\id REV - Cubeo NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h Apocalipsis \toc1 Jesucristoi jã́d̶ovaiye báque \toc2 Apocalipsis \toc3 Ap \mt1 Jesucristoi jã́d̶ovaiye báque \mt2 Apocalipsis \ip Mamabʉinore coyʉiyebu Juan mácʉ ʉ̃i toivacaiye báquede Jesucristoi jã́d̶ovaiye báquede ʉ̃ mácʉre. Juan mácʉ barejaquémavʉ judíovacacʉ, Galilea ãmicʉrijoborõcacʉ, aru Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉ. Ʉ̃i mamicʉ Santiago bácʉque moa boaipõecʉ bácʉ barejaquémavʉ, Jesúi órejaquiye jipocare ʉ̃ mácʉre. Lucas bácʉ coyʉrejaquemavʉ Juan mácʉi borore Hch 3:1-4:22. Éfeso ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aivʉre coreipõecʉ barejaquémavʉ. Iye jã́d̶ovaiye báquede jã́rejaquemavʉ ʉ̃i cʉe báquede jabova ne bʉoimʉ Patmos ãmicʉrijiavʉi (1:9). Apevʉ ne dápiaiyepe, toivacarejaquemavʉ iyoca paperayocare ʉ̃i cʉede nore. Ʉbenita apevʉ ne dápiaiyepe, toivacarejaquemavʉ diyocare ʉ̃i cʉede Éfeso ãmicʉriĩmaroi o apeno ĩmaroi, ʉ̃ mácʉre ne jaetovarĩburu yóbore no jiavʉre jocarĩ. Toivacarejaquemavʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre siete paiñamia cójijiñamiai Asia ãmicʉrijoborõi (1:4). Põecʉ cʉbebi majicʉ ye ʉjʉ ʉ̃i toivacaiʉjʉ bácarõre diyocare, ʉbenita obedivʉ ne dápiaiyepe ãniʉjʉa báquede 94-98 d.C. baji. Caiye ape toivaiye Majepacʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucuboque toivaiye báquede ne toivarĩburu yóbore, Juan mácʉ toivacarejaquemavʉ diyocare. \ip Juan mácʉ coyʉrejaquemavʉ diyocaque ʉ̃i jã́ino mácarõre Jesucristo meacʉ bajure, ñai toivaicõjeñʉ mácʉ ʉ̃ mácʉre caiye iye ʉ̃i jã́d̶ovaiye baquiyéde ʉ̃ mácʉre (cap. 1). Ina coreipõeva mácavʉre Jesúre jʉ aipõevare siete painoa ĩmaroacavʉ bácavʉre toivacarejaquemavʉ paperayocare (caps. 2-3). No yóboi, toivacarejaquemavʉ parʉre d̶acʉyʉ Jesúre jʉ aipõeva ñájivʉre ne jʉ aiye boje, ne majinajiyepe ayʉ aipe vaiquíyede ijãravʉi bʉojaijãravʉare, Jesucristoi vainí tʉquiyede abujuvai jabocʉre jarʉvarĩ aru mamajãravʉ bʉ́quiyede máre. \c 1 \s1 Juan ʉ̃i coyʉrĩ bʉino \p \v 1 Iye coyʉiyebu Jesucristoi coreóvare d̶aiyʉe põevare. Jʉ̃menijicʉ coreóvare d̶aicõjequemavʉ Jesucristore iyede ʉ̃́re memecaivʉre, ne coreóvarãjiyepe ayʉ iye vaiquíyede maumena. Que baru ʉ̃ daroquemavʉ cũinácʉ ʉ̃i ángelede ji yebai, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe ayʉ yʉre, Jũare, ʉ̃́re memecayʉre, aipe tequinore ijãravʉi. \v 2 Yʉ coyʉquijivʉ mʉjare caiye ji jã́iye báquede, Jesucristo ʉ̃i coyʉino mácarõ jãve bajure yʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. \p \v 3 Torojʉcʉyʉme ñai jã́ri boroteyʉ ji toivaiye báquede iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyede apevʉre. Aru torojʉrãjarama ina jápiaivʉ diede aru jʉ arĩ d̶aivʉ yópe iye toivaiye d̶aicõjeiyepe. Maumena vaiquíyebu caiye iye. \s1 Juan ʉ̃i meaicõjeino ina Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre \r (Mt 24.30; Mr 13.26; Lc 21.27; Jn 19.34, 37; Hch 26.23; Col 1.18; 1 Ts 4.17; Ap 1.17; 4.5; 5.10; 20.6; 22.13) \p \v 4 Yʉ, Juan, toivacaivʉ iyoca paperayocare mʉjare, siete paiyajuboare Jesúre jʉ aipõevare Asia ãmicʉrijoborõi. Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje aru torojʉrivʉ mʉje ũmei me cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare ʉ̃́que cãrijimevʉva. Que d̶acajacʉrĩ mʉjare Jʉ̃menijicʉ, ñai cʉcʉ caride, aru cʉcʉ bácʉ javede, aru dacʉyʉ apejãravʉre. Aru que d̶acajarãri mʉjare ina siete paivʉ decova cʉrivʉ Jʉ̃menijicʉ jabocʉi dobarõ mearo jipocai. \v 5 Que d̶acajacʉrĩ mʉjare Jesucristo, ñai coyʉyʉ bácʉ yávaiyede jãvene Jʉ̃menijicʉrã pʉ ne yaiváiyeta ʉ̃́re, aru mamarʉmʉ nacajañʉ mácʉ yainore jarʉvarĩ, aru cõjeñʉ caivʉ ina ijãravʉcavʉ jabovare. Ñai Jesucristorecabe ʉcʉ majare. Majarecabu ñajijʉrorivʉ maje ãmeina teiye boje. Ʉbenita ʉ̃i ʉe boje majare, ʉ̃́recabe boarĩ́ jarʉvaicõjeñʉ mácʉ ʉ̃i bajure, bojed̶acʉyʉ majare ʉ̃i jiveque, maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ. \v 6 Ʉ̃́recabe epeyʉ majare ʉ̃i jaboteimara márajivʉva aru sacerdoteva bárãjivʉva máre, maje memecarãjiyepe ayʉ ʉ̃i mearore jímʉre, jípacʉre. Mearore jíjarãri caivʉ Jesucristore, ñai parʉcʉ caivʉ pʉeno cainʉmʉa. Quédecabu. \p \v 7 Jã́jara. Cristo dacʉyʉme ocopeniboaque. Caivʉ põeva jã́rajarama ʉ̃́re, ina ʉ̃́re pẽvaivʉ bácavʉ jocʉcʉjaravena. Aru caiyajuboa põeyajuboacavʉ Jesúre jʉ abevʉ chĩori orãjarama ne jidʉé boje, ne jã́iyede ʉ̃́re ẽmeñʉre cavarõre jocarĩ. Quédecabu. \p \v 8 Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, coyʉyʉbe, “Yʉrecabu bʉ́yʉ bácʉ aru yóbocacʉ máre. Que baru cʉvʉ yʉ cainʉmʉa”, arĩ coyʉyʉbe Jʉ̃menijicʉ, ñai parʉcʉ caivʉ pʉeno. Que baru ʉ̃ cʉbi caride, aru cʉrejaquemavʉ javede, aru dacʉyʉme apejãravʉ baquinóre máre. \s1 Juan ʉ̃i jã́ino Cristo meacʉ bajure \r (Ap 1.8; 2.8; 22.13) \p \v 9 Yʉ, Juan, mʉjecʉbu, maje jʉ aiye boje Jesucristore. Cʉrivʉbu maja ʉ̃́que cũinávʉpe. Yʉ máre ñájivʉ mʉjapedeca. Aru Jesucristo parʉre d̶aibi yʉre máre yópe ʉ̃i parʉre d̶aiyepe mʉjare, maje napinajiyepe ayʉ maje ñájiyede. Aru jabotede d̶acʉyʉme majare ʉ̃́que. Cʉ́tecacʉ yʉ jabova ne bʉoimʉ Patmos ãmicʉrijiavʉi, ji coyʉiye báque boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede Jesucristorã. \v 10 Nore ji cʉede ñai Espíritu Santo dápiaicõjeame yʉre. Aru jápiacacʉ ji yóboi yávaino bʉjinore, yópe trompeta ãmicʉriyo japuiyore japuiyepe. \v 11 Ñai yávayʉ yʉre coyʉáme, yópe arĩ: \p —Toivajacʉ caiye mi jã́iyede caride paperayoca ʉ̃mʉjʉriyoca cãriáiyocaque. Aru toivarĩburu yóboi jarojacʉ diyocare diyajuboa siete paiyajuboa Jesúre jʉ aipõevare Asia ãmicʉrijoborõi. Diyajuboa põeva cʉrivʉbu Éfeso, Esmirna, Pérgamo, Tiatira, Sardis, Filadelfia, aru Laodicea ãmicʉriĩmaroai. \p Nópe arĩ, toivaicõjeame yʉre. \p \v 12 Copedicacʉ, jã́cʉyʉ ʉ̃́re, ñai yávayʉre yʉre. Copedini jã́cacʉ siete paijaraboa pẽoibʉa tʉoijaraboa úruque d̶aijaraboare. \v 13 Aru dijaraboa coricai cʉ́teame cũinácʉ ʉ̃mʉ. Maja, põevape páyʉ bateáme ʉ̃. Doame ʉ̃mʉjʉricaje cuitótecaje ʉ̃i cʉbobaita eaicajede aru bʉoáme úruque d̶aicãvare ʉ̃i ñareba cũinátʉrʉ baji. \v 14-15 Ʉ̃i pod̶a boe matʉiye bateávʉ̃ yópe oveja pod̶a lana ãmicʉripod̶ape, aru abobico jʉjʉrõpe máre. Ʉ̃i yacorʉa cojiteavʉ̃ yópe toa uruiyepe, aru ʉ̃i cʉboba cojidiba bateávʉ̃ yópe tãure toaijide d̶arĩburu yóbope. Aru ʉ̃i yávaino jápurateavʉ̃ yópe cʉ̃ratãcuve ʉratãcuve bʉjinope. \v 16 Cʉvateame ʉ̃i pʉrʉ meapũravʉcapʉrʉi siete paivʉ abiácovare. Ʉ̃i jijecamure jocarĩ etavʉ̃ cũináve boaicarove caipʉcapũravʉa ʉpʉjidivepe. Aru ʉ̃i jiva pẽoávʉ yópe aviá pẽoiyepe jãravʉ coricare. \p \v 17 Ji jã́iyede ʉ̃́re, tʉcacʉ yʉ ʉ̃i cʉboba yebai yópe yaiyʉ́ bácʉpe. Quénora tʉoáme yʉre ʉ̃i pʉrʉ meapũravʉcapʉrʉque. Aru áme yʉre: \p —Jidʉbejacʉ mʉ. Yʉrecabu bʉ́yʉ bácʉ aru yóbocacʉ máre. Que baru cʉvʉ yʉ cainʉmʉa. \v 18 Yʉrecabu apʉcʉ cainʉmʉa. Yʉ́vacari yaidéjacacʉ. Ʉbenita apʉvʉ yʉ cojedeca. Aru apʉcʉyʉmu cainʉmʉa. Quédecabu. Yʉrecabu llavede cʉvacʉ yaivʉ bácavʉ ne cʉrõre máre. Que baru yʉrecabu bʉojayʉ nʉicõjeñʉ põevare toabo cũiméboi. \v 19 Que baru toivajacʉ caride mi jã́iyede aru aipe vaiquíyede yóbore máre. \v 20 Que baru coyʉquijivʉ mʉre caride aipe aiyʉrõre ina siete paivʉ abiácovare, mi jã́imara cʉrivʉre ji pʉrʉ meapũravʉcapʉrʉi, aru ijaraboa siete paijaraboa pẽoibʉa tʉoijaraboa úruque d̶aijaraboare máre. Diebu aru námu Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovameno jipocamia ʉbenita jã́d̶ovaino caride. Jẽvari coyʉivʉ ina siete paivʉ abiácovape paivʉre. Nárecabu yópe ina siete paivʉ coreipõevape, Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ diĩmaroai siete paiĩmaroacavʉ ne coreipõevape. Aru jẽvari coyʉivʉ ijaraboa siete paijaraboare. Dijaraboarecabu yópe siete paiyajuboape Jesúre jʉ aipõeva ne yajuboa cójijivaivʉ diĩmaroa, siete paiĩmaroai. \p Que arĩ, coyʉáme yʉre. \c 2 \s1 Juan ʉ̃i toivacaino Éfesocavʉ Jesúre jʉ aipõevare \r (Ap 22.2) \p \v 1 Que arĩ, toivaicõjeame yʉre. \p —Toivajacʉ ʉ̃́re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre Éfeso ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ: “Yópe arĩ, coyʉibi ñai cʉvacʉ ina siete paivʉ abiácovare ʉ̃i pʉrʉ meapũravʉcapʉrʉi, ñai cʉcʉ ijaraboa siete paijaraboa pẽoibʉa tʉoijaraboa jẽneboi. \v 2 Coreóvaivʉ yʉ mi memeinore, memecayʉre ʉetʉyʉreca, aru mi napini ñájiyede máre. Coreóvaivʉ yʉ ye bʉojabecʉre napiñʉ põeva ãmenare, aru jã́ri coreóvayʉre ina, ‘Ñʉjamu Jesúre jʉ aivʉre ne daroimara coyʉrãjivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne’, mi majiquiyepe aivʉre ʉbenina jãve maru ne coyʉino. Que teniburu, coreóvaivʉ mʉ Jesúre jʉ aivʉre ne daroimara ãmevʉre. Quénora borocʉrivʉbu na. \v 3 Coreóvaivʉ yʉ ʉetʉbecʉva napiñʉre mi ñájiyede yʉre boje dajocabecʉva. \p \v 4 ’Ʉbenita cũináro mi d̶ainore ãmeina jã́ivʉ yʉ. Quĩ́jino bajuta ʉvʉ mʉ yʉre caride. Mamarʉmʉre ʉ́teavʉ̃ mʉ yʉre pare mi ũmei. Ʉbenita caride dajocaivʉ mʉ mi ʉede yʉre. \v 5 Caride ãrʉjacʉ yʉre javede mi pare ʉe báquepe. Chĩori jarʉvajacʉ mi ãmeina teiyede. Aru oatʉvajacʉ mi d̶aiyede, d̶acʉyʉ yópe mi d̶aiye báquepe mamarʉmʉre mi coreóvaiyede yʉre. Pare ʉ́teavʉ̃ mʉ. Ʉbenita que d̶aiyʉbecʉ baru, ʉbecʉ bacʉyʉ́mu mʉ yʉre. Que baru mi yebai darĩ, mi pẽoibʉa tʉoijarabore ĩni, nʉvacʉyʉmu dijarabore mʉre jocarĩ. \p \v 6 ’Ʉbenita cũináro mi d̶ainore me jã́ivʉ yʉ, mi ãmeina jã́iyede ina nicolaíta ãmicʉriyajubocavʉ ne d̶aiyede. Yʉ máre ãmeina jã́ivʉ ne d̶aiyede. \p \v 7 ’Caivʉ me jápiajarã ñai Espíritu Santoi coyʉiyede Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre: ‘Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉre ãmenore jarʉvarĩ ãicõjecʉyʉmu yʉ Jʉ̃menijicʉi jioba coricacacʉ jocʉcʉ jẽidʉare, apʉre d̶aijocʉcʉ dicʉ ãmiá’, arĩ coyʉyʉbe ñai Espíritu Santo”, arĩ toivaicõjeame yʉre. \s1 Juan ʉ̃i toivacaino Esmirnacavʉ Jesúre jʉ aipõevare \r (Ap 1.17; 20.14; 21.8; 22.13) \p \v 8 Bedióva cojedeca yópe áme yʉre. \p —Toivajacʉ ʉ̃́re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre Esmirna ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ: “Yópe arĩ, coyʉibi ñai bʉ́yʉ bácʉ aru yóbocacʉ máre, ñai yaiyʉ́ bácʉ nacajañʉ mácʉ apʉcʉ cojedeca. Que baru cʉvʉ yʉ cainʉmʉa. \v 9 Coreóvaivʉ yʉ mi ñájiyede yʉre boje. Coreóvaivʉ mʉre cʉve cʉvabecʉre máre. Ʉbenita jãve ʉre cʉve cʉvavʉ mʉ Jʉ̃menijicʉi cʉve méne. Aru coreóvaivʉ yʉ caiye iye ne ãmeina yávaiyede mi borore ina ‘Judíovabu ñʉja’ ʉbenina aivʉre. Ʉbenita judíova baju ãmema na. Quénora nárecabu Satanás jina. Aru cójijivaivʉbu, memecarãjivʉ ʉ̃́re. \p \v 10 ’Jidʉbejacʉ mi ñájiquinore. Jã́jacʉ. Ñai abujuvai jabocʉ bʉore d̶acʉyʉme apevʉ mʉjacavʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami, jã́ri coreóvacʉyʉ mʉje jʉ aiyede yʉre. Caipʉcapʉrʉape paijãravʉa baquiyéde ñájinajaramu mʉja. Jʉ ajacʉ yʉre pʉ mi yaiyeta. Que teyʉre, yʉ bojed̶acʉyʉmu mʉre me. Mʉre cʉre d̶acʉyʉmu jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre yʉ́que. \p \v 11 ’Caivʉ me jápiajarã ñai Espíritu Santoi coyʉiyede Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre: ‘Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉre ãmenore jarʉvarĩ nʉmenajarama toaboi cũiméboi’, arĩ coyʉyʉbe ñai Espíritu Santo”, arĩ toivaicõjeame yʉre. \s1 Juan ʉ̃i toivacaino Pérgamocavʉ Jesúre jʉ aipõevare \r (Jn 6.48-50) \p \v 12 Bedióva cojedeca yópe áme yʉre. \p —Toivajacʉ ʉ̃́re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre Pérgamo ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ: “Yópe arĩ, coyʉibi ñai cʉvacʉ ive boaicarove caipʉcapũravʉa ʉpʉjidivede. \v 13 Coreóvaivʉ yʉ mi cʉrõre. Mʉ cʉvʉ nore Satanás ʉ̃i jaboteinore, ʉ̃i jaboteimara jẽneboi. Ʉbenita nore cʉcʉvacari, me jʉ ayʉbu mʉ yʉre. Ãnijãravʉ bácarõ Satanás jina ne boarĩ́ jarʉvaiye báquede Ántipas bácʉre, dajocabeteavʉ̃ mi jʉ aiyede yʉre. (Ñai Ántipas bácʉ coyʉyʉ barejáme yávaiyede jãvene yʉrã pʉ ne boarĩ́ jarʉvaiyeta ʉ̃́re.) Boarĩ́ jarʉvaima ʉ̃ mácʉre no mi ĩmaro, Satanái cʉrõi. \p \v 14 ’Ʉbenita apejĩe mi d̶aiyede ãmeina jã́ivʉ yʉ. Apevʉ mʉjacavʉ cʉrivʉ d̶aivʉbu yópe Balaam mácʉ ʉ̃i bueiye báquepe. Javede ñai Balaam mácʉ majicarejaquemavʉ Balac bácʉre ʉ̃i ãmeina d̶are d̶aquiyepe ayʉ ina Israecavʉ bácavʉre. Ãicõjenejaquemavʉ na mácavʉre ãiyede pẽpeimarare ne jíye báquede. Aru ãmeina d̶aicõjenejaquemavʉ na mácavʉre apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque máre. Nópe Balac bácʉre d̶aicõjenejaquemavʉ Balaam mácʉ. \v 15 Quédeca apevʉ mʉjacavʉ d̶aivʉbu yópe ina nicolaíta ãmicʉriyajubocavʉ ne bueiyepe. \p \v 16 ’Que barureca chĩori jarʉvajacʉ mi ãmeina teiyede. Aru oatʉvajacʉ mi d̶aiyede. Ʉbenita mi que d̶aiyʉbedu, maumena dacʉyʉmu yʉ mi yebai, ãd̶amatecʉyʉ náre, ina Balaam mácʉi d̶aiyepe d̶aivʉre aru ina nicolaítava ne d̶aiyepe d̶aivʉre máre, ive boaicarove etaiveque ji jijecamure jocarĩ. \p \v 17 ’Caivʉ me jápiajarã ñai Espíritu Santoi coyʉiyede Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre: ‘Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉre ãmenore jarʉvarĩ ãicõjecʉyʉmu yʉ ãiye me cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede, iye ãiye yaveiyede ijãravʉcavʉre jocarĩ. Aru jícʉyʉmu náre coapa cũinájibo cʉ̃rajibo borijĩbore. Dijĩborã toivaino cʉvʉ cũináro ãmiá mamaro ãmiáre. Aru ina jacopʉrãjivʉ quévʉra coreóvarãjarama no ãmiáre. Apecʉ cʉbecʉbe coreóvayʉ no ãmiáre’, arĩ coyʉibi ñai Espíritu Santo”, arĩ toivaicõjeame yʉre. \s1 Juan ʉ̃i toivacaino Tiatiracavʉ Jesúre jʉ aipõevare \r (Mt 16.27) \p \v 18 Bedióva cojedeca yópe áme yʉre. \p —Toivajacʉ ʉ̃́re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre Tiatira ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ: “Yópe arĩ, coyʉibi Jʉ̃menijicʉi mácʉ, ñai yacorʉa cojididʉa cʉcʉ aru ʉ̃i cʉboba máre cojidiba yópe tãure toaijide d̶arĩburu yóbope. \v 19 Coreóvaivʉ yʉ mi d̶ainore. Aru majivʉ ʉcʉre yʉre aru apevʉre máre, jʉ ayʉre yʉre, memecayʉre Jʉ̃menijicʉre, aru napiñʉre mi ñájiyede máre. Coreóvaivʉ mi d̶aino mearore. Mearo d̶aivʉ mʉ caride mamarʉmʉ jʉ ayʉ yʉre mi d̶aino mácarõ pʉeno. \p \v 20 ’Ʉbenita cũináro mi d̶ainore ãmeina jã́ivʉ yʉ. Mʉ jaetovabevʉ nomióre õi ãmiá Jezabel. Õ mʉje jẽneboi ‘Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecobu yʉ’, ʉbenina aibico õ. Õi bueiyeque jʉjovaibico ina yʉre memecaivʉre. Que baru ãmeina d̶are d̶aibico náre apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque. Aru ãre d̶aibico náre ãiyede pẽpeimarare ne jíye báquede máre. \v 21 Joe coreniduivʉ yʉ õi chĩori oatʉvacojiyepe ayʉ õi d̶aiyede, õi jarʉvacojiyepe ayʉ náre õi ãmeina tede d̶aiyede jarʉvarĩ. Ʉbenita oatʉvaiyʉbebico õ. \v 22 Que baru ñájine d̶acʉyʉmu ṍre pare. Aru ijimo macod̶óme õ, parad̶o õi parainoi. Aru ina ṍque ãmeina d̶aivʉ bácavʉ ne chĩori oatʉvabedu ne ãmeina d̶aiyede ṍpe, paraicõjecʉyʉmu náre máre õpedeca, pare ne ñájinajiyepe ayʉ. \v 23 Aru boarĩ́ jarʉvacʉyʉmu caivʉ ina õi jʉjovaimara mácavʉre, mamara majʉrórivʉpe paivʉre. \p ’Que d̶arĩburu caivʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ coreóvarãjarama. Yʉrecabu coreóvayʉ caivʉ põevare caiye ne dápiaiyede aru caiye ne ʉede máre. Que baru bojed̶acʉyʉmu mʉjare coapa yópe mʉje d̶aiye báquepedeca. \v 24 Ʉbenita mʉjacapũravʉ Tiatiracavʉ d̶abevʉ yópe õi bueiyepe. Coreóvaiyʉbevʉ mʉja iye Satanái majié yaveiyede apevʉ ne d̶aiyepe. Cʉbevʉ apeno ji d̶aicõjeino mʉjare copʉ. \v 25 Quénora d̶ajarã yópe ji coyʉiyepe ji yávaiye méne pʉ ji copaidaiyeta. \p \v 26-27 ’Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉre ãmenore jarʉvarĩ aru d̶aivʉre yópe ji ʉrõpe pʉ ne yaiyeta, jabotede d̶acʉyʉmu náre cainoa joborõacavʉre iye parʉéque yópe jipacʉi jabotede d̶aiye báquepe yʉre. Jabotenajarama náre parʉéque. Que baru cainoa joborõacavʉ ne jʉ abedu, d̶arãjarama náre yópe jobojororʉre boarĩ́ yavaiyepe abod̶o tãuque d̶aiyoque. \v 28 Aru cʉvare d̶acʉyʉmu náre ñai abiácorʉ pẽoñʉ miad̶áre daiyede. \p \v 29 ’Caivʉ me jápiajarã ñai Espíritu Santoi coyʉiyede Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre”, arĩ toivaicõjeame yʉre. \c 3 \s1 Juan ʉ̃i toivacaino Sardicavʉ Jesúre jʉ aipõevare \r (Mt 10.32; 24.43-44; Lc 12.8, 39-40; Ap 16.15; 20.12) \p \v 1 Bedióva cojedeca yópe áme yʉre. \p —Toivajacʉ ʉ̃́re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre Sardis ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ: “Yópe arĩ, coyʉibi ñai daroyʉ Espíritu Santore Jesúre jʉ aivʉ ne cójijiñamiai siete paiĩmaroai aru cʉvacʉ ina siete paivʉ abiácovare máre. Coreóvaivʉ yʉ aipe d̶ayʉre mʉre. Ʉbenina arĩ, ‘D̶ayʉbe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe ʉ̃i parʉéque’, coyʉivʉbu mʉra. Ʉbenita coateyʉ bajubu mʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. \v 2 Jũracʉcʉ, jabʉóvayʉ bʉojabevʉ mʉ mi memecaiyede jocarĩ Jʉ̃menijicʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãmeina jã́imi mʉre. Que baru cãñʉpe ãmejacʉ mʉ. Pʉeno parʉre d̶arĩ jʉ are nʉre d̶ajacʉ mívʉre ne ũmei, ina coatebevʉre cãreja Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, ne coateni bíjabenajiyepe ayʉ ʉ̃́re jarʉvarĩ. \v 3 Que baru ãrʉre nʉjacʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne ne bueiyede mi jápiaiye báquede. Diede jápiarĩ, jʉ arĩ, chĩori oatʉvajacʉ mi d̶aiyede, jarʉvacʉyʉ mi ãmeina teiyede. Ʉbenita nópe mi d̶abedu, dacʉyʉmu yʉ mi yebai yópe ñavaipõecʉ ʉ̃i daiyepe. Aru ji daquinʉmʉre ye majibecʉyʉmu mʉ. \p \v 4 ’Ʉbenita obebejĩna cʉrivʉbu no Sardis ãmicʉriĩmaroi ãmene d̶abevʉ, yópe põeva docʉtede d̶abepe ne cuitótecajeare, ne d̶aiye boje yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Nárecabu dorãjivʉ cuitótecajea boricajeare aru curãjivʉ yʉ́que. Que d̶arãjarama me, ne napini coreiye boje Jʉ̃menijicʉi jíye báquede náre. \p \v 5 ’Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉ ãmenore jarʉvarĩ nápe paivʉ cuitótecajea boricajeare dorãjarama. Ne ãmiá toivaino mácarõre ãnitucubo Jʉ̃menijicʉi paperatucubo, caivʉ ina jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjivʉ yʉ́que ne ãmiáre toivaitucubore tʉ̃reni jarʉvabecʉyʉmu yʉ ne ãmiáre. Quénora, ‘Ji põevatamu na’, arĩ coyʉcʉyʉmu jipacʉi jã́inore aru ʉ̃i ángeleva máre ne jã́iyede. \p \v 6 ’Caivʉ me jápiajarã ñai Espíritu Santoi coyʉiyede Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre”, arĩ toivaicõjeame yʉre. \s1 Juan ʉ̃i toivacaino Filadelfiacavʉ Jesúre jʉ aipõevare \r (Ap 21.2) \p \v 7 Bedióva cojedeca yópe áme yʉre. \p —Toivajacʉ ʉ̃́re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre Filadelfia ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ: “Yópe arĩ, coyʉibi ñai meacʉ baju, memecayʉ Jʉ̃menijicʉre, aru jãvene bueyʉ máre. Ʉ̃́recabe cʉvacʉ llavede, ñai jabocʉ David bácʉ jino mácarõre. Yópe põecʉi voaiyepe bieivede aru bieicõjemepe apevʉre divede, nopedeca ʉ̃i d̶aicõjeiyede põevare apede, ñame bʉojabenama d̶aicõjemevʉ náre diede. Aru yópe põecʉi bieniburu yóbore divede máre, voaicõjemepe apevʉre divede, nopedeca ʉ̃i d̶aicõjemene põevare apede, ñame bʉojabenama d̶aicõjeivʉ náre diede. \v 8 Coreóvaivʉ yʉ aipe d̶ayʉre mʉre. Coreóvaivʉ yʉ obebejĩna mívʉ cʉrivʉre memecarãjivʉre yʉre. Jʉ aivʉ mʉ ji yávaiyede. Aru ‘Jesucristobe ji jabocʉ’, jʉ arĩ coyʉivʉ mʉ. Que baru jẽvari coyʉrĩ, yópe põecʉi apecʉre ecoicõjeiyepe jedevacobe bieivede voarĩ aru apecʉre bieicõjemepe divede, nopedeca mʉre memecaicõjeivʉ yʉre. Aru põecʉ cʉbebi mʉre memecaicõjemeni majicʉ. \p \v 9 ’Coyʉivʉ mʉre ne borore ina ‘Judíovabu ñʉja’ aivʉre, ʉbenita judíova baju ãmema na. Quénora Satanás jinatamu cójijivaivʉ memecarãjivʉ ʉ̃́re. Náreca ñʉatutare d̶acʉyʉmu yʉ mi cʉboba yebai, ne coreóvarãjiyepe ayʉ ji baju ʉcʉre mʉre. \v 10 Napivʉ mʉ mi ñájiyede yópe ji d̶aicõjeiye báquepe mʉre. Que baru jã́ri corecʉyʉmu yʉ mʉre mi ñájine d̶aiyede. Caivʉ ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉ ne ñájinajiye jaʉvʉ náre. Ʉbenita mʉre cad̶atecʉyʉmu yʉ, mi ñájimequiyepe ayʉ iye ñájiovaiyeque. \v 11 Maumena dacʉyʉmu yʉ. D̶ajacʉ yópe mi bueiyepe ji yávaiye méne apecʉ ʉ̃i ĩmequiyepe ayʉ mi bojede mʉre. \p \v 12 ’Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉre ãmenore jarʉvarĩ epecʉyʉmu jabova parʉrivʉva Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi yópe bʉcʉporarʉa parʉre d̶aiyepe cʉ̃ramine. Aru etabenajarama na nore jocarĩ cainʉmʉa. Aru toivacʉyʉmu yʉ nára Jʉ̃menijicʉi ãmiáre, aru Jʉ̃menijicʉi ĩmaro ãmiáre máre. No mamaro ĩmaro Jerusalén ãmicʉrõtamu. Ẽmequiyebu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Aru toivacʉyʉmu nára ji ãmiá mamarore máre. \p \v 13 ’Caivʉ me jápiajarã ñai Espíritu Santoi coyʉiyede Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre”, arĩ toivaicõjeame yʉre. \s1 Juan ʉ̃i toivacaino Laodiceacavʉ Jesúre jʉ aipõevare \r (Jn 1.3; 16.33; Col 1.15, 18; He 12.6; Ap 5.5) \p \v 14 Bedióva cojedeca yópe áme yʉre. \p —Toivajacʉ ʉ̃́re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre Laodicea ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ: “Yópe arĩ, coyʉibi dajocabecʉva, ñai coyʉyʉ yávaiyede jãvene Jʉ̃menijicʉrã pʉ ne boarĩ́ jarʉvaiyeta ʉ̃́re. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi caiyede cʉed̶are d̶aimʉ mácʉ. \v 15 Coreóvaivʉ yʉ aipe d̶ayʉre mʉre. Coreóvaivʉ yʉ maucʉvabecʉre yʉre yópe jʉjʉteyʉpe. Aru coreóvaivʉ yʉ memecabecʉre mi ũmei yópe toaijiteyʉpe. Mʉ jʉ ayʉvacari yʉre, majiéda quénora jʉ ayʉbu. Yópe oco aviá ʉ̃i boiyeque toaijide d̶aiocore ũcuiyʉbepe maja, nopedeca mi majiéda jʉ aiyede yʉre ʉbevʉ yʉ. Mi me jʉ arĩ memecaru yʉre, yópe toaijiteyʉpe meajebu. Mi jʉ abeni maucʉvaru yʉre, yópe jʉjʉteyʉpe, meamejebu. Ʉbenita mi jʉ aiye boje yʉre majiéda quénora, pʉeno baju meamevʉ. Que baru coavajacʉ mi baju yʉre jarʉvarĩ o memecajacʉ yʉre mi ũmei. \v 16 Ʉbenita mi d̶abe boje yópe ji ʉrõpe majiéda toaijicʉpebu mʉ. Que baru jarʉvacʉyʉmu mʉre yʉre jocarĩ yópe ji jẽcutuiyepe oco majiéda toaijiede ji jijecamure jocarĩ. \p \v 17 ’Mʉ́capũravʉ ‘Ʉre cʉve cʉvavʉ yʉ’, arĩduivʉ mʉ. Aru ‘Apejĩe ye jaʉbevʉ yʉre’, arĩduivʉ mʉ. Aru ‘Caiye cũinátʉrʉ me nʉivʉ yʉre ji majié boje’, arĩduivʉ mʉ. Ʉbenita ye coreóvabecʉbu mʉ mi baju chĩoñʉre, yópe cõmaje ãrojacʉpe, cʉve cʉvabecʉpe, jã́ri eabecʉpe, aru cuitótecaje cʉvabecʉpe máre. Yópe jã́ri eabecʉ ʉ̃i jã́ri eabepe ijãravʉquede, nopedeca majide eabevʉ mʉ Jʉ̃menijicʉ jiede. Aru yópe cuitótecaje cʉvabecʉ ʉ̃i cʉyepe, nopedeca cʉyevʉ mʉ mi ãmeina teiye boje Jʉ̃menijicʉi jã́inore. \v 18 Que baru majicayʉbu mʉre aipe d̶aiye jaʉrõre mʉre. Yópe põecʉi bojed̶aiyepe úrure mearo baju toaijide d̶aino mácarõre, mʉ jãve cʉve cʉvaiyʉcʉ baru, ĩjacʉ yʉre iye méne ji cʉvaede. Dinʉmʉ maquinóre jãve cʉvacʉyʉmu mʉ ʉrarõ méne Jʉ̃menijicʉ jiede. Aru yópe põecʉi ĩni bojed̶aiyepe cuitótecaje boricajede ʉ̃i doquiyepe ʉ̃i bajure cʉyoje tebecʉyʉ, yópe ãmeina teiyede joaimʉ mácʉpe bájacʉ mʉ ji yaiye boje, cʉyoje tebecʉyʉ mi ãmeina teiye boje. Aru yópe põecʉi ĩni bojed̶aiyepe yaco taiyóiyede, ʉ̃i me jã́ri eaquiyepe ayʉ ʉ̃i epequiyede, me jápiarĩ ad̶ajacʉ iye bueiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, me majicʉyʉ diede. \v 19 Yʉrecabu coreóvare d̶ayʉ caivʉ ji ʉmarare ne ãmeina teiyede aru ñájine d̶ayʉ náre die boje máre. Que baru pʉeno baju d̶aiyʉjacʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Chĩori jarʉvajacʉ mi ãmeina teiyede. Aru oatʉvajacʉ mi d̶aiyede. \p \v 20 ’Jã́jacʉ. Yópe põecʉ núcʉ cʉ̃rami bieiñamine jedevai ecoiyʉcʉpe, mautecʉyʉ diñamicavʉque, nopedeca yʉ mauteiyʉvʉ mʉ́que. Yópe ʉ̃i órejaiyepe diñamicavʉre, ne majinajiyepe ayʉ cʉcʉre, aru ne voarãjiyepe ayʉ bieivede, nopedeca mi coreóvaiyede yʉ mauteiyʉcʉre mʉ́que, mauteicõjejacʉ yʉre. Dinʉmʉmica jícʉ bájacʉ mʉ. Mi mauteicõjeiyede yʉre mʉ́que, mautecʉyʉmu mʉ́que. Aru yópe põeva ne torojʉepe cójijini ãivʉ, nopedeca me cʉrãjaramu maja. Yʉ mi yóvaimʉ macʉyʉ́mu. Aru mʉ ji yóvaimʉ macʉyʉ́mu. \p \v 21 ’Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉre ãmenore jarʉvarĩ dobaicõjecʉyʉmu yʉ́que jabocʉ ji dobarõ mearoi, ne jabotenajiyepe ayʉ yʉ́que. Quédeca vainí tʉrejacacʉ yʉ ãmenore jarʉvarĩ. Aru caride dobavʉ yʉ jipacʉque jabocʉ ʉ̃i dobarõ mearoi, jaboteyʉ ʉ̃́que. \p \v 22 ’Caivʉ me jápiajarã ñai Espíritu Santoi coyʉiyede Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre”, arĩ toivaicõjeame yʉre. \c 4 \s1 Juan ʉ̃i coyʉino cavarõ mearocavʉ ne mearore jíyede Jʉ̃menijicʉre \r (Ap 1.4; 8.5; 11.19; 16.18) \p \v 1 No yóboi jã́cacʉ yʉ cojedeca jedevacobe bieivede voaicobe bácarõre cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi ecoicobede. Jápiacacʉ cojedeca iye yávainore, ji mamarʉmʉ jápiaiye báquede bʉjiépe yópe trompeta ãmicʉriyo japuiyore japuiyepe. Ñai yávayʉ yʉre coyʉáme, yópe arĩ: \p —Dajacʉ yo cavarõ mearoi. Mʉre jã́d̶ovacʉyʉbu iye vaiquíye jaʉé yóbore, arĩ coyʉáme yʉre. \p \v 2 Dinʉmʉmiareca ñai Espíritu Santo dápiaicõjeame yʉre. Jã́cacʉ cũináro jabocʉi dobarõ mearore no cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Aru jã́cacʉ cũinácʉ dobacʉre noi. \v 3 Ñai dobacʉ noi yópe cʉ̃rajiboa pare bojecʉrijĩboa cojidijĩboape ãrojacʉ cojiteame. Jaspe ãmicʉrijĩbo pare cojidijĩbope aru cornalina ãmicʉrijĩbo jũarijibope ãrojacʉ cojiteame ʉ̃. Aru jabocʉi dobarõ mearo tarabʉteni náme cʉ́teame. Ñai náme cojiteame yópe apebo cʉ̃rajibo pare bojecʉrijĩbo esmeralda ãmicʉrijĩbope. \v 4 Jabocʉi dobarõ mearo yebai apenoa jabovai dobarõa mearoa veinticuatro painoa yópe meatarabʉ dobarĩ jãpʉrino mateávʉ̃. Aru die coapa dobateima veinticuatro paivʉ bʉcʉva, doivʉ cuitótecajea boricajeare aru ne jipobʉi cʉvateima úruque d̶aitarabʉare máre. \v 5 No jabocʉi dobarõ mearo coricacarõre jocarĩ yaroino, yávaino bʉjino, aru õpo tʉino máre etavʉ̃. No jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ jipocai cʉ́teavʉ̃ siete paivea cã́mavea pẽoivea cojiéque. Diedecabu ina siete paivʉ Jʉ̃menijicʉi decova. \v 6 Aru no jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ jipocai cʉ́teavʉ̃ aped̶a yópe jia ʉrad̶a jivarʉpe paiya, ʉbenita me jã́ri javaiyoiya bateávʉ̃ diya. \p No jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ tarabʉteni yóvaicʉvaitõbʉacapũravʉai cʉ́teima yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉ. Aru ina apʉrivʉ cʉ́teima yacorʉa caipʉcapũravʉa jipocare aru yóbore máre. \v 7 Cũinácʉ nácacʉ yavi jũacʉpe ãrojateame. Apecʉ yópe oteivecʉpe ãrojateame. Apecʉ apʉcʉ ʉ̃mʉpe ãrojateame ʉ̃i jiva. Aru apecʉ yópe míyavipe, águila ãmicʉcʉ vʉyʉpe, ãrojateame. \v 8 Ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉ cʉvarivʉ seis paicavea ne caveá náre coapa. Aru cʉvateima yacorʉa caino ne caveái, pʉenocapũravʉi aru cãchinocapũravʉi máre. Jãravʉre aru ñamine máre dajocabevʉva yópe aivʉ bateima: \q1 Meacʉbe, meacʉbe, meacʉbe maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ. Ʉ̃́recabe parʉcʉ caivʉ pʉeno. Ʉ̃́recabe cʉcʉ bácʉ javede, cʉcʉ caride, aru dacʉyʉ apejãravʉ baquinóre, aivʉ bateima na. \p \v 9 Ina apʉrivʉ mearore jívʉ, pued̶aivʉ aru torojʉede jívʉ bateima ñai dobacʉre no jabocʉi dobarõ mearo coricacarõi, ñai cʉcʉre cainʉmʉa. \v 10 Ne nópe d̶aiyedeca, ina veinticuatro paivʉ bʉcʉva pued̶arĩ ñʉatutaima ʉ̃́re dobacʉre no jabocʉi dobarõ mearo coricacarõi ʉ̃i jipocai. Mearore jíma ʉ̃́re, cʉcʉre cainʉmʉa. Dʉvaima ne jipobʉ ad̶aitarabʉare jabocʉi dobarõ mearo jipocai. Aru yópe aima ʉ̃́re: \q1 \v 11 Mʉ, ñʉje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ, mʉrecabu caiyede cʉed̶ayʉ bácʉ. Caiye iye mi cʉed̶aiye báque cʉvʉ yópe mi ʉrõpe. Que baru mi meacʉ baju boje, ñʉje mearore jíye aru ñʉje pued̶aiye máre jaʉvʉ mʉre aru ñʉje coreóvarãjiye mi parʉéde máre, arĩ coyʉima na. \c 5 \s1 Juan ʉ̃i coyʉino iyoca paperayoca ʉ̃mʉjʉriyoca cãriáiyocarã aru Cristorã, ovejajĩcʉre ne aimʉra, máre \r (Jn 1.29; 16.33; 1 Co 5.7; Ap 1.6; 3.21; 8.3; 20.6) \p \v 1 Jã́cacʉ ñai dobacʉre jabocʉi dobarõ mearo coricacarõra ʉ̃i pʉrʉ meapũravʉcapʉrʉi cũináyoca paperayoca ʉ̃mʉjʉriyoca cãriáiyocare. Caipʉcapũravʉa toivaiyoca bateávʉ̃. Aru diyoca jedeva tʉrʉvai bieino mácarõ mateávʉ̃ yópe jʉtʉrijoboyabea jãjariyabea siete paiyabeaque. \v 2 Aru jã́cacʉ yʉ cũinácʉ ángele parʉcʉre jẽniari jã́ñʉre yávaino bʉjinoque, yópe arĩ: \p —¿Ñamema meacʉ baju burarĩ majicʉ iyabea siete paiyabea jãjariyabeare, voacʉyʉ iyoca cãriáiyocare? arĩ jẽniari jã́me. \p \v 3 Ʉbenita cũinácʉ cʉbeteame bʉojarĩ voayʉ diyabeare. Cavarõ mearocacʉ cʉbeteame. Ijãravʉcacʉ cʉbeteame. Aru yaivʉ bácavʉ ne cʉrõcacʉ máre cʉbeteame. Cũinácʉ cʉbeteame bʉojarĩ voayʉ diyabeare, jã́cʉyʉ diyocare. \v 4 Que baru yʉ́capũravʉ ocacʉ pare, ne eabe boje cũinácʉ meacʉ bajure, ʉ̃i voaquiyepe ayʉ diyabeare, jã́cʉyʉ diyocare. \v 5 Ʉbenita cũinácʉ ina veinticuatro paivʉ bʉcʉvacacʉ, yópe arĩ, coyʉáme yʉre: \p —Obejacʉ mʉ. Ñai parʉcʉ Judá ãmicʉriyajubocacʉ león ãmicʉcʉ yavipe páyʉ daibi. Ñai jabocʉ David bácʉi pãramecʉ meacʉ bajube ʉ̃. Ʉ̃́recabe javede vainí tʉyʉ bácʉ ãmenore jarʉvarĩ. Que baru ʉ̃ macʉyʉ́me burarĩ bʉojayʉ iyabea siete paiyabea jãjariyabeare aru voarĩ bʉojayʉ diyoca cãriáiyocare, arĩ coyʉáme yʉre. \p \v 6 Dinʉmʉ jã́cacʉ cũinácʉ ovejajĩcʉre no jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ yebai ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉ aru ina veinticuatro paivʉ bʉcʉva ne jẽneboi. Boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉpe ãrojacʉvacari núteame ʉ̃ nore. Cʉ́teame siete paijavaroa aru siete paidʉa ʉ̃i yacorʉa. Diedecabu ina siete paivʉ Jʉ̃menijicʉi decova ʉ̃i daroimara mácavʉ cainoa joborõai. \v 7 Ñai ovejajĩcʉ nʉri ĩame diyoca cãriáiyocare ñai dobacʉre ʉ̃i pʉrʉ meapũravʉcapʉrʉre jocarĩ. \v 8 Ʉ̃i nore ĩ́yedeca, ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉ aru ina veinticuatro bʉcʉva máre pued̶arĩ ñʉatutaima ñai ovejajĩcʉi jipocai. Cʉvateima biabeiboare arpa ãmicʉriboare ne pʉrʉi náre coapa. Aru cʉvateima jororʉa úruque d̶aidʉare mumijʉe buidídʉare máre náre coapa. Jẽvari coyʉrĩ diedecabu yópe Jʉ̃menijicʉi põeva ne boroteiyepe paiye ʉ̃́que. \v 9 Aru yópe arĩ, yʉriaima cũináro yʉriaino mamarore: \q1 Mʉrecabu meacʉ baju. Que