\id LUK \h SAN LUCAS \toc1 NDUDO NDAH YAHN DIHVO VO JESUCRISTO CHE DIRUN SAN LUCAS \toc2 SAN LUCAS \toc3 Lc. \mt1 NDUDO NDAH YAHN DIHVO VO JESUCRISTO CHE DIRUN SAN LUCAS \c 1 \p \v 1 A̱ma ya̱hn ihyan, dirun ye rine quenan yahn dehtenduh che chi va̱n uvo, \v 2 nduhca̱ che a rente ihyan che, nde ro che cana̱n, ndihchero ma̱n ye ma̱n, cahndudo ye Ndudo yahn Dendiohs ma̱n. \v 3 Ndih Teófilo che yahinó ndih, namin ra̱hcó che nda̱hca̱ che tihca̱ dín. Chemin che ndeh nduyo nedin da̱má nduco cuda̱do, ndudo yahn queri a̱ma che chi. Ma̱n ne, a dirún yahn ne nducuahn chemin, \v 4 ca̱va che codevano ndah ne te cua̱co ndudo che chicuahn ihyan ndih. \s1 Tahve Dendiohs a̱ma ángel, checu ye ndudo che cuhndeya̱n Jua̱n Bautista \p \v 5 Cuahn che quenan Herodes rey yahn Judea ne, chihnde a̱ma chidocuya̱n che duche ye Zacarías, nda̱ta yahn Abías. Ihyan nda̱hta yahn ye ne, duche ye Elisabet, nda̱ta yahn Aarón. \v 6 Nduh che o ye ne, ndah ihyan ye, ne redinahn ye nducuahn che rihquentiyon Dihvo vo Dendiohs. \v 7 Ate metah da̱ya ye, te Elisabet ne, hua renda̱ca da̱ya ye. Ava̱ne ne, nduh che o ye ne, a ndico ye. \p \v 8 A̱ma yune ne, quenda̱h yahn chidocuya̱n che combiero yahn Zacarías che cova̱h ye na̱n Dendiohs. \v 9 Chidocuya̱n chahn ne, ro ro redin ye sortear deh ntiyon din queri a̱ma ye, ne ro min ne, quenda̱h yahn Zacarías che conda̱ ye chete ya̱co chahte yahn Dihvo vo, ca̱hcoya̱hn ye cuhn. \v 10 Ura che riche cuhn me ne, reva̱h nducoya̱ca ihyan ya̱n, chenun ye cua̱hn chevah. \v 11 Tuhme chihndero a̱ma ángel che dechuh Dendiohs, chandi ye na̱n Zacarías la̱do ta̱h cua̱co yahn na̱n ta. \v 12 Cuahn che ndihchero Zacarías ángel me ne, a̱ma dihya ye chi. \v 13 Ate ra̱hn ángel me ri ye ihyan: \p ―Zacarías, hua dihye co, te a chihnevan Dendiohs che chique. Ma̱n ne, nda̱hta yehn Elisabet ne, nda̱ca a̱ma sa̱hn da̱ya te, ne conehn che duche se, Jua̱n. \v 14 A̱ma co yene, ne namin co yeno a̱ma ya̱hn ihyan che cuhndeya̱n se, \v 15 te daye ne, chahte vederihquentiyon ca̱h Dendiohs, conan cuma se. Hua cuh se vino, nde hua cuh se nde a̱ma na̱n nune che din che cocoh se. Conun Vaco Ndah yahn Dendiohs sa̱hn nde ro che ametah cuhndeya̱n se. \v 16 A̱ma ya̱hn ihyan nación yahn Israel, din se che ndaconan cotahno ye Dihve ye Dendiohs. \v 17 Nda̱ se tahque mena̱n ca che co Dihvo vo, conan cuma se vederihquentiyon nduhca̱ che quenan cuma Elías, ca̱va che ndoya̱n ihyan nduco indihte yahn ye ma̱n, ca̱va che cotahno ihyan Ndudo yahn Dendiohs nduhca̱ che ritahno ihyan che ndah ihyan ye na̱n Dendiohs ma̱n. Tihca̱ ca̱hcoya̱n se chedave yahn a̱ma ya̱hn ihyan, ca̱va che nevahnecun ye Dihvo vo. \p \v 18 Chiquerune Zacarías ángel me: \p ―¿Ta̱ca̱ cotahnó che ra̱hn ne ne?, te u ne, a indihte u. Namin ihyan nda̱hta yáhn, a indihte ye. \p \v 19 Ndahconan ángel me yahn ye: \p ―U ne, Gabriel che redináhn che rihquentiyon Dendiohs. Ma̱n ye tahve ye u, ca̱va che ca̱hmá ndoque ndudo ndah cuh. \v 20 Ndudo che a rá̱hn ndoque ne, va che conahn, ate nducote hua chitehne ne, co lihme di, ne hua co nte nde nda̱ ro che cuhndeya̱n daye. \p \v 21 Numanahn min ne, ihyan ya̱n chahn ne, chenan rino ye, ne rahn ino ye che a̱ma rendah Zacarías chete ya̱co. \v 22 Cuahn che ndiquenda̱h ye ne, redin ta̱h redin na̱n ye, te chi lihme ye. Tuhme chenahn ihyan chahn che ndihchero ye a̱ma vederihno chete ya̱co. \p \v 23 Cuahn che chihno ndate che quenan Zacarías ntiyon min ne, cona̱hn ye ndeva̱co ye. \v 24 Chuh neve ro min ne, a quenun da̱ya ihyan nda̱hta yahn ye Elisabet. Ihyan min ne, quenun ye vah; hua chahn ye nde a̱ma cua̱n chete che uhn iyo, ne ndedecadino ye: \v 25 “Dihvé Dendiohs din ye vederihno cuh nducó. Ma̱n ne, ametah co cuihná̱n na̱n ihyan.” \s1 Nda̱ a̱ma ángel, checu ye ndudo che cuhndeya̱n Dihvo vo Jesucristo \p \v 26 Chihno te a̱n iyo ne, tahve tun Dendiohs ángel Gabriel, cuahn ye a̱ma ya̱n lihn che duche Nazaret, esta̱do yahn Galilea. \v 27 Nda ye ndudo che dechuh Dendiohs yahn a̱ma nda̱hta ntuco che duche ye María. Nda̱hta me ne, a va ndudo yahn ye che cahneva̱co ye nduco José, a̱ma ihyan che nda̱ta yahn David. \v 28 Cuahn che nda̱ ángel me na̱n che quenun nda̱hta me ne, ra̱hn ye ri ye ihyan: \p ―Necuma di. Dendiohs ne, yahino ye di, ne nduco ye di. A tenda̱hnun ye di va̱n nducoya̱ca nda̱hta. \p \v 29 Cuahn che chihnevan ye che ra̱hn ángel me ne, cuahn ino ye, ne ndedecadino ye: “¿Dehra cuande che tihca̱ ra̱hn ye nducó?” \v 30 Tuhme ra̱hn ángel me ri ye ihyan: \p ―María, dehve rahque, te Dendiohs ne, yahino ye di. \v 31 Ma̱n ne, nda̱ca a̱ma daye, ne conehn che duche ye, JESUS. \v 32 Ihyan min ne, a̱ma chahte vederihquentiyon conan cuma ye, te Da̱ya Dendiohs che a̱ma yudo ye ihyan. Dihvo vo Dendiohs ne, nda̱hco ye vederihquentiyon che quenan cuma David ta̱h ye. \v 33 Ca̱hcantiyon ye ihyan nación yahn Israel, ne hua cuihno vederihquentiyon yahn ye. \p \v 34 Tuhme chiquerune María ángel me: \p ―¿Ta̱ca̱ co conahn che ra̱hn ne ne?, te u ne, ametah cahneva̱có. \p \v 35 Ndahconan ángel me yahn ye: \p ―Co Vaco Ndah yahn Dendiohs, conun di, ne nduco vederihquentiyon yahn Dendiohs conahn. Chemin che daye che cuhndeya̱n ne, Da̱ya Ndah yahn Dendiohs. \v 36 A ndihche che din Dendiohs nduco ta̱hn vih Elisabet. Andahre a ndico te, ne hua renda̱ca da̱ya te, ate ma̱n ne, quenun da̱ya te a chi a̱n iyo, \v 37 te Dendiohs ne, nducuahn che nahn ye ne, rinahn. \p \v 38 Tuhme ra̱hn María: \p ―Conahn nduhca̱ che ra̱hn ne, te u ne, renevahnecún che rihquentiyon Dihvé Dendiohs. \p Chihno min ne, cona̱hn ángel me. \s1 Chahn María chendihchero ye Elisabet \p \v 39 A̱ma o ro min ne, cuahn María a̱ma ya̱n che va cua̱hn icoya̱hn, esta̱do yahn Judea. \v 40 Nda̱ ye min ne, min chenda̱ ye chete va̱co Zacarías, ne neca̱h ye Dendiohs Elisabet. \v 41 Ndeta̱hn chihnevan Elisabet che neca̱h María Dendiohs ihyan ne, nuhn decua̱h yahn ye che quenun chete ye, ne chiya Vaco Ndah yahn Dendiohs, quenun ihyan. \v 42 Ra̱hn ye: \p ―Va̱n nducoya̱ca nda̱hta ne, a tenda̱hnun Dendiohs di. Namin a tenda̱hnun ye daye. \v 43 Di che co chaco Dihvé. ¿Ta̱ca̱ che man cochi quendihchero u? \v 44 Ndeta̱hno che nte Dendiohs u ne, nuhn da̱yá che quenun cheté che chi yeno. \v 45 ¡Ndah ro yehn che chitehne!, te conahn ndoque ndudo che dechuh Dihvo vo Dendiohs. \p \v 46 Tuhme ra̱hn María: \q1 Numacuahn chedave yáhn, rendeva yavena̱n Dihvé Dendiohs. \q1 \v 47 A̱ma yenó nduco ye, te ndedevahn ye u. \q1 \v 48 Andahre a̱ma cheva̱h u na̱n ye, ate neca̱hco ye u. \q1 Ma̱n ne, nducoya̱ca ihyan ca̱hma ye te ndah ro yáhn, \q1 \v 49 te Dendiohs, ihyan min che a̱ma yudo vederihquentiyon yahn ye din ye vederihno nducó. \q1 Ihyan min che cua̱co, runeca̱de ye na̱n nducuahn. \q1 \v 50 Numacuahn ro renan va̱hino ye nducoya̱ca ihyan che renevahnecun ye ihyan. \q1 \v 51 Ihyan min ne, redin ye vederihno rahte. \q1 Renda̱hco ndiya ye ihyan che ya̱de ye. \q1 \v 52 Rehnevi ye vederihquentiyon yahn ihyan che ndina̱n ye, \q1 ne redin ye che rina̱n ihyan che necun ye. \q1 \v 53 Rinan ye ihyan che renevahnecun ye Ndudo yahn ye, \q1 ne rihcoma̱n ye ihyan che ra̱hco ye che nde hua rendotenan ye ihyan. \q1 \v 54 Redin ye cuda̱do ihyan nación yahn Israel, ne \q1 renan va̱hino ye ihyan, \q1 \v 55 nduhca̱ che ca̱h ye ndudo yahn ye \q1 indihte yuhn vo Abraham nduco nducoya̱ca nda̱ta yahn ye. \p \v 56 Tenduh ino iyo quenan María va̱co Elisabet, tuhme cona̱hn ye ndeva̱co ye. \s1 Chihndeya̱n Jua̱n Bautista \p \v 57 Cuahn che tuno ro yahn Elisabet ne, chihndeya̱n da̱ya ye. \v 58 Nducoya̱ca ihyan nino ndeva̱co ye nduco ihyan yahn ye ne, a devano ye te a̱ma quenan va̱hino Dendiohs ihyan, ne chi yeno ye nduco vih. \v 59 Chi nine ro ne, cuahn ihyan ca̱va che conahn ye seña decua̱h me, ne nahn conahn ye che duche se Zacarías, nduhca̱ che duche chida se. \v 60 Ate ra̱hn chaco se. \p ―Hua, te Jua̱n conan che duche se. \p \v 61 Ra̱hn ihyan chahn: \p ―¿Dehco ne?, te ametah nde a̱ma ihyan yahn nchuhn che tihca̱ duche ye. \p \v 62 Tuhme din ta̱h ye che tumerune ye chida se ta̱ca̱ nahn ye che conan che duche se. \v 63 Din ta̱h chida se, chica ye na̱n che dirun ye, ne chaconahn ye: “Jua̱n duche se.” Tuhme cuahn ino ihyan chahn. \v 64 A ura min no nuhnde ca̱va chihya Zacarías, ndiquenda̱h ca̱hn ye, ne cana̱n ndeva ye numacuahn vedeyeno yavena̱n Dendiohs. \v 65 Nde tahque cuahn ino ihyan chahn chi, ne chetuhn ndudo me numachahte esta̱do yahn Judea. \v 66 Nducoya̱ca ihyan che checadino ye ne, rente ye nduco vih: \p ―¡A̱ma chahte ntiyon conan cuma sa̱hn dihn ca̱h! \p Tihca̱ ra̱hn ye, te Dendiohs ne, nduco ye sa̱hn. \s1 Nduhca̱ che cahndudo Zacarías \p \v 67 Chiya Vaco Ndah yahn Dendiohs, quenun Zacarías, ne cahndudo ye: \q1 \v 68 Ndeva vo yavena̱n Dihvo vo Dendiohs yahn Israel, te ndedevahn ye uvo yahn ye. \q1 \v 69 Va̱n nda̱ta yahn David, ihyan min che dinahn ye ndudo yahn ye ne, a tenda̱hnun ye a̱ma ihyan che ndedevahn ye uvo numacuahn vederihquentiyon yahn ye, \q1 \v 70 nduhca̱ che ca̱h ye ndudo yahn ye ro mena̱n, cahndudo ihyan ndah che profeta yahn ye. \q1 \v 71 Tihca̱ ndedevahn ye uvo na̱n nducoya̱ca ihyan che hua ri rendihche ye uvo. \q1 \v 72 Renan va̱hino ye indihte yuhn vo, ne redinahn ye ndudo ndah yahn ye che chihco ca̱de ye. \q1 \v 73 Ndudo min che ca̱h ye indihte yuhn vo Abraham, \q1 \v 74 che ndedevahn ye uvo na̱n ihyan che hua ri rendihche ye uvo, ca̱va che numa ino vo ndeva vo yavena̱n ye. \q1 \v 75 Numacuahn ro che cuahtenan vo iyehnse cuh ne, nahn che dave chedave yuhn vo na̱n ye. \q1 \v 76 Di, da̱ya má̱n, cuahndode ndudo yahn Dendiohs, ihyan min che a̱ma yudo vederihquentiyon yahn ye. \q1 Cahn tahque mena̱n ca che co Dihvo vo, cahcoyan chedave yahn ihyan, ca̱va che nevahnecun ye ihyan. \q1 \v 77 Cah, checadino ihyan che ndedevahn Dendiohs uvo yahn ye, te nchahco ye nunde yuhn vo. \q1 \v 78 Dendiohs yuhn vo ne, a̱ma quenan va̱hino ye ihyan iyehnse. Chemin che ca̱ca Da̱ya ye vahchetero, \q1 \v 79 ndedevahn ye ihyan che ca̱hnda yahn ye che vate ye ta̱h vederih, din ye che nda̱hca̱ cuahtenan ye. \p \v 80 Me sa̱hn dihn me ne, chihta se, ne chi chahte vededevano yahn se. Quechica se ya̱hn na̱n che metah duhva, nde nda̱ ro che cana̱n cahndudo se ndudo yahn Dendiohs, chihnevan ihyan nación yahn Israel. \c 2 \s1 Chihndeya̱n Dihvo vo Jesucristo \p \v 1 Ta̱hn min ne, chihquentiyon emperador Augusto César che conan ca̱ca nducoya̱ca ihyan che vate ye numachahte na̱n che rihquentiyon ye. \v 2 Quenan Cirenio gobernador yahn Siria, ne cade ro min cana̱n raconahn ca̱ca se ihyan. \v 3 Nducoya̱ca ihyan, adecotino che chenan ye ne, va che ca̱hn ye, conan ca̱ca ye ya̱n na̱n che chica nda̱ta yahn ye. \v 4 José ne, chica ye ya̱n Nazaret, esta̱do yahn Galilea, cuahn ye ya̱n Belén, esta̱do yahn Judea, ya̱n va̱co David, te nda̱ta yahn David ihyan. \v 5 Min va che conan ca̱ca ye. Namin min va che conan ca̱ca María, ihyan min che va ndudo yahn ye che cahneva̱co ye nduco vih. Ihyan min ne, a nun cuhndeya̱n da̱ya ye. \v 6 Cuahn che chenan ye Belén ne, nda̱ ro yahn María che cuacoya̱hn ye. \v 7 Min chihndeya̱n da̱ya ye che mena̱n, ne chahcotuma ye decua̱h me nduco tino. Nducote hua nda̱ca ye nde a̱ma vah ne, chahtenan ye a̱ma va̱co yuhdo. Chete a̱ma inguhto na̱n che reh nun yuhdo, min din dave ye na̱n che chacondihte ye decua̱h me. \p \v 8 Nino ya̱n Belén vatenduche a̱ma o ihyan, redin ye cuda̱do itecuche yahn ye. \v 9 Nahmin ne, nda̱ a̱ma ángel che dechuh Dihvo vo Dendiohs na̱n ihyan chahn. Adena̱n chiya dave na̱n che chenun ye, ne a̱ma dihya ye chi. \v 10 Ate ra̱hn ángel me ri ye ihyan: \p ―Hua dihya nchuhn co, te cochí, checú a̱ma ndudo ndah, ne a̱ma co yeno nducoya̱ca ihyan. \v 11 Ma̱n ro cuh ne, min ya̱n va̱co David chihndeya̱n a̱ma decua̱h. A decua̱h min che Dihvo vo CRISTO, ihyan min che ndedevahn ye nchuhn. \v 12 Codevano nchuhn te cua̱co ndudo che rí nchuhn, te nta̱ca ne decua̱h me, ndacotuma tino, quendite chete va̱co yuhdo. \p \v 13 Adena̱n nda̱ a̱ma ya̱hn ángel che chica ye vahchetero, chinduco ye ángel me, ndeva ye yavena̱n Dendiohs, ne ra̱hn ye: \q1 \v 14 ¡Nda̱hca̱ che ndeva nducoya̱ca ihyan numacuahn vedeyeno yavena̱n Dendiohs, ihyan min che va ye vahchetero! \q1 Muhn iyehnse cuh ne, nducoya̱ca ihyan che yeno Dendiohs nduco ye ne, din Dendiohs che nda̱hca̱ cuahtenan ye nduco vih. \p \v 15 Cuahn che cona̱hn ángel chahn vahchetero ne, ihyan che redin ye cuda̱do itecuche ne, ra̱hn ye: \p ―Cuhn vo nduco vih ya̱n Belén, quendihchero vo vederihno che chi, nduhca̱ che dechuh Dendiohs ndudo yuhn vo. \p \v 16 Ndeta̱hno cuahn ihyan chahn, ne nta̱ca ye María nduco José nduco decua̱h me che quendite chete va̱co yuhdo. \v 17 Cuahn che ndihchero ihyan chahn decua̱h me ne, rente ye nduhca̱ che ra̱hn ángel me yahn decua̱h me. \v 18 Nducoya̱ca ihyan che chihnevan ye che rente ihyan chahn ne, a̱ma rahn ino ye. \v 19 María ne, quenun ino ye nducuahn che rente ihyan chahn, ne ndeva ye ndudo me chete chedave yahn ye. \v 20 Tuhme cona̱hn ihyan chahn, rendeva ye numacuahn vedeyeno yavena̱n Dendiohs, te a chinahn nducuahn ndudo che dechuh Dendiohs yahn ye, ne a ma̱n ye chihnevan ye ma̱n, ndihchero ye ma̱n. \s1 Simeón nduco Ana \p \v 21 Chi nine ro me ne, nahn ye seña decua̱h me, ne chaconahn ye che duche JESUS, a nduhca̱ che ra̱hn ángel me ri ye María nde ro mena̱n cuahn che ametah conun da̱ya ye. \p \v 22 Moisés ne, dirun ye te ihyan nda̱hta che cuacoya̱hn ye ne, hua co conda̱ ye chete ya̱co, nde tuno ro che a ndihco ca̱de Dendiohs. María ne, quenan rino ye nde tuno ro min, tuhme cuahn ye nduco José ya̱n Jerusalén, quenda ye decua̱h me, ca̱va che na̱hma ye na̱n Dendiohs. \v 23 Tihca̱ din ye, te a nihnde ca̱de na̱n ley yahn Dendiohs: “Nducoya̱ca checa̱hya cha̱hn che rahteya̱n mena̱n ne, va che ca̱hco vih ihyan, ca̱va che din ntiyon yahn Dendiohs.” \v 24 Namin ndihco ca̱de Dendiohs te nducoya̱ca ihyan nda̱hta che cuhndeya̱n da̱ya ye ne, va che ca̱h ye o icui, o o pichón ca̱hya, ca̱va che co te vedino, ne ca̱h María vedino min. \p \v 25 Ro min ne, min ya̱n Jerusalén va a̱ma ihyan che duche ye Simeón. Ihyan min ne, ndah ihyan ye na̱n Dendiohs, ne quenun Vaco Ndah yahn Dendiohs ihyan. Quenan rino ye ro che ndedevahn Dendiohs ihyan nación yahn Israel. \v 26 Ca̱h Vaco Ndah yahn Dendiohs, che checadino ye te hua coh ye nde nda̱ ro che ndihchero ma̱n ye ihyan min che dechuh Dihvo vo Dendiohs, ca̱va che ndedevahn ye ihyan iyehnse. \v 27 Din Vaco Dendiohs che cuahn Simeón ya̱co chahte, ne ura min nda̱ José nduco María ca̱va che na̱hma ye decua̱h me na̱n Dendiohs nduhca̱ che a nihnde ca̱de na̱n ley che dirun Moisés. \v 28 Simeón ne, cheta̱h ye decua̱h me, quenuhn ye. Ndeva ye numacuahn vedeyeno yavena̱n Dendiohs, ne ra̱hn ye: \q1 \v 29 Dihvé Dendiohs, ma̱n ne, a co nda̱cá iyehnse cuh. \q1 Hua dehva ra̱hcó, te a chinahn ndudo che te ne, checadinó. \q1 \v 30 A ndihchero má̱n decua̱h cuh yahn ne che ndedevahn ihyan iyehnse. \q1 \v 31 A dechuh ne ca̱va che ndedevahn ihyan iyehnse. \q1 \v 32 Ma̱n che cua̱co codevano ihyan ta̱ma nación Ndudo yahn ne, ne ndeva nducoya̱ca ihyan yavena̱n ihyan yahn ne, ihyan nación yahn Israel. \p \v 33 José nduco María ne, a̱ma chahn ino ye yahn ndudo che tihca̱ ra̱hn Simeón yahn decua̱h me. \v 34 Tuhme chica Simeón Dendiohs ca̱va ihyan chahn, ne ra̱hn ye nduco María: \p ―Condihche. Cuahn che cuihta decua̱h cuh che dechuh Dendiohs ne, a̱ma ya̱hn ihyan co ta̱n ye nduco. Chemin che va̱n ihyan nación yahn Israel ne, a̱ma ya̱hn ihyan ndevahn ye, ne a̱ma ya̱hn ye conda ye. \v 35 Nduco tihca̱ cuhnde ro vederendedecadino yahn queri a̱ma ye. Me di ne, va che choh a̱ma vedeyah chahte. \p \v 36 Min chete ya̱co quenun a̱ma indihte nda̱hta che duche ye Ana. Ihyan min ne, rahndudo ye Ndudo yahn Dendiohs. Fanuel duche chida ye, nda̱ta yahn Aser. Chihno ndache nduyo che chihneva̱co ye ne, chih incha̱hn ye. \v 37 Ro min ne, a cun raco cun nduyo ye. Ro ma̱n, vino ma̱n, quenun ye chete ya̱co, reva̱h ye ma̱n, rihnde ye ya̱hte ma̱n. \v 38 Nda̱ ye ura min, ne neca̱h ye nundihve cuahn Dendiohs. Cahndudo ye yahn decua̱h me, chihnevan a̱ma ya̱hn ihyan che chenan rino ye ro che ndedevahn Dendiohs ihyan ya̱n Jerusalén. \s1 Chihta Dihvo vo Jesucristo ya̱n Nazaret \p \v 39 José nduco María ne, dinahn ye nducuahn che ndihco ca̱de Dendiohs, tuhme cona̱hn ye ya̱n va̱co ye Nazaret, esta̱do yahn Galilea. \v 40 Dihvo vo Jesucristo ne, rihta ye, ne a̱ma va vededevano yahn ye. Dendiohs ne, a̱ma yahino ye ihyan. \s1 Quenun Dihvo vo Jesucristo ya̱co chahte \p \v 41 Nduyo nduyo, ro che renda̱ vihco ro yudo ne, rahn José nduco María ya̱n Jerusalén. \v 42 Cuahn che chi Dihvo vo ndichio nduyo ne, cuahn tun ihyan chahn vihco me. \v 43 Chuh vihco me ne, cona̱hn ye, nde hua devano ye te quenan ca Dihvo vo min ya̱n Jerusalén. \v 44 Ra̱hco ye te co va̱n ihyan che a cona̱hn ye chinduco ye, ne rinuhn ye ihyan va̱n ihyan yahn ye ma̱n, ihyan rendihche ye ma̱n. A numa ro vatechica ye, \v 45 ate nducote hua nta̱ca ye ihyan ne, ndaconan tun ye ya̱n Jerusalén, rinuhn ye ihyan. \p \v 46 Nde na̱n che chi ino ro che rinuhn ye ihyan ne, nta̱ca ye ihyan chete ya̱co va̱n sa̱hn devano ley che dirun Moisés. Min quenun ye, rihnevan ye che rente sa̱hn chahn ma̱n, retumarune ye sa̱hn ma̱n. \v 47 Namin sa̱hn chahn ne, retumarune se ihyan, ne a̱ma rahn ino se yahn che a̱ma va vededevano yahn ye ma̱n, yahn ndudo che rendahconan ye ma̱n. \v 48 Cuahn che ndihchero José nduco María che min quenun ye ne, a̱ma chahn ino ye, ne ra̱hn María: \p ―Da̱yá, ¿dehco che tihca̱ din nduco nuhn?, te u nduco chide, a̱ma chuhrihn nuhn, rendedecadino nuhn cave, rinuhn nuhn di. \p \v 49 Ndahconan Dihvo vo yahn ye: \p ―¿Dehco che rinuhn nchuhn u? ¿A hua devano te na̱n ntiyon yahn Chidá va che conán? \p \v 50 Ate hua chenahn ihyan chahn deh cuande che tihca̱ ra̱hn ye. \p \v 51 Tuhme cona̱hn ye nduco ihyan chahn ya̱n va̱co ye, Nazaret. Quendi redinahn ye che ra̱hn ihyan chahn, ne quenun ino María nducuahn. \v 52 Dihvo vo ne, chihta ye, ne chi chahte vededevano yahn ye. Nda̱hca̱ quenan ye na̱n Dendiohs ma̱n, na̱n ihyan ma̱n. \c 3 \s1 Rahndudo Jua̱n Bautista che va che nto ino ihyan nunde yahn ye \p \v 1 Cuahn che chi ntihyon nduyo che quenan Tiberio César emperador ne, Poncio Pila̱to quenan se gobernador yahn Judea. Herodes quenan se gobernador yahn Galilea, ne dihno Herodes che duche se Felipe, quenan se gobernador yahn Iturea nduco Traconite. Lisanías quenan se gobernador yahn Abilinia. \v 2 Anás nduco Caifás che chidocuya̱n che tahque ndina̱n. Nduyo min quechica Jua̱n, da̱ya Zacarías, ya̱hn na̱n che metah duhva. Min ca̱h Dendiohs che checadino ye ndudo che cuahndudo ye. \v 3 Chihto ico Jordán cana̱n rahndudo Jua̱n che nto ino ihyan nunde yahn ye ma̱n, che cuedenune ye ma̱n, ca̱va che nchahco Dendiohs yahn ye. \v 4 Tihca̱ chinahn nduhca̱ che dirun ihyan profeta Isaías tuhca̱: \q1 Cuahndudo a̱ma se min ya̱hn na̱n che metah duhva tuhca̱: \q1 “Cuihcoya̱n nchuhn chedave yahn ne, te a nun nda̱ Dihvo vo. \q1 \v 5 Ihyan che redendah ye yune che nda̱hca̱ ne, rendedecuto ye ya ma̱n, \q1 rihtera ye ico ma̱n, cuete ma̱n, renedin cua̱co ye na̱n che cueh ma̱n, \q1 renda̱hco nahn ye na̱n che chihnga̱ ma̱n. \q1 Tihca̱ va che ca̱hcoya̱n ihyan chedave yahn ye, \q1 \v 6 te codevano nducoya̱ca ihyan che ndedevahn Dendiohs ihyan.” \p \v 7 Ra̱hn Jua̱n ri ye ihyan che renda̱ ye ca̱va che cuedenune ye: \p ―Nchuhn ne, nduhca̱ cu ta̱n tihchan ne. Hua ra̱hco ne che nduco che cuedenune ne a ndevahn ne yahn castigo yahn Dendiohs che va che conahn. \v 8 Va che nto ino nchuhn nunde yahn ne ma̱n, nda̱hca̱ cuahtenan ne na̱n Dendiohs ma̱n. Hua ndere ra̱hco ne che cochihve yahn ne che nda̱ta yahn Abraham nchuhn, te hua redinahn ne. Ndete che nahn Dendiohs che ndere co ya̱hn nda̱ta yahn Abraham ne, andahre na̱n tu che tuhchan, co ndedecuan ca ye nda̱ta yahn ihyan min. \v 9 Nduhca̱ che rihca ihyan ya̱hn nda̱ta che hua richihve ndute yahn, riquiya̱hn ye ne, tihca̱ a nun techeca̱de Dendiohs yahn nducoya̱ca ihyan. \p \v 10 Tuhme tumerune ihyan: \p ―¿Deh va che din nuhn ne? \p \v 11 Ndahconan Jua̱n yahn ye: \p ―Ihyan che va o tino yahn ye ne, va che ca̱h ye a̱ma yahn ihyan che metah yahn ye, ne ihyan che va che reh ye ne, va che conan ye ihyan che metah che cheh ye. \p \v 12 Namin nda̱ a̱ma o sa̱hn rica tumeca̱diyo ca̱va che cuedenune se, ne tumerune se: \p ―Ihyan Ricuahn, ¿deh va che din nuhn ne? \p \v 13 Ndahconan Jua̱n yahn se: \p ―Hua ca̱ca nchuhn tumeca̱diyo che tahque ndeh che co che rihquentiyon ley. \p \v 14 Namin a̱ma o sanda̱do ne, tumerune se: \p ―Nuhn, ¿deh va che din nuhn ne? \p Ndahconan Jua̱n yahn se: \p ―Hua duco nchuhn. Hua ndere cuih nunde ne yahn ihyan. Cuahtenan ne vedeyeno nduco tume che renevihve nchuhn. \p \v 15 A̱ma ya̱hn ihyan rendedecadino ye yahn Jua̱n, ne reca̱h yeno ye chedave yahn ye, te ra̱hco ye te co a ihyan min che va ca̱de che chi ye, ndedevahn ye ihyan iyehnse. \v 16 Ate ra̱hn Jua̱n ri ye nducoya̱ca ihyan: \p ―Ndiyu u. Cochi ta̱ma ihyan che tahque chahte vederihquentiyon yahn ye che co u. U ne, nde hua redin yahn che co mare a̱ma sa̱hn deca̱hya yahn ye. U ne, rehdenuné ihyan, ate ihyan min ne, din ye che conun Vaco Ndah yahn Dendiohs nchuhn ma̱n, din ye castigo ihyan nunde ma̱n. \v 17 Cuahn che retiveya̱to ihyan trigo ne, reneva̱hn ye ndute yahn, rih ndah ye. Ate da̱cheya̱ma yahn ne, renedin da̱ma ye, rihquiya̱hn ye. Atihnoca̱ ihyan min, te a nun techeca̱de ye yahn nducoya̱ca ihyan. Ihyan che ndah ihyan ye na̱n Dendiohs ne, quenda ye ihyan vahchetero, ne ihyan che hua ndah ye ne, dechuh ye ihyan va̱n ruchiya̱hn che hua rintoh. \p \v 18 Nduco a̱ma ndeh ndudo che tuhchan, rahndudo Jua̱n, ricuahn ye ihyan ndudo ndah yahn Dendiohs. \v 19 Jua̱n ne, riya̱hve ye gobernador Herodes yahn che quenan se nduco Herodías, nda̱hta yahn dihno se Felipe. Namin riya̱hve ye sa̱hn yahn nducuahn nunde yahn se. \v 20 Chemin che chihquentiyon se che quenun Jua̱n va̱coya̱hn, ne nduco chemin decuihta nduh se nunde yahn se. \s1 Chedenune Dihvo vo Jesucristo \p \v 21 Cuahn che chihno chedenune a̱ma ya̱hn ihyan nación yahn Israel ne, nda̱ Dihvo vo, chedenune ye. Chihno min ne, nahmin che reva̱h ye ne, ndondah vahchetero. \v 22 Nduhca̱ che ro a̱ma icui ne, tihca̱ chi ro Vaco Ndah yahn Dendiohs, chiya, quenun ihyan. Tuhme chihnevan ye a̱ma ndudo che chica vahchetero che ra̱hn: \p ―Di che Da̱yá. Yahinó di. A̱ma yenó ndoque. \p \v 23-38 A ta̱hn min che cana̱n Dihvo vo, redin ye ntiyon yahn ye. A ri ye tenduh ndico ndiche nduyo. \s1 Tuhca̱ cochi nda̱ta yahn Dihvo vo Jesucristo \p Nde na̱n che cana̱n ne, dendah Dendiohs Adán. Da̱ya Adán ne, Set. Da̱ya Set ne, Enós. Da̱ya Enós ne, Cainán. Da̱ya Cainán ne, Mahalaleel. Da̱ya Mahalaleel ne, Jared. Da̱ya Jared ne, Enoc. Da̱ya Enoc ne, Matusalén. Da̱ya Matusalén ne, Lamec. Da̱ya Lamec ne, Noé. Da̱ya Noé ne, Sem. Da̱ya Sem ne, Arfaxad. Da̱ya Arfaxad ne, Cainán. Da̱ya Cainán ne, Sala. Da̱ya Sala ne, Heber. Da̱ya Heber ne, Peleg. Da̱ya Peleg ne, Ragau. Da̱ya Ragau ne, Serug. Da̱ya Serug ne, Nacor. Da̱ya Nacor ne, Taré. Da̱ya Taré ne, Abraham. Da̱ya Abraham ne, Isaac. Da̱ya Isaac ne, Jacob. Da̱ya Jacob ne, Judá. Da̱ya Judá ne, Fares. Da̱ya Fares ne, Esrom. Da̱ya Esrom ne, Aram. Da̱ya Aram ne, Aminadab. Da̱ya Aminadab ne, Naasón. Da̱ya Naasón ne, Salmón. Da̱ya Salmón ne, Booz. Da̱ya Booz ne, Obed. Da̱ya Obed ne, Isaí. Da̱ya Isaí ne, David. Da̱ya David ne, Natán. Da̱ya Natán ne, Matata. Da̱ya Matata ne, Mainán. Da̱ya Mainán ne, Melea. Da̱ya Melea ne, Eliaquim. Da̱ya Eliaquim ne, Jonán. Da̱ya Jonán ne, José. Da̱ya José ne, Judá. Da̱ya Judá ne, Simeón. Da̱ya Simeón ne, Leví. Da̱ya Leví ne, Matat. Da̱ya Matat ne, Jorim. Da̱ya Jorim ne, Eliezer. Da̱ya Eliezer ne, Josué. Da̱ya