\id ROM - Cubeo NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h Romanos \toc1 Romanos \toc2 Romanos \toc3 Ro \mt1 Romanos \ip Mamabʉinore coyʉiyebu Pablo bácʉ ʉ̃i toivaicõjeiye báquede paperayocare Roma ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõevare. Pablo bácʉ judíovacacʉ bácʉvacari, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ marejaquémavʉ, coyʉcʉyʉ ʉ̃i yávaiye méne judíova ãmevʉre, judíova ne jʉ abe boje ʉ̃i coyʉiyede. Lucas bácʉ coyʉrejaquemavʉ Pablo bácʉi borore Hch 7:57-8:1, 9:1-31, 13:1-28:31, aru ʉ̃i cʉede Roma ãmicʉriĩmaroi Hch 28:14-31. Javede Pablo bácʉre toivacaipõecʉ bácʉre toivaicõjenejaquemavʉ pʉcayoca ʉ̃i paperayocare Tesalónica ãmicʉriĩmarocavʉre, aru pʉcayoca ʉ̃i paperayocare Corinto ãmicʉriĩmarocavʉre, aru ʉ̃i paperayocare Galacia ãmicʉrijoborõcavʉre máre, ʉ̃i toivaicõjequiye jipocai Tercio bácʉre iyoca paperayocare Roma ãmicʉriĩmarocavʉre (16:22). Pablo bácʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃́re toivacaipõecʉ bácʉre aipe ʉ̃i toivacaquiye báquede diyocare. Toivaicõjenejaquemavʉ diyocare ãniʉjʉa báquede 56-57 d.C., yóbecʉe ʉ̃i cucʉnʉiyede, coyʉcʉyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Majidivʉ ne dápiaiyepe, cʉrejaquemavʉ Grecia ãmicʉrijoborõi, Corinto ãmicʉriĩmaroi, o apeno ĩmaro dijoborõcaĩmaroi ʉ̃i toivaicõjeiyede diyocare. \ip Diyocaque Pablo bácʉ coyʉrejaquemavʉ caivʉ põeva ne boropateiyede Jʉ̃menijicʉi jã́inore, Jesucristoi boropatebede Jʉ̃menijicʉi jã́inore, põeva ne boropatebede Jʉ̃menijicʉi jã́inore jʉ aivʉ baru Jesucristore, aru Jesucristoi boropatebede d̶aimarare d̶aiye jaʉrõre yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe Espíritu Santoi cad̶ateiyeque. \c 1 \s1 Pablo ʉ̃i meaicõjeino Romacavʉre \r (Mt 1.1; 12.23) \p \v 1 Yʉ, Pablo, toivaicõjeivʉ apecʉre iyoca paperayocare mʉja Roma ãmicʉriĩmarocavʉre. Jesucristore memecayʉbu yʉ. Jʉ̃menijicʉ beorĩ epeibi yʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉre, ji coyʉquiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiye méne, mead̶aiyede caivʉ põevare. \p \v 2 Javede iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉ, “Yópe jãve d̶acacʉyʉmu yʉ põevare”, arejaquemavʉ. Aru toivaicõjenejaquemavʉ ina ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre diede, ʉ̃i yávaiyede. \v 3 Iye yávaiye méque Jʉ̃menijicʉ coyʉibi mamacʉi borore. Ʉ̃i mácʉ, ñai cʉcʉ cainʉmʉa, põetedejaquemavʉ ʉ̃mʉvape ijãravʉi. Jʉ̃menijicʉi mácʉ, maje jabocʉ Jesucristo, ñai jabocʉ David bácʉi pãramecʉbe ʉ̃. Que baru Jesucristo põecʉbe, ʉ̃i ʉ̃mʉvape ãrojae boje. \v 4 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovaimi parʉrõreca caivʉ põevare maje jabocʉ Jesucristo mamacʉre. Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ diede jãveneca ʉ̃i nacovaiye báquede Jesucristore yainore jarʉvarĩ. Que baru Jesucristo Jʉ̃menijicʉi mácʉbe, ʉ̃i ũmepe me cʉe boje. \v 5 Jʉ̃menijicʉ Jesucristore epede d̶aibi ñʉjare Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare, ʉ̃i mearo d̶acaiye boje bojecʉbeda, ñʉje coyʉrãjiyepe ayʉ caino joborõcavʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ne d̶arãjiyepe ayʉ ʉ̃i ʉrõpe, apevʉ máre ne jínajiyepe ayʉ mearore ʉ̃́re. \v 6 Aru mʉja máre nácavʉbu. Jesucristo ʉ̃i beoimaratamu mʉja. Ʉ̃ jinamu mʉja. \p \v 7 Caivʉ mʉjare, Jʉ̃menijicʉi ʉmarare, Romacavʉre, Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ mʉjare ʉ̃ jina márajivʉre. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrĩ cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva. \s1 Pablo ʉ̃i jã́cʉnʉiyʉrõ Romacavʉre \r (Hch 19.21) \p \v 8 Mamarʉmʉre coyʉiyʉvʉ mʉjare yópe: Caivʉ ijãravʉcavʉ jápiaivʉbu mʉje borore, mʉje jʉ aiye boje Jesucristore. Que baru yʉ jíyʉbu torojʉede Jʉ̃menijicʉre ñʉje baju ʉrõque mʉje jʉ aiye boje ʉ̃́re. Jesucristobe cad̶ateni, “Pʉeno baju meacʉbu mʉ”, Jʉ̃menijicʉre yʉre are d̶ayʉ, obedivʉ põeva ne jápiaiye boje mʉje jʉ aiyede Jesucristore. \v 9 Yʉ memecayʉbu Jʉ̃menijicʉre ji ũmei ji bueiyede põevare ʉ̃i yávaiye méne Jesucristorã. Cainʉmʉa ji coyʉiyede Jʉ̃menijicʉque jẽniacavayʉbu mʉjare. Jʉ̃menijicʉvacari majibi jãve ji coyʉiyede. \v 10 Javemiareca jã́cʉnʉiyʉrĩduivʉ yʉ mʉjare. Que baru jẽniavayʉbu Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jã́re d̶acʉnʉre d̶aquiyepe ayʉ mʉjare. Aru ʉ̃i ʉrĩburu, jã́cʉnʉcʉyʉmu mʉjare. \v 11 Pare jã́iyʉvʉ mʉjare, cad̶atecʉyʉ mʉjare yópe ñai Espíritu Santoi cad̶ateiyepe yʉre, mʉje pʉeno parʉriũme cʉvarãjiyepe ayʉ mʉje jʉ aiyede Jesúre. \v 12 Yópe ayʉbu yʉ: Mʉja máre yʉre cad̶atenajaramu. Aru mʉjare máre yʉ cad̶atecʉyʉmu. Aru cũinátʉrʉ torojʉrivʉ cad̶atenajarevʉ maje bajumia. \p \v 13 Mʉja, jívʉ, majijarã iyede: Obedinʉmʉa jã́cʉnʉiyʉrĩducacʉ yʉ mʉjare, buecʉyʉ mʉjacavʉre máre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesúre nópe ji bueiyepedeca apenoa ĩmaroai apeyajuboacavʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ napedeca. Ʉbenita nʉri bʉojabevʉ yʉ mʉje yebare cãreja. \v 14 Coyʉiye jaʉvʉ yʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne caivʉ põevare, ina yávaivʉre ñʉje yávaicamuare aru ina apecamuare yávaivʉre máre, aru majidivʉre aru majibevʉre máre. \v 15 Que baru yʉ́capũravʉ ʉetʉbevʉ bueiyʉcʉ iye yávaiye méne mʉjare, Romacavʉre, máre. \s1 Pablo ʉ̃i coyʉino Jʉ̃menijicʉi yávaiye me parʉéde \r (Mr 8.38; 1 Co 1.18; Gá 3.11; He 10.35) \p \v 16 Cʉyebevʉ yʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉyʉ. Jãve majivʉ yʉ caivʉ põeva ne jápiaru diede, aru ne jʉ aru Jesúre, Jʉ̃menijicʉ mead̶acʉyʉre náre ʉ̃i parʉéque. Mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉ mead̶aiyʉrejaquemavʉ judíovare caivʉ jipocamia. Ʉbenita caride ʉ̃ mead̶aiyʉbi judíova ãmevʉre máre. \v 17 Jʉ̃menijicʉi yávaiye méque coreóvaivʉbu aipe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ʉ̃i aiyede majare. Jʉ̃menijicʉ yópe d̶acaibi ina Jesúre jʉ aivʉre. Cũinájãravʉ ne jápiaiyede ʉ̃i yávaiyede jʉ ad̶ama ʉ̃́re. Aru no yóboi caijãravʉa jʉ ad̶ama ʉ̃́re cainʉmʉa. Javede yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ina Jʉ̃menijicʉi boropatebede d̶aimara mácavʉ ne jʉ aiye boje ʉ̃́re, apʉrãjivʉbu cainʉmʉa. Que baru coatede d̶abemara márajivʉbu na Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ”, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \s1 Pablo ʉ̃i coyʉino põeva ne ãmeina d̶aiyede \r (Ef 4.17-18) \p \v 18 Jʉ̃menijicʉ cavarõ mearocacʉ jorojĩni jã́imi põevare ne pued̶abe boje ʉ̃́re aru ne ãmeina teiye boje apevʉque. Que baru Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶aibi náre ne ãrʉmetede d̶aiye boje ne bajumia Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. \v 19 Põeva coreóvarĩ bʉojad̶ama apejĩnore aipe ãrojacʉre Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃́vacari jã́d̶ovaimi náre aipe coreóvarĩ bʉojarãjivʉre aipe ãrojacʉre ʉ̃́re. Que teni cʉed̶aibi náre, ne coreóvarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. \v 20 Jʉ̃menijicʉre ñame bʉojarĩ jã́mema. Ʉbenita jã́inomu ʉ̃i parʉéde cũiméne. Que baru Jʉ̃menijicʉi caiyede cʉed̶aijãravʉ bácarõmata pʉ caride máre, caivʉ põeva coreóvarĩ bʉojad̶ama aipe ãrojacʉre Jʉ̃menijicʉre aru ʉ̃i parʉéde máre, ʉ̃i cʉed̶aiye boje. Jʉ̃menijicʉi d̶aiye báquede jã́ri, caivʉ coreóvaivʉbu ʉ̃́re. Que baru ʉ̃i põevare ñájine d̶aiyede ñame “Jʉ̃menijicʉre coreóvabetecacʉ yʉ” arĩ bʉojabenama na. \p \v 21 Põeva coreóvad̶ama ñai Jʉ̃menijicʉ parʉcʉ baju cʉcʉre. Ʉbenita mearore jíbenama ʉ̃́re pʉeno baju meacʉpe. Aru torojʉede máre jíbenama ʉ̃́re. “Meacʉbu mʉ”, aru “Meavʉ mi d̶acaiyede ñʉjare”, ye abenama ʉ̃́re. Quénora ʉbenina dápiad̶ama na. Aru jápiarĩ coreóvabenama na. Aru ãme matʉiye dápiad̶ama na ãrʉmevʉpe. \v 22 “Me coreóvaivʉbu ñʉja”, arĩduyama na. Ʉbenita que aivʉvacari ãrʉmevʉ tede nʉñama na. \v 23 Dajocad̶ama na ne mearore jíyede Jʉ̃menijicʉre, ñai cainʉmʉa cʉcʉre. Quénora mearore jíyama na pẽpeimarare, ne pʉrʉáque d̶aimara mácavʉre, yópe yainájivʉre majapedeca, apevʉ ʉ̃mʉvape, aru apevʉ míjinape, apevʉ ãimarape, aru apevʉ papeivʉpe paivʉre máre. \p \v 24 Ne Jʉ̃menijicʉre dajocaiye boje, Jʉ̃menijicʉ máre dajocaibi náre, ne d̶arãjiyepe ayʉ yópe ne ãmeina d̶aiyʉepe. Que teni põeva cʉyojarõ vaiye báque boje ʉrarõ ijetede d̶ad̶ama na ne bajure. \v 25 Jʉ aiyʉbenama iye yávaiyede jãvene Jʉ̃menijicʉrã. Quénora jʉ ad̶ama borocʉede. Mearore jíyama aru pued̶ad̶ama Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báquede. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉre, caiyede d̶ayʉ bácʉre, pued̶abeni mearore jíbenama na. Aru d̶arĩ jã́d̶ovamenama ne pued̶aiyede ʉ̃́re. Ʉbenita mearore jíye jaʉvʉ Jʉ̃menijicʉre caivʉ, aru cainʉmʉa. Quédecabu. \p \v 26 Que baru Jʉ̃menijicʉ dajocaibi náre, ne cʉvarãjiyepe ayʉ ne ãmeina d̶aiyʉede aru ne cʉyojarõre máre d̶arãjiyepe ayʉ. Que teni nomiva ãmeina d̶ad̶ama ne bajure. Dajocarĩ ʉ̃mʉvaque ne d̶ájʉroede, d̶ad̶ama ne bajumia apevʉ nomivaque. \v 27 Aru ʉ̃mʉva máre nopedeca ãmeina d̶ad̶ama ne bajure. Parʉrõreca ʉma apevʉ ʉ̃mʉvare. Dajocarĩ nomivaque ne d̶ájʉroede, d̶ad̶ama ne bajumia apevʉ ʉ̃mʉvaque. Cʉyojarõ bajubu nópe ne d̶aino. Que baru ijetede d̶ad̶ama na ne bajure, ne ãmeina d̶aiye boje. \p \v 28 Põeva majibenama Jʉ̃menijicʉre. Ne Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene coyʉiyede jápiaiyʉbe báque boje, Jʉ̃menijicʉ dajocaibi náre, ne d̶arãjiyepe ayʉ yópe ne ãmeina pʉeno baju d̶are nʉiye ʉrõpe, ãmeno vainájiyepe ayʉ. \v 29 Quédata cainʉmʉa ãmeina baju d̶ad̶ama na. Ãmeina d̶arĩ, apevʉre máre d̶are d̶aiyʉma na. Jecʉma na pʉeno ʉrarõ ne cʉvaede. Ãmeina dápiad̶ama apevʉre, d̶aiyʉrivʉ náre ãmenore. Jorojĩñama na. Põevare boarĩ́ jarʉvad̶ama na. Jararĩ pare, ãd̶amateiyʉma na. Jʉjovad̶ama na. Ãmeina ãrojama ne baju. Yávad̶ama jápiabenoi ãmenore apevʉi borore. \v 30 Coyʉyama ãmenore caivʉ ne jápiainoi apevʉi borore. Ãmeina jã́d̶ama Jʉ̃menijicʉre, aru Jʉ̃menijicʉ máre náre ãmeina jã́imi. Ye baju ãmema apevʉre. Dápiad̶ama ne baju “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” Aru, “Mearatamu ñʉja apevʉ pʉeno”, ad̶ama na. Mamae ãmeina teiyede cʉed̶ad̶ama na. Jʉ abenama nébʉcʉvare. \v 31 Jápiarĩ majibenama na. D̶abenama nópe “D̶arãjivʉ”, ne aiye báquepe. Apevʉre jã́iyʉbenama na, aru névʉ bajure, ne cʉ̃ramicavʉre máre ʉbema na. Apevʉ ne ãmeina d̶aiyede náre, pʉeno bajura d̶arĩ ãrʉmeteiyʉbenama na. Aru apevʉre máre cõmaje ãroje jã́iyʉbenama na. \v 32 Majima me bajureca Jʉ̃menijicʉ ñájicõjeñʉre ʉ̃i d̶aicõjeiyeque caivʉ yópe ãmeina d̶aivʉre. Coavacʉyʉme náre ʉ̃́re jarʉvarĩ, ne ãmeina teiye boje. Ʉbenita pʉeno ʉrarõ d̶are nʉñama na. Aru torojʉrivʉ me jã́d̶ama apevʉ ãmeina teivʉre nápe ãmeina d̶aivʉre. Aru, “Me d̶ad̶ama”, ad̶ama na ne borore. \c 2 \s1 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉino põevare ne d̶aiye méne o ãmene \r (Mt 7.1; 16.27; Lc 6.37; 2 Ti 4.14) \p \v 1 Mʉ ayʉ baru apevʉ ne borore, “Ñájiye jaʉvʉ náre ne ãmeina teiye boje”, arĩ bʉojabevʉ “Ãmeina d̶abevʉ yʉ. Que baru ñájiye jaʉbevʉ yʉre”. Mi coreóvaiyede apevʉ ne ãmeina teiyede, mʉ máre põecʉrecabu. Que baru napedeca ãmeina d̶ayʉbu mʉ. Que baru “Apevʉre ñájiye jaʉvʉ” mi aru, “Yʉre máre ñájiye jaʉvʉ”, ainopebu no. \v 2 Majivʉ maja jãveque Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶ayʉre caivʉ ina nópe ãmeina d̶aivʉre. \v 3 Jʉ̃menijicʉi aru apevʉre “Ñájinajaramu mʉja mʉje ãmeina teiye boje”, dápiabejacʉ mʉ, põecʉpe, mi nápe cũinátʉrʉ teiyede Jʉ̃menijicʉ abecʉyʉre mʉre máre, “Ñájicʉyʉmu mʉ mi ãmeina teiye boje”. Nópe jãve acʉyʉme mʉre. Aru, “¿Ñájimecʉva vaiquídica?” arĩ dápiabejacʉ mʉ, mi ãmeina teiye boje. Jʉ̃menijicʉ jãve ñájine d̶acʉyʉme mʉre máre. \v 4 Pued̶abecʉpe tebejacʉ mʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i pare mearo cũiméno boje. Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́imi mʉre. Dʉibajĩena napini coreibi mʉre. Coreóvajacʉ mʉ jãve Jʉ̃menijicʉ meacʉre mʉ́que, ʉ̃i ʉe boje mi jarʉvaquiyede mi ãmeina teiyede. Mi oatʉvaiye boje, mearo d̶acacʉyʉme mʉre. \v 5 Ʉbenita mi ãmeũme boje, ãmepedabu mʉ. D̶aiyʉbevʉ mʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Ʉ̃́re jápiaiyʉbevʉ aru mi d̶aiyede máre oatʉvaiyʉbevʉ mʉ. Que teni pʉeno ãmeno baju d̶ayʉbu mʉ mi pʉeno ʉrarõ baju ñájiquiyede Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinói põevare, ne ãmeina teiye boje. Dijãravʉ baquinói caivʉ põevare Jʉ̃menijicʉ jã́cʉyʉme cũinátʉrʉ. Aru jorojĩni jã́ri, ñájine d̶acʉyʉme náre, ne ãmeina teiye boje. \v 6 Dijãravʉ baquinói Jʉ̃menijicʉ bojed̶acʉyʉme caivʉ põevare náre coapa yópe ne d̶aiye báquepedeca ijãravʉre. \p \v 7 Põeva cainʉmʉa mearo d̶aivʉ baru apevʉre, aru ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi d̶aquiyepe aivʉ náre meara baju yópe ʉ̃i ʉrõpe, aru ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi coyʉquiyepe aivʉ náre “Mearo d̶aivʉbu mʉja” ainore máre, aru ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi apʉre d̶aquiyepe aivʉ náre cainʉmʉa, ne coatebenajiyepe ayʉ ʉ̃́re jarʉvarĩ, nárecabu Jʉ̃menijicʉi cʉre d̶aquimara jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que. \v 8 Ʉbenita põeva ne ʉrõpe cainʉmʉa d̶aivʉ baru Jʉ̃menijicʉi ʉrõ pʉeno, aru dápiabevʉ baru Jʉ̃menijicʉre, jápiaiyʉbevʉ baru ʉ̃i yávaiyede jãvene, aru jʉ abevʉ baru ʉ̃́re, quéda d̶aivʉ baru ãmenore cainʉmʉa, ãmeina d̶arãjivʉ, nárecabu Jʉ̃menijicʉi jorojĩni ñájine d̶aquimara pare. \v 9 Caivʉ ina põeva ãmeina d̶aivʉ ñájinajarama aru chĩorajarama, judíova mamarʉmʉre caivʉ jipocamia, aru judíova ãmevʉ máre. \v 10 Ʉbenita caivʉ ina põeva mearare, Jʉ̃menijicʉ d̶acʉyʉme náre coapa meara baju yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru coyʉcʉyʉme náre, “Mearo d̶aivʉbu mʉja”. Aru cãrijimevʉva me cʉre d̶acʉyʉme náre máre, judíovare mamarʉmʉre caivʉ jipocamia, aru judíova ãmevʉre máre. \p \v 11 Que baru Jʉ̃menijicʉ jã́imi cũinátʉrʉ caivʉ põevare. \v 12 Judíova ãmevʉ, cʉvabevʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, bíjarãjarama na coapa ne ãmeina teiye boje, die d̶aicõjeiyede majibevʉva. Que teni nácapũravʉ coatede d̶aimara márajivʉbu Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, ne ãmeina teiye boje. Ʉbenita judíovare, cʉvarivʉre Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme náre coapa ne ãmeina teiye boje, ne d̶abe boje yópe iye d̶aicõjeiye coyʉiyepe. Que teni nácapũravʉ máre coatede d̶aimara márajivʉbu Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, ne ãmeina teiye boje. \v 13 Jʉ̃menijicʉ abebi “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ina ʉ̃i d̶aicõjeiye báquede coyʉiyede jápiaivʉ bácavʉreca d̶abevʉva yópe ʉ̃i d̶aicõjeiye báquepe. Quénora Jʉ̃menijicʉ ajebu “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, caivʉ inare yópe ʉ̃i d̶aicõjeiye báquepe d̶ájʉrorivʉre. \p \v 14 Ina judíova ãmevʉ cʉvabema Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Ʉbenita apenʉmʉa d̶ad̶ama na yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquepe, Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báque boje náre ne mearo dápiaiyeque. Que d̶arĩ jã́d̶ovad̶ama na ne coreóvaiyede ne ũmei mearore Jʉ̃menijicʉi jã́iyede aru ãmenore máre, cʉvabevʉvacari iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. \v 15 Ne d̶aiyeque jã́d̶ovad̶ama na ne coreóvaiyede ne ũmei aipe ãrojaene Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Apenʉmʉa “Boropatebevʉ yʉ” aru apenʉmʉa “Boropateivʉ yʉ”, ne arĩ dápiaiyeque jã́d̶ovad̶ama na ne jãve coreóvaiyede diede. Aru ne dápiaiyeque máre jã́d̶ovad̶ama na diede. Que baru apenʉmʉa arĩ dápiad̶ama ne baju “Mearore d̶ayʉbu yʉ”, aru apenʉmʉa “Ãmenore d̶ayʉbu yʉ”, arĩ dápiad̶ama na. \p \v 16 Que teni iye Jʉ̃menijicʉi bojed̶aiye põevare ne d̶aiye báque boje vaiquíyebu yópe ji yávaiye méne coyʉiyepe Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinói põevare, ne ãmeina teiye boje. Dijãravʉ baquinói Jʉ̃menijicʉ Jesucristore ñájine d̶aicõjecʉyʉme põevare, ne yaveni ãmeina dápiaiye boje aru ne yaveni ãmeina d̶aiye báque boje máre. Nopedeca coyʉyʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. \s1 Judíova ne d̶aiyʉrõ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre \p \v 17 Mʉjacapũravʉ ad̶avʉ̃ “Judíovabu ñʉja”. Aru, “Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acacʉyʉbe