baru iyoca cãriáiyocare ĩni, jãjariyabeare burarĩ bʉojaivʉ mʉ. Meacʉ bajubu, mʉre ne boarĩ́ jarʉvaiye báque boje. Mʉrecabu bojed̶ayʉ bácʉ põevare mi jiveque ne vainí tʉrĩ ãmeina teiyede jarʉvarĩ, Jʉ̃menijicʉi põeva marajiyépe ayʉ. Bojed̶arejaquemavʉ mʉ náre, caiyajuboa põeyajuboacavʉre, aru caicamua yávaicamuacavʉre, cainoa ĩmaroacavʉre, aru caijaborõacavʉre máre. \v 10 Epeivʉ mʉ náre, ne jabotenajiyepe ayʉ mʉ́que aru ne memecarãjiyepe ayʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre sacerdotevape. Aru nárecabu jabotenajivʉ ijãravʉcavʉre, arĩ yʉriaima na. \p \v 11 Bedióva cojedeca jã́cacʉ. Aru jápiacacʉ obedivʉ ángeleva ne yávaiyede. Jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ tarabʉteni ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉre aru ina veinticuatro paivʉ bʉcʉvare máre ne dobarõa yóbore cʉ́teima ina ángeleva, tarabʉteni. Obedimillones baju bateima na. \v 12 Aru yópe arĩ, cod̶oboboima: \q1 Ñai ovejajĩcʉ, ne boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉvacari, meacʉ bajube. Que baru caivʉre mearore jíye jaʉvʉ ʉ̃́re. Yópe arĩ, coyʉjarãri na: “Ʉ̃́recabe caiye parʉéde cʉvacʉ, aru caiye cʉe upacʉ, caiyede coreóvayʉ, aru caiyede d̶aiye majicʉ máre”. Que baru caivʉ pued̶ajarãri ʉ̃́re, mearore jíjarãri ʉ̃́re, aru torojʉede jíjarãri ʉ̃́re máre, aima na. \p \v 13 Aru jápiacacʉ yʉ obedivʉ yʉriaivʉre. Caivʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉ, aru caivʉ ijãravʉcavʉ, caivʉ yaivʉ bácavʉ ne cʉrõcavʉ, aru caivʉ jia ʉrad̶acavʉ máre, caivʉ Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aimara yʉriaima, yópe arĩ: \p —Ñai dobacʉre jabocʉi dobarõ mearo coricacarõra aru ñai ovejajĩcʉre máre, caivʉ mearore jínajarevʉ, aru náre pued̶arãjarevʉ cainʉmʉa. Nárecabu pʉeno meara baju aru parʉrivʉ baju caivʉ pʉeno cainʉmʉa, arĩ yʉriaima na. \p \v 14 Ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉ, “Quédecabu”, aima na. Aru ina veinticuatro paivʉ bʉcʉva ñʉatutaima, mearore jínajivʉ ñai cʉcʉre cainʉmʉa. \c 6 \s1 Juan ʉ̃i coyʉino iye siete paiyabea jãjariyabearã \r (Mt 24.29; Mr 13.24-25; Lc 21.25; 23.30; Ap 11.13; 16.18, 20) \p \v 1 No yóbore, jã́cacʉ Cristore, ovejajĩcʉ ne aimʉre, burayʉre cũináyabede iye siete paiyabea jãjariyabeaquede. Aru jápiacacʉ cũinácʉ ina apʉrivʉcacʉ ayʉre ʉ̃i yávaino bʉjinoque yópe õpo tʉinope. Yópe arĩ, “Dajacʉ”, áme ʉ̃. \v 2 Jã́cacʉ cũinácʉ caballo bocʉre. Ñai tubacʉ ʉ̃́ra cʉvacʉ ʉ̃i tẽ́mutarabʉre ʉ̃i pʉrʉi. Jímʉ mateáme cũinátarabʉ jipobʉ ad̶aitarabʉre yópe ne jíyepe ñai vainí tʉyʉre. Etame vainí tʉyʉ apevʉre jocarĩ, aru vainí tʉcʉyʉ máre. \p \v 3 Ñai ovejajĩcʉ ʉ̃i buraiyede apeyabe jãjariyabede, jápiacacʉ apecʉ ina apʉrivʉcacʉre, “Dajacʉ” ayʉre. \v 4 Que aiyeda, etame apecʉ caballo, jũacʉ. Ñai tubacʉ ʉ̃́ra ãd̶amatede d̶aicõjeimʉ mateáme ijãravʉcavʉre, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe ayʉ ne baju. Que teni cãrijimenore cũiné d̶aicõjeimʉ mateáme. Cʉvateame cũináve boaicarove ʉ̃mʉjʉrivede. \p \v 5 No yóboi, ñai ovejajĩcʉ ʉ̃i buraiyede apeyabe jãjariyabede, jápiacacʉ apecʉ ina apʉrivʉcacʉre, “Dajacʉ” ayʉre. Jã́cacʉ cũinácʉ caballo ñemicʉre. Ñai tubacʉ ʉ̃́ra cʉvateame cũináro dʉcʉéde corevainore ʉ̃i pʉrʉi. \v 6 Jápiacacʉ apeno yávainore yópe. Jápurateavʉ̃ ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉ jẽnebore. Yópe arĩ, coyʉávʉ̃: \p —Cũinákilo quénora trigo ãmicʉe pã́u d̶aiye bojed̶arĩ eaino mávʉ põecʉ cũinájãravʉre ʉ̃i memeiye báque bojeque. Aru yóbecʉrikilos quénora cebada ãmicʉe pã́u d̶aiye bojed̶arĩ eaino mávʉ põecʉ cũinájãravʉre ʉ̃i memeiye báque bojeque. Ʉbenita ãmed̶abejacʉ olivo ãmicʉricʉ jẽidʉa córore aru vino ʉ́yaicorore máre, arĩ coyʉávʉ̃. \p \v 7 No yóboi, ñai ovejajĩcʉ ʉ̃i buraiyede apeyabe jãjariyabede, jápiacacʉ apecʉ ina apʉrivʉcacʉre, “Dajacʉ” ayʉre. \v 8 Jã́cacʉ cũinácʉ caballo cʉ̃rajʉmecʉre. Ñai tubacʉ ʉ̃́ra Yaino ãmicʉcʉ. Aru ʉ̃i yóbore dáme cũinácʉ, Toabo cũimébo ãmicʉcʉ. Boarĩ́ jarʉvaicõjeimara mateima ina obedivʉ põeva ijãravʉcavʉ. Caivʉ ijãravʉcavʉ yópe yóvaicʉvaivʉ yajuboa teni, yópe cũináyajubocavʉ boarĩ́ jarʉvaicõjeimara mateima na boainoque, aru ãvʉéque, duica ijiéque, aru ãimara jijecʉrivʉque máre. \p \v 9 No yóboi, ñai ovejajĩcʉ ʉ̃i buraiyede apeyabe jãjariyabede, jã́cacʉ apevʉ yaivʉ bácavʉ ne ũmene. Caivʉ ina boarĩ́ jarʉvaimara mácavʉre ne coyʉiye báque boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ne ũmene jã́cacʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre jícaiyede juaiva cãchinoi. Dajocabevʉva “Jãvemu” arĩ coyʉrejaquemavʉ Jesucristoi yávaiye méne. \v 10 Bʉjié cod̶oboborĩ, yópe aima: \p —Mʉ, ñʉje jabocʉ, caivʉre cõjeñʉ, meacʉ baju, aru jãveque coyʉyʉbu. ¿Joe baju corede d̶acʉyʉrʉ̃ mʉ ñʉjare “Boropateivʉbu mʉja”, mi aiyeta ijãravʉcavʉre Jesucristore jʉ abevʉre? ¿Aru joe baju corede d̶acʉyʉrʉ̃ mʉ ñʉjare mi ñájine d̶aiyeta náre ne boarĩ́ jarʉvaiye báque boje ñʉjare? cod̶oboborĩ aima na. \p \v 11 Ina yaivʉ bácavʉ jímara mateima ne cuitótecajea boricajeare. Aru coyʉimara mateima iye yávaiyede: \p —Jabʉóvajarã cãreja pʉ ne boarĩ́ jarʉvaiyeta caivʉ ina mʉjevʉ memecaivʉre Jʉ̃menijicʉre. Boarĩ́ jarʉvaimara marajárama mʉjape, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉiye boje, jápiaima na. \p \v 12 No yóboi, jã́cacʉ ñai ovejajĩcʉ ʉ̃i buraiyede apeyabe jãjariyabede. Pare cújiavʉ̃ caino joborõ. Aviá ñemiteame yópe põeva ne doiyepe ñeminicajede, orãjivʉ yaivʉ bácavʉre. Aru aviá ñamicacʉ jũacʉ bajura bateáme yópe jivepe. \v 13 Ina abiácova tʉima cavarõre jocarĩ, yópe jocʉcʉ jẽidʉa tʉiyepe jocʉcʉre jocarĩ ũmevʉ pare japuiyede. \v 14 No cavarõ bíjavʉ̃, yópe toivaiye báque bíjaiyepe paperayocare cãriáriburu yóboi. Aru caicũa cʉ̃racũa, caiye jiavʉa máre jarʉvavʉ̃ die cʉrõre jocarĩ. \v 15 Dinʉmʉre caivʉ jabova, aru cõjeivʉ, churaravai jabova, cʉve cʉvarivʉ, parʉrivʉ, yebacavʉ, aru yebacavʉ ãmevʉ máre dupinanʉima cʉ̃racobea jívʉi aru cʉ̃racũa ʉracũa cʉ̃raboa jẽneboi máre. \v 16 Cod̶oboborĩ órejaima cʉ̃racũa ʉracũare aru cʉ̃raboare máre, yópe arĩ: \p —Tʉjacũari ñʉjare. Yavejacũari ñʉjare ʉ̃́re jocarĩ, ñai dobacʉre jabocʉi dobarõ mearo coricacarõra, ʉ̃i jã́mequiyepe aino ñʉjare. Yavejacũari ñʉjare ʉ̃́re jocarĩ, ñai ovejajĩcʉ jorojĩni jã́ñʉre. \v 17 Jave eaivʉ ijãravʉ parʉrijãravʉ, caivʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne ñájijãravʉ. Ñame bʉojarĩ númenama náre copʉ, ñai jabocʉi dobarõ mearo coricacarõi dobacʉre aru ñai ovejajĩcʉre máre, arĩ cod̶oboboima na, jidʉrivʉ. \c 7 \s1 Juan ʉ̃i coyʉino ina ciento cuarenta y cuatro mil paivʉ Israecavʉrã \p \v 1 No yóboi, jã́cacʉ yóvaicʉvaivʉ ángelevare núrivʉre maje cʉrijoborõ tʉrʉvai yóvaicʉvaitʉrʉva yebai na coapa. Japuicõjemeteima náre coapa iye yóvaicʉvaiye ũmevʉare ijãravʉquede. Que teni japuicõjemeteima joborõre copʉ, jia ʉrad̶are copʉ, aru apecʉ jocʉcʉre copʉ máre. \v 2 Aru jã́cacʉ apecʉ ángelede mʉri dayʉre aviá dainocapũravʉre jocarĩ. Cʉvateame ʉ̃i pʉrʉi ñai Jʉ̃menijicʉ apʉcʉ ʉ̃i jã́d̶ovare d̶ainore ʉ̃ jinare. Ñai ángele cod̶oboboame, majicacʉyʉ apevʉ yóvaicʉvaivʉ ángelevare, ina Jʉ̃menijicʉi parʉéde jímara mácavʉre, ne ãmed̶are d̶arãjiyepe ayʉ joborõre aru jia ʉrad̶are máre. \v 3 Yópe arĩ, cod̶oboboame: \p —Ãmed̶abejarã cãreja yo joborõre, jia ʉrad̶are, aru jocʉcʉare máre. Yéde ãmed̶abejarã pʉ ñʉje jã́d̶ovaiye baquiyéta ina maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉre memecaivʉre ne tʉ̃tʉvarã náre coapa, jã́d̶ovarajivʉ náre ʉ̃ jinare, cod̶oboborĩ áme ñai ángele. \p \v 4 Aru jápiacacʉ aipivʉ ina obedivʉ jã́d̶ovaimara mácavʉre ne tʉ̃tʉvarã Jʉ̃menijicʉ jinape. Caiyajuboa doce paiyajuboa Israecavʉre jocarĩ ciento cuarenta y cuatro mil paivʉ baju cʉ́teimad̶a. \v 5 Judá bácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ jã́d̶ovaimara mateimad̶a. Aru Rubén mácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ jã́d̶ovaimara mateimad̶a. Gad bácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ jã́d̶ovaimara mateimad̶a. \v 6 Aser bácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ jã́d̶ovaimara mateimad̶a. Neftalí bácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ jã́d̶ovaimara mateimad̶a. Aru Manasés bácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ jã́d̶ovaimara mateimad̶a. \v 7 Simeón mácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ jã́d̶ovaimara mateimad̶a. Leví bácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ jã́d̶ovaimara mateimad̶a. Isacar bácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ jã́d̶ovaimara mateimad̶a. \v 8 Aru Zabulón mácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ jã́d̶ovaimara mateimad̶a. José bácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ jã́d̶ovaimara mateimad̶a. Aru Benjamín mácʉi pãramenacavʉ doce mil paivʉ jã́d̶ovaimara mateimad̶a máre. Caivʉ ina jã́d̶ovaimara Jʉ̃menijicʉ jinape ciento cuarenta y cuatro mil paivʉ baju bateimad̶a na. \s1 Juan ʉ̃i coyʉino ina obedivʉ Jʉ̃menijicʉ jina boricajeare doivʉrã \r (Mt 24.1; Mr 13.19; Jn 1.29; 4.10; 7.37; 10.1-16; 1 Jn 1.7; Ap 21.4) \p \v 9 No yóboi, jã́cacʉ obedivʉ baju põevare. Ne obedivʉ cʉe boje, ñame bʉojarĩ corevabejebu náre. Caijaborõacavʉ, aru caiyajuboa põeyajuboacavʉ, caicamua yávaicamuacavʉ, aru caiĩmaroacavʉ máre cʉ́teima na. Núteima no jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ jipocai aru Cristo, ovejajĩcʉ ne aimʉ, ʉ̃i jipocai máre. Caivʉ ina doima ne cuitótecajea boricajeare. Aru ʉjʉmedʉa paiyede cʉvateima náre coapa ne pʉrʉái. \v 10 Yópe arĩ, bʉjié cod̶oboboima: \q1 Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ, ñai dobacʉ jabocʉi dobarõ mearo coricacarõra, mead̶ayʉbe majare. Aru ñai ovejajĩcʉ máre mead̶ayʉbe majare, aima na. \p \v 11 Caivʉ ina ángeleva núrivʉ ina veinticuatro paivʉ bʉcʉva ne yóboi, ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉ ne yóboi, no jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ yebai, mori tʉima ne jivare, mearore jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre. No jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ jipocai mearore jíma Jʉ̃menijicʉre. \v 12 Yópe arĩ, mearore jíma ʉ̃́re: \q1 Quédecabu. Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉrecabe caivʉ ne mearore jímʉ, aru ne torojʉre d̶aimʉ máre. Ʉ̃́recabe caiyede coreóvayʉ. Caivʉ torojʉede jíjarãri ʉ̃́re aru pued̶ajarãri ʉ̃́re. Ʉ̃́recabe caiye parʉéde cʉvacʉ aru caiye méne d̶aiye majicʉ máre cainʉmʉa. Quédecabu, aima na. \p \v 13 Aru cũinácʉ nácacʉ, ina veinticuatro paivʉ bʉcʉvacacʉ, yópe arĩ, jẽniari jã́me yʉre: \p —¿Ñamema ina põeva doivʉ ne cuitótecajea boricajeare? ¿Ã́rocavʉba na? jẽniari jã́me yʉre. \p \v 14 Yópe arĩ, coyʉcacʉ ʉ̃́re: \p —Mʉ, ji jabocʉ, majibevʉ yʉ. Mʉrecabu coreóvayʉ náre, acacʉ yʉ. \p Aru coyʉáme yʉre: \p —Nárecabu napivʉ bácavʉ ne ñájiye báquede pʉeno ʉrarõ baju. Joaquemavʉ ne cuitótecajeare, bore d̶arãjivʉ dicajeare ñai ovejajĩcʉi jiveque. \v 15 Que baru núrivʉbu Jʉ̃menijicʉ jabocʉi dobarõ mearo jipocai. Memecaivʉbu ʉ̃́re ʉ̃i cʉ̃rami jívʉi jãravʉre aru ñamine máre. Ñai dobacʉ jabocʉi dobarõ mearo coricacarõra jã́ri corecʉyʉme náre ʉ̃i cʉe boje náque. \v 16 Aipinʉmʉ ñájimenama na ãvʉéna. Aru aipinʉmʉ cũiñómebu náre máre. Aipinʉmʉ aviá bórĩ ẽ́mecʉbe náre. Aru aipinʉmʉ toaijino máre cãrijovamebu náre. \v 17 Nópe baquiyébu ñai ovejajĩcʉ cʉcʉ jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ yebai dobacʉ ʉ̃i jã́ri coreiye boje náre. Jipocatecʉyʉme náre oco apʉre d̶aioco pĩapóino cʉrõi. Tʉ̃recʉyʉme caiye oride ne yacorʉare. Aru torojʉre d̶acʉyʉme náre cainʉmʉa, arĩ coyʉáme ñai bʉcʉcʉ yʉre. \c 8 \s1 Juan ʉ̃i coyʉino pinidʉcayabe jãjariyabena \r (Ap 5.8; 11.19; 16.18) \p \v 1 No yóboi Cristo, ovejajĩcʉ ne aimʉ, burame apeyabe pinidʉcayabe jãjariyabede diyoca cãriáiyocare jocarĩ. Ʉ̃i buraiyede diyabede, ye yávaino jápurabeni, caivʉ bi aima no cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi coricaorare. \v 2 Aru jã́cacʉ ina siete paivʉ ángeleva núrivʉre Jʉ̃menijicʉi jipocai. Jímara mateima siete paiyoa japuiyoare trompeta ãmicʉriyoare náre coapa. \v 3 Apecʉ ángele dáme. Cʉvateame ʉ̃i pʉrʉi cũinárʉ jororʉ úruque d̶aidʉre mumijʉede ad̶aidʉre. Darĩ, núteame Jʉ̃menijicʉre jícaiyede juaiva jipocai. Jímʉ mateáme ʉ̃ ʉre mumijʉede, ʉ̃i jícaquiyepe ayʉ caivʉ Jʉ̃menijicʉi põeva ne boroteiyede ʉ̃́que. Que teni jiame diede Jʉ̃menijicʉre iva juaiva úruque d̶aivarã Jʉ̃menijicʉ jabocʉi dobarõ mearo jipocai. \v 4 Iye mumijʉe ẽ́iyede, bico mʉavʉ Jʉ̃menijicʉ jipocai ñai ángelei pʉrʉre jocarĩ. Mʉavʉ Jʉ̃menijicʉi põeva ne boroteiyede ʉ̃́que. \v 5 Aru ñai ángele nʉvari buiváme idʉ jororʉre toatʉ̃chia, ʉ̃i ĩ́no mácarõre Jʉ̃menijicʉre jícaiyede juaivare jocarĩ. Buivárĩburu yóboi, dʉvame didʉre joborõi. Ʉ̃i dʉvaiyede didʉre õpo tʉavʉ̃, yávaino bʉjino jápurateavʉ̃, yaroino cojiteavʉ̃, aru joborõ máre cújiavʉ̃. \s1 Juan ʉ̃i coyʉino iye siete paiyoa japuiyoa trompeta ãmicʉriyoarã \p \v 6 Dinʉmʉre ina siete paivʉ ángeleva cʉvarivʉ siete paiyoa japuiyoare trompeta ãmicʉriyoare mead̶aima, japurãjivʉ diyoáre. \p \v 7 Cũinácʉ ángele nácacʉ mamarʉmʉcacʉ japuáme mamarʉmʉ ʉ̃i japuiyore. Ʉ̃i japuiyede, ocavʉ̃ jãjaro yópe cʉ̃rajiboape, aru toabo jiveque ocainope tʉavʉ̃ joborõi. Yópe yóbecʉe coavaiyepe caino joborõre, cũináro iye yóbecʉecarõ ẽ́ni bíjavʉ̃. Caiye yóbecʉricʉa jocʉcʉa cʉrĩ, cũinácʉ ẽ́ni bíjavʉ̃. Aru yópe yóbecʉe coavaiyepe caiye cõriá jʉ̃menicõria máre, cũináro iye yóbecʉecarõ, ẽ́ni bíjavʉ̃. \p \v 8 Aru cũinácʉi yóbocacʉ ángele japuáme ʉ̃i japuiyore. Ʉ̃i japuiyede, cũinácũ cʉ̃racũ ʉracũpe paicũ, ẽ́icũ toaque dʉvaicũ mateávʉ̃ jia ʉrad̶ai. Yópe yóbecʉe coavaiyepe caiya jia ʉrad̶are, cũináro iye yóbecʉecarõ jiveteavʉ̃. \v 9 Caivʉ yóbecʉrã apʉrivʉ jia ʉrad̶acavʉ cʉrivʉ, cũinácʉ yaiáme. Aru caiye yóbecʉricũa jiad̶ocũa ʉracũa cʉe, cũinácũ bíjavʉ̃. \p \v 10 Aru pʉcarãi yóbocacʉ ángele japuáme ʉ̃i japuiyore. Ʉ̃i japuiyede, cũinácʉ abiácorʉ ʉracʉ uruyʉ tʉame yópe cã́mavepe cavarõre jocarĩ. Caiye yóbecʉriya jia cʉriyare, cũinád̶are tʉame ñai abiácorʉ ʉracʉ. Aru cainoa yóbecʉrã oco pĩapóinoa cʉrõare máre, cũinárore tʉame ʉ̃. \v 11 Jʉ̃mecʉ ãmicʉteame ñai abiácorʉ. Yópe yóbecʉe coavaiyepe caiye oco ũcuiocore, cũináro iye yóbecʉecarõ jʉ̃meteavʉ̃. Obedivʉ põeva yaima, ina ũcuivʉ bácavʉ die oco jʉ̃mene. \p \v 12 Aru yóbecʉrãi yóbocacʉ ángele japuáme ʉ̃i japuiyore. Ʉ̃i japuiyede ñai aviá yóbecʉe coavaiyepe ʉ̃́re, cũinára iye yóbecʉecarõ ãmed̶aino mateávʉ̃. Quédeca vaiávʉ̃ ñai aviá ñamicacʉre aru ina abiácovare máre. Cũináro ne yóbecʉecarõ ãmed̶aino mateávʉ̃ náre coapa. Que baru caivʉ ina yópe yóbecʉe coavaiyepe náre, cũináro iye yóbecʉecarõ ñemiteavʉ̃ náre coapa. Yóvaicʉvaiora jãravʉre ñai aviá bóbeteame. Aru yóvaicʉvaiora ñamine ina ñamicavʉ máre pẽometeima. \p \v 13 Aru jã́cacʉ cũinácʉ míyavipe páyʉre, águila ãmicʉcʉre. Vʉyʉ bateáme pare ʉ̃mʉi, cavarõ corica bajui, aviá ʉ̃i cʉrõi jãravʉ corica baji. Jápiacacʉ ʉ̃i yópe ainore yávaino bʉjinoque: \p —Ãmeno