\id LUK - Cubeo NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h San Lucas \toc1 San Lucas \toc2 Lucas \toc3 Lc \mt1 San Lucas \ip Mamabʉinore coyʉiyebu Lucas bácʉ ʉ̃i toivaiye báquede Jesucristorã. Lucas bácʉ jʉoipõecʉ barejaquémavʉ. Apevʉ bueipõeva ne dápiaru, ʉ̃ mácʉ judío ãmenejaquemavʉ (Col 4:11-14). Cucʉnʉrejaquemavʉ Pablo bácʉque (Hch 16:10). Ã́ro ʉ̃i cʉede ʉ̃i toivaiyede iye coyʉiyede Jesucristorã caivʉ majibevʉ. Apevʉ ne dápiaru Roma ãmicʉriĩmaroi, apevʉ ne dápiaru Cesarea ãmicʉriĩmaroi, aru apevʉ ne dápiaru Acaya ãmicʉrijoborõi cʉrejaquemavʉ. Majidivʉ ne dápiaiyepe Lucas bácʉ toivarejaquemavʉ Marcos bácʉ ʉ̃i toivarĩburu yóboi ʉ̃i coyʉiyede Jesucristorã, ãniʉjʉa báquede 60-65 d.C. baji. Que baru Lucas bácʉ Jesúque cubecʉ bácʉvacari, majidejaquemavʉ Jesúi borore, ʉ̃i jã́ri boroteiye báque boje Marcos bácʉ ʉ̃i toivaiye báquede. \ip Lucas bácʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ Jesúre, Jʉ̃menijicʉ bajureca, yópe põecʉpe. Coyʉrejaquemavʉ Jesús ʉ̃i jipocacavʉ bácavʉre pʉ Adán mácʉta, aru Juan Bautista bácʉ ʉ̃i põeteiyede, aru Jesús ʉ̃i põeteiyede, aru Jesús jʉed̶ocʉre. Coyʉrejaquemavʉ jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque (3:2; 5:16; 6:12; 9:18, 29; 11:5-13; 18:1-8; 22:32; 23:40), nomivare (Juan Bautista bácʉi paco bácore aru Jesúi paco bácore: 2:36; 7:11, 37; 8:2; 10:38-42; 13:11; 15:8; 18:1; 21:1; 23:27), aru apevʉ cõmaje ãrojarivʉre, inape jʉed̶ovare, cʉve cʉvabevʉre, aru jabovare tãutʉra ĩcaipõevare. Lucas bácʉ toivarejaquemavʉ Jesús ʉ̃i d̶aiyede, mamabʉinoque bʉ́rĩ pʉ bʉojainoque jebeni, cũináro, cũináro coapa. Toivarejaquemavʉ ñai ʉ̃mʉ Teófilo bácʉre aru apevʉ judíova ãmevʉre, ne majinajiyepe ayʉ “jãveneca iye coyʉiye” ne jápiaiyede Jesúrã (1:4). Que baru toivarejaquemavʉ, ne majinajiyepe ayʉ Jesús caivʉ põevare mead̶aipõecʉre, judíovare aru judíova ãmevʉre máre. \c 1 \s1 Mamabʉino \r (Hch 1.1) \p \v 1 Mʉ, Teófilo, obedivʉ põeva toivarĩ bʉ́quemavʉ caiye iye Jesúi d̶aiye báquede maje jẽneboi coyʉinore. \v 2 Yópe ina mamarʉmʉre jã́ivʉ bácavʉ caiye Jesúi d̶aiye báquede aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede coyʉivʉ bácavʉ majare toivaquemavʉ. Návacari ʉ̃́que cʉrejaquemavʉ ʉ̃i mamabʉijãravʉi pʉ ʉ̃i jebeijãravʉita. \v 3 Aru yʉ máre jãve jã́ri coreóvacacʉ joe báque caiye iye d̶aiye báquede. Que baru dápiavʉ yʉ yópe, “Ji toivaru coyʉinore iye teiye báquepe Teófilore, meajebu ʉ̃́re”, arĩ dápiavʉ yʉ. \v 4 Que baru toivaivʉ mʉre, mi majiquiyepe ayʉ jãveneca iye coyʉiye mi jápiaiye báquede. \s1 Juan Bautista ʉ̃i põetequinore cũinácʉ ángele ʉ̃i coyʉino \p \v 5 Ãnijãravʉa báquei Herodes bácʉ Judea ãmicʉrijoborõcavʉ ne jabocʉ baede, cʉrejamed̶a cũinácʉ sacerdote, ʉ̃i ãmiá Zacarías. Abías ãmicʉriyajubocacʉ barejámed̶a ʉ̃. Jímarepaco máre Aarón ãmicʉcʉ bácʉ sacerdote bácʉi pãrameco barejácod̶a, õi ãmiá Isabel. \v 6 Ina pʉcarã meara marejáimad̶a Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Aru d̶arejaimad̶a iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. \v 7 Ʉbenita Isabel jʉed̶oeabedejacod̶a. Aru ina pʉcarã bʉcʉjĩna marejáimad̶a. Que baru jʉed̶ocʉvabedejaimad̶a na. \p \v 8 Cũinájãravʉ Zacaríai yajubo, sacerdotevacavʉi yajubo, ne memeijãravʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi barejávʉ̃ya. \v 9 Aru Zacaríare ne beoiye boje, ʉ̃i juacʉnʉino marejávʉ̃ya. Que baru sacerdoteva ne d̶arĩ cõmajiyepedeca d̶aiye jaʉrejavʉ̃ya ʉ̃́re. Mumijʉede juacʉecorejamed̶a ʉ̃ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. \v 10 Que teni obedivʉ põeva jẽniarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i cʉ̃rami jedevacobei diora, mumijʉede juaiorai. \v 11 Zacarías mumijʉede juayʉ bácʉ, ʉ̃́re cʉetedejamed̶a cũinácʉ ángele, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, núcʉ meapũravʉi ne juaino yebai. \v 12 Aru ʉ̃́re jã́ri, cuecumarejamed̶a Zacarías. Jidʉcʉ barejámed̶a ʉ̃. \v 13 Ʉbenita ñai ángele arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, Zacarías, jidʉbejacʉ mʉ. Jʉ̃menijicʉ jápiaibi mi jẽniaiye báquede. Aru caride Jʉ̃menijicʉ cad̶atecʉyʉme mʉre. Mimarepaco jʉed̶ocʉvacod̶ome. Aru Juan ãmidojacʉ mʉ ʉ̃ macʉyʉ́re. \v 14 Torojʉcʉyʉmu mʉ mímacʉ bacʉyʉ́re boje. Aru obedivʉ põeva torojʉrãjarama ʉ̃i põeteiyede. \v 15 Mímacʉ bacʉyʉ́ parʉcʉ bacʉyʉ́me Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo ʉ̃́que cʉcʉyʉme jípacoi yapibʉ jívʉmiareca. Que baru vino ʉ́yaicoro boqueicorore ũcumecʉyʉme ʉ̃. Aru apecoro boqueicorore máre ũcumecʉyʉme ʉ̃. \v 16 Ñai mímacʉ bacʉyʉ́ obedivʉ põeva Israel bácʉi pãramena márajivʉre, ʉ̃i coyʉquiyede náre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, chĩore d̶arĩ jʉ arãjarama ne jabocʉ Jʉ̃menijicʉre. \v 17 Jʉ̃menijicʉ nópe d̶are d̶acʉyʉme mímacʉ bacʉyʉ́re. Aru jipocatede d̶acʉyʉme mímacʉ bacʉyʉ́re maje jabocʉre ʉ̃i Espírituque, ʉ̃i parʉéque. Nopedeca Jʉ̃menijicʉ parʉre d̶arejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre máre, ʉ̃i ãmiá Elías, ʉ̃i Espírituque, ina bʉcʉva ne jʉ arĩ jipocatenajiyepe ayʉ némarare ne cãrijimene d̶arãjiyepe ayʉ náque, aru ina jʉ abevʉ ne dápiarãjiyepe ayʉ jʉ aivʉ ne majiépedeca. Caiye iye d̶acʉyʉme mímacʉ bacʉyʉ́ põevare mead̶arĩ, ne jacopʉrãjiyepe ayʉ maje jabocʉre, Jʉ̃menijicʉi daroquimʉre, arejamed̶a ñai ángele Zacaríare. \p \v 18 Ñai ángele ʉ̃i arĩburu yóboi, Zacarías jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re: \p —¿Aipe d̶arĩ coreóvaji yʉ jimarepaco jʉed̶ocʉvacod̶ore? Bʉcʉcʉbu yʉ. Aru jimarepaco máre bʉcʉcobe õ, arejamed̶a Zacarías. \p \v 19 Aru ñai ángele arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Yʉ́bu Gabriel. Yʉ núcʉbu cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉ yebai, memecayʉ ʉ̃́re. Jʉ̃menijicʉi daroimʉmu yʉ. Mʉre coyʉcʉdayʉbu yʉ iye yávaiye méne. \v 20 Ʉbenita caride yávarĩ majibecʉbu mʉ. Aru yávabecʉyʉmu mʉ mímacʉ bacʉyʉ́ ʉ̃i põeteiyeta, mi jʉ abe boje ji coyʉiyede. Caiye vaiquíyebu yópe ji coyʉiyepe mʉre cari, arejamed̶a ñai ángele. \p \v 21 Aru ina nópe coyʉivʉ, caivʉ ina obedivʉ põeva Zacaríai etaiyede coredejaimad̶a na. Ʉrarõ coreni ʉ̃́re, pare dápiarejaimad̶a, “¿Aipe teni Zacarías etabedi Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jocarĩ?” aivʉ. \v 22 Bʉojarĩ, etarejamed̶a Zacarías Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jocarĩ. Etayʉ bácʉ, yávarĩ majibedejamed̶a náre. Que baru ina põeva coreóvarejaimad̶a Zacarías jã́ñʉ mácʉre yópe decoboainope apʉcʉre diñami Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi. Zacaríacapũravʉ yaredejamed̶a ʉ̃i pʉrʉque náre. Ʉbenita yávarĩ majibecʉ mautedejamed̶a ʉ̃. \p \v 23 No yóboi, apejãravʉ ʉ̃i yajubo, sacerdotevacavʉi yajubo, ne Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami memeijãravʉa yóboi, Zacarías copainʉrejamed̶a ʉ̃i cʉ̃rami. \v 24 Aru dijãravʉa yóboi jímarepaco jʉed̶oearejacod̶a õ. Que teni cũinápʉrʉpe paiaviavare mautedejacod̶a õ cʉ̃rami jívʉi. Aru arejacod̶a: \p \v 25 —Yopedeca d̶acaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ yʉre. Cõmaje ãroje jã́ri yʉre, ĩame ji cʉyeno mácarõre. Aru d̶acaibi yʉre põeva ne cõenímenajiyepe ayʉ, arejacod̶a õ, Isabel. \s1 Jesús ʉ̃i põetequinore cũinácʉ ángele ʉ̃i coyʉino \r (Mt 1.18, 21) \p \v 26 Isabel õi seis paiaviava micaco baedata, dinʉmʉita bedióva cojedeca ñai ángele Gabriede darorejamed̶a Jʉ̃menijicʉ, Galilea ãmicʉrõi, Nazaret ãmicʉriĩmaroi. \v 27 Diĩmaroi cũináco nomió cʉrejacod̶a, María ãmicʉco. Õ marejácod̶a David bácʉi pãramecʉ Joséi márepaco bacod̶ó. Õ ye cʉbedejacod̶a ʉ̃mʉque cãreja. Õi yebai darorejamed̶a Jʉ̃menijicʉ ñai ángelede. \v 28 Õi yebai earĩ, yópe arejamed̶a Maríare ñai ángele: \p —¿Me cʉcorʉ̃ mʉ? Mʉ Jʉ̃menijicʉi beoimomu. Mʉ́que cʉbi Jʉ̃menijicʉ, arejamed̶a Maríare. \p \v 29 Ʉbenita ñai ángele ʉ̃i nópe aiyede cuecumari, “¿Aipe ayʉ bárica ʉ̃ yʉre?” arĩ dápiarejacod̶a. \v 30 Aru ñai ángele arejamed̶a ṍre: \p —Ji coyʉiyede jidʉbejaco mʉ, María. Jʉ̃menijicʉ mʉre jecʉbi. \v 31 Micateni, jʉed̶ocʉvacod̶omu mʉ. Mi jʉed̶ocʉvacojimʉ Jesús ãmicʉcʉyʉme ʉ̃ macʉyʉ́. \v 32 Jabocʉ parʉcʉ bacʉyʉ́me mímacʉ bacʉyʉ́. Aru põeva arãjarama ʉ̃i borore, “Jʉ̃menijicʉ parʉcʉi mácʉbe ʉ̃”. Ʉ̃i ñecu mácʉ, David bácʉpe, jabotede d̶acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ mímacʉ bacʉyʉ́re. \v 33 Israel bácʉi pãramena ne jabocʉ bacʉyʉ́me. Mímacʉ bacʉyʉ́ ʉ̃i jaboteiye ye cũiméquiyebu, arejamed̶a Maríare. \p \v 34 Maríacapũravʉ arejacod̶a ʉ̃́re: \p —¿Aipe ayʉrʉ̃ mʉ, nópe ayʉ? Yʉ ye ʉ̃mʉque cʉbecotamu yʉ, arejacod̶a õ. \p \v 35 Ñai ángelecapũravʉ arejamed̶a ṍre: \p —Mʉre dacʉyʉme Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo. Aru Jʉ̃menijicʉ caivʉ pʉeno parʉcʉ ʉ̃i parʉé cʉquiyebu mʉ́que. Que baru mi jʉed̶ocʉvacojimʉ meacʉ baju bacʉyʉ́me ʉ̃. Jʉ̃menijicʉi mácʉ bacʉyʉ́me ʉ̃. \v 36 Aru miparĩmo Isabel, bʉcʉcovacari, micacobe õ máre. Caride “jʉed̶oeabeco”, ne aimo máco javeta seis paiaviava micacotamed̶a. \v 37 Jʉ̃menijicʉ caiyede d̶aiye majibi. Que baru ye cʉbevʉ ʉ̃i d̶abeno, arejamed̶a Maríare ñai ángele. \p \v 38 Aru arejacod̶a Maríacapũravʉ: \p —Jʉ̃menijicʉi yebacacotamu yʉ. Mi aiyepe bajarṍri yʉre, arejacod̶a õ. \p Coyʉrĩ bʉojarĩ, nʉrejamed̶a ñai ángele ṍre jocarĩ. \s1 María õi jã́conʉino Isabede \p \v 39 Dijãravʉai María nʉrejacod̶a maumejie cũináĩmaroi, cʉ̃racũai, Judea ãmicʉrijoborõi. \v 40 Ĩmaroi earĩ, Zacaríai cʉ̃rami ecorejacod̶a õ. Aru ecorĩ jacoyʉrejacod̶a Isabede. \v 41 Õi jápiaiyede Maríai jacoyʉiyede, õi mácʉ cújidejamed̶a õi yapibʉi. Aru Espíritu Santo dápiaicõjenejamed̶a Isabede. \v 42 Que baru Isabel, yópe arĩ, cod̶oboborejacod̶a Maríare: \p —¡Jʉ̃menijicʉ mʉre me jã́ri, mearo d̶acaquemavʉ mʉre caivʉ nomiva pʉeno! ¡Jʉ̃menijicʉ me jã́ri, mearo d̶acacʉyʉme mímacʉ bacʉyʉ́re máre pʉeno baju! \v 43 Cuecumari dápiaivʉ yʉ ji jabocʉi paco ji yebai õi cucodaiyede. \v 44 Ji jápiaiyede mi jacoyʉiyede, jímacʉ torojʉcʉ cújibi ji yapibʉi. \v 45 Mʉ jʉ arebu ángele ʉ̃i coyʉiye báquede mʉre. Mʉ dápiarebu Jʉ̃menijicʉ d̶acʉyʉre mʉre ʉ̃i aiye báquepedeca. Que baru Jʉ̃menijicʉ me teyʉbe mʉre. Torojʉvʉ mʉ, arejacod̶a õ. \p \v 46 Aru María arejacod̶a: \q1 Ji ũmei coreóvaivʉ ji jabocʉi parʉéde. \v 47 Aru ji decocʉi torojʉvʉ Jʉ̃menijicʉre, yʉre mead̶aipõecʉre, boje. \v 48 Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́quemavʉ yʉre, ʉ̃i yebacacore. Que baru caivʉ ijãravʉcavʉ “Jʉ̃menijicʉi torojʉre d̶aimome õ”, arãjarama yʉre. \v 49 Ñai parʉcʉ baju d̶ayʉbe yʉre mearo ʉrarõre. Aru meacʉ bajube. Caivʉ apevʉ pʉeno meacʉbe ʉ̃. \v 50 Cõmaje ãroje jã́ñʉme caivʉ ina pued̶aivʉre ʉ̃́re, javede aru caride máre. \v 51 Ʉ̃i d̶aiyeque jã́d̶ovañʉme ʉ̃i parʉéde. Ina põeva ne baju me dápiaivʉre, apevʉ pʉeno meara dápiaivʉre, coavayʉbe. \v 52 Ina jabova parʉrivʉre ne parʉéde ĩñʉme náre jocarĩ. Aru ina cõmaje ãrojarivʉre mearo d̶acayʉbe ʉ̃. \v 53 Ina ãuyaivʉre yapide d̶ayʉbe me ãiyeque. Aru ina cʉve cʉvarivʉre jaroyʉbe cʉve cʉvabevʉva. \v 54 Cad̶ateyʉbe ʉ̃i põevare, maja Israecavʉre, ʉ̃i cõmaje ãroje jã́ri ãrʉé boje. \v 55 Cũinátʉrʉ yávarejaquemavʉ majeñecuva mácavʉre, Abraham mácʉre aru ʉ̃i pãramenare máre, cainʉmʉa, arejacod̶a María. \p \v 56 Cʉrejacod̶a Isabeque yóbecʉrã aviáva. Aru no yóboi copainʉrejacod̶a õi cʉ̃rami. \s1 Juan Bautista ʉ̃i põeteino \p \v 57 Dinʉmʉai Isabel jʉed̶ocʉvarejacod̶a ʉ̃mʉ jʉed̶ojĩcʉre. \v 58 Aru õi cad̶ajĩecavʉ, õ jivʉ máre, ne jápiaiyede õi borore Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́ñʉre ṍre, torojʉrejaimad̶a ṍque. \v 59 Ocho paijãravʉa põeteniburu yóboi, sacerdoteva õi mácʉi cajede buraicõjeni judíova ne d̶arĩ cõmajiyepe, d̶arãearejaimad̶a na. Aru ãmidorãjivʉ barĩdurejaimad̶a ʉ̃́re Zacarías, jípacʉpe. \v 60 Ʉbenita jípaco arejacod̶a: \p —Bi, Zacarías ãmemi. Ʉ̃ ãmicʉcʉyʉme Juan, arejacod̶a õ. \p \v 61 Que teni ina põeva arejaimad̶a ṍre: \p —Cʉbebi apecʉ mívʉ jẽnebore Juan ãmicʉcʉ, arejaimad̶a na. \p \v 62 Aru ina põeva yaredejaimad̶a ne pʉrʉque jípacʉre, jẽniari jã́ivʉ ʉ̃́re, “¿Yécʉ ãmidocʉyʉrʉ̃ ʉ̃́re?” \v 63 Que teni Zacarías jabióvarĩ jẽniarejamed̶a toivaivede. Aru toivarejamed̶a yópe: “Juan ãmicʉbi ʉ̃”. Que baru caivʉ pare dápiarejaimad̶a caiye iyede. \v 64 Aru cũiná yávarĩ bʉ́rĩ, torojʉrĩ, mearore jídejamed̶a Jʉ̃menijicʉre Zacarías. \v 65 Que baru caivʉ ina põeva, ʉ̃i cad̶ajĩecavʉ, cuecumarejaimad̶a na. Caiye iye borore borotedejaimad̶a caivʉ caino dijoborõi, Judea ãmicʉrijoborõcacũa cʉ̃racũai. \v 66 Aru caivʉ ina jápiaivʉ, me dápiarĩ arejaimad̶a: \p —¿Yécʉ baquidíca ñai jʉed̶ocʉ? arejaimad̶a na. \p Aru Jʉ̃menijicʉ cad̶atedejaquemavʉ ʉ̃́re. \s1 Zacarías ʉ̃i yávaino Jʉ̃menijicʉre \p \v 67 Dinʉmʉre Espíritu Santo dápiaicõjenejamed̶a Zacaríare. Que baru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉrejamed̶a: \q1 \v 68 Torojʉvʉ yʉ Jʉ̃menijicʉque. Que baru mearore jívʉ yʉ maje jabocʉre, Israecavʉ maje mearore jímʉre. Cõmaje ãroje jã́ri ʉ̃i põevare, mead̶aibi majare abujuvai jabocʉi parʉéde jarʉvarĩ. \v 69 Jʉ̃menijicʉ daroyʉbe majare cũinácʉ mead̶aipõecʉre, ʉ̃i põecʉ David bácʉi pãramecʉre. \v 70 Javede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ, yópe arĩ, coyʉrejaimad̶a: “Jʉ̃menijicʉ darocʉyʉme mead̶aipõecʉre, ʉ̃i põevare mead̶aquiyepe ayʉ”. \v 71 Majare mead̶aipõecʉ mead̶acʉyʉme majare maucʉvarivʉ ne parʉéde jarʉvarĩ. \v 72 Que d̶acʉyʉme ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iye báque boje maje jipocacavʉ bácavʉre aru ʉ̃i ãrʉmetebe boje “Yópe d̶arãjarevʉ”, ʉ̃i aino mácarõpedeca na mácavʉre. \v 73 Jãve d̶acacʉyʉme majare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca majeñecu mácʉ Abraham mácʉre. \v 74-75 Mead̶acʉyʉme majare maucʉvarivʉre jarʉvarĩ, maje memecarãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinore jidʉbevʉva maja, mearore dápiarĩ aru mearore d̶arĩ Jʉ̃menijicʉi jã́iyede cainʉmʉa, caride pʉ maje yainʉmʉita, arejamed̶a Jʉ̃menijicʉre. \p \v 76 Aru mamacʉre máre arejamed̶a Zacarías: \q1 Mʉ, jímacʉ, coreóvarãjarama mʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉre caivʉ pʉeno parʉcʉre. Que baru mʉ nʉcʉyʉmu maje jabocʉ jipocai. Coyʉcʉyʉmu Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne põeva chĩori ne ãmeina teiyede, ne oatʉvarãjiyepe ayʉ ne d̶aiyede ʉ̃i daquiye jipocai. \v 77 Coreóvare d̶acʉyʉmu mʉ ʉ̃i põevare, ne majinajiyepe ayʉ mead̶aquiyede náre. Ʉ̃́recabe ãrʉmetecʉyʉ ne ãmeina teiyede. \v 78 Nópe d̶acʉyʉmu mʉ Jʉ̃menijicʉi cõmaje ãroje jã́iye boje põevare ãnijãravʉ, majare mead̶aipõecʉ bacʉyʉ́ ʉ̃i daquijãravʉ baquinói. Yópe mamajãravʉ miad̶áepe baquiyébu majare. \v 79 Ãnijãravʉ baquinóre yávaiyede jãvene majide d̶acʉyʉme põevare majare mead̶aipõecʉ bacʉyʉ́, yópe pẽoiye jã́re d̶aiyepe ina ñeminoi dobarivʉre, ina yainore jidʉrivʉre. Yópe máre pẽori maje cuiyepe, nopedeca cʉre d̶acʉyʉme majare cãrijimenoque. Jʉ̃menijicʉ majide d̶acʉyʉme caivʉ ina coreóvabevʉre ʉ̃i yávaiyede jãvene. Aru caivʉ majare cʉre d̶acʉyʉme cãrijimevʉva, arejamed̶a Zacarías. \p \v 80 Bʉcʉrejamed̶a Zacaríai mácʉ. Parʉriũme cʉrejamed̶a. Aru macarõi, põecʉbenoi, cʉrejamed̶a, ʉ̃i coyʉrĩ bʉijãravʉ baquinó eaiyeta Israel bácʉi pãramenare. \c 2 \s1 Jesús ʉ̃i põeteino \r (Mt 1.18-25) \p \v 1 Dinʉmʉre ʉ̃i jabod̶aimarare corevaicõjenejamed̶a César Augusto. \v 2 No mamarʉmʉ ne ãmiáre toivaicõjeinʉmʉre Siria ãmicʉrijoborõcavʉre cõjeipõecʉ barejámed̶a Cirenio. \v 3 Que baru caivʉ corevaimara márajivʉ ne bʉcʉva bácavʉ ne cʉe báquei copaidejaimad̶a. \v 4 Aru José máre Galileacarõ ĩmaro, Nazaret ãmicʉriĩmaroi cʉcʉ bácʉ, Judea ãmicʉrõi nʉrejamed̶a ʉ̃. Noi nʉri, Belén ãmicʉriĩmaro, ʉ̃i ñecu mácʉi cʉrõ mácarõi earejamed̶a José, David bácʉi pãramecʉ. Que baru nʉrejamed̶a José noi. \v 5 Nʉri, jímarepaco bacod̶óre nʉvarejamed̶a José. Ne ãmiáre toivarĩ ĩ́cõjenanʉrejaimad̶a na. Aru dinʉmʉre micacota barejácod̶a õ. \v 6 Noi earĩ, cʉrĩ, jʉed̶ocʉvarejacod̶a María, ʉ̃mʉ jʉed̶ojĩcʉ, mama jʉed̶ocʉre. \v 7 Cuipõeva ne cãiñami buidíñami marejávʉ̃ya. Que baru ne cʉ́jʉrorõ eabeni, oteiãimara ne cʉriñami cʉrĩ, jʉed̶ocʉvarejacod̶a María. Jʉed̶ocʉvarĩ, mamacʉre pavaicajeaque cũmari, oteiãimara ne ãitõcui tʉorejacod̶a ʉ̃́re María, ʉ̃i cãquiyepe ad̶o. \s1 Ángeleva Jesúi põeteinore ne coyʉino ovejavare coreipõevare \p \v 8 Nore ovejavare coreipõeva cʉrejaimad̶a dáre ñami, ne oteiãimarare coreivʉ. \v 9 Cũiná, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, ángele, nore ẽmenejamed̶a ʉ̃ nára. Cojié nʉrejavʉ̃ya. Jʉ̃menijicʉi cojino pare cojidejavʉ̃ya. Nára pẽorejavʉ̃ya. Ãmei jidʉrejaimad̶a ina oteiãimarare coreipõeva. \v 10 Ʉbenita ñai ángele arejamed̶a náre: \p —Jidʉbejarã mʉja. Mʉjare yávaiye méne davayʉtamu yʉ. Mʉjare aru caivʉre mʉje torojʉrãjiyede davayʉbu yʉ. \v 11 Cari ñami David bácʉi cʉriĩmaro mácarõi põeteibi mʉje ãmeina téjʉroede mead̶acʉyʉ, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ, Cristo, mʉje jabocʉ bacʉyʉ́. Jãvetamu. \v 12 Mʉjare ji coyʉimʉre noi earãjaramu mʉja, cũmaimʉre. Oteiãimara ne ãitõcui paraibi, arejamed̶a ñai ángele. \p \v 13 Coyʉrĩ bʉojarĩ, obedivʉ Jʉ̃menijicʉi daroimara, ángeleva, járorejaimad̶a ñai ángeleque. Jʉ̃menijicʉre torojʉrĩ mearore jídejaimad̶a ina ángeleva. \q1 \v 14 Mearore jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre, cavarõ mearocacʉre, caivʉ pʉeno parʉcʉre. Aru ijãravʉcavʉre, ijoborõcavʉre, Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉre, meaquiyebu, arejaimad̶a na. \p \v 15 Que arĩ bʉojarĩ, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi copaidejaimad̶a ina ángeleva. Ne nʉriburu yóboita, ina oteiãimarare coreipõeva arejaimad̶a ne bajumia: \p —Jã́rica, Belẽ́i nʉri, Jʉ̃menijicʉi cari coyʉiyede jã́ranʉrajarevʉ, arejaimad̶a na. \p \v 16 Que arĩ, cũiná nʉrejaimad̶a. Nʉri pʉ Joséde aru Maríare earejaimad̶a na. Aru Maríai mácʉre máre, parayʉre, oteiãimara ne ãitõcui earejaimad̶a na. \v 17 Que teni jʉed̶ojĩcʉre jã́ri, Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede náre coyʉrejaimad̶a ina oteiãimarare coreipõeva. \v 18 Ne coyʉiyede jápiaivʉ bácavʉ cuecumari dápiarejaimad̶a na. \v 19 Aru Maríacapũravʉ die caiyede jápiarĩ, me dápiarejacod̶a õi ũmei. \v 20 Que teni ne cʉrõre copainʉrejaimad̶a ina oteiãimarare coreipõeva. Nópe ne jápiaiye báquepe, ñai ángele ʉ̃i coyʉiye báquepedeca, jã́rejaimad̶a na. Que baru torojʉrĩ arejaimad̶a ina oteiãimarare coreipõeva: \p —¡Mʉ, Jʉ̃menijicʉ, meacʉ bajutamu mʉ! are nʉrejaimad̶a na. \s1 Ne nʉvaino Jesúre Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami \r (Lc 1.31) \p \v 21 Ocho paijãravʉa ʉ̃i põeteniburu yóboi, sacerdotevare Maríai mácʉi cajede buraicõjenejaimad̶a, judíova ne d̶arĩ cõmajiyepe. Aru ãmidorejaimad̶a ʉ̃́re Jesús, yópe ñai ángele ʉ̃i coyʉiye báquepe Jesúi põetequiye jipocai. \v 22 No yóboi náre d̶aiye jaʉéde nópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, ne meara marajiyépe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore, Jesúi bʉcʉva, ʉ̃́re nʉvari, mʉri nʉrejaimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, jínajivʉ ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉre. \v 23 Nópe d̶arĩ, d̶arejaimad̶a yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquepe: “Caivʉ ina ʉ̃mʉ jʉed̶ova népacore mamarʉmʉ põeteivʉ, Jʉ̃menijicʉi beoimara márajivʉbu. Que baru náre jíjarã Jʉ̃menijicʉre”. \v 24 Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami nʉrejaimad̶a. Aru míjinare jídejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre, ne boarĩ́ juarãjiyepe aivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe mamarʉmʉ põeteyʉ boje: “Pʉcarã jurevare o pʉcarã cõriájurevare jíjarã Jʉ̃menijicʉre”. \p \v 25 Dinʉmʉre cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉrejamed̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, ʉ̃i ãmiá Simeón. Ñai Simeón meacʉ barejámed̶a. Jʉ̃menijicʉre ʉrĩ, ʉ̃i d̶aicõjeiyepe d̶are nʉrejamed̶a cainʉmʉa. Napini coreni vore nʉrejamed̶a Israecavʉre cad̶atecʉyʉre. Aru ñai Espíritu Santo ʉ̃́que cʉrejamed̶a. \v 26 Ñai Espíritu Santo ʉ̃́re coreóvare d̶arejamed̶a yaibécʉyʉre jipocamia jã́mecʉva ñai Jʉ̃menijicʉi epeimʉ, Cristore. \v 27-28 Que baru ñai Espíritu Santo ecore d̶arejamed̶a ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. Aru ina bʉcʉva ne nʉvaiyede diñami némacʉ Jesúre, ne d̶arãjiyepe ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe, ʉ̃́re dʉrʉrejamed̶a Simeón ʉ̃i ãmuveai. Aru torojʉrĩ mearore jíyʉ Jʉ̃menijicʉre arejamed̶a: \q1 \v 29 Mʉ, ji jabocʉ, caride yʉ, mi põecʉ, yaiquíjivʉ cãrijimecʉva, yópe mi coyʉiye báquepe. \v 30 Jã́ivʉ yʉ ji baju ñai mi daroimʉ mácʉre, caivʉre mead̶aipõecʉre. \v 31 Mʉ daroivʉ ʉ̃́re caivʉ põeva ne meatenajiyepe ayʉ abujuvai jabocʉi parʉéde jarʉvarĩ. \v 32 Ʉ̃ macʉyʉ́me pẽoinope caivʉre ina põeva judíova ãmevʉre, ne majinajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉre. Aru davacʉyʉme mearore mi põevare, Israecavʉre, arejamed̶a Simeón. \p \v 33 Caiye iye ʉ̃i yávaiyede Jesúi borore jápiarĩ, Jesúi bʉcʉva cuecumari dápiarejaimad̶a. \v 34 Aru Simeón torojʉrĩ mearore jíyʉ Jʉ̃menijicʉre náre boje, yópe arejamed̶a Maríare, Jesúi pacore: \p —Ñai jʉed̶ocʉ Jʉ̃menijicʉi epeimʉme. Obedivʉ Israecavʉ bíjarãjarama, ne ʉbe boje ʉ̃́re. Aru obedivʉ Israecavʉ mead̶aimara marajárama, ne ʉe boje ʉ̃́re. Ʉ̃ coreóvare d̶acʉyʉme obedivʉ põevare Jʉ̃menijicʉi dápiainore. Ʉbenita obedivʉ põeva ʉ̃́re jʉ abeni ʉbenajarama. \v 35 Caiye iye põeva ne d̶arãjiye mímacʉre ñájine d̶aquiyebu mʉre yópe cũináve tãuve mi ũmene burarĩ cotʉvaiyepe. Que teni caivʉ majinajarama obedivʉ põeva ne dápiainore ne ũmei, arejamed̶a Simeón Maríare. \p \v 36 Aru diñamine máre cʉrejacod̶a cũináco Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeco, õi ãmiá Ana, Fanuel bácʉi máco, Aser bácʉi yajubocaco. Pare bʉcʉco barejácod̶a õ. Bojʉyo cãreja, pʉrʉbʉod̶o báco siete paiʉjʉa cʉrejacod̶a jímarepacʉ bácʉque. \v 37 Aru nomiópeco barejácod̶a õ ochenta y cuatro paiʉjʉaita cãreja. Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine etabeni, nore cʉrĩ cainʉmʉa jíyo mearore Jʉ̃menijicʉre, ãmecova ãiyede jẽniarejacod̶a ʉ̃́re jãravʉre aru ñamine máre. \v 38 Dinʉmʉmiareca Jesús yebai nʉri, jídejacod̶a mearore Jʉ̃menijicʉre. Aru Jesúi borore coyʉrejacod̶a caivʉ ina napini coreni vore cuivʉre Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyede Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉre. \s1 Jesúi bʉcʉva Nazarei ne copaino \r (Mt 2.23) \p \v 39 Jesúi bʉcʉva d̶aivʉ bácavʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe, copainʉrejaimad̶a Galileacarõ ĩmaro Nazaret ãmicʉriĩmaroi. \v 40 Aru némacʉ me bʉcʉrejamed̶a. Parʉcʉ barejámed̶a. Ʉrarõ majidejamed̶a ʉ̃. Aru Jʉ̃menijicʉ me jã́rejamed̶a ʉ̃́re máre. \s1 Jesús ʉ̃i majicaino majidipõevare \p \v 41 Ʉjʉá coapa Pascua ãmicʉrijãravʉre aru pã́ure bʉcʉre d̶aiye cʉbe ãiye torojʉve teinʉmʉre, Jesúi bʉcʉva mʉri nʉrejaimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. \v 42 Que baru Jesúi cʉvaede doce paiʉjʉa nʉvarejaimad̶a ʉ̃́re noi, d̶arãjivʉ yópe ne d̶aiyepe ʉjʉá coapa. \v 43 Torojʉve teniburu yóboi, obedivʉ ina põeva copainʉivʉ barejáimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ. Ʉbenita ñai jʉed̶ocʉ Jesús mautedejamed̶a noi. Aru ʉ̃i bʉcʉva coreóvabedejaimad̶a. Dápiarĩ arĩdurejaimad̶a ne baju yópe: \v 44 “Obedivʉ põeva mái nʉñama. Que baru Jesús nʉñʉme apevʉque”, arĩdurejaimad̶a na. Que dápiarĩ, nʉrejaimad̶a cũinájãravʉ baju. Aru yóboi vorĩdurejaimad̶a Jesúre névʉ jẽneboi. \v 45 Ʉbenita ʉ̃́re eabedejaimad̶a. Que baru Jerusalén ãmicʉriĩmaroi copaini vorãnʉrejaimad̶a ʉ̃́re. \p \v 46 Pare vore curejaimad̶a na. Yóbecʉrijãravʉa yóboita, ʉ̃́re earejaimad̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, dobacʉre bueipõeva majidivʉ jẽneboi. Náre jápiayʉ aru jẽniari jã́ñʉ marejámed̶a ʉ̃, Jesús. \v 47 Caivʉ ina jápiaivʉ ʉ̃́re pare dápiarejaimad̶a, ʉ̃i majié boje aru ʉ̃i yávaiye boje máre. \v 48 Ʉ̃i bʉcʉva jã́ivʉ ʉ̃́re noi, pare dápiarejaimad̶a. Que teni jípaco arejacod̶a ʉ̃́re: \p —Bʉcʉ, ¿aipe teni que d̶ayʉrʉ̃ ñʉjare? Jã́jacʉ, mipacʉ aru yʉ máre chĩori voivʉbu ñʉja mʉre, arejacod̶a õ. \p \v 49 Jesús arejamed̶a náre: \p —¿Aipe teni vod̶arãrʉ yʉre? ¿Majibenarʉ mʉja jaʉrõre yʉre memecayʉre jipacʉre? arejamed̶a Jesús. \p \v 50 Ʉbenita coreóvabedejaimad̶a na iye ʉ̃i aiyede náre. \p \v 51 Náre yóvarĩ ẽmenejamed̶a Nazaret ãmicʉriĩmaroi. Aru náre jʉ arĩ, yópe ne ʉrõpe d̶ayʉ barejámed̶a. Jípaco caiye iyede me dápiarĩ, ãrʉrejacod̶a ʉ̃i yávaiye báquede aru ʉ̃i d̶aiye báquede máre. \v 52 Jesús me bʉcʉrejamed̶a ʉ̃i baju aru Jʉ̃menijicʉi majiéque máre. Jʉ̃menijicʉ aru põeva máre ʉ̃́que torojʉrejaimad̶a. \c 3 \s1 Juan Bautista ʉ̃i coyʉino Jʉ̃menijicʉi yávaiyede põecʉbenoi \r (Mt 3.1-12; 7.19; 12.34; 14.3-4; 23.33; Mr 1.1-8; 6.17-18; Lc 7.29; Jn 1.19-28; 8.33) \p \v 1 No yóboi Roma ãmicʉrõ jaboteino jabocʉ cʉrejamed̶a, ʉ̃i ãmiá Tiberius César. Ʉ̃i jaboteiyede quince paiʉjʉa baju, Poncio Pilato jaboteyʉ barejámed̶a Judea ãmicʉrijoborõcavʉre. Aru Herodes jaboteyʉ barejámed̶a Galilea ãmicʉrijoborõcavʉre. Herodei yócʉ, Felipe, jaboteyʉ barejámed̶a Iturea aru Traconite ãmicʉrijoborõacavʉre. Aru Lisanias jaboteyʉ barejámed̶a Abilinia ãmicʉrijoborõcavʉre. \v 2 Anás aru Caifás máre sacerdotevare jaboteipõeva marejáimad̶a na. Dinʉmʉre Jʉ̃menijicʉ yávarejamed̶a Juan Bautistare, Zacarías bácʉi mácʉre, põecʉbenoi. Põeva vaivʉre coyʉre curejamed̶a nore. \v 3 Ʉ̃ nʉrejamed̶a caino Jordán ãmicʉriya jia yebai. Coyʉyʉ barejámed̶a põevare, ne Jʉ̃menijicʉre jã́d̶ovarajiyepe ayʉ ocoque, ne chĩori dápiarãjiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede. Aru ne oatʉvarãjiyepe ayʉ ne d̶aiyede, “Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetecʉyʉme” ayʉ barejámed̶a diede. \v 4 Yópe toivarejaquemavʉ javede ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ, ʉ̃i ãmiá Isaías: \q1 Jʉ̃menijicʉre coyʉcaipõecʉ cod̶oboboyʉre jápiarãjarama põecʉbenoi: “Mead̶ajarã mʉje ũmene copʉ etaburĩ maje jabocʉre, nopedeca mʉje mead̶aiyepe daimare, ñai ʉ̃mʉ, mʉje pued̶aimʉ, ʉ̃i daquiye jipocai. Que d̶arĩ dajocajarã mʉje ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ macʉyʉ́ ʉ̃i daquiye jipocai, Jʉ̃menijicʉi copʉ etaquiyepe ayʉ mʉjare. \v 5 Caino ẽmeino buiquíyebu. Aru caiye cʉ̃racũa jõd̶aquiyebu. Ma nurimema nuritequiyebu. Aru ma yaribema máre yaritequiyebu. Jabovare aru jabova ãmevʉre máre dajocarĩ ne ãmeina teiyede oatʉvaiye jaʉvʉ náre ñai Jʉ̃menijicʉi daroimʉ macʉyʉ́ ʉ̃i daquiye jipocai. \v 6 Caivʉ ijãravʉcavʉ jã́rajarama Jʉ̃menijicʉi daroquimʉre, põevare mead̶aipõecʉre”, arĩ toivarejaquemavʉ Isaías bácʉ. \p \v 7 Obedivʉ põeva earejaimad̶a Juan Bautista yebai, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ náre Jʉ̃menijicʉque jiai. Ʉ̃i yebai eaivʉre, náre arejamed̶a: \p —¡Mʉja, jʉjovaivʉbu, mʉje d̶aiye boje mearape! ¡Aru ãd̶avape paivʉbu mʉja, mʉje ãmed̶aiye boje apevʉre! Jʉ̃menijicʉi jorojĩquijãravʉ edaiyede, jãve dupini bʉojabenamu mʉja. \v 8 D̶ajarã mʉja yópe põeva chĩoivʉ ne ãmeina teiyede, oatʉvaivʉ ne d̶aiyepe. Mʉje baju abejarã: “Majeñecu Abraham mácʉ barejaquémavʉ. Jʉ̃menijicʉ yóvarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. Que baru meara bajutamu maja Jʉ̃menijicʉi jã́inore”, abejarã mʉja. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jʉ̃menijicʉ bʉojaibi oatʉvayʉ cʉ̃raboare Abraham mácʉi pãramena márajivʉre d̶acʉyʉ, ne d̶arãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. \v 9 Yópe jiore memeipõecʉ ʉ̃i jã́iyede jocʉcʉa jẽidʉa mearʉa cʉbecʉre ʉ̃i jioi, ʉ̃i jarʉvajʉroepe dicʉáre toaboi, nopedeca Jʉ̃menijicʉ jã́ñʉ mʉjare mearo d̶abevʉre, jarʉvacʉyʉme mʉjare toabo cũiméboi, arejamed̶a Juan Bautista. \p \v 10 Que teni ina obedivʉ põeva jẽniari jã́rejaimad̶a Juan Bautistare: \p —¿Aipe d̶arãjidi ñʉja? arejaimad̶a. \p \v 11 Juan Bautista arejamed̶a náre: \p —Pʉcacajea cuitótecajea cʉvacʉ baru, jíjacʉ ñai cʉvabecʉre. Aru ãino cʉvacʉ baru máre, jíjacʉ ñai ãino cʉvabecʉre, arejamed̶a. \p \v 12 Ina jabovare tãutʉra ĩcaipõeva Juan Bautista yebai nʉrejaimad̶a, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ náre Jʉ̃menijicʉque jiai. Aru arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, bueipõecʉ, ¿aipe d̶arãjidi ñʉja? arejaimad̶a. \p \v 13 Ʉ̃ arejamed̶a náre: \p —Ĩmejara pʉeno baju yo mʉje jabocʉi cõjeinore mʉjare. arejamed̶a. \p \v 14 Apevʉ churarava máre jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re: \p —¿Aipe d̶arãjidi ñʉja? arejaimad̶a. \p Ʉ̃ arejamed̶a náre: \p —Tatobejarã apevʉ ne cʉvaede. Boarĩ́ jarʉvaiyʉbejarã náre. Aru borocʉbejarã ʉbenina ne d̶abedeca, ne jínajiyepe aivʉ mʉjare tãutʉrare, mʉje borocʉbenajiyepe aivʉ. Torojʉjarã mʉje memeni cʉvae boje, arejamed̶a ʉ̃. \p \v 15 Obedivʉ põeva coreivʉ barejáimad̶a Jʉ̃menijicʉi epequimʉre. Que baru Juan Bautista ʉ̃i que aiye boje, caivʉ ina põeva dápiarĩ ne ũmei jẽniari jã́rejaimad̶a ne bajumia: “¿Cristo, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ, márica ñai?” \v 16 Ʉbenita Juan Bautista arejamed̶a náre: \p —Yʉ jãve mʉjare jã́d̶ovaivʉ Jʉ̃menijicʉre ocoque, mʉje chĩori dápiaiye boje mʉje ãmeina teiyede. Ʉbenita dacʉyʉme ji yóboi cũinácʉ, ji pʉeno parʉcʉ. Ʉ̃ macʉyʉ́me jã́d̶ovañʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉque Espíritu Santoque, ʉ̃i cʉquiyepe ayʉ mʉjaque aru ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ mʉjare máre. Aru ʉ̃ macʉyʉ́me jã́d̶ovañʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉque toaque máre, mʉje meara tenajiyepe ayʉ yópe põeva ne mead̶aiyepe tãure toaque, aru ʉ̃i ñájine d̶aquiyepe ayʉ mʉjare, meara tebedu. Que baru caivʉ pʉeno meacʉ bajube ʉ̃. Yʉ́capũravʉ pare ʉ̃i cãchinocacʉbu. Que baru ʉ̃́re cad̶ateni bʉojabevʉ yʉ. Pʉ oarĩ bʉojabevʉ yʉ duayʉ ʉ̃i cʉraidoa bʉoimeare. \v 17 Yópe oteiye memeipõecʉ ʉ̃i veoiyepe jaraboque, oteiyede epecʉyʉ ʉ̃i epeiñami jívʉi, aru oteiye cajeáre juacʉyʉ, nopedeca Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re jʉ aivʉre epecʉyʉme ʉ̃i jaboteinoi aru ʉ̃́re jʉ abevʉre jarʉvacʉyʉme toabo cũiméboi, arĩ buedejamed̶a Juan Bautista. \p \v 18 Nópe coyʉrejamed̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne mead̶aipõecʉre, darocʉyʉre ina põevare, náre mearo d̶aicõjeñʉ, ne ñájimenajiyepe ayʉ toabo cũiméboi. \v 19 Aru Galilea ãmicʉrijoborõcavʉ ne jabocʉ Herodede jararejamed̶a Juan Bautista, ʉ̃i cʉvae boje ĩmacʉi márepacore, õi ãmiá Herodías, aru caiye ape ʉ̃i ãmeina teiye boje máre. \v 20 Ʉbenita Herodes Juan Bautistare jápiaiyʉbecʉ, jarʉvaicõjenejamed̶a ʉ̃́re ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami. \s1 Juan Bautista ʉ̃i jã́d̶ovaino Jesúre Jʉ̃menijicʉque \r (Mt 3.13-17; Mr 1.9-11; Lc 9.35) \p \v 21 Juan Bautista jã́d̶ovañʉ marejámed̶a Jʉ̃menijicʉque jiai caivʉ ina obedivʉ põevare. Aru Jesús máre nʉrejamed̶a ʉ̃i yebai, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe ayʉ ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉque jiai. Ʉ̃i jã́d̶ovariburu yóboi, Jesús jẽniañʉ marejámed̶a Jʉ̃menijicʉre. Dinʉmʉre cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõ vorĩ nʉrejavʉ̃ya. \v 22 Que teni jurecope Espíritu Santo ẽmeni darejamed̶a ʉ̃i pʉenora. Aru jápiarejaimad̶a apeno yávainore cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõque aiyede yópe: “Mʉ, jímacʉ, ji ʉmʉ, me torojʉvʉ yʉ mʉre”, arejamed̶a Jesúre Jʉ̃menijicʉ. \s1 Jesucristo ʉ̃i jipocacavʉ bácavʉre coyʉino \r (Mt 1.1-17) \p \v 23 Jesús treinta paiʉjʉa cʉvacʉ mamarʉmʉ bueni bʉ́rejamed̶a põevare. Ina marejáimad̶a Jesúi bʉcʉva: Põeva dápiarejaimad̶a ʉ̃́re Joséi mácʉpe. Aru José Elí bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. \v 24 Aru Elí bácʉ Matat bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Matat bácʉ Leví bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Leví bácʉ Melqui bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Melqui bácʉ Jana mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Jana mácʉ José bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. \v 25 Aru José bácʉ Matatías bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Matatías bácʉ Amós bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Amós bácʉ Nahúm mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Nahúm mácʉ Esli bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Esli bácʉ Nagai bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. \v 26 Aru Nagai bácʉ Maat bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Maat bácʉ Matatías bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Matatías bácʉ Semei mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Semei mácʉ Josec bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Josec bácʉ Judá bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. \v 27 Aru Judá bácʉ Joanán mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Joanán mácʉ Resa bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Resa bácʉ Zorobabel bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Zorobabel bácʉ Salatiel bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Salatiel bácʉ Neri bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. \v 28 Aru Neri bácʉ Melqui bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Melqui bácʉ Adi bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Adi bácʉ Cosam mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Cosam mácʉ Elmadam mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Elmadam mácʉ Er bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. \v 29 Aru Er bácʉ Josué bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Josué bácʉ Eliezer bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Eliezer bácʉ Jorim mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Jorim mácʉ Matat bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. \v 30 Aru Matat bácʉ Leví bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Leví bácʉ Simeón mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Simeón mácʉ Judá bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Judá bácʉ José bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. José bácʉ Jonam mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Jonam mácʉ Eliaquim mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. \v 31 Aru Eliaquim mácʉ Melea bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Melea bácʉ Mena mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Mena mácʉ Matata bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Matata bácʉ Natán mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. \v 32 Aru Natán mácʉ David bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. David bácʉ Isaí bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Isaí bácʉ Obed bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Obed bácʉ Booz bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Booz bácʉ Sala bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Sala bácʉ Naasón mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. \v 33 Aru Naasón mácʉ Aminadab bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Aminadab bácʉ Admin mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Admin mácʉ Arni mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Arni mácʉ Esrom mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Esrom mácʉ Fares bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Fares bácʉ Judá bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. \v 34 Aru Judá bácʉ Jacob bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Jacob bácʉ Isaac bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Isaac bácʉ Abraham mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Abraham mácʉ Taré bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Taré bácʉ Nacor bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. \v 35 Aru Nacor bácʉ Serug bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Serug bácʉ Ragau bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Ragau bácʉ Peleg bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Peleg bácʉ Heber bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Heber bácʉ Sala bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. \v 36 Aru Sala bácʉ Cainán mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Cainán mácʉ Arfaxad bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Arfaxad bácʉ Sem mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Sem mácʉ Noé mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Noé mácʉ Lamec bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. \v 37 Aru Lamec bácʉ Matusalén mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Matusalén mácʉ Enoc, ñai yaibécʉ, ʉ̃i mácʉ barejaquémavʉ. Enoc Jared bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Jared bácʉ Mahalaleel bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Mahalaleel bácʉ Cainán mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. \v 38 Aru Cainán mácʉ Enós bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Enós bácʉ Set bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Set bácʉ Adán mácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Aru Adán mácʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉ barejaquémavʉ. \c 4 \s1 Abujuvai jabocʉ Jesúre ʉ̃i jʉjovarĩduino \r (Mt 4.1-11; Mr 1.12-13) \p \v 1 Jesús, Espíritu Santoi d̶aicõjeimʉ, copaidejamed̶a Jordán ãmicʉriya jiare jocarĩ. Ñai Espíritu Santo nʉvarejamed̶a ʉ̃́re põecʉbenoi. \v 2 Jesús cʉrejamed̶a nore cuarenta paijãravʉa. Yéde ãmenejamed̶a noi ʉ̃i cʉrijãravʉare. Aru abujuvai jabocʉ, Satanás ãmicʉcʉ, jʉjovaiyʉrĩdurejamed̶a ʉ̃́re. Que baru no yóboi ãvʉé ijidejavʉ̃ya ʉ̃́re. \p \v 3 Que baru ñai abujuvai jabocʉ arejamed̶a Jesúre: \p —Jãveneca Jʉ̃menijicʉi mácʉ baru, ãiye d̶ajacʉ ibo cʉ̃rabore, arejamed̶a. \p \v 4 Jesús arejamed̶a ñai abujuvai jabocʉre: \p —Mi aiyepe d̶abevʉ yʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báque coyʉivʉ yópe: “Põeva cʉbenama ne ãiye matʉiyeda. Quénora cʉrãjarama caiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyeque máre”, arejamed̶a Jesús. \p \v 5 Que arĩburu yóboi, ñai abujuvai jabocʉ nʉvarejamed̶a Jesúre cʉ̃racũ ʉ̃mʉjʉricũ pʉenoi. Jã́d̶ovarejamed̶a maumena caiye ijãravʉcarõa ĩmaroare. \v 6 Aru arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Yʉ jíquijivʉ mʉre ji jaboteinore aru caiye die cʉve méne máre, mi jabotequiyepe ayʉ diede ji parʉéque. Jíyebu caiye iye ijãravʉque. Que baru bʉojaivʉ jíyʉ ji ʉmʉre. \v 7 Jíquijivʉ mʉre caiye ijãravʉquede, mi ñʉatutarĩ mearore jídu yʉre, arejamed̶a ñai abujuvai jabocʉ Jesúre. \p \v 8 Aru Jesúcapũravʉ arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mi aiyepe d̶abevʉ yʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báque coyʉivʉ yópe: “Mearore jíjacʉ mi jabocʉ Jʉ̃menijicʉre aru cũinácʉra memecajacʉ ʉ̃i ʉrõpe”, arejamed̶a Jesús. \p \v 9 Que teniburu yóboi, ñai abujuvai jabocʉcapũravʉ nʉvarejamed̶a Jesúre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Ʉ̃́re mʉri nʉre d̶arejamed̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami pʉenora. Aru arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Jãve Jʉ̃menijicʉi mácʉ baru, tʉrĩ nʉjacʉ yore jocarĩ pʉ joborõita. \v 10 Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báque coyʉivʉ mi borore yópe: “Jʉ̃menijicʉ jarocʉyʉme ʉ̃i ángelevare, ne corenajiyepe ayʉ mʉre. \v 11 Jãmʉórajarama mʉre ne pʉrʉáque, mi ijié tebequiyepe aivʉ mi cʉbobare ibo cʉ̃raboque”, arĩ toivarejaquemavʉ. Que baru mi tʉrĩ nʉru, yʉ jã́ñʉ bʉojacʉyʉmu Jʉ̃menijicʉ d̶ayʉre yópe ʉ̃i aiye báquepedeca, arejamed̶a Jesúre ñai abujuvai jabocʉ. \p \v 12 Jesúcapũravʉ arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mi aiyepe d̶abevʉ yʉ. Nopedeca Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báque coyʉivʉ yópe: “Jʉjovabejacʉ mi jabocʉ Jʉ̃menijicʉre. Jã́d̶ovaicõjemejacʉ ʉ̃i parʉéde”, arĩ toivarejaquemavʉ. Que baru yéde d̶abevʉ yʉ, jã́d̶ovaicõjejʉrocʉ ʉ̃i parʉéde. Majivʉ yʉ parʉcʉre, arejamed̶a Jesús. \p \v 13 Nópe d̶arĩduyʉ ñai abujuvai jabocʉ jʉjovarĩ majibedejamed̶a Jesúre. Que baru nʉrejamed̶a Jesúre jocarĩ apenʉmʉita. \s1 Jesús Galileai ʉ̃i bueni bʉino \r (Mt 4.12-17; Mr 1.14-15) \p \v 14 Jesús ʉ̃i copaiyede Galilea ãmicʉrijoborõi Espíritu Santoi d̶aicõjeiye parʉéde cʉvacʉ barejámed̶a. Aru põeva yávarejaimad̶a ʉ̃i borore caino ijoborõcarõi. \v 15 Jesús buedejamed̶a ne judíovai cójijiñamiai ĩmaroa coapa. Aru caivʉ torojʉrejaimad̶a ʉ̃́re. \s1 Jesús Nazarei ʉ̃i nʉino \r (Mt 13.53-58; Mr 6.1-6; Jn 4.44) \p \v 16 Jesús nʉrejamed̶a Nazaret ãmicʉriĩmaroi, ʉ̃i bʉcʉiĩmaro mácarõi. Ecorejamed̶a judíovai cójijiñami ne jabʉóvaijãravʉ sábadoi, yópe ʉ̃i d̶aiyepe cainʉmʉa. Aru nacajari jã́ri borotedejamed̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. \v 17 Jídejaimad̶a ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ Isaías bácʉi toivaiye báquede. Aru voarĩ jã́ñʉ earejamed̶a yópe arĩ toivaino mácarõre: \q1 \v 18 Ji jabocʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu cʉbi yʉ́que. Que baru ʉ̃i epeimʉmu yʉ, coyʉcʉyʉ ʉ̃i yávaiye méne ina cõmaje ãrojarivʉre. Daroibi yʉre, ji mead̶aquiyepe ayʉ ina chĩoivʉre ne ũmei. Aru coyʉicõjeimi yʉre, ji jod̶equiyepe ayʉ ina bʉoimarape paivʉre ne ãmeina teiye boje. Jã́re d̶acʉyʉmu ina jã́ri eabevʉre. Jod̶ede d̶acʉyʉmu ina ãmeina d̶aimarare máre. \v 19 Coyʉcʉyʉmu ne coreóvaino eainore ne jabocʉi mead̶aquinore náre, jã́ri borotedejamed̶a Jesús. \p \v 20 Jã́ri boroteni bʉojarĩ, Jesús iye toivaiye báquede bieni, jídejamed̶a judíovai cójijiñami cad̶ateipõecʉre. Aru dobacʉnʉrejamed̶a, buecʉyʉ ina põevare. Que teiyede jã́rejaimad̶a ʉ̃́re pare caivʉ ina cʉrivʉ judíovai cójijiñami jívʉi. \v 21 Jesús yávarĩ bʉ́yʉ, arejamed̶a yópe: \p —Caride yʉ d̶ayʉbu mʉje jẽneboi yópe iye Isaías bácʉi toivaiye báquepe javede, arejamed̶a Jesús. \p \v 22 Caivʉ coyʉrejaimad̶a mearo Jesúi borore. Aru pare dápiarejaimad̶a mearo ʉ̃i coyʉiyede jápiarĩ. Aru jẽniari jã́rejaimad̶a ne baju: \p —¿Joséi mácʉ ãmeni ñai? arejaimad̶a. \p \v 23 Náre arejamed̶a Jesús: \p —Jãveneca arãjaramu mʉja yópe: “Mʉ, jʉoipõecʉ, jʉojacʉ mi bajuma, jã́d̶ovacʉyʉ põevare jʉorĩ majicʉre”. Aru arãjaramu mʉja yʉre: “Ñʉje jápiaiyede mi d̶aiye báquede Capernaui, nopedeca d̶ajacʉ yore, mi joborõ bajure”, arejamed̶a. \p \v 24 Aru yávare nʉrejamed̶a: \p —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ cʉbebi ne me copʉ etaimʉ ʉ̃i joborõre. \v 25 Que baru jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cʉrejaquemavʉ obedivʉ nomiópeva Israecavʉ bácavʉ Elíai cʉrijãravʉa báquede. (Ñai Elíare Jʉ̃menijicʉ nʉvarejaquemavʉ Paraíso ãmicʉrõi apʉcʉra.) Aru ocabedejaquemavʉ yóbecʉriʉjʉa corica baji. Que baru ãvʉéne ñájinejaquemavʉ caino joborõre. \v 26 Ʉbenita Elías cad̶atecʉnʉmenejaquemavʉ ina nomiópeva bácavʉ yebai. Quénora nʉrejaquemavʉ cũináco nomiópeco báco yebai, Sarepta ãmicʉriĩmaroi, Sidón ãmicʉriĩmaro joabenoi cʉco bácore. \v 27 Nopedeca cʉrejaquemavʉ obedivʉ pojeivʉ Israecavʉ bácavʉ Eliseo bácʉi cʉrijãravʉa báquede. Ʉbenita Eliseo bácʉ mead̶abedejaquemavʉ ina caivʉre. Cũinácʉrata mead̶arejaquemavʉ, Naamán ãmicʉcʉre, Siria ãmicʉrijoborõcacʉ bácʉre. Aru ina pʉcarã, ico nomiópeco báco aru Naamán mácʉ máre, judíova ãmenejaquemavʉ na, arejamed̶a Jesús. \p \v 28 Ne jápiaiyede iye ʉ̃i coyʉiyede, caivʉ ina judíovai cójijiñami cʉrivʉ jorojĩnejaimad̶a pare Jesúre. \v 29 Nacajari jabʉborĩ nʉvarejaimad̶a Jesúre ĩmarore jocarĩ. Ʉ̃́re nʉvarejaimad̶a cʉ̃racũ pʉenoi, jarʉvarãjivʉ dicũ tʉ̃robʉ cãchinoi. \v 30 Ʉbenita Jesús vaicʉ́nʉrejamed̶a ne jẽneboi, náre jocarĩ. \s1 Abujucʉ ʉ̃i ĩmamʉ Jesúre ʉ̃i copʉino \r (Mt 7.28-29; Mr 1.21-28) \p \v 31 Jesús ẽmeni nʉrejamed̶a Galileacarõ ĩmaroi, Capernaum ãmicʉriĩmaroi. Aru noi buedejamed̶a põevare judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi. \v 32 Ina jápiaivʉ ʉ̃i bueiyede, torojʉrĩ cuecumarejaimad̶a ʉ̃i bueiyede, ʉ̃i yávaiye boje parʉéque. \v 33 Aru cʉrejamed̶a judíovai cójijiñami cũinácʉ ʉ̃mʉ, abujucʉ ʉ̃i ĩmamʉ. Cod̶oboborĩ arejamed̶a Jesúre: \p \v 34 —Mʉ, Jesús Nazarecacʉ, cãrijovamejacʉ ñʉjare. ¿Yéde ʉcʉrʉ̃ mʉ ñʉjaque? ¿Jarʉvacʉdayʉ dacʉrʉ̃ mʉ ñʉjare? Coreóvaivʉ yʉ mʉre. Jʉ̃menijicʉi mácʉ meacʉ bajubu mʉ, arĩ cod̶oboborejamed̶a. \p \v 35 Ʉbenita Jesús bi aicõjenejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, bída, etajacʉ ñai ʉ̃mʉre jocarĩ, arejamed̶a Jesús. \p Que baru ñai abujucʉ tʉre d̶arejamed̶a ʉ̃i ĩmamʉre joborõi ne jẽneboi. Etarejamed̶a ʉ̃́re jocarĩ, ãmeno d̶abecʉva ñai ʉ̃mʉre. \v 36 Aru cuecumari jã́ivʉ ina põeva, arejaimad̶a ne baju: \p —Parʉéque yávaibi ñai ʉ̃mʉ. Ʉ̃i yávaiye parʉéque jarʉvaibi abujuvare. Aru etad̶ama ména, arejaimad̶a. \p \v 37 Que baru yávarejaimad̶a Jesúi borore caino Galilea ãmicʉrijoborõi. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino Simón Pedroi vácore \r (Mt 8.14-15; Mr 1.29-31) \p \v 38 Dinʉmʉ Jesús etarejamed̶a judíovai cójijiñamine jocarĩ. Aru ecorejamed̶a Simón Pedroi cʉ̃rami. Ico Simón Pedroi váco moimo marejácod̶a pare. Coyʉrejaimad̶a Jesúre õi borore. \v 39 Que baru Jesús õi yebai nacachini, dajocaicõjenejamed̶a moinore ṍre jocarĩ. Maumejiena dajocarejavʉ̃ya moino ṍre. Dinʉmʉmia nacajari, ãiyede mead̶arĩ jídejacod̶a náre. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino obedivʉ ijimarare \r (Mt 8.16-17; Mr 1.32-34) \p \v 40 Dinainumica ñamijie baji aviá ʉ̃i dorĩburu yóboi, jabʉóvaijãravʉ vaiyede, nʉvarejaimad̶a Jesús yebai obedivʉ ijimarare. Aru tʉorejamed̶a Jesús ʉ̃i pʉrʉque náre coapa. Que d̶arĩ mead̶arejamed̶a náre. \v 41 Aru etarejaimad̶a ijimarare jocarĩ abujuva, cod̶oboborĩ arejaimad̶a Jesúre: \p —Mʉrecabu Jʉ̃menijicʉi mácʉ, arejaimad̶a Jesúre. \p Ʉbenita Jesús bi aicõjenejamed̶a náre, ne majié boje Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ Cristore. \s1 Jesús Galileai ʉ̃i bueino \r (Mr 1.35-39) \p \v 42 Miad̶áe tʉiyede Jesús nʉrejamed̶a põecʉbenoi. Ʉbenita põeva vorĩ earejaimad̶a ʉ̃́re. Ʉ̃i yebai earĩ, jẽniarejaimad̶a ʉ̃́re, ʉ̃i nʉmequiyepe aivʉ náre jocarĩ. \v 43 Ʉbenita Jesús arejamed̶a náre: \p —Nʉiye jaʉvʉ yʉre, coyʉcʉyʉ apenoa ĩmaroare máre Jʉ̃menijicʉi jaboteiyede põevare. Que baru daivʉ yʉ, coyʉcʉdayʉ diede, arejamed̶a Jesús. \p \v 44 Que arĩ, coyʉre nʉrejamed̶a judíovai cójijiñamiai caino Galilea ãmicʉrijoborõi. \c 5 \s1 Jesús ʉ̃i bueimarare ʉrarõ moare boaré d̶aino \r (Mt 4.18-22; 13.1-2; Mr 1.16-20; 3.9-10; 4.1; Jn 21.3, 6) \p \v 1 Põeva obedivʉ nʉivʉ Jesús yebai, ʉ̃i cʉede macajitabʉ ʉrabʉ Genesaret ãmicʉrijitabʉ ẽcarʉi, pare copiporejaimad̶a ʉ̃́re, jápiaiyʉrivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. \v 2 Jesús jã́rejamed̶a pʉcacũa jiad̶ocũare macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉ yebai. Dicũái moa boaipõeva núrejaimad̶a dicũá yebai, joaivʉ ne pápicʉare. \v 3 Jesús jatuyʉ bácʉ cũinácũ jiad̶ocũi, Simón Pedro jicũi, jaroicõjenejamed̶a joajĩemaque ẽcarʉre jocarĩ. Aru dobacʉ dicũi, bueni bʉ́rejamed̶a ina obedivʉ põevare. \v 4 Yávarĩ bʉojayʉ bácʉ arejamed̶a Simón Pedrore: \p —Nʉvajacʉ mi jiad̶ocũre macajitabʉ ʉ̃mʉjʉrõ baji. Aru noi jaboájarã mʉje pápicʉare, moa boarã́jivʉ, arejamed̶a Jesús. \p \v 5 Simón Pedro jʉ ayʉ, arejamed̶a Jesúre: \p —Mʉ, bueipõecʉ, caiñami memeniduvʉ ñʉja. Ʉbenita ye boabétevʉ. Ʉbenita mi cõjeiye boje, jaboáquijivʉ ji pápicʉre, arejamed̶a. \p \v 6 Que teni d̶aivʉ bácavʉ yópe Jesúi coyʉiyepe, jẽnejaimad̶a obedivʉ moare. Cod̶edejaimad̶a ne pápicʉre. \v 7 Dinʉmʉ “Yareni dajarã”, arejaimad̶a ne yóvaimarare, apecũ jiad̶ocũcavʉre, ne cad̶atenaearãjiyepe aivʉ. Aru earĩ, buivárejaimad̶a caipʉcacũa jiad̶ocũare coicũa baju. \v 8 Yópe teiyede jã́ri, Simón Pedro ñʉatutarĩ Jesús yebai, arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, ji jabocʉ, nʉjacʉ yʉre jocarĩ, ji ãmeina teiye boje, arejamed̶a Jesúre. \p \v 9 Que baru Simón Pedro aru ʉ̃́cavʉ máre cuecumarejaimad̶a, ʉrarõ ne moa boaiye boje. \v 10 Santiago aru Juan máre, Zebedeoi mára, Simón Pedroi yóvaimara marejáimad̶a. Cuecumarejaimad̶a na máre. Ʉbenita Jesús arejamed̶a Simón Pedrore: \p —Jidʉbejacʉ. Caride epequijivʉ mʉre, mi davaquiyepe põevare ji yebai yópe mi moare davaiyepe pápicʉque, ji mead̶aquiyepe náre, arejamed̶a Jesús. \p \v 11 Que teni jiad̶ocũa eaiyede ẽcarʉi, dajocaivʉ bácavʉ caiyede nʉrejaimad̶a Jesúque. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino pojeyʉre \r (Mt 8.1-4; Mr 1.40-45) \p \v 12 Jesús ʉ̃i cʉede cũináro ĩmaroi, ʉ̃i yebai nʉrejamed̶a cũinácʉ pojeyʉ. Aru Jesúre jã́ri, ñʉatutarejamed̶a joborõi, pued̶acʉyʉ ʉ̃́re. Aru jẽniarejamed̶a: \p —Mʉ, ji jabocʉ, ʉcʉ baru, mead̶ajacʉ ji pojeiyede. Bʉojaivʉ mʉ mead̶ayʉ yʉre, arejamed̶a. \p \v 13 Dinʉmʉre Jesús, ʉ̃i pʉrʉque jabióvarĩ tʉoyʉ, arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Ʉvʉ yʉ. Caride meatejacʉ mʉ, arejamed̶a Jesús. \p Yópe ʉ̃i aiyede vaidéjavʉ̃ya ʉ̃́re. \v 14 Jesús, coyʉicõjemecʉ apevʉre, arejamed̶a: \p —Cũiná nʉri, jã́d̶ovajacʉ sacerdotede. Aru jíjacʉ mi meateiye boje, yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, põeva ne coreóvarãjiyepe ayʉ mi meateinore, arejamed̶a ʉ̃́re Jesús. \p \v 15 Ʉbenita pʉeno baju coyʉivʉ barejáimad̶a Jesúi borore. Obedivʉ põeva cójijidejaimad̶a jápiaivʉ, aru ʉ̃́re mead̶aicõjeiyʉrivʉ náre ijiéde. \v 16 Que baru ina obedivʉ cʉe boje, Jesús nʉrejamed̶a põecʉbenoi, jẽniacʉyʉ Jʉ̃menijicʉque. \s1 Jesús ʉ̃i cure d̶aino nacajaiye majibecʉre \r (Mt 9.1-8; Mr 2.1-12) \p \v 17 Cũinájãravʉ Jesús ʉ̃i bueiyede põevare, dobarejaimad̶a noi fariseovacavʉ, ina Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe d̶aivʉ, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevacavʉ máre, eaivʉ bácavʉ cainoa ĩmaroa Galilea ãmicʉrõre, Judea ãmicʉrõre, aru Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ máre. Jʉ̃menijicʉi parʉéde cʉrejamed̶a Jesús, mead̶acʉyʉ ijimarare. \v 18 Dinʉmʉ apevʉ ʉ̃mʉva nʉvarejaimad̶a ʉ̃i yebai cũinácʉ ʉ̃mʉ, nacajaiye majibecʉre, ʉ̃i parainoque. Ecoiyʉrejaimad̶a cʉ̃rami jívʉi Jesús yebai. \v 19 Ʉbenita eabedejaimad̶a ne ecorãjino, obedivʉ põeva cʉe boje. Que baru mʉri nʉri cʉ̃rami pʉenora, voarĩ diede, ẽmeóvarejaimad̶a ijimʉre ʉ̃i parainoque põeva jẽneboi Jesús yebai. \v 20 Náre coreóvayʉ jʉ aivʉre, Jesús arejamed̶a ñai nacajaiye majibecʉre: \p —Mʉ, ji ʉmʉ, mi ãmeina teiyede jarʉvarĩ, ãrʉmeteivʉ yʉ diede, arejamed̶a Jesús. \p \v 21 Dinʉmʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva aru fariseova máre dápiarĩ bʉ́rejaimad̶a yópe: “¿Yécʉba ñai ʉ̃mʉ ãmeina yávayʉ Jʉ̃menijicʉre? Ñame bʉojabema jarʉvaivʉ ãmeina teiyede. Quénora cũinácʉrabe Jʉ̃menijicʉ bʉojarĩ jarʉvayʉ diede”, arĩ dápiarejaimad̶a. \p \v 22 Aru Jesús, jã́ri coreóvarĩ ne baju ne dápiaiyede, arejamed̶a náre: \p \v 23 —¿Aipe teni que arĩ dápiaivʉrʉ̃ mʉja? Maiyójabevʉ yópe aru apecʉre: “Mi ãmeina teiyede jarʉvarĩ, ãrʉmeteivʉ yʉ”, ji parʉéde jã́d̶ovame boje ji que coyʉiyede. Ʉbenita maiyójarõtamu nacajari cuicõjenu nacajaiye majibecʉre. Ʉ̃́re cure d̶ayʉ baru, jã́d̶ovaquijivʉ ji parʉéde. “Mi ãmeina teiyede jarʉvaivʉ”, ji aiyede, coreóvabevʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi ãrʉmeteinore diede. Ʉbenita ñai cʉvacʉ Jʉ̃menijicʉi majié parʉéde, ʉ̃́rame yópe d̶arĩ jã́d̶ovaiye majicʉ. Quécʉra Jʉ̃menijicʉvacari mead̶arĩ majibi ijimarare. \v 24 Que baru mʉje majinajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, yʉ, parʉéde cʉvacʉre ijãravʉre jarʉvacʉyʉ ãmeina teiyede, yópe d̶aquijivʉ yʉ, arejamed̶a Jesús. \p Dinʉmʉ arejamed̶a nacajaiye majibecʉre: \p —Yópe aivʉ yʉ mʉre: Nacajari, mi parainore ĩni, nʉjacʉ mi cʉ̃rami, arejamed̶a Jesús. \p \v 25 Dinʉmʉma nacajari, ʉ̃i parainore ĩni, etarejamed̶a obedivʉ jẽneboi. Aru mearore jídejamed̶a Jʉ̃menijicʉre. \v 26 Caivʉ ina põeva máre, pare dápiaivʉ, mearore jídejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre. \s1 Jesús ʉ̃i “Dajacʉ” aino Levíde \r (Mt 9.9-13; Mr 2.13-17; Lc 15.1-2) \p \v 27 No yóboi, Jesús etarĩ nʉñʉ jã́rejamed̶a cũinácʉ judíovacacʉ, Roma ãmicʉrõ jaboteino jabovare tãutʉra ĩcaipõecʉ, ʉ̃i ãmiá Leví, dobacʉre ne bojed̶ainoi. Aru arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Dajacʉ yʉ́que, arejamed̶a Jesús. \p \v 28 Aru nacajari, dajocayʉ caiyede, nʉrejamed̶a Jesúque. \p \v 29 Que teniburu yóboi, Leví torojʉve tedejamed̶a ãino ʉrarõque ʉ̃i cʉ̃rami, pued̶acʉyʉ Jesúre. Aru obedivʉ jabovare tãutʉra ĩcaipõeva aru apevʉ põeva máre dobarejaimad̶a Levíque aru Jesúque máre. \v 30 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevacavʉ aru fariseovacavʉ máre ãmeina yávarĩ bʉ́rejaimad̶a Jesúi bueimarare. Arejaimad̶a: \p —¿Aipe teni ãri, ũcuri teivʉrʉ̃ mʉja ina jabovare tãutʉra ĩcaipõevaque aru ãmeno d̶aipõevaque máre? arejaimad̶a náre. \p \v 31 Jesús jʉ ayʉ, arejamed̶a náre: \p —Meara põevare jʉoipõecʉi cad̶ateiye jaʉbevʉ. Quénora ijimarare ʉ̃i cad̶ateiye jaʉvʉ. \v 32 Dabedejacacʉ yʉ ijãravʉi, cutucʉyʉ mearare ne baju dápiainore. Quénora darejacacʉ yʉ, mead̶acʉyʉ ãmenare, ne chĩorajiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede, arejamed̶a Jesús. \s1 Põeva ãmevʉva ãiyede ne jẽniaino Jʉ̃menijicʉque \r (Mt 9.14-17; Mr 2.18-22) \p \v 33 Dinʉmʉre jẽniari jã́rejaimad̶a Jesúre ina fariseova: \p —¿Aipe teni Juan Bautistai bueimara aru ñʉje bueimara máre ãmevʉba ãiyede, ʉbenita mi bueimara ãmevʉ ãmema ãiyede? arejaimad̶a. \p \v 34 Jesús arejamed̶a náre: \p —Ina pʉrʉbʉoyʉ ʉ̃i cutuimara ne torojʉve tenajiyepe ayʉ ʉ̃i pʉrʉbʉoiyede, ye ãmevʉ ãmema ãiyede ʉ̃i cʉede cãreja náque. Nopedeca ji bueimara torojʉrivʉ ji cʉede náque, ãmevʉ ãmema ãiyede. \v 35 Ʉbenita ji mauva ne nʉvarajiyede yʉre, ji bueimara chĩoivʉ ãmenajarama ãiyede, arejamed̶a Jesús. \p \v 36 Jẽvari coyʉrejamed̶a náre: \p —Ñame bʉojabema buraivʉ cũinájeve cuitótecaje mamacajede, jẽorajivʉ cuitótecaje javecarõre. Nópe d̶aru, ãmed̶ajebu cuitótecaje mamarore. Aru mamajeve jẽmejebu cuitótecaje javecarõre. Quédeca ñame bʉojabema jʉ aivʉ ji bueiye mamaene aru javeque bueiyede máre. \v 37 Nopedeca bʉojabema yuaivʉ vino ʉ́yaicorore mamacorore ãimacaje curubʉ javecacurubʉque. Que d̶aru, cod̶eóvajebu dicurubʉre. Aru yurĩ bíjajebu dicoro. Bíjajebu dicurubʉ máre. \v 38 Ʉbenita ne yuaru vino ʉ́yaicorore mamacorore mamacurubʉque, bíjabejebu dicoro. Quédeca ñame bʉojabema d̶aivʉ yópe ji bueiye mamaepe, d̶are nʉivʉ baru yópe ne jave d̶aiye báquepe. \v 39 Aru ñai ũcuñʉ mácʉ icoro mamaboqueicorore ũcuiyʉbecʉ mamaene ajebu yópe: “Javequetamu me baju”. Nopedeca apevʉ põeva jápiaiyʉbevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene, ne dápiaiye boje javeque yávaiye pʉeno me bajure, arĩ buedejamed̶a náre Jesús. \c 6 \s1 Jesúi bueimara ne pʉyoino oteiyede jabʉóvaijãravʉi \r (Mt 12.1-8; Mr 2.23-28) \p \v 1 Apejãravʉ, judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, Jesús ʉ̃i vaiyede oteiye cʉrõi, ʉ̃i bueimara diede jẽni, pʉrʉáque cõjʉñori, ãrejaimad̶a. \v 2 Aru apevʉ fariseovacavʉ jẽniari jã́rejaimad̶a náre: \p —¿Aipe teni ãmeno d̶aivʉrʉ̃ mʉja, maja judíova maje d̶aicõjemenope, jabʉóvaijãravʉre? arejaimad̶a náre. \p \v 3 Ʉbenita Jesús, ʉ̃i dápiaiye boje ʉ̃i bueimara ãmeno d̶abevʉre, arejamed̶a náre: \p —¿Jãve ãrʉmetenarʉ mʉja yo David bácʉi d̶aino mácarõre ãvʉé ijiéde ʉ̃́re aru ʉ̃́que cʉrivʉre máre? \v 4 Ʉ̃ mácʉ ecorejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. Aru ãrejaquemavʉ pã́ure, Jʉ̃menijicʉre jíye báquede ina sacerdoteva ne ãiyede, sacerdote ãmecʉ bácʉvacari. Aru jídejaquemavʉ ʉ̃́que cʉrivʉre máre, sacerdoteva ãmevʉ bácavʉreca. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶abedejaquemavʉ na mácavʉre, arejamed̶a Jesús. \p \v 5 Cojedeca Jesús arĩ buedejamed̶a: \p —Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, jabocʉbu yʉ. Que baru d̶aicõjeni bʉojaivʉ yʉ põevare ne d̶aiyede caijãravʉare aru jabʉóvaijãravʉare máre, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino ʉ̃mʉ ãmuve jiacʉbecʉre \r (Mt 12.9-14; Mr 3.1-6) \p \v 6 Apejãravʉi cojedeca, judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, Jesús ecorejamed̶a ne cójijiñami. Aru bueni bʉ́rejamed̶a põevare. Noi cʉrejamed̶a cũinácʉ ʉ̃mʉ, ãmuve meapũravʉcaãmuve jiacʉbecʉ. \v 7 Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva aru fariseova máre nore cʉrivʉ coreni jã́rejaimad̶a Jesúre. Jã́iyʉrivʉ barejáimad̶a mead̶ayʉre ʉ̃́re ne jabʉóvaijãravʉi, boro coyʉrĩ ad̶aiyʉrĩduivʉ Jesúre. \v 8 Ʉbenita ʉ̃, majicʉ ne dápiaiyede, arejamed̶a ñai ʉ̃mʉ ãmuve jiacʉbecʉre: \p —Nacajari nújacʉ põeva jẽneboi, arejamed̶a Jesús. \p Jesús ʉ̃i que aiyede, ñai ʉ̃mʉ nacajari núrejamed̶a. \v 9 Dinʉmʉma Jesús arejamed̶a náre: \p —Jẽniari jã́quijivʉ cũináro mʉjare. ¿Yéde d̶aicõjeini Jʉ̃menijicʉ jabʉóvaijãravʉre, mearore o ãmenore; mead̶aru põevare o boarĩ́ jarʉvaru náre? arejamed̶a Jesús. \p Ʉbenita bi arejaimad̶a na. \p \v 10 Que baru Jesús, jã́ñʉ ina cʉrivʉre ʉ̃i yebai, arejamed̶a ñai ʉ̃mʉ ãmuve jiacʉbecʉre: \p —Jabióvajacʉ mi ãmuvede, arejamed̶a Jesús. \p Ʉ̃i jabióvaiyede, meatedejavʉ̃ya ʉ̃i ãmuve. \v 11 Ʉbenita apevʉ, jorojĩni pare, jẽniari jã́rejaimad̶a ne bajumia: \p —¿Aipe d̶arãjidica maja ñaine? arejaimad̶a na. \s1 Jesús ʉ̃i beoino ʉ̃i yávaiye méne coyʉicõjeimarava \r (Mt 10.1-4; Mr 3.13-19) \p \v 12 Cũinájãravʉ Jesús nʉrejamed̶a cʉ̃racũai, jẽniacʉñʉ. Aru noi jẽniarejamed̶a Jʉ̃menijicʉque caiñami. \v 13 Miad̶áe tʉiyede órejarejamed̶a ʉ̃i bueimarare. Aru doce paivʉre beorĩ epedejamed̶a ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare. \v 14-16 Na marejáimad̶a Simón, ʉ̃i ãmidoimʉ mácʉ Pedro; Andrés, Simón Pedroi yócʉ; Santiago, Juan, Felipe, Bartolomé, Mateo, Tomás; Santiago, Alfeoi mácʉ; Simón, ãmicʉcʉ Celote; Judas, Santiagoi mácʉ; aru Judas Iscariote. Ñai marejámed̶a jẽni jícʉyʉ Jesúre ʉ̃i mauvare. \s1 Jesús ʉ̃i bueino obedivʉ põevare \r (Mt 4.23-25) \p \v 17 Jesús ẽmeñʉ mácʉ cʉ̃racũare jocarĩ, mautedejamed̶a dái ʉ̃i bueimaraque. Aru obedivʉ põeva cʉrejaimad̶a. Judea ãmicʉrijoborõcavʉ, Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ, aru macajitabʉ ʉrabʉ ẽcarʉi ĩmarocavʉ máre: Tiro aru Sidón ãmicʉriĩmaroacavʉ máre cʉrejaimad̶a. Ina earejaimad̶a, jápiaiyʉrivʉ Jesúre aru ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ náre ijiéde. \v 18 Ina abujuva ne ñájine d̶aimarare máre Jesús mead̶arejamed̶a. \v 19 Caivʉ põeva tʉoiyʉrejaimad̶a Jesúre, ʉ̃i mead̶aiye boje ʉ̃i parʉéque. Aru mead̶arejamed̶a ina caivʉre. \s1 Jesús ʉ̃i bueino torojʉrõre aru chĩoinore máre \r (Mt 5.1-12; Hch 7.52; 1 P 4.14) \p \v 20 Dinʉmʉre Jesús, jã́ñʉ ʉ̃i bueimarare, arejamed̶a: \p —Mʉja cõmaje ãrojarivʉ, mʉjarecabu Jʉ̃menijicʉi jaboteimara. Que baru torojʉrãjaramu mʉja. \v 21 Mʉja ãvʉé yaivʉ caride, yapinajaramu. Que baru torojʉrãjaramu mʉja. Mʉja caride oivʉ yʉrinajaramu. Que baru torojʉrãjaramu mʉja. \p \v 22 ’Torojʉrãjaramu mʉja põeva Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne ãmeina jã́iye boje mʉjare aru ne jarʉvaiye boje mʉjare máre, mʉje yóvaiye boje yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe. Torojʉrãjaramu mʉja, põeva Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne jaraiye boje mʉjare aru ne ʉbe boje mʉjare máre, mʉje yóvaiye boje yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe. \v 23 Torojʉrãjaramu mʉja dijãravʉre. Aru cʉvarãjaramu mʉje boje ʉrarõ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Nopedeca ãnina javecavʉ bácavʉ, mʉjeñecuva mácavʉ máre, ãmeina d̶arejaquemavʉ ãnina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre. \p \v 24 ’Ʉbenita mʉja cʉve cʉvarivʉ ijãravʉre torojʉrĩ cʉvʉ mʉja. Que baru ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja. \v 25 Mʉja yapivʉ caride ãino ʉrarõque, ãmei ãvʉé yainájaramu mʉja. Que baru ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja. Mʉja yʉrivʉ caride chĩori orãjaramu mʉja. Que baru ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja. \v 26 Ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja, põeva ne me yávaiyede mʉjare. Nopedeca ãnina javecavʉ bácavʉ, mʉjeñecuva mácavʉ máre, me yávarejaquemavʉ ãnina borocʉrivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevape teniduivʉ bácavʉre, arĩ buedejamed̶a náre Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i bueino maje ʉrõre maje mauvare \r (Mt 5.38-48; 7.12) \p \v 27 Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre cojedeca: \p —Ʉbenita coyʉyʉbu mʉjare, jápiaivʉre ji coyʉiyede. Ʉjarã mʉje mauvare. Me d̶ajarã