ñʉjare, ñʉje cʉvae boje ʉ̃i d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre”, arĩ dápiad̶avʉ̃ mʉja. Aru coyʉyavʉ̃ mʉja apevʉre, “Ñʉjarecabu Jʉ̃menijicʉ jina. Ʉ̃i beoimaratamu ñʉja”. \v 18 Aru ad̶avʉ̃ mʉja, “Majidivʉbu Jʉ̃menijicʉi ʉrõre ñʉje d̶arãjinore”. Aru ad̶avʉ̃ mʉja yópe: “Majidivʉbu mearore aru ãmenore máre põeva ne d̶arãjinore. Que baru beoiye jaʉvʉ náre mearo bajure. Diede majidivʉbu, ñʉje bueiye boje Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre”, arĩ dápiad̶avʉ̃ mʉja. \v 19 Mʉja bueni bʉojarĩduyavʉ̃ bueiyede jãvene ina majibevʉre, yópe ñai jã́ñʉ nʉvaiyepe jã́ri eabevʉre. Yópe arĩ, coyʉyavʉ̃ mʉja: “Apevʉre, majibevʉre, me majide d̶aivʉbu ñʉja. Náre bueivʉbu ne coreóvabede, ne jã́ri eabevʉpe mautebenajiyepe aivʉ”. Aru mʉja cad̶ateni bʉojarĩduyavʉ̃ ina mearore coreóvabevʉre, ne coreóvarãjiyepe aivʉ diede, nópe ñai pẽoinore cʉvacʉ cad̶ateiyepe ñeminoi cʉrivʉre. Yópe arĩ, coyʉyavʉ̃ mʉja: “Apevʉre coreóvabevʉre me cad̶ateivʉbu ñʉja. Náre cad̶ateivʉbu ne ñeminoi cʉrivʉpe mautebenajiyepe aivʉ”. \v 20 Aru mʉja ad̶avʉ̃ yópe: “Ñʉja bueivʉbu ina majiéde eabevʉre, ne mearore majinajiyepe aivʉ. Aru bueivʉbu ina majibevʉre máre, ne coreóvarãjiyepe aivʉ”, ad̶avʉ̃ mʉja. Mʉja arĩ dápiad̶avʉ̃ mʉje cʉvae boje Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre me majidivʉ caiyede aru caiye mʉje majiéde jãvene. \p \v 21 ¿Mʉja bueivʉ apevʉre, aipe teni d̶abevʉrʉ̃ mʉja yópe mʉje bueiyepe? Mʉja “Ñavamejara” aivʉvacari apevʉre, mʉja máre ñavad̶avʉ mʉja. \v 22 Mʉja “D̶abejarã ãmeina mʉjemarebʉcʉvare jarʉvarĩ” aivʉvacari apevʉre, mʉja máre d̶ad̶avʉ̃ ãmeina mʉjemarebʉcʉvare jarʉvarĩ. Mʉja ʉbevʉvacari pẽpeimarare, mʉja máre pued̶abenamu Jʉ̃menijicʉre aru ʉ̃ jiede máre. \v 23 “Ñʉja judíova mearamu apevʉ pʉeno, ñʉje cʉvae boje Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre”, ad̶avʉ̃ mʉja. Ʉbenita nópe aivʉvacari pued̶abevʉ ãmeina yávad̶avʉ̃ mʉja Jʉ̃menijicʉre, jʉ abevʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede. \v 24 Javede yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ina põeva judíova ãmevʉ ãmeina yávad̶ama Jʉ̃menijicʉre, mʉje ãmeina d̶arĩ jã́d̶ovaiye boje”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. \p \v 25 Mʉje jʉ aru Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, cad̶ateivʉ mʉjare mʉje ʉ̃mʉva cajede buraicõjeiye, mʉje majinajiyepe aivʉ mʉja Jʉ̃menijicʉ jinare. Ʉbenita mʉje jʉ abedu iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquede, ye cad̶atebevʉ mʉjare iye cajede buraicõjeiye. \v 26 Ina judíova ãmevʉ buraicõjemema ne cajede. Ʉbenita ne d̶are yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, majibevʉva diede, Jʉ̃menijicʉ jãve jã́imi náre cũinátʉrʉ ʉ̃i jã́iyepe mʉja judíovare, mʉje cajede buraicõjeivʉpedeca. \v 27 Mʉjacapũravʉ cʉvarivʉbu iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, aru buraicõjeivʉbu máre mʉje cajede. Ʉbenita ye d̶abevʉ mʉja yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe. Quénora jʉ abevʉ diede. Que baru apevʉ, judíova ãmevʉ, ne cajede buraicõjemevʉreca, ne d̶aiyede yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, ne boro coyʉrĩ ad̶aimara márajivʉbu mʉja, judíova, Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶arãjiyepe aivʉ mʉjare, mʉje jʉ abe boje die d̶aicõjeiyede. \p \v 28 Ina põeva aivʉ baru “Yʉ́bu judíovacacʉ, mearore jíyʉ Jʉ̃menijicʉre”, caivʉ ina judíova baju ãmema na. Aru ina ne cajede buraicõjeivʉ, Jʉ̃menijicʉ jina tenajiye boje, caivʉ ina máre judíova baju ãmeni, Jʉ̃menijicʉ jina ãmema na. \v 29 Ʉbenita ina põeva mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre judíova bajupe jʉ ad̶ama Jʉ̃menijicʉre ne ũmei. Ina põeva Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe buraicõjeivʉ ne cajede, caivʉ ina judíova baju ãmema na. Ʉbenita ina põevare Jʉ̃menijicʉi Espíritu oatʉvacayʉbe ne ũmene, d̶acʉyʉ náre Jʉ̃menijicʉ jinava. Nárecabu judíova baju. Que baru nárecabu mearore bʉojarĩ jívʉ Jʉ̃menijicʉre jãve, ʉ̃i cad̶ateiye boje. Ne baju d̶aiyeque bʉojabema jívʉ mearore Jʉ̃menijicʉre. \c 3 \p \v 1-2 Aru apecʉ ʉ̃i aru yʉre: “Caivʉ majidivʉbu ina judíovare Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉre. ¿Mi dápiaru, ina judíova meari apevʉ pʉeno aru ne cajede buraicõjeiye cad̶atebedi náre?” yópe arĩ, coyʉjebu yʉ: “Jʉ̃́jʉ. Yópe ayʉbuicʉ yʉ. Põecʉ judíovacacʉ baru, pare meavʉ ʉ̃́re. Aru cajede buraicõjeiye pare cad̶ateivʉ judíovare, ne nópe jã́d̶ovaiye boje Jʉ̃menijicʉ jinare. Mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉ jídejaquemavʉ judíovare ʉ̃i yávaiyede, maje jʉ arĩ, aru bueni apevʉre, mead̶arĩ corenajiyepe ayʉ diede”. Que ajebu yʉ. \v 3-4 Ʉbenita apecʉ ʉ̃i aru yʉre: “Apevʉ judíova jʉ abema Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. ¿Ne jʉ abe boje, d̶abecʉyʉba Jʉ̃menijicʉ nópe ʉ̃i aiye báquepedeca?” yópe arĩ, coyʉjebu yʉ: “¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Jʉ̃menijicʉ jãve d̶acʉyʉme yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Caivʉ põeva ne borocʉru, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ cainʉmʉa borocʉbecʉbe ʉ̃”. Javede yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: \q1 Mi ñájine d̶aiyede yʉre ji jʉ abe boje mʉre, apevʉ jã́ivʉ aipe d̶arĩ ñájine d̶ayʉre yʉre, pued̶arĩ mʉre arãjarama na mi borore: “D̶aibi yópe ʉ̃i aiye báquepedeca majare. Borocʉcʉ ãmemi ʉ̃”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. \m \v 5 ¿Aru apecʉ ʉ̃i aru yʉre: “Maja judíova maje d̶abede yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquepe majare, jã́d̶ovaivʉbu Jʉ̃menijicʉcapũravʉre pʉeno meacʉ bajure ʉ̃i jãve d̶aiyede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca cainʉmʉa, mearo d̶ayʉre põeva ne mearo d̶abede”, aipe aji yʉ? ¿Aji yópe apevʉ põeva ne aiyepe, “Jʉ̃menijicʉcapũravʉ jorojĩni jã́ri, ñájine d̶ayʉ baru majare, judíovare, ʉ̃i ñájiovaquijãravʉ baquinói põevare, ne ãmeina teiye boje, ãmenore d̶ayʉ bájebu ʉ̃”? \v 6 ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Jãve maru no, Jʉ̃menijicʉ ye ñájine d̶arĩ bʉojabejebu ijãravʉcacʉre cũinácʉra yópe ʉ̃i ãmeina teiyepedeca. \v 7 Cũinácʉ põecʉ ʉ̃i jínoque mearore pẽpeimarare ʉ̃i coreóvare d̶aru põevare ʉrarõ baju Jʉ̃menijicʉ meacʉre caivʉ pʉeno, jãve Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme ʉ̃́re, ʉ̃i que d̶aiye boje. \v 8 Que baru maje ãmeina d̶aiyede maje coreóvare d̶aru Jʉ̃menijicʉre pʉeno meacʉ bajure, apevʉ põeva yópe ad̶ama: “Ãmeina d̶arãjarevʉ, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ majare meacʉ bajure caivʉ pʉeno”, ad̶ama na. Apevʉ põeva boro coyʉrĩ ad̶arĩduyama yʉre, ji nópe aiye boje. Que aivʉ, borocʉma yʉre. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme ina borocʉrivʉre yópe náre ñájine d̶aiye jaʉépe, ne que aiye báque boje. \s1 Caivʉ põeva maje boropateino maje ãmeina teiye boje \r (Gá 2.16) \p \v 9 ¿Mearama maja judíova apevʉ pʉeno Jʉ̃menijicʉi jã́inore? ¡Que ãmevʉ! Jave jã́ri coreóvaivʉbu judíovare aru judíova ãmevʉre máre, caivʉ cũinátʉrʉ ãmeina teivʉre. Caivʉ ijãravʉcavʉ maje ãmeina d̶aiyʉe boje cõjeimarape cʉrivʉbu. \v 10 Yópe arĩ javede Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: \q1 Põecʉ cʉbebi meacʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ye cũinácʉ páyʉ cʉbebi. \v 11 Caivʉ põeva coreóvabenama mearore. Aru caivʉ põeva Jʉ̃menijicʉ jina máre teiyʉbenama. \v 12 Caivʉ põeva dajocad̶ama Jʉ̃menijicʉre, ãrʉmeted̶ama ʉ̃́re. Mamated̶ama caivʉ cũinátʉrʉ. Ye cõmaje ãroje jã́meni apevʉre cad̶atebenama náre. Ñame d̶abenama mearore. Ye cũinácʉ páyʉ cʉbebi. \v 13 Ne jijecamu yópe põetõcu voitõcupebu. Que baru ne yávaiyeque jorojĩne d̶ad̶ama Jʉ̃menijicʉre. Borocʉrivʉ yávad̶ama apevʉre, jʉjovarãjivʉ. Ne yávaiye yópe ãd̶ai jĩmape paiyebu. Que baru ne yávaiyeque ãmetede d̶ad̶ama apevʉre. \v 14 Ãmeina d̶arĩ yávad̶ama apevʉre, ijivʉ ne yávaiye. \v 15 Que baru cãrijiñama boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉ põevare. \v 16 Ã́ri ne nʉinoi ñájine d̶ad̶ama põevare, aru mamatede d̶ad̶ama, aru chĩore d̶ad̶ama náre. \v 17 Torojʉre d̶abeni aru cãrijine d̶ad̶ama põevare. \v 18 Ye cũinájino quĩ́jinoreca pued̶abenama Jʉ̃menijicʉre máre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. \p \v 19 Majidivʉbu maja caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre toivacaino mácarõre caivʉ maja judíovare, maje majinajiyepe ayʉ majare máre ãmeina teivʉre. Caivʉ bi arãjarama Jʉ̃menijicʉi jã́inoi ʉ̃i ñájiovaquijãravʉ baquinói põevare, ne majié boje ñájiye jaʉrõre náre, ne d̶abe báque boje yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquepe. \v 20 Iye d̶aicõjeiyeque ñame boropatebema Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Quénora iye d̶aicõjeiyeque põeva coreóvaivʉbu caivʉre ãmena matʉiyede. \s1 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jã́ino põevare boropatebevʉpe ne jʉ aiyede Jesucristore \r (Gá 2.16; 3.20) \p \v 21 Ʉbenita caride Jʉ̃menijicʉ coreóvare d̶aibi majare aipe d̶arĩ coyʉrĩ bʉojayʉre põevare “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, Jesucristoi d̶aiye báque boje. Aru yópe d̶acaibi majare ʉ̃i d̶aicõjeiye báquede d̶abecʉva. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquede máre javede coyʉrejaquemavʉ aipe d̶acʉyʉre Jʉ̃menijicʉ diede. \v 22 Jʉ̃menijicʉ coyʉibi põevare “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ne jʉ aiyede Jesucristore. Caivʉ põeva cũinátʉrʉtamu. Que baru Jʉ̃menijicʉ nópe coyʉibi caivʉre Jesucristore jʉ aivʉre. \p \v 23 Maja caivʉ põeva ãmene d̶aivʉbu maja. Que baru nópe d̶aivʉre Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja”, abecʉbe majare, maje d̶abe boje yópe ʉ̃i ʉrõpe. \v 24 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉrecabe pʉeno meacʉ baju. Que baru jíyʉbe mearore bojecʉbeda. Que teni coyʉibi “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore” caivʉ majare, maje Jesucristore jʉ aiyede. Nópe bojecʉbeno d̶arĩ, Jesús ñájine d̶abede d̶aibi majare, maje ãmeina teiye boje yópe põecʉ ʉ̃i yebacacʉre bojed̶arĩ ĩ́yepe, ʉ̃i dajocaquiyepe ayʉ ʉ̃i memeino ãmeno baju bácarõre. \p \v 25 Jʉ̃menijicʉ jorojĩni jã́imi maje ãmeina teiyede. Que baru dajocacʉyʉ ʉ̃i jorojĩyede, darorejaquemavʉ Jesucristore, ʉ̃i ñájiquiyepe ayʉ põeva ne ãmeina teiye boje. Que baru Jesucristo yaidéjaquemavʉ maje yaijʉroede. Que teni ʉ̃i jiveque bojed̶arejaquemavʉ põevare ne ãmeina teiyede. Jesús ʉ̃i yaiye báque boje, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ ãrʉmeteibi maje ãmeina teiyede caivʉ maja Jesucristore jʉ aivʉre. Jʉ̃menijicʉ yópe vaidé d̶arejaquemavʉ, jã́d̶ovacʉyʉ aipe d̶arĩ coyʉrĩ bʉojayʉ põevare “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”. \p Jipocamia Jʉ̃menijicʉ majidejaquemavʉ darocʉyʉ Jesucristore, ʉ̃i bojed̶aquiyepe ayʉ põeva ne ãmeina teiyede. Que baru Jʉ̃menijicʉ napinejaquemavʉ põeva ne ãmeina d̶aiyede. Yópe ñájine d̶abecʉyʉpe vaidéjaquemavʉ ne ãmeina teiyede. \v 26 Ʉbenita caride Jʉ̃menijicʉ quéda vaibébi põeva ne ãmeina teiyede. Quénora ãmeina teiyede bojed̶aibi ʉ̃, jã́d̶ovacʉyʉ põevare boropatebevʉre ʉ̃i jã́inoi. Que teni Jʉ̃menijicʉ coreóvare d̶aibi ʉ̃i d̶aino pʉeno mearo bajure, “Boropatebevʉ” ayʉ caivʉ Jesucristore jʉ aivʉre. \p \v 27 ¿Caride “Boropatebevʉ maja”, arĩ majidi maja, mʉje dápiaru? Nópe arĩ majibevʉ maja. ¿Aipe teni diede nópe arĩ majibedi maja? ¿Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe d̶arĩ cõmajidu, “Boropatebevʉ” abecʉyʉba Jʉ̃menijicʉ majare? ¡Que ãmevʉ! Maja d̶arĩ bʉojabevʉ yópe caiye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe cainʉmʉa. Ʉbenita põecʉ ʉ̃i jʉ aru Jesucristore, Jʉ̃menijicʉvacari boropatebede d̶acʉyʉme ʉ̃́re ʉ̃i jã́inoi. \v 28 Põecʉ cʉbebi Jʉ̃menijicʉ “Boropatebecʉbu mʉ” ʉ̃i aimʉ, Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede d̶aiye boje. Quénora caivʉ põeva jʉ aivʉre Jesucristore, “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore” aibi Jʉ̃menijicʉ. Que baru ácʉ põecʉ cʉbebi “Meacʉtamu yʉ” ayʉ. \p \v 29 ¿Dápiaivʉrʉ̃ mʉja Jʉ̃menijicʉ ʉcʉre judíova quévʉra ʉ̃ jinava? Jãve ãmevʉ no. Jʉ̃menijicʉ ʉbi judíovare aru judíova ãmevʉre máre ʉ̃ jinava. \v 30 Cũinácʉrabe Jʉ̃menijicʉ. Que baru Jʉ̃menijicʉ coyʉibi judíovare “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, maje jʉ aiyede Jesucristore. Aru quédeca coyʉibi judíova ãmevʉre máre “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ne jʉ aiyede Jesucristore. Que teni Jʉ̃menijicʉrecabe coyʉyʉ caivʉ majare “Boropatebevʉ mʉja”, maje jʉ aiyede ʉ̃́re. \v 31 Dinʉmʉ, ¿coyʉivʉba maja põevare ne dajocarãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, Jʉ̃menijicʉi coyʉiye boje maja boropatebevʉre maje jʉ aiyede Jesucristore? ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Quénora caride maje jʉ aiye boje Jesucristore pʉeno baju d̶aiyʉrivʉbu maja yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquepe. \c 4 \s1 Abraham mácʉi d̶arĩ jã́d̶ovaino mácarõ \r (Gá 3.6) \p \v 1 Caride mʉjare coyʉquijivʉ yʉ aipe Jʉ̃menijicʉi d̶aiye báquede javede maja judíova majeñecu mácʉre, ʉ̃i ãmiá Abraham. \v 2 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉru Abraham mácʉre, “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”, ʉ̃ mácʉi mearo d̶aiye báque boje, Abraham mácʉcapũravʉ coyʉyʉ bʉojajebu, “Yʉ́vacari mearo d̶aivʉ ji bajuma”. Ʉbenita ñame nópe arĩ bʉojabema Jʉ̃menijicʉi jã́inore. \v 3 Aru yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Abraham jʉ arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃́re, ‘Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore’, ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. \p \v 4 Ñai jabocʉ ʉ̃i bojed̶aiyede ʉ̃́re memecaipõecʉre ʉ̃i memecaiye boje, põecʉ cʉbebi “Bojecʉbeda jínomu no” ayʉ. Quénora caivʉ majidivʉbu bojed̶aiye jaʉrõre ñai memecaipõecʉre. \v 5 Ʉbenita ina põeva eaiyʉbevʉre boropatebenore Jʉ̃menijicʉi jã́inore ne mearo d̶aiyeque, “ ‘Boropatebevʉ mʉja’, arĩ coyʉcʉyʉme Jʉ̃menijicʉ ñʉjare, ñʉje d̶aiye boje”, arĩ dápiabenama na. Quénora “Ñʉja jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉre, ñai coyʉyʉre põeva boropatebevʉre ne jʉ aiyede ʉ̃́re”, arĩ dápiad̶ama. Põeva nópe dápiaivʉ, ye ne d̶abedeca mearore, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ, põevare ʉcʉ, coyʉibi “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ne jʉ aiyede ʉ̃́re. \p \v 6 Nopedeca David bácʉ arĩ toivarejaquemavʉ ñai põecʉre Jʉ̃menijicʉi torojʉre d̶ainore d̶abecʉreca mearore Jʉ̃menijicʉ “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”, ʉ̃i ainore. Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ David bácʉre toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: \q1 \v 7 Ina jãve torojʉrivʉre, náreca Jʉ̃menijicʉ ãrʉmeteibi caiye ne jʉ abe báquede ʉ̃i d̶aicõjeiyepe, aru jã́memi ne ãmeina teiyede máre. \v 8 Aru ñai jãve torojʉcʉre, ʉ̃́reca Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ãmeina teiyede coyʉrĩ ñájine d̶abecʉbe, arĩ toivarejaquemavʉ David bácʉ. \m Que arĩ, “Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶abecʉyʉme náre ne ãmeina teiye boje”, aiyʉrõmu. \p \v 9 ¿Aru judíova cũinávʉva torojʉrivʉ bʉojaidi yópe iye David bácʉi coyʉiye báquepe? ¡Que ãmevʉ! Judíova ãmevʉ máre nopedeca jãve torojʉrĩ bʉojad̶ama na. Dápiajarã cojedeca Abraham mácʉre. Jave coyʉivʉ yʉ mʉjare iye Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquede ʉ̃i yávaiyede: “Abraham jʉ arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃́re, ‘Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore’ ”. \v 10 ¿Aipiyede nópe yávarejaquemari Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre? ¿Jave buraicõjenejaquemari Abraham mácʉ ʉ̃i cajede dinʉmʉre? Bi, ʉ̃ mácʉ buraicõjemenejaquemavʉ ʉ̃i cajede cãreja. Jʉ̃menijicʉ nópe yávarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre ʉ̃i cajede buraicõjequiye jipocamia. \v 11 Que baru Jʉ̃menijicʉ nópe yávarĩburu yóboi, Abraham mácʉ buraicõjenejaquemavʉ ʉ̃i baju dicajede. Aru ʉ̃i yópe buraicõjeiye báque jã́d̶ovaiye barejaquémavʉ ʉ̃́re, ʉ̃i majiquiyepe ayʉ ʉ̃ mácʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉimʉ mácʉ boropatebecʉre ʉ̃i jã́inoi, Abraham mácʉi jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre. \p Que teni caivʉ ne cajede buraicõjemevʉva jʉ aivʉre Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i coyʉquiyepe aivʉ náre boropatebevʉre ʉ̃i jã́inoi, Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre tede d̶arejaquemavʉ néñecupe páyʉ. \v 12 Aru ʉ̃ mácʉ máre majeñecu mácʉ barejaquémavʉ maja cajede buraicõjeivʉ bácavʉ jʉ aivʉre Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita majeñecu mácʉ ãmenejaquemavʉ, maje cajede buraicõjeiye báque boje. Quénora majeñecu mácʉ barejaquémavʉ maje jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre, nopedeca majeñecu mácʉ Abraham mácʉ ʉ̃i cʉepedeca jʉ ayʉ Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i cajede buraicõjequiye jipocamia. \s1 Boropatebeno Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶acacʉyʉmu mʉre”, ʉ̃i aino mácarõ Abraham mácʉre \r (Gá 3.7, 18, 29) \p \v 13 Javede Jʉ̃menijicʉ arejaquemavʉ Abraham mácʉre yópe: “Mʉre aru mipãramena márajivʉre mearo d̶acacʉyʉmu yʉ. Mipãramena márajivʉre jícʉyʉmu yʉ ijãravʉre, ne cʉvarãjiyepe ayʉ caivʉ ijãravʉcavʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ yópe abedejaquemavʉ Abraham mácʉi d̶aiye báque boje, yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Quénora Jʉ̃menijicʉ yópe arejaquemavʉ Abraham mácʉi jʉ aiye báquede ʉ̃́re, coyʉcʉyʉ ʉ̃ mácʉre “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”. Que teni Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acacʉyʉ barejaquémavʉ ʉ̃ mácʉre aru caivʉ apevʉre máre ʉ̃́re jʉ aivʉre. \v 14 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi jídu ijãravʉre ina ʉ̃i d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre cʉvarivʉre, ne cʉvarãjiyepe ayʉ diede, ye baju ãmejebu põeva ne jʉ aiye Jʉ̃menijicʉre aru ye baju ãmejebu Jʉ̃menijicʉ “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báque máre. \v 15 Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báqueque Moisés bácʉre coyʉbedejaquemavʉ “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báquede. Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báqueque Moisés bácʉre jorojĩni jã́ri, ñájine d̶ayʉbe põevare, ne vainí tʉrĩ d̶aiye boje diede. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre cʉbedu, iyede vainí tʉrĩ d̶aiye máre cʉbejebu. \p \v 16 Abraham mácʉi jʉ aiye báquede Jʉ̃menijicʉre, Jʉ̃menijicʉ arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre, “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”. Que teni jã́d̶ovarejaquemavʉ “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báquede, mearo d̶acaiye bojecʉbede jãve, caivʉ Abraham mácʉi pãramena márajivʉre. Jʉ̃menijicʉ nópe d̶arejaquemavʉ ʉ̃i meacʉ baju boje. Aru Jʉ̃menijicʉ jãve d̶acʉyʉme yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Abraham mácʉi pãramena márajivʉbu Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre d̶abevʉ. Quénora Abraham mácʉi pãramena márajivʉbu jʉ aivʉ Jʉ̃menijicʉre, yópe Abraham mácʉi jʉ aiye báquepedeca ʉ̃́re. Que baru põeva Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede cʉvarivʉre aru põeva diede cʉvabevʉre máre, caivʉ maja Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉre, majeñecu mácʉpe páyʉ barejaquémavʉ Abraham mácʉ. \v 17 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ apecʉre ʉ̃i yávaiyede: “Yʉ obediyajuboacavʉ néñecu macʉyʉ́re d̶acʉyʉmu yʉ mʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉi nópe aiye boje, ñai Abraham mácʉi jʉ aimʉ “Yópe d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aino mácarõ bojecʉrõtamu. Jʉ̃menijicʉ nacovaimi yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ, ne apʉrãjiyepe ayʉ cojedeca. Aru Jʉ̃menijicʉ cʉed̶aibi ʉ̃i d̶aicõjeiyeque no jipocai cʉbe báquede. \p \v 18 Nópe põeva ne dápiaiyepe, Jʉ̃menijicʉi aiye báque Abraham mácʉre ye bʉojabequiye barejaquémavʉ. Ʉbenita Abraham mácʉcapũravʉ jʉ arĩ Jʉ̃menijicʉre napini coredejaquemavʉ. Que teni obediyajuboacavʉ néñecu mácʉpe páyʉ bʉojarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ. Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ apecʉre ʉ̃i yávaiyede: “Obedivʉ tenajarama na mipãramena márajivʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre. \p \v 19 Dinʉmʉ Abraham mácʉ pare bʉcʉcʉ barejaquémavʉ. Quĩ́jino bajura jaʉrejavʉ̃ya cien paiʉjʉa ʉ̃i cʉvaquino. Aru ʉ̃i jʉed̶ocʉvajʉrorõre jʉed̶ocʉvarĩ bʉojabecʉ ʉ̃i baju yaiyʉ́ bácʉi bajupe cʉvarejaquemavʉ Abraham mácʉ. Aru jímarepaco báco, Sara báco, máre bʉcʉco barejaquémavʉ. Que baru jʉed̶oearĩ bʉojabedejaquemavʉ õ máco. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i jʉ aiye parʉbetebedejaquemavʉ. Quéda cainʉmʉa jʉ arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre. \v 20 Abraham mácʉ dajocabedejaquemavʉ cainʉmʉa ʉ̃i jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre. Ye “Ʉ̃i aiye báquepe yʉre Jʉ̃menijicʉ d̶arĩ bʉojabecʉbe”, arĩ dápiabedejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ. Quénora ʉ̃i jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre, parʉcʉ d̶arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre, ʉ̃i jʉed̶ocʉvaquiyepe ayʉ. Aru parʉcʉ teni ʉ̃i ũmei cainʉmʉa, “Parʉcʉ bajubu mʉ”, ávarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ Jʉ̃menijicʉre. \v 21 Que baru ʉ̃i baju arĩ dápiarejaquemavʉ parʉrõreca, “Jʉ̃menijicʉ jãve bʉojaibi yʉre d̶acayʉ yópe ʉ̃i aiye báquepedeca”, ávarejaquemavʉ Abraham mácʉ. \v 22 Que baru, “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”, arĩ coyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre, ʉ̃i jʉ aiyede ʉ̃́re. \p \v 23 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ toivaicõjemenejaquemavʉ “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”, ʉ̃i aiye báquede Abraham mácʉre boje quécʉra. \v 24 Quénora Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ diede majare boje máre. Majare máre Jʉ̃menijicʉ coyʉcʉyʉme “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, maje jʉ aiyede ʉ̃́re, Jesucristore, maje jabocʉre, nacovaimʉ mácʉre yainore jarʉvarĩ. \v 25 Jʉ̃menijicʉ yaidé d̶arejaquemavʉ Jesucristore majare boje, maje ãmeina teiye boje. Aru Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ majare “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ʉ̃i nacovaiye báque boje Jesúre yainore jarʉvarĩ. Caiye diede jʉ aivʉbu maja. \c 5 \s1 Põeva ne boropatebeno Jʉ̃menijicʉi jã́inore \p \v 1 Jʉ̃menijicʉ coyʉibi majare “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, maje jʉ aiyede ʉ̃́re. Aru cãrijimevʉva cʉre d̶aibi majare maje jabocʉ Jesucristo Jʉ̃menijicʉque. \v 2 Maje jʉ aiye boje Jesucristore, ʉ̃ cʉvare d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye bojecʉbede. Aru maja cʉrivʉbu caride Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye bojecʉbeque. Que baru torojʉrivʉbu maja maje ũmei, maje coreóvaiye boje cũinájãravʉ baquinói Jʉ̃menijicʉ acʉyʉre majare “Mʉjarecabu yópe ji ʉrõpe”. Aru ñájine d̶abecʉbe majare cojedeca. \v 3 Aru maja máre torojʉrivʉbu maje ũmei maje ñájiyede, maje coreóvaiye boje pʉeno ʉrarõ napinajivʉre maje ñájiye boje. \v 4 Aru torojʉrivʉbu maje ũmei maje napiye boje, maje coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉ cad̶ateyʉre majare maje ñájiyede cainʉmʉa. Que baru napini coreivʉbu Jʉ̃menijicʉre jidʉbevʉva. \v 5 Maje napini coreiyede Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare, cʉyebenamu maja. Caride coyʉquijivʉ mʉjare aipe d̶arĩ majidivʉre cʉyebenajivʉre. Jʉ̃menijicʉ daroibi ñai Espíritu Santore ʉ̃i cʉquiyepe ayʉ maje ũmei, ʉ̃i majide d̶aquiyepe ayʉ majare Jʉ̃menijicʉi ʉmarare. \p \v 6 Maja ãmeno d̶aivʉ, maje baju mearo d̶aiye majibedeca, Cristocapũravʉ yaidéjaquemavʉ majare, maje ʉbedeca Jʉ̃menijicʉre. Jʉ̃menijicʉi beoijãravʉ bácarõi yaidéjaquemavʉ ʉ̃ mácʉ. \v 7 Ácʉ põecʉ yaiyʉbebi apecʉ põecʉre boje, mearo d̶ayʉre. Ácʉ põecʉ cʉejʉbi, jidʉbecʉva yaiyʉcʉ apecʉ põecʉ meacʉre boje, apevʉre cad̶ateyʉre. \v 8 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovaimi majare aipe ʉ̃i ʉrarõ ʉede majare, daroyʉ bácʉ Cristore, ʉ̃i yaiquíyepe ayʉ majare boje, maje ãmeina teiyedeca cãreja. \v 9 Maja majivʉ Cristoi mearo d̶acaiye báquede majare, yaiyʉ́ majare boje. Ʉ̃i jive meiye báque boje, Jʉ̃menijicʉ coyʉibi majare “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”. Ʉ̃i nópe ʉrarõ mearo d̶acaiye báque boje majare, maje ãmeina teiyedeca cãreja, jãve majidivʉbu maja. Que baru pʉeno ʉrarõ Cristoi mearo d̶acaquiyede majare, maje ñájimenajiyepe ayʉ ãnijãravʉ Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje. \p \v 10 Majacapũravʉ maucʉvarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉcapũravʉ cãrijimene d̶arejaquemavʉ majare, daroyʉ bácʉ mamacʉre ʉ̃i yaiquíyepe ayʉ majare boje. Que teni caride Jʉ̃menijicʉi yóvaimaramu maja. Cristoi ʉrarõ mearo d̶acaiye báque boje majare ʉ̃i yaiyede, jãve pʉeno ʉrarõ mearo d̶acacʉyʉme majare caride, apʉcʉ cojedeca. Maje cʉede cũinávʉpe maje jabocʉ Jesucristoque, mead̶acʉyʉme majare Jʉ̃menijicʉi jorojĩyede jarʉvarĩ. \v 11 Aru pʉeno baju Jʉ̃menijicʉ coyʉre d̶aibi majare maje ñájiyede, “Jãve torojʉrivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi jã́inore”, maje jabocʉ Jesucristoi cãrijimene d̶aiye báque boje majare Jʉ̃menijicʉque. Que baru cʉyebenajaramu maja maje napini coreiyede Jʉ̃menijicʉre. \s1 Pablo ʉ̃i coyʉino Adán mácʉ aru Cristo ne borore \p \v 12 Javede ñai ʉ̃mʉ mácʉ mamarʉmʉcacʉ bácʉ, ʉ̃i ãmiá Adán, ãmeina tedejaquemavʉ. Aru coatedejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, ãmeina teni. Que baru caivʉ põeva máre Adán mácʉi yóbocavʉ coated̶ama Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ aru yaiyáma máre Adán mácʉi ãmeina teiye báque boje. \v 13 Que teni Jʉ̃menijicʉi coyʉquiye jipocai ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre, caivʉ ijãravʉcavʉ ãmeina teivʉ barejaquémavʉ. Dinʉmʉre cãreja ʉ̃i d̶aicõjeiye cʉbede, Jʉ̃menijicʉ corevabedejaquemavʉ põevare ne ãmeina teiyede. \v 14 Ʉbenita caivʉ ijãravʉcavʉ, Adán mácʉi yóbocavʉ coated̶ama Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, Adán mácʉi ãmeina teiye báque boje. Adán mácʉ d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjemenore. Que baru coatedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Aru caivʉ ʉ̃i yóbocavʉ, Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede cʉvabede jʉ abevʉ ãmevʉvacari, coatedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Aru Adán mácʉi d̶aiye báquepe páyʉreca barejaquémavʉ ñai Jesucristo. Põeva jacopʉyama ne d̶aiye báque bojede. Caivʉ põevare Jʉ̃menijicʉ jã́imi ãmeina teivʉpe, Adán mácʉi jʉ abeno mácarõ boje. Nopedeca Jʉ̃menijicʉ jã́imi põevare boropatebevʉpe, Cristoi jʉ aino mácarõ boje. \p \v 15 Ʉbenita ina pʉcarã ʉ̃mʉva cũinátʉrʉ ãmema. Põecʉ mamarʉmʉcacʉ, Adán mácʉ, jʉ abecʉ bácʉreca Jʉ̃menijicʉre, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ ʉrarõ mearo d̶acaibi põevare. Jãve caivʉ põeva coated̶ama Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, Adán mácʉi jʉ abeno mácarõ boje. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ pʉeno meacʉ bajutame. Que baru pʉeno ʉrarõ mearo d̶acaibi obedivʉ põevare ʉ̃i mearo d̶acaino mácarõ bojecʉbenoque daroyʉ bácʉ Jesucristore, ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ náre. Adán mácʉi d̶aino mácarõ ãmed̶aivʉ põevare. Ʉbenita Cristoi d̶aino mácarõ mead̶aivʉ põevare. Aru Cristoi d̶aino mácarõ mearo bajubu Adán mácʉi d̶aino mácarõ pʉeno. \p \v 16 Que baru Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acaibi põevare bojecʉbeda, Adán mácʉ jʉ abecʉ bácʉreca ʉ̃́re. Adán mácʉ cũinára ʉ̃i jʉ abe boje, Jʉ̃menijicʉ arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre, “Mʉ aru mipãramena márajivʉ máre ñájinajaramu, mi jʉ abe boje yʉre”. Ʉbenita obedivʉ põeva jʉ abevʉreca cainʉmʉa baju, Jʉ̃menijicʉ aibi majare, “Ñájimenajaramu mʉja, mʉje jʉ abe boje yʉre”, ʉ̃i pʉeno meacʉ baju mearo d̶acaiye boje. \v 17 Jãve cũinácʉ ʉ̃mʉ, Adán mácʉ, ʉ̃i jʉ abeno mácarõ boje, caivʉ apevʉ põeva máre coated̶ama Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Ʉbenita jãve baju cũinácʉ ʉ̃mʉ, Jesucristo, ʉ̃i d̶aino mácarõ boje, obedivʉ põeva meated̶ama Jʉ̃menijicʉque. Que baru caivʉ maja jacopʉivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaino bojecʉbenore, maja ʉ̃i coyʉimara mácavʉbu, “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”. Jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjaramu maja Jʉ̃menijicʉque, cũinácʉ ʉ̃mʉ, Jesucristo, ʉ̃i d̶aino mácarõ boje. \p \v 18 Que baru nópe cũinácʉ ʉ̃mʉ mácʉ cũinára ʉ̃i jʉ abeno mácarõ boje, Jʉ̃menijicʉre jã́re d̶arejaquemavʉ caivʉ põevare boropateivʉpe. Nopedeca cũinácʉ ʉ̃mʉ, Jesucristo, cũinára ʉ̃i mearo d̶aino mácarõ boje, Jʉ̃menijicʉ jã́imi põevare caiyajuboacavʉre boropatebevʉpe, aru me apʉre d̶aibi náre coapa. \v 19 Aru cũinácʉ ʉ̃mʉ mácʉ ʉ̃i vainí tʉrĩ jʉ abe boje, caivʉ ãmene d̶aivʉ barejaquémavʉ. Nopedeca cũinácʉ ʉ̃mʉ, Jesucristo, ʉ̃i d̶aiye boje yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, boropatebevʉpe tede d̶aibi obedivʉ põevare Jʉ̃menijicʉi jã́inore. \p \v 20 Ʉbenita obediʉjʉa Adán mácʉ yóbore aru obediʉjʉa Cristoi daquiye jipocai, Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre, coreóvare d̶acʉyʉ põevare ʉrarõ ãmeno ne d̶aiyede. Que teni pʉeno ʉrarõ jʉ abede nʉrejaquemavʉ na mácavʉ. Ʉbenita põevacapũravʉ ne ʉrarõ ãmeno d̶aiyedeca, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ, cõmaje ãroje jã́ñʉ, pʉeno ʉrarõ mearo baju d̶acarejaquemavʉ na mácavʉre. \v 21 Que baru põeva ne ãmene d̶aiyʉe parʉétamu, ne coateiye boje Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Nopedeca Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye obedivʉ põevare pʉeno baju parʉétamu aru cʉvare d̶aivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que, ʉ̃i jã́iye boje obedivʉ põevare boropatebevʉpe. Aru Jʉ̃menijicʉ yópe mearo d̶acaibi põevare, maje jabocʉ Jesucristoi d̶acaiye báque boje. \c 6 \s1 Põeva ne cʉe Cristoque cũinávʉpe \r (Gá 2.20; Col 2.12) \p \v 1 ¿Maje jʉ aiye boje diede, aipe d̶arãjidi maja caride? ¿Pʉeno ãmenore d̶are nʉiye jaʉri, Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaquiyepe aivʉ ʉ̃i pʉeno ʉrarõ mearore? \v 2 ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Majarecabu boarĩ́ jarʉvaimara mácavʉpe paivʉ. Aru ãmeno majare boarĩ́ jarʉvayʉ bácʉpe painotamu. Que baru ãmeina teiye jaʉbevʉ majare. Aru “D̶are nʉivʉ baru ãmenore me cʉrãjaramu maja Jʉ̃menijicʉque”, arĩ bʉojabevʉ maja. \v 3 Jãve majidivʉbu mʉja aipe teni jã́d̶ovaimara mácavʉ Jʉ̃menijicʉre ocoque. Maje jã́d̶ovaiye báque Jʉ̃menijicʉre ocoque apevʉre coreóvare d̶arejaquemavʉ maja cʉrivʉre Jesucristoque cũinávʉpe. Iye maje ñájijʉroede maje ãmeina teiye boje, Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶arejaquemavʉ ʉ̃́re majare boje. Ʉ̃́re yaidé d̶ayʉ, Jʉ̃menijicʉ dajocarejaquemavʉ ʉ̃́re cũinácʉva. \v 4 Maje jã́d̶ovaiyede Jʉ̃menijicʉre ocoque, yaivʉ bácavʉpe barejaquémavʉ maja, yópe jarʉvaimara mácavʉpe Jesucristoque põe jarʉvainoi, mamabaju cʉvarãjivʉ ʉ̃́que. Yópe vaidéjaquemavʉ Jesucristore. