\id 1TH \h 1 TESALONICA \toc1 1 Tesalonica Nabema Carta Pauloba B̸ʌd̶a Djabarã Tesalonica Purud̶ebema Itea \toc2 1 Tesalonica \toc3 1 Tesalonica \mt1 1 TESALONICA \mt2 NABEMA CARTA PAULOBA B̸ɅD̸A DJABARÃ TESALONICA PURUD̸EBEMA ITEA \ip Paulo naãrã Tesalonica purud̶aa wãnanebemada b̶ʌ́ b̶ʌa Hecho 17:1-10d̶e. Tesalonicad̶eba Beread̶aa wãsia. Mamaʌba Atena purud̶aa wãsia. Mama b̶ʌd̶e Timoteora jẽda Tesalonicad̶aa diabuesia. Maʌ̃ne Paulora Corintod̶aa wãsia. Tesalonicad̶eba Timoteora Silvano ume Paulomaa wãsid̶aa. Djabarã Tesalonicad̶ebemada nẽbʌrʌped̶ad̶a bẽrã Pauloba nabema carta djabarã Tesalonicad̶ebema itea b̶ʌsia. Poa 51ne Corintod̶eba diabuesia. \ip Maʌ̃ nabema cartad̶e Pauloba djabarã carea Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a asia (1:1-10). Maʌ̃are quĩrãnebabisia ãdjirã tãẽna bia nĩbad̶ad̶ebemada (2:1-16). Maʌ̃are b̶ʌsia ãdjirãda crĩcha b̶ʌ bẽrã acʌd̶e wã quĩrĩã b̶ʌda (2:17d̶eba ab̶a 3:5d̶aa). Maʌ̃are b̶ʌsia Timoteoba ãdjirã bia jarad̶ad̶ebemada (3:6-13). Maʌ̃are b̶ʌsia sãwã djabarãra nĩbad̶ida panʌda (4:1-12). Maʌ̃are b̶ʌsia Crito zeid̶ebemada (4:13d̶eba ab̶a 5:11d̶aa). Pauloba djabarã itea jĩrũare b̶ʌd̶ada 5:12-28d̶e b̶ʌa. \c 1 \s1 Naʌ̃ cartad̶e Pauloba naãrã b̶ʌd̶a \p \v 1 Mʌ̃ra Pauloa. Naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa djabarã Tesalonica purud̶ebemarã itea. Bãrãra dadjirã Zeza Ãcõrẽnea, dadjirã Boro Jesucritod̶ea. Djaba Silvanoda, Timoteo sid̶a mʌ̃ ume panʌa. Daiba quĩrĩã panʌa dadjirã Zeza Ãcõrẽba, dadjirã Boro Jesucrito bid̶a ãdji biad̶eba bãrãra careba pananida, necai b̶ai sid̶a bãrãa dia pananida. \s1 Djabarãba bia oped̶ad̶a \p \v 2 Daiba ewariza Ãcõrẽa iwid̶ibʌdad̶e bãrã carea bia b̶ʌad̶a abadaa. \v 3 Daiba dadjirã Zeza Ãcõrẽ quĩrãpita ewariza quĩrãneba panʌa bãrãba Ãcõrẽ ĩjã panʌneba biada o panʌda, quĩrĩãneba dji careba panʌda, idjab̶a bia mĩga panʌmĩna dadjirã Boro Jesucritoba nebia diamãrẽã jʌ̃ã panʌra quenatʌd̶aẽ́ panʌda. \p \v 4 Djabarã, Ãcõrẽba bãrãra bio quĩrĩã b̶ʌa. Daiba cawa panʌa idjia bãrãra edasida. \v 5 Daiba bed̶ea bia Critod̶ebema bãrãa jaradiasid̶ad̶e ara jãwã bed̶ead̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ maʌ̃ bed̶eara wãrã arada cawa panʌ bẽrã Ãcõrẽ Jaure ʌb̶ʌad̶eba bed̶easid̶aa. Bãrãba cawa panʌa daira sãwã bãrã tãẽna nĩbasid̶ada bia pananamãrẽã. \v 6 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãba ẽpẽsid̶aa. Dadjirã Boro nĩbad̶a quĩrãca ẽpẽsid̶aa. Bãrãra bio bia mĩga panʌmĩna Ãcõrẽ Jaureba b̶ʌsrid̶a dia b̶ʌd̶eba bed̶ea Critod̶ebemara ĩjãsid̶aa.