\id GAL - Cubeo NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h Gálatas \toc1 Gálatas \toc2 Gálatas \toc3 Gá \mt1 Gálatas \ip Mamabʉinore coyʉiyebu Pablo bácʉ ʉ̃i toivaicõjeiye báquede paperayocare Galacia ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ aipõevare. Pablo bácʉ judíovacacʉ bácʉvacari, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ marejaquémavʉ, coyʉcʉyʉ ʉ̃i yávaiye méne judíova ãmevʉre, judíova ne jʉ abe boje ʉ̃i coyʉiyede. Lucas bácʉ coyʉrejaquemavʉ Pablo bácʉi borore Hch 7:57-8:1, 9:1-31, 13:1-28:31, aru ʉ̃i cʉede Galacia ãmicʉrijoborõi Hch 13-14, 16:1-7. Apevʉ ne dápiaiyepe, Pablo bácʉ toivaicõjenejaquemavʉ iyoca paperayocare ãniʉjʉ bácarõre 48 d.C. ʉ̃i cʉede Antioquía ãmicʉriĩmaro Siria ãmicʉrijoborõcarõi. Ʉbenita apevʉ ne dápiaiyepe, ʉ̃ mácʉ toivaicõjenejaquemavʉ diyocare ãniʉjʉ bácarõre 52 d.C. pʉque ʉ̃i cucʉnʉiyede, coyʉcʉyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ʉ̃i cʉede Corinto ãmicʉriĩmaroi. Aru apevʉ ne dápiaiyepe, ʉ̃ mácʉ toivaicõjenejaquemavʉ diyocare ãniʉjʉ bácarõre 56 d.C. yóbecʉe ʉ̃i cucʉnʉiyede, coyʉcʉyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ʉ̃i cʉede Éfeso ãmicʉriĩmaroi. Pablo bácʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃́re toivacaipõecʉ bácʉre aipe ʉ̃i toivacaquiye báquede diyocare (Gá 6:11). \ip Diyocaque Pablo bácʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ ʉ̃ baju Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉre. Aru coyʉrejaquemavʉ põeva ne boropatebenajiye majibede Jʉ̃menijicʉi jã́inore ne d̶aiye boje yópe d̶aicõjeiyepe. Coyʉrejaquemavʉ põeva yópe boropatebevʉpe Jʉ̃menijicʉi jã́inore ne jʉ aiyeque Jesucristoi d̶aiye báquede ʉ̃i yaiyede jocʉcʉjaravena náre boje. Coyʉrejaquemavʉ põecʉ cʉbecʉre d̶aiye majicʉ yópe boropatebecʉpe ʉ̃i bajure Jʉ̃menijicʉi jã́inore. \c 1 \s1 Pablo ʉ̃i meaicõjeino Galaciacavʉre \r (Mt 20.28; Mr 10.45; 1 Ti 2.6; Tit 2.14) \p \v 1 Yʉ, Pablo, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉtamu. Põecʉ ãmemi beorĩ daroyʉ yʉre epecʉyʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉipõecʉva. Quénora Jesucristorecabe, majepacʉ Jʉ̃menijicʉque, ñai nacovañʉ mácʉ Jesucristore yainore jarʉvarĩ, epeyʉ bácʉ yʉre coyʉcʉyʉva ʉ̃i yávaiye méne. \v 2 Yʉ aru caivʉ majevʉ, Jesúre memecaivʉ yʉ́que cʉrivʉque, meaicõjeivʉbu mʉjare, Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre cójijiñamiai Galacia ãmicʉrijoborõi. \v 3 Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrĩ cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva. \v 4 Jesucristo, jʉ arĩ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre, d̶arejaquemavʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que teni ʉ̃i bajuma yaidéjaquemavʉ, maje boropatebenajiyepe ayʉ maje ãmeina teiye boje, mead̶acʉyʉ majare, maje ãmeina tebenajiyepe ayʉ yópe apevʉ ijãravʉcavʉpe. \v 5 Que baru mearore jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre cainʉmʉa. Quédecabu. \s1 Cũinárora Jʉ̃menijicʉi mead̶aino põevare \r (1 Ts 2.4) \p \v 6 Cuecumari jã́ivʉ yʉ mʉje d̶aiyede. Maumejiena dajocaivʉbuya mʉja Jʉ̃menijicʉre, ñai cutuyʉ bácʉre mʉjare ʉ̃ jina márajivʉva Cristoi mearo d̶acaiye báquede mʉjare ʉ̃i yaiyede majare boje. Ʉ̃́re dajocarĩ, jʉ aivʉbuya mʉja ape yávaiyede, Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jarʉvarĩ. \v 7 Ʉbenita ape yávaiye me cʉbevʉ. Cũinároramu cʉvʉ: Jesucristo majare mead̶ayʉbe. Coyʉyʉbu mʉjare diede, apevʉ põeva ne bueiye boje apeno bueinore. Que teni cãrijovaivʉbuya mʉjare. Aru oatʉvaiyʉrĩduivʉbuya iye yávaiye méne, Cristoi mead̶aiyede majare. \v 8 Ʉbenita ácʉ põecʉi coyʉru mʉjare ape yávaiyede iye yávaiye méne ñʉje mʉjare mamarʉmʉre coyʉiye báquede jarʉvarĩ, aru “Coyʉyʉbu mʉjare Cristoi yávaiye méne” ʉ̃i aru ʉbenina, Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶ajacʉrĩ ʉ̃́re toabo cũiméboi cainʉmʉa. Ye baju ãmevʉ yʉ́vacari ji coyʉru o ángele cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi cʉrõcacʉvacari ʉ̃i coyʉru ape yávaiyede, ñájine d̶ajacʉrĩ Jʉ̃menijicʉ ñʉjare máre. \v 9 Javede coyʉcacʉ mʉjare diede. Aru caride máre coyʉyʉbu diede mʉjare, Jesucristore jʉ aivʉre, cojedeca: Ácʉ põecʉi coyʉru mʉjare ape yávaiyede, iye Cristoi yávaiye méne jarʉvarĩ, Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme ʉ̃́re toabo cũiméboi cainʉmʉa. \v 10 Ji nópe coyʉiye boje, coreóvaivʉbu mʉja jãve põeva ne me jã́iyede vobecʉre. Quénora jãve voyʉbu Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i me jã́iyede yʉre. Jãve buebevʉ yópe põeva ne ʉrõpe. Quénora bueivʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Yʉ bueyʉ baru põeva ne ʉrõpe, memecabejebu Cristore. \s1 Pablo ʉ̃i coyʉino Jesúi coyʉicõjeiyede ʉ̃́re ʉ̃i yávaiye méne \r (Hch 8.3; 9.3-6, 26-30; 11.30; 15.2; 22.3-10; 26.9-11, 13-18) \p \v 11 Mʉja, jívʉ, ʉvʉ yʉ mʉje coreóvaiyede iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne ji coyʉiyede põeva ne dápiaiye ãmene. \v 12 Põecʉ cʉbebi coyʉyʉ bácʉ yʉre diede. Aru põecʉ cʉbebi bueyʉ bácʉ yʉre diede. Quénora Jesucristovacari coreóvare d̶arejame yʉre. \p \v 13 Javede mʉjavacari jápiad̶avʉ̃ ji borore, ji d̶aiye báquede yópe caivʉ judíovape, ji jʉ aquiye jipocamia Jʉ̃menijicʉre. Jʉ̃menijicʉi põeva Jesúre jʉ aivʉre cujurĩ, boarĩ́, ñájine d̶ayʉ barejacácʉ yʉ cõmaje ãroje jã́mecʉva. Coavaiyʉrĩduyʉ barejacácʉ yʉ ne cójijiyede, ne dajocarãjiyepe arĩduyʉ ne jʉ aiyede Jesúre. \v 14 Aru ji mearore jíye báquede Jʉ̃menijicʉre yópe caivʉ judíovape, d̶are nʉrejacacʉ yʉ apevʉ judíova pʉeno, ina põeteivʉ bácavʉre yʉ́que. Que baru ne pʉeno jʉ arĩ, d̶are cuyʉ barejacácʉ iye d̶aicõjeiyede ñʉjeñecuva mácavʉ ne bueiye báquede némarare aru népãramenare máre. \p \v 15 Ʉbenita nópe d̶ayʉ bácʉreca, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ yópe d̶acarejaquemavʉ yʉre. Beorejaquemavʉ yʉre ji põetequiye jipocamia. Aru cuturejaquemavʉ yʉre, ʉ̃i pare ʉe boje põevare, ji memequiyepe ayʉ ʉ̃́que. \v 16 Coreóvare d̶arejaquemavʉ yʉre mamacʉre, Jesucristore, ji coyʉquiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiye méne ina judíova ãmevʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉi coreóvare d̶arĩburu yóboi yʉre mamacʉre, ñamene jẽniari jã́menejacacʉ aipe d̶aiye jaʉrõre yʉre. \v 17 Cũiná Jerusalén ãmicʉriĩmaroi jã́cʉnʉmenejacacʉ yʉ ina ji jipocai Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare, buecʉyʉ náque. Quénora cũiná nʉrejacacʉ yʉ Arabia ãmicʉrijoborõi, copaidacʉyʉ cojedeca nore jocarĩ Damasco ãmicʉriĩmaroi. \p \v 18 Ʉbenita yóbecʉriʉjʉa vainíburu yóboita, nʉrejacacʉ yʉ Jerusalẽ́i, Pedrore jã́cʉñʉ. Cʉrejacacʉ ʉ̃́que pʉcasumana bajura. \v 19 Aru apevʉ ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare jã́menejacacʉ yʉ dinʉmʉre. Quénora jã́rejacacʉ yʉ ñai Santiagore, maje jabocʉi yócʉre. \v 20 Iye ji coyʉiye jãvetamu. Borocʉbecʉva coyʉivʉ yʉ diede mʉjare Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. \p \v 21 Aru ji nʉriburu yóboi Jerusalẽ́ne jocarĩ, nʉrejacacʉ yʉ Siria aru Cilicia ãmicʉrijoborõai. \v 22 Ina Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ ĩmaroa coapa Judea ãmicʉrijoborõcavʉ jã́menejaquemavʉ yʉre cãreja dinʉmʉre. \v 23 Quénora jápiarejaquemavʉ ji borore, yópe aiyede: “Ñai cujurĩ boarĩ́ ñájine d̶ayʉ bácʉ Jesúre jʉ aipõevare javede, ne dajocarãjiyepe arĩduyʉ ne jʉ aiyede Jesúre, caride coyʉyʉbe Jesús ʉ̃i yávaiye méne, põeva ne jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re”, arejaimad̶a náre yʉrã. \v 24 Que baru mearore jídejaquemavʉ na Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i mearo d̶are d̶aiye boje yʉre. \c 2 \s1 Apevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ne me jã́ino Pabloi memeinore \p \v 1 Catorce paiʉjʉa vainíburu yóboi, nʉcacʉ yʉ cojedeca Jerusalẽ́i. Bernabé yóvame yʉre. Aru nʉvacarã Titore máre. \v 2 Nʉcacʉ yʉ Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaiye boje nʉiye jaʉrõre yʉre noi. “Ji bueiye báque, aru caride ji bueiye, põevare ʉbenina bíjaquijichʉvʉ, jabova ne ʉbedu ji bueiyede”, arĩ dápiacacʉ yʉ ji baju. Que baru cójijicacʉ yʉ Jesúre jʉ aipõevai jabovaque, coyʉcʉyʉ náre Jesús ʉ̃i yávaiye méne ji bueiyede judíova ãmevʉre, majicʉyʉ méne o ãmene ji bueiye. \v 3-4 Aru apevʉ põeva buraicõjeiyʉrĩduquemavʉ ji yóvaimʉ Titore ʉ̃i cajede judíovape, ʉ̃i bʉcʉva judíova ãmevʉreca. Ʉbenita ina jabova ye buraicõjemeteima ʉ̃́re. Ina buraicõjeiyʉrĩduivʉ Jesúre jʉ aivʉpe teivʉ yavenina darĩ cójijima ñʉjaque, majinajivʉ aipe ñʉje d̶aiyede. Boro coyʉrĩ ad̶aiyʉrĩduima ñʉjare, ñʉje d̶abe boje caiye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede, ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Caiye diede d̶aiye jaʉbevʉ ñʉjare caride, ñʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe, ʉ̃i boropatebede d̶aiye boje majare Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ʉbenita nácapũravʉ yebacavʉpe tede d̶aiyʉrĩduima ñʉjare, “D̶ajarã caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre”, ne ainoque. \v 5 Ʉbenita ñʉjacapũravʉ ye d̶abetecarã yópe ne ʉrõpe. Ñʉja d̶aivʉ baru yópe ne ʉrõpe, buebejebu iye yávaiye méne jãvene, Jesucristoi mead̶aiyede majare. Que baru d̶abetecarã yópe ne d̶aicõjeniduiyepe, oatʉvabenajivʉ Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene. \v 6 Aru ina Jesúre jʉ aipõevai jabovavacari jʉ arĩ ñʉjare, ye apejĩene oatʉvaicõjemeteima ji bueiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne. \p Ina jabovabu Jesúre jʉ aivʉ ne aimara parʉrivʉ, ne cʉe báque boje Jesúque. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉvacari jã́imi caivʉ põevare cũinátʉrʉ. Que baru ye baju ãmevʉ yʉre ina jabova ne parʉé põeva ne jã́iyede. \v 7 Oatʉvaicõjemeteima yʉre ji bueiyede. Quénora, “Jãve coreóvaivʉbu caride”, aima na. “Jʉ̃menijicʉi epeimʉmu mʉ, bueyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne judíova ãmevʉre yópe ʉ̃i epeiye báquepe Pedrore bueyʉ diede judíovare”, aima yʉre ina jabova. \v 8 Aru Jʉ̃menijicʉvacari epedejaquemavʉ yʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ judíova ãmevʉre, yópe ʉ̃i epeiye báquepe Pedrore Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ judíovare. \v 9 Que baru ina Jesúre jʉ aipõevai jabova parʉrivʉ põeva ne jã́iyede; Santiago, Pedro, aru Juan máre; coreóvaima dinʉmʉre Jʉ̃menijicʉ yʉre memecare d̶ayʉre ʉ̃́re, ʉ̃i mearo d̶acaiye boje bojecʉbeda. Que baru caivʉ ñʉja, ina yóbecʉrã aru yʉ Bernabémaque, pʉrʉjẽcarã ñʉje baju, jã́d̶ovarajivʉ ne jʉ aiyede ñʉje memecaiyede Jʉ̃menijicʉre. Que teni ñʉje ũme cũinátʉrʉ, “Pablo Bernabémaque buenajarama Jesús ʉ̃i yávaiye méne judíova ãmevʉre. Aru Santiago, Pedro, aru Juan máre buenajarama Jesús ʉ̃i yávaiye méne judíovare”, acarã ñʉja. \v 10 Que aiyede, cũináro apejĩnore ina jabova coyʉima ñʉjare. Jẽniaima ñʉje dajocabenajiyepe aivʉ ñʉje cad̶ateiyede ina cõmaje ãrojarivʉre. Aru yʉ́capũravʉ pare cad̶atede nʉiyʉcʉ batecácʉ náre. \s1 Pablo ʉ̃i yávarĩ mead̶aino Pedrore Antioquíai \r (Hch 11.2-17) \p \v 11 Ʉbenita ji cʉede Antioquía ãmicʉriĩmaroi, Pedro edame noi Jesúre jʉ aipõevai cójijiñami. Apejãravʉa vainíburu yóboi, ãmeina d̶áme ʉ̃. Dinʉmʉ yávacacʉ yʉ ʉ̃́re copʉ Jesúre jʉ aipõeva ne jápiainoi, ʉ̃i ména d̶abe boje ʉ̃i d̶aiyede. \v 12 Mamarʉmʉre Pedro mearo d̶ayʉ bateáme. Ãñʉ mateáme ina Jesúre jʉ aipõevacavʉ judíova ãmevʉque. Ʉbenita apejãravʉa vainíburu yóboi, apevʉ ʉ̃mʉva, Santiagoi daroimara mácavʉ, ne edaiyede Antioquíai, Pedro yóvabeteame ina Jesúre jʉ aipõevacavʉ judíova ãmevʉre. Dajocame ʉ̃i ãiyede náque. Aru coateni bʉame ʉ̃i baju náre jarʉvarĩ. Nópe d̶áme ʉ̃i jidʉé boje ina edaivʉ bácavʉ ne buraicõjeiyʉe boje caivʉ Jesúre jʉ aipõeva ʉ̃mʉvare ne cajede judíovape. \v 13 Pedro majicʉvacari Jʉ̃menijicʉ me jã́ñʉre Jesúre jʉ aipõeva judíova