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i parʉé pʉeno mearoque nacovarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre yainore jarʉvarĩ, apʉcʉyʉre cojedeca, maje ména cʉrãjiyepe ayʉ caride Jesucristoque cũinávʉpe. \p \v 5 Que baru maje yaivʉ bácavʉpe paiye boje ʉ̃́que cũinávʉpe ʉ̃i yaiyede, jãve nacovaimaramu maja yainore jarʉvarĩ ʉ̃́que cũinávʉpe ʉ̃i apʉé mamaene. \v 6 Aru majidivʉbu maja maje cʉe báquede javede, Jesúre jʉ arãjiye jipocare. Cristo ʉ̃i yaiyede jocʉcʉjaravena bíjarorejaquemavʉ maje ãmeina d̶aiyʉe parʉé báquede. Jʉ̃menijicʉ nópe d̶acarejaquemavʉ majare, maje d̶abenajiyepe ayʉ maje ãmeina d̶aiyʉede yópe yebacavʉ ne jabocʉi cõjeiyede d̶aiyepe. \v 7 Ʉbenita jabocʉ cʉbebi cõjeñʉ yaiyʉ́ bácʉre. Nopedeca maje yaiye báque boje Cristoque, coatede d̶arejaquemavʉ majare, maje ãmeina d̶aiyʉede jarʉvarĩ. \v 8 Maje majié boje maja yaivʉ bácavʉpe Cristoque ʉ̃i yaiyede, coavaimara márajivʉbu maje ãmeina d̶aiyʉede jarʉvarĩ. Nopedeca majidivʉbu maja cʉrãjivʉre me Jesucristoque, maje jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre caride aru cainʉmʉa. \v 9 Maja majidivʉbu Cristo nacajañʉ mácʉre yainore jarʉvarĩ. Yaibécʉbe ʉ̃ cojedeca. Caride yaino bʉojabevʉ ʉ̃́re yaiváino. \p \v 10 Que baru Cristo yaidéjaquemavʉ cũinára, yaibécʉyʉ cainʉmʉa, parʉbede d̶acʉyʉ maje ãmeina d̶aiyʉede. Aru Jʉ̃menijicʉi parʉéque cʉbi, d̶aiyʉcʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. \v 11 Quédeca dápiajarã mʉja mʉje baju yópe: “Ãmeina teiye parʉbebu, Jesucristoi d̶aiye báque boje. Que baru d̶aicõjemevʉ yʉre caride. Yʉ yaiyʉ́ bácʉpe páyʉbu ãmeina teiyeque. Ʉbenita yʉ apʉcʉbu Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i parʉé boje. Yʉ cʉvʉ d̶ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, cʉcʉ cũinávʉpe Jesucristoque”, arĩ dápiajarã mʉja. \p \v 12 Ãmeina d̶aiyʉede d̶aicõjemejara mʉje bajure. D̶aicõjeivʉ baru mʉje ãmeina d̶aiyʉede mʉje bajure, coatenajaramu mʉja Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. \v 13 Que baru d̶aicõjemejara mʉje ãmeina d̶aiyʉede mʉje bajure aru mʉje ũmene máre. Quénora d̶aicõjejara Jʉ̃menijicʉre mʉje bajure aru mʉje ũmene. Nacajaivʉ bácavʉpe paivʉbu yainore jarʉvarĩ, apʉrãjivʉ cojedeca. Que baru Jʉ̃menijicʉ matʉiyeda cõjejacʉrĩ mʉje dápiaiyede aru mʉje d̶aiyʉede máre, mearore d̶are d̶aquiyepe aivʉ. \v 14 Mʉje ãmeina d̶aiyʉede d̶aicõjeiye jaʉbevʉ mʉjare. Jaʉbevʉ mʉjare máre mʉje d̶aiye yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Ʉbenita mʉja me cʉrivʉbu cari, Jʉ̃menijicʉi cʉre d̶aiye boje mʉjare cũinávʉpe Jesucristoque, ʉ̃i ʉrõpe d̶arĩ. Nópe d̶aibi Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i mearo d̶acaiye boje bojecʉbeda. \s1 Pablo ʉ̃i jẽvari coyʉino yebacateinora maja mearore d̶aicõjeimarare \p \v 15 ¿Aipe arãjidi maja? ¿Ãmenore d̶arãjidi, majare d̶aiye jaʉbe boje yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre? ¿O quéda Jʉ̃menijicʉ pʉeno meacʉ baju ãrʉmeteidi maje ãmeina teiyede? ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! \v 16 Jãve majidivʉbu mʉja iyede. Yebacateivʉ baru apecʉre, mʉjare jʉ aiye jaʉvʉ ʉ̃́re. Quédeca mʉja jʉ aiyʉrivʉ baru mʉje ãmeina d̶aiyʉede, maumena d̶aiye jaʉquiyebu mʉjare diede. Aru coatenajaramu mʉja Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Ʉbenita mʉja jʉ aiyʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉre, pʉeno baju jʉ arãjaramu ʉ̃́re. Que teni me cʉrãjaramu mʉja, d̶aivʉ ʉ̃i ʉrõpe. \v 17 Jipocamia mʉja jʉ arejaquemavʉ mʉje ãmeina d̶aiyʉede yópe yebacavʉ ne jʉ aiyepe ne jabocʉre. Ʉbenita apejãravʉre mʉja jʉ arejaquemavʉ mʉje ũmei iye yávaiyede jãvene, Jʉ̃menijicʉi jápiarĩ eare d̶aiyede mʉjare apevʉ ne bueiyede. Que baru mearore jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre. \v 18 Ʉ̃́recabe d̶aicõjene d̶abecʉ mʉjare mʉje ãmeina d̶aiyʉeque. Quénora mʉjamu ʉ̃i yebacavʉpe paivʉ, d̶arãjivʉ mearore. \p \v 19 Yʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe mʉje majiépe, mʉje jápiarãjiyepe ayʉ ji bueiyede. Jipocare mʉja yebacavʉpe barejaquémavʉ, d̶arãjivʉ ãmenore. Ãmeina d̶aivʉ barejaquémavʉ mʉja. Aru jʉ abeni Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede, d̶aivʉ ãmenejaquemavʉ mʉja ʉ̃i ʉrõpe. Nopedeca caride yebacavʉpe tejarã mʉja, d̶arãjivʉ mearore. Mʉjare Jʉ̃menijicʉi coavaiye boje ãmeina d̶aiyede jarʉvarĩ, cainʉmʉa d̶are nʉjara pʉeno mearore. \p \v 20 Jipocamia mʉje ãmeina d̶aiyʉeque yebacavʉpe paivʉ barejaquémavʉ mʉja. Aru mearore d̶aivʉ ãmenejaquemavʉ dinʉmʉre. \v 21 Ye mearore eabedejaquemavʉ mʉja iye mʉje ãmeina d̶aiye báqueque. “Torojʉrãjivʉtamu ñʉja”, arĩ dápiarĩdurejaquemavʉ. Ʉbenita torojʉbedejaquemavʉ mʉja. Que baru caride cʉyevʉ mʉja, mʉje ãmeina d̶aiye báque boje, coatede d̶aiye põevare Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. \v 22 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ d̶aicõjemene d̶aibi mʉjare mʉje ãmeina d̶aiyʉeque. Quénora epeibi mʉjare yópe ʉ̃i yebacavʉpe. Que teni cainʉmʉa memecaiyʉrivʉbu mʉja Jʉ̃menijicʉre. Aru Jʉ̃menijicʉi coatede d̶aiye boje mʉjare mʉje ãmeina d̶aiyʉede jarʉvarĩ, pʉeno mearo d̶are nʉivʉbu mʉja, cʉvarãjivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que. \v 23 Põeva ne ãmeina d̶aiye bojebu ne coateino Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Ʉbenita ina cʉrivʉ Jesucristoque cũinávʉpe, cʉvama ne bojeva, Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye boje bojecʉbeda, ne cʉede ʉ̃́que caride aru cainʉmʉa. \c 7 \s1 Pablo ʉ̃i jẽvari coyʉino pʉrʉbʉoinora Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede Moisés bácʉre \p \v 1 Mʉja, jívʉ, coreóvaivʉbu jãve iye ji coyʉquiyede mʉjare caride. Coyʉquijivʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Põeva d̶aicõjeimaramu dieque ne cʉede cãreja ijãravʉi pʉ ne yaiyeta. \v 2 Que baru Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre yópe cũináco nomió pʉrʉbʉod̶ope paiyebu, cʉcod̶o jímarepacʉque ʉ̃i yaibéde cãreja ʉ̃́queda. Ʉbenita ʉ̃i yaidú, iye d̶aicõjeiyede aipe d̶abejebu õ dinʉmʉ. \v 3 Que baru ico apecʉque cʉco baru jímarepacʉre jarʉvarĩ ʉ̃i cʉede cãreja, ãmeina d̶ajebu õ aru “ãmeco” ajebu ṍre. Ʉbenita jímarepacʉ bácʉi yainíburu yóbore, cõjeimo ãmejebu õ dinʉmʉ. Que baru pʉrʉbʉod̶o baru apecʉque, ãmeina d̶abejebu õ. \p \v 4 Mʉja, jívʉ, judíova, Jesúre jʉ aivʉ, quédeca vaivʉ mʉjare. Yópe ʉ̃mʉ ʉ̃i cʉvaepe jímarepacore, Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre cʉvarejaquemavʉ mʉjare. Que baru iye d̶aicõjeiyeque d̶aicõjeimara marejaquémavʉ mʉja. Ʉbenita Jesucristoi yaiyede, caivʉ ina ʉ̃́re jʉ arãjivʉ máre yaidéjaquemavʉ ʉ̃́que Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que teni mʉja máre yaivʉ bácavʉpe barejaquémavʉ ʉ̃́que. Que baru iye d̶aicõjeiyeque d̶aicõjeimara ãmevʉ mʉja caride. Yópe nomió, jímarepacʉ bácʉi yainíburu yóbore, õi pʉrʉbʉoiyepe apecʉque, nopedeca mʉja máre mʉje coateniburu yóbo yainore jarʉvarĩ, yópe nacovaimarape paivʉ cʉrivʉbu Jesucristoque cũinávʉpe. Maje cʉede Jesucristoque cũinávʉpe, yopedecabu majare: Ʉ̃ majemarepacʉpe páyʉ pʉeno mearore d̶arĩ nʉre d̶aibi majare, maje cʉrãjiyepe ayʉ pʉeno mearo ʉ̃́que. \v 5 Ʉbenita maje cʉrãjiye jipocai Jesucristoque, maje ãmeina d̶aiyʉe báque boje, coatedejaquemavʉ maja Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. \p Yopedeca barejaquémavʉ majare: Pʉeno ãmenore d̶are nʉrejaquemavʉ maja, pʉeno baju coatenajivʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Jʉ̃menijicʉ d̶aicõjeme máque apejĩene majare Moisés bácʉre ʉ̃i coyʉicõjeiye báqueque, yópe pʉeno ʉrarõ ãmenore d̶are d̶arejaquemavʉ maje ãmeina d̶aiyʉede. Que teni maja maje bajure d̶aicõjenejaquemavʉ aru maje dápiaiyede máre, pʉeno baju ãmeina tenajivʉ. \v 6 Ʉbenita caride d̶aicõjememaramu maja Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báqueque Moisés bácʉre. Jipocamia yebacavʉpe barejaquémavʉ maja. Diede jʉ aiye jaʉrejaquemavʉ majare. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉre memecabevʉbu maja javecarõque, yópe ʉ̃i d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Quénora Jʉ̃menijicʉre memecaivʉbu maja mamaroque caride, yópe ñai Espíritu Santoi cʉre d̶aiyepe majare apʉé mamaeque. Que baru d̶aivʉbu yópe iye d̶aicõjeiyepe majare jaʉé cʉbe boje, quénora maje d̶aiyʉe boje. \s1 Pablo “Ãmeina tede d̶aiye cʉe ji baju” arĩ, ʉ̃i coyʉino \r (Ro 13.9; Gá 5.17) \p \v 7 ¿Aipe coyʉiye jaʉri majare caride? ¿Meameni Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre? Meame ãmevʉ. Nópe dápiaiye jaʉbevʉ. Ʉbenita ji d̶aicõjeiyede coreóvaquiye jipocare, coreóvabedejacacʉ yʉ ji ãmeina d̶aiyʉe cʉede. Cũináro iye d̶aicõjeiyecarõ, “Ãujimejacʉ apecʉ ʉ̃i cʉvaede”, aino cʉbedu, ãujimejebu yʉ apevʉ ne cʉvaede. \v 8 D̶aicõjeiye cʉbedu, maja ãmeina d̶aiyʉbejebu. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre coreóvare d̶arejaquemavʉ yʉre ãujiye jaʉbede põevare. Ʉbenita no yóboi, ji coreóvaiye boje diede, ʉrarõreca dápiarĩ bʉ́rejacacʉ ãujiyede. Ji ãmeina d̶aiyʉe boje, jʉjovaimʉmu yʉ. Que baru ãujivʉ yʉ. \v 9 Apenʉmʉa iye d̶aicõjeiyede coreóvabecʉ, torojʉcʉ barejacácʉ ji baju. Coreóvabedejacacʉ boropateyʉ ji baju. Ʉbenita cũinájãravʉ ji jápiaiyede yo d̶aicõjeino, “Ãujimejara” ainore, ʉre ãmeina d̶aiyede bʉ́rejacacʉ yʉ. Aru yaiyʉ́ bácʉpe coateyʉ barejacácʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. \p \v 10 Jʉ̃menijicʉ coyʉrĩdurejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre, põeva jʉ arĩ diede ne cʉrãjiyepe ayʉ me ʉ̃́que ijãravʉre aru jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre máre. Ʉbenita bíjare d̶arejaquemavʉ yʉre. Ji d̶abe báque boje yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe, coatede d̶aimʉ marejacácʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. \v 11 Ji coreóvaiye báque boje, cũináro ʉ̃i d̶aicõjeiyecarõ ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre, jʉjovaimʉpe tedejacacʉ yʉ ji ãmeina d̶aiyʉe boje. Nurié dápiabedejacacʉ yʉ. Ʉbenita ji nópe d̶aiye báque boje, jʉ abedejacacʉ Jʉ̃menijicʉre. Que teni ji ãmeina d̶aiyʉe boje, coatedejacacʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ yaiyʉ́ bácʉpe no d̶aicõjeino cũinároque. \v 12 Que baru ãmecʉbu yʉ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre ãmeno cʉbetamu die. Que baru yo Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeino cũináro máre ãmeno cʉbenotamu. Pʉeno baju mearotamu, yópe Jʉ̃menijicʉvacari pʉeno baju meacʉpe. Aru põeva nore mearore d̶aivʉ torojʉrivʉbu. \p \v 13 ¿No d̶aicõjeino mearo aru torojʉre d̶aino máre coatede d̶aidi yʉre Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ yaiyʉ́ bácʉpe? ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Quénora ji baju ãmeina d̶aiyʉe boje, coatedejacacʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ yaiyʉ́ bácʉpe. Ji jʉ abede no d̶aicõjeino mearore, jã́d̶ovaivʉ aipe pʉeno ãmeno baju ji ãmeina d̶aiyʉede. Que teni Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ no d̶aicõjeinore, ji majiquiyepe ayʉ aipe pʉeno ãmeno baju ji ãmeina d̶aiyʉede. \v 14 Maja judíova majidivʉbu Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre pʉeno mearo baju Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santoi epeiye báque boje diede aru ʉ̃ jie báque boje máre. Ʉbenita yʉ́capũravʉ d̶aicõjeimʉmu ji ãmeina d̶aiyʉeque. Aru ãmecʉbu yʉ. Yʉ́vacari d̶ayʉbu yópe ji ãmeina d̶aiyʉepe. Yópe yebacacʉ, apecʉi bojed̶aimʉpe páyʉbu yʉ. Aru ji ãmeina d̶aiyʉe ñai yebacacʉi jabocʉpe painomu. Que baru yʉrecabu d̶aicõjeimʉ ji ãmeina d̶aiyʉeque. \p \v 15 Jãve coreóvabevʉ aipe vaiyede yʉre aru ji d̶aiyede máre. Yópe ji d̶aiyʉepe d̶abevʉ yʉ. Ʉbenita iyebu ji jã́iyʉbe ji d̶aiye. \v 16 Ji d̶aiyʉbede d̶ayʉ baru, jã́d̶ovaivʉ yʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede méne. \v 17 Yʉ́vacari d̶ayʉbu iye ãme ji d̶aiyede. Ʉbenita que d̶abevʉ ji ʉe boje. Quénora ji ãmeina d̶aiyʉe cʉe boje cãreja ji ũmei, diebu ãmeina tede d̶aiye yʉre. \v 18 Yʉ majivʉ yʉre me cʉbede. Ji ũmei mearo cʉbevʉ. Yʉ́vacari d̶aiyʉvʉ méne. Ʉbenita ye bʉojabevʉ d̶ayʉ méne yópe ji ʉrõpe. \v 19 Iye méne, ji d̶aiyʉede, d̶abevʉ yʉ. Quénora iye ãmene, ji d̶aiyʉbede, d̶aivʉ yʉ. \v 20 Yʉ d̶ayʉ baru ji d̶aiyʉbede, yʉ ãmevʉ d̶ayʉ diede. Quénora ji ãmeina d̶aiyʉe cʉe cãreja ji ũmei, diedecabu ãmeina tede d̶aiye yʉre. \p \v 21 Que baru yʉ coreóvaivʉ aipe vaiyede yʉre cainʉmʉa. Méne d̶aiyʉvʉ yʉ. Ʉbenita quénora ji d̶aiyeque ãmene eaivʉ yʉ. \v 22 Torojʉrĩ ʉvʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ji ũmei. Aru d̶aiyʉrĩduivʉ yʉ diede. \v 23 Ʉbenita ji ãmeina d̶aiyʉeque d̶aicõjeimʉmu yʉ. Yópe boaipõeva ne maucʉvarãdaiyepe ĩmaro jabocʉre, nopedeca ji ãmeina d̶aiyʉe maucʉvare d̶aivʉ yʉre. \p \v 24 Que baru jãve yʉ, põecʉ, cõmaje ãrojacʉbu yʉ. Ʉrarõreca jaʉvʉ yʉre mead̶aipõecʉre, d̶aicõjeimʉ ãmequiyepe aivʉ ji ãmeina d̶aiyʉeque aru coateimʉ ãmequiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. \v 25 Yʉ mearore jíyʉbu Jʉ̃menijicʉ pʉeno meacʉ bajure. Ʉ̃́recabe maje jabocʉ Jesucristore cad̶atede d̶ayʉ yʉre. Yópe cʉvʉ yʉ: Yʉ́vacari Jʉ̃menijicʉre jʉ aiyʉvʉ yʉ. Aru ʉ̃́re memecaiyʉvʉ yʉ. Ʉbenita nópe ji d̶aiyʉepe d̶aiye majibevʉ yʉ cainʉmʉa. Quénora apenʉmʉa d̶aivʉ yʉ yópe ji ãmeina d̶aiyʉeque. \c 8 \s1 Espíritu Santoi cʉre d̶aino põevare yópe ʉ̃i ʉrõpe \r (Mr 14.36; 1 Co 3.16; Gá 3.17-19; 4.5-7) \p \v 1 Caride maja Jesucristoque cʉrivʉbu cũinávʉpe. Que baru coatebenajaramu maja Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, maje ãmeina teiye boje. \v 2 Ñai Espíritu Santoi d̶aicõjeiye boje yʉre caride, cʉre d̶aibi yʉre Jesucristoque cũinávʉpe. Que baru jãve cʉre d̶aibi yʉre. Que teni ñai Espíritu Santo ji ãmeina d̶aiyʉede d̶aicõjemene d̶aibi yʉre. Que baru ji baju ãmeina d̶aiyʉe coatede d̶arĩ bʉojabevʉ yʉre Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ yaiyʉ́ bácʉpe. \v 3 Jʉ̃menijicʉvacari d̶acarejaquemavʉ majare iye ʉ̃i d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre d̶arĩ bʉojabede. Põeva ne ãmeina d̶aiyʉede ʉe boje, náva d̶aicõjeiyepe d̶arĩ bʉojabedejaquemavʉ ne majiéque. Que baru iye d̶aicõjeiyeque Jʉ̃menijicʉ mead̶ayʉ bʉojabedejaquemavʉ põevare ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ. \p Ʉbenita Jʉ̃menijicʉcapũravʉ darorejaquemavʉ mamacʉre, ʉ̃ jicʉre, jarʉvacacʉyʉ põeva ne ãmeina d̶aiyʉede, maje cʉrãjiyepe ayʉ ãmeina d̶aiyʉbevʉva. Ñai mamacʉ darejaquemavʉ ijãravʉi põecʉpe, cʉvacʉ ʉ̃i baju yópe apevʉ põeva, ãmeina teivʉ ne bajupe. Ʉbenita Jesucristocapũravʉ ye ãmeina d̶abedejaquemavʉ cainʉmʉa. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶arejaquemavʉ mamacʉi bajure, ʉ̃i bojed̶aquiyepe ayʉ maje ãmeina d̶aiyʉede, mead̶acʉyʉ majare maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ. \v 4 Jʉ̃menijicʉ d̶arejaquemavʉ nópe, d̶are d̶acʉyʉ majare caiye ʉ̃i d̶aicõjeiyepe me. Majarecabu d̶abevʉ yópe maje baju ʉrõpe. Ʉbenita majarecabu d̶aivʉ yópe ñai Espíritu Santoi ʉrõpe ʉ̃i parʉéque. \p \v 5 Ina põeva d̶aivʉ yópe ne baju d̶aiyʉe d̶aicõjeiyepe ne majiéque máre, nácapũravʉ dápiad̶ama ne baju ʉede. Ʉbenita ina põeva d̶aivʉ yópe ñai Espíritu Santoi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i majiéque, nácapũravʉ dápiad̶ama ñai Espíritu Santoi ʉede. \v 6 Mʉja dápiarĩ d̶aivʉ baru mʉje ũmei ʉede, mʉjacapũravʉ jãve yaivʉ bácavʉpe paivʉbu, coateivʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Ʉbenita mʉja dápiarĩ d̶aivʉ baru ñai Espíritu Santoi ʉede, mʉjacapũravʉ jãve apʉrivʉ, cãrijimena me cʉrivʉbu mʉja Jʉ̃menijicʉque. \v 7 Que baru ñai põecʉ dápiarĩ d̶ayʉ baru ʉ̃i baju ʉede, maucʉvarĩ jʉ abebi Jʉ̃menijicʉre. Aru jãve ye d̶aicõjeñʉ bʉojabebi Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i bajure máre. \v 8 Que baru ina põeva d̶aivʉ ne baju ʉede ne majiéque jãve Jʉ̃menijicʉre torojʉre d̶arĩ bʉojabema na. \p \v 9 Ʉbenita mʉjavacari, ñai Espíritu Santoi cʉe boje mʉjaque, mʉja d̶abevʉ yópe mʉje baju ʉrõpe mʉje majiéque. Quénora d̶aivʉbu mʉja yópe ñai Espíritu Santoi ʉrõpe ʉ̃i majiéque. Ácʉ põecʉ cʉvabecʉ baru ñai Espíritu Santore ʉ̃́que, Cristo jicʉ ãmemi ʉ̃. \v 10 Ʉbenita mʉjacapũravʉ cʉrivʉbu Jesucristoque cũinávʉpe. Aru ñai Espíritu Santo apʉre d̶aibi mʉjare. Mʉje baju coapa yópe yaivʉ bácavʉpe coateivʉtamu mʉja mʉje ãmeina d̶aiyʉe boje. Ʉbenita mʉjavacari apʉrivʉ me cʉrivʉbu cãrijimena Jʉ̃menijicʉque “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ʉ̃i arĩ coyʉiye báque boje Jesucristoi d̶acaiyede mʉjare. \v 11 Aru Jʉ̃menijicʉ ñai Espíritu Santore nacovare d̶arejaquemavʉ Jesucristore yainore jarʉvarĩ. Ñai Espíritu Santoi cʉe boje mʉjaque, apʉre d̶acʉyʉme mʉje bajuáre, mʉje cʉvarãjiyepe ayʉ mamaũme. Aru iye mamaũmeque mʉja cʉvarãjaramu parʉéde, d̶arãjivʉ no mearore yópe mʉje d̶aiyʉepe. \p \v 12 Mʉja, jívʉ, que baru d̶aiye jaʉvʉ majare ñai Espíritu Santoi majiéque, yópe ʉ̃i ʉrõpe. D̶aiye jaʉbevʉ majare yópe maje baju ʉrõpe maje majiéque. \v 13 Mʉja d̶aivʉ baru yópe maje baju ʉrõpe mʉje majiéque, jãve coatede d̶aimaramu mʉja Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ caride. Aru Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme mʉjare cainʉmʉa. Ʉbenita mʉja dajocaivʉ baru mʉje ãmeina teiyede caride, aru mʉja d̶aicõjemevʉ baru mʉje ãmeina d̶aiyʉede mʉje bajure, ñai Espíritu Santoi cad̶ateiyeque jãve me cʉrivʉbu cãrijimena