\id PHP - Cubeo NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h Filipenses \toc1 Filipenses \toc2 Filipenses \toc3 Fil \mt1 Filipenses \ip Mamabʉinore coyʉiyebu Pablo bácʉ ʉ̃i toivaicõjeiye báquede paperayocare Filipos ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõevare. Pablo bácʉ judíovacacʉ bácʉvacari, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ marejaquémavʉ, coyʉcʉyʉ ʉ̃i yávaiye méne judíova ãmevʉre, judíova ne jʉ abe boje ʉ̃i coyʉiyede. Lucas bácʉ coyʉrejaquemavʉ Pablo bácʉi borore Hch 7:57-8:1, 9:1-31, 13:1-28:31, aru ʉ̃i cʉede Filipos ãmicʉriĩmaroi Hch 16:11-40, 20:1-6. Pablo bácʉ toivaicõjenejaquemavʉ iyoca paperayocare ʉ̃i cʉede ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami. Apevʉ ne dápiaiyepe, toivaicõjenejaquemavʉ diyocare ãniʉjʉ bácarõre 55 d.C., ʉ̃i cʉede ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami Éfeso ãmicʉriĩmaroi. Ʉbenita apevʉ ne dápiaiyepe, toivaicõjenejaquemavʉ diyocare ãniʉjʉa báquede 60-63 d.C., ʉ̃i cʉede ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami Roma ãmicʉriĩmaroi. Que baru javede Pablo bácʉre toivacaipõecʉ bácʉre toivaicõjenejaquemavʉ pʉcayoca ʉ̃i paperayocare Tesalónica ãmicʉriĩmarocavʉre, aru pʉcayoca ʉ̃i paperayocare Corinto ãmicʉriĩmarocavʉre, aru ʉ̃i paperayocare Galacia ãmicʉrijoborõcavʉre. Aru apevʉ ne dápiaiyepe, javede toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i paperayocare Roma ãmicʉriĩmarocavʉre, aru Éfeso ãmicʉriĩmarocavʉre, Colosas ãmicʉriĩmarocavʉre, aru Filemón mácʉre máre. Pablo bácʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃́re toivacaipõecʉ bácʉre aipe ʉ̃i toivacaquiye báquede diyocare. \ip Diyocaque Pablo bácʉ torojʉede jídejaquemavʉ ina Filipos ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõevare ne daroiye báquede tãutʉrare ʉ̃́re (2:25, 4:14-19). Pablo bácʉ jabova ne bʉoimʉvacari torojʉrejaquemavʉ (1:12-26, 2:17-18, 3:20-4:1, 4:10-13). Aru diyocaque jã́d̶ovarejaquemavʉ Jesúre jʉ aipõeva torojʉrivʉre ye baju ãmevʉ ne cʉede, ne cʉede méne o ãmene máre ijãravʉi, yópe Jesucristoi d̶aiye báquepe (2:5-11). Coyʉrejaquemavʉ Timoteo bácʉi borore (2:19-24), aru Epafrodito bácʉi borore (2:25-30), ʉ̃ baju ʉ̃i d̶aiyede (1:3-8, 12-26, 3:4b-14), aru aipe d̶aiye jaʉrõre Jesúre jʉ aipõevare (1:9-11, 27-2:4, 2:12-16, 3:1-4a, 4:2-9). \c 1 \s1 Pablo ʉ̃i meaicõjeino Filipocavʉre \r (Hch 16.12) \p \v 1 Yʉ, Pablo, aru ñai Timoteo máre Jesucristore memecaivʉ, meaicõjeivʉbu mʉjare, Filipos ãmicʉriĩmarocavʉ Jʉ̃menijicʉi põevare, Jesucristore jʉ aivʉre. Yʉ toivaicõjeivʉ apecʉre iyoca paperayocare mʉjare, Jesúre jʉ aivʉre coreipõevare, aru náre cad̶ateipõevare máre, aru caivʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi põeva cʉrivʉre Jesucristoque cũinávʉpe. \v 2 Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrĩ cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva. \s1 Pablo ʉ̃i jẽniaino Jʉ̃menijicʉque Jesúre jʉ aipõevare \p \v 3 Cainʉmʉa ji ãrʉéne mʉjare, torojʉede jívʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre, ji jabocʉre aru ji mearore jímʉre, mʉjare boje. \v 4 Aru cainʉmʉa ji jẽniacaiyede Jʉ̃menijicʉque caivʉ mʉjare boje, torojʉvʉ yʉ ji ũmei. \v 5 Yʉ torojʉrĩ jívʉ torojʉede Jʉ̃menijicʉre, mʉje cad̶ateiye boje yʉre ji coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne mʉje mamarʉmʉ Jesúre jʉ aijãravʉ bácarõmiareca pʉ caride máre. \v 6 Dijãravʉ, mʉje mamarʉmʉ jʉ aijãravʉ bácarõi, Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acarĩ bʉ́rejaquemavʉ mʉjare. Aru coreóvaivʉ yʉ mearo d̶acare nʉcʉyʉre mʉjare pʉ Jesucristoi copaidaquijãravʉ baquinóita. Dijãravʉ baquinóre mʉja meara márajivʉbu yópe Jʉ̃menijicʉi aiye báquepedeca ʉ̃i d̶aquiyede yópe ʉ̃i ʉrõpe. \v 7 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i meacʉ baju boje memecare d̶aibi caivʉ majare Jesucristore. Que baru ãrʉvʉ yʉ mʉjare, ji ʉmarare, ji ũmei. Aru ji que ãrʉé métamu, caivʉ mʉja mʉje cad̶ateiye boje yʉre. Mʉja cad̶ateivʉbu yʉre caride bʉoimʉ cʉcʉre, aru ji jã́d̶ovaiyede jãvene Jesús ʉ̃i yávaiye méne aru ji jʉ are d̶aiyede põevare diede. \v 8 Jʉ̃menijicʉvacari majibi jãve ʉcʉre caivʉ mʉjare ʉrarõreca, yópe Jesucristo ʉ̃i ʉepedeca mʉjare. \p \v 9-11 Yópe arĩ, jẽniacaivʉ yʉ Jʉ̃menijicʉque mʉjare boje: “Ñʉjepacʉ Jʉ̃menijicʉ, pʉeno baju nʉre d̶ajacʉ náre, jʉ aivʉre ne ʉede ne bajumia, aru ne majiéde mi yávaiyede jãvene, aru ne coreóvaiyede aipe d̶aiye jaʉrõre náre”. Yópe arĩ jẽniaivʉ, mʉje beorãjiyepe ayʉ iye pʉeno baju mearo d̶aiye jaʉrõre mʉjare. Que teni ãmeno cʉbequiyebu mʉjaque aru boropatebenajivʉbu mʉja Jesucristoi copaidaquijãravʉ baquinóre, põeva ne pued̶arãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉre aru ne jínajiyepe aivʉ mearore ʉ̃́re. Que d̶arãjivʉbu na, mʉje mearo d̶aiye boje. Aru Jesucristorecabe cũinácʉra no mearo d̶are d̶ayʉ mʉjare. \s1 Pablo “Yʉ́capũravʉ cʉvʉ ijãravʉi memecacʉyʉ Cristore” ʉ̃i yávaino \r (Hch 16.19-40; 28.30; Gá 2.20; Col 3.4) \p \v 12 Mʉja, jívʉ, coreóvare d̶aiyʉvʉ mʉjare apevʉ obedivʉ jápiaivʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne iye vaiye boje yʉre. \v 13 Que baru caivʉ ina churarava, jabocʉi cʉ̃ramine coreivʉ, aru caivʉ apevʉ máre, coreóvaivʉbu yʉre jabovai bʉoimʉre, ji memecaiye boje Cristore. \v 14 Aru obedivʉ ina majevʉ Jesúre jʉ aipõeva, ne jã́iyede yʉre bʉoimʉre, parʉre nʉñama ne jʉ aiyede Jesucristore. Que teni caijãravʉa pʉeno baju parʉrõreca coyʉivʉbu Jesús ʉ̃i yávaiye méne jidʉbevʉva. \v 15 Apevʉcapũravʉ jorojĩñama yʉre, põeva ne pued̶aiye boje yʉre, ji coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Que baru coyʉyama Jesús ʉ̃i yávaiye méne pʉeno baju parʉrõreca, põeva ne pued̶arãjiyepe aivʉ me náre, yʉre ne pued̶aiye pʉeno. Que teni ne jorojĩni maucʉvaiyʉe boje yʉre, coyʉivʉbu Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Ʉbenita apevʉcapũravʉ coyʉivʉbu Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ne mearo d̶aiyʉe boje aru ne cad̶ateiyʉe boje yʉre. \v 16 Aru ina coyʉivʉbu Jesús ʉ̃i yávaiye méne ne ʉe boje yʉre. Coreóvaivʉbu na Jʉ̃menijicʉ cʉre d̶ayʉre yʉre bʉoimʉre, ji coyʉquiyepe ayʉ “Jãvemu” Jesús ʉ̃i yávaiye ména. \v 17 Ʉbenita apevʉ coyʉivʉbu Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ne jorojĩye boje yʉre ne ãmeno dápiaiyeque. Coyʉbema na meaũmeque. Quénora coyʉyama meara nʉre d̶arãjivʉ apevʉ pʉeno. Nópe d̶aivʉbu pʉeno baju chĩori ñájine d̶aiyʉrĩduivʉ yʉre, ji jápiaiyede ne d̶aiyede ji bʉoimʉ cʉede. \v 18 Ye baju ãmevʉ ne ñájine d̶arĩduiyede yʉre. Quéda meavʉ ne coyʉiye Cristorã. Ye baju ãmevʉ ina coyʉipõeva ne coyʉino ne dápiaino mearoque o ne dápiaino ãmenoque. Quédata torojʉvʉ yʉ ji ũmei, caivʉ náre ne coyʉiye boje Cristorã. \p Aru torojʉre nʉquijivʉ ji ũmei. \v 19 Yʉ me majivʉ jod̶enajivʉre yʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñamine jocarĩ, mʉje jẽniacaiye boje yʉre Jʉ̃menijicʉque