Josué ne, Er. Da̱ya Er ne, Elmodam. Da̱ya Elmodam ne, Cosam. Da̱ya Cosam ne, Adi. Da̱ya Adi ne, Melqui. Da̱ya Melqui ne, Neri. Da̱ya Neri ne, Salatiel. Da̱ya Salatiel ne, Zorobabel. Da̱ya Zorobabel ne, Resa. Da̱ya Resa ne, Joana. Da̱ya Joana ne, Judá. Da̱ya Judá ne, Semei. Da̱ya Semei ne, Matatías. Da̱ya Matatías ne, Maat. Da̱ya Maat ne, Nagai. Da̱ya Nagai ne, Esli. Da̱ya Esli ne, Nahum. Da̱ya Nahum ne, Amós. Da̱ya Amós ne, Matatías. Da̱ya Matatías ne, José. Da̱ya José ne, Jana. Da̱ya Jana ne, Melqui. Da̱ya Melqui ne, Leví. Da̱ya Leví ne, Matat. Da̱ya Matat ne, Elí. Da̱ya Elí ne, José. \p Tihca̱ cochi nda̱ta yahn José. Nducoya̱ca ihyan ne, ra̱hco ye te Dihvo vo Jesucristo ne, da̱ya José ihyan. \c 4 \s1 Chundah ne, tumarande se Dihvo vo Jesucristo \p \v 1 Dihvo vo ne, quenun Vaco Ndah yahn Dendiohs ihyan, ne chica ye min ico Jordán. Din Vaco Dendiohs che cuahn ye ya̱hn na̱n che metah duhva. \v 2 Min quenan ye o raco ro, ne chundah ne, retumarande se ihyan. Nducuahn ro min ne, hua cheh ye, ne chihno min ne, chi cuico ye. \v 3 Tuhme ra̱hn chundah me ri se ihyan: \p ―Ndete che Da̱ya Dendiohs ndih ne, cuihquentiyon ne tu cuh che ndaconda̱ pa̱n. \p \v 4 Ndahconan Dihvo vo yahn se: \p ―Na̱n Ndudo yahn Dendiohs a ndirun: “Ndiyu dema̱n nduco pa̱n co conun ico ihyan, te namin rendotenan ye Ndudo yahn Dendiohs.” \p \v 5 Tuhme quenda chundah me Dihvo vo a̱ma tingüete ya̱co, ne venchahteno na̱hma se ihyan nducuahn vederihquentiyon che va iyehnse. \v 6 Ra̱hn se ri se ihyan: \p ―U té nducuahn vederihquentiyon che tihchan ndih, ndete che dinahn ne che ca̱hmá, te u va tá̱h nducuahn, ne adecoduhno ihyan che náhn ne, co cá̱h ihyan. \v 7 Ndete che cahntihya ne ná̱n, ndeva ne yavená̱n ne, co yahn ne nducuahn. \p \v 8 Ra̱hn Dihvo vo ri ye sa̱hn: \p ―Cuehn va̱ne chundah, te na̱n Ndudo yahn Dendiohs a ndirun: “Cuendeva yavena̱n Dihve Dendiohs, ne a ihyan min no codinehn che ca̱hma ye.” \p \v 9 Tuhme quenda se ihyan tin ya̱co chahte yahn ya̱n Jerusalén, ne ra̱hn se ri se ihyan: \p ―Ndete che Da̱ya Dendiohs ndih ne, ca̱va ne muhn. \v 10 Hua dehva co yahn ne, te a ndirun na̱n Ndudo yahn Dendiohs: \q1 Dechuh Dendiohs ángel yahn ye ca̱va che conduco ye ndih, \q1 \v 11 din ye cuda̱do ndih ca̱va che hua dehva co yahn ne. \p \v 12 Ra̱hn Dihvo vo ri ye sa̱hn: \p ―Namin na̱n Ndudo yahn Dendiohs a ndirun: “Hua tumarende Dihve Dendiohs.” \p \v 13 Cuahn che chihno tumarande chundah me Dihvo vo ne, cona̱hn se. Quenan rino se nde nda̱ a̱ma ro che nda̱hca̱ ca̱va se. \s1 Dihvo vo Jesucristo ne, cana̱n redin ye ntiyon yahn ye esta̱do yahn Galilea \p \v 14 Dihvo vo ne, quenan cuma ye vederihquentiyon yahn Vaco Ndah yahn Dendiohs, ne cona̱hn ye esta̱do yahn Galilea. Nducuahn ya̱n ne, a̱ma chetuhn ndudo yahn vederihquentiyon che quenan cuma ye. \v 15 Ricuahn ye chete ya̱co, ne rendeva nducoya̱ca ihyan yavena̱n ye. \s1 Ndetenda̱h ihyan Dihvo vo Jesucristo ya̱n Nazaret \p \v 16 Nda̱ Dihvo vo ya̱n Nazaret na̱n che chihta ye, ne rahn ye ya̱co ndate ndate, ro che rahte tuhno ihyan. A̱ma ro ne, chenda̱ ye chete ya̱co, ne chandi ye ca̱va che cuahndudo ye Ndudo yahn Dendiohs. \v 17 Sa̱hn che redin cuda̱do ya̱co me ne, ca̱h se ca̱ca che dirun ihyan profeta Isaías ihyan. Cuahn che nta̱ ye ca̱ca me ne, cahndudo ye na̱n che ndirun tuhca̱: \q1 \v 18 Vaco Dihvé Dendiohs ne, quenun u. \q1 Dechuh Dendiohs u, ca̱va che cacuáhn ndudo ndah yahn ye, cahnevan nducoya̱ca ihyan che necun ye ma̱n, \q1 ca̱va che cuahndudó che va ye vedeyeno che nchahco ye yahn ihyan che nto ino ye nunde yahn ye ma̱n. \q1 \v 19 Dín che co ro na̱n ihyan che hua ro na̱n ye ma̱n, \q1 ndedeváhn ihyan che yah rahno ye, redin nunde yahn ye ma̱n, \q1 cuahndudó nduhca̱ che yahino Dihvo vo Dendiohs ihyan iyehnse ma̱n. \p \v 20 Chihno min ne, ndechetihve Dihvo vo ca̱ca me, neca̱h ye sa̱hn che redin cuda̱do ya̱co me, ne chihnde ye. Nducoya̱ca ihyan che chenun ye chete ya̱co me ne, vateya̱n ye numacuahn vedenecun. \v 21 Tuhme ra̱hn ye: \p ―Ma̱n ro cuh ne, a chinahn ndudo che chihno cahndudó, chihnevan nchuhn. \p \v 22 Chi yeno nducoya̱ca ihyan nduco Dihvo vo, ne rahn ino ye yahn ndudo ndah che rente ye. Ate cana̱n tumerune ye va̱n ma̱n ye nduco vih: \p ―¿A ndiyu sa̱hn tih che da̱ya José me? \p \v 23 Ra̱hn Dihvo vo ri ye ihyan chahn: \p ―Cua̱co te nahn ca̱hma nchuhn nducó ndudo cuh: “Doctor, tahque ndah che codique man di. Codin muhn ya̱n vaque vederihno nduhca̱ che din min ya̱n Capernaum.” \p \v 24 Quendi Dihvo vo, ne ra̱hn ye: \p ―Cua̱co rá̱hn rí nchuhn te nde a̱ma ihyan profeta, hua renevahnecun ihyan ya̱n va̱co ye ihyan. \v 25 Ro mena̱n me ne, a̱ma chihnde cuico, te hua chan co ino nduyo quenan ma̱hn. Ro min ne, a̱ma vate nda̱hta va̱h nación yahn Israel, ne andahre min quenan ihyan profeta Elías, \v 26 ate hua dechuh Dendiohs ihyan, ca̱va che conan ye nde a̱ma nda̱hta va̱h chahn. Tahque ndah ye ne, dechuh ye ihyan, ca̱va che conan ye a̱ma nda̱hta va̱h yahn ta̱ma nación che va te ya̱n Sarepta, nino ya̱n Sidón. \v 27 Ta̱ma yune ne, a nación yahn Israel, vate a̱ma ya̱hn ihyan che ndi ye cah che recha̱ yute. Min quenan profeta Eliseo, ne namin hua din ye che ndoyahn nde a̱ma ihyan chahn. Ate din ye che ndoyahn a̱ma sa̱hn nación yahn Siria che duche se Naamán, andahre sa̱hn ta̱ma nación se. \p \v 28 Cuahn che chihnevan ihyan che chenun ye chete ya̱co me che tihca̱ ra̱hn Dihvo vo ne, a̱ma chi ta̱n ye. \v 29 Ndeta̱hno necuan ihyan chahn, ne quenda ye ihyan numacuahn vedeta̱n cua̱hn chihto ya̱n na̱n a̱ma tin ya̱va ya̱co ca̱va che deca̱va ye ihyan. \v 30 Ate hua chi din ihyan chahn tihca̱, te chuh Dihvo vo va̱n nducoya̱ca ye, ne cuahn ye. \s1 Quenun vaco chihnga̱ a̱ma se \p \v 31 Nda̱ Dihvo vo Jesucristo ya̱n Capernaum, esta̱do yahn Galilea, ne ndate ndate, ro che rahte tuhno ihyan, ricuahn ye chete ya̱co. \v 32 Ihyan che rihnevan ye che ricuahn Dihvo vo ne, a̱ma rahn ino ye, te numacuahn vederihquentiyon yahn ye ricuahn ye. \p \v 33 A̱ma yune ne, chenda̱ Dihvo vo chete ya̱co me, ne min quenun a̱ma sa̱hn che quenun vaco chihnga̱ sa̱hn. A̱ma dito cah se: \p \v 34 ―Ndih, Jesús yahn ya̱n Nazaret, ¿dehco che reca̱hdenun ne yune yahn nuhn? ¿A cochi ne che decuihno ne nuhn ne? U devano duh ndih. Ndih che Da̱ya Dendiohs. \p \v 35 Chihquentiyon Dihvo vo vaco chihnga̱ me: \p ―¡Cuenedihn chende! ¡Cuendiquendah sa̱hn tih! \p Ndeta̱hno din vaco chihnga̱ me che chendave sa̱hn min na̱n nducoya̱ca ihyan che chenun ye min. Ate hua dehva chi yahn se, ne ndiquenda̱h sa̱hn. \v 36 Nducoya̱ca ye ne, a̱ma dihya ye chi, ne rente ye va̱n ma̱n ye nduco vih: \p ―¡Ama chahte vederihquentiyon quenan cuma ihyan tih! ¡Nde vaco chihnga̱ redinahn ndudo yahn ye, ne rendiquenda̱h! \p \v 37 Numachahte esta̱do yahn Galilea, chetuhn ndudo yahn vederihno che redin Dihvo vo. \s1 Din Dihvo vo Jesucristo che ndoyahn inda̱hn Simón Pedro \p \v 38 Chihno min ne, ndiquenda̱h Dihvo vo chete ya̱co me, ne cuahn ye ndeva̱co Simón. Inda̱hn Simón ne, quendihte ye, ndi ye cah ihno. Chica ihyan ndeva̱co ye Dihvo vo che din ye che ndoyahn ye. \v 39 Chahn nda̱ ye na̱n ihyan min, ne chihquentiyon ye che cuavi cah me. Ndeta̱hno ndoyahn ihyan min, ne necuan ye, ca̱h ye, cheh Dihvo vo nduco combiero yahn ye. \s1 Din Dihvo vo Jesucristo che ndoyahn a̱ma ya̱hn ihyan cah \p \v 40 Ura che a chehche ya̱hn ne, quenda ihyan nducoya̱ca ihyan cah yahn ye che ndeh na̱n cah ndi ye, cuahn ye na̱n Dihvo vo. Nahn ta̱h ye queri a̱ma ihyan cah chahn, ne ndoyahn ye. \v 41 Va̱n ihyan cah chahn ne, nduco a̱ma ya̱hn ihyan che chenun vaco chihnga̱ ihyan, ne ndetenda̱h Dihvo vo vaco chihnga̱ chahn. Cuahn che rendiquenda̱h ne, rah: \p ―Ndih che Da̱ya Dendiohs. \p Ate chihco yudo Dihvo vo vaco chihnga̱ chahn, ne hua ca̱h yune ye che ca̱hma duh ihyan ye, te a devano che a ihyan min che a va ca̱de che ndedevahn ye ihyan iyehnse. \s1 Quechica Dihvo vo Jesucristo esta̱do yahn Galilea rahndudo ye \p \v 42 Ta̱ma ro cuahn che a chi dave ne, cuahn Dihvo vo a̱ma cua̱n na̱n che metah duhva, ne min cuahn ihyan ya̱n, quenuhn ye ihyan. Nta̱ca ihyan chahn ihyan, ne ra̱hn ye nduco ye che hua nda̱ca ye min, te nahn ihyan chahn che conan ca ye. \v 43 Ate ra̱hn Dihvo vo ri ye ihyan: \p ―Va che cá̱hn ya̱n chena̱hn, cacuáhn ndudo ndah yahn vederihquentiyon yahn Dendiohs, te a ca̱va chemin che cochí. \p \v 44 Tuhme quechica ye nduh ya̱n nduh ya̱n, esta̱do yahn Galilea, ricuahn ye chete ya̱co. \c 5 \s1 Din Dihvo vo Jesucristo vederihno, ne a̱ma ya̱hn ya̱hca cheta̱h Simón nduco combiero yahn ye \p \v 1 A̱ma yune ne, nti Dihvo vo chihto vine yahn Galilea, ne a̱ma chi da̱ma ihyan na̱n ye, ca̱va che cahnevan ye Ndudo yahn Dendiohs. \v 2 Ndihchero Dihvo vo che vate o ba̱rco na̱n nune chihto vine me. Ihyan che reta̱h ya̱hca ne, a ndiquenda̱h ye chete ba̱rco chahn, ne ura min ne, rena̱no ye ya̱na yahn ye. \v 3 Cuahn Dihvo vo, ne chenda̱ ye chete ba̱rco che yahn Simón, ne chica ye favor ihyan che caca̱hca ye ba̱rco yahn ye na̱n che hua nino cuahn chihto vine me. Tuhme chihnde ye chete ba̱rco me, ne cana̱n chicuahn ye ihyan che ndi da̱ma ye min. \v 4 Cuahn che chihno chicuahn ye ne, ra̱hn ye ri ye Simón: \p ―Cuicahque ba̱rco cuh cua̱hn na̱n che ya̱no nune, ne cuih ya̱na yehn ca̱va che cotah ya̱hca. \p \v 5 Ndahconan Simón yahn ye: \p ―Ihyan Ricuahn, a numa ya̱n din nuhn ntiyon, ne nde a̱ma ya̱hca hua cheta̱h nuhn. Ate nducote a ndih che rihquentiyon ne ne, cuíh ya̱na. \p \v 6 Tihca̱ din ihyan chahn, ne a̱ma chito ya̱hca nde a cana̱n rendan ya̱na me. \v 7 Tuhme din ta̱h ihyan chahn yahn combiero yahn ye che chenun ye ba̱rco che ta̱ma me, ca̱va che chi ye conan ye ihyan. Nda̱ ihyan chahn, ne va̱n nducoya̱ca ye decuto ye ya̱hca nduh che o ba̱rco chahn, nde tuno adeche cuehchenun va̱n nune. \v 8 Cuahn che ndihchero Simón che tihca̱ chi ne, chehntihya ye na̱n Dihvo vo, ne ra̱hn ye: \p ―Dihvé, u ne, ndiyu ihyan che co cochí na̱n ne, te u ne, ihyan nunde u. \p \v 9 Tihca̱ ra̱hn ye, te cuahn ino ye nduco nducoya̱ca ihyan chahn yahn vederihno che din Dihvo vo che a̱ma ya̱hn ya̱hca nda̱ca ye. \v 10 Namin cuahn ino nduh che o da̱ya Zebedeo che duche ye Jacobo ma̱n, Jua̱n ma̱n. Ihyan chahn che combiero yahn Simón. Ate ra̱hn Dihvo vo ri ye Simón: \p ―Dehve rahque, te nduhca̱ che redin ntiyon che retah ya̱hca ne, ma̱n ne, tihca̱ din ntiyon, din dame ihyan ca̱va che conduco ye u. \p \v 11 Tuhme ndetenda̱h ihyan chahn ba̱rco chahn va̱n nune, ne chihcoma̱n ye ntiyon yahn ye ma̱n, dehtenduh yahn ye ma̱n, ne cuahn ye, chinduco ye Dihvo vo. \s1 Din Dihvo vo Jesucristo che ndoyahn a̱ma sa̱hn che ndi se cah che recha̱ yute \p \v 12 A̱ma yune ne, quenan Dihvo vo a̱ma cua̱n ya̱n, ne nda̱ a̱ma sa̱hn che ndi se cah che recha̱ yute. Cuahn che ndihchero se Dihvo vo ne, cuahn se, chehntihya se na̱n ye. Chica se favor ihyan, ne ra̱hn se: \p ―Dihvé, a devanó te co din ne che ndoyáhn, ndete che nahn ne. \p \v 13 Nahn ta̱h Dihvo vo sa̱hn, ne ra̱hn ye: \p ―¿Ta̱ca̱ hua? Náhn. Ma̱n ne, a ndoyehn. \p Chihno ra̱hn ye chemin ne, a ndeta̱hno ndoyahn se. \v 14 Tuhme chihquentiyon ye sa̱hn che hua ca̱hma se nduco nde a̱ma ihyan ta̱ca̱ chi che ndoyahn se. Ra̱hn ye ri ye sa̱hn: \p ―Nducote a ndoyehn ne, cuehn na̱n chidocuya̱n, ne cah vedino che ndihquentiyon Moisés, ca̱va che ndihchero nducoya̱ca ihyan che a ntoyehn. \p \v 15 A̱ma nun chetuhn ndudo yahn vederihno che tihca̱ din Dihvo vo, ne a̱ma ya̱hn ihyan ri da̱ma ye ro ro, ca̱va che cahnevan ye che ricuahn Dihvo vo ma̱n, ca̱va che din Dihvo vo che ndoyahn ihyan che cah ye ma̱n. \p \v 16 Ura va ne, rahn Dihvo vo dema̱n ye na̱n che metah duhva, ne min reva̱h ye. \s1 Din Dihvo vo Jesucristo che ndoyahn a̱ma sa̱hn che ndi cheche se \p \v 17 A̱ma ro cuahn che ricuahn Dihvo vo ne, min vate sa̱hn fariseo nduco sa̱hn devano ley che dirun Moisés che chica se nducuahn ya̱n yahn Judea ma̱n, ya̱n Jerusalén ma̱n, ca̱va che cahnevan se che ricuahn ye. Dihvo vo ne, redin ye che rendoyahn ihyan cah, te quenan cuma ye vederihquentiyon yahn Dihvo vo Dendiohs. \v 18 Ura min nda̱ a̱ma o ihyan, nda ye a̱ma sa̱hn che ndi cheche se, quendite se na̱n yundo. Nahn conda̱ ihyan chahn nduco se chete vah, ca̱va che condihte ye sa̱hn na̱n Dihvo vo. \v 19 Ate hua chi chuh ihyan chahn nduco se chendevah, te a̱ma ya̱hn ihyan ndito ye min. Tuhme cocha ye tin vah me, ne ntihne ye a̱ma ndi ima vah. Nde min ndedevah ye yundo na̱n che quendite se cua̱hn chete vah na̱n nducoya̱ca ihyan. Nduco tihca̱ nda̱ se na̱n Dihvo vo. \v 20 Ndihche Dihvo vo nduhca̱ che ritahno ihyan chahn, ne ra̱hn ye ri ye sa̱hn che ndi cheche me: \p ―A nchahcó nunde yehn. \p \v 21 Sa̱hn fariseo chahn ma̱n, sa̱hn devano ley che dirun Moisés ma̱n ne, rendedecadino se: “¿Duh sa̱hn tih che redin duche yahn se Dendiohs?, te nde a̱ma ihyan hua co nchahco ye nunde, atena̱n Dendiohs.” \p \v 22 Ate a devano Dihvo vo che tihca̱ rendedecadino sa̱hn chahn, ne ra̱hn ye ri ye sa̱hn: \p ―¿Dehco che tihca̱ rendedecadino nchuhn? \v 23 ¿Deh che tahque nda̱hca̱ ca̱hmá: “A nchahcó nunde yehn,” o ca̱hmá: “cuenecuen, cuique”? \v 24 Ate ca̱va che cadino nchuhn te u che rinducó nducoya̱ca ihyan ne, va vederihquentiyon yáhn ca̱va che nchahcó nunde yahn ihyan muhn iyehnse cuh ne, condihche ne. \p Tuhme ra̱hn ye ri ye sa̱hn che ndi cheche me: \p ―Rihquentiyón di. Cuenecuen, cotah yundo yehn, conahn ndevaque. \p \v 25 Ndeta̱hno necuan se, cheta̱h se yundo yahn se, ne numacuahn vedeyeno rendeva se yavena̱n Dendiohs. Chuh se menda̱hn yahn nducoya̱ca ihyan che chenun ye min, ne cona̱hn se ndeva̱co se. \v 26 Rahn ino nducoya̱ca ihyan chahn, ne rendeva ye numacuahn vedeyeno yavena̱n Dendiohs, ne ra̱hn ye: \p ―Ma̱n che cua̱co ne, ndihchero vo vederihno. \s1 Dihvo vo Jesucristo ne, ya̱hve ye Leví che conduco se ihyan \p \v 27 Cuahn che chica Dihvo vo min ne, ndihchero ye a̱ma sa̱hn rica tume ca̱de iyo che duche se Leví, va se na̱n che rica se tume. Ra̱hn ye ri ye sa̱hn: \p ―Cuhn vo ndoque, condoque u. \p \v 28 Ndeta̱hno chihcoma̱n se ntiyon yahn se ma̱n, nducuahn che va yahn se ma̱n, ne necuan se, cuahn se, chinduco se Dihvo vo. \p \v 29 Adive ne, chihquentiyon Leví che chindah comida ndeva̱co se, ne ca̱h se, cheh Dihvo vo nduco a̱ma ya̱hn ihyan, chenun va̱n a̱ma ya̱hn sa̱hn rica tume ca̱de iyo. \v 30 A̱ma o sa̱hn fariseo nduco sa̱hn devano ley che dirun Moisés ne, chi yudo yahn se, ne tumerune se ihyan apóstol yahn Dihvo vo: \p ―¿Dehco che tihca̱ redin nchuhn che reh ne, rih ne da̱ma nduco sa̱hn nunde ma̱n, nduco sa̱hn rica tume ca̱de iyo ma̱n ne? \p \v 31 Ndahconan Dihvo vo yahn sa̱hn chahn: \p ―Ihyan che hua cah ye ne, hua rendotenan ye sa̱hn doctor, ate ihyan che cah ye ne, nahn ye sa̱hn. \v 32 Atihnoca̱ u, te ndá̱ ca̱va ihyan nunde ca̱va che nto ino ye nunde yahn ye, ndiyu ca̱va ihyan che ra̱hco ye che metah nunde yahn ye. \s1 Sa̱hn devano ley che dirun Moisés ne, tumerune se Dihvo vo Jesucristo yahn ya̱hte \p \v 33 Tuhme tumerune sa̱hn chahn Dihvo vo: \p ―¿Dehco che sa̱hn che rahn nduco Jua̱n Bautista nduco sa̱hn che rahn nduco sa̱hn fariseo ne, a̱ma rahte se ya̱hte ma̱n, reva̱h se ma̱n, ne sa̱hn che rahn ndoque ne, reh se ma̱n, rih se ma̱n, ro ro ne? \p \v 34 Ndahconan Dihvo vo yahn se: \p ―A devano nchuhn te ihyan che nduco ye sa̱hn rihneva̱co ne, hua rahte ye ya̱hte. \v 35 Ate ndete che cuavi sa̱hn min ne, tuhme che cua̱co ne, cuahte ye ya̱hte. \p \v 36 Namin nte ye ta̱ma te o ejemplo, chihnevan sa̱hn chahn: \p ―Nde a̱ma ihyan ne, hua rendeh ye a̱ma tino ra ca̱va che neca̱hnan ye a̱ma tino ndico. Ndete che tihca̱ din ye ne, din ye che conda tino ra me. Ava̱ne ne, a̱ma ndi tino ra na̱n tino ndico ne, chihnga̱ ro, te hua da̱ma. \v 37 Namin nde a̱ma ihyan hua rih ye vino ra chete ima ndico, te redin vino che rendan ima, ne rinda vino ma̱n, ima ma̱n. \v 38 Chemin che nahn che cuih ihyan vino ra chete ima ra, ca̱va che hua dehva co yahn vino ma̱n, ima ma̱n. \v 39 Ihyan che rih ye vino ndico ne, hua nahn cuh ye che ra, te ra̱hn ye te tahque ndah rihn vino ndico. \c 6 \s1 Ihyan apóstol ne, tico ye indo trigo \p \v 1 A̱ma ro che rahte tuhno ihyan ne, chuh Dihvo vo na̱n va chenda̱ta. Ihyan apóstol yahn ye ne, tico ye indo trigo, ne rendihvenun ta̱h ye, reh ye ndute yahn. \v 2 Tuhme ra̱hn a̱ma o sa̱hn fariseo ri se ihyan chahn: \p ―¿Dehco che tihca̱ redin nchuhn?, te a va ca̱de che hua co din vo ntiyon ro che rahte tuhno ihyan. \p \v 3 Ndahconan Dihvo vo, ne ra̱hn ye ri ye sa̱hn: \p ―¿A hua ndihchenan nchuhn che ndirun na̱n Ndudo yahn Dendiohs nduhca̱ che din David ro che chi cuico ye nduco combiero yahn ye? \v 4 A devano ne nduhca̱ che chenda̱ ye chete ya̱co yahn Dendiohs, ne cheh ye pa̱n che va min, ne ca̱h ye, cheh ihyan che nduco ye. Ate nduco nduh hua quendihco ye nunde, andahre pa̱n chemin chan, a ndi vedino yahn Dendiohs, ne atena̱n chidocuya̱n co cheh ye. \p \v 5 Quendi Dihvo vo ra̱hn ye nduco sa̱hn chahn: \p ―U che rinducó nducoya̱ca ihyan ne, rihquentiyón nde nducuahn che redin ihyan ro che rahte tuhno ye. \s1 Dihvo vo Jesucristo ne, din ye che ndoyahn a̱ma sa̱hn che ndi cuma ta̱h se \p \v 6 Ta̱ma ro che rahte tuhno ihyan ne, chenda̱ Dihvo vo chete a̱ma ya̱co, chicuahn ye. Min quenun a̱ma sa̱hn che ndi cuma ta̱h cua̱co se. \v 7 Sa̱hn devano ley che dirun Moisés ma̱n, sa̱hn fariseo ma̱n ne, rihno se Dihvo vo ndete che din ye che ndoyahn sa̱hn min ro che rahte tuhno ihyan, ca̱va che cuih nunde se yahn ye. \v 8 A devano Dihvo vo che rendedecadino sa̱hn chahn, ne ra̱hn ye ri ye sa̱hn che ndi cuma ta̱h me: \p ―Cuenecuen, cuandi menda̱hn. \p Necuan sa̱hn min, chandi se. \v 9 Tuhme ra̱hn ye ri ye sa̱hn chahn: \p ―Ma̱n ne, tumerune nchuhn: ¿Deh din vo ro che rahte tuhno ihyan ne? ¿A din vo che ndah, o din vo che hua ndah ne? ¿A ca̱h yune vo che coh ihyan, o ndedevahn vo ihyan ne? \p \v 10 Chaconan ye, ndihchero ye nducoya̱ca sa̱hn chahn, ne ra̱hn ye ri ye sa̱hn che ndi cuma ta̱h me: \p ―Cuacondihque tah. \p Chacondihco ta̱h se, ne ndeta̱hno ndoyahn ta̱h se. \v 11 A̱ma chi ta̱n sa̱hn chahn, ne rente se va̱n ma̱n se nduco vih deh din se nduco Dihvo vo. \s1 Tenda̱hnun Dihvo vo Jesucristo ndichio apóstol \p \v 12 Ta̱hn min ne, cuahn Dihvo vo a̱ma cuete, ne min cova̱h ye numa ya̱n. \v 13 Cuahn che chi dave ne, nedin da̱ma ye ihyan che rinduco ye ihyan, ne tenda̱hnun ye ndichio ihyan chahn ca̱va che co ye apóstol. \v 14 A̱ma ihyan chahn ne, Simón, ne chaconahn Dihvo vo che duche ye Pedro. Ihyan chena̱hn ne, Andrés, dihno Simón ma̱n, Jacobo ma̱n, Jua̱n ma̱n, Felipe ma̱n, Bartolomé ma̱n, \v 15 Mateo ma̱n, Tomás ma̱n, Jacobo, da̱ya Alfeo ma̱n, Simón Zelote ma̱n, \v 16 Judas, dihno Jacobo ma̱n. Namin nduco a̱ma se Judas Iscariote, sa̱hn min che ndihcue ndeh se Dihvo vo. \s1 Chicuahn Dihvo vo Jesucristo a̱ma ya̱hn ihyan \p \v 17 Cuenchahn Dihvo vo cuete me, ne ndo ye a̱ma ya ico nduco ihyan chahn. Namin a̱ma ya̱hn ihyan che vate ye esta̱do yahn Judea ma̱n, ya̱n Jerusalén ma̱n, chihto ya̱n Tiro nduco Sidón ma̱n, ndo da̱ma ye min nduco ye. Nda̱ nducoya̱ca ihyan chahn, te nahn cahnevan ye che ricuahn Dihvo vo ma̱n, nahn ye che din Dihvo vo che ndoyahn ye ma̱n. \v 18 Namin ndetenda̱h Dihvo vo vaco chihnga̱ che chenun ihyan. \v 19 Ihyan che cah ye ne, nahn nahn ta̱h ye Dihvo vo yahn che quenan cuma ye vederihquentiyon chahte, ne nducoya̱ca ihyan che tihca̱ redin ye ne, ndeta̱hno rendoyahn ye. \s1 Ihyan che ndah ro yahn ye \p \v 20 Tuhme ndihchero Dihvo vo Jesucristo ihyan che rinduco ye ihyan, ne ra̱hn ye ri ye ihyan: \p ―Nchuhn che cheva̱h ne ma̱n, che necun ne ma̱n ne, ndah ro yahn ne, te ndi cuande ne va̱n ihyan yahn Dendiohs. \p \v 21 ’Ndah ro yahn nchuhn che nahn cahnevan ne Ndudo yahn Dendiohs, te din ye conahn ne. \p ’Ndah ro yahn nchuhn che nda̱che ri ne, te din Dendiohs che co yeno ne. \p \v 22 ’Ndah ro yahn nchuhn cuahn che ca̱va u che rinducó nducoya̱ca ihyan, co ta̱n ihyan nduco ne ma̱n, hua co ndihche ye nchuhn ma̱n, ca̱hva ye nduco ne ma̱n, ndere ca̱hma ye te duhtuno ihyan ne ma̱n. \v 23 Ro che tihca̱ din ihyan nduco ne ne, nda̱hca̱ che ca̱h yeno ne chedave yahn ne, te cuahn che nda̱ ne vahchetero ne, a va ya̱n che ndah ca̱va ne. Nda̱hca̱ che neca̱hco ne te ihyan ndico yahn ihyan ta̱n chahn ne, a tihca̱ din ye nduco ihyan profeta. \p \v 24 ’Ate yah rí ca̱va ihyan cuihca, te atena̱n ma̱n ro cuh che vate ye vedeyeno. \p \v 25 ’Yah rí ca̱va ihyan che hua rendotenan ye Ndudo yahn Dendiohs che ra̱hco ye, te nda̱ ro che ndotenan ye. \p ’Yah rí ca̱va ihyan che yeno ye, te nda̱ ro che co ra̱n ye. \p \v 26 ’Yah rí ca̱va ihyan che ra̱hn nducoya̱ca ihyan che ndah ihyan ye, te ihyan ndico yahn ihyan chahn tihca̱ ra̱hn ye yahn ihyan che din ca̱ ye che profeta ye. \s1 Nahn che din yahino vo ihyan che hua ri rendihche ye uvo \p \v 27 ’Rá̱hn rí nchuhn: codin yahino ne ihyan che hua ri rendihche ye nchuhn. Codin ne che ndah nduco ihyan che ta̱n ye nduco ne. \v 28 Ndah ca̱hma ne yahn ihyan che ra̱hva ye nduco ne, cova̱h ne ca̱va ye. \v 29 Ndete che va ihyan che din ta̱n ye nduco ne ne, hua da̱ma co ne nduco ye. Ndete che nahn cahnevi ihyan tino rendiche nchuhn ne, tahque ndah cuahnecun ne che cahnevi ye nde cahteca ne che co che cuhma ne nduco ye. \v 30 Adecoduhno ihyan che ca̱ca ye dehtenduh yahn ne, coca̱h ne, ne ihyan che cahnevi ye deh che va yahn ne ne, hua nda̱ca ne. \v 31 Nduhca̱ che nahn nchuhn che ndah din nducoya̱ca ihyan nduco ne ne, tihca̱ codin ne che ndah nduco ye. \p \v 32 ’Ndete che din yahino nchuhn dema̱n ihyan che yahino ye nchuhn ne, ¿dehra cochihve yahn ne? Nde ihyan che duhtuno ihyan ye ne, tihca̱ redin ye. \v 33 Ndete che dema̱n ihyan che ndah ihyan ye nduco nchuhn, ndah din ne nduco ye ne, ¿dehra cochihve yahn ne? Nde ihyan che duhtuno ihyan ye ne, tihca̱ redin ye. \v 34 Ndete che dema̱n ihyan che co nedihve ye yahn nchuhn, ca̱h ne, tumanan ye ne, ¿dehra cochihve yahn ne? Nde ihyan che duhtuno ihyan ye ne, tihca̱ reca̱h ye, retumanan combiero yahn ye che co nedihve ye yahn vih. \v 35 Ate nchuhn ne, codin yahino ne nde ihyan che hua ri rendihche ye nchuhn. Codin ne che ndah. Coca̱h nchuhn, tumanan ihyan, nde hua cuahtenan rino ne che nevihve yahn ne. Ndete che tihca̱ din nchuhn ne, Dendiohs, ihyan min che a̱ma yudo vederihquentiyon yahn ye ne, nda̱hco menun ndahva ye yahn ne, nedin da̱ya ye nchuhn, te ihyan min ne, ndah ye nde nduco ihyan che duhtuno ihyan ye ma̱n, ihyan che nde hua reneca̱h ye nundihve cuahn ihyan ma̱n. \v 36 Nduhca̱ che renan va̱hino Chida nchuhn nducoya̱ca ihyan ne, tihca̱ codin ne. \s1 Nduhca̱ che va che cuahtenan vo nduco ihyan \p \v 37 ’Hua nda̱hchenan nchuhn ihyan, ne hua conan cuma che techeca̱de Dendiohs yahn ne yahn nunde min, din ye castigo nchuhn. Cuenchahco ne yahn ihyan, ne nchahco Dendiohs yahn ne. \v 38 Codin nchuhn che ndah nduco ihyan, ne din Dendiohs che ndah nduco ne, nde tihdena̱n ca ye nda̱hco menun ye yahn ne. Tihca̱, te nduhca̱ che redin ne nduco ihyan ne, atihnoca̱ nda̱hco menun Dendiohs yahn ne. \p \v 39 Tuhme nte Dihvo vo ejemplo cuh, chihnevan ihyan chahn: \p ―A devano nchuhn te a̱ma sa̱hn na̱n ve hua co quendanan se ta̱ma sa̱hn na̱n ve, te coranun nduh che o se ive ya̱hn. \v 40 Tahque devano ihyan ricuahn che co a̱ma sa̱hn che rahn. Ate cuihno cuahn sa̱hn min ne, anduhneva che devano ihyan ricuahn yahn se ne, tihca̱ codevano se. Hua chuhnan vededevano yahn se. \p \v 41 ’Ndete che rihco nchuhn cuda̱do nunde yahn ta̱ma ca ihyan, ne hua retumaca̱h ne nunde yahn ma̱n ne ne, anduhneca̱ ndete che ndihchero ne a̱ma iya̱ca che quenun ndutena̱n ye, ate nde hua retumacadino ne che quenun a̱ma vihto ndutena̱n ma̱n ne. \v 42 Ndete che tihca̱ ne, o na̱n o chende ne. Nde hua quena̱n yahn ne che ca̱hma ne co ne ihyan: “Conán di ca̱va che hua condihque nunde”, te