\id 1TI \h 1 TIMOTEO \toc1 1 Timoteo Nabema Carta Pauloba Timoteo Itea B̸ʌd̶a \toc2 1 Timoteo \toc3 1 Timoteo \mt1 1 TIMOTEO \mt2 NABEMA CARTA PAULOBA TIMOTEO ITEA B̸ɅD̸A \ip Pauloba naʌ̃ cartara Timoteo itea b̶ʌsia. Timoteora Listra purud̶ebema basía. Paulora naãrã maʌ̃ purud̶aa wãnanebemada b̶ʌ́ b̶ʌa Hecho 14:6-23d̶e. Pauloba Timoteoda idji ume jaradiad̶e wãmãrẽã edad̶ad̶ebemada b̶ʌ́ b̶ʌa Hecho 16:1-3d̶e. Ãdjia bed̶ea bia Jesucritod̶ebemada zocãrã puru b̶ead̶e ãbaa jaradiasid̶aa. \ip Paulora Roma purud̶e preso b̶ad̶ada poa 62d̶e ẽdrʌsica b̶ʌa. Maʌ̃be jẽda Epeso purud̶aa wãsia. Timoteoda mama amesia djabarã nẽbʌrad̶e b̶eada carebamãrẽã. Maʌ̃be Macedonia druad̶aa wãsia. Naʌ̃ nabema cartara mamaʌba diabuesia Timoteoa crĩcha biada diai carea. \ip Epesod̶e ʌ̃cʌrʌba drõãenabema crĩchada jaradia panasid̶aa. Baribʌrʌ Pauloba b̶ʌsia ab̶abe bed̶ea bia Critod̶ebema ĩjã panʌneba dadjirãra cadjiruad̶ebemada ẽdrʌd̶ida (1:1-20). Maʌ̃are b̶ʌsia sãwã djabarãba Ãcõrẽa iwid̶id̶ida panʌda (2:1-8), djabawẽrãra sãwã b̶ead̶ida panʌda (2:9-15), idjab̶a djabarã bororãda sãwã b̶ead̶ida panʌda (3:1-16). Capítulo 4d̶e Pauloba b̶ʌsia sewa jaradia b̶ead̶ebemada idjab̶a sãwã Jesucrito nezocara nĩbaida b̶ʌd̶ebemada. Maʌ̃are b̶ʌsia djabarã boroba sãwã djabarãra wagaida b̶ʌda (5:1neba ab̶a 6:2d̶aa). Jĩrũare b̶ʌsia Crito ĩjã b̶ʌba sewada igaraped̶a wãrã bed̶eada ĩjãida b̶ʌda. Maʌ̃ awara b̶ʌsia paratada awua b̶aiẽ́ b̶ʌda ãtebʌrʌ ne biada o b̶aida b̶ʌa bajãne ne biada erob̶ai carea (6:3-21). \c 1 \s1 Pauloba naʌ̃ cartad̶e naãrã b̶ʌd̶a \p \v 1 Mʌ̃ra Pauloa, Jesucritoba diabued̶aa. Ãcõrẽ dadji Ẽdrʌ Edabariba dadji Boro Jesucrito ume mʌ̃ra mãwã b̶ʌsid̶aa. Ara maʌ̃ Jesucritod̶eba dadjira wãrãda bia b̶ead̶ida cawa panʌa. \v 2 Timoteo, mʌ̃a naʌ̃ cartara bʌ itea b̶ʌbʌrʌa. Mʌ̃neba Critora ĩjãna bẽrã bʌra wãrãda mʌ̃ warraca b̶ʌa. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadji Zeza Ãcõrẽba dadji Boro Jesucrito bid̶a quĩrã djuburia pananida, ãdji biad̶eba careba pananida, idjab̶a necai b̶ai sid̶a dia pananida. \s1 Ãĩ jaradia b̶eaa idu jaradiabirãdua \p \v 3 Macedonia druad̶aa wãi naẽna mʌ̃a bʌ́a bed̶ea djuburiasia Epesod̶e b̶emãrẽã. Mãwã osia bʌa quĩrã awara jaradia b̶eaa waa idu jaradiabirãmãrẽã. \v 4 Ãdjirãa jaradua drõã naẽnabema nẽbʌrʌbadara, dadji drõã naẽnabemarã trʌ̃ zocãrã jaradiabada sid̶a waa jaradiarãnamãrẽã. Maʌ̃ba ab̶abe caicaya duanebibaria. Dadjirãra carebacaa Ãcõrẽba obi b̶ʌda od̶amãrẽã. Ab̶abe idji bed̶ea ĩjã panʌneba poya od̶ia. \v 5 Mʌ̃a mãwã jara b̶ʌa djabarãba crĩcha biad̶eba, sobiad̶eba, wãrãda Ãcõrẽ ĩjã panʌneba dji quĩrĩã duananamãrẽã. \v 6 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌra maʌ̃nebemada ãĩ wãsid̶aa. Maʌ̃be baridua bed̶ea dadji carebacada ẽpẽsid̶aa. \v 7 Ãdjirãra Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley jaradiabadada b̶a quĩrĩã panʌa, baribʌrʌ bio cawa panʌ quĩrãca jaradiabadamĩna adua panʌa cãrẽda jaradia