Jʉ̃menijicʉque. \p \v 14 Caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi mára d̶aivʉbu yópe Espíritu Santoi ʉrõpe, ʉ̃i jaboteimarape paivʉ. \v 15 Javede jidʉrivʉ barejaquémavʉ mʉja Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita ñai Espíritu Santo, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, yebacavʉpe tede d̶abebi mʉjare yópe mʉje d̶aicõjemenajiyepe ayʉ bedióva cojedeca mʉje ãmeina d̶aiyʉeque. Que baru jidʉre d̶abebi ʉ̃ mʉjare. Mʉja jidʉbevʉ coateiyede Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, mʉje ãmeina teiye boje. Nópe vaibéquiyebu mʉjare. Quénora ñai Espíritu Santo majide d̶aibi mʉjare, cʉrãjivʉre yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que d̶ayʉ ñai Espíritu Santo ʉ̃i majiéque “mʉ, jipacʉ”, arĩ coyʉre d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉre. \v 16 Ñai Espíritu Santo cʉbi maje ũmei, majide d̶acʉyʉ majare Jʉ̃menijicʉi mára jʉed̶ojĩnape paivʉre. \v 17 Jʉ̃menijicʉi máramu maja. Que baru jacopʉrãjaramu ʉ̃́re caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede, ʉ̃i jíquiyede ʉ̃i põevare. Aru jacopʉrãjaramu maja Jesucristoque iye Jʉ̃menijicʉi jíquiyede ʉ̃́re. Ʉbenita Jesucristope ãrojamevʉ maja cãreja. Que baru ñájivʉbu Jesucristope ijãravʉi. Aru ñájivʉ baru caride, jãve cũinájãravʉ baquinó meara baju barãjáramu maja yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, Jesucristope. Aru Jʉ̃menijicʉ “Mearamu mʉja”, arĩ coyʉcʉyʉme majare. \s1 Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaquino ʉ̃i põeva meara bajure \r (2 Co 5.2-4) \p \v 18 Jãve majivʉ yʉ ʉrarõ mearore Jʉ̃menijicʉ d̶acacʉyʉre majare, maje torojʉrãjiyepe ayʉ maje ũmei ʉ̃i oatʉvaquiyede majare yópe ʉ̃i ʉrõpe. Que baru ye baju ãmevʉ majare maje ñájiyede ijãravʉre, maje cʉede yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶aiye jaʉé boje cãreja. \v 19 Caivʉ Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aimara napini coreivʉ, pare jã́iyʉrivʉbu Jʉ̃menijicʉi oatʉvaquiyede caivʉ ʉ̃i márare yópe ʉ̃i ʉrõpe, mamaũmeque meara baju. \v 20 Caiye iye Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báque “Yópe vaiquíyebu” ʉ̃i aiye báquedeca, vaibévʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Caiye bíjare nʉivʉ. Ʉbenita ʉ̃i cʉed̶aiye báque cũináro ye bíjabevʉ. Quénora Adán mácʉi ãmeina teni ʉ̃i jʉ abe báque boje Jʉ̃menijicʉre, Jʉ̃menijicʉ bíjaicõjenejaquemavʉ diede. Ʉbenita cainʉmʉa ãmeniduiyebu yópe. Quénora caivʉ Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aimara napini coreivʉbu, Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyepe aivʉ caiye iye ʉ̃i cʉed̶aiye báquede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. \p \v 21 Caiye Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báque bíjare nʉiye jaʉvʉ javede aru caride máre, yópe yebacavʉre ne d̶aiye jaʉépe ne jabocʉi d̶aicõjeiyede. Ʉbenita cũinájãravʉ baquinó Jʉ̃menijicʉ dajocare d̶acʉyʉme diede. Aru mamaro mearo d̶acʉyʉme ʉ̃ caiyede. Quédeca ʉrarõ meara d̶acʉyʉme caivʉ ʉ̃i márare. \v 22 Maja majidivʉbu javede pʉ caride máre caiye iye cʉed̶aiye báque ñájiyede yópe jʉed̶ocʉ põeteyʉre ñájiyepe. \v 23 Aru maja máre cʉvarivʉbu ñai Espíritu Santore, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre majare, mamarʉmʉre maje jʉ arĩ bʉiyede Jesúre. Que baru majavacari napini coreivʉbu dijãravʉre, Jʉ̃menijicʉi ãmeina teiye cʉbede d̶aquijãravʉ baquinóre majare coapa, maje cʉrãjiyepe Jʉ̃menijicʉi márava, yópe ʉ̃i ʉrõpe. \v 24 Jʉ̃menijicʉ mead̶arejaquemavʉ majare. Majare napini corede d̶arĩ ʉ̃i d̶aquiyede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca, mead̶arejaquemavʉ majare. Ʉbenita jã́ivʉ iye maje napini coreiyede, jãve napini coreiye ãmevʉ die. Põecʉ cʉbebi napini coreyʉ iyede ʉ̃i jave jã́iye báquede. \v 25 Ʉbenita napini coreivʉ baru iye maje jã́mene cãreja, napini coreiye jaʉvʉ majare. \p \v 26 Quédeca ñai Espíritu Santo cad̶atecʉdayʉbe majare, parʉbevʉre, maje mearore d̶aiye majibe boje. Maje ʉrarõ majibe boje, jẽniaiye jaʉrõre Jʉ̃menijicʉre majibevʉ maja. Aru aipe d̶arĩ jẽniainore máre majibevʉ maja. Que baru ñai Espíritu Santovacari, maje coyʉiyʉede majicʉ, jẽniacaibi Jʉ̃menijicʉre majare boje. Que teni ũme coturĩ, coyʉibi Jʉ̃menijicʉre iye maje coyʉiyʉede, maje yávaiye majibeque. \v 27 Ñai Espíritu Santo jẽniacaibi Jʉ̃menijicʉre parʉrõreca, cad̶atecʉyʉ Jʉ̃menijicʉi põevare yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que baru Jʉ̃menijicʉ, caivʉ põeva ne dápiaiyede majicʉ, majibi Espíritu Santoi dápiarĩ d̶aiyʉede. \s1 Cristo ʉ̃i cad̶ateino caiye maje d̶aiyede \r (2 Co 3.18; Gá 4.19; Fil 3.10) \p \v 28 Maja majidivʉbu Jʉ̃menijicʉre ʉrivʉ baru, Jʉ̃menijicʉ cad̶ateyʉre majare cainʉmʉa. Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acaibi majare caiye vaiyede majare, ʉ̃i cutuimara mácavʉre. Aru javede, mamarʉmʉre, Jʉ̃menijicʉ majidejaquemavʉ aipe ãrojarivʉre d̶acʉyʉ majare, ʉ̃i cutuimara márajivʉre. \v 29 Jipocamia Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ ʉ̃ jina márajivʉre. Ʉ̃i beoimara mácavʉre Jʉ̃menijicʉ epedejaquemavʉ, ʉ̃i mácʉpe paivʉ barãjiyépe ayʉ aru mamacʉ némamicʉpe páyʉ baquiyépe ayʉ obedivʉ jẽneboi. \v 30 Aru ʉ̃i epeimara mácavʉre Jʉ̃menijicʉ cutuibi, jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃i cutuiyede ʉ̃ jina márajivʉva. Aru ʉ̃i cutuimara mácavʉre “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, arĩ coyʉibi náre Jʉ̃menijicʉ. Aru ʉ̃i coyʉimara mácavʉ boropatebevʉre Jʉ̃menijicʉ cʉre d̶aibi náre mearava yópe ʉ̃i ʉrõpe. \p \v 31 ¿Aipe arãjidi maja? Jʉ̃menijicʉi cad̶ateiye boje majare, ye baju ãmevʉ apevʉ ne maucʉvarõ majare. Põecʉ cʉbebi ãmed̶arĩ bʉojayʉ maje ũmene. \v 32 Jʉ̃menijicʉ jecʉbedejaquemavʉ mamacʉre, mead̶acʉyʉ majare. Quénora jẽni jícarejaquemavʉ ʉ̃́re, ʉ̃i ʉrarõ ñájiquiyepe ayʉ majare boje. Que baru maje majié boje jícayʉre mamacʉ cũinácʉre, ʉ̃i ʉmʉre, majare boje, jãve majidivʉbu d̶acacʉyʉre majare máre mearore quéda jecʉbeda. \v 33-34 Jʉ̃menijicʉvacari “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, arĩ coyʉrejaquemavʉ jave ʉ̃i beoimara mácavʉre. Que baru põecʉ cʉbebi ãmeina boro coyʉrĩ ad̶arĩ bʉojayʉ majare. Aru põecʉ cʉbebi coyʉrĩ bʉojayʉ majare ñájiye jaʉrõre máre. Jesucristo, yaiyʉ́ bácʉ majare boje, nacovaimʉ mácʉ yainore jarʉvarĩ, Jʉ̃menijicʉi meapũravʉi cʉbi caride. Ñai meapũravʉi cʉcʉ parʉéde cʉvabi. Ñai Jesucristo parʉrõque jẽniaimi Jʉ̃menijicʉre majare boje. Que baru ñame ãmeina boro coyʉrĩ ad̶arĩ bʉojabema majare. \v 35 Ye coatede d̶arĩ bʉojabevʉ majare Cristore, majare ʉcʉre, jarʉvarĩ. Maja ñájivʉ baru, aru chĩoivʉ baru, aru ãmeina yávaimara maru, aru ãvʉé ijimara maru ãiye cʉbedu, aru cuitótecaje cʉbedu, aru jidʉrivʉ baru jidojae boje, aru boarĩ́ jarʉvaimara maru máre, caiye iye boje ye coatede d̶aimara ãmenajaramu maja Cristore jarʉvarĩ. \v 36 Aru iye boaiye borore javede Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ cũinácʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre: \q1 Caijãravʉa boarĩ́ jarʉvad̶ama ñʉjacavʉre, ñʉje mʉre ʉe boje. Dápiad̶ama ñʉjare cʉrivʉre ne boarĩ́ jarʉvarãjimarape, yópe ne dápiaiyepe ovejavare ne nʉvaimarare boainoi, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ Jʉ̃menijicʉre. \p \v 37 Ʉbenita majacapũravʉ maje mauva ne ãmeina d̶abemaramu. Quénora Jʉ̃menijicʉ pʉeno meare d̶aibi majare ne ãmeina d̶arĩduiyedeca, ʉ̃i ʉeque ʉ̃i jã́d̶ovaiye báquede Cristoi yaijãravʉi. Cad̶atevaibi majare, d̶acʉyʉ pʉeno meara márajivʉ. \v 38 Yʉ jãve majivʉ iyede: Ye majare coatede d̶arĩ bʉojabevʉ Jʉ̃menijicʉre, majare ʉcʉre, jarʉvarĩ. Maje yaidú, Jʉ̃menijicʉ ʉbi majare. Aru maje cʉru ijãravʉre obediʉjʉa, Jʉ̃menijicʉ ʉbi majare máre. Aru ángeleva, aru jabova, aru cavarõi parʉrivʉ máre ye majare coatede d̶arĩ bʉojabema Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Nopedeca caiye iye cari jãravʉ vaiye boje, aru caiye iye apejãravʉa baquiyé vaiquíye boje máre ye majare coatede d̶aimara ãmenajaramu maja Jʉ̃menijicʉre, majare ʉcʉre, jarʉvarĩ. \v 39 Aru maja nʉivʉ baru ijãravʉ pʉenoi aru jia ʉrad̶a ʉ̃mʉjʉrõ jívʉi máre, coatede d̶aimara ãmenajaramu maja Jʉ̃menijicʉre, majare ʉcʉre, jarʉvarĩ. Que baru jãve ye cʉbenore cʉed̶aino mácarõ boje maja coatede d̶aimara ãmenajaramu Jʉ̃menijicʉre, majare cʉed̶ayʉ bácʉre, jarʉvarĩ. Majidivʉbu maja aipe Jʉ̃menijicʉi ʉrarõ ʉrõre majare, Jesucristoi mearo d̶acaiye báque boje majare. Que baru cʉrivʉtamu maja Jesucristoque cũinávʉpe. \c 9 \s1 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i beoino judíovare, Israecavʉre \r (1 P 2.10) \p \v 1 Yʉ coyʉyʉbu mʉjare yávaiyede jãvene. Yʉ Cristoi jicʉbu. Que baru borocʉbevʉ yʉ. Ñai Espíritu Santo d̶aicõjeimi “Boropatebevʉ yʉ”, ji arĩ dápiaiyeque. Que baru majivʉ yʉ borocʉbede iye ji coyʉiye. \v 2 Jãve pare chĩoivʉ yʉ ji ũmei, jívʉre ne jʉ abe boje Jesúre. Jãravʉa coapa chĩori ñájivʉ yʉ ji ũme ji ʉrĩduiye boje ina jíñecuva mácavʉi pãramena ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesúre. \v 3 Yʉ náre cad̶ateni bʉojayʉ baru, yʉ́vacari jẽniajebu Jʉ̃menijicʉre ñájine d̶acʉyʉre yʉre toabo cũiméboi, ne bíjabenajiyepe ayʉ. “Coatede d̶ajacʉ yʉre Cristore jarʉvarĩ”, ajebu yʉ Jʉ̃menijicʉre. \v 4 Návacari Israel bácʉ, ñai mamarʉmʉ Jacob ãmicʉcʉ bácʉ, Jʉ̃menijicʉi pʉeno baju mearo d̶acaimʉ mácʉi pãramenamu. Návacaribu Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ, ʉ̃i epequiyepe ayʉ náre ʉ̃i bʉcʉóvaimara. Náque cʉcʉ, Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ náre ʉ̃i mearo miad̶árore, ne majinajiyepe ayʉ meacʉ bajure. Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ náre: “Yʉrecabu mʉje jabocʉ. Aru mʉjarecabu ji jaboteimara”. Que arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivacaicõjenejaquemavʉ Moisés bácʉre ʉ̃i d̶aicõjeiyede náre. Jʉ̃menijicʉ buedejaquemavʉ náre aipe d̶arĩ ne jãve mearore jínajiyede ʉ̃́re. Jʉ̃menijicʉ “Yʉ mearo d̶acacʉyʉmu mʉjare”, arĩ coyʉrejaquemavʉ náre. \v 5 Ina judíovavacari “Ñʉjeñecuva mácavʉbu”, ad̶ama Abraham mácʉre, Isaac bácʉre, Jacob bácʉre, aru Jacob bácʉi doce paivʉ mamara mácavʉre máre, ne yajuboare bʉipõeva mácavʉre. Aru Cristovacari põetedejaquemavʉ yópe ne yajubocacʉpe, judíovacacʉpe. Ʉbenita me jápiajarã yʉre. Jesucristo põecʉbe. Ʉbenita ʉ̃ máre Jʉ̃menijicʉ, mearore jímʉme, aru ne torojʉede jímʉme cainʉmʉa jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Quédecabu. \p \v 6 Yʉ coyʉbevʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉi d̶abede yópe “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca ina Israecavʉ majeñecuva mácavʉre. Quénora yorecabu jãve: Caivʉ ina Israel bácʉi pãramena Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ ãmema. Que baru caivʉ ina judíova baju ãmema. \v 7 Ãrʉjara mʉja aipe Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaino mácarõre caivʉ ina Abraham mácʉi pãramenare ʉ̃i pãramena baju ãmevʉre ʉ̃i jã́inore. Que baru, “Quévʉra ina Isaai pãramena marajárama mipãramena baju”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre. \v 8 Nópe ayʉ Jʉ̃menijicʉ, aiyʉcʉ barejaquémavʉ yópe: Ina Abraham mácʉi pãramena, põeteivʉ yópe caivʉ apevʉ jʉed̶ovape, ʉ̃i pãramena baju ãmema Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Quénora ina Abraham mácʉi pãramena põeteivʉ Jʉ̃menijicʉ “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báque boje, nárecabu, ʉ̃i coyʉiyede jʉ aivʉ, jãve Abraham mácʉi pãramena baju. \v 9 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ Abraham mácʉre: “Yópe d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare. Cari daiʉjʉi copaidacʉyʉmu yʉ. Dinʉmʉ maquinóre mimarepaco, Sara, jave jʉed̶ocʉvacod̶ome mamacʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre. \p \v 10 Ãrʉjara aipe Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaino mácarõre Isaac bácʉque caivʉ ina Isaac bácʉi pãramenare ʉ̃i pãramena baju ãmevʉre Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ʉ̃i beobe báque boje náre. Majeñecu mácʉi márepaco báco, Rebeca báco, jʉed̶oearejaquemavʉ pʉcarã mamara pẽjavare népacʉ Isaac bácʉque. \v 11-12 Jʉ̃menijicʉ nópe vaidé d̶arejaquemavʉ, beocʉyʉ cũinácʉ némacʉre yópe ʉ̃i ʉrõpe, ʉ̃i majié báquepedeca mamarʉmʉre. Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ Rebeca bácore: “Ĩmacʉcapũravʉ jíbʉcʉ pʉeno parʉrõ nʉcʉyʉme. Jíbʉcʉ memecacʉyʉme ĩmacʉcapũravʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Rebeca bácore. Jʉ̃menijicʉ nópe arejaquemavʉ ne põetenajiye jipocamia. Ʉ̃i nópe aiyede ina pʉcarã ye d̶abedejaquemavʉ cãreja mearore aru ãmenore máre. Que baru Jʉ̃menijicʉ ye beobedejaquemavʉ nácacʉre ʉ̃i d̶aiye báque boje. Quénora beorejaquemavʉ cũinácʉ nácacʉre ʉ̃ jicʉ bacʉyʉ́va ʉ̃i cutuquiye boje ʉ̃́re. \v 13 Aru obediʉjʉa yóboi, yópe arĩ Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Jacore ʉrejacacʉ yʉ. Ʉbenita Esaúre ʉbedejacacʉ yʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \p \v 14 ¿Aipe coyʉrãjidi maja caride diede? ¿Jʉ̃menijicʉvacari d̶abedi mearore cainʉmʉa yópe “D̶acʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báquepedeca? ¡Que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ Jʉ̃menijicʉ d̶abecʉbe nópe! \v 15 Yópe arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Moisés bácʉre: “Yʉ cõmaje ãroje jã́iyʉcʉ baru põecʉre, ʉ̃́re cõmaje ãroje jã́cʉyʉmu yʉ. Aru yʉ mearo d̶acaiyʉcʉ baru põecʉre, ji cõmaje ãroje jã́iye boje, ʉ̃́re mearo d̶acacʉyʉmu yʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \v 16 Que baru Jʉ̃menijicʉ beobebi põecʉre, ñai põecʉi ʉe boje. Aru Jʉ̃menijicʉ beobebi põecʉre, ñai põecʉi d̶aiye boje. Quénora Jʉ̃menijicʉ beoibi põecʉre, ʉ̃i baju cõmaje ãroje jã́iye boje. \v 17 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede ʉ̃i daroiye báquede Moisés bácʉre, ʉ̃i coyʉquiyepe ayʉ ñai Egipto ãmicʉrijoborõcavʉ ne jabocʉ bácʉre, Faraón ne aimʉre: “Mʉ jave ãmeina teyʉbu aru pued̶abevʉ mʉ yʉre. Aru yʉ pʉeno baju ãmeina tede nʉre d̶aivʉ mʉre, jã́d̶ovacʉyʉ caivʉ põevare aipe vaiquíyede mʉre ji majiéque. Aru ne jã́riburu yóboi diede, ‘Jãve Jʉ̃menijicʉ majicʉbe caivʉ pʉeno’, arãjarama na”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \v 18 Que baru Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́imi apevʉre yópe ʉ̃i baju ʉrõpe. Aru pʉeno baju ãmeina tede nʉre d̶aibi apevʉre máre, ne ʉbenajiyepe ayʉ ʉ̃́re pʉeno baju yópe ʉ̃i ʉrõpe. \p \v 19 Que baru cũinácʉ mʉjacacʉ jẽniari jã́cʉyʉme yʉre: “¿Jãve maru iye mi coyʉiye, aipe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉ coyʉyʉ bʉojaidi põecʉre, ‘Boropateyʉbu mʉ mi ãmeina teiye boje’? Ñame cʉbebi bʉojarĩ vaidé d̶ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉbenope. Aru ñame cʉbebi bʉojarĩ vaibéde d̶ayʉ máre yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe”, acʉyʉme yʉre. \v 20 Aru põecʉrecabu mʉ. ¿Aipe teni “Jorojĩni, copʉ teni bʉojayʉtamu yʉ”, arĩ dápiayʉrʉ̃ mʉ Jʉ̃menijicʉre? Jororʉ yávarĩ bʉojaidʉ baru põecʉpe, jẽniari jã́mejeba pẽpeñʉre: “¿Aipe teni d̶acʉrʉ̃ mʉ yʉre yópe?” ¡Que ãmevʉ! Jʉ̃menijicʉ d̶arejaquemavʉ põevare ʉ̃i dápiainope. Que baru cʉed̶ayʉ bácʉre jẽniari jã́iye jaʉbevʉ cʉed̶aimara mácavʉre. \v 21 Ñai jororʉre pẽpeipõecʉ jãve d̶arĩ bʉojaibi ʉ̃i ʉrõpe joboque. Cũinábʉ jobobʉque d̶arĩ bʉojaibi pʉcarʉa jororʉare. Cũinárʉ jororʉre me d̶aibi dʉibajĩeneca, põeva didʉre jã́ri ne arãjiyepe ayʉ, “Ñai pẽpeñʉ me majibi”. Aru apedʉ jororʉre maumejieneca d̶aibi ʉ̃́re jaʉéde ʉ̃́re d̶aquidʉ caijãravʉa. \p \v 22 Aru Jʉ̃menijicʉ d̶aibi põevare yópe pẽpeipõecʉ jororʉare ʉ̃i d̶aiyepe. Que teni Jʉ̃menijicʉ napimi ʉrarõ ina jorojĩni d̶aivʉre ʉ̃́re ne ãmeina teiyeque, ina bíjarãjivʉre. Ʉbenita apejãravʉ baquinó Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovacʉyʉme ʉ̃i jorojĩyede põevare ne ãmeina teiye boje. Aru põevare majide d̶acʉyʉme ʉ̃i majiéde, ʉ̃i ñájine d̶aquiyede náre, ne ãmeina teiye boje. \v 23 Aru Jʉ̃menijicʉ máre, yópe pẽpeipõecʉpe páyʉ, d̶aibi yópe ʉ̃i ʉrõpe, jã́d̶ovacʉyʉ ʉ̃i baju pʉeno meacʉre aru meara d̶acʉyʉ majare máre, cõmaje ãrojarivʉre ʉ̃i jã́inore. Javede Jʉ̃menijicʉ majidejaquemavʉ, mead̶acʉyʉ majare meara baju bárãjivʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉi d̶aru yópe ʉ̃i ʉrõpe majare, ʉ̃i cʉed̶aimara mácavʉre, ñame “Mearore d̶abebi