\id COL - Cubeo NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h Colosenses \toc1 Colosenses \toc2 Colosenses \toc3 Col \mt1 Colosenses \ip Mamabʉinore coyʉiyebu Pablo bácʉ ʉ̃i toivaicõjeiye báquede paperayocare Colosas ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõevare. Pablo bácʉ judíovacacʉ bácʉvacari, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ marejaquémavʉ, coyʉcʉyʉ ʉ̃i yávaiye méne judíova ãmevʉre, judíova ne jʉ abe boje ʉ̃i coyʉiyede. Lucas bácʉ coyʉrejaquemavʉ Pablo bácʉi borore Hch 7:57-8:1, 9:1-31, 13:1-28:31. Ʉbenita Pablo bácʉ aipiyede nʉmecʉvacari Colosas ãmicʉriĩmaroi, toivaicõjeiyʉrejaquemavʉ ʉ̃́re toivacaipõecʉ bácʉre náre, ʉ̃i ʉe boje náre (2:1-5) aru Épafras bácʉi coyʉiye báque boje Pablo bácʉre Colosacavʉ ne borore (1:7-8). Javede toivaicõjenejaquemavʉ pʉcayoca ʉ̃i paperayocare Tesalónica ãmicʉriĩmarocavʉre, aru pʉcayoca ʉ̃i paperayocare Corinto ãmicʉriĩmarocavʉre, ʉ̃i paperayocare Galacia ãmicʉrijoborõcavʉre, aru ʉ̃i paperayocare Roma ãmicʉriĩmarocavʉre máre. Apevʉ ne dápiaiyepe, javede toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i paperayocare Filipos ãmicʉriĩmarocavʉre. Toivaicõjenejaquemavʉ yóbecʉriyoca ʉ̃i paperayocare ãniʉjʉ bácarõre 60 d.C., ʉ̃i cʉede ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami Roma ãmicʉriĩmaroi, cũináyocare Éfeso ãmicʉriĩmarocavʉre, apeyocare Colosas ãmicʉriĩmarocavʉre, aru apeyocare Filemón mácʉre. Tíquico bácʉ nʉvarejaquemavʉ iyoca yóbecʉriyocare cũinátʉrʉ ʉ̃i nʉiyede Roma ãmicʉriĩmarore pʉ Asia ãmicʉrijoborõi. Pablo bácʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃́re toivacaipõecʉ bácʉre aipe ʉ̃i toivacaquiye báquede diyocare. \ip Diyocaque Pablo bácʉ d̶aicõjenejaquemavʉ Jesúre jʉ aipõevare yópe náre jaʉéde ne cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe (3:1-4:6). Coyʉrejaquemavʉ náre Cristorã, caiyede cʉed̶ayʉ bácʉre aru cʉre d̶ayʉre máre, que baru parʉcʉre caivʉ pʉeno (1:15-23) aru cũinácʉra mead̶aiye majicʉre ʉ̃́re jʉ aivʉre d̶abevʉva yópe bueipõeva borocʉrivʉ ne d̶aicõjeniduiyepe (2:6-23). \c 1 \s1 Pablo ʉ̃i meaicõjeino Colosacavʉre \p \v 1-2 Yʉ, Pablo, aru majecʉ Timoteo máre ʉ̃i jʉ aiye boje Jesucristore meaicõjeivʉbu mʉjare, Colosas ãmicʉriĩmarocavʉ Jʉ̃menijicʉi põevare. Yʉ́bu Jesucristoi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉ. Yʉ toivaicõjeivʉ apecʉre iyoca paperayocare mʉjare, ñʉjevʉre, Jesucristore jʉ aivʉre, ʉ̃i ʉrõpe d̶aivʉre, aru cʉrivʉre ʉ̃́que dajocabevʉva cũinávʉpe. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrĩ cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva. \s1 Pablo ʉ̃i jẽniaino Jʉ̃menijicʉque Jesúre jʉ aipõevare \r (Ef 1.7; 6.12; Col 4.12; Flm 23) \p \v 3 Torojʉede jívʉbu ñʉja Jʉ̃menijicʉre, ñai maje jabocʉ Jesucristoi pacʉre, cainʉmʉa ñʉje jẽniaiye coapa Jʉ̃menijicʉque mʉjare boje. \v 4 Jápiaivʉbu ñʉja mʉje jʉ aiyede Jesucristore aru ʉrivʉre máre caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi põevare. Que baru torojʉede jívʉbu Jʉ̃menijicʉre mʉjare boje. \v 5 Javede mʉja jápiarejaquemavʉ iye yávaiyede jãvene, Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Mʉje jápiaiyede diede, jápiarejaquemavʉ iye borore Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede mʉjare cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi. Mʉje napini coreiye boje iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede mʉjare, mʉja jʉ aivʉbu Jesucristore aru ʉrivʉbu caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi põevare. \v 6 Yópe mʉje jápiaiyepe iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne, nopedeca obedivʉ põeva apenoa joborõacavʉ máre jápiad̶ama diede. Que baru caijãravʉa apevʉ põeva jʉ ad̶ama diede. Aru pʉeno baju mearo d̶ad̶ama, ne jʉ aiye boje diede. Aru quédeca vaidéjaquemavʉ mʉjare. Mamarʉmʉre mʉje jápiaiyede iye Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene pʉ caride máre, coreóvaivʉbu mʉja jãve Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acayʉre bojecʉbeda, ʉ̃i pʉeno meacʉ baju boje. Que baru caijãravʉa apevʉ mʉjacavʉ jʉ ad̶ama diede. \v 7 Diede bueibi ñʉje ʉmʉ Épafras. Ñai Épafrarecabe, memecayʉ Jesucristore ñʉjaque, coreóvare d̶ayʉ bácʉ mʉjare iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede põevare bojecʉbeda. Que teni cad̶ateyʉ ñʉjare memecaibi Jesucristore. \v 8 Ʉ̃ coyʉibi ñʉjare aipe ñai Espíritu Santo ʉre d̶ayʉre mʉjare caivʉ Jʉ̃menijicʉi põevare. \p \v 9 Que baru ñʉje jápiaiye boje mʉje borore, coyʉivʉbu mʉjare Jʉ̃menijicʉque máre. Ñʉje jápiaiyede mʉje borore coyʉrĩ bʉ́carã mʉjare Jʉ̃menijicʉque. Aru caride máre coyʉre nʉivʉbu mʉjare Jʉ̃menijicʉque. Jẽniaivʉbu ʉ̃́que ʉ̃i coreóvare d̶aiyede mʉjare jãve caino yo ʉ̃i ʉrõre, mʉje d̶arãjiyepe aivʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Que baru jẽniaivʉbu Jʉ̃menijicʉque, mʉje cʉvarãjiyepe aivʉ majié caiyede aru coreóvaiye méne mʉje ũmeque. \v 10 Jẽniaivʉbu diede, mʉje d̶arãjiyepe aivʉ yópe ina Jʉ̃menijicʉ jina ne d̶aiyepe, Jʉ̃menijicʉi torojʉquiyepe aivʉ mʉjaque cainʉmʉa. Pʉeno baju jẽniaivʉbu Jʉ̃menijicʉque mʉje mearo d̶arãjiyepe aivʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe aru mʉje coreóvarãnʉrajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉre pʉeno baju caijãravʉa. \v 11 Aru pʉeno baju jẽniaivʉbu Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i parʉre d̶aquiyepe aivʉ mʉjare mʉje ũmei ʉ̃i majié pʉeno baju parʉéque ʉ̃i jã́d̶ovaiyede põevare, mʉje napinajiyepe aivʉ mʉje ñájinajiyede cainʉmʉa torojʉrivʉ mʉje ũmei. \v 12 Aru pʉeno baju jẽniaivʉbu Jʉ̃menijicʉque, mʉje torojʉede jínajiyepe aivʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i cʉvare d̶aiye boje mʉjare iye mʉje cʉvarõ coapa, ʉ̃i mearo d̶acaquiyede ʉ̃i põevare cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõ miad̶ároi. \s1 Maje cʉe cãrijimevʉva Jʉ̃menijicʉque Jesúi yaiye báque boje \r (Jn 1.1–3.18; Hch 26.23; Ef 1.22-23; 2.16; 4.15; 6.12; He 1.2-3; Ap 1.5) \p \v 13 Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi majare ñai abujuvai jabocʉi jaboteino ñeminore jocarĩ. Que baru epeibi majare maje jabocʉva mamacʉre, ʉ̃i ʉmʉre. \v 14 Ñai mamacʉre bojed̶are d̶aibi majare, ʉ̃ jina marajiyépe ayʉ. Que baru ãrʉmeteibi maje ãmeina teiyede. \v 15 Ñai mamacʉ cũinátʉrʉbe jípacʉ Jʉ̃menijicʉque. Aru põeva jã́ri bʉojarejaquemavʉ Jesucristore. Ʉbenita jã́ri bʉojabenama Jʉ̃menijicʉre. Ñai mamacʉ parʉcʉ caivʉ pʉeno cʉrejaquemavʉ jípacʉque caiyede cʉed̶aquiye jipocare. \v 16 Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi caiyede cʉed̶are d̶aimʉ mácʉ. Ʉ̃́recabe cʉed̶ayʉ bácʉ caijĩene cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõquede, aru joborõquede máre, aru caijĩene maje jã́iyede aru maje jã́mene máre. Que baru cʉed̶arejaquemavʉ caivʉ ina jabovare, aru pʉrʉcʉvarivʉre, cõjeivʉre, aru parʉrivʉre máre cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõcavʉre. Que teni Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re