\id ACT - Cubeo NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h Hechos \toc1 Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ne d̶aiye Espíritu Santoi parʉéque \toc2 Hechos \toc3 Hch \mt1 Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ne d̶aiye Espíritu Santoi parʉéque \mt2 Los hechos de los apóstoles \ip Mamabʉinore coyʉiyebu Lucas bácʉ ʉ̃i toivaiye báquede Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ne d̶aiye báquede Espíritu Santoi parʉéque. Lucas bácʉ, judío ãmenejaquemavʉ. Jʉoipõecʉ barejaquémavʉ (Col 4:11-14). Cucʉnʉrejaquemavʉ Pablo bácʉque (Hch 16:10). Diede toivarejaquemavʉ, bʉojacʉyʉ ʉ̃i toivaino mácarõre ʉ̃i bʉiye báquede ʉ̃i coyʉiyeque Jesucristorã. Que baru Lc 24:50-53 aru Hch 1:1-11 máre coyʉrejaquemavʉ Jesús ʉ̃i mʉri nʉino mácarõre cavarõ mearoi. Majidivʉ ne dápiaiyepe maumena ʉ̃i jebeniburu yóboi ʉ̃i toivaino mácarõre Jesucristorã, toivarejaquemavʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ne d̶aiye báquede Espíritu Santoi parʉéque, ãniʉjʉa báquede 62-65 d.C. Ã́ri ʉ̃i cʉede ʉ̃i toivaiyede diede caivʉ majibevʉ. \ip Toivarejaquemavʉ ñai ʉ̃mʉ Teófilo bácʉre aru apevʉ judíova ãmevʉre, ne majinajiyepe ayʉ aipe ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara mácavʉ ne coyʉiyede, aipe judíova ne jʉ abede iye coyʉiyede, aipe judíova ãmevʉ ne jʉ aiyede diede, aru aipe jabova ne d̶aiyede ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara mácavʉre. Yópe Jesús ʉ̃i coyʉicõjeiyepe ʉ̃i yávaiye méne “Jerusalẽ́cavʉre, Judeacavʉre, Samariacavʉre, aru pʉ caino joborõcavʉre máre” (1:8) nopedeca coavaiye bʉojaivʉ iye toivaiye báquede: (1) ne coyʉiyede Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉre (1:1-6:7); (2) ne coyʉiyede Judea aru Samaria ãmicʉrijoborõacavʉre (6:8-9:31); (3) aru ne coyʉiyede apenoa joborõacavʉre máre (9:32-28:31), ina Antioquía ãmicʉriĩmarocavʉre (9:32-12:24), ina Asia ãmicʉrijoborõcavʉre (12:25-16:5), ina Egeo ãmicʉriya jia ʉrad̶a ẽcarʉcavʉre (16:6-19:20), aru ina Roma ãmicʉriĩmarocavʉre máre (19:21-28:31). \c 1 \s1 Espíritu Santo ʉ̃i daquino \r (Mt 3.11; Mr 1.8; Lc 3.16; 24.49; Jn 1.33) \p \v 1-2 Mʉ, Teófilo, ji mamarʉmʉ toivaiye báquede toivacacʉ yʉ, mi majiquiyepe ayʉ caiye iye Jesús ʉ̃i d̶aiye báquede aru caiye iye ʉ̃i bueiye báquede máre. Majicacacʉ yʉ mʉre caiyede Jesús ʉ̃i memeni bʉijãravʉre, aru pʉ ʉ̃i cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi mʉijãravʉita máre, jípacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jacopaiyovaiyede ʉ̃́re cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi. Aru ʉ̃i mʉri nʉquiye jipocai, Jesús d̶aicõjenejamed̶a ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ʉ̃i beoimara mácavʉre, Espíritu Santoi parʉéque. \v 3 Aru caiye cuarenta paijãravʉa Jesús ʉ̃i yainíburu yóboi, ina ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara jã́varejaimad̶a ʉ̃́re cainʉmʉa. Que baru jãve majidejaimad̶a na Jesús apʉcʉre cojedeca, nacajañʉ mácʉre yainore jarʉvarĩ. Ʉ̃́re jã́rejaimad̶a. Aru coyʉrejamed̶a náre Jʉ̃menijicʉi jabotequiyede ʉ̃i põevare. \p \v 4 Jesús cʉcʉ bácʉ náque cãreja, yópe arĩ, cõjenejamed̶a náre: \p —Nʉmejara mʉja Jerusalẽ́ne jocarĩ cãreja. Quéda corejarã ñaine, jipacʉi daroquimʉre mʉjare. \v 5 Juan Bautista bácʉ jã́d̶ovame mʉjare Jʉ̃menijicʉre ocoque. Ʉbenita yʉ jã́d̶ovacʉyʉbu mʉjare Jʉ̃menijicʉre pʉeno mearo baju obebejãravʉa yóboi. Darocʉyʉbu mʉjare ñai Espíritu Santore, arejamed̶a náre Jesús. \s1 Jesús ʉ̃i mʉino ʉ̃mʉi, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi \r (Mt 28.19; Mr 16.15, 19; Lc 24.47-48, 50-51) \p \v 6 No yóboi, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara cójijidejaimad̶a ʉ̃́que cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũ pʉenoi. Aru jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿caride jaboteicõjequidica mʉ cojedeca majacavʉ, Israecavʉre? arejaimad̶a na. \p \v 7 Jesús arejamed̶a náre: \p —Jipacʉ, ʉ̃i caivʉre jaboteiye boje, majibi aipijãravʉa vaiquíye jaʉrõre. Ʉbenita ʉ̃ majicõjememi mʉjare iyede. \v 8 Jʉ̃menijicʉ darocʉyʉbe ñai Espíritu Santore, ʉ̃i d̶aicõjequiyepe ayʉ mʉjare. Que baru mʉja coyʉrãjaramu ji yávaiye méne. Coyʉrãjaramu mʉje jã́iyede ji d̶aiye báquede aru mʉje jápiaiyede ji coyʉiye báquede máre. Coyʉrãjaramu caivʉ ijãravʉcavʉre: Jerusalẽ́cavʉre, Judeacavʉre, Samariacavʉre, aru pʉ caino joborõcavʉre máre, arejamed̶a Jesús. \p \v 9 Que arĩ yávaiyeda, Jesúre jacopaiyovarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ náre jocarĩ, cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõita. Ʉ̃i mʉiyedeca ocopenibo darĩ, ʉ̃́re taorejavʉ̃ya. Quénora jã́menejaimad̶a ʉ̃́re. \v 10 Ne jã́riduiyedeca cavarõre Jesús mʉri bíjayʉre, cũiná, pʉcarã ʉ̃mʉva doivʉ boricajea cuitótecajeare núrejaimad̶a ne yebai. \v 11 Ina pʉcarã ángeleva jẽniari jã́rejaimad̶a náre: \p —Mʉja, Galileacavʉ, ¿aipe teni yui núri jã́ivʉrʉ̃ mʉja cavarõre? Ñai Jesús mʉñʉ mácʉ mʉjare jocarĩ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi copaidacʉyʉbe cojedeca ijãravʉi cavarõ mearore jocarĩ yópe ʉ̃i mʉiyepedeca, arejaimad̶a. \s1 Matíare ne beoino Judas bácʉ ʉ̃i yaiye boje \r (Mt 3.16; 10.2-4; 27.3-8; Mr 1.9; 3.16, 19; 16.19; Lc 3.21; 6.14-16; 24.51) \p \v 12 No yóboi, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara copainʉrejaimad̶a cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũre jocarĩ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Cũinákilometro vaivárejaimad̶a na. Yópe judíova ne jabʉóvaijãravʉi nʉicõjeiyepe vaivárejaimad̶a na. \v 13 Ne eaiyede diĩmaroi, ecorĩ, nʉri cũinád̶ami cʉ̃rami, ʉ̃mʉcatucubʉita, ne cʉritucubʉi, ecorejaimad̶a na: Pedro, aru Juan, Santiago, Andrés, Felipe, Tomás, Bartolomé, Mateo; apecʉ Santiago, Alfeoi mácʉ; Simón ãmicʉcʉ Celote, aru Judas, apecʉ Santiago jicʉ máre. \v 14 Obedijãravʉa Jʉ̃menijicʉque jẽniari, cójijivʉ barejáimad̶a na nore. Jesúi yóva, María, Jesúi paco, aru apevʉ nomiva máre, caivʉ ina cũinátʉrʉ ne ũme Jʉ̃menijicʉque jẽniarejaimad̶a na. \p \v 15 Obebejãravʉa yóboi, Jesúre jʉ aipõeva cójijidejaimad̶a. Ciento veinte paivʉ baju barejáimad̶a na. Aru Pedro nacajari arejamed̶a náre: \p \v 16 —Mʉja, jívʉ, jave vaivʉ́ yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepe David bácʉre Espíritu Santoi parʉéque. Judas bácʉ jẽni jiame Jesúre ʉ̃i mauvare. \v 17 Ʉ̃ mácʉ, majacacʉ bácʉ, yóvayʉ bateáme majare. Que baru ʉ̃ mácʉ máre Jesús ʉ̃i beoimʉ mácʉ bateáme, ʉ̃i memequiyepe ayʉ majaque, arejamed̶a náre Pedro. \p \v 18 Jesúre ʉ̃i jẽni jíquiye jipocai, Judas bácʉ jacopʉrejamed̶a tãutʉrare, ʉ̃i Jesúre jẽni jíye boje, ʉ̃i ãmeina teiye boje. Iye tãutʉraque apevʉ bojed̶arejaimad̶a cũináro joborõre. No joborõre ʉ̃i baju boarĩ́ jarʉvaiyʉcʉ, ʉ̃mʉi tʉrĩ darĩ ʉ̃i baju bíjarejamed̶a Judas bácʉ. Aru ʉ̃i cʉrabo etarejavʉ̃ya joborõita. \v 19 Caivʉ Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ jápiarejaimad̶a ʉ̃ mácʉi borore. Que baru ne yávaicamuaque ãmidorejaimad̶a no joborõre Acéldama ãmicʉrõ, Jivecʉrõ aiyʉrõ. \v 20 Pedro are nʉrejamed̶a ina Jesúre jʉ aipõevare yópe: \p —Jave toivarejaquemavʉ iye toivaiye báque Salmos ãmicʉrõi yópe Judas bácʉi borore: \q1 Ʉ̃i cʉrõ mácarõ põecʉbeno majaróri. Ñame cʉbejarãri nore, arĩ toivarejaquemavʉ. \p ’Aru yópe toivarejaquemavʉ apeno Salmoi: \q1 Apecʉ d̶ajacʉrĩ ʉ̃i memeino mácarõre, arĩ toivarejaquemavʉ. \p \v 21-22 ’Que baru apecʉ yóvajacʉrĩ ñʉjare, ʉ̃ máre coyʉcʉyʉ põevare ñʉjape: “Majivʉ yʉ Jesús apʉcʉre. Ʉ̃́re jã́cacʉ yʉ, nacajañʉre yainore jarʉvarĩ”, arĩ coyʉcʉyʉme ʉ̃. Ʉ̃ majacʉ́rĩ cũinácʉ nácacʉ ina ñʉjaque cʉrivʉ bácavʉ jãravʉa coapa Jesús ʉ̃i cuiyede ñʉjaque, Juan Bautista bácʉ ʉ̃i jã́d̶ovari bʉiyede põevare Jʉ̃menijicʉre ocoque, aru pʉ Jesús ʉ̃i mʉijãravʉita cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, arĩ coyʉrejamed̶a náre Pedro. \p \v 23 Ʉ̃i coyʉrĩburu yóboi, ina põeva jã́d̶ovarejaimad̶a pʉcarã ʉ̃mʉvare, nácavʉre, cũinácʉ ʉ̃i ãmiá José, ne ãmidoimʉ Barsabás aru apenʉmʉa ne ãmidoimʉ Justo, aru apecʉ máre, ʉ̃i ãmiá Matías. \v 24-25 Yópe arĩ, jẽniarejaimad̶a ina Jesúre jʉ aipõeva Jʉ̃menijicʉque: \p —Mʉ, ñʉje jabocʉ, me majivʉ mʉ caivʉ põeva ne dápiaiyede. Que baru jẽniaivʉbu mʉre. Majide d̶ajacʉ ñʉjare ñamene ina pʉcarã ʉ̃mʉvare mi beoimʉre, ʉ̃i memecaquiyepe cũinátʉrʉ ñʉjaque mi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaraque. Judas bácʉ dajocame mi yávaiye méne coyʉinore, ʉ̃i nʉiyede toabo cũiméboi, ʉ̃i ãmeina teiye báque boje. Que baru apecʉ mi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ jaʉbi, arĩ jẽniarejaimad̶a na. \p \v 26 Ne jẽniariburu yóboi, dʉvarejaimad̶a cʉ̃rayabeare, ina pʉcarã ʉ̃mʉva ne ãmiáque. Aru tʉrejavʉ̃ya diyabe Matías ʉ̃i ãmiáque. Que baru ʉ̃ máre, apevʉ once paivʉque, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ tedejamed̶a Matías. \c 2 \s1 Espíritu Santo ʉ̃i edaino Jesúre jʉ aipõevare \p \v 1 Pentecostés ãmicʉrijãravʉ eaiyede, caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva cójijidejaimad̶a cũinád̶ami cʉ̃rami jívʉi. \v 2 Cũiná jápiarejaimad̶a ʉrarõ bʉjinore yópe ũmevʉ parʉrõ japuinope. No bʉjino darejavʉ̃ya cavarõre jocarĩ. Aru caivʉ ina dobarivʉ diñami jívʉi jápiarejaimad̶a no bʉjinore. \v 3 No yóboi, jã́rejaimad̶a ʉre toa quĩ́jino uruino yópe jemedope. Tubarejavʉ̃ya caivʉre, náre coapa. \v 4 Caivʉ ina põeva cʉvarejaimad̶a ñai Espíritu Santore. Náre yávaicõjenejamed̶a. Aru yávarejaimad̶a apecamua yávaicamua ne majibecamuare, yópe ñai Espíritu Santo yávare d̶aiyepe náre coapa. \p \v 5 Nore Jerusalén ãmicʉriĩmaroi judíova caino joborõcavʉ cʉrejaimad̶a dijãravʉare. Ina judíova cainʉmʉa jídejaimad̶a mearore Jʉ̃menijicʉre. \v 6 Ne jápiaiyede iye vaiyede, obedivʉ ina judíova cójijidejaimad̶a. Aru jápiarejaimad̶a caivʉ na coapa Jesúre jʉ aipõeva yávaivʉre ne yávaicamuaque. Que baru pare cuecumarejaimad̶a na. \v 7 Cuecumari, pare dápiaivʉ arejaimad̶a na: \p —Jã́rijide apa. ¿Galileacavʉ ãmeni caivʉ ina yávaivʉ? \v 8 ¿Aipe teni caivʉ ñʉja jápiaivʉba náre yávaivʉre ñʉje yávaicamua coapa? \v 9-10 Yui cʉrivʉbu apevʉ Partiacavʉ, aru apevʉ Mediacavʉ, apevʉ Elãcavʉ, apevʉ Mesopotamiacavʉ, apevʉ Judeacavʉ, apevʉ Capadociacavʉ, apevʉ Pontocavʉ, apevʉ Asiacavʉ, apevʉ Frigiacavʉ, apevʉ Panfiliacavʉ, apevʉ Egiptocavʉ, apevʉ Áfricacavʉ, aru apevʉ Cirenecavʉ máre. Aru apevʉ Romacavʉ máre cʉrivʉbu yui. Apevʉ majacavʉ judíovabu, ne põeteiye báque boje nópe, ne cʉvae boje nébʉcʉva judíova. Aru apevʉ majacavʉ judíova ãmevʉ, ʉbenita jʉ aivʉbu judíovai bueiyede. \v 11 Cʉrivʉbu apevʉ Cretacavʉ aru apevʉ Arabiacavʉ máre. Ʉbenita maja jápiaivʉbu náre yávaivʉre maje yávaicamua coapa. Coyʉivʉbu majare Jʉ̃menijicʉi ʉrarõ mearo d̶ainore ʉ̃i parʉéque, arejaimad̶a ne bajumia. \p \v 12 Cuecumaivʉ aru jápiarĩ eabevʉ cãreja, jẽniari jã́re cuivʉ barejáimad̶a ne bajumia: \p —¿Aipe d̶arĩ jápiarĩ earãjidica maja caiye iyede? arejaimad̶a na. \p \v 13 Ʉbenita apevʉ yʉrivʉ arejaimad̶a ina Jesúre jʉ aipõevare: \p —¡Ina ʉ̃mʉva pacovatamu! arejaimad̶a. \s1 Pedro ʉ̃i yávaino põevare \r (Mt 22.44; 27.35; 28.5-6; Mr 12.36; 15.24; 16.6; Lc 20.42-43; 23.33; 24.5; Jn 19.18; 1 Co 15.25; He 1.13) \p \v 14 Dinʉmʉma Pedro nacajari, núri apevʉ once paivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaraque parʉrõreca coyʉrejamed̶a caivʉ ina obedivʉ põevare, ne jápiarĩ earãjiyepe ayʉ iye ne jã́iye báquede aru ne jápiaiye báquede máre. \p —Mʉja, judíova, jívʉ, caivʉ mʉja Jerusalẽ́cavʉ, caride coreóvajarã diede, ñʉje majiéde. Jápiajarã yʉre. Aru me jápiarĩ ad̶ajarã ji coyʉquiyede mʉjare. \v 15 “Pacovabebu”, arĩ dápiaivʉbu apevʉ mʉjacavʉ ñʉjare. Ʉbenita javejĩnamu, nueve baji caride. Que baru pacova ãmevʉ ñʉja. \v 16 “Pacovabebu”, arĩ dápiabejarã mʉja ñʉjare. Que baru põecʉ cʉbebi pacoteyʉ javejĩnare. Quénora ñʉje d̶aiyede yópe coyʉcarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ, ʉ̃i ãmiá Joel. \q1 \v 17 Jʉ̃menijicʉ arejaquemavʉ: “Yópe d̶acʉyʉmu yʉ ãnijãravʉa bʉojaquijãravʉa baquiyéna. Darocʉyʉmu ji Espíriture caivʉ põevare. Mʉjemara, aru mʉjemaromiva máre, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarãjarama. Mʉjacavʉ ʉ̃mʉva bojʉvʉ apʉrivʉre yópe decoboainope majide d̶acʉyʉmu yʉ. Aru mʉjacavʉ ʉ̃mʉva bʉcʉvare majide d̶acʉyʉmu yʉ decoboainoque. \v 18 Jãve ãnijãravʉa baquiyéna darocʉyʉmu ji Espíriture yʉre memecaipõevare, ʉ̃mʉvare aru nomivare máre, ne coyʉcarãjiyepe ayʉ ji yávaiyede. \v 19 D̶acʉyʉmu yʉ põeva ne jã́mene cavarõi aru ne d̶arĩ majibede joborõi. Aru põeva jã́rajarama jivede, toare, aru bicore máre, caino jidojarõ, ji jã́d̶ovaquiye jipocare náre. \v 20 Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinó jipocare põevare, ne ãmeina teiye boje, ñai aviá pẽomecʉyʉme. Quédata ñemitecʉyʉme ʉ̃. Aru aviá ñamicacʉ máre jũatecʉyʉme yópe jivepe. Yópe vaiquíyebu maje jabocʉ Cristo ʉ̃i daquijãravʉ baquinó jipocare. Põeva jã́rajarama ʉrarõ ne d̶arĩ majibede. Aru ne jã́iyede diede pare cuecumarajarama na. \v 21 Dijãravʉa baquiyéna mead̶acʉyʉmu caivʉ ina órejaivʉre yʉre ji cad̶atequiyepe aivʉre náre. Ĩcʉyʉmu náre abujuvai jabocʉi parʉéde jocarĩ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, coyʉcarejaquemavʉ Joel bácʉ. \p \v 22 ’Mʉja, Israecavʉ, me jápiajarã ji coyʉquiyede mʉjare. Jʉ̃menijicʉ jãve jã́d̶ovaquemavʉ mʉjare ʉ̃i daroimʉ mácʉre, ʉ̃i me jã́imʉre, Jesús Nazarecacʉre. Que baru Jesús d̶áme ʉ̃i d̶aiye báquede Jʉ̃menijicʉi parʉéque, põeva ne jã́mene, aru ne d̶arĩ majibede, aru ape parʉéque d̶aiyede máre mʉje jẽneboi. Que baru mʉjavacari majidivʉbu caiye iye jãvene. \v 23 Ñai Jesúre Jʉ̃menijicʉ javede jẽni jícõjenejaquemavʉ, yópe ʉ̃i ʉrõpe aru ʉ̃i majiéque máre. Que baru jẽni jíquemavʉ ʉ̃́re mʉjare. Aru mʉja boarĩ́ jarʉvaicõjeavʉ ʉ̃́re, ãmeina teivʉre ne pẽvarajiyepe aivʉ ʉ̃́re jocʉcʉjaravena. \v 24 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ nacovaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ. Jesús yaiyʉ́ bácʉvacari, mautebeteame yaiyʉ́ bácʉpe. Que baru Jʉ̃menijicʉ jebequemavʉ ʉ̃i ñájiye báquede ʉ̃i yainore. \v 25 Javede ñai jabocʉ David bácʉ, yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ Jesúrã: \q1 Cainʉmʉa jã́cacʉ yʉ ji jabocʉre ji jipocai. Ʉ̃ cʉbi ji yebai. Que baru apevʉ cãrijovari bʉojabenama yʉre. \v 26-27 Mʉ, Jʉ̃menijicʉ, dajocabecʉbu mʉ ji ũmene ina yaivʉ bácavʉ ne cʉrõi. Pojeicõjemecʉbu mʉ ji bajure, ji meacʉ baju boje, aru ji memecaiye boje mʉre. Que baru torojʉvʉ yʉ ji ũmei. Aru torojʉrĩ yávaivʉ yʉ. Caivʉ põevape páyʉ, yʉ máre yaicʉ́yʉmu. Ʉbenita apʉcʉ jabʉóvaivʉ yʉ, ji coreiye boje mi mearo d̶acaquiyede yʉre. \v 28 Mʉ jã́d̶ovaivʉ yʉre ye d̶aiye jaʉrõre cʉcʉyʉre mʉ́que. Aru mi cʉe boje yʉ́que cainʉmʉa, ʉrarõ torojʉvʉ yʉ mʉre, arĩ coyʉcarejaquemavʉ David bácʉ Jesús ʉ̃i coyʉiye báquede Jʉ̃menijicʉre. \p \v 29 ’Mʉja, jívʉ, jãve coyʉiyʉvʉ mʉjare majeñecu mácʉ David bácʉi borore. Ʉ̃ mácʉ yaidéjaquemavʉ. Aru jarʉvarejaquemavʉ ʉ̃i baju bácarõre cʉ̃racobei. Maja cari cʉrivʉbu joabenoi dicobede. \v 30 Ñai David bácʉ apʉcʉ cãreja, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ barejaquémavʉ. Majidejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ jãve d̶acʉyʉre yópe ʉ̃i aiye báquepedeca ʉ̃́re. Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ David bácʉre, “Yópe jãve d̶acʉyʉmu” arĩ: “Mʉ, David, yópe mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉre. Cũinácʉ mipãramenacacʉre jaboteicõjecʉyʉmu yʉ, yópe ji jaboteicõjeiyepedeca mʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ David bácʉre. \v 31 David bácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ barejaquémavʉ. Que baru majidejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aquiyede. Die majiéque coyʉrejaquemavʉ ñai Cristoi borore, yópe arĩ: “Jʉ̃menijicʉ dajocabecʉbe ʉ̃́re yaivʉ bácavʉ ne cʉrõi. Ʉ̃i bajure máre pojeicõjemecʉbe ʉ̃́re”, arĩ coyʉcarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede David bácʉ. \v 32 Ñaineca Jesúre Jʉ̃menijicʉ nacovaquemavʉ yainore jarʉvarĩ. Aru caivʉ ñʉja ʉ̃́re jã́carã apʉcʉre cojedeca ʉ̃i yainíburu yóbore. \v 33 Jʉ̃menijicʉ nacovari Jesúre epequemavʉ ʉ̃́re ʉ̃i meapũravʉi. Ñai meapũravʉi cʉcʉ parʉéde cʉvabi. Aru jípacʉ Jʉ̃menijicʉ daroquemavʉ ʉ̃́re ñai Espíritu Santore, yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. “Darocʉyʉmu mʉre ñai Espíritu Santore”, jipocamia aquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Jesúre. Aru Jʉ̃menijicʉ Jesúre daroicõjeimi ñai Espíritu Santore ñʉjare máre. Que baru Jesús d̶aibi caiye iye mʉje jã́iyede, mʉje jápiaiyede máre cari jãravʉre. \v 34 Ʉbenita David bácʉ mʉri nʉmenejaquemavʉ cãreja cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi yópe Jesús ʉ̃i mʉiye báquepe. Que baru David bácʉ arejaquemavʉ yópe: \q1 Jʉ̃menijicʉ aquemavʉ ji jabocʉre: “Dobajacʉ ji meapũravʉi mi cʉvae boje parʉéde yʉpedeca. \v 35 Aru yʉ epecʉyʉmu mi mauvare mi cʉboba cãchinoi. Que teni mʉre vainí jarʉvare d̶acʉyʉmu yʉ náre, mi jabotequiyepe ayʉ náre”, arejaquemavʉ David bácʉ Cristorã. \p \v 36 ’Caivʉ mʉja Israecavʉ jãve majijarã iyede: Ñai Jesúvacaribe mʉje jocʉcʉjaravena pẽvaicõjeimʉ mácʉ, ji coyʉimʉ mʉjare. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ epeibi ñai Jesúre maje jabocʉva. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, arejamed̶a Pedro ina põevare. \p \v 37 Aru ina põeva, ne jápiaiyede caiye ʉ̃i coyʉiyede náre, cãrijinejaimad̶a. Que baru arejaimad̶a Pedrojãre: \p —Mʉja, ñʉjevʉ, ¿aipe d̶arãjidi ñʉja? arejaimad̶a na. \p \v 38 Pedro arejamed̶a náre: \p —Caivʉ mʉja jarʉvajarã mʉje ãmeina teiyede. Aru oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Jã́d̶ovajara Jʉ̃menijicʉre ocoque mʉje Jesúre jʉ aiye boje, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ mʉje ãmeina teiyede, aru ʉ̃i daroquiyepe aivʉ mʉjare ñai Espíritu Santore. \v 39 Mʉjare, mʉjemarare, mʉjepãramenare máre, aru caivʉ ina joai cʉrivʉre máre darocʉyʉme cãreja Jʉ̃menijicʉ ñai Espíritu Santore yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Caivʉ ʉ̃i cutuiyʉmarare mead̶acʉyʉme ʉ̃, arejamed̶a Pedro. \p \v 40 Aru Pedro coyʉre nʉrejamed̶a náre parʉrõreca, ʉrarõ ʉ̃i coyʉiyede, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesúre. \p —Ina ãmeina teivʉ pare ñájinajarama. Jʉ̃menijicʉ mead̶ajacʉrĩ mʉjare, mʉje ñájimenajiyepe ayʉ ne ñájinajiyepe, arĩ coyʉrejamed̶a Pedro. \p \v 41 Que ayʉre jápiarĩ, obedivʉ ina põevacavʉ jʉ arejaimad̶a iye ʉ̃i coyʉiyede. Aru Pedrojã jã́d̶ovarejaimad̶a náre Jʉ̃menijicʉre ocoque. Que teni, dijãravʉre cójijidejaimad̶a apevʉ yóbecʉrimil paivʉ baju Jesúre jʉ aipõevaque. \v 42 Yópe d̶are cuivʉ barejáimad̶a jãravʉa coapa. Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara bueivʉ barejáimad̶a náre. Cad̶ateivʉ barejáimad̶a ne bajumia. Ne cʉvaede jívʉ barejáimad̶a ne bajumia. Caivʉ ãivʉ barejáimad̶a cũináromia. Aru caivʉ jẽniaivʉ barejáimad̶a Jʉ̃menijicʉque máre cũinátʉrʉ. \s1 Jesúre jʉ aipõeva mamarʉmʉcavʉ ne d̶aino \r (Hch 4.32-35) \p \v 43 Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara d̶are cuivʉ barejáimad̶a ʉre põeva ne jã́mene, ne d̶arĩ majibede máre. Aru iye ne jã́d̶ovaiyede jã́ri, caivʉ cuecumarejaimad̶a pare. \v 44 Caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva, cũinátʉrʉ ne ũme, cad̶ateivʉ barejáimad̶a ne bajumia. Nácavʉ cʉve cʉvarivʉ jívʉ barejáimad̶a apevʉ nácavʉre jaʉéde, cʉbenajiyepe aivʉ cõmaje ãrojarivʉ ne jẽneboi. \v 45 Cũinácʉ nácacʉre jaʉru, apevʉ nácavʉ bojed̶arĩ ne cʉvaede, jívarejaimad̶a ñai cʉvabecʉre jaʉéde. \v 46 Caijãravʉa cójijivarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. Aru cójijivarejaimad̶a ne cʉ̃ramia coapa, ãrajivʉ. Torojʉrĩ ã́varejaimad̶a na ne ũme méque. \v 47 Jívarejaimad̶a mearore Jʉ̃menijicʉre. Que baru caivʉ apevʉ põeva me jã́rejaimad̶a náre. Pued̶arejaimad̶a náre, ina Jesúre jʉ aipõevare. Aru caijãravʉa Jʉ̃menijicʉ cójijovarejaquemavʉ apevʉ ʉ̃i mead̶aimarare. \c 3 \s1 Pedro aru Juan ne mead̶aino cuiye majibecʉre \p \v 1 Cũinájãravʉ, tres baji nainú, Pedro Jũamaque mʉri nʉivʉ barejáimad̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami. Diora cũináora judíova ne Jʉ̃menijicʉque jẽniaiora barejávʉ̃ya. \v 2 Cũinácobe Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jedevacobe yebai, Meacobe ãmicʉrijedevacobe yebai, cʉrejamed̶a cũinácʉ ʉ̃mʉ, cuiye majibecʉ. Ñai ʉ̃mʉ põetedejamed̶a cuiye majibecʉ. Caijãravʉa apevʉ ʉ̃́re nʉvari epevarejaimad̶a yo jedevacobe yebai, ʉ̃i jẽniaquiyepe aivʉ tãutʉrare ina Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami ecoivʉre. \v 3 Ʉ̃ jã́ñʉ mácʉ Pedrore aru Jũare máre ecoivʉre, jẽniaridurejamed̶a tãutʉrare náre. \v 4 Ʉbenita ina pʉcarã pare jã́rejaimad̶a. Aru Pedro arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Jã́jacʉ ñʉjare, arejamed̶a. \p \v 5 Ʉ̃i que aiyede, ñai ʉ̃mʉ jã́rejamed̶a náre, “Jínajivʉbu yʉre”, arĩ dápiarĩduyʉ. \v 6 Dinʉmʉ Pedro arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Tãutʉrare cʉvabevʉ yʉ. Ʉbenita jíquijivʉ mʉre ji majié cʉvaede. Jesús Nazarecacʉ ʉ̃i ãmiái, ʉ̃i parʉéque, nacajari cuicõjeivʉ mʉre, arejamed̶a Pedro. \p \v 7 Que ayʉva, ʉ̃i pʉrʉ meapũravʉre jẽni, Pedro nacovarejamed̶a ʉ̃́re. Cũiná ʉ̃i cʉboba, ʉ̃i cʉbochĩarʉa máre, tututedejavʉ̃ya. \v 8 Maumejiena biarárĩ, núri ʉ̃i cʉbobare, vaivárĩ bʉ́rejamed̶a ʉ̃, cuiye majibecʉ bácʉ. Ecorejamed̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami náque. Vaiváyʉ barejámed̶a. Biaráyʉ barejámed̶a. Aru yópe arĩ, mearore jíyʉ barejámed̶a Jʉ̃menijicʉre: “Jʉ̃menijicʉ meacʉ bajube”, ayʉ barejámed̶a ñai cuiye majibecʉ bácʉ. \v 9 Obedivʉ põeva jã́rejaimad̶a ʉ̃́re vaiváyʉre. Aru jápiarejaimad̶a ʉ̃́re, “Jʉ̃menijicʉ meacʉ bajube”, ayʉre. \v 10 Ne coreóvaiyede ʉ̃́re ñai tãutʉrare jẽniari dobacʉ bácʉre Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jedevacobe yebai, pare cuecumarejaimad̶a na, ñai ʉ̃mʉ ʉ̃i meateiye boje. \s1 Pedro ʉ̃i yávaino põevare Salomón mácʉi cuinoi \r (Mt 22.32; 27.15-23; Mr 15.6-14; Lc 23.13-23; Jn 19.12-25; Hch 7.37; Gá 3.8; Fil 2.7-9) \p \v 11 Ñai ʉ̃mʉ jẽiyede Pedrore aru Jũare máre, ina obedivʉ põeva cuecumaivʉ cúyarejaimad̶a ne yebai Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramicacuino, Salomón mácʉi cuino ãmicʉrõi. \v 12 Pedro jã́ñʉ mácʉ ina põevare, arejamed̶a náre: \p —Mʉja, Israecavʉ, ¿aipe teni cuecumaivʉrʉ̃ mʉja? ¿Aipe teni jã́ivʉrʉ̃ ñʉjare? ¿Dápiaivʉrʉ̃ cure d̶aivʉre ñai ʉ̃mʉre ñʉje parʉéque, o ñʉje me boje Jʉ̃menijicʉi jã́inore? \v 13 Abraham mácʉ, Isaac bácʉ, aru Jacob bácʉ máre, majeñecuva mácavʉ ne jʉ aimʉ, Jʉ̃menijicʉ, jã́d̶ovaimi ʉ̃́re memecaipõecʉ Jesús ʉ̃i parʉéde. Ñai Jesúrecabe mʉje jẽni jícaimʉ mácʉ mʉje jabovare, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe aivʉ ʉ̃́re. Aru ñai jabocʉ Pilato ʉ̃i jaetovaiyʉede, ʉbeteavʉ̃ mʉjavacari. \v 14 Ñai Jesús cainʉmʉa memecayʉ bateáme Jʉ̃menijicʉre. Aru cainʉmʉa d̶ayʉ bateáme mearore Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ʉbenita mʉja ʉbeteavʉ̃ ʉ̃́re. Quénora mʉja jẽniavʉ Pilatore, ʉ̃i jaetovacaquiyepe aivʉ mʉjare ñai boaipõecʉre, Jesúre jarʉvarĩ. \v 15 Que teni mʉjavacari boarĩ́ jarʉvaicõjeavʉ ñai jíyʉre põevare jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉcapũravʉ nacovaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ. Ñʉjavacari jã́carã ʉ̃́re apʉcʉre cojedeca, ʉ̃i yainíburu yóbore. \v 16 Jesúvacari, ʉ̃i parʉéque, mead̶acʉbe ñai cuiye majibecʉ bácʉre. Caride mʉja jã́ri majidivʉbu caiye iye vaiyede ʉ̃́re, ʉ̃i dápiaiye boje, yópe arĩ: “Jesús mead̶ayʉ majibi”, arĩ dápiacʉbe ʉ̃. Aru ʉ̃i jʉ aiye boje Jesúre, meateibi ñai ʉ̃mʉ mʉje jã́iyede. \p \v 17 ’Mʉja, jívʉ, majivʉ yʉ. Mʉje d̶aiye báquede aru mʉje jabova