\id TIT - Cubeo NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h Tito \toc1 Tito \toc2 Tito \toc3 Tit \mt1 Tito \ip Mamabʉinore coyʉiyebu Pablo bácʉ ʉ̃i toivaicõjeiye báquede paperayocare Tito bácʉre. Pablo bácʉ judíovacacʉ bácʉvacari, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ marejaquémavʉ, coyʉcʉyʉ ʉ̃i yávaiye méne judíova ãmevʉre, judíova ne jʉ abe boje ʉ̃i coyʉiyede. Lucas bácʉ coyʉrejaquemavʉ Pablo bácʉi borore Hch 7:57-8:1, 9:1-31, 13:1-28:31. Pablo bácʉ coyʉrejaquemavʉ Tito bácʉi borore ʉ̃i paperayocaque ʉ̃i toivaicõjeiye báquede ʉ̃́re toivacaipõecʉ bácʉre Galacia ãmicʉrijoborõcavʉre aru yóbocayocaque Corinto ãmicʉriĩmarocavʉre, aru yóbocayocaque Timoteo bácʉre máre. Javede toivaicõjenejaquemavʉ apeyoca once paiyoca ʉ̃i paperayoca cʉriyocare Majepacʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo jívʉi. Diyocare toivaicõjequiye jipojĩcai toivaicõjenejaquemavʉ mamayoca ʉ̃i paperayocare Timoteo bácʉre. Pablo bácʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃́re toivacaipõecʉ bácʉre aipe ʉ̃i toivacaquiye báquede diyocare. Toivaicõjenejaquemavʉ diyocare ãniʉjʉ bácarõre 63 d.C. Majidivʉ ne dápiaiyepe, cʉrejaquemavʉ Macedonia ãmicʉrijoborõi ʉ̃i toivaicõjeiyede diyocare. \ip Diyocaque Pablo bácʉ coyʉrejaquemavʉ Tito bácʉre aipe d̶aiye jaʉrõre Jesúre jʉ aivʉre coreipõevare (1:5-9). Majide d̶arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre aipe bueiye jaʉrõre Creta ãmicʉrijiavʉcavʉre (2:1-15, 3:8) aru aipe d̶aiye jaʉrõre Jesúre jʉ aipõevare (1:10-16, 3:1-2, 9-11, 14). Ãrʉre d̶arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne (1:1-3, 3:3-7). Ʉ̃ mácʉre apevʉre cad̶ateicõjeni, daicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yebai (3:12-13). \c 1 \s1 Pablo ʉ̃i meaicõjeino Titore \r (2 Co 8.23; Gá 2.3; 2 Ti 4.10) \p \v 1 Yʉ, Pablo, toivaicõjeivʉ apecʉre iyoca paperayocare mʉre. Jʉ̃menijicʉre memecayʉbu yʉ. Aru Jesucristo ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉbu yʉ máre. Nópe d̶ayʉbu, Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne aru ne majinajiyepe ayʉ caiye iye bueiyede jãvene aipe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉ ʉcʉre põeva ne d̶aiyede. \v 2 Maja Jesúre jʉ aipõeva napini coreivʉbu Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre majare. Javede, ijãravʉ bʉ́quiye jipocai, Jʉ̃menijicʉ arejaquemavʉ jícʉyʉ põevare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Aru Jʉ̃menijicʉ borocʉbecʉbe cainʉmʉa. Que baru d̶acʉyʉme yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. \v 3 Aru Jʉ̃menijicʉi beoijãravʉ bácarõre coyʉicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiye méne, coreóvare d̶acʉyʉ diede majare. Aru yʉ́vacari Jʉ̃menijicʉi epeimʉmu, coyʉcʉyʉ ʉ̃i yávaiye méne. Que baru Jʉ̃menijicʉ, majare mead̶aipõecʉ, yʉre coyʉicõjenejaquemavʉ põevare diede. \v 4 Mʉ, Tito, yʉ toivaicõjeivʉ diyoca paperayocare mʉre. Jãve jímacʉpe páyʉbu mʉ, maje jʉ aiye boje Jesúre cũinátʉrʉra. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, mearo d̶acajacʉrĩ mʉre bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrĩ cʉre d̶ajacʉrĩ mʉre cãrijimecʉva. \s1 Tito ʉ̃i memecaino Cretacavʉre \r (1 Ti 3.2-7) \p \v 5 Yʉ dajocacacʉ mʉre nore, Creta ãmicʉrijiavʉi, mi d̶aquiyepe ayʉ caiye iye d̶aiye bʉojabede cãreja ina nócavʉ Jesúre jʉ aipõevare. Que baru ĩmaroa coapa epejacʉ mʉ ina Jesúre jʉ aivʉre coreipõevare yópe ji cõjeiye báquepe mʉre. \v 6 Ácʉ põecʉ mi epeimʉ macʉyʉ́re, corecʉyʉre Jesúre jʉ aipõevare, d̶aiye jaʉvʉ ʉ̃́re cainʉmʉa yópe põeva “Ãmecʉbe ñai”, ne boro coyʉrĩ ad̶aivʉ bʉojabenajiyepe aiye ʉ̃i borore. Aru d̶aiye jaʉvʉ ʉ̃́re cainʉmʉa yópe põeva ne jã́d̶ovamenajiyepe aiye ʉ̃i ãmeina teiyede. Jaʉvʉ ʉ̃́re máre ʉ̃i cʉvaquiyepe jímarepaco cũinácora. Jaʉvʉ mamarare máre ne jʉ aiye Jesúre. Aru jaʉvʉ ne d̶aiye cainʉmʉa yópe põeva “Ãmenamu na”, aru “Ne bʉcʉvare jʉ abema na”, ne boro coyʉrĩ ad̶aivʉ bʉojabenajiyepe aiye ne borore. \v 7 Ñai Jesúre jʉ aipõevare coreipõecʉ Jʉ̃menijicʉre memecayʉbe. Que baru põeva boro coyʉrĩ ad̶aivʉ bʉojabejarãri ʉ̃́re. Jaboteiyʉbejacʉrĩ jápiabecʉva apevʉre. Aru jijecʉbejacʉrĩ. Ũcumejacʉrĩ pacotede d̶aiyede. Ãd̶amateiyʉbejacʉrĩ. Aru vorĩ eabejacʉrĩ tãutʉrare ãmei dápiaiyeque máre. \v 8 Quénora jaʉvʉ ʉ̃́re ʉ̃i copʉ etarĩ jacoyʉiye me ina curãdaivʉre. Aru mearo d̶acaiyʉe jaʉvʉ ʉ̃́re apevʉre cainʉmʉa. D̶aiye jaʉvʉ ʉ̃́re majiéque. Mearo d̶aiye jaʉvʉ ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. Jʉ̃menijicʉre cũinácʉra memecaiye jaʉvʉ ʉ̃́re. Aru ʉ̃i bajure cʉrĩ majié jaʉvʉ ʉ̃́re máre. \v 9 Jaʉvʉ ʉ̃́re ʉ̃i jʉ aiye jãve iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene, ne bueiye báquede ʉ̃́re, ʉ̃i cad̶ateni bʉojaquiyepe aiye apevʉre ne buenajiyede iye bueiyede jãvene, ne jã́d̶ovari bʉojarãjiyepe aiye ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne maucʉvarivʉre ne ãmeina d̶aiyede. \p \v 10 Que baru obedivʉ põeva cʉrivʉ, ye jápiabema. Quénora d̶aivʉbu yópe ne baju ʉrõpe. Coyʉivʉbu ʉbenina. Que baru ne coyʉino bojecʉbevʉ caivʉ jápiaivʉre náre. Aru jʉjovaivʉbu põevare máre. Judíova obedivʉ nápe paivʉ cʉma. Buede cuivʉbu, yópe arĩ: “Ʉ̃mʉva Jesúre jʉ aipõevacavʉ ne cajede buraicõjeiye jaʉvʉ náre coapa”, are cuivubu na. \v 11 Bueivʉbu na yópe bueiye jaʉbepe náre, ãmei dápiaiyeque vorĩ earãjivʉ põeva ne tãutʉrare. Que d̶arĩ cãrijovaivʉbu aped̶ãmia cʉ̃ramiacavʉre, ne dajocarãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru bi aicõjejacʉ mʉ náre. \v 12 Cũinácʉ cãcoé namʉóipõecʉ Creta ãmicʉrijiavʉcacʉ bácʉ arejaquemavʉ ʉ̃i joborõcavʉrã: “Cretacavʉ borocʉrivʉbu cainʉmʉa. Ãimara jijecʉrivʉpe paivʉbu. Múivʉbu. Aru jũracʉrivʉbu máre”. Que arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ. \p \v 13-14 Aru ne borore coyʉrejaquemavʉ jãvene. Que baru majicajacʉ paredeca ina bueivʉre yávaiyede jãve ãmene, jã́d̶ovacʉyʉ náre ne ãmeina d̶aiyede, ne coreóvarãjiyepe ayʉ bueiyede jãvene, aru ne jápiarĩ ad̶abenajiyepe ayʉ ina judíovai coyʉiye báquede, aru ne jápiarĩ ad̶abenajiyepe ayʉ ina põeva dajocaivʉ bácavʉ yávaiyede jãvene ne d̶aicõjeiyede máre. \v 15 Põeva “Boropatebevʉ yʉ”, ne arĩ dápiaru, caino ne d̶aino máre mearotamu. Ʉbenita põeva “Boropateivʉ yʉ”, ne arĩ dápiaru, aru ne jʉ abedu Jesúre máre, caino ne d̶aino máre ãmenotamu. Quénora dápiad̶ama na ãmeno matʉiye. Que baru “Boropateivʉ yʉ”, aiye jaʉvʉ náre cainʉmʉa. Que teni ne ãmeina d̶aiyede chĩomenama na. \v 16 Yópe arĩ, “Jʉ̃menijicʉre coreóvaivʉbu ñʉja”, ʉbenina aivʉbu na. Ʉbenita ne d̶aiyeque jã́d̶ovaivʉbu coreóvabevʉre Jʉ̃menijicʉre. Ãmena bajubu na Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Aru jápiabeni jʉ abevʉbu ʉ̃́re. Que baru ye mearo d̶aiye majibema na. \c 2 \s1 Pablo ʉ̃i coyʉino Titore bueiye méne \r (Mt 20.28; Mr 10.45; Gá 1.4; 1 Ti 2.6; 1 P 2.9; 2 P 1.1) \p \v 1 Ʉbenita mʉ́capũravʉ coyʉjacʉ põevare iye bueiyede jãvene. \v 2 Ina ʉ̃mʉva bʉcʉva corejarãri me ne d̶aiyede. Aru d̶ajarãri yópe põeva ne pued̶aimarape. D̶ajarãri majiéque. Jʉ ajarãri parʉrõreca iye bueiyede jãvene. Jʉ̃menijicʉre ʉjarãri aru põevare máre. Aru napijarari ne ñájiyede máre. \v 3 Quédeca ina nomiva bʉcʉrõmiva d̶ajarãri yópe nomiva Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉpe. Yávabejarãri borocʉede apevʉi borore. Aru ũcumejarari na pʉ ne pacotede d̶aiyeta. Quénora jã́d̶ovajarari apevʉre mearo d̶aiyede ne baju d̶aiyeque. \v 4 Que teni majide d̶ajarãri ina nomiva bojʉrõmivare aipe d̶aiye jaʉrõre, ne ʉrãjiyepe aivʉ némarepacʉva aru némarare máre. \v 5 Majide d̶ajarãri náre aipe d̶aiye jaʉrõre, ne d̶arãjiyepe aivʉ majiéque, aru ne d̶abenajiyepe aivʉ ãmenore, ne memenajiyepe aivʉ me ne cʉ̃ramiai, ne cad̶atenajiyepe aivʉ apevʉre, aru ne jʉ arãjiyepe aivʉ torojʉrivʉ némarepacʉre. Que d̶aiye jaʉvʉ náre põeva ne ãmeina yávabenajiyepe aivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne. \p \v 6 Quédeca coyʉjacʉ parʉrõreca ina ʉ̃mʉva bojʉvʉre, ne d̶arãjiyepe ayʉ majiéque máre. \v 7 Jã́d̶ovajacʉ náre cainʉmʉa mi baju mearo d̶aiyeque aipe d̶aiye jaʉrõre náre. Mi bueiyede náre buejacʉ caiye iye yávaiyede jãvene. Ãrʉmetebejacʉ aru oatʉvabejacʉ apejĩene. Que baru mi bueiye bajad̶éni nurié cainʉmʉa. Aru buejacʉ ina mʉre jápiaivʉ ne pued̶arãjiyepe ayʉ mʉre aru mi bueiyede máre. \v 8 Coyʉjacʉ náre iye yávaiyede jãvene, põeva “Ãmecʉbe ñai”, aru “Ãmene buebi ʉ̃”, ne arĩ bʉojabenajiyepe ayʉ. Que teni apevʉ maucʉvarivʉ baru maje bueiyede, cʉyoje tenajarama, ne boro coyʉrĩ ad̶arĩ bʉojabe boje majare. \p \v 9 Quédeca coyʉjacʉ ina memecaipõevare, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ne jabovare cainʉmʉa. D̶ajarãri ina memecaipõeva yópe ne jabovai ʉrõpe, cojʉquiyepe náre. Aru ãmeina yávabejarãri ne jabovare. Quénora pued̶ajarãri náre cainʉmʉa. \v 10 Aru ñavamejarari ne jabovai cʉvaede. Quénora jã́d̶ovajarari ne jabovare ne mearo d̶acaiyede cainʉmʉa. Que teni ina memecaipõeva me jã́re d̶arãjarama apevʉ põevare iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, majare mead̶ayʉ, ʉ̃i bueicõjeiyede majare. \p \v 11 Que baru Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju jã́d̶ovaimi ʉ̃i mearo d̶acaiye bojecʉbeda majare. Que teni Jʉ̃menijicʉ bʉojare d̶ayʉbe caivʉ põevare ʉ̃i mead̶aiyʉrĩduimara márajivʉre. \v 12 Que baru majidivʉbu maja majare jaʉrõre maje dajocaiye maje ãmeina teiyede iye Jʉ̃menijicʉi ʉbede, aru maje dajocaiye maje d̶aiyʉede yópe Jesúre jʉ abevʉ ne d̶aiyepe máre. Quénora maje cʉede ijãravʉi jaʉvʉ majare maje d̶aiye majiéque, maje mearo d̶aiye Jʉ̃menijicʉi jã́inoi, aru maje memecaiye máre Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i ʉrõpe. \v 13 Que d̶aiye jaʉvʉ majare maje napini coreiyede torojʉrivʉ iye jãve vaiquíyede: Jesucristo, majare mead̶ayʉ, maje jʉ aimʉ pʉeno meacʉ baju, copaidacʉyʉme ijãravʉi. \v 14 Jesucristo boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i bajure ʉ̃i mauvare, mead̶acʉyʉ majare maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Que d̶aicõjenejaquemavʉ, meara d̶acʉyʉ majare, maje torojʉrĩ memecarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re me ʉ̃ jinape. \p \v 15 Que baru buejacʉ mʉ caiye iyede. Coyʉjacʉ parʉrõreca ina Jesúre jʉ aipõevare, ne d̶arãjiyepe ayʉ caiye iyede. Jã́d̶ovajacʉ ina põeva nópe d̶abevʉ cãreja aipe d̶aiye jaʉrõre náre. Aru buejacʉ náre parʉéque. Que teni ãmeina jã́icõjemejacʉ põevare mʉre. \c 3 \s1 Aipe d̶aiye jaʉrõre Jesúre jʉ aipõevare \r (Ef 5.26) \p \v 1 Ãrʉre d̶ajacʉ mʉ ina Jesúre jʉ aipõevare jaʉrõre náre ne jʉ aiye ina jabovare aru cõjeipõevare máre. D̶ajarãri yópe ina jabova ne d̶aicõjeiyepe. Aru napini corejarãri, mearo d̶arãjivʉ cainʉmʉa. \v 2 Ãmeina yávabejarãri apevʉi borore. Jarabevʉva cãrijimene d̶ajarãri põevare. Aru dʉibareca meara põevape pued̶ajarãri caivʉ põevare cainʉmʉa. \p \v 3 Javede maja máre ãrʉmevʉ dápiabevʉ barejávʉ̃. Aru jʉ abevʉ barejávʉ̃ Jʉ̃menijicʉre. Pʉeno ãmeno nʉivʉ barejávʉ̃, ina bueivʉ yávaiyede jãve ãmene ne jʉjovaiye boje majare. Bʉojabedejavʉ̃ dajocaivʉ maje ãmeina d̶aiyʉede, cojʉquiyepe majare. Dápiare cuivʉ barejávʉ̃ ãmeina d̶aiyede cainʉmʉa. Aru jorojĩvʉ barejávʉ̃. Apevʉ ʉbedejaima majare. Aru majavacari ʉbedejavʉ̃ majevʉre máre. \v 4 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉvacari, majare mead̶aipõecʉ, jã́d̶ovaimi ʉ̃i baju meacʉre aru ʉcʉre põevare máre. \v 5 Que baru mead̶aibi majare. Ʉbenita mead̶abebi majare, maje mearo d̶arĩduiye