\id 1CO \h 1 CORINTO \toc1 1 Corinto Nabema Carta Pauloba B̸ʌd̶a Djabarã Corinto Purud̶ebema Itea \toc2 1 Corinto \toc3 1 Corinto \mt1 1 CORINTO \mt2 NABEMA CARTA PAULOBA B̸ɅD̸A DJABARÃ CORINTO PURUD̸EBEMA ITEA \ip Pauloba naʌ̃ cartada djabarã Corinto purud̶ebema itea b̶ʌsia. Poa 55are Epeso purud̶eba diabuesia. \ip Pauloba Corinto purud̶e bed̶ea bia Jesucritod̶ebemada naãrã jaradiasia (Hecho 18:1-17). Judiorã dji jʌrebada ded̶e jaradia b̶ʌ bẽrã ʌ̃cʌrʌ judiorãba ĩjãsid̶aa. Dewara judiorãba Paulo ãyã jʌretaped̶ad̶acarea dewara ded̶e jaradia b̶esia. Mãwã b̶ʌd̶e ʌ̃cʌrʌ griegorã bid̶a ĩjãsid̶aa. Paulora Corintod̶e poa ab̶a ẽsidra b̶asia. \ip Corintora puru droma basía. Ẽberãrãda seisciento mil aud̶u duanasid̶aca b̶ʌa. Maʌ̃ awara ãdjirã ãcõrẽ b̶ea deda zocãrã eropanasid̶aa. Baribʌrʌ maʌ̃ ãcõrẽ b̶ea ẽpẽni carea aud̶uada obadjid̶aa. Ʌ̃cʌrʌba Jesucrito ĩjãped̶ad̶amĩna wad̶ibid̶a aud̶ua nĩbabadjid̶aa. Djabarã tãẽna dewara nẽbʌra sid̶a baraasia. \ip Naãrã Pauloba ãdjirãra quẽãsia ijara duanʌ carea (1:1neba ab̶a 4:21naa). Maʌ̃are b̶ʌsia aud̶ua nĩbarãnamãrẽã (5:1neba ab̶a 6:20d̶aa). Maʌ̃are djabarãba cartad̶eba iwid̶iped̶ad̶ada panusia. Capítulo 7d̶e quima edad̶id̶ebema iwid̶iped̶ad̶ada panusia. Capítulo 8d̶eba ab̶a 11d̶aa panusia ãdjia jʌwaba od̶a ãcõrẽ carea sãwã od̶ida panʌda. Capítulo 12d̶eba ab̶a 14d̶aa Ãcõrẽ Jaureba obi b̶ʌd̶ebemada panusia. \ip Corintod̶e ʌ̃cʌrʌba dadji ʌ̃rẽbad̶id̶ebemada ãĩ crĩcha panana bẽrã Pauloba capítulo 15d̶e maʌ̃nebemada b̶ʌsia. Capítulo 16d̶e b̶ʌsia sãwã parata jʌre ped̶ida panʌda idjab̶a ãdjirã acʌd̶e wãida. \c 1 \s1 Naʌ̃ cartad̶e Pauloba naãrã b̶ʌd̶a \p \v 1 Mʌ̃ra Pauloa. Ãcõrẽba quĩrĩãna bẽrã mʌ̃ra trʌ̃sia Jesucritoba diabued̶ada b̶amãrẽã. Dadjirã djaba Sosteneda mʌ̃ ume b̶ʌa. \v 2 Mʌ̃a naʌ̃ cartara b̶ʌbʌrʌa Ãcõrẽ ẽberãrã Corinto purud̶ebema itea. Jesucritod̶eba Ãcõrẽba bãrãra edasia idji itea bia b̶ead̶amãrẽã. Ara maʌ̃ quĩrãca idjia druaza jũma dadjirã Boro Jesucritoa iwid̶ibadara edasia. Idjira ãdjirã Boroa idjab̶a dadjirã Boroa. \v 3 Daiba quĩrĩã panʌa dadjirã Zeza Ãcõrẽba, dadjirã Boro Jesucrito bid̶a ãdji biad̶eba bãrãra careba pananida idjab̶a necai b̶aira dia pananida. \s1 Pauloba djabarã carea Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a ad̶a \p \v 4 Bãrãra Jesucrito ume panʌ bẽrã Ãcõrẽba idji biad̶eba careba b̶ʌa. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶ibʌrʌza bãrã carea bia b̶ʌad̶a abaria. \v 5 Jesucrito ume panʌ bẽrã Ãcõrẽba bãrãa jũma diasia bia od̶amãrẽã. Idji bed̶eara poya cawa jaradia panania idjab̶a idjid̶ebemada poya bio cawa panania. \v 6 Jũma Ãcõrẽba bãrãa diad̶aba unubi b̶ʌa Crito bed̶ea daiba jaradiaped̶ad̶ara wãrã arada. \v 7 Bãrãba dadjirã Boro Jesucrito ununi carea jʌ̃ã panʌmisa Ãcõrẽba idji Jaured̶eba dia b̶ʌra jũma eropanʌa. \v 8 Maʌ̃ba Ãcõrẽba bãrãra zarea erob̶aya ab̶a naʌ̃ ewari jõbʌrʌd̶aa. Mãwãra dadjirã Boro Jesucritoba cawa od̶e zebʌrʌd̶e bãrãra biẽ́ jarad̶i neẽ́ b̶ead̶ia. \v 9 Ãcõrẽra bed̶ea ab̶a b̶ʌa. Idjia bãrãra trʌ̃sia idji Warra dadjirã Boro Jesucrito ume ãbaa b̶ead̶amãrẽã. \s1 Djabarã crĩcha awara awara panʌnebema \p \v 10 Djabarã, dadjirã Boro Jesucritod̶eba mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya ãbaa bia duananamãrẽã. Crĩcha awara awara duananiẽ́ panʌa, ãtebʌrʌ crĩcha ab̶aʌd̶eba ãbaa bia duananida panʌa. \v 11 Djabarã, mʌ̃a ũrĩna carea mãwã jara b̶ʌa. Djabawẽrã Cloe ẽberãrãba mʌ̃́a jarasid̶aa bãrãra ijara duanabarida. \v 12 Ebud̶a jaraibʌrʌ, ʌ̃cʌrʌ bãrãnebemaba jarabadaa: “Mʌ̃ra Paulod̶ea.” Dewararãba jarabadaa: “Mʌ̃ra Apolod̶ea.” Dewararãba jarabadaa: “Mʌ̃ra Pedrod̶ea.”\f + \fr 1:12 \fq Pedro.\ft Griego bed̶ead̶e “Cepa” b̶ʌ́ b̶ʌa.\f* Idjab̶a dewararãba jarabadaa: “Mʌ̃ra Critod̶ea.” \v 13 Mãwãra ¿Critora zocãrã b̶ʌca? ¿Mʌ̃da bãrã carea crud̶e cachisid̶aca? ¿Bãrãra mʌ̃ trʌ̃neba borocuesid̶aca? \p \v 14 Mʌ̃a ni ab̶aʌ bãrãnebemada borocued̶aẽ́ bẽrã b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Mʌ̃a ab̶abe djaba Crispoda, Gayo sid̶a borocuesia. \v 15 Mãwã ni ab̶aʌba poya jarad̶aẽ́a mʌ̃ trʌ̃neba borocuesid̶ada. \v 16 Idjab̶a mʌ̃a djaba Estepana ẽberãrã sid̶a borocuesia. Ãdjirã awara dewarada borocuesibʌrʌ mʌ̃a quĩrãnebaẽ́a. \v 17 Critoba mʌ̃ra diabueẽ́ basía ẽberãrã borocue b̶amãrẽã, ãtebʌrʌ diabuesia bed̶ea bia idjid̶ebemada jaradiamãrẽã. Baribʌrʌ naʌ̃ dud̶abema necawaad̶eba mʌ̃a jaradiaẽ́ b̶ʌa Crito crud̶e beud̶ada ara idji quĩrĩãbe beud̶a quĩrãca b̶erãmãrẽã. \s1 Critora Ãcõrẽ necawaa idjab̶a Ãcõrẽ ʌb̶ʌaa \p \v 18 Tʌbʌ uruad̶aa wãni ẽberãrãmaarã Crito crud̶e beud̶ad̶ebema bed̶eara siriẽ́ b̶ʌa. Baribʌrʌ dadjirã, dji Ãcõrẽba ẽdrʌ edad̶arãba cawa panʌa maʌ̃ bed̶eaba Ãcõrẽ ʌb̶ʌara cawabi b̶ʌda. \v 19 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: \q1 Ne cawa b̶ea necawaada mʌ̃a siriẽ́ b̶ʌda unubiya. Crĩcha cawa b̶ea crĩchara biẽ́ tab̶ʌda cawabiya.\f + \fr 1:19 \ft Isaía 29:14.\f* \m \v 20 Wãrãda Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãnebema necawaara siriẽ́ b̶ʌda cawabisia. Jãʌ̃be ¿ne cawa b̶eara sãwãsid̶a? ¿Judiorã ley jaradiabadara sãwãsid̶a? ¿Naʌ̃ ewarid̶e necawaad̶eba bed̶eabadara sãwãsid̶a? \v 21 Ãcõrẽba idji necawaad̶eba od̶aba idjida cawabi b̶ʌa. Baribʌrʌ naʌ̃ ẽjũãnebemarãba ara ãdji necawaad̶eba idjira cawad̶acaa.\f + \fr 1:21 \fq Ãcõrẽba idji necawaad̶eba od̶aba idjida cawabi b̶ʌa. Baribʌrʌ naʌ̃ ẽjũãnebemarãba ara ãdji necawaad̶eba idjira cawad̶acaa.\ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ba idjab̶a nãwã jara b̶ʌa: “Ãcõrẽba idji necawaad̶eba b̶ʌsia ẽberãrãba naʌ̃ ẽjũãnebema necawaad̶eba idjira poya cawarãnamãrẽã.”\f* Ãdjirãmaarã daiba jaradia panʌra siriẽ́ b̶ʌmĩna Ãcõrẽmaarã bia b̶asia maʌ̃neba jũma idji ĩjãbʌdara ẽdrʌ edaida. \p \v 22 Crito ĩjãni carea judiorãba ne ununacada unu quĩrĩãbadaa. Judiorãẽ́ba naʌ̃ ẽjũãnebema necawaada jʌrʌbadaa. \v 23 Baribʌrʌ daiba Crito crud̶e beud̶ada jaradia panʌa. Maʌ̃ bed̶eara judiorãba bia ũrĩnacaa. Idjab̶a judiorãẽ́ba maʌ̃ bed̶eara siriẽ́ b̶ʌda crĩchabadaa. \v 24 Baribʌrʌ Ãcõrẽba ʌ̃cʌrʌ judiorãda, ʌ̃cʌrʌ judiorãẽ́ sid̶a trʌ̃sia Critod̶eba ẽdrʌ edai carea. Maʌ̃gʌrãba cawa panʌa Ãcõrẽba Critod̶eba idji ʌb̶ʌada, necawaa sid̶a unubisida. \v 25 Ẽberãrãmaarã Critora crud̶e beud̶a bẽrã Ãcõrẽra ne cawa b̶ʌẽ́a, ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌa. Baribʌrʌ ne adua b̶ʌ quĩrãca b̶ʌmĩna Ãcõrẽra jũma naʌ̃ ẽjũãnebemarã cãyãbara ne cawaara b̶ʌa. Idjab̶a Ãcõrẽra ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌca b̶ʌmĩna jũma naʌ̃ ẽjũãnebemarã cãyãbara ʌb̶ʌara b̶ʌa. \p \v 26 Djabarã, crĩchad̶adua Ãcõrẽba bãrã edasid̶e sãwã b̶easida. Ẽberãmaarã zocãrã bãrãnebemada ne cawa b̶ead̶aẽ́ basía, dji dromada b̶ead̶aẽ́ basía, dji droma b̶ead̶eba tod̶aẽ́ basía. \v 27 Maʌ̃ bẽrã naʌ̃ ẽjũãnebema ne cawa b̶eamaarã bãrãra ne adua qued̶eaa. Baribʌrʌ ãdjirãba ne adua qued̶ea abadara Ãcõrẽba edasia. Mãwã naʌ̃ ẽjũãnebema ne cawa b̶eara perabibaria. Ara maʌ̃ quĩrãca naʌ̃ ẽjũãnebema ʌb̶ʌa b̶eamaarã bãrãra ʌb̶ʌaẽ́ b̶eaa. Baribʌrʌ ãdjirãba ʌb̶ʌaẽ́ b̶ea abadara Ãcõrẽba edasia. Mãwã naʌ̃ ẽjũãnebema ʌb̶ʌa b̶eara perabibaria. \v 28 Naʌ̃ ẽjũãnebemarãba dji ed̶aara qued̶ea abadara, ãdjia igarabada sid̶a Ãcõrẽba edasia. Mãwã dji dromaẽ́ b̶eara edasia dji droma b̶ea ed̶aara b̶ʌi carea. \v 29 Maʌ̃ bẽrã ni ab̶aʌba ara idjid̶ebemada Ãcõrẽ quĩrãpita poya bia bed̶ead̶aẽ́a. \v 30 Baribʌrʌ Ãcõrẽba bãrãra Jesucrito ume ãbaa b̶ʌsia. Mãwã Critod̶eba Ãcõrẽba idji necawaada dadjirãa cawabisia. Idjia dadjirãra jipa b̶ʌsia, ara idji itea bia b̶ʌsia, idjab̶a cadjiruad̶ebemada ẽdrʌ edasia. \v 31 Maʌ̃ bẽrã Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca dadjia od̶ida panʌa. Nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ab̶aʌda bia bed̶eaibʌrʌ, dadji Borod̶ebemada bia bed̶eaida b̶ʌa.”\f + \fr 1:31 \ft Jeremia 9:24.\f* \c 2 \s1 Crito crud̶e beud̶ad̶ebema Pauloba jaradiad̶a \p \v 1 Djabarã, mʌ̃a Ãcõrẽnebemada bãrãmaa jaradiad̶e wãsid̶e bed̶ea bia quirud̶eba ni mʌ̃ necawaad̶eba jaradiaẽ́ basía. \v 2 Bãrã tãẽna b̶asid̶e mʌ̃a ab̶abe Jesucritod̶ebemada, idji crud̶e beaped̶ad̶ada cawabi quĩrĩã b̶asia. \v 3 Maʌ̃ne mʌ̃ra ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌda crĩchasia. Idjab̶a poya bia jaradiaẽ́da crĩcha b̶ad̶a bẽrã ne wayaaba cacua ure nũmabadjia. \v 4 Mʌ̃a Jesud̶ebema nẽbʌrʌ b̶asid̶e idjab̶a jaradia b̶asid̶e mʌ̃ necawaad̶eba mãwã oẽ́ basía bãrãba ĩjãnamãrẽã. Ãtebʌrʌ jaradia b̶ʌd̶e Ãcõrẽ Jaureba idji ʌb̶ʌad̶eba cawabisia maʌ̃ bed̶eara wãrã arada. \v 5 Mãwã bãrãba naʌ̃ ẽjũãnebema necawaad̶eba Jesucritora ĩjãnaẽ́ basía, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ ʌb̶ʌad̶eba ĩjãsid̶aa. \s1 Ãcõrẽba naẽna cawabiẽ́ b̶ad̶ara idji Jaured̶eba cawabid̶a \p \v 6 Mãwãmĩna daiba necawaada Ãcõrẽ bio ĩjã b̶eaa jaradia panʌa. Maʌ̃ necawaara naʌ̃ ẽjũãnebemaẽ́a, naʌ̃ ẽjũãnebema bororã necawaẽ́a. Ãdjirãra dãrã pananaẽ́a. \v 7 Daiba Ãcõrẽ necawaa naẽna cawabiẽ́ b̶ad̶ada jaradia panʌa. Naʌ̃ ẽjũã oi naẽna Ãcõrẽba maʌ̃ necawaad̶eba ne oida b̶ʌsia dadjirãra idji ume ãbaa bia b̶ead̶amãrẽã. \v 8 Naʌ̃ ẽjũãnebema bororã ni ab̶aʌba maʌ̃ necawaara cawad̶aẽ́ basía. Cawa pananabara dadjirã Boro biya quirura crud̶e bead̶aẽ́ bacasia. \v 9 Baribʌrʌ cawad̶aẽ́ basía Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca. Nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: \q1 Ãcõrẽba idji quĩrĩã b̶ea itea bia o erob̶ʌra ni ab̶aʌba wad̶i ununacaa, cʌwʌrʌba ũrĩnacaa, ni cawa crĩchad̶acaa.\f + \fr 2:9 \ft Isaía 64:4; 52:15.\f* \p \v 10 Jũma maʌ̃gʌra Ãcõrẽba idji Jaured̶eba dadjirãa cawabisia. Idji Jaureba ne jũmada cawa b̶ʌa. Ãcõrẽ crĩcha sid̶a jũma cawa b̶ʌa. \v 11 ¿Ẽberã crĩchara caiba cawa b̶ʌ? Ara idjidub̶abʌrʌ cawa b̶ʌa. Ara maʌ̃ quĩrãca ni ab̶aʌba Ãcõrẽ crĩchara poya cawad̶aẽ́a. Ab̶abe Ãcõrẽ Jaurebʌrʌ cawa b̶ʌa. \v 12 Dadjirãba naʌ̃ ẽjũãnebema crĩchada edad̶aẽ́ basía, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ Jauredrʌ edasid̶aa jũma Ãcõrẽba idji biad̶eba diad̶ada cawad̶amãrẽã. \v 13 Ara maʌ̃gʌd̶ebemada daiba bed̶ea panʌa. Baribʌrʌ daiba naʌ̃ ẽjũãnebema necawaad̶eba bed̶ea panʌẽ́a, ãtebʌrʌ Ãcõrẽ Jaureba daia jaradia b̶ʌ quĩrãca bed̶ea panʌa. Mãwã Ãcõrẽ Jaureba cawabi b̶ʌra daiba jaradia panʌa idjia bed̶eabi b̶ʌ quĩrãca.