ʉ̃”, arĩ bʉojabema. \v 24 Majarecabu Jʉ̃menijicʉi cutuimara mácavʉ ʉ̃i mára márajivʉva, apevʉ judíovacavʉ, aru apevʉ judíova ãmevʉcavʉ máre. \p \v 25 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre ʉ̃i ãmiá Oseas: \q1 Ina põeva, ji põeva ãmevʉ bácavʉre, acʉyʉmu yʉ, “Ji põevatamu mʉja”. Aru diyajuboa põeyajuboacavʉ ji ʉbemara mácavʉre, “Ji ʉmaratamu mʉja”, acʉyʉmu yʉ, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \v 26 Aru no cʉrõi “Mʉjavacari ji põeva ãmevʉtamu”, Jʉ̃menijicʉi aino mácarõmiareca, “Ñai Jʉ̃menijicʉ apʉcʉi máramu mʉja”, ʉ̃i coyʉimara marajárama, arĩ toivarejaquemavʉ Oseas bácʉ. \m \v 27 Aru Isaías bácʉ máre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ, põeva ne majinajiyepe ayʉ Israecavʉ ne borore: “Ina Israecavʉ obedivʉbu, yópe ẽpayabea jia ẽcarʉi paraiyepe. Ʉbenita obebevʉ bajura nácavʉ mead̶aimara marajárama na. \v 28 Aru Jʉ̃menijicʉcapũravʉ ñájine d̶acʉyʉme Israecavʉre corebecʉva aru maumena”, arĩ toivarejaquemavʉ Isaías bácʉ. \v 29 Aru jipocamia Isaías bácʉvacari Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ, yópe arĩ: \q1 Ñai Jʉ̃menijicʉ, caivʉ ne jabocʉ, ʉ̃i epebedu apevʉ majacavʉre, ne jʉed̶ocʉvarãjiyepe ayʉ, majare máre vaijébu yópe ãniĩmaroa Sodoma aru Gomorracavʉre vaiye báquepe, caivʉ ina bíjaivʉ bácavʉpe, arĩ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ Isaías bácʉ Israecavʉ bácavʉi borore. \s1 Judíova ne jápiaino Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne \r (Jn 12.38; Hch 2.21; Gá 3.12; Ef 6.15; 1 P 2.6, 8) \p \v 30 Que baru, ¿aipe coyʉiye jaʉri majare caride? Yópe coyʉiye jaʉvʉ majare. Ina judíova ãmevʉ mememevʉ barejaquémavʉ, Jʉ̃menijicʉi jã́quiyepe aivʉ náre boropatebevʉpe ne d̶aiye báque boje. Quénora Jʉ̃menijicʉvacari “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, arĩ coyʉrejaquemavʉ náre ne jʉ aiyede Jesucristore. \v 31 Ʉbenita ina judíova, Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ, d̶aivʉ barejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, d̶arãjivʉ nópe iye d̶aicõjeiyepe, Jʉ̃menijicʉi jã́quiyepe aivʉ náre boropatebevʉpe. Ʉbenita eabedejaquemavʉ diede. \v 32 Vobedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi me jã́iyede náre ne jʉ aiyeque Jesucristore. Quénora vorĩdurejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi me jã́iyede náre ne mearo d̶aiyeque. Ʉbenita yéde eabedejaquemavʉ na. Que baru vaidéjaquemavʉ náre yópe põecʉi torĩ tʉiyepe cʉ̃raborã, ʉ̃i me jã́me boje dibore, nopedeca Cristo bíjarorejaquemavʉ ina judíovare ne jápiarĩ eabe boje ʉ̃́re. \v 33 Javede Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede dibo cʉ̃rabo borore: \q1 Epeivʉ yʉ põecʉre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Yópe cʉ̃rabo ma coricai dobaribo põeva toivʉre tʉre d̶aiyepe, nopedeca ina põeva jʉ abevʉ ñai põecʉre bíjarãjarama na. Ʉbenita caivʉ ina ʉ̃́re jʉ aivʉ cʉyebenajarama na, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \c 10 \p \v 1 Mʉja, jívʉ, parʉrõreca ʉvʉ yʉ ji ũmei ina Israecavʉre, ji yajubocavʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesucristore, Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyepe ayʉ náre, ne coatebenajiyepe ayʉ ʉ̃́re jarʉvarĩ. Que baru ʉrarõreca jẽniavaivʉ Jʉ̃menijicʉque náre boje. \v 2 Yʉ jãve mʉjare coyʉivʉ. Nácapũravʉ ʉrarõ memecaiyʉrĩduivʉbu Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i ʉrõpe. Ʉbenina “Yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶aivʉbu ñʉja”, arĩ dápiad̶ama na. Ʉbenita yéde d̶abenama na yópe ʉ̃i ʉrõpe. \v 3 Jápiarĩ eabenama Jʉ̃menijicʉ coyʉyʉre “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore” põevare, ne jʉ aiyede ʉ̃́re. Que baru nácapũravʉ memecarĩduivʉbu Jʉ̃menijicʉre, “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ʉ̃i arĩduquiyepe aivʉ. Ʉbenita ʉ̃́re memecaivʉreca, “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ye arĩ coyʉbebi náre, ne jʉ abe boje ʉ̃́re. \v 4 Jʉ̃menijicʉcapũravʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, põeva ne meatenajiyepe ayʉ Cristoi daquiye jipocai. Diede jʉ aicõjenejaquemavʉ caivʉ ina jʉ arãjivʉre Cristore, boropatebevʉ barãjiyépe ayʉ ʉ̃i jã́inore. \p \v 5 Aru Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore” arĩ, ʉ̃i coyʉjʉroede põevare, ne d̶ájʉroe boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, die borore Moisés bácʉvacari, yópe arĩ, toivarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede: “Ñai d̶arĩ bʉojayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe cʉcʉyʉme ʉ̃. Ʉ̃i d̶aicõjeiyepe d̶aiye boje coatede d̶abemʉ macʉyʉ́me ʉ̃ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ”, arejaquemavʉ Moisés bácʉ. \v 6-7 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ʉ̃i arĩ coyʉiyede põevare ne jʉ aiyede Jesucristore, die borore Moisés bácʉ, yópe arĩ, toivarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede: “Mi baju jẽniari jã́mejacʉ mi ũmei dápiarĩ, ‘¿Ñame márajidi mʉivʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi?’ Aru mi baju jẽniari jã́mejacʉ mi ũmei dápiarĩ, ‘¿Ñame márajidi joborõ jívʉi coivʉ yaivʉ bácavʉ ne cʉrõi?’ ” arĩ toivarejaquemavʉ Moisés bácʉ. Yópe aiyʉrõmu no: ¿Ñame márajidi ẽmeóvarajivʉ Cristore cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ? ¿Aru ñame márajidi nacovarajivʉ Cristore yainore jarʉvarĩ? \p \v 8 Aru yópe Moisés bácʉvacari arĩ toivarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede: “Jʉ̃menijicʉi yávaiye me joabenoimu mʉre. Que baru coyʉrĩ ʉ̃i yávaiye méne jijecamuque aru jʉ arĩ ũmeque bʉojaivʉ mʉ”, arĩ toivarejaquemavʉ. Aru iye yávaiye méne cũinátʉrʉ baju coyʉivʉbu maja põevare, ne jʉ arãjiyepe aivʉ Jesucristore. \v 9 Mi jʉ aru Jʉ̃menijicʉi nacovaiye báquede Jesucristore yainore jarʉvarĩ, aru mi jʉ arĩ coyʉru mi jijecamuque, “Jesucristo ji jabocʉbe”, Jʉ̃menijicʉ mead̶acʉyʉme mʉre, mi coatebequiyepe ayʉ ʉ̃́re jarʉvarĩ. \v 10 Que teni ũmequedeca põeva jʉ aivʉbu Jesucristore, Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ʉ̃i arĩ coyʉquiyepe aivʉ náre. Aru jijecamuquedeca põeva coyʉivʉbu jãvene Jesúrã, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ náre, ne coatebenajiyepe aivʉ ʉ̃́re jarʉvarĩ. \p \v 11 Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ñai jʉ ayʉ Jʉ̃menijicʉre cʉyoje tebecʉyʉvacaribe”, arejaquemavʉ. \v 12 Jʉ̃menijicʉ que aibi caivʉ põevare, judíovare aru judíova ãmevʉre máre. Caivʉ põeva cũinátʉrʉtamu ʉ̃i jã́inoi. Jʉ̃menijicʉ cũinácʉrabe. Aru caivʉ ne jabocʉbe ʉ̃. Aru ʉrarõ mearo d̶acacʉyʉme Jʉ̃menijicʉ caivʉ ʉ̃́re jẽniaivʉre. \v 13 Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ácʉ põecʉ ʉ̃i jẽniaru Jʉ̃menijicʉre, ‘mʉ, ji jabocʉ’ arĩ, Jʉ̃menijicʉ mead̶acʉyʉme ʉ̃́re”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. \v 14 Apecʉ aquijichʉbi yʉre: Ʉbenita põeva jẽniaivʉ bʉojabenama Cristore, ʉ̃́re jʉ abevʉ baru. Aru jʉ aivʉ bʉojabenama ʉ̃́re, jápiabevʉ baru ʉ̃i yávaiye méne. Aru jápiaivʉ bʉojabenama iye yávaiye méne, coyʉipõeva ne buebedu náre. \v 15 Aru ʉ̃i yávaiye méne coyʉipõeva bueivʉ bʉojabenama iye yávaiye méne, náre jarobedu, aquijichʉbi apecʉ. Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉipõeva ne eaiyede põeva yebai, torojʉre d̶aivʉbu náre ne ũmei”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. \p \v 16 Apecʉ ʉ̃i que aru, yópe arĩ, coyʉjebu yʉ: Ʉbenita ina jápiaivʉ bácavʉ obedivʉ jʉ abema na iye yávaiye méne. Isaías bácʉvacari arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre: “Mʉ, ji jabocʉ, obebejĩna baju jʉ ad̶ama ñʉje borore”, arejaquemavʉ Isaías bácʉ Jʉ̃menijicʉre. \v 17 Aru cojedeca apecʉ aquijichʉbi yʉre: “Põeva jʉ ad̶ama Cristore ne jápiaiye báquede ʉ̃i yávaiye méne. Aru põeva jápiad̶ama iye yávaiye méne coyʉipõeva ne bueiye báque boje náre”, aquijichʉbi apecʉ. \p \v 18 Ʉ̃i que aru, yópe arĩ, coyʉjebu yʉ: Jẽniari jã́ivʉ mʉre: ¿Israecavʉ jápiarejaquemari cãreja Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne? Jʉ̃́jʉ, jãve jápiarejaquemavʉ na diede. Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede ʉ̃i cʉed̶aiye báque borore: \q1 Jã́icõjeñʉ põevare cavarõre aru ne jã́ru, majide d̶ajebu náre pʉeno baju meacʉ Jʉ̃menijicʉre. Aru ne jã́ru caiye Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báquede jãravʉa coapa aru ñamiá coapa máre, majide d̶ajebu náre Jʉ̃menijicʉi yávaiye jaʉbeda, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. \m \v 19 Aru bedióva cojedeca jẽniari jã́ivʉ mʉre: ¿Ina Israecavʉvacari coreóvarejaquemari aipe Jʉ̃menijicʉ d̶acʉyʉre? Jʉ̃́jʉ, jãve coreóvarejaquemavʉ na diede. Mamarʉmʉre apevʉre ne jipocai Moisés bácʉvacari, yópe arĩ, jʉ arejaquemavʉ ʉ̃i toivaiye báqueque Jʉ̃menijicʉi yávaiyede: “Tebutede d̶acʉyʉmu yʉ mʉjare apevʉ põevare, jãve põeyajubocavʉ ãmevʉque. Aru jorojĩne d̶acʉyʉmu yʉ mʉjare põeyajubocavʉ ãrʉmevʉque”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Israecavʉre. \v 20 Aru Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede Isaías bácʉre napimecʉva, yópe ãri: “Ina põeva ye vobevʉ bácavʉ yʉre, nárecabu eaivʉ yʉre. Aru yʉ jã́d̶ovarejacacʉ ji baju ina põeva ye jẽniari jã́mevʉ bácavʉre yʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \v 21 Ʉbenita Israecavʉre ne borore Jʉ̃menijicʉ arejaquemavʉ: “Caijãravʉare cãrijimene d̶aiyʉrĩduivʉ yʉ ina põeva jʉ abevʉre aru maucʉvarivʉre yʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Isaías bácʉi toivaiye báquede. \c 11 \s1 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jecʉrĩ beoino judíovare \r (Fil 3.5) \p \v 1 Que baru, ¿Israecavʉre Jʉ̃menijicʉ jarʉvaidi ʉ̃́re jarʉvarĩ? jẽniari jã́ivʉ yʉ mʉjare. ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Jʉ̃menijicʉ jãve jarʉvabebi náre. Yʉrecabu Israecacʉ. Abraham mácʉi pãramecʉbu yʉ. Aru Benjamín ãmicʉriyajubo põeyajubocacʉbu yʉ. \v 2-3 Israecavʉ Jʉ̃menijicʉi beoimaramu. Javede Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ ñʉjare ʉ̃i põeva márajivʉre. Jʉ̃menijicʉ jarʉvabebi ñʉjare. \p Aru mʉja coreóvaivʉbu jãve yópe arĩ toivaiye báquede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede Elíai coyʉiye báquede Jʉ̃menijicʉque. Elías chĩoñʉ arĩ jẽniarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉque: “Mʉ, ji jabocʉ, jave boarĩ́ jarʉvaquemavʉ mi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre. Aru mi ãimarare boarĩ́ juarĩ jícaivare máre mʉre jave bíjare d̶aquemavʉ die coapa. Aru yʉ quécʉrabu mi yávaiyede coyʉcaipõecʉ apʉcʉ cãreja. Que baru yʉre máre boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉbu na”, arejaquemavʉ Elías Jʉ̃menijicʉre. \v 4 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉcapũravʉ, yópe arĩ, coyʉrejaquemavʉ Elíare: “Siete mil paivʉ baju ʉ̃mʉva Israecavʉ cʉrivʉ cãreja mearore jíbema na pẽpeimʉre ʉ̃i ãmiá Baal”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Elíare. \p \v 5 Quédecabu caride máre. Obebevʉ baju cʉrivʉbu Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ, ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iye boje majare. Jʉ̃menijicʉ beoibi majare ʉ̃i me boje, mearo d̶acayʉ bojecʉbeda. \v 6 Beobebi majare maje mearo d̶aiye boje. Jʉ̃menijicʉi beoru põevare ne mearo d̶aiye boje, mearo d̶acaiye bojecʉbe cʉbejebu. Quénora ʉ̃́re bojed̶ajebu na ne mearo d̶aiyede. \p \v 7 ¿Aipe arãjidi maja caride? Yópe arãjivʉbu maja: Ina Israecavʉ vorĩdurejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ʉ̃i coyʉquiyepe aivʉ náre. Ʉbenita caivʉ eabedejaquemavʉ ne ʉrõre. Obebejĩna nácavʉ, Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ, earejaquemavʉ diede. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ caivʉ apevʉ nácavʉre jápiaicõjemenejaquemavʉ ʉ̃i cutuiyede náre. \v 8 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Jʉ̃menijicʉ dápiabede d̶arejaquemavʉ náre aru coreóvabede d̶arejaquemavʉ náre máre. Javede aru caride máre jã́menama na aru jápiabenama na Jʉ̃menijicʉi d̶aiyede aru ʉ̃i ʉrõre máre”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. \v 9 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ David bácʉre: \q1 Caiye iye mead̶aiye ñʉoibope baquiyébu. Náre jẽni tʉre d̶aquiyebu. Aru ñájine d̶aquiyebu náre. \v 10 Jʉ̃menijicʉ jã́mene d̶ajacʉrĩ náre, ne coreóvabeni ñájinajiyepe ayʉ cainʉmʉa, arĩ toivarejaquemavʉ David bácʉ. \s1 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i mead̶aino judíova ãmevʉre \p \v 11 Que baru, ¿ina judíova Jʉ̃menijicʉre jã́iyʉbeni aru jápiaiyʉbeni ne vainí tʉiye báque boje bíjarorejaquemari náre? jẽniari jã́ivʉ mʉjare. ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Ina judíova jʉ abedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru vainí tʉrejaquemavʉ na Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Iye ne vainí tʉiye báque ãmeina teiye barejaquémavʉ. Aru iye ne ãmeina teiye boje, ina judíova ãmevʉ jápiaivʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne aru jʉ aivʉre máre, Jʉ̃menijicʉ mead̶arejaquemavʉ náre, ina judíova ne jorojĩnajiyepe ayʉ. \v 12 Ina judíova ne ãmeina teiye báque boje, apevʉ obedivʉ ijãravʉcavʉ ead̶ama ʉrarõ mearore. Aru ina judíova ne baju boropatebevʉpe Jʉ̃menijicʉi jã́inore eabe báque boje, ina judíova ãmevʉ ead̶ama ʉrarõ mearore. Que baru pʉeno ʉrarõ mearo baju baquiyébu ãnijãravʉ baquinóre, caivʉ judíova Jʉ̃menijicʉi mead̶aimara márajivʉbu ne jápiaiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne aru ne jʉ aiyede Jesucristore. \p \v 13 Caride coyʉyʉbu mʉjare, judíova ãmevʉre. Cristovacari yʉre bueicõjeame ʉ̃i yávaiye méne mʉjare. Que baru Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉmu yʉ judíova ãmevʉre. Dápiaivʉ yʉ parʉrõ ji memeinore. \v 14 Que teiyede, apevʉ jívʉ, judíova, jorojĩnajichʉma ji bueiyede mʉjare. Que baru jʉ arãjarama Jesucristore aru jápiarãjarama Jʉ̃menijicʉre máre, mʉjape, Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyepe aivʉ náre. \v 15 Jʉ̃menijicʉi ʉbede ina judíova jã́iyʉbevʉre ʉ̃́re aru jápiaiyʉbevʉre máre, apevʉ ijãravʉcavʉ cãrijimenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉque. Que baru ʉrarõ mearo baju baquiyébu ãnijãravʉ baquinóre, Jʉ̃menijicʉi copʉ etaiyede ina judíovare, mead̶acʉyʉ náre. Yópe yaivʉ bácavʉ ne nacajaiye yainore jarʉvarĩ ʉrarõ mearo bajutamu. \v 16 Pã́ubore mama buraijevede põeva ne jídu Jʉ̃menijicʉre, caibo dibo máre Jʉ̃menijicʉ jibobu. Aru jocʉcʉ nʉomure máre põeva ne jídu Jʉ̃menijicʉre, caiye dicʉ cavabʉa máre Jʉ̃menijicʉi cavabʉabu. Quédeca Abraham mácʉ Jʉ̃menijicʉ jicʉ barejaquémavʉ. Que baru ʉ̃i pãramenacavʉ máre Jʉ̃menijicʉ jinamu. \p \v 17 Jocʉcʉ olivo ãmicʉricʉ cʉvʉ jioi. Aru ñʉja judíova dicʉpe paivʉbu. Ñʉjeñecu mácʉ, Abraham mácʉ, dicʉ nʉomupe páyʉbe. Aru apecʉ cʉvʉ macarõcacʉ olivo ãmicʉricʉ. Dicʉpe paivʉbu mʉja, judíova ãmevʉ. Olivocʉ jiocacʉre cavabʉare burarĩ jarʉvaquemavʉ. Que baru macarõcacʉ cavabʉare ĩni, doaquemavʉ olivocʉ jiocacʉre. Que baru ñʉja judíova cad̶ateivʉbu mʉjare, judíova ãmevʉre, nopedeca jocʉcʉ nʉoi oco mʉri cad̶ateiyepe cavabʉare. Ñʉja mead̶acaivʉbu mʉjare ñʉje jíye boje mʉjare caiye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede ñʉjare Abraham mácʉ yóbore. \v 18 Ʉbenita mʉjacapũravʉ ãmeina jã́mejara ina judíovare, Jʉ̃menijicʉi ʉbemara mácavʉre, yópe cavabʉa buraicavabʉape. Dápiabejarã mʉja mʉje baju ne pʉeno meara. Mʉja máre cavabʉape paivʉbu. Que baru cavabʉa ãmevʉ jíye ocore nʉomuare. Quénora nʉomuamu jíye ocore cavabʉare. Nopedeca mʉja mearore d̶abevʉ ñʉja judíovare, quénora ñʉja mearore d̶aivʉbu mʉjare. \p \v 19 Ʉbenita cũinácʉ mʉjacacʉ acʉyʉme yʉre, “Yópe jocʉcʉare coreipõecʉi buraiyepe cavabʉare jioi cʉricʉre, doacʉyʉ apecavabʉa macarõi cʉricʉi cavabʉaque, nopedeca Jʉ̃menijicʉ ĩnejaquemavʉ apevʉ judíovare ʉ̃i põevare jocarĩ, epecʉyʉ yʉre ne yebai”, acʉyʉme yʉre cũinácʉ mʉjacacʉ. \v 20 Jãvemu no. Jʉ̃menijicʉ ĩnejaquemavʉ náre, ne jʉ abe báque boje ʉ̃́re. Aru cʉvʉ mʉ dicʉi mi jʉ aiye boje ʉ̃́re. Ʉbenita dápiabejacʉ mʉ mi baju apevʉ pʉeno meacʉ. Quénora me d̶ajacʉ aru me jã́jacʉ mʉ. \v 21 Yópe jocʉcʉare coreipõecʉ dajocabepe caiye cavabʉare jocʉcʉi, nopedeca Jʉ̃menijicʉ caivʉ judíovare dajocabedejaquemavʉ ʉ̃i põevaque. Ʉ̃i ĩ́yepedeca ina judíova ʉ̃́re jʉ abevʉre, jãve mʉre máre ĩcʉyʉme ʉ̃́re mi jʉ abedu. \p \v 22 Jã́rijide apa. Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acarĩ bʉojaibi põevare. Aru ñájine d̶ayʉ máre bʉojaibi põevare. Ñájine d̶aibi ina ãmeina teivʉre, jʉ abeni vainí tʉivʉre ʉ̃́re. Ʉbenita mearo d̶acaibi maja jʉ aivʉre ʉ̃́re, d̶aiyʉrivʉre ʉ̃i ʉrõpe. Cainʉmʉa mʉje jʉ aru ʉ̃́re aru d̶aru yópe ʉ̃i ʉrõpe, ʉ̃ mearo d̶acacʉyʉme mʉjare. Ʉbenita mʉje jʉ abedu ʉ̃́re, ʉ̃ ĩcʉyʉme mʉjare máre ʉ̃́re jocarĩ. \v 23 Aru ina judíova Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ bácavʉ, ne jʉ aru ʉ̃́re aru ne baju dápiainore oatʉvaru, Jʉ̃menijicʉ epecʉyʉme náre máre ʉ̃i põevaque cojedeca. \v 24 Mʉja judíova ãmevʉ jocʉcʉ macarõi cʉricʉ cavabʉare buraimara mácavʉpe paivʉbu mʉja. Que baru mʉje cójijiye báque Jʉ̃menijicʉi põevaque yópe cavabʉa ne doaiye báquepebu jocʉcʉ jioi cʉricʉrã. Ʉbenita ina judíova jocʉcʉ jioi cʉricʉ cavabʉa buraicavabʉa bácavʉpe paivʉbu. Que baru ne cójijiye baquiyé cojedeca Jʉ̃menijicʉi põevaque yópe cavabʉare ne doarãjiyepedecabu dicʉ jioi cʉricʉrã cojedeca. Que baru maiyójabevʉ no Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i epequino náre cojedeca ʉ̃i põevaque. \s1 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i mead̶aino judíovare \r (1 Co 2.16; 8.6; Ef 4.6; Col 1.16) \p \v 25 Mʉja, jívʉ, ʉvʉ yʉ mʉje majinajiyepe ayʉ iye Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́d̶ovainore caride. Diede mʉja majidivʉ baru, “Me majidivʉbu ñʉja”, arĩ dápiabenajaramu mʉja mʉje ũmei. Jãvemu yo: Ina Israecavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jápiaiyʉbema caride. Ʉbenita apejãravʉ baquinói jápiarĩ ʉ̃i yávaiye méne jʉ arãjarama na diede. Na jʉ abenama pʉ caivʉ ina judíova ãmevʉ Jʉ̃menijicʉi mead̶aimara márajivʉ ne jʉ aiyeta Jesucristore. Aru no yóboi, ina judíova máre jápiarĩ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jʉ arãjarama diede. \v 26 Que teni Jʉ̃menijicʉ mead̶acʉyʉme caivʉ ina judíova jʉ arãjivʉre ʉ̃́re. Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: \q1 Ñai mead̶aipõecʉ dacʉyʉme Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ. Jarʉvacʉyʉme caiye ina Jacob bácʉi pãramena ne ãmeina teiyede. Aru ãrʉmetecʉyʉme diede. \v 27 Que teni d̶acacʉyʉmu yʉ yópe “D̶acacʉyʉmu mʉjare”, ji aiye báquepedeca, ji jarʉvaiyede ne ãmeina teiyede, ãrʉmetecʉyʉ diede, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \p \v 28 Ina judíova Jʉ̃menijicʉre maucʉvarivʉbu na, jʉ abevʉ ʉ̃i yávaiye méne. Aru ne que d̶aiye boje, Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi apevʉ mʉjare, judíova ãmevʉre. Ʉbenita ina judíovare Jʉ̃menijicʉ ʉbi, ʉ̃i beoiye báque boje néñecuva mácavʉre. \v 29 Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acarĩ bʉiyede põevare bojecʉbeda ʉ̃i me boje, aru ʉ̃i cutuiyede põevare ʉ̃ jina márajivʉre, jãve oatʉvabebi ʉ̃i dápiainore. Dajocabebi ʉ̃i mearo d̶acaiyede aru ʉ̃i cutuiyede máre. Quénora bʉojaibi iye mearo d̶aiyede ʉ̃i bʉiye báquede. \v 30 Aru mʉja judíova ãmevʉcapũravʉ javede jʉ abedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita caride ina judíova ne jʉ abede ʉ̃́re, Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́imi mʉjare. \v 31 Nopedeca ina judíovacapũravʉ caride, Jʉ̃menijicʉi cõmaje ãroje jã́iyede mʉjare, jʉ abema ʉ̃́re. Ʉbenita jʉ arãjarama ʉ̃́re ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iyede mʉjare, ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe aivʉ náre máre ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iye boje. \v 32 Que baru Jʉ̃menijicʉ d̶aicõjeimarape d̶aibi caivʉ põevare, ne jʉ abe boje ʉ̃́re, cõmaje ãroje jã́cʉyʉ náre. \p \v 33 Jãve Jʉ̃menijicʉ pʉeno meacʉ bajutame. Aru ʉrarõ cõmaje ãroje jã́imi caivʉ põevare. Ʉrarõmu ʉ̃i cʉve cʉvae, aru ʉ̃i majié, aru ʉ̃i coreóvaiye máre. Ñame coyʉiye bʉojabema ʉ̃i dápiaiyede, ʉ̃i me coreóvaiye boje caivʉ pʉeno. Aru ñame coreóvarĩ bʉojabema ʉ̃i d̶aiyede, ʉ̃i me majié boje caivʉ pʉeno. \v 34 Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: \q1 Põecʉ cʉbebi Jʉ̃menijicʉi dápiaiyede majicʉ. Aru põecʉ cʉbebi majicarĩ bʉojayʉ Jʉ̃menijicʉre. \v 35 Aru põecʉ cʉbebi jícacʉ Jʉ̃menijicʉre apejĩene, Jʉ̃menijicʉi bojecʉbenore cʉvaquiyepe ayʉ ʉ̃́re cojedeca, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. \m \v 36 Que baru Jʉ̃menijicʉvacari cʉed̶arejaquemavʉ caiyede. Ʉ̃i parʉéque caivʉ cʉrivʉbu aru caiye máre cʉvʉ. Aru ʉ̃i cʉe boje caivʉ cʉrivʉbu aru caiye máre cʉvʉ. Que baru caivʉ jínajarevʉ mearore Jʉ̃menijicʉre cainʉmʉa. Quédecabu. \c 12 \s1 Cʉrãjarevʉ memecarãjivʉ Jʉ̃menijicʉre \r (1 Co 12.4-12) \p \v 1 Mʉja, jívʉ, Jʉ̃menijicʉi pare cõmaje ãroje jã́iye boje majare, paredeca jẽniaivʉ mʉjare, mʉje jẽniarajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉque, jãve mʉje d̶arãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe, caiyede me matʉiyeda cainʉmʉa. Yópe põeva ne jícaiyepe ãimara boaimara mácavʉre Jʉ̃menijicʉre, jíjarã mʉja mʉje bajuáre. Ʉbenita apʉrivʉbu mʉja. Mʉjavacari epejarã mʉje bajuá coapa Jʉ̃menijicʉre, memecarãjivʉ ʉ̃́re cũinácʉre. Yópe d̶arĩ coatejarã mʉja mʉje ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Aru Jʉ̃menijicʉ torojʉrĩ jã́cʉyʉme mʉjare. Nópe d̶aivʉ mʉja mearore jívʉbu Jʉ̃menijicʉre jãve mʉje ũmeque. \v 2 D̶abejarã mʉja yópe ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne d̶are nʉiyepe. Quénora Jʉ̃menijicʉre oatʉvaicõjejara mʉja, cʉvarãjivʉ mamaũmene aru mʉje dápiaino mamarore máre mʉja coapa. Que teni mʉja bʉojarãjaramu majidivʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõre mʉje d̶arãjiyede. Aru Jʉ̃menijicʉi ʉrõ mearomu, torojʉre d̶aino, aru ye jaʉbenomu. \p \v 3 Jʉ̃menijicʉ pʉeno meacʉ baju mearo d̶acaibi yʉre, jíyʉ yo ji memeinore, ji memecaquiyepe ayʉ mʉjare. Que baru coyʉyʉbu mʉjare, yópe arĩ: “Mearamu ñʉja”, arĩ dápiabejarã mʉja mʉje baju. Quénora “Jʉ̃menijicʉi cad̶atebedu yʉre, apejĩene d̶aiye majibejebu yʉ”, arĩ dápiajarã mʉja coapa. \v 4 Maje baju cũinárovacaribu cʉvae ʉre cʉepe. Ʉbenita caiye iye mememevʉ cũináromia. \v 5 Quédeca maja, Jesúre jʉ aipõeva, obedivʉbu. Ʉbenita cũinábajupe paivʉbu maja Jesúque. Cũinávʉpe Jʉ̃menijicʉ cójijovaibi majare caivʉ apevʉque. Que teni cũinábajupe paivʉbu maja. \p \v 6 Jʉ̃menijicʉ pʉeno meacʉ baju majide d̶aquemavʉ majare coapa bojecʉbeda ʉ̃i majiécarõre, maje cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre. Que baru caivʉ maja coapa d̶aiye jaʉvʉ majare yópe ʉ̃i majide d̶aiye báquepe. Jʉ̃menijicʉi jídu ʉ̃i majiécarõre maje coyʉcarãjiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiyede, coyʉcarãjarevʉ diede, aipino ʉ̃i majare jíno mácarõpe majare coapa. \v 7 Jʉ̃menijicʉi jídu ʉ̃i majiécarõre maje memecarãjiyepe ayʉ apevʉ Jesúre jʉ aivʉre, memecarãjarevʉ náre. Jʉ̃menijicʉi jídu ʉ̃i majiécarõre maje buenajiyepe ayʉ põevare, buenajarevʉ náre. \v 8 Jʉ̃menijicʉi jídu ʉ̃i majiécarõre maje cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre, cad̶atenajarevʉ náre. Majacavʉ jívʉ baru ne cʉvecarõre apevʉre, jíjarãri náre jecʉbevʉva. Majacavʉ jaboteivʉ baru ina jʉ aipõevare, ʉrarõ memejarari na. Majacavʉ cõmaje ãroje jã́ivʉ baru apevʉre aru mearo d̶acaivʉ baru náre, torojʉrivʉ náre mearo d̶acajarãri na. \s1 Aipe d̶aiye jaʉrõ Jesúre jʉ aipõevare \r (Mt 5.44; 19.18-19; 22.21; Mr 12.17; Lc 6.28; 20.25; 2 Co 8.21; Ef 6.11-17; He 10.30; 13.2; 1 P 4.9) \p \v 9 Ʉjarã apevʉre aru me d̶ajarã náre jãve. Pʉcaũmea cʉbevʉva cad̶atejarã náre. Ʉbejarã ãmenore. Cainʉmʉa d̶ajarã mearore. \v 10 Ʉjarã mʉja mʉje bajumia. Torojʉrivʉ jã́jara mʉja coapa apevʉre mʉje pʉenocavʉre aru pued̶ajarã náre máre. \p \v 11 Jũracʉbejarã. Quénora pare mʉje d̶aiyʉeque memejara mʉja. Memecajarã ʉrarõreca maje jabocʉ Jesucristore mʉje ũmeque. \p \v 12 Napini coreivʉbu mʉja Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede mʉjare. Que baru torojʉjarã mʉja cainʉmʉa. Napijara mʉja mʉje ñájiyede. Aru ʉetʉbevʉva coyʉjarã Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa. \p \v 13 Jíjarã mʉje cʉvecarõre aru tãutʉrare máre ina Jʉ̃menijicʉi põevacavʉre jaʉéde. Me copʉ etajarã ina curãdaivʉre mʉje yebai apenoacavʉre. \p \v 14 Jẽniajara mʉja Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i ãmed̶abequiyepe aivʉ ina mʉje mauvare. Aru mʉjavacari ãmeina yávabejarã náre. Quénora jẽniajara Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe aivʉ náre. \p \v 15 Torojʉjarã mʉja ina torojʉrivʉque. Aru chĩori ojarã mʉja ina apevʉ chĩori oivʉque. \p \v 16 Cãrijimenoque cʉjarã mʉja apevʉque. Cũinátʉrʉ mʉje ũmei dápiajarã mʉja. Aru jã́jara caivʉ apevʉre cũinátʉrʉ. Dápiabejarã mʉja coapa “¿Meara márica?” apevʉ pʉeno. Quénora yóvajarã mʉja ina cõmaje ãrojarivʉre. Dápiabejarã mʉja ʉrarõ me majidivʉpe. \p \v 17 Apevʉ ne ãmeno d̶aiyede mʉjare, copʉ ãmeno d̶abejarã náre. Jipocamia dápiajarã aipe d̶aiye jaʉrõre, apevʉ ne jã́rajiyepe aivʉ mʉja jʉjovabevʉre. \v 18 Mʉjacapũravʉ caiye mʉje d̶aiyeque cãrijimena cʉre d̶ajarã mʉje bajumia. \p \v 19 Mʉja, ji yóvaimara, cainʉmʉa ñájine d̶abejarã mʉja apevʉre, ne ñájine d̶aiye báque boje mʉjare. Quénora corejarã Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉre náre. Que baru yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Yʉrecabu ñájine d̶acʉyʉ ina ãmeina d̶aivʉ bácavʉre apevʉre. Yʉ́vacari bojed̶are d̶acʉyʉmu náre yópe ne ãmeno d̶aino mácarõpe”, arejaquemavʉ maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ. \v 20 Que baru d̶ajarã mʉja yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepe ʉ̃i yávaiyede: “Mʉje mauvai ñájinu ãvʉéna, jíjarã mʉja náre ne ãiyeva. Aru mʉje mauvai ũcuiyʉru, jíjarã mʉja náre ne ũcuiyeva. Que d̶arĩburu yóboi, nácapũravʉi chĩomenu mʉjare ne ñájine d̶aiye báquede, pʉeno ʉrarõ ñájine d̶arãjaramu mʉja Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre ne maucʉvae báque boje mʉjare, mʉje mearo d̶acaiyedeca náre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \v 21 Ãmenore d̶are d̶aicõjemejara ina ãmeno d̶are d̶aivʉre mʉjare. Quénora mearo d̶acajarã mʉja caivʉre, bíjarorãjivʉ mʉje mauva ne ãmenore d̶aiyede. \c 13 \p \v 1 Caivʉ ina jabovare Jʉ̃menijicʉ jaboteicõjeimi ijãravʉre. Que baru caivʉ põevare jʉ aiye jaʉvʉ ina jabovare coapa. Aru ina jabova Jʉ̃menijicʉi epeimaramu. \v 2 Ácʉ põecʉ maucʉvacʉ baru jabocʉre, maucʉvaibi Jʉ̃menijicʉi epeimʉ mácʉre. Que teni ñai põecʉ ñájicʉyʉme ʉ̃i maucʉvae boje. \v 3 Ina mearore d̶aivʉ jidʉbema jabovare. Quénora ina ãmenore d̶aivʉ jidʉma jabovare. Que baru mʉja jidʉiyʉbevʉ baru jabovare, mearo d̶ajarã. Aru ina jabova me jã́rajarama mʉjare. \v 4 Ina jabova Jʉ̃menijicʉi epeimaramu na, me cad̶atenajivʉ mʉjare, aru mʉjare cad̶atede d̶arãjivʉ apevʉre máre. Ʉbenita mʉja ãmenore d̶aivʉ baru, jidʉjarã náre. Ñájine d̶aivʉ bʉojad̶ama na. Aru ñájine d̶ad̶ama na ãmeno d̶aivʉre. Que teni ina jabova Jʉ̃menijicʉi epeimara ñájine d̶arãjivʉbu ãmeno d̶aivʉre. \v 5 Que baru jʉ aiye jaʉvʉ mʉjare ina jabovare, ne ñájine d̶abenajiyepe aivʉ aru “Boropatebevʉ yʉ”, mʉje arĩ dápiarãjiyepe aivʉ máre. \v 6 Que baru bojed̶aiyede máre jíye jaʉvʉ ina jabova ne tãutʉra ĩ́cõjeiye boje caivʉ ne jaborõcavʉre. Jʉ̃menijicʉvacari ʉ̃i epeinore memeivʉbu ina jabova. \v 7 Bojed̶ajarã mʉja ina jabovare caino mʉjare bojed̶aiye jaʉrõre. Aru pued̶ajarã caivʉ ina jabovare, mʉjare cõjeivʉre máre. \p \v 8 Bojecʉbe d̶abejarã apevʉre. Quénora cũinárora d̶aiye jaʉvʉ mʉjare: Ʉjarã apevʉre. Ácʉ põecʉ ʉcʉ baru apevʉre, d̶aibi caiyede yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye coyʉiyepe. \v 9 Yópe d̶aicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ põevare: “Cʉbejarã apevʉque mʉjemarebʉcʉvare jarʉvarĩ. Boarĩ́ jarʉvabejarã põevare. Ñavamejara. Ãujimejara apevʉ ne cʉvaede”, arĩ d̶aicõjenejaquemavʉ. Caiye iye d̶aicõjeiye aru caiye ape d̶aicõjeiye máre cũináromia yópe aiyʉrõmu: “Mʉja coapa ʉjarã mʉjevʉre, yópe mʉje ʉepedeca mʉje bajure”, aiyʉebu iye. \v 10 Ácʉ põecʉ ʉcʉ baru ʉ̃ jivʉre, ye ãmenore d̶abecʉyʉme náre cainʉmʉa. Que baru põecʉ ʉcʉ baru ʉ̃ jivʉre, ñai d̶aibi caiyede iye d̶aicõjeiye coyʉiyepe. \p \v 11 Aru caiye iye ji coyʉiyepe d̶aiye jaʉvʉ mʉjare, mʉje majié boje ijãravʉi vaiyede. Cãivʉpe paivʉbu mʉja. Ʉbenita coedaiye jaʉvʉ mʉjare. Jesúi copaidaquijãravʉ, ʉ̃i nʉvaquijãravʉ baquinó majare cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi, joabevʉ caride, maje Jesúre mamarʉmʉ jʉ aijãravʉ bácarõ pʉeno. \v 12 Maje cʉede ijãravʉi yópe ñamipe painomu. Ʉbenita joabevʉ miad̶áe tʉiyepe paino maquinó, Jesúi copaidaquiyede yore. Que baru dajocaiye jaʉvʉ majare caiye iye ãmeina teiyede, põeva ne d̶are nʉiyede ñami, apevʉ ne jã́ri bʉojabede náre. Quénora d̶aiye jaʉvʉ majare caiye iye me teiyede yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, põeva ne d̶are nʉiyede jãravʉ, apevʉ ne jã́iyede náre. Que baru yópe churara boaicarovede ĩni, ʉ̃i meateiyepe boacʉ́yʉ ʉ̃i mauvare, nopedeca Jʉ̃menijicʉi majiéque meateiye jaʉvʉ majare, d̶abeburĩ ãmenore. \v 13 Que baru jaʉvʉ majare maje d̶are nʉiye yópe cʉrivʉpe jãravʉ, apevʉ ne jã́ri bʉojaiyede náre. “Ũcurajare” abeni, ʉrarõ boqueiyede ũcumeni, pacotebejarã mʉja. Aru ãmeina d̶abejarã mʉja apevʉque mʉjemarebʉcʉva ãmevʉque. Aru jarabeni jorojĩmejara mʉja apevʉque máre. \v 14 Ʉbenita maje jabocʉ Jesucristore jẽniajara, ʉ̃i cad̶atequiyepe aivʉ mʉjare, mʉje cʉrãjiyepe aivʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru mʉje ãmeina d̶aiyʉepe dápiaiyede dajocarĩ, d̶abejarã mʉje ʉrõ ãmenore. \c 14 \s1 “Ãmenamu”, arĩ yávabejarã mʉjacavʉre \r (2 Co 5.10; Col 2.16) \p \v 1 Me copʉ etajarã mʉja ina Jesúre jʉ aivʉ coreóvabevʉre cãreja aipe ne jʉ aiyede Jesúre. Aru, “Majibevʉ mʉja”, arĩ yávabejarã náre. \v 2 Apevʉ Jesúre jʉ aipõeva me coreóvaivʉ aipe ne jʉ aiyede Jesúre, ãd̶ama ád̶e ãiyede. Ʉbenita apevʉ Jesúre jʉ aipõeva coreóvabevʉ cãreja iye ne jʉ aiyede Jesúre, ãmema ãimajiarʉare, ne dápiaiye boje Jʉ̃menijicʉ ʉbecʉre náre ãimajiarʉare ãivʉre. \v 3 Mʉja caijĩene ãivʉ ãmeina jã́mejara ina ãimajiarʉare ãmevʉre. Quédeca mʉja ãimajiarʉare ãmevʉ ãmeina yávabejarã ina caijĩene ãivʉre. Jʉ̃menijicʉvacari me jã́ñʉ coatebebi ina caijĩene ãivʉre ʉ̃ jinare jocarĩ. \v 4 Jarʉvarĩ bʉojabevʉ mʉ apecʉ ʉ̃mʉre memecayʉre. Quénora ñai ʉ̃i memecaimʉ quécʉ cũinácʉrabe bʉojarĩ jarʉvayʉ o mautede d̶ayʉ ʉ̃́re. Nópe mi jarʉvarĩ bʉojabepedeca apecʉ mʉ́cacʉre, Jʉ̃menijicʉvacari, caivʉ ne jabocʉ, jarʉvacʉyʉme o mautede d̶acʉyʉme ʉ̃́re. \p \v 5 Aru apevʉ Jesúre jʉ aipõeva ãrʉrivʉbu cũinájãravʉre me apejãravʉa pʉeno. Ʉbenita apevʉ Jesúre jʉ aipõeva ãrʉrivʉbu cũinátʉrʉ jãravʉa coapa. Majijarãri caivʉre jãvene ne dápiainore. \v 6 Majacavʉ me ãrʉrivʉ baru cũinájãravʉre apejãravʉa pʉeno d̶ad̶ama nópe, pued̶arãjivʉ Jʉ̃menijicʉre. Aru majacavʉ ãrʉrivʉ baru cũinátʉrʉ jãravʉa coapa d̶ad̶ama nópe, pued̶arãjivʉ Jʉ̃menijicʉre. Aru majacavʉ caijĩene ãivʉ nópe d̶ad̶ama, pued̶arãjivʉ Jʉ̃menijicʉre, aru torojʉede jíyama ʉ̃́re, ʉ̃i jíye boje náre ne ãiyeva. Aru majacavʉ ãimajiarʉare ãmevʉ máre nópe d̶ad̶ama, pued̶arãjivʉ Jʉ̃menijicʉre, aru torojʉede jíyama ʉ̃́re, ʉ̃i jíye boje náre ne ãiyeva. \p \v 7 Põecʉ cʉbebi majacavʉ jẽneboi jaboteyʉ ʉ̃i baju ʉ̃i apʉéde cãreja. Jesúre jʉ aipõecʉ cʉbebi cũinácʉva. Quédeca põecʉ cʉbebi jaboteyʉ ʉ̃i baju ʉ̃i yaiyede máre. Jesúre jʉ aipõecʉ yaibébi cũinácʉva. \v 8 Maje apʉéde cãreja maje jabocʉ jinamu maja, pued̶arãjivʉ ʉ̃́re. Aru maje yaiyede máre maje jabocʉ jinamu maja, pued̶arãjivʉ ʉ̃́re. Que teni apʉrivʉ baru maja cãreja, Cristo jinamu maja. Aru yaivʉ bácavʉ baru máre, Cristo jina márajivʉbu maja. \v 9 Cristoi yaiye báque boje aru ʉ̃i nacajaiye báque boje yainore jarʉvarĩ, jaboteyʉbe ʉ̃ caivʉre, apʉrivʉre aru yaivʉ bácavʉre máre. \p \v 10 ¿Aipe teni apevʉ mʉjacavʉ ãmeina yávaivʉrʉ̃ apevʉ Jesúre jʉ aipõevare, mívʉpe paivʉre? ¿Aru aipe teni apevʉ mʉjacavʉ ãmeina jã́ivʉrʉ̃ apevʉ Jesúre jʉ aipõevare, mívʉpe paivʉre? Nópe d̶abejarã mʉje baju. Caivʉ maja núrajaramu Cristoi coyʉquiyede maje d̶aiye báquede méne o ãmene ʉ̃i jã́inoi. \v 11 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: \q1 Yópe aibi maje jabocʉ: “Ji cainʉmʉa cʉe boje, coyʉyʉbu mʉjare yópe vaiquíyede jãve. Caivʉ ijãravʉcavʉ ñʉatutarĩ mearore jínajarama yʉre. Caivʉ ijãravʉcavʉ coyʉrãjarama yʉre, ‘Jʉ̃menijicʉtamu mʉ. Ñʉje jabocʉbu mʉ’, arãjarama caivʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \m \v 12 Que baru caivʉ majavacari coyʉrãjaramu Jʉ̃menijicʉre maje borore, caiye maje d̶aiye báquede. \s1 Ãmeno d̶are d̶abejarã mʉjevʉre \r (Mt 15.1-20; Mr 7.1-23) \p \v 13 Que baru ãmeina yávabenajarevʉ majevʉre. Quénora majijarã mʉje ũme mʉja ãmeina teivʉre. Que baru mearo d̶ajarã, mʉjevʉ ne vainí tʉbenajiyepe aivʉ, ne jã́iye boje mʉje ãmeina teiyede. \v 14 Yʉ jãve coreóvaivʉ ye ãiye cʉbede yʉre ãmed̶aiye, yʉre coavaiye Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Nópe buedejaquemavʉ maje jabocʉ Jesucristo. Ʉbenita apecʉ “Ãmetede d̶aivʉ yʉre”, ʉ̃i arĩ dápiaru apejĩene, diedecabu ãmetede d̶aiye ʉ̃́re. Que baru maja coapa dápiarĩ majidivʉbu ãmeina teiyede. \v 15 Ãiyeque mʉje chĩore d̶aru apevʉ Jesúre jʉ aipõevare ne ũmei, meamejebu no. Mʉje nópe d̶aiyeque, jã́d̶ovajebu mʉja ʉbevʉpe náre. Jesucristo yaidéjaquemavʉ bojed̶ayʉ náre máre. Que baru bíjarobejarã mʉja náre, ne coatenajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, mʉje apejĩene ãiyʉe boje. \v 16 Que baru mʉja d̶aivʉ baru apejĩene, méne mʉje jã́iyede, “Boropatebevʉ yʉ”, mʉje arĩ dápiaiyede mʉje d̶aiyede diede, aru põevare cad̶ateiyede máre, ʉbenita apecʉ Jesúre jʉ aipõecʉi ãmeina jã́ru, o ãmeina yávaru diede, dajocajarã mʉje d̶aiyede. Quénora d̶abejarã mʉja diede. \v 17 Jʉ̃menijicʉ maje jabocʉbe. Ʉbenita majare jabotebebi maje ãri aru ũcuri teiye boje. Quénora cʉjarã me nurié d̶aivʉ, cãrijimena, aru torojʉrivʉ, yópe ñai Espíritu Santoi cõjeiyepe majare. Nópe d̶aru, Jʉ̃menijicʉ jaboteibi majare. \v 18 Aru caivʉ ina memecaivʉ Cristore nópe d̶aivʉ, nárecabu me Jʉ̃menijicʉre torojʉre d̶aivʉ, aru põevare máre me jã́re d̶aivʉ, aru me yávare d̶aivʉ náre. \p \v 19 Que baru cainʉmʉa cãrijimene d̶arãjarevʉ maja apevʉre. Aru cainʉmʉa cad̶atenajarevʉ maja apevʉ majacavʉre, pʉeno parʉrõreca ne jʉ are nʉrajiyepe aivʉ Jesúre aru pʉeno me ne cʉrãjiyepe aivʉ ʉ̃́que. \v 20 Jʉ̃menijicʉ põevare jʉ are nʉre d̶aibi pʉeno parʉrõreca Jesúre. Que baru mʉjacapũravʉ ãmed̶abejarã náre ne jʉ aiyede Jesúre, mʉje apejĩene ãiyʉe boje. Ãiye cʉbevʉ ãmed̶aiye põevare, náre coavaiye Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Ne ãru mʉje ãiyepedeca aru “Ãmeina d̶aiyebu ñʉjare”, arĩ dápiaru, mʉjacapũravʉ ãmeno d̶ajebu náre, mʉje ãiye boje. \v 21 Que baru ãmejara mʉja ãimajiarʉare, aru ũcumejara boqueiyede máre, aru d̶abejarã caiye apejĩene, mʉjacacʉ Jesúre jʉ aipõecʉ vainí tʉrĩ ʉ̃i d̶abequiyepe aivʉ ãmenore mʉje d̶aiyede jã́ri. \v 22 Mʉje dápiainore mʉje ãiyede, mʉje ũcuiyede, aru mʉje d̶aiyede máre coyʉbejarã apevʉre. Quénora Jʉ̃menijicʉvacari coreóvacʉyʉme diede. Ñai põecʉ caiyede d̶ayʉ baru, “Boropatebevʉ yʉ”, arĩ dápiarĩ, ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi torojʉre d̶aimʉ. \v 23 Ʉbenita ñai põecʉ “Majibevʉ yʉ mearore ji ãino, ji ũcuino, aru ji d̶aino” arĩ dápiayʉ baru, ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi ãmeina jã́imʉ. Ʉ̃i nópe d̶aiyede, “Majibevʉ yʉ Jʉ̃menijicʉ ʉcʉre diede” arĩ dápiayʉ baru, boropateyʉbe ʉ̃ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Caiye maje d̶aiyede, “Meaquiyebu” arĩ dápiabevʉ baru, ãmeina teivʉbu maja. \c 15 \s1 Torojʉre d̶arãjarevʉ majacavʉre \p \v 1 Maja Jesúre jʉ aipõeva me coreóvaivʉbu aipe maje jʉ aiyede Jesúre. Que baru majare cad̶ateiye jaʉvʉ apevʉre, Jesúre jʉ aipõeva coreóvabevʉre cãreja aipe ne jʉ aiyede Jesúre, ne vainí tʉbenajiyepe aivʉ ãmeina teiyede. Maje ʉrõpe d̶aiye jaʉbevʉ majare. \v 2 Quénora d̶acaiye jaʉvʉ majare apevʉ Jesúre jʉ aivʉre, torojʉre d̶arãjivʉ náre aru parʉre d̶arãjivʉ ne ũmene. Nópe d̶aiye jaʉvʉ majare, ne pʉeno ʉrarõ majinajiyepe aivʉ aipe ne jʉ aiyede Jesúre. \v 3 Cristovacari ʉ̃i baju torojʉre d̶abedejaquemavʉ. Quénora vaidéjaquemavʉ ʉ̃́re yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepe ʉ̃i yávaiyede: “Põeva ne ãmeina yávaiyeque mʉre, ãmeina yávad̶ama yʉre máre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre. \v 4 Aru caiye iye toivaiye báque Jʉ̃menijicʉi yávaiyede toivaicõjenejaquemavʉ, maje buenajiyepe ayʉ. Maje bueiyede diede, napivʉbu maje ñájiyede aru torojʉrivʉbu. Que baru napini coreivʉbu Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare. \v 5 Aru Jʉ̃menijicʉ napine d̶aibi põevare, aru torojʉre d̶aibi náre máre. Que baru cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva cũinátʉrʉ mʉje ũme, mʉje d̶arãjiyepe ayʉ nópe Jesucristoi d̶aiye báquepe. \v 6 Que teni caivʉ mʉja, cũinátʉrʉ mʉje ũme aru cũinácamumia, jíjarã mearore Jʉ̃menijicʉre, maje jabocʉ Jesucristoi mearore jímʉre, jípacʉre máre. \s1 Judíova ãmevʉ ne jápiaino Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne \p \v 7 Copʉ etajarã mʉja mʉjevʉre yópe Jesucristoi copʉ etaiyepe majare, põeva ne mearore jínajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉre. \v 8 Yʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Cristo darejaquemavʉ memecaipõecʉpe, judíovare cad̶atecʉyʉ. Que d̶arĩ, jã́d̶ovarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre jãve d̶ayʉre yópe “D̶acacʉyʉmu yʉ”, ʉ̃i aiye báquepedeca. Cristo jave d̶arejaquemavʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquepedeca judíovai ñecuva mácavʉre. \v 9 Aru Cristo máre mearore jíde d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre ina judíova ãmevʉre, Jʉ̃menijicʉi cõmaje ãroje jã́iye boje náre. Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede Cristorã: \q1 Ji cʉede judíova ãmevʉ jẽneboi, mearore jícʉyʉmu yʉ mʉre. Aru yʉriacʉyʉmu yʉ, torojʉede máre jícʉyʉ mʉre, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre. \m \v 10 Aru yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: \q1 Mʉja, judíova ãmevʉ, torojʉjarã mʉja Jʉ̃menijicʉi beoimaraque, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. \m \v 11 Aru yópe máre arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede cojedeca: \q1 Caivʉ mʉja judíova ãmevʉ, mearore jíjarã Jʉ̃menijicʉre. Mʉja, caivʉ põeva, mearore jíjarã ʉ̃́re, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. \m \v 12 Aru Jʉ̃menijicʉ Isaías bácʉre, yópe arĩ, coyʉcaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: \q1 Isaí bácʉi pãramenacacʉ bacʉyʉ́ dacʉyʉme. Jʉ̃menijicʉ epecʉyʉme ʉ̃́re, ʉ̃i jabotequiyepe ayʉ ina judíova ãmevʉre. Aru ʉ̃ napini corede d̶acʉyʉme ina judíova ãmevʉre, arĩ toivarejaquemavʉ Isaías bácʉ. \p \v 13 Jʉ̃menijicʉ napini corede d̶ayʉbe mʉjare. Que baru me torojʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare me aru cãrijimenoque cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare, mʉje jʉ aiye boje ʉ̃́re. Nópe d̶ajacʉrĩ ʉ̃ mʉjare ñai Espíritu Santoi parʉéque. \p \v 14 Mʉja, jívʉ, yʉ́vacari jãve majivʉ mʉjare meara baju cad̶ateivʉre aru me majidivʉre aipe d̶aiye jaʉrõre mʉjare, mʉje majicarãjiyepe ayʉ mʉjevʉre. \v 15 Ʉbenita iyoca paperayocare apecʉre toivaicõjeivʉ yʉ mʉjare yavebecʉva. Yo ji coyʉino diyocaque ãrʉre d̶aivʉ aipe d̶aiye jaʉrõre mʉjare, Jʉ̃menijicʉi epeiye báque boje yʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉpe, ʉ̃i mearo d̶acaiye bojecʉbeque. \v 16 Que teni yʉrecabu Jesucristore memecaipõecʉ, buecʉyʉ ina judíova ãmevʉre. Yópe sacerdote ʉ̃i memeiyepe Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi memeñʉmu yʉ, cad̶atecʉyʉ põevare ne mearore jíyede Jʉ̃menijicʉre. Coyʉyʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne náre, ʉ̃ jina marajiyépe ayʉ yópe jícaiyepe ʉ̃́re, torojʉquiyepe ayʉ ne jʉ aiyede Cristore. Ñai Espíritu Santo epeyʉbe náre, judíova ãmevʉre, Jʉ̃menijicʉ jinava. \p \v 17 Yʉrecabu cʉcʉ Jesucristoque cũinávʉpe. Que baru torojʉvʉ yʉ memecayʉ me Jʉ̃menijicʉre. \v 18 Yʉ yávaquijivʉ jidʉbecʉva cũináro ji coyʉquinore. Coyʉquijivʉ aipe Cristo yʉre buede d̶ayʉre aru aipe jʉ are d̶ayʉre Jʉ̃menijicʉre ina judíova ãmevʉre máre. \v 19 Ñai Espíritu Santo parʉre d̶aibi yʉre, ji d̶aquiyepe ayʉ põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre, ne coreóvarãjiyepe ayʉ jãve ji coyʉiyede. Que teni cucʉnʉri cainoa joborõare Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ pʉ Iliria ãmicʉrijoborõita, coyʉcacʉ caiye iye Jesucristoi yávaiye méne ĩmaroa coapa. \v 20 Cũináromu ji ʉrõ. Coyʉiyʉvʉ yʉ iye yávaiye méne ã́ro ĩmaro ne jápiabenoi cãreja Cristorã, d̶abecʉyʉ apevʉ ne memeni bʉino mácarõre. \v 21 Que baru yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: \q1 Ina coyʉbemara mácavʉ ʉ̃i borore cãreja jã́rajarama na. Aru ina jápiabevʉ bácavʉ ʉ̃i borore cãreja jápiarĩ coreóvarãjarama na máre, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \s1 Pablo ʉ̃i jã́cʉnʉiyʉrõ Romacavʉre \r (Ro 1.13; 1 Co 9.11; 16.1-4) \p \v 22 Que baru obedinʉmʉa jã́cʉnʉiyʉrĩducacʉ yʉ mʉje yebai. \v 23-24 Ʉbenita caride jave bʉojavʉ yʉ ji memeiyede yo joborõre. Que baru obediʉjʉa joe jã́cʉnʉiyʉrĩduyʉ, napini coreivʉ yʉ ji jã́cʉnʉquiyede mʉjare joabejĩena. Ji nʉquiyede España ãmicʉrijoborõi, mauteiyʉvʉ yʉ mʉje yebai obedijãravʉa, coreóvacʉyʉ mʉjare coapa aru mʉje cad̶atenajiyepe ayʉ yʉre ji eaquiyede España ãmicʉrijoborõi, ji cʉrĩburu yóboi mʉjaque. \p \v 25 Ʉbenita carijĩe nʉquijivʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, cad̶atecʉyʉ Jesúre jʉ aipõevare noi. \v 26 Ina Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ Macedonia aru Acaya ãmicʉrijoborõacavʉ máre torojʉrivʉ jíyʉma ne tãutʉrare, cad̶atenajivʉ ina Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aivʉcavʉ cʉve cʉvabevʉre. \v 27 Ñame jícõjemema náre. Quénora torojʉrivʉ “Jínajarevʉ, cad̶atenajivʉ ina cʉve cʉvabevʉre”, aquemavʉ na. Ʉbenita jãve náre cad̶ateiye jaʉvʉ. Cristoi daquiye jipocare maja judíova quévʉra cʉvarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede majare. Aru majarecabu coreóvare d̶aivʉ ina judíova ãmevʉre Jesucristoi yávaiye méne, ne cʉvarãjiyepe aivʉ iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede náre máre. \v 28 Yʉ jíyʉ bácʉ ina Jerusalẽ́cavʉ judíova Jesúre jʉ aivʉre caiye iye judíova ãmevʉ ne jíye báquede, ina judíova ne majinajiyepe ayʉ apevʉ judíova ãmevʉ jãve jʉ aivʉre Jesúre napedeca, etaquijivʉ nore jocarĩ nʉcʉyʉ España ãmicʉrijoborõi, aru jã́cʉdaquijivʉ mʉje yebai, noi nʉñʉvacari. \v 29 Aru ji eaiyede mʉje yebai, majivʉ yʉ Jesucristore mearo d̶acacʉyʉre majare. \p \v 30 Mʉja, jívʉ, parʉrõque jẽniaivʉ mʉjare, maje jʉ aiye boje maje jabocʉ Jesucristore aru ñai Espíritu Santoi ʉede d̶aiye boje majacavʉre. Jẽniaivʉ yʉ mʉjare, mʉje jẽniacarãjiyepe ayʉ yʉre Jʉ̃menijicʉque parʉrõreca. \v 31 Jẽniajara ʉ̃́que ina Judea ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ abevʉ ne ãmeina d̶abenajiyepe aivʉ yʉre. Aru jẽniajara Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aivʉ máre ne torojʉrĩ jacopʉrãjiyepe aivʉ ji nʉvacaquiyede náre. \v 32 Que teni Jʉ̃menijicʉi ʉrĩburu, yʉ torojʉcʉ eacʉyʉmu mʉje yebai. Aru ji cʉe mʉjaque torojʉre d̶aquiyebu yʉre máre. Caiye diede jẽniacajarã yʉre Jʉ̃menijicʉque. \v 33 Yʉ jẽniaivʉ Jʉ̃menijicʉre, ñai cãrijimenoque cʉre d̶ayʉre põevare me, ʉ̃i cʉquiyepe ayʉ caivʉ mʉjaque. Quédecabu. \c 16 \s1 Pablo ʉ̃i meaicõjeino Romacavʉre \r (Mr 15.21; Hch 16.1; 18.2; 19.29; 1 Co 1.14; 2 Ti 4.20) \p \v 1 Majevʉcaco õi ãmiá Febe jʉ ad̶obe Jesúre majapedeca. Que baru ʉvʉ yʉ mʉje me jacopʉiyede ṍre. Õ cad̶ateipõecobe ina Jesúre jʉ aivʉ cójijinocavʉre Cencrea ãmicʉriĩmarocavʉre. \v 2 Me jacopʉjarã ṍre, õi Jesúre jʉ aiye boje. Nópe d̶aiye jaʉvʉ caivʉ Jesúre jʉ aipõeva apevʉ jʉ aivʉre. Ṍvacari me cad̶ateibico obedivʉ põevare aru yʉre máre. Que baru cad̶atejarã caiye ṍre jaʉéde. \p \v 3 Meajarari Prisca aru Aquila máre, ji yóvaimara; memecaivʉ Jesucristore boje. \v 4 Ina yainíduima yʉre boje, ji mauva ne boarĩ́ jarʉvarĩduiyede yʉre. Que baru ʉrarõ pare torojʉede jívʉ yʉ náre. Aru caivʉ ina judíova ãmevʉ Jesúre jʉ aipõeva máre torojʉede jívʉbu náre. \v 5 Aru quédeca meajarari caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ ne cʉ̃rami jívʉi. \p Meajacʉrĩ ñai ji ʉmʉ Epeneto. Ʉ̃ jʉ áme Jesúre caivʉ apevʉ Asia ãmicʉrijoborõcavʉ jipocai. \v 6 Meajacorĩ ico María. Pare ʉrarõ memecaibicod̶a õ mʉjare. \v 7 Meajarari ina Andrónico aru Junias máre. Ina yʉ́pe paivʉ judíovabu. Ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami cʉ́teima na yʉ́que. Apevʉ ina Jesúre jʉ aivʉ ne daroimara coyʉrãjivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne me pued̶ad̶ama náre. Aru Jesúre jʉ arejaquemavʉ na ji jipocai. \p \v 8 Meajacʉrĩ ñai Ampliato, ji ʉmʉ. Ʉ̃ ji yóvaimʉme Jesucristoque cũinávʉpe. \v 9 Meajacʉrĩ ñai Urbano, maje yóvaimʉ memecayʉ Cristore. Aru meajacʉrĩ ñai Estaquis, apecʉ ji ʉmʉ. \v 10 Meajacʉrĩ ñai Apeles. Ʉ̃ jã́d̶ovaimi jãve ʉ̃i jʉ aiyede Jesúre. Meajarari ina Aristóbuloi cʉ̃ramicavʉ. \v 11 Meajacʉrĩ ñai Herodión. Ʉ̃ máre judíovacacʉbe. Aru meajarari ina Narcisoi cʉ̃ramicavʉ Jesúre jʉ aivʉ máre. \v 12 Meajarari ina pʉcarã nomiva Trifena aru Trifosa máre. Ʉrarõreca memecad̶ama na maje jabocʉ Jesúre. Aru meajacorĩ maje ʉmo Pérsida. Õ máre pare memecaibico maje jabocʉ Jesúre. \p \v 13 Meajacʉrĩ ñai Rufo. Caivʉ majidivʉbu ʉ̃́re me jʉ ayʉre maje jabocʉ Jesúre. Aru meajacorĩ Rufoi paco máre. Õ me cad̶ateibico yʉre yópe jipacope baju. \v 14 Meajarari ina Asíncrito, Flegonte, Hermes, Patrobas, Hermas, aru caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva náque cʉrivʉ máre. \v 15 Meajarari ina Filólogo aru Julia máre, Nereo aru ʉ̃i yóco Olimpas, aru caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi põeva náque cʉrivʉ máre. \p \v 16 Me jacoyʉjarã mʉja mʉjevʉre, mʉje jivare nuri, mʉje Jʉ̃menijicʉ jina mae boje. Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijinocavʉ meaicõjed̶ama mʉjare. \p \v 17 Mʉja, jívʉ, yʉ parʉrõque jẽniaivʉ mʉjare yópe: Me jã́jara ina maucʉvare d̶aivʉre apevʉre. Me jã́jara ina vainí tʉre d̶arĩduivʉre apevʉre, dajocare d̶aiyʉrĩduivʉre náre ne jʉ aiyede Jesúre. Me jã́jara ina bueivʉre apeno bueinore mʉje bueiye báquede jarʉvarĩ. Yóvabejarã náre. \v 18 Ina põeva dápiabenama aipe memecaiye jaʉrõre náre maje jabocʉ Jesucristore. Quénora dápiad̶ama na ne ãrajiyede. Ʉbenina yávad̶ama yávaiye jãvepe painore. Ʉbenita jʉjovad̶ama na ina majibevʉre. \p \v 19 Caivʉ põeva jápiaivʉbu mʉje borore, parʉéque jʉ aivʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Que baru torojʉrĩ ãrʉvʉ yʉ mʉjare. Yʉ ʉvʉ mʉjare me majidivʉre mearo d̶aiyede, mʉje cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre. Ʉbenita yʉ ʉvʉ ye majibevʉre mʉjare ãmeno d̶aiyede, mʉje ãmeina d̶abenajiyepe ayʉ apevʉre. \v 20 Aru Jʉ̃menijicʉ, ñai majare cãrijimenoque me cʉre d̶ayʉ, maumejiena mʉjare bíjarocʉyʉme ñai abujuvai jabocʉre, ʉ̃i ãmiá Satanás. Maje jabocʉ Jesucristo me cad̶atejacʉrĩ mʉjare cainʉmʉa, ʉ̃i me boje. \p \v 21 Timoteo, yʉ́que memeñʉ memecayʉ Jesúre, meaicõjeimi mʉjare. Aru apevʉ judíova máre, Lucio, Jasón, aru Sosípater máre meaicõjed̶ama mʉjare. \p \v 22 Yʉ, Tercio, toivacayʉ Pablore ʉ̃i coyʉiyede mʉjare iyoca paperayocare, mʉjape páyʉ yʉ máre jʉ ayʉ Jesúre, meaicõjeivʉ mʉjare. \p \v 23 Yʉ, Pablo, cʉvʉ Gayoi cʉ̃rami. Aru ʉ̃i cʉ̃rami Jesúre jʉ aipõevai cójijiñamimu. Ñai Gayo meaicõjeimi mʉjare. Aru Erasto, yo ĩmarocavʉ ne tãutʉrare coreipõecʉ máre, meaicõjeimi mʉjare. Aru Cuarto máre, apecʉ majecʉ, Jesúre jʉ ayʉ, meaicõjeimi mʉjare. \p \v 24 Maje jabocʉ Jesucristo me cad̶atejacʉrĩ mʉjare cainʉmʉa, ʉ̃i me boje. \s1 Pablo ʉ̃i jíno mearore Jʉ̃menijicʉre \p \v 25 Mearore jíjarãri Jʉ̃menijicʉre caivʉ cainʉmʉa. Jʉ̃menijicʉ parʉre d̶arĩ bʉojaibi mʉjare mʉje jʉ aiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Iye yávaiye méne coyʉyʉbu yʉ. Jesucristoi borore Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́d̶ovainore caride coyʉyʉbu yʉ. \v 26 Ʉbenita cari ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báque boje, iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene majidivʉ bʉojad̶ama caivʉ põeva. Javede apevʉ põeva majidejaquemavʉ iye yávaiyede. Aru Jʉ̃menijicʉ, cainʉmʉa apʉcʉ, coreóvaicõjeimi diede caivʉ põeyajuboacavʉ, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉre, ne d̶arãjiyepe ayʉ ʉ̃i ʉrõpe. \v 27 Jʉ̃menijicʉ cũinácʉrabe ʉ̃. Aru caiyede majibi ʉ̃. Cainʉmʉa põeva mearore jíjarãri ʉ̃́re, Jesucristoi d̶aiye boje. Quédecabu. Quénoramu.