panʌda. \p \v 8 Dadjirãba cawa panʌa maʌ̃ leyra biada. Baribʌrʌ arid̶e jaradiad̶ida panʌa. \v 9 Maʌ̃ bẽrã cawad̶ida panʌa Ãcõrẽba maʌ̃ leyra diaẽ́ basida dji jipa o b̶ea carea, ãtebʌrʌ diasia dji ĩjã od̶aca carea, cʌwʌrʌ zarea b̶ea carea, Ãcõrẽ neẽ́ b̶ea carea, cadjirua o b̶ea carea, Ãcõrẽ wayad̶aca carea, Ãcõrẽ igarabada carea, ãdji djibarirã beabada carea, mĩã beabada carea, \v 10 daunemabada carea, ara ãdji ab̶aricarã ume mĩã perada obada carea, djãrã nẽdobuebada carea, sewaid̶a b̶ea carea, sewad̶eba djãrã biẽ́ jarabada carea, idjab̶a wãrã bed̶eaba jara b̶ʌra od̶aca carea. \v 11 Bed̶ea bia quiru Ãcõrẽnebemaba maʌ̃ wãrã bed̶eara cawabi b̶ʌa. Dadji Ãcõrẽ bia quiruba maʌ̃ra mʌ̃́a diasia jaradia b̶amãrẽã. \s1 Ãcõrẽba Paulo quĩrã djuburiad̶a \p \v 12 Dadjirã Boro Jesucritoba mʌ̃́a ʌb̶ʌada diasia idji bed̶ea jaradia b̶amãrẽã. Idjia cawasia mʌ̃a ne jũmada jipa oida. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ra b̶ʌsia idjia quĩrĩã b̶ʌda o b̶amãrẽã. Maʌ̃ carea mʌ̃a idjía bia b̶ʌad̶a aya. \v 13 Naẽna mʌ̃a idjid̶ebemada biẽ́ bed̶eabadjia idjab̶a idjid̶erãda biẽ́ oi carea ẽpẽbadjia. Djãrãa biẽ́ bed̶eabadjia. Baribʌrʌ idjia mʌ̃ra quĩrã djuburiasia. Idjida wad̶i ĩjãẽ́ b̶ad̶a bẽrã adua b̶ʌd̶eba mãwã biẽ́ obadjia. \v 14 Dadjirã Boro Jesucritoba idji biad̶eba mʌ̃ra bio carebasia idjida ĩjãmãrẽã idjab̶a idji quĩrĩãda erob̶amãrẽã. \p \v 15 Naʌ̃ bed̶eara wãrã ara bẽrã jũmarãba ĩjãnida panʌa: Jesucritora naʌ̃ ẽjũãnaa zesia cadjirua obadarã ẽdrʌ edai carea. Cadjirua obadarãnebemada mʌ̃drʌ dji cadjiruaara b̶asia. \v 16 Baribʌrʌ Ãcõrẽba mʌ̃ra quĩrã djuburiasia. Mãwã Jesucritoba mʌ̃, dji cadjiruaara b̶ad̶ad̶eba unubisia idjia jũma bia droa b̶ʌda. Mʌ̃neba dji wad̶i ĩjãẽ́ b̶eaa cawabisia sãwã ẽberã cadjiruara quĩrã djuburiabarida zocai b̶ai jõcada erob̶ead̶amãrẽã. \v 17 Ãcõrẽda ewariza jũmarã Boroa. Idjira beucaa. Dadjirãba ununacaa. Ab̶abe idjidrʌ b̶ʌa.\f + \fr 1:17 \fq Ab̶abe idjidrʌ b̶ʌa.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ab̶abe idjidrʌ ne cawa b̶ʌ Ãcõrẽa.”\f* Idjíabʌrʌ dadjirãba ewariza bia bed̶ead̶ida panʌa idjab̶a wayad̶ida panʌa. Bia b̶ʌa mãwã b̶aida. \p \v 18-19 Mʌ̃ warra Timoteo, bʌa oida b̶ʌra mʌ̃a jara b̶ʌbʌrʌa. Ãcõrẽneba bʌd̶ebema jaraped̶ad̶ara quĩrãnebadua. Mãwã Crito ĩjã b̶ʌd̶eba, crĩcha biad̶eba bʌa wãrã bed̶eara waga erob̶aya bia djõ b̶ʌ quĩrãca. Ʌ̃cʌrʌba crĩcha bia erob̶ead̶ada igarad̶aped̶a ãdjia Crito ĩjã panʌra idu b̶ʌsid̶aa. \v 20 Maʌ̃gʌ ẽberãrãnebemarã ab̶a Himeneo basía. Ab̶ara Alejandro basía. Ãdjira mʌ̃a diauru jʌwad̶e b̶ʌsia cawad̶amãrẽã Ãcõrẽnebemada waa biẽ́ bed̶ead̶iẽ́ panʌda. \c 2 \s1 Sãwã Ãcõrẽa iwid̶id̶ida panʌ \p \v 1 Naʌ̃da biara jaraya: jũma ẽberãrã carea djabarãba Ãcõrẽa bed̶ea djuburiad̶ida panʌa, carebamãrẽã iwid̶id̶ida panʌa, idjab̶a bia b̶ʌad̶a ad̶ida panʌa. \v 2 Jũma naʌ̃ ẽjũãnebema bororã carea, zarra b̶ea carea bid̶a Ãcõrẽa iwid̶id̶ida panʌa dadjirãra necai b̶ead̶i carea, aduá b̶ead̶i