\f + \fr 2:13 \fq Idjia bed̶eabi b̶ʌ quĩrãca.\ft Griego bed̶ead̶e idjab̶a jara b̶ʌa: “Ãcõrẽ Jaure erob̶earãa.”\f* \p \v 14 Baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaureba cawabi b̶ʌra Ãcõrẽ Jaure neẽ́ b̶ʌba cawa quĩrĩãcaa, idjimaarã siriẽ́ b̶ʌ bẽrã. Idjab̶a poya cawacaa, ab̶abe Ãcõrẽ Jaured̶eba cawaida b̶ʌ bẽrã. \v 15 Ãcõrẽ Jaure neẽ́ b̶ʌba Ãcõrẽ Jaure erob̶ʌ crĩchara poya cawaẽ́a. Baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaure erob̶ʌba Ãcõrẽnebemada poya bio cawaya. \v 16 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “¿Caiba dadjirã Boro crĩchara cawa b̶ʌ? ¿Caiba idjía jaradiai?”\f + \fr 2:16 \ft Isaía 40:13.\f* Baribʌrʌ dadjirãba Crito crĩchada eropanʌa. \c 3 \s1 Pauloba, Apolo bid̶a Ãcõrẽ traju oped̶ad̶a \p \v 1 Djabarã, mʌ̃a bãrãa jaradiasid̶e Ãcõrẽ Jaured̶eba nĩbabadarãa jaradia b̶ʌ quĩrãca poya jaradiaẽ́ basía. Ãtebʌrʌ naʌ̃ ẽjũãnebemarãa, Crito ĩjãna djiwid̶i b̶earãa jaradiaida b̶ʌ quĩrãca jaradiasia. \v 2 Mʌ̃a Critod̶ebema zareaẽ́ b̶ʌda jaradiasia warra zaquerãa jub̶a dobi b̶ʌ quĩrãca. Djico cobi b̶ʌ quĩrãca zareara b̶ʌda jaradiaẽ́ basía, bãrãba poya cawad̶aẽ́ basi bẽrã. Idjab̶a wad̶ibid̶a poya cawad̶aẽ́a. \v 3 Bãrãra wad̶ibid̶a naʌ̃ djaraba o quĩrĩã b̶ʌd̶eba nĩnaa: djãrãba erob̶ʌ carea biẽ́ crĩchabadaa idjab̶a caicayabadaa. Mãwã b̶ea bẽrã ebud̶a b̶ʌa wad̶ibid̶a naʌ̃ djaraba o quĩrĩã b̶ʌd̶eba nĩnada naʌ̃ ẽjũãnebemarã quĩrãca. \v 4 Ab̶aʌba jarabaria: “Mʌ̃ra Paulod̶ea.” Dewaraba jarabaria: “Mʌ̃ra Apolod̶ea.” Bãrãba mãwã jarabada bẽrã naʌ̃ ẽjũãnebemarã quĩrãca b̶eaa. \p \v 5 Baribʌrʌ ¿Paulora cai? ¿Apolora cai? Ab̶abe daira Ãcõrẽ nezocaa. Daid̶eba bãrãba dadjirã Borora ĩjãsid̶aa. Ãcõrẽba daiza obid̶a quĩrãca osid̶aa. \v 6 Ne ubʌrʌ quĩrãca mʌ̃a bãrãa Jesud̶ebemada naãrã jaradiasia. Maʌ̃be mʌ̃a ud̶a cuebʌrʌ quĩrãca Apoloba Ãcõrẽ bed̶eara biara jaradiasia. Baribʌrʌ Ãcõrẽbʌrʌ carebasia bãrãba ĩjãnamãrẽã mʌ̃a ud̶a waribibʌrʌ quĩrãca. \v 7 Maʌ̃ bẽrã ne ubarira dji dromaẽ́a. Cuebari sid̶a dji dromaẽ́a. Ãcõrẽdrʌ dji dromaa. Idjiabʌrʌ néura waribibaria. \v 8 Ne ubarira, cuebari sid̶a Ãcõrẽ quĩrãpita ab̶aria. Idjia dadjiza ne biada diaya dadjia o b̶ad̶a quĩrãca. \v 9 Mʌ̃a Apolo ume ab̶arica Ãcõrẽ trajura o panʌa. Bãrãra Ãcõrẽ néua. \p Maʌ̃ awara bãrãra Ãcõrẽba de quĩrãca o b̶ʌa. \v 10 Mʌ̃ra de obari bia quĩrãca b̶ʌa. Ãcõrẽba idji biad̶eba mʌ̃́a diad̶aba de jĩrũda bio ed̶u jousia. Dewararãba carawabadaa. Baribʌrʌ dadjiza quĩrãcuita b̶aida b̶ʌa sãwã idji trajura o b̶ʌda. \v 11 De jĩrũra ed̶u joud̶a bẽrã ni ab̶aʌba dewara de jĩrũda poya b̶ʌd̶aẽ́a. Jesucritoda dji de jĩrũa. \v 12 Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ bed̶eara arid̶e jaradiabadaa de bia o panʌ quĩrãca. Ãdjia o panʌra oro, parata, mõgara bia qued̶ea ãrĩca quĩrãca b̶aya. Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ bed̶eara arid̶e jaradiad̶acaa de biẽ́ o panʌ quĩrãca. Ãdjia o panʌra bacuru, quedua, chaba od̶a de quĩrãca b̶aya. \v 13 Critoba cawa oi ewarid̶e dadjiza od̶ara tʌbʌ uruaba acʌ zaya droai cawaya. Maʌ̃ba ebud̶a cawabiya dadjia od̶ara sãwã b̶asida. \v 14 Dadjia od̶aba maʌ̃ tʌbʌ uruada droasira Critoba dji o b̶ad̶aa ne biada diaya. \v 15 Baribʌrʌ dadjia od̶ara bá wãsira dji o b̶ad̶aba ni cãrẽ bia sid̶a edaẽ́a. Idjira ẽdrʌimĩna de babʌrʌd̶e ẽdrʌbʌrʌ quĩrãca ẽdrʌya. \p \v 16 ¿Adua panʌca Ãcõrẽ Jaurera bãrã sod̶e b̶ʌda? ¿Adua panʌca bãrãra Ãcõrẽ deda? \v 17 Bariduaba Ãcõrẽ dera ãrĩbʌrʌ, maʌ̃gʌ ẽberãra Ãcõrẽba bio cawa oya idji dera ab̶abe idji itea b̶ʌ bẽrã. Idji dera bãrãa. \p \v 18 Ara bãdjidub̶a cũrũgarãnadua. Naʌ̃ ẽjũãnebema necawaada wãrãda b̶ʌa. Ab̶aʌba maʌ̃ quĩrãca ne cawa b̶ʌda crĩcha b̶ʌbʌrʌ, waa mãwã crĩchaiẽ́ b̶ʌa. Ãtebʌrʌ wãrã necawaara erob̶ai carea naʌ̃ ẽjũãnebemarã quĩrãpita ne adua b̶ʌ quĩrãca b̶aida b̶ʌa. \v 19 Naʌ̃ ẽjũãnebema necawaara Ãcõrẽmaarã siriẽ́ b̶ʌa. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãcõrẽba naʌ̃ ẽjũãne ne cawa b̶eara ara ãdji necawaad̶eba cawabibaria ne cawa panʌẽ́da.”\f + \fr 3:19 \ft Job 5:13.\f* \v 20 Idjab̶a nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãcõrẽba cawa b̶ʌa naʌ̃ ẽjũãne ne cawa b̶ea crĩchara siriẽ́ b̶ʌda.”\f + \fr 3:20 \ft Salmo 94:11.\f* \v 21 Maʌ̃ carea crĩcharãnadua ab̶aʌ ẽberã ẽpẽ panʌneba dewararã cãyãbara biara b̶eada. Ãcõrẽneba bãrãba ne jũmada eropanʌa bia b̶ead̶i carea. \v 22 Bãrãba mʌ̃da, Apoloda, Pedro sid̶a eropanʌa. Jũma naʌ̃ ẽjũãne b̶ʌ sid̶a eropanʌa. Ara nawenabema, nubema sid̶a eropanʌa. Dadjirãra zocai pananibʌrʌ wa beud̶ibʌrʌ Ãcõrẽneba ne jũmada eropanania bia b̶ead̶i carea. \v 23 Jũma bãrãra Critod̶erãa. Idjab̶a Critora Ãcõrẽnea. \c 4 \s1 Jesucrito nezocarã \p \v 1 Bãrãba crĩchad̶ida panʌa daira Crito nezocarãda. Ãcõrẽba daira b̶ʌsia idjid̶ebema cawabiẽ́ b̶ad̶ada ebud̶a jaradiad̶amãrẽã. \v 2 Wãrãda nezocaba idji boroba obi b̶ʌra jũma jipa o b̶aida b̶ʌa dji boroba bia unumãrẽã. \v 3 Maʌ̃ bẽrã bãrãba wa baridua ẽberãba mʌ̃nebema biẽ́ jarabʌdad̶e mãcua crĩchacaa. Idjab̶a ara mʌ̃djidub̶a jaraẽ́a mʌ̃a o b̶ʌra sãwã b̶ʌda. \v 4 Mʌ̃a ni maãrĩ bid̶a ãĩ oẽ́ b̶ʌda cawa b̶ʌmĩna maʌ̃ba jaraẽ́ b̶ʌa mʌ̃a jũma jipa osida. Dadjirã Borobʌrʌ cawa jaraya. \v 5 Maʌ̃ carea idjia cawa oi ewari naẽna dadjia jarad̶iẽ́ panʌa idji traju o b̶ʌba jipa o b̶ʌda wa jipa oẽ́ b̶ʌda. Dadjirã Boro zebʌrʌd̶e dadjia sod̶e crĩcha b̶ad̶ada, ne jũma dadji sod̶e mẽrã b̶ead̶ada ebud̶a cawabiya. Maʌ̃ ewarid̶e Ãcõrẽbʌrʌ dadjirãza bia jaraya dadjia bia oped̶ad̶a quĩrãca. \p \v 6 Djabarã, mʌ̃nebemada Apolod̶ebema sid̶a b̶ʌsia bãrã carebai carea. Daid̶eba cawad̶ida panʌa Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ aud̶u crĩchad̶iẽ́ panʌda.\f + \fr 4:6 \fq Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ aud̶u crĩchad̶iẽ́ panʌda.\ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ra ebud̶a b̶ʌẽ́a.\f* Mãwãra bãrãba ni ab̶aʌda dewara cãyãbara biara b̶ʌda crĩchad̶aẽ́a. \v 7 ¿Caiba bʌra dewara cãyãbara biara b̶ʌsi? Ãcõrẽba diad̶a awara ¿bʌa cãrẽda erob̶ʌ? Bʌa Ãcõrẽneba ne jũmada edasibʌrʌ, ¿cãrẽ cãrẽã ara bʌdub̶a edad̶a quĩrãca bed̶ea b̶ʌ? \p \v 8 Ãcõrẽneba eda quĩrĩã pananara bãrãba jũma eropanʌana abadaa. Ãcõrẽba dia b̶ʌra ad̶uba eropanʌana abadaa. Dai neẽ́ bãdub̶a Ãcõrẽ quĩrãpita dji dromarãda panesid̶ada crĩcha panʌa. Baribʌrʌ mãwãẽ́a. Bãrãra wãrãda dji dromarãda panenabara bia b̶acasia. Mãwãra dai sid̶a bãrã ume ãbaa dji dromarãda panecasid̶aa. \v 9 Baribʌrʌ mʌ̃a crĩcha b̶ʌa dairã dji Jesucritoba diabued̶arãda Ãcõrẽba jũmarã cãyãbara ed̶aara b̶ʌsida. Dairãra dji cawa obariba jũmarã quĩrãpita bead̶e edebʌrʌ quĩrãca panʌa. Ẽberãrãba, bajãnebema nezocarãba, jũmarãba acʌ duanʌa beud̶i cawaya. \v 10 Ẽberãrãmaarã daira Crito carea ne adua b̶eaa idjab̶a ʌb̶ʌaẽ́ b̶eaa. Baribʌrʌ bãrãra Crito ume panʌ bẽrã dji ne cawaara b̶ead̶a abadaa idjab̶a dji ʌb̶ʌa b̶ead̶a abadaa. Ẽberãrãba bãrãnebemada bia bed̶ea panʌa, baribʌrʌ daira igara panʌa. \v 11 Wad̶i ara naʌ̃ ewarid̶e daiba jarrabada droa panʌa, opichiada droa panʌa, idjab̶a soresorea qued̶eadrʌ jʌ̃ni carea eropanʌa. Dai de arada neẽ́ panʌa idjab̶a ẽberãrãba daira biẽ́ obadaa. \v 12 Daira ʌ̃nãũnaẽ́ traja panʌa ne eropanani carea. Ẽberãrãba daia biẽ́ bed̶eabʌdad̶e daiba ãdjía bia bed̶eabadaa. Dai biẽ́ obʌdad̶e droabadaa. \v 13 Sewad̶eba dai biẽ́ jarabʌdad̶e bed̶ea biad̶eba panubadaa. Wad̶i ara naʌ̃ ewarid̶e ẽberãrãba daira ne b̶atabued̶a quĩrãca unubadaa, ne mititia quĩrãca unubadaa. \p \v 14 Mʌ̃a maʌ̃gʌra b̶ʌẽ́ b̶ʌa bãrã perabi carea. Ãtebʌrʌ mʌ̃ warrarã quĩrãca bãrãra quĩrĩã b̶ʌ bẽrã mãwã b̶ʌ́ b̶ʌa jipa crĩchabi carea. \v 15 Bãrãba Critod̶ebema jaradiabadarãda zocãrã eropanʌbara wad̶i zezada ab̶a eropanacasid̶aa.\f + \fr 4:15 \fq Zocãrã.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “10 mil.”\f* Mʌ̃neba bãrãba bed̶ea bia Jesucritod̶ebema ĩjãped̶ad̶a bẽrã idjid̶eba mʌ̃ra bãrã zezaa. \v 16 Maʌ̃ carea mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya mʌ̃ nĩbabari quĩrãca nĩbad̶amãrẽã. \v 17 Maʌ̃ bẽrã Timoteoda bãrãmaa diabuebʌrʌa. Idjira dadjirã Boro ume jipa nĩbabaria. Dadjirã Borod̶eba mʌ̃ warraca b̶ʌa. Mʌ̃a idjira bio quĩrĩã b̶ʌa. Idjia bãrãa quĩrãnebabiya mʌ̃ra Jesucrito ume sãwã jipa nĩda. Mʌ̃a mãwã nĩbaira Jesucrito ẽberãrã b̶eaza jaradia b̶ʌa. \p \v 18 Ʌ̃cʌrʌ bãrãnebemada dji dromarã quĩrãca nĩnaa, crĩcha panʌ bẽrã mʌ̃ra bãrãmaa wãẽ́da. \v 19 Baribʌrʌ dadjirã Boroba quĩrĩãibʌrʌ, mʌ̃ra bãrãmaa isabe wãya. Maʌ̃ne dji dromaana abadaba jara panʌ awa ũrĩne wãẽ́a, ãtebʌrʌ acʌd̶e wãya ãdjia wãrãda Ãcõrẽ ʌb̶ʌada eropanʌ cawaya. \v 20 Ãcõrẽba pe erob̶ʌd̶ebemarãba ara jãwã idjid̶ebemada bed̶ead̶acaa, ãtebʌrʌ idji ʌb̶ʌad̶eba jipa obadaa. \v 21 Maʌ̃da ¿bãrãba sãwã quĩrĩã panʌ? ¿Quĩrĩã panʌca mʌ̃a quẽãne wãida wa quĩrĩãneba, ibiad̶eba wãida?\f + \fr 4:21 \fq Quẽãne wãida.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “soa bara wãida.”\f* \c 5 \s1 Djababa cadjirua o b̶ʌ iduaribiped̶ad̶a \p \v 1 Ẽberãrãba jara panʌa bãrã tãẽna ab̶aʌda daunemaya b̶ʌda. Jara panʌa maʌ̃ba dji papacauda erob̶ʌda. Wãrãda Jesucrito ĩjãẽ́ b̶ea bid̶a maʌ̃ cadjiruara od̶acaa. \v 2 Mãwãmĩna bãrãba wad̶ibid̶a jara panʌa dewararã cãyãbara biara b̶eada. Baribʌrʌ ¿maʌ̃ cadjirua carea bio sopua b̶ead̶ida panʌẽ́ca? ¿Maʌ̃ cadjirua o b̶ʌra bãrã umebemada ãyã b̶ʌd̶ida panasid̶aẽ́ca? \v 3 Mʌ̃ra bãrã ume b̶ʌẽ́mĩna crĩchad̶eba bãrã ume ãbaa b̶ʌa. Maʌ̃ carea bãrã ume b̶ʌ quĩrãca maʌ̃ cadjirua o b̶ʌ ẽberãra dadjirã Boro Jesu trʌ̃neba cawa osia. \v 4 Bãrã ãbaa dji jʌrebʌdad̶e mʌ̃ra crĩchad̶eba bãrã ume b̶aya. Idjab̶a dadjirã Boro Jesuba ʌb̶ʌada bãrãa diaya maʌ̃ ẽberãra jipa cawa od̶amãrẽã. \v 5 Idjira ãyã b̶ʌd̶ida panʌa diauruba bia mĩgabimãrẽã. Mãwãra naʌ̃ djaraba cadjirua o quĩrĩã b̶ʌda igaraya. Idjab̶a Ãcõrẽba cawa oi ewarid̶e idjira ẽdrʌ edaya. \p \v 6 Ara bãdjida dewararã cãyãbara biara b̶ead̶a abadaa. Baribʌrʌ mãwã jaraira biẽ́ b̶ʌa. ¿Bãrãba adua panʌca harina ẽsãbibari maãrĩ b̶ʌba harinara jũma ẽsãbibarida? Ara maʌ̃ quĩrãca cadjirua maãrĩ b̶ʌba jũmarãda ãrĩbaria. \v 7 Maʌ̃ bẽrã harina ẽsãbibari drõã ãyã b̶atabuebʌda quĩrãca maʌ̃ cadjirua o b̶ʌra bãrã tãẽnabemada ãyã b̶ʌd̶adua.\f + \fr 5:7 \ft Exodo 12:15.