\id MAT - Cubeo NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h San Mateo \toc1 San Mateo \toc2 Mateo \toc3 Mt \mt1 San Mateo \ip Mamabʉinore coyʉiyebu Mateo bácʉ ʉ̃i toivaiye báquede Jesucristorã. Mateo bácʉ barejaquémavʉ judíovacacʉ, Galilea ãmicʉrijoborõcacʉ, aru Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉ. Leví ãmicʉcʉ barejaquémavʉ Mateo bácʉ, ñai jabovare tãutʉra ĩcaipõecʉ bácʉ, Roma ãmicʉrõ jaborõre memeñʉ mácʉ, Jesús ʉ̃i órejaquiye jipocare ʉ̃ mácʉre. Majidivʉ ne dápiaiyepe iye coyʉiyede Jesucristorã toivarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ cʉcʉ bácʉ Israel bácʉi pãramena ne cʉrijoborõi. Põecʉ cʉbebi majicʉ ye ʉjʉ ʉ̃i toivaiʉjʉ bácarõre diede, ʉbenita obedivʉ majidivʉ ne dápiaiyepe ãniʉjʉ bácarõre 70 d.C. jipocare. \ip Mateo bácʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ Jesúre yópe jabocʉpe. Toivarejaquemavʉ judíovare, ne majinajiyepe ayʉ Jesúre Jʉ̃menijicʉi daroimʉ macʉyʉ́re, yópe ʉ̃i coyʉicõjeiye báquepedeca ʉ̃́re coyʉcaipõeva mácavʉre aru ne toivaiye báquepedeca Majepacʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye javequede coyʉitucubore. Coyʉrejaquemavʉ 1:1 David bácʉ aru Abraham mácʉ Jesús ʉ̃i jipocacavʉ bácavʉre, dápiare d̶acʉyʉ Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶arãjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca na mácavʉque (Gn 15:18, 2 S 7:8-16). Jã́d̶ovarejaquemavʉ Jesúre yópe bueipõecʉpe máre. Cũinápʉrʉpe paiye Jesús ʉ̃i coyʉiye báquede toivarejaquemavʉ Mateo bácʉ: (1) Jʉ̃menijicʉi jaboteinore coyʉino (caps. 5-7); (2) Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare cõjeiyede coyʉino (cap. 10); (3) jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore coyʉino (cap. 13); (4) aipe d̶aiye jaʉrõre Jesúre jʉ aipõevare coyʉino (cap. 18); aru (5) ijãravʉ cũiyede aru Jʉ̃menijicʉi jaboteino bʉiyede coyʉino (caps. 13-24). \c 1 \s1 Jesucristo ʉ̃i jipocacavʉ bácavʉre coyʉino \r (Lc 3.23-38) \p \v 1 Yʉ toivaquijivʉ ne ãmiáre ina Jesucristo ʉ̃i jipocacavʉ bácavʉre, ʉ̃i jipoca põeteivʉ bácavʉre. Ʉ̃́tame ñai jabocʉ bácʉ David bácʉi pãramecʉ, aru Abraham mácʉi pãramecʉ máre. \p \v 2 Abraham mácʉ Isaac bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Isaac bácʉ Jacob bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Jacob bácʉ Judájã mácavʉ népacʉ barejaquémavʉ. \v 3 Judá bácʉ Fares bácʉ aru Zara bácʉ népacʉ barejaquémavʉ. Aru Tamar báco népaco barejaquémavʉ. Fares bácʉ Esrom mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Esrom mácʉ Aram mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. \v 4 Aram mácʉ Aminadab bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Aminadab bácʉ Naasón mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Naasón mácʉ Salmón mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. \v 5 Salmón mácʉ Booz bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Aru Rahab báco jípaco barejaquémavʉ. Booz bácʉ Obed bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Aru Rut báco jípaco barejaquémavʉ. Obed bácʉ Isaí bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. \v 6 Isaí bácʉ David bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Ñai David bácʉ Israecavʉ bácavʉ ne jabocʉ barejaquémavʉ. David bácʉ Salomón mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Aru Urías bácʉi márepaco jípaco barejaquémavʉ. \p \v 7 Salomón mácʉ Roboam mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Roboam mácʉ Abías bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Abías bácʉ Asa bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. \v 8 Asa bácʉ Josafat bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Josafat bácʉ Joram mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Joram mácʉ Uzías bácʉi ñecu marejaquémavʉ. \v 9 Uzías bácʉ Jotam mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Jotam mácʉ Acaz bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Acaz bácʉ Ezequías bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. \v 10 Ezequías bácʉ Manasés bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Manasés bácʉ Amón mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Amón mácʉ Josías bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. \v 11 Josías bácʉ Jeconíajã mácavʉ néñecu marejaquémavʉ. Dinʉmʉare, ne cʉrinʉmʉare, ina Babilonia ãmicʉrõcavʉ bácavʉ ne bʉorĩ nʉvaimara marejaquémavʉ maja Israecavʉ maje jipocacavʉ bácavʉ. Na mácavʉre nʉvarejaquemavʉ pʉ Babilonia ãmicʉrõita. \p \v 12 Na mácavʉre ne bʉorĩ nʉvariburu yóboi, Jeconías bácʉ Salatiel bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Salatiel bácʉ Zorobabel bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. \v 13 Zorobabel bácʉ Abiud bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Abiud bácʉ Eliaquim mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Eliaquim mácʉ Azor bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. \v 14 Azor bácʉ Sadoc bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Sadoc bácʉ Aquim mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Aquim mácʉ Eliud bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. \v 15 Eliud bácʉ Eleazar bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Eleazar bácʉ Matán mácʉi pacʉ barejaquémavʉ. Matán mácʉ Jacob bácʉi pacʉ barejaquémavʉ. \v 16 Jacob bácʉ Joséi pacʉ barejámed̶a. Ñai José Maríai márepacʉ barejámed̶a. Aru María Jesúi paco barejácod̶a. Ñai Jesús Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i epeimʉ, Cristo, barejámed̶a. \p \v 17 Que baru Abraham mácʉi cʉrinʉmʉre, pʉ David bácʉi cʉrinʉmʉita, catorce paiyajuboa bácavʉ cʉrejaquemavʉ. Aru David bácʉi cʉrinʉmʉre, pʉ ina Babilonia ãmicʉrõcavʉ bácavʉ ne bʉorĩ nʉvaiyeta maja Israecavʉ maje jipocacavʉ bácavʉre Babiloniaita, apevʉ catorce paiyajuboa bácavʉ cʉrejaquemavʉ. Aru maja Israecavʉ maje jipocacavʉ bácavʉre ne bʉorĩ nʉvaiyede, pʉ ñai Cristoi põeteiyeta, apevʉ catorce paiyajuboa bácavʉ cʉrejaquemavʉ. \s1 Jesucristo ʉ̃i põeteino \r (Lc 1.27, 31; 2.1-7, 21) \p \v 18 Yópe barejávʉ̃ya Jesucristo ʉ̃i põeteino mácarõ. Jípaco bacod̶ó María ãmicʉco barejácod̶a. Joséi márepaco bacod̶ó barejácod̶a. Ṍre ʉ̃i nomicʉbedata cãreja, javeta õ micatedejaquemavʉ ñai Espíritu Santo ʉ̃i parʉéque. \v 19 José boropatebecʉ barejámed̶a Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que baru María õi jʉed̶ojĩcʉre eaiyede coreóvarĩ, judíova ne d̶aicõjeiyepedeca d̶aiyʉrĩ, ṍre jarʉvacʉyʉ barejámed̶a. Ʉbenita Josécapũravʉ ye jarʉvaiyʉbedejamed̶a ṍre põeva ne jã́iyede, “Cʉyoje tede d̶aquijichʉvʉ yʉ ṍre” ayʉ. Que baru ṍre põeva ne jã́mene jarʉvaiyʉrĩdurejamed̶a ñai José. \v 20 Ʉ̃i nópe dápiarĩburu yóboi, cũinácʉ ángele, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, earejamed̶a vʉorʉ̃mʉi José yebai. Aru yópe arĩ, coyʉrejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, José, David bácʉi pãramecʉ, jidʉbecʉva Maríare nomicʉjacʉ mʉ. Espíritu Santo ʉ̃i jʉed̶ojímo mácotame õ. \v 21 Ʉ̃mʉ jʉed̶ojĩcʉre cʉvacod̶ome õ. Ʉ̃ macʉyʉ́me mead̶acʉyʉ ʉ̃i põevare, ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Que baru ʉ̃ macʉyʉ́ Jesús ãmicʉcʉyʉme ʉ̃, arejamed̶a ñai ángele Joséde. \p \v 22 Caiye iye nópe vaidéjavʉ̃ya cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉicõjeiye báquepedeca cũinácʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉ: \q1 \v 23 Nomió ʉ̃mʉcʉbecova jʉed̶oearĩ jʉed̶ocʉvacod̶ome õ. Emanuel ãmicʉcʉyʉme ʉ̃ macʉyʉ́, arejaquemavʉ ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ. \m Emanuel aiyʉrõ, “Jʉ̃menijicʉ majaque cʉbi”, aiyʉrõtamu. \v 24 Que teni José coedarĩ, ángele ʉ̃i aiye báquepe d̶arejamed̶a. Maríare nʉvarejamed̶a ʉ̃i cʉ̃rami. \v 25 Ʉbenita ṍque cʉbedejamed̶a cãreja, pʉ õi mácʉre jʉed̶ocʉvarĩburu yóboita. Aru õi jʉed̶ocʉvaede, “Jesús bájacʉ mʉ” arĩ, ãmidorejamed̶a José. \c 2 \s1 Abiácovare bueipõeva Jesúre ne jã́ranʉino \p \v 1 Belén ãmicʉriĩmaroi, Judea ãmicʉrijoborõi, põetedejamed̶a Jesús. Ʉ̃i põeteiyede dijoborõcavʉ ne jabocʉ Herodes ãmicʉcʉ barejámed̶a. Ʉ̃ cʉrejamed̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Dinʉmʉre aviá dainocavʉ, abiácovare bueipõeva, earejaimad̶a Herodes yebai. \v 2 Earĩ, yópe arĩ, jẽniari jã́rejaimad̶a: \p —¿Mʉja judíova mʉje jabocʉ bacʉyʉ́, ã́ri põetecʉba ʉ̃? Cũinácʉ abiácorʉ ʉ̃i põeteiyede jã́d̶ovañʉre jã́ri, daivʉbu ñʉja, jínajivʉ mearore ʉ̃́re, arejaimad̶a ina abiácovare bueipõeva. \p \v 3 Apevʉ diede ne coyʉiyede jápiarĩ, ãmei cãrijiñʉ marejámed̶a ñai jabocʉ. Ʉ̃i jabocʉ bae boje, apecʉ jabocʉ ʉ̃i põeteiyede jápiaiyʉbedejaquemavʉ. Aru obedivʉ Jerusalẽ́cavʉ máre cãrijivʉ barejáimad̶a. \v 4 Cãrijiñʉ, ʉ̃́re memecaivʉre órejaicõjenejamed̶a Herodes apevʉ sacerdotevare jaboteipõevare aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare máre. Ne eaiyede, yópe arĩ, jẽniari jã́rejamed̶a ñai jabocʉ: \p —¿Ã́ri põeteyʉba Jʉ̃menijicʉi epeimʉ ijãravʉi, ñai Cristo? arejamed̶a náre. \p \v 5 Yópe arĩ, coyʉrejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Belén ãmicʉriĩmaroi, Judeacarõi, põetecʉyʉme Jʉ̃menijicʉi epeimʉ, ñai Cristo. Yopedeca toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre: \q1 \v 6 Judea ãmicʉrijoborõcarõ ĩmaro, Belén ãmicʉriĩmaroi, põetecʉyʉme ñai, Israecavʉ ne jabocʉ bacʉyʉ́, náre jipocatecʉyʉ. Que baru diĩmaro quĩ́jinovacari, parʉrõ maquiyébu, arĩ coyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre, arejaimad̶a ina judíovai jabova Herodede. \p \v 7 Ne coyʉrĩburu yóboi, ʉ̃́re memecaivʉre yavenina órejaicõjenejamed̶a Herodes ina abiácovare bueipõevare, põeva ne jápiabenoi. Náque boroteni, coreóvarĩ majidejamed̶a aipiye bajure abiácorʉ ʉ̃i járorõ mácarõre. \v 8 Majicʉ bácʉ, náre jarorejamed̶a pʉ Belén ãmicʉriĩmaroita. Yópe d̶aicõjenejamed̶a náre: \p —Vorãnʉjara mʉja jʉed̶ojĩcʉre. Vorĩ eaivʉ bácavʉ, coyʉrãdajarã yʉre cojedeca. Yʉ máre nʉcʉyʉmu ʉ̃i yebai, mearore jícʉyʉ ʉ̃́re, arejamed̶a borocʉcʉ ñai Herodes. \p \v 9 Jápiaivʉ bácavʉ ʉ̃i coyʉiyede, ina abiácovare bueipõeva mái nʉrejaimad̶a, yópe ñai jabocʉ ʉ̃i aiye báquepedeca. Que teni abiácorʉ, ne jã́imʉ mácʉ aviá dainocapũravʉi, náre jipocateni nʉrejamed̶a pʉ ʉ̃i eaiyede jʉed̶ojĩcʉi cʉriñamine. Aru diñami pʉenoi mautedejamed̶a. \v 10 Ne jã́iyede abiácorʉ mauteyʉre cuibeda diñami pʉenoi, ʉrarõ torojʉrejaimad̶a ne ũmei. \v 11 Diñami cʉ̃rami jívʉi ne ecoiyede, jã́rejaimad̶a jʉed̶ojĩcʉre jípaco Maríaque. Ñʉatutarĩ ʉ̃i yebai, jídejaimad̶a mearore ʉ̃́re. Que teni ne cʉve ĩmaritõcuare voarĩ, úrure, olíbano ãmicʉe mumijʉede, aru mirra ãmicʉe mumijʉede máre jídejaimad̶a ʉ̃́re. \v 12 No yóboi, vʉorʉ̃mʉi, Jʉ̃menijicʉ copainʉicõjemenejamed̶a náre Herodes yebai. Que baru ma apemamata copainʉrejaimad̶a ne cʉrõita. \s1 Jesúi bʉcʉva Egiptoi ne dupini nʉino \p \v 13 Ina abiácovare bueipõeva ne nʉriburu yóboi, cũinácʉ ángele, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, cʉetedejamed̶a Joséde vʉorʉ̃mʉi. Yópe arĩ, coyʉrejamed̶a ʉ̃́re: \p —Coedarĩ, nacajari, nʉvajacʉ jʉed̶ojĩcʉre, jípacore máre, Egipto ãmicʉrijoborõita. Dupini nʉjara mʉja. Jʉed̶ojĩcʉre vorĩ, boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉme Herodes. Que baru mautejarã mʉja nore pʉ “Nʉjara”, ji aiyeta cojedeca, arejamed̶a ñai ángele Joséde. \p \v 14 Coedarĩ, jʉed̶ojĩcʉre, jípacore máre, nʉvarejamed̶a José. Diñamimareca Egipto ãmicʉrijoborõita dupini nʉrejaimad̶a na. \v 15 Aru nore, Herodes ʉ̃i yaibéde cãreja, mautedejaimad̶a na. Caiye iye nópe vaidéjavʉ̃ya cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉicõjeiye báquepedeca cũinácʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉ: “Jímacʉre cutucacʉ yʉ, ʉ̃i etaquiyepe ayʉ Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \s1 Herodes ʉ̃mʉ jʉed̶ojĩnare ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaicõjeino \r (Mr 1.24; Lc 2.39; Jn 1.45) \p \v 16 Ina abiácovare bueipõeva, ne copainʉmene Herodes yebai yópe ʉ̃i cõjeino mácarõpe, Herodecapũravʉ jorojĩnejamed̶a, ne jʉ abe boje ʉ̃́re. Ne jʉjovaiyede coreóvayʉ bácʉ, jorojĩñʉ, churaravare boarĩ́ jarʉvaicõjenejamed̶a caivʉ ina ʉ̃mʉ jʉed̶ojĩna pʉcaʉjʉa cʉvabevʉre cãreja. Yópe ʉ̃i corevaiyepe ina abiácovare bueipõeva ne coyʉiye báquepe, mamarʉmʉre ne jã́iye báquede abiácorʉre, Herodes boarĩ́ jarʉvaicõjenejamed̶a caivʉ ina ʉ̃mʉ jʉed̶ojĩnare, Belén ãmicʉriĩmaroi cʉrivʉre aru no ĩmaro joabenoi cʉrivʉre máre. \v 17 Yópe Raquel báco õi oiye báquepe, nopedeca ina Belẽ́cavʉ máre orejaimad̶a. Caiye iye nópe vaidéjavʉ̃ya cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ Jeremías bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉ: \q1 \v 18 Ramá ãmicʉriĩmarore jápurateavʉ̃ya ʉrarõ ne chĩori oiye. Ico Raquedecabe od̶o mamara mácavʉre boje. Nárecabu yaivʉ bácavʉ. Que baru orĩ dajocabebico õ, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ. \p \v 19 Apenʉmʉa vaiyede, Herodes bácʉ ʉ̃i yainíburu yóboi, José ʉ̃i cʉede Egipto ãmicʉrijoborõi, bedióva cojedeca vʉorʉ̃mʉi cʉetedejamed̶a ʉ̃́re cũinácʉ ángele, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ. Yópe arĩ, coyʉrejamed̶a ʉ̃́re: \p \v 20 —Coedarĩ, nacajari, nʉvajacʉ jʉed̶ocʉre, jípacore máre. Mʉje joborõ, Israel ãmicʉrijoborõi, nʉjara cojedeca. Ñai boaiyʉcʉ bácʉ jʉed̶ocʉre jave yaibí, arejamed̶a ñai ángele Joséde. \p \v 21 José coedarĩ, nʉvarejamed̶a jʉed̶ocʉre jípacoque. Aru copainʉrejaimad̶a Israel ãmicʉrijoborõita. \v 22 Israecarõ Judea ãmicʉrijoborõi nʉ́jʉrorivʉ barejáimad̶a na. Ʉbenita Herodes bácʉi mácʉ, Arquelao ãmicʉcʉ, Judeacavʉre jaboteyʉ barejámed̶a jípacʉ bácʉ yóboi. Aru die borore jápiarĩ, jidʉcʉ, Josécapũravʉ cʉiyʉbedejamed̶a noi. Bedióva cojedeca vʉorʉ̃mʉi, Joséde nore nʉicõjemenejamed̶a Jʉ̃menijicʉ. Que baru apeno Israecarõ, Galilea ãmicʉrijoborõi, nʉrejaimad̶a Joséjã. \v 23 Nazaret ãmicʉriĩmaroi nʉri, earĩ, cʉrejaimad̶a na. Nópe vaidéjavʉ̃ya cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiye báquepedeca ina ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre. Yópe arĩ, “Ñai Cristo Nazarecacʉ bacʉyʉ́me”, arejaquemavʉ na mácavʉ. \c 3 \s1 Juan Bautista ʉ̃i coyʉino Jʉ̃menijicʉi yávaiyede põecʉbenoi \r (Mt 4.17; 7.19; 12.34; 23.33; Mr 1.1-8, 15; Lc 3.1-9, 15-17; Jn 1.19-28; 8.33) \p \v 1 Obediʉjʉa yóboi, Juan Bautista coyʉrĩ bʉ́rejamed̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Judea ãmicʉrijoborõcarõ põecʉbenoi, põeva vaivʉre coyʉre curejamed̶a nore. \v 2 Yópe arĩ, coyʉrejamed̶a: \p —Chĩori dápiarĩ mʉje ãmeina teiyede, oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Mʉje nópe d̶aiyede, maumena mʉjare jabotecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ, arejamed̶a, coyʉyʉ náre. \p \v 3 Ñai Juan Bautista barejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ Isaías ʉ̃i coyʉimʉ mácʉ. Javede yópe arĩ, Isaías bácʉre coyʉicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Juan Bautista bacʉyʉ́rã: \q1 Jʉ̃menijicʉre coyʉcaipõecʉ cod̶oboboyʉre jápiarãjarama põecʉbenoi: “Mead̶ajarã mʉje ũmene copʉ etaburĩ maje jabocʉre, nopedeca mʉje mead̶aiyepe daimare ñai ʉ̃mʉ, mʉje pued̶aimʉ, ʉ̃i daquiye jipocai. Que d̶arĩ dajocajarã mʉje ãmeina teiyede Jʉ̃menijicʉi daroimʉ macʉyʉ́ ʉ̃i daquiye jipocai, Jʉ̃menijicʉi copʉ etaquiyepe ayʉ mʉjare”, arejaquemavʉ Isaías bácʉ, coyʉyʉ Juan Bautista bacʉyʉ́rã. \p \v 4 Juan Bautista dorejamed̶a camello ãmicʉcʉi pod̶aque d̶aicajede ʉ̃i cuitótecaje. Aru ʉ̃i jãrióicãva máre ãimacajeque d̶aicãva marejávʉ̃ya. Ʉ̃ ãre curejamed̶a mujuñuvare aru mumicorore máre, yópe apevʉ nócavʉ cʉve cʉvabevʉpe. \v 5 Obedivʉ põeva, Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ, Judea ãmicʉrijoborõcavʉ, aru Jordán ãmicʉriya jia ẽcarʉacavʉ máre jápiarãnʉrejaimad̶a Juan Bautista yebai. \v 6 Aru jiai, Jordán ãmicʉriyai, na coapa “Ãmecʉbu yʉ” ne arĩburu yóboi Jʉ̃menijicʉre, ne chĩori dápiaiye boje ne ãmeina teiyede, jã́d̶ovarejamed̶a Jʉ̃menijicʉque. \p \v 7 Obedivʉ judíovai jabova, fariseo ãmicʉriyajubocavʉ aru saduceo ãmicʉriyajubocavʉ máre, jã́d̶ovaranʉrejaimad̶a Jʉ̃menijicʉque jiai. Ʉbenita na eaivʉre jã́ri, yópe arejamed̶a Juan Bautista: \p —¡Mʉja jʉjovaivʉbu, mʉje d̶aiye boje mearape! ¡Aru ãd̶avape paivʉbu mʉja, mʉje ãmed̶aiye boje apevʉre! Jʉ̃menijicʉi jorojĩquijãravʉ eaiyede, jãve dupini bʉojabenamu mʉja. \v 8 D̶ajarã mʉja yópe põeva chĩoivʉ ne ãmeina teiyede, oatʉvaivʉ ne d̶aiyepe. \v 9 Yópe arĩ, “Majeñecu Abraham mácʉ meacʉ barejaquémavʉ. Jʉ̃menijicʉ yóvarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. Que baru meara bajutamu maja Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Aru ʉ̃i jorojĩquinore dupini bʉojarãjaramu maja”, arĩ dápiabejarã mʉja. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja oatʉvabevʉ baru, Jʉ̃menijicʉi jorojĩquijãravʉ eaiyede dupini bʉojabenamu mʉja. Jápiajarã. Jʉ̃menijicʉ ʉcʉ baru, bʉojaibi oatʉvayʉ iboá cʉ̃raboare Abraham mácʉi pãramena márajivʉre d̶acʉyʉ, ne d̶arãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. \v 10 Yópe jiore memeipõecʉ ʉ̃i jã́iyede jocʉcʉa jẽidʉa mearʉa cʉbecʉre ʉ̃i jioi, ʉ̃i jarʉvajʉroepe dicʉáre toaboi, nopedeca Jʉ̃menijicʉ jã́ñʉ mʉjare mearo d̶abevʉre, jarʉvacʉyʉme mʉjare toabo cũiméboi. \p \v 11 ’Yʉ jãve mʉjare jã́d̶ovaivʉ Jʉ̃menijicʉre ocoque, mʉje chĩori dápiaiye boje mʉje ãmeina teiyede. Ʉbenita dacʉyʉme ji yóboi cũinácʉ, ji pʉeno parʉcʉ. Ʉ̃ macʉyʉ́me jã́d̶ovañʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉque Espíritu Santoque, ʉ̃i cʉquiyepe ayʉ mʉjaque aru ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ mʉjare máre. Aru ʉ̃ macʉyʉ́me jã́d̶ovañʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉque toaque máre, mʉje meara tenajiyepe ayʉ yópe põeva ne mead̶aiyepe tãure toaque, aru ʉ̃i ñájine d̶aquiyepe ayʉ mʉjare, meara tebedu. Que baru caivʉ pʉeno meacʉ bajube ʉ̃. Yʉ́capũravʉ pare ʉ̃i cãchinocacʉbu. Que baru ʉ̃́re cad̶ateni bʉojabevʉ yʉ. Pʉ oarĩ bʉojabevʉ yʉ nʉvacayʉ ʉ̃́re ʉ̃i cʉraidoare. \v 12 Yópe oteiye memeipõecʉ ʉ̃i veoiyepe jaraboque, oteiyede epecʉyʉ ʉ̃i epeiñami, aru oteiye cajeáre juacʉyʉ, nopedeca Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re jʉ aivʉre epecʉyʉme ʉ̃i jaboteinoi aru ʉ̃́re jʉ abevʉre jarʉvacʉyʉme toabo cũiméboi, arĩ buedejamed̶a Juan Bautista. \s1 Juan Bautista ʉ̃i jã́d̶ovaino Jesúre Jʉ̃menijicʉque \r (Mt 12.18; 17.5; Mr 1.9-11; Lc 3.21-22; 9.35) \p \v 13 Dinʉmʉre Jesús nʉrejamed̶a, etacʉyʉ Galilea ãmicʉrijoborõre jocarĩ, pʉ Juan Bautista yebaita, Jordán ãmicʉriya jiai, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe ayʉ ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉque. \v 14 Juan Bautistacapũravʉ ʉ̃́re jã́d̶ovaiyʉbedejamed̶a. Que baru arejamed̶a Jesúre: \p —Yʉre jaʉvʉ mi jã́d̶ovaino ocoi Jʉ̃menijicʉque, ji ãmeina teiye boje. Mʉrecabu meacʉ baju. Que baru mʉre jaʉbevʉ ji jã́d̶ovaino ocoi Jʉ̃menijicʉque, arejamed̶a Jesúre Juan Bautista. \p \v 15 Ʉbenita Jesúcapũravʉ arejamed̶a: \p —Yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe d̶aiye jaʉvʉ majare. Que baru mʉre jaʉvʉ mi jã́d̶ovaino yʉre ocoi Jʉ̃menijicʉque, arejamed̶a ʉ̃́re Jesús. \p Que baru Juan Bautista jã́d̶ovarejamed̶a Jesúre Jʉ̃menijicʉque no jiai. \v 16 Ʉ̃i jã́d̶ovariburu yójĩboi, maumena marejamed̶a Jesús jiare jocarĩ. Dinʉmʉmiareca vorĩ nʉrejavʉ̃ya cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõ. Aru Jʉ̃menijicʉi Espíritu jurecope ẽmeni tubacodad̶ore ʉ̃i pʉenora jã́rejamed̶a Jesús. \v 17 Aru ina cʉrivʉ noi jápiarejaimad̶a apeno yávainore, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõque aiyede yópe: “Ñainecabe jímacʉ, ji ʉmʉ. Me torojʉvʉ yʉ ʉ̃́re”, arejamed̶a Jesúre Jʉ̃menijicʉ. \c 4 \s1 Abujuvai jabocʉ ʉ̃i Jesúre jʉjovarĩduino \r (Mr 1.12-13; Lc 4.1-13; He 2.18; 4.15) \p \v 1 Dinʉmʉre ñai Espíritu Santo nʉvarejamed̶a Jesúre põecʉbenoi, ñai abujuvai jabocʉ ʉ̃i jʉjovarĩduquiyepe ayʉ ʉ̃́re. \v 2 Aru cuarenta paijãravʉa, cuarenta paiñamia yéde ãmenejamed̶a Jesús. Que baru no yóboi ãvʉé ijidejavʉ̃ya ʉ̃́re. \v 3 Ñai jʉjovayʉ, Satanás ãmicʉcʉ, earĩ, Jesús ãuyaiyʉre coreóvarĩ, arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Jãveneca Jʉ̃menijicʉi mácʉ baru, ãiye d̶ajacʉ iboá cʉ̃raboare, arejamed̶a. \p \v 4 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ñai abujuvai jabocʉre: \p —Mi aiyepe d̶abevʉ yʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báque coyʉivʉ yópe: “Põeva cʉbenama ne ãiye matʉiyeda. Quénora cʉrãjarama caiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyeque máre”, arejamed̶a Jesús. \p \v 5 Que arĩburu yóboi, ñai abujuvai jabocʉ nʉvarejamed̶a Jesúre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Ʉ̃́re mʉri nʉre d̶arejamed̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami pʉenora. \v 6 Aru arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Jãve Jʉ̃menijicʉi mácʉ baru, tʉrĩ nʉjacʉ yore jocarĩ, pʉ joborõita. Que baru Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báque coyʉivʉ mi borore yópe: “Jʉ̃menijicʉ jarocʉyʉme ʉ̃i ángelevare, ne corenajiyepe ayʉ mʉre. Jãmʉórajarama mʉre ne pʉrʉáque mi ijié tebequiyepe aivʉ mi cʉbobare cʉ̃raboque”, arĩ toivarejaquemavʉ. Que baru mi tʉrĩ nʉru, yʉ jã́ñʉ bʉojacʉyʉmu Jʉ̃menijicʉ d̶ayʉre yópe ʉ̃i aiye báquepedeca, arejamed̶a Jesúre ñai abujuvai jabocʉ. \p \v 7 Aru Jesúcapũravʉ arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mi aiyepe d̶abevʉ yʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báque coyʉivʉ yópe: “Jʉjovabejacʉ mi jabocʉ Jʉ̃menijicʉre. Jã́d̶ovaicõjemejacʉ ʉ̃i parʉéde”, arĩ toivarejaquemavʉ. Que baru yéde d̶abevʉ yʉ, jã́d̶ovaicõjejʉrocʉ ʉ̃i parʉéde. Majivʉ yʉ parʉcʉre, arejamed̶a Jesús. \p \v 8 Aru bedióva cojedeca ñai abujuvai jabocʉcapũravʉ nʉvarejamed̶a Jesúre. Cʉ̃racũ ʉ̃mʉjʉricũ pʉenoi jã́d̶ovarejamed̶a caiye ijãravʉcarõa ĩmaroare aru caiye die cʉve méne máre. Aru arejamed̶a ʉ̃́re: \p \v 9 —Caiye iye jabocʉbu yʉ. Que baru jíquijivʉ mʉre caiye iyede, mi ñʉatutarĩ mearore jídu yʉre, arejamed̶a Jesúre ñai abujuvai jabocʉ. \p \v 10 Dinʉmʉre Jesúcapũravʉ arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mi aiyepe d̶abevʉ yʉ. Aru mʉ, Satanás, maumena nʉjacʉ mʉ yʉre jocarĩ. Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báque coyʉivʉ yópe: “Mearore jíjacʉ mi jabocʉ Jʉ̃menijicʉre aru ʉ̃́re cũinácʉra memecajacʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe”, arejamed̶a Jesús. \p \v 11 Que baru ñai abujuvai jabocʉ nʉrejamed̶a Jesúre jocarĩ. Aru ángeleva coreni cad̶atedejaimad̶a ʉ̃́re. \s1 Jesús Galileai ʉ̃i bueni bʉino \r (Mt 3.2; 14.3; Mr 1.14-15; 6.17; Lc 3.19-20; 4.14-15; Jn 2.12) \p \v 12 Dinʉmʉre Herodes ãmicʉcʉ jabocʉ bʉoicõjenejamed̶a Juan Bautistare. Die borore jápiayʉ bácʉ Jesús, nʉrejamed̶a Galilea ãmicʉrijoborõi. \v 13 Nazaret ãmicʉriĩmarore dajocarĩ, nʉri apeno joborõi, Zabulón aru Neftalí ãmicʉriyajuboa põeyajuboacavʉ ne cʉrijoborõi, nʉrejamed̶a Jesús. Capernaum ãmicʉriĩmaroi cʉcʉnʉrejamed̶a, macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi. \v 14 Nópe vaidéjavʉ̃ya cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre, Isaías ãmicʉcʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉ: \q1 \v 15 Zabulón aru Neftalí ãmicʉrijoborõai, Jordán ãmicʉriya apedʉve, jia ʉrad̶acapũravʉi, Galilea ãmicʉrõ, judíova ãmevʉ ne cʉrõtamu. \v 16 Ina põeva ñeminoi dobarivʉ bácavʉ ʉrarõ mearo miad̶árore jã́d̶ama. Ina põeva bótainope painoi dobarivʉ bácavʉre, ne ũme yaijʉroede, miad̶áe tʉivʉ náre, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ. \p Nópe ʉ̃i coyʉiyede, yópe aiyʉrejaquemavʉ: Ina judíova ãmevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene majibedejaquemavʉ aru jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvabedejaquemavʉ Cristoi daquiye jipocai. \p \v 17 Dinʉmʉmiata bueni bʉ́rejamed̶a Jesús. Yópe arĩ, coyʉre curejamed̶a: \p —Chĩori dápiarĩ mʉje ãmeina teiyede, oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Mʉje nópe d̶aiyede, maumena mʉjare jabotecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ, are nʉrejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i “Dajarã” aino yóvaicʉvaivʉ moa boaipõevare \r (Mt 9.35; Mr 1.16-20, 39; Lc 5.1-11) \p \v 18 Que teniburu yóboi, Jesús cuyʉ macajitabʉ ʉrabʉ Galilea ãmicʉrijitabʉ ẽcarʉi, jã́rejamed̶a pʉcarã ʉ̃mʉvare, Simóre aru Andrés ĩmacʉmaquevʉre. Moa boarĩ́ bojed̶aipõeva marejáimad̶a na. Que baru dʉvaivʉ barejáimad̶a ne pápicʉ ʉracʉre dibʉ macajitabʉi. \v 19 Ne que teiyede, Jesús arejamed̶a náre: \p —Dajarã yʉ́que. Epequijivʉ mʉjare, mʉje davarãjiyepe põevare ji yebai, yópe mʉje moare davaiyepe pápicʉque, ji mead̶aquiyepe náre, arejamed̶a Jesús. \p \v 20 Que ayʉre jápiarĩ, dajocarejaimad̶a ne pápicʉare, nʉrajivʉ Jesúque. \v 21 Aru cuyʉ cãreja, jipocai jã́rejamed̶a apevʉ pʉcarã ʉ̃mʉvare, Zebedeoi márare, Santiago aru ĩmacʉ Juan. Ĩmarejaimad̶a népacʉque ne jiad̶ocũi, mead̶aivʉ ne pápicʉare. Jã́rina, cuturejamed̶a náre. \v 22 Quénora cũiná dajocarejaimad̶a dicũre aru népacʉre máre, nʉrajivʉ Jesúque. \s1 Jesús ʉ̃i bueino obedivʉ põevare \r (Lc 6.17-19) \p \v 23 Jesús bueyʉ barejáme Jʉ̃menijicʉi yávaiyede caino Galilea ãmicʉrijoborõi judíovai cójijiñamiai. Coyʉyʉ barejáme iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi jaboteiyede põevare. Aru mead̶ayʉ barejáme põevare caiye duica ijié coapa aru caino ijinore máre. \v 24 Que baru caivʉ põeva Siria ãmicʉrijoborõcavʉ jápiarejaquemavʉ Jesúi borore. Aru obedivʉ põeva névʉ ijimarare mead̶arãnʉvarejaima Jesús yebai. Ina duica ijiéde cʉvarivʉre, ijiéde ñájivʉre, ijinore cʉrivʉre, abujuva ĩmamarare, bidivʉre aburi ne jijecamure etaiyeque, aru nacajaiye majibevʉre máre mead̶arejame Jesús. \v 25 Aru obedivʉ põeva nʉrejaima ʉ̃i yóboi, Galilea ãmicʉrijoborõcavʉ, Decápolis ãmicʉrõcavʉ, Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ, Judea ãmicʉrijoborõcavʉ, aru Jordán ãmicʉriya jia apedʉvecavʉ máre. \c 5 \s1 Jesús ʉ̃i bueino obedivʉ põevare cʉ̃racũi \r (Lc 6.20-23; Hch 7.52; 1 P 3.14; 4.14) \p \v 1 Jesús jã́ñʉ ina obedivʉ põevare, mʉri nʉrejamed̶a cʉ̃racũi. Noi ʉ̃i dobacʉnʉiyede, buecʉyʉ ʉ̃i bueimarare, ina põeva nʉrejaimad̶a ʉ̃i yebai. \v 2 Náre yópe arĩ bueni bʉ́rejamed̶a Jesús, ne majinajiyepe ayʉ aipe ãrojarivʉre ina põevare, Jʉ̃menijicʉi jaboteimara márajivʉre. Yópe arejamed̶a: \p \v 3 —Torojʉrãjarama ina cõmaje ãrojarivʉ ne ũmei, ne coreóvaiye boje ne baju ãmeina teivʉ. Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cad̶atebedu náre, bʉojabema d̶aivʉ mearore. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi jaboteimara. \v 4 Torojʉrãjarama ina chĩoivʉ ne baju ãmeina teiye boje, aru ijãravʉcavʉ ne ãmeina d̶aiye boje máre. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi torojʉre d̶aquimara. \v 5 Torojʉrãjarama ina “¿Meara márica ñʉja?” abevʉ, ne coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉ jíyʉre caiye náre jaʉéde, ne cʉvarãjiyepe ayʉ méne, aru ne d̶arãjiyepe ayʉ mearore. Mamajãravʉ edaquijãravʉ baquinóre, nárecabu Jʉ̃menijicʉi mearore jícaquimara. \v 6 Torojʉrãjarama ina teiyʉrivʉ boropatebevʉpe Jʉ̃menijicʉi jã́inore, yópe ãuyaivʉ ne ãiyʉepe aru náre cũiñóiyede ne ũcuiyʉepe. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi boropatebede d̶aquimara. \v 7 Torojʉrãjarama ina cõmaje ãroje jã́ivʉ apevʉre, ne coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉi náre cõmaje ãroje jã́menu, na máre ñájijʉrorivʉre ne ãmeina teiye boje. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi cõmaje ãroje jã́quimara. \v 8 Torojʉrãjarama ina pʉcaũmea cʉbevʉ, ne d̶aiyʉe boje caiyede yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, ne baju ʉrõpe d̶aiyʉbevʉva. Nárecabu Jʉ̃menijicʉre jã́rajivʉ. \v 9 Torojʉrãjarama ina cãrijimene d̶aivʉ apevʉre, ne baju cãrijimevʉva cʉe boje Jʉ̃menijicʉque. Nárecabu Jʉ̃menijicʉ “Jímaramu”, ʉ̃i aquimara. \v 10 Torojʉrãjarama ina põeva apevʉ ne ñájine d̶aimara, ne d̶aiye boje mearore yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe dajocabevʉva. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi jaboteimara. \v 11 Torojʉrãjaramu mʉja põeva Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne jaraiyede mʉjare, ne ñájine d̶aiyede mʉjare, aru ne borocʉrĩ ãmeina coyʉiyede mʉjara máre, mʉje yóvaiye boje yʉre. \v 12 Me torojʉrãjaramu mʉja. Que teni boje ʉrarõre cʉvarãjaramu mʉja cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Nopedeca ina javecavʉ bácavʉ, Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ bácavʉ máre, ñájine d̶arejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre, mʉje jipocacavʉ bácavʉre, arejamed̶a Jesús. \s1 “Yuquirare” aru “pẽoibʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mr 4.21; 9.50; Lc 8.16; 11.33; 14.34-35; Jn 8.12; 9.5; 1 P 2.12) \p \v 13 Bedióva Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre: \p —Mʉjarecabu yópe yuquirape paivʉ ijãravʉi. Mead̶aivʉbu maje ãiyede yuquiraque. Nopedeca mʉja meara d̶aivʉbu põevare. Yuquira maje ãiyede mead̶aivʉ. Ʉbenita yuquira ejʉé bíjaru, ãiyede mead̶arĩ bʉojabevʉ. Quédata põeva jarʉvad̶ama diede mára, dimai cuivʉ ne cʉrarãjiyepe aivʉ diena. \v 14 Mʉjarecabu yópe miad̶árope paivʉ ijãravʉi. Cũináro ĩmaro cʉ̃racũ pʉenoi cʉrõ maru, ye yaveni bʉojaino ãmevʉ. Que baru caivʉ põeva jã́rajarama diĩmarore. \v 15 Põecʉ pẽoibʉre pẽoriburu yóboi, ñómemi dibʉre pʉebʉ cãchinoi. Quénora ñoimi dibʉre jocʉve pʉenora. Que baru caivʉ diñami cʉ̃rami cʉrivʉ jã́rajarama me. \v 16 Nopedecabu mʉje cʉe põeva ne jã́inore. Ména cʉjarã mʉja ijãravʉi, yócavʉ ne jã́rajiyepe aivʉ mʉje mearore d̶aiyede. Diede jã́ri, coreóvarãjarama aipe ãrojacʉre majepacʉ cavarõ mearocacʉre. Aru “Meacʉbu mʉ”, arãjarama ʉ̃́re, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i bueino Jʉ̃menijicʉi jaboteiyede aru ʉ̃i d̶aicõjeiyede \r (Lc 16.17) \p \v 17 Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre: \p —“Jarʉvacʉdayʉbe”, arĩ dápiabejarã yʉre iye d̶aicõjeiyede Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede Moisés bácʉre, aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne coyʉiye báquede máre. Diede jarʉvacʉdabevʉ yʉ. Quénora mʉjare jã́d̶ovacʉdayʉbu aipe aiyʉrõre, aru aipe d̶aiye jaʉrõre caiye diede jaʉbevʉva. \v 18 Que baru jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cũinájãravʉ yo cavarõ aru yo joborõ máre cũiquíyebu. Ʉbenita caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye, ʉ̃i toivaicõjeiye báque, ye cũiméquiyebu. Quénora caiye vaiquíyebu yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede. \v 19 Caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye, ʉ̃i toivaicõjeiye báque, jaʉvʉ majare. Que baru caivʉ põevare jʉ are d̶aiye jaʉvʉ caiye diede. \p ’Ʉbenina yávabecʉbe Jʉ̃menijicʉ. Ácʉ põecʉ apejĩe ʉ̃i yávaiyede jʉ abede d̶abecʉ baru, aru apevʉre máre bueyʉ baru ne jʉ abede d̶abenajiyepe ayʉ, ʉ̃́recabe jaboteimʉ ãmecʉyʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Ʉbenita ácʉ põecʉ caiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jʉ are d̶ayʉ baru, aru apevʉre máre bueyʉ baru ne jʉ are d̶arãjiyepe ayʉ, ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi jaboteimʉ me pued̶aimʉ macʉyʉ́ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. \v 20 Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Mearore d̶aiye jaʉvʉ mʉjare ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva pʉeno aru ina fariseova pʉeno máre. Ne pʉeno Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶arĩ, mearore d̶abevʉ baru mʉja, ye Jʉ̃menijicʉi jaboteimara ãmenajaramu mʉja, aru cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi cʉbenajaramu mʉja, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i bueino põeva ne jaraiyede \r (Lc 12.57-59) \p \v 21 Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: \p —Jápiad̶avʉ̃ mʉja ina javecavʉ jápiaivʉ bácavʉre iye coyʉiye báquede yópe arĩ: “Põevare boarĩ́ jarʉvabejarã mʉja. Ácʉ põecʉ apecʉre boarĩ́ jarʉvayʉ baru, ʉ̃́recabe ñájicʉyʉ”, arejaquemavʉ. \v 22 Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Ácʉ põecʉ jarayʉ baru apecʉre, ʉ̃́recabe ñájicʉyʉ. Ácʉ põecʉ “Ãrʉmecʉbu mʉ” ayʉ baru apecʉre, ʉ̃́recabe ñájicʉyʉ. Aru ácʉ põecʉ “Jʉ̃menijicʉre coreóvabecʉbu mʉ” ayʉ baru apecʉre, ʉ̃́recabe ñájicʉyʉ toabo cũiméboi. Põeva nópe ãmeina yávaivʉ apecʉre ãmeina d̶aivʉbu, yópe ne boarĩ́ jarʉvajʉroepe ʉ̃́re. \p \v 23-24 ’Que baru mʉ nʉvañʉ maru mi Jʉ̃menijicʉre jícaquiyede ʉ̃i cʉ̃rami, aru nore earĩ, dápiayʉ baru apecʉ chĩoñʉre mi ãmeina d̶aiye boje ʉ̃́re, epeni dajocajacʉ mi Jʉ̃menijicʉre jícaquiyede iva ʉ̃́re jícaiyede juaiva jipocai. Nʉjacʉ ñai mi ãmeina teimʉ yebai, jẽniacʉyʉ ʉ̃i ãrʉmetequiyepe ayʉ iye mi ãmeina teiye báquede ʉ̃́re copʉ. Mi cãrijimene d̶arĩburu yóboi ʉ̃́que, copainʉri Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, mi jícaquiyede jíjacʉ ʉ̃́re. \p \v 25 ’Apecʉ ʉ̃i ãmecororu mʉre, aru ʉ̃i nʉvaiyʉru mʉre jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami, maumena “Mead̶arãjarevʉ” ajacʉ ʉ̃́re, ʉ̃i nʉvamequiyepe ayʉ mʉre jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõecʉre, aru ʉ̃i jẽni jíbequiyepe ayʉ mʉre churaravare, aru ne jarʉvabenajiyepe aivʉ mʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi. \v 26 Jãve coyʉyʉbu mʉre: Ne bʉoru mʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami, etabecʉyʉmu mʉ caiye iye mi bojecʉbe d̶aiyede bojed̶ayʉta, arejamed̶a náre Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i bueino põeva ne ãmeina d̶aiyede apevʉ némarebʉcʉvaque \r (Mt 18.8-9; Mr 9.43, 47) \p \v 27 Bedióva Jesús buedejamed̶a, yópe arĩ: \p —Jápiad̶avʉ̃ mʉja ina javecavʉ jápiaivʉ bácavʉre iye coyʉiye báquede yópe arĩ: “Ãmeina d̶abejarã mʉja apevʉ némarebʉcʉvaque”, arejaquemavʉ. \v 28 Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Ácʉ põecʉ jã́ñʉ maru nomióre, jẽiyʉrĩ dápiayʉ baru ṍre, ʉ̃́recabe ãmeina d̶ayʉ ṍque ʉ̃i que dápiaiye boje. \p \v 29 ’Que baru mʉ ãmeina teyʉ baru mi jã́iyede yacorʉ meapũravʉcarʉque, ĩni jarʉvajacʉ didʉre. Meaquiyebu bíjaru mʉre cũinárʉ yacorʉ, Jʉ̃menijicʉi jarʉvabequiyepe ayʉ mi baju caibajure toabo cũiméboi. \v 30 Aru mʉ ãmeina teyʉ baru mi d̶aiyede pʉrʉ meapũravʉcapʉrʉque, burarĩ jarʉvajacʉ dipʉrʉre. Meaquiyebu bíjaru mʉre cũinápʉrʉ, Jʉ̃menijicʉi jarʉvabequiyepe ayʉ mi baju caibajure toabo cũiméboi, arejamed̶a náre Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i bueino nomi jarʉvainore \r (Mt 19.7, 9; Mr 10.4, 11-12; Lc 16.18; 1 Co 7.10-11) \p \v 31 Bedióva Jesús buedejamed̶a, yópe arĩ: \p —Jápiad̶avʉ̃ mʉja ina javecavʉ jápiaivʉ bácavʉre iye coyʉiye báquede yópe arĩ: “Ácʉ põecʉ jarʉvayʉ baru jímarepacore, ṍre jíjacʉrĩ cũináyoca ‘Mʉre jarʉvayʉbu yʉ’ aiyocare”, arejaquemavʉ. \v 32 Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Ácʉ põecʉ jarʉvayʉ baru jímarepacore ãmeina d̶abecoreca apecʉque, ʉ̃́recabe ãmeina d̶are d̶acʉyʉ ṍre, ʉ̃i jarʉvarĩburu yóboi cʉco baru apecʉque. Aru ácʉ põecʉ pʉrʉbʉoyʉ apecʉ ʉ̃i jarʉvaimo mácoque, ʉ̃́recabe ãmeina d̶ayʉ ṍque õi mamarʉmʉcacʉre jarʉvarĩ, arejamed̶a Jesús. \p Nópe ayʉ, “Nomi jarʉvainore ʉbevʉ yʉ”, aiyʉcʉ barejaquémavʉ Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i bueino põeva “Jãve d̶acʉyʉmu” ne aiyede \r (Mt 23.22; Stg 5.12) \p \v 33 Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: \p —Jápiad̶avʉ̃ mʉja ina javecavʉ jápiaivʉ bácavʉre iye coyʉiye báquede yópe arĩ: “Borocʉrĩ, ‘Jãve d̶acʉyʉmu yʉ ji coyʉiyepe’, abejarã mʉja. Quénora d̶acajarã Jʉ̃menijicʉre caiyede yópe mʉje coyʉiye báquepedeca ʉ̃́re”, arejaquemavʉ. \v 34 Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Mʉje yávaiyede ye jẽniamejara apecʉre, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ mʉje coyʉiye jãvene. Cavarõ mearotamu Jʉ̃menijicʉi dobarõ mearo cʉrõ. Que baru jẽniamejara cavarõ mearocacʉre, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ mʉje coyʉiye jãvene. \v 35 Ijãravʉtamu yópe Jʉ̃menijicʉi cʉboba tʉoinope, ʉ̃i cʉed̶aiye báque boje ijãravʉre aru ʉ̃i pʉrʉcʉvae boje caiyede. Que baru jẽniamejara ijãravʉcacʉre, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ mʉje coyʉiye jãvene. Jerusalén ãmicʉriĩmarotamu Jʉ̃menijicʉ, ñai jabocʉ parʉcʉ baju, ʉ̃i ĩmaro. Que baru jẽniamejara Jerusalẽ́cacʉre, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ mʉje coyʉiye jãvene. \v 36 Mʉja oarĩ d̶abevʉ cũináme mʉje pod̶amene boede aru ñemiéne máre. Jʉ̃menijicʉ cũinácʉrecabe oarĩ d̶ayʉ diede. Que baru jã́d̶ovamejara mʉje coyʉiye jãvene mi jipobʉque. \v 37 Que baru mʉje yávaiyede jʉ ajarã aru bi ajarã quénora. Apejĩene coyʉivʉ baru, ãmeina d̶ajebu. Ina borocʉrĩ yávaivʉre jẽniaiye jaʉvʉ apecʉre, ʉ̃i jã́d̶ovariduquiyepe aivʉ ne coyʉiye jãvene. Ʉbenita mʉja jãvene yávaivʉre jaʉbevʉ diede, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i bueino põeva ne ñájine d̶aiyʉede ne mauvare \r (Lc 8.29-30) \p \v 38 Bedióva yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: \p —Jápiad̶avʉ̃ mʉja ina javecavʉ jápiaivʉ bácavʉre iye coyʉiye báquede yópe arĩ: “Ácʉ põecʉ ʉ̃i ãmed̶aru apecʉi yacorʉre, ʉ̃i yacorʉre máre ãmed̶ajarã mʉja. Aru ácʉ põecʉ ʉ̃i ãmed̶aru apecʉi cõpiyore, ʉ̃i cõpiyore máre ãmed̶ajarã mʉja”, arejaquemavʉ. \v 39 Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Maucʉvabejarã ina mʉjare ãmed̶aivʉre. Quénora cũinácʉ põecʉ ʉ̃i pẽvaru mʉje meapũravʉcaviobʉre, copedini pẽvaicõjejara mʉje cãcopũravʉcaviobʉre máre. \v 40 Aru cũinácʉ põecʉ ʉ̃i nʉvaicõjenu mʉjare jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami, aru ʉ̃i ãmecororu mʉjare, jabocʉ ʉ̃i jícõjequiyepe ayʉ mʉjare mʉje camisare ñai põecʉre, ʉ̃i nʉvaicõjequiye jipocai, ʉ̃́re jíjarã dicajede aru mʉje pʉenocacajede máre. \v 41 Cũinácʉ churara ʉ̃i nʉvacaicõjenu mʉjare ʉ̃i cʉvede cũinákilometro, yópe Romacavʉ ne jabova ne cõjeinope, nʉvacajarã diede pʉcakilometros, diede d̶aiyʉbevʉvacari. \v 42 Ñai mʉjare jẽniañʉre jíjarã ʉ̃i jẽniaiyede, bojed̶abecʉreca mʉjare. Aru ñai mʉjenore “Jíjarã cãreja” ʉ̃i aru, jʉ arĩ jíjarã mʉjare ʉ̃i jẽniaiyede máre, jacopaiyovabecʉreca mʉjare mʉje jíye báquede ʉ̃́re, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i bueino maje ʉrõre maje mauvare \r (Lc 6.27-28, 32-36) \p \v 43 Jesús buedejamed̶a cojedeca: \p —Jápiad̶avʉ̃ mʉja ina javecavʉ jápiaivʉ bácavʉre iye coyʉiye báquede yópe arĩ: “Ʉjarã mʉjevʉre aru ʉbejarã mʉje mauvare”, arejaquemavʉ. \v 44 Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare yópe: Ʉjarã mʉje mauvare. Ina mʉjare ñájine d̶aivʉre jẽniacajarã Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe aivʉ náre. \v 45 Que d̶aivʉ baru, majepacʉ cavarõ mearocacʉ ʉ̃i mára marajáramu mʉja. Ʉ̃́pe paivʉ barãjáramu mʉja, mʉje mearo d̶aiyede mearare aru ãmenare máre. Ʉ̃́recabe aviáre bóre d̶ayʉ ina mearare aru ina ãmenare máre, aru ocare d̶ayʉ ina boropatebevʉre aru ina boropateivʉre máre. \v 46 Mʉja, Jʉ̃menijicʉi põeva, mʉje ʉru náre ina ʉrivʉre mʉjare, Jʉ̃menijicʉ ye bojed̶abecʉyʉme ména põevare ne que d̶aiyede. Ina máre, jabovare tãutʉra ĩcaipõeva, ãmeina d̶aivʉvacari, nópe d̶ad̶ama. \v 47 Mʉja, Jʉ̃menijicʉi põeva, jacoyʉivʉ baru mʉjevʉ quévʉra, mearore d̶abevʉ mʉja. Ina máre, judíova ãmevʉ, ãmeina d̶aivʉvacari, nópe d̶ad̶ama. \v 48 Que baru mʉjacapũravʉ, cõmaje ãroje jã́ri, mearore d̶ajarã apevʉre jaʉbevʉva, yópe majepacʉ cavarõ mearocacʉ ʉ̃i d̶aiyepe, arejamed̶a Jesús. \c 6 \s1 Jesús ʉ̃i bueino aipe d̶aiye jaʉrõre põevare, ne cad̶atenajiyepe cõmaje ãrojarivʉre aino \r (Mt 23.5) \p \v 1 Bedióva cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a: \p —Me jã́jara mʉja mʉje d̶aiyede mearore, cad̶atenajivʉ ina cõmaje ãrojarivʉre. Náre cad̶atedu, jã́icõjenajivʉ apevʉre mʉje d̶aiyede mearore. meamejebu. Nópe d̶aru, majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme mʉjare. \p \v 2 ’Que baru cainʉmʉa mʉje jícaiyede cad̶atenajivʉ ina cõmaje ãrojarivʉre, jíbejarã caivʉ ne jã́inoi, yópe ina jʉjovaivʉ ne jíyepe. Nácapũravʉ jíyaima maje cójijiñamiai aru mái máre, jã́icõjenajivʉ apevʉre, ne mearo yávarãjiyepe aivʉ nára. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme náre. \v 3 Ʉbenita mʉjacapũravʉ, mʉje jícaiyede cad̶atenajivʉ ina cõmaje ãrojarivʉre, ñamene coyʉbejarã mʉje d̶aiyede. \v 4 Quénora cainʉmʉa jíjarã yavenina, apevʉ ne coreóvabenajiyepe aivʉ. Nópe d̶aru, majepacʉ cavarõ mearocacʉ, ñai jã́ñʉ mʉje d̶aiyede yavenina, bojed̶acʉyʉme mʉjare ména, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i bueino aipe d̶aiye jaʉrõre põevare, ne jẽniarajiyepe Jʉ̃menijicʉque aino \r (Mr 11.25-26; Lc 11.2-4; 18.10-14) \p \v 5 Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: \p —Cainʉmʉa mʉje jẽniaiyede majepacʉ Jʉ̃menijicʉque, d̶abejarã yópe ina jʉjovaivʉ ne d̶aiyepe. Nácapũravʉ jẽniad̶aima Jʉ̃menijicʉque, núrivʉ maje cójijiñamiai aru tãibʉai máre, jã́icõjenajivʉ apevʉre, ne ména yávarãjiyepe aivʉ nára. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme náre. \v 6 Ʉbenita mʉjacapũravʉ, mʉje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque, ecorĩ mʉje cʉ̃ramiai, jedevacobede bieniburu, apevʉ ne jã́menoi, jẽniajara majepacʉque mʉja coapa. Nópe d̶aru, majepacʉ cavarõ mearocacʉ, ñai jã́ñʉ mʉje d̶aiyede yavenina, bojed̶acʉyʉme mʉjare ména. \p \v 7 ’Mʉje jẽniaiyede majepacʉ Jʉ̃menijicʉque, cúpecare nʉmejara cũináromia borore mʉje coyʉiyede. Nópe d̶ad̶ama ina judíova ãmevʉ, Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ, “Ʉrarõ ñʉje coyʉru Jʉ̃menijicʉre, jápiaquijichʉbi ñʉjare”, ne ʉbenina arĩ dápiaiye boje. \v 8 Ne d̶aiyepe d̶abejarã mʉja. Mʉje jẽniarajiye jipocai javeta coreóvaibi majepacʉ cavarõ mearocacʉ aipe jaʉrõre mʉjare. \v 9 Que baru yópe arĩ, jẽniajara majepacʉ Jʉ̃menijicʉque: \q1 Mʉ, ñʉjepacʉ, cavarõ mearocacʉ, meacʉ bajubu mʉ. Que baru caivʉ põeva mʉre pued̶arĩ mearore jíjarãri. \v 10 Bʉ́re d̶ajacʉ mʉ mi jabotequiyede põevare. Caivʉ ijãravʉcavʉ d̶ajarãri mearore yópe mi ʉrõpe, yópe ina cavarõ mearocavʉ ne d̶aiyepe mi ʉrõpe cainʉmʉa. \v 11 Jíjacʉ ñʉjare jãravʉa coapa ñʉje ãiyeva. \v 12 Aru ãrʉmetejacʉ ñʉje ãmeina teiyede, yópe ñʉja máre ñʉje ãrʉmeteiyepe caiye apevʉ ne ãmeina d̶aiyede ñʉjaque. \v 13 Ñai abujuvai jabocʉ ʉ̃i jʉjovajʉroede ñʉjare vainí tʉicõjemejacʉ ñʉjare, ñʉje d̶abenajiyepe ãmenore. Quénora ñʉjare ãmed̶are d̶aicõjemejacʉ ñai abujuvai jabocʉre, arejamed̶a Jesús, náre bueyʉ Jʉ̃menijicʉque jẽniaiyede. \p \v 14 Aru yópe arĩ, coyʉre nʉrejamed̶a Jesús: \p —Mʉjacapũravʉi ãrʉmetedu põevare ne ãmeina teiye báquede mʉjare, majepacʉ cavarõ mearocacʉcapũravʉ máre ãrʉmetecʉyʉme mʉje ãmeina teiyede. \v 15 Ʉbenita mʉjacapũravʉi ãrʉmetebedu põevare ne ãmeina teiye báquede mʉjare, majepacʉ cavarõ mearocacʉcapũravʉ máre ãrʉmetebecʉbe mʉje ãmeina teiyede, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i bueino aipe d̶aiye jaʉrõre põevare ãmevʉva ãiyede ne jẽniarajiyepe Jʉ̃menijicʉque aino \p \v 16 Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: \p —Mʉje ãmene ãiyede jẽniarajivʉ Jʉ̃menijicʉque, chĩore cubejarã põeva ne jã́inore, ne coreóvarãjiyepe aivʉ mʉja ãmevʉre ãiyede, mʉje jẽniarajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉque. Nópe d̶ad̶ama ina jʉjovaivʉ. Nácapũravʉ chĩore cuyama, jã́icõjenajivʉ apevʉre ne ména yávarãjiyepe aivʉ nára, ne ãiyede ãme boje. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme náre. \v 17 Ʉbenita mʉjacapũravʉ, mʉje ãiyede ãmene jẽniarajivʉ Jʉ̃menijicʉque, chĩore cubejarã. Quénora vaivéni mʉje pod̶are, cũitútujara mʉje jivare. \v 18 Mʉje nópe d̶aru, apevʉ põeva coreóvabenama mʉja ãmevʉre ãiyede. Quénora majepacʉ cavarõ mearocacʉ cũinácʉra coreóvacʉyʉme mʉja ãmevʉre ãiyede. Aru ñai jã́ñʉ mʉje d̶aiyede yavenina, bojed̶acʉyʉme mʉjare ména, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i bueino maje cʉvarãjiyede mearo bajure cavarõ mearoita \r (Lc 12.33-34; Stg 5.2-3) \p \v 19 Cojedeca yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: \p —Vobejarã mʉja ʉrarõ mʉje cʉvae méne ijãravʉi. Diede bocomiva ãinomu, cʉra etainomu, aru ñavacʉrivʉ ecorĩ ñavainomu. \v 20 Ʉbenita vojarã mʉja ʉrarõ mʉje cʉvae méne cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, bocomiva ne ãmenoi, cʉra etabenoi, aru ñavacʉrivʉ ne ĩmenoi máre. \v 21 Que baru mʉje cʉvae cʉrõre dápiarãjaramu mʉje ũmeque máre, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i bueino põeva ne d̶ainore ne dápiainope \r (Lc 11.34-36) \p \v 22 Cojedeca Jesús buedejamed̶a náre, ʉ̃́que cʉrivʉre: \p —Põeva ne yacorʉa, pẽoinope, jã́re d̶aivʉ náre, ne memenajiyepe aino aru ne majinajiyepe aino ã́ri ne nʉiyede. Põeva ne yacorʉa ijetedu náre, ye ne memeiyede aru ne nʉiyede máre majibenama. Aru põeva ne ũme, yacorʉape paino, pẽore d̶aivʉ ne dápiaiyede. \v 23 Que teni põecʉ cainʉmʉa dápiayʉ baru ijãravʉquede, ijetede d̶aibi ʉ̃i ũmene, ʉ̃i dápiabe boje cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede. Aru ñai põecʉ ʉ̃i ũme bíjacʉyʉme. Que baru põeva ne jã́menu ne yacorʉaque ãmenotamu. Ʉbenita pʉeno ãmenotamu ne ũme ñemino maru, arĩ buedejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i bueino tãutʉrare ʉrõre aru ʉbenore Jʉ̃menijicʉre \r (Lc 16.13) \p \v 24 Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús cojedeca: \p —Jʉ̃menijicʉre aru tãutʉrare máre ãrʉmejara mʉja. Cũinácʉ põecʉ Jʉ̃menijicʉre ãrʉcʉ baru, pare ãrʉmemi tãutʉrare. Aru tãutʉrare pare ãrʉcʉ baru, ãrʉmemi Jʉ̃menijicʉre. Que baru ñai tãutʉrare ʉcʉ baru, Jʉ̃menijicʉre ʉbecʉyʉme, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i bueino Jʉ̃menijicʉi coreiyede ʉ̃i põevare \r (Lc 12.22-31; 1 P 5.7) \p \v 25 Bedióva yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: \p —Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja ãrʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉre, cãrijimejara mʉja apʉrivʉ mʉje ãrajiyede, mʉje ũcurajiyede máre. Aru cãrijimejara mʉja mʉje bajure, mʉje dorãjiyede máre. Jʉ̃menijicʉi apʉre d̶aiye boje mʉjare, jãve mʉje ãiyede máre cʉvare d̶acʉyʉme. Aru ʉ̃i cʉe d̶aiye boje mʉje bajuáre, jãve mʉje doiyede máre cʉvare d̶acʉyʉme. \v 26 Jã́rijide apa mʉja ina míjinare. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ jíbi náre ne ãiyeva, na otebevʉreca, aru oteiyede ĩmevʉreca, aru diede máre epebevʉreca oteiyede epeiñamia jívʉi. Aru caivʉ míjina obedivʉ pʉeno bojecʉrivʉtamu mʉja, Jʉ̃menijicʉi pʉeno ʉe boje mʉjare. Que baru mʉjare jaʉéde jícʉyʉme ʉ̃. \v 27 Aru mʉjacacʉ cãrijiñʉ maru, cũináora cʉre d̶arĩ majibebi ʉ̃i cʉede ijãravʉi. Que baru cãrijiye meamevʉ mʉjare. \p \v 28 ’Que baru, ¿aipe teni cãrijivʉrʉ̃ mʉja mʉje dorãjiyede? Jã́rijide apa mʉja iye cóvʉare, dácarõre. Die bʉcʉiyavʉ̃, mememevacari, aru ne cuitótecajeare máre naremevacari. \v 29 Ʉbenita coyʉyʉbu mʉjare: Iye cóvʉa métamu, caiye icajea ñai jabocʉ bácʉ Salomón mácʉi cuitótecajea bojecʉricajea pʉeno. \v 30 ¡Mʉja pare quĩ́jino jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉre! Jʉ̃menijicʉ nópe mearo d̶aibi iye cõriáre, caride dái cʉede aru javenare põeva ne juarãjiyede. Nopedeca Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉjare mʉje cuitótecajea meacajeare caiye iye cóvʉa pʉeno. \v 31 Que baru cãrijimejara mʉja yéde mʉje ãrajiyede, mʉje ũcurajiyede, aru mʉje dorãjiyede máre. \v 32 Ina judíova ãmevʉ, Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ, cãrijini vod̶ama caiye iyede, ne ãrajiyede, ne ũcurajiyede, aru ne dorãjiyede máre. Aru majepacʉ cavarõ mearocacʉ majibi caiye iye mʉjare jaʉéde. \v 33 Ʉbenita vojarã mʉja iye Jʉ̃menijicʉi jaboteinoquede, mʉje d̶aiyʉe boje mearore yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe. Aru Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉje ãrajiyede, mʉje ũcurajiyede, aru cuitótecajeare máre. \v 34 Que baru cãrijimejara iye vaiquíyede mʉjare javenare. Caijãravʉa coapa põeva ñájiñama ãmenore. Que baru dápiajarã cari jãravʉque ãmenore, apejãravʉ edaquijãravʉque ãmenore dápiabevʉva, arĩ buedejamed̶a náre Jesús. \c 7 \s1 Jesús ʉ̃i põevare apevʉre ãmecoroicõjemeno \r (Mr 4.24; Lc 6.37-38, 41-42) \p \v 1 Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre cojedeca: \p —“Ãmenatamu” arĩ, ãmecorobejarã mʉja apevʉre. Mʉje nópe aru, majepacʉ Jʉ̃menijicʉ ãmecororĩ, “Ãmenatamu mʉja” acʉyʉme mʉjare. \v 2 Yópe mʉje ãmecoroiyepe apevʉre, nopedeca mʉjare ãmecorocʉyʉme Jʉ̃menijicʉ. Nópe mʉje apevʉre jíyepedeca, jícʉyʉme mʉjare Jʉ̃menijicʉ. \v 3 Ʉrarõ ãmeina teino mʉje cʉvaru, ãmecoroiye jaʉbevʉ apevʉ quĩ́jino ãmeina teivʉre. Nópe d̶aiye yópe bájebu: Me jã́ivʉbu mʉja mʉjecʉ ʉ̃i docʉjĩe cʉrõre ʉ̃i yacorʉi. Ʉbenita jã́mevʉ mʉja mʉje ʉrarõ docʉcʉrõre mʉje yacorʉi. \v 4 Aru jã́mevʉvacari mʉja ʉrarõ docʉcʉrõre mʉje yacorʉi, mʉjecʉre “¿Mi docʉjĩene ĩnaji mi cʉvaede mi yacorʉi?” arĩ bʉojabevʉ mʉja. \v 5 ¡Jʉjovaivʉtamu mʉja! Mamarʉmʉ ĩjara mʉja mʉje ʉrarõ docʉcʉrõre mʉje yacorʉre. No yóboi mearo jã́ivʉta, ĩjara mʉjecʉ ʉ̃i docʉjĩene ʉ̃i cʉvaede ʉ̃i yacorʉi. \v 6 Jʉ̃menijicʉi yávaiye pʉeno me bajure coyʉbejarã ina põeva ãmenare, diede jápiarĩ eabevʉre. Nópe d̶aru, yópe põeva ne jíjʉroepebu jiarʉare yavimivare. Jiarʉa méne aru ãmene máre coreóvabeni, copedini cũñaima náre jívʉre. Nopedeca ina põeva ãmena, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiaiyʉbevʉ, ãmed̶arãjarama mʉjare diede coyʉrĩduivʉre náre. Aru ji yávaiye méne, pʉeno bojecʉede põevare ne ũmei, buebejarã ina põeva ãmenare, diede jápiarĩ eabevʉre. Nópe d̶aru, yópe põeva ne dʉvajʉroepebu cʉ̃rajiboa bojecʉrijĩboa perla ãmicʉrijĩboare vã́riva ne jipocai. Nijiboare coreóvabeni, cʉrad̶aima nijiboare jobo jívʉi. Nopedeca ina põeva ãmena, ji yávaiye méne jápiaiyʉbevʉ, ãmed̶arãjarama mʉjare diede bueniduivʉre náre, arĩ buedejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i bueino aipe jẽniaiye jaʉrõre Jʉ̃menijicʉque aru aipe d̶aiye jaʉrõre apevʉre \r (Lc 6.31; 11.9-13; Jn 14.13-14; 15.7, 16; 16.23-24; 1 Jn 3.21-22; 5.14-15) \p \v 7 Jesús coyʉrejamed̶a náre yópe: \p —Jẽniare nʉjara Jʉ̃menijicʉque, aru jícʉyʉme mʉje jẽniainore ʉ̃́que. Vore nʉjara ʉ̃́re, aru earãjaramu. Mʉje órejare nʉiyede jedevacobei, Jʉ̃menijicʉ voacacʉyʉme mʉjare. \v 8 Que baru caivʉ jẽniaivʉ Jʉ̃menijicʉque cʉvama ne jẽniainore. Caivʉ voivʉ ead̶ama ne voimʉre. Aru caivʉ órejaivʉre jedevacobei voaibi náre Jʉ̃menijicʉ, arĩ buedejamed̶a Jesús. \p \v 9 Aru cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre: \p —¿Mʉja jʉed̶ocʉvarivʉ, mʉjemacʉ ʉ̃i jẽniaru mʉjare pã́ubore, jíje bárica mʉja ʉ̃́re cʉ̃rabore? \v 10 ¿Aru mʉjemacʉ ʉ̃i jẽniaru mʉjare moacʉre, jíje bárica mʉja ʉ̃́re ãd̶are? ¡Que ãmevʉ! \v 11 Que baru mʉja ãmena méne cʉvaede jíni majiépedeca mʉjemarare, majepacʉ cavarõ mearocacʉ pʉeno méne cʉvaede jíni majibi mʉja jẽniaivʉre ʉ̃́que. \p \v 12 ’Que baru d̶ajarã apevʉre yópe mʉje ʉepe d̶aivʉre mʉjaque me. Nopedeca d̶aicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ põevare ʉ̃i coyʉiye báquede ʉ̃i yávaiyede Moisés bácʉre aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre máre, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i bueino jedevacobe quĩ́jicobede \r (Lc 13.24) \p \v 13 Yópe arĩ, náre buede nʉrejamed̶a Jesús: \p —Ecojarã Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi, yópe mʉje ecoiyepe jedevacobe quĩ́jicobei. Yópe jedevacobe ʉracobepe aru ʉrama maiyójabe ne cuimape, obedivʉ põeva nʉivʉbu, ne bíjarãjiyede toabo cũiméboi. \v 14 Ʉbenita yópe jedevacobe quĩ́jicobepe aru quĩ́jima maiyójae ne cuima, obebejĩna nʉivʉbu, ne mead̶arãjiyede cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i bueino maje majinore jocʉcʉa jẽidʉare \r (Mt 3.10; 12.33; Lc 3.9; 6.43-44) \p \v 15 Cojedeca Jesús buedejamed̶a náre, ne majinajiyepe ayʉ aipe ãrojarivʉre bueipõevare: \p —Me jã́jara ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevape teivʉ, ʉbenina ne buenajiyepe aivʉ borocʉede. Námu yópe ãimara jijecʉrivʉ lobova ãmicʉrivʉpe paivʉ. Ovejavape teni ina lobova ecod̶ama ne yebai, boarã́jivʉ náre. Nopedeca ina borocʉede bueivʉ, Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉpe yávad̶ama, ecorãjivʉ mʉje yebai. Ʉbenita ãmed̶aiyʉrivʉbu mʉjare mʉje ũmei. \v 16 Náre coreóvarãjaramu mʉja ne d̶aiyeque, yópe maje coreóvaiyepe jocʉcʉre dicʉ jẽidʉaque. Miuñʉa jẽmevʉ ʉ́yaiboare. Nopedeca jẽmevʉ higo ãmicʉridʉa miuñʉare. \v 17 Jocʉcʉ meacʉ cʉvavʉ jẽidʉa mearʉare. Ʉbenita jocʉcʉ ãmecʉ, ãmedʉare cʉvavʉ. \v 18 Jocʉcʉ meacʉ cʉbevʉ jẽiye ãmene jícʉ. Aru jocʉcʉ ãmecʉ cʉbevʉ jẽiye méne jícʉ. \v 19 Caiye jocʉcʉa jẽidʉa mearʉa cʉbedu, jiore memeipõecʉ coení jarʉvajebu toaboi. Nopedeca Jʉ̃menijicʉ ina borocʉede bueivʉre ñájine d̶acʉyʉme. \v 20 Nopedeca coreóvarãjaramu mʉja ina borocʉede bueivʉre aru ina yávaiyede jãvene bueivʉre máre ne d̶aiyeque, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i bueino caivʉ ne ecobenajinore Jʉ̃menijicʉi jaboteinore \r (Lc 13.25-27) \p \v 21 Bedióva buede nʉrejamed̶a Jesús: \p —Caivʉ ina yʉre aivʉ “mʉ, ñʉje jabocʉ”, ʉbenita d̶abevʉvacari yópe jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, ʉ̃i ʉrõpe, ecobenama ʉ̃i jaboteinore. Quévʉra ina ʉ̃i ʉrõpe d̶aivʉ ecorãjarama nore. \v 22 Ãnijãravʉ daquijãravʉ baquinóre obedivʉ põeva, yópe arĩ, coyʉrãjarama yʉre: “Mʉ, ñʉje jabocʉ, ñʉjarecabu Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaivʉ bácavʉ, aru jarʉvaivʉ bácavʉ abujuvare, aru ʉre põeva ne d̶arĩ majibede máre d̶aivʉ bácavʉ mi ãmiái, mi parʉéque”, arãjarama. \v 23 Dinʉmʉ maquinóre náre coyʉcʉyʉmu yʉ: “Jívʉ ãmevʉ mʉja. ¡Que baru caivʉ mʉja ãmeina teivʉ nʉjara yʉre jocarĩ!” acʉyʉmu, arejamed̶a Jesús, náre ecoicõjemecʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinore. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino pʉcad̶ãmia cʉ̃ramia d̶aivʉ bácavʉre \r (Mr 1.22; Lc 4.32; 6.47-49) \p \v 24 Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre: \p —Ina jápiaivʉ yʉre aru d̶aivʉ ji cõjeiyepe d̶aivʉbu yópe ñai cʉ̃ramine d̶ayʉpe jãjaroi. \v 25 Ocarĩ, jia yaborĩ, oco eaquemavʉ diñamine. Ʉrarõ japuquemavʉ ũmevʉ. Ʉbenita cújibetequemavʉ diñami, jãjaroi núe boje. \v 26 Ʉbenita ina jápiaivʉvacari yʉre, d̶abevʉ baru ji cõjeiyepe d̶aivʉbu yópe ñai cʉ̃ramine d̶ayʉpe jãjamenoi. \v 27 Ocarĩ, jia yaborĩ, oco eaquemavʉ diñamine. Ʉrarõ japuquemavʉ ũmevʉ. Aru tʉquemavʉ diñami. Ʉrarõ bíjaino matequémavʉ, arĩ buedejamed̶a Jesús. \p Ʉ̃i nópe aiyede, yópe aiyʉcʉ barejaquémavʉ Jesús: Ina d̶aivʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe bíjabenajarama, ʉbenita ina d̶abevʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe bíjarãjarama. \p \v 28-29 Aru Jesús ʉ̃i bueni bʉojaiyede, ina obedivʉ põeva, ʉ̃i coyʉiyede jápiaivʉ bácavʉ ʉrarõ dápiarĩ cuecumarejaimad̶a, ʉ̃i bueiye boje náre yópe parʉcʉpe ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva pʉeno. \c 8 \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino pojeyʉre \r (Mr 1.40-45; Lc 5.12-16) \p \v 1 Jesús ẽmeñʉ mácʉre dicũ cʉ̃racũre jocarĩ, obedivʉ põeva nʉrejaimad̶a ʉ̃i yóboi. \v 2 Aru nʉrejamed̶a Jesús yebai cũinácʉ pojeyʉ. Ñʉatutarĩ, arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, ji jabocʉ, ʉcʉ baru, mead̶ajacʉ ji pojeiyede. Bʉojaivʉ mʉ mead̶ayʉ yʉre, arejamed̶a. \p \v 3 Dinʉmʉre Jesús, ʉ̃i pʉrʉque jabióvarĩ tʉoyʉ, arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Ʉvʉ yʉ. Caride meatejacʉ mʉ, arejamed̶a Jesús. \p Aru maumejiena Jesús ʉ̃i que aiyede, meatedejamed̶a. \v 4 Jesús coyʉicõjemecʉ apevʉre arejamed̶a: \p —Cũiná, nʉri Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, jã́d̶ovajacʉ sacerdotede. Aru jíjacʉ mi meateiye boje, yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, põeva ne coreóvarãjiyepe ayʉ mi meateinore, arejamed̶a ʉ̃́re Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino churaravai jabocʉi yebacacʉre \r (Mt 22.13; 25.30; Lc 7.1-10; 13.28-29) \p \v 5 Jesús ʉ̃i ecoiyede Capernaum ãmicʉriĩmaroi, cũinácʉ ʉ̃mʉ, cien paivʉ churaravai jabocʉ, nʉrejame ʉ̃i yebai. Yópe arĩ, jẽniañʉ marejáme, ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ: \p \v 6 —Mʉ, ji jabocʉ, cũinácʉ ji yebacacʉ cʉbi cʉ̃rami, parayʉ, nacajaiye majibecʉ. Aru pare ñájiñʉme ʉ̃, arejame Jesúre ñai jabocʉ. \p \v 7 Aru Jesús arejame: \p —Yʉ́vacari ʉ̃́re mead̶acʉdaquijivʉ, arejame Jesús. \p \v 8 Ʉbenita ñai jabocʉ arejame Jesúre: \p —Mʉ, ji jabocʉ, meacʉbu mʉ. Ʉbenita yʉ́capũravʉ ãmecʉtamu. Que baru darĩ ecobejacʉ ji cʉ̃rami. Quénora coyʉjacʉ mi cõjeinore. Aru ji yebacacʉ meatecʉyʉme. \v 9 Yʉrecabu cʉcʉ ne cõjeiyeque ina ji jabova. Aru cʉvavʉ churaravare, ji cõjeimarare. Nácacʉ cũinácʉre “Nʉjacʉ” ji arĩburu, nʉimi ʉ̃. Aru “Dajacʉ” ji arĩburu, daibi ʉ̃. Aru ji d̶aicõjenu apejĩene ji yebacacʉre, d̶aibi ʉ̃, arejame Jesúre. \p Ʉ̃i que aiyede, “Ijiéde cõjeipõecʉbu mʉ” aiyʉcʉ barejaquémavʉ Jesúre. \p \v 10 Que ayʉre jápiarĩ, pare dápiarejame Jesús. Aru jã́ri ina nʉivʉre ʉ̃i yóboi, arejame: \p —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Eabevʉ cãreja majacacʉre, Israecacʉre, me jʉ ayʉre yʉre yópe ñai churaravai jabocʉpe. \v 11 Coyʉyʉbu mʉjare: Darãjarama põeva cainoa joborõacavʉ, yʉre jʉ aipõeva. Dobarãjarama tʉoiva yebai, ãrajivʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi ʉ̃i põevaque, Abrahãque, Isaaque, aru Jacoque máre. \v 12 Ʉbenita obedivʉ mʉjacavʉ, judíova, ina cʉ́jʉrorivʉ bácavʉ noi, jarʉvaimara marajárama ñeminoita, ne jʉ abe boje yʉre, ne coatenajiyepe ayʉ yʉre jarʉvarĩ. Chĩoivʉ orĩ mautenajarama nore. Aru jararĩ cõpi cũrajarama na, arejame Jesús. \p \v 13 Dinʉmʉ ñai jabocʉre arejame Jesús: \p —Copainʉjacʉ mʉ mi cʉ̃rami. Jave d̶acavʉ yʉ yópe mi jẽniaiyepe. Jave mi yebacacʉre mead̶avʉ yʉ, mi jʉ aiye boje yʉre, arejame Jesús. \p Aru dinʉmʉmareca meatedejamed̶a ʉ̃. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino Simón Pedroi vácore \r (Mr 1.29-31; Lc 4.38-39) \p \v 14 Jesús nʉrejamed̶a Simón Pedroi cʉ̃rami. Ecoyʉ bácʉ noi, jã́rejamed̶a Pedroi vácore, moimo parad̶ore. \v 15 Õi yebai nʉri, ṍre tʉorejamed̶a Jesús ʉ̃i pʉrʉque. Aru dajocarejavʉ̃ya moino ṍre. Dinʉmʉmia nacajari, ãiyede mead̶arĩ jídejacod̶a ina noi cʉrivʉre. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino obedivʉ ijimarare \r (Mr 1.32-34; Lc 4.40-41) \p \v 16 Dinainumica ñamijie baji, jabʉóvaijãravʉ vaiyede, ina ĩmarocavʉ nʉvarejaimad̶a Jesús yebai obedivʉ abujuva ne ĩmamarare. Ina abujuvare yávarĩ jaetovarejamed̶a Jesús. Aru caivʉ ina ijimarare máre mead̶arejamed̶a. \v 17 Caiye iye nópe vaidéjavʉ̃ya cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ, Isaías ãmicʉcʉ, ʉ̃i aiye báquede Jʉ̃menijicʉi epequimʉra: “Ʉ̃́recabe maja parʉbevʉre mead̶ayʉ, aru majare ijiéde jarʉvayʉ”, arejaquemavʉ Isaías bácʉ Jesúrã. \s1 Apevʉ Jesúque ne nʉiyʉrĩduino \r (Lc 9.57-62) \p \v 18 Jesús ina obedivʉ põevare jã́ñʉ ʉ̃i yebai, jataicõjenejame ʉ̃i bueimarare. \p —Jã́rica, macajitabʉ ʉrabʉ apedʉvei nʉrevʉ, arejame Jesús. \p \v 19 Dinʉmʉ cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõecʉ ʉ̃i yebai nʉri, arejame: \p —Mʉ, bueipõecʉ, mʉ́que nʉquijivʉ yʉ caino mi nʉinoita, arejame Jesúre. \p \v 20 Aru Jesús arejame ʉ̃́re: \p —Macayavimiva cʉvama ne cobeá. Aru míjina cʉvama ne juaiboa. Ʉbenita yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji cʉrõ cʉvabevʉ, arejame Jesús. \p \v 21 Apecʉ, ʉ̃i bueimʉ, arejame ʉ̃́re: \p —Mʉ, ji jabocʉ, mamarʉmʉre jarʉvaquijivʉ cãreja jipacʉre cʉ̃racobei, ʉ̃i yaiyede. No yóboi mʉ́que nʉquijivʉ, arejame Jesúre. \p \v 22 Ʉbenita Jesúcapũravʉ arejame: \p —Dajacʉ yʉ́que. Ina yaivʉ bácavʉpe paivʉ, ne jápiabe boje Jʉ̃menijicʉi jaboteinoque yávaiyede, jarʉvajarãri ina yaivʉ bácavʉre, arejame Jesús. \s1 Jesús ũmevʉre ʉ̃i bíjaroino \r (Mr 4.35-41; Lc 8.22-25) \p \v 23 Jesús jatuyʉ jiad̶ocũi, ñʉjare ʉ̃i bueimara máre jaturejacarã. \v 24 No macajitabʉ ʉrabʉre jataivʉre japurejavʉ̃ ũmevʉ parʉrõ baju. Aru pãcaiboa coiyede jiad̶ocũi, buidéjavʉ̃ dicũre oco. \v 25 Ʉbenita Jesús cãñʉ marejáme. Que baru ʉ̃i yebai nʉri, yópe arĩ, coedavarejacarã ʉ̃́re: \p —¡Mʉ, ñʉje jabocʉ, mead̶ajacʉ ñʉjare! ¡Coivʉbu maja! ¡Bíjarãjivʉbu maja! arejacarã ñʉja. \p \v 26 Aru Jesús arejame ñʉjare: \p —¿Aipe teni jidʉrivʉrʉ̃ mʉja? ¿Aipe teni “Jesús mead̶acʉyʉme ñʉjare”, abevʉrʉ̃ mʉja? arejame ñʉjare Jesús. \p Dinʉmʉre nacajari, jararejame ũmevʉre. Iboá ʉraboa pãcaiboa bíjarejavʉ̃. Aru cãrijimene d̶arejame ʉ̃. \v 27 Cuecumari, ʉrarõ dápiarejacarã. Aru arejacarã ñʉje bajumia: \p —¿Yécʉba ñai, yópe cõjeñʉ ũmevʉre aru macajitabʉre máre jʉ aimʉ? arejacarã ñʉja. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino ʉ̃mʉva abujuva ne ĩmamarare \r (Mr 5.1-20; Lc 8.26-39) \p \v 28 No macajitabʉ ʉrabʉre jatarĩ nʉri, apedʉvei Gadara ãmicʉrõi earejacarã ñʉja. Ñʉje maiyede jiad̶ocũre jocarĩ, pʉcarã ʉ̃mʉva, abujuva ne ĩmamara, Jesúre copʉ nʉrejaima. Cʉ̃racobeai, põeva ne yaivʉ bácavʉre jarʉvainoi, cʉrivʉ barejaquémavʉ na. Ne pare jijecʉe boje, põeva ye oabedejaquemavʉ vaivʉ nore. \v 29 Aru bʉjié cod̶oboborejaima: \p —Mʉ, Jesús, Jʉ̃menijicʉi mácʉ, ¿yéde ʉcʉrʉ̃ ñʉjaque? ¿Ñʉjare ñájine d̶acʉyʉrʉ̃ Jʉ̃menijicʉi abujuvare ñájiovaquijãravʉ jipocamia? arejaima. \p \v 30 Joabenoi ãivʉ barejáima obedivʉ oteivãriva. \v 31 Aru jẽniarejaima ina abujuva Jesúre: \p —Ñʉjare jaetovayʉ baru, coicõjejacʉ ina oteivãrivara, arejaima. \p \v 32 —Corãnʉjara nára, arejame Jesús. \p Aru etarĩ, corejaima ina oteivãrivara. Cúyarĩ nʉri, tʉrejaima cʉ̃racũ ẽmeinoi, macajitabʉ ʉrabʉi. Tʉrĩ, corĩ, bíjarejaima na. \v 33 Aru ina oteivãriva mácavʉre coreipõeva cúyarĩ nʉrejaima, coyʉrãjivʉ ʉraĩmarocavʉre caiye iye vaiye báquede ina pʉcarã abujuva ne ĩmamara mácavʉre. \v 34 Caivʉ no ĩmarocavʉ copʉ nʉrejaima Jesúre. Aru ʉ̃́re jã́ri, “Nʉjacʉ mʉ” arĩ parʉrõque, etaicõjenejaima ʉ̃́re ne cʉrõre jocarĩ. \c 9 \s1 Jesús ʉ̃i cure d̶aino nacajaiye majibecʉre \r (Mr 2.1-12; Lc 5.17-26) \p \v 1 No yóboi Jesújã jiad̶ocũi jaturĩ, macajitabʉ ʉrabʉre jatarĩ, earejaimad̶a ʉ̃i ĩmarore. \v 2 Apevʉ ʉ̃mʉva nʉvarejaimad̶a ʉ̃i yebai cũinácʉ ʉ̃mʉ, nacajaiye majibecʉre, ʉ̃i parainoque. Coreóvayʉ bácʉ Jesús náre jʉ aivʉre ʉ̃́re, arejamed̶a ñai nacajaiye majibecʉre: \p —Mʉ, ji ʉmʉ, chĩomejacʉ. Mi ãmeina teiyede jarʉvarĩ, diede ãrʉmeteivʉ yʉ, arejamed̶a Jesús. \p \v 3 Apevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevacavʉ nore cʉrivʉ, “Ñai ʉ̃mʉ Jʉ̃menijicʉi ʉbenore d̶aibi. Jʉ̃menijicʉpe páyʉ teibi ʉ̃”, arĩ dápiarejaimad̶a na ne ũmei. \v 4 Ʉbenita Jesús jã́ri, coreóvarĩ ne dápiaiyede ʉ̃́re, jẽniari jã́rejamed̶a náre: \p —¿Aipe teni ãmeno dápiaivʉrʉ̃ mʉja? \v 5 Maiyójabevʉ yópe aru apecʉre, “Mi ãmeina teiyede jarʉvarĩ, diede ãrʉmeteivʉ yʉ”, ji parʉéde jã́d̶ovame boje, ji que coyʉiyede. Ʉbenita maiyójarõtamu nacajari cuicõjenu nacajaiye majibecʉre. Ʉ̃́re cure d̶ayʉ baru, jã́d̶ovaquijivʉ ji parʉéde. “Mi ãmeina teiyede jarʉvaivʉ” ji aiyede, coreóvabevʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi ãrʉmeteinore diede. Ʉbenita ñai cʉvacʉ Jʉ̃menijicʉi majié parʉéde, ʉ̃́rame yópe d̶arĩ jã́d̶ovaiye majicʉ. Quécʉra Jʉ̃menijicʉvacari mead̶arĩ majibi ijimarare. \v 6 Que baru mʉje majinajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, yʉ, parʉéde cʉvacʉre ijãravʉre, jarʉvacʉyʉ ãmeina teiyede, yópe d̶aquijivʉ yʉ, arejamed̶a Jesús. \p Dinʉmʉ arejamed̶a nacajaiye majibecʉre: \p —Nacajari, mi parainore ĩni, nʉjacʉ mi cʉ̃rami, arejamed̶a ʉ̃́re Jesús. \p \v 7 Dinʉmʉma, yópe Jesús ʉ̃i d̶aicõjeiyepedeca d̶arejamed̶a. \v 8 Ina obedivʉ põeva diede jã́ri, cuecumari, mearore jídejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i nópe parʉre d̶aiye boje ʉ̃mʉre. \s1 Jesús ʉ̃i “Dajacʉ” aino Mateore \r (Mt 12.7; Mr 2.13-17; Lc 5.27-32; 15.1-2) \p \v 9 Jesús ʉ̃i vaiyede jã́rejame yʉre, Mateore, dobacʉre ji memeitucubʉi, põeva ne Roma ãmicʉrõ jaboteino bojed̶ainoi. Aru arejame yʉre, “Dajacʉ yʉ́que”. Que baru nacajari, nʉrejacacʉ ʉ̃́que. \v 10 No yóboi, Jesús ʉ̃i ãcʉnʉiyede ji cʉ̃rami, obedivʉ jabovare tãutʉra ĩcaipõeva, ãmeno d̶aipõeva, aru ʉ̃i bueimara máre dobarejaima, ãrajivʉ ʉ̃́que. \v 11 Apevʉ judíova, d̶aicõjeiyede d̶aiye cõmajivʉ, fariseo ãmicʉriyajubocavʉ, cʉrejaima nore. Ina fariseovacavʉ, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, Jesús ãñʉre jã́rejaima ina jabovare tãutʉra ĩcaipõevaque aru ãmeno d̶aipõevaque. Aru arejaima ʉ̃i bueimarare: \p —¿Aipe teni ãñʉma jabovare tãutʉra ĩcaipõevaque aru ãmeno d̶aipõevaque máre? jẽniari jã́rejaima ñʉjare. \p \v 12 Que aivʉre jápiarĩ, Jesús arejame: \p —Meara põevare jʉoipõecʉi cad̶ateiye jaʉbevʉ. Quénora ijimarare ʉ̃i cad̶ateiye jaʉvʉ. \v 13 Buejarã mʉja, coreóvarãjivʉ me cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉi toivaiye báquede. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃ mácʉre: “Ʉvʉ yʉ mʉje cõmaje ãroje jã́rajiyepe ayʉ apevʉre, mʉje yʉre jícaiye pʉeno”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Dabedejacacʉ yʉ ijãravʉi, cutucʉyʉ mearare ne baju dápiainore. Quénora darejacacʉ yʉ, mead̶acʉyʉ ãmenare, ne chĩorajiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede, arejame Jesús. \s1 Põeva ãmevʉva ãiyede ne jẽniaino Jʉ̃menijicʉque \r (Mr 2.18-22; Lc 5.33-39) \p \v 14 Dinʉmʉ Juan Bautistai bueimara, Jesús yebai nʉri, jẽniari jã́rejaima ʉ̃́re judíova ne d̶arĩ cõmajiyede, ne jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque ãmevʉva ãiyede: \p —¿Aipe teni ñʉja aru ina fariseova máre ãmevʉba ãiyede, ʉbenita mi bueimara ãmevʉ ãmema ãiyede? arejaima. \p \v 15 Jesús jẽvari coyʉrĩ, arejame náre: \p —Ina pʉrʉbʉoyʉ ʉ̃i cutuimara ne torojʉve tenajiyepe ayʉ ʉ̃i pʉrʉbʉoiyede, ye chĩomenama ʉ̃i cʉede cãreja náque. Que baru ãmevʉ ãmema ãiyede. Nopedeca ji bueimara torojʉrivʉ ji cʉede náque, ãmevʉ ãmema ãiyede. Ʉbenita ji mauva ne nʉvarajiyede yʉre, ji bueimara chĩoivʉ ãmenajarama ãiyede, arejame Jesús. \p \v 16 Cojedeca Jesús buedejame náre: \p —Põeva jẽomema cuitótecaje mamacaje joabecajei javecarõre. Nópe d̶aru, no jẽoicajeva mamacaje jad̶evajebu javecarõre. Que d̶aru, pʉeno baju járojebu cod̶eicobe. Quédeca ñame bʉojabema jʉ aivʉ ji bueiye mamaene aru javeque bueiyede máre. \v 17 Põeva yuabema vino ʉ́yaicorore mamacorore ãimacaje curubʉ javecacurubʉque. Que d̶aru, cod̶eóvajebu dicurubʉre. Yurĩ bíjajebu dicoro. Aru bíjajebu dicurubʉ máre. Ʉbenita ne yuaru mamacorore mamacurubʉque, bíjabebu dicoro aru dicurubʉ máre. Quédeca ñame bʉojabema d̶aivʉ yópe ji bueiye mamaepe, d̶are nʉivʉ baru yópe ne jave d̶aiye báquepe, náre arĩ buedejame Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i nacovaino Jairoi máco bácore aru ʉ̃i mead̶aino nomió ñájiñore jiveque \r (Mr 5.21-43; Lc 8.40-56) \p \v 18 Jesús ʉ̃i coyʉiyede náre, cũinácʉ maja judíova maje jabovacacʉ darĩ, pued̶arĩ, ñʉatutarejame Jesús jipocai. Que teni yópe arejame: \p —Carijĩe yaibíco jímaco. Ʉbenita yʉ́que darĩ, tʉojacʉ ṍre mi pʉrʉque, õi apʉcojiyepe ayʉ, arejame Jesúre. \p \v 19 Ʉ̃i que aiyede, Jesús nacajari, nʉrejame ʉ̃́que, ñʉja ʉ̃i bueimaraque. \v 20 Ñʉje vaivárĩ nʉiyede, obedivʉ põeva jẽneboi cʉrejaquemavʉ cũináco nomió, ijimo doce paiʉjʉa baju jive yuiyeque. Jesús yóboi nʉri, jẽni jã́rejaquemavʉ ʉ̃i doicaje tʉrʉvarã. \v 21 Yópe arĩ dápiarejaquemavʉ õ: “Yʉ jẽni jã́d̶o maru ʉ̃i doicajede, quénora ũmedacod̶omu yʉ”, arejaquemavʉ õ. \v 22 Ʉbenita Jesús copedini, ṍre jã́ri, arejame: \p —Mʉ, ji ʉmo, torojʉjaco. “Ʉ̃ mead̶aiye majibi yʉre”, arĩ dápiarebu mʉ. Que baru mi que arĩ dápiaiye boje, mead̶aivʉ mʉre, arejame ṍre Jesús. \p Aru dinʉmʉmareca ico nomió, ijimo máco, meatedejaquemavʉ. \p \v 23 Jesús eayʉ ñai judíovai jabocʉi cʉ̃rami, pedu japuivʉre aru obedivʉ põeva bʉjié oivʉre jã́rejame. \v 24 Náre etaicõjeñʉ arejame: \p —Etajarã mʉja. Ico jʉed̶oco yaiyó ãmemico. Quénora cãd̶otame, arejame Jesús. \p Náre nópe arejame Jesús, ʉ̃i majié boje ʉ̃i nacovaquinore ṍre yainore jarʉvarĩ. Ʉ̃i que aiyede, yʉridejaima ʉ̃́re. \v 25 Ʉ̃i etavarĩburu yóboi ina põevare, ecorejame Jesús jʉed̶oco bácoi cʉritucubʉi. Õ mácoi pʉrʉre jẽnejamed̶a. Aru nacajarejacod̶a õ, apʉco cojedeca. \v 26 Aru ʉ̃i que d̶aiye borore jápiarejaimad̶a caivʉ põeva dijoborõcavʉ. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino pʉcarã ʉ̃mʉva jã́ri eabevʉre \p \v 27 Jesús ʉ̃i dajocarĩ nʉiyede nore jocarĩ, pʉcarã ʉ̃mʉva, jã́ri eabevʉ, darejaima ʉ̃i yóboi. Bʉjié, yópe arĩ, cod̶oboborejaima: \p —Mʉ, David bácʉi pãramecʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, ñʉje jabocʉ bacʉyʉ́, ñʉjare cõmaje ãroje jã́jacʉ mʉ, cod̶oboborĩ are nʉrejaima na. \p \v 28 Jesús ʉ̃i ecoiyede cʉ̃rami, ina pʉcarã jã́ri eabevʉ darejaima ʉ̃i yebai. Aru jẽniari jã́rejame náre: \p —¿Dápiaivʉrʉ̃ mʉja yʉre mead̶aiye majicʉre? arejame. \p —Jʉ̃́jʉ, ñʉje jabocʉ, majivʉ ñʉja mʉre mead̶aiye majicʉre, arejaima na. \p \v 29 Dinʉmʉ ne yacorʉarã tʉorĩ, arejame: \p —Meatejarã mʉja. Yópe mʉje jʉ aiyepe d̶acaivʉ yʉ mʉjare, arejame Jesús. \p \v 30 Que d̶ayʉre, jã́rejaima ina jã́ri eabevʉ bácavʉ. Parʉrõreca Jesús apevʉre coyʉicõjemenidurejame náre: \p —Ñamene coyʉbejarã iye ji mead̶aiyede mʉjare, arĩdurejame. \p \v 31 Ʉbenita cũiná, etaivʉ bácavʉ diñamine jocarĩ, coyʉrejaimad̶a caivʉ dijoborõcavʉre Jesús ʉ̃i mead̶aiye báquede náre. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino yávaiye majibecʉre \r (Mt 10.25; 12.24; Mr 3.22; Lc 11.15) \p \v 32 Ina pʉcarã jã́ri eabevʉ bácavʉ ne etaiyede, cũinácʉ ʉ̃mʉ, yávaiye majibecʉre, davarejaima apevʉ Jesús yebai. Ñai ʉ̃mʉ abujucʉ ʉ̃i ĩmamʉ marejaquémavʉ. \v 33 Jesús ʉ̃i jaetovarĩburu yóboi ñai abujucʉre, yávaiye majidejame ñai abujucʉ ʉ̃i ĩmamʉ mácʉ. Caivʉ ina obedivʉ põeva Jesús ʉ̃i nópe d̶aiyede jã́ivʉ bácavʉ, cuecumari, ʉrarõ dápiarĩ aivʉ barejáima: \p —Javede pʉ cari jãravʉita ye jã́mevʉ ñʉja iyepe paiye d̶aiyede yore, ñʉje joborõ, Israel ãmicʉrijoborõi, arejaima. \p \v 34 Ʉbenita ina fariseova yópe are curejaima Jesúrã: \p —Abujuvai jabocʉi parʉéque jarʉvaibi abujuvare, arejaima ʉbenina. \s1 Jesús ʉ̃i cõmaje ãroje jã́ino põevare \r (Mt 4.23; Mr 1.39; 6.34; Lc 4.44; 10.2) \p \v 35 Jesús buede nʉrejame cainoa ĩmaroai aru ĩmajinoai máre. Judíova ne cójijiñamiai bueni, coyʉyʉ barejáme iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi jaboteiyede põevare. Aru mead̶ayʉ barejáme caiye duica ijié coapa aru caino ijinore máre. \v 36 Ʉ̃i jã́iyede põeva chĩoivʉre ne ñájiye boje aru ne baju cad̶ateiye majibe boje, cõmaje ãroje jã́rejame náre, yópe ovejava náre coreipõecʉ cʉbevʉpe paivʉre. \v 37 Que baru ñʉja ʉ̃i bueimarare arejame Jesús: \p —Obedivʉ põeva cʉrivʉbu, Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne majibevʉ cãreja, mʉje buenajimara iye yávaiye méne, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ náre. Ʉbenita obebevʉ memecaivʉbu Jʉ̃menijicʉre. \v 38 Que baru jẽniajara ʉ̃́que, ʉ̃i bueicõjequiyepe aivʉ apevʉre ʉ̃i yávaiye méne ina diede coreóvabevʉre cãreja, arejame ñʉjare Jesús. \c 10 \s1 Jesús ʉ̃i beoino ʉ̃i yávaiye méne coyʉicõjeimarava \r (Mr 3.13-19; Lc 6.12-16) \p \v 1 No yóboi Jesús órejarejame doce paivʉ ñʉjare ʉ̃i bueimarare. Aru parʉre d̶arejame ñʉjare, ñʉje jaetovarãjiyepe ayʉ abujuvare aru ñʉje mead̶arãjiyepe ayʉ caiye duica ijié coapa aru caino ijinore máre. \v 2-4 Ñʉjare beorĩ epedejame ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare: Mamarʉmʉ Simón, ʉ̃i ãmidoimʉ mácʉ Pedro, aru Andrés, Simón Pedroi yócʉ; aru Zebedeoi mácʉ Santiago, aru Santiagoi yócʉ Juan; Felipe aru Bartolomé; Tomás aru yʉ, Mateo, jabovare tãutʉra ĩcaipõecʉ bácʉ; Santiago, Alfeoi mácʉ, aru Tadeo; Simón, ãmicʉcʉ Celote, aru Judas Iscariote máre. Ñai marejáme jẽni jícʉyʉ Jesúre ʉ̃i mauvare. Ñʉja marejacárã Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara. \s1 Jesús ʉ̃i jaroino ʉ̃i bueimarare \r (Mt 11.24; Mr 6.7-13; Lc 9.1-6; 10.4-12; Hch 13.51; 1 Co 9.14; 1 Ti 5.18) \p \v 5 Ñʉja doce paivʉre jarocʉyʉ barejáme Jesús, ñʉje coyʉrãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinoquede yávaiye méne. Yópe arĩ, majicarejame ñʉjare ʉ̃i jaroquiye jipocai: \p —Judíova ãmevʉ ne joborõai nʉmejara. Aru Samaria ãmicʉrijoborõque ĩmaroare ecobejarã mʉja. \v 6 Quénora coyʉrãnʉjara mʉja majevʉre, ina judíova, Israel bácʉi pãramenare. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiabeni, ʉ̃i ʉrõpe d̶abeni, ʉ̃́re jaboteicõjemema na. Que baru ovejava mamateivʉpe paivʉbu na. \v 7 Mʉje nʉiyede yópe arĩ: “Jʉ̃menijicʉ jabotecʉyʉme põevare maumejiena”, arĩ coyʉjarã náre. Mead̶ajarã ijimarare. Nacovajara yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ. Mead̶ajarã pojeivʉre. Aru jaetovajarã abujuvare ne ĩmamarare jocarĩ. \v 8 Bojecʉbeda jívʉ yʉ mʉje parʉéva, mʉje mead̶arãjiyepe ayʉ põevare. Que baru mead̶ajarã náre bojecʉbeda. \v 9 Nʉvamejara tãutʉrare mʉje jãrióicãvai. Úrure, platare, aru cobrede máre nʉvamejara. \v 10 Curubʉare máre, mʉje curãnʉri cʉve nʉvajʉroricurubʉare, nʉvamejara mʉja. Aru pʉcacajea mʉje cuitótecajeare, cʉraidoare, aru tuturiteiyoare máre nʉvamejara mʉja. Memecaipõecʉre bojed̶aiye jaʉvʉ ʉ̃i memeinore. Que baru ina mʉje mead̶aimara márajivʉre jíye jaʉvʉ mʉjare jaʉéde. \p \v 11 ’Ĩmaroi mʉje eaiyede, vorĩ eajarã cũinácʉ põecʉre, ne pued̶aimʉre, jápiaiyʉcʉre mʉje coyʉiyede. Ʉ̃́que cʉjarã mʉja ʉ̃i cʉ̃rami pʉ dajocarĩ nʉivʉta nore jocarĩ. \v 12 Mʉje ecoiyede cʉ̃rami, diñamicavʉre jacoyʉjarã mʉja, jẽniacaivʉ Jʉ̃menijicʉque ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe aivʉ náre. \v 13 Na meara maru, náre mearo d̶acacʉyʉme Jʉ̃menijicʉ yópe mʉje jẽniaiyepe. Ʉbenita na ãmena maru, náre mearo d̶acabecʉyʉme ʉ̃. \v 14 Apecʉ ʉ̃i copʉ etabedu mʉjare, aru mʉje coyʉiyede jápiaiyʉbedu máre, pʉpejarã jobore mʉjare jẽiyede mʉje cʉboba cãchinoi ʉ̃i jã́iyede, mʉje etaiyede ʉ̃i cʉ̃ramine jocarĩ, no ĩmarore jocarĩ máre. \v 15 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ina Sodomacavʉ bácavʉ aru ina Gomorracavʉ bácavʉ máre pare ãmeina d̶aivʉ barejaquémavʉ. Ʉbenita diĩmarocavʉ mʉjare copʉ etabevʉ ñájinajarama nócavʉ bácavʉ pʉeno baju, Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje, arejame Jesús, ñʉjare jaroyʉ. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino ʉ̃́re jʉ aivʉ ne ñájiyede \r (Mt 9.34; 12.24; 24.9, 13; Mr 3.22; 13.9-13; Lc 6.40; 10.3; 11.15; 12.11-12; 21.12-17; Jn 13.16; 15.20) \p \v 16 Jesús coyʉre nʉrejame ñʉjare, yópe arĩ: \p —Jã́jara. Jaroivʉ yʉ mʉjare ijãravʉcavʉ jẽneboi, yópe ovejava nʉiyepe ãimara jijecʉrivʉ jẽneboi. Ávaivʉbu maja judíova: Ãd̶a me majibi, aru jureco jijecʉbebico. Que baru ãd̶ape me majijarã, aru jurecope jijecʉbejarã põevaque, mʉje coyʉiyede náre. \v 17 Me jã́jara mʉja. Mʉjare jẽni nʉvarajarama jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami. Jara popenajarama mʉjare maja judíova maje cójijiñamiai. \v 18 Aru mʉjare nʉvarajarama cõjeipõeva ne jipocai aru jabova ne jipocai máre, yʉre mʉje jʉ aiye boje, mʉje coyʉrãjiyepe aivʉ ji borore náre aru ina judíova ãmevʉre máre. \v 19 Ne jẽni nʉvaiyede mʉjare ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami, “¿Aipe coyʉrãjidi náre?” arĩ cãrijimejara mʉja. Dinʉmʉ maquinómareca majinajaramu mʉje coyʉrãjiye mʉjare jaʉéde. \v 20 Coyʉjarã mʉja yópe majepacʉi Espíritu ʉ̃i dápiare d̶aquiyepe aivʉ dinʉmʉ maquinóre. \p \v 21 ’Mʉjare, yʉre jʉ aivʉre, ina yʉre jʉ abevʉ ʉbenajarama. Que baru ʉ̃mʉ jẽni jícʉyʉme jíbʉcʉre o ĩmacʉre máre, jabova ne boarĩ́ jarʉvaicõjenajiyepe ayʉ ʉ̃́re. Aru nopedeca jípacʉ jẽni jícʉyʉme mamacʉre. Aru nopedeca némara jʉ abeni nébʉcʉvare maucʉvarĩ boarã́jarama náre. \v 22 Caivʉ mʉjare, yʉre mʉje jʉ aiye boje, jorojĩni jã́rajarama cainoa joborõacavʉ. Ʉbenita ñai jʉ ayʉ yʉre ʉ̃i yainʉmʉita, ʉ̃ macʉyʉ́me ji mead̶aimʉ. \v 23 Cũináro ĩmarocavʉ ne ñájine d̶aiyede mʉjare, dupini nʉjara mʉja apeno ĩmaroi. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, copaidacʉyʉmu mʉje coyʉrĩ bubarãjiye jipocamia ji yávaiye méne cainoa maje ĩmaroa, Israeque ĩmaroai. \p \v 24 ’Ina bueimara ñame majibema náre bueipõecʉ pʉeno. Aru ina memecaivʉ ñame parʉbema ne jabocʉ pʉeno. \v 25 Ñai bueimʉre vaiye jaʉvʉ caiye iye ʉ̃́re bueipõecʉi vaiye báquede. Aru ñai memecayʉre vaiye jaʉvʉ caiye iye ʉ̃i jabocʉi vaiye báquede. Põeva ãmeina yávaivʉ baru cʉ̃rami upacʉre, pʉeno baju ãmeina yávarãjarama ʉ̃i cʉ̃ramicavʉre. Quédecabu ina yʉre jʉ abevʉ “Abujuvai jabocʉbu mʉ” aiyʉrĩ yʉre, ãmidoivʉ Beelzebúre. Que baru mʉjare majicayʉbu: Pʉeno baju ãmeina yávarĩ ñájine d̶arãjarama mʉjare, arejame ñʉjare Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino põeva ne jidʉrãjimʉre \r (Mr 4.22; Lc 8.17; 12.2-7) \p \v 26 Ñʉjare coyʉre nʉrejame Jesús: \p —Põevareca jidʉbejarã mʉja. Caiye yaveiye báque jároquiyebu. Aru dupióvaiye báquede máre majinajarama caivʉ põeva. \v 27 Caiye ji coyʉiyede mʉjare ñeminoi, põeva ne jápiabede, coyʉjarã põevare miad̶ároi, ne jápiaiyede. Aru caiye mʉje jápiaiyede, põeva ne jũjuvaiyede, coyʉjarã obedivʉ põevare ne cójijinoai. \v 28 Jidʉbejarã ina boarĩ́ jarʉvaivʉre mʉje bajure, ʉbenita mʉje ũmene boarĩ́ jarʉvaivʉ oabevʉre. Quénora jidʉjarã Jʉ̃menijicʉre, ñaine mʉje bajure aru mʉje ũmene máre, bíjarorĩ majicʉre toabo cũiméboi. \p \v 29 ’Yócavʉ bojed̶aivʉ pʉcajĩna míjina quĩ́jinare cũinátʉrava tãutʉratʉrava bojecʉbetʉravaque. Ʉbenita cũinájicʉ nácacʉ tʉrĩburu joborõita ʉ̃i yaidú, majepacʉ Jʉ̃menijicʉ tʉicõjeimi ʉ̃́re. Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i tʉicõjemenu cũinájicʉ nácacʉre joborõita, tʉbecʉyʉme. \v 30 Aru caiye iye pod̶amea cʉede mʉje jipobʉi majibi majepacʉ Jʉ̃menijicʉ. \v 31 Que baru jidʉbejarã. Mʉja bojecʉrivʉtamu caivʉ míjina obedivʉ pʉeno. Que baru Jʉ̃menijicʉi cõjemenu, ãmeno vaibéquiyebu mʉjare, arejame ñʉjare Jesús. \s1 Jesúre jʉ aivʉre aru jʉ abevʉre coyʉino \r (Lc 12.8-9; 2 Ti 2.12) \p \v 32 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús: \p —Caivʉ ina jʉ aivʉre yʉre põeva ne jã́iyede, yʉ máre náre jʉ acʉyʉmu jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, ʉ̃i jã́inoi. \v 33 Ʉbenita caivʉ ina jʉ abevʉre yʉre põeva ne jã́iyede, yʉ máre náre jʉ abecʉbu jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, ʉ̃i jã́inoi, arejame Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i coatede d̶aino põevare \r (Mt 16.24-25; Mr 8.34-35; Lc 9.23-24; 12.51-53; 14.26-27; 17.33; Jn 12.24-25) \p \v 34 Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejame ñʉjare: \p —Dápiabejarã mʉja yʉ dayʉ bácʉre, cãrijimene d̶acʉyʉ ijãravʉcavʉre. Dabedejacacʉ yʉ ijãravʉi, cãrijimene d̶acʉyʉ mʉjare. Quénora darejacacʉ yʉ, põevare coatede d̶acʉyʉ, apevʉ yʉre ne jʉ aiye boje ʉbenita apevʉ yʉre ne jʉ abe boje. \v 35 Ji daiye báque boje, mamacʉ maucʉvacʉyʉme jípacʉre, aru mamaco maucʉvacod̶ome jípacore, aru mamacʉi márepaco maucʉvacod̶ome õi vácore máre. \v 36 Que baru põecʉ ʉ̃i cʉ̃ramicavʉvacaribu ʉ̃i mauva márajivʉ. \p \v 37 ’Ácʉ põecʉ jípacʉre o jípacore ʉcʉ baru ji pʉeno, ʉ̃ bʉojabebi jícʉ bacʉyʉ́. Ácʉ põecʉ mamacʉre o mamacore ʉcʉ baru ji pʉeno, ʉ̃ bʉojabebi jícʉ bacʉyʉ́. \v 38 Ácʉ põecʉ daiyʉcʉ yʉ́que, dajocajacʉrĩ põeva ne mearo jã́iyede ʉ̃́re, cʉyebejacʉrĩ yʉre yóvaiyede, aru jidʉbejacʉrĩ ʉ̃i ñájiquiyede. Nópe d̶abecʉ baru, ʉ̃ bʉojabebi jícʉ bacʉyʉ́. \v 39 Ñai põecʉ ʉ̃i baju ʉrõpe d̶arĩ, mead̶aiyʉcʉ baru ʉ̃i bajure, coatecʉyʉme ʉ̃i bajure Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, yópe yaiyʉ́ bácʉpe ʉ̃i ũmei. Ʉbenita ñai põecʉ, “Ye baju ãmevʉ, ji yaidú Cristore boje” ayʉ, ʉ̃i baju ʉrõpe d̶abecʉva quénora ji ʉrõpe d̶arĩ, ʉ̃́recabe ji mead̶aquimʉ, cʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa, ñʉjare arĩ buedejame Jesús. \s1 Põeva bojed̶aimara ne baju d̶aiyepe \r (Mr 9.37, 41; Lc 9.48; 10.16; Jn 13.20) \p \v 40 Jesús buedejame ñʉjare cojedeca: \p —Ñai põecʉ copʉ etayʉ baru mʉjare mʉje coyʉrãnʉiyede ji yávaiye méne, yʉre máre copʉ etaibi ʉ̃. Aru ñai põecʉ copʉ etayʉ baru yʉre, copʉ etaibi ñai yʉre daroyʉre máre. \v 41 Ñame copʉ etaivʉ cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉre, Jʉ̃menijicʉ bojed̶acʉyʉme náre yópe ʉ̃i bojed̶aiyepedeca ñai ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉre. Aru ñame copʉ etaivʉ cũinácʉ ʉ̃mʉ meacʉre, Jʉ̃menijicʉ bojed̶acʉyʉme náre yópe ʉ̃i bojed̶aiyepedeca ñai ʉ̃mʉ meacʉre. \v 42 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ñai põecʉ jíyʉ cũinárʉ jororʉre ocoque, cad̶atecʉyʉ cũinácʉ ji bueimaracacʉre, parʉbecʉreca ʉ̃i yóvaiye boje yʉre, jãve bíjabecʉyʉme ʉ̃ Jʉ̃menijicʉi bojed̶aiyede ʉ̃́re, arĩ buedejame Jesús. \c 11 \s1 Juan Bautista ʉ̃i jaroimara Jesús yebai \r (Mt 17.10-13; Mr 9.11-13; Lc 7.18-35; 16.16) \p \v 1 Jesús ñʉja doce paivʉ ʉ̃i bueimarare majicarĩ bʉojayʉ bácʉ, nore jocarĩ nʉrejame dijoborõcaĩmaroai, põevare buecʉyʉ aru coyʉcʉyʉ ʉ̃i yávaiye méne. \p \v 2 Dinʉmʉre Juan Bautista ñai jabocʉ Herodes ʉ̃i bʉoimʉ marejámed̶a. Cʉrejamed̶a ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi. Noi cʉcʉ, jápiarejamed̶a Cristo ʉ̃i d̶aiye borore. Que baru jarorejamed̶a apevʉ ʉ̃i bueimarare Jesús yebai. \v 3 Jẽniari jã́icõjenejamed̶a náre yópe: \p —¿Jãveneca mʉ́rʉ Juan Bautista “Ji yóboi dacʉyʉme apecʉ coyʉipõecʉ” arĩ, ʉ̃i buevacamʉ? ¿Ʉ̃i que arĩ buevacamʉ ãmenu, corenajidi ñʉja apecʉre? aicõjenejamed̶a náre Juan Bautista. \p \v 4 Ne que arĩburu yóboi, Jesús jʉ ayʉ arejame náre: \p —Nʉri coyʉjarã Juan Bautistare mʉje jã́iyede aru mʉje jápiaiyede caride: \v 5 Ina jã́ri eabevʉ bácavʉ jã́ri ead̶ama aru ina cuiye majibevʉ bácavʉ cuyama caride. Ina pojeivʉ bácavʉ meama aru ina jápiabevʉ bácavʉ jápiad̶ama caride. Ina yaivʉ bácavʉ nacovaimara yainore jarʉvarĩ apʉma cojedeca caride. Aru cõmaje ãrojarivʉre coyʉyʉbu iye yávaiye méne, Jʉ̃menijicʉi mead̶aiyede põevare. \v 6 Aru torojʉbi ñai jʉ arĩ dajocabecʉ yʉre, arejame náre Jesús. \p \v 7 Ina daroimara ne nʉriburu yóboi, Jesús Juan Bautistai borore yávarĩ bʉ́yʉ arejame ina obedivʉ põevare noi cʉrivʉre: \p —Jãve jã́ranʉmeteavʉ̃ mʉja cõriáre ũmevʉ japuiyede põecʉbenoi. \v 8 Aru jãve jã́ranʉmeteavʉ̃ mʉja põecʉ cuitótecaje meacajede doyʉre máre põecʉbenoi. Majivʉ mʉja ina doivʉre cuitótecajea meacajeare cʉrivʉre cainʉmʉa jabovai cʉ̃ramiai. \v 9 Quénora jãve jã́ranʉavʉ mʉja cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉre. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jã́quemavʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉre pʉeno meacʉ bajure. \v 10 Juan Bautistabe ñai Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeimʉ mácʉ ʉ̃́re coyʉcaipõecʉ bácʉre: \q1 Jaroivʉ yʉre coyʉcaipõecʉre mi jipocai, ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ põevare, ne copʉ etarãjiyepe ayʉ mʉre, nopedeca põeva ne mead̶aiyepe cuimare ñai ʉ̃mʉ, ne pued̶aimʉ, ʉ̃i daquiye jipocai, arĩ coyʉicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \m \v 11 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cʉbebi apecʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ meacʉ baju Juan Bautista pʉeno, ina ijãravʉre põeteivʉ jẽneboi. Ʉbenita caivʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteimara ʉ̃i mearo d̶acaimaramu Juan Bautista pʉeno. Aru nácacʉ ʉbeni cʉcʉ máre Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaimʉme Juan Bautista pʉeno, arejame Jesús. \p \v 12 Aru yópe arĩ, buede nʉrejame: \p —Ãnijãravʉ bácarõ Juan Bautista Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i coyʉrĩ bʉijãravʉmata pʉ caride máre, obedivʉ põeva parʉrõ d̶ad̶ama, ecoiyʉrivʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinore. Aru põeva Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ parʉrõ ãd̶amated̶ama, cũiné d̶aiyʉrivʉ ʉ̃i jaboteinore. \v 13 Juan Bautista ʉ̃i cʉrinʉmʉre cʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye Moisés bácʉre toivaicõjeni bueiye báque aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ toivarĩ bueiye báque Jʉ̃menijicʉ jabotecʉyʉre ʉ̃i põevare. \v 14 Aru ji coyʉiyede mʉje jʉ aiyʉru, coyʉyʉbu mʉjare: Juan Bautistarecabe ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ Elíape páyʉ dacʉyʉ Jʉ̃menijicʉi epequimʉ ʉ̃i daquiye jipocamia. \v 15 Me jápiajarã mʉja iye ji bueiyede, arejame Jesús. \p \v 16 Aru yópe arĩ, buede nʉrejame: \p —¿Yéque jẽvari coyʉji ina põeva ijãravʉcavʉre? ¿Aipe ãrojari na? Jʉed̶ova tãibʉi dobarivʉpebu, yajurãjivʉ nácavʉque. Aru yópe aivʉpebu: \v 17 “Japuvʉ ñʉja yʉriainore. Ʉbenita upabetevʉ mʉja. Yʉriavʉ ñʉja chĩore d̶aiyede. Ʉbenita obetevʉ mʉja”. Aru nópe ijãravʉcavʉ máre cãrijiñama na. \v 18 Que baru Juan Bautista ʉ̃i daiyede, ʉ̃ ãmeni aru ũcumeni teiyede, “Abujucʉre cʉvabi”, ʉ̃́ra ʉbenina aivʉbu mʉja. \v 19 Aru Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji daiyede, ãri aru ũcuri teiyede yópe caivʉ apevʉpe, “Ñai ʉ̃mʉ ʉrarõ ãri ʉ̃i vainí tʉiyeta, aru ʉrarõ ũcuri ʉ̃i pacoteiyeta, yóvaibi ãmenare aru jabovare tãutʉra ĩcaipõevare máre”, yʉrã ʉbenina aivʉbu mʉja. Que baru mʉja máre, ijãravʉcavʉpedeca cãrijivʉbu. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi majiéde põeva jã́d̶ama ʉ̃́re jʉ aivʉque, arejame Jesús. \s1 Apeĩmaroacavʉ ne jʉ abeno Jʉ̃menijicʉre \r (Mt 10.15; Lc 10.12-15) \p \v 20 Apeĩmaroai ʉre põeva ne d̶arĩ majibede d̶arejame Jesús. Ʉbenita nócavʉ chĩomeni ne ãmeina teiyede, oatʉvabedejaima ne d̶aiyede. Que baru Jesús, yópe arĩ, jijateni bʉ́rejame ina ĩmaroacavʉre: \p \v 21 —¡Mʉja, judíova, Corazĩ́cavʉ, ãmeno ñájinajaramu mʉja! ¡Aru mʉja, judíova, Betsaidacavʉ máre, ãmeno ñájinajaramu mʉja! Põecʉ ʉ̃i d̶aru põeva ne d̶arĩ majibede yópe ji d̶aiyepe mʉje jã́iyede, judíova ãmevʉ Tirocavʉ aru Sidṍcavʉ máre ne jã́iyede, nócavʉ jave chĩori ne ãmeina teiyede, oatʉvajebu ne d̶aiyede. Ñeminicajeare dorĩ, ũapenare tʉorĩ ne jipobʉi, jã́d̶ovajebu ne chĩori dápiaiyede. \v 22 Ʉbenita yʉ coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja ñájinajaramu Tirocavʉ aru Sidṍcavʉ pʉeno baju, Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje. \v 23 Aru mʉja, judíova, Capernaucavʉ, jãve nʉmenajaramu mʉja cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Quénora mʉja nʉrajaramu toabo cũiméboi. Ina Sodomacavʉ bácavʉ ãmena bajuvacari, jã́ivʉ bácavʉ baru põeva ne d̶arĩ majibede, yópe ji d̶aiye báquepe Capernaui, chĩori ne ãmeina teiyede, oatʉvajebu ne d̶aiyede. Aru na mácavʉre bíjare d̶abejebu Jʉ̃menijicʉ. \v 24 Ʉbenita yʉ coyʉyʉbu mʉjare: Ina Sodomacavʉ bácavʉ pare ãmeina teivʉreca, ne pʉeno ñájinajaramu mʉja, Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje, arejame Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i jabʉóvare d̶aiyʉe põevare \r (Lc 10.21-22; Jn 1.18; 3.35; 10.15) \p \v 25 Dinʉmʉmareca Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame Jʉ̃menijicʉre: \p —Mʉ, jipacʉ, cavarõ mearocavʉ ne jabocʉ aru ijãravʉcavʉ ne jabocʉ máre, mearore jívʉ mʉre, mi jã́d̶ovame boje caiye iye ji coyʉiyede ina majidivʉre aru mi jã́d̶ovaiye boje caiye iyede ina majibevʉre. \v 26 Mʉ, jipacʉ, mearore jívʉ mʉre mi nópe d̶aiye boje, arejame Jesús. \p \v 27 Jʉ̃menijicʉre coyʉrĩ bʉojarĩ, Jesús arejame ñʉjare, ʉ̃́que cʉrivʉre: \p —Jipacʉ Jʉ̃menijicʉ yʉre majide d̶aibi caiyede, aru parʉre d̶aibi máre. Ñame majibema yʉre, quénora majibi jipacʉva. Ñame majibema jipacʉre quénora majivʉ yʉ, aru na máre ina ji majide d̶aimara. \v 28 Caivʉ mʉja ʉetʉivʉ mʉje d̶arĩduiye boje yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe, dajarã ji yebai. Jabʉóvare d̶aquijivʉ mʉjare diede jocarĩ, mʉje cãrijimenajiyepe ayʉ. \v 29 Jʉ ajarã yʉre aru ji coyʉiyede máre. Buejarã yʉ́que ji bueiyede. Majicaicõjejara mʉjare yʉre, d̶arãjivʉ ji d̶aiyepe. Yʉ cõmaje ãroje jã́ñʉmu põevare. “¿Meacʉ bárica yʉ?” arĩ dápiabevʉ. Que baru yʉ jabʉóvare d̶aquijivʉ mʉjare mʉje ũmene. \v 30 Jʉ arĩ yʉre, ji coyʉiyede máre, maiyójabevʉ mʉjare. Mʉje d̶aiye majibede d̶aicõjemevʉ mʉjare, arejame Jesús. \c 12 \s1 Jesúi bueimara ne pʉyoino oteiyede jabʉóvaijãravʉi \r (Mt 9.13; Mr 2.23-28; Lc 6.1-5) \p \v 1 Apejãravʉ, judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, ñʉja Jesújã vaidéjacarã oteiye cʉrõi. Ñʉja ʉ̃i bueimarare ãvʉé ijidejavʉ̃. Que baru die oteiyede jẽni pʉyorĩ ãrejacarã ñʉja. \v 2 Aru apevʉ fariseovacavʉ ñʉje nópe d̶aiyede jã́ri, arejaima Jesúre: \p —Jã́jacʉ. Mi bueimara maja judíova maje d̶aicõjemenope d̶arĩ, ãmeno d̶aivʉbu jabʉóvaijãravʉre, arejaima. \p \v 3 Ʉbenita Jesús, ʉ̃i dápiaiye boje ñʉja ãmeno d̶abevʉre, arejame náre: \p —¿Jãve ãrʉmetenarʉ mʉja yo David bácʉi d̶aino mácarõre ãvʉé ijiéde ʉ̃́re aru ʉ̃́que cʉrivʉre máre? \v 4 Ʉ̃ mácʉ ecorejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. Aru ãrejaquemavʉ pã́ure, Jʉ̃menijicʉre jíye báquede, ina sacerdoteva ne ãiyede, sacerdote ãmecʉ bácʉvacari. Aru jídejaquemavʉ ʉ̃́que cʉrivʉre máre, sacerdoteva ãmevʉ bácavʉreca. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶abedejaquemavʉ na mácavʉre. \v 5 ¿Aru jãve ãrʉmetenarʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede sacerdotevare ʉ̃i toivaicõjeiye báquede Moisés bácʉre? Ina sacerdoteva memeivʉvacari Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jabʉóvaijãravʉare, ãmeno d̶abema na. \v 6 Yʉ coyʉyʉbu mʉjare: Ji cʉede mʉje jẽneboi mearotamu mʉjare, mʉje Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine cʉvae pʉeno. \v 7 Mʉja ji bueimarara “Ãmeno d̶aivʉbu” abejebu, majidivʉ bácavʉ baru aipe aiyʉrõre iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede toivaicõjeiye báquede: “Ʉvʉ yʉ mʉje cõmaje ãroje jã́rajiyepe ayʉ apevʉre, mʉje yʉre jícaiye pʉeno”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \v 8 Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, jabocʉbu yʉ. Que baru d̶aicõjeni bʉojaivʉ yʉ põevare ne d̶aiyede caijãravʉare aru jabʉóvaijãravʉare máre, arejame Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino ʉ̃mʉ ãmuve jiacʉbecʉre \r (Mr 3.1-6; Lc 6.6-11; 14.5) \p \v 9 Nore jocarĩ nʉrejacarã ñʉja, Jesújã. Aru cũinád̶ami judíovai cójijiñami ecorejacarã. Noi cʉrejame cũinácʉ ʉ̃mʉ, ãmuve cũinápũravʉ jiacʉbecʉ. \v 10 Apevʉ fariseovacavʉ jẽniari jã́rejaima Jesúre: \p —¿Mi dápiaru, mead̶aicõjeini Jʉ̃menijicʉ jabʉóvaijãravʉ sábadoi? arejaima na. \p Nópe arejaima, boro coyʉrĩ ad̶aiyʉrĩduivʉ ʉ̃́re. \p \v 11 Jesús arejame náre: \p —¿Ácʉ mʉjacacʉ ʉ̃i oveja tʉru cobe jívʉi, cũiná jẽni ĩmeje bárica ʉ̃́re judíovai jabʉóvaijãravʉ, mʉjare memeicõjemejãravʉre? ¡Põecʉ bojecʉcʉtame oveja pʉeno! \v 12 Que baru Jʉ̃menijicʉ mearore d̶aicõjeimi põevare jabʉóvaijãravʉ sábadoi. Aru yʉ mead̶ayʉ baru ñai ʉ̃mʉre caride, mearo d̶ajebu yʉ, arejame Jesús. \p \v 13 Nópe ayʉva, ñai ʉ̃mʉ ãmuve jiacʉbecʉre arejame: \p —Jabióvajacʉ mi ãmuvede, arejame. \p Ʉ̃i jabióvaiyede, meatedejavʉ̃ ʉ̃i ãmuve, yópe apepũravʉcaãmuvepe. \v 14 Que teni ina fariseova etaivʉ bácavʉ cójijidejaimad̶a. “Boarĩ́ jarʉvarãjarevʉ”, arĩ dápiaivʉ barejáimad̶a Jesúre. \s1 Isaías bácʉi coyʉcaimʉ Jesús \p \v 15 Jesús coreóvayʉ ina fariseova ne boarĩ́ jarʉvaiyʉede ʉ̃́re, náre dajocarĩ nʉrejame nore jocarĩ. Obedivʉ põeva cujurejaima ʉ̃i yóboi. Aru caivʉ nácavʉ ijimarare mead̶arejame Jesús. \v 16 Yávaicõjemenidurejame náre apevʉre, ne coreóvabenajiyepe ayʉ ʉ̃i d̶aiyede. \v 17 Caiye iye nópe vaidéjavʉ̃ cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiye báquepedeca ñai Isaías ãmicʉcʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉ: \q1 \v 18 Jápiajarã. Ñaime yʉre memecayʉ, ji beoimʉ mácʉ. Ʉ̃́recabe ji ʉmʉ. Ʉ̃́que torojʉvʉ yʉ ji ũmei. Ʉ̃́re darocʉyʉmu ji Espíriture, ʉ̃i cõjequiyepe ayʉ yʉre memecayʉ ʉ̃i dápiaiyede, ʉ̃i coyʉiyede, aru ʉ̃i d̶aiyede máre. Que baru coyʉcʉyʉme yʉre memecayʉ judíova ãmevʉre aipe d̶arĩ bʉojaivʉre, boropatebenajivʉva ji jã́inore. \v 19 Ʉ̃́recabe ãd̶amatebecʉ, cod̶obobobecʉ mái, aru órejabecʉ ĩmaroacarõ tãibʉi. \v 20 Napiñʉ cad̶atecʉyʉme ina parʉbevʉre. Aru cõmaje ãroje jã́ñʉ mead̶acʉyʉme ina ijimara yaijʉrorivʉre. Nópe d̶acʉyʉme pʉ ʉ̃i vainí tʉrĩburu yóboita ãmenore jarʉvarĩ, ʉ̃i jaboteiyeta. \v 21 Ʉ̃́recabe põevare mead̶arĩ bʉojayʉ. Que baru ʉ̃́re napini corenajarama ina judíova ãmevʉ, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ náre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Isaías bácʉre Jʉ̃menijicʉ. \s1 “Abujuvai jabocʉi parʉéde cʉvabi ʉ̃” arĩ, ne boro coyʉrĩ ad̶arĩduino Jesúre \r (Mt 9.34; 10.25; Mr 3.20-30; 9.40; Lc 11.14-23; 12.10) \p \v 22 Dinʉmʉre apevʉ davarejaima cũinácʉ ʉ̃mʉre, abujucʉ ʉ̃i ĩmamʉre, Jesús yebai. Ñai ʉ̃mʉ jã́ri eabecʉ aru yávaiye majibecʉ barejáme. Aru ʉ̃́re mead̶arejame Jesús. \v 23 Ʉ̃i que d̶aiyede, caivʉ ina põeva, nócavʉ, cuecumari arejaima: \p —¿David bácʉi pãramecʉ, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ mácʉ maje jabocʉ bacʉyʉ́ bárica ñai? jẽniari jã́rejaima ne bajumia. \p \v 24 Ʉbenita ina fariseova, jápiaivʉ põeva nópe ne coyʉiyede, yópe arejaima: \p —Ñai ʉ̃mʉ cʉvabi Beelzebúre. Que baru abujuvai jabocʉi parʉéque jaetovaibi abujuvare, arejaima na. \p \v 25 Jesús coreóvayʉ ne dápiaiyede, arejame náre: \p —Cũináro jaborõcavʉ ãd̶amateivʉ baru ne bajumia, ina jaborõcavʉ cũinájarama na. Aru nopedeca cũináro ĩmarocavʉ o cũinád̶ami cʉ̃ramicavʉ máre ãd̶amateivʉ baru ne bajumia, diĩmarocavʉ o diñamicavʉ máre cũinájarama na. \v 26 Aru nopedeca bájebu ñai abujuvai jabocʉ, jaetovayʉ baru abujuvai jabocʉre. Ãd̶amateyʉ bájebu ʉ̃i bajuma. Aru jaetovayʉ baru abujuvare, joe parʉcʉ cʉbejebu ʉ̃. \v 27 ¿Ji jaetovaru abujuvare ne jabocʉi parʉéque, ñamei parʉéque jaetovaidi mʉjacavʉ abujuvare? Que baru mʉjacavʉ, abujuvare jaetovaivʉ, jã́d̶ovad̶ama mʉjare mʉje borocʉede yʉre ʉbenina. \v 28 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo ʉ̃i parʉéque jaetovayʉbu yʉ abujuvare. Que baru jã́d̶ovaivʉ yʉ Jʉ̃menijicʉ jaboteyʉre mʉjare. \p \v 29 ’Ʉbenita bʉojaino ãmevʉ ecoivʉ ñai ʉ̃mʉ parʉcʉi cʉ̃ramine, ñavarajivʉ ʉ̃i cʉvaede. Mamarʉmʉre ʉ̃́re bʉorĩ, que d̶aivʉ bácavʉta bʉojaivʉ ñavaivʉ ʉ̃i cʉvaede, arejame Jesús. \p Nópe ayʉ, Jesús yópe aiyʉcʉ barejaquémavʉ: Ʉ̃́vacari parʉbi abujuvai jabocʉ pʉeno, ʉ̃i jaetovaiye boje abujuvare põevare jocarĩ. \p \v 30 Aru Jesús arejame: \p —Ñai yóvabecʉ maucʉvabi yʉre. Aru ñai apevʉre yóvare d̶abebi yʉre, náre maucʉvare d̶aibi yʉre. \p \v 31 ’Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetecʉyʉme caiye iye mʉje ãmeina teiyede, aru caiye iye ʉ̃́re ãmeina yávaiyede máre. Ʉbenita ácʉ põecʉ ʉ̃i yávaru ãmeina ñai Espíritu Santore, aipinʉmʉ Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebecʉbe ʉ̃i ãmeina teiyede. Quédata boropatecʉyʉme, bíjacʉyʉ Jʉ̃menijicʉre jocarĩ cainʉmʉa. \v 32 Que baru caivʉ ina ãmeina yávaivʉre yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetecʉyʉme ne ãmeina teiyede. Ʉbenita ina ãmeina yávaivʉre ñaine, Espíritu Santore, Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebecʉbe ne ãmeina teiyede, ijãravʉre aru daquijãravʉ baquinóre máre, arejame Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i bueino maje majinore jocʉcʉa jẽidʉare \r (Mt 3.7; 7.20; 15.18; 23.33; Lc 3.7; 6.43-45) \p \v 33 Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejame: \p —Jocʉcʉ meacʉ cʉvavʉ jẽidʉa mearʉare. Ʉbenita jocʉcʉ ãmecʉ, ãmedʉare cʉvavʉ. Que baru coreóvaivʉbu iye jocʉcʉare dicʉá jẽiyeque. Nopedeca mʉja coreóvarĩ bʉojaivʉbu yʉre ji d̶aiyeque. \v 34 ¡Mʉja, jʉjovaivʉ, ãd̶avape paivʉbu mʉja! Mʉjarecabu dápiaivʉ ãmene. Que baru ãme matʉiyede yávaivʉbu mʉja. Aru méne yávarĩ bʉojabevʉ mʉja. \v 35 Ñai põecʉ meacʉ yávayʉbe méne, ʉ̃i ũmei mearo cʉe boje. Aru ñai põecʉ ãmecʉ yávayʉbe ãmene, ʉ̃i ũmei ãmeno cʉe boje. Que baru põecʉ yávaibi ʉ̃i jijecamuque ʉ̃́re cʉede ʉ̃i ũmei. \v 36 Coyʉyʉbu mʉjare: Ãnijãravʉ daquijãravʉ baquinó Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje, caivʉ ʉbenina yávaivʉ bácavʉre ñájine d̶acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ, ne nópe yávaiye báque boje. \v 37 Mʉje yávaiyeque jã́d̶ovaivʉbu aipe mʉje dápiaiyede. Que baru Jʉ̃menijicʉ bojed̶acʉyʉme mʉjare yópe mʉje yávaiyepe. Mʉje ména yávaru, mʉjare boropatebevʉpe jã́cʉyʉme Jʉ̃menijicʉ. Ʉbenita mʉje ãmeina yávaru, mʉjare boropateivʉpe jã́cʉyʉme ʉ̃, arĩ buedejame Jesús. \s1 Põeva ne d̶arĩ majibenore Jesúre d̶aicõjeniduino \r (Mt 16.1, 4; Mr 8.11-12; Lc 11.16, 29-32) \p \v 38 Dinʉmʉre apevʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevacavʉ aru apevʉ fariseovacavʉ máre yópe arĩdurejaima Jesúre: \p —Mʉ, bueipõecʉ, Jʉ̃menijicʉi majiéque d̶arĩ jã́d̶ovajacʉ põeva ne d̶arĩ majibenore, arĩdurejaima. \p \v 39 Ʉbenita Jesúcapũravʉ yópe arejame náre: \p —Ãmena bajutamu mʉja. Jʉ̃menijicʉre dajocaiyʉrivʉbu mʉja yópe nomió ãmeco õi dajocaiyepe jímarepacʉre jocarĩ. Que baru jẽniariduivʉbu ji jã́d̶ovaquiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi majiéque d̶ainore, põeva ne d̶arĩ majibenore. Ʉbenita jã́menamu apenore Jʉ̃menijicʉi d̶ainore mʉjare, quénora yo Jonás mácʉre vaino mácarõre. \v 40 Yópe Jonás mácʉi cʉe báquepe moacʉ ʉracʉi yapibʉ jívʉi yóbecʉrijãravʉa aru yóbecʉriñamia máre, nopedeca yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, cʉcʉyʉmu joborõ jívʉi yóbecʉrijãravʉa aru yóbecʉriñamia máre. \p \v 41 ’Aru Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje, ina ʉ̃mʉva mácavʉ, Nínivecavʉ bácavʉ, nacajarajarama mʉja ijãravʉcavʉque, aru ãmecororãjarama mʉjare, yʉre mʉje jʉ abe boje. Aru ina Nínivecavʉ bácavʉ chĩori ne ãmeina teiye báquede oatʉvarejaquemavʉ, jápiaivʉ bácavʉ Jonás mácʉi coyʉiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Ʉbenita Jonás mácʉi majié pʉeno baju bueyʉbu yʉ. \v 42 Aru Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje, ico jaboco, aviá daino cãcopũravʉcaco báco, nacajacod̶ome mʉja ijãravʉcavʉque aru ãmecorocod̶ome mʉjare, yʉre mʉje jʉ abe boje. Õ máco darejaquemavʉ joarõ joborõre jocarĩ, jápiacod̶o ñai Salomón mácʉi coyʉiye báquede ʉ̃i majiéque. Ʉbenita Salomón mácʉi majié pʉeno baju bueyʉbu yʉ, arejame Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino abujucʉi copainore \r (Lc 11.24-26) \p \v 43 Bedióva cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejame: \p —Abujucʉ etayʉ bácʉ ʉ̃mʉre jocarĩ, voibi ʉ̃i jabʉóvaino penenoi, põecʉbenoi. \v 44 Ʉbenita jabʉóvaino eabecʉ baru, copaiyʉbi ñai ʉ̃mʉ, ʉ̃i etaimʉ mácʉrecata. Aru copaini dayʉ, eaibi ñai ʉ̃mʉ meacʉre, yópe cʉ̃rami oeni mead̶aiñamipe páyʉre. \v 45 Que teni nʉñʉ, nʉvaimi apevʉ siete paivʉ abujuva ʉ̃i pʉeno ãmenare. Aru ne ecoiyede ñai ʉ̃mʉre, ãmed̶ad̶ama ʉ̃́re pʉeno baju. Nopedeca vaiquíyebu ijãravʉcavʉ ãmenare. Ñájinajarama yóbocajãravʉare ne mamarʉmʉ ñájiye báque pʉeno, arejame Jesús. \s1 Jesús ʉ̃ jina ne voino ʉ̃́re \r (Mr 3.31-35; Lc 8.19-21) \p \v 46 Jesús ʉ̃i coyʉiyede ina põevare, jípaco aru ʉ̃i yóva máre ʉ̃́que boroteiyʉrivʉ edarejaimad̶a ʉ̃i cʉrõi. Ʉbenita jedevamia mautedejaimad̶a na. \v 47 Aru cũinácʉ nore cʉcʉ arejame Jesúre: \p —Mipaco aru míyova máre, mʉre jã́radaivʉ, jedevai núma, arejame. \p \v 48 Ʉbenita Jesúcapũravʉ arejame ʉ̃́re coyʉyʉ bácʉre: \p —¿Ñamema jipaco aru jíyova? jẽniari jã́rejame ʉ̃. \p \v 49 Aru ʉ̃i pʉrʉre jabióvarĩ jã́d̶ovacʉñʉ ñʉjare, ʉ̃i bueimarare, arejame: \p —Yuibu jipacope paivʉ aru jíyovape paivʉ máre. \v 50 Que baru caivʉ ina d̶aivʉ jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, ʉ̃i ʉrõpe, nárecabu jíyocʉpe páyʉ, jíyocope pád̶o, aru jipacope pád̶o máre, arejame Jesús. \c 13 \s1 “Oteipõecʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mr 4.1-9; Lc 5.1-3; 8.4-8) \p \v 1 Dijãravʉmareca cʉ̃ramine etarĩ, macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi nʉri, dobarejame Jesús. \v 2 Obedivʉ põeva cójijidejaima ʉ̃i yebai. Que baru jiad̶ocũ ẽcarʉ joabenoi cʉricũre jã́ri, jaturĩ, dobarejame dicũra, buecʉyʉ põevare. Aru caivʉ ina põeva cʉrejaima macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi. \v 3 Jesús buedejame ñʉjare jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ayʉ caijĩe apejĩene. Yópe arĩ, buedejame: \p —Yui oteipõecʉ otecʉnʉquemavʉ. \v 4 Ʉ̃i oteiyede, ape oteiye tʉquemavʉ ma ẽcarʉi. Aru míjina darĩ, ãradaquemavʉ caiye iye oteiyede. \v 5 Ape oteiye tʉquemavʉ joborõ edubenoi, cʉ̃raboa pʉenoi. Nore joborõ yaʉrijĩe cʉbeniburu, maumejiena pĩarí etaquemavʉ. \v 6 Ʉbenita aviá ʉ̃i boiyede, ẽ́quemavʉ. Aru nʉomua ʉ̃mʉjʉrimua cʉbeni, yaiquémavʉ. \v 7 Ape oteiye tʉquemavʉ miucʉa jẽneboi. Aru yóboi miucʉa bʉcʉrĩ, chĩoquemavʉ iye oteiyede. \v 8 Aru ape oteiye tʉquemavʉ mearo joborõi. Aru die jẽquemavʉ, apeñʉ jẽiñʉ cien paivʉa, apeñʉ jẽiñʉ sesenta paivʉa, aru apeñʉ jẽiñʉ treinta paivʉa, caiye oteiyabea coapa. \v 9 Me jápiajarã mʉja iye ji bueiyede, arejame Jesús. \s1 Aipe aiyʉrõre Jesús ʉ̃i jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mt 25.29; Mr 4.10-12, 25; Lc 8.9-10, 18; 10.23-24; 19.26) \p \v 10 Dinʉmʉre ñʉja, ʉ̃i bueimara, ʉ̃i yebai nʉri, jẽniari jã́rejacarã Jesúre: \p —¿Aipe teni bueyʉrʉ̃ mʉ jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ayʉ mi coyʉiyeque? arejacarã. \p \v 11 Aru Jesús coyʉrejame ñʉjare, yópe arĩ: \p —Mʉjare coyʉrĩ majide d̶ayʉbu iye Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉicõjeme máquede. Ʉ̃ jaboteibi mʉjare, ʉ̃i põevare. Ʉbenita ina apevʉ, iyede majibevʉre, quéda jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ayʉ, bueyʉbu yʉ náre. \v 12 Nopedeca ina jápiaivʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, Jʉ̃menijicʉ pʉeno baju majide d̶acʉyʉme náre. Ʉbenita ina jápiabevʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, iye ne quĩ́jino majiéde, Jʉ̃menijicʉ náre ĩcʉyʉme. \v 13 Jã́ivʉvacari ji d̶aiyede, coreóvaiyʉbema yʉre. Aru jápiaivʉvacari ji coyʉiyede, jʉ aiyʉbema yʉre. Yéde majibema na ji yávaiyede. Que baru jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyeque coyʉyʉbu yʉ náre. \v 14 Ne d̶aiye nópe vaidéjaquemavʉ cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiye báquepedeca ñai Isaías ãmicʉcʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre: \q1 Jãve jápiarĩdurãjaramu mʉja. Ʉbenita ye jápiarĩ eabenajaramu. Jãve jã́ridurãjaramu mʉja. Ʉbenita ye jã́ri eabenajaramu. \v 15 Mʉja coreóvaiyʉbevʉ, mʉje yávaiyede jãvene jápiarĩ eaiyʉbe boje. Mʉja jápiabevʉ, mʉje yávaiyede jãvene jápiaiyʉbe boje. Mʉja bieivʉ mʉje yacorʉare, mʉje jãvene jã́iyʉbe boje. Yʉre jã́ri coreóvaivʉ baru mʉje yacorʉaque, jʉ ajebu mʉja. Yʉre jápiaivʉ baru mʉje cámucobeaque, jʉ ajebu mʉja. Yʉre jápiarĩ ad̶aivʉ baru mʉje ũmeque, jʉ ajebu mʉja. Que d̶aivʉre, mead̶ajebu yʉ mʉjare, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Isaías bácʉre. \p \v 16 ’Ʉbenita torojʉrãjaramu mʉja, ji bueimara. Ji d̶aiyede jã́ri coreóvaivʉbu mʉje jã́iyede. Aru ji coyʉiyede jápiarĩ, jʉ aivʉbu diede. Que baru Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaimaramu mʉja. \v 17 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Obedivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva aru meara põeva máre jã́iyʉrĩduquemavʉ caiye iye mʉje jã́iyede. Ʉbenita jã́metequemavʉ. Aru jápiaiyʉrĩduquemavʉ caiye iye mʉje jápiaiyede. Ʉbenita jápiabetequemavʉ, arĩ coyʉrejame ñʉjare Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino aipe aiyʉrõre “oteipõecʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mr 4.13-20; Lc 8.11-15) \p \v 18 Yópe arĩ, Jesús coyʉrejame ñʉja ʉ̃i bueimarare: \p —Yo jã́ri dápiarĩ mʉje d̶arãjiyepe ayʉ ji aino mácarõ yópe coyʉiyʉrõmu mʉjare: Iye oteiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyepe paiyebu ʉ̃i jaboteinoque yávaiye. Aru ñai oteipõecʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede bueipõecʉpe páyʉbe. \v 19 Aru inamu ma ẽcarʉi oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Náre coyʉiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiad̶ama, ʉbenita coreóvarĩ eabevʉva. Que baru ne jápiarĩburu yóboi, ñai abujuvai jabocʉ darĩ, ãrʉmetede d̶aibi Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ne jápiaiye báquede. \v 20 Aru inamu joborõ edubenoi, cʉ̃raboa pʉenoi, oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiarĩ, torojʉma me. \v 21 Ʉbenita diede jʉ arĩduyama na. Que baru quĩ́jino yóboi, põeva ne cãrijovaru aru ñájine d̶aru náre, ne jʉ aiye boje, maumena dajocad̶ama ne jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Que teni jʉ abema na. \v 22 Aru inamu miucʉa jẽneboi oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Na máre jápiaivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ʉbenita cãrijiñama ijãravʉquede. Aru torojʉma tãutʉraque. Que baru dápiad̶ama caiye diede. Ʉbenita dápiabema Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Que baru Jʉ̃menijicʉ cad̶atebebi náre ʉ̃i yávaiyeque yópe ʉ̃i ʉrõpe. \v 23 Ʉbenita inamu mearo joborõi oteiye tʉiye báquepe paivʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiad̶ama. Aru diede jápiarĩ coreóvad̶ama. Nárecabu jʉ are d̶aivʉ apevʉ põevare, apevʉ cien paivʉre, aru apevʉ sesenta paivʉre, aru apevʉ treinta paivʉre, arĩ buedejame Jesús ñʉja ʉ̃i bueimarare. \s1 “Ãmecõria oteiye jẽneboi” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \p \v 24 Apeno jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ainoque buedejame Jesús: \p —Jʉ̃menijicʉi jaboteino yópe painomu. Cũinácʉ ʉ̃mʉ ʉ̃i oteiye méne, trigo ãmicʉede, otequemavʉ jioi. \v 25 Ʉbenita ñami, põeva ne cãiyede, ʉ̃i maucʉ dupini darĩ, otequemavʉ ãmecõriare ʉ̃i oteiye jẽneboi. Aru que d̶arĩ bʉojarĩ, nʉquemavʉ ñai ʉ̃i maucʉ. \v 26 Que baru oteiye me pĩarí bʉcʉiyede, ãmecõria máre pĩarí bʉcʉquemavʉ. \v 27 Dinʉmʉre ñai jio upacʉ ʉ̃́re memecaivʉ ʉ̃i yebai nʉri, aquemavʉ: “Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿otebetecʉrʉ̃ oteiye méne jioi? Jã́jacʉ. Mi oteiyeque ãmecõria máre cʉvʉ”, arĩ coyʉquemavʉ. \v 28 Ñai jio upacʉ náre coyʉyʉ: “Ji maucʉ que d̶ayʉme”, aquemavʉ. Ʉ̃́re memecaivʉ jẽniari jã́quemavʉ: “¿Iye ãmecõriare ĩnajidi ñʉja?” aquemavʉ. \v 29 Ʉbenita ñai jio upacʉ aquemavʉ: “Bítamu. Mʉje ĩ́yede ãmene, méne máre ĩnajichʉvʉ mʉja. \v 30 Bʉcʉicõjejara caiyede, oteiye méne aru ãmecõriare máre, pʉ jẽijãravʉ eaiyeta. Jẽijãravʉ eaiyede, yópe coyʉcʉyʉmu yʉ ji oteiyede ĩcaipõevare: ‘Mamarʉmʉ ĩjara mʉja iye ãmecõriare. Ĩni, tóroa d̶arĩ, ditoroa coapa bʉorĩ, juajarã mʉja. Ʉbenita iye oteiye méne trigo ãmicʉede ĩniburu, epejarã ji epeiñami jívʉi’, coyʉcʉyʉmu náre”, aquemavʉ ñai jio upacʉ, arĩ buedejame Jesús. \s1 “Oteiyabe mostazare” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mr 4.30-32; Lc 13.18-19) \p \v 31 Apeno jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ainoque buedejame Jesús: \p —Coyʉquijivʉ mʉjare aipe ãrojarore yo Jʉ̃menijicʉi jaboteinore. Yópe mostaza ãmicʉriyabe oteiyabepebu. Cũinácʉ ʉ̃mʉ diyabede ĩni, oteibi ʉ̃i jioi. \v 32 Diyabedecabu oteiyabe quĩ́jiyabe caiye oteiye pʉeno. Ʉbenita ʉ̃i oteniburu yóboi, bʉcʉrĩ mʉivʉ ʉracʉ ape oteiye pʉeno. Aru dicʉ cavabʉa ʉracavabʉa nʉivʉ, dicʉ taino cãchinoi míjina ne juaiboa d̶ad̶ama, arejame Jesús. \p Nopedeca mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉi jaboteino quĩ́jinotamu, põeva obebevʉ ne cʉe boje noi. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉrĩburu yóboi, ʉrarõtamu no Jʉ̃menijicʉi jaboteino, obedivʉ põeva ne cʉe boje noi. \s1 “Pã́ure bʉcʉre d̶aiyede” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Lc 13.20-21) \p \v 33 Bedióva diede buedejame Jesús apeno jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ainoque, yópe arĩ: \p —Jʉ̃menijicʉi jaboteino yópebu nomió õi pã́ure bʉcʉre d̶aiyepe. Diede ad̶arĩ jĩvaiyepebu yóbecʉricurubʉa pã́u d̶aicurubʉare. Aru caino jĩvaibore bʉcʉóvainopebu, arejame Jesús. \s1 Aipe teni Jesús ʉ̃i bueino jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aiyede \r (Mr 4.33-34) \p \v 34 Caiye iye jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aiyede coyʉrejame Jesús ina obedivʉ põevare. Coyʉre curejame cainʉmʉa jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aiyeque ʉ̃i bueinore. \v 35 Nópe vaidéjavʉ̃ cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiye báquepedeca cũinácʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉ: \q1 Jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque coyʉcʉyʉmu yʉ põevare. Iye yávaiye jã́d̶ovame máquede Jʉ̃menijicʉi jãravʉre cʉed̶aquiye jipocamata coyʉcʉyʉmu yʉ náre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino aipe aiyʉrõre “ãmecõria oteiye jẽneboi” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \p \v 36 Dinʉmʉ ina obedivʉ põevare dajocarĩ, cʉ̃rami ecorejame Jesús. Aru noi ñʉja, ʉ̃i bueimara, ʉ̃i yebai nʉri, yópe arejacarã ʉ̃́re: \p —Mʉ, bueipõecʉ, coyʉjacʉ ñʉjare aipe aiyʉrõre yo jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ayʉ mi aino mácarõre, ãmecõria oteiye jẽneboi, arejacarã. \p \v 37 Yópe arĩ, coyʉrejame ñʉjare Jesús: \p —Ñai jio upacʉ oteiye méne oteicõjeñʉpe páyʉbu yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe. \v 38 Ʉ̃i jio ijãravʉpe painomu. Iye trigo ãmicʉe oteiyebu Jʉ̃menijicʉi jaboteimarape paivʉ. Aru iye ãmecõriamu abujuvai jabocʉi jaboteimarape paivʉ. \v 39 Ñai jio upacʉi maucʉbe, ãmecõriare oteyʉ, abujuvai jabocʉpe páyʉ. No jãravʉ oteiye jẽijãravʉ ijãravʉ cũiquíjãravʉpe painomu. Aru ina oteiyede ĩcaipõevamu ángelevape paivʉ. \v 40 Yópe ne ĩni juaiyepe toaque iye ãmecõriare, nopedeca vaiquíyebu ijãravʉ cũiyede. \p \v 41 ’Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, darocʉyʉmu ji ángelevare ji jaboteimara yebai. Ina ángeleva ĩnajarama caivʉ ina ji jaboteimara jẽneboi ãmeina d̶aivʉre aru apevʉre ãmeina d̶are d̶aivʉre máre. \v 42 Náre ĩni jarorãjarama toabo cũiméboi. Chĩoivʉ orĩ cʉrãjarama nore. Aru jararĩ cõpi cũrajarama na. \v 43 Dinʉmʉ maquinóre ina põeva meara, ina d̶aivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, cʉrãjarama majepacʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi, miad̶áre d̶aivʉpe yópe aviá ʉ̃i boiyepe. Me jápiajarã mʉja iye ji bueiyede, arejame Jesús. \s1 “Bojecʉe yaveiyede” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \p \v 44 Apeno jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ainoque buedejame Jesús: \p —Jʉ̃menijicʉi jaboteinomu yópe bojecʉede yaveiye báquepe jioi. Cũinácʉ ʉ̃mʉ memeñʉ, ʉ̃i ũiyede joborõ jívʉi eayʉ baru bojecʉede yaveiye báquede noi, epeni yaveyʉbe diede cojedeca. Aru jiore copainʉri, caiye ʉ̃i cʉvaede jíni bojed̶arĩ, no jiore bojed̶ayʉbe, cʉvacʉyʉ iye bojecʉede, arejame Jesús. \s1 “Perla ãmicʉrijĩbo cʉ̃rajibo pare bojecʉrijĩbore” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \p \v 45 Apeno jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ainoque buedejame Jesús: \p —Jʉ̃menijicʉi jaboteinomu yópe bojed̶aipõecʉi voiyepe cʉ̃rajiboa perla ãmicʉrijĩboa bojecʉrijĩboare. \v 46 Ñai ʉ̃mʉ eayʉ baru cũinájibo perla ãmicʉrijĩbo cʉ̃rajibore, bojecʉrijĩbo caiboa apeboa pʉeno, caiye ʉ̃i cʉvaede jíni bojed̶acʉnʉñʉme, ĩni bojed̶acʉyʉ nijibore, arejame Jesús. \s1 “Pápicʉ ʉracʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \p \v 47 Apeno jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ainoque buedejame Jesús: \p —Jʉ̃menijicʉi jaboteinomu yópe pápicʉ ʉracʉ ne jaboáicʉ jia ʉrad̶ai, obedivʉ moa ne coiyepe dicʉi. \v 48 Dicʉ buiyede, ina moa boaipõeva dicʉre nʉvari, jabʉborĩ ẽcarʉita, noi dobarĩ, jã́ri beorĩ ad̶aivʉbu caivʉ ina moa mearare ne pʉeá jívʉi. Aru caivʉ ina ãmenare jarʉvaivʉbu na. \v 49 Nopedeca vaiquíyebu ijãravʉ cũiyede. Ina ángeleva darĩ, jã́ri beorĩ ĩnajarama ina põeva ãmenare ina meara jẽneboi. \v 50 Ina ãmenare jarorãjarama toabo cũiméboi. Chĩoivʉ orĩ cʉrãjarama nore. Aru jararĩ cõpi cũrajarama na, arejame Jesús. \s1 Bueiye mamae aru javeque máre \p \v 51 Yópe arĩ, jẽniari jã́rejame ñʉjare Jesús: \p —¿Caiye iye ji coyʉiyede mʉjare jápiarĩ eaivʉrʉ̃ mʉja? arejame ñʉjare. \p Aru arejacarã ʉ̃́re: \p —Jápiarĩ eaivʉbu ñʉja, arejacarã. \p \v 52 Que arĩ, Jesús arejame ñʉjare: \p —Caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva bueivʉ baru Jʉ̃menijicʉi jaboteiyede ʉ̃i põevare yópe ji coyʉiyepe, bueni bʉojarãjarama Jʉ̃menijicʉi yávaiye báque javede aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene máre, cad̶atenajivʉ ina jápiaivʉre, ne majinajiyepe aivʉ aipe d̶aiye jaʉrõre. Nopedeca cʉ̃rami upacʉ davaibi ʉ̃i cʉvae javequede aru mamaene máre ʉ̃i epeiye báquede ʉ̃i cʉ̃rami jívʉi, cad̶atecʉyʉ diñamicavʉre ne d̶aiyede, arejame Jesús. \s1 Jesús Nazarei ʉ̃i nʉino \r (Mr 6.1-6; Lc 4.16-30; Jn 4.44) \p \v 53 Caiye iye jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aiyede coyʉrĩburu yóboi, nʉrejame Jesús nore jocarĩ. \v 54 Copainʉrejame ʉ̃i joborõi. Aru judíovai cójijiñami buedejame põevare. Ʉ̃́re jápiaivʉ cuecumari arejaima: \p —¿Ã́roqueba caiye iye ʉ̃i majié aru iye ʉ̃i d̶aiye põeva ne d̶arĩ majibede? \v 55 ¿Ñai ãmeni jocʉre memeipõecʉi mácʉ? ¿Ico María ãmicʉco ãmeni jípaco? ¿Ʉ̃i yóva ãmeni Santiago, José, Simón, aru Judas máre? \v 56 ¿Aru ʉ̃i yórõmiva máre cʉbedi majaque yui? Que baru, ¿ã́roqueba caiye iye ʉ̃i d̶aiye ñai ʉ̃mʉ, majape páyʉ? jẽniari jã́rejaima na. \p \v 57 Que arĩ, ãmeina jã́rejaima ʉ̃́re. Ʉbenita Jesúcapũravʉ náre arejame, ne jʉ abe boje ʉ̃́re: \p —Cʉbebi Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ ne pued̶aimʉ ʉ̃i joborõcavʉ aru ʉ̃i cʉ̃ramicavʉ máre, arejame. \p \v 58 Aru obebejĩe põeva ne d̶arĩ majibede d̶arejame nore, ne jʉ abe boje ʉ̃́re. \c 14 \s1 Juan Bautista bácʉ ʉ̃i yaino \r (Mr 6.14-29; Lc 3.19-20; 9.7-9) \p \v 1 Dinʉmʉ ñai Herodes, ñʉja Galilea ãmicʉrijoborõcavʉ ñʉje jabocʉ, jápiarejamed̶a Jesúi borore. \v 2 Jápiayʉ, ʉ̃́re memecaivʉre arejamed̶a: \p —Ñaime Juan Bautista. Nacajacʉbe yainore jarʉvarĩ. Que baru yópe parʉcʉbe ʉ̃, ʉbenina arejamed̶a. \p \v 3 Nópe dápiarejamed̶a Herodes, Juan Bautista bácʉ apʉcʉre cãreja, ʉ̃i yaiquíye jipocai, Herodes ʉ̃i bʉoicõjeiye báque boje ʉ̃́re. Aru bʉoicõjenejamed̶a, jacocʉyʉ ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami, yópe Herodei márepaco Herodíai ʉrõpe. Nópe ʉrejacod̶a, õi jorojĩye boje ʉ̃i ãmecoroiye báquede Herodede, ʉ̃i cʉvae boje ṍre, ĩmacʉ Felipei márepacore. \v 4 Javede Juan Bautista bácʉ ávarejamed̶a Herodede: “Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye Moisés bácʉ ʉ̃i coyʉiye báque cʉvaicõjemevʉ mʉre apecʉi márepacore”, ávarejamed̶a ʉ̃́re. \p \v 5 Herodecapũravʉ Juan Bautista bácʉre boarĩ́ jarʉvaiyʉcʉvacari, jidʉrejamed̶a ina obedivʉ põevare, “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbe Juan Bautista”, arĩ dápiaivʉre. \v 6 Ʉbenita cũinájãravʉ ʉ̃i ãrʉrijãravʉ eaiyede, Herodei põeteijãravʉ bácarõre, torojʉve teino d̶arejamed̶a ʉ̃. Dijãravʉre Herodíai máco nʉri, uparejacod̶a caivʉ ina Herodei cutuimara ne jã́iyede. Que teni Herodede pare cojʉyarejacod̶a õ. \v 7 Que baru parʉéque arejamed̶a ṍre: \p —Jíquijivʉ mʉre yéde mi ʉrõre. Yʉre ñájine d̶ajacʉrĩ Jʉ̃menijicʉ, ji d̶abedu yópe ji ainope, arejamed̶a. \p \v 8 Jípaco jẽniaicõjenejacod̶a ṍre. Aru ico nomió bojʉyo arejacod̶a Herodede: \p —Jíjacʉ yʉre carijĩe Juan Bautistai jipobʉre jororʉque, arejacod̶a õ. \p \v 9 Õi jẽniainore jápiarĩ, chĩorejamed̶a ñai jabocʉ. Ʉbenita ʉ̃i aiye báque boje parʉéque ʉ̃i cutuimara ne jápiaiyede, jícaicõjenejamed̶a ṍre. \v 10 Boaipõecʉre jarorejamed̶a ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi, ʉ̃i burarĩ jarʉvaquiyepe ayʉ Juan Bautistai jipobʉre. \v 11 Burarĩ bʉojarĩ, jororʉque nʉvari, jídejamed̶a ico nomió bojʉyore. Aru jídejacod̶a jípacore, õi majicojiyepe ad̶o Juan Bautista bácʉ jãve yaiyʉ́ bácʉre. \v 12 Aru Juan Bautista bácʉi bueimara nʉvarejaimad̶a ʉ̃i baju bácarõre, jarʉvarãjivʉ cʉ̃racobe jívʉi. Que teniburu yóboi, coyʉrãnʉrejaimad̶a Jesúre die borore. \s1 Jesús ʉ̃i ãre d̶aino cũinápʉrʉpe paimil baju ʉ̃mʉvare \r (Mr 6.30-44; Lc 9.10-17; Jn 6.1-14) \p \v 13 Jesús diede jápiayʉ bácʉ, nore jocarĩ nʉrejame jiad̶ocũi, ina põeva obedivʉre dajocarĩ, pʉ põecʉbenoita. Ʉbenita nʉñʉre majidejaimad̶a na. Aru mái ʉ̃i yóboi nʉrejaima na, obedivʉ ĩmaroacavʉ. \v 14 Ʉ̃i jataiyede, ẽcarʉi mari, ina obedivʉ põevare cõmaje ãroje jã́rejame Jesús. Nácavʉ ijimarare mead̶arejame ʉ̃. \v 15 Nainúta ñʉja ʉ̃i bueimara ʉ̃i yebai nʉri, coyʉrejacarã ʉ̃́re: \p —Nainútamu majare yui põecʉbenoi. Põeva ne ãrajiyede bojed̶arãnʉicõjejacʉ mʉ. Noi ĩmajinoai jarorĩ, náre “Ãranʉjara” ajacʉ mʉ, arĩdurejacarã Jesúre. \p \v 16 Ñʉjare arejame: \p —Ne ãrajiyede bojed̶arãnʉiye jaʉbevʉ náre. Jíjarã mʉja ne ãrajiyede, arejame ñʉjare. \p \v 17 Ʉ̃́re arejacarã: \p —Pã́uboa cũinápʉrʉpe paiboa aru moa pʉcarã cʉvavʉ ñʉja, arejacarã Jesúre. \p \v 18 —Diede davajarã ji yebai, arejame Jesús. \p \v 19 Dinʉmʉre cõriá pʉenora põevare dobaicõjenejame Jesús. Aru die pã́uboa cũinápʉrʉpe paiboa aru moa pʉcarãre jẽni, cavarõi jã́ñʉ, torojʉede jídejame Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃i cotʉvarĩburu yóboi pã́uboare, ñʉja ʉ̃i bueimara jídejacarã diede ina põevare, yópe Jesús ʉ̃i jícõjeiye báquepedeca ñʉjare. \v 20 Aru caivʉ ãri, yapidejaima na. Ãri bubarĩburu yóboi, iye cotʉvaiye báquede, ne ãri oabede, ĩni, mead̶arĩ, pʉebʉa doce paibʉa, judíovai pʉebʉare, buivárejacarã ñʉja. \v 21 Aru ina ãivʉ bácavʉ ʉ̃mʉva cũinápʉrʉpe paimil baju barejáima. Apevʉ, nomiva aru jʉed̶ova máre, ãrejaima na. \s1 Jesús ʉ̃i cuino oco pʉenora \r (Mr 6.45-52; Jn 6.16-21) \p \v 22 Dinʉmʉ Jesús jatuicõjenejame ñʉja ʉ̃i bueimarare jiad̶ocũi, ñʉje nʉrajiyepe ayʉ ʉ̃i jipocai macajitabʉ ʉrabʉ apedʉvei. Que teni copaicõjenejamed̶a ina põevare ne cʉ̃ramiai. \v 23 Ne nʉriburu yóboi, Jʉ̃menijicʉre coyʉcʉnʉrejamed̶a cũinácʉva cʉ̃racũi. Noi ʉ̃i coyʉiyede Jʉ̃menijicʉque, ñami marejávʉ̃ya. \v 24 Dicũ, ñʉje jiad̶ocũ, macajitabʉ ʉrabʉ coricai cʉrejavʉ̃. Pãcaiboa ʉraboa jarʉrʉrejavʉ̃ dicũre. Aru ũmevʉ cobarejavʉ̃ ñʉjare. \v 25 Aru jãravʉcapũravʉi aviá ʉ̃i daquiye jipocai, Jesús curĩ macajitabʉ ʉrabʉ pʉenora darejame ñʉje yebai. \v 26 Ʉbenita ñʉja jã́ivʉ ʉ̃ cuyʉre macajitabʉ ʉrabʉ pʉenora, jidʉrivʉ baju cod̶oboborejacarã: \p —¡Põe decocʉ bácʉtame! arĩ cod̶oboborejacarã ñʉja, jidʉrivʉ. \p \v 27 Ʉbenita maumena ñʉjare coyʉrĩ, arejame Jesús: \p —Parʉéque dápiajarã. Yʉ́tamu Jesús. Jidʉbejarã mʉja, arejame ʉ̃. \p \v 28 Dinʉmʉma Pedro arejame ʉ̃́re: \p —Mʉ, ji jabocʉ, jãve mʉ maru, yʉre daicõjejacʉ mi yebai, oco pʉenora, arejame ʉ̃. \p \v 29 Aru Jesús arejame ʉ̃́re: \p —Dajacʉ, arejame. \p Que jápiayʉ, Pedro etarejame dicũre jocarĩ. Aru vaivárejame oco pʉenora, nʉriducʉyʉ Jesús yebai. \v 30 Ʉbenita ũmevʉ pare japuiyede jã́ri, jidʉrejamed̶a ʉ̃. Jidʉcʉ, corĩ bʉ́rejame. Que baru cod̶oboborejame: \p —¡Mʉ, ji jabocʉ, cad̶atejacʉ yʉre! arejame. \p \v 31 Maumejiena Jesús jabióvarejame Pedrore ʉ̃i pʉrʉi. Aru arejame ʉ̃́re: \p —¿Aipe teni jidʉcʉrʉ̃ mʉ? ¿Aipe teni “Jesús mead̶acʉyʉme yʉre”, abecʉrʉ̃ mʉ? arejame Pedrore. \p \v 32 Ne jatuiyede dicũ jiad̶ocũi, ũmevʉ bíjarejavʉ̃. \v 33 Aru ñʉja dicũi cʉrivʉ mearore jídejacarã Jesúre. \p —Jãve mʉ́tamu Jʉ̃menijicʉi mácʉ, arejacarã ʉ̃́re. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino Genesarecavʉ ijimarare \r (Mr 6.53-56) \p \v 34 Jatarĩburu yóboi, earejacarã Genesaret ãmicʉrijoborõi. \v 35 Aru dicũre jocarĩ etaivʉ bácavʉre, obedivʉ põeva coreóvarejaima Jesúre. Que baru ʉ̃i borore jarorejaimad̶a caino ne ĩmaroai, ne davarãjiyepe aivʉ ijimarare. \v 36 Ʉ̃́re jẽniarejaima, jẽni jã́rajivʉ ʉ̃i cuitótecaje tʉrʉvarã. Aru caivʉ jẽni jã́ivʉ meateivʉ barejáima na, ijimara mácavʉ. \c 15 \s1 Iye põevare ãmeina tede d̶aiye \r (Mt 12.34; Mr 7.1-23; Lc 6.39) \p \v 1 Dinʉmʉ fariseovacavʉ apevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevaque, Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ daivʉ bácavʉ, jã́radarejaima Jesúre. Aru ʉ̃́re yópe arĩ, jẽniari jã́rejaima: \p \v 2 —¿Aipe teni mi bueimara ne pʉrʉáre cojabedi ne ãrajiye jipocai, Jʉ̃menijicʉi me jã́quiyepe aivʉ náre? Yópe ne ãiyede, majeñecuva mácavʉ ne d̶aicõjeiye báquede vainí tʉyama na, arejaima. \p \v 3 Jesús náre yópe arĩ, coyʉrejame: \p —¿Mʉja máre, aipe teni vainí tʉivʉrʉ̃ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede, d̶arãjivʉ yópe mʉjeñecuva mácavʉ ne d̶aicõjeiye báquepe? \v 4 Jʉ̃menijicʉ yópe aicõjenejaquemavʉ: “Mipacʉre aru mipacore máre ʉrĩ, jʉ ajarã. Ʉbenita ñaine ãmeno coyʉyʉre jípacʉre o jípacore máre, mʉje jabova boarĩ́ jarʉvajarãri ʉ̃́re”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i ʉe boje põeva ne cad̶atequiyepe ayʉ nébʉcʉvare. \v 5 Ʉbenita mʉja bueivʉbu yópe: “Cũinácʉ põecʉ jípacʉre o jípacore ayʉ baru, ‘Mʉre cad̶ateyʉ bʉojabevʉ. Ji tãutʉrare, mʉje jacopʉjʉroede, javeita jícacʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre’, ayʉ bájebu ʉ̃. \v 6 Ñai põecʉre cad̶ateiye jaʉbevʉ ʉ̃i bʉcʉvare”, aivʉbu mʉja. Que baru mʉje d̶aiye boje yópe mʉjeñecuva mácavʉ ne d̶aicõjeiye báquepe, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede bojecʉbede d̶aivʉbu mʉja. \v 7 Mʉja, jʉjovaivʉ, jãve Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, coyʉcaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede Isaías bácʉre mʉjara: \q1 \v 8 Ina põeva yʉre jʉ ad̶ama ne jijecamuque. Ʉbenita d̶abema yópe ji ʉrõpe. \v 9 Bojecʉbenoque mearore jíniduyama yʉre. Bueniduyama põeva ne bueinore Jʉ̃menijicʉi yávaiyepe, arejaquemavʉ. \m Que arejame Jesús ina fariseovare aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare. \p \v 10 Jesús órejarejame ina põevare ʉ̃i yebai. Aru arejame náre: \p —Caivʉ yʉre jápiaivʉ dápiajarã. \v 11 Caiye iye ecoiye põeva ne jijecamui jedevaque ãmeina tede d̶abevʉ náre. Ʉbenita caiye iye etaiye põeva ne jijecamure jocarĩ ne ũmeque ãmeina tede d̶aivʉ náre, arejame Jesús. \p \v 12 Dinʉmʉre ñʉja, ʉ̃i bueimara, ʉ̃i yebai nʉri, arejacarã Jesúre: \p —Ina fariseova jorojĩñama mʉre, ne jápiaiyede mi coyʉiyede, arejacarã ʉ̃́re. \p \v 13 Yópe arĩ, coyʉrejame ñʉjare: \p —Yópe jio upacʉi ĩni jarʉvaiyepe caiye ãmene bʉcʉiyede ʉ̃i jioi, ʉ̃i oteiye báque ãmene, nopedeca jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, ĩni jarʉvacʉyʉme ʉ̃́re jocarĩ caivʉ ina ʉ̃́re coyʉcaipõevape teivʉre ʉbenina. \v 14 Náre cãrijovaicõjemejara mʉja. Námu jã́ri eabevʉpe paivʉ jipocateiyʉrivʉ apevʉre, ʉbenita jãve ñamene cad̶ateni majibevʉ. Cũinácʉ jã́ri eabecʉ bʉojabebi nʉñʉ mái apecʉ jã́ri eabecʉque. Que baru caipʉcarã jã́ri eabevʉ baru, tʉjebu na cobei, arejame Jesús. \p \v 15 Pedrocapũravʉ arejame ʉ̃́re: \p —Coyʉjacʉ ñʉjare aipe aiyʉrõre yo jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ainore, arejame ʉ̃. \p \v 16 Aru arejame: \p —¿Mʉja máre jápiarĩ coreóvabenarʉ? \v 17 ¿Coreóvabenarʉ caiye iye ecoiyede põeva ne jijecamui jedevaque, ne yapibʉi earĩ etaiyede ne bajure jocarĩ? \v 18 Ʉbenita caiye iye etaiye põeva ne jijecamure jocarĩ ne ũmeque, diedecabu, ne dápiaiye, ãmeina tede d̶aiye náre. \v 19 Ne ũmei ãmeina dápiad̶ama apevʉre. Boarĩ́ jarʉvad̶ama põevare. Nomicʉrivʉvacari apecoque cʉma. O nomiva máre ʉ̃mʉcʉrivʉvacari apecʉque cʉma. Nomicʉbevʉ, aru ʉ̃mʉcʉbevʉ máre, d̶ad̶ama caiyede ãmeina d̶aiyede apevʉque. Ñavad̶ama apevʉ ne cʉvaede. Borocʉma apevʉi borore. Aru coyʉyama ãmenore apevʉi borore caivʉ ne jápiaiyede. \v 20 Caiye iye ãmene etaiye põeva ne ũme jívʉquede, ãmeũme cʉre d̶aivʉ náre. Ʉbenita ne ãiyede ne pʉrʉáre cojabevʉva, d̶abevʉ yópe mʉjeñecuva mácavʉ ne d̶aicõjeiye báquepe, ãmeina tede d̶abevʉ náre, arejame Jesús. \s1 Cũináco nomió, judíova ãmevʉcaco, õi jʉ aino Jesúre \r (Mr 7.24-30) \p \v 21 Diĩmarore jocarĩ, Jesús nʉrejame apejoborõi, Tiro aru Sidón ãmicʉriĩmaroa yebai. \v 22 Aru cũináco nócaco, judíova ãmevʉcaco, Canaán ãmicʉriyajubocaco, ʉ̃i yebai darĩ, yópe arĩ, cod̶oboborejaco: \p —Mʉ, ji jabocʉ, David bácʉi pãramecʉ, judíovai jabocʉ bacʉyʉ́, cõmaje ãroje jã́jacʉ yʉre. Jímacobe abujucʉ ʉ̃i ĩmamo. Pare ñájiñome õ, arejaco õ. \p \v 23 Ʉbenita Jesúcapũravʉ bi ayʉ, yéde coyʉbedejame ṍre. Aru ñʉja ʉ̃i bueimaracapũravʉ Jesús yebai nʉri, ʉ̃́re jaroicõjenidurejacarã ṍre. \p —Maje yóboi cod̶oboborĩ daibico õ. Que baru ṍre copainʉre d̶ajacʉ mʉ, arĩdurejacarã. \p \v 24 Jesús arejame: \p —Jipacʉ Jʉ̃menijicʉ daroibi yʉre, ji cad̶atequiyepe ayʉ ñʉja Israecavʉre quévʉra. Námu yópe ovejava mamateivʉpe paivʉ, náre coreipõecʉ cʉvabevʉpe, arejame Jesús. \p \v 25 Ʉbenita õ darĩ, ñʉatutarĩ ʉ̃i jipocai, pued̶acod̶o ʉ̃́re, arejaco: \p —Mʉ, ji jabocʉ, cad̶atejacʉ yʉre, arejaco. \p \v 26 Jesúcapũravʉ arejame ṍre: \p —Meamevʉ ĩnu jʉed̶ova ne ãiyede, jínajivʉ yavimivare, arejame ʉ̃. \p Que arĩ, aiyʉcʉ barejaquémavʉ judíovare Jʉ̃menijicʉi márape aru judíova ãmevʉre yavimivape. \p \v 27 Aru ṍcapũravʉ arejaco: \p —Mʉ, ji jabocʉ, jãve coyʉivʉ mʉ. Ʉbenita yavimiva máre ãd̶ama náre upacʉ jivʉ ne ãri jarʉvaiye tʉiye báquede tʉoivare jocarĩ, arejaco Jesúre. \p \v 28 Jesús arejame: \p —Mʉ, ji ʉmo, ʉrarõ jʉ ad̶obu yʉre. Que baru d̶acaivʉ mʉre yópe mi ʉrõpe, arejame ṍre Jesús. \p Aru cũiná meatedejaquemavʉ õi máco. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino obedivʉ ijimarare \p \v 29 Jesús nʉrejame nore jocarĩ. Vaidéjame macajitabʉ ʉrabʉ Galilea ãmicʉrijitabʉ ẽcarʉi. Aru cʉ̃racũ ʉracũi mʉri nʉriburu yóboi, dicũ pʉenoi dobarejame ʉ̃. \v 30 Noi dobacʉre, obedivʉ põeva darejaima ʉ̃i yebai. Davarejaima cuiye majibevʉre, jã́ri eabevʉre, pʉrʉ ijimarare, yávaiye majibevʉre, aru apevʉre máre. Náre jũarejaima Jesúi cʉboba yebai. Aru náre mead̶arejame ʉ̃. \v 31 Que teni caivʉ ina obedivʉ põeva cuecumarejaima ne jã́iyede ina yávaiye majibevʉ bácavʉ yávaivʉre, ina ijimara mácavʉ mead̶aimarare, ina cuiye majibevʉ bácavʉ vaiváivʉre, aru ina jã́ri eabevʉ bácavʉ jã́ivʉre. Aru caivʉ ina põeva mearore jídejaima Jʉ̃menijicʉre, maja Israecavʉ maje mearore jímʉre. \s1 Jesús ʉ̃i ãre d̶aino yóvaicʉvaimil baju ʉ̃mʉvare \r (Mr 8.1-10) \p \v 32 Dinʉmʉ Jesús órejarejame ñʉja ʉ̃i bueimarare ʉ̃i yebai. Aru arejame: \p —Cõmaje ãroje jã́ivʉ yʉ ina põevare. Ina obedivʉ cʉma yʉ́que yóbecʉrijãravʉa. Aru ãiyede cʉvabema. Apevʉ ne cʉ̃ramia joarõtamu. Que baru copaicõjeiyʉbevʉ yʉ náre. Mái nʉri, mamad̶ajebu, ne ãvʉé ñájiye boje, arejame Jesús. \p \v 33 Ñʉjacapũravʉ jẽniari jã́rejacarã ʉ̃́re: \p —¿Ã́ri earãjidica ñʉja ãiyede yui põecʉbenoi, jínajivʉ caivʉ ina obedivʉ põevare? arejacarã ñʉja. \p \v 34 Jesúcapũravʉ jẽniari jã́rejame ñʉjare: \p —¿Aipino pã́uboare cʉvarãrʉ mʉja? arejame ʉ̃. \p Aru arejacarã: \p —Siete paiboabu. Aru obebejĩna moajinare máre cʉvavʉ, arejacarã. \p \v 35 Que aiyede, ina põevare dobaicõjenejame joborõi. \v 36 Diboá pã́uboa siete paiboare ĩni, aru ina moajinare máre ĩni, torojʉede jídejame Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃i cotʉvarĩburu yóboi pã́uboare, ñʉja ʉ̃i bueimara jídejacarã diede ina põevare, yópe Jesús ʉ̃i jícõjeiye báquepedeca ñʉjare. \v 37 Que d̶aiyede, ãri yapidejaima caivʉ. Aru ãri bubarĩburu yóboi, iye cotʉvaiye báque pã́u aru moa máre, põeva ne ãri oabede ĩni, mead̶arĩ, pʉeá siete paipʉea, judíova ãmevʉ ne pʉeáre, buivárejacarã ñʉja. \v 38 Ina ãivʉ bácavʉ ʉ̃mʉva yóvaicʉvaimil baju barejáima na. Aru apevʉ, nomiva aru jʉed̶ova máre, ãrejaima na. \v 39 Jesús ʉ̃i copaicõjeniburu yóboi ina põevare ne cʉ̃ramiai, jiad̶ocũi jaturĩ, nʉrejacarã ʉ̃́que apejoborõi, Magadán ãmicʉrijoborõita. \c 16 \s1 Fariseovacavʉ aru saduceovacavʉ ne jẽniaino põeva ne d̶arĩ majibede \r (Mt 12.38-39; Mr 8.11-13; Lc 11.16, 29; 12.54-56) \p \v 1 Apevʉ fariseovacavʉ aru saduceovacavʉ máre jʉjovaiyʉrãdarejaima Jesús yebai. Jẽniarejaima ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ náre põeva ne d̶arĩ majibede, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede. \v 2 Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame náre: \p —Aviá ʉ̃i doiyede, “Ocopenibobu jũaripenibo. Que baru javena meajãravʉ baquiyébu”, aiyavʉ̃ mʉja. \v 3 Aru aviá ʉ̃i cõaiyede, “Ocopenibobu jũaripenibo. Que baru cari jãravʉ ocaquiyebu”, aiyavʉ̃ mʉja. Cavarõquede coreóvaivʉvacari, ʉbenita pare coreóvabevʉbu mʉja ijãravʉi vaiyede. \v 4 Mʉja ãmena bajutamu, dajocaiyʉrivʉ Jʉ̃menijicʉre yópe nomió ãmeco õi dajocaiyepe jímarepacʉre jocarĩ. Mʉjarecabu jẽniariduivʉ jã́d̶ovaiye põeva ne d̶arĩ majibede. Ʉbenita jã́menamu mʉja apenore Jʉ̃menijicʉi d̶ainore mʉjare, quénora yo Jonás mácʉre vaino mácarõre, arejame Jesús. \p Que arĩ, náre dajocarĩ nʉrejame ʉ̃. \s1 Fariseova ne ãmeno dápiaiye \r (Mt 14.17-21; 15.34-38; Mr 8.14-21; Lc 12.1) \p \v 5 Jataivʉ bácavʉ macajitabʉ ʉrabʉ apedʉveita, ñʉja Jesúi bueimara coreóvarejacarã ãrʉmeteivʉ bácavʉ pã́ure. \v 6 Jesús arejame ñʉjare: \p —Me d̶ajarã. Me jã́jara ina fariseova aru ina saduceova máre ne pã́ure bʉcʉóvare d̶aiyede, arejame ʉ̃. \p \v 7 Que teni yávarejacarã ñʉje bajumia: \p —Ʉ̃ yópe aibi, maje pã́ure cʉvabe boje, arejacarã. \p \v 8 Ʉbenita Jesús coreóvarejaquemavʉ ñʉje yávainore. Que baru arejame: \p —¿Aipe teni yʉre jʉ abenarʉ mʉja? ¿Aipe teni coyʉivʉrʉ̃ mʉja, “Pã́ure cʉvabevʉ maja” aivʉ? \v 9 ¿Coreóvabenarʉ mʉja? ¿Aru ãrʉmenarʉ mʉja? ¿Ji cotʉvacaiye báquede cũinápʉrʉpe paiboa pã́uboare ina cũinápʉrʉpe paimil baju ʉ̃mʉvare, doce paibʉa pʉebʉa baju cotʉvaiye báqueque ĩmetecarãrʉ mʉja? \v 10 ¿Aru ji cotʉvacaiye báquede siete paiboare ina yóvaicʉvaimil baju ʉ̃mʉvare, siete paipʉea baju cotʉvaiye báqueque ĩmetecarãrʉ mʉja? \v 11 Que baru mʉjare jaʉéde, mʉje ãrajiyede, jíyʉ majivʉ yʉ. Ʉbenita, “Me jã́jara ina fariseova aru ina saduceova máre ne pã́ure bʉcʉóvare d̶aiyede” ji ainore, coyʉbetevʉ yʉ pã́ure. Quénora coyʉyʉbu yʉ ne dápiaiyede. Que baru me jã́jara, mʉje dápiabenajiyepe aivʉ yópe ne dápiaiyepe, arejame ñʉjare Jesús. \p \v 12 Dinʉmʉ coreóvarejacarã coyʉyʉre ina fariseova aru ina saduceova máre ne bueiyede. Yópe pã́ure bʉcʉre d̶aiye jĩvaiyepe, caiye iye pã́u d̶aiyede, nopedeca ne bueiye jãve ãmeque jʉjovad̶ama obedivʉ põevare, arejame Jesús. \s1 Pedro ʉ̃i “Cristobu mʉ” aino \r (Mt 14.1-2; 18.18; Mr 6.14-15; 8.27-30; Lc 9.7-8, 18-21; Jn 6.68-69; 20.23) \p \v 13 Jesús, ʉ̃i eaiyede Cesarea de Filipo ãmicʉrõi, ñʉja ʉ̃i bueimarare jẽniari jã́rejame: \p —¿Aipe aidi põeva yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe? arejame ʉ̃. \p \v 14 Ʉ̃́re arejacarã: \p —Apevʉ ad̶ama, “Juan Bautistabe”. Aru apevʉ ad̶ama, “Elíabe”. Aru apevʉ ad̶ama, “Jeremíame”. Aru apevʉ ad̶ama, “Cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbe ʉ̃”, arejacarã ʉ̃́re. \p \v 15 Aru arejame ñʉjare: \p —¿Ʉbenita aipe aivʉrʉ̃ mʉja yʉre? arejame Jesús. \p \v 16 Aru Simón Pedro arejame ʉ̃́re: \p —Mʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉbu, ñʉjare jabotecʉyʉ. Cristobu mʉ. Jʉ̃menijicʉ apʉcʉi mácʉbu mʉ, arejame Pedro Jesúre. \p \v 17 Aru Jesúcapũravʉ, yópe arĩ, coyʉrejame Pedrore: \p —Mʉ, Simón, Jonái mácʉ, torojʉcʉyʉmu mʉ. Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaimʉmu mʉ. Põecʉ cʉbebi coreóvare d̶ayʉ mʉre diede. Quénora jipacʉ, cavarõ mearocacʉrecabe coreóvare d̶ayʉ mʉre diede. \v 18 Coyʉyʉbu mʉre: Mi ãmiámu Pedro. No ãmiá cʉ̃ravacarõ aiyʉrõmu. Mi coyʉiyebu yʉre yópe cʉ̃rava ʉrava parʉrivape paiye cʉ̃rami cãchinoi. Caivʉ jʉ aivʉre yʉre, aru caivʉ jʉ arãjivʉre yʉre máre, coyʉiye jaʉvʉ yʉre mi coyʉiyepe paiye. Aru caivʉ ina yaibénajarama ne ũmei. Que baru coatebenajarama Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. \v 19 Yópe ñai cʉvacʉ cʉ̃ramine voainore, llavede, ʉ̃i ecoicõjeiyepe põevare diñamine, nopedeca coyʉicõjeivʉ mʉre ji yávaiye méne põevare, ne ecorãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, diede ne jʉ aru. Mi jacopʉbemarare ijãravʉi jacopʉbecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi. Aru mi jacopʉimarare ijãravʉi jacopʉcʉyʉme Jʉ̃menijicʉ cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi, arejame Jesús. \p \v 20 Aru parʉéque ñʉjare “Jesúbe ñai Cristo, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ”, arĩ coyʉicõjemenejame apevʉre. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino ʉ̃i yaiquínore \r (Mt 10.38-39; 25.31; Mr 8.31–9.1; Lc 9.22-27; 14.27; 17.33; Jn 12.24-25; Ro 2.6) \p \v 21 Dinʉmʉmata Jesús jã́d̶ovari bʉ́rejame ñʉja ʉ̃i bueimarare ñájicʉnʉcʉyʉre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, buedejame ñʉjare: \p —Jaʉvʉ yʉre ʉrarõ ji ñájiquino. Ina judíova bʉcʉva, aru sacerdotevare jaboteipõeva, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre yʉre ñájine d̶arãjarama. Yʉre boarĩ́ jarʉvarãjarama. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi nacajacʉyʉmu yʉ yainore jarʉvarĩ, arĩ coyʉrejame ñʉjare. \p \v 22 Pedro ʉ̃́re nʉvarejame apevʉ ñʉjare jocarĩ. Aru yópe arĩ, jararĩdurejame Jesúre: \p —¡Mʉ, ji jabocʉ, mi que aiyepe vaicõjemejacʉrĩ mʉre Jʉ̃menijicʉ! arejame Pedro. \p \v 23 Ʉbenita Jesús copedini, arejame Pedrore: \p —Mʉ, Satanás, jʉjovarĩdubejacʉ yʉre. Nʉjacʉ mʉ yʉre jocarĩ. Mʉrecabu maucʉvacʉ yʉre mi nópe aiyeque. Dápiaivʉ mʉ põevape. Aru dápiabevʉ mʉ Jʉ̃menijicʉ jiede, arejame Jesús. \p \v 24 No yóboi Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame ñʉja ʉ̃i bueimarare: \p —Ácʉ põecʉ daiyʉcʉ yʉ́que, dajocajacʉrĩ põeva ne mearo jã́iyede ʉ̃́re, cʉyebejacʉrĩ yʉre yóvaiyede, aru jidʉbejacʉrĩ ʉ̃i ñájiquiyede. Nópe d̶abecʉ baru, ʉ̃ bʉojabebi jícʉ bacʉyʉ́. \v 25 Ñai põecʉ ʉ̃i baju ʉrõpe d̶arĩ, mead̶aiyʉcʉ baru ʉ̃i bajure, coatecʉyʉme ʉ̃i bajure Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, yópe yaiyʉ́ bácʉpe ʉ̃i ũmei. Ʉbenita ñai põecʉ, “Ye baju ãmevʉ, ji yaidú Cristore boje” ayʉ, ʉ̃i baju ʉrõpe d̶abecʉva quénora ji ʉrõpe d̶arĩ, ʉ̃́recabe ji mead̶aquimʉ, cʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa. \v 26 Ñai põecʉ cʉvacʉ baru caiye ijãravʉquede, ʉbenita bíjayʉ baru ʉ̃i ũmene, ñájicʉyʉme cainʉmʉa toabo cũiméboi. \v 27 Que teni yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, meacʉ baju dacʉyʉmu jipacʉi mearoque aru ji ángelevaque, bojed̶acʉyʉ caivʉ põevare yópe ne d̶aiyepe. \v 28 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Apevʉ cʉrivʉ yui, ne yainájiye jipocai jã́rajarama yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, jaboteyʉre, arejame ñʉjare Jesús. \c 17 \s1 Jesús ʉ̃i baju oatʉvaino \r (Mt 3.17; 11.14; 12.18; Mr 1.11; 9.2-13; Lc 3.22; 9.28-36; 2 P 1.17-18) \p \v 1 Seis paijãravʉa yóboi, Jesús nʉvarejamed̶a Pedrore, aru Santiagore, ĩmacʉ Jũare máre. Jipocatedejamed̶a náre cʉ̃racũ ʉ̃mʉjʉricũ pʉenoi, apevʉre jocarĩ. \v 2 Aru na jã́rejaimad̶a ʉ̃i oatʉvaiye me bajure. Ʉ̃i jiva pẽorejavʉ̃ya, yópe aviá ʉ̃i pẽoiyepe. Ʉ̃i cuitótecaje máre pẽorejavʉ̃ya, pare boricaje yópe miad̶árope. \v 3 Aru járorejaimad̶a Elías Moisémaque. Núrejaimad̶a boroteivʉ Jesúque. \v 4 Aru Pedro arejamed̶a Jesúre: \p —Mʉ, ji jabocʉ, mearotamu ñʉje cʉru yui. Mi ʉru, d̶acaquijivʉ yʉ yóbecʉriñamia cʉ̃ramia quĩ́jiñamia maquiyéde. Cũinád̶ami míñami maquinóre, aru aped̶ãmi maquinóre Moiséde, aru aped̶ãmi maquinóre Elíare d̶acaquijivʉ yʉ, arejamed̶a Pedro. \p \v 5 Ʉ̃i coyʉiyedeca, ocopenibo miad̶áripenibo ẽmeni, taorejavʉ̃ya náre. Aru jápiarejaimad̶a apeno yávainore, ocopeniboi etaiyede: “Ñaime jímacʉ, ji ʉmʉ. Me torojʉvʉ yʉ ʉ̃́re. Que baru jápiajarã ʉ̃i coyʉiyede”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \p \v 6 Ina yóbecʉrã Jesúi bueimara ne jápiaiyede diede, jidʉrĩ, mori tʉrejaimad̶a joborõi. \v 7 Ʉbenita Jesús ne yebai nʉri, náre tʉorĩ, arejamed̶a: \p —Nacajajara mʉja. Jidʉbejarã, arejamed̶a Jesús. \p \v 8 Ne jã́iyede, jã́rejaimad̶a Jesúre cũinácʉra. \v 9 Aru ẽmeni daiyede dicũ cʉ̃racũre jocarĩ, Jesús apevʉre coyʉicõjemenejamed̶a náre ne jã́ino mácarõre. Yópe arejamed̶a: \p —Me jápiajarã mʉja. Coyʉbejarã apevʉre no mʉje jã́ino mácarõre cʉ̃racũ ʉ̃mʉjʉricũ pʉenoi pʉ ji nacajariburu yóboita yainore jarʉvarĩ. Yʉ́bu Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, arejamed̶a náre Jesús. \p \v 10 Aru ina ʉ̃i bueimara, coreóvaivʉ ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, ʉ̃́re jẽniari jã́rejaimad̶a: \p —¿Aipe teni aivʉba ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, “Mamarʉmʉ Elías dacʉyʉme, ñai Jʉ̃menijicʉi daroimʉ ʉ̃i daquiye jipocai”? arejaimad̶a na. \p \v 11 Aru Jesús arejamed̶a náre: \p —Jãve Elíarecabe mead̶acʉdacʉyʉ caiyede, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ ʉ̃i daquiye jipocai. \v 12 Jave dáme Elías, ayʉbu yʉ mʉjare. Ʉbenita põeva ʉ̃́re coreóvabeteima na. Quénora ne ʉrõpe d̶aima ʉ̃́re. Quédecabu yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe. Yʉre máre põeva ñájine d̶arãjarama, arejamed̶a Jesús. \p \v 13 Dinʉmʉre ina ʉ̃i bueimara coreóvarejaimad̶a ʉ̃i coyʉiyede náre Juan Bautista bácʉre. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino jʉed̶ocʉre, abujucʉ ʉ̃i ĩmamʉre \r (Mt 21.21; Mr 9.14-29; 11.23; Lc 9.37-43; 1 Co 13.2) \p \v 14 Jesújã ne eaiyede obedivʉ põeva yebai, cũinácʉ ʉ̃mʉ nʉrejame Jesús yebai. Ñʉatutarĩ ʉ̃i jipocai, pued̶acʉyʉ ʉ̃́re, arejame: \p \v 15 —Mʉ, ji jabocʉ, cõmaje ãroje jã́jacʉ jímacʉre. Bidini, aru aburi etarĩ ʉ̃i jijecamure, pare ñájimi ʉ̃. Apenʉmʉa tʉibi toaboi. Aru apenʉmʉa jiai tʉrĩ coibi ʉ̃. \v 16 Ʉ̃́re davavʉ yʉ mi bueimara yebai, ʉbenita mead̶aiye majibetema na, arejame Jesúre. \p \v 17 Jesús arejame: \p —Mʉja, ijãravʉcavʉ, Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ aru ãmeina teivʉ máre, ¿aipijãravʉa cʉquidi yʉ mʉjaque? ¿Aru aipijãravʉa ñájiquidi yʉ mʉjaque, mʉje jʉ arãjiyepe ayʉ ji coyʉiyede? Davajacʉ mímacʉre ji yebai, arejame Jesús. \p \v 18 Que teni Jesús ñai abujucʉre jararĩ, jaetovarejame jʉed̶ocʉre jocarĩ. Aru maumejiena meatedejame ʉ̃. \p \v 19 Que d̶arĩburu yóboi, ñʉja ʉ̃i bueimara jẽniari jã́re nʉrejacarã Jesúre cũinácʉra, yópe arĩ: \p —¿Aipe teni ñʉja jaetovarĩ majibetedi ñai abujucʉre? arejacarã ñʉja. \p \v 20 Aru Jesús arejame ñʉjare: \p —Quĩ́jino mʉje jʉ aiye boje yʉre, que baru jaetovarĩ majibetevʉ mʉja. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Oteiyabe mostaza ãmicʉriyabe quĩ́jiyabetamu. Ʉbenita pĩaríburu yóboi, jocʉcʉ ʉracʉtamu. Nopedeca mʉje jʉ aru yʉre quĩ́jino, nópe quĩ́jiyabe oteiyabepe, Jʉ̃menijicʉ ʉrarõ mearore d̶ajebu mʉjare. Mʉja me jʉ aivʉ Jʉ̃menijicʉre mʉje cõjenu icũ cʉ̃racũ ʉracũre yópe: “Nʉjacũ yore jocarĩ pʉ ãnoita”, dicũ jʉ ajebu mʉje cõjeiyede. Jãve jʉ aivʉ baru yʉre, caiye d̶aiyede majinajaramu mʉja. \v 21 Jʉ̃menijicʉre jẽniaiye jaʉvʉ ãmevʉva ãiyede, abujucʉ ñaipe páyʉre mʉje jaetovarãjiyepe aivʉ, arejame ñʉjare Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino cojedeca ʉ̃i yaiquínore \r (Mr 9.30-32; Lc 9.43-45) \p \v 22-23 Ñʉje cójijiyedeca Galilea ãmicʉrijoborõi, Jesús, yópe arĩ, buedejame ñʉjare: \p —Yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, jẽni jínajivʉbu ji mauvare, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe ayʉ yʉre. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi, Jʉ̃menijicʉ nacovacʉyʉme yʉre yainore jarʉvarĩ, arejame Jesús. \p Ʉ̃i nópe aiyede, pare cãrijivʉ barejacárã ñʉja. \s1 Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine coreivʉ ne põevare jícaicõjeino tãutʉrare \p \v 24 Ñʉje copaidaiyede Capernaum ãmicʉriĩmaroi, Pedro yebai darejaimad̶a ina Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine tãutʉra ĩcaipõeva. Ʉ̃́re jẽniari jã́rejaimad̶a, yópe arĩ: \p —¿Jíbedi ñai mi bueipõecʉ tãutʉratʉravare, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine mead̶aiye boje? arejaimad̶a. \p \v 25 Aru Pedro jʉ arejamed̶a náre: \p —Jʉ̃́jʉ, jíbi ʉ̃, arejamed̶a. \p Aru cʉ̃rami copaiyede, mamarʉmʉre Jesús jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re, yópe arĩ: \p —Mʉ, Simón, ¿aipe dápiayʉrʉ̃ mʉ? ¿Ñamene jocarĩ tãutʉrare ĩni ijãravʉcavʉ jabova? ¿Ĩni ne jaboteimarare jocarĩ o apevʉre jocarĩ? arejamed̶a Jesús. \p \v 26 Pedro arejamed̶a: \p —Tãutʉrare ĩñama apevʉre jocarĩ, arejamed̶a. \p Jesús arejamed̶a: \p —Que baru ne jaboteimarare jíye jaʉbevʉ tãutʉrare ne jabovare. Quédeca tãutʉrare jíye jaʉbevʉ yʉre, Jʉ̃menijicʉi mácʉre, ne mead̶arãjiyepe jipacʉi cʉ̃ramine. \v 27 Ʉbenita ne jorojĩmenajiyepe majare, jajovacʉnʉjacʉ mʉ macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi. Ñai mamarʉmʉ mi ĩ́mʉ moacʉ ʉ̃i jijecamure voarĩ, eacʉyʉmu mʉ cũinátʉrava tãutʉratʉravare, jícacʉyʉ yʉre aru mʉre máre. Ditʉrava cũinátʉrʉ baquiyébu maja pʉcarã majare jíye jaʉé Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine mead̶aiyede, arejamed̶a Jesús. \p Aru yópe Jesús ʉ̃i d̶aicõjeiyepe d̶arejamed̶a Pedro. \c 18 \s1 ¿Ñamema parʉcʉ maje jẽnebore? \r (Mr 9.33-37; 10.15; Lc 9.46-48; 18.17; 22.24) \p \v 1 Dinʉmʉre ñʉja, ʉ̃i bueimara, nʉrejacarã Jesús yebai. Aru jẽniari jã́rejacarã ʉ̃́re: \p —¿Ñamema parʉcʉ apevʉ pʉeno Jʉ̃menijicʉi jaboteinore? arejacarã. \p \v 2 Jesús órejarejame cũinácʉ jʉed̶ocʉre. Núvarejame ʉ̃́re ñʉje coricai. \v 3 Aru arejame: \p —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jʉed̶ova “¿Meara márica ñʉja?” arĩ dápiabevʉpe dápiajarã mʉja. Oatʉvabevʉ baru mʉje dápiaiyede, Jʉ̃menijicʉi jaboteimara teivʉ bʉojabenajaramu mʉja. \v 4 Ácʉ põecʉ “¿Meacʉ bárica yʉ?” abecʉ baru, yópe ñai jʉed̶ocʉpe, ʉ̃́recabe parʉcʉ apevʉ pʉeno Jʉ̃menijicʉi jaboteinore. \v 5 Cũinácʉ põecʉ copʉ etayʉ baru cũinácʉ jʉed̶ocʉre ji ãmiái, ji cõjeiyepe, que d̶ayʉ copʉ etaibi yʉre, arejame Jesús. \s1 Jidojarõ maje ãmeina teino \r (Mt 5.29-30; Mr 9.42-48; Lc 17.1-2) \p \v 6 Ñʉjare yópe arĩ, buede nʉrejame Jesús: \p —Ácʉ põecʉ ʉ̃i ãmeina tede d̶aru apecʉ yʉre jʉ ayʉre parʉbecʉreca, ʉ̃i dajocaquiyepe ayʉ ʉ̃i jʉ aiyede yʉre, meajebu ʉ̃́re jarʉvaru ʉ̃i ñamemui bʉorĩ cũinábo cʉ̃rabo ʉraboque jia ʉrad̶ai. \v 7 Chĩori ãmeno ñájinajarama ina ijãravʉcavʉ jʉjovaivʉ apevʉre, ne ãmeno d̶arãjiyepe aivʉ. Jãve jʉjovarãjarama mʉjare. Ʉbenita ñai jʉjovare d̶ayʉ apevʉre chĩori ãmeno ñájicʉyʉme ʉ̃. \v 8 Aru mʉ ãmeno d̶ayʉ baru mi pʉrʉque o mi cʉbobaque, burarĩ jarʉvajacʉ dipʉrʉre o dibare. Meaquiyebu mʉre, mi earu Jʉ̃menijicʉi cʉrõi cũinápʉrʉque o cũinába cʉbobaque. Ʉbenita meamequiyebu mʉre, mi nʉru toabo cũiméboi caipʉcapʉrʉaque o caipʉcaba cʉbobaque. \v 9 Aru mʉ ãmeno d̶ayʉ baru mi yacorʉque, ĩni jarʉvajacʉ didʉre. Meaquiyebu mʉre, mi earu Jʉ̃menijicʉi cʉrõi cũinárʉ yacorʉque. Ʉbenita meamequiyebu mʉre, mi nʉru toabo cũiméboi caipʉcarʉa yacorʉaque, majicarĩ arejame Jesús. \s1 “Oveja mamateyʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Lc 15.3-7; 19.10) \p \v 10 Jesús, yópe arĩ, buedejame bedióva cojedeca jʉed̶ovarã: \p —Cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi ina ángeleva jʉed̶ovare coreivʉ cʉma cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉi jivateinoi. Que baru cũinájicʉ ina jʉed̶ovacacʉre ye ãmeina jã́mejara mʉja. Yéde ãmeina d̶abejarã cũinájicʉre. \v 11 Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, mead̶acʉdaivʉ ina bíjare d̶aivʉre Jʉ̃menijicʉre jocarĩ. \v 12 ¿Aipe dápiaivʉrʉ̃ mʉja iye ji coyʉquiyede mʉjare? Cũinácʉ ʉ̃mʉ, ovejavare coreipõecʉ, cʉvacʉ baru cien paivʉ ovejavare, aru cũinácʉ nácacʉ ʉ̃i mamatedu, ñai dajocajebu ina noventa y nueve paivʉ ovejavare cʉ̃racũai, vocʉñʉ ñai bíjayʉ bácʉre. \v 13 Aru jãve coyʉyʉbu mʉjare: Eayʉ baru ñai mamateyʉ bácʉre, torojʉjebu ʉ̃́que ina noventa y nueve paivʉ mamatebevʉ pʉeno. \v 14 Quédeca cũinájicʉ ina quĩ́jinacacʉ ʉ̃i bíjaiyede ʉbebi jipacʉ cavarõ mearocacʉ, arejame Jesús. \s1 Aipe ãrʉmeteiye jaʉrõ majecʉ ʉ̃i ãmeina d̶aiyede \r (Mt 16.19; Lc 17.3-4; Jn 20.23) \p \v 15 Yópe arĩ, buedejame ñʉjare Jesús: \p —Apecʉ ʉ̃i ãmeina d̶aru mʉre, apevʉ ne jápiabenoi coyʉjacʉ ʉ̃́re ʉ̃i ãmeina d̶aiyede. Mi coyʉiyede jápiaru, ãrʉmetejacʉ ʉ̃i ãmeina d̶aiyede. Aru cãrijimene d̶ajarã mʉja. \v 16 Ʉbenita mi coyʉiyede jápiaiyʉbedu, nʉvajacʉ ʉ̃i yebai cũinácʉ mʉjecʉre, ʉ̃i majiquiyepe ayʉ, o pʉcarã mʉjevʉre, ne majinajiyepe ayʉ, aipe mi coyʉiyede ʉ̃́re aru aipe ʉ̃i coyʉiyede mʉre máre, ne majicarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. \v 17 Ne coyʉiyede máre jápiaiyʉbedu, coyʉjacʉ ʉ̃i ãmeina d̶aiyede caivʉ ina yʉre jʉ aivʉre ne cójijinoi. Aru ne coyʉiyede máre jápiaiyʉbedu, d̶ajacʉ ʉ̃́re yópe mi d̶aiyepe ina judíova ãmevʉre aru ina jabovare tãutʉra ĩcaipõevare. \v 18 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Caivʉ mʉje jacopʉbemarare ijãravʉi jacopʉbecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi. Aru caivʉ mʉje jacopʉimarare ijãravʉi jacopʉcʉyʉme Jʉ̃menijicʉ cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi. \p \v 19 ’Bedióva cojedeca coyʉyʉbu mʉjare: Pʉcarã mʉjacavʉ cũinátʉrʉ baru mʉje ũmei, mʉje jẽniaiyede jipacʉ cavarõ mearocacʉre, ʉ̃́capũravʉ d̶acʉyʉme yópe mʉje jẽniaiyepe. \v 20 Pʉcarã o yóbecʉrã ne cójijidu, jẽniarajivʉ ji ãmiái, ji parʉéque, yʉ́vacari cʉvʉ ne jẽneboi, arĩ buedejame Jesús. \p \v 21 Dinʉmʉre Pedro jẽniari jã́rejame Jesúre: \p —Mʉ, ji jabocʉ, ¿aipiye baju majecʉ ʉ̃i ãmeina d̶aiyede yʉre ãrʉmeteji? ¿Siete baju ʉ̃i ãmeina d̶aiyede ãrʉmeteji? arejame Pedro. \p \v 22 Aru Jesús arejame ʉ̃́re: \p —Siete baju abevʉ yʉ. Quénora corevabecʉva ãrʉmetejacʉ ʉ̃i ãmeina d̶aiyede cainʉmʉa, arejame Jesús. \s1 “Memecaipõecʉ ãrʉmeteiyʉbecʉre apecʉ ʉ̃i ãmeina d̶aiyede” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \p \v 23 Yópe arĩ, buedejame Jesús, jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ayʉ, põeva ne ãrʉmetenajiyepe ayʉ apevʉre ne ãmeina d̶aiyede: \p —Jʉ̃menijicʉi jaboteino yópebu cũinácʉ jabocʉ mead̶aiyʉcʉ ʉ̃́re memecaivʉ ne bojecʉbe d̶aiyede. \v 24 Ʉ̃i corevarĩ bʉiyede, apevʉ davaquemavʉ ʉ̃i yebai cũinácʉ ʉ̃́re memecaipõecʉre, bojecʉbe d̶ayʉre obedimillones tãutʉrare. \v 25 Ʉ̃i bojecʉbe d̶aiyede ye bojed̶ayʉ bʉojabetequemavʉ. Que baru ñai jabocʉ, yebacavʉpe teni, bojed̶aicõjequemavʉ ʉ̃́re, aru jímarepacore, aru némarare máre. Caiye ne cʉvaede máre bojed̶aicõjequemavʉ, ĩcʉyʉ ʉ̃i bojecʉbe d̶aiyede. \v 26 Ñai memecaipõecʉ pued̶arĩ ñai jabocʉre, ñʉatutaquemavʉ ʉ̃i jipocai. “Mʉ, ji jabocʉ, napijacʉ yʉre. Aru caiyede bojed̶acʉyʉmu mʉre”, aquemavʉ. \v 27 Que baru ñai jabocʉ, cõmaje ãroje jã́ri, ãrʉmetequemavʉ caiye iye ʉre bojecʉbe d̶aiyede. Aru jod̶eicõjequemavʉ ʉ̃́re. \p \v 28 ’Ʉbenita ñai memecaipõecʉ etayʉ bácʉ, apecʉ memecaipõecʉ ʉ̃i yóvaimʉre copʉquemavʉ. Ñai ʉ̃i copʉimʉ majiéda bojecʉbe d̶aquemavʉ ʉ̃́re, obebecentenares tãutʉrare. Ñai ʉ̃i copʉimʉre ʉ̃i ñamemui jẽni, yaiváiyʉrĩduquemavʉ ʉ̃́re. “¡Mi bojecʉbe d̶aiyede jíjacʉ yʉre!” aquemavʉ. \v 29 Que d̶ayʉre, apecʉ ñʉatutaquemavʉ ʉ̃i jipocai. “Napijacʉ yʉre. Caiyede bojed̶acʉyʉmu mʉre”, aquemavʉ. \v 30 Ʉbenita apecʉ jápiaiyʉbetequemavʉ ʉ̃́re. Quénora jarʉvaicõjequemavʉ ʉ̃́re ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi, pʉ ʉ̃i bojed̶aiyeta caiye iye bojecʉbe d̶aiyede. \v 31 Apevʉ ñai jabocʉre memecaivʉ ʉ̃i d̶aiyede jã́ri, chĩori, coyʉrãnʉquemavʉ diede ne jabocʉre. \v 32 Ne coyʉiyede ʉ̃i jápiarĩburu yóboi, ñai jabocʉ órejaicõjequemavʉ ñai ʉ̃i ãrʉmeteimʉ mácʉre. Aru aquemavʉ: “¡Ãmecʉ bajutamu mʉ! Yʉ́capũravʉ ãrʉmetevʉ caiye iye mi bojecʉbe d̶aiye báque ʉrarõ bajure, mi jẽniaiye báque boje yʉre. \v 33 Que baru mʉre máre, cõmaje ãroje jã́iye jaʉvʉ mícʉre, yópe ji cõmaje ãroje jã́iyepe mʉre”, aquemavʉ. \v 34 Pare jarayʉ, ñai jabocʉ ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami coreipõevare nʉvaicõjequemavʉ ʉ̃́re, ʉ̃i ñájiquiyepe ayʉ, pʉ ʉ̃i bojed̶aiyeta caiye iye bojecʉbe d̶aiyede, arejame Jesús. \p \v 35 Aru arejame Jesús: \p —Quédeca d̶acʉyʉme mʉjare jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, mʉje ãrʉmetebedu mʉjecʉre ʉ̃i ãmeina d̶aiyede, arejame ñʉjare, majicayʉ Jesús. \c 19 \s1 Jesús ʉ̃i bueino nomi jarʉvainore \r (Mt 5.31-32; Mr 10.1-12; Lc 16.18; 1 Co 7.10-11) \p \v 1 Jesús caiye iyede coyʉrĩ bʉojarĩ, nʉrejame Galilea ãmicʉrijoborõre jocarĩ. Aru ecorejame Judea ãmicʉrijoborõi, Jordán ãmicʉriya jia apedʉvei. \v 2 Obedivʉ põeva darejaima ʉ̃i yóboi. Aru noi ijimarare mead̶arejame. \v 3 Fariseovacavʉ máre nʉrejaima ʉ̃i yebai. Ʉ̃́re jʉjovaiyʉrivʉ, jẽniari jã́rejaima: \p —¿Cũinácʉ ʉ̃mʉ jarʉvayʉ baru jímarepacore, apejĩe õi d̶aiye boje, d̶aidi yópe maje d̶aicõjeiyepe? arejaima na. \p \v 4 Jesús arejame náre: \p —Jãve bued̶avʉ̃ mʉja. Mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉ cʉed̶arejaquemavʉ caiyede, “Ʉ̃mʉ macʉyʉ́re aru nomió macod̶óre máre d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ”. \v 5 Aru arejaquemavʉ: “Que baru caride ácʉ põecʉ, jímarepaco bacod̶ó cʉvacʉyʉ, ʉ̃i bʉcʉvare dajocacʉyʉme. Aru jímarepacore cʉvarĩ, ṍmaque cũinávʉpetamu na Jʉ̃menijicʉi jã́inore”. \v 6 Que baru pʉcarã ãmema. Quénora cũinávʉpetamu na. Que baru põecʉ Jʉ̃menijicʉi cójijovaimara mácavʉre coavabejacʉrĩ ʉ̃, arĩ buedejame Jesús. \p \v 7 Jesúre jẽniari jã́rejaima na: \p —¿Aipe teni Moisés bácʉ jícõjenejaquemari jímarepacʉre cũináyoca, “Mʉre jarʉvayʉbu yʉ” aiyocare, jímarepacore? arejaima. \p \v 8 Aru Jesús arejame náre: \p —Moisés bácʉ jarʉvaicõjenejaquemavʉ mʉjare mʉjemarepacore, mʉje Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede jápiaiyʉbe boje. Ʉbenita mamarʉmʉmata nópe ãmenejaquemavʉ. \v 9 Aru yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ jímarepacore ãmeina d̶abecoreca jarʉvarĩburu yóboi pʉrʉbʉoyʉ baru apecoque, ãmeina d̶aibi ṍre ʉ̃i mamarʉmʉcacore jarʉvarĩ, arejame Jesús. \p Nópe ayʉ, “Nomi jarʉvainore ʉbevʉ yʉ”, aiyʉcʉ barejaquémavʉ Jesús. \v 10 Que ayʉre, ñʉja ʉ̃i bueimara arejacarã ʉ̃́re: \p —Nópe mi coyʉiyepe baru, meamequiyebu pʉrʉbʉoiye majare, arejacarã. \p \v 11 Ʉbenita ñʉjare yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: \p —Caivʉ põeva cũinácʉva cʉrivʉ majibema. Quénora na quévʉra Jʉ̃menijicʉi torojʉre d̶aimara cʉrivʉ cũinácʉva coapa majima na. \v 12 Apevʉ põeva nomicʉrĩ, ʉ̃mʉcʉrĩ máre, bʉojabema, ne nópe põeteiye báque boje. Que baru pʉrʉbʉobema na. Aru apevʉ põeva ne baju buraicõjeiye boje, nomicʉrĩ bʉojabema na. Que baru pʉrʉbʉobema na. Aru apevʉ põeva ne baju burabevʉvacari, buraivʉ bácavʉpe paivʉ ted̶ama na, ne memecarãjiye boje Jʉ̃menijicʉre cainʉmʉa ʉ̃i jaboteinore. Que baru na máre pʉrʉbʉobema, ne baju nópe d̶aiyʉe boje. Ácʉ põecʉ Jʉ̃menijicʉre torojʉre d̶aimʉ cʉcʉ cũinácʉva, que d̶ajacʉrĩ ʉ̃, arĩ buedejame Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i mearore jíno jʉed̶ovare Jʉ̃menijicʉque \r (Mr 10.13-16; Lc 18.15-17) \p \v 13 Põeva davare cuivʉ barejáima némarare Jesús yebai, ʉ̃i tʉoquiyepe aivʉ náre ʉ̃i pʉrʉáque, ʉ̃i jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque náre boje. Que teni ñʉja ʉ̃i bueimara davaicõjemenidurejacarã némarare. \v 14 Ʉbenita Jesús arejame: \p —Ina jʉed̶ova dajarãri ji yebai. Jʉ̃menijicʉ jabotecʉyʉme põevare nápe paivʉre. Que baru, “Davabejarã jʉed̶ovare”, abejarã náre, arejame Jesús. \p \v 15 Aru náre coapa tʉorĩ ʉ̃i pʉrʉáque, jẽniarejame Jʉ̃menijicʉque náre boje. Que teniburu yóboi, nʉrejacarã ñʉja, Jesújã. \s1 Cũinácʉ bojʉyo cʉve cʉvacʉ Jesúmaque ne boroteino \r (Mt 20.16; 25.31; Mr 10.17-31; Lc 13.30; 18.18-30; 22.30) \p \v 16 Cũinácʉ bojʉyo, Jesús yebai nʉri, jẽniari jã́rejame: \p —Mʉ, bueipõecʉ meacʉ, ¿aipe d̶aiye me jaʉri yʉre, cʉvacʉyʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi? arejame ʉ̃. \p \v 17 Jesús arejame ʉ̃́re: \p —¿Aipe teni jẽniari jã́ñʉrʉ mʉ yʉre d̶aiye ména? Cũinácʉrabe meacʉ baju. Jʉ̃menijicʉvacaribe. Cʉvaiyʉcʉ baru jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, d̶ajacʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe, arejame Jesús. \p \v 18 —¿Ád̶eba d̶aicõjeiye? jẽniari jã́rejame. \p Aru Jesús arejame: \p —Põevare boarĩ́ jarʉvabejacʉ. Cʉvabejacʉ apecore mimarepacore jarʉvarĩ. Ñavamejacʉ apecʉ ʉ̃i cʉvaede. Borod̶abejacʉ apecʉre. \v 19 Jʉ ajacʉ mipacʉre aru mipacore máre. Aru mícʉre, mi bajure jecʉépedeca, ʉ̃́re máre jecʉjacʉ mʉ, arejame Jesús. \p \v 20 Que ayʉre, ñai bojʉyo arejame: \p —D̶aivʉ caiye iye mi coyʉiyede. ¿Ã́roma yʉre jaʉrõ cãreja? arejame. \p \v 21 Jesús ʉ̃́re arejame: \p —Jaʉbecʉva cʉiyʉcʉ baru Jʉ̃menijicʉi jã́inore, nʉjacʉ aru jíni bojed̶ajacʉ mi cʉvede. Aru mi ĩquiyede jíjacʉ ina cõmaje ãrojarivʉre. Que teni cʉvacʉyʉmu mʉ mi boje méne cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Aru dajacʉ yʉ́que, arejame Jesús. \p \v 22 Ʉbenita iyede jápiarĩ, ʉrarõreca chĩorejame, dajocaiyʉbecʉ ʉ̃i ʉre cʉvede. \v 23 Que baru Jesús arejame ñʉja ʉ̃i bueimarare: \p —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ina põeva cʉve cʉvarivʉre pare maiyójavʉ ne jʉ aiye Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ náre aru ne ecorãjiyepe aivʉ ʉ̃i jaboteinore, cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõre. \v 24 Bedióva cojedeca coyʉyʉbu mʉjare: Cũinácʉ ãimacʉ ʉracʉ, camello ãmicʉcʉ, ʉ̃i ecoru aviyo cobei, maiyójajebu ʉ̃́re. Aru pʉeno maiyójavʉ cʉve cʉvacʉre ʉ̃i ecoquino Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, arejame Jesús. \p \v 25 Que ayʉre jápiaivʉ ñʉja, cuecumarejacarã pare. Aru arejacarã: \p —¿Ñame bʉojarĩ ecorãjidica Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, cʉvarãjivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre? jẽniari jã́rejacarã Jesúre. \p \v 26 Ʉ̃́capũravʉ ñʉjare jã́ri, arejame: \p —Põeva ne d̶arĩ majibeno maiyójabevʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃ cũinácʉra bʉojarĩ mead̶ayʉbe põevare, arejame Jesús. \p \v 27 Aru Pedro arejame: \p —Dajocacarã ñʉja caiye ñʉje cʉvaede, ñʉje daiye boje mʉ́que. ¿Yéde earãjidica ñʉja? arejame Pedro. \p \v 28 Aru ñʉjare arejame Jesús: \p —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mamajãravʉ daquijãravʉ baquinó yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, dobacʉyʉmu jabocʉi dobarõ mearoi, jabotecʉyʉ põevare. Aru mʉja máre, daivʉ bácavʉ yʉ́que, dobarãjaramu doce painoa jabovai dobarõa mearoa coapa, coyʉrãjivʉ ina doce paiyajuboacavʉ Israecavʉre méne o ãmene ne d̶aiyede. \v 29 Ácʉ põecʉ dajocayʉ baru ʉ̃i cʉ̃ramine, o jíbʉrãre, ĩmarare, jípacʉre, jípacore, mamarare, o ʉ̃i joborõre máre ji ãmiá boje, ʉ̃i