carea, Ãcõrẽ waya b̶ead̶i carea, idjab̶a ne jũmane jipa b̶ead̶i carea. \v 3 Mãwã iwid̶i pananida bia b̶ʌa. Ãcõrẽ dadji Ẽdrʌ Edabariba maʌ̃gʌra bia unu b̶ʌa. \v 4 Idjia quĩrĩã b̶ʌa jũmarãba wãrã bed̶eada cawad̶aped̶a cadjiruad̶ebemada ẽdrʌd̶ida. \v 5 Ãcõrẽra ab̶abʌrʌ b̶ʌa. Idjab̶a ẽberãrã Ãcõrẽ ume bia b̶ʌbarida ab̶abʌrʌ b̶ʌa. Maʌ̃ ẽberãra Jesucritoa. \v 6 Ara idjida idu beabisia jũma ẽberãrãda ẽdrʌ b̶ʌi carea. Ãcõrẽba b̶ʌd̶a ewarid̶e Jesucritoba maʌ̃ra cawabisia. \v 7 Maʌ̃ carea mʌ̃ra idji bed̶ea jarabarida b̶ʌsia. Mʌ̃ra idjia diabued̶ada b̶ʌsia wãrã bed̶ea idji ĩjãnida panʌnebemada judiorãẽ́a jaradiad̶e wãmãrẽã. Mʌ̃a wãrã bed̶eada jara b̶ʌa.\f + \fr 2:7 \fq Mʌ̃a wãrã bed̶eada jara b̶ʌa.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃ra Critod̶e bẽrã wãrã bed̶eada jara b̶ʌa.”\f* Sewada oẽ́ b̶ʌa. \p \v 8 Djabarã ãbaa dji jʌrebʌdaza mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa umaquĩrãrãba crĩcha biad̶eba Ãcõrẽa iwid̶id̶ida. Maʌ̃ne quĩrũ b̶ead̶iẽ́ panʌa, caicaya b̶ead̶iẽ́ panʌa.\f + \fr 2:8 \fq Ãcõrẽa iwid̶id̶ida.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Jʌwa ʌ̃taa wad̶ida.” Maʌ̃ ewarid̶e ẽberãrãba jʌwa ʌ̃taa wabadjid̶aa Ãcõrẽa iwid̶ibʌdad̶e. Maʌ̃ bẽrã ed̶aud̶e Ãcõrẽa iwid̶id̶iad̶a ad̶i cãyãbara jarabadjid̶aa: “Jʌwa ʌ̃taa wad̶ia.”\f* \v 9 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa wẽrãrãra quĩrãipa, arid̶e djiod̶ida. Ãdji bud̶ara jũmawãyã biya erud̶iẽ́ panʌa. Oroda wa neta nẽbʌa b̶eada jũmawãyã pẽũniẽ́ panʌa.\f + \fr 2:9 \fq Neta nẽbʌa b̶ea.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “perla.”\f* Djio nẽbʌa b̶ʌ sid̶a jʌ̃niẽ́ panʌa. \v 10 Ãtebʌrʌ Ãcõrẽ waya b̶ea bẽrã wẽrãrãba bia o panʌneba bio djio panʌ quĩrãca b̶ead̶ida panʌa. \v 11 Djabarã ãbaa dji jʌre panʌne wẽrãrãba chupea ũrĩnida panʌa idjab̶a dji bororãda waya b̶ead̶ida panʌa. \v 12 Ãbaa dji jʌrebʌdad̶e mʌ̃a iduaribicaa wẽrãba jaradia b̶aida wa umaquĩrãda idji jʌwaed̶a erob̶aida. Ãtebʌrʌ wẽrãba chupea ũrĩ b̶aida b̶ʌa. \v 13 Mãwã b̶aida b̶ʌa Ãcõrẽba Adaʌ̃da naãrã od̶a bẽrã. Mãwãnacarea Evada osia. \v 14 Maʌ̃ awara diauruba Adaʌ̃ra cũrũgaẽ́ basía, ãtebʌrʌ wẽrãda cũrũgasia. Cũrũgasid̶e wẽrãba cadjiruada osia. \v 15 Baribʌrʌ warra to panʌneba wẽrãrãra ẽdrʌd̶ia Critoda ĩjã pananibʌrʌ, wãrã quĩrĩãda eropananibʌrʌ, idjab̶a Ãcõrẽ itea bia pananibʌrʌ. Jũma maʌ̃gʌra quĩrãipa ẽpẽnida panʌa.\f + \fr 2:15 \ft Maʌ̃ versículoba jara b̶ʌra ebud̶a b̶ʌẽ́a. Ãcõrẽ Bed̶ea bio cawa b̶eamaarã Pauloba cawabi b̶asia wẽrãrãda dji bororãẽ́mĩna bia b̶eada. Idjia jaraẽ́ basía warrarãda tod̶ida panʌda ẽdrʌd̶i carea.\f* \c 3 \s1 Djabarã wagabari sãwã b̶aida b̶ʌ \p \v 1 Naʌ̃ bed̶eara wãrã araa: ab̶aʌda djabarã wagabarida b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, biada o quĩrĩã b̶ʌa.\f + \fr 3:1 \fq Djabarã wagabari.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “dji acʌbari.” Cãpũrĩã bed̶ead̶e biara “pastor” jarabadaa.