\f* Mãwã bãrãra cadjirua neẽ́ b̶ead̶ia harina djiwid̶i bʌratʌd̶a ẽsãbari neẽ́ b̶ʌ quĩrãca. Bãrãra maʌ̃ quĩrãca b̶eaa, Critora dadjirã cadjirua carea beud̶a bẽrã. Idjira dadjirã ẽdrʌ edai carea beaped̶ad̶a oveja basía.\f + \fr 5:7 \ft Exodo 12:3-13; Juaʌ̃ 1:29.\f* \v 8 Dadjirãba cadjiruad̶ebema ẽdrʌped̶ad̶ara quĩrãnebabada bẽrã crĩcha biad̶eba, wãrãneba nĩbad̶ida panʌa.\f + \fr 5:8 \fq Dadjirãba cadjiruad̶ebema ẽdrʌped̶ad̶ara quĩrãnebabada.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ewari droma obada.”\f* Mãwã nĩbaira paʌ̃ ẽsãbari neẽ́ b̶ʌ quĩrãca b̶ʌa. Djãrã quĩrãma b̶ʌd̶eba idjab̶a biẽ́ o b̶ʌd̶eba waa nĩbad̶iẽ́ panʌa. Mãwã nĩbaira harina ẽsãbibari drõã quĩrãca b̶ʌa. \p \v 9 Naẽna mʌ̃a cartad̶e b̶ʌsia bãrãra dji aud̶ua b̶ea ume ãbaa b̶ead̶iẽ́ panʌda. \v 10 Baribʌrʌ maʌ̃ba jaraẽ́ b̶ʌa naʌ̃ ẽjũãnebema aud̶ua b̶ea ume, parata awua b̶ea ume, ne drʌabada ume, idjab̶a jʌwaba od̶a ãcõrẽ ẽpẽbada ume b̶ead̶iẽ́ panʌda. Ãdjirã ume pana quĩrĩãnaẽ́bʌrʌ, naʌ̃ ẽjũãnebemada ẽdrʌd̶ida panʌa. \v 11 Ãtebʌrʌ mʌ̃a bãrã itea b̶ʌsia bariduaba ara idjida djabaad̶a aibʌrʌ, baribʌrʌ aud̶uada o nĩbaibʌrʌ, parata awua b̶aibʌrʌ, jʌwaba od̶a ãcõrẽ ẽpẽ b̶aibʌrʌ, sewad̶eba djãrãda biẽ́ jara b̶aibʌrʌ, beu nĩbaibʌrʌ, wa ne drʌa b̶aibʌrʌ, maʌ̃gʌ ẽberã ume ãbaa b̶ead̶iẽ́ panʌda idjab̶a ãbaa ne cod̶iẽ́ panʌda. \v 12-13 Ãcõrẽ ĩjãẽ́ b̶eara cawa oi carea mʌ̃ra b̶ʌẽ́a. Ãcõrẽbʌrʌ idji ĩjãẽ́ b̶eara cawa oya. Baribʌrʌ bãrã tãẽna b̶eara bãrãba cawa od̶ida panʌa. Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Cadjirua o b̶ʌra bãrã tãẽnabemada ãyã b̶ʌd̶adua.”\f + \fr 5:12-13 \ft Deuteronomio 17:7.\f* \c 6 \s1 Djabarãba ara ãdji nẽbʌra cawa od̶id̶ebema \p \v 1 Bãrã ijarabʌdad̶e ¿cãrẽ cãrẽã Ãcõrẽ adua b̶ea cawa obadamaa jarad̶e wãbada? ¿Biara b̶ʌẽ́ca Ãcõrẽ ẽberãrãba cawa od̶ida? \v 2 ¿Bãrãba adua panʌca Jesu zebʌrʌd̶e Ãcõrẽ ẽberãrãba naʌ̃ ẽjũãne b̶eara cawa od̶ida? Bãrãba naʌ̃ ẽjũãne b̶eara cawa od̶i bẽrã ¿sãwãẽrã nẽbʌra maãrĩ qued̶eada poya cawa od̶aẽ́? \v 3 ¿Adua panʌca dadjirãba bajãnebema nezocarã sid̶a cawa od̶ida? Mãwã b̶ʌ bẽrã ¿naʌ̃ ewarid̶e nẽbʌra bãrã tãẽna b̶eara poya cawa od̶aẽ́ca? \v 4 Bãrãda ijarad̶ibʌrʌ, ¿cãrẽ cãrẽã Ãcõrẽ adua b̶eamaa wãbadaa cawa od̶amãrẽã?\f + \fr 6:4 \ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ versículora ebud̶a b̶ʌẽ́a.\f* \v 5 Mʌ̃a maʌ̃gʌra jara b̶ʌa bãrã perad̶amãrẽã. ¿Bãrã tãẽna crĩcha cawa b̶ʌra ni ab̶a bid̶a neẽ́ca djabarã ijara panʌra ibiabi carea? \v 6 Baribʌrʌ djabada djaba ume ijarad̶aped̶a naʌ̃ ẽjũãnebema cawa obadarãmaa wãbadaa. Mãwã od̶ira wãrãda bio biẽ́ b̶ʌa Ãcõrẽ ĩjãẽ́ b̶ea quĩrãpita ijarabada bẽrã. \p \v 7 Wãrãda ʌ̃cʌrʌ bãrãnebemada ijarabada bẽrã unubi panʌa jipa nĩbad̶acada. ¿Biara b̶ʌẽ́ca bʌ biẽ́ od̶ara droaida cawa obadamaa edei cãyãbara? ¿Biara b̶ʌẽ́ca bʌa erob̶ʌra bʌ djabaa idu drʌabida cawa obadamaa edei cãyãbara? \v 8 Baribʌrʌ bãrãba ẽberãrãra biẽ́ obadaa idjab̶a ne drʌabadaa. Wãrãda bio biẽ́ o panʌa ara bãrã djabarãda mãwã obada bẽrã. \p \v 9-10 ¿Bãrãba adua panʌca cadjirua obadara Ãcõrẽ purud̶e b̶ead̶aẽ́da? Ara bãdjidub̶a cũrũgarãnadua. Aud̶ua nĩbabadara, jʌwaba od̶a ãcõrẽ ẽpẽ b̶eara, daunemabadara, umaquĩrã wẽrã quĩrãca b̶eabadara, umaquĩrãda ab̶ari umaquĩrã ume b̶eabadara, ne drʌabadara, parata awua b̶eara, beu nĩbabadara, sewad̶eba djãrã biẽ́ jarabadara, djãrã cũrũgabada sid̶a Ãcõrẽ purud̶e b̶ead̶aẽ́a. \v 11 Ʌ̃cʌrʌ bãrãra naẽna mãwã b̶easia. Baribʌrʌ bãrãba cadjirua oped̶ad̶ara Ãcõrẽba sʌgʌsia, idji itea bia b̶ʌsia, idjab̶a jipa unusia dadjirã Boro Jesucritod̶eba idjab̶a idji Jaured̶eba. \s1 Djabarãba aud̶uada od̶iẽ́ panʌa \p \v 12 Ʌ̃cʌrʌba jarabadaa: “Crito ĩjã b̶ʌ bẽrã mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca jũma oida b̶ʌa.” Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌda jũma oida b̶ʌmĩna, jũma mʌ̃a o quĩrĩã b̶ʌba mʌ̃ra carebacaa. Maʌ̃ bẽrã jũma mʌ̃a o quĩrĩã b̶ʌ́a iduaribiẽ́a. \v 13 Idjab̶a ʌ̃cʌrʌba jarabadaa: “Djicora dadji b̶i itea b̶ʌa, idjab̶a dadji b̶ira djico itea b̶ʌa.” Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya mãwã b̶ʌmĩna Ãcõrẽba umena jõbiya. Dadji cacuara b̶ʌẽ́a aud̶ua o b̶amãrẽã, ãtebʌrʌ dadjirã Boro Ãcõrẽ itea b̶ʌa. Idjab̶a dadjirã Boro Ãcõrẽra dadji cacua wagai carea b̶ʌa. \v 14 Ãcõrẽba idji ʌb̶ʌad̶eba dadjirã Boro Jesura beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbabisia. Ara maʌ̃ quĩrãca idji ʌb̶ʌad̶eba dadjirã sid̶a ʌ̃rẽbabiya. \p \v 15 ¿Bãrãba adua panʌca bãrã cacuara Critod̶eda? Mãwãra ¿mʌ̃a Critod̶eda wẽrã aud̶ua ume b̶ʌica? Wãrãda mãwã oira biẽ́ b̶ʌa. \v 16 ¿Bãrãba adua panʌca wẽrã aud̶ua ume b̶ʌra maʌ̃ wẽrã ume cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca b̶ʌda? Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã jara b̶ʌa: “Ãdjira cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca panania.”\f + \fr 6:16 \ft Genesi 2:24.\f* \v 17 Baribʌrʌ dadjirã Boro Crito ume ãbaa b̶ʌra idji ume jaure ab̶a b̶ʌ quĩrãca panʌa. \p \v 18 Ni maãrĩ bid̶a aud̶ua nĩbarãnadua. Dewara cadjiruada oibʌrʌ, maʌ̃gʌba dadji cacuara ãrĩẽ́a. Baribʌrʌ aud̶uada oibʌrʌ, dadji cacuada biẽ́ b̶eya. \v 19 ¿Bãrãba adua panʌca bãrã cacuara Ãcõrẽ Jaure deda? Ãcõrẽba idji Jaurera bãrãa diasia. Idjira bãrã sod̶e b̶ʌa. Bãrãra ara bãrãneẽ́a ãtebʌrʌ Ãcõrẽnea. \v 20 Ãcõrẽba bãrãra nẽbʌa nẽdosia. Ãcõrẽne bẽrã bãrã cacuad̶e, jaured̶e bid̶a quĩrãipa b̶ead̶adua.\f + \fr 6:20 \fq Jaure.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* \c 7 \s1 Quima edabadad̶ebema \p \v 1 Jãʌ̃bebʌrʌ bãrãba cartad̶eba iwid̶iped̶ad̶ada mʌ̃a panuya. Wãrãda biara b̶ʌa umaquĩrãba wẽrã edaẽ́da.\f + \fr 7:1 \fq Biara b̶ʌa umaquĩrãba wẽrã edaẽ́da.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bia b̶ʌa umaquĩrãba wẽrã tãẽ́da.”\f* \v 2 Baribʌrʌ bãrã tãẽna aud̶ua obadara bara bẽrã umaquĩrãba idji quimada erob̶aida b̶ʌa, idjab̶a wẽrãba idji quimada erob̶aida b̶ʌa. \v 3 Umaquĩrãda idji quima ume cãĩda b̶ʌa. Wẽrã sid̶a idji quima ume cãĩda b̶ʌa. \v 4 Wẽrãra ara idji cacua djibariẽ́a, ãtebʌrʌ dji quimadrʌ djibaria. Ara maʌ̃ quĩrãca umaquĩrãra ara idji cacua djibariẽ́a, ãtebʌrʌ idji quimadrʌ djibaria. \v 5 Bãrã cacuara bãrã quimaa wãgarãnadua. Baribʌrʌ bãrãba ãbaa cãĩnaẽ́da bed̶ea aud̶ibʌrʌ, mãwã pananira bia b̶ʌa. Baribʌrʌ dãrã mãwã pananiẽ́ panʌa idjab̶a ab̶abe Ãcõrẽa iwid̶id̶i carea mãwã pananida panʌa. Mãwãnacarea wayacusa ãbaa cãĩnida panʌa bãrã cacuaba quĩrĩã b̶ʌra droad̶aẽ́ne diauruba aud̶ua obirãmãrẽã. \v 6 Mʌ̃a jaraya: bãrãba mãwã o quĩrĩã panʌbʌrʌ, bia b̶ʌa. Baribʌrʌ mʌ̃a õgo obiẽ́a. \v 7 Mʌ̃maarã jũmarãda mʌ̃ quĩrãca poya deu b̶ead̶ibara bia b̶acasia. Baribʌrʌ Ãcõrẽba dadjiza diasia sãwã b̶aida. Ãcõrẽba ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa poya deu b̶ead̶amãrẽã. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa quima edad̶amãrẽã. \p \v 8 Mʌ̃a deu b̶earãa, pẽdrarãa bid̶a jaraya: biara b̶ʌa mʌ̃ quĩrãca quima neẽ́ b̶ead̶ida. \v 9 Baribʌrʌ bãrã cacuaba quĩrĩã b̶ʌda poya droad̶aẽ́bʌrʌ, quima edad̶ida panʌa. Bãrã cacuaba quĩrĩã b̶ʌd̶ebemada jũmawãyã crĩcha b̶ai cãyãbara biara b̶ʌa quima edad̶ida. \p \v 10 Quima bara b̶earãa mʌ̃a naʌ̃da jaraya. Naʌ̃ bed̶eara mʌ̃reẽ́a, ãtebʌrʌ dadjirã Borod̶ea.\f + \fr 7:10 \ft Luca 16:18.\f* Wẽrãba idji quimara amaiẽ́ b̶ʌa. \v 11 Baribʌrʌ idji quimara amaibʌrʌ, dewara umaquĩrãda edaiẽ́ b̶ʌa. Ãtebʌrʌ deu b̶aida b̶ʌa wa dji quima ume waya bed̶eaida b̶ʌa. Ab̶ari quĩrãca umaquĩrãba idji quimara amaiẽ́ b̶ʌa. \p \v 12 Waabema djabarãa mʌ̃a naʌ̃da jaraya. Naʌ̃gʌra dadjirã Boro Jesuba jaradiad̶aẽ́a: djababa wẽrã Jesu ĩjãẽ́ b̶ʌda erob̶ʌbʌrʌ, idjab̶a maʌ̃ wẽrãra idji ume b̶a quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, maʌ̃ djababa idjira amaiẽ́ b̶ʌa. \v 13 Djabawẽrãba quima Jesu ĩjãẽ́ b̶ʌda erob̶ʌbʌrʌ, idjab̶a maʌ̃ umaquĩrãba idjida ama quĩrĩãẽ́bʌrʌ, maʌ̃ djabawẽrãba idjira amaiẽ́ b̶ʌa. \v 14 Maʌ̃ umaquĩrã Jesu ĩjãẽ́ b̶ʌra Ãcõrẽ itea b̶esia idji quimaba ĩjã b̶ʌ bẽrã. Ab̶ari quĩrãca wẽrã Jesu ĩjãẽ́ b̶ʌra Ãcõrẽ itea b̶esia idji quimaba ĩjã b̶ʌ bẽrã. Mãwãẽ́bara bãrã warrarãra Ãcõrẽ itea b̶ead̶aẽ́ bacasia. Baribʌrʌ djibarirãra Ãcõrẽ itea panʌ bẽrã ãdjirã sid̶a Ãcõrẽ itea panʌa. \v 15 Jesu ĩjãẽ́ b̶ʌba idji quimada ama quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, amaida b̶ʌa. Mãwã djabada wa djabawẽrãda mĩã amaiẽ́ b̶ʌ leyd̶ebemada ẽdrʌya. Ãcõrẽba dadjirãra necai b̶ead̶amãrẽã trʌ̃sia. \v 16 Djabawẽrã, bʌa adua b̶ʌa. Ãĩbẽrã bʌ quimaba bʌd̶eba Jesura ĩjãisicada Ãcõrẽba ẽdrʌ edamãrẽã. Djaba, bʌa bid̶a adua b̶ʌa. Ãĩbẽrã bʌ quimaba bʌd̶eba Jesura ĩjãisicada Ãcõrẽba ẽdrʌ edamãrẽã. \p \v 17-18 Ãcõrẽba dadjirã trʌ̃sid̶e ara dadji panana quĩrãca b̶ead̶ida panʌa. Cacua wẽãgo b̶asibʌrʌ ara mãwã b̶aida b̶ʌa. Cacua wẽãgoẽ́ b̶asibʌrʌ ara mãwã b̶aida b̶ʌa. Dadjirãza b̶ead̶ida panʌa dadjirã Boro Ãcõrẽba b̶ʌd̶a quĩrãca. Mʌ̃a Ãcõrẽ ẽberãrã b̶eaza mãwã jaradia b̶ʌa. \v 19 Cacua wẽãgo b̶aida biara b̶ʌẽ́a. Cacua wẽãgoẽ́ b̶ai sid̶a biara b̶ʌẽ́a. Ãcõrẽba obi b̶ʌra ĩjã o b̶aida biara b̶ʌa. \v 20 Ãcõrẽba dadjirã trʌ̃sid̶e ara dadji panana quĩrãca b̶ead̶ida panʌa. \v 21 Ãcõrẽba bʌ trʌ̃sid̶e nezocada b̶asibʌrʌ, jũmawãyã sopua b̶arãdua. Baribʌrʌ bʌ nezoca b̶ʌd̶ebemada poya ẽdrʌibʌrʌ, mãwã odua. \v 22 Nezoca Ãcõrẽba trʌ̃nara dadjirã Boro Critoba cadjiruad̶ebemada ẽdrʌ b̶ʌsia idji itea ne o b̶amãrẽã. Maʌ̃ne nezocaẽ́ Ãcõrẽba trʌ̃nara Crito nezocaa. \v 23 Ãcõrẽba bãrãra nẽbʌa nẽdosia. Maʌ̃ carea djãrã nezocada b̶earãnadua. \v 24 Djabarã, Ãcõrẽba dadjirã trʌ̃sid̶e ara dadji panana quĩrãca b̶ead̶ida panʌa. Maʌ̃ne ara dadji panʌ quĩrãca Ãcõrẽ quĩrãpita jipa nĩbad̶ida panʌa. \p \v 25 Maʌ̃ awara quima wad̶i edad̶acad̶ebemada mʌ̃a jaraya. Dadjirã Boro Jesucritoba maʌ̃gʌd̶ebemada jaradiad̶aẽ́ bẽrã mʌ̃a crĩcha b̶ʌda jaraya. Bãrãba cawa panʌa dadjirã Boroba mʌ̃ra quĩrã djuburiad̶a bẽrã mʌ̃a wãrãda jarabarida. \v 26 Nãwã jaraya: mʌ̃maarã naʌ̃ ewarid̶e bia mĩga panʌ bẽrã dadji umaquĩrã deu b̶eara ara dadji b̶ʌ quĩrãca b̶ead̶ida panʌa. \v 27 Baribʌrʌ quima erob̶ʌbʌrʌ, bʌ quima amaida crĩcharãdua. Quima neẽ́ b̶ʌbʌrʌ, quima edaida crĩcharãdua. \v 28 Baribʌrʌ quima edaibʌrʌ cadjiruaẽ́a. Wẽrãda quima edaibʌrʌ cadjiruaẽ́a. Baribʌrʌ quima edabʌrʌra naʌ̃ ẽjũãne bia mĩga b̶aya. Bãrã mãwã bia mĩga pananida mʌ̃a quĩrĩãẽ́ b̶ʌa. \p \v 29 Djabarã, mʌ̃a naʌ̃gʌda jara quĩrĩã b̶ʌa: naʌ̃ ewarira jõbod̶oa. Maʌ̃ carea djabarã quima erob̶eaba ãdjia Ãcõrẽ ẽpẽ panʌra igarad̶iẽ́ panʌa ãdji quima ume b̶ead̶i carea. Ãtebʌrʌ quima neẽ́ b̶ʌba ẽpẽida b̶ʌ quĩrãca ẽpẽnida panʌa. \v 30 Ara maʌ̃ quĩrãca djabarã sopua b̶eara sopuaẽ́ b̶ʌ quĩrãca b̶ead̶ida panʌa Ãcõrẽda bio ẽpẽni carea. B̸ʌsrid̶a b̶eara b̶ʌsrid̶aẽ́ b̶ʌ quĩrãca b̶ead̶ida panʌa. Ne nẽdod̶aba idjia nẽdod̶ara ewariza erob̶aida crĩcha b̶aiẽ́ b̶ʌa. \v 31 Naʌ̃ ẽjũã dadjia unu panʌra jũma jõbod̶o bẽrã ne bara b̶eaba ne neẽ́ b̶ʌ quĩrãca crĩcha b̶ead̶ida panʌa. \p \v 32 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãba naʌ̃ ẽjũãnebemada jũmawãyã crĩchad̶aẽ́da. Umaquĩrã quima neẽ́ b̶ʌba biara crĩcha b̶abaria dadjirã Boroba quĩrĩã b̶ʌda oi carea. Dadjirã Borora b̶ʌsrid̶abi quĩrĩã b̶ʌa. \v 33 Baribʌrʌ umaquĩrã quima erob̶ʌba naʌ̃ ẽjũãne idji quima bia erob̶aida biara crĩcha b̶abaria. Idji quimada b̶ʌsrid̶abi quĩrĩã b̶ʌa. \v 34 Mãwã quima bara b̶ʌba crĩchada umé erob̶abaria.