\f + \fr 1:6 \ft Hecho 17:1-10.\f* \v 7 Mãwã jũma Crito ĩjã b̶ea Macedonia druad̶ebemaba, Acaya druad̶ebema bid̶a bãrãneba unusid̶aa sãwã nĩbad̶ida panʌda. \v 8 Ãdjirã awa bãrãneba dadjirã Boro bed̶eara ũrĩnaẽ́ basía, ãtebʌrʌ druazabemaba cawasid̶aa bãrãba Ãcõrẽra ĩjã panʌda. Maʌ̃ bẽrã ¿daiba bãrãnebemada cãrẽda jarad̶i? \v 9 Ãdjirãbʌrʌ jara panʌa sãwã bãrãba daira bia edasid̶ada, idjab̶a jʌwaba od̶a ãcõrẽ b̶eara igarasid̶ada Ãcõrẽ wãrãda zocai b̶ʌ ĩjãni carea. \v 10 Ãdjirãba jara panʌa sãwã bãrãba Ãcõrẽ Warra Jesu bajãneba zeida jʌ̃ã panʌda. Ara maʌ̃ Jesuda Ãcõrẽba ʌ̃rẽbabisia. Idjia dadjirãra Ãcõrẽba cawa od̶e zeid̶ebemada ẽdrʌ edasia. \c 2 \s1 Pauloba Tesalonica purud̶e od̶a \p \v 1 Djabarã, bãrãba cawa panʌa dai bãrãma panasid̶ad̶e dadji quĩrĩãbe pananaẽ́ basida. \v 2 Cawa panʌa bãrãmaa wãni naẽna Pilipod̶ebemarãba daira biẽ́ jarasid̶ada idjab̶a biẽ́ osid̶ada.\f + \fr 2:2 \ft Hecho 16:11-40.\f* Maʌ̃ awara bãrãma jũẽsid̶ad̶e zocãrãba quĩrĩãnaẽ́ basía daiba jaradiad̶ida. Baribʌrʌ Ãcõrẽba carebasia idji bed̶ea biada bãrãa ne wayaa neẽ́ jaradiad̶amãrẽã. \v 3 Daiba crĩcha biaẽ́neba wa sewad̶eba bãrãa jaradiad̶aẽ́ basía. Idjab̶a bãrãra cũrũgad̶ida crĩchad̶aẽ́ basía. \v 4 Ãtebʌrʌ Ãcõrẽba bia ununa bẽrã daira b̶ʌsia idji bed̶ea bia Critod̶ebemada jaradiad̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã daiba jaradia panʌa. Daiba jʌrʌd̶aẽ́ panʌa ẽberãrãba bia ununamãrẽã ãtebʌrʌ quĩrĩã panʌa dadji so acʌ b̶ʌ Ãcõrẽba bia unumãrẽã. \v 5 Bãrãba cawa panʌa daiba bed̶ea bia quirud̶eba jaradiad̶aẽ́ panasid̶ada. Idjab̶a parata edad̶i carea sewad̶eba jaradiad̶aẽ́ basía. Maʌ̃ra Ãcõrẽba cawa b̶ʌa. \v 6-7 Daiba jʌrʌd̶aẽ́ panasid̶aa bãrãba, dewararã bid̶a daida bia jarad̶amãrẽã. Maʌ̃ awara daira Critoba diabued̶arã bẽrã iwid̶id̶ida panasid̶aa bãrãba ne diad̶amãrẽã. Baribʌrʌ iwid̶id̶aẽ́ basía. Ãtebʌrʌ quĩrĩãneba daiba bãrãra careba panasid̶aa dji papaba warra zaquerã wagabari quĩrãca. \v 8 Daiba bãrãra bio quĩrĩã panʌ bẽrã ab̶abe bed̶ea bia Ãcõrẽnebemada bãrãa jaradiad̶aẽ́ basía, ãtebʌrʌ ne jũmaneba carebad̶i carea panasid̶aa. \v 