\f* \v 2 Maʌ̃ bẽrã djabarã wagabarira biẽ́ jarad̶i neẽ́ b̶aida b̶ʌa, quima ab̶a erob̶aida b̶ʌa, jũmawãyã b̶aiẽ́ b̶ʌa, crĩcha biad̶eba b̶aida b̶ʌa, quĩrãipa b̶aida b̶ʌa, idji ded̶e jũẽbʌdara bia edaida b̶ʌa, idjab̶a jaradia cawa b̶aida b̶ʌa. \v 3 Idjira beu nĩbaiẽ́ b̶ʌa. Quĩrũbi jʌrʌya b̶aiẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ aduá b̶aida b̶ʌa. Jũmarã ume necai b̶aida b̶ʌa. Paratada awua b̶aiẽ́ b̶ʌa. \v 4 Idji ded̶ebemarãra bio waga cawa b̶aida b̶ʌa, idji warrarãra cʌwʌrʌ ĩjã erob̶aida b̶ʌa, idjab̶a ãdjirãba idjira wayad̶ida panʌa. \v 5 Ara idji ded̶ebemarãda waga adua b̶ʌbʌrʌ, ¿sãwã Ãcõrẽ ẽberãrãda bia wagai? \v 6-7 Crito ĩjãẽ́ b̶ea bid̶a idjid̶ebemada bia crĩchad̶ida panʌa. Mãwã ẽberãrãba idjid̶ebemada biẽ́ bed̶ead̶aẽ́a idjab̶a diauruba idjira ẽberãrã quĩrãpita biẽ́ b̶ʌẽ́a. Ãcõrẽ bed̶ea ĩjãna djiwid̶i b̶ʌra djabarã wagabarida b̶aiẽ́ b̶ʌa dji dromada crĩcharãmãrẽã. Mãwã crĩchasira Ãcõrẽba idjira cawa oya diauru cawa od̶a quĩrãca. \s1 Djabarã carebabari sãwã b̶aida b̶ʌ \p \v 8 Ara maʌ̃ quĩrãca djabarã carebabada sid̶a jipa nĩbad̶ida panʌa ẽberãrãba wayad̶amãrẽã.\f + \fr 3:8 \fq Djabarã carebada.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “nezoca.” Cãpũrĩã bed̶ead̶e biara “diacono” jarabadaa.\f* Ãdjirãba sewada o b̶ead̶iẽ́ panʌa, beu nĩbad̶iẽ́ panʌa, idjab̶a paratada awua b̶ead̶iẽ́ panʌa. \v 9 Dadjia ĩjã panʌ bed̶ea Ãcõrẽba cawabid̶ara crĩcha biad̶eba bio wagad̶ida panʌa. \v 10 Djabarã carebabada b̶ʌd̶i naẽna bio quĩrãcuita acʌd̶ida panʌa. Maʌ̃be biẽ́ jarad̶i neẽ́ b̶eabʌrʌ, djabarã carebabadada b̶ead̶ida panʌa. \v 11 Ab̶ari quĩrãca ãdji quima sid̶a jipa nĩbad̶ida panʌa ẽberãrãba wayad̶amãrẽã.\f + \fr 3:11 \fq Ãdji quima.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “wẽrãrã.” Ʌ̃cʌrʌmaarã djabarã carebabada quimarãda jara b̶ʌa idjab̶a ʌ̃cʌrʌmaarã djabarã carebabada dji wẽrãrãda jara b̶ʌa.\f* Nẽbʌra o b̶ead̶iẽ́ panʌa. Jũmawãyã b̶ead̶iẽ́ panʌa ãtebʌrʌ ne jũmane jipa b̶ead̶ida panʌa. \v 12 Djabarã carebabariba wẽrãda ab̶a erob̶aida b̶ʌa. Idji warrarãra, idji ded̶ebemarã sid̶a bio waga cawa b̶aida b̶ʌa. \v 13 Djabarã carebabadaba od̶ida panʌra jipa od̶ibʌrʌ, jũmarãba ãdjirãnebemada bia bed̶ead̶ia. Mãwã ne wayaa neẽ́ ãdjirãba Jesucrito ĩjã panʌnebemada poya bed̶ead̶ia. \s1 Wãrã bed̶ea Ãcõrẽba cawabid̶a \p \v 14-15 Mʌ̃ra isabe bʌ acʌd̶e wã quĩrĩã b̶ʌa. Mãwãmĩna mʌ̃ra dãrãisicada. Maʌ̃ bẽrã naʌ̃ cartara bʌ itea b̶ʌbʌrʌa Ãcõrẽ ẽberãrãra sãwã ãbaa b̶ead̶ida panʌda cawamãrẽã. Dadjirãra Ãcõrẽ zocai b̶ʌ ẽberãrãa. Idji wãrã bed̶eara quĩrãcuita jaradiabadaa ni ab̶aʌba quĩrã awara jaradiarãnamãrẽã.\f + \fr 3:14-15 \fq Wãrã bed̶eara quĩrãcuita jaradiabadaa.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Dadjirãra wãrã bed̶ea de jĩrũa, de edrebemaa.”