\f + \fr 7:34 \fq Crĩchada umé erob̶abaria.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* Ab̶ari quĩrãca wẽrã quima erob̶ʌba naʌ̃ ẽjũãne idji quima bia erob̶aida biara crĩcha b̶abaria. Idji quimada b̶ʌsrid̶abi quĩrĩã b̶ʌa. Baribʌrʌ wẽrã quima neẽ́ b̶ʌba dadjirã Borod̶ebemada biara crĩcha b̶abaria. Naʌ̃ cacuad̶e, jaured̶e bid̶a idji itea bia b̶a quĩrĩã b̶ʌa. \p \v 35 Maʌ̃gʌra mʌ̃a jaraẽ́ b̶ʌa bãrãba quĩrĩã panʌ quĩrãca b̶earãnamãrẽã ãtebʌrʌ bia b̶ead̶amãrẽã. Mʌ̃a ab̶abe quĩrĩã b̶ʌa bãrãra quĩrãipa b̶ead̶ida idjab̶a jũma bãrã sod̶eba dadjirã Boroba quĩrĩã b̶ʌda od̶ida. \p \v 36 Ab̶aʌ djabada awẽrã djora ume dji edad̶i carea bed̶ea bia panʌbʌrʌ, dji edad̶i naẽna poya droaẽ́da crĩchaibʌrʌ idjab̶a isabe eda quĩrĩãibʌrʌ, edaida b̶ʌa. Maʌ̃ra cadjiruaẽ́a. \v 37 Baribʌrʌ djabada dji edad̶i carea bed̶ea b̶ʌd̶acarea maʌ̃ wẽrãra edaẽ́da idji sod̶eba wãrãda crĩcha b̶ʌbʌrʌ idjab̶a idji cacuaba quĩrĩã b̶ʌra poya droaibʌrʌ, bia b̶ʌa maʌ̃ wẽrãra edaẽ́da. \v 38 Wãrãda quima edabʌrʌba bia o b̶ʌa. Baribʌrʌ mʌ̃maarã quima edaẽ́ba biara o b̶ʌa.\f + \fr 7:38 \ft Griego bed̶ead̶e versículo 36-38 ebud̶a b̶ʌẽ́a. Idjab̶a naʌ̃ quĩrãca traducida b̶ʌa: \+fv 36\+fv* Baribʌrʌ djababa idji cau awẽrã djorada quima diaẽ́ b̶ʌd̶eba biẽ́ o b̶ʌda crĩcha b̶ʌbʌrʌ, idjimaarã bia b̶ʌbʌrʌ, quima diaida b̶ʌa. Maʌ̃ra cadjiruaẽ́a. \+fv 37\+fv* Baribʌrʌ djababa idji caura diaẽ́da sod̶eba crĩcha b̶ʌbʌrʌ, idjab̶a dewaraʌba jara b̶ʌ carea mãwã oẽ́ b̶ʌbʌrʌ, bia b̶ʌa idji caura quima diaẽ́da. \+fv 38\+fv* Wãrãda idji cau diabʌrʌba bia o b̶ʌa. Baribʌrʌ mʌ̃maarã idji cau diaẽ́ba biara o b̶ʌa.\f* \p \v 39 Djabawẽrã quima bara b̶ʌra dji quima zocai b̶ʌmisa idji ume b̶aida b̶ʌa. Baribʌrʌ dji quimara beuibʌrʌ, dewara umaquĩrãda eda quĩrĩãibʌrʌ, edaida b̶ʌa. Baribʌrʌ ab̶abe dadjirã Boro Jesucrito ĩjã b̶ʌdrʌ edaida b̶ʌa. \v 40 Mʌ̃a crĩcha b̶ʌa idjira quima edaẽ́bʌrʌ b̶ʌsrid̶aara b̶aida. Mʌ̃maarã Ãcõrẽ Jaureba mãwã crĩchabi b̶ʌda. \c 8 \s1 Jʌwaba od̶a ãcõrẽa djico diad̶ad̶ebema \p \v 1 Idjab̶a jʌwaba od̶a ãcõrẽa djico diad̶ad̶ebemada mʌ̃a jaraya. Dadjirãba cawa panʌa jũmarãda crĩcha cawa panʌda. Mãwãmĩna crĩcha cawaaba dadjira djãrã cãyãbara biara b̶ʌda crĩchabibaria. Baribʌrʌ quĩrĩãba djãrãra carebabaria. \v 2 Ab̶aʌba bio cawa b̶ʌda crĩcha b̶ʌbʌrʌ, wad̶ibid̶a adua b̶ʌa idjia cawaida b̶ʌ quĩrãca. \v 3 Baribʌrʌ ab̶aʌba Ãcõrẽda quĩrĩã b̶ʌbʌrʌ, Ãcõrẽba idjira cawa b̶ʌa.\f + \fr 8:3 \ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ versículora ebud̶a b̶ʌẽ́a.\f* \p \v 4 Maʌ̃ bẽrã jʌwaba od̶a ãcõrẽa djico diad̶a cobadad̶ebemada mʌ̃a jaraya. Dadjirãba cawa panʌa jʌwaba od̶a ãcõrẽra wãrãẽ́da. Idjab̶a cawa panʌa wãrã Ãcõrẽra ab̶abʌrʌ b̶ʌda. \v 5 Bajãne, naʌ̃ ẽjũãne bid̶a ẽberãrãba ãcõrẽ abadara baraa. Wãrãda maʌ̃gʌrãra idjab̶a ẽberãrãba ãdji boro abada sid̶a zocãrã baraa. \v 6 Baribʌrʌ dadjirãmaarã Ãcõrẽra ab̶abʌrʌ b̶ʌa. Idjira dadjirã Zezaa. Idjiabʌrʌ ne jũmada osia. Dadjirãra idji itea zocai panʌa. Idjab̶a dadjirã Boro Jesucritora ab̶abʌrʌ b̶ʌa. Idjid̶eba Ãcõrẽba ne jũmada osia. Idjid̶eba dadjirãra zocai panʌa. \p \v 7 Baribʌrʌ ʌ̃cʌrʌba maʌ̃gʌra cawad̶aẽ́ panʌa. Ʌ̃cʌrʌ djabarãba wad̶ibid̶a crĩcha panʌa jʌwaba od̶a ãcõrẽ ãdjia naẽna ẽpẽ pananara zocai b̶eada. Maʌ̃ bẽrã jʌwaba od̶a ãcõrẽa djico diad̶ada cosid̶ara crĩchabadaa jʌwaba od̶a ãcõrẽra wayacusa ẽpẽbʌdada. Wãrã bed̶eada bio adua panʌ bẽrã maʌ̃ djico co panʌneba crĩchabadaa Ãcõrẽ quĩrãpita biẽ́ panebʌdada. \v 8 Baribʌrʌ djicoba dadjirãra Ãcõrẽ quĩrãpita bia b̶ʌcaa. Maʌ̃ bẽrã dadjia co panʌneba, cod̶aẽ́ panʌneba bid̶a Ãcõrẽ quĩrãpita biara b̶ead̶aẽ́a. \p \v 9 Wãrãda dadjia co quĩrĩã panʌra cod̶ida panʌa. Baribʌrʌ quĩrãcuita b̶ead̶adua bãrãba co panʌneba djaba bio adua b̶ʌra cadjiruad̶e b̶aerãmãrẽã. \v 10 Ne jũma coida b̶ʌ cawa b̶ʌ djabada jʌwaba od̶a ãcõrẽ ded̶e ed̶a ne co chũmeibʌrʌ, maʌ̃ne ne jũma coida b̶ʌ adua b̶ʌba idjira mama chũmʌda unuibʌrʌ, idjia bid̶a jʌwaba od̶a ãcõrẽa djico diad̶ara coida crĩchaya. Baribʌrʌ jʌwaba od̶a ãcõrẽra ẽpẽbʌrʌda crĩcha b̶ʌ bẽrã idjimaa cadjiruada o b̶ʌa. \v 11 Mãwã ne jũma coida b̶ʌ cawa b̶ʌba dji bio adua b̶ʌ djabara cadjiruad̶e b̶aebiya. Baribʌrʌ quĩrãnebad̶adua Critora beusida maʌ̃ adua b̶ʌ djaba carea. \v 12 Bãrãba maʌ̃ adua b̶ea djabarã cadjiruad̶e b̶aebibʌdad̶e Crito quĩrãpita cadjiruada o panʌa. \v 13 Maʌ̃ carea mʌ̃a co b̶ʌd̶eba mʌ̃ djabada cadjiruad̶e b̶aebibʌrʌ, waa coẽ́a. \c 9 \s1 Jaradia b̶ʌbari Pauloba edaca bad̶a \p \v 1 ¿Mʌ̃djia o quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca ocara b̶ʌca? ¿Mʌ̃ra Jesucritoba diabued̶aẽ́ca? ¿Mʌ̃a bid̶a dadjirã Boro Jesura unusiẽ́ca?\f + \fr 9:1 \ft Hecho 9:3-7.\f* ¿Bãrãba mʌ̃neba dadjirã Borora ĩjãsid̶aẽ́ca? \v 2 Ʌ̃cʌrʌ djabarãba mʌ̃ra Jesucritoba diabued̶ada crĩchad̶aẽ́ panʌmĩna bãrãba cawad̶ida panʌa mʌ̃ra wãrãda idjia diabued̶ada mãwã b̶ʌda. Mʌ̃a jaradiad̶ad̶eba bãrãba dadjirã Boroda ĩjãsid̶a bẽrã maʌ̃gʌra ebud̶a b̶ʌa. \v 3 Mʌ̃ biẽ́ jarabadarãa mʌ̃a naʌ̃gʌda iwid̶iya: \v 4 ¿mʌ̃a jaradia b̶ʌbari ne coi carea edaiẽ́ b̶ʌca? ¿Doi carea bid̶a edaiẽ́ b̶ʌca? \v 5 Waabema Jesuba diabued̶arãda, dadjirã Boro Jesu djabarãda, Pedro sid̶a ãdji quima ume ãbaa nĩbabadaa.\f + \fr 9:5 \fq Pedro.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “Cepa.”\f* Ara ãdjirã quĩrãca ¿mʌ̃ra Jesu ĩjã b̶ʌ wẽrã ume dji edaped̶a mʌ̃ ume ãbaa eronĩbaiẽ́ b̶ʌca? \v 6 Bernabeba, mʌ̃a bid̶a Ãcõrẽ bed̶ea jaradia nĩnane dewara traju sid̶a obadaa ne eropanani carea. Baribʌrʌ ¿waabemarã quĩrãca daiba jaradia panʌneba ne edad̶ida panʌẽ́ca? \p \v 7 ¿Sordaora ara idji parataba djõne wãbarica? ¿Uva ud̶a erob̶ʌba idji uvara jõcaca? ¿Oveja wagabariba oveja jub̶ara docaca? \v 8 ¿Jũma maʌ̃gʌra ab̶abe mʌ̃dji crĩchad̶eba jara b̶ʌca? ¿Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba ab̶ari quĩrãca jaracaca? \v 9 Maʌ̃ leyd̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bʌa pacaa ne cʌradʌgabi b̶ʌd̶e idji itera jʌ̃rãdua.”\f + \fr 9:9 \ft Deuteronomio 25:4.\f* Ãcõrẽba maʌ̃ bed̶ea jarasid̶e ¿ab̶abe pacad̶ebemada crĩcha b̶asica? \v 10 ¿Dadjirãnebema sid̶a crĩcha b̶asiẽ́ca? Wãrãda dadjirã careabʌrʌ Ãcõrẽba maʌ̃ leyra diasia. Ẽjũã o b̶ʌra, dji ewa b̶ʌ sid̶a trajabadaa maʌ̃neba ne erob̶ead̶ida cawa panʌ bẽrã. \v 11 Ara maʌ̃ quĩrãca daiba bãrãa Ãcõrẽ bed̶eara jaradiasid̶a bẽrã ¿bia b̶ʌẽ́ca daiba bãrãneba ne edad̶ida? \v 12 Dewararãba bãrãneba ne edad̶ida panʌbʌrʌ, daiba ãdjirã cãyãbara biara ne edad̶ida panʌa. \fig 1 Corinto 9:9|src="co01463B.tif" size="span" ref="1 Cor. 9:10" \fig* \p Mãwãmĩna ne iwid̶id̶acaa. Ãtebʌrʌ jũma droa panʌa ẽberãrãba bed̶ea bia Critod̶ebemada biẽ́ crĩcharãnamãrẽã. \v 13 Bãrãba cawa panʌa Ãcõrẽ de dromane trajabadarãba ãdjia o panʌneba cod̶ira edabadada. Animarã babue diabadarãba maʌ̃ djarad̶ebemada edabadaa cod̶i carea. \v 14 Ab̶ari quĩrãca dadjirã Boro Jesuba jarasia bed̶ea bia idjid̶ebema jaradia nĩnaba maʌ̃neba cod̶ira edad̶ida panʌda.\f + \fr 9:14 \ft Mateo 10:10.\f* \v 15 Mãwãmĩna mʌ̃a edacaa. Idjab̶a maʌ̃gʌd̶ebemada naʌ̃ cartad̶e b̶ʌẽ́ b̶ʌa bãrãba ne diad̶amãrẽã. Mʌ̃a jaradia b̶ʌbari ne edaca bẽrã b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Mʌ̃a quĩrĩãẽ́a ni ab̶aʌba ne dia b̶ʌd̶eba maʌ̃ b̶ʌsrid̶ara jõbida. Mʌ̃maarã bãrãneba ne edai cãyãbara beuida biara b̶ʌa. \p \v 16 Mʌ̃a bed̶ea bia Critod̶ebemada jaradia b̶ʌmĩna mʌ̃ra dji dromaana acaa, Ãcõrẽbʌrʌ jaradiabi b̶ʌ bẽrã. Wãrãda bed̶ea bia Critod̶ebemada jaradiaẽ́bʌrʌ, mʌ̃ra mĩã djuburi b̶eya. \v 17 Mʌ̃djiareba jaradia b̶aibʌrʌ, ne edaida b̶ʌa. Baribʌrʌ mʌ̃djiareba jaradiaẽ́ b̶ʌa. Ãcõrẽbʌrʌ mʌ̃ra b̶ʌsia jaradia b̶amãrẽã. Maʌ̃ bẽrã mʌ̃a jaradia b̶aida b̶ʌa. \v 18 Mãwãra ¿mʌ̃a jaradia b̶ʌbari cãrẽda edai? Ne edaẽ́a. Ab̶abe b̶ʌsrid̶a b̶aya ne iwid̶iẽ́ne bed̶ea bia Critod̶ebemada jaradia b̶ʌ bẽrã. Mʌ̃a jaradia b̶ʌbari ne edaida b̶ʌmĩna iwid̶icaa. \p \v 19 Mʌ̃ra djãrã nezocaẽ́mĩna ara mʌ̃djida jũmarã nezocada b̶esia zocãrãba mʌ̃neba Jesucritoda ĩjãnamãrẽã. \v 20 Mʌ̃ra judiorã tãẽna b̶ʌd̶e judiorã quĩrãca b̶abaria mʌ̃neba Jesucritoda ĩjãnamãrẽã. Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyd̶eba b̶ea tãẽna b̶ʌd̶e mʌ̃ra maʌ̃ leyd̶eba b̶ʌẽ́mĩna maʌ̃neba b̶ʌ quĩrãca b̶abaria. Mãwã b̶abaria ãdjirãba mʌ̃neba Jesucritoda ĩjãnamãrẽã. \v 21 Idjab̶a Ãcõrẽba Moisea diad̶a ley adua b̶ea tãẽna b̶ʌd̶e mʌ̃ra ãdjirã quĩrãca b̶abaria mʌ̃neba Jesucritoda ĩjãnamãrẽã. Baribʌrʌ mʌ̃a Ãcõrẽ leyra igaracaa. Jũma Critoba obi b̶ʌra ẽpẽbaria. \v 22 Mʌ̃ra djabarã wãrã bed̶ea mãcua adua b̶ea tãẽna b̶ʌd̶e ãdjirã quĩrãca b̶abaria mʌ̃neba Jesucritod̶ebemada biara cawad̶amãrẽã. Mʌ̃ wãbʌrʌza ẽberãrã tãẽna b̶ʌd̶e ãdjirã quĩrãca b̶abaria mʌ̃neba ʌ̃cʌrʌba Critoda ĩjãnaped̶a cadjiruad̶ebemada ẽdrʌd̶amãrẽã. \v 23 Mʌ̃a jũma maʌ̃ quĩrãca obaria bed̶ea bia Critod̶ebemada cawabi carea. Mãwã mʌ̃a bid̶a Ãcõrẽneba ne biada edaya. \p \v 24 Bãrãba cawa panʌa ẽberãra pirabadada caida jĩrũ mẽsrãara b̶ʌ cawaya. Maʌ̃ne zocãrã pirabadamĩna ab̶abe dji naãrã jũẽnabʌrʌ ne edabaria. Bãrã sid̶a isabe pirabʌda quĩrãca jũma bia od̶adua Ãcõrẽba diai jarad̶ada edad̶i carea. \v 25 Jemenebadarãba ãdji cacuara quĩrãcuita wagabadaa zarea b̶ead̶i carea. Mãwã obadaa dewararã cãyãbara biara jemenenaped̶a borob̶arida edad̶i carea. Maʌ̃ borob̶arira isabe ãrĩbaria. Baribʌrʌ dadjirãba ne jũmada bia obadaa Ãcõrẽba diai jarad̶a ãrĩcada edad̶i carea. \v 26 Maʌ̃ bẽrã ẽberã baridua pira wãbʌrʌ quĩrãca mʌ̃a ocaa. Idjab̶a ẽberã djõ b̶ʌd̶e baridua djõbari quĩrãca ocaa. \v 27 Ãtebʌrʌ mʌ̃ cacua zarea o b̶ʌ quĩrãca idjab̶a mʌ̃ cacuaba o ama b̶ʌda obi b̶ʌ quĩrãca jũma o b̶ʌa Ãcõrẽba diai jarad̶ara edai carea. Mãwã oẽ́bʌrʌ, mʌ̃a ẽberãrãa jaradia b̶ad̶amĩna mʌ̃abʌrʌ Ãcõrẽba diai jarad̶ara poya edaẽ́a. \c 10 \s1 Jʌwaba od̶a ãcõrẽra igarad̶ida panʌa \p \v 1 Djabarã, mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãba Moise ewarid̶e mãwãnada quĩrãdoad̶aẽ́da. Maʌ̃ ewarid̶e jũma dadji drõãenabemarã Moise ume nĩbaped̶ad̶ara Ãcõrẽba diabued̶a jʌ̃rãrã edre nĩbasid̶aa idjab̶a Pusa Purrud̶e chãsid̶aa.