boje. Quénora mead̶aibi majare ʉ̃i baju cõmaje ãroje jã́iye boje. Maje ãmeina teiyede jarʉvaibi, mead̶acʉyʉ majare. Que teni ñai Espíritu Santo apʉre d̶aibi majare, maje apʉrãjiyepe ayʉ apʉé mamaeque. \v 6 Jesucristo, majare mead̶aipõecʉ, cʉre d̶aibi ñai Espíritu Santore maje ũmei. Que baru Jʉ̃menijicʉ daroibi ñai Espíritu Santore maje ũmei, ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ majare ʉrarõreca. \v 7 Que teni Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi majare, ʉ̃i coavaiyede majare maje ãmeno d̶aiyede jarʉvarĩ. Ʉ̃i mearo d̶acaiye bojecʉbeda ʉ̃i me boje, “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inoi”, arĩ coyʉibi majare. Que baru caride maja Jʉ̃menijicʉi máramu. Aru jãve cʉvarãjaramu jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Que baru napini coreivʉbu diede. \p \v 8 Jãvetamu die. Que baru ʉvʉ yʉ mi coyʉquiyede caiye iyede parʉrõreca, ina Jʉ̃menijicʉre jʉ aipõeva ne mearo d̶arãjiyepe ayʉ cainʉmʉa. Iye bueiye jãve métamu. Aru bojecʉetamu máre. Que baru caivʉ põeva majima aipe d̶aiye jaʉrõre náre, iye bueiye jãveque. \v 9 Ʉbenita jarabejacʉ ʉbenina apevʉque. Aru ãrʉre d̶abejacʉ põevare néñecuva mácavʉ ne ãmiá coapa. Coyʉbejacʉ náque, ina aivʉre, “Mʉ coreóvabevʉ aipe aiyʉrõre Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre”. Náque jarabejacʉ mʉ. Caiye iye bojecʉbevʉ aru cad̶atebevʉ máre. \v 10 Ácʉ põecʉ Jesúre jʉ ayʉ ʉ̃i maucʉvarĩduru apevʉ Jesúre jʉ aipõevare, dajocaicõjejacʉ ʉ̃́re ʉ̃i que d̶aiyede. Ʉ̃i dajocabedu, dajocaicõjejacʉ ʉ̃́re cojedeca, ʉ̃i d̶abequiyepe ayʉ diede. Aru ʉ̃i dajocabedu cãreja, ye yóvabejacʉ ʉ̃́re. \v 11 Ʉ̃i que d̶aiye boje, coreóvaivʉ mʉ ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ bajure. Ʉ̃́vacari majide d̶aibi apevʉre, ʉ̃i ãmeina teiye dajocabe boje. Ʉ̃́recabe ñájicʉyʉ. \s1 Pablo ʉ̃i d̶aicõjeino Titore \r (Hch 18.24; 20.4; 1 Co 16.12; Ef 6.21-22; Col 4.7-8; 2 Ti 4.12) \p \v 12 Yʉ́capũravʉ cʉquijivʉ Nicópolis ãmicʉriĩmaroi ʉracorore. Que baru jaroquijivʉ mi yebai Ártemare o Tíquicore. Ñai ʉ̃mʉ ʉ̃i eaquiyede nore, meatejacʉ jã́cʉnʉcʉyʉ Nicópoli, yʉre copʉcʉyʉ noi. \v 13 Aru meatejacʉ cad̶atecʉyʉ ñai d̶aicõjeiyede bueipõecʉre ʉ̃i ãmiá Zenas aru Apolore máre. Jíjacʉ náre caiye náre jaʉéde, ne bʉojarãjiyepe ayʉ ne curãnʉiyede. Ye apejĩe jaʉbejad̶eni náre. \v 14 Aru caivʉ apevʉ ina Jesúre jʉ aipõeva quédeca buejarãri, na máre mearo d̶arãjivʉ aru cad̶atenajivʉ ina cõmaje ãrojarivʉre náre jaʉéde. Que teni mearo d̶arãjarama ne cʉede ijãravʉi. \s1 Pablo ʉ̃i meaicõjeino Titojãre \p \v 15 Caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva yʉ́que cʉrivʉ meaicõjed̶ama mʉre. Meajarari caivʉ ñʉjevʉ, Jesúre jʉ aipõeva nócavʉ, ñʉjare ʉrivʉ. Aru Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acajacʉrĩ caivʉ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Quénoramu.