aru Jesucristoi Espíritu Santoi cad̶ateiye boje yʉre. \v 20 Pare ʉvʉ yʉ caiye vaiquíyede yópe ji coreiyepe, cʉyoje tebecʉyʉ cainʉmʉa ji d̶aiyeque. Quénora d̶aiyʉvʉ yʉ cainʉmʉa yópe d̶aiye jaʉépe yʉre. Que baru caride aru cainʉmʉa jidʉbecʉva coyʉquijivʉ Cristorã. Que teni pued̶aquijivʉ Cristore caiye ji d̶aiyeque, põeva ne majinajiyepe ayʉ ʉ̃ pʉeno meacʉ bajure. Que d̶aquijivʉ yʉ apʉcʉ baru o yaiyʉ́ baru máre. \v 21 Yʉ́capũravʉ cʉvʉ memecacʉyʉ Cristore ijãravʉi, põeva ne mearore jínajiyepe ayʉ ʉ̃́re. Aru ji yaiyede pʉeno baju meaquiyebu yʉre, ji cʉquiye boje Cristoque. \v 22 Ʉbenita cʉrĩ jaroyʉ baru ijãravʉi, apevʉ põevare jʉ are d̶ayʉ bʉojaquijivʉ Jesucristore. Que baru ye majibevʉ yʉ aipe beoiye jaʉrõre yʉre. \v 23 Pʉcaũmeamu ji ũme. Pare yaiyʉvʉ yʉ, cʉcʉyʉ Cristoque. Que baru ji yaidú, pʉeno mearo baju meajebu yʉre. \v 24 Ʉbenita pʉeno baju jaʉvʉ mʉjare ji cʉe cãreja ijãravʉi, cad̶atecʉyʉ mʉjare. \v 25 Que baru yʉ me majivʉ aipe ji beoquiyede. Beocʉyʉmu cʉcʉyʉ cãreja ijãravʉi, cad̶atecʉyʉ caivʉ mʉjare, mʉje jʉ arãjiyepe ayʉ pʉeno baju Jesucristore, aru torojʉre d̶acʉyʉ mʉjare mʉje ũmei, pʉeno baju mʉje jʉ aiye boje ʉ̃́re. \v 26 Que teni ji cʉede mʉjaque cojedeca pʉeno baju mearore jínajaramu mʉja Jesucristore yʉre boje. \p \v 27 Yo cũinárore d̶arĩ cõmajide nʉrajino jaʉvʉ mʉjare. Cainʉmʉa d̶ajarã mʉja yópe Jesús ʉ̃i yávaiye me d̶aicõjeiyepe. Que baru yʉ nʉñʉ maru o nʉmecʉ baru mʉje yebai, jápiacʉyʉmu mʉje borore mʉja jʉ aivʉre parʉrõreca iye yávaiye méne, dajocabevʉva diede, cũinátʉrʉ mʉje ũmei aru cũináro mʉje ʉrõre máre. Que teni jápiacʉyʉmu mʉja memeivʉre parʉrõreca cũinávʉpe, põeva ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne. \v 28 Cuavaicõjemejara ina maucʉvarivʉre mʉjare. Jidʉbejarã náre. Que teni mʉja jã́d̶ovarajaramu náre, nácapũravʉ bíjarãjivʉre Jʉ̃menijicʉre jocarĩ. Ʉbenita mʉjacapũravʉ jã́d̶ovaivʉbu mʉje d̶aiyeque mead̶arãjimarare. Jʉ̃menijicʉ mead̶acʉyʉme mʉjare. \v 29 Que baru mʉjarecabu Jʉ̃menijicʉi mearo d̶aimara, mʉje memecarãjiyepe ayʉ Jesucristore mʉje jʉ aiyede ʉ̃́re aru no pʉenoreca mʉje ñájiyede máre, ʉ̃i yávaiye méne coyʉiye boje. \v 30 Aru caride mʉja yʉpedeca cũinátʉrʉ ñájini memeivʉbu maja, coyʉrãjivʉ iye yávaiye méne. Javede mʉja jã́vʉ ji ñájiyede. Aru caride máre ji ñájiyede jápiaivʉbuya mʉja. \c 2 \s1 Cristo, Jʉ̃menijicʉ baju, ʉ̃i põecʉpe teino aru ʉ̃i jaboteino caivʉre \r (Mt 26.39; Jn 1.1-3; 10.18; Col 1.15; He 2.9; 5.8; 12.2) \p \v 1 Jesucristorecabe parʉre d̶ayʉ mʉjare mʉje ũmei. Ʉ̃i ʉe boje mʉjare cãrijimene d̶aibi mʉjare mʉje ũmei. Ʉ̃i Espíritu Santo cʉbi mʉjaque mʉje ũmei. Aru ʉre d̶aibi mʉjare, mʉje cad̶atenajiyepe ayʉ aru mʉje cõmaje ãroje jã́rajiyepe ayʉ mʉjevʉre. \v 2 Que baru parʉrõreca jẽniaivʉ mʉjare, mʉje torojʉre d̶arãjiyepe ayʉ yʉre ji ũmei pʉeno baju, cũinátʉrʉ mʉje dápiaiyeque, cũinátʉrʉ mʉje ʉeque mʉjevʉre, cũinátʉrʉ mʉje ũmeque, aru cũinátʉrʉ mʉje ʉrõque máre. \v 3 D̶abejarã mʉje d̶aiyede, meara nʉre d̶arãjivʉ apevʉ pʉeno. Aru d̶abejarã mʉje d̶aiyede “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” aivʉ. Quénora dápiabejarã mʉje baju mearape apevʉ pʉeno. Cainʉmʉa “Apevʉ ji pʉeno mearamu na”, arĩ dápiajarã. \v 4 Aru vobejarã quénora mʉje baju pʉeno meara nʉiyede. Quénora d̶ajarã apevʉre máre, ne meara nʉrajiyepe aivʉ pʉeno baju. \p \v 5 Dápiajarã mʉje baju yópe Jesucristoi dápiaiye báquepedeca ʉ̃i baju, d̶arãjivʉ yópe ʉ̃i d̶aiye báquepedeca. \q1 \v 6 Cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉ bajurecabe ʉ̃. Ʉbenita “Jʉ̃menijicʉi parʉépedeca cʉvavʉ yʉ”, abedejaquemavʉ. \v 7 Quénora ʉ̃i baju ʉe boje dajocarejaquemavʉ iye ʉ̃i parʉéde, põevare memecacʉyʉ. Que teni põetedejaquemavʉ põecʉpe. Cʉetedejaquemavʉ põecʉ ãrojacʉ. \v 8 Dápiabedejaquemavʉ ʉ̃i baju meacʉpe apevʉ pʉeno. Quénora parʉrejaquemavʉ ʉ̃i baju apevʉ cãchino. Que teni jʉ arejaquemavʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉre pʉ ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaicõjeiyeta ʉ̃i mauvare ʉ̃i baju. Aru cʉyoje d̶arĩ, boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ ʉ̃́re, ne pẽvaimʉ mácʉre jocʉcʉjaravena. \v 9 Que baru Jʉ̃menijicʉ epedejaquemavʉ ʉ̃́re caivʉ ne jabocʉva. Aru ãmidorejaquemavʉ ʉ̃́re yo ãmiá mearo bajure caivʉ ne pued̶aiãmia pʉeno. \v 10 Que baru caivʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉ, aru caivʉ ijoborõcavʉ, aru caivʉ joborõ jívʉcavʉ máre ne jápiaiyede Jesúi ãmiáre ñʉatutarãjarama, pued̶arãjivʉ ʉ̃́re. \v 11 Aru caivʉ jʉ aivʉ, “Jesucristo maje jabocʉbe”, arĩ coyʉrãjarama caivʉ ne jápiaiyede. Que teni caivʉ mearore jínajarama majepacʉ Jʉ̃menijicʉre. \s1 Maje boropatebeno Jʉ̃menijicʉi jã́inoi \p \v 12 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, que baru yópe d̶ajarã. Mʉje d̶arĩ cõmajiyepe ji cõjeiyede yópe ji bueiyede javede ji cʉede mʉjaque, nopedeca pʉeno baju yʉre jʉ arĩ, d̶ajarã ji bueiyepe caride, ji cʉede joai mʉjare jocarĩ. Mʉja Jʉ̃menijicʉi mead̶aimaratamu. Que baru pued̶ajarã Jʉ̃menijicʉre me. Aru cainʉmʉa memene nʉjara mʉje d̶aiyeque, cʉrãjivʉ me aru cʉvabenajivʉ pʉcaũmea máre. \v 13 Jʉ̃menijicʉrecabe ãrʉre d̶ayʉ mʉjare mʉje ũmei iye mearo d̶aiye jaʉrõre mʉjare, mʉje torojʉrĩ d̶aiyʉrãjiyepe ayʉ mearo d̶aiyede. Aru ʉ̃́recabe cad̶ateyʉ iye mearo d̶aiye jaʉrõre yópe ʉ̃i ʉrõpe. \p \v 14 Caiye mʉje d̶aiyede d̶ajarã torojʉrĩ ãmeina yávabevʉva aru jarabevʉva mʉje baju máre. \v 15 Que baru boropatebenajaramu mʉja. Aru mʉje ãmeno d̶aiye cʉbequiyebu. Aru Jʉ̃menijicʉi mára, ãmeno cʉbevʉva, barãjáramu mʉja. Mʉje cʉede ijãravʉcavʉ jʉjovaivʉ aru pʉeno ãmeno d̶aivʉ ne jẽneboi, mʉje cad̶ateiye jaʉvʉ náre, ne jã́rajiyepe aivʉ ne ãmeina teiyede aru mʉje mearo teiyede yópe abiácovai cad̶ateiyepe põevare cojiéque, ne jã́rajiyepe aivʉ ñamine. \v 16 Nopedeca mʉja cad̶ateivʉbu ijãravʉcavʉre mʉje coyʉiyede náre iye yávaiye méne, ne coreóvarãjiyepe aivʉ aipe cʉvarãjivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Mʉje que d̶aru, jã́d̶ovarajivʉbu ji mememeniduiye báquede mʉje yebai ji bueiye báquede mʉjare. Que baru torojʉcʉyʉmu yʉ ji ũmei mʉjaque Cristoi copaidaquijãravʉ baquinói, ji coreóvaiye boje ji cʉe báque aru ji memecaiye báque máre bojecʉbe ãmene. \v 17 Jʉ̃menijicʉ me torojʉbi mʉje jʉ aiyede Cristore. Ʉ̃i nópe torojʉede coreóvaivʉ yʉ. Apevʉ yʉre boarĩ́ jarʉvaiyʉma, ji bueiye boje mʉjare Cristo jiede. Ʉbenita yʉre boarĩ́ jarʉvarureca, torojʉcʉyʉmu yʉ. \v 18 Quédeca mʉja máre torojʉjarã mʉje ũmei. Aru ʉjarã ji torojʉede ji ũmei máre mʉjaque. Que teni caivʉ maja torojʉrãjaramu maje ũmei cũinátʉrʉ. \s1 Timoteo aru Epafrodito ne curãnʉino Filipoi \r (Hch 16.1-3) \p \v 19 Maje jabocʉ Jesús ʉ̃i ʉru, jaroiyʉvʉ yʉ Timoteore mʉje yebai, ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ mʉjare. Que teniburu yóboi, ʉ̃i copaidaquiyede ji yebai cojedeca, torojʉcʉyʉmu yʉ ji ũmei ji jápiaquiyede mʉje borore. \v 20 Ñai Timoteo