ãmevʉre, aru majicʉvacari coateiye jaʉbenore ina Jesúre jʉ aipõevacavʉ judíova ãmevʉre jarʉvarĩ, coateame ʉ̃i bajuma. Aru apevʉ Jesúre jʉ aipõevacavʉ judíova máre, ʉ̃́pe d̶arĩ bʉima. Que teni na máre majidivʉvacari coateiye jaʉbenore Jesúre jʉ aipõevacavʉ judíova ãmevʉre jarʉvarĩ, coateima ne bajumia. Aru Bernabé máre náque nʉame ʉ̃. \v 14 Ji jã́inore ne nópe d̶aiyede ye ʉbetecacʉ yʉ. Que baru yópe arĩ, coyʉcacʉ Pedrore caivʉ ne jápiainoi: “Mʉ́vacari judíotamu. Ʉbenita d̶abevʉ mʉ judíova ne d̶aiyepe. Quénora d̶aivʉ mʉ judíova ãmevʉ ne d̶aiyepe. Que baru, ¿aipe teni d̶are d̶aiyʉrĩduyʉrʉ̃ mʉ ina judíova ãmevʉre judíova ne d̶aiyepe? Mi dajocaiye boje náre, na yóvaiyʉrivʉ baru mʉre, d̶aiye jaʉjebu náre judíovape. Que baru meamevʉ mi d̶are d̶aiyʉrĩduiye náre”, acacʉ yʉ Pedrore. \s1 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i mead̶aino judíovare aru judíova ãmevʉre máre ne jʉ aiyede Cristore \r (Ro 3.20, 22; Fil 1.21) \p \v 15 Põetedejacarã ñʉja judíova. Que baru judíova bajubu ñʉja. “Judíova ãmevʉ ãmeina teivʉbu ne cʉvabe boje Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquede”, arĩ dápiaivʉbu ñʉja. \v 16 Ʉbenita põecʉ cʉbebi Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉ ji jã́inore”, ʉ̃i aimʉ, ʉ̃i d̶aiye boje yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe. Quénora Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, aibi põevare ne jʉ aiyede Jesucristore. Diede me majidivʉbu ñʉja judíova Jesúre jʉ aivʉ. Aru ñʉja judíovavacari jʉ aivʉbu Jesucristore, Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ʉ̃i aquiyepe aivʉ d̶abevʉva yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe. Que baru põeva cʉbema boropatebevʉpe Jʉ̃menijicʉi jã́imara, ne d̶aiye boje yópe d̶aicõjeiyepe. \v 17 Que baru ñʉja napini coreivʉ Jʉ̃menijicʉi jã́iyede ñʉjare boropatebevʉpe ñʉje jʉ aiye boje Jesucristore, dajocad̶avʉ̃ ñʉje d̶aiyʉrĩduiyede yópe Moisés bácʉi d̶aicõjeiye báquepe. Aru apevʉ ne jã́iyede ñʉja nópe teivʉre, “Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede vainí tʉivʉbu na yópe judíova ãmevʉpe”, arãjichʉma na. Aru, “Cristo vainí tʉre d̶aibi põevare Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede jarʉvarĩ”, arãjichʉma na. ¡Aipinʉmʉa nópe abejarãri! Ne que aru jãve ãmevʉtamu. \p \v 18 Que baru yópe bueyʉbu yʉ: “Põevare boropatebevʉpe Jʉ̃menijicʉi jã́quiyepe aivʉ, ne jʉ aiye Jesucristore jaʉvʉ náre”, arĩ bueyʉbu. Ʉbenita, “Mʉje me cʉrãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉque, d̶aiye jaʉvʉ mʉjare yópe Moisés bácʉi d̶aicõjeiyepe”, abevʉ yʉ mʉjare. Aru nópe cõjeñʉ maru, vainí tʉjebu yʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede. \v 19 Aru javede Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre d̶arĩdurejacacʉ yʉ, boropatebecʉyʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ʉbenita nópe d̶arĩduyʉvacari, cainʉmʉa boropateyʉpe barejacácʉ. Ʉbenita caride ji cʉede Jesucristoque cũinávʉpe, boropatebecʉtamu yʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que baru caride Moisés bácʉi d̶aicõjeiye báquede quénora d̶abecʉtamu yʉ. \v 20 Maje jabocʉ Jesucristo yaiyʉ́ bácʉ jocʉcʉjaravena oatʉvarejaquemavʉ ji ãmene. Que baru caride jipocai ji cʉe báquepe ãmevʉ yʉ. Cristo cʉcʉ yʉ́que d̶are d̶aibi yópe ʉ̃i ʉrõpe. Que baru javede ji d̶aiye báquepe d̶abevʉ cojedeca. Quénora d̶aivʉ Cristo jiede. Ji ãmeina teiye boje, yaidéjaquemavʉ. Que baru ʉ̃́re jʉ arĩ, ʉ̃i d̶aicõjeiyede d̶ayʉtamu yʉ. \v 21 Que baru jarʉvabevʉ yʉ Jʉ̃menijicʉi jíye bojecʉbede ʉ̃i me boje, iye Jesucristoi mearo d̶acaiyede yʉre, ji d̶arĩduiyeque yópe Moisés bácʉi d̶aicõjeiyepe. Jʉ̃menijicʉi jã́ru põevare boropatebevʉpe ne d̶aiyede yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe, Jesucristoi yaino mácarõ jaʉbejebu. Yaijébu ʉ̃ ʉbenina. \c 3 \s1 Pablo ʉ̃i bueino põeva boropatebevʉ ãmevʉre Jʉ̃menijicʉi jã́inore ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báqueque \r (Hch 3.25; Ro 1.17; 4.3, 16; 10.5) \p \v 1 Mʉja, Galacia ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ aivʉ, ãrʉmevʉpe nurié dápiabevʉ mʉja. Mʉje jã́iyede nurié coyʉcacʉ mʉjare Jesucristoi yaiye báquede ne pẽvaimʉre jocʉcʉjaravena maje ãmeina teiye boje. Ʉbenita mʉjamu apevʉ ne jʉjovaimara. \v 2 Que baru mʉje jʉ aiyede iye yávaiyede jãvene, ji coyʉiye báquede mʉjare, dajocaivʉbuya mʉja. Quénora ʉbenina dápiarĩ bʉ́yavʉ̃ boropateni bʉojaivʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore mʉje d̶aiyeque yópe iye d̶aicõjeiyepe Moisés bácʉi toivaiye báquede. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ jãve darobedejaquemavʉ majare ʉ̃i Espíritu Santore maje d̶aiye boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe. Quénora jãve darorejaquemavʉ ʉ̃́re maje jápiarĩ jʉ aiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne. \v 3 Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo apʉre d̶arĩ bʉ́quemavʉ mʉjare mamaũmene. Que baru bʉojaiyʉe jaʉbevʉ mʉjare iye mʉje cʉvaede mamaũmene mʉje majiéqueda. Nópe d̶aivʉ baru, ãrʉmevʉpe d̶ajebu mʉja. \p \v 4 ¿Caiye iye vaiye báque bojecʉbedi mʉjare? Jãve dápiarĩ coreóvad̶avʉ̃ aipino bojecʉede iye mʉjare vaiye báquede. \v 5 Jʉ̃menijicʉ jãve darobebi mʉjare ʉ̃i Espíritu Santore aru d̶abebi põeva ne d̶arĩ majibede mʉje jẽneboi, mʉje d̶aiye boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe. Quénora jãve daroibi ʉ̃́re aru d̶aibi diede mʉje jẽneboi, mʉje jápiarĩ jʉ aiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne. \v 6 Aru caride dápiajarã Abraham mácʉre. Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Abraham jʉ arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aquiyede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Que baru Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃́re, ‘Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore’, ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. \p \v 7 Que baru coreóvaiye jaʉvʉ mʉjare iyede: Ina põeva jʉ aivʉ Jʉ̃menijicʉre, nárecabu Abraham mácʉi pãramena baju. \v 8 Javede Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede, põeva ne coreóvarãjiyepe ayʉ boropatebede d̶acʉyʉ ʉ̃i jã́inore ina judíova ãmevʉre ne jʉ aiyeque ʉ̃́re. Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ Abraham mácʉre mearo d̶acacʉyʉre ʉ̃ mácʉre ʉ̃i mearo d̶acaquiye jipocai yópe arĩ: “Mʉ jʉ aivʉ yʉre. Que baru mʉre ji mearo d̶acaiye báquepedeca ijãravʉcavʉ apevʉ, caivʉ yʉre jʉ aivʉre máre, mearo d̶acacʉyʉmu yʉ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \v 9 Abraham mácʉi jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃ mearo d̶acarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acaibi caivʉ põeva jʉ aivʉre ʉ̃́re yópe ʉ̃i mearo d̶acaiye báquepedeca Abraham mácʉre. \p \v 10 Caivʉ ina põeva d̶aiyʉrĩduivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe Jʉ̃menijicʉi jã́quiyepe arĩduivʉ náre boropatebevʉpe, jãve Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aimara marajárama na, ne ãmeina teiye boje. Coreóvaivʉbu maja die jãvene, Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báque boje, yópe arĩ, ʉ̃i yávaiyede: “Ácʉ põecʉ d̶abecʉ baru cainʉmʉa yópe caiye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moiséi toivaiye báquepe, jãve ñájicʉyʉme ʉ̃, ʉ̃i vainí tʉiye boje diede”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \v 11 Aru coreóvaivʉbu maja iyede: Põecʉ cʉbebi boropatebecʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ʉ̃i d̶aiye boje yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe. Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báque boje, yópe arĩ, ʉ̃i yávaiyede: “Ina Jʉ̃menijicʉi boropatebede d̶aimara mácavʉ, ne jʉ aiye boje ʉ̃́re, apʉrãjivʉbu cainʉmʉa. Que baru coatede d̶abemara márajivʉbu na Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \v 12 Ñai Jʉ̃menijicʉre jʉ ayʉ, “Jʉ̃menijicʉrecabe boropatebede d̶acʉyʉ yʉre”, aibi. Ʉbenita ñai d̶arĩduyʉ yópe iye d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe, “Yʉrecabu boropatebede d̶acʉyʉ ji bajure ji d̶aiyeque iye d̶aicõjeiyede”, arĩduibi. Ʉbenita ʉ̃́recabe boropatecʉyʉ, ʉ̃i d̶arĩ bʉojabe boje caiye iyede. Coreóvaivʉbu maja die jãvene, Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báque boje, yópe arĩ, ʉ̃i yávaiyede: “Ñai d̶arĩ bʉojayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede cʉcʉyʉme ʉ̃ aru coatede d̶abemʉ macʉyʉ́me ʉ̃ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \p \v 13 Ʉbenita Cristorecabe cad̶ateyʉ bácʉ majare. Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aiye jaʉrĩdurejaquemavʉ majare, maje d̶abe boje caiyede yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe. Ʉbenita Cristovacari ñájicarejaquemavʉ yaiyʉ́, ne pẽvaimʉ mácʉ jocʉcʉjaravena, majare boje. Que teni bojed̶arejaquemavʉ maje vainí tʉiyede, maje ñájimenajiyepe ayʉ maje baju ãmeina teiye boje. Coreóvaivʉbu maja jãvene Cristoi ñájicaiye báquede jocʉcʉjaravena majare boje. Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ, yópe arĩ, ʉ̃i yávaiyede: “Caivʉ ina ne pẽvaimara jocʉcʉrã Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aimaramu na, ne ãmeina teiye boje”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \v 14 Cristo ñájiñʉ yaicárejaquemavʉ mʉja judíova ãmevʉre boje máre, mʉje cʉvarãjiyepe ayʉ iye mearo d̶acaiyede, yópe Jʉ̃menijicʉ “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca Abraham mácʉre, aru maje copʉ etarãjiyepe ayʉ ñai Espíritu Santore yópe Jʉ̃menijicʉ “Cad̶ateyʉre darocʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca. \s1 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉino “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu” ʉ̃i coyʉquiye jipocare ʉ̃i d̶aicõjeiyede \r (Ro 4.14) \p \v 15 Mʉja, jívʉ, caride coyʉquijivʉ mʉjare maja põeva maje d̶arĩ cõmajiyena mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ. Pʉcarã ʉ̃mʉva “Yópe d̶arĩ memenajare”, ne arĩ toivaru ne ãmiáre diena, ñame bʉojabebi jarʉvayʉ aru oatʉvayʉ diede, ina ʉ̃mʉva ne jʉ abedu. Quédeca Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶arãjare”, ʉ̃i aiye báquede ñame bʉojabebi jarʉvayʉ aru oatʉvayʉ diede máre. \v 16 Jʉ̃menijicʉ “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ávarejaquemavʉ Abraham mácʉre aru ʉ̃i pãramenacacʉ bacʉyʉ́re máre. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ toivaicõjemenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede “mipãramena márajivʉ”, obedivʉ ainore. Quénora toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede “mipãramenacacʉ bacʉyʉ́”, cũinácʉ ainore. Aru Cristorecabe ñai cũinácʉ. \v 17 Ji coyʉiyede mʉjare yópe aiyʉrõtamu: “Yópe d̶arãjaramu maja”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre. Aru que arĩburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ “Jãve d̶acʉyʉmu yʉ yópe ji aiye báquepedeca mʉre”, arejaquemavʉ Abraham mácʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i aiye báquede cuatrocientos treinta paiʉjʉa jipocai ye jarʉvabedejaquemavʉ aru oatʉvabedejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyeque, Moisés bácʉi toivaiye báqueque cuatrocientos treinta paiʉjʉa yóboi. Jãve Jʉ̃menijicʉ d̶aibi yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. \v 18 Põevai boropatebeni bʉojaru Jʉ̃menijicʉi jã́inore ne d̶aiyeque yópe iye d̶aicõjeiyepe Moisés bácʉi toivaiye báquede, Jʉ̃menijicʉ “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu põevare”, ʉ̃i aiye báque bojecʉbejebu. Ʉbenita põeva boropatebevʉ bʉojabema ne d̶arĩduiyeque yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe. Que baru Jʉ̃menijicʉ “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu põevare”, ʉ̃i aiye báque bojecʉvʉ. Aru Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acayʉ põevare, jã́imi náre boropatebevʉpe yópe ʉ̃i aiye báquepedeca Abraham mácʉre: “Caivʉ põeva yʉre jʉ aivʉre yópe mi jʉ aiyepe yʉre mearo d̶acacʉyʉmu yʉ”, arejaquemavʉ. \p \v 19 Jãve Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre, “Yópe ji d̶aicõjeiyepe d̶ajarã mʉja”, arĩduyʉ judíovare. Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ diede, põeva ne coreóvarãjiyepe ayʉ vainí tʉivʉre ne ãmeina teiye boje. Abraham mácʉi pãramenacacʉ Jesucristoi daiyede, iye d̶aicõjeiyepe d̶aiye cũinéjaquemavʉ. Que baru Jesucristoi daiyede, Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acarejaquemavʉ põevare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Jʉ̃menijicʉ yávarejaquemavʉ ángelevare. Aru na yávarejaquemavʉ Moisés bácʉre. Aru ʉ̃ mácʉ toivarejaquemavʉ diede, põeva ne majinajiyepe ayʉ. Que teni Jʉ̃menijicʉ coreóvare d̶arejaquemavʉ põevare ʉ̃i d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiyeque apevʉre, ina ángelevare aru Moisés bácʉre máre. \v 20 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ coyʉbedejaquemavʉ “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aiyede Abraham mácʉre apecʉque. Quénora Jʉ̃menijicʉvacari cũinácʉra coyʉrejaquemavʉ diede ʉ̃ mácʉre apecʉi cʉbeda. \s1 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i d̶aiyʉrõ iye ʉ̃i d̶aicõjeiyeque \r (Ro 4.13; 8.15-17; Col 2.8, 20) \p \v 21 ¿Jʉ̃menijicʉ bojecʉbede d̶arejaquemari iye “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i ávaiye báquede Abraham mácʉre ʉ̃i d̶aicõjeiyeque, ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre? ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Jʉ̃menijicʉ ye jã́mecʉbe põevare boropatebevʉpe maje d̶aiye boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe. Maja ye mearore d̶aiye majibevʉ, Jʉ̃menijicʉi cʉre d̶aquiyepe aivʉ majare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Cainʉmʉa maje mearo d̶aiye jaʉvʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que baru d̶aicõjeiyepe d̶arĩduivʉvacari, caivʉ põeva eabenajarama jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Ye boropatebevʉ bʉojabenajaramu maja Jʉ̃menijicʉi jã́inore maje mearo d̶aiyʉrĩduiyeque. \v 22 Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede, coreóvare d̶acʉyʉ majare caivʉ ijãravʉcavʉ d̶aicõjeimarare ne baju ãmeina d̶aiyʉeque. Que baru põeva ne jʉ aiyede Jesucristore, Jʉ̃menijicʉ jã́imi náre boropatebevʉpe “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báquepedeca. Aru ina põeva jʉ aivʉ Jesucristore quévʉrabu Jʉ̃menijicʉi jã́imara boropatebevʉpe. \p \v 23 Jesucristoi daquiye jipocare caivʉ põeva d̶aicõjeimarape paivʉ barejaquémavʉ, maje d̶arĩduiye boje yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Nópe barejaquémavʉ pʉ Jesucristoi daiyeta. Cristo ʉ̃i daiyede, Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ majare boropatebevʉpe ʉ̃i jã́inore maje jʉ aiyede Jesucristore. \v 24 Que baru Jesucristoi daquiye jipocare, caivʉ põeva jʉed̶ova coreimarape paivʉ barejaquémavʉ. Aru Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre majare coreipõecʉpe paiye barejaquémavʉ. Yópe coreipõecʉi coreóvare d̶aiyepe jʉed̶ovare ñájinajivʉre ne mearo d̶abedu, nopedeca iye d̶aicõjeiyeque coreóvarejaquemavʉ ñájinajivʉre, maje ãmeina teiye boje. Nópe barejaquémavʉ pʉ Jesucristoi daiyeta, maje boropatebenajiyepe aiye Jʉ̃menijicʉi jã́inore maje jʉ aiyeque Jesucristore. \v 25 Caride Jʉ̃menijicʉ jã́imi majare, Jesucristore jʉ aivʉre, boropatebevʉpe. Ñʉja Jesucristore coreóvaivʉ, ʉ̃́re jʉ aivʉ, coreimarape ãmevʉtamu iye d̶aicõjeiyeque. \p \v 26 Aru caivʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi máramu mʉje jʉ aiyeque Jesucristore, ʉ̃́que cʉrĩ cũinávʉpe. \v 27 Mʉja jã́d̶ovaimara mácavʉ Jesucristoque ocoi cʉrivʉbu ʉ̃́que cũinávʉpe. Que baru caride cʉvʉ mʉja Jesucristope ãrojarivʉ. \v 28 Que baru caride ye baju ãmevʉ judío o judío ãmecʉ, yebacacʉ o yebacacʉ ãmecʉ, aru ʉ̃mʉ o nomió máre. Caivʉ cũinátʉrʉpe paivʉbu maja, maje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe. \v 29 Mʉja Cristo jina mae boje, Abraham mácʉi pãramena bajubu mʉja. Que baru Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acacʉyʉme mʉjare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. \c 4 \p \v 1 Yópe coyʉquijivʉ mʉjare cojedeca maje cʉede Jesucristoque ʉ̃ jinava, d̶aicõjeimara ãmevʉ. Mamacʉ, bʉcʉrĩburu yóboi, cʉvacʉyʉme jípacʉ jiede. Ʉbenita jʉed̶ocʉ cãreja, jabocʉ bacʉyʉ́vacari, yebacacʉpe páyʉ apevʉi cõjeimʉme ʉ̃. \v 2 Jʉed̶ocʉ cãreja, apevʉ jã́ri coreivʉbu ʉ̃́re aru ʉ̃ jie baquiyéde máre pʉ ãnijãravʉ, jípacʉi beoijãravʉ baquinóita, ne dajocarãjiyepe aivʉ ne jã́ri coreiyede ʉ̃́re aru ʉ̃i cʉvaede máre. \v 3 Nopedeca vaidéjaquemavʉ majare máre maje majibede cãreja Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Yópe jʉed̶ova ne cõjeimarape, maja máre yebacavʉ barejaquémavʉ, iye d̶aicõjeiyeque, majeñecuva ne d̶arĩ cõmajiye báqueque. \p \v 4 Ʉbenita majare nápe paivʉ bácavʉre ãnijãravʉ, Jʉ̃menijicʉi beoijãravʉ bácarõi, Jʉ̃menijicʉ darorejaquemavʉ mamacʉre ijãravʉita. Ʉ̃ máre caivʉ apevʉ põevape, cʉvarejaquemavʉ jípacore. Aru põetedejaquemavʉ judíovacacʉ. Que baru jʉ arĩ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre cʉrejaquemavʉ ʉ̃, mamacʉ. \v 5 Ʉ̃i daiye boje Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeimʉpe páyʉvacari, bojed̶ayʉ bʉojarejaquemavʉ ina d̶aicõjeimara mácavʉre iye d̶aicõjeiyeque, ne ñájimenajiyepe ayʉ ne vainí tʉiye báque boje diede. Aru ʉ̃i nópe d̶aiye báque boje, bʉojaibi cʉre d̶ayʉ majare Jʉ̃menijicʉi márape. \v 6 Mʉje Jʉ̃menijicʉi mára teiye boje, ʉ̃ daroibi mamacʉi Espíritu Santore, ʉ̃i cʉquiyepe ayʉ mʉje ũmei, jã́d̶ovacʉyʉ jãve Jʉ̃menijicʉi márare mʉja. Aru ñai Espíritu Santo “mʉ, jipacʉ”, arĩ jẽniari bʉojare d̶aibi caivʉ majare Jʉ̃menijicʉque. \v 7 Jʉ̃menijicʉi nópe