nde hua retumacadino ne che tahque chihnga̱ redin ma̱n ne. Tahque ndah che dinoca ca̱hcoma̱n ne che chihnga̱ redin ne, tuhme co conan ne ihyan ca̱va che runeca̱de cochica ye. \s1 Ejemplo yahn ya̱hn nda̱ta \p \v 43 ’Ya̱hn nda̱ta che ndah ne, ndah ndute yahn, ne ya̱hn nda̱ta che hua ndah ne, hua ndah ndute yahn. \v 44 A̱ma ya̱hn nda̱ta ne, ro deh ya̱hn cuahn che ri ndute yahn. Ndute higo ne, hua retun ihyan tin ya̱hn ya̱n, nde hua retun ye uva na̱n dihyo ya̱n. \v 45 Ihyan che ndah ye ne, redin ye dehtenduh che ndah, te ndah chedave yahn ye, ne ihyan che hua ndah ye ne, redin ye dehtenduh che hua ndah, te hua ndah chedave yahn ye. Na̱n ndudo yahn ihyan ne, rihcoro nduhca̱ ihyan ye. \p \v 46 ’¿Dehco che ra̱hn nchuhn ri ne u: “Dihve nuhn, Dihve nuhn ne”?, te hua redinahn ne che rihquentiyón. \v 47 Adecoduhno ihyan che renda̱ ye ná̱n ma̱n, che rihnevan ye che rá̱hn ma̱n, che redinahn ye che rihquentiyón ma̱n ne, ca̱hmá có nchuhn duh nduhca̱ ye. \v 48 Ihyan min ne, nduhca̱ ihyan che chihno ye va̱co ye, ne ya̱no chino ye nde na̱n ya̱va, ne min chihco ye name yahn. Cuahn che chihta ico ne, a̱ma dito chahn nune na̱n vah me. Ate hua chi quenda nune vah me, te na̱n ya̱va va name yahn. \v 49 Me ihyan che rihnevan ye ndudo yáhn, ne hua redinahn ye ne, ihyan min ne, nduhca̱ ta̱ma ihyan che chihno ye va̱co ye, nde hua chihco ye name yahn. Cuahn che chihta ico ne, a̱ma dito chahn nune na̱n vah me. Ndora vah me, ne chihno chinda. \c 7 \s1 Nduhca̱ che chitahno a̱ma capitá̱n \p \v 1 Cuahn che chihno chicuahn Dihvo vo ihyan chahn ne, cuahn ye ya̱n Capernaum. \v 2 A̱ma capitá̱n che va ye ya̱n min ne, va sa̱hn deca̱hya yahn ye che a̱ma yahino ye sa̱hn, ne cheta̱h cah sa̱hn. A̱ma tahn ndi se, adeche coh se. \v 3 Cuahn che checadino capitá̱n me yahn Dihvo vo che redin ye vederihno ne, dechuh ye a̱ma o ihyan ndina̱n yahn ihyan nación yahn Israel, ca̱va che ca̱ca ye favor ihyan che ca̱hn ye, ne din ye che ndoyahn sa̱hn deca̱hya me. \v 4 Chahn ihyan chahn na̱n Dihvo vo, ne a̱ma chica ye favor ihyan, ne ra̱hn ye: \p ―Capitá̱n ca̱h ne, nda̱hca̱ che conan ne ihyan, \v 5 te yahino ye nación yuhn vo, ne chihno ye a̱ma ya̱co yahn nuhn. \p \v 6 Tuhme cuahn Dihvo vo nduco ihyan chahn. Cuahn che a nda̱ nino ye ne, dechuh capitá̱n me ndudo nduco a̱ma o amigo yahn ye, ra̱hn ye tuhca̱: \p ―Dihvé, hua denduh ne ndih ca̱va no u, che chi ne nde chete va̱có. \v 7 A devanó te u ne, ndiyu ihyan che co chí na̱n ne. Nde na̱n che cochi ne, cuihquentiyon ne, ne ndoyahn sa̱hn deca̱hya yáhn. \v 8 Che ca̱hcantiyon ne ne, a devanó te va che conahn, te namin u ne, va ihyan che te ye vederihquentiyon quenan cumá, ne vate sanda̱do yáhn. Rihquentiyón a̱ma se che ca̱hn se, ne rahn se, ne rihquentiyón ta̱ma se che chi se, ne rechi se, ne nducuahn che rihquentiyón sa̱hn deca̱hya yáhn ne, redinahn se. \p \v 9 Yahn che tihca̱ ra̱hn capitá̱n me ne, cuahn ino Dihvo vo, ne chaconan ye, ndihchero ye ihyan che nduco ye, ne ra̱hn ye: \p ―Cua̱co rá̱hn rí nchuhn te nde numachahte nación yuhn vo ne, hua renda̱cá ihyan che tihca̱ a̱ma ritahno ye. \p \v 10 Cuahn che ndaconan ihyan che chahn ye ntiyon yahn capitá̱n me ne, nta̱ca ye sa̱hn che adeche coh me che a ntoyahn se. \s1 Ndedetuhche Dihvo vo Jesucristo a̱ma tena̱hn, da̱ya a̱ma nda̱hta va̱h \p \v 11 Chihno min ne, Dihvo vo nduco ihyan apóstol yahn ye ma̱n, a̱ma ya̱hn ca ihyan ma̱n, cuahn ye a̱ma ya̱n che duche Naín. \v 12 Cuahn che nda̱ ye viya̱n me ne, ta̱hn nun ye ihyan che cuahn ye cuhche ye a̱ma tena̱hn da̱ya a̱ma nda̱hta va̱h. A̱ma ndiya̱hn ra sa̱hn dihn min yahn nda̱hta va̱h me, ne a̱ma ya̱hn ihyan nduco ye. \v 13 Cuahn che ndihche Dihvo vo nda̱hta va̱h me ne, quenan va̱hino ye ta̱hn, ne ra̱hn ye ri ye ta̱hn: \p ―Hua cueque. \p \v 14 Tuhme chahn nda̱ ye, ne ca̱h ta̱h ye yave yahn tena̱hn me, ne sa̱hn che nda se yave me ne, chahtendi rino se. Ra̱hn ye ri ye tena̱hn me: \p ―¡Cuenecuen! \p \v 15 Ndeta̱hno necuan sa̱hn dihn che a ndih me, ne cana̱n rente se. Tuhme neca̱h Dihvo vo sa̱hn chaco se. \v 16 A̱ma cuahn ino nducoya̱ca ihyan, ne rendeva ye numacuahn vedeyeno yavena̱n Dendiohs, ne ra̱hn ye: \p ―Nda̱ a̱ma profeta va̱n uvo, ihyan yahn Dendiohs. ¡A̱ma chahte vederihquentiyon quenan cuma ye! Dechuh Dendiohs ihyan. \p \v 17 A̱ma chetuhn ndudo yahn vederihno che din Dihvo vo numachahte esta̱do yahn Judea ma̱n, nduh cua̱n na̱n che nino min ma̱n. \s1 Dechuh Jua̱n Bautista ihyan che rinduco ye ihyan na̱n Dihvo vo Jesucristo \p \v 18 Ihyan che rinduco ye Jua̱n Bautista ne, ra̱hn ye ri ye ihyan yahn nducua̱hn vederihno che redin Dihvo vo. Tuhme cah Jua̱n o ihyan chahn, \v 19 ne dechuh ye ihyan ca̱va che tumerune ye Dihvo vo, a ihyan min niyon ihyan che a va ca̱de che dechuh Dendiohs ihyan, ndedevahn ye ihyan iyehnse, o cuahtenan rino ye ta̱ma ihyan. \v 20 Nda̱ ihyan chahn na̱n Dihvo vo, ne ra̱hn ye ri ye ihyan: \p ―Jua̱n Bautista ne, dechuh ye nuhn, tumerune nuhn ndih: ¿A ndih ihyan che a va ca̱de che dechuh Dendiohs, ndedevahn ye ihyan iyehnse, o cuahtenan rino nuhn ta̱ma ihyan ne? \p \v 21 Ura min din Dihvo vo che ndoyahn a̱ma ya̱hn ihyan cah ma̱n, din ye che chi ro na̱n ihyan che ve na̱n ye ma̱n, ndetenda̱h ye vaco chihnga̱ che chenun ihyan ma̱n. \v 22 Tuhme ndahconan ye yahn ihyan chahn che dechuh Jua̱n: \p ―Cona̱hn nchuhn, cueneca̱h cuande ne Jua̱n yahn nducuahn che ndihchero ne ma̱n, che chihnevan ne ma̱n. Ihyan che ve na̱n ye ne, redín che ri ro na̱n ye. Ihyan che ndi cheche ca̱h ye ne, redín che rica ye. Ihyan che ndi ye cah che recha̱ yute ne, redín che rendoyahn ye. Ihyan che a ndih ye ne, rendedetuhché ihyan. Ihyan che necun ye ne, ricuáhn ndudo ndah yahn Dendiohs ihyan. \v 23 Ndah ro yahn ihyan che ritahno ye che dechuh Dendiohs u. \p \v 24 Cuahn che cona̱hn ihyan chahn ne, rente Dihvo vo nduco ihyan che chenun ye min yahn Jua̱n, ne ra̱hn ye: \p ―¿Deh che chahn nchuhn, ndihchero ne min ya̱hn na̱n che metah duhva? ¿A a̱ma nduco che ra yuhne? \v 25 ¿Duh che chahn nchuhn, ndihchero ne tuhme? ¿A a̱ma sa̱hn che ninevaca se nduco tino ndah? A devano nchuhn te sa̱hn che renevaca se nduco tino ndah ma̱n, rahte se vihco ma̱n ne, sa̱hn chahn ne, chete va̱co rey chenun se. \v 26 Tuhme ne, ¿duhra che chahn nchuhn, ndihchero ne? ¿A ndiyu a̱ma profeta? Cua̱co niyon, te ihyan min ne, tahque chahte vederihquentiyon che quenan cuma ye che co ihyan profeta chena̱hn. \v 27 A yahn ihyan min che a ndirun na̱n Ndudo yahn Dendiohs tuhca̱: \q1 Condihche, dechúh a̱ma sa̱hn tahque mena̱n ca che co di, cuahndudo se ndudo yáhn. \q1 Ca̱hcoya̱n se chedave yahn ihyan, ca̱va che nevahnecun ye di. \m \v 28 Rá̱hn rí nchuhn te va̱n nducoya̱ca ihyan iyehnse ne, Jua̱n Bautista che tahque chahte vederihquentiyon che quenan cuma ye. Ate ihyan che tahque necun ye va̱n ihyan che rihquentiyon Dendiohs ne, tahque ndah ro yahn ye che co ihyan min. \p \v 29 Cuahn che tihca̱ ra̱hn Dihvo vo ne, a̱ma ya̱hn ihyan ya̱n, nde sa̱hn rica tumeca̱diyo, ndeva ye yavena̱n Dendiohs, te chahn ye, chehdenune Jua̱n ihyan. \v 30 Ate sa̱hn fariseo nduco sa̱hn devano ley che dirun Moisés ne, chahcota̱hn se che rihquentiyon Dendiohs, te hua chahn se che chehdenune Jua̱n sa̱hn. \v 31 Tuhme ra̱hn Dihvo vo: \p ―¿Deh ca̱hmá yahn nchuhn che vate ne ma̱n ro cuh ne? \v 32 Nchuhn che vate ne ma̱n ro cuh ne, nduhchan sa̱hn ca̱hya che ra̱hn se ri se combiero yahn se: “Tive nuhn cu retive, ne hua ndeh nchuhn. Cah ra̱n nuhn nduhca̱ che rah ra̱n ihyan na̱n ndih tena̱hn, ne hua chaco nchuhn.” \v 33 Tihchan nchuhn, te nda̱ Jua̱n Bautista, ne hua cheh ye pa̱n, nde hua chih ye vino, ne ra̱hn ne te quenun vaco chihnga̱ ihyan. \v 34 Nda̱ u che rinducó nducoya̱ca ihyan, ne réh ma̱n, ríh ma̱n, ne ra̱hn nchuhn: “Nga̱ a̱ma se, ne a̱ma reh se ma̱n, a̱ma rih se vino ma̱n, rinduco se ihyan nunde ma̱n, sa̱hn rica tumeca̱diyo ma̱n.” \v 35 Ate dehve din yahn che tihca̱ ra̱hn nchuhn, te nducoya̱ca ihyan devano, renahn ye te vededevano yahn Dendiohs ne, chemin che richihve. \s1 Nchahco Dihvo vo Jesucristo yahn a̱ma ta̱hn nunde \p \v 36 A̱ma sa̱hn fariseo ne, ya̱hve se Dihvo vo che cheh ye nduco se, ne cuahn ye ndeva̱co se. \v 37 A̱ma ta̱hn nunde che va te ya̱n min ne, checadino te che min chete va̱co sa̱hn fariseo me va Dihvo vo, reh ye. Tuhme nda̱ te, nda te a̱ma fra̱sco nuneda̱n. \v 38 Chahn nda̱ te, ne chehntihya te na̱n Dihvo vo. A̱ma raco te, ne cana̱n te redeca̱hnda te ca̱h ye nduco nune ndutena̱n te. Rendedetih te nduco yudo tin te. Retena̱n te ca̱h ye, ne chacota̱hma te nuneda̱n me. \v 39 Ndihche sa̱hn fariseo me, ne ndedecadino se: “Ta̱hn tih ne, chihnga̱ ihyan te. Ndete che cua̱co che profeta ihyan tih ne, cadino ye duh ihyan te.” \v 40 Tuhme ra̱hn Dihvo vo ri ye sa̱hn fariseo me: \p ―Simón, nté a̱ma ejemplo, cahneven. \p Ndahconan Simón: \p ―Ihyan Ricuahn, cuente ne, cahneván. \p \v 41 Ra̱hn ye: \p ―O se ne, quendihco se yahn a̱ma ihyan. A̱ma se ne, quendihco se uhn ciento, ne ta̱ma se ne, quendihco se o raco ndiche. \v 42 Nducote metah dehva yahn sa̱hn chahn ne, hua chi nedihve se yahn ye. Ate nchahco ye yahn nduh che o se. Ma̱n ne, cahme co u: ¿Cha sa̱hn chahn che tahque yahino se ihyan min ne? \p \v 43 Ndahconan Simón: \p ―Ra̱hcó te sa̱hn che tahque ndeh quendihco se yahn ye. \p Ra̱hn Dihvo vo ri ye Simón: \p ―Nda̱hca̱ rahn. \p \v 44 Chaconan ye, ndihchero ye nda̱hta me, ne tuhme ra̱hn ye ri ye Simón: \p ―¿A chihque cuda̱do nduhca̱ che din nda̱hta tih ne? Chendá̱ chete vaque, ne hua te nune ca̱va che ntu cá̱h, ate nda̱hta tih ne, deca̱hnda te cá̱h nduco nune ndutena̱n te, ne ndedetih te nduco yudo tin te. \v 45 Di ne, hua tenan u che nevahnecon u, ate nda̱hta tih ne, nde ura che ndá̱ ndevaque, nde meniyon ne, hua reguan te retena̱n te cá̱h. \v 46 Hua chih aceite tín, ate nda̱hta tih ne, chacota̱hma te nuneda̱n cá̱h. \v 47 Chemin che rá̱hn rí di te nducote a̱ma va vedeyahino yahn te ne, codevene te va vederenchahco ca̱va te, andahre a̱ma quendihco te nunde. Ate ihyan che nda̱ca ye vederenchahco yahn tah sihn che quendihco ye ne, hua chahte vedeyahino yahn ye. \p \v 48 Tuhme ra̱hn Dihvo vo ri ye nda̱hta me: \p ―A nchahcó nunde yehn. \p \v 49 Nducoya̱ca ihyan che vate ye min, reh ye nduco Dihvo vo ne, ndedecadino ye: “¿Duhra sa̱hn tih che ra̱hco se che renchahco se nunde yahn ihyan?” \p \v 50 Ate ra̱hn Dihvo vo ri ye nda̱hta me: \p ―Yahn che chitehne ne, ndaque vederenchahco. Conahn. Dehve rahque. \c 8 \s1 Ya̱hn ihyan nda̱hta che chinduco ye Dihvo vo Jesucristo \p \v 1 Chihno min ne, quechica Dihvo vo nduh ya̱n nduh ya̱n, ricuahn ye ndudo ndah yahn vederihquentiyon yahn Dendiohs. Nduco ye nduh che ndichio apóstol yahn ye. \v 2 Namin nduco ye ya̱hn ihyan nda̱hta che ndetenda̱h ye vaco chihnga̱ che chenun ihyan ma̱n, ihyan nda̱hta che din ye che ndoyahn ye ma̱n. Va̱n nda̱hta chahn nduco María yahn ya̱n Magdala, ihyan min che chenun ndache vaco chihnga̱ ro mena̱n, ndetenda̱h ye. \v 3 Namin nduco Jua̱na, nda̱hta yahn Chuza, a̱ma sa̱hn ndina̱n yahn rey Herodes. Nduco Susa̱na ma̱n, nduco ya̱hn ca nda̱hta che chinan ye Dihvo vo nduco tume yahn ye ma̱n. \s1 Ejemplo yahn ihyan che retuhdo ye ndute nda̱ta \p \v 4 A̱ma ya̱hn ihyan yahn queri a̱ma ya̱n, ndo da̱ma ye na̱n Dihvo vo, ne nte ye ejemplo cuh, chihnevan ihyan chahn: \p \v 5 ―Cuahn a̱ma ihyan, retuhdo ye ndute nda̱ta yahn ye. Cuahn che retuhdo ye ne, chera neve ndute chihto yune. Chemin ne, chendinun ihyan, ne nda̱ ya̱hda, ne cheh te. \v 6 Te neve ndute ne, chera na̱n tu. Cuahn che quenda̱h ne, tih yahn che ndo cuma ya̱hn na̱n tu me. \v 7 Te neve ndute ne, chera va̱n chano ya̱n. Chihta da̱ma nduco chano ya̱n chahn, ne quenun ma̱n chenda̱ta me. \v 8 Te neve ndute ne, chera na̱n ya̱hn ndah, ne quenda̱h, ne chi yahn, ca̱de ciento queri a̱ma. \p Chihno nte ye ejemplo me ne, tuhme a̱ma dito ra̱hn ye: \p ―Nducoya̱ca nchuhn, ¡cuendedecadino ndah ne yahn ejemplo me! \s1 Ra̱hn Dihvo vo Jesucristo deh cuande che rente ye ejemplo \p \v 9 Tuhme tumerune ihyan apóstol chahn ihyan: \p ―¿Deh conahn ejemplo che nte ne me ne? \p \v 10 Ra̱hn ye ri ye ihyan chahn: \p ―Nchuhn ne, te Dendiohs che conahn ne yahn vederihquentiyon yahn ye. Ate ihyan chena̱hn sih ne, renté nduco ye dema̱n nduco ejemplo, ca̱va che ndihchero no ye, ne hua nchana̱n ye, cahnevan no ye, ne hua conahn ye. \s1 Te cuande Dihvo vo Jesucristo deh conahn ejemplo yahn ihyan che retuhdo ye ndute nda̱ta me \p \v 11 ’Tuhca̱ conahn ejemplo me: Ndute nda̱ta me ne, nduhca̱ Ndudo yahn Dendiohs. \v 12 Ndute che chera chihto yune me ne, nduhca̱ ndudo che rihnevan a̱ma o ihyan, ne ndeta̱hno renda̱ chundah, ne rehnevi se Ndudo me chete chedave yahn ye, ca̱va che hua cotahno ye, ne hua ndevahn ye. \v 13 Ndute che chera na̱n tu me ne, nduhca̱ Ndudo che rihnevan ta̱ma te o ihyan, ne renevahnecun ye numacuahn vedeyeno. Ate nduhca̱ chenda̱ta che metah cua ya̱no dihyoduto tihchan ye, te cuahn che rechuhrihn ye, o redin ta̱n ihyan nduco ye ca̱va Ndudo me ne, ndeta̱hno rihcoma̱n ye. \v 14 Ndute che chera va̱n chano ya̱n me ne, nduhca̱ Ndudo che rihnevan ta̱ma te o ihyan, ate a̱ma rendedecadino ye yahn ntiyon yahn ye ro ro ma̱n, nahn yahn ye vedecuihca che va iyehnse cuh ma̱n, nahn quendi ye vedeyeno yahn ma̱n ye ma̱n. Chemin che hua ri redin Ndudo me che ndah nduco ye. \v 15 Ate ndute che chera na̱n ya̱hn ndah me ne, nduhca̱ Ndudo che rihnevan ta̱ma te o ihyan, ne renevahnecun ye numacuahn chedave yahn ye, ne riquendi ye. Ihyan chahn che redin Ndudo yahn Dendiohs che ndah nduco ye. \s1 Ejemplo yahn candil \p \v 16 Quendi Dihvo vo ricuahn ye: \p ―Nde a̱ma ihyan ne, hua renahn ya̱hn ye a̱ma candil ca̱va che ca̱hco ndeh ye ma̱n cajún, o ma̱n yundo. Rihco ye na̱n che ya̱co, ca̱va che co ro dave yahn ihyan che renda̱ ye. \v 17 Tihca̱ nducuahn che rá̱hn rí nchuhn cuahn che a dema̱n vo ne, va che cuahndudo nchuhn, cahnevan ihyan. Nducuahn che rá̱hn, andahre a̱ma rihn ca̱va che conahn ihyan, ate conahn ye. \p \v 18 ’Chemin che cuihnevan ndah nchuhn ndudo che rá̱hn, te ihyan che ndah renahn ye ne, nde tahque ndah ca conahn ye, ne ihyan che hua ndah renahn ye ne, va che cona̱n ye nde tah sihn che chenahn ye. \s1 Nda̱ chaco Dihvo vo Jesucristo nduco dihno ye \p \v 19 Nda̱ chaco Dihvo vo nduco dihno ye, ne hua chi chenda̱ ihyan chahn na̱n che quenun ye, te a̱ma ya̱hn ihyan chenun ye min. \v 20 Tuhme ra̱hn ihyan ri ye Dihvo vo: \p ―Chaco ne nduco dihno ne, vatendi ye cua̱hn chevah, nahn ndihchero ye ndih. \p \v 21 Ra̱hn ye ri ye ihyan chahn: \p ―Ihyan che rihnevan ye Ndudo yahn Dendiohs, ne redinahn ye ne, a ihyan chahn che rendihché ihyan nduhca̱ chacó ma̱n, nduhca̱ dihnó ma̱n. \s1 Chihco dihn Dihvo vo Jesucristo yuhne ta̱n \p \v 22 A̱ma yune ne, chenda̱ Dihvo vo chete a̱ma ba̱rco nduco ihyan apóstol yahn ye, ne ra̱hn ye: \p ―Cuhn vo nduco nchuhn ta̱ma la̱do viche ca̱h. \p Tuhme cuahn ye nduco vih. \v 23 Ura che cuahn ye nduco vih ne, quiya̱do Dihvo vo, ne cana̱n rano yuhne ta̱n, nde a rito nune chete ba̱rco me, adeche cuehchenun chete vine me. \v 24 Chahn ihyan chahn, ndedetuhche ye Dihvo vo, ne ra̱hn ye: \p ―¡Ihyan Ricuahn! ¡Ihyan Ricuahn! ¡Cuentuche ne, te adeche cuehchenun vo va̱n nune! \p Necuan Dihvo vo, ne chihco dihn ye yuhne ta̱n me, ne quendite dihn vine me. \v 25 Tuhme tumerune ye ihyan chahn: \p ―¿A hua ritahno nchuhn? \p Ate ihyan chahn ne, a̱ma rahn ino ye, a̱ma redihya ye ri, ne retumarune vih ye: \p ―¿Duhra ihyan cuh?, te nde yuhne, nde vine, redinahn che rihquentiyon ye. \s1 A̱ma sa̱hn ya̱n Gadara che chenun vaco chihnga̱ sa̱hn \p \v 26 Chihno min ne, nda̱ ihyan chahn ya̱n Gadara, a̱ma ya̱n che va ta̱ma la̱do viche yahn vine yahn Galilea. \v 27 Ndeta̱hn che ndiquenda̱h Dihvo vo chete ba̱rco me ne, nda̱ a̱ma sa̱hn ya̱n min na̱n ye. Sa̱hn min ne, a ra̱hn cuahn che chenun vaco chihnga̱ sa̱hn. Deva̱ne se, quechica se, nde hua quenun se va̱co se, te na̱n rehche tena̱hn ne, min quenan se. \v 28 Cuahn che ndihchero se Dihvo vo ne, chahn nda̱ se, chehntihya se na̱n ye, ne cah se: \p ―Jesús, Da̱ya Dendiohs che a̱ma yudo vederihquentiyon yahn ye, ¿dehco che reca̱hdenun ne yune yáhn? Ricá favor ndih che hua din ne che chuhríhn. \p \v 29 Tihca̱ ra̱hn se, te Dihvo vo ne, a chihquentiyon ye vaco chihnga̱ chahn che ndiquenda̱h sa̱hn. A̱ma ndeh yune cuahn che retumanga̱n vaco chihnga̱ chahn sa̱hn ne, redechiche ihyan sa̱hn nduco cadena, ate rihno rendeh se cadena me, ne riquenda vaco chihnga̱ chahn sa̱hn va̱n chano. \v 30 Dihvo vo ne, tumerune ye sa̱hn: \p ―¿Deh doche ne? \p Ndahconan se: \p ―Legión duché. \p Tihca̱ duche se yahn che a̱ma ya̱hn vaco chihnga̱ chenun sa̱hn. \v 31 A̱ma chica vaco chihnga̱ chahn favor ihyan che hua dechuh ye va̱n ruchiya̱hn. \v 32 Min nino va̱n chano ne, chenan a̱ma ya̱hn cuche, reh te. A̱ma chica vaco chihnga̱ chahn che ca̱h yune ye che conda̱ chete cuche chahn, ne ca̱h yune ye. \v 33 Tuhme ndiquenda̱h vaco chihnga̱ chahn sa̱hn min, ne chenda̱ cuche chahn. Cuche chahn ne, cochahn te, rano te na̱n ndava, ne cheranun te chete vine me, cuahn ico te. \p \v 34 Cuahn che ndihchero sa̱hn che redin cuda̱do cuche chahn che tihca̱ chi ne, chano se. Cuahn se, chengo se ihyan viya̱n ma̱n, ihyan ra̱ncho ma̱n. \v 35 Tuhme cuahn ihyan viya̱n ndihchero ye deh che chi. Cuahn che nda̱ ihyan chahn na̱n che quenun Dihvo vo ne, ndihchero ye sa̱hn min che a ntiquenda̱h vaco chahn sa̱hn. Va se chihto na̱n Dihvo vo, quenun se tino yahn se. A va cua̱co dave yahn se, ne dihya ihyan chahn chi. \v 36 Tuhme ihyan che ndihchero ye ne, rente ye nduco ihyan che nda̱ chahn ta̱ca̱ chi che ndiquenda̱h vaco chihnga̱ chahn sa̱hn min. \v 37 Nducoya̱ca ihyan che vate ye ya̱hn yahn ya̱n Gadara, a̱ma dihya ye chi. Chemin che ra̱hn ye ri ye Dihvo vo che nda̱ca ye ya̱n min. Tuhme chenda̱ Dihvo vo chete ba̱rco, cona̱hn ye. \v 38 Sa̱hn che a ntiquenda̱h vaco chahn sa̱hn ne, a̱ma rica se Dihvo vo che ca̱h yune ye che conduco se ihyan. Ate hua ca̱h yune ye, ne ra̱hn ye ri ye sa̱hn: \p \v 39 ―Conahn cua̱hn ndevaque, ne cuente yahn vederihno chahte che din Dendiohs ndoque. \p Tuhme cona̱hn se, ne chacotuhn se ndudo numacuahn viya̱n me yahn vederihno chahte che din Dihvo vo nduco se. \s1 Rica Jairo ca̱va ta̱hn dihn da̱ya se \p \v 40 Cuahn che ndaconan Dihvo vo viche la̱do cuh yahn vine me ne, a̱ma ya̱hn ihyan nevahnecun ye ihyan numacuahn vedeyeno, te nducoya̱ca ye ne, chenan rino ye ihyan. \v 41 Ura min nda̱ a̱ma sa̱hn ndina̱n yahn ya̱co, duche se Jairo, ne chehntihya se na̱n Dihvo vo, chica se favor ihyan, ca̱va che ca̱hn ye va̱co se, \v 42 te va a̱ma ndiya̱hn ra ta̱hn dihn yahn se, a ri te tenduh ndichio nduyo. Cheta̱h cah ta̱hn, adeche coh te. Tuhme cuahn Dihvo vo, ne nde hua ri che ca̱ca ye, te a̱ma ya̱hn ihyan nduco ye. \s1 Ndoyahn a̱ma nda̱hta che nahn ta̱h te tino yahn Dihvo vo Jesucristo \p \v 43 Min va̱n ihyan chahn, nduco a̱ma nda̱hta che cah te, rendora te yun ro ro. A ri ndichio nduyo che quenan cah me ta̱hn, ne a chihno nducuahn yahn te che va che renedihve te sa̱hn doctor. Ate nde a̱ma se hua chi dico se ta̱hn. \v 44 Chahn nda̱ te cua̱hn veda̱me Dihvo vo, nahn ta̱h te tino yahn ye, ne ndeta̱hno cheguan rahn yun me ta̱hn. \p \v 45 Tuhme tumerune Dihvo vo: \p ―¿Duh nahn ta̱h tino yáhn ne? \p Nducoya̱ca ye ra̱hn ye te ndiyu ihyan chahn. Pedro nduco combiero yahn ye ne, ra̱hn ye: \p ―Ihyan Ricuahn, a̱ma ya̱hn ihyan chenun chiche ye chihto na̱n ne, ¿dehco che retumerune ne duh nahn ta̱h tino yahn ne? \p \v 46 Ate ra̱hn Dihvo vo: \p ―Va duh che nahn ta̱h tino yáhn, te checadinó che ndoyahn a̱ma ihyan nduco vederihquentiyon yáhn. \p \v 47 Ndihche nda̱hta me che a checadino Dihvo vo, ne chahn nda̱ te, chehntihya te na̱n ye, nde tuno rendoh te. Tuhme neca̱h cuande te ihyan na̱n nducoya̱ca ihyan ya̱n deh cuande che nahn ta̱h te tino yahn ye ma̱n, nduhca̱ che ndeta̱hno ndoyahn te ma̱n. \v 48 Ra̱hn Dihvo vo ri ye ta̱hn: \p ―Da̱yá, yahn che chitehne ne, a ndoyehn. Dehve rahque. Co conahn. \s1 Dihvo vo Jesucristo ne, ndedetuhche ye ta̱hn dihn yahn Jairo \p \v 49 Nde metah cuihno ca̱hma Dihvo vo cuahn che nda̱ a̱ma ihyan ndeva̱co Jairo, ne ra̱hn ye: \p ―A chih ta̱hn dihn da̱ya ne. Ametah deh cuande che quenda ne Ihyan Ricuahn. \p \v 50 Chihnevan Dihvo vo, ne ra̱hn ye ri ye Jairo: \p ―Hua co ran. Cuitehne che co conán di, ne ta̱hn dihn daye ne, ndaconan conan te. \p \v 51 Cuahn che nda̱ ye ndeva̱co se ne, hua ca̱h yune ye che chenda̱ nducoya̱ca ihyan nduco ye, dema̱n Pedro ma̱n, Jacobo ma̱n, Jua̱n ma̱n, nduco chida ta̱hn dihn me ma̱n, nduco chaco te ma̱n. \v 52 Rah ra̱n nducoya̱ca ihyan ma̱n, raco ye ma̱n, ca̱va ta̱hn dihn me. Ate ra̱hn Dihvo vo: \p ―Hua cuaco nchuhn, te ta̱hn dihn tih ne, dehve ndih te, te quiya̱do te. \p \v 53 Ate riyon nan ihyan chahn ihyan, te a devano ye te ta̱hn dihn me ne, a ndih te. \v 54 Tuhme cheta̱h Dihvo vo ta̱h te, ne a̱ma dito ra̱hn ye: \p ―Ta̱hn dihn, ¡cuenecuen! \p \v 55 Nta̱ vaco ta̱hn dihn me, ne ndeta̱hno necuan te. Chihquentiyon Dihvo vo che ca̱h ihyan chahn, cheh te. \v 56 Chida te nduco chaco te ne, a̱ma cuahn ino ye. Ate chihquentiyon Dihvo vo ihyan chahn che hua ca̱hma ye nduco nde a̱ma ihyan, che ndedetuhche ye ta̱hn. \c 9 \s1 Dechuh Dihvo vo Jesucristo nduh che ndichio apóstol che chahn ye cahndudo ye \p \v 1 A̱ma yune ne, din da̱ma Dihvo vo nduh che ndichio ihyan apóstol yahn ye, ne ca̱h ye vederihquentiyon ihyan chahn ca̱va che ndetenda̱h ye vaco chihnga̱ ma̱n, din ye che ndoyahn ihyan cah ma̱n. \v 2 Dechuh ye ihyan chahn che ca̱hn ye cuahndudo ye ndudo ndah yahn vederihquentiyon yahn Dendiohs ma̱n, din ye che ndoyahn ihyan cah ma̱n. \v 3 Chihquentiyon ye ihyan chahn: \p ―Hua dehva quenda nchuhn cua̱hn yune. Nde inda̱hco, nde dino, nde pa̱n, nde tume, hua quenda ne. A cahteca no ne che chenun ne; hua quenda ne ta̱ma. \v 4 Adecotino va̱co ihyan che conda̱ nchuhn ne, min cuahtenan ne nde tuno ro che nda̱ca ne ya̱n min. \v 5 Na̱n che hua ntumanecun ihyan nchuhn ne, cuendiquenda̱h ne ya̱n min, ne conda̱hde ne yune ya̱hn che chenan ca̱h ne, ca̱va che cadino ihyan chahn te hua nda̱hca̱ din ye. \p \v 6 Tuhme cuahn ihyan chahn nducuahn ya̱n, rahndudo ye ndudo ndah yahn Dendiohs ma̱n, redin ye che rendoyahn ihyan cah ma̱n. \s1 Herodes ne, nahn ndihchero ye Dihvo vo Jesucristo \p \v 7 Checadino rey Herodes yahn vederihno che redin Dihvo vo, ate hua devano ye duh ihyan min yahn che na̱hn ihyan ne, ra̱hn ye te Jua̱n Bautista ntuche ye va̱n tena̱hn. \v 8 Te na̱hn ihyan ne, ra̱hn ye te profeta Elías nuhnde ro ye. Na̱hn tun ihyan ne, ra̱hn ye te a̱ma cha ihyan profeta che chahte ye a ra̱hn me, ntuche ye. \v 9 Tuhme ra̱hn Herodes: \p ―Jua̱n ne, u dechúh che chica ya̱n sanda̱do da̱ndo ye. ¿Duhra ihyan ca̱h che rihneván che rente ihyan yahn ye tuhme ne? \p Chemin che nahn ndihchero ye Dihvo vo. \s1 Ca̱h Dihvo vo Jesucristo, cheh uhn mil ihyan \p \v 10 Cuahn che ndaconan ihyan apóstol chahn ne, neca̱h cuande ye Dihvo vo yahn nducuahn che din ye na̱n che chahtechica ye. Tuhme quenda Dihvo vo ihyan chahn a̱ma cua̱n na̱n che metah duhva nino ya̱n Betsaida. \v 11 Ate checadino ihyan ya̱n, ne a̱ma ya̱hn ye cuahn ye quendi ye Dihvo vo. Cuahn che nda ye na̱n che quenun Dihvo vo ne, chicuahn Dihvo vo ihyan chahn yahn vederihquentiyon yahn Dendiohs, ne din ye che ndoyahn ihyan che cah ye. \p \v 12 Cuahn che a chi chino ne, ndo da̱ma nduh che ndichio apóstol chahn na̱n Dihvo vo, ne ra̱hn ye ri ye ihyan: \p ―Cuedechuh ne ihyan sih ya̱n che nino ma̱n, na̱n ra̱ncho ma̱n, ca̱va che cua ye che cheh ye ma̱n, nda̱ca na̱n che cuahtenan ye ma̱n, te muhn na̱n che chenan vo ne, metah dehva. \p \v 13 Ra̱hn Dihvo vo ri ye ihyan chahn: \p ―Ca̱h nchuhn, cheh ihyan sih. \p Ra̱hn ihyan chahn ri ye Dihvo vo: \p ―Uhn ra pa̱n nduco o ya̱hca