ne d̶aiye báquede Jesúre boarĩ́ jarʉvaivʉ coreóvabeteavʉ̃ mʉja diede. \v 18 Javede caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ coyʉrejaimad̶a ʉ̃́ra, põeva ne coreóvarãjiyepe aivʉ ʉ̃i daroimʉ mácʉ Cristoi ʉrarõ ñájiquiyede. Aru nópe ne coyʉiye báquepedeca vaiávʉ̃ Jesúre. \v 19 Que baru chĩojara mʉja mʉje ãmeina teiyede. Aru oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Vojarã Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jarʉvaquiyepe aivʉ mʉje ãmeina teiyede, aru diede máre ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ. \v 20 Mʉje yópe d̶aru, Jʉ̃menijicʉ parʉre d̶acʉyʉme mʉjare mʉje ũmei. Aru darocʉyʉme mʉjare Jesúre, ñai ʉ̃i beoimʉ mácʉre, mʉjare mead̶acʉyʉre. \v 21 Jesús ʉ̃i mauteino jaʉvʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi pʉ dijãravʉ baquinói, Jʉ̃menijicʉi caiyede mamaene cʉed̶aquijãravʉita bedióva cojedeca. Javede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ, Jʉ̃menijicʉre cũinácʉra memecaivʉ, coyʉcarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre, põeva ne majinajiyepe aivʉ diede. \v 22 Nopedeca, Moisés bácʉ arejaquemavʉ: “Jʉ̃menijicʉ, mʉje jabocʉ, darocʉyʉme mʉjare cũinácʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉre, yópe ʉ̃i daroiyepe yʉre. Ʉ̃ macʉyʉ́me cũinácʉ mʉjacacʉ. Judío bacʉyʉ́me ʉ̃. Me jápiajarã ʉ̃́re. D̶ajarã yópe ʉ̃i coyʉiyepe. \v 23 Ácʉ põecʉ ʉ̃i jápiabedu ʉ̃́re, Jʉ̃menijicʉ coavacʉyʉme ʉ̃́re ʉ̃i põevare jarʉvarĩ”, arejaquemavʉ Moisés bácʉ. \p \v 24 ’Samuel bácʉ aru ʉ̃i yóbocavʉ bácavʉ, aru apevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ máre coyʉrejaquemavʉ iye vaquíyede ãnijãravʉa baquiyéde. \v 25 Jʉ̃menijicʉ coyʉicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre, yópe arĩ: “Yʉ, Jʉ̃menijicʉ, mearo d̶acacʉyʉmu mʉjare”. Aru “mʉjare” ayʉ Jʉ̃menijicʉ, majeñecuva mácavʉre aru majare máre ayʉ barejaquémavʉ. Jʉ̃menijicʉ “Yʉ mearo d̶acacʉyʉmu mʉjare” ʉ̃i aiyede apecʉ oatʉvarĩ bʉojabebi diede. Aru Jʉ̃menijicʉ baju oatʉvabebi ʉ̃i que aiyede. Que baru mʉjavacari jãve jacopʉrãjaramu Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede. Mearo d̶acacʉyʉme mʉjare máre. Nopedeca arejaquemavʉ ʉ̃ Abraham mácʉre: “Mipãramena márajivʉre mearo d̶acacʉyʉmu yʉ. Mʉre mearo d̶acaiye báquepedeca ijãravʉcavʉ apevʉ caivʉre máre mearo d̶acacʉyʉmu yʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \v 26 Aru beorejaquemavʉ Jesúre, ʉ̃́re memecaipõecʉre. Ʉ̃́re nacovariburu yóboi, daroquemavʉ maje yebai mamarʉmʉre. Que d̶arĩ Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acaquemavʉ majare, ʉ̃i jarʉvaicõjeiye boje majare maje ãmeina teiyede, arejamed̶a Pedro ina põevare. \c 4 \s1 Pedro aru Jũamaque ne boroteino jabova yebai \r (Mt 21.42; Mr 12.20-22; Lc 20.17; Jn 14.6; 1 P 2.7) \p \v 1 Pedro aru Juan máre yópe yávaiyedeca ina põevare, apevʉ sacerdotevacavʉ, aru Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine coreipõevai jabocʉ, aru saduceovacavʉ máre nʉrejaimad̶a ne yebai. Saduceo ãmicʉriyajubo judíovacavʉ barejáimad̶a na. Dápiarejaimad̶a nacajaino cʉbenore yainore jarʉvarĩ. \v 2 Jararejaimad̶a Pedrojãre ne bueiye boje. Pedrojã arĩ buedejaimad̶a: \p —Jesús nacajaquemavʉ yainore jarʉvarĩ. Aru maja máre nacajarajaramu yainore jarʉvarĩ, arejaimad̶a Pedrojã. \p \v 3 Jaraivʉ Pedrojãre, ina saduceovajã náre jẽni, ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami nʉvaicõjenejaimad̶a churaravare. Jave nainú marejávʉ̃ya. Que baru cõmiáijãravʉita jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami nʉvarajivʉ barejáimad̶a náre. \v 4 Ʉbenita obedivʉ põeva, ne bueiyede jápiaivʉcavʉ bácavʉ, jʉ arejaimad̶a Jesúre. Ina põeva mamarʉmʉ jʉ aivʉ Jesúre dijãravʉre cũinápʉrʉpe paimil paivʉ baju ʉ̃mʉva marejáimad̶a na. Obedivʉ nomiva máre jʉ arejaimad̶a ʉ̃́re. \p \v 5 Cõmiáijãravʉ ina judíovai jabova, aru bʉcʉva, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede bueipõeva máre cójijidejaimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. \v 6 Apevʉ ina jabovacavʉ barejáimad̶a sacerdotevare jaboteipõecʉ ʉ̃i ãmiá Anás, aru Caifás, Juan, Alejandro, aru apevʉ Anás jinacavʉ. \v 7 Cójijivʉ bácavʉ, davaicõjenejaimad̶a Pedrojãre ne yebai aru núicõjenejaimad̶a náre ne coricai. Que teni cũinácʉ nácacʉ jẽniari jã́rejamed̶a Pedrojãre: \p —¿Ñamei parʉéque mead̶arãrʉ mʉja ñai cuiye majibecʉ bácʉre? arejamed̶a náre. \p \v 8 Dinʉmʉ ñai Espíritu Santo Pedrore d̶aicõjeñʉ, yávaicõjenejamed̶a ʉ̃́re ʉ̃i jʉ aiyede náre. \p \v 9 —Mʉja jabova, mʉja bʉcʉva máre, caride mʉja jẽniari jã́ivʉ ñʉjare ñʉje mead̶acaino mácarõre ñai cuiye majibecʉ bácʉre. Mʉja majiyʉvʉ aipe d̶arĩ mead̶aimʉ mácʉre. \v 10 Que baru coyʉyʉbu mʉjare, mʉje majinajiyepe ayʉ, aru caivʉ Israecavʉ máre, ne majinajiyepe ayʉ. Jesús Nazarecacʉ ʉ̃i parʉé boje, ñai ʉ̃mʉ númi yui mʉje jã́inoi, meacʉ baju. Ñainecabe Jesús mʉje pẽvari boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ nacovaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ. \v 11 Aru Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede yópe Jesúi borore: “Iva cʉ̃ravare cʉ̃ramine d̶aipõeva ʉbeni jarʉvaquemavʉ. Caride iva cʉ̃rava caiva apeva pʉeno parʉrivabu”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Nopedeca Jesús, mʉje ʉbemʉ mácʉ, Jʉ̃menijicʉi epeimʉme. Apevʉ pʉeno jabocʉ parʉcʉbe ñai Jesús. \v 12 Que baru ʉ̃́recabe cũinácʉ põevare mead̶aipõecʉ. Ijãravʉre apecʉ cʉbebi. Quécʉra Jesús, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ, põevare mead̶ayʉ bʉojaibi, ne ñájimenajiyepe ayʉ ne ãmeina teiye boje, arejamed̶a Pedro cójijinocavʉre. \p \v 13 Ʉ̃́re jápiaivʉ bácavʉ, ina cójijinocavʉ cuecumarejaimad̶a, ne jã́iyede Pedrore aru Jũare máre yávaivʉre jidʉbevʉva, ne coreóvaiye boje náre ʉbeni cʉrivʉre aru buebevʉ bácavʉre máre. Ʉbenita majidejaimad̶a Jesúi yóvaimara mácavʉre. \v 14 Jã́rejaimad̶a ñai ʉ̃mʉ mead̶aimʉ mácʉre ne jẽneboi Pedro aru Jũaque máre. Que baru coyʉrĩ majibeni, bi arejaimad̶a na. \v 15 Dinʉmʉ etaicõjenejaimad̶a Pedrojãre ne cójijitucubʉre jocarĩ. Ne etarĩburu yóboi, ina jabova yávaivʉ barejáimad̶a ne bajumia, yópe arĩ, jẽniari jã́rejaimad̶a: \p \v 16 —¿Aipe d̶arãjidica maja náre? D̶arãma na ʉrarõ põeva ne d̶arĩ majibede. Caivʉ Jerusalẽ́cavʉ majima ne d̶aiye báquede. Que baru maja jʉ abeni majibevʉ. \v 17 Ʉbenita ne buebenajiyepe aivʉ apevʉre ne bueiyede, aru ne d̶abenajiyepe aivʉ põeva ne d̶arĩ majibede cojedeca, yávaicõjemenajarevʉ cojedeca Jesúi borore, arejaimad̶a ina cójijinocavʉ, ne bajumia yávaivʉ. \p \v 18 Ne yávarĩburu yóboi, órejaicõjenejaimad̶a Pedrore aru Jũare máre ne cójijitucubʉi cojedeca. Aru parʉrõreca yávaicõjemenidurejaimad̶a náre Jesúi borore. \p —Bedióva cojedeca buebejarã mʉja Jesúi borore, arĩdurejaimad̶a na Pedrojãre. \p \v 19 Ʉbenita Pedrojãcapũravʉ arejaimad̶a ina judíovai jabovare: \p —Dápiarĩ majijarã mʉja. ¿Jʉ̃menijicʉi jã́inoi, jʉ arãjidi ñʉja mʉje d̶aicõjeiyede o Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede? \v 20 Jave dápiarĩ majivʉ ñʉja aipe d̶aiye jaʉrõre ñʉjare. Jʉ aiye jaʉvʉ ñʉjare Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede. Que baru apenore d̶aiye majibevʉ ñʉja. Quénora d̶aivʉbu yópe iye ñʉje jã́iye báquepe, aru yópe ñʉje jápiaiye báquepe máre, arejaimad̶a. \p \v 21 Ina cójijinocavʉcapũravʉ cojedeca yávaicõjemenidurejaimad̶a náre parʉrõreca. \p —Jesúi borore mʉje buedu, ñájine d̶arãjivʉbu mʉjare, arejaimad̶a Pedrojãre. \p Ina põevacapũravʉ torojʉrĩ mearore jídejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre, Pedrojã ne d̶aiye báque boje. Que baru ina cójijinocavʉ, yávaicõjemeniduivʉ, jaetovarejaimad̶a náre. \v 22 Aru ñai ʉ̃mʉ, ne mead̶aimʉ mácʉ põeva ne d̶arĩ majibeno d̶aiyeque, cuarenta paiʉjʉa pʉeno baju bʉcʉcʉ barejámed̶a ʉ̃. \s1 Jesúre jʉ aipõeva ne jẽniaino parʉéde Jʉ̃menijicʉque \r (Mt 27.1-2; Mr 15.1; Lc 23.1, 7-11; Jn 18.28-29; Fil 2.7) \p \v 23 Maumejiena etarĩburu yóboi cójijinore jocarĩ, Pedro aru Jũamaque copainʉrejaimad̶a ne yóvaimara yebai. Aru coyʉrejaimad̶a náre caiye ina sacerdotevare jaboteipõeva aru ina judíova bʉcʉva máre ne coyʉiye báquede náre. \v 24 Ina Jesúre jʉ aipõeva jápiaivʉ bácavʉ Pedrojãi borore, cũinátʉrʉ yópe arĩ, coyʉrejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre: \p —Mʉ, ñʉje jabocʉ, caivʉ jabova pʉeno meacʉ, cʉed̶arejaquemavʉ mʉ cavarõre, aru joborõre, aru jia ʉrad̶are máre, aru caivʉ nócavʉre, aru noi cʉede máre. \v 25 Mʉ yávaicõjenejaquemavʉ ñʉjeñecu David bácʉre, mʉre memecaipõecʉ bácʉre, mi Espíritu Santo majiéque. Que teni David bácʉ arejaquemavʉ: \q1 Judíova ãmevʉ jorojĩnajarama. Põeva dápiarãjarama ʉbenina ne d̶arãjiyede. \v 26 Ijãravʉcavʉ jabova mead̶arãjarama na ne baju. Aru ina ĩmaroare cõjeipõeva cójijinajarama, maucʉvarãjivʉ Jʉ̃menijicʉre aru ʉ̃i epeimʉ Cristore máre, arejaquemavʉ David bácʉ. \p \v 27 ’Yópe David bácʉ ʉ̃i Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiye báquepe d̶aiyede jã́vʉ ñʉja. Yo ĩmaroi ina jabova Herodes aru Poncio Pilato cójijiquemavʉ judíova ãmevʉque aru apevʉ Israecavʉque máre, maucʉvarãjivʉ Jesúre, mʉre memecaipõecʉ meacʉ bajure, ñai mi epeimʉ Cristore. \v 28 Cójijiquemavʉ, d̶arãjivʉ yópe “D̶arãjarama”, mi aino mácarõpe, mi majiéque, nópe arĩ, yávarejaquemavʉ mʉ. \p \v 29 ’Aru mʉ, ñʉje jabocʉ, cõmaje ãroje jã́jacʉ ñʉjare, ne ñájine d̶aiyʉe boje ñʉjare. Jidʉbevʉva yávare d̶ajacʉ ñʉjare Jesús ʉ̃i yávaiye méne. \v 30 Ijimarare mead̶ajacʉ náre coapa. Parʉre d̶ajacʉ ñʉjare ñʉje ũmei, ñʉje d̶arãjiyepe ayʉ põeva ne jã́mene, ne d̶arĩ majibede máre, mʉre memecaipõecʉ Jesús ʉ̃i ãmiái, ʉ̃i parʉéque, arĩ jẽniarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre na, Jesúre jʉ aipõeva. \p \v 31 Jẽniari bʉojaiyede, ne cʉrõ cújidejavʉ̃ya pare Jʉ̃menijicʉi parʉéque. Aru ñai Espíritu Santo d̶aicõjeñʉ, yávaicõjenejaquemavʉ náre. Que teni jidʉbevʉva coyʉrejaimad̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. \s1 Caivʉ ne cʉvae ne coavaino \r (Hch 2.44-45) \p \v 32 Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva ne ũme aru ne dápiaiye máre cũinátʉrʉ barejáimad̶a na. Nácacʉ cʉbedejamed̶a “Yo jínomu” ayʉ. Quénora caiye ne cʉvaede “Majemu”, arejaimad̶a na, Jesúre jʉ aipõeva. \v 33 Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara parʉrõreca coyʉrejaimad̶a apevʉre: “Jã́carã ñʉja Jesúre nacajañʉre yainore jarʉvarĩ”, arejaimad̶a. Aru Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acarejamed̶a náre pare. \v 34-35 Nácacʉ cʉbedejamed̶a jaʉmʉ ʉ̃́re apejĩe. Apevʉ ina joborõre cʉvarivʉ, cʉ̃ramiare cʉvarivʉ máre, bojed̶aivʉ barejáimad̶a nénore. Aru ne bojed̶ainore nʉvari, jívʉ barejáimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare, ne coavarãjiyepe aivʉ ina apejĩe jaʉmarare náre jaʉrõpe. \v 36 Cũinácʉ nácacʉ yópe d̶arejamed̶a, ʉ̃i ãmiá José. Ñai José levita ãmicʉriyajubocacʉ barejámed̶a. Aru põetedejamed̶a Chipre ãmicʉrijiavʉi. Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ãmidorejaimad̶a ʉ̃́re Bernabé, “cad̶ateipõecʉ” aivʉ. \v 37 Ʉ̃ cʉvacʉ bácʉ joborõare, aru cũináro ʉ̃i joborõre bojed̶arejamed̶a ʉ̃, Bernabé. Bojed̶arĩburu yóboi, bojed̶ainore nʉvari, jídejamed̶a diede Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare, ne coavarãjiyepe ayʉ. Que d̶arejamed̶a Bernabé. \c 5 \s1 Ananías jímarepacomaque ne borocʉrõ \p \v 1 Apevʉ cʉrejaimad̶a, ʉ̃i ãmiá Ananías, aru jímarepaco máre, õi ãmiá Safira. Ñai bojed̶arĩ jídejamed̶a ʉ̃i joborõre. \v 2 Ne bojed̶ainore ĩni, apede ne bojed̶ainoquede yaveni epedejamed̶a nénova. Que teni apede ne bojed̶ainoquede jídejamed̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare. \p —Ʉ̃́jʉ, yo caino ñʉje joborõ mácarõ bojetamu, ʉbenina arejamed̶a Ananías Pedrojãre. \p Jipocamia jímarepaco majidejacod̶a caiye iye ʉ̃i d̶aquiyede. \v 3 Ʉ̃i jíniburu yóboi, Pedro arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, Ananías, ¿aipe teni abujuvai jabocʉ dápiaicõjeni mʉre yópe mi d̶ainore, mi jʉjovarĩduquiyepe ayʉ ñai Espíritu Santore mi yaveni epeiyede apede yo bojed̶ainoquede? \v 4 Mi joborõre bojed̶arĩ jíquiye jipocai, míno cʉ́tevʉ dijoborõ. Aru bojed̶arĩburu yóboi, iye tãutʉra máre míye batevʉ́. Que baru, ¿aipe teni dápiacʉrʉ̃ mʉ mi ũmei iye ãmeina teiyede? Borocʉbevʉ mʉ põevare quévʉra. Quénora borocʉvʉ mʉ Jʉ̃menijicʉre, arejamed̶a Pedro ʉ̃́re. \p \v 5 Cũiná Ananías jápiayʉ bácʉ iye Pedro ʉ̃i coyʉiyede, yainí tʉrejamed̶a joborõi. Aru caivʉ ina jápiaivʉ ʉ̃i borore jidʉrejaimad̶a pare. \v 6 Dinʉmʉ apevʉ bojʉvʉ earĩ, yaiyʉ́ bácʉi baju bácarõre cũmari, nʉvari, jarʉvarejaimad̶a ʉ̃ mácʉre cʉ̃racobei. \p \v 7 Yóbecʉriora yóboi, Ananías bácʉi márepaco nʉrejacod̶a Pedrojã yebai. Ʉbenita majibedejacod̶a cãreja jímarepacʉ bácʉre jave yaiyʉ́re. \v 8 Pedro jẽniari jã́rejamed̶a ṍre: \p —Coyʉjaco yʉre. ¿Iyeba caiye tãutʉra mʉje bojed̶aino joborõ mácarõ boje? arejamed̶a Pedro. \p Õ jʉ arejacod̶a ʉ̃́re: \p —Jʉ̃́jʉ, quénora bojecʉvʉ, ʉbenina arejacod̶a õ. \p \v 9 Õi que aiyede, Pedro arejamed̶a ṍre: \p —¿Aipe teni borocʉrĩdurãrʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santore? Jã́jaco daivʉre ina mimarepacʉ bácʉre jarʉvaivʉ bácavʉ, cʉrivʉre jedevacobei caride. Mʉre máre nʉvari, jarʉvarãjivʉbu, arejamed̶a Pedro. \p \v 10 Aru cũiná õ máre yainí tʉrejacod̶a joborõi Pedro ʉ̃i cʉboba yebai. Ina bojʉvʉ ecorĩ, yaiyó bácore jã́ri, õ mácore máre nʉvari, jarʉvarejaimad̶a jímarepacʉ bácʉ yebai. \v 11 Que teni caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva aru apevʉ máre, ne jápiaiyede Ananías bácʉ aru Safira báco ne borore, pare jidʉrejaimad̶a na. \s1 Ʉre põeva ne d̶arĩ majibeno aru ne jã́meno máre \p \v 12 Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara d̶are nʉivʉ barejáimad̶a ʉre põeva ne jã́mene, ne d̶arĩ majibede máre. Aru caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva cójijide nʉivʉ barejáimad̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi, Salomón mácʉi cuino ãmicʉrõi. \v 13 Caivʉ ina Jesúre jʉ abevʉ cójijibedejaimad̶a ina jʉ aipõevaque, ne jidʉé boje. Ʉbenita caivʉ ina jʉ abevʉ me jã́ivʉ aru me yávaivʉ barejáimad̶a ina Jesúre jʉ aivʉre, náre ne pued̶aiye boje. \v 14 Apevʉ obedivʉ põeva, ʉ̃mʉva aru nomiva máre, jʉ arĩ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, cójijide nʉivʉ barejáimad̶a Jesúre jʉ aipõevaque. \v 15 Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara, ne d̶aiye boje põeva ne d̶arĩ majibede, obedivʉ põeva nʉvare nʉivʉ barejáimad̶a ijimarare ne parainoai, jũarajivʉ náre tãibʉai, Pedro nore vaiyʉ́, ʉ̃i decocʉque ʉ̃i taoquiyepe aivʉ apevʉ ijimaracavʉre, ne meatenajiyepe aivʉ. \v 16 Aru apeno ĩmajinoacavʉ obedivʉ eare nʉivʉ barejáimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Na máre ijimarare, aru abujuva ne ĩmamarare máre, nʉvare nʉivʉ barejáimad̶a. Aru caivʉ ne nʉvaimara mácavʉ mead̶aimara marejáimad̶a na. \s1 Jabova ne ñájine d̶aino Pedrojãre \r (Mt 27.25; Jn 11.25; 14.6; Ro 6.4) \p \v 17 Dinʉmʉ ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ aru ʉ̃́re cad̶ateipõeva, caivʉ ina saduceo ãmicʉriyajubocavʉ, pare jorojĩnejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare. Que baru ina saduceovacavʉ maucʉvarĩ bʉ́rejaimad̶a náre. \v 18 Náre jẽicõjeni, bʉorejaimad̶a ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami. \v 19 Ʉbenita diñamimiareca cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, ángele earĩ ne yebai, voacarĩ náre diñami jedevacobede, jipocatedejamed̶a náre nore jocarĩ. Que teni arejamed̶a náre: \p \v 20 —Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami nʉjara mʉja. Aru coyʉjarã põevare nore caiye iye yávaiye méne jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arejamed̶a ñai ángele náre. \p \v 21 Ʉ̃́re jʉ arĩ, miad̶áe tʉiyede Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami ecorĩ, bueni bʉ́rejaimad̶a. \p Dinʉmʉmia ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ ʉ̃́re cad̶ateipõevaque órejaicõjenejaimad̶a caivʉ judíova bʉcʉvare, ne cójijinajiyepe aivʉ caivʉre. Que teniburu, apevʉ ne coreipõevacavʉre davaicõjenidurejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare ãmeina teivʉre jẽni jacoiñamine jocarĩ ne cójijinoita. \v 22 Ʉbenita ina coreipõeva ne eaiyede ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami, nore eabedejaimad̶a ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare. Que teni cójijinoi copainʉri, yópe arĩ, coyʉrejaimad̶a ina cójijinocavʉre: \p \v 23 —Ñʉje eaiyede ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami, jedevacobe me bieicobede eavʉ ñʉja. Aru churarava núrivʉ jedevacobe yebai coreivʉre máre eavʉ ñʉja. Ʉbenita jedevacobede ne voaiyede, eabetevʉ ina bʉoimara mácavʉre, arejaimad̶a ina coreipõeva. \p \v 24 Ne coyʉiyede jápiaivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine coreipõevai jabocʉ aru sacerdotevare jaboteipõeva máre pare cãrijini, “¿Aipe tedica na cari?” arĩ dápiarejaimad̶a. \v 25 Dinʉmʉmia cũinácʉ ʉ̃mʉ ecorĩ ne cójijitucubʉi arejamed̶a: \p —Jápiajarã yʉre. Ina mʉje ẽnoare bʉoimara mácavʉ caride Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi núri bueivʉbu põevare noi, arejamed̶a. \p \v 26 Aru coreóvarĩ ã́ri cʉrivʉre, ñai jabocʉ nʉrejamed̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami ina coreipõevaque, ne nʉvarajiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare cójijinoi. Ʉbenita náre ãmeno d̶abevʉva nʉvarejaimad̶a, põevare ne jidʉé boje. “Ñʉje ãmeno d̶aru náre, põeva cʉ̃raboaque dʉvarĩ boarã́jarama ñʉjare”, arĩ dápiarejaimad̶a na. \v 27 Ne eaiyede ne cójijitucubʉi, núicõjenejaimad̶a ne bʉoimarare ina cójijinocavʉ ne coricai. Sacerdotevare jaboteipõecʉ, yópe arĩ, jararejamed̶a náre: \p \v 28 —Ñʉjavacari parʉrõreca bueicõjemeniduvʉ mʉjare ãñʉ ʉ̃mʉ ʉ̃i borore. ¡Ʉbenita mʉja jʉ abevʉ ñʉjare! Bueivʉbu mʉja mʉje bueiyede obedivʉre, caino Jerusalẽ́cavʉre. Náre coyʉiyʉvʉ mʉja, “Sacerdoteva boarĩ́ jarʉvaicõjema Jesúre”, aivʉbu mʉja, põeva ne ãmeina jã́rajiyepe aivʉ ñʉjare, arejamed̶a sacerdotevare jaboteipõecʉ. \p \v 29 Pedrocapũravʉ apevʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaraque arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Jʉ aiye jaʉvʉ ñʉjare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede põeva ne d̶aicõjeiye pʉeno. \v 30 Mʉjavacari Jesúre pẽvari boarĩ́ jarʉvaicõjeavʉ jocʉcʉjaravena. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉcapũravʉ, majeñecuva mácavʉ ne jabocʉ, nacovaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ. \v 31 Aru nacovariburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ epequemavʉ ʉ̃́re ʉ̃i meapũravʉi. Ñai meapũravʉi cʉcʉ parʉéde cʉvabi. Que baru Jesúrecabe maje jabocʉ aru majare mead̶aipõecʉ máre, Israecavʉ chĩori ne ãmeina teiyede, oatʉvarĩ bʉojarãjiyepe ayʉ ne d̶aiyede, aru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ãrʉmetequiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede. \v 32 Ñʉje jã́iye báque boje Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i d̶aiye báquede Jesúre, coyʉivʉbu mʉjare iyede. Ñai Espíritu Santo máre coyʉyʉbe Jʉ̃menijicʉi d̶aiye báquede. Aru Jʉ̃menijicʉ daroyʉbe ñai Espíritu Santore caivʉ ina jʉ aivʉre ʉ̃́re, arejaimad̶a Pedrojã. \p \v 33 Ne coyʉiyede jápiaivʉ ina cójijinocavʉ, pare jararejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare. Ne náre pare jaraiye boje, “Boarĩ́ jarʉvaicõjenajarevʉ náre”, arejaimad̶a ina cójijinocavʉ ne bajumia. \v 34 Ʉbenita cũinácʉ cójijinocacʉ, fariseovacacʉ, ʉ̃i ãmiá Gamaliel, nacajari, coreipõevare nʉvaicõjenejamed̶a Pedrojãre cójijitucubʉre jocarĩ. Caivʉ põeva me pued̶arejaimad̶a ʉ̃́re, Gamaliede. \v 35 Pedrojã ne etarĩburu yóboi, Gamaliel yópe arĩ, coyʉrejamed̶a apevʉ cójijinocavʉre: \p —Mʉja, jívʉ, Israecavʉ, me dápiajarã mʉje d̶aiyʉede ina ʉ̃mʉvare. \v 36 Ãrʉjara mʉja ãñʉ Teudas bácʉ ʉ̃i d̶aino mácarõre obediʉjʉa jipocai. “Parʉcʉbu yʉ. Me jabotequijivʉ mʉjare”, arejamed̶a ʉ̃ mácʉ põevare. Aru cuatrocientos paivʉ ʉ̃mʉva baju nʉrejaimad̶a ʉ̃́que. Ʉbenita ne boarĩ́ jarʉvaiyede ʉ̃ mácʉre, ʉ̃́que nʉivʉ bácavʉ coateni nʉrejaimad̶a na. Que teni ʉ̃ mácʉi d̶aiye báque bíjarejavʉ̃ya. \v 37 No yóboi, nopedecabu apecʉ ʉ̃i d̶aino mácarõ, ãñʉ Galileacacʉ bácʉ, ʉ̃i ãmiá Judas. Jabocʉi toivaicõjeinʉmʉ põevare ne ãmiáre, corevaiyʉcʉ náre, obedivʉ põeva nʉrejaimad̶a ʉ̃́que máre. Aru ʉ̃́re máre ne boarĩ́ jarʉvaiyede, ʉ̃́que nʉivʉ bácavʉ coateni nʉrejaimad̶a na. \v 38 Nopedecabu caride ina ʉ̃mʉvaque. Coyʉyʉbu mʉjare: D̶abejarã ãmeno náre. Cãrijovamejara náre. Põeva ne d̶aicõjenu iye ne d̶aiyʉe aru ne bueiye máre, bíjaquiyebu die. \v 39 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i d̶aicõjenu iye ne d̶aiyʉe aru ne bueiye máre, bíjabequiyebu die. Mʉja maucʉvarivʉ baru náre, maucʉvajebu Jʉ̃menijicʉre máre, arejamed̶a Gamaliel. \p Aru ina cójijinocavʉ jʉ arejaimad̶a ʉ̃i coyʉiyede. \v 40 Que arĩ, ina coreipõevare davaicõjenejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare cójijitucubʉi cojedeca. Ne eaiyede, ina coreipõevare jara popeicõjenejaimad̶a náre, Pedrojãre. Aru jara popeniburu yóboi, ina jabova yávaicõjemenidurejaimad̶a Pedrojãre cojedeca Jesúi borore. Que teniburu yóboi, jaetovarejaimad̶a náre. \v 41 Aru Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracapũravʉ torojʉrivʉ baju etarejaimad̶a cójijinore jocarĩ. Torojʉrejaimad̶a ne cʉyoje teni ñájiye boje, ne jʉ aiye boje Jesúre. \v 42 Aru caijãravʉa Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami aru ne cʉ̃ramiai máre buede nʉivʉ barejáimad̶a, aru coyʉre nʉivʉ barejáimad̶a na iye yávaiye méne Jesúrã, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ mácʉrã. \c 6 \s1 Siete paivʉ cad̶ateipõevare ne beoino \p \v 1 No yóboi, apevʉ obedivʉ Jesúre jʉ aipõeva jararĩ jũjuvaivʉ barejáimad̶a ne bajumia. Nácavʉ griego ãmicʉricamuare yávaivʉ aru apevʉ nácavʉ hebreo ãmicʉricamuare yávaivʉ jaraivʉ barejáimad̶a ne baju. Ina judíova griegore yávaivʉ arejaimad̶a: \p —Ñʉjacavʉ nomiópeva jacopʉbema mʉje coavaiyede jãravʉa coapa. Que baru, “Mʉja coapavabevʉ”, chĩoivʉ arejaimad̶a. \p \v 2 Que baru ina doce paivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara órejarĩ caivʉ ina Jesúre jʉ aipõevare ne yebai arejaimad̶a: \p —Ñʉje dajocaru Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉiyede, jínajivʉ nomiópevare aru apevʉ cõmaje ãrojarivʉre máre náre jaʉéde, meamejebu no. \v 3 Que baru mʉja, ñʉjevʉ, beojarã siete paivʉ mʉjacavʉre. Yópe bajarã́ri na: Põeva ne pued̶aimara, Espíritu Santo ʉ̃i d̶aicõjeimara, aru majiéde cʉvarivʉ bajarã́ri. Ñʉja náre coapavaicõjenajivʉbu cõmaje ãrojarivʉre. \v 4 Que teni ñʉjacapũravʉ cũinátʉrʉ ñʉje ũme jẽniarajivʉbu Jʉ̃menijicʉque aru coyʉrãjivʉbu ʉ̃i yávaiye méne, arejaimad̶a na, Pedrojã. \p \v 5 Ne coyʉiye cojʉrejavʉ̃ya caivʉ ina Jesúre jʉ aipõevare. Que baru beorejaimad̶a Estebãre. Ʉ̃ parʉrõreca jʉ ayʉ barejámed̶a Jesúre. Aru ñai Espíritu Santo d̶aicõjenejamed̶a ʉ̃́re. Beorejaimad̶a apevʉre máre: Felipede, Prócorore, Nicanore, Timóre, Parmenare, aru Nicoláre máre. Ñai Nicolás Antioquía ãmicʉriĩmarocacʉ barejámed̶a. Ʉ̃ judío ãmenejamed̶a. Ʉbenita jipocamia jʉ arejamed̶a ina judíova ne bueiyede. \v 6 Náre beorĩ bʉojarĩ, nʉvarejaimad̶a náre Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉicõjeimara yebai, ne jẽniacarãjiyepe aivʉ náre Jʉ̃menijicʉque, tʉorĩ pʉrʉáque ne jipobʉrã náre coapa yópe judíova ne d̶arĩ cõmajiyepe, jã́d̶ovarajivʉ ne memeino bʉiyede. \p \v 7 Aru apevʉ põeva obedivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉiyede jápiarĩ, jʉ arejaimad̶a diede. Caijãravʉa apevʉ ne jʉ aiyede pʉeno baju obedivʉ jʉ aivʉ nʉrejaimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Aru apevʉ ina sacerdoteva máre jʉ arejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne. \s1 Estebãre apevʉ ne jẽino \p \v 8 Esteban Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaimʉ marejámed̶a. Jʉ̃menijicʉ me jã́rejaquemavʉ ʉ̃́re. Que baru parʉre d̶arejaquemavʉ ʉ̃́re. Aru majide d̶arejaquemavʉ ʉ̃́re máre. Esteban d̶are cuyʉ barejámed̶a ʉrarõ põeva ne jã́mene, ne d̶arĩ majibede máre, põeva jẽneboi. \v 9 Ʉbenita apevʉ ʉ̃mʉva maucʉvarejaimad̶a ʉ̃́re. Ina cũinád̶ami judíovai cójijiñamicavʉ barejáimad̶a na. Ina Estebãi mauva marejáimad̶a Cirene aru Alejandría ãmicʉriĩmaroacavʉ, aru apevʉ Cilicia aru Asia ãmicʉrijoborõacavʉ máre. Caivʉ ina judíova barejáimad̶a na. Esteban yebai nʉri, jaraivʉ yávarĩ bʉ́rejaimad̶a na ʉ̃́que. \v 10 Ʉbenita Esteban yávarejamed̶a ʉrarõ majiéque, ñai Espíritu Santoi parʉéde ʉ̃i cʉvae boje. Que baru ina ʉ̃i mauva jʉ arĩ majibedejaimad̶a na ʉ̃́re. \v 11 Que baru Estebãi mauva bojed̶arejaimad̶a apevʉ borocʉrivʉre. Aru ina borocʉrivʉ arejaimad̶a yópe: \p —Esteban ãmeina yávabi Moisés bácʉre aru Jʉ̃menijicʉre máre. Jápiaivʉbu ñʉja, ʉbenina arejaimad̶a. \p \v 12 Yópe d̶arĩ jorovarejaimad̶a obedivʉ põevare, judíova bʉcʉvare aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉipõevare máre. Ina Esteban yebai nʉri, ʉ̃́re jẽni, japʉporejaimad̶a judíovai cójijiñami. \v 13 Dinʉmʉ davarejaimad̶a apevʉ borocʉrivʉre. Aru borocʉrĩ arejaimad̶a na: \p —Ñai ʉ̃mʉ cainʉmʉa ãmeina ávaibi Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine aru Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre máre. \v 14 Ñʉjavacari jápiaivʉbu ʉ̃ ayʉre yópe ãñʉ Jesús Nazarecacʉi borore: “Jesús jarʉvacʉyʉme diñami Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine aru oatʉvacʉyʉme caiye maje d̶arĩ cõmajiyede yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre”. Que abi ñai Esteban, ina borocʉrivʉ arejaimad̶a cójijinocavʉre. \p \v 15 Aru caivʉ nore cʉrivʉ me cocorĩ Estebãre jã́rejaimad̶a ʉ̃i jivare yópe ángelei jivape ãrojarore. \c 7 \s1 Esteban ʉ̃i yávaino ʉ̃́re ne boarã́jiye jipocai \r (Mt 22.32; Hch 3.22) \p \v 1 Dinʉmʉ ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ jẽniari jã́rejamed̶a Estebãre: \p —¿Jãvema yo ne coyʉino mi borore? arejamed̶a. \p \v 2 Aru Esteban, yópe arĩ, coyʉrejamed̶a cójijinocavʉre: \p —Mʉja, jívʉ aru jíbʉcʉva máre, jápiajarã ji coyʉiyede. Javede Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju cʉetedejaquemavʉ majeñecu Abraham mácʉ yebai ʉ̃i cʉedeca cãreja Mesopotamia ãmicʉrijoborõi, ʉ̃i nʉquiye jipocamia Harán ãmicʉriĩmaroi. \v 3 Jʉ̃menijicʉ arejaquemavʉ ʉ̃́re: “Mʉ, Abraham, mi cʉrõre jocarĩ nʉjacʉ mʉ. Aru mi cʉrõcavʉre máre jocarĩ nʉjacʉ. Jã́d̶ovacʉyʉmu yʉ mʉre mi apeno cʉrõ, mi cʉquinore”, arejaquemavʉ Abraham mácʉre Jʉ̃menijicʉ. \v 4 Jʉ arĩ Jʉ̃menijicʉre, Abraham mácʉ etarejaquemavʉ Caldea ãmicʉrijoborõre jocarĩ, cʉcʉnʉcʉyʉ Harán ãmicʉriĩmaroi. (Mesopotamia ãmicʉrijoborõi cʉvʉ Caldea.) Abraham mácʉi pacʉ bácʉ ʉ̃i yainíburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ nʉicõjenejaquemavʉ ʉ̃́re yore, mʉje cari cʉrõre. \p \v 5 ’Dinʉmʉ Abraham mácʉi eaiyede yore, Jʉ̃menijicʉ jíbedejaquemavʉ joborõre ʉ̃ mácʉre. Ye joborõ quĩ́jinore máre cũinácʉbobareca ʉ̃i epeino jacopʉbedejaquemavʉ Abraham mácʉ cãreja. Ʉbenita, “Yo cʉrõ mi cʉquinore jícʉyʉmu yʉ mʉre”, Jʉ̃menijicʉ arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. “Yo joborõre jícʉyʉmu yʉ mʉre aru mipãramena márajivʉre máre. Yo joborõ mʉjeno maquiyébu”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃ mácʉre. Aru Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i que aiyede, Abraham mácʉ jʉed̶ocʉvabecʉ barejaquémavʉ cãreja. \v 6 Yópe arĩ, coyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃ mácʉre: “Mipãramena márajivʉ apejoborõi nʉri, cuatrocientos paiʉjʉa baju nore cʉrãjarama na márajivʉ. Aru nore cʉrĩ, mipãramena márajivʉre pare memeicõjenajarama nócavʉ, ne eaijoborõcavʉ. Yebacavʉpe memecarãjarama mipãramena márajivʉ. Náre jara popeni, memecaicõjenajarama nócavʉ. \v 7 Ʉbenita náre, dijoborõcavʉre, ñájine d̶acʉyʉmu yʉ ne ãmeina d̶aiye báque boje mipãramena márajivʉre. No yóboi, yore copaidarãjarama mipãramena márajivʉ dijoborõre jocarĩ. Aru yʉre mearore jínajarama yui”, arejaquemavʉ Abraham mácʉre Jʉ̃menijicʉ. \p \v 8 ’No yóboi, bedióva Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶arãjare”, arĩ yávarejaquemavʉ Abraham mácʉre. “Mʉ jʉ aru ji coyʉiye báquede, yópe d̶arĩ jã́d̶ovajara mʉja. Mʉ aru mívʉ ʉ̃mʉva aru mi yebacavʉ ʉ̃mʉvaque máre mʉje cajede burajarã mʉja, ãrʉrivʉ ji coyʉiye báquede mʉjare”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Abraham mácʉ jʉ arejaquemavʉ ʉ̃́re. Que baru cajede burarejaquemavʉ mamacʉ Isaac bácʉre ocho paijãravʉa ʉ̃i põeteniburu yóboi. Aru nopedeca d̶arejaquemavʉ Isaac bácʉ mamacʉ Jacob bácʉre. Aru nopedeca d̶arejaquemavʉ Jacob bácʉ doce paivʉ mamarare, majeñecuva mácavʉre. \p \v 9 ’Caipʉcapʉrʉape paivʉ ina Jacob bácʉi mára, majeñecuvacavʉ bácavʉ, pare jorojĩnejaquemavʉ néyocʉ bácʉre, ʉ̃i ãmiá José. Que baru bojed̶arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre apevʉre, ʉ̃ mácʉre nʉvari bojed̶arãjiyepe aivʉ Egipto ãmicʉrijoborõcacʉre yebacacʉpe. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ cad̶atedejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. \v 10 Ʉ̃ mácʉi cʉede Egipto ãmicʉrijoborõi apenʉmʉ ñájiñʉ marejaquémavʉ ʉ̃, José bácʉ. Ʉbenita cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉ cad̶atedejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre, ʉ̃i etaquiyepe meacʉ ayʉ. Ʉrarõ majide d̶arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. Que baru Egiptocavʉ ne jabocʉ bácʉ, Faraón ne aimʉ, me jã́rejaquemavʉ José bácʉre, ʉ̃i mearo d̶aiye boje aru ʉ̃i majié boje máre. Jaboteicõjenejaquemavʉ José bácʉre caivʉ ʉ̃i cʉ̃ramicavʉre aru caivʉ Egiptocavʉre máre. Aru coreicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre caiye ʉ̃i cʉvaede. \p \v 11 ’Dinʉmʉ ãmeno baju vaidéjaquemavʉ no ãiye cʉbenore caivʉ Egipto ãmicʉrijoborõcavʉ aru Canaán ãmicʉrijoborõcavʉ máre. Que baru majeñecuva mácavʉ, Canaán ãmicʉrijoborõi cʉrivʉ, ye ãiye cʉvabedejaquemavʉ na mácavʉ. \v 12 Jacob bácʉ jápiayʉ “Ãiye cʉrõre Egiptore”, darorejaquemavʉ caipʉcapʉrʉape paivʉ mamarare, majeñecuva mácavʉre, mamarʉmʉ ne nʉri ĩnajiyepe ayʉ ãiyede. \v 13 Ne copaiyede nore bedióva cojedeca, José bácʉ “Yʉ Josébu”, arejaquemavʉ jíbʉrã mácavʉre. Faraón mácʉ José bácʉ jivʉre coreóvarejaquemavʉ. \v 14 José bácʉ jarorejaquemavʉ jíbʉrã mácavʉre aru ĩmacʉ bácʉre máre népacʉ Jacob bácʉ yebai, daicõjeñʉ caivʉ ʉ̃ jivʉre ʉ̃i yebai, Egipto ãmicʉrijoborõi. Aru setenta y cinco paivʉ baju barejaquémavʉ na mácavʉ. \v 15 Jacob bácʉjã nʉrejaquemavʉ Egipto ãmicʉrijoborõi. Ʉ̃ mácʉ aru caivʉ mamara máre, majeñecuva mácavʉ, yaidéjaquemavʉ dijoborõi. \v 16 Yóbore népãramena mácavʉ nʉvarejaquemavʉ ne bajuá báquede, jarʉvarãjivʉ cʉ̃racobei Siquem ãmicʉriĩmaroi. No ne yaivʉ bácavʉre jarʉvarãjinore Abraham mácʉ bojed̶arĩ ĩnejaquemavʉ jipocamia Hamor bácʉi márare. Na mácavʉre jídejaquemavʉ tãutʉrare Abraham mácʉ. \p \v 17 ’Aru ãnijãravʉ, Jʉ̃menijicʉi Abraham mácʉre, “Yópe d̶acacʉyʉmu mʉre”, ʉ̃i aijãravʉ bácarõ joabede, obedivʉ majeñecuva mácavʉ cʉrejaquemavʉ Egipto ãmicʉrijoborõi. \v 18 Dinʉmʉ jaboteyʉ barejaquémavʉ Egiptocavʉre apecʉ jabocʉ bácʉ. Ʉ̃ mácʉ coreóvabedejaquemavʉ José bácʉre. \v 19 Ʉ̃ mácʉ borocʉrĩ ãmeina d̶arejaquemavʉ majeñecuva mácavʉre. Ñájine d̶arejaquemavʉ na mácavʉre. Ʉ̃ mácʉ dajocaicõjenejaquemavʉ némara quĩ́jinare jedevai, ne yainájiyepe ayʉ. \v 20 Dinʉmʉmia põetedejaquemavʉ majeñecu mácʉ, ʉ̃i ãmiá Moisés. Jʉed̶ocʉ meacʉ baju barejaquémavʉ. Ʉ̃ mácʉi bʉcʉva bácavʉ bʉcʉóvarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre yóbecʉrã aviáva ne cʉ̃rami jívʉi. \v 21 Ne dajocaiyede ʉ̃ mácʉre jedevai, Faraón mácʉi máco báco Moisés bácʉre earĩ, nʉvari õi cʉ̃rami, bʉcʉóvarejaquemavʉ mamacʉ bajupe. \v 22 Ina Egiptocavʉ bácavʉi majiéde buedejaquemavʉ Moisés bácʉre. Que teni bʉcʉcʉ cari yávarejaquemavʉ aru d̶arejaquemavʉ ʉrarõ parʉéque. \p \v 23 ’Cuarenta paiʉjʉa cʉvacʉ Moisés bácʉ, jã́cʉnʉrejaquemavʉ apevʉ ʉ̃ jivʉre, Israecavʉre. \v 24 Jã́rejaquemavʉ cũinácʉ Egiptocacʉ bácʉre jara boayʉ́re cũinácʉ Israecacʉ bácʉre. Ʉ̃ jicʉ bácʉre cad̶ateiyʉcʉ, ãñʉ Egiptocacʉ bácʉre boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ Moisés bácʉ yavenina. \v 25 Ʉ̃ mácʉ yópe arĩ dápiarĩdurejaquemavʉ: “Ina jívʉ majinajarama Jʉ̃menijicʉ yʉre nʉvaicõjecʉyʉre náre ne yebacateinore jocarĩ”, arĩdurejaquemavʉ. Ʉbenita majibedejaquemavʉ na mácavʉ. \p \v 26 ’Cõmiáijãravʉ Moisés bácʉ jã́rejaquemavʉ pʉcarã ʉ̃mʉva Israecavʉ bácavʉre ãd̶amateivʉre ne bajumia. Que teni cãrijovamene d̶arĩdurejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ na mácavʉre. Yópe arejaquemavʉ: “Mʉja cũinávʉtamu. Que baru, ¿aipe teni ãmeina d̶aivʉrʉ̃ mʉja mʉje baju?” arejaquemavʉ Moisés bácʉ. \v 27 Ʉbenita cũinácʉ nácacʉ bácʉ japʉporejaquemavʉ Moisés bácʉre. Aru jẽniari jã́rejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre: “¿Ñame jaboteicõjeni mʉre ñʉjare? ¿Ñame jẽniari jã́ipõecʉpe epedi mʉre? \v 28 ¿Yʉre máre boarĩ́ jarʉvaiyʉcʉrʉ̃, yópe mi boavarepe ãñʉ Egiptocacʉ bácʉre ẽnoare?” arejaquemavʉ. \v 29 Ʉ̃ mácʉi que aiyede jápiayʉ Moisés bácʉ, dupini nʉrejaquemavʉ Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ. Apeno joborõ, Madián ãmicʉrijoborõi, earĩ cʉrejaquemavʉ. Jímarepaco báco, dijoborõcaco, jʉed̶ocʉvarejaquemavʉ pʉcarã ʉ̃mʉvare. \p \v 30 ’Aru Moisés bácʉ nore cʉrejaquemavʉ cuarenta paiʉjʉa. Dinʉmʉ cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, ángele, cʉetedejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre põecʉbenoi joabejĩnoi Sinaí ãmicʉricũ cʉ̃racũre. Ãñʉ ángele cʉetedejaquemavʉ cũinácʉ jocʉjĩcʉ uruijĩcʉ jẽneboi. \v 31-32 Moisés bácʉ cuecumañʉ ʉ̃i jã́iyede, joabenoi nʉrejaquemavʉ, me jã́cʉyʉ. Que teni jápiarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávainore, yópe aiyede: “Yʉ́tamu Jʉ̃menijicʉ. Míñecuva Abraham, Isaac, aru Jacob ne jʉ aimʉmu yʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Diede jápiarĩ, Moisés bácʉ jidʉcʉ, bidini jã́iyʉbedejaquemavʉ. \v 33 Cojedeca Jʉ̃menijicʉ arĩ yávarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre: “Mʉ núvʉ caride joborõ mearo baji, ji cʉe boje yui. Aru yʉ́bu meacʉ baju caivʉ pʉeno. Que baru dujacʉ mʉ mi cʉraidoare, pued̶acʉyʉ yʉre. \v 34 Yʉ jã́ivʉ ji põeva ʉrarõ ñájivʉre no joborõ Egiptoi. Yʉ jápiaivʉ ne oiyede. Que baru daivʉ yʉ, mead̶acʉdayʉ náre. Nʉjacʉ cari. Jacopaiyovaquijivʉ mʉre Egiptoita”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Moisés bácʉre. \p \v 35 ’Ãñʉ Moisés bácʉre Israecavʉ bácavʉ ʉbeni jarʉvaiyʉrĩdurejaquemavʉ. Yópe arĩ, “¿Ñame jaboteicõjeni mʉre ñʉjare? ¿Ñame jẽniari jã́ipõecʉpe epedi mʉre?” jẽniari jã́rejaquemavʉ na mácavʉ. Ʉbenita na mácavʉ ʉ̃ mácʉre jarʉvaiyʉrĩduivʉreca, Jʉ̃menijicʉ jarorejaquemavʉ Moisés bácʉre ne yebai, ʉ̃i jaboteni mead̶aquiyepe ayʉ na mácavʉre. Aru ãñʉ ángele, ʉ̃i jã́imʉ mácʉ jocʉjĩcʉ uruijĩcʉi, cad̶ateyʉ barejaquémavʉ ʉ̃ mácʉre. \p \v 36 ’Moisés bácʉvacari nʉvarejaquemavʉ ãnina Israecavʉ bácavʉre Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ. D̶arejaquemavʉ põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre ʉre Egipto ãmicʉrijoborõi, ne etarãjiye jipocare, aru jia ʉrad̶a yebai, aru na mácavʉi cʉede máre põecʉbenoi cuarenta paiʉjʉa baju. \v 37 Ãñʉ Moisés bácʉvacari arejaquemavʉ Israecavʉ bácavʉre: “Jʉ̃menijicʉ darocʉyʉme mʉjare apecʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉre nopedeca ʉ̃i daroiyepe yʉre. Mʉjacacʉ bacʉyʉ́me ʉ̃. Jʉ ajarã ʉ̃́re”, arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ. \v 38 Ãñʉ Moisés bácʉvacari cʉrejaquemavʉ Israecavʉ bácavʉque, majeñecuva mácavʉque, ne cójijiyede põecʉbenoi. Aru cʉrejaquemavʉ ãñʉ ángele ʉ̃́re yávayʉ bácʉque Sinaí ãmicʉricũ cʉ̃racũi. Ãñʉ Moisés bácʉvacari jacopʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, majide d̶acʉyʉ majare, maje majinajiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre, maje cʉvarãjiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. \p \v 39 ’Ʉbenita majeñecuva mácavʉ jʉ abedejaquemavʉ Moisés bácʉre. Ʉbedejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. Aru, “Egiptoi copaiyʉrivʉbu ñʉja”, arĩdurejaquemavʉ na mácavʉ. \v 40 Que teni yópe arĩ, jẽniarejaquemavʉ Aarón mácʉ, Moisés bácʉi yócʉ bácʉre: “D̶acajacʉ ñʉjare apevʉ pẽpeimarare, maje nʉvarajiyepe maje jipocai. Majibevʉ maja aipe vainore ñai Moiséde, majare davavacʉre Egiptore jocarĩ”, arejaquemavʉ na mácavʉ. \v 41 Que arĩ, d̶arejaquemavʉ ne pẽpeimʉre yópe oteivecʉjĩcʉpe. Que d̶arĩ bʉojarĩ, ãimarare boarĩ́, juarejaquemavʉ, ne pẽpeimʉre jívʉ. Aru torojʉrejaquemavʉ, mearore jívʉ ne baju pʉrʉáque ne d̶aiye báquede. \v 42 Que teni ne Jʉ̃menijicʉre jarʉvaiye boje, Jʉ̃menijicʉ máre jarʉvarejaquemavʉ na mácavʉre, mearore jícõjeñʉ abiácovare. Nópe d̶arĩ, d̶arejaquemavʉ na mácavʉ yópe cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevacacʉ bácʉ ʉ̃i toivaiye báquepedeca: \q1 Mʉja, Israecavʉ, cainʉmʉa no cuarenta paiʉjʉa mʉje cʉede põecʉbenoi, yʉre ãimarare boarĩ́, juarĩ, jíbeteavʉ̃ mʉja. Aru ape jíyede máre jíbeteavʉ̃ mʉja yʉre. \v 43 Ñai jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i ãmiá Moloc, ʉ̃i cʉ̃ramine, ãimacajeaque d̶aiñamine, nʉvavʉ mʉja. Aru ñai jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i ãmiá Refán, ʉ̃i pẽpeimʉre yópe abiácorʉpe páyʉre máre nʉvavʉ mʉja. Dinʉmʉre iye mʉje pẽpeimarare d̶aiye báque boje, aru mʉje mearore jíye boje náre, mʉje mauvare nʉvaicõjecʉyʉmu yʉ mʉjare mʉje joborõre jocarĩ pʉ Babilonia ãmicʉrõ ãnipũravʉita, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, arĩ toivarĩ, ʉ̃i yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ. \p \v 44 ’Majeñecuva mácavʉ ne cʉede põecʉbenoi cʉvarejaquemavʉ náque diñami cʉ̃rami ne ãimacajeaque d̶aiñami mácarõre, iveá cʉ̃ravea báqueque Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre toivainoque cʉriñami mácarõre. Diñami mácarõre d̶arejaquemavʉ na mácavʉ nópe Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaino mácarõpe jipocamia Moisés bácʉre ʉ̃i cʉede cʉ̃racũi. \v 45 Obediʉjʉa yóboi, Josué bácʉ jabotedejaquemavʉ majeñecuva mácavʉre, diñami mácarõre d̶aipõeva mácavʉi pãramena mácavʉre. Jipocamia na mácavʉ jacopʉrejaquemavʉ diñami mácarõre néñecuva mácavʉi jíno mácarõre náre. Josué bácʉque nʉri, Jʉ̃menijicʉi etavaiyede apevʉ judíova ãmevʉre ijoborõre jocarĩ, majeñecuva mácavʉ ĩnejaquemavʉ yo joborõre. Na mácavʉ máre nʉvarejaquemavʉ diñami mácarõre dinʉmʉmia. Aru népãramena mácavʉ máre jacopʉvarejaquemavʉ diñamine, nébʉcʉva bácavʉi jíno mácarõre na mácavʉre pʉ David bácʉi jaboteiyeta. \p \v 46 ’Aru David bácʉ d̶aiyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que baru Jʉ̃menijicʉ me jã́rejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. Aru David bácʉ d̶acaiyʉrĩdurejaquemavʉ cʉ̃ramine, põeva ne jẽniaiñamine Jʉ̃menijicʉre. \v 47 Ʉbenita David bácʉi mácʉ bácʉ, ʉ̃i ãmiá Salomón, d̶acarejaquemavʉ diñami mácarõre Jʉ̃menijicʉre. \v 48 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ, parʉcʉ caivʉ apevʉ pʉeno, cʉbebi põeva ne d̶aiñamia jívʉi. Que teni cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ yópe toivarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede: \q1 \v 49 Cavarõ mearomu yópe ji dobarõ mearo. Caiyede d̶aicõjeivʉ yʉ nore dobacʉ. Aru ijãravʉbu yópe ji cʉboba epeinope. Que baru ji cʉ̃ramiva d̶arĩ majibevʉ mʉja. Jʉ̃menijicʉi cʉrõre ji jabʉóvaiñamine d̶arĩ majibevʉ mʉja. \v 50 Yʉ́vacari caiyede cʉed̶arejacacʉ yʉ, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \p \v 51 ’Yʉ coyʉyʉbu mʉjare: ¡Ʉbenita jápiaiyʉbevʉ mʉja! Dápiaivʉbu mʉja yópe Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne dápiaiyepe. Jápiaiyʉbevʉ mʉja Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Mʉjeñecuva mácavʉpe paivʉbu mʉja. Na mácavʉpedeca mʉjavacari máre cainʉmʉa jápiabevʉ ñai Espíritu Santore. \v 52 Mʉjeñecuva mácavʉ ñájine d̶arejaquemavʉ caivʉ ãnina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre. Mʉjeñecuva mácavʉcapũravʉ boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi daroimara mácavʉre, ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre, ãnina javede “Jʉ̃menijicʉre memecaipõecʉ meacʉ baju dacʉyʉme”, arĩ coyʉivʉ bácavʉre. Aru ʉ̃i daiyede mʉjacapũravʉ jẽni jíni ʉ̃́re ʉ̃i mauvare, boarĩ́ jarʉvaicõjeavʉ ʉ̃́re. \v 53 Mʉjavacari jacopʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede. Ʉ̃ yávarejaquemavʉ ángelevare. Aru ina ángeleva yávarejaquemavʉ Moisés bácʉre. Aru ʉ̃ mácʉ toivarejaquemavʉ diede, mʉje majinajiyepe ayʉ. Ʉbenita mʉjacapũravʉ ye jʉ abevʉ iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede, arejamed̶a Esteban cójijinocavʉre. \s1 Estebãre cʉ̃raboaque ne boaino \r (Lc 23.34, 46) \p \v 54 Esteban ʉ̃i coyʉiyedeca jápiaivʉ ina cójijinocavʉ, pare jararejaimad̶a ʉ̃́re. Que baru cũrejaimad̶a ne cõpiáre, pare ne jaraiye boje. \v 55 Ʉbenita ñai Espíritu Santo d̶aicõjeñʉ marejámed̶a Estebãre. Que teni Esteban, cavarõre cocorĩ jã́rejamed̶a Jʉ̃menijicʉi mearo miad̶árore, aru Jesúre máre núcʉre Jʉ̃menijicʉi meapũravʉi parʉéque. \v 56 Aru Esteban arejamed̶a: \p —Jã́jara. No cavarõ voainore jã́ivʉ yʉ. Aru ñai Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe máre, núcʉre Jʉ̃menijicʉi meapũravʉ yebai jã́ivʉ yʉ, arejamed̶a. \p \v 57 Ʉ̃i que aiyede, cod̶oboborĩ biedejaimad̶a na ne cámucobeare ne pʉrʉáque. Cũinátʉrʉ nacajari, cúyarĩ nʉri ʉ̃i yebai, ʉ̃́re jẽni, nʉvarejaimad̶a nore jocarĩ. \v 58 Jabʉborĩ jaetovarejaimad̶a ʉ̃́re ĩmarore jocarĩ. Aru cʉ̃raboaque dʉvarĩ bʉ́rejaimad̶a na Estebãre. Ina ʉ̃́re boro coyʉrĩ ad̶aivʉ bácavʉ barejáimad̶a cʉ̃raboaque dʉvarĩ bʉivʉ. Ne dʉvarãjiye jipocamia, epedejaimad̶a ne pʉenocacajeare cũinácʉ ʉ̃mʉ yebai, ʉ̃i ãmiá Saulo. \v 59 Ne dʉreiyedeca cʉ̃raboaque, Estebãcapũravʉ jẽniañʉ marejámed̶a Jesúre. \p —Mʉ, ji jabocʉ, Jesús, caride ĩjacʉ ji ũmene, arejamed̶a Esteban. \p \v 60 Que arĩ, ñʉatutarĩ joborõi, cod̶oboborejamed̶a: \p —Mʉ, ji jabocʉ, ãrʉmetejacʉ iye ne ãmeina teiyede, arejamed̶a. \p Nópe ayʉ bácʉ, Esteban mácʉ yaidéjamed̶a. \c 8 \p \v 1 Aru ñai Saulo torojʉrejamed̶a ne boarĩ́ jarʉvaiyede Esteban mácʉre. \s1 Saulo ʉ̃i ñájine d̶aino Jesúre jʉ aipõevare \r (Hch 2.2, 4-5; 26.9-11) \p Dijãravʉmareca Jesúre jʉ aipõeva Jerusalén ãmicʉriĩmaroi cʉrivʉ ñájini bʉ́rejaimad̶a pare, náre apevʉ ne ãmeina d̶aiye boje. Caivʉ ina Jesúre jʉ aipõevare dupini nʉre d̶arejaimad̶a caino Judea ãmicʉrijoborõi, aru caino Samaria ãmicʉrijoborõi máre. Ʉbenita Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara dupini nʉmenejaimad̶a. \v 2 Apevʉ ʉ̃mʉva, Jʉ̃menijicʉre ʉrivʉ, nʉvarejaimad̶a Esteban mácʉi baju bácarõre, jarʉvarãjivʉ ʉ̃ mácʉre cʉ̃racobei. Ʉrarõ chĩoivʉ cod̶oboborĩ bʉjiéque orejaimad̶a ʉ̃ mácʉre. \v 3 Ʉbenita Saulocapũravʉ bíjaroiyʉrejamed̶a caivʉ Jesúre jʉ aipõevare. Que baru nʉñʉ cʉ̃ramia coapa, ina jʉ aipõevare jẽni jabʉborĩ bʉoicõjeñʉ marejámed̶a ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi. Ʉ̃mʉvare aru nomivare máre ñájine d̶arejamed̶a ñai Saulo. \s1 Felipe Samariai ʉ̃i coyʉino Jesús ʉ̃i yávaiye méne \p \v 4 Ina Jesúre jʉ aipõeva dupini nʉivʉ Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ, Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉrãnʉrejaimad̶a caino joborõi. \v 5 Cũinácʉ nácacʉ, Felipe ãmicʉcʉ, nʉrejamed̶a Samaria ãmicʉriĩmaroi. Aru coyʉyʉ barejámed̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne nócavʉre. \v 6 Obedivʉ põeva ʉ̃i coyʉiyede jápiaivʉ aru ʉ̃i d̶aiyede põeva ne d̶arĩ majibede jã́ivʉ, me jápiarejaimad̶a ʉ̃́re. \v 7 Felipe etaicõjenejamed̶a abujuvare obedivʉ põevare jocarĩ. Cod̶oboborĩ etarejaimad̶a na. Aru mead̶arejamed̶a obedivʉ nacajaiye majibevʉre, cuiye majibevʉre máre. \v 8 Que baru obedivʉ Samaria ãmicʉriĩmarocavʉ pare torojʉrivʉ barejáimad̶a na. \p \v 9 Ʉbenita diĩmaroi cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉrejamed̶a, ʉ̃i ãmiá Simón. Joe baju cʉcʉ bácʉ noi, yaviéde d̶ayʉ barejámed̶a ʉ̃. Caivʉ nócavʉ cuecumarejaimad̶a ʉ̃i yaviéde. “Parʉcʉbu yʉ”, arejamed̶a ʉ̃. \v 10 Que baru caivʉ diĩmarocavʉ, jabova aru apevʉ máre, me jápiarejaimad̶a ʉ̃i coyʉiyede. “Ñai Simón parʉcʉbe apevʉ pʉeno. Jʉ̃menijicʉi parʉéde cʉvabi ʉ̃. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉ baju”, arejaimad̶a caivʉ. \p \v 11 Joe baju Simón pare cuavarejamed̶a ina põevare. Que baru me jápiarejaimad̶a caiye ʉ̃i coyʉiyede. \v 12 Ʉbenita ina põeva ne jʉ aiyede Felipei coyʉiyede, jápiaivʉ bácavʉ iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi jaboteinore aru Jesúre, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ mácʉre máre, jã́d̶ovarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre ocoque, ʉ̃mʉva aru nomiva máre. \v 13 Simón máre jʉ arejamed̶a Jesúre. Aru jã́d̶ovarejamed̶a Jʉ̃menijicʉre ocoque. Ʉ̃i jã́d̶ovariburu yóboi, Simón yóvarejamed̶a Felipede. Ʉ̃́vacari cuecumarejamed̶a ʉ̃ jã́ñʉ mácʉ caiye iye Felipe ʉ̃i d̶aiyede põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede. \p \v 14 Aru Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara Jerusalén ãmicʉriĩmaroi cʉrivʉ, jápiarejaimad̶a ina Samariacavʉre ne jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru jarorejaimad̶a Pedrore aru Jũare máre Samaria ãmicʉriĩmaroi. \v 15 Nore Pedrojã earĩ, jẽniacarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i daroquiyepe aivʉ Espíritu Santore ina põeva mamarʉmʉ jʉ aivʉre Jesúre dijãravʉare. \v 16 Jave jã́d̶ovarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre ocoque Jesúi ãmiái. Ʉbenita ñai Espíritu Santore cʉvabedejaimad̶a na cãreja. \v 17 Ne jẽniariburu yóboi, Pedro aru Juan máre tʉorejaimad̶a ne pʉrʉáque náre coapa ne jipobʉrã. Que teni caivʉ ina cʉvarejaimad̶a ñai Espíritu Santore. \p \v 18 Aru Simón jã́rejamed̶a Pedrojã ne tʉoiyede Jʉ̃menijicʉ daroyʉre Espíritu Santo põevare. Que baru jíyʉrejamed̶a tãutʉrare Pedrojãre, cʉvaiyʉcʉ Jʉ̃menijicʉi majiéde nápe. \p \v 19 —Jíjarã yʉre máre iye Jʉ̃menijicʉi majiéde. Yʉ máre jíyʉvʉ Espíritu Santore ina ji tʉoimarare ji pʉrʉáque, Simón arejamed̶a Pedrojãre. \p \v 20 Ʉbenita Pedrocapũravʉ jarayʉ arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Yʉ ʉvʉ Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aquiyepe mʉre mi tãutʉraque toabo cũiméboi, mi dápiaiye boje bojed̶ainore ʉ̃́re iye majiéde Espíritu Santo jíyede põevare. \v 21 Mʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore ãmecʉ bajutamu mʉ mi ũme. Que baru mʉ jãve ñʉjacacʉ ãmevʉ. Ñʉje memeinore d̶abevʉ mʉ. \v 22 Caride chĩoñʉ oatʉvajacʉ mʉ mi d̶aiyede. Dajocajacʉ mi ãmeina dápiainore. Aru jẽniajacʉ Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i ãrʉmetequiyepe mi nópe dápiainore. \v 23 Jã́ivʉ yʉ mʉre pare jorojĩñʉre. Aru bʉoimʉpe páyʉbu mʉ, mi ãmeina teiye boje, arejamed̶a Pedro ʉ̃́re. \p \v 24 Nópe ayʉre, Simón jʉ arejamed̶a: \p —Jẽniaivʉ mʉjare. Jẽniacajarã yʉre Jʉ̃menijicʉque, vaibéquiyepe yópe mi coyʉiyepe, arĩ jẽniarejamed̶a Simón. \p \v 25 No yóboi Pedro aru Juan, Jesúre coreóvaivʉ, coyʉrejaimad̶a caivʉ ina põevare Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Coyʉrĩ bʉojarĩ, etarejaimad̶a diĩmarore jocarĩ, copainʉrajivʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Aru mái nʉri coyʉrejaimad̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne obedivʉ ĩmaroacavʉre Samaria ãmicʉrijoborõi. \s1 Felipe ʉ̃i bueino Etiopíacacʉre \p \v 26 Dinʉmʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, cũinácʉ ángele, nʉicõjenejamed̶a Felipede. \p —Caride aviá daino cãcopũravʉ nʉjacʉ, Jerusalén ãmicʉriĩmaro yebai nʉimai nʉjacʉ, Gaza ãmicʉriĩmaroi nʉimai, arejamed̶a. \p Caride põeva cʉbema dimare. \v 27 Jʉ arĩ, Felipe nʉrejamed̶a. Dinʉmʉ dimai cũinácʉ ʉ̃mʉ eunuco, Etiopía ãmicʉrijoborõcacʉ, copainʉñʉ marejámed̶a Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ ʉ̃i joborõi. Ñai ʉ̃mʉ jabocʉ parʉcʉ barejámed̶a. Ʉ̃i joborõ jabocoi tãutʉrare coreipõecʉ barejámed̶a. Aru ico jabocore põeva arejaimad̶a Candace. Ñai ʉ̃mʉ copainʉñʉ marejámed̶a ʉ̃, torojʉede jíyʉ bácʉ Jʉ̃menijicʉre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. \v 28 Jãturuicũi dobacʉ nʉñʉ caballovaque, aru ʉ̃i nʉiyedeca Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jã́ri boroteyʉ barejámed̶a. Ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ, ʉ̃i ãmiá Isaías, ʉ̃i toivaiye báque barejávʉ̃ya ʉ̃i jã́iye. \v 29 Aru Felipei jã́iyede ñai ʉ̃mʉre, Espíritu Santo arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Jãturuicũ yebai nʉjacʉ mʉ. Mautejacʉ mʉ ñai ʉ̃mʉque, arejamed̶a. \p \v 30 Jʉ arĩ, cúyarĩ, ʉ̃i yebai earĩ, Felipe jápiarejamed̶a ʉ̃i jã́ri boroteiyede Isaías bácʉi toivaiye báquede. Que teni Felipe jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re: \p —¿Dápiarĩ eayʉrʉ̃ mʉ aipe aiyʉrõre yo mi jã́ri boroteinore? arejamed̶a Felipe. \p \v 31 Aru ñai Etiopíacacʉ arejamed̶a Felipede: \p —Bi, dápiarĩ eabevʉ yʉ yo ji jã́ri boroteinore. Põecʉ majicʉ jaʉbi yʉre, majicacʉyʉ aipe aiyʉrõre yo ji jã́ri boroteinore. Jatujacʉ. Dobajacʉ ji yebai. Majicajacʉ yʉre yore, arejamed̶a ñai ʉ̃mʉ Felipede. \p \v 32 Iye toivaiye báquede jã́ri boroteyʉ barejámed̶a yópe: \q1 Nʉvarajarama ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvarãjivʉ, yópe ne nʉvaiyepe ovejare boarĩ́ jarʉvainoi. Aru bi acʉyʉme ʉ̃, yópe ovejajĩcʉ obepe ʉ̃i pod̶are buraiyedeca. Abecʉyʉme ʉ̃. \v 33 Cʉyoje tede d̶arãjarama ʉ̃́re. Aru yávarĩ cad̶ateipõecʉ cʉbecʉyʉme. Que baru ãmeno d̶arãjarama ʉ̃́re. Cũiquíyebu ijãravʉre ʉ̃i cʉrõ. Que baru ʉ̃i pãramena majʉrórivʉ cʉbenajarama. Aru na majʉrórivʉre coyʉbenajarama ne borore, jã́ri borotedejamed̶a ñai Etiopíacacʉ. \p \v 34 Aru jẽniari jã́rejamed̶a Felipede: \p —Coyʉjacʉ yʉre. ¿Ñamene Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemari iyede? ¿Coyʉrejaquemari ʉ̃i baju o apecʉre? arejamed̶a. \p \v 35 Jʉ arĩ ʉ̃́re, iye toivaiye báqueque bʉ́rĩ, Felipe coyʉrejamed̶a ʉ̃́re caiye iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne. \v 36 Ne nʉiyedeca mái earejaimad̶a oco cʉrijitabʉre. Aru ñai jabocʉ arejamed̶a Felipede: \p —Jã́jacʉ. Yuibu oco cʉrijitabʉ. ¿Ji jã́d̶ovaiyʉede Jʉ̃menijicʉre ocoque, apecʉ jã́d̶ovaicõjemecʉ bʉojaidi yʉre? arejamed̶a. \p \v 37 Felipe arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ jʉ ayʉ baru Jesúre, jã́d̶ovari bʉojaivʉ mʉ Jʉ̃menijicʉre ocoque, arejamed̶a. \p Ñai jabocʉ, yópe arĩ, jʉ arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Yʉ jʉ ayʉbu Jesúre. Majivʉ yʉ ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉi mácʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, arejamed̶a ñai jabocʉ. \p \v 38 Que arĩ, nʉicõjemenejamed̶a caballovare, icũ jãturuicũ mautequiyepe ayʉ. Aru ina pʉcarã, Felipe ʉ̃́maque, etarĩ dicũre jocarĩ, ẽmeni oco cʉrijitabʉi, Felipe jã́d̶ovarejamed̶a ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉque noi. \v 39 Aru ne maiyede oco cʉrijitabʉre jocarĩ, cũiná Jʉ̃menijicʉi Espíritu nʉvarejamed̶a Felipede. Ñai jabocʉ jã́menejamed̶a ʉ̃́re cojedeca. Ʉbenita torojʉcʉ mái nʉrejamed̶a bedióva. \v 40 Felipecapũravʉ járorejamed̶a Azoto ãmicʉriĩmaroi. Etarĩ nore jocarĩ, mái nʉre nʉñʉ Cesarea ãmicʉriĩmaroi coyʉrejamed̶a iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne cainoa ĩmaroai dimai pʉ eayʉta Cesarea ãmicʉriĩmaroi. \c 9 \s1 Saulo Jesucristore jã́ri ʉ̃i jʉ aino \r (Hch 22.6-16; 26.12-28) \p \v 1 Que teiyedeca, Saulo cainʉmʉa ñájine d̶ayʉ barejámed̶a Jesúre jʉ aipõevare, náre yópe arĩ: \p —Boaquíjivʉ mʉjare mʉje Jesúre jʉ aiye boje, jarayʉ arejamed̶a Saulo. \p \v 2 Aru ñai sacerdotevare jaboteipõecʉre jẽniacʉnʉrejamed̶a paperayocare Saulo, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe ayʉ diyocare judíovai cójijiñamia coreipõevare Damasco ãmicʉriĩmaroi, ne majinajiyepe ayʉ ñamene ʉ̃ Saulo aru ye parʉéde cʉvacʉre ʉ̃, ne cõjeimʉ mácʉ. Damasco ãmicʉriĩmaroi nʉcʉyʉ barejámed̶a Saulo, vocʉnʉñʉ Jesúre jʉ aipõevare. Náre eayʉ baru, bʉojebu náre, ʉ̃mʉvare aru nomivare máre, nʉvacʉyʉ náre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. \p \v 3 Diyocare ĩni, Saulo nʉrejamed̶a mái. Damasco ãmicʉriĩmaro joabenoi eaiyede, maumejiena cavarõre jocarĩ pẽorejavʉ̃ya yópe yaroinope ʉ̃i yebai, aru ʉrarõ miad̶árejavʉ̃ya noi. \v 4 Que baru cuecumañʉ, mori tʉrejamed̶a joborõi. Aru jápiarejamed̶a Jesús ʉ̃i yávainore, yópe ainore: \p —Mʉ, Saulo, ¿aipe teni maucʉvacʉrʉ̃ mʉ yʉre? arejamed̶a. \p \v 5 Saulo jẽniari jã́rejamed̶a: \p —Mʉ, ji jabocʉ, ¿ñamenʉ mʉ? jẽniari jã́rejamed̶a. \p Aru Jesús arejamed̶a: \p —Yʉrecabu Jesús, mi maucʉvamʉ mácʉ. Mi maucʉvarõ yʉre ãmed̶aivʉ mʉre, arejamed̶a. \p \v 6 Saulo, jidʉcʉ, bidini jẽniari jã́rejamed̶a Jesúre: \p —Mʉ, ji jabocʉ, ¿yéde ji d̶ainore ʉcʉrʉ̃ mʉ? arejamed̶a Saulo. \p Aru Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Nacajajacʉ. Ecojacʉ diĩmaroi. Noi apecʉ majicacʉyʉme mʉre aipe mi d̶aquinore, arejamed̶a Jesús ʉ̃́re. \p \v 7 Iye pẽoiyede, ina ʉ̃mʉva, nʉivʉ bácavʉ Sauloque, dajocarejaimad̶a. Aru bi arejaimad̶a na. Iye yávainore jápiarejaimad̶a na. Ʉbenita ñai yávayʉre ye jã́menejaimad̶a na. \v 8 Jʉ arĩ Jesús ʉ̃i cõjeiyede, Saulo nacajarejamed̶a. Ʉbenita ʉ̃i yacorʉa voaiyede, ye jã́menejamed̶a ʉ̃. Jã́ri eabecʉ barejámed̶a ʉ̃, Saulo. Que baru ʉ̃́que nʉivʉ ʉ̃i pʉrʉáre jẽni, nʉvarejaimad̶a ʉ̃́re pʉ Damasco ãmicʉriĩmaroita. \v 9 Yóbecʉrijãravʉare Saulo jã́ri eabedejamed̶a. Ãinore ye ãmenejamed̶a. Aru ũcuinore máre ũcumenejamed̶a ʉ̃. \p \v 10 Noi, Damasco ãmicʉriĩmaroi, cʉrejamed̶a cũinácʉ Jesúre jʉ aipõevacacʉ, ʉ̃i ãmiá Ananías. Ʉ̃ apʉcʉ jã́rejamed̶a Jesúre decoboainope. Aru Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, Ananías, ¿cʉcʉrʉ̃ mʉ? arejamed̶a. \p Aru Ananías arejamed̶a: \p —Mʉ, ji jabocʉ, cʉvʉ yʉ, arejamed̶a. \p \v 11 Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Nʉjacʉ Nurinima ãmicʉrimai. Noi, Judai cʉ̃rami nʉri, vojacʉ cũinácʉ ʉ̃mʉre, Tarso ãmicʉriĩmarocacʉre, ʉ̃i ãmiá Saulo. Jipacʉ Jʉ̃menijicʉre jẽniaimi ʉ̃. \v 12 Jã́ri eabebi ʉ̃ caride. Apʉcʉ ʉ̃ decoboainope jã́imi mʉre tʉoyʉre mi pʉrʉáque, jã́re d̶acʉyʉre ʉ̃́re cojedeca, arejamed̶a Jesús Ananíare. \p \v 13 Nópe ayʉre jápiarĩ, Ananías arejamed̶a: \p —Mʉ, ji jabocʉ, ʉ̃ mínare mearare Jerusalẽ́cavʉre ãmeno d̶abiya ʉ̃. Obedivʉ põeva yávad̶ama yʉre. \v 14 Que baru yo Damascore caivʉ ina mʉre jʉ aivʉre bʉocʉdayʉtame ʉ̃, sacerdotevai jabova ne cõjeimʉ mácʉ, arejamed̶a Ananías Jesúre. \p \v 15 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Nʉjacʉ. Beoivʉ yʉ ñai ʉ̃mʉre, ʉ̃i coyʉquiyepe ayʉ ji yávaiye méne apejoborõacavʉre, nócavʉ ne jabovare máre, aru Israecavʉre máre. \v 16 Yʉ jã́d̶ovaquijivʉ ʉ̃́re ñájiyede yʉre boje, arejamed̶a Jesús. \p \v 17 Dinʉmʉ Ananías nʉrejamed̶a cʉ̃rami, Sauloi cʉriñami. Ecoyʉ bácʉ, tʉorĩ ʉ̃i pʉrʉáre Saulorã, arejamed̶a: \p —Mʉ, jícʉ, Saulo, Jesúvacari ñai mi jã́imʉ mácʉ mái dayʉ, daroibi yʉre, mi jã́quiyepe ayʉ cojedeca aru Espíritu Santo ʉ̃i d̶aicõjequiyepe ayʉ mʉre, arejamed̶a Ananías Saulore. \p \v 18 Nópe ʉ̃i aiyeda, tʉrejavʉ̃ya ʉ̃i yacorʉare jocarĩ moatʉ̃chiape paiyede, aru me jã́rejamed̶a cojedeca. Dinʉmʉre nacajañʉre jã́d̶ovarejamed̶a Jʉ̃menijicʉre ocoque. \v 19 No yóboi ãri, parʉcʉ nʉrejamed̶a cojedeca. Aru mautedejamed̶a obebejãravʉa Jesúre jʉ aipõevaque, Damasco ãmicʉriĩmaroi cʉrivʉque. \s1 Saulo Damascoi ʉ̃i coyʉino Jesús ʉ̃i yávaiye méne \p \v 20 Maumejiena Saulo coyʉrĩ bʉ́rejamed̶a judíovai cójijiñamiai, “Jesúre jãveneca Jʉ̃menijicʉi mácʉbe” ayʉ. \v 21 Caivʉ ʉ̃́re jápiaivʉ bácavʉ cuecumaivʉ arejaimad̶a ne baju: \p —Ñai Jesúre jʉ aivʉre ãmeno d̶ayʉbe ʉ̃. Que baru náre jẽni jícʉyʉ dacʉbe yui, ina sacerdotevai jabova ne bʉorãjiyepe ayʉ náre, arejaimad̶a na. \p \v 22 Ʉbenita Saulocapũravʉ coyʉrejamed̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne, parʉéque jã́d̶ovañʉ jãveneca Jʉ̃menijicʉi mácʉre. Ʉbenita jápiarĩ coreóvare d̶abedejamed̶a ina judíova cʉrivʉre Damasco ãmicʉriĩmaroi. \s1 Saulo ʉ̃i dupino judíovare jocarĩ \r (2 Co 11.32-33) \p \v 23 Obedijãravʉa yóboi, judíovacavʉ cójijidejaimad̶a, boarĩ́ jarʉvarãjivʉ Saulore. \v 24 Ʉbenita ʉ̃ majidejamed̶a. Jãravʉre aru ñamine máre coreivʉ barĩdurejaimad̶a ĩmaro jedevacobeai, boarĩ́ jarʉvarãjivʉ ʉ̃́re, ʉ̃i etaru nore. \v 25 Ʉbenita Jesúre jʉ aipõeva epedejaimad̶a Saulore pʉe ʉrapʉe jívʉi. Aru no biaido tarabʉ jã́icobede ẽmeóvarejaimad̶a ʉ̃́re ĩmaro biaido apepũravʉi pʉ joborõita ñami. Yópe d̶arĩ, Saulo dupini nʉrejamed̶a ʉ̃i mauvare jocarĩ. \s1 Saulo Jerusalẽ́i ʉ̃i cʉrõ \p \v 26 Saulo eayʉ bácʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, cójijiyʉrĩdurejamed̶a Jesúre jʉ aipõevaque. Ʉbenita caivʉ jidʉrejaimad̶a, ne dápiaiye boje jʉ abecʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne. \v 27 Ʉbenita Bernabécapũravʉ nʉvari yóvare d̶arejamed̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaraque. Coyʉrejamed̶a aipe teni Saulo ʉ̃i jã́ino mácarõre Jesúre, ʉ̃i nʉiyede Damasco ãmicʉriĩmaroi, aru aipe Jesús ʉ̃i yávaino mácarõre ʉ̃́re. Aru Bernabé coyʉrejamed̶a aipe Saulo ʉ̃i yávaino mácarõre máre, Damasco ãmicʉriĩmaroi, coyʉyʉ jidʉbecʉva caivʉ põevare Jesús ʉ̃i yávaiye méne. \p \v 28 Yópe arĩburu yóboi, Saulo mautedejamed̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, cuyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaraque. \v 29 Coyʉre cuyʉ barejámed̶a jidʉbecʉva põevare Jesús ʉ̃i yávaiye méne, boroteni coyʉvarejamed̶a pare ina judíova griego ãmicʉricamuare yávaivʉre. Ʉbenita boarĩ́ jarʉvaiyʉre curĩduivʉ barejáimad̶a na. \v 30 Jesúre jʉ aipõevare majidivʉ boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉre, nʉvarejaimad̶a Saulore Cesarea ãmicʉriĩmaroi. Aru nore jocarĩ, jarorejaimad̶a ʉ̃́re Tarso ãmicʉriĩmaroita. \v 31 Yópe teni, Jesúre jʉ aipõeva caivʉ Judea, aru Galilea, aru Samaria ãmicʉrõacavʉ ñájimenejaimad̶a. Pʉeno baju majidivʉ barejáimad̶a na Jʉ̃menijicʉre aru ʉ̃i yávaiyede máre, ñai Espíritu Santo ʉ̃i bueiyede náre. Cʉrejaimad̶a pued̶arĩ Jʉ̃menijicʉre Espíritu Santo ʉ̃i cad̶ateinoque. Aru pʉeno baju obedivʉ tedejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne jʉ aipõeva. \s1 Pedro ʉ̃i mead̶aino Eneare \p \v 32 Dinʉmʉ Pedro coyʉre cuyʉ barejámed̶a cainoa ĩmaroacavʉre. Que teni cũinájãravʉ jã́cʉnʉrejamed̶a ina põevare, Jʉ̃menijicʉre mearore jívʉre, Lida ãmicʉriĩmarocavʉre. \v 33 Nore cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉrejamed̶a, ʉ̃i ãmiá Eneas. Nacajaiye majibecʉ barejámed̶a ʉ̃. Ocho paiʉjʉa joe nacajamenejamed̶a ʉ̃i parainore jocarĩ. \v 34 Aru Pedro ʉ̃i yebai nʉri, arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, Eneas, caride Jesúvacari mead̶aibi mʉre. Nacajajacʉ. Aru mead̶ajacʉ mi parainore, arejamed̶a Pedro Eneare. \p Maumejiena Eneas nacajarejamed̶a. \v 35 Que teni caivʉ ina põeva Lida ãmicʉriĩmarocavʉ aru Sarón ãmicʉridarõcavʉ máre jã́rejaimad̶a Eneas meateyʉre. Que baru jʉ arejaimad̶a Jesúre. \s1 Pedro ʉ̃i nacovaino Dorcas yaiyó bácore Jesúi parʉéque \p \v 36 Dinʉmʉ Jope ãmicʉriĩmaroi cũináco nomió cʉrejacod̶a, õi ãmiá Tabita. Ico Tabita Jesúre jʉ aipõeco barejácod̶a õ. Õi ãmiá griego ãmicʉricamua yávaicamuaque Dorcas barejávʉ̃ya, yo aiyʉrõ ñamaco. Cainʉmʉa mearo d̶arĩ cõmajiyo báco apevʉre aru cad̶ated̶o báco cõmaje ãrojarivʉre máre. \v 37 Dijãravʉai ijeteni, yaidéjacod̶a õ, Tabita báco. Õi baju bácarõre joarĩburu yóboi, epedejaimad̶a pʉenocatucubʉi. \v 38 Jope ãmicʉriĩmaro aru Lida ãmicʉriĩmaro joabeno marejávʉ̃ya. Que baru ina Jesúre jʉ aipõeva Jope ãmicʉriĩmarocavʉ jápiaivʉ Pedro cʉcʉre Lida ãmicʉriĩmaroi, yo borore jarorejaimad̶a ʉ̃́re pʉcarã ʉ̃mʉvaque: \p —Maume dajacʉ ñʉje cʉrõi, arĩ daicõjenejaimad̶a ʉ̃́re. \p \v 39 Jʉ arĩ, Pedro nʉrejamed̶a náque. Ne eaiyede, nʉvarejaimad̶a ʉ̃́re yaiyó bácoi cʉritucubʉ pʉenocatucubʉi. Ditucubʉi ecoyʉ, caivʉ ina nomiópeva oivʉ õ mácore chĩtoivʉ ʉ̃́re, jã́d̶ovaivʉ barejáimad̶a doicajeare, Dorcas báco õi nareiye báquede apʉco cãreja. \v 40 Ʉbenita Pedro etaicõjenejamed̶a caivʉ inare ditucubʉre jocarĩ. Que teniburu yóboi, ñʉatutarĩ jẽniarejamed̶a Jʉ̃menijicʉque. Ʉ̃i jẽniariburu yóboi, copedini, õi baju bácarõre jã́ri, arejamed̶a: \p —Mʉ, Tabita, nacajajaco, arejamed̶a. \p Õi yacorʉare voarĩ, Pedrore jã́ri, nacajari dobarejacod̶a õ, Tabita. \v 41 Õi pʉrʉre jẽni, Pedro nacovarejamed̶a ṍre. Dinʉmʉma órejarejamed̶a ina Jesúre jʉ aipõevare aru ina nomiópevare máre, ne jã́rajiyepe ayʉ ṍre apʉcore cojedeca. \v 42 Aru õi borore jápiarejaimad̶a caivʉ Jope ãmicʉriĩmarocavʉ. Que baru obedivʉ põeva jʉ arejaimad̶a Jesúre nore. \v 43 No yóboi, Pedro mautedejamed̶a diĩmaroi obedijãravʉa. Cʉrejamed̶a apecʉ Simóque, ãimacajeare memeipõecʉque, ʉ̃i cʉ̃rami. \c 10 \s1 Pedro ʉ̃i coyʉino Corneliore Jesús ʉ̃i yávaiye méne \r (Hch 11.4-18) \p \v 1 Cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉrejamed̶a Cesarea ãmicʉriĩmaroi, ʉ̃i ãmiá Cornelio. Ñai Cornelio cien paivʉ churaravai jabocʉ barejámed̶a ʉ̃. Roma ãmicʉrõ jaboteino churaravai yajubo italiano ãmicʉriyajubocacʉ barejámed̶a ʉ̃. \v 2 Jãve mearore jíni Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃ jivʉ máre mearore jívarejaimad̶a ʉ̃́re. Cad̶atede cuyʉ barejámed̶a ina judíovacavʉ cõmaje ãrojarivʉre. Aru jẽniavarejamed̶a Jʉ̃menijicʉque. \v 3 Cũinájãravʉ tres baji nainú, ñai Cornelio apʉcʉ jã́rejamed̶a cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, ángelede, decoboainope. Ñai ángele ecorĩ, Cornelio yebai nʉri, arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, Cornelio, arejamed̶a. \p \v 4 Cornelio, jidʉcʉ, ñai ángelede cocorĩ, jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, ji jabocʉ, ¿yéde ʉcʉrʉ̃ mʉ? arejamed̶a Cornelio. \p Ñai ángele jʉ arĩ, arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Jʉ̃menijicʉ jápiaibi mi jẽniaiyede ʉ̃́re. Aru me jã́imi mi cad̶ateiyede cõmaje ãrojarivʉre máre. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmi mʉre. \v 5 Caride jarojacʉ apevʉ ʉ̃mʉvare Jope ãmicʉriĩmaroi, ne vorĩ earãjiyepe ayʉ cũinácʉ ʉ̃mʉre, ʉ̃i ãmiá Simón Pedro. \v 6 Apecʉ Simón, ãimacajeare memeipõecʉ, ʉ̃i cʉ̃rami cʉvabi jia ʉrad̶a ẽcarʉi. Aru Simón Pedro cʉcʉbe ʉ̃i cʉ̃rami. Ʉ̃́re ne eaiyede, davajarãri mi yebai, arejamed̶a ñai ángele Corneliore. \p \v 7 Que arĩ, ñai ángele nʉrejamed̶a Corneliore jocarĩ. Dinʉmʉ Cornelio órejarejamed̶a pʉcarã ʉ̃i yebacavʉre aru cũinácʉ churaravacacʉre. Ñai máre mearore jíyʉ barejámed̶a Jʉ̃menijicʉre. Cornelioi me dápiaimʉ marejámed̶a, ʉ̃́re ʉ̃i mearo cad̶ateiye boje. \v 8 Ina yóbecʉrã ne eaiyede ʉ̃i yebai, Cornelio coyʉrejamed̶a náre caiye iye ñai ángele ʉ̃i coyʉiye báquede. Aru nʉicõjenejamed̶a náre Jope ãmicʉriĩmaroi. \p \v 9 Cõmiáijãravʉ ne mái nʉiyedeca, Jope ãmicʉriĩmaro joabenoi, Pedro mʉri nʉrejamed̶a cʉ̃rami pʉenora, jẽniacʉyʉ Jʉ̃menijicʉque. Jãravʉ corica barejávʉ̃ya. \v 10 Ʉ̃i jẽniaiyedeca, ãvʉé ijidejavʉ̃ya ʉ̃́re. Ʉbenita ãiyede jatʉóbedejaimad̶a cãreja. Ne jatʉóiyedeca, Pedro apʉcʉ jã́rejamed̶a yópe decoboainope. \v 11 Jã́rejamed̶a no cavarõ voainore aru apejĩe yópe ʉracaje cuitótecajepe jõd̶arejavʉ̃ya cavarõre jocarĩ. Jõd̶arejavʉ̃ya yópe põeva ne bʉorĩ yóvaicʉvaitõbʉa d̶arĩ ẽmeóvaiyepe dicajede. Jõd̶arejavʉ̃ya pʉ cʉ̃rami pʉenoita Pedro yebai. \v 12 Dicaje jívʉi cʉrejaimad̶a obedivʉ ãimara yóvaicʉvaivʉ cʉbobaque cuivʉ, aru obedivʉ ãd̶avape papeivʉ, aru obedivʉ ãimara vʉivʉ máre. \v 13 Pedro jápiarejamed̶a apeno yávainore. Aru yópe arejamed̶a Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re: \p —Mʉ, Pedro, nacajajacʉ. Boajácʉ mi ãquinova, arejamed̶a Jʉ̃menijicʉ. \p \v 14 Ʉbenita Pedro arejamed̶a: \p —Mʉ, ji jabocʉ, ¡que ãmevʉ! Cainʉmʉa ãmevʉ yʉ caiye iye Moisés bácʉi ãicõjemene ñʉjare, judíovare. Que baru ãiyʉbevʉ yʉ diede, arejamed̶a Pedrocapũravʉ. \p \v 15 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉcapũravʉ arĩ yávarejamed̶a Pedrore cojedeca. \p —“Ãiyʉbevʉ yʉ”, abejacʉ mʉ iyede ji ãicõjeiyede mʉre, arejamed̶a Jʉ̃menijicʉ. \p \v 16 Yóbecʉe vaidéjavʉ̃ya Pedrore yópe paino. Aru no yóboi, dicaje ʉracaje mʉri copainʉrejavʉ̃ya pʉ cavarõita cojedeca. \p \v 17 Pedrocapũravʉ pare arĩ dápiayʉ barejámed̶a. “¿Yéde majicaiyʉcʉba Jʉ̃menijicʉ yʉre yo ji jã́ino mácarõque?” arĩ dápiarejamed̶a ʉ̃. Que dápiaiyedeca, ina Cornelioi jaroimara mácavʉ Simói cʉ̃ramine vorĩ, earĩ, núrejaimad̶a jedevacobei. \v 18 Aru jẽniari jã́rejaimad̶a: \p —¿Aru, Simón Pedro cʉri yui? arejaimad̶a. \p \v 19 Pedrocapũravʉ coreóvabecʉ cãreja aipe aiyʉrõ ʉ̃i jã́ino mácarõre dápiayʉ barĩdurejamed̶a. Que teiyedeca, ñai Espíritu Santo arejamed̶a Pedrore: \p —Jápiajacʉ. Yóbecʉrã ʉ̃mʉva vod̶ama mʉre. \v 20 Que baru nacajajacʉ, jõd̶ajacʉ, aru nʉjacʉ náque. “Nʉiyʉbevʉ yʉ náque. Jívʉ ãmema na”, arĩ dápiabejacʉ mʉ. Yʉrecabu daroyʉ náre yui, arejamed̶a ñai Espíritu Santo Pedrore. \p \v 21 Jʉ arĩ, nacajari, jõd̶ari ne yebai, jacoyʉrĩ náre, Pedro arejamed̶a: \p —Yʉrecabu mʉje voimʉ. ¿Yéde ʉrivʉrʉ̃ mʉja yʉ́que? arejamed̶a. \p \v 22 Pedrore arejaimad̶a na: \p —Ñʉje jabocʉ, ʉ̃i ãmiá Cornelio, cien paivʉ churaravai jabocʉ, darobi ñʉjare mi yebai. Meacʉbe ʉ̃, aru mearore jíyʉbe Jʉ̃menijicʉre. Caivʉ judíova me jã́d̶ama ʉ̃́re. Pued̶ad̶ama ʉ̃́re pare. Cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, ángele, yópe abiya ʉ̃́re: “Cutujacʉ mʉ Pedrore mi cʉ̃rami, ʉ̃i coyʉquiyepe ayʉ mʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne”, abiya ñai ángele ñʉje jabocʉre, arejaimad̶a ina Pedrore vorãdaivʉ bácavʉ. \p \v 23 Ne borore jápiaiyede, Pedro yópe arĩ, mauteicõjenejamed̶a náre ʉ̃́que: \p —Ecojarã mʉja. Cari ñami cʉjarã mʉja yui, arejamed̶a Pedro náre. \p Cõmiáijãravʉ Pedro ʉ̃i cʉvede mead̶arĩ, nʉrejamed̶a náque. Aru apevʉ ʉ̃mʉva, Jesúre jʉ aipõeva, Jope ãmicʉriĩmarocavʉ yóvarejaimad̶a ʉ̃́re máre. \v 24 Earejaimad̶a na Cesarea ãmicʉriĩmaroi. Noi Cornelio coredejamed̶a Pedrore. Ʉ̃́que cʉrivʉ ʉ̃i cʉ̃rami apevʉ ʉ̃ jivʉ aru ʉ̃i yóvaimara máre, ʉ̃i cutuimara mácavʉ barejáimad̶a na. \v 25 Pedro ʉ̃i eaiyede Cornelioi cʉ̃rami, ñai jabocʉ ʉ̃́re jacoyʉrĩ, pued̶aiyʉcʉ mori tʉrejamed̶a Pedrore ʉ̃i cʉboba yebai. \v 26 Ʉbenita Pedrocapũravʉ nacajaicõjenejamed̶a ʉ̃́re. \p —Nacajajacʉ mʉ. Yópe d̶abejacʉ mʉ. Yʉ máre mʉ́pe páyʉ põecʉbu yʉ, arejamed̶a Pedro Corneliore. \p \v 27 Ne baju yávaivʉ ecorejaimad̶a Cornelioi cʉ̃rami. Pedro jã́rejamed̶a caivʉ ina obedivʉ põevare cójijivʉre noi. \v 28 Aru arejamed̶a náre: \p —Jave majivʉ mʉja, ñʉja judíova curãnʉmevʉre mʉja judíova ãmevʉque aru ñʉja yóvabevʉre máre mʉjare, ñʉjare Moisés bácʉi d̶aicõjeiye boje. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉvacari majicabi yʉre iye d̶aicõjeiye jaʉbevʉ yʉre caride. Ãmeina jã́icõjememi yʉre apevʉre, judíova ãmevʉre. \v 29 Que baru yʉre mi órejaiye báquede jápiarĩ, cũiná jʉ arĩ, davʉ yʉ mi yebai. Que baru coyʉjacʉ yʉre. ¿Aipe teni daicõjecʉrʉ̃ mʉ yʉre? arejamed̶a Pedro. \p \v 30 Aru Cornelio arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Yóvaicʉvaijãravʉa jipocai yo óra baji, tres baji nainú, yʉ jẽniavʉ Jʉ̃menijicʉque yui ji cʉ̃rami. Ji jẽniaiyedeca, maumena cũinácʉ ʉ̃mʉ doicaje pẽoicajeque númi ji jipocai. \v 31 Aru ʉ̃ abi yʉre: “Mʉ, Cornelio, Jʉ̃menijicʉ jápiaibi mi jẽniaiyede ʉ̃́re. Aru me jã́imi mi cad̶ateiyede cõmaje ãrojarivʉre máre. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmi mʉre. \v 32 Caride jarojacʉ apevʉre Jope ãmicʉriĩmaroi, ne vorĩ earãjiyepe ayʉ cũinácʉ ʉ̃mʉre, ʉ̃i ãmiá Simón Pedro. Apecʉ Simón, ãimacajeare memeipõecʉ, cʉvabi ʉ̃i cʉ̃rami jia ʉrad̶a ẽcarʉi. Aru Simón Pedro cʉcʉbe diñami”. Que abi yʉre ñai ángele. \v 33 Que baru cũiná jarovʉ yʉ inare, ne davarãjiyepe ayʉ mʉre ji yebai. Aru me daivʉ mʉ caride. Caivʉ ñʉja cójijivʉbu yui caride, Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. Jápiaiyʉrivʉbu ñʉja caiye iye mi coyʉiyede yópe Jʉ̃menijicʉi coyʉcaicõjeiyede mʉre ñʉjare, arejamed̶a Cornelio Pedrore. \s1 Pedro ʉ̃i yávaino Cornelioi cʉ̃rami \p \v 34 Pedro yávarĩ bʉ́yʉ, yópe arĩ, coyʉrejamed̶a náre: \p —Yʉ coreóvaivʉ caride jãve Jʉ̃menijicʉ jã́ñʉre caivʉ põevare cũinátʉrʉ. \v 35 Jʉ̃menijicʉ copʉ etayʉbe caivʉ ina pued̶aivʉre ʉ̃́re, jʉ aivʉre ʉ̃́re, aru mearo d̶aivʉre máre. Caivʉ ina caiyajuboacavʉ yópe d̶aivʉre Jʉ̃menijicʉ copʉ etayʉbe náre. \v 36 Mʉjavacari majivʉ iye Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede Israel bácʉi pãramena mácavʉre ʉ̃i daroquimʉ Cristorã. Jʉ̃menijicʉrecabe daroyʉ bácʉ Jesucristore, caivʉ põeva ne jabocʉva, ʉ̃i coyʉquiyepe ayʉ náre ʉ̃i yávaiye méne, cãrijimene d̶acacʉyʉre náre Jʉ̃menijicʉque. \v 37 Aru mʉjavacari majivʉ no ʉrarõ teino mácarõre Juan Bautista bácʉ ʉ̃i coyʉrĩ bʉojarĩ jã́d̶ovaiye báquede põevare Jʉ̃menijicʉre. Jesucristo bʉame ʉ̃i d̶aiyede ʉrarõ põeva ne d̶arĩ majibede Galilea ãmicʉrijoborõi. Diede d̶are cuyʉ bateáme pʉ caino Judea ãmicʉrijoborõi. \v 38 Aru mʉjavacari majivʉ ñai Jesús Nazarecacʉi borore. Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ ʉ̃́re javede. Que teni daroquemavʉ ʉ̃́re ʉ̃i Espíritu Santore. Que baru Jʉ̃menijicʉi parʉéde cʉvatequemavʉ ʉ̃, Jesús. \p ’Caino ʉ̃i cuino Jesús cad̶ateame põevare. Mead̶ame caivʉ ina põevare abujuvai jabocʉi ñájine d̶aimara mácavʉre, ʉ̃i cʉvae boje Jʉ̃menijicʉi parʉéde. \v 39 Ñʉjavacari jã́carã caiye iye ʉ̃i d̶aiye báquede Jerusalén ãmicʉriĩmaroi aru caino judíovai joborõi máre. Ʉbenita ʉ̃́re pẽvari jocʉcʉjaravena, boarĩ́ jarʉvaima ʉ̃i mauva. \v 40 Ʉbenita yóbecʉrijãravʉa ʉ̃i yainíburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ nacovaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ. Aru jã́d̶ovame ʉ̃́re ñʉjare. \v 41 Apevʉ jã́metequemavʉ ʉ̃́re. Quévʉra ñʉjavacari, Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ jipocama, jã́carã ʉ̃́re, apʉcʉre cojedeca. Ʉ̃i nacajariburu yóboi yainore jarʉvarĩ, ñʉja ʉ̃́que ãcarã aru ũcucarã. \v 42 Ʉ̃́que cʉrivʉ ñʉja, coyʉicõjeame ñʉjare ʉ̃i yávaiye méne apevʉre. Aru yópe aicõjeame ñʉjare máre: “Jãve ijãravʉ cũiquíyede yʉ́vacari jarocʉyʉmu caivʉre, apʉrivʉre aru yaivʉ bácavʉre máre, ne cʉrãjinoi. Apevʉre jarocʉyʉmu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Aru apevʉre jarocʉyʉmu toabo cũiméboi. Javede Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ yʉre, yópe jarocʉyʉre caivʉ põevare”. Que aicõjeame ñʉjare Jesús. \v 43 Aru Jesúvacari ñai caivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉi coyʉimʉme ʉ̃. Na mácavʉ coyʉrejaimad̶a ʉ̃i borore yópe: “Caivʉ põeva ne jʉ aru Jʉ̃menijicʉi daroquimʉre, Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetecʉyʉme ne ãmeina teiyede”, arĩ coyʉcarejaimad̶a na mácavʉ, arĩ coyʉrejamed̶a Pedro Corneliojãre. \s1 Judíova ãmevʉ ne copʉ etaino Espíritu Santore \p \v 44 Pedro ʉ̃i coyʉiyedeca, ñai Espíritu Santo náre earĩ d̶aicõjenejamed̶a caivʉ ina jápiaivʉre iye yávaiye méne. \v 45 Que baru ina judíova, Jesucristore jʉ aivʉ, Pedroi yóvaimara mácavʉ, cuecumarejaimad̶a ne jã́iyede Jʉ̃menijicʉ daroyʉre ñai Espíritu Santore ina judíova ãmevʉre. \v 46 Ina judíova jápiaivʉ ina judíova ãmevʉre yávaivʉre apecamua yávaicamua ne majibecamuaque, majidejaimad̶a ñai Espíritu Santore d̶aicõjeñʉre náre. Ina põeva mamarʉmʉ jʉ aivʉ Jesúre dijãravʉre mearore jídejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i ʉrarõ majié boje, ʉ̃i ʉrarõ parʉé boje máre. \v 47 Dinʉmʉ Pedro arejamed̶a: \p —Ina põeva, ñʉjape paivʉ, copʉ etad̶ama ñai Espíritu Santore. Que baru põecʉ cʉbebi náre jã́d̶ovaicõjemecʉ Jʉ̃menijicʉre ocoque, arejamed̶a Pedro. \p \v 48 Que arĩ, náre jã́d̶ovaicõjenejamed̶a Jʉ̃menijicʉre ocoque, ne Jesucristore jʉ aiye boje. Dinʉmʉ jẽniarejaimad̶a Pedrore, ʉ̃i mautequiyepe aivʉ náque apejãravʉa. \c 11 \s1 Pedro ʉ̃i coyʉino Jerusalẽ́cavʉ Jesúre jʉ aipõevare \r (Hch 1.5; 10.1-48) \p \v 1 Dinʉmʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara aru Jesúre jʉ aipõeva caino Judea ãmicʉrijoborõcavʉ máre jápiarejaimad̶a ne borore, apevʉ judíova ãmevʉre jʉ aivʉre máre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. \v 2 Que baru Pedro mʉri nʉñʉ mácʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, apevʉ judíovacavʉ jararĩ yávarejaimad̶a ʉ̃́re. Ina judíova dápiarejaimad̶a caivʉ ʉ̃mʉvare Jesúre jʉ aivʉre ne cajede buraicõjeiye jaʉrõre náre, yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Que baru ina judíova jaraivʉ Pedrore, jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re: \p \v 3 —¿Aipe teni ecocʉrʉ̃ mʉ judíova ãmevʉi cʉ̃rami? ¿Aipe teni náque dobarĩ ãcʉrʉ̃ mʉ? arejaimad̶a na Pedrore. \p \v 4 Ne que aiye boje, Pedro coyʉrejamed̶a náre caiye iye vaiye báquede ʉ̃́re mamabʉino mácarõre pʉ dijãravʉita. \v 5 Yópe arĩ, coyʉrejamed̶a náre: \p —Yʉ́vacari jẽniañʉ matecácʉ Jʉ̃menijicʉre Simói cʉ̃rami, Jope ãmicʉriĩmaroi. Ji jẽniaiyedeca, yʉ apʉcʉ jã́cacʉ yópe decoboainope apejĩene yópe ʉracaje cuitótecajepe yóvaicʉvaitõbʉaque bʉoinope jõd̶aicajede cavarõre jocarĩ. Ẽmeni darĩ pʉ ji yebai mauteavʉ̃ dicaje. \v 6 Que teni me cocorĩ dicaje jívʉi jã́cacʉ obedivʉ ãimarare yóvaicʉvaivʉ cʉbobaque cuivʉre, apevʉ oteiãimarare aru apevʉ macarõcavʉ jijecʉrivʉre máre; aru obedivʉ papeivʉre; aru obedivʉ ãimara vʉivʉre máre. \v 7 Dinʉmʉ jápiacacʉ Jʉ̃menijicʉre yópe ayʉre yʉre: “Mʉ, Pedro, nacajajacʉ. Boajácʉ mi ãquinova”, áme yʉre. \v 8 Ʉbenita acacʉ yʉ ʉ̃́re: “Mʉ, ji jabocʉ, ¡que ãmevʉ! Cainʉmʉa ãmevʉ yʉ caiye iye Moisés bácʉi ãicõjemene ñʉjare, judíovare. Que baru ãiyʉbevʉ yʉ diede”, acacʉ yʉ. \v 9 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉcapũravʉ, yópe arĩ, yávame yʉre cojedeca cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõre jocarĩ: “ ‘Ãiyʉbevʉ yʉ’, abejacʉ mʉ, iyede ji ãicõjeiyede mʉre”, áme yʉre Jʉ̃menijicʉ. \v 10 Aru yóbecʉe vaiávʉ̃ yʉre yópe paino. No yóboi, quénora mʉri copainʉavʉ dicaje pʉ cavarõi cojedeca. \p \v 11 ’Dinʉmʉmareca yóbecʉrã ʉ̃mʉva edaima diñami ji cʉriñami. Cũinácʉ Cesarea ãmicʉriĩmarocacʉ ʉ̃i daroimara mácavʉ bateima na, yʉre vorãeaivʉ. \v 12 Aru ñai Espíritu Santo yópe áme yʉre: “Jidʉbejacʉ. Náque nʉjacʉ mʉ”, áme yʉre. Aru ina seis paivʉ ʉ̃mʉva, Jesúre jʉ aipõeva, yóvaima yʉre. Cesarea ãmicʉriĩmaroi nʉri, yʉre órejayʉ bácʉi cʉ̃rami earĩ, noi ecocarã ñʉja caivʉ. \p \v 13 ’Que teni ñai cʉ̃rami upacʉ, yópe arĩ, coyʉáme ñʉjare: “Cũinácʉ ángele cʉetebi yʉre. Jã́vʉ yʉ ʉ̃́re núcʉre yui ji cʉ̃rami jívʉi. Ʉ̃ abi yʉre: ‘Jarojacʉ apevʉre Jope ãmicʉriĩmaroi, ne vorĩ earãjiyepe ayʉ cũinácʉ ʉ̃mʉre, ʉ̃i ãmiá Simón Pedro. \v 14 Ʉ̃ coyʉcʉyʉme mʉre yávaiye méne, mʉ aru caivʉ mi cʉ̃ramicavʉ máre, mʉje meatenajiyepe ayʉ, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ mʉje ãmeina teiyede’. Que abi ñai ángele yʉre”, áme ñai cʉ̃rami upacʉ yʉre. \p \v 15 ’Aru ji yávarĩ bʉiyede, ñai Espíritu Santo edaibi náre máre nopedeca ʉ̃i edaiyede ñʉjare mamarʉmʉre. \v 16 Dinʉmʉre ãrʉtecacʉ yʉ Jesús ʉ̃i coyʉiye báquede: “Juan Bautista bácʉ jã́d̶ovame mʉjare Jʉ̃menijicʉre ocoque. Ʉbenita yʉ jã́d̶ovacʉyʉmu mʉjare Jʉ̃menijicʉre pʉeno mearo baju. Darocʉyʉmu mʉjare ñai Espíritu Santore”. Que áme ñʉjare Jesús. \v 17 Jãvemu. Ñʉja judíova ñʉje jʉ aiyede Jesúre, Jʉ̃menijicʉ daroáme ñʉjare ñai Espíritu Santore. Nopedeca d̶aibi ina judíova ãmevʉ ne jʉ aiyede Jesúre. Jʉ̃menijicʉ daroibi ñai Espíritu Santore náre máre. Que baru, ¿aipe d̶aiye jaʉri yʉre? Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i ʉrõre d̶aicõjemecʉ bʉojabevʉ yʉ, arejamed̶a Pedro ina judíovare. \p \v 18 Aru ina judíova jápiaivʉ bácavʉ Pedro ʉ̃i coyʉiyede, ne jararĩ yávaiyede ʉ̃́re dajocarejaimad̶a. Quénora mearore jídejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre. \p —Jʉ̃menijicʉ meacʉ bajube ʉ̃. Ʉ̃ ʉbi judíova ãmevʉre máre, ne d̶aiyede oatʉvarĩ ne ãmeina teiyede chĩoiye boje, ʉ̃i ãrʉmetequiyepe ayʉ diede, aru ʉ̃i cʉre d̶aquiyepe ayʉ náre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, arejaimad̶a na. \s1 Antioquíacavʉ ne jʉ aino Jesúre \r (Hch 8.1-4; 21.10) \p \v 19 Esteban mácʉre judíovai jabova ne boarĩ́ jarʉvarĩburu yóboi, Jesúre jʉ aipõeva dupini nʉrejaimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ apejoborõaita, judíovai jabova ne ñájine d̶aiye boje náre. Apevʉ dupini nʉrejaimad̶a joai, pʉ Fenicia ãmicʉrijoborõita, aru Chipre ãmicʉrijiavʉita, aru Antioquía ãmicʉriĩmaroita. Ne nʉiyedeca coyʉrejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne apevʉ judíovare. Ʉbenita coyʉbedejaimad̶a cãreja diede judíova ãmevʉre. \v 20 Ʉbenita apevʉ ʉ̃mʉva, Jesúre jʉ aipõeva, Chipre ãmicʉrijiavʉcavʉ aru Cirene ãmicʉriĩmarocavʉ máre, nʉrejaimad̶a Antioquía ãmicʉriĩmaroi. Noi coyʉrejaimad̶a judíova ãmevʉre máre iye yávaiye méne. “Jesúrecabe caivʉ põeva ne jabocʉ”, arĩ coyʉrejaimad̶a na. \v 21 Jʉ̃menijicʉ jídejamed̶a náre ʉ̃i parʉéde. Que teni cad̶atedejamed̶a náre, ne buenajiyepe ayʉ me. Aru obedivʉ põeva jʉ aivʉ iye yávaiye méne, chĩoivʉ ne ãmeina teiyede, oatʉvarejaimad̶a ne d̶aiyede, jʉ arãjivʉ Jesúre. \p \v 22 Antioquía ãmicʉriĩmarocavʉ ne borore jápiaivʉ, ina Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõeva jarorejaimad̶a Bernabéde ne yebai. \v 23 Ʉ̃i eaiyede Antioquía ãmicʉriĩmaroi, jã́rejamed̶a Jʉ̃menijicʉi ʉrarõ mearo d̶aiyede ina Jesúre jʉ aivʉre. Que baru torojʉrejamed̶a ʉ̃, Bernabé. Parʉrõreca yópe arĩ, coyʉrejamed̶a náre: \p —Jesúre jʉ ajarã cainʉmʉa. Cũináũmeque d̶ajarã cainʉmʉa caiye iye ʉ̃i bueiye báquepe. Cainʉmʉa ãrʉmetebejarã diede, arejamed̶a náre. \p \v 24 Ñai Bernabé parʉrõreca jʉ ayʉ barejámed̶a Jesucristore. Aru ñai Espíritu Santo d̶aicõjenejamed̶a ʉ̃́re. Que baru mearo d̶ayʉ barejámed̶a ʉ̃. Aru obedivʉ nócavʉ, ʉ̃i bueiyede jápiaivʉ, jʉ arejaimad̶a Jesúre. \p \v 25 No yóboi, Bernabé nʉrejamed̶a Tarso ãmicʉriĩmaroi, vocʉñʉ Saulore. \v 26 Ʉ̃́re vorĩ earĩ, nʉvarejamed̶a ʉ̃́re Antioquía ãmicʉriĩmaroi. Noi ina pʉcarã cʉrivʉ cũináʉjʉ baju. Cójijivaivʉ barejáimad̶a ina Jesúre jʉ aivʉque. Obedivʉ põeva Jesúre jʉ aivʉre buevaivʉ barejáimad̶a na, Bernabé aru Saulo máre. Noi Antioquía ãmicʉriĩmaroi mamarʉmʉ põeva ãmidorejaimad̶a ina Jesúre jʉ aipõevare cristianova. \p \v 27 Dijãravʉai apevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva ẽmenejaimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ. Aru earejaimad̶a Antioquía ãmicʉriĩmaroi. \v 28 Cũinácʉ nácacʉ, ʉ̃i ãmiá Agabo, yávacʉnacajarejamed̶a ʉ̃. Ñai Espíritu Santo yávaicõjenejamed̶a ʉ̃́re. Aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejamed̶a ʉ̃, yópe arĩ: “Caivʉ Judea ãmicʉrijoborõcavʉ ñájinajivʉbu ʉrarõ ãvʉéna”, arejamed̶a ʉ̃. Aru obebeʉjʉa yóboi, Claudio ʉ̃i jaboteinʉmʉre, põeva ñájinejaimad̶a ʉrarõ ãvʉéna, nópe ʉ̃i coyʉcaiye báquepedeca. \p \v 29 Iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyede jápiaivʉ bácavʉ, ina Jesúre jʉ aipõeva “Cad̶atenajare náre, Judeacavʉ Jesúre jʉ aivʉre”, arejaimad̶a ne baju. Que aivʉ, na coapa davaivʉ barejáimad̶a tãutʉrare ne oainope, ne jínajiye. \v 30 Ne tãutʉrare cójijovarĩburu yóboi, Bernabé Saulomaque nʉvarejaimad̶a diede, jínajivʉ Judea ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ aivʉre coreipõevare. \c 12 \s1 Jabova ne boarĩ́ jarʉvaino Santiagore aru ne bʉoino Pedrore \p \v 1 Dijãravʉai ñai jabocʉ Herodes ñájine d̶arĩ bʉ́rejamed̶a apevʉ Jesúre jʉ aipõevare. \v 2 Boarĩ́ jarʉvaicõjenejamed̶a Santiagore, Jũai mamicʉre, boaicaroveque. \v 3 Ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaiye báque Santiago bácʉre cojʉrejavʉ̃ya ina judíovai jabovare. Que baru bʉoicõjenejamed̶a Pedrore. Dinʉmʉ pã́ure bʉcʉre d̶aiye cʉbe ãiye torojʉve teinʉmʉ marejávʉ̃ya. \v 4 Pedrore ne jẽniburu yóboi, nʉvarejaimad̶a ʉ̃́re ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami. Noi yóvaicʉvaiyajuboa churarava jã́ri coreivʉ barejáimad̶a ʉ̃́re. Yóvaicʉvaivʉ churarava barejáimad̶a yajuboa coapa. Aru ina churarava jã́ri coredejaimad̶a ʉ̃́re ne yajuboa coapa. Herodes davaicõjecʉyʉ barejámed̶a Pedrore põeva ne jã́inoi Pascua ãmicʉrijãravʉ yóboi, acʉyʉ ʉ̃́re “Yaicʉ́yʉmu mʉ”. \v 5 Que teni ina churarava me coreivʉ barejáimad̶a Pedrore ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi. Ʉbenita ina Jesúre jʉ aipõeva parʉrõreca jẽniaivʉ barejáimad̶a Jʉ̃menijicʉque ʉ̃́re jãravʉre aru ñamine máre. \s1 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jaetovaino Pedrore ãmeina teivʉre jẽni jacoiñamine jocarĩ \p \v 6 Cũináñami, Herodes davaicõjecʉyʉ Pedrore cõmiáijãravʉ jipocacañamine, Pedro cãñʉ marejámed̶a ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi. Pʉcarã churarava coricai cãñʉ, pʉcamea tãumeaque bʉoimʉ mácʉ; cũinámeque bʉoimʉ mácʉ cũinácʉ churarare ʉ̃i meapũravʉi aru apemeque bʉoimʉ mácʉ apecʉ churarare ʉ̃i cãcopũravʉi. Aru apevʉ churarava máre coreivʉ barejáimad̶a diñami jedevacobe yebai. \v 7 Maumejiena ñai Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, cũinácʉ ángele, cʉetedejamed̶a noi Pedro yebai. Aru miad̶árejavʉ̃ya diñami jívʉi. Ñai ángele jẽni jã́ñʉ marejámed̶a ʉ̃́re cũinápũravʉi, ʉ̃́re coedavacʉyʉ, aru arejamed̶a ʉ̃́re: \p —¡Maume coedajacʉ mʉ! arejamed̶a Pedrore. \p Aru cũiná dimeá tãumea voarĩ tʉrejavʉ̃ya Pedroi ãmuveare jocarĩ. \v 8 Ñai ángele arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Bʉojacʉ mi jãrióicãvare. Dojacʉ mi cʉraidoare máre, arejamed̶a. \p Jʉ arĩ, ʉ̃i d̶aicõjeiyepedeca d̶arejamed̶a Pedro. Aru ñai ángele arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Dojacʉ mi pʉenocacajede. Aru dajacʉ yʉ́que, arejamed̶a ʉ̃. \p \v 9 Pedro ʉ̃i yóboi nʉri, etarejamed̶a diñami jacoiñamine jocarĩ. Ʉbenita Pedrocapũravʉ coreóvabedejamed̶a ʉ̃i d̶aiye jãvene. “¿Decoboaino márica yo?” arĩ dápiarejamed̶a Pedro. \v 10 Nʉre nʉivʉ vaidéjaimad̶a cũináyajubo churarava coreivʉre. Aru vaidéjaimad̶a apeyajubore máre, churarava coreivʉre. Quénora earejaimad̶a na ʉracobe jedevacobe parʉricobe tãuque d̶aicobede, nʉino ĩmaroi. Dicobe bajumareca vorejavʉ̃ya, ne etarãjiyepe diñami jacoiñamine jocarĩ. Nʉimai cuivʉ barejáimad̶a na. Aru cũiná ñai ángele dajocarejamed̶a Pedrore cũinácʉra. \v 11 Dinʉmʉmia Pedro coreóvarejamed̶a iye ʉ̃́re vaiye jãvene. Yópe arĩ dápiarejamed̶a: “Caride majivʉ yʉ caiye iye jãvene. Jʉ̃menijicʉ darocʉbe ʉ̃i ángelede, ʉ̃i jaetovaquiyepe ayʉ yʉre Herodes ʉ̃i d̶aicõjeiyede jarʉvarĩ, ʉ̃i d̶abequiyepe ayʉ yʉre yópe ina judíovai jabova ne ʉrõpe”, arĩ dápiarejamed̶a Pedro ʉ̃i baju. \p \v 12 Ʉ̃ coreóvayʉ caiye iyede, nʉrejamed̶a Maríai cʉ̃rami. Ico María Jũai paco barejácod̶a. Aru ñai Jũavacari ãmicʉrejamed̶a Marcos máre. Obedivʉ põeva cójijivʉ diñami jẽniaivʉ barejáimad̶a Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ Pedrore. \v 13 Ne jẽniaiyedeca, Pedro eayʉ diñami jedevacobei, órejarejamed̶a. Aru cũináco ne yebacaco, õi ãmiá Rode, voaconʉridurejacod̶a õ. \v 14 Ʉbenita Pedrore jápiarĩ, coreóvarĩ, pare torojʉrejacod̶a õ. Que baru cúyarĩ copainʉrejacod̶a põevai cʉritucubʉi cojedeca, jedevacobede voabecova cãreja. Ina jẽniaivʉre torojʉco arejacod̶a õ: \p —Jedevacobei cʉbi Pedro, arejacod̶a õ. \p Ʉbenita jʉ abevʉ ṍre, arejaimad̶a na: \p \v 15 —Ãrʉmecobu mʉ, arejaimad̶a. \p Ʉbenita parʉrõreca: \p —Jãvetamu. Jápiajarã yʉre. Jedevacobei cʉbi Pedro, arejacod̶a ṍcapũravʉ. \p Ina cójijivʉ arejaimad̶a ṍre: \p —Ʉ̃́recabe Pedro bácʉi decocʉ, mi jápiaimʉ, arejaimad̶a na. \p \v 16 Aru ne nópe yávaiyedeca, Pedrocapũravʉ dajocabecʉva órejayʉ barejámed̶a ʉ̃ cãreja. Quénora apevʉ nácavʉ jedevacobede voaivʉ, Pedrore jã́ivʉ, cuecumarejaimad̶a na. \v 17 Pedro cʉ̃rami ecorĩ, ʉ̃i pʉrʉque jã́d̶ovari, bi aicõjeni, coyʉrejamed̶a náre caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aiye báquede jaetovacʉyʉ ʉ̃́re ãmeina teivʉre jẽni jacoiñamine jocarĩ. \p —Iye ji coyʉiyede Santiago, Jesúi yócʉre, máre coyʉjarã mʉja, aru caivʉ apevʉ Jesúre jʉ aipõevare máre, arejamed̶a náre Pedro. \p Náre yávarĩ bʉojarĩ, Pedro etarejamed̶a diñamine jocarĩ, nʉcʉyʉ apenoita. \p \v 18 Cõmiáijãravʉ miad̶áe tʉiyede ina ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami churarava pare jidʉrivʉ cãrijinejaimad̶a na. Jẽniari jã́ivʉ barejáimad̶a ne bajumia: \p —¿Ã́ri cʉri Pedro? ¿Aipe tedica ʉ̃? arejaimad̶a. \p \v 19 Herodes churaravare voicõjenidurejamed̶a Pedrore. Ʉbenita eabedejaimad̶a ʉ̃́re. Que baru Herodes jẽniari jã́rejamed̶a ina churaravare ne majiéde Pedroi borore. Aru boarĩ́ jarʉvaicõjenejamed̶a náre, Pedro ʉ̃i dupini nʉiye boje náre jocarĩ. \p No yóboi, Herodes ẽmenejamed̶a Judea ãmicʉrõre jocarĩ, cʉcʉyʉ Cesarea ãmicʉriĩmaroi. \s1 Herodes ʉ̃i yaino \p \v 20 Ʉ̃i cʉede noi, pare jararejamed̶a ñai Herodes Tiro aru Sidón ãmicʉriĩmaroacavʉre máre. Que baru apevʉ diĩmaroacavʉ cójijidejaimad̶a, cãrijimene d̶aiyʉrãjivʉ Herodede. Diĩmaroacavʉ ĩni bojed̶aivʉ barejáimad̶a ne ãrajiyede Herodei jaboteinoi. Que baru maucʉvaiyʉbedejaimad̶a ʉ̃́re. Mamarʉmʉre coyʉrãnʉrejaimad̶a Blastore, jẽniarajivʉ ʉ̃i cad̶atequinore náre. Ñai Blasto Herodei cʉ̃ramine coreipõecʉ barejámed̶a. Ne coyʉiyede jápiayʉ, ne jẽniaiyede jʉ ayʉ, cad̶ateiyʉrejamed̶a náre. Ʉ̃i cad̶ateiyeque, cójijini, nʉrajivʉ barejáimad̶a Herodes yebai, jẽniarajivʉ ʉ̃i cãrijimene d̶aquiyepe aivʉ náre. \v 21 Que baru cũinájãravʉ, Herodes ʉ̃i beoijãravʉi, ʉ̃i meacaje jabocʉi doicajede dorĩburu yóboi, ne cójijinoi nʉri, jabocʉi dobarõra dobarĩ, yávarejamed̶a náre joe ñai Herodes. \v 22 Aru yávarĩburu yóboi, caivʉ ina cójijivʉ, yópe arĩ, cod̶oboboivʉ barejáimad̶a: \p —¡Jʉ̃menijicʉi yávaiyepe yávaibi ʉ̃! Yávabebi ʉ̃mʉpe. ¡Jʉ̃menijicʉi yávaiyepe yávaibi ʉ̃! cod̶oboborĩ arejaimad̶a na. \p \v 23 Maumejiena Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, cũinácʉ ángele, pare ijino jídejamed̶a Herodede, “Yʉ máre ʉ̃mʉrecabu. Jʉ̃menijicʉ ãmevʉ yʉ” ʉ̃i arĩ coyʉbe boje ina põevare. Que teni júva ne ãimʉ yaidéjamed̶a ʉ̃, Herodes bácʉ. \p \v 24 Ʉbenita apevʉ põeva obedivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉiyede jápiarĩ, jʉ arejaimad̶a diede. Caijãravʉa apevʉ ne jʉ aiyede pʉeno baju obedivʉ jʉ aivʉ nʉrejaimad̶a. \p \v 25 Bernabé aru Saulo ne jíniburu yóboi iye tãutʉrare jʉ aivʉre coreipõevare, copainʉrejaimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ. Aru Juan Marcore nʉvarejaimad̶a náque Antioquía ãmicʉriĩmaroi. \c 13 \s1 Bernabé aru Saulo ne bueni bʉino Jʉ̃menijicʉi yávaiyede \p \v 1 Antioquía ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aivʉ jẽneboi cʉrejaimad̶a apevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉivʉ aru põevare bueivʉ máre. Na marejáimad̶a Bernabé; aru Simón, ãmidoimʉ mácʉ ñemicʉ; aru Lucio, Cirene ãmicʉriĩmarocacʉ; aru Manaén, Herodei bʉcʉóvaimʉ mácʉ jʉed̶ocʉ cãreja; aru Saulo máre. (Ñai Herodes Galileacavʉ ne jabocʉ barejaquémavʉ.) \v 2 Cũinájãravʉ ina bueipõeva mearore jívʉ barejáimad̶a Jʉ̃menijicʉre. Aru ãmenejaimad̶a ãiyede, ne me jẽniarajiyepe aivʉ ʉ̃́re. Ne nópe d̶aiyedeca, ñai Espíritu Santo arejamed̶a náre: \p —Javede beocacʉ yʉ Bernabéde aru Saulore máre, ne memecarãjiyepe ayʉ yʉre. Que baru caride jarojarã náre yʉre memecarãjivʉre, arejamed̶a ñai Espíritu Santo. \p \v 3 Que teni cojedeca jẽniarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre ãmevʉva ãiyede. Bernabéde aru Saulore máre ne jipobʉrã tʉorĩburu yóboi ne pʉrʉáque, jã́d̶ovarajivʉ ne memeino bʉiyede, jarorejaimad̶a náre. \s1 Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ne bueino Chiprecavʉre \p \v 4 Ñai Espíritu Santo nʉicõjenejamed̶a ina pʉcarãre Seleucia ãmicʉriĩmaroi. Noi jiad̶ocũ ʉracũi jaturĩ nʉrejaimad̶a pʉ Chipre ãmicʉrijiavʉita. \v 5 Earejaimad̶a Salamina ãmicʉriĩmaroi. Judíovai cójijiñamiai nʉri, ecorĩ coyʉrejaimad̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Aru Juan Marcos náre yóvayʉ barejámed̶a, cad̶atecʉyʉ náre. \v 6 Caino no jiavʉre vainí, nʉri earejaimad̶a na Pafos ãmicʉriĩmaroi. Noi copʉrejaimad̶a cũinácʉ judíore, ʉ̃i ãmiá Barjesús. \p Ñai Barjesús “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbu yʉ”, are cuyʉ barejámed̶a. Ʉbenita borocʉcʉ barejámed̶a. Quénora yaviéde d̶ayʉ barejámed̶a ʉ̃. \v 7 Ʉ̃i yóvaimʉ marejámed̶a no jiavʉcavʉi jabocʉ, ʉ̃i ãmiá Sergio Paulo. Ñai jabocʉ me majicʉ barejámed̶a ʉ̃. Jápiaiyʉrejamed̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru cuturejamed̶a Bernabéde aru Saulore máre ʉ̃i yebai, ne coyʉrãjiyepe ayʉ diede ʉ̃́re. \v 8 Ʉbenita ñai yavié d̶aipõecʉ, ʉ̃i ãmiá griego ãmicʉricamua yávaicamuaque Elimas, maucʉvarejamed̶a náre. Ʉbenidurejamed̶a ñai jabocʉre ʉ̃i jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. \v 9 Dinʉmʉre Saulo me jã́rejamed̶a ñai yavié d̶aipõecʉre. Saulovacari barejámed̶a Pablo ʉ̃i ãmiá. Ñai Espíritu Santo d̶aicõjenejamed̶a Pablore. Que baru ñai yavié d̶aipõecʉre me jã́ri arejamed̶a ʉ̃́re: \p \v 10 —¡Mʉ, abujuvai jabocʉpe d̶are cuivʉ mʉ! Cainʉmʉa maucʉvacʉtamu mʉ ina mearo d̶aivʉre. No mearore ʉbevʉ mʉ. Cainʉmʉa ãmecʉbu mʉ. Borocʉcʉtamu mʉ. Jʉjovaivʉ apevʉre. Cainʉmʉa meyuyarĩ ávaivʉ mʉ, “Jãve ãmevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye”. Yópe ávaivʉ mʉ põevare, ne jʉ abenajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. \v 11 Jã́jacʉ. Caride Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶aquijibi mʉre mi ãmeina teiye boje. Jã́ri eabequijivʉ mʉ. Apejãravʉa aviá ʉ̃i miad̶áene jã́mequijivʉ mʉ, arejamed̶a Pablo. \p Cũiná jã́re eabedejamed̶a Elimas. Que baru curĩdurĩ voyʉ barejámed̶a apecʉre, ʉ̃́re nʉvacʉyʉ ʉ̃i pʉrʉque. \v 12 Aru ñai jabocʉ iyede jã́ñʉ, jʉ arejamed̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Que baru pare cuecumarejamed̶a iye ne bueiyede Jesúrã. \s1 Pablo aru Bernabé ne bueino Antioquía Pisidiacarõcavʉre \r (Mt 3.11, 17; 10.14; 17.15; 27.22-23, 57-61; Mr 1.4, 7; 6.11; 9.7; 15.13-14, 42-47; Lc 3.3, 16, 22; 9.5, 35; 10.11; 23.21-23, 50-56; Jn 1.20, 27; 19.15, 38-42; Hch 1.3; 2.27; He 1.5; 5.5) \p \v 13 No yóboi, Pablojã jiad̶ocũ ʉracũi jaturĩ Pafos ãmicʉriĩmarore jocarĩ nʉrejaimad̶a Perge ãmicʉriĩmaroi jia ʉrad̶a apedʉvei, Panfilia ãmicʉrijoborõi. Dinʉmʉ Juan Marcos dajocarejamed̶a náre, copainʉcʉyʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. \v 14 Ʉbenita Pablojã nʉrejaimad̶a Perge ãmicʉriĩmarore jocarĩ. Earejaimad̶a Antioquía ãmicʉriĩmaroi, Pisidia ãmicʉrijoborõi. Noi judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, judíovai cójijiñami nʉri, ecorĩ, dobarejaimad̶a na, Pablojã. \v 15 Apecʉ jã́ri borotedejamed̶a Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre aru cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevacacʉ bácʉ ʉ̃i toivaiye báquede máre. Ʉ̃i jã́ri boroteniburu yóboi, ina cójijiñamine coreipõeva darorejaimad̶a apecʉre Pablojã yebai, ʉ̃i jẽniari jã́quiyepe aivʉ náre: \p —Mʉja, jívʉ, ¿yávaiyʉrãrʉ mʉja ina põeva yore cʉrivʉre, cad̶atenajivʉ náre? Yávaiyʉrivʉ baru, coyʉjarã caride, arejamed̶a ne daroimʉ mácʉ Pablojãre. \p \v 16 Que baru Pablo nacajari, ʉ̃i pʉrʉque jã́d̶ovari ne bi arãjiyepe ayʉ, coyʉrĩ bʉ́rejamed̶a náre. \p —Mʉja, jívʉ, Israecavʉ, aru judíova ãmevʉ mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre máre, jápiajarã ji coyʉiyede. \v 17 Ñai Jʉ̃menijicʉ, Israecavʉ maje mearore jímʉ, beorejaquemavʉ majeñecuva mácavʉre, judíovare. Obedicũpuruvarejaquemavʉ na mácavʉre ne cʉe báquede apevʉpe apejoborõi, Egipto ãmicʉrijoborõi. Ʉ̃i ʉrarõ parʉéque nʉvarejaquemavʉ na mácavʉre Egipto ãmicʉrijoborõre jocarĩ. \v 18 Napinejaquemavʉ na mácavʉre cuarenta paiʉjʉa baju ne cʉede cãreja põecʉbenoi. \v 19 Bíjaroyʉ bácʉ siete paiyajuboare, Canaán ãmicʉrijoborõcavʉre, jídejaquemavʉ no joborõre ʉ̃i põeva mácavʉre. \v 20 Que teni Jʉ̃menijicʉ jabotede d̶arejaquemavʉ obedivʉ jabova ʉ̃i põeva mácavʉre cuatrocientos cincuenta paiʉjʉareca pʉ ñai ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ Samuel bácʉ ʉ̃i jaboteiyeta. \p \v 21 ’Aru Israecavʉ bácavʉ ne jẽniaiyede Samuel bácʉre, “Epejacʉ jabocʉre ñʉjare” ne aiyede, Jʉ̃menijicʉ jabotede d̶arejaquemavʉ Saúl bácʉre, Cis bácʉi mácʉre, Benjamín mácʉi yajubocacʉre, ʉ̃i jabotequiyepe ayʉ na mácavʉre. Aru Saúl bácʉ jabotedejaquemavʉ na mácavʉre cuarenta paiʉjʉa baju. \v 22 Dinʉmʉmia Jʉ̃menijicʉ jaboteicõjemenejaquemavʉ Saúl bácʉre. Quénora jabotede d̶arejaquemavʉ David bácʉre. Yópe arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ: “Davique, Isaí mácʉque, torojʉvʉ yʉ. Ji d̶aicõjeiyepedeca d̶acʉyʉme ʉ̃”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \p \v 23 ’Aru cũinácʉ David bácʉi pãramenacacʉre, Jesúre, daroquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ Israecavʉre. Que teni Jʉ̃menijicʉ d̶aquemavʉ yópe ʉ̃i jipocamia aiye báquepedeca. \v 24 Ʉbenita Jesús ʉ̃i daquiye jipocai, Juan Bautista bácʉ coyʉámed̶a caivʉ Israecavʉre. “Chĩori dápiajarã mʉja mʉje ãmeina teiyede. Oatʉvajarã mʉje d̶aiyede, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ diede. Aru jã́d̶ovajara mʉja Jʉ̃menijicʉre ocoque”, ámed̶a Juan Bautista bácʉ. \v 25 Ʉ̃i memeinore bʉojare nʉñʉ, Juan Bautista bácʉ ámed̶a põevare: “Mʉja dápiaivʉbu yʉre mʉje coreimʉpe, ʉbenita yʉ ãmevʉ ñai mʉje coreimʉ. Dacʉyʉme ji yóboi cũinácʉ, ji pʉeno parʉcʉ. Ʉ̃́recabe meacʉ baju caivʉ pʉeno. Que baru ʉ̃́re cad̶ateni bʉojabevʉ yʉ. Bʉojabevʉ yʉ oarĩ nacachini duayʉ ʉ̃i cʉraidoa bʉoimeare”, ámed̶a Juan Bautista bácʉ. \p \v 26 ’Mʉja, jívʉ, Abraham mácʉi pãramena, aru judíova ãmevʉ mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre máre, majareca Jʉ̃menijicʉ daroibi ʉ̃i yávaiye méne, maje meatenajiyepe ayʉ. \v 27 Ʉbenita ina Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ aru ne jabova máre coreóvabetequemavʉ ñai Jesúre náre mead̶aipõecʉre. Ne boaicõjeiyede ʉ̃́re d̶aquemavʉ yópe ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepe, diede jã́ri boroteivʉvacari ne jabʉóvaijãravʉai sábadoa coapa. Ʉbenita ne boarĩ́ jarʉvaicõjeiyede Jesúre, vaiquémavʉ caiye yópe ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepedeca. \v 28 Jesús ʉ̃i ãmeina teiye cʉbedeca, quénora Pilatore boarĩ́ jarʉvaicõjeimad̶a ʉ̃́re. \v 29 Aru ʉ̃́re d̶arĩburu yóboi yópe ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepedeca ʉ̃i borore, apevʉ ʉ̃ mácʉre jocʉcʉjaravede jõd̶avari, ĩni, cʉ̃racobei jarʉvaimad̶a na. \v 30 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ nacovaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ. \v 31 Obedijãravʉare ina ʉ̃i yóvaimara mácavʉ jã́imad̶a ʉ̃́re. Na mateima yóvaivʉ bácavʉ ʉ̃́re jipocamia ʉ̃i nʉiyede Galilea ãmicʉrijoborõre jocarĩ pʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroita. Aru caride ina jã́ivʉ bácavʉ coyʉivʉbu Israecavʉre ne majiéde Jesúre. \p \v 32-33 ’Aru ñʉjacapũravʉ coyʉrãdaivʉbu mʉjare iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Jʉ̃menijicʉ “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjepãramena márajivʉre”, arejaquemavʉ judíovai ñecuva mácavʉre. Aru Jʉ̃menijicʉ nacovañʉ mácʉ Jesúre yainore jarʉvarĩ, d̶acaquemavʉ majare, judíova bácavʉi pãramenare aru judíova ãmevʉre