\f* \p \v 16 Wãrãda Ãcõrẽba naʌ̃ bed̶ea cawabid̶ara bio bia b̶ʌa: \q1 Critora naʌ̃ djarad̶e zesia. \q1 Ãcõrẽ Jaureba cawabisia idjira jipa b̶ʌda. \q1 Bajãnebema nezocarãba idjira unusid̶aa. \q1 Djabarãba idjid̶ebemada judiorãẽ́ma jaradiasid̶aa. \q1 Zocãrãba naʌ̃ ẽjũãne idjira ĩjãsid̶aa. \q1 Ãcõrẽba idjira bajã bia quirud̶e wayacusa edasia. \c 4 \s1 Ãĩ jaradiabadarã \p \v 1 Ãcõrẽ Jaureba ebud̶a jara b̶ʌa naʌ̃ jĩrũarebema ewarid̶e ʌ̃cʌrʌba Crito ĩjã pananara igarad̶aped̶a jai cũrũgaya b̶eada, ãdjia jaradiabi panʌ sid̶a ẽpẽnida. \v 2 Maʌ̃ jairãba jaradiabi panʌra ẽberãrã dji biaca b̶ea sewaid̶a b̶eaba jaradiabadaa. Cadjirua obadad̶eba maʌ̃ ẽberãrã crĩchara jũma ãrĩ b̶eaa. \v 3 Ãdjirãba idu quima edabid̶acaa. Ne jũma cod̶i sid̶a idu cobid̶acaa. Baribʌrʌ Ãcõrẽba jũma diasia idji ĩjã b̶eaba, wãrã bed̶ea cawa b̶eaba idjía bia b̶ʌad̶a ad̶aped̶a cod̶amãrẽã. \v 4 Ne jũma Ãcõrẽba ocuad̶ara bia b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a asid̶ara ni ab̶aʌ cod̶id̶ebemara igarad̶iẽ́ panʌa. \v 5 Maʌ̃ cod̶ira Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ʌa Ãcõrẽ bed̶eaba mãwã jara b̶ʌ bẽrã idjab̶a idjía bia b̶ʌad̶a abada bẽrã. \s1 Jesucrito nezoca bia \p \v 6 Bʌa jũma maʌ̃gʌda djabarãa jaradia b̶aibʌrʌ, Jesucrito nezoca biada b̶aya. Ãcõrẽ wãrã bed̶ea dadjia ĩjã panʌ ẽpẽ b̶ʌd̶eba bʌ jaurera ʌb̶ʌa wari b̶aya bia ne co b̶ʌ quĩrãca. \p \v 7 Drõã naẽnabema nẽbʌrʌbada biẽ́ b̶eara igaradua. Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca nĩbai carea cawa wãdua. \v 8 Wãrãda naʌ̃ cacuara zarea o pananibʌrʌ, ara dadji cacuada carebad̶ia. Baribʌrʌ Ãcõrẽ ume nĩbad̶i carea cawa wãnibʌrʌ, maʌ̃ba dadjira ne jũmane carebaya. Id̶ibema ewarid̶e, tẽãbema ewarid̶e bid̶a carebaya. \v 9 Maʌ̃ bed̶eara wãrã araa. Jũmarãba maʌ̃ra ĩjãnida panʌa. \v 10 Maʌ̃ carea dadjira traja panʌa idjab̶a bia mĩga panʌa. Ãcõrẽ zocai b̶ʌba ẽdrʌ edamãrẽã jʌ̃ã panʌa. Idjia jũmarãda ẽdrʌ edabaria. Biara jaraibʌrʌ, idji ĩjãbʌdadrʌ ẽdrʌ edabaria. \p \v 11 Jũma maʌ̃gʌra jaradiadua idjab̶a ĩjã od̶amãrẽã jaradua. \v 12 Bʌra cũdramĩna ni ab̶aʌa idu igarabirãdua. Ãtebʌrʌ bʌa bed̶eabʌrʌd̶eba, ne o b̶ʌd̶eba, wãrã quĩrĩãneba, quĩrãipa b̶ʌd̶eba, idjab̶a Crito ĩjã b̶ʌd̶eba djabarãa unubidua sãwã b̶ead̶ida panʌda. \v 13 Jũmarã quĩrãpita Ãcõrẽ Bed̶eara jĩgua ledua, jaradia b̶adua, idjab̶a djabarãra careba b̶adua biara ĩjãnamãrẽã ab̶a mʌ̃ jũẽbʌrʌd̶aa. \v 14 Ãcõrẽba bʌa omãrẽã diad̶ara quĩrãdoarãdua. Djabarã wagabadaba ãdji jʌwa bʌ ʌ̃rʌ̃ b̶ʌsid̶ad̶e Ãcõrẽneba jarasid̶aa idjia maʌ̃ra diabʌrʌda. \v 15 Jũma maʌ̃gʌra quĩrãipa o b̶adua jũmarãba cawad̶amãrẽã bʌa ewariza biara o wãda. \v 16 Ara bʌdjid̶ebemada, bʌa jaradia b̶ʌ sid̶a quĩrãcuita b̶adua. Jũma maʌ̃gʌra jipa o nĩbadua. Mãwã o b̶aibʌrʌ bʌra ẽdrʌya. Bʌa jaradia b̶ʌ ũrĩ b̶ea sid̶a ẽdrʌd̶ia. \c 5 \s1 Djabarã ume sãwã b̶aida b̶ʌ \p \v 1 Drõãrãra quẽãrãdua, ãtebʌrʌ bʌ zeza ume bed̶eabari quĩrãca ãdji ume biad̶eba bed̶eadua ĩjãnamãrẽã. Cũdrarãa bed̶eadua bʌ djabarã ume bed̶eabari quĩrãca. \v 2 Djorarãa bed̶eadua bʌ papa ume bed̶eabari quĩrãca. Awẽrãrãa crĩcha biad̶eba bed̶eadua bʌ djabawẽrã ume bed̶eabari quĩrãca. \p \v 3 Pẽdra wẽrãrã dji