náre ina ãmeina jã́ivʉre mʉjare. \v 28 Torojʉrĩ mearore jíjarã náre ina ãmeina yávaivʉre mʉjare. Jẽniajara Jʉ̃menijicʉque ina borocʉrĩ yávaivʉre mʉjare. \v 29 Cũinácʉ põecʉ ʉ̃i pẽvaru mi cũinápũravʉcaviobʉre, copedini pẽvaicõjejacʉ apepũravʉre máre. Aru cũinácʉ põecʉ ʉ̃i ĩnu mi cuitótecaje pʉenocacajede, jíjacʉ mi camisare máre. \v 30 Jíjacʉ caivʉre ne jẽniainore mʉre. Aru ne tatoru míyede, jẽniamejacʉ cojedeca. \v 31 D̶ajarã apevʉre yópe mʉje ʉepe d̶aivʉre mʉjaque. \p \v 32 ’Mʉje ʉru náre, ina ʉrivʉre mʉjare, Jʉ̃menijicʉ bojed̶abecʉbe põevare ne que d̶aiyede. Nopedeca ina ãmeina teivʉ máre ʉma ʉrivʉre náre. \v 33 Mʉje mearore d̶aru náre, ina mearore d̶aivʉre mʉjare, Jʉ̃menijicʉ bojed̶abecʉbe põevare ne que d̶aiyede. Nopedeca ina ãmeina teivʉ máre d̶ad̶ama nópe. \v 34 Mʉje jídu náre, ina jacopaiyovarãjivʉre mʉjare, Jʉ̃menijicʉ bojed̶abecʉbe põevare ne que d̶aiyede. Nopedeca ina ãmeina teivʉ máre jíyama apevʉ ãmeina teivʉre, ne jacopaiyovarãjiyepe aivʉ cojedeca. \v 35 Ʉbenita ʉjarã mʉje mauvare. Me d̶ajarã náre. Aru jíjarã jacopaiyovaiyede corebevʉva no boje. Nópe d̶aru, ʉrarõ meaquiyebu mʉje boje jẽino. Aru Jʉ̃menijicʉi mára marajáramu mʉja. Que baru ʉ̃ meacʉbe náque ina jíbevʉre mearore ʉ̃́re aru ina jíyʉbevʉre apevʉre máre. \v 36 Cõmaje ãroje jã́jara mʉja apevʉre, ñai majepacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iyepedeca, náre arĩ buedejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i põevare apevʉre ãmecoroicõjemeno \r (Mt 7.1-5; 10.24-25; 15.14; Jn 13.16; 15.20) \p \v 37 Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre cojedeca: \p —“Ãmenatamu” arĩ, ãmecorobejarã mʉja apevʉre. Mʉje nópe aru, majepacʉ Jʉ̃menijicʉ ãmecororĩ, “Ãmenatamu mʉja”, acʉyʉme mʉjare. Jarʉvabejarã mʉja apevʉre. Mʉje jarʉvabedu, Jʉ̃menijicʉ jarʉvabecʉbe mʉjare. Ãrʉmetejarã mʉja apevʉre ne ãmene. Mʉje ãrʉmetedu, Jʉ̃menijicʉ máre ãrʉmetecʉyʉme mʉje ãmeina teiyede. \v 38 Jíjarã mʉja apevʉre. Aru Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉjare. Jícʉyʉme mʉje pʉeá buidípʉea, doaipʉea, aru jayuipʉeare. Nopedeca mʉje apevʉre jíyepedeca Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉjare, arejamed̶a náre Jesús. \p \v 39 Aru yópe arĩ, jẽvari coyʉrejamed̶a Jesús: \p —Cũinácʉ jã́ri eabecʉ bʉojabebi nʉñʉ mái apecʉ jã́ri eabecʉque. Que baru caipʉcarã jã́ri eabevʉ baru tʉjebu na cobei. \v 40 Bueimara ñame baju majibema ne bueipõecʉ pʉeno. Ʉbenita bueni bʉojaivʉ baru, ne bueipõecʉpe tenajarama. \p \v 41 ’Me jã́ivʉbu mʉja mʉjecʉi docʉjĩe cʉrõre ʉ̃i yacorʉi. Ʉbenita jã́mevʉ mʉja mʉje ʉrarõ docʉcʉrõre mʉje yacorʉi. \v 42 Aru jã́mevʉvacari mʉja ʉrarõ docʉcʉrõre mʉje yacorʉi, mʉjecʉre “¿Mi docʉjĩene ĩnaji mi cʉvaede mi yacorʉi?” arĩ bʉojabevʉ mʉja. ¡Jʉjovaivʉtamu mʉja! Mamarʉmʉ ĩjara mʉja mʉje ʉrarõ docʉcʉrõre mʉje yacorʉre. No yóboi, mearo jã́ivʉta, ĩjara mʉjecʉi docʉjĩene ʉ̃i cʉvaede ʉ̃i yacorʉi, arĩ buedejamed̶a náre Jesús. \p Yópe aiyʉrõtamu iye Jesúi aiye báque: Põecʉ ʉ̃i ʉrarõ ãmenore d̶aru, “Dajocajacʉ mi ãmeina teiyede” arĩ, coyʉiye jaʉbevʉ ʉ̃́re apecʉre, quĩ́jino ãmenore d̶ayʉre. Quénora mamarʉmʉ ñai ʉrarõ ãmenore d̶ayʉre dajocaiye jaʉvʉ ʉ̃i baju ãmeina teiyede cãreja. \s1 Jesús ʉ̃i bueino maje majinore jocʉcʉa jẽidʉare \r (Mt 7.17-20; 12.33-35) \p \v 43 Cojedeca Jesús arĩ buedejamed̶a náre, ne majinajiyepe ayʉ aipe ãrojarivʉre põevare: \p —Cʉbevʉ jocʉcʉ meacʉ jẽiye ãmene jícʉ. Aru cʉbevʉ jocʉcʉ ãmecʉ jẽiye méne jícʉ. \v 44 Que baru coreóvaivʉbu jocʉcʉare dicʉá jẽiyeque. Miuñʉa jẽmevʉ higo ãmicʉridʉare. Nopedeca jẽmevʉ ʉ́yai miuñʉara. \v 45 Ñai põecʉ meacʉ yávayʉbe méne, ʉ̃i ũmei mearo cʉe boje. Aru ñai põecʉ ãmecʉ yávayʉbe ãmene, ʉ̃i ũmei ãmeno cʉe boje. Que baru põecʉ yávaibi ʉ̃i jijecamuque ʉ̃́re cʉede ʉ̃i ũmei, arĩ buedejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino pʉcad̶ãmia cʉ̃ramia d̶aivʉ bácavʉre \r (Mt 7.24-27) \p \v 46 Cojedeca Jesús arĩ buedejamed̶a náre: \p —¿Aipe teni aivʉrʉ̃ yʉre “ñʉje jabocʉ”, ʉbenita d̶abevʉvacari ji coyʉiyede? \v 47 Coyʉquijivʉ mʉjare ñamepe ãrojacʉre ñai yʉre darĩ jápiayʉre aru d̶ayʉre yópe ji coyʉiyepe. \v 48 D̶aibi yópe ñai põecʉ ʉ̃i d̶aiye báquepe ʉ̃i cʉ̃rami jãjaroi. Aru jia yaboiyede, oco eavʉ̃ya diñamine. Ʉbenita cújibeteavʉ̃ya diñami, jãjaro núe boje. \v 49 Ʉbenita ñai jápiayʉvacari yʉre, d̶abecʉ baru yópe ji coyʉiyepe, ñai põecʉ ʉ̃́pebe ñai d̶ayʉ bácʉpe ʉ̃i cʉ̃ramine jãjamenoi. Aru jia yaboiyede, oco eavʉ̃ya diñamine. Aru tʉavʉ̃ya diñami. Ʉrarõ mateávʉ̃ya diñami bíjaino, arĩ buedejamed̶a Jesús. \c 7 \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino churaravai jabocʉi yebacacʉre \r (Mt 8.5-13) \p \v 1 Jesús yávarĩ dajocayʉ bácʉ põevare, nʉrejamed̶a Capernaum ãmicʉriĩmaroi. \v 2 Noi cʉrejamed̶a cien paivʉ churarava ne jabocʉ, cʉvacʉ ʉ̃i yebacacʉre pare ʉ̃i ʉmʉ. Ijimʉ baju barejámed̶a ñai yebacacʉ. \v 3 Ñai churaravai jabocʉ jápiayʉ bácʉ yávaivʉre Jesúi borore, jarorejamed̶a apevʉ judíova bʉcʉvare, ne órejarãjiyepe ayʉ Jesúre, ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ ñai yebacacʉre. \v 4-5 Jesús yebai eaivʉ, pare nʉicõjenejaimad̶a ʉ̃́re. Arejaimad̶a: \p —Ñai jabocʉ meacʉbe ʉ̃. Que baru mi cad̶ateiye jaʉvʉ ʉ̃́re, ʉ̃i ʉe boje maje cʉrijaborõre. Ʉ̃́vacari d̶aicõjeame cũinád̶ami maje cójijiñamiva, arejaimad̶a na Jesúre. \p \v 6 Dinʉmʉmia Jesús nʉrejamed̶a náque. Ʉbenita joabenoi ne tʉvaiyede ʉ̃i cʉ̃rami yebai, ñai jabocʉ jarorejamed̶a ʉ̃i yóvaimarare, yópe arãnʉivʉ Jesúre: \p —Mʉ, ji jabocʉ, cãrijimejacʉ. Meacʉbu mʉ. Ʉbenita yʉ́capũravʉ ãmecʉtamu. Que baru darĩ ecobejacʉ ji cʉ̃rami. \v 7 Bʉojarĩ vocʉnʉmetevʉ yʉ mʉre ji baju. Quénora coyʉjacʉ mi cõjeinore. Aru ji yebacacʉ meatecʉyʉme. \v 8 Yʉrecabu cʉcʉ ne cõjeiyeque ina ji jabova. Aru cʉvavʉ churaravare, ji cõjeimarare. Nácacʉ cũinácʉre “Nʉjacʉ” ji arĩburu, nʉimi ʉ̃. Aru “Dajacʉ” ji arĩburu, daibi ʉ̃. Aru ji d̶aicõjenu apejĩene ji yebacacʉre, d̶aibi ʉ̃. Nópe aicõjemi ñʉjare daroyʉ, cien paivʉ churarava ne jabocʉ, arejamed̶a Jesúre ñai jabocʉi jaroimaracacʉ. \p Ʉ̃i que aiyede, “Ijiéde cõjeipõecʉbu mʉ” aiyʉcʉ barejaquémavʉ Jesúre. \p \v 9 Que ayʉre jápiarĩ, pare dápiarejamed̶a Jesús. Aru jã́ri ina põeva nʉivʉre ʉ̃i yóboi, arejamed̶a: \p —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Eabevʉ cãreja majacacʉre, Israecacʉre, me jʉ ayʉre yʉre yópe ñai churaravai jabocʉpe, arejamed̶a Jesús. \p \v 10 Aru ne copaiyede jabovai cʉ̃rami, earejaimad̶a ñai yebacacʉre meacʉta. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino nomiópecoi mácʉre \p \v 11 No yóboi, Jesús nʉrejamed̶a Nain ãmicʉriĩmaroi. Ʉ̃́que nʉrejaimad̶a ʉ̃i bueimara aru apevʉ põeva máre, obedivʉ. \v 12 Ʉ̃i eaiyede ĩmaro joabenoi, jã́rejamed̶a nʉvaivʉre yaiyʉ́ bácʉre, jarʉvarãnʉivʉ. Jípaco, nomiópeco caride, cũinácʉ õi mácʉ bácʉ barejámed̶a. Aru obedivʉ põeva diĩmarocavʉ yóvarejaimad̶a náre. \v 13 Jesús cõmaje ãroje jã́ri, arejamed̶a ṍre: \p —Obejaco, arejamed̶a ʉ̃. \p \v 14 Joabejĩnoi nʉri, icad̶ava paraicad̶ava, yaiyʉ́ bácʉi paraicad̶avare, tʉorejamed̶a Jesús ʉ̃i pʉrʉque. Ina nʉvaivʉ bácavʉ dicad̶avare mautedejaimad̶a. Dinʉmʉma Jesús arejamed̶a yaiyʉ́ bácʉre: \p —Mʉ, bojʉyo, coyʉyʉbu mʉre: Nacajajacʉ, arejamed̶a Jesús. \p \v 15 Quénora ñai yaiyʉ́ bácʉ dobarĩ, yávarĩ bʉ́rejamed̶a. Aru Jesús jídejamed̶a ʉ̃́re jípacore. \v 16 Yópe d̶ayʉre jã́ivʉ, cuecumarejaimad̶a caivʉ. Aru torojʉrĩ, jívʉ mearore Jʉ̃menijicʉre arejaimad̶a: \p —Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ parʉcʉ edaibi maje jẽneboi. Jʉ̃menijicʉ daibi, cad̶atecʉdayʉ ʉ̃i põevare, arejaimad̶a na. \p \v 17 Que teni Jesúi boro earejavʉ̃ya caino Judea ãmicʉrijoborõi aru caiye cʉrõaquede máre. Jápiarejaimad̶a caivʉ Jesúi d̶aiye báquede. \s1 Juan Bautista ʉ̃i jaroimara Jesús yebai \r (Mt 11.2-19; 21.32; Lc 3.12) \p \v 18 Juan Bautistai bueimara, ʉ̃i yebai nʉri, coyʉrejaimad̶a ʉ̃́re caiye Jesúi d̶aiye báquede. Aru órejarejamed̶a Juan Bautista pʉcarã ʉ̃i bueimarare. \v 19 Jesús yebai jarorĩ, jẽniari jã́icõjenejamed̶a náre yópe: \p —¿Jãveneca mʉ́rʉ Juan Bautista “Ji yóboi dacʉyʉme apecʉ coyʉipõecʉ” arĩ, ʉ̃i buevacamʉ? ¿Ʉ̃i que arĩ buevacamʉ ãmenu, corenajidi ñʉja apecʉre? aicõjenejamed̶a náre Juan Bautista. \p \v 20 Ina daroimara, Jesús yebai earĩ, arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Juan Bautista darobi ñʉjare jẽniari jã́icõjeñʉ: “¿Jãveneca mʉ́rʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, ‘Ji yóboi dacʉyʉme apecʉ coyʉipõecʉ’ arĩ, ʉ̃i buevacamʉ? ¿Ʉ̃i que arĩ buevacamʉ ãmenu, corenajidi ñʉja apecʉre?” arejaimad̶a Jesúre. \p \v 21 Aru dinʉmʉmareca Jesús mead̶are cuyʉ barejámed̶a obedivʉ põevare: ijimarare, ñájivʉre, aru abujuva ne ĩmamarare máre. Aru obedivʉ jã́ri eabevʉre cõmaje ãroje jã́ri mead̶arejamed̶a. \p \v 22 Que teni Jesús jʉ ayʉ, arejamed̶a Juan Bautistai daroimarare: \p —Nʉri coyʉjarã Juan Bautistare mʉje jápiaiyede aru mʉje jã́iyede máre: Ina jã́ri eabevʉ bácavʉ jã́ri ead̶ama caride, aru ina cuiye majibevʉ bácavʉ cuyama caride. Ina pojeivʉ bácavʉ meama aru ina jápiabevʉ bácavʉ jápiad̶ama caride. Ina yaivʉ bácavʉ, nacovaimara yainore jarʉvarĩ, apʉma cojedeca caride. Aru cõmaje ãrojarivʉre coyʉyʉbu iye yávaiye méne, Jʉ̃menijicʉi mead̶aiyede põevare. \v 23 Torojʉbi ñai jʉ arĩ dajocabecʉ yʉre, arejamed̶a náre Jesús. \p \v 24 Ina daroimara ne nʉriburu yóboi, Jesús Juan Bautistai borore yávarĩ bʉ́yʉ, arejamed̶a ina põevare: \p —Jãve jã́ranʉmeteavʉ̃ mʉja cõriáre ũmevʉ japuiyede põecʉbenoi. \v 25 Aru jãve jã́ranʉmeteavʉ̃ mʉja põecʉ cuitótecaje meacajede doyʉre máre põecʉbenoi. Majivʉ mʉja ina doivʉre cuitótecajea meacajeare cʉrivʉre torojʉve teni cainʉmʉa jabovai cʉ̃ramiai. \v 26 Quénora jãve jã́ranʉavʉ mʉja cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉre. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Jã́quemavʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ pʉeno meacʉ bajure. \v 27 Juan Bautistabe ñai Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeimʉ mácʉ ʉ̃́re coyʉcaipõecʉ bácʉre: \q1 Jaroivʉ yʉre coyʉcaipõecʉre mi jipocai, ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ põevare, ne copʉ etarãjiyepe ayʉ mʉre, nopedeca põeva ne mead̶aiyepe cuimare ñai ʉ̃mʉ, ne pued̶aimʉ, ʉ̃i daquiye jipocai, arĩ coyʉicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \p \v 28 ’Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cʉbebi apecʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ meacʉ baju Juan Bautista pʉeno ina ijãravʉi põeteivʉ jẽneboi. Ʉbenita ñai ʉbeni cʉcʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinore Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaimʉme Juan Bautista pʉeno, arejamed̶a Jesús. \p \v 29 Ʉ̃i que aiyede Juan Bautistai borore jápiarĩ, obedivʉ põeva aru ina jabovare tãutʉra ĩcaipõeva máre coreóvarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre jãve ayʉre. Que baru Juan Bautistare jã́d̶ovaicõjenejaimad̶a náre Jʉ̃menijicʉque. \v 30 Ʉbenita ina fariseova aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre ʉbedejaimad̶a Jʉ̃menijicʉi d̶aiyʉrõre náre boje. Que baru Juan Bautistare jã́d̶ovaicõjemenejaimad̶a náre Jʉ̃menijicʉque. \p \v 31 Que teni Jesús arejamed̶a náre: \p —¿Yéque jẽvari coyʉji ina põeva ijãravʉcavʉre? ¿Aipe ãrojari na? \v 32 Jʉed̶ova tãibʉi dobarivʉpebu, yajurãjivʉ nácavʉque. Aru yópe aivʉpebu: “Japuvʉ ñʉja yʉriainore. Ʉbenita upabetevʉ mʉja. Yʉriavʉ ñʉja chĩore d̶aiyede. Ʉbenita obetevʉ mʉja”. Aru nópe ijãravʉcavʉ máre cãrijiñama na. \v 33 Que baru Juan Bautista ʉ̃i daiyede, ʉ̃ ãmeni aru ũcumeni teiyede, “Abujucʉre cʉvabi”, ʉ̃́ra ʉbenina aivʉbu mʉja. \v 34 Aru Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji daiyede, ãri aru ũcuri teiyede yópe caivʉ apevʉpe, “Ñai ʉ̃mʉ ʉrarõ ãri ʉ̃i vainí tʉiyeta, aru ʉrarõ ũcuri ʉ̃i pacoteiyeta, yóvaibi ãmenare aru jabovare tãutʉra ĩcaipõevare máre”, yʉrã ʉbenina aivʉbu mʉja. \v 35 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi majiéde põeva jã́d̶ama ʉ̃́re jʉ aivʉque, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i cʉe fariseovacacʉ Simói cʉ̃rami \r (Mt 26.7; Mr 14.3) \p \v 36 Cũinácʉ fariseovacacʉ cuturejamed̶a Jesúre, “Ãrevʉ” ayʉ, ʉ̃i cʉ̃rami. Aru Jesús jʉ arĩ, ecorĩ, dobarejamed̶a tʉoiva yebai. \v 37 Aru cũináco nomió, diĩmarocaco, ãmeina teipõeco, majico Jesús dobacʉre ñai fariseoi cʉ̃rami, nʉvarejacod̶a cũinábʉ ʉ̃mʉjʉribʉ boribʉ mumijʉe cʉribʉre. \v 38 Orĩ earejacod̶a Jesúi cʉboba yebai. Aru õi orique ẽnuvarejacod̶a ʉ̃i cʉbobare. Que teni popovarejacod̶a õi pod̶aque. Aru nuri ʉ̃i cʉbobare, õi pued̶aiye boje ʉ̃́re, yuarejacod̶a iye mumijʉede ʉ̃i cʉboba pʉenoi. \v 39 Que teni ñai fariseo, Jesúre cutuyʉ bácʉ, “Ãrevʉ” arĩ ʉ̃́re, yópe teinore jã́ri, dápiarejamed̶a ʉ̃i baju: “Ñai ʉ̃mʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ baru, majijebu yéco põeco ico jẽni jã́d̶ore ʉ̃́re. Põeco ãmeina teipõecobe õ”, arĩ dápiarejamed̶a. \v 40 Quénora Jesús arejamed̶a ñai fariseore: \p —Mʉ, Simón, apejĩno coyʉiyʉvʉ mʉre, arejamed̶a Jesús. \p Ñai fariseo jʉ arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, bueipõecʉ, coyʉjacʉ yʉre, arejamed̶a Simón. \p \v 41 Ʉ̃i nópe aiyede, Jesús yópe arĩ coyʉrejamed̶a ʉ̃́re: \p —Pʉcarã ʉ̃mʉva bojecʉbe d̶aquemavʉ tãutʉrare cũinácʉ tãutʉra jípõecʉre. Cũinácʉ bojecʉbe d̶aquemavʉ pʉcaʉjʉa memeiye bojede. Aru apecʉ bojecʉbe d̶aquemavʉ pʉcarã aviáva memeiye bojede. \v 42 Na yéque bʉojarĩ ne bojed̶abe boje, ñai tãutʉra jípõecʉ ãrʉmetequemavʉ ina pʉcarã ne bojecʉbe d̶aiyede. Coyʉjacʉ yʉre. ¿Ácʉ põecʉ ina pʉcarãcacʉ pʉeno baju ʉri ʉ̃́re? arejamed̶a Jesús. \p \v 43 Aru Simón jʉ arejamed̶a: \p —Dápiaivʉ ʉcʉre pare ʉ̃́re ñai ʉ̃i ãrʉmeteimʉ mácʉ pʉeno bojecʉbe d̶ayʉre, arejamed̶a. \p Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Jãve coyʉivʉ mʉ, arejamed̶a. \p \v 44 Jesús copedini, jã́ñʉ ico nomióre, arejamed̶a Simóre: \p —Jã́jacʉ ico nomióre. Ecovʉ yʉ mi cʉ̃rami, aru jíbetevʉ mʉ oco, joaquiye ji cʉbobare. Ʉbenita ico nomió ẽnuvaimico ji cʉbobare õi orique aru popovaibico õi pod̶aque. \v 45 Jacoyʉbetevʉ mʉ yʉre. Ʉbenita ico dajocabebico pued̶ad̶o yʉre, ji cʉbobare nuño. \v 46 Yuabetevʉ mʉ mumijʉeque ji jipobʉre. Ʉbenita õ yuarĩ mumijʉe d̶aibico ji cʉbobare. \v 47 Que baru aivʉ yʉ, õi ãmeina teiye ʉrede Jʉ̃menijicʉi ãrʉmeteiye báque boje, ʉrarõ õi ʉrõre jã́d̶ovaimico õ. Ʉbenita ñai ʉ̃i ãmeina teiye obebeda Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetedu, quĩ́jino ʉ̃i ʉrõre jã́d̶ovaimi ʉ̃, arejamed̶a Jesús. \p \v 48 Aru arejamed̶a ico nomióre: \p —Mi ãmeina teiyede ãrʉmeteivʉ yʉ, arejamed̶a Jesús. \p \v 49 Ina Simói cutuimara, dobarivʉ ʉ̃́que, yávarĩ bʉ́rejaimad̶a ne bajumia: \p —¿Yécʉ bárica ñai ʉ̃mʉ ãmeina teiyede ãrʉmetede d̶ayʉ? arejaimad̶a na. \p \v 50 Aru Jesús arejamed̶a ico nomióre: \p —Mi jʉ aiye boje, meateivʉ mʉ. Que baru me nʉjaco cãrijimecova, arejamed̶a ṍre Jesús. \c 8 \s1 Nomiva Jesúre ne cad̶ateino \r (Mt 27.55-56; Mr 15.40-41; Lc 23.49) \p \v 1 No yóboi, Jesús coyʉcʉnʉrejamed̶a ĩmaroai aru ĩmajinoa coapa, põeva ne majinajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinoque borore. Aru ina doce paivʉ ʉ̃i bueimara yóvarejaimad̶a ʉ̃́re. \v 2 Apevʉ nomiva máre yóvarejaimad̶a náre, Jesúi mead̶ainomiva mácavʉ. Apevʉre ina nomivare Jesús javei jaetovarejamed̶a abujuvare. Aru apevʉre javei mead̶arejamed̶a ʉ̃. Cũináco Magdala ãmicʉriĩmarocaco barejácod̶a, õi ãmiá María. Jipocamia Jesús jaetovarejamed̶a siete paivʉ abujuvare ṍre jocarĩ. \v 3 Apeco barejácod̶a, õi ãmiá Juana. Ñai jabocʉ Herodes ʉ̃i cʉ̃ramine coreipõecʉi márepaco barejácod̶a õ, ʉ̃i ãmiá Chuza. Aru apeco barejácod̶a, õi ãmiá Susana. Apevʉ obedivʉ nomiva, Jesúi mead̶ainomiva mácavʉ máre yóvarejaimad̶a ʉ̃́re. Ina nomiva Jesújãre jaʉéde jídejaimad̶a. \s1 “Oteipõecʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mt 13.1-9; Mr 4.1-9) \p \v 4 Obedivʉ põeva cójijivʉ Jesús yebai ĩmaroa coapacavʉ. Que teni Jesús buedejamed̶a náre jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque, yópe arĩ: \p \v 5 —Cũinácʉ oteipõecʉ otecʉnʉquemavʉ ʉ̃i oteiyede. Ʉ̃i oteiyede ape oteiye tʉquemavʉ ma ẽcarʉi. Aru ne cʉraiyede ina cuivʉ noi, míjina vʉivʉ darĩ, ãradaquemavʉ caiye iye oteiyede. \v 6 Ape oteiye tʉquemavʉ joborõ edubenoi cʉ̃raboa pʉenoi. Aru yóboi pĩarí etaquemavʉ. Ʉbenita yaiquémavʉ, no oco cʉbe boje. \v 7 Ape oteiye tʉquemavʉ miucʉa jẽneboi. Aru miucʉa bʉcʉrĩ chĩoiyede, jẽiye jẽmetequemavʉ. \v 8 Ape oteiye tʉquemavʉ mearo joborõi. Aru bʉcʉquemavʉ. Aru jẽquemavʉ jẽiñʉ cien paivʉa caiye oteiyabea coapa, arejamed̶a Jesús. \p Que yávayʉ bácʉ, Jesús pare bʉjino yávarĩ, arejamed̶a náre: \p —Me jápiajarã mʉja iye ji bueiyede, arejamed̶a Jesús. \s1 Aipe aiyʉrõre Jesús ʉ̃i jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mt 13.10-17; Mr 4.10-12) \p \v 9 Jesúi bueimara jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re: \p —¿Aipe teni bueyʉrʉ̃ mʉ jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ayʉ mi coyʉiyeque? arejaimad̶a. \p \v 10 Aru Jesús arejamed̶a náre: \p —Mʉjare coyʉrĩ majide d̶ayʉbu iye Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉicõjeme máquede. Ʉ̃ jaboteibi mʉjare, ʉ̃i põevare. Ʉbenita ina apevʉ iyede majibevʉre quéda jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ayʉ bueyʉbu yʉ náre, jã́ivʉreca ne jã́ri majibenajiyepe ayʉ aipe aiyʉrõre ne jã́iyede, aru jápiaivʉreca ne jápiarĩ majibenajiyepe ayʉ aipe aiyʉrõre ne jápiaiyede, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino aipe aiyʉrõre “oteipõecʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mt 13.18-23; Mr 4.13-20) \p \v 11 Yópe arĩ, Jesús coyʉrejamed̶a ʉ̃i bueimarare: \p —Yo jã́ri dápiarĩ mʉje d̶arãjiyepe ayʉ ji aino yópe coyʉiyʉrõmu mʉjare: Iye oteiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyepe paiyebu. \v 12 Aru inamu ma ẽcarʉi oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Náre coyʉiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiad̶ama, ʉbenita coreóvarĩ eabevʉva. Que baru ne jápiarĩburu yóboi, ñai abujuvai jabocʉ darĩ, ãrʉmetede d̶aibi Jʉ̃menijicʉi yávaiye ne jápiaiye báquede, ne jʉ abeni majibenajiyepe ayʉ, meatebenajivʉ. \v 13 Aru inamu joborõ edubenoi, cʉ̃raboa pʉenoi, oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiarĩ, torojʉma me. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jʉ arĩduyama na. Que baru quĩ́jino yóboi, põeva ne cãrijovaru náre, ne jʉ aiye boje, maumena dajocad̶ama ne jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Que teni jʉ abema na. \v 14 Aru inamu miucʉa jẽneboi oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Na máre jápiaivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ʉbenita cãrijiñama ijãravʉquede. Torojʉma tãutʉraque. Aru caiye iye ne torojʉve teiye ijãravʉque cojʉvʉ náre. Que baru Jʉ̃menijicʉ cad̶atebebi náre ʉ̃i yávaiyeque yópe ʉ̃i ʉrõpe. \v 15 Ʉbenita inamu mearo joborõi oteiye tʉiye báquepe paivʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiaivʉ, jʉ ad̶ama jãve diede. Aru me ãrʉma dajocabevʉva. Que baru nárecabu d̶aivʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe cãrijimevʉva, arejamed̶a Jesús. \s1 “Pẽoibʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mt 5.15; 10.26; 25.29; Mr 4.21-25; Lc 11.33; 12.2; 19.26) \p \v 16 Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre: \p —Põecʉ cʉbebi pẽoibʉre pẽoriburu yóboi moañʉ dibʉre cõaiñʉque o ñóñʉ paraino cãchinoi. Quénora tʉoibi jocʉve pʉenora, pẽoquiyepe ayʉ caivʉ ecoivʉre nore. \v 17 Que baru caiye yaveiye báque jároquiyebu. Aru dupióvaiye báquede máre jã́rajarama caivʉ põeva. \p \v 18 ’Que baru me dápiajarã mʉje jápiaiyede ji bueiyede. Aru d̶ajarã yópe ji coyʉiyepe. Nopedeca ñai jápiayʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, Jʉ̃menijicʉ pʉeno baju ʉ̃i majiéque jícʉyʉme ʉ̃́re. Ʉbenita ñai jápiabecʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, iye ʉ̃i quĩ́jino majiéde dápiayʉ cʉvaede, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re ĩcʉyʉme diede, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃ jina ne voino ʉ̃́re \r (Mt 12.46-50; Mr 3.31-35) \p \v 19 Dinʉmʉre Jesúi paco aru ʉ̃i yóva earejaimad̶a ʉ̃i cʉrõi. Ʉbenita ʉ̃́re eabedejaimad̶a, obedivʉ põeva ne cʉe boje. \v 20 Que baru apevʉ arejaimad̶a Jesúre: \p —Mipaco aru míyova máre jedevai núrivʉ, mʉre jã́radad̶ama, arejaimad̶a. \p \v 21 Ʉbenita Jesús arejamed̶a náre: \p —Caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiaivʉ aru Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶aivʉ, nárecabu jipacope pád̶o aru jíyovape paivʉ máre, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ũmevʉre ʉ̃i bíjaroino \r (Mt 8.23-27; Mr 4.35-41) \p \v 22 Cũinájãravʉ Jesús, jatuyʉ jiad̶ocũi ʉ̃i bueimaraque, arejamed̶a náre: \p —Jã́rica, macajitabʉ ʉrabʉ apedʉvei nʉrevʉ, arejamed̶a náre. \p Que baru nʉrejaimad̶a na. \v 23 Ne jataiyede, Jesús cãrejamed̶a. Japurejavʉ̃ya ũmevʉ parʉrõ baju. Aru pãcaiboa ecorejavʉ̃ya jiad̶ocũre. Que baru dicũ buidéjavʉ̃ya. Pare jidojarejavʉ̃ya no. \v 24 Que teni Jesús yebai nʉri, yópe arĩ, coedavarejaimad̶a ʉ̃́re: \p —¡Mʉ, bueipõecʉ, coivʉbu maja! ¡Bíjarãjivʉbu maja! arejaimad̶a na. \p Jesús coedarĩ, jararejamed̶a ũmevʉre. Iboá ʉraboa pãcaiboa bíjarejavʉ̃ya. Aru cãrijimene d̶arejavʉ̃ya. \v 25 Que teni Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare: \p —¿Aipe teni “Jesús mead̶acʉyʉme ñʉjare”, abevʉrʉ̃ mʉja? arejamed̶a. \p Que aiyede, cuecumari ʉrarõ dápiarejaimad̶a. Aru arejaimad̶a ne bajumia: \p —¿Yécʉba ñai, yópe cõjeñʉ ũmevʉre aru macajitabʉre máre jʉ aimʉ? arejaimad̶a na. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino ʉ̃mʉ abujuva ne ĩmamʉre \r (Mt 8.28-34; Mr 5.1-20) \p \v 26 Jesújã jatarejaimad̶a no macajitabʉ ʉrabʉre apedʉvei. Aru cʉrejaimad̶a na Gerasa ãmicʉrõcavʉ, Galilea ãmicʉrõ cõchinoi. \v 27 Jesús ʉ̃i maiyede jiad̶ocũre jocarĩ, copʉ nʉrejamed̶a cũinácʉ ĩmarocacʉ, abujuva ne ĩmamʉ. Joe baju cuitótecajede dobedejamed̶a. Aru cʉ̃rami cʉbedejamed̶a ʉ̃. Quénora põeva ne yaivʉ bácavʉre jarʉvainoi cʉcʉ barejámed̶a. \v 28 Jesúre jã́ri, ʉ̃i yebai nʉri, ñʉatutarĩ bʉjié cod̶oboborĩ, arejamed̶a: \p —Mʉ, Jesús, Jʉ̃menijicʉi mácʉ, caivʉ pʉeno parʉcʉi mácʉ, ¿yéde ʉcʉrʉ̃ yʉ́que? Jẽniaivʉ mʉre, ñájine d̶abejacʉ yʉre, arĩ cod̶oboborejamed̶a. \p \v 29 Nópe arejamed̶a Jesús ʉ̃i etaicõjeiye báque boje jipocamia ina abujuvare ñai ʉ̃mʉre jocarĩ. \p Apenʉmʉa abujuva ʉ̃́re ĩmarejaimad̶a. Que baru nócavʉ ʉ̃́re coreni bʉorĩdurejaimad̶a tãumeaque, bʉoimeaque máre. Ʉbenita cobʉrʉrʉrĩ buravarejamed̶a dimeáre. Aru ina abujuva jarorejaimad̶a ʉ̃́re põecʉbenoi. \p \v 30 Dinʉmʉre Jesús jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re: \p —¿Yécʉ ãmicʉcʉrʉ̃ mʉ? arejamed̶a. \p Jʉ arĩ arejamed̶a: \p —Obecʉ ãmicʉvʉ yʉ, arejamed̶a. \p Nópe arejamed̶a, obedivʉ abujuva ne ĩmae boje. \v 31 Ina abujuva pare jẽniarejaimad̶a, ʉ̃i jarobequiyepe aivʉ náre ʉ̃mʉjʉricobei, abujuva ne ñájinoi. \v 32 Cʉrejaimad̶a noi cʉ̃racũ yebai obedivʉ oteivãriva, ãre cuivʉ. Aru jẽniarejaimad̶a ina abujuva Jesúre: \p —Jarojacʉ ñʉjare oteivãrivara, ñʉje corãjiyepe nára, arejaimad̶a. \p Dinʉmʉma, nʉicõjenejamed̶a náre Jesús: \p —Nʉjara, arejamed̶a. \p \v 33 Aru ina abujuva etarĩ, corejaimad̶a oteivãrivara. Cúyarĩ nʉri tʉrejaimad̶a cʉ̃racũ ẽmeinoi, macajitabʉ ʉrabʉi. Tʉrĩ corĩ bíjarejaimad̶a na. \v 34 Aru ina oteivãriva mácavʉre coreipõeva cúyarĩ nʉrejaimad̶a, coyʉivʉ ʉraĩmaroai aru ĩmaro cʉrõvaquede máre. \v 35 Que baru obedivʉ põeva “¿Aipe tenama?” arĩ, jã́ranʉrejaimad̶a. Nʉivʉ Jesús yebai, jã́rejaimad̶a ñai ʉ̃mʉ abujuva ne ñájine d̶aimʉ mácʉ dobacʉre, cuitótecajede doyʉre, meacʉre cari. Aru jidʉrejaimad̶a ʉ̃́re. \v 36 Coyʉrejaimad̶a ina jã́ivʉ bácavʉ Jesúi mead̶aiye báquede ñai ʉ̃mʉ, abujuva ne ĩmamʉ mácʉre. \v 37 Quénora “Nʉjacʉ”, arejaimad̶a Jesúre parʉrõque caivʉ Gerasa ãmicʉrõcavʉ, ne jidʉé boje. \p \v 38 Jiad̶ocũi jaturĩ, Jesús copainʉrejamed̶a. Ʉbenita ʉ̃i copaiquiye jipocamia ñai ʉ̃mʉ, abujuva ne ĩmamʉ mácʉ, jẽniarejamed̶a parʉrõreca cuiyʉcʉ ʉ̃́que. Ʉbenita Jesús yóvaicõjemecʉ arejamed̶a ʉ̃́re: \p \v 39 —Copainʉjacʉ mi cʉ̃rami. Aru coyʉjacʉ caiye iye ʉrarõ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i d̶aiyede mʉ́que, arejamed̶a Jesús. \p Nʉri, coyʉyʉ barejámed̶a caivʉ ĩmarocavʉre caiye iye Jesús ʉ̃i d̶aiye báquede ʉ̃́re. \s1 Jesús ʉ̃i nacovaino Jairoi máco bácore aru ʉ̃i mead̶aino nomió ñájiñore jiveque \r (Mt 9.18-26; Mr 5.21-43) \p \v 40 Jesús copaiyʉ bácʉre, obedivʉ põeva coreivʉ barejáimad̶a ʉ̃́re. Que baru cójijidejaimad̶a ʉ̃i yebai, ʉ̃́re jacoyʉivʉ. \v 41 Aru earejamed̶a cũinácʉ judíovai cójijiñamine coreipõecʉ, Jairo ãmicʉcʉ. Jã́rina ñʉatutarejamed̶a Jesúi cʉboba yebai. Ʉrarõreca jẽniañʉ arejamed̶a Jesúre: \p —Mʉ, bueipõecʉ, dajacʉ ji cʉ̃rami, arejamed̶a. \p \v 42 Cũinácova ʉ̃i máco, doce paiʉjʉa cʉvacore, cʉvarejamed̶a Jairo. Aru yaidé nʉño marejácod̶a õ. Que baru Jesús nʉrejamed̶a ʉ̃́que. Cujurejaimad̶a náre obedivʉ põeva. Aru cojivare nʉrejaimad̶a Jesúre. \p \v 43 Ne jẽneboi cũináco nomió cʉrejacod̶a. Doce paiʉjʉa baju ijimo marejácod̶a jive yuiyeque. Aru põecʉ cʉbedejamed̶a jʉoiye majicʉ ṍre. \v 44 Nʉrejacod̶a ʉ̃i yóboi obedivʉ põeva jẽneboi. Aru jẽni jã́rejacod̶a ʉ̃i doicaje tʉrʉvarã. Cũiná õi jẽni jã́iyede, bíjarejavʉ̃ya õi jive yuino mácarõ. \p \v 45 Dinʉmʉ Jesús arejamed̶a: \p —¿Ñame matedí yʉre jẽni jã́d̶o? arejamed̶a. \p Caivʉ “Yʉ ãmevʉ” ne aiyede, Pedro arejamed̶a: \p —¡Mʉ, bueipõecʉ, obedivʉ põeva cojivare daivʉbu mʉre! arejamed̶a. \p \v 46 Ʉbenita Jesús arejamed̶a: \p —Cũináco nomió jẽni jã́cobe yʉre. Que baru majivʉ yʉ. Ji baju ji majiéque mead̶aivʉ yʉ ṍre caride, arejamed̶a Jesús. \p \v 47 Ʉ̃i que aiyede, ico nomió õi baju dupini majibe boje, bidini jidʉco, nʉri ñʉatutarejacod̶a ʉ̃i cʉboba yebai. Coyʉrejacod̶a caivʉ ina põeva ne jã́iyede õi jẽni jã́inore ʉ̃́re aru cũiná õi meateinore. \v 48 Aru Jesús arejamed̶a ṍre: \p —Mʉ, ji ʉmo, “Ʉ̃ mead̶aiye majibi yʉre”, arĩ dápiarebu mʉ. Que baru mi que arĩ dápiaiye boje, mead̶aivʉ mʉre. Ména nʉri cʉjaco mʉ, arejamed̶a Jesús. \p \v 49 Ʉ̃i boroteiyede ṍque, cũinácʉ ñai judíovai cójijiñamine coreipõecʉi cʉ̃ramicacʉ earĩ, arejamed̶a Jairore: \p —Javeta mímaco yaibíco õ. Quénora cãrijovamejacʉ bueipõecʉre, arejamed̶a. \p \v 50 Ʉbenita Jesús, jápiayʉ bácʉ ʉ̃i yávainore, arejamed̶a Jairore: \p —Jidʉbejacʉ mʉ. Quénora jʉ ajacʉ ji coyʉinore, aru meatecod̶ome õ, arejamed̶a Jesús. \p \v 51 Jesús ʉ̃i eaiyede Jairoi cʉ̃rami, apevʉre ecoicõjemeni ʉ̃́que, nʉvarejamed̶a Pedrore, Jũare, Santiagore, aru ico jʉed̶oco bácoi pacʉre aru pacore máre. \v 52 Caivʉ põeva nócavʉ ṍre oivʉ aru cõmaje ãroje jã́ivʉ barejáimad̶a. Ʉbenita Jesús arejamed̶a: \p —Obejarã. Õ yaiyó ãmemico. Quénora cãd̶otame, arejamed̶a. \p Náre nópe arejamed̶a Jesús, ʉ̃i majié boje ʉ̃i nacovaquinore ṍre yainore jarʉvarĩ. \v 53 Ʉ̃i que aiyede, yʉridejaimad̶a ʉ̃́re, ne majié boje yaiyó bácore. \v 54 Dinʉmʉ Jesús ecorejamed̶a jʉed̶oco bácoi cʉritucubʉi aru õi pʉrʉre jẽni, bʉjié yávarejamed̶a ṍre: \p —Mʉ, jʉed̶oco, nacajajaco, arejamed̶a Jesús. \p \v 55 Aru ũmedarejacod̶a õ. Que baru cũiná nacajarejacod̶a. Aru, “Ãiyede jíjarã ṍre”, arejamed̶a Jesús. \v 56 Õi bʉcʉva cuecumari pare dápiarejaimad̶a. Ʉbenita Jesús apevʉre coyʉicõjemenejamed̶a náre iye ʉ̃i d̶aiye báquede. \c 9 \s1 Jesús ʉ̃i jaroino ʉ̃i bueimarare \r (Mt 10.5-15; Mr 6.7-13; Lc 10.4-11; Hch 13.51) \p \v 1 Órejarĩ ina doce paivʉ ʉ̃i bueimarare ʉ̃i yebai, Jesús jídejamed̶a ne parʉéva, ne jaetovarãjiyepe ayʉ abujuvare aru ne mead̶arãjiyepe ayʉ ijimarare. \v 2 Aru jarorejamed̶a náre, ne coyʉrãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinoque yávaiye méne aru ne mead̶arãjiyepe ayʉ põevare. \v 3 Jesús arejamed̶a náre: \p —Nʉvamejara mʉja apejĩene mʉje nʉinore. Tuturiteiyoava nʉvamejara, curubʉare máre, ãiyede máre, aru tãutʉrare máre. Nʉjara mʉje cuitótecaje doino cʉeda. \v 4 Ã́ri mʉja ecoivʉ ĩmaroi, cʉjarã cũinácʉ cʉ̃rami upacʉque pʉ dajocarĩ nʉivʉta nore jocarĩ. \v 5 Apenoi ne copʉ etabedu mʉjare, aru ne jápiaiyʉbedu iye yávaiye méne, etarĩ nʉjara. Aru pʉpejarã jobore mʉjare jẽiyede mʉje cʉboba cãchinoi ne jã́iyede, ne jápiaiyʉbe boje. Que teni diĩmarocavʉ coreóvarãjarama jʉ abevʉre Jʉ̃menijicʉre aru mʉjare máre, arejamed̶a Jesús. \p \v 6 Que arĩburu yóboi, etarĩ nʉrejaimad̶a ĩmaroai aru ĩmajinoa coapa. Coyʉrejaimad̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne aru mead̶arejaimad̶a põevare caino. \s1 Juan Bautista bácʉ ʉ̃i yaino \r (Mt 14.1-12; 16.14; Mr 6.14-29; 8.28; Lc 9.19) \p \v 7 Dinʉmʉ ñai jabocʉ Herodes jápiarejamed̶a Jesúi borore, caiye ʉ̃i d̶aiyede. Aru cãrijinejamed̶a, põeva ne yávaiye boje. Apevʉ arejaimad̶a, “Juan Bautista bácʉ nacajacʉbe yainore jarʉvarĩ”. \v 8 Apevʉ arejaimad̶a, “Elías járocʉbe cojedeca”. Aru apevʉ arejaimad̶a, “Cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ nacajacʉbe yainore jarʉvarĩ”. \v 9 Herodecapũravʉ arejamed̶a: “Juan Bautista bácʉi jipobʉre buraicõjecacʉ yʉ. Que baru, ¿ñamema ñai ʉ̃i borore ji jápiaimʉ?” arejamed̶a. Aru pare jã́iyʉrejamed̶a Jesúre ñai jabocʉ Herodes. \s1 Jesús ʉ̃i ãre d̶aino cũinápʉrʉpe paimil baju ʉ̃mʉvare \r (Mt 14.13-21; Mr 6.30-44; Jn 6.1-14) \p \v 10 Dinʉmʉ Jesúi daroimara mácavʉ copainʉrejaimad̶a ʉ̃i yebai. Ʉ̃́re coyʉrejaimad̶a caino ne d̶aino mácarõre. Aru Jesús náre nʉvaridurejamed̶a põevare jocarĩ cũináĩmaro joabenoi, Betsaida ãmicʉrõi. \v 11 Ʉbenita náre nʉivʉre majidejaimad̶a põeva obedivʉ. Aru Jesújãre cujurejaimad̶a na. Jesúcapũravʉ torojʉcʉ jacoyʉrejamed̶a náre. Coyʉrejamed̶a Jʉ̃menijicʉi jaboteinoque yávaiyede. Aru mead̶arejamed̶a nácavʉ ijimarare máre. \p \v 12 Aru nainú tʉvaino marejávʉ̃ya. Que baru coyʉrãearejaimad̶a ina doce paivʉ ʉ̃i bueimara. Arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Põecʉbenotamu yo. Que baru nʉicõjejacʉ ina põevare, ne vorãjiyepe ayʉ ne jabʉóvarãjiyede aru ne bojed̶arãjiyepe ayʉ ne ãrajiyede ĩmaro joabenoi aru no cʉrõvaquei, arejaimad̶a Jesúre. \p \v 13 Ʉbenita Jesús arejamed̶a náre: \p —Mʉja náre ãiyede jíjarã, arejamed̶a. \p Na arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Pã́uboa cũinápʉrʉpe paiboa aru moa pʉcarã quénora cʉvavʉ ñʉja. ¿Ñʉja bojed̶acarãnʉrajidi ãiyede, jínajivʉ caivʉ ina põevare? arejaimad̶a na. \p \v 14 Aru nácavʉ ʉ̃mʉva cũinápʉrʉpe paimil baju barejáimad̶a na. Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare: \p —Dobaicõjejara mʉja ina põevare yajuboa teni, cainimea teni, cincuenta paivʉ cʉriyajuboa, arejamed̶a Jesús. \p \v 15 Ʉ̃i aiye báquepedeca d̶arejaimad̶a na. Que teni dobaicõjenejaimad̶a náre. \v 16 Aru die pã́uboa cũinápʉrʉpe paiboa aru moa pʉcarãre jẽni, cavarõi jã́ñʉ, torojʉede jídejamed̶a Jʉ̃menijicʉre. Torojʉede jíni bʉojarĩ, pã́uboare aru moare máre cotʉvarĩ jebeni, põevare jícõjenejamed̶a Jesús ʉ̃i bueimarare. \v 17 Aru caivʉ ãri yapidejaimad̶a na. Ãri bubarĩburu yóboi, iye cotʉvaiye báque pã́u aru moa máre põeva ne ãri oabede ĩni, mead̶arĩ, pʉebʉa doce paibʉare, judíova ne pʉebʉare, buivárejaimad̶a ʉ̃i bueimara cojedeca. \s1 Pedro ʉ̃i “Cristobu mʉ” aino \r (Mt 14.1-2; 16.13-19; Mr 6.14-15; 8.27-29; Lc 9.7-8; Jn 6.68-69) \p \v 18 Jesús coyʉyʉ barejámed̶a Jʉ̃menijicʉre cũinácʉva. Aru ʉ̃i bueimara cʉrejaimad̶a ʉ̃́que. Dinʉmʉre jẽniari jã́rejamed̶a náre yópe: \p —¿Aipe aidi põeva yʉre? ¿“Yécʉbebu”, aidi na? arejamed̶a Jesús. \p \v 19 Arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Apevʉ ad̶ama, “Juan Bautistabe”. Aru apevʉ ad̶ama, “Elíabe”. Aru apevʉ ad̶ama, “Cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ nacajañʉ mácʉbe”, ad̶ama mʉre, arejaimad̶a na. \p \v 20 Aru Jesús jẽniari jã́rejamed̶a náre: \p —¿Ʉbenita aipe aivʉrʉ̃ mʉja yʉre? arejamed̶a Jesús. \p Pedro jʉ arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉbu. Ñʉjare jabotecʉyʉmu mʉ, arejamed̶a Pedro Jesúre. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino ʉ̃i yaiquínore \r (Mt 10.38-39; 16.20-28; Mr 8.30–9.1; Lc 14.27; 17.33; Jn 12.24-25) \p \v 21 Ʉbenita ʉ̃i borore apevʉre coyʉicõjemenejamed̶a náre, yópe arĩ: \p \v 22 —Jaʉvʉ yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, ʉrarõ ji ñájiquino. Ina judíova bʉcʉva, aru sacerdotevare jaboteipõeva, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre yʉre boarĩ́ jarʉvarãjarama. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi nacajacʉyʉmu yʉ yainore jarʉvarĩ, arejamed̶a Jesús. \p \v 23 Aru caivʉre arejamed̶a Jesús: \p —Ácʉ põecʉ daiyʉcʉ yʉ́que, dajocajacʉrĩ põeva ne mearo jã́iyede ʉ̃́re, cʉyebejacʉrĩ yʉre yóvaiyede, aru jidʉbejacʉrĩ ʉ̃i ñájiquiyede. Nópe d̶abecʉ baru, ʉ̃ bʉojabebi jícʉ bacʉyʉ́. \v 24 Ñai põecʉ ʉ̃i baju ʉrõpe d̶arĩ, mead̶aiyʉcʉ baru ʉ̃i bajure, coatecʉyʉme ʉ̃i bajure Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, yópe yaiyʉ́ bácʉpe ʉ̃i ũmei. Ʉbenita ñai põecʉ, “Ye baju ãmevʉ, ji yaidú Cristore boje” ayʉ, ʉ̃i baju ʉrõpe d̶abecʉva quénora ji ʉrõpe d̶arĩ, ʉ̃́recabe ji mead̶aquimʉ, cʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa. \v 25 Ñai põecʉ cʉvacʉ baru caiye ijãravʉquede, ʉbenita bíjayʉ baru ʉ̃i ũmene, ñájicʉyʉme cainʉmʉa toabo cũiméboi. \v 26 Aru ñai põecʉi cʉyedu yʉre aru ji yávaiyede máre, yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, máre cʉyeni dápiacʉyʉmu ʉ̃́re ji jã́d̶ovaiyede ji mearore, aru jipacʉ meacʉ baju ʉ̃i mearore, aru ina ángeleva meara ne mearore máre, ji daquijãravʉ baquinói. \v 27 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Apevʉ cʉrivʉ yui, ne yainájiye jipocai jã́rajarama Jʉ̃menijicʉi jaboteino cʉrõre, ji jaboteiyede põevare, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i baju oatuvaino \r (Mt 3.17; 12.18; 17.1-8; Mr 1.11; 9.2-8; Lc 3.22; 2 P 1.17-18) \p \v 28 Ocho paijãravʉa yóboi, Jesús nʉvarejamed̶a Pedrore, Jũare, aru Santiagore máre, jẽniarajivʉ Jʉ̃menijicʉque cʉ̃racũi. \v 29 Ʉ̃i jẽniaiyedeca, ʉ̃i jiva oatʉvarejavʉ̃ya. Aru ʉ̃i cuitótecaje boricaje pẽorejavʉ̃ya. \v 30 Pʉcarã ʉ̃mʉva járorejaimad̶a, boroteivʉ ʉ̃́que. Na marejáimad̶a Moisés aru Elías. \v 31 Caino ne cʉrõ miad̶ári jajavʉ tedejavʉ̃ya. Borotedejaimad̶a Jesús ʉ̃i copaiquinore ijãravʉre jocarĩ aru ʉ̃́re vaiquínore máre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. \v 32 Pedro aru ʉ̃́cavʉ máre vʉocʉrivʉvacari, cãmenejaimad̶a. Quénora apʉrivʉ jã́rejaimad̶a Jesús meacʉ bajure aru náre máre, ina pʉcarã ʉ̃mʉva cʉrivʉre ʉ̃́que. \v 33 Moisés aru Elías ne dajocaiyede Jesúre, Pedro arejamed̶a: \p —Mʉ, bueipõecʉ, mearotamu ñʉje cʉru yui. Que baru d̶arãjivʉbu ñʉja yóbecʉriñamia cʉ̃ramia quĩ́jiñamia maquiyéde, cũinád̶ami maquinóre míñami, aru aped̶ãmi maquinóre Moiséde, aru aped̶ãmi maquinóre Elíare, arejamed̶a Pedro. \p \v 34 Ʉbenita majibedejamed̶a ʉ̃i que ainore. Ʉ̃i coyʉiyedeca, ocopenibo ẽmeni taorejavʉ̃ya náre. Que baru jidʉrejaimad̶a pare. \v 35 Aru ocopenibo taoiyede náre, jápiarejaimad̶a apeno yávainore ocopeniboi etaiyede: “Ñaime jímacʉ, ji beoimʉ. Que baru jápiajarã ʉ̃́re”, arejamed̶a Jʉ̃menijicʉ. \p \v 36 Aru yávarĩburu yóboi, jã́rejaimad̶a Jesúre cũinácʉva. Ʉbenita ne jã́ino mácarõre bi arĩ coyʉbedejaimad̶a apevʉ põevare. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino jʉed̶ocʉre abujucʉ ʉ̃i ĩmamʉre \r (Mt 17.14-21; Mr 9.14-29) \p \v 37 Cõmiáijãravʉ, ẽmeivʉ bácavʉ dicũ cʉ̃racũre jocarĩ, obedivʉ põeva copʉ nʉrejaimad̶a Jesúre. \v 38 Aru cũinácʉ põecʉ põeyajubo jẽneboi, yópe arĩ, cod̶oboborejamed̶a: \p —Mʉ, bueipõecʉ, jẽniaivʉ mʉre. Jã́jacʉ jímacʉre, cũinácʉra ji cʉvamʉre. \v 39 Abujucʉ cainʉmʉa bidióvarĩ tʉre d̶ávabi ʉ̃́re joborõi. Ʉ̃́re ñájine d̶arĩ, cod̶obobore d̶ávabi. Aburi etavavʉ ʉ̃́re. Aru ñai abujucʉ dajocaiyʉbevabi ʉ̃́re. \v 40 Yʉ jẽniariduvʉ mi bueimarare, ne jaetovarãjiyepe ayʉ ñai abujucʉre. Ʉbenita ñaine jaetovarĩ majibema na, arejamed̶a Jesúre. \p \v 41 Jesús arejamed̶a: \p —Mʉja, ijãravʉcavʉ, Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ aru ãmeina teivʉ máre, ¿aipijãravʉa cʉquidi yʉ mʉjaque? ¿Aru aipijãravʉa ñájiquidi yʉ mʉjaque, mʉje jʉ arãjiyepe ayʉ ji coyʉiyede? Davajacʉ mímacʉre ji yebai, arejamed̶a Jesús. \p \v 42 Aru ñai jʉed̶ocʉ ʉ̃i eaiyedeca Jesús yebai, ñai abujucʉ bidióvarĩ tʉre d̶arejamed̶a ʉ̃́re. Ʉbenita Jesús jararĩ abujucʉre, jaetovarejamed̶a ʉ̃́re ñai jʉed̶ocʉre jocarĩ. Que d̶arĩ mead̶arejamed̶a ʉ̃́re. Aru jacopaiyovarejamed̶a jípacʉre. \v 43 Aru caivʉ cuecumarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ʉrarõ parʉéde. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino cojedeca ʉ̃i yaiquínore \r (Mt 17.22-23; Mr 9.30-32) \p Põeva ne ʉrarõ dápiaiyede caiye ʉ̃i d̶aiye báquede, Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare: \p \v 44 —Me jápiajarã caiye iye ji coyʉquiyede mʉjare. Ãrʉmetebejarã. Yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, jẽni jínajivʉbu ji mauvare, Jesús arejamed̶a náre. \p \v 45 Jʉ̃menijicʉ jápiarĩ eaicõjemenejamed̶a náre iye Jesús ʉ̃i coyʉiyede. Que baru jápiarĩ coreóvabedejaimad̶a. Aru jidʉrivʉ jẽniari jã́iyʉbedejaimad̶a ʉ̃́re iye ʉ̃i coyʉino mácarõre náre. \s1 ¿Ñamema parʉcʉ maje jẽnebore? \r (Mt 10.40; 18.1-5; Mr 9.33-37; Lc 10.16; 22.24; Jn 13.20) \p \v 46 Jesúi bueimara jararĩ bʉ́rejaimad̶a ne bajumia ñamene parʉcʉre ne jẽneboi apevʉ pʉeno. \v 47-48 Ʉbenita Jesús coreóvayʉ bácʉ ne dápiaiyede ne ũmei, jẽnejamed̶a cũinácʉ jʉed̶ocʉre. Aru ʉ̃́re núvari ʉ̃i yebai, arejamed̶a náre: \p —Cũinácʉ põecʉ copʉ etayʉ baru ñai jʉed̶ocʉre ji ãmiái, ji cõjeiyepe, que d̶ayʉ nopedeca copʉ etaibi yʉre. Aru ñai copʉ etayʉ baru yʉre, copʉ etaibi ñai yʉre daroyʉre máre. Que baru ñai mʉjacacʉ parʉbecʉ caivʉ pʉeno, ñai cad̶ateiyʉcʉ apevʉre, ʉ̃́recabe jãve parʉcʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Põeva parʉrivʉbu, cad̶ateivʉ baru apevʉre Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ʉbenita ina jaboteiyʉrivʉ apevʉre, aru d̶aicõjeiyʉrivʉ náre máre, parʉbevʉbu Jʉ̃menijicʉi jã́inore, arĩ buedejamed̶a Jesús. \s1 Majare jarabecʉ, majacacʉbe \r (Mr 9.38-40) \p \v 49 Juan arejamed̶a Jesúre: \p —Mʉ, bueipõecʉ, jã́carã ñʉja cũinácʉ ʉ̃mʉ abujuvare jaetovayʉre mi ãmiái, mi parʉéque. Ʉbenita ñʉjaque ʉ̃i cʉbe boje, “D̶abejacʉ” acarã ñʉja ʉ̃́re, arejamed̶a Juan. \p \v 50 Ʉbenita Jesús arejamed̶a: \p —Ácʉ põecʉ maucʉvabecʉ baru majare, majacacʉbe ʉ̃. Que baru ʉ̃́re nópe aiye jaʉbeteavʉ̃ mʉjare, arejamed̶a náre Jesús. \s1 Jesús Santiagore aru Jũare máre ʉ̃i jaraino \p \v 51 Joabejĩno marejávʉ̃ya ʉ̃i mʉri nʉquijãravʉ baquinó cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõita. Que baru Jesús, parʉéque dápiarĩ, bʉ́rejamed̶a ʉ̃i nʉiyede Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. \v 52 Ʉ̃i jipocai jarorejamed̶a ʉ̃́re boro nʉvacaipõevare. Aru ina nʉri ecorejaimad̶a Samaria ãmicʉrijoborõcaĩmaroi. Noi Jesús ʉ̃i eaquinore mead̶arãnʉridurejaimad̶a na. \v 53 Ʉbenita ina Samariacavʉ copʉ etaiyʉbedejaimad̶a Jesúre, ʉ̃i nʉiye boje Jerusalén ãmicʉriĩmaroita, ne ʉbe boje diĩmarocavʉre. \v 54 Ʉ̃i bueimara pʉcarã, Santiago aru Juan, diede jã́ivʉ bácavʉ, jẽniari jã́rejaimad̶a Jesúre: \p —Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿jõd̶aicõjenajidi ñʉja toabore cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede, ne ẽ́najiyepe aivʉ? arejaimad̶a na. \p \v 55 Ʉbenita Jesús copedini jararejamed̶a náre. \v 56 Aru nʉrejaimad̶a apeno ĩmaroi. \s1 Apevʉ Jesúque ne nʉiyʉrĩduino \r (Mt 8.19-22) \p \v 57 Jesújã mái nʉiyede, cũinácʉ ʉ̃mʉ arejamed̶a Jesúre: \p —Mʉ́que nʉquijivʉ yʉ caino mi nʉinoita, arejamed̶a. \p \v 58 Aru Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Macayavimiva cʉvama ne cobeá. Aru míjina cʉvama ne juaiboa. Ʉbenita yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji cʉrõ cʉvabevʉ, arejamed̶a Jesús. \p \v 59 Aru apecʉre arejamed̶a: \p —Dajacʉ yʉ́que, arejamed̶a. \p Ʉbenita arejamed̶a Jesúre: \p —Mʉ, ji jabocʉ, mamarʉmʉre jarʉvaquijivʉ cãreja jipacʉre cʉ̃racobei, ʉ̃i yaiyede, arejamed̶a. \p \v 60 Ʉbenita Jesúcapũravʉ arejamed̶a: \p —Ina yaivʉ bácavʉpe paivʉ, ne jápiabe boje Jʉ̃menijicʉi jaboteinoque yávaiyede, jarʉvajarãri ina yaivʉ bácavʉre. Ʉbenita mʉ́capũravʉ coyʉcʉnʉjacʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinoque yávaiyede, arejamed̶a Jesús. \p \v 61 Aru apecʉ máre arejamed̶a Jesúre: \p —Mʉ, ji jabocʉ, mʉ́que nʉquijivʉ yʉ. Ʉbenita mamarʉmʉre, “Nʉñʉmu” aicõjejacʉ yʉre ji cʉ̃ramicavʉre, arejamed̶a. \p \v 62 Jesúcapũravʉ arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Põecʉ d̶aiyʉcʉ baru ji ʉrõre aru ʉ̃i baju ʉrõre máre, bʉojabebi memecayʉ yʉre. Põeva ʉ̃́pe paivʉre Jʉ̃menijicʉ jabotebecʉbe, arĩ buedejamed̶a náre Jesús. \c 10 \s1 Jesús ʉ̃i bueicõjeni jaroino setenta y dos paivʉre \r (Mt 9.37-38; 10.7-16; 11.24; Mr 6.8-11; Lc 9.3-5; Hch 13.51; 1 Co 9.14; 1 Ti 5.18) \p \v 1 No yóboi Jesús beorejamed̶a apevʉre setenta y dos paivʉre. Náre jarorejamed̶a ʉ̃i jipocai pʉcarã matʉiyeda cainoa ĩmaroai ʉ̃i nʉquinoai. \v 2 Aru jaroyʉ, arejamed̶a náre: \p —Obedivʉ põeva cʉrivʉ, Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne majibema na cãreja, mʉje buenajimara iye yávaiye méne, Jʉ̃menijicʉi mead̶arãjiyepe aivʉ náre, ne jʉ aiyede diede. Ʉbenita obebevʉbu memecaivʉ Jʉ̃menijicʉre. Que baru jẽniajara ʉ̃́re, ʉ̃i daroquiyepe aivʉ apevʉ buenajivʉre ina põevare. \v 3 Nʉri jã́jara mʉja. Jaroivʉ mʉjare ijãravʉcavʉ jẽneboi yópe ovejavai nʉiyepe ãimara jijecʉrivʉ jẽneboi. \v 4 Nʉvamejara mʉja tãutʉrare, curubʉare, aru cʉraidoare máre. Borotede númejara mʉje mái copʉimaraque. \v 5 Ã́ri mʉja ecoivʉ cũinád̶ami cʉ̃ramine, mamarʉmʉ ajarã yópe: “Iñamicavʉ, mearo cʉjarã mʉja”. \v 6 Aru diñamicavʉ mearoque ne cʉru, nópe ajarã náre. Ʉbenita mearoque ne cʉbedu, “Mearo cʉjarã mʉja”, abejarã náre. \v 7 Cʉjarã cũinád̶amima. Que teni ãri aru ũcuri tejarã ne jíyede mʉjare, mʉje náre cad̶ateiye boje. Mʉja memecaivʉpebu. Aru memecaipõecʉre bojed̶aiye jaʉvʉ ʉ̃i memeinore. Ʉbenita nʉmejara cʉ̃ramia coapa. \p \v 8 ’Ecoivʉ baru mʉja ĩmaroi, aru ina ĩmarocavʉ ne copʉ etaru mʉjare me, ãjara apejĩene ne jíyede mʉjare. \v 9 Mead̶ajarã ijimarare. Aru coyʉjarã náre yópe: “Jʉ̃menijicʉ jabotecʉyʉme põevare maumejiena”. \v 10 Ʉbenita ecoivʉ baru mʉja ĩmaroi, ne copʉ etabenoi mʉjare diĩmarocavʉ põeva, cuimai nʉri, ajarã yópe: \v 11 “Mʉje jobore ñʉjare jẽiyede ñʉje cʉboba cãchinoi pʉpeivʉbu ñʉja, mʉje copʉ etabe boje aru mʉje jápiabe boje ñʉjare. Ʉbenita majijarã iyede: Jʉ̃menijicʉ jabotecʉyʉme põevare maumejiena”, ajarã. \v 12 Coyʉyʉbu mʉjare: Ina Sodomacavʉ bácavʉ pare ãmeina tedejaimad̶a. Ʉbenita diĩmarocavʉ, mʉjare copʉ etabevʉ bácavʉ, ñájinajarama ina Sodomacavʉ bácavʉ pʉeno baju Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje, arĩ buedejamed̶a náre Jesús. \s1 Apeĩmaroacavʉ ne jʉ abeno Jʉ̃menijicʉre \r (Mt 10.40; 11.20-24; Mr 9.37; Lc 9.48; Jn 13.20) \p \v 13 Jesús arejamed̶a cojedeca: \p —¡Mʉja, judíova, Corazĩ́cavʉ, ãmeno ñájinajaramu mʉja! ¡Mʉja, judíova, Betsaidacavʉ máre, ãmeno ñájinajaramu mʉja! Põecʉ ʉ̃i d̶aru põeva ne d̶arĩ majibede yópe ji d̶aiyepe mʉje jã́iyede Tirocavʉ aru Sidṍcavʉ máre ne jã́iyede, jave chĩori ne ãmeina teiyede, oatʉvajebu ne d̶aiyede. \v 14 Ʉbenita mʉja ñájinajaramu Tirocavʉ aru Sidṍcavʉ pʉeno baju, Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje. \v 15 Aru mʉja, judíova, Capernaucavʉ, jãve nʉmenajaramu mʉja cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Quénora mʉja nʉrajaramu toabo cũiméboi, arejamed̶a Jesús. \p \v 16 Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare cojedeca: \p —Ñai põecʉ jápiayʉ baru mʉjare, jápiaibi yʉre máre. Ñai põecʉ ʉbecʉ baru mʉjare, ʉbebi yʉre máre. Aru ñai põecʉ ʉbecʉ baru yʉre, ʉbebi ñai yʉre daroyʉ bácʉ, Jʉ̃menijicʉre máre, arejamed̶a Jesús. \s1 Setenta y dos paivʉ ne copaini daino \p \v 17 Ina setenta y dos paivʉ, Jesúi jaroimara mácavʉ, copaidejaimad̶a torojʉrivʉ Jesús yebai. Aru yópe arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —¡Mʉ, ñʉje jabocʉ, abujuva máre jʉ ama ñʉje cõjeiyede náre mi ãmiái, mi parʉéque! arejaimad̶a na. \p \v 18 Aru Jesús arejamed̶a náre: \p —Jã́vʉ yʉ ñai abujuvai jabocʉre, ʉ̃i ãmiá Satanás, tʉyʉre cavarõre jocarĩ yópe yaroino tʉiyepe. \v 19 Mʉjare parʉre d̶aivʉ yʉ, mʉje jã́ru ãd̶avare aru murivare máre, mʉje cʉrarãjiyepe ayʉ náre. Aru mʉja parʉrivʉtamu ñai mʉje maucʉ, abujucʉ pʉeno. Que baru ãmeno d̶abenama mʉjare ãd̶ava aru muriva máre. \v 20 Ʉbenita mʉja, torojʉrivʉ ina abujuva ne jʉ aiye boje mʉjare, pʉeno baju torojʉjarã mʉje ãmiá toivaino cʉe boje cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Que baru mʉja cʉvarãjaramu jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arejamed̶a náre Jesús. \s1 Jesús torojʉcʉ \r (Mt 11.25-27; 13.16-17; Jn 3.35; 10.15) \p \v 21 Dinʉmʉmiareca Jesús, torojʉrĩ ʉ̃i ũmei Espíritu Santoi parʉéque, yópe arĩ, coyʉrejamed̶a Jʉ̃menijicʉre: \p —Mʉ, jipacʉ, cavarõ mearocacʉ aru ijãravʉ jabocʉ máre, mearore jívʉ mʉre, mi jã́d̶ovame boje caiye iye ji coyʉiyede ina majidivʉre, aru mi jã́d̶ovaiye boje caiye iyede ina majibevʉre. Mʉ, jipacʉ, jívʉ mʉre mearore mi nópe d̶aiye boje, arejamed̶a Jesús. \p \v 22 Jʉ̃menijicʉre coyʉrĩ bʉojarĩ, Jesús arejamed̶a ina ʉ̃́que cʉrivʉre: \p —Jipacʉ Jʉ̃menijicʉ jíbi yʉre caiye ji majiéde aru caiye ji parʉéde máre. Ñame majibema yʉre. Quénora majibi jipacʉ. Ñame majibema jipacʉre. Quénora majivʉ yʉ, aru na máre ina ji coyʉimara, arejamed̶a Jesús. \p \v 23 Dinʉmʉ apevʉre dajocarĩ, Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare: \p —¡Torojʉma ina põeva jã́ivʉ caiye iye mʉje jã́iyede! \v 24 Coyʉyʉbu mʉjare: Obedivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva aru jabova máre jã́iyʉrĩduquemavʉ caiye iye mʉje jã́iyede. Ʉbenita jã́metequemavʉ. Aru jápiaiyʉrĩduquemavʉ mʉje jápiaiyede. Ʉbenita jápiabetequemavʉ, arejamed̶a Jesús. \s1 “Samariacacʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mt 22.35-40; Mr 12.28-34) \p \v 25 Cũinácʉ põecʉ, Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede majicʉ, Jesúi majiéde majiyʉcʉ, nacajari, jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, bueipõecʉ, ¿aipe d̶aquidi yʉ, cʉvacʉyʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre? arejamed̶a ʉ̃ Jesúre. \p \v 26 Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: \p —¿Aipe Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemari ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre javede? ¿Aipe majicʉrʉ̃ iye mi bueiyede? arejamed̶a Jesús. \p \v 27 Jʉ ayʉ arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Ʉjacʉ mi jabocʉ Jʉ̃menijicʉre caino mi ũmedʉque, caino mi ũmeque, caino mi baju parʉéque, aru caino mi majiéque máre. Aru ʉjacʉ mícʉre yópe mi ʉepe mi baju, arejamed̶a Jesúre. \p \v 28 Que teni Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Meavʉ mi jʉ aino. D̶ajacʉ yópe mi coyʉinope, cʉvacʉyʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arejamed̶a Jesús. \p \v 29 Ʉbenita ñai ʉ̃mʉ, apevʉre ne me jã́rajiyepe ayʉ ʉ̃́re, jẽniari jã́rejamed̶a Jesúre: \p —¿Ñamema ñai jícʉ? arejamed̶a ʉ̃. \p \v 30 Jesús jʉ ayʉ, arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Cũinácʉ ʉ̃mʉ ẽmeni nʉquemavʉ Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ, nʉñʉ Jericó ãmicʉriĩmaroi. Que teni ñavacʉrivʉ jẽquemavʉ ʉ̃́re, tatorãjivʉ ʉ̃i cʉvaede. Ĩquemavʉ ʉ̃i cuitótecajede aru caiye ʉ̃i apejĩene máre. Aru jara popequemavʉ ʉ̃́re. Pare churiá d̶aquemavʉ. Que teni dajocaquemavʉ ʉ̃́re, “¿Yaiyʉ́ bárica?” arĩ dápiaivʉ. \v 31 Nópe teniburu yóboi, cũinácʉ sacerdote ẽmeni nʉquemavʉ dimamica. Aru jã́quemavʉ ñai parayʉre joborõi, ma ẽcarʉi. Ʉbenita ʉ̃́re jã́ri, vaiquémavʉ. \v 32 Nopedeca cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine memeipõecʉ, levita ãmicʉriyajubocacʉ, eaquemavʉ joabenoi ñai parayʉ yebai. Ʉbenita ʉ̃́re jã́ri, vaiquémavʉ. \p \v 33 ’No yóboi, cũinácʉ apenocacʉ, Samaria ãmicʉrijoborõcacʉ, nʉñʉ dimamica, eaquemavʉ ñai parayʉ yebai. Aru cõmaje ãroje jã́quemavʉ ʉ̃́re. \v 34 Ʉ̃i yebai nʉri, ʉ̃i churiáre yuaquemavʉ olivo ãmicʉricʉ jẽidʉa córore aru vino ʉ́yaicorore máre. Aru cuitótecajecãvaque bʉorĩ jʉoquemavʉ ʉ̃́re. Que teni nacovari ñóquemavʉ ʉ̃i tubamʉra. Aru nʉvaquemavʉ ʉ̃́re cuipõeva ne cãiñami, mead̶acʉyʉ ʉ̃́re. \v 35 Cõmiáijãravʉ jíquemavʉ tãutʉratʉravare ñai cãiñami upacʉre, bojed̶acʉyʉ ʉ̃i mead̶aquiyede ñai tatoimʉ mácʉre. Aru aquemavʉ ʉ̃́re: “Mead̶ajacʉ ñai ʉ̃mʉre me. Que teni ji copainʉmʉta bojed̶aquijivʉ mʉre caiye mi jíye báquede ʉ̃́re”, aquemavʉ ñai Samariacacʉ, arejamed̶a Jesús. \p \v 36 Coyʉrĩ bʉojarĩ, ñai majicʉre Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre jẽniari jã́rejamed̶a Jesús: \p —¿Ácʉ põecʉ ina yóbecʉrã ʉ̃mʉvacacʉ batequémari cad̶ateyʉ ñai ʉ̃mʉre, ñavacʉrivʉ ne tatoimʉ mácʉre? arejamed̶a Jesús. \p \v 37 Ʉ̃ jʉ ayʉ arejamed̶a Jesúre: \p —Ñai cõmaje ãroje jã́ri, cad̶ateyʉ bácʉbe ʉ̃́re, arejamed̶a. \p Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Caride nʉri d̶ajacʉ ʉ̃i d̶aiye báquepe. Cõmaje ãroje jã́ri, cad̶atejacʉ mʉ apevʉre, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i jã́cʉnʉino Marta aru María yebai \r (Jn 11.1) \p \v 38 Jesús nʉrejamed̶a mái ʉ̃i bueimaraque. Aru ĩmajinoi ecoiyede, cũináco nomió, õi ãmiá Marta, copʉ etarejacod̶a Jesúre õi cʉ̃rami. \v 39 Martai yóco máre cʉrejacod̶a, õi ãmiá María. Ico dobaco Jesúi cʉboba yebai, nópe ina judíovai d̶arĩ cõmajiyepe ne buenajiyepe aivʉ, jápiad̶o barejácod̶a ʉ̃i bueiyede. \v 40 Ʉbenita Marta pare cãrijinejacod̶a, õi ãiyede memeiye boje. Que baru Jesús yebai nʉri, arejacod̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, ji jabocʉ, ¿ye baju ãmeni jíyocoi dajocaino yʉre, cũinácova memeivʉ yʉ? Cad̶ateicõjejacʉ ṍre yʉre, arejacod̶a õ Jesúre. \p \v 41 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ṍre: \p —Mʉ, Marta, cãrijivʉ mʉ caijĩe apejĩe boje. \v 42 Ʉbenita cũinárora jaʉvʉ mʉre. Yópe María õi d̶aiyepe paino mearotamu. Õi jápiaiye ji bueiyede mearotamu. Que baru põecʉ cʉbebi ĩcʉyʉ õi d̶aiyʉrõre, arejamed̶a Jesús. \c 11 \s1 Jesús ʉ̃i bueino Jʉ̃menijicʉque jẽniainore \r (Mt 6.9-15; 7.7-11; Jn 14.13-14; 15.7, 16; 16.23-24; 1 Jn 3.21-22; 5.14-15) \p \v 1 Cũinájãravʉ Jesús jẽniañʉ marejámed̶a jípacʉ Jʉ̃menijicʉque. Aru ʉ̃i jẽniariburu yóboi, cũinácʉ ʉ̃i bueimaracacʉ arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Juan Bautista bácʉ Jʉ̃menijicʉque jẽniainore buequemavʉ ʉ̃i bueimarare. Que baru mʉ máre buejacʉ ñʉjare Jʉ̃menijicʉque jẽniainore, arejaimad̶a na. \p \v 2 Aru Jesús arejamed̶a náre: \q1 Mʉja jẽniaivʉ Jʉ̃menijicʉque yópe ajarã: “Mʉ, ñʉjepacʉ, meacʉ bajubu mʉ. Que baru caivʉ põeva mʉre pued̶arĩ mearore jíjarãri. Bʉ́re d̶ajacʉ mʉ mi jabotequiyede põevare. \v 3 Jíjacʉ ñʉjare jãravʉa coapa ñʉje ãiyeva. \v 4 Aru ãrʉmetejacʉ ñʉje ãmeina teiyede yópe ñʉja máre ñʉje ãrʉmeteiyepe caiye apevʉ ne ãmeina d̶aiyede ñʉjaque. Ñai abujuvai jabocʉi jʉjovajʉroede ñʉjare vainí tʉicõjemejacʉ ñʉjare, ñʉje d̶abenajiyepe ãmenore”, arejamed̶a náre Jesús. \p \v 5-7 Aru Jesús coyʉrejamed̶a náre yópe: \p —Põecʉ ʉ̃i nʉru cũinácʉ ʉ̃i yóvaimʉ yebai, acʉyʉ ʉ̃́re yópe: “Yʉ́cacʉ, jíjacʉ yʉre yóbecʉriboa pã́uboare. Apecʉ ji yóvaimʉ edaibi ji cʉ̃rami cuyʉ. Aru ãiye cʉbevʉ yʉre. Que baru jíquiye ʉ̃́re eabevʉ yʉ” ayʉre, ñai ʉ̃i yóvaimʉ, ʉ̃i cʉ̃rami cʉcʉ, jʉ abejebu ʉ̃́re yópe: “Cãrijovamejacʉ yʉre. Jave bievʉ yʉ ji cʉ̃ramine. Aru jímara jave cãivʉtamu. Que baru mʉre nacajari jíyʉ bʉojabevʉ yʉ”. Ʉ̃i yóvaimʉ abejebu ʉ̃́re yópe. \v 8 Coyʉyʉbu mʉjare: Ʉ̃i yóvaiye boje jíbecʉbe ʉ̃́re. Quénora ʉ̃i cãrijovaiye boje, nacajari jícʉyʉme caiye iye jaʉéde ʉ̃́re. \v 9 Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Jẽniare nʉjara Jʉ̃menijicʉre, aru jícʉyʉme mʉje jẽniainore ʉ̃́re. Vore nʉjara ʉ̃́re, aru earãjaramu. Aru mʉje órejare nʉiyede jedevacobei, Jʉ̃menijicʉ voacacʉyʉme mʉjare. \v 10 Que baru caivʉ jẽniaivʉ Jʉ̃menijicʉre cʉvama ne jẽniainore. Aru caivʉ voivʉ ead̶ama ne voimʉre. Aru caivʉ órejaivʉre jedevacobei voaibi, arejamed̶a Jesús, náre bueyʉ. \p \v 11 Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre: \p —Mʉja jʉed̶ocʉvarivʉ, ¿mʉjemacʉ ʉ̃i jẽniaru mʉjare pã́ubore, jíje bárica mʉja ʉ̃́re cʉ̃rabore? ¿Aru mʉjemacʉ ʉ̃i jẽniaru mʉjare moacʉre, jíje bárica mʉja ʉ̃́re ãd̶are? \v 12 ¿Aru mʉjemacʉ ʉ̃i jẽniaru mʉjare jĩ́dʉre, jíje bárica mʉja ʉ̃́re murine? Nópe d̶abenamu mʉja. \v 13 Que baru mʉja ãmena méne cʉvede jíni majiépedeca mʉjemarare, majepacʉ Jʉ̃menijicʉ cavarõ mearocacʉ pʉeno méne cʉvaede jíni majibi mʉja jẽniaivʉre ʉ̃́que. Ʉ̃́vacari darocʉyʉme ñai Espíritu Santore caivʉ jẽniaivʉre ʉ̃́re, arejamed̶a Jesús. \s1 “Abujuvai jabocʉi parʉéde cʉvabi ʉ̃” arĩ, ne boro coyʉrĩ ad̶arĩduino Jesúre \r (Mt 9.34; 10.25; 12.22-30, 38; 16.1; Mr 3.20-27; 8.11; 9.40) \p \v 14 Dinʉmʉre Jesús jaetovayʉ barejámed̶a abujucʉ yávabecʉre cũinácʉ ʉ̃mʉre jocarĩ. Aru ñai abujucʉ ʉ̃i etarĩburu yóboi, ñai ʉ̃mʉ yávabecʉ bácʉ yávarejamed̶a. Que baru ina põeva jã́ivʉ bácavʉ, pare dápiaivʉ, cuecumarejaimad̶a. \v 15 Ʉbenita apevʉ ina põevacavʉ arejaimad̶a: \p —Beelzebú, abujuvai jabocʉ, ĩmamʉme ʉ̃. Que baru ʉ̃i parʉéque jarʉvaibi abujuvare, boro coyʉrĩ ad̶arĩdurejaimad̶a Jesúre. \p \v 16 Aru apevʉ jʉjovaiyʉrivʉ barejáimad̶a ʉ̃́re, ne majinajiyepe aivʉ jãve ʉ̃i d̶aru ʉ̃i d̶aiyede Jʉ̃menijicʉi parʉéque. Que baru jẽniarejaimad̶a ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ põeva ne d̶arĩ majibenore. \v 17 Ʉbenita Jesús coreóvayʉ ne dápiaiyede, “Beelzebú ʉ̃i ĩmamʉ” aivʉre, arejamed̶a náre: \p —Cũináro jaborõcavʉ ãd̶amateivʉ baru ne bajumia, ina jaborõcavʉ cũinájarama na. Nopedeca cũinád̶ami cʉ̃ramicavʉ ãd̶amateivʉ baru ne bajumia, diñamicavʉ cũinájarama na. \v 18 Nopedeca bájebu ñai abujuvai jabocʉ, jaetovayʉ baru abujuvai jabocʉre. Ãd̶amateyʉ bájebu ʉ̃i bajuma. Aru jaetovayʉ baru abujuvare, joe parʉcʉ cʉbejebu ʉ̃. “Abujuvai jabocʉi parʉéque jaetovaibi abujuvare”, mʉje aiye boje yʉre, yópe coyʉyʉbu mʉjare: \v 19 ¿Ji jaetovaru abujuvare abujuvai jabocʉi parʉéque, ñamei parʉéque jaetovaidi mʉjacavʉ abujuvare? Que baru mʉjacavʉ abujuvare jaetovaivʉ jã́d̶ovad̶ama mʉjare mʉje borocʉede yʉre ʉbenina. \v 20 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi parʉéque jaetovayʉbu yʉ abujuvare. Que baru jã́d̶ovaivʉ yʉ Jʉ̃menijicʉ jaboteyʉre mʉjare, arejamed̶a Jesús. \p \v 21 Dinʉmʉre Jesús coyʉrejamed̶a náre yo jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore, ne majinajiyepe ayʉ parʉcʉre abujuvai jabocʉ pʉeno. \p —Ʉ̃mʉ parʉcʉ jã́ri coreyʉ ʉ̃i cʉ̃ramine ʉ̃i boaiyeque, me mead̶aquemavʉ ʉ̃i cʉvaede. \v 22 Ʉbenita apecʉ ʉ̃i pʉeno parʉcʉ earĩ, boarĩ́ tatoquemavʉ ʉ̃́re. Ʉ̃i boaiyede, aru ʉ̃i cʉvaede nʉvari, coavaquemavʉ diede apevʉ ʉ̃i yóvaimaraque. \v 23 Que baru ñai yóvabecʉ maucʉvaibi yʉre. Aru ñai apevʉre yóvare d̶abebi yʉre, náre maucʉvare d̶aibi yʉre, arĩ buedejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino abujucʉi copaino \r (Mt 12.43-45) \p \v 24 Bedióva cojedeca Jesús buedejamed̶a náre: \p —Abujucʉ etayʉ bácʉ ʉ̃mʉre jocarĩ, voibi ʉ̃i jabʉóvaino penenoi. Ʉbenita jabʉóvaino eabecʉ baru, copaiyʉbi ñai ʉ̃mʉ, ʉ̃i etaimʉ mácʉrecata. \v 25 Aru copaini nʉñʉ, eaibi ñai ʉ̃mʉ meacʉre, yópe cʉ̃rami oeni mead̶aiñamipe páyʉre. \v 26 Que baru apevʉ siete paivʉ abujuva ʉ̃i pʉeno ãmenare vorĩ earĩ, nʉvaimi ʉ̃́que. Aru ina d̶aicõjeivʉ ñai ʉ̃mʉre, ãmed̶ad̶ama ʉ̃́re pʉeno baju, arĩ buedejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino torojʉede \p \v 27 Jesús ʉ̃i yávaiyedeca, cũináco nomió ina obedivʉ põeva jẽneboi cod̶oboborĩ arejacod̶a ʉ̃́re: \p —Mʉre jʉed̶ocʉvaco báco, aru mʉre bʉcʉóvad̶o báco mearo torojʉjacorĩ õ, arejacod̶a õ. \p \v 28 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ṍre: \p —Õi pʉeno torojʉrãjarama ina põeva Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jʉ arĩ, d̶aivʉ yópe die coyʉinope, arejamed̶a Jesús. \s1 Põeva ne d̶arĩ majibenore Jesúre d̶aicõjeniduino \r (Mt 12.38-42; 16.4; Mr 8.12) \p \v 29 Obedivʉ põeva ne cójijiyede Jesús yebai, yávarĩ bʉ́rejamed̶a náre: \p —Ijãravʉcavʉ ãmena jã́iyʉrĩduyama põeva ne d̶arĩ majibenore. Ʉbenita jã́menama apenore Jʉ̃menijicʉi d̶ainore náre, quénora yo Jonás mácʉre vaino mácarõre. \v 30 Yópe Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jaroiye báquepe Jonás mácʉre, ʉ̃i coyʉcaquiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiyede nócavʉ, Nínive ãmicʉriĩmarocavʉ bácavʉre, nopedeca Jʉ̃menijicʉ darorejame yʉre, ʉ̃i daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, ji coyʉcaquiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiyede ijãravʉcavʉre. Aru yópe Jonás mácʉi cʉe báquepe moacʉ ʉracʉi yapibʉ jívʉi yóbecʉrijãravʉa aru yóbecʉriñamia máre, nopedeca yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, cʉcʉyʉmu joborõ jívʉi yóbecʉrijãravʉa aru yóbecʉriñamia máre. \v 31 Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje, ico jaboco aviá daino cãcopũravʉcaco báco nacajacod̶ome ina põeva ijãravʉcavʉque aru ãmecorocod̶ome náre, ne yʉre jʉ abe boje. Õ máco darejaquemavʉ joarõ joborõre jocarĩ, jápiacod̶o ñai Salomón mácʉi coyʉiye báquede majiéque. Ʉbenita Salomón mácʉi majié pʉeno baju bueyʉbu yʉ. \v 32 Aru Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje, ina ʉ̃mʉva mácavʉ, Nínivecavʉ bácavʉ, nacajarajarama ijãravʉcavʉque aru ãmecororãjarama náre, ne yʉre jʉ abe boje. Ina Nínivecavʉ bácavʉ chĩori ne ãmeina teiye báquede oatʉvarejaquemavʉ, jápiaivʉ bácavʉ Jonás mácʉi coyʉiye báquede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Ʉbenita Jonás mácʉi majié pʉeno baju bueyʉbu yʉ, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i bueino põeva ne d̶ainore ne dápiainope \r (Mt 5.15; 6.22-23; Mr 4.21; Lc 8.16) \p \v 33 Cojedeca Jesús buedejamed̶a ina ʉ̃́que cʉrivʉre: \p —Põecʉ pẽoibʉre pẽoriburu yóboi, ñómemi dibʉre cobe jívʉi aru pʉebʉ cãchinoi máre. Quénora ñoimi dibʉre jocʉve pʉenora, ina ecoivʉ nore ne jã́rajiyepe ayʉ. \v 34 Põeva ne yacorʉa, pẽoinope, jã́re d̶aivʉ náre, ne memenajiyepe aino aru ne majinajiyepe aino ã́ri ne nʉiyede. Põeva ne yacorʉa ijetedu náre o ne jã́iye bíjaru náre, ye ne memeiyede aru ne nʉiyede máre majibenama. Aru põeva ne ũme, yacorʉape paino, pẽore d̶aivʉ ne dápiaiyede. \v 35 Que baru põecʉ cainʉmʉa dápiayʉ baru ijãravʉquede, ijetede d̶aibi ʉ̃i ũmene, ʉ̃i dápiabe boje cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede. Aru ñai põecʉ ʉ̃i ũmene bíjacʉyʉme. \v 36 Que baru põeva ne jã́menu ne yacorʉaque ãmenotamu. Ʉbenita pʉeno ãmenotamu ne ũme ñemino maru, arĩ buedejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i boro coyʉrĩ ad̶aino fariseovare aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare \r (Mt 23.1-36; Mr 12.38-40; Lc 20.45-47) \p \v 37 Jesús ʉ̃i yávarĩburu yóboi, cũinácʉ fariseovacacʉ “Ãcʉdajacʉ” ayʉ, órejarejamed̶a ʉ̃́re ʉ̃i cʉ̃rami. Que baru Jesús ecorĩ, dobarejamed̶a tʉoiva yebai. \v 38 Aru ñai fariseo ãmeina jã́rejamed̶a ʉ̃́re, ʉ̃i cojabe boje ʉ̃i ãquiye jipocai. \v 39 Aru Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mʉja fariseova joaivʉbu mʉje ũcuidoare, aru jororʉare máre pʉenomia, põeva ne jã́iyede. Ʉbenita mʉja tatoiyʉrivʉbu apevʉ ne cʉvaede. Que teni ãmeno baju d̶aivʉbu mʉja. Mearo d̶aiye apevʉre mearotamu joare d̶aicõjeiye pʉeno. \v 40 ¡Ãrʉmevʉ mʉja! Ñai Jʉ̃menijicʉ cʉed̶ayʉ maje baju pʉenocarõre cʉed̶arejaquemavʉ jívʉcarõre, maje ũmene máre. \v 41 Ʉbenita mʉje cʉvaede jívʉquede jíjarã cõmaje ãrojarivʉre. Nópe d̶aivʉ mearo dápiarĩ cʉrãjaramu mʉja. Que baru mearo baju d̶aivʉbu mʉja. \p \v 42 ’¡Mʉja, fariseova, ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja! Caiye mʉje oteiyoca, quĩ́jiyoca, bojecʉbeyoca, caipʉcapʉrʉape paiyocare cʉvarivʉ, cũináyocare jíyavʉ̃ Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita mearo d̶aivʉre apevʉre aru jecʉéde Jʉ̃menijicʉre máre ãrʉmevʉ mʉja. Caipʉcapʉrʉape paiye mʉje cʉvede jocarĩ, cũinárore Jʉ̃menijicʉre jíye jaʉvʉ mʉjare. Ʉbenita pʉeno baju jaʉvʉ mʉjare mʉje mearo d̶aiye apevʉre aru mʉje jecʉé Jʉ̃menijicʉre máre. Que d̶aru me cojʉquiyebu Jʉ̃menijicʉre. \p \v 43 ’¡Mʉja, fariseova, ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja! Mʉje ʉe boje dobae mearoa baji judíovai cójijiñamiare aru mʉje ʉe boje põeva ne jacoyʉiyede mʉjare tãibʉi, ñájinajaramu mʉja. Ñájinajaramu mʉje ʉe boje apevʉre ne dápiaiyede mʉjare mearape apevʉ pʉeno. \p \v 44 ’¡Ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja! Yaivʉ bácavʉ ne jobocobeape paivʉ. Põeva cuivʉbu dicobea pʉenora, jã́mevʉva. Que baru ne cuiyede jarʉvaino pʉenora majibema na. Nopedeca põeva cuivʉbu mʉje yóboi, ʉbenita mʉje ũmene jã́mevʉva. Que baru mʉje ãmeina dápiaiyede majibema na, arejamed̶a Jesús, náre bueyʉ. \p \v 45 Aru cũinácʉ põecʉ, Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede majicʉ, arejamed̶a Jesúre: \p —Mʉ, bueipõecʉ, mi que aiye ãmecoroivʉ ñʉjare máre, arejamed̶a Jesúre. \p \v 46 Aru Jesús arejamed̶a náre: \p —Mʉja, Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede majidivʉ máre ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja, mʉje d̶aicõjeiye boje apevʉre ne d̶aivʉ bʉojabede. Ʉbenita mʉjavacari ye cad̶atebevʉ náre. Que baru mʉja máre ñájinajaramu. \p \v 47 ’¡Ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja! Mʉja d̶aivʉbu mead̶amia cʉ̃ramiare ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne jobocobea báque pʉenoi, pued̶arãjivʉ na mácavʉre. Ʉbenita mʉjeñecuva mácavʉ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ na mácavʉre. \v 48 Mʉje d̶aiyede diñamiare, jã́d̶ovaivʉbu jʉ aivʉre ne ãmeina teiye báquede, ne boarĩ́ jarʉvaiye báquede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre. \p \v 49 ’Que baru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i majiéque arejaquemavʉ yópe: “Jarocʉyʉmu yʉre yávaiyede coyʉcaipõevare aru ji yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare máre. Apevʉ ina yʉre yávaiyede coyʉcaipõevacavʉre aru ina ji yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracavʉre máre ãmeina d̶arĩ, boarĩ́ jarʉvarãjarama náre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \v 50 Ne nópe d̶aiye boje, Jʉ̃menijicʉ yaicõjecʉyʉme ijãravʉcavʉre ijãravʉre d̶arĩ bʉiyedata. \v 51 Apecʉ ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaiye báque boje ñai Abel bácʉre, aru apevʉ ne boarĩ́ jarʉvaiye báque boje caivʉ Abel bácʉi yóbocavʉ bácavʉre máre pʉ Zacarías bácʉ bajita, ñai ne boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami tãibʉ coricai, jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ijãravʉcavʉ ñájinajarama ne boarĩ́ jarʉvaiye báque boje. \p \v 52 ’¡Mʉja, Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede majidivʉ, ãmeno ñájino cʉvarãjaramu mʉja! Jʉ̃menijicʉi majiéde bueivʉvacari, coyʉiyʉbevʉbu mʉja apevʉre, ne majibenajiyepe aivʉ. Jãve Jʉ̃menijicʉi majiéde majibevʉ, majidivʉpe teivʉvacari, apevʉre máre majicõjemevʉbu, arĩ buedejamed̶a náre Jesús. \p \v 53-54 Jesús ʉ̃i yávarĩburu yóboi nʉrejamed̶a nore jocarĩ. Aru no yóboi ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva aru ina fariseova máre pare cãrijovari jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re, boro coyʉrĩ ad̶aiyʉrĩduivʉ ʉ̃i yávaiye boje. \c 12 \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino borocʉrĩ majiéde \r (Mt 16.6; Mr 4.22; 8.15; Lc 8.17) \p \v 1 Dinʉmʉma obedivʉ põeva cójijivʉ ne baju cʉraraiyede, Jesús, yópe arĩ, coyʉrĩ bʉ́rejamed̶a ʉ̃i bueimarare: \p —Me d̶ajarã. Me jã́jara, mʉje dápiabenajiyepe yópe ina fariseova ne dápiaiyepe. Nácapũravʉ dápiavaivʉbu aipe d̶arĩ jʉjovarãjivʉ apevʉre. \v 2 Caiye jã́d̶ovame máque jároquiyebu. Aru dupióvaiye báquede máre majinajarama caivʉ põeva. \v 3 Que baru caiye mʉje aiye báquede ñeminoi, jápiarãjarama caivʉ põeva Jʉ̃menijicʉ coyʉre d̶ayʉre diede miad̶ároi. Caiye mʉje jũjuvaiye báquede máre tucubʉa jívʉi apevʉre jocarĩ, jápiarãjarama caivʉ põeva Jʉ̃menijicʉ coyʉre d̶ayʉre diede ne cójijinoi, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino põeva ne jidʉrãjimʉre \r (Mt 10.26-31) \p \v 4 Jesús coyʉrejamed̶a náre cojedeca: \p —Mʉja, ji yóvaimarare, coyʉyʉbu mʉjare yópe: Jidʉbejarã ina boarĩ́ jarʉvaivʉre mʉje bajure aru apeno d̶arĩ bʉojabevʉre. \v 5 Ʉbenita coyʉquijivʉ mʉjare mʉje jidʉrãjimʉre: Jidʉjarã Jʉ̃menijicʉre, ñaine mʉje baju yainíburu yóboi jarʉvarĩ bʉojayʉre toabo cũiméboi. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: ¡Jidʉjarã ʉ̃́re! arejamed̶a Jesús. \p \v 6 Aru cojedeca Jesús arejamed̶a náre: \p —Yócavʉ bojed̶aivʉ cũinápʉrʉpe paivʉ míjina quĩ́jinare pʉcatʉrava tãutʉratʉrava bojecʉbetʉravaque. Aru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebebi caivʉ ina míjinare. \v 7 Jʉ̃menijicʉ majibi caiye pod̶amea cʉede mʉje jipobʉi máre. Que baru jidʉbejarã. Mʉja bojecʉrivʉtamu caivʉ míjina obedivʉ pʉeno, mʉje ũme yaibé boje, arĩ buedejamed̶a náre Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino ʉ̃́re jʉ aivʉre aru jʉ abevʉre \r (Mt 10.19-20, 32-33; 12.32; Mr 3.29; 13.11; Lc 21.14-15) \p \v 8 Bedióva cojedeca Jesús, yópe arĩ, coyʉrejamed̶a ina ʉ̃́que cʉrivʉre: \p —Coyʉyʉbu mʉjare: Caivʉ ina jʉ aivʉre yʉre põeva ne jã́iyede, yʉ máre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, náre jʉ acʉyʉmu Jʉ̃menijicʉi ángeleva ne jã́iyede. \v 9 Ʉbenita caivʉ ina jʉ abevʉre yʉre põeva ne jã́iyede, yʉ máre náre jʉ abecʉbu Jʉ̃menijicʉi ángeleva ne jã́iyede. \p \v 10 ’Caivʉ ina ãmeina yávaivʉre yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, Jʉ̃menijicʉ ãrʉmeteibi ne ãmeina teiyede. Ʉbenita ina ãmeina yávaivʉre ñai Espíritu Santore, Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebebi ne ãmeina teiyede. \p \v 11 ’Aru ne jẽni nʉvaiyede mʉjare judíovai cójijiñamia yebai, aru ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõeva jipocai, aru jabova jipocai máre, “¿Aipe coyʉrãjidi náre?” arĩ cãrijimejara mʉja. \v 12 Dinʉmʉ maquinómareca ñai Espíritu Santo majicacʉyʉme mʉjare iye mʉje coyʉrãjiyede náre, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino apejĩe ʉrarõ cʉvaru jidojarõre \p \v 13 Cũinácʉ ina põevacacʉ arejamed̶a Jesúre: \p —Mʉ, bueipõecʉ, ñʉjepacʉ yaiyʉ́ bácʉ, ʉ̃i cʉvaede dajocame. Aru jimamicʉ ĩame caiye diede. Que baru coavaicõjejacʉ jimamicʉre die ʉ̃i cʉvaede yʉ́que, arejamed̶a Jesúre. \p \v 14 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: \p —¿Ñame yʉre epedi ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõecʉpe o coavaipõecʉpe mʉjare? arejamed̶a Jesús. \p \v 15 Aru arejamed̶a ina obedivʉ põevare: \p —¡Me jã́jara! Ãujimejara mʉja. Põecʉ ʉ̃i apʉé ãmevʉ ʉ̃i ʉrarõ cʉvaeque, arejamed̶a Jesús. \p \v 16 Que baru ne jápiarĩ earãjiyepe ayʉ, yópe arĩ, jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore coyʉrejamed̶a Jesús: \p —Cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉve cʉvacʉ ʉrarõ oteiyede ĩquemavʉ ʉ̃i jiore. \v 17 Que teni dápiaquemavʉ ʉ̃i baju: “¿Aipe d̶aji yʉ? Caiye iye ji ʉrarõ oteiye epeiñami cʉvabevʉ yʉ”. \v 18 Que dápiarĩ, ʉ̃i baju yópe arĩ dápiaquemavʉ cojedeca: “Tʉvarĩ jarʉvaicõjequijivʉ ji cʉ̃ramia epeiñamiare. Aru tʉvarĩ jarʉvarĩburu yóboi, d̶aicõjequijivʉ aped̶ãmia pʉeno ʉrad̶ãmiare. Aru ʉrad̶ãmia jívʉi epeicõjequijivʉ caiye ji oteiyede aru caiye ji apejĩene máre. \v 19-20 Aru ji baju dápiarĩ aquijivʉ yópe: ‘Ʉrarõ cʉvaede cʉvavʉ yʉ. Yʉre apʉre d̶aiyede cʉvavʉ yʉ obediʉjʉaqueva. Que baru jabʉóvarĩ, ãri, ũcuri, torojʉve tequijivʉ yʉ dieque’, aquemavʉ”. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ aquemavʉ ʉ̃́re: “¡Mʉ, ãrʉmecʉ, cari ñamimareca yaiquíjivʉ mʉ! Que teni caiye iye mi cʉvae bíjaquiyebu mʉre”, aquemavʉ ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉ. \v 21 Nopedeca vaivʉ ʉ̃́re, ñai põecʉ jẽñʉre ʉ̃ jieva ʉrarõ cʉvaede. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi jã́inoi ye cʉvabebi ʉ̃, arĩ coyʉrejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i bueino Jʉ̃menijicʉi coreiyede ʉ̃i põevare \r (Mt 6.25-34) \p \v 22 No yóboi Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare: \p —Coyʉyʉbu mʉjare: Cãrijimejara mʉja apʉrivʉ mʉje ãrajiyede, aru mʉje bajure, mʉje dorãjiyede. \v 23 Mʉje apʉrõ ãiye pʉeno bojecʉrõtamu. Aru mʉje baju máre doiye pʉeno bojecʉrõtamu, mʉje ũme yaibé boje. \v 24 Jã́rijide apa ina míjinare. Na otebevʉreca, aru oteiyede máre ĩmevʉreca, aru ne oteiye epeiñamine máre cʉvabevʉreca, ʉbenita Jʉ̃menijicʉ jíbi náre ne ãiyeva. Aru caivʉ míjina obedivʉ pʉeno mʉja bojecʉrivʉtamu, Jʉ̃menijicʉi pʉeno ʉe boje mʉjare. \v 25 Aru mʉjacacʉ cãrijiñʉ maru cũináora cʉre d̶aiye majibebi ʉ̃i cʉede ijãravʉi. Que baru cãrijiye meamevʉ mʉjare. \v 26 ¿Bʉojarĩ d̶abevʉvacari maiyójabenore, aipe teni cãrijivʉrʉ̃ mʉja mʉje d̶aiye majibede? \p \v 27 ’Jã́rijide apa mʉja iye cóvʉare. Die bʉcʉiyavʉ̃, mememevacari, aru ne cuitótecajeare máre naremevacari. Ʉbenita coyʉyʉbu mʉjare: Iye cóvʉa métamu, caiye icaje ñai jabocʉ bácʉ Salomón mácʉi cuitótecajea bojecʉricajea pʉeno. \v 28 ¡Mʉja pare quĩ́jino jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉre! Jʉ̃menijicʉ nópe mearo d̶aibi iye cõriáre, caride dái cʉede aru javenare põeva ne juarãjiyede. Nopedeca Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉjare mʉje cuitótecajea meacajeare caiye iye cóvʉa pʉeno. \v 29 Que baru cãrijini vobejarã mʉje ãrajiyede aru mʉje ũcurajiyede máre. \v 30 Ina Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ cãrijini vod̶ama caiye iyede, ne ãrajiyede, aru ne ũcurajiyede máre. Ʉbenita majepacʉ Jʉ̃menijicʉ majibi caiye iye mʉjare jaʉéde. \v 31 Ʉbenita vojarã mʉja Jʉ̃menijicʉi jaboteinoquede, mʉje d̶aiyʉe boje mearore yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe. Aru Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉje ãrajiyede, mʉje ũcurajiyede, aru cuitótecajeare máre, arĩ buedejamed̶a náre Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i bueino maje cʉvarãjiyede mearo bajure cavarõ mearoita \r (Mt 6.19-21) \p \v 32 Cojedeca yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: \p —Mʉja, jívʉ, obebejĩnavacari jidʉbejarã. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i me boje, epecʉyʉme mʉjare jabovava ʉ̃i jaboteinʉmʉre. \v 33 Jíni bojed̶ajarã mʉje cʉvaede aru tãutʉrare ĩniburu, jíjarã cʉve cʉvabevʉre. Que teni cʉvarãjaramu cainʉmʉa mʉje cʉvae me cũiméne cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, ñavaipõeva ne ĩmenoi aru bocomiva ne ãmenoi. \v 34 Que baru mʉje cʉvae cʉrõre dápiarãjaramu mʉje ũmeque máre, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesúre meateni coreino \r (Mt 24.43-44; 25.1-13; Mr 13.34-36) \p \v 35 Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a ina ʉ̃́que cʉrivʉre: \p —Meatejarã mʉja yópe põeva ne memenajiye jipocamia ne meateiyepe. Bʉojarã mʉje jãrióicãvare aru pẽojara mʉje pẽoibʉre. \v 36 D̶ajarã yópe ina memecaipõeva ne d̶aiyepe coreivʉ ne jabocʉre, voarãjivʉ maumena ʉ̃i copaiyede pʉrʉbʉorĩ torojʉve teinore jocarĩ. \v 37 Ñai jabocʉ darĩ earu ina ʉ̃́re memecaipõeva coreivʉre, torojʉrãjarama na. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ñai jabocʉ bʉocʉyʉme ʉ̃i jãrióicãvare. Aru náre dobaicõjeni tʉoiva yebai, jícʉyʉme ne ãrajiyeva. \v 38 Que teni ñai jabocʉ ʉ̃i daiyede ñami coricai o miad̶áe tʉiyede, ina memecaipõeva coreivʉ baru ʉ̃́re, me torojʉrãjarama na, ʉ̃i mearo d̶acaquiye boje náre. \v 39 Me dápiajarã iyede: Ñai cʉ̃rami upacʉ majibebi aipiyede ñavaipõecʉ dacʉyʉre. Majicʉ baru ñavaipõecʉi daquiyede, coreni, ecoicõjemeni, ñavaicõjemejebu ʉ̃i cʉ̃ramiquede. \v 40 Yʉ máre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, dacʉyʉmu yʉre mʉje corebenʉmʉre. Que baru meateiye jaʉvʉ mʉjare máre, arejamed̶a Jesús. \s1 “Memecaipõecʉ jʉ ayʉre aru memecaipõecʉ jʉ abecʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mt 24.45-51) \p \v 41 Pedro jẽniari jã́rejamed̶a Jesúre: \p —Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿coyʉcacʉrʉ̃ mʉ yo jã́ri dápiarĩ põeva ne d̶arãjiyepe aino mácarõre ñʉjare? ¿O coyʉcacʉrʉ̃ yore caivʉre? arejamed̶a Jesúre. \p \v 42 Aru Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Coyʉquijivʉ mʉjare ʉ̃i borore ñai memecaipõecʉre jʉ ayʉre ʉ̃i jabocʉre aru majicʉre máre. Ñai cʉ̃rami upacʉ coreicõjecʉyʉbe ñai memecaipõecʉ majicʉre, ʉ̃i jíquiyepe ayʉ yebacavʉre ne ãrajiyeva caijãravʉa. \v 43 Ñai cʉ̃rami upacʉ copaini dayʉ, earu ʉ̃́re memecaipõecʉre d̶ayʉre yópe ʉ̃i cõjeinope, torojʉcʉyʉbe ñai memecaipõecʉ, cʉ̃rami upacʉ ʉ̃i jíquiye boje ʉ̃́re bojed̶aino mearore. \v 44 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ñai cʉ̃rami upacʉ coreicõjecʉyʉbe ñai memecaipõecʉre caiye ʉ̃i cʉvaede. \v 45 Ʉbenita apecʉ memecaipõecʉ, ñai jʉ abecʉ ʉ̃i jabocʉre, “Ji jabocʉ maume dabecʉbe” arĩ, ãmeina d̶ayʉ baru ʉ̃i yebacavʉre aru yebacarõmivare máre, ʉrarõ ãri aru ũcuri pacotecʉyʉbe ʉ̃. \v 46 Que teiyede, ʉ̃i jabocʉ dacʉyʉbe ñai memecaipõecʉ ʉ̃i corebejãravʉ baquinói aru ʉ̃i majibeora baquinói máre. Aru jarʉvaicõjecʉyʉbe ʉ̃́re noi, Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉre ne jarʉvainoi, ʉ̃i ñájiquiyepe ayʉ. \p \v 47 ’Que baru ñai memecaipõecʉ majicʉreca ʉ̃i jabocʉi ʉrõre, ʉbenita ʉ̃i mememenu, aru jʉ abedu ʉ̃́re, ñai jabocʉ pare jara popeicõjecʉyʉbe ʉ̃́re. \v 48 Ʉbenita ñai memecaipõecʉi majibedu ʉ̃i jabocʉi ʉrõre, aru ãmenore d̶aru, majiéda jara popeicõjecʉyʉbe ʉ̃́re. Ñai majicʉre ʉ̃i jabocʉi ʉrõre d̶aiye jaʉvʉ ʉ̃i majiépe. Aru ñai põeva ne jímʉ mácʉre ʉrarõ, jacopaiyovaiye jaʉvʉ náre coapa cojedeca, arejamed̶a Jesús, náre bueyʉ. \s1 Jesús ʉ̃i coatede d̶aino põevare \r (Mt 10.34-36; Mr 10.38) \p \v 49 Cojedeca Jesús coyʉrejamed̶a náre: \p —Darejacacʉ yʉ ijãravʉi, Espíritu Santo ʉ̃i daquiyepe ayʉ ijãravʉcavʉre. Aru pare ʉvʉ yʉ ʉ̃i daquiyede ʉ̃i ʉre parʉéque. \v 50 Ʉbenita mamarʉmʉ ʉrarõ ñájiye jaʉquiyebu yʉre. Ñájivʉ yʉ caride, aru ñájiquijivʉ ji ñájiye bʉojaiyeta. \v 51 ¿Dápiaivʉrʉ̃ mʉja yʉ dayʉ bácʉre cãrijimene d̶acʉyʉ ijãravʉcavʉre? Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ji daiye báque boje ijãravʉi, põeva coatenajarama ne baju. \v 52 Que baru cũinápʉrʉpe paivʉ cũinád̶ami cʉ̃ramicavʉ maucʉvarãjivʉbu ne baju yʉre boje. Pʉcarã ãd̶amatenajivʉbu apevʉ yóbecʉrãque. \v 53 Apevʉ nácavʉ jʉ arãjivʉbu yʉre. Ʉbenita apevʉ nácavʉ jʉ abenajivʉbu yʉre. Que baru népacʉ ãd̶amatequijibi mamacʉque. Aru mamacʉ ãd̶amatequijibi jípacʉque. Népaco ãd̶amatecojibico mamacoque. Aru mamaco ãd̶amatecojibico jípacoque. Mamacʉi márepaco ãd̶amatecojibico õi vácoque. Aru õi vácore ãd̶amatecojibico ṍque, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino meajãravʉre aru ãmejãravʉre \r (Mt 16.1-4; Mr 8.11-13) \p \v 54 Jesús arejamed̶a ina obedivʉ põevare: \p —Mʉja jã́ivʉ ocopenibo nacajainore aviá doinoi, cũiná aiyavʉ̃ mʉja “Ocaquiyebu”. Aru nopedeca ocaiyavʉ̃ no. \v 55 Aru mʉja jã́ivʉ ũmevʉ japuinore aviá daino cãcopũravʉre jocarĩ, aiyavʉ̃ mʉja “Pare bo daivʉ. Meajãravʉ daivʉ”. Aru nopedeca boiyavʉ̃ no. \v 56 ¡Mʉja, jʉjovaivʉtamu! Joborõquede aru cavarõquede máre coreóvaivʉvacari, ʉbenita pare coreóvabevʉbu mʉja ijãravʉi vaiyede, arejamed̶a Jesús. \s1 Mauvare mearo maje d̶aino \r (Mt 5.25-26) \p \v 57 Jesús arejamed̶a náre cojedeca: \p —¿Aipe teni mead̶abenarʉ mʉje d̶aiyede caride mʉje majinomia? Mead̶ajarã mʉje d̶aiyede caride yópe mʉje majinope. \v 58 Mʉjacacʉ nʉñʉ maru ʉ̃́re ãmecoroyʉque jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami, “Mead̶arãjarevʉ” ajacʉrĩ ʉ̃́re, ʉ̃i nʉvamequiyepe ayʉ ʉ̃́re jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõecʉre, aru ʉ̃i jẽni jíbequiyepe ayʉ ʉ̃́re churaravare, aru ne jarʉvabenajiyepe ayʉ ʉ̃́re ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi. \v 59 Coyʉyʉbu mʉjare: Ne bʉoru ʉ̃́re ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi, etabecʉbe pʉ bojed̶ayʉta caiye iye ʉ̃i bojecʉbe d̶aiyede, arejamed̶a náre Jesús. \c 13 \s1 Mʉje ãmeina d̶aiyede chĩoino méne oatʉvaino \p \v 1 Dinʉmʉ apevʉ põeva, Jesús yebai jã́ranʉri, ʉ̃́re coyʉrejaimad̶a ñai jabocʉ Pilato ãmicʉcʉ ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaiyede apevʉ Galilea ãmicʉrijoborõcavʉre aru ʉ̃i jĩvaino mácarõre ne jivede ãimara jiveque, diede juaicõjeni pued̶arĩducʉyʉ Jʉ̃menijicʉre. \v 2 Aru Jesús arejamed̶a náre: \p —¿Dápiaivʉrʉ̃ mʉja ina Galileacavʉre, Pilatoi boarĩ́ jarʉvaimara mácavʉ, ãmena mácavʉ bajure apevʉ Galileacavʉ pʉeno? \v 3 Coyʉyʉbu mʉjare: ¡Que ãmevʉ! Mʉja chĩori dápiarĩ mʉje ãmeina teiyede jarʉvarĩ oatʉvabevʉ baru, napedeca ñájinajaramu mʉja. \v 4 ¿Aru dápiaivʉrʉ̃ mʉja ina dieciocho paivʉ tʉimara mácavʉre cʉ̃rami ʉ̃mʉjʉriñami Siloé ãmicʉrõcad̶ãmi ãmena mácavʉ bajure caivʉ apevʉ Jerusalẽ́cavʉ pʉeno? \v 5 Coyʉyʉbu mʉjare: ¡Que ãmevʉ! Mʉja chĩori dápiarĩ mʉje ãmeina teiyede jarʉvarĩ oatʉvabevʉ baru, napedeca ñájinajaramu mʉja, arejamed̶a Jesús. \s1 “Higueracʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \p \v 6 Apeno jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque, yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús: \p —Cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉvatequemavʉ higuera ãmicʉricʉre ʉ̃i jioi. Aru cũinájãravʉ nʉri vorĩduquemavʉ dicʉ jẽidʉare. Ʉbenita eabetequemavʉ didʉáre. \v 7 Que teni aquemavʉ jiore memecaipõecʉre yópe: “Jã́jacʉ. Yóbecʉriʉjʉa coapa vocʉdarĩduivʉ yʉ jẽidʉare icʉ jocʉcʉre. Ʉbenita cainʉmʉa eabevʉ yʉ. Jẽidʉa cʉbevʉ dicʉ. Que baru icʉ higueracʉre coení jarʉvajacʉ mʉ. ¿Aipe teni bíjaji yʉ ji joborõre icʉ ãmecʉ boje?” aquemavʉ ñai jabocʉ memecaipõecʉre. \v 8 Ʉbenita ñai memecaipõecʉ aquemavʉ ʉ̃́re: “Mʉ, ji jabocʉ, dajocajacʉ icʉ higueracʉre iʉjʉ bajure cãreja. Ũiyʉvʉ yʉ icʉ yebai. Aru etejʉede máre epeiyʉvʉ yʉ dicʉre. \v 9 Que teni apeʉjʉ jẽidʉa bʉcʉru, meaquiyebu. Ʉbenita apeʉjʉ jẽidʉa bʉcʉbedu, coení jarʉvaicõjejacʉ icʉ higueracʉre”, aquemavʉ ñai memecaipõecʉ, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino tũijidʉ ijimore judíova ne jabʉóvaijãravʉi \p \v 10 Dinʉmʉ Jesús bueyʉ barejámed̶a cũinád̶ami judíovai cójijiñami jívʉi ne jabʉóvaijãravʉ sábadoi. \v 11 Aru nore cʉrejacod̶a cũináco nomió abujucʉ ʉ̃i ijide d̶aimo. Ñai abujucʉre cʉrejacod̶a õ dieciocho paiʉjʉa baju. Õ tũijidʉ barejácod̶a. Nurié núco oabedejacod̶a õ. \v 12 Jesús ṍre jã́ñʉ, cuturejamed̶a ṍre ʉ̃i yebai. Aru arejamed̶a: \p —Mʉ, nomió, mead̶aimomu mʉ mi ijinore, arejamed̶a Jesús. \p \v 13 Que arĩ, tʉorejamed̶a ṍre ʉ̃i pʉrʉáque. Aru cũiná nurié núrejacod̶a õ. Que baru torojʉede jídejacod̶a Jʉ̃menijicʉre. \v 14 Ʉbenita ñai judíovai cójijiñamine coreipõecʉ Jesúre jarayʉ, ʉ̃i mead̶aiye boje jabʉóvaijãravʉi, arejamed̶a ina põevare: \p —Seis paijãravʉa cʉvʉ, mʉje memeijãravʉa. Memeijãravʉai meatenadajarã mʉja. Ʉbenita jabʉóvaijãravʉi meatenadabejarã, arejamed̶a ʉ̃. \p \v 15 Aru Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: \p —¡Mʉja jʉjovaivʉtamu! Caivʉ mʉja mʉje oteivecʉre o mʉje burrore máre ʉ̃i ãitõcure jod̶eni jocarĩ, ocore jínanʉvaiyavʉ mʉja jabʉóvaijãravʉi. \v 16 Quédeca ico nomióre, Abraham mácʉi pãramenacacore, abujuvai jabocʉ ʉ̃i d̶aicõjeimo mácore dieciocho paiʉjʉa baju, mead̶aiye jaʉvʉ ṍre jabʉóvaijãravʉi, arejamed̶a Jesús. \p \v 17 Ʉ̃ que ayʉre, caivʉ ʉ̃i mauva cʉyoje tedejaimad̶a na. Aru caivʉ ina obedivʉ põeva pare torojʉrejaimad̶a caiye iye ʉ̃i d̶arĩ majibede d̶aiye boje. \s1 “Oteiyabe mostazare” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mt 13.31-32; Mr 4.30-32) \p \v 18 Bedióva Jesús arejamed̶a: \p —Coyʉquijivʉ mʉjare aipe ãrojarore yo Jʉ̃menijicʉi jaboteinore. Jã́ri dápiarĩ mʉje d̶arãjiyepe ainore coyʉquijivʉ mʉjare, mʉje majinajiyepe ayʉ. \v 19 Yópe mostaza ãmicʉriyabe oteiyabepebu. Cũinácʉ ʉ̃mʉ diyabede ĩni oteibi ʉ̃i jioi. Aru bʉcʉrĩ mʉivʉ jocʉcʉpe. Dicʉ cavabʉa ʉracavabʉa nʉivʉ. Aru dicʉ taino cãchinoi míjina ne juaiboa d̶ad̶ama, arejamed̶a Jesús. \p Nopedeca mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉi jaboteino quĩ́jinotamu, põeva obebevʉ ne cʉe boje noi. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉrĩburu yóboi ʉrarõtamu no Jʉ̃menijicʉi jaboteino, obedivʉ põeva ne cʉe boje noi. \s1 “Pã́ure bʉcʉre d̶aiyede” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mt 13.33) \p \v 20 Bedióva cojedeca Jesús arejamed̶a: \p —Jã́ri dápiarĩ mʉje d̶arãjiyepe ainore coyʉquijivʉ yo Jʉ̃menijicʉi jaboteinore. Yópebu nomió õi pã́ure bʉcʉre d̶aiyepe. \v 21 Diede ad̶arĩ jĩvaiyepebu yóbecʉricurubʉa pã́u d̶aicurubʉare. Aru caino jĩvaibore bʉcʉóvainopebu, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i bueino jedevacobe quĩ́jicobede \r (Mt 7.13-14, 21-23; 8.11-12; 19.30; 20.16; 22.13; 25.30; Mr 10.31) \p \v 22 Jesús ʉ̃i nʉiyede Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, ʉ̃i vaiyede ĩmaroare aru ĩmajinoare máre, buedejamed̶a nócavʉre. \v 23 Aru cũinácʉ põecʉ jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿obebevʉ bárãjidica na, Jʉ̃menijicʉi mead̶aimara márajivʉ? Jesúre arejamed̶a. \p Aru Jesús arejamed̶a caivʉ ina põevare: \p \v 24 —Ecojarã mʉja jedevacobe quĩ́jicobei. Norecabu Jʉ̃menijicʉi jaboteino. Coyʉyʉbu mʉjare: Obedivʉ ecoiyʉrĩdurãjarama nore. Ʉbenita bʉojabenajarama. \v 25 Cũinácʉ cʉ̃rami upacʉ bieniburu yóboi ʉ̃i jedevacobede ñamine, voaiyʉbebi dicobede cojedeca. Nopedeca Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jaboteino ecoiyede bieniburu yóboi, voabecʉyʉme mʉja núrivʉre jedevai. Órejarãjaramu ʉ̃́re pare: “Mʉ, ñʉje jabocʉ, voajacʉ ñʉjare”. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ acʉyʉme mʉjare: “Jívʉ ãmevʉ mʉja. Mʉje dainore majibevʉ yʉ”, acʉyʉme ʉ̃. \v 26 Dinʉmʉre yópe arĩ bʉ́rãjaramu mʉja: “Ñʉja ãri aru ũcuri tecarã mʉ́que aru ñʉje ĩmaroa ma ẽcarʉi bueávʉ̃ mʉ ñʉjare”, arãjaramu. \v 27 Ʉbenita ʉ̃ acʉyʉme: “Coyʉyʉbu mʉjare: Jívʉ ãmevʉ mʉja. Mʉje dainore majibevʉ yʉ. ¡Que baru caivʉ mʉja ãmeina teivʉ nʉjara yʉre jocarĩ!” acʉyʉme ʉ̃. \v 28 Chĩoivʉ orĩ cʉrãjaramu mʉja nore. Aru jararĩ cõpi cũrajaramu mʉja jã́ivʉ náre; Abrahãre, Isaare, Jacore, aru caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevare máre, cʉrivʉre Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi. Ʉbenita mʉjacapũravʉ mautenajaramu jedevai. \v 29 Aru darãjarama põeva, cainoa joborõacavʉ. Dobarãjarama ʉ̃i tʉoiva yebai, ãrajivʉ ʉ̃i torojʉve teinʉmʉre Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi. \v 30 Dinʉmʉ maquinóre apevʉ jabotebevʉ bácavʉ ijãravʉre jabotenajarama Jʉ̃menijicʉi jaboteino edaiyede. Aru apevʉ jaboteivʉ bácavʉ ijãravʉre jabotebenajarama Jʉ̃menijicʉi jaboteino edaiyede, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i oino, Jerusalẽ́cavʉre jecʉcʉ \r (Mt 23.37-39) \p \v 31 Dinʉmʉ apevʉ ina fariseovacavʉ nʉrejaimad̶a Jesús yebai. Aru arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Herodes boarĩ́ yaiváiyʉbi mʉre. Que baru dupini nʉjacʉ mʉ yore jocarĩ, arejaimad̶a na. \p \v 32 Ʉbenita Jesús arejamed̶a náre: \p —Yópe arãnʉjara ãñʉ borocʉcʉre: “Jesús ñʉjare aicõjeimi mʉre yópe, ‘Abujuvare jarʉvaivʉ yʉ aru põevare mead̶aivʉ yʉ caride aru javenare máre. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi ji d̶aiyede bʉojaquijivʉ. \v 33 Ʉbenita mái nʉiye jaʉvʉ yʉre caride, javenare, aru javena cõmiáijãravʉre máre. Cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ yainí bʉojabecʉbe Jerusalẽ́ne jocarĩ. Que baru nʉquijivʉ yʉ Jerusalẽ́i, ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre ne boarĩ́ jarʉvainoi, põeva ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe ayʉ yʉre’, ajarã Herodede”, náre aicõjenejamed̶a Jesús. \p \v 34 Aru arejamed̶a Jesús: \p —¡Mʉja, Jerusalẽ́cavʉ, mʉjeñecuva mácavʉ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre! Cʉ̃raboaque dʉvarĩ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉi daroimara mácavʉre. Aipiye baju cójijovaiyʉrĩduvʉ yʉ mʉjare ji yebai, yópe cáyuco õi cójijovaiyepe mamarare õi caveba cãchinoi. Ʉbenita ʉbeteavʉ̃ mʉja. \v 35 Jã́jara. Dinʉmʉ maquinóre mʉje cʉrõre Jʉ̃menijicʉ dajocarĩ jarʉvacʉyʉme. Aru coyʉyʉbu mʉjare: Yʉre jã́menajaramu mʉja cojedeca pʉ jã́d̶ovacʉdayʉre meacʉ bajure jã́ivʉta. Dinʉmʉ maquinóre arãjaramu yópe: “Torojʉe bajad̶éni ñai dayʉre Jʉ̃menijicʉi ãmiái, ʉ̃i parʉéque”, arejamed̶a Jesús. \c 14 \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino cocoroyʉre \r (Mt 12.11) \p \v 1 Cũinájãravʉ, judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, Jesús ãcʉnʉrejamed̶a cũinácʉ jabocʉ, fariseovacacʉi cʉ̃rami. Ina jabova nore cʉrivʉ cocorejaimad̶a ʉ̃́re, ʉ̃i ãmeina tedu, boro coyʉrĩ ad̶arãjivʉ ʉ̃́re. \v 2 Aru cũinácʉ ʉ̃mʉ pare ijimʉ járorejamed̶a nore, ʉ̃i ãmuvea aru ʉ̃i ãrad̶oa máre pare cocororejavʉ̃ya ʉ̃́re. \v 3 Ʉ̃́re jã́ñʉ Jesús, jẽniari jã́rejamed̶a ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare aru ina fariseovare máre, noi cʉrivʉre, yópe arĩ: \p —¿Mead̶aiye jaʉri põevare judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi? arejamed̶a Jesús. \p \v 4 Ʉbenita bi arejaimad̶a na. Dinʉmʉma Jesús ñai ijimʉre jẽni mead̶arejamed̶a. Ʉ̃i mead̶arĩburu yóboi, nʉicõjenejamed̶a ʉ̃́re. \v 5 Aru Jesús arejamed̶a náre: \p —¿Ácʉ mʉjacacʉ mamacʉ o ʉ̃i oteivecʉ máre tʉru cobe ʉ̃mʉjʉricobe jívʉi, cũiná ĩmeje bárica ʉ̃́re judíovai jabʉóvaijãravʉre? arejamed̶a Jesús. \p \v 6 Ʉbenita bi arejaimad̶a na. \s1 “Cutuimara torojʉve teinoi” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mt 23.12; Lc 18.14) \p \v 7 Dinʉmʉre Jesús jã́rejamed̶a ina cutuimara voivʉre apevʉ pʉeno ne dobarõ mearova. Que baru coyʉrejamed̶a náre yo jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore: \p \v 8-9 —Apecʉ ʉ̃i cuturu mʉre ʉ̃i torojʉve teinoi, apevʉ pʉeno dobabejacʉ dobarõ mearoi. Que d̶aru, ñai torojʉve teino upacʉ cutuyʉ baru apecʉ ʉ̃mʉre, mi pʉeno ne majimʉre, acʉyʉme mʉre: “Jíjacʉ mi dobarõre ñai ʉ̃mʉre”. Que teni cʉyoje teni dobacʉnʉjebu mʉ tʉrʉvaita. \v 10 Ʉbenita apecʉ ʉ̃i cuturu mʉre ʉ̃i torojʉve teinoi, dobajacʉ tʉrʉvai. Que d̶aru, dacʉyʉme mi yebai ñai cutuyʉ bácʉ aru acʉyʉme mʉre: “Jícʉ, nʉjacʉ pʉenomaque. Vojacʉ mi dobarõ mearova”. Que teni torojʉrĩ jã́rajarama mʉre caivʉ dobarivʉ mʉ́que tʉoiva yebai. \v 11 Que baru ñai cʉiyʉcʉ me apevʉ pʉeno, parʉbecʉyʉme pʉeno baju. Aru ñai parʉbede d̶aiyʉcʉ ʉ̃i baju apevʉ cãchino, me cʉcʉyʉme pʉeno baju, Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiye boje ʉ̃́re, arejamed̶a Jesús. \p \v 12 Aru ñai ʉ̃́re cutuyʉ bácʉre máre arejamed̶a Jesús: \p —Mi torojʉve teinʉmʉ, cutubejacʉ mʉ mi yóvaimarare, aru mívʉre, aru mi cad̶ajĩecavʉ cʉve cʉvarivʉre máre. Que d̶aivʉ baru, nácapũravʉ ne cuturãjiyede mʉre máre ne torojʉve tenajiyede, cʉvacʉyʉmu mʉ mi bojeva. \v 13 Ʉbenita mi torojʉve teinʉmʉ cutujacʉ ina cõmaje ãrojarivʉre: cʉve cʉvabevʉre, ijimarare, cuiye majibevʉre, aru jã́ri eabevʉre máre. \v 14 Aru torojʉcʉyʉmu mʉ. Nácapũravʉ bʉojabenama bojed̶aivʉ mʉre. Ʉbenita eacʉyʉmu mʉ mi bojeva ina boropatebevʉ ne nacajarajijãravʉ baquinóre yainore jarʉvarĩ, arejamed̶a Jesús. \s1 “Ʉrarõ ãinore” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mt 22.1-10) \p \v 15 Cũinácʉ ʉ̃́que cʉrivʉcacʉ, Jesús ʉ̃i que aiyede jápiayʉ bácʉ, arejamed̶a Jesúre: \p —¡Torojʉcʉyʉme ñai ãcʉyʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinore! arejamed̶a ʉ̃. \p \v 16 Jesús, ʉ̃́re buecʉyʉ, arejamed̶a: \p —Apenʉmʉ cũinácʉ ʉ̃mʉ torojʉve teinore mead̶aquemavʉ. Aru cutuquemavʉ obedivʉ põevare. \v 17 Que teni ne ãiora joabejĩnoi ñai torojʉve teino upacʉ ʉ̃i yebacacʉre jaroyʉ, aicõjequemavʉ ʉ̃i cutuimarare yópe: “Jave mead̶acavʉ caiyede mʉjare, que baru ‘Ãradajarã’ aibi ji jabocʉ”, ajacʉ, aquemavʉ ʉ̃. \v 18 Ʉbenita ina ʉ̃i cutuimara coapa coyʉrĩ bʉ́quemavʉ nʉiyʉbevʉ ʉ̃i torojʉve teinore. Cũinácʉ ʉ̃i cutuimaracacʉ aquemavʉ: “Mamajiore bojed̶avʉ yʉ. Que baru jã́cʉnʉiye jaʉvʉ yʉre no jiore. Que baru coyʉjacʉ mi jabocʉre, ʉ̃i corebequiyepe yʉre”, aquemavʉ ʉ̃. \v 19 Aru apecʉ aquemavʉ: “Caipʉcapʉrʉape paivʉ oteivecʉvare bojed̶avʉ yʉ. Que baru jã́cʉnʉiye jaʉvʉ yʉre náre. Que baru coyʉjacʉ mi jabocʉre, ʉ̃i corebequiyepe yʉre”, aquemavʉ ʉ̃. \v 20 Aru apecʉ aquemavʉ: “Pʉrʉbʉovʉ yʉ. Que baru daiye majibevʉ yʉ mi jabocʉi torojʉve teinoi”, aquemavʉ ʉ̃. \v 21 Que teni ñai ʉ̃i yebacacʉ copaini coyʉquemavʉ caiye iyede ʉ̃i jabocʉre. \p ’Ʉ̃i coyʉiyede jápiayʉ bácʉ ñai jabocʉ, jararĩ dápiayʉ, aquemavʉ ʉ̃i yebacacʉre: “Maumejiena nʉjacʉ ĩmarocama ʉramai aru quĩ́jimai máre. Aru davajacʉ ina cõmaje ãrojarivʉre: cʉve cʉvabevʉre, ijimarare, jã́ri eabevʉre, aru cuiye majibevʉre máre”, aquemavʉ ñai jabocʉ. \v 22 Ñai yebacacʉ ʉ̃i copaiyede, aquemavʉ ʉ̃i jabocʉre: “Mʉ, ji jabocʉ, yópe mi cõjeiyepe d̶avʉ yʉ. Ʉbenita mi ãitucubʉ buibévʉ cãreja”, aquemavʉ ñai yebacacʉ. \v 23 Aru ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃i yebacacʉre: “Ĩmarore jocarĩ nʉjacʉ mʉ. Ma nʉimai nʉjacʉ aru daicõjejacʉ põevare ji torojʉve teinoi, ji cʉ̃rami buiquíyepe. \v 24 Coyʉyʉbu mʉre: Caivʉ ina ji cutuimara mácavʉ ãmenajarama ji torojʉve teinoque ãiyede”, aquemavʉ ñai jabocʉ, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesúque nʉru ñájiovaino \r (Mt 10.37-38; 16.24; Mr 8.34; Lc 9.23; Jn 12.24) \p \v 25 Mái nʉiyede obedivʉ põeva yóvarejaimad̶a Jesúre. Aru ʉ̃ copedini, jã́ri, arejamed̶a náre: \p \v 26 —Ácʉ põecʉ ʉ̃i daru ji yebai, ji bueimaracacʉ bacʉyʉ́, yʉre jecʉé jaʉvʉ ʉ̃́re caivʉ pʉeno baju. Que baru ʉjacʉrĩ yʉre jípacʉ, jípaco, jímarepaco, mamara, jíbʉrã, ĩmara, aru ʉ̃i baju máre pʉeno baju. \v 27 Ácʉ põecʉ daiyʉcʉ yʉ́que, dajocajacʉrĩ põeva ne mearo jã́iyede ʉ̃́re, cʉyebejacʉrĩ yʉre yóvaiyede, aru jidʉbejacʉrĩ ʉ̃i ñájiquiyede. Nópe d̶abecʉ baru, ʉ̃ bʉojabebi jícʉ bacʉyʉ́. \v 28 Ácʉ mʉjacacʉ cʉ̃rami ʉrad̶ãmi d̶aiyʉcʉ baru, dápiarĩ dobajebu, corevacʉyʉ aipino bojecʉrõre diñamine aru ʉ̃i bʉojaquinore máre. \v 29-30 Iñamine d̶arĩ bʉ́rĩburu yóboi, ñai cʉ̃ramine d̶ayʉ ʉ̃i bʉojabedu, caivʉ ina jã́ivʉ ʉ̃́re yʉrinajarama yópe aivʉ: “Ñai ʉ̃mʉ cʉ̃ramine d̶arĩ bʉ́cʉbe. Ʉbenita bʉojabebi caride”. \v 31 Aru ácʉ jabocʉ dápiarĩ dobajebu, ʉ̃ jina caipʉcapʉrʉape paimil baju churaravaque boaiyʉcʉ baru apecʉ jabocʉ veinte mil paivʉ baju churarava cʉvacʉque ãd̶amatecʉdayʉ ʉ̃́re. \v 32 Aru boarĩ́ bʉojaiyʉbecʉ baru ʉ̃i boro nʉvaipõevare coyʉrĩ jarocʉyʉme ʉ̃i maucʉ joai cʉedeca cãreja, “Boaiyʉbevʉ yʉ” arĩ jaroyʉ. \v 33 Que baru me dápiaiye jaʉvʉ mʉjare jipocamia, ji bueimara márajivʉ baru. Mʉja dajocabevʉ baru mʉje cʉvaede, ji bueimara teivʉ bʉojabenamu mʉja, arejamed̶a Jesús. \s1 “Yuquirare” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mt 5.13; Mr 9.50) \p \v 34 Bedióva cojedeca arĩ buedejamed̶a Jesús náre: \p —Mead̶aivʉ maje ãiyede yuquiraque. Nopedeca ñájiye mead̶aivʉ põevare. Yuquira maje ãiyede