cũinácʉrabe cõmaje ãroje dápiayʉ mʉjare ji dápiaiyepedeca. Ʉ̃́recabe jãve cad̶ateiyʉcʉ mʉjare. \v 21 Caivʉ apevʉ ye dápiabema aipe d̶arĩ cad̶ateni bʉojarãjivʉre iye memecaiyede Jesucristore d̶arãjivʉre yópe ʉ̃i ʉrõpe. Quénora ne bajumia cad̶ateiyʉrĩ d̶ad̶ama ne ʉrõpe. \v 22 Aru mʉjavacari coreóvaivʉbu jãve cad̶ateyʉre iye memecaiyede Jesucristore. Ʉ̃i d̶aiye báquede jã́d̶ovaimi memecayʉ meacʉre. Ʉ̃ coyʉibi Jesús ʉ̃i yávaiye méne yʉ́que, apevʉ põeva ne jápiarãjiyepe ayʉ diede, yópe jʉed̶ocʉ ʉ̃i memeiyepe jípacʉque cad̶ateyʉ ʉ̃́re. \v 23 Que baru ʉ̃́recabe ji jaroquimʉ mʉje yebai, cũiná ji majiquiyepe ayʉ aipe yócavʉ ne jabova ne d̶arãjiyede yʉ́que. \v 24 Aru maje jabocʉ Jesús ʉ̃i ʉru, yʉ máre maumena jã́cʉnʉiyʉvʉ mʉje yebai. \p \v 25 Ji dápiaru jaroiye jaʉvʉ yʉre mʉje yebai majecʉ Epafroditore, mʉje daroimʉ mácʉre ji yebai, ʉ̃i cad̶atequiyepe aivʉ yʉre. Ʉ̃ memeimi yʉ́que ñʉje memecaiyede Jesucristore, apevʉ ne maucʉvaedeca ñʉjare. \v 26 Ʉ̃ jã́cʉnʉiyʉbi caivʉ mʉjare pare. Ʉrarõ cãrijimi ʉ̃i ũmei ʉ̃i jápiarĩburu yóboi mʉje jápiaiye báquede ʉ̃i borore ijimʉre. \v 27 Jãve ijimʉ mateáme. Pare ñájiame pʉ ʉ̃i yainíduiyeta. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́quemavʉ ʉ̃́re, quénora ʉ̃ matʉiyeda ãmevʉ, yʉre máre. Que baru Jʉ̃menijicʉ ũmedavaquemavʉ ʉ̃́re, ji chĩomequiyepe ayʉ pʉeno baju. \v 28 Que baru pʉeno baju jaroiyʉvʉ yʉ ʉ̃́re mʉje yebai, mʉje torojʉrãjiyepe ayʉ mʉje ũmei cojedeca, mʉje jã́iyede ʉ̃́re bedióva, ji chĩoiye cũiquíyepe ayʉ. \v 29 Que baru torojʉrivʉ copʉ etajarã ʉ̃́re me, yópe Jesúre jʉ aipõeva ne copʉ etaiye jaʉépe apevʉ névʉre. Pued̶ajarã caivʉ ʉ̃́pe paivʉre. \v 30 Ʉ̃́recabe yainíduyʉ bácʉ, ʉ̃i memecaiye boje Jesucristore. Jidʉbeteame ʉ̃i baju yaijʉroede, cad̶atecʉyʉ yʉre, mʉje cad̶ateivʉ bʉojabe boje yʉre. \c 3 \s1 Põeva ne boropateiye cʉbeno ne d̶aiyeque \r (Hch 8.3; 9.1-2; 22.4; 23.6; 26.5, 9-11; Ro 2.28-29; 6.11-13; 8.29; 11.1; 2 Co 3.18; Gá 4.19; 6.14-15; Col 2.11-13) \p \v 1 Mʉja, jívʉ, cʉjarã torojʉrĩ maje jabocʉ Jesucristoque cũinávʉpe. Ʉetʉbevʉ toivaicõjeivʉ yʉ apecʉre bedióva cojedeca iye majié jaʉéde mʉjare, mʉje cʉrãjiyepe ayʉ me Jesucristoque. \v 2 Me jã́jara ina apevʉ põeva ne ãmeina jã́imarare, aru ãmeina d̶aivʉre, aru ʉ̃mʉva ne baju ne cajede buraicõjeivʉre máre. Ne cajede buraicõjeiye boje, “¿Jʉ̃menijicʉi põeva márica maja?” arĩ dápiarĩduyama. Que teni nácapũravʉ napini coreniduivʉbu Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyede náre, ne nópe d̶aiye boje. \v 3 Ʉbenita majacapũravʉ jãve Jʉ̃menijicʉi põevatamu. Que baru majarecabu mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre jãve, Espíritu Santoi bʉojare d̶aiye boje majare. Aru majarecabu torojʉrĩ cʉrivʉ Jesucristoque cũinávʉpe. Aru majarecabu “¿Jʉ̃menijicʉ mead̶aquidica majare maje d̶aiye boje?” arĩ dápiabevʉ. \p \v 4 Ácʉ põecʉi napini coreni bʉojaru Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyede ʉ̃́re ʉ̃i d̶aiye boje, yʉ́vacari ʉ̃i pʉeno napini coreyʉ bʉojajebu diede. \v 5 Yʉrecabu ne buraimʉ mácʉ ji cajede ocho paijãravʉa ji põeteniburu yóboi, yópe ne d̶aiyepe caivʉ ʉ̃mʉva judíovare. Aru yʉrecabu Israecacʉ, aru põeyajubo Benjamín ãmicʉriyajubocacʉ. Jipacʉ aru jipaco máre judíovabu. Judíovai yávaicamuare yávaivʉ yʉ. Aru yʉ́vacari, fariseo bácʉ, d̶arĩ cõmajidejacacʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre yópe apevʉ fariseovape. \v 6 Ʉrarõ ji memecaiyʉrĩduiyede Jʉ̃menijicʉre, yʉ́vacari