cʉed̶are d̶arejaquemavʉ caiyede. Aru cʉed̶are d̶acarejaquemavʉ caiyede ʉ̃́re boje, ñai mamacʉ caivʉ ne mearore jímʉ maquiyépe ayʉ. \v 17 Cristorecabe caivʉ ne jipocacacʉ. Ʉ̃́recabe cʉcʉ caiyede cʉed̶aquiye jipocare. Aru ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi caiyede mautede d̶are d̶aimʉ, caiye cʉquiyepe ayʉ me. \v 18 Maja ʉ̃́re jʉ aivʉ caiyajuboa põeyajuboacavʉ ʉ̃i bajupe paivʉbu. Aru ʉ̃́vacari, maje jipobʉpe páyʉ, maje jabocʉbe, majare d̶aicõjeñʉ. Ʉ̃́recabe cʉre d̶ayʉ jãve caivʉ ina ʉ̃́re jʉ aivʉre ne bajure aru ne ũmene máre, ʉ̃i nacajaiye báque boje yainore jarʉvarĩ caivʉ jipocai, jabotecʉyʉ parʉcʉ caivʉ apevʉ pʉeno cainʉmʉa. \p \v 19 Jʉ̃menijicʉvacari beorejaquemavʉ cʉcʉre mamacʉque yópe ʉ̃i baju ʉrõpe. Que baru Cristorecabe jã́d̶ovañʉ jãve aipe ãrojacʉre jípacʉ Jʉ̃menijicʉre. Aru Jʉ̃menijicʉpe páyʉ matʉiye cojʉvʉ jípacʉre. \v 20 Jʉ̃menijicʉ cãrijimene d̶aiyʉrejaquemavʉ caivʉre ʉ̃́que. Aru ména cʉre d̶aiyʉrejaquemavʉ caiyede máre. D̶aiyʉrejaquemavʉ diede mamacʉque, caivʉ ne mearore jímʉ maquiyépe ayʉ. Que baru mamacʉi jive meiye báque boje ʉ̃i yaiye báquede jocʉcʉjaravena, Jʉ̃menijicʉ cãrijimene d̶arejaquemavʉ caivʉre ʉ̃́que, caivʉ ijãravʉcavʉre aru caivʉ cavarõ mearocavʉre máre. Aru caiye ijãravʉquede aru caiye cavarõ mearoquede máre ména cʉre d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \p \v 21 Aru mʉjacapũravʉ javede ãmeina dápiaivʉ barejaquémavʉ aru ãmenore d̶aivʉ barejaquémavʉ. Que baru Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉva maucʉvarivʉ barejaquémavʉ mʉja. \v 22 Ʉbenita caride Jʉ̃menijicʉ cãrijimene d̶arĩ yóvare d̶aibi mʉjare ʉ̃́que. Nópe d̶arejaquemavʉ mamacʉi yaiye báquede ʉ̃i baju. Nópe d̶acarejaquemavʉ mʉjare, d̶acʉyʉ meara yópe ʉ̃i ʉrõpe, ye ãmeno cʉbequino mʉjare, aru põeva ne boro coyʉrĩ ad̶arĩ bʉojabenajino mʉje borore, ʉ̃i ecovaquiyede mʉjare ʉ̃i yebai. \v 23 Nópe vaiquíyebu mʉje d̶aiye boje yópe d̶aiye jaʉépe. Jaʉvʉ mʉjare mʉje jʉ are nʉiye Jesús ʉ̃i yávaiye méne, “¿Jãve márica?” arĩ dápiabevʉva. Aru jaʉvʉ mʉjare mʉje napini corede nʉiye maje cʉrãjiyede Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa yópe mʉje napini coreni bʉiye báquepe mʉje mamarʉmʉ jápiaiyede iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Iye yávaiye méne obedivʉ põeva cainoa joborõacavʉ jápiad̶ama. Aru yʉ́vacari, Pablo, Jʉ̃menijicʉre memecayʉ, coyʉyʉbu diede. \s1 Pablo Jesús ʉ̃i memecaicõjeimʉ ʉ̃́re jʉ aipõevare \r (Ef 3.2; Ap 3.14-22) \p \v 24 Caride torojʉvʉ yʉ ji ũmei ji ñájiyede mʉjare boje. Que teni bʉojaivʉ yʉ ji ñájiquiye jaʉrõre yʉre ji baju, cad̶atecʉyʉ ina caiyajuboa põeyajuboacavʉ Jesúre jʉ aivʉre. Ji ñájiyebu yópe Cristoi ñájiye báquepe ina caiyajuboacavʉ ʉ̃́re jʉ aivʉre boje. Jesucristoi bajupe paivʉbu na. \v 25 Yʉrecabu Jʉ̃menijicʉi epeimʉ, corecʉyʉ aru cad̶atecʉyʉ mʉjare. Que baru memecayʉrecabu ina caiyajuboa põeyajuboacavʉ Jesúre jʉ aivʉre, coreóvare d̶acʉyʉ mʉjare caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. \v 26 Javede Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovamenejaquemavʉ iye yávaiye méne, caivʉ ina põeva javecavʉ bácavʉ ne majibenajiyepe ayʉ. Ʉbenita caride jã́d̶ovaimi diede ʉ̃i põevare, ne majinajiyepe ayʉ. \v 27 Jʉ̃menijicʉ ʉbi mʉje majinajiyepe ayʉ mʉja judíova ãmevʉ ʉ̃i pʉeno baju mearo d̶acaimara márajivʉre ʉrarõ ʉ̃i pʉeno baju mearo d̶aiyeque. Que baru jã́d̶ovaimi diede. Iyebu yávaiye jã́d̶ovame máque põevare jipocamia: Cristo cʉbi cũinávʉpe majaque. Que baru torojʉrĩ maje ũmei napini coreivʉbu maja yo mearo maje cʉvarãjinore cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. \p \v 28 Que baru ñʉja coyʉivʉbu Cristoi borore caivʉre. Coyʉivʉbu caivʉre parʉrõreca aipe d̶aiye jaʉrõre náre. Aru caivʉre majicaivʉbu ʉ̃i majiéque. Nópe d̶acaivʉbu ñʉja caivʉ cʉrivʉre Jesucristoque cũinávʉpe, ne cʉrãjiyepe aivʉ meara baju jaʉbeda yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, ñʉje eare darãjiyepe aivʉ náre Jʉ̃menijicʉ yebai. \v 29 Que baru yʉ pʉeno baju memeñʉmu pʉ ʉetʉyʉvacari. Que d̶are d̶aibi yʉre Cristo ʉ̃i majié parʉéque. \c 2 \p \v 1 Coreóvare d̶aiyʉvʉ mʉjare pʉeno baju ji memeiyede pʉ ʉetʉyʉvacari, cad̶atecʉyʉ mʉjare aru ina Jesúre jʉ aivʉ Laodicea ãmicʉriĩmarocavʉre, aru apevʉ Jesúre jʉ aivʉre máre, yʉre jã́mevʉ bácavʉre. \v 2 Yópe memeivʉ, parʉre d̶acʉyʉ caivʉ mʉjare mʉje ũmei, mʉje cʉe boje cũinávʉpe mʉje ʉede mʉje bajumia. Aru yópe memeivʉ, mʉje jápiarĩ coreóvarãjiyepe ayʉ jãve caiye iye Jʉ̃menijicʉi majiéde ʉ̃i mead̶aiyede mʉjare. Que teni jãve coreóvarãjaramu mʉja Cristoi borore. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovamemʉ mácʉ cãreja javede. \v 3 Cristo cũinácʉrabe majicʉ pʉeno baju caiye iye põeva ne majibede aru ne coreóvabede máre. Majibi caiyede. Aru ʉ̃i majiébu pʉeno baju me, yópe põecʉi bojecʉede yaveiyepe paiye. \v 4 Caiye diede toivaicõjeivʉ apecʉre mʉjare, apevʉ ne jʉjovabenajiyepe ayʉ mʉjare borocʉeque. \v 5 Ji cʉedeca joai mʉjare jocarĩ ãrʉvʉ yʉ mʉjare cainʉmʉa. Coreóvaivʉ yʉ mʉjare cʉrivʉre Jesucristoque cũinávʉpe aru jʉ aivʉre ʉ̃́re parʉrõreca. Que baru torojʉvʉ yʉ ji ũmei. \s1 Apʉé mamae jaʉrõ majare, Jesúre jʉ aipõevare \r (Ro 6.4; Gá 4.3, 9; Ef 2.1-5, 15) \p \v 6 Mʉje jʉ aiye báque boje iye maje jabocʉ Jesucristoi yávaiyede, d̶ajarã mʉja cainʉmʉa yópe ne d̶aiye jaʉrõpe ina cʉrivʉ Jesucristoque cũinávʉpe. \v 7 Que teni jʉ are nʉjara Jesucristore, aru d̶are nʉjara yópe ñʉje bueiyepe mʉjare ʉ̃i yávaiye méne mamarʉmʉre. Caijãravʉa pʉeno baju d̶are nʉjara yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru, “Jesucristoi yávaiye me jãvetamu”, are nʉjara. Nopedeca buedejaquemavʉ mʉjare mamarʉmʉre. Aru pare torojʉede jíde nʉjara majepacʉ Jʉ̃menijicʉre cainʉmʉa. \p \v 8 Me jã́jara mʉja. Mʉje bajumia apevʉre jʉjovaicõjemejara ne bueiye bojecʉbeque aru borocʉeque máre, ne d̶abenajiyepe aivʉ mʉjare ne bueimarare. Iye ne bueiye põeva néñecuva mácavʉ ne d̶arĩ cõmajiyebu. Iye ne bueiye põeva ne majiébu. Aru iye ne bueiyedecabu Cristoi yávaiyede, “Jãve ãmevʉ” aiye. Que baru jãve ãmevʉ aru bojecʉbevʉ iye ne bueiye. \p \v 9 Jʉ̃menijicʉvacari cʉbi Cristoque. Ʉ̃i bajurecabe ã́ri Jʉ̃menijicʉ cʉcʉ jã́d̶ovañʉ jãve aipe ãrojacʉre. Que baru maje jã́iyede Cristore, majivʉ aipe ãrojacʉ bajure Jʉ̃menijicʉre. \v 10 Jʉ̃menijicʉ jãve cʉre d̶aibi mʉjare mʉje ũmei, mʉje cʉe boje cũinávʉpe Cristoque, ñai jaboteyʉ caivʉ jabovare aru cõjeivʉre máre. Que baru ye jaʉbevʉ mʉjare mʉje ũmei. \v 11 Yópe ʉ̃mʉva ne buraicõjeiyepe ne cajede, ãrʉrajivʉ ne baju Jʉ̃menijicʉ jinava, nopedeca Cristo d̶aibi mʉjare Jʉ̃menijicʉ jinare, mʉje cʉe boje ʉ̃́que cũinávʉpe. Ʉbenita ʉ̃ burarĩ ĩni jarʉvabebi mʉje cajede. Quénora d̶aiyʉbede d̶aibi mʉjare ãmeina teiyede, mʉje ãmeina teiye d̶aiyʉe cõjeimara ãmenajiyepe ayʉ. \p \v 12 Mʉje jã́d̶ovaiye báquede Jʉ̃menijicʉre ocoque yaivʉ bácavʉpe tedejaquemavʉ mʉja Cristoque, aru ne põe jarʉvainoi epeiye báquepe mʉjare ʉ̃́que, aru