d̶aiye boje, caride yebacavʉpe, apevʉi d̶aicõjeimarape paivʉ ãmevʉ mʉja. Quénora Jʉ̃menijicʉi máramu mʉja, ʉ̃i jãve mearo d̶acaiye boje mʉjare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Caiye iye ʉ̃i cʉvaede ʉ̃i jíquiyede ʉ̃i márare jícʉyʉme mʉjare. \s1 Pablo ʉ̃i dápiaino aipe nʉquinore Galaciacavʉre \r (Hch 16.6; Ro 8.29; 2 Co 3.18; Fil 3.10; Col 2.8, 20) \p \v 8 Javede mʉje coreóvabede cãreja Jʉ̃menijicʉre, ijãravʉre cõjeivʉ ne yebacavʉpe paivʉ barejaquémavʉ mʉja. “Jʉ̃menijinamu na”, arĩ dápiarĩduivʉ barejaquémavʉ mʉja. Ʉbenita ye jʉ̃menijina ãmema na. Ñai Jʉ̃menijicʉ cũinácʉra, caiyede cʉed̶ayʉ bácʉre coreóvabeni mearore jíbedejaquemavʉ mʉja. \v 9 Ʉbenita caride mʉja coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i coreóvaiye báque boje mʉjare mamarʉmʉre. Que baru, ¿aipe teni dajocaiyʉrivʉrʉ̃ mʉja mʉje cʉede jocarĩ Jesucristoque cũinávʉpe, yebacavʉpe tenajivʉ bedióva cojedeca iye d̶aicõjeiyeque, majeñecuva mácavʉ ne d̶arĩ cõmajiye báqueque? Iye d̶aicõjeiye parʉbetamu. Que baru mʉja ye cad̶atebemaramu iye d̶aicõjeiyeque. Aru cʉre d̶abejarã mʉje baju yebacavʉpe cojedeca mʉje d̶arĩ bʉiyeque yópe judíovape. \v 10 Mʉja dápiarĩduivʉbu mʉje d̶aiyede judíovape, Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyepe aivʉ mʉjare. Que baru torojʉve teivʉbu yópe judíovape apejãravʉai, apevʉ aviávai, aru apeʉjʉai máre. \v 11 Mʉje que d̶aiye boje chĩoivʉ yʉ mʉjare. Que baru, “¿Ye bojecʉbedi ji bueiye báque náre?” arĩ dápiaivʉ yʉ. \p \v 12 Mʉja, jívʉ, parʉrõreca jẽniaivʉ mʉjare, mʉje d̶arãjiyepe ayʉ yópe ji d̶aiyepe. Yʉ judíovacari, d̶abevʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe. Que baru yʉ máre d̶aivʉ yópe mʉje d̶aiyepe. Mʉjape teyʉbu yʉ. Diede dajocarejacacʉ yʉ. Ãmeno d̶abeteavʉ̃ mʉja yʉre. Quénora mearo d̶ávʉ̃ mʉja yʉre. \v 13 Coreóvaivʉbu mʉja yʉre ijimʉ mácʉre. Aru ji ijeteiye boje mamarʉmʉre coyʉcʉnʉcacʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne mʉje yebai. \v 14 Aru yʉre ijié báque boje, copʉ etaiyʉbejebu mʉja yʉre. Ʉbenita ãmeina jã́mevʉva jarʉvabeteavʉ̃ yʉre. Quénora me copʉ etavʉ̃ yʉre yópe mʉje copʉ etajʉroepe cũinácʉ ángele, Jʉ̃menijicʉi daroimʉre, aru yópe mʉje copʉ etajʉroepe Jesucristore máre. \v 15 Mamarʉmʉ ji bueiyede mʉjare Jesús ʉ̃i yávaiye méne, torojʉrivʉ bateávʉ̃ mʉja. ¿Aipe teni torojʉbevʉrʉ̃ mʉja caride? Yʉ́vacari majivʉ aipe mʉje d̶aiyede dinʉmʉre. Caijĩene d̶ajebu mʉja, cad̶atenajivʉ yʉre, ĩ́vʉ mʉje yacorʉare, jínajivʉ yʉre. \v 16 Ʉbenita caride jã́ivʉbu mʉja yʉre yópe mʉje maucʉpe, ji coyʉiye boje yávaiyede jãvene mʉjare. \p \v 17 Apevʉ, ina bueivʉ ape yávaiyede, torojʉre d̶aiyʉrivʉbu mʉjare, mʉje me pued̶arãjiyepe aivʉ náre. Ʉbenita ne d̶aiyʉrĩduiye meamejebu mʉjare. Maucʉvare d̶arĩduivʉbu mʉjare yʉ́que, mʉje jʉ arãjiyepe aivʉ ne bueiyede. \v 18 Põeva ne cad̶ateiyʉe apevʉre mému cainʉmʉa, ne cad̶atedu náre ne baju dápiaino mearoque. Ʉbenita meamevʉ ne cad̶ateiye mʉjare ji cʉede mʉjaque ʉbenita ne cad̶atebe mʉjare ji cʉbede mʉjaque. Que baru cad̶atejarãri mʉjare ne dápiaino mearoque cainʉmʉa, ji cʉede aru ji cʉbede máre. \v 19 Mʉja, jímajinape paivʉ, bedióva cojedeca ñájivʉ yʉ mʉjare boje yópe ico jʉed̶ocʉvacod̶o õi ñájiyepe. Ñájivʉ yʉ, jã́cʉyʉ mʉjare Cristope ãrojarivʉre. \v 20 Pare cãrijivʉ yʉ mʉjare boje. “¿Aipe d̶arĩ Galaciacavʉre cad̶ateje bárica yʉ?” arĩ dápiavʉ yʉ. Que baru cʉiyʉrĩduivʉ yʉ mʉjaque caride, oatʉvacʉyʉ ji coyʉiyede mʉjare. \s1 Pablo ʉ̃i jẽvari coyʉino d̶aicõjeiyede d̶arĩduivʉ ne d̶aiyena aru Jʉ̃menijicʉi mára ne d̶aiyena máre pʉcarã nomiva ne cʉe báqueque \p \v 21 ¿Caivʉ mʉja d̶aiyʉrĩduivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe, jápiarĩ eabenarʉ mʉja iye d̶aicõjeiyede? Jãve jápiarĩ eabevʉ mʉja diede. \v 22 Jápiajarã caride Moisés bácʉi toivaiye báquede Abraham mácʉi borore. Abraham mácʉ ina pʉcarã mamarʉmʉ põeteivʉ bácavʉre cʉvarejaquemavʉ pʉcarõmiva nomivaque. Cũinácʉ Abraham mácʉi márepacoi yebacacoi mácʉ barejaquémavʉ. Aru apecʉ Abraham mácʉi márepaco bajui mácʉ barejaquémavʉ. \v 23 Ñai yebacacoi mácʉre jʉed̶ocʉvarejaquemavʉ yópe caivʉ apevʉ põevape. Que baru jíbʉcʉ põetedejaquemavʉ yópe caivʉ apevʉ jʉed̶ovape. Ʉbenita ñai jímarepaco bajui mácʉre jʉed̶ocʉvarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báque boje cʉvarãjivʉre mamacʉre. Que baru ĩmacʉ põetedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi põeva ne d̶arĩ majibede d̶aiyeque, jípacoi pare bʉcʉco bae boje. \p \v 24 Maje coreóvaiye Agar bácoi borore aru Sara bácoi borore máre jã́d̶ovaivʉ majare ape yávaiyede jãvene. Yópe vaiye báquepedeca ina pʉcarõmiva nomivare, vaivʉ põevare ne voiyede Jʉ̃menijicʉi me jã́quiyepe aivʉ náre. Apevʉ d̶aiyʉrivʉbu yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, Jʉ̃menijicʉi me jã́quiyepe arĩduivʉ náre. Aru apevʉ jʉ aivʉbu “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu mʉjare”, Jʉ̃menijicʉi aiye báquede, ʉ̃i me jã́quiyepe aivʉ náre. Ico yebacaco Agar ãmicʉrejaquemavʉ. Aru õ máco jã́d̶ovaimico majare ne d̶aiyede, ina voivʉre Jʉ̃menijicʉi me jã́quiyepe arĩduivʉ ne d̶aiye boje. Nápe paivʉbu caivʉ d̶aiyʉrivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe Sinaí ãmicʉricũ cʉ̃racũi. Que baru yebacavʉpe paivʉbu na, ʉ̃́pe Agar bácoi mácʉpe. \v 25 Aru Agar báco jã́d̶ovaimico majare pʉcarõa cʉrõare, Sinaí ãmicʉricũ cʉ̃racũre, Arabia ãmicʉrijoborõcacũre, aru Jerusalén ãmicʉriĩmarore ijãravʉcarõre, judíovai ĩmaro ʉrarõre. Aru ina judíova d̶arĩduivʉbu yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe. Que baru Agar báco népacope pád̶obe aru õpedeca yebacavʉpe paivʉbu na. \v 26 Ʉbenita Sara báco jã́d̶ovaimico majare apeno ĩmaro Jerusalén ãmicʉriĩmarore, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre, Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉ ne ĩmaro mearore. Aru maja jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉre. Que