9 Djabarã, bãrãba cawa panʌa daiba bed̶ea bia Ãcõrẽnebemada bãrãa jaradia panasid̶ad̶e ãsa diamasi bid̶a ʌ̃nãũnaẽ́ dewara traju sid̶a obadjid̶ada parata edad̶i carea. Quĩrĩãnaẽ́ basía bãrãba daia õgo ne dia panʌneba bia mĩgad̶ida. \p \v 10 Bãrãba cawa panʌa, Ãcõrẽ bid̶a cawa b̶ʌa daira bãrã dji Crito ĩjã b̶ea tãẽna biya, jipa, biẽ́ jarad̶i neẽ́ nĩbasid̶ada. \v 11 Maʌ̃ awara cawa panʌa zezaba idji warrarã ume obari quĩrãca daiba bãdjiza sobiabisid̶ada idjab̶a jipa nĩbad̶amãrẽã jara panasid̶ada. \v 12 Daiba jarasid̶aa bãrãra Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca nĩbad̶amãrẽã. Idjia bãrãra trʌ̃sia pe erob̶ai carea idjab̶a idji biya quirud̶ebemada erob̶ead̶amãrẽã. \p \v 13 Daiba ewariza bãrã carea Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a abadaa. Bãrãba Ãcõrẽ bed̶eada daid̶eba ũrĩsid̶ad̶e ẽberã crĩcha quĩrãca ĩjãnaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ maʌ̃ bed̶eara wãrãda Ãcõrẽ bed̶eada cawaped̶ad̶a bẽrã ĩjãsid̶aa. Ara maʌ̃ bed̶eaba bãrã dji Crito ĩjã b̶ea crĩchara biara o wãa. \v 14 Djabarã, bãrãba ĩjã panʌ carea ara bãdji druad̶ebemarãba biẽ́ o panasid̶aa Ãcõrẽ ẽberãrã judiorã druad̶e mãwãna quĩrãca. Mama Jesucrito ĩjã b̶ea judiorãra dji ĩjãẽ́ b̶eaba biẽ́ o panasid̶aa. \v 15 Dadjirã Boro Jesura, Ãcõrẽneba bed̶eabadarã sid̶a beasid̶aa. Maʌ̃ awara daira ãyã jʌretasid̶aa. Ãdjirãra Ãcõrẽba bia unucaa. Ãdjira jũmarã ume dji quĩrũa. \v 16 Ãcõrẽba ẽdrʌ edamãrẽã daiba judiorãẽ́a jaradia quĩrĩã panʌne ãdjirãba iduaribid̶acaa. Mãwã cadjiruara waib̶ʌada o panʌa. Maʌ̃ carea Ãcõrẽba idji quĩrũbid̶eba ãdjirãra cawa oya. \s1 Paulo Tesalonicad̶ebema djabarã acʌd̶e wã quĩrĩã b̶ad̶a \p \v 17-18 Djabarã, dãrãẽ́ b̶ʌa daira bãrã ume pananada ãyã wãped̶ad̶ada. Ara nawena daiba bãrãra ununaẽ́ panʌmĩna crĩchad̶eba bãrã ume panʌa. Daiba wãrãda bãrã acʌd̶e wã quĩrĩã panasid̶aa baribʌrʌ diauruba mĩã sẽ b̶asia wãrãnamãrẽã. Mʌ̃ra wãrãda b̶arima zocãrã bãrãmaa wãi carea b̶asia. \v 19 Bãrã carea b̶ʌsrid̶a panʌ bẽrã mãwã panʌa. Maʌ̃ awara cawa panʌa dadjirã Boro Jesucrito zebʌrʌd̶e daiba bãrãra jipa panʌda idjía unubid̶ida. Maʌ̃ne idji quĩrãpita bãrãda dai b̶ʌsrid̶aa baya.\f + \fr 2:19 \fq Bãrãda dai b̶ʌsrid̶aa baya.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bãrãda dai borob̶aria.” Pauloba jara b̶asia borob̶ari jʌ̃ b̶ʌ quĩrãca idjira djabarã carea b̶ʌsrid̶a b̶aida.