Jʉ̃menijicʉi nacovaiye báquepe mʉjare ʉ̃́que máre yainore jarʉvarĩ. Que d̶acarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ mʉjare ʉ̃i majié parʉéque mʉje jʉ aiyede ʉ̃́re, “Jãve Jʉ̃menijicʉ nacovarejaquemavʉ Cristore yainore jarʉvarĩ”, mʉje aiyede. \v 13 Mʉja yaivʉ bácavʉpe mʉje ũme coatede d̶aimara marejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, mʉje vainí tʉiye boje aru mʉje d̶aicõjeiye boje mʉje ãmeina d̶aiyʉeque. Dinʉmʉre Cristo epebedejaquemavʉ mʉjare cãreja Jʉ̃menijicʉ jinava. Ʉbenita caride Jʉ̃menijicʉ apʉre d̶aibi mʉjare apʉé mamaeque Cristoque. Que teni ãrʉmeteibi caiye maje ãmeina teiyede. \v 14 Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báque boje ʉ̃i d̶aicõjeiyede, d̶aiye jaʉrejaquemavʉ majare. Ʉbenita maje d̶abe boje diede, bojecʉbe d̶aiye cʉvarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉque. Maja d̶abevʉ bácavʉreca iye d̶aicõjeiyede, ye boropateivʉpe jã́menejaquemavʉ majare Jʉ̃menijicʉ. Quénora Cristoi yaiye báqueque jocʉcʉjaravena jarʉvarejaquemavʉ maje bojecʉbe d̶aiye báquede ʉ̃́re. \v 15 Que d̶ayʉ Jʉ̃menijicʉ pʉeno baju vainí tʉrejaquemavʉ caivʉ ina jabovare aru cõjeivʉre ʉ̃i cãchinoi. Náre cʉyoje tede d̶arĩ, jã́d̶ovaimi parʉcʉre caivʉ apevʉ pʉeno Cristo ʉ̃i d̶aiyeque. Que d̶aibi Jʉ̃menijicʉ caivʉ põeva ne jã́iyede. \s1 Ijãravʉque bʉobevʉ Jesúre jʉ aipõeva \r (Mt 15.9; 22.44; Ro 6.4-11; 14.1-6; Gá 2.19-20; Ef 1.22; 4.15-16; Fil 1.21; Col 2.21; He 1.3) \p \v 16 Que baru jápiarĩ ad̶abejarã mʉja ácʉ põecʉ ãmeina yávayʉre mʉjare, mʉje ãiye boje aru mʉje ũcuiye boje máre, aru mʉje torojʉve tebe boje ʉ̃́pe ʉ̃i torojʉve teijãravʉare caiʉjʉa coapa, caivʉ aviáva coapa, aru sábadore máre caisumana coapa. \v 17 Iye javeque d̶aicõjeiyeque ãiyeda coyʉiyede, aru torojʉve teiyeda coyʉiyede, aru apejĩena coyʉiyede máre Jʉ̃menijicʉ epedejaquemavʉ, buecʉyʉ ñʉjare. Iye d̶aicõjeiyeque Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovañʉ marejaquémavʉ aipe ʉ̃i d̶aquiyede yóbore. Cristo cʉcʉyʉrã máre jã́d̶ovañʉ marejaquémavʉ ʉ̃. “Yópe ʉ̃́re vaiquíyebu”, arĩ jã́d̶ovañʉ marejaquémavʉ. Que barĩdurejaquemavʉ iye d̶aicõjeiye. \v 18 Aru jápiarĩ ad̶abejarã mʉja ácʉ põecʉ ãmeina yávayʉre mʉjare, mʉje mearore jíye boje Jʉ̃menijicʉre ʉ̃́pe ãmevʉ. Que teni apecʉ ʉ̃i cãchinocavʉpe tebejarã mʉja. Aru mearore jíbejarã ángelevare máre, yópe ʉ̃i d̶aiyepe. Ʉ̃́recabe arĩduyʉ ʉbenina “Jãvemu ji coyʉiye, ji jã́iye báque boje apʉcʉ yópe decoboainope”. Ʉbenita jã́memi iyede, ʉ̃i coyʉiye borore. Aru, “¿Meacʉ bárica apevʉ pʉeno?” ʉbenina arĩduibi. Nópe arĩduibi ʉ̃i d̶aicõjeiye boje ʉ̃i dápiainore ʉ̃i ãmeina d̶aiyʉeque. \v 19 Ʉ̃́recabe dajocayʉ bácʉ ʉ̃i cʉede Cristoque cũinávʉpe. Que baru majibebi iye bueiye jãvene Cristoi borore. Cristo maje jabocʉbe. Que baru d̶aicõjeimi caivʉ ina caiyajuboa põeyajuboacavʉ ʉ̃́re jʉ aivʉre, ne pʉeno baju d̶are nʉrajiyepe ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que baru caijãravʉa pʉeno baju majide nʉñama na, ʉ̃́re jʉ aivʉ caivʉ, me cʉrãjivʉ ne ũmei yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. \p \v 20-21 Mʉje cʉe boje Cristoque cũinávʉpe, yaivʉ bácavʉpe paivʉbu ʉ̃́que. Aru jaʉbevʉ ina yaivʉ bácavʉre ne jʉ aiye d̶aicõjeiyede. Que baru jaʉbevʉ mʉjare mʉje jʉ aiye iye d̶aicõjeiyede põeva ne majiéque coyʉiyede. Que barureca apevʉre d̶aicõjeiye jaʉbevʉ mʉjare. Jaʉbevʉ mʉjare cãreja mʉje jʉ aiye põeva ne d̶aicõjeiyede, yópe ne aiyede: “Jẽmejara apejĩene. Aru ãmejara apejĩene. Aru