panʌba carebacaa. Ãcõrẽba uria bio pãĩsosoa b̶ʌda o b̶ʌsia ãdjirã biẽ́ b̶ʌi carea. \v 18 Ãdjirãba bed̶ea biya quirud̶eba jaradiabadaa. Baribʌrʌ maʌ̃ba carebacaa. Ãdjirãba jaradiabadaa naʌ̃ cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌra od̶ida panʌda. Mãwã cadjiruad̶eba ẽdrʌped̶ad̶a dãrãẽ́ b̶eara ãdjirãba cũrũgabadaa wayacusa cadjiruada od̶amãrẽã. \v 19 Jarabadaa ãdjida ẽpẽnibʌrʌ, nezoca ẽdrʌ b̶ʌped̶ad̶a quĩrãca biara b̶ead̶ida. Mãwãmĩna cadjiruada poya igarad̶aca bẽrã biara b̶eaẽ́a. Maʌ̃ba ãdjirãda cadjirua nezocarãa. Wãrãda baridua cadjiruada poya igarad̶aẽ́bʌrʌ, dadjirãra maʌ̃gʌ nezocaa. \v 20 Jesucrito dadjirã Boro, dadji Ẽdrʌ Edabarira cawasid̶a bẽrã naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌ cadjiruad̶ebemada ẽdrʌsid̶aa. Baribʌrʌ jʌ̃carad̶e bʌrá panebʌda quĩrãca wayacusa cadjiruada od̶ibʌrʌ, naãrã panana cãyãbara biẽ́ara panenia. \v 21 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽ bed̶ea cawaped̶ad̶a igarad̶i cãyãbara biara b̶acasia Ãcõrẽ o jipa b̶ʌd̶ebemada adua b̶ead̶ida. \v 22 Ãdjirãra ẽberãba jarabada quĩrãca b̶eaa. Nãwã jarabadaa: “Usaba wed̶ara wayacusa cobaria.”\f + \fr 2:22 \ft Proverbio 26:11.\f* Idjab̶a nãwã jarabadaa: “Chinara cuiped̶a wayacusa egoro b̶a susuad̶e tab̶ebaria.” \c 3 \s1 Dadjirã Boroba cawa od̶e zeid̶ebema \p \v 1 Djabarã, naʌ̃ba cartara b̶arima umé mʌ̃a bãrã itea b̶ʌbʌrʌa. Carta umerãne mʌ̃a wãrã bed̶eara quĩrãnebabi b̶ʌa jipa crĩchad̶amãrẽã. \v 2 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽneba bed̶eabadarãba naẽna jaraped̶ad̶ara bãrãba quĩrãnebad̶ida. Idjab̶a quĩrĩã b̶ʌa Jesucrito dadjirã Boro, dadji Ẽdrʌ Edabariba jarad̶ada quĩrãnebad̶ida. Maʌ̃ra idjia diabued̶arãba bãrãa jaradiasid̶aa. \p \v 3 Naʌ̃da bio cawad̶adua: jĩrũarebema ewarid̶e Ãcõrẽ ipid̶a biẽ́ jarabadara baraya. Ãdji cacuaba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌda o b̶ead̶ia. \v 4 Nãwã ipid̶a jarad̶ia: “Crito zei jarad̶ara ¿sãwãsi? Dadji drõã naẽnabemarãra jũma beusid̶aa. Baribʌrʌ naʌ̃ ẽjũã od̶ad̶eba jũma ara mãwã b̶ʌa.” \v 5 Maʌ̃ ẽberãrãba ĩjã quĩrĩãnaẽ́a naẽnaed̶a Ãcõrẽ bed̶eabʌrʌba bajãda osida, ẽjũãda pusad̶e odjabisida, idjab̶a baidod̶eba mãwã osida.\f + \fr 3:5 \fq Baidod̶eba mãwã osida.\ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ra ebud̶a b̶ʌẽ́a.\f* \v 6 Ara maʌ̃ baidoba jũma naʌ̃ ẽjũãne naẽna b̶ead̶ara ũped̶a nãbʌrʌ quinibisia. \v 7 Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽ bed̶eabʌrʌba naʌ̃ ẽjũãda, bajã sid̶a waga erob̶ʌa idjab̶a idjia cawa oi ewarid̶e babueya. Maʌ̃ ewarid̶e idji quĩrĩãnacara cawa oped̶a jũma biẽ́ b̶ʌya. \p \v 8 Baribʌrʌ djabarã, naʌ̃da quĩrãdoarãnadua: dadjirã Boromaarã ewari ab̶ara mil poa quĩrãca b̶ʌa idjab̶a mil poara ewari ab̶a quĩrãca b̶ʌa. \v 9 Dadjirã Boro zeyad̶a ad̶ara dãrãbʌrʌ bẽrã ʌ̃cʌrʌba crĩcha panʌa zeẽ́da. Baribʌrʌ mãwãẽ́a. Ãtebʌrʌ bãrã carea jũma droa b̶ʌ bẽrã dãrãbʌrʌa. Idjia quĩrĩãẽ́ b̶ʌa ni ab̶aʌda aduaida. Quĩrĩã b̶ʌa jũmarãba cadjiruada igarad̶aped̶a idjimaa zed̶ida. \v 10 Dadjirã Boroba cawa oi ewarira cawaẽ́ne zeya ne drʌabari zebari quĩrãca.\f + \fr 3:10 \fq Zebari quĩrãca.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e “diamasi zebari quĩrãca” b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* Maʌ̃ ewarid̶e minijĩchia jururuaped̶a bajãra nẽbaya. Ne jũma dadjia bajãne unubadara bá wãya. Idjab̶a naʌ̃ ẽjũãra, ne jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶ea sid̶a bá wãya.\f + \fr 3:10 \fq Ne jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌ sid̶a bá wãya.\ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ra ebud̶a b̶ʌẽ́a. Ʌ̃cʌrʌmaarã nãwã jara b̶ʌa: “Idjab̶a Ãcõrẽba cawa obʌrʌd̶e ne jũma ẽberãrãba naʌ̃ ẽjũãne oped̶ad̶ara unubiya.”\f* \p \v 11 Ne jũmada jõi bẽrã bãrãra Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca jipa, cadjirua neẽ́ nĩbad̶ida panʌa. \v 12 Ãcõrẽba cawa oi ewarira jʌ̃ã pananida panʌa. Maʌ̃misa Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌra o pananadua maʌ̃ ewarira isabeara zemãrẽã.\f + \fr 3:12 \fq Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌra o pananadua maʌ̃ ewarira isabeara zemãrẽã.\ft Maʌ̃ bed̶eara idjab̶a nãwã traducida b̶ʌa: “Maʌ̃ ewarira isabe zeida quĩrĩãnida panʌa.”\f* Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽba bajãra babueya. Maʌ̃ne ne jũma dadjia bajãne unubadara, naʌ̃ ẽjũãne unubada sid̶a jʌ̃wʌ̃rʌ̃ãba dorrab̶ariya. \v 13 Baribʌrʌ Ãcõrẽba bajã djiwid̶ida, ẽjũã djiwid̶i sid̶a oyad̶a asia. Maʌ̃da dadjirãba jʌ̃ã panʌa. Mama jũmarãba jipa o b̶ead̶ia. \p \v 14 Djabarã, bãrãba jũma maʌ̃ra jʌ̃ã panʌ bẽrã ne jũmane quĩrãipa nĩbad̶adua Ãcõrẽba bãrã biya, cadjirua neẽ́, idji ume necai panʌda unumãrẽã. \v 15 Quĩrãnebad̶adua dadjirã Boroba ẽberãrã ẽdrʌ edai carea jũma droa b̶ʌda. Dadji djaba Paulo bid̶a ab̶arida cartad̶e bãrãa b̶ʌ́ diabuesia Ãcõrẽba idjía diad̶a necawaad̶eba. \v 16 Cartaza maʌ̃gʌd̶ebemada b̶ʌsia. Ʌ̃cʌrʌ crĩcha idjia b̶ʌd̶ara cawad̶i carea zarea b̶ʌa. Wãrã bed̶ea cawad̶acaba, bio ĩjãẽ́ b̶eaba idjia b̶ʌd̶ara ãĩ jaradiabadaa jũma Ãcõrẽ Bed̶ea ãĩ jaradiabada quĩrãca. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba ãdjirãra biẽ́ b̶ʌya. \p \v 17 Djabarã, bãrãba maʌ̃da cawa panʌ bẽrã quĩrãcuita b̶ead̶adua ẽberã cadjiruarãba ãĩ jaradia panʌneba cũrũgarãnamãrẽã. Mãwã bãrãba bio ĩjã panʌra igarad̶aẽ́a. \v 18 Jesucrito dadjirã Boro, dadji Ẽdrʌ Edabarira biara cawa wãnadua. Idji biad̶eba warid̶adua. Id̶i idjab̶a ewariza idjía bia bed̶ead̶ida panʌa. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.