\f* \v 20 Wãrãda bãrã carea b̶ʌsrid̶a panʌa. Bãrãra dai b̶ʌsrid̶aa. \c 3 \p \v 1-2 Daiba waa poya droad̶aẽ́ bẽrã crĩchasid̶aa dadub̶a Atena purud̶e panʌmisa djaba Timoteoda bãrãmaa wãida. Ara maʌ̃da idjira diabuesid̶aa Crito biara ĩjã panʌneba zarea b̶ead̶amãrẽã. Ãcõrẽ nezoca Timoteoba dai ume ab̶ari bed̶ea bia Critod̶ebemada jaradiabaria.\f + \fr 3:1-2 \fq Ãcõrẽ nezoca.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “Ãcõrẽ ume trajabari.”\f* \v 3 Maʌ̃ awara idjira diabuesid̶aa bãrã bia mĩga panʌne jũmawãyã crĩcharãnamãrẽã. Bãrãba cawa panʌa Crito ĩjã panʌ carea dadjirãra bia mĩgad̶ida panʌda. \v 4 Bãrã ume panasid̶ad̶e daiba jarabadjid̶aa ẽberãrãba dadjirãra bia mĩgabid̶ida. Bãrãba cawa panʌa maʌ̃gʌra wãrãda mãwãsida. \v 5 Maʌ̃ carea mʌ̃a waa poya droaẽ́ bẽrã Timoteora bãrãmaa diabuesia wad̶i Critora ĩjã panʌ cawaya. Mʌ̃a crĩchasia ãĩbẽrã diauruba bãrãa Critora igarabisida. Mãwãnabara daiba bãrãa Critod̶ebema jaradiaped̶ad̶ara ara jãwã b̶ecasia. \p \v 6 Baribʌrʌ Timoteora bãrãma b̶ad̶ada daima jũẽsia. Bãrãba Crito ĩjã panʌnebemada, bãrã quĩrĩãnebema sid̶a idjia mĩã biya jarad̶e zesia. Idjia jarasia bãrãba quĩrĩãneba wad̶ibid̶a daira quĩrãnebabadada idjab̶a unu quĩrĩã panʌda daiba bãrã unu quĩrĩã panʌ quĩrãca. \v 7 Maʌ̃ba djabarã, daiba cawasid̶aa bãrãba Jesura wad̶i ĩjã panʌda. Maʌ̃ bẽrã daira bia mĩga panʌmĩna sobiasid̶aa. \v 8 Id̶ibʌrʌ daira wãrãda so aduá panesid̶aa, cawa panʌ bẽrã bãrãba wad̶ibid̶a dadjirã Borora ĩjã panʌda. \v 9 Bãrã carea daira Ãcõrẽ quĩrãpita bio b̶ʌsrid̶a panʌa. Jãcua b̶ʌsrid̶a panʌ bẽrã Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a abʌdad̶e wad̶ibid̶a maʌ̃ra cʌrebae b̶ʌa. \v 10 Ãsa, diamasi bid̶a daiba Ãcõrẽa iwid̶ibadaa bãrã acʌd̶e wãni carea. Mãwã bãrãba Critod̶ebema wad̶i adua panʌra daiba poya jaradiad̶ia jũma daucha ĩjãnamãrẽã. \p \v 11 Daiba dadjirã Zeza Ãcõrẽa, dadjirã Boro Jesua iwid̶i panʌa bãrãmaa wayacusa wãbid̶amãrẽã. \v 12 Daiba quĩrĩã panʌa dadjirã Boroba bãrãra careba b̶aida jũmarã ume biara dji quĩrĩã b̶ead̶amãrẽã daiba bãrã bio quĩrĩã panʌ quĩrãca. \v 13 Idjab̶a iwid̶i panʌa Critoba bãrãra careba b̶aida sod̶eba bio ĩjãnamãrẽã. Mãwã dadjirã Boro Jesura jũma idjid̶erã ume zebʌrʌd̶e bãrãra dadjirã Zeza Ãcõrẽ quĩrãpita biya b̶ead̶ia biẽ́ jarad̶i neẽ́. \c 4 \s1 Sãwã nĩbad̶ida panʌ Ãcõrẽba bia unumãrẽã \p \v 1 Maʌ̃ awara djabarã, daiba bãrãa jaradiasid̶aa sãwã Ãcõrẽ quĩrãpita nĩbad̶ida panʌda idjia bia unumãrẽã. Dadjirã Boro Jesud̶eba daiba bãrãa bed̶ea djuburiad̶ia ara maʌ̃ quĩrãca nĩbad̶amãrẽã. Wãrãda bãrãba mãwã o panʌa, baribʌrʌ biara od̶adua. \p \v 2 Dadjirã Boro Jesud̶eba daiba jaradiaped̶ad̶ada bãrãba cawa panʌa. \v 3 Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌa bãrãra idji itea bia b̶ead̶ida. Maʌ̃ bẽrã aud̶uada orãnadua. \v 4 Bãrã cacuara jipa cawa erob̶ead̶adua Ãcõrẽ quĩrãpita, ẽberãrã quĩrãpita bid̶a bia b̶ead̶amãrẽã. \v 5 Naʌ̃ djaraba cadjirua o awua b̶ʌra orãnadua Ãcõrẽ adua b̶eaba obada quĩrãca.\f + \fr 4:5 \fq Bãrã cacua.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “bãrã zoco.” Ʌ̃cʌrʌmaarã maʌ̃ bed̶eaba jara b̶ʌa “bãrã quima.”\f* \v 6 Maʌ̃gʌd̶eba djabarãda biẽ́ orãnadua idjab̶a cũrũgarãnadua. Jũma maʌ̃gʌra dadjirã Boroba cawa oya daiba bãrãa jaraped̶ad̶a quĩrãca. \v 7 Ãcõrẽba dadjirãra edaẽ́ basía cadjiruad̶e b̶ead̶amãrẽã, ãtebʌrʌ edasia idji itea bia b̶ead̶amãrẽã. \v 8 Maʌ̃ igara b̶ʌba ẽberãba jarad̶ada igaraẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ Ãcõrẽba jara b̶ʌda igara b̶ʌa. Ara maʌ̃ Ãcõrẽba idji Jaureda bãrãa diasia cadjirua neẽ́ b̶ead̶amãrẽã. \p \v 9 Maʌ̃ awara bãrãra sãwã djabarã ume dji quĩrĩãnida panʌda mʌ̃a naʌ̃ cartad̶e ¿cãrẽã b̶ʌi? Ãcõrẽbʌrʌ bãrãa maʌ̃ra jaradiasia. \v 10 Bãrãba jũma djabarã Macedonia druad̶ebemara mãwã quĩrĩã panʌa. Baribʌrʌ djabarã, daiba bãrãa bed̶ea djuburiad̶ia biara dji quĩrĩã b̶ead̶amãrẽã. \v 11 Idjab̶a jʌrʌd̶adua jũmarã ume necai duanani carea. Djãrã nẽbʌrad̶e b̶earãnadua. Bãrã jʌwaba trajad̶adua daiba jaraped̶ad̶a quĩrãca. \v 12 Mãwãbʌrʌ bãrãba ne erob̶ead̶ia idjab̶a Jesu ĩjãẽ́ b̶eaba bãrãra bia ununia. \s1 Jesu ume ãbaa dji jʌred̶id̶ebema \p \v 13 Djabarã, daiba quĩrĩã panʌa bãrãba Jesu ĩjã b̶ea jaid̶aped̶ad̶ad̶ebemada cawad̶ida. Mãwã bãrãra sopuad̶aẽ́a Ãcõrẽ ĩjãẽ́ b̶ea sopuabada quĩrãca. Ãdjirãra sopuabadaa dji beuped̶ad̶ara sãwãbʌrʌ duananida cawad̶aẽ́ bẽrã. \v 14 Baribʌrʌ dadjirãba Jesura beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbasida ĩjã panʌa. Maʌ̃ bẽrã cawa panʌa Jesu ĩjã b̶ea jaid̶aped̶ad̶ara Ãcõrẽba jũma ʌ̃rẽbabida idji ume b̶ead̶amãrẽã.