bajutamu. Ina apevʉ yóbecʉrã ángeleva ne japurãjiyede ne japuiyoare ãmeno baju vaiquíyebu ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉre, arĩ cod̶oboboame ʉ̃. \c 9 \p \v 1 Aru yóvaicʉvaivʉi yóbocacʉ ángele japuáme ʉ̃i japuiyore. Ʉ̃i japuiyede, jã́cacʉ cũinácʉ ángele abiácorʉpe ãrojacʉ tʉyʉ bácʉre cavarõre jocarĩ pʉ joborõita. Jímʉ mateáme llavede, voacʉyʉ ecoino ʉ̃mʉjʉricobede abujuva ne napini coreinoi ecoinore. \v 2 Ñai abiácorʉ voame no ʉ̃mʉjʉricobe ecoinore. Ʉ̃i voaiyede nore, toabico etavʉ̃ dicobede jocarĩ. Yópe toabo ʉrarõ uruiyede bico ʉrarõ etaiyepe bateávʉ̃ die toabico. Aru die toabico ñemié tʉre d̶ávʉ̃ aviá ʉ̃i boiyede aru ũmevʉre máre. \v 3 Aru no toabicore jocarĩ mujuñuva darĩ ẽmeima joborõita. Ina mujuñuva parʉéde jímara mateima, dorenajivʉ yópe muriva joborõcavʉpe. \v 4 Ãmed̶aicõjememara mateima caiye cõriáre, caicʉa jocʉcʉare, aru caiye ape pĩaiyede máre. Quénora ina jã́d̶ovamemara mácavʉre ne tʉ̃tʉvarã Jʉ̃menijicʉ jinape quévʉra ñájine d̶aicõjeimara mateima ina mujuñuva. \v 5 Ʉbenita boarĩ́ jarʉvaicõjememara mateima ina ne dorenajimarare. Quénora ñájine d̶aicõjeimara mateima náre cũinápʉrʉpe paiaviava baju. Ina ne doreimara ñájima yópe põecʉi ñájiyepe muri doreiyede. \v 6 Ina ne doreimara ñájinajarama pare ãnijãravʉa baquiyéde. Ne ãmei ñájiye boje, yaiyʉrãjarama na. Ʉbenita yaino jẽmequiyebu náre. \p \v 7 Ina mujuñuva ãrojateima yópe caballova mead̶aimara mácavʉ boarã́nʉrajivʉpe. Ne jipobʉi cʉvateima náre coapa apede yópe jipobʉ ad̶aitarabʉa úruque d̶aitarabʉape. Aru ne jiva náre coapa ʉ̃mʉvai jivape ãrojateavʉ̃. \v 8 Ne pod̶a náre coapa nomivai pod̶ape ãrojateavʉ̃. Aru ne cõpiá máre león ãmicʉcʉ ãimacʉ yavipe páyʉi cõpiápe ãrojateavʉ̃. \v 9 Ne ñarebare cʉvateima náre coapa apede yópe cũmaicajea tãucajeape paiyede. Ne caveá máre bʉjiteavʉ̃ yópe põeva boarã́nʉivʉ jãturuicũa caballovaque cúyaivʉ bʉjiépe. \v 10 Ne pĩcomua náre coapa muri pĩcomupe ãrojateavʉ̃. Aru doreima yópe muri ʉ̃i doreiyepe. Ne pĩcomuaque ñájine d̶arĩ majiteima põevare cũinápʉrʉpe paiaviava baju. \v 11 Ina mujuñuva ne jabocʉ cʉ́teame. Ʉ̃ mateáme ñai ángele jã́ri coreyʉ dicobe ʉ̃mʉjʉricobede. Hebreovai yávaicamuaque Abadón ãmicʉbi. Aru griegovai yávaicamuaque Apolión ãmicʉbi. Que aino põevare, ñájine d̶ayʉ aiyʉrõtamu. \p \v 12 Que teiyede, cũináro ñájiovaino vaiávʉ̃. Ʉbenita pʉcarõa jaʉvʉ cãreja. \p \v 13 No yóboi, cũinápʉrʉpe paivʉi yóbocacʉ ángele japuáme ʉ̃i japuiyore. Ʉ̃i japuiyede, jápiacacʉ yʉ cũinácʉ ʉ̃i yávainore. No yávaino etavʉ̃ Jʉ̃menijicʉre jícaiyede juaiva úruque d̶aivare jocarĩ. Diva Jʉ̃menijicʉ jipocai cʉrivai yóvaicʉvaitõbʉare jocarĩ etavʉ̃ no yávaino. \v 14 Yópe arĩ, coyʉávʉ̃ no yávaino ñai ángele ʉ̃i japuiyore cʉvacʉre: \p —Jod̶ejacʉ ina yóvaicʉvaivʉ ángelevare bʉoimara mácavʉre jia ʉrad̶a Éufrates ãmicʉriya yebai, arĩ coyʉávʉ̃. \p \v 15 Que baru ina yóvaicʉvaivʉ ángeleva jod̶eimara mateima. Mead̶aimara mácavʉ batequémavʉ, boarĩ́ jarʉvarãjivʉ obedivʉ põeva ijãravʉcavʉre. Caivʉ yajubo cʉrivʉpe yóbecʉrãque cũinácʉre boarĩ́ jarʉvarãjivʉ bateima na. Mead̶aimara mácavʉ batequémavʉ nópe d̶arãjivʉva cũináora beoiorare, cũinájãravʉ beoijãravʉre, cũinácʉ aviá beoiaviare, aru cũináʉjʉ beoiʉjʉre máre. \v 16 Jápiacacʉ yʉ aipivʉ churarava caballovarã tubarivʉ daivʉre. Caivʉ ne obeno doscientos millones paivʉ cʉ́teimad̶a na. \p \v 17 Yópe decoboainope jã́cacʉ ina caballovare aru nára tubarivʉre máre. Ne ñarebare cʉvateima náre coapa cũmaicajea tãucajeare. Jũaro baju toape, jʉ̃meno cavarõpe, aru cʉ̃rajʉmeno azufrepe máre jã́cacʉ yʉ ne cũmaicajeare. Ina caballova ne jipobʉa yópe león ãmicʉcʉ ãimacʉ yavipe páyʉi jipobʉpe bateávʉ̃. Aru ne jijecamuare jocarĩ etavʉ̃ toa, bico, aru azufrede máre. \v 18 Iye toa, bico, aru azufreque máre boarĩ́ jarʉvaima na obedivʉ põeva ijãravʉcavʉre. Caivʉ yóbecʉrã cʉrivʉ, cũinácʉ nácacʉre boarĩ́ jarʉvaima ina caballova. \v 19 Ne boarĩ́ jarʉvaiye parʉé cʉ́teavʉ̃ ne jijecamui aru ne pĩcomui máre. Ne pĩcomua yópe ãd̶avape bateávʉ̃. Ne pĩcomuaque cũima põevare yópe ãd̶avai cũiyepe, ijide d̶arãjivʉ náre. \p \v 20 Caiye iye vainíburu yóbore, ina põeva ijãravʉcavʉ yaibévʉ bácavʉ cãreja ye jarʉvaiyʉbeteima na ne pẽpeimara mácavʉre. Quénora dajocabeteima ne mearore jíyede abujuvare. Aru dajocabeteima ne mearore jíyede pẽpeimara mácavʉre. Ina pẽpeimara mácavʉ põeva ne d̶aimara mácavʉbu úruque, aru plataque, bronceque, cʉ̃raboaque, aru jocʉcʉaque máre. Nárecabu yéde jã́ri majibevʉ aru jápiarĩ majibevʉ. Aru cuivʉ máre bʉojabema. \v 21 Aru chĩomevʉ, ne ãmeina teiyede jarʉvaiyʉbevʉ, oatʉvabeteima ne d̶aiyede. Dajocabeteima ne boarĩ́ jarʉvaiyede põevare, ne yavié teiyede, ne ãmeina d̶aiyede apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque, aru ne ñavaiyede máre. \c 10 \s1 Juan ʉ̃i coyʉino ángelena ñai cʉvacʉrã quĩ́jiyoca paperayoca cãriáiyocare \r (Hch 4.24) \p \v 1 No yóboi, jã́cacʉ apecʉ ángele parʉcʉre, ẽmeñʉre cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Cũinábo ocopenibo cũmavʉ ʉ̃́re. Cũinácʉ náme cʉ́teame ʉ̃i jipobʉ pʉenoi. Ʉ̃i jiva pẽoávʉ yópe aviái pẽoiyepe. Aru ʉ̃i ãrad̶oa yópe edivea uruiyepe toaque ãrojae mateávʉ̃. \v 2 Cʉvateame ʉ̃i pʉrʉi cũináyoca quĩ́jiyoca paperayoca cãriáiyocare. Diyoca voaiyoca bácarõ mateávʉ̃. Núteame ʉ̃i cʉboba meapũravʉcacʉbobaque jia ʉrad̶ai aru ʉ̃i cʉboba cãcopũravʉcacʉbobaque joborõi. \v 3 Cod̶oboboame yávaino bʉjinoque yópe león ãmicʉcʉ ãimacʉ yavipe páyʉi cod̶oboboiyepe. Ʉ̃i cod̶oboborĩburu yóbore, jápiacacʉ siete painoa õpo tʉinoare. \v 4 Õpo tʉrĩburu yóboi, toivajʉrocʉ batecácʉ ne yávainore. Ʉbenita jápiacacʉ apeno yávaino cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Yópe arĩ, coyʉávʉ̃ yʉre: \p —No yávainore, siete painoa õpo tʉinoa coyʉino mácarõre mʉre toivabejacʉ mʉ. Yavejacʉ caivʉre jocarĩ ne coyʉino mácarõre, arĩ coyʉávʉ̃ yʉre. \p \v 5 Dinʉmʉre ñai ángele, ji jã́imʉ mácʉ núcʉre jia ʉrad̶ai aru joborõi máre, jãmʉóame ʉ̃i pʉrʉ meapũravʉcapʉrʉre cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Aru yópe arĩ, coyʉáme: \p \v 6 —Jʉ̃menijicʉrecabe apʉcʉ cainʉmʉa. Ʉ̃́recabe cʉed̶ayʉ bácʉ cavarõre aru caivʉ cavarõcavʉre aru caiye cavarõquede máre, aru joborõre aru caivʉ joborõcavʉre aru caiye joborõquede máre, aru jia ʉrad̶are aru caivʉ jia ʉrad̶acavʉre aru caiye jia ʉrad̶aquede máre. Ñai Jʉ̃menijicʉ d̶are d̶ajacʉrĩ yópe ji aiyepe: Napini corequiye cʉbejad̶eni. Jãravʉ cũiquíyebu. \v 7 Quénora apecʉ ángele, ina siete paivʉ pinidʉcacʉ, ʉ̃i japurĩ bʉiyede ʉ̃i japuiyore, Jʉ̃menijicʉ d̶acʉyʉme yópe ʉ̃i dápiaiye báquepedeca. D̶acʉyʉme yópe ʉ̃i jã́d̶ovameno mácarõpe jipocamia ʉ̃i coyʉiye báquede ina ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ʉ̃́re memecaivʉ bácavʉre, arĩ coyʉáme ñai ángele. \p \v 8 Dinʉmʉre jápiacacʉ bedióva cojedeca no yávainore, ji jápiaiye báquede cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Yópe arĩ, coyʉávʉ̃ yʉre: \p —Ĩcʉnʉjacʉ diyoca quĩ́jiyoca paperayoca cãriáiyoca voaiyocare ñai ángele núcʉ jia ʉrad̶ai aru joborõi máre ʉ̃i pʉrʉre jocarĩ, arĩ coyʉávʉ̃ yʉre. \p \v 9 Que baru ñai ángele yebai nʉri jẽniacacʉ, ʉ̃i jíquiyepe ayʉ yʉre diyoca quĩ́jiyocare. Aru ʉ̃́capũravʉ áme yʉre: \p —Iyocare ĩni ãjacʉ. Jʉ̃metequiyebu mi yapibʉi. Ʉbenita mi jijecamure mumicorope ẽmijʉquiyebu, áme yʉre. \p \v 10 Diyoca quĩ́jiyocare ĩcacʉ ʉ̃i pʉrʉre jocarĩ. Aru ãcacʉ yʉ. Mumicoro ẽmijʉepe dápurateavʉ̃ ji jijecamure. Ʉbenita jãrʉóriburu yóboi jʉ̃meteavʉ̃ ji yapibʉre. \v 11 Dinʉmʉre coyʉima yʉre, yópe arĩ: \p —Jaʉvʉ mʉre mi Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaquiyepe cojedeca ina obedivʉ ĩmaroacavʉrã, aru põeyajuboacavʉrã, yávaicamuacavʉrã, aru jabovarã máre, arĩ coyʉima yʉre. \c 11 \s1 Juan ʉ̃i coyʉino ina pʉcarã coyʉcaipõevara \r (Lc 21.24; Ap 6.12; 8.5; 13.5-7; 16.18-21; 17.8) \p \v 1 Maje jabocʉ jiame yʉre cũinád̶o corevaiyore yópe abojĩyope paiyore. Aru coyʉáme yʉre, yópe arĩ: \p —Corevacʉnʉjacʉ mʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine, aru ʉ̃́re jícaiyede juaivare aru ina mearore jívʉre ʉ̃́re nore máre. \v 2 Ʉbenita corevabejacʉ tãibʉre Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jedevare, judíova ãmevʉre jíno mácarõre. Ina judíova ãmevʉ bíjarorãjarama no ĩmaro Jʉ̃menijicʉ jinore cuarenta y dos paiaviava baju. \v 3 Aru yʉ jarocʉyʉmu pʉcarã ʉ̃mʉvare, ne coyʉcarãjiyepe ayʉ yʉrã apevʉre mil doscientos sesenta paijãravʉa baju pʉ apevʉ náre boarĩ́ jarʉvaiyeta. Ina pʉcarã dorãjarama cuitótecajeare yópe põeva ne doiyepe orãjivʉ yaivʉ bácavʉre, arĩ coyʉáme yʉre. \p \v 4 Ina pʉcarã coyʉcaivʉ ʉ̃́ra, jẽvari coyʉrĩ nárecabu icʉá pʉcacʉa jocʉcʉa olivo ãmicʉricʉa ijãravʉcavʉi jabocʉ jipocarã cʉricʉape paivʉ. Aru jẽvari coyʉrĩ nárecabu ijaraboa pʉcajaraboa pẽoibʉa tʉoijaraboa ijãravʉcavʉi jabocʉ jipocarã cʉrijaraboape paivʉ máre. \v 5 Ácʉ põecʉ ʉ̃i ñájine d̶aiyʉrĩduru náre, toa etarĩ ne jijecamure jocarĩ ẽ́ni bíjaroquiyebu ne mauvare. Que baru nópe yainájarama ñame ñájine d̶aiyʉrĩduivʉ ina pʉcarãre. \v 6 Ina pʉcarã parʉé cʉvarivʉbu ocabede d̶arĩ bʉojarãjivʉ ne coyʉiyedeca cãreja Jʉ̃menijicʉrã. Aru parʉé cʉvarivʉbu jivetede d̶aivʉ bʉojarãjivʉ oco pĩapóinoare. Aru duica ijié cʉre d̶aivʉ bʉojarãjivʉbu máre ijãravʉcavʉre aipino ne ʉrõpe. \v 7 Ina pʉcarã ne bʉojaiyede ne coyʉiyede, ñai ãimacʉ jijecʉcʉ ãmecʉ mʉñʉ ʉ̃mʉjʉricobede jocarĩ ãd̶amatecʉyʉme náre. Ãd̶amateni, vainí tʉrĩ, boarĩ́ jarʉvacʉyʉme náre. \p \v 8 Yaivʉ bácavʉ ne bajuá báque cʉquiyebu ʉrarõ ĩmarocamara, ne Jesucristore boarĩ́ jarʉvaiĩmaroi, ne pẽvaiye báquede ʉ̃́re jocʉcʉjaravena. Diĩmarore põeva ad̶ama “Sodoma” aru “Egipto” máre, ne jã́d̶ovarajiyepe aivʉ aipe ãmeno ãrojarore no ĩmarore. \v 9 Cainoa ĩmaroacavʉ, aru caiyajuboa põeyajuboacavʉ, caicamua yávaicamuacavʉ, aru caijaborõacavʉ máre jã́rajarama ina yaivʉ bácavʉ ne bajuá báquede yóbecʉrijãravʉa corica bajureca. Yuarĩ jarʉvaicõjemenajarama na ne bajuá báquede. \v 10 Ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉ torojʉrãjarama ina pʉcarã ne yaiye boje. Ina pʉcarã Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne ñájine d̶aiye báque boje pare ijãravʉcavʉ põevare, nácapũravʉ torojʉve teni jínajarama ne bojecʉbeda jíyʉede ne baju. \p \v 11 Ʉbenita yóbecʉrijãravʉa corica bajureca cãreja nore cʉrĩburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ náre nacovari yainore jarʉvarĩ, apʉre d̶aquemavʉ náre cojedeca. Que baru nacajaima ina pʉcarã. Aru caivʉ ina jã́ivʉ bácavʉ nacajaivʉre cuecumaima pare. \v 12 Dinʉmʉre ina pʉcarã Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva jápiaima apeno yávainore bʉjinoque, yópe ainore cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ: \p —Mʉri dajarã yui, ávʉ̃ náre. \p Ne mauvai jã́iyedeca náre, mʉri nʉima ina pʉcarã ocopeniboque pʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõita. \v 13 Aru dinʉmʉmiareca joborõ cújiavʉ̃ pare. Yópe caipʉcapʉrʉape paiye coavaiyepe caino no ĩmarore, cũináro iye caipʉcapʉrʉape paiyecarõ bíjavʉ̃. Aru siete mil baju põeva yaima no joborõ cújiye boje. Caivʉ apevʉ diĩmarocavʉ apʉrivʉ cãreja cuecumaima pare aru mearore jíma ñai Jʉ̃menijicʉ cavarõ mearocacʉre. \p \v 14 Que teniburu yóbore, pʉcarõa ñájiovainoa vaiávʉ̃ caride. Ʉbenita cũináro jaʉvʉ cãreja. Maumejiena vaiquíyebu no. \s1 Juan ʉ̃i coyʉino siete ángeleva pinidʉcacʉi japuiyena ʉ̃i japuiyo trompeta ãmicʉriyore \p \v 15 No yóboi, apecʉ ángele, ina siete paivʉ pinidʉcacʉ, japuáme ʉ̃i japuiyore. Ʉ̃i japuiyede, yópe arĩ, coyʉima obedivʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉ bʉjiéque: \q1 Caride maje jabocʉ Cristoque jaboteivʉbu caivʉ ijãravʉcavʉre. Aru ʉ̃́recabe jabotecʉyʉ cainʉmʉa, arĩ coyʉima na. \m \v 16 Dinʉmʉre ina veinticuatro paivʉ bʉcʉva dobarivʉ jabovai dobarõa mearoai Jʉ̃menijicʉi jipocai joborõita mori tʉrĩ mearore jíma ʉ̃́re. \v 17 Que teni yópe arĩ, coyʉima: \q1 Mʉ, ñʉje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ, parʉcʉ caivʉ pʉeno, cʉcʉ caride aru cʉcʉ bácʉ javede, torojʉede jívʉbu mʉre. Mʉrecabu jaboteni bʉ́yʉ caivʉ põevare mi parʉé ʉreque. Que baru torojʉede jívʉbu mʉre. \v 18 Eaivʉ yo jãravʉ mi jã́d̶ovaijãravʉ mi jorojĩni jã́iyede põeva ne ãmeina teiye boje. Eaivʉ yo jãravʉ mi jã́ri corevaijãravʉ caivʉ ina yaivʉ bácavʉre ne d̶aiye báquede. Que baru caivʉ ijãravʉcavʉ mʉre jʉ abevʉ jijateima pare. Caride eaivʉ yo jãravʉ mi bojed̶aijãravʉ põevare ne d̶aiye báque bojede. Me bojed̶acʉñʉmu mʉ caivʉ mʉre memecaivʉre, ina mi yávaiyede coyʉcaipõevare aru mi põevare, ina mʉre pued̶aivʉre máre, quĩ́jinare aru bʉcʉvare máre. Aru bíjaroquijivʉ mʉ caivʉ ina ijãravʉcavʉ apevʉre ñájine d̶aivʉre, arĩ coyʉima na. \p \v 19 No yóboi, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi cʉriñami voavʉ̃. Nore jã́ino mateávʉ̃ ãnitõcu ina judíovai ad̶aitõcure iveá cʉ̃ravea Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i arĩ toivaiye báque cʉritõcure. Aru yaroino cojiteavʉ̃, yávaino bʉjino jápurateavʉ̃, õpo tʉavʉ̃, joborõ cújiavʉ̃, aru ocaino jãjaro yópe cʉ̃rajiboape tʉavʉ̃ máre. \c 12 \s1 Juan ʉ̃i coyʉino nomióra aru ãijuacʉrã máre \r (Lc 10.18; Jud 9) \p \v 1 No yóboi, cũináro jã́d̶ovaino ʉrarõ jároteavʉ̃ cavarõi. Jároteaco cũináco nomió cũmaimo máco aviáque yópe cuitótecajede cũmaiyepe. Núteaco aviá ñamicacʉ pʉenora. Õi jipobʉi cʉ́teavʉ̃ jipobʉ ad̶aitarabʉ doce paivʉ abiácovaque. \v 2 Micaco, jʉed̶ocʉvacod̶o bateáco maumejiena. Que baru pare od̶o bateáco, ṍre ijié boje. \v 3 Aru jã́cacʉ. Apeno jã́d̶ovaino ʉrarõ jároteavʉ̃ cavarõi. Jároteame cũinácʉ ãijuacʉ ʉracʉ baju. Siete paibʉa jipobʉa cʉcʉ bateáme caipʉcapʉrʉape paijavaroaque. Cʉ́teavʉ̃ ʉ̃i jipobʉa coapa cũinátarabʉ jipobʉ ad̶aitarabʉ. \v 4 Ʉ̃i pĩcomuque jabʉboame obedivʉ abiácovare cavarõre jocarĩ pʉ joborõita. Caivʉ yóbecʉrã abiácova cʉrivʉ, cũinácʉre jabʉborĩ tʉre d̶áme ʉ̃ joborõita. Ñai ãijuacʉ mauteame ico nomió jipocai, ãcʉyʉ õi jʉed̶ocʉvacojimʉre mama põeteyʉra. \v 5 Ico nomió jʉed̶ocʉvateaco mamacʉ ʉ̃mʉjicʉre, jabotecʉyʉre caivʉ põevare parʉéque, yópe ʉ̃i cʉvajʉroepe abod̶o tãuque d̶aiyore. Que baru ñame d̶abejebu yópe ʉ̃i cõjeiyepe. Ʉbenita ñai jʉed̶ocʉ ĩni nʉvaimʉ mateáme pʉ Jʉ̃menijicʉ yebaita, jabocʉi dobarõ mearoita. \v 6 Aru ico nomió dupini nʉaco põecʉbenoi, Jʉ̃menijicʉi ṍre mead̶acaino mácarõi. Nore ãiye jímo macod̶óme õ mil doscientos sesenta paijãravʉa baju. \p \v 7 No yóboi, ãd̶amateino mateávʉ̃ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Ángelevai jabocʉ ʉ̃i ãmiá Miguel ʉ̃i ángelevaque ãd̶amateame ñai ãijuacʉre. Aru ñai ãijuacʉ máre ʉ̃i ángelevaque ãd̶amateniduame Miguejãre copʉ. \v 8 Ʉbenita ãijuacʉjãcapũravʉ ye vainí tʉbeteima na, Miguejãcapũravʉre. Que baru ãijuacʉjãre cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre mauteicõjememara mateima na cãreja. \v 9 Que baru ñai ãijuacʉ ʉracʉ ne jaetovaimʉ mateáme cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Ʉ̃́recabe ãñʉ ãijuacʉ javecacʉ ʉ̃i ãmiá Satanás, abujuvai jabocʉ. Ʉ̃́recabe jʉjovayʉ caivʉ ijãravʉcavʉre. Ʉ̃ ʉ̃i ángelevaque, nárecabu ʉ̃i jaetovaimara mácavʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ pʉ joborõita. \p \v 10 Dinʉmʉre jápiacacʉ apeno yávainore bʉjinoque, yópe ainore cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ: \p —Caride jave eaivʉ Jʉ̃menijicʉi mead̶aijãravʉ põevare. Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovaimi ʉ̃i parʉéque ʉ̃i jaboteiyede. Cristo máre jã́d̶ovaimi ʉ̃i parʉéde. Caride jaetovaimʉme cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ abujuvai jabocʉ, ñai boro coyʉrĩ ad̶aipõecʉ bácʉ majevʉ Jesucristore jʉ aipõevare. Jipocamia ñai núcʉ bateáme Jʉ̃menijicʉ jipocai, boro coyʉrĩ ad̶acʉyʉ náre jãravʉre aru ñamine máre. \v 11 Cristo, ñai ovejajĩcʉ ne aimʉ, ʉ̃i jive meiye báqueque bojed̶arejaquemavʉ majevʉ Jesucristore jʉ aipõevare ne ãmeina teiyede. Ne jʉ aiyeque vainí tʉyama ñai abujuvai jabocʉre. Aru coyʉima Jʉ̃menijicʉi yávaiyede dajocabevʉva “Jãvemu” ne aiyede Jesucristoi yávaiye méne. Aru iye ne yávaiye méne coyʉiyeque máre vainí tʉyama ñai abujuvai jabocʉre. Boarĩ́ jarʉvarãjimaravacari ne nópe bueiye boje Cristo jiede, nácapũravʉ buede nʉivʉ bateima ʉ̃ jiede dajocabevʉva. Que baru jecʉbeni ne baju apʉéde ijãravʉi, jidʉbevʉva napini coreima ne yainájinore. Que baru boro coyʉrĩ ad̶aino cʉbevʉ náre copʉ caride. \v 12 Que baru torojʉe cʉquiyebu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Torojʉjarã mʉja cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉ. Ʉbenita pare chĩorajarama ijãravʉcavʉ, ina joborõi cʉrivʉ aru ina jia ʉrad̶ai cʉrivʉ máre. Ñai abujuvai jabocʉ ẽmeimi mʉje yebai jarayʉ baju, ʉ̃i coreóvaiye boje maumejiena ñájicʉyʉre. \p Nópe jápiacacʉ yʉ. \p \v 13 Ñai ãijuacʉ ʉ̃i coreóvaiyede ʉ̃i baju ne jaetovaimʉ mácʉre joborõita, cujuáme ico nomióre, mamacʉre jʉed̶ocʉvaco bácore. \v 14 Ʉbenita ṍcapũravʉ jímo mateáco pʉcacavea, míyavipe águila ãmicʉcʉi caveáre, vʉcod̶o põecʉbenoi, Jʉ̃menijicʉi ṍre jíno mácarõre õi cʉrõita ãijuacʉre jocarĩ joaita. Nore ãiye jíye jaʉquiye bateávʉ̃ ṍre yóbecʉriʉjʉa aru apeʉjʉ corica baji. \v 15 Dinʉmʉre ñai ãijuacʉcapũravʉ jẽcuturi japurĩ jaroáme ʉrarõ ocore ʉ̃i jijecamure jocarĩ yópe jiape, õi mʉicojiyepe arĩduyʉ ṍre, õi bíjacojiyepe arĩduyʉ. \v 16 Ʉbenita yo joborõ cad̶ateavʉ̃ ṍre. Yo joborõ jãrʉóiyepe d̶ávʉ̃ iye ʉrarõ ocore, ñai ãijuacʉi jẽcuturi japurĩ jaroiye báquede. \v 17 Que baru ñai ãijuacʉ pare jijateyʉ ṍre, ãd̶amatecʉnʉame caivʉ apevʉ õi pãramenaque copʉ. Nárecabu caivʉ ina jʉ aivʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede aru dajocabevʉva coyʉivʉ Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene pʉ apevʉ náre boarĩ́ jarʉvaiyeta. \v 18 Aru ñai ãijuacʉ núcʉnʉame ẽpacũra jia ʉrad̶a ẽcarʉi. \c 13 \s1 Juan ʉ̃i coyʉino ina pʉcarã ãimara jijecʉrivʉrã \r (Mt 24.24; 2 Ts 2.9-10; Ap 3.5; 17.3, 7-12) \p \v 1 Dinʉmʉre jã́cacʉ cũinácʉ ãme ãimacʉ jijecʉcʉre mʉri dayʉre jia ʉrad̶are jocarĩ. Siete paibʉa jipobʉa cʉcʉ bateáme caipʉcapʉrʉape paijavaroaque. Cʉ́teavʉ̃ ʉ̃i javaroa coapa cũinátarabʉ jipobʉ ad̶aitarabʉ aru ʉ̃i jipobʉa coapa ãmiá ãmeãmiare toivaino mácarõ. No ãmiá cojʉbeteavʉ̃ Jʉ̃menijicʉre. \v 2 Ñai ji jã́imʉ yópe ãrojateame: Yavipe páyʉ bateáme ʉ̃i baju. Ʉ̃i cʉboba miei cʉbobape bateávʉ̃. Aru ʉ̃i jijecamu ãimacʉ jijecʉcʉ león ãmicʉcʉi jijecamupe bateávʉ̃. Ñai ãijuacʉ jiame ʉ̃i parʉéde ñai ãimacʉre. Dobaicõjeame jabocʉi dobarõ mearora. Aru jaboteicõjeame ʉ̃́re obedivʉ põevare. \v 3 Ñai ãimacʉre, cũinábʉ ʉ̃i jipobʉacabʉ yaivájʉrorichuri bácarõ cʉrõ ãrojateavʉ̃. Ʉbenita no churi bácarõvacari paparĩ meateavʉ̃. No churi meateinore jã́ivʉvata, caivʉ ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ pare cuecumaima. Aru nʉima na ñai ãimacʉ yóboi, ne jʉ aiye boje ʉ̃i bueiyede. \v 4 Coreóvaima na ñai ãijuacʉ jíyʉ bácʉre ʉ̃i parʉéde ñai ãimacʉre. Que baru mearore jíma ñai ãijuacʉre. Aru mearore jíma ñai ãimacʉre máre. Yópe arĩ, mearore jíma na: \p —Apecʉ cʉbebi parʉcʉ ñai ãimacʉpe páyʉ. Ñame maucʉvarĩ, ãd̶amateni vainí tʉivʉ bʉojabenama ʉ̃́re, aima na. \p \v 5 Ñai ãimacʉ coyʉicõjeimʉ mateáme, “¿Meacʉ bárica yʉ apevʉ pʉeno?” acʉyʉ aru ãmeina yávacʉyʉ Jʉ̃menijicʉre máre. Aru jaboteicõjeimʉ mateáme cuarenta y dos paiaviava baju. \v 6 Que baru ãmeina yávame Jʉ̃menijicʉrã, aru ʉ̃i cʉ̃ramina, aru caivʉ ina cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi cʉrivʉrã máre. \v 7 Ãd̶amateicõjeimʉ mateáme Jʉ̃menijicʉi põevare copʉ ʉ̃i vainí tʉiyeta. Aru jaboteicõjeimʉ mateáme caiyajuboa põeyajuboacavʉre, aru caiĩmaroacavʉre, caicamua yávaicamuacavʉre, aru caijaborõacavʉre máre. \v 8 Ñai ãimacʉre mearore jínajarama caivʉ ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ. Námu ne ãmiáre toivabemara mácavʉ ãnitucubo paperatucuboi, caivʉ ina jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjivʉre ne ãmiáre toivaitucuboi. Ditucubo Cristo, ovejajĩcʉ ne aimʉ, ʉ̃i tucubobu. Ñai ovejajĩcʉ ne boarĩ́ jarʉvaimʉ macʉyʉ́re Jʉ̃menijicʉ majidejaquemavʉ ʉ̃i cʉed̶aquiye jipocai ijãravʉre. \q1 \v 9 Caivʉ me jápiajarã. \v 10 Ina bʉoimara márajivʉ, jãve bʉoimara marajárama na. Aru ina boarĩ́ jarʉvaimara márajivʉ, jãve boarĩ́ jarʉvaimara marajárama na. \m Que baru caivʉ Jʉ̃menijicʉi põevare jãve ne napiye jaʉquiyebu caiye ne ñájiyede. Aru jãve ne jʉ aiye jaʉquiyebu náre dajocabevʉva Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede ʉ̃i mearo d̶acaquiyede náre. \p \v 11 No yóboi, jã́cacʉ apecʉ ãme ãimacʉ jijecʉcʉre mʉri dayʉre joborõre jocarĩ. Pʉcarõa javaroa cʉvateame yópe ovejai javaroape. Ʉbenita yávame yópe ãijuacʉi yávaiyepe. \v 12 Ñai ãimacʉ jia ʉrad̶are jocarĩ dayʉ bácʉ cʉvateame ʉre parʉéde. Caiye ʉ̃i parʉéde cʉvateame ñai ãimacʉ joborõre jocarĩ dayʉ bácʉ. Ñai jia ʉrad̶are dayʉ bácʉi jã́inoi ñai joborõre dayʉ bácʉ jaboteame ʉre parʉéque. Caivʉ ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉre mearore jíde d̶áme ñai jia ʉrad̶are dayʉ bácʉre, ñai churi meateino mácarõre cʉvacʉre. \v 13 Aru ʉre põeva ne d̶arĩ majibede máre d̶áme ʉ̃. Toabore jõd̶aicõjeame cavarõre jocarĩ pʉ joborõita caivʉ põeva ne jã́inoi. \v 14 Põeva ne d̶arĩ majibede d̶aicõjeimʉ mateáme ʉ̃ ñai jia ʉrad̶are dayʉ bácʉi jã́inoi. Yópe d̶arĩ jʉjovame caivʉ ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉre. D̶aicõjeame náre, ne pẽpeimʉre ne pued̶arãjiyepe ayʉ ñai ãimacʉ apʉcʉre cãreja, buraimʉ mácʉreca boaicaroveque. \v 15 Ne pẽpeimʉre d̶arĩburu yóboi, ñai joborõre dayʉ bácʉ ũmene japuicõjeimʉ mateáme pẽpeimʉre, yávayʉ ʉ̃i bʉojaquiyepe ayʉ aru boarĩ́ jarʉvaicõjeñʉ ʉ̃i bʉojaquiyepe ayʉ caivʉ ina mearore jíyʉbevʉre ʉ̃́re. \p \v 16 Toivaicõjeame caivʉ põevare ne pʉrʉ meapũravʉrã o ne tʉ̃tʉvarã. Quĩ́jinare aru bʉcʉvare máre, cʉve cʉvarivʉre aru cʉve cʉvabevʉre máre, yebacavʉre aru yebacavʉ ãmevʉre máre, caivʉre toivaicõjeame ʉ̃. \v 17 Ácʉ põecʉ cʉvabecʉ baru no toivainore, bojed̶arĩ ĩñʉ aru jíni bojed̶ayʉ máre bʉojabeteame. No toivaino mateávʉ̃ ñai jia ʉrad̶are dayʉ bácʉi ãmiá o yo número ʉ̃i ãmiáque cʉrõ. \v 18 Majié jaʉvʉ ʉ̃́re coreóvaiyʉcʉre nore. Ñai coreóvayʉ corevajacʉrĩ ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉi númerore. Yo númerobu põecʉi número. Yo númerobu seiscientos sesenta y seis. \c 14 \s1 Juan ʉ̃i coyʉino ina ciento cuarenta y cuatro mil paivʉ baju yʉriaivʉrã \r (Stg 1.18; Ap 7.3) \p \v 1 No yóboi, jã́cacʉ cojedeca. Jã́cacʉ Cristore, ovejajĩcʉ ne aimʉ, núcʉre Sión ãmicʉricũ cʉ̃racũi. Aru ʉ̃́que cʉ́teima obedivʉ põeva, ciento cuarenta y cuatro mil paivʉ baju. Nárecabu cʉvarivʉ ʉ̃i ãmiáre aru jípacʉi ãmiáre máre toivaino mácarõre ne tʉ̃tʉvarã náre coapa. \v 2 Que teni jápiacacʉ cũináro bʉjinore cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Jápurateavʉ̃ yópe cʉ̃ratãcuve ʉratãcuve bʉjinope aru yópe õpo tʉino pʉeno baju bʉjinope. Yópe obedivʉ biabeiboare arpa ãmicʉriboare ne upaiye bʉjiépe jápurateavʉ̃ no bʉjino. \v 3 Ina ciento cuarenta y cuatro mil paivʉ baju põeva yʉriaima yo yʉriaino mamarore no jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ jipocai, ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉ aru ina veinticuatro paivʉ bʉcʉva ne jã́inoi. Ina ciento cuarenta y cuatro mil paivʉ baju ijãravʉcavʉ Cristoi mead̶aimara mácavʉ quévʉra yʉriarĩ majiteima no yʉriaino mamarore. Apecʉ cʉbebi yʉriarĩ bʉojayʉ nore. \v 4 Inarecabu ãmetebevʉ bácavʉ nomivaque. Nomivaque cʉbeteima na. Nárecabu nʉivʉ ñai ovejajĩcʉ yóboi ã́ri ʉ̃i nʉinoi. Nárecabu bojed̶aimara mácavʉ caivʉ ijãravʉcavʉ jẽneboi, jínajimara márajivʉ Jʉ̃menijicʉre aru ñai ovejajĩcʉre máre yópe jẽidʉa mamarʉmʉ bʉcʉidʉa pʉeno mearʉa jíyepe. \v 5 Nárecabu ye borocʉbevʉ aru ye ãmeno cʉbevʉ máre cainʉmʉa. \s1 Juan ʉ̃i coyʉino yóbecʉrã ángeleva ne coyʉiyena \r (Ap 10.6; 16.19; 18.2) \p \v 6 No yóboi, jã́cacʉ apecʉ ángele, vʉyʉre pare ʉ̃mʉi, cavarõ coricai aviá ʉ̃i cʉrõi jãravʉ corica baji. Coyʉáme iye coyʉiye cũiméne cainʉmʉa caivʉ ijãravʉcavʉ ne jápiaiyede. Coyʉáme caijaborõacavʉre, aru caiyajuboa põeyajuboacavʉre, caicamua yávaicamuacavʉre, aru caiĩmaroacavʉre máre. \v 7 Yópe arĩ, coyʉáme yávaino bʉjinoque: \p —Pued̶ajarã Jʉ̃menijicʉre. Mearore jíjarã ʉ̃́re ʉ̃i pʉeno majié boje. Eaivʉ iora põevare ʉ̃i ñájiovaquiora ne ãmeina teiye boje. Que baru mearore jíjarã ñai d̶ayʉ bácʉre cavarõre, aru joborõre, jia ʉrad̶are, aru oco pĩapóinoare máre, arĩ coyʉáme ñai ángele. \p \v 8 Apecʉ ángele dáme ʉ̃i yóboi, yópe arĩ coyʉyʉ: \p —Jave bíjaivʉ no ĩmaro ʉrarõ Babilonia ãmicʉrõ. No ĩmarocavʉ ne pare ãmeina d̶aiye báque boje aru ne pare ãmeina d̶are d̶aiye báque boje caivʉ ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉre caijaborõai, bíjare d̶aimaramu na, arĩ coyʉáme ñai ángele. \p \v 9-10 Apecʉ ángele dáme ina pʉcarã yóboi, yópe arĩ, yávaino bʉjinoque coyʉáme: \p —Pare ñájinajarama caivʉ ina mearore jívʉ ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ jia ʉrad̶are dayʉ bácʉre aru ʉ̃i pẽpeimʉre máre, aru ina toivare d̶aicõjeivʉ ne tʉ̃tʉvarã náre coapa aru ne pʉrʉrã máre ʉ̃i ãmiáque o ʉ̃i númeroque máre. Ne que d̶aiye boje, Jʉ̃menijicʉ pare jorojĩni jã́ñʉ náre, ñájine d̶acʉyʉme náre pare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Que teni ẽocʉyʉme náre azufre ãmicʉe tãu uruino jívʉi, ʉ̃i ángeleva meara baju aru Cristo, ovejajĩcʉ ne aimʉ, máre ne jã́iyede. \v 11 Ibo toabo náre ñájiovaibore jocarĩ bico porĩ mʉivʉ cainʉmʉa. Que baru cũiméquiyebu ne ñájiye. Quénora jabʉóvabevʉva ñájinajarama jãravʉre aru ñamine máre caivʉ ina mearore jívʉ ñai jia ʉrad̶are dayʉ bácʉre aru ʉ̃i pẽpeimʉre máre, aru ina toivare d̶aicõjeivʉ ne bajure ʉ̃i ãmiáque, arĩ coyʉáme ñai ángele. \p \v 12 Que baru Jʉ̃menijicʉi põeva, ina jʉ aivʉre ʉ̃i d̶aicõjeiyede aru jʉ aivʉ Jesúre máre dajocabevʉva ne jʉ aiyede ʉ̃́re cainʉmʉa, nácapũravʉre jãve ne napiye jaʉquiyebu ʉre ne ñájiyede. \p \v 13 Dinʉmʉre jápiacacʉ cũináro yávainore cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Yópe arĩ, coyʉávʉ̃ yʉre: \p —Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ: “Caride aru cainʉmʉa torojʉrãjarama caivʉ yainájivʉ cʉrivʉ Jesucristoque cũinávʉpe”, toivaicõjeame yʉre. \p Aru ñai Espíritu Santo jʉ arĩ coyʉáme: \p —Jãvemu. Cũivʉ́ ne ñájiye. Quénora jabʉóvarãjarama. Dajocarãjarama ne pare memecaiyede. Aru cʉvarãjarama ne memecaino mácarõ boje méne, arĩ coyʉáme ñai Espíritu Santo. \s1 Juan ʉ̃i coyʉino Jʉ̃menijicʉi d̶aquinora ijãravʉcavʉre yópe põeva ne d̶aiyepe ĩnajivʉ ne oteiye báquede \r (Ap 19.15) \p \v 14 Dinʉmʉre jã́cacʉ cojedeca. Cʉ́teavʉ̃ cũinábo ocopenibo boribo. Aru diborã dobateame cũinácʉ. Maja, põevape ãrojacʉ bateáme ʉ̃. Cʉvateame cũinátarabʉ jipobʉ ad̶aitarabʉ úruque d̶aitarabʉre ʉ̃i jipobʉi. Aru dʉrʉáme cũináve tãuve oteiyede buraive jevʉcʉrivede ʉ̃i pʉrʉi. \v 15 Dinʉmʉre apecʉ ángele etame Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jocarĩ. Yópe arĩ, yávaino bʉjinoque coyʉáme ñai dobacʉre ocopeniborã: \p —Jave eaivʉ iye oteiye jẽijãravʉ. Iye oteiye ijãravʉi bʉcʉiyebu. Que baru burarĩ ĩjacʉ mʉ iye oteiye bʉcʉiyede, arĩ coyʉáme ñai ángele. \p \v 16 Ʉ̃i que aiyeda, ñai dobacʉ bácʉ ocopeniborã burarĩ ĩame caiye iye oteiye bʉcʉiyede ijãravʉre jocarĩ. \p \v 17 No yóboi, apecʉ ángele etame Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jocarĩ no cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi. Ʉ̃ máre cʉvateame cũináve tãuve jẽidʉare buraive jevʉcʉrivede ʉ̃i pʉrʉi. \v 18 Dinʉmʉre apecʉ ángele, ñai toare jã́ri coreyʉ, etame Jʉ̃menijicʉre jícaiyede juaivare jocarĩ. Yópe arĩ, yávaino bʉjinoque coyʉáme ñai ángele ive tãuve oteiyede buraive jevʉcʉrivede cʉvacʉre: \p —Iboá vino ʉ́yaiboa ijãravʉcaboa ñemiboabu caride. Que baru burarĩ ĩjacʉ mʉ iboá vino ʉ́yaiboa ñemiboare, arĩ coyʉáme ñai ángele. \p \v 19 Ʉ̃i que aiyeda, ñai ángele ive tãuve oteiyede buraive jevʉcʉrivede cʉvacʉ burarĩ ĩame caiboa iboáre némure vino ʉ́yaimure jocarĩ. Burarĩ ĩniburu yóboi, dʉvame iboáre pipoino jívʉi. Yópe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉ, pare jorojĩni jã́ñʉ, ñájine d̶acʉyʉme obedivʉ põevare, ne ãmeina teiye boje. Que aiyʉrõtamu no. \v 20 Yópe vino ʉ́yaiboare pipoicorore yuaiyepe, nopedeca Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aimara ñájima ĩmaro jedevai. Aru ne jive etaiyede yuarĩ yabovaiyepe nʉavʉ pʉ trescientos paikilometros joaita aru eavʉ̃ caballovare cõjeimeita. \c 15 \s1 Juan ʉ̃i coyʉino iye siete paiye ñájiovaiye yóboquede \p \v 1 Dinʉmʉre jã́cacʉ apeno jã́d̶ovaino ʉrarõre cavarõi. Cuecumacacʉ ji jã́iyede nore. Cʉ́teima siete paivʉ ángeleva cʉvarivʉ náre coapa siete paiye ñájiovaiye yóboquede. Iye siete paiye ñájiovaiye vainíburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ ye ñájine d̶abecʉbe põevare cojedeca. Iye siete paiye ñájiovaiyeque Jʉ̃menijicʉ bʉojacʉyʉme ʉ̃i jã́d̶ovaiyede ʉ̃i jorojĩni jã́iyede. \p \v 2 Aru jã́cacʉ aped̶are yópe jia ʉrad̶a jivarʉpe ʉbenita me jã́ri javaiyoiya bateávʉ̃. Aru toaque jĩvainope ãrojateavʉ̃ diya jívʉi. Diya ẽcarʉi núteima ina vainí tʉivʉ bácavʉ ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ jia ʉrad̶are dayʉ bácʉre. Vainí tʉima ʉ̃́re ne mearore jíbe báque boje ʉ̃́re aru ʉ̃i pẽpeimʉre máre. Vainí tʉima ʉ̃́re ne toivaicõjeme máque boje ne bajurã yo número ʉ̃i ãmiáque cʉrõre. Ina vainí tʉivʉ bácavʉ cʉvateima biabeiboare arpa ãmicʉriboare, Jʉ̃menijicʉi jíboare, ne pʉrʉi cʉvarivʉ náre coapa. \v 3 Yʉriaima na yo yʉriaino Moisés bácʉ Jʉ̃menijicʉre memecayʉ bácʉi yʉriaino mácarõre aru Cristo, ovejajĩcʉ ne aimʉ, ʉ̃i yʉriainore máre. Yópe arĩ, yʉriaima na: \q1 Mʉ, ñʉje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ, parʉcʉ caivʉ pʉeno, caiye mi d̶aiye ʉrebu aru cuavaiyebu máre. Mʉ jaboteyʉbu caivʉ põevare, caijaborõacavʉre. Caiye mi d̶aiye mému aru jãvemu máre. \v 4 Mʉ, ñʉje jabocʉ, caivʉ põeva pued̶arãjaramu ñʉja mʉre jãve. Caivʉ põeva mearore jínajaramu ñʉja mʉre jãve. Mʉ cũinácʉrabu meacʉ. Caivʉ põeva caijaborõacavʉ mʉre mearore jínadarãjarama ne jã́iye boje mi d̶aiye méne, arĩ yʉriaima na. \p \v 5 No yóboi, jã́cacʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine, cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi cʉriñamine voaiñamine. Diñamimu iveá cʉ̃ravea Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyeque epeiñami. \v 6 Dinʉmʉre ina siete paivʉ ángeleva cʉvarivʉ náre coapa iye siete paiye ñájiovaiyede etaima diñamine jocarĩ. Doima ne cuitótecajea docʉcʉbecajea, cojidicajeare, boricajea lino ãmicʉricajeare. Aru bʉoima jãrióicãva úruque d̶aicãvare ne ñareba cũinátʉrʉ baji. \v 7 Aru cũinácʉ ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉcacʉ jiame ina siete paivʉ ángelevare siete paidʉa jororʉa úruque d̶aidʉare náre coapa. Didʉá jívʉi cʉ́teavʉ̃ iye Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquiye põevare, ʉ̃i jorojĩni jã́iye boje ne ãmeina teiyede. Ñai Jʉ̃menijicʉ cʉbi cainʉmʉa. \v 8 Aru Jʉ̃menijicʉ meacʉ ʉ̃i cʉe boje, aru ʉ̃i parʉé cʉvae boje máre, bico porĩ mʉri buiávʉ̃ diñami ʉ̃i cʉ̃ramine. Que baru ñame bʉojabeteima ecoivʉ diñami Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine pʉ ne bʉojaiyeta iye siete paiye ñájiovaiyede ina siete paivʉ ángeleva ne davarãjiyede. \c 16 \s1 Juan ʉ̃i coyʉino idʉá jororʉarã ñájiovaiyeque \r (Mt 24.43-44; Lc 12.39-40; Ap 3.3; 6.14; 8.5; 11.13, 19; 14.10) \p \v 1 Dinʉmʉre jápiacacʉ apeno yávaino bʉjino etaiyede Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jocarĩ. Bʉjiéque yópe arĩ, coyʉávʉ̃ ina siete paivʉ ángelevare. \p —Idʉá siete paidʉa jororʉa mʉje cʉvaridʉaquede jayuárĩ jebenanʉjara mʉja ijãravʉi. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉre iye siete paiye ñájiovaiyede ʉ̃i jorojĩni jã́iye boje ne ãmeina teiyede, arĩ coyʉávʉ̃. \p \v 2 Que arĩburu yóboi, cũinácʉ ángele, nácacʉ mamarʉmʉcacʉ, jayuárĩ jebecʉnʉame ʉ̃i jororʉi cʉe báquede joborõi. Ʉ̃i que d̶aiyede, obedivʉ põevare etavʉ̃ churiá ãmechuria. Caivʉ ina toivaicõjeivʉ bácavʉre ne bajurã ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ jia ʉrad̶are jocarĩ dayʉ bácʉi toivaiyequede aru mearore jívʉ bácavʉre ʉ̃i pẽpeimʉre máre etavʉ̃ náre churiá ãmechuria aru ãmeina ijié máre. \p \v 3 Aru cũinácʉi yóbocacʉ ángele jayuárĩ jebeáme ʉ̃i jororʉquede jia ʉrad̶ai. Ʉ̃i que d̶aiyede, caiye oco jia ʉrad̶are jiveteavʉ̃ yópe yaiyʉ́ bácʉi jivepe. Aru caivʉ ina apʉrivʉ cʉrivʉ jia ʉrad̶ai yaima na. \p \v 4 Aru pʉcarãi yóbocacʉ ángele jayuárĩ jebeáme ʉ̃i jororʉquede caiye jiare aru cainoa oco pĩapóinoare máre. Ʉ̃i que d̶aiyede caiye iye oco máre jiveteavʉ̃. \v 5 Dinʉmʉre jápiacacʉ apecʉ ángelede, ñai ocore jã́ri coreyʉre, yópe arĩ coyʉyʉre: \p —Mʉ, Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju, cʉcʉ caride aru cʉcʉ bácʉ javede, mi yópe ñájine d̶aiye báque põevare métamu caride. \v 6 Ne boarĩ́ jarʉvaiye báque boje mi põeva mácavʉre aru mi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre máre, ne jivede mene d̶aiye báque boje ne ñájiye métamu. Que baru caride mʉrecabu bojed̶ayʉ náre, ne nópe d̶aiye báque boje. Mʉrecabu ũcure d̶ayʉ náre jivede yópe náre jaʉépe, arĩ coyʉáme ñai ángele. \p \v 7 Dinʉmʉre jápiacacʉ cojedeca apeno yávaino jápuraede Jʉ̃menijicʉre jícaiyede juaivare jocarĩ. Yópe arĩ, coyʉávʉ̃: \p —Mʉ, ñʉje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ, parʉcʉ caivʉ pʉeno, mi ñájine d̶aiye põevare mému aru jãvemu máre, arĩ coyʉávʉ̃. \p \v 8 Aru yóbecʉrãi yóbocacʉ ángele jayuárĩ jebeáme ʉ̃i jororʉquede aviárã. Ʉ̃i que d̶aiyede, ñai aviá bórĩ, ẽ́ni, juaicõjeimʉ mateáme põevare yópe toa ẽ́iyepe. \v 9 Ʉ̃i ʉrarõ ẽ́iye boje, caivʉ põeva ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉ juaimara mateima na. Ʉbenita juaimara mácavʉvacari, chĩomevʉ ne ãmeina teiyede oatʉvabeteima na ne d̶aiyede. Aru ye mearore jíbeteima na Jʉ̃menijicʉre máre. Quénora pʉeno baju ãmeina yávare nʉima Jʉ̃menijicʉre, ñai parʉéde cʉvacʉ d̶ayʉre iye ñájiovaiyede. \p \v 10 Aru yóvaicʉvaivʉi yóbocacʉ ángele jayuárĩ jebeáme ʉ̃i jororʉquede ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ jia ʉrad̶are jocarĩ dayʉ bácʉi jabocʉi dobarõ mearora. Ʉ̃i que d̶aiyede ñemié tʉavʉ̃ caino ñai ãimacʉ ʉ̃i jaboteinore. Aru caivʉ ʉ̃i jaboteimara cũivʉ bateima ne baju ne jemedoare, pare ne ñájiye boje. \v 11 Ʉbenita ñájivʉvacari aru ãmechuriare cʉvarivʉvacari, dajocabeteima ne ãmeina d̶aiyede. Quénora ne ñájiye boje aru ne churiáre cʉvae boje máre pʉeno baju ãmeina yávare nʉima Jʉ̃menijicʉre, cavarõ mearocacʉre. \p \v 12 Aru cũinápʉrʉpe paivʉi yóbocacʉ ángele jayuárĩ jebeáme ʉ̃i jororʉquede iya Éufrates ãmicʉriya jia ʉrad̶arã. Ʉ̃i que d̶aiyede, diya jia popoávʉ̃, ina aviá dainocavʉ jabova ne jatarãjiyepe aino diyare. \v 13 Dinʉmʉre jã́cacʉ yóbecʉrã abujuvare yópe momavape ãrojarivʉre. Cũinácʉ abujucʉ etame ñai ãijuacʉ ʉ̃i jijecamure jocarĩ. Apecʉ etame ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ jia ʉrad̶are jocarĩ dayʉ bácʉ ʉ̃i jijecamure jocarĩ. Aru apecʉ etame ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉpe teyʉ, borocʉede coyʉyʉ, ʉ̃i jijecamure jocarĩ. \v 14 Ina abujuva põeva ne d̶arĩ majibede d̶aiye majiteima na. Etaivʉ bateima cójijovarãnʉrajivʉ caivʉ ijãravʉcavʉ jabovare, ne ãd̶amatenajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉque, ñai parʉcʉre caivʉ pʉeno, ãnijãravʉ, ʉ̃i põevare pʉeno baju ñájiovare bʉojaquijãravʉ baquinóre, ne ãmeina teiye báque boje. \v 15 Yópe arĩ, coyʉáme Jesucristo: \p —Mʉje yebai dacʉyʉmu mʉje majibedeca yópe ñavaipõecʉi daiyepe cʉ̃rami upacʉi majibedeca. Torojʉcʉyʉme ñai apʉcʉ jã́ri coreyʉ yʉre. Aru yópe põecʉi mead̶aiyepe ʉ̃i cuitótecajede cʉyoje tebecʉyʉ ʉ̃i cuitótecaje cʉbe boje, nopedeca torojʉcʉyʉme ñai mead̶ayʉ ʉ̃i d̶aiyede cʉyoje tebecʉyʉ ji daiyede, áme Jesucristo. \p \v 16 Ina jabova, abujuva ne cójijovaimara, cójijima na apeno cʉrõi, hebreovai yávaicamuaque Armagedón ãmicʉrõi. \p \v 17 Aru apecʉ ángele, ina siete paivʉ pinidʉcacʉ, jayuárĩ jebeáme ʉ̃i jororʉquede ũmevʉrã. Ʉ̃i que d̶aiyede etavʉ̃ apeno yávaino bʉjinoque no jabocʉi dobarõ mearo coricacarõ yebai Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jocarĩ. Yópe arĩ, coyʉávʉ̃: \p —Quénoramu, arĩ coyʉávʉ̃. \p \v 18 Dinʉmʉmia yaroino cojiteavʉ̃, yávaino bʉjinoque jápurateavʉ̃, õpo tʉavʉ̃, aru ʉrarõ joborõ cújiavʉ̃ máre. No joborõ cújino ãmeno mateávʉ̃ cainoa apenoa joborõ cújinoa pʉeno, Jʉ̃menijicʉi põevare cʉed̶ainʉmʉ mácarõmiata. \v 19 Que teni no ʉraĩmaro mácarõre bururĩ, bururĩ yóbecʉrõcarõape mauteavʉ̃ no mácarõ. Caiye ĩmaroa ijãravʉque bíjainoa mateávʉ̃. Aru Jʉ̃menijicʉ ãrʉtequemavʉ no ĩmaro ʉrarõ Babilonia ãmicʉrõre. Que baru bojed̶ame nócavʉre ne ãmeina d̶aiye boje. Pare jorojĩñʉ, ñájine d̶áme náre pare. \v 20 Caiye jiavʉa aru caicũa cʉ̃racũa máre bíjavʉ̃. \v 21 Aru cavarõre jocarĩ tʉavʉ̃ ocaino jãjaro ʉrarõ baju yópe cʉ̃raboape. Diboá coapa cuarenta paikilos dʉcʉriboa bateávʉ̃. Tʉavʉ̃ põevara, ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉre. Ʉbenita nácapũravʉ, ñájivʉvacari diboá tʉiye boje, pʉeno ãmeina yávare nʉima na Jʉ̃menijicʉre, iye ñájiovaiye pare ñájine d̶aiye boje náre. \c 17 \s1 Juan ʉ̃i coyʉino ico nomió ãmeco baju õi ñájiyena \r (Ap 3.5; 11.7; 13.1, 8; 19.16) \p \v 1 No yóboi, cũinácʉ ina siete paivʉ ángeleva idʉá siete paidʉa jororʉare cʉvarivʉ bácavʉcacʉ coyʉcʉdame yʉre. Yópe arĩ, coyʉáme: \p —Dajacʉ. Jã́d̶ovacʉyʉbu mʉre aipe ñájicod̶ore ico nomió õi bajure bojed̶ad̶o ʉ̃mʉvare ʉrarõ ãmenore d̶acod̶o náque. Ṍrecabe dobaco obediya jia pʉenora. \v 2 Caivʉ ina jabova ijãravʉcavʉ õi d̶aiyepedeca d̶aiyʉrivʉ bateima, yópe ne ãmeina d̶ájʉroepe ṍque. Jʉ̃menijicʉ jiede ʉbeteima. Yópe õi pacotede d̶ájʉroepe ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉre aru yópe õi ãmeina d̶are d̶ájʉroepe náre máre, nopedeca náre pare baju ãmeina d̶aiyʉre d̶áco õ. Que baru náre ãmeina d̶are d̶áco õ, áme ñai ángele. \p \v 3 Dinʉmʉre ñai Espíritu Santo jã́icõjeame yʉre. Que teiyede ñai ángele nʉvame yʉre põecʉbenoi. Noi jã́cacʉ cũináco nomióre. Õ tubaco bateáco ãme ãimacʉ jijecʉcʉ jũacʉrã. Ʉ̃i baju caibaju toivaino mateávʉ̃ ãmiá ãmeina yávaiãmiaque Jʉ̃menijicʉre copʉ. Siete paibʉa jipobʉa cʉ́teame caipʉcapʉrʉape paijavaroaque. \v 4 Ico nomió doaco bateáco õi cuitótecaje jũaricaje aru ñemijuaricajede. Õi bajure meated̶o báco bateáco úruque, aru quĩ́jiboa cʉ̃rajiboa cojidijĩboa bojecʉrijĩboaque aru perla ãmicʉrijĩboaque máre. Cʉvateaco õi pʉrʉi cũinárʉ jororʉ úruque d̶aidʉre. Didʉ jívʉre buiávʉ̃ caiye ãmeina d̶aiye, aru caiye õi bajuque pʉeno ãmene d̶aiye báque máre. \v 5 Õi tʉ̃tʉvarã toivaino cʉ́teavʉ̃ cũináro ãmiá: “No ʉrarõ ĩmaro ãmiá Babilonia aino, yópe aiyʉrõ mateávʉ̃ no. Caivʉ ina ne bajure bojed̶aivʉ ãmeina d̶arãjivʉ apevʉque népacope pád̶obe. Caivʉ ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉre cainoa joborõai ʉrarõ ãmeina d̶are d̶ad̶obe”, ainore toivaino mateávʉ̃ õi tʉ̃tʉvarã. \p \v 6 Dinʉmʉre coreóvacacʉ ico nomió boarĩ́ jarʉvad̶o bácore obedivʉ ina Jʉ̃menijicʉi põevacavʉre. Yópe õi torojʉjʉroepe pacoco baru, nopedeca torojʉteaco õ õi mene d̶aiyede ne jivede õi boarĩ́ jarʉvaiyede náre. Náre boarĩ́ jarʉvaco, ne coyʉiye báque boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede dajocabevʉva ne “Jãvemu” aiyede Jesucristoi yávaiye méne. Que baru pare cuecumacacʉ yʉ. \p \v 7 Dinʉmʉre ñai ángele, yópe arĩ, jẽniari jã́me yʉre: \p —¿Aipe teni cuecumañʉrʉ mʉ? Coyʉquijivʉ mʉre aipe aiyʉede mi jã́iyede. Coyʉquijivʉ ne borore, ico nomióre aru ñai ãimacʉ õi tubamʉ cʉvacʉre siete paibʉa jipobʉare caipʉcapʉrʉape paijavaroaque. \v 8 Ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ mi jã́imʉ mácʉ cʉ́teame javede. Aru cʉbebi caride. Ʉbenita mʉri dacʉyʉme icobe ʉ̃mʉjʉricobede jocarĩ ʉ̃i bíjacʉnʉquiye jipocai. Aru caivʉ ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉ pare cuecumarajarama, ne jã́iye boje ñai ãimacʉ cʉcʉ bácʉre javede, cʉbecʉre caride, ʉbenita dacʉyʉre cojedeca. Ina cuecumarajivʉrecabu ne ãmiáre toivabemara mácavʉ ãnitucubo Jʉ̃menijicʉi paperatucuboi, caivʉ ina jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjivʉ ne ãmiáre toivaitucuboi. Ditucubo toivaino marejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aquiye jipocai ijãravʉre. \p \v 9 ’Majié jaʉvʉ ʉ̃́re coreóvaiyʉcʉre nore. Jẽvari coyʉrĩ ibʉá siete paibʉa jipobʉa, diedecabu siete paicũa cʉ̃racũa ico nomió ãmeco õi dobae. Aru jẽvari coyʉrĩ ibʉá siete paibʉa jipobʉa diedecabu, siete paivʉ jabova. \v 10 Cũinápʉrʉpe paivʉ nácavʉ yaiquémavʉ javede. Cũinácʉ nácacʉ jaboteyʉbe caride. Aru apecʉ dabecʉbe cãreja. Ʉbenita ʉ̃i jabotecʉdaquiyede obebejãravʉa jabotecʉyʉme ʉ̃. \v 11 Ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ cʉcʉ bácʉ javede aru cʉbecʉ caride, ʉ̃ macʉyʉ́me apecʉ jabocʉ, ina siete paivʉ ne yóbocacʉ. Ʉbenita cũinácʉ ina siete paivʉcacʉvacaribe máre. Ʉ̃́recabe bíjacʉyʉ baju bíjaiye baji. \p \v 12 ’Caipʉcapʉrʉape paijavaroa mi jã́iye báque, jẽvari coyʉrĩ diedecabu caipʉcapʉrʉape paivʉ jabova bárãjivʉ, jaboteni bʉ́bevʉ cãreja. Ʉbenita cũináora baju jaboteicõjeimara marajárama ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉque. \v 13 Caivʉ ina caipʉcapʉrʉape paivʉ jabova ne ũme cũinátʉrʉbu. Que baru cũinárotamu ne d̶aiyʉrõ. Cad̶atenajarama ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉre ne parʉéque aru ne cõjeiyeque máre. \v 14 Ãd̶amatenajarama na Cristore, ovejajĩcʉ ne aimʉre copʉ. Ʉbenita ʉ̃́capũravʉ jaboteyʉbe caivʉ apevʉ jabovare aru cõjeñʉme caivʉ apevʉ cõjeivʉre. Que baru vainí tʉcʉyʉme ina ʉ̃́re maucʉvarivʉre. Ʉ̃i ãd̶amatecʉdaiyede yóvarãjarama ina Jʉ̃menijicʉi beorĩ cutuimara mácavʉ dajocabevʉ cainʉmʉa ne jʉ aiyede ʉ̃́re, áme yʉre ñai ángele. \p \v 15 Aru ñai ángele, yópe arĩ, coyʉre nʉame yʉre: \p —Jẽvari coyʉrĩ iya obediya jia ico nomió ãmeco õi dobae, diedecabu ĩmaroacavʉ, aru põeyajuboacavʉ, obedivʉ yávaicamuacavʉ, aru jaborõacavʉ máre. \v 16 Ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ aru ina caipʉcapʉrʉape paivʉ jabova, jẽvari coyʉrĩ yópe ʉ̃i javaroape, mi jã́imara mácavʉ jã́iyʉbenajarama ico nomió ãmecore. Caiye õi cʉvaede ĩnajarama ṍre jocarĩ, dajocarãjivʉ ṍre cuitótecaje cʉbecore. Ãrajarama õi bajure. Aru bíjare d̶arãjarama ṍre toaboi. \v 17 Jʉ̃menijicʉvacari dápiaicõjecʉyʉme ina caipʉcapʉrʉape paivʉ jabovare. Que baru cũinátʉrʉ baquiyébu ne ũme. Cad̶atenajarama ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉre, d̶arãjivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe pʉ ne d̶aiyede bʉojaiyeta caiye iye ʉ̃i d̶aiyʉe báquede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. \v 18 Aru jẽvari coyʉrĩ ico nomió ãmeco mi jã́imo máco, ṍrecabe yópe no ĩmaro d̶aicõjeiĩmarope caivʉ ina ijãravʉcavʉ jabovare, áme yʉre ñai ángele. \c 18 \s1 Juan ʉ̃i coyʉino Babilonia ãmicʉriĩmaro bíjainora \r (Mt 22.2-3; Ef 5.23-32; Ap 7.14; 14.8) \p \v 1 No yóboi, jã́cacʉ apecʉ ángele ẽmeñʉre cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Parʉéque cõjeáme. Aru ʉ̃i mearoque miad̶áre d̶áme cainore. \v 2 Bʉjiéque yópe arĩ, cod̶oboboame ʉ̃: \p —Jave bíjaivʉ no ĩmaro ʉrarõ Babilonia ãmicʉrõ. Diĩmaro mácarõ abujuva ne cʉrõ teivʉ. Obediyajuboa ãimara vʉivʉ põeva ne ʉbemara máre ne cʉrõ teivʉ no ĩmaro mácarõ. \v 3 No ĩmaro mácarõcavʉ ʉrarõ ãmeina d̶are d̶aima caivʉ ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉre cainoa joborõai. Aru caivʉ ina jabova ijãravʉcavʉ ãmeina d̶aima diĩmaro mácarõcavʉque. Aru caivʉ ijãravʉcavʉ bojed̶aipõeva cʉve cʉvarivʉ bateima diĩmarocavʉ ne ʉrarõ ãmeina d̶aiye boje. Que baru bíjaivʉ no ĩmaro mácarõ, áme ñai ángele. \p \v 4 Aru jápiacacʉ apeno yávainore cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Yópe arĩ, coyʉávʉ̃: \p —Mʉja, ji põeva, etajarã diĩmarore jocarĩ, mʉja ãmene d̶abenajivʉ nócavʉque, mʉje ñájimenajiyepe aivʉ náque. \v 5 Diĩmarocavʉ ãmene d̶are nʉivʉ bateima, yópe cainiyutubope teni ne ãmenoque pʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõita. Ʉrarõ baju ãmene d̶aima na. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmi caiye iye ne ãmeina d̶aiyede. \v 6 Nócavʉre d̶ajarã yópe ne d̶aiyepe apevʉre. Yópe ne apevʉre ñájine d̶aiyepe, ñájine d̶ajarã náre pʉquedeca. Aru yópe ne apevʉre ãmeno d̶aiyepe, ãmeno d̶ajarã náre pʉque. \v 7 Yópe ʉrarõ mearore aru ʉre cʉve bojecʉede máre ne ĩ́ye báquepe ne baju, nopedeca ĩcavajarã náre ñájiyede ʉre aru chĩoiyede máre ʉre cũinátʉrʉra. Yópe arĩ dápiarĩduyama na ne ũmei: “Yui jabotenajivʉ dobarivʉbu ñʉja. Apejĩe ye jaʉbevʉ ñʉjare. Cõmaje ãrojarivʉ ãmenajaramu ñʉja cainʉmʉa. Aru chĩomenajaramu, ñájimenajaramu máre cainʉmʉa”, arĩ dápiarĩduyama nócavʉ, “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” aivʉ. \v 8 Que baru cũinájãravʉ baquinómiareca ʉrarõ ãmeno daquiyebu diĩmarocavʉre. Maumejiena nócavʉ chĩori, ãvʉé ñájini, yainájarama na. Aru ne ĩmarore juarĩ bíjaino maquiyébu. Yópe vaiquíyebu, maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ parʉcʉ baju “Ñájijara” ʉ̃i aiye boje. \p Nópe jápiacacʉ apeno yávainore cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. \p \v 9 Caivʉ ina jabova ijãravʉcavʉ ãmeina d̶aivʉ bácavʉ diĩmaro mácarõcavʉque bʉjiéque cod̶oboborĩ, ñarebare totarĩ orãjarama na, ne jã́iyede toabico porĩ mʉinore no ĩmaro mácarõre ẽ́iyede. \v 10 Jidʉrivʉ ne ñájiyʉbe boje diĩmarocavʉ bácavʉpe, joai mautenajarama. Aru yópe arĩ, orãjarama na: \p —¡Ayu, ayu, mʉjare pare meamevʉ Babilonia ãmicʉriĩmarocavʉre! Pare chĩoivʉbu mʉja. Maumejiena no ĩmaro ʉrarõ, parʉé cʉrõ mácarõ bíjaivʉ, orĩ cod̶oboborãjarama. \p \v 11 Caivʉ ijãravʉcavʉ bojed̶aipõeva máre bʉjiéque cod̶oboborĩ, ñarebare totarĩ orãjarama diĩmarocavʉ bácavʉre boje. Que baru ñame cʉbenama caride ne cʉvede bojed̶arĩ ĩ́vʉ. \v 12 Põecʉ cʉbecʉbe bojed̶arĩ ĩñʉ náre ne úrure, ne platare, ne cʉ̃rajiboa bojecʉrijĩboare, ne perla ãmicʉrijĩboa bojecʉrijĩboare máre, ne cuitótecajea meacajea lino aru seda ãmicʉricajeare, aru ne cuitótecajea bojecʉricajea jũaricajeare aru ñemijuaricajeare máre. Põecʉ cʉbecʉbe bojed̶arĩ ĩñʉ náre caiye jocʉcʉa me mumijʉricʉare, ne cʉve bojecʉricʉvede ãimacʉi javaro marfil ãmicʉrijavaroque d̶aiyede, aru jocʉcʉa bojecʉricʉaque d̶aiyede, bronce ãmicʉe tãuque d̶aiyede, hierro ãmicʉe tãuque d̶aiyede, aru cʉ̃rabo boribo mármol ãmicʉriboque d̶aiyede máre. \v 13 Põecʉ cʉbecʉbe bojed̶arĩ ĩñʉ náre ne canela ãmicʉe mumijʉede aru ape mumijʉede máre, ne juarãjinore mumijʉrõre d̶aquiyepe aivʉ, aru ape mumijʉede mirra ãmicʉe aru olíbano ãmicʉede máre. Põecʉ cʉbecʉbe bojed̶arĩ ĩñʉ náre ne vino ʉ́yaicorore, ne neo carorãjiyepe aivʉ neore, ne pã́ure d̶aiyede harina ãmicʉe, aru ne trigo ãmicʉe oteiyede máre. Põecʉ cʉbecʉbe bojed̶arĩ ĩñʉ náre ne oteiãimarare dʉcʉéde ũmaivʉre, ne ovejavare, ne caballovare, ne jãturuicũare, aru ne yebacavʉre máre, ina dápiaivʉre. \v 14 Ina bojed̶aivʉ bácavʉ, yópe arĩ, coyʉrãjarama diĩmaro mácarõcavʉre: \p —¡Ayu, ayu, jave cũivʉ́ mʉjare idʉá jocʉcʉ jẽidʉa mearʉa pare cojʉteavʉ̃ mʉjare! Jave bíjaivʉ mʉjare jocarĩ caiye mʉje cʉve bojecʉede aru mʉje tãutʉrare máre. Que baru diede ye cʉvabenajaramu mʉja bedióva cojedeca, arĩ coyʉrãjarama na, chĩoivʉ. \p \v 15-16 Ina caiye iyede bojed̶aivʉ bácavʉ cʉve cʉvateima ne bojed̶aiye báque boje diĩmaro mácarõcavʉ bácavʉque. Ina bojed̶aivʉ bácavʉ joai mautenajarama, ne jã́iyʉbe boje diĩmaro mácarõcavʉ ne ñájiyede. Aru bʉjiéque cod̶oboborĩ, ñarebare totarĩ orãjarama, yópe arĩ: \p —¡Ayu, ayu, pare meamevʉ no ĩmaro ʉrarõ mácarõ! Nomió cʉve cʉvacope paino mateávʉ̃ no ĩmaro mácarõ. Diĩmarocavʉ bácavʉ cuitótecajea meacajea lino ãmicʉricajeare, jũaricajeare aru ñemijuaricajeare máre doivʉ bateima na. Aru úrure, aru perla ãmicʉrijĩboa bojecʉrijĩboare, aru apejĩboa cʉ̃rajiboa cojidijĩboa bojecʉrijĩboare máre ad̶aivʉ bateima na. \v 17 Maumejiena caiye iye ʉre cʉve báque me cũivʉ́, arãjarama ina bojed̶aivʉ bácavʉ, chĩoivʉ. \p Caivʉ ina jiad̶ocũa ʉracũare japʉvaipõeva aru caivʉ ina curãnʉivʉ jiad̶ocũa ʉracũaque, caivʉ ina jiad̶ocũa ʉracũa memeipõeva aru caivʉ jia ʉrad̶ai memeipõeva máre joai mautenajarama na. \v 18 Ne jã́iyede toabico porĩ mʉri no ĩmaro mácarõ ẽ́iyede, yópe arĩ, cod̶oboborãjarama: \p —Apeno ĩmaro ʉrarõ, ã́ri nópe paino cʉbeteavʉ̃ cainʉmʉare, arãjarama na. \p \v 19 Que arĩ, dʉvarãjarama jobore ne baju jipobʉrã ne chĩoiye boje. Bʉjiéque cod̶oboborĩ, ñarebare totarĩ orãjarama na, yópe arĩ: \p —¡Ayu, ayu, pare meamevʉ no ĩmaro ʉrarõ mácarõ! Caivʉ ina cʉvarivʉ bácavʉ jiad̶ocũa ʉracũare jia ʉrad̶ai cʉve cʉvarivʉ bateima diĩmarocavʉ bácavʉ ne bojed̶aiye báque boje na mácavʉre ʉre cʉvede. Maumejiena caiye iye me bíjarĩ cũivʉ́. \v 20 Mʉja, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉ, torojʉjarã mʉja no ĩmaro mácarõcavʉ bácavʉ ne ñájiye boje. Mʉja, Jʉ̃menijicʉi põeva, Jesucristoi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva máre torojʉjarã mʉja Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aiye boje nócavʉ bácavʉre. Ʉ̃i ñájine d̶aiyede, bojed̶aibi na mácavʉre yópe ne ãmeno d̶aiye báquepedeca mʉjare, arãjarama na. \p \v 21 Dinʉmʉre cũinácʉ ángele parʉcʉ cũinábo cʉ̃rabo ʉrabore, oteiyabeare cʉ̃oibope paibore, ĩni dʉvarĩ jarʉvame jia ʉrad̶ai. Yópe arĩ, coyʉáme: \p —Yópe bíjaino maquiyébu no ĩmaro ʉrarõ Babilonia ãmicʉrõ. Bʉojarĩ jã́menamu cojedeca cainʉmʉa. \v 22 Ye jápurabequiyebu cojedeca no ĩmaro mácarõre ne yʉriaiye báque arpaque, flautaque, aru trompetaque máre. Ye cʉbenama cojedeca memeipõeva no ĩmaro mácarõre. Ye jápurabequiyebu cojedeca no ĩmaro mácarõre ne cʉ̃oiye oteiyabeare cʉ̃oiboque, ne pã́ure d̶arãjivʉ. \v 23 Ye pẽoibʉ cojibequiyebu cojedeca no ĩmaro mácarõre. Que baru ñemiquiyebu nore. Ye pʉrʉbʉobenama cojedeca no ĩmaro mácarõre. Que baru jápurabequiyebu cojedeca nore ne torojʉve teiye báque põeva ne pʉrʉbʉoiyede. Nópe vaiquíyebu diĩmaro mácarõcavʉre ne bojed̶aipõeva parʉrivʉ bácavʉ caivʉ apevʉ ijãravʉcavʉ bojed̶aipõeva pʉeno. Nópe vaiquíyebu diĩmarocavʉre jʉjovaivʉ bácavʉre caivʉ ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉre ne yavié d̶aiye báqueque, áme ñai ángele. \p \v 24 Ina Babilonia ãmicʉriĩmaro mácarõcavʉ bácavʉ ñájima ne boarĩ́ jarʉvaiye báque boje caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre, ina Jʉ̃menijicʉi põeva mácavʉre, aru caivʉ ijãravʉcavʉ boarĩ́ jarʉvaimara mácavʉre máre. \c 19 \p \v 1 No yóboi, jápiacacʉ yʉ bʉjino ʉrarõre yópe cũináyajubo obedivʉ põeva ne yávaiye bʉjiépe. Cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ jápiacacʉ náre, yópe arĩ cod̶oboboiyede: \q1 ¡Alelúya! Mearore jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃́vacari jãve mead̶aibi põevare. Aru jãve meacʉ bajube. Pʉeno parʉcʉbe máre. Jãve majepacʉ Jʉ̃menijicʉbe ʉ̃. \v 2 Caiye ʉ̃i d̶aiye métamu. Aru caiye ʉ̃i coyʉiye jãvetamu máre. Ñájine d̶aibi ico nomió õi baju bojed̶ad̶o bácore ʉ̃mʉvare ʉrarõ ãmenore d̶acod̶o náque. Õ ãmeina d̶are nʉño mateáco caivʉ ijãravʉcavʉque, cainoa joborõai Jesucristore jʉ abevʉre õi ʉrarõ ãmeina d̶aiyeque. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶aibi bojed̶ayʉ ṍre, õi boarĩ́ jarʉvaiye báque boje ʉ̃́re memecaivʉre. Que baru mearore jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre, aima na. \m \v 3 Bedióva cojedeca cod̶oboborĩ aima: \p —¡Alelúya! Mearore jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre. No ĩmaro ʉrarõ ẽ́ni dajocabevʉ cainʉmʉa. Que baru toabico porĩ mʉivʉ nore jocarĩ cainʉmʉa, aima na, mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre. \p \v 4 Ina veinticuatro paivʉ bʉcʉva aru ina yóvaicʉvaivʉ apʉrivʉ mori tʉima joborõita mearore jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre, ñai dobacʉre jabocʉi dobarõ mearo coricacarõra, yópe arĩ: \p —Quédecabu. ¡Alelúya! Mearore jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre. Jʉ̃menijicʉrecabe maje mearore jímʉ, aima na. \p \v 5 Dinʉmʉre jápurateavʉ̃ apeno yávaino no dobarõ mearo coricacarõ yebare jocarĩ. Yópe arĩ, coyʉávʉ̃: \q1 Mearore jíjarã majepacʉ Jʉ̃menijicʉre. Caivʉ ʉ̃́re memecaivʉ aru caivʉ apevʉ põeva máre, ina quĩ́jina aru bʉcʉva máre, caivʉ ʉ̃́re pued̶aivʉ, mearore jíjarãri ʉ̃́re, arĩ coyʉávʉ̃. \s1 Juan ʉ̃i coyʉino ne torojʉve teinora Cristo, ovejajĩcʉ ne aimʉ, ʉ̃i pʉrʉbʉoiyede \p \v 6 No yóboi, jápiacacʉ yʉ bʉjino ʉrarõre yópe cũináyajubo obedivʉ põeva ne yávaiyepe yópe cʉ̃ratãcuve ʉratãcuve bʉjinope aru yópe õpo tʉino pʉeno baju bʉjinope. Jápiacacʉ náre, yópe arĩ cod̶oboboivʉre: \q1 ¡Alelúya! Mearore jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre. Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ parʉcʉ caivʉ pʉeno jaboteni bʉ́yʉbe caride. Que baru mearore jínajarevʉ ʉ̃́re. \v 7-8 Eaivʉ caride Cristo, ovejajĩcʉ ne aimʉ, ʉ̃i pʉrʉbʉoijãravʉ. Jímarepaco bacod̶ó mead̶aibico õi baju. Maje jabocʉ doicõjeimi ṍre meacaje lino ãmicʉricaje docʉcʉbeni cojidicajede. Aru jẽvari coyʉrĩ dicajedecabu yópe Jʉ̃menijicʉi põeva ne d̶aiye mépe. Que baru torojʉrãjarevʉ maja. Torojʉrivʉ maje ũmei mearore jínajarevʉ maja Jʉ̃menijicʉre, aima na. \p \v 9 Dinʉmʉre ñai ángele, yópe arĩ, toivaicõjeame yʉre: \p —Toivajacʉ mʉ iyede: “Torojʉrãjarama caivʉ ina cutuimara mácavʉ ne ãrajiyepe ayʉ ñai ovejajĩcʉi pʉrʉbʉoiyede torojʉve teinoi”, áme ñai ángele. \p Aru yópe arĩ, cuturĩ jaroáme: \p —Iye ji coyʉiye mʉre caride Jʉ̃menijicʉi yávaiye jãvetamu, áme ʉ̃. \p \v 10 Ji jápiaiyede ʉ̃i nópe aiyede, ñʉatutacacʉ yʉ ʉ̃i cʉboba yebai, mearore jíyʉrĩduyʉ ʉ̃́re. Ʉbenita yópe arĩ, mearore jícõjemeteame ʉ̃ yʉre: \p —Que d̶abejacʉ mʉ. Yʉ máre memecayʉbu Jʉ̃menijicʉre mʉpedeca aru mívʉpe páyʉ máre, ina coyʉivʉ Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene dajocabevʉva pʉ apevʉ náre boarĩ́ jarʉvaiyeta. Que baru mearore jíjacʉ mʉ maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉre cũinácʉrata, áme yʉre. \p Ñai Espíritu Santo majide d̶aibi caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevare, ne coyʉrãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene. \s1 Juan ʉ̃i coyʉino ñai caballo bocʉrã tubacʉrã \r (Jn 1.1, 14; Ap 13.1-18; 14.20; 17.14) \p \v 11 Dinʉmʉre jã́cacʉ yʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõ voainore. Aru nore jároteame cũinácʉ caballo bocʉ. Ñai tubacʉ ʉ̃́ra bojed̶aibi põevare méque. Aru ãd̶amateibi méque ʉ̃i mauvare máre. Que baru ʉ̃́tame jãve yávayʉ aru méne d̶ayʉ máre cainʉmʉa. \v 12 Ʉ̃i yacorʉa cojiteavʉ̃ yópe toa uruiyepe. Cʉvateame obeditarabʉa jipobʉ ad̶aitarabʉa ʉ̃i jipobʉrã, ʉ̃i jaboteiye boje obediyajuboacavʉre. Aru cũináro ãmiá toivaino mácarõre cʉvateame. Ʉbenita ʉ̃ cũinácʉva majibi nore. \v 13 Doame ʉ̃i cuitótecaje pʉenocacajede jiveque ẽnuicaje bácarõre. Ʉ̃́recabe “Jʉ̃menijicʉi dápiainore coyʉcʉedacʉyʉ” ne aimʉ. \v 14 Ʉ̃i yóboi daima ina cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉ ãd̶amateipõeva tubarivʉ caballova borivʉrã na coapa. Aru doaima meacajea lino ãmicʉricajea cuitótecajeare. \v 15 Ñai ne jabocʉre etavʉ̃ ʉ̃i jijecamure jocarĩ cũináve boaicarove ʉpʉjidivepe. Diveque boarĩ́ vainí tʉcʉyʉme caivʉ ijãravʉcavʉ Jesucristore jʉ abevʉre. Ʉ̃́recabe jabotecʉyʉ náre parʉéque. Aru ʉ̃́vareca ñájine d̶acʉyʉme náre yópe põeva ne vino ʉ́yaiboare piporĩ córore yuaiyepe Jʉ̃menijicʉi jorojĩni jã́iye boje náre, ne ãmeina teiye boje. \v 16 Ñai ne jabocʉ ʉ̃i cuitótecajena aru ʉ̃i tõarʉrã máre yópe arĩ toivaino mateávʉ̃: “Jaboteyʉbe caivʉ apevʉ jabovare aru cõjeñʉme caivʉ apevʉ cõjeipõevare máre”, arĩ toivaino cʉ́teavʉ̃. \p \v 17 Aru jã́cacʉ cũinácʉ ángele núcʉre aviárã. Yópe arĩ, cod̶oboboame parʉéque caivʉ ina cavavape paivʉre, ina vʉivʉ cavarõ coricai, aviá ʉ̃i cʉrõi jãravʉ corica baji: \p —Ãradajarã. Cójijijarã ãmuri yo javateino ʉrarõ Jʉ̃menijicʉi mead̶acaquinore mʉjare. \v 18 Ina jabovare, aru churaravai jabovare, ʉ̃mʉva parʉrivʉre, caballovare, aru caballovarã tubarivʉre, yebacavʉre, yebacavʉ ãmevʉre, quĩ́jinare, aru bʉcʉvare máre, caivʉ ne jiarʉare ãradajarã, áme ñai ángele. \p \v 19 Aru jã́cacʉ ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉre aru caivʉ ina jabovare ijãravʉcavʉ boaipõevaque cójijivʉre ne boarĩ́durãjiyepe aivʉ ñai caballo bocʉrã tubacʉre aru ina ʉ̃́que cʉrivʉre máre. \v 20 Ʉbenita ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ ne jẽimʉ mateáme. Aru ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉpe teyʉ, borocʉede coyʉyʉ, máre ne jẽimʉ mateáme. Ʉ̃́recabe põeva ne d̶arĩ majibede d̶ayʉ bácʉ jipocamia ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉi jã́inoi. Iye põeva ne d̶arĩ majibede ʉ̃i d̶aiyeque jʉjovame obedivʉ põevare jipocamia. Ina cʉvarivʉ bácavʉre ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉi toivaino mácarõre aru ina mearore jívʉ bácavʉre ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉi pẽpeimʉre máre jʉjovame ʉ̃. Ina pʉcarãre jẽni, jarʉvaimara mateima apʉrivʉra cãreja toabo azufreque cũiméboi. Noi ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉ aru ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉpe teyʉ, borocʉede coyʉyʉ, ẽ́najarama cainʉmʉa. \v 21 Aru caivʉ apevʉ náque nʉivʉrecabu ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaimara mácavʉ ñai caballo bocʉrã tubacʉ ive boaicaroveque cʉvacʉ ʉ̃i jijecamui. Aru caivʉ ina cavavape paivʉ javateni yapima na mácavʉ ne jiarʉa báquede. \c 20 \s1 Juan ʉ̃i coyʉino mil paiʉjʉa baju Cristo ʉ̃i jaboteiyena \r (Mt 19.28; Lc 22.30; Ap 1.6; 5.10; 6.9; 13.16-17; 14.9) \p \v 1 Jã́cacʉ cũinácʉ ángele ẽmeñʉre cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Cʉvateame ʉ̃i pʉrʉi no llavede, ʉ̃i voaquinore aru biequinore máre no ʉ̃mʉjʉricobe ecoinore. Aru cũináme tãume dʉcʉrimene máre cʉvateame ʉ̃. \v 2 Jẽame ñai ãijuacʉ cʉcʉre mamarʉmʉre pʉ caride máre. Ñai ãijuacʉbe abujuvai jabocʉ. Diablo ãmicʉbi ʉ̃. Aru Satanás máre ãmicʉbi ʉ̃. Ñai ãijuacʉre jẽni bʉoáme ʉ̃́re mil paiʉjʉa baju. \v 3 Ʉ̃́re bʉorĩburu yóbore, ñai ángele jarʉvame ʉ̃́re no ʉ̃mʉjʉricobe jívʉi. Ʉ̃́re jarʉvarĩburu yóbore nore, dicobe ecoinore bieáme llaveque. Jãjaro d̶áme dicobe ecoinore ñai ángele. Nópe d̶áme ñai abujuvai jabocʉre, ʉ̃i jʉjovabequiyepe ayʉ ijãravʉcavʉre bedióva cojedeca pʉ mil paiʉjʉa vainíburu yóboita. Dinʉmʉ maquinóre jod̶eimʉ macʉyʉ́me obebejãravʉa bajura. \p \v 4 Aru jã́cacʉ jabovai dobarõa mearoare. Ina dobarivʉ iye dobarõara maje jabocʉi ñájine d̶aicõjeimara mateima põevare, ne ãmeina teiye boje. Aru ina yaivʉ bácavʉ ne coyʉiye báque boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede máre dajocabevʉva ne ũmene jã́cacʉ yʉ. Na mácavʉrecabu mearore jíbevʉ bácavʉ ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉre, aru ʉ̃i pẽpeimʉre máre. Aru ʉ̃i toivaino mácarõre máre cʉvabeteima na mácavʉ ne tʉ̃tʉvarã aru ne pʉrʉárã máre. Nacajari yainore jarʉvarĩ, apʉrivʉ teni jaboteima na Cristoque mil paiʉjʉa bajureca. \v 5 Nómu põeva ne mamarʉmʉ nacajaiye yainore jarʉvarĩ. Ʉbenita apevʉ ina yaivʉ bácavʉ nacajameteima cãreja pʉ diʉjʉa mil paiʉjʉa vainíburu yóboita. \v 6 Torojʉrãjarama ina Jʉ̃menijicʉi nacovaimara yo mamarʉmʉ nacovaino yainore jarʉvarĩ. Námu Jʉ̃menijicʉi põeva. Sacerdoteva barãjárama na, memecarãjivʉ ʉ̃́re aru Cristore máre. Jabotenajarama na Cristoque mil paiʉjʉareca. Que baru nʉmenajarama na toabo cũiméboi. \s1 Juan ʉ̃i coyʉino Cristo ʉ̃i vainí tʉiyena abujuvai jabocʉre \p \v 7 Que baru mil paiʉjʉa vainíburu yóboi, ñai Satanás jod̶eimʉ macʉyʉ́me. \v 8 Etacʉyʉme dicobe ʉ̃mʉjʉricobede jocarĩ, jʉjovacʉnʉcʉyʉ põevare, cainoa joborõacavʉre. Jʉjovacʉnʉcʉyʉme ina Gog ãmicʉrõcavʉre aru ina Magog ãmicʉrõcavʉre máre. Ina põeva obedivʉ barãjárama yópe ẽpayabea cʉepe jia ʉrad̶a ẽcarʉrã. Náre cójijovacʉyʉme Satanás, ne ãd̶amatenajiyepe ayʉ. \v 9 Ina põeva obedivʉ cainoa joborõare jocarĩ darĩ, cójijini, nʉri jacotʉrãjarama Jʉ̃menijicʉi põevare, ina boacáivʉre, aru Jʉ̃menijicʉi ĩmarore, ʉ̃i jecʉrõre. Ʉbenita toa ocainope tʉrĩ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ ẽ́ni bíjaroquiyebu náre. \v 10 Aru ñai abujuvai jabocʉ, náre jʉjovayʉ bácʉ, jarʉvaimʉ macʉyʉ́ toabo azufreque cũiméboi