tʉobejarã apejĩene máre”, ne aiyede. \v 22 Quénora iye ijãravʉque cũiquíyede coyʉyama põeva ne d̶aicõjeiyede coyʉiyeque. Aru diedecabu põevavacari ne d̶aicõjeiye aru ne bueiye máre. \v 23 Põeva iye d̶aicõjeiyede d̶aivʉ Jʉ̃menijicʉre pued̶aivʉpe ãrojariduivʉbu. Aru jã́d̶ovariduivʉbu ne baju apevʉ ne cãchinocavʉre. Ñájine d̶arĩ ne bajure, Jʉ̃menijicʉre pued̶aivʉpe teniduivʉbu na. Iye ne d̶aiyede yópe ne d̶aicõjeiyepe majidivʉpe teniduivʉbu. Ʉbenita iye d̶aicõjeiyede d̶aivʉvacari, ye dajocabema ne baju ãmeina d̶aiyʉede. Que baru iye d̶aicõjeiye ne cʉvae bojecʉbevʉ náre. \c 3 \p \v 1 Mʉjarecabu yópe Jʉ̃menijicʉi nacovaimara mácavʉpe Cristoque yainore jarʉvarĩ. Que baru Cristo jinatamu mʉja. Que baru mʉje ãmeina teiyede mʉje javeque d̶aiyede dajocarĩ, oatʉvad̶avʉ̃ mʉja, mearo d̶arãjivʉ. Oatʉvaimara mácavʉ mʉja, cainʉmʉa ʉre nʉjara yo cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcarõre. No cavarõ mearotamu Cristo ʉ̃i cʉrõ, dobacʉ ʉ̃i dobarõ mearo Jʉ̃menijicʉi meapũravʉ yebai, ʉ̃i parʉé cʉvae boje. \p \v 2-3 Caride mʉja d̶abevʉ yópe mʉje d̶aiye báquepe, mʉje yaivʉ bácavʉpe paiye boje Cristoque. Que baru coatede d̶aimaratamu mʉja mʉje cʉe báquede jarʉvarĩ. Quénora cʉrivʉbu mʉja mʉje ũmei Cristoque cũinávʉpe Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ʉbenita apevʉ põeva jã́mema cãreja iye mʉje jãve cʉede Cristoque. Quénora Jʉ̃menijicʉi yaveimarapebu mʉja caride. Que baru cainʉmʉa dápiare nʉjara yo cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcarõre. Dápiabejarã iye ãmene ijãravʉquede ijãravʉcavʉ ne d̶aiyede. \v 4 Cristorecabe jãve cʉre d̶ayʉ mʉjare mʉje ũmei. Ʉ̃i copaidaquiyede ijãravʉi cojedeca caivʉ ne jã́iyede, mʉja máre cʉrãjaramu ʉ̃́que. Dinʉmʉ maquinóre meara marajáramu mʉja ye jaʉbeda yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. \s1 Aipe d̶aiye jaʉrõ Jesúre jʉ aipõevare \r (Ef 2.3, 10; 4.2, 22, 24, 32; 5.19-20) \p \v 5 Coatejarã mʉje baju mʉje ãmeina d̶aiyʉede jarʉvarĩ. Ãmeina d̶abejarã apevʉque mʉjemarebʉcʉva ãmevʉque, aru ãmeina d̶abejarã ʉ̃mʉva nomivaque aru nomiva ʉ̃mʉvaque máre. Caiye iye ãmene d̶aiyʉbejarã mʉja. Mʉje baju ãmeina daiyʉepe d̶abejarã mʉja. Ʉbejarã pʉeno baju mʉje cʉvaede. Que d̶aivʉ baru, d̶ajebu mʉje cʉvaede yópe jʉ̃menijinape. \v 6 Aru Jʉ̃menijicʉ jorojĩni jã́ri ina ʉ̃́re jápiabevʉre, ñájine d̶acʉyʉme náre, ãmene ne d̶aiye boje. \v 7 Mʉja máre javede ãmenore d̶arejaquemavʉ napedeca mʉje jápiabede cãreja Jʉ̃menijicʉre. \v 8 Ʉbenita caride mʉjacapũravʉ dajocajarã caiye ãmene. Que baru jarabejarã apevʉre. Aru jorojĩmejara náre máre. Ãmeina dápiabejarã apevʉre. Aru coyʉbejarã ãmenore caivʉ ne jápiaiyede apevʉi borore. Ãmeina yávabejarã apevʉre ne jápiaiyede máre. \v 9 Que baru borod̶abejarã mʉje bajumia. Mʉja aipe ãrojarivʉ bácavʉre mʉje ãmeina d̶aiyʉeque aru mʉje d̶are nʉiye báquede ãmenore dajocad̶avʉ̃ mʉja. \p \v 10 Caride mearape ãrojarivʉbu mʉja. Aru caijãravʉa Jʉ̃menijicʉ pʉeno baju meara nʉre d̶aibi mʉjare, mʉje ãrojarajiyepe ayʉ ʉ̃́pe, ñai mʉjare cʉed̶ayʉ bácʉpe mamaũmeque, mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re jãve. \v 11 Que baru caride ye baju ãmevʉ põecʉ judío o judío ãmecʉ, aru buraicõjeñʉ ʉ̃i cajede o buraicõjemecʉ diede, aru yávayʉ griego ãmicʉricamua yávaicamuare o yávabecʉ diede, aru ĩmarocacʉ o ʉbeni cʉrijĩcʉ, aru apecʉi yebacacʉ o apecʉi yebacacʉ ãmecʉ máre. Quénora Cristorecabe cũinácʉra parʉcʉ caivʉ apevʉ pʉeno cainʉmʉa. Aru caivʉ ʉ̃ jinaque cʉbi ʉ̃. \p \v 12 