\f + \fr 4:14 \fq Jesu ĩjã b̶ea jaid̶aped̶ad̶ara Ãcõrẽba jũma ʌ̃rẽbabida idji ume b̶ead̶amãrẽã.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãcõrẽba Jesu ĩjã b̶ea jaid̶aped̶ad̶ara idji ume eneya.”\f* \p \v 15 Maʌ̃ carea dadjirã Boroba jarad̶ara daiba bãrãa jarabʌdaa: dadjirã Boro zebʌrʌd̶e dadjirã, dji wad̶i zocai b̶eara dji jaid̶aped̶ad̶a na idjimaa wãnaẽ́a. \v 16 Bajãnaa dadjirã Borora bed̶eabʌrʌda jĩgua ũrĩnia, bajãnebema nezoca dji droma sid̶a bed̶eabʌrʌda ũrĩnia, idjab̶a Ãcõrẽ cachiru jĩgua sid̶a ũrĩnia. Maʌ̃ne dadjirã Borora bajãneba zeya. Idji ĩjã b̶ea jaid̶aped̶ad̶ada naãrã ʌ̃rẽbad̶ia. \v 17 Ara maʌ̃da dadjirã, dji zocai b̶eara, ãdjirã ume ãbaa ʌ̃taa wãnia dadjirã Boro ume jʌ̃rãrãne dji ununi carea. Maʌ̃be dadjirã Boro ume ewariza duanania. \v 18 Maʌ̃ bed̶eaba bãrãra dji sobiabid̶adua. \c 5 \s1 Dadjirã Boroba cawa oi ewari \p \v 1 Djabarã, mʌ̃a naʌ̃ cartad̶e b̶ʌẽ́a sãʌ̃be dadjirã Borora zeida. \v 2 Bãrãba bio cawa panʌa dadjirã Boroba cawa oi ewarira cawaẽ́ne zeida diamasi ne drʌabari zebari quĩrãca. \v 3 Ẽberãrãba nãwã jara panania: “Jũma necai nũmʌa, dauperad̶ira neẽ́a.” Mãwã panʌne cawaẽ́ne ãdjirã jũma ãrĩ ewarira zeya wẽrã b̶iogoa b̶ʌ cawaẽ́ne puabari quĩrãca. Maʌ̃ne ãdjirãra ni ab̶aʌda ẽdrʌd̶aẽ́a. \p \v 4 Baribʌrʌ djabarã, bãrãra pãĩmane b̶eaẽ́a. Maʌ̃ bẽrã dadjirã Boroba cawa od̶e zebʌrʌ ewarid̶e bãrãra dauperad̶aẽ́a ne drʌabari zebʌrʌd̶e dauperabada quĩrãca. \v 5 Jũma bãrãra ʌ̃naanebemaa, ãsabemaa. Dadjirãra diamasibemaẽ́a, pãĩmanebemaẽ́a. \v 6 Maʌ̃ bẽrã dadjirãra cãĩ b̶ead̶aẽ́a dewararã cãĩ b̶ea quĩrãca, ãtebʌrʌ dau ʌb̶ʌa b̶ead̶ia, quĩrãcuita jipa b̶ead̶ia. \v 7 Cãĩ b̶eara diamasi cãĩ b̶eaa, beu nĩmira diamasi beu nĩa. \v 8 Baribʌrʌ dadjirãra ãsabema bẽrã quĩrãcuita jipa b̶ead̶ida panʌa. Critora ĩjã pananida panʌa, dji quĩrĩã b̶ead̶ida panʌa, idjab̶a Ãcõrẽba cawa oid̶ebema ẽdrʌd̶ira jʌ̃ã pananida panʌa. Mãwã ara dadjida cadjiruad̶ebemada jũãtrʌ b̶ead̶ia sordaoba idji jãare ne zareaba jũãtrʌbari quĩrãca, idji boro sid̶a ne zareaba jũãtrʌbari quĩrãca. \v 9 Ãcõrẽba dadjirãra trʌ̃ẽ́ basía cawa oi carea, ãtebʌrʌ trʌ̃sia dadjirã Boro Jesucritod̶eba ẽdrʌd̶amãrẽã. \v 10 Idjira dadjirã carea beusia. Maʌ̃ bẽrã dadjirãda zocai b̶ead̶ibʌrʌ wa beud̶ibʌrʌ, idji zebʌrʌd̶e idji ume ãbaa zocai panania. \v 11 Maʌ̃ carea