va yahn nuhn, atena̱n che ca̱hn nuhn, cua nuhn che cheh nducoya̱ca ihyan sih. \p \v 14 Ihyan chahn ne, ri ye tenduh uhn mil che dema̱n ihyan cha̱hn. Tuhme ra̱hn Dihvo vo ri ye ihyan apóstol yahn ye: \p ―Cuihquentiyon nchuhn che co da̱ma ihyan sih, cuahte ye ca̱de o raco ndiche ye queri a̱ma cua̱n. \p \v 15 Tihca̱ din ihyan chahn, ne chahte nducoya̱ca ihyan. \v 16 Tuhme cheta̱h Dihvo vo nduh che uhn pa̱n me nduco o ya̱hca chahn, ne chenihyon na̱n ye na̱n ro, neca̱h ye nundihve cuahn Dendiohs. Ndeh ye, ne ca̱h ye ihyan apóstol ca̱va che ca̱h ye, cheh ihyan che ndi da̱ma chahn. \v 17 Cheh nducoya̱ca ihyan chahn nduhva che rica chedave yahn ye. Chihno min ne, nedin da̱ma ye che nga̱va, ne chi ndichio cuahte. \s1 Ra̱hn Pedro te a Dihvo vo Jesucristo che dechuh Dendiohs, ndedevahn ye ihyan iyehnse \p \v 18 A̱ma ro ne, quenan Dihvo vo nduco ihyan apóstol yahn ye, ne ma̱n ye reva̱h ye a̱ma la̱do. Chihno min ne, tumerune ye ihyan chahn: \p ―¿Duh u, ra̱hn ihyan ne? \p \v 19 Ndahconan ihyan chahn: \p ―Na̱hn ihyan ne, ra̱hn ye te ndih ne, Jua̱n Bautista. Na̱hn ye ne, ra̱hn ye te ndih ne, Elías. Na̱hn tun ye ne, ra̱hn ye te ndih ne, a̱ma cha ihyan profeta che chahte ye a ra̱hn me, ntuche ye. \p \v 20 Tuhme tumerune Dihvo vo ihyan chahn: \p ―Me nchuhn, ¿deh ra̱hn ne yáhn ne? \p Ndahconan Pedro: \p ―A ndih che a va ca̱de che dechuh Dendiohs, ndedevahn ne ihyan iyehnse. \s1 Ra̱hn Dihvo vo Jesucristo te va che ca̱hno se ihyan \p \v 21 Tuhme chihquentiyon Dihvo vo ihyan chahn che hua nuhnde ye che a ihyan min che a va che chi ye ndedevahn ye ihyan iyehnse. \v 22 Quendi ye ra̱hn ye: \p ―U che rinducó nducoya̱ca ihyan ne, va che a̱ma chuhríhn. Intiyahn ma̱n, chidocuya̱n ndina̱n ma̱n, sa̱hn devano ley che dirun Moisés ma̱n ne, nda̱hchenan se u, ne ca̱hno se u. Ate cuihno ino ro ne, ntuché va̱n tena̱hn. \p \v 23 Chihno min ne, ra̱hn ye nduco nducoya̱ca ihyan: \p ―Adecoduhno ihyan che nahn conduco ye u ne, va che ca̱hcoma̱n ye vedeyeno yahn ma̱n ye. Andahre nahn ya̱h se ihyan na̱n cruz, ate va che conduco ye u ro ro. \v 24 Tihca̱, te adecoduhno ihyan che ca̱hcoma̱n ye u che nahn ndedevahn ma̱n ye ihyan ne, ihyan min ne, conda ye. Ate ihyan che ca̱hco menda̱hn ye ihyan, coh ye ca̱va u ne, ihyan min che cua̱co ne, ndevahn ye. \v 25 Nde tah hua cochihve che nedin da̱ma ihyan nducuahn vedecuihca che va iyehnse ndete che conda ye. \v 26 Adecoduhno ihyan che co cuihna̱n ye ca̱va u nduco ndudo yáhn ne, tihca̱ u che rinducó nducoya̱ca ihyan ne, co cuihná̱n ca̱va ihyan min ro che ndá̱ nduco ángel ndah numacuahn vederihquentiyon yáhn ma̱n, numacuahn vederihquentiyon yahn Chidá ma̱n. \v 27 Cua̱co rá̱hn rí nchuhn te o ino ihyan che chenun ye muhn ne, hua coh ye nde nda̱ ro che ndihchero ye che conahn vederihquentiyon yahn Dendiohs. \s1 Ndo diya̱hn Dihvo vo Jesucristo \p \v 28 Chihno tenduh nine ro che tihca̱ ra̱hn Dihvo vo ne, quenda ye Pedro ma̱n, Jacobo ma̱n, Jua̱n ma̱n, ne cocha ye a̱ma tingüete ca̱va che cova̱h ye. \v 29 Numanahn che reva̱h ye ne, ndo diya̱hn ye. Tino yahn ye ne, a̱ma ndo cua, a̱ma diya̱hn ro. \v 30 Adena̱n chihnde ro o nda̱co, rente ye nduco Dihvo vo. Ihyan chahn ne, Moisés nduco Elías. \v 31 Quendihco dave yahn vahchetero, ne rente ihyan chahn nduco Dihvo vo yahn che va che ca̱hno sa̱hn nunde ihyan min ya̱n Jerusalén. \v 32 Pedro nduco combiero yahn ye ne, a̱ma rendave ya̱hnde ye. Cuahn che ntah ndutina̱n ye ne, ndihchero ye che a̱ma ndo diya̱hn Dihvo vo. Namin ndihchero ye ihyan che o chahn che chenun ye min nduco ye. \v 33 Ura che a na̱hn Moisés nduco Elías ne, ra̱hn Pedro ri ye Dihvo vo: \p ―Ihyan Ricuahn, ¡nda̱hca̱ che cuahtenan vo muhn! Dendah nuhn ino vache vah, a̱ma na̱n che cuhnde ne, ne ta̱ma na̱n che cuhnde Moisés, ne ta̱ma na̱n che cuhnde Elías. \p Nde hua devano Pedro deh che ra̱hn ye. \v 34 Numanahn che ra̱hn ye ne, chiya a̱ma man, ne a̱ma dihya ihyan chahn chi che chenun ye va̱n man me. \v 35 Va̱n man me ne, chihnevan ihyan chahn ndudo che ra̱hn Dendiohs: \p ―Sa̱hn tih che Da̱yá. Yahinó sa̱hn. Che ca̱hma se ne, chemin che codinahn nchuhn. \p \v 36 Chihno che chihnevan ihyan chahn ndudo me ne, a dema̱n Dihvo vo nti ye. Ta̱hn min ne, hua ra̱hn ihyan chahn nduco nde a̱ma ihyan yahn vederihno che ndihchero ye. \s1 Ndetenda̱h Dihvo vo Jesucristo vaco chihnga̱ che quenun a̱ma sa̱hn dihn \p \v 37 Ta̱ma ro me ne, cuenchahn ihyan chahn cuete me, ne a̱ma ya̱hn ihyan chahn ye, chendi yune ye Dihvo vo. \v 38 Va̱n ihyan chahn ne, ra̱hn a̱ma se numa dito: \p ―Ihyan Ricuahn, conan va̱hino ne u. Condihchero ne ca̱va sa̱hn dihn yáhn, te a̱ma ndiya̱hn ra se yáhn. \v 39 A̱ma vaco chihnga̱ retumanga̱n sa̱hn, ne adena̱n rah se. A̱ma dito rendoh se, riche yan chende se. Rihno renuhn yah sa̱hn, ne hua nahn ca̱hcoma̱n sa̱hn. \v 40 A chicá favor ihyan apóstol yahn ne che ndetenda̱h ye vaco chihnga̱ me sa̱hn, ate hua chi ndetenda̱h ye. \p \v 41 Ndahconan Dihvo vo: \p ―¡A̱ma yah rí ca̱va nchuhn, ihyan nunde che hua ritahno ne! ¿A numacuahn ro conán nduco nchuhn? ¿Ta̱va ro va che cochá nduco ne? Cuehn, ngua daye. \p \v 42 Ura che nda̱ sa̱hn dihn me ne, tumanga̱n vaco chihnga̱ me sa̱hn, ne chendava se ndiya̱hn, rih dihca se. Ate ndetenda̱h Dihvo vo vaco chihnga̱ me, ne neneca̱h ye sa̱hn chida se. \v 43 Nducoya̱ca ihyan ne, a̱ma rahn ino ye yahn vederihno chahte che tihca̱ din Dendiohs. \s1 Ta̱ma yune ra̱hn Dihvo vo Jesucristo te va che ca̱hno se ihyan \p Namin nducoya̱ca ye rahn ino ye yahn nducuahn vederihno che redin Dihvo vo. Ra̱hn Dihvo vo nduco ihyan apóstol yahn ye: \p \v 44 Ndah conun ino nchuhn ndudo che rá̱hn nduco ne. U che rinducó nducoya̱ca ihyan ne, va che neca̱h se u ta̱h sa̱hn nunde. \p \v 45 Ate hua chenahn ihyan chahn che ra̱hn ye, te va̱hche yahn ye ca̱va che conahn ye, ne va̱h ye tumerune ye deh conahn ndudo min. \s1 ¿Duh che tahque ndina̱n ne? \p \v 46 Ihyan apóstol chahn ne, rente ye va̱n ma̱n ye nduco vih, cha ye che tahque cona̱n ye. \v 47 Checadino Dihvo vo che tihca̱ rendedecadino ihyan chahn, ne cheta̱h ye a̱ma lihn. Chehndi ye na̱n ye, \v 48 ne ra̱hn ye nduco ihyan chahn: \p ―Adecoduhno ihyan che nevahnecun ye lihn cuh che cuande yáhn ne, u nevahnecun ye. Adecoduhno ihyan che nevahnecun ye u ne, Ihyan che dechuh ye u nevahnecun ye. Adecoduhno ihyan che tahque necun ye va̱n nducoya̱ca nchuhn ne, ihyan min che tahque ndina̱n ye. \s1 Ihyan che hua ta̱n ye nduco vo ne, rinan ye uvo \p \v 49 Tuhme ra̱hn Jua̱n ri ye Dihvo vo: \p ―Ihyan Ricuahn, ndihchero nuhn a̱ma ihyan che, nduco che ra̱hn no ye che duche ne ne, rendetenda̱h ye vaco chihnga̱. Ate hua ca̱h yune nuhn che quendi ye, te hua nduco ye uvo. \p \v 50 Ra̱hn Dihvo vo ri ye Jua̱n: \p ―Hua ca̱hca ta̱n nchuhn che tihca̱ redin ye, te ihyan che hua ta̱n ye nduco vo ne, rinan ye uvo. \s1 Dihvo vo Jesucristo ne, chihya ye Jacobo nduco Jua̱n \p \v 51 Cuahn che a nda̱ nino ro che va che na̱hn Dihvo vo vahchetero ne, chihco da̱ma ino ye, ne cuahn ye ya̱n Jerusalén. \v 52 Dechuh mena̱n ye a̱ma o ihyan apóstol a̱ma cua̱n ya̱n yahn Samaria, ca̱va che nuhn ihyan chahn na̱n che conan ye. \v 53 Ate ihyan ya̱n min ne, hua nevahnecun ye Dihvo vo, te a devano ye te ya̱n Jerusalén ca̱hn ye. \v 54 Cuahn che ndihchero Jacobo nduco Jua̱n che tihca̱ ne, ra̱hn ye: \p ―Dihve nuhn, nduhca̱ che chihquentiyon ihyan profeta Elías che chera ya̱hn che chica na̱n ro, ne chiche a̱ma ya̱hn ihyan ne, ¿a nahn ne che tihca̱ din vo, ne cuihno cuco ihyan ya̱n tih ne? \p \v 55 Chaconan Dihvo vo, ndihchero ye ihyan chahn, ne chihya ye ihyan: \p ―Nchuhn ne, nde hua devano ne ti rica vedeta̱n yahn ne che tihca̱ ra̱hn ne, \v 56 te u che rinducó nducoya̱ca ihyan ne, ndá̱ ca̱va che ndedeváhn ihyan, ndiyu ca̱va che decuihnó ihyan. \p Tuhme chuh da̱ma ye, cuahn ye ta̱ma ya̱n nduco vih. \s1 Sa̱hn che nahn conduco se Dihvo vo Jesucristo \p \v 57 Cuahn che a chenun yune ihyan chahn ne, ra̱hn a̱ma se ri se Dihvo vo: \p ―Dihvé, conducó ndih adecotino che ca̱hn ne. \p \v 58 Ra̱hn Dihvo vo ri ye sa̱hn: \p ―Yuhne ne, va ive va̱co te; ya̱hda ne, va na̱n che rahte te, ate u che rinducó nducoya̱ca ihyan ne, metah nde na̱n che conditenán. \p \v 59 Ta̱ma se ne, ra̱hn Dihvo vo ri ye sa̱hn: \p ―Cuhn vo, condoque u. \p Ndahconan se yahn ye: \p ―Dihvé, te yune ne che conán na̱n chidá nde nda̱ ro che coh ye. Cuhché ihyan, tuhme conducó ndih. \p \v 60 Ra̱hn Dihvo vo ri ye sa̱hn: \p ―Cuihcoman ihyan che hua ritahno ye u, te anduhneca̱ ndete che a ndih ye na̱n Dendiohs. Ihyan chahn co cuhche ye tena̱hn yahn ye. Me di ne, cuehn cuahndode ndudo yahn vederihquentiyon yahn Dendiohs. \p \v 61 Ra̱hn ta̱ma se ri se Dihvo vo: \p ―Dihvé, cá̱hn conducó ndih, ate te yune ne che dinoca cá̱hn ca̱hmá nduco ihyan yáhn che chenun ye ndeva̱có, te va che ca̱hcomá̱n ihyan. \p \v 62 Ra̱hn Dihvo vo ri ye sa̱hn: \p ―Nduhca̱ che hua cochihve ntiyon yahn ihyan che ndaconan ye cua̱hn veda̱me ye ura che rih rine ye nduco curuhnya̱hn ne, tihca̱ hua cochihve che hua riquendi ihyan vederihquentiyon yahn Dendiohs cuahn da̱ma. \c 10 \s1 Dechuh Dihvo vo Jesucristo ino raco ndiche ihyan che chahn ye cahndudo ye \p \v 1 Chihno min ne, tenda̱hnun Dihvo vo te ino raco ndiche ihyan che rinduco ye ihyan, ne dechuh ye ihyan chahn ca̱de o ye queri a̱ma ya̱n cua̱hn na̱n che va che chuh ma̱n ye. \v 2 Ra̱hn ye ri ye ihyan chahn: \p ―Nduhca̱ che ndeh ndute nda̱ta cuahn che a̱ma riyahn ne, tihca̱ a̱ma ya̱hn ihyan che nahn cahnevan ye Ndudo yahn Dendiohs. Chemin che cuica nchuhn Dihvo vo Dendiohs che dechuh ca ye ihyan che cuahndudo ye Ndudo yahn ye. \v 3 Cuahn nchuhn, te u dechúh nchuhn nduhca̱ che ca̱hn itecuche va̱n lobo. \v 4 Hua quenda ne dino. Nde tume, nde nda̱co, hua quenda ne. Nde hua cuahtendi ne yune ca̱va che neca̱h ne Dendiohs nde a̱ma ihyan. \v 5 Cuahn che conda̱ nchuhn a̱ma vah ne, ca̱hma ne: “Dendiohs nduco ye nchuhn, hua dehve ra̱hco ne.” \v 6 Ndete che min quenun a̱ma ihyan che necun ye ne, conahn nduco ye nduhca̱ che ca̱hma nchuhn. Ndete che hua ne, hua conahn. \v 7 Cuahtenan nchuhn vah na̱n che nevahnecun ye nchuhn, ne cocheh ne ma̱n, cuih ne ma̱n, deh che reh ye te ye, cheh ne, te na̱n che redin ihyan ntiyon ne, a min va che quenda̱h che cheh ye. Hua ca̱hn nchuhn nduh vah nduh vah. \v 8 Cuahn che nda̱ nchuhn adecotino ya̱n na̱n che nevahnecun ye nchuhn ne, cocheh ne adecodehno che ca̱hco ye na̱n ne. \v 9 Codin nchuhn che ndoyahn ihyan cah che vate ye min, ne ca̱hma ne nduco nducoya̱ca ihyan: “Vederihquentiyon yahn Dendiohs ne, a va va̱n nchuhn.” \v 10 Ate adecotino ya̱n che nda̱ nchuhn na̱n che hua nevahnecun ye nchuhn ne, cuahn che ndiquenda̱h ne cua̱hn yune ne, ca̱hma ne: \v 11 “Nde yune ya̱hn yahn ya̱n va̱co nchuhn che quenan ca̱h nuhn ne, nda̱hde nuhn yahn che hua chitahno ne. Ate cuedevano nchuhn te vederihquentiyon yahn Dendiohs ne, a va va̱n ne.” \v 12 Rá̱hn rí nchuhn te ro che techeca̱de Dendiohs yahn ihyan ne, tahque chuhrihn ca ihyan ya̱n min che co ihyan ya̱n Sodoma. \s1 Ihyan ya̱n Corazín nduco ihyan ya̱n Betsaida ne, va che co ye castigo yah \p \v 13 ’Ihyan ya̱n Corazín, ¡yah rí ca̱va nchuhn! Ihyan ya̱n Betsaida, ¡yah rí ca̱va nchuhn!, te ndete che ihyan ya̱n Tiro nduco ihyan ya̱n Sidón ndihchero ye vederihno che ndihchero nchuhn ne, ametah ro nto ino ihyan chahn nunde yahn ye, chahtenun ye tino ndere ma̱n, chahte ra̱n ye va̱n iya ma̱n. \v 14 Ate nda̱ ro che techeca̱de Dendiohs yahn ihyan ne, nchuhn che tahque chuhrihn ne che co ihyan ya̱n Tiro nduco ihyan ya̱n Sidón. \v 15 Namin nchuhn, ihyan ya̱n Capernaum, a̱ma ya̱de ne ma̱n, a̱ma nahn cona̱n ne ma̱n, ate va che cuahtenun ne va̱n ruchiya̱hn. \p \v 16 ’Me nchuhn che rinduco ne u ne, ihyan che renevahnecun ye nchuhn ne, u renevahnecun ye. Ihyan che hua renevahnecun ye nchuhn ne, u hua renevahnecun ye. Ihyan che hua renevahnecun ye u ne, hua renevahnecun ye Ihyan che dechuh ye u. \s1 Ndaconan ihyan che ino raco ndiche chahn che dechuh Dihvo vo Jesucristo \p \v 17 Ihyan che ino raco ndiche chahn che dechuh Dihvo vo ne, nta̱ ye. A̱ma yeno ye, ne ra̱hn ye: \p ―Dihve nuhn, nde vaco chihnga̱ ne, redinahn yahn nuhn yahn vederihquentiyon che te ne, chenan cuma nuhn. \p \v 18 Ra̱hn Dihvo vo ri ye ihyan chahn: \p ―Cua̱co, te u ne, ndihcheró sa̱hn chundah che nduhca̱ che riya cuah, rica se na̱n ro, renda̱h se nde ndiya̱hn. \v 19 U té vederihquentiyon, chenan cuma nchuhn, ne nda̱hco ndiya ne vederihquentiyon yahn chundah. Andahre condinun ne cu ta̱n ma̱n, itedahn ma̱n, ate hua dehva co yahn ne. \v 20 Nchuhn ne, nde hua nduh co yeno ne che redinahn vaco chihnga̱ che rihquentiyon ne. Tahque co yeno ne yahn che a chenan ca̱ca ne vahchetero. \s1 A̱ma chi yeno Dihvo vo Jesucristo \p \v 21 Ura min ne, din Vaco Dendiohs che a̱ma chi yeno Dihvo vo, ne cova̱h ye: \p ―Chida má̱n, ndih che dendah ne vahchetero ma̱n, iyehnse ma̱n. U rendevá numacuahn vedeyeno yavena̱n ne, te chihco ndeh ne vededevano yahn ne na̱n ihyan che ra̱hco ye che a̱ma devano ye, ne ca̱h ne, chi devano ihyan che necun ye. Chidá, tihca̱ din ne, te tihca̱ nahn ma̱n ne. \p \v 22 Tuhme ra̱hn ye ri ye ihyan che nduco ye: \p ―Chidá ne, nda̱hco ye nducuahn dehtenduh tá̱h. Nde a̱ma ihyan hua rendihche ye duh che Da̱ya Dendiohs. Ate Chidá ne, rendihche ye u, te u che Da̱ya ye. Nde a̱ma ihyan hua rendihche ye Chidá, atena̱n u, Da̱ya ye ma̱n, ihyan che tenda̱hnún ihyan ma̱n, rendihche nuhn ihyan. \p \v 23 Chaconan ye ndihchero ye ihyan che rinduco ye ihyan, ne deva vih ra̱hn ye nduco ye: \p ―Nchuhn ne, a̱ma ndah ro yahn ne, \v 24 te rá̱hn rí nchuhn te a̱ma ya̱hn ihyan profeta ma̱n, rey ma̱n, che chahte ye a ra̱hn me, chenan ino ye che ndihchero ye che rendihchero nchuhn, ate hua nda̱ca ndihchero ye. Chenan ino ye che cahnevan ye che rihnevan nchuhn, ate hua nda̱ca chihnevan ye. \s1 Ejemplo yahn a̱ma sa̱hn nación yahn Samaria \p \v 25 A̱ma sa̱hn devano ley che dirun Moisés ne, ca̱va che tumerande se Dihvo vo ne, tumerune se ihyan: \p ―Ihyan Ricuahn, ¿deh va che dín ca̱va che conán vahchetero numacuahn ro ne? \p \v 26 Tumerune Dihvo vo sa̱hn: \p ―¿Deh che ndirun na̱n ley che dirun Moisés ne? ¿Ta̱ca̱ renehn ne? \p \v 27 Ndahconan se: \p ―“Codin yahine Dihve Dendiohs numacuahn chedave yehn ma̱n, numa ine ma̱n, numacuahn fuerza yehn ma̱n, numacuahn vederendedecadino yehn ma̱n. Namin codin yahine nducoya̱ca ihyan nduhca̱ che yahine man di.” \p \v 28 Tuhme ra̱hn ye ri ye sa̱hn: \p ―Nda̱hca̱ ndahconen. Ndete che tihca̱ din ne, conen vahchetero numacuahn ro. \p \v 29 Ate nducote hua nahn se che cora vedecuihno yahn se ne, tumerune se Dihvo vo: \p ―¿Duh ihyan che din yahinó me ne? \p \v 30 Ndahconan Dihvo vo yahn se nduco ejemplo cuh: \p ―A̱ma ihyan ne, chica ye ya̱n Jerusalén, cuahn ye yune che renda̱ ya̱n Jericó. Min ta̱hn nun sa̱hn duco ihyan, ne chahn se ihyan, chehnevi se nde tino yahn ye. Nuhn yah se ihyan, ne chacondihte se ihyan, ndih ta̱hn ye, ne cona̱hn se. \v 31 Ura min chuh a̱ma chidocuya̱n na̱n che quendite ihyan che nta̱ca yah me, ne chahconan ye yune, chuh ye cuahn ye. \v 32 Namena̱n me ne, chuh ta̱ma chidocuya̱n, a̱ma levita, ihyan che redin cuda̱do na̱n ta. Ndihchero ye che quendite ihyan che nta̱ca yah me, ne namin chahconan ye yune, chuh ye cuahn ye. \v 33 Ate chihno min ne, nda̱ a̱ma sa̱hn nación yahn Samaria na̱n che quendite ihyan che nta̱ca yah me, ne quenan va̱hino se ihyan. \v 34 Chahn nda̱ se, ne dico se ihyan, chih se aceite nduco vino, ne dechiche se nduh cua̱n na̱n yah yahn ye. Tuhme tihde se ihyan da̱me yuhdo che ra se, ne quenda se ihyan a̱ma vah, ne min din se cuda̱do ihyan. \v 35 Ta̱ma ro me, ura che a ca̱hn se ne, tenda̱h se tume, ca̱h se sa̱hn che va̱co min, ne ra̱hn se ri se vih: “Codin cuda̱do ihyan cuh, ne cuahn che ndaconán ne, nedihvé yehn ta̱va ca tume che toh nduco ye.” \p \v 36 Tuhme tumerune Dihvo vo sa̱hn: \p ―¿Cha ihyan che ino chahn che din yahino ye ihyan che nuhn yah sa̱hn duco chahn ne? \p \v 37 Ndahconan se yahn ye: \p ―Sa̱hn che din se vedeva̱hino nduco ye tahque yahino se ihyan. \p Tuhme ra̱hn ye ri ye sa̱hn: \p ―Nda̱hca̱ ndahconen. Namin di ne, codin yahine nducoya̱ca ihyan. \s1 Chahn Dihvo vo Jesucristo va̱co Marta nduco María \p \v 38 Chihno min ne, chahn Dihvo vo a̱ma ya̱n lihn, va̱co a̱ma nda̱hta che duche te Marta. \v 39 Marta ne, va a̱ma ta̱hn coh te che duche te María. Ta̱hn min ne, chihnde te na̱n Dihvo vo, rihnevan te ndudo yahn ye. \v 40 Ate Marta ne, a̱ma va ntiyon yahn te, ne chahn te na̱n Dihvo vo, ne ra̱hn te ri te ihyan: \p ―Dihvé, ¿a hua rihco ne cuda̱do che ta̱hn cóh ne, rihcoma̱n te u nduco ntiyon yahn nuhn? Ca̱hma ne co ne ta̱hn che conan te u. \p \v 41 Ndahconan Dihvo vo yahn te: \p ―Marta, Marta, di ne, a̱ma rendedecadine yahn ntiyon yehn. \v 42 Ate va a̱ma na̱n che tahque cochihve. María ne, tenda̱hnun te cha che tahque ndah, ne hua duhva cahnevi yahn te. \c 11 \s1 Chicuahn Dihvo vo Jesucristo nduhca̱ che cova̱h vo \p \v 1 A̱ma yune ne, reva̱h Dihvo vo, ne cuahn che a chihno cova̱h ye ne, ra̱hn a̱ma ihyan apóstol ri ye ihyan: \p ―Dihve nuhn, cuicuahn ne nuhn, cova̱h nuhn nduhca̱ che chicuahn Jua̱n Bautista ihyan che chinduco ye ihyan. \p \v 2 Ra̱hn Dihvo vo ri ye ihyan chahn: \p ―Cuahn che cova̱h nchuhn ne, ca̱hma ne tuhca̱: \q1 Chida nuhn che va ne vahchetero, \q1 nda̱hca̱ che ndeva nducoya̱ca ihyan yavena̱n ne. \q1 Nda̱hca̱ che ca̱hcantiyon ne nducoya̱ca ihyan. \q1 Nduhca̱ che rinahn nducuahn che nahn ne vahchetero ne, tihca̱ conahn muhn iyehnse cuh. \q1 \v 3 Cuete ne che cheh nuhn ma̱n nduhca̱ che rete ne ro ro. \q1 \v 4 Cuenchahco ne nunde yahn nuhn, te namin nuhn ne, renchahco nuhn yahn nducoya̱ca ihyan che rendihco ye yahn nuhn. \q1 Hua cuahnecun ne che tumerande chundah nuhn. \q1 Cuendedevahn ne nuhn yahn nducuahn che chihnga̱. \p \v 5 Tuhme quendi Dihvo vo, ne ra̱hn ye: \p ―Ndete che na̱n ma̱hn ya̱n, ca̱hn a̱ma cha nchuhn va̱co amigo yahn ne, ne ca̱hma ne nduco ye: “Combiero, teche ne o ino pa̱n, tumenán, \v 6 te a̱ma amigo yáhn nda̱ ye ndeva̱có, ne metah dehva che cá̱h cheh ye”, \v 7 ¿a ndahconan ye nde chete vah tuhca̱ ne?: “Hua dendoh u, te a quendité na̱n yundo nduco checa̱hya yáhn, ne chendevah ne, a ntude. Hua co necuán té che rique.” \v 8 Rá̱hn rí nchuhn te andahre hua necuan ye, te ye ca̱va che amigo yahn ne ihyan, ate ndete che quendi ne ca̱ca ne ihyan ne, necuan ye te ye nducuahn che nahn ne. \v 9-10 Namin rá̱hn rí nchuhn: Cuica ne dehtenduh che nahn ne Dendiohs, ne te ye nchuhn. Tihca̱, te nducoya̱ca ihyan che rica ye ne, rendonda̱ ta̱h ye. Ihyan che renuhn ye ne, renda̱ca ye. Ihyan che riya̱hve ye ne, rena̱ne chendevah ca̱va ye. \p \v 11 ’Ndete che ca̱ca da̱ya a̱ma cha nchuhn pa̱n ne, ¿a ca̱h ne a̱ma tu? O ndete che ca̱ca da̱ya nchuhn ya̱hca, ¿a ca̱h ne a̱ma cu? \v 12 O ndete che ca̱ca da̱ya nchuhn a̱ma dute tuh ne, ¿a ca̱h ne a̱ma itedahn? \v 13 Andahre duhtuno ihyan nchuhn, ate devano ca̱h ne dehtenduh che ndah da̱ya ne. ¿A ndiyu tahque nun te Chida nchuhn che va ye vahchetero Vaco Ndah yahn ye nchuhn cuahn che ca̱ca ne? \s1 Ra̱hn se yahn Dihvo vo Jesucristo te quenan cuma ye vederihquentiyon yahn chundah \p \v 14 A̱ma yune ne, ndetenda̱h Dihvo vo vaco chihnga̱ che quenun a̱ma se, nedin che ndi lihme se. Cuahn che a ndiquenda̱h vaco chihnga̱ me ne, a chi ca̱hn sa̱hn min, ne a̱ma cuahn ino ihyan. \v 15 Ate na̱hn se ne, ra̱hn se: \p ―Sa̱hn tih ne, rendetenda̱h se vaco chihnga̱, te quenan cuma se vederihquentiyon yahn chundah, sa̱hn min che ndina̱n se yahn vaco chihnga̱. \p \v 16 Na̱hn tun se che nahn tumerande se Dihvo vo ne, rica se che din ye a̱ma vederihno che ca̱ca vahchetero, ndihchero se. \v 17 Ate devano Dihvo vo deh che rendedecadino sa̱hn chahn, ne ra̱hn ye ri ye sa̱hn: \p ―Ndete ihyan che vate ye rihquentiyon ye, cuahtecuhma ye va̱n ma̱n ye nduco vih ne, hua co quendi ye ca̱hcantiyon ye. Namin ihyan che chenun ye a̱ma vah, ndete che cuahtecuhma ye va̱n ma̱n ye nduco vih ne, hua co quendi ye, cuahtenun da̱ma ye. \v 18 Namin chundah, ndete che cuhma se nduco ihyan yahn se ne, ¿ta̱ca̱ co quendi ca̱hcantiyon se? Tihca̱ tumeruné nchuhn, te ra̱hn ne te nduco vederihquentiyon yahn chundah, rendetendá̱h vaco chihnga̱. \v 19 Ndete che rendetendá̱h vaco chihnga̱ nduco vederihquentiyon yahn chundah ne, tuhme ¿duhra rinan combiero yahn nchuhn che rendetenda̱h se vaco chihnga̱? Ma̱n sa̱hn chahn ca̱hma se co se nchuhn. \v 20 Ate ndete che nduco vederihquentiyon yahn Dendiohs rendetendá̱h vaco chihnga̱ ne, codevano nchuhn te vederihquentiyon yahn Dendiohs ne, a va va̱n ne. \p \v 21 ’Cuahn che a̱ma sa̱hn dito va che redin nduco se cuda̱do va̱co se ne, nducuahn dehtenduh yahn se ne, nda̱hca̱ va. \v 22 Ate ndete che nda̱ ta̱ma ihyan che tahque dito ye che co sa̱hn min ne, nda̱hco ndiya ye sa̱hn, cahnevi ye nducuahn dehtenduh che redin nduco se cuda̱do va̱co se, ne necahn ma̱hn ye nduco combiero yahn ye nducuahn che cahnevi ye yahn se. \p \v 23 ’Ihyan che hua rinduco ye u ne, ta̱n ye nducó. Ihyan che hua redin ye ntiyon nducó ne, redetohnan ye ntiyon che redín. \p \v 24 ’Cuahn che a ndiquenda̱h vaco chihnga̱ a̱ma ihyan ne, rechica na̱n ya̱hn cuma, renuhn na̱n che conun. Ndete che hua renda̱ca na̱n che conun ne, rendedecadino: “Na̱hn tún na̱n che ndiquendá̱h.” \v 25 Cuahn che rendaconan ne, renta̱ca ihyan min nduhca̱ a̱ma vah che nda̱hca̱ nto dave nde tuno necuco. \v 26 Tuhme rahn regua te ndache vaco che tahque chihnga̱, ne renda̱ ihyan min, ne tahque rechuhrihn ye che co ro mena̱n me. \s1 Ndah ro yahn ihyan che redinahn ye Ndudo yahn Dendiohs \p \v 27 Ura che ra̱hn Dihvo vo dehtenduh che tuhchan ne, a̱ma dito ra̱hn a̱ma nda̱hta va̱n ihyan: \p ―¡Ndah ro yahn ihyan nda̱hta che chacoya̱hn ye ndih ma̱n, che ta̱ve ye ndih ma̱n! \p \v 28 Dihvo vo ne, ra̱hn ye: \p ―Tahque ndah ro yahn ihyan che rihnevan ye Ndudo yahn Dendiohs ma̱n, redinahn ye ma̱n. \s1 Ihyan nunde ne, rica ye a̱ma vederihno ndihchero ye \p \v 29 Cuahn che a̱ma ndo da̱ma ihyan ne, ra̱hn Dihvo vo: \p ―Nchuhn che vate ne ma̱n ro cuh ne, duhtuno ihyan ne, rica ne vederihno. Ate vederihno ne, hua nda̱ca ndihchero ne. Atena̱n a̱ma vederihno nduhca̱ vederihno che din Dendiohs nduco Jonás, nda̱ca ndihchero ne. \v 30 Nduhca̱ che ndihchero ihyan ya̱n Nínive vederihno che din Dendiohs nduco Jonás ne, tihca̱ conahn a̱ma vederihno nduco u che rinducó nducoya̱ca ihyan, ndihchero nchuhn che vate ne ma̱n ro cuh. \v 31 Nda̱ ro che techeca̱de Dendiohs yahn nducoya̱ca ihyan ne, necuan reina che va te cua̱hn ya̱hn ndiya, ca̱ca nunde te yahn nchuhn che vate ne ma̱n ro cuh, te ta̱hn min ne, chica te ya̱hn yahn, ne nda̱ te, chihnevan te vededevano yahn Salomón. Ate u che tahque chahte vederihquentiyon yáhn che co Salomón, muhn quenún va̱n nchuhn, nde hua retumaca̱h ne u. \v 32 Nda̱ ro che techeca̱de Dendiohs yahn nducoya̱ca ihyan ne, necuan ihyan ya̱n Nínive, ca̱ca nunde ye yahn nchuhn che vate ne ma̱n ro cuh, te ihyan chahn ne, nto ino ye nunde yahn ye cuahn che cahndudo Jonás. Ate u che tahque chahte vederihquentiyon yáhn che co Jonás, muhn quenún va̱n nchuhn, nde hua retumaca̱h ne u. \s1 Ejemplo yahn ndudo che ricuahn Dihvo vo Jesucristo \p \v 33 ’Nde a̱ma ihyan hua rihco ye a̱ma ya̱hn ma̱n a̱ma cajún, ate rihco ye na̱n che ya̱co ca̱va che co ro dave yahn ihyan che renda̱ ye. Tihca̱ ndudo yáhn, te hua co conun ndeh. \v 34 Ndutena̱n nchuhn ne, nduhca̱ a̱ma ya̱hn che redin che ri ro na̱n ne. Chedave yahn ne ne, nduhca̱ a̱ma ya̱hn che redin che ri renahn ne. Ndete che ndah chedave yahn ne ne, conahn ndah ne. Ate ndete hua ndah ne, nde hua conahn ne. \v 35 Chemin che nahn che ca̱hco nchuhn cuda̱do chedave yahn ne ca̱va che ndah conahn ne. \v 36 Ndete che tihca̱ ca̱hco ne cuda̱do ne, chedave yahn ne ne, nduhca̱ a̱ma ya̱hn ndah che din che conahn ndah ne. \s1 Sa̱hn fariseo nduco sa̱hn devano ley che dirun Moisés ne, ndevih Dihvo vo Jesucristo nunde yahn se va̱cona̱n se \p \v 37 Cuahn che chihno ra̱hn Dihvo vo ne, ya̱hve a̱ma sa̱hn fariseo ihyan che ca̱hn ye va̱co se, cheh ye nduco se. Chenda̱ ye va̱co se, ne cuahn che nda̱ ura ne, chihnde ye na̱n mesa. \v 38 Ndihchero sa̱hn fariseo me che hua na̱no ye ta̱h ye nduhca̱ costumbre yahn se, ne a̱ma cuahn ino se chi. \v 39 Ra̱hn ye ri ye sa̱hn: \p ―Nchuhn sa̱hn fariseo ne, a̱ma rena̱no ne va̱so ma̱n, cuh ma̱n. Ate chete chedave yahn ma̱n ne ne, ndito vede idihya ma̱n, nducuahn che chihnga̱ ma̱n. \v 40 ¡Hua renahn nchuhn! ¿A hua devano nchuhn te Dendiohs che dendah ye ihyan ne, tahque nahn ye che dave chedave yahn ihyan che co cua̱hn mena̱n ye? \v 41 Cuedin nchuhn vedeva̱hino numacuahn chedave yahn ne. Tuhme co ro che dave yavena̱n ne na̱n Dendiohs. \p \v 42 ’Nchuhn sa̱hn fariseo, ¡yah rí ca̱va ne!, te dema̱n riya yahn ive ma̱n, aruda ma̱n, dehtenduh ya̱ta ma̱n, reca̱h ne. Ate vederihquentiyon yahn Dendiohs ma̱n, vedeyahino yahn ye ma̱n, andahre chemin che tahque rigonun chihve ne, rihcoma̱n ne. Nduhca̱ che redinahn ne yahn riya ne, tihca̱ codinahn ne yahn nducuahn. \p \v 43 ’Nchuhn sa̱hn fariseo, ¡yah rí ca̱va ne!, te renan ino ne cuahte ne chete ya̱co na̱n silla che rahte ihyan ndina̱n. Namin renan ino ne che nevahnecun ihyan nchuhn, nte ye Dendiohs nchuhn cua̱hn ndihve. \p \v 44 ’Nchuhn sa̱hn fariseo ma̱n, sa̱hn devano ley che dirun Moisés ma̱n, ¡yah rí ca̱va ne! ¡O na̱n o chende ne! Nchuhn ne, nduhca̱ ya̱yan che a nincheh, che vatechica ihyan mena̱n nde hua devano ye che ya̱yan, tihchan ne. \p \v 45 Tuhme ra̱hn a̱ma sa̱hn devano ley che dirun Moisés: \p ―Ihyan Ricuahn, cuahn che tihca̱ ra̱hn ne ne, nde nuhn, chihnga̱ riya yahn nuhn. \p \v 46 Ate ra̱hn Dihvo vo ri ye sa̱hn: \p ―Namin nchuhn, sa̱hn devano ley che dirun Moisés, ¡yah rí ca̱va ne!, te reca̱h rihn nduh ne ihyan nduco dehtenduh che nentihdenan ne, rihquentiyon ne che va che dinahn ye. Ate ma̱n ne ne, nde tah hua rinan ne ihyan. \p \v 47 ’¡Yah rí ca̱va nchuhn!, te rahto ne ya̱yan yahn ihyan profeta che ma̱n indihte yahn ne, chihno ye ihyan. \v 48 Nchuhn ne, devano ne che din indihte yahn ne, ne da̱ma ri ne nduco ye, te ihyan chahn chihno ye, ne nchuhn rahto ne ya̱yan. \p \v 49 ’A yahn che tihca̱ redin nchuhn che ra̱hn Dendiohs numacuahn vededevano yahn ye: “Dechúh ihyan profeta ma̱n, ihyan apóstol ma̱n, ne ca̱hno se na̱hn ihyan chahn, ne na̱hn ye ne, din ta̱n se nduco ye.” \v 50 Dendiohs va che techeca̱de ye yahn ihyan che vate ye ma̱n ro cuh, te ndehde da̱me ye yun yahn nducoya̱ca ihyan profeta che chihno ihyan nde na̱n che cana̱n iyehnse. \v 51 Ndehde da̱me ye nde yun yahn Abel, nde yun yahn Zacarías, che chihno se ihyan menda̱hn yahn na̱n ta nduco ya̱co chahte. Tihca̱ rá̱hn rí nchuhn, te yun yahn nducoya̱ca ihyan chahn ne, va che nedihve ihyan che vate ma̱n ro cuh. \p \v 52 ’Nchuhn, sa̱hn devano ley che dirun Moisés, ¡yah rí ca̱va ne!, te vededevano che chihcoro Dendiohs ne, nchuhn ne, rihco ndeh ne. Nde hua riquendi ma̱n nchuhn, nde hua rahnecun ne che quendi ihyan chena̱hn. \p \v 53 Cuahn che ra̱hn Dihvo vo dehtenduh che tuhchan ne, sa̱hn fariseo ma̱n, sa̱hn devano ley che dirun Moisés ma̱n ne, chi ta̱n se nduco ye, ne a̱ma ndeh na̱n dehtenduh retumerune se ihyan. \v 54 Nduco tihca̱ ne, retumarande se ihyan, te nahn se che ca̱hma ye a̱ma ndudo che hua nda̱hca̱, ca̱va che co ca̱ca nunde se yahn ye. \c 12 \s1 Ndudo che ricuahn sa̱hn fariseo ne, nduhca̱ ya̱ yahn pa̱n \p \v 1 Ura min ne, a̱ma ya̱hn ihyan ndo da̱ma ye nde tuno raconda̱ vih ye. Tuhme ra̱hn Dihvo vo ri ye ihyan apóstol yahn ye: \p ―Cuihco nchuhn cuda̱do nduco ndudo che ricuahn sa̱hn fariseo, te o na̱n o chende se, ne ndudo yahn se ne, rendih nduhca̱ che rendih ya̱ yahn pa̱n. \v 2 Nducuahn che va cua̱hn ndeh ne, va che cuhnde ro. Namin nducuahn che ri cua̱hn ndeh ne, va che cadino ihyan. \v 3 Tihca̱, te che rente nchuhn cua̱hn dema̱n ne nduco vih ne, va che cadino nducoya̱ca ihyan. Namin che ra̱hn nchuhn cua̱hn chete vah ne, va che cuahndudo ihyan nde tin vah yuto. \s1 Duh che va che din va̱h vo \p \v 4 ’Ate nchuhn amigo yáhn, rá̱hn rí nchuhn te hua din va̱h ne sa̱hn che rihno se ihyan, te cuihno min ne, ametah dehva co din se. \v 5 U có nchuhn duh che din va̱h ne. Codin va̱h ne Ihyan che co cahnevi ye vedevihche yahn ne, ne cuihno min ne, va vederihquentiyon yahn ye che dechuh ye nchuhn va̱n ruchiya̱hn. A Ihyan min che codin va̱h nchuhn. \p \v 6 ’Ya̱hda ca̱hya ne, nde hua rigonun chihve te, rendihcue ihyan uhn te, ra ye co tume ca̱hya, ate Dendiohs ne, nda cuande ye ite. \v 7 Nde yudo tin queri a̱ma nchuhn ne, nda cuande ye. Huate va̱h nchuhn, te tahque rigonun chihve nchuhn che co a̱ma ya̱hn ya̱hda ca̱hya. \s1 Ihyan che renevahnecun ye Dihvo vo Jesucristo na̱n nducoya̱ca ihyan \p \v 8 ’Rá̱hn rí nchuhn te adecoduhno ihyan che renevahnecun ye u na̱n nducoya̱ca ihyan ne, u che rinducó nducoya̱ca ihyan ne, ndevá ihyan min na̱n nducoya̱ca ángel yahn Dendiohs. \v 9 Ate ihyan che hua renevahnecun ye u na̱n nducoya̱ca ihyan ne, hua ndevá ihyan min na̱n ángel yahn Dendiohs. \p \v 10 ’Adecoduhno ihyan, andahre chihnga̱ ca̱hma ye yahn u che rinducó nducoya̱ca ihyan, co ca nda̱ca ye vederenchahco. Ate ihyan che ca̱hva ye yahn Vaco Ndah yahn Dendiohs ne, ametah nchahco cuahno Dendiohs ca̱va ye. \p \v 11 ’Cuahn che quenda se nchuhn chete ya̱co ma̱n, na̱n juez ma̱n, na̱n intiyahn ma̱n ne, hua ndedecadino nchuhn deh ca̱hma ne, o ta̱ca̱ ca̱hma ne, \v 12 te ura min ne, Vaco Ndah yahn Dendiohs te cuande nchuhn deh che ca̱hma ne. \s1 Rihco yudo Dihvo vo Jesucristo yahn vedeidihya \p \v 13 Ra̱hn a̱ma se ri se Dihvo vo: \p ―Ihyan Ricuahn, ca̱hma ne co ne sa̱hn dihnó che cahma̱hn se nducó dehtenduh che chihco indihte yahn nuhn. \p \v 14 Ate ra̱hn Dihvo vo ri ye sa̱hn: \p ―Nda̱co, ndiyu juez u ca̱va che ca̱hcantiyón che cahma̱hn nchuhn dehtenduh yahn ne nduco vih. \p \v 15 Tuhme ra̱hn ye ri ye nducoya̱ca ihyan: \p ―Cuihco nchuhn cuda̱do, ne hua din yahino ne vedecuihca che va iyehnse cuh, te andahre a̱ma va vedecuihca yahn ihyan, ate ndiyu nduco chemin co ndevahn ye. \s1 A̱ma sa̱hn cuihca che hua renahn se \p \v 16 Tuhme nte Dihvo vo ejemplo cuh: \p ―Chihnde a̱ma sa̱hn cuihca, ne a̱ma nduyo ne, a̱ma chi chenda̱ta yahn se. \v 17 Tuhme ndedecadino se: “Ma̱n ne, ¿ta̱ca̱ dín?, te ametah ti na̱n che cuih ndáh ndute nda̱ta yáhn. \v 18 Tuhca̱ dín. Ntihné nducuahn vahya̱ca yáhn, ne ca̱hnó che tahque rahte. Min cuih ndáh nducuahn ndute nda̱ta yáhn. \v 19 A̱ma va vedecuihca yáhn ca̱va ndeh nduyo. Ma̱n ne, cuhnde táhn, chéh ma̱n, cúh ma̱n, co yenó ma̱n.” \v 20 Ate ra̱hn Dendiohs ri ye sa̱hn: “Hua renehn. Ma̱n ya̱n cuh, va che coh. A̱ma nedin dame vedecuihca, ate ma̱n ne, nde hua devene duh che ndah yahn.” \p \v 21 Quendi Dihvo vo, ne ra̱hn ye: \p ―Tihchan ihyan che renedin da̱ma ye vedecuihca ca̱va ma̱n ye, ate na̱n Dendiohs ne, ametah dehva yahn ye. \s1 Dendiohs ne, redin ye cuda̱do ihyan yahn ye \p \v 22 Ra̱hn Dihvo vo nduco ihyan apóstol yahn ye: \p ―Chemin che rá̱hn rí nchuhn. Hua cua̱hcora̱n ne ta̱ca̱ din ne che nda̱ca cheh ne, nde hua cua̱hcora̱n ne ca̱va tino yahn ne. \v 23 Vedevihche yahn nchuhn ne, tahque quenun ya̱n che co che reh ne, ne ma̱n nchuhn ne, tahque chenun ya̱n ne che co tino che rahtenun ne. \v 24 Condihche nchuhn chihnda. Nde hua rino te nda̱ta, nde metah na̱n che cuih ndah te deh che cheh te, ate Dendiohs ne, rihquecheh ye ite. ¡Tahque rigonun chihve nchuhn che co ya̱hda! \v 25 ¿Duh nchuhn che andahre a̱ma rendedecadino ne, co tihdenan ne ma̱hn metro che ya̱co ne? \v 26 Ndete che hua ri redin nchuhn cha che hua va̱hche, ¿dehco che a̱ma rendedecadino ne yahn dehtenduh chena̱hn? \p \v 27 ’Condihche nchuhn ta̱ca̱ rihta na̱nda. Nde hua renda̱hyon, nde hua ra̱h cuche, ate rá̱hn rí nchuhn te tahque nda̱hchan ro na̱nda che co tino che quenun Salomón, andahre a̱ma chahte vederihquentiyon quenan cuma ye. \v 28 Dendiohs ne, redin ye che riya na̱nda viya̱ta andahre a̱ma ro rihnde, ne ta̱ma ro ne, rih di. ¿A ndiyu tahque redin ye cuda̱do nchuhn? ¿Dehco che a̱ma doh ritahno ne tuhme? \v 29 Chemin che hua ca̱h rihn ma̱n ne nchuhn che rendedecadino ne deh cheh ne ma̱n, deh cuh ne ma̱n. \v 30 Ihyan iyehnse ne, a̱ma rendedecadino ye yahn nducuahn dehtenduh che tuhchan. Ate nchuhn ne, va Chida ne vahchetero, ne a devano ye che rendotenan ne nducuahn dehtenduh che tuhchan. \v 31 Dinoca cuahnecun nchuhn che ca̱hcantiyon Dendiohs nchuhn. Tuhme nducuahn dehtenduh che tuhchan ne, nde tihdena̱n ca ye te ye nchuhn. \p \v 32 ’Nchuhn che doh ri ne, che rinduco ne u, huate va̱h ne, te Chida ne ne, nahn ca̱hcantiyon ye nchuhn. \v 33 Condihcue nchuhn dehtenduh che va yahn ne, ne codin ne vedeva̱hino nduco. Codin nchuhn che ndah ca̱va che ndeva ne che ndah vahchetero. Chemin ne, nduhca̱ a̱ma vedecuihca che hua co cahnevi sa̱hn duco ma̱n, hua co detoh iteduhn ma̱n. \v 34 Tihca̱, te cha vedecuihca che va yahn nchuhn ne, a yahn chemin che rendedecadino ne. \s1 Nahn che cuahteya̱n ihyan \p \v 35-36 ’Cuahn che rahn a̱ma ihyan vihco na̱n che rihneva̱co ihyan ne, rahtenun sa̱hn deca̱hya yahn ye cuda̱do vah. Vateya̱n se ca̱va che ndeta̱hno che nta̱ dihve se ya̱hve ye ne, aderano se na̱hne se chendevah. \v 37 Ndah ro yahn sa̱hn deca̱hya che vateya̱n se ura che nta̱ dihve se. Cua̱co rá̱hn rí nchuhn te ma̱n ye cua̱condihte ye mesa, ne ca̱hco ye sa̱hn che cheh se. \v 38 Andahre na̱n ma̱hn ya̱n, o a nino co dave nta̱ ye, ndete che nta̱ca ye sa̱hn che vateya̱n se ne, ndah ro yahn se. \v 39 Cuedevano nchuhn te ndete che devano a̱ma ihyan deh ura nda̱ sa̱hn duco ne, cuhndeya̱n ye, ne hua ca̱h yune ye che conda̱ se chete va̱co ye, duco se. \v 40 Nchuhn ne, tihca̱ cuahteya̱n ne, te u che rinducó nducoya̱ca ihyan ne, adena̱n ndá̱ ura che nde tah hua vate ne cuda̱do. \s1 Ejemplo yahn mozo \p \v 41 Tuhme tumerune Pedro: \p ―Dihvé, ¿a rente ne ejemplo cuh yahn dema̱n nuhn, o yahn nducoya̱ca ihyan ne? \p \v 42 Ndahconan Dihvo vo: \p ―¿Cha sa̱hn deca̱hya che ca̱hco dihve se ntiyon ta̱h se ca̱va che ca̱hcantiyon se va̱co ye ma̱n, ca̱hcacheh se mozo yahn ye ma̱n? ¿A ndiyu sa̱hn che redinahn se ma̱n, che rino na̱n se ma̱n? \v 43 Ndah ro yahn sa̱hn che nta̱ca dihve se sa̱hn che redinahn se ntiyon yahn ye. \v 44 Cua̱co rá̱hn rí nchuhn te ca̱hco dihve sa̱hn min ntiyon ta̱h se ca̱va che din se cuda̱do nducuahn ntiyon yahn ye. \v 45 Ate ndete che ra̱hco a̱ma cha sa̱hn deca̱hya te hua nun nta̱ dihve se, ne cuana̱n redin ta̱n se, rahn se sa̱hn mozo yahn ye ma̱n, ta̱hn mozo yahn ye ma̱n, reh se ma̱n, rih se ma̱n, ricoh se ma̱n ne, \v 46 nta̱ dihve se ro che hua quenan rino se, ura che hua devano se, ne din ye castigo sa̱hn nduhca̱ che redin ihyan castigo sa̱hn che hua redinahn se. \p \v 47 ’Sa̱hn deca̱hya che a devano se dehtenduh che nahn dihve se, ne hua dinahn se ne, a̱ma chahte castigo co se. \v 48 Ate sa̱hn deca̱hya che hua devano se, ne din se dehtenduh che hua nda̱hca̱ ne, hua nduh chahte castigo co se. Adecoduhno ihyan che chahte ntiyon conda̱ ta̱h ye ne, ndahva ndehde da̱me ye, ne ihyan che nde tahque chahte ntiyon conda̱ ta̱h ye ne, nde tahque ndeh ca ndehde da̱me ye. \s1 Ra̱hn Dihvo vo Jesucristo te va che cuahte ca̱nda ihyan \p \v 49 ’Ca̱va u ne, cuahte ca̱nda ihyan va̱n ma̱n ye nduco vih anduhneca̱ ndete che a chíh ya̱hn muhn iyehnse cuh, ne ¡a̱ma náhn ndete a riche! \v 50 U ne, va che a̱ma chuhríhn, ne ¡a̱ma yah náhn ndete che a conahn! \v 51 ¿A ra̱hco nchuhn che ndá̱ muhn iyehnse cuh ca̱va che nda̱hca̱ cuahtenan ihyan nduco vih? Rá̱hn rí nchuhn te hua, te ndá̱ ca̱va che cuahte ca̱nda ye nduco vih. \v 52 Cuana̱n nde meniyon, ndete che uhn ihyan chenun ye a̱ma vah ne, ino ye co ta̱n ye nduco o ye. \v 53 Ihyan cha̱hn ne, co ta̱n ye nduco sa̱hn da̱ya ye, ne sa̱hn da̱ya ye ne, co ta̱n se nduco chida se. Ihyan nda̱hta ne, co ta̱n ye nduco ta̱hn da̱ya ye, ne ta̱hn da̱ya ye ne, co ta̱n te nduco chaco te. Namin co ta̱n ihyan nda̱hta nduco ta̱hn decuno ye, ne ta̱hn decuno ye ne, co ta̱n te nduco inda̱hn te. \s1 Ri ro cuahn che rendacorun tiempo \p \v 54 Quendi Dihvo vo, ne ra̱hn ye nduco nducoya̱ca ihyan: \p ―Cuahn che rendihchero nchuhn che renecuan man cua̱hn na̱n che rehche ya̱hn ne, ndetahno ra̱hn ne te cuan co, ne tihca̱ ri. \v 55 Namin cuahn che rano yuhneya̱hn ne, ra̱hn nchuhn te cuhnde ihno, ne tihca̱ ri. \v 56 ¡O na̱n o chende nchuhn! Devano nchuhn cuahn che co ihno ma̱n, cuahn che cuan co ma̱n. ¿Dehco che hua devano ne deh ri ro cuh che vate ne? \v 57 ¿Dehco che hua rendedecadino ma̱n nchuhn cha che tahque ndah din ne na̱n Dendiohs? \v 58 Numanahn che ca̱hn a̱ma cha nchuhn na̱n intiyahn nduco sa̱hn che ta̱n se nduco ne ne, codin nun ino ne, cuenedin ndah ne ndudo nduco se cua̱hn yune, ca̱va che hua quenda se ndih na̱n juez, ne neca̱h ye ndih ta̱h policía ca̱va che tihyon se ndih va̱coya̱hn. \v 59 Rá̱hn rí ndih te ndete che hua nedin ndah ne ndudo nduco se ne, hua ndiquenda̱h ne va̱coya̱hn nde cuihno nedihve ne nducuahn che quendihco ne. \c 13 \s1 Nahn che nto ino ihyan nunde yahn ye \p \v 1 Ura min ne, min chenan neve ihyan, ne neca̱h cuande ye Dihvo vo nduhca̱ che chahno sa̱hn esta̱do yahn Galilea chi, che chihquentiyon Pila̱to sanda̱do che chihno se sa̱hn, ura che rihno se ite che co te vedino na̱n ta. \v 2 Tumerune Dihvo vo ihyan chahn: \p ―¿A ra̱hco nchuhn che sa̱hn Galilea chahn che tihca̱ chih se, tahque chendihco se nunde va̱n nducoya̱ca ihyan Galilea? \v 3 Rá̱hn rí nchuhn te hua. Ndete che hua nto ino nchuhn nunde yahn ne ne, va che conda nducoya̱ca ne. \v 4 Namin, ¿a ra̱hco nchuhn che ihyan che ntihyon ino chahn che chenda̱h ndudo torre yahn Siloé, tahque chendihco ye nunde va̱n nducoya̱ca ihyan ya̱n Jerusalén? \v 5 Rá̱hn rí nchuhn te hua. Ndete che hua nto ino nchuhn nunde yahn ne ne, conda nducoya̱ca ne. \s1 Ejemplo yahn ya̱hn higo che hua ri yahn \p \v 6 Namin nte Dihvo vo ejemplo cuh: \p ―A̱ma ihyan ne, ndihche ye a̱ma ya̱hn higo va̱n ya̱hn nda̱ta yahn ye, ne a̱ma yune ne, chahn ye chinuhn ye ndute yahn, ne hua nda̱ca ye, te hua ri yahn. \v 7 Tuhme ra̱hn ye ri ye sa̱hn che redin cuda̱do ya̱hn nda̱ta chahn: “A ino nduyo che rendá̱ rinúhn ndute yahn ya̱hn tih, ne hua dehva renda̱cá. Cuihque, te ¿dehco che ndere rehnevi fuerza yahn ya̱hn na̱n che nti?” \v 8 Ate sa̱hn che redin cuda̱do min ne, ra̱hn se: “Dihvé, cuahnecun ne che cuandi ca ya̱hn tih ta̱ma nduyo, ne nda̱hco ca̱vá ya̱hn yahn, ne cuahto ya̱hn ndah duto. \v 9 A huane co ndute yahn. Ate ndete che a hua co yahn ne, tuhme ca̱hcá nduhca̱ che ra̱hn ne.” \s1 Din Dihvo vo Jesucristo che ndoyahn a̱ma nda̱hta che ruhte da̱me te \p \v 10 A̱ma ro che rahte tuhno ihyan ne, quenun Dihvo vo chete a̱ma ya̱co, ricuahn ye. \v 11 Min quenun a̱ma nda̱hta che a ri ntihyon ino nduyo che hua ri che ndo cua̱co te. Ruhte da̱me te, nedin a̱ma vaco chihnga̱. \v 12 Cuahn che ndihchero Dihvo vo ta̱hn ne, cah ye ta̱hn, ne ra̱hn ye: \p ―Nda̱hta, a ndevahn di. Ametah chuhrihn. \p \v 13 Tuhme nahn ta̱h ye ta̱hn, ne ndeta̱hno ndo cua̱co te, ne cana̱n te rendeva te yavena̱n Dendiohs. \v 14 Ate sa̱hn ndina̱n yahn ya̱co me ne, chi ta̱n se nduco Dihvo vo yahn che din ye che ndo cua̱co ta̱hn min ro che rahte tuhno ihyan. Ra̱hn se nduco ihyan che chenun ye min: \p ―Va a̱n ro che din vo ntiyon. Adecodehno ro chemin chan co chi nchuhn ca̱va che din ye che ndoyahn ne, ate ndiyu ro che rahte tuhno vo. \p \v 15 Tuhme ndahconan Dihvo vo yahn se: \p ―Di ne, ¡o na̱n o chende! Ndete che chenan chiche itenine, o burro yehn chete va̱co te, ¿a hua nta̱hte ite ro che rahte tuhno ihyan ca̱va che ca̱hn te cuh te nune? \v 16 Nda̱hta cuh ne, nda̱ta yahn Abraham ta̱hn nduhca̱ di, ne a ntihyon ino nduyo redin chundah che rechuhrihn te. ¿A hua redin yahn che ndedeváhn ta̱hn andahre ro che rahte tuhno ihyan? \p \v 17 Cuahn che tihca̱ ra̱hn Dihvo vo ne, a̱ma chi cuihna̱n nducoya̱ca sa̱hn che hua ri rendihche se ihyan. Ate nducoya̱ca ihyan ya̱n ne, a̱ma yeno ye yahn vederihno rahte che redin Dihvo vo. \s1 Ejemplo yahn ndute yahn mostaza \p \v 18 Tuhme ra̱hn Dihvo vo: \p ―¿Deh nduhca̱ vederihquentiyon yahn Dendiohs? ¿Deh nduhca̱, ca̱hmá che tihca̱ vederihquentiyon yahn ye? \v 19 Chemin ne, nduhca̱ ndute yahn mostaza che chino a̱ma se na̱n ya̱hn yahn se. Quenda̱h ndute me, ne chihta. Chi chahte nde ya̱hda redin ndahque te va̱n dune. \s1 Ejemplo yahn ya̱ yahn pa̱n \p \v 20 Namin ra̱hn Dihvo vo: \p ―¿Deh nduhca̱, ca̱hmá che tihca̱ vederihquentiyon yahn Dendiohs? \v 21 Chemin ne, nduhca̱ ya̱ yahn pa̱n che ndahcheta̱hn a̱ma nda̱hta va̱n ndeh yune pa̱n, din che chihta nducuahn. \s1 Ejemplo yahn chendevah che tuhco \p \v 22 Quendi Dihvo vo cuahn ye ya̱n Jerusalén, ne rechuh ye ya̱n ca̱hya ma̱n, ya̱n rahte ma̱n, ricuahn ye. \v 23 A̱ma se ne, tumerune se ihyan: \p ―Dihvé, ¿a ya̱hn ihyan che ndevahn ye ne? \p Ndahconan ye: \p \v 24 ―Nduhca̱ che redin nun ino ihyan che conda̱ ye chendevah che tuhco ne, tihca̱ codin nun ino nchuhn che ndevahn ne. Ate rá̱hn rí nchuhn te a̱ma ya̱hn ihyan nahn ndevahn ye, ne hua co. \v 25 Cuihno che necuan a̱ma ihyan, neca̱hde ye chendevah va̱co ye ne, ndete che ura min nda̱ nchuhn ya̱hve ne: “Dihve nuhn, cona̱hne ne chendevah” ne, ihyan min ne, ndahconan ye yahn ne: “Hua rendihché nchuhn, nde hua devanó ti cochi ne.” \v 26 Tuhme andahre ca̱hma ne: “Da̱ma cheh da̱ma chih nuhn nduco ne, ne ndih che chicuahn ne ndihve yahn ya̱n va̱co nuhn”, \v 27 ate ihyan min ne, ndahconan ye yahn ne: “A rá̱hn rí nchuhn te hua rendihché nchuhn, nde hua devanó ti cochi ne. Nchuhn ne, chihnga̱ ihyan ne. Cuavi ne ta̱n, cuahn ne va̱ne, nde hua nahn ndihcheró nchuhn.” \v 28 Tuhme che cua̱co, cuaco nchuhn ma̱n, cheh dihyon ne ma̱n, te ndihchero ne Abraham ma̱n, Isaac ma̱n, Jacobo ma̱n, nducoya̱ca ihyan profeta ma̱n, che ndi da̱ma ye na̱n che rihquentiyon Dendiohs, ate nchuhn ne, cua̱hn chevah vatendi ne. \v 29 Namin ndo da̱ma ihyan, ca̱ca ye numachahte iyehnse, ne cuahte ye, cheh ndah ye na̱n che rihquentiyon Dendiohs. \v 30 Tuhme ne, na̱hn ihyan che nda̱hna̱n ye ma̱n ro cuh ne, cuahtenan ive ye, ne na̱hn ye che chenan ive ye ma̱n ne, quenda̱hna̱n ye. \s1 Ra̱hn sa̱hn fariseo te Herodes nahn ca̱hno se Dihvo vo Jesucristo \p \v 31 Ura min ne, nda̱ neve sa̱hn fariseo, ne ra̱hn se ri se Dihvo vo: \p ―Conda̱ca ne muhn cona̱hn ne, te nahn ca̱hno Herodes ndih. \p \v 32 Ndahconan ye yahn sa̱hn chahn: \p ―Cuahn nchuhn, ne ca̱hma ne co ne yuhne min: “Condihche, u ne, rendetendá̱h vaco chihnga̱, ne redín che rendoyahn ihyan cah ma̱n ro cuh ma̱n, caviya̱n ma̱n, deman ma̱n. Tuhme cuihno dín nityon cuh yáhn.” \v 33 Ate va che quendí yune yáhn ma̱n ro cuh ma̱n, caviya̱n ma̱n, deman ma̱n, te ya̱n Jerusalén ne, a min va ndi che rihno se nducoya̱ca ihyan profeta. \s1 Dihvo vo Jesucristo ne, chaco ye ca̱va ihyan ya̱n Jerusalén \p \v 34 ’Nchuhn ihyan ya̱n Jerusalén, che rihno ne ihyan profeta ma̱n, reca̱h ne tu ihyan che redechuh Dendiohs ma̱n, ¡a̱ma ndeh yune ndá̱, te nahn nedin da̱má nchuhn nduhca̱ che renedin da̱ma chaco tuh da̱ya te ma̱n reche te, ate hua cahnecun ne! \v 35 Condihche nchuhn, te ya̱co yahn ne ne, cuhnde ma̱n, ne rá̱hn rí nchuhn te ametah ndaconan ndihchero ne u nde nda̱ ro che ca̱hma ne yáhn: “Ndeva vo yavena̱n ihyan cuh che cochi ye menun Dihvo vo Dendiohs.” \c 14 \s1 Din Dihvo vo Jesucristo che ndoyahn a̱ma sa̱hn che ndi se cah ntito \p \v 1 A̱ma ro che rahte tuhno ihyan ne, chahn Dihvo vo, cheh ye ndeva̱co a̱ma sa̱hn ndina̱n yahn sa̱hn fariseo. Combiero yahn se ne, rihno se Dihvo vo, nahn ndihchero se deh din ye. \v 2 Min quenun a̱ma sa̱hn che ndi se cah ntito, ne chahn nda̱ se na̱n Dihvo vo. \v 3 Tumerune Dihvo vo sa̱hn fariseo chahn ma̱n, sa̱hn devano ley che dirun Moisés ma̱n: \p ―¿A nihnde ca̱de che co din vo che ndoyahn ihyan cah ro che rahte tuhno ihyan ne? \p \v 4 Ate hua ndahconan sa̱hn chahn. Tuhme cheta̱h ye ta̱h sa̱hn ntito me, din ye che ndoyahn se, ne ndedechuh ye sa̱hn. \v 5 Chihno min ne, ra̱hn ye nduco sa̱hn chahn: \p ―Ndete che conda̱hnun a̱ma burro, o a̱ma itenine yahn nchuhn chete veh ico ne, ¿a hua ndetenda̱h nchuhn ite andahre ro che rahte tuhno ihyan? \p \v 6 Ate hua chi ndahconan sa̱hn chahn nde a̱ma ndudo. \s1 Ejemplo yahn ihyan che rahn ye na̱n rihneva̱co ihyan \p \v 7 Cuahn che ndihche Dihvo vo nduhca̱ che retenda̱hnun sa̱hn chahn na̱n che cuahte se ne, nte ye ejemplo cuh: \p \v 8 ―Ro che ya̱hve ihyan a̱ma cha nchuhn che ca̱hn ne na̱n vihco che rihneva̱co ye ne, hua cuhnde ne na̱n silla mena̱n, te dena̱n ndiya̱hve ye a̱ma ihyan che tahque redin yahn che cuhnde ye min. \v 9 Ndete che tihca̱ ne, ura che a va ne ne, ca̱hma ihyan che va̱co me co ye ndih: “Cuavi ne ta̱n, cuhnde amigo yáhn.” Tuhme cora vedecuihno yahn ne, ne necuan ne ca̱hn ne cuhnde ne na̱n che rahte ihyan che denda̱h ye. \v 10 Cuahn che ya̱hve ihyan ndih ne, tahque ndah cuahn ne, cuihnde ne na̱n silla che rahte ihyan che denda̱h, ne cuahn che nda̱ ihyan che va̱co ne, ca̱hma ye nduco ne: “Amigo, cuihnde na̱n silla mena̱n.” Tihca̱ quenda̱h yavena̱n ne na̱n ihyan che vate ye min. \v 11 Tihca̱, te ihyan che rendeva ma̱n ye yavena̱n ye ne, nuhnde ndiya ye, ne ihyan che necun ye ne, cona̱n ye. \p \v 12 Namin ra̱hn Dihvo vo nduco sa̱hn fariseo che va̱co me: \p ―Cuahn che yahve ihyan ca̱va che cah, cheh ye ne, hua yahve amigo yehn ma̱n, dihne ma̱n, ihyan yehn ma̱n, ihyan cuihca che vate ye nino ndevaque ma̱n, te ihyan chahn ne, co nda̱hco menun ye yehn. \v 13 Cuahn che cah, cheh ihyan ne, tahque ndah coyahve ihyan cheva̱h ma̱n, ihyan che ndi cheche ye ma̱n, ihyan che cueh ca̱h ye ma̱n, ihyan che ve na̱n ye ma̱n. \v 14 Ndete che tihca̱ din ne, ndah ro yehn, te ihyan chahn ne, hua co nda̱hco menun ye yehn. Ate cuahn che ndedetuhche Dendiohs tena̱hn che ndah ihyan ye na̱n ye ne, ro min nda̱hco menun Dendiohs yehn. \s1 Ejemplo yahn che cheh vino ihyan \p \v 15 Chihnevan a̱ma sa̱hn che nduco se va se reh se, ne ra̱hn se ri se Dihvo vo: \p ―Ndah ro yahn ihyan che cuahte ye cheh ye na̱n che rihquentiyon Dendiohs. \p \v 16 Tuhme nte Dihvo vo ejemplo cuh: \p ―A̱ma ihyan ne, ya̱hve ye a̱ma ya̱hn se che ca̱hn se cheh vino se ndeva̱co ye. \v 17 Ura che a quendihte mesa ne, dechuh ye sa̱hn deca̱hya yahn ye che ca̱hma se nduco sa̱hn chahn: “Ca̱hn nchuhn, te a va ya̱n nducuahn.” \v 18 Ate nducoya̱ca se ne, cana̱n chica se che din chahtino ye yahn se. A̱ma se ne, ra̱hn se: “Cade cá a̱ma ndi ya̱hn, ne va che cá̱hn ndihcheró. Cahme co ihyan, ne din chahtino ye yáhn.” \v 19 Ta̱ma se ne, ra̱hn se: “Cá uhn ya̱nda itenine ruhnya̱hn, ne va che cá̱hn ndihchenán ite na̱n ntiyon. Cahme co ihyan, ne din chahtino ye yáhn.” \v 20 Ta̱ma se ne, ra̱hn se: “Cade chihneva̱có, ne chemin che cahme co ihyan te hua co cá̱hn.” \v 21 Ndaconan sa̱hn deca̱hya me, ne neco se dihve se nduhca̱ che ra̱hn sa̱hn chahn. Chi ta̱n dihve se, ne ra̱hn ye ri ye sa̱hn deca̱hya me: “Cuehn tenun tenun no cua̱hn ndihve ma̱n, cua̱hn yune ma̱n, ne ihyan cheva̱h ma̱n, ihyan che ndi cheche ye ma̱n, ihyan che cueh ca̱h ye ma̱n, ihyan che ve na̱n ye ma̱n, quenda ihyan muhn ndeva̱có.” \v 22 Cuahn che ndaconan sa̱hn deca̱hya me ne, ra̱hn se: “Dihvé, a dináhn che ra̱hn ne, ate va ca na̱n che cuahte ihyan.” \v 23 Ra̱hn dihve se ri ye sa̱hn: “Cuehn cua̱hn yune ma̱n, tinduh cua̱hn chihto ma̱n, ne codin fuerza ihyan che chi ye ca̱va che cuto ihyan va̱có. \v 24 Rá̱hn te nde a̱ma sa̱hn che ya̱hvé mena̱n ne, hua cheh vino se che ndihcoyá̱n.” \s1 Ihyan che nahn conduco ye Dihvo vo Jesucristo ne, va che chuhrihn ye \p \v 25 A̱ma ya̱hn ihyan cuahn ye nduco Dihvo vo. Chaconan ye, ne ra̱hn