mead̶aivʉ. Ʉbenita yuquira vaijʉe bíjaru, ãiyede mead̶aiye bʉojabevʉ. \v 35 Joborõre aru oteiye ʉ̃rojʉrõre máre mead̶aiye bʉojabevʉ. Quédata põeva jarʉvad̶ama iye yuquira meamene. Nopedeca Jʉ̃menijicʉi põeva ʉ̃i ʉrõpe d̶arĩ dajocaivʉ baru, mead̶arĩ bʉojabenama ijãravʉcavʉre. Me jápiajarã mʉja iye ji bueiyede, arejamed̶a Jesús. \c 15 \s1 “Oveja mamateyʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mt 18.10-14; Lc 5.29-30; Jn 10.1-16; He 13.20) \p \v 1 Apenʉmʉ earejaimad̶a Jesús yebai obedivʉ Roma ãmicʉrõ jaboteino jabovare tãutʉra ĩcaipõeva aru ãmeno d̶aipõeva máre, jápiarãeaivʉ ʉ̃́re. \v 2 Fariseova aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre borotedejaimad̶a, ne bajumia aivʉ: \p —Ñai ʉ̃mʉ copʉ etaibi ãmeno d̶aipõevare aru ãimi náque, arejaimad̶a na. \p \v 3 Ne que aiye boje, Jesús coyʉrejamed̶a náre yo jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore: \p \v 4 —Mʉjacacʉ ovejavare coreipõecʉ cʉvacʉ baru cien paivʉ ovejavare, aru cũinácʉ nácacʉ ʉ̃i mamatedu, ñai dajocajebu ina noventa y nueve paivʉ ovejavare põecʉbenoi, vocʉñʉ ñai bíjayʉ bácʉre ʉ̃́re earĩta. \v 5 Aru ʉ̃́re earĩ, ĩni, arʉboi tʉorĩ, torojʉrĩ nʉvajebu ñai ovejare ʉ̃i cʉ̃ramita. \v 6 Cʉ̃rami earĩ, órejajebu ʉ̃i yóvaimarare aru ʉ̃i cad̶ajĩecavʉre máre. Aru ajebu náre yópe: “Torojʉjarã yʉ́que, ji oveja bíjayʉ bácʉre ji eaiye boje”, ajebu. \v 7 Nopedeca coyʉyʉbu mʉjare: Ina cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉ torojʉrãjarama cũinácʉ ãmeno d̶aipõecʉ chĩori, oatʉvaru ʉ̃i d̶aiyede, apevʉ noventa y nueve paivʉ pʉeno, ina “Chĩori oatʉvaiye jaʉbevʉ yʉre”, arĩ dápiaivʉ, arĩ buedejamed̶a Jesús. \s1 “Tãutʉratʉravare” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \p \v 8 Cojedeca Jesús coyʉrejamed̶a apeno jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore, náre buecʉyʉ: \p —Cũináco nomió cʉvaco baru pʉcapʉrʉape paitʉrava tãutʉratʉravare aru cũinátʉrava bíjaru ṍre, ico nomió pẽoibʉre pẽori, õi cʉ̃ramine oeni, vojebu pʉ ditʉravare earĩta. \v 9 Ditʉravare earĩ, ĩni, epeni, torojʉrĩ órejajebu õi yóvaimarare aru õi cad̶ajĩecavʉre máre. Aru ajebu náre yópe: “Torojʉjarã yʉ́que, ji tãutʉratʉrava bíjaino mácarõre ji eaiye boje”, ajebu. \v 10 Nopedeca coyʉyʉbu mʉjare: Ina Jʉ̃menijicʉi ángeleva torojʉrãjarama cũinácʉ ãmeno d̶aipõecʉ chĩori, oatʉvaru ʉ̃i d̶aiyede, arĩ buedejamed̶a Jesús. \s1 “Mamacʉ mamateyʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \p \v 11 Cojedeca Jesús coyʉrejamed̶a apeno jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore, náre buecʉyʉ: \p —Cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉvatequemavʉ pʉcarã mamara. \v 12 Aru ñai ĩmacʉcapũravʉ pued̶abecʉ jípacʉre aquemavʉ: “Mʉ, jipacʉ, jíjacʉ yʉre, ‘Míye baquiyébu’, mi aiye báquede yʉre”, aquemavʉ. (Mamacʉ nópe ayʉ jípacʉre, “Mi yaiquínore ʉvʉ yʉ”, ayʉbe ʉ̃.) Dinʉmʉma népacʉ jíquemavʉ diede náre coapa. \v 13 Obebejãravʉa yóboi, ñai ĩmacʉ caiye ʉ̃i apejĩene mead̶arĩ, ĩni, nʉquemavʉ joai, apeno joborõi. Aru noi jarʉvaquemavʉ caiye ʉ̃i cʉvaede ʉ̃i ʉrõpe d̶arĩ. \v 14 Aru ʉ̃i jarʉvarĩburu yóboi caiye ʉ̃i cʉvae báquede, ãvʉé daquemavʉ caino no ʉ̃i cʉrijoborõre. Que baru ʉ̃ ʉrarõ ñájiquemavʉ ãvʉéna. \v 15 Nʉri, memeino voquemavʉ apecʉ ʉ̃mʉ, dijoborõcacʉre. Que teni ñai jaroquemavʉ ʉ̃́re, coreicõjeñʉ oteivãrivare. \v 16 Aru ãiyʉtequemavʉ oteivãriva ne ãinore. Ʉbenita ñame jíbetequemavʉ ʉ̃́re. \v 17 Ãrʉri earĩ, dápiarĩ aquemavʉ ʉ̃i baju: “Caivʉ ina jipacʉre memecaivʉ cʉvarãma ʉrarõ ne ãiye méne aru pʉpʉiye máre. Ʉbenita yʉ yaiyʉ́tamu ãvʉéna. \v 18 Caride copaiquijivʉ jipacʉ yebai. Coyʉquijivʉ ʉ̃́re yópe: ‘Mʉ, jipacʉ, ãmeno d̶avʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre aru mʉre máre. \v 19 Que baru “jímacʉ”, abejacʉ yʉre caride. Jã́jacʉ yʉre yópe mi jã́iyepe cũinácʉ memecayʉre mʉre’ ”, arĩ dápiaquemavʉ ʉ̃. \p \v 20 ’Que teni nacajari nʉquemavʉ jípacʉ yebai. Aru jípacʉ dayʉre jã́ri joamica, cõmaje ãroje jã́quemavʉ ʉ̃́re. Que baru cúyarĩ, copʉ nʉri, ʉ̃́re narióquemavʉ. Aru ʉ̃i viobʉrã nuquemavʉ mamacʉre. \v 21 Aru mamacʉ aquemavʉ ʉ̃́re: “Mʉ, jipacʉ, ãmeno d̶avʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre aru mʉre máre. Que baru ‘jímacʉ’, abejacʉ mʉ yʉre caride”, aquemavʉ jípacʉre. \v 22 Ʉbenita jípacʉ aquemavʉ ʉ̃́re memecaivʉre: “Davacajarã maumejiena ʉ̃́re meacaje cuitótecajede. Doajarã ʉ̃́re. Ad̶ajarã ãmuyo ad̶aitarabʉre máre. Aru cʉraidoare máre doajarã ʉ̃́re. \v 23 Davajarã ñai oteivecʉ mamacʉ me jiacʉcʉre. Boajárã, ãmuri, torojʉve tenajivʉ caivʉ ĩmarocavʉ. \v 24 Ñai jímacʉ yaiyʉ́ bácʉpe páyʉ ũmedayʉpebe cojedeca. Javede bíjame yʉre jocarĩ. Ʉbenita eaivʉ ʉ̃́re cojedeca”, aquemavʉ jípacʉ. Aru torojʉve teni bʉ́quemavʉ na. \p \v 25 ’Que teiyedeca, jíbʉcʉ memeñʉ matequémavʉ jioi. Copaini cʉ̃rami, joabejĩnoi jápiaquemavʉ ne upaiyede. \v 26 Aru cũinácʉ memecaipõecʉre órejarĩ, jẽniari jã́quemavʉ ʉ̃́re, “¿Aipe teni upaivʉba na?” \v 27 Jʉ aquemavʉ ʉ̃́re: “Míyocʉ copaini dacʉbe. Que baru mipacʉ boaicõjemi ñai oteivecʉ me jiacʉcʉre, mamacʉ meacʉre copʉ etaiye boje”, aquemavʉ ʉ̃́re. \v 28 Ʉbenita ñai jíbʉcʉ jarayʉ, torojʉve teinoi ecoiyʉbetequemavʉ. Que baru jípacʉ, etarĩ ʉ̃i yebai, jẽniaquemavʉ ʉ̃́re: “Mʉ, bʉcʉ, ecorĩ, ãjacʉ”. \v 29 Ʉbenita aquemavʉ jípacʉre: “Obediʉjʉa memecaivʉ mʉre yebacacʉpe. Aru cainʉmʉa jʉ aivʉ mʉre aru mi cõjeiyede d̶aivʉ. Ʉbenita yʉre mʉ jíbevʉ cũinájieneca cũinácʉ oteiãimajicʉre, ñʉje ãrajiyepe ji yóvaimaraque torojʉve teinoi. \v 30 Ʉbenita ñai mímacʉ ʉ̃i eaiyede, mi jíye báquede ʉ̃́re jarʉvayʉ bácʉreca nomiva ãmenaque, boacáicõjenebu mʉ ʉ̃́re oteivecʉ me jiacʉcʉre”, aquemavʉ ʉ̃. \v 31 Aru jípacʉ aquemavʉ ʉ̃́re: “Mʉ, bʉcʉ, mʉ cʉvʉ yʉ́que cainʉmʉa. Aru caiye ji cʉvae míyetamu. \v 32 Ñai míyocʉ yaiyʉ́ bácʉpe páyʉ apʉcʉpebe cojedeca. Ñai bíjayʉ bácʉ eaimʉme caride. Que baru torojʉve teiye jaʉvʉ majare”, aquemavʉ népacʉ, arĩ coyʉrejamed̶a Jesús. \c 16 \s1 “Ñai memeipõevare coreyʉ vainí tʉyʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mt 6.24; 25.21; Lc 19.17) \p \v 1 Jesús coyʉrejamed̶a ʉ̃i bueimarare, yópe arĩ: \p —Cʉ́tequemavʉ cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉve cʉvacʉ. Cʉvatequemavʉ cũinácʉ ʉ̃i cʉvaede coreyʉre. Aru apevʉ coyʉquemavʉ ñai cʉve cʉvacʉre yópe: “Ñai mi coreipõecʉ jarʉvavaibi caiye mi cʉvaede”, aquemavʉ na. \v 2 Que baru ñai cʉve cʉvacʉ órejaicõjeni ñai coreipõecʉre ʉ̃i yebai, aquemavʉ ʉ̃́re: “¿Aipe jápiayʉba yʉ mi borore? Jã́d̶ovajacʉ yʉre mi toivarĩ cʉvarõre, ji majiquiyepe aipino mi jacopʉiyede aru aipino mi jíyede ji cʉvede. Caride memecabecʉyʉmu mʉ yʉre cojedeca”, aquemavʉ ñai jabocʉ. \v 3 Que baru ñai coreipõecʉ ʉ̃i baju dápiarĩ aquemavʉ: “¿Aipe tequidi yʉ? Ji jabocʉ ĩ́mi yʉre ji memeinore jarʉvarĩ. Joborõre ũri bʉojabevʉ yʉ, ji parʉbe boje. Aru tãutʉrare jẽniari cʉyevʉ yʉ. \v 4 Jave majivʉ yʉ ji d̶aquinore, cʉvacʉyʉ põeva ne copʉ etarãjiyepe ayʉ yʉre ne cʉ̃ramiai ji memeino cʉvabede”, arĩ dápiaquemavʉ ñai coreipõecʉ. \p \v 5 ’Que baru ñai coreipõecʉ órejaquemavʉ náre coapa ina bojecʉbe d̶aivʉre ʉ̃i jabocʉre, coreóvabevʉreca ʉ̃́re memeino cʉvabecʉre. Aru ñai mamarʉmʉre ʉ̃i órejaimʉre jẽniari jã́quemavʉ: “¿Aipino bojecʉbe d̶ayʉrʉ̃ mʉ ji jabocʉre?” aquemavʉ. \v 6 Jʉ aquemavʉ ʉ̃: “Cien paibʉa jocʉbʉa olivocʉ ãmicʉricʉ jẽidʉare pipoicorore bojecʉbe d̶aivʉ yʉ ʉ̃́re”, aquemavʉ. Aru ñai coreipõecʉ aquemavʉ ʉ̃́re: “Ʉ̃jʉ, jẽjacʉ mi bojecʉbe d̶aino cʉriyocare. Maumejiena dobarĩ oatʉvarĩ toivajacʉ iyede: ‘Cincuenta paibʉa bajura’ ”, aquemavʉ. \v 7 Dinʉmʉma ñai coreipõecʉ jẽniari jã́quemavʉ apecʉ bojecʉbe d̶ayʉre: “¿Aipino bojecʉbe d̶ayʉrʉ̃ mʉ ji jabocʉre?” aquemavʉ. Jʉ aquemavʉ ʉ̃: “Cien paipʉea trigo ãmicʉe oteiyede bojecʉbe d̶aivʉ yʉ ʉ̃́re”, aquemavʉ. Aru ñai coreipõecʉ aquemavʉ ʉ̃́re: “Ʉ̃jʉ, jẽjacʉ mi bojecʉbe d̶aino cʉriyocare. Aru oatʉvarĩ, toivajacʉ iyede: ‘Ochenta paipʉea bajura’ ”, aquemavʉ. \v 8 Aru ñai jabocʉ, jã́ñʉ ʉ̃i borocʉrĩ majinore, aquemavʉ ñai coreipõecʉi borore: “Ñai ʉ̃mʉ borocʉcʉvacari me majibi ʉ̃”, aquemavʉ. Ina ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre ʉbevʉ, ne cʉvae méne aru ne me cʉede máre ĩni majima, aru me bajura ne tãutʉrare earĩ majima ina Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉ pʉeno, arejamed̶a Jesús. \p \v 9 Jesús arĩ buedejamed̶a náre cojedeca: \p —Mʉje cʉvaede jíyede cõmaje ãrojarivʉre, na pued̶arãjarama mʉjare. Mʉje nópe d̶aru, Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉjare mʉje cʉrõ cũiménore, arejamed̶a Jesús. \p \v 10 Bedióva cojedeca Jesús coyʉrejamed̶a ina põevare: \p —Ñai mearo d̶arĩ epeyʉ baru quĩ́jinore, dinʉmʉre mearo d̶arĩ epecʉyʉme ʉrarõre máre. Aru ñai quĩ́jino ʉ̃i cʉvarõque borocʉcʉ baru, ʉrarõ ʉ̃i cʉvarõque máre borocʉcʉyʉme ʉ̃. \v 11 Que baru ijãravʉi cʉrivʉ mearo d̶abevʉbu mʉja mʉje cʉvaede. Que d̶aivʉ, mʉjare Jʉ̃menijicʉi jíyede mearo d̶abenamu mʉja. \v 12 Que baru apecʉi jíyede mearo d̶abedu, ñame bʉojarĩ jíbenama mʉjeneca. \v 13 Cũinácʉ Jʉ̃menijicʉre ãrʉcʉ baru, pare ãrʉmemi tãutʉrare. Aru tãutʉrare pare ãrʉcʉ baru, ãrʉmemi Jʉ̃menijicʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉre aru tãutʉrare máre ãrʉmejara mʉja. Ñai tãutʉrare ʉcʉ baru, Jʉ̃menijicʉre ʉbecʉyʉme ʉ̃, arejamed̶a Jesús. \p \v 14 Ina fariseova tãutʉrare pare ʉrejaimad̶a na. Que baru iye Jesús ʉ̃i coyʉiye báquede jápiaivʉ bácavʉ ʉ̃́re yʉridejaimad̶a. \v 15 Ʉbenita Jesús arejamed̶a náre: \p —Põeva ne jã́iyede mearape paivʉbu mʉja. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ majibi mʉje dápiainore. Põeva ne mearo jã́iyede Jʉ̃menijicʉ ʉbebi, arejamed̶a Jesús. \s1 Majare cõjeiye aru Jʉ̃menijicʉi jaboteino \r (Mt 5.18; 11.12-13) \p \v 16 Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre cojedeca: \p —Juan Bautista bácʉ ʉ̃i cʉrinʉmʉ mácarõ baji cʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye Moisés bácʉre toivaicõjeni bueiye báque aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ toivarĩ bueiye báque máre. Dinʉmʉ mácarõre Juan Bautista bácʉ coyʉáme Jʉ̃menijicʉi jaboteinoquede aru ʉ̃i yóbore máre coyʉivʉbu iye yávaiye méne. Aru caivʉ põeva pare ted̶ama ecoiyʉrivʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinore. \p \v 17 ’Caino cavarõ aru caino joborõ máre cũiye maiyójabevʉ. Ʉbenita caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye cũiye maiyójavʉ. Quénora caiye jãve vaiquíyebu yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i bueino nomi jarʉvainore \r (Mt 5.32; 19.1-12; Mr 10.1-12; 1 Co 7.10-11) \p \v 18 Bedióva cojedeca Jesús arĩ buedejamed̶a ina põevare: \p —Ácʉ põecʉ jímarepacore jarʉvarĩburu yóboi pʉrʉbʉoyʉ baru apecoque, nomicʉcʉvacari apecoque cʉcʉ baru, ãmeina d̶aibi ṍre ʉ̃i mamarʉmʉcacore jarʉvarĩ. Aru ácʉ põecʉ pʉrʉbʉoyʉ baru cũináco nomió jímarepacʉ mamarʉmʉcacʉ ʉ̃i jarʉvaimore ãmeina d̶aibi ṍque, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino cʉve cʉvacʉre aru Lázarore \p \v 19 Jesús coyʉrejamed̶a ina põevare cojedeca: \p —Cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉve cʉvacʉ cʉ́tequemavʉ. Pare meacaje cuitótecajede dorĩ torojʉve teni, javatequemavʉ jãravʉa coapa. \v 20 Aru apecʉ ʉ̃mʉ cʉve cʉvabecʉ cʉ́tequemavʉ, ʉ̃i ãmiá Lázaro. Ʉ̃ pã́tequemavʉ ñai cʉve cʉvacʉ ʉ̃i cʉ̃rami jedevacobe yebai. Churiá ijié cʉ́tequemavʉ ñai Lázaro. \v 21 Ãiyʉrĩduquemavʉ ãiye tʉiye báquede ñai ʉ̃mʉ cʉve cʉvacʉ ʉ̃i tʉoivare jocarĩ. Aru yavimiva darĩ nenequemavʉ ʉ̃i churiáre. \v 22 Cũinájãravʉ ñai cʉve cʉvabecʉ, Lázaro bácʉ, yaiquémavʉ. Aru ángeleva nʉvaquemavʉ ʉ̃́re Abraham yebai. Ñai cʉve cʉvacʉ bácʉ máre yaiquémavʉ. Aru ʉ̃i bajure jarʉvaquemavʉ cʉ̃racobei. \v 23 Nʉquemavʉ ʉ̃ toabo cũiméboi. \p ’Noi pare ñájiñʉ, jã́quemavʉ joai Abrahãre aru Lázarore máre. \v 24 Que baru órejaquemavʉ, ayʉ yópe: “Mʉ, jícʉ, Abraham, cõmaje ãroje jã́jacʉ yʉre. Darojacʉ Lázarore ji yebai ʉ̃i ocoque jórĩ neneóvaquiyepe ãmuyoque ji jemedore, cojʉjovacʉyʉ yʉre. Pare ñájivʉ yʉ yo toaboi”, aquemavʉ. \v 25 Ʉbenita Abraham aquemavʉ ʉ̃́re: “Mʉ, jícʉ, ãrʉjacʉ mʉ caiye iye méne mi cʉvavaquede apʉcʉ cãreja. Aru Lázaro apʉcʉ cãreja ñájiquemavʉ ʉrarõ ãmenore. Ʉbenita caride torojʉbi ʉ̃ yore, aru ñájivʉ mʉ. \v 26 Maje coricai cʉvʉ ʉrarõ tʉ̃robʉ. Que baru ñʉjacavʉ jataiyʉrivʉ bʉojabema nʉivʉ nore. Nopedeca nócavʉ máre jataiyʉrivʉ bʉojabema daivʉ yore”, aquemavʉ Abraham. \p \v 27-28 ’Dinʉmʉma aquemavʉ ñai cʉve cʉvacʉ: “Mʉ, jícʉ, jẽniaivʉ mʉre. Jarojacʉ Lázarore jipacʉ bácʉi cʉ̃rami, ʉ̃i coyʉquiyepe ayʉ jíyova cũinápʉrʉpe paivʉre, ne ñájimenajiyepe ayʉ yore”, aquemavʉ. \v 29 Ʉbenita Abraham aquemavʉ yópe: “Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede Moisés bácʉre aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquede máre cʉvama na. Que baru míyova jápiajarãri diede”, aquemavʉ Abraham. \v 30 Ʉbenita aquemavʉ ñai cʉve cʉvacʉ: “Mʉ, jícʉ, Abraham, ina jápiabevʉvacari iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, cũinácʉ yainore jarʉvarĩ copainʉru náre, chĩori oatʉvarãjarama ne d̶aiyede”, aquemavʉ Abrahãre. \v 31 Aru Abraham aquemavʉ ʉ̃́re: “Ina põeva jápiabevʉ baru Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede Moisés bácʉre aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquede máre, jápiabenama cũinácʉ nacajañʉreca yainore jarʉvarĩ”, aquemavʉ Abraham, arĩ coyʉrejamed̶a Jesús. \c 17 \s1 Jidojarõ maje ãmeina teino \r (Mt 18.6-7, 15, 21-22; Mr 9.42) \p \v 1 Jesús buedejamed̶a ʉ̃i bueimarare, yópe arĩ: \p —Jãve jʉjovarãjarama mʉjare. Ʉbenita ñai jʉjovare d̶ayʉ apevʉre chĩori ãmeno ñájicʉyʉme ʉ̃. \v 2 Ñai põecʉ ʉ̃i vainí tʉre d̶aru apecʉ yʉre jʉ ayʉre parʉbecʉreca, ʉ̃i dajocaquiyepe ayʉ ʉ̃i jʉ aiyede yʉre, meajebu ʉ̃́re jarʉvaru jia ʉrad̶ai ʉ̃i ñamemui bʉorĩ cũinábo cʉ̃rabo ʉraboque. \v 3 Me jã́jara mʉja. Me dápiajarã mʉje d̶arãjiyede. Apecʉ ʉ̃i ãmeno d̶aru mʉre, majicajacʉ ʉ̃́re ména. Aru ʉ̃i chĩori oatʉvaru ʉ̃i d̶aiyede, ãrʉmetejacʉ iye ʉ̃i ãmeno d̶aiye báquede mʉre. \v 4 Aru ʉ̃i ãmeno d̶aru mʉre siete paiye baju cũinájãravʉre aru siete paiye bajureca, “Chĩoivʉ yʉ ji ãmeno d̶aiye báquede mʉre” ʉ̃i aru, ʉ̃i ãmeno d̶aiyede ãrʉmetejacʉ mʉ, arejamed̶a Jesús. \s1 Jʉ̃menijicʉre ãrʉre d̶aino majare \p \v 5 Ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara arejaimad̶a Jesúre yópe: \p —¡Cad̶atejacʉ ñʉjare, ñʉje jʉ arãjiyepe mʉre pʉeno baju! ʉ̃́re arejaimad̶a na. \p \v 6 Aru Jesús arejamed̶a: \p —Oteiye mostaza ãmicʉe oteiye quĩ́jietamu. Ʉbenita pĩaríburu yóboi jocʉcʉ ʉracʉtamu. Nopedeca mʉje jʉ aru yʉre quĩ́jino, nópe quĩ́jie oteiyepe, Jʉ̃menijicʉ ʉrarõ mearore d̶ajebu mʉjare. Mʉja me jʉ arĩ Jʉ̃menijicʉre, mʉje aru icʉ jocʉcʉ ʉracʉre yópe: “Nʉjacʉ caiye mi nʉoque. Aru nʉri nújacʉ jia ʉrad̶ai”, dicʉ jʉ ajebu mʉje cõjeinore, arejamed̶a Jesús. \s1 Memecaipõecʉ ʉ̃i d̶aino \p \v 7 Jesús arĩ buedejamed̶a cojedeca: \p —Mʉjare memeni coreyʉre jiore o coreyʉre ãimarare ʉ̃i copaidaiyede cʉ̃rami, “Maumena darĩ, ãcʉdajacʉ”, abevʉ mʉja ʉ̃́re. \v 8 Quédata, “Mead̶ajacʉ ji ãquiyede. Oatʉvajacʉ mi doiyede. Aru corejacʉ ji ãiyede cãreja. Ji ãriburu yóboita mʉ máre ãri ũcujacʉ”, aivʉbu mʉja ʉ̃́re. \v 9 Aru ñai jabocʉ jãve abecʉbe ʉ̃i yebacacʉre, “Meavʉ mi memecaino yʉre”, ʉ̃i d̶aicõjeiye báquepe d̶aiye boje. \v 10 Nopedeca mʉja máre, caiye iye d̶aicõjeiye báquepe mʉjare d̶arĩ bʉojaivʉ, ajarã mʉje baju yópe: “Bojecʉbevʉbu maja. Quénora d̶aivʉbu maja yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe majare”, náre arĩ buedejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino caipʉcapʉrʉape paivʉ pojeivʉre \p \v 11 Jesús nʉñʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, vaidéjamed̶a Samaria aru Galilea ãmicʉrijoborõa tʉrʉvare. \v 12 Cũináro ĩmajinoi ecoiyede, copʉ nʉrejaimad̶a ʉ̃́re caipʉcapʉrʉape paivʉ ʉ̃mʉva pojeivʉ. Núrejaimad̶a joai Jesúre jocarĩ. \v 13 Aru cod̶oboborejaimad̶a na: \p —Mʉ, Jesús, bueipõecʉ, cõmaje ãroje jã́jacʉ ñʉjare, arejaimad̶a na. \p \v 14 Náre jã́ri, arejamed̶a Jesús: \p —Nʉri jã́d̶ovajara sacerdotevare, arejamed̶a. \p Nópe arejamed̶a, judíova ne d̶aiye boje Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe. Aru ne nʉiyedeca mái, meatedejaimad̶a ne pojeiyede. \v 15 Que teni cũinácʉ nácacʉ jã́ri coreóvarĩ meateyʉ ʉ̃i baju, copaini nʉri cod̶oboborĩ torojʉrejamed̶a Jʉ̃menijicʉre. \v 16 Mori tʉrejamed̶a joborõi Jesús jipocai, jíyʉ mearore ʉ̃́re. Aru Samaria ãmicʉrijoborõcacʉ barejaquémavʉ ñai ʉ̃mʉ. \v 17 Que teni Jesús arejamed̶a: \p —Caipʉcapʉrʉape paivʉ meatevʉ mʉja. ¿Ã́rima apevʉ, ina nueve paivʉ? \v 18 Apevʉ cʉbema ina jínadajʉrorivʉ mearore Jʉ̃menijicʉre. Quénora ñai dacʉbe, apeno joborõcacʉvacari, arejamed̶a Jesús. \p \v 19 Aru Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Nacajari nʉjacʉ mʉ. “Ʉ̃ yʉre mead̶aiye majibi”, arĩ dápiarebu mʉ yʉre. Que baru, mi que dápiaiye boje, mead̶aivʉ mʉre, arejamed̶a ʉ̃́re Jesús. \s1 Jʉ̃menijicʉi jaboteino aipe edaquinore \r (Mt 10.39; 16.25; 24.17-18, 23-28, 36-41; Mr 8.35; 13.15-16; Lc 9.24; Jn 12.25) \p \v 20 Cũinájãravʉ apevʉ fariseovacavʉ jẽniari jã́rejaimad̶a Jesúre, yópe arĩ: \p —¿Aipiyede edaquidica yo Jʉ̃menijicʉi jaboteino maquinó? arejaimad̶a na. \p Jesús arejamed̶a náre: \p —Jʉ̃menijicʉi jaboteinore jã́ri majibevʉ mʉja. \v 21 Que baru abenajarama yópe: “¡Jã́jacʉ, yui cʉvʉ!” Aru abenajarama yópe: “¡Jã́jacʉ, noi cʉvʉ!” Quédata jave Jʉ̃menijicʉ jaboteyʉbe mʉje jẽneboi, arejamed̶a Jesús. \p \v 22 Dinʉmʉre Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare: \p —Jãravʉa cʉquiyebu mʉje jã́iyʉrijãravʉa yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, cũinájãravʉra. Ʉbenita jã́menajaramu mʉja. \v 23 Aru arãjarama mʉjare yópe: “¡Jã́jara noi!” Aru arãjarama yópe: “¡Jã́jara yui!” Ʉbenita nʉmejara mʉja. Nʉmejara ne yóboi. \v 24 Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe yaroinope nʉquiyebu ji copaidaquijãravʉ baquinó. Yópe no yaroino pẽoiyepe cavarõre cũinápũravʉ pʉ apepũravʉita, caivʉ põeva ne jã́rajiyepe nore, nopedeca copaidacʉyʉmu yʉ. Aru caivʉ põeva jã́rajarama ji copaidaiyede ijãravʉi. \v 25 Ʉbenita mamarʉmʉ ʉrarõ ñájiye jaʉvʉ yʉre. Aru ijãravʉcavʉ jʉ abenajarama yʉre. \p \v 26 ’Dijãravʉa baquiyéi, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji copaidaquijãravʉ jipocai, cʉquiyebu nópe ãnijãravʉa Noé mácʉi cʉrijãravʉa báquepe. \v 27 Dinʉmʉ mácarõre caivʉ põeva ãivʉ barejaquémavʉ, aru ũcuivʉ barejaquémavʉ. Ʉ̃mʉva pʉrʉbʉoivʉ barejaquémavʉ. Aru jídejaquemavʉ némaromivare, ne pʉrʉbʉorãjiyepe aivʉ, Noé mácʉi jiad̶ocũ ʉracũre ecoijãravʉita. Muiváibo darejaquemavʉ. Aru caivʉ ina põeva corĩ bíjarejaquemavʉ na mácavʉ. \v 28 Nopedeca cʉrejaquemavʉ Lot bácʉi cʉrijãravʉa báquede máre. Caivʉ põeva ãivʉ barejaquémavʉ, aru ũcuivʉ barejaquémavʉ. Bojed̶aivʉ barejaquémavʉ. Oteivʉ barejaquémavʉ. Aru cʉ̃ramiare d̶aivʉ barejaquémavʉ máre. \v 29 Ʉbenita ãnijãravʉ bácarõ, Lot bácʉi etaiyede Sodomare jocarĩ, Jʉ̃menijicʉ maumena darorejaquemavʉ toabore aru cʉ̃raboa uruiboare máre. Ocainope tʉrejaquemavʉ cavarõre jocarĩ. Aru caivʉ ina diĩmarocavʉ bácavʉ yaidéjaquemavʉ na mácavʉ. \v 30 Nopedeca baquiyébu Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji copaidaquijãravʉ baquinóre. Maumena, põeva yʉre ne corebede, copaidacʉyʉmu yʉ ijãravʉi cojedeca. \p \v 31 ’Dijãravʉ baquinói ñai cʉ̃rami pʉenora cʉcʉ bacʉyʉ́ ẽmeni dabejacʉrĩ, nʉvacʉyʉ ʉ̃i apejĩene. Ecobejacʉrĩ ʉ̃i cʉ̃rami. Aru ñai jiore memeñʉ macʉyʉ́ copainʉmejacʉrĩ ʉ̃i cʉ̃rami. \v 32 Ãrʉjara mʉja iye Lot bácʉi márepaco bácore vaiye báquede. Õ mácoi jʉ abe boje Jʉ̃menijicʉi cõjeiye báquede, yuquirarʉ cainidʉ tedejaquemavʉ õ máco. \v 33 Ñai põecʉ ʉ̃i baju ʉrõpe d̶arĩ, mead̶aiyʉcʉ baru ʉ̃i bajure, coatecʉyʉme ʉ̃i bajure Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, yópe yaiyʉ́ bácʉpe ʉ̃i ũmei. Ʉbenita ñai põecʉ, “Ye baju ãmevʉ ji yaidú Cristore boje” ayʉ, ʉ̃i baju ʉrõpe d̶abecʉva quénora ji ʉrõpe d̶arĩ, ʉ̃́recabe ji mead̶aquimʉ, cʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa. \p \v 34 ’Coyʉyʉbu mʉjare, ji copaidaquijãravʉ baquinói pʉcarã ʉ̃mʉva cãrajarama ne cʉ̃rami jívʉi ñamine. Cũinácʉ nʉvaimʉ macʉyʉ́me, yʉre ʉ̃i jʉ aiye boje. Aru apecʉ mautecʉyʉme, yʉre ʉ̃i jʉ abe boje. \v 35 Aru pʉcarã nomiva jĩorajarama ne cʉ̃rami jívʉi. Cũináco nʉvaimo macod̶óme, yʉre õi jʉ aiye boje. Aru apeco mautecod̶ome, yʉre õi jʉ abe boje. \v 36 Aru pʉcarã ʉ̃mʉva memenajarama ne jioi. Cũinácʉ nʉvaimʉ macʉyʉ́me, yʉre ʉ̃i jʉ aiye boje. Aru apecʉ mautecʉyʉme, yʉre ʉ̃i jʉ abe boje, arejamed̶a Jesús, náre bueyʉ. \p \v 37 Aru jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿ã́ri yópe vaiquídi caiye iye? arejaimad̶a Jesúre. \p Aru arejamed̶a náre majidivʉ ne aino mácarõque yópe: \p —Ã́ri yaiyʉ́ bácʉi cʉrõi, noi cójijinajarama cavava. Caiye iye ji coyʉiyede jã́ivʉ, majinajaramu mʉja ji copaidaquino joabenore, ji ñájiovaquinore põevare, ne ãmeina teiye boje, arejamed̶a Jesús. \c 18 \s1 “Ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõecʉre aru nomiópecore” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \p \v 1 Jesús buedejamed̶a põevare jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque ne jẽniarajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa dajocabevʉva. \v 2 Aru arejamed̶a: \p —Cũináĩmaroi cʉ́tequemavʉ cũinácʉ jabocʉ, ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõecʉ. Ñai jabocʉ pued̶abetequemavʉ Jʉ̃menijicʉre. Aru pued̶abetequemavʉ põevare máre. \v 3 Diĩmaromiareca cʉ́tequemavʉ cũináco nomiópeco máre. Õ nʉri, yávare nʉrejaquemavʉ ʉ̃́re: “Cad̶atejacʉ yʉre, ji maucʉ ʉ̃i ñájine d̶abequiyepe yʉre”, aquemavʉ õ. \v 4-5 Obedijãravʉare ñai jabocʉ jápiabetequemavʉ ṍre. Ʉbenita no yóboi arĩ dápiaquemavʉ ʉ̃i baju: “Yʉ pued̶abecʉvacari Jʉ̃menijicʉre aru pued̶abecʉvacari põevare máre, ico nomió, ji yebai dad̶o jãravʉa coapa, õi pare cãrijovaiye boje yʉre, cad̶atequijivʉ ṍre, õi ʉetʉre d̶abecojiyepe yʉre”, aquemavʉ ʉ̃, arejamed̶a Jesús. \p \v 6 Aru Jesús arejamed̶a: \p —Jápiajarã ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ ʉ̃i aiye báquede. \v 7 Aru jãve cad̶atecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ ina ʉ̃i beoimarare jẽniaivʉre ʉ̃́re, ʉ̃i cad̶atequiyepe aivʉ náre jãravʉre aru ñamine máre. Corede d̶abecʉbe ʉ̃ joe baju, cad̶atecʉyʉ náre. \v 8 Coyʉyʉbu mʉjare: Maumejiena cad̶atequijibi náre. Ʉbenita yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji copaidaiyede ijãravʉi, jãve obebejĩna põeva jʉ aivʉre Jʉ̃menijicʉre parʉriũmeque eacʉyʉmu, arejamed̶a Jesús. \s1 “Pʉcarã ʉ̃mʉva ne jẽniaino Jʉ̃menijicʉque” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mt 23.12; Lc 14.11) \p \v 9 Bedióva Jesús buedejamed̶a náre jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque. Coyʉrejamed̶a ina põevare “¿Meara márica?” arĩ dápiaivʉre ne baju apevʉ pʉeno. Arejamed̶a: \p \v 10 —Pʉcarã ʉ̃mʉva Jʉ̃menijicʉque jẽniaranʉquemavʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. Cũinácʉ fariseovacacʉ batequémavʉ. Aru apecʉ jabovare tãutʉra ĩcaipõecʉ batequémavʉ. \v 11 Ñai fariseo núri jẽniari dápiaquemavʉ ʉ̃i baju yópe: “Mʉ, ji mearore jímʉ, torojʉede jívʉ mʉre, ji ãmed̶abe boje. Yʉ apevʉpe d̶abevʉ. Apevʉre jʉjovarĩ ĩmevʉ yʉ ne cʉvaede. Ãmeno d̶abevʉ yʉ apevʉre. Nomicʉcʉ, apecoque cʉbevʉ yʉ. Aru ñai jabovare tãutʉra ĩcaipõecʉpe d̶abevʉ yʉ. \v 12 Pʉcajãravʉa sumana coapa ãmecʉva ãiyede jẽniavaivʉ yʉ mʉre. Aru caiye ji cʉvaede caipʉcapʉrʉape paiyede cʉvarĩ, cũináro jívavʉ yʉ mʉre”, aquemavʉ ñai fariseo. \v 13 Ʉbenita ñai jabovare tãutʉra ĩcaipõecʉ joai núri, jã́iyʉbecʉ cavarõre, totaquemavʉ ʉ̃i ñarebare, ʉ̃i chĩoiye boje. Aru aquemavʉ: “Mʉ, ji mearore jímʉ, cõmaje ãroje jã́jacʉ yʉre, ãmeina teyʉre”, aquemavʉ ñai jabovare tãutʉra ĩcaipõecʉ. \v 14 Coyʉyʉbu mʉjare: Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetequemavʉ ñai ʉ̃mʉ ʉ̃i ãmeina teiye báquede. Ʉbenita ãrʉmetebetequemavʉ ñai fariseo ʉ̃i ãmeina teiye báquede. Que baru ñai cʉiyʉcʉ me apevʉ pʉeno, parʉbecʉyʉme pʉeno baju. Aru ñai parʉbede d̶aiyʉcʉ ʉ̃i baju apevʉ cãchino, me cʉcʉyʉme pʉeno baju, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i mearore jíno jʉed̶ovare Jʉ̃menijicʉque \r (Mt 19.13-15; Mr 10.13-16) \p \v 15 Põeva nʉvare cuivʉ barejáimad̶a némarare Jesús yebai, ʉ̃i tʉoquiyepe aivʉ náre ʉ̃i pʉrʉáque. Que teni Jesúi bueimara náre jã́ivʉ, nʉvaicõjemenejaimad̶a némarare. \v 16 Ʉbenita Jesús órejarejamed̶a náre ʉ̃i yebai. Aru arejamed̶a: \p —Ina jʉed̶ova dajarãri ji yebai. Jʉ̃menijicʉ jabotecʉyʉme põevare nápe paivʉre. Que baru, “Davabejarã jʉed̶ovare”, abejarã náre. \v 17 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ copʉ etabecʉ baru Jʉ̃menijicʉre jaboteyʉre ʉ̃́re, yópe jʉed̶ocʉ ʉ̃i copʉ etaiyepe, ecobecʉyʉme ʉ̃i jaboteinore, arejamed̶a Jesús. \s1 Cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉve cʉvacʉ Jesúmaque ne boroteino \r (Mt 19.16-30; Mr 10.17-31) \p \v 18 Cũinácʉ jabocʉ jẽniari jã́rejamed̶a Jesúre: \p —Mʉ, bueipõecʉ meacʉ, ¿aipe d̶aji yʉ, cʉvacʉyʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre? arejamed̶a Jesúre. \p \v 19 Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: \p —¿Aipe teni “Meacʉbu mʉ”, ayʉrʉ̃ yʉre? Jʉ̃menijicʉ cũinácʉrabe meacʉ baju. \v 20 Majivʉra mʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre: “Cʉvabejacʉ apecore mimarepacore jarʉvarĩ. Põevare boarĩ́ jarʉvabejacʉ. Ñavamejacʉ apecʉ ʉ̃i cʉvaede. Borod̶abejacʉ apecʉre. Jʉ ajacʉ mipacʉre aru mipacore máre”, arejamed̶a Jesús. \p \v 21 Que teni arejamed̶a Jesúre: \p —D̶acacʉ caiye iye mi coyʉiyede jʉed̶ocʉ cãreja yʉ, aru caride máre, arejamed̶a. \p \v 22 Ʉ̃i jʉ aiyede jápiayʉ bácʉ Jesús, arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Cũináro jaʉvʉ mʉre cãreja. Jíni bojed̶ajacʉ mi cʉvede. Aru mi ĩquiyede jíjacʉ ina cõmaje ãrojarivʉre. Que teni cʉvacʉyʉmu mʉ boje méne cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Aru dajacʉ yʉ́que, arejamed̶a Jesús. \p \v 23 Ʉbenita iyede jápiarĩ ʉrarõreca chĩorejamed̶a, dajocaiyʉbecʉ ʉ̃i ʉre cʉvede. \v 24 Que teni Jesús ʉ̃́re jã́ri, arejamed̶a: \p —Ina põeva cʉve cʉvarivʉre pare maiyójavʉ ne jʉ aiye Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ náre aru ne ecorãjiyepe aivʉ ʉ̃i jaboteinore cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõre. \v 25 Cũinácʉ ãimacʉ ʉracʉ, camello ãmicʉcʉ, ʉ̃i ecoru aviyo cobei, maiyójajebu ʉ̃́re. Aru pʉeno maiyójavʉ cʉve cʉvacʉre ʉ̃i ecoquino Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, arejamed̶a Jesús. \p \v 26 Ina ʉ̃́re jápiaivʉ bácavʉ arejaimad̶a: \p —¿Ñame bʉojarĩ ecorãjidica Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, cʉvarãjivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre? arejaimad̶a na. \p \v 27 Jesúcapũravʉ arejamed̶a náre: \p —Põeva ne d̶arĩ majibeno maiyójabevʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃ cũinácʉra bʉojarĩ mead̶ayʉbe põevare, arejamed̶a Jesús. \p \v 28 Aru Pedro arejamed̶a: \p —Dajocacarã ñʉja caiye ñʉje cʉvaede, ñʉje daiye boje mʉ́que, arejamed̶a Pedro. \p \v 29-30 Aru Jesús arejamed̶a náre: \p —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ácʉ põecʉ dajocayʉ baru ʉ̃i cʉ̃ramine, o jímarepacore, jíbʉrãre, ĩmarare, ʉ̃i bʉcʉvare, o ʉ̃i márare máre, Jʉ̃menijicʉi jaboteino boje, ñai põecʉ eacʉyʉme pʉeno baju caride ijãravʉi. Aru daquijãravʉ baquinói cʉvacʉyʉme jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino bedióva cojedeca ʉ̃i yaiquínore \r (Mt 20.17-19; Mr 10.32-34) \p \v 31 Jesús nʉvarejamed̶a ina doce paivʉre. Aru yópe arĩ, coyʉrejamed̶a náre: \p —Jerusalẽ́i nʉivʉbu. Nore d̶arãjivʉbu na yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepe. \v 32 Jínajivʉbu yʉre ina judíova ãmevʉre. \v 33 Que teni ina põeva yʉrinajivʉbu yʉre. Cʉyoje d̶arãjivʉbu yʉre. Jẽcututurajivʉbu yʉre. Jara popenajivʉbu yʉre. Aru boarĩ́ jarʉvarãjivʉbu yʉre. Ʉbenita yóbecʉrijãravʉa yóboi jipacʉ, Jʉ̃menijicʉ, nacovacʉyʉme yʉre yainore jarʉvarĩ, arejamed̶a Jesús. \p \v 34 Ʉbenita caiye iyede jápiarĩ eabedejaimad̶a na, ʉ̃i bueimara. Coreóvabedejaimad̶a aipe aiyʉrõ iye Jesús ʉ̃i coyʉiye báquede náre. Que baru majibedejaimad̶a ʉ̃i coyʉiyede. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino jã́ri eabecʉre, Jericócacʉre \r (Mt 20.29-34; Mr 10.46-52) \p \v 35 Jericó ãmicʉriĩmaroi joabenoi earejamed̶a Jesús. No ma ẽcarʉi cũinácʉ ʉ̃mʉ, jã́ri eabecʉ, tãutʉrare jẽniañʉ dobarejamed̶a. \v 36 Ʉ̃ jápiayʉ bácʉ obedivʉ põeva vaivʉre mái, jẽniari jã́rejamed̶a: \p —¿Aipe teidi? arejamed̶a. \p \v 37 Aru apevʉ arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Jesús Nazarecacʉ mái nʉimi, arejaimad̶a. \p \v 38 Ñai jã́ri eabecʉ cod̶oboborejamed̶a: \p —Mʉ, Jesús, David bácʉi pãramecʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, ñʉje jabocʉ bacʉyʉ́, yʉre cõmaje ãroje jã́jacʉ, arejamed̶a ʉ̃. \p \v 39 Aru ina ʉ̃i jipocai nʉivʉ, ʉ̃́re jaraivʉ, arĩdurejaimad̶a: \p —¡Bi ajacʉ mʉ! arĩdurejaimad̶a. \p Ʉbenita pʉeno baju cod̶oboborejamed̶a ʉ̃ cojedeca: \p —Mʉ, David bácʉi pãramecʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, ñʉje jabocʉ bacʉyʉ́, yʉre cõmaje ãroje jã́jacʉ mʉ, arejamed̶a ʉ̃. \p \v 40 Que teni ʉ̃́re cod̶oboboyʉre jápiayʉ Jesús, dajocarejamed̶a. Aru arejamed̶a: \p —Davajarã ʉ̃́re ji yebai, arejamed̶a. \p Ñai jã́ri eabecʉ ʉ̃i eaiyede, Jesús jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re: \p \v 41 —¿Aipe d̶acaji yʉ mʉre? arejamed̶a Jesús. \p Ñai jã́ri eabecʉ arejamed̶a: \p —Mʉ, ji jabocʉ, jã́ri eabevʉ yʉ. Ʉrarõ jã́iyʉvʉ yʉ, arejamed̶a Jesúre. \p \v 42 Jesús jʉ arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Dinʉmʉ meavʉ. Jã́jacʉ mʉ cari. “Yʉre mead̶acʉyʉme Jesús”, arĩ dápiarebu mʉ. Que baru mi jã́ri eabede mead̶acaivʉ yʉ caride, arejamed̶a ʉ̃́re Jesús. \p \v 43 Aru cũiná jã́rejamed̶a ʉ̃, jã́ri eabecʉ bácʉ. Que teni Jesúre yóvarĩ nʉrejamed̶a ʉ̃ máre, mearore jíyʉ Jʉ̃menijicʉre. Que baru caivʉ ina põeva máre, ʉ̃́re jã́ri, mearore jídejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre. \c 19 \s1 Jesús ʉ̃i copʉino Zaqueore \r (Mt 18.11) \p \v 1 Jericó ãmicʉriĩmaroi Jesús ecorĩ vaiyʉ́ barejámed̶a. \v 2 Noi cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉrejamed̶a, ʉ̃i ãmiá Zaqueo. Ʉ̃ jabovare tãutʉra ĩcaipõeva ne jabocʉ barejámed̶a. Aru cʉve cʉvacʉ barejámed̶a ʉ̃. \v 3 Obedivʉ põeva Jesúre jã́iyʉrĩ copʉrejaimad̶a. Zaqueo máre jã́iyʉrĩdurejamed̶a ʉ̃́re. Ʉbenita ñai Zaqueo ʉ̃mʉjʉbecʉ, aru obedivʉ põeva ne nʉiye boje ʉ̃i jipocai, jã́menejamed̶a ʉ̃ Jesúre. \v 4 Que baru cúyarĩ apevʉ jipocai, jocʉcʉ sicómoro ãmicʉricʉi mʉri, Jesúre jã́cʉnʉrejamed̶a ʉ̃. \v 5 Que teni Jesús mái vaiyʉ́ jocʉcʉ yebai, jã́ñʉ Zaqueo jocʉcʉi tubacʉre, arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, Zaqueo, jõd̶ajacʉ maumena. Mi cʉ̃rami mautecʉyʉbu yʉ caride, arejamed̶a ʉ̃́re Jesús. \p \v 6 Que teni Zaqueo maumena jõd̶ari, torojʉrĩ jacoyʉrejamed̶a Jesúre. \v 7 Aru caivʉ ina põeva jã́ivʉ iyede, ãmeina yávarejaimad̶a. \p —Ñai Jesús mautecʉnʉimi ãmeina teipõecʉi cʉ̃rami, arejaimad̶a na. \p \v 8 Ʉ̃i cʉ̃rami ecorĩburu yóboi, Zaqueo núri, yávayʉ arejamed̶a Jesúre: \p —Mʉ, ji jabocʉ, coricai ji cʉvaede jíquijivʉ yʉ cõmaje ãrojarivʉre. Aru jacopaiyovaquijivʉ yʉ ina ji jʉjovaimara mácavʉre yóvaicʉvaiye pʉeno baju ji ĩ́no mácarõre náre jocarĩ, arejamed̶a Zaqueo. \p \v 9 Que ayʉre, Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ máre Abraham mácʉi pãramecʉbu. Que baru caride iñami cʉ̃ramicavʉ mead̶aimaramu mʉja. Jʉ̃menijicʉ mead̶arejaquemavʉ Abraham mácʉre, ʉ̃i jʉ aiye báque boje ʉ̃́re. Nopedeca Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi mʉre aru mi cʉ̃ramicavʉre, mʉje jʉ aiye boje ʉ̃́re. \v 10 Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, vocʉdaivʉ ina bíjaivʉre, mead̶acʉyʉ náre, arejamed̶a Jesús. \s1 “Tãutʉrare” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mt 13.12; 25.14-30; Mr 4.25; Lc 8.18) \p \v 11 Diede põeva ne jápiarĩburu yóboi, Jesús bueni bʉ́rejamed̶a náre jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque, ʉ̃i Jerusalén ãmicʉriĩmaro joabejĩnoi cʉe boje, aru ne dápiaiye boje caivʉ põeva jã́rajivʉre Jʉ̃menijicʉi jaboteiyede põevare maumejiena. \v 12 Que baru Jesús arejamed̶a: \p —Cũinácʉ ʉ̃mʉ, jabova jicʉ, nʉcʉyʉ batequémavʉ apeno joarõcajaborõi, ne epenajiyepe ayʉ ʉ̃́re jabocʉva. \v 13 Ñai jabocʉ bacʉyʉ́ órejaquemavʉ caipʉcapʉrʉape paivʉ ʉ̃́re memecaipõevare. Aru náre coapa tãutʉrare jíyʉ, caivʉre cũinátʉrʉ, “Bojed̶ajarã mʉja iye tãutʉraque ji copaidaiyeta”, aquemavʉ náre ñai jabocʉ. Que teni ñai jabocʉ ʉ́tequemavʉ ne ĩnajiyepe ayʉ tãutʉrare pʉeno baju. \v 14 Coyʉrĩ bʉojarĩ, ñai jabocʉ nʉquemavʉ apeno joarõcajaborõi. Ʉbenita ʉ̃i jaborõcavʉ baju pare ʉbetequemavʉ ʉ̃́re. Que baru jaroquemavʉ boro nʉvacaipõevare ʉ̃i yóboi, ne jẽniarajiyepe aivʉ ãnijaborõ jabocʉre, ʉ̃i epebequiyepe aivʉ ñai ʉ̃mʉre ne jabocʉva. “Ʉbevʉ ñʉje jabocʉva ñai ʉ̃mʉre”, arĩduquemavʉ na. \v 15 Ʉbenita ñai ʉ̃mʉ copaiyʉ jabocʉ batequémavʉ ʉ̃. \p ’Aru órejaicõjequemavʉ ina ʉ̃́re memecaipõevare, ʉ̃i tãutʉrare jímara mácavʉre, majiyʉcʉ ne bojed̶arĩ ĩ́no mácarõ borore. \v 16 Que teni cũinácʉ ina memecaipõevacacʉ ñai jabocʉ yebai nʉri, aquemavʉ: “Mʉ, ji jabocʉ, mi jíye báqueque bojed̶acacʉ yʉ. Que teni caride caipʉcapʉrʉape paitʉrava cʉvavʉ”, aquemavʉ ñai jabocʉre. \v 17 Aru ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃́re: “Mearo d̶arebu mʉ. Memecaipõecʉ meacʉbu mʉ. Mi mearo d̶aiye boje quĩ́jinoque, jíquijivʉ yʉ mʉre caipʉcapʉrʉape paiĩmaroare, mi jabotequiyepe diĩmaroacavʉre”, aquemavʉ ñai jabocʉ ʉ̃́re. \v 18 Aru apecʉ ina memecaipõevacacʉ ñai jabocʉ yebai nʉri, aquemavʉ: “Mʉ, ji jabocʉ, mi jíye báqueque bojed̶acacʉ yʉ. Que teni caride cũinápʉrʉpe paitʉrava cʉvavʉ”, aquemavʉ ñai jabocʉre. \v 19 Aru ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃́re: “Mʉre máre jíquijivʉ yʉ cũinápʉrʉpe paiĩmaroare, mi jabotequiyepe diĩmaroacavʉre”, aquemavʉ ñai jabocʉ ʉ̃́re. \p \v 20 ’Ʉbenita apecʉ ina memecaipõevacacʉ ñai jabocʉ yebai nʉri, aquemavʉ: “Mʉ, ji jabocʉ, yui cʉvavʉ mi tãutʉrare, mi jíye báquede yʉre. Epecacʉ yʉ diede cuitótecajeque, mead̶ayʉ diede. \v 21 Jidojacʉbu mʉ. Mʉ ĩñʉmu apecʉ ʉ̃i epeiye báquede. Aru mʉ jẽñʉmu apecʉ ʉ̃i oteiye báquede. Que baru jidʉtevʉ yʉ mʉre”, aquemavʉ ñai jabocʉre. \v 22-23 Aru ñai jabocʉ aquemavʉ ʉ̃́re: “Mʉ, memecaipõecʉ ãmecʉbu. Mi que aiye boje ãmecoroimʉ macʉyʉ́mu mʉ. Yʉ jidojacʉre majicʉvacari, aru yʉ ĩñʉre apecʉ ʉ̃i epeiyede aru jẽñʉre apecʉ ʉ̃i oteiyede majicʉvacari, epebetequemavʉ mʉ ji tãutʉrare tãutʉra epeiñami. Mi que d̶aru, copaini dayʉ jacopʉjebu yʉ ji tãutʉrare pʉeno baju, diñamicavʉ ne bojed̶aiye báque cojiórĩ”, aquemavʉ ñai jabocʉ. \p \v 24 ’Que baru ñai jabocʉ aquemavʉ ina núrivʉre nore: “Ĩjara ʉ̃́re jocarĩ yo cũinátʉrava tãutʉratʉravare. Aru jíjarã ñai caipʉcapʉrʉape paitʉrava cʉvacʉre”, aquemavʉ. \v 25 Aru aquemavʉ na: “Mʉ, ñʉje jabocʉ, ʉ̃ jave cʉvabi caipʉcapʉrʉape paitʉrava tãutʉratʉravare”, aquemavʉ. \v 26 Ʉbenita ñai jabocʉ aquemavʉ: “Coyʉyʉbu mʉjare: Caivʉ cʉvarivʉ jacopʉrãjarama pʉeno baju. Ʉbenita caivʉ dápiaivʉre cʉvarivʉpe apevʉ pʉeno, caiyede náre ĩcʉyʉmu yʉ. \v 27 Aru ina ji mauvare, ji jaboteinore ʉbevʉre, davajarã náre yui. Aru boarĩ́ jarʉvajarã náre ji jã́inoi”, aquemavʉ ñai jabocʉ, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús Jerusalẽ́i ʉ̃i ecoino \r (Mt 21.1-11; Mr 11.1-11; Jn 12.12-19) \p \v 28 Jesús ʉ̃i coyʉrĩburu yóboi, nʉñʉ cojedeca mʉri nʉrejamed̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi nʉimai. \v 29 Aru Jerusalén ãmicʉriĩmaro joabejĩnoi nʉri, Betfajé aru Betania ãmicʉriĩmajinoa baji, no cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũ ẽmeino baji, earejamed̶a Jesús. Noi earĩ ʉ̃i bueimara pʉcarãre, yópe arĩ, jarorejamed̶a Jesús: \p \v 30 —No cõchino cʉriĩmajinoi nʉjara mʉja. Ma ẽmeinoi põevare ũmaiãimacʉre, burrore, earãjaramu mʉja, nócacʉi bʉoimʉre. Põeva ne tubabemʉtame cãreja. Ʉbenita ʉ̃i bʉoimene jod̶eni, ʉ̃́re davacajarã yʉre. \v 31 Aru, “¿Aipe teni burrore ʉ̃i bʉoimene jod̶eni, ʉ̃́re nʉvaivʉrʉ̃ mʉja?” ne aruta, yópe ajarã mʉja: “Ñʉjare ĩ́cõjeni darobi maje jabocʉ. Ʉ̃́re ũmacayʉ ãimacʉ jaʉbi ʉ̃”, arejamed̶a náre Jesús. \p \v 32 Ina ʉ̃i daroimara nʉrejaimad̶a. Aru vaidéjavʉ̃ya náre nópe Jesús ʉ̃i aiye báquepedeca. \v 33 Ne jod̶eiyede burrore, ʉ̃́re uparivʉ arejaimad̶a náre: \p —¿Aipe teni jod̶eivʉrʉ̃ mʉja ʉ̃i bʉoimene? arejaimad̶a na. \v 34 Aru arejaimad̶a ina Jesúi bueimara: \p —Maje jabocʉre ũmacayʉ ãimacʉ jaʉbi ʉ̃, arejaimad̶a. \p \v 35 Ne jʉ aiyede náre, nʉvarejaimad̶a burrore Jesúre. Ne doicajea pʉenocacajeare burrorã tʉorĩ, Jesúi tubaquinore d̶arejaimad̶a ʉ̃i bueimara. \v 36 Ʉ̃i nʉiyedeca ina obedivʉ põeva ma ẽcarʉi núrivʉ jũarejaimad̶a ne pʉenocacajeare mára Jesús jipocai, pued̶arãjivʉ ʉ̃́re. \v 37 Aru Jerusalén ãmicʉriĩmaro joabejĩnoi, Jesús ʉ̃i ẽmeiyede cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũre jocarĩ, caivʉ ina obedivʉ põeva, Jesúi bueimara, torojʉrivʉ Jʉ̃menijicʉre mearore jíni bʉ́rejaimad̶a, ne jã́iye báque boje ʉ̃i d̶aiye báquede caiye iye põeva ne d̶arĩ majibede. \v 38 Aru parʉrõreca arejaimad̶a: \p —Jʉ̃menijicʉre torojʉe bajad̶éni. Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaimʉme ñai jabocʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ. Cãrijimena cʉjarãri cavarõ mearocavʉ. Jʉ̃menijicʉre mearo majaróri. Jʉ̃menijicʉre torojʉe bajad̶éni, arejaimad̶a na. \p \v 39 Apevʉ fariseovacavʉ cʉrivʉ nore arĩdurejaimad̶a Jesúre: \p —Mʉ, bueipõecʉ, bi aicõjejacʉ mi bueimarare, arĩdurejaimad̶a na. \p \v 40 Ʉbenita Jesús arejamed̶a: \p —Coyʉyʉbu mʉjare: Na bi aru, iboá cʉ̃raboavareca cod̶obobojebu, arejamed̶a náre Jesús. \p \v 41 Jerusalén ãmicʉriĩmaro joabejĩnoi eayʉ Jesús, diĩmarore jã́ñʉ, orejamed̶a, ʉ̃i Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉre cõmaje ãroje jã́iye boje. \v 42 Aru arejamed̶a: \p —Mʉja, Jerusalẽ́cavʉ, mʉje coreóvaru cãrijimene d̶aiyede, meajebu mʉjare. Ʉbenita coreóvarĩ majibevʉ mʉja diede. Jʉ̃menijicʉ majide d̶abebi mʉjare diede cãreja. \v 43 Apejãravʉa baquiyéi jã́rajaramu mʉje mauva edaivʉre mʉje ĩmaro tʉrʉvai. Epenajarama jobore cʉ̃racũape. Etaino cʉbequiyebu mʉjare. Bienajaramu mʉjare ĩmaro jívʉi, mʉje dupibenajiyepe aivʉ. \v 44 Jarʉvarãjarama mʉje cʉ̃ramiare. Aru ye mautebequiyebu cũináva cʉ̃rava apeva cʉ̃rava pʉenora. Boarĩ́ jarʉvarãjarama mʉjare aru mʉjemarare máre. Caiye diede ñájinajaramu mʉja, mʉje coreóvabe boje cari jãravʉre, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i daroiyede yʉre, ji mead̶aquiyepe ayʉ mʉjare, mʉje nʉmenajiyepe arĩduyʉ toabo cũiméboi, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i mead̶aino Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine \r (Mt 21.12-17; Mr 11.15-19; Lc 21.37; Jn 2.13-22) \p \v 45 No yóboi Jesús earejamed̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami tãibʉi ecorejamed̶a. Aru jaetovarejamed̶a ina bojed̶aipõeva cʉrivʉre nore jocarĩ. Arejamed̶a náre: \p \v 46 —Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ji cʉ̃rami caivʉ põeva ne yʉre, Jʉ̃menijicʉre, coyʉiñamimu”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Ʉbenita diñamine tatorĩ ĩ́vʉ ne dupiñamipe d̶aquemavʉ mʉja, mʉje pʉeno ʉrarõ tãutʉra ĩ́ye boje põevare jocarĩ, ne bojed̶aiyede mʉje cʉvaede, arejamed̶a náre Jesús. \p \v 47 Caijãravʉa Jesús bueyʉ barejámed̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi. Ina sacerdotevare jaboteipõeva, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru ina judíova jabova máre boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉ barĩdurejaimad̶a Jesúre. \v 48 Ʉbenita caivʉ ina obedivʉ põevacapũravʉ torojʉrĩ jápiaiyʉrejaimad̶a Jesús ʉ̃i bueiyede. Que baru ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvarĩ bʉojabedejaimad̶a na, ʉ̃i mauva. \c 20 \s1 Jesús ʉ̃i parʉé \r (Mt 21.23-27; Mr 11.27-33) \p \v 1-2 Cũinájãravʉ Jesús bueyʉ barejámed̶a ina põevare, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami cʉrivʉre. Coyʉyʉ barejámed̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, ʉ̃i mead̶aquiyede põevare. Sacerdotevare jaboteipõeva, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva, aru judíova bʉcʉva máre ʉ̃i yebai nʉri, arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Coyʉjacʉ ñʉjare. ¿Ye parʉéque d̶ayʉrʉ̃ mʉ iye mi d̶aiyede? ¿Ñame jídi mʉre iye parʉéde mi nópe d̶aiyede? arejaimad̶a Jesúre. \p \v 3 Jesús arejamed̶a náre: \p —Yʉ máre jẽniari jã́quijivʉ mʉjare cũináro jẽniari jã́inore. Coyʉjarã yʉre. Aru yʉre coyʉiyede, yʉ máre coyʉquijivʉ mʉjare ji parʉéde ji d̶aiyede. \v 4 ¿Juan Bautista bácʉ jã́d̶ovaquemari põevare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i parʉéque o põeva ne parʉéque? arejamed̶a náre Jesús. \p \v 5 Ʉ̃i que aiyede, ne bajumia boroteivʉ arejaimad̶a yópe: “Maje aru ‘Jʉ̃menijicʉque’, ʉ̃ aquijibi ‘¿Aipe teni jʉ abetecarãrʉ ʉ̃́re?’ \v 6 Ʉbenita maje aru ‘põevaque’, caivʉ ina põeva cʉ̃raboare dʉvarĩ boarĩ́ jarʉvarãjarama majare, ne majié boje Juan Bautista bácʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre jãve”, arejaimad̶a ne bajumia. \v 7 Que baru arejaimad̶a Jesúre: \p —Majibevʉ ñʉja, arejaimad̶a na. \p \v 8 Dinʉmʉre Jesús arejamed̶a náre: \p —Yʉ máre coyʉbevʉ mʉjare ñamei parʉéque ji d̶aiyede, arejamed̶a Jesús. \s1 “Ãmena memecaipõevare” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino \r (Mt 21.33-44; Mr 12.1-11) \p \v 9 No yóboi Jesús coyʉrĩ bʉ́rejamed̶a ina ʉ̃́que cʉrivʉre jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque, yópe arĩ: \p —Cũinácʉ ʉ̃mʉ doaicõjequemavʉ jiore ʉ́yaimuque. Aru epequemavʉ apevʉ ʉ̃́re memecaipõevare noi. Ina memecaipõeva ĩnajivʉ batequémavʉ apeboa ʉ́yaiboare, ne memeiye boje. Aru nʉquemavʉ apeno joborõi. Joe cʉcʉyʉ batequémavʉ ʉ̃. \v 10 Ʉ́yai jẽijãravʉ yóboi, ñai jio upacʉ jarorĩduquemavʉ cũinácʉ ʉ̃i yebacacʉre memecaipõeva yebai, ʉ̃i ĩquiyepe ayʉ apeboa ʉ́yaiboare, ñai upacʉ jiede. Ʉbenita ñai yebacacʉ ʉ̃i eaiyede nore, ina memecaipõeva ʉ̃́re jẽni, pare boarĩ́ copaide d̶aquemavʉ ʉ̃́re quédata. \v 11 Cojedeca ñai jio upacʉ jarorĩduquemavʉ apecʉ ʉ̃i yebacacʉre memecaipõeva yebai. Ʉbenita ʉ̃́re máre boaquémavʉ. Aru cʉyojarõ d̶arĩ, copaide d̶aquemavʉ ʉ̃́re máre quédata. \v 12 Cojedeca ñai jio upacʉ jarorĩduquemavʉ apecʉ ʉ̃i yebacacʉre nore memecaipõeva yebai. Ʉbenita churiá d̶arĩ, jaetovaquemavʉ ʉ̃́re nore jocarĩ. \p \v 13 ’Dinʉmʉ ñai jio upacʉ aquemavʉ yópe: “¿Aipe d̶aji yʉ? Jave majivʉ yʉ ji d̶aquiyede. Jaroquijivʉ jímacʉ, ji ʉmʉre. ‘Ʉ̃́re jã́ivʉ pued̶arãjichʉma na’ ayʉ”. Que aquemavʉ ʉ̃. \v 14 Ʉbenita ina memecaipõeva jã́ivʉ ñai jio upacʉi mácʉre, aquemavʉ ne bajumia: “Ñai ñʉje jabocʉ bacʉyʉ́me. Jípacʉ ʉ̃i yainíburu yóboi, cʉvacʉyʉme caiye ʉ̃i cʉvaede. Jã́rica, boarĩ́ jarʉvarãjarevʉ ʉ̃́re, maja cʉvaburĩ caiye ʉ̃i cʉvaede”, aquemavʉ na. \v 15 Que arĩ, ʉ̃́re jẽni jaetovaquemavʉ jiore jocarĩ. Aru boarĩ́ jarʉvaquemavʉ ʉ̃́re, arejamed̶a Jesús. \p Coyʉrĩburu yóboi, Jesús yópe arĩ, jẽniari jã́rejamed̶a ina jápiaivʉre ʉ̃́re: \p —¿Aipe d̶aquidi ñai jio upacʉ náre? \v 16 Ʉ̃ boarĩ́ jarʉvacʉnʉcʉyʉme ina memecaipõevare. Aru epecʉyʉme apevʉ memecaipõevare ʉ̃i jioi, arejamed̶a Jesús. \p Diede jápiaivʉ arejaimad̶a: \p —¡Que ãmevʉ no! arejaimad̶a. \p \v 17 Ʉbenita Jesús, jã́ñʉ náre, arejamed̶a: \p —¿Aipe aiyʉri iye Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquede ʉ̃i yávaiye? \q1 Iva cʉ̃ravare cʉ̃ramine d̶aipõeva ʉbeni jarʉvaquemavʉ. Caride iva cʉ̃rava caiva apeva pʉeno parʉrivabu, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. \m \v 18 Ácʉ põecʉ tʉyʉ baru divarã, tʉrĩ yavacʉyʉme ʉ̃i bajure. Aru diva tʉiva baru põecʉ pʉenora, chĩtoquiyebu ʉ̃́re, arejamed̶a náre Jesús. \p Yópe aiyʉrõtamu no: Põeva “Ãmecʉbe ʉ̃”, arĩdurãjarama Jesúi borore. Ʉbenita meacʉ bajube ʉ̃, Jesús, caivʉ apevʉ pʉeno. \p \v 19 Ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva aru ina sacerdotevare jaboteipõeva máre jẽni nʉvaiyʉrĩdurejaimad̶a Jesúre dinʉmʉmia, ʉ̃i coyʉiye boje no jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore, cʉ̃ravare coyʉino mácarõre, nára. Ʉbenita jidʉrejaimad̶a ina obedivʉ põevare. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino jabovare bojed̶ainore \r (Mt 22.15-22; Mr 12.13-17) \p \v 20 Ina judíovai jabova cocorejaimad̶a Jesúre, meajãravʉi coreivʉ ne jẽni jínajinore ʉ̃́re ñai jabocʉ Pilatore. Que baru ãrojamena jarorejaimad̶a jʉjovaivʉre, d̶aivʉre mearape, ne earĩdurãjiyepe aivʉ ʉ̃i ãmeina tedu aru ʉ̃i borocʉru apevʉre. \v 21 Que baru jẽniari jã́rejaimad̶a Jesúre: \p —Mʉ, bueipõecʉ, mʉre coreóvaivʉbu ñʉja. Nurié yávaivʉ mʉ. Caivʉre cũinácamuara yávaivʉ mʉ. Coyʉbevʉ mʉ põevare yópe ne d̶aiyepe. Quénora jidʉbecʉva coyʉivʉ mʉ náre yópe ne dápiaiyepe. Jãveneca bueivʉ mʉ põevare, ne d̶arãjiyepe ayʉ mearore yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe. \v 22 ¿Maje jabocʉ César ʉ̃i ĩ́cõjejʉroede, ʉ̃i jaboteiye boje, maje bojed̶aru, mearica die? arejaimad̶a Jesúre. \p \v 23 Ʉbenita ne jʉjovajʉroede majicʉ, nácacʉre arejamed̶a Jesús: \p \v 24 —Jã́d̶ovajacʉ yʉre tãutʉratʉravare. ¿Ñamema ñai, ditʉravare jẽñʉ? ¿Aru ñamei ãmiá cʉritʉravaba ditʉrava? arejamed̶a náre Jesús. \p —Césai decocʉ aru ʉ̃i ãmiá máre cʉritʉravatamu, arejaimad̶a Jesúre. \p \v 25 —César jiede ʉ̃́re jacopaiyovajarã mʉja. Jíjarã ʉ̃́re tãutʉra yópe ʉ̃i bojed̶aicõjeiyepe mʉjare. Aru Jʉ̃menijicʉ jiede ʉ̃́re jacopaiyovajarã mʉja. D̶ajarã yópe ʉ̃i ʉrõpe, arejamed̶a náre, jẽniari jã́radaivʉre, Jesús. \p \v 26 Ina jʉjovaiyʉrĩduivʉ bácavʉ Jesúre ʉ̃i que aiyede ʉrarõ dápiarejaimad̶a ʉ̃i coyʉiyede. Aru bi arejaimad̶a na. \s1 Saduceova ne jẽniari jã́ino Jesúre yainore jarʉvarĩ nacajainore \r (Mt 22.23-33; Mr 12.18-27; Hch 23.8) \p \v 27 Apevʉ saduceova nʉrejaimad̶a Jesús yebai. Saduceo ãmicʉriyajubobu judíovacavʉ ne yajubo cũináyajubo. Caivʉ saduceova “Yainore jarʉvarĩ nacajaiye cʉbevʉ”, ad̶ama na. \v 28 Jesúre jẽniari jã́rejaimad̶a ina saduceova yópe: \p —Mʉ, bueipõecʉ, Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉ toivarejaquemavʉ yópe: Cũinácʉ ʉ̃mʉ yaidú, jímarepacore jocarĩ jʉed̶ocʉvabecova, yaiyʉ́ bácʉi yócʉre pʉrʉbʉoiye jaʉvʉ ṍque, jʉed̶ocʉvacʉyʉ. Aru ina jʉed̶ova bárãjivʉ yaiyʉ́ bácʉi ãmiáre cʉvarãjarama na. \v 29 Javede cʉ́tequemavʉ siete paivʉ ʉ̃mʉva. Cũinácʉ ʉ̃mʉi mára matequémavʉ na. Némamicʉ pʉrʉbʉoquemavʉ. No yóboi yaiquémavʉ ʉ̃ mácʉ, jʉed̶ocʉvabecʉva. \v 30 Que baru apecʉ, ʉ̃ mácʉrã cutuyʉ, pʉrʉbʉoquemavʉ jíbʉcʉ bácʉi márepacoque. Aru jíbʉcʉ bácʉpedeca yaiquémavʉ, jʉed̶ocʉvabecʉva. \v 31 Aru apecʉ, ʉ̃ mácʉrã cutuyʉ, máre nopedeca, aru caivʉ ina siete paivʉ bácavʉ ṍque pʉrʉbʉorĩ, yaiquémavʉ, jʉed̶ocʉvabevʉva. \v 32 Caivʉ ne yóboi, ico nomió máco máre yaiquémavʉ. \v 33 ¿Yainore jarʉvarĩ nacajaijãravʉ baquinóre, ñamei márepaco bacod̶óba ico? Ijãravʉre caivʉ ina siete paivʉ cʉvatequemavʉ ṍre, arejaimad̶a na Jesúre. \p \v 34 Aru Jesús arejamed̶a ina saduceovare: \p —Ijãravʉcavʉ pʉrʉbʉod̶ama aru némaromivare jíyama, ne pʉrʉbʉorãjiyepe aivʉ. \v 35 Ʉbenita ãnijãravʉcavʉ yaibénama na. Que baru Jʉ̃menijicʉi yainore jarʉvarĩ nacajaicõjeimara márajivʉ, pʉrʉbʉobenajarama. \v 36 Ãnijãravʉcavʉ ángelevape ãrojarajarama na. Que baru Jʉ̃menijicʉi máratamu na, ne yainore jarʉvarĩ nacajaiye boje. \v 37 ¿Iye yainore jarʉvarĩ nacajaiyede, jápiarĩ eabenarʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede, Moisés bácʉ ʉ̃i toivaiye báquede, jocʉjĩcʉ uruijĩcʉre coyʉrĩ? “Yʉ́tamu Jʉ̃menijicʉ. Abraham, Isaac, aru Jacob ne mearore jímʉmu yʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Moisés bácʉre. \v 38 Yaivʉ bácavʉ ne mearore jímʉ ãmemi Jʉ̃menijicʉ. Quénora apʉrivʉ ne mearore jímʉtame ʉ̃. Que baru ina majeñecuva apʉrivʉbu. Caivʉ Jʉ̃menijicʉi beoimara apʉrivʉbu na, arejamed̶a náre Jesús. \p \v 39 Aru apevʉ, Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevacavʉ, jʉ arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, bueipõecʉ, me yávaivʉ mʉ, arejaimad̶a na. \p \v 40 Que baru jidʉrivʉ jẽniari jã́iyʉbedejaimad̶a ʉ̃́re bedióva cojedeca, ʉ̃i me jʉ aiye boje ina ʉ̃́re jʉjovaiyʉrĩduivʉ bácavʉre. \s1 Cristo ñai jabocʉ David bácʉi pãramecʉ \r (Mt 22.41-46; Mr 12.35-37) \p \v 41 Ʉbenita Jesús jẽniari jã́rejamed̶a náre: \p —¿Aipe teni “Cristobe David bácʉi pãramecʉ” aivʉba? \v 42 David bácʉvacari Espíritu Santoi parʉéque coyʉicõjeimʉ toivarejaquemavʉ Salmos ãmicʉriyoca cãriáiyocarã yópe arĩ: \q1 Jʉ̃menijicʉ aquemavʉ ji jabocʉre, “Dobajacʉ ji meapũravʉi, mi cʉvae boje parʉéde yʉpedeca. \v 43 Aru yʉ epecʉyʉmu mi mauvare mi cʉboba cãchinoi. Que teni mʉre vainí jarʉvare d̶acʉyʉmu yʉ náre, mi jabotequiyepe ayʉ náre”, arĩ toivarejaquemavʉ David bácʉ Cristorã. \m \v 44 David bácʉvacari Cristoi borore “Ʉ̃́recabe ji jabocʉ”, arejaquemavʉ. Que baru, ¿aipe teni David bácʉi pãramecʉba ʉ̃? arejamed̶a náre Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i boro coyʉrĩ ad̶aino Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare \r (Mt 23.1-36; Mr 12.38-40; Lc 11.37-54) \p \v 45 Caivʉ ina põeva ne jápiaiyede, Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare: \p \v 46 —Me d̶ajarã ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõevare. Námu cuiyʉrivʉ cuitótecajea ʉ̃mʉjʉricajeaque. Aru ʉma na põeva pued̶arĩ ne jacoyʉinore náre tãibʉi. Judíovai cójijiñamiare ne dobae méne ʉma na. Aru torojʉve teinore cʉiyʉma na ñai torojʉve teino upacʉ yebai. Caiye iyede ʉma na, põeva ne mearo jã́rajiyepe aivʉ náre. \v 47 Ʉbenita jʉjovarĩ ñavad̶ama ina nomiópevare ne apejĩene. Aru jẽniad̶ama joe ʉrarõ Jʉ̃menijicʉque, põeva ne dápiarãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva me Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉpe. Caiye diede ne d̶aiye boje, pʉeno ʉrarõ ñájinajarama na, ne ãmeina teiye boje, arejamed̶a Jesús. \c 21 \s1 Nomiópeco cʉve cʉvabeco õi tãutʉra jíno Jʉ̃menijicʉre \r (Mr 12.41-44) \p \v 1 Jesús jã́ñʉ marejámed̶a ina põeva cʉve cʉvarivʉre ne ʉre tãutʉrare Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami tãutʉra jíye epeitõcui jíni tʉoivʉre. \v 2 Jã́rejamed̶a cũináco nomiópecore cʉve cʉvabecore, pʉcatʉrava tãutʉratʉravare, me bojecʉbetʉravare tʉod̶ore. \v 3 Aru arejamed̶a: \p —Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ico nomiópeco cʉve cʉvabeco Jʉ̃menijicʉre jíbico apevʉ ne jíye pʉeno baju, õi jíye boje õi cʉvarõ cainore. Ʉbenita nácapũravʉ quénora quĩ́jino ne cʉvarõcarõre jíyama. \v 4 Caivʉ ina põeva ne ʉrarõ cʉvaecarõre jíyama Jʉ̃menijicʉre náre jaʉbede. Ʉbenita ico nomió õi quĩ́jino cʉvarijĩno mácarõre jíbico cainore Jʉ̃menijicʉre. Caiye õi ijãravʉi cʉvajʉroede jíbico õ Jʉ̃menijicʉre, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino “Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami tʉquiyebu” arĩ \r (Mt 24.1-2; Mr 13.1-2) \p \v 5 Apevʉ, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jã́ri, arejaimad̶a: \p —¡Pare meavabu iva cʉ̃rava! ¡Aru pare mead̶amiamu iñamia cʉ̃ramia! ¡Aru pare mearomu põeva ne jíno mácarõre, cojʉyarãjivʉ diñamiare! arejaimad̶a na. \p \v 6 Ne que aiyede, Jesús arejamed̶a: \p —Apejãravʉ cʉquiyebu cũiné d̶aijãravʉ baquinó caiye iye mʉje jã́iyede. Cũináva cʉ̃rava mautebequiyebu apeva pʉenora. Caiye iva cʉ̃ravare tʉvarãjarama. Que teni cũiquíyebu die, arejamed̶a Jesús. \s1 Jã́d̶ovaiye jãravʉ cũiquíye jipocai \r (Mt 24.3-28; Mr 13.3-23; Lc 12.11-12) \p \v 7 Jesúi bueimara jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, bueipõecʉ, ¿aipiyede tʉquidi caiye iye cʉ̃ramia ʉrad̶ãmia? ¿Aipe d̶arĩ coreóvarãjidica ñʉja caiye iye bʉojaquiyede? arejaimad̶a na. \p \v 8 Aru Jesús arejamed̶a náre: \p —Me jã́jara apecʉ jʉjovaiyʉcʉre mʉjare. Darãjarama obedivʉ ʉ̃mʉva. Aru arãjarama “Cristobu yʉ” aru “Cristoi daquijãravʉ baquinó joabejĩnotamu”. Náre jʉ abejarã. Aru náque nʉmejara. \v 9 Mʉje jápiaiyede boaino borore aru boaquíno borore máre, jidʉbejarã. Caiye iye vaiquíyebu jãravʉ cũiquíye jipocai. Ʉbenita cũimébu cãreja, arejamed̶a náre Jesús. \p \v 10 Dinʉmʉ arejamed̶a náre: \p —Cũináyajubo põeyajubocavʉ ãd̶amatenajarama apeyajubo põeyajubocavʉque. Aru cũináro jaboteinocavʉ ãd̶amatenajarama apeno jaboteinocavʉque. \v 11 Ʉrarõ joborõ cújiquiyebu obedicʉrõare. Ñájinajarama ãvʉéna aru duica ijiéde máre, yainájivʉ. Aru jã́rajarama ʉrarõ jã́d̶ovaino jidojarõre cavarõi. \p \v 12 ’Ʉbenita iye vaiquíye jipocai põeva jẽnajarama mʉjare. Ãmeno d̶arãjarama mʉjare. Jẽni jínajarama mʉjare ina judíovai cójijiñamine coreipõevare aru ina ãmeina teivʉre jẽni jacoiñamine coreipõevare máre. Nʉvarajarama mʉjare, mʉje núrajiyepe aivʉ cõjeipõeva ne jã́inoi aru jabova ne jã́inoi máre, yʉre mʉje jʉ aiye boje. \v 13 Dinʉmʉma mʉja coyʉrãjaramu ji borore. \v 14 Que baru mʉje baju majijarã, dápiabenajivʉ aipe mʉje arãjinore. \v 15 Que teni yʉ́vacari majide d̶acʉyʉmu mʉjare, mʉje coyʉrãjiyepe ayʉ méne. Que baru caivʉ ina mʉje mauva mʉjare copʉ yávarĩ aru mʉjare majibevʉpe jã́d̶ovari bʉojabenajarama. \v 16 Mʉjebʉcʉva máre, mʉjemamina, mʉjevʉ, aru mʉje yóvaimara máre jẽni jínajarama mʉjare, jabovare ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe aivʉ mʉjacavʉre. \v 17 Aru caivʉ mʉjare, mʉje jʉ aiye boje yʉre, jorojĩni jã́rajarama. \v 18 Ʉbenita cũinájiyo mʉje pod̶ad̶o bíjabequiyebu. Que baru ye ãmeno d̶abenajarama mʉjare. \v 19 Mʉja jʉ aivʉ baru yʉre, mʉje yainʉmʉita, earãjaramu mʉja jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. \p \v 20 ’Ʉbenita mʉje jã́iyede ina mʉje mauva churarava jacotʉrãdaivʉre Jerusalẽ́ne, majinajaramu joabenore diĩmaro bíjaquinore. \v 21 Dinʉmʉma ina Judeacavʉ dupini nʉjarari cʉ̃racũai. Aru ina ĩmarocavʉ cúyarĩ etajarãri ĩmarore jocarĩ. Aru ina jioi cʉrivʉ ecobejarãri ĩmarore. \v 22 Dijãravʉa Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉa baquiyébu, eaquiyepe ayʉ caiye iye toivaiye báquede ãnijãravʉa baquiyéde. \v 23 ¡Cõmaje ãrojarajarama ina nomiva micava bárãjivʉ! ¡Aru ina nomiva némajina nuri dajocabevʉre cʉvarãjivʉ máre, pare ñájinajarama na! Dijãravʉa baquiyéde ʉrarõ ãmeno edaquiyebu ijoborõre. Aru ijãravʉcavʉ ñájinajarama ʉrarõ baju. \v 24 Ne mauva boarĩ́ jarʉvarãjarama nácavʉre. Aru bʉorĩ apevʉre, nʉvarajarama náre cainoa joborõai. Aru bíjarorãjarama Jerusalẽ́ne ina judíova ãmevʉ ne jaboteinʉmʉ bʉojaiyeta, arĩ buedejamed̶a náre Jesús. \s1 Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe ʉ̃i copaidaquino \r (Mt 24.29-35, 42-44; Mr 13.24-37; Lc 19.47; Ap 1.7; 6.12-13) \p \v 25 Jesús buede nʉrejamed̶a, yópe arĩ: \p —Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovacʉyʉme ʉ̃i parʉéde aviáque, aru aviá ñamicacʉque, aru abiácovaque máre. Ijãravʉcavʉ, cainoa joborõacavʉ, jidʉrivʉ cãrijinajarama jia ʉrad̶a pãcaiye pare bʉjié boje. \v 26 Aru põeva cuecumarajarama, ne jidʉé boje, dápiaivʉ caino no ãmeno vaiquínore ijãravʉcavʉre. Que baru caivʉ ina parʉéque cʉrivʉvacari cavarõi cújinajarama. \v 27 Dinʉmʉ jã́rajarama yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe. Dacʉyʉmu ocopeniboi, ʉrarõ parʉéque, jã́d̶ovacʉyʉ meacʉ bajure. \v 28 Que baru caiye iye bʉiyede yópe ji coyʉiyepe, jidʉbejarã. Dinʉmʉ maquinóre maumena Jʉ̃menijicʉ mead̶aquijibi mʉjare, arejamed̶a náre Jesús. \p \v 29 Aru Jesús coyʉrejamed̶a náre jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ayʉ: \p —Jã́jara icʉ jocʉcʉ higueracʉre aru apecʉa jocʉcʉare máre. \v 30 Yoca yuiyede majivʉ mʉja ʉjʉrʉ̃mʉ joabenore. \v 31 Nopedeca jã́ivʉ caiye iye teiyede, majinajaramu mʉja Jʉ̃menijicʉi jabotequinʉmʉ joabenore. \p \v 32 ’Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Apevʉ ijãravʉi cʉrivʉ yaibédeca cãreja, vaiquíyebu caiye iye yópe ji coyʉiyepe. \v 33 Caino cavarõ aru caino joborõ máre cũiquíyebu. Yópe ji yávaiyepedeca jãve vaiquíyebu. \p \v 34 ’Cãrijovamejara mʉje torojʉve teiyeque, aru ãiyeque, aru ũcuiyeque mʉje pacoteiyede, aru caiye ijãravʉ d̶aiyeque máre. Me jã́jara mʉja, ãnijãravʉ, ji copaidaquijãravʉ baquinó, edabequiyepe mʉjare mʉje corebede, yópe doriñʉ jẽiyepe moacʉre. \v 35 Ãnijãravʉ baquinó edaquiyebu caivʉ ijãravʉcavʉre maumejiena. \v 36 Ʉbenita ãrʉjara cainʉmʉa. Mʉje vaiyede caiye iye ñájiyede, jẽniajara Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jíquiyepe aivʉ mʉjare ʉ̃i parʉéde, núrajivʉ jidʉbevʉva aru cʉyebevʉva máre Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji jã́inoi, arejamed̶a náre Jesús. \p \v 37 Caijãravʉa Jesús bueyʉ barejámed̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. Ʉbenita nainíburu yóboi, ĩmarore jocarĩ nʉri, Jesújã cãranʉvarejaimad̶a cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũi. \v 38 Aru javejĩna coapa ĩmaroi copaini, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami ecovarejamed̶a cojedeca Jesús. Aru obedivʉ põeva ʉ̃́re jápiarãnʉrejaimad̶a ʉ̃i yebai nore. \c 22 \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino ne jẽnajinore ʉ̃́re yóbomia \r (Mt 26.1-5, 14-16; Mr 14.1-2, 10-11; Jn 11.45-53) \p \v 1 Pascua ãmicʉrijãravʉ, pã́ure bʉcʉre d̶aiye cʉbe ãiye torojʉve teinʉmʉ joabeno marejávʉ̃ya. \v 2 Ina sacerdotevare jaboteipõeva aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva jʉjovarĩ jẽni, boarĩ́ jarʉvaiyʉrejaimad̶a Jesúre. Ʉbenita jidʉrejaimad̶a ina obedivʉ põevare. \p \v 3 Dinʉmʉre ñai abujuvai jabocʉ, Satanás, d̶aicõjenejaquemavʉ Judas Iscariotede, ñai cũinácʉ ina doce paivʉ Jesúi bueimaracacʉre. \v 4 Que teni ñai Judas coyʉcʉnʉrejamed̶a ina sacerdotevare jaboteipõevare aru ina Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine coreipõevare máre. Náre jẽni jíyʉrejamed̶a Jesúre. \v 5 Ʉ̃i d̶aiyʉede jápiarĩ, torojʉrejaimad̶a na. Que baru arejaimad̶a ʉ̃́re: “Ñʉja jínajivʉbu mʉre tãutʉrare, ñʉjare mi jẽni jíye boje ʉ̃́re yavenina”, arejaimad̶a Judare. \v 6 Judas jʉ arejamed̶a náre. Que baru jã́ri coreni bʉ́rejamed̶a, jẽni jícʉyʉ Jesúre yavenina, ina obedivʉ põeva ne jã́menoi. \s1 Jesús ʉ̃i ãino ʉ̃i bueimaraque \r (Mt 26.17-29; Mr 14.12-25; Jn 13.21-30; 1 Co 11.23-26) \p \v 7 Pã́ure bʉcʉre d̶aiye cʉbe ãiye torojʉve teijãravʉ barejávʉ̃ya. Pascua jãravʉcacʉre, ovejajĩcʉre, boarĩ́, toaque juarĩ, ã́varejaimad̶a dijãravʉre. \v 8 Que baru Jesús, Pedrore aru Jũare máre jarorĩ, arejamed̶a náre: \p —Mead̶arãnʉjara maje Pascua jãravʉque ãiyede maje ãrajiyede, arejamed̶a náre Jesús. \p \v 9 Aru jẽniari jã́rejaimad̶a Jesúre: \p —¿Ã́ri nʉri mead̶acarãjidica ñʉja diede? arejaimad̶a na. \p \v 10 Ʉ̃ arejamed̶a náre: \p —Mʉja ecoivʉ bácavʉ ĩmarore, ẽmeni, nócacʉre oco tuyʉre copʉrãjaramu mʉja. Ʉ̃́que nʉri, cʉ̃ramine ʉ̃i ecoiyede cũinátʉrʉ mʉja máre ecojarã. \v 11 Diñami upacʉre yópe ajarã mʉja: “ ‘¿Átucubʉba ji bueimaraque ji Pascua jãravʉre ji ãquitucubʉ?’ aibi bueipõecʉ”, ajarã mʉja. \v 12 Diñami upacʉcapũravʉ pʉenocatucubʉ ʉratucubʉ jave majare jaʉéde mead̶aitucubʉ bácarõre mʉjare jã́d̶ovacʉyʉme ʉ̃. Noi ditucubʉi majare maje ãrajiyede mead̶ajarã mʉja, arejamed̶a náre Jesús. \p \v 13 Ʉ̃́re jʉ arĩ, nʉri, ĩmaroi earejaimad̶a na. Earĩ, nore Jesús ʉ̃i aiye báquepedeca ʉ̃i aitucubʉre earejaimad̶a. Noi Pascua jãravʉque ãiyede mead̶arejaimad̶a na pʉcarã. \p \v 14 Que teni ne Pascua ãiora barejávʉ̃ya. Jesús earĩ, dobarejamed̶a tʉoiva yebai ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaraque. \v 15 Aru arejamed̶a náre: \p —Pare ãiyʉvʉ yʉ iye Pascua ãiyede mʉjaque ji ñájiquiye jipocai. \v 16 Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Ãmecʉbu yʉ Pascua jãravʉque ãiyede cojedeca, pʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteino eaiyeta, arejamed̶a Jesús. \p \v 17 Ũcuidore ĩni, Jʉ̃menijicʉre torojʉede jíniburu yóboi, arejamed̶a: \p —Ʉ̃jʉ, coapavajarã dicorore mʉje baju. \v 18 Que baru coyʉyʉbu mʉjare: Quénora vino ʉ́yaicorore ũcuñʉmu yʉ ijãravʉre. Ũcumecʉbu dicorore cojedeca, pʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinʉmʉita, arejamed̶a ʉ̃i bueimarare Jesús. \p \v 19 Ne ãiyedeca, pã́ure ĩni, Jʉ̃menijicʉre torojʉede jídejamed̶a Jesús. Torojʉede jíni bʉojarĩ, pã́ure cotʉvarejamed̶a. Cotʉvarĩ bʉojarĩ, náre coapa jíni, arejamed̶a: \p —Dápiajarã iye pã́ure yópe mʉje dápiaiyepe ji bajure. Jíquijivʉ yʉ ji bajure, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe yʉre, mʉjare ji mead̶aquiye boje. Que baru mʉje ãiyede iye pã́ure, ãrʉjara yʉre, arejamed̶a náre Jesús. \p \v 20 Aru nopedeca ũcuidore ĩni, ne ãri bubarĩburu yóboi, Jesús arejamed̶a: \p —Dápiajarã iye ũcuiyede yópe mʉje dápiaiyepe ji jivede. Jíquijivʉ yʉ ji jivede, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe yʉre, mʉjare ji mead̶aquiye boje. Que baru yʉre mequiyebu ji jive obedivʉre boje. Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶ajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji jã́inoi”, ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõre põevare ãrʉrajaramu mʉja, mʉje ũcuiyede diede. \v 21 Ʉbenita jã́jara. Ñai ʉ̃mʉ jẽni jícʉyʉ yʉre ji mauvare cʉbi yui tʉoiva yebai yʉ́que. \v 22 Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe ijãravʉi, ji yaijãravʉi nʉcʉyʉmu yʉ, yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede. Ʉbenita ãmeno vaicʉ́yʉme ʉ̃, ñai yʉre jẽni jíyʉ bacʉyʉ́, arejamed̶a Jesús. \p \v 23 Que baru jẽniari jã́ri bʉ́rejaimad̶a ne bajumia: \p —¿Ñame maquidí jẽni jíyʉ Jesúre ʉ̃i mauvare? arejaimad̶a na. \s1 ¿Ñamema parʉcʉ maje jẽnebore? \r (Mt 18.1; 19.28; 20.25-28; 23.11; Mr 9.34-35; 10.42-45; Lc 9.46; Jn 13.12-15) \p \v 24 Jesúi bueimara yópe yávarejaimad̶a ne bajumia: \p —¿Ñamema majacacʉ parʉcʉ apevʉ pʉeno? arejaimad̶a. \p \v 25 Jesús arejamed̶a náre: \p —Ina judíova ãmevʉ ne jabova parʉéque cõjeivʉbu ne jaborõcavʉre, ne d̶acarãjiyepe aivʉ náre ne ʉrõpe. Aru ina jaborõcavʉ, “Ñʉjare cad̶ateipõevatamu”, aivʉbu ne jabovare. \v 26 Ʉbenita nápe d̶abejarã mʉja. Ñai mʉjacacʉ parʉcʉ baiyʉcʉ baru, mʉjeyocʉpe memecajacʉrĩ mʉjare. \v 27 Apevʉ dobarivʉbu tʉoiva yebai. Aru apevʉ, ne yebacavʉ, jíyama ina dobarivʉre ne ãiyede. ¿Ñamema parʉcʉ apevʉ pʉeno? ¿Ñai dobacʉ tʉoiva yebai o ñai yebacacʉ pʉeno parʉcʉba? Jãve ñai dobacʉ tʉoiva yebai pʉeno parʉcʉbe. Ʉbenita yʉ cʉvʉ mʉje jẽneboi yebacacʉpe. \p \v 28 ’Mʉja dajocabevʉ yʉre ji ñájiyede, quénora ñájivʉ mʉja cũinátʉrʉ yʉ́que. \v 29-30 Yópe jipacʉ ʉ̃i jíyepe yʉre ji jabotequinore, nopedeca yʉ máre jívʉ mʉjare mʉje jabotenajinore, mʉje dobarãjiyepe ayʉ ji tʉoiva yebai ji jabotequiyede, ãrajivʉ aru ũcurajivʉ yʉ́que, aru mʉje dobarãjiyepe ayʉ jabovai dobarõa mearoara, coyʉrãjivʉ mearare o ãmenare ina doce paiyajuboa Israecavʉre, arejamed̶a Jesús ʉ̃i bueimarare. \s1 Jesús ʉ̃i coyʉino Pedrore ʉ̃i “Jesúre yʉ coreóvabevʉ” aquinore \r (Mt 26.31-35; Mr 14.27-31; Jn 13.36-38) \p \v 31 Jesús arejamed̶a Simón Pedrore: \p —Mʉ, Simón, ñai abujuvai jabocʉ Satanáre Jʉ̃menijicʉ jʉjovaicõjeimi mʉjare, yópe põeva ne jajʉóiyepe matore. \v 32 Ʉbenita yʉ jẽniaivʉ Jʉ̃menijicʉque, mi dajocabequiyepe ayʉ mi jʉ aiyede ʉ̃́re. Ñai abujuvai jabocʉ mʉre jʉjovarĩburu yóboi, mi me cʉquiyede Jʉ̃menijicʉque cojedeca, cad̶atejacʉ apevʉ ʉ̃́re jʉ aivʉre, mi yóvaimarare, arejamed̶a Jesús. \p \v 33 Aru Simón Pedro arĩdurejamed̶a Jesúre: \p —Mʉ, ji jabocʉ, ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami mʉ́que nʉñʉ bʉojaivʉ yʉ. Aru mʉ́que yaiyʉ́ máre bʉojaivʉ yʉ, arĩdurejamed̶a Jesúre. \p \v 34 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, Pedro, coyʉyʉbu mʉre: “Jesúre yʉ coreóvabevʉ”, acʉyʉmu mʉ cari ñami, cáyu ʉ̃i órejaquiye jipocai. Aru yóbecʉe nópe acʉyʉmu mʉ, arejamed̶a Pedrore Jesús. \s1 Jesúre ne jẽnajino joabenoi \r (Mt 10.9-10; Mr 6.8-9; Lc 9.3; 10.4) \p \v 35 Jesús arejamed̶a náre, ʉ̃i bueimarare: \p —Javede ji jaroiyede mʉjare nʉvameteavʉ̃ mʉja tãutʉrare, aru curubʉare, aru cʉraidoare máre. ¿Ye jaʉtearĩ mʉjare? arejamed̶a náre Jesús. \p Aru jʉ arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Jaʉbeteavʉ̃ ñʉjare, arejaimad̶a na. \p \v 36 Ʉ̃ arejamed̶a náre cojedeca: \p —Ʉbenita caride ñai tãutʉrare cʉvacʉ baru, nʉvajacʉrĩ diede. Aru ñai curubʉre máre cʉvacʉ baru, nʉvajacʉrĩ dicurubʉre. Aru ñai boaicarovede cʉvabecʉ baru, ʉ̃i pʉenocacaje doicajede jíjacʉrĩ, bojed̶acʉyʉ boaicarovede. \v 37 Coyʉyʉbu mʉjare: Javede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ, yópe arĩ, toivarejaquemavʉ yʉrã: “Põeva ʉ̃́re d̶arãjarama yópe ne d̶aiyepe ãmeina teivʉre”, arĩ toivarejaquemavʉ. Aru ji mauva d̶arãjarama yʉre nópe iye toivaiye báque coyʉiyepe, arejamed̶a Jesús. \p \v 38 Arejaimad̶a na: \p —Mʉ, ñʉje jabocʉ, jã́jacʉ. Yuibu pʉcavea boaicarovea, maje boarã́jivea, arejaimad̶a. \p Aru Jesús jʉ arejamed̶a náre: \p —Quénora meaquiyebu, arejamed̶a Jesús. \s1 Jesús Getsemaní ʉ̃i jẽniaino Jʉ̃menijicʉque \r (Mt 26.36-46; Mr 14.32-42) \p \v 39 No yóboi Jesús etarejamed̶a ne Pascua ãitucubʉre jocarĩ. Aru ʉ̃i d̶arĩ cõmajiyepe nʉrejamed̶a cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũi. Ʉ̃i bueimara máre yóvarejaimad̶a ʉ̃́re. \v 40 Ne eaiyede ʉ̃i nʉiyʉrõ mácarõi, Jesús arĩdurejamed̶a náre: \p —Jʉ̃menijicʉque borotejarã mʉja, abujuvai jabocʉi mʉjare jʉjovarĩ, ãmeina tede d̶abequiyepe aivʉ, arĩdurejamed̶a náre Jesús. \p \v 41 Que ayʉ bácʉ, náre jocarĩ nʉrejamed̶a, yópe põecʉ cʉ̃rabore dʉvarĩ jaroinope paino baji. Aru ñʉatutarĩ joborõi borotedejamed̶a Jʉ̃menijicʉque. \p \v 42 —Mʉ, jipacʉ, yʉre cari vaiquíye vaibéjad̶eni. Caiyede d̶aiye majicʉtamu mʉ. Ʉbenita ji ʉrõpe d̶abejacʉ. Quénora mi ʉrõpe d̶ajacʉ mʉ, arejamed̶a jípacʉre Jesús. \p \v 43 Dinʉmʉre cũinácʉ ángele, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcacʉ, járorejamed̶a ʉ̃i yebai, cad̶atecʉdayʉ earejamed̶a. \v 44 Jesús ʉ̃i ʉrarõ ñájiye boje, pʉeno parʉrõ borotedejamed̶a Jʉ̃menijicʉque. Que teni ijove darĩ, jivepe tʉrejavʉ̃ya joborõi. \p \v 45 Aru boroteni bʉojarĩ, nacajari copainʉrejamed̶a, ʉ̃i bueimara yebai. Earejamed̶a náre cãivʉre, ʉetʉivʉre, ne chĩoiye boje. \v 46 Dinʉmʉ Jesús arejamed̶a náre: \p —¿Aipe teni cãivʉrʉ̃ mʉja? Nacajajara. Jʉ̃menijicʉque borotejarã mʉja, abujuvai jabocʉi mʉjare jʉjovarĩ, ãmeina tede d̶abequiyepe aivʉ, arejamed̶a náre Jesús. \s1 Jesúre jẽni ne nʉvaino \r (Mt 26.47-56; Mr 14.43-50; Lc 19.47; 21.37; Jn 18.2-11) \p \v 47 Jesús ʉ̃i boroteiyedecata earejaimad̶a obedivʉ põeva. Judas, ina doce paivʉcacʉ, jipocatedejamed̶a náre. Jesús yebai nʉri, ʉ̃́re jiva nuri jacoyʉrejamed̶a. \v 48 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, Judas, ¿jiva nuri jacoyʉyʉrʉ̃ mʉ yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, jẽni jícʉyʉ yʉre ji mauvare? arejamed̶a Jesús ʉ̃́re. \p \v 49 Ina Jesúi yóvaimara, jã́ivʉ iyede vaiyede, jẽniari jã́ridurejaimad̶a Jesúre: \p —Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿boarã́jidi ñʉja náre iveá boaicaroveaque? arĩdurejaimad̶a na. \p \v 50 Dinʉmʉma cũinácʉ Jesúi yóvaimaracacʉ ʉ̃i boaicarovede tatorĩ, duarĩ, ĩni, sacerdotevare jaboteipõecʉi yebacacʉre juijórĩ najuárejamed̶a ʉ̃, ʉ̃i meapũravʉcacamucare. \v 51 Ʉbenita Jesús arejamed̶a: \p —Dajocajarã diede quénora, arejamed̶a. \p Que ayʉva, ʉ̃i cámucare tʉorĩ, ʉ̃́re mead̶arejamed̶a Jesús. \v 52 Dinʉmʉre Jesús arejamed̶a ina sacerdotevare jaboteipõevare, aru ina Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine coreipõevare, aru ina judíova bʉcʉvare máre: \p —¿Tatorĩ ñavaipõecʉre jẽivʉpe yʉre boaicaroveaque aru boaidʉaque jẽni jacorãdaivʉrʉ̃ mʉja? \v 53 Jãravʉa coapa mʉjaque Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami cʉ́tecacʉ yʉ. Apʉrĩ mʉjaque cʉcʉre, yʉre jẽni jacobeteavʉ̃ mʉja. Ʉbenita caride Jʉ̃menijicʉ mʉjare d̶aicõjeñʉme mʉje ʉrõpe yʉ́que. Aru caride abujuvai jabocʉ ãmeno d̶are d̶aibi yʉre, yópe mʉje ʉrõpe, arejamed̶a Jesús. \s1 “Jesúre yʉ coreóvabevʉ” arĩ, Pedro ʉ̃i coyʉino \r (Mt 26.57-58, 69-75; Mr 14.53-54, 66-72; Jn 18.12-18, 25-27) \p \v 54 Que arurata Jesúre jẽni, sacerdotevare jaboteipõecʉi cʉ̃rami nʉvarejaimad̶a ʉ̃́re. Aru Pedro joajĩenata ʉ̃i yóboi nʉre nʉñʉ mácʉ, sacerdotevare jaboteipõecʉi tãibʉi ecorejamed̶a ʉ̃. \v 55 Apevʉ Jesúre nʉvaivʉ bácavʉcavʉ toabore dacuvarĩburu yóboi, dobarejaimad̶a toabo ẽcarʉi nore tãibʉ coricai. Aru Pedro máre dobarejamed̶a ne jẽneboi. \v 56 Ʉ̃i noi dobaedeca, yebacarõmivacaco cũináco jã́rejacod̶a Pedrore, toabo pẽoiyede ʉ̃i jivare. Ʉ̃́re me cocorĩ, arejacod̶a: \p —Ñai ʉ̃mʉ máre cʉ́tebi Jesúque, arejacod̶a õ. \p \v 57 Ʉbenita Pedro jʉ abedejamed̶a õi yávaiyede: \p —Jesúre yʉ coreóvabevʉ, arejamed̶a. \p \v 58 Que arĩburu yójĩboi, apecʉ, Pedrore jã́ñʉ, arejamed̶a: \p —Mʉ máre nácacʉbu, arejamed̶a. \p Ʉbenita Pedrocapũravʉ arejamed̶a cojedeca: \p —¡Nácacʉ ãmevʉ! Jesúre yʉ coreóvabevʉ, arejamed̶a. \p \v 59 Cũináora yóboi, apecʉ máre arejamed̶a parʉrõreca: \p —Jãve ñai ʉ̃mʉ cʉ́tebi Jesúque. Ʉ̃ máre Galileacacʉtame ʉ̃, arejamed̶a. \p \v 60 Ʉbenita Pedrocapũravʉ jãve ayʉpe, pare baju arejamed̶a cojedeca: \p —¡Jãveneca Jʉ̃menijicʉi jã́inoi yʉ mʉre coyʉyʉtamu! ¡Jãve ji coyʉbedu, Jʉ̃menijicʉ ãmed̶ajacʉrĩ yʉre! Mi aimʉre ye majibecʉtamu yʉ. Ñai Jesúre yʉ coreóvabevʉ, arejamed̶a. \p Dinʉmʉma, ʉ̃i que aiye bajure, órejarejamed̶a cáyu. \v 61 Que teiyedata, Jesús copedini jã́rejamed̶a Pedrore. Aru ʉ̃ ãrʉrejamed̶a Jesús ʉ̃i coyʉiye báquede: “Cari ñami, cáyu ʉ̃i órejaquiye jipocai, yóbecʉe baju ‘Jesúre yʉ coreóvabevʉ’, acʉyʉmu mʉ”, arĩ coyʉiye báquede ãrʉrejamed̶a Pedro. \v 62 Aru ãrʉcʉ, cũiná etarĩ, pare chĩori orejamed̶a ʉ̃. \s1 Jesúre ne yávarĩ yʉrino \r (Mt 26.67-68; Mr 14.65) \p \v 63 Ina Jesúre coreipõeva yʉridejaimad̶a ʉ̃́re. Aru totatarejaimad̶a ʉ̃́re. \v 64 Ʉ̃i yacorʉare moari, ʉ̃́re pẽvavari, arejaimad̶a: \p —Coyʉjacʉ mʉ. ¿Ñame matedí mʉre pẽvañʉ? arejaimad̶a na. \p \v 65 Aru ʉrarõ yávarĩ, ãmeina yávarejaimad̶a ʉ̃́re. \s1 Jesúre ne nʉvaino judíovai jabova cójijivʉ yebai \r (Mt 26.59-66; Mr 14.55-64; Jn 18.19-24) \p \v 66 Aviá ʉ̃i tucʉmʉiyede, ina judíova bʉcʉva, aru ina sacerdotevare jaboteipõeva, aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre cójijidejaimad̶a na. Nʉvarejaimad̶a Jesúre ne cójijinoi. Aru arejaimad̶a ʉ̃́re: \p \v 67 —Mʉ Cristo baru, coyʉjacʉ ñʉjare, arejaimad̶a na. \p Aru Jesús arejamed̶a náre: \p —Ji coyʉru, mʉja jʉ abenajaramu yʉre. \v 68 Aru ji jẽniari jã́ru, jʉ abenajaramu mʉja yʉre. \v 69 Ʉbenita yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, jã́rajaramu mʉja caride pʉ cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉ parʉcʉi meapũravʉi dobacʉre, arejamed̶a. \p \v 70 Dinʉmʉ caivʉ ina jẽniari jã́rejaimad̶a: \p —¿Jʉ̃menijicʉi mácʉrʉ̃ mʉ? arejaimad̶a. \p Jesús jʉ ayʉ náre arejamed̶a: \p —Quédeca, mʉje aimʉrecabu yʉ, arejamed̶a ʉ̃. \p \v 71 Nácapũravʉ arejaimad̶a: \p —Apevʉ ne coyʉiye jaʉbevʉ. Javeta jápiad̶avʉ̃ maja ʉ̃i coyʉiyede ʉ̃i baju ãmeina teyʉre, jorojĩni arejaimad̶a na. \c 23 \s1 Jesúre ne nʉvaino Pilato yebai \r (Mt 27.1-2, 11-14; Mr 15.1-5; Jn 18.28-38) \p \v 1 No yóboi caivʉ ina judíovai cójijinocavʉ nacajari, Jesúre nʉvari, jabocʉ ʉ̃i ãmiá Pilato yebai jacorãnʉrejaimad̶a na. \v 2 Aru ãmecororĩ bʉ́rejaimad̶a Jesúre. \p —Ñʉja eavʉ ñai ʉ̃mʉre jarʉvarĩduyʉre maje jaborõre, aru bojed̶aicõjemecʉre ñʉjare tãutʉrare maje jabocʉ Césare, aru ayʉre ʉ̃i baju “Cristobu yʉ” aru jabocʉ máre, arejaimad̶a na Pilatore. \p \v 3 Ne que aiyede, Pilato jẽniari jã́rejamed̶a Jesúre: \p —¿Mʉ́rʉ judíovai jabocʉ? arejamed̶a. \p Jesús jʉ arejamed̶a: \p —Quédeca, mi aimʉrecabu yʉ, arejamed̶a. \p \v 4 Pilato arejamed̶a ina sacerdotevare jaboteipõevare aru caivʉ ina obedivʉ põevare: \p —Ãmeina tebecʉtame ʉ̃ ji jã́ru, arejamed̶a. \p \v 5 Ʉbenita parʉrõreca arejaimad̶a bedióva cojedeca: \p —Ñai cãrijovaimi caivʉ Judeacavʉre ʉ̃i bueiyeque. Bueni bʉ́quemavʉ Galileai. Aru edaibi yuita, jorojĩvʉ arejaimad̶a na. \s1 Jesúre ne nʉvaino Herodes yebai \p \v 6 Ne nópe ãmecoroiyede jápiarĩ Pilato, jẽniari jã́rejamed̶a: \p —¿Galileacacʉba ʉ̃? arejamed̶a. \p \v 7 Ina Jesúre ãmecoroivʉ ne jʉ aiyede, Pilato majicʉ Jesúre Galileacacʉre, jarorejamed̶a ʉ̃́re Galileacavʉ ne jabocʉ Herodes yebai. Dinʉmʉ ñai Herodes Jerusalén ãmicʉriĩmaroi cʉrejamed̶a. \v 8 Jesúre jã́ri, torojʉrejamed̶a Herodes, ʉ̃i jápiaiye báque boje Jesúi d̶aiye báque borore. Que baru ʉ̃́re pare jã́iyʉcʉ barejámed̶a. Jesús põeva ne d̶arĩ majibede d̶ayʉre pare jã́iyʉrejamed̶a Herodes. \v 9 Jesúre caijĩene jẽniari jã́ridurejamed̶a Herodes. Ʉbenita Jesúcapũravʉ bi arejamed̶a ʉ̃́re. \v 10 Herodes ʉ̃i jẽniari jã́iyede Jesúre, pare ãmecoroivʉ barejáimad̶a ina sacerdotevare jaboteipõeva aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre. \v 11 Dinʉmʉma Jesúre yʉrini, ãmeno baju ʉ̃́re d̶arejaimad̶a na, Herodes ʉ̃i churaravaque. Doicaje meacajede Jesúre doarĩ, ʉ̃́re yʉrini, Pilato yebai jacopaiyovarĩ jarorejamed̶a Herodes. \v 12 Jipocare ina jabova pʉcarã maucʉvarejaimad̶a ne baju. Ʉbenita ne que teijãravʉi, dijãravʉ baji, boroteni, mead̶arejaimad̶a ne baju, Herodes Pilatomaque. \s1 Põeva ne boarĩ́ jarʉvaicõjeino Jesúre \r (Mt 27.15-26; Mr 15.6-15; Jn 18.39–19.16) \p \v 13 No yóboi Pilato cójijovarejamed̶a ina sacerdotevare jaboteipõevare aru apevʉ judíova cójijinocavʉre máre. \v 14 Ne cójijiyede ʉ̃i yebai, arejamed̶a náre: \p —Ñai ʉ̃mʉre davaivʉbu mʉja ji yebai. Ʉ̃́re boro coyʉrĩ ad̶arĩ, “Ʉ̃ jarʉvarĩduibi maje jaborõre”, aivʉbu yʉre. Ʉbenita mʉje jã́inoi yʉ́vacari jẽniari jã́ivʉ ʉ̃́re ʉ̃i d̶aiye báquede. Aru ʉ̃i coyʉiyede jápiarĩburu, coyʉyʉbu mʉjare: Ãmeina tebecʉtame ʉ̃ ji jã́ru. \v 15 Herodes máre Jesús ʉ̃i ãmeina teiyede eabetecʉbe. Que baru jacopaiyovacʉbe ʉ̃́re ñʉje yebai cojedeca. Jápiajarã. Coreóvaivʉbu mʉja. Ʉ̃i ãmeno d̶aru, ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaicõjejebu yʉ. \v 16 Que baru jara popeicõjeniburu yóboi, jaetovaquijivʉ ʉ̃́re, arejamed̶a náre Pilato. \p \v 17 Nópe d̶ayʉ Pilato, ʉ̃i d̶arĩ cõmajiye boje ʉjʉá coapa no torojʉve teinʉmʉre, cũinácʉ jacoimʉ mácʉre, põeva ne etavaicõjeimʉre, jaetovavarejamed̶a ʉ̃. \v 18 Ʉbenita caivʉ ina põeva cod̶oboborejaimad̶a cũinátʉrʉ, boarĩ́ jarʉvaicõjeivʉ Jesúre. \p —¡Ñaine boarĩ́ jarʉvaicõjejacʉ mʉ! Barrabáre jaetovajacʉ mʉ, arĩ cod̶oboborejaimad̶a na. \p \v 19 Ñai Barrabás ãmicʉcʉre jacorejaimad̶a ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaiyʉe boje Romacavʉre, ne jaboteiye boje Jerusalén ãmicʉriĩmarore, aru põevare ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaiye báque boje máre. \v 20 Ʉbenita Pilatocapũravʉ jaetovaiyʉrejamed̶a Jesúre. Que baru bedióva cojedeca coyʉrĩdurejamed̶a ina põevare. \v 21 Ʉbenita cojedeca cod̶oboborejaimad̶a ina põevacapũravʉ, boarĩ́ jarʉvaicõjeivʉ Jesúre. \p —¡Ʉ̃́re jocʉcʉjaravena pẽvari boarĩ́ jarʉvaicõjejacʉ mʉ! arĩ cod̶oboborejaimad̶a Pilatore. \p \v 22 Bedióva cojedeca Pilatocapũravʉ arĩdurejamed̶a náre: \p —¿Yéde ãmeina tearĩ ñai? Coreóvaivʉbu mʉja. Ʉ̃i ãmeno d̶aru, ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaicõjejebu yʉ. Que baru jara popeicõjeniburu yóboi, jaetovaquijivʉ ʉ̃́re, arĩdurejamed̶a Pilato náre. \p \v 23 Ʉbenita ina põevacapũravʉ parʉrõreca cod̶oboborĩ bʉjiéque boarĩ́ jarʉvaicõjenejaimad̶a Jesúre. Que baru Pilato jʉ arejamed̶a náre. \v 24 Boarĩ́ jarʉvaicõjenejamed̶a ʉ̃́re ina põeva ne ʉrõpe. \v 25 Pilato jaetovarejamed̶a ñai boarĩ́ jarʉvayʉ bácʉre, ãmeina teivʉre jẽni jacoiñamicacʉre, ne jẽniaimʉre. Ʉbenita jídejamed̶a Jesúre náre, ne d̶arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re yópe ne ʉrõpe. \s1 Jesúre ne pẽvari yuyaino jocʉcʉjaravena \r (Mt 27.32-44; Mr 15.21-32; Jn 19.17-27; Ap 6.16) \p \v 26 Jesúre nʉvarejaimad̶a. Jocʉcʉjaravede ture nʉñʉ maridurejamed̶a ʉ̃. Aru cuyʉ bácʉ ĩmaroi earejamed̶a Simón, Cirene ãmicʉriĩmarocacʉ. Nore vaiyʉ́re, ʉ̃́re Jesús ʉ̃i jocʉcʉjaravede tuino mácarõre tuicõjenejaimad̶a na, churarava, Jesús yóboi. \p \v 27 Obedivʉ põeva nʉrejaimad̶a ʉ̃i yóboi. Aru nácavʉ nomiva orejaimad̶a pare, ne chĩoiye boje. \v 28 Ʉbenita Jesús copedini, náre jã́ri, arejamed̶a: \p —Mʉja, Jerusalẽ́cavʉ, obejarã yʉre. Quénora ojarã mʉje bajure, mʉjemarare máre. \v 29 Apejãravʉa baquiyéde põeva arãjarama yópe: “Torojʉrãjarama ina jʉed̶ocʉvabevʉ, aru ina jʉed̶oeabevʉ máre”. \v 30 Arãjarama cʉ̃racũa ʉracũare: “Tʉjacũari ñʉjare”. Aru arãjarama cʉ̃racũare: “Yavejacũari ñʉjare”. \v 31 Mʉja jã́ivʉ ne d̶aiyede yʉre, meacʉre, jocʉcʉpe páyʉre. Que baru jãve pʉeno ãmeno d̶arãjarama mʉjare, ãmenare, yópe pecacʉape paivʉre, arejamed̶a náre Jesús. \p \v 32 Aru pʉcarã ãmeina teivʉre máre nʉvarejaimad̶a ina churarava, Jesúque ne boarĩ́ jarʉvarãjimarare. \v 33 Põe jipobʉcũ ãmicʉricũ cʉ̃racũi eaivʉ, Jesúre jocʉcʉjaravena pẽvari jẽorejaimad̶a na. Aru ina pʉcarãre máre ne jocʉcʉjaravea coapa pẽvari jẽorejaimad̶a na, cũinácʉre meapũravʉi, apecʉre cãcopũravʉi, aru Jesúre ne coricai. \v 34 Ʉbenita Jesús arejamed̶a: \p —Mʉ, jipacʉ, ne ãmeina teiyede ãrʉmetejacʉ mʉ. Coreóvabema ne d̶ainore, arejamed̶a Jesús jípacʉre. \p Churarava ne yajuiyede dʉvarĩ, cainijidʉa etaiyede jã́ri, Jesús ʉ̃i doiyede náre coapa ĩnejaimad̶a na, ʉ̃́re pẽvaivʉ bácavʉ. \v 35 Põeva nore cocoivʉ barejáimad̶a. Aru nácavʉ judíovai jabova, Jesúre yʉrivʉ, yópe arejaimad̶a na: \p —Apevʉre mead̶avacacʉ. Caride jãve Jʉ̃menijicʉi beoimʉ maru, Cristo baju baru, ʉ̃i bajure mead̶ajacʉrĩ ʉ̃, arejaimad̶a na. \p \v 36 Ina churarava máre ʉ̃́re yʉrivʉ barejáimad̶a na. Ʉ̃i yebai nʉri, ũcuiye upiáteiye báquede ʉ̃́re jínidurejaimad̶a na, ʉ̃́re ijibequiyepe aivʉ. Aru arejaimad̶a ʉ̃́re: \p \v 37 —Mʉ judíovai jabocʉ baru, mi baju mi yaiquínore mead̶ajacʉ, arejaimad̶a Jesúre ina churarava. \p \v 38 Jocʉcʉjaravena, ʉ̃i pʉenoi, toivaino jẽnejavʉ̃ya. “Judíovai jabocʉbe”, aiyʉrejavʉ̃ya no toivaino. Griegova ne yávaicamuaque, Romacavʉ ne yávaicamuaque, aru judíova ne yávaicamuaque máre toivarejaimad̶a nore. \p \v 39 Aru cũinácʉ ina ãmeina teivʉcacʉ, jocʉcʉjaravena ne pẽvaimʉ mácʉ, Jesúre ãmeina yávarejamed̶a ʉ̃ máre. \p —Mʉ, ¿Cristo ãmecʉrʉ̃ mʉ? Cristo baju baru, mi baju mi yaiquínore mead̶arĩ, ñʉjare máre ñʉje yainájiyede mead̶acajacʉ mʉ, arejamed̶a Jesúre. \p \v 40 Ʉbenita apecʉcapũravʉ Jesúre ãmeina ayʉre jã́ri, jararejamed̶a: \p —¿Jʉ̃menijicʉre jidʉbecʉrʉ̃ mʉ? Maja yaivʉtamu, maje ãmeina teiye báque boje. \v 41 Que baru ãmeno vaivʉ majare. Ʉbenita ñai ãmeina tebecʉtame ʉ̃. Majacapũravʉ maje ãmeina teiye báquede bojed̶aivʉtamu maja, arejamed̶a. \p \v 42 Que ayʉva, arejamed̶a Jesúre: \p —Mʉ, Jesús, jabocʉ bacʉyʉ́, ãrʉjacʉ yʉre, arejamed̶a. \p \v 43 Aru Jesús jʉ arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Jãve coyʉyʉbu mʉre: Cari jãravʉmica Paraíso ãmicʉrõi yʉ́que cʉcʉyʉmu mʉ, arejamed̶a Jesús ñai chĩoñʉre ʉ̃i ãmeina teiye báquede. \s1 Jesús ʉ̃i yaino \r (Mt 27.45-56; Mr 15.33-41; Lc 8.2-3; Jn 19.28-30; Hch 7.59; He 10.20) \p \v 44 Jãravʉ corica baji ñemié tʉrĩ darejavʉ̃ya caino joborõi. Pʉ yóbecʉriora yóboita vaidéjavʉ̃ya. \v 45 Que baru yóbecʉriora baju ye aviá pẽomenejamed̶a. Aru Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramicacaje ʉracaje coricõpavaicaje bácarõ quéda corica baji jad̶eni nʉrejavʉ̃ya. \v 46 Dinʉmʉre pare bʉjié cod̶oboborĩ, yávarĩ darorejamed̶a Jesús: \p —Mʉ, jipacʉ, ji ũmene mʉre jíyʉbu yʉ, arejamed̶a Jʉ̃menijicʉre. \p Que ayʉva, yaidéjamed̶a ʉ̃. \p \v 47 Nore Jesús bácʉre cocorĩ núcʉ barejámed̶a churaravai jabocʉ. Jesús yaiyʉ́re jã́ri, mearore jídejamed̶a Jʉ̃menijicʉre. \p —¡Jãveneca ñai ʉ̃mʉ ãmeina tebecʉ batecʉ́be! arejamed̶a churaravai jabocʉ. \p \v 48 Aru caivʉ ina obedivʉ põeva cójijivʉ bácavʉ nore, Jesús yaiyʉ́ bácʉre jã́ivʉ, copainʉrejaimad̶a ne cʉ̃ramia coapa, totaivʉ ne ñarebare, ne chĩoiye boje. \v 49 Caivʉ Jesús bácʉi coreóvaimara, aru ina nomiva, Galilea ãmicʉrõre jocarĩ daivʉ bácavʉ ʉ̃́que, na máre cocorĩ núrejaimad̶a joajĩemia. \s1 Jesús bácʉ jarʉvaimʉ ne põe jarʉvainoi \r (Mt 27.57-61; Mr 15.42-47; Jn 19.38-42) \p \v 50 Cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉrejamed̶a, ʉ̃i ãmiá José, Arimatea ãmicʉriĩmarocacʉ. Sacerdotevai cójijinore coyʉipõevacacʉ barejámed̶a ʉ̃. Ñai José meacʉ aru ãmeina tebecʉ barejámed̶a ʉ̃. \v 51 Que baru jʉ abedejamed̶a ina judíovai cójijinocavʉ ne d̶aiye báquede Jesúre. Ʉ̃ máre Jʉ̃menijicʉi jabotequinʉmʉ maquinóre napini coreyʉ barejámed̶a ʉ̃. \v 52 Pilato yebai nʉri, Jesús bácʉi baju bácarõre jẽniacʉnʉrejamed̶a ʉ̃. \v 53 Pilato ʉ̃i jẽniaiyede jʉ arĩburu yóboi, Jesús bácʉre jocʉcʉjaravede jõd̶avari, ĩni, meacaje boricaje lino ãmicʉricajeque cũmari nʉvarejaimad̶a ʉ̃ mácʉre cʉ̃racobei. Põeva ne yaivʉ bácavʉ ne ĩmamecobe barejávʉ̃ya dicobe. Aru dicobei Joséjã jarʉvarejaimad̶a Jesús bácʉre. \v 54 Dijãravʉ, nainú, torojʉve teijãravʉ baquinóre mead̶aijãravʉ barejávʉ̃ya. Sábado baquinó jipocacajãravʉ barejávʉ̃ya. \p \v 55 Ina nomiva Jesúque eaivʉ bácavʉ Galilea ãmicʉrõre jocarĩ, Joséjã yóboi nʉri, jã́rejaimad̶a dicobede aru ne jarʉvaiyede Jesús bácʉi baju bácarõre nore. \v 56 Jã́ri bʉojarĩ, copainʉrejaimad̶a na, mead̶arãjivʉ mumijʉede aru jĩjovaiyede máre, ne nʉvarajiyede sábado jãravʉ yóboi, mead̶arãjivʉ Jesús bácʉi baju bácarõre dieque. Aru judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, jabʉóvarejaimad̶a na yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquepe. \c 24 \s1 Jesús ʉ̃i nacajaino yainore jarʉvarĩ \r (Mt 16.21; 17.22-23; 20.18-19; 28.1-10; Mr 8.31; 9.31; 10.33-34; 16.1-8; Lc 9.22; 18.31-33; Jn 20.1-10) \p \v 1 No sumana bʉijãravʉ domingo javejĩnara, aviá ʉ̃i tucʉmʉiyede, ina nomiva nʉrejaimad̶a Jesús bácʉre ne jarʉvainoi, nʉvaivʉ mumijʉede, ne mead̶aiye báquede, yuarãjivʉ diede Jesús bácʉi baju bácarõre. \v 2 Dicobe cʉ̃racobede cʉrejavʉ̃ya bieitʉrava cʉ̃ratʉrava ʉratʉrava. Dinomiva ne eaiyede ʉ̃ mácʉre ne jarʉvainore, earejaimad̶a dicobe biebecobede. \v 3 Ʉbenita ne ecoiyede dicobei, Jesús bácʉi baju bácarõre eabedejaimad̶a. \v 4 Cãrijini dápiaivʉ, “¿Ã́ri cʉri Jesús bácʉi baju bácarõ?” arejaimad̶a ne bajumia. Ne nópe dápiaiyedeca, járorejaimad̶a pʉcarã ʉ̃mʉva, núrivʉ ne yebai. Aru ne doicajea boricajea pare pẽorejavʉ̃ya. \v 5 Que baru ina nomiva, cuecumaivʉ, doco jã́rejaimad̶a na, ne jidʉé boje. Aru ina ʉ̃mʉva arejaimad̶a náre: \p —¿Aipe teni voivʉrʉ̃ mʉja apʉcʉre yaivʉ bácavʉre ne jarʉvainoi? \v 6 Jesús jave nacajami yainore jarʉvarĩ. Que baru cʉbebi yore. ¿Ãrʉmetenarʉ mʉja ʉ̃i coyʉiye báquede mʉjare nore Galileai? \v 7 Coyʉquemavʉ mʉjare yópe: “Jaʉvʉ yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, ji ʉrarõ ñájiquino. Jẽni jínajarama yʉre ina ãmeina teivʉre, ne pẽvari boarĩ́ jarʉvarãjiyepe yʉre. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi yainore jarʉvarĩ nacajacʉyʉmu yʉ”, aquemavʉ mʉjare Jesús, arejaimad̶a na nomivare. \p \v 8 Ne que aiyede, ina nomiva ãrʉrejaimad̶a Jesús ʉ̃i coyʉiye báquede náre. \v 9 Copainʉriburu yóboi Jesús bácʉre ne jarʉvaino mácarõre jocarĩ, caiye ne jã́iye báquede coyʉrejaimad̶a ina once paivʉre aru apevʉ Jesúi yóvaimarare máre. \v 10 Iye borore coyʉivʉ bácavʉ barejáimad̶a María Magdalacaco, aru Juana, aru apeco María, Santiagoi paco máre, aru apevʉ nomiva náque cʉrivʉ. Ina coyʉrĩdurejaimad̶a ne jã́ino mácarõre Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare. \v 11 Ʉbenita nácapũravʉ jʉ abedejaimad̶a ina nomiva ne coyʉiyede. “¿Ʉbeni márica?” arĩ dápiarejaimad̶a. \p \v 12 Ʉbenita Pedro nacajari, cúyarĩ, earejamed̶a Jesús bácʉre ne jarʉvaino mácarõ yebai. Dicobei nacachini, jã́rejamed̶a Jesúi cũmaicajea báquede, lino ãmicʉricajea paraicajeare cũinároma. Que teni Pedro, pare dápiayʉ, cʉ̃rami copainʉrejamed̶a. \s1 Jesús ʉ̃i cʉeteino Emaús ma nʉimai \r (Mr 16.12-13) \p \v 13 Dijãravʉmica Jesúi bueimaracavʉ pʉcarã Emaús ãmicʉriĩmaroi nʉivʉ barejáimad̶a na, Jerusalén ãmicʉriĩmaroi cʉrivʉ bácavʉ. Jerusalén joabejĩnoi, once paikilometros baju barejávʉ̃ya diĩmaro. \v 14 Nʉre nʉivʉvacari boroteivʉ barejáimad̶a na, yo Jesús bácʉi baju bácarõ bíjaino mácarõre. \v 15 Diede boroteivʉ ne yávare nʉiyedeca mái, Jesús ʉ̃i baju nára earejamed̶a ʉ̃. Náque vaivárĩ nʉrejamed̶a Jesús. \v 16 Vaivárĩ nʉñʉreca náque, ʉ̃́re coreóvabedejaimad̶a na. \p \v 17 Aru náre arejamed̶a Jesús: \p —¿Aipe arĩ boroteivʉrʉ̃ mʉja, mái nʉivʉ? ¿Aipe teni chĩoivʉrʉ̃ mʉja? arejamed̶a. \p Ʉ̃i que aiyede, dajocarĩ, núranʉrejaimad̶a na, chĩoivʉ. \v 18 Aru nácacʉ cũinácʉ, Cleofas ãmicʉcʉ, arejamed̶a Jesúre: \p —¿Mʉ máre Jerusalẽ́i cʉcʉvacari, caiye vaiye báquede majibecʉrʉ̃ mʉ? arejamed̶a ʉ̃. \p \v 19 —¿Yéde? jẽniari jã́rejamed̶a náre Jesús. \p Aru arejaimad̶a: \p —¿Jesús Nazarecacʉ bácʉre vaiye báquede jápiabetecʉrʉ̃? Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ baju bateáme ʉ̃. Jʉ̃menijicʉi jã́inoi aru põeva ne jã́iyede máre caiye ʉ̃i d̶aiye báque aru caiye ʉ̃i coyʉiye báque máre me mateávʉ̃. Coyʉrĩ parʉcʉ bateáme ʉ̃ mácʉ. \v 20 Aru ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaicõjeni, ʉ̃́re jocʉcʉjaravena pẽvaicõjeima na sacerdotevare jaboteipõeva ina maje jabovaque. \v 21 Ʉbenita, “Ʉ̃ majʉbí Israecavʉre mead̶aipõecʉ bacʉyʉ́”, aivʉ bateávʉ̃ ñʉja. Cari jãravʉque yóbecʉrijãravʉa nʉivʉ ʉ̃i yainíburu yóboi. \v 22 Ñʉjacavʉ nomiva ñʉjare cuavama caride. Cari jãravʉ javejĩnara ʉ̃ mácʉre ne jarʉvainoi nʉmad̶a na, ñʉje nomiva. \v 23 Ʉbenita ʉ̃ mácʉi baju bácarõ cʉbetevʉya. Eabetemad̶a na. Aru yópe arĩ, ñʉjare coyʉrãedama na nomiva: “Ángelevare jã́vʉ ñʉja. ‘Apʉbi ʉ̃ Jesús’, ama na”, ama ñʉjare dinomiva. \v 24 Dinʉmʉma ñʉjacavʉ apevʉ, “¿Jãve márica no?” arĩ, jã́ranʉma na nomicata. Nomiva ne aiye báquepedeca jã́mad̶a na máre. Ʉbenita ʉ̃́re, Jesúre, jã́metemad̶a na, arĩ coyʉrejaimad̶a ina pʉcarã mái nʉipõeva. \p \v 25 Náre arejamed̶a Jesús: \p —Dápiabevʉtamu mʉja. Coreóvabeni cʉrivʉtamu mʉja. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báque caiyede jápiarĩ coreóvabevʉbu mʉja. \v 26 Nópe ãmeno vaijébu Cristo. Aru no yóboi, ãmeno vaiyʉ́ bácʉ, caiyede jaʉbeda jebeyʉ bácʉ, meacʉ baju nʉjebu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, arĩ coyʉrejamed̶a náre Jesús. \p \v 27 Aru coyʉrĩ bʉ́rĩ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede Moisés bácʉre, aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquede coyʉrĩ jebedejamed̶a náre Jesús caiye ʉ̃i borore. \p \v 28 Ĩmaro ne earãjino joabejĩnoi eaiyede, nʉñʉpe tedejamed̶a Jesúcapũravʉ. \v 29 Ʉbenita ne yebai mauteicõjenejaimad̶a na: \p —Yui ñʉjaque cʉjacʉ mʉ. Jã́jacʉ, jave nainútamu. Jave ñemié tʉinotamu, arejaimad̶a Jesúre. \p Que teni ne yebai nʉrejamed̶a Jesús. \v 30 Náque cʉrĩ, dobarejamed̶a Jesús, ãcʉyʉ náque. Pã́ure ĩni, Jʉ̃menijicʉre torojʉede jíni, pã́ure cotʉvarĩ, náre jídejamed̶a Jesús. \v 31 Ʉ̃i pã́ure cotʉvarĩ jíye bajure, ʉ̃́re coreóvarejaimad̶a na. Ne coreóvaiye bajure cũiná náre bíjarejamed̶a Jesús. \v 32 Que teiyede, arejaimad̶a na, ne bajumia boroteivʉ: \p —Jãvemu. Ʉ̃i boroteiyede majare mái Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉyʉ, maja meaũme cʉ́tevʉ, arejaimad̶a na, Jesús ʉ̃i bíjarĩburu yóboi. \p \v 33 Que teninata, cũiná Jerusalén ãmicʉriĩmaroi copainʉrejaimad̶a na. Nore eaivʉ, ina Jesúi bueimara mácavʉ once paivʉ baju, aru apevʉ náque cʉrivʉ, cũinároi cójijivʉre earejaimad̶a na. \v 34 Aru ina Jesúi bueimara mácavʉ once paivʉcapũravʉ arejaimad̶a ina pʉcarã copaivʉ bácavʉre yópe: \p —Jãve bajubu. Maje jabocʉ yaiyʉ́ bácʉ bedióva cojedeca apʉbiya ʉ̃. Simón Pedro ʉ̃́re jã́miya, arejaimad̶a na. \p \v 35 Dinʉmʉma ina copaivʉ bácavʉ náre vaiye báque caiyede coyʉrejaimad̶a ina once paivʉre. Ʉ̃i coyʉiye báquede náre mái coyʉrejaimad̶a na. \p —Pã́ure ʉ̃i cotʉvaiye bajure ʉ̃́re coreóvavʉ ñʉja, arĩ coyʉrejaimad̶a na. \s1 Jesús ʉ̃i cʉeteino ʉ̃i bueimarare \r (Mt 28.16-20; Mr 16.14-18; Jn 20.19-23; Hch 1.4) \p \v 36 Ne nópe coyʉiyedeca, Jesúvacari cʉetedejamed̶a ne jẽneboi. Aru yópe arĩ, jacoyʉrejamed̶a náre: \p —¿Ména cʉrãrʉ mʉja? arejamed̶a Jesús. \p \v 37 Ʉbenita na cuecumari jidʉrivʉ, yópe arĩ dápiarejaimad̶a: “¿Põe decocʉ bácʉ bárica?” arejaimad̶a na. \v 38 Ʉbenita Jesús arejamed̶a náre: \p —¿Aipe teni jidʉrivʉrʉ̃ mʉja? ¿Aipe teni pʉcaũmea cʉrivʉrʉ̃ mʉja? ¿Aipe teni “¿Ñamema ñai?” aivʉrʉ̃ mʉja? \v 39 Jã́jara ji pʉrʉáre, ji cʉbobare máre. Jãve yʉrecabu. Jẽni jã́jara yʉre. Aru jã́jara yʉre máre. Que baru jiarʉ aru cũad̶o máre cʉvʉ. Põe decocʉ yópe cʉbebi, arejamed̶a Jesús. \p \v 40 Que ayʉva, jã́d̶ovarejamed̶a náre ʉ̃i pʉrʉáre aru ʉ̃i cʉbobare máre. \v 41 Ʉbenita jʉ abedejaimad̶a cãreja, ne ʉrarõ torojʉe boje, aru ne pare dápiaiye boje máre. Jesús jẽniari jã́rejamed̶a náre: \p —¿Ãiyede cʉvabenarʉ mʉja yore? arejamed̶a náre. \p \v 42 Jʉ arĩ, jídejaimad̶a ʉ̃́re cũinátʉibʉ moacʉ joaimʉre, aru mumicorore máre. \v 43 Aru ditʉibʉre ĩni, aru mumicorore máre ĩni, ãrejamed̶a ne jã́inore. \v 44 Dinʉmʉ arejamed̶a náre: \p —Jave yʉ coyʉcacʉ mʉjare caiye iyede ji cʉede mʉjaque. Coyʉcacʉ mʉjare d̶aiye jaʉvʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquepe Moisés bácʉre, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepe, aru iye Salmos ãmicʉe toivaiye báquepe máre, arejamed̶a náre Jesús. \p \v 45 Que ayʉva, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉrĩ majicarejamed̶a náre, ne me majinajiyepe ayʉ iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. \v 46 Aru coyʉrĩ bʉojarĩ, arejamed̶a náre: \p —Yópe toivainotamu: “Cristore ʉ̃i ʉrarõ ñájiye jaʉvʉ ʉ̃́re. Aru yóbecʉrijãravʉa ʉ̃i yainíburu yóboi nacajacʉyʉme yainore jarʉvarĩ”. \v 47 Aru, “Coyʉiye jaʉvʉ põevare ne ãmeina teiyede chĩori, ne oatʉvarãjiyepe aivʉ, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe aivʉ náre ne ãmeina teiyede. Cristoi ãmiái, ʉ̃i parʉéque, coyʉiye jaʉvʉ náre caivʉ ijãravʉcavʉre, mamarʉmʉre Jerusalẽ́cavʉre aru yóboi caivʉ apevʉre máre”, arejamed̶a Jesús, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede majicayʉ ʉ̃i bueimarare. \p \v 48 Bedióva cojedeca Jesús coyʉrejamed̶a náre: \p —Mʉjavacari jã́ivʉ bácavʉbu caiye iyede. Que baru coyʉiye jaʉvʉ mʉjare apevʉre, ne majinajiyepe aivʉ. \v 49 Yʉ daroquijivʉ mʉjare ñaine, jipacʉi daroquimʉre, Espíritu Santore. Que baru mautejarã mʉja cãreja yui ĩmaroi, pʉ mʉje jacopʉiyeta Jʉ̃menijicʉi parʉéde, cavarõ mearoquede, arĩ d̶aicõjenejamed̶a Jesús ʉ̃i bueimarare. \s1 Jesús ʉ̃i mʉino cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi \r (Mr 16.19-20; Hch 1.9-11) \p \v 50 Ʉ̃i que arĩburu yóboi, Jesús jipocatedejamed̶a ʉ̃i bueimarare pʉ Betania ãmicʉriĩmajinoita. Nore ʉ̃i pʉrʉáre jarʉrʉrĩ, “Jʉ̃menijicʉi jã́inoi me tejarã mʉja”, arejamed̶a náre. \v 51 Nópe ayʉvacari, mʉri nʉrejaquemavʉ náre jocarĩ pʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõita. \v 52 No yóboi, ñʉatutarĩ mearore jídejaimad̶a ʉ̃́re. Aru torojʉrivʉ copainʉrejaimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. \v 53 Nore Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi mauteni cainʉmʉa, mearore jídejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre. Quénoramu.