daiye boje yʉ́que, memecacʉyʉ yʉre, eacʉyʉme pʉeno baju mearo bajure. Aru cʉvacʉyʉme jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. \v 30 Ʉbenita dinʉmʉ maquinóre apevʉ, jaboteivʉ bácavʉ ijãravʉre, jabotebenajarama na Jʉ̃menijicʉi jabotequiyede. Aru apevʉ, mʉjapedeca, jabotebevʉ bácavʉ ijãravʉre, jabotenajarama na Jʉ̃menijicʉi jabotequiyede, arĩ buedejame Jesús. \c 20 \s1 “Memeipõevare” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mt 19.30; Mr 10.31; Lc 13.30) \p \v 1 Jesús, yópe arĩ, buedejame: \p —Jʉ̃menijicʉi jaboteinomu yópe jio upacʉi memeipõevare vorĩ, earĩ bojed̶aiyepe náre ne memeiyede. Javejĩnara, seis baji, ñai jio upacʉ tãibʉi vocʉnʉquemavʉ memeipõevare, ne jẽnajiyepe ayʉ ʉ́yaiboare ʉ̃i jioi. \v 2 Náre earĩ, “Cũinátʉrava tãutʉratʉrava, cũinájãravʉ memeiye bojed̶aitʉravare jíquijivʉ mʉjare coapa”, aquemavʉ ʉ̃. Aru ʉ̃i nópe aiyede, jʉ aquemavʉ na coapa. Ne jʉ arĩburu yóboi, ñai jio upacʉ náre jaroquemavʉ jioi. \v 3 Yóbecʉriora vainíburu yóboi, nueve baji, bedióva tãibʉi nʉquemavʉ ñai jio upacʉ. Noi jã́quemavʉ apevʉ memeipõevare, ne memeino cʉvabevʉre. \v 4 Aru náre máre, “Memenanʉjara mʉja ji jioi. Aru bojed̶acʉyʉmu mʉjare me, yópe jaʉépe”, aquemavʉ ʉ̃. Que baru memenanʉquemavʉ na. \v 5 No yóboi, jãravʉ corica baji, aru no yóboi tres baji máre, nopedeca d̶aquemavʉ ʉ̃. \v 6 Bedióva cojedeca, cinco baji, cũináora ne memeiora jaʉéde cãreja, nʉquemavʉ ñai jio upacʉ tãibʉi. Noi jã́quemavʉ apevʉ memeipõevare, ne memeino cʉvabevʉre. Náre jẽniari jã́quemavʉ, “¿Aipe teni cʉrivʉrʉ̃ mʉja yui caijãravʉ mememevʉva?” aquemavʉ. \v 7 Ʉ̃́re aquemavʉ na, “Põecʉ cʉbebi memeicõjeñʉ ñʉjare”, aquemavʉ. Náre máre “Memenanʉjara ji jioi”, aquemavʉ. \p \v 8 ’Aviá ʉ̃i doiyede, ñai jio upacʉ yópe arĩ, coyʉquemavʉ ʉ̃i cʉ̃ramine corecaipõecʉre: “Ina memeipõevare órejarĩ bojed̶ajacʉ náre. Ina memeni bʉivʉ bácavʉi yóbocavʉre bojed̶ajacʉ mamarʉmʉ. Aru no yóboi ina mamarʉmʉ memeni bʉivʉ bácavʉre bojed̶ajacʉ mʉ”, aquemavʉ. \v 9 Ina cũináora memeivʉ bácavʉ ne daiyede, cũinátʉrava tãutʉratʉrava, cũinájãravʉ memeiye bojed̶aitʉravare jacopʉquemavʉ na coapa. \v 10 Diede jã́ri, ina javejĩnara memeni bʉivʉ bácavʉ dápiarĩduquemavʉ ne baju jacopʉrãjivʉpe pʉeno baju ne bojed̶aiyede. Ʉbenita na máre quédeca, cũinátʉrava tãutʉratʉrava, cũinájãravʉ memeiye bojed̶aitʉravare jacopʉquemavʉ na coapa. \v 11 Ne jacopʉiyede, jaraquemavʉ ñai jio upacʉre. \v 12 Ʉ̃́re aquemavʉ, “Nácapũravʉ cũináora quénora memema. Aru ñʉjacapũravʉ memevʉ caijãravʉ. Aviá ʉ̃i boiyede ñájivʉ ñʉja. Ʉbenita ñájimevʉ bácavʉreca, náre bojed̶aivʉ mʉ cũinátʉrʉreca mi bojed̶aiyepe ñʉjare, ñájivʉ bácavʉre”, aquemavʉ ina javejĩnara memeni bʉivʉ bácavʉ. \v 13 Ʉbenita ñai jio upacʉ aquemavʉ cũinácʉ nácacʉre, “Pacomá, mʉre ãmeno d̶abevʉ yʉ. Mʉ́capũravʉ jʉ avʉ yʉre, ‘Cũinájãravʉ memeiye bojed̶aitʉravare jíquijivʉ mʉre’, ji aiyede. \v 14 Que baru ĩjacʉ iye mi bojede aru nʉjacʉ mʉ. Cũinátʉrʉ iye ji jíyepe mʉre, jíyʉvʉ yʉ ñai cũináora memecayʉre. \v 15 ¿Yʉre jícõjemeniduyʉrʉ̃ ji cʉvaequede yópe ji ʉrõpe? Ãmeina jã́mejacʉ yʉre, ji cad̶atequiyepe ayʉ põevare, ji mearo d̶aiye boje”, aquemavʉ ñai jio upacʉ, arejame Jesús. \p \v 16 Põeva ne jã́ri dápiabede yópe maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉi jã́ri dápiaiyepe arĩ coyʉrejame Jesús: \p —Apevʉ jabotebevʉ bácavʉ ijãravʉre jabotenajarama na Jʉ̃menijicʉi jabotequiyede. Aru apevʉ jaboteivʉ bácavʉ ijãravʉre jabotebenajarama na Jʉ̃menijicʉi jabotequiyede, arĩ buedejame Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino bedióva cojedeca ʉ̃i yaiquínore \r (Mr 10.32-34; Lc 18.31-34) \p \v 17 Mái nʉri, cuivʉ barejacárã Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Ñʉje nʉiyede, ñʉja ʉ̃i bueimarare nʉvarejame apevʉre jocarĩ. Aru yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: \p \v 18 —Jerusalẽ́i nʉivʉbu. Nore cʉrĩ, yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, ji maucʉ jẽni jíquijibi sacerdotevare jaboteipõevare aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare máre. Ina põeva arãjivʉbu: “¡Boarĩ́ jarʉvaicõjejara ʉ̃́re! ¡Yaijácʉrĩ!” \v 19 Que arĩ, jínajivʉbu yʉre ina judíova ãmevʉre. Que teni ina põeva yʉrinajivʉbu yʉre. Jara popenajivʉbu yʉre. Aru yʉre pẽvari jocʉcʉjaravena, boarĩ́ jarʉvarãjivʉbu. Ʉbenita yóbecʉrijãravʉa yóboi, jipacʉ, Jʉ̃menijicʉ, nacovacʉyʉme yʉre yainore jarʉvarĩ, arejame Jesús. \s1 Santiago aru Juan népaco õi jẽniaino Jesúre \r (Mt 23.11; Mr 9.35; 10.35-45; Lc 22.25-27; Jn 13.12-15) \p \v 20 No yóboi Zebedeoi márai paco nʉrejacod̶a Jesús yebai mamaraque, Santiago aru Jũaque máre. Ʉ̃i jipocai ñʉatutarejacod̶a, õi jẽniaiyʉe boje apejĩene ʉ̃́re. \v 21 Aru Jesús jẽniari jã́rejamed̶a ṍre: \p —¿Yéde d̶acaji mʉre? arejamed̶a. \p Ʉ̃́re arejacod̶a: \p —Dobaicõjejacʉ ina jímara pʉcarãre mi yebai, cũinácʉre meapũravʉi aru apecʉre cãcopũravʉi, mi jabotequinʉmʉ maquinóre, arejacod̶a õ. \p \v 22 Ʉbenita Jesúcapũravʉ arejamed̶a: \p —Mi jẽniaiyede coreóvabevʉ mʉ. Põecʉ dobaiyʉcʉ baru yʉ́que ji jabotequinʉmʉ maquinóre, mamarʉmʉ ñájiye jaʉvʉ ʉ̃́re yʉ́que. ¿Ũcuri bʉojarãjidica mʉja ji ũcuinore? arejamed̶a náre Jesús. \p Aru jʉ arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Bʉojaivʉbu ñʉja, arejaimad̶a. \p \v 23 Aru Jesús arejamed̶a náre: \p —Ji ũcuinore ũcurajivʉbu mʉja. Ji que aiyede, yópe ayʉbu: Ji ñájiyepedeca ñájinajivʉbu mʉja. Ʉbenita yʉ́vacari beobevʉ náre, dobarãjivʉre ji meapũravʉi aru ji cãcopũravʉi máre. Quénora dobarãjarama nore ina jipacʉi beoimara mácavʉ, javeta ʉ̃i mead̶aimara mácavʉ, arejamed̶a Jesús. \p \v 24 No yóboi, jápiarejacarã ne borore apevʉ ñʉja caipʉcapʉrʉape paivʉ Jesúi bueimara. Que baru jararejacarã inare. \v 25 Dinʉmʉ Jesús órejarejame ñʉjare ʉ̃i yebai. Aru arejame ñʉjare: \p —Mʉja majivʉ ina jaboteivʉre judíova ãmevʉre ne d̶aiyede. Parʉéque cõjeivʉbu ina ne jaborõcavʉre, ne d̶acarãjiyepe aivʉ náre ne ʉrõpe. \v 26 Ʉbenita nápe d̶abejarã mʉja. Ñai mʉjacacʉ parʉcʉ baiyʉcʉ baru, memecajacʉrĩ mʉjare. \v 27 Aru nopedeca ñai mʉjacacʉ jabocʉ baiyʉcʉ baru, yebacatejacʉrĩ caivʉre. \v 28 Nopedeca Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, yʉ, dabedejacacʉ, põeva ne memecarãjiyepe ayʉ yʉre. Quénora darejacacʉ yʉ, memecacʉyʉ apevʉre aru boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉ ji bajure, mead̶acʉyʉ obedivʉ põevare, ji yaiquíyede náre boje, arejame ñʉjare Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino pʉcarã jã́ri eabevʉre \r (Mr 10.46-52; Lc 18.35-43) \p \v 29 Jericó ãmicʉriĩmarore etarejacarã ñʉja, Jesújã. Obedivʉ põeva darejaima ñʉje yóboi. \v 30 Aru pʉcarã ʉ̃mʉva, jã́ri eabevʉ, ma ẽcarʉi dobarejaima. Põeva “Jesús Nazarecacʉbe ʉ̃”, aivʉre jápiaivʉ, cod̶oboborejaima na, jã́ri eabevʉ: \p —Mʉ, David bácʉi pãramecʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, ñʉje jabocʉ bacʉyʉ́, cõmaje ãroje jã́jacʉ ñʉjare, arejaima na. \p \v 31 Ina obedivʉ põeva náre arĩdurejaima: \p —Bi ajarã mʉja, arĩdurejaima. \p Ʉbenita pʉeno baju cod̶oboborejaima cojedeca: \p —Mʉ, ñʉje jabocʉ, David bácʉi pãramecʉ, cõmaje ãroje jã́jacʉ ñʉjare, arejaima na. \p \v 32 Que teni ʉ̃́re cod̶oboboivʉre jápiayʉ Jesús, dajocarejame. Aru apevʉre cutuicõjenejame ina pʉcarã jã́ri eabevʉre ʉ̃i yebai. Eaivʉre, Jesús jẽniari jã́rejame náre: \p —¿Aipe d̶acaji yʉ mʉjare? arejame ʉ̃. \p \v 33 Ʉ̃́re arejaima na: \p —Mʉ, ñʉje jabocʉ, jã́ri eabevʉbu ñʉja. Ʉrarõ jã́iyʉrivʉbu ñʉja, arejaima. \p \v 34 Jesús cõmaje ãroje jã́ñʉ, ne yacorʉare tʉorejame ʉ̃. Aru cũiná jã́rejaima na, jã́ri eabevʉ bácavʉ. Que teni Jesúre yóvarĩ nʉrejaima na máre. \c 21 \s1 Jesús Jerusalẽ́i ʉ̃i ecoino \r (Mr 11.1-11; Lc 19.28-40; Jn 12.12-19) \p \v 1 Jerusalén ãmicʉriĩmaro joabejĩnoi cʉrĩ, Betfajé ãmicʉriĩmajino baji, no cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũ ẽmeino baji, earejacarã ñʉja, Jesújã. Nore earĩ, pʉcarã ñʉja ʉ̃i bueimaracavʉre yópe arĩ, jarorejame Jesús: \p \v 2 —No cõchinoi cʉriĩmajinoi nʉjara mʉja. Cũiná earãjaramu mʉja põevare ũmaiãimacʉre, burra ãmicʉco, mamacʉque, nácacʉi bʉoimarare. Náre bʉoimeare jod̶eni, davajarã yʉre. \v 3 Aru, “¿Aipe teni ina ãimarare náre bʉoimeare jod̶eni, náre nʉvaivʉrʉ̃ mʉja?” ne aruta, yópe ajarã: “Ñʉjare ĩ́cõjeni darobi maje jabocʉ. Ʉ̃́re ũmacayʉ ãimacʉ jaʉbi ʉ̃. Carijĩeneca mʉjare jacopaiyovacʉyʉme cojedeca”, ajarã, arejame Jesús. \p \v 4 Caiye iye nópe vaidéjavʉ̃ cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiye báquepedeca cũinácʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉ: \q1 \v 5 Coyʉjacʉ ina Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉre. Jã́jara. Mʉje jabocʉ bacʉyʉ́ mʉjare dacʉyʉme. “¿Meacʉ bárica yʉ?” abecʉbe. Burrore tubarĩ dacʉyʉme. Burro bojʉyovacari bacʉyʉ́me ʉ̃i tubamʉ macʉyʉ́, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \p \v 6 Jesúi daroimara nʉrejaima. Aru d̶arejaimad̶a yópe ʉ̃i aiye báquepedeca náre. \v 7 Davacarejaima Jesúre ico burrare mamacʉque. Aru ñʉje doicajea pʉenocacajeare burrare aru mamacʉre máre tʉorejacarã. Mamacʉre tubarejame Jesús. \v 8 Dinʉmʉma ina obedivʉ põeva, ñʉjaque cʉrivʉ, ne pʉenocacajeare jũarejaima mára. Aru apevʉ jocʉcʉ cavabʉa yoca cʉricavabʉare burarĩ, jũarejaima mára, Jesúre mead̶aiyʉrivʉ, ne pued̶arĩ jacoyʉrãjiyepe aivʉ. \v 9 Ʉ̃́re jipocateivʉ aru ʉ̃i yóbocavʉ máre cod̶oboborejaima na: \p —David bácʉi pãramecʉ, maje jabocʉ bacʉyʉ́re torojʉe bajad̶éni. Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acaimʉme ʉ̃, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ. Cari jabocʉ bacʉyʉ́re ména borotenajarevʉ, cod̶oboborĩ arejacarã ñʉja caivʉ. \p \v 10 Jesús ʉ̃i eaiyede Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, caivʉ nócavʉ etarĩ, jã́ri, jẽniari jã́rejaima na, “¿Ñamema ñai?” \v 11 Aru ina põeva ñʉjare yóvaivʉ arejaima náre: \p —Ʉ̃́tame ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ, Jesús Nazarecacʉ, Galileacarõcacʉ, arejaima ina põeva. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine \r (Mr 11.15-19; Lc 19.45-48; Jn 2.13-22) \p \v 12 Jesús edarĩ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami yebai, diñami tãibʉ ʉratãibʉi ecorejame ʉ̃. Aru nore diñami cʉrivʉ bojed̶aipõevare jarʉvarejame Jesús. Tãutʉra oatʉvaipõeva ne jã́d̶ovaivare moari najuárejame ʉ̃. Aru jurevare bojed̶aipõeva ne dobarõare máre moari najuárejame. \v 13 Náre yópe arejame Jesús: \p —Yópe arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ji cʉ̃rami caivʉ põeva ne yʉre, Jʉ̃menijicʉre, coyʉiñamimu”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Ʉbenita diñamine tatorĩ ĩ́vʉ ne dupiñamipe d̶aquemavʉ mʉja, mʉje pʉeno ʉrarõ tãutʉra ĩ́ye boje põevare jocarĩ, ne bojed̶aiyede mʉje cʉvaede, arejame náre Jesús. \p \v 14 Jã́ri eabevʉ darĩ, aru cuiye majibevʉ máre daivʉ barejáima ʉ̃i yebai no Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. Náre coapa mead̶arejame Jesús. \v 15 Apevʉ fariseova aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva caiye iye põeva ne d̶arĩ majibede Jesús ʉ̃i d̶aiyede jã́rejaima. Aru ina jʉed̶ova noi cʉrivʉ, “David bácʉi pãramecʉ, maje jabocʉ bacʉyʉ́re torojʉe bajad̶éni”, ne arĩ cod̶oboboiyede jápiarejaima ina fariseovajã. Que baru jorojĩnejaima ʉ̃́re. \v 16 Aru arĩdurejaima: \p —¿Jápiabecʉrʉ̃ mʉ ne aiyede? arĩdurejaima. \p Ʉbenita Jesús arejame náre: \p —Jápiaivʉ yʉ. ¿Ãrʉmetenarʉ mʉja? Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiye báquede toivaicõjenejaquemavʉ cũinácʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre yópe arĩ yʉrã: \q1 Mʉ, ñʉje jabocʉ, jʉed̶ovare aru jʉed̶ojĩnare máre mearore jícõjeivʉ mʉre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, arejame Jesús. \p \v 17 Que arĩburu yóboi, náre dajocarĩ etarejacarã ñʉja, Jesújã, diĩmarore jocarĩ. Cãranʉrejacarã Betania ãmicʉriĩmajinoi. \s1 Jesús ʉ̃i ãmecoroino higueracʉ jẽidʉa cʉbecʉre \r (Mt 17.20; Mr 11.12-14, 20-26; 1 Co 13.2) \p \v 18 Cõmiáijãravʉ javejĩnara copainʉrejacarã Jerusalén ãmicʉriĩmaroita. Aru ãvʉé ijidejavʉ̃ya Jesúre. \v 19 Que baru ʉ̃i jã́iyede cũinácʉ jocʉcʉ higuera ãmicʉricʉre ma ẽcarʉi, jẽidʉare vocʉnʉridurejame dicʉ yebai. Ʉbenita yoca matʉiyeda earejame. Aru arejame dicʉre: \p —Cainʉmʉa jẽmejad̶eni mi jẽidʉa cojedeca, arejame ʉ̃. \p Aru cũiná dicʉ yaidéjavʉ̃. \v 20 Ñʉja ʉ̃i bueimara diede jã́ri, cuecumarejacarã. Aru arejacarã: \p —¿Aipe teni cũiná yaidí dicʉ higueracʉ? arejacarã. \p \v 21 Aru Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame ñʉjare: \p —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja me jʉ aivʉ baru Jʉ̃menijicʉre, aru “Jʉ̃menijicʉ iye d̶aiyede majibebi” arĩ dápiabevʉ baru, mʉja máre d̶arĩ bʉojarãjaramu yópe ji d̶aiye báquepe dicʉ higueracʉre. Aru pʉeno baju d̶arĩ bʉojarãjaramu mʉja. Icũ cʉ̃racũre “Nʉjacũ yore jocarĩ pʉ jia ʉrad̶aita, cocʉnʉjacũ” mʉje aru, nópe d̶aquiyebu dicũ. \v 22 Caiye iye mʉje Jʉ̃menijicʉre jẽniaiyede, “Jãve Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme yʉre” arĩ dápiaru, Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉjare mʉje ʉede, arĩ buedejame ñʉjare Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i parʉé \r (Mr 11.27-33; Lc 20.1-8) \p \v 23 Diede coyʉyʉ bácʉ, Jesús Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami ecorejame cojedeca. Noi põevare bueyʉre, sacerdotevare jaboteipõeva aru judíova bʉcʉva máre ʉ̃i yebai nʉrejaima. Aru jẽniari jã́rejaima ʉ̃́re: \p —¿Ye parʉéque d̶ayʉrʉ̃ mʉ iye mi d̶aiyede? ¿Ñame jídi mʉre iye parʉéde mi nópe d̶aiyede? arejaima na. \p \v 24 Jesús arejame náre: \p —Yʉ máre jẽniari jã́quijivʉ mʉjare cũináro jẽniari jã́inore. Yʉre coyʉru, yʉ máre coyʉquijivʉ mʉjare ji parʉéque ji d̶aiyede. \v 25 ¿Juan Bautista bácʉ jã́d̶ovaquemari põevare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i parʉéque o põeva ne parʉéque? Coyʉjarã yʉre, arejame náre Jesús. \p Ʉ̃i que aiyede, ne bajumia boroteivʉ arejaimad̶a yópe: \p —Maje aru “Jʉ̃menijicʉque”, ʉ̃ aquijibi “¿Aipe teni jʉ abetecarãrʉ ʉ̃́re?” \v 26 Ʉbenita maje aru “põevaque”, jidʉé jaʉvʉ majare. Ina obedivʉ põeva coreóvad̶ama Juan Bautista bácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre. Que baru nácapũravʉ ãmed̶ajebu majare, arejaimad̶a. \v 27 Que baru arejaima Jesúre: \p —Majibevʉ ñʉja, arejaima. \p Dinʉmʉre Jesús arejame náre: \p —Yʉ máre coyʉbevʉ mʉjare ñamei parʉéque ji d̶aiyede, arejame Jesús. \s1 “Pʉcarã mamarare” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Lc 3.12; 7.29-30) \p \v 28 Bedióva yópe arĩ, buedejame Jesús: \p —¿Aipe dápiaivʉrʉ̃ mʉja iye ji coyʉquiyede mʉjare? Cũinácʉ ʉ̃mʉ pʉcarã mamarare cʉvacʉ yópe aquemavʉ cũinácʉre: “Mʉ, bʉcʉ, memecʉnʉjacʉ ʉ́yaimu jioi cari jãravʉ”, aquemavʉ jípacʉ. \v 29 Ʉbenita ʉ̃́capũravʉ “Nʉiyʉbevʉ”, aquemavʉ jípacʉre. Ʉbenita nópe arĩburu yóboi, chĩori dápiaquemavʉ ʉ̃i jʉ abe báquede jípacʉre. Aru jioi nʉquemavʉ ʉ̃, mamacʉ. \v 30 Népacʉ ñai mamacʉre ʉ̃i coyʉrĩburu yóboi, apecʉ mamacʉre quédeca arĩduquemavʉ. Aru ñai mamacʉcapũravʉ “Báyʉ, memecʉnʉñʉmu yʉ”, jʉ arĩduyʉvacari, ʉbenita ye nʉmetequemavʉ ʉ̃, arejame Jesús. \p \v 31 Náre jẽniari jã́rejame Jesús: \p —¿Ácʉba ina pʉcarã mamaracacʉ jípacʉi ʉrõpe d̶ayʉ bácʉ? arejame Jesús. \p Arejaima Jesúre: \p —Ʉ̃i mamarʉmʉ jẽniaimʉ mácʉ ʉ̃i ʉrõpe d̶aquemavʉ, arejaima. \p Aru Jesús arejame náre: \p —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ina jabovare tãutʉra ĩcaipõeva aru ina nomiva ãmena ne bajure bojed̶aivʉ ecorãjarama Jʉ̃menijicʉi jaboteinore mʉje jipocai. \v 32 Quédeca Juan Bautista bácʉ buecʉdame mʉjare aipe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉ jã́ñʉre põevare boropatebevʉpe. Ʉbenita mʉjacapũravʉ ʉ̃ mácʉre jʉ abetequemavʉ. Quénora ina jabovare tãutʉra ĩcaipõeva aru ina nomiva ãmena ne bajure bojed̶aivʉ ʉ̃ mácʉre jʉ aquemavʉ, arejame náre Jesús. \s1 “Ãmena memecaipõevare” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mr 12.1-12; Lc 20.9-19) \p \v 33 Jesús, yópe arĩ, buede nʉrejame náre: \p —Apeno jã́ri dápiarĩ mʉje d̶arãjiyepe aino ji coyʉquiyede jápiajarã mʉja. Cũinácʉ cʉ̃rami upacʉ doaicõjequemavʉ jiore ʉ́yaimuque. Doarĩ bʉojarĩ, d̶aicõjequemavʉ biaidore jio tʉrʉvai. Aru ũicõjequemavʉ cobede ʉ́yai pipoicobede. Aru d̶aicõjequemavʉ ʉ̃mʉjʉriñami cʉ̃ramine, jiore coreipõecʉ ʉ̃i jã́quiñamine máre. Caiye iyede mead̶arĩ bʉojarĩ, vorĩ earĩ jiore memeipõevare, epequemavʉ náre, ne memecarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Ina memecaipõeva ĩnajivʉ batequémavʉ apeboa ʉ́yaiboare, ne memeiye boje. Aru nʉquemavʉ ñai jio upacʉ apeno joborõi. \v 34 Ʉ́yai jẽijãravʉ yóboi, ñai jio upacʉ jarorĩduquemavʉ apevʉ ʉ̃i yebacavʉre memecaipõeva yebai, ne ĩnajiyepe ayʉ apeboa ʉ́yaiboare, ñai jio upacʉ jiede. \v 35 Ʉbenita ina memecaipõeva ina yebacavʉ eaivʉre jẽni, cũinácʉre jara popequemavʉ, aru apecʉre boarĩ́ jarʉvaquemavʉ, aru apecʉre cʉ̃raboaque dʉvarĩ boarĩ́ jarʉvaquemavʉ máre. \v 36 Ñai jio upacʉ jarorĩduquemavʉ apevʉ yebacavʉre. Ʉbenita náre quédeca d̶aquemavʉ ina memecaipõeva. \p \v 37 ’No yóboi, ñai jio upacʉ jarorĩduquemavʉ mamacʉre memecaipõeva yebai. “Jímacʉre jã́ivʉ pued̶arãjichʉma na”, arĩ dápiarĩ, que d̶arĩduquemavʉ. \v 38 Ʉbenita ina memecaipõeva jã́ivʉ ñai jio upacʉi mácʉre, aquemavʉ ne bajumia, “Ñai ñʉje jabocʉ bacʉyʉ́me. Jípacʉ ʉ̃i yainíburu yóboi, cʉvacʉyʉme caiye ʉ̃i cʉvaede. Jã́rica, boarĩ́ jarʉvarãjarevʉ ʉ̃́re, maja cʉvaburĩ caiye ʉ̃i cʉvaede”, aquemavʉ na. \v 39 Que arĩ, ʉ̃́re jẽni jaetovaquemavʉ jiore jocarĩ. Aru boarĩ́ jarʉvaquemavʉ ʉ̃́re, arejame Jesús. \p \v 40 Na ʉ̃i coyʉiyede jápiaivʉre jẽniari jã́rejame Jesús: \p —¿Ñai jio upacʉ copaini dayʉ, aipe d̶aquidi ina memecaipõevare? arejame ʉ̃. \p \v 41 Ʉ̃́re jápiaivʉ arejaima: \p —Ina ãmenare pare ñájine d̶arĩ boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉme ʉ̃. Aru epecʉyʉme apevʉ memecaipõevare noi, ʉ̃i jioi, ʉ̃́re jínajivʉre ʉ̃i jẽidʉare jẽijãravʉ eaiyeta, arejaima na. \p \v 42 Jesús arejame náre: \p —¿Ãrʉmetenarʉ mʉja iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báquede? Yópe toivarejaquemavʉ yʉrã, Cristo ji borore: \q1 Iva cʉ̃ravare cʉ̃ramine d̶aipõeva ʉbeni jarʉvaquemavʉ. Caride iva cʉ̃rava caiva apeva pʉeno parʉrivabu. Nópe d̶aino mácarõre d̶aquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Que baru pare mearotamu majare, maje dápiaru, arĩ toivarejaquemavʉ. \m \v 43 Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja judíova mʉje d̶abe boje mearore yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe ʉ̃i jaboteimarare d̶aiye jaʉépe, apevʉ põeva, judíova ãmevʉ, mearore d̶aivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, ʉ̃i jaboteimara marajárama na mʉje pʉeno. \v 44 Ácʉ põecʉ tʉyʉ baru divarã, tʉrĩ yavacʉyʉme ʉ̃i bajure. Aru diva tʉiva baru põecʉ pʉenora chĩtoquiyebu ʉ̃́re, arejame náre Jesús. \p Yópe aiyʉrõtamu no: Põeva “Ãmecʉbe ʉ̃”, arĩdurãjarama Jesúi borore. Ʉbenita meacʉ bajube ʉ̃, Jesús, caivʉ apevʉ pʉeno. \p \v 45 Ina sacerdotevare jaboteipõeva aru ina fariseova jápiaivʉ bácavʉ Jesús ʉ̃i jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aiyede, coreóvarejaimad̶a coyʉyʉre nára, “Mʉja judíova mʉje d̶abe boje mearore yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, judíova ãmevʉ ʉ̃i jaboteimara marajárama mʉje pʉeno” ʉ̃i aiye báque boje. Que baru jẽni nʉvaiyʉrĩdurejaima. \v 46 Ʉbenita ne jẽiyʉrĩduiyede ʉ̃́re, obedivʉ põeva “Jesúbe Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ” arĩ dápiaivʉre jidʉrejaimad̶a. \c 22 \s1 “Pʉrʉbʉoivʉ ne torojʉve teinore” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mt 8.12; 25.30; Lc 13.28; 14.15-24) \p \v 1 Bedióva cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejame náre apeno jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque: \p \v 2 —Jʉ̃menijicʉi jaboteinomu yópe cũinácʉ jabocʉi mácʉ pʉrʉbʉoyʉre torojʉve tede d̶ainope. \v 3 Ñai torojʉve teino upacʉ jarorĩ, “Nʉjara” aicõjeniduquemavʉ ʉ̃i yebacavʉre ʉ̃i cutuimarare. Ʉbenita ina cutuimaracapũravʉ nʉiyʉbetequemavʉ. \v 4 Bedióva cojedeca jarorĩ, aicõjeniduquemavʉ apevʉ ʉ̃i yebacavʉre yópe: “Coyʉjarã ina ji cutuimarare yópe: ‘Ji torojʉve teinore mead̶aivʉ yʉ. Boaicõjeivʉ oteivecʉva ʉrarãre aru ina mamara jiacʉrivʉre máre. Caiyede mead̶aivʉ yʉ. Que baru ãranʉjara cari’, ajarã ji cutuimarare”, aquemavʉ ñai jabocʉ. \v 5 Ʉbenita ina cutuimara ñai jabocʉre ãmeina jã́ri, yʉrini, nʉmetequemavʉ ʉ̃i torojʉve teinore. Cũinácʉ memecʉnʉquemavʉ ʉ̃i jioi. Apecʉ memecʉnʉquemavʉ ʉ̃i bojed̶aitucubʉi. \v 6 Aru apevʉ ina yebacavʉre jẽni, cʉyojarõ d̶arĩ, boarĩ́ jarʉvaquemavʉ náre. \v 7 Diede jápiarĩ, ñai jabocʉ jaraquemavʉ. Churaravare jaroquemavʉ, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe ayʉ ina boarĩ́ jarʉvaivʉ bácavʉre ʉ̃i yebacavʉre aru ne juarãjiyepe ayʉ ne ĩmarore. \p \v 8 ’Dinʉmʉre ñai jabocʉ aquemavʉ apevʉ ʉ̃i yebacavʉre, “Jímacʉ ʉ̃i pʉrʉbʉoiye torojʉve teino mead̶arĩ bʉojainomu. Ʉbenita ina ji cutuimara mácavʉ ãmena bajure daiye jaʉbetedebu. \v 9 Que baru ma ʉramai nʉjara mʉja. Nore caivʉ mʉje eaimarare cutujarã, ne darãjiyepe aivʉ ji torojʉve teinoi”, aquemavʉ ñai jabocʉ. \v 10 Ʉ̃i que arĩburu yóboi, ina yebacavʉ mái nʉri cójijovaquemavʉ caivʉ ne eaimarare, mearare aru ãmenare máre, ne torojʉve teitucubʉ buiquíyepe aivʉ. \v 11 Ʉbenita ñai jabocʉ jã́cʉnʉri ina ʉ̃i cutuimarare no torojʉve teitucubʉi, jã́quemavʉ cũinácʉ põecʉre pʉrʉbʉoino doiyede dobecʉva. \v 12 Que baru ʉ̃́re jẽniari jã́quemavʉ, “Pacomá, ¿aipe teni ecoyʉ bʉojacʉrʉ̃ yore pʉrʉbʉoino doiyede dobecʉva?” aquemavʉ. Ʉbenita ñai cutuimʉcapũravʉ bi aquemavʉ. \v 13 Dinʉmʉre ñai jabocʉ ʉ̃́re cad̶ateipõevare yópe aquemavʉ, “Ʉ̃i pʉrʉáre, ʉ̃i cʉbobare máre bʉorĩ, jarʉvajarã ʉ̃́re joai, ñeminoi, ʉ̃i jʉ abe boje yʉre, ʉ̃i coatequiyepe aivʉ yʉre jarʉvarĩ. Chĩoivʉ orĩ cʉrãjarama põeva nore. Aru jararĩ cõpi cũrajarama na, aquemavʉ ñai jabocʉ”, arejame Jesús. \p \v 14 Jesús, yópe arĩ, buede nʉrejame: \p —Obedivʉ põevatamu ina Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cuturĩduimara. Ʉbenita obebejĩnatamu ina ʉ̃i beoimara, ʉ̃i jaboteimara márajivʉ, arejame Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino jabovare bojed̶ainore \r (Mr 12.13-17; Lc 20.20-26) \p \v 15 No yóboi apevʉ fariseova ne bajumia borotedejaimad̶a aipe d̶arĩ ne jʉjovarĩ jacotʉjʉroede Jesúre ʉ̃i coyʉiyequede. \v 16 Apevʉ ne bueimarare apevʉ Herodecavʉque jarorejaimad̶a na. Ʉ̃i yebai edarĩ, ʉ̃́re yópe arejaima, mamad̶aiyʉrivʉ: \p —Mʉ, bueipõecʉ, mʉre coreóvaivʉbu ñʉja. Nurié yávaivʉ mʉ. Jãveneca bueivʉ mʉ põevare, ne d̶arãjiyepe ayʉ mearore yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe. Caivʉre cũinácamuara yávaivʉ mʉ. Coyʉbevʉ mʉ põevare yópe ne d̶aiyepe. Quénora jidʉbecʉva coyʉivʉ mʉ náre yópe ne dápiaiyepe. \v 17 Que baru coyʉjacʉ yéde mi dápiaiyede iye ñʉje jẽniaiyede mʉre caride. ¿Maje jabocʉ César ʉ̃i ĩ́cõjejʉroede, ʉ̃i jaboteiye boje, maje bojed̶aru, mearica die? ¿O bojed̶abejeba maja? arejaima na, ʉ̃́re jʉjovaiyʉrĩduivʉ. \p \v 18 Ʉbenita ne ʉ̃́re ãmeina d̶ájʉroede majini, yópe arejame Jesús: \p —Mʉja, jʉjovaivʉ, ¿aipe teni yʉre jʉjovaiyʉrĩdurãrʉ mʉja? \v 19 Jã́d̶ovajara yʉre tãutʉratʉravare, arejame Jesús. \p Que ayʉre, nácacʉ cũinátʉrava tãutʉratʉravare davarejame ʉ̃́re. \v 20 Ʉ̃́re ʉ̃i davarĩ jíyede, arejame Jesús: \p —¿Ñamema ñai, ditʉravare jẽñʉ? ¿Aru ñamei ãmiá cʉritʉravaba ditʉrava? arejame náre Jesús. \p \v 21 —Ñai jabocʉ Césai decocʉ aru ʉ̃i ãmiá máre cʉritʉravatamu, arejaima Jesúre. \p Que aivʉre arejame Jesús: \p —César jiede ʉ̃́re jacopaiyovajarã mʉja. Jíjarã ʉ̃́re tãutʉra yópe ʉ̃i bojed̶aicõjeiyepe mʉjare. Aru Jʉ̃menijicʉ jiede ʉ̃́re jacopaiyovajarã mʉja. D̶ajarã yópe ʉ̃i ʉrõpe, arejame náre, jẽniari jã́radaivʉre, Jesús. \p \v 22 Ʉ̃i que aiyede jápiarĩ, pare dápiarĩ cuecumarejaimad̶a ina ʉ̃́re jʉjovaiyʉrĩduivʉ bácavʉ. Que baru ʉ̃́re dajocarĩ etarĩ nʉrejaima na. \s1 Saduceova ne jẽniari jã́ino Jesúre yainore jarʉvarĩ nacajainore \r (Mr 12.18-27; Lc 20.27-40; Hch 23.8) \p \v 23 Dijãravʉmareca apevʉ saduceova darejaima Jesús yebai. Saduceo ãmicʉriyajubobu judíovacavʉ ne yajubo cũináyajubo. Caivʉ saduceova “Yainore jarʉvarĩ nacajaiye cʉbevʉ”, ad̶ama na. Jesúre jẽniari jã́rejaima ina saduceova yópe arĩ: \p \v 24 —Mʉ, bueipõecʉ, Jʉ̃menijicʉi cõjeiyede Moisés bácʉ coyʉrejaquemavʉ: “Cũinácʉ némamicʉ yaidú, jʉed̶ocʉvabecʉva, yaiyʉ́ bácʉi yócʉre pʉrʉbʉoiye jaʉvʉ nomiópecoque, jʉed̶ocʉvacʉyʉ. Aru ina jʉed̶ova bárãjivʉ yaiyʉ́ bácʉi ãmiáre cʉvarãjarama na”, coyʉicõjenejaquemavʉ Moisés bácʉre Jʉ̃menijicʉ. \v 25 Javede cʉ́tequemavʉ siete paivʉ ʉ̃mʉva ñʉjacavʉ. Cũinácʉ ʉ̃mʉi mára matequémavʉ na. Aru némamicʉ pʉrʉbʉoquemavʉ. No yóboi yaiquémavʉ ʉ̃ mácʉ, jʉed̶ocʉvabecʉva. \v 26 Que baru apecʉ, némamicʉ bácʉrã cutuyʉ, pʉrʉbʉoquemavʉ jíbʉcʉ bácʉi márepacoque. Aru jíbʉcʉ bácʉpedeca, yaiquémavʉ ʉ̃ mácʉ máre, jʉed̶ocʉvabecʉva. Aru apecʉ, ʉ̃ mácʉrã cutuyʉ máre, nopedeca, aru caivʉ ina siete paivʉ bácavʉ ṍque pʉrʉbʉorĩ, yaiquémavʉ na mácavʉ caivʉ jʉed̶ocʉvabevʉva. \v 27 Caivʉ ne yóboi, ico nomió máco máre yaiquémavʉ. \v 28 ¿Aru yainore jarʉvarĩ nacajaijãravʉ baquinóre, ñamei márepaco bacod̶óba ico? Ijãravʉi caivʉ ina siete paivʉ cʉvatequemavʉ ṍre, arejaima na Jesúre. \p \v 29 Ʉbenita Jesús arejame ina saduceovare: \p —Mamateivʉbu mʉja, mʉje majibe boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Aru Jʉ̃menijicʉi parʉéde máre majibevʉbu mʉja. \v 30 Yainore jarʉvarĩ nacajaijãravʉ baquinóre pʉrʉbʉobenajarama. Aru jíbenajarama némaromivare, ne pʉrʉbʉorãjiyepe aivʉ. Quénora ángeleva, ina pʉrʉbʉobevʉ, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉpe paivʉ, barãjárama ina yainore jarʉvarĩ nacajarajivʉ. \v 31 ¿Iye yainore jarʉvarĩ nacajaiyede, jápiarĩ eabenarʉ mʉja iye Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede Moisés bácʉre? \v 32 “Yʉ́tamu Jʉ̃menijicʉ. Abraham, Isaac, aru Jacob ne mearore jímʉmu yʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Que arĩ, yaivʉ bácavʉ ne mearore jímʉ ãmemi Jʉ̃menijicʉ. Quénora apʉrivʉ ne mearore jímʉtame ʉ̃, arĩ coyʉrejame náre Jesús. \p \v 33 Ina obedivʉ põeva Jesús ʉ̃i nópe coyʉiyede jápiaivʉ, pare dápiarĩ cuecumarejaimad̶a, ʉ̃i nópe aiye boje. \s1 D̶aicõjeiye parʉé caiye pʉeno \r (Mr 12.28-34; Lc 10.25-28) \p \v 34 Apevʉ fariseova ne jápiaiyede Jesús vainí tʉyʉ bácʉre ina saduceovare, bi are d̶ayʉ bácʉre náre, cójijidejaima ʉ̃i yebai. \v 35 Aru cũinácʉ nácacʉ, Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede majicʉ, Jesúre jʉjovarĩ jacotʉiyʉrĩduyʉ jẽniari jã́rejame yópe: \p \v 36 —Mʉ, bueipõecʉ, ¿ã́roma majare Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeino pʉeno parʉrõ cõjeino? arejame ʉ̃. \p \v 37 Jesús arejame ʉ̃́re: \p —“Ʉjacʉ mi jabocʉ Jʉ̃menijicʉre caino mi ũmedʉque, caino mi ũmeque, aru caino mi majiéque”. \v 38 Nótamu Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeino pʉeno parʉrõ, pʉeno mearo máre. \v 39 Aru no yóbo cãchijino parʉrõ d̶aicõjeinotamu mamaro cõjeinope paino. “Mi bajure mi jecʉépedeca jecʉjacʉ mícʉre máre”. \v 40 Caiye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, aru caiye ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne bueiye báquede máre coyʉiyetamu cũinátʉrʉra iye pʉque d̶aicõjeiyeque. Põevare ʉe jaʉvʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre aru jecʉé jaʉvʉ apevʉ põevare máre, arĩ buedejame Jesús. \s1 Cristo ñai jabocʉ David bácʉi pãramecʉ \r (Mr 12.35-37; Lc 20.41-44) \p \v 41 Ina fariseovacavʉ cójijivʉreca cãreja Jesús yebai, náre yópe arĩ, jẽniari jã́rejame Jesús: \p \v 42 —¿Aipe dápiaivʉrʉ̃ mʉja ñai Cristore? ¿Ñamei mácʉba ñai? arejame. \p Ʉ̃́re arejaima: \p —David bácʉi pãramecʉbe ʉ̃, arejaima. \p \v 43 Náre arejame Jesús: \p —Que baru, ¿aipe teni David bácʉvacari Espíritu Santoi parʉéque coyʉicõjeimʉ marejaquémari “mʉ, ji jabocʉ” Cristorã? David bácʉ, yópe arĩ, coyʉrejaquemavʉ Cristorã: \q1 \v 44 Jʉ̃menijicʉ aquemavʉ ji jabocʉre, “Dobajacʉ ji meapũravʉi, mi cʉvae boje parʉéde yʉpedeca. Aru yʉ epecʉyʉmu mi mauvare mi cʉboba cãchinoi. Que teni mʉre vainí jarʉvare d̶acʉyʉmu yʉ náre, mi jabotequiyepe ayʉ náre”, arĩ toivarejaquemavʉ David bácʉ Cristorã. \m \v 45 David bácʉvacari Cristoi borore arejaquemavʉ, “Ʉ̃́recabe ji jabocʉ”. Que baru, ¿aipe teni David bácʉi pãramecʉba ʉ̃? arejame Jesús. \p \v 46 Ñame bʉojarĩ cũiná coyʉbeteima ʉ̃́re. Dijãravʉmata ñame yéde jẽniari jã́menejaima Jesúre bedióva cojedeca. \c 23 \s1 Jesús ʉ̃i boro coyʉrĩ ad̶aino fariseovare aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare \r (Mt 3.7; 5.34; 6.1; 12.34; 20.26-27; Mr 9.35; 10.43-44; 12.38-40; Lc 3.7; 11.37-54; 14.7-14; 18.14; 20.45-47; 22.26; Hch 23.3) \p \v 1 No yóboi Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame ina obedivʉ põevare aru ñʉja ʉ̃i bueimarare máre: \p \v 2 —Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva aru fariseova bued̶ama mʉjare Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Jʉ̃menijicʉi yávaiye jãvene bued̶ama na. Que baru d̶ajarã mʉja yópe ne bueiyepedeca. \v 3 Ʉbenita návacari d̶abenama yópe ne bueiyepe. Que baru d̶abejarã mʉja yópe ne d̶aiyepe. \v 4 Ne baju dápiaiyepe d̶aicõjed̶ama põevare. Ʉbenita yópe Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquepe dápiabenama na. Maiyójajebu iye d̶aicõjeiye ne baju dápiaiye báque. Návacari caiye iyede ye d̶abenama na. Aru ne d̶aicõjeimarare ye cad̶atebenama, ne d̶arãjiyepe aivʉ die maiyójae d̶aiyede. \v 5 Caiye ne d̶aiyede d̶ad̶ama apevʉre jã́icõjenajivʉ, “¿Meara márica na?” ne arĩ dápiarãjiyepe aivʉ. Que baru Jʉ̃menijicʉi yávaiyequede ne toivaino mácarõ yocarã, ne ad̶aino mácarõ quĩ́jitõcua jívʉi bʉod̶ama na. Ditõcuare ne bʉoiyede ne tʉ̃tʉva coapa aru ne ãmuve cãcopũravʉcaãmuve coapa, ʉramea bʉoimeaque bʉod̶ama na, jã́icõjenajivʉ apevʉre. Aru ne cuitótecajea coapa nareicõjed̶ama tʉrʉvacajea ʉracajeare, jã́icõjenajivʉ apevʉre. Que teni apevʉre dápiare d̶aiyʉrĩduyama mearore jívaivʉre Jʉ̃menijicʉre aru jʉ ávaivʉre máre. Ʉbenita nópe dápiajebu põeva náre ʉbenina. \v 6 Torojʉve teinore cʉiyʉma na ñai torojʉve teino upacʉ yebai, apevʉ ne pued̶arãjiyepe aivʉ náre. Judíovai cójijiñamiare ʉma na ne dobae mearoa baji, apevʉ ne jã́rajiyepe aivʉ náre parʉrivʉpe. \v 7 Aru ʉma na põeva pued̶arĩ ne jacoyʉinore tãibʉi aru “mʉ, bueipõecʉ” ne ainore máre náre. \p \v 8 ’Ʉbenita mʉjacapũravʉ “mʉ, bueipõecʉ” aicõjemejara apevʉre mʉja coapa, mʉje dápiaiye boje meara apevʉ pʉeno. Yʉ cũinácʉratamu mʉje bueipõecʉ. Aru cũinátʉrʉbu mʉja, caivʉ cũinávʉpe paivʉ. \v 9 Aru ijãravʉcacʉ cʉbebi “mʉ, ñʉjepacʉ, ñʉje jabocʉ” mʉje aimʉ. Nópe abejarã põecʉre. Majepacʉ cũinácʉratame cavarõ mearocacʉ. \v 10 Aru “mʉ, jabocʉ” aicõjemejara