ñájine d̶arejacacʉ ina Jesúre jʉ aipõevare. Aru ʉrarõ ji d̶aiyʉrĩduiyede yópe caiye iye d̶aicõjeiyepe meacʉ bacʉyʉ́, põecʉ cʉbedejame ãmeina yávarĩ bʉojayʉ yʉre. \p \v 7 Jipocamia caiye diede corevarĩdurejacacʉ bojecʉepe yʉre. Ʉbenita caride corevayʉbu caiye diede ye bojecʉbede yʉre, Jesucristoi mearo d̶acaiye boje yʉre. \v 8-9 Aru pʉeno bajutamu caijĩe ji cʉvajʉroe. Corevayʉbu bojecʉbede yʉre. Bojecʉvʉ yʉre caiye pʉeno ji coreóvaiye ji jabocʉ Jesucristore. Que baru dajocaivʉ caiye iye ji d̶aiye báquede, aru ji cʉvae báquede, aru ji napini coreiye báquede máre, memecacʉyʉ Cristore. Caiye iye báquede ji coreóvaiyede jarʉvaiyepe paiyebu caride, Cristo jicʉ bacʉyʉ́re aru cʉcʉyʉre ʉ̃́que cũinávʉpe. Que baru caride yʉ d̶abevʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe, ʉ̃i jã́quiyepe arĩduyʉ yʉre meacʉpe yópe ji d̶arĩduiye báquepedeca. Quénora caride Jʉ̃menijicʉ jã́imi yʉre meacʉpe, ji jʉ aiye boje Cristore. Que teni Jʉ̃menijicʉrecabe meacʉ d̶ayʉ yʉre ʉ̃i jã́inoi ji jʉ aiyede Cristore. \p \v 10 Que baru cũinároratamu ji ʉrõ caride. Coreóvaiyʉvʉ yʉ Cristore me, coreóvacʉyʉ iye parʉéde nacovaiye báquede ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ, ñájicʉyʉ ʉ̃i ñájiye báquepedeca, aru ãrojacʉyʉ ʉ̃́pe ʉ̃i yaiye báquede. \v 11 Que baru napini coreivʉ yʉ Jʉ̃menijicʉi nacovaquiyepe ayʉ yʉre máre yainore jarʉvarĩ, ji cʉquiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. \s1 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i põevare bojed̶aquino \r (1 Co 4.16; 11.1) \p \v 12 Yópe arĩ, abevʉ yʉ: “Jave bʉojaivʉ yʉ caiye iye yʉre d̶aiye jaʉéde, meacʉ bacʉyʉ́ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe”, abevʉ yʉ. Jaʉvʉ yʉre cãreja ji meacʉ baquiyépe yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Javede Jesucristo beorĩ ĩnejaquemavʉ yʉre ʉ̃ jicʉva, ji cʉquiyepe ayʉ ʉ̃́que cavarõ mearoi meacʉ baju yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Aru cainʉmʉa memecaivʉ yʉ Jesucristore caiye ji majiéque aru caiye ji parʉéque máre, eacʉyʉ ji cʉquinore ʉ̃́que cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. \v 13 Mʉja, jívʉ, yʉ́capũravʉ corevabevʉ jave eayʉ bácʉre diede. Que baru cũinároramu ji d̶aino: Ãrʉmevʉ yʉ iye ji d̶aiye báquede; quénora ãrʉvʉ yʉ iye ji d̶aquiyede, yʉre jaʉquiyede. \v 14 Yópe yajuipõecʉi cúyaiyepe nurié, pʉ cúyaima tʉrʉvaita, nopedeca yʉ́vacari nʉñʉmu nurié pʉ bʉojayʉta ji memecaiyede Jesucristore, cʉcʉyʉ ʉ̃́que cavarõ mearoi jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe ʉ̃i cutuiyede ina cʉrãjivʉre Jesucristoque cũinávʉpe. \p \v 15 Nópe dápiaiye jaʉvʉ caivʉ majare, coreóvaivʉre aipe maje jʉ aiyede Jesúre. Que baru cũinátʉrʉ maje ũme dápiarãjarevʉ maja. Ʉbenita apevʉ mʉjacavʉ “Jave meara matʉivʉbu maja yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe”, ʉbenina ne arĩ dápiaru, Jʉ̃menijicʉ coreóvare d̶acʉyʉme ne que dápiaiye jãve ãmene. \v 16 Cũinároramu ji coyʉino mʉjare caride. Maje dápiaiye aru maje eaiye máre d̶aiye jaʉvʉ majare coapa, yópe iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene, maje coreóvaiyepe. \p \v 17 Mʉja, jívʉ, d̶are nʉjara yópe ji d̶aiyepe. Yóvajarã apevʉre ina d̶aivʉre ji d̶aiyepedeca. Aru me jã́jara ina cʉrivʉre ñʉje cʉepedeca. \v 18 Obedijãravʉa javede yʉ coyʉcacʉ mʉjare iye coyʉiye, chĩore d̶aiyede yʉre. Aru coyʉquijivʉ caride bedióva cojedeca ji orique, ji ʉrarõ chĩoiye boje. Obedivʉ põeva cʉma maucʉvarivʉ iye yávaiye méne Cristoi yaiye báquede jocʉcʉjaravena. Ne cʉede ijãravʉi jã́d̶ovaivʉbu, “Ye baju ãmevʉ Cristoi yaino mácarõ jocʉcʉjaravena”, ne arĩ dápiaiyede. \v 19 Nárecabu bíjaroimara márajivʉ Jʉ̃menijicʉre jocarĩ. Que d̶aimara, nʉrajarama na toabo cũiméboi. Nárecabu mearore jíbevʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita jíyama mearore ne baju ʉrõpe. Que teni ne ãiye ne jʉ̃menijicʉpe paiyebu. Cʉyoje tebenama ne ãmeina d̶aiyede. Quénora, “¿Meara márica maja?” ad̶ama ʉbenina. Nárecabu dápiabevʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede. Quénora dápiad̶ama ijãravʉquede. \v 20 Ʉbenita majacapũravʉ ijãravʉcavʉ ãmevʉ. Quénora cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉtamu maja. Que baru torojʉrĩ maje ũmei napini coreivʉbu, ʉrarõ jã́iyʉrivʉ majare mead̶aipõecʉre, maje jabocʉ Jesucristore, ʉ̃i daquiyede ijãravʉi cojedeca, cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõre jocarĩ. \v 21 Ʉ̃i daquiyede, oatʉvacʉyʉme maje bajuá parʉbebajua yainájibajuare, maje cʉvarãjiyepe ayʉ maje bajuá cũimébajua majare coapa ʉ̃i baju cũimébajupe. Nópe d̶acʉyʉme ʉ̃i majié parʉéque. Iye ʉ̃i majiéque pʉrʉcʉvabi caiye ijãravʉquede aru caivʉ ijãravʉcavʉre máre. Que teni caiye vaiquíyebu yópe ʉ̃i ʉrõpe. \c 4 \s1 Torojʉjarã mʉje ũmei mʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe \r (Col 4.2-7; 1 Ts 5.16-18) \p \v 1 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, pare jã́iyʉvʉ mʉjare. Torojʉrĩ ãrʉvʉ mʉjare. Mʉje jʉ aiye boje ji bueiyede, yʉ cʉvacʉyʉmu mearore cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Paredeca jʉ are nʉjara Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Jarʉvabejarã diede. Quénora cʉjarã cũinávʉpe Jesucristoque, yópe mʉje cʉepe caride. \p \v 2 Parʉrõreca jẽniavʉ ico Evodiare aru ico Síntiquede máre. Ne Jesúre jʉ aiye boje, cʉrivʉbu ʉ̃́que cũinávʉpe. Que baru cũinátʉrʉ dápiajarãri na ne ũmei. \v 3 Aru jẽniaivʉ mʉre, ji yóvaimʉre, jãve cad̶ateyʉre yʉre. Cad̶atejacʉ ina pʉcarõmiva nomivare, ne cãrijimene d̶arãjiyepe ayʉ ne bajure. Nárecabu memeivʉ bácavʉ paredeca yʉ́que, põeva ne jʉ arãjiyepe aivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Que baru mi cad̶ateiye jaʉvʉ náre caride. Memed̶ama Clementeque aru apevʉ Jesucristore memecaivʉque máre. Aru ne ãmiá cʉvʉ toivaiye cʉrõita, Jʉ̃menijicʉi paperatucubo, caivʉ ina jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarivʉ ʉ̃́que ne ãmiáre toivaitucubo jívʉi. \p \v 4 Cʉjarã torojʉrĩ mʉje ũmei cainʉmʉa mʉje cʉede maje jabocʉ Jesucristoque cũinávʉpe. Que baru coyʉivʉ mʉjare cojedeca: Torojʉjarã mʉje ũmei. \v 5 Caivʉ põeva coreóvajarãri mʉjare cad̶ateiyʉrivʉre apevʉ põevare. Maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i copaidaquino maquinó joabenotamu. Que baru cad̶atejarã caivʉre. \v 6 Aru caiye iye mʉjare vaiyede, cãrijimejara mʉja. Ʉbenita caiye iye mʉjare vaiyede, torojʉede jíni Jʉ̃menijicʉre, coyʉjarã ʉ̃́re mʉjare jaʉéde. Aru jẽniajara ʉ̃́re mʉje jẽniaiyede máre. \v 7 Que teni mʉja cʉrãjaramu me cãrijimevʉva Jesucristoque cũinávʉpe. Jʉ̃menijicʉrecabe cãrijimene d̶ayʉ mʉjare nópe, jã́ri corecʉyʉ mʉje ũmene aru mʉje dápiaiyede máre. Aru yo cãrijimeno Jʉ̃menijicʉi jíyede ye jápiarĩ eaivʉ bʉojabenama na, põeva ʉ̃́re jʉ abevʉ. \s1 Dápiajarã mʉja mearore \p \v 8 Mʉja, jívʉ, caride bʉojaivʉ yʉ iye ji toivaicõjeiyede apecʉre mʉjare. Yópe dápiajarã mʉja: Ãrʉjara caiye iye yávaiyede jãvene, aru