ye ri ye ihyan chahn: \p \v 26 ―Adecoduhno ihyan che nahn conduco ye u ne, va che ca̱hcoma̱n ye chida ye ma̱n, chaco ye ma̱n, nda̱hta yahn ye ma̱n, da̱ya ye ma̱n, dihno ye ma̱n, cahve ye ma̱n, vida yahn ma̱n ye ma̱n, ca̱va che co conduco ye u. \v 27 Ihyan che hua nahn chuhrihn ye ca̱va u ne, hua co conduco ye u. \v 28 Adecoduhno nchuhn che ca̱hno ne a̱ma vah, ¿a hua dinoca retenda̱h cuande ne ta̱va nahn ca̱va che tuno vah me? \v 29 Ndete che ca̱hco ne name yahn vah me, ate hua cocha ne tuno ne, nducoya̱ca ihyan che ndihche ye ne, ca̱hyon nan ye, \v 30 ne ca̱hma ye: “Sa̱hn tih ne, cana̱n rihno se a̱ma vah, ne hua chicha se tuno.” \v 31 Namin a̱ma rey che va che ca̱hn ye cuhma ye nduco ta̱ma rey, ¿a hua dinoca rihnde ye, rendedecadino ye ndete che nduco ndiche mil sanda̱do yahn ye cocha ye cuhma ye nduco ta̱ma rey che cochi ye nduco ndico mil sanda̱do? \v 32 Me ndete che rihn che hua cocha ye ne, cuahn che yahn ca cochi rey che cuhma nduco ye ne, dechuh ye sa̱hn che ca̱hn se menun ye, ca̱hma se nduco rey min ca̱va che cuhnde dihn ye, ne hua cuhma ye nduco vih. \v 33 Tihca̱, te adecoduhno nchuhn che hua ca̱hcoma̱n ne nducuahn yahn ne che va ne, hua co conduco ne u. \s1 Ejemplo yahn ima \p \v 34 ’Ima ne, ndah. Ate ndete che cuihno dine yahn ne, ¿dehra nduco ndo dine? \v 35 Va che cora, te hua cochihve, nde ca̱va che cota̱ve ndiya̱hn, nde ca̱va che cuahto duto chenda̱ta. Nducoya̱ca nchuhn, ¡cuendedecadino ndah ne deh conahn ejemplo cuh! \c 15 \s1 Ejemplo yahn itecuche che chinda te \p \v 1 Rahn nducoya̱ca sa̱hn rica tumeca̱diyo ma̱n, sa̱hn nunde chena̱hn ma̱n, na̱n Dihvo vo che nahn cahnevan se ndudo yahn ye. \v 2 Yahn chemin che ri yudo yahn sa̱hn fariseo ma̱n, sa̱hn devano ley che dirun Moisés ma̱n, ne ra̱hn se yahn Dihvo vo: \p ―Sa̱hn tih ne, rinduco se sa̱hn nunde, ne reh se da̱ma nduco se. \p \v 3 Tuhme nte Dihvo vo ejemplo cuh nduco sa̱hn chahn: \p \v 4 ―Ndete che a̱ma cha nchuhn va a̱ma ciento itecuche yahn ne, me ndete che conda a̱ma te ne, ¿a hua ca̱hcoma̱n ne ite che cun raco ntihyon cun chahn viya̱ta, ne ca̱hn ne, quenuhn ne ite che chinda me, nde na̱n che nta̱ca ne ite? \v 5 Cuahn che a nta̱ca ne ite ne, numacuahn vedeyeno tihde dihme ne ite, ndiquenda ne ite. \v 6 Cuahn che nta̱ ne ne, nedin da̱ma ne ihyan nino ndeva̱co ne ma̱n, ihyan rendihche ne ma̱n, ne ca̱hma ne nduco ye: “Cuahte yeno vo nduco nchuhn, te itecuche yáhn che chinda te ne, a nta̱cá ite.” \v 7 Rá̱hn rí nchuhn te tihca̱ tahque cuhnde vedeyeno vahchetero ca̱va a̱ma ihyan nunde che nto ino ye nunde yahn ye che co ca̱va cun raco ntihyon cun ihyan che ra̱hco ye che nde hua nahn che nto ino ye. \s1 Ejemplo yahn tume che chinda \p \v 8 ’Ndete che a̱ma nda̱hta che va ndiche tume diya̱hngua yahn te, ne conda a̱ma ne, ¿a hua nahn ya̱hn te candil, ndache te vah, nuhn te tume me nde na̱n che nta̱ca te? \v 9 Cuahn che nta̱ca te ne, nedin da̱ma te ihyan nino ndeva̱co te nduco ihyan rendihche te, ne ca̱hma te co te ihyan: “Cuahte yeno vo nduco nchuhn, te a nta̱cá tume yáhn che chinda.” \v 10 Rá̱hn rí nchuhn te tihca̱ co yeno ángel yahn Dendiohs ca̱va a̱ma ihyan nunde che nto ino ye nunde yahn ye. \s1 Ejemplo yahn sa̱hn yuno che ndere quechica se \p \v 11 Quendi Dihvo vo, ne nte ye ta̱ma ejemplo: \p ―A̱ma nda̱co ne, chahte o da̱ya ye. \v 12 Sa̱hn che ive me ne, ra̱hn se ri se chida se: “Chidá, te ne vedecuihca che va che ca̱hco ne yáhn.” Tuhme cahma̱hn chida se vedecuihca yahn ye, ne ca̱h ye sa̱hn. \v 13 Chihno neve ro ne, chihcoya̱n se dehtenduh yahn se, ne cuahn se na̱n ya̱hn yahn. Min chihno toh se tume yahn se, ndere quechica se. \v 14 Cuahn che a chihno toh se tume yahn se ne, a̱ma chihnde cuico ya̱hn na̱n che quenan se, ne cana̱n a̱ma yah chahno se. \v 15 Chica se ntiyon din se a̱ma ihyan che ya̱n va̱co ye min, ne dechuh ye sa̱hn, din se cuda̱do cuche yahn ye. \v 16 Nde dehtenduh dima che reh cuche chahn a̱ma nahn cheh se, ate nde dehtenduh chemin chan, hua renda̱ca reh se. \v 17 Tuhme neca̱hco se, ne ndedecadino se: “A̱ma ya̱hn ihyan redin ntiyon chenan ye va̱co chidá, ne a̱ma va che reh ye. Me u ne, muhn quenán, adeche coh cuicó. \v 18 Tahque ndah che ná̱hn yahn chidá, ne ca̱hmá có ihyan: Chidá, quendihcó nunde, nde na̱n Dendiohs, nde na̱n ne. \v 19 Ametah redin yahn che ca̱hma ne da̱ya ne yáhn. Ma̱n ne, có nduhca̱ a̱ma mozo yahn ne.” \v 20 Tuhme ndonun yune se, cona̱hn se yahn chida se. \p ’Yahn ca va che nta̱ se, ne ndihchero chida se sa̱hn. Quenan va̱hino ye sa̱hn, ne chahn ye rano ye, chahtema̱hn ye sa̱hn, tena̱n ye sa̱hn. \v 21 Ra̱hn se ri se ihyan: “Chidá, quendihcó nunde, nde na̱n Dendiohs, nde na̱n ne. Ametah redin yahn che ca̱hma ne da̱ya ne yáhn.” \v 22 Ate chida se ne, ra̱hn ye ri ye sa̱hn deca̱hya yahn ye: “Tenun tenun no cuetenda̱h nchuhn tino che tahque ndah, conun se ma̱n, chineta̱h che conun ta̱h se ma̱n, nda̱co che conun ca̱h se ma̱n. \v 23 Cuahn nchuhn, ngua ne a̱ma itenine che vihche te, ne cuihno ne ite. Chuh vo ite, ne din vo vihco, \v 24 te sa̱hn da̱yá cuh ne, a ndih se che ra̱hcó, ate ma̱n ne, ndaconan se. A dendá sa̱hn, ate ma̱n ne, a nta̱cá sa̱hn.” Tuhme cana̱n ihyan chahn vihco vedeyeno. \p \v 25 ’Sa̱hn da̱ya ye che mena̱n me ne, quenan se viya̱ta, ne cuahn che nta̱ nino se ndevah ne, chihnevan se che retive ihyan ma̱n, rendeh ye ma̱n. \v 26 Tuhme cah se a̱ma sa̱hn deca̱hya yahn chida se, ne tumerune se sa̱hn deh che ri min. \v 27 Ndahconan se: “A nta̱ sa̱hn dihno ne, ne hua dehva chahno se chi. Chemin che chihquentiyon chida ne che coh a̱ma itenine che vihche te.” \v 28 Chi ta̱n sa̱hn che mena̱n me, nde hua nahn ndonda̱ se vah. Tuhme quenda̱h chida se, chica ye favor sa̱hn che ndonda̱ se vah. \v 29 Ate ndahconan se yahn ye: “U ne, cuahn da̱ma redín ntiyon nduco ne, ne hua rahcotá̱hn yahn ne. Nde a̱ma yune hua te ne amare a̱ma chiva̱to lihn ca̱va che cheh yenó nduco amigo yáhn. \v 30 Ate cuahn che ndaconan sa̱hn da̱ya ne tih che ndere toh se tume yahn ne nduco nda̱hta che ndere vatechica te ne, chihquentiyon ne che chih a̱ma itenine vihche ca̱va se.” \v 31 Tuhme ndahconan chida se: “Da̱yá, di ne, cuahn da̱ma quenen nducó, ne nducuahn dehtenduh yáhn ne, a yehn. \v 32 Ate nda̱hca̱ che ca̱h yeno vo chedave yuhn vo, din vo a̱ma vihco vedeyeno, te sa̱hn dihne ne, a ndih se che ra̱hcó, ate ma̱n ne, nta̱ se. A denda vo sa̱hn, ate ma̱n ne, nta̱ca vo sa̱hn.” \c 16 \s1 Ejemplo yahn a̱ma sa̱hn duhtuno ihyan che va ta̱h se a̱ma ntiyon \p \v 1 Namin nte Dihvo vo ejemplo cuh nduco ihyan apóstol yahn ye: \p ―Chihnde a̱ma ihyan cuihca che quenan a̱ma sa̱hn che redin se cuda̱do ntiyon yahn ye, ne chahn ihyan nuhnde ye sa̱hn na̱n ye che ndere reta̱h se dehtenduh yahn ye. \v 2 Tuhme cah ye sa̱hn, ne ra̱hn ye ri ye sa̱hn: “¿Deh chu che renuhnde ihyan di ná̱n? Cuente cuende u yahn ntiyon che quenen, te cahneví ntiyon che va tah.” \v 3 Tuhme ndedecadino se: “¿Ta̱ca̱ dín ma̱n?, te dihvé ne, cahnevi ye ntiyon che va tá̱h. Hua co dín ntiyon dito, ne ndete che ndere ca̱cá chéh ne, cuihná̱n. \v 4 A nta̱ tín ta̱ca̱ dín ca̱va che nevahnecun ihyan u va̱co ye cuahn che a cahnevi dihvé ntiyon che va tá̱h.” \v 5 Tuhme cah se queri a̱ma ihyan che chendihco ye yahn dihve se. Tumerune se a̱ma ye: “¿Ta̱va quendihque yahn dihvé ne?” \v 6 Ndahconan ihyan min yahn se: “A̱ma ciento barril aceite quendihcó yahn ye.” Ra̱hn se ri se ihyan: “Ti va niyon che quenan ca̱ca. Cuihnde, ne menchahte no cuahconehn caque o raco ndiche.” \v 7 Chihno min ne, tumerune se ta̱ma ye: “Di, ¿ta̱va quendihque yahn dihvé ne?” Ndahconan ye yahn se: “Quendihcó a̱ma ciento ca̱de trigo yahn ye.” Tuhme ra̱hn se ri se ihyan: “Nga̱ ca̱ca yehn. Cuahconehn cun raco.” \v 8 Cuahn che checadino dihve ntiyon me ne, ndeva ye yavena̱n sa̱hn min che ndere reta̱h se dehtenduh yahn ye, yahn che a̱ma vivo se. \p Tuhme ra̱hn Dihvo vo: \p ―Ma̱n ro cuh ne, ihyan nunde ne, tahque vivo ye che co ihyan che riquendi ye vederihquentiyon Dendiohs. \p \v 9 ’Chemin che rá̱hn rí nchuhn: Cotoh ne vedecuihca andahre chihnga̱, ne nduco chemin nda̱ca amigo yahn ne, ca̱va che nda̱ ro che coh ne ne, co cuahtenan ne vahchetero. \p \v 10 ’Ihyan che hua reduco ye va̱n tah sihn che redin ye cuda̱do ne, namin hua reduco ye andahre che ndeh, ne ihyan che reduco ye va̱n tah sihn che redin ye cuda̱do ne, namin reduco ye ndete che ndeh. \v 11 Ndete che hua toh nchuhn vedecuihca che va ta̱h ne ca̱va che din ne che ndah ne, ¿duhra te ntiyon yahn Dendiohs, din ne? \v 12 Ndete che hua redin nchuhn cuda̱do dehtenduh yahn ihyan che rihco ye ta̱h ne ne, ¿duhra te dehtenduh che co yahn ma̱n ne? \p \v 13 ’Nde a̱ma ihyan hua co conan cuma ye o dihve ye, te tahque din yahino ye a̱ma che co ta̱ma, ne quendi ye nduco a̱ma, ne ca̱hcoma̱n ye ta̱ma. Hua co din yahino nchuhn Dendiohs ndete che yahino ne vedecuihca. \p \v 14 Rihnevan sa̱hn fariseo che chenun se min che tihca̱ rente Dihvo vo, ne riyon nan se ihyan, te yahino se vedecuihca. \v 15 Tuhme ra̱hn ye ri ye sa̱hn: \p ―Nchuhn ne, redin ca̱ ne che ndah ihyan ne na̱n ihyan. Ate Dendiohs ne, a devano ye duh ihyan nchuhn. Va deh che a̱ma richihve che ra̱hco ihyan, ate na̱n Dendiohs ne, hua richihve. \p \v 16 ’Ley che dirun Moisés nduco ndudo che dirun ihyan profeta ne, chihnde nde nda̱ ro che nda̱ Jua̱n Bautista. Nde ta̱hn min ne, rahndudo ihyan yahn vederihquentiyon yahn Dendiohs, ne a̱ma ya̱hn ihyan redin nun ino ye che nahn dinahn ye. \p \v 17 ’Tahque nun nto iyehnse che co che cuavi a̱ma chenelihn na̱n vederihquentiyon yahn Dendiohs. \p \v 18 ’Adecoduhno ihyan che tehche ye nda̱hta yahn ye, ne cahneva̱co ye nduco ta̱ma te ne, din duche yahn ye che nihneva̱co ye. Namin ihyan che cahneva̱co ye nduco a̱ma ta̱hn che ntehche incha̱hn te ta̱hn ne, din duche yahn ye che nihneva̱co te. \s1 Ejemplo yahn a̱ma sa̱hn cuihca nduco Lázaro \p \v 19 ’Namin nte Dihvo vo ejemplo cuh: \p ―Chihnde a̱ma sa̱hn cuihca che renun se dema̱n cuahno tino ndah, ne a̱ma va dema̱n cuahno che ndah reh se ro ro. \v 20 Ta̱hn min ne, namin chihnde a̱ma ihyan cheva̱h che duche ye Lázaro, ne a̱ma ndechendih yute ihyan. Quendite ye chendevah yahn sa̱hn cuihca me, \v 21 ne a̱ma nahn cheh ye andahre da̱che che ra ma̱n mesa yahn se. Nde ya̱hna renda̱ te, riyavenan te na̱n yah yahn ye. \v 22 Cuahn che nda̱ ro che chih ihyan cheva̱h me ne, quenda ángel ihyan vahchetero, ne min quenan Abraham. Adive ne, chih sa̱hn cuihca me, ne chihche ihyan sa̱hn. \v 23 Cuahn che rechuhrihn se va̱n ruchiya̱hn ne, chenihyon na̱n se, ne a̱ma yahn ndihchero se Abraham. Namin ndihchero se Lázaro che quenan ye min. \v 24 Tuhme cah se: “Chidá Abraham, conan va̱hino ne u. Cuedechuh ne Lázaro, deca̱hnda ye tin nduteta̱h ye va̱n nune, ca̱va che ndedevan ye chihyá, te a̱ma rechuhríhn muhn va̱n ruchiya̱hn.” \v 25 Ndahconan Abraham yahn se: “Da̱yá, cuenecahque te a̱ma nda̱hca̱ chehne cuahn che quenen iyehnse, ate Lázaro ne, a̱ma yah chahno ye. Ma̱n ne, a̱ma nda̱hca̱ quenan ye muhn, ate di ne, rechuhrihn ta̱n na̱n che quenon. \v 26 Ava̱ne ne, a nihnde ca̱de che ihyan che chenan ye muhn, andahre nahn ca̱hn ye ta̱n, ate hua co chuh ye. Namin ihyan che chenun ye ta̱n ne, hua co chuh ye, chi ye muhn.” \v 27 Tuhme ra̱hn sa̱hn cuihca me: “Chidá Abraham, ricá ndih, codin ne favor, cuedechuh ne Lázaro che ca̱hn ye va̱co chidá, \v 28 co ye uhn sa̱hn dihnó che vate se min, ca̱va che hua chi se muhn na̱n che rechuhrihn ihyan nunde.” \v 29 Ra̱hn Abraham ri ye sa̱hn: “Min va ley che dirun Moisés ma̱n, ndudo che dirun ihyan profeta ma̱n, rahndudo ihyan. A ndudo min va che dinahn se.” \v 30 Tuhme ra̱hn sa̱hn cuihca me: “Chidá Abraham, hua retumaca̱h se yahn chemin. Ate ndete che ntuche a̱ma ihyan che a ndih ye, ca̱hn ye, ya̱hve ye sa̱hn ne, tuhme che cua̱co, nto ino se nunde yahn se.” \v 31 Ate ra̱hn Abraham ri ye sa̱hn cuihca me: “Ndete che hua ritahno se yahn che dirun Moisés nduco che dirun ihyan profeta ne, namin hua cotahno se, andahre che ntuche a̱ma ihyan che a ndih ye, ca̱hn ye, ya̱hve ye sa̱hn.” \c 17 \s1 Riya̱hve Dihvo vo Jesucristo ihyan ca̱va che hua cuahtendihco ye nunde \p \v 1 Ra̱hn Dihvo vo ri ye ihyan apóstol yahn ye: \p ―A ca̱de no che va dehtenduh che din che cuahtendihco ihyan nunde, ate ¡yah rí ca̱va adecoduhno ihyan che din ye che cuahtendihco ihyan chena̱hn nunde! \v 2 Tahque nda̱hca̱ ca̱va ihyan min che dechiche ihyan a̱ma tu yudo da̱ndo ye, ne cuaconda̱hnun ye ihyan va̱n nuniya̱hn, che co che din ye che condihco a̱ma cha ihyan chuhn che necun ye nunde. \v 3 Cuihco nchuhn cuda̱do. \p ’Cuahn che din ta̱n a̱ma ihyan nduco nchuhn ne, coya̱hve ne ihyan nduco ndah. Ndete che nto ino ye che tihca̱ din ye ne, cuenchahco ne yahn ye. \v 4 Andahre ndache yune che a̱ma ro din ta̱n a̱ma ihyan nduco nchuhn, ate ndete che namin ndache yune rendaconan ye, ne ra̱hn ye: “Yah rí che tihca̱ dín”, tuhme ne, cuenchahco ne yahn ye. \p \v 5 Ihyan apóstol ne, ra̱hn ye ri ye Dihvo vo: \p ―Cuenan ne nuhn ca̱va che cotahno ndah nuhn. \p \v 6 Tuhme ra̱hn Dihvo vo ri ye ihyan chahn: \p ―Ndete che ritahno nchuhn amare tah sihn, co ca̱hcantiyon ne ya̱hn tih: “Cuavi ta̱n, cuehn, cuandi va̱n nuniya̱hn”, ne dinahn yahn ne. \s1 Nduhca̱ che va che din vo ntiyon nduco Dihvo vo Jesucristo \p \v 7 ’Ndete che va a̱ma mozo yahn nchuhn che ruhn se ya̱hn, o redin se cuda̱do itenine, ura che ndaconan se che chahn se viya̱ta, ¿a ndeta̱hno ca̱hma ne co ne sa̱hn tuhca̱?: “Cuechoh, cuihnde na̱n mesa, cheh.” \v 8 ¿A ndiyu tahque ndah che ca̱hcantiyon ne sa̱hn tuhca̱?: “Cuedendah comida, cuihqueyan na̱n mesa, cuihque cuda̱do nahmin che cheh vinó. Cuihno cheh vinó, tuhme cheh vine.” \v 9 Cuihno din se nducuahn che chihquentiyon ne, ¿a va che neca̱h ne nundihve cuahn sa̱hn ne? Hua. \v 10 Namin cuahn che a cuihno din nchuhn nducuahn che a va ca̱de che din ne ne, tahque ndah che ca̱hma ne co ne Dihve ne: “Nuhn ne, mozo nuhn. Nde hua nahn che nte ne nundihve cuahn nuhn, te atena̱n ntiyon che chihquentiyon ne ne, a chemin no che din nuhn.” \s1 Din Dihvo vo Jesucristo che ndoyahn ndiche sa̱hn che ndi se cah che recha̱ yute \p \v 11 Cuahn che cuahn Dihvo vo ya̱n Jerusalén ne, chuh ye na̱n che rivah esta̱do yahn Galilea nduco nación yahn Samaria. \v 12 Ura che a nda̱ nino ye a̱ma ya̱n lihn ne, nda̱ ndiche sa̱hn che ndi se cah che recha̱ yute. \v 13 Cah se: \p ―Dihve nuhn, Jesús, ¡conan va̱hino ne nuhn! \p \v 14 Cuahn che ndihchero ye sa̱hn chahn ne, ra̱hn ye ri ye sa̱hn: \p ―Cuahn nchuhn na̱n chidocuya̱n. \p Dinahn sa̱hn chahn, ne nahmin che cuahn se ne, ndoyahn nducoya̱ca se. \v 15 Tuhme a̱ma se ne, cade ndihchero se che a ndoyahn se ne, ndaconan se, ne a̱ma rendeva se yavena̱n Dendiohs. \v 16 Chehntihya se numacuahn vedenecun na̱n Dihvo vo, ne neca̱h se nundihve cuahn ihyan. Sa̱hn min ne, sa̱hn ta̱ma nación se. Samaria nación yahn se. \v 17 Tuhme tumerune Dihvo vo: \p ―¿A ndiyu ri ndiche sa̱hn chahn che ndoyahn se? ¿Tiya sa̱hn che nun chahn? \v 18 ¿A dema̱n sa̱hn ta̱ma nación cuh che ndaconan se, ndeva se yavena̱n Dendiohs? \p \v 19 Chihno min ne, ra̱hn ye ri ye sa̱hn: \p ―Dehve rahque. Cuenecuen. Conahn, te nducote chitehne ne, a ndoyehn. \s1 Nduhca che rihquentiyon Dendiohs \p \v 20 Tumerune sa̱hn fariseo Dihvo vo ticua̱hn cuana̱n vederihquentiyon yahn Dendiohs, ne ndahconan ye yahn se: \p ―Vederihquentiyon yahn Dendiohs ne, hua cuana̱n nduhca̱ che chenan rino nchuhn. \v 21 Nde a̱ma ihyan hua co ye nchuhn: “Muhn va”, o “min va”, te Dendiohs ne, a nda̱hco ca̱de ye vederihquentiyon yahn ye va̱n nchuhn. \p \v 22 Ra̱hn Dihvo vo ri ye ihyan apóstol yahn ye: \p ―U che rinducó nducoya̱ca ihyan ne, nda̱ ro che a̱ma nahn nchuhn che ndaconán, ate hua nda̱ca ndihchero ne u. \v 23 Ndere ca̱hma ihyan co ye nchuhn: “Nga̱ ihyan che a va ca̱de che chi ye, ndedevahn ye ihyan iyehnse, quenun ye muhn”, o “nga̱ ye, quenan ye min.” Hua tumeca̱h nchuhn, nde hua ca̱hn ne, ndihchero ne. \v 24 Chemin che rí nchuhn te nduhca̱ che rendihchero ihyan che riya cuah, ri ro dave numachahte ne, tihca̱ ndihchero ihyan u che rinducó nducoya̱ca ihyan, ro che ndá̱. \v 25 Ate dinoca va che a̱ma chuhríhn, te ihyan che vate ye ma̱n ro cuh ne, hua co ndihche ye u. \v 26 Nduhca̱ che chahno ihyan chi ro che quenan Noé iyehnse ne, tihca̱ cuahno ihyan co ro che u che rinducó nducoya̱ca ihyan, ndá̱. \v 27 Ihyan che vate ye ro min ne, reh ye ma̱n, rih ye ma̱n, rihneva̱co ye ma̱n, redeca̱hnova̱co ye ma̱n, nde nda̱ ro che chenda̱ Noé chete arca, ne chan cona̱hn, chito nune iyehnse, chihno chih ihyan chahn. \v 28 Atihnoca̱ chi cuahn che quenan Lot iyehnse. Ihyan che vate ye ro min ne, reh ye ma̱n, rih ye ma̱n, ra ye ma̱n, rendihcue ye ma̱n, rino ye nda̱ta ma̱n, rihno ye vah ma̱n. \v 29 Ate nda̱ ro che chica Lot ya̱n Sodoma ne, chera ya̱hn che chica na̱n ro, ne chihno chih ihyan ya̱n min. \v 30 Tihca̱ co ro che u che rinducó nducoya̱ca ihyan, ndá̱. \p \v 31 Nda̱ ro min ne, ihyan che vate ye tin vah yuto ne, tahque ndah che hua conda̱ ye chete vah, cota̱h ye dehtenduh yahn ye. Namin ihyan che chenun ye viya̱ta ne, tahque ndah che hua ndaconan ye viya̱n. \v 32 Cueneca̱hco nchuhn nduhca̱ che chahno chi ihyan nda̱hta yahn Lot. \v 33 Adecoduhno ihyan che nahn ndedevahn ma̱n ye ihyan ne, ihyan min ne, conda ye, ne adecoduhno ihyan che ca̱hco menda̱hn ye ihyan, coh ye ca̱va u ne, ihyan min ne, ndevahn ye. \p \v 34 ’Rá̱hn rí nchuhn te vino min ne, adecotino che vateya̱do o ihyan na̱n yundo ne, a̱ma ye ne, quendá ihyan, ne ta̱ma ye ne, ca̱hcomá̱n ihyan. \v 35 Namin adecotino che chenun o ihyan nda̱hta, rengu ye ne, a̱ma ye ne, quendá ihyan, ne ta̱ma ye ne, ca̱hcomá̱n ihyan. \v 36 Adecotino che chenan o se viya̱ta ne, a̱ma se ne, quendá sa̱hn, ne ta̱ma se ne, ca̱hcomá̱n sa̱hn. \p \v 37 Tuhme tumerune ihyan chahn: \p ―Dihve nuhn, ¿ti che conahn chemin ne? \p Ndahconan Dihvo vo yahn ye: \p ―Adecotino che vate ihyan nunde ne, a min va che conahn. \c 18 \s1 Ejemplo yahn a̱ma nda̱hta va̱h che chica te na̱n juez \p \v 1 Nte Dihvo vo a̱ma ejemplo, chihnevan ihyan chahn, ca̱va che cadino ye te va che cova̱h ye cuahn da̱ma. \v 2 Ra̱hn ye: \p ―A̱ma cua̱n ya̱n ne, chihnde a̱ma juez che nde hua ritahno se Dendiohs, nde hua retumaca̱h se yahn ihyan. \v 3 Namin chihnde a̱ma nda̱hta va̱h ya̱n min, ne ndeh yune rahn te na̱n juez min, ne ra̱hn te: “Cochí rica nundé yahn a̱ma ihyan che hua ri rendihche ye u.” \v 4 Chuh ro, ne hua tumeca̱h juez me, techeca̱de se yahn te. Ate adive ne, ndedecadino se: “Andahre hua ritahnó Dendiohs, nde hua retumacá̱h yahn ihyan, \v 5 ate nducote ta̱hn nda̱hta va̱h tih a̱ma renda̱ te redenduh te u ne, techeca̱dé yahn te, ca̱va che hua quendi te denduh te u.” \p \v 6 Tuhme ra̱hn Dihvo vo: \p ―Cuihco nchuhn cuda̱do nduhca̱ che ndedecadino juez me, andahre duhtuno ihyan se. \v 7 ¿A ndiyu tahque nun conan Dendiohs ihyan che a tenda̱hnun ye? Dendiohs ne, hua rechuhrihn ye, andahre nde ro nde ra̱hn, reva̱h ihyan na̱n ye. \v 8 Cua̱co rá̱hn rí nchuhn te Dendiohs ne, nun conan ye ihyan yahn ye. U che rinducó nducoya̱ca ihyan ne, ¿a nda̱cá ihyan che ritahno ye u ro che ndá̱ ne? \s1 Ejemplo nduhca̱ che cova̱h a̱ma sa̱hn fariseo ma̱n, a̱ma sa̱hn rica tume ca̱de iyo ma̱n \p \v 9 Nte Dihvo vo ejemplo cuh ca̱va ihyan ya̱de che renda̱hchenan ye ihyan chena̱hn. Ra̱hn ye: \p \v 10 ―O se ne, chenda̱ se chete ya̱co, cova̱h se. A̱ma se ne, sa̱hn fariseo, ne ta̱ma se ne, sa̱hn rica tume ca̱de iyo. \v 11 Sa̱hn fariseo me ne, chandi se reva̱h se tuhca̱: “Dendiohs, nundihve cuahn ndih che din ne che u ne, ndiyu nduhca̱ ihyan chena̱hn, te rahtendihco ye nunde ma̱n, reduco ye ma̱n, redin duche yahn ye che nihneva̱co ye ma̱n. U ne, ndiyu nduhca̱ sa̱hn rica tume ca̱de iyo tih. \v 12 U ne, o yune rihnde ya̱hté che a̱ma ndate, ne rihcó riya yahn nducuahn che va yáhn na̱n ne, nduhca̱ che a ndihco ca̱de ne.” \v 13 Ate sa̱hn rica tume ca̱de iyo me ne, nde hua rihquino se ca̱hn nda̱ se na̱n ta, nde hua nahn ndonihyon na̱n se yahn che cuihna̱n se. Chendih se, chahn se ticua se, ne ra̱hn se: “Dendiohs, ¡cuenan va̱hino ne u!, te a̱ma quendihcó nunde na̱n ne.” \v 14 Cua̱co rá̱hn rí nchuhn te sa̱hn che necun me ne, a nchahco Dendiohs yahn se, ne cona̱hn se. Ate sa̱hn che ya̱de me ne, hua nta̱ca se vederenchahco. A tihca̱ va ca̱de, te adecoduhno ihyan che rendeva ma̱n ye yavena̱n ye ne, co cuihna̱n ye na̱n Dendiohs, ne adecoduhno ihyan che necun ye ne, ndeva Dendiohs ihyan. \s1 Chica Dihvo vo Jesucristo che conan Dendiohs checa̱hya \p \v 15 A̱ma ro ne, nda̱ ihyan, nda ye checa̱hya yahn ye ca̱va che nahn ta̱h Dihvo vo, cova̱h ye ca̱va. Ate ihyan apóstol ne, hua nahn ca̱h yune ye che ca̱hn nda̱ ihyan chahn na̱n Dihvo vo. \v 16 Tuhme cah Dihvo vo ihyan apóstol chahn na̱n ye, ne ra̱hn ye: \p ―Hua ca̱hdenun nchuhn yune yahn checa̱hya che chi ná̱n, te dema̱n ihyan che necun ye nduhca̱ checa̱hya sih renevahnecun ye che rihquentiyon Dendiohs ihyan. \v 17 Cua̱co rá̱hn rí nchuhn te adecoduhno ihyan che hua necun ye nduhca̱ checa̱hya ne, hua co nevahnecun ye vederihquentiyon yahn Dendiohs. \s1 A̱ma sa̱hn ndina̱n che cuihca se \p \v 18 A̱ma sa̱hn ndina̱n ne, tumerune se Dihvo vo: \p ―Ihyan Ricuahn Ndah, ¿deh va che dín ca̱va che conán vahchetero numacuahn ro ne? \p \v 19 Ndahconan ye: \p ―¿Dehco che rahn che ndah u? Metah nde a̱ma ihyan che ndah ye, atena̱n Dendiohs. \v 20 A devene vederihquentiyon yahn Dendiohs: “Hua cahne ihyan. Hua din doche yehn che nihnevaque. Hua doque. Hua cahme ndudo cuahnde. Cuendeva yavena̱n chide ma̱n, cheque ma̱n.” \p \v 21 Ra̱hn se ri se ihyan: \p ―Nducuahn vederihquentiyon cuh ne, redináhn nde ro che lihn u. \p \v 22 Chihnevan Dihvo vo che tihca̱ ra̱hn se, ne ra̱hn ye ri ye sa̱hn: \p ―Va ca ta̱ma na̱n che va che din. Condihcue nducuahn che va yehn, ne cuinen ihyan cheva̱h ca̱va che co conen vahchetero. Tuhme cochi, condoque u. \p \v 23 Cuahn che chihnevan se che tihca̱ ra̱hn ye ne, a̱ma chi nda̱che se, te a̱ma cuihca se. \v 24 Ndihchero Dihvo vo che a̱ma chi nda̱che se, ne ra̱hn ye: \p ―Ihyan cuihca ne, ¡a̱ma va̱hche ca̱va ye che nevahnecun ye che rihquentiyon Dendiohs ihyan! \v 25 Nde hua co nevahnecun ye. \v 26 Ihyan che chihnevan ye che tihca̱ ra̱hn Dihvo vo ne, ra̱hn ye: \p ―¿Duhra ihyan co ndevahn ye tuhme? \p \v 27 Ndahconan Dihvo vo yahn ye: \p ―Nducuahn che hua co din ihyan ne, Dendiohs ne, ri redin ye. \p \v 28 Tuhme ra̱hn Pedro: \p ―Ndihche ne, a chihcoma̱n nuhn nducuahn che va yahn nuhn, ne chinduco nuhn ndih. \p \v 29 Ra̱hn Dihvo vo ri ye ihyan chahn: \p ―Cua̱co rá̱hn rí nchuhn te adecoduhno ihyan che rihcoma̱n ye a va̱co ye ma̱n, a indihte yahn ye ma̱n, a dihno ye ma̱n, a ihyan nda̱hta yahn ye ma̱n, a da̱ya ye ma̱n, ca̱va che co nevahnecun ye che rihquentiyon Dendiohs ihyan ne, \v 30 ihyan min ne, tahque ndeh ca nuhnde menun yahn ye ma̱n ro cuh, ne adive ne, conan ye vahchetero numacuahn ro. \s1 Ra̱hn Dihvo vo Jesucristo te va che ca̱hno se ihyan \p \v 31 Nedin da̱ma Dihvo vo nduh che ndichio ihyan apóstol yahn ye, ne ra̱hn ye ri ye ihyan: \p ―Ma̱n ne, cuhn vo nduco nchuhn ya̱n Jerusalén. U che rinducó nducoya̱ca ihyan ne, min va che chuhríhn nduhca̱ che dirun ihyan profeta nde ro mena̱n. \v 32 Neca̱h ihyan u ta̱h sa̱hn ta̱ma nación, din duche yahn se u ma̱n, din ta̱n se nducó ma̱n, ca̱hnan dan se u ma̱n. \v 33 Cuihno cuahn se u ne, ca̱hno se u. Ate cuihno ino ro ne, ntuché va̱n tena̱hn. \p \v 34 Ihyan chahn ne, hua chenahn ye che tihca̱ ra̱hn Dihvo vo, te va̱hche ri yahn ye ca̱va che conahn ye. \s1 Din Dihvo vo Jesucristo che chi ro na̱n a̱ma sa̱hn na̱n ve \p \v 35 Ura che cuahn nino Dihvo vo ya̱n Jericó ne, a̱ma sa̱hn na̱n ve ne, va se chihto yune, rica se che din ihyan vedeva̱hino nduco se. \v 36 Nducote a̱ma rechuh ihyan yune ne, tumerune