\id EPH - Cubeo NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h Efesios \toc1 Efesios \toc2 Efesios \toc3 Ef \mt1 Efesios \ip Mamabʉinore coyʉiyebu Pablo bácʉ ʉ̃i toivaicõjeiye báquede paperayocare Éfeso ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõevare. Pablo bácʉ judíovacacʉ bácʉvacari, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ marejaquémavʉ, coyʉcʉyʉ ʉ̃i yávaiye méne judíova ãmevʉre, judíova ne jʉ abe boje ʉ̃i coyʉiyede. Lucas bácʉ coyʉrejaquemavʉ Pablo bácʉi borore Hch 7:57-8:1, 9:1-31, 13:1-28:31, aru Éfeso ãmicʉriĩmarocavʉ ne borore Hch 18:19-20:1, 20:17-38. Javede Pablo bácʉre toivacaipõecʉ bácʉre toivaicõjenejaquemavʉ pʉcayoca ʉ̃i paperayocare Tesalónica ãmicʉriĩmarocavʉre, aru pʉcayoca ʉ̃i paperayocare Corinto ãmicʉriĩmarocavʉre, ʉ̃i paperayocare Galacia ãmicʉrijoborõcavʉre, aru ʉ̃i paperayocare Roma ãmicʉriĩmarocavʉre máre. Apevʉ ne dápiaiyepe, javede toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i paperayocare Filipos ãmicʉriĩmarocavʉre. Toivaicõjenejaquemavʉ yóbecʉriyoca ʉ̃i paperayocare ãniʉjʉ bácarõre 60 d.C., ʉ̃i cʉede ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami Roma ãmicʉriĩmaroi, cũináyocare Éfeso ãmicʉriĩmarocavʉre, apeyocare Colosas ãmicʉriĩmarocavʉre, aru apeyocare Filemón mácʉre. Tíquico bácʉ nʉvarejaquemavʉ iyoca yóbecʉriyocare cũinátʉrʉ ʉ̃i nʉiyede Roma ãmicʉriĩmarore pʉ Asia ãmicʉrijoborõi. Pablo bácʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃́re toivacaipõecʉ bácʉre aipe ʉ̃i toivacaquiye báquede diyocare. \ip Diyocaque Pablo bácʉ coyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi coreóvaiye báquede ʉ̃i cʉed̶aquiye jipocamia caivʉre aru caiyede máre, epecʉyʉre caivʉ Jesúre jʉ aipõeva márajivʉre, judíova aru judíova ãmevʉre, yópe cũináyajubocavʉpe aru Jesucristo maje jabocʉva. Pablo bácʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ maje cʉede Jesucristoque cũinávʉpe yóbecʉe ʉ̃i jẽvari coyʉiyeque: maja yópe cʉ̃ramipe aru Cristo yópe cʉ̃ravape cʉ̃ramitõbʉi (2:20-22); maja yópe põecʉi bajupe aru Cristo yópe maje jipobʉpe (4:15-16, 5:23); aru maja yópe jímarepacope aru Cristo yópe majemarepacʉpe (5:27-32). Aru Pablo bácʉ maucʉvaicõjenejaquemavʉ Jesúre jʉ aipõevare abujucʉque jẽvari coyʉyʉ yópe churara ʉ̃i cʉrinʉmʉ bácarõcacʉ bácʉ ʉ̃i cʉvaepe (6:11-17). \c 1 \s1 Pablo ʉ̃i meaicõjeino Éfesocavʉre \r (Hch 18.19-21; 19.1) \p \v 1-2 Yʉ, Pablo, meaicõjeivʉ mʉjare, Éfeso ãmicʉriĩmarocavʉre Jʉ̃menijicʉi põevare. Yʉ́bu Jesucristoi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉ. Yʉ toivaicõjeivʉ apecʉre iyoca paperayocare mʉjare, Jesucristore jʉ aivʉre dajocabevʉva aru cʉrivʉre ʉ̃́que. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrĩ cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva. \s1 Cristo ʉ̃i mearo d̶acaino maje ũmene \r (Mr 10.45; 14.24; Lc 24.49; Jn 14.26; 16.13-15; Hch 1.4; 2.33; 9.12-14; 2 Co 1.22; Col 1.14) \p \v 3 Jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre mearore, maje jabocʉ Jesucristoi mearore jímʉre, jípacʉre máre. Ʉ̃́recabe mearo d̶acayʉ majare, maje cʉe boje Cristoque cũinávʉpe. Maje ũmene mearo d̶acaibi ʉ̃ caiye méque, ʉ̃i jaboteiye boje majare. \v 4 Javede Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aquiye jipocamia ijãravʉre, beorejaquemavʉ majare ʉ̃i põeva márajivʉva, maje cʉrãjiye boje Cristoque cũinávʉpe. Majare beorejaquemavʉ, maje cʉrãjiyepe ayʉ pʉeno meara baju aru ye ãmeno cʉbevʉ ʉ̃i jã́inore. \v 5 Jʉ̃menijicʉi ʉe boje majare, jipocamia majidejaquemavʉ epecʉyʉre majare ʉ̃i márape paivʉ bárãjivʉre Cristoi d̶aquiye boje. Ʉ̃i ʉrõpe d̶aiyʉcʉ, “Que d̶acʉyʉmu yʉ”, arĩ dápiarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \p \v 6 Jídevʉ Jʉ̃menijicʉre mearore, ʉ̃i ʉrarõ mearo d̶acaiye boje majare. Ʉ̃i daroiye báque boje mamacʉre, pare ʉ̃i ʉmʉre, ʉrarõ mearo d̶acarejaquemavʉ majare. \v 7 Jesucristoi jive meiye báque boje ʉ̃i yaiyede, bojed̶aibi majare, jod̶ecʉyʉ. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmeteibi maje vainí tʉrĩ ãmeina teiyede. Que d̶aibi Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ʉrarõ mearo d̶acaiye boje. \v 8 Pʉeno ʉrarõ baju mearo d̶acaibi majare ʉ̃i majiéque, maje me coreóvarĩ d̶arãjiyepe ayʉ. \v 9 Jʉ̃menijicʉ majide d̶aibi majare ʉ̃i ʉrõre yo jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́d̶ovainore caride. Que d̶aibi majare yópe ʉ̃i ʉrõpe, maje majinajiyepe ayʉ caiye iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede majare, Cristoi d̶aiye báque boje. \v 10 Iye ʉ̃i d̶aiyʉede d̶acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ ãnijãravʉ, ʉ̃i beoijãravʉ baquinói. Cójijovacʉyʉme caivʉ ʉ̃i cʉed̶aimarare, cavarõcavʉre aru joborõcavʉre máre, Cristoi jabotequiyepe ayʉ caivʉre. \p \v 11 Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ ñʉjare judíova Jesúre jʉ aivʉre, epecʉyʉ ʉ̃i põevare Cristoque cũinávʉpe. Jipocamia Jʉ̃menijicʉ majidejaquemavʉ nópe d̶acʉyʉre yópe ʉ̃i dápiarĩ d̶aiyʉrõpe. Jʉ̃menijicʉrecabe ñai vaidé d̶ayʉ caiyede yópe ʉ̃i ʉrõpe. \v 12 Que baru caivʉ ñʉjare, mamarʉmʉcavʉ napini coreivʉre Cristoi mead̶aquiyede ñʉjare, Jʉ̃menijicʉ mearore jícõjeimi ñʉjare ʉ̃́re, ñʉje mearore jímʉ macʉyʉ́ cainʉmʉa, ñʉje cʉede cãreja. Mearore jíye jaʉvʉ ñʉjare Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i me boje caivʉ pʉeno. \v 13 Aru mʉjare máre epedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃ jinare Cristoque cũinávʉpe. Mʉje jápiaiye