\id HEB - Cubeo NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h Hebreos \toc1 Hebreos \toc2 Hebreos \toc3 He \mt1 Hebreos \ip Mamabʉinore coyʉiyebu iyoca paperayocare cũinácʉ põecʉ ʉ̃i toivacaino mácarõ ina judíova Jesúre jʉ aivʉ Hebreos ãmicʉrivʉ bácavʉre. Caivʉ majibevʉ ñamene toivacayʉ bácʉre diyocare. Ʉbenita iyede majivʉ: Ñai toivacayʉ bácʉ diyocare jápiabedejaquemavʉ Jesúre, quénora jápiarejaquemavʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉipõeva mácavʉre (2:3). Ʉ̃i toivacaimara ne cójijinocacʉ ãmenejaquemavʉ (13:7). Copaiyʉrejaquemavʉ ʉ̃i toivacaimara ne yebai (13:19). Pablo bácʉi yóvaimaracacʉ bácʉ barejaquémavʉ (13:23). Italia ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ aipõeva mácavʉ ne yóvaimʉ marejaquémavʉ (13:24). Obedivʉ majidivʉ ne dápiaiyepe, Apolos bácʉ toivacarejaquemavʉ diyocare (Hch 18:24-28). Apevʉ ne dápiaiyepe, Lucas bácʉ toivacarejaquemavʉ diyocare, diyoca ãrojariyoca boje apeyoca pʉcayoca Lucas bácʉi toivacaiye báquepe. Apevʉ ne dápiaiyepe, Bernabé bácʉ toivacarejaquemavʉ diyocare (Hch 11:22-26, Gá 2:11-21). Ã́ĩmarocavʉ bácavʉre mamarʉmʉre eaiyoca bácarõ diyocare máre, aru ã́ĩmaro ñai toivacayʉ bácʉ ʉ̃i cʉriĩmaro ʉ̃i toivacaiyede diyocare máre caivʉ majibevʉ. Apevʉ “Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉre” arĩ, aru apevʉ “Antioquía ãmicʉriĩmarocavʉre” arĩ, apevʉ “Roma ãmicʉriĩmarocavʉre” arĩ, aru apevʉ “Alejandría ãmicʉriĩmarocavʉre”, arĩ dápiaivʉbu. Toivacarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami Jerusalén ãmicʉriĩmarocad̶ãmi mácarõre churarava ne tʉvarĩ jarʉvarãjiye jipocai, que baru ãniʉjʉ bácarõre 70 d.C. jipocare. Majidivʉ ne dápiaiyepe, toivacarejaquemavʉ ãniʉjʉ bácarõre 66 d.C. \ip Ñai toivacayʉ bácʉ diyocare toivacarejaquemavʉ ina judíova Jesúre jʉ aivʉ bácavʉre, ne dajocabenajiyepe ayʉ ne jʉ aiyede. Dápiarĩduivʉ barejaquémavʉ oatʉvarãjivʉ, mearore jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre yópe ne jíye báquepedeca ne Jesúre jʉ arãjiye jipocare. Toivacarejaquemavʉ coyʉyʉ na mácavʉre yópe ne oatʉvaiyepe majibevʉre, Jʉ̃menijicʉi bojecʉbede d̶aiye báque boje javede, Jesúi yainíburu nacajaiye báquede, ãniñami javecad̶ãmi ʉ̃́re mearore jíñami mácarõre, aru ãnina ʉ̃́re jícaiyede jípõeva, sacerdoteva bácavʉre, aru ãnina ãimara ʉ̃́re jícaimara mácavʉre máre. Aru ʉ̃i bojecʉbede d̶aiyede caiye iyede epedejaquemavʉ Jesúre cũinácʉra majare jícaiyede jíyʉre, aru epedejaquemavʉ Jesúi jivede cũinárora ʉ̃́re jícaiyede, aru epedejaquemavʉ cavarõ mearore cũinárora maje ʉ̃́re mearore jíñamine. Que baru ñai toivacayʉ bácʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare”, ʉ̃i aino põevare Jesúque mearore ʉ̃i aino mácarõ Moisés bácʉque pʉeno, aru Jesúvacari meacʉ bajure caivʉ Jʉ̃menijicʉre coyʉcaipõeva mácavʉ pʉeno. \c 1 \s1 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉino mamacʉque põevare \r (Mt 22.44; Jn 1.1-3; Col 1.15-17) \p \v 1 Javede Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre coyʉicõjenejaquemavʉ. Majeñecuva mácavʉre coyʉrejaquemavʉ. Obedinʉmʉa yávarejaquemavʉ. Apecʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ apede coyʉrĩ aru apecʉ máre apede, obedivʉ coyʉrejaquemavʉ. Que teni Jʉ̃menijicʉ põevare jã́d̶ovari bʉ́rejaquemavʉ aipe ãrojacʉre. \v 2 Ʉbenita caride, ijãravʉ bʉojaijãravʉare, maje cʉrijãravʉare, Jesucristoi darĩburu yóbore, Jʉ̃menijicʉ yávarĩ jebeibi majare mamacʉque. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aicõjeimʉ mácʉ ijãravʉre aru caiye ijãravʉquede. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉ pʉrʉcʉvaicõjeimʉ mácʉ caiyede, ʉ̃i cʉed̶aquiye jipocamia. \v 3 Ʉ̃́recabe jã́d̶ovañʉ Jʉ̃menijicʉ meacʉ bajure. Coreóvaivʉbu aipe ãrojacʉre Jʉ̃menijicʉre mamacʉi d̶aiyeque aru ʉ̃i coyʉiyeque máre. Ʉ̃́recabe cũinátʉrʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉque. Ʉ̃́recabe caiyede cʉre d̶ayʉ, ʉ̃i cõjeiyeque, ʉ̃i yávaiye parʉéque, caiye nʉquiyepe ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Ʉ̃́recabe jarʉvayʉ bácʉ maje ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede, maje cʉrãjiyepe ayʉ yópe docʉcʉbevʉpe maje ũmei. Que teniburu yóboi, ʉ̃́recabe dobacʉ bácʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉ parʉcʉ caivʉ pʉeno ʉ̃i meapũravʉi cavarõ mearoi, ʉ̃i cʉvae boje caiye jípacʉi parʉéde ʉ̃́pe, jabotecʉyʉ caiyede. Aru nore cʉbi caride. \v 4 Jʉ̃menijicʉ mamacʉre parʉre d̶arejaquemavʉ caivʉ ángeleva pʉeno, ʉ̃i jaboteicõjeiyede ʉ̃́re caiyede. Aru quédeca Jʉ̃menijicʉ ãmidorejaquemavʉ mamacʉre “jímacʉ”, jã́d̶ovacʉyʉ ʉ̃́re parʉcʉre ina ángeleva pʉeno. \s1 Jʉ̃menijicʉi mácʉ parʉcʉ caivʉ ángeleva pʉeno \r (Mt 22.44; Mr 12.36; Lc 20.42-43) \p \v 5 Ácʉ ángele cʉbebi ʉ̃́re, yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeino mácarõre: \q1 Jímacʉrecabu mʉ. Caride caivʉ ne jápiainoi yʉ́vacari jaboteicõjeivʉ mʉre, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ mamacʉre. \m Quédeca ácʉ ángele cʉbebi ʉ̃́ra, yópe arĩ, bedióva apeno Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeino mácarõre: \q1 Yʉ bacʉyʉ́mu ʉ̃i pacʉ. Aru ʉ̃ macʉyʉ́me jímacʉ, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i daroquiyede mamacʉre. \m \v 6 Aru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i daroquiye jipocamiareca mamacʉ parʉcʉre, caivʉ ne pued̶arãjimʉre, bedióva ijãravʉi, yópe arĩ, coyʉcʉyʉme: \q1 Caivʉ ina ji ángeleva mearore jíjarãri ʉ̃́re, Jʉ̃menijicʉ mamacʉrã acʉyʉme. \p \v 7 Que baru ángelevacapũravʉ ne borore yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ: \q1 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i daroimara ángeleva ũmevʉpe paivʉre d̶aibi náre. Náre, ʉ̃́re memecaivʉre, toa uruinope paivʉre d̶aibi ʉ̃, ne nʉ́raiye boje ne memecaiyede ʉ̃́re, arĩ coyʉrejaquemavʉ. \m Que arĩ, jã́d̶ovarejaquemavʉ ángeleva oatʉvaivʉre aru dajocaivʉre ne memecaiyede ʉ̃́re. \v 8 Ʉbenita mamacʉcapũravʉre yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ: \q1 Mʉ, Jʉ̃menijicʉ baju, cainʉmʉa põevare jabotecʉyʉmu mʉ. Mʉ́tamu meacʉ baju. Que baru cainʉmʉa põevare jabotecʉyʉmu mʉ ména. Aru náre mearore d̶are d̶acʉyʉmu yópe mi ʉrõpe. \v 9 Mearo d̶aiyede d̶aiyʉvʉ mʉ. Cainʉmʉa d̶aivʉ mʉ yópe ji d̶aicõjeiyepe. Aru ãmeno d̶aiyede d̶aiyʉbevʉ mʉ. Cainʉmʉa d̶abevʉ mʉ yópe ji d̶aicõjemepe. Que baru yʉ, Jʉ̃menijicʉ, mi mearore jímʉ, beoivʉ mʉre, caivʉ ne pued̶aimʉ macʉyʉ́re, mi jaboteiyede náre. Yʉ epeivʉ mʉre parʉcʉre caivʉ mi yóvaimara, ina ángeleva pʉeno. Aru mʉre ne pued̶arãjimʉ mae boje pare torojʉre d̶aivʉ yʉ mʉre aru ina ángeleva mi yóvaimarare máre, Jʉ̃menijicʉ arĩ coyʉrejaquemavʉ mamacʉre. \m \v 10 Bedióva cojedeca Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, coyʉrejaquemavʉ mamacʉre: \q1 Mʉ, caivʉ ne jabocʉ yʉ́que, mamarʉmʉre mʉ́vacari cʉed̶arejavʉ̃ yo põevai cʉrijoborõre. Aru mʉ́vacari cʉed̶arejavʉ̃ cavarõre máre. \v 11 Caiye iye mi cʉed̶aiye báque cũiquíyebu. Ʉbenita mʉ́capũravʉ cainʉmʉa cũimécʉbu. Quénora cʉcʉyʉmu cainʉmʉa. Caiye iye mi cʉed̶aiye báque yópe cuitótecaje javecacajepe pojequiyebu. \v 12 Yópe põeva ne pẽpejeiyepedeca ne cuitótecaje javecacajede, ne doiyede mamacaje cuitótecajede, nopedeca mʉ́vacari pẽpejene d̶acʉyʉmu caiye mi cʉed̶aiye báquede, mi epeiyede joborõ mamarore aru cavarõ mamarore máre. Yópe põeva ne oatʉvaiyepe ne cuitótecajede, nopedeca mʉ́vacari oatʉvacʉyʉmu caiye mi cʉed̶aiye báquede. Ʉbenita mʉ́capũravʉ oatʉvabecʉbu cainʉmʉa. Bʉcʉtebecʉbu. Aru yaibécʉbu mʉ, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \p \v 13 Aru ácʉ ángele cʉbebi ʉ̃́re, yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeino mácarõre: \q1 Dobajacʉ ji meapũravʉi, mi cʉvae boje parʉéde yʉpedeca. Aru yʉ epecʉyʉmu mi mauvare mi cʉboba cãchinoi. Que teni mʉre vainí jarʉvare d̶acʉyʉmu yʉ náre, mi jabotequiyepe ayʉ náre, arĩ coyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ mamacʉre. \m \v 14 Ʉbenita caivʉ ina ángelevacapũravʉ torojʉrivʉ memecaivʉbu Jʉ̃menijicʉre aru mearore jívʉbu ʉ̃́re. Námu Jʉ̃menijicʉi daroimara, põeva ne jã́memara, cad̶atenajivʉ maja ʉ̃i mead̶aimara márajivʉre, cʉvarãjivʉre caiye iye méne Jʉ̃menijicʉi d̶acaquiyede majare. \c 2 \s1 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i mead̶aino majare me baju \r (Hch 2.22; 2 Co 12.12) \p \v 1 Caride coreóvaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi mácʉ parʉcʉre caivʉ ina ángeleva pʉeno. Que baru pʉeno baju me jápiarĩ ad̶aiye jaʉvʉ majare iye ʉ̃i yávaiyede jãvene maje jápiaiye báquede, maje ñájimenajiyepe aiye maje jápiarĩ ad̶abe boje. Diede jʉ arĩ, d̶aiye jaʉvʉ majare yópe maje jápiaiye báquepedeca. Que d̶aivʉ baru, jʉ are nʉri, ãrʉmetebenajivʉbu aipe d̶aiye jaʉrõre majare, maje bíjabenajiyepe aivʉ maje ũmene. Ʉbenita maje jʉ aiyede dajocarĩ bʉivʉ baru, bíjare nʉrajivʉbu maja maje ũmene. \p \v 2 Javede Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ángelevare coyʉicõjenejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre, ʉ̃i toivarĩ epequiyepe ayʉ diede majeñecuva mácavʉre, ne majinajiyepe ayʉ diede. Iye ángeleva ne coyʉiye báque Jʉ̃menijicʉi yávaiye jãve marejaquémavʉ. Que baru caivʉ vainí tʉivʉ bácavʉ diede ñájinejaquemavʉ ne vainí tʉiye báque boje, yópe Jʉ̃menijicʉ “Ina vainí tʉivʉ ji d̶aicõjeiyede ñájinajarama”, ʉ̃i aiye báquepedeca. Aru caivʉ diede jʉ abevʉ bácavʉ máre ñájinejaquemavʉ ne jʉ abe báque boje, yópe Jʉ̃menijicʉ “Ina jʉ abevʉ yʉre ñájinajarama”, ʉ̃i aiye báquepedeca. \v 3 Que baru coreóvaivʉbu maja jãve ñájivʉ bácavʉre ina jápiarĩ ad̶abevʉ bácavʉ ángelevai yávaiyede. Pʉeno baju coreóvaivʉbu maja jãve ñájinajivʉre majare, jápiarĩ ad̶abevʉ baru Jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene, ʉ̃i coyʉiyede caiye iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede majare, ʉ̃i mead̶aiyede majare me. \p Yópe epedejaquemavʉ majare ʉ̃i yávaiye mamaene. Maje jabocʉ Cristovacari mamarʉmʉcacʉ coyʉrejamed̶a Jʉ̃menijicʉi mead̶aiyede põevare me baju. Aru ina ʉ̃́re jápiaivʉ bácavʉ coreóvare d̶arejaima majare Cristoi yávaiyede jãvene ne coyʉiyede diede majare. \v 4 Aru Jʉ̃menijicʉ máre coreóvare d̶aibi majare Cristoi yávaiyede jãvene ʉ̃i d̶are d̶aiyeque diede coyʉipõevare caijĩe põeva ne d̶arĩ majibede, ne jã́mene, aru ʉ̃i d̶aiye parʉéde máre, aru ʉ̃i jíni coavaiyeque ʉ̃i Espíritu Santoi majiécarõre ʉ̃i põevare yópe ʉ̃i ʉrõpe, ne cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre. \s1 Jesucristo põevare mead̶aipõecʉ \r (Fil 2.6-11; He 12.2) \p \v 5 Jápiarĩ ad̶aiye jaʉvʉ majare iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene, ʉ̃i coyʉicõjeiye báquede Cristore, maje jabotenajiye boje Cristoque. Ángeleva ãmenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteicõjeimara ʉ̃i jaboteinocavʉre mamajãravʉ edaquijãravʉ baquinóre, ijãravʉ ji mʉjare yávaijãravʉre. \v 6 Quénora maja põeva marejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteicõjeimara ʉ̃i jaboteinocavʉre mamajãravʉ edaquijãravʉ baquinóre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: \q1 Mʉ, Jʉ̃menijicʉ, põeva parʉbevʉreca mi jã́inoi aru ãrʉé jaʉbenovacari mʉre náre, ãrʉri dápiayʉbu mʉ náre. Põeva parʉbevʉreca mi jã́inoi aru coreiye jaʉbenovacari mʉre náre, coreyʉbu mʉ náre. \v 7 Obebenʉmʉa epeivʉ mʉ põevare quĩ́jino parʉcʉ ángeleva cãchijinomia. Ʉbenita que d̶ayʉvacari, epeivʉ mʉ ina põevare meara baju caivʉ ne jã́inoi. Aru caivʉ pued̶ad̶ama náre. \v 8 Que teni jabotede d̶aivʉ mʉ ina põevare caiye mi cʉed̶aiye báquede, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \p Que arĩ, Jʉ̃menijicʉ põevare jaboteicõjenejaquemavʉ caiyede. Ye jaboteino cʉbeno aiyʉrõtamu no. Ʉbenita caride jã́mevʉ maja põevare caiyede jaboteivʉre. \v 9 Quénora coreóvaivʉbu maja Jesúrã. Obebenʉmʉara Jʉ̃menijicʉ epedejaquemavʉ ʉ̃́re quĩ́jino parʉcʉ ángeleva cãchijinomia. Nópe d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ʉe boje caivʉ põevare, Jesús ʉ̃i yaicáquiyepe ayʉ majare boje. Ʉbenita caride coreóvaivʉbu maja Jesúre Jʉ̃menijicʉi epeimʉre meacʉ bajure aru maje pued̶aimʉre máre, ʉ̃i ñájiye báque boje ʉ̃i yaiyede. \p \v 10 Jʉ̃menijicʉ ye jaʉrõ cʉbecʉ d̶arejaquemavʉ Jesúre, ʉ̃i ñájiyede earĩ bʉojare d̶acʉyʉ obedivʉ põevare Jʉ̃menijicʉi mára márajivʉva, maje cʉrãjiyepe ayʉ meara baju Jʉ̃menijicʉque cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi. Meavʉ Jʉ̃menijicʉ, ñai cʉed̶ayʉ bácʉ caiyede ʉ̃i cʉvaiyʉe boje diede, ʉ̃i eavare d̶aiye majare ʉ̃i yebai ʉ̃i mára márajivʉva. Aru Jesúrecabe yópe ʉ̃i jipocateni nʉvaiyepe ʉ̃i mái, majare mead̶arĩ eare d̶ayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare. \v 11 Majare mead̶arĩ, Jʉ̃menijicʉ jina tede d̶aibi Jesús. Ñai jipocateyʉ põevare Jʉ̃menijicʉ yebai aru maja ʉ̃i jipocateimara máre cũinátʉrʉ cʉvarivʉbu majepacʉ Jʉ̃menijicʉre. Que baru Jesúvacari “mʉja, jívʉ” ayʉ majare, cʉyebebi ʉ̃. \v 12 Yóbecʉe ʉ̃i coyʉiyede, Jesús “jívʉ”, arĩ coyʉrejaquemavʉ maje borore, ʉ̃́re jʉ aipõevare. Apenʉmʉ yópe arejaquemavʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉre: \q1 Coyʉcʉyʉmu mi borore jívʉre. Ne cójijiyede, mearore jínajivʉ mʉre, yʉriacʉyʉmu yʉ, mearore jícʉyʉ mʉre, arejaquemavʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉre. \m \v 13 Yópe máre arejaquemavʉ: \q1 Yʉ́vacari jʉ acʉyʉmu jipacʉ Jʉ̃menijicʉre jãve, yópe ina jívʉ ne jʉ aiyepe ʉ̃́re, arejaquemavʉ ʉ̃. \m Aru cojedeca yópe máre arejaquemavʉ: \q1 Yui cʉvʉ yʉ jívʉque, ina põeva Jʉ̃menijicʉi jímara mácavʉque, arejaquemavʉ ʉ̃, coyʉyʉ maje borore, ʉ̃i eavarãjimarare Jʉ̃menijicʉ yebai. \p \v 14 Maja põevatamu. Que baru Jesúvacari “Põecʉ tecʉyʉmu” arĩburu, majape páyʉreca tedejaquemavʉ ʉ̃. Põevape ãrojarejaquemavʉ ʉ̃. Que tedejaquemavʉ parʉbede d̶acʉyʉ ñai abujuvai jabocʉre, ñai cʉvacʉ ʉ̃i cõjeimarape caivʉ põeva jidʉrivʉ ne yainájiyede, ne boropateiyede, ne ãmeina teiye boje. Jesús ʉ̃i yaiyede parʉbede d̶arejaquemavʉ ñai abujuvai jabocʉre. \v 15 Que teni mead̶aibi põevare. Javede maje cʉe báquede abujuvai jabocʉi cõjeimara cʉrejavʉ̃ maja, maje jidʉé boje yainore. Ʉbenita yópe ne jod̶eiyepe cõjeimarare, nopedeca Jesús ĩnejaquemavʉ majare abujuvai jabocʉi parʉéde jocarĩ, maje jidʉbenajiyepe ayʉ yainore. Ʉ̃i bojed̶aiye báque boje caiye maje ãmeina teiyede ʉ̃i jiveque, boropatebevʉbu maja caride. Que baru jidʉbevʉbu maje yainájinore. \p \v 16 Me coreóvaivʉbu maja iyede: Jesús põetebedejaquemavʉ, cad̶atecacʉyʉ ángelevare. Quénora põetedejaquemavʉ, cad̶atecacʉyʉ maja põevare, Abraham mácʉi pãramenare, maje jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre. \v 17 Nópe d̶acʉyʉ baru, cũinátʉrʉ teiye jaʉrejaquemavʉ Jesúre yópe ʉ̃ jivʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉpe. Cũinátʉrʉ majapedeca tebecʉ baru, sacerdotevare jaboteipõecʉ teni bʉojabejebu ʉ̃, Jʉ̃menijicʉi cõjeiyepe d̶acayʉ põevare boje, ʉ̃i me jã́quiyepe ayʉ majare. Cũinátʉrʉreca majape páyʉ teni, cõmaje ãroje jã́ri, aru dajocabecʉva d̶arĩ ʉ̃́re d̶aiye jaʉéde, sacerdotevare jaboteipõecʉ teni bʉojarejaquemavʉ ñai Jesús. Memecarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i ãrʉmetequiyepe ayʉ maje ãmeina teiyede aru ʉ̃i me jã́quiyepe ayʉ majare, Jesúi jícaiye báque boje ʉ̃i bajure Jʉ̃menijicʉre. \v 18 Jesúvacari abujuvai jabocʉi jʉjovaiyʉmʉ maridurejaquemavʉ. Aru ñájinejaquemavʉ diede. Que baru caride ʉ̃́recabe cad̶ateni bʉojayʉ majare, abujuvai jabocʉi jʉjovaiyʉmarare. \c 3 \s1 Jesús parʉcʉ Moisés bácʉ pʉeno \p \v 1 Caiye iye ji coyʉiye mʉjare jãvetamu. Que baru mʉja, jívʉ, Jesúre jʉ aivʉ aru Jʉ̃menijicʉ jina, yʉ́pe paivʉbu mʉja máre Jʉ̃menijicʉi cutuimara mácavʉ ʉ̃ jina márajivʉ, cʉvarãjivʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare. Me ãrʉjara mʉja Jesúre, coreóvarãjivʉ me aipe ãrojacʉre aru aipe d̶ayʉre. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, ʉ̃́re coyʉcaipõecʉ, majide d̶acʉyʉ majare Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” ʉ̃i aino mácarõre majare. Aru sacerdotevare jaboteipõecʉbe ʉ̃, cad̶atecʉyʉ majare, maje d̶arãjiyepe ayʉ yópe maje aiyepedeca, maje jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre. \v 2 Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ Jesúre ʉ̃́re memecaipõecʉva. \p Aru Jesús memecaibi Jʉ̃menijicʉre dajocabecʉva yópe ʉ̃́re d̶aiye jaʉrõpe, yópe Moisés bácʉi memecaiye báquepe Jʉ̃menijicʉre dajocabecʉva, ʉ̃i jaboteiyede Jʉ̃menijicʉi põeva Israecavʉ bácavʉre. \v 3 Ʉbenita Jesúre pued̶aiye jaʉvʉ Moisés bácʉre pued̶aiye pʉeno. Moisés bácʉ cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi põevacacʉ barejaquémavʉ. Ʉbenita Jesús, caiyede cʉed̶ayʉ bácʉ, Jʉ̃menijicʉi põevare máre d̶arejaquemavʉ. Nopedeca põecʉi cʉ̃ramine d̶arĩburu yóboi, pʉeno baju, “Ñai põecʉ cʉ̃ramine d̶aiyede majibi me”, põeva ad̶ama. Ʉbenita majiéda, “Cʉ̃rami mead̶amimu”, ad̶ama na. Que baru, ñai d̶ayʉ bácʉ ne pued̶aimʉme ʉ̃i d̶aiye báque pʉeno. Aru ñai cʉed̶ayʉ ne pued̶aimʉme ʉ̃i cʉed̶aimara pʉeno. \v 4 Cʉ̃rami cʉbevʉ põecʉ diñamine d̶ayʉ cʉbedu. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉrecabe caiye ijãravʉquede cʉed̶ayʉ bácʉ. \p \v 5 Moisés bácʉ, Jʉ̃menijicʉi põevacacʉ. Jʉ̃menijicʉre memecarejaquemavʉ, coreyʉ ʉ̃i põevare. Ʉ̃́re memecaiyʉrejaquemavʉ. Que baru dajocabecʉva d̶arejaquemavʉ yópe ʉ̃́re d̶aiye jaʉrõpe. Moisés bácʉcapũravʉ ʉ̃i coyʉiyeque aipe d̶aiye jaʉrõre Jʉ̃menijicʉi põevare, coreóvare d̶arejaquemavʉ náre jãvene iye Jʉ̃menijicʉi coyʉquiyede aipe d̶aiye jaʉrõre obediʉjʉa yóboi Jesucristoque. \v 6 Ʉbenita Cristocapũravʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉbe. Aru jabocʉi mácʉbe parʉcʉ ʉ̃́re memecaipõecʉ pʉeno. Que baru Cristobe parʉcʉ Moisés bácʉ pʉeno. Caride Cristorecabe dajocabecʉva coreyʉ Jʉ̃menijicʉi põevare, yópe ʉ̃́re d̶aiye jaʉrõpe. Aru majamu Jʉ̃menijicʉi põeva, jidʉbevʉva aru torojʉrĩ dajocabevʉva napini corede nʉivʉ baru iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede majare. \s1 Jʉ̃menijicʉi põeva ne cãrijimequino \r (Ef 6.17) \p \v 7-8 Mʉjamu Jʉ̃menijicʉi põeva. Que baru me jã́jara mʉja, yópe Jʉ̃menijicʉi coyʉcaicõjeiye báquepe ñai Espíritu Santore: \q1 Caride mʉje jápiaiyede Jʉ̃menijicʉi coyʉiyede, jápiaiyʉbevʉpe tebejarã mʉja, yópe mʉjeñecuva mácavʉ ne teiye báquepe. Na mácavʉcapũravʉ jʉ abedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre ne cʉede põecʉbenoi. Ʉ̃́re jʉ abeni, ʉ̃i ʉrõre majidivʉ bácavʉvacari d̶abedejaquemavʉ na mácavʉ. “Ñájine d̶abecʉbe Jʉ̃menijicʉ majare, ʉ̃́re maje jʉ abedu”, arĩ dápiarĩdurejaquemavʉ ʉbenina na mácavʉ, arejaquemavʉ ñai Espíritu Santo. \m \v 9 Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i coyʉiye báquede: \q1 No põecʉbenoi mʉjeñecuva mácavʉ yʉre jʉ abeni, ji ʉrõre majidivʉ bácavʉvacari d̶abedejaquemavʉ. Pare maucʉvarejaima yʉre, jã́riduivʉ bácavʉvacari caiye ji d̶aiyede põeva ne d̶arĩ majibede cuarenta paiʉjʉa baju. \v 10 Que baru jorojĩni jã́rejacacʉ na mácavʉre. Yópe arĩ dápiarejacacʉ nára: “Cainʉmʉa ina põeva jápiaiyʉbema yʉre. Que baru ji ʉrõre aru ji d̶aiyede coreóvabenama na”, arĩ dápiarejacacʉ yʉ. \v 11 Que baru pare baju jorojĩni jã́ñʉ, yópe arĩ dápiarejacacʉ yʉ: “Yʉ́bu Jʉ̃menijicʉ. Que baru yópe coyʉyʉbu jãve. No joborõ ji náre cãrijimene d̶ájʉrorijoborõre ye eabenama na”, arĩ dápiarejacacʉ yʉ, na mácavʉre jarayʉ, arĩ coyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \p \v 12 Que baru mʉja, jívʉ, Jesúre jʉ aivʉ, me d̶ajarã, mʉjacacʉ cũinácʉ ʉ̃i ãmeina dápiabequiyepe aivʉ ʉ̃i ũmei, dajocaiyʉcʉ ʉ̃i jʉ aiyede ñai Jʉ̃menijicʉ apʉcʉre. \v 13 Quénora parʉre d̶ajarã mʉja, cad̶atenajivʉ mʉjacavʉre, parʉrõ nʉre d̶arãjivʉ mʉje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre. Nópe d̶ajarã mʉja, “Jesúre jʉ are nʉivʉ bájarã”, caijãravʉa mʉje cʉede cãreja “caride”, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉiye báquepe. Mʉjacacʉ cũinácʉ yávaiyede jãvene jápiaiyʉbecʉpe tebejacʉrĩ, abujuvai jabocʉi jʉjovaiye báque boje ʉ̃́re ʉ̃i borocʉede coyʉiyeque Jʉ̃menijicʉrã. Nópe d̶ayʉ baru, ãmeina tejebu. Aru ãmeina teyʉ baru, dajocajebu ʉ̃i jʉ aiyede Jesúre. \v 14 Cainʉmʉa maje cʉede cãreja ijãravʉi dajocabevʉva jʉ are nʉiye jaʉvʉ majare Jesúre parʉéque, yópe maje mamarʉmʉre jʉ aiye báquepedeca ʉ̃́re. Nópe d̶aiye jaʉvʉ caivʉ majare, yóvarãjivʉre Cristore, memenajivʉre ijãravʉi ʉ̃́que, aru cʉrãjivʉre cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. \v 15 Que baru yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ: \q1 Caride mʉje jápiaiyede Jʉ̃menijicʉi coyʉiyede, jápiaiyʉbevʉpe tebejarã mʉja, yópe mʉjeñecuva mácavʉ ne teiye báquepe. Na mácavʉcapũravʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abedejaquemavʉ, arejaquemavʉ ʉ̃. \p \v 16 Caivʉ ina majeñecuva mácavʉ, Moisés bácʉi jipocateimara mácavʉ Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ, Jʉ̃menijicʉi coyʉiyede jápiaivʉ bácavʉvacari jʉ abeni maucʉvarejaquemavʉ ʉ̃́re. \v 17-18 Aru caivʉ ina jʉ abevʉ bácavʉre ʉ̃i cõjeiyede yópe pare baju arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ: “Yʉ́bu Jʉ̃menijicʉ. Que baru yópe coyʉyʉbu jãve. No joborõ ji náre cãrijimene d̶ájʉrorijoborõre ye eabenama na”, arejaquemavʉ. Aru Jʉ̃menijicʉ ãmeina jorojĩnejaquemavʉ na mácavʉque ne ãmeina teiye boje cuarenta paiʉjʉa baju. Que baru yaidé d̶arejaquemavʉ na mácavʉre no põecʉbenoi. \v 19 Que baru coreóvaivʉbu maja aipe vaiye báquede na mácavʉre. No joborõ ne cãrijimejʉrorijoborõre eabedejaquemavʉ na mácavʉ, ne jápiaiyʉbeni jʉ abe báque boje Jʉ̃menijicʉre. \c 4 \p \v 1 Aru Jʉ̃menijicʉ “Que d̶acacʉyʉmu yʉ jãve” arĩ, cãrijimene d̶aiyʉbi majare máre ʉ̃́que, yópe ʉ̃i cãrijimene d̶aiyʉrĩduiye báquepe majeñecuva mácavʉre. Que baru me jã́iye jaʉvʉ majare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i eaicõjemequiyepe aiye cũinácʉ mʉjacacʉre ʉ̃i cãrijimene d̶aiyede yópe “Jãve d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báquepedeca. \v 2 Yópe majeñecuva mácavʉ ne jápiaiye báquepe iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi cãrijimene d̶aiyʉede põevare, nopedeca maja máre jápiaivʉ bácavʉbu iye yávaiye méne. Ʉbenita na mácavʉ diede jápiarĩduivʉvacari, jʉ abedejaquemavʉ diede. Que baru na mácavʉ barejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉi cad̶atebemara. \v 3 Ʉbenita maja Jesúre jʉ aivʉrecabu Jʉ̃menijicʉi cãrijimene d̶aimara. Jʉ̃menijicʉrecabe cãrijimene d̶aiye majicʉ. No cãrijimene d̶aiyede Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, coyʉrejaquemavʉ: \q1 Jorojĩni jã́ñʉ pare baju, yópe arĩ dápiarejacacʉ: “Yʉ́bu Jʉ̃menijicʉ. Que baru yópe coyʉyʉbu jãve. No joborõ ji náre cãrijimene d̶ájʉrorijoborõre ye eabenama na”, arĩ dápiarejacacʉ yʉ, na mácavʉre jarayʉ, arĩ coyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \m Nópe arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, majicʉ bácʉ ʉ̃i caiyede cʉed̶aquiye jipocamia, caiyede ʉ̃i d̶aquiyede, cãrijimene d̶acʉyʉ majare ʉ̃́que. Aru cʉed̶arĩ bʉojarĩ, ʉ̃i memeinore bʉojarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \v 4 Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ no jãravʉ ʉ̃i cʉed̶arĩ bʉojaijãravʉ bácarõra. \q1 Seis paijãravʉa vaiyede, cʉed̶arĩ dajocarĩ bʉojarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, cãrijimecʉ, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃. \m \v 5 Yópe ji coyʉiye báquepe mʉjare jipocamia, iye ʉ̃i cãrijimene d̶aiyede, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ: \q1 “No joborõ ji náre cãrijimene d̶ájʉrorijoborõre ye eabenama na”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃, Jʉ̃menijicʉ. \p \v 6 Ina majeñecuva mácavʉ, mamarʉmʉ jápiaivʉ bácavʉ iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi cãrijimene d̶aiyʉede põevare, cãrijimene d̶aimara ãmenejaquemavʉ na mácavʉ, ne diede jápiarĩdurĩ jʉ abe báque boje. Ʉbenita apevʉ põeva cʉma caride, Jʉ̃menijicʉi cãrijimene d̶aimara. \v 7 Diede coreóvaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi beoijãravʉre, “cari jãravʉ” ʉ̃i aijãravʉre. Que baru obediʉjʉa vainíburu yóbore, yópe ji coyʉiye báquepe mʉjare jipocamia, yópe arĩ, David bácʉre toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ cũináro yʉriainore: \q1 Caride mʉje jápiaiyede Jʉ̃menijicʉi coyʉiyede, jápiaiyʉbevʉpe tebejarã mʉja, arĩ coyʉrejaquemavʉ David bácʉ. \m \v 8 Ʉ̃i que aiye báque boje, coreóvaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉ cãrijimene d̶aiyʉcʉre apenʉmʉcavʉre, Josué bácʉi yóbocavʉre. Josué bácʉi jaboteiyede majeñecuva mácavʉre, ne mauva mácavʉre boarĩ́, vainí tʉrejaquemavʉ. Aru dinʉmʉre yópe Jʉ̃menijicʉ “Jãve d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báquepedeca, cãrijimene d̶arejaquemavʉ na mácavʉre. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉicõjeiyede David bácʉre bedióva apejãravʉrã, “caride” arĩ, maje cãrijimenajiyede coyʉrejaquemavʉ. \p \v 9 Caiye iye jãvetamu. Que baru Jʉ̃menijicʉi põeva eaivʉbu cʉrivʉ ijãravʉi cãrijimenoque maje ũmei. Yópe Jʉ̃menijicʉi cʉed̶arĩ dajocaiye báquepedeca cʉed̶ayʉ bácʉ seis paijãravʉai, nopedeca maja ʉ̃i põeva máre dajocaivʉbu maje ãmeina teni d̶aiyʉede, maje jʉ aiyede Jesúre. \v 10 Caivʉ maja dajocaivʉ bácavʉ maje d̶aiye báquede cãrijimenoque maje ũmei cʉrivʉbu caride, d̶arãjivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, yópe Jʉ̃menijicʉ cãrijimecʉ ʉ̃i cʉepe ʉ̃i cʉed̶arĩburu yóbore caiye ijãravʉquede, die nʉquiyepe aivʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. \p \v 11 Que baru caino maje oainope d̶aiye jaʉvʉ majare, earãjivʉ maje cʉede Jʉ̃menijicʉque cãrijimenoque. Nópe d̶aiye jaʉvʉ majare, majacacʉ cũinácʉ ʉ̃i cʉbequiyepe aivʉ eabecʉ ʉ̃i cʉede Jʉ̃menijicʉque cãrijimenoque, ʉ̃i dajocaiye boje ʉ̃i jʉ aiyede Jesúre, yópe majeñecuva mácavʉ ne eabe báquepe ne cʉede Jʉ̃menijicʉque cãrijimenoque, ne jápiabeni jʉ abe báque boje ʉ̃i yávaiyede. \v 12 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyeque coyʉyʉbe põevare ʉ̃i dápiainore. Que baru ʉ̃i yávaiyebu apʉépe. Aru ʉ̃ majide d̶ayʉbe põevare ʉ̃i ʉrõre ʉ̃i yávaiyeque. Que baru ʉ̃i yávaiyebu parʉé. Yópe carove ʉpʉjidive caipʉcapũravʉa burarĩ coavaiyepe me, nopedeca aru pʉeno baju me coavaiyebu Jʉ̃menijicʉi yávaiye. Yópe carove cotʉvaiyepe põecʉi bajure, nopedeca Jʉ̃menijicʉi yávaiye cotʉvaiyebu põecʉ jívʉi pʉ ʉ̃i ũmeita aru pʉ ʉ̃i decocʉita máre. Que baru maje bueiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coreóvarĩ eaivʉbu méne o ãmene maje ʉrõre aru maje dápiainore máre. \v 13 Põecʉ cʉbebi apejĩene yaveiye majicʉ Jʉ̃menijicʉre jocarĩ. Caiye iye maje dápiaiyede jã́ri majibi Jʉ̃menijicʉ. Aru ʉ̃́recabe maje coyʉrãjimʉ caiye maje d̶aiyede ijãravʉi. \s1 Jesús sacerdotevare jaboteipõecʉ parʉcʉ caivʉ pʉeno majare boje \r (Mt 26.36-46; Mr 14.32-42; Lc 22.39-46; Jn 10.18; Fil 2.8; He 1.5) \p \v 14 Caride coyʉquijivʉ mʉjare bedióva cojedeca Jesucristo Jʉ̃menijicʉi mácʉre, sacerdotevare jaboteipõecʉ parʉcʉre caivʉ pʉeno. Ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ coyʉcaibi Jʉ̃menijicʉre majare boje. Jesucristorecabe ecoyʉ bácʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõ bajui. Que baru majare parʉre nʉiye jaʉvʉ maje ũmei, d̶arãjivʉ yópe maje aiyepedeca maje jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre. \v 15 Ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ majare boje jãve cõmaje ãroje jã́ñʉme majare maje ñájiyede, maje parʉbe boje maje ũmei. Ñai abujuvai jabocʉ ʉ̃i jʉjovaiyede majare, ñájiñavʉ maja. Jesúre máre, majapedeca, jʉjovarĩdurejaquemavʉ ñai abujuvai jabocʉ. Que baru Jesús me coreóvaibi maje ñájiyede. Caino ʉ̃i oainope ñai abujuvai jabocʉ jʉjovarĩdurejaquemavʉ Jesúre. Ʉbenita ye jʉjovarĩ oabedejaquemavʉ ʉ̃́re. Aru Jesúcapũravʉ ye ãmeina tebedejaquemavʉ cainʉmʉa. \v 16 Que baru, yópe maje joabejĩnoi nʉiyepe ʉ̃i yebai, jẽniarajarevʉ jidʉbevʉva Jʉ̃menijicʉ parʉcʉ bajure. Nópe d̶arãjarevʉ, ʉ̃i cõmaje ãroje jã́quiyepe aivʉ majare, ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ maje ãmeina teiyede, aru ʉ̃i jíquiyepe aivʉ bojecʉbeda majare jaʉéde, ʉ̃i cad̶atequiyepe aivʉ majare. \c 5 \p \v 1 Caride ãrʉre d̶aquijivʉ mʉjare aipe ãrojarivʉre ina sacerdotevare jaboteipõeva mácavʉre. Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ caivʉ sacerdotevare jaboteipõeva mácavʉre nácavʉ ne jẽneboi. Aru epedejaquemavʉ na mácavʉre, ne memecarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re põevare boje. Ʉ̃́re memecarejaquemavʉ jícaivʉ Jʉ̃menijicʉre ãimara ne boaimara mácavʉre juaiyede, nácavʉ aru ne baju máre ne ãmeina teiye boje, ʉ̃i ñájine d̶abequiyepe aivʉ náre die boje, aru ape jícaiyede máre, pued̶arĩ Jʉ̃menijicʉre, torojʉede jínajivʉ, ʉ̃i cad̶ateiye báque boje náre. \v 2 Sacerdotevare jaboteipõecʉvacari parʉbedejaquemavʉ ʉ̃i ũmei, yópe apevʉ põevape. Que baru cõmaje ãroje jã́ñʉ coreóvarejaquemavʉ ina ãmeina teivʉre coreóvabevʉva, ne majibe boje yéde ãmeina teiyede. \v 3 Aru ʉ̃́vacari ʉ̃i parʉbe boje ʉ̃i ũmei, Jʉ̃menijicʉre jícaiye jaʉrejaquemavʉ ʉ̃́re ãimara boaimara mácavʉre juaiyede, põeva ne ãmeina teiye boje aru ʉ̃i baju ãmeina teiye boje máre. \p \v 4 Sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉ barejaquémavʉ põeva ne pued̶aimʉ, ʉ̃i memecaiye boje Jʉ̃menijicʉre parʉéque. Aru põecʉ cʉbebi ʉ̃i bajure beorĩ epeyʉ sacerdotevare jaboteipõecʉva. Quénora Jʉ̃menijicʉrecabe cũinácʉra beorĩ, cuturĩ, epeyʉ sacerdotevare jaboteipõecʉva. Quédeca barejaquémavʉ Aarón mácʉ, põeva ne pued̶aimʉ mácʉ, Jʉ̃menijicʉi beorĩ, cuturĩ, epeiye báque boje ʉ̃ mácʉre sacerdotevare jaboteipõecʉva. \p \v 5 Aru nopedeca vaidéjaquemavʉ Cristore. Ʉ̃́vacari ʉ̃i bajure beorĩ epebedejaquemavʉ sacerdotevare jaboteipõecʉva. Quénora Jʉ̃menijicʉvacari ʉ̃́re beorĩ, epeni, yópe arejaquemavʉ ʉ̃́re: \q1 Jímacʉrecabu mʉ. Caride caivʉ ne jápiainoi yʉ́vacari jaboteicõjeivʉ mʉre, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ mamacʉre. \m \v 6 Aru apeno Jʉ̃menijicʉi coyʉino mácarõre Cristore, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ: \q1 Cainʉmʉa sacerdote tecʉyʉmu mʉ dajocabecʉva, yópe Melquisedec ʉ̃i sacerdote teiye báquepedeca dajocabecʉva, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \m \v 7 Cristo ʉ̃i cʉede cãreja ijãravʉi coyʉvarejamed̶a Jʉ̃menijicʉque, aru jẽniarejamed̶a ʉ̃́que, ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ. Orique cod̶oboborĩ jẽniavarejamed̶a Jʉ̃menijicʉre, ñai mead̶aiye majicʉre ʉ̃́re ʉ̃i yaijʉrorõre jocarĩ. Aru Cristoi pued̶arĩ jʉ aiye boje, ʉ̃i jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉre, “Mi ʉrõpe d̶ajacʉ mʉ” arĩ, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ Cristoi jẽniaiyede jápiarĩ jʉ arejaquemavʉ, ʉ̃i cad̶ateiyede Cristoi d̶aquiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. \v 8 Cristo, Jʉ̃menijicʉi mácʉ, jípacʉre jʉ aiye majicʉvacari, ñájiñʉ majini jebedejaquemavʉ aipe ãrojaene Jʉ̃menijicʉre jápiarĩ jʉ aiyede aru ʉ̃i ʉrõpe d̶aiyede. \v 9 Cristoi d̶aiye báquede caiye iye ʉ̃́re jaʉéde yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, põevare mead̶aipõecʉ tedejaquemavʉ. Que baru caivʉ maja ʉ̃́re jápiarĩ jʉ arĩ d̶aivʉre yópe ʉ̃i ʉrõpe mead̶ayʉbe ʉ̃, maje cʉvarãjiyepe ayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare, aru maje jabotenajiyepe ayʉ Cristoque cainʉmʉa. \v 10 Aru Jʉ̃menijicʉ epedejaquemavʉ ʉ̃́re sacerdotevare jaboteipõecʉva cainʉmʉa, yópe ʉ̃i epeiye báquepedeca Melquisedede sacerdotevare jaboteipõecʉva. \s1 Dajocabejarã mʉje jʉ aiyede Cristore \r (1 Co 3.2) \p \v 11 Toivacaiyʉrĩduivʉ mʉjare