caiye iye põeva ne pued̶aiyede máre. Ãrʉjara caiye iye méne, aru caiye iye me Jʉ̃menijicʉi jã́inore máre. Ãrʉjara caiye iye põevare ʉre d̶aiyede. Aru ãrʉjara caiye iye põeva ne me yávaiyede máre. Dápiajarã caiye iye pʉeno baju méne aru caiye iye põeva ne mearore jíyede máre. \v 9 D̶ajarã mʉja yópe ji coyʉiye báquepe mʉjare, aru yópe ji d̶aicõjeiye báquepe mʉjare. D̶ajarã yópe mʉje jápiaiye báquepe ji coyʉiyede, aru yópe mʉje jã́iye báquepe ji d̶aiyede máre. Que d̶aru, ñai Jʉ̃menijicʉvacari, cãrijimenoque cʉre d̶ayʉ majare, cʉcʉyʉme mʉjaque. \s1 Filipocavʉ ne cad̶ateino Pablore \r (Hch 17.1; 2 Co 11.9) \p \v 10 Pare torojʉvʉ yʉ ji ũmei ji cʉede cũinávʉpe maje jabocʉ Jesucristoque, mʉje cad̶ateivʉ bʉojaiye boje yʉre. Mʉje coreniburu yóbo joe baju, cad̶ateivʉbu yʉre caride. Coreóvaivʉ yʉ dinʉmʉreca mʉje coreiyede, cad̶atenajivʉ yʉre cojedeca. Ãrʉmetebetevʉ mʉja yʉre. Quénora cad̶ateni majibeteavʉ̃ mʉja. \v 11 Yʉ́vacari torojʉvʉ ji ũmei, ji majiéde cʉvae boje. Que baru ñájimevʉ mʉje cad̶atebede yʉre. \v 12 Yʉrecabu coreóvayʉ cʉcʉre ji cʉvae ʉreque, aru cʉcʉre yʉre jaʉéque máre. Que baru cainʉmʉa aru ã́ri ji cʉrõi máre torojʉvʉ yʉ ji ũmei. Yʉ ji ãquiyede cʉvacʉ baru aru ji ãquiyede cʉvabecʉ baru máre, torojʉrĩ majivʉ yʉ ji ũmei. Aru pʉeno ʉre ji cʉvae baru aru pʉeno yʉre jaʉé baru máre, torojʉrĩ majivʉ yʉ ji ũmei. \p \v 13 Cristoi cʉe boje yʉ́que cũinávʉpe, parʉre d̶aibi ji ũmei. Que baru caijĩe vaiyede yʉre, d̶aiye majivʉ yʉre jaʉéde yópe ʉ̃i ʉrõpe. \v 14 Ʉbenita meateavʉ̃ mʉje cad̶ateiyede yʉre ji ñájiyedeca. \p \v 15 Mʉja, Filipocavʉ, mʉjavacari coreóvaivʉbu me ji etaiye báquede Macedonia ãmicʉrõre jocarĩ, apenoa ĩmaroacavʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ cad̶atebevʉ bácavʉre yʉre. Dinʉmʉi ji bʉiye báquede bueyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne mʉjare, mʉja quévʉra, Jesúre jʉ aivʉ cójijivaivʉ Filipoi, jiavʉ̃ yʉre tãutʉrare, bojed̶arãjivʉ ji bueiye báquede mʉjare. Que teni jíni aru jacopʉrĩ máre bʉavʉ̃ maja maje baju. \v 16 Ji cʉe báquede Tesalónica ãmicʉriĩmaroi cũinárʉmʉ aru apenʉmʉa máre mʉja jaroávʉ̃ yʉre tãutʉrare, yʉre jaʉé boje. \v 17 Torojʉvʉ yʉ ji ũmei mʉje jíyede yʉre. Ʉbenita pʉeno baju torojʉvʉ yʉ ji ũmei, Jʉ̃menijicʉi me jã́iye boje mʉjare mʉje yópe d̶aiye boje, mʉje cad̶ateiye boje yʉre. \v 18 Jacopʉvʉ yʉ caiye mʉje daroiye báquede yʉre Epafroditoque. Ʉre cʉvaede davacʉbe yʉre, mʉje jíye báquede. Que baru caride pʉeno baju cʉvavʉ yʉ. Aru ye jaʉbevʉ yʉre. Yʉre mʉje jíye báque cojʉvʉ Jʉ̃menijicʉre yópe põeva ne juaiye mumijʉede ne jíye cojʉépe ʉ̃́re. Nopedeca mʉje jíye báque máre me cojʉvʉ ʉ̃́re. \v 19 Aru majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, ji memecaimʉ, ʉre cʉve cʉvabi. Que baru jícʉyʉme caiye mʉjare jaʉéde, mʉje jʉ aiye boje Jesucristore. \v 20 Jínajarevʉ maja mearore majepacʉ Jʉ̃menijicʉre cainʉmʉa. Quédecabu. \s1 Pablo ʉ̃i meaicõjeino Filipocavʉre \p \v 21 Meajarari na, caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi põeva, ina cʉrivʉ Jesucristoque cũinávʉpe. Ina Jesúre jʉ aipõeva yʉ́que cʉrivʉ caride meaicõjed̶ama mʉjare. \v 22 Caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi põeva yócavʉ meaicõjed̶ama mʉjare. Caivʉ pʉeno meaicõjed̶ama mʉjare ina Jʉ̃menijicʉi põeva ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉi cʉ̃ramicavʉ. \v 23 Maje jabocʉ Jesucristo mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Quénoramu.