apevʉre mʉja coapa. Yʉ, Cristo, cũinácʉratamu mʉje jabocʉ. \v 11 Que baru ñai mʉjacacʉ parʉcʉ baiyʉcʉ baru, memecajacʉrĩ mʉjare. \v 12 Ñai cʉiyʉcʉ me apevʉ pʉeno, parʉbecʉyʉme pʉeno baju. Aru ñai parʉbede d̶aiyʉcʉ ʉ̃i baju apevʉ cãchino, me cʉcʉyʉme pʉeno baju, Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiye boje ʉ̃́re, arĩ buedejame ñʉjare Jesús. \p \v 13 Aru yópe arĩ, coyʉre nʉrejame ʉ̃: \p —Mʉja, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme mʉjare. Mʉja d̶ad̶avʉ̃ yópe põecʉ ʉ̃i bieiyepe cʉ̃ramine, apevʉ ne ecobenajiyepe ayʉ, aru ʉ̃ máre ecobecʉyʉ. Mʉja coreóvad̶avʉ̃ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Ʉbenita diede jʉ are d̶abevʉ apevʉre, ne ecobenajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, aru mʉja máre jʉ abevʉ. Que baru ecobenajaramu nore. \p \v 14 ’Mʉja, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme mʉjare. Jʉjovarĩ ñavad̶avʉ ina nomiópeva ne apejĩene. Aru jẽniad̶avʉ joe Jʉ̃menijicʉque, põeva ne dápiarãjiyepe aivʉ ʉbenina mʉja me Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉpe. Caiye iyede mʉje d̶aiye boje, pʉeno ʉrarõ ñájinajaramu mʉja, mʉje ãmeina teiye boje. \p \v 15 ’Mʉja, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme mʉjare. Joai curãnʉñavʉ mʉja jia ʉrad̶ai aru joborõi máre. Cũinácʉ põecʉre vorãnʉñavʉ, oatʉvarãjivʉ ʉ̃i dápiaiyede, ʉ̃i dápiaquiyepe aivʉ mʉje dápiaiyepe. Aru ʉ̃i d̶aiyede máre oatʉvad̶avʉ̃ mʉja, ʉ̃i d̶aquiyepe aivʉ pʉeno ãmenore, ʉ̃i ñájiquiyepe aivʉ toabo cũiméboi mʉje pʉeno. \p \v 16 ’Mʉja, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme mʉjare. “Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueni bʉojaivʉbu ñʉja”, ad̶avʉ̃ mʉja põevare ʉbenina. Yópe jã́ri eabevʉ ne jipocateiyepe põevare, mʉja Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueni bʉojabenamu. Yópe ʉbenina bued̶avʉ̃ mʉja: “Põecʉ ayʉ baru ‘Ji aiyepe d̶acʉyʉmu yʉ, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami cʉe boje’, d̶aiye jaʉbevʉ ʉ̃́re. Ʉbenita ayʉ baru ‘Ji aiyepe d̶acʉyʉmu yʉ, úru cʉe boje Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi’, d̶aiye jaʉvʉ ʉ̃́re”, ad̶avʉ̃ mʉja. \v 17 Mʉjatamu jã́ri eabevʉpe paivʉ mʉje ũmei. Mʉjatamu ãrʉmevʉ. Coreóvabevʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine pʉeno parʉrõre caiye iye úru pʉeno. Iye úrubu pʉeno me, die cʉe boje Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi. \v 18 Aru yópe ʉbenina bued̶avʉ̃ mʉja: “Põecʉ ayʉ baru ‘Ji aiyepe d̶acʉyʉmu yʉ, Jʉ̃menijicʉre jícaiyede jícaiva cʉe boje ʉ̃i cʉ̃rami jívʉi’, d̶aiye jaʉbevʉ ʉ̃́re. Ʉbenita ayʉ baru ‘Ji aiyepe d̶acʉyʉmu yʉ, Jʉ̃menijicʉre jícaiye boje jícaiva pʉenora ʉ̃i cʉ̃rami jívʉi’, d̶aiye jaʉvʉ ʉ̃́re”, ad̶avʉ̃ mʉja. \v 19 Mʉjatamu jã́ri eabevʉpe paivʉ mʉje ũmei. Coreóvabevʉ mʉja Jʉ̃menijicʉre jícaivare pʉeno parʉrõre caiye iye jícaiye pʉeno. Iye jícaiyebu pʉeno me, die cʉe boje Jʉ̃menijicʉre jícaiva pʉenora. \v 20 Que baru põecʉ ayʉ baru “Ji aiyepe d̶acʉyʉmu yʉ, Jʉ̃menijicʉre jícaiva cʉe boje ʉ̃i cʉ̃rami jívʉi”, jãve aiyʉrõ “Jʉ̃menijicʉre jícaiva aru caiye Jʉ̃menijicʉre jícaiye diva pʉenora”, aiyʉbi ʉ̃. \v 21 Aru põecʉ ayʉ baru “Ji aiyepe d̶acʉyʉmu yʉ, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami cʉe boje”, jãve aiyʉrõ “Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami aru ñai cʉcʉ noi”, aiyʉbi ʉ̃. \v 22 Aru põecʉ ayʉ baru “Ji aiyepe d̶acʉyʉmu yʉ, cavarõ mearo cʉe boje”, jãve aiyʉrõ “Jʉ̃menijicʉi dobarõ mearo aru ñai dobacʉ nore”, aiyʉbi ʉ̃, arejame Jesús. \p Ʉ̃i que aiyede, Jesús yópe aiyʉcʉ barejaquémavʉ: Cainʉmʉa d̶aiye jaʉvʉ põevare yópe ne aiye báquepedeca. \p \v 23 Aru yópe arĩ, coyʉre nʉrejame Jesús: \p —Mʉja, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme mʉjare. Caiye mʉje oteiyoca, quĩ́jiyoca bojecʉbeyoca, caipʉcapʉrʉape paiyocare cʉvarivʉ, cũináyocare jíyavʉ̃ Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita mearo d̶aivʉre apevʉre, cõmaje ãroje jã́ivʉre apevʉre, aru jʉ aivʉre Jʉ̃menijicʉre máre ãrʉmevʉ mʉja. Caipʉcapʉrʉape paiye mʉje cʉvaede jocarĩ, cũinárore Jʉ̃menijicʉre jíye jaʉvʉ mʉjare. Ʉbenita pʉeno baju jaʉvʉ mʉjare mʉje mearo d̶aiye apevʉre, mʉje cõmaje ãroje jã́iye apevʉre, aru mʉje jʉ aiye Jʉ̃menijicʉre máre. \v 24 Mʉja d̶ad̶avʉ̃ yópe jã́ri eabevʉ ne jipocateiyepe põevare. Iye parʉbede dápiad̶avʉ̃ mʉja. Que teni d̶ad̶avʉ̃ yópe põecʉ ʉ̃i ĩ́yepe jujicʉre ʉ̃i ũcuidore jocarĩ, ʉbenita ʉ̃i jãrʉóiyepe camello ãmicʉcʉ ãimacʉ ʉracʉre. \p \v 25 ’Mʉja, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme mʉjare. Mʉja joad̶avʉ̃ mʉje ũcuidoare aru jororʉare máre pʉenomia, põeva ne jã́inore. Ʉbenita mʉjavacari tatoiyʉrivʉbu apevʉ ne cʉvaede. Que teni ãmeno baju d̶ad̶avʉ̃ mʉja. Que baru mearo d̶aiye apevʉre mearotamu joare d̶aicõjeiye pʉeno. \v 26 Mʉja, fariseova, d̶ad̶avʉ̃ yópe jã́ri eabevʉpe paivʉ ne ũmei. Mʉje joaru mamarʉmʉre ũcuido jívʉi aru jororʉ jívʉi máre, ũcuido pʉeno aru jororʉ pʉeno máre docʉcʉbequiyebu. Quédeca dápiaivʉ baru me, d̶arãjaramu me máre. \p \v 27 ’Mʉja, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme mʉjare. Mʉjatamu yópe yaivʉ bácavʉ ne epeiñamia boriñamiape paivʉ. Diñamiare põeva ne jã́ru jedevai, mead̶amiape ãrojariñamiamu. Ʉbenita diñamia jívʉi, buidíñamiamu yaivʉ bácavʉ ne cũad̶oaque, aru docʉcʉeque máre. \v 28 Quédeca põeva ne jã́ru mʉjare, mearape aru mearore d̶aivʉpe ãrojarivʉbu mʉja ne jã́iyede. Ʉbenita mʉje ũmei dápiad̶avʉ̃ jʉjovaivʉpe paivʉ aru ãmenore d̶aivʉpe paivʉ máre. \p \v 29 ’Mʉja, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru mʉja, fariseova, jʉjovaivʉ, chĩorajaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme mʉjare. Mʉja d̶ad̶avʉ̃ mead̶amia cʉ̃ramiare ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne jobocobea báque pʉenoi. Aru mʉja mead̶ad̶avʉ̃ ãrʉriñamia cʉ̃ramiare ina meara mácavʉre. \v 30 Yópe borocʉrĩ ad̶avʉ̃ mʉja: “Majeñecuva mácavʉ ne cʉrinʉmʉ cʉrivʉ baru maja, ne boarĩ́ jarʉvaiye báquede ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre cad̶atebejebu maja”, ad̶avʉ̃ mʉja. \v 31 Ʉbenita mʉjavacari jã́d̶ovad̶avʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre boarĩ́ jarʉvaivʉ bácavʉpe paivʉre. \v 32 Maumejiena iye ãmeina d̶aiyede mʉjeñecuva mácavʉ ne bʉiye báquede bubajarã mʉja, mʉje boarĩ́ jarʉvarãjiyede yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre. \p \v 33 ’¡Mʉja, jʉjovaivʉ, ãd̶avape paivʉbu mʉja! Mʉje toabo cũiméboi ñájinajiyede jocarĩ, dupini nʉivʉ bʉojabenamu mʉja. \v 34 Que baru yʉ daroquijivʉ mʉje yebai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevare aru ʉ̃mʉva majidivʉre, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare máre. Apevʉ nácavʉre boarĩ́ jarʉvarãjaramu mʉja. Apevʉre jocʉcʉjaravena pẽvari, boarĩ́ jarʉvarãjaramu. Apevʉre jara popenajaramu maja judíova maje cójijiñamiai. Aru apevʉre cujurãjaramu mʉja ĩmaroa coapa. \v 35 Que baru Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme mʉjare, caivʉ meara mácavʉ ne yaiye báque boje ijãravʉre, apecʉ ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaiye báque boje ñai Abel bácʉre, aru apevʉ ne boarĩ́ jarʉvaiye báque boje caivʉ Abel bácʉi yóbocavʉ bácavʉre máre, pʉ Zacarías bácʉ bajita, Berequías bácʉi mácʉ bácʉre, ñai mʉjacavʉ bácavʉ ne boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉre Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami tãibʉ coricai. \v 36 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉja ijãravʉcavʉ ñájinajaramu, mʉje ãmeina d̶aiye boje, arĩ buedejame Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i oino, Jerusalẽ́cavʉre jecʉcʉ \r (Lc 13.34-35) \p \v 37 Yópe arejame Jesús: \p —¡Mʉja, Jerusalẽ́cavʉ, mʉjeñecuva mácavʉ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre! Cʉ̃raboaque dʉvarĩ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉi daroimara mácavʉre ne yebai. Obedinʉmʉa cójijovaiyʉrĩduvʉ yʉ mʉjare ji yebai, yópe cáyuco õi cójijovaiyepe mamarare õi caveba cãchinoi. Ʉbenita ʉbeteavʉ̃ mʉja. \v 38 Jã́jara. Dinʉmʉ maquinó mʉje cʉrõre Jʉ̃menijicʉ dajocarĩ jarʉvacʉyʉme. \v 39 Aru coyʉyʉbu mʉjare: Yʉre jã́menajaramu mʉja cojedeca pʉ jã́d̶ovacʉdayʉre meacʉ bajure jã́ivʉta. Dinʉmʉ maquinóre arãjaramu yópe: “Torojʉe bajad̶éni ñai dayʉre Jʉ̃menijicʉi ãmiái, ʉ̃i parʉéque”, arejame Jesús. \c 24 \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino “Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami tʉquiyebu” arĩ \r (Mr 13.1-2; Lc 21.5-6) \p \v 1 Jesús etayʉ bácʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jocarĩ, ñʉja ʉ̃i bueimara ʉ̃i yebai nʉri, jã́d̶ovarejacarã diñamia cʉ̃ramiare, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramicad̶ãmiare. \v 2 Aru ñʉjare arejame: \p —Caiñamia diñamia ʉrad̶ãmia cʉ̃ramiare jã́ivʉbu mʉja. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cũináva cʉ̃rava mautebequiyebu apeva pʉenora. Caiye iva cʉ̃rava tʉquiyebu, arejame Jesús. \s1 Jã́d̶ovaiye jãravʉ cũiquíye jipocai \r (Mt 10.22; Mr 13.3-23; Lc 17.22-24, 31, 37; 21.7-24; Ap 7.14) \p \v 3 Jesús dobarejame cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũ pʉenoi. Ʉ̃i dobaede noi, ñʉja, ʉ̃i bueimara, jẽniari jã́rejacarã ʉ̃́re yavenina, põevare jocarĩ: \p —Coyʉjacʉ ñʉjare: ¿Aipiyede tʉquidi caiye iye cʉ̃ramia ʉrad̶ãmia? ¿Aipe d̶arĩ coreóvarãjidica ñʉja mi copaidaquiyede? ¿Aipe d̶arĩ majinajidica ñʉja ijãravʉ cũiquíyede? jẽniari jã́rejacarã ʉ̃́re. \p \v 4 Ñʉjare yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: \p —Me jã́jara apecʉ jʉjovaiyʉcʉre mʉjare. \v 5 Obedivʉ ʉ̃mʉva darĩ arãjarama “Cristobu yʉ”, jʉjovarãjivʉ obedivʉ põevare. \v 6 Aru “Põeva boad̶áma apevʉ põevaque” ne borore jápiarĩ, aru “Põeva boarã́jarama apevʉ põevaque” ne borore máre jápiarĩ, jidʉbejarã mʉja. Que baru caiye iye vaiye jaʉvʉ, jãravʉ cũiquíye jipocai. Ʉbenita cũimébu cãreja. \v 7 Cũináyajubo põeyajubocavʉ ãd̶amatenajarama apeyajubo põeyajubocavʉque. Aru cũináro jaboteinocavʉ ãd̶amatenajarama apeno jaboteinocavʉque. Joborõ cújiquiyebu obedicʉrõare. Ñájinajarama ãvʉéna. \v 8 Iye ñájiye baquiyébu yópe jʉed̶ocʉ põeteyʉre ñájiyepe. Yópe bʉ́quiyebu caiye iye ãmeina ñájinajiye. \p \v 9 ’Mʉjare jẽni jínajarama, mʉje ñájinajiyepe aivʉ. Aru mʉjare boarĩ́ jarʉvarãjarama na. Mʉjare cainoa jaborõacavʉ jorojĩni jã́rajarama, yʉre mʉje jʉ aiye boje. \v 10 Dinʉmʉ maquinóre obedivʉ yʉre jʉ aivʉ bácavʉ dajocarãjarama ne yʉre jʉ aiye báquede. Obedivʉ jẽni jínajarama névʉre ne mauvare. Aru obedivʉ jorojĩni jã́rajarama névʉre máre. \v 11 Obedivʉ borocʉrivʉ “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbu yʉ” arĩ, ʉbenina coyʉcarĩduivʉ, põevare jʉjovarãdarãjarama. \v 12 Dinʉmʉ maquinóre obedivʉ põeva ʉrarõ baju ãmenore d̶arãjarama. Que baru obedivʉ põeva ʉbenajarama apevʉ põevare. \v 13 Ʉbenita ñai jʉ ayʉ yʉre ʉ̃i yainʉmʉita, ʉ̃ macʉyʉ́me ji mead̶aimʉ. \v 14 Mamarʉmʉre yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi jaboteinora coyʉiye jaʉvʉ cainoa joborõacavʉre, ne jápiarãjiyepe aivʉ diede. Que baru cainoa joborõacavʉ iye yávaiye méne coreóvaivʉ barãjárama. No yóboi jãravʉ cũiquíyebu. \p \v 15 ’Ʉbenita iye vaiquíye jipocai, ñai ʉ̃mʉ pare ãmecʉ núcʉyʉme nore, Jʉ̃menijicʉi cʉicõjemenore ʉ̃́re, yópe Daniel ãmicʉcʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ ʉ̃i coyʉiye báquepedeca. Caivʉ jã́ri boroteivʉ iye toivaiyede me dápiajarãri caiye iyede. Ñai ʉ̃mʉre jã́rajaramu mʉja. \v 16 Judeacavʉ dupini nʉjarari cʉ̃racũai, ne jidʉé boje ñai ʉ̃mʉre. \v 17 Aru ñai cʉ̃rami pʉenora cʉcʉyʉ, ʉ̃i dupini nʉiyede, ẽmeni, darĩ, nʉvariducʉyʉ ʉ̃i apejĩene, ecobejacʉrĩ ʉ̃i cʉ̃rami. \v 18 Aru ñai jiore memecʉyʉ, ʉ̃i dupini nʉiyede, copainʉmejacʉrĩ, ĩniducʉyʉ ʉ̃i cuitótecaje pʉenocacajede. \v 19 ¡Cõmaje ãrojarajarama ina nomiva micava bárãjivʉ dijãravʉa baquiyéde! ¡Aru ina nomiva némajina nuri dajocabevʉre cʉvarãjivʉ máre pare ñájinajarama dijãravʉa baquiyéde! \v 20 Jẽniajara Jʉ̃menijicʉque iye vaibéquiyepe aivʉ ocorʉ̃mʉre aru jabʉóvaijãravʉ sábadore máre. \p \v 21 ’Dijãravʉa baquiyéde põeva ʉrarõ ñájinajarama. Nópe paiye cʉbevʉ cãreja, mamarʉmʉmata Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cʉed̶arĩ bʉinʉmʉre pʉ caride máre. Aru cainʉmʉa cʉbequiyebu. \v 22 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i javaiyobedu dijãravʉa ñájiovaquijãravʉa baquiyéde, caivʉ yaijébu. Mead̶aimara cʉbejebu. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ javaiyocʉyʉme dijãravʉa ñájiovaquijãravʉa baquiyéde, ʉ̃i beoimara mácavʉre boje. \p \v 23 ’Dijãravʉa baquiyéde apecʉ ʉ̃i aru mʉjare yópe, “Jã́jara. ¡Ñainecabe Cristo!” o apecʉ ʉ̃i aru mʉjare, “¡Ãñʉrecabe Cristo!” náre jʉ abejarã. \v 24 Que teni obedivʉ borocʉrivʉ darĩ, coyʉrãjarama “Cristobu yʉ”. Aru apevʉ máre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarĩdurãjarama. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva baju ãmenajarama na. Ʉrarõ põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre d̶arãjarama, jʉjovaiyʉrĩduivʉ Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉre. \v 25 Ʉbenita me jã́jara mʉja. Coyʉyʉbu mʉjare ne borore, mʉje majinajiyepe ayʉ, ne darãjiye jipocai. \v 26 Que baru apevʉ ne aru “Jã́jara. Ñai Cristo cʉbi põecʉbenoi”, nʉmejara mʉja nore. Aru apevʉ ne aru “Jã́jara. Ñai Cristo cʉbi tucubʉ jívʉi”, jʉ abejarã ne nópe coyʉiyede. \p \v 27 ’Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, yaroinope nʉquiyebu ji copaidaquijãravʉ baquinóre. Yópe no yaroino pẽoiyepe cavarõi, aviá dainocapũravʉre jocarĩ pʉ aviá doinocapũravʉita, caivʉ põeva ne jã́rajiyepe ayʉ nore, nopedeca copaidacʉyʉmu yʉ. Aru caivʉ põeva jã́rajarama ji copaidaquiyede ijãravʉi. \v 28 Ã́ri yaiyʉ́ bácʉi cʉrõi, noi cójijinajarama cavava. Nopedeca caiye iye ji coyʉiyede jã́ivʉ, majinajaramu mʉja ji copaidaquino joabenore, ji ñájiovaquinore põevare, ne ãmeina teiye boje, arĩ buedejame Jesús. \s1 Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe ʉ̃i copaidaquino \r (Mr 13.24-37; Lc 12.39-40; 17.26-30, 34-36; 21.25-33; Ap 1.7; 6.12-13) \p \v 29 Bedióva cojedeca Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame ñʉjare: \p —Cũinájãravʉ dijãravʉacajãravʉ baquinói, iye ʉrarõ ñájiniburu yóboi, aviá ñemitecʉyʉme. Aru aviá ñamicacʉ máre pẽomecʉyʉme. Na abiácova tʉrãjarama cavarõre jocarĩ. Aru caivʉ ina parʉrivʉ cʉrivʉ cavarõi cújinajarama. \v 30 Dinʉmʉ maquinóre Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe ji copaidaquiyede jã́d̶ovaiye jároquiyebu cavarõi. Aru caivʉ põeyajuboacavʉ ijãravʉcavʉ chĩori orãjarama. Dinʉmʉ maquinóre jã́rajarama yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, dayʉre ocopeniboai, ʉrarõ parʉéque, jã́d̶ovañʉre meacʉ bajure. \v 31 Que teni trompeta ãmicʉriyo japuiyore japuiye pare bʉjiéque, ji ángelevare darocʉyʉmu yʉ. Nácapũravʉ cójijovarãjarama Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉre, caivʉ aviá dainocavʉre aru caivʉ aviá doinocavʉre máre, cainoa joborõacavʉre. \p \v 32 ’Majijarã yo mʉje jã́inore. Icʉ jocʉcʉ higueracʉ ãmicʉricʉre yoca yuiyede, majivʉ mʉja ʉjʉrʉ̃mʉ joabenore. \v 33 Nopedeca jã́ivʉ caiye iye teiyede, majinajaramu mʉja jãravʉ cũino joabenore. \v 34 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Apevʉ ijãravʉi cʉrivʉ yaibédeca cãreja, vaiquíyebu caiye iye yópe ji coyʉiyepe. \v 35 Caino cavarõ, aru caino joborõ máre cũiquíyebu. Yópe ji yávaiyepedeca jãve vaiquíyebu. \p \v 36 ’Ʉbenita dijãravʉ baquinóre aru diora baquinóre ñame majibema. Ángeleva, ina cʉrivʉ Jʉ̃menijicʉque cavarõ mearoi, aru yʉ, Jʉ̃menijicʉi mácʉ máre, majibevʉ ñʉja. Quénora jipacʉ majibi dijãravʉ baquinóre. \p \v 37 ’Dijãravʉa baquiyéde, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe ji copaidaquijãravʉ jipocai, cʉquiyebu nópe ãnijãravʉa Noé mácʉi cʉrijãravʉa báquepe. \v 38 Ãnijãravʉa báquede, muiváibo daquiye jipocai, caivʉ põeva ãivʉ barejaquémavʉ, aru ũcuivʉ barejaquémavʉ. Ʉ̃mʉva pʉrʉbʉoivʉ barejaquémavʉ. Aru jívʉ barejaquémavʉ némaromivare, ne pʉrʉbʉorãjiyepe aivʉ. Nópe tedejaquemavʉ, Noé mácʉi jiad̶ocũ ʉracũre ecoijãravʉ bácarõita. \v 39 Ʉbenita ne bíjarãjiyede coreóvabedejaquemavʉ, pʉ muiváibo daiyeta. Aru caivʉ ina põeva corĩ bíjarejaquemavʉ na mácavʉ. Nopedeca baquiyébu Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe ji copaidaquiyede. \v 40 Dinʉmʉ maquinóre pʉcarã ʉ̃mʉva memenajarama ne jioi. Cũinácʉ nʉvaimʉ macʉyʉ́me, yʉre ʉ̃i jʉ aiye boje. Aru apecʉ mautecʉyʉme, yʉre ʉ̃i jʉ abe boje. \v 41 Pʉcarã nomiva jĩorajarama ne cʉ̃rami jívʉi. Cũináco nʉvaimo macod̶óme, yʉre õi jʉ aiye boje. Aru apeco mautecod̶ome, yʉre õi jʉ abe boje. \p \v 42 ’Que baru me jã́jara mʉja. Mʉja majibevʉ ji copaidaquijãravʉre, ji jabotequiyede mʉjare. \v 43 Ñai cʉ̃rami upacʉ majibebi aipiyede ñavaipõecʉ dacʉyʉre. Majicʉ baru ñavaipõecʉ ʉ̃i daiyede, coreni, ecoicõjemeni, ñavaicõjemejebu ʉ̃i cʉ̃ramiquede. \v 44 Aru mʉjare máre mead̶aiye jaʉvʉ. Que baru yʉ máre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, dacʉyʉmu mʉje corebeorai yʉre, arĩ buedejame Jesús. \s1 “Memecaipõecʉ jʉ ayʉre aru memecaipõecʉ jʉ abecʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Lc 12.41-48) \p \v 45 Bedióva jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe arĩ, buedejame Jesús: \p —Coyʉquijivʉ mʉjare ʉ̃i borore ñai memecaipõecʉre jʉ ayʉre ʉ̃i jabocʉre aru majicʉre máre. Ñai cʉ̃rami upacʉ coreicõjecʉyʉbe ñai memecaipõecʉ majicʉre, ʉ̃i jíquiyepe ayʉ yebacavʉre ne ãrajiyeva caijãravʉa. \v 46 Ñai cʉ̃rami upacʉ copaini dayʉ earu ʉ̃́re memecaipõecʉre d̶ayʉre yópe ʉ̃i cõjeinope, torojʉcʉyʉbe ñai memecaipõecʉ, cʉ̃rami upacʉ ʉ̃i jíquiye boje ʉ̃́re bojed̶aino mearore. \v 47 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ñai cʉ̃rami upacʉ coreicõjecʉyʉbe ñai memecaipõecʉre caiye ʉ̃i cʉvaede. \v 48-49 Ʉbenita ñai memecaipõecʉ, jʉ abecʉ baru ʉ̃i jabocʉre, “Ji jabocʉ maume dabecʉbe” arĩ, aru ãmeina d̶ayʉ baru ʉ̃i yebacavʉre aru yebacarõmivare máre, ʉrarõ ãri aru ũcuri pacotecʉyʉbe ʉ̃. \v 50 Que teiyede ʉ̃i jabocʉ dacʉyʉbe ñai memecaipõecʉ ʉ̃i corebejãravʉ baquinói aru ʉ̃i majibeora baquinói máre. \v 51 Aru ñai jabocʉ jarʉvaicõjecʉyʉbe ʉ̃́re jʉjovaivʉre ne jarʉvainoi, ʉ̃i ñájiquiyepe ayʉ noi. Nore chĩoivʉ orĩ, cʉrãjarama põeva. Aru jararĩ cõpi cũrajarama na, arĩ buedejame Jesús. \c 25 \s1 “Caipʉcapʉrʉape paivʉ bojʉrõmivare” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Lc 12.35; 13.25) \p \v 1 Yópe arĩ, jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ainoque buedejame Jesús: \p —Dijãravʉ baquinói, ji copaidaquijãravʉi, Jʉ̃menijicʉi jaboteino yópe baquiyébu caipʉcapʉrʉape paivʉ bojʉrõmiva ne d̶aiye báquepe. Ina bojʉrõmiva, ne pẽoibʉare náre coapa ĩni, copʉ etaquemavʉ ñai pʉrʉbʉoyʉre ʉ̃i daiyede. \v 2 Cũinápʉrʉpe paivʉ nácavʉ majibevʉ batequémavʉ. Aru apevʉ cũinápʉrʉpe paivʉ nácavʉ majidivʉ batequémavʉ. \v 3 Ina majibevʉ, ne nʉvaiyede ne pẽoibʉare, neore nʉvametequemavʉ. \v 4 Ʉbenita ina majidivʉ, ne nʉvaiyede ne pẽoibʉare, nʉvaquemavʉ ne neobʉare máre neoque. \v 5 Ñai pʉrʉbʉoyʉ ʉ̃i dabe boje cãreja, caivʉ ina bojʉrõmiva cãquemavʉ. \p \v 6 ’Ʉbenita ñami corica baji cod̶oboboiyede jápiaquemavʉ na. “Jã́jara. Ñai pʉrʉbʉoyʉ daibi. Ʉ̃́re copʉ etajarã mʉja”. \v 7 Diede jápiarĩ, caivʉ ina bojʉrõmiva coedaquemavʉ. Aru ne pẽoibʉare mead̶aquemavʉ na. \v 8 Que teni ina majibevʉ, yópe arĩ, jẽniariduquemavʉ ina majidivʉre, “Ñʉje pẽoibʉa cod̶aibʉatamu. Que baru jíjarã ñʉjare majióvarijĩno mʉje neoquede”, arĩduquemavʉ na. \v 9 Ʉbenita ina majidivʉ, yópe arĩ, coyʉquemavʉ náre, “Bi, jíbevʉ mʉjare. Neo eabequiyebu ñʉjare aru mʉjare máre. Quénora neore bojed̶ainoi bojed̶arãnʉjara mʉja, ĩnajivʉ mʉjeva”, aquemavʉ na. \v 10 Ne neore bojed̶arãnʉiyede, ñai pʉrʉbʉoyʉ daquemavʉ. Ina bojʉrõmiva mead̶aivʉ bácavʉ ecoquemavʉ ʉ̃́que, ãrajivʉ torojʉve teinoi. Aru no cʉ̃rami jedevacobede biequemavʉ. \v 11 No yóboi ina bojʉrõmiva mead̶abevʉ bácavʉ edaquemavʉ torojʉve teiñami máre. Aru yópe arĩ, “Mʉ, ñʉje jabocʉ, voacajacʉ ñʉjare”, jẽniariduquemavʉ. \v 12 Ʉbenita ñai pʉrʉbʉoyʉ yópe aquemavʉ náre: “Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jívʉ ãmevʉ mʉja. Mʉjare coreóvabevʉ yʉ”, aquemavʉ ʉ̃ ina bojʉrõmiva majibevʉre, arejame Jesús. \p \v 13 Aru buede nʉrejame Jesús: \p —Que baru mead̶aimara májara mʉja, mʉje majibe boje ye jãravʉre aru ye órare máre ji copaidaquiyede, mʉjare mead̶aiye jaʉquinore, arejame Jesús. \s1 “Tãutʉrare” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mt 8.12; 13.12; 22.13; Mr 4.25; Lc 8.18; 13.28; 19.11-27) \p \v 14 Yópe arĩ, jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ainoque buedejame Jesús: \p —Dijãravʉ, ji copaidaquijãravʉ baquinói, Jʉ̃menijicʉi jaboteino yópe baquiyébu cũinácʉ ʉ̃mʉ apeno jaborõi nʉcʉyʉ ʉ̃i d̶aiye báquepe. Ʉ̃i nʉquiye jipocai, órejaquemavʉ ʉ̃́re memecaipõevare, epecʉyʉ ʉ̃i cʉvaede náque, ne jã́ri corenajiyepe ayʉ diede. \v 15 Cũinácʉ nácacʉre epequemavʉ cũinápʉrʉpe paimil tʉrava tãutʉratʉravare. Apecʉ nácacʉre epequemavʉ pʉcamil tʉrava tãutʉratʉravare. Aru apecʉre epequemavʉ cũinámil tʉrava tãutʉratʉravare. Ne majiépe epequemavʉ náre coapa. Caiye iyede epeniburu yóboi, nʉquemavʉ ñai ʉ̃mʉ. \v 16 Ñai memecaipõecʉ jacopʉyʉ bácʉ cũinápʉrʉpe paimil tʉrava tãutʉratʉravare bojed̶acʉnʉquemavʉ dieque. Aru eaquemavʉ ape cũinápʉrʉpe paimil tʉrava tãutʉratʉravare. \v 17 Quédeca ñai memecaipõecʉ jacopʉyʉ bácʉ pʉcamil tʉrava tãutʉratʉravare bojed̶acʉnʉquemavʉ dieque. Aru eaquemavʉ ape pʉcamil tʉrava tãutʉratʉravare. \v 18 Ʉbenita ñai memecaipõecʉ jacopʉyʉ bácʉ cũinámil tʉrava tãutʉratʉravare ũcʉnʉquemavʉ joborõi, yavecʉyʉ ditʉrava, ʉ̃i jabocʉi tãutʉratʉravare. \p \v 19 ’Obedijãravʉa yóboi, ñai jabocʉ copaidaquemavʉ. Corevacʉdaquemavʉ ne bojed̶aiyede ʉ̃i epeiye báqueque náre. \v 20 Ñai jacopʉyʉ bácʉ cũinápʉrʉpe paimil tʉrava tãutʉratʉravare nʉquemavʉ ʉ̃i jabocʉ yebai. Nʉvaquemavʉ caipʉcapʉrʉape paimil tʉrava tãutʉratʉravare. Aru aquemavʉ, “Mʉ, ji jabocʉ, mʉ epeávʉ̃ cũinápʉrʉpe paimil tʉrava tãutʉratʉravare yʉre. Diede bojed̶arĩ, ĩ́vʉ yʉ ape cũinápʉrʉpe paimil tʉrava tãutʉratʉravare”, aquemavʉ ʉ̃. \v 21 Que baru ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃́re, “Mearo d̶arebu mʉ. Memecaipõecʉ meacʉbu mʉ. D̶aivʉ mʉ yópe d̶aiye jaʉépe. Mi mearo d̶aiye boje quĩ́jinoque, epequijivʉ mʉre pʉeno baju. Caride torojʉcʉyʉmu mʉ, yópe ji torojʉepe”, aquemavʉ ñai jabocʉ. \v 22 Aru ñai jacopʉyʉ bácʉ pʉcamil tʉrava tãutʉratʉravare nʉquemavʉ ʉ̃i jabocʉ yebai. Ʉ̃i jabocʉre aquemavʉ, “Mʉ, ji jabocʉ, mʉ epeávʉ̃ pʉcamil tʉrava tãutʉratʉravare yʉre. Diede bojed̶arĩ, ĩ́vʉ yʉ ape pʉcamil tʉrava tãutʉratʉravare”, aquemavʉ ʉ̃. \v 23 Que baru ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃́re máre, “Mearo d̶arebu mʉ. Memecaipõecʉ meacʉbu mʉ. D̶aivʉ mʉ yópe d̶aiye jaʉépe. Mi mearo d̶aiye boje quĩ́jinoque, epequijivʉ mʉre pʉeno baju. Caride torojʉcʉyʉmu mʉ, yópe ji torojʉepe”, aquemavʉ ñai jabocʉ. \p \v 24 ’Ʉbenita ñai jacopʉyʉ bácʉ cũinámil tʉrava tãutʉratʉravare nʉquemavʉ ʉ̃i jabocʉ yebai. Ʉ̃i jabocʉre aquemavʉ, “Mʉ, ji jabocʉ, jidojacʉbu mʉ. Mʉ ĩñʉmu apecʉ ʉ̃i epeiye báquede. Aru mʉ jẽñʉmu apecʉ ʉ̃i oteiye báquede. \v 25 Que baru jidʉvʉ yʉ mʉre. Aru yavecacʉ mi tãutʉrare joborõ jívʉi. Yui cʉvavʉ mi tãutʉrare”, aquemavʉ ʉ̃. \v 26-27 Ʉbenita ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃́re, “Mʉ, memecaipõecʉ ãmecʉbu. Jũracʉcʉbu mʉ. Yʉ ĩñʉre apecʉ ʉ̃i epeiye báquede aru jẽñʉre apecʉ ʉ̃i oteiye báquede majicʉvacari, epecʉnʉri jaʉrĩdurebu mʉre ji tãutʉrare tãutʉra epeiñami. Mi que d̶aru, copaini dayʉ jacopʉjebu yʉ ji tãutʉrare pʉeno baju, diñamicavʉ ne bojed̶aiye báque cojiórĩ”, aquemavʉ ñai jabocʉ. \v 28 Que baru ñai jabocʉ apevʉre ĩ́cõjeni aquemavʉ, “Ĩjara ʉ̃́re jocarĩ yo cũinámil tʉrava tãutʉratʉravare. Aru jíjarã ñai caipʉcapʉrʉape paimil tʉrava cʉvacʉre. \v 29 Caivʉ cʉvarivʉ jacopʉrãjarama pʉeno baju, cʉvarãjivʉ ʉrarõ baju. Ʉbenita caivʉ dápiaivʉre cʉvarivʉpe apevʉ pʉeno, caiyede náre ĩcʉyʉmu yʉ. \v 30 Aru ñai memecaipõecʉ yʉre cad̶atebecʉre jaetovajarã joai ñeminoi, ʉ̃i jʉ abe boje yʉre, ʉ̃i coatequiyepe aivʉ yʉre jarʉvarĩ. Noi põeva chĩoivʉ orĩ, cʉrãjarama. Aru jararĩ, cõpi cũrajarama na”, arĩ buedejame Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i bojed̶aino caivʉre yópe ne d̶aiye báquepe \r (Mt 16.27; 19.28; 1 Co 8.12; He 13.3) \p \v 31 Yópe arĩ, coyʉrejame Jesús: \p —Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, meacʉ baju dacʉyʉmu ijãravʉi. Aru caivʉ ina ángeleva darãjarama yʉ́que. Edarĩburu yóboi, dobacʉyʉmu jabocʉi dobarõ mearora. \v 32 Ji jipocai cójijinajarama caivʉ ijãravʉi joborõacavʉ. Yópe oteiãimarare coreipõecʉ ʉ̃i beoiyepe ovejavare ĩni cabravare jocarĩ, nopedeca beocʉyʉmu yʉ ina põevare. \v 33 Yópe ʉ̃i epeiyepe ina ovejavare ʉ̃i meapũravʉi aru ina cabravare ʉ̃i cãcopũravʉi, nopedeca beorĩ epecʉyʉmu yʉ ina põevare. \p \v 34 ’Beorĩburu yóboi, acʉyʉmu yʉ, caivʉ ne jabocʉ, ina põeva meara ji meapũravʉi cʉrivʉre, “Dajarã mʉja. Mʉjamu jipacʉi mearo d̶acaimara. Ji jaboteimara májara mʉja. Jipacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cʉed̶aiye báquedata caiyede, mead̶acarejaquemavʉ yo jaboteinore mʉjare boje. \v 35 Yʉre ãvʉé ijiteavʉ̃. Aru ãiyede jiavʉ̃ mʉja yʉre. Yʉre cũiñóavʉ. Aru ũcuiyede jiavʉ̃ mʉja yʉre. Joai cucʉdacacʉ mʉje yebai. Aru yʉre copʉ etavʉ̃ mʉja. \v 36 Cuitótecaje cʉvabetecacʉ yʉ. Aru ji doiyeva jiavʉ̃ mʉja yʉre. Ijimʉ matecácʉ yʉ. Aru ji yebai curãdavʉ̃ mʉja. Jabova ne bʉoimʉ matecácʉ yʉ ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi. Aru yʉre jã́radavʉ̃ mʉja noi”, acʉyʉmu mʉjare. \v 37 Que ayʉre, ina põeva meara, ji meapũravʉcavʉ, yópe arãjarama yʉre: “Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿aipiyede mʉre ãuyaiyʉre jã́ri, ãiyede jiarĩ ñʉja? ¿Aipiyede mʉre cũiñóimʉre jã́ri, ũcuiyede jiarĩ ñʉja? \v 38 ¿Aipiyede mʉre joai cucʉdayʉre jã́ri, copʉ etarĩ ñʉja? ¿Aipiyede mʉre cuitótecaje cʉvabecʉre jã́ri, mi doiyeva jiarĩ ñʉja? \v 39 ¿Aipiyede mʉre ijimʉre aru mʉre ne bʉoimʉre jã́ri, jã́radarĩ ñʉja?” arãjarama yʉre. \v 40 Aru yʉ, caivʉ ne jabocʉ, acʉyʉmu náre: “Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉje cad̶ateiyede cũinájicʉ ina jívʉcacʉre parʉbecʉreca, yʉre mʉje cad̶ateiyepebu”, acʉyʉmu yʉ. \p \v 41 ’Dinʉmʉ maquinóre ina põeva ãmenare, ji cãcopũravʉi cʉrivʉre yópe acʉyʉmu yʉ: “Nʉjara mʉja yʉre jocarĩ. Mʉjamu jipacʉi ãmed̶aimara. Nʉjara mʉja toabo cũiméboi. No mead̶aino mácarõre abujuvai jabocʉi cʉrõre ʉ̃i ángelevaque. \v 42 Yʉre ãvʉé ijiteavʉ̃. Ʉbenita ãiyede jíbeteavʉ̃ mʉja yʉre. Yʉre cũiñóavʉ. Ʉbenita ũcuiyede jíbeteavʉ̃ mʉja yʉre. \v 43 Joai cucʉdacacʉ mʉje yebai. Ʉbenita yʉre copʉ etabeteavʉ̃ mʉja. Cuitótecaje cʉvabetecacʉ yʉ. Ʉbenita ji doiyeva jíbeteavʉ̃ mʉja yʉre. Ijimʉ matecácʉ yʉ. Aru jabova ne bʉoimʉ matecácʉ yʉ ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi. Ʉbenita yʉre jã́radabeteavʉ̃ mʉja”, acʉyʉmu yʉ. \v 44 Que ayʉre, ina põeva ãmena, ji cãcopũravʉcavʉ, yópe arãjarama yʉre: “Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿aipiyede mʉre ãuyaiyʉre, o cũiñóimʉre, o joai cucʉdayʉre, o cuitótecaje cʉvabecʉre, o ijimʉre, o jabova ne bʉoimʉre jã́ri, ʉbenita mʉre cad̶atebetearĩ ñʉja?” arãjarama na. \v 45 Aru yʉ acʉyʉmu náre: “Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉje cad̶atebede cũinájicʉ ina jívʉcacʉre parʉbecʉreca, yʉre mʉje cad̶atebepedecabu”, acʉyʉmu yʉ. \v 46 Aru nácapũravʉ nʉrajarama toabo cũiméboi, ñájinajivʉ cainʉmʉa. Ʉbenita ina meara ecorãjarama ji jaboteinore, me cʉrãjivʉ cainʉmʉa, arĩ coyʉrejame Jesús. \c 26 \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino ne jẽnajinore ʉ̃́re yóbomia \r (Mr 14.1-2; Lc 22.1-2; Jn 11.45-53) \p \v 1 Caiye iyede Jesús coyʉrĩ bʉojarĩ, yópe arejame ñʉja ʉ̃i bueimarare: \p \v 2 —Majivʉ mʉja. Pascua ãmicʉrijãravʉ aru pã́ure bʉcʉre d̶aiye cʉbe ãiye torojʉve teinʉmʉ pʉcajãravʉa jipocai barejávʉ̃ cãreja. Aru dinʉmʉ maquinóre yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, jẽni jínajarama ji mauvare, ji yaiquíyepe aivʉ jocʉcʉjaravena, arejame Jesús. \p \v 3 Dinʉmʉre sacerdotevare jaboteipõecʉ Caifás ãmicʉrejame. Apevʉ sacerdotevare jaboteipõeva aru judíova bʉcʉva cójijidejaimad̶a ñai Caifás ʉ̃i cʉ̃rami. \v 4 Cójijivʉ, ne bajumia majicarejaimad̶a Jesúre jʉjovarĩ jẽni, boarĩ́ jarʉvarãjivʉ yavenina. \v 5 Ne bajumia arejaimad̶a: \p —Torojʉve teinʉmʉ ʉ̃́re jẽmenajarevʉ maja. Ʉ̃́re jẽnu torojʉve teinʉmʉ, põevacapũravʉ jorojĩni, majare boarĩ́ jarʉvaiyʉjebu, arejaimad̶a ina judíovai jabova. \s1 Cũináco nomió õi mumijʉe yuaino Jesúre \r (Mr 14.3-9; Lc 7.37-38; Jn 12.1-8) \p \v 6-7 Dinʉmʉre Jesús ʉ̃i cʉede Betania ãmicʉriĩmajinoi, Simón pojeyʉ bácʉi cʉ̃rami tʉoiva yebai ãivʉ barejacárã ñʉja. Que teni cũináco nomió darejaco Jesús yebai. Ico nomió davarejaco cũinábʉ ʉ̃mʉjʉribʉ boribʉre, mumijʉricoro cʉribʉre. Iye mumijʉe, nardo ãmicʉe, pare mearo corajʉrejavʉ̃. Aru pare bojecʉe barejávʉ̃ya. Que d̶arĩ ico nomió yuarejaco caiye iye mumijʉede Jesúi jipobʉrã. \v 8 Ʉbenita ñʉja Jesúi bueimara õi nópe d̶aiyede jã́ri, jorojĩni arejacarã: \p —¿Aipe teni iye mumijʉede jarʉvad̶oba õ? \v 9 Diede bojed̶arĩ, ʉrarõ boje ĩni, jíye jaʉjebu ṍre cʉve cʉvabevʉre, arejacarã ñʉja. \p \v 10 Ʉbenita Jesús, diede coreóvayʉ, arejame ñʉjare: \p —¿Aipe teni ico nomióre cãrijovaivʉrʉ̃ mʉja? Õi d̶aiye yʉre mearotamu. \v 11 Cainʉmʉa ina cʉve cʉvabevʉ cʉrãjarama mʉjaque. Ʉbenita yʉ cʉbecʉbu mʉjaque cainʉmʉa. \v 12 Õi yuaiyede dicorore yʉrã, mead̶acaibico ji bajure, ne jarʉvarãjiyepe ad̶o. \v 13 Que baru jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cainoa joborõai ijãravʉi põeva ne coyʉiyede iye yávaiye méne ji mead̶aiyede põevare, iye õi yʉre d̶acaiyede máre coyʉrãjarama, ne ãrʉrajiyepe aivʉ ṍre, arejame Jesús. \s1 Judas ʉ̃i jẽni jíno Jesúre \r (Mr 14.10-11; Lc 22.3-6) \p \v 14 No yóboi cũinácʉ ñʉjacacʉ, doce paivʉ Jesúi bueimaracacʉ, ʉ̃i ãmiá Judas Iscariote, nʉrejamed̶a ina sacerdotevare jaboteipõeva yebai. \v 15 Ñai Judas náre jẽniari jã́rejamed̶a: \p —¿Ji Jesúre jẽni jídu mʉjare, aipino jínajivʉrʉ̃ mʉja yʉre? arejamed̶a ʉ̃. \p Aru treinta paitʉrava plataque d̶aitʉrava tãutʉratʉravare jídejaimad̶a ʉ̃́re. \v 16 Que baru dinʉmʉmata Judas jã́ri, coreni bʉ́rejamed̶a yavenina, jẽni jícʉyʉ Jesúre. \s1 Jesús ʉ̃i ãino ʉ̃i bueimaraque \r (Mr 14.12-25; Lc 22.7-23; Jn 13.21-30; 1 Co 11.23-26) \p \v 17 Pã́ure bʉcʉre d̶aiye cʉbe ãiye torojʉve teinʉmʉ mamabʉijãravʉ barejávʉ̃. Aru dijãravʉre Jesús yebai nʉri, jẽniari jã́rejacarã ñʉja, ʉ̃i bueimara: \p —¿Ã́ri nʉri, mʉre maje Pascua jãravʉque ãiyede mead̶acarãjidica ñʉja? arejacarã ʉ̃́re. \p \v 18 Aru arejame Jesús: \p —Jerusalẽ́i nʉri, ñai ʉ̃mʉ, ji aimʉ mácʉ, ʉ̃i cʉ̃rami nʉjara mʉja. Ʉ̃́re yópe ajarã mʉja, “Maje bueipõecʉ aibi, ‘Joabejĩnotamu ji yaiquíno. Que baru mi cʉ̃rami ãquijivʉ yʉ Pascua jãravʉquede ji bueimaraque’, aibi maje bueipõecʉ”, ajarã mʉja, ñʉjare arejame Jesús. \p \v 19 Ʉ̃́re jʉ arĩ, ĩmaroi nʉri, d̶arejacarã ñʉja yópe Jesús ʉ̃i aiye báquepedeca. Noi Pascua jãravʉque ãiyede mead̶arejacarã ñʉja. \v 20 Que teni mead̶arĩ bʉojarĩ, nainú baji, aviá ʉ̃i dorĩburu yóboi, darĩ dobarejame Jesús tʉoiva yebai, ñʉja ʉ̃i bueimara doce paivʉque. \v 21 Ñʉje ãiyedeca, Jesús arejame ñʉjare: \p —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉjacacʉ cũinácʉ yʉre ji mauvare jẽni jícʉyʉme ʉ̃, arejame Jesús. \p \v 22 Que baru chĩoivʉ barejacárã. Aru ñʉja coapa yópe arĩ bʉ́rejacarã Jesúre: \p —¡Mʉ, ji jabocʉ, que d̶abecʉbu yʉ! ¿Mʉ́carĩ? arejacarã ñʉja coapa. \p \v 23 Que arĩ, Jesús arejame ñʉjare: \p —Cũinácʉ mʉjacacʉ jóyʉ pã́ure jororʉmica yʉ́que, ʉ̃ macʉyʉ́me ji mauvare yʉre jẽni jíyʉ. \v 24 Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe ijãravʉi, ji yaijãravʉi nʉcʉyʉmu yʉ, yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede. Ʉbenita ãmeno vaicʉ́yʉme ʉ̃, ñai yʉre jẽni jíyʉ bacʉyʉ́. Ñai nópe d̶acʉyʉ, ʉ̃i põetebedu meajebu, arejame Jesús. \p \v 25 Judas, ʉ̃́re jẽni jícʉyʉ, arejame ʉ̃́re: \p —Mʉ, bueipõecʉ, yʉ ãmevʉ mi coyʉimʉ nópe. ¿Mʉ́carĩ? arejame Judas. \p Ʉ̃́re arejame Jesús: \p —Mʉ́tamu ji coyʉimʉ nópe, arejame Jesús. \p \v 26 Ñʉje ãiyedeca, pã́ure ĩni, Jʉ̃menijicʉre torojʉede jídejame Jesús. No yóboi, pã́ure cotʉvarejame. Aru ñʉjare coapa jídejame. \p —Pã́ure ãjara mʉja. Diedecabu ji bajupe, jã́d̶ovaiye ji yaiquínore mʉjare boje, arejame ñʉjare Jesús. \p Aru ãrejacarã ñʉja. \p \v 27 Ũcuidore máre ĩni, torojʉede jíni Jʉ̃menijicʉre, ñʉjare jídejame Jesús, yópe arĩ: \p —Jẽni, ũcuri, veorĩ, ũcujara caivʉ mʉja coapa. \v 28 Diedecabu ji jivepe, jã́d̶ovaiye ji yaiquínore mʉjare boje, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ mʉje ãmeina teiyede. Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶ajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji jã́inoi”, ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõre põevare ãrʉrajaramu mʉja, mʉje ũcuiyede diede. \v 29 Coyʉyʉbu mʉjare: Quénora vino ʉ́yaicorore ũcuñʉmu yʉ ijãravʉre. Ʉbenita ãnijãravʉ, jipacʉi jabotequinʉmʉ maquinóre, bedióva cojedeca ũcuri jã́cʉyʉmu yʉ, arejame Jesús ñʉja ʉ̃i bueimarare. \p Aru ũcurejacarã ñʉja. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino Pedrore ʉ̃i “Jesúre yʉ coreóvabevʉ” aquinore \r (Mt 28.16; Mr 14.26-31; Lc 22.31-34; Jn 13.36-38) \p \v 30 Ñʉje ãriburu yóboi, Salmos ãmicʉe yʉriaiyede yʉriarejacarã ñʉja. Yʉriarĩ bʉojarĩ, no cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũi nʉrejacarã ñʉja, Jesújã. \v 31 Mái nʉri, arejame Jesús: \p —Yʉre dajocarĩ nʉrajaramu mʉja. Yʉre vaiquíyede Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ, yópe arĩ: “Ovejavare coreipõecʉre boarĩ́ jarʉvacʉyʉmu yʉ. Aru coateni nʉrajarama na, ovejava”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. \v 32 Ʉbenita ji yainíburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i nacovaiyede yʉre yainore jarʉvarĩ, mʉje jipocai nʉcʉyʉmu Galileai, arejame Jesús. \p \v 33 Que ayʉre, Pedrocapũravʉ arĩdurejame ʉ̃́re: \p —Caivʉ apevʉ ne dajocarĩ nʉiyedeca, yʉ́capũravʉ mʉre jocarĩ nʉmecʉbu yʉ, arĩdurejame. \p \v 34 Aru Jesús arejame ʉ̃́re: \p —Jãve coyʉyʉbu mʉre: Cari ñami cáyu ʉ̃i órejaquiye jipocai, yóbecʉe baju “Jesúre yʉ coreóvabevʉ” acʉyʉmu mʉ, arejame Pedrore Jesús. \p \v 35 Ʉbenita Pedrocapũravʉ copʉ ayʉ barĩdurejame: \p —Mʉ́que yʉre ne boarĩ́ jarʉvaruta, “Jesúre yʉ coreóvabevʉ” abecʉbu yʉ, arĩdurejame Pedro. \p Aru ñʉja coapa nópe arĩdurejacarã. \s1 Jesús Getsemaní ʉ̃i jẽniaino Jʉ̃menijicʉque \r (Mr 14.32-42; Lc 22.39-46) \p \v 36 No yóboi Jesús nʉrejame ñʉja ʉ̃i bueimaraque Getsemaní ãmicʉrõi. Nore earĩ, arejame ñʉjare: \p —Yui dobarĩ corejarã mʉja ji Jʉ̃menijicʉque boroteiyede ãnoi, arejame Jesús. \p \v 37 Ñʉjacavʉ Pedrore aru ina pʉcarã Zebedeoi márare máre nʉvarejame Jesús. Chĩoñʉ baju ãmeno vaidéjamed̶a. \v 38 Que teni arejamed̶a náre: \p —Yʉ ãmeno chĩori dápiaivʉ ji yaiquínore. Yui mauteni, jã́ri capʉjarã mʉja, arejamed̶a ʉ̃. \p \v 39 Jipojĩca báque nʉñʉ Jesús, ñʉatutarĩ, mori tʉrejamed̶a joborõita. Aru Jʉ̃menijicʉque boroteyʉ barejámed̶a ʉ̃: \p —Mʉ, jipacʉ, yʉre cari vaiquíye vaibéjad̶eni. Caiyede d̶aiye majicʉtamu mʉ. Ʉbenita ji ʉrõpe d̶abejacʉ. Quénora mi ʉrõpe d̶ajacʉ mʉ, arejamed̶a jípacʉre Jesús. \p \v 40 Ina ʉ̃i bueimara yóbecʉrã ne yebai copainʉri, náre cãivʉre earejamed̶a Jesús. Aru arejamed̶a Pedrore: \p —¿Cũináorajĩe cãmevʉva coreiye majibenarʉ mʉja yʉ́que? arejamed̶a Pedrore. \p \v 41 Caivʉ náre arejamed̶a: \p —Coreni, Jʉ̃menijicʉque borotejarã mʉja, abujuvai jabocʉ mʉjare jʉjovarĩ, ãmeina tede d̶abequiyepe aivʉ. Mʉje ũme ʉe parʉrõ mariduivʉ. Ʉbenita mʉje baju d̶aiye bajure parʉbevʉ mʉja, arejamed̶a náre Jesús. \p \v 42 Cojedeca Jʉ̃menijicʉque borotecʉnʉrejamed̶a, yópe arĩ: \p —Mʉ, jipacʉ, yʉre cari vaiquíye jaʉru, mi ʉrõpe d̶ajacʉ mʉ, arejamed̶a Jesús. \p \v 43 Ʉ̃i bueimara yóbecʉrã ne yebai copainʉri, náre cãivʉre earejamed̶a Jesús cojedeca. Ãmei vʉo ijidejavʉ̃ya náre. \v 44 Que baru Jʉ̃menijicʉque ʉ̃i boroteiye báquepedeca bedióva borotecʉnʉrejamed̶a, yóbecʉe borotecʉñʉ. \v 45 Boroteni bʉojarĩ, ne yebai copainʉri, arejamed̶a náre: \p —¿Cãivʉrʉ̃ mʉja cãreja? Jede, quénoramu. Iora jave eaivʉ. Ijãravʉi dayʉ bácʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ãmeina teivʉ ne jẽni jínajimʉmu yʉ. \v 46 Nacajajara mʉja. Copʉ nʉrajarevʉ. Yʉre ji mauvare jẽni jícʉyʉ daibi, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesúre jẽni ne nʉvaino \r (Mr 14.43-50; Lc 19.47; 21.37; 22.47-53; Jn 18.2-11) \p \v 47 Jesús ʉ̃i boroteiyedeca, edarejame Judas, ñʉjacacʉ, doce paivʉcacʉ. Obedivʉ põeva ʉ̃́que darĩ, boaicarovea aru boaidʉa dʉrʉrĩ edarejaima, sacerdotevare jaboteipõeva aru judíova bʉcʉva máre ne daroimara. \v 48 Judas, ñai Jesúre jẽni jícʉyʉ, ʉ̃i edaquiye jipocamia nore, javeta Jesúre boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉre coyʉrejamed̶a yópe: “Ji jacoyʉrĩ jiva nuimʉ macʉyʉ́me mʉje jẽnajimʉ. Ʉ̃́re jẽjara”, arejamed̶a náre Judas. \v 49 Jesús yebai nʉri, cũiná Judas ʉ̃́re earĩ, arejame: \p —Aru, bueipõecʉ, arejame Jesúre Judas. \p Que arĩ, ʉ̃́re jiva nuri jacoyʉrejame. \v 50 Que teni Jesúcapũravʉ jẽniari jã́rejame Judare: \p —Mʉ, jícʉ, ¿aipe teni dacʉrʉ̃ mʉ? arejame Jesús. \p Que teiyede, Judaque edaivʉ bácavʉ Jesúre jẽnejaima na. \v 51 Nópe teiyede jã́inata, ñʉjacacʉ cũinácʉ, Jesúque cʉrivʉcacʉ, ʉ̃i boaicarovede tatorĩ, duarĩ, ĩni, sacerdotevare jaboteipõecʉ ʉ̃i yebacacʉre juijórĩ, najuárejame ʉ̃i cámucare. \p \v 52 Nópe d̶ayʉre jã́ri, Jesús arejame ʉ̃́re: \p —Mi boaicarovede mead̶ajacʉ mʉ. Caivʉ boaicarovede ĩni, põevare boarã́jivʉ, yainájarama na boaicarovequedeca. \v 53 ¿Coreóvabenarʉ mʉja yʉre jipacʉ cad̶ateni bʉojayʉre? Ji jẽniaru jipacʉre, cũiná darojebu yʉre doce paiyajuboa ángeleva obedivʉ ne yajuboare, ne cad̶atenajiyepe ayʉ yʉre. \v 54 Ʉbenita ji nópe d̶aru, vaibéjebu yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepe ʉ̃i yávaiyede, arejame ñʉjare Jesús. \p \v 55 Dinʉmʉre Jesús arejame ina obedivʉ põevare: \p —¿Tatorĩ ñavaipõecʉre jẽivʉpe yʉre boaicaroveaque aru boaidʉaque jẽni jacorãdaivʉrʉ̃ mʉja? Jãravʉa coapa mʉje jẽneboi Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami bueyʉ batecácʉ yʉ. Apʉrĩ mʉjaque cʉcʉre, yʉre jẽni jacobeteavʉ̃ mʉja. \v 56 Ʉbenita caiye iye vaivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ina ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre, arejame náre Jesús. \p Que tedurata ñʉja ʉ̃i bueimara ʉ̃́re jocarĩ, dupini nʉrejacarã ñʉja. \s1 Jesúre ne nʉvaino judíovai jabova cójijivʉ yebai \r (Mr 14.53-65; Lc 22.54-55, 63-71; Jn 2.19; 18.12-14, 19-24) \p \v 57 Jesúre Caifás yebai, ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ yebai, nʉvarejaimad̶a na, ʉ̃́re jẽivʉ bácavʉ. Nore ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva aru judíova bʉcʉva ne baju cójijini borotenanʉrejaimad̶a ne jabova baju. \v 58 Aru Pedrocapũravʉ joajĩenata Jesús yóboi nʉre nʉñʉ mácʉ, sacerdotevare jaboteipõecʉi tãibʉi ecorejamed̶a ʉ̃. Nore ecorĩ, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine coreipõevaque dobarejamed̶a ʉ̃, jã́cʉyʉ aipe vaiquíyede Jesúre. \p \v 59 Na sacerdotevare jaboteipõeva aru caivʉ ne cójijinocavʉ Jesúre ãmecororãjivʉre vorĩdurejaimad̶a, ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉ. \v 60 Ʉbenita obedivʉ Jesúre borocʉrĩ, ãmecororĩduivʉreca, eabedejaimad̶a na. No yóboi, pʉcarã darĩ, borocʉrĩ ãmecororejaimad̶a Jesúre: \p \v 61 —Ñai põecʉ yópe arĩ coyʉyʉre jápiacarã ñʉja: “Iñami Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jarʉvarĩ majivʉ yʉ. Yóbecʉrijãravʉa jarʉvarĩburu yóboi aped̶ãmi d̶acʉyʉmu”, áme Jesús, arejaimad̶a na. \p \v 62 Que teni ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ nacajari, arejamed̶a Jesúre: \p —¿Coyʉrĩ majibecʉrʉ̃ mʉ? ¿Ne nópe ãmecoroiyede, aipe ayʉrʉ̃ mʉ? arejamed̶a Jesúre. \p \v 63 Ʉbenita Jesúcapũravʉ bi arejamed̶a. Dinʉmʉ arejamed̶a Jesúre sacerdotevare jaboteipõecʉ: \p —Yʉ coyʉicõjeivʉ mʉre Jʉ̃menijicʉ apʉcʉ cʉe boje. ¿Mʉ́rʉ ñai Cristo, Jʉ̃menijicʉi mácʉ? Coyʉjacʉ ñʉjare, arejamed̶a ʉ̃. \p \v 64 Aru Jesús jʉ ayʉ arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Quédeca mi aimʉtamu yʉ. Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare: Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, yʉre, jã́rajaramu mʉja, Jʉ̃menijicʉ parʉcʉi meapũravʉi dobacʉre. Aru ji ocopeniboai jõd̶ari ẽmeiyede máre jã́rajaramu mʉja, arejamed̶a náre Jesús. \p \v 65 Que ayʉre, ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ jorojĩni, ʉ̃i baju doiyede tatorĩ, jad̶evarĩ, arejamed̶a: \p —Ñai ʉ̃mʉ Jʉ̃menijicʉre copʉ ãmeina yávaibi. Quénora ʉ̃i ãmeina teiyede coyʉjarã mʉja. Apevʉ ne coyʉiye jaʉbevʉ. Javeta mʉja jápiad̶avʉ̃. Jʉ̃menijicʉ ʉbebi ñai yópe yávayʉre. \v 66 ¿Aipe ad̶arãrʉ mʉja? arejamed̶a ʉ̃. \p Aru arejaimad̶a na: \p —Boarĩ́ jarʉvaimʉ macʉyʉ́me ʉ̃, arejaimad̶a na caivʉ, ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaicõjeivʉ. \p \v 67 Que arĩ, ʉ̃i jivarã jẽcututurejaimad̶a na. Ʉ̃́re jara popedejaimad̶a. Aru pẽvavarejaimad̶a máre ʉ̃́re. \v 68 Aru arejaimad̶a: \p —Mʉ, Cristo, coyʉjacʉ ñʉjare. ¿Ñame matedí pẽvañʉ mʉre? ʉ̃́re pẽvavaivʉ arejaimad̶a na. \p Ʉbenita Jesúcapũravʉ ye coyʉbedejamed̶a. \s1 “Jesúre yʉ coreóvabevʉ” arĩ, Pedro ʉ̃i coyʉino \r (Mr 14.66-72; Lc 22.56-62; Jn 18.15-18, 25-27) \p \v 69 Pedro sacerdotevare jaboteipõecʉi tãibʉi dobacʉ barejámed̶a. Ʉ̃i noi dobaedeca, yebacarõmivacaco cũináco ʉ̃i yebai earejacod̶a. Aru arejacod̶a: \p —Mʉ máre ñai Jesús Galileacacʉque cʉ́tevʉ mʉ, arejacod̶a ʉ̃́re. \p \v 70 Ʉbenita caivʉ ne jápiaiyede, Pedrocapũravʉ jʉ abedejamed̶a ṍre: \p —¡Nácacʉ ãmevʉ! Jesúre yʉ coreóvabevʉ. ¿Aipe arĩ, mʉ que ad̶orʉ̃? arejamed̶a. \p \v 71 Que arĩ, tãibʉi etarĩ, jedevai nʉitenevei nʉrejamed̶a Pedro. Aru apeco yebacarõmivacaco ʉ̃́re jã́ri, arejacod̶a náre, nore cʉrivʉre coyʉyo: \p —Ñai cʉ́tebi Jesús Nazarecacʉque, arejacod̶a. \p \v 72 Aru bedióva cojedeca Pedrocapũravʉ jʉ abedejamed̶a: \p —¡Nácacʉ ãmevʉ! Jesúre yʉ coreóvabevʉ. Jʉ̃menijicʉ majibi jãve coyʉyʉre, arejamed̶a. \p \v 73 No yójĩboi ina nore cʉrivʉ Pedro yebai nʉri, arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Jãve mʉ máre nácacʉbu mʉ. Mi yávaiyeque majivʉ Galileacacʉre mʉre, arejaimad̶a na. \p \v 74 Dinʉmʉma jãve ayʉpe, náre pare baju arĩ, coyʉrejamed̶a Pedro: \p —¡Jãveneca Jʉ̃menijicʉi jã́inoi yʉ mʉjare coyʉyʉtamu! ¡Jãve ji coyʉbedu, Jʉ̃menijicʉ ãmed̶ajacʉrĩ yʉre! Jesúre yʉ coreóvabevʉ, arejamed̶a. \p Ʉ̃i que aiye bajure, órejarejamed̶a cáyu. \v 75 Ʉ̃i órejaiyede, ãrʉrejamed̶a Pedro Jesús ʉ̃i coyʉiye báquede: “Cáyu ʉ̃i órejaquiye jipocai, yóbecʉe baju ‘Jesúre yʉ coreóvabevʉ’, acʉyʉmu mʉ”, arĩ coyʉiye báquede ãrʉrejamed̶a. Aru ãrʉcʉ, cũiná etarĩ, pare chĩori orejamed̶a ʉ̃. \c 27 \s1 Jesúre ne nʉvaino Pilato yebai \r (Mr 15.1; Lc 23.1-2; Jn 18.28-32) \p \v 1 Aviá ʉ̃i tucʉmʉiyede, caivʉ ina sacerdotevare jaboteipõeva aru judíova bʉcʉva cójijidejaimad̶a na, ne bajumia boroteni majicarãjivʉ aipe ne boarĩ́ jarʉvarãjiyede Jesúre. \v 2 Boroteni bʉojarĩ, Jesúre bʉorĩ, nʉvari, jabocʉ ʉ̃i ãmiá Pilato yebai jacorãnʉrejaimad̶a na. \s1 Jesúre jẽni jíyʉ bácʉ ʉ̃i yaino \r (Hch 1.18-19) \p \v 3 Judas, Jesúre jẽni jíyʉ bácʉ ʉ̃i mauvare, coreóvayʉ ne boarĩ́ jarʉvarãjiyede Jesúre, chĩoñʉ marejámed̶a ʉ̃. Chĩori dápiarĩ, oatʉvaiyʉrĩdurejamed̶a ʉ̃i d̶aiye báquede. Que baru iye tãutʉratʉrava treinta paitʉrava plataque d̶aitʉravare nʉvarejamed̶a ina sacerdotevare jaboteipõeva aru ina judíova bʉcʉva ne yebai. Diede náre nʉvari jacopaiyovacʉnʉridurejamed̶a Judas. \v 4 Ne yebai earĩ, arejamed̶a: \p —Yʉrecabu ãmeina teyʉ bácʉ. Jẽni jívʉ mʉjare põecʉ meacʉre, ãmeina d̶abecʉre. Que baru mʉje tãutʉrare, mʉje jíye báquede yʉre jẽni jíye bojede, jacopaiyovaquijivʉ mʉjare caride, arejamed̶a Judas. \p Ʉbenita nácapũravʉ arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Ye baquiyé ãmevʉ; míyetamura die, arejaimad̶a na. \p \v 5 Que aivʉre, Judacapũravʉ iye tãutʉrare dʉvarĩ jarʉvarejamed̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi. Aru etarĩ, nʉri, ʉ̃i ñamemure bʉorĩ, jocʉcʉ cavabʉi yuyurĩ boarĩ́ jarʉvarejamed̶a ʉ̃i baju. \v 6 Die tãutʉrare ĩni, ina sacerdotevare jaboteipõeva arejaimad̶a ne bajumia: \p —Maje d̶aicõjeiyepe iye tãutʉrare epeicõjememaramu maja Jʉ̃menijicʉre jícaiyeque. Diedecabu bojed̶arĩ jíye báque põecʉre ʉ̃i boarĩ́ jarʉvare d̶aiyede apecʉ põecʉre. Que baru diede jíye jaʉbevʉ majare Jʉ̃menijicʉre, arejaimad̶a na. \p \v 7 Que arĩ, ne baju boroteni majicarejaimad̶a. Boroteni bʉojarĩ, iye tãutʉraque jíni, jiore bojed̶arejaimad̶a. No jio jorod̶aipõecʉi jio bácarõ marejávʉ̃ya. “Apenocavʉ yaivʉ bácavʉre yore, ne yuarĩ jarʉvarãjinomu” arĩ, no jiore bojed̶arejaimad̶a. \v 8 No jiore bojed̶arejaimad̶a tãutʉraque, põecʉ ʉ̃i jíye báque, apecʉ põecʉre boarĩ́ jarʉvaicõjecʉyʉ. Que baru aivʉbu maja “Jivecʉrõ” no jiore, pʉ caride máre. \v 9 Nópe vaidéjavʉ̃ya cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiye báquepedeca ñai Jeremías ãmicʉcʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉ: \q1 Ĩñama iye tãutʉratʉrava treinta paitʉrava plataque d̶aitʉravare. Apevʉ Israecavʉ bojed̶aicõjenejaquemavʉ nópe paiye bojede ʉ̃́re boje. \v 10 Iye tãutʉraque jíni bojed̶ad̶ama no jiore, jorod̶aipõecʉi jio bácarõre. Que teni yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeino mácarõpedeca yʉre, d̶ad̶ama na, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \s1 Pilato ʉ̃i jẽniari jã́ino Jesúre \r (Mr 15.2-5; Lc 23.3-5; Jn 18.33-38) \p \v 11 Jesús ʉ̃i eaiyede ñai jabocʉ Pilato yebai, núrejamed̶a ʉ̃i jipocai. Ñai jabocʉ jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re: \p —¿Mʉ́rʉ judíovai jabocʉ? arejamed̶a. \p Jesúcapũravʉ arejamed̶a: \p —Quédeca mi aimʉrecabu yʉ, arejamed̶a. \p \v 12 Ʉbenita ina sacerdotevare jaboteipõeva aru ina judíova bʉcʉva ne ãmecoroiyede ʉ̃́re, náre coyʉbedejamed̶a Jesús. \v 13 Dinʉmʉre Pilatocapũravʉ arejamed̶a ʉ̃́re: \p —¿Jápiabecʉrʉ̃ caiye ne ãmecoroiyede mʉre? arejamed̶a. \p \v 14 Ʉbenita bi arejamed̶a Jesús. Caiye ne ãmecoroiyede ye coyʉbedejamed̶a ʉ̃. Aru ʉ̃i que yávabede cuecumañʉ ʉrarõ dápiarejamed̶a Pilato. \s1 Põeva ne boarĩ́ jarʉvaicõjeino Jesúre \r (Mr 15.6-20; Lc 23.13-25; Jn 18.38–19.16) \p \v 15 No torojʉve teinʉmʉre, ñai jabocʉ Pilatocapũravʉ ʉjʉá coapa etavavarejamed̶a cũinácʉ jacoimʉ mácʉre, põeva ne etavaicõjeimʉre. \v 16 Dinʉmʉre, cũinácʉ ʉ̃i bʉoimaracacʉ, caivʉ ne coreóvaimʉ marejámed̶a, Barrabás ãmicʉcʉ. \v 17 Que baru põeva obedivʉ ne cójijiyede Pilato yebai, náre yópe arĩ, jẽniari jã́rejamed̶a Pilato: \p —¿Ñamene etavaji yʉ? ¿Barrabáre ʉrivʉrʉ̃ mʉja? ¿O Jesúre, Cristo ne aimʉre, ʉrivʉrʉ̃ mʉja? arejamed̶a ʉ̃. \p \v 18 Ina sacerdotevare jaboteipõeva Jesúre ne jorojĩyede majini, obedivʉ põeva ne ʉe boje ʉ̃́re, nópe náre jẽniari jã́rejamed̶a Pilato. \v 19 Pilato dobarejamed̶a nore, coyʉcʉyʉ ina põevare ñamene ʉ̃i etavaquimʉre. Coyʉbecʉ cãreja, ʉ̃i dobaedeca, jímarepaco ʉ̃́re yópe arĩ, boro jarorejacod̶a: “Ñai ʉ̃mʉ Jesúre ãmed̶abejacʉ mʉ. Ʉ̃́recabe meacʉ baju. Cari ñami marede decoboavʉ yʉ ʉ̃́re. Aru pare ʉrarõ cãrijivʉ yʉ, iye decoboaiye báque boje. Que baru me d̶ajacʉ mʉ” arĩ, boro jarorĩ majicarejacod̶a jímarepaco Pilatore. \p \v 20 Ina sacerdotevare jaboteipõeva aru ina judíova bʉcʉva máre ina obedivʉ põevare jẽniaicõjenejaimad̶a Pilatore, ʉ̃i etavaquiyepe aivʉ Barrabáre aru ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaquiyepe aivʉ Jesúre. \v 21 Bedióva cojedeca ñai jabocʉ Pilato jẽniari jã́rejamed̶a ina põevare: \p —¿Ñamene ina pʉcarã bʉoimaracacʉre jaetovaji? arejamed̶a. \p Aru arejaimad̶a: \p —Barrabáre jaetovajacʉ mʉ, arejaimad̶a na. \p \v 22 Ne que coyʉrĩburu, arejamed̶a náre Pilato: \p —¿Dinʉmʉ ñai Jesús, Cristo ne aimʉre, aipe d̶aji yʉ? arejamed̶a. \p Caivʉ ina põeva arejaimad̶a: \p —¡Ʉ̃́re jocʉcʉjaravena pẽvari boarĩ́ jarʉvaicõjejacʉ mʉ! arejaimad̶a ñai jabocʉre. \p \v 23 —¿Yéde ãmeina tearĩ ñai? jẽniari jã́rejamed̶a náre Pilato. \p Ʉbenita pʉeno baju cod̶oboborĩ, arejaimad̶a na: \p —¡Ʉ̃́re jocʉcʉjaravena pẽvari boarĩ́ jarʉvaicõjejacʉ mʉ! arĩ, cod̶oboborejaimad̶a na. \p \v 24 Ne que aiyede, Pilato coreóvarejamed̶a ʉ̃́re jʉ abevʉre. Quédata pʉeno cãrijovari bʉ́rejaimad̶a na. Que baru ocoque joarejamed̶a ʉ̃i pʉrʉáre, yópe judíova ne d̶aiyepe, ne jã́d̶ovarajiyepe ayʉ boropatebevʉre. Ʉ̃i joaiyedeca arejamed̶a: \p —Yʉ́vacari boropatebecʉbu, mʉje boarĩ́ jarʉvaru ñai Jesúre, ʉ̃mʉ meacʉre ji jã́inoi. Mʉjemu die, arejamed̶a Pilato. \p \v 25 Aru caivʉ ina põeva arejaimad̶a: \p —Jaʉ, ñʉjavacari aru ñʉjemara máre boropatenajivʉbu ñai ʉ̃mʉ ʉ̃i yaiye boje, arejaimad̶a na. \p \v 26 Ne que arĩburu yóboi, Barrabáre etavarĩ darorejamed̶a Pilato. Aru Jesúre jara popeicõjenejamed̶a. No yóboi, ina churaravare Jesúre jocʉcʉjaravena pẽvaicõjenejamed̶a Pilato. \p \v 27 Que teni ina churarava Jesúre ĩni, nʉvari, ecovarejaimad̶a ñai jabocʉ Pilatoi cʉ̃rami. Nore ecovarĩ, apevʉ churarava caivʉre cójijovarejaimad̶a Jesús jipocai. \v 28 Ʉ̃i cuitótecajeare ʉ̃́re duarejaimad̶a. Jesúre pʉenocacaje, jabocʉi doicajepe paicaje ñemijuaricajede doarejaimad̶a na. \v 29 Doarĩ bʉojarĩ, miumua cãteni, cainitarabʉ d̶arĩ, ʉ̃i jipobʉrã ditarabʉre tʉorejaimad̶a na. Aru jocʉyo, jabocʉi cõjeiyope paiyore, dʉrʉre d̶arejaimad̶a Jesúre ʉ̃i meapũravʉcapʉrʉi, yópe jabocʉi jẽiyepe. Ne que teimʉre yʉrivʉ, jacoyʉrejaimad̶a na: \p —Ména cʉjacʉ mʉ, judíovai jabocʉ, arejaimad̶a churarava Jesúre, ʉbenita ʉ̃́re yʉrivʉ. \p \v 30 Ʉ̃́ra jẽcututuivʉ barejáimad̶a. Aru ʉ̃́re jipobʉrã iyo jocʉyoque jãd̶ovaivʉ barejáimad̶a na. \v 31 Que teni ʉ̃́re yʉrini bʉojarĩ, ʉ̃́re ne doicaje ñemijuaricaje bácarõre, no jabocʉi doicajepe paicajede ĩni, duarĩ, ʉ̃i doicaje bácarõre bedióva ʉ̃́re doarejaimad̶a cojedeca. Que teni, bʉojarĩ, ʉ̃́re nʉvari, jocʉcʉjaravena ʉ̃́re pẽvari jẽoranʉrejaimad̶a na, churarava. \s1 Jesúre ne pẽvari yuyaino jocʉcʉjaravena \r (Mt 26.61; Mr 15.21-32; Lc 23.26-43; Jn 2.19; 19.17-27) \p \v 32 Ina churarava Jesúque nʉivʉ, jocʉcʉjaravede ture nʉñʉ maridurejame Jesús. Nʉri, copʉrejaima cũinácʉ ʉ̃mʉre, Cirene ãmicʉriĩmarocacʉre, ʉ̃i ãmiá Simón. Ʉ̃́re Jesús ʉ̃i jocʉcʉjaravede tuino mácarõre tuicõjenejaima na, churarava. \p \v 33 Ina churarava nʉvarejaima Jesúre cʉ̃racũ Gólgota ãmicʉricũi. Põe jipobʉcũ aiyʉrõmu no. \v 34 Noi ũcuiye upiáteiye báque cʉrijororʉ cʉrejavʉ̃ vino ʉ́yaicoro mirra ãmicʉe jocʉcʉ cuidóque, churarava ne nʉvaiye báquede. Die ũcuiyede jínidurejaima Jesúre, ʉ̃́re ijibequiyepe aivʉ. Ʉbenita ʉ̃ ũcuri jã́ri, ʉbecʉ, ũcumenejame. \v 35 Que teni ʉ̃́re jocʉcʉjaravena pẽvari jẽorejaima. Aru ne yajuiyede dʉvarejaima. Cainijidʉa etaiyede jã́ri, Jesús ʉ̃i doiyede náre coapa ĩnejaima na, ʉ̃́re pẽvaivʉ bácavʉ. \v 36 Que teniburu yóboi, dobarejaima, jã́ri capʉrãjivʉ ʉ̃́re. \v 37 Jocʉcʉjaravena ʉ̃i jipobʉ pʉenoi toivaino jẽnejavʉ̃, apevʉ ne majinajiyepe aino Jesúre boarĩ́ jarʉvaivʉ ne dápiainore, “¿Aipe teni ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvarãma na?” ne aino. Yópe aiyʉrejavʉ̃ no toivaino: “Ñaime Jesús, judíovai jabocʉ”. \p \v 38 Ʉ̃́que máre pẽvari boarĩ́ jarʉvarejaima pʉcarã tatorĩ ñavaipõevare, ape pʉcarõa jocʉcʉjaravearã. Cũinácʉ Jesús ʉ̃i meapũravʉi aru apecʉ ʉ̃i cãcopũravʉi cʉrejaima. \v 39-40 Ina vainánʉraivʉ jã́ri, ne jipobʉare cújiovarĩ, ãmeina yávarejaima ʉ̃́re, yópe arĩ: \p —Mʉ, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jarʉvaiyʉvacacʉ aru yóbecʉrijãravʉa yóboi diñamine mead̶aiyʉvacacʉ, mi bajure mead̶ajacʉ mʉ. Mʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉ baru, caride jocʉcʉjaravede dajocarĩ, ẽmeni, dajacʉ mʉ, arejaima Jesúre ina vainánʉraivʉ. \p \v 41 Nopedeca ina sacerdotevare jaboteipõeva, ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevaque, aru ina judíova bʉcʉvaque máre, ne baju yʉrivʉ Jesúre, yópe arejaima: \p \v 42 —Apevʉre mead̶avacacʉvacari, ʉbenita ʉ̃i bajure mead̶arĩ majibebi ʉ̃. Cristo, maja Israecavʉ maje jabocʉ baru, jocʉcʉjaravede dajocarĩ ẽmeni dajacʉrĩ ʉ̃. Que d̶aru, maja jʉ arãjaramu ʉ̃́re. \v 43 Ʉ̃ “Yʉ́bu Jʉ̃menijicʉi mácʉ”, ayʉ bateáme. Ʉ̃́recabe jʉ ayʉ Jʉ̃menijicʉre aru “Jʉ̃menijicʉ yʉre cad̶atecʉyʉme”, arĩ dápiayʉ. Que baru Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃́re ʉcʉ baru, cad̶atejacʉrĩ caride, arejaima na. \p \v 44 Aru ina pʉcarã tatorĩ ñavaipõeva pẽvaimara mácavʉ máre ʉ̃́que, nopedeca ãmeina yávarejaima ʉ̃́re. \s1 Jesús ʉ̃i yaino \r (Mr 15.33-41; Lc 8.2-3; 23.44-49; Jn 19.28-30; He 10.20) \p \v 45 Jãravʉ corica baji ñemié tʉrĩ darejavʉ̃ caino joborõi. Pʉ yóbecʉriora yóboita vaidéjavʉ̃. \v 46 Aru yóbecʉriora bajita, iye ñemié tʉiyede dajocaiyede pare bʉjié cod̶oboborĩ, yávarĩ darorejame Jesús: \p —Elí, Elí, ¿lama sabactani? Nópe aino: “Mʉ, ji mearore jímʉ, mʉ, Jʉ̃menijicʉ, ¿aipe teni yʉre dajocarĩ, nʉñʉrʉ mʉ?” aiyʉrõ marejávʉ̃. \p \v 47 Que ayʉre, apevʉ nore núrivʉcavʉ ʉ̃́re jápiarĩ, ʉbenita jápiarĩ eabeni, arejaima: \p —Jápiajarã. Elíare órejaibi ʉ̃, arejaima na. \p \v 48 Dinʉmʉre maumena nácacʉ cúyarĩ, jaʉbore ĩni, ʉyovarejame vino ʉ́yaicoro upiáricoroque. Aru dijaʉ́bore abod̶orã bʉorĩ, jẽori, jarʉrʉrejame Jesús ʉ̃i ũcuquiyepe ayʉ. \v 49 Ʉbenita apevʉ arejaima: \p —Corejarã. Jã́rajarevʉ Elías jõd̶avacʉdayʉre ʉ̃́re, arejaima na. \p \v 50 Cojedeca Jesús pare bʉjié cod̶oboborĩ, yaidéjame ʉ̃. \v 51 Dinʉmʉ ʉ̃i yaitʉ́vabomica Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramicacaje ʉracaje coricõpavaicaje bácarõ quéda corica baji jad̶eni nʉrejavʉ̃ya, pʉenocatʉrʉvai bʉ́rĩ pʉ cãchinocatʉrʉvaita. Joborõ cújidejavʉ̃. Aru cʉ̃raboa ʉraboa pãrejavʉ̃ máre. \v 52 Yaivʉ bácavʉ ne jarʉvainoa voarejavʉ̃ya. Obedivʉ Jʉ̃menijicʉi põeva yaivʉ bácavʉ nacovaimara marejáimad̶a na, apʉrãjivʉ bedióva cojedeca. \v 53 Aru ina nacovaimara mácavʉ ne jarʉvainoare jocarĩ etarejaimad̶a, Jesús ʉ̃i nacajariburu yóboi. Etarĩ bʉojarĩ, Jerusalén ãmicʉriĩmaroi ecorejaimad̶a. Obedivʉ põeva jã́rejaimad̶a náre, yaivʉ bácavʉ nacovaimara mácavʉre. \v 54 Nore Jesús bácʉre cocorĩ núrivʉ barejáima apevʉ churarava ne jabocʉque. No joborõ cújinore jã́ri, aru caiye iye vaiye jidojaede máre, pare dápiaivʉ cuecumarejaima. Aru arejaima: \p —Jãveneca Jʉ̃menijicʉi mácʉ baju batecʉ́be ñai, arejaima na. \p \v 55-56 Obedivʉ nomiva máre cocorĩ núrivʉ joajĩemia cʉrejaima. Ne jẽneboi cʉrejaima cũináco nomió, Magdala ãmicʉriĩmarocaco, õi ãmiá María, aru apeco nomió, õi ãmiá María máre, ico Santiago aru José népaco, aru apeco máre, Zebedeoi márai paco. Jesús ʉ̃i cʉede Galilea ãmicʉrõi cad̶ateivʉ barejáima ʉ̃́re. Aru apevʉ nomiva, ina daivʉ bácavʉ ʉ̃́que Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, cʉrejaima nore. \s1 Jesús bácʉ jarʉvaimʉ ne põe jarʉvainoi \r (Mr 15.42-47; Lc 23.50-56; Jn 19.38-42) \p \v 57 Dijãravʉ bácarõ, nainú, aviá ʉ̃i dorĩburu yóboi, cũinácʉ ʉ̃mʉ nʉrejamed̶a Pilato yebai. Ʉ̃ marejámed̶a cʉve cʉvacʉ, Arimatea ãmicʉriĩmarocacʉ, ʉ̃i ãmiá José. Ʉ̃ máre Jesús bácʉi bueimaracacʉ barejámed̶a ʉ̃. \v 58 Pilato yebai nʉri, Jesús bácʉi baju bácarõre jẽniacʉnʉrejamed̶a ʉ̃. Ʉ̃i jẽniaiyede Pilato churaravacavʉre jícõjenejamed̶a Jesús bácʉi baju bácarõre ʉ̃́re. \v 59 Aru Jesús bácʉre jocʉcʉjaravede jõd̶avari, ĩni, meacaje docʉcʉbecaje lino ãmicʉricajeque ʉ̃ mácʉre cũmarejaimad̶a Joséjã. \v 60 Ʉ̃ mácʉre nʉvari, cʉ̃racobe mamacobe, José jicobei, Jesús bácʉre jarʉvarejaimad̶a Joséjã. Nore jarʉvarĩburu yóboi, apetʉrava cʉ̃ratʉravare ĩni, jãturuvari, dicobede biedejaimad̶a. Aru bieniburu yóboi, nʉrejaimad̶a na. \v 61 Ne Jesús bácʉre jarʉvaiyede cʉrejaimad̶a nore María Magdalacaco aru apeco María máre, dobarivʉ dicobe jipocai. \s1 Churarava ne jã́ri coreniduino Jesús bácʉi baju bácarõre ne jarʉvainore \r (Mt 16.21; 17.23; 20.19; Mr 8.31; 9.31; 10.33-34; Lc 9.22; 18.31-33) \p \v 62 Dijãravʉ yóbocajãravʉi, maja judíova maje jabʉóvaijãravʉ sábadoi, ina sacerdotevare jaboteipõeva aru fariseovacavʉ cójijidejaimad̶a Pilato yebai. \v 63 Aru ʉ̃́re arejaimad̶a: \p —Mʉ, ñʉje jabocʉ, ãrʉrivʉbu ñʉja ñai jʉjovayʉ bácʉ ʉ̃i aiyede apʉcʉ cãreja, yópe arĩ: “Yóbecʉrijãravʉa ji yainíburu yóboi nacajacʉyʉmu yʉ yainore jarʉvarĩ”, ayʉ bateáme. \v 64 Que baru churaravare me jã́ri coreicõjejacʉ mʉ Jesús bácʉi baju bácarõre ne jarʉvainore yóbecʉrijãravʉa vaiyeta. Nópe d̶ajacʉ, ʉ̃i bueimara ne ñavamenajiyepe ayʉ ʉ̃ mácʉi baju bácarõre ñamine. Ʉ̃ mácʉi baju bácarõre ñavaivʉ baru, “Jesús nacajaimi yainore jarʉvarĩ”, arĩ coyʉrãjarama põevare. Nópe d̶aivʉ baru, ãmei jʉjovajebu põevare ne mamarʉmʉ jʉjovaiye báque pʉeno. Ʉ̃ mácʉi “Nacajacʉyʉmu” ʉ̃i aiye báqueque põevare jʉjovarĩduame. Ʉbenita “Nacajaimi” ne ájʉroeque, põevare jãve jʉjovajebu, arejaimad̶a na Pilatore. \p \v 65 Pilatocapũravʉ arejamed̶a náre: \p —Churaravare cʉvavʉ mʉja. Náre jarorĩ me coreicõjejara Jesús bácʉi baju bácarõre ne jarʉvainore, arejamed̶a Pilato. \p \v 66 Que baru churaravare jarorĩ, cʉ̃ratʉrava ʉratʉrava Jesús bácʉre jarʉvaicobede bieitʉravare me jãjare d̶aicõjenejaimad̶a na. Aru ditʉravare jãjare d̶arĩburu yóboi, no ne jarʉvainore me jã́ri coreicõjenidurejaimad̶a churaravare. \c 28 \s1 Jesús ʉ̃i nacajaino yainore jarʉvarĩ \r (Mr 16.1-8; Lc 24.1-12; Jn 20.1-10) \p \v 1 No judíovai jabʉóvaijãravʉ sábado yóbocajãravʉ, sumana bʉijãravʉ, domingo, miad̶áe tʉquiye jipocai, María Magdalacaco apeco Maríamaque jã́ranʉrejaimad̶a Jesús bácʉi baju bácarõre ne jarʉvainore. \v 2 Aru ʉrarõ baju joborõ cújidejavʉ̃ya, ángele ʉ̃i ẽmeni daiye boje cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Ñai ángele, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, ẽmeni, darĩ jãturuvarejamed̶a diva cʉ̃rava ʉravare, no cʉ̃racobede bieitʉrava bácarõre. Ditʉravare ʉ̃i jãturuvariburu yóboi, dobarejamed̶a ditʉrava pʉenora. \v 3 Ñai ángele pẽoñʉpe páyʉ ãrojacʉ barejámed̶a, yópe yaroinope. Ʉ̃i cuitótecaje boricaje baju barejávʉ̃ya. \v 4 Ʉ̃́re jã́ivʉ, ina churarava dicobede jã́ri coreniduivʉ jidʉrivʉ bididejaimad̶a, ne jidʉé boje. Bidini, tʉrejaimad̶a joborõi, yópe yaivʉ bácavʉpe. \v 5 Aru ñai ángele arejamed̶a ina nomivare: \p —Jidʉbejarã mʉja. Coreóvaivʉ yʉ voivʉre Jesúre, ne jocʉcʉjaravena pẽvaimʉ mácʉre. \v 6 Yore cʉbebi ʉ̃. Javeta nacajami, yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Dajarã. Jã́rijide apa. Ʉ̃i baju bácarõre ne jarʉvaino mácarõre jã́jara mʉja. \v 7 Maumena nʉjara mʉja. Yópe arĩ, coyʉjarã ʉ̃i bueimarare: “Jesús nacajaimi yainore jarʉvarĩ. Nʉcʉyʉme mʉje jipocai Galilea ãmicʉrijoborõi. Noi jã́rajaramu mʉja ʉ̃́re”, coyʉjarã. Jede, quénoramu ji coyʉino mʉjare, arejamed̶a náre. \p \v 8 Que arĩburu yóboi, maumejiena dicobede etarĩ, nʉrejaimad̶a ina nomiva, jidʉrivʉ ʉbenita pare torojʉrivʉ. Cúyarĩ coyʉrãnʉrejaimad̶a iye borore ʉ̃i bueimarare. \v 9 Ne nʉiyede, Jesúvacari náre copʉrejamed̶a. Aru náre jacoyʉrejamed̶a. Ʉ̃i yebai nʉri, mori tʉrejaimad̶a joborõi ʉ̃i jipocai. Aru ʉ̃i cʉbobare jẽni, mearore jídejaimad̶a ʉ̃́re, yópe judíova ne d̶arĩ cõmajiyepe. \v 10 Que teni Jesús arejamed̶a náre: \p —Jidʉbejarã mʉja. Jívʉre yópe arĩ, coyʉrãnʉjara mʉja, “Galileai nʉri, noi yʉre jã́ranʉjara mʉja, aibi Jesús”, náre ajarã mʉja, arejamed̶a dinomivare Jesús. \s1 Churarava Jesús bácʉi baju bácarõre jã́ri coreniduivʉ bácavʉ ne coyʉino borocʉrõ \p \v 11 Ina nomiva ne nʉiyedeca, apevʉ ina churarava, Jesús bácʉi baju bácarõre jã́ri coreniduivʉ bácavʉ, Jerusalén ãmicʉriĩmaroi nʉrejaimad̶a. Coyʉrãnʉrejaimad̶a ina sacerdotevare jaboteipõevare caiye iye vaiye báquede náre. \v 12 Ina churarava ne coyʉiyede jápiaivʉ bácavʉ, ina sacerdotevare jaboteipõeva ina judíova bʉcʉvaque cójijidejaimad̶a, majicarãjivʉ ne bajumia. Cójijini bʉojarĩ, ʉrarõ tãutʉrare jídejaimad̶a ina churaravare. \v 13 Aru yópe arĩ, borocʉicõjenejaimad̶a náre: \p —Yópe ajarã mʉja põevare, “Jesús bácʉi bueimara ñamine darĩ, ñʉje cãiyede, ñavarama ʉ̃ mácʉi baju bácarõre”, ajarã mʉja. \v 14 Aru ñai jabocʉ ʉ̃i jápiaru diede, “Ina churarava boropateivʉbu ne jã́ri corebe boje” arĩ dápiaru, ñʉjavacari mead̶arãjaramu caiyede ʉ̃́que, ʉ̃i ñájine d̶abequiyepe aivʉ mʉjare, arejaimad̶a ina judíovai jabova. \p \v 15 Que baru iye tãutʉrare ĩni, borocʉrĩ coyʉrejaimad̶a ina churarava, yópe ina sacerdotevare jaboteipõeva ne coyʉicõjeiye báquepe. Aru no coyʉino borocʉrõre coyʉvaivʉbu judíova ne bajumia pʉ caride máre. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉicõjeino ʉ̃i yávaiye méne \r (Mt 26.32; Mr 14.28; 16.14-18; Lc 24.36-49; Jn 20.19-23; Hch 1.8) \p \v 16 Ñʉja once paivʉ Jesúi bueimara Galilea ãmicʉrijoborõi nʉrejacarã. Yópe Jesús ʉ̃i nʉicõjeiye báquepe, cʉ̃racũi nʉrejacarã ñʉja. \v 17 Noi ʉ̃́re jã́ri, mearore jídejacarã. Ʉbenita apevʉ ñʉjacavʉ, “Jesús ãmemi” arĩ, jʉ abedejaima. \v 18 Aru Jesús arejame ñʉjare: \p —Caiye parʉéde cʉvavʉ yʉ. Jipacʉ Jʉ̃menijicʉ parʉre d̶aibi yʉre, ji cõjequiyepe ayʉ caivʉ cavarõ mearocavʉre aru caivʉ ijãravʉcavʉre máre. \v 19 Que baru jaroivʉ yʉ mʉjare. Buenanʉjara caivʉ ijãravʉcavʉre ji yávaiye méne, ne jʉ arãjiyepe aivʉ diede, aru ne d̶arãjiyepe aivʉ ji ʉrõre. Ocoque jã́d̶ovajara ina jʉ aivʉre jipacʉ Jʉ̃menijicʉre; aru yʉre, Jʉ̃menijicʉi mácʉre; aru ñai Espíritu Santore máre. \v 20 Buejarã náre, ne d̶arãjiyepe aivʉ caiyede yópe ji d̶aicõjeiye báquepe mʉjare. Aru yʉ́vacari cʉcʉyʉmu mʉjaque cainʉmʉa, pʉ ijãravʉ bʉojaiyeta, arejame ñʉjare Jesús. \p Quénoramu.