Mʉja Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i beoimaramu, ʉ̃ jinatamu, aru ʉ̃i ʉmaramu máre. Que baru yópe paivʉ bájarã mʉja. Cõmaje ãroje jã́jara mʉjevʉre. Aru cad̶atejarã náre. Dápiabejarã mʉje baju mearape apevʉ pʉeno. Pued̶ajarã mʉjevʉre meara põevape. Aru napijara náre. \v 13 Jarabejarã mʉje bajumia. Aru apecʉ mʉjecʉ ʉ̃i ãmeina yávaru o ãmeina d̶aru mʉjare, ãrʉmetejarã ʉ̃i ãmeina d̶aiyede. Yópe maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i ãrʉmeteiye báquepe mʉje ãmeina teiyede, mʉja máre ãrʉmetejarã mʉjevʉ ne ãmeina teiyede. \v 14 Aru parʉébu caiye die pʉeno mʉje ʉe mʉje baju. Mʉje ʉede apevʉre, cʉrãjaramu cũinávʉpe yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que baru ʉjarã apevʉre. \p \v 15 Cristo cãrijimene d̶aibi mʉjare. Aru Jʉ̃menijicʉ cuturĩ epeibi mʉjare, mʉje cʉrãjiyepe ayʉ cũinávʉpe cãrijimevʉva. Que baru cãrijimena cʉre nʉjara mʉja. Aru cainʉmʉa torojʉede jíde nʉjara Jʉ̃menijicʉre. \v 16 Coreóvare nʉjara caiye iye yávaiye méne Cristoi borore. Yópe d̶ajarã mʉje bueiyede aru mʉje coyʉiyede parʉrõreca mʉjevʉre máre ʉre majiéque. Majicajarã aru coyʉjarã parʉrõreca Salmos ãmicʉeque, aru mearore jíjarã Jʉ̃menijicʉre yʉriainoque, aru ʉ̃i Espíritu jino yʉriainoque máre. Que teni yʉriajarã Jʉ̃menijicʉre, torojʉede jínajivʉ ʉ̃́re mʉje ũmeque. \p \v 17 Que baru caiye mʉje coyʉiyede aru caiye mʉje d̶aiyede máre, d̶ajarã yópe ina Jesucristore jʉ aivʉre jaʉépe, ina jẽniaivʉ ʉ̃i parʉéque. Aru cainʉmʉa Cristoi cad̶ateiyeque torojʉede jíjarã majepacʉ Jʉ̃menijicʉre. \s1 Mearo d̶aiye jaʉrõ cʉ̃ramicavʉque aru memeivʉque máre \r (Ef 5.16, 22, 25; 6.1, 4-9, 18-20; Fil 4.6; 1 P 3.1, 7) \p \v 18 Mʉja, ʉ̃mʉcʉrivʉ, jʉ ajarã mʉjemarepacʉre ʉ̃i coyʉiyede mʉjare. Jʉ aiye jaʉvʉ mʉjare ʉ̃́re, mʉje cʉe boje maje jabocʉ Cristoque cũinávʉpe. \v 19 Mʉja, nomicʉrivʉ, jecʉjarã mʉjemarepacore. Jarabejarã ṍre. \p \v 20 Mʉja, jʉed̶ova, cainʉmʉa jʉ ajarã me mʉjebʉcʉvare ne coyʉiyede mʉjare. Jʉ̃menijicʉ torojʉrĩ jã́imi mʉje jʉ aiyede náre. \v 21 Mʉja, nébʉcʉva, jorojĩne d̶abejarã mʉjemarare, ne chĩomenajiyepe aivʉ. \p \v 22 Mʉja, memecaivʉ, cainʉmʉa jʉ ajarã me mʉje jabova ijãravʉcavʉre ne coyʉiyede mʉjare. Cainʉmʉa jʉ ajarã náre me mʉje ũmeque. Jʉ aivʉ ãmejara náre quénora ne jã́iyede mʉjare, “Mearo d̶aivʉbu” ne arãjiyepe aivʉ mʉjare. Jʉ ajarã náre, mʉje pued̶aiye boje maje jabocʉ Cristore. \v 23 Torojʉrivʉ memecajarã mʉja. Yópe mʉje põevare memecajʉroepe ãmevʉ. Quénora yópe maje jabocʉ Cristore mʉje memecajʉroepe d̶ajarã mʉja. \v 24 Cristorecabe mʉje jabocʉ jãve. Ʉ̃́recabe mʉje memecaimʉ jãve. Que baru coreóvaivʉbu mʉja maje jabocʉvacari Cristo bojed̶acʉyʉre mʉjare yópe Jʉ̃menijicʉi aiye báquepedeca, ʉ̃i mearo d̶acaquiyede mʉjare. \v 25 Ʉbenita ácʉ mʉjacacʉ ʉ̃i ãmeina d̶are nʉru, Jʉ̃menijicʉ, jã́ñʉ caivʉ põevare cũinátʉrʉra, ñájine d̶acʉyʉme ʉ̃́re ʉ̃i ãmeina d̶aiye báquepedeca. Que teni Jʉ̃menijicʉrecabe bojed̶ayʉ caivʉ põevare yópe ne d̶aiye báquepedeca. \c 4 \p \v 1 Mʉja, ne jabova, d̶ajarã me mʉjare memecaivʉre yópe mʉjare jaʉépe Jʉ̃menijicʉi jã́inore, mʉje coreóvaiye boje mʉje jabocʉ cavarõ mearocacʉ cʉcʉre, mʉje coyʉrãjimʉre aipe mʉje d̶aiye báquede. \p \v 2 Ʉetʉbevʉva coyʉjarã Jʉ̃menijicʉque. Mʉje coyʉiyede ʉ̃́que, me dápiajarã mʉje coyʉiyede aru torojʉede jíjarã ʉ̃́re. \v 3-4 Aru mʉje coyʉiyede jẽniajara Jʉ̃menijicʉque yʉre boje máre, cʉcʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi, ji coyʉiye báque boje iye yávaiye méne, Cristoi