báquede iye yávaiyede jãvene, Jesucristoi yávaiye méne, jʉ arejaquemavʉ mʉja diede. Que baru dinʉmʉre ñai Espíritu Santore darorejaquemavʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉ yópe “D̶acʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báquepedeca. Ʉ̃́re darorĩ, jã́d̶ovarejaquemavʉ mʉjare ʉ̃ jinare. \v 14 Ñai Espíritu Santoi cʉe boje mʉjaque, majivʉ maja jãve cʉvarãjivʉre caiye iye méne Jʉ̃menijicʉ “Jícʉyʉmu” ʉ̃i aiye báquepedeca. Que baru majivʉ maja Jʉ̃menijicʉ meara baju d̶acʉyʉre majare, caivʉ ʉ̃ jina márajivʉre, yópe ʉ̃i ʉrõpe. Que baru jínajarevʉ mearore ʉ̃́re. \s1 Pablo ʉ̃i jẽniaino Jʉ̃menijicʉque ʉ̃i majide d̶aquiyepe ayʉ Jesúre jʉ aipõevare \r (Mt 22.44; 1 Co 15.27; Col 1.18) \p \v 15-16 Jʉ̃menijicʉi mearo d̶aiye boje caiye iyede, torojʉede jívʉ yʉ ʉ̃́re. Jápiaivʉ yʉ mʉje borore, jʉ aivʉre maje jabocʉ Jesúre aru ʉrivʉre caivʉ Jʉ̃menijicʉi põevare máre. Diede ji jápiainʉmʉ mácarõre pʉ caride máre, dajocabecʉva jívʉ yʉ torojʉede Jʉ̃menijicʉre mʉjare boje. Cainʉmʉa ãrʉvʉ mʉjare ji jẽniaiye coapa Jʉ̃menijicʉque. \v 17 Jẽniaivʉ yʉ maje jabocʉ Jesucristoi mearore jímʉre, ñai majepacʉ meacʉ bajure, ʉ̃i majide d̶aquiyepe ayʉ mʉjare mʉje ũmei, mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaiyede mʉjare jãvene. Que jẽniaivʉ yʉ, mʉje coreóvarĩ nʉrajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉre pʉeno baju me. \p \v 18 Jẽniaivʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i dápiare d̶aquiyepe ayʉ mʉjare me nurié, mʉje majinajiyepe ayʉ ʉ̃i mearo d̶acaquiyede mʉjare. Mʉjarecabu ʉ̃i cutuimara mácavʉ, napini corenajivʉ ʉ̃i mearo d̶acaquiyede mʉjare. Ʉvʉ yʉ mʉja coreóvaivʉre iye mʉje napini coreiyede. Mʉjavacari cʉvarãjaramu ʉ̃i ʉrarõ mearo d̶acaquiyede mʉjare yópe “Jícʉyʉmu” ʉ̃i aiye báquepe caivʉ ʉ̃i põevare. Ʉvʉ yʉ mʉja coreóvaivʉre iye mʉje cʉvarãjiyede. \v 19-20 Mʉjarecabu cʉvarivʉ ʉ̃i parʉéde pʉeno ʉrarõ bajure. Iye ʉre parʉé cũiméque Jʉ̃menijicʉ cad̶ateibi majare, caivʉ Jesucristore jʉ aivʉre. Ʉvʉ yʉ mʉja coreóvaivʉre iye mʉje parʉé cʉvaede. Yópe iye Jʉ̃menijicʉi majié parʉéque ʉ̃i nacovaiye báquepe Cristore yainore jarʉvarĩ aru yópe iye ʉ̃i dobare d̶aiye báquepe máre ʉ̃́re ʉ̃i meapũravʉ yebai cavarõ mearoi, quédecabu iye ʉ̃i majié parʉéque. Dieque cad̶ateibi majare Jʉ̃menijicʉ. \v 21 Aru ñai Cristorecabe jaboteyʉ caivʉ jabova pʉeno. Caivʉ cõjeivʉre, parʉrivʉre, pʉrʉcʉvarivʉre, aru jabovare máre pʉeno jaboteyʉbe Cristo, cavarõcavʉre aru joborõcavʉre máre. Que baru caivʉ náre me pued̶aiye jaʉvʉ ʉ̃́re. Quédecabu caride ijãravʉi. Aru quédeca baquiyébu mamajãravʉ, Jʉ̃menijicʉi d̶aquijãravʉi máre, ijãravʉ cũiníburu yóboi. \v 22 Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ epeibi Cristore ne jabocʉva caivʉre. Caivʉ põeyajuboacavʉ Jesúre jʉ aivʉre ijãravʉi, Jʉ̃menijicʉ epeibi ʉ̃́re maje jabocʉva. \v 23 Maje cʉe boje Cristoque, jaʉbevʉ ʉ̃́re. Yópe ʉ̃i majaque cʉcʉ bʉojaiyepe ijãravʉi, bʉojaibi ʉ̃. Nopedeca Cristoi cʉe boje cainore, ijãravʉre aru cavarõ mearore máre, jaboteyʉbe caiyede. \c 2 \s1 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i mead̶aino majare ʉ̃i mearo d̶acaiye bojecʉbeda \r (Ef 6.11-12; Col 1.13; 2.13; 3.6) \p \v 1 Javede majarecabu yaivʉ bácavʉpe maje ũmei coateimara mácavʉ maja Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, maje vainí tʉiye báque boje aru maje ãmeina d̶aiyʉe báque boje máre. \v 2 Dinʉmʉ mácarõre maja cʉrivʉ barejaquémavʉ ãmeina d̶aivʉ yópe ijãravʉcavʉ ne cʉepe ãmeina d̶aivʉ. Maja jʉ aivʉ barejaquémavʉ ñai ãmecʉ, abujuvai jabocʉre. Ʉ̃́recabe bʉoyʉ ina põeva Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉre. \v 3 Javede maja caivʉ, ina Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉpe, cʉrivʉ barejaquémavʉ, ãmeina d̶aivʉ. Maje ãmeina d̶aiyʉepe d̶arĩ, maje baju ʉrõpe d̶arĩ, aru maje ũme dápiaiyepe máre d̶aivʉ barejaquémavʉ maja. Que baru majare Jʉ̃menijicʉ ãmeina jã́ri, ñájine d̶acʉyʉ barejaquémavʉ caivʉ apevʉ põevape maje ãmeina teiye boje. \v 4 Maja Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶arãjimara majʉrórivʉvacari, pare cõmaje ãroje jã́imi majare ʉ̃, ʉ̃i ʉrarõ baju ʉe boje majare. \v 5 Que baru ʉ̃ jã́ñʉ mácʉvacari majare yaivʉ bácavʉpe paivʉre maje ãmeina teiye boje, apʉre d̶aibi majare apʉé mamaeque yópe ʉ̃i nacovaiye báquepe Cristore yainore jarʉvarĩ. Nopedeca jã́imi majare Cristoque cũinávʉpe. Que baru cʉrivʉbu maja apʉé mamaeque. Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye bojecʉbedecabu mead̶aiye majare. \p \v 6 Maje cʉe boje Cristoque cũinávʉpe, yópe Jʉ̃menijicʉi nacovaimara mácavʉpe yainore jarʉvarĩ cʉrivʉbu maja caride. Aru Jʉ̃menijicʉ jã́imi majare yópe ʉ̃i jaboteimarape, ñai abujuvai jabocʉi bʉobe boje majare caride. Jʉ̃menijicʉ jã́imi majare yópe ʉ̃i dobare d̶aimara mácavʉpe Cristoque cavarõ mearoi. \v 7 Nópe d̶aibi, jã́d̶ovacʉyʉ caivʉ põevare cainʉmʉa pʉeno ʉrarõ mearo ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iyede mearo d̶acayʉre bojecʉbeda majare, Cristoque cʉrivʉre cũinávʉpe. \v 8 Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye bojecʉbedecabu ʉ̃i mead̶aiye majare maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ, maje jʉ aiye boje ʉ̃́re. Maja mead̶arĩ oabevʉ maje bajumia. Jʉ̃menijicʉrecabe mead̶ayʉ majare. \v 9 Ʉbenita mead̶abebi majare maje mearo d̶aiye boje. Maje mearo d̶arĩduiye quĩ́jie bajutamu. Que baru ʉrarõ jaʉrõtamu. Ye mead̶aiye majibevʉ maje bajumia. Quénora Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi majare ʉ̃i mearo d̶acaiye bojecʉbeque. Que baru põecʉ cʉbebi “¿Meacʉ bárica yʉ?” arĩ bʉojayʉ. \v 10 Jʉ̃menijicʉrecabe ñai cʉed̶ayʉ majare. Apʉé mamaeque cʉre d̶aiyʉrejaquemavʉ majare, maje mearo d̶arãjiyepe ayʉ caivʉ põevare cainʉmʉa. Que d̶arejaquemavʉ ʉ̃i cutuiye báque boje majare, maje jʉ arãjiyepe ayʉ Cristore. Jipocamia “D̶ajarãri na mearo matʉiyeda”, arĩ dápiarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ maja cʉrãjivʉrã Cristoque cũinávʉpe. \s1 Maje cʉe cãrijimenoque Cristoi d̶aiye báque boje \r (Mt 21.42; Jn 14.27; 1 Co 3.16-17; Col 1.20; 2.14; 1 P 2.4-5) \p \v 11 Mʉja, judíova ãmevʉ, dápiajarã aipe mʉje cʉe báquede javede. Mʉje põeteiye báquede ijãravʉi, Jʉ̃menijicʉi põeva ãmenejaquemavʉ mʉja. Ñʉja ʉ̃mʉva judíova buraicõjeivʉ ñʉje cajede, coreóvare d̶arãjivʉ ñʉje baju Jʉ̃menijicʉi põeva, ãmeina jã́rejaquemavʉ mʉja buraicõjemevʉre. “Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉbu”, aivʉ barejaquémavʉ mʉjare. Ʉbenita iye buraiye ʉ̃mʉvai bajure põeva ne d̶aiyedecabu ne bajumia quénora. \v 12 Dinʉmʉ mácarõmiareca cʉrivʉ barejaquémavʉ mʉja Cristore cʉvabevʉva. Jʉ̃menijicʉi põeva ʉ̃i beoimara mácavʉ ãmenejaquemavʉ mʉja. Que baru cʉbevʉ barejaquémavʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi põevaque. Jʉ̃menijicʉ “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i arĩ coyʉiye báque boje ʉ̃i põevare, “Yʉrecabu mʉje jabocʉ. Aru mʉjarecabu ji jaboteimara”, arĩ coyʉrejaquemavʉ na mácavʉre. Ʉ̃i nópe coyʉiye báquede, ye coyʉbedejaquemavʉ mʉjare. Ijãravʉi cʉrivʉ barejaquémavʉ mʉja Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉva. Que baru, “Ye mead̶aimara ãmenajaramu maja”, arĩ dápiarejaquemavʉ mʉja. \v 13 Ʉbenita caride cʉrivʉbu mʉja Cristoque cũinávʉpe. Mʉja Jʉ̃menijicʉi põevacavʉ ãmenejaquemavʉ javede. Ʉbenita caride cójijovaimaramu ñʉjaque. Que d̶aibi mʉjare Jʉ̃menijicʉ, Jesucristoi jive meiye báque boje ʉ̃i yaiyede. \p \v 14 Jesucristorecabe cʉre d̶ayʉ majare cãrijimenoque. Javede maucʉvarivʉ barejaquémavʉ maje baju, judíova aru judíova ãmevʉque. Maje baju coateivʉ barejaquémavʉ maja. Ʉbenita Jesucristo ʉ̃i yainoque jarʉvarejaquemavʉ majare coatede d̶aino mácarõre, cʉre d̶acʉyʉ majare yópe cũináyajubopeda, judíovare aru judíova ãmevʉre máre. \v 15 Cristoi yaiye báque boje, coreóvaivʉbu maja bʉojabenajivʉre boropatebevʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore maje d̶arĩduiye boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Aru Cristoi ñájicaiye báque boje caivʉre iye d̶aicõjeiyepe d̶abevʉre, coreóvaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶abenajimarare, maje d̶abe boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe. Que baru ina pʉcayajuboa põeyajuboacavʉ bácavʉ Jesúre jʉ aivʉre, cũináyajubo mamayajubo põeyajubocavʉre cʉed̶arejaquemavʉ ʉ̃, ne cʉrãjiyepe ayʉ ʉ̃́que cũinávʉpe. Que baru cãrijimenoque cʉvʉ maja caride. \v 16 Ñʉja judíovare aru mʉja judíova ãmevʉre máre, Jʉ̃menijicʉ jã́imi majare cũinátʉrʉra boropatebevʉpe. Cristoi yaiye báque boje jocʉcʉjaravena, bʉojarejaquemavʉ ina pʉcayajuboa põeyajuboacavʉ ne maucʉvae báquede ne baju. Que teniburu yóboi, cójijovaibi majare cũináyajubo põeyajubocavʉpe, cãrijimevʉva cʉre d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉque ʉ̃i yaiye báque boje jocʉcʉjaravena. \p \v 17 Que baru darejaquemavʉ, coyʉicõjecʉyʉ iye yávaiye méne põevare cãrijimena cʉre d̶aiyede Jʉ̃menijicʉque. Diede coyʉicõjecʉdaibi mʉjare, judíova ãmevʉre, Jʉ̃menijicʉi põeva ãmevʉ bácavʉre. Aru ñʉjare máre, judíovare, cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉi põevare, coyʉicõjecʉdaibi ʉ̃ iye yávaiye méne. \v 18 Cristorecabe jẽniare d̶ayʉ caivʉ majare majepacʉ Jʉ̃menijicʉque. Ʉ̃i yaiye báque boje, cʉre d̶aibi majare ʉ̃́que cũinávʉpe. Ñai Espíritu Santo cũinácʉ cad̶ateibi caivʉ majare, judíovare aru judíova ãmevʉre máre, maje jẽniarajiyepe ayʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉque. \p \v 19 Que baru caride mʉja, judíova ãmevʉ, Jʉ̃menijicʉi põeva ãmevʉpe cʉbevʉ mʉja. Ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉpe paivʉ cʉbevʉ mʉja caride. Quénora Jʉ̃menijicʉi põevatamu mʉja. Cavarõ mearocavʉpe paivʉtamu mʉja. \v 20 Maja Jʉ̃menijicʉi põeva ʉ̃i cʉ̃ramipebu. Cʉ̃ravaque d̶aiñamipebu diñami cʉ̃rami. Ñʉja Jesúre jʉ aivʉ ne daroimara coyʉrãjivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mamarʉmʉre jʉ arejacarã ñʉja Jesucristore. Aru bueni bʉ́rejacarã iye ʉ̃i yávaiye méne. \p Que baru ñʉjatamu yópe cʉ̃rava Jʉ̃menijicʉi mamarʉmʉ epeivape cʉ̃rami cãchinore. Aru mʉjatamu yópe apeva cʉ̃rava ʉ̃i epeivape ñʉje pʉenora, mʉje jʉ aiye boje ʉ̃́re ñʉjapedeca. Aru Jesucristorecabe yópe cʉ̃ravape cʉ̃ramitõbʉi, parʉriva apeva pʉeno. \v 21 Yópe ñai cʉ̃ramine d̶aipõecʉ caiva cʉ̃ravare ʉ̃i tʉoiyepe ã́roi tʉoiye jaʉrõi, nopedeca Cristorecabe epeyʉ majare ã́roi majare cʉe jaʉrõi. Yópe ñai cʉ̃ramine d̶aipõecʉi vorĩ, cójijovarĩ tʉore nʉiyepe apeva cʉ̃ravare bʉojacʉyʉ diñami ʉ̃i d̶aiñami cʉ̃ramine, nopedeca Cristorecabe ʉ̃́re jʉ are nʉre d̶aivʉ tenajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉre memecaivʉre. Yópe cʉ̃ramine d̶aipõecʉi mead̶ami cʉ̃ramine d̶aiyepe põeva ne Jʉ̃menijicʉre mearore jínajiñamine, nopedeca Cristorecabe pʉeno meara baju d̶ayʉ ʉ̃́re memecaivʉre, maje cʉe boje ʉ̃́que cũinávʉpe. \v 22 Que baru mʉja judíova ãmevʉ máre cʉrivʉ ʉ̃́que cũinávʉpe, Jʉ̃menijicʉi cójijovaimaramu caivʉ apevʉ Jesucristore jʉ aipõevaque. Aru ñai Espíritu Santo cʉbi mʉjaque máre. Que teni apevʉ majare jã́ri, Jʉ̃menijicʉre pued̶arĩ jínajarama mearore majare boje. \c 3 \s1 Pablo Jesús ʉ̃i bueicõjeimʉ ʉ̃i yávaiye méne judíova ãmevʉre \r (1 Co 15.9; Gá 1.12; Col 1.25-27; 3.12-13) \p \v 1 Mʉja judíova ãmevʉ, mʉje Jʉ̃menijicʉi põeva teiye boje, jẽniaivʉ yʉ ʉ̃́que mʉjare boje. Yʉ, Pablo, bʉoimʉmu ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi, ji coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Jesucristore memecayʉbu yʉ mʉja judíova ãmevʉre boje. \v 2 Jãve majidivʉbu mʉja Jʉ̃menijicʉ epeyʉ bácʉre yʉre, ji memecaquiyepe ayʉ ʉ̃́re mʉjare boje, ʉ̃i mearo d̶acaiye bojecʉbeda. Que teni yʉre coyʉre d̶aibi mʉjare iye ʉ̃i mearo d̶acaiye bojecʉbeda. \v 3 Jʉ̃menijicʉ majide d̶aibi yʉre ʉ̃i dápiaiye báquede javeita Cristorã, yo jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́d̶ovainore caride. Que baru obebecamuaque toivaicõjeivʉ mʉjare diena. \p \v 4-6 Yópebu ʉ̃i dápiaiye báquepe jipocamia: Mʉje jápiaiye boje Jesucristoi yávaiye méne, mʉja judíova ãmevʉ Jʉ̃menijicʉi mead̶aimaramu ñʉja judíovaque. Ñʉjaque jacopʉrãjaramu mʉja caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede, ʉ̃i jíquiyede ʉ̃i põevare. Ñʉjaque cũináyajubo põeyajubocavʉbu mʉja. Que baru ñʉjaque mearo d̶acacʉyʉme mʉjare Jʉ̃menijicʉ yópe ʉ̃i aiye báquepe. Caiye iye mʉjetamu, mʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe. Iye ji toivaicõjeiye báquede jã́ivʉ baru coreóvarãjaramu mʉja yʉre me majicʉre Jʉ̃menijicʉi ʉrõre yo jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́d̶ovainore caride. Javede ácʉ põecʉre Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovamenejaquemavʉ diede, ʉ̃i dápiarĩ jã́d̶ovame máquede. Que baru javede, “Judíova quévʉratamu Jʉ̃menijicʉi mead̶arãjimara”, arĩ dápiarĩdurejaquemavʉ. Ʉbenita caride ñai Espíritu Santore majide d̶aibi Jʉ̃menijicʉi dápiaiyʉrõre, ñʉja Jesúre jʉ aivʉre ne daroimarare coyʉrãjivʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevare, ʉ̃́re memecaivʉre. \p \v 7 Yʉrecabu Jʉ̃menijicʉi beorĩ epeimʉ ʉ̃́re memecacʉyʉva. Ʉ̃i majide d̶aiye bojecʉbeda yʉre, bueyʉbu yʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Majide d̶aibi yʉre ji ũmei ji buequiyepe ayʉ ʉ̃i ʉrarõ majiéque. \v 8 Yʉrecabu caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi põeva ne cãchinocacʉpe páyʉ baju. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ʉrarõ mearo d̶acaibi yʉre, bueicõjeñʉ mʉja judíova ãmevʉre iye yávaiye méne, mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ aipe baju meacʉre ñai Cristore aru aipe ʉrarõ mearo cũiménore d̶acayʉre ʉ̃́re jʉ aivʉre. \v 9 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i dápiainore jã́d̶ovameno mácarõre coreóvare d̶aicõjeimi yʉre põevare cũinátʉrʉra beobecʉva. Ñai cʉed̶ayʉ bácʉ caiye ijãravʉquede yópe ʉ̃i d̶aiyʉepe d̶aibi ʉ̃ ʉ̃i cʉed̶arĩburu yóbore pʉ carita. \v 10 Que d̶aibi Jʉ̃menijicʉ caivʉ cõjeivʉre aru parʉrivʉre máre, ángelevare aru abujuvare máre, ne coreóvarãjiyepe ayʉ caride ʉ̃ majicʉre caiyede aru caiye ʉ̃i dápiaiye me matʉiyede. Diede coreóvarãjarama ne jã́iyede Jʉ̃menijicʉi d̶aiyede ʉ̃ jinare caivʉ Jesucristore jʉ aivʉre. \p \v 11 Que baru Jʉ̃menijicʉ d̶arejaquemavʉ yópe ʉ̃i dápiarĩ d̶aiyʉrõpe, “Que d̶acʉyʉmu” ʉ̃i aino mácarõpedeca, ijãravʉre ʉ̃i cʉed̶aquiye jipocamia. Maje jabocʉ Jesucristoi d̶aiye báque boje, Jʉ̃menijicʉ d̶arejaquemavʉ caiyede ʉ̃i ʉrõpe. \v 12 Maje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe aru maje jʉ aiye boje ʉ̃́re jidʉbevʉva jẽniaivʉbu Jʉ̃menijicʉque. Majidivʉbu jidʉé jaʉbede majare ʉ̃i jã́inore. \v 13 Que baru parʉrõreca jẽniaivʉ mʉjare. Ʉetʉbevʉva chĩomejara mʉja ji ñájiyede ji bueiye báque boje mʉjare. Ji ñájiyede mʉjare boje, mʉjarecabu Cristoi mead̶aimara. Jãve ʉrarõ mearo cad̶ateino cʉvarivʉbu mʉja caride. \s1 Pablo ʉ̃i jẽniaino Éfesocavʉre Jʉ̃menijicʉque \p \v 14 Mʉja, judíova ãmevʉ, mʉje Jʉ̃menijicʉi põeva teiye boje, majepacʉ Jʉ̃menijicʉre ñʉatutarĩ torojʉede jívʉ yʉ ʉ̃i jã́inore. \v 15 Majepacʉ Jʉ̃menijicʉrecabe cʉed̶ayʉ bácʉ caivʉ cavarõ mearocavʉre aru caivʉ ijãravʉcavʉre máre. Caivʉ náre ne yajuboa coapa epedejaquemavʉ ʉ̃. Que teni népacʉpe páyʉ cʉrĩ, coreóvare d̶aibi náre coapa aipe meacʉ ãrojajʉrocʉre põecʉi pacʉre. Que baru jẽniaivʉ Jʉ̃menijicʉque mʉjare boje. \v 16 Ʉrarõ mearo bajutamu Jʉ̃menijicʉi parʉé. Que baru jẽniaivʉ yʉ ʉ̃́que, ʉ̃i pʉeno jʉ are nʉre d̶aquiyepe ayʉ mʉjare ʉ̃i majiéque yópe ʉ̃i parʉé cũimépe. Ñai Espíritu Santorecabe pʉeno jʉ are nʉre d̶ayʉ mʉjare ʉ̃i majiéque. \v 17 Jẽniaivʉ yʉ Cristo cʉcʉyʉre mʉjaque mʉje ũmei. Que d̶acʉyʉme ʉ̃, mʉje jʉ aiye boje ʉ̃́re. Jẽniaivʉ yʉ ʉeque dápiarãjivʉre mʉja aru d̶arãjivʉre caiye mʉje d̶arãjiyede, mʉje ʉe boje apevʉ Jesúre jʉ aipõeva. \p \v 18 Que baru mʉja caivʉ, apevʉ Jʉ̃menijicʉi põevaque, coreóvaivʉ bʉojarãjaramu aipe Jʉ̃menijicʉ ʉrarõ meacʉre. Yópe mearo d̶acaiyʉbi ʉ̃ jabovare aru jabova ãmevʉre máre. Cainoa joborõacavʉre mearo d̶acaiyʉbi cainʉmʉa, Cristoi ʉe boje põevare. \v 19 Iye Cristoi ʉede põevare ye jápiarĩ eaivʉ bʉojabenamu maja. Ʉbenita maja coreóvarĩ bʉojabevʉreca caiye ʉ̃i ʉede, jẽniaivʉ yʉ mʉje ʉrarõ coreóvare nʉrajiyepe ayʉ. Ʉ̃i ʉede coreóvarĩ tenanʉrajaramu mʉja yópe Jʉ̃menijicʉ bajupe. \p \v 20 Mearore jíjarãri caivʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃i majié parʉéque ʉrarõ mearo d̶are d̶acaibi majare, maje ʉ̃́re jẽniajʉroe pʉeno aru maje