ʉrarõ iye Cristoi sacerdotevare jaboteiyede. Ʉbenita mʉjacapũravʉ jũracʉrivʉ ted̶avʉ̃. Que baru ji coyʉru mʉjare Cristoi sacerdotevare jaboteiyede, jápiabejebu mʉja. Que baru maiyójavʉ yʉre diede ji coyʉiyʉrĩduiyede mʉjare. \v 12 Javede majivʉ mʉja iye yávaiye méne Cristorã. Aru ʉ̃́re jʉ aivʉbu obediʉjʉare. Que baru parʉrivʉ baru mʉje ũmei, mʉjavacari buejebu apevʉre, ne jápiarĩ jʉ arãjiyepe aivʉ diede. Ʉbenita quénora pʉ caride máre mʉjavacari me jápiarĩ eabevʉ. Jaʉvʉ mʉjare apevʉ ne bueiye bedióva cojedeca no bueino maiyójabenore, yópe mamarʉmʉ mʉje bueino mácarõpe Jʉ̃menijicʉi yávaiyequede. \p Mʉjavacari jʉed̶ojĩnape paivʉ ted̶avʉ̃. Jʉed̶ojĩna opeco matʉiyeda ũcuñaima. Ʉbenita bʉcʉva ãiyede ãiye majima. Quédeca põeva jʉed̶ojĩnape paivʉ ne ũmei quénora Jʉ̃menijicʉi yávaiye maiyójabede jápiarĩ ead̶ama na. Ʉbenita põeva bʉcʉvape paivʉ ne ũmei Jʉ̃menijicʉi yávaiye maiyójaede máre jápiarĩ ead̶ama na. \v 13 Caivʉ ina ãri majibevʉ aru opeco matʉiyeda ũcuivʉ jʉed̶ojĩnatamu. Bʉcʉva ãmevʉtamu cãreja. Põeva majibevʉ yéde d̶aiye méne aru ãmene máre jʉed̶ojĩnape paivʉbu ne ũmei. Dápiarĩ majibevʉ cãreja iye maiyójaede Jʉ̃menijicʉi yávaiyequede. \v 14 Ʉbenita ina ãri majidivʉ bʉcʉvatamu. Põeva majidivʉ aipe d̶aiye méne aru ãmene máre bʉcʉvape paivʉbu ne ũmei, ne dápiarĩ cõmajiye boje caiye ne d̶aiyede mearo maru o ãmeno maru. Dápiarĩ majidivʉbu iye maiyójaede Jʉ̃menijicʉi yávaiyequede. \c 6 \p \v 1 Que baru bueiye jaʉvʉ majare Jʉ̃menijicʉi yávaiye maiyójaede ʉ̃i yávaiye méne Cristorã, yópe ina bʉcʉvape ne ũmei ne bueiyepedeca, maje d̶arãjiyepe aiye jãravʉa coapa yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe Cristoi parʉéque. Buebenajaramu bedióva cojedeca Jʉ̃menijicʉi yávaiye maiyójabede ʉ̃i yávaiye méne Cristorã, yópe maje mamarʉmʉ bueiye báquepe, yópe ina jʉed̶ojĩnape ne ũmei ne bueiyepedeca. Que baru mʉjare buebequijivʉ cojedeca iye mʉje mamarʉmʉ bueiye báquede. Maja buebenajaramu põeva ne chĩoiyede ne ãmeina teiyede aru ne dajocaiyede diede, oatʉvarãjivʉ ne d̶aiyede, Jʉ̃menijicʉi jarʉvaquiyepe aivʉ diede, náre coavajʉroede ʉ̃́re jarʉvarĩ. Aru põeva ne jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre buebenajaramu maja. \v 2 Mʉjare buebequijivʉ cojedeca iye bueiyede põeva ne Jʉ̃menijicʉque jã́d̶ovaiyede ocoque aru ne apevʉre tʉoiyede ne pʉrʉáque, Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyepe ayʉ ina tʉoimarare. Mʉjare buebequijivʉ cojedeca iye bueiyede põeva ne nacajarajiyede yainore jarʉvarĩ, cʉrãjivʉ cainʉmʉa mamabaju cũimébajuque, aru Jʉ̃menijicʉi jaroquiyede caivʉ põevare ne cʉrãjinoi jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, apevʉre cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi aru apevʉre toabo cũiméboi, na coapa ne d̶aiye báque boje ne cʉede ijãravʉi. \v 3 Quénora bueiye jaʉvʉ majare Jʉ̃menijicʉi yávaiye maiyójaede ʉ̃i yávaiye méne Cristorã bʉcʉvape tenajivʉ maja maje ũmei ye jaʉbeda. Bʉcʉvape teiyʉru maje ũmei, Jʉ̃menijicʉ bueicõjecʉyʉme majare ʉ̃i yávaiye maiyójaede. Aru Jʉ̃menijicʉi nópe bueicõjenu majare, coreóvarãjivʉbu Cristore ye jaʉbeda. \p \v 4-6 Ʉbenita nópe bueni bʉojabevʉ apevʉ põeva. Põecʉ ʉbenina bueyʉ bácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede aru jʉ arĩduyʉ bácʉ Cristore, ʉ̃i jʉ abeni dajocaru ʉ̃i jʉ arĩduiye báquede Cristore, põecʉ cʉbebi majicʉ chĩore d̶ayʉ, ʉ̃i dajocaquiyepe ayʉ ʉ̃i ãmeina teiyede aru ʉ̃i oatʉvaquiyepe ayʉ ʉ̃i d̶aiyede. Põeva ʉ̃́pe paivʉrecabu cũinára coreóvaivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jãvene Cristorã, aru cʉvarivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede náre ʉ̃i mead̶aiye báquede náre aru ʉ̃i cʉre d̶aquiyede náre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre ʉ̃́que, aru cʉvarivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santoi majiécarõre, aru majidivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉ d̶ayʉre cainʉmʉa yópe ʉ̃i aiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyeque, aru jã́ivʉ bácavʉ Jesúre jʉ aipõeva ne d̶aiyede Jʉ̃menijicʉi parʉéque, yópe Jʉ̃menijicʉ d̶acʉyʉre ʉ̃i jaroquiyede apevʉ põevare ʉ̃i cʉrõi aru apevʉ põevare toabo cũiméboi. Caiye diede majidivʉ bácavʉvacari, nárecabu dajocaivʉ bácavʉ ne jʉ aiye báquede Cristore. Que d̶arĩ yópe pẽvaiyepe Jʉ̃menijicʉi mácʉre cojedeca jocʉcʉjaravena, ne ʉbe boje ʉ̃́re, põeva ne yʉrinajiyepe aivʉ, d̶ad̶ama na. \p \v 7 Que baru jẽvari coyʉrĩ, põevamu yópe joborõpe. Jʉ̃menijicʉ ocare d̶aibi joborõi. Nore ne jiore põeva ne memeniburu yóbore aru ne oteiye báque pĩaríburu yóbore, ʉre jẽiye méne ĩñama ina memeipõeva. Que baru Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acaibi no joborõre, põeva ne memeiye boje. \v 8 Ʉbenita no joborõre põeva ne mememenu, miumenejaiye aru ãmecõriámenejaiye máre quéda pĩaiyavʉ nore jiorojai. No joborõ bojecʉbe boje, jẽiye cʉbe boje nore, põeva ne juarĩburu yóbore caiye iye miumenejaiyede aru iye ãmecõriámenejaiyede máre dajocad̶ama no jiorojare jocarĩ. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãmed̶aibi no joborõre, põeva ne mememe boje. Quédeca Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acaibi ʉ̃́re jʉ aivʉre aru ñájine d̶aibi ʉ̃́re jʉ abevʉre. \s1 Maja dajocabevʉ maje jʉ aiyede Cristore maje napini coreiye boje Jʉ̃menijicʉi me d̶acaquiyede majare \p \v 9 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, yʉ toivacayʉvacari nópe parʉéque ji coyʉiyede, majicacʉyʉ mʉjare, ʉbenita cãrijimevʉ yʉ mʉjare boje. Quénora coreóvaivʉ yʉ d̶are nʉivʉre yópe jaʉépe mʉjare, Jʉ̃menijicʉi põevare, ʉ̃i mead̶aiye báque boje mʉjare. D̶ad̶avʉ̃ yópe mʉjare jaʉépe mʉje memecaiyede Jʉ̃menijicʉre aru mʉje cad̶ateiyede apevʉ põevare. \v 10 Cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉ mearo d̶aibi, yópe ʉ̃́re jaʉépe. Que baru jãve ãrʉcʉyʉme mʉje memecaiyede ʉ̃́re. Mʉja cad̶ated̶avʉ̃ apevʉ majevʉ Jesúre jʉ aipõevare javede aru caride máre. Que teni mʉje ʉede Jʉ̃menijicʉre jã́d̶ovad̶avʉ. Diede Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebecʉyʉme cainʉmʉa. \v 11 Ʉrarõreca ʉvʉ yʉ mʉjare coapa mʉje memecare nʉrajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉre torojʉrivʉ, mʉje cad̶ateiyeque apevʉre cainʉmʉa mʉje cʉede ijãravʉi. Que d̶aivʉ baru, caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede mʉjare, mʉje napini coreiyede, earãjaramu mʉja. \v 12 Ʉbevʉ yʉ mʉjare jũracʉrivʉ tede nʉivʉre mʉje jápiaiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Quénora ina ʉ̃i yávaiyede jápiarĩ jʉ aivʉpe tejarã mʉja. Ina dajocabevʉpe ne jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre aru napivʉpe ne ñájiyede tejarã mʉja. Nápe paivʉrecabu earãjivʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede náre yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. \p \v 13-14 Nápe páyʉrecabe majeñecu mácʉ Abraham mácʉ. Javede yópe arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃ mácʉre: “Yʉ́bu Jʉ̃menijicʉ. Que baru yópe coyʉyʉbu mʉre jãve. Mʉre mearo baju d̶acacʉyʉmu yʉ. Aru mipãramena márajivʉ obedivʉ baju tenajarama ina márajivʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Jʉ̃menijicʉi nópe aiye báquede Abraham mácʉre, “Jãve baju d̶acʉyʉmu yʉ nópe ji aiye báquepedeca”, arejaquemavʉ. Apecʉ ʉ̃i cʉbe boje parʉcʉ Jʉ̃menijicʉ pʉeno, “Yʉ́vacari jã́d̶ovacʉyʉmu jãvene ‘Jãve baju d̶acʉyʉmu’, ji aiye báquepedeca”, arejaquemavʉ ʉ̃. \v 15 Abraham mácʉcapũravʉ napini corede nʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶acaquiyede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Aru Jʉ̃menijicʉ vaidé d̶arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. \p \v 16 Põeva “Jãve d̶acʉyʉmu yʉ” ne aiyede, ne baju pʉeno baju parʉcʉre cainʉmʉa jẽniavaivʉbu, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ jãvene ne aiye báquede. Apecʉ cʉbebi yávare nʉri majicʉ, põecʉ que aru. Quénora caivʉ “¿D̶acʉyʉ bárica yópe ʉ̃i aiyepe?” abevʉva, coreóvaivʉbu jãve d̶acʉyʉre caino ʉ̃i oainope. \v 17 Aru quédeca “Jãve d̶acʉyʉmu”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, jã́d̶ovacʉyʉ parʉrõre ʉ̃i coyʉino mácarõre. Jʉ̃menijicʉcapũravʉ ye oatʉvabebi ʉ̃i dápiainore ʉ̃i d̶aiyʉede. Diede coreóvare d̶aiyʉrejaquemavʉ ina ʉ̃i mearo d̶acaimara márajivʉre yópe ʉ̃i aiye báquepe. Que baru, “Yʉ́vacari jã́d̶ovacʉyʉmu jãvene ‘Jãve baju d̶acʉyʉmu’, ji aiye báquepedeca”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \p \v 18 Jʉ̃menijicʉ “Jãve d̶acʉyʉmu yʉ”, ʉ̃i aiye ye oatʉvaiye bʉojabevʉ cainʉmʉa. Aru, “Yʉ́vacari jã́d̶ovacʉyʉmu jãvene ‘Jãve baju d̶acʉyʉmu’, ji aiye báquepedeca”, ʉ̃i aiye máre ye oatʉvaiye bʉojabevʉ cainʉmʉa. Diena ye borocʉrĩ bʉojabebi Jʉ̃menijicʉ. Que baru maja Jʉ̃menijicʉi põevatamu, cũiná dajocaivʉ bácavʉ caiye maje ãmeina teni d̶aiyʉede aru ʉ̃i mead̶aimara cʉrivʉ maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Aru torojʉeque napini corede nʉivʉbu, earãjivʉ Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiye jãve bajure majare. \v 19 Maja napini coreivʉ diede, parʉrivʉbu maje ũmei aru ye dajocabevʉ maje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre. Que baru ãmed̶aimara tebevʉ maje ũmei. Yópe sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉi ecoiye báquepe no Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramicacaje ʉracaje bácarõ apepũravʉre, nopedeca ñai maje napini corenajimʉ ecorejaquemavʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõita. \v 20 Ʉ̃́recabe Jesús. Cad̶atecʉyʉ majare, ecorejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi cʉrõ mearoi maje jipoca. Aru sacerdotevare jaboteipõecʉ teibi yópe Melquisedei sacerdote teiye báquepedeca. \c 7 \s1 Jesús ʉ̃i sacerdotevare jaboteino Melquisedec ʉ̃i sacerdote teino mácarõpe \r (He 5.6) \p \v 1 Ãrʉre d̶aquijivʉ mʉjare ñai Melquisedede, ñamene aru aipe ʉ̃i d̶aiye báquede. Ñai Melquisedec Salem ãmicʉriĩmarocavʉ bácavʉ ne jabocʉ barejaquémavʉ. Aru Jʉ̃menijicʉ caivʉ pʉeno parʉcʉre memecarejaquemavʉ sacerdotepe. Majeñecu Abraham mácʉi copaiyede ʉ̃ jivʉ bácavʉque ne boarĩ́, vainí tʉrĩburu yóbore apevʉ jabovacavʉjã mácavʉre, Abraham mácʉre copʉ nʉri, jẽniarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe ayʉ Abraham mácʉre. \v 2 Aru caiye iye cʉvede ʉ̃i ĩ́ye báquede ʉ̃i boarĩ́, vainí tʉimara mácavʉre jocarĩ, caipʉcapʉrʉape paiyede coavarĩburu yóbore, cũináro iye coavaiye báquecarõre jídejaquemavʉ Melquisedede Abraham mácʉ. Nópe d̶arejaquemavʉ Melquisedec ʉ̃i sacerdote teiye báque boje. No ãmiá Melquisedec “jabocʉ méne d̶ayʉ” aiyʉrõtamu. Aru no ãmiá Salem “cãrijimeno” aiyʉrõtamu. Que baru jabocʉ méne d̶ayʉ aru cãrijimene d̶ayʉ barejaquémavʉ ñai Melquisedec. \v 3 Põecʉ cʉbebi yéde coreóvayʉ Melquisedei pacʉ bácʉi borore, aru ʉ̃i paco bácoi borore, aru ʉ̃i ñecuva mácavʉ ne borore máre. Ñame majibema ʉ̃i põeteino mácarõra aru ʉ̃i yaino mácarõra máre. Que baru Jʉ̃menijicʉi mácʉpe páyʉ sacerdotebe cainʉmʉa, ñai Melquisedec. \p \v 4 Me majivʉ maja ñai Melquisedec maje pued̶aimʉre majeñecu Abraham mácʉ pʉeno. Abraham mácʉ barejaquémavʉ majeñecu mamacʉ bácʉ, maja Israecavʉ maje põeyajuboare bʉ́yʉ bácʉ. Que baru ʉ̃ mácʉ maje pued̶aimʉme. Ʉbenita ʉ̃ mácʉvacari Melquisedede jídejaquemavʉ no cũináro iye coavaiye báquecarõ mearo bajure, ʉ̃i ĩ́ye báquede caipʉcapʉrʉape paiye coavaiye báquede ʉ̃i boarĩ́, vainí tʉimara mácavʉre jocarĩ, ʉ̃i jíquiyepe ayʉ diede Jʉ̃menijicʉre. \p \v 5 Aru me majivʉ maja apevʉ ina Abraham mácʉi pãramecʉ bácʉ Leví ãmicʉcʉ bácʉi pãramenacavʉ Jʉ̃menijicʉre memecaipõeva mácavʉre sacerdotevape. Na mácavʉrecabu Jʉ̃menijicʉi jacopʉicõjeimara mácavʉ caivʉ apevʉ Israecavʉ bácavʉ, majeñecuva mácavʉre cũináro iye caipʉcapʉrʉape paiye ne cʉvae coavaiyecarõre, yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Ina Israecavʉ bácavʉ névʉ bácavʉvacari, Abraham mácʉi pãramena mácavʉvacari, ina sacerdoteva bácavʉ cʉvaede jacopʉrejaquemavʉ na mácavʉre. \v 6 Ʉbenita Melquisedecapũravʉ Leví bácʉi pãramecʉ ãmecʉvacari, Abraham mácʉre, ñai Jʉ̃menijicʉ “Jãve mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉre”, ʉ̃i aimʉ mácʉre, jacopʉrejaquemavʉ no cũináro iye caipʉcapʉrʉape paiye ʉ̃i cʉvae coavaiye báquecarõre, Abraham mácʉi jíye báquede Melquisedede. Aru Melquisedec jẽniarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe ayʉ Abraham mácʉre. \v 7 Caivʉ põeva coreóvaivʉbu iyede: Pued̶aimʉtame ñai jẽniañʉ Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyepe ayʉ apecʉre ʉ̃i jẽniacaimʉ pʉeno. \p \v 8 Apede máre me majivʉ maja. Caivʉ ina sacerdoteva Leví bácʉi pãramenacavʉ bácavʉ barejaquémavʉ yainájivʉ. Ne cʉede ijãravʉi Jʉ̃menijicʉre memecarĩ jacopʉrejaquemavʉ névʉ bácavʉi jíye coapa na mácavʉre cũináro iye caipʉcapʉrʉape paiye ne cʉvae coavaiyecarõre. Ʉbenita caivʉ ina sacerdoteva bácavʉre dajocaiye jaʉrejaquemavʉ ne memecaiyede, ne yaiye boje. Caivʉ ina sacerdoteva bácavʉ ne bʉcʉteni yainíburu yóbore, apevʉta ne memecaino mácarõre memecarejaquemavʉ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede toivaicõjemenejaquemavʉ Melquisedei yaiye báque borore. Que baru Melquisedecapũravʉ yaibécʉpe páyʉbe. \v 9 Ina sacerdoteva bácavʉ Leví bácʉi pãramenacavʉ bácavʉ jacopʉrejaquemavʉ névʉ bácavʉi jíye coapa na mácavʉre cũináro iye caipʉcapʉrʉape paiye ne cʉvae coavaiyecarõre. Aru Leví bácʉ Abraham mácʉi pãramecʉ barejaquémavʉ. Que baru Abraham mácʉi jíye báquede no cũináro coavaiye báquecarõre iye caipʉcapʉrʉape paiye iye cʉve ʉ̃i ĩ́ye báquede ʉ̃i boarĩ́, vainí tʉimara mácavʉre jocarĩ, yópe barejaquémavʉ Leví bácʉ máre ʉ̃i jíye báquepe. \v 10 Melquisedei copʉ nʉiye báquede Abraham mácʉre, Leví bácʉ Abraham mácʉi pãramecʉ bacʉyʉ́ boje, yópe barejaquémavʉ Leví bácʉ põetebecʉ bácʉvacari cãreja, aru caivʉ apevʉ Abraham mácʉi pãramena márajivʉ máre, ne cʉepe néñecu mácʉque Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. \p \v 11 Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre, Israecavʉ bácavʉ ne majinajiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre na mácavʉre, boropatebenajivʉre Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. Que teni Jʉ̃menijicʉ epedejaquemavʉ Aarón mácʉre aru ʉ̃i pãramena mácavʉre, Leví bácʉi pãramenacavʉ bácavʉre, ne jínajiyepe ayʉ ʉ̃́re põeva ne jícaiyede ne ãmeina teiye boje. Ʉbenita ina sacerdoteva bácavʉ, Aarón mácʉjã, ñamene ye boropatebevʉ teni jebeni oabedejaquemavʉ. Que baru caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyʉede põevare ye d̶abedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ina sacerdoteva bácavʉ, Aarón mácʉjãque. Ne boropatebevʉ teni jebedu põevare, apecʉ sacerdote ʉ̃i daiye jaʉbejebu. Ʉbenita apecʉ sacerdote, Aarón mácʉpe páyʉ ãmecʉ quénora Melquisedepe páyʉ, ʉ̃i daiye jaʉrejaquemavʉ, ʉ̃i boropatebevʉ teni jebequiyepe aiye põevare. \p \v 12 Aru apecʉ sacerdote ʉ̃i daiye jaʉé báque boje, oatʉvaiye máre jaʉrejaquemavʉ iye d̶aicõjeiyede, iyeque põeva ne majinajiyepe aiye aipe d̶aiye jaʉrõre náre, boropatebenajivʉre Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. \v 13 Ñai apecʉ sacerdote ʉ̃i bororã toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede. Ʉ̃́recabe maje jabocʉ. Leví bácʉi pãramecʉ ãmemi. Quénora apeyajubo põeyajubocacʉbe ʉ̃. Aru ye põecʉ cʉbebi diyajubocacʉ sacerdotepe Jʉ̃menijicʉre memecayʉ. \v 14 Me majivʉ maja maje jabocʉ Jesucristore Judá bácʉi pãramecʉre. Que baru Judá ãmicʉriyajubocacʉ põetedejaquemavʉ ʉ̃. Ʉbenita Moisés bácʉ, ʉ̃i coyʉiyede sacerdotevarã, ye coyʉbedejaquemavʉ diyajubocavʉ Judá ãmicʉriyajubocavʉrã. \p \v 15 Me majivʉ maja iye d̶aicõjeiyede oatʉvaiye jaʉéde apecʉ sacerdote ñai Melquisedepe páyʉ ʉ̃i daiye báque boje. \v 16 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re sacerdoteva epedejaquemavʉ. Ʉbenita nópe d̶abedejaquemavʉ no d̶aicõjeino mácarõ parʉéque, Aarón mácʉre aru ʉ̃i pãramena mácavʉre memecaicõjeino mácarõ parʉéque. Quénora ʉ̃i cainʉmʉa cʉe parʉéque, ʉ̃i yaibé boje, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re sacerdoteva epedejaquemavʉ. \v 17 Que baru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ: \q1 Cainʉmʉa sacerdote tecʉyʉmu mʉ dajocabecʉva, yópe Melquisedec ʉ̃i sacerdote teiye báquepedeca dajocabecʉva, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \m \v 18 Que teni Jʉ̃menijicʉ oatʉvarejaquemavʉ “Yópe d̶arãjare”, ʉ̃i aino mácarõre põevare. Iye d̶aicõjeiyeque ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre põeva boropatebeni bʉojabenama na. Diedecabu parʉbe aru bojecʉbe máre. Que baru iye javeque d̶aicõjeiyede dajocarĩ jarʉvarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \v 19 Põeva ne cʉede Jʉ̃menijicʉque yópe náre jaʉépe eabenama na iye d̶aicõjeiyeque. Ʉrarõ jaʉvʉ náre, ne d̶aiye majibe boje caiye diede. Ʉbenita iye napini coreniduiye báquede iye mearore maje cʉvajʉroede Jʉ̃menijicʉque dajocarĩ, caride pʉeno baju napini coreivʉbu maja iye mearore maje cʉvarãjiyede Jʉ̃menijicʉque. Jʉ̃menijicʉ napini corede d̶aibi majare, maje cʉrãjiyepe ayʉ ʉ̃́que yópe majare jaʉépe. Que baru yópe maje joabejĩnoi nʉiyepe ʉ̃i yebai, ʉ̃́re jẽniari eaivʉbu maja jidʉbevʉva. \p \v 20 Aru Jʉ̃menijicʉi epeiye báquede ñai apecʉ sacerdoteva, “Jãve ayʉbu. Ji aiye báquepedeca d̶acʉyʉmu”, arejaquemavʉ ʉ̃. Ʉbenita ʉ̃i epeiye báquede apevʉ sacerdotevava Leví bácʉi pãramenacavʉ bácavʉre “Jãve ayʉbu”, abedejaquemavʉ ʉ̃. \v 21 Jesucristorecabe Jʉ̃menijicʉi epeimʉ mácʉ sacerdoteva, “Jãve ayʉbu”, ʉ̃i arĩ coyʉiye báqueque. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ: \q1 Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ “Jãve baju d̶acʉyʉmu yʉ yópe ji aiye báquepedeca”, aibi ʉ̃. Aru ye oatʉvabecʉbe ʉ̃, “D̶acʉyʉmu”, ʉ̃i arĩ dápiaiyede. Yópe arĩ, coyʉibi: “Cainʉmʉa sacerdote tecʉyʉmu mʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Jesucristore. \m \v 22 Jʉ̃menijicʉ “Jãve ayʉbu”, ʉ̃i aiye báque boje ʉ̃i epeiye báquede Jesúre maje sacerdoteva, mearo bajubu yo ʉ̃i “Yópe d̶arãjare”, ʉ̃i aino mácarõ yóbocarõ no ʉ̃i “Yópe d̶arãjare”, ʉ̃i aino mácarõ javecarõ pʉeno. Que baru Jesúrecabe jãve d̶ayʉ caiyede yópe ʉ̃́re jaʉépe, maje cʉrãjiyepe ayʉ me Jʉ̃menijicʉque. \p \v 23 Aru ʉ̃i javecarõ aino mácarõque, ina sacerdoteva bácavʉ Leví bácʉi pãramenacavʉ bácavʉ obedivʉ barejaquémavʉ, ne yaiye boje. Caivʉ ina sacerdoteva bácavʉ ne bʉcʉteni yainíburu yóbore, apevʉta ne memecaino mácarõre memecarejaquemavʉ. Ne yaiye boje, ye memecare nʉivʉ bʉojabedejaquemavʉ na mácavʉ caivʉ. \v 24 Ʉbenita Jesúcapũravʉ cʉbi cainʉmʉa, ʉ̃i yaibé boje bedióva cojedeca. Apecʉ ye memecabecʉbe ʉ̃i memecaiyede ʉ̃i baju memecare nʉiye boje cainʉmʉa. \v 25 Que baru cainʉmʉa jaʉbecʉva mead̶ayʉ bʉojaibi caivʉ maja vorĩ eaiyʉrivʉre maje cʉrãjiyede me Jʉ̃menijicʉque yópe majare jaʉépe, Jesúi cad̶ateiye boje majare, maje cʉvarãjiyepe ayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare. Jesús cʉbi cainʉmʉa, jẽniacacʉyʉ Jʉ̃menijicʉque majare boje. \p \v 26 Que baru Jesúrecabe ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ majare jaʉmʉ baju. Ʉ̃́recabe d̶ayʉ caiye ʉ̃́re jaʉéde, cad̶atecʉyʉ majare. Ʉ̃́recabe meacʉ baju Jʉ̃menijicʉi jã́inoi aru ye d̶abecʉ ãmenore, Jʉ̃menijicʉi ʉbenore. Ʉ̃́recabe ye ãmeno cʉbecʉ aru cʉcʉ bácʉvacari ijãravʉi ãmeina teipõevaque ye ãmeina tebecʉ cainʉmʉa. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi jãmʉóimʉ mácʉ pʉ cavarõ mearoi ʉ̃i cʉrõita aru ʉ̃i parʉre d̶aimʉ caivʉ pʉeno. \v 27 Apevʉ sacerdotevare jaboteipõevape páyʉ ãmemi ʉ̃. Ʉ̃i ãmeina tebe boje, jícaiye jaʉbevʉ ʉ̃́re jícaiyede Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i baju ãmeina teiye boje jãravʉa coapa yópe apevʉ sacerdotevare jaboteipõeva bácavʉ ne d̶aiye báquepe. Na mácavʉcapũravʉ, apenʉmʉa jícarĩ aru apenʉmʉa jícaicõjeni apevʉ sacerdoteva bácavʉre, jícavarejaquemavʉ ne jícaiyede Jʉ̃menijicʉre jãravʉa coapa. Mamarʉmʉre ne baju ãmeina teiye boje aru no yóbore caivʉ põeva névʉ bácavʉ ne ãmeina teiye boje, ãimara ne boaimara mácavʉre juarĩ jícavarejaquemavʉ na mácavʉ. Ʉbenita Jesúcapũravʉ cũinára jícarejaquemavʉ ʉ̃i jícaiyede Jʉ̃menijicʉre caivʉ põeva maje ãmeina teiye boje. Ʉ̃i bajure jícarejaquemavʉ ʉ̃, ʉ̃i yaiye báquede majare boje. \p \v 28 Ʉ̃mʉva parʉbevʉ bácavʉrecabu ne ũmei, ne d̶aiye majibe boje yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, Jʉ̃menijicʉi epeimara mácavʉ sacerdotevare jaboteipõevava ʉ̃i d̶aicõjeiyeque ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Na mácavʉre jaʉrejaquemavʉ cãreja, ne d̶arãjiyepe aiye yópe na mácavʉre jaʉépe. Ʉbenita obediʉjʉa yóbore iye d̶aicõjeiyede dajocarĩ jarʉvacʉyʉ, Jʉ̃menijicʉ “Jãve baju d̶acʉyʉmu yʉ yópe ji aiye báquepedeca”, ʉ̃i aino mácarõque, epedejaquemavʉ mamacʉre sacerdotevare jaboteipõecʉva. Aru ñai mamacʉre ye jaʉbevʉ, ʉ̃i d̶aquiyepe aiye yópe ʉ̃́re jaʉépe. Que baru ʉ̃́recabe cʉcʉ yópe ʉ̃́re jaʉépe, aru d̶ayʉ caiyede yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe cainʉmʉa. \c 8 \s1 Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare”, ʉ̃i aino põevare Jesúque pʉeno mearo ʉ̃i que aino mácarõre Moisés bácʉque \r (He 1.13) \p \v 1 Caiye iye ji toivacaiye mʉjare yópe aiyʉrõtamu: Maje sacerdotevare jaboteipõecʉ cʉbi, nópe ji coyʉiye báquepedeca javede. Ʉ̃́recabe dobacʉ bácʉ, jabotecʉyʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, jípacʉ Jʉ̃menijicʉ parʉcʉ caivʉ pʉeno ʉ̃i dobarõ mearo meapũravʉi. Que baru maje sacerdotevare jaboteipõecʉ Jesús máre jaboteibi Jʉ̃menijicʉque. \p \v 2 Majeñecuva mácavʉ ne cʉede põecʉbenoi cʉvarejaquemavʉ náque diñami cʉ̃rami ne ãimacajeaque ne d̶aiñami mácarõ, iveá cʉ̃ravea báque Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉ toivainoque ne cʉriñami mácarõ, ne Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami mácarõre. Ʉbenita Jesúcapũravʉ Jʉ̃menijicʉre memecabebi diñami, põeva ne d̶aiñami mácarõ jívʉi. Quénora ʉ̃́recabe sacerdotevare jaboteipõecʉ Jʉ̃menijicʉre memecayʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Nore cʉvʉ Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami baju, Jʉ̃menijicʉvacari ʉ̃i d̶aiñami. Diñami jívʉita Jʉ̃menijicʉre memecaibi Jesucristo. \p \v 3 Jʉ̃menijicʉ epedejaquemavʉ caivʉ sacerdotevare jaboteipõeva bácavʉre, ne memecarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re põevare boje. Ʉ̃́re memecarejaquemavʉ jícaivʉ Jʉ̃menijicʉre ãimara ne boaimara mácavʉre juaiyede, nácavʉ aru ne baju máre ãmeina teiye boje, ʉ̃i ñájiye d̶abequiyepe aivʉ na mácavʉre die boje, aru ape jícaiyede máre, pued̶arĩ Jʉ̃menijicʉre torojʉede jínajivʉ, ʉ̃i cad̶ateiye báque boje na mácavʉre. Que baru Jesucristore máre, maje sacerdotevare jaboteipõecʉre, jícaiye jaʉvʉ Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i jícaiyede. \v 4 Ʉ̃i cʉe boje cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, nore memecaibi Jʉ̃menijicʉre majare boje. Ʉbenita ʉ̃ cʉcʉ baru ijãravʉi, ye sacerdote ãmejebu, Jʉ̃menijicʉi epeiye báque boje apevʉ ijãravʉcavʉ sacerdotevare, ne jícarãjiyepe ayʉ caiye iye jícaiyede, yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe Leví bácʉi pãramenacavʉ bácavʉre, ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. \p \v 5 Nácapũravʉ Jʉ̃menijicʉre memecarejaquemavʉ ijãravʉcad̶ãmi, Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami mácarõ jívʉi. Ʉbenita ne memecaiye báquebu quénora majiéda ãrojaepe párĩduiye Jesúi memecaiyepe cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Cũinátʉrʉ ãmevʉ. Yópe bótaiyede põecʉi decocʉ jãve ãmepe, nopedeca ijãravʉcad̶ãmi Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami mácarõ jãve ãmenejaquemavʉ. Coreóvaivʉbu maja caiye cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõque jãvene aru ye jaʉbede, ʉbenita caiye ijãravʉque jãve ãmene aru jaʉéde, Jʉ̃menijicʉi yópe coyʉiye báque boje Moisés bácʉre. Moisés bácʉ barejaquémavʉ diñami Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami mácarõre d̶aicõjecʉyʉ. Aru ʉ̃i d̶aicõjequiye jipocamia, Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, coyʉrejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre: “Me d̶ajacʉ mʉ. Caiye mi d̶aicõjequiyede memeipõevare yʉre mearore jíñamine d̶aicõjejacʉ yópe ãrojaepe paiyede iye ji jã́d̶ovaiye báquede mʉre no cʉ̃racũ Sinaí ãmicʉricũ pʉenoi”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \p \v 6 Ʉbenita caride Jesúcapũravʉ, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ mácʉ sacerdoteva, me baju memecaibi apevʉ sacerdoteva bácavʉ ne memecaiye báque pʉeno. Ʉ̃i memecaiyebu parʉé baju ne memecaiye báque pʉeno. Quédeca iye Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báquebu põevare Jesúque, me baju ãnié “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i mamarʉmʉque coyʉiye báque pʉeno Moisés bácʉque. Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i coyʉiye báquede Jesúque “Yópe d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquebu me baju “Yópe d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báque pʉeno ãnié “Que d̶arãjare”, ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉque. Moisés bácʉque “Mʉje ãmeina teiyede jarʉvacʉyʉmu yʉ, mʉje d̶aru yópe ji d̶aicõjeiyepe”, arejaquemavʉ. Ʉbenita Jesúque “Mʉje ãmeina teiyede jarʉvarĩburu yóboi, ye ãrʉmecʉbu yʉ diede, mʉje jʉ aru Jesucristoi d̶acaiye báquede mʉjare boje”, arejaquemavʉ. Que baru ʉ̃i yóboque coyʉiye báque me bajutamu ʉ̃i mamarʉmʉque coyʉiye báque pʉeno. \p \v 7 Ãnié Jʉ̃menijicʉi mamarʉmʉque coyʉiye báque Moisés bácʉque jaʉbedu, ape ʉ̃i yóboque coyʉiye báque Jesúque jaʉbejebu. \v 8 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ jã́rejaquemavʉ Israecavʉ bácavʉre boropateivʉpe ne d̶abe boje yópe “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i mamarʉmʉque coyʉiye báquepe na mácavʉre. Que baru na mácavʉre, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ: \q1 Yópe aibi maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ: “Jápiajarã. Apejãravʉa edaquijãravʉa baquiyéde bedióva cojedeca ‘Que d̶arãjare’, acʉyʉmu yʉ ape coyʉiye mamae coyʉiyede caivʉ ji põevare, Judá ãmicʉriyajubocavʉre aru apevʉ Israel bácʉi pãramena ne yajuboacavʉre máre. \v 9 Néñecuva mácavʉre ‘Que d̶arãjare’ arĩ, coyʉrejacacʉ yʉ no jãravʉ bácarõre ji nʉvaiye báquede na mácavʉre Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ. Yópe népacʉi nʉvaiyepe mamarare dʉibajĩe, ne pʉrʉáre jẽni, nopedeca na mácavʉre nʉvarejacacʉ yʉ no ocopenibo bácarõque. Ʉbenita ye d̶abedejaima na mácavʉ yópe ‘Que d̶arãjare’ arĩ, ji aiye báquepe. Que baru na mácavʉre ãmeina jã́ri dajocarejacacʉ yʉ. Iye ji yóboque coyʉiye ‘Que d̶arãjare’ arĩ, ãnié ji mamarʉmʉque coyʉiye báquepe cũinátʉrʉ ãmequiyebu. Nópe ayʉbu yʉ, Jʉ̃menijicʉ. \v 10 Que baru yópe ‘Que d̶arãjare’ arĩ, coyʉcʉyʉmu yʉ caivʉ Israel bácʉi pãramena márajivʉ ne yajuboacavʉre”, aibi Jʉ̃menijicʉ. Aru yópe are nʉimi maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ: “Apejãravʉa edaquijãravʉa baquiyéde na márajivʉre dápiare d̶acʉyʉmu ji d̶aicõjeiyeda yópe ji epejʉroepedeca diede ne ũmei. Aru me coreóvare d̶acʉyʉmu diede máre yópe ji toivajʉroepedeca diede ne ũmedʉrã, torojʉeque ne d̶arãjiyepe ayʉ diede. Yʉrecabu ne jabocʉ bacʉyʉ́. Aru nárecabu ji jaboteimara márajivʉ. \v 11 Dinʉmʉ maquinóre caivʉ põeva me majinajarama yʉre ne jabocʉva. Ina parʉbevʉ aru ina parʉrivʉ máre majinajarama yʉre ne jabocʉva. Que baru ñamene bueiye ye jaʉbequiyebu ʉ̃i ĩmarocavʉre aru ʉ̃ jinare máre, ne coreóvarãjiyepe ayʉ yʉre ne jabocʉva. Põecʉ cʉbecʉbe yʉre coreóvabecʉyʉ cãreja. \v 12 Náre cõmaje ãroje jã́ri, jarʉvacʉyʉmu yʉ ne ãmeno d̶aiyede apevʉre. Aru ye dápiabecʉbu diede cojedeca. Aru ãrʉmetecʉyʉmu yʉ caiye ne ãmeina teiyede máre”, aibi Jʉ̃menijicʉ. \m \v 13 Jʉ̃menijicʉ “Ape coyʉiye mamae coyʉiyede coyʉyʉbu mʉjare” ayʉ, aiyʉrejaquemavʉ ʉ̃i jipocaque coyʉiye báque javeque bajure aru bojecʉbede máre. Aru apejĩe javeque tedu aru bojecʉbedu máre, maumejiena oatʉvaquiyebu. \c 9 \s1 Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami cavarõ mearoi mead̶ami ʉ̃́re mearore jíñami mácarõ pʉeno ijãravʉi \r (Mt 26.28; 27.45) \p \v 1 Mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare”, ʉ̃i coyʉiye báquede majeñecuva mácavʉre Moisés bácʉque d̶aicõjenejaquemavʉ na mácavʉre, ne coreóvarãjiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre, ne jínajiyepe ayʉ mearore Jʉ̃menijicʉre yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru d̶arejaquemavʉ ne Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami mácarõre ijãravʉi, jínajivʉ mearore ʉ̃́re nore, yópe ʉ̃i d̶aicõjeiye báquepe. \v 2 Mʉja coreóvaivʉbu aipe ãrojariñami diñami cʉ̃rami mácarõre. Diñami cʉ̃rami ne d̶aiñami mácarõ ãimacajeaque aru cuitótecajeaque d̶aiñami mácarõ marejaquémavʉ. Pʉcatucubʉa cʉriñami mácarõ marejaquémavʉ. Diñami cʉ̃rami mácarõre japoporĩ dabʉborĩ jocʉyoaque tãitóri núvarejaquemavʉ majeñecuva mácavʉ. Cũinátucubʉ, ʉratucubʉ, ne mamarʉmʉ ecoitucubʉ, “meatucubʉ sacerdoteva ne Jʉ̃menijicʉre memecaitucubʉ” ãmicʉritucubʉ bácarõ marejaquémavʉ. Ditucubʉ bácarõ jívʉi ãnijarabo cũinájarabo pẽoibʉa tʉoijarabo bácarõ cʉrejaquemavʉ. Aru cũináva tʉoiva bácarõra ãniboa pã́uboa doce paiboa báque Jʉ̃menijicʉre ne jíye báque sacerdoteva bácavʉ ne ãrajiye cʉrejaquemavʉ. \v 3 Ditucubʉa pʉcatucubʉa coricõpavaitucubʉa báque barejaquémavʉ cuitótecaje bácarõque. Dicaje bácarõ ãnipũravʉi apetucubʉ quĩ́jitucubʉ bácarõ cʉrejaquemavʉ. “pʉeno baju meatucubʉ sacerdotevare jaboteipõecʉi Jʉ̃menijicʉre memecaitucubʉ” ãmicʉritucubʉ bácarõ marejaquémavʉ. \p \v 4 Ãnitõcu mumijʉede juaitõcu úruque cũmaitõcu mácarõ cʉrejaquemavʉ, meatucubʉ ne aitucubʉ bácarõ jívʉi. Ʉbenita pʉeno meatucubʉ bácarõcatõcu mácarõ marejaquémavʉ. Ãnitõcu ad̶aitõcu jocʉtõcu úruque cũmaitõcu mácarõ jívʉre aru pʉenore máre, Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare”, ʉ̃i coyʉiye báquede majeñecuva mácavʉre ne ãrʉritõcu mácarõ cʉrejaquemavʉ ditucubʉ quĩ́jitucubʉ pʉeno baju meatucubʉ ne aitucubʉ bácarõ jívʉi. Ditõcu mácarõ jívʉi ãnibʉ jorobʉ úruque cũmaibʉ bácarõ cʉrejaquemavʉ. Ãnié ãiye báque, maná ãmicʉe, Jʉ̃menijicʉi jíye báque majeñecuva mácavʉre ne cʉe báquede põecʉbenoi ne ãrajiye cʉribʉ bácarõ cʉrejaquemavʉ. Aru ãniyo abojĩyo, Aarón mácʉi tuturiteiyo bácarõ, Jʉ̃menijicʉi pĩaré d̶aiyo bácarõ, cʉrejaquemavʉ ditõcu mácarõ jívʉi. Aru ãnivea pʉcavea cʉ̃ravea Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyeque toivaivea báque máre cʉrejaquemavʉ ditõcu mácarõ jívʉi. \v 5 Ditõcu mácarõ pʉenora pʉcarã pẽpeimara mácavʉ querubín ãmicʉrivʉ ãrojarivʉ, põeva ne úruque d̶aimara mácavʉ cʉrejaquemavʉ. Ina querubín ãmicʉrivʉ caveá cʉrivʉ bácavʉ, Jʉ̃menijicʉque cʉrivʉbu cainʉmʉa. Caipʉcatʉrʉvai ditõcu moaino mácarõ pʉenora cʉrejaquemavʉ na coapa, ne ãrʉrajiyepe aiye Jʉ̃menijicʉi miad̶áro mearo cʉrõre. Ne caveáque taorejaquemavʉ ditõcu moaino mácarõre, sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉi bojed̶acaino Jʉ̃menijicʉre põeva ne ãmeina teiye boje. Ditõcu moaino mácarõ pʉenora sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉ ʉ̃i epeino mácarõ cʉrejaquemavʉ ãimara ʉ̃i boaimara mácavʉ ne jive báquede, bojed̶acacʉyʉ Jʉ̃menijicʉre põeva ne ãmeina teiyede. Ʉbenita caride mʉjare coyʉiye jaʉbevʉ yʉre apejĩene diñamique báquede. \p \v 6 Diñami cʉ̃rami mácarõ nópe barejaquémavʉ. Que baru caijãravʉa coapa ditucubʉ ʉratucubʉ ne mamarʉmʉ ecoitucubʉ bácarõre ecovarejaquemavʉ ina sacerdoteva bácavʉ, memecarãjivʉ Jʉ̃menijicʉre yópe jaʉépe na mácavʉre. \v 7 Ʉbenita ditucubʉ quĩ́jitucubʉ jívʉcatucubʉ bácarõ jívʉi ecorejaquemavʉ ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉ quécʉra. Aru ʉjʉá coapa cũinájãravʉ quénora ecorejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ. Aru ʉ̃i ecoiyede nore, nʉvarejaquemavʉ jivede, ãimara ʉ̃i boaimara mácavʉ ne jive báquede, jícʉyʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃́re jídejaquemavʉ iye jive báquede ʉ̃i baju ãmeina teiye boje aru põevare boje máre, ne ãmeno d̶aiye báquede, majibevʉva ne baju ãmeina teivʉre. \p \v 8 Caiye dieque ñai Espíritu Santo coreóvare d̶arejaquemavʉ põevare iyede: Ãnitucubʉa pʉcatucubʉa cʉe báquede Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami mácarõ jívʉi, apevʉ põeva sacerdotevare jaboteipõecʉ ãmevʉ bʉojabedejaquemavʉ ecoivʉ ditucubʉ pʉeno baju meatucubʉ bácarõ jívʉi. \v 9 Caiye dieque, yópe jã́d̶ovainope, coreóvaivʉbu maja aipe vaiyede caride. Sacerdoteva bácavʉ caiye iye ne jícaiye báqueque Jʉ̃menijicʉre ãimara ne boaimara mácavʉre ne juaiye báquede aru apejĩe ne jícaiye báquede máre, ye jãve baju cad̶atebedejaquemavʉ põevare. Caiye dieque ye “Boropatebevʉ yʉ”, arĩ dápiarĩ bʉojabedejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉre mearore jívʉ bácavʉ. \v 10 Na mácavʉcapũravʉ quénora jʉ arejaquemavʉ iye d̶aicõjeiyede, Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede Moisés bácʉre, põeva ne jã́ri bʉojaiyede, aipe ne ãiyede, aipe ne ũcuiyede, aipe ne joaiyede ne cʉvede, aru aipe ne cuyaiyede ne bajure máre. Dieque cʉrejaquemavʉ põeva Jʉ̃menijicʉque pʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiyeta. \p \v 11 Ʉbenita javede Cristo darejaquemavʉ. Maje sacerdotevare jaboteipõecʉbe ʉ̃, maje cʉvarãjiyepe ayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye jãvene. Yópe ijãravʉcacʉ sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉ ʉ̃i vaiye báquepe no meatucubʉ sacerdoteva bácavʉ ne Jʉ̃menijicʉre memecaitucubʉ bácarõre, ecocʉyʉ no pʉeno baju meatucubʉ sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉi Jʉ̃menijicʉre memecaitucubʉ bácarõre, nopedeca vaidéjaquemavʉ Cristo apetucubʉ meatucubʉ baji. Ʉbenita ditucubʉbu parʉritucubʉ ijãravʉcatucubʉ pʉeno baju meatucubʉ bácarõ pʉeno. Aru jaʉbetucubʉbu ijãravʉcatucubʉ pʉeno baju meatucubʉ bácarõ pʉeno. Ditucubʉ, Cristoi memecaitucubʉ, põeva ne d̶aitucubʉ ãmevʉ. Aru cʉed̶aitucubʉ, ijãravʉcatucubʉ máre ãmevʉ. \v 12 Cristo ecorejaquemavʉ no tucubʉ pʉeno baju meatucubʉre. Ʉbenita cabrava bácavʉ ne jive báqueque aru oteivecʉ mamajina mácavʉ ne jive báqueque máre ecobedejaquemavʉ ʉ̃. Quénora ecorejaquemavʉ ʉ̃i jive bajuque, jícacʉyʉ diede Jʉ̃menijicʉre põevare boje. Que teni cũinára quénora ecorejaquemavʉ. Aru yópe põecʉ bojed̶acarĩ jod̶eni mead̶aiyepe bʉoimara mácavʉre, nopedeca Cristo bojed̶acarĩ jod̶eni mead̶arejaquemavʉ majare, maje ãmeina teiyeque bʉoimarape tede d̶aiye báquede jocarĩ ʉ̃i jiveque. \p \v 13 Majeñecuva mácavʉ ne jẽni jã́iye báquede yaiyʉ́ bácʉi baju bácarõre aru apede ne d̶aiye báquede máre Jʉ̃menijicʉi ʉbede, na mácavʉ ecoicõjememara marejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami mácarõ jívʉi. Ne que d̶arĩburu yóboi, sacerdoteva bácavʉ jajiédejaquemavʉ na mácavʉre cabrava bácavʉ ne jive báquede apenʉmʉa, aru oteivecʉva bácavʉ ne jive báquede apenʉmʉa, aru apenʉmʉa oteivecʉco ne boarĩ́ juaimo mácoi ũapena máquede ocoque. Que teni ina sacerdoteva bácavʉ majeñecuva mácavʉre bʉojare d̶arejaquemavʉ jívʉ mearore Jʉ̃menijicʉre bedióva cojedeca. Ne baju pʉenomia boropatebevʉ barejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ʉbenita ne ũmei boropateivʉ barejaquémavʉ cãreja. \v 14 Ʉbenita Cristoi jive meiye báque boje ʉ̃i yainʉmʉ mácarõre majare boje, pʉeno baju cad̶ateibi majare Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Me jã́ñʉme majare Jʉ̃menijicʉ Jesúi jiveque ʉ̃i jã́iye báque pʉeno majare ãimara ne boaimara mácavʉ ne jive báqueque. Ñai Espíritu Santo cainʉmʉa cʉcʉ parʉre d̶arejaquemavʉ Cristore, ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaicõjequiyepe ayʉ ʉ̃i mauvare ʉ̃i bajure. Que baru Jʉ̃menijicʉre jícaiyepe tedejaquemavʉ ʉ̃. Ye ãmeno cʉbecʉva aru jaʉbecʉva ʉ̃i baju jícarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre majare boje. Yópe joaiyepe docʉcʉede ocoque, nopedeca Cristo joaiyepe d̶aibi maje ãmeũmene aru maje dápiaino ãmenore maje ãmeina teiye boje, “Boropatebevʉ yʉ” maje arĩ dápiarĩ bʉojarãjiyepe ayʉ. Iye maje ãmeina teiye boje maja coavajʉromaramu Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Nópe d̶acarejaquemavʉ Cristo majare boje, maje mearore jíni memecarãjiyepe ayʉ ñai Jʉ̃menijicʉ apʉcʉre. \p \v 15 Cristoi yaicáiye báque boje põevare, Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báquede Cristoque. Que baru Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acacʉyʉme caivʉ maja ʉ̃i cutuimara mácavʉre ʉ̃ jina márajivʉva. Ina yaivʉ bácavʉre Cristoi yaiquíye jipocai máre mearo d̶acacʉyʉme ʉ̃. Na mácavʉ ʉ̃i mearo d̶acaimara marajárama cainʉmʉa yópe “Jãve mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca na mácavʉre. Põeva ne cʉe báquede Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i mamarʉmʉque coyʉiye báqueque, boropateivʉ barejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore ne ãmeina teiye boje. Ʉbenita Cristoi yaiye báquede, yópe bojed̶acarĩ jod̶eni mead̶aiyepe tedejaquemavʉ põevare maje ãmeina teiyeque bʉoimarape tede d̶aiye báquede jarʉvarĩ, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede. \v 16 Yópebu apevʉ põeva ne d̶aiye: Cũinácʉ põecʉ põeva ne jápiaiyede coyʉru ne ãmiáre ina cʉvarãjivʉre ʉ̃i cʉvaede ʉ̃i yainíburu yóbore, náre jã́d̶ovaiye jaʉvʉ yaiyʉ́ bácʉre, ne cʉvarãjiye jipocai ʉ̃i cʉvaede. \v 17 Ñai coyʉyʉ bácʉ yaibécʉ cãreja, ʉ̃i coyʉiye báque bojecʉbevʉ ina ne ãmiáre coyʉimara mácavʉre. Quénora ʉ̃i yainíburu yóboita náre bojecʉvʉ ʉ̃i coyʉiye báque die. \v 18 Quédecabu Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i coyʉiyeque. Que baru ãnié “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i mamarʉmʉque coyʉiye báquede põevare Moisés bácʉque máre, ãimara ne boaimara mácavʉ ne jive báqueque bʉ́rejaquemavʉ. Aru iye jive cʉbe báque baru, bʉ́bejebu die báque. \p \v 19 Mamarʉmʉre Moisés bácʉ coyʉrejaquemavʉ majeñecuva mácavʉre caiye iye d̶aicõjeiyede Jʉ̃menijicʉi toivaquino mácarõ diveá cʉ̃ravea báqueda. No yóbore oteivecʉva bácavʉ ne jive báquede ĩni, aru cabrava bácavʉ ne jive báquede máre ĩni ocoque jõmeni jĩvari bʉojarĩ jajiédejaquemavʉ ãniyoca paperayoca ʉ̃mʉjʉriyoca cãriáiyoca iye d̶aicõjeiyeque toivacaiyoca bácarõra aru põevara máre. Hisopo ãmicʉricʉ jocʉjĩcʉ cavabʉa báquede pʉyorĩ bʉojarĩ, cuitótemea jũarimea lana ãmicʉrimea máqueque bʉorĩ, ãnié jive báque ocoque jõmeni jĩvaiye báquede jajiédejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ. \v 20 Aru yópe arejaquemavʉ: “Jʉ̃menijicʉ mʉjare jʉ aicõjeimi ‘Que d̶arãjare’ arĩ, ʉ̃i coyʉiye báquede, mʉje d̶arãjiyepe ayʉ caiye iye d̶aicõjeiyede. Iye jiveque jã́d̶ovañʉmu yʉ yópe ʉ̃i coyʉiye báquepedeca d̶aiye jaʉrõre caivʉ mʉjare. Aru ʉ̃ máre ʉ̃i coyʉiye báquepedeca d̶acʉyʉme ʉ̃”, arejaquemavʉ Moisés bácʉ. \v 21 Quédeca diñami cʉ̃rami ne Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami mácarõra aru caiye ãnié diñamique ne mearore jíyeque báqueda máre ãimara ne boaimara mácavʉ ne jive báquede jajiédejaquemavʉ Moisés bácʉ. \v 22 Jãvetamu yópe coyʉiye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre. Ʉre cʉve ne Jʉ̃menijicʉre mearore jíyeque báquede ina sacerdoteva bácavʉ mearore d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore ne jive báquede jajiéiye báqueque, Jʉ̃menijicʉre jínajivʉ mearore dieque bedióva cojedeca. Aru pʉeno baju jive meiye jaʉvʉ. Jive memenu, Jʉ̃menijicʉ ye jarʉvabeni ãrʉmetebecʉbe põeva ne ãmeina teiyede. \s1 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jarʉvarĩ ãrʉmeteino põevai ãmeina teiyede Cristoi yaiye báque boje \r (He 1.13) \p \v 23 Die ijãravʉque Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami mácarõque cʉve báquede mearore d̶are d̶aiye jaʉrejaquemavʉ majeñecuva mácavʉ ne ecorĩ bʉojarãjiyepe aiye no mácarõre, nópe ji jave coyʉiye báquepe. Diedecabu quénora majiéda ãrojaepe párĩduiye iye cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõque ʉ̃́re mearore jíñamique. Cũinátʉrʉ ãmevʉ. Que baru pʉeno baju me jícaiye jaʉvʉ die cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõque cʉvede, mearore d̶aquiyepe aiye, põeva maje ecorĩ bʉojarãjiyepe aiye nore. \v 24 Ʉbenita Cristocapũravʉ ecobedejaquemavʉ diñami cʉ̃rami Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami põeva ne d̶aiñami mácarõ. Diñami cʉ̃rami mácarõ jãve baju ãmenejaquemavʉ. Quénora majiéda ãrojaepe párĩduiye báquebu ãniñami cʉ̃rami Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami jãve baju cavarõ mearoi cʉriñamipe. Quénora ecorejaquemavʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõ baji. No Jʉ̃menijicʉ yebai caride cʉbi, jẽniacacʉyʉ Jʉ̃menijicʉque majare boje, ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ majare. \v 25 Caiʉjʉa coapa maja judíova maje sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉ ecorejaquemavʉ ditucubʉ pʉeno baju meatucubʉ ʉ̃i Jʉ̃menijicʉre memecaitucubʉ bácarõ jívʉi ãimara ʉ̃i boaimara mácavʉ ne jive báqueque, ʉbenita ʉ̃i baju jive báque ãmeque. Ʉbenita Cristocapũravʉ ecovabedejaquemavʉ pʉeno baju meatucubʉre obedinʉmʉa jícʉyʉ ʉ̃i bajure. \v 26 Que teyʉ bácʉ baru, Cristo yaijébu obedinʉmʉa Jʉ̃menijicʉi ijãravʉre cʉed̶aiye báquemiata. Quénora caride, ijãravʉre bʉojaijãravʉare, maje cʉrijãravʉare, Cristo darejaquemavʉ ijãravʉi cũinára, jarʉvacʉyʉ ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede, Cristo ʉ̃i bajure ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaicõjeiye báquede ʉ̃i mauvare. \p \v 27 Jãve caivʉ põeva yainájaramu cũinára. Aru jãve maje yainíburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ coyʉcʉyʉme ã́rore maje cʉrãjinore jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre majare coapa, maje d̶aiye boje maje cʉede ijãravʉi. Apevʉ cʉrãjaramu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi aru apevʉ cʉrãjarama toabo cũiméboi. \v 28 Aru quédeca jãve ñai Cristo máre yaidéjaquemavʉ cũinára. Ʉ̃i bajure boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ cũinára, jarʉvacʉyʉ obedivʉ põeva, caivʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉ, maje ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede. Aru jãve dacʉyʉme ʉ̃ ijãravʉi bedióva cojedeca. Ʉbenita maje ãmeina teiyede jarʉvacʉdabecʉyʉme, diede ʉ̃i jarʉvacʉdaiye báque boje javede. Quénora mead̶acʉdacʉyʉme caivʉ majare, ʉ̃́re napini coreivʉre, ʉ̃i cʉvare d̶aiyede majare caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede ʉ̃i põevare. \c 10 \p \v 1 Coyʉquijivʉ mʉjare apede, mʉje majinajiyepe ayʉ aipe teni jaʉé báquede Jesucristoi yaiye báquede. Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre ye jãve baju ãmevʉ. Que baru iye jãve bajupe cũinátʉrʉ ãmevʉ. Quénora yópe bótaiye põecʉi decocʉ jãve ãmepe, nopedeca iye d̶aicõjeiye máre jãve ãmevʉ. Majiéda ãrojaepe párĩduiyebu caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiye jãve, iye maje cʉvaquiye. Cũinátʉrʉrecabu sacerdoteva bácavʉ ne jícaiye báque Jʉ̃menijicʉre ãimara ne boaimara mácavʉre ne ãmeina teiye boje jãravʉa coapa, ʉjʉá coapa, cainʉmʉa. Ʉbenita majeñecuva mácavʉ ne Jʉ̃menijicʉre jícaiye báquede yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe, yópe nʉri earĩ bʉojabepe Jʉ̃menijicʉ yebai, ye boropatebevʉpe teni bʉojabedejaquemavʉ, na mácavʉre jaʉbede tebe báque boje. \p \v 2 Ina põeva Jʉ̃menijicʉre mearore jívʉ bácavʉ boropatebevʉ bácavʉ baru Jʉ̃menijicʉi jã́inore cũinára, cũináro iye jícaiyecarõ mácarõque, boropatebejebu na mácavʉ. Aru caiye iye ne jícaiye báquede Jʉ̃menijicʉre dajocajebu na mácavʉ. \v 3 Ʉbenita quénora ãrʉre d̶aimara mácavʉ barejaquémavʉ ne ãmeina teiyede iye jícaiye báqueque ʉjʉá coapa. \v 4 Oteivecʉva bácavʉ ne jiveque aru cabrava bácavʉ ne jiveque máre Jʉ̃menijicʉ ye jarʉvabeni ãrʉmetebecʉbe põeva ne ãmeina teiyede. Que baru diepe paiye jícaiyeque, põeva boropateivʉ cʉma cãreja. \p \v 5 Que baru Cristore ʉ̃i daiye báque ijãravʉi jaʉrejaquemavʉ, ʉ̃i jícaquiyepe aiye ʉ̃i bajure põeva ne ãmeina teiye boje. Aru mamarʉmʉ ʉ̃i daquiye jipocare ijãravʉi, yópe arejaquemavʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉre: \q1 Põeva ãimara ne boaimara mácavʉre ne jícaiyede mʉre aru ape ne jícaiyede mʉre ʉbevʉ mʉ. Ʉbenita yʉre põecʉi bajuque põetede d̶aquijivʉ mʉ, ji jícaquiyepe ayʉ ji bajure mʉre. \v 6 Caride põeva mʉre ye torojʉre d̶abema ne jícaiyede mʉre ãimara ne boaimara mácavʉ juarĩ jarʉvaimara mácavʉre, pued̶arãjivʉ mʉre, aru ape ne jícaiyede máre, ne ãmeina teiye boje. \v 7 Aru que arĩburu yóboi, arejacacʉ yʉ: “Mʉ, jipacʉ, Jʉ̃menijicʉ, jã́jacʉ. Yui cʉvʉ yʉ, d̶acacʉyʉ yópe mi ʉrõpe. Javede nópe arĩ, toivaicõjenejavʉ̃ mʉ ji borore ãniyoca paperayoca ʉ̃mʉjʉriyoca cãriáiyoca mi yávaiyeque toivacaiyoca bácarõque”, arejaquemavʉ Cristo. \m Nópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \p \v 8 Mamarʉmʉre Cristo arejaquemavʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉbecʉre põeva ne jícaiyede ʉ̃́re ãimara ne boaimara mácavʉre, aru ape ne jícaiyede ʉ̃́re, aru ne jícaiyede ʉ̃́re ãimara ne boaimara mácavʉ juarĩ jarʉvaimara mácavʉre, ne pued̶arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re, aru ne jícaiyede ʉ̃́re ne ãmeina teiye boje máre. Caiye dieque põeva ye torojʉre d̶abema ʉ̃́re. Que arejaquemavʉ Cristo Jʉ̃menijicʉrã, Jʉ̃menijicʉ jícaicõjeñʉ mácʉreca caiye iye jícaiyede ʉ̃́re ʉ̃i d̶aicõjeiyeque ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. \v 9 Que arĩburu yóboi, yópe arĩ, Cristo arejaquemavʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉre: “Jã́jacʉ. Yui cʉvʉ yʉ, d̶acacʉyʉ yópe mi ʉrõpe”, arejaquemavʉ. Que baru Cristo ʉ̃i yaiye báque boje caiye ape jícaiyede Jʉ̃menijicʉre parʉbepe jaʉre d̶arĩ, bojecʉbede d̶arejaquemavʉ. Quénora Cristo ʉ̃i yaiye báquemiata, Jʉ̃menijicʉre jícaino cũinároratamu parʉrõ bojecʉrõ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. \v 10 Jesucristoi yaiye báque boje yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, caivʉ maja ʉ̃́re jʉ aivʉ, boropatebevʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore, yópe nʉri eaiyepe bʉojaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉ yebai ye jaʉbede d̶aimara. Yópe joaiyepe docʉcʉede ocoque, nopedeca Cristo jarʉvarejaquemavʉ maje ãmeina teiyede, ʉ̃i bajure ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaicõjeiye báquede ʉ̃i mauvare cũinára. \p \v 11 Maja judíova maje sacerdoteva bácavʉcapũravʉ coapa núrivʉ bácavʉ d̶arejaquemavʉ ne memecaiye báquede Jʉ̃menijicʉre jãravʉa coapa. Aru ye bʉojabedejaquemavʉ memeivʉ cainʉmʉa. Obedinʉmʉa cũinátʉrʉra ne jícaiye báquede Jʉ̃menijicʉre jícarejaquemavʉ na mácavʉ coapa bedióva cojedeca. Ʉbenita caiye iye ne jícaiye báqueque Jʉ̃menijicʉ ye jarʉvabeni ãrʉmetebedejaquemavʉ põeva ne ãmeina teiyede. \v 12 Ʉbenita Cristocapũravʉ cũinára ʉ̃i bajure jícarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre, maje ãmeina teiye boje. No ʉ̃i jícaino mácarõ cũinároque, Jʉ̃menijicʉ cainʉmʉa jarʉvarĩ ãrʉmetecʉyʉme maje ãmeina teiyede. Aru ʉ̃i bajure jícarĩburu yóboi, ʉ̃i bʉojaiyede caino ʉ̃i memeino mácarõre, Cristocapũravʉ dobarejaquemavʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉi meapũravʉi, ʉ̃i cʉvae boje caiye jípacʉi parʉéde ʉ̃́pe, jabotecʉyʉ caiyede. \v 13 