borore, jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́d̶ovainore caride. Jẽniajara Jʉ̃menijicʉque ʉ̃i yávayʉ bʉojare d̶aquiyepe yʉre, ji coyʉquiyepe aivʉ diede caivʉ ne jápiaiyede yópe yʉre jaʉépe. \p \v 5 Coyʉjarã mʉja Jesús ʉ̃i yávaiye méne ina ʉ̃́re jʉ abevʉre. Cainʉmʉa mʉje cʉede náque me majiéque d̶ajarã náre. \v 6 Coyʉjarã náre, me cojʉquiyepe aivʉ náre aipe ãrojarore mʉje coyʉinore. Que teni coreóvarãjaramu mʉja aipe ãrojae jaʉrõre mʉjare mʉje coyʉiyede náre ne jẽniari jã́iyede mʉjaque. \s1 Pablo ʉ̃i meaicõjeino Colosacavʉre \r (Hch 12.12, 25; 13.13; 15.37-39; 19.29; 20.4; 27.2; Ef 6.21-22; Col 1.7; 2 Ti 4.10-12; Flm 2, 10-12, 23-24; Ap 3.14-22) \p \v 7 Caiye iye vaiyede yʉre ñai Tíquico coyʉcʉyʉme mʉjare. Ʉ̃́recabe majecʉ, maje ʉmʉ, yʉre cad̶ateyʉ dajocabecʉva, aru maje jabocʉ Cristore memecayʉ yʉ́que máre. \v 8 Darocʉyʉmu ʉ̃́re mʉje yebai, ʉ̃i coreóvare d̶aquiyepe ayʉ aipe vaiyede ñʉjare, ʉ̃i torojʉre d̶aquiyepe ayʉ mʉjare mʉje ũmei. \v 9 Aru nʉvacʉyʉme ñai Onésimore ʉ̃́que, majecʉ dajocabecʉre, maje ʉmʉre, mʉje ĩmarocacʉre. Na pʉcarã coyʉrãjarama mʉjare caiye vaiyede ñʉje yebare. \p \v 10 Ñai Aristarco, ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami cʉcʉ yʉ́que, meaicõjeimi mʉjare. Aru ñai Marcos máre, Bernabé ʉ̃i chimacʉ, meaicõjeimi mʉjare. Javede coyʉcacʉ mʉjare ʉ̃i borore. Que baru ʉ̃i earu mʉje yebai, me copʉ etajarã ʉ̃́re. \v 11 Aru ñai Jesús máre, apenʉmʉ ne aimʉ Justo, meaicõjeimi mʉjare. Ina yóbecʉrã quévʉra judíovacavʉ Jesucristore jʉ aivʉrecabu memeivʉ yʉ́que caride, põeva ne jaboteicõjenajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉre náre. Na cad̶ateivʉ yʉre me torojʉre d̶ad̶ama ji ũmei. \v 12 Aru ñai Épafras máre, mʉje ĩmarocacʉ, aru Cristore memecayʉ, meaicõjeimi mʉjare. Ʉ̃́recabe cainʉmʉa pʉeno baju jẽniañʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉque. Jẽniañʉme mʉje meara marajiyépe ayʉ mʉje ũmei ye jaʉbeda yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe aru mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ aipe caino Jʉ̃menijicʉi ʉrõre, “¿Jãve márica?” arĩ dápiabevʉva. \v 13 Pʉeno baju ʉbi mʉje cʉrãjiyepe ayʉ me Jʉ̃menijicʉi jã́inore, aru náre máre, ina Jesucristore jʉ aivʉre Laodicea ãmicʉriĩmarocavʉre aru Hierápolis ãmicʉriĩmarocavʉre máre. Que baru parʉrõreca jẽniaimi Jʉ̃menijicʉque mʉjare boje. Yʉ́vacari coreóvaivʉ die jãvene. \v 14 Aru ñai Lucas, majare jʉoipõecʉ, maje ʉmʉ, aru Demas máre, meaicõjed̶ama mʉjare. \p \v 15 Meajarari na Jesúre jʉ aipõeva Laodiceacavʉ. Aru meajarari Ninfa aru ina Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ õi cʉ̃rami jívʉi. \v 16 Jã́ri boroteicõjejara iyoca paperayocare mʉje cójijinoi caivʉ ne jápiaiyede. Aru mʉje jápiarĩburu yóboi, jã́ri boroteicõjejara diyocare ina Laodiceacavʉ Jesúre jʉ aipõeva ne cójijinoi caivʉ ne jápiaiyede máre. Aru apeyoca paperayocare máre, ji toivaino mácarõre, Laodiceacavʉre mʉja máre jã́ri boroteicõjejara diyocare mʉje cójijinoi caivʉ ne jápiaiyede. \v 17 Yópe arĩ, coyʉjarã ñai Arquipore: “Me jã́jacʉ mʉ, bʉojacʉyʉ yo mi memeinore maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i epeiye báquede mʉre mi cʉe boje cũinávʉpe ʉ̃́que”. Que ajarã ʉ̃́re. \p \v 18 Yʉ́vacari, Pablo, toivaivʉ ji pʉrʉque caride. Meaicõjeivʉ caivʉ mʉjare. Ãrʉjara yʉre ne bʉoimʉre tãumeaque, ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami cʉcʉre. Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Quénoramu.