\f + \fr 10:1 \ft Numero 10:34; Exodo 14:1-31.\f* \v 2 Maʌ̃ pusad̶e, jʌ̃rãrã edre bid̶a jũma ãdjirãra Moise ume ãbaa panasid̶a bẽrã Moise trʌ̃neba borocueped̶ad̶a quĩrãca panasid̶aa. \v 3 Idjab̶a jũmarãba ab̶ari djico Ãcõrẽba bajãneba diabued̶ada cobadjid̶aa.\f + \fr 10:3 \ft Exodo 16:4,35.\f* \v 4 Jũmarãba ab̶ari baido Ãcõrẽba mõgarad̶eba weabid̶ada dobadjid̶aa.\f + \fr 10:4 \ft Exodo 17:6; Numero 20:11.\f* Maʌ̃ mõgarara Critoda mãwã b̶asia, ãdjirã wãbʌdaza Critora jaured̶eba ãdjirã ume b̶ad̶a bẽrã. \v 5 Baribʌrʌ Ãcõrẽba zocãrãda biẽ́ unusia ãdjia o panana carea. Maʌ̃ bẽrã ẽjũã põãsa ewaraga b̶ʌd̶e quinisid̶aa. \p \v 6 Maʌ̃ ewarid̶e mãwãnaba dadjirãa cawabi b̶ʌa ne cadjiruara awuad̶iẽ́ panʌda ãdjirãba awuaped̶ad̶a quĩrãca. \v 7 Jʌwaba od̶a ãcõrẽra ẽpẽrãnadua ʌ̃cʌrʌ ãdjirãba ẽpẽped̶ad̶a quĩrãca.\f + \fr 10:7 \ft Exodo 32:1-35.\f* Ãcõrẽ Bed̶ead̶e ãdjirãnebemada nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ẽberãrãra chũpanenaped̶a b̶ʌsrid̶a ãbaa ne co duanasid̶aa idjab̶a itua do duanasid̶aa. Mãwãnacarea pirab̶arid̶aped̶a ãdji cacuaba o quĩrĩã b̶ʌra o duanesid̶aa.”\f + \fr 10:7 \ft Exodo 32:6.\f* \v 8 Dadjirãba aud̶uada od̶iẽ́ panʌa ʌ̃cʌrʌ ãdjirãba oped̶ad̶a quĩrãca. Ãdjia mãwã o panʌ carea ewari ab̶aʌd̶e veintitres mil quinisid̶aa.\f + \fr 10:8 \ft Numero 25:1-9.\f* \v 9 Idjab̶a Ãcõrẽba sãwã oi cawaya dadjirãba biẽ́ od̶iẽ́ panʌa ʌ̃cʌrʌ ãdjirãba oped̶ad̶a quĩrãca. Maʌ̃ carea ãdjirãra damaba zocãrã cácuaped̶a quinisid̶aa.\f + \fr 10:9 \ft Numero 21:4-9.\f* \v 10 Idjab̶a sobiẽ́ panʌneba Ãcõrẽnebemada biẽ́ bed̶earãnadua ʌ̃cʌrʌ ãdjirãba oped̶ad̶a quĩrãca. Maʌ̃ carea bajãnebema nezoca dadji quinibibariba ãdjirãra zocãrã quinibisia.\f + \fr 10:10 \ft Numero 16:41-50.\f* \p \v 11 Jũma ãdjirã mãwãnaba unubi b̶ʌa sãwã Ãcõrẽba cadjiruara cawa obarida. Maʌ̃gʌra Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa dadjirã naʌ̃ jĩrũarebema ewarid̶e b̶earãba ab̶ari quĩrãca orãnamãrẽã. \v 12 Maʌ̃ bẽrã ab̶aʌba bio ĩjã b̶ʌda crĩcha b̶ʌbʌrʌ, ara idub̶a quĩrãcuita b̶aida b̶ʌa cadjiruad̶e b̶ae amaaba. \v 13 Dadji cadjiruad̶e b̶aebida b̶ʌ crĩchada bãrãmaa zebaria jũmarãmaa zebari quĩrãca. Baribʌrʌ Ãcõrẽra bed̶ea ab̶a b̶ʌa. Maʌ̃ crĩchara poya droad̶aẽ́bʌrʌ, idjia idu jũmawãyã zebiẽ́a. Idjab̶a maʌ̃ crĩcha zebʌrʌd̶e Ãcõrẽba carebaya droad̶aped̶a ẽdrʌd̶amãrẽã. \p \v 14 Maʌ̃ carea mʌ̃ djabarã, jʌwaba od̶a ãcõrẽra igarad̶adua. \v 15 Mʌ̃a bãrãa bed̶eabʌrʌa crĩcha cawa b̶earãa bed̶eabʌrʌ quĩrãca. Bio crĩchad̶adua mʌ̃a jara b̶ʌra wãrã cawaya. \v 16 Crito quĩrãnebad̶i carea cobadara co panʌne dadjirãba uva b̶a tazad̶e b̶ʌ carea Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a ad̶aped̶a dobadaa. Maʌ̃ dobʌdad̶e unubibadaa dadjirãra Crito oad̶eba idji ume ãbaa panʌda. Idjab̶a paʌ̃ cõrãcuad̶a cobʌdad̶e unubibadaa Crito naʌ̃ djarad̶e bia mĩgad̶ad̶eba dadjirãra idji ume ãbaa panʌda. \v 17 Dadjirãba paʌ̃ ab̶a b̶ʌda zocãrã cõrãcuaped̶a cobadaa. Ara maʌ̃ quĩrãca dadjirãra zocãrã panʌmĩna cacua ab̶a b̶ʌ quĩrãca panʌa. \p \v 18 Israelerãba obadad̶ebemada crĩchad̶adua. Ãdjirãba animarã Ãcõrẽa babue diabʌdad̶e maʌ̃ djarad̶ebemada cobadaa. Maʌ̃ cobʌdad̶e unubibadaa Ãcõrẽra ẽpẽ panʌda. (Ara maʌ̃ quĩrãca ab̶aʌba jʌwaba od̶a ãcõrẽa nedjara diad̶ad̶ebemada coibʌrʌ, unubiya maʌ̃ jʌwaba od̶a ãcõrẽra ẽpẽ b̶ʌda.) \v 19 Baribʌrʌ mʌ̃a jaraẽ́ b̶ʌa jʌwaba od̶a ãcõrẽra wãrã arada. Jʌwaba od̶a ãcõrẽa nedjara diad̶ara ara jãwãbema djara quĩrãca b̶ʌa. \v 20 Mãwãmĩna Ãcõrẽ adua b̶eaba nedjarada ãdji jʌwaba od̶a ãcõrẽa diabʌdad̶e wãrãda jairãa dia panʌa. Ãcõrẽa dia panʌẽ́a. Bãrãba maʌ̃ djarara cod̶ibʌrʌ, unubid̶ia jaida ẽpẽ panʌda. Maʌ̃gʌra mʌ̃a quĩrĩãẽ́a. \v 21 Jaia diad̶a tazad̶e b̶ʌda bãrãba dod̶ibʌrʌ, Jesucrito oa quĩrãnebad̶i careabema tazad̶e b̶ʌda dod̶iẽ́ panʌa. Jaia djico diad̶ada bãrãba cod̶ibʌrʌ, dadjirã Boro quĩrãnebad̶i careabema cobadara cod̶iẽ́ panʌa. \v 22 Mãwã od̶ibʌrʌ ¿dadjirã Borora quĩrũbid̶aẽ́ca? ¿Dadjirãra idji cãyãbara ʌb̶ʌara panʌca? \s1 Jũma od̶adua djabarãba bia crĩchad̶amãrẽã \p \v 23 Ʌ̃cʌrʌba jara panʌa dadjia o quĩrĩã b̶ʌra jũma oida b̶ʌda. Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: ne jũma oida b̶ʌmĩna jũma dadjia o quĩrĩã b̶ʌba dadjira carebacaa. Wãrãda jũma dadjia o quĩrĩã b̶ʌra oida b̶ʌmĩna jũma maʌ̃gʌba djabarãra carebacaa. \v 24 Ni ab̶aʌba ara idji bia b̶aira jʌrʌ b̶aiẽ́ b̶ʌa, ãtebʌrʌ dewararãda bia b̶ead̶amãrẽã jʌrʌ b̶aida b̶ʌa. \p \v 25 Nedjara nẽdobuebadama nẽdod̶ada cod̶ida panʌa. Baribʌrʌ bãrã crĩcha ãrĩna amaaba iwid̶irãnadua maʌ̃ nedjarara jʌwaba od̶a ãcõrẽa diad̶a basi cawaya. \v 26 Naʌ̃ ẽjũãra, ne jũma naʌ̃ ẽjũãne nũmʌ sid̶a dadjirã Boro Ãcõrẽba osia. Maʌ̃ bẽrã ne jũmada cod̶ida panʌa. \p \v 27 Jesu ĩjãẽ́ b̶ʌba bʌda ne comãrẽã ed̶oibʌrʌ, maʌ̃ne wã quĩrĩãibʌrʌ, wãdua. Idjia diabʌrʌra codua. Bʌ crĩcha ãrĩ amaaba iwid̶irãdua maʌ̃ djicora jʌwaba od̶a ãcõrẽa diad̶a basi cawaya. \v 28 Baribʌrʌ ab̶aʌba nedjarara jʌwaba od̶a ãcõrẽa diad̶aad̶a aibʌrʌ, corãdua idji crĩcha ãrĩ amaaba.\f + \fr 10:28 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e idjab̶a naʌ̃ sid̶a b̶ʌ́ b̶ʌa: “Naʌ̃ ẽjũãra, ne jũma naʌ̃ ẽjũãne nũmʌ sid̶a dadjirã Boro Ãcõrẽba osia.”\f* \v 29 Mʌ̃a jaraẽ́ b̶ʌa bãrãmaarã maʌ̃ djicora cocara panʌda. Baribʌrʌ dewaraba mãwã crĩcha b̶ʌbʌrʌ, idji crĩchara ãrĩya. \p Ab̶aʌba nãwã crĩchaisicada: “Mʌ̃a o quĩrĩã b̶ʌda obʌrʌd̶e ab̶aʌba biẽ́ crĩchaibʌrʌ, ¿maʌ̃gʌra ocara b̶ʌca? ¿Mʌ̃a o quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca oida b̶ʌẽ́ca? \v 30 Mʌ̃a cobʌrʌ carea Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a aibʌrʌ, ¿cãrẽ cãrẽã dewaraba mʌ̃da biẽ́ jaraida b̶ʌ? Biẽ́ jaraiẽ́ b̶ʌa.” \p \v 31 Baribʌrʌ mʌ̃a jaraya: bãrã ne co panʌne, ne o panʌne bid̶a jũma od̶adua ẽberãrãba Ãcõrẽda bia jarad̶amãrẽã. \v 32 Bãrãba ne o panʌneba judiorãra, judiorãẽ́ra, Ãcõrẽ ẽberãrã sid̶a cadjiruad̶e b̶aebirãnadua. \v 33 Ara maʌ̃ quĩrãca mʌ̃a o b̶ʌd̶eba jũmarãa bia crĩchabi quĩrĩã b̶ʌa. Ab̶abe mʌ̃djidrʌ bia b̶ai carea jʌrʌcaa, ãtebʌrʌ ẽberãrã zocãrã bia b̶ead̶amãrẽã jʌrʌbaria. Mãwã mʌ̃a o b̶ʌd̶eba ãdjirãba Critora ĩjãnia Ãcõrẽba ẽdrʌ edamãrẽã. \c 11 \p \v 1 Mʌ̃ra Crito nĩbad̶a quĩrãca nĩbabari bẽrã mʌ̃ quĩrãca nĩbad̶adua. \s1 Djabawẽrãrã boro ãnẽb̶aribadad̶ebema \p \v 2 Djabarã, ewariza mʌ̃ra quĩrãneba panʌ bẽrã idjab̶a mʌ̃a jaradiad̶ara ẽpẽ panʌ bẽrã bãrãra bia jaraya. \v 3 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãba cawad̶ida Critora umaquĩrã Boroda, umaquĩrãra dji wẽrã boroda, idjab̶a Ãcõrẽra Crito Boroda. \p \v 4 Djabarã ãbaa dji jʌre panʌne umaquĩrãda boro ãnẽb̶ariped̶a Ãcõrẽa iwid̶ibʌrʌ wa Ãcõrẽneba bed̶eaibʌrʌ, idji Boro Critora wayaẽ́ b̶ʌda unubi b̶ʌa. \v 5 Baribʌrʌ wẽrãba Ãcõrẽa iwid̶i b̶ʌd̶e wa Ãcõrẽneba bed̶ea b̶ʌd̶e boro ãnẽb̶ariẽ́bʌrʌ, idji quimara wayaẽ́ b̶ʌda unubi b̶ʌa. Mãwã o b̶ʌra borob̶ichia tʌ b̶ʌ quĩrãca b̶ʌa. \v 6 Wẽrãda boro ãnẽb̶ari quĩrĩãẽ́bʌrʌ, borob̶ichia tʌida b̶ʌa. Baribʌrʌ borob̶ichia tʌsira peraida b̶ʌ bẽrã boro ãnẽb̶arida b̶ʌa. \p \v 7 Djabarã ãbaa dji jʌre panʌne umaquĩrãrãda boro ãnẽb̶arid̶iẽ́ panʌa Ãcõrẽba ara idji quĩrãca od̶a bẽrã idjab̶a umaquĩrãrãba Ãcõrẽra ãdji boroda unubi panʌ bẽrã. Baribʌrʌ wẽrãrãba unubi panʌa umaquĩrãra ãdji boroda. \v 8 Ãcõrẽba umaquĩrãra wẽrãneba oẽ́ basía, ãtebʌrʌ wẽrãra umaquĩrãneba osia. \v 9 Idjab̶a umaquĩrãra oẽ́ basía wẽrã carebamãrẽã, ãtebʌrʌ wẽrãda osia umaquĩrã carebamãrẽã. \v 10 Maʌ̃ carea djabarã ãbaa dji jʌre panʌne wẽrãba idji borora ãnẽb̶arida b̶ʌa unubi carea dji quimara idji boroda. Mãwã oida b̶ʌa bajãnebema nezocarãba bia ununamãrẽã. \p \v 11 Baribʌrʌ Jesucrito ĩjã b̶ea bẽrã wẽrãba idji quimada carebaida b̶ʌa idjab̶a umaquĩrãba idji quimada carebaida b̶ʌa. \v 12 Naãrãbema wẽrãda umaquĩrãneba zesia. Mamaʌba ʌ̃taa umaquĩrãra wẽrãba tobaria. Baribʌrʌ wãrãda jũmaena Ãcõrẽneba ze panʌa. \p \v 13 Bãrãmaarã, ¿bia b̶ʌca wẽrãba boro ãnẽb̶ariẽ́ne Ãcõrẽa iwid̶ida? Bio crĩchad̶adua bia b̶ʌ cawaya. \v 14 Ara dadji b̶ead̶eba cawa panʌa umaquĩrãba bud̶a ureabisira peraida b̶ʌda. \v 15 Baribʌrʌ wẽrã bud̶a urea b̶ʌra bia unubadaa. Ãcõrẽba wẽrãa bud̶ara diasia boro ãnẽb̶arimãrẽã. \v 16 Bariduada maʌ̃gʌ carea caicaya b̶eibʌrʌ, mʌ̃a naʌ̃da idjía jaraya: daiba, Ãcõrẽ ẽberãrã bid̶a awara od̶acaa. \s1 Crito quĩrãnebad̶i carea cobada djabarãba ãĩ oped̶ad̶a \p \v 17 Naʌ̃ b̶ʌbʌrʌd̶e mʌ̃a bãrãra poya bia jaraẽ́a. Bãrã ãbaa dji jʌrebʌdad̶e quĩrãipa od̶acaa. Bia panani cãyãbara biẽ́ panebadaa. \v 18 Naãrã jaraya mʌ̃a ũrĩ b̶ʌda bãrãra ãbaa dji jʌre duanʌne crĩcha awara awara duanabarida. Maʌ̃ bed̶eara jũma wãrãẽ́ sid̶a mʌ̃a ĩjãbaria. \v 19 Wãrãda bãrãra crĩcha awara awara duanʌneba ebud̶a b̶aya cairãdrʌ Ãcõrẽba bia unu b̶ʌda. \v 20 Bãrã ãbaa dji jʌre duanʌne Crito quĩrãnebad̶i carea cobadara quĩrãipa cod̶acaa. Ãcõrẽmaa maʌ̃ co panʌra wãrã araẽ́a. \v 21 Jũmarã jũẽni naẽna bãdjiza eneped̶ad̶ara cobadaa. Maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌra jarra duanebaria idjab̶a ʌ̃cʌrʌra beu duanebaria. \v 22 ¿Bãrãra de neẽ́ b̶eaca mama ne cod̶i carea? ¿Bãrãba Ãcõrẽ ẽberãrãra igara panʌẽ́ca? ¿Maʌ̃ba dji ne neẽ́ qued̶eara perabi panʌẽ́ca? ¿Mʌ̃a cãrẽda jarai? ¿Maʌ̃gʌ carea mʌ̃a bãrãra bia jaraica? Maʌ̃ carea bia jaraẽ́a. \s1 Crito quĩrãnebad̶i carea cobada \p \v 23 Mʌ̃a bãrãa jaradiad̶ara dadjirã Boro Jesud̶eba cawasia. Maʌ̃gʌra nãwã b̶ʌa: diamasi dadjirã Boro Jesu jidabi naẽna idji jʌwad̶e paʌ̃da edasia. \v 24 Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a aped̶a cõrãcuabʌrʌd̶e jarasia: “Edad̶adua. Cod̶adua.