dji sobiabid̶adua. Idjab̶a dji carebad̶adua biara ĩjãni carea bãrãba o panʌ quĩrãca. \s1 Pauloba djabarãa jĩrũare jaradiad̶a \p \v 12 Maʌ̃ awara djabarã, daiba bed̶ea djuburiad̶ia djabarã bãrã tãẽna Ãcõrẽ traju o panʌda bio wayad̶amãrẽã. Ãdjirãra dadjirã Boro Jesucritod̶eba bãrã bororãa. Bãrãra sãwã nĩbad̶ida panʌda jaradiabadaa. \v 13 Ãdjid̶ebemada bia crĩchad̶adua. Ãdjia o panʌ carea bio quĩrĩãnadua. Jũmarã ume bia duananadua. \p \v 14 Djabarã, daiba jarad̶ia bãrã tãẽna djuburia b̶eara quẽãnamãrẽã. Sod̶e b̶ʌsrid̶aẽ́ b̶eara sobiabid̶adua. Sod̶e ʌb̶ʌaẽ́ b̶eara carebad̶adua. Jũmarã ume droad̶adua. \v 15 ¡Ũrĩnadua! Ab̶aʌba bãrãda biẽ́ osira idjida ab̶arica biẽ́ orãnadua. Ãtebʌrʌ ewariza bãdjiza biadrʌ od̶adua. Jũmarã ume bia od̶adua. \p \v 16 Ne jũmane b̶ʌsrid̶a b̶ead̶adua. \v 17 Ʌ̃nãũnaẽ́ Ãcõrẽa iwid̶i pananadua. \v 18 Ne jũma carea Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a ad̶adua. Maʌ̃drʌ Ãcõrẽba quĩrĩã b̶ʌa, bãrãra Jesucrito ĩjã b̶ea bẽrã. \p \v 19 Ãcõrẽ Jaureba o b̶ʌra idu obi ama b̶earãnadua.\f + \fr 5:19 \ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ versículoda nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãcõrẽ Jaure uruada quiarãnadua.”\f* \v 20 Ãcõrẽneba bed̶eabariba jara b̶ʌra igararãnadua. \v 21 Jũma maʌ̃ra quĩrãcuita ũrĩnadua, maʌ̃be ab̶abe dji wãrãdrʌ ĩjãnadua. \v 22 Ni maãrĩ bid̶a cadjiruara orãnadua. \p \v 23 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadji necai b̶ai diabari Ãcõrẽba bãrãra biara o wãida ne jũmane idji itea bia b̶ead̶amãrẽã. Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽba bãrã jaureda, bãrã crĩchada, bãrã cacua sid̶a jũma wagaida. Mãwã dadjirã Boro Jesucrito zebʌrʌd̶e bãrãra ni maãrĩ bid̶a biẽ́ jarad̶i neẽ́ b̶ead̶ia. \v 24 Bãrã Trʌ̃nara bed̶ea ab̶a b̶ʌ bẽrã jũma maʌ̃gʌra oya. \s1 Pauloba jĩrũare b̶ʌd̶a \p \v 25 Djabarã, dai carea Ãcõrẽa iwid̶id̶adua. \p \v 26 Wãrã quĩrĩãneba jũma djabarãa nãwã jarad̶adua: daiba quĩrĩã panʌa bãrãra bia duananida.\f + \fr 5:26 \fq Wãrã quĩrĩãneba.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Isõ bia quirud̶eba.”\f* \p \v 27 Mʌ̃a dadjirã Borod̶eba jaraya: naʌ̃ cartara jũma djabarã quĩrãpita led̶adua. \p \v 28 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Boro Jesucritoba idji biad̶eba bãrãra careba b̶aida.