carebad̶i neẽ́ b̶eara carebadua. \v 4 Baribʌrʌ pẽdra wẽrãba warrarãda erob̶ʌbʌrʌ, wiuzaquerãda erob̶ʌbʌrʌ, maʌ̃gʌrãba carebad̶ida panʌa. Ãdjirãba bio cawad̶ida panʌa sãwã ãdji ẽberãrãra carebad̶ida panʌda. Ãdji djibarirãa ne diad̶ida panʌa djibarirãba ãdjirãa dia panana quĩrãca. Maʌ̃gʌra Ãcõrẽ quĩrãpita jipa b̶ʌa. \v 5 Pẽdra wẽrã wãrãda idub̶a b̶ʌba bio cawa b̶ʌa jũma idjia erob̶aida b̶ʌra Ãcõrẽbʌrʌ diaida. Ãsa, diamasi bid̶a Ãcõrẽa iwid̶ibaria carebamãrẽã. \v 6 Baribʌrʌ pẽdra wẽrãba ab̶abe b̶ʌsrid̶ada jʌrʌ b̶aibʌrʌ, zocai b̶ʌmĩna beud̶aca b̶ʌa. Maʌ̃ pẽdra wẽrãra djabarãba carebad̶iẽ́ panʌa. \v 7 Jũma maʌ̃gʌra djabarãa obidua pẽdra wẽrãrã carea biẽ́ jarad̶iẽ́ neẽ́ b̶ead̶amãrẽã. \v 8 Ab̶aʌba ara idji ẽberãrãda, idji ded̶ebemarã sid̶a carebaca baibʌrʌ, Ãcõrẽ bed̶eara igara b̶ʌa. Idjia Crito ĩjãẽ́ b̶ea cãyãbara biẽ́ara o b̶ʌa. \p \v 9 Djabarãba baridua pẽdra wẽrã trʌ̃da cartad̶e b̶ʌd̶iẽ́ panʌa carebad̶i carea. Ãtebʌrʌ nãwã b̶eadrʌ b̶ʌd̶ida panʌa: sesenta poa aud̶u b̶eada, umaquĩrã ab̶abe erob̶ead̶ada. \v 10 Ãdjia bia oped̶ad̶a carea trʌ̃ b̶ʌga b̶ead̶ida panʌa. Ãdji warrarãda bia daupẽbadjid̶abʌrʌ, ãdji ded̶e zeped̶ad̶ara bia edabadjid̶abʌrʌ, djabarã jĩrũra sʌgʌbadjid̶abʌrʌ, bia mĩga b̶eara carebabadjid̶abʌrʌ, idjab̶a ne jũma biada obadjid̶abʌrʌ, maʌ̃ pẽdra wẽrã trʌ̃ra cartad̶e b̶ʌd̶ida panʌa.\f + \fr 5:10 \fq Jĩrũra sʌgʌbadjid̶abʌrʌ.\ft Maʌ̃ba jara b̶ʌa nezoca quĩrãca djabarãra carebabadjid̶ada.\f* \p \v 11 Baribʌrʌ pẽdra wẽrã wad̶i warrada b̶ea trʌ̃ra cartad̶e b̶ʌrãnadua. Ãdji cacuaba o quĩrĩã b̶ʌd̶eba wayacusa quima eda quĩrĩãbadaa. Mãwã ãdjia Crito traju od̶i carea waa quima edad̶aẽ́ana aped̶ad̶ara igarabadaa. \v 12 Ãdjia naãrã bed̶ea b̶ʌped̶ad̶a quĩrãca b̶ead̶aca bẽrã bed̶ead̶e panebaria. \v 13 Maʌ̃ awara ãdjirãra deza nĩbabadaa idjab̶a coa panebadaa. Coa b̶ea awara nẽbʌrada o panebadaa, djãrã nẽbʌrad̶e panebadaa, idjab̶a ne jaraiẽ́ b̶eada bed̶ea panebadaa. \v 14 Maʌ̃ carea mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa pẽdra wẽrã wad̶i warra b̶eara quima edad̶ida, warra tod̶ida, idjab̶a ãdji de sid̶a bia wagad̶ida. Mãwãra dadjirã dji quĩrũba poya biẽ́ bed̶eaẽ́a. \v 15 Mʌ̃a maʌ̃da jara b̶ʌa ʌ̃cʌrʌ pẽdra wẽrãrãra ãĩ wãnaped̶a diauruda ẽpẽ panʌ bẽrã. \p \v 16 Crito ĩjã b̶ʌ wẽrãba pẽdra wẽrã idji ẽberãrã tãẽna b̶eada carebaida b̶ʌa.\f + \fr 5:16 \fq Crito ĩjã b̶ʌ wẽrãba.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Crito ĩjã b̶ʌ wẽrãba wa umaquĩrãba.”\f* Maʌ̃ pẽdra wẽrãra djabarãba carebad̶iẽ́ panʌa. Ãtebʌrʌ pẽdra wẽrã ẽberãrã neẽ́ b̶ʌdrʌ carebad̶ida panʌa. \s1 Djabarã wagabadarã ume sãwã od̶ida panʌ \p \v 17 Djabarã wagabadarãba bia o panʌ carea djabarãba crĩcha biad̶eba ãdjirãda carebad̶ida panʌa ara jãwã b̶earãnamãrẽã. Biara Ãcõrẽ bed̶ea jaradiabadara, dadji sãwã nĩbaid̶ebema jaradiabada sid̶a carebad̶ida panʌa. \v 18 Ãcõrẽ Bed̶eaba nãwã jara b̶ʌa: “Bʌa pacaa ne cʌradʌgabi b̶ʌd̶e idji itera jʌ̃rãdua.”