\id MRK - Cubeo NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h San Marcos \toc1 San Marcos \toc2 Marcos \toc3 Mr \mt1 San Marcos \ip Mamabʉinore coyʉiyebu Marcos bácʉ ʉ̃i toivaiye báquede Jesucristorã. Marcos bácʉ barejaquémavʉ judíovacacʉ, Bernabé bácʉi chimacʉ (Hch 5:36, Col 4:10). Jípaco báco, María ãmicʉco, õi cʉ̃rami cójijivarejaquemavʉ Jesúre jʉ aipõeva (Hch 12:12). Juan ãmicʉcʉ barejaquémavʉ Marcos bácʉ. Cucʉnʉrejaquemavʉ Pablo bácʉque aru Bernabé bácʉque (Hch 12:25, 15:37-39). Majidivʉ ne dápiaiyepe, iye coyʉiyede Jesucristorã toivarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ cʉcʉ bácʉ Roma ãmicʉriĩmaroi. Marcos bácʉ, Jesúque cubecʉ bácʉvacari, majidejaquemavʉ Jesúi borore Simón Pedro bácʉ, ñai Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ, ʉ̃i coyʉiye báque boje ʉ̃ mácʉre Jesúrã. Põecʉ cʉbebi majicʉ ye ʉjʉ ʉ̃i toivaiʉjʉ bácarõre diede. Ʉbenita obedivʉ majidivʉ ne dápiaiyepe Marcos bácʉ toivarejaquemavʉ Mateo bácʉ, Lucas bácʉ, aru Juan mácʉ ne toivarãjiye jipocare, ãniʉjʉa báquede 57-63 d.C. baji. \ip Marcos bácʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ Jesúre yópe memecaipõecʉpe. Judío bácʉvacari, toivarejaquemavʉ judíova ãmevʉre, ne majinajiyepe ayʉ Jesús parʉcʉre caivʉ pʉeno, ʉ̃i d̶aiye boje põeva ne d̶arĩ majibede, ʉ̃i cõjeiye boje abujuvare, aru ʉ̃i jarʉvaiye boje põeva ne ãmeina teiyede. Coyʉrĩ bʉ́rejaquemavʉ Jesús ʉ̃mʉreca, ʉ̃i bʉiyede ʉ̃i memecaiyede, Juan Bautista bácʉ ʉ̃i jã́d̶ovaiye báquede ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉre ocoque. \c 1 \s1 Juan Bautista ʉ̃i coyʉino Jʉ̃menijicʉi yávaiyede põecʉbenoi \r (Mt 3.1-12; Lc 3.1-9; Jn 1.19-28) \p \v 1 Yópeda teni bʉ́rejaquemavʉ iye yávaiye me Jesucristo Jʉ̃menijicʉi mácʉrã coyʉiye. \p \v 2 Javede toivarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ ʉ̃i ãmiá Isaías, yópe Jʉ̃menijicʉi aiye báquede mamacʉre: \q1 Jaroivʉ yʉre coyʉcaipõecʉre mi jipocai, mi cuimare mead̶aquiyepe ayʉ. \v 3 Jʉ̃menijicʉre coyʉcaipõecʉ cod̶oboboyʉre jápiarãjarama põecʉbenoi: “Mead̶ajarã mʉje ũmene copʉ etaburĩ maje jabocʉre, nopedeca mʉje mead̶aiyepe daimare ñai ʉ̃mʉ, mʉje pued̶aimʉ, ʉ̃i daquiye jipocai”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, arĩ toivarejaquemavʉ Isaías bácʉ. \p \v 4 Nópe Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcayʉ, Isaías bácʉ, ʉ̃i aiye báquepedeca tedejaquemavʉ Juan Bautista põecʉbenoi. Põeva vaivʉre coyʉre curejamed̶a nore. Ocoque jã́d̶ovacʉyʉ põevare Jʉ̃menijicʉque, coyʉyʉ barejámed̶a põevare, ne chĩori dápiarãjiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede. \p \v 5 Obedivʉ põeva Judea ãmicʉrijoborõcavʉ aru Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ máre jápiarãnʉrejaimad̶a Juan Bautista yebai. Aru na coapa “Ãmecʉbu yʉ” ne arĩburu yóboi Jʉ̃menijicʉre, ne chĩori dápiaiye boje ne ãmeina teiyede, jã́d̶ovarejamed̶a náre Jʉ̃menijicʉque Jordán ãmicʉriya jiai. \p \v 6 Juan Bautista dorejamed̶a ãimacʉ camello ãmicʉcʉi pod̶aque d̶aicajede ʉ̃i cuitótecaje. Aru ʉ̃i jãrióicãva máre ãimacajeque d̶aicãva marejávʉ̃ya. Ʉ̃ ãre curejamed̶a mujuñuvare aru mumicorore máre, yópe apevʉ nócavʉ cʉve cʉvabevʉpe. \v 7 Yópe arĩ, coyʉrejamed̶a põevare: \p —Dacʉyʉme ji yóboi cũinácʉ, ji pʉeno parʉcʉ. Que baru caivʉ pʉeno meacʉ bajube ʉ̃. Bʉojabevʉ yʉ oarĩ nacachini duayʉ ʉ̃i cʉraidoa bʉoimeare. \v 8 Yʉ ocoque jã́d̶ovaivʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita ʉ̃ macʉyʉ́me jã́d̶ovañʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉque, daroyʉ Espíritu Santore, arejamed̶a Juan Bautista. \s1 Juan Bautista ʉ̃i jã́d̶ovaino Jesúre Jʉ̃menijicʉque \r (Mt 3.13-17; 12.18; Mr 9.7; Lc 3.21-22) \p \v 9 Dijãravʉai Jesús nʉrejamed̶a Nazaret ãmicʉriĩmarore jocarĩ, etacʉyʉ Galilea ãmicʉrijoborõre jocarĩ, nʉñʉ Juan Bautista yebai. Aru Juan Bautista jã́d̶ovarejamed̶a ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉque Jordán ãmicʉriya jiai. \v 10 Maumena ʉ̃i maiyede jiare jocarĩ, Jesús jã́rejamed̶a cavarõ mearo vorĩ nʉinore. Aru ñai Espíritu Santo jurecope ẽmeni darejamed̶a ʉ̃i pʉenora. \v 11 Aru jápiarejamed̶a apeno yávainore, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõque aiyede yópe: “Mʉ, jímacʉ, ji ʉmʉ, me torojʉvʉ yʉ mʉre”, arejamed̶a Jesúre Jʉ̃menijicʉ. \s1 Abujuvai jabocʉ Jesúre ʉ̃i jʉjovarĩduino \r (Mt 4.1-11; Lc 4.1-13) \p \v 12 No yóboi ñai Espíritu Santo nʉvarejamed̶a Jesúre põecʉbenoi. \v 13 Cuarenta paijãravʉa Jesús cʉrejamed̶a nore, ãimara jijecʉrivʉ ne jẽneboi. Que teni ñai abujuvai jabocʉ, Satanás ãmicʉcʉ, jʉjovaiyʉrĩdurejamed̶a ʉ̃́re. Aru ángeleva coreni cad̶atedejaimad̶a Jesúre. \s1 Jesús Galileai ʉ̃i bueni bʉino \r (Mt 3.2; 4.12-17; Lc 4.14-15) \p \v 14 Dinʉmʉre Herodes ãmicʉcʉ jabocʉ bʉorejamed̶a Juan Bautistare. Ʉ̃́re bʉorĩburu yóboi, Jesús nʉrejamed̶a Galilea ãmicʉrijoborõi, coyʉcʉyʉ iye yávaiye méne, Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiyede ʉ̃́re. \v 15 Que teni arejamed̶a põevare: \p —Jave eaivʉ dijãravʉ. Maumena Jʉ̃menijicʉ mʉjare jabotecʉyʉme. Que baru chĩojara mʉje ãmeina teiyede. Oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Aru jʉ ajarã iye yávaiye méne, Jʉ̃menijicʉi coyʉcaiyede mʉjare, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i “Dajarã” aino yóvaicʉvaivʉ moa boaipõevare \r (Mt 4.18-22; Lc 5.1-11) \p \v 16 No yóboi Jesús cuyʉ macajitabʉ ʉrabʉ Galilea ãmicʉrijitabʉ ẽcarʉi, jã́rejamed̶a Simóre aru Andrés ĩmacʉmaquevʉre. Moa boarĩ́ bojed̶aipõeva marejáimad̶a na. Que baru dʉvaivʉ barejáimad̶a ne pápicʉre no macajitabʉi. \v 17 Ne que teiyede, Jesús arejamed̶a náre: \p —Dajarã yʉ́que. Aru epequijivʉ mʉjare, mʉje davarãjiyepe põevare ji yebai, yópe mʉje moare davaiyepe pápicʉque, ji mead̶aquiyepe náre, arejamed̶a Jesús. \p \v 18 Que ayʉre jápiarĩ, dajocarejaimad̶a ne pápicʉare, nʉrajivʉ Jesúque. \p \v 19 Aru cuyʉ cãreja, jipocai jã́rejamed̶a Zebedeoi márare, ne ãmiá Santiago aru ĩmacʉ Juan. Ĩmarejaimad̶a ne jiad̶ocũi, mead̶aivʉ ne pápicʉare. \v 20 Jã́rina cuturejamed̶a náre. Quénora cũiná dajocarejaimad̶a népacʉre ʉ̃́re memecaipõevaque jiad̶ocũi, nʉrajivʉ Jesúque. \s1 Abujucʉ ʉ̃i ĩmamʉ Jesúre ʉ̃i copʉino \r (Mt 7.28-29; Lc 4.31-37) \p \v 21 Jesús ʉ̃i bueimaraque earejaimad̶a Capernaum ãmicʉriĩmaroi judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi. Judíovai cójijiñami ecorĩ, Jesús buedejamed̶a ina põeva noi cʉrivʉre. \v 22 Ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva pʉeno buedejamed̶a náre, yópe parʉcʉpe. Que baru ina jápiaivʉ ʉ̃i bueiyede torojʉrĩ cuecumarejaimad̶a. \v 23 Aru cʉrejamed̶a judíovai cójijiñami cũinácʉ ʉ̃mʉ, abujucʉ ʉ̃i ĩmamʉ. \v 24 Cod̶oboborĩ arejamed̶a Jesúre: \p —Mʉ, Jesús Nazarecacʉ, ¿yéde ʉcʉrʉ̃ mʉ ñʉjaque? ¿Jarʉvacʉdayʉ dacʉrʉ̃ mʉ ñʉjare? Coreóvaivʉ yʉ mʉre. Jʉ̃menijicʉi mácʉ meacʉ bajubu mʉ, arĩ cod̶oboborejamed̶a. \p \v 25 Ʉbenita Jesús bi aicõjenejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, bída etajacʉ ñai ʉ̃mʉre jocarĩ, arejamed̶a Jesús. \p \v 26 Que baru abujucʉ bidióvarejamed̶a pare ñai ʉ̃mʉre. Cod̶oboborĩ pare, etarejamed̶a ʉ̃́re jocarĩ. \v 27 Aru cuecumari jã́ivʉ ina põeva, arejaimad̶a ne bajumia: \p —¿Yéba yo? ¿Ye bueiye mamaema iye? Ʉ̃i yávaiye parʉéque jarʉvaibi abujuvare. Aru nácapũravʉ jʉ ad̶ama ʉ̃́re, arejaimad̶a na. \p \v 28 Aru maumejiena majidejaimad̶a Jesúi borore caino Galilea ãmicʉrijoborõcavʉ caivʉ. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino Simón Pedroi vácore \r (Mt 8.14-15; Lc 4.38-39) \p \v 29 Etaivʉ bácavʉ judíovai cójijiñamine jocarĩ, ecorãnʉrejaimad̶a maumena ne cʉ̃rami ina Simón aru Andrés máre. Santiago aru Juan máre yóvarejaimad̶a náre. \v 30 Ico Simói váco moimo pararejacod̶a. Aru cũiná coyʉrejaimad̶a Jesúre õi borore. \v 31 Que baru Jesús nʉrejamed̶a õi yebai. Jẽni õi pʉrʉre, ṍre nacovarejamed̶a. Aru maumejiena dajocarejavʉ̃ya moino ṍre. Dinʉmʉmia ãiyede mead̶arĩ jídejacod̶a náre. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino obedivʉ ijimarare \r (Mt 8.16-17; Lc 4.40-41) \p \v 32 Dinainumica ñamijie baji aviá ʉ̃i dorĩburu yóboi, jabʉóvaijãravʉ vaiyede, ina ĩmarocavʉ nʉvarejaimad̶a Jesús yebai caivʉ ijimarare, aru abujuva ne ĩmamarare máre. \v 33 Que teni caivʉ ina ĩmarocavʉ cójijidejaimad̶a jedevacobena. \v 34 Jesús mead̶arejamed̶a obedivʉ ijimarare. Caiye ijiéde jarʉvarejamed̶a. Jarorejamed̶a náre jocarĩ ina abujuvare máre. Aru yávare d̶abedejamed̶a, ne coreóvaiye boje ʉ̃́re. \s1 Jesús Galileai ʉ̃i bueino \r (Mt 4.23; 9.35; Lc 4.42-44) \p \v 35 Jesús coedarĩ nacajari ñeminomia, aviá ʉ̃i cõaquiye jipocai, nʉrejamed̶a põecʉbenoi. Jẽniare cuyʉ barejámed̶a Jʉ̃menijicʉque. \v 36 Miad̶áe tʉiyede Simón ʉ̃́cavʉque vorejaimad̶a Jesúre. \v 37 Vorĩ earĩ, arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Caivʉ põeva vod̶ama mʉre, arejaimad̶a Jesúre. \p \v 38 Náre arejamed̶a: \p —Jã́rica, apenoa ĩmaroa joabenoai nʉrevʉ, coyʉrãjivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede noi. Que baru daivʉ yʉ, coyʉcʉdayʉ diede, arejamed̶a Jesús. \p \v 39 Coyʉrejamed̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiyede caino Galilea ãmicʉrijoborõi judíovai cójijiñamiai. Aru jaetovarejamed̶a abujuvare máre. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino pojeyʉre \r (Mt 8.1-4; Lc 5.12-16) \p \v 40 Cũinácʉ pojeyʉ nʉrejamed̶a Jesús yebai. Aru ñʉatutarĩ, arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ ʉcʉ baru, mead̶ajacʉ ji pojeiyede. Bʉojaivʉ mʉ mead̶ayʉ yʉre, arejamed̶a. \p \v 41 Que ayʉre jápiarĩ, Jesús cõmaje ãroje jã́ri, ʉ̃i pʉrʉque jabióvarĩ tʉoyʉ, arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Ʉvʉ yʉ. Caride meatejacʉ mʉ, arejamed̶a Jesús. \p \v 42 Maumejiena Jesús ʉ̃i que aiyeda vaidéjavʉ̃ya ʉ̃́re. Meatedejamed̶a ʉ̃. \v 43 Ʉbenita Jesús majicarejamed̶a parʉrõreca, “Nʉjacʉ” ayʉ ʉ̃́re, arejamed̶a majicarĩduyʉ: \p \v 44 —Coyʉbejacʉ apevʉre. Cũiná nʉri, jã́d̶ovajacʉ sacerdotede. Aru jíjacʉ mi meateiye boje, yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, põeva ne coreóvarãjiyepe ayʉ mi meateinore, arejamed̶a ʉ̃́re Jesús. \p \v 45 Ʉbenita coyʉre nʉrejamed̶a Jesúi borore. Que baru ecorĩ majibedejamed̶a Jesús põeva ne jã́inore. Quénora cʉrejamed̶a põecʉbenoi. Aru nʉrejaimad̶a põeva, cainoa ĩmaroacavʉ, ʉ̃i yebai. \c 2 \s1 Jesús ʉ̃i cure d̶aino nacajaiye majibecʉre \r (Mt 9.1-8; Lc 5.17-26) \p \v 1 Ecorejamed̶a Jesús cojedeca Capernaum ãmicʉriĩmaroi obedijãravʉa yóboi. Jápiarejaimad̶a cʉcʉre cʉ̃rami. \v 2 Que baru cójijidejaimad̶a obedivʉ põeva. Buiní jajidejaimad̶a jedevacobeita. Aru Jesús coyʉrejamed̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiyede náre. \v 3 Dinʉmʉ yóvaicʉvaivʉ ʉ̃mʉva nʉvarejaimad̶a ʉ̃i yebai cũinácʉ ʉ̃mʉ nacajaiye majibecʉre. \v 4 Ʉbenita ecoivʉ bʉojabedejaimad̶a Jesús yebai, põeva obedivʉ ne cʉe boje. Que baru mʉri nʉri cʉ̃rami pʉenora, voarejaimad̶a diede, ẽmeóvarajivʉ ñai nacajaiye majibecʉre ʉ̃i parainoque Jesús yebai. \v 5 Náre coreóvayʉ jʉ aivʉre, Jesús arejamed̶a ñai nacajaiye majibecʉre: \p —Mʉ, ji ʉmʉ, mi ãmeina teiyede jarʉvarĩ ãrʉmeteivʉ yʉ, arejamed̶a Jesús. \p \v 6-7 Noi dobarejaimad̶a obebevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, dápiaivʉ ne d̶aiyʉrõre: “¿Aipe teni que yávayʉba ñai? Jʉ̃menijicʉi ʉbenore d̶aibi ʉ̃. ¿Ñamema bʉojarĩ jarʉvayʉ ãmeina teiyede, ãrʉmeteni diede? Quénora cũinácʉrabe Jʉ̃menijicʉ jarʉvayʉ diede” arĩ, dápiarejaimad̶a na. \p \v 8 Jesús jã́ri coreóvarĩ maumejiena ne baju ne dápiaiyede, jẽniari jã́rejamed̶a náre: \p —¿Aipe teni que arĩ dápiaivʉrʉ̃ mʉja? \v 9 Maiyójabevʉ yópe aru apecʉre, “Mi ãmeina teiyede jarʉvarĩ ãrʉmeteivʉ yʉ”, ji parʉéde jã́d̶ovame boje, ji que coyʉiyede. Ʉbenita maiyójarõtamu nacajari cuicõjenu nacajaiye majibecʉre. Ʉ̃́re cure d̶ayʉ baru, jã́d̶ovaquijivʉ ji parʉéde. “Mi ãmeina teiyede jarʉvaivʉ” ji aiyede, coreóvabevʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi ãrʉmeteinore diede. Ʉbenita ñai cʉvacʉ Jʉ̃menijicʉi majié parʉéde, ʉ̃́rame yópe d̶arĩ jã́d̶ovaiye majicʉ. Quécʉra Jʉ̃menijicʉvacari mead̶arĩ majibi ijimarare. \v 10-11 Que baru mʉje majinajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, yʉ, parʉéde cʉvacʉre ijãravʉre, jarʉvacʉyʉ ãmeina teiyede, yópe d̶aquijivʉ yʉ, arejamed̶a Jesús. \p Dinʉmʉ arejamed̶a nacajaiye majibecʉre: \p —Yópe aivʉ yʉ mʉre, nacajari, mi parainore ĩni, nʉjacʉ mi cʉ̃rami, arejamed̶a ʉ̃́re Jesús. \p \v 12 Dinʉmʉma nacajari maumejiena, ʉ̃i parainore ĩni, etarejamed̶a ne jẽneboi. Caivʉ cuecumari, mearore jídejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre. Aru, “Aipinʉmʉ jã́meteavʉ̃ maja yópe painore”, arejaimad̶a na. \s1 Jesús ʉ̃i “Dajarã” aino Levíde \r (Mt 9.9-13; Lc 5.27-32) \p \v 13 No yóboi Jesús nʉrejamed̶a cojedeca macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi. Caivʉ põeva nʉrejaimad̶a ʉ̃i yebai. Aru bueyʉ barejámed̶a náre. \v 14 Dinʉmʉre vainí nʉñʉ jã́rejamed̶a Levíde, Alfeoi mácʉre, dobacʉre ʉ̃i memeitucubʉi, põeva ne Roma ãmicʉrõ jaboteino bojed̶ainoi. Aru arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Dajacʉ yʉ́que, arejamed̶a Jesús. \p \v 15 Nacajari nʉrejamed̶a Jesúque. Aru obedivʉ põeva nʉrejaimad̶a ʉ̃i yóboi. Que teni Jesús ʉ̃i ãcʉnʉiyede Leví cʉ̃rami, obedivʉ jabovare tãutʉra ĩcaipõeva, ãmeno d̶aipõeva, aru ʉ̃i bueimara máre dobarejaimad̶a, ãrajivʉ Jesúque. \v 16 Apevʉ judíova, d̶aicõjeiyede d̶aiye cõmajivʉ, fariseo ãmicʉriyajubocavʉ, cʉrejaimad̶a nore. Ina fariseovacavʉ, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, Jesús ãñʉre jã́ri, ina jabovare tãutʉra ĩcaipõevaque aru ãmeno d̶aipõevaque máre, arejaimad̶a ʉ̃i bueimarare: \p —¿Aipe teni ãñʉma jabovare tãutʉra ĩcaipõevaque aru ãmeno d̶aipõevaque máre? jẽniari jã́rejaimad̶a náre. \p \v 17 Que aivʉre jápiarĩ, Jesús arejamed̶a: \p —Meara põevare jʉoipõecʉi cad̶ateiye jaʉbevʉ. Quénora ijimarare ʉ̃i cad̶ateiye jaʉvʉ. Dabedejacacʉ yʉ ijãravʉi, cutucʉyʉ mearare ne baju dápiainore. Quénora darejacacʉ yʉ, mead̶acʉyʉ ãmenare, ne chĩorajiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede, arejamed̶a Jesús. \s1 Põeva ãmevʉva ãiyede ne jẽniaino Jʉ̃menijicʉque \r (Mt 9.14-17; Lc 5.33-39) \p \v 18 Dinʉmʉ Juan Bautistai bueimara aru fariseovai bueimara máre ne jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque ãmenejaimad̶a ãiyede. Aru põeva earĩ, jẽniari jã́rejaimad̶a Jesúre: \p —¿Aipe teni Juan Bautistai bueimara aru fariseovai bueimara máre ãmevʉba ãiyede, ʉbenita mi bueimara ãmevʉ ãmema ãiyede? arejaimad̶a. \p \v 19 Jesús arejamed̶a náre: \p —Ina pʉrʉbʉoyʉ ʉ̃i cutuimara, ne torojʉve tenajiyepe ayʉ ʉ̃i pʉrʉbʉoiyede, ye ãmevʉ ãmema ãiyede ʉ̃i cʉede cãreja náque. Nopedeca ji bueimara torojʉrivʉ ji cʉede náque, ãmevʉ ãmema ãiyede. \v 20 Ʉbenita ji mauva ne nʉvarajiyede yʉre, ji bueimara chĩoivʉ ãmenajarama ãiyede, arejamed̶a Jesús. \p \v 21 Cojedeca Jesús buedejamed̶a náre: \p —Põeva jẽomema cuitótecaje mamacaje joabecajei javecarõre. Nópe d̶aru, no jẽoicajeva mamacaje jad̶evajebu javecarõre. Que d̶aru, pʉeno baju járojebu cod̶eicobe. Quédeca ñame bʉojabema jʉ aivʉ ji bueiye mamaene aru javeque bueiyede máre. \v 22 Põeva yuabema vino ʉ́yaicorore mamacorore ãimacaje curubʉ javecacurubʉque. Que d̶aru, cod̶eóvajebu dicurubʉre. Yurĩ bíjajebu dicoro. Aru bíjajebu dicurubʉ máre. Ʉbenita ne yuaru mamacorore mamacurubʉque bíjabebu dicoro. Quédeca ñame bʉojabema d̶aivʉ yópe ji bueiye mamaepe, d̶are nʉivʉ baru yópe ne jave d̶aiye báquepe, náre arĩ buedejamed̶a Jesús. \s1 Jesúi bueimara ne pʉyoino oteiyede jabʉóvaijãravʉi \r (Mt 12.1-8; Lc 6.1-5) \p \v 23 Apejãravʉ, judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, Jesús vaidéjamed̶a oteiye cʉrõi ʉ̃i bueimaraque. Aru ʉ̃i bueimara jẽnejaimad̶a iye oteiyede. \v 24 Apevʉ fariseova jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Jã́jacʉ. ¿Aipe teni mi bueimara d̶aivʉba ãmeno, maja judíova maje d̶aicõjemenope, jabʉóvaijãravʉre? arejaimad̶a na. \p \v 25 Ʉbenita Jesús, ʉ̃i dápiaiye boje ʉ̃i bueimara ãmeno d̶abevʉre, arejamed̶a náre: \p —¿Jãve ãrʉmetenarʉ mʉja yo David bácʉi d̶aino mácarõre, ʉ̃́re jaʉéde aru ãvʉé ijiéde ʉ̃́re, ʉ̃́que cʉrivʉre máre? \v 26 Ʉ̃ mácʉ ecorejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, Abiatar bácʉ ʉ̃i sacerdotevare jaboteiye báquede. Aru ãrejaquemavʉ pã́ure, Jʉ̃menijicʉre jíye báquede, ina sacerdoteva ne ãiyede, sacerdote ãmecʉ bácʉvacari. Aru jídejaquemavʉ ʉ̃́que cʉrivʉre máre, sacerdoteva ãmevʉ bácavʉreca. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶abedejaquemavʉ na mácavʉre, arejamed̶a Jesús. \p \v 27 Cojedeca Jesús arĩ buedejamed̶a: \p —Jʉ̃menijicʉ epedejaquemavʉ jabʉóvaijãravʉre põevare boje. Ʉbenita epebedejaquemavʉ põevare dijãravʉre boje. \v 28 Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, jabocʉbu yʉ. Que baru d̶aicõjeni bʉojaivʉ yʉ põevare ne d̶aiyede caijãravʉare aru jabʉóvaijãravʉare máre, arejamed̶a Jesús. \c 3 \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino ʉ̃mʉ ãmuve jiacʉbecʉre \r (Mt 12.9-14; Lc 6.6-11) \p \v 1 Bedióva Jesús ecorejamed̶a cojedeca judíovai cójijiñami. Noi cʉrejamed̶a cũinácʉ ʉ̃mʉ, ãmuve cũinápũravʉ jiacʉbecʉ. \v 2 Aru fariseovacavʉ Jesúre coreni jã́rejaimad̶a. Jesús ʉ̃i mead̶aru ñai ʉ̃mʉre, ãmuve jiacʉbecʉre, judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, jã́iyʉrivʉ, boro coyʉrĩ ad̶aiyʉrĩduivʉ barejáimad̶a ʉ̃́re. \v 3 Dinʉmʉma Jesús arejamed̶a ñai ʉ̃mʉ ãmuve jiacʉbecʉre: \p —Nacajari nújacʉ põeva jẽneboi, arejamed̶a Jesús. \p \v 4 Aru arejamed̶a apevʉ noi cʉrivʉre: \p —Jẽniari jã́quijivʉ cũináro mʉjare. ¿Yéde d̶aicõjeini Jʉ̃menijicʉ jabʉóvaijãravʉre, mearore o ãmenore; mead̶aru põevare o boarĩ́ jarʉvaru náre? arejamed̶a Jesús. \p Ʉbenita bi arejaimad̶a na. \v 5 Que baru Jesús jararĩ chĩorejamed̶a, ne coreóvabe boje. Aru arejamed̶a ñai ʉ̃mʉ ãmuve jiacʉbecʉre: \p —Jabióvajacʉ mi ãmuvede, arejamed̶a Jesús. \p Ʉ̃i jabióvaiyede meatedejavʉ̃ya ʉ̃i ãmuve. \v 6 Que teni ina fariseova etaivʉ bácavʉ cójijidejaimad̶a Herodede cad̶ateipõevaque. “Boarĩ́ jarʉvarãjarevʉ”, arĩ dápiaivʉ barejáimad̶a Jesúre. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino obedivʉ põevare macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi \r (Mr 4.1; Lc 5.1-3) \p \v 7-8 Jesús apevʉre dajocarĩ nʉrejamed̶a macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi ʉ̃i bueimaraque. Obedivʉ põeva cujurejaimad̶a ʉ̃i yóboi, Galilea aru Judea ãmicʉrijoborõacavʉ, Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ, Idumea ãmicʉrijoborõcavʉ, aru Jordán ãmicʉriya jia apedʉvecavʉ: Tiro aru Sidón ãmicʉriĩmaroacavʉ máre. Obediyajuboa põeyajuboa nʉrejaimad̶a ʉ̃i yebai, jápiaivʉ d̶ayʉre ʉrarõ põeva ne d̶arĩ majibede. \v 9 Aru Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare: \p —Mead̶arĩ corejarã jiad̶ocũre, põeva obedivʉ ne darĩburu, jatujivarĩ, ne chĩtomenajiyepe yʉre, arejamed̶a Jesús. \p \v 10 Obedivʉre ʉ̃i mead̶aiye báque boje, apevʉ ijimara ʉ̃́re chĩtorejaimad̶a, tʉoiyʉrĩduivʉ ʉ̃́re. \v 11 Aru ina abujuva ne ĩmamara máre Jesúre jã́ri, mori tʉrĩ cod̶oboborejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Mʉrecabu Jʉ̃menijicʉi mácʉ, arĩ cod̶oboborejaimad̶a. \p \v 12 Ʉbenita Jesús yávaicõjemenejamed̶a parʉrõque, apevʉ ne coreóvabenajiyepe ayʉ ʉ̃i d̶aiyede. \s1 Jesús ʉ̃i beoino ʉ̃i yávaiye méne coyʉicõjeimarava \r (Mt 10.1-4; Lc 6.12-16) \p \v 13 No yóboi Jesús mʉri nʉrejamed̶a cʉ̃racũi. Aru órejarejamed̶a ʉ̃i ʉmarare. \v 14-15 Beorejamed̶a doce paivʉre. Aru epedejamed̶a náre ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare, ne yóvarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re aru jarocʉyʉ náre ne coyʉrãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Parʉéde jídejamed̶a náre, ne jaetovarãjiyepe ayʉ abujuvare. \v 16 Jesús epedejamed̶a ina doce paivʉre: Simón ãmicʉcʉ bácʉre ãmidorejamed̶a Pedro. \v 17 Zebedeoi mácʉ Santiago, aru Santiagoi yócʉ Juan máre, ãmidorejamed̶a náre Boanerges, õpo tʉinoi mára ayʉ. \v 18-19 Apevʉre máre beorejamed̶a Jesús: Andrés, Felipe, Bartolomé, Mateo, Tomás, Alfeoi mácʉ Santiago, Tadeo, Simón ãmicʉcʉ Celote, aru Judas Iscariote máre. Ñai marejámed̶a jẽni jícʉyʉ Jesúre ʉ̃i mauvare. Que teniburu yóboi, Jesús ecorejamed̶a cʉ̃rami. \s1 “Abujuvai jabocʉi parʉéde cʉvabi ʉ̃” arĩ, ne boro coyʉrĩ ad̶arĩduino Jesúre \r (Mt 9.34; 10.25; 12.22-32; Lc 11.14-23; 12.10) \p \v 20 Bedióva cójijidejaimad̶a obedivʉ põeva. Aru ãicõjemenejaimad̶a Jesúre, ʉ̃i bueimarare máre. \v 21 Põeva “Ãrʉmemi” ne are cuiye boje ʉ̃́re, ʉ̃ jivʉ jápiarĩ, nʉrejaimad̶a, ʉ̃́re jẽnanʉivʉ. \v 22 Ʉbenita ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, ẽmeni daivʉ bácavʉ Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ, arejaimad̶a: \p —Cʉvabi Beelzebúre. Que baru abujuvai jabocʉi parʉéque jaetovaibi abujuvare, arejaimad̶a. \p \v 23 Jesús náre órejayʉ bácʉ ʉ̃i yebai, yópe coyʉrejamed̶a: \p —¿Aipe teni bʉojaidica abujuvai jabocʉ jaetovayʉ ʉ̃i baju? \v 24 Cũináro jaborõcavʉ ãd̶amateivʉ baru ne bajumia, ina jaborõcavʉ cũinájarama na. \v 25 Aru nopedeca cũinád̶ami cʉ̃ramicavʉ ãd̶amateivʉ baru ne bajumia, diñamicavʉ cũinájarama na. \v 26 Aru nopedeca bájebu ñai abujuvai jabocʉ, jaetovayʉ baru abujuvai jabocʉre. Ãd̶amateyʉ bájebu ʉ̃i bajuma. Aru jaetovayʉ baru abujuvare, joe parʉcʉ cʉbejebu ʉ̃. \p \v 27 ’Ʉbenita bʉojaino ãmevʉ ecoivʉ ñai ʉ̃mʉ parʉcʉi cʉ̃ramine, ñavarajivʉ ʉ̃i cʉvaede. Mamarʉmʉre ʉ̃́re bʉorĩ, que d̶aivʉ bácavʉta bʉojaivʉ ñavaivʉ ʉ̃i cʉvaede, arejamed̶a Jesús. \p Nópe ayʉ, Jesús yópe aiyʉcʉ barejaquémavʉ: Ʉ̃́vacari parʉbi abujuvai jabocʉ pʉeno, ʉ̃i jaetovaiye boje abujuvare põevare jocarĩ. \p \v 28 Aru Jesús arejamed̶a: \p —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetecʉyʉme caiye iye mʉje ãmeina teiyede, aru caiye iye Jʉ̃menijicʉre ãmeina yávaiyede máre. \v 29 Ʉbenita ácʉ põecʉ ʉ̃i yávaru ãmeina ñai Espíritu Santore, aipinʉmʉ Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebecʉbe ʉ̃i ãmeina teiyede. Quédata boropatecʉyʉme, bíjacʉyʉ Jʉ̃menijicʉre jocarĩ cainʉmʉa, náre arĩ buedejamed̶a Jesús. \p \v 30 Nópe arejamed̶a Jesús, ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva “Ñai ʉ̃mʉ cʉvabi abujucʉre”, ne borocʉrĩ yávaiye boje ʉ̃i borore. \s1 Jesús ʉ̃ jina ne voino ʉ̃́re \r (Mt 12.46-50; Lc 8.19-21) \p \v 31 Dinʉmʉre Jesúi yóva aru jípaco máre earĩ, jedevamia mauteni órejaicõjenejaimad̶a ʉ̃́re. \v 32 Aru ina põeva obedivʉ dobarivʉ ʉ̃i cʉrõi arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Mipaco aru míyova máre jedevai cʉma. Aru vod̶ama mʉre, arejaimad̶a ʉ̃́re. \p \v 33 Aru Jesús arejamed̶a: \p —¿Ñamema jipaco aru jíyova? jẽniari jã́rejamed̶a Jesús. \p \v 34 Ina põeva obedivʉ dobarivʉre ʉ̃i cʉrõi jã́ri, arejamed̶a: \p —Yuibu jipaco aru jíyova máre. \v 35 Que baru caivʉ ina d̶aivʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, nárecabu jíyocʉpe páyʉ, aru jíyocope pád̶o, aru jipacope pád̶o máre, arejamed̶a náre Jesús. \c 4 \s1 “Oteipõecʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mt 13.1-9; Lc 5.1-3; 8.4-8) \p \v 1 Apejãravʉ Jesús buedejamed̶a cojedeca macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi. Aru obedivʉ põeva cójijidejaimad̶a ʉ̃i yebai. Que baru jiad̶ocũ ẽcarʉ joabenoi cʉricũre jã́ri, jaturĩ dobarejamed̶a dicũra, buecʉyʉ põevare. Aru caivʉ ina põeva cʉrejaimad̶a macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi. \v 2 Náre buedejamed̶a jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ayʉ caijĩe apejĩene. Aru arejamed̶a ʉ̃i bueiyeque: \p \v 3 —Jápiajarã. Yui oteipõecʉ otecʉnʉquemavʉ. \v 4 Ʉ̃i oteiyede ape oteiye tʉquemavʉ ma ẽcarʉi. Aru míjina darĩ, ãradaquemavʉ caiye iye oteiyede. \v 5 Ape oteiye tʉquemavʉ joborõ edubenoi cʉ̃raboa pʉenoi. Nore joborõ yaʉrijĩe cʉbeniburu, maumejiena pĩarí etaquemavʉ. \v 6 Ʉbenita aviá ʉ̃i boiyede ẽ́quemavʉ. Aru nʉomua ʉ̃mʉjʉrimua cʉbeni, yaiquémavʉ. \v 7 Ape oteiye tʉquemavʉ miucʉa jẽneboi. Aru yóboi miucʉa bʉcʉrĩ, muiní, chĩoiyede, jẽiye jẽmetequemavʉ. \v 8 Aru ape oteiye tʉquemavʉ mearo joborõi. Aru jẽiye jẽquemavʉ, apeñʉ jẽiñʉ treinta paivʉa, aru apeñʉ jẽiñʉ sesenta paivʉa, aru apeñʉ jẽiñʉ cien paivʉa, caiye oteiyabea coapa, náre arĩ buedejamed̶a Jesús. \p \v 9 Dinʉmʉ Jesús arejamed̶a náre: \p —Me jápiajarã mʉja iye ji bueiyede, arejamed̶a Jesús. \s1 Aipe aiyʉrõre Jesús ʉ̃i jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mt 13.10-17; Lc 8.9-10) \p \v 10 Jesús ʉ̃i cʉede cũinácʉva, apevʉ ʉ̃i yebai joabenoi cʉrivʉ aru ʉ̃i bueimara máre jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re: \p —¿Aipe teni bueyʉrʉ̃ mʉ jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ayʉ mi coyʉiyeque? arejaimad̶a. \p \v 11-12 Jesús arejamed̶a náre: \p —Mʉjare coyʉrĩ majide d̶ayʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉicõjeme máquede. Ʉ̃ jaboteibi mʉjare, ʉ̃i põevare. Ʉbenita ina ʉ̃i jaboteimara ãmevʉ, yópe jedevai cʉrivʉpe, diede majibema. Quéda jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ayʉ bueyʉbu yʉ náre, jã́ivʉreca, ne jã́ri majibenajiyepe ayʉ aipe aiyʉrõre ne jã́iyede, aru jápiaivʉreca, ne jápiarĩ majibenajiyepe ayʉ aipe aiyʉrõre ne jápiaiyede. Na majidivʉ baru, chĩori oatʉvajebu ne d̶aiyede. Jʉ̃menijicʉre jʉ aru, ãrʉmetejebu ʉ̃ ne ãmeina teiyede, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino aipe aiyʉrõre “oteipõecʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mt 13.18-23; Lc 8.11-15) \p \v 13 Yópe arĩ, Jesús coyʉrejamed̶a ʉ̃i bueimarare: \p —¿Majibenarʉ yo jã́ri dápiarĩ mʉje d̶arãjiyepe ayʉ ji ainore? ¿Aipe d̶arĩ majinajivʉrʉ̃ caiye ji jã́ri dápiarĩ mʉje d̶arãjiyepe ayʉ arĩ bueiyede? \v 14 Iye oteiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyepe paiyebu. Aru ñai oteipõecʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉipõecʉpe páyʉbe. \v 15 Aru inamu ma ẽcarʉi oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Náre coyʉiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiad̶ama, ʉbenita coreóvarĩ eabevʉva. Que baru ne jápiarĩburu yóboi, ñai abujuvai jabocʉ darĩ, ãrʉmetede d̶aibi Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ne jápiaiye báquede. \v 16 Aru inamu joborõ edubenoi, cʉ̃raboa pʉenoi, oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiarĩ, torojʉma me. \v 17 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jʉ arĩduyama. Que baru quĩ́jino yóboi, põeva ne cãrijovaru aru ñájine d̶aru náre, ne jʉ aiye boje, maumena dajocad̶ama ne jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Que teni jʉ abema na. \v 18-19 Aru inamu miucʉa jẽneboi oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Na máre jápiaivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ʉbenita cãrijiñama ijãravʉquede. Torojʉma tãutʉraque. Aru cʉvaiyʉma caijĩe apejĩene. Que baru dápiad̶ama caiye diede. Ʉbenita dápiabema Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Que baru Jʉ̃menijicʉ cad̶atebebi náre ʉ̃i yávaiyeque yópe ʉ̃i ʉrõpe. \v 20 Ʉbenita inamu mearo joborõi oteiye tʉiye báquepe paivʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiad̶ama. Aru diede jʉ ad̶ama. Nárecabu jʉ are d̶aivʉ apevʉ põevare, apevʉ treinta paivʉre, apevʉ sesenta paivʉre, aru apevʉ cien paivʉre, arĩ buedejamed̶a Jesús. \s1 “Pẽoibʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mt 5.15; 7.2; 10.26; 13.12; 25.29; Lc 6.38; 8.16-18; 11.33; 12.2; 19.26) \p \v 21 Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre: \p —¿Põecʉ davaidi pẽoibʉre, ñócʉyʉ dibʉre pʉebʉ cãchinoi o paraino cãchinoi? Bi, quénora tʉoibi dibʉre jocʉve pʉenora. \v 22 Que baru caiye yaveiye báque jároquiyebu. Aru dupióvaiye báquede máre jã́rajarama caivʉ põeva. \v 23 Me jápiajarã mʉja iye ji bueiyede, arejamed̶a Jesús. \p \v 24 Aru cojedeca, yópe arĩ, buedejamed̶a náre: \p —Me dápiajarã mʉje jápiaiyede ji bueiyede. Yópe põeva ad̶ama: “Mi corevacaru apecʉre cũinárʉ jororʉque, didʉmica Jʉ̃menijicʉ corevacacʉyʉme mʉre. Aru jícʉyʉme pʉeno baju”. \v 25 Nopedeca ñai jápiayʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede Jʉ̃menijicʉ pʉeno baju ʉ̃i majiéquede jícʉyʉme ʉ̃́re. Ʉbenita ñai jápiabecʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, iye ʉ̃i quĩ́jino majiéde Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re ĩcʉyʉme, arejamed̶a Jesús. \s1 “Oteiye bʉcʉinore” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \p \v 26-27 Cojedeca Jesús arĩ coyʉrejamed̶a: \p —Jʉ̃menijicʉi jaboteino yópe painotamu. Cũinácʉ ʉ̃mʉ ʉ̃i oteiye epeiye joborõi, oteni bʉojarĩ cãimi ʉ̃ ñamiá coapa aru coedaibi jãravʉa coapa. Que teni ãrʉmemi diede, oteiye báquede. Ʉ̃i oteiye bʉcʉivʉ, ʉbenita ʉ̃i majibedeca. \v 28 No joborõ bʉcʉre d̶aivʉ no bajumia. Mamarʉmʉ etaivʉ cainiñʉ. No yóboi etaivʉ yoca. No yóbo baji etaivʉ diñʉ jẽiyoa. \v 29 Aru jẽijãravʉ eaiyede, jẽiyoa coboiyede, põeva jẽñaima divʉáre, arejamed̶a Jesús. \s1 “Oteiyabe mostazare” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mt 13.31-32; Lc 13.18-19) \p \v 30 Jesús arejamed̶a: \p —¿Yépe ãrojari yo Jʉ̃menijicʉi jaboteino? ¿Yéque jã́ri coyʉrãjidi maja nore? \v 31 Yópe mostaza ãmicʉriyabe oteiyabepebu. Cũinácʉ ʉ̃mʉ diyabede ĩni, oteibi joborõi. Diyabedecabu oteiyabe quĩ́jiyabe caiye oteiye pʉeno. \v 32 Ʉbenita ʉ̃i oteniburu yóboi, bʉcʉrĩ mʉivʉ ʉracʉ ape oteiye pʉeno. Aru dicʉ cavabʉa ʉracavabʉa nʉivʉ. Dicʉ taino cãchinoi, míjina ne juaiboa d̶ad̶ama, arejamed̶a Jesús. \p Nopedeca mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉi jaboteino quĩ́jinotamu, põeva obebevʉ ne cʉe boje noi. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉrĩburu yóboi, ʉrarõtamu no Jʉ̃menijicʉi jaboteino, obedivʉ põeva ne cʉe boje noi. \s1 Aipe teni Jesús ʉ̃i bueino jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aiyede \r (Mt 13.34-35) \p \v 33 Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ayʉ. Ne jápiarĩ coreóvarãjiyepe ayʉ buedejamed̶a náre cainʉmʉa. \v 34 Coyʉre curejamed̶a cainʉmʉa jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aiyeque ʉ̃i bueinore. Ʉbenita coyʉrejamed̶a ʉ̃i bueimarare aipe aiyʉede iye jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aiyede. \s1 Jesús ũmevʉre ʉ̃i bíjaroino \r (Mt 8.23-27; Lc 8.22-25) \p \v 35 Dijãravʉmica nainújie baji Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare: \p —Jã́rica, macajitabʉ ʉrabʉ apedʉvei nʉrevʉ, arejamed̶a náre. \p \v 36 Quénora dajocarĩ nʉrejaimad̶a, nʉvaivʉ Jesúre põevare jocarĩ jiad̶ocũi. Apevʉ põeva nʉrejaimad̶a jiad̶ocũai, náre coapa yóvaivʉ náre. \v 37 Aru jataivʉre japurejavʉ̃ya ũmevʉ parʉrõ baju. Pãcaiboa coiye boje jiad̶ocũi, buidéjavʉ̃ya dicũre oco. \v 38 Ʉbenita Jesús cãñʉ marejámed̶a japʉvaino yebai. Tʉorejamed̶a jabʉóvaiboi. Aru coedavarĩ, arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —¿Mʉ jidʉbecʉrʉ̃ maje corãjinore? arejaimad̶a. \p \v 39 Jesús coedarĩ jararejamed̶a ũmevʉre. Aru arejamed̶a macajitabʉre: \p —Quénora, pãcamejabʉ, arejamed̶a Jesús. \p Que aiyede, ũmevʉ bíjacʉnʉri, pãcamenejavʉ̃ya dibʉ macajitabʉ. \v 40 Que teni Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare: \p —¿Aipe teni jidʉrivʉrʉ̃ mʉja? ¿Aipe teni “Jesús mead̶acʉyʉme ñʉjare”, abevʉrʉ̃ mʉja? arejamed̶a. \p \v 41 Jesús ʉ̃i que aiyede, cuecumari arejaimad̶a ne bajumia: \p —¿Yécʉba ñai yópe d̶ayʉ, ũmevʉ aru macajitabʉ máre jʉ aimʉ? arejaimad̶a na. \c 5 \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino ʉ̃mʉ abujuva ne ĩmamʉre \r (Mt 8.28-34; Lc 8.26-39) \p \v 1 No macajitabʉ ʉrabʉre jatarĩ nʉri, apedʉvei jatarejamed̶a Jesús ʉ̃i bueimaraque. Didʉvei cʉrejaimad̶a na, Gerasa ãmicʉrõcavʉ. \v 2 Aru Jesús ʉ̃i maiyede jiad̶ocũre jocarĩ, maumejiena copʉ nʉrejamed̶a cũinácʉ ʉ̃mʉ, abujuva ne ĩmamʉ. Yaivʉ bácavʉ ne baju bácarõre jaʉvainore jocarĩ etarejamed̶a. \v 3 Cʉcʉ barejámed̶a noi. Aru ñame bʉojabedejaimad̶a bʉoivʉ ʉ̃́re tãumeaque. \v 4 Cainʉmʉa ʉ̃́re ʉ̃i ãrad̶oare aru ʉ̃i ãmuveare máre tãumeaque bʉorĩdurejaimad̶a. Ʉbenita die ʉ̃i ãmuveare ne bʉoiyede cobʉrʉrʉrĩ burarĩ, die ʉ̃i ãrad̶oare ne bʉoiyede máre pẽvari buravarejamed̶a ʉ̃. Tʉijĩbʉa d̶arĩ dajocavarejamed̶a ñai abujuva ne ĩmamʉ. Aru põeva ʉ̃́re jẽivʉ parʉbedejaimad̶a na. \v 5 Jãravʉa aru ñamiá coapa cuyʉ barejámed̶a cod̶oboborĩ cʉ̃racũai aru põeva ne yaivʉ bácavʉre jarʉvainoi. Ʉ̃i bajure jãd̶od̶ovari, churiá teni, jive copidejamed̶a. \v 6 Ʉbenita Jesúre joai jã́ri, cúyarĩ nʉri, ñʉatutarejamed̶a ʉ̃i yebai. \v 7 Aru bʉjié cod̶oboborĩ, arejamed̶a: \p —Mʉ, Jesús, Jʉ̃menijicʉi mácʉ, caivʉ pʉeno parʉcʉi mácʉ, ¿yéde ʉcʉrʉ̃ yʉ́que? Jẽniaivʉ mʉre Jʉ̃menijicʉque, ñájine d̶abejacʉ yʉre, arĩ cod̶oboborejamed̶a Jesúre. \p \v 8 Nópe arejamed̶a, Jesús ʉ̃i aiye báque boje jipocamia: “Mʉja, abujuva, etajarã ñai ʉ̃mʉre jocarĩ”, ayʉ barejámed̶a Jesús. \v 9 Aru Jesús jẽniari jã́rejamed̶a: \p —¿Yécʉ ãmicʉcʉrʉ̃ mʉ? arejamed̶a. \p Jʉ arĩ arejamed̶a: \p —Obedivʉbu ñʉja. Que baru Obecʉ ãmicʉvʉ yʉ, arejamed̶a. \p \v 10 Pare jẽniarejamed̶a Jesús ʉ̃i jarobequiyepe ayʉ náre ne cʉrõre jocarĩ. \v 11 Cʉrejaimad̶a noi cʉ̃racũ yebai obedivʉ oteivãriva, ãre cuivʉ. \v 12 Aru jẽniarejaimad̶a ina abujuva Jesúre: \p —Jarojacʉ ñʉjare ina oteivãrivara, ñʉje corãjiyepe nára, arejaimad̶a na. \p \v 13 Dinʉmʉma nʉicõjenejamed̶a náre Jesús. \p —Nʉjara, arejamed̶a. \p Aru ina abujuva etarĩ, corejaimad̶a ina oteivãrivara. Na marejáimad̶a pʉcamil paivʉ baju. Cúyarĩ nʉri, tʉrejaimad̶a cʉ̃racũ ẽmeinoi, macajitabʉ ʉrabʉi. Tʉrĩ, corĩ bíjarejaimad̶a na. \v 14 Diede jã́ri, ina oteivãriva mácavʉre coreipõeva cúyarĩ nʉrejaimad̶a, coyʉivʉ ʉraĩmaroai aru ĩmaro cʉrõvaquede máre. Que baru obedivʉ põeva, “¿Aipe tenama?” arĩ, jã́ranʉrejaimad̶a. \v 15 Jesús yebai nʉivʉ, jã́rejaimad̶a ñai ʉ̃mʉ abujuva ne ñájine d̶aimʉ mácʉ dobacʉre, cuitótecajede doyʉre, meacʉre cari. Aru jidʉrejaimad̶a ʉ̃́re. \v 16 Coyʉrejaimad̶a ina jã́ivʉ bácavʉ Jesúi d̶aiye báquede aru aipe vaino mácarõre ñai ʉ̃mʉ abujuva ne ĩmamʉ mácʉre, ina oteivãrivare máre. \v 17 Quénora “Nʉjacʉ”, arejaimad̶a Jesúre parʉrõque. Etaicõjenejaimad̶a ʉ̃́re ne cʉrõre jocarĩ. \p \v 18 Aru Jesús ʉ̃i jatuiyede jiad̶ocũi, jaturĩdurejamed̶a ñai ʉ̃mʉ abujuva ne ĩmamʉ mácʉ. Jẽniaridurejamed̶a parʉrõreca cuiyʉcʉ ʉ̃́que. \v 19 Ʉbenita Jesús yóvaicõjemecʉ arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Nʉjacʉ mi cʉ̃rami, mívʉ yebai. Aru coyʉjacʉ caiye iye ʉrarõ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i d̶aiyede mʉ́que, aru aipe ʉ̃i cõmaje ãroje jã́inore mʉre, arejamed̶a Jesús. \p \v 20 Nʉri, coyʉrĩ bʉ́rejamed̶a Decápolis ãmicʉrijoborõcaĩmaroai caiye iye Jesús ʉ̃i d̶aiye báquede ʉ̃́re. Aru caivʉ cuecumarejaimad̶a jápiaivʉ ʉ̃i que ainore. \s1 Jesús ʉ̃i nacovaino Jairoi máco bácore aru ʉ̃i mead̶aino nomió ñájiñore jiveque \r (Mt 9.18-26; Lc 8.40-56) \p \v 21 No macajitabʉ ʉrabʉ Jesús jatayʉ bácʉ cojedeca apedʉvei jiad̶ocũi, cójijidejaimad̶a obedivʉ põeva ʉ̃i yebai. Aru ʉ̃ cʉrejamed̶a macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi. \v 22 Ʉ̃i yebai earejamed̶a cũinácʉ judíovai cójijiñamine coreipõecʉ, Jairo ãmicʉcʉ. Aru maumejie jã́rina ñʉatutarejamed̶a Jesúi cʉboba yebai. \v 23 Ʉrarõreca jẽniari, arejamed̶a Jesúre: \p —Jímaco yaiyóta tebico õ. Yʉ́que darĩ, tʉojacʉ ṍre mi pʉrʉque, õi yaibécojiyepe ayʉ. Aru cʉcod̶ome õ, arejamed̶a Jesúre. \p \v 24 Ʉ̃i que aiyede, Jesús nʉrejamed̶a ʉ̃́que. Cujurejaimad̶a náre obedivʉ põeva. Aru cojivare nʉrejaimad̶a Jesúre. \v 25 Ne jẽneboi cũináco nomió cʉrejacod̶a. Doce paiʉjʉa baju ijimo marejácod̶a jive yuiyeque. \v 26 Pare ñájiño mácore, obedivʉ jʉoipõeva jʉorĩdurejaimad̶a ṍre. Aru bojed̶arĩ jarʉvarejacod̶a caiye õi cʉvae báquede, bojed̶acod̶o ina jʉoipõevare. Ʉbenita ye meatebedejavʉ̃ya. Quédata pʉeno baju ijino nʉrejavʉ̃ya ṍre. \v 27 Jesús ʉ̃i põevare ũmedavaiyede borore jápiad̶o báco, nʉrejacod̶a ʉ̃i yóboi obedivʉ põeva jẽneboi. Aru jẽni jã́rejacod̶a ʉ̃i doicajena. \v 28 Yópe arĩ dápiarejacod̶a õ: “Yʉ jẽni jã́d̶o maru ʉ̃i doicajede, quénora ũmedacod̶omu yʉ”, arejacod̶a õ. \p \v 29 Maumejiena õi jẽni jã́iyede, bíjarejavʉ̃ya õi jive yuino mácarõ. Aru dápiarejacod̶a caino õi baju meateni nʉinore. \v 30 Ʉbenita Jesús majicʉ ʉ̃i baju ʉ̃i parʉécarõre etaiyede ʉ̃́re jocarĩ, copedini, ina obedivʉ põevare arejamed̶a: \p —¿Ñame matedí yʉre jẽni jã́d̶o ji cuitótecajede? jẽniari jã́rejamed̶a Jesús. \p \v 31 Ʉ̃i bueimara arejaimad̶a Jesúre: \p —¿Obedivʉ põeva cojivare daivʉre jã́ñʉvacari, “¿Ñame matedí yʉre jẽni jã́d̶o?” ayʉrʉ̃ mʉ? arejaimad̶a na Jesúre. \p \v 32 Ʉbenita jã́ridurejamed̶a caino ʉ̃i cʉrõvare, jã́iyʉcʉ ñame jẽni jã́d̶o mácore ʉ̃́re. \v 33 Que teni ico nomió bidini jidʉco, majico Jesús ʉ̃i ũmedavaino mácarõre ṍre, nʉri ñʉatutarejacod̶a ʉ̃i jipocai. Aru coyʉrejacod̶a jãve õi d̶aino mácarõre. \v 34 Jesúcapũravʉ arejamed̶a ṍre: \p —Mʉ, ji ʉmo, “Ʉ̃ mead̶aiye majibi yʉre”, arĩ dápiarebu mʉ. Que baru mi que arĩ dápiaiye boje, mead̶aivʉ mʉre. Ména nʉri cʉjaco mʉ. Caride meateivʉ, arejamed̶a ṍre. \p \v 35 Ʉ̃i boroteiyede ṍque, earejaimad̶a ina judíovai cójijiñamine coreipõecʉi cʉ̃ramicavʉ. Jairore arejaimad̶a na: \p —Javeta mímaco yaibíco õ. Quénora cãrijovamejacʉ bueipõecʉre, arejaimad̶a. \p \v 36 Ʉbenita Jesús jápiayʉ bácʉ ne yávainore, jápiabecʉpe teni, arejamed̶a Jairore: \p —Jidʉbejacʉ mʉ. Quénora jʉ ajacʉ ji coyʉinore, arejamed̶a Jesús. \p \v 37 Aru apevʉre nʉicõjemeni, nʉvarejamed̶a Pedrore, Santiagore, aru Jũare, Santiagoi yócʉre máre. \v 38-39 Nʉrejaimad̶a Jairoi cʉ̃rami. Cójijivʉre jã́ri, aru cod̶oboborĩ oivʉre jã́ri, aru cõmaje ãroje teivʉre máre jã́ri, ecorĩ arejamed̶a Jesús: \p —¿Aipe teni cójijini bʉjiéque oivʉrʉ̃ mʉja? Õ yaiyó ãmemico. Quénora cãd̶otame, arejamed̶a. \p Náre nópe arejamed̶a Jesús, ʉ̃i majié boje ʉ̃i nacovaquinore ṍre yainore jarʉvarĩ. \v 40 Ʉ̃i que aiyede, yʉridejaimad̶a ʉ̃́re. Ʉbenita Jesúcapũravʉ náre etavarĩ, jarorejamed̶a jedevai. Jípacʉre ĩni, aru jípacore ĩni, aru ʉ̃́que cʉrivʉre máre ĩni, ecorejamed̶a jʉed̶oco bácoi cʉritucubʉi. \p \v 41 Õ mácoi pʉrʉre jẽni, “Talita cumi”, arejamed̶a ṍre Jesús. “Jʉed̶oco, nacajajaco”, ayʉ barejámed̶a, ṍre que ayʉ. \p \v 42 Cũiná ico jʉed̶oco, doce paiʉjʉa cʉvaco, nacajari, vaivárejacod̶a. Aru ina jã́ivʉ bácavʉ pare cuecumari dápiarejaimad̶a. \v 43 Ʉbenita Jesús apevʉre coyʉicõjemenejamed̶a náre iye ʉ̃i d̶aiye báquede. Aru “Ãiyede jíjarã ṍre”, arejamed̶a Jesús. \c 6 \s1 Jesús Nazarei ʉ̃i nʉino \r (Mt 13.53-58; Lc 4.16-30; Jn 4.44) \p \v 1 Jesús nʉrejamed̶a nore jocarĩ, copainʉñʉ ʉ̃i joborõi ʉ̃i bueimaraque. \v 2 Aru judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi bueni bʉ́rejamed̶a judíovai cójijiñami. Ina obedivʉ põeva ʉ̃́re jápiaivʉ cuecumari arejaimad̶a: \p —¿Ã́roqueba caiye iye d̶aiye? ¿Yéba iye ʉ̃́re majide d̶aiye, aru iye d̶aiye põeva ne d̶arĩ majibede? \v 3 ¿Ñai ãmeni jocʉre memeipõecʉi mácʉ? ¿Ñai ãmeni Maríai mácʉ? ¿Santiago, José, Judas, aru Simón máre némamicʉ ãmeni? ¿Ʉ̃i yórõmiva máre cʉbedi majaque yui? arejaimad̶a na. \p Que arĩ, ãmeina jã́rejaimad̶a ʉ̃́re. \v 4 Ʉbenita Jesúcapũravʉ arejamed̶a náre, ne jʉ abe boje: \p —Cʉbebi Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ ne pued̶aimʉ ʉ̃ jivʉ aru ʉ̃i cʉ̃ramicavʉ máre ʉ̃i joborõi, arejamed̶a. \p \v 5 Que baru d̶abedejamed̶a põeva ne d̶arĩ majibede nore. Quénora obebevʉ ijimarare ʉ̃i pʉrʉque tʉorĩ mead̶arejamed̶a. \v 6 Chĩori dápiarejamed̶a pare ne jʉ abe boje ʉ̃́re. \s1 Jesús ʉ̃i jaroino ʉ̃i bueimarare \r (Mt 10.5-15; Lc 9.1-6; 10.4-11; Hch 13.51; Stg 5.14) \p Jesús buede nʉrejamed̶a cainoa ĩmaroa coapa. \v 7 Cũinájãravʉ ina doce paivʉ ʉ̃i bueimarare órejarejamed̶a ʉ̃i yebai. Jídejamed̶a ne parʉéva, ne jaetovarãjiyepe ayʉ abujuvare. Aru jarorejamed̶a pʉcarã matʉiyeda, ne coyʉrãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinoque yávaiye méne. \v 8 Nʉvaicõjemenejamed̶a apejĩene ne nʉinore, pã́uboare, aru curubʉare, aru tãutʉrare máre ne jãrióicãvai. Quénora nʉvaicõjenejamed̶a ne tuturiteiyoava ne nʉinoi. \v 9 Aru doicõjenejamed̶a ne cʉraidoare. Ʉbenita nʉvaicõjemenejamed̶a náre pʉcacajea cuitótecajeare. \v 10 Que baru arejamed̶a náre: \p —Ã́ri mʉja ecoivʉre ĩmaroi, cʉjarã cũinácʉ cʉ̃rami upacʉque pʉ dajocarĩ nʉivʉta nore jocarĩ. \v 11 Aru apenoi ne copʉ etabedu mʉjare, aru ne jápiaiyʉbedu iye yávaiye méne, etarĩ nʉjara. Aru pʉpejarã jobore mʉjare jẽiyede mʉje cʉboba cãchinoi ne jã́iyede, ne jápiaiyʉbe boje. Que teni diĩmarocavʉ coreóvarãjarama jʉ abevʉre Jʉ̃menijicʉre aru mʉjare máre, arejamed̶a Jesús. \p \v 12 Que arĩburu yóboi, etarĩ nʉrejaimad̶a ʉ̃i bueimara, yópe arĩ coyʉrãjivʉ põevare: “Chĩori dápiarĩ dajocajarã mʉje ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe aivʉ diede”. \v 13 Jaetovarejaimad̶a obedivʉ abujuvare. Aru obedivʉ ijimarare olivo ãmicʉricʉ jẽidʉa córoque yuarĩ mead̶arejaimad̶a na. \s1 Juan Bautista bácʉ ʉ̃i yaino \r (Mt 14.1-12; 16.14; Mr 8.28; Lc 3.19-20; 9.7-9, 19) \p \v 14 Dinʉmʉ ñai jabocʉ Herodes jápiarejamed̶a Jesúi borore, cainoacavʉ ne yávaiye boje ʉ̃́re. Aru arejamed̶a: \p —Juan Bautista, yaiyʉ́ bácʉ, nacajacʉbe yainore jarʉvarĩ. Que baru yópe parʉcʉbe ʉ̃, ʉbenina arejamed̶a Herodes. \p \v 15 Apevʉ arejaimad̶a: “Ʉ̃́recabe Elías”. Aru apevʉ arejaimad̶a: “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbe. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉpe páyʉbe ʉ̃”, ávarejaimad̶a põeva Jesúi borore. \v 16 Ʉbenita Herodes, jápiayʉ Jesúi borore, arejamed̶a: \p —Ñaime Juan Bautista, ji buravacamʉ ʉ̃i jipobʉre, nacajañʉ mácʉ yainore jarʉvarĩ, ʉbenina arejamed̶a. \p \v 17 Nópe dápiarejaquemavʉ Herodes, Juan Bautistare, apʉcʉre cãreja, ʉ̃i yaiquíye jipocai, Herodei bʉoicõjeiye báque boje ʉ̃́re. Bʉoicõjenejamed̶a, jacocʉyʉ ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami, yópe Herodei márepaco Herodíai ʉrõpe. Nópe ʉrejacod̶a, õi jorojĩye boje, ʉ̃i ãmecoroiye báquede Herodede, ʉ̃i cʉvae boje ṍre, ĩmacʉ Felipei márepacore. \v 18 Javede Juan Bautista bácʉ ávarejamed̶a Herodede: “Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre cʉvaicõjemevʉ mʉre apecʉi márepacore”, ávarejamed̶a ʉ̃́re. \p \v 19 Que baru Herodías jararĩ pare ʉbedejacod̶a Juan Bautistare, apʉcʉre cãreja. Ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaiyʉrĩdurejacod̶a. Ʉbenita majibedejacod̶a õ. \v 20 Aru Herodes jidʉre curejamed̶a Juan Bautistare, apʉcʉre cãreja, ʉ̃i majié boje meacʉre aru mearo d̶ayʉre. Herodes cãrijiñʉ mácʉvacari Juan Bautistai coyʉiye báque boje, torojʉrĩ jápiarejamed̶a ʉ̃́re. Aru mead̶arejamed̶a ʉ̃́re, apʉcʉre cãreja. \v 21 Ʉbenita cũinájãravʉ, ʉ̃i ãrʉrijãravʉ eaiyede, Herodei põeteijãravʉ bácarõre torojʉve teino d̶arejamed̶a ʉ̃. Cuturejamed̶a caivʉ ina jabovare, churara jabovare, aru Galilea ãmicʉrijoborõcavʉ parʉrivʉre máre. Dijãravʉi Herodías coreóvarejaquemavʉ aipe boarĩ́ jarʉvarĩ bʉojacod̶ore Juan Bautistare. \v 22 Herodíai máco nʉri, uparĩ, cojʉyarejacod̶a Herodede aru ʉ̃i cutuimarare máre. Que baru Herodes arejamed̶a ṍre: \p —Jíquijivʉ mʉre mi ʉrõre, arejamed̶a. \p \v 23 Aru parʉéque arejamed̶a ṍre: \p —Jíquijivʉ mʉre yéde mi ʉrõre. Yʉre ñájine d̶ajacʉrĩ Jʉ̃menijicʉ, ji d̶abedu yópe ji ainope. Coricaita ji jaboteni cʉvarõre jíquijivʉ mʉre, arejamed̶a cojedeca. \p \v 24 Náre jocarĩ, etarĩ nʉri, jẽniari jã́rejacod̶a jípacore: \p —¿Yéde jẽniaji ʉ̃́re? arejacod̶a. \p Aru jípaco jẽniaicõjenejacod̶a ṍre: \p —Juan Bautistai jipobʉre jẽniajaco, arejacod̶a. \p \v 25 Maumena copainʉri ñai jabocʉ yebai, arejacod̶a: \p —Jíjacʉ yʉre carijĩe Juan Bautistai jipobʉre jororʉque, arejacod̶a õ Herodede. \p \v 26 Õi jẽniainore jápiarĩ, chĩorejamed̶a pare. Ʉbenita ʉ̃i aiye báque boje parʉéque, aru ʉ̃i cutuimarare cʉyeni, jʉ abeni majibedejamed̶a ʉ̃. \v 27 Que baru maumena boaipõecʉre jarorejamed̶a, ʉ̃i davaquiyepe ayʉ Juan Bautista bácʉi jipobʉre. \v 28 Ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami nʉri, burarĩ bʉojarĩ nʉvarejamed̶a Juan Bautista bácʉi jipobʉre jororʉque. Jídejamed̶a ico nomió bojʉyore. Aru jídejacod̶a jípacore, õi majicojiyepe ad̶o Juan Bautista bácʉ jãve yaiyʉ́ bácʉre. \p \v 29 Aru cũiná jápiaivʉva iyede, Juan Bautista bácʉi bueimara nʉvarejaimad̶a ʉ̃i baju bácarõre, jarʉvarãjivʉ cʉ̃racobe jívʉi. \s1 Jesús ʉ̃i ãre d̶aino cũinápʉrʉpe paimil baju ʉ̃mʉvare \r (Mt 9.36; 14.13-21; Lc 9.10-17; Jn 6.1-14) \p \v 30 Dinʉmʉ Jesús ʉ̃i daroimara mácavʉ copainʉrejaimad̶a ʉ̃i yebai. Aru ʉ̃́re coyʉrejaimad̶a caino ne d̶aino mácarõre aru ne bueino mácarõre máre. \v 31 Aru obedivʉ põeva Jesújãre nʉri, jã́ri, copainʉrejaimad̶a. Que baru ina põevacapũravʉ ãicõjemenejaimad̶a Jesújãre. Que teni Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare: \p —Jã́rica, majapeda jabʉóvarãnʉrajarevʉ ne cãrijovamenoi, arejamed̶a. \p \v 32 Que teni jiad̶ocũi jaturĩ, nʉri põecʉbenoi, nʉridurejaimad̶a na, Jesújã, põevare jocarĩ nʉivʉ. \v 33 Ʉbenita náre nʉivʉre jã́rejaimad̶a põeva obedivʉ. Nʉivʉre jã́ri, náre coreóvarĩ arejaimad̶a: “Jesújãmu”. Que arĩ, cúyarĩ nʉri, Jesújã ne earãjinoi ne jipocai ẽmeni, coredejaimad̶a na macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi cʉriĩmaroacavʉ obedivʉ. \v 34 Aru ʉ̃ jatayʉ bácʉ, ẽcarʉi mañʉ, ina obedivʉ põevare jã́ñʉ, náre cõmaje ãroje jã́rejamed̶a Jesús. “Ovejava ne coreipõecʉ cʉbevʉpebebu ina” arĩ, bueni bʉ́rejamed̶a náre Jesús. \v 35 Ʉrarõ coyʉrĩ buedejamed̶a náre Jesús. Náre bueni, nainúta marejávʉ̃ya. Que baru coyʉrãearejaimad̶a na, ʉ̃i bueimara. \p —Javeta nainútamu. Aru yo põecʉbenotamu. \v 36 Mʉ, bueipõecʉ, põevare ne ãrajiye bojed̶aicõjejacʉ mʉ. Ẽcarʉcavʉ ne cʉ̃ramia coapa aru noi ĩmajinoai máre náre jarorĩ, “Ãranʉjara” ajacʉ mʉ, arĩdurejaimad̶a Jesúre ʉ̃i bueimara. \p \v 37 —Mʉja náre ãiyede jíjarã, arejamed̶a Jesús. \p Ʉ̃i bueimara arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Doscientos paijãravʉa memeiye báque bojeque obedivʉre ne ãrajiye pã́uboare ne bojed̶arãnʉru, eabequiyebu iye náre coapa, arejaimad̶a. \p \v 38 Arejamed̶a náre: \p —¿Aipiboa pã́uboare cʉvarãrʉ mʉja? Jã́ranʉrijide apa, arejamed̶a. \p Aru na majidivʉ bácavʉ arejaimad̶a, ʉ̃́re coyʉivʉ: \p —Pã́uboa cũinápʉrʉpe paiboa aru moa pʉcarã cʉvavʉ ñʉja, arejaimad̶a na. \p \v 39 Dinʉmʉre cõriá pʉenora põevare dobaicõjenejamed̶a Jesús. Yajuboa teni, náre dobaicõjenejamed̶a ʉ̃. \v 40 Ʉ̃i dobaicõjeiyede, dobarejaimad̶a ina põevacapũravʉ. Dobarĩ, yajuboa teni, cainimea teni, dobarejaimad̶a na. Cincuenta paivʉ cʉriyajuboa aru cien paivʉ cʉriyajuboa dobarejaimad̶a na. \v 41 Aru die pã́uboa cũinápʉrʉpe paiboare aru moa pʉcarãre jẽni, cavarõi jã́ñʉ, torojʉede jídejamed̶a Jʉ̃menijicʉre. Torojʉede jíni bʉojarĩ, pã́uboare cotʉvarĩ jebeni, põevare jícõjenejamed̶a Jesús ʉ̃i bueimarare. Aru moare máre quédeca põevare cotʉvarejamed̶a Jesús. \v 42 Aru caivʉ ãri yapidejaimad̶a na. \v 43 Ãri bubarĩburu iye cotʉvaiye báque pã́u aru moa máre põeva ne ãri oabede ĩni, mead̶arĩ, pʉebʉa doce paibʉare, judíovai pʉebʉare, buivárejaimad̶a ʉ̃i bueimara. \v 44 Aru ina ãivʉ bácavʉ ʉ̃mʉva cũinápʉrʉpe paimil baju barejáimad̶a na. \s1 Jesús ʉ̃i cuino oco pʉenora \r (Mt 14.22-27; Jn 6.16-21) \p \v 45 Maumejiena Jesús jatuicõjenejamed̶a ʉ̃i bueimarare jiad̶ocũi, ne nʉrajiyepe ayʉ ʉ̃i jipocai apedʉvei, Betsaida ãmicʉriĩmaroi. Que teni copaicõjenejamed̶a ina põevare. \v 46 Ne nʉriburu yóboi, Jʉ̃menijicʉre coyʉcʉnʉrejamed̶a cʉ̃racũi. \v 47 Ñami marejávʉ̃ya. Ne jiad̶ocũ macajitabʉ ʉrabʉ coricai cʉrejavʉ̃ya. Aru Jesús cʉ̃racũi cʉrejamed̶a. \v 48 Nore cʉcʉ, jã́rejamed̶a ũmevʉ cobainore náre. Que baru jatabedejaimad̶a apedʉvei. Pare doarĩ ñájinejaimad̶a. Aru jãravʉcapũravʉi aviá ʉ̃i daquiye jipocai, Jesús curĩ macajitabʉ ʉrabʉ pʉenora nʉrejamed̶a ne yebai. Vaivárejamed̶a náre jocarĩ vaiyʉ́pe. \v 49 Ʉbenita ʉ̃ cuyʉre macajitabʉ ʉrabʉ pʉenora jã́ri, jidʉrivʉ cod̶oboborejaimad̶a na: \p —¿Põe decocʉ bácʉ bárica? cod̶oboborĩ arejaimad̶a na. \p \v 50 Caivʉ ina ʉ̃́re jã́ri, pare cuecumarejaimad̶a. Ʉbenita maumena náre coyʉyʉ arejamed̶a: \p —Parʉéque dápiajarã. Yʉ́tamu Jesús. Jidʉbejarã mʉja, arejamed̶a náre Jesús. \p \v 51 Que arĩ, jaturejamed̶a ne yebai jiad̶ocũi. Aru ũmevʉ bíjarejavʉ̃ya. Que teni cuecumari pare dápiarejaimad̶a. \v 52 Coreóvabedejaimad̶a iye Jesús ʉ̃i d̶aiye báquede pã́uboaque, ʉ̃i ãre d̶aiye báquede ina cũinápʉrʉpe paimil baju ʉ̃mʉvare. Que baru ye coreóvarĩ majibedejaquemavʉ na. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino Genesarecavʉ ijimarare \r (Mt 14.34-36) \p \v 53 Jatarĩburu yóboi, earejaimad̶a Genesaret ãmicʉrijoborõi. Aru bʉorejaimad̶a ne jiad̶ocũre ẽcarʉi. \v 54 Dicũre jocarĩ etaivʉre, obedivʉ põeva coreóvarejaimad̶a Jesúre. \v 55 Que baru cúyarejaimad̶a caino ne ĩmaroai, nʉvarajivʉ ijimarare ne parainoai, caino cʉrõai, ne jápiaiyede Jesús cʉcʉre. \v 56 Caino Jesús ʉ̃i nʉino, ĩmaroai, aru ĩmajinoai, aru cʉrõvaquei máre, ijimarare nʉvari epedejaimad̶a tãibʉi. Ʉ̃́re jẽniarejaimad̶a, ʉ̃i jẽni jã́icõjequiyepe aivʉ ʉ̃i cuitótecaje tʉrʉvarã. Aru caivʉ jẽni jã́ivʉ meateivʉ barejáimad̶a na, ijimara mácavʉ. \c 7 \s1 Iye põevare ãmeina tede d̶aiye \r (Mt 15.1-20) \p \v 1 Dinʉmʉ fariseovacavʉ apevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevaque Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ etaivʉ bácavʉ earĩ, cójijidejaimad̶a Jesús yebai. \v 2 Aru jã́rejaimad̶a ʉ̃i bueimaracavʉre ãivʉre ne pʉrʉáre cojabevʉva. Ina fariseova dápiarejaimad̶a caivʉre ne cojaiye jaʉéde ne ãrajiye jipocai, Jʉ̃menijicʉi mearo jã́quiyepe aivʉ náre. \v 3 Que baru ina fariseova ãmeina jã́rejaimad̶a náre. Caivʉ fariseova aru caivʉ apevʉ judíova máre cainʉmʉa cojavarejaimad̶a, ne ãrajiye jipocai. Nópe d̶arejaimad̶a ñʉjeñecuva mácavʉ ne d̶aicõjeiye báquepe. \v 4 Aru ãiye bojed̶ainore jocarĩ copaivʉ bácavʉ cainʉmʉa cuyavarejaimad̶a ne bajure, ne ãrajiye jipocai. Aru ape ʉrarõ ñʉjeñecuva mácavʉ ne d̶aicõjeiye báquede d̶arejaimad̶a na. Quédeca joavarejaimad̶a ne jororʉare, ne cõaiñʉare, ne tãucõaiñʉare, aru ne paraiboare máre. \v 5 Que baru ina fariseova aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re: \p —¿Aipe teni mi bueimara ne pʉrʉáre cojabedi ne ãrajiye jipocai? Yópe ãri majeñecuva mácavʉ ne d̶aicõjeiye báquepe d̶abema na, arejaimad̶a na. \p \v 6 Jesúcapũravʉ arejamed̶a náre: \p —Jãve Isaías bácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ mʉjare, jʉjovaivʉre. Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre: \q1 Ina põeva yʉre jʉ ad̶ama ne jijecamuque. Ʉbenita d̶abema yópe ji ʉrõpe. \v 7 Bojecʉbenoque mearore jíniduyama yʉre. Bueniduyama põeva ne bueinore Jʉ̃menijicʉi yávaiyepe, arĩ toivarejaquemavʉ. \m \v 8 Mʉja dajocarĩ jarʉvaivʉbu Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede. Ʉbenita jʉ arĩ d̶aivʉbu mʉja põeva ne d̶aicõjeiyede, arejamed̶a Jesús. \p \v 9 Aru náre arejamed̶a cojedeca: \p —Jãve dajocarĩ jarʉvaivʉbu mʉja Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede, d̶arãjivʉ yópe mʉjeñecuva mácavʉ ne d̶aicõjeiye báquepe. \v 10 Que baru Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ Moisés bácʉre, ʉ̃i toivaquiyepe ayʉ yópe: “Mipacʉre aru mipacore máre ʉrĩ, jʉ ajarã. Ʉbenita ñaine ãmeno coyʉyʉre jípacʉre o jípacore máre, mʉje jabova boarĩ́ jarʉvajarãri ʉ̃́re”, arejaquemavʉ. \v 11 Ʉbenita mʉja bueivʉbu yópe, “Cũinácʉ põecʉ jípacʉre o jípacore ayʉ baru, ‘Mʉre cad̶ateyʉ bʉojabevʉ. Mʉ jacopʉjebu ji tãutʉrare. Ʉbenita jave jícacʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre ji tãutʉrare’, ayʉ bájebu ʉ̃”, aivʉbu mʉja. \v 12 Mʉja ʉ̃́re cad̶ateicõjemevʉ bájebu jípacʉre o jípacore máre. \v 13 Que teni Jʉ̃menijicʉi yávaiyede bojecʉbepe d̶arĩ, cõmajivʉbu mʉjeñecuva mácavʉ ne d̶aicõjeiye báquepe d̶aivʉ, ne bueiye báque Jʉ̃menijicʉi yávaiye pʉeno. Aru d̶aivʉbu mʉja cainʉmʉa iyepe paiyede, arejamed̶a náre Jesús. \p \v 14 Cojedeca Jesús órejarejamed̶a ina põevare. Aru arejamed̶a náre: \p —Caivʉ yʉre jápiarĩ dápiajarã. \v 15 Caiye iye ecoiye põevare jedevaque ãmeina tede d̶abevʉ náre. Ʉbenita caiye iye etaiye põeva ne ũmene ãmeina tede d̶aivʉ náre. \v 16 Me jápiajarã mʉja iye ji bueiyede, arejamed̶a Jesús. \p \v 17 Que arĩ, dajocarĩ nʉri ina põevare jocarĩ, ecorejamed̶a cʉ̃rami. Ʉ̃i bueimara yore ʉ̃i coyʉino mácarõre jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re. \v 18 Aru náre arejamed̶a: \p —¿Mʉja máre jápiarĩ eabenarʉ? ¿Coreóvabenarʉ? Caiye iye ecoiye põevare jedevaque ãmeina tede d̶abevʉ náre. \v 19 Ecobevʉ ne ũmei. Ʉbenita ne yapibʉ jívʉi earĩ etaivʉ bajure jocarĩ, arejamed̶a. \p Caiye iye maje ãiye métamu aiyʉcʉ barejaquémavʉ Jesús. \v 20 Cojedeca arejamed̶a: \p —Ʉbenita caiye iye etaiye põevare jocarĩ, ne dápiaiye, ãmeina tede d̶aivʉ náre. \v 21 Ne ũmei ãmeina dápiad̶ama apevʉre. D̶ad̶ama ãmeina d̶aiyede apevʉque, némarebʉcʉva ãmevʉque. Ñavad̶ama apevʉ ne cʉvaede. Boarĩ́ jarʉvad̶ama põevare. \v 22 Nomicʉrivʉvacari apecoque cʉma aru nomiva máre ʉ̃mʉcʉrivʉvacari apecʉque cʉma némarebʉcʉvare jarʉvarĩ. Cʉvaiyʉma apevʉ ne cʉvaede. Ãmeina d̶aiyʉrĩ dápiad̶ama. Jʉjovad̶ama apevʉre. Ne baju ãmeno d̶ad̶ama. Jorojĩñama. Coyʉyama ãmenore apevʉi borore caivʉ ne jápiaiyede. “¿Meara márica?” ad̶ama. Aru ãrʉmevʉpe ãmeina d̶ad̶ama, coreóvaivʉvacari ñájinajivʉre ne que d̶aiye boje. \v 23 Caiye iye ãmene etaiye põeva ne ũme jívʉquede, ãmeũme cʉre d̶aivʉ náre, arĩ buedejamed̶a Jesús. \s1 Cũináco nomió, judíova ãmevʉcaco, õi jʉ aino Jesúre \r (Mt 15.21-28) \p \v 24 Diĩmarore jocarĩ Jesús nʉrejamed̶a apejoborõi, Tiro aru Sidón ãmicʉriĩmaroa yebai. Noi cũinád̶ami cʉ̃rami ecorejamed̶a. Aru apevʉ ne majinore ʉbedejamed̶a cʉcʉre noi. Ʉbenita dupini oabedejamed̶a. \v 25 Maumejie cũináco nomió ʉ̃i borore jápiarĩ, nʉri ʉ̃i yebai, ñʉatutarejacod̶a ʉ̃i cʉboba yebai. Cʉvarejacod̶a mamacore abujucʉ ʉ̃i ĩmamore. \v 26 Aru õ nomió judíovacaco ãmenejacod̶a. Sirofenicia ãmicʉrijoborõi põetedejacod̶a õ. Jesúre jẽniarejacod̶a, ʉ̃i etavaquiyepe ad̶o abujucʉre õi mácore jocarĩ. \p \v 27 Jesús arejamed̶a ṍre: \p —Meamevʉ ĩnu jʉed̶ova ne ãiyede, jínajivʉ yavimivare. Que baru jʉed̶ova ãjarari mamarʉmʉre, arejamed̶a Jesús. \p Que arĩ, aiyʉcʉ barejaquémavʉ judíovare Jʉ̃menijicʉi márape aru judíova ãmevʉre yavimivape. \p \v 28 Aru arejacod̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, ji jabocʉ, jãve coyʉivʉ mʉ. Ʉbenita yavimiva máre tʉoiva cãchinoi cʉrivʉ, jʉed̶ova ne ãri jarʉvaiyede ãd̶ama na, arejacod̶a Jesúre. \p \v 29 Aru arejamed̶a ṍre: \p —Me copainʉjaco, mi que aiye boje. Abujucʉ jave etayʉme mímacore jocarĩ, arejamed̶a ṍre Jesús. \p \v 30 Cʉ̃rami copainʉri, earĩ, jã́rejacod̶a õi mácore õi parainoi meacore. Aru abujucʉ cʉbedejamed̶a ṍque. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino jápiabeni yávabecʉre \p \v 31 No yóboi copainʉrejamed̶a Tiro ãmicʉriĩmaro cʉrijoborõre jocarĩ. Aru vaidéjamed̶a Sidón ãmicʉriĩmarore aru Decápolis ãmicʉrijoborõre máre, pʉ earĩta macajitabʉ ʉrabʉ Galilea ãmicʉrijitabʉre. \v 32 Noi ʉ̃i cʉede, nʉvarejaimad̶a ʉ̃i yebai cũinácʉ ʉ̃mʉre, ñai jápiabecʉre aru yávarĩ majibecʉre. Aru jẽniarejaimad̶a Jesúre, ʉ̃i pʉrʉque tʉoquiyepe aivʉ ʉ̃́re. \p \v 33 Que baru Jesús nʉvarejamed̶a ʉ̃́re joajĩemaque apevʉre jocarĩ. Doarejamed̶a ʉ̃i ãmuyoare ñai ʉ̃mʉ ʉ̃i cámucobea jívʉi. Aru ʉ̃i ãmuyoare jẽcuturi tʉorejamed̶a ñai ʉ̃mʉ ʉ̃i jemedore. \v 34 Cavarõre jã́ri, ũme dapurĩ, arejamed̶a: “Efata”. “Efata” aino, voajarõ aiyʉrõtamu no. \p \v 35 Que arĩ, Jesús ñai jápiabecʉ bácʉre jápiare d̶arĩ, ñai yávabecʉ bácʉre yávare d̶arejamed̶a. \v 36 Que teniburu Jesús apevʉre coyʉicõjemenejamed̶a náre pare, ne majibenajiyepe ayʉ. Ʉbenita cainʉmʉa ʉ̃i coyʉrĩduiyedeca yóboi, cainʉmʉa coyʉrejaimad̶a ʉ̃i borore pʉeno baju. \v 37 Aru pare cuecumari arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Ʉ̃ d̶aibi cainʉmʉa méne. Jápiare d̶ayʉbe jápiabevʉ bácavʉre. Aru yávare d̶ayʉbe yávabevʉ bácavʉre máre, arejaimad̶a na. \c 8 \s1 Jesús ʉ̃i ãre d̶aino yóvaicʉvaimil baju ʉ̃mʉvare \r (Mt 15.32-39) \p \v 1 Apejãravʉi bedióva cójijidejaimad̶a obedivʉ põeva Jesús yebai. Aru ãiyede cʉvabedejaimad̶a na. Que baru Jesús órejarejamed̶a ʉ̃i bueimarare ʉ̃i yebai. Aru arejamed̶a náre: \p \v 2 —Cõmaje ãroje jã́ivʉ yʉ ina põevare. Ina obedivʉ cʉma yʉ́que yóbecʉrijãravʉa. Aru ãiyede cʉvabema. \v 3 Apevʉ ne cʉ̃ramia joarõtamu. Que baru ji copaicõjenu náre ne cʉ̃ramiai, mái nʉri mamad̶ajebu, ne ãvʉé ñájiye boje, arejamed̶a Jesús. \p \v 4 Ʉ̃i bueimara jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re: \p —¿Ʉbenita aipe d̶arĩ jínajidi ãiyede caivʉ ina põevare, ne ãrajiyepe yui põecʉbenoi? arejaimad̶a na. \p \v 5 Jesús jẽniari jã́rejamed̶a náre: \p —¿Aipiboa pã́uboare cʉvarãrʉ mʉja? arejamed̶a. \p Aru arejaimad̶a: \p —Siete paiboabu, arejaimad̶a. \p \v 6 Que aiyede, ina põevare dobaicõjenejamed̶a joborõi. Aru diboá pã́uboa siete paiboare ĩni, torojʉede jíni Jʉ̃menijicʉre, diboáre cotʉvarĩ jídejamed̶a ʉ̃i bueimarare, ne jínajiyepe ayʉ põevare. Aru nópe d̶arĩ jídejaimad̶a na. \v 7 Obebejĩna moajinare máre cʉvarejaimad̶a. Jʉ̃menijicʉre torojʉede jíniburu yóboi, jícõjenejamed̶a náre máre. \v 8 Que d̶aiyede, ãri yapidejaimad̶a caivʉ. Ãri bubarĩburu yóboi, iye cotʉvaiye báque pã́u aru moa máre, põeva ne ãri oabede ĩni, mead̶arĩ, pʉeá siete paipʉeare, judíova ãmevʉ ne pʉeáre, buivárejaimad̶a na. \v 9 Aru ina ãivʉ bácavʉ põeva yóvaicʉvaimil baju barejáimad̶a na. \v 10 Jesús copaicõjenejamed̶a náre, ʉ̃́re jocarĩ. No yóboi, maumejiena jaturejamed̶a jiad̶ocũi ʉ̃i bueimaraque. Aru nʉrejaimad̶a apejoborõi, Dalmanúta ãmicʉrijoborõita. \s1 Fariseovacavʉ ne jẽniaino põeva ne d̶arĩ majibede \r (Mt 12.38-39; 16.1-4; Lc 11.16, 29; 12.54-56) \p \v 11 Apevʉ fariseovacavʉ nʉrejaimad̶a Jesús yebai. Aru ãmeina boro coyʉrĩ bʉ́rejaimad̶a ʉ̃́re. Jã́iyʉrejaimad̶a ʉ̃i jã́d̶ovaiyede cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede, jʉjovarĩdurãjivʉ ʉ̃́re. Yópe arĩ, põeva ne d̶arĩ majibede d̶aicõjenidurejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, Jesús, jã́d̶ovajacʉ ñʉjare apede mi d̶aiyede Jʉ̃menijicʉi parʉéque, ñʉje majinajiyepe aivʉ jãve mʉre Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, arĩdurejaimad̶a Jesúre. \p Nópe arĩ, ʉ̃́re jʉjovaiyʉrejaimad̶a na. \v 12 Aru chĩori, ũme dapurĩ pare, arejamed̶a: \p —¿Aipe teni ijãravʉcavʉ jã́d̶ovaiyede jã́iyʉri? Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ijãravʉcavʉ jã́menajarama jã́d̶ovaiye cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede, arejamed̶a Jesús. \p \v 13 Que arĩ, náre dajocarĩ, jiad̶ocũi jaturĩ cojedeca, jatarĩ nʉrejamed̶a apedʉvei. \s1 Fariseova ne ãmeno dápiaiye \r (Mt 16.5-12; Mr 4.12; Lc 12.1) \p \v 14 Jesúi bueimara ãrʉmeteivʉ bácavʉ pã́ure, quénora cʉvarejaimad̶a cũinábo pã́ubore náque jiad̶ocũi. \v 15 Aru Jesús cõjeñʉ arejamed̶a náre: \p —Me d̶ajarã. Me jã́jara ina fariseova aru ñai Herodes máre ne pã́ure bʉcʉóvare d̶aiyede, arejamed̶a Jesús. \p \v 16 Ʉ̃i que aiyede, arejaimad̶a ne bajumia: \p —Ʉ̃ yópe aibi, maje pã́ure cʉvabe boje, arejaimad̶a na. \p \v 17 Ʉbenita Jesús coreóvarejamed̶a ne yávainore. Que baru arejamed̶a náre: \p —¿Aipe teni coyʉivʉrʉ̃ mʉja “Pã́ure cʉvabevʉ ñʉja” aivʉ? ¿Coreóvabenarʉ cãreja? ¿Majibenarʉ cãreja? ¿Dápiabeni coreóvabenarʉ mʉja? \v 18 ¿Yacorʉa cʉvarivʉvacari, jã́menarʉ? ¿Aru cámucobea cʉvarivʉvacari, jápiabenarʉ? \v 19 ¿Aru ãrʉmenarʉ? ¿Yʉ cotʉvacavʉ cũinápʉrʉpe paiboa pã́uboare ina cũinápʉrʉpe paimil baju ʉ̃mʉvare, aipipʉebʉa cotʉvaiye báqueque ĩcanarʉ mʉja? arejamed̶a náre Jesús. \p Na jʉ arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Doce paibʉa pʉebʉa baju ĩcarã ñʉja, arejaimad̶a na. \p \v 20 Jesús arejamed̶a náre cojedeca: \p —¿Aru yʉ cotʉvacavʉ siete paiboare ina yóvaicʉvaimil baju ʉ̃mʉvare, aipipʉea cotʉvaiye báqueque ĩcanarʉ mʉja? arejamed̶a. \p Aru na jʉ arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Siete paipʉea baju ĩcarã ñʉja, arejaimad̶a na. \p \v 21 Dinʉmʉre arejamed̶a náre: \p —¿Aipe teni majibenarʉ cãreja? Coyʉyʉbu mʉjare: Me jã́jara ina fariseova aru Herodes máre ne dápiaiyede, mʉje dápiabenajiyepe ne dápiainope, arejamed̶a náre Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino jã́ri eabecʉre Betsaidai \p \v 22 No yóboi earejaimad̶a Betsaida ãmicʉriĩmaroi. Apevʉ põeva nʉvarejaimad̶a Jesús yebai cũinácʉ ʉ̃mʉ, jã́ri eabecʉre. Aru Jesúre jẽniarejaimad̶a, ʉ̃i pʉrʉque tʉoquiyepe aivʉ ñai ʉ̃mʉre. \v 23 Que teni jã́ri eabecʉ ʉ̃i pʉrʉre jẽni, nʉvarejamed̶a ʉ̃́re diĩmarore jocarĩ. Aru jẽcuturi ʉ̃i yacorʉarã, ʉ̃́re tʉorĩ ʉ̃i pʉrʉáque, jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re: \p —¿Apejĩene jã́ñʉrʉ cari? arejamed̶a Jesús. \p \v 24 Quĩ́jino jã́ri, arejamed̶a: \p —Jã́ivʉ yʉ ʉ̃mʉvare. Ʉbenita jocʉcʉape ãrojama cuivʉ, arejamed̶a Jesúre. \p \v 25 Cojedeca Jesús tʉorejamed̶a ʉ̃i yacorʉarã. Que teni ñai ʉ̃mʉ cocorejamed̶a me. Jã́ri earejamed̶a cojedeca. Aru me jã́rejamed̶a caiyede. \v 26 Jesús copaicõjenejamed̶a ʉ̃́re ʉ̃i cʉ̃rami, yópe arĩ: \p —Diĩmaroi ecobejacʉ mʉ, arejamed̶a ʉ̃́re Jesús. \s1 Pedro ʉ̃i “Cristobu mʉ” aino \r (Mt 16.13-20; Mr 6.14-15; Lc 9.7-8, 18-21; Jn 6.68-69) \p \v 27 Jesús nʉrejamed̶a ʉ̃i bueimaraque ĩmaroai Cesarea de Filipo ãmicʉriĩmaro joabejĩnoi. Aru mái nʉre nʉiyede jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃i bueimarare yópe: \p —¿Aipe aidi põeva yʉre? ¿“Yécʉbebu”, aidi yʉre? arejamed̶a Jesús. \p \v 28 Arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Apevʉ ad̶ama, “Juan Bautistabe”. Aru apevʉ ad̶ama, “Elíabe”. Aru apevʉ ad̶ama, “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbe ʉ̃”, ad̶ama mʉre, arejaimad̶a na. \p \v 29 Aru jẽniari jã́rejamed̶a náre: \p —¿Ʉbenita aipe aivʉrʉ̃ mʉja yʉre? arejamed̶a Jesús. \p Aru Pedro arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉbu. Ñʉjare jabotecʉyʉmu mʉ, arejamed̶a Pedro Jesúre. \p \v 30 Aru náre coyʉicõjemenejamed̶a apevʉre ʉ̃i borore. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino ʉ̃i yaiquínore \r (Mt 10.38-39; 16.21-28; Lc 9.22-27; 14.27; 17.33; Jn 12.24-25) \p \v 31 Jesús, yópe arĩ, bueni bʉ́rejamed̶a náre: \p —Jaʉvʉ yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, ʉrarõ ji ñájiquino. Ina judíova bʉcʉva, aru sacerdotevare jaboteipõeva, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre yʉre boarĩ́ jarʉvarãjarama. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi nacajacʉyʉmu yʉ yainore jarʉvarĩ, arejamed̶a Jesús. \p \v 32 Caiye iyede coyʉrejamed̶a náre. Aru ʉ̃i coyʉiye báque maiyójabedejavʉ̃ya náre, ne jápiarĩ earãjiyepe aiye. Dinʉmʉre Pedro nʉvarejamed̶a ʉ̃́re apevʉ ina bueimarare jocarĩ. Aru parʉrõque jararĩ bʉ́rĩdurejamed̶a Jesúre. \v 33 Ʉbenita Jesús, copedini jã́rejamed̶a apevʉ ʉ̃i bueimarare. Aru Pedro cʉrejamed̶a ʉ̃i yóboi. Que teni jararĩ arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, Satanás, jʉjovarĩdubejacʉ yʉre. Nʉjacʉ yʉre jocarĩ. Dápiaivʉ mʉ põevape. Aru dápiabevʉ mʉ Jʉ̃menijicʉ jiede, arejamed̶a Pedrore. \p \v 34 Jesús órejarejamed̶a ʉ̃i yebai obedivʉ põevare ʉ̃i bueimaraque. Aru arejamed̶a náre: \p —Ácʉ põecʉ daiyʉcʉ yʉ́que, dajocajacʉrĩ põeva ne mearo jã́iyede ʉ̃́re, cʉyebejacʉrĩ yʉre yóvaiyede, aru jidʉbejacʉrĩ ʉ̃i ñájiquiyede. Nópe d̶abecʉ baru, ʉ̃ bʉojabebi jícʉ bacʉyʉ́. \v 35 Ñai põecʉ ʉ̃i baju ʉrõpe d̶arĩ, mead̶aiyʉcʉ baru ʉ̃i bajure, coatecʉyʉme ʉ̃i bajure Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, yópe yaiyʉ́ bácʉpe ʉ̃i ũmei. Ʉbenita ñai põecʉ, “Ye baju ãmevʉ, ji yaidú Cristore boje” ayʉ, ʉ̃i baju ʉrõpe d̶abecʉva quénora ji ʉrõpe d̶arĩ, ʉ̃́recabe ji mead̶aquimʉ, cʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa. \v 36-37 Ñai põecʉ cʉvacʉ baru caiye ijãravʉquede, ʉbenita bíjayʉ baru ʉ̃i ũmene, ñájicʉyʉme cainʉmʉa toabo cũiméboi. \v 38 Aru ñai põecʉi cʉyedu yʉre aru ji yávaiyede máre ijãravʉcavʉ ãmeina teivʉ ne jã́iyede, yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, máre cʉyeni dápiacʉyʉmu ʉ̃́re ji jã́d̶ovaiyede jipacʉ meacʉ baju ʉ̃i mearore ji daiyede ina ángeleva mearaque máre, arejamed̶a Jesús. \c 9 \p \v 1 Aru arejamed̶a náre cojedeca: \p —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Apevʉ cʉrivʉ yui, ne yainájiye jipocai jã́rajarama Jʉ̃menijicʉi jaboteino cʉrõre parʉéque, ji jaboteiyede põevare, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i baju oatʉvaino \r (Mt 3.17; 11.14; 17.1-13; Mr 1.11; Lc 3.22; 9.28-36; 2 P 1.17-18) \p \v 2 Seis paijãravʉa yóboi, Jesús nʉvarejamed̶a Pedrore, Santiagore, aru Jũare máre. Jipocatedejamed̶a náre cʉ̃racũ ʉ̃mʉjʉricũ pʉenoi, apevʉre jocarĩ. Aru na jã́rejaimad̶a ʉ̃i oatʉvaiye me bajure. \v 3 Yópe barejávʉ̃ya. Ʉ̃i cuitótecaje pẽorejavʉ̃ya, pare boricaje ʉ̃i cuitótecaje. Ijãravʉre joaipõecʉ yópe boricaje d̶arĩ majibebi. \v 4 Aru járorejaimad̶a Elías Moisémaque, boroteivʉ Jesúque. \v 5 Dinʉmʉ Pedro arejamed̶a Jesúre: \p —Mʉ, bueipõecʉ, mearotamu ñʉje cʉru yui. Que baru d̶arãjivʉbu ñʉja yóbecʉriñamia cʉ̃ramia quĩ́jiñamia maquiyéde, cũinád̶ami míñami maquinóre, aped̶ãmi maquinóre Moiséde, aru aped̶ãmi maquinóre Elíare, arejamed̶a Pedro. \p \v 6 Pare cuecumarejaimad̶a na. Que baru Pedro majibedejamed̶a aipe ʉ̃i ainore. \p \v 7 Dinʉmʉma ocopenibo ẽmeni taorejavʉ̃ya náre. Aru jápiarejaimad̶a apeno yávainore ocopeniboi etaiyede: “Ñaime jímacʉ, ji ʉmʉ. Que baru jápiajarã ʉ̃́re”, arejamed̶a Jʉ̃menijicʉ. \p \v 8 Aru yávarĩburu yóboi, jã́rejaimad̶a Jesúre cũinácʉra. \p \v 9 Ne ẽmeni daiyede dicũ cʉ̃racũre jocarĩ, Jesús apevʉre coyʉicõjemenejamed̶a náre ne jã́ino mácarõre. Yópe arejamed̶a: \p —Me jápiajarã mʉja. Coyʉbejarã apevʉre no mʉje jã́ino mácarõre cʉ̃racũ ʉ̃mʉjʉricũ pʉenoi, ji nacajariburu yóboita yainore jarʉvarĩ. Yʉ́bu Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, arejamed̶a náre Jesús. \p \v 10 Que baru jʉ aivʉ ʉ̃́re, coyʉbedejaimad̶a apevʉre no ne jã́ino mácarõre. Aru jẽniari jã́rejaimad̶a ne bajumia, “¿Aipe aiyʉcʉba yo ʉ̃i aino nacajainore yainore jarʉvarĩ?” arejaimad̶a na. \v 11 Que teni jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re: \p —¿Aipe teni aivʉba ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, “Mamarʉmʉ Elías dacʉyʉme, ñai Jʉ̃menijicʉi daroimʉ ʉ̃i daquiye jipocai”? arejaimad̶a na. \p \v 12 Aru arejamed̶a náre: \p —Jãve Elías dacʉyʉme Jʉ̃menijicʉi daroimʉ ʉ̃i daquiye jipocai, mead̶acʉdayʉ caiyede. Toivarejaquemavʉ yópe yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe: “Pare ñájine d̶arãjarama põeva ʉ̃́re. Aru ʉbenama ʉ̃́re”, arĩ toivarejaquemavʉ. \v 13 Ʉbenita jave dáme Elías, ayʉbu yʉ mʉjare. Aru põeva ne ʉrõpe d̶aima ʉ̃́re, yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃́re, arĩ buedejamed̶a náre Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino jʉed̶ocʉre, abujucʉ ʉ̃i ĩmamʉre \r (Mt 17.14-21; Lc 9.37-43) \p \v 14 Apevʉ Jesúi bueimara yebai earĩ, jã́rejaimad̶a ina bueimarare obedivʉ põeva jẽneboi. Aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva jararĩ yávarejaimad̶a náque. \v 15 Jesús ʉ̃i eaiyede, ina põeva ʉ̃́re jã́ri, torojʉrĩ cúyarejaimad̶a ʉ̃i yebai, ʉ̃́re jacoyʉrãnʉivʉ. \v 16 Jesús jẽniari jã́rejamed̶a náre: \p —¿Yéde yávaivʉrʉ̃ mʉja náque? arejamed̶a náre. \p \v 17 Cũinácʉ põecʉ põeyajubo jẽneboi arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, bueipõecʉ, jímacʉre abujucʉ ĩmami. Aru yávaicõjememi ʉ̃́re. Que baru ʉ̃́re davarĩduvʉ yʉ mi yebai. \v 18 Ñai abujucʉ cainʉmʉa bidióvarĩ tʉre d̶ávabi ʉ̃́re joborõi. Aru aburi etavavʉ ʉ̃́re. Cõpi cṹvabi ʉ̃. Aru ʉ̃i baju jãjatevabi ʉ̃. Que baru yʉ jẽniariduvʉ mi bueimarare, ne jaetovarãjiyepe ayʉ ñai abujucʉre. Ʉbenita na ñaine jarʉvarĩ majibema, arejamed̶a Jesúre. \p \v 19 Aru Jesús arejamed̶a náre: \p —Mʉja, ijãravʉcavʉ, Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ, ¿aipijãravʉa cʉquidi yʉ mʉjaque? ¿Aru aipijãravʉa ñájiquidi yʉ mʉjaque, mʉje jʉ arãjiyepe ayʉ ji coyʉiyede? Davajarã ñai jʉed̶ocʉre ji yebai, arejamed̶a Jesús. \p \v 20 Nʉvarejaimad̶a jʉed̶ocʉre Jesús yebai. Aru ñai abujucʉ Jesúre jã́ri, jʉed̶ocʉre bidióvarĩ, tʉre d̶arejamed̶a joborõi. Joborõi tʉrĩ, ñai jʉed̶ocʉ jãtururejamed̶a. Aru aburi etarejavʉ̃ya ʉ̃́re. \p \v 21 Jesús jẽniari jã́rejamed̶a jípacʉre yópe: \p —¿Aipinʉmʉa baju abujucʉ ĩmari ʉ̃́re? arejamed̶a Jesús. \p Aru jípacʉ jʉ arejamed̶a: \p —Javeita, quĩ́jicʉrata. \v 22 Aru apenʉmʉa ʉ̃́re bidióvarĩ, tʉre d̶arĩ toaboi aru jiai, boarĩ́ jarʉvarĩduvabi ʉ̃́re. Ʉbenita bʉojayʉ baru cõmaje ãroje jã́ri, cad̶atejacʉ ñʉjare, arejamed̶a Jesúre. \p \v 23 Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: \p —¿Bʉojayʉ baru, ayʉrʉ̃ mʉ? Yʉ caiyede d̶acarĩ majivʉ mʉre, yʉre mi jʉ aru, arejamed̶a ʉ̃́re Jesús. \p \v 24 Maumejie ñai jʉed̶ocʉi pacʉ cod̶oboborejamed̶a: \p —Mʉre jʉ aivʉ yʉ. Cad̶atejacʉ yʉre ji jʉ aiye parʉé baquiyépe, arejamed̶a Jesúre. \p \v 25 Dinʉmʉre Jesús jã́ri obedivʉ põeva cúyaivʉre ʉ̃i yebai, parʉéque etaicõjenejamed̶a abujucʉre. Arejamed̶a: \p —Mʉ, abujucʉ, ñai jʉed̶ocʉre yávaicõjemecʉ aru jápiaicõjemecʉ, yʉ cõjeivʉ mʉre. Etajacʉ ʉ̃́re jocarĩ. Aru ĩmamejacʉ ʉ̃́re cojedeca, arejamed̶a Jesús. \p \v 26 Que ayʉ Jesús, ñai abujucʉ cod̶oboborĩ aru pare bidióvarĩ, tʉre d̶arĩ jʉed̶ocʉre, etarejamed̶a ʉ̃́re jocarĩ. Que teni ñai jʉed̶ocʉ yaiyʉ́ bácʉpe pararejamed̶a. Que baru ina põeva obedivʉ “Jave yaibí ʉ̃”, arĩdurejaimad̶a na. \v 27 Ʉbenita Jesús, ʉ̃i pʉrʉre jẽni, nacovarejamed̶a ʉ̃́re. Aru ñai jʉed̶ocʉ nacajarejamed̶a. \v 28 Que d̶arĩburu yóboi, Jesús ecorejamed̶a cʉ̃rami. Nore ʉ̃i bueimara jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re cũinácʉra, yópe arĩ: \p —¿Aipe teni ñʉja jaetovarĩ majibetedi ñai abujucʉre? arejaimad̶a na. \p \v 29 Náre arejamed̶a: \p —Jʉ̃menijicʉre jẽniaiye jaʉvʉ ãmevʉva ãiyede, abujucʉ ñaipe páyʉre mʉje jaetovarãjiyepe aivʉ, arejamed̶a náre Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino cojedeca ʉ̃i yaiquínore \r (Mt 17.22-23; Lc 9.43-45) \p \v 30 Nore jocarĩ nʉivʉ, Jesújã vaidéjaimad̶a Galilea ãmicʉrijoborõre. Aru põeva ne majiéde ʉbedejamed̶a Jesús. \v 31 Ʉ̃ bueyʉ barejámed̶a ʉ̃i bueimarare. Que baru apevʉ põeva ne eaiyede ʉ̃i yebai ʉbedejamed̶a Jesús. Yópe arĩ, buedejamed̶a ʉ̃i bueimarare: \p —Yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, jẽni jínajivʉbu ji mauvare, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe ayʉ yʉre. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi, nacajacʉyʉmu yʉ yainore jarʉvarĩ, arejamed̶a náre Jesús. \p \v 32 Ʉbenita jápiarĩ eabedejaimad̶a ʉ̃i coyʉino mácarõre. Aru jidʉrivʉ jẽniari jã́iyʉbedejaimad̶a ʉ̃́re. \s1 ¿Ñamema parʉcʉ maje jẽnebore? \r (Mt 10.40; 18.1-5; 20.26-27; 23.11; Mr 10.43-44; Lc 9.46-48; 10.16; 22.24, 26; Jn 13.20) \p \v 33 Jesújã earejaimad̶a Capernaum ãmicʉriĩmaroi. Aru ecorejaimad̶a cʉ̃rami. Cʉ̃rami jívʉi cʉrivʉ, Jesús jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃i bueimarare yópe: \p —¿Ye batedí mʉje borotede daiye mái? arejamed̶a náre Jesús. \p \v 34 Ʉbenita coyʉbedejaimad̶a ʉ̃́re, ne borotede daiye báque boje ñamene parʉcʉre ne jẽneboi apevʉ pʉeno. \v 35 Dinʉmʉre Jesús dobacʉnʉrejamed̶a, buecʉyʉ. Órejarejamed̶a ina doce paivʉ ʉ̃i bueimarare. Aru arejamed̶a náre: \p —Ñai põecʉ ʉ̃i cõjeiyʉru apevʉre, dápiaiye jaʉvʉ ʉ̃́re yópe parʉbecʉpe. Aru caivʉ ne yebacacʉpe bacʉyʉ́me ʉ̃. Apevʉre bojecʉbe memecaiye jaʉvʉ ʉ̃́re, arejamed̶a Jesús. \p \v 36 Que arĩburu, Jesús jẽnejamed̶a cũinácʉ jʉed̶ocʉre. Aru núvari ʉ̃́re ne coricai, dʉrʉrĩ ʉ̃́re ʉ̃i ãmuveaque, arejamed̶a náre: \p \v 37 —Cũinácʉ põecʉ copʉ etayʉ baru cũinácʉ jʉed̶ocʉre ji ãmiái, ji cõjeiyepe, que d̶ayʉ nopedeca copʉ etaibi yʉre. Aru cũinácʉ põecʉ copʉ etayʉ baru yʉre, copʉ etaibi ñai yʉre daroyʉre máre, arejamed̶a Jesús. \s1 Majare jarabecʉ, majacacʉbe \r (Mt 10.42; 12.30; Lc 9.49-50; 11.23) \p \v 38 Juan arejamed̶a Jesúre: \p —Mʉ, bueipõecʉ, jã́carã ñʉja cũinácʉ ʉ̃mʉ abujuvare jaetovayʉre mi ãmiái, mi parʉéque. Ʉbenita ñʉjaque ʉ̃i cʉbe boje, “D̶abejacʉ” acarã ñʉja ʉ̃́re, arejamed̶a Juan. \p \v 39 Ʉbenita Jesús arejamed̶a náre: \p —Ñai d̶ayʉ põeva ne d̶arĩ majibede ji ãmiái, ji parʉéque, no yóboi ãmeina yávabecʉbe yʉre. Que baru nópe abejarã mʉja ʉ̃́re. \v 40 Ñai põecʉ maucʉvabecʉ majare quénora majacacʉbe ʉ̃. \v 41 Que baru jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ jíyʉ baru cũinárʉ jororʉre ocoque, cad̶atecʉyʉ cũinácʉ ji bueimaracacʉre, ʉ̃i yóvaiye boje yʉre, jãve bíjabecʉyʉme Jʉ̃menijicʉi me bojed̶aiyede ʉ̃́re, arejamed̶a Jesús. \s1 Jidojarõ maje ãmeina teino \r (Mt 5.13, 29-30; 18.6-9; Lc 14.34-35; 17.1-2) \p \v 42 Bedióva buedejamed̶a Jesús, yópe arĩ: \p —Ácʉ põecʉ ʉ̃i vainí tʉre d̶aru apecʉ yʉre jʉ ayʉre parʉbecʉreca, ʉ̃i dajocaquiyepe ayʉ ʉ̃i jʉ aiyede yʉre, meajebu ʉ̃́re jarʉvaru jia ʉrad̶ai ʉ̃i ñamemui bʉorĩ cũinábo cʉ̃rabo ʉraboque. \v 43-44 Aru mʉ ãmeina teyʉ baru mi pʉrʉque, burarĩ jarʉvajacʉ dipʉrʉre. Meaquiyebu mʉre, mi earu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi cũinápʉrʉque. Ʉbenita meamequiyebu mʉre, mi nʉru toabo cũiméboi caipʉcapʉrʉaque. \v 45-46 Aru mʉ ãmeina teyʉ baru mi cʉbobaque, burarĩ jarʉvajacʉ dibare. Meaquiyebu mʉre, mi earu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi cũinába cʉbobaque. Ʉbenita meamequiyebu mʉre, mi nʉru toabo cũiméboi caipʉcaba cʉbobaque. \v 47 Aru mʉ ãmeina teyʉ baru mi yacorʉque, ĩni jarʉvajacʉ didʉre. Meaquiyebu mʉre, mi ecoru Jʉ̃menijicʉi jaboteinore cũinárʉ yacorʉque. Ʉbenita meamequiyebu mʉre, mi nʉru toabo cũiméboi pʉcarʉa yacorʉaque. \v 48 Nore toabo cũimébo cʉrõi cʉma júva yaibévʉ. Que baru põeva nore nʉivʉ baru cainʉmʉa ñájinajarama na, toabore aru júvare máre. \p \v 49 ’Mead̶aivʉ maje ãiyede yuquiraque. Nopedeca ñájiye mead̶aivʉ põevare. \v 50 Yuquira maje ãiyede mead̶aivʉ. Ʉbenita yuquira vaijʉe bíjaru, ãiyede mead̶aiye bʉojabevʉ. Aru mʉja máre yuquirape bájarã. Nópe yuquira mead̶aiyepedeca maje ãiyede, cad̶atejarã mʉjevʉre. Aru cãrijimene d̶arĩ, me cʉjarã mʉjevʉque, arejamed̶a Jesús. \c 10 \s1 Jesús ʉ̃i bueino nomi jarʉvainore \r (Mt 5.31-32; 19.1-12; Lc 16.18; 1 Co 7.10-11) \p \v 1 Bueniburu yóboi, Jesús etarejamed̶a ne ĩmarore jocarĩ. Aru nʉrejamed̶a Judea ãmicʉrijoborõi aru Jordán ãmicʉriya jia apedʉvei máre. Bedióva cojedeca obedivʉ põeva cójijidejaimad̶a ʉ̃i yebai. Aru ʉ̃i d̶arĩ cõmajiyepe, bueyʉ barejámed̶a náre. \v 2 Fariseovacavʉ máre nʉrejaimad̶a ʉ̃i yebai, jʉjovaiyʉrivʉ ʉ̃́re, jẽniari jã́rejaimad̶a: \p —¿Cũinácʉ ʉ̃mʉ jarʉvayʉ baru jímarepacore, d̶aidi yópe maje d̶aicõjeiyepe? arejaimad̶a na. \p \v 3 Náre arejamed̶a Jesús: \p —¿Aipe d̶aicõjenejaquemari Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i toivaicõjeiye báquede Moisés bácʉre? arejamed̶a. \p \v 4 Aru arejaimad̶a: \p —Moisés bácʉ jícõjenejaquemavʉ põecʉre cũináyoca “Mʉre jarʉvayʉbu yʉ” aiyocare jímarepacore, arejaimad̶a na. \p \v 5 Aru Jesús arejamed̶a: \p —Moisés bácʉ jarʉvaicõjenejaquemavʉ mʉjare mʉjemarepacore, mʉje Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede jápiaiyʉbe boje. \v 6 Ʉbenita mamarʉmʉre, Jʉ̃menijicʉ cʉed̶arejaquemavʉ caiyede. “Ʉ̃mʉ macʉyʉ́re aru nomió macod̶óre máre d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ”. \v 7 Aru, “Que baru caride ácʉ põecʉ jímarepaco bacod̶ó cʉvacʉyʉ, ʉ̃i bʉcʉvare dajocacʉyʉme. \v 8 Aru jímarepacore cʉvarĩ, ṍmaque cũinávʉpetamu na Jʉ̃menijicʉi jã́inore”. \v 9 Que baru pʉcarã ãmema. Quénora cũinávʉpetamu na. Que baru põecʉ Jʉ̃menijicʉi cójijovaimara mácavʉre coavabejacʉrĩ ʉ̃, arĩ buedejamed̶a Jesús. \p \v 10 No yóboi, cʉ̃rami jívʉi ina ʉ̃i bueimara jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re cojedeca aipe iye ʉ̃i coyʉiye báquede. \v 11 Náre arejamed̶a: \p —Ácʉ põecʉ jímarepacore jarʉvarĩburu yóboi pʉrʉbʉoyʉ baru apecoque, nomicʉcʉvacari apecoque cʉcʉ baru, ãmeina d̶aibi ṍre ʉ̃i mamarʉmʉcacore jarʉvarĩ. \v 12 Aru áco põeco jímarepacʉre jarʉvarĩburu yóboi pʉrʉbʉod̶o baru apecʉque, ʉ̃mʉcʉcovacari apecʉque cʉco baru, ãmeina d̶aibico ʉ̃́re õi mamarʉmʉcacʉre jarʉvarĩ, arĩ buedejamed̶a náre Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i mearore jíno jʉed̶ovare Jʉ̃menijicʉque \r (Mt 18.3; 19.13-15; Lc 18.15-17) \p \v 13 Põeva nʉvare cuivʉ barejáimad̶a némarare Jesús yebai, ʉ̃i tʉoquiyepe aivʉ náre ʉ̃i pʉrʉáque. Que teni ʉ̃i bueimara nʉvaicõjemenidurejaimad̶a némarare. \v 14 Ʉbenita Jesús jã́rejamed̶a náre ne que d̶aiyede. Pare cojʉbedejavʉ̃ya ʉ̃́re. Que baru arejamed̶a náre: \p —Ina jʉed̶ova dajarãri ji yebai. Jʉ̃menijicʉ jabotecʉyʉme põevare nápe paivʉre. Que baru, “Davabejarã jʉed̶ovare”, abejarã náre. \v 15 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ copʉ etabecʉ baru Jʉ̃menijicʉre jaboteyʉre ʉ̃́re, yópe jʉed̶ocʉ ʉ̃i copʉ etaiyepe, ecobecʉyʉme ʉ̃i jaboteinore, arejamed̶a Jesús. \p \v 16 Que arĩ, Jesús ĩni dʉrʉrejamed̶a ina jʉed̶ovare ʉ̃i ãmuveaque. Náre coapa dʉrʉrĩ, tʉorĩ ʉ̃i pʉrʉáque, mearore jídejamed̶a náre Jʉ̃menijicʉque. \s1 Cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉve cʉvacʉ Jesúmaque ne boroteino \r (Mt 19.16-30; 20.16; Lc 13.30; 18.18-30) \p \v 17 Jesús ʉ̃i nʉiyede cojedeca, cũinácʉ ʉ̃mʉ cúyarĩ ñʉatutarejamed̶a ʉ̃i yebai. Aru jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, bueipõecʉ meacʉ, ¿aipe d̶aji yʉ, cʉvacʉyʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre? arejamed̶a ʉ̃. \p \v 18 Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: \p —¿Aipe teni “Meacʉbu mʉ”, ayʉrʉ̃ yʉre? Jʉ̃menijicʉ cũinácʉrabe meacʉ baju. \v 19 Majivʉra mʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre: “Põevare boarĩ́ jarʉvabejacʉ. Cʉvabejacʉ apecore mimarepacore jarʉvarĩ. Ñavamejacʉ apecʉ ʉ̃i cʉvaede. Borod̶abejacʉ apecʉre. Borocʉrĩ ĩmejacʉ apecʉ ʉ̃i cʉvede. Jʉ ajacʉ mipacʉre aru mipacore máre”, arejamed̶a Jesús. \p \v 20 Que teni arejamed̶a Jesúre: \p —Mʉ, bueipõecʉ, d̶acacʉ caiye iye mi coyʉiyede jʉed̶ocʉ cãreja yʉ, aru caride máre, arejamed̶a. \p \v 21 Jesús ʉ̃́re jã́ri, ʉrejamed̶a. Aru arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Cũináro jaʉvʉ mʉre cãreja. Nʉjacʉ aru jíni bojed̶ajacʉ mi cʉvede. Aru mi ĩquiyede jíjacʉ ina cõmaje ãrojarivʉre. Que teni cʉvacʉyʉmu mʉ boje méne cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Aru dajacʉ yʉ́que, arejamed̶a Jesús. \p \v 22 Iyede jápiarĩ, ñai ʉ̃mʉ cojʉbeteni aru ʉrarõ baju chĩori nʉrejamed̶a Jesúre jocarĩ, dajocaiyʉbecʉ ʉ̃i ʉre cʉvede. \v 23 Que teni Jesús ʉ̃i bueimarare jã́ri, arejamed̶a náre: \p —Ina põeva cʉve cʉvarivʉre pare maiyójavʉ ne jʉ aiye Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ náre aru ne ecorãjiyepe aivʉ ʉ̃i jaboteinore, cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõre, arejamed̶a náre Jesús. \p \v 24 Iye ʉ̃i coyʉiyede jápiaivʉ bácavʉ ʉ̃i bueimara, cuecumarejaimad̶a. Aru Jesús arejamed̶a náre cojedeca: \p —¡Mʉja, ji ʉmara, pare maiyójavʉ cʉve cʉvarivʉre ecoiyʉrivʉre Jʉ̃menijicʉi jaboteinore! \v 25 Cũinácʉ ãimacʉ ʉracʉ, camello ãmicʉcʉ, ʉ̃i ecoru aviyo cobei, maiyójajebu ʉ̃́re. Aru pʉeno maiyójavʉ cʉve cʉvacʉre ʉ̃i ecoquino Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, arejamed̶a Jesús. \p \v 26 Ʉrarõreca cuecumaivʉ, arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —¿Ñame bʉojarĩ ecorãjidica Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, cʉvarãjivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre? arejaimad̶a na. \p \v 27 Jesúcapũravʉ náre jã́ri, arejamed̶a: \p —Põeva ne d̶arĩ majibeno maiyójabevʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃ cũinácʉra bʉojarĩ mead̶ayʉbe põevare, arejamed̶a Jesús. \p \v 28 Aru Pedro arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Dajocacarã ñʉja caiye ñʉje cʉvaede, ñʉje daiye boje mʉ́que, arejamed̶a Pedro. \p \v 29-30 Jesús arejamed̶a: \p —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ dajocayʉ baru ʉ̃i cʉ̃ramine, o jíbʉrãre, ĩmarare, jípacore, jípacʉre, mamarare, o ʉ̃i joborõre máre, ʉ̃i daiye boje yʉ́que, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉiye boje máre, eacʉyʉme pʉeno baju caride ijãravʉi cʉ̃ramiare, aru jíbʉrãre, ĩmarare, jíbʉcʉrõmivare, mamarare, aru ʉ̃i joborõare máre apevʉ ñájine d̶aivʉreca ʉ̃́re, daquijãravʉ baquinói cʉvacʉyʉme jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. \v 31 Dinʉmʉre apevʉ jaboteivʉ bácavʉ ijãravʉre, jabotebenajarama na Jʉ̃menijicʉi jabotequiyede. Aru apevʉ jabotebevʉ bácavʉ ijãravʉre, jabotenajarama na Jʉ̃menijicʉi jabotequiyede, náre arĩ buedejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino bedióva cojedeca ʉ̃i yaiquínore \r (Mt 20.17-19; Lc 18.31-34) \p \v 32 Mái nʉre nʉivʉ barejáimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Jesús nʉrejamed̶a ne jipocai. Ʉ̃i bueimara cuecumarejaimad̶a. Aru apevʉ máre, náre cujuivʉ, jidʉrejaimad̶a. Cojedeca Jesús nʉvarejamed̶a ina doce paivʉre apevʉre jocarĩ. Aru coyʉrĩ bʉ́rejamed̶a náre põeva ne d̶arãjiyede ʉ̃́re. \v 33 Coyʉrĩ arejamed̶a yópe: \p —Jerusalẽ́i nʉivʉbu. Nore cʉrĩ, yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, ji maucʉ jẽni jíquijibi sacerdotevare jaboteipõevare aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare máre. Ina põeva arãjivʉbu: “¡Boarĩ́ jarʉvajarã ʉ̃́re! ¡Yaijácʉrĩ!” Que arĩ, jínajivʉbu yʉre ina judíova ãmevʉre. \v 34 Que teni ina põeva yʉrinajivʉbu yʉre. Jẽcututurajivʉbu yʉre. Jara popenajivʉbu yʉre. Aru boarĩ́ jarʉvarãjivʉbu yʉre. Ʉbenita yóbecʉrijãravʉa yóboi, jipacʉ, Jʉ̃menijicʉ, nacovacʉyʉme yʉre yainore jarʉvarĩ, arejamed̶a Jesús. \s1 Santiago aru Juan ne jẽniaino Jesúre \r (Mt 20.20-28; 23.11; Mr 9.35; Lc 12.50; 22.25-27; Jn 13.12-15) \p \v 35 Santiago aru Juan máre, Zebedeoi mára eare nʉrejaimad̶a Jesús yebai. Aru arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, bueipõecʉ, d̶ajacʉ ñʉje ʉrõre, ñʉje jẽniarajiyede mʉre, arejaimad̶a na. \p \v 36 Jesús jẽniari jã́rejamed̶a náre: \p —¿Yéde d̶acaji mʉjare? arejamed̶a ʉ̃. \p \v 37 Aru arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Dobaicõjejacʉ ñʉjare mi yebai, cũinácʉ meapũravʉi aru apecʉ cãcopũravʉi, mi jabotequinʉmʉ maquinóre, arejaimad̶a na. \p \v 38 Ʉbenita Jesúcapũravʉ arejamed̶a náre: \p —Mʉje jẽniaiyede coreóvabevʉbu mʉja. Dobaiyʉrivʉ baru yʉ́que ji jabotequinʉmʉ maquinóre, mamarʉmʉ ñájiye jaʉvʉ mʉjare yʉ́que. ¿Ũcuri bʉojarãjidica mʉja ji ũcuinore? ¿Aru jã́d̶ovari bʉojarãjidica mʉja yópe ji jã́d̶ovainope Jʉ̃menijicʉque? arejamed̶a náre Jesús. \p \v 39 Na jʉ arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Bʉojaivʉbu ñʉja, arejaimad̶a. \p Aru Jesús arejamed̶a náre: \p —Ji ũcuinore ũcurajivʉbu mʉja. Que teni ji ñájiyepedeca ñájinajivʉbu mʉja. Aru ji Jʉ̃menijicʉque jã́d̶ovaiyepedeca jã́d̶ovarajivʉbu mʉja. Que teni ji d̶aiyepedeca d̶arãjivʉbu mʉja Jʉ̃menijicʉi ʉrõre. \v 40 Ʉbenita yʉ́vacari beobevʉ náre, dobarãjivʉre ji meapũravʉi aru ji cãcopũravʉi máre. Quénora dobarãjarama nore ina jipacʉi beoimara mácavʉ, javeta ʉ̃i mead̶aimara mácavʉ, arejamed̶a Jesús. \p \v 41 No yóboi, jápiarejaimad̶a ne borore apevʉ caipʉcapʉrʉape paivʉ Jesúi bueimara. Que baru jararejaimad̶a inare, Santiagore aru Jũare máre. \v 42 Dinʉmʉ Jesús órejarejamed̶a ʉ̃i bueimarare ʉ̃i yebai. Aru arejamed̶a náre: \p —Mʉja majivʉ ina jaboteivʉre judíova ãmevʉre ne d̶aiyede. Parʉéque cõjeivʉbu ina ne jaborõcavʉre, ne d̶acarãjiyepe aivʉ náre ne ʉrõpe. \v 43 Ʉbenita nápe d̶abejarã mʉja. Ñai mʉjacacʉ parʉcʉ baiyʉcʉ baru, memecajacʉrĩ mʉjare. \v 44 Aru nopedeca ñai mʉjacacʉ jabocʉ baiyʉcʉ baru, yebacatejacʉrĩ caivʉre. \v 45 Nopedeca Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, yʉ, dabedejacacʉ, põeva ne memecarãjiyepe ayʉ yʉre. Quénora darejacacʉ yʉ, memecacʉyʉ apevʉre aru boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉ ji bajure, mead̶acʉyʉ obedivʉ põevare, ji yaiquíyede náre boje, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino Bartimeore, jã́ri eabecʉre \r (Mt 20.29-34; Lc 18.35-43) \p \v 46 Jericó ãmicʉriĩmaroi earejaimad̶a na Jesújã. Nore cʉrĩduivʉ bácavʉ nʉrejaimad̶a na cojedeca. Jesús ʉ̃i bueimaraque, obedivʉ põeva máre yóvarĩ nʉrejaimad̶a. Ne nʉimai, no ma ẽcarʉi, Bartimeo, Timeoi mácʉ, dobarejamed̶a. Jã́ri eabecʉ barejámed̶a. Que baru tãutʉrare jẽniavarejamed̶a. \v 47 Aru põeva “Jesús Nazarecacʉbe ʉ̃”, aivʉre jápiayʉ, cod̶oboborejamed̶a Bartimeo: \p —Mʉ, Jesús, David bácʉi pãramecʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, ñʉje jabocʉ bacʉyʉ́, yʉre cõmaje ãroje jã́jacʉ mʉ, arejamed̶a ʉ̃. \p \v 48 —Bi ajacʉ mʉ, arĩdurejaimad̶a Jesújãque nʉivʉ. \p Ʉbenita pʉeno baju cod̶oboborejamed̶a ʉ̃ cojedeca: \p —Mʉ, David bácʉi pãramecʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, ñʉje jabocʉ bacʉyʉ́, yʉre cõmaje ãroje jã́jacʉ mʉ, arejamed̶a ʉ̃. \p \v 49 Que teni ʉ̃́re cod̶oboboyʉre jápiayʉ Jesús, dajocarejamed̶a. Aru ʉ̃́que nʉivʉre cutuicõjenejamed̶a. \p —“Dajacʉrĩ”, aibi mʉre Jesús. Torojʉjacʉ mʉ, arejaimad̶a Bartimeore. \p \v 50 Aru cũiná nacajari, ʉ̃i pʉenocacajede quédata durĩ jarʉvarĩ, Jesús yebai earejamed̶a ʉ̃. \p \v 51 —¿Aipe d̶acaji yʉ mʉre? jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re Jesús. \p —Mʉ, bueipõecʉ, jã́ri eabevʉ yʉ. Ʉrarõ jã́iyʉvʉ yʉ, arejamed̶a Jesúre. \p \v 52 —Dinʉmʉ meavʉ. Ména nʉjacʉ. “Yʉre mead̶acʉyʉme Jesús”, arĩ dápiarebu mʉ. Que baru mi jã́ri eabede mead̶acaivʉ yʉ caride, arejamed̶a ʉ̃́re Jesús. \p Aru cũiná jã́rejamed̶a ʉ̃, jã́ri eabecʉ bácʉ. Que teni Jesúre yóvarĩ nʉrejamed̶a ʉ̃ máre, Bartimeo. \c 11 \s1 Jesús Jerusalẽ́i ʉ̃i ecoino \r (Mt 21.1-11; Lc 19.28-40; Jn 12.12-19) \p \v 1 Jerusalén ãmicʉriĩmaro joabejĩnoi nʉri, Betfajé aru Betania ãmicʉriĩmajinoa baji, no cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũ ẽmeino baji, earejaimad̶a na, Jesús ʉ̃i bueimaraque. Nore earĩ ʉ̃i bueimaracavʉ pʉcarãre jarorejamed̶a Jesús. \p \v 2 Náre yópe arĩ: \p —No cõchinoi cʉriĩmajinoi nʉjara mʉja. Ma ẽmeinoi põevare ũmaiãimacʉre, burrore, earãjaramu mʉja, nócacʉ ʉ̃i bʉoimʉre. Põeva ne tubabemʉtame cãreja. Ʉbenita ʉ̃i bʉoimene jod̶eni, ʉ̃́re davacajarã yʉre. \v 3 Aru, “¿Aipe teni burrore ʉ̃i bʉoimene jod̶eni, ʉ̃́re nʉvaivʉrʉ̃ mʉja?” ne aruta, yópe ajarã: “Ñʉjare ĩ́cõjeni darobi maje jabocʉ. Ʉ̃́re ũmacayʉ ãimacʉ jaʉbi ʉ̃. Carijĩeneca mʉjare jacopaiyovacʉyʉme cojedeca”. Nópe ajarã, arejamed̶a Jesús. \p \v 4 Na jʉ arĩ ĩcarãnʉrejaimad̶a. Nʉri, burrore earejaimad̶a na. Cʉ̃rami jedevai, ma ẽcarʉi, bʉoimʉ núrejamed̶a ʉ̃, tubamʉ. Aru ʉ̃i bʉoimene jod̶enidurejaimad̶a na. Dinʉmʉma ina burro yebai núrivʉ arejaimad̶a: \p \v 5 —¿Aipe teni jod̶eivʉrʉ̃ mʉja ʉ̃i bʉoimene? arejaimad̶a tubamʉre ĩcaivʉre Jesúre. \p \v 6 Jesús ʉ̃i aiye báquepedeca náre, nore núrivʉre coyʉrejaimad̶a tubamʉre ĩ́vʉ. \v 7 Coyʉrĩ bʉojarĩ, nʉvaicõjenejaimad̶a náre nócavʉ. Nʉvari Jesúre burrore nʉvacarejaimad̶a ina pʉcarã. Ne doicajea, ne pʉenocacajeare tubamʉra tʉorĩ, Jesúi tubaquinore d̶arejaimad̶a ʉ̃i bueimara. Aru burrore tubarejamed̶a Jesús. \v 8 Dinʉmʉma ne pʉenocacajeare jũarejaimad̶a ina obedivʉ põeva mára. Aru apevʉ jocʉcʉ cavabʉa yoca cʉricavabʉare burarĩ, jũarejaimad̶a mára, Jesúre mead̶aiyʉrivʉ ne pued̶arĩ jacoyʉrãjiyepe aivʉ. \p \v 9 Ʉ̃́re jipocateivʉ aru ʉ̃i yóbocavʉ máre cod̶oboborejaimad̶a na: \p —Jʉ̃menijicʉre torojʉe bajad̶éni. Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acaimʉme ʉ̃, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ. \v 10 Majeñecu mácʉ, David bácʉi jaboteino mácarõpedeca, cari jabotecʉyʉme. Ʉ̃i jabotequino meaquiyebu. Cari jabocʉ bacʉyʉ́re ména borotenajarevʉ. Jʉ̃menijicʉre torojʉe bajad̶éni, cod̶oboborĩ arejaimad̶a na. \p \v 11 Aru Jesús Jerusalén ãmicʉriĩmaroi earĩ, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami nʉrejamed̶a. Nore earĩ, ecorejamed̶a Jesús. Nore cocorĩ jã́ridurejamed̶a Jesús. Ʉbenita nainúta marejávʉ̃ya. Que baru ʉ̃i bueimara doce paivʉque Betania ãmicʉriĩmajinoi nʉrejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i ãmecoroino higueracʉ jẽidʉa cʉbecʉre \r (Mt 21.18-19) \p \v 12 Cõmiáijãravʉ javejĩnara, Jesújã ne etaiyede Betania ãmicʉriĩmajinore jocarĩ, ãvʉé ijidejavʉ̃ya Jesúre. \v 13 Jã́rejamed̶a joai cũinácʉ jocʉcʉ higueracʉre yoca cʉricʉre. Que baru jẽidʉare vocʉnʉridurejamed̶a dicʉ yebai. Ʉbenita nore earĩ, yoca matʉiyeda jã́rejamed̶a. Jẽidʉa cʉbedejavʉ̃ya, jẽidʉa higo ãmicʉridʉa jẽijãravʉ eabe boje. \v 14 Aru arejamed̶a dicʉre: \p —Cainʉmʉa ãmejarari põeva mi jẽidʉare cojedeca, arejamed̶a Jesús. \p Aru nópe ʉ̃i aiyede jápiarejaimad̶a ina ʉ̃i bueimara. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine \r (Mt 21.12-17; Lc 19.45-48; Jn 2.13-22) \p \v 15 Bedióva Jerusalén ãmicʉriĩmaroi earejaimad̶a na Jesújã, Betania ãmicʉrõi nʉivʉ bácavʉ. Earĩ, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami nʉri, diñami tãibʉi ecorejamed̶a Jesús. Nore diñami cʉrivʉ bojed̶aipõevare jarʉvarĩ jarorejamed̶a Jesús. Tãutʉra oatʉvaipõeva ne jã́d̶ovaivare moari najuárejamed̶a ʉ̃. Aru jurevare bojed̶aipõeva ne dobarõare máre moari najuárejamed̶a. \v 16 Diñami tãibʉi nʉvari jatajʉrorivʉre ye apejĩe paiyede nʉvaicõjemenejamed̶a Jesús. \v 17 Náre bueyʉ, yópe arejamed̶a ʉ̃: \p —Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ji cʉ̃rami caivʉ põeva ne yʉre, Jʉ̃menijicʉre, coyʉiñamimu”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Ʉbenita diñamine tatorĩ ĩ́vʉ ne dupiñamipe d̶aquemavʉ mʉja, mʉje pʉeno ʉrarõ tãutʉra ĩ́ye boje põevare jocarĩ, ne bojed̶aiyede mʉje cʉvaede, arejamed̶a náre Jesús. \p \v 18 Sacerdotevare jaboteipõeva aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva diede, Jesús ʉ̃i d̶aiye báquede, jápiarĩ, ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaiyʉrĩdurejaimad̶a na. Ʉbenita ina põevacapũravʉ Jesús ʉ̃i bueiyede jápiarĩ, ʉrarõ dápiarejaimad̶a na. Que baru jidʉrĩ, ʉ̃́re ne boarĩ́ jarʉvarãjiyede borotedejaimad̶a ina sacerdotevare jaboteipõeva ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevaque. \v 19 Aru nainíburu yóboi diĩmarore jocarĩ, nʉrejaimad̶a Jesújã. \s1 Higueracʉ yaicʉ \r (Mt 6.14-15; 17.20; 21.20-22; 1 Co 13.2) \p \v 20 Cõmiáijãravʉ javejĩnara vainánʉivʉ dicʉ higueracʉ yebai jã́rejaimad̶a. Aru caicʉ dicʉ aru caiye nʉo máre yaidéjavʉ̃ya. \v 21 Dinʉmʉma Pedro, Jesús ʉ̃i yávaino mácarõre dicʉre ãrʉri, arejamed̶a ʉ̃́re: \p —¡Mʉ, bueipõecʉ, jã́jacʉ! Dicʉ, mi ẽnoare ãmecorovaricʉ, yaidébu, arejamed̶a Jesúre. \p \v 22 Aru Jesús arejamed̶a náre: \p —Jʉ ajarã mʉja Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i cad̶atequiyepe aivʉ mʉjare. \v 23 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ icũ cʉ̃racũre ʉ̃i aru yópe: “Nʉjacũ yore jocarĩ pʉ jia ʉrad̶aita, cocʉnʉjacũ”, nópe d̶aquiyebu dicũ. Ácʉ põecʉ ʉ̃i me jʉ aru Jʉ̃menijicʉre aru “Jʉ̃menijicʉ iye d̶aiyede majibebi”, arĩ dápiabedu, caiye ʉ̃i cʉ̃racũre cõjeiyepe tequiyebu. \v 24 Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Caiye iye mʉje Jʉ̃menijicʉre jẽniaiyede, dápiajarã yópe: “Jãve Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme yʉre”, arĩ dápiajarã mʉja. Yópe dápiaru, Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉjare mʉje ʉede. \v 25 Aru cainʉmʉa mʉje jẽniaiyede majepacʉque, jaraivʉ baru o chĩoivʉ baru apecʉ ʉ̃i ãmeina teiyede, ãrʉmetejarã diede. Cãrijimene d̶ajarã ʉ̃́que, majepacʉ cavarõ mearocacʉ ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ mʉje ãmeina teiyede máre. \v 26 Ʉbenita apecʉ ʉ̃i ãmeina teiyede mʉjaque ãrʉru, majepacʉ cavarõ mearocacʉ ãrʉmetebecʉbe mʉje ãmeina teiyede máre, náre arĩ buedejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i parʉé \r (Mt 21.23-27; Lc 20.1-8) \p \v 27 Bedióva cojedeca earejaimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Nore Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami tãibʉi cuyʉ barejámed̶a Jesús. Sacerdotevare jaboteipõeva, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru judíova bʉcʉva máre nʉrejaimad̶a ʉ̃i yebai. \v 28 Jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re: \p —¿Ye parʉéque d̶ayʉrʉ̃ mʉ iye mi d̶aiyede? ¿Ñame jídi mʉre iye parʉéde mi nópe d̶aiyede? arejaimad̶a Jesúre. \p \v 29 Jesús arejamed̶a náre: \p —Yʉ máre jẽniari jã́quijivʉ mʉjare cũináro jẽniari jã́inore. Coyʉjarã yʉre. Yʉre mʉje coyʉiyede, yʉ máre coyʉquijivʉ mʉjare ji parʉéque ji d̶aiyede. \v 30 ¿Juan Bautista bácʉ jã́d̶ovarejaquemari põevare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i parʉéque o põeva ne parʉéque? Coyʉjarã yʉre, arejamed̶a náre Jesús. \p \v 31 Ʉ̃i que aiyede, borotedejaimad̶a ne bajumia yópe: \p —Maje aru “Jʉ̃menijicʉque”, ʉ̃ aquijibi “¿Aipe teni jʉ abetecarãrʉ ʉ̃́re?” \v 32 Ʉbenita “põevaque” aiye jaʉbevʉ majare, ne bajumia arejaimad̶a. \p Caivʉ ina obedivʉ põeva coreóvarejaimad̶a Juan Bautista bácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bajure. Que baru ina jabova jidʉrejaimad̶a náre. \v 33 Arejaimad̶a Jesúre: \p —Majibevʉ ñʉja, arejaimad̶a. \p Dinʉmʉre Jesús arejamed̶a náre: \p —Yʉ máre coyʉbevʉ mʉjare ñamei parʉéque ji d̶aiyede, arejamed̶a Jesús. \c 12 \s1 “Ãmena memecaipõevare” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mt 21.33-46; Lc 20.9-19) \p \v 1 Dinʉmʉre Jesús coyʉrĩ bʉ́rejamed̶a náre jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque, yópe arĩ: \p —Cũinácʉ ʉ̃mʉ doaicõjequemavʉ jiore ʉ́yaimuque. Doarĩ bʉojarĩ, d̶aicõjequemavʉ biaidore jio tʉrʉvai. Aru ũicõjequemavʉ cobede ʉ́yai pipoicobede. Aru d̶aicõjequemavʉ ʉ̃mʉjʉriñami cʉ̃ramine, jiore coreipõecʉ ʉ̃i jã́quiñamine máre. Caiye iyede mead̶arĩ bʉojarĩ, vorĩ earĩ jiore memeipõevare, epequemavʉ náre ne memecarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Ina memecaipõeva ĩnajivʉ batequémavʉ apeboa ʉ́yaiboare, ne memeiye boje. Aru nʉquemavʉ ñai ʉ̃mʉ apeno joborõi. \v 2 Ʉ́yai jẽijãravʉ yóboi, ñai ʉ̃mʉ jarorĩduquemavʉ cũinácʉ ʉ̃i yebacacʉre memecaipõeva yebai, ʉ̃i ĩquiyepe ayʉ apeboa ʉ́yaiboare, ñai jabocʉ jiede. \v 3 Ʉbenita ñai yebacacʉ ʉ̃i eaiyede nore, ina memecaipõeva ʉ̃́re jẽni, pare boarĩ́, copaide d̶aquemavʉ ʉ̃́re quédata. \v 4 Cojedeca ñai ʉ̃mʉ, jio upacʉ, jarorĩduquemavʉ apecʉ ʉ̃i yebacacʉre memecaipõeva yebai. Ʉbenita churiá d̶aquemavʉ ʉ̃́re ʉ̃i jipobʉi. Aru cʉyojarõ d̶aquemavʉ ʉ̃́re máre. \v 5 Cojedeca ñai ʉ̃mʉ, jio upacʉ, jarorĩduquemavʉ apecʉ ʉ̃i yebacacʉre nore, memecaipõeva yebai. Ʉbenita boarĩ́ jarʉvaquemavʉ ʉ̃́re. Apevʉre jio upacʉ ʉ̃i jaroimarare máre boaquémavʉ. Aru apevʉre boarĩ́ jarʉvaquemavʉ na. \p \v 6 ’No yóboi, mautequemavʉ ñai jio upacʉre cũinácʉ ʉ̃i mácʉ cũinácʉva, pare ʉ̃i ʉmʉ. Quénora jarorĩduquemavʉ mamacʉre. “Ʉ̃́re jã́ivʉ, pued̶arãjichʉma” ayʉ, que dápiaquemavʉ ʉ̃. \v 7 Ʉbenita ina memecaipõeva jã́ivʉ ñai jio upacʉi mácʉre, aquemavʉ ne bajumia, “Ñai ñʉje jabocʉ bacʉyʉ́me. Jípacʉ ʉ̃i yainíburu yóboi, cʉvacʉyʉme caiye ʉ̃i cʉvaede. Jã́rica, boarĩ́ jarʉvarãjarevʉ ʉ̃́re, maja cʉvaburĩ caiye ʉ̃i cʉvaede”. \v 8 Que arĩ, ʉ̃́re jẽni, boarĩ́ jarʉvaquemavʉ. Aru ʉ̃i baju bácarõre jaetovaquemavʉ jiore jocarĩ, arejamed̶a Jesús. \p \v 9 Na ʉ̃i coyʉiyede jápiaivʉre jẽniari jã́rejamed̶a Jesús: \p —¿Aipe d̶aquidi ñai jio upacʉ náre? Ʉ̃ boarĩ́ jarʉvacʉnʉcʉyʉme ina memecaipõevare. Aru epecʉyʉme apevʉ memecaipõevare noi, ʉ̃i jioi. \v 10 ¿Jã́ri borotebenarʉ mʉja iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báquede? Yópe toivarejaquemavʉ yʉrã, Cristo ji borore: \q1 Iva cʉ̃ravare cʉ̃ramine d̶aipõeva ʉbeni jarʉvaquemavʉ. Caride iva cʉ̃rava caiva apeva pʉeno parʉrivabu. \v 11 Nópe d̶aino mácarõre d̶aquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Que baru pare mearotamu majare, maje dápiaru, arĩ toivarejaquemavʉ, arejamed̶a Jesús. \p Yópe aiyʉrõtamu no: Põeva “Ãmecʉbe ʉ̃”, arĩdurãjarama Jesúi borore. Ʉbenita meacʉ bajube ʉ̃, Jesús, caivʉ apevʉ pʉeno. \p \v 12 Que aiyede, Jesúre jẽni, nʉvaiyʉrĩdurejaimad̶a, ʉ̃i coyʉiye boje nára no jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore. Ʉbenita jidʉrejaimad̶a ina obedivʉ põevare. Que baru ʉ̃́re dajocarĩ etarĩ nʉrejaimad̶a. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino jabovare bojed̶ainore \r (Mt 22.15-22; Lc 20.20-26) \p \v 13 Fariseova aru Herodecavʉ jarorejaimad̶a nácavʉre Jesús yebai, ʉ̃́re jʉjovarĩ, jacotʉjʉrorivʉre. \v 14 Ʉ̃i yebai earĩ, ʉ̃́re yópe arejaimad̶a na, mamad̶aiyʉrivʉ: \p —Mʉ, bueipõecʉ, mʉre coreóvaivʉbu ñʉja. Nurié yávaivʉ mʉ. Caivʉre cũinácamuara yávaivʉ mʉ. Coyʉbevʉ mʉ põevare yópe ne d̶aiyepe. Quénora jidʉbecʉva coyʉivʉ mʉ náre yópe ne dápiaiyepe. Jãveneca bueivʉ mʉ põevare, ne d̶arãjiyepe ayʉ mearore yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe. ¿Maje jabocʉ César ʉ̃i ĩ́cõjejʉroede, ʉ̃i jaboteiye boje, maje bojed̶aru, mearica die? ¿O bojed̶abejeba maja? ¿Bojed̶aje bárica maja? ¿O bojed̶aicõjeino ãmeni? arejaimad̶a Jesúre ina fariseova aru ina Herodecavʉ. \p \v 15 Ʉbenita ne jʉjovajʉroede majicʉ, náre yópe arejamed̶a Jesús: \p —¿Aipe teni yʉre jʉjovaiyʉrĩdurĩ vainí tʉiyʉrãrʉ mʉja? Yʉre tãutʉratʉrava, ji jã́quitʉravare, davajacʉrĩ mʉjacacʉ, arejamed̶a náre Jesús. \p \v 16 Ʉ̃́re tãutʉratʉravare nʉvarejamed̶a nácacʉ. Ʉ̃́re nʉvari jíyede, arejamed̶a Jesús: \p —¿Ñamema ñai, ditʉravare jẽñʉ? ¿Aru ñamei ãmiá cʉritʉravaba ditʉrava? arejamed̶a náre Jesús. \p Ʉ̃́re arejaimad̶a: \p —Ñai jabocʉ Césai decocʉ aru ʉ̃i ãmiá máre cʉritʉravatamu, arejaimad̶a. \p \v 17 Que aivʉre arejamed̶a Jesús: \p —César jiede ʉ̃́re jacopaiyovajarã mʉja. Jíjarã ʉ̃́re tãutʉra yópe ʉ̃i bojed̶aicõjeiyepe mʉjare. Aru Jʉ̃menijicʉ jiede ʉ̃́re jacopaiyovajarã mʉja. D̶ajarã yópe ʉ̃i ʉrõpe, arejamed̶a náre, jẽniari jã́radaivʉre, Jesús. \p Aru jʉjovaiyʉrĩduivʉ bácavʉ Jesúre ʉ̃i que aiyede, ʉrarõ dápiarejaimad̶a ina fariseova aru ina Herodecavʉ máre. \s1 Saduceova ne jẽniari jã́ino Jesúre yainore jarʉvarĩ nacajainore \r (Mt 22.23-33; Lc 20.27-40; Hch 23.8) \p \v 18 Apevʉ saduceova nʉrejaimad̶a Jesús yebai. Saduceo ãmicʉriyajubobu judíovacavʉ ne yajubo cũináyajubo. Caivʉ saduceova “Yainore jarʉvarĩ nacajaiye cʉbevʉ”, ad̶ama na. Jesúre jẽniari jã́rejaimad̶a ina saduceova yópe: \p \v 19 —Mʉ, bueipõecʉ, Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉ toivarejaquemavʉ yópe: Cũinácʉ némamicʉ yaidú, jímarepacore jocarĩ jʉed̶ocʉvabecova, yaiyʉ́ bácʉi yócʉre pʉrʉbʉoiye jaʉvʉ ṍque, jʉed̶ocʉvacʉyʉ. Aru ina jʉed̶ova bárãjivʉ yaiyʉ́ bácʉi ãmiáre cʉvarãjarama na. Que arĩ, toivarejaquemavʉ Moisés bácʉ. \p \v 20 ’Javede cʉ́tequemavʉ siete paivʉ ʉ̃mʉva. Cũinácʉ ʉ̃mʉi mára matequémavʉ na. Némamicʉ pʉrʉbʉoquemavʉ. No yóboi, yaiquémavʉ ʉ̃ mácʉ, jʉed̶ocʉvabecʉva. \v 21-22 Que baru apecʉ, ʉ̃ mácʉrã cutuyʉ, pʉrʉbʉoquemavʉ jíbʉcʉ bácʉi márepacoque. Aru jíbʉcʉ bácʉpedeca, yaiquémavʉ ʉ̃ mácʉ máre, jʉed̶ocʉvabecʉva. Aru apecʉ, ʉ̃ mácʉrã cutuyʉ máre, nopedeca, aru caivʉ ina siete paivʉ bácavʉ ṍque pʉrʉbʉorĩ, yaiquémavʉ, jʉed̶ocʉvabevʉva. Caivʉ ne yóboi, ico nomió máco máre yaiquémavʉ. \v 23 ¿Yainore jarʉvarĩ nacajaijãravʉ baquinóre, ñamei márepaco bacod̶óba ico? Ijãravʉi caivʉ ina siete paivʉ cʉvatequemavʉ ṍre, arejaimad̶a na Jesúre. \p \v 24 Aru Jesús arejamed̶a ina saduceovare: \p —Mamateivʉbu mʉja mʉje majibe boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Aru Jʉ̃menijicʉi parʉéde máre majibevʉbu mʉja. \v 25 Yainore jarʉvarĩ nacajaijãravʉ baquinóre pʉrʉbʉobenajarama. Aru jíbenajarama némaromivare, ne pʉrʉbʉorãjiyepe aivʉ. Quénora ángeleva, ina pʉrʉbʉobevʉ, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉpe paivʉ barãjárama ina yainore jarʉvarĩ nacajarajivʉ. \v 26 ¿Iye yainore jarʉvarĩ nacajaiyede, jápiarĩ eabenarʉ mʉja iye Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede Moisés bácʉ ʉ̃i toivaiye báquede, jocʉjĩcʉ uruijĩcʉre coyʉrĩ? “Yʉ́tamu Jʉ̃menijicʉ. Abraham, Isaac, aru Jacob ne mearore jímʉmu yʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Moisés bácʉre. \v 27 Que arĩ, yaivʉ bácavʉ ne mearore jímʉ ãmemi Jʉ̃menijicʉ. Quénora apʉrivʉ ne mearore jímʉtame ʉ̃. Que baru ina majeñecuva apʉrivʉbu. Que baru pare mamateivʉbu mʉja, arejamed̶a náre Jesús. \s1 D̶aicõjeiye parʉé caiye pʉeno \r (Mt 22.34-40; Lc 10.25-28) \p \v 28 Cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõecʉ Jesús yebai earĩ, jápiarejamed̶a Jesús apevʉque ne copʉ boroteiyede. Jesús náre ʉ̃i copʉ aiyede cojʉrejavʉ̃ya ʉ̃́re. Dinʉmʉma Jesúre yópe jẽniari jã́rejamed̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõecʉ: \p —¿Ã́roma majare Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeino mácarõ pʉeno parʉrõ cõjeino? arejamed̶a. \p \v 29 Aru Jesús jʉ arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Pʉeno parʉrõ d̶aicõjeinotamu yo: “Jápiajarã mʉja, Israecavʉ. Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ cũinácʉratame. \v 30 Ʉjacʉ mi jabocʉ Jʉ̃menijicʉre caino mi ũmedʉque, caino mi ũmeque, caino mi majiéque, aru caino mi baju parʉéque máre”. \v 31 Aru no yóbo cãchijino parʉrõ d̶aicõjeino yópe ainomu: “Mi bajure mi jecʉépedeca jecʉjacʉ mícʉre máre”. Iye d̶aicõjeiyebu pʉeno parʉé. Apeno d̶aicõjeino pʉeno parʉrõ cʉbevʉ, arejamed̶a Jesús. \p \v 32 Arejamed̶a Jesúre: \p —Mʉ, bueipõecʉ, jãvetamu. Mʉ jãve arĩ coyʉivʉ mʉ. Jʉ̃menijicʉ cũinácʉrabe ʉ̃. Apecʉ cʉbebi. \v 33 Maje ãimacʉ caicʉre toaque juarĩ, Jʉ̃menijicʉre jíye o maje ape paiyede Jʉ̃menijicʉre jíye meavʉ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉre caiye maje ũmedʉque, caiye maje majiéque, aru caiye maje parʉéque máre jecʉé aru majecʉre maje bajure jecʉrõpe máre jecʉé, pʉeno mearotamu, arejamed̶a Jesúre ʉ̃. \p \v 34 Jesús ʉ̃i jápiaiyede mearo ʉ̃i jʉ aiyede, yópe arejamed̶a: \p —Quĩ́jino baju jaʉrĩdurebu mi eaquino Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, arejamed̶a Jesús. \p Que arĩburu jidʉrĩ, Jesúre ye jẽniari jã́menejaimad̶a na caivʉ. \s1 Cristo ñai jabocʉ David bácʉi pãramecʉ \r (Mt 22.41-46; Lc 20.41-44) \p \v 35 Jesús buede curejamed̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. Aru arejamed̶a: \p —¿Aipe teni “Cristobe David bácʉi pãramecʉ”, aivʉba Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva? \v 36 David bácʉvacari Espíritu Santoi parʉéque coyʉicõjeimʉ arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ: \q1 Jʉ̃menijicʉ aquemavʉ ji jabocʉre, “Dobajacʉ ji meapũravʉi, mi cʉvae boje parʉéde yʉpedeca. Aru yʉ epecʉyʉmu mi mauvare mi cʉboba cãchinoi. Que teni mʉre vainí jarʉvare d̶acʉyʉmu yʉ náre, mi jabotequiyepe ayʉ náre”, arejaquemavʉ David bácʉ Cristorã. \p \v 37 ’David bácʉvacari Cristoi borore “Ʉ̃́recabe ji jabocʉ”, arejaquemavʉ. Que baru, ¿aipe teni David bácʉi pãramecʉba ʉ̃? arejamed̶a Jesús. \p Aru caivʉ ina obedivʉ põeva torojʉrĩ jápiarejaimad̶a Jesúre. \s1 Jesús ʉ̃i boro coyʉrĩ ad̶aino Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare \r (Mt 23.1-36; Lc 11.37-54; 20.45-47) \p \v 38 Jesús bueyʉ bácʉ arejamed̶a: \p —Me d̶ajarã ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare. Námu cuiyʉrivʉ cuitótecajea ʉ̃mʉjʉricajeaque. Aru ʉma na põeva pued̶arĩ ne jacoyʉinore náre tãibʉi. \v 39 Judíovai cójijiñamiare ne dobae méne ʉma na, põeva ne jã́rajiyepe aivʉ náre. Aru torojʉve teinore, cʉiyʉma na ñai torojʉve teino upacʉ yebai. \v 40 Ʉbenita jʉjovarĩ ñavad̶ama ina nomiópevare ne apejĩene. Aru jẽniad̶ama joe ʉrarõ Jʉ̃menijicʉque, põeva ne dápiarãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva me Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉpe. Caiye iyede ne d̶aiye boje, pʉeno ʉrarõ ñájinajarama na, ne ãmeina teiye boje, arejamed̶a Jesús. \s1 Nomiópeco cʉve cʉvabeco õi tãutʉra jíno Jʉ̃menijicʉre \r (Lc 21.1-4) \p \v 41 Nore, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, Jesús dobarejamed̶a joabejĩnoi cũinátõcu põeva ne Jʉ̃menijicʉre tãutʉra jíye epeitõcu yebai. Ditõcu cʉrejavʉ̃ya ʉ̃i jipocai. Noi dobarĩ, põeva obedivʉ ne ʉre tãutʉrare ditõcui jíni tʉoivʉre jã́ñʉ marejámed̶a Jesús. Aru obedivʉ cʉve cʉvarivʉ tʉorejaimad̶a ʉre tãutʉrare. \v 42 Que teiyede cũináco nomiópeco, cʉve cʉvabeco, ditõcu yebai earĩ, tʉorejacod̶a pʉcatʉrava tãutʉratʉravare, me bojecʉbetʉravare. \v 43 Õi que d̶aiyede jã́ñʉ Jesús, órejarejamed̶a ʉ̃i bueimarare ʉ̃i yebai. Aru arejamed̶a náre: \p —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ico nomiópeco cʉve cʉvabeco, Jʉ̃menijicʉre jíbico apevʉ ne jíye pʉeno baju, õi jíye boje õi cʉvarõ cainore. Ʉbenita nácapũravʉ quénora quĩ́jino ne cʉvarõcarõre jíyama. \v 44 Caivʉ ina põeva ne ʉrarõ cʉvaecarõre jíyama Jʉ̃menijicʉre náre jaʉbede. Ʉbenita ico nomió õi quĩ́jino cʉvarijĩno mácarõre cainore jíbico Jʉ̃menijicʉre. Caiye õi ijãravʉi cʉvajʉroede jíbico õ Jʉ̃menijicʉre, arejamed̶a náre Jesús. \c 13 \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino “Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami tʉquiyebu” arĩ \r (Mt 24.1-2; Lc 21.5-6) \p \v 1 No yóboi Jesús etayʉ bácʉre Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jocarĩ, cũinácʉ ʉ̃i bueimaracacʉ arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, bueipõecʉ, jã́jacʉ. ¡Pare meavabu iva cʉ̃rava! ¡Aru pare mead̶amiamu iñamia cʉ̃ramia! arejamed̶a Jesúre. \p \v 2 Ʉ̃i que aiyede, Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: \p —¿Jã́ñʉrʉ mʉ iñamia ʉrad̶ãmia cʉ̃ramiare? Cũináva cʉ̃rava mautebequiyebu apeva pʉenora. Caiye iva cʉ̃ravare najuárajarama. Que teni cũiquíyebu, arejamed̶a Jesús. \s1 Jã́d̶ovaiye jãravʉ cũiquíye jipocai \r (Mt 10.17-20, 22; 24.3-28; Lc 12.11-12; 17.22-24, 31; 21.7-24; Ap 7.14) \p \v 3 Jesús dobarejamed̶a cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũ pʉenoi, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami ʉ̃i jipocai jã́ñʉ mácʉ. Ʉ̃i dobaede noi Pedro, Santiago, Juan, aru Andrés máre jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re yavenina, põevare jocarĩ: \p \v 4 —Coyʉjacʉ ñʉjare: ¿Aipiyede tʉquidi caiye iye cʉ̃ramia ʉrad̶ãmia? ¿Aipe d̶arĩ coreóvarãjidica ñʉja caiye iye bʉojaquiyede? arejaimad̶a na. \p \v 5 Aru Jesús arĩ bʉ́rejamed̶a náre: \p —Me jã́jara apecʉ jʉjovaiyʉcʉre mʉjare. \v 6 Darãjarama obedivʉ ʉ̃mʉva. Aru arãjarama “Cristobu yʉ”. Jʉjovarãjarama obedivʉ põevare. \p \v 7 ’Mʉje jápiaiyede boaino borore aru boaquíno borore máre, jidʉbejarã. Caiye iye vaiquíyebu jãravʉ cũiquíye jipocai. Ʉbenita cũimébu cãreja. \v 8 Cũináyajubo põeyajubocavʉ ãd̶amatenajarama apeyajubo põeyajubocavʉque. Aru cũináro jaboteinocavʉ ãd̶amatenajarama apeno jaboteinocavʉque. Joborõ cújiquiyebu obedicʉrõare. Ñájinajarama ãvʉéna. Iye ñájiye baquiyébu yópe jʉed̶ocʉ põeteyʉre ñájiyepe. Yópe bʉ́quiyebu caiye iye ãmeina ñájinajiye. \p \v 9 ’Ʉbenita mʉjacapũravʉ me jã́ri me d̶ajarã. Mʉjare jẽni jínajarama ne jabovare. Mʉjare jara popenajarama judíovai cójijiñamiai. Aru mʉja núrajaramu cõjeipõeva ne jipocai aru jabova ne jipocai máre, yʉre mʉje jʉ aiye boje, coyʉrãjivʉ ji borore. \v 10 Mamarʉmʉre yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi jaboteinora coyʉiye jaʉvʉ, cainoa joborõacavʉ ne jápiarãjiyepe aivʉ diede. \v 11 Ne jẽni nʉvaiyede mʉjare jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami, “¿Aipe arĩ coyʉrãjidi náre?” arĩ, cãrijimejara mʉja. Ʉbenita coyʉjarã mʉja yópe ñai Espíritu Santo ʉ̃i dápiare d̶aquiyepe dinʉmʉ maquinóre. \v 12 Que teni ʉ̃mʉ jẽni jícʉyʉme jíbʉcʉre o ĩmacʉre máre, jabova ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Nopedeca jípacʉ jẽni jícʉyʉme mamacʉre. Aru nopedeca némara nébʉcʉvare jʉ abeni jẽni jínajarama, boarĩ́ jarʉvaicõjenajivʉ náre. \v 13 Caivʉ mʉjare mʉje yʉre jʉ aiye boje jorojĩni jã́rajarama. Ʉbenita ñai jʉ ayʉ yʉre pʉ ʉ̃i yainʉmʉita, ʉ̃ macʉyʉ́me ji mead̶aimʉ, arejamed̶a Jesús. \p \v 14 Aru Jesús buedejamed̶a náre, ʉ̃i bueimarare, cojedeca: \p —Ñai ʉ̃mʉ pare ãmecʉ núcʉyʉme nore, Jʉ̃menijicʉi cʉicõjemenore ʉ̃́re. Caivʉ iye toivaiyede jã́ri boroteivʉ me dápiajarãri caiye iyede. Ñai ʉ̃mʉre jã́rajaramu mʉja. Judeacavʉ dupini nʉjarari cʉ̃racũai. \v 15 Ñai cʉ̃rami pʉenora cʉcʉyʉ, ʉ̃i dupini nʉiyede, ẽmeni darĩ, nʉvariducʉyʉ ʉ̃i apejĩene, ecobejacʉrĩ ʉ̃i cʉ̃rami. \v 16 Aru ñai jiore memecʉyʉ, ʉ̃i dupini nʉiyede, copainʉmejacʉrĩ ĩniducʉyʉ ʉ̃i cuitótecaje pʉenocacajede. \v 17 ¡Cõmaje ãrojarajarama ina nomiva micava bárãjivʉ dijãravʉa baquiyéde! ¡Aru ina nomiva némajina nuri dajocabevʉre cʉvarãjivʉ máre pare ñájinajarama dijãravʉa baquiyéde! \v 18 Jẽniajara Jʉ̃menijicʉque iye vaibéquiyepe aivʉ ocorʉ̃mʉre. \v 19 Dijãravʉa baquiyéde põeva ʉrarõ ñájinajarama. Nópe paiye cʉbevʉ cãreja, mamarʉmʉmata Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cʉed̶arĩ bʉinʉmʉre, pʉ caride máre. Aru cainʉmʉa cʉbequiyebu. \v 20 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i javaiyobedu dijãravʉa ñájiovaquijãravʉa baquiyéde, caivʉ yaijébu. Mead̶aimara cʉbejebu. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ javaiyocʉyʉme dijãravʉa ñájiovaquijãravʉa baquiyéde, ʉ̃i beoimara mácavʉre boje. \p \v 21 ’Dijãravʉa baquiyéde apecʉ ʉ̃i aru mʉjare yópe, “Jã́jara. ¡Ñainecabe Cristo!” o apecʉ ʉ̃i aru mʉjare, “¡Ãñʉrecabe Cristo!” náre jʉ abejarã. \v 22 Que teni obedivʉ borocʉrivʉ darĩ coyʉrãjarama “Cristobu yʉ”. Aru apevʉ máre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarĩdurãjarama. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva baju ãmenajarama na. Ʉrarõ jã́d̶ovaiye aru põeva ne d̶arĩ majibede máre d̶arãjarama, jʉjovarĩduivʉ Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉre. \v 23 Ʉbenita me jã́jara mʉja. Coyʉyʉbu mʉjare ne borore, mʉje majinajiyepe ayʉ, ne darãjiye jipocai, arejamed̶a Jesús. \s1 Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe ʉ̃i copaidaquino \r (Mt 24.29-36, 42, 44; Lc 12.36-38; 21.25-36; Ap 1.7; 6.12-13) \p \v 24 Bedióva cojedeca Jesús coyʉrejamed̶a náre: \p —Cũinájãravʉ dijãravʉacajãravʉ baquinói, iye ʉrarõ ñájiniburu yóboi, aviá ñemitecʉyʉme. Aru aviá ñamicacʉ máre pẽomecʉyʉme. \v 25 Na abiácova tʉrãjarama cavarõre jocarĩ. Aru caivʉ ina parʉéque cʉrivʉ cavarõi cújinajarama. \v 26 Dinʉmʉ maquinóre jã́rajarama yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, dayʉre ocopeniboai, ʉrarõ parʉéque, jã́d̶ovañʉre meacʉ bajure. \v 27 Que teni ina ángelevare darocʉyʉmu yʉ. Nácapũravʉ cójijovarãjarama Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉre, caivʉ aviá dainocavʉre aru caivʉ aviá doinocavʉre máre, cainoa joborõacavʉre. \p \v 28 ’Majijarã yo mʉje jã́inore. Icʉ jocʉcʉ higueracʉre yoca yuiyede, majivʉ mʉja ʉjʉrʉ̃mʉ joabenore. \v 29 Nopedeca jã́ivʉ caiye iye teiyede, majinajaramu mʉja jãravʉ cũino joabenore. \v 30 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Apevʉ ijãravʉi cʉrivʉ yaibédeca cãreja, vaiquíyebu caiye iye yópe ji coyʉiyepe. \v 31 Caino cavarõ, aru caino joborõ máre cũiquíyebu. Yópe ji yávaiyepedeca jãve vaiquíyebu. \p \v 32 ’Ʉbenita dijãravʉ baquinóre aru diora baquinóre ñame majibema. Ángeleva, ina cʉrivʉ Jʉ̃menijicʉque cavarõ mearoi, aru yʉ, Jʉ̃menijicʉi mácʉ máre majibevʉ ñʉja. Quénora jipacʉ majibi dijãravʉ baquinóre, ji aijãravʉre. \v 33 Que baru me jã́jara mʉja. Ãrʉjara. Mʉja majibevʉ ji copaidaquijãravʉre. \v 34 Jẽvari coyʉquijivʉ ji copaidaquinore yópe cũinácʉ ʉ̃mʉ ʉ̃i cucʉnʉquiyepe apejoborõi. Ʉ̃i etaquiye jipocai ʉ̃i cʉ̃ramine, memeicõjeimi ʉ̃i yebacavʉre náre coapa. Aru jedevacobede coreipõecʉre máre coreicõjeimi cãmecʉva. \v 35 Quédeca memeni corejarã mʉja, cãmevʉva. Mʉja majibevʉ cʉ̃rami upacʉ ʉ̃i copaidaquinore. Daquijichʉbi nainúre, o ñami coricai, o cáyu ʉ̃i órejaiyede, o javejĩnare. \v 36 Ʉ̃i copaidaru maumejiena aru mʉjare cãivʉre earu, meamejebu mʉjare. \v 37 Nopedeca ji coyʉinore mʉjare, coyʉyʉbu quédeca caivʉre: Cãmevʉva memeni corejarãri, arĩ buedejamed̶a náre Jesús. \c 14 \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino ne jẽnajinore ʉ̃́re yóbomia \r (Mt 26.1-5; Lc 22.1-2; Jn 11.45-53) \p \v 1 Pascua ãmicʉrijãravʉ aru pã́ure bʉcʉre d̶aiye cʉbe ãiye torojʉve teinʉmʉ pʉcajãravʉa jipocai barejávʉ̃ya cãreja. Yavenina Jesúre jʉjovarĩ jẽni, boarĩ́ jarʉvaiyʉrejaimad̶a sacerdotevare jaboteipõeva aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre. \v 2 Ne bajumia arejaimad̶a: \p —Torojʉve teinʉmʉ ʉ̃́re jẽmenajarevʉ maja. Ʉ̃́re jẽnu torojʉve teinʉmʉ, põevacapũravʉ majare jorojĩni, majare boarĩ́ jarʉvaiyʉjebu, arejaimad̶a ina judíovai jabova. \s1 Cũináco nomió õi mumijʉe yuaino Jesúre \r (Mt 26.6-13; Lc 7.37-38; Jn 12.1-8) \p \v 3 Jesús ʉ̃i cʉede Betania ãmicʉriĩmajinoi, Simón pojeyʉ bácʉi cʉ̃rami tʉoiva yebai ãivʉ barejáimad̶a na, Jesújã. Que teni cũináco nomió earejacod̶a Jesús yebai. Ico nomió nʉvarejacod̶a cũinábʉ ʉ̃mʉjʉribʉ boribʉ mumijʉricoroque. Iye mumijʉe nardo ãmicʉe pare mearo corajʉrejavʉ̃ya. Aru pare bojecʉe barejávʉ̃ya. Ico nomió earĩ, dibʉre cobarĩ yuarejacod̶a caiye iye mumijʉede Jesúi jipobʉrã. \v 4 Ʉbenita nore cʉrivʉ apevʉ, jorojĩni, ne bajumia arejaimad̶a: \p \v 5 —¿Aipe teni iye mumijʉede jarʉvad̶oba õ? Diede bojed̶arĩ, ʉrarõ boje ĩni, cũinácʉ memeipõecʉ cũináʉjʉ ʉ̃i memeino bojede ĩni, jíye jaʉjebu ṍre cʉve cʉvabevʉre, arejaimad̶a na. \p Que baru jararejaimad̶a ṍre. \v 6 Ʉbenita Jesús arejamed̶a: \p —Yávabejarã ãmeno ṍre. ¿Aipe teni cãrijovaivʉrʉ̃ ṍre? Õi d̶aiye yʉre mearotamu. \v 7 Cainʉmʉa ina cʉve cʉvabevʉ cʉrãjarama mʉjaque. Que baru mʉja cad̶ateiyʉrivʉ cainʉmʉa náre bʉojaivʉ. Ʉbenita yʉ cʉbecʉbu mʉjaque cainʉmʉa. \v 8 Õ d̶acaibico yʉre õi oainope. Õ mead̶acaibico ji bajure, ne yʉre jarʉvarãjiye jipocai. \v 9 Que baru jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cainoa joborõai ijãravʉi põeva ne coyʉiyede iye yávaiye méne ji mead̶aiyede põevare, iye õi yʉre d̶acaiyede máre coyʉrãjarama, ne ãrʉrajiyepe aivʉ ṍre, arejamed̶a Jesús. \s1 Judas ʉ̃i jẽni jíno Jesúre \r (Mt 26.14-16; Lc 22.3-6) \p \v 10 No yóboi Judas Iscariote, cũinácʉ doce paivʉ Jesúi bueimaracacʉ, nʉrejamed̶a ina sacerdotevare jaboteipõeva yebai, náre jẽni jíyʉrejamed̶a Jesúre. \v 11 Ʉ̃i d̶aiyʉede jápiarĩ, torojʉrejaimad̶a na. Que baru arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Ñʉja jínajivʉbu mʉre tãutʉrare, mi yavenina jẽni jíye boje ʉ̃́re, arejaimad̶a na Judare. \p Que baru Judas jã́ri coreni bʉ́rejamed̶a yavenina, jẽni jícʉyʉ Jesúre. \s1 Jesús ʉ̃i ãino ʉ̃i bueimaraque \r (Mt 26.17-29; Lc 22.7-23; Jn 13.21-30; 1 Co 11.23-26) \p \v 12 Pã́ure bʉcʉre d̶aiye cʉbe ãiye torojʉve teinʉmʉ mamabʉijãravʉ barejávʉ̃ya. Pascua jãravʉcacʉre, ovejajĩcʉre, boarĩ́, toaque juarĩ, ã́varejaimad̶a dijãravʉre. Aru dijãravʉre arejaimad̶a Jesúre ʉ̃i bueimara: \p —¿Ã́ri nʉri mʉre maje Pascua jãravʉque ãiyede mead̶acarãjidica ñʉja? arejaimad̶a na. \p \v 13 Aru nácavʉ pʉcarã jarorĩ, arejamed̶a Jesús: \p —Ĩmaroi nʉri, ẽmeni, nócacʉre oco tuyʉre copʉrãjaramu mʉja. \v 14 Ʉ̃́que nʉri, cʉ̃ramine ʉ̃i ecoiyede cũinátʉrʉ mʉja máre ecojarã. Diñami upacʉre yópe ajarã mʉja: “ ‘¿Átucubʉba ji bueimaraque ji Pascua jãravʉre ji ãquitucubʉ?’ aibi bueipõecʉ”, ajarã mʉja. \v 15 Diñami upacʉcapũravʉ pʉenocatucubʉ jave majare jaʉéde mead̶aitucubʉ bácarõre mʉjare jã́d̶ovacʉyʉme ʉ̃. Noi ditucubʉi majare maje ãrajiyede mead̶ajarã mʉja, arejamed̶a náre Jesús. \p \v 16 Ʉ̃́re jʉ arĩ, nʉri, ĩmaroi earejaimad̶a. Earĩ, nore Jesús ʉ̃i aiye báquepedeca ʉ̃i aitucubʉre earejaimad̶a na. Noi Pascua jãravʉque ãiyede mead̶arejaimad̶a na pʉcarã. \p \v 17 Que teni mead̶arĩ bʉojarĩ, nainú baji, aviá ʉ̃i dorĩburu yóboi, ʉ̃i bueimara ina doce paivʉque no ditucubʉre earejamed̶a Jesús. \v 18 Nore earĩ, dobarĩ ãivʉre, Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare: \p —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cũinácʉ mʉjacacʉ yʉre ji mauvare jẽni jícʉyʉme ʉ̃. Ñai yʉre nópe d̶acʉyʉ, yʉ́que caride ãñʉme ʉ̃, arejamed̶a náre Jesús. \p \v 19 Que baru chĩorejaimad̶a. Aru na coapa yópe arejaimad̶a Jesúre: \p —¡Que d̶abecʉbu yʉ! ¿Mʉ́carĩ? arejaimad̶a na coapa. \p \v 20 Que arĩ, Jesús arejamed̶a náre: \p —Cũinácʉ mʉjacacʉ, jóyʉ pã́ure jororʉmica yʉ́que, ʉ̃ macʉyʉ́me ji mauvare yʉre jẽni jíyʉ. \v 21 Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe ijãravʉi, ji yaijãravʉi nʉcʉyʉmu yʉ, yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede. Ʉbenita ãmeno vaicʉ́yʉme ʉ̃, ñai yʉre jẽni jíyʉ bacʉyʉ́. Ñai nópe d̶acʉyʉ, ʉ̃i põetebedu meajebu, arejamed̶a ʉ̃i bueimarare Jesús. \p \v 22 Ne ãiyedeca, pã́ure ĩni, Jʉ̃menijicʉre torojʉede jídejamed̶a Jesús. Torojʉede jíni bʉojarĩ, pã́ure cotʉvarejamed̶a. Cotʉvarĩ bʉojarĩ, náre coapa jídejamed̶a. Aru arejamed̶a: \p —Pã́ure ãjara mʉja. Diedecabu ji bajupe, jã́d̶ovaiye ji yaiquínore mʉjare boje, arejamed̶a náre Jesús. \p \v 23 Ũcuidore máre ĩni, torojʉede jíni Jʉ̃menijicʉre, náre jídejamed̶a Jesús. Didore jẽni, ũcuri, veorĩ, ũcurejaimad̶a na coapa. \v 24 Aru Jesús arejamed̶a náre: \p —Dicorore ũcujara mʉja. Diedecabu ji jivepe, jã́d̶ovaiye ji yaiquínore mʉjare boje, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ mʉje ãmeina teiyede. Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶ajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji jã́inoi”, ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõre põevare ãrʉrajaramu mʉja, mʉje ũcuiyede diede. \v 25 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Quénora vino ʉ́yaicorore ũcuñʉmu yʉ ijãravʉre. Ʉbenita ãnijãravʉ baquinói, Jʉ̃menijicʉi jabotequinʉmʉ maquinóre, bedióva cojedeca ũcuri jã́cʉyʉmu yʉ, arejamed̶a ʉ̃i bueimarare Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino Pedrore ʉ̃i “Jesúre yʉ coreóvabevʉ” aquinore \r (Mt 26.30-35; 28.16; Lc 22.31-34; Jn 13.36-38) \p \v 26 Ne ãriburu yóboi, Salmos ãmicʉe yʉriaiyede yʉriarejaimad̶a. Yʉriarĩ bʉojarĩ, no cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũi nʉrejaimad̶a na, Jesújã. \v 27 Mái nʉri, arejamed̶a Jesús: \p —Yʉre dajocarĩ nʉrajaramu mʉja. Yʉre vaiquíyede Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ, yópe arĩ: “Ovejavare coreipõecʉre boarĩ́ jarʉvacʉyʉmu yʉ. Aru coateni nʉrajarama na, ovejava”, arĩ toivarejaquemavʉ. \v 28 Ʉbenita ji yainíburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i nacovaiyede yʉre yainore jarʉvarĩ, mʉje jipocai nʉcʉyʉmu Galileai, arejamed̶a Jesús. \p \v 29 Que ayʉre, Pedrocapũravʉ arĩdurejamed̶a ʉ̃́re: \p —Caivʉ apevʉ ne dajocarĩ jocarĩ nʉiyedeca, yʉ́capũravʉ mʉre jocarĩ nʉmecʉbu yʉ, arĩdurejamed̶a. \p \v 30 Aru Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Jãve coyʉyʉbu mʉre: Cari ñami pʉque cáyu ʉ̃i órejaquiye jipocai, yóbecʉe baju “Jesúre yʉ coreóvabevʉ” acʉyʉmu mʉ, arejamed̶a Pedrore Jesús. \p \v 31 Ʉbenita Pedrocapũravʉ copʉ ayʉ barĩdurejamed̶a: \p —Mʉ́que yʉre ne boarĩ́ jarʉvaruta, “Jesúre yʉ coreóvabevʉ”, abecʉbu yʉ, arĩdurejamed̶a Pedro. \p Aru na coapa nópe arĩdurejaimad̶a, Jesúi bueimara. \s1 Jesús Getsemaní ʉ̃i jẽniaino Jʉ̃menijicʉque \r (Mt 26.36-46; Lc 22.39-46) \p \v 32 Getsemaní ãmicʉrõi nʉrejaimad̶a Jesújã. Nore earĩ, arejamed̶a ʉ̃i bueimarare Jesús: \p —Yui dobarĩ corejarã mʉja ji Jʉ̃menijicʉque boroteiyede ãnoi, arejamed̶a Jesús. \p \v 33 Nʉvarejamed̶a ʉ̃́que Pedrore, Santiagore, aru Jũare máre. Aru ʉrarõ ñájiñʉ ʉ̃i dápiaino, ãmeno vaidéjamed̶a Jesús. \p \v 34 Que teni arĩdurejamed̶a náre: \p —Yʉ ãmeno chĩori dápiaivʉ ji yaiquínore. Yui mauteni, jã́ri capʉjarã mʉja, arĩdurejamed̶a ʉ̃. \p \v 35 Jipojĩca báque nʉñʉ Jesús, ñʉatutarĩ, mori tʉrejamed̶a joborõita. Aru Jʉ̃menijicʉque boroteyʉ barejámed̶a ʉ̃: \p —Mʉ, jipacʉ, yʉre cari vaiquíye vaibéjad̶eni. Caiyede d̶aiye majicʉtamu mʉ. \v 36 Ʉbenita ji ʉrõpe d̶abejacʉ. Quénora mi ʉrõpe d̶ajacʉ mʉ, arejamed̶a jípacʉre Jesús. \p \v 37 Ʉ̃i bueimara yebai copainʉri, náre cãivʉre earejamed̶a Jesús. Aru arejamed̶a Pedrore: \p —Simón, ¿cãñʉtarʉ̃ mʉ? ¿Cũináorajĩe cãmecʉva coreiye majibecʉrʉ̃ mʉ? arejamed̶a Jesús. \p \v 38 Caivʉ ʉ̃i bueimarare arĩdurejamed̶a cojedeca: \p —Coreni, Jʉ̃menijicʉque borotejarã mʉja, abujuvai jabocʉ mʉjare jʉjovarĩ, ãmeina tede d̶abequiyepe aivʉ. Mʉje ũme ʉe parʉrõ mariduivʉ. Ʉbenita mʉje baju d̶aiye bajure parʉbevʉ mʉja, arĩdurejamed̶a náre Jesús. \p \v 39 Cojedeca Jʉ̃menijicʉque borotecʉnʉrejamed̶a Jesús. Ʉ̃i Jʉ̃menijicʉque boroteiye báquepedeca bedióva borotecʉnʉrejamed̶a ʉ̃. \v 40 Ʉ̃i bueimara yebai copainʉri, náre cãivʉre earejamed̶a Jesús cojedeca. Ãmei vʉo ijidejavʉ̃ya náre. Aru ʉ̃́re jʉ aiye majibedejaimad̶a na. \v 41 Bedióva Jʉ̃menijicʉque borotecʉnʉri, yóbecʉe borotecʉñʉ. Boroteni bʉojarĩ, ne yebai copainʉri, arejamed̶a náre: \p —¿Cãivʉrʉ̃ mʉja cãreja? Jede, quénoramu. Iora jave eaivʉ. Ijãravʉi dayʉ bácʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ãmeina teivʉre ne jẽni jínajimʉmu yʉ. \v 42 Nacajajara mʉja. Copʉ nʉrajarevʉ. Yʉre ji mauvare jẽni jícʉyʉ daibi, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesúre jẽni ne nʉvaino \r (Mt 26.47-56; Lc 19.47; 21.37; 22.47-53; Jn 18.2-11) \p \v 43 Jesús ʉ̃i boroteiyedecata earejamed̶a Judas, nácacʉ, doce paivʉcacʉ. Obedivʉ põeva ʉ̃́que earĩ, boaicarovea aru boaidʉa dʉrʉrĩ earejaimad̶a, sacerdotevare jaboteipõeva, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru judíova bʉcʉva máre ne daroimara. \v 44 Judas, ñai Jesúre jẽni jícʉyʉ, ʉ̃i eaquiye jipocamia, javeta Jesúre boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉre coyʉrejamed̶a yópe: “Ji jacoyʉrĩ jiva nuimʉ macʉyʉ́me mʉje jẽnajimʉ. Ʉ̃́re jẽjara. Ʉ̃́re jẽni, ména ʉ̃́re jã́ri capʉrĩ nʉvajara mʉja”, arejamed̶a náre Judas. \v 45 Jesús yebai nʉri, cũiná Judas ʉ̃́re earĩ, arejamed̶a: \p —Aru, bueipõecʉ, arejamed̶a Jesúre Judas. \p Que arĩ, ʉ̃́re jiva nuri jacoyʉrejamed̶a. \v 46 Que teni ina põeva ʉ̃́re jẽnejaimad̶a na. \v 47 Nópe teiyede jã́ri, cũinácʉ Jesúi bueimaracacʉ ʉ̃i boaicarovede tatorĩ, duarĩ, ĩni, sacerdotevare jaboteipõecʉi yebacacʉre juijórĩ najuárejamed̶a ʉ̃i cámucare. \p \v 48 Ʉ̃́re jẽnaeaivʉre arejamed̶a Jesús: \p —¿Tatorĩ ñavaipõecʉre jẽivʉpe yʉre boaicaroveaque aru boaidʉaque jẽni jacorãdaivʉrʉ̃ mʉja? \v 49 Jãravʉa coapa mʉje jẽneboi Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami bueyʉ batecácʉ yʉ. Apʉrĩ mʉjaque cʉcʉre, yʉre jẽni jacobeteavʉ̃ mʉja. Ʉbenita yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca, caiye iye vaivʉ, náre arejamed̶a Jesús. \p \v 50 Que tedurata ʉ̃i bueimara ʉ̃́re jocarĩ, dupini nʉrejaimad̶a na. \p \v 51 Cũinácʉ bojʉyo, nore cʉcʉ, Jesús yóboi nʉñʉ, dorejamed̶a quénora cũinácaje doicaje meacajede, lino ãmicʉricajede. Jesúre jẽivʉ bácavʉ jẽnidurejaimad̶a ñai bojʉyore máre, ʉ̃i doicajede jẽni. \v 52 Ʉbenita dajocayʉ dicajede ne pʉrʉái, cúyarĩ, dupini nʉrejamed̶a cuitótecaje cʉbecʉva. \s1 Jesúre ne nʉvaino judíovai jabova cójijivʉ yebai \r (Mt 26.57-68; Lc 22.54-55, 63-71; Jn 2.19; 18.12-14, 19-24) \p \v 53 Jesúre nʉvarejaimad̶a sacerdotevare jaboteipõecʉ yebai na, ʉ̃́re jẽivʉ bácavʉ. Nore ina sacerdotevare jaboteipõeva, aru ina judíova bʉcʉva, aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre ne baju cójijini borotenanʉrejaimad̶a ne jabova baju ne cójijiñami. \v 54 Aru Pedro joajĩenata Jesús yóboi nʉre nʉñʉ mácʉ, sacerdotevare jaboteipõecʉi tãibʉi ecorejamed̶a ʉ̃. Nore ecorĩ, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine coreipõevaque toaboi cʉocarĩ dobarejamed̶a ʉ̃. \p \v 55 Na sacerdotevare jaboteipõeva aru caivʉ ne cójijinocavʉ Jesúre ãmecororãjivʉre vorĩdurejaimad̶a, ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉ. Ʉbenita eabedejaimad̶a na. \v 56 Obedivʉ Jesúre borocʉrĩ ãmecororĩdurejaimad̶a. Ʉbenita cũinátʉrʉ boro coyʉbedejaimad̶a na. \v 57 Apevʉ ne jẽneboi cʉrivʉ nacajari, núri, borocʉrĩ ãmecororejaimad̶a Jesúre, yópe arĩ: \p \v 58 —Ʉ̃i yópe arĩ coyʉiyede jápiacarã ñʉja: “Iñami Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, põevai d̶aiñamine, jarʉvacʉyʉmu yʉ. Yóbecʉrijãravʉa ji jarʉvarĩburu yóboi, aped̶ãmi d̶acʉyʉmu yʉ. Ʉbenita ji pʉrʉáque d̶abecʉbu yʉ”, áme Jesús, arejaimad̶a na. \p \v 59 Ʉbenita yópe ne ãmecororĩduiyedeca cũinátʉrʉ abedejaimad̶a na. \v 60 Dinʉmʉre ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ nacajari ne coricai núri, arejamed̶a Jesúre: \p —¿Coyʉrĩ majibecʉrʉ̃ mʉ? ¿Ne nópe ãmecoroiyede, aipe ayʉrʉ̃ mʉ? arejamed̶a Jesúre. \p \v 61 Ʉbenita Jesúcapũravʉ bi arejamed̶a. Dinʉmʉ bedióva cojedeca arejamed̶a Jesúre sacerdotevare jaboteipõecʉ: \p —¿Mʉ Cristo ãmecʉrʉ̃ mʉ? ¿Jʉ̃menijicʉ meacʉi mácʉrʉ̃ mʉ? arejamed̶a ʉ̃. \p \v 62 Aru Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Quédeca mi aimʉtamu yʉ. Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, yʉre, jã́rajaramu mʉja, Jʉ̃menijicʉ parʉcʉi meapũravʉi dobacʉre. Aru ji ocopeniboai jõd̶ari ẽmeiyede máre jã́rajaramu mʉja, arejamed̶a náre Jesús. \p \v 63 Que ayʉre, ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ jorojĩni, ʉ̃i doiyede tatorĩ, jad̶evarĩ, arejamed̶a: \p —Apevʉ ne coyʉiye jaʉbevʉ. \v 64 Javeta mʉja jápiad̶avʉ̃. Jʉ̃menijicʉ ʉbebi ñai nópe yávayʉre. ¿Aipe ad̶arãrʉ mʉja? arejamed̶a ʉ̃. \p —Boarĩ́ jarʉvaimʉ macʉyʉ́me ʉ̃, arejaimad̶a na caivʉ, ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaicõjeivʉ. \p \v 65 Que arĩ, ʉ̃́ra jẽcututurejaimad̶a na. Aru ʉ̃i jivare moari, ʉ̃́re pẽvavarejaimad̶a na. Aru arejaimad̶a: \p —Coyʉjacʉ mʉ. ¿Ñame matedí mʉre pẽvañʉ? ʉ̃́re pẽvavaivʉ arejaimad̶a na. \p Ina Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine coreipõeva máre ʉ̃́re totarejaimad̶a na. \s1 “Jesúre yʉ coreóvabevʉ” arĩ, Pedro ʉ̃i coyʉino \r (Mt 26.69-75; Lc 22.56-62; Jn 18.15-18, 25-29) \p \v 66 Pedro ʉ̃i cʉedeca tãibʉi, sacerdotevare jaboteipõecʉi yebacarõmivacaco cũináco nore earejacod̶a õ. \v 67 Ʉ̃ cʉocayʉre jã́ri, ʉ̃́re me cocorejacod̶a õ. Aru arejacod̶a: \p —Mʉ máre ñai Jesús Nazarecacʉque cʉ́tevʉ mʉ, arejacod̶a ʉ̃́re. \p \v 68 Ʉbenita Pedrocapũravʉ arejamed̶a ṍre: \p —¡Nácacʉ ãmevʉ! Jesúre yʉ coreóvabevʉ. ¿Aipe arĩ, mʉ que ad̶orʉ̃? arejamed̶a. \p Que arĩ, tãibʉi etarĩ, jedevai nʉitenevei nʉrejamed̶a Pedro. Dinʉmʉ cáyu órejarejamed̶a. \v 69 Aru bedióva cojedeca ʉ̃́re jã́ri, arejacod̶a ico yebacaco náre, nore cʉrivʉre coyʉyo: \p —Ñai nácacʉbe ʉ̃, arejacod̶a. \p \v 70 Aru Pedrocapũravʉ arejamed̶a cojedeca: \p —¡Nácacʉ ãmevʉ! Jesúre yʉ coreóvabevʉ, arejamed̶a. \p No yójĩboi ina nore cʉrivʉ Pedrore jã́ri, cocorĩ, arejaimad̶a ʉ̃́re cojedeca: \p —Mʉ máre nácacʉbu mʉ. Galileacacʉtamu mʉ, arejaimad̶a na. \p \v 71 Dinʉmʉma jãve ayʉpe, náre pare baju arĩ coyʉrejamed̶a Pedro: \p —¡Jãveneca Jʉ̃menijicʉi jã́inoi yʉ mʉjare coyʉyʉtamu! ¡Jãve ji coyʉbedu, Jʉ̃menijicʉ ãmed̶ajacʉrĩ yʉre! Mʉje aimʉre ye majibecʉtamu yʉ. Jesúre yʉ coreóvabevʉ, arejamed̶a. \p \v 72 Ʉ̃i que aiye bajure, bedióva cojedeca órejarejamed̶a cáyu. Ʉ̃i órejaiyede, Pedro ãrʉrejamed̶a Jesús ʉ̃i coyʉiye báquede: “Cáyu ʉ̃i pʉque órejaquiye jipocai, yóbecʉe baju, ‘Jesúre yʉ coreóvabevʉ’, acʉyʉmu mʉ”, arĩ coyʉiye báquede ãrʉrejamed̶a. Aru ãrʉcʉ, cũiná orejamed̶a ʉ̃. \c 15 \s1 Jesúre ne nʉvaino Pilato yebai \r (Mt 27.1-2, 11-14; Lc 23.1-5; Jn 18.28-38) \p \v 1 Aviá ʉ̃i tucʉmʉiyede ina sacerdotevare jaboteipõeva, judíova bʉcʉvaque, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevaque, aru caivʉ ne cójijinocavʉ diede boroteni cójijidejaimad̶a na. Boroteni bʉojarĩ, Jesúre bʉorĩ, nʉvari jabocʉ ʉ̃i ãmiá Pilato yebai jacorãnʉrejaimad̶a na. \v 2 Ne nʉvaiyede ʉ̃́re, Pilato arejamed̶a Jesúre: \p —¿Mʉ́rʉ judíovai jabocʉ? arejamed̶a. \p Jesúcapũravʉ arejamed̶a: \p —Quédeca, mi aimʉrecabu yʉ, arejamed̶a. \p \v 3 Dinʉmʉma Jesúre caijĩe ãmene ãmecororejaimad̶a na. \v 4 Aru Pilatocapũravʉ arejamed̶a Jesúre: \p —¿Copʉ náre jʉ abecʉrʉ̃ mʉ? ¿Jápiabecʉrʉ̃ caijĩe ne ãmecoroiyede mʉre? arejamed̶a. \p \v 5 Ʉbenita ye yávabedejamed̶a Jesús. Ʉ̃i yávabe boje, ʉrarõ dápiarejamed̶a Pilato. \s1 Põeva ne boarĩ́ jarʉvaicõjeino Jesúre \r (Mt 27.15-31; Lc 23.13-25; Jn 18.38–19.16) \p \v 6 No torojʉve teinʉmʉre Pilatocapũravʉ jacoimʉ mácʉre põeva ne etavaicõjeimʉre etavavarejamed̶a. \v 7 Roma ãmicʉrõ jaboteinore boainʉmʉre, põevare boarĩ́ jarʉvaivʉ bácavʉ jacoimara marejáimad̶a. Nácacʉ cũinácʉ Barrabás ãmicʉrejamed̶a. \v 8 Obedivʉ põeva Pilato yebai mʉri nʉri, jẽniari jã́ranʉrejaimad̶a Pilatore: \p —Mi d̶arĩ cõmajiyepe d̶acajacʉ caride, arejaimad̶a na. \p \v 9 Ne jẽniari jã́iyede arejamed̶a náre Pilato: \p —¿Dinʉmʉ mʉje jabocʉre jaetovaji yʉ? arĩdurejamed̶a. \p \v 10 Ina sacerdotevare jaboteipõeva Jesúre ne jorojĩyede majini, obedivʉ põeva ne ʉe boje ʉ̃́re, nópe náre jẽniari jã́rejamed̶a Pilato. \v 11 Ʉbenita ina põevare majicarĩ, aicõjenejaimad̶a sacerdotevare jaboteipõeva yópe: \p —“Barrabáre jaetovajacʉ mʉ”, arĩ coyʉjarã mʉja Pilatore, arejaimad̶a sacerdotevare jaboteipõeva. \p Que baru ina põeva náre jʉ arĩ, que arejaimad̶a Pilatore. \v 12 Ne que coyʉrĩburu yóboi, arejamed̶a náre Pilato: \p —¿Dinʉmʉ ñai judíovai jabocʉ, mʉje aimʉre, aipe d̶aji yʉ? arejamed̶a. \p \v 13 —¡Ʉ̃́re jocʉcʉjaravena pẽvari, boarĩ́ jarʉvaicõjejacʉ mʉ! cod̶oboborĩ arejaimad̶a. \p \v 14 —¿Yéde ãmeina tearĩ ñai? jẽniari jã́rejamed̶a náre Pilato. \p Ʉbenita pʉeno baju cod̶oboborĩ arejaimad̶a na: \p —¡Ʉ̃́re jocʉcʉjaravena pẽvari, boarĩ́ jarʉvaicõjejacʉ mʉ! arĩ cod̶oboborejaimad̶a na. \p \v 15 Que teiyede Barrabáre jaetovarejamed̶a Pilato, náre ne ʉrõpe d̶aiyʉcʉ. Aru Jesúre jara popeicõjenejamed̶a. No yóboi churaravare Jesúre jocʉcʉjaravena pẽvaicõjenejamed̶a ʉ̃, Pilato. \p \v 16 Que teni ina churarava Jesúre ĩni, nʉvari jabocʉi cʉ̃rami, ʉ̃́re ecovarejaimad̶a diñami tãibʉi. Nore ecovarĩ, cójijicõjenejaimad̶a caivʉ apevʉ churaravare. \v 17 Jesúre pʉenocacaje, jabocʉi doicajepe paicaje ñemijuaricajede doarejaimad̶a na. Doarĩ bʉojarĩ, miumua cãteni, cainitarabʉre d̶arĩ, ʉ̃i jipobʉrã ditarabʉre tʉorejaimad̶a na. \v 18 Que d̶arĩ ʉ̃́re jacoyʉrejaimad̶a na: \p —Ména cʉjacʉ mʉ, judíovai jabocʉ, arejaimad̶a churarava Jesúre, ʉbenita ʉ̃́re yʉrivʉ. \p \v 19 Ʉ̃́re jipobʉrã jocʉyoque jãd̶ori, ʉ̃́ra jẽcututuri, ʉ̃́re jabocʉre jacoyʉivʉpe ñʉaturĩ tedejaimad̶a na coapa. \v 20 Ʉ̃́re yʉrini bʉojarĩ, ʉ̃́re ne doicaje ñemijuaricaje bácarõre, no jabocʉi doicajepe paicajede ĩni, duarĩ, ʉ̃i doicaje bácarõre bedióva ʉ̃́re doarejaimad̶a cojedeca. Que teni bʉojarĩ, ʉ̃́re nʉvari, jocʉcʉjaravena ʉ̃́re pẽvari jẽoranʉrejaimad̶a na, churarava. \s1 Jesúre ne pẽvari yuyaino jocʉcʉjaravena \r (Mt 27.32-44; Mr 14.58; Lc 23.26-43; Jn 2.19; 19.17-27; Ro 16.13) \p \v 21 Jesús jocʉcʉjaravede ture nʉñʉ maridurejamed̶a. Aru cuyʉ bácʉ ĩmaroi earejamed̶a Simón, Cirene ãmicʉriĩmarocacʉ. Alejandro aru Rufo népacʉ barejámed̶a ʉ̃, Simón. Nore vaiyʉ́re, ʉ̃́re Jesús ʉ̃i jocʉcʉjaravede tuino mácarõre tuicõjenejaimad̶a na, churarava. \p \v 22 Ina churarava nʉvarejaimad̶a Jesúre cʉ̃racũ Gólgota ãmicʉricũi, Põe jipobʉcũ aiyʉrõmu. \v 23 Noi ũcuiye upiáteiye báque cʉrijororʉ cʉrejavʉ̃ya, vino ʉ́yaicoro mirra ãmicʉe jocʉcʉ cuidóque. Die ũcuiyede jínidurejaimad̶a Jesúre, ʉ̃́re ijibequiyepe aivʉ. Ʉbenita ʉ̃ ũcuri jã́ri, ʉbecʉ, ũcumenejamed̶a. \v 24 Que teni ʉ̃́re jocʉcʉjaravena pẽvari jẽorejaimad̶a. Aru ne yajuiyede cainijidʉare dʉvarejaimad̶a. Didʉá etaiyede jã́ri, majidejaimad̶a ácʉ nácacʉ ĩcʉyʉre Jesús ʉ̃i doiye báque coapa. Que teni yajurĩ, coavarĩ Jesús ʉ̃i doiye báquede, ĩnejaimad̶a ʉ̃́re pẽvaivʉ bácavʉ. \p \v 25 Javejĩna nueve baji, pẽvari jẽorejaimad̶a ʉ̃́re. \v 26 Jocʉcʉjaravena, ʉ̃i jipobʉ pʉenoi, toivaino jẽnejavʉ̃ya, apevʉ ne majinajiyepe aino Jesúre boarĩ́ jarʉvaivʉ ne dápiainore, “¿Aipe teni ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvarãma na?” ne aino. Yópe aiyʉrejavʉ̃ya no toivaino: “Judíovai jabocʉbe”. \v 27 Ʉ̃́que máre pẽvari jẽorejaimad̶a pʉcarã tatorĩ ñavaipõevare, ape pʉcarõa jocʉcʉjaravearã. Cũinácʉ Jesús ʉ̃i meapũravʉi aru apecʉ ʉ̃i cãcopũravʉi cʉrejaimad̶a. \v 28 Que teni d̶arejaimad̶a ina yópe Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede: “Põeva ʉ̃́re d̶arãjarama yópe ne d̶aiyepe ãmeina teivʉre”, toivaicõjenejaquemavʉ. \p \v 29-30 Ina vainánʉraivʉ jã́ri, ne jipobʉare cújiovarĩ, ãmeina yávarejaimad̶a ʉ̃́re, yópe arĩ: \p —Mʉ, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jarʉvaiyʉvacacʉ aru yóbecʉrijãravʉa yóboi diñamine mead̶aiyʉvacacʉ, caride jocʉcʉjaravede dajocarĩ, ẽmeni, mi bajure mead̶ajacʉ mʉ, arejaimad̶a Jesúre ina vainánʉraivʉ. \p \v 31 Nopedeca ina sacerdotevare jaboteipõeva aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevaque máre, ne baju yʉrivʉ Jesúre, yópe arejaimad̶a: \p —Apevʉre mead̶avacacʉvacari, ʉbenita ʉ̃i bajure mead̶arĩ majibebi ʉ̃. \v 32 Cristo, Israecavʉ ne jabocʉ, jocʉcʉjaravede dajocarĩ, ẽmeni, dajacʉrĩ ʉ̃. Que d̶aru, maja jʉ arãjaramu ʉ̃́re, arejaimad̶a na. \p Aru ina pʉcarã pẽvaimara mácavʉ máre ʉ̃́que, nopedeca ãmeina yávarejaimad̶a ʉ̃́re. \s1 Jesús ʉ̃i yaino \r (Mt 27.45-56; Lc 8.2-3; 23.44-49; Jn 19.28-30; He 10.20) \p \v 33 Jãravʉ corica baji ñemié tʉrĩ darejavʉ̃ya caino joborõi. Pʉ yóbecʉriora yóboita vaidéjavʉ̃ya. \v 34 Aru yóbecʉriora bajita, iye ñemié tʉiyede dajocaiyede, pare bʉjié cod̶oboborĩ, yávarĩ darorejamed̶a Jesús: \p —Eloi, Eloi, ¿lama sabactani? \p Nópe aino: “Mʉ, ji mearore jímʉ, mʉ, Jʉ̃menijicʉ, ¿aipe teni yʉre dajocarĩ nʉñʉrʉ mʉ?” aiyʉrõ marejávʉ̃ya. \p \v 35 Que ayʉre, apevʉ nore núrivʉcavʉ ʉ̃́re jápiarĩ, ʉbenita jápiarĩ eabeni, arejaimad̶a: \p —Jápiajarã. Elíare órejaibi ʉ̃, arejaimad̶a na. \p \v 36 Dinʉmʉre cũinácʉ nácacʉ cúyarĩ, jaʉbore ĩni, ʉyovarejamed̶a vino ʉ́yaicoro upiáricoroque aru dijaʉ́bore abod̶orã bʉorĩ, jẽori, jarʉrʉrejamed̶a Jesús ʉ̃i ũcuquiyepe ayʉ. Aru arejamed̶a: \p —Corejarã. Jã́rajarevʉ Elías jõd̶avacʉdayʉre ʉ̃́re, arejamed̶a ʉ̃. \p \v 37-38 Cojedeca Jesús pare bʉjié cod̶oboborĩ, “Quénoramu” arĩ, yaidéjamed̶a ʉ̃. Ʉ̃i yaiyeda, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramicacaje ʉracaje coricõpavaicaje bácarõ quéda corica baji jad̶eni nʉrejavʉ̃ya, pʉenocatʉrʉvai bʉ́rĩ pʉ cãchinocatʉrʉvaita. \v 39 Nore Jesús bácʉre cocorĩ núcʉ barejámed̶a churaravai jabocʉ. Jesús yaiyʉ́re jã́ri, arejamed̶a ñai: \p —Jãveneca Jʉ̃menijicʉi mácʉ baju batecʉ́be ñai, arejamed̶a churaravai jabocʉ. \p \v 40 Nomiva máre cocorĩ núrivʉ joajĩemia cʉrejaimad̶a. Ne jẽneboi cʉrejaimad̶a cũináco nomió, Magdala ãmicʉriĩmarocaco, õi ãmiá María, aru apeco õi ãmiá Salomé, aru apeco õi ãmiá María máre, ico Santiago aru José népaco. Ñai Santiago bojʉyo barejámed̶a. Apecʉ Santiago bʉcʉcʉ ʉ̃i cãchinocacʉ barejámed̶a ʉ̃, Maríai mácʉ. \v 41 Na Jesús ʉ̃i cʉede Galilea ãmicʉrõi cad̶ateivʉ barejáimad̶a ʉ̃́re. Aru apevʉ nomiva, ina eaivʉ bácavʉ ʉ̃́que Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, cʉrejaimad̶a nore. \s1 Jesús bácʉ jarʉvaimʉ ne põe jarʉvainoi \r (Mt 27.57-61; Lc 23.50-56; Jn 19.38-42) \p \v 42 Dijãravʉ, nainú, torojʉve teijãravʉ baquinóre mead̶aijãravʉ barejávʉ̃ya. Sábado baquinó jipocacajãravʉ barejávʉ̃ya. \v 43 Pilato yebai nʉrejamed̶a José, Arimatea ãmicʉriĩmarocacʉ. Sacerdotevai cójijinore coyʉipõevacacʉ barejámed̶a ʉ̃. Ne pued̶aimʉ marejámed̶a José. Ʉ̃ máre Jʉ̃menijicʉi jabotequinʉmʉ maquinóre napini coreyʉ barejámed̶a. Jidʉrõ cʉbeno, parʉriũme cʉrĩ, Pilato yebai nʉri, Jesús bácʉi baju bácarõre jẽniacʉnʉrejamed̶a ʉ̃. José ʉ̃i jẽniaiyede, Pilato cuturejamed̶a churaravai jabocʉre. Aru jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re: \p \v 44 —¿Jave yaidíca ʉ̃? ¿Aipiye bajure yaidí? arejamed̶a. \p \v 45 Aru churaravai jabocʉ jʉ arejamed̶a: \p —Jave yaibí ʉ̃ mácʉ, arejamed̶a. \p Aru aiyeta, Jesús bácʉi baju bácarõre ĩ́cõjenejamed̶a Pilato, Joséde ĩ́cõjeñʉ. \v 46 Meacaje boricaje, lino ãmicʉricajede bojed̶arĩ, Jesús bácʉre jocʉcʉjaravede jõd̶avari, ĩni, dicajeque, ʉ̃ mácʉre cũmari bʉorejaimad̶a Joséjã. Ʉ̃ mácʉre nʉvari cʉ̃racobei, Jesús bácʉre jarʉvarejaimad̶a na. Nore ne jarʉvarĩburu yóboi, apetʉrava cʉ̃ratʉravare ĩni, jãturuvari, dicobede biedejaimad̶a. \v 47 Aru Jesús bácʉre jarʉvainore jã́rejaimad̶a na, María Magdalacaco aru María, Joséi paco máre. \c 16 \s1 Jesús ʉ̃i nacajaino yainore jarʉvarĩ \r (Mt 26.32; 28.1-10; Mr 14.28; Lc 24.1-12; Jn 20.1-10) \p \v 1 No judíovai jabʉóvaijãravʉ sábado, nainú vaiyede, María Magdalacaco, aru Salomé, aru Santiagoi paco mumijʉribʉre ĩni bojed̶arejaimad̶a na. Jesús bácʉre ne jarʉvainoi nʉri, die mumijʉeque ʉ̃ mácʉi baju bácarõre yuarãnʉivʉ barejáimad̶a na. \v 2 No sumana bʉijãravʉ domingo javejĩnara, aviá ʉ̃i tucʉmʉiyede, Jesús bácʉre ne jarʉvainoi nʉrejaimad̶a ina nomiva. \p \v 3 Ne bajumia borotede nʉrejaimad̶a, yópe arĩ: \p —¿Ñame majare cʉ̃racobe bieitʉravare jãturuvari, cad̶atenajidica na? arejaimad̶a dinomiva. \p \v 4 Ne eaiyede nore, dicobe biebecobede jã́rejaimad̶a na. Ditʉrava bieitʉrava bácarõ ʉratʉrava baju barejávʉ̃ya. Ʉbenita joajĩeneca ditʉravare jã́ri earejaimad̶a na. \v 5 Dicobede ecoivʉ nore meapũravʉi dobacʉre, bojʉyore jã́rejaimad̶a ina nomiva. Boricajede, ʉ̃mʉjʉricajede doyʉ barejámed̶a ʉ̃. Aru dinomiva cuecumarejaimad̶a na. \p \v 6 Náre arejamed̶a: \p —Jidʉbejarã mʉja. Jesús Nazarecacʉre, ne jocʉcʉjaravena pẽvaimʉ mácʉre, vorĩduivʉbu mʉja. Yore cʉbebi ʉ̃. Javeta nacajami. Jã́rijide apa. Ʉ̃i bajure ne jarʉvaino mácarõre jã́jara mʉja. \v 7 Pedrore aru Jesúi bueimara mácavʉ apevʉre yópe coyʉrãnʉjara mʉja: “Mʉje jipocai Galileai nʉcʉyʉme Jesús. Nore mʉjare ʉ̃i ávarepe ʉ̃́re jã́rajaramu mʉja”, ajarã, arejamed̶a náre. \p \v 8 Aru dicobede etarĩ, cúyarĩ nʉrejaimad̶a ina nomiva. Jidʉrĩ bididejaimad̶a na. Nʉri, ne copʉimarare ye abedejaimad̶a dinomiva, cuecumaivʉ. \s1 Jesús ʉ̃i cʉeteino María Magdalacacore \r (Jn 20.11-18) \p \v 9 Jesús nacajañʉ mácʉ yainore jarʉvarĩ, sumana bʉijãravʉ domingo javejĩnara, cʉetedejamed̶a mamarʉmʉre María Magdalacacore, ico ʉ̃i jarʉvaimo máco siete paivʉ abujuvare. \v 10 Õ nʉri, majide d̶arejacod̶a ina ʉ̃́que cʉrivʉ bácavʉre, chĩori oivʉre. \v 11 Aru na jápiaivʉ nacajañʉre yainore jarʉvarĩ, aru õi jã́ino mácarõre máre jápiarĩ, “Jãve majʉvʉ́”, abedejaimad̶a na. \s1 Jesús ʉ̃i cʉeteino pʉcarã ʉ̃i bueimarare \r (Lc 24.13-35) \p \v 12 No yóboi cʉetedejamed̶a apecʉpeda ina pʉcarã ʉ̃i bueimaracavʉre ne nʉiyede mái ĩmarore jocarĩ. \v 13 Na nʉri coyʉrĩdurejaimad̶a nácavʉre. Ʉbenita jʉ abedejaimad̶a náre máre. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉicõjeino ʉ̃i yávaiye méne \r (Mt 28.16-20; Lc 24.36-49; Jn 20.19-23; Hch 1.8) \p \v 14 Yóbo baji Jesús cʉetedejamed̶a caivʉ once paivʉ ʉ̃i bueimarare ne dobaede tʉoiva yebai. Jʉ abevʉ barejáimad̶a ina jã́ivʉ bácavʉ Jesúre, nacajañʉ mácʉre yainore jarʉvarĩ, ne coyʉiyede ʉ̃́ra. Que baru jararejamed̶a ne jʉ abenore aru ne jápiarĩ coreóvabede máre. \v 15 Arejamed̶a náre: \p —Buenanʉjara caivʉ ijãravʉcavʉre iye yávaiye méne. \v 16 Nácavʉ ne jʉ arĩ jã́d̶ovaru Jʉ̃menijicʉre ocoque mead̶acʉyʉmu yʉ. Ʉbenita nácavʉ jʉ abevʉ baru bíjarãjarama na. \v 17 Ina yʉre jʉ aivʉ põeva ne d̶arĩ majibede d̶arãjarama. Ji ãmiái, ji parʉéque, jaetovarãjarama abujuvare. Yávarãjarama apecamua yávaicamuare ne majibecamuare. \v 18 Dʉrʉrãjarama ãd̶avare. Ne ũcuiyede ijede ye ãmed̶abequiyebu náre. Ijimarare tʉorãjarama, aru meatenajarama na, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i mʉino cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi \r (Lc 24.50-53; Hch 1.9-11) \p \v 19 Jesús yávayʉ bácʉ náre, mʉri nʉrejaquemavʉ ijãravʉre jocarĩ. Nʉrejaquemavʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Dobarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi meapũravʉi. \v 20 Aru ʉ̃i bueimara mácavʉ coyʉrãnʉrejaimad̶a iye yávaiye méne põevare cainoai. Que baru cainʉmʉa Jesús cad̶atedejamed̶a ʉ̃i põevare, ne coyʉrãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede põeva ne d̶arĩ majibede d̶aiyeque. Quénoramu.