Caride noi napini coreibi, pʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉi epeiyeta ʉ̃i mauvare ʉ̃i cʉboba cãchinoi, náre vainí tʉrĩ jabotecʉyʉ. \v 14 Que baru cũinára ʉ̃i bajure jícaino mácarõque cainʉmʉa ye jaʉbede d̶arejaquemavʉ caivʉ maja ʉ̃i boropatebede d̶aimarare Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ʉ̃i jipocateimarare Jʉ̃menijicʉ yebai. \p \v 15 Aru ñai Espíritu Santo máre, yópe arĩ, diede jʉ arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ: \q1 \v 16 Yópe aibi maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ: “ ‘Que d̶arãjare’, arĩ coyʉcʉyʉmu yʉ Israel bácʉi pãramena márajivʉ ne yajuboacavʉre apejãravʉa edaquijãravʉa baquiyéde. Na márajivʉre me coreóvare d̶acʉyʉmu yʉ ji d̶aicõjeiyede yópe ji epejʉroepedeca diede ne ũmedʉrã. Aru na márajivʉre dápiare d̶acʉyʉmu diede yópe ji toivajʉroepedeca diede ne ũmei”, aibi Jʉ̃menijicʉ. \m \v 17 Aru que arĩburu yóboi, yópe are nʉrejaquemavʉ maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ: \q1 Jãve ãrʉmetecʉyʉmu yʉ caiye ne ãmeina teiyede. Aru jarʉvacʉyʉmu yʉ ne ãmeno d̶aiyede apevʉre. Aru ye dápiabecʉbu diede cojedeca, aibi Jʉ̃menijicʉ, arejaquemavʉ ñai Espíritu Santo. \m \v 18 Que baru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ãrʉmeteiye boje maje ãmeina teiyede aru maje ãmeno d̶aiyede apevʉre, ye jaʉbevʉ bedióva cojedeca sacerdotevare ne jícaiye ʉ̃́re. Ãimara ne boaimara mácavʉre o apejĩene máre ye jaʉbebu caride, maje ãmeina teiye boje. \s1 Jʉ̃menijicʉ yebai yópe nʉri eaiyepe maje napini coreiyede maje baju parʉre d̶arĩ maje ũmei nʉre nʉrajare \r (Mt 27.51; Mr 15.38; Lc 23.45; Ro 12.19; He 13.20) \p \v 19 Jesucristo jãve memecaibi Jʉ̃menijicʉre cavarõ mearoi majare boje. Que baru mʉja, jívʉ, Jesúre jʉ aivʉ caride jidʉbevʉva bʉojaivʉbu boroteivʉ maja Jʉ̃menijicʉ bajuque, yópe maje ecoiyepe no cʉrõ pʉeno mearo, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Nópe bʉojaivʉbu Jesúi jarʉvaiye báque boje caiye maje ãmeina teiyede ʉ̃i jive meiye báque boje ʉ̃i yainʉmʉ mácarõre. \v 20 Yópe ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉ ʉ̃i ecoiye báquepe no pʉeno baju meatucubʉ bácarõ jívʉi ãnicaje coricõpavaicaje bácarõre ʉ̃i vaiye báque boje, nopedeca Jesúi yaiye báque boje ecoivʉpe teivʉbu maja Jʉ̃menijicʉ yebai. Que baru dicaje bácarõ corica baji jad̶eni nʉrejavʉ̃ya Jesúi yainʉmʉ mácarõre. Que teni Jesucristo nʉimape tedejaquemavʉ, yópe maje nʉri earĩ bʉojarãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉ yebai. Jipocare ʉ̃i yebai ye nʉri eaiyepe bʉojabedejavʉ̃ maja. Ʉbenita caride Jesucristo yópe nʉri earĩ bʉojare d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉ yebai. Que baru, “¿Nʉri earĩ bʉojarãjidica?” abevʉva, jãve majivʉ maja boroteni bʉojaivʉre Jʉ̃menijicʉ bajuque. \v 21 Aru Jesucristorecabe maja Jʉ̃menijicʉi põeva maje sacerdotevare jaboteipõecʉ, majare jã́ri coreyʉ yópe cʉ̃rami upacʉi jã́ri coreiyepe ʉ̃i cʉ̃ramicavʉre. \v 22 Ʉ̃i yaiye báque boje majare boje, yópe joaiyepe docʉcʉede ocoque, nopedeca maje ãmeũmene, maje dápiaino ãmenore, aru maje d̶aiye ãmene máre joaimara mácavʉpe paivʉbu maja, boropatebevʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que baru Jʉ̃menijicʉque borotenajarevʉ pʉcaũmea cʉbevʉva aru maje jʉ aiyede ʉ̃́re dajocabevʉva. \p \v 23 Coreóvaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉ jãve d̶ayʉre yópe ʉ̃i aiye báquepedeca cainʉmʉa. Que baru parʉéque Jesúre jʉ are nʉrajarevʉ yópe maje jʉ aiye báquepedeca mamarʉmʉre. Aru ye “Jʉ̃menijicʉ d̶abecʉbe yópe ʉ̃i aiye báquepe” abevʉva, napini corenajarevʉ Jʉ̃menijicʉi d̶acaquiyede caiye iye mearore yópe “Jãve mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca. \v 24 Torojʉrivʉ d̶aiyʉrãjarevʉ yópe majare jaʉrõpe pʉeno méne nʉre d̶are nʉrajivʉ maje baju maje ũmei, cad̶atenajivʉ majacavʉre, aru ʉrãjivʉ majacavʉre, mearo d̶arãjivʉ náre máre. \v 25 Apevʉ mʉjacavʉ dajocad̶ama ne cójijivaiye báquede apevʉ Jesúre jʉ aipõevaque. Ʉbenita nópe d̶aiye meamevʉ náre. Quénora cójijinajarevʉ maja, parʉre d̶arãjivʉ majacavʉ ne jʉ aiyede Jesucristore. Joabejĩnotamu ãnijãravʉ baquinó maje jabocʉ Jesucristoi coyʉquiyede ã́rore maje cʉrãjinore jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, cavarõ mearoi o toabo cũiméboi, maje d̶aiye boje maje cʉede ijãravʉi. Que baru pʉeno baju parʉre d̶arãjarevʉ majacavʉ ne ũmene. \p \v 26 Parʉre d̶abevʉ baru majacavʉ ne ũmene, bedióva cojedeca ãmeina tévarãnʉvajebu maja. Ãmeina tede nʉivʉ baru, coreóvaivʉvacari Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene, ye Jʉ̃menijicʉre jícaiyede cʉvabejebu maja, maje ãmeina teiye boje. \v 27 Quénora coreiye jaʉjebu majacavʉ ãmeina tede nʉivʉre Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aquiyede náre. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme caivʉ ʉ̃i mauvare, ina náre jaboteicõjemevʉ ʉ̃́re, ne bíjarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re jocarĩ no toabo ʉrabo ãmebo cũiméboque. \v 28 Ácʉ põecʉ Jʉ̃menijicʉre pued̶abecʉva jʉ abecʉ bácʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre jãve ñájinejaquemavʉ. Pʉcarã o yóbecʉrã majidivʉ bácavʉ apecʉi jʉ abe báquede Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ne boro coyʉrĩ ad̶aiyede ʉ̃́re, cõmaje ãroje jã́mevʉva boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ ñai jʉ abecʉ bácʉre. \v 29 Que baru pʉeno ʉrarõ baju ñájicʉyʉme ñai ãmeina jã́ñʉ Jʉ̃menijicʉi mácʉre. \p Ʉ̃́re pued̶abecʉva jʉ abedu, “Jʉ̃menijicʉi mácʉ ãmemi” ayʉ, põeva ne jápiaiyede, yópebu jarʉvaiyepe ʉ̃́re. Pʉeno ʉrarõ baju ñájicʉyʉme ñai “Ye baju ãmevʉ. Ye bojecʉbevʉ” ayʉ, Jʉ̃menijicʉi mácʉi jive meiyede ʉ̃i yaiye báquede, Jʉ̃menijicʉi coyʉquiyepe ayʉ põevare apeno “Que d̶arãjare”, ʉ̃i coyʉiye yóboquede. Jesucristoi jiveque joaimara mácavʉpe paivʉbu caivʉ ʉ̃́re jʉ aivʉ boropatebevʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ʉbenita ñai “Ʉ̃i jivebu caivʉ apevʉ ne jivepe” ayʉ, joaimʉpe ãmemi aru boropateyʉbe. Que baru pʉeno ʉrarõ baju ñájicʉyʉme. Aru pʉeno ʉrarõ baju ñájicʉyʉme ñai ãmeina yávayʉ ñai Espíritu Santore, “Abujucʉi parʉéque põeva ne d̶arĩ majibede d̶arejaquemavʉ Jesús” ayʉ, Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acare d̶aimʉre bojecʉbeda ʉ̃ jinare, ʉ̃i ʉe boje náre. \p \v 30 Coreóvaivʉbu maja jãve ñájicʉyʉre maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yópe aiye báque boje: “Yʉrecabu ñájine d̶acʉyʉ ina ãmeina d̶aivʉ bácavʉre apevʉre. Yʉ́vacari bojed̶are d̶acʉyʉmu náre no boje yo ãmeno ne d̶aino mácarõre”, arejaquemavʉ. Aru yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ: “Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ coyʉcʉyʉme ʉ̃i põevare ñájiye jaʉrõre o ñájiye jaʉbede náre coapa ne d̶aiye báque boje ijãravʉi”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃. \v 31 Ñai Jʉ̃menijicʉ apʉcʉ “Ñájicʉyʉmu mʉ”, ʉ̃i coyʉimʉ mácʉ cʉru, jidojarõ baju bájebu ʉ̃́re. Que baru pʉeno baju parʉre d̶arãjarevʉ majacavʉ ne ũmene. \p \v 32 Ãrʉmetebejarã mʉja aipe mʉje cʉe báquede javede mʉje coreóvarĩburu yójĩboi Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jãvene Cristorã, ʉ̃i mead̶aiyede majare. Dinʉmʉ mácarõre ʉrarõ ñájinore napini nʉavʉya mʉja. Ʉbenita dajocabevʉva ye vainí tʉrĩ nʉmeteavʉ̃ya mʉja. \v 33 Apenʉmʉa mʉjacavʉque núri yóvavʉ̃ya mʉja náre, põeva Jesúre jʉ abevʉ ne ãmeina yávaiyede náre caivʉ ne jápiaiyede aru ne ãmeno d̶aiyede náre caivʉ ne jã́iyede máre. Aru apenʉmʉa mʉjare máre ãmeina yávavʉ̃ya caivʉ ne jápiaiyede aru ãmeno d̶ávʉ̃ya caivʉ ne jã́iyede máre. \v 34 Mʉjacavʉ jabova ne bʉoimarare cõmaje ãroje jã́ri, cad̶ateivʉ bateávʉ̃ya mʉja, mʉje jíyede náre jaʉéde. Náque ñájivʉ bateávʉ̃ya mʉja. Mʉje jʉ aiye boje Jesúre, ina mʉje mauva jẽni nʉvari mʉje cʉvaede, mʉja ne ĩcaimaravacari napivʉ bateávʉ̃ya chĩomevʉva. Quénora torojʉre nʉivʉ bateávʉ̃ya, mʉje coreóvaiye boje cʉvarivʉre caiye iye mearore Jʉ̃menijicʉi jíquiyede mʉjare cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi, yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Aru iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye bojecʉe bajubu ijãravʉque pʉeno aru cũimétamu máre. \p \v 35 Que baru yópe mʉje jʉ aiye báquepedeca Jesúre jʉ are nʉjara mʉja jidʉbevʉva. Aru ʉrarõ mearo bojed̶ainore earãjaramu mʉja. \v 36 Mʉje ñájiyede, napiye jaʉédecabu mʉjare, mʉje jʉ arãjiyepe aiye Jesúre yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que teni earãjaramu iye mearore ʉ̃i d̶acaquiyede mʉjare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. \v 37 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ Cristorã: \q1 Maumejiena ñai dacʉyʉ dacʉyʉme. Joe corebecʉbe ʉ̃. \v 38 Aru ina ji boropatebede d̶aimara mácavʉ ne jʉ aiye boje yʉre, apʉrãjivʉbu cainʉmʉa. Que baru coatede d̶abemara márajivʉbu na yʉre jarʉvarĩ. Ʉbenita apecʉ nácacʉ ʉ̃i dajocaru ʉ̃i jʉ aiye báquede yʉre, ye torojʉbecʉbu yʉ ʉ̃́que, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \m \v 39 Ʉbenita majarecabu ye dajocaivʉ ãmevʉ maje jʉ aiyede. Que baru coatede d̶aimarape bíjabenamu Jʉ̃menijicʉre jocarĩ. Quénora Jʉ̃menijicʉre jʉ are nʉri ʉ̃i mead̶aimaratamu maja, cʉvarãjivʉ caiye iye mearore ʉ̃i d̶acaquiyede majare. \c 11 \s1 Põeva ne jʉ aiye Jʉ̃menijicʉre \r (Ro 4.17-22; He 13.14) \p \v 1 Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉrecabu jãve majidivʉ eare d̶aimara márajivʉre iye maje napini coreiyede, maje cʉvarãjiyede méne Jʉ̃menijicʉque, cʉvabevʉvacari cãreja diede. Me majidivʉbu iye maje jã́mene cãreja jãve bajure, aru vaiquíyede jã́mevʉvacari cãreja diede. \v 2 Jʉ̃menijicʉ me jã́rejaquemavʉ majeñecuva mácavʉre ne jʉ aiye báque boje ʉ̃́re. Aru cad̶atedejaquemavʉ na mácavʉre ʉ̃i d̶aiye báquede põeva ne d̶arĩ majibede. \p \v 3 Maje jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre, coreóvaivʉbu cʉed̶ayʉ bácʉre ijãravʉre aru caiye ijãravʉquede ʉ̃i yávaiye parʉéque. Que baru caiye iye maje jã́ri bʉojaiyede cʉed̶arejaquemavʉ ʉ̃ maje jã́ri bʉojabeque. \p \v 4 Abel bácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, jídejaquemavʉ ãnié jícaiye mearore Jʉ̃menijicʉi jã́inore Caín mácʉi jícaiye pʉeno. Mearore jídejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre Caín mácʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Ʉbenita mearore jídejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre Abel bácʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que baru Jʉ̃menijicʉ “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”, arejaquemavʉ Abel bácʉre. Aru jacopʉrejaquemavʉ ʉ̃i jícaiyede ʉ̃́re. Abel bácʉ yaiyʉ́ bácʉvacari, majare coreóvare d̶aibi caride aipe d̶aiye jaʉrõre majare maje mearore jíyede Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jʉ aiye báque boje ʉ̃́re. \p \v 5 Enoc ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, yaibédejaquemavʉ ʉ̃. Quénora apʉcʉreca ʉ̃́re nʉvarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Paraíso ãmicʉrõi. Que baru Enoc cʉbedejaquemavʉ cojedeca ijãravʉi. Aru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i nʉvaquiye jipocai Enore, yópe arejaquemavʉ ʉ̃i borore: “Yʉre torojʉre d̶ayʉbe ʉ̃” arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, yópe Moisés bácʉi toivaquiye báquepedeca obediʉjʉa yóbore. \v 6 Põecʉ jʉ abecʉ baru Jʉ̃menijicʉre, ye bʉojabebi torojʉre d̶ayʉ ʉ̃́re. Ácʉ põecʉ yópe nʉri eaiyʉepe Jʉ̃menijicʉ yebai, cʉiyʉcʉ me ʉ̃́que, borotecʉyʉ ʉ̃́re, ñai põecʉre jʉ aiye jaʉvʉ Jʉ̃menijicʉ cʉcʉre aru me bojed̶ayʉre caivʉ ina ʉ̃́re voivʉre, ʉ̃i cad̶atequiyepe aiye náre ne jẽniaiyede ʉ̃́que. \p \v 7 Noé mácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, jiad̶ocũ ʉracũ cʉ̃rami cʉricũre d̶arejaquemavʉ yópe Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquepedeca ʉ̃ mácʉre, mead̶acʉyʉ ʉ̃ jina mácavʉre muiváibore jocarĩ. Jʉ̃menijicʉ coreóvare d̶arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre ãnié ãmene vaiquíye báquede, ãnié jã́me máquede cãreja. Aru Noé mácʉcapũravʉ jápiarĩ ad̶arĩ jʉ arejaquemavʉ ʉ̃́re. Ʉbenita ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ bácavʉ Noé mácʉre jápiarĩ ad̶abeni jʉ abedejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶arãjimara marejaquémavʉ na mácavʉ. Ʉbenita Noé mácʉre “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i jʉ aiye báque boje ʉ̃́re. \p \v 8 Abraham mácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, etarejaquemavʉ ʉ̃i joborõre jocarĩ, nʉcʉyʉ apejoborõita, yópe Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquepedeca ʉ̃ mácʉre. Jʉ̃menijicʉ ʉ̃ mácʉre cuturĩ ʉ̃ jicʉ bacʉyʉ́va, “Mi apeno cʉrõ mi cʉquinore mʉre jã́d̶ovacʉyʉmu yʉ”, ʉ̃i aiye báquede ʉ̃ mácʉre, ã́rore ʉ̃i nʉquinore majibecʉvacari, jʉ arĩ etarĩ nʉrejaquemavʉ ʉ̃, Abraham mácʉ. \p \v 9 Ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, cʉrejaquemavʉ no joborõ Jʉ̃menijicʉi jíquijoborõi ʉ̃i pãramena márajivʉre, yópe dijoborõcavʉ ãmevʉ ne cʉepe. Abraham mácʉ ʉ̃ jinaque, cuivʉ bácavʉ, ʉ̃i mácʉ, Isaac bácʉ, aru ʉ̃i pãramecʉ, Jacob bácʉ máre, cʉrejaquemavʉ ãniñamia cʉ̃ramia ãimapod̶aque d̶aiñamia máque jívʉi. Aru na mácavʉ máre, Isaac bácʉ aru Jacob bácʉ, Jʉ̃menijicʉ “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉre”, ʉ̃i coyʉimara marejaquémavʉ na mácavʉ coapa. \v 10 Abraham mácʉ napini coredejaquemavʉ ʉ̃i cʉquiyede no ĩmaro cũiméno Jʉ̃menijicʉi cainʉmʉa cʉriĩmaroi. Jʉ̃menijicʉrecabe dápiayʉ bácʉ aipe ãrojaro maquinóre diĩmarore aru d̶ayʉ bácʉ máre diĩmarore. \p \v 11 Abraham mácʉi jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, parʉre d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃ mácʉre ʉ̃i jʉed̶ocʉvaquiyepe ayʉ. Bʉcʉcʉ baju bácʉvacari ʉ̃ mácʉ aru jímarepaco Sara báco jʉed̶oeabeco bácovacari õ máco, na mácavʉre jʉed̶ocʉvare d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Abraham mácʉcapũravʉ “Jãve Jʉ̃menijicʉ d̶acʉyʉme yópe ʉ̃i aiye báquepedeca”, arĩ dápiarejaquemavʉ ʉ̃i jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre dajocabecʉva. \v 12 Que baru ʉ̃i jʉed̶ocʉvajʉrorõre jʉed̶ocʉvarĩ bʉojabecʉ bácʉ yaiyʉ́ bácʉi bajupe cʉvacʉ bácʉvacari, obedivʉ baju ʉ̃i pãramena cʉma caride. Abiácovape obedivʉ teni, ẽpayabeape obedivʉ máre ted̶ama na, Abraham mácʉi pãramena. \p \v 13 Caivʉ ina põeva mácavʉ jʉ arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre, pʉ ne yaiyeta dajocabevʉva. Eabedejaquemavʉ cãreja ãnié Jʉ̃menijicʉi jíquiye báquede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca na mácavʉre. Obediʉjʉa Jʉ̃menijicʉi mearore jíquiye jipocai, coreóvarejaquemavʉ na mácavʉ Jʉ̃menijicʉ jãve jícʉyʉre. Que baru torojʉrejaquemavʉ iye vaiquíye boje yópe Jʉ̃menijicʉi aiye báquepedeca. Coreóvarejaquemavʉ aipe paiye na mácavʉ ne cʉede. “Apenoacavʉ cʉrivʉbu maja. Maje joborõre jocarĩ dajocaivʉbu maja”, are nʉivʉ barejaquémavʉ na mácavʉ. \v 14 Põeva diepe paiyede aivʉ jãve vore nʉivʉbu, earãjivʉ apeno cʉrõre, ne cʉrãjinore. \v 15 Na mácavʉ ãrʉrivʉ baru ne cʉrõ mácarõre, copainʉivʉ bʉojajebu na mácavʉ nore. \v 16 Ʉbenita quénora apeno cʉrõ pʉeno mearo cʉrõ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre, ne pʉeno torojʉrãjiye boje nore, ʉrĩ, vorĩ, napini coredejaquemavʉ na mácavʉ. Jʉ̃menijicʉ no ĩmaro mearore mead̶acarejaquemavʉ na mácavʉre. Que teni jã́d̶ovarejaquemavʉ cʉyebecʉva jaboteyʉ na mácavʉre. Aru ne mearore jímʉ cʉyebedejaquemavʉ ʉ̃. \p \v 17-18 Abraham mácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, nʉvarejaquemavʉ mamacʉ Isaac bácʉre juarĩ jícarĩducʉyʉ ʉ̃ mácʉre Jʉ̃menijicʉre. Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre juarĩ jícaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i mácʉ baju cũinácʉre, Jʉ̃menijicʉi majiyʉe boje aipe ãrojaene Abraham mácʉi jʉ aiyede ʉ̃́re. Abraham mácʉi jã́d̶ovaquiyepe ayʉ aipe ãrojaene ʉ̃i jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre, “Quévʉra ina Isaai pãramena marajárama mipãramena baju”, Jʉ̃menijicʉ ayʉ bácʉvacari, Abraham mácʉ Isaac bácʉre juarĩ jícacʉyʉ barĩdurejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre. \v 19 Yópe arĩ, “Jímacʉre ji boarĩ́ jarʉvaru, Jʉ̃menijicʉ nacovañʉ bʉojaibi ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ”, arĩ dápiarejaquemavʉ Abraham mácʉ. Isaac bácʉ jípacʉ bácʉi boarĩ́ jarʉvajʉromʉ mácʉ barejaquémavʉ. Que baru yópe nacovaimʉpe páyʉ barejaquémavʉ yainore jarʉvarĩ. Aru caiye dieque coreóvare d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉ nacovañʉre yaijʉrorivʉre yainore jarʉvarĩ. \p \v 20 Isaac bácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i yaiquíye jipocamia jẽniarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede mamara pʉcarãre, Jacob bácʉre aru Esaú bácʉre máre. \p \v 21 Jacob bácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i yaiquíye jipojĩcai, jẽniarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede mamacʉ José bácʉi mára pʉcarãre. No jipocai tutayʉ bácʉvacari ʉ̃i tuturiteiyorã ʉ̃i parʉbe boje, mearore jícʉyʉ Jʉ̃menijicʉre, parʉéque jẽniarejaquemavʉ iye mearo d̶acaquiyede ĩmacʉ bácʉre jíbʉcʉ bácʉ pʉeno, José bácʉ oatʉvaiyʉrĩduyʉ bácʉvacari ʉ̃i nópe d̶aiye báquede. \p \v 22 José bácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, coyʉrejaquemavʉ Israel bácʉi pãramena márajivʉ ne etarãjiyede Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ. Aru nʉvaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i cũa máquede, ne jarʉvarãjiyepe ayʉ diede cʉ̃racobei ne copainʉrajiyede Canaán ãmicʉrijoborõi. \p \v 23 Moisés bácʉi bʉcʉva bácavʉ ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, yavedejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre ne cʉ̃rami jívʉi yóbecʉrã aviávare ʉ̃i põeteniburu yóboi. Nópe d̶arejaquemavʉ ñai jʉed̶ocʉ meajicʉ baju boje aru na mácavʉ ne jidʉbe boje Egipto ãmicʉrijoborõcavʉ ne jabocʉ bácʉ Faraón mácʉre. Jidʉbedejaquemavʉ ʉ̃i ñájine d̶ájʉroede na mácavʉre, ne d̶abe báque boje yópe ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaicõjeiye báquede jipocare Israel bácʉi pãramena ne jʉed̶ova ʉ̃mʉvare. \p \v 24 Moisés bácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, bʉcʉcʉ teyʉre ʉbedejaquemavʉ põeva “Ñai jabocʉ Faraón ʉ̃i mácoi bʉcʉóvaimʉme ʉ̃, Moisés”, ne aiyede ʉ̃́ra. \v 25 Quénora ina Egiptocavʉ ne yebacavʉ, ʉ̃i põeva, Jʉ̃menijicʉi põeva, ina judíovaque, ñájiyʉrejaquemavʉ Moisés bácʉ. Egiptocavʉ ne jẽneboi torojʉcʉ me cʉcʉ bácʉ baru ijãravʉque ʉreque, Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶abejebu. Quénora coateni Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, ãmeina tejebu. Aru obebenʉmʉara torojʉjebu ʉ̃ mácʉ. \v 26 Ʉ̃i dápiainope pʉeno baju bojecʉrõ marejaquémavʉ ñájicʉyʉre põeva ne ãmeina yávaiyede ʉ̃ mácʉre, ʉ̃i coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉi daroquimʉre, Cristore, ʉ̃i põeva, ina yebacavʉcavʉ ne pãramecʉ bacʉyʉ́re. Que baru ina yebacavʉ bácavʉque ñájini, cad̶ateni, mead̶aiyʉrejaquemavʉ Moisés bácʉ. Aru caiye ãnié cʉvaede, Egiptoque me bajure, ʉbeni jarʉvarejaquemavʉ. Nópe d̶arejaquemavʉ ʉ̃i napini coreiye boje caiye iye mearore Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉre ʉ̃ mácʉre. \p \v 27 Moisés bácʉ ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, etarejaquemavʉ Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ. Ñai jabocʉ bácʉ Faraón mácʉi jaraimʉ mácʉvacarita etarĩ nʉrejaquemavʉ Moisés bácʉ, jidʉbecʉva. Ʉ̃ mácʉ yópe jã́ñʉpe barejaquémavʉ ñai Jʉ̃menijicʉre, põeva ne jã́memʉre. Que baru ʉ̃i jʉ aiyede ʉ̃́re dajocabecʉva, etarĩ nʉrejaquemavʉ. \p \v 28 Ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, ina Israel bácʉi pãramena mácavʉre jajiéicõjenejaquemavʉ ovejava mamajina ne boaimara mácavʉi jivede ne jedevacobea pʉenora aru caipʉcapũravʉai, ángele boarĩ́ jarʉvabequiyepe ayʉ diñamia cʉ̃ramiacavʉre. Ñai ángele Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ barejaquémavʉ, boarĩ́ jarʉvacʉyʉ caivʉ ʉ̃mʉva ina mamarʉmʉ põeteivʉ cʉrivʉre Egiptoi, jivede cʉvabevʉva ne jedevacobea yebai. Ʉbenita ina Israel bácʉi pãramena mácavʉ ye ãmed̶abemara marejaquémavʉ. Aru Moisés bácʉi jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, Pascua ãmicʉrõ torojʉve teinore bʉ́rĩ, oveja jiarʉare bʉcʉre d̶aiye cʉbe pã́uque ãri torojʉve teicõjenejaquemavʉ ina Israel bácʉi pãramenare ʉjʉá coapa cainʉmʉa. \p \v 29 Ina Israel bácʉi pãramena mácavʉ etaivʉ bácavʉ Egiptore jocarĩ Moisés bácʉque ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, joborõi vaivárĩ jatarejaquemavʉ no Jũariya ãmicʉriya jia ʉrad̶a cʉrõ mácarõ coricare. Ʉbenita ne yóbore ina Egiptocavʉ jataiyʉrĩduivʉ bácavʉ nápe, ina Israecavʉ bácavʉpe, corĩ nʉri yaidéjaquemavʉ na mácavʉ. \p \v 30 Israel bácʉi pãramena mácavʉ ecoivʉ bácavʉ Canaán ãmicʉrijoborõi ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, Jʉ̃menijicʉ tʉre d̶arejaquemavʉ Jericó ãmicʉriĩmaro biaido parʉrido bácarõre. Siete paijãravʉa baju na mácavʉ ne tarabʉteni jacotʉrĩburu yóbore diĩmaro jedevare tʉrejaquemavʉ no biaido parʉrido bácarõ. \p \v 31 Rahab báco, nomió õi baju bojed̶ad̶o ʉ̃mʉvare ãmenore d̶ad̶o báco náque, õi jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre, yaibédejaquemavʉ ina Israecavʉ bácavʉ ne boarĩ́ jarʉvaiyede apevʉ õi cʉrõcavʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉre. Ne mead̶aimo máco barejaquémavʉ õi torojʉrĩ me jacoyʉrĩ cad̶ateiye báque boje ina Israecavʉ bácavʉ pʉcarã ne jabocʉi daroimara mácavʉ jã́ri coreóvarãjivʉre yavenina aipe ãrojarore diĩmaro mácarõre. \p \v 32 Coyʉrĩ bʉojajebu yʉ apevʉ obedivʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ aipõeva mácavʉre. Apejãravʉa yʉre cʉrĩ cojióru, na mácavʉ ne borore coyʉjebu mʉjare. Coyʉjebu Gedeón mácʉi d̶aiye báquede, Barac bácʉi d̶aiye báquede, Sansón mácʉi d̶aiye báquede, aru Jefté bácʉi d̶aiye báquede; aru David bácʉ Samuel mácʉmaque ne d̶aiye báquede; aru apevʉ ãnina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne d̶aiye báquede máre, ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre. \v 33 Nácavʉ bácavʉ aru apevʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉ bácavʉ máre põeva ʉre ne d̶arĩ majibede d̶arejaquemavʉ, ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre. Nácavʉ bácavʉ boarĩ́, vainí tʉrejaquemavʉ apenoa joborõacavʉ, ãd̶amatenanʉivʉ bácavʉre na mácavʉque. Nácavʉ bácavʉ me jabotedejaquemavʉ põevare, ne d̶arãjiyepe aivʉ mearo ne baju. Nácavʉ bácavʉ jẽniarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i cad̶atequiyepe aivʉ na mácavʉre. Aru ʉ̃ cad̶atedejaquemavʉ caivʉ ina mácavʉre, yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Nácavʉ bácavʉ biede d̶arejaquemavʉ ãimara jijecʉrivʉ, león ãmicʉrivʉ, yavipe paivʉ ne jijecamure, ne ãmenajiyepe aivʉ na mácavʉre. \v 34 Nácavʉ bácavʉ jabova ne jarʉvaicõjeimara mácavʉvacari toabo ʉrabo ãmebo jívʉi, ẽ́imara ãmenejaquemavʉ. Dupini nʉrejaquemavʉ, apevʉ ne totarĩ boarĩ́ jarʉvabenajiyepe aivʉ nácavʉ bácavʉre boaicaroveque. Nácavʉ bácavʉ parʉbevʉ bácavʉre parʉre d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Churarava parʉrivʉ tedejaquemavʉ nácavʉ bácavʉ. Aru nácavʉ bácavʉ apenoa joborõacavʉ bácavʉ ne ñavaranʉiyede ne oteiye báquede jẽiyede aru ne oteiãimarare máre, ina ñavaivʉ bácavʉre cujurĩ copaide d̶arejaquemavʉ ne joborõita. Nópe d̶arejaquemavʉ na mácavʉ ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre. \v 35 Aru nácavʉ nomiva mácavʉ máre jacopʉrejaquemavʉ apʉrivʉre cojedeca névʉ yaivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉi nacovaimarare. Apevʉ nácavʉ bácavʉ jabova ne bʉoimara mácavʉ barejaquémavʉ, ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre. Ina jabova bácavʉ churarava bácavʉre pare jara popeicõjenejaquemavʉ na mácavʉre. Que teni, “Mʉje jʉ abedu Jʉ̃menijicʉre, jaetovarãjaramu mʉjare”, arĩdurejaquemavʉ na mácavʉre ina jabova bácavʉ. Ʉbenita ina Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉ bácavʉ ye jʉ abevʉva tedejaquemavʉ cainʉmʉa. Quénora ina jabova bácavʉre boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ na mácavʉre, nacajarajivʉ yainore jarʉvarĩ apʉrivʉ cojedeca aru cʉrãjivʉ pʉeno baju me cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. \v 36 Apevʉ nácavʉ bácavʉre yʉrini, jara popedejaquemavʉ. Aru apevʉ bácavʉ pʉeno baju ñájivʉre tãumeaque bʉorĩ nʉvarejaquemavʉ ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami. \v 37 Apevʉ bácavʉre cʉ̃raboaque dʉvarĩ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ. Apevʉ bácavʉre jocʉbʉraiveque coriburarĩ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ. Aru apevʉ bácavʉre boaicaroveque totarĩ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ. Nópe d̶arejaquemavʉ, na mácavʉre jʉ abevʉva teni d̶arĩdurãjivʉ Jʉ̃menijicʉre. Nácavʉ bácavʉ cuitótecajea cʉbevʉva dorejaquemavʉ oveja pod̶aque d̶aicajede o cabra pod̶aque d̶aicajede. Aru na mácavʉ cʉ̃ramia cʉvabevʉva vaivárejaquemavʉ apenoita apenore jocarĩ, ne cʉrijoborõre cʉvabevʉva. Cʉve cʉvabevʉ baju, ãiyede ye cʉvabedejaquemavʉ. Pare ñájivʉ baju barejaquémavʉ. Aru apevʉ ne ãmeno d̶aimara marejaquémavʉ. \v 38 Caivʉ na mácavʉ, Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉ, meara baju barejaquémavʉ apevʉ ijãravʉcavʉ pʉeno. Nácavʉ bácavʉ ne cʉrõ cʉvabedejaquemavʉ. Que baru vaivárejaquemavʉ põecʉbenoi aru cʉ̃racũai máre. Cãrejaquemavʉ cʉ̃racobea jívʉi aru jobocobea jívʉi máre. \p \v 39 Jʉ̃menijicʉ me jã́rejaquemavʉ caivʉ na mácavʉre ne jʉ aiye báque boje ʉ̃́re. Ʉbenita me jã́ñʉ mácʉvacari na mácavʉre, ne yainájiye jipoca nácacʉ cũinácʉ ye eabedejaquemavʉ caiye iye mearore yópe Jʉ̃menijicʉ “Jãve d̶acacʉyʉmu mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca. \v 40 Jʉ̃menijicʉi dápiaiye boje majare máre, pʉeno baju métamu ʉ̃i dápiarĩ d̶acaiyʉe majare, ʉ̃i yóboque “Que d̶arãjare” ʉ̃i coyʉiye báqueque, ʉ̃i yópe nʉri earĩ bʉojare d̶aiyepe ʉ̃i yebai majare aru na mácavʉre máre. Que baru na mácavʉre ye jaʉbede d̶acʉyʉme ʉ̃ majaque. Aru jaʉbede d̶abecʉyʉme na mácavʉre maje cʉbeda. \c 12 \s1 D̶aiye jaʉrõ majare Jesúi d̶aiyepe yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe maje napinajiyepe aiye \r (1 Co 11.31-32; Fil 2.6-11; He 1.13; 2.9) \p \v 1 Maje cʉebu ijãravʉi yópe cúyaivʉ ne cúyaiyepe. Obedivʉ põeva jã́d̶ama ne cúyaiyede. Aru ina cúyaivʉ cuitótecajeare dod̶ama obebecajea ʉ̃mʉjʉbede, aru dʉcʉéde jocarĩ nʉvamenama, cúyarãjivʉ maumejiena. Quédecabu majare máre. Majare jã́d̶ama ina obedivʉ põeva napivʉ bácavʉ ñájiyede pʉ ne yaiyeta, ne jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Que baru napedeca napinajarevʉ maja maje ñájiyede dajocabevʉva. Dajocarãjarevʉ majare jocarĩ caiye iye d̶aicõjemene majare yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe aru caiye maje ãmeina teiyede, maje d̶aiye cõmajiyede. Maje ãmeina teiyebu yópe cuitótecaje ʉ̃mʉjʉricaje ãrad̶oare bʉojʉroricaje ina cúyaivʉ ne dajocarĩ jarʉvaiye báquepe ne cúyarãjiye jipocare. Aru iye d̶aicõjememu majare yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe yópe dʉcʉé ina cúyaivʉ ne dajocarĩ jarʉvaiye báquepe ne cúyarãjiye jipocare. \p \v 2 Cainʉmʉa dápiarãjarevʉ Jesúre yópe maje jã́imʉpe. Ʉ̃́recabe majare jʉ are d̶ayʉ Jʉ̃menijicʉre aru jaʉbede d̶ayʉ maje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre máre, majare mead̶arĩ eare d̶ayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare. Jesúvacari ʉ̃i ñájiyede napini dajocabedejaquemavʉ, yaiyʉ́ bácʉvacarita jocʉcʉjaravena. Põecʉi yaiye jocʉcʉjaravena ʉrarõ ãmeno cʉyojarõtamu, põeva ne dápiaiyede. Quénora Jesúcapũravʉ ʉ̃i dápiaiye boje iye ʉrarõ mearo torojʉede cʉvacʉyʉre ʉ̃i yainíburu yóbore, ãmeina jã́menejaquemavʉ ʉ̃i yaiquíyede jocʉcʉjaravena. Que baru ye baju ãmenejaquemavʉ ʉ̃́re iye cʉyoje tede d̶aiye. Aru caride dobacʉbe, jabotecʉyʉ, jípacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i dobarõ mearo meapũravʉi. \v 3 Que baru me ãrʉjara mʉja Jesúre, coreóvarãjivʉ me aipe ñájiñʉ mácʉre. Põeva ãmeina teivʉ ʉ̃́re ʉbeni maucʉvarivʉ “ ‘Jʉ̃menijicʉi daroimʉmu yʉ’, borocʉrĩ aibi Jesús”, ne aiye báquede, ne ʉre ñájine d̶aiye báquede ʉ̃́re jãve napinejaquemavʉ ʉ̃. Ʉ̃́re ãrʉri chĩori parʉbetebejarã mʉja mʉje ũmei. Dajocarĩ jarʉvabejarã mʉje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre. \p \v 4 Põeva ãmeina teivʉ mʉjare boarĩ́ jarʉvabenama cãreja, mʉje napiyedeca ne ñájine d̶aiyede mʉjare, mʉje ãmenore d̶abe boje yópe ne d̶aiyepe. \v 5 ¿Aru ãrʉmetenarʉ mʉja iye Jʉ̃menijicʉi majicaiyede majare yópe mamarape? Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ: \q1 Mʉ, bʉcʉ, me jápiarĩ ad̶ajacʉ maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ majicayʉre mʉre aipe d̶aiye jaʉrõre. Chĩori parʉbetebejacʉ mi ũmei ʉ̃ coreóvare d̶ayʉre mi ãmeina teiyede. \v 6 Que teni maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ caivʉ ʉ̃i ʉmarare majicaibi. Aru caivʉ ʉ̃i jacopʉimara mamarape ñájine d̶aibi ʉ̃, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. \p \v 7 Napijara mʉje ñájiyede ijãravʉi yópe jʉed̶ova ne napiyepe ne ñájiyede népacʉi majicaiyede náre. Mʉja ñájivʉ baru, coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉ d̶ayʉre mʉjare mamarape, mʉje d̶arãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Caivʉ majivʉ mamacʉ cʉbecʉre jípacʉi ñájine d̶abemʉ, majicacʉyʉ ʉ̃́re. \v 8 Aru Jʉ̃menijicʉ majicayʉbe caivʉ ina mamarare. Que baru mʉja ʉ̃i ñájine d̶abemara maru ʉ̃i majicaiyede mʉjare, mamara baju ãmevʉtamu mʉja. Quénora eaimarape paivʉbu mʉja. \v 9 Coreóvaivʉbu maja majebʉcʉva ʉ̃mʉvare coapa, majare ʉrivʉre, ne d̶aiye cõmajiyede majare. Nácapũravʉ ñájine d̶aivʉ barejáima maja jʉed̶ovare cãreja, majicarãjivʉ majare. Aru náre, põevareca, jʉ arĩ pued̶aivʉ barejávʉ̃ maja. Que baru pʉeno baju jʉ arĩ pued̶aiye jaʉvʉ majare ñai majepacʉ cavarõ mearocacʉre, Jʉ̃menijicʉ bajure, maje cʉrãjiyepe aivʉ me ʉ̃́que jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. \v 10 Majebʉcʉva ʉ̃mʉva coapa ijãravʉcavʉcapũravʉ majare ñájine d̶arejaima, majicarãjivʉ majare yópe náre me jaʉépe ne dápiaru obebeʉjʉare maje cʉede jʉed̶ova cãreja. Ʉbenita majepacʉ Jʉ̃menijicʉcapũravʉ majare ñájine d̶aibi majicacʉyʉ majare, cad̶atecʉyʉ majare maje pʉeno meara baju barãjiyépe ayʉ yópe ʉ̃ bajupe. \v 11 Jãve põecʉ cʉbebi ñájiyʉcʉ. Que baru maje ñájinʉmʉre ye torojʉbevʉbu maja. Quénora chĩoivʉbu maja ñájivʉ. Ʉbenita ñájivʉcapũravʉ Jʉ̃menijicʉi majide d̶aimaramu, maje ñájiye báque boje. Que baru maje ñájiniburu yóbore, cãrijimenoque cʉrivʉbu mearore d̶arĩ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe majare jaʉépe. \p \v 12 Que baru yópe cúyaivʉ ne parʉre d̶aiyepe ne ãmuvede aru ne ñʉaboare máre, parʉre d̶ajarã mʉja mʉje ũmei. \v 13 Yópe ne voiyepe cúyaima nurinimare nácacʉ ijinoque cúyayʉ ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ aru nácacʉ cuiye majibecʉ ʉ̃i cúyarĩ majiquiyepe aivʉ máre, nopedeca mearore d̶ajarã mʉja yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe mʉjare jaʉépe, mʉje dajocabenajiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede Jesúre aru mʉje cad̶ateni parʉre d̶arãjiyepe aivʉ ne ũmei mʉjacavʉ parʉbevʉre cãreja ne ũmei, na máre ne dajocabenajiyepe aivʉ ne jʉ aiyede Jesúre. \s1 Me bajure maje d̶aru yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe ʉbenita ãme bajure maje d̶abedu yópe ʉ̃i ʉrõpe \r (Mt 3.12; 2 Ts 1.7-8) \p \v 14 Caino mʉje oainope cad̶atejarã mʉjevʉre, ne cʉrãjiyepe aivʉ cãrijimevʉva. Aru caino mʉje oainope cad̶atejarã mʉjevʉre, ne cʉrãjiyepe aivʉ mearore d̶aivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe cainʉmʉa. Nópe d̶abecʉ baru, põecʉ cʉbebi cʉcʉyʉ maje jabocʉ Jesucristoque. \v 15 Caino mʉje oainope me d̶ajarã mʉja. Mʉjacacʉ cũinácʉ ye dajocarĩ jarʉvabejacʉrĩ iye Jʉ̃menijicʉi jíjʉroede mearore bojecʉbeda, ʉ̃i jʉ abeque Jesúre, ñai Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ põevare. Mʉjacacʉ cũinácʉ ye ãmed̶abejacʉrĩ yópe ijede ãmene oteiyepe oteiye me máquede. Cũinácʉ mʉjacacʉ bueyʉ baru jãve ãmene aru que teni coateyʉ baru Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, apevʉ mʉjacavʉre máre coatede d̶acʉyʉme ʉ̃, Jʉ̃menijicʉre dajocarĩ jarʉvayʉ bácʉ. \v 16 Mʉjacacʉ cũinácʉ ye ãmeina d̶abejacʉrĩ, ʉ̃mʉ nomióque aru nomió máre ʉ̃mʉque. Aru ye Jʉ̃menijicʉre ʉbeni yʉribejacʉrĩ ʉ̃́re máre. Nópe d̶arejaquemavʉ Esaú bácʉ. Ʉ̃ mácʉ cʉvacʉyʉ cũinárʉ jororʉ ãiyeque jororʉre ĩmacʉ bácʉre bojed̶arejaquemavʉ mamarʉmʉ põeteyʉ ʉ̃i cʉvajʉroe báquede, Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acajʉroe báquede ʉ̃ mácʉre. \v 17 Mʉja coreóvaivʉbu aipe vaiye báquede ʉ̃ mácʉre. Ʉ̃i bojed̶arĩburu yóbo diede, ʉrĩdurejaquemavʉ jípacʉ bácʉi jẽniacaiye báquede Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe ayʉ ʉ̃ mácʉre. Ʉbenita ʉ̃ mácʉ ʉ̃i ʉrĩduiyede ye eabedejaquemavʉ. Pare oyʉ bácʉvacari, ye bʉojabedejaquemavʉ oatʉvayʉ iye ʉ̃i d̶aiye báquede. \p \v 18 Majacapũravʉ nʉmenamu Jʉ̃menijicʉ yebai yópe ãnina Israecavʉ bácavʉ ne nʉiye báquepe ʉ̃i yebai. Na mácavʉcapũravʉ jã́ri jẽni majidejaquemavʉ no cʉrõ, ne Jʉ̃menijicʉre vorãnʉinore, ʉ̃i coyʉiye báquede na mácavʉre “Que d̶arãjare”, ʉ̃i aino mácarõre Moisés bácʉque. No cʉrõ, Sinaí ãmicʉricũ cʉ̃racũ, toabo uruinoque ẽ́nejaquemavʉ. Ñemitedejaquemavʉ. Ocopenibo dicũre taorejaquemavʉ. Aru ãmei ũmevʉ parʉrõ japurejaquemavʉ dicũ cʉ̃racũre. \v 19 Na mácavʉcapũravʉ jápiarejaquemavʉ japuiyo, trompeta ãmicʉriyo, bʉjié báquede aru Jʉ̃menijicʉi yávaino mácarõre máre. Ʉ̃i yávaiyede jápiarĩ, cuecumaivʉ jẽniarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávabequiyepe aivʉ na mácavʉre ne jidʉé boje. \v 20 Cuecumarejaquemavʉ na mácavʉ Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, ʉ̃i coyʉiye báque boje na mácavʉre: “Ñai jã́ri cʉrayʉ bajʉrócʉre icũ cʉ̃racũ tʉrʉvare, boarĩ́ jarʉvajarã mʉja. Põecʉ baru u oteiãimacʉ baru, cʉ̃raboaque o tãuyoque dʉvarĩ boarĩ́ jarʉvajarã mʉja ʉ̃́re”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Ʉ̃i nópe coyʉiye báquede ye jápiarĩ napimenejaquemavʉ na mácavʉ. \v 21 Caiye ãnié nópe vaiye báque pare jidojae boje, Moisés bácʉvacari, “Jidʉcʉ bidini jã́iyʉbevʉ yʉ”, arejaquemavʉ. Que baru majeñecuva mácavʉ ye nʉri eabedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ yebai. \p \v 22 Ʉbenita majacapũravʉ maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ apecũ cʉ̃racũ, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃racũ, Sión ãmicʉricũ cʉ̃racũi. No cʉrõ Jʉ̃menijicʉ apʉcʉ ʉ̃i ĩmaro, Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, cavarõ mearoi, yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ maja, maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque. Diĩmaro ángeleva obedimillones baju ne ĩmaroi yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ maja, maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque. Ina ángeleva torojʉrivʉ cójijid̶ama mearore jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre. \v 23 Aru caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi mára ʉ̃i mamarʉmʉ põeteivʉpe paivʉ, na máre torojʉrivʉ cójijid̶ama, mearore jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre. Nárecabu ina ne ãmiá toivaino mácarõre cʉvarivʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, jã́d̶ovaquiyepe aivʉ ne cʉrãjinore. Na torojʉrivʉ baju ne cójijinoi yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ maja, maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque. Jʉ̃menijicʉvacari, ñai coyʉcʉyʉ caivʉ põevare ã́rore maje cʉrãjino coapa, cavarõ mearore o toabo cũimébore, maje d̶aiye báque boje maje cʉede ijãravʉi, ʉ̃i yebai yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ maja, maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque. Ina põeva meara mácavʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ina ʉ̃i jaʉbede d̶aimara mácavʉ ne ũmene, ne yebai yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ maja, maje jẽniaiyede ʉ̃́que. \v 24 Aru Jesúvacari, ʉ̃́que Jʉ̃menijicʉ ayʉ bácʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báquede, ʉ̃i yebai yópe nʉri earĩ bʉojad̶avʉ̃ maja, maje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque. Jesúi jive meiye báque boje, boropatebede d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ñai Abel bácʉ ʉ̃i jive meiye báque boje jíbʉcʉ bácʉi boarĩ́ jarʉvaiye báquede ʉ̃ mácʉre, Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶arejaquemavʉ ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvayʉ bácʉre. Ʉbenita Jesúi jive meiye báque boje, Jʉ̃menijicʉ mead̶ayʉbe põevare. Que baru Jesúi jivebu bojecʉe baju Abel bácʉi jive pʉeno. \p \v 25 Que baru me d̶ajarã mʉja. Me jápiarĩ ad̶ajarã Jʉ̃menijicʉi yávaiyede mʉjare. Ʉ̃́re jápiaiyʉbeni jʉ abevʉ tebejarã mʉja. Jʉ̃menijicʉi coyʉcaicõjeiye báquede ijãravʉcacʉ Moisés bácʉre Israecavʉ bácavʉre, ina jápiabeni jʉ abevʉ bácavʉ ye dupivʉ majibedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aiyede jocarĩ, ne jʉ abe boje. Que baru jãve pʉeno baju dupivʉ majibenajivʉbu maja, jápiabeni jʉ abevʉ baru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉcaicõjeiyede majare cavarõ mearocacʉ Jesúre. \v 26 Dinʉmʉ mácarõre Jʉ̃menijicʉi coyʉcaicõjeiye báquede Moisés bácʉre ina Israecavʉ bácavʉre, cújiovarejaquemavʉ caino joborõre. Ʉbenita caride yópe aibi Jʉ̃menijicʉ: “Cũináro bedióva cojedeca caino joborõre cújiovacʉyʉmu yʉ ʉrarõ baju. Aru caino cavarõre máre cújiovacʉyʉmu yʉ ʉrarõ baju. Jãve d̶acʉyʉmu”, aibi Jʉ̃menijicʉ. \v 27 “Cũináro bedióva cojedeca” ʉ̃i aiye báque boje, coreóvare d̶aibi majare caiye iye ʉ̃i cʉed̶aiye báquede cújiovarĩ bíjarocʉyʉme Jʉ̃menijicʉ. Que teniburu yóboi, quéda iye ʉ̃i cújiovabeno, ʉ̃i jaboteinoque, cʉquiyebu. \p \v 28 Cújiovaino bʉojabenotamu no cʉrõ Jʉ̃menijicʉi jaboteino. Majarecabu ʉ̃i epeimara, jabotenajivʉ ʉ̃́que nore. Que baru maje cʉrãjiye boje ʉ̃́que cainʉmʉa ʉ̃i ĩmaro cavarõ mearoi ʉ̃́re memecarãjarevʉ ʉ̃i mearore jíyeque majare bojecʉbeda. Aru, “Jʉ̃menijicʉre ye jarare d̶abenajarevʉ ñʉjaque”, arĩ dápiarĩ cuecumari, aru ʉ̃́re pued̶aivʉ máre ʉ̃i parʉé boje, mearore jínajarevʉ ʉ̃́re, torojʉre d̶arãjivʉ ʉ̃́re. \v 29 Ʉbenita yópe toa bíjaroiyepe cʉvede, nopedeca Jʉ̃menijicʉ, maje mearore jímʉ, bíjarocʉyʉme ina ʉ̃i yávaiyede jápiaiyʉbeni jʉ abevʉre. Que baru iye ʉ̃i yávaiyede me jápiarĩ jʉ arãjarevʉ maja. \c 13 \s1 Torojʉre d̶arãjiyepe aiye Jʉ̃menijicʉre maje d̶aiye maje ʉe boje \r (Mt 25.35-46; Lc 15.4-5; Jn 10.1-16; Ro 12.13; Fil 4.11-13; 1 Ti 6.6-10; He 10.29; 1 P 4.9) \p \v 1 Ʉre nʉjara apevʉ Jesúre jʉ aivʉre dajocabevʉva, yópe jaʉépe ʉ̃ jinare. \v 2 Cainʉmʉa torojʉrivʉ me copʉ etarĩ jacoyʉjarã mʉja ina curãdaivʉre mʉje cʉ̃ramia coapa. Nópe d̶aiyede dajocabejarã mʉja. Apevʉ majeñecuva mácavʉ ne nópe d̶aiyede, coreóvabevʉva copʉ etarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi daroimara ángelevare. \p \v 3 Dápiare nʉjara mʉja náre, ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi cʉrivʉre, cad̶atenajivʉ náre yópe mʉje ʉ́jʉroepe apevʉ ne cad̶ateiyede mʉjare, jabova ne bʉoimara maru. Dápiare nʉjara mʉja ina ñájivʉre, cad̶atenajivʉ náre máre yópe mʉje ʉ́jʉroepe apevʉ ne cad̶ateiyede mʉjare, ñájivʉ baru. \p \v 4 Caivʉ põeva pʉrʉbʉoivʉ ne pʉrʉbʉoiyede, ne cʉede yópe cũinávʉpe, pued̶ajarãri ne baju. Que teni ʉ̃mʉva nomicʉrivʉ cʉbejarãri apecoque aru nomiva ʉ̃mʉcʉrivʉ máre cʉbejarãri apecʉque, némarebʉcʉvare jarʉvarĩ. Caivʉ ina pʉrʉbʉoivʉ apevʉque cʉrivʉ baru, némarebʉcʉvare jarʉvarĩ, Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aimara márajivʉbu na. Aru caivʉ ina nomicʉbevʉ nomióque cʉrivʉ baru aru ʉ̃mʉcʉbevʉ máre ʉ̃mʉque cʉrivʉ baru, Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aimara márajivʉbu na máre. \p \v 5 Tãutʉrare jecʉbeni, diede pare ʉrĩ, vore nʉmejara mʉja. Quénora torojʉrivʉ cʉjarã mʉja quéda mʉje cʉvaeque, Jʉ̃menijicʉi yópe aiye báque boje: “Cainʉmʉa jícʉyʉmu mʉre jaʉéde. Aru cainʉmʉa dajocabecʉyʉmu mʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \v 6 Que baru jidʉbevʉva yópe arãjarevʉ: \q1 Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉrecabe yʉre cad̶ateyʉ. Que baru jidʉbecʉbu yʉ. Põecʉ cʉbebi ãmed̶arĩ bʉojayʉ ji ũmene, arãjarevʉ maja. \p \v 7 Ãrʉjara mʉja ina mʉje jabova bácavʉre, Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne yávacaimara mácavʉre mʉjare. Dápiajarã aipe ne d̶aiye báquede yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe pʉ ne yaiyeta. Na mácavʉ Jesúre jʉ aivʉ bácavʉpe paivʉ bájarã mʉja. Aru ne d̶aiye báquepedeca d̶ajarã mʉja. \v 8 Que baru Jesucristorecabe oatʉvabecʉ cainʉmʉa. Ʉ̃ cũinátʉrʉrecabe põevare mead̶ayʉ bácʉ javede, aru põevare mead̶ayʉ caride, aru põevare mead̶ayʉ bacʉyʉ́ cainʉmʉa máre. \v 9 Jʉjovaicõjemejara apevʉ põevare ne ape bueiyeque, Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jãve ãmeque mʉjare. Iyepe paiye bueiyede jápiarĩ jʉ abejarã. Métamu parʉre d̶aru mʉje ũmei Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyeque mʉjare bojecʉbeda. Bojecʉbeda Jʉ̃menijicʉ cad̶ateibi majare ʉ̃i mearo d̶acaiyeque. Ʉbenita põeva jʉ aivʉ baru apevʉ ne d̶aicõjeiyede, “Apede ãjara. Ʉbenita apede ye ãmejara mʉja” arĩ, ye cad̶atebemaratamu na. Que baru maje jʉ aiyeque iyepe paiye d̶aicõjeiyede maje ũmei parʉre d̶arĩduiye jaʉbevʉ majare. \p \v 10-11 Maja judíova maje sacerdoteva bácavʉ ãivʉ barejaquémavʉ jiarʉare ãimara ne boaimara mácavʉquede, majeñecuva mácavʉ ne jícaiye báquede, ne ãmeina teiye boje jãravʉa coapa. Ʉbenita ãnijãravʉ cũinájãravʉ bácarõ ʉjʉá coapa, ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉi nʉvaiyede ãimara ʉ̃i boaimara mácavʉi jivede ditucubʉ pʉeno baju meatucubʉ bácarõ jívʉi, jícʉyʉ diede Jʉ̃menijicʉre põevai ãmeina teiye boje, ye ãmenejaquemavʉ sacerdoteva bácavʉ jiarʉare, ina ãimara ʉ̃i boaimara mácavʉquede. Que baru ye mearore ĩmenejaquemavʉ ina sacerdoteva bácavʉ ina ãimara ne boaimara mácavʉre. Quédeca caivʉ ina põeva mearore jíyʉrĩduivʉ Jʉ̃menijicʉre yópe “Que d̶arãjare” ʉ̃i aino mácarõpe Moisés bácʉque, ye mearore ĩmeni, mead̶abemaramu na. Ʉbenita maja mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre yópe “Que d̶arãjare” ʉ̃i aino mácarõpe Jesúque, ʉ̃i mead̶aimaramu maja. Jesúi yaiye báquebu jocʉcʉjaravena põeva ne ãmeina teiye boje yópe ne jícaiye báquepe ãimara ne boaimara mácavʉre põeva ne ãmeina teiye boje. Ʉbenita Jesúi yainíburu yóbore cũináro, Jʉ̃menijicʉ ye ʉbebi caiye ape jícaiyede. Aru ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉ juarĩ jarʉvaicõjenejaquemavʉ ina ãimara ʉ̃i boaimara mácavʉre ne ĩmaro jedevai, põeva ne ʉbe boje na, ãimara mácavʉre. \v 12 Quédeca Jesús máre ñájini yaidéjaquemavʉ ĩmaro jedevai, põeva ne ʉbe boje ʉ̃́re. Yópe joaiyepe docʉcʉede ocoque, nopedeca Cristo joaiyepe d̶aibi põevare maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ, ʉ̃i jive meiye báque boje, maje cʉrãjiyepe ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. \v 13 Que baru yópe Jesúi yaiye báquepe põeva ne cʉyojeda d̶aimʉ mácʉ ʉ̃i yaiye báque boje ĩmaro jedevai, nopedeca maja máre dajocarãjarevʉ maje mearore jíyede Jʉ̃menijicʉre yópe “Que d̶arãjare” ʉ̃i aino mácarõpe Moisés bácʉque, judíovai mearore jíyepe. Aru põevare cʉyoje teicõjenajarevʉ majare máre yópe ne d̶aiyepe Jesúre. Maje dajocaiye judíovai bueiyede, yópebu Jesúi etaiye báque judíovai ĩmaro ʉrarõre jocarĩ, yaicʉ́yʉ. \p \v 14 Ye ĩmaro cʉbevʉ majare ijãravʉi, ĩmaro cainʉmʉa cʉriĩmaro. Quénora vore nʉivʉbu, earãjivʉ apeno ĩmarore, maje cʉrãjinore. \v 15 Que baru cainʉmʉa mearore jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre. Maje mearore jíyedecabu ʉ̃́re maje jícaiye ʉ̃́re. Aru Jʉ̃menijicʉre mearore jíni bʉojaivʉbu maja, Jesúi yaiye báque boje ʉ̃i jarʉvaquiyepe aivʉ maje ãmeina teiyede aru ʉ̃i jẽniacaiye boje Jʉ̃menijicʉque majare boje cainʉmʉa. Maje torojʉede jíyebu, yópe arĩ, “Ñʉjepacʉ, Jʉ̃menijicʉ, meacʉ bajubu mi daroiye báque boje Jesúre, ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ ñʉjare”, maje jícaiye ʉ̃́re. \v 16 Aru maje mearore d̶aiyebu maje jícaiye máre Jʉ̃menijicʉre. Que baru maje cad̶ateiyebu apevʉre maje jíyede náre maje cʉvaequede, ne cʉvarãjiyepe aivʉ náre jaʉéde, maje jícaiye ʉ̃́re. Caiye dieque ʉ̃́re me torojʉre d̶aivʉbu maja. Que baru ãrʉmetebejarã mʉja mearore d̶aiyede aru põevare cad̶ateiyede máre. \p \v 17 Me jápiajarã mʉja, Jesúre jʉ aipõeva, mʉjare coreipõevare. Náre pued̶arĩ, ne coyʉiyede jʉ arĩ, d̶ajarã yópe ne d̶aicõjeiyepe. Cainʉmʉa mʉjare ʉrĩ, jã́ri cored̶ama ye jabʉóvabevʉva. Aru nópe d̶ad̶ama, ne coreóvaiye boje coyʉrãjivʉre Jʉ̃menijicʉre aipe ne d̶aiyede iye ʉ̃i náre coreicõjeiyede mʉjare. Mʉja ne coyʉiyede jʉ arĩ, diepe mʉje d̶aru, torojʉrivʉ coyʉrãjarama Jʉ̃menijicʉre mʉje jʉ aiyede. Ʉbenita mʉja ne coyʉiyede jʉ abeni, diepe mʉje d̶abedu, chĩoivʉ coyʉrãjarama Jʉ̃menijicʉre mʉje jʉ abede. Aru chĩoivʉ coyʉru, ye meamejebu mʉjare. Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶ajebu mʉjare, mʉje jʉ abe boje náre. \p \v 18 Cainʉmʉa d̶aiyʉrivʉbu ñʉja caiyede yópe mearope Jʉ̃menijicʉi jã́inore ʉ̃i cad̶ateiyeque. Que baru, “Boropatebevʉ yʉ”, arĩ dápiarĩ bʉojaivʉbu ñʉja. Que baru jẽniacare nʉjara mʉja Jʉ̃menijicʉque ñʉjare boje, ʉ̃i cad̶atede nʉquiyepe aivʉ ñʉjare. \v 19 Paredeca jẽniaivʉ yʉ mʉjare, mʉje jẽniacarãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉque ʉ̃i copaini nʉicõjequiyepe ayʉ yʉre, cucʉnʉjivari mʉje yebai pʉeno maumejiena. \p \v 20 Jʉ̃menijicʉrecabe cãrijimenoque cʉre d̶aiye majicʉ põevare. Ʉ̃́recabe nacovañʉ mácʉ maje jabocʉ Jesúre yaivʉ bácavʉ ne cʉrõre jocarĩ. Maje jabocʉ Jesús caivʉ maja ʉ̃́re jʉ aivʉre jã́ri coreyʉbe me baju apevʉ majare coreivʉ pʉeno. Yópe ovejavare coreipõecʉi jã́ri coreiyepe, nopedeca maje jabocʉ Jesús jã́ri coreyʉbe majare. Ʉ̃i jive meiye báque boje ʉ̃i yaiye báquede, Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báque põevare jãve jaʉbedejaquemavʉ. \v 21 Mʉjare mearare d̶arĩ jaʉbede d̶ajacʉrĩ majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, ñai cãrijimene d̶ayʉ, mʉje d̶aiye majinajiyepe ayʉ caiyede mearo bajure yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru majepacʉ Jʉ̃menijicʉ Jesucristore mearare d̶are d̶ajacʉrĩ majare, maje torojʉre d̶arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Que baru mearore jínajarevʉ Cristore cainʉmʉa, jã́d̶ovarajivʉ ʉ̃́re meacʉ bajure. Quédecabu. \s1 Meaicõjeino \p \v 22 Mʉja, jívʉ, Jesúre jʉ aivʉ, paredeca jẽniaivʉ mʉjare, mʉje napinajiyepe ayʉ iye ji toivaiye báquede aipe d̶aiye jaʉrõre mʉjare. Ʉrarõ ji toivacajʉroede yʉ toivabecʉvacari, toivacaivʉ mʉjare parʉre d̶acʉyʉ mʉje ũmei, cad̶atecʉyʉ mʉjare. \v 23 Majecʉ Timoteoi borore jaroivʉ mʉjare. Ñai jabova ne bʉoimʉ mácʉ, ne jod̶eimʉme caride. Maumejiena ji yebai ʉ̃i earu, cũinátʉrʉ nʉrajaramu ñʉja mʉje yebai. \v 24 Meajarari caivʉ mʉjevʉ, Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva, aru caivʉ apevʉ Jʉ̃menijicʉi põeva máre. Italia ãmicʉrijoborõcavʉ ñʉjaque cʉrivʉ meaicõjed̶ama mʉjare. \v 25 Aru Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acajacʉrĩ caivʉ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Quédecabu. Quénoramu.