dápiajʉroe pʉeno máre. \v 21 Caivʉ põeyajuboacavʉ Jesúre jʉ aivʉ ne cʉe boje aru Jesucristoi cʉe boje máre, mearore jíjarãri caivʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre dajocabevʉva cainʉmʉa, jã́d̶ovarajivʉ ʉ̃́re meacʉ bajure. Quédecabu. \c 4 \s1 Espíritu Santo ʉ̃i cójijovaino caivʉ Jesúre jʉ aipõevare cũináyajubocavʉpe \r (Col 2.19; 3.12-13) \p \v 1 Caiye iye ji toivaicõjeiyede apecʉre mʉjare dápiarĩ caride, parʉrõreca jẽniaivʉ yʉ, mʉje d̶arãjiyepe ayʉ yópe d̶aiye jaʉépe mʉjare. Yʉ́bu bʉoimʉ ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi, ji memecaiye boje Jesucristore. D̶ajarã mʉja yópe Jʉ̃menijicʉ “Que d̶ajarãri” ʉ̃i arĩ dápiaino mácarõpedeca, ʉ̃i cutuiye báquede mʉjare ʉ̃ jina marajiyépe ayʉ. \v 2 “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” abejarã mʉja. Aru ména mead̶arĩ cad̶atejarã apevʉre. Napijara apevʉre. Aru jorojĩmevʉva náque jã́d̶ovajara mʉje ʉede náre. \v 3 Ñai Espíritu Santo cãrijimenoque cʉre d̶aibi mʉjare. Cójijovaibi mʉjare cũináyajubocavʉpe cũinátʉrʉ mʉje ũmei. Que baru d̶ajarã caiyede mʉje oainope, mead̶arãjivʉ iye mʉje cʉede cũinátʉrʉ mʉje ũmei. \p \v 4 Cũináyajuborabu maja Jesucristore jʉ aipõeva. Cũinácʉrabe ñai Espíritu Santo. Cũinároramu yo maje napini coreino Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare, ʉ̃i cutuimara mácavʉre, maje cʉvarãjiyepe ayʉ diede. \v 5 Cũinácʉrabe maje jabocʉ Cristo. Cũináenamu iye yávaiye me, maje jʉ aiye. Cũinácʉrabe ñai maje jã́d̶ovaimʉ ocoque. \v 6 Cũinácʉrabe majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje mearore jímʉ, caivʉ Jesúre jʉ aipõeva majepacʉ. Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva maje jabocʉbe ʉ̃. Caivʉ Jesúre jʉ aipõevare memeicõjeimi ʉ̃́re maje d̶aiyeque majare coapa. Aru caivʉ Jesúre jʉ aipõevaque cʉbi ʉ̃. \p \v 7 Majare coapa d̶are d̶aibi Cristo ʉ̃i majide d̶aiye bojecʉbeda. Yópe ʉ̃i ʉrõpe mearore d̶are d̶aibi majare coapa. \v 8 Cristoi que d̶are d̶aiyede, yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ javede ʉ̃i yávaiyede: \q1 Vaidéjaquemavʉ ʉ̃i mauva mácavʉre. No yóboi, copaini mʉri nʉrejaquemavʉ ʉ̃mʉi. Que baru na obedivʉre, ʉ̃i bʉoimarare, nʉvarejaquemavʉ ʉ̃i yóboi. Que teni ẽmʉriburu yóboi, darorejaquemavʉ põevare ʉ̃i majide d̶aiyede náre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \m \v 9 ¿“Copaini mʉri nʉrejaquemavʉ ʉ̃mʉi”, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉi aino mácarõ, aipe aiyʉrõma no? Yópe aiyʉrõmu: Cristo ʉ̃i mʉri nʉquiye jipocai, javede ẽmeñʉ mácʉ ijãravʉi, corejaquemavʉ joborõ jívʉi, yaivʉ bácavʉ ne cʉrõi. \v 10 Aru ñai ẽmeñʉ mácʉrecabe mʉri nʉñʉ cojedeca pʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõita, cʉcʉ cainore caride aru cʉcʉyʉ cainore cainʉmʉa máre. \v 11 Ñai Cristorecabe jíyʉ ʉ̃́re jʉ aipõevare majide d̶aiyede, maje mearo d̶aivʉ bʉojarãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Epeibi apevʉre ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara márajivʉva, aru apevʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva márajivʉva. Epeibi apevʉre ʉ̃i yávaiye méne coyʉipõeva márajivʉva, aru apevʉre ʉ̃́re jʉ aivʉre ne coreipõeva márajivʉva, aru náre bueivʉ márajivʉva máre. \v 12 Que d̶aibi mead̶acʉyʉ caivʉ Jʉ̃menijicʉi põevare, maje memecaivʉ bʉojarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. \p Que teni pʉeno baju d̶are d̶aibi caiyajuboa põeyajuboacavʉ Jesúre jʉ aipõevare Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe yópe põecʉi baju bʉcʉiyepe. Majamu Cristoi bajupe paivʉ. \v 13 Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe pʉeno d̶are nʉrajaramu maja, pʉ maje eaiyeta cʉrãjivʉ cũinátʉrʉ maje jʉ aiyede Jesucristore, Jʉ̃menijicʉi mácʉre, aru cũinátʉrʉ maje coreóvaiyede máre aipe ãrojacʉre ʉ̃́re. Bʉcʉvape paivʉ barãjáramu maja maje ũmei. Que baru bʉojarãjaramu cʉrivʉ Cristo bajupedeca. Aru Jʉ̃menijicʉre jʉ arĩ coreóvarãjaramu maja ye jaʉbeda. \v 14 Que baru jʉed̶ovape paivʉ maje cʉbenajiyepe ayʉ, Cristo jíbi majare ʉ̃i méne. Jʉed̶ova pʉcaũmea cʉrivʉbu. Napedeca ina Jesúre jʉ aipõeva pʉcaũmea cʉrivʉ baru, oatʉvaivʉbu ne dápiaiyede cainʉmʉa, ape bueiyede jápiaivʉva. Ina bueipõeva borocʉrivʉ me majidivʉbu aipe jʉ are d̶arãjivʉ apevʉre ne borocʉeque. Que baru bʉcʉvape paivʉ barĩjárajarevʉ maje ũmei, jʉjovaimara ãmenajivʉ yópe jʉed̶ovape. \v 15 Ʉbenita coyʉrãjarevʉ Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene. Maje yópe coyʉiyede jã́d̶ovarajarevʉ maje ʉede maje bajumia, aru náre maje coyʉimarare máre. \p Que d̶aivʉ baru, Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶are nʉrajaramu maja, maje cʉe boje Cristoque cũinávʉpe. Maja ʉ̃́re jʉ aivʉ caiyajuboa põeyajuboacavʉ ʉ̃i bajupe paivʉbu. Aru ʉ̃́vacari maje jabocʉbe, majare d̶aicõjeñʉ. \v 16 Ʉ̃i d̶aicõjeiye boje, maja caivʉ d̶arĩ majidivʉbu yópe majare jaʉépe ʉ̃i ʉrõre. Cristoi bajucarõpebu maja coapa. Põecʉ cʉvacʉ baru caiye ʉ̃i bajuquede ã́ri die cʉe jaʉrõi, d̶aquiyepe ayʉ yópe d̶aiye jaʉépe, me cʉbi ñai põecʉ. Quédecabu maje cʉede Cristoque. Cristoi bajure bʉcʉóvaiyepebu, maje d̶aiyede d̶are nʉmuri yópe ʉ̃i majide d̶aiyepe, aru maje cad̶ateiyede apevʉre, náre ʉrĩ. \s1 Apʉé mamae jaʉrõ majare, Jesúre jʉ aipõevare \r (Ro 1.21-25; 12.5; Col 3.9-10, 13; Stg 1.19-20) \p \v 17 Ji cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe, coyʉquijivʉ mʉjare paredeca. D̶abejarã mʉja yópe ina Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne d̶aiyepe. Iye ne