\f + \fr 5:18 \ft Deuteronomio 25:4.\f* Idjab̶a nãwã jara b̶ʌa: “Ne o b̶ʌba paratada edaida b̶ʌa idjia o b̶ʌbari.”\f + \fr 5:18 \ft Luca 10:7.\f* \p \v 19 Ab̶aʌba djabarã wagabarida biẽ́ jaraibʌrʌ, baribʌrʌ ẽberã uméba wa ũbeaba ab̶arida jarad̶aẽ́bʌrʌ, maʌ̃ bed̶eara ĩjãrãdua. \v 20 Baribʌrʌ djabarã wagabariba cadjiruada o b̶aibʌrʌ, jũmarã quĩrãpita quẽãdua waabemarãba wayad̶amãrẽã. \v 21 Ãcõrẽ quĩrãpita, Crito quĩrãpita, bajãnebema nezocarã quĩrãpita bid̶a mʌ̃a bʌ́a jaraya: jũma mʌ̃a jarad̶ara ĩjã odua. Ni ab̶aʌare b̶arãdua, ãtebʌrʌ jũmarã ume quĩrãipa o b̶adua. \v 22 Quĩrãcuita crĩchaẽ́ne bʌ jʌwara ni ab̶aʌ ʌ̃rʌ̃ b̶ʌrãdua djabarã wagabarida b̶amãrẽã. Bʌa mãwã oibʌrʌ, idjia cadjiruada osira bʌ sid̶a maʌ̃ cadjirua carea bed̶ead̶e b̶aya. Jũma cadjiruad̶ebemada ãĩ b̶adua. \p \v 23 Bʌra baridua cacua biẽ́ b̶abari bẽrã ab̶abe baidoda dorãdua. Ãtebʌrʌ uva b̶a sid̶a bʌ b̶i carea maãrĩ dodua. \p \v 24 Ãcõrẽba cawa oi naẽna ʌ̃cʌrʌba cadjirua o panʌra dadjia ebud̶a unubadaa baribʌrʌ dewararãba cadjirua o panʌra tẽãbe cawad̶ia. \v 25 Ara maʌ̃ quĩrãca ʌ̃cʌrʌba bia o panʌra dadjia ebud̶a unubadaa, idjab̶a ʌ̃cʌrʌba bia o panʌra ebud̶a ununacamĩna mẽrã b̶eẽ́a. \c 6 \s1 Nezocarã sãwã b̶ead̶ida panʌ \p \v 1 Crito ĩjã panʌ nezocarãba ãdji borora waya b̶ead̶ida panʌa. Mãwãra dewararãba Ãcõrẽda, dadjia jaradia panʌ sid̶a biẽ́ jarad̶aẽ́a. \v 2 Ãdjirã boroba Critoda ĩjã b̶ʌbʌrʌ, crĩchad̶iẽ́ panʌa djaba bẽrã wayad̶aẽ́da. Ãtebʌrʌ idji itea biara trajad̶ida panʌa. Ãdji trajud̶eba Crito ĩjã b̶ʌba parata edabari bẽrã quĩrĩãneba idji itea trajad̶ida panʌa. Maʌ̃gʌra jaradia b̶adua. Idjab̶a mãwã od̶amãrẽã ãdjirãa jaradua. \s1 Parata awua b̶ea \p \v 3-4 Ab̶aʌba quĩrã awara jaradia b̶aibʌrʌ, dadjirã Boro Jesucritoba jipa jaradiad̶ada ãĩ b̶ʌad̶a aibʌrʌ, idjab̶a dadji jipa nĩbad̶id̶ebema sid̶a quĩrã awara jaradia b̶aibʌrʌ, jũma cawa b̶ʌda crĩcha b̶ʌmĩna wãrãda adua b̶ʌa. Sobiẽ́ b̶ʌd̶eba ijara bed̶ea b̶ebaria. Baridua bed̶ea carea caicaya b̶ebaria. Maʌ̃gʌd̶eba zebaria djãrãba erob̶ʌ carea biẽ́ b̶aida, djãrã ume quĩrũbi jʌrʌ b̶aida, djãrã ẽcarraare biẽ́ bed̶ea b̶aida, idjab̶a djãrã ume biẽ́ crĩcha b̶aida. \v 5 Maʌ̃ ẽberã crĩcha ãrĩ b̶eara, wãrã bed̶ea adua b̶ea sid̶a baridua ijara bed̶eabadaa. Ãdjirãba crĩchabadaa Ãcõrẽ ĩjã b̶ʌd̶eba parata edad̶ida.\f + \fr 6:5 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e naʌ̃ sid̶a b̶ʌ́ b̶ʌa: “Maʌ̃gʌrã ume ãbaa b̶arãdua.”\f* \v 6 Wãrãda Ãcõrẽ ĩjã b̶ʌd̶eba nebia waib̶ʌada eropanʌa. Baribʌrʌ ara dadjia naʌ̃ ẽjũãne eropanʌba necai b̶ead̶ida panʌa. \v 7 Tosid̶ad̶e dadjirãba naʌ̃ ẽjũãnaa ni cãrẽ sid̶a enenaẽ́ basía. Beubʌdad̶e ni cãrẽ sid̶a eded̶aẽ́a. \v 8 Maʌ̃ bẽrã cod̶ida eropanʌbʌrʌ, cacuad̶e jʌ̃nida eropanʌbʌrʌ, ara maʌ̃ba necai b̶ead̶ida panʌa. \v 9 Baribʌrʌ parata bara b̶a quĩrĩã b̶eaba ne jũma awua panʌneba cadjiruad̶e b̶aebadaa. Maʌ̃ne ne siriẽ́ b̶ea awua panʌneba, dadji ãrĩda b̶ea awua panʌneba bid̶a cadjiruad̶e panebadaa animarã jʌ̃caraba jidad̶a quĩrãca. Maʌ̃ne ãdjirãra bio ãrĩnaped̶a bio biẽ́ b̶eabaria. \v 10 Ne jũma cadjiruara parata awua b̶ʌd̶eba zebaria. Ara maʌ̃ awua panʌneba ʌ̃cʌrʌba Crito ĩjã pananara igarasid̶aa. Mãwã ãdjira bio biẽ́ara panesid̶aa. \s1 Pauloba Timoteoa obid̶a \p \v 11 Baribʌrʌ bʌa Critora ĩjã b̶ʌ bẽrã jũma maʌ̃gʌd̶ebemada ãĩ nĩbadua.