se deh ri. \v 37 Ra̱hn ihyan ri ye sa̱hn: \p ―A ta̱n cochi Jesús yahn ya̱n Nazaret. \p \v 38 Tuhme ra̱hn se numa dito se: \p ―Jesús, Da̱ya David, ¡conan va̱hino ne u! \p \v 39 Ihyan che nda̱hna̱n ye ne, ra̱hn ye ri ye sa̱hn che cuhnde dihn chende se. Ate nde tahque yudo na̱n se ra̱hn se: \p ―Da̱ya David, ¡conan va̱hino ne u! \p \v 40 Tuhme chandi Dihvo vo, ne tahve ye che chehua sa̱hn. Cuahn che nda̱ se na̱n ye ne, tumerune ye sa̱hn: \p \v 41 ¿Deh nehn che dín ndoque ne? \p Ndahconan se yahn ye: \p ―Dihvé, codin ne che co ro ná̱n. \p \v 42 Tuhme ra̱hn Dihvo vo ri ye sa̱hn: \p ―Nducote chitehne ne, a co ro nan. \p \v 43 Ndeta̱hno chi ro na̱n se, ne cuahn se nduco Dihvo vo, rendeva se numacuahn vedeyeno yavena̱n Dendiohs. Namin nducoya̱ca ihyan che ndihchero ye vederihno me ne, rendeva ye numacuahn vedeyeno yavena̱n Dendiohs. \c 19 \s1 Nduhca̱ che chitahno Zaqueo Dihvo vo Jesucristo \p \v 1 Nahmin che chuh Dihvo vo Jesucristo menda̱hn ya̱n Jericó ne, \v 2 quenan rino a̱ma sa̱hn cuihca che duche se Zaqueo. Sa̱hn min ne, ndina̱n se yahn sa̱hn rica tumeca̱diyo. \v 3 Quenan rino se, te nahn ndihchero se Dihvo vo, duh ihyan chemin. Ate hua ri che ndihchero se ihyan, te a̱ma ya̱hn ihyan nduco ye. Ava̱ne ne, a̱ma ca̱hya ca̱h se. \v 4 Tuhme cuahn se, rano se tahque nde ca̱na ca na̱n che va che chuh ye. Cocha se tin a̱ma ya̱hn che duche sicómoro ca̱va che tuno se, ndihchero se ihyan. \v 5 Cuahn che a nda̱ Dihvo vo min ne, china̱n ye sa̱hn, ne ra̱hn ye ri ye sa̱hn: \p ―Zaqueo, codin nun ine, cuenchehn ta̱n, te ma̱n va che conán ndevaque. \p \v 6 Tuhme aderano se cuenchahn se, nevahnecun se ihyan numacuahn vedeyeno. \v 7 Ihyan che ndihche ye chemin ne, a̱ma ra̱hn ta̱n ye yahn Dihvo vo che cuahn ye va̱co a̱ma sa̱hn nunde. \v 8 Tuhme chandi Zaqueo na̱n nducoya̱ca ihyan chahn, ne ra̱hn se ri se Dihvo vo: \p ―Dihvé, ma̱hn va vedecuihca yáhn, nahn cá̱h ihyan cheva̱h, ne ndete che va ihyan che ndere chehneví dehtenduh yahn ye ne, va vedeyenó che necá̱h cun ndi nduhva che chehneví yahn ye. \p \v 9 Ra̱hn Dihvo vo: \p ―Ma̱n ne, ndevahn sa̱hnguh, te chitahno se nduhca̱ che chitahno Abraham. Namin ndevahn ihyan ndeva̱co se. \v 10 U che rinducó nducoya̱ca ihyan ne, ndá̱, núhn ihyan che chinda ye, din nunde yahn ye, ca̱va che ndedeváhn ihyan. \s1 Ejemplo yahn sa̱hn patrón che ca̱h se tume ta̱h ndiche sa̱hn deca̱hya yahn se \p \v 11 Cuahn che nda̱ nino Dihvo vo ya̱n Jerusalén ne, ihyan che rihnevan ye che rente ye ne, ra̱hco ye te a nun cuana̱n vederihquentiyon yahn Dendiohs. \v 12 Tuhme nte Dihvo vo ejemplo cuh: \p ―A̱ma sa̱hn, nda̱ta yahn ihyan ndina̱n ne, cuahn se ya̱hn yahn na̱n va rey ca̱va che ca̱h ye vederihquentiyon, conan cuma se. \v 13 Ro che ametah ca̱hn se ne, nedin da̱ma se ndiche sa̱hn deca̱hya yahn se, ne din duche se tume, ca̱h se queri a̱ma sa̱hn chahn, ne ra̱hn se: “Codin nchuhn ntiyon nduco tume cuh numanahn che cá̱hn.” \v 14 Ihyan ya̱n va̱co se ne, hua ri rendihche ye sa̱hn, ne cuahn che a chuh se cuahn se ne, dechuh ye a̱ma o ihyan ca̱va che ca̱hma ye nduco rey min: “Hua nahn nuhn sa̱hnguh ca̱va che ca̱hcantiyon se nuhn.” \v 15 Cuahn che ndaconan se ne, a quenan cuma se vederihquentiyon. Nedin da̱ma tun se ca a̱ma ca a̱ma sa̱hn deca̱hya chahn che va ta̱h se tume me ca̱va che neca̱h cuande se sa̱hn. \v 16 Nda̱ a̱ma se, ne ra̱hn se: “Dihvé, tume yahn ne ne, a chi ndiche ca̱de yahn queri a̱ma ca̱de che te ne u.” \v 17 Ndahconan dihve se: “Nda̱hca̱ din. Di ne, sa̱hn deca̱hya ndah. Nducote nda̱hca̱ din ntiyon nduco tume andahre tah, ma̱n ne, ca̱hcó ntiyon tah ca̱va che cahquentiyen ndiche ya̱n.” \v 18 Nda̱ ta̱ma se, ne ra̱hn se: “Dihvé, tume yahn ne ne, a chi uhn ca̱de yahn queri a̱ma ca̱de che te ne u.” \v 19 Ndahconan dihve se: “Namin di ne, ca̱hcó ntiyon tah ca̱va che cahquentiyen uhn ya̱n.” \v 20 Nda̱ ta̱ma se, ne ra̱hn se: “Dihvé, nga̱ tume yahn ne, chihco ndáh. \v 21 Hua dín ntiyon nduco yahn che vá̱h dendá tume yahn ne na̱n ntiyon, te ndih ne, a̱ma dito na̱n ne. A ndihché ndih nduhca̱ che reta̱h nduh ne tume che renda̱ca na̱n ntiyon che redin ihyan nduco tume yahn ne.” \v 22 Tuhme ra̱hn dihve se: “¡A̱ma duhtuno ihyan di! Nduco ndudo che tihca̱ rahn, a tumecadinó duh ihyan di. A devene che a̱ma dito ná̱n, che reta̱h ndúh tume che renda̱ca na̱n ntiyon che redin ihyan nduco tume yáhn. \v 23 ¿Dehco che hua cah tume yáhn, din ta̱ma ihyan ntiyon nduco?, te ndete che tihca̱ din ne, ma̱n che ntá̱, nda̱cá tume yáhn nduco da̱ya.” \v 24 Tuhme ra̱hn dihve se ri se ihyan che chenun ye min: “Cuehnevi nchuhn tume che nda sa̱hn tih, ne coca̱h ne sa̱hn che ca̱hcantiyon ndiche ya̱n me.” \v 25 Ndahconan ihyan chahn: “Dihve nuhn sa̱hn min ne, a va yahn se.” \v 26 Ate ra̱hn dihve se: “Dehve din yahn, te ihyan che ndeh va yahn ye ne, nde tahque ndeh ca ndonda̱ ta̱h ye, ne ihyan che doh yahn ye va ne, nde cuavi tah yahn ye che va. \v 27 Namin ihyan che hua ri rendihche ye u, che hua nahn ye che ca̱hcantiyón ihyan ne, cuahn nchuhn, ngua ne ihyan, ne cuihno ne ihyan muhn ná̱n.” \s1 Nda̱ Dihvo vo Jesucristo ya̱n Jerusalén \p \v 28 Chihno nte Dihvo vo ejemplo me ne, quenda̱hna̱n ye, quendi ye cuahn ye ya̱n Jerusalén. \v 29 Cuahn che nda̱ nino ye ya̱n Betfagé nduco ya̱n Betania, na̱n che duche Cuete Olivo ne, dechuh ye o ihyan apóstol yahn ye, \v 30 ne ra̱hn ye ri ye ihyan: \p ―Cuahn nchuhn ya̱n che va viche la̱do ca̱h. Nda̱ nchuhn min ne, nta̱ca ne a̱ma burro che nde a̱ma ihyan ametah condudo ye ite. Cuenta̱hte ne ite, quenda ne ite muhn. \v 31 Ndete che ca̱carune ihyan nchuhn: “¿Dehco che renta̱hte nchuhn ite?”, cuendahconan ne yahn ye: “Huate, Dihve nuhn nahn ye ite.” \p \v 32 Cuahn ihyan chahn, ne nta̱ca ye burro me a nduhca̱ che ra̱hn Dihvo vo. \v 33 Cuahn che renta̱hte ye burro me ne, ra̱hn ihyan che dihve te: \p ―¿Dehco che renta̱hte nchuhn burro tih? \p \v 34 Ndahconan ihyan chahn: \p ―Huate, Dihve nuhn nahn ye ite. \p \v 35 Tuhme quenda ye ite na̱n quenan Dihvo vo. Tihde ye tino yahn ye da̱me burro me, ne quendudo Dihvo vo ite. \v 36 Rehnta̱ve ihyan chahn tino yahn ye yune cua̱hn na̱n che cuahn Dihvo vo. \v 37 Cuahn che cuahn nino ye na̱n che renchahn yune Cuete Olivo ne, nducoya̱ca ihyan che rinduco ye ihyan ne, chi yeno ye, ne cana̱n ndeva ye numacuahn vedeyeno yavena̱n Dendiohs yahn nducuahn vederihno che ndihchero ye. A̱ma rah yeno ye, ne ra̱hn ye: \p \v 38 ―¡Ndeva vo yavena̱n rey cuh che cochi ye menun Dihvo vo Dendiohs! ¡Ndoya̱n Dendiohs, ihyan min che va ye vahchetero! ¡Numacuahn vedeyeno ndeva vo yavena̱n ye! \p \v 39 Tuhme a̱ma o sa̱hn fariseo che nduco se va̱n ihyan chahn ne, ra̱hn se ri se Dihvo vo: \p ―Ihyan Ricuahn, cuihquentiyon ne ihyan sih che cuahte dihn chende ye. \p \v 40 Ndahconan ye yahn se: \p ―Rá̱hn rí nchuhn te ndete che cuahte dihn chende ihyan sih ne, tu che cheta̱va ta̱n ne, va che cuah yeno. \p \v 41 Cuahn che nda̱ ye na̱n che a chi ro ya̱n Jerusalén ne, chaco ye che yah ri ye ca̱va ihyan ya̱n min. \v 42 Tuhme ra̱hn ye: \p ―A̱ma nda̱hca̱ ndete che devano nchuhn te a ma̱n nda̱ ro ndah yahn ne che ndevahn ne. Ate hua devano ne, te hua te Dendiohs che co devano ne. \v 43 Sa̱hn che ta̱n se nduco nchuhn ne, nda̱ ro che cuahte se trinchera, techendive se ya̱n yahn nchuhn, cuahtecuhma se nduco ne. Hua te yune se che ca̱no ne, \v 44 ne ca̱hno se nchuhn, cuihno ndahtera se ya̱n yahn ne. Nde o tu che ndahto vih hua cota̱ve. Tihca̱ castigo va che co ne, te ma̱n che dechuh Dendiohs u ca̱va che ndah yahn ne ne, hua tumaca̱h ne. \s1 Dihvo vo Jesucristo ne, ndetenda̱h vah ye sa̱hn che rendihcue se dehtenduh chete ya̱co \p \v 45 Tuhme chenda̱ Dihvo vo chete ya̱co chahte, ne cana̱n ndetenda̱ vah ye nducoya̱ca sa̱hn che rendihcue se ma̱n, ra se ma̱n, min chete ya̱co. \v 46 Ra̱hn ye ri ye sa̱hn: \p ―A ndirun na̱n Ndudo yahn Dendiohs: “Ya̱co yáhn ne, ya̱co na̱n che reva̱h ihyan”, ate nchuhn ne, nedin ne nduhca̱ va̱co sa̱hn duco. \p \v 47 Ricuahn Dihvo vo ro ro chete ya̱co me. Chidocuya̱n ndina̱n ma̱n, sa̱hn devano ley che dirun Moisés ma̱n, sa̱hn intiyahn ma̱n, renuhn ino se ta̱ca̱ co ca̱hno se ihyan. \v 48 Ate hua renta̱ca ino se ta̱ca din se, te nducoya̱ca ihyan ne, renevahnecun ye numacuahn vedeyeno che ricuahn Dihvo vo. \c 20 \s1 Tumerune ye yahn vederihquentiyon che quenan cuma Dihvo vo Jesucristo \p \v 1 A̱ma ro ne, ricuahn Dihvo vo chete ya̱co ma̱n, rahndudo ye ndudo ndah yahn Dendiohs ma̱n. Ura min nda̱ chidocuya̱n ndina̱n ma̱n, sa̱hn devano ley che dirun Moisés ma̱n, sa̱hn intiyahn ma̱n, \v 2 ne tumerune se ihyan: \p ―¿Deh vederihquentiyon quenan come che tihca̱ redin ne? ¿Duh te vederihquentiyon di ne? \p \v 3 Ndahconan Dihvo vo yahn se: \p ―Namin u, va a̱ma na̱n che tumeruné nchuhn. Condahconan ne yáhn: \v 4 ¿A chehdenune Jua̱n che cuande yahn Dendiohs, o chehdenune ye che cuande yahn ihyan ne? \p \v 5 Ndedecadino sa̱hn chahn, ne ra̱hn se va̱n ma̱n se nduco vih: \p ―Ndete che ca̱hma vo che cuande yahn Dendiohs ne, ndahconan se yuhn vo: “¿Dehco che hua ritahno nchuhn tuhme?” \v 6 A namin no ndete che ca̱hma vo che cuande yahn ihyan. Necuan nducoya̱ca ihyan ya̱n, ca̱h ye tu uvo, te devano cua̱co ye te Jua̱n ne, profeta ye. \p \v 7 Chemin che tahque ndah ra̱hn sa̱hn chahn te hua devano se. \v 8 Ra̱hn Dihvo vo ri ye sa̱hn: \p ―Namin u, hua ca̱hmá có nchuhn deh vederihquentiyon va tá̱h che tihca̱ redín. \s1 Ejemplo yahn sa̱hn redin ntiyon che a̱ma duhtuno ihyan se \p \v 9 Tuhme nte Dihvo vo ejemplo cuh, chihnevan ihyan che chenun ye min: \p ―A̱ma ihyan ne, chihche ye dihyo uva, ne ca̱h ye chenda̱ta me a̱ma o sa̱hn che din se ntiyon nduco ca̱va che cahma̱hn se nduco ye. Chica ye min, ne cuahn ra̱hn ye. \v 10 Cuahn che nda̱ ro che a rine ndute me ne, dechuh ye a̱ma sa̱hn deca̱hya yahn ye ca̱va che nda̱ca se ma̱hn va ndute nda̱ta me sa̱hn chahn. Ate chahn se sa̱hn deca̱hya me, ne ndedechuh se sa̱hn, diya ta̱h se. \v 11 Dechuh ye ta̱ma sa̱hn deca̱hya yahn ye, ne din ta̱n sa̱hn chahn nduco se, chahn se sa̱hn, ne namin ndedechuh se sa̱hn, diya ta̱h se. \v 12 Dihve chenda̱ta me ne, ndaconan dechuh ye ta̱ma sa̱hn deca̱hya yahn ye. Namin chahn sa̱hn chahn sa̱hn, chi nun se sa̱hn cua̱hn chevah. \p \v 13 ’Tuhme ndedecadino ihyan che dihve chenda̱ta me: “¿Ta̱ca̱ dín? Tahque ndah dechúh sa̱hn da̱yá che yahinó. ¿A huane nevahnecun sa̱hn chahn sa̱hn cuahn che nda̱ se min?” \v 14 Ate cuahn che ndihchero sa̱hn chahn sa̱hn ne, ra̱hn se va̱n ma̱n se nduco vih: “Sa̱hnguh che co yahn se vedecuihca cuh. Ca̱hno vo sa̱hn ca̱va che co yuhn vo.” \v 15 Tuhme quenda sa̱hn chahn sa̱hn cua̱hn chihto na̱n va chenda̱ta me, ne chihno se sa̱hn. \p Ra̱hn Dihvo vo ri ye ihyan chahn: \p ―¿Deh din ihyan che dihve chenda̱ta me nduco sa̱hn chahn? \v 16 Ca̱hn ye, ne decuihno ye sa̱hn. Tuhme ca̱h ye chenda̱ta me ta̱h ta̱ma ca ihyan che din ye ntiyon nduco. \p Nducote chihnevan sa̱hn fariseo che chenun se min ne, ra̱hn se: \p ―¡Tahque ndah ndete che hua cuahnecun Dendiohs che tihca̱ co! \p \v 17 Ate ndihchero Dihvo vo sa̱hn chahn, ne ra̱hn ye ri ye sa̱hn: \p ―¿Tuhme deh conahn che ndirun na̱n Ndudo yahn Dendiohs tuhca̱?: \q1 Tu che hua quenan ino sa̱hn che rahto vah ne, \q1 chemin che tahque chichihve. \m \v 18 Ihyan che cotahno ye u ne, anduhneca̱ ndete che conda̱h ndudo ye na̱n tu me, nda̱ca yah ye. Me ihyan che hua cotahno ye u ne, anduhneca̱ ndete che conda̱h ndudo tu me ihyan, cuihnonan yahn ye. \s1 Tume ca̱de iyo che renedihve ihyan yahn César \p \v 19 A ura min no, chidocuya̱n ndina̱n ma̱n, sa̱hn devano ley che dirun Moisés ma̱n ne, ran dito se che nahn cota̱h se Dihvo vo, te tumacadino se che a yahn se che nte ye ejemplo me. Ate hua dehva din se, te va̱h se ihyan ya̱n. \v 20 Tuhme dechuh se a̱ma o se che din ca̱ se che ndah ihyan se, ca̱va che tumerande se ihyan, din se che ca̱hma ye a̱ma ndudo che hua nda̱hca̱. Tihca̱ din se, te nahn ca̱ca nunde se yahn ye na̱n gobernador. \v 21 Ra̱hn sa̱hn chahn ri se ihyan: \p ―Ihyan Ricuahn, a devano nuhn te ndah ndudo che rente ne ma̱n, ricuahn ne ma̱n. Da̱ma no rendihche ne nducoya̱ca ihyan, ne ricuahn ne numa cua̱co nduhca̱ che nahn Dendiohs che cuahtechica ihyan. \v 22 Ca̱hma ne co ne nuhn: ¿a redin yahn che nedihvo vo tume ca̱de iyo yahn César, o hua? \p \v 23 A devano Dihvo vo te o na̱n o chende sa̱hn chahn, ne ra̱hn ye ri ye sa̱hn: \p ―¿Dehco che retumarande nchuhn u? \m \v 24 Cona̱hma ne a̱ma tume u. \p Cuahn che ndihchero ye tume me ne, tumerune ye sa̱hn: \p ―¿Duh yavena̱n ma̱n, duh che duche ma̱n, quenan na̱n tume cuh ne? \p Ndahconan sa̱hn chahn: \p ―César. \p \v 25 Tuhme ra̱hn ye ri ye sa̱hn: \p ―Cha che rihquentiyon César ne, codinahn nchuhn, ne cha che rihquentiyon Dendiohs ne, namin codinahn ne. \p \v 26 Hua chi tumerande se ihyan nduco nde a̱ma ndudo na̱n ihyan ya̱n. Cuahn ino se chi yahn che tihca̱ ndahconan ye, ne chahte dihn chende se. \s1 Tumerune sa̱hn saduceo yahn che ntuche tena̱hn \p \v 27 Chihno min ne, nda̱ a̱ma o sa̱hn saduceo. Sa̱hn chahn ne, hua ritahno se che va che ntuche tena̱hn. Ra̱hn se ri se Dihvo vo: \p \v 28 ―Ihyan Ricuahn, na̱n ley che dirun Moisés ne, rihquentiyon tuhca̱: “Ndete che coh a̱ma se che hua nda̱ca da̱ya se nduco nda̱hta yahn se ne, va che cahneva̱co dihno se nduco te, ca̱va che hua cuihno nda̱ta yahn dihno se.” \v 29 A̱ma yune ne, chahte ndache se che dihno se vih. Sa̱hn che mena̱n me ne, chihneva̱co se nduco a̱ma nda̱hta. Ate hua no ra̱hn me ne, chih se, ne hua nda̱ca da̱ya se nduco te. \v 30 Chihneva̱co a̱ma dihno se nduco te, ne namin chih se, ne hua nda̱ca da̱ya se nduco te. \v 31 Tihca̱ queri a̱ma sa̱hn chahn, nduh che ndache se, chihneva̱co se nduco te, ate chih nducoya̱ca se nde a̱ma se hua nda̱ca da̱ya se nduco te. \v 32 Adive ne, chih nda̱hta me. \v 33 Nda̱ ro che ntuche tena̱hn ne, nducote nduh che ndache se chihneva̱co se nduco ta̱hn min ne, ¿cha se che nda̱hta yahn se ta̱hn ne? \p \v 34 Tuhme ndahconan Dihvo vo: \p ―Ihyan che vate ye ma̱n ro cuh ne, rihneva̱co ye ma̱n, redeca̱hnova̱co ye ma̱n. \v 35 Ate nda̱ ro che ntuche tena̱hn ne, ihyan che ndevahn ye ne, metah cahneva̱co ye, nde metah deca̱hnova̱co ye, \v 36 te ametah ndaconan coh ye. Nducote ntuche ihyan chahn va̱n tena̱hn ne, nedin da̱ya Dendiohs ihyan, ne nduhca̱ ángel ne, tihca̱ co ye. \v 37 Yahn che va che ntuche tena̱hn ne, ma̱n Moisés dirun ye yahn cuahn che riche ya̱hn ya̱n me: “Dihvo vo Dendiohs ne, Dendiohs yahn Abraham ma̱n, Isaac ma̱n, Jacob ma̱n.” \v 38 Dendiohs ne, Dendiohs yahn nducoya̱ca ihyan, ihyan che chenduche ye ma̱n, ihyan che a ndih ye ma̱n, te na̱n ye ne, chenduche nducoya̱ca ye. \p \v 39 Tuhme ra̱hn a̱ma o sa̱hn devano ley che dirun Moisés ri se Dihvo vo: \p ―Ihyan Ricuahn, cua̱co niyon ra̱hn ne. \p \v 40 Nduco chemin ne, ametah chihquino se tumerune ca se ihyan. \s1 David ne, dirun ye yahn Dihvo vo Jesucristo che Dihve ye ihyan \p \v 41 Ra̱hn Dihvo vo ri ye sa̱hn chahn: \p ―¿Dehra cuande che rente ihyan te ihyan che a va ca̱de che chi ye, ndedevahn ye ihyan iyehnse ne, Da̱ya David ihyan? \v 42 Ma̱n David a dirun ye na̱n libro yahn Salmo: \q1 Ra̱hn Dihvé Dendiohs ri ye Dihvé: \q1 “Cuihnde muhn la̱do ta̱h cua̱có, \q1 \v 43 numanahn che nda̱hco ndiyá ihyan che hua ri rendihche ye di.” \m \v 44 Nducote dirun David te ihyan min che Dihve ye ne, ¿ta̱ca̱ che da̱ya ye tuhme? \s1 Sa̱hn devano ley che dirun Moisés ne, ndevih Dihvo vo Jesucristo nunde yahn se va̱cona̱n se \p \v 45 Na̱n nducoya̱ca ihyan che chenun ye min ne, ra̱hn Dihvo vo ri ye ihyan apóstol yahn ye: \p \v 46 ―Cuihco nchuhn cuda̱do nduco sa̱hn devano ley che dirun Moisés, te renan ino se cuahtechica se, chenun se cahteca chano se ma̱n, renan ino se che neca̱h ihyan Dendiohs sa̱hn cua̱hn ndihve numacuahn vedenecun ma̱n, chete ya̱co ma̱n, na̱n vihco ma̱n ne, renan ino se cuahte se na̱n che tahque ndeva ihyan yavena̱n se ma̱n. \v 47 Nde dehtenduh che va yahn nda̱hta va̱h ne, rehnevi se, ne a̱ma ra̱hn reva̱h se, redin ca̱ se che ndah ihyan se. Sa̱hn chahn che tahque chahte castigo din Dendiohs sa̱hn. \c 21 \s1 Vedino yahn a̱ma nda̱hta va̱h \p \v 1 Cuahn che quenun Dihvo vo Jesucristo chete ya̱co ne, ndihchero ye nduhca̱ che rih ihyan cuihca tume chete yave yahn tume vedino. \v 2 Namin ndihchero ye che chih a̱ma nda̱hta va̱h o tume ca̱hya chete yave me. \v 3 Tuhme ra̱hn Dihvo vo: \p ―Cua̱co rá̱hn rí nchuhn te na̱n Dendiohs ne, tahque rigonun chihve vedino yahn nda̱hta va̱h ca̱h che co vedino yahn ihyan chena̱hn sih, \v 4 te nducoya̱ca ye ne, chih ye che nga̱va yahn ye. Ate nda̱hta va̱h ca̱h ne, va̱n vedecheva̱h yahn ye ne, chih ye nde che va che toh ye. \s1 Dehtenduh che va che conahn cuahn che a cochi nino che nto iyehnse \p \v 5 Ra̱hn a̱ma o ihyan te ya̱co chahte ne, a̱ma nda̱hchan tu che ndahto ma̱n, dehtenduh vedino che necuco ma̱n. Tuhme ra̱hn Dihvo vo: \p \v 6 ―Nducuahn dehtenduh che ta̱hchan ca̱h che rendihchero nchuhn ne, nda̱ ro che hua cota̱ve da̱ma nde o tu che ndahto vih. \p \v 7 Tumerune ihyan chahn: \p ―Ihyan Ricuahn, ¿ticua̱hn conahn che ra̱hn ne me ne? ¿Deh vederihno co ran cuahn che a nun conahn ne? \p \v 8 Ra̱hn Dihvo vo: \p ―Cuihco nchuhn cuda̱do che hua cahncheh nde a̱ma ihyan nchuhn, te a̱ma ya̱hn sa̱hn rihncheh nda̱ se, ne ca̱hma queri a̱ma se te a ma̱n se ihyan min che a va ca̱de che dechuh Dendiohs, ndedevahn ye ihyan iyehnse. Namin ca̱hma se: “A cochi nino ro.” Ate rá̱hn rí nchuhn che hua tumaca̱h ne yahn se. \v 9 Cuahn che cahnevan nchuhn che va ca̱nda ma̱n, che rahteruhn ihyan nduco vih ma̱n ne, hua dehve dihya nchuhn co, te a tihca̱ va che co mena̱n vih. Ate ro min ne, ametah conahn nducuahn. \p \v 10 ’Va̱n nación ne, cuana̱n canda, ne cuahtecuhma a̱ma ihyan che rihquentiyon ye nduco ta̱ma ye. \v 11 A̱ma nuhn ya̱hn ma̱n, ne cua̱hnguh cua̱hnga̱h ne, a̱ma cuhnde cuico ma̱n, cah ma̱n. Na̱n ro ne, cuhnde ro vederihno rahte, ne a̱ma dihya ihyan co. \p \v 12 ’Ate cuahn che ametah conahn nducuahn che tihchan ne, co ta̱n ihyan nduco nchuhn ma̱n, din ye preso nchuhn ma̱n, quenda ye nchuhn ya̱co ma̱n, cuih ye nchuhn va̱coya̱hn ma̱n. Yahn che rinduco nchuhn u ne, quenda ye nchuhn na̱n rey ma̱n, gobernador ma̱n, ndere ca̱ca nunde ye yahn ne. \v 13 Tihca̱ cuahno nchuhn ca̱va che nda̱ca yune che cuahndudo ne ndudo yáhn, cahnevan ihyan chahn. \v 14 Nde hua ndedecadino nchuhn ta̱ca̱ ndahconan ne yahn ye, \v 15 te u ca̱hmá có nchuhn ndudo che ca̱hma ne ma̱n, té vededevano yáhn che conan cuma ne ma̱n, nde hua co ndahconan ye yahn ne. \v 16 Nde indihte yahn nchuhn ma̱n, dihno ne ma̱n, ihyan yahn ne ma̱n, ihyan rendihche ne ma̱n, neca̱h ye nchuhn. A̱ma o nchuhn ne, ca̱hno ye nchuhn. \v 17 Nducoya̱ca ihyan ne, hua co ndihche ye nchuhn yahn che rinduco ne u. \v 18 Ate nde a̱ma yudo tin nchuhn ne, hua conda. \v 19 Ndete che quenda̱h ne vedechahtino va̱n nducuahn vedeyah min ne, ndevahn ne. \p \v 20 ’Cuahn che ndihchero nchuhn che a ntechendive sanda̱do ya̱n Jerusalén ne, codevano ne te a nda̱ ro che cuihno ya̱n min. \v 21 Tuhme ihyan che vate ye esta̱do yahn Judea ma̱n, ya̱n Jerusalén ma̱n ne, tahque ndah che ca̱no ye, ca̱hn ye va̱n icoya̱hn. Ihyan che chenan ye viya̱ta ne, tahque ndah che hua ndaconan ye viya̱n. \v 22 Ro min ne, co ihyan castigo, din nunde yahn ye ca̱va che conahn nducuahn che a chenan ca̱ca. \v 23 ¡Cheva̱h ihyan nda̱hta che chenun da̱ya ye ro min ma̱n, che reta̱va ye da̱ya ye ma̱n!, te a̱ma chahte castigo co ihyan ya̱n min, ne a̱ma cuhnde vedeyah iyehnse. \v 24 Na̱hn ye ne, ca̱hno se ihyan nduco espa̱da, ne na̱hn ye ne, quenda se ihyan ta̱ma nación ca̱va che din ye ntiyon. Sa̱hn ta̱ma nación ne, condinun condina̱hno se ya̱n Jerusalén nde tuno ro che ndihco ca̱de Dendiohs. \p \v 25 ’Tuhme cuhnde ro vederihno yahn Dendiohs na̱n ya̱hn ma̱n, iyo ma̱n, iyon ma̱n. Muhn iyehnse cuh ne, a̱ma cuhnde vedeyah nducuahn nación, nde hua devano ihyan deh che din ye che va̱h ye. \v 26 Condave cuno ihyan che rendedecadino ye yahn nducuahn vedeyah che cochi ca, te nde nducuahn che va ca̱de na̱n ro ne, nuhn. \v 27 Tuhme ndihchero ihyan u che rinducó nducoya̱ca ihyan, che ndá̱ va̱n man numacuahn vederihquentiyon chahte yáhn. \v 28 Cuahn che cuana̱n conahn dehtenduh che tuhchan ne, ca̱h yeno nchuhn chedave yahn ne, te a cochi nino ro che ndevahn ne. \p \v 29 Namin nte Dihvo vo ejemplo cuh: \p ―Condihche nchuhn nduhca̱ che ri yahn ya̱hn higo ma̱n, ya̱hn chena̱hn che rendaconun ya̱ta yahn ma̱n. \v 30 Cuahn che a reneca̱hno ya̱n ne, a devano nchuhn te a cochi nino ro ihno. \v 31 Namin cuahn che a rinahn dehtenduh che tuhchan ne, cuedevano nchuhn te a nun cuana̱n vederihquentiyon yahn Dendiohs. \p \v 32 ’Cua̱co rá̱hn rí nchuhn te cuahn che ametah coh ihyan che vate ye ma̱n ro cuh ne, a conahn nducuahn. \v 33 Iyehnse ne, cuihno. Ate ndudo yáhn ne, hua cuihno; va che conahn. \p \v 34 ’Cuihco nchuhn cuda̱do. Hua denda ne ura yahn ne che dema̱n che cheh ne ma̱n, che cocoh ne ma̱n, che ndedecadino ne yahn ntiyon yahn ne ma̱n, ca̱va che nda̱ ro min ne, vateya̱n ne. \v 35 Vedeyah che tuhchan ne, a dena̱n conahn numachahte iyehnse. \v 36 Ro ro ne, cuahteya̱n nchuhn ma̱n, cova̱h ne ma̱n, ca̱va che co ndevahn ne yahn vedeyah che tuhchan ma̱n, ca̱va che vateya̱n ne ro che u che rinducó nducoya̱ca ihyan, ndá̱. \p \v 37 Ro ne, ricuahn Dihvo vo chete ya̱co chahte, ne vino ne, rahn ye renan ye a̱ma cua̱n na̱n che duche Cuete Olivo. \v 38 Nducoya̱ca ihyan ya̱n, rahn ye ya̱co vatiya̱n vatiya̱n, rihnevan ye che ricuahn Dihvo vo. \c 22 \s1 Rente ca̱de se ta̱ca̱ din se preso Dihvo vo Jesucristo \p \v 1 Cuahn che a cochi nino vihco ro yudo, ro che reh ihyan pa̱n che ametah ya̱ yahn ne, \v 2 chidocuya̱n ndina̱n ma̱n, sa̱hn devano ley che dirun Moisés ma̱n ne, renuhn ino se ta̱ca ca̱hno se Dihvo vo ca̱va che hua cadino ihyan ya̱n, te va̱h se che co ta̱n ye. \p \v 3 Chenda̱ chundah Judas Iscariote, a̱ma cha sa̱hn che chi cuande se va̱n ihyan che ndichio chahn, \v 4 ne chahn se na̱n chidocuya̱n ndina̱n ma̱n, sa̱hn ndina̱n yahn policía che redin se cuda̱do ya̱co chahte ma̱n, ne ra̱hn se te co neca̱h se Dihvo vo ta̱h sa̱hn chahn. \v 5 Chi yeno sa̱hn chahn, ne nte ca̱de se nduco se che ca̱h se tume sa̱hn. \v 6 Ca̱h Judas ndudo yahn se sa̱hn chahn, ne nuhn ino se ta̱ca̱ co neca̱h se Dihvo vo ca̱va che hua cadino ihyan ya̱n. \s1 Vihco ro yudo \p \v 7 Nda̱ vihco ro yudo, ro che reh ihyan pa̱n che ametah ya̱ yahn. Ro min ne, nihnde ca̱de che rihno ihyan a̱ma itecuche lihn ca̱va che co te vedino. \v 8 Dihvo vo ne, dechuh ye Pedro nduco Jua̱n, ne ra̱hn ye: \p ―Cuahn nchuhn, cuihcoya̱n ne che chuh vo che cuande yahn ro yudo. \p \v 9 Tumerune ihyan chahn: \p ―¿Ti nahn ne che ca̱hcoya̱n nuhn ne? \p \v 10 Ndahconan Dihvo vo: \p ―Ura che conda̱ nchuhn viya̱n ne, nta̱ca ne a̱ma sa̱hn che nda se a̱ma cuhtenune. Quendi nchuhn sa̱hn min nde vah na̱n che conda̱ se, \v 11 ne ca̱hma ne co ne ihyan che va̱co ye min: “Dechuh Ihyan Ricuahn nuhn che tumerune nuhn ndih: ¿Ti va cua̱rto na̱n che cheh ye nduco ihyan apóstol yahn ye che cuande yahn ro yudo ne?” \v 12 Tuhme na̱hma ye a̱ma cua̱rto chahte nchuhn che a va ya̱n. Min cuihcoya̱n nchuhn che chuh vo nduco vih. \p \v 13 Chahn ihyan chahn, ne nta̱ca ye nducuahn che ra̱hn Dihvo vo ri ye ihyan, ne chihcoya̱n ye che cheh ye che cuande yahn ro yudo. \p \v 14 Cuahn che nda̱ ura che cheh ye ne, chihnde Dihvo vo na̱n mesa nduco ihyan apóstol yahn ye, \v 15 ne ra̱hn ye ri ye ihyan chahn: \p ―A̱ma nahn chéh nduco nchuhn che cuande yahn ro yudo numanahn che ametah ca̱hno se u, \v 16 te rá̱hn rí nchuhn te ametah ndaconan chéh, nde nda̱ ro che conahn nducó che ndihco ca̱de Dendiohs, ne conán na̱n che rihquentiyon ye. \p \v 17 Tuhme cheta̱h ye a̱ma va̱so vino, neca̱h ye nundihve cuahn Dendiohs, ne ra̱hn ye: \p ―Cota̱h