baru Sara báco majepacope pád̶obe aru õpedeca yebacavʉpe paivʉ ãmevʉtamu maja. \v 27 Que baru Jʉ̃menijicʉi mára, caivʉ Jesucristore jʉ aivʉ, obedivʉ barãjáramu maja. Ʉbenita ina d̶arĩduivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, obebejĩna marajárama na. Nópe arĩ Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: \q1 Mʉ, jʉed̶ocʉvabeco, torojʉjaco mʉ mi ũmei. Mʉ, ñájimeco cãreja jʉed̶ocʉvaede, cod̶obobojaco mʉ mi torojʉe boje. Que baru ico nomió jímarepacʉi jarʉvaimo máco, ʉ̃mʉcʉcod̶ome cojedeca. Que baru mamara cʉvacod̶ome ico ʉ̃mʉcʉco pʉeno, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \p \v 28 Aru mʉja, jívʉ, yópe Abraham mácʉi mácʉ Isaac bácʉi põeteiye báquepe Jʉ̃menijicʉ “Yópe baquiyébu” ʉ̃i aiye báquepe, nopedeca mʉjamu Jʉ̃menijicʉi mára yópe ʉ̃i aiye báque boje. \v 29 Javede Abraham mácʉi mácʉ mamarʉmʉ põeteyʉ bácʉ, Agar bácoi mácʉ, ñai ne jʉed̶ocʉvamʉ mácʉ yópe caivʉ apevʉ põeva ne jʉed̶ocʉvaepe, ñájine d̶ayʉ barejaquémavʉ ĩmacʉ bácʉre, Sara bácoi mácʉre, ñai ne jʉed̶ocʉvamʉ mácʉre Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santoi parʉre d̶aiyeque ʉ̃i bʉcʉva bácavʉre. Aru quédecabu caride máre. Ina d̶are d̶aicõjeiyʉrĩduivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ñájine d̶aivʉbu majare máre. \v 30 Ʉbenita yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ico yebacacoi mácʉ cʉvabecʉyʉme jípacʉi cʉvaede. Quénora ico ʉ̃i márepaco bajui mácʉ cʉvacʉyʉme caiye jípacʉi cʉvaede. Que baru jaetovajacʉ ico mi yebacacore aru mamacʉre máre yore jocarĩ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \v 31 Mʉja, jívʉ, que baru maja yebacacoi márape paivʉ ãmevʉ maja. Quénora majamu majepacʉi márepaco bajui márape paivʉbu. Que baru mearore cʉvarãjaramu maja, majepacʉ Jʉ̃menijicʉi jíquiyede majare. \c 5 \s1 Yebacavʉpe tebejarã mʉja cojedeca \r (Mt 19.19; 20.26; Jn 8.32-36; Ro 13.8-10; 1 Co 5.6) \p \v 1 Maja yebacavʉpe paivʉ bácavʉre majeñecuva ne d̶arĩ cõmajiye báqueque jave mead̶aibi majare Jesucristo. Ʉ̃́recabe bojed̶acayʉ bácʉ maje ãmeina teiyede, maje cʉrãjiyepe ayʉ me Jʉ̃menijicʉque. Que baru maja, Jʉ̃menijicʉi mára, jʉ ávaivʉbu Jesucristore. Que baru jápiarĩ ad̶abejarã ina d̶are d̶aicõjeiyʉrivʉre yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. \p \v 2 Jápiajarã yʉre. Yʉ́vacari, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉ, coyʉivʉ mʉjare. Mʉje buraicõjenu mʉje cajede Jʉ̃menijicʉre me jã́icõjeniduivʉ mʉjare yópe ina d̶are d̶aicõjeiyʉrivʉ ne d̶aicõjeiyepe, Jesucristoi yaiye báque bojecʉbequiyebu mʉjare. \v 3 Bedióva cojedeca parʉrõreca coyʉivʉ mʉjare. Ácʉ põecʉ buraicõjeñʉ maru ʉ̃i cajede d̶aiye jaʉjebu ʉ̃́re yópe caijĩe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. \v 4 Mʉjacavʉ vorĩ eaiyʉrĩduivʉ Jʉ̃menijicʉi jã́quiyepe aivʉ mʉjare boropatebevʉpe, mʉje d̶aiye boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, jave coated̶avʉ̃ mʉja Cristore jarʉvarĩ. Mʉjacapũravʉ jave ʉbeni jarʉvad̶avʉ̃ mʉjare jarʉvarĩ Jʉ̃menijicʉi jíyede põevare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. \v 5 Ʉbenita majacapũravʉ napini coreivʉbu aru jãve coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉi jã́quiyede majare boropatebevʉpe ʉ̃i Espíritu Santoi parʉéque maje jʉ aiyede ʉ̃́re. \v 6 Que baru maje cʉede Jesucristoque cũinávʉpe ye baju ãmevʉ buraicõjenu o buraicõjemenu maje cajede. Ʉbenita maje jʉ aiyede Cristore apevʉ põevare ʉrĩ, mearo d̶acaivʉbu maja, cad̶ateivʉ náre. Aru diedecabu bojecʉe majare. \p \v 7 Mamarʉmʉre me nʉre nʉrejavʉ̃ mʉja mʉje cʉede Jesucristoque cũinávʉpe. ¿Ñame matedí dajocare d̶aivʉ mʉjare mʉje jʉ aiyede iye yávaiyede jãvene? \v 8 Ácʉ põecʉ Jʉ̃menijicʉ ãmemi. Jʉ̃menijicʉ mʉjare cutuyʉbe ʉ̃ jina márajivʉva. Que baru ʉcʉbe mʉje jʉ are nʉrajiyepe ayʉ Jesucristore. \v 9 Yópe põeva ne quĩ́jie pã́ure bʉcʉre d̶aiyeque bʉcʉóvainope caino jĩvaibore, nopedeca obebe bueiye jãve ãme meamene d̶arĩ bʉojaivʉ obedivʉ põevare. \v 10 Mʉja aru yʉ máre cʉrivʉbu Jesucristoque cũinávʉpe. Que baru majivʉ yʉ Jesucristo cad̶atecʉyʉre mʉjare, mʉje dápiare nʉrajiyepe ayʉ ji dápiaiyepe. Aru yʉ́capũravʉ majivʉ Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉre ñai mʉjare cãrijovañʉre, ye baquinó ãmevʉ ácʉ põecʉre. \p \v 11 Mʉja, jívʉ, yʉ́capũravʉ “Ʉ̃mʉvare ne cajede buraicõjeiye jaʉvʉ mʉjare”, ji arĩ coyʉre nʉru, ina judíova cãrijovamejebu yʉre. Aru ji buraicõjenu ʉ̃mʉvare ne cajede, ina judíovacapũravʉ cãrijimejebu ji coyʉiye boje Jesucristoi yaiye báquede jocʉcʉjaravena. Ʉbenita na cãrijivʉtamu, ji põevare jʉ aicõjeiye boje Jesucristore, ne cʉrãjiyepe ayʉ me Jʉ̃menijicʉque. Que baru cãrijovad̶ama yʉre ãmeno ji vaiquíyepe aivʉ. \v 12 Ina mʉjare cãrijovare cuivʉre, buraicõjeiyʉrivʉre mʉje cajede, nácapũravʉre cũiná burarĩ jarʉvaicõjejara ne cajede. \p \v 13 Mʉja, jívʉ, mʉjarecabu Jʉ̃menijicʉi cutuimara mácavʉ ʉ̃ jina márajivʉ, d̶abenajivʉ iye d̶aicõjeiyede yebacavʉpe. Ʉbenita me jã́jara diede, yebacavʉpe tede d̶aiyede. Mʉjare d̶aiye jaʉbe boje iye d̶aicõjeiyede, “Caiye maje ãmeina d̶aiyʉede d̶arĩ bʉojaivʉbu maja”, arĩ dápiabejarã. Quénora dápiajarã mʉje baju yópe yebacavʉpe, cad̶atenajivʉ mʉjacavʉ Jesúre jʉ aipõevare, mʉje ʉe boje caivʉ Jesúre jʉ aivʉre. \v 14 Caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre aru caiye ape d̶aicõjeiye máre cʉebu cũináromia yópe: “Mʉja coapa ʉjarã mʉjevʉre yópe mʉje ʉepedeca mʉje bajure”, aiyʉebu iye. \v 15 Ʉbenita mʉja jijatede nʉivʉ baru mʉje bajumia aru boaivʉ baru mʉje bajumia yópe ãimara jijecʉrivʉpe, me jã́jara mʉja, bíjare cuiye mʉje me cʉede mʉje bajumia. \s1 Põeva ne ãmeina d̶aiyʉe aru Jʉ̃menijicʉi Espíritu ʉ̃i mearo d̶aicõjeiye \r (Ro 6.3-14; 7.15-23; Gá 2.20; 6.14) \p \v 16 Yópe coyʉiyʉvʉ yʉ mʉjare. Ñai Espíritu Santoi d̶aicõjeiyepe d̶aivʉ cʉjarã mʉja ʉ̃i ʉrõpe. D̶abejarã yópe mʉje baju ãmeina d̶aiyʉepe. \v 17 Maje baju ãmeina