\f + \fr 11:24 \fq Edad̶adua. Cod̶adua.\ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e maʌ̃ra neẽ́a.\f* Naʌ̃ra mʌ̃ cacuaa, bãrã carea diabʌrʌa. Mʌ̃ quĩrãnebad̶i carea ara naʌ̃ quĩrãca o pananadua.” \v 25 Ara maʌ̃ quĩrãca ne coped̶ad̶acarea tazara idji jʌwad̶e edaped̶a jarasia: “Naʌ̃ tazad̶e b̶ʌra mʌ̃ oaa. Mʌ̃ oad̶eba Ãcõrẽba bãrã ume bed̶ea djiwid̶ida b̶ʌbʌrʌa. Naʌ̃ dobʌdaza mʌ̃ quĩrãnebad̶i carea dod̶adua.” \p \v 26 Dadjirã Boro Jesu zebʌrʌmisa maʌ̃ paʌ̃ cobʌdaza idjab̶a maʌ̃ tazad̶e b̶ʌ dobʌdaza bãrãba idji beud̶ad̶ebemada jara panʌa. \v 27 Maʌ̃ carea bariduaba dadjirã Boro wayaẽ́ maʌ̃ paʌ̃da coibʌrʌ, maʌ̃ tazad̶e b̶ʌda doibʌrʌ, cadjiruada o b̶ʌa. Dadjirã Boro cacuara, oa sid̶a siriẽ́ b̶ʌda crĩcha b̶ʌa. \v 28 Maʌ̃ paʌ̃ coi naẽna, maʌ̃ tazad̶e b̶ʌ doi naẽna dadjiza bio acʌida b̶ʌa wãrãda dadjirã Boro waya b̶ʌ cawaya. \v 29 Dadjirã Boro Jesu cacua wayaẽ́ b̶ʌba maʌ̃ paʌ̃da coibʌrʌ, maʌ̃ tazad̶e b̶ʌda doibʌrʌ, Ãcõrẽba cawa oya.\f + \fr 11:29 \ft Ʌ̃cʌrʌba crĩchabadaa Pauloba “Jesu cacua wayaẽ́ b̶ʌ” asid̶e jara b̶asida “Jesu ẽberãrã wayaẽ́ b̶ʌ.”\f* \v 30 Maʌ̃ carea zocãrã bãrãra cacua biẽ́ b̶eaa, cacua norrab̶ari b̶eaa, idjab̶a ʌ̃cʌrʌ beusid̶aa. \v 31 Baribʌrʌ ara dadjiza bio quĩrãcuita acʌd̶ida panʌa jipa o panʌ cawaya. Mãwãra Ãcõrẽba cawa oẽ́a. \v 32 Dadjirã Boroba ubaria jipa nĩbad̶amãrẽã. Mãwã dadjirãra naʌ̃ ẽjũãne b̶ea ume biẽ́ b̶ʌẽ́a. \p \v 33 Maʌ̃ bẽrã mʌ̃ djabarã, dadjirã Boro quĩrãnebad̶i carea cobadara obʌdad̶e jũmarãda jʌ̃ãnadua ãbaa cod̶i carea. \v 34 Ab̶aʌda jarra b̶ʌbʌrʌ idji diguid̶a ne coida b̶ʌa. Mãwã ãbaa dji jʌrebʌdad̶e Ãcõrẽba bãrãra cawa oẽ́a biẽ́ o panʌ carea. Mʌ̃a wad̶i jaradiaida b̶ʌra jãmaa wãbʌrʌd̶e jũma jaradiaya. \c 12 \s1 Ãcõrẽ Jaureba obi b̶ʌd̶ebema \p \v 1 Djabarã, mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa Ãcõrẽ Jaureba obi b̶ʌd̶ebemada bãrãba bio cawad̶ida. \v 2 Bãrãba cawa panʌa Ãcõrẽ adua b̶easid̶e baridua carea ãĩ crĩchabadjid̶ada. Maʌ̃ bẽrã jʌwaba od̶a ãcõrẽ b̶eada ẽpẽbadjid̶aa. Maʌ̃ra zocai b̶eaẽ́ bẽrã bed̶ead̶acaa. \v 3 Maʌ̃ carea mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa bãrãba naʌ̃da cawad̶ida: Ãcõrẽ Jaured̶eba bed̶ea b̶ʌba Jesura biẽ́ b̶ʌad̶a acaa. Idjab̶a Ãcõrẽ Jaured̶eba bed̶eaẽ́ b̶ʌba Jesura jũmarã Boroad̶a acaa. \p \v 4 Ãcõrẽ Jaure ab̶a b̶ʌba dadjirãa dia b̶ʌa ne quĩrãtanoa od̶amãrẽã. \v 5 Dadjirã Boro ab̶a b̶ʌ itea ne quĩrãtanoa obadaa. \v 6 Ãcõrẽ ab̶a b̶ʌba dadjirãa ne quĩrãtanoa obi b̶ʌa. Idjiabʌrʌ dadjirãneba maʌ̃ra jũma obaria. \p \v 7 Ãcõrẽ Jaureba dadjirãza ne obibaria djabarã jũmarãda carebad̶amãrẽã. \v 8 Ãcõrẽ Jaureba ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa idji necawaad̶eba poya bed̶ead̶amãrẽã. Ab̶ari Ãcõrẽ Jaureba ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa idjid̶eba cawaped̶ad̶ada poya jaradiad̶amãrẽã. \v 9 Ab̶ari Ãcõrẽ Jaureba ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa poya bio ĩjã pananamãrẽã. Idjab̶a ab̶ari Ãcõrẽ Jaureba ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa cacua biẽ́ b̶eara poya biabid̶amãrẽã. \v 10 Idjab̶a Ãcõrẽ Jaureba ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa ne ununacada poya od̶amãrẽã. Ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa poya Ãcõrẽneba bed̶ead̶amãrẽã. Ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa poya cawad̶amãrẽã ab̶aʌba Ãcõrẽ Jaured̶eba bed̶ea b̶ʌda wa jaid̶eba bed̶ea b̶ʌda. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa quĩrãtanoa dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶ead̶amãrẽã. Idjab̶a ʌ̃cʌrʌa dia b̶ʌa dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e jarad̶ara cawa jarad̶amãrẽã. \v 11 Ab̶ari Ãcõrẽ Jaureba jũma maʌ̃ra obi b̶ʌa. Idjia dadjirãza obi b̶ʌa idjia quĩrĩã b̶ʌ quĩrãca. \p \v 12 Dadji cacuara ab̶a b̶ʌa. Baribʌrʌ dadji cacuad̶e ne jũmada eropanʌa. Critora idji ĩjã b̶ea ume ara maʌ̃ quĩrãca panʌa. \v 13 Ʌ̃cʌrʌ dadjirãra judiorãa, ʌ̃cʌrʌra judiorãẽ́a, ʌ̃cʌrʌra nezocarãa, ʌ̃cʌrʌra nezocarãẽ́a. Baribʌrʌ ab̶ari Ãcõrẽ Jaureba dadjirã jũmarãda cacua ab̶aʌd̶e b̶ʌsia.\f + \fr 12:13 \fq B̸ʌsia.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “borocuesia.” Naʌ̃ versículod̶e maʌ̃ bed̶eaba jaraẽ́ b̶ʌa baidod̶e borocued̶ad̶ebemada, ãtebʌrʌ jara b̶ʌa Ãcõrẽ Jaureba Crito ĩjã b̶ʌra idji ume ãbaa b̶ʌd̶ad̶ebemada.\f* Jũma dadjirãba ab̶ari Ãcõrẽ Jaureda edasid̶aa. \p \v 14 Dadji cacuad̶e ne jũmada eropanʌa. Baribʌrʌ dadji cacuad̶e b̶eara ab̶arica b̶eaẽ́a. \v 15 Dadji jĩrũba jaraibʌrʌ: “Mʌ̃ra jʌwaẽ́ bẽrã naʌ̃ cacuad̶ebemaẽ́a,” maʌ̃ba ¿wãrãda dadji cacuad̶ebemaẽ́ca? \v 16 Idjab̶a cʌwʌrʌba jaraibʌrʌ: “Mʌ̃ra dauẽ́ bẽrã naʌ̃ cacuad̶ebemaẽ́a,” maʌ̃ba ¿wãrãda dadji cacuad̶ebemaẽ́ca? \v 17 Dadji cacuad̶e ab̶abe dauda b̶ʌbara ¿cãrẽba ũrĩcasi? Dadji cacuad̶e ab̶abe cʌwʌrʌda b̶ʌbara ¿cãrẽba ʌ̃casi? \v 18 Ãcõrẽba dadji cacuad̶e ne jũmada b̶ʌsia idjia quĩrĩã b̶ad̶a quĩrãca. \v 19 Dadji cacuad̶e b̶eara jũma ab̶arica b̶ad̶abara cacuara neẽ́ bacasia. \v 20 Dadji cacuad̶e ne jũmada eropanʌmĩna dadji cacuara ab̶a b̶ʌa. \p \v 21 Maʌ̃ bẽrã dauba jʌwaa poya jaraẽ́a: “Bʌ neẽ́ mʌ̃ra bia b̶aya.” Idjab̶a boroba jĩrũa poya jaraẽ́a: “Bãrã neẽ́ mʌ̃ra bia b̶aya.” \v 22 Wãrãda naʌ̃ cacuad̶e b̶eara ʌ̃cʌrʌ dadjirãmaarã mãcua siriẽ́ b̶eaa. Baribʌrʌ maʌ̃gʌ neẽ́ dadji cacuara bia b̶acaa. \v 23 Idjab̶a naʌ̃ cacuad̶e b̶ea dadjirãmaarã mãcuaẽ́ b̶eara biara djiobadaa bia ununamãrẽã. Idjab̶a naʌ̃ cacuad̶e b̶ea dadjia unubid̶iẽ́ panʌra quĩrãcuita mẽrãbadaa. \v 24 Baribʌrʌ dadji cacuad̶e quĩrãwãrẽã b̶eara mẽrãnacaa. Ãcõrẽba dadji cacuad̶e b̶eara jũma arid̶e osia. Dadjia unubid̶aca sid̶a osia bia wagad̶amãrẽã. \v 25 Mãwã osia dadji cacuara biẽ́ b̶erãmãrẽã, ãtebʌrʌ dadji cacuad̶e b̶eara dji careba pananamãrẽã. \v 26 Dadji cacuad̶ebemada ab̶a puaibʌrʌ, jũmaena puabaria. Ara maʌ̃ quĩrãca dadji cacuad̶ebemada ab̶a bia jarad̶ibʌrʌ, jũmaena capipia b̶abaria. \p \v 27 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãra jũma ãbaa Crito cacua quĩrãca panʌa. Bãrãra idji cacuad̶ebemarãa. \v 28 Ãcõrẽba djabarã tãẽna Jesucritoba diabued̶arãda naãrã b̶ʌsia. Maʌ̃are idjid̶eba bed̶eabadarãda b̶ʌsia. Maʌ̃are idji bed̶ea jaradiabadarãda b̶ʌsia. Maʌ̃are ʌ̃cʌrʌda b̶ʌsia ne ununacada poya od̶amãrẽã, ʌ̃cʌrʌda b̶ʌsia cacua biẽ́ b̶eara poya biabid̶amãrẽã, ʌ̃cʌrʌda b̶ʌsia djabarã carebad̶amãrẽã, ʌ̃cʌrʌda b̶ʌsia djabarã cawa jipa eded̶amãrẽã, idjab̶a ʌ̃cʌrʌda b̶ʌsia quĩrãtanoa dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶ead̶amãrẽã. \v 29 ¿Jũmarãda Jesucritoba diabued̶arãca? ¿Jũmarãda Ãcõrẽneba bed̶eabadarãca? ¿Jũmarãda Ãcõrẽ bed̶ea jaradiabadarãca? ¿Jũmarãba ne ununacada poya obadaca? \v 30 ¿Ãcõrẽba jũmarãa diasica cacua biẽ́ b̶eara poya biabid̶amãrẽã? ¿Ãcõrẽba jũmarãa diasica dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e poya bed̶ead̶amãrẽã? ¿Jũmarãba dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e jarad̶ara poya cawa jarad̶ica? \v 31 Ãcõrẽ Jaureba obi b̶ʌd̶ebema dji biara carebaida b̶eadrʌ jʌrʌd̶adua. \p Jãʌ̃be mʌ̃a bãrãa cawabiya sãwã ne jũmada poya biara o pananida. \c 13 \s1 Quĩrĩãda ne jũma cãyãbara biara b̶ʌa \p \v 1 Mʌ̃da naʌ̃ ẽjũãne b̶ea bed̶ead̶e bed̶eaibʌrʌ idjab̶a bajãnebema nezoca bed̶ead̶e bed̶eaibʌrʌ, maʌ̃ne quĩrĩãda neẽ́ b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ra jiorro od̶a jĩguabari quĩrãca wa pĩrãchiru jĩguabari quĩrãca b̶ʌa. \v 2 Mʌ̃da Ãcõrẽneba bed̶eaibʌrʌ, Ãcõrẽba crĩcha cawabiẽ́ b̶ad̶ada jũma cawa b̶ʌbʌrʌ, Ãcõrẽ necawaada jũma cawa b̶ʌbʌrʌ, idjab̶a sod̶eba wãrãda ĩjã b̶ʌd̶eba eyada poya ãyã b̶ʌibʌrʌ, maʌ̃ne quĩrĩãda neẽ́ b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ra ara jãwãbema quĩrãca b̶ʌa. \v 3 Ne jũma mʌ̃a erob̶ʌda ne neẽ́ qued̶eaa diaibʌrʌ idjab̶a Ãcõrẽ carea ara mʌ̃djida idu bá beabibʌrʌ, baribʌrʌ quĩrĩãda neẽ́ b̶ʌbʌrʌ, mʌ̃ra ara jãwãbema quĩrãca b̶ʌa. \p \v 4 Quĩrĩã erob̶ʌba jũma droa b̶ʌa, djãrãra quĩrã djuburiabaria, djãrãba erob̶ʌra awuacaa, djãrã cãyãbara biara b̶ʌda jaracaa ni dji dromada crĩchacaa. \v 5 Quĩrĩã erob̶ʌba djãrãra wayabaria, ab̶abe idji iteabʌrʌ crĩchacaa, maãrĩã carea quĩrũcaa, djãrãba idji biẽ́ od̶ara quĩrãdoabaria. \v 6 Quĩrĩã erob̶ʌra ne cadjirua carea b̶ʌsrid̶acaa, ãtebʌrʌ jũma wãrã careabʌrʌ b̶ʌsrid̶abaria. \v 7 Quĩrĩã erob̶ʌba djãrãba biẽ́ od̶ara jũma droabaria, ne jũma biada ĩjãbaria, jũma bia odjamãrẽã jʌ̃ãbaria, idjab̶a ne jũmane droa b̶abaria. \p \v 8 Quĩrĩãra jõcaa. Baribʌrʌ ewari ab̶a Ãcõrẽneba bed̶eabadara waa bed̶ead̶aẽ́a, dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶eabadara waa bed̶ead̶aẽ́a, Ãcõrẽ Jaured̶eba cawaped̶ad̶a jaradiabadaba waa jaradiad̶aẽ́a. \v 9 Dadjirãba ab̶abe maãrĩ cawa panʌa idjab̶a Ãcõrẽneba maãrĩ bed̶eabadaa. \v 10 Baribʌrʌ dji biara b̶ʌ zebʌrʌd̶e maʌ̃ maãrĩ b̶ʌra jõya. Maʌ̃ne ne jũmada cawad̶ia. \v 11 Mʌ̃ wad̶i caibe querasid̶e warra zaque quĩrãca bed̶eabadjia idjab̶a warra zaque quĩrãca crĩchabadjia. Baribʌrʌ drõã b̶ed̶acarea warra zaque quĩrãca b̶ad̶ara idu b̶ʌsia. \v 12 Ara nawena dadjirãba Ãcõrẽnebemada jarijaria unu panʌa quĩrã acʌbadad̶e unu panʌ quĩrãca. Baribʌrʌ ewari ab̶a dadjirãba jũma ebud̶a ununia sãwãbʌrʌ b̶ʌda. Ara nawena mʌ̃a maãrĩ cawa b̶ʌa, baribʌrʌ ewari ab̶a jũma cawaya Ãcõrẽba mʌ̃ cawa b̶ʌ quĩrãca. \v 13 Naʌ̃ ũbea panʌra jõcaa: ne jũma biada ĩjã b̶aida, jũma bia odjamãrẽã jʌ̃ã b̶aida idjab̶a quĩrĩãda. Baribʌrʌ maʌ̃ ũbead̶ebemada quĩrĩãda biara b̶ʌa. \c 14 \s1 Dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶eabadad̶ebema \p \v 1 Quĩrĩãda biara ẽpẽnadua. Idjab̶a Ãcõrẽ Jaureba obi b̶ʌra jũma o quĩrĩãnadua. Baribʌrʌ biara Ãcõrẽneba bed̶ead̶ida quĩrĩãnadua. \v 2 Dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶ea b̶ʌba ẽberãrãa bed̶ea b̶ʌẽ́a, idjia jarabʌrʌra ni ab̶aʌba cawa ũrĩnaca bẽrã. Ab̶abe Ãcõrẽa bed̶ea b̶ʌa. Dadjia cawad̶acada Ãcõrẽ Jaured̶eba bed̶ea b̶ʌa. \v 3 Baribʌrʌ Ãcõrẽneba bed̶ea b̶ʌba ẽberãrãa bed̶ea b̶ʌa biara ĩjãnamãrẽã, zareaara