máre. Que teni vainí tʉquiyebu ʉ̃́re yópe ñai ãme ãimacʉ jijecʉcʉre ʉ̃i vainí tʉiye báquepedeca aru ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉpe teyʉ, borocʉede coyʉyʉre, máre. Noi ñájinajarama na jãravʉre aru ñamine máre cainʉmʉa. \s1 Juan ʉ̃i coyʉino Jʉ̃menijicʉi bojed̶aiyena yaivʉ bácavʉre ne d̶aiye báque bojede \r (Mt 25.41; Ap 2.11; 3.5; 21.8) \p \v 11 Dinʉmʉre jã́cacʉ jabocʉi dobarõ mearo cũináro, ʉrarõ borõ dobarõre aru ñai dobacʉre nora. Joborõ aru cavarõ máre bíjavʉ̃. Járobeteavʉ̃ cojedeca. \v 12 Aru jã́cacʉ ina yaivʉ bácavʉ caivʉre, quĩ́jinare aru bʉcʉvare máre, núrivʉre no jabocʉi dobarõ mearo ʉrarõ jipocai. Paperatucuboa voaino mateávʉ̃. Aru apetucubo paperatucubo máre, Jʉ̃menijicʉi paperatucubo caivʉ ina jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjivʉ ʉ̃́que ne ãmiáre toivaitucubo voaino mateávʉ̃. Aru ina yaivʉ bácavʉ ñájicõjeimara mateima yópe ne d̶aiye báquepedeca aru iye toivaiye cʉepedeca ditucuboa paperatucuboai. \v 13 Caivʉ ina yaivʉ bácavʉ jia ʉrad̶ai cʉ́teima no jabocʉi dobarõ mearo ʉrarõ jipocai. Aru caivʉ ina yaivʉ bácavʉ coreivʉ bácavʉ ne cʉrõi máre cʉ́teima no jabocʉi dobarõ mearo ʉrarõ jipocai. Que baru caivʉ ina yaivʉ bácavʉ cʉ́teima nore. Aru caivʉ ina ñájicõjeimara mateima yópe ne d̶aiye báquepedeca. \v 14 Caride ina yaivʉ bácavʉ yainájarama cojedeca. Na mácavʉre coreino mácarõ jarʉvaino mateávʉ̃ toabo cũiméboi. Ina yaivʉ bácavʉ yainájarama pʉque, mamarʉmʉ ne bajuque ijãravʉi aru no yóboi ne ũmeque toabo cũiméboi. No toabobu yópe jia ʉrad̶a uruinope ʉrarõ baju. Nore ñájinajarama cainʉmʉa. \v 15 Caivʉ ina ne ãmiá toivaino cʉvabevʉ bácavʉ ditucuboi, Jʉ̃menijicʉi paperatucubo caivʉ ina jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarãjivʉ ʉ̃́que ne ãmiáre toivaitucuboi, nárecabu jarʉvaimara mácavʉ dibo toabo cũiméboi. \c 21 \s1 Juan ʉ̃i coyʉino cavarõ mamarora aru joborõ mamarora \r (Mt 25.41; Jn 4.10, 14; 7.37; Gá 4.26; 2 P 3.13; Ap 2.11; 3.12; 7.17; 19.7-8; 20.14) \p \v 1 No yóboi, jã́cacʉ cavarõ mamarore aru joborõ mamarore máre. No cavarõ javecarõ mácarõ aru no joborõ javecarõ mácarõ máre bíjaiye bateávʉ̃. Aru diya jia ʉrad̶a máre bíjaiya bateávʉ̃. \v 2 Aru jã́cacʉ no ĩmaro pʉeno mearo Jʉ̃menijicʉi ĩmarore, mamaro Jerusalén ãmicʉriĩmarore. No ĩmaro ẽmene dávʉ̃ Jʉ̃menijicʉi jivateino cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõre jocarĩ. Yópe nomió pʉrʉbʉocod̶o õi mead̶aiyepe torojʉre d̶acod̶o jímarepacʉ bacʉyʉ́re, nopedeca no ĩmaro mead̶aino mateávʉ̃ torojʉre d̶aquiyepe aino Cristore. \v 3 Aru jápiacacʉ apeno yávaino bʉjino etaiyede no jabocʉi dobarõ mearo coricacarõre jocarĩ. Bʉjiéque yópe arĩ, coyʉávʉ̃: \p —Caride Jʉ̃menijicʉ cʉbi põevaque. Cʉcʉyʉme náque. Aru nácapũravʉ ʉ̃i põeva marajárama. Jʉ̃menijicʉvacari cʉcʉyʉme náque. Ne mearore jímʉ macʉyʉ́me ʉ̃. \v 4 Tʉ̃recʉyʉme caiye oride ne yacorʉare. Torojʉre d̶acʉyʉme náre cainʉmʉa. Caiye javede cʉe báque jave bíjavʉ̃ cari. Que baru põeva ye yaibénajarama. Chĩomenajarama. Obenajarama. Aru ijibequiyebu náre máre, arĩ coyʉávʉ̃. \p \v 5 Dinʉmʉre ñai dobacʉ jabocʉi dobarõ mearora, yópe arĩ, coyʉáme: \p —Caride caiyede mamae d̶ayʉbu yʉ, áme. \p Aru yópe arĩ, toivaicõjeame yʉre cojedeca: \p —Iye yávaiye métamu aru jãvetamu máre. Que baru toivajacʉ mʉ iye ji yávaiyede, áme yʉre. \p \v 6 Aru ñai dobacʉ jabocʉi dobarõ mearora, yópe arĩ, coyʉáme: \p —Quénoramu. Yʉrecabu mamarʉmʉcacʉ aru yóbocacʉ máre. Yʉrecabu bʉ́yʉ bácʉ, bubayʉ máre. Que baru cʉvʉ yʉ cainʉmʉa. Ácʉ põecʉ ʉ̃i ũcuiyʉru, ʉ̃́re jícʉyʉmu yʉ oco bojecʉbede no oco pĩapóino apʉre d̶aiocore jocarĩ. \v 7 Yópe mearo d̶acacʉyʉmu yʉ ñai vainí tʉyʉre ãmenore jarʉvarĩ. Ʉ̃i mearore jímʉ macʉyʉ́mu yʉ. Aru jímacʉ bacʉyʉ́me ʉ̃. \v 8 Ʉbenita caivʉ ina ñájiyʉbevʉ yʉre boje ne jidʉé boje, aru ina dajocaivʉ ne jʉ aiyede yʉre, ina caijĩe ãmene d̶aivʉ, ina põevare boarĩ́ jarʉvaivʉ, ina ãmeina d̶aivʉ apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque, ina yaviéde d̶aivʉ, ina mearore jívʉ pẽpeimarare, aru ina borocʉrivʉ máre, caivʉ ina nʉrajarama ne cʉrãjinoi, no toabo azufreque cũiméboi. Que baru jẽvari coyʉrĩ yópe ne yaiyepe pʉque nʉrajarama na. \s1 Juan ʉ̃i coyʉino mamaro Jerusalén ãmicʉrõra \r (Mt 5.8; Jn 8.12; Ef 2.20; 1 Jn 3.2; Ap 16.1; 21.23) \p \v 9 No yóboi, cũinácʉ ina siete paivʉ ángeleva idʉá siete paidʉa jororʉa ñájiovaiye buidídʉa jororʉare iye siete paiye ñájiovaiyeque cʉvarivʉ bácavʉcacʉ coyʉcʉdame yʉre. Yópe arĩ, coyʉáme: \p —Dajacʉ. Jã́d̶ovacʉyʉbu mʉre ico nomió pʉrʉbʉocod̶ore Cristo, ovejajĩcʉ ne aimʉque, áme yʉre ñai ángele, áme. \p \v 10 Aru ñai Espíritu Santo dápiaicõjeame yʉre. Que teni ñai ángele nʉvame yʉre cʉ̃racũ ʉ̃mʉjʉricũ pʉenoita. Noi cʉrivʉta, jã́d̶ovame yʉre no ĩmaro mearo baju, Jʉ̃menijicʉi ĩmaro Jerusalén ãmicʉriĩmarore. No ĩmaro ẽmene daino mateávʉ̃ Jʉ̃menijicʉi jivateino cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõre jocarĩ. \v 11 Jʉ̃menijicʉi cʉe boje nore, ʉrarõ pẽoávʉ no ĩmaro. Yópe cʉ̃rabo cojidibo pare bojecʉribore jã́ri javaiyoibo jaspe ãmicʉribope pẽoávʉ no ĩmaro. \v 12 Pare ʉ̃mʉjʉrido biaido cʉ́teavʉ̃ no ĩmaro yóbore. Dido biaido cʉvateavʉ̃ doce paicobea jedevacobea. Dicobea jedevacobearã toivaino mateávʉ̃ ne ãmiá ina doce paiyajuboa Israecavʉ ne yajuboa ãmiá coapa. Aru doce paivʉ ángeleva jã́ri coreivʉ bateima dicobea jedevacobea coapa. \v 13 Yóbecʉricobea jedevacobea cʉ́teavʉ̃ caiyovaicʉvaipũravʉai coapa. Aviá dainocapũravʉi yóbecʉricobea jedevacobea cʉ́teavʉ̃. Aviá daino meapũravʉi yóbecʉricobea jedevacobea cʉ́teavʉ̃. Aviá daino cãcopũravʉi yóbecʉricobea jedevacobea cʉ́teavʉ̃. Aviá doinocapũravʉi máre yóbecʉricobea jedevacobea cʉ́teavʉ̃. \v 14 No biaido me jãjaro núvari d̶aido bateávʉ̃ cʉ̃rava ʉrava parʉrivarã. Doce paiva cʉ̃rava cʉ́teavʉ̃. Diva cʉ̃ravarã toivaino mateávʉ̃ ñʉje ãmiá ñʉja doce paivʉ ñai ovejajĩcʉi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ñʉje ãmiá coapa. \p \v 15 Ñai ángele yávayʉ yʉre cʉvateame cũinád̶o corevaiyo úruque d̶aiyore, corevacʉyʉ no ĩmarore, dicobea jedevacobeare, aru biaidore máre. \v 16 No ĩmaro yóvaicʉvaitõbʉa cʉ́teavʉ̃. Caiye yóvaicʉvaitõbʉa cũinátʉrʉ bateávʉ̃. Ʉ̃mʉjʉrõ vaibóque cũinátʉrʉ bateávʉ̃. Ʉ̃i corevaiyede coreóvame no ĩmarore pʉcamil doscientos paikilometros baju ʉ̃mʉjʉrõre, pʉcamil doscientos paikilometros baju joarõre, aru pʉcamil doscientos paikilometros baju ʉrarõre máre. \v 17 No yóboi, corevame no biaidore máre. Yópe põeva ne corevaiyepe sesenta y cinco paimetros baju corevame no biaidore. \p \v 18 No biaido d̶aino mateávʉ̃ jaspe ãmicʉriva cʉ̃rava bojecʉrivaque. Aru no ĩmaro d̶aino mateávʉ̃ úru me baju docʉcʉbeque. Que baru jivarʉpe paino ʉbenita jã́ri javaiyoino mateávʉ̃. \v 19 No ĩmaro jãjaro núvari d̶aino mateávʉ̃ cʉ̃rava ʉrava parʉrivarã. Aru divarã cʉ́teavʉ̃ apeva bojecʉriva meava baju. Doce paiva cʉ̃rava bojecʉriva cʉ́teavʉ̃. Diva mamarʉmʉcava ĩmaro núrivarã jaspe ãmicʉriva bateávʉ̃. Apeva cutuiva ĩmaro núrivarã zafiro ãmicʉriva bateávʉ̃. Apeva cutuiva ágata ãmicʉriva bateávʉ̃. Apeva cutuiva esmeralda ãmicʉriva bateávʉ̃. \v 20 Apeva cutuiva ónice ãmicʉriva bateávʉ̃. Apeva cutuiva cornalina ãmicʉriva bateávʉ̃. Apeva cutuiva crisólito ãmicʉriva bateávʉ̃. Apeva cutuiva berilo ãmicʉriva bateávʉ̃. Apeva cutuiva topacio ãmicʉriva bateávʉ̃. Apeva cutuiva crisoprasa ãmicʉriva bateávʉ̃. Apeva cutuiva jacinto ãmicʉriva bateávʉ̃. Aru diva pinidʉcava ĩmaro núrivarã amatista ãmicʉriva bateávʉ̃. \v 21 Dicobea doce paicobea jedevacobea d̶aino mateávʉ̃ perla ãmicʉriva bojecʉriva cʉ̃ravaque. Caicobea jedevacobea coapa cũináva perla ãmicʉrivaque d̶aino mateávʉ̃. Aru dima no ĩmaro ʉrama d̶aino mateávʉ̃ úru me baju docʉcʉbeque. Que baru jivarʉpe paima, ʉbenita jã́ri javaiyoima, mateávʉ̃. \p \v 22 No ĩmaroi jã́metecacʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine. Caino no ĩmarore Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami cʉbeteavʉ̃. Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ parʉcʉ caivʉ pʉeno cʉbi caino no ĩmaroi. Aru Cristo, ñai ovejajĩcʉ, máre cʉbi caino no ĩmaroi. Que baru Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jaʉbevʉ nore. \v 23 Aru jaʉbevʉ aviá aru aviá ñamicacʉ máre ne pẽoiye nore. Jʉ̃menijicʉi cʉe boje nore, ʉrarõ pẽoávʉ no ĩmarore. Aru ñai ovejajĩcʉ pẽoibʉpe pẽoñʉme nore. Que baru aviá aru aviá ñamicacʉ máre jaʉbema na nore. \v 24 Caivʉ põeva cainoa joborõacavʉ vaivárãjarama no ĩmaro miad̶áeque. Aru caivʉ jabova davarãjarama caiye ne cʉvaede, ne tãutʉrare máre no ĩmaroita. \v 25 Caijãravʉa no ĩmaro jedevacobea voaicobea baquiyébu. Aru ñami cʉbequiyebu nore. Que baru no ĩmaro jedevacobea ye biebecobea baquiyébu cainʉmʉa. \v 26 Caivʉ põeva cainoa joborõacavʉ davarãjarama caiye ne cʉvaede, ne tãutʉrare máre no ĩmaroita. \v 27 Ʉbenita ye ãmeno cʉbequiyebu nore. Ye põeva cʉyojeda teivʉ aru borocʉrivʉ máre ecobenajarama nore. Quénora caivʉ ina cʉvarãjivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre Jʉ̃menijicʉque ne ãmiáre toivaiye báque boje ãnitucubo, ñai ovejajĩcʉi paperatucuboi, ecorãjarama nore. \c 22 \p \v 1 No yóboi, cojedeca ñai ángele jã́d̶ovame yʉre cũinád̶a jiare. Diya jia mead̶a cojidiya etaivʉ no jabocʉi dobarõ mearore, Jʉ̃menijicʉi dobarõre aru ñai ovejajĩcʉ máre ʉ̃i dobarõre jocarĩ. Diya jia apʉre d̶aivʉ põevare mamaũmeque. \v 2 Diya jia bejaivʉ ma ʉrama coricai no ĩmaro Jʉ̃menijicʉi ĩmaroi. Aru diya ẽcarʉai caipʉcapũravʉai jocʉcʉa apʉre d̶aicʉa cʉvʉ. Caiaviava jẽijãravʉa eaivʉ. Que baru doce paitʉvaboa caiʉjʉa coapa jẽidʉare jívʉ dicʉá jocʉcʉa. Aru dicʉá jocʉcʉa yoca mead̶aivʉ caivʉ põevare cainoa joborõacavʉre. \v 3 No ĩmaroi ye cʉbequiyebu caiye iye jorojĩni jã́re d̶aiye Jʉ̃menijicʉre. Que baru ye ãmeno ñájine d̶aino põevare cʉbequiyebu nore. No jabocʉi dobarõ mearo, Jʉ̃menijicʉi dobarõ aru ñai ovejajĩcʉi dobarõ máre, cʉquiyebu no ĩmarore. Aru Jʉ̃menijicʉre memecaipõeva mearore jínajarama ʉ̃́re. \v 4 Ʉ̃i jivare jã́rajarama na. Aru ʉ̃i ãmiáre toivaino maquiyébu ne tʉ̃tʉvarã. \v 5 Ñami cʉbequiyebu nore. Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ miad̶áre d̶acacʉyʉme nócavʉre. Que baru jaʉbequiyebu náre pẽoibʉa aru aviá máre. Aru nócavʉ jabotenajarama jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. \s1 Juan ʉ̃i coyʉino Jesucristo copaidacʉyʉre ijãravʉi bedióva cojedeca \r (Jn 4.10, 14; 7.37; Ap 1.8, 17; 2.8) \p \v 6 Dinʉmʉre ñai ángele, yópe arĩ, coyʉáme yʉre: \p —Iye ji yávaiye métamu aru jãvetamu máre. Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ, ñai majide d̶ayʉ bácʉ ina ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõevare, daroáme yʉre ʉ̃i ángelede, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe ayʉ ʉ̃́re memecaivʉre iye vaiquíye jaʉéde maumejiena, áme ñai ángele yʉre. \p \v 7 Aru Jesúvacari yópe aibi: \p —Jã́jacʉ. Maumejiena dacʉyʉmu yʉ. Torojʉrãjarama caivʉ me jápiarĩ jʉ aivʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyede toivaiye báquede itucubo paperatucuboi, aibi Jesús. \p \v 8 Yʉ, Juan, jápiacacʉ aru jã́cacʉ caiye iye ji toivaiye báquede. Diede jápiarĩ aru jã́riburu yóboi, ñʉatutacacʉ yʉ ñai ángele ʉ̃i cʉboba yebai, ñai jã́d̶ovañʉ mácʉ yʉre caiye iyede, mearore jíyʉrĩduyʉ ʉ̃́re. \v 9 Ʉbenita yópe arĩ, yʉre mearore jícõjemeteame ʉ̃́re: \p —Que d̶abejacʉ mʉ. Yʉ máre memecayʉbu Jʉ̃menijicʉre mʉpedeca aru mívʉpe páyʉ máre, ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva, aru nápe paivʉ máre, caivʉ ina me jápiarĩ jʉ aivʉ caiye iye toivaiye báquede itucubo paperatucuboi. Que baru maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉre cũinácʉra mearore jíjacʉ mʉ, áme yʉre. \p \v 10 Aru yópe arĩ, coyʉáme yʉre cojedeca: \p —Joabejĩnotamu vaiquíno yópe iye toivaiye báquepedeca ditucubo paperatucuboi. Que baru yavebejacʉ põevare jocarĩ caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyede toivaiye báquede itucubo paperatucuboi. \v 11 Dinʉmʉre caiye iye nópe vaiquínʉmʉre, ácʉ põecʉ ãmecʉ baru, ãmenore d̶are nʉiye jaʉvʉ ʉ̃́re. Aru ácʉ põecʉ ãmecʉ baju baru, ãmeno bajure d̶are nʉiye jaʉvʉ ʉ̃́re. Ácʉ põecʉ meacʉ baru, mearore d̶are nʉiye jaʉvʉ ʉ̃́re. Aru ácʉ põecʉ meacʉ baju baru Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i memecaiye boje, mearo bajure d̶are nʉiye jaʉvʉ ʉ̃́re, áme yʉre ñai ángele. \p \v 12 Bedióva cojedeca Jesús, yópe arĩ, coyʉáme: \p —Jã́jacʉ. Maumejiena dacʉyʉmu yʉ. Davacʉyʉmu caivʉ põevare ne bojede, bojed̶acʉyʉ caivʉre yópe ne d̶aiye báquepe náre coapa. \v 13 Yʉrecabu mamarʉmʉcacʉ aru yóbocacʉ máre. Yʉrecabu cʉcʉ bácʉ caiyede cʉed̶aquiye jipocai aru cʉcʉyʉ caiye cũiníburu yóbore. Aru yʉrecabu bʉ́yʉ bácʉ, bubayʉ máre. Que baru cʉvʉ yʉ cainʉmʉa. \p \v 14 ’Torojʉrãjarama caivʉ ji mead̶aimara ne ãmene jarʉvaiye báque boje yópe ne jarʉvaiyepe docʉre ne joaiyede ne cuitótecajeare. Nárecabu ãicõjeimara márajivʉ dicʉ jocʉcʉ apʉre d̶aicʉ jẽidʉare. Aru nárecabu ecoicõjeimara márajivʉ no ĩmaro jedevacobeai. \v 15 Ʉbenita no ĩmaro jedevai mautenajarama caivʉ ina ãmena baju, ina yaviéde d̶aivʉ, ina ãmeina d̶aivʉ apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque, ina põevare boarĩ́ jarʉvaivʉ, ina mearore jívʉ pẽpeimarare, aru ina borocʉrĩ jʉjovaiyʉrivʉ apevʉre máre, áme Jesús. \p \v 16 Aru yópe arĩ, coyʉáme Jesús cojedeca: \p —Yʉ, Jesús, darocacʉ ñai ángelede, ʉ̃i coyʉquiyepe ayʉ caiye iyede mʉjare, yʉre jʉ aivʉre, mʉje cójijinoai. Yʉrecabu ñai jabocʉ David bácʉi pãramecʉ. Aru yʉrecabu ñai abiácorʉ pẽoñʉ miad̶áre dayʉ, áme Jesús. \p \v 17 Ñai Espíritu Santo “Dajacʉ”, ayʉbe Jesúre. Aru ico ovejajĩcʉi márepaco “Dajacʉ”, ad̶obe Jesúre. Aru caivʉ ina jápiaivʉ diede “Dajacʉ”, ajarãri na máre. Yópe cũiñóimara ne pare ũcuiyʉepe ocore, nopedeca mʉja nʉiyʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, pare ʉjarã Jesúre. Ʉ̃́tame yópe oco apʉre d̶aiocope. Caivʉ ʉ̃́re ʉrivʉ Jʉ̃menijicʉi cʉre d̶aimara marajárama ʉ̃i cʉrõ mearoi cainʉmʉa bojecʉbeda. \p \v 18 Yʉ, Juan, mearo d̶aicõjeivʉ paredeca caivʉ ina jápiaivʉre caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyede toivaiye báquede itucubo paperatucuboi. Põecʉ ʉ̃i toivaru apejĩene epecʉyʉ iyeque, Jʉ̃menijicʉ pʉeno baju ñájine d̶acʉyʉme ʉ̃́re iye ñájiovaiyeque, coyʉiye báquede ditucubo paperatucuboi. \v 19 Aru põecʉ ʉ̃i tʉ̃reni jarʉvaru apejĩene itucubo paperatucuboquede, iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyede toivaiye báquede, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re ãicõjemecʉyʉme apʉre d̶aijocʉcʉ jẽidʉare. Que baru me cʉrĩ bʉojabecʉyʉme Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa. Aru Jʉ̃menijicʉ cʉicõjemecʉyʉme ʉ̃́re no ĩmaro mearo bajure. Dicʉ jocʉcʉrã aru diĩmarora máre coyʉino mateávʉ̃ itucubo paperatucuboi. \p \v 20 Ñai caiye diede coyʉyʉ aibi: \p —Maumena dacʉyʉmu, aibi. \p Que bajarṍri. Mʉ, maje jabocʉ Jesús, dajacʉ. \p \v 21 Maje jabocʉ Jesucristo mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Quédecabu. Quénoramu.