\f + \fr 6:11 \fq Critora ĩjã b̶ʌ.\ft Griego bed̶ead̶e “Ãcõrẽ ẽberã” b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* Jipa nĩbadua. Ãcõrẽra ẽpẽdua. Sod̶eba wãrãda Critora ĩjã b̶adua. Jũmarãda quĩrĩã b̶adua. Jũma droadua. Jũmarã ume aduá b̶adua. \v 12 Ne jũmane Critora ĩjã b̶adua bia djõ b̶ʌ quĩrãca. Mãwã bʌra ewariza Ãcõrẽ ume zocai b̶aya. Bʌa Crito ĩjã b̶ʌda zocãrã duanʌ quĩrãpita jarasid̶e Ãcõrẽba bʌra trʌ̃sia maʌ̃ zocai b̶aira erob̶amãrẽã. \v 13-14 Jũma zocai b̶eara Ãcõrẽneba zocai panʌa. Ara maʌ̃ Ãcõrẽ quĩrãpita mʌ̃a bed̶eada jaraya bʌa ĩjã o b̶amãrẽã. Jesucrito quĩrãpita bid̶a ab̶ari bed̶eada jaraya idjia wãrã bed̶eada Poncio Pilato quĩrãpita jarad̶a quĩrãca. Mʌ̃a naʌ̃gʌda jaraya: mʌ̃a jaradia b̶ʌra quĩrãipa ĩjã o b̶adua biẽ́ jarad̶i neẽ́ ab̶a dadjirã Boro Jesucrito zebʌrʌd̶aa. \v 15 Ãcõrẽba b̶ʌd̶a ewarid̶e idjira unubiya. \q1 Ãcõrẽ biya quiruda jũmarã Boroa. \q1 Idjira jũma bororã cãyãbara dji dromaara b̶ʌa idjab̶a jũma dji droma b̶ea Boroa. \q1 \v 16 Ab̶abe idjida beucaa. Idji b̶ʌma dorrodorroa nũmʌ bẽrã ni ab̶aʌda caita poya wãnaẽ́a. \q1 Idjira ni ab̶aʌba ununaẽ́ panʌa idjab̶a poya ununacaa. \q1 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa ewariza jũmarãba idjía bia bed̶ea pananida idjab̶a jũmarãda poya erob̶aida. \q1 Bia b̶ʌa mãwã b̶aida. \s1 Parata bara b̶eaba sãwã od̶ida panʌ \p \v 17 Naʌ̃ ẽjũãne parata bara b̶earãa jaradua dji dromarãda crĩcharãnamãrẽã. Ãdjia ne eropanʌra dãrã droaca bẽrã jaradua maʌ̃neba bia b̶ead̶ida crĩcharãnamãrẽã. Biara Ãcõrẽdrʌ crĩchad̶ida panʌda.\f + \fr 6:17 \fq Ãcõrẽ.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “Ãcõrẽ zocai b̶ʌ.”\f* Idjiabʌrʌ dadjirãa ne jũmada ad̶uba dia b̶ʌa necai b̶ead̶amãrẽã. \v 18 Dji ne bara b̶eaa jaradua jũmarã ume bia od̶amãrẽã. Idjab̶a jaradua ãdjia eropanʌnebemada sobiad̶eba dewararãa diad̶i carea b̶ead̶ida panʌda. \v 19 Mãwã bia o panʌneba ne waga wãbʌrʌ quĩrãca o panʌa nocoarebema ewarid̶e bia b̶ead̶i carea. Maʌ̃ne ãdjia wãrã zocai b̶aira erob̶ead̶ia. \s1 Pauloba naʌ̃ cartad̶e jĩrũare b̶ʌd̶a \p \v 20 Timoteo, jũma Ãcõrẽba jarad̶ara bio wagadua. Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ b̶ea nẽbʌrʌbadara igaradua. Idjab̶a jũma crĩcha Ãcõrẽ bed̶ea ume quĩrã awara b̶eara igaradua. Ʌ̃cʌrʌba maʌ̃ crĩcha b̶eara necawaad̶a abadaa. Baribʌrʌ necawaẽ́a. \v 21 Ʌ̃cʌrʌba maʌ̃ necawaara eropanʌana abadaa. Maʌ̃ carea ãdjia Crito ĩjã pananara igarasid̶aa. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba idji biad̶eba bʌra careba b̶aida.\f + \fr 6:21 \fq Bʌra.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “bãrãra.”\f*