nchuhn, cuih ne nduco vih. \v 18 Rá̱hn rí nchuhn te ametah ndaconan cúh vino yahn uva, nde nda̱ ro che conahn vederihquentiyon yahn Dendiohs. \p \v 19 Cheta̱h ye pa̱n me, ne neca̱h ye nundihve cuahn Dendiohs. Tuhme ndeh ye, ca̱h ye ihyan chahn, ne ra̱hn ye: \p ―Che tuhca̱ redín ne, conahn che cuahnecún che ca̱hno ihyan u ca̱va che ndevahn nchuhn. Tihca̱ cheh nchuhn ca̱va che ca̱hco ran ne che reneca̱hco ne u. \p \v 20 Chihno cheh vino ye ne, ndaconan cheta̱h ye va̱so vino me, ne ra̱hn ye: \p ―Chu ne, yun yáhn che reca̱h dito ndudo ra che nda̱hco ca̱de Dendiohs. Va che cora ca̱va nchuhn. \p \v 21 ’Meniyon ne, sa̱hn che neca̱h se u ne, da̱ma reh se nducó. \v 22 Cua̱co te ca̱hno ihyan u che rinducó nducoya̱ca ihyan, nduhca̱ che a nihnde ca̱de. Ate yah rí ca̱va sa̱hn che neca̱h se u. \p \v 23 Tuhme cana̱n tumerune vih ihyan chahn cha ye che tihca̱ din ye. \s1 Rente ihyan apóstol nduco vih cha ye che tahque cona̱n ye \p \v 24 Chihno min ne, rente ihyan apóstol nduco vih cha ye che tahque cona̱n ye. \v 25 Tuhme ra̱hn Dihvo vo ri ye ihyan: \p ―Adecoduhno rey ne, a̱ma yudo rihquentiyon ye nación yahn ye, ne sa̱hn intiyahn ne, rendeva ihyan yavena̱n se. \v 26 Ate va̱n nchuhn ne, hua co tihca̱, te cha nchuhn che tahque quenun ya̱n ne ne, co ne nduhca̱ a̱ma sa̱hn yuno, ne cha nchuhn che tahque ndina̱n ne ne, co ne nduhca̱ a̱ma mozo. \v 27 Condedecadino ne duh che tahque ndina̱n. ¿A ihyan che va ye na̱n mesa, reh ye, o sa̱hn deca̱hya che redin se cuda̱do numanahn che reh ye? ¿A ndiyu ihyan che va ye na̱n mesa, reh ye che tahque ndina̱n ye? Ate condihche nchuhn. U ne, nduhca̱ a̱ma ihyan che redin ye ntiyon yahn nchuhn. \p \v 28 ’Ro ro che chuhríhn ne, a nchuhn che chinduco ne u. \v 29 Chemin che nduhca̱ che te Chidá vederihquentiyon, quenan cumá ne, namin té vederihquentiyon, cuahtenan cuma ne \v 30 ca̱va che chuh vo ma̱n, cuh vo ma̱n, da̱ma nduco vih, ro che ca̱hcantiyón, ne cuahte ne techeca̱de ne yahn ihyan nación yahn Israel, nduh che ndichio nda̱ta yahn ye. \s1 Dihvo vo Jesucristo ne, ra̱hn ye te ca̱hma Pedro te hua rendihche ye ihyan \p \v 31 Namin ra̱hn Dihvo vo ri ye Pedro: \p ―Simón, Simón, cuihque cuda̱do, te chundah ne, chica se Dendiohs ca̱va che tumerande se nchuhn nde na̱n che nda̱hco ndiya se nchuhn. \v 32 Ate u ne, cová̱h cave ca̱va che hua a̱ma yune no ca̱hcoman. Cuahn che ndaconen cotehne ne, cueneca̱h yan chedave yahn ihyan che ritahno ye u. \p \v 33 Ndahconan Simón, ne ra̱hn ye: \p ―Dihvé, va vedeyenó che conducó ndih, andahre conún va̱coya̱hn nduco ne ma̱n, andahre cóh da̱ma nduco ne ma̱n. \p \v 34 Ate ra̱hn Dihvo vo ri ye ihyan: \p ―Pedro, rá̱hn rí di te ura che ametah cuah tuh ne, cahme ino yune te hua rendihche u. \p \v 35 Tuhme ra̱hn Dihvo vo nduco nducoya̱ca ihyan chahn: \p ―Cuahn che dechúh nchuhn che nde dino, nde morral, nde inda̱co, hua quenda ne ne, ¿deh chinda yahn ne ne? \p Ndahconan ye: \p ―Hua dehva chinda yahn nuhn. \p \v 36 Tuhme ra̱hn Dihvo vo ri ye ihyan chahn: \p ―Ate ma̱n ne, ndete che va dino yahn nchuhn, cuiquenda ne, ndete che va morral, cuiquenda ne. Cha nchuhn che ametah espa̱da yahn ne ne, cuendihcue ne tino rendiche ne, cua ne a̱ma. \v 37 Rá̱hn rí nchuhn te va che conahn ndudo cuh che a ndirun yáhn: “Ca̱hma ihyan te ihyan min ne, ihyan nunde ye.” Nducuahn che a ndirun che va che cuahno có ne, va che conahn. \p \v 38 Tuhme ra̱hn ihyan chahn: \p ―Dihve nuhn, nga̱ o espa̱da, va yahn nuhn. \p Ndahconan ye: \p ―Nduco sih ne, a va. \s1 Getsemaní \p \v 39 Chihno min ne, cuahn Dihvo vo Cuete Olivo nduhca̱ che a rahn ye, ne cuahn ihyan apóstol nduco ye. \v 40 Cuahn che nda̱ ye min ne, ra̱hn ye nduco ihyan chahn: \p ―Cova̱h nchuhn ca̱va che hua dinahn ne cuahn che tumarande chundah nchuhn. \p \v 41 Tuhme chihco rino Dihvo vo ihyan chahn, ne cuahn ye ca̱na na̱n me. Min chehntihya ye, cova̱h ye, \v 42 ne ra̱hn ye: \p ―Chida má̱n, ndete che nahn ne ne, cuehnevi ne che va che chuhríhn. Ate hua co nduhca̱ che náhn. Co nduhca̱ che nahn ma̱n ne. \p \v 43 Tuhme nda̱ a̱ma ángel che chica ye vahchetero, ne neca̱h ya̱n ye chedave yahn Dihvo vo. \v 44 A̱ma chuhrihn ye che rendedecadino ye, ne tahque dito cova̱h ye. A̱ma chi ye nuneya̱n nduhca̱ yun, ne ra nde ndiya̱hn. \p \v 45 Chihno cova̱h ye ne, ndaconan ye na̱n che chenun ihyan apóstol chahn, ne nta̱ca ye ihyan che vateya̱do ye, te a̱ma ndi cuno ye che ra̱n ye. \v 46 Tuhme ra̱hn ye ri ye ihyan: \p ―¿Dehco che vateya̱do nchuhn? Cuenecuan ne, cova̱h ne ca̱va che hua dinahn ne cuahn che tumarande chundah nchuhn. \s1 Din se preso Dihvo vo Jesucristo \p \v 47 Nde ametah cuihno ca̱hma ye cuahn che nda̱ a̱ma ya̱hn sanda̱do nduco sa̱hn policía che redin se cuda̱do ya̱co chahte, ne nda̱hna̱n Judas, a̱ma cha sa̱hn che chi cuande se va̱n ihyan che ndichio chahn. Chahn nda̱ sa̱hn min na̱n Dihvo vo ca̱va che tena̱n se ihyan. \v 48 Tuhme ra̱hn Dihvo vo ri ye sa̱hn: \p ―Judas, ¿a nahn tenan u, ne nduco tihca̱ necah u che rinducó nducoya̱ca ihyan ne? \p \v 49 Cuahn che ndihchero ihyan apóstol che tihca̱ ri ne, tumerune ye ihyan: \p ―Dihve nuhn, ¿a cuahn nuhn sa̱hn sih nduco espa̱da ne? \p \v 50 A̱ma cha ihyan chahn ne, chahn ye a̱ma sa̱hn deca̱hya yahn chidocuya̱n che tahque ndina̱n, chaconda̱h ye revan se la̱do ta̱h cua̱co se. \v 51 Ate ra̱hn Dihvo vo: \p ―Hua cuhma nchuhn. \p Tuhme nahn ta̱h ye revan sa̱hn min, ne ndonan. \v 52 Ra̱hn Dihvo vo ri ye chidocuya̱n ndina̱n ma̱n, sa̱hn ndina̱n yahn policía che redin cuda̱do ya̱co ma̱n, sa̱hn intiyahn ma̱n: \p ―¿A cochi nchuhn nduco espa̱da ma̱n, nduco ya̱hn ma̱n, din ne preso u nduhca̱ sa̱hn duco? \v 53 Ro ro quenún chete ya̱co chahte va̱n nchuhn, ne hua din ne preso u. Ate ma̱n ne, nda̱ ura yahn ne, ura che rihquentiyon chundah. \s1 Ra̱hn Pedro te hua rendihche ye Dihvo vo Jesucristo \p \v 54 Tuhme din sa̱hn chahn preso Dihvo vo, quenda se ihyan va̱co chidocuya̱n che tahque ndina̱n. Cuahn Pedro diyahn diyahn, quendi ye ihyan. \v 55 Din sa̱hn chahn a̱ma va̱coya̱hn chevah, ne vatendi se, reca̱h ihno se sa̱hn. \v 56 Tuhme ndihchero a̱ma ta̱hn deca̱hya che nduco Pedro, nti ye min. Ndihchero ndah te ihyan, ne ra̱hn te: \p ―Sa̱hnguh ne, chinduco se sa̱hn preso ca̱h. \p \v 57 Ndahconan Pedro, ne ra̱hn ye ri ye ta̱hn: \p ―Nde hua rendihché ihyan. \p \v 58 Namena̱n me ne, ndihchero ta̱ma se ihyan, ne ra̱hn se: \p ―Namin di, ndoque va̱n sa̱hn che rinduco se sa̱hnga̱h. \p Ndahconan Pedro: \p ―Ndiyu u. \p \v 59 Chihno tenduh a̱ma ura ne, ra̱hn ta̱ma se: \p ―Cua̱co te sa̱hnguh ne, chinduco se sa̱hnga̱h, te sa̱hn Galilea se. \p \v 60 Ndahconan Pedro: \p ―Nde hua devanó deh che rahn. \p Nde ametah cuihno ca̱hma Pedro, ne cah tuh. \v 61 Tuhme chaconan Dihvo vo, ndihchero ye Pedro, ne neca̱hco ye nduhca̱ che ra̱hn Dihvo vo: “Ura che ametah cuah tuh ne, cahme ino yune te hua rendihche u.” \v 62 Tuhme ndihquenda̱ Pedro, ne a̱ma chaco ye. \s1 Chahn se Dihvo vo Jesucristo \p \v 63 Sa̱hn che redin se cuda̱do Dihvo vo ne, redin duche yahn se ihyan, ne rahn se ihyan. \v 64 Dechiche se a̱ma tino na̱n ye. Rahn se ihyan, ne ra̱hn se: \p ―Cahme duh che chahn di. \p \v 65 A̱ma ndeh na̱n ca dehtenduh ra̱hn se, din duche yahn se ihyan. \s1 Quenda se Dihvo vo Jesucristo na̱n intiyahn \p \v 66 Cuahn che a chi dave me ne, ndo da̱ma chidocuya̱n ndina̱n ma̱n, sa̱hn devano ley che dirun Moisés ma̱n, sa̱hn intiyahn ma̱n, ne quenda se Dihvo vo na̱n che cuhnde ca̱de yahn ye. \v 67 Min tumerune se ihyan: \p ―¿A di ihyan che a va ca̱de che chi ye, ndedevahn ye ihyan iyehnse ne? \p Ndahconan ye, ne ra̱hn ye ri ye sa̱hn: \p ―Ndete che ca̱hmá có nchuhn te u ne, nde hua cotahno ne. \v 68 Ndete che va deh che tumeruné ne, nde hua ndahconan ne yáhn. \v 69 Ate u che rinducó nducoya̱ca ihyan ne, a nun cuhndé la̱do ta̱h cua̱co Dendiohs, ihyan min che a̱ma yudo vederihquentiyon yahn ye. \p \v 70 Tumerune nducoya̱ca sa̱hn chahn: \p ―¿A di che Da̱ya Dendiohs tuhme ne? \p Ndahconan ye yahn se: \p ―A u. A ma̱n nchuhn ra̱hn ne meniyon. \p \v 71 Tuhme ra̱hn se: \p ―¿Dehca din vo testigo? Nduco ndudo che tihca̱ ra̱hn se ne, a va. A ma̱n vo chihnevan vo. \c 23 \s1 Quenda se Dihvo vo Jesucristo na̱n Pila̱to \p \v 1 Tuhme necuan nducoya̱ca se, quenda se Dihvo vo na̱n Pila̱to. \v 2 Cana̱n ndere rica nunde se yahn ye, ne ra̱hn se: \p ―Nta̱ca nuhn sa̱hnguh che rinun se ihyan che hua nedihve ye tumeca̱diyo yahn César. Ava̱ne ne, ra̱hn se te ma̱n se che rey ma̱n, ihyan che a va ca̱de che chi ye, ndedevahn ye ihyan iyehnse ma̱n. \p \v 3 Tuhme tumerune Pila̱to ihyan: \p ―¿A di che rey yahn nación yahn Israel ne? \p Ndahconan Dihvo vo: \p ―U, nduhca̱ che rahn. \p \v 4 Ra̱hn Pila̱to ri se chidocuya̱n ndina̱n nduco nducoya̱ca ihyan: \p ―Hua renda̱cá nde a̱ma nunde yahn sa̱hnguh. \p \v 5 Ate quendi sa̱hn chahn rica nunde se, ne ra̱hn se: \p ―Numacuahn nación yahn nuhn, nde esta̱do yahn Galilea nde muhn, ndedecuan se ihyan nduco ndudo che ricuahn se. \s1 Quenda se Dihvo vo Jesucristo na̱n Herodes \p \v 6 Cuahn che chihnevan Pila̱to che ra̱hn se yahn Galilea ne, tumerune se ndete che min ya̱n va̱co Dihvo vo. \v 7 Cuahn che checadino se te min ya̱n va̱co ye ne, dechuh ye ihyan na̱n Herodes, te sa̱hn min che rihquentiyon se min, ne quenan se ya̱n Jerusalén ro min. \v 8 A̱ma chi yeno Herodes cuahn che ndihchero se Dihvo vo, te a ra̱hn che nahn ndihchero se ihyan. Nducote rihnevan se che a̱ma rente ihyan yahn Dihvo vo ne, quenan rino se che din ye a̱ma vederihno, ndihchero se. \v 9 A̱ma ndeh na̱n che tumerune se, ate nde hua ndahconan Dihvo vo. \v 10 Chidocuya̱n ndina̱n ma̱n, sa̱hn devano ley che dirun Moisés ma̱n ne, ndevana̱n se, ndere rica nunde se yahn ye. \v 11 Tuhme Herodes nduco sanda̱do yahn se ne, din duche yahn se Dihvo vo. Tihyon se a̱ma tino ndah ihyan, ne ndedechuh se ihyan na̱n Pila̱to. \v 12 Ro mena̱n ne, ta̱n Pila̱to nduco Herodes, ate nde ro min ne, ndoya̱n se nduco vih. \s1 Ndaconan Dihvo vo Jesucristo na̱n Pila̱to \p \v 13 Nedin da̱ma Pila̱to chidocuya̱n ndina̱n ma̱n, sa̱hn intiyahn ma̱n, ihyan ya̱n ma̱n, \v 14 ne ra̱hn se: \p ―Nchuhn ne, nda ne sa̱hnguh ná̱n, rica nunde ne yahn che ndedecuan se ihyan ya̱n. Ate tumeruné sa̱hn na̱n nchuhn yahn dehtenduh che rica nunde ne yahn se, ne metah nde a̱ma nunde yahn se. \v 15 Dechúh nchuhn nduco se na̱n Herodes, ne namin hua nta̱ca se nde a̱ma nunde yahn se. Cua̱co te hua dehva din se ca̱va che ca̱hno vo sa̱hn. \v 16 Tahque ndah cuáhn sa̱hn, nta̱hté sa̱hn. \p \v 17 Nduyo nduyo che renda̱ vihco ro yudo ne, va che nta̱hte se a̱ma preso. \v 18 Ate cah nducoya̱ca ihyan: \p ―¡Cuihno ne sa̱hn tih! ¡Cuenta̱hte ne Barrabás! \p \v 19 Barrabás ne, quenun se va̱coya̱hn, te ndedecuan se ihyan ya̱n che cuhma ye nduco gobierno ma̱n, chihno se sanda̱do yahn ye ma̱n. \v 20 Ndaconan ra̱hn Pila̱to te nahn nta̱hte se Dihvo vo. \v 21 Ate cah tun ihyan chahn: \p ―¡Cuenahn ya̱h ne sa̱hn! ¡Cuenahn ya̱h ne sa̱hn! \p \v 22 Ndaconan ra̱hn Pila̱to nde na̱n che chi ino yune: \p ―¿Dehra nedin sa̱hnguh? Hua co ca̱hno vo sa̱hn, te metah nde a̱ma nunde yahn se. Tahque ndah dín castigo sa̱hn, ne nta̱hté sa̱hn. \s1 Nahn ya̱h se Dihvo vo Jesucristo \p \v 23 Ate quendi ihyan chahn rah ye, rica ye che conan ya̱h Dihvo vo. A̱ma quendi chidocuya̱n ndina̱n nduco ihyan chahn rah ye. \v 24 Tuhme ca̱h yune Pila̱to che co nduhca̱ che rica ye. \v 25 Nta̱hte se sa̱hn che quenun va̱coya̱hn me nduhca̱ che nahn ye, ne chihquentiyon se sanda̱do che nahn ya̱h se Dihvo vo. \p \v 26 Cuahn che quenda sanda̱do chahn Dihvo vo ne, chihquentiyon se a̱ma ihyan ya̱n Cirene che duche ye Simón, che cuenchi ye nahn ye viya̱ta, che ntihde dihme ye cruz, quendi ye Dihvo vo. \p \v 27 A̱ma ya̱hn ihyan ya̱n ma̱n, ihyan nda̱hta che raco ye ma̱n, rah ra̱n ye ma̱n, cuahn ye nduco vih. \v 28 Ndihchero Dihvo vo ihyan nda̱hta chahn, ne ra̱hn ye ri ye ihyan: \p ―Nchuhn ihyan ya̱n Jerusalén, hua cuaco ne ca̱va u. Cuaco ne ca̱va ma̱n ne ma̱n, ca̱va da̱ya ne ma̱n, \v 29 te nda̱ ro che ca̱hma ihyan: “Ndah ro yahn ihyan nda̱hta che hua rahcoya̱n ye ma̱n, ihyan nda̱hta che hua renda̱ca da̱ya ye ma̱n, ihyan nda̱hta che hua reta̱ve ye ma̱n.” \v 30 Ro min ne, ca̱hma ihyan co ye ico ma̱n, cuete ma̱n: “Conda̱h ndudo nchuhn nuhn, cuedendeh ne nuhn.” \v 31 Nducote numacuahn vedeta̱n ca̱hno se u che ametah nunde yáhn ne, nda̱ ro min ne, tahque nun ca̱hno se ihyan nunde. \p \v 32 Namin quenda se o sa̱hn nunde ca̱va che ca̱hno se sa̱hn da̱ma nduco Dihvo vo. \v 33 Cuahn che nda̱ se na̱n che duche Cuete Ine Tin Tena̱hn ne, nahn ya̱h se Dihvo vo da̱ma nduco sa̱hn nunde chahn. A̱ma se ne, quenan ya̱h se la̱do ta̱h cua̱co ye, ne ta̱ma se la̱do ta̱h cueh ye. \v 34 Cova̱h Dihvo vo: \p ―Chida má̱n, cuenchahco ne yahn ihyan sih, te nde hua devano ye deh che redin ye. \p Sanda̱do chahn ne, din se sortear tino yahn ye, cha sa̱hn quenda̱h yahn se che co yahn se queri a̱ma. \v 35 Ihyan ya̱n chahn ne, vatendi ye, rendihchero ye. Sa̱hn intiyahn ne, riyon nan se Dihvo vo, ne ra̱hn se: \p ―Ta̱ma ca ihyan ne, ndedevahn se. Ndete che sa̱hn tih che a va ca̱de che dechuh Dendiohs, ndedevahn se ihyan iyehnse ne, ¿dehco che hua ndedevahn ma̱n se sa̱hn? \p \v 36 Namin redin duche yahn sanda̱do chahn ihyan, reca̱h se vinagre, cuh ye, \v 37 ne ra̱hn se ri se ihyan: \p ―Ndete che di che rey yahn nación yahn Israel ne, cuendedevahn man di. \p \v 38 Tin cruz ne, ndirun ndudo griego ma̱n, ndudo latín ma̱n, ndudo hebreo ma̱n, tuhca̱: “Nga̱ Rey yahn nación yahn Israel.” \p \v 39 A̱ma cha sa̱hn nunde chahn che quenan ya̱h se ne, riyon nan se ihyan, ne ra̱hn se: \p ―Ndete a di ihyan che a va ca̱de che chi ye, ndedevahn ye ihyan iyehnse ne, cuendedevahn man di ma̱n, cuendedevahn nuhn ma̱n. \p \v 40 Ate sa̱hn che ta̱ma me ne, ra̱hva se nduco vih, ne ra̱hn se: \p ―Namin di, ¿a hua vah Dendiohs, andahre quenan yah nduhca̱ che quenan ya̱h ye? \v 41 Uvo ne, a redin yahn che rechuhrihn vo, te renedihvo vo nunde yuhn vo. Ate ihyan cuh ne, nde a̱ma nunde hua quendihco ye. \p \v 42 Tuhme ra̱hn se ri se Dihvo vo: \p ―Cuahn che a va ne, rihquentiyon ne ne, cueneca̱hco ne u, ne conan va̱hino ne u. \p \v 43 Ndahconan Dihvo vo yahn se: \p ―Cua̱co rá̱hn rí di te nde a ma̱n ro cuh conen nducó vahchetero. \s1 Nduhca̱ che chih Dihvo vo Jesucristo \p \v 44 Ura che a chi ma̱hn ya̱hn ne, a̱ma chi man numachahte iyehnse nde na̱n rahco ino a chino, \v 45 te chih ya̱hn. Tino che quendihco chete ya̱co chahte ne, nde, ndo o ndi. \v 46 Tuhme cah Dihvo vo: \p ―Chida má̱n, nda̱hcó chedave yáhn ta̱h ne. \p Chihno ra̱hn ye tihca̱ ne, chih ye. \p \v 47 Nducote ndihchero sa̱hn ndina̱n yahn sanda̱do che tihca̱ chi ne, ndeva se yavena̱n Dendiohs, ne ra̱hn se: \p ―Cua̱co niyon te ihyan tih ne, metah nde a̱ma nunde yahn ye. \p \v 48 Nducoya̱ca ihyan che chenun ye min, ndihchero ye che tihca̱ chi ne, yah ri ye, ne cona̱hn ye, rahn ye ticua ye. \v 49 Ate nducoya̱ca ihyan che a rendihche ye Dihvo vo ma̱n, ihyan nda̱hta che chinduco ye Dihvo vo nde esta̱do yahn Galilea ma̱n ne, yahn no chahtendi ye, ndihchero ye che tihca̱ chi. \p \v 50 A̱ma ihyan ya̱n Arimatea, esta̱do yahn Judea, che duche ye José che nduco ye va̱n ihyan ndina̱n yahn nación yahn Israel ne, ndah ihyan ye na̱n Dendiohs ma̱n, na̱n ihyan ma̱n. \v 51 Namin quenan rino ye che conahn vederihquentiyon yahn Dendiohs. Ihyan min ne, hua chi da̱ma ndudo yahn ye nduco combiero yahn ye, chih nunde se yahn Dihvo vo. \v 52 Chahn ihyan min na̱n Pila̱to, ne chica ye sa̱hn che ca̱h yune se che cuhche ye Dihvo vo. \v 53 Tuhme chahn ye, ndedevah ye ihyan. Chahcotuma ye a̱ma tino ihyan, ne chacondihte ye ihyan chete a̱ma ya̱yan ra, che ndindah na̱n a̱ma ya̱va. \v 54 Ro min ne, víspera yahn ro yudo, a cuana̱n ro che rahte tuhno ihyan. \p \v 55 Ihyan nda̱hta chahn che chica ye esta̱do yahn Galilea nduco Dihvo vo ne, chahn nduco ye, ne ndihchero ye na̱n va ya̱yan ma̱n, ta̱ca̱ chacondihte ye Dihvo vo ma̱n. \v 56 Cuahn che ndaconan ihyan nda̱hta chahn ne, ca ye yuneda̱n ma̱n, nuneda̱n ma̱n, ne nducote a cana̱n ro che rahte tuhno ihyan ne, chahte tuhno ye nduhca̱ che a va ca̱de. \c 24 \s1 Ntuche Dihvo vo Jesucristo va̱n tena̱hn \p \v 1 A̱ma vatiya̱n da̱hca, ro che ndeva ndate ne, cuahn ihyan nda̱hta chahn nduco ta̱ma te o ihyan nda̱hta, quenda ye yuneda̱n ma̱n, nuneda̱n ma̱n, che a ndihcoya̱n ye. \v 2 Cuahn che nda̱ ye na̱n ya̱yan me ne, ndihchero ye che a ndavi tu che ndechendih chende. \v 3 Chenda̱ ye chete ya̱yan me, ate hua nta̱ca ye Dihvo vo. \v 4 A̱ma dihya ye chi che tihca̱, ne numanahmin ne, adena̱n china̱n ye o ángel, vatendi ye, chenun ye tino che a̱ma diya̱hn. \v 5 Tuhme nde tahque dihya ihyan nda̱hta chahn chi, ne chendih ye, nde ametah nahn ndonihyon na̱n ye che va̱h ye. Ra̱hn ángel chahn nduco ye: \p ―¿Dehco che va̱n tena̱hn renuhn nchuhn a̱ma ihyan che quenduche ye? \v 6 Metah ye muhn, te a ntuche ye. Cueneca̱hco nchuhn cuahn che nduco ca ne ihyan esta̱do yahn Galilea, nduhca̱ che ra̱hn ye ri ye nchuhn: \v 7 “U che rinducó nducoya̱ca ihyan ne, va che neca̱h se u ta̱h sa̱hn nunde ca̱va che nahn ya̱h se u. Ate cuihno ino ro ne, ntuché.” \p \v 8 Tuhme nta̱ tin ihyan nda̱hta chahn che tihca̱ ra̱hn Dihvo vo. \v 9 Nda̱ca ye na̱n ya̱yan me, cona̱hn ye, ne neca̱h cuande ye ihyan apóstol che ndichia̱ma chahn ma̱n, ihyan chena̱hn che nduco ye ma̱n. \v 10 María yahn ya̱n Magdala ma̱n, Jua̱na ma̱n, María che chaco Jacobo ma̱n, nduco ihyan nda̱hta chena̱hn chahn ne, a ihyan chahn che neca̱h cuande ye ihyan apóstol che tihca̱ chi. \v 11 Ate ihyan apóstol chahn ne, hua chitahno ye, ne ra̱hco ye te co hua va cua̱co dave yahn ihyan nda̱hta chahn che tihca̱ ra̱hn ye. \p \v 12 Tuhme necuan Pedro, cuahn ye rano ye na̱n ya̱yan me. Nda̱ ye min ne, ndihchero ye che a dema̱n tino che chacotuma Dihvo vo quendite min. A̱ma cuahn ino ye che tihca̱, ne cona̱hn ye. \s1 Chihnde ro Dihvo vo Jesucristo na̱n o ihyan che cuahn ye ya̱n Emaús \p \v 13 A ro min no ne, cuahn o ihyan chahn a̱ma ya̱n lihn che duche Emaús, ri tenduh ndichio da̱hno che renda̱ ya̱n Jerusalén. \v 14 Numanahn che chenun yune ihyan chahn ne, rente ye nduco vih yahn nducuahn che chi. \v 15 Ura min nda̱ ma̱n Dihvo vo na̱n ihyan chahn, ne cuahn ye da̱ma nduco vih. \v 16 Ate hua nchana̱n ihyan chahn ihyan, te a tihca̱ va ca̱de che hua nchana̱n ye ihyan. \v 17 Tumerune Dihvo vo ihyan chahn: \p ―¿Deh che rente nchuhn va̱n ma̱n ne nduco vih che a̱ma ra̱n ne ne? \p \v 18 A̱ma cha ihyan chahn che duche ye Cleofas ne, ndahconan ye: \p ―¿A dema̱n ndih che ta̱ma ya̱n cochi ne, che hua devano ne dehtenduh che chi ya̱n Jerusalén ro cuh? \p \v 19 Tumerune Dihvo vo: \p ―¿Deh chi min ne? \p Tuhme ndahconan ihyan chahn yahn ye: \p ―A̱ma ndeh na̱n dehtenduh chahno chi Jesús yahn ya̱n Nazaret. Ihyan min ne, a̱ma ihyan profeta che quenan cuma ye vederihquentiyon chahte na̱n Dendiohs ma̱n, na̱n ihyan ma̱n, che din ye vederihno ma̱n, chicuahn ye ma̱n. \v 20 Chidocuya̱n ndina̱n ma̱n, sa̱hn intiyahn ma̱n ne, chih nunde se yahn ye, ne neca̱h se ihyan ta̱h sa̱hn che nahn ya̱h se ihyan. \v 21 Nuhn ne, chenan ino nuhn che a ihyan min che ndedevahn ye ihyan nación yuhn vo, Israel. Ma̱n ne, a chi ino ro che chihno se ihyan. \v 22 Ava̱ne ne, a̱ma rendedecadino nuhn, te a̱ma o ihyan nda̱hta che chinduco ye nuhn ne, chahn ye na̱n ya̱yan ura che chi dave, \v 23 ate hua nta̱ca ye ihyan min chete ya̱yan me. Cuahn che ndaconan ye ne, ra̱hn ye te ndihchero ye ángel. Angel chahn ne, ra̱hn ye te a ntuche ihyan min. \v 24 Tuhme chahn a̱ma o combiero yahn nuhn na̱n ya̱yan me, ne nta̱ca ye nduhca̱ che ra̱hn ihyan nda̱hta chahn, ate hua ndihchero ye ihyan min. \p \v 25 Tuhme ra̱hn Dihvo vo ri ye ihyan chahn: \p ―¡A̱ma tuntu nchuhn! ¡Ta̱ca che hua renahn ne nduhca̱ che dirun ihyan profeta! \v 26 ¿A ndiyu a nihnde ca̱de che ihyan che a va ca̱de che chi ye, ndedevahn ye ihyan iyehnse ne, chuhrihn ye dehtenduh che tuhchan ma̱n, nda̱ ye vahchetero ma̱n? \p \v 27 Tuhme ca̱h cuande ye ihyan chahn Ndudo yahn Dendiohs, cana̱n ye nde che dirun Moisés ma̱n, che dirun nducoya̱ca ihyan profeta ma̱n, yahn nduhca̱ che cuahno ye co. \p \v 28 Nda̱ ihyan chahn ya̱n lihn me, ne din ca̱ Dihvo vo che nahn chuh da̱ma ye, ca̱hn ye tahque yahn ca. \v 29 Ate din ihyan chahn fuerza ihyan che conan ye min, te a chi chino. Tuhme chenda̱ ye chete vah, chinduco ye ihyan chahn. \v 30 Ura che chahte ye, cheh vino ye ne, cheta̱h Dihvo vo pa̱n, neca̱h ye nundihve cuahn Dendiohs, ne ndeh ye, ca̱h ye ihyan chahn. \v 31 Ura min nchana̱n ihyan chahn te a ihyan min che Dihvo vo, ne adena̱n no chehna̱n ihyan chahn ihyan. \v 32 Tuhme ra̱hn ye nduco vih: \p ―¿A ndiyu yeno chedave yuhn vo numanahn che rente ye nduco vo ma̱n, ricuahn ye uvo Ndudo yahn Dendiohs ma̱n, cua̱hn yune? \p \v 33 Ndeta̱hno ndaconan ihyan chahn ya̱n Jerusalén, ne nta̱ca ye ihyan apóstol che ndichia̱ma chahn che ndi da̱ma ye nduco ihyan chena̱hn chahn. \v 34 Ihyan che ndi da̱ma ye min ne, rente ye va̱n ma̱n ye nduco vih: \p ―Cua̱co che ntuche Dihvo vo, te chihnde ro ye na̱n Simón. \p \v 35 Tuhme neca̱h cuande ihyan che o chahn nduhca̱ che chahno ye chi cua̱hn yune ma̱n, nduhca̱ che nchana̱n ye Dihvo vo ura che ndeh ye pa̱n ma̱n. \s1 Chihnde ro Dihvo vo Jesucristo na̱n ihyan apóstol yahn ye \p \v 36 Numanahn che rente ihyan chahn yahn dehtenduh che tihchan ne, adena̱n china̱n ye Dihvo vo che nti ye menda̱hn. Ra̱hn ye ri ye ihyan chahn: \p ―Dehve ra̱hco nchuhn. \p \v 37 Dihya ihyan chahn chi, ra̱hco ye te co a̱ma vaco ndihchero ye. \v 38 Ate ra̱hn Dihvo vo ri ye ihyan: \p ―¿Dehco che a̱ma va̱h nchuhn ma̱n, ndeh rendedecadino ne ma̱n? \v 39 Condihche ne ya̱hvetá̱h ma̱n, cá̱h ma̱n, te a u che ntí na̱n ne. Conahn ta̱h ne u, ne condihche ne te va yute yáhn ma̱n, va ine yáhn ma̱n, ndiyu a̱ma vaco nduhca̱ che rendedecadino ne. \p \v 40 Chihno ra̱hn ye chemin ne, na̱hma ye ya̱hveta̱h ye ma̱n, ca̱h ye ma̱n, ihyan chahn. \v 41 Ate nducote a̱ma cuahn ino ihyan chahn ma̱n, a̱ma yeno ye ma̱n ne, nde ametah cotahno ye. Chemin che tumerune Dihvo vo ihyan chahn: \p ―¿A va deh che chuh vo muhn ne? \p \v 42 Tuhme ca̱h ihyan chahn a̱ma ndi ya̱hca ndiyuche nduco a̱ma ndi va̱conedih yahn. \v 43 Cheh ye ma̱n, chih ye ma̱n, na̱n ihyan chahn. \v 44 Ra̱hn ye ri ye ihyan chahn: \p ―Cuahn che nduco cá nchuhn ne, a te cuandé nchuhn te va che conahn nducuahn che nihnde ca̱de che cuahno có, nduhca̱ che a ndirun na̱n ley che dirun Moisés ma̱n, nduhca̱ che dirun ihyan profeta ma̱n, nduhca̱ che ndirun na̱n libro yahn Salmo ma̱n. \p \v 45 Tuhme din Dihvo vo che chenahn ihyan chahn Ndudo yahn Dendiohs, \v 46 ne ra̱hn ye: \p ―A tihca̱ va che conahn nducó nduhca̱ che a ndirun na̱n Ndudo yahn Dendiohs. U che a va ca̱de che chí, ndedeváhn ihyan iyehnse ne, a tihca̱ nihnde ca̱de che ca̱hno se u nduhca̱ a chi. Namin a nihnde ca̱de che cuihno ino ro ne, ntuché va̱n tena̱hn. \v 47 Va che dechúh ihyan, cuahndudo ye muhn ya̱n Jerusalén ma̱n, nde nducuahn nación ma̱n, che nto ino ihyan nunde yahn ye ca̱va che nchahco Dendiohs yahn ye. \v 48 A nchuhn che ndihchero ne nducuahn dehtenduh che tihca̱ chinahn, ne va che cuahndudo ne. \v 49 Condihche nchuhn. Nduhca̱ che a te Chidá ndudo yahn ye ne, u dechúh Vaco Ndah yahn ye, conun nchuhn. Cuahtenan rino nchuhn muhn ya̱n Jerusalén nde nda̱ ro che cuahtenan cuma ne vederihquentiyon yahn Vaco Ndah yahn ye. \s1 Conda̱ Dihvo vo Jesucristo vahchetero \p \v 50 Cuahn Dihvo vo nduco ihyan chahn nde ya̱n Betania. Chenihyon ta̱h ye, ne chica ye Dendiohs ca̱va ihyan chahn. \v 51 Tuhme chica ye min, ne conda̱ ye vahchetero. \v 52 Ndeva ihyan chahn yavena̱n Dihvo vo, ne cona̱hn ye ya̱n Jerusalén, a̱ma yeno ye. \v 53 Min chete ya̱co chahtenun ye ro ro, rendeva ye yavena̱n Dendiohs numacuahn vedeyeno. Tihca̱ chi.