b̶ead̶amãrẽã, idjab̶a sobiad̶amãrẽã. \v 4 Dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶ea b̶ʌba ara idjida careba b̶ʌa biara ĩjãi carea. Baribʌrʌ Ãcõrẽneba bed̶ea b̶ʌba djabarãda careba b̶ʌa biara ĩjãnamãrẽã. \p \v 5 Mʌ̃maarã jũma bãrãra dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e poya bed̶eabʌdabara bia b̶acasia. Baribʌrʌ jũmarãda Ãcõrẽneba poya bed̶eabʌdabara biara b̶acasia. Wãrãda dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶eai cãyãbara Ãcõrẽneba bed̶eaida biara b̶ʌa. Baribʌrʌ ab̶aʌba dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶eaped̶a cawa jaraibʌrʌ, maʌ̃ sid̶a bia b̶ʌa. Djabarãba cawa ũrĩnaped̶a Ãcõrẽra biara ĩjãnia. \v 6 Maʌ̃ carea djabarã, mʌ̃da bãrãmaa wãped̶a dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶eaibʌrʌ, ¿bãrãda sãwã carebai? Carebaẽ́a. Baribʌrʌ dadjia ũrĩbada bed̶ead̶e Ãcõrẽba mʌ̃́a cawabid̶ada jaraibʌrʌ, wa Ãcõrẽ necawaad̶eba bed̶eaibʌrʌ, wa Ãcõrẽneba bed̶eaibʌrʌ, wa Ãcõrẽ bed̶eada jaradiaibʌrʌ poya carebaya. \p \v 7 Ara maʌ̃ quĩrãca ab̶aʌba chiruda wa arpada zaibʌrʌ baribʌrʌ jipa zaẽ́bʌrʌ, jĩgua b̶ʌmĩna dadjia cawad̶aẽ́a cãrẽ trʌ̃ãbida za b̶ʌda. \v 8 Cachiru sid̶a jipa zaẽ́bʌrʌ, ¿sordaorãda sãwã isabe cob̶ead̶i djõni carea? \v 9 Ara maʌ̃ quĩrãca bãrãba ũrĩbada bed̶ead̶e bed̶ead̶aẽ́bʌrʌ, ẽberãrãba ¿sãwã cawad̶i bãrãba jara panʌda? Mãwã bed̶ead̶ibʌrʌ, bãrãra ara jãwã bed̶ea panʌa. \v 10 Naʌ̃ ẽjũãne bed̶ea quĩrãtanoa baraa. Maʌ̃ bed̶eaza dji cawa b̶ʌba cawa ũrĩbaria. \v 11 Baribʌrʌ mʌ̃a maʌ̃ bed̶eada adua b̶ʌbʌrʌ, dji bed̶eabʌrʌmaarã mʌ̃ra drua ãĩbema quĩrãca b̶ʌa, idjab̶a mʌ̃maarã idjida drua ãĩbema quĩrãca b̶ʌa. \v 12 Bãrãra ara maʌ̃ quĩrãca b̶eaa. Ãcõrẽ Jaureba obi b̶ʌra bãrãba bio o quĩrĩã panʌ bẽrã djabarã carebai careabemada biara o quĩrĩãnadua ãdjirãba biara Ãcõrẽra ĩjãnamãrẽã. \p \v 13 Maʌ̃ carea dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶ea b̶ʌba Ãcõrẽa iwid̶ida b̶ʌa ara idjia jarad̶ara poya cawa jarai carea. \v 14 Dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e mʌ̃a Ãcõrẽa iwid̶ibʌrʌ, mʌ̃ jaureba iwid̶i b̶ʌa. Baribʌrʌ mʌ̃a adua b̶ʌa cãrẽda iwid̶i b̶ʌda. \v 15 Mãwãra ¿sãwã jipaara oi? Mʌ̃ jaureba Ãcõrẽa iwid̶iya baribʌrʌ mʌ̃a cawa b̶ʌ bed̶ead̶e bid̶a iwid̶iya. Mʌ̃ jaureba Ãcõrẽa bia jara trʌ̃ãya, baribʌrʌ mʌ̃a cawa b̶ʌ bed̶ead̶e bid̶a trʌ̃ãya. \v 16 Bʌ jaureba Ãcõrẽa bia bed̶eaibʌrʌ, bʌa jarad̶a cawa ũrĩcaba ¿sãwã wãrãana ai?\f + \fr 14:16 \fq Wãrãana ai.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Amén.” Maʌ̃ bed̶eara hebreo bed̶eaa. Crĩchada umé jara b̶ʌa. Ed̶aud̶e jara b̶ʌa “bia b̶ʌa mãwã b̶aida” idjab̶a ed̶aud̶e jara b̶ʌa “wãrã.”\f* \v 17 Wãrãda bʌa mãwã bed̶eabʌrʌd̶e Ãcõrẽa bia bed̶ea b̶ʌa, baribʌrʌ dewararãda carebaẽ́ b̶ʌa biara ĩjãnamãrẽã. \v 18 Mʌ̃a Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a abaria mʌ̃ra bãrã cãyãbara dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e aud̶uara bed̶eabari bẽrã. \v 19 Baribʌrʌ djabarã dji jʌre duanʌne mʌ̃maarã dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e dãrã bed̶eai cãyãbara biara b̶ʌa dadjia ũrĩbada bed̶ead̶e dãrãẽ́ jaradiaida.\f + \fr 14:19 \fq Dãrã bed̶eai.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “bed̶ea die mil.” \fq Dãrãẽ́.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “bed̶ea juesumabe.”\f* \p \v 20 Djabarã, warra zaquerã quĩrãca b̶ead̶adua. Ãdjirãba cadjiruada bio adua panʌa. Baribʌrʌ Ãcõrẽ Jaureba obi b̶ʌd̶ebemada drõãrã quĩrãca crĩcha b̶ead̶adua. Waa warra zaquerã quĩrãca crĩcharãnadua. \v 21 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Dadjirã Boroba jara b̶ʌa: mʌ̃ra naʌ̃ puru ume drua ãĩbemarã ited̶eba, ãdjia ũrĩnaca bed̶eabada ẽberãrãneba bed̶eaya. Mãwãmĩna mʌ̃ bed̶eara ũrĩ ama panania.”\f + \fr 14:21 \ft Isaía 28:11-12. Ãcõrẽba israelerãa jarasia ãdjia ĩjãnaẽ́ panʌ carea drua ãĩbemarãba ãdjirãra ãyã eded̶ida.\f* \v 22 Maʌ̃ba cawa panʌa dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶eaira Jesu ĩjã b̶ea carea b̶ʌẽ́da, ãtebʌrʌ Jesu ĩjãẽ́ b̶eaa unubi b̶ʌa Ãcõrẽba cawa oida.\f + \fr 14:22 \fq Jesu ĩjãẽ́ b̶eaa unubi b̶ʌa Ãcõrẽba cawa oida.\ft Griego bed̶ead̶e maʌ̃ra ebud̶a b̶ʌẽ́a.\f* Baribʌrʌ Ãcõrẽneba bed̶eaira Jesu ĩjã b̶ea carea b̶ʌa, Jesu ĩjãẽ́ b̶ea carea b̶ʌẽ́a. \v 23 Maʌ̃ carea djabarã ãbaa dji jʌre duanʌne jũmarãda dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶ea duananibʌrʌ, maʌ̃ne ʌ̃cʌrʌ Jesu ĩjãẽ́ b̶eada wa Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩ quĩrĩã b̶eada ed̶a zesid̶ara ¿ãdjia jarad̶aẽ́ca bãrãra quĩrãẽ́ duanʌda? \v 24 Baribʌrʌ jũmarãda Ãcõrẽneba bed̶ead̶ibʌrʌ, maʌ̃ne Jesu ĩjãẽ́ b̶ʌda wa Ãcõrẽ bed̶ea ũrĩ quĩrĩã b̶ʌda ed̶a zesira bãrãba jara panʌ ũrĩ b̶ʌd̶eba idjia cawaya cadjirua obarida idjab̶a Ãcõrẽ quĩrãpita bed̶ead̶e b̶ʌda. \v 25 Idji sod̶e mẽrã erob̶ad̶ara ebud̶a cawaya. Maʌ̃ne chĩrãborod̶e cob̶eped̶a Ãcõrẽa bia bed̶eaya idjab̶a jaraya Ãcõrẽra wãrãda bãrã ume b̶ʌda. \s1 Ãbaa dji jʌrebʌdad̶e jũma quĩrãipa od̶adua \p \v 26 Maʌ̃ carea djabarã, ¿sãwã jipaara od̶i? Bãrã ãbaa dji jʌre panʌne ʌ̃cʌrʌba trʌ̃ãbi Ãcõrẽ Bed̶ead̶ebemada trʌ̃ãnida panʌa, ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽ bed̶eara jaradiad̶ida panʌa, ʌ̃cʌrʌba Ãcõrẽba cawabid̶ada jarad̶ida panʌa, ʌ̃cʌrʌba dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶ead̶ida panʌa, idjab̶a ʌ̃cʌrʌba maʌ̃ bed̶ead̶ara cawa jarad̶ida panʌa. Baribʌrʌ jũma maʌ̃gʌra od̶ida panʌa djabarãba biara ĩjãnamãrẽã. \v 27 Dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶ead̶ibʌrʌ, djaba umé wa ũbeabe mãwã bed̶ead̶ida panʌa. Baribʌrʌ ab̶a ab̶a bed̶ead̶ida panʌa. Bed̶ead̶acarea ab̶aʌba maʌ̃ bed̶ead̶ara cawa jaraida b̶ʌa. \v 28 Baribʌrʌ djabarã ãbaa dji jʌre panʌne maʌ̃ bed̶ead̶a cawa jarabarida neẽ́bʌrʌ, dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶ea quĩrĩã b̶ʌra chupea b̶aida b̶ʌa. Idji crĩchad̶e Ãcõrẽa chupea bed̶eaida b̶ʌa. \p \v 29 Ara maʌ̃ quĩrãca Ãcõrẽneba bed̶eabadara umé wa ũbea bed̶ead̶ida panʌa. Maʌ̃ne jũmarãba ãdjia bed̶ea panʌra quĩrãcuita ũrĩnida panʌa wãrã cawaya. \v 30 Djaba ab̶a bed̶ea b̶ʌd̶e Ãcõrẽba dji ũrĩ duanʌnebema ab̶aʌa ne cawabisira, dji bed̶ea b̶ʌba maʌ̃ djabara idu bed̶eabida b̶ʌa. \v 31 Jũmarãda ab̶a ab̶a Ãcõrẽneba bed̶ead̶ida panʌa cawa wãnamãrẽã idjab̶a biara ĩjãnamãrẽã. \v 32 Ãcõrẽneba bed̶eabarira cawaẽ́ne bed̶ea nũmecaa, ãtebʌrʌ poya jʌ̃ãbaria bed̶eai carea. \v 33 Ãcõrẽba b̶ʌga nũmebicaa, ãtebʌrʌ necai b̶aida diabaria. \p \v 34 Ãcõrẽ ẽberãrã ãbaa dji jʌrebʌdaza wẽrãrãra bed̶ead̶iẽ́ panʌa, ãtebʌrʌ chupea ũrĩnida panʌa. Ãdji quima bed̶eara ĩjã b̶ead̶ida panʌa judiorã leyba jara b̶ʌ quĩrãca. \v 35 Wẽrãrãba iwid̶i quĩrĩãnibʌrʌ, diguid̶a panʌne ãdji quimaa iwid̶id̶ida panʌa. Djabarã ãbaa dji jʌre duanʌne wẽrã bed̶eaira biẽ́ b̶ʌa. \p \v 36 ¿Ãcõrẽ bed̶eara bãrãneba zesica? ¿Ab̶abe bãrãmaa zesica? \v 37 Bariduaba Ãcõrẽneba bed̶eabarida crĩcha b̶ʌbʌrʌ, wa Ãcõrẽ Jaured̶eba ne o b̶ʌda crĩcha b̶ʌbʌrʌ, maʌ̃ ẽberãba jaraya mʌ̃a naʌ̃ cartad̶e b̶ʌbʌrʌra dadjirã Boroba obi b̶ʌda. \v 38 Bariduaba maʌ̃gʌda igaraibʌrʌ, idji sid̶a igarad̶adua. \p \v 39 Maʌ̃ba djabarã, biara jʌrʌd̶adua Ãcõrẽneba bed̶ead̶ida. Idjab̶a dadjia ũrĩnaca bed̶ead̶e bed̶eabadara idu bed̶eabid̶adua. \v 40 Baribʌrʌ jũmaena quĩrãcuita quĩrãipa od̶adua. \c 15 \s1 Crito ʌ̃rẽbad̶ad̶ebema \p \v 1 Maʌ̃ awara djabarã, mʌ̃a bãrãa quĩrãnebabiya bed̶ea bia Jesucritod̶ebema mʌ̃a bãrãa jaradiad̶ada. Maʌ̃ bed̶eara bãrãba mʌ̃neba cawasid̶aa idjab̶a bio ĩjã panʌa. \v 2 Mʌ̃a jaradiad̶ara wãrãda ĩjã pananibʌrʌ, Ãcõrẽba ẽdrʌ edaya. Ĩjã pananaẽ́bʌrʌ, bãdji quĩrĩãbe ĩjãsid̶aa. \p \v 3 Mʌ̃a cawad̶a crĩcha dromaara b̶ʌda naãrã bãrãa jaradiasia. Naʌ̃gʌ basía: Critora dadjirã cadjirua carea beusia Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca.\f + \fr 15:3 \ft Isaía 53:5-12.\f* \v 4 Idjira tʌb̶arisid̶aa, maʌ̃be ewari ũbead̶e beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbasia Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca.\f + \fr 15:4 \ft Salmo 16:8-11; Isaía 26:19.\f* \v 5 Ʌ̃rẽbad̶acarea ara idjida Pedroa unubisia.\f + \fr 15:5 \fq Pedro.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa “Cepa.”\f* Maʌ̃are idjia doce edad̶arãa ara idjida unubisia. \v 6 Mãwãnacarea ara idjida djabarã quiniento aud̶u ãbaa panʌ́a unubisia. Ãdjirãnebemada ʌ̃cʌrʌ jaid̶asid̶aa baribʌrʌ zocãrã wad̶ibid̶a zocai panʌa. \v 7 Maʌ̃ quiniento djabarãba Jesu unuped̶ad̶acarea ara idjida Santiagoa unubisia.\f + \fr 15:7 \fq Santiago.\ft Santiagora idjab̶a Jacobo abadaa. Idjira Jesu djaba basía.\f* Mãwãnacarea ara idjida jũma idjia diabued̶arãa unubisia. \p \v 8 Jĩrũare mʌ̃́a unubisia. Mʌ̃ra warra ʌradʌgad̶a quĩrãca dji biẽ́ bad̶amĩna mãwã unubisia.\f + \fr 15:8 \ft Hecho 9:1-6.\f* \v 9 Wãrãda mʌ̃ra Jesucritoba diabued̶ad̶ebema dji ed̶aara b̶ʌa. Ãcõrẽ ẽberãrã biẽ́ oi carea ẽpẽ b̶ad̶a bẽrã bia b̶ʌẽ́a ẽberãrãba mʌ̃ra idjia diabued̶ada jarad̶amãrẽã. \v 10 Baribʌrʌ Ãcõrẽba idji biad̶eba mʌ̃ra b̶ʌsia Jesucritoba diabued̶ada b̶amãrẽã. Idji quĩrĩãbe mʌ̃ra mãwã b̶ʌẽ́ basía. Ãtebʌrʌ jũma Jesucritoba diabued̶arã cãyãbara mʌ̃a idji itea aud̶uara o b̶ʌa. Baribʌrʌ ara mʌ̃djid̶eba mãwã oẽ́ b̶ʌa. Ãcõrẽbʌrʌ idji biad̶eba mʌ̃ra careba b̶ʌa mãwã omãrẽã. \v 11 Waabema Jesuba diabued̶arãba idjid̶ebemada jaradia panʌbʌrʌ wa mʌ̃a jaradia b̶ʌbʌrʌ, ab̶arida jaradia panʌa. Idjab̶a bãrãba ara maʌ̃ bed̶eara ĩjãsid̶aa. \s1 Djabarã beuped̶ad̶a ʌ̃rẽbad̶id̶ebema \p \v 12 Dairãba Crito ʌ̃rẽbad̶ad̶ebemada jaradia panʌa. Maʌ̃da ¿sãwã ʌ̃cʌrʌ bãrãnebemaba beuped̶ad̶ara ʌ̃rẽbad̶aẽ́ana a panʌ? \v 13 Beuped̶ad̶ada ʌ̃rẽbad̶aẽ́bʌrʌ, maʌ̃ba jara b̶ʌa Crito sid̶a ʌ̃rẽbaẽ́ basida. \v 14 Critoda ʌ̃rẽbaẽ́ basibʌrʌ, mãwãra dadji quĩrĩãbe jaradia panʌa idjab̶a bãrãba bãdji quĩrĩãbe idjira ĩjã panʌa. \v 15-16 Critoda ʌ̃rẽbaẽ́ basibʌrʌ, Ãcõrẽba idji ʌ̃rẽbabisiad̶a abʌdad̶e daiba Ãcõrẽnebemada sewada jara panʌa. Wãrãda beuped̶ad̶ada ʌ̃rẽbad̶aẽ́bʌrʌ, maʌ̃ba jara b̶ʌa Crito sid̶a ʌ̃rẽbaẽ́ basida. \v 17 Critoda ʌ̃rẽbaẽ́ basibʌrʌ, bãdji quĩrĩãbe idjira ĩjã panʌa idjab̶a wad̶ibid̶a cadjiruad̶e panʌa. \v 18 Mãwãra jũma Crito ĩjã b̶ea beuped̶ad̶ara aduasid̶aa. \v 19 Dadjirãba Critod̶eba ab̶abe naʌ̃ ẽjũãne bia b̶ead̶ida crĩcha panʌbʌrʌ, jũmarã cãyãbara mĩã djuburiara panʌa. \p \v 20 Baribʌrʌ Ãcõrẽba wãrãda Critora beu b̶ad̶ada ʌ̃rẽbabisia. Beuped̶ad̶ad̶ebemada idjidrʌ dji naãrã ʌ̃rẽbad̶aa. Mãwã Ãcõrẽba unubisia jũma idjid̶erã sid̶a wãrãda ʌ̃rẽbad̶ida. \v 21 Ẽberã ab̶aʌba cadjirua od̶a carea dadjirãra beud̶ia. Ara maʌ̃ quĩrãca ẽberã ab̶aʌba bia od̶a carea dadjirãra ʌ̃rẽbad̶ia. \v 22 Jũmarãda Adaʌ̃neba zeped̶ad̶a bẽrã beubadaa. Ara maʌ̃ quĩrãca Critod̶eba jũma idjid̶erãda wayacusa zocai panania. \v 23 Critoda naãrã ʌ̃rẽbasia. Idji waya zebʌrʌd̶e idjid̶erãda ʌ̃rẽbad̶ia. \v 24 Mãwãnacarea naʌ̃ ẽjũãra jõya. Maʌ̃ ewarid̶e Critoba jai bororãda, jai dromarãda, jai mẽsrã b̶ea sid̶a jũma poyaya. Maʌ̃be idji puruda dadji Zeza Ãcõrẽa diaya. \p \v 25 Wãrãda Critora jũmarã boroda b̶aida b̶ʌa ab̶a jũma idji dji quĩrũra poyabʌrʌd̶aa.