d̶aiyʉe Espíritu Santoi mearo d̶aicõjeiyepe ãmevʉ. Quédeca Espíritu Santoi mearo d̶aicõjeiye maje baju ãmeina d̶aiyʉepe ãmevʉ. Maucʉvarõreca painotamu no. Ʉbenita maje jʉ aiyede ñai Espíritu Santore, d̶arĩ bʉojabevʉ yópe maje ãmeina d̶aiyʉepe. \v 18 Mʉja d̶aivʉ baru yópe ñai Espíritu Santoi mearo d̶aicõjeiyepe, d̶aicõjeimarape paivʉ ãmevʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyeque ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Que baru d̶arĩduiye jaʉbevʉ mʉjare diede, mʉje cʉrãjiyepe aivʉ me Jʉ̃menijicʉque. \p \v 19 Caivʉ majima aipe ãrojae ne d̶aiyede ina ne baju ãmeina d̶aiyʉeque d̶aivʉ. Ãmeina d̶aivʉbu apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque, cʉrivʉbu ãmeũmeque, aru caino ãmenore d̶aivʉbu. \v 20-21 Mearore jívʉbu pẽpeimarare, aru yaviéde d̶aivʉbu. Maucʉvarivʉbu ne baju, jaraivʉbu, tebuteivʉbu, jijateivʉbu ʉbenina, aru d̶aivʉbu ne baju ʉrõpe dápiabevʉva mearore o ãmenore apevʉre. Jarare d̶aivʉbu apevʉre, yajuboa tede d̶aivʉbu maucʉvarãjivʉ apeyajubocavʉque, aru jorojĩvʉbu. Pacoteivʉbu, bʉjiéque ũcuri aru ʉrarõ arĩ torojʉve teivʉbu, aru apeno nópe paino ʉrarõ ãmenore d̶arĩ cõmajivʉbu na. Parʉrõreca coyʉivʉ mʉjare diede, nópe ji coyʉiye báquepedeca mʉjare javede, mʉje majinajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉ jabotebecʉyʉre ina nópe d̶aivʉre. \p \v 22 Ʉbenita d̶aivʉ maja yópe ñai Espíritu Santoi mearo d̶aicõjeiyepe, yópe ãrojaetamu maje d̶aiye. Ʉrivʉbu apevʉre. Torojʉrivʉbu maje ũmei. Cʉrivʉbu me cãrijimevʉva. Aru napivʉbu. Mearo d̶aivʉbu apevʉre. Cad̶ateivʉbu apevʉre. Aru jãvene d̶aivʉbu yópe “D̶arãjare”, maje aiye báquepedeca. \v 23 Meara põevape cʉrivʉbu me. Aru maje bajure cʉrĩ majidivʉbu. Nópe d̶aiyede caiye d̶aicõjeiye bíjarorĩ bʉojabevʉ. \v 24 Jesucristo ʉ̃i yaiyede jocʉcʉjaravena jarʉvarejaquemavʉ maje ãmeina teiyede. Que baru maje cʉede Jesucristoque cũinávʉpe, dajocaivʉbu maje ãmeina teiye báquede aru jãve d̶abevʉ yópe maje ãmeina d̶aiyʉepe. \v 25 Ñai Espíritu Santo apʉre d̶aibi majare mamaũmeque. Que baru ʉ̃́re coreicõjeiye jaʉvʉ majare caiye maje d̶aiyede, maje dápiaiyede máre. \v 26 “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” arĩ dápiaiye jaʉbevʉ majare. Majacavʉre jarare d̶aiyʉe jaʉbevʉ majare. Aru jorojĩne d̶aiye máre jaʉbevʉ majare. \c 6 \s1 Cad̶atejarã mʉje baju \r (2 Ts 3.13) \p \v 1 Mʉja, jívʉ, cũinácʉ mʉjacacʉ ʉ̃i vainí tʉru ãmeina d̶ayʉ, mʉja ñai Espíritu Santoi d̶aicõjeimara cad̶atejarã ʉ̃́re, ʉ̃i dajocaquiyepe aivʉ ʉ̃i ãmeina teiyede. Ména mead̶arĩ, cad̶atejarã ʉ̃́re. Aru me jã́jara, mʉja máre vainí tʉbenajivʉ ʉ̃́pe. \v 2 Mʉje baju cad̶atejarã, apecʉ ʉ̃i ñájimequiyepe aivʉ. Nópe d̶aivʉ baru, d̶aivʉbu mʉja yópe Cristoi d̶aicõjeiyepe. \p \v 3 Ácʉ põecʉ “Mearo d̶aivʉ yʉ”, arĩ dápiayʉ baru mearore d̶abecʉvacari, ʉ̃i bajuma jʉjovayʉbe ʉ̃. \v 4 Caivʉ jã́ri corevajarãri ne baju d̶aiyede, coreóvarãjivʉ mearore o ãmenore. Aru ñai mearore d̶ayʉ torojʉjacʉrĩ ʉ̃i nópe d̶aiye boje. Ʉbenita jã́mecʉva apevʉ ne d̶aiyede, “¿Ñame pʉeno mearore d̶ari?” arĩ jẽniari jã́mejacʉrĩ ʉ̃. \v 5 Que baru mʉja coapa me jã́ri corevaiye jaʉvʉ mʉjare mʉje d̶aiyede. \p \v 6 Ñai bueyʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jíjacʉrĩ ʉ̃́re bueipõecʉre apejĩe ʉ̃i me cʉvaede, que d̶arĩ cad̶atecʉyʉ ʉ̃́re bueipõecʉre jaʉéde. \p \v 7 Mʉje bajumia apecʉre jʉjovaicõjemejara. Jʉ̃menijicʉ bojed̶acʉyʉme caivʉ põevare yópe ne d̶aiyepedeca. Que baru põecʉ cʉbebi jʉjovarĩ bʉojayʉ Jʉ̃menijicʉre. \v 8 Ñai d̶ayʉ yópe ʉ̃i baju ãmeina d̶aiyʉepe ʉ̃i baju ãmed̶arĩ coatecʉyʉme Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ aru ñájicʉyʉme cainʉmʉa. Ʉbenita ñai d̶ayʉ yópe ñai Espíritu Santoi mearo d̶aicõjeiyepe cʉvacʉyʉme jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre Cristoque. \v 9 Que baru ʉetʉbevʉva mearo d̶arãjarevʉ, Jʉ̃menijicʉi bojed̶aquiyepe aivʉ majare me ãnijãravʉ, ʉ̃i beoijãravʉ baquinói. Majare me bojed̶acʉyʉme, maje ʉetʉbevʉva dajocabedu maje d̶aiye méne, cad̶atenajivʉ apevʉre. \v 10 Que baru mearo d̶arãjarevʉ caivʉ põevare cainʉmʉa. Aru pʉeno mearo d̶arãjarevʉ majacavʉ Jesúre jʉ aivʉre. \s1 Pablo ʉ̃i majicaino aru meaicõjeino Galaciacavʉre \r (Jn 3.3-7; 2 Co 5.17) \p \v 11 Jã́jara mʉja caride yo ji toivacainore mʉjare ʉrarõa toivaivʉ ji bajui. \v 12 Ina põeva buraicõjene d̶aiyʉrĩduivʉ mʉjare mʉje cajede nópe d̶aivʉbu, judíova ne me jã́rajiyepe aivʉ náre. Ʉbenita nópe d̶aivʉbu, ina judíova ne ñájine d̶abenajiyepe aivʉ náre yópe ne ñájine d̶aiyepe ina coreivʉre Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyede náre Cristoi yaiye báque boje jocʉcʉjaravena. \v 13 Ina buraicõjeivʉvacari ne cajede d̶abenama yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Ʉbenita buraicõjene d̶aiyʉrivʉbu mʉjare, yópe torojʉrĩ “Ina põeva jʉ arĩ, buraicõjed̶ama ne cajede yópe ñʉje d̶aicõjeiyepe náre”, arĩ coyʉrãjivʉ. \v 14 Ʉbenita ye baju ãmevʉ yʉre yópe ne d̶aicõjeiye. Quénora torojʉvʉ yʉ ji ũmei yo boje: Jesucristo yaidéjaquemavʉ jocʉcʉjaravena yʉre boje. Que baru caride ʉbevʉ yʉ caiye iye ãmeina teiyede ijãravʉcavʉ ne d̶aiyede. Yʉ ye dápiabevʉ yópe ijãravʉcavʉ ne dápiaiyepe. Aru na máre ʉbenama yʉre caride. \v 15 Que baru ye baju ãmevʉ põecʉi buraicõjenu ʉ̃i cajede o buraicõjemenu. Quénora bojecʉvʉ majare maje cʉede mamarʉmʉ põeteivʉpe meaũmeque. \v 16 Jʉ̃menijicʉ torojʉrivʉ me cʉre d̶ajacʉrĩ cãrijimevʉva aru cõmaje ãroje jã́jacʉrĩ caivʉ ina d̶aivʉre yópe ji bueiyepe Jesucristoi d̶aicõjeiyede. Ina nópe d̶aivʉ jãve Jʉ̃menijicʉi põevatamu na. \p \v 17 Yʉrecabu cʉvacʉ ji churiá báquede ji bajui, ji memecaiye boje Jesúre. Que baru yo jipocare ina Jesucristore jʉ aivʉre cãrijovaivʉ chĩore d̶abejarãri yʉre. \p \v 18 Mʉja, jívʉ, maje jabocʉ Jesucristo mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare mʉje ũmei bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Quédecabu. Quénoramu.