d̶aiyepe paiyede dajocajarã mʉja. Námu ʉbenina dápiaivʉ. \v 18 Que baru jápiarĩ coreóvabema na. Iye apʉé mamaene, Jʉ̃menijicʉi cʉvare d̶aiyede ʉ̃ jinare, cʉvabema na. Ʉ̃i yávaiyede jápiaiyʉbema. Que baru Jʉ̃menijicʉre coreóvabema. \v 19 Ye chĩomema ne ãmeina d̶aiye boje, ne dápiaino mearo cʉbe boje. Torojʉrivʉ d̶ad̶ama caino ãmenore. Ʉrarõ baju ãmenore d̶ad̶ama dajocaiyʉbevʉva. \v 20 Nópe ne d̶aiyedeca mʉjacapũravʉ buebedejaquemavʉ Jesucristore jʉ aivʉ ne d̶aiyepe jaʉrõre. \v 21 ¿Jãve jápiabedejacarãrʉ mʉja Jesús ʉ̃i yávaiye méne? ¿Buebedejacarãrʉ mʉja diede? \v 22 Que d̶aivʉ baru, dajocajarã aipe ãrojae máquede mʉje ãmeina d̶aiyʉeque. D̶are nʉivʉ barejaquémavʉ ãmenore mʉje ãmeina d̶aiyʉe boje. No boje, jʉjovaimaratamu mʉja. Que baru pʉeno ãmenore d̶aivʉ baru aru dajocabevʉ baru mʉje javeque d̶aiye báquede, bíjarãjaramu mʉja coateivʉpe Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. \v 23 Mʉje cʉe boje apʉé mamaeque caride, Jʉ̃menijicʉre oatʉvaicõjejara mʉja, cʉvarãjivʉ mʉje mamaũmene aru mʉje dápiaino mamarore máre. \v 24 D̶ajarã mʉja yópe ina apʉé mamaene cʉvarivʉre d̶aiye jaʉépe. Jʉ̃menijicʉ ʉbi mʉjare cʉrivʉre yópe ʉ̃i cʉepedeca. Que baru cʉre d̶aibi mʉjare apʉé mamaeque aru mamaũmeque máre. Que baru meara májara Jʉ̃menijicʉi jã́inore aru mearo d̶ajarã apevʉ põeva ne jã́inore máre, yópe ʉ̃i yávaiyede jãvene coyʉiyepe. \p \v 25 Que baru borocʉbejarã mʉja caride. Quénora caivʉ mʉja coapa borotejarã jãvene mʉje baju. Cũináyajubo põeyajubope paivʉbu maja. Cristoque cũinábajupe paivʉbu. Que baru jãve borotejarã mʉja. \v 26 Jaraivʉ baru, ãmeina d̶abejarã mʉja mʉje jaraiye boje. Quénora vaidé d̶ajarã mʉje jaraiyede maumena, dijãravʉmareca. \v 27 Mʉje jaraiye boje, jʉjovaicõjemejara ñai abujuvai jabocʉre, ãmenore d̶abenajivʉ mʉje baju. \v 28 Cũinácʉ mʉjacacʉ ñavacʉcʉ baru, dajocajacʉrĩ ʉ̃i ñavaiyede. Quénora memeicõjejara ʉ̃́re memeino mearore, ʉ̃i bojed̶aquiyepe aivʉ ʉ̃́re jaʉéde aru ʉ̃i cad̶atequiyepe aivʉ ina cõmaje ãrojarivʉre máre. \v 29 Mʉje yávaiyeque ãmeina d̶abejarã apevʉre. Quénora me cad̶atejarã náre dieque. Mʉje yávaiyeque pare jʉ are nʉre d̶ajarã náre Jesucristore. Coyʉjarã me yópe náre jaʉépe. Que d̶arĩ cad̶atenajaramu náre, ina jápiaivʉre mʉjare. \v 30 Chĩore d̶abejarã mʉja ñai Espíritu Santore, Jʉ̃menijicʉ jicʉre. Ʉ̃́recabe jã́d̶ovañʉ majare Jʉ̃menijicʉ jinava. Ñai Espíritu Santoi cʉe boje majaque, majidivʉbu jãve cũinájãravʉ daquijãravʉ baquinóre meara baju jaʉbeda d̶acʉyʉre majare yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. \v 31 Ñájine d̶abejarã põevare mʉje yávaiyeque. Jorojĩmejara náre. Aru jarabejarã náre. Jararĩ cod̶obobobejarã máre. Coyʉbejarã ãmenore caivʉ ne jápiaiyede apevʉi borore. Aru ãmeina dápiabejarã apevʉre máre. \v 32 Quénora cõmaje ãroje jã́ri, cad̶atejarã mʉje bajumia. Aru ãrʉmetejarã apevʉ ne ãmeina d̶aiyede mʉjare yópe Jʉ̃menijicʉvacari ʉ̃i ãrʉmeteiye báquepe mʉje ãmeina teiyede, diede jarʉvarĩ, mʉje cʉe boje Cristoque cũinávʉpe. \c 5 \s1 Aipe d̶aiye jaʉrõ Jʉ̃menijicʉi márare \r (Col 3.16-17; 4.5) \p \v 1 Majamu Jʉ̃menijicʉi mára pare ʉ̃i ʉmara. Que baru me d̶arĩ jã́rajarevʉ, d̶arãjivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aiyepe. \v 2 Caiye maje d̶aiyede d̶arãjarevʉ maje ʉe boje Jʉ̃menijicʉre aru apevʉre máre. Cristovacari ʉcʉ majare, boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i bajure majare boje. Ʉ̃i nópe d̶aiye báque cojʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre, yópe cojʉépe ʉ̃́re põeva ne cʉvaequede jíye aru ne ãimarare boarĩ́ juarĩ jíye máre. Yópe iye jíye me corajʉvʉ ʉ̃́re mumijʉepe, nopedeca Cristoi yaiye báque majare boje me cojʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre. Yópe Cristoi d̶aiye báquepe ʉrarõ baju ʉ̃i ʉe boje majare, nopedeca ʉrarõ ʉre nʉiye jaʉvʉ majare máre. \p \v 3 Majamu Jʉ̃menijicʉi põeva, ʉ̃́re memecaivʉ. Que baru ãmeina d̶aiye jaʉbevʉ majare. Aru ãmeina d̶aiyede apevʉque mʉjemarebʉcʉva ãmevʉque ye dápiabejarã mʉja. Aru mʉja ʉ̃mʉva nomivaque ãmenore d̶aiyʉrĩ dápiabejarã mʉja. Aru mʉja nomiva máre ʉ̃mʉvaque ãmenore d̶aiyʉrĩ dápiabejarã mʉja. Aru mʉje cʉvae pʉeno baju cʉvaiyʉrĩ dápiabejarã mʉja. Caiye diepe paiye mʉje dápiaru, meamenotamu. \v 4 Aru apejĩene máre d̶aiye jaʉbevʉ mʉjare. Que baru coyʉbejarã ãmene cʉyoje tede d̶aiyede. Aru yávabejarã ãrʉmevʉpe máre. Yʉrivʉpeda yávabejarã ãmeina baju yávaiye máre. Meamevʉ diepe paiye yávaiye. Quénora pʉeno baju torojʉede jíjarã Jʉ̃menijicʉre. \v 5 Me majijarã mʉja iyede jãve: Põeva d̶aivʉ baru ãmenore apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque aru põeva ãmeina d̶aivʉ baru ʉ̃mʉva nomivaque aru nomiva ʉ̃mʉvaque, ina põeva nópe d̶aivʉ cʉrãnʉmenajarama Jʉ̃menijicʉque aru Cristoque máre. Ye ne jaboteimara ãmenajarama na. Aru põeva ʉrivʉ baru pʉeno baju ne cʉvaede Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, pẽpeimarare mearore jívʉpe paivʉbu na. Que baru põeva nápe paivʉbu cʉbenajivʉ Cristoque cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. \v 6 Jʉ̃menijicʉ jorojĩni jã́ri, ñájine d̶acʉyʉme põevare diepe paiyede d̶aivʉre, ʉ̃́re jʉ abevʉre, ne ãmeno d̶aiye boje. Que baru ñamene jʉjovaicõjemejara mʉja ʉbeni cʉeque, “Ye baju ãmevʉ ñʉje d̶aru ãmenore”, ne aiye. \v 7 Ye d̶abejarã nápe ina ãmenore d̶aivʉpe. \p \v 8 Mʉjarecabu ñeminoi cuivʉ bácavʉpe javede, mʉje ãmenore d̶are nʉiye báque boje. Ʉbenita caride, mʉje jʉ aiye boje maje jabocʉ Jesucristore, miad̶ároi cuivʉpebu mʉja caride. Que baru mʉjare d̶aiye jaʉvʉ yópe ina miad̶árijãravʉi cuivʉ ne d̶aiyepe. \v 9 Que teni meara marajáramu mʉja Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Caino mearore d̶arãjaramu mʉja apevʉ põeva ne jã́iyede. Aru yávaiyede jãvene coyʉrãjaramu mʉja máre. \v 10 Me d̶arĩ jã́rajarevʉ, d̶arãjivʉ mearore yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. \v 11 Mʉjacapũravʉ d̶abejarã yópe ina põeva ñeminoi cuivʉpe. Ina ãmenore d̶aivʉbu ñeminocavʉ. Iye ne d̶aiye bojecʉbetamu. Que baru iye ne ãmeina d̶aiyede coreóvare d̶ajarã náre. \v 12 Iye ãmene ne d̶aiye põeva ne jã́mene ʉrarõ baju cʉyojetamu die. Que baru ye coyʉiye jaʉbevʉ põevare diena. \v 13 Ʉbenita ne d̶aiyede mʉje coreóvare d̶arĩburu yóboi, majinajarama Jʉ̃menijicʉ ãmeina jã́ñʉre ne que d̶aiyede. \v 14 Mʉje coreóvare d̶aiyede náre diena yópe ñeminore pẽoiyepebu. Que baru põeva, yópe arĩ, yʉriaivʉbu diepe paiyede d̶aivʉrã: \q1 Mʉ, Jʉ̃menijicʉre coreóvabecʉ, cãñʉpe páyʉ, coedajacʉ, coreóvacʉyʉ ʉ̃́re. Nacajajacʉ yainore jarʉvarĩ. Aru Cristo cʉre d̶acʉyʉme mʉre miad̶ároi, arĩ coyʉivʉbu. \p \v 15 Que baru me matʉiyeda d̶ajarã apejĩe mʉje d̶aiyede. D̶abejarã yópe ina coreóvabevʉ, Jʉ̃menijicʉre ãrʉmevʉ, ne d̶aiyepe. Quénora d̶ajarã mʉja yópe ina coreóvaivʉ, Jʉ̃menijicʉre ãrʉrivʉ, ne d̶aiyepe. \v 16 Caride ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ʉrarõ ãmene d̶aivʉbu. Que baru cainʉmʉa mʉje oainope Jʉ̃menijicʉre memecaiye jaʉvʉ mʉjare. \v 17 Que baru d̶abejarã coreóvabevʉpe. Quénora me d̶arĩ jã́jara, coreóvarãjivʉ maje jabocʉ Cristoi ʉrõre, mʉje d̶arãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. \v 18 Ũcumejara pacotebeburĩ mʉja. Pacoteivʉ baru, ãmed̶arãjaramu mʉja, mʉje d̶aicõjeme boje mʉje bajure. Quénora mʉjacapũravʉ d̶aicõjejara ñai Espíritu Santore ʉ̃i majiéque. \v 19 Mʉja que d̶aivʉ baru, torojʉrãjaramu. Que baru coyʉjarã mʉjevʉre iye Salmos ãmicʉeque. Aru mearore jíjarã Jʉ̃menijicʉre yʉriainoque, aru ʉ̃i Espíritu jino yʉriainoque máre. Yʉriajarã mearore jíyede aru Salmore máre maje jabocʉ Cristore. Yópe d̶aivʉ mearore jíyeque yʉriaivʉbu mʉja mʉje ũmei. \v 20 Que baru caiye ʉ̃i vaidé d̶aiyede, torojʉede jíjarã majepacʉ Jʉ̃menijicʉre cainʉmʉa maje jabocʉ Jesucristoi parʉéque, mʉje cʉe boje ʉ̃́que cũinávʉpe. \v 21 Pued̶arĩ jápiajarã mʉja mʉje bajumia, mʉje pued̶aiye boje Cristore. \s1 Mearo d̶aiye jaʉrõ cʉ̃ramicavʉque aru memeivʉque máre \r (Mt 15.4; 19.5; 2 Co 11.2; Col 3.18-25; 4.1; 1 P 3.1, 7; Ap 21.2, 9) \p \v 22 Mʉja, ʉ̃mʉcʉrivʉ, jʉ ajarã mʉjemarepacʉre yópe mʉje jʉ aiyepe mʉje jabocʉ Cristore. \v 23 Nomicʉcʉ jaboteyʉbe jímarepacore yópe Cristoi jaboteiyepe caivʉ majare, ʉ̃́re jʉ aivʉre. Cristorecabe ñai mead̶ayʉ majare, caivʉ ʉ̃́re jʉ aivʉre. Ʉ̃́vacari maje jabocʉbe, majare d̶aicõjeñʉ. Que baru ʉ̃́tame maje jipobʉpe páyʉ. \v 24 Aru majamu ʉ̃i bajupe paivʉ. Que baru yópe maje jʉ aiye jaʉépe Cristore cainʉmʉa, nopedeca ʉ̃mʉcʉcore jʉ aiye jaʉvʉ jímarepacʉre cainʉmʉa. \p \v 25 Mʉja, nomicʉrivʉ, jecʉjarã mʉjemarepacore yópe Cristoi jecʉépe caivʉ majare, ʉ̃́re jʉ aivʉre. Cristo pare ʉcʉ mʉjare, boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i bajure. \v 26 Que d̶arejaquemavʉ maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ, mead̶acʉyʉ majare aru coavacʉyʉ majare ʉ̃ jinava. Majare, ʉ̃́re jʉ aivʉre, mead̶arĩ joarejaquemavʉ majare maje jʉ aiye báquede aru maje jã́d̶ovaiye báquede Jʉ̃menijicʉre ocoque. \p \v 27 Caiye iyede d̶aibi, cʉvacʉyʉ ʉ̃ jinava majare. Yópe põecʉi cʉvaiyʉepe jímarepaco bacod̶óre meaco bajure, nopedeca Cristo cʉvaiyʉbi majare. Ico pʉrʉbʉocod̶o bojʉyo baju, ye ãmeno cʉbecope, õpedeca barãjáramu maja, Jesucristore jʉ aivʉ máre. Pʉeno meara bajure aru ye ãmeno cʉbevʉre cʉvacʉyʉme Cristo majare, ʉ̃i baju d̶aiye báque boje. \v 28 Ina nomicʉrivʉre coreiye jaʉvʉ némarepacore, ye jaʉbequiyepe aivʉ ṍre, yópe ne coreiyepe ne bajuáre náre coapa. Ñai coreyʉ jímarepacore coreyʉbe ʉ̃i bajure. \v 29-30 Põecʉ cʉbebi cõenícʉ ʉ̃i bajure. Quénora javateni me cʉcʉbe. Aru cũinábajupe paivʉbu maja Cristoque. Que baru ʉ̃́recabe coreyʉ majare. \p \v 31 Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede, yópe arĩ: “Que baru caride ácʉ põecʉ jímarepaco bacod̶ó cʉvacʉyʉ, ʉ̃i bʉcʉvare dajocacʉyʉme. Aru jímarepaco cʉvarĩ ṍmaque cũinávʉpetamu Jʉ̃menijicʉi jã́inore”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \v 32 Iye yávaiye Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báque maiyójaevacari majare diede jápiarĩ coreóvajʉrorivʉre jãvetamu iye. Ji dápiaru, iye yávaiye coreóvare d̶aivʉ majare aipe ãrojaene Cristoi cʉede majaque, ʉ̃́re jʉ aivʉque. \v 33 Ʉbenita mʉjare máre coyʉivʉ die. Mʉja nomicʉrivʉ, mʉja coapa jecʉjarã mʉjemarepacore. Aru mʉja ʉ̃mʉcʉrivʉ, mʉja coapa pued̶ajarã mʉjemarepacʉre. \c 6 \p \v 1 Mʉja, jʉed̶ova, jʉ ajarã me mʉjebʉcʉvare ne coyʉiyede mʉjare, mʉje jʉ aiye boje Jesucristore. \v 2-3 Nópe d̶aiye jaʉvʉ mʉjare. Nopedeca d̶aicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre iye caipʉcapʉrʉape paiye d̶aicõjeiye pʉeno me bajure. Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉiye báquede yo d̶aicõjeinore, “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu yʉ”, arejaquemavʉ máre: “Mipacʉre aru mipacore máre ʉrĩ jʉ ajarã. Que d̶aivʉ baru, me cʉrãjaramu obediʉjʉa ijãravʉi”, arĩ coyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \p \v 4 Mʉja, nébʉcʉva, jorojĩne d̶abejarã mʉjemarare. Quénora buejarã náre aru majicajarã náre aipe d̶aiye jaʉrõre, ne torojʉre d̶arãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉre ne d̶aiyeque. \p \v 5 Mʉja, memecaivʉ, jʉ ajarã me mʉje jabova ijãravʉcavʉre ne coyʉiyede mʉjare. Mʉjamu náre memecaivʉ. Que baru pued̶ajarã náre me. Jʉjovabevʉva memecajarã náre yópe mʉje Cristore memecajʉroepe. \v 6 Cainʉmʉa jʉ ajarã náre me mʉje ũmeque. Jʉ aivʉ ãmejara náre quénora ne jã́iyede mʉjare, “Mearo d̶aivʉbu” ne arãjiyepe aivʉ mʉjare. Yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe memecajarã mʉja, mʉje memecaiye boje Cristore. \v 7 Torojʉrivʉ memecajarã mʉja. Yópe mʉje põevare memecajʉroepe ãmevʉ. Quénora yópe maje jabocʉ Cristore mʉje memecajʉroepe d̶ajarã mʉja. \v 8 Coreóvajarã me maje jabocʉ Jesucristovacari bojed̶acʉyʉre caivʉ põevare náre coapa yebacavʉre aru memecaivʉre máre, ne mearo d̶aiye báque boje. \p \v 9 Mʉja, ne jabova, quédeca mʉjare memecaivʉ ne d̶aiyepe me, mʉja máre d̶ajarã me. Cainʉmʉa “Bojed̶abequijivʉ mʉjare”, abejarã náre. Coreóvajarã mʉja me ñai cavarõ mearocacʉ caivʉ mʉje jabocʉre. Mʉjare memecaivʉre aru mʉjare máre, cũinácʉrabe ñai mʉje jabocʉ. Ʉ̃́tame jã́ñʉ caivʉ põevare cũinátʉrʉ. Que baru caivʉ náre coapa bojed̶acʉyʉme me yópe ne d̶aiye báquepe. \s1 Jesúre jʉ aipõeva ne maucʉvarõ abujuvai jabocʉre \r (Ro 13.12-14; Col 4.2-4; 1 Ts 5.8; He 4.12) \p \v 10 Caride bʉojaivʉ yʉ iye ji toivaicõjeiyede apecʉre mʉjare. Parʉre d̶ajarã mʉja mʉje ũmei, mʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe ʉ̃i parʉé pʉeno ʉrarõ bajuque. \v 11 Cainʉmʉa meateivʉ bájarã mʉja, maucʉvarãjivʉ copʉ ina ãmenaque ijãravʉi. Yópe Romacacʉ churara ʉ̃i doiyepe meatecʉyʉ ʉ̃i bajure, meatejarã mʉja iye Jʉ̃menijicʉi jíye báquei mʉje ũmene ʉ̃i mead̶aiyeque. Que teni abujuvai jabocʉ ye vainí tʉyʉ bʉojabecʉbe mʉjare ʉ̃i jʉjovaiyeque. \v 12 Põevare copʉ maucʉvarivʉ ãmevʉ maja. Quénora ijãravʉcavʉ abujuvare copʉ maucʉvarivʉbu maja. Ina cõjeivʉ, ina parʉrivʉ, aru ina jabova máre, nárecabu ijãravʉcavʉre jaboteivʉ. Ijãravʉ ãmejãravʉ ñamipe paijãravʉbu, ina abujuva ne jaboteiye boje yore. \v 13 Que baru iye Jʉ̃menijicʉi jíye báquei majare, maje meatenajiyepe ayʉ maje ũmene, ĩni cʉvajarã mʉja. Diede cʉvarivʉ cainʉmʉa abujuvai jʉjovaiyʉrinʉmʉre náre copʉ maucʉvarivʉ bʉojarãjaramu mʉja. Vainí tʉbenajarama mʉjare. Aru maucʉvarĩburu yóboi, cʉrãjaramu mʉja ijãravʉi parʉrivʉ mʉje ũmei. \p \v 14 Que baru cainʉmʉa meateivʉ bájarã, maucʉvarãjivʉ. Yópe ñai churara ʉ̃i bʉoiyepe ʉ̃i jãrióicãvare, nopedeca bʉojarã mʉje bajure Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene mʉje majiéque. Yópe ñai churarai taoiyepe ʉ̃i bajure jãjaricaje doicajeque, nopedeca taojarã mʉje bajure mʉje mearo d̶aiyeque. \v 15 Yópe cʉraidoare ʉ̃i doiyepe tutué núcʉyʉ, aru nurié cucʉyʉ máre, nopedeca tutué nújara mʉje ũmei aru nurié coyʉjarã Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, cãrijimenoque cʉre d̶aiyede põevare ʉ̃́que. \v 16 Yópe ñai churara ʉ̃i jẽiyepe ʉ̃i taoivare ẽomecʉyʉ ʉ̃i mauvai tãuyoa uruiyoare, nopedeca cainʉmʉa jẽjara mʉja mʉje Cristore jʉ aiyede, abujuvai jabocʉ ãmecʉ baju ʉ̃i ãmed̶abequiyepe aivʉ mʉjare ʉ̃i jʉjovaiyʉeque. \v 17 Yópe ñai churara ʉ̃i cʉvaepe moibo jãjaribore taocʉyʉ ʉ̃i jipobʉre, nopedeca cʉvajarã mʉja Jʉ̃menijicʉi mead̶aiyede ʉ̃i jíye báquede mʉjare bojecʉbeda, mʉje meatenajiyepe aivʉ mʉje dápiaiyede. Aru yópe ñai churara ʉ̃i vainí tʉiyepe ʉ̃i mauvare jarʉvarĩ ʉ̃i boaicaroveque, nopedeca vainí tʉjarã mʉja ina mʉje ũmene copʉ maucʉvarivʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyeque, ñai Espíritu Santoi jíyeque mʉjare. \p \v 18 Cainʉmʉa dajocabejarã mʉje coyʉiyede Jʉ̃menijicʉque. Caiye mʉje d̶aiyede coyʉjarã ʉ̃́re ñai Espíritu Santoi cad̶ateiyeque. Torojʉede jíjarã ʉ̃́re ʉ̃i mearo d̶acaiye boje majare. Aru jẽniajara Jʉ̃menijicʉque caiye mʉjare jaʉéde. Ʉetʉbevʉva me dápiajarã mʉje coyʉiyede Jʉ̃menijicʉque. Jẽniare nʉjara caivʉ Jʉ̃menijicʉi põevare boje dajocabevʉva. \v 19 Aru mʉje coyʉiyede jẽniajara Jʉ̃menijicʉque yʉre máre. Jẽniajara ʉ̃i majide d̶aquiyepe aivʉ yʉre aipe yávaiye jaʉrõre yʉre põevaque, ne jápiarĩ coreóvarãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne ne jápiabe báquede cãreja. Jẽniajara ji buequiyepe aivʉ diede jidʉbecʉva. \v 20 Ji coyʉiye báque boje iye yávaiye méne Cristoi borore, ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi cʉvʉ yʉ tãumeaque caride. Cristoi daroimʉmu yʉ, coyʉcacʉyʉ ʉ̃i yávaiye méne ã́roi ji cʉrõi. Jẽniajara Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i yávayʉ bʉojare d̶aquiyepe aivʉ yʉre, ji coyʉquiyepe aivʉ diede jidʉbecʉva caivʉ ne jápiaiyede yópe yʉre jaʉépe. \s1 Pablo ʉ̃i meaicõjeino Éfesocavʉre \r (Hch 20.4; Col 4.7-8; 2 Ti 4.12) \p \v 21 Caiye iye vaiyede yʉre ñai Tíquico coyʉcʉyʉme mʉjare. Ʉ̃́recabe majecʉ, maje ʉmʉ, aru maje jabocʉ Jesucristore memecayʉ yʉ́que dajocabecʉva. Mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ ji borore, coyʉcʉyʉme aipe cʉcʉre, d̶ayʉre máre. \v 22 Darocʉyʉmu ʉ̃́re yo paperayocaque mʉje yebai, ʉ̃i coyʉquiyepe ayʉ aipe vaiyede ñʉjare, ʉ̃i torojʉre d̶aquiyepe ayʉ mʉjare mʉje ũmei. \p \v 23 Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, cʉre d̶ajacʉrĩ caivʉ majevʉ Jesucristore jʉ aivʉre cãrijimevʉva. Ʉre d̶ajacʉrĩ caivʉ majare maje bajumia, maje jʉ aiye boje ʉ̃́re. \v 24 Mearo d̶acajacʉrĩ caivʉ maja ʉrivʉ maje jabocʉ Jesucristore maje ʉe cũiméque, ʉ̃i mearo d̶acaiye boje põevare bojecʉbeda. Quénoramu.