\f + \fr 15:25 \fq Ab̶a jũma idji dji quĩrũra poyabʌrʌd̶aa.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ab̶a idji jĩrũ edre b̶ʌbʌrʌd̶aa.”\f* \v 26 Jĩrũare idjia dadji beuira jõbiya, maʌ̃gʌ sid̶a idji ume dji quĩrũ bẽrã. \v 27 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e jara b̶ʌa: “Bʌa ne jũmada idji jʌwaed̶a b̶ʌsia.”\f + \fr 15:27 \ft Salmo 8:6.\f* Ne jũma Crito jʌwaed̶a b̶ʌsida jara b̶ʌmĩna ebud̶a b̶ʌa Ãcõrẽba ara idjida Crito jʌwaed̶a b̶ʌẽ́ basida. Ãcõrẽbʌrʌ ne jũmada Crito jʌwaed̶a b̶ʌsia. \v 28 Ãcõrẽ Warra Critoba ne jũma poyad̶acarea ara idjida Ãcõrẽ jʌwaed̶a b̶eya Ãcõrẽba ne jũmada idji jʌwaed̶a b̶ʌd̶a quĩrãca. Mãwãbʌrʌ Ãcõrẽba ne jũmada idji jʌwaed̶a erob̶aya. \p \v 29 Beuped̶ad̶ada ʌ̃rẽbad̶aẽ́bʌrʌ, ¿cãrẽ cãrẽã ʌ̃cʌrʌra beuped̶ad̶a cacuabari borocue panʌ? Ãcõrẽba beuped̶ad̶ara ʌ̃rẽbabiẽ́bʌrʌ, ¿cãrẽ cãrẽã ãdjirã cacuabari borocued̶i?\f + \fr 15:29 \ft Corintod̶ebema djabarãba dji beuped̶ad̶a cacuabari borocue pananamĩna Ãcõrẽ Bed̶ead̶e jaracaa dadjia mãwã od̶ida panʌda.\f* \v 30 Idjab̶a beuped̶ad̶ada ʌ̃rẽbad̶aẽ́bʌrʌ, ¿daira cãrẽ cãrẽã Jesucrito bed̶ea carea ewariza minijĩchiad̶e bia mĩga panʌ? \v 31 Djabarã, bãrãba dadjirã Boro Jesucrito ĩjã panʌ carea mʌ̃ra wãrãda b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Wãrãda jaraya: ewariza crĩcha b̶ʌa ẽberãrãba mʌ̃ra Jesu bed̶ea carea bead̶ida. \v 32 Epeso purud̶e Ãcõrẽ bed̶ea jaradiai carea mʌ̃ra bia mĩgasia animarã cadjirua b̶ea ume djõ b̶ʌ quĩrãca.\f + \fr 15:32 \ft Hecho 19:23-41.\f* Beuped̶ad̶ada ʌ̃rẽbad̶aẽ́bʌrʌ, ¿mʌ̃ bia mĩgad̶a carea cãrẽ biada edasi? Wãrãda dadjirãra ʌ̃rẽbad̶aẽ́bʌrʌ, biara b̶ʌa od̶ida ʌ̃cʌrʌba jarabada quĩrãca: “Bia ne cod̶ia, itua dod̶ia nu beud̶i bẽrã.”\f + \fr 15:32 \ft Isaía 22:13.\f* \p \v 33 Idu cũrũgabirãnadua. Bãrãda cadjirua obadarã ume ãbaa nĩbad̶ibʌrʌ, ãdjirãba bãrã bia nĩbabadara ãrĩnia. \v 34 Jipa crĩchad̶adua. Cadjiruada waa orãnadua. Ʌ̃cʌrʌ bãrãnebemaba Ãcõrẽra adua b̶eaa. Maʌ̃ carea bãrãra perad̶ida panʌa. \s1 Djabarã ʌ̃rẽbabʌdad̶e ãdji cacua sãwã b̶aid̶ebema \p \v 35 Ʌ̃cʌrʌba iwid̶id̶isicada: “¿Beuped̶ad̶ada sãwãbʌrʌ ʌ̃rẽbad̶i? ¿Ãdjirã cacuara sãwã b̶ead̶i?” \v 36 ¡Dji mãwã iwid̶i b̶ʌra crĩcha neẽ́ tab̶ʌa! Ne ud̶a tunubʌrʌd̶e dji tara b̶erawabaria. \v 37 Trigoda uibʌrʌ wa baridua tada uibʌrʌ, dji b̶ʌwʌrʌda ucaa ãtebʌrʌ dji tadrʌ ubaria. \v 38 Baribʌrʌ maʌ̃ tad̶eba Ãcõrẽba dji b̶ʌwʌrʌda tunubibaria idji b̶aida b̶ʌ quĩrãca. \p \v 39 Naʌ̃ ẽjũãne zocai b̶eara ab̶ari cacua quĩrãca b̶eaẽ́a. Ẽberã cacuara awara b̶ʌa, animarã cacuara awara b̶ʌa, ĩbana cacuara awara b̶ʌa, b̶eda cacuara awara b̶ʌa. \v 40 Idjab̶a bajãne ne quĩrãtanoa baraa. Naʌ̃ ẽjũãne bid̶a ne quĩrãtanoa baraa. Baribʌrʌ bajãne ne biya qued̶eara awara b̶eaa. Naʌ̃ ẽjũãne ne biya qued̶eara awara b̶eaa. \v 41 Ʌ̃mãdau ʌ̃naara awara b̶ʌa, jed̶eco ʌ̃naara awara b̶ʌa, chĩdau ʌ̃naara awara b̶ʌa. Chĩdauza ʌ̃naara awara b̶eaa. \p \v 42 Beuped̶ad̶a ʌ̃rẽbad̶ira ne ud̶a quĩrãca b̶ʌa. Cacua b̶erawabarida joubadaa baribʌrʌ cacua b̶erawacada ʌ̃rẽbaya. \v 43 Cacua biaẽ́da joubadaa baribʌrʌ cacua biya quiruda ʌ̃rẽbaya. Cacua ʌb̶ʌaẽ́ b̶ʌda joubadaa baribʌrʌ cacua ʌb̶ʌa b̶ʌda ʌ̃rẽbaya. \v 44 Naʌ̃ ẽjũãnebema cacuada joubadaa baribʌrʌ bajãnebema cacuada ʌ̃rẽbaya. Naʌ̃ ẽjũãnebema cacuada b̶ʌbʌrʌ bajãnebema cacua sid̶a b̶ʌa. \p \v 45 Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Nabema ẽberã Adaʌ̃ abadara Ãcõrẽba zocai b̶abisia.” Baribʌrʌ Crito dji jĩrũarebema Adaʌ̃ abadada b̶ʌsia idji jaured̶eba zocai b̶aida diamãrẽã. \v 46 Bajãnebema cacuada naãrãbema cacuaẽ́a, ãtebʌrʌ naʌ̃ ẽjũãnebema cacuadrʌ dji naãrãbemaa. Dji naãrãbema cacua jõnacarea bajãnebema cacuada edaya. \v 47 Nabema ẽberã Adaʌ̃ abadara egoro od̶a basía. Jĩrũarebema ẽberã Jesucrito abadara bajãnebemaa. \v 48 Adaʌ̃ cacuara egoro od̶a basía. Ara maʌ̃ quĩrãca naʌ̃ ẽjũãnebemarãba eropanʌa. Baribʌrʌ Critoba bajãnebema cacuada erob̶ʌ quĩrãca bajãnaa wãbʌda ẽberãrãba eropanania. \v 49 Dadjirãra nabema ẽberã egoro od̶a quĩrãca panʌa idjab̶a bajãneba zed̶a ẽberã Crito quĩrãca panania. \p \v 50 Djabarã, mʌ̃a naʌ̃da jaraya: naʌ̃ ẽjũãnebema cacuara Ãcõrẽ bajãnebema purud̶e poya b̶aẽ́a. Cacua b̶erawabarira cacua b̶erawacama poya b̶aẽ́a. \v 51 Ũrĩnadua. Ãcõrẽba naẽna cawabiẽ́ b̶ad̶ara mʌ̃a cawabiya: jũma dadjirãra beud̶aẽ́a, ãtebʌrʌ cacua quĩrã awara panenia. \v 52 Cawaẽ́ne, daupica edabʌrʌd̶e, jĩrũarebema cachiru jĩguabʌrʌd̶e mãwã quĩrã awara panenia. Wãrãda Ãcõrẽ cachirura jĩguaya. Maʌ̃ne beuped̶ad̶ada cacua ãrĩnacad̶e ʌ̃rẽbad̶ia. Idjab̶a dadjirã wad̶i zocai b̶eara cacua quĩrã awara panenia. \v 53 Dadjirã cacua ãrĩbarira cacua ãrĩcada b̶eya. Dadji beuida b̶ʌ cacuara beuca cacuada b̶eya. \v 54 Naʌ̃ cacua beuida b̶ʌra cacua beuca b̶ebʌrʌd̶e Ãcõrẽ Bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌ quĩrãca wãrãda b̶aya. Nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Ãcõrẽba dadji beuira jõbisia.”\f + \fr 15:54 \ft Isaía 25:8. \fq Ãcõrẽba dadji beuira jõbisia.\ft Griego bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Dji poya b̶ʌba beuira mĩbuesia.”\f* \v 55 Idjab̶a b̶ʌ́ b̶ʌa: \q1 Beuba waa poya beubiẽ́a. Beuba waa poya puabiẽ́a.\f + \fr 15:55 \ft Osea 13:14. Griego bed̶ead̶e maʌ̃ versículoda nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Beu, ¿bʌ cũmiara sãma b̶ʌ? Joubada uria, ¿bʌa poya b̶ad̶ara sãma b̶ʌ?”\f* \m \v 56 Ãcõrẽba Moisea diad̶a leyba cawabi b̶ʌa dadjirãba cadjirua obadada. Cadjiruada obada bẽrã beud̶ia. \v 57 Baribʌrʌ Ãcõrẽa bia b̶ʌad̶a ad̶ida panʌa dadjirã Boro Jesucritod̶eba beud̶id̶ebemada ẽdrʌ edad̶a bẽrã. \v 58 Maʌ̃ carea mʌ̃ djabarã, bio ĩjã pananadua. Dadjirã Boroba quĩrĩã b̶ʌra bio ẽpẽ od̶adua. Bãrãba cawa panʌa dadjirã Boro itea o panʌra bãdji quĩrĩãbe o panʌẽ́da. \c 16 \s1 Djabarã Jerusaleʌ̃nebema itea parata jʌrʌ peped̶ad̶a \p \v 1 Maʌ̃ awara bãrãba djabarã Jerusaleʌ̃nebema itea parata jʌrʌ pebʌdad̶ebemada mʌ̃a jaraya. Mʌ̃a djabarã Galacia druad̶ebemarãa jarad̶a quĩrãca od̶adua. \v 2 Nabema ewari domiaza bãdjiza edabʌdad̶ebemada waga b̶ʌd̶adua. Mãwãra mʌ̃ jũẽbʌrʌd̶e bãrãba ewabe jʌrʌ ped̶aẽ́a. \v 3 Mʌ̃ jũẽbʌrʌd̶e djabarã bãrãba edabʌdada mʌ̃a Jerusaleʌ̃naa parata diad̶e diabueya. Djabarã Jerusaleʌ̃nebemarãba ãdjira bia edad̶amãrẽã mʌ̃a ãdji ume cartada b̶ʌ́ diabueya. \v 4 Baribʌrʌ bãrãmaarã mʌ̃ sid̶a wãida bia b̶ʌbʌrʌ, ãdji ume wãya. \s1 Paulo Corintod̶aa wãida crĩchad̶a \p \v 5 Mʌ̃ra naãrã Macedonia druad̶aa wãida b̶ʌa. Maʌ̃be bãrãmaa wãya. \v 6 Mʌ̃ra bãrã ume dãrãisicada. Ãĩbẽrã jũma naʌ̃ doid̶aara b̶aisicada. Maʌ̃be bãrãba mʌ̃ra poya carebad̶ia mʌ̃dji wãbʌrʌmaa bia wãmãrẽã. \v 7 Ara nawena poya dãrã b̶aẽ́ bẽrã mʌ̃a bãrãra acʌd̶e wã quĩrĩãẽ́a. Baribʌrʌ dadjirã Boroba quĩrĩãibʌrʌ, bãrãmaa wãbʌrʌd̶e dãrãica b̶ʌa. \v 8 Nama Epeso purud̶e b̶aya ab̶a Pentecoste ewari droma jõbʌrʌd̶aa.\f + \fr 16:8 \ft Judiorãba ãdji Egiptod̶eba ẽdrʌped̶ad̶a quĩrãnebada ewari od̶acarea cincuenta ewari b̶ʌd̶e ãdji néu naãrã ewaped̶ad̶a carea b̶ʌsrid̶a obada ewarida obadjid̶aa. Maʌ̃ ewari dromara Pentecoste abadjid̶aa. Levitico 23:15-16.\f* \v 9 Nama mʌ̃ ume dji quĩrũda baramĩna nawena poya Ãcõrẽ bed̶eara bia jaradia b̶aya idjab̶a zocãrãba ĩjãbʌdaa. \p \v 10 Djaba Timoteoda bãrãma jũẽibʌrʌ, idjira bãrã tãẽna bia edad̶adua wayarãmãrẽã. Dadjirã Boroba quĩrĩã b̶ʌra idjia bia o b̶ʌa mʌ̃a o b̶ʌ quĩrãca. \v 11 Maʌ̃ carea idjira igararãnadua, ãtebʌrʌ carebad̶adua mʌ̃ acʌd̶e zebʌrʌd̶e necai zemãrẽã. Mʌ̃a, dewara djabarã bid̶a idji zeida jʌ̃ã panʌa. \p \v 12 Dadjirã djaba Apoloa mʌ̃a bed̶ea djuburiasia dewara djabarã ume bãrã acʌd̶e wãnamãrẽã. Baribʌrʌ ara nawena idjira wã quĩrĩãẽ́ b̶ʌa. Poya wãbʌrʌd̶e wãya. \s1 Pauloba naʌ̃ cartad̶e jĩrũare b̶ʌd̶a \p \v 13 Quĩrãcuita b̶ead̶adua. Jesucritora bio ĩjã pananadua. Idjid̶eba sozarra b̶ead̶adua idjab̶a zarea b̶ead̶adua. \v 14 Ne jũma bãrãba obʌdara quĩrĩãneba od̶adua. \p \v 15 Djabarã, bãrãba cawa panʌa Acaya druad̶e Estepanaba, idji ẽberãrã bid̶a naãrã Jesura ĩjãsid̶ada idjab̶a ãdji crĩchara b̶ʌcãdada jũma djabarã carebad̶i carea. \v 16 Mʌ̃a bãrãa bed̶ea djuburiaya ãdjira, jũma ãdji quĩrãca b̶ea sid̶a ẽpẽnamãrẽã. Jũma Ãcõrẽ traju o panʌra, djabarã careba panʌ sid̶a ẽpẽnadua. \p \v 17 Djaba Estepanada, Portunatoda, Acaico sid̶a mʌ̃ma jũẽped̶ad̶a bẽrã b̶ʌsrid̶a b̶ʌa. Ãdjirãba bãrã cacuabari mʌ̃ra careba panʌa. \v 18 Ãdjirãba mʌ̃ sora b̶ʌsrid̶abisid̶aa bãrã so b̶ʌsrid̶abiped̶ad̶a quĩrãca. Ãdjirãnebemada, djabarã ãdjirã quĩrãca panʌ sid̶a bia crĩchad̶adua. \p \v 19 Djabarã Asia druad̶ebemaba quĩrĩã panʌa bãrãra bia pananida. Djaba Aquilaba, djabawẽrã Priscilaba, djabarã ãdji ded̶e ãbaa dji jʌrebada bid̶a dadjirã Borod̶eba quĩrĩã panʌa bãrãra bia pananida. \v 20 Djabarã jũmarãba quĩrĩã panʌa bãrãra bia pananida. Wãrã quĩrĩãneba dji bia edad̶adua.\f + \fr 16:20 \fq Wãrã quĩrĩãneba.\ft Griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa: “Isõ bia quirud̶eba.”\f* \p \v 21 Mʌ̃ra Pauloa. Naʌ̃gʌ bed̶eara ara mʌ̃dji jʌwaba b̶ʌbʌrʌa. \p \v 22 Bariduaba dadjirã Boro Jesucritoda quĩrĩãẽ́bʌrʌ, Ãcõrẽba maʌ̃ ẽberãra biẽ́ b̶ʌya. ¡Zedua, dadjirã Boro! \p \v 23 Mʌ̃a quĩrĩã b̶ʌa dadjirã Boro Jesucritoba idji biad̶eba bãrãra careba b̶aida. \v 24 Jesucritod̶eba mʌ̃a bãrãra wãrãda quĩrĩã b̶ʌa.\f + \fr 16:24 \ft Griego bed̶ead̶e ʌ̃cʌrʌ cartad̶e jĩrũare b̶ʌ́ b̶ʌa: “Bia b̶ʌa mãwã b̶aida.”\f*