máre, yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Yópe toivarejaquemavʉ apeno toivaino mácarõ Salmo ãmicʉrõi Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede Jesúrã: “Jímacʉrecabu mʉ. Caride caivʉ ne jápiaiyede yʉ́vacari jaboteicõjeivʉ mʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Jesúre. \v 34 Apeno toivaino mácarõi Jʉ̃menijicʉ arĩ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃i nacovaquiyede Jesúre yainore jarʉvarĩ, ʉ̃i bajure pojebequiyepe ayʉ. “Jãve mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjareca yópe ji aiye báquepedeca David bácʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \v 35 Aru apeno toivaino mácarõ máre, Salmo ãmicʉrõi, ãñʉ toivaipõecʉ bácʉ arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre: “Pojeicõjemecʉbu mʉ ji bajure, ji meacʉ baju boje, aru ji memecaiye boje mʉre”, arejaquemavʉ. \v 36 David bácʉcapũravʉ d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe ʉ̃i cʉe báquede ijãravʉi. Que d̶arĩ bʉojarĩ, yaidéjaquemavʉ. Aru jarʉvarejaquemavʉ ʉ̃i baju bácarõre ʉ̃i ñecuva mácavʉ yebai cʉ̃racobei, aru ʉ̃i baju bácarõ pojedejaquemavʉ. \v 37 Ʉbenita Jesúvacari, Jʉ̃menijicʉi nacovaimʉ mácʉ yainore jarʉvarĩ, pojebetequemavʉ ʉ̃. \p \v 38-39 ’Mʉja, jívʉ, jãve majijarã mʉja ñʉje coyʉiyede mʉjare Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, ʉ̃i ãrʉmetequiyepe aivʉ ãmeina teiyede, Jesús ʉ̃i yaiye báque boje majare boje. Majijarã. “Mi ãmeina teiye cʉbevʉ”, acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ caivʉ ina jʉ aivʉre Jesúre. Ʉbenita põeva ne d̶aiyʉru Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, “Mi ãmeina teiye cʉbevʉ”, abecʉyʉme náre. \v 40 Que baru me d̶ajarã mʉja, vaibéquiyepe aivʉ mʉjare yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepe ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre: \q1 \v 41 Jã́jara mʉja, jʉ abeni yʉrivʉ ji yávaiyede. Yʉre jã́ri cõenínajaramu mʉja. Ji d̶aquiyede jidʉjarã mʉja. Yainí bíjarãjaramu mʉja. Mʉje cʉrijãravʉare põeva ne d̶arĩ majibede d̶acʉyʉmu yʉ. Ʉbenita jʉ abejebu mʉja, apecʉ ʉ̃i coyʉru mʉjare ji d̶aiyede. Apecʉ ʉ̃i coyʉiyedeca aipe aiyʉrõre ji d̶aiyede, jʉ abejebu mʉja cãreja, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ mʉjare, arejamed̶a Pablo náre. \p \v 42 Arĩ bʉojarĩ, Pablojã ne etaiyede judíovai cójijiñamine jocarĩ, judíova ãmevʉcavʉ jẽniarejaimad̶a náre ne copaidarãjiyede apesumana judíovai jabʉóvaijãravʉi, ne coyʉrãjiyepe aivʉ pʉeno baju iye yávaiye méne. \v 43 Obedivʉ põeva, judíova aru judíova ãmevʉ mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre, ne etaiyede cójijiñamine jocarĩ cujurejaimad̶a Pablore aru Bernabéde máre ne nʉiyede. Que teni ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara coyʉivʉ barejáimad̶a ina põevare parʉrõreca, ne dajocabenajiyepe aivʉ ne coreinore Jʉ̃menijicʉi mearo bojecʉbeno ʉ̃i d̶acaquiyede náre. \p \v 44 Aru apesumana judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, obedivʉ põeva diĩmarocavʉ cójijidejaimad̶a, jápiarãjivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. \v 45 Ʉbenita apevʉ judíovacapũravʉ, ne jã́iyede caivʉ ina obedivʉ põevare cójijivʉre, pare jorojĩnejaimad̶a na. Que baru copʉ arejaimad̶a Pablo ʉ̃i coyʉiyede. Aru ãmecororejaimad̶a ʉ̃́re. \v 46 Ʉbenita Pablo aru Bernabécapũravʉ jidʉbevʉva pʉeno baju parʉrõque arejaimad̶a: \p —Mamarʉmʉre jaʉvʉ ñʉjare ñʉje coyʉiye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne mʉja, judíovare. Ʉbenita mʉja jápiaiyʉbevʉ diede. Que baru mʉje cʉvaiyʉbe boje jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre dajocaivʉbu mʉjare. Caride coyʉrãnʉivʉbu iye yávaiye méne ina judíova ãmevʉre. \v 47 Que teni d̶arãjivʉbu ñʉja yópe Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquepe, arejaimad̶a. \q1 Yʉ jaroivʉ mʉre yópe pẽoinope caivʉ ina põeva judíova ãmevʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ji yávaiye méne, mead̶acʉyʉ náre, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \p \v 48 Ina judíova ãmevʉ jápiaivʉ iyede, torojʉrivʉ “Jʉ̃menijicʉi yávaiye me bajutamu”, arejaimad̶a. Nácavʉ, Jʉ̃menijicʉi beoimara mácavʉ cʉvarãjivʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, jʉ arejaimad̶a na Jesúre. \v 49 Aru caino dijoborõre apevʉ põeva obedivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jápiarĩ, jʉ arejaimad̶a diede. Que teni pʉeno baju obedivʉ jʉ aivʉ nʉrejaimad̶a. \v 50 Ʉbenita nócavʉ judíova maucʉvare d̶arejaimad̶a diĩmarocavʉ, ʉ̃mʉva parʉrivʉre aru nomiva judíova ãmevʉ põeva ne pued̶ainomivare máre, ne ñájine d̶arãjiyepe aivʉ Pablore aru Bernabéde máre. Que baru jaetovarejaimad̶a náre dijoborõre jocarĩ. \v 51 Dinʉmʉre Pablojã pʉpedejaimad̶a jobore náre jẽiyede ne cʉboba cãchinoi ne jã́iyede, ina põeva ne jápiaiyʉbe boje Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que teni náre dajocarĩ nʉrejaimad̶a na Iconio ãmicʉriĩmaroi. \v 52 Ina Antioquía ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõeva torojʉrejaimad̶a. Aru ñai Espíritu Santo d̶aicõjenejamed̶a náre coapa. \c 14 \s1 Pablo aru Bernabé ne bueino Iconiocavʉre \p \v 1 Iconio ãmicʉriĩmaroi Pablo Bernabémaque ecorejaimad̶a judíovai cójijiñami, buenajivʉ nócavʉre. Aru buedejaimad̶a majiéque. Que baru obedivʉ põeva jʉ arejaimad̶a Jesúre, apevʉ judíova aru apevʉ judíova ãmevʉ máre. \v 2 Ʉbenita nócavʉ judíova Jesúre jʉ abevʉ maucʉvare d̶arejaimad̶a nócavʉ judíova ãmevʉre, ne ãmeina dápiarãjiyepe aivʉ Pablojãre. \v 3 Que baru Pablojã mautedejaimad̶a noi obedijãravʉa. Náre Jesús ʉ̃i cad̶ateiye boje, jidʉbevʉva coyʉivʉ barejáimad̶a parʉéque. Aru Jʉ̃menijicʉ parʉre d̶arejaquemavʉ náre, ne d̶arãjiyepe ayʉ põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre. Que baru Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ jãve ne coyʉiyede jíyede mearo bojecʉbenore Jesúre jʉ aipõevare. \v 4 Ʉbenita cũinátʉrʉ ne ũme dápiabedejaimad̶a na, diĩmarocavʉ. Apevʉ jʉ arejaimad̶a ina judíova ne coyʉiyede aru apevʉ jʉ arejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ne coyʉiyede. \v 5 Dinʉmʉre ina judíova aru apevʉ judíova ãmevʉ máre coyʉrejaimad̶a jabovaque, yópe arĩ: “Ñájine d̶arãjarevʉ Pablojãre”, arejaimad̶a ne bajumia. Que arĩ, cʉ̃raboaque dʉvarĩ boaiyʉrĩdurejaimad̶a náre. \v 6 Pablojã coreóvaivʉ ne maucʉvarĩ dápiaiyede náre, dupini nʉrejaimad̶a apejoborõi. Cʉrejaimad̶a Licaonia ãmicʉrijoborõcaĩmaroai, Listra aru Derbe ãmicʉriĩmaroai, aru no joabenoquei máre. \v 7 Coyʉivʉ barejáimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne nócavʉre. \s1 Listracavʉ ne boaino Pablore cʉ̃raboaque \r (Hch 4.24) \p \v 8 Listra ãmicʉriĩmaroi dobarejamed̶a cũinácʉ ʉ̃mʉ cuiye majibecʉ. Ʉ̃i cʉboba jiacʉbedejavʉ̃ya. Põetedejamed̶a ñai ʉ̃mʉ cuiye majibecʉ. Aru cainʉmʉa cubedejamed̶a ʉ̃. \v 9 Ʉ̃ jápiayʉ barejámed̶a Pabloi coyʉiyede. Pablo me cocoyʉ ʉ̃́re, coreóvarejamed̶a ñai ʉ̃mʉ jʉ ayʉre Jesús parʉcʉre, ʉ̃́re mead̶acʉyʉre. \v 10 Que baru Pablo me jã́ñʉ ʉ̃́re, arejamed̶a parʉrõreca: \p —Nacajajacʉ mi cʉbobaque nurié, arejamed̶a Pablo. \p Maumejiena biarárĩ, núri, vaivárĩ bʉ́rejamed̶a ʉ̃, cuiye majibecʉ bácʉ. \v 11 Ina obedivʉ põeva jã́ivʉ Pabloi d̶aiye báquede, cod̶oboborĩ bʉ́rejaimad̶a ne yávaicamuaque, Licaonia ãmicʉrijoborõcavʉ ne yávaicamuaque. Yópe arĩ, cod̶oboboivʉ barejáimad̶a na: \p —¡Jʉ̃menijina ʉ̃mʉvape ãrojarivʉ teni ẽmeni darĩ edad̶ama maje yebai! arejaimad̶a na. \p \v 12 Que baru arejaimad̶a Bernabéde, “Ʉ̃́recabe ñai jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ãmiá Zeus”. Aru arejaimad̶a Pablore, “Ʉ̃́recabe ñai jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ãmiá Hermes”. Que arejaimad̶a na Pablo ʉ̃i yávaiye boje Bernabé pʉeno. \v 13 Cũinád̶ami cʉ̃rami põeva ne torojʉede jíñami ñai Zeure cʉrejavʉ̃ya diĩmaro tʉrʉvai. Aru Zeui sacerdote davarejamed̶a oteivecʉvare aru cóvʉare máre diñami jedevacobe yebai. Ʉ̃ diĩmarocavʉque ina oteivecʉvare boarĩ́ juaiyʉrĩdurejaimad̶a na, mearore jínajivʉ Bernabéde aru Pablore máre. \v 14 Ʉbenita Bernabé aru Pablocapũravʉ jápiaivʉ põeva ne d̶aiyʉede, ne baju doicajeare tatorĩ jad̶evarejaimad̶a, põeva ne majinajiyepe aivʉ diede ʉbevʉre. Aru põeva jẽneboi cúyarĩ nʉri, cod̶oboborejaimad̶a na: \p \v 15 —¡Yópe d̶abejarã mʉja! ¡Jʉ̃menijina ãmevʉ ñʉja! Ñʉja máre mʉjape paivʉ põevatamu. Coyʉrãdaivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne mʉjare, mʉje dajocarãjiyepe aivʉ mʉje mearore jíyede jʉ̃menijina ãmevʉre aru mʉje majinajiyepe aivʉ ñai Jʉ̃menijicʉ apʉcʉ cũinácʉva. Ñai Jʉ̃menijicʉ cʉed̶arejaquemavʉ cavarõre, joborõre, jia ʉrad̶are máre, aru caivʉ nócavʉre, noi cʉede máre. \v 16 Jipocai judíova ãmevʉ d̶aivʉ bácavʉreca ne baju ʉrõ coapa, Jʉ̃menijicʉ d̶aicõjeñʉ ãmenejaquemavʉ náre. \v 17 Ʉbenita cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovaimi mʉjare aipe ãrojacʉ ʉ̃i baju ʉ̃i d̶acaiyede mearore mʉjare. Que teni Jʉ̃menijicʉ ocare d̶acaibi cavarõre jocarĩ mʉjare. Aru bʉcʉre d̶acaibi mʉje oteiyede, mʉje cʉvarãjiyepe ayʉ ãiyede. Yapide d̶acaibi mʉjare ãiyeque. Aru torojʉre d̶acaibi mʉje ũmene, Pablo Bernabémaque arejaimad̶a. \p \v 18 Yópe arejaimad̶a, náre ne torojʉede oteivecʉvare juarĩ jíyʉe boje. Ʉbenita maiyójarejavʉ̃ya náre ne dajocaiyede. \p \v 19 Dinʉmʉre apevʉ judíova, Pisidia ãmicʉrijoborõcaĩmaroa Antioquía aru Iconio ãmicʉriĩmaroacavʉ earejaimad̶a diĩmaroi. Obedivʉ diĩmarocavʉre maucʉvare d̶arejaimad̶a na Pablojãre. Que teni Pablore ĩni, cʉ̃raboaque dʉvarĩ ʉ̃́re, “¿Yaiyʉ́ bárica?” arĩ jabʉborĩ jarʉvarejaimad̶a ʉ̃i baju bácarõre diĩmarore jocarĩ. \v 20 Ʉbenita no yóboi Jesúre jʉ aipõeva cójijini nʉivʉ ʉ̃i yebai, Pablo nacajari, copainʉrejamed̶a diĩmaroi. Cõmiáijãravʉre Bernabémaque nʉrejaimad̶a Derbe ãmicʉriĩmaroi. \p \v 21 Pablojã coyʉrejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne diĩmaroi. Aru obedivʉ põeva jʉ arejaimad̶a diede. No yóboi, copainʉrejaimad̶a Listra, Iconio, aru Antioquía ãmicʉriĩmaroai, Pisidia ãmicʉrijoborõcarõai. \v 22 Diĩmaroa coapa cad̶atedejaimad̶a Jesúre jʉ aipõevare, ne jʉ arãjiyepe aivʉ pʉeno baju parʉrõ aru ne dajocabenajiyepe aivʉ ne Jesúre jʉ aiyede máre. Arejaimad̶a diĩmaroacavʉre: \p —Caivʉ maja jʉ aivʉ Jesúre ñájinajivʉbu pare ijãravʉi, maje ecorãjiye jipocai Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, arĩ buedejaimad̶a na. \p \v 23 Diĩmaroa coapa apevʉ ʉ̃mʉva Jesúre jʉ aivʉcavʉre beorejaimad̶a Pablo aru Bernabé máre, ne corenajiyepe aivʉ apevʉ Jesúre jʉ aipõevare, náque cójijivaivʉre. Que teni jẽniarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre ãmevʉva ãiyede, ʉ̃i corequiyepe aivʉ ina ʉ̃́re jʉ aipõevare, aru ʉ̃i cad̶atequiyepe aivʉ náre. Que d̶arejaimad̶a Pablojã diĩmaroa coapa. \s1 Pablo aru Bernabé ne copaino Antioquía Siriacarõi \p \v 24 Dinʉmʉ Pisidia ãmicʉrijoborõre vainí, earejaimad̶a Pablojã Panfilia ãmicʉrijoborõi. \v 25 Noi Perge ãmicʉriĩmaroi coyʉrejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Coyʉrĩ bʉojarĩ, ẽmenejaimad̶a Atalia ãmicʉriĩmaroi. \v 26 Noi jiad̶ocũ ʉracũi jaturĩ, earãnʉrejaimad̶a Antioquía ãmicʉriĩmaroi cojedeca, mamarʉmʉ ne etaino mácarõi. Ne etarãjijãravʉ jipocamia, Jesúre jʉ aipõeva diĩmarocavʉ jẽniarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i corequiyepe aivʉ ina ʉ̃́re memecaivʉre aru ʉ̃i cad̶atequiyepe aivʉ náre. \p Que arejaimad̶a, jẽniaivʉ Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i d̶acaquiyepe aivʉ mearore Pablojãre. Aru ne copaiyede noi cojedeca jave bʉojarejaimad̶a ne memeinore, Jʉ̃menijicʉi coreni cad̶ateiye báque boje náre. \v 27 Que baru Pablojã eaivʉ Antioquía ãmicʉriĩmaroi, cójijide d̶arejaimad̶a caivʉ Jesúre jʉ aipõevare, coyʉrãjivʉ náre caiye iye Jʉ̃menijicʉi cad̶ateiye báquede náre aru ʉ̃i mead̶aicõjeiye báquede ina judíova ãmevʉre, jʉ arãjivʉre Jesúre. \v 28 Aru Pablojã mautedejaimad̶a Jesúre jʉ aipõevaque noi obedijãravʉa. \c 15 \s1 Jesúre jʉ aipõeva jabova Jerusalẽ́i ne cójijino \r (Hch 2.4; 10.1-44) \p \v 1 Dinʉmʉre apevʉ ʉ̃mʉva ẽmenejaimad̶a Judea ãmicʉrijoborõre jocarĩ Antioquía ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, bueni bʉ́rejaimad̶a ina Jesúre jʉ aipõevare: \p —Mʉja ʉrivʉ baru Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyepe aivʉ mʉjare, buraicõjeiye jaʉvʉ mʉje cajede yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, arĩ buedejaimad̶a. \p \v 2 Pablo aru Bernabé máre jʉ abedejaimad̶a iye ne bueiyede. Que baru coyʉrĩdurejaimad̶a náre jãve ãmene. Ʉbenita ina Judeacavʉ jaraivʉ jápiaiyʉbedejaimad̶a Pablojãre. Que baru Jesúre jʉ aipõeva beorejaimad̶a Pablore aru Bernabéde, aru apevʉ Jesúre jʉ aivʉre máre, ne mʉri nʉrajiyepe aivʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, jẽniari jã́rajivʉ diede Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare aru jʉ aivʉre coreipõevare máre. \v 3 Que baru ina Jesúre jʉ aivʉ jarorejaimad̶a náre. Vainí nʉri Fenicia aru Samaria ãmicʉrijoborõare, coyʉre cuivʉ barejáimad̶a nócavʉre ĩmaroa coapa apevʉ judíova ãmevʉ ne jʉ aiyede Jesúre. Iye borore jápiaivʉ bácavʉ nócavʉ Jesúre jʉ aipõeva ʉrarõ torojʉrejaimad̶a na. \p \v 4 Pablojã ne eaiyede Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, ina Jesúre jʉ aipõeva aru náre coreipõeva, aru Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara máre jacoyʉrejaimad̶a náre. Dinʉmʉ Pablojã coyʉrejaimad̶a náre caiye Jʉ̃menijicʉi d̶aiye báquede ne bueiye báquede ʉ̃i yávaiye méne. \v 5 Dinʉmʉre apevʉ Jesúre jʉ aivʉ, fariseo ãmicʉriyajubocavʉ, nacajari arejaimad̶a Pablojãre: \p —Ina judíova ãmevʉ ʉ̃mʉvare ne cajeáre buraicõjeiye jaʉvʉ aru d̶aiye jaʉvʉ náre caiye yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, arejaimad̶a ina fariseova. \p \v 6 Ne que arĩburu yóboi, ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara aru ina Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva máre cójijidejaimad̶a, majinajivʉ diede. \v 7 Ne ʉrarõ coyʉrĩburu yóboi, Pedro nacajari arejamed̶a náre: \p —Mʉja, jívʉ, majivʉ mʉja javede Jʉ̃menijicʉ beoyʉ bácʉre yʉre mʉje jẽneboi, ji coyʉquiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiye méne, judíova ãmevʉre, ne jápiarĩ jʉ arãjiyepe ayʉ. \v 8 Aru Jʉ̃menijicʉ, ñai majicʉ caivʉ ne dápiaiyede, jã́d̶ovaquemavʉ náre ʉ̃i copʉ etaimara mácavʉre ʉ̃i daroiyede náre ñai Espíritu Santore nopedeca majare ʉ̃i daroiye báquepe ʉ̃́re. \v 9 Que baru Jʉ̃menijicʉ copʉ etaibi caivʉre cũinátʉrʉ. Jã́imi náre, judíova ãmevʉre, nópe ʉ̃i jã́iyepedeca majare, judíovare. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmeteibi ne ãmeina teiyede ne jʉ aiyede Jesúre. \v 10 ¿Aipe teni ʉbevʉrʉ̃ mʉja Jʉ̃menijicʉi d̶aiye báquede? Mʉja d̶aicõjeiyʉrivʉbu Jʉ̃menijicʉi jave d̶aicõjeme máquede. Mʉja d̶aicõjeiyʉrivʉbu Jesúre jʉ aipõeva judíova ãmevʉre pʉeno baju. Majeñecuva mácavʉ nópe d̶arĩ bʉojabedejaquemavʉ caiye iyede. Aru maja máre d̶arĩ bʉojabevʉ maja caiye iyede. \v 11 Nópe d̶abejarã. Maja coreóvaivʉ Jʉ̃menijicʉ mead̶ayʉre majare, Jesús ʉ̃i mearo d̶acaiye báque boje majare. Aru cũinátʉrʉ Jʉ̃menijicʉ mead̶ayʉbe judíova ãmevʉre máre, arejamed̶a Pedro. \p \v 12 Caivʉ ina cójijivʉ bi arejaimad̶a na. Dinʉmʉ Bernabé aru Pablo máre coyʉrejaimad̶a aipe põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre Jʉ̃menijicʉi d̶are d̶aiye báquede náre judíova ãmevʉ jẽneboi. Aru caivʉ ina cójijivʉ me jápiarejaimad̶a ne coyʉiyede. \v 13 Coyʉrĩburu yóboi, Santiago, Jesúi yócʉ, yópe arĩ, yávarejamed̶a: \p —Mʉja, jívʉ, jápiajarã ji coyʉquiyede. \v 14 Simón Pedro coyʉibi mʉjare aipe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acarĩ bʉino mácarõre judíova ãmevʉre, aru aipe d̶arĩ beoino mácarõre apevʉ nácavʉre ʉ̃ jina márajivʉre. \v 15 Aru cũinátʉrʉ iye Pedro ʉ̃i coyʉiyepe toivarejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ. Yópe Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ cũinácʉ ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre ʉ̃i yávaiyede: \q1 \v 16 Yʉ Jʉ̃menijicʉtamu. No yóboi, copaidacʉyʉmu yʉ. Põevare yʉre mearore jíde d̶acʉyʉmu yʉ, yópe ne mearore jíye báquepe yʉre David bácʉi jaboteinʉmʉ mácarõre. David bácʉi pãramena mácavʉ ne jaboteino cũinotamu, nopedeca cũinád̶ami cʉ̃rami tʉiñamipe. Ʉbenita parʉre d̶acʉyʉmu yʉ cojedeca cũinácʉre népãramenacacʉ bacʉyʉ́re, ʉ̃i jabotequiyepe ayʉ bedióva yópe põeva mamad̶ami cʉ̃ramine ne d̶aiyepe tʉiñami mácarõquede. \v 17 Yópe d̶acʉyʉmu yʉ judíova ãmevʉre, ne vorãjiyepe ayʉ yʉre, ne jabocʉre. \v 18 Que teni caivʉ ji beoimara mácavʉ jína márajivʉtamu, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \p \v 19 ’Que baru yʉ dápiaivʉ yópe. Cãrijovamenajarevʉ maja ina judíova ãmevʉ jʉ aivʉre Jʉ̃menijicʉre. \v 20 Quénora toivarãjarevʉ paperayocare, d̶aicõjenajivʉ náre ne ãmenajiyepe aivʉ caiye ãiyede pẽpeimarare jíye báquede, ne d̶abenajiyepe aivʉ ãmeina d̶aiyede némarebʉcʉva ãmevʉque, ne ãmenajiyepe aivʉ ãimajiarʉa jive cʉede, aru ne ãmenajiyepe aivʉ jivede máre. \v 21 Yópe d̶aiye jaʉvʉ majare. Joe baju cainoa ĩmaroai caisumana coapa jabʉóvaijãravʉai, judíovai cójijiñamia nʉri, põeva jã́ri boroted̶ama Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre aru bued̶ama diede. Que baru ina jápiaivʉ bácavʉ jave majima na diede, arejamed̶a Santiago. \s1 Paperayocare ne toivaino judíova ãmevʉre \p \v 22 Caivʉ ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara, ina Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva, aru caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva máre jʉ arejaimad̶a Santiago ʉ̃i coyʉiyede. Que baru beorejaimad̶a ne jẽneboi apevʉ ʉ̃mʉvare, jarorãjivʉ náre Pablo aru Bernabéque Antioquía ãmicʉriĩmaroi, ne nʉvarajiyepe aivʉ diyoca paperayocare. Que baru beorejaimad̶a pʉcarã nácavʉ jabovare. Cũinácʉ ʉ̃i ãmiá Judas, ʉ̃́vacari Barsabás ãmicʉrejamed̶a. Aru apecʉ Silas ãmicʉrejamed̶a. \v 23 Ne jaroiyocaque yópe arejaimad̶a: \p “Ñʉja, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara aru Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva máre meaicõjeivʉbu mʉjare, ñʉjevʉre, judíova ãmevʉ Jesúre jʉ aipõeva Antioquíacavʉre, Siriacavʉre, aru Ciliciacavʉre. \v 24 Jápiaivʉbu ñʉja apevʉ ñʉje cójijinocavʉre nʉivʉre mʉje yebai, ne buenajiyepe aivʉ mʉjare mʉje cajeáre buraicõjeiye jaʉrõre yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Ʉbenita ñʉja jarobetecarã náre. Que baru chĩoivʉbu ñʉja ne cãrijovaiyede mʉjare ne bueiyeque. \v 25 Que baru cójijivʉbu ñʉja cũinátʉrʉ ñʉje ũme, beorãjivʉ apevʉ ñʉjacavʉre, ne jã́ranʉrajiyepe aivʉ mʉjare. Dad̶ama ina ñʉje jaroimara Bernabé aru Pabloque máre, maje ʉmaraque. \v 26-27 Põeva ne boaiyʉrĩduimara ne Jesúre memecaiye boje, aru ñʉje jaroimara, ne ãmiá Judas aru Silas máre, coyʉrãjarama mʉjare nópe ñʉje toivaiyepedeca diyocare. \v 28 Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo ñʉjare toivaicõjeimi mʉjare. Aru me jʉ aivʉbu ñʉja iye ʉ̃i cõjeiyede, d̶aicõjemenajivʉ ʉrarõ maiyójarõ d̶aicõjeinore. Quénora yópe d̶aicõjeivʉbu mʉjare: \v 29 Caiye ãiyede pẽpeimara mácavʉ ne jíno mácarõre ãmejara. Aru jivede ãmejara. Ãimajiarʉa jive cʉede máre ãmejara. Aru d̶abejarã ãmeina d̶aiyede apevʉque mʉjemarebʉcʉva ãmevʉque. Nópe d̶aivʉ baru, mearo d̶arãjaramu mʉja. Quénoramu”, arĩ toivarejaimad̶a na. \p \v 30 Ina ne jaroimara mácavʉ ẽmenejaimad̶a Antioquía ãmicʉriĩmaroi. Na eaivʉ noi, cójijovarejaimad̶a caivʉ ina Jesúre jʉ aipõevare. Aru jídejaimad̶a náre diyoca paperayocare. \v 31 Ne jã́ri boroteiyede diyocare, iye toivaiye báque pare cad̶atedejavʉ̃ya náre. Que baru torojʉrejaimad̶a na. \v 32 Judas aru Silas máre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉipõeva marejáimad̶a na. Que baru ina pʉcarã pare buedejaimad̶a nócavʉre, náre cad̶atenajivʉ, aru pʉeno baju parʉre d̶arãjivʉ náre ne ũmei. \v 33 Obedijãravʉa mautedejaimad̶a ina pʉcarã nore. Aru bueniburu yóboi, nócavʉ Jesúre jʉ aivʉ jacopaiyovarĩ jarorejaimad̶a ina coyʉipõevare ne daino mácarõi. “Me nʉjara mʉja cãrijimevʉva”, arejaimad̶a náre. \v 34 Ʉbenita Silas mautedejamed̶a noi, Antioquía ãmicʉriĩmaroi. \v 35 Pablo Bernabémaque máre mautedejaimad̶a obedijãravʉa nore. Bueivʉ barejáimad̶a aru Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉivʉ barejáimad̶a na apevʉ obedivʉque. \s1 Pablo ʉ̃i jã́cʉnʉino cojedeca, coyʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede \r (Hch 13.13) \p \v 36 Obedijãravʉa yóboi, Pablo arejamed̶a Bernabéde: \p —Jã́rica, jã́ranʉrevʉ cojedeca maje bueimarare ĩmaroa coapa, maje bueino mácarõ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, jã́muri aipe ne cʉede Jesúque, arejamed̶a Pablo. \p \v 37 Bernabé nʉvaiyʉrejamed̶a Juan Marcore máre. \v 38 Ʉbenita Pablocapũravʉ jʉ abedejamed̶a ʉ̃́re. Jipocamia Juan Marcos dajocarejamed̶a náre Panfilia ãmicʉrijoborõi. Que teni yóvabedejamed̶a náre pʉ ne memeinore bʉojaiyeta. \v 39 Que baru cũinátʉrʉ ne ũme cʉbedejaimad̶a na, Pablo Bernabémaque. Que baru coatedejaimad̶a ne baju. Bernabé Juan Marcomaque nʉrejaimad̶a jiad̶ocũ ʉracũque Chipre ãmicʉrijiavʉi. \v 40 Ʉbenita Pablo beorejamed̶a Silare, nʉcʉyʉ ʉ̃́que. Jesúre jʉ aipõeva “Jʉ̃menijicʉ coreni cad̶atejacʉrĩ mʉjare” ne arĩburu yóboi, nʉrejaimad̶a Pablo Silamaque. \v 41 Aru vaidéjaimad̶a Siria aru Cilicia ãmicʉrijoborõare. Buede cuivʉ barejáimad̶a Jesúre jʉ aipõevare, pʉeno baju parʉre d̶arãjivʉ náre ne ũmei. \c 16 \s1 Timoteo ʉ̃i yóvaino Pablore, Silare máre \p \v 1 Pablojã earejaimad̶a Derbe aru Listra ãmicʉriĩmaroai. Nore cʉrejamed̶a cũinácʉ Jesúre jʉ aipõecʉ, ʉ̃i ãmiá Timoteo. Jípaco, judíovacaco, Jesúre jʉ aipõeco barejácod̶a õ. Ʉbenita jípacʉ judío ãmenejamed̶a ʉ̃. \v 2 Listra aru Iconio ãmicʉriĩmaroacavʉ Jesúre jʉ aipõeva me jã́rejaimad̶a Timoteore. \v 3 Pablo nʉvaiyʉrejamed̶a ʉ̃́re náque. Ʉbenita nócavʉ judíova majidejaimad̶a Timoteoi pacʉ judío ãmecʉre. Que baru Pablo buraicõjenejamed̶a Timoteore ʉ̃i cajede, yópe judíovai d̶aicõjeiyepe. \v 4 Pablojã ne vaiyede ĩmaroa coapa buede nʉrejaimad̶a Jesúre jʉ aipõevare. Coyʉrejaimad̶a náre Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara aru Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva ne d̶aicõjeiyede judíova ãmevʉre, ne d̶arãjiyepe aivʉ yópe ne cõjeiyepe. \v 5 Ne nópe teiyede Jesúre jʉ aipõeva majidejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiyede pʉeno baju. Aru caijãravʉa apevʉ ne jʉ aiyede pʉeno baju obedivʉ jʉ aivʉ nʉrejaimad̶a na. \s1 Pablo ʉ̃i jã́ino decoboayʉpe Macedoniacacʉre \p \v 6 Ñai Espíritu Santo Pablojãre coyʉicõjemenejamed̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne Asia ãmicʉrijoborõi. Que baru vaidéjaimad̶a na Frigia aru Galacia ãmicʉrijoborõare. \v 7 Misia ãmicʉrijoborõ tʉrʉvai ne eaiyede, nʉiyʉrĩdurejaimad̶a Bitinia ãmicʉrijoborõi. Ʉbenita ñai Espíritu Santo nʉicõjemenejamed̶a náre nore. \v 8 Que teni Misia ãmicʉrijoborõi vainí, ẽmeni, earejaimad̶a Troas ãmicʉriĩmaroi. \v 9 Diñamimareca Pablo jã́rejamed̶a decoboainope cũinácʉ ʉ̃mʉ Macedonia ãmicʉrijoborõcacʉre, núcʉre, jẽniañʉre ʉ̃́re, “Dajacʉ Macedoniai, cad̶atejacʉ ñʉjare”, ayʉre Pablore. \v 10 (Lucas copʉrejaquemavʉ Pablojãre Troas ãmicʉriĩmaroi.) Que teni coreóvarejacarã Jʉ̃menijicʉ jarocʉyʉre ñʉjare, coyʉrãjivʉ Macedonia ãmicʉrijoborõcavʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Que baru no decoboainore jã́riburu yóboi, cũiná mead̶arejacarã ñʉja, nʉrajivʉ ne joborõi. \s1 Pablo Silamaque ne bueino Filipocavʉre \p \v 11 Etarejacarã jiad̶ocũ ʉracũque Troas ãmicʉriĩmarore jocarĩ. Jatarejacarã nurié pʉ Samotracia ãmicʉrijiavʉita. Cõmiáijãravʉi jatarejacarã pʉ Neápolis ãmicʉriĩmaroi. \v 12 Nore jocarĩ, mái nʉrejacarã pʉ Filipos ãmicʉriĩmaroi. Javede Roma ãmicʉrõ jaborõcavʉ barejáimad̶a mamarʉmʉ d̶aivʉ diĩmarore. Aru põeva nore cʉrivʉ Roma ãmicʉriĩmarocavʉpe paivʉ barejáimad̶a na. Cũinárocarõ joborõcarõ Macedonia ãmicʉrijoborõcarõ aviá daino tʉrʉvacarõ marejávʉ̃ya no ĩmaro ʉrarõ. Obebejãravʉa cʉrejacarã noi. \p \v 13 Aru judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, nʉrejacarã ĩmarore jocarĩ tuipãvai. Judíova cójijini cõmajidejaimad̶a, jẽniarajivʉ Jʉ̃menijicʉque noi. Que baru vorãnʉrejacarã cũináro ne jẽniainore. Apevʉ nomiva cójijivʉ barejáima tuipãvai. Náque dobarĩ, coyʉrejacarã náre Jesús ʉ̃i yávaiye méne. \v 14 Cũináco nácaco ñʉje coyʉiyede jápiad̶o, õi ãmiá Lidia, Tiatira ãmicʉriĩmarocaco barejácod̶a. Meacajea ñemijuaricajea cuitótecajeare bojed̶aipõeco barejácod̶a õ. Mearore jívarejacod̶a Jʉ̃menijicʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉ jápiarĩ ad̶are d̶arejaquemavʉ ṍre. \v 15 Que teni õ aru õi cʉ̃ramicavʉ máre jã́d̶ovarejaima Jʉ̃menijicʉre ocoque. Dinʉmʉ yópe arĩ, cuturejaco ñʉjare õi cʉ̃rami: \p —Mʉja dápiaivʉ baru yʉre jãve jʉ ad̶ore Jesúre, cãradajarã ji cʉ̃rami, arejaco õ. \p Aru pare jecʉrejaco ñʉjare. Que baru mautedejacarã ñʉja õi cʉ̃rami. \p \v 16 Apejãravʉ ñʉje nʉiyede bedióva no jẽniainoi, copʉrejaco ñʉjare cũináco yebacaco, abujucʉ ʉ̃i ĩmamo. Aru õ cãcoé namʉód̶o marejáco ñai abujucʉ cʉe boje ṍre. Que teni õi jabova ĩ́vʉ barejáimad̶a ʉrarõ tãutʉrare, õi cãcoé namʉóiye boje põevare aipe vaiquíyede náre. \v 17 Ico yebacaco, yópe arĩ, cod̶oboborĩ are cuyo barejáco ñʉjara: \p —Ina ʉ̃mʉvarecabu memecaivʉ Jʉ̃menijicʉre, caivʉ pʉeno parʉcʉ bajure. Coyʉrãdaivʉ mʉjare aipe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉ mead̶acʉyʉre mʉjare, ad̶o barejáco õ. \p \v 18 Obedijãravʉa nopedeca are cuyo barejáco. Ʉbenita pare cãrijovad̶o marejáco Pablore. Que baru copedini, arejame ñai abujucʉre: \p —Jesúi parʉéque cõjeivʉ mʉre, etajacʉ ṍre jocarĩ, arejame. \p Aru cũiná etarejaquemavʉ ṍre jocarĩ. \v 19 Que teni õi jabova coreóvaivʉ ne tãutʉra ĩmenajinora õi cãcoé namʉóiyeque, jẽnejaima Pablore aru Silare máre. Náre jabʉborejaima Roma ãmicʉrõ jaborõcavʉi jabova yebai tãibʉi. \v 20 Náre davaivʉ arejaima ina jabovare: \p —Ina ʉ̃mʉva judíovabu. Cãrijovad̶ama maje ĩmarocavʉre. \v 21 Bueivʉbu ne d̶arĩ cõmajiyede. Ʉbenita maja, Romacavʉ, yópe d̶arĩ bʉojabevʉ. Maje d̶aicõjeiye d̶aicõjemevʉ majare yópe ne bueiyepe, arejaima na. \p \v 22 Que arĩ, caivʉ põeva tãibʉi cʉrivʉ maucʉvarĩ bʉ́rejaima Pablojãre. Aru ina Romacavʉi jabova jad̶evaicõjenejaima Pablojãre ne doicajeare. Aru jara popeicõjenejaima náre jarad̶oque. \v 23 Ʉrarõ jara popeniburu yóboi, ina Romacavʉi jabova nʉvaicõjenejaima náre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami. Parʉrõreca coreicõjenejaima ñai diñamine coreipõecʉre náre, ne dupini nʉmenajiyepe aivʉ. \v 24 Ne cõjeiyede jápiayʉ, ñai coreipõecʉ epedejamed̶a náre jẽni jacoiñami jívʉ baji. Aru ne cʉbobare tãiñorejamed̶a jocʉveaque. \p \v 25 Ñami corica joabeno baji Pablo aru Silas máre jẽniaivʉ barejáimad̶a Jʉ̃menijicʉque. Yʉriaivʉ, mearore jívʉ barejáimad̶a ʉ̃́re. Aru apevʉ bʉoimara náre jápiaivʉ barejáimad̶a. \v 26 Cũiná, joborõ cújidejavʉ̃ya pare. Aru diñami ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami máre cújidejavʉ̃ya pare. Que teni cũiná, caicobea diñami jedevacobea bajumareca vorejavʉ̃ya. Aru caivʉ ina bʉoimara ne bʉoimea tãumea cojod̶orĩ tʉrejavʉ̃ya náre. \v 27 Ñai coreipõecʉ coedarĩ, jedevacobea voaicobeare jã́ri, “Bʉoimara etarãma”, arĩ dápiarejamed̶a ʉ̃i baju. Que baru ʉ̃i boaicarovede duarĩ ĩni, boacʉ́yʉ barejámed̶a ʉ̃i bajumia. (Bʉoimʉ ʉ̃i etaru, ʉ̃́re coreyʉre ñájine d̶aicõjenejaquemavʉ bʉoimʉ mácʉi ñájinope.) \v 28 Ʉbenita Pablo cod̶oboborĩ bʉjiéque arejamed̶a: \p —Boabéjacʉ mi baju. Jã́jacʉ. Caivʉ ñʉja cʉvʉ yui, arejamed̶a Pablo. \p \v 29 Ñai coreipõecʉ davaicõjeñʉ pẽoinore, nore ĩni, cúyarĩ, Pablojã yebai ecorĩ, bidini, mori tʉrejamed̶a ne cʉboba yebai. \v 30 Nacajari, nʉvarejamed̶a Pablore aru Silare máre nore jocarĩ. Aru jẽniari jã́rejamed̶a náre: \p —Mʉja, ji jabova, ¿aipe d̶aji yʉ ji meatequinore? arejamed̶a ʉ̃. \p \v 31 Pablojã arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Jesucristore jʉ ajacʉ mʉ, mʉ aru mívʉ máre mead̶aimara marajiyépe ayʉ, arejaimad̶a. \p \v 32 Que arĩ, coyʉrejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne ʉ̃́re, aru caivʉ ʉ̃i cʉ̃ramicavʉre máre. \v 33 Dioramia, ñamimareca, ñai coreipõecʉ joarejamed̶a ne churiáre. Aru cũiná jã́d̶ovarejaimad̶a ʉ̃́re aru caivʉ ʉ̃ jivʉre máre Jʉ̃menijicʉre ocoque. \v 34 Pablore aru Silare máre nʉvarejamed̶a ʉ̃i cʉ̃rami. Jídejamed̶a ãiyede náre. Aru torojʉrejamed̶a ʉ̃ jivʉque, ʉ̃i jʉ aiye boje Jesúre. \p \v 35 Cõmiáijãravʉre javejĩnara ina Romacavʉi jabova churaravare jaetovaicõjenejaimad̶a Pablojãre. \v 36 Que teni ñai coreipõecʉ arĩdurejamed̶a Pablore: \p —Ji jabova yʉre jaetovaicõjema mʉjare. Que baru etajarã. Me nʉjara mʉja cãrijimevʉva, arĩdurejamed̶a. \p \v 37 Ʉbenita Pablocapũravʉ arejamed̶a ina churaravare: \p —Iye Roma ãmicʉrõ jaboteino d̶aicõjeiye ñájine d̶aicõjemevʉ Romacavʉre ne ãmeina teiyede jã́d̶ovaiyeta. Ñʉjavacari Romacavʉtamu ñʉja. Ʉbenita ñʉje ãmeina teiyede jã́d̶ovari bʉojabema ina jabova. Aru jã́d̶ovamevʉva diede, jara popeicõjema ñʉjare caivʉ põeva ne jã́iyede. Aru bʉoma ñʉjare. Que teniburuta, jaetovaiyʉma na ñʉjare yavenina. ¡Que ãmevʉ! Návacari darĩ jaetovajarãri ñʉjare yore jocarĩ, arejamed̶a Pablo. \p \v 38 Ina churarava ne coyʉiyede diede Romacavʉi jabovare, jidʉrejaimad̶a ina jabova, ne coreóvaiye boje Pablojã Romacavʉre. \v 39 Que baru ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami nʉri, arejaimad̶a Pablojãre: \p —Chĩoivʉbu ñʉja, ñʉje ãmeina d̶aiye báque boje mʉjare. Jẽniaivʉbu mʉjare. Ãrʉmetejarã diede, arejaimad̶a. \p Que arĩ, nʉvarejaimad̶a Pablojãre diñamine jocarĩ. Aru parʉrõreca jẽniaivʉ barejáimad̶a náre, ne etarãjiyepe aivʉ diĩmarore jocarĩ. \p \v 40 Que teni Pablo aru Silas máre etarejaimad̶a. Nʉrejaimad̶a Lidiai cʉ̃rami. Jã́ranʉri Jesúre jʉ aipõevare, coyʉrejaimad̶a, parʉre d̶arãjivʉ náre ne ũmei. Aru coyʉrĩburu yóboi, etarejaimad̶a na, Pablo aru Silas máre. \c 17 \s1 Tesalónicacavʉ ne cãrijini jorojĩno Jesúre jʉ aipõevaque \p \v 1 Pablojã vaidéjaimad̶a Anfípolis ãmicʉriĩmarore aru Apolonia ãmicʉriĩmarore máre. Aru earejaimad̶a Tesalónica ãmicʉriĩmaroi. Diĩmaroi cʉrejavʉ̃ya cũinád̶ami judíovai cójijiñami. \v 2 Noi Pablo nʉrejamed̶a yópe ʉ̃i d̶arĩ cõmajiyepe yóbecʉrisumanareca jabʉóvaijãravʉ sábadoi. Jʉ̃menijicʉi yávaiyeque buedejamed̶a nócavʉre. \v 3 Coyʉrejamed̶a náre Cristo ʉ̃i ñájiye báquede, aru ʉ̃i yaiye báquede, aru ʉ̃i nacajaiye báquede máre yainore jarʉvarĩ. Caiye iye vaiye báque Cristore jaʉrejavʉ̃ya, yópe Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉiye báquepe. Aru Pablo arejamed̶a náre: \p —Ñai Jesúvacari, ji coyʉimʉ, ʉ̃́recabe Cristo, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ, arejamed̶a ʉ̃. \p \v 4 Apevʉ nácavʉ judíova aru obedivʉ judíova ãmevʉ mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre, aru apevʉ máre, obedivʉ nomiva jabova parʉrinomiva, jʉ arejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Aru yóvarejaimad̶a Pablojãre. \v 5 Ʉbenita apevʉ judíova jorojĩnejaimad̶a Pablojãre. Que baru cójijovarejaimad̶a obedivʉ ʉ̃mʉva ãmenare, tãibʉi núrivʉre, mememevʉre, aru cod̶oboborĩ, bʉjini, cúyarĩ cãrijovarejaimad̶a caivʉ diĩmarocavʉre, ne maucʉvarãjiyepe aivʉ Pablojãre. Ina judíova ne cójijovaimaraque nʉrejaimad̶a cũinácʉ ʉ̃mʉ, ʉ̃i ãmiá Jasón, ʉ̃i cʉ̃rami, Pablojã ne mauteiye boje ʉ̃́que. Vorĩdurĩ Pablojãre, davaiyʉrejaimad̶a náre jedevai. Cʉ̃ramine tatorĩ voarĩ, ecorejaimad̶a na. \v 6 Aru náre eabeni, jabʉborĩ Jasṍre aru apevʉ Jesúre jʉ aipõevare máre, davarejaimad̶a náre diĩmarocavʉi jabova yebai. Yópe arĩ, cod̶oboborejaimad̶a: \p —Pablojã cãrijovad̶ama põevare caino joborõi. Caride dad̶ama maje ĩmaroi. \v 7 Aru Jasón cʉicõjeimi náre ʉ̃i cʉ̃rami. Caivʉ ina pued̶abenama ñai Roma jaboteino jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉre. Ʉ̃i d̶aicõjeiyepe d̶abenama na. Aru ad̶ama, “Apecʉ jabocʉ jaboteibi ñʉjare, ʉ̃i ãmiá Jesús”, arejaimad̶a ina obedivʉ põeva ne jabovare. \p \v 8 Apevʉ obedivʉ jápiaivʉ bácavʉ aru ina jabova máre, ne jápiaiyede diede, cãrijini jorojĩnejaimad̶a na. \v 9 Jícõjenejaimad̶a tãutʉrare Jasṍjare. Aru tãutʉrare ne jíniburu yóboi, jaetovarejaimad̶a náre. \s1 Pablo Silamaque ne bueino Bereacavʉre \p \v 10 Maumejiena ñemié tʉiyede nócavʉ Jesúre jʉ aipõeva jarorejaimad̶a Pablore aru Silare máre Berea ãmicʉriĩmaroi. Ne eaiyede nore, nʉrejaimad̶a judíovai cójijiñami. \v 11 Nócavʉ judíova Tesalónica ãmicʉriĩmarocavʉ judíova pʉeno meara, jápiaiyʉrejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Jãravʉa coapa bueivʉ barejáimad̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. “¿Jãve márica die?” arĩ majiyʉrejaimad̶a nócavʉ Pablojã ne bueiyede. \v 12 Que baru obedivʉ nácavʉ jʉ arejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Ne jẽneboi cʉrejaimad̶a judíova ãmevʉ, nomiva parʉrinomiva aru ʉ̃mʉva parʉrivʉ máre. \v 13 Ʉbenita Tesalónica ãmicʉriĩmarocavʉ judíova jápiaivʉ bácavʉ Pablo ʉ̃i coyʉiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede Berea ãmicʉriĩmarocavʉre, nʉrejaimad̶a noi, cãrijini jorojĩnajivʉ obedivʉ põeva nócavʉre. \v 14 Maumejiena nócavʉ jʉ aipõeva jarorejaimad̶a Pablojãre jia ʉrad̶a ẽcarʉi. Ʉbenita Silas Timoteomaque mautedejaimad̶a Berea ãmicʉriĩmaroi. \v 15 Pabloi yóvaimara nʉrejaimad̶a ʉ̃́que pʉ Atenas ãmicʉriĩmaroi. Aru ne copainʉrajiye jipocai nore jocarĩ, Pablo náre coyʉicõjenejamed̶a Silare aru Timoteore máre, yópe arĩ: “Dajarãri ji yebai maumena”. No yóboi, copainʉrejaimad̶a Berea ãmicʉriĩmaroi. \s1 Pablo ʉ̃i bueino Atenacavʉre \p \v 16 Pablo ʉ̃i coreiyedeca Silare aru Timoteore máre ne earãjiyede, pare chĩorejamed̶a ʉ̃i jã́iye boje obedivʉ pẽpeimarare diĩmaroi. \v 17 Que baru yávare cuyʉ barejámed̶a judíovai cójijiñami judíovaque aru judíova ãmevʉ Jʉ̃menijicʉre mearore jívʉque, aru ina tãibʉi cójijivʉque. \v 18 Apevʉ bueivʉ Epicúreo bácʉi yávaiye báquede, ne yajubo epicúreo ãmicʉriyajubo, aru apevʉ bueivʉ Zenón mácʉi yávaiye báquede, ne yajubo estoico ãmicʉriyajubo, yávarĩ bʉ́rejaimad̶a na Pabloque. Apevʉ nácavʉ arejaimad̶a ne bajumia: \p —¿Aipe ayʉ barĩduidi ñai bueipõecʉ majibecʉ? arejaimad̶a. \p Aru apevʉ arejaimad̶a: \p —Bueyʉ bajʉbí apevʉ ne jʉ̃menijinare, arejaimad̶a. \p Yópe arejaimad̶a Pablo ʉ̃i bueiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne aru põeva ne nacajaiyede yainore jarʉvarĩ. \p \v 19 Que teni Pablore jẽni nʉvari ne cójijinoi Areópago ãmicʉrõ, arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Majiyʉvʉ ñʉja iye boro mamaene mi coyʉiyede. \v 20 Mʉ bueyʉbu ñʉje majibede cãreja. Que baru coreóvaiyʉvʉ aipe aino mi bueinore, arejaimad̶a Pablore. \p \v 21 Que baru caivʉ ina Atenas ãmicʉriĩmarocavʉ aru apenoacavʉ máre nore cʉrivʉ cainʉmʉa cójijivʉ barejáimad̶a, borotenajivʉ apevʉre ape boro mamaene ne jápiaino mácarõre aru jápiarãjivʉ apevʉ ne boro mamaene ne jápiabede cãreja. \v 22 Que teni Pablo núcʉ Areópago ãmicʉrõ cójijinoi, yópe arĩ, yávarejamed̶a ina cójijinocavʉre: \p —Mʉja, Atenacavʉ, jã́ivʉ yʉ mʉjare mearore jívʉre obedivʉ jʉ̃menijinare. \v 23 Ji vaiyede mʉje jʉ̃menijina cʉrõi, jã́vʉ yʉ cũináro jʉ̃menijinare jícaiyede juainore, yópe toivaiye cʉrõre nora: “Yo jícaiyede juainomu ñai jʉ̃menijicʉ ñʉje majibemʉre”, arĩ toivainomu. Ñai jʉ̃menijicʉ mʉje mearore jímʉre coreóvabevʉreca, ʉ̃́recabe ji coyʉimʉ mʉjare caride. Jʉ̃menijicʉtame ʉ̃. \v 24 Ʉ̃́vacari cʉed̶arejaquemavʉ ijãravʉre, caivʉ yócavʉre, aru yore cʉede máre. Que baru ʉ̃́vacari cavarõ mearocavʉre jabocʉ aru ijãravʉcavʉre máre jabocʉtame ʉ̃. Que teni ʉ̃́vacari cʉbebi cʉ̃ramia põeva ne d̶aiñamia jívʉi. \v 25 Aru põeva cad̶ateimʉ ãmemi Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃́re caiye jaʉbe boje. Quénora ʉ̃́vacari apʉre d̶ayʉbe caivʉre, ũmene epeyʉbe majare, aru caiye jaʉéde máre jíyʉbe majare. \p \v 26 ’Mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉ cʉed̶arejaquemavʉ cũinácʉ põecʉre aru caivʉ põeva ijãravʉcavʉ, caiyajuboacavʉ, ʉ̃i pãramenatamu. Aru cʉma na caino joborõi. Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye baquiyé jipocai, majidejaquemavʉ ʉ̃ caiyajuboa põeyajuboare ne cʉrãjinore, aru ne põeteijãravʉre, aru ne yaijãravʉre máre. \v 27 Jʉ̃menijicʉ cʉed̶arejaquemavʉ põevare, maje vorĩ, earĩ, jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Que baru Jʉ̃menijicʉ cʉbi joabejĩnoi maje yebai, majare coapa. \v 28 “Ʉ̃́vacari apʉre d̶ayʉbe majare, vaiváre d̶ayʉbe majare, aru cʉre d̶ayʉbe majare máre”, arejamed̶a apecʉ. Aru yópe apevʉ mʉjacavʉ toivaipõeva mácavʉ arejaimad̶a: “Jãve caivʉ maja Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aimaramu yópe ʉ̃i pãramenape”, arĩ toivarejaquemavʉ. \v 29 Que baru maja jãve Jʉ̃menijicʉi pãramenape paivʉ baru, dápiaiye bʉojabevʉ maja Jʉ̃menijicʉre ãrojacʉre yópe pẽpeimʉ úruque aru plataque aru cʉ̃raboaque d̶aimʉpe, põeva ne d̶aimʉ mácʉpe ne pʉrʉáque aru ne majiéque. Jʉ̃menijicʉ nópe ãmemi. \p \v 30 ’Javede Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶abedejaquemavʉ põevare, bojed̶ayʉ ne ãmeina teiyede, ne d̶aiye báquede cãreja majibe boje. Ʉbenita caride caivʉ põevare caino joborõcavʉre dajocaicõjeñʉme maje ãmeina teiyede, maje chĩori oatʉvarãjiyepe ayʉ maje d̶aiyede. \v 31 Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ põeva ne d̶arãjiyede yópe, ʉ̃i ñájiovaquijãravʉ baquinóre náre. Ãnijãravʉ baquinói Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme caivʉ põevare, ne ãmeina teiye boje, ʉ̃ ãrʉmetebecʉ baru cãreja ne ãmeina teiyede. Aru cũinácʉ ʉ̃mʉ, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ mácʉ, d̶acacʉyʉme diede Jʉ̃menijicʉre. Aru Jʉ̃menijicʉ jãve jã́d̶ovaquemavʉ ñai ʉ̃mʉre, ʉ̃i epeimʉ mácʉre, caivʉ põevare, maje majinajiyepe ayʉ ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉi nacovaiye báquede yainore jarʉvarĩ, arejamed̶a Pablo náre. \p \v 32 Ne jápiaiyede ʉ̃́re coyʉyʉre põecʉi nacajaiyede yainore jarʉvarĩ, apevʉ nácavʉ yʉridejaimad̶a ʉ̃́re. Ʉbenita apevʉ arejaimad̶a: \p —Ñʉja jápiaiyʉvʉ mi coyʉquiyede diede bedióva cojedeca apejãravʉre, arejaimad̶a. \p \v 33 Que baru Pablo nʉrejamed̶a cójijinore jocarĩ. \v 34 Apevʉ põeva yóvarejaimad̶a ʉ̃́re. Aru jʉ arejaimad̶a Jesúre. Cũinácʉ nácacʉ, ʉ̃i ãmiá Dionisio, Areópago ãmicʉrõ cójijinocacʉ barejámed̶a ʉ̃. Apeco máre, Dámaris ãmicʉrejacod̶a. Aru apevʉ máre cʉrejaimad̶a náque. \c 18 \s1 Pablo ʉ̃i bueino Corintocavʉre \p \v 1 No yóboi, Pablo etarejamed̶a Atenas ãmicʉriĩmarore jocarĩ. Aru nʉrejamed̶a Corinto ãmicʉriĩmaroi. \v 2 Noi copʉrejamed̶a cũinácʉ judíore, ʉ̃i ãmiá Aquila. Roma ãmicʉrijaborõcavʉre jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ, ʉ̃i ãmiá Claudio, jipocamia nʉicõjenejamed̶a caivʉ judíovare Roma ãmicʉriĩmarore jocarĩ. Que baru Aquila etarejamed̶a nore jocarĩ, Italia ãmicʉrijoborõre jocarĩ, jímarepacomaque, õi ãmiá Priscila. Aquila Ponto ãmicʉrijoborõcacʉ barejámed̶a ʉ̃. Mamarʉmʉre earejaimad̶a na Corinto ãmicʉriĩmaroi. Aru Pablo jã́cʉnʉrejamed̶a náre ne yebai. \v 3 Aquilajã ãimara cajeáque cʉ̃ramiare nareni, d̶arĩ, bojed̶arĩ memenejaimad̶a na. Aru Pablo máre nopedeca memenejamed̶a ʉ̃. Que baru náque cʉrejamed̶a. \v 4 Caisumana coapa judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, Pablo bueyʉ barejámed̶a judíovai cójijiñami jívʉi. Jã́d̶ovaiyʉrejamed̶a judíovare aru judíova ãmevʉre máre ʉ̃i bueiyede jãve, ne jʉ arãjiyepe ayʉ diede. \p \v 5 Aru Silas Timoteomaque ne eaiyede Pablo yebai, Macedonia ãmicʉrijoborõre jocarĩ, Pablo dajocarejamed̶a ʉ̃i memeinore. Quénora coyʉre cuyʉ barejámed̶a iye yávaiye me matʉiyeda, yópe arĩ judíovare: \p —Jesúvacari Cristobe. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, arejamed̶a ʉ̃. \p \v 6 Na ʉ̃i yávaiyede jʉ abevʉ, aru ʉ̃́re maucʉvarivʉ, aru ãmeina ne yávaiye ʉ̃́re máre, ne nópe d̶aiye boje, Pablo pʉpedejamed̶a ʉ̃i doicajede, ne majinajiyepe ayʉ dajocacʉyʉ náre. Aru arejamed̶a: \p —Coyʉyʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne mʉjare. Ʉbenita mʉjavacari jápiabevʉ. Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, mead̶aipõecʉre, jʉ abevʉ mʉja. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebecʉyʉme mʉje ãmeina teiyede. Que baru mʉjavacari mʉje bajuma bíjaivʉ mʉja jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Quénora ñájinajaramu toabo cũiméboi. Yʉ́capũravʉ cad̶ateni bʉojabevʉ mʉjare. Que baru dajocayʉbu mʉjare caride. Coyʉcʉnʉquijivʉ iye yávaiye méne judíova ãmevʉre, arejamed̶a Pablo ina judíovare. \p \v 7 Que arĩ, dajocarejamed̶a náre. Diĩmaroi cʉrejamed̶a cũinácʉ ʉ̃mʉ, judíova ãmevʉcacʉ, ʉ̃i ãmiá Tito Justo. Jʉ ayʉ barejámed̶a Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃i cʉ̃rami judíovai cójijiñami tʉcavai cʉrejavʉ̃ya. Aru Pablo cucʉnʉrejamed̶a ʉ̃i cʉ̃rami. \v 8 Apecʉ máre cʉrejamed̶a, cũinácʉ judío, ʉ̃i ãmiá Crispo. Judíovai cójijiñamine coreipõecʉ barejámed̶a ʉ̃. Ñai ʉ̃mʉ ʉ̃ jivʉque aru apevʉ obedivʉ Corinto ãmicʉriĩmarocavʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne jápiare cuivʉ, jʉ arĩ diede, jã́d̶ovarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre ocoque. \p \v 9 Cũináñamine Jʉ̃menijicʉ coyʉrejamed̶a Pablore yópe decoboainope. Arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Jidʉbejacʉ ina ʉ̃mʉvare. Bueni dajocabejacʉ ji yávaiye méne. Bi abejacʉ mʉ. \v 10 Yʉ́vacari cad̶ateivʉ mʉre. Ñame ãmeno d̶abenama mʉre, ji cʉvae boje obedivʉ põevare diĩmaroi, arejamed̶a Jʉ̃menijicʉ Pablore. \p \v 11 Que baru Pablo mautedejamed̶a noi cũináʉjʉ coricai, buede cuyʉ nócavʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne. \p \v 12 Ʉ̃i bueiyedeca noi, Acaya ãmicʉrijoborõre jabotedejamed̶a Galión. Aru caivʉ nócavʉ judíova maucʉvarejaimad̶a Pablore. Que teni apevʉ nácavʉ ʉ̃́re jẽni nʉvarejaimad̶a jabocʉ yebai. \v 13 Aru arejaimad̶a ñai jabocʉre: \p —Ñai ʉ̃mʉ bueibi põevare, ne mearore jínajiyede Jʉ̃menijicʉre yópe d̶aicõjemepe, arejaimad̶a. \p \v 14 Pablo yávacʉyʉ barejámed̶a. Ʉbenita Galión arejamed̶a ina judíovare: \p —Mʉja, judíova, cãrijovamejara yʉre. Ñai ʉ̃mʉ jaboteino d̶aicõjeiyepe ʉ̃i d̶abedu o ãmeina tedu, yʉ jápiajebu mʉje coyʉiyede. \v 15 Ʉbenita mʉja jorojĩvʉbu ñai ʉ̃mʉre, ʉ̃i bueiye boje aru ʉ̃i d̶abe boje mʉje d̶aicõjeiyede. Que baru mʉjavacari mead̶ajarã diede. Yʉ́capũravʉ ñájine d̶abecʉyʉmu ʉ̃́re, arejamed̶a ina judíovare. \p \v 16 Que arĩ, jaetovarejamed̶a náre nore jocarĩ. \v 17 Que teni ina judíova ãmevʉ jẽnejaimad̶a Sóstenene, judíovai cójijiñamine coreipõecʉre. Jara popedejaimad̶a ʉ̃́re ñai jabocʉ ʉ̃i jã́inoi. Ʉbenita Galiṍcapũravʉ jã́mecʉpeda yéde d̶abedejamed̶a ʉ̃. \s1 Pablo ʉ̃i copaino Antioquíai aru ʉ̃i jã́cʉnʉino bedióva cojedeca, coyʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede \p \v 18 Obedijãravʉa Pablo mautedejamed̶a Corinto ãmicʉriĩmaroi Jesúre jʉ aipõevaque. Ʉ̃i etaiyede nore jocarĩ, Priscila aru Aquila máre yóvarejaimad̶a ʉ̃́re. Nʉrejaimad̶a Cencrea ãmicʉriĩmaroi. Nore Pablo buraicõjenejamed̶a ʉ̃i pod̶are, jã́d̶ovacʉyʉ ʉ̃i jebeiyede “Yópe d̶acacʉyʉmu yʉ” ʉ̃i aino mácarõre Jʉ̃menijicʉre. No yóboi Pablo, Priscila, aru Aquila máre jiad̶ocũ ʉracũi jaturĩ, etarejaimad̶a Cencrea ãmicʉriĩmarore jocarĩ. Dicũ nʉquicũ marejávʉ̃ya pʉ Siria ãmicʉrijoborõita. \v 19 Ʉbenita Pablojã jatarejaimad̶a pʉ Éfeso ãmicʉriĩmaroi. Ne eaiyede noi, Pablo dajocarĩ Priscilare aru Aquilare máre, cũinácʉva nʉri, ecorĩ judíovai cójijiñami, coyʉrejamed̶a nócavʉ judíovare. \v 20 Aru nácavʉ jẽniarejaimad̶a ʉ̃́re, ʉ̃i mautequiyepe aivʉ náque obedijãravʉa. Ʉbenita Pablo jʉ abedejamed̶a náre. \v 21 Quénora ʉ̃i etaiyede náre jocarĩ arejamed̶a: \p —Nʉquijivʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi torojʉve teinʉmʉre. Ʉbenita yʉre Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i daroru, copaidacʉyʉmu yʉ mʉje yebai cojedeca, arejamed̶a náre Pablo. \p Que arĩ, jiad̶ocũ ʉracũi jaturĩ, nʉrejamed̶a Éfeso ãmicʉriĩmarore jocarĩ. \p \v 22 Jatarĩ pʉ Cesarea ãmicʉriĩmaroi, nore jocarĩ mái mari nʉrejamed̶a pʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, jacoyʉcʉyʉ Jesúre jʉ aipõevare noi. Aru nore jocarĩ, ẽmeni nʉrejamed̶a pʉ Antioquía ãmicʉriĩmaroi cojedeca. \v 23 Apejãravʉare cʉrejamed̶a nore. Ʉ̃ etayʉ bácʉ nore jocarĩ, vaidéjamed̶a caino Galacia aru Frigia ãmicʉrijoborõai. Ĩmaroa coapa vaidé nʉri, Jesúre jʉ aipõevare coyʉre cuyʉ barejámed̶a ʉ̃, parʉre d̶acʉyʉ náre ne ũmei. \s1 Apolos ʉ̃i coyʉino Éfesocavʉre \p \v 24 Cũinácʉ ʉ̃mʉ judíovacacʉ, Alejandría ãmicʉriĩmarocacʉ, ʉ̃i ãmiá Apolos, earejamed̶a Éfeso ãmicʉriĩmaroi. Me coyʉrejamed̶a põevare. Aru me majidejamed̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiyede máre. \v 25 Ʉetʉbecʉva buedejamed̶a me Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Ʉbenita quénora Juan Bautista bácʉ ʉ̃i bueiyede aru ʉ̃i jã́d̶ovaiyede põevare Jʉ̃menijicʉre ocoque majidejamed̶a. \v 26 Jidʉbecʉ coyʉrĩ bʉ́rejamed̶a parʉrõreca judíovai cójijiñami jívʉi. Priscila aru Aquila máre jápiaivʉ ʉ̃i coyʉiyede, nʉvarejaimad̶a ʉ̃́re põevare jocarĩ, buenajivʉ ʉ̃́re caiye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. \v 27-28 No yóboi, Apolos jatarĩ nʉiyʉrejamed̶a Acaya ãmicʉrijoborõi. Que baru ina Éfeso ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aivʉ Apolore cad̶ateiyʉrivʉ, nácacʉ toivarejamed̶a paperayocare ina Acaya ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ aivʉre, ne jacopʉrãjiyepe aivʉ Apolore ʉ̃i eaiyede ne yebai. Aru ʉ̃i eaiyede noi, caivʉ põeva ne jã́inoi parʉrõreca coyʉrejamed̶a judíovare. Jãve jã́d̶ovarejamed̶a náre Jʉ̃menijicʉi yávaiyeque Jesúreca Cristore, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ mácʉre. \c 19 \s1 Pablo ʉ̃i bueino Éfesocavʉre \r (Mt 3.11; Mr 1.4, 7-8; Lc 3.4, 16; Jn 1.26-27) \p \v 1 Apolos ʉ̃i cʉede Corinto ãmicʉriĩmaroi, Pablocapũravʉ mái nʉri, cʉ̃racũare jatarĩ vainí, earejamed̶a cojedeca Éfeso ãmicʉriĩmaroi. Noi copʉrejamed̶a apevʉ Jesúre jʉ aipõevare. \v 2 Náre yópe arĩ jẽniari jã́rejamed̶a: \p —¿Jesúre mamarʉmʉ mʉje jʉ aiyede, Espíritu Santore jacopʉrãrʉ mʉja? arejamed̶a Pablo. \p —Ñʉja ye jápiabevʉ ñai Espíritu Santo cʉcʉre, arejaimad̶a na. \p \v 3 Ne que arĩburu, Pablo jẽniari jã́rejamed̶a náre: \p —¿Ye bateárĩ mʉje jã́d̶ovaiye báque Jʉ̃menijicʉre ocoque? arejamed̶a Pablo. \p —Juan Bautista bácʉ ʉ̃i jã́d̶ovaiye báquepe jã́d̶ovaima Jʉ̃menijicʉre ñʉjare ocoque, arejaimad̶a Pablore. \p \v 4 Aru Pablo arejamed̶a náre: \p —Juan Bautista bácʉ jã́d̶ovaquemavʉ ina põeva chĩoivʉre ne ãmeina teiye boje ne d̶aiyede oatʉvaivʉre. Aru náre coyʉquemavʉ, yópe arĩ: “Dacʉyʉme ji yóboi cũinácʉ, ji pʉeno parʉcʉ, Jʉ̃menijicʉi daroquimʉ. Jʉ ajarã ʉ̃́re”, aquemavʉ Juan Bautista bácʉ. Aru Jesúreca batequémavʉ dacʉyʉ ñai Juan Bautista bácʉ yóboi, arejamed̶a Pablo náre. \p \v 5 Diede jápiaivʉ bácavʉ, jã́d̶ovarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre ocoque, ne Jesúre jʉ aiye boje, ʉ̃ jina márajivʉ. \v 6 Dinʉmʉma Pablo ʉ̃i tʉoiyede ʉ̃i pʉrʉáque náre coapa ne jipobʉrã, jacopʉrejaimad̶a ñai Espíritu Santore. Que teni yávarejaimad̶a apecamua yávaicamua ne majibecamuaque. Aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaimad̶a na. \v 7 Doce paivʉ ʉ̃mʉva marejáimad̶a na. \p \v 8 Yóbecʉrã aviáva baju Pablo nʉ́varejamed̶a ne judíovai cójijiñami. Jidʉbecʉva coyʉyʉ barejámed̶a parʉrõreca, ne majinajiyepe ayʉ jãve ʉ̃i coyʉiyede Jʉ̃menijicʉi jaboteino borore. \v 9 Ʉbenita apevʉ, ʉ̃i yávaiyede jápiaiyʉbevʉ aru jʉ aiyʉbevʉ, ãmeina yávarejaimad̶a Jesúi bueicõjeiyede caivʉ ina judíova cójijivʉ ne jã́iyede. Que baru Pablo dajocarejamed̶a náre. Aru nʉvarejamed̶a ina Jesúre jʉ aipõevare ʉ̃́que. Caijãravʉa coyʉyʉ barejámed̶a põevare aped̶ãmi, Tirano ãmicʉcʉ ʉ̃i bueiñami. \v 10 Nópe d̶ayʉ barejámed̶a pʉcaʉjʉa baju. Que teni caivʉ põeva Asia ãmicʉrijoborõcavʉ, judíova aru judíova ãmevʉ máre, jápiarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. \p \v 11 Jʉ̃menijicʉ Pablore d̶are d̶arejamed̶a ʉrarõ põeva ne d̶arĩ majibede. \v 12 Que baru ʉ̃i doicajeare nʉvaivʉ barejáimad̶a ijimarare. Aru ne tʉoiyede dicajeare meatedejaimad̶a na. Abujuva máre etarejaimad̶a náre jocarĩ. \p \v 13 Apevʉ judíova, yaviéde d̶aivʉ, cuivʉ ĩmaroa coapa jaetovaivʉ barejáimad̶a abujuvare põevare jocarĩ. Jaetovaiyʉrĩdurejaimad̶a abujuvare Jesúi parʉéque máre. Que teni arejaimad̶a cũinácʉ abujucʉre: \p —D̶aicõjeivʉ mʉre, Pabloi coyʉimʉ Jesús ʉ̃i parʉéque, etajacʉ mʉ ñai ʉ̃mʉre jocarĩ, arejaimad̶a. \p \v 14 Ina yaviéde d̶aivʉ siete paivʉ ʉ̃mʉva, cũinácʉ ʉ̃mʉi mára marejáimad̶a na. Népacʉ cũinácʉ judíovai sacerdotevare jaboteipõecʉ barejámed̶a, ʉ̃i ãmiá Esceva. \v 15 Ʉbenita ñai abujucʉ arejamed̶a náre: \p —Jesúre majivʉ yʉ. Aru Pablore máre majivʉ yʉ. Ʉbenita mʉjare ye majibevʉ yʉ, arejamed̶a náre ñai abujucʉ. \p \v 16 Que arĩ, ñai ʉ̃mʉ, abujucʉ ʉ̃i ĩmamʉ, jijecʉcʉ ne pʉenoi biarárĩ, jara popeni, ne cuitótecajeare jad̶evarĩ, jaetovarejamed̶a náre cʉ̃ramine jocarĩ. Que teni cúyarejaimad̶a cʉ̃ramine jocarĩ na coapa, churiá cʉrivʉ aru cuitótecajea cʉbevʉva. \v 17 Aru caivʉ Éfeso ãmicʉriĩmarocavʉ, judíova aru judíova ãmevʉ máre, jápiarejaimad̶a iye Escevai márai borore. Que baru pare jidʉrejaimad̶a ina caivʉ. Aru pʉeno baju mearore jídejaimad̶a Jesúre, ʉ̃i parʉé boje. \p \v 18 Obedivʉ põeva, Jesúre jʉ aivʉ caride, caivʉ ne jã́iyede coyʉrãearejaimad̶a ne ãmeina teiye báquede, Jesúre ne jʉ arãjiye jipocai. \v 19 Obedivʉ nácavʉ, yaviéde d̶aivʉ bácavʉ ne yaviéde bueitucuboare davarĩ, juarejaimad̶a caiye ditucuboare caivʉ põeva ne jã́iyede. Aru ne corevaiyede aipino bojecʉrõ ditucuboa ne ẽ́itucuboa báquede, cincuenta mil paitʉrava tãutʉratʉrava me bojecʉritʉrava bojecʉrõpe baju bojecʉrejavʉ̃ya. (Cũinátʉrʉbu quince paivʉ memeipõeva ne memeiye boje caipʉcapʉrʉape paiʉjʉare.) \p \v 20 Yópe parʉrõque caijãravʉa d̶arĩ jã́d̶ovaiyede apevʉ obedivʉ põeva jápiaivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, ne jʉ aiyede pʉeno baju obedivʉ jʉ aivʉ nʉrejaimad̶a na. \p \v 21 Que teniburu yóboi, Pablo arĩ dápiarejamed̶a: “Vainí nʉquijivʉ Macedoniare aru Acayare máre. Que teni nʉquijivʉ Jerusalẽ́ne. Aru no yóboi, nʉiye jaʉvʉ yʉre Romai”, arĩ dápiarejamed̶a Pablo. \v 22 Que baru jarorejamed̶a pʉcarã ʉ̃i yóvaimarare, Timoteore aru Erastore máre, ne nʉrajiyepe ayʉ ʉ̃i jipocai Macedonia ãmicʉrijoborõi, ʉ̃i mauteiyedeca apejãravʉare Asia ãmicʉrijoborõi. \s1 Éfesocavʉ ne cãrijini jorojĩno Jesúre jʉ aipõevaque \p \v 23 Dinʉmʉreca obedivʉ Éfeso ãmicʉriĩmarocavʉ jararejaimad̶a Pablore, ʉ̃i bueiye boje põeva ne d̶arãjiyede yópe Jesúi ʉrõpe. \v 24 Cũinácʉ ʉ̃mʉ, nócacʉ, ʉ̃i ãmiá Demetrio, tãure memeipõecʉ barejámed̶a ʉ̃. D̶arejamed̶a tãuque quĩ́jiñamia cʉ̃ramiare yópe ico jʉ̃menijico õi ãmiá Artemisa õi cʉ̃rami ʉrad̶ãmipe paiñami, d̶arĩ bojed̶acʉyʉ diñamiare põevare. Ʉrarõ tãutʉrare ĩnejamed̶a ʉ̃ diñamia boje. Aru apevʉ Demetriore memecaipõeva máre ʉrarõ tãutʉrare ĩnejaimad̶a na, ne memeiye boje. \v 25 Que baru Demetrio cójijovarejamed̶a caivʉ ʉ̃́re memecaivʉre aru caivʉ apevʉ nócavʉ máre ne memeiyepe paiyede d̶aivʉre. Cójijivʉ caivʉ, Demetrio arejamed̶a náre: \p —Mʉja, ji yóvaimara, mʉjavacari majivʉ maje me cʉrõre maja coapa iyede maje memeiye boje. \v 26 Ñai Pablore jã́ri jápiaivʉbu mʉja. Buede cuibi põevare, yópe arĩ: “Pẽpeimara põeva ne d̶aimara jʉ̃menijina ãmema”, arĩ bueibi ʉ̃. Obedivʉ põeva yui, Éfesocavʉ, aru caino Asiacavʉ máre, jʉ ad̶ama ʉ̃i bueiyede. \v 27 Yópe ne jʉ aino jidojavʉ majare. Maje memeino bíjaquijichʉvʉ. Aru iñami jʉ̃menijico Artemisai cʉ̃rami máre diñamine yávaino mácarõ, bíjaquijichʉvʉ. Nópe vaidú, pued̶arĩ dajocarãjarama ṍre, aru ãmeina jã́rajarama õi parʉéde caivʉ Asiacavʉ aru cainoa joborõacavʉ máre, arejamed̶a Demetrio. \p \v 28 Ʉ̃i yávaiyede jápiaivʉ, ina obedivʉ põeva jaraivʉ cod̶oboborĩ bʉ́rejaimad̶a: \p —Artemisa, ñʉja Éfesocavʉre jʉ̃menijico meaco bajube õ, cod̶oboborĩ arejaimad̶a na. \p \v 29 Que teni obedivʉ põeva, caivʉ ĩmarocavʉ, cãrijini jorojĩnejaimad̶a. Cúyarĩ nʉri, pʉcarã Pablo ʉ̃i mái darĩ yóvaimara mácavʉre, ne ãmiá Gayo aru Aristarco máre, Macedoniacavʉre, jẽni jabʉborĩ ecovarejaimad̶a ĩmarocavʉi cójijino ʉrarõ cʉrõi. \v 30 Pablocapũravʉ coyʉcʉnʉridurejamed̶a no cójijinoi. Ʉbenita nócavʉ Jesúre jʉ aipõeva nʉicõjemenejaimad̶a ʉ̃́re. \v 31 Aru apevʉ máre, Asia ãmicʉrõ jabova, Pabloi yóvaimara, boro jarorejaimad̶a, jẽniarajivʉ ʉ̃́re ʉ̃i nʉmequiyepe aivʉ no cójijinoi. \v 32 Que teiyedeca, apevʉ ina cójijinocavʉ cod̶oboboivʉ barejáimad̶a. Cũináyajubo apei ne aiyede, apeyajubo máre apeita ávarejaimad̶a na. Que teni ina cójijivʉ coreóvabevʉ obedivʉ jẽniari jã́rejaimad̶a ne baju, “¿Aipe teni dari maja yui?” arejaimad̶a na, majibevʉ. \v 33 Ʉbenita ina judíova coyʉrejaimad̶a Alejandrore aipe vaiyede. Aru núvarejaimad̶a ʉ̃́re caivʉ ne jã́inoi, ʉ̃i coyʉquiyepe aivʉ náre, “Caiye iyede jacotʉcʉyʉmu judíovare”. Que teni Alejandro ʉ̃i pʉrʉque jã́d̶ovarejamed̶a, ne bi arãjiyepe arĩduyʉ. \v 34 Ʉbenita na majidivʉ ʉ̃ máre judíore, pʉcaora baju cod̶oboboivʉ barejáimad̶a na cojedeca: \p —Artemisa, ñʉja Éfesocavʉre jʉ̃menijico meaco bajube õ, cod̶oboborĩ arejaimad̶a na. \p \v 35 Quénora Éfeso ãmicʉriĩmarocavʉre jabocʉ bi aicõjenejamed̶a ina põevare. Aru arejamed̶a náre: \p —Mʉja, Éfesocavʉ, jápiajarã ji yávaquiyede. Maja, Éfesocavʉ, jã́ri coreivʉbu ico jʉ̃menijico Artemisa, meaco baju, õi cʉ̃ramine aru õi cʉ̃rabore máre, cavarõre jocarĩ tʉibo bácarõre, caivʉ põeva ne mearore jíbore. Aru caivʉ põeva majima diede. \v 36 Põecʉ cʉbebi bʉojarĩ jʉ abecʉ diede. Que baru mʉjacapũravʉ bi ajarã mʉja. D̶abejarã ãrʉmevʉpe. \v 37 Mʉja davad̶avũ ina pʉcarã ʉ̃mʉvare yui. Ʉbenita jʉ̃menijina cʉ̃ramia cʉvede ñavamema na. Aru ãmeina yávabema maje jʉ̃menijicore máre. \v 38 Que baru Demetriojã boro coyʉrĩ ad̶aiyʉrivʉ baru, boro coyʉrĩ ad̶arãnʉjarari na jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami. Noi ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõecʉ cʉbi ʉ̃. Ʉ̃i jã́inoi boro coyʉrĩ ad̶ajarãri na. \v 39 Mʉja apejĩene ʉrivʉ baru, coyʉiye jaʉvʉ noi, ĩmarocavʉ ne cójijinoi yópe maje d̶aicõjeiyepe. \v 40 Me d̶ajarã. Jidojavʉ majare ina Romacavʉi jabova coyʉrĩ ad̶arĩ yávarãjivʉre majare yópe maucʉvarivʉpe, maje coyʉrĩ majibe boje aipe teni bʉinore yo maje ʉrarõ cod̶oboboinore, arejamed̶a ñai jabocʉ ina põevare. \p \v 41 Que yávarĩburu yóboi, “Quénoramu. Nʉjara mʉja mʉje cʉ̃ramia coapa”, arejamed̶a náre. \c 20 \s1 Pablo ʉ̃i nʉino Macedoniai, Greciai máre \p \v 1 No cod̶oboboino mácarõ cũiyede, Pablo daicõjenejamed̶a ʉ̃i yebai ina Jesúre jʉ aipõevare, majicacʉyʉ náre. Aru “Nʉñʉmu” arĩ, dajocarejamed̶a náre, nʉcʉyʉ Macedonia ãmicʉrijoborõi. \v 2 Ʉ̃ vaiváyʉ no joborõre bueyʉ barejámed̶a nócavʉre, cad̶atecʉyʉ náre. Que teyʉ, earejamed̶a Grecia ãmicʉrijoborõi. \v 3 Mautedejamed̶a noi yóbecʉrã aviáva baju. Jatacʉyʉ barejámed̶a Siria ãmicʉrijoborõi. Ʉbenita coreóvarejamed̶a ʉ̃́re ʉ̃i nʉquiyedeca jiad̶ocũ ʉracũque apevʉ judíova boarĩ́ jarʉvarãjivʉre ʉ̃́re. Que baru jatubedejamed̶a dicũi. Quénora mái nʉri, vaidéjamed̶a Macedonia ãmicʉrijoborõi bedióva cojedeca. \v 4 Aru apevʉ yóvarejaimad̶a ʉ̃́re, ne ãmiá Sópater, Pirroi mácʉ, Berea ãmicʉriĩmarocacʉ; Aristarco aru Segundo máre, Tesalónica ãmicʉriĩmarocavʉ; Gayo, Derbe ãmicʉriĩmarocacʉ; Timoteo; aru Tíquico, Trófimo máre, Asia ãmicʉrijoborõcavʉ. \v 5 Ina Jesúre jʉ aipõeva ñʉje jipocai nʉri, coredejaima ñʉjare Troas ãmicʉriĩmaroi. \v 6 Pã́ure bʉcʉre d̶aiye cʉbe ãiye torojʉve teinʉmʉ yóboi, ñʉja jatuivʉ jiad̶ocũ ʉracũi etarejacarã Filipos ãmicʉriĩmarore jocarĩ aru cũinápʉrʉpe paijãravʉa yóboi tuijarejacarã Troas ãmicʉriĩmaroi. Aru cʉrejacarã nore cũinásumana. \s1 Pablo ʉ̃i jã́cʉnʉino Troacavʉre \p \v 7 Domingo jãravʉi Jesúre jʉ aipõeva cójijidejacarã, ãri ũcurajivʉ, ãrʉrajivʉ Jesúi yaiye báquede. Aru etarãjivʉ barejacárã cõmiáijãravʉre. Que baru Pablo coyʉyʉ barejáme náre joe ñami corica bajita. \v 8 Cójijidejacarã pʉenocatucubʉ jívʉi aru ʉre pẽoibʉa pẽorejavʉ̃. \v 9 Cũinácʉ bojʉyo, ʉ̃i ãmiá Eutico, dobarejame jã́icobei. Pablo ʉ̃i ʉrarõ coyʉiyedeca, vʉo ijidejavʉ̃ ñai Euticore. Cãri nʉrejame ʉ̃. Aru cãñʉ, tʉrejame jã́icobede jocarĩ pʉ joborõita. Yóbecʉriva cʉraivare vainí tʉrejame ʉ̃. Apevʉ ʉ̃́re jẽnejaima, jave yaiyʉ́ bácʉta. \v 10 Ʉbenita Pablo jõd̶ari yaiyʉ́ bácʉi baju bácarõre tucʉnʉri, narióñʉ arejame apevʉre: \p —Cuecumamejara. Apʉcʉbe cojedeca, arejame Pablo. \p \v 11-12 Dinʉmʉ Pablo copaini mʉri nʉrejame pʉenocatucubʉi cojedeca. Ñai bojʉyore nʉvarejaima apʉcʉre. Aru torojʉrejaima, ʉ̃́re mead̶aiye boje. Pablojã pã́ure cotʉvarĩ, ãrejacarã. Ãri bʉojarĩ Pablo borotedejame náque joe baju miad̶áe tʉiyeta, ñʉje etaiyeta. Que teniburu yóboi, nʉrejacarã ñʉja. \s1 Pablo ʉ̃i nʉino Miletoi, Troare jocarĩ \p \v 13 Pablo nʉicõjenejame ñʉjare jiad̶ocũ ʉracũque Aso ãmicʉriĩmaroi ʉ̃i jipocai. Ʉ̃́capũravʉ mái nʉcʉyʉ barejáme, copʉcʉyʉ ñʉjare noi. \v 14 Que teni ñʉje copʉiyede Aso ãmicʉriĩmaroi, Pablo jaturejame ñʉjaque. Aru nʉrejacarã Mitilene ãmicʉriĩmaroi. \v 15 Cõmiáijãravʉi Mitilene ĩmarore jocarĩ, jatarĩ nʉri earejacarã Quío ãmicʉrijiavʉ cõchinoi. Bedióva cõmiáijãravʉi jatarĩ nʉri, tuijarejacarã Samos ãmicʉrijiavʉ tuipãvai. Jatarĩ nʉri Troguilio ãmicʉriĩmaroi, jabʉóvarejacarã noi. Aru cõmiáijãravʉi jatarĩ nʉri, earejacarã Mileto ãmicʉriĩmaroi. \v 16 Pablo eaiyʉrejame Jerusalén ãmicʉriĩmaroi Pentecostés torojʉve teijãravʉ jipocai. Que baru jatarĩ nʉri, vaidéjacarã Éfeso ãmicʉriĩmarore jocarĩ, Pablo ʉ̃i mauteiyʉbe boje Asia ãmicʉrijoborõi. \s1 Pablo ʉ̃i yávaino Éfesocavʉ jʉ aivʉre coreipõevare \r (2 Ti 4.7) \p \v 17 Ʉ̃i cʉede Mileto ãmicʉriĩmaroi, Pablo boro jarorejame Jesúre jʉ aivʉre coreipõevare Éfeso ãmicʉriĩmarocavʉre, ne darãjiyepe ayʉ ʉ̃i yebai. \v 18 Ne edaiyede ʉ̃i yebai, arejame náre: \p —Mʉjavacari coreóvaivʉbu aipe cʉcʉre yʉ mʉje jẽneboi mamarʉmʉre ji daiyede Asiai pʉ caride máre. \v 19 Cainʉmʉa cʉ́tecacʉ yʉ mʉje jẽneboi Jesúre memecayʉ, dápiabecʉ ji baju apevʉ pʉeno meacʉpe, aru oyʉ ji ñájiyede judíova ne ãmed̶aiyʉe boje yʉre. \v 20 Jidʉbecʉ coyʉyʉ batecácʉ mʉjare caiyede, cad̶atecʉyʉ mʉjare. Bueyʉ batecácʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne mʉje cójijiñamiai aru mʉje cʉ̃ramia coapa. \v 21 Parʉrõreca coyʉyʉ batecácʉ judíovare aru judíova ãmevʉre máre: “Chĩojara mʉje ãmeina teiyede. Oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Aru jʉ ajarã Jesús ʉ̃i yávaiye méne”, arĩ coyʉyʉ batecácʉ yʉ. \v 22 Aru caride, ñai Espíritu Santo nʉicõjeimi yʉre Jerusalẽ́i. Majibevʉ yʉ aipe yʉre vaiquíyede noi. \v 23 Quénora ñai Espíritu Santo majide d̶aibi yʉre yópe: Cainoa ĩmaroai ji nʉquinoai põeva cored̶ama yʉre. Ñájine d̶arãjarama yʉre. Aru apenʉmʉa bʉorãjarama yʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami. \v 24 Ʉbenita ye baquinó ãmevʉ yʉre cʉcʉre ijãravʉre. Quénora d̶aiyʉvʉ mearo iye memeiyede, Jesús ʉ̃i d̶aicõjeiyede yʉre pʉ ji bʉojaiyeta diede. Coyʉiyʉvʉ caivʉre iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi ʉrarõ mearo d̶acaiyede põevare, ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ náre. \p \v 25 ’Jápiajarã. Coyʉcʉnʉcacʉ iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi jaboteinore mʉje jẽneboi. Ʉbenita coreóvaivʉ yʉ mʉja jã́menajivʉre yʉre cojedeca ijãravʉre. \v 26 Que baru coyʉivʉ yʉ mʉjare caride yópe: Mʉjavacari mʉje bajuma bíjaru jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, yʉ́capũravʉ cad̶ateni bʉojabevʉ mʉjare. Jave d̶acavʉ yʉ mʉjare caino ji oainope. \v 27 Jidʉbecʉ bueni bʉojacacʉ yʉ mʉjare me caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Ye ãrʉmetebevʉ yʉ caiye diede. \v 28 Me d̶ajarã mʉja. Ñai Espíritu Santo mʉjare jã́ri corede d̶aibi caivʉ Jesúre jʉ aipõevare. Que baru me corejarã náre yópe ovejavare coreipõecʉ ʉ̃i coreiyepe. Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva Jʉ̃menijicʉ jinatamu na, Jʉ̃menijicʉi mácʉ, Jesús, ʉ̃i yaicáiye báque boje náre. \v 29 Coreóvaivʉ yʉ ji etarĩburu yóboi mʉjare jocarĩ, apevʉ darãjivʉre mʉje jẽneboi yópe ãimara macarõcavʉ jijecʉrivʉ ne daiyepe ovejava jẽneboi. Borocʉrãjarama mʉjare, mʉje dajocarãjiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede Jesúre. \v 30 Aru apevʉ mʉjacavʉvacari borocʉrivʉ buebenajarama jãvene. Quénora jʉjovarãjarama Jesúre jʉ aipõevare, mʉje dajocarãjiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede Jesúre aru mʉje yóvarãjiyepe aivʉ náre. \v 31 Que baru me jã́jara mʉja. Ãrʉjara iye yóbecʉriʉjʉa jãravʉre aru ñamine máre ʉrarõ ji orĩ majicavaquede caivʉ mʉjare. \p \v 32 ’Yʉ jẽniañʉmu Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jã́ri corequiyepe ayʉ mʉjare. Aru yávaiye me ʉrarõ mearo d̶acaiye cad̶atequiyebu mʉjare. Que baru parʉre d̶aquiyebu mʉjare mʉje ũmei ʉ̃i yávaiye parʉéque, mʉje jʉ arãjiyepe Jesúre cainʉmʉa. Aru Jʉ̃menijicʉ epecʉyʉme mʉjare mʉje cʉrãjino caivʉ apevʉque, ina ʉ̃i mead̶aimaraque, ne Jesúre jʉ aiye boje. \v 33 Yʉ ĩ́yʉbevʉ jíyeva apecʉ ʉ̃i tãutʉrare aru ʉ̃i cuitótecajeare máre. \v 34 Mʉjavacari coreóvaivʉbu aipe memeñʉre yʉre, bojed̶arĩ ĩcʉyʉ yʉre jaʉéde aru ina ji yóvaimarare jaʉéde máre. \v 35 Cainʉmʉa yʉ jã́d̶ovaivʉ mʉjare yópe ʉrarõ memeino jaʉrõre mʉjare, mʉje cad̶atenajiyepe ayʉ ina cõmaje ãrojarivʉre. Aru dápiajarã cainʉmʉa yópe Jesús ʉ̃i aiye báquepe: “Ñai jíyʉ apecʉre torojʉcʉtame ñai jacopʉyʉ pʉeno”, arejame Pablo. \p \v 36 Que arĩburu yóboi, Pablo ñʉatutarĩ jẽniarejame Jʉ̃menijicʉre caivʉque. \v 37 Aru caivʉ orĩ narióri Pablore, nuivʉ barejáima ʉ̃i jivare, yópe ne d̶arĩ cõmajiyepe névʉ ne nʉrajiye jipocai. \v 38 Ʉrarõ chĩoivʉ barejáima, “Yʉre jã́menajivʉbu mʉja cojedeca ijãravʉi” ʉ̃i aiye báque boje jipocamia. Aru ʉ̃́re yóvarejaima mái, jia ʉrad̶a ẽcarʉi nʉri jiad̶ocũ ʉracũ yebaita. \c 21 \s1 Pablo ʉ̃i nʉino Jerusalẽ́i \r (Hch 6.5; 8.5; 11.28) \p \v 1 Ñʉje etaiyede náre jocarĩ, jaturejacarã jiad̶ocũ ʉracũi. Jatarejacarã nurié pʉ Cos ãmicʉrijiavʉita. Cõmiáijãravʉi jatarejacarã nurié Rodas ãmicʉrijiavʉi aru Pátara ãmicʉriĩmaroi máre. \v 2 Noi vorĩ earejacarã apecũ ʉracũre, Fenicia ãmicʉrijoborõi nʉquicũre. Que teni jaturĩ nʉrejacarã dijiávʉre jocarĩ. \v 3 Chipre ãmicʉrijiavʉre vaidéjacarã dijiávʉ cãcopũravʉi. Aru nʉrejacarã pʉ Siria ãmicʉrijoborõi. \p Tuijarejacarã Tiro ãmicʉriĩmaro ẽcarʉi, dicũre memecaipõeva, ne mavarajiyepe dicũ davaiyede. \v 4 Que baru dicũre jocarĩ etarĩ, mari, ĩmaroi nʉri, vorĩ copʉrejacarã diĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõevare. Náque mautedejacarã cũinásumana. Ñai Espíritu Santo náre majide d̶arejaquemavʉ aipe vaiquíyede Pablore Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Que baru “Nʉmejacʉ Jerusalẽ́i”, arejaima ʉ̃́re. \v 5 Ñʉje etaijãravʉ eaiyede, mái nʉrejacarã, jatarãjivʉ cojedeca. Caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva, némarebʉcʉvaque, némaraque máre, yóvarejaima ñʉjare mái ne ĩmarore jocarĩ pʉ tuipãvai jia ʉrad̶a ẽcarʉi. Noi ñʉatutarĩ ẽpacũi jẽniarejacarã Jʉ̃menijicʉque. Aru jẽniari bʉojarĩ, “Nʉivʉbu” arejacarã náre. \v 6 Que arĩ, dicũ ʉracũi jaturejacarã. Aru ina Jesúre jʉ aipõeva copainʉrejaima ne cʉ̃ramiai na coapa. \p \v 7 Etarĩ Tiro ãmicʉriĩmarore jocarĩ, earejacarã Tolemaida ãmicʉriĩmaroi. Jacoyʉrejacarã diĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõevare. Aru mautedejacarã náque cũinájãravʉ. \v 8 Cõmiáijãravʉi etaivʉ diĩmarore jocarĩ, earejacarã Cesarea ãmicʉriĩmaroi. Aru nʉrejacarã Felipei cʉ̃rami. Felipe Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉipõecʉ barejáme. Cũinácʉ ina siete paivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarare cad̶ateipõevacacʉ barejámed̶a ʉ̃. \v 9 Yóvaicʉvaivʉ ʉ̃i máromiva, ʉ̃mʉcʉbevʉ, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaivʉ barejáima na. \v 10 Ñʉje mauteiyedeca náque apejãravʉa, ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ, ʉ̃i ãmiá Agabo, ẽmenejaquemavʉ Judea ãmicʉrijoborõre jocarĩ. \v 11 Darĩ ñʉje yebai, jẽni Pabloi jãrióicãvare, bʉorejame ʉ̃i baju ʉ̃i pʉrʉáre aru ʉ̃i cʉbobare máre dicãvaque. Aru arejame: \p —Yópe aibi ñai Espíritu Santo: “Jerusalẽ́cavʉ judíova bʉorãjivʉbu dicãva jãrióicãva upacʉre yópe. Aru jínajivʉbu ʉ̃́re judíova ãmevʉre”, arejame Agabo. \p \v 12 Ñʉja jápiaivʉ diede, ñʉja aru nócavʉ máre jẽniaivʉ barejacárã Pablore parʉrõreca, ʉ̃i mʉri nʉmequiyepe aivʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. \v 13 Ʉbenita Pablocapũravʉ arejame ñʉjare: \p —¿Aipe teni oivʉrʉ̃ mʉja? Chĩore d̶abejarã yʉre. Yʉ́vacari jũracʉbevʉ Jerusalẽ́cavʉ yʉre ne bʉoru, aru yʉre ne boarĩ́ jarʉvaru máre, ji coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne, arejame Pablo. \p \v 14 Ñʉja ʉ̃́re jʉ are d̶arĩ bʉojabedejacarã. Que baru jẽniari dajocarejacarã ʉ̃́re. Quénora: \p —Jʉ̃menijicʉ d̶ajacʉrĩ ʉ̃i ʉrõpe, arejacarã ñʉja. \p \v 15 No yóboi, mead̶arejacarã ñʉje cʉvede. Aru mʉri nʉrejacarã Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. \v 16 Apevʉ Cesarea ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõeva yóvarejaima ñʉjare. Nʉvarejaima ñʉjare Mnasṍi cʉ̃rami. Ñai Mnasón Chipre ãmicʉrijiavʉcacʉ barejámed̶a. Aru javeita jʉ arejamed̶a Jesúre. Ʉ̃́que cʉrãjivʉ barejacárã ñʉja. \s1 Pablo ʉ̃i jã́cʉnʉino Santiagore \p \v 17 Ñʉje eaiyede Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, Jesúre jʉ aipõeva torojʉrĩ me jacoyʉrejaima ñʉjare. \v 18 Cõmiáijãravʉi nʉrejacarã Pabloque Santiago yebai, ʉ̃́re jã́ranʉivʉ. Caivʉ ina Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva cójijidejaima ʉ̃́que. \v 19 Pablo náre jacoyʉrĩ bʉojarĩ, coyʉrejame caiye Jʉ̃menijicʉi d̶are d̶aiye báquede ʉ̃́re judíova ãmevʉ jẽneboi. \v 20 Ʉ̃i coyʉiyede jápiaivʉ bácavʉ, caivʉ mearore jídejaima Jʉ̃menijicʉre. Aru arejaima Pablore: \p —Mʉ, ñʉjecʉ, jã́rijide apa. Obedivʉ judíovacavʉ jʉ aivʉbu Jesúre. \v 21 Aru caivʉ ina d̶ad̶ama cainʉmʉa yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Apevʉ borocʉrivʉ, yópe arĩ, coyʉimad̶a náre: “Pablo bueibi judíovare judíova ãmevʉ ne joborõai cʉrivʉre, ne d̶abenajiyepe ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre”, aimad̶a na. Aru apenore, yópe arĩ, coyʉimad̶a: “Pablo judíovare buraicõjememi némarare ne cajede yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Aru d̶aicõjememi náre yópe majeñecuva mácavʉ ne d̶arĩ cõmajiye báquepe”, aimad̶a. \v 22 Ina judíova Jesúre jʉ aipõeva jápiarãjarama mi borore edayʉre. Que baru, ¿aipe d̶arãjidi maja? \v 23 D̶ajacʉ yópe ñʉje d̶aicõjeiyepe. Ñʉjacavʉ yóvaicʉvaivʉ Jesúre jʉ aivʉ “Yópe d̶acacʉyʉmu yʉ” aima na Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita nópe d̶arĩ bʉojabema na cãreja. \v 24 Que baru nʉvajacʉ náre mʉ́que. Náque d̶ajacʉ mʉ máre yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, mʉje meara marajiyépe aivʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. Aru bojed̶acajacʉ mʉ náre coapa, caiye ne pod̶are ne yʉvarãjiyepe ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, ne bubarãjiyepe ayʉ “D̶acacʉyʉmu Jʉ̃menijicʉre”, ne aiye báquede. Mi yópe d̶aru, caivʉ ina judíova majinajarama jãve ãmevʉ ne jápiaiye báquede mi borore. Návacari jã́rajarama mʉre d̶ayʉre yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. \v 25 Ʉbenita ñʉjavacari toivacarã no paperayocare ina judíova ãmevʉ Jesúre jʉ aipõevare, ne majinajiyepe aivʉ maje dápiaiyede. Yópe arĩ, toivacarã náre: “Caiye ãiyede pẽpeimara mácavʉ ne jíno mácarõre ãmejara. Aru jivede ãmejara. Ãimajiarʉa jive cʉede máre ãmejara. Aru d̶abejarã ãmeina d̶aiyede apevʉque mʉjemarebʉcʉva ãmevʉque”, arĩ toivacarã ñʉja náre, arejaima Pablore Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva. \s1 Churarava ne jẽino Pablore Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi \r (Hch 15.29; 20.4) \p \v 26 Dinʉmʉ Pablo yóvarejamed̶a ina yóvaicʉvaivʉ ʉ̃mʉvare. Cõmiáijãravʉi d̶arejamed̶a ʉ̃ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre náque, ne meara marajiyépe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. Ecorejamed̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, coyʉcʉyʉ sacerdotevare ájãravʉ ne jebeijãravʉre, ne jínajiyepe ayʉ ne jícaiyede Jʉ̃menijicʉre na coapa. \p \v 27 Yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre d̶arejaimad̶a siete paijãravʉa baju. Dijãravʉa cũiquíye jipojĩcai, apevʉ judíova daivʉ bácavʉ Asia ãmicʉrijoborõre jocarĩ jã́rejaimad̶a Pablore Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi. Obedivʉ põevare jarare d̶arejaimad̶a Pablore. \v 28 Ʉ̃́re jẽni, cod̶oboborĩ arejaimad̶a: \p —¡Mʉja, Israecavʉ, cad̶atejarã ñʉjare! Ñai ʉ̃mʉ, ʉ̃́recabe buecʉnʉñʉ caino joborõcavʉre, ne jápiabenajiyepe ayʉ maja judíovare, ne jʉ abenajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, aru ne pued̶abenajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine máre. Aru davacʉbe judíova ãmevʉre Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi. Que teni ãmeno d̶aibi yo cʉrõ Jʉ̃menijicʉ jinore, arejaimad̶a na. \p \v 29 Jipocamia jã́rejaimad̶a Pablo cuyʉre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi judíova ãmevʉcacʉmaque, ʉ̃i ãmiá Trófimo, Éfeso ãmicʉriĩmarocacʉ. Que baru ina judíova “Pablo nʉvacʉbe judío ãmecʉre Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi”, arejaimad̶a na ʉbenina. \v 30 Dinʉmʉ caivʉ diĩmarocavʉ jorojĩvʉ cúyarĩ, cójijini, Pablore jẽni, jabʉborejaimad̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jocarĩ. Cũiná biedejaimad̶a caicobea diñami jedevacobeare. \v 31 Ne boarĩ́ jarʉvarĩduiyedeca ʉ̃́re, apevʉ põeva boro jarorejaimad̶a ñai churaravai jabocʉre. “Caivʉ Jerusalẽ́cavʉ cãrijini jorojĩvʉbu”, arejaimad̶a ʉ̃́re. \v 32 Maumejiena cójijovarĩ churaravare aru apevʉ ne jabovare máre, cúyarĩ jõd̶ari earejaimad̶a ina obedivʉ põeva yebai. Aru ne jã́iyede ñai jabocʉre aru ina churaravare máre, Pablore jara popeni dajocarejaimad̶a na. \v 33 Ne yebai dayʉ ñai jabocʉ, bʉoicõjenejamed̶a Pablore pʉcamea tãumeaque. Aru jẽniari jã́rejamed̶a: \p —¿Ñamema ñai? ¿Aipe tedi ʉ̃? arejamed̶a ʉ̃. \p \v 34 Apevʉ ina cójijinocavʉ apei arĩ cod̶oboboiyede, apevʉ máre apeita cod̶oboborĩ ávarejaimad̶a na. Ne pare bʉjié boje, ñai jabocʉ coreóvabedejamed̶a aipe aivʉre. Que baru churaravare nʉvaicõjenejamed̶a Pablore churaravai cʉ̃rami jívʉi. \v 35 Nʉvarejaimad̶a ʉ̃́re quédata mʉicad̶avaita. Ʉbenita ina obedivʉ põeva ne jorojĩye boje, ĩ́yʉrĩdurejaimad̶a Pablore cojedeca churaravare jocarĩ. Que baru ʉ̃́re dʉrʉrejaimad̶a, põeva ne ĩmenajiyepe aivʉ ʉ̃́re. \v 36 Que teni ina obedivʉ põeva nʉrejaimad̶a ʉ̃i yóboi aru: \p —¡Boarĩ́ jarʉvajarã ʉ̃́re! ¡Yaijácʉrĩ ʉ̃! arĩ cod̶oboborejaimad̶a. \s1 Pablo “Ãmeno d̶abevʉ yʉ” arĩ, ʉ̃i yávaino \r (Hch 5.34-39; 8.3; 26.9-11) \p \v 37 Ne nʉvaiyede Pablore bʉoimʉpe churaravai cʉ̃rami, Pablo arejamed̶a griego ãmicʉricamua yávaicamuaque ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉre: \p —Yʉ mʉre coyʉiyʉvʉ, arejamed̶a Pablo. \p Aru ñai churaravai jabocʉ arejamed̶a Pablore: \p —¿Mʉ griegovai yávaiyede majicʉrʉ̃? \v 38 ¿Dinʉmʉ mʉ ãmecʉrʉ̃ ãñʉ Egiptocacʉ jaboteni põevare nʉvañʉ mácʉ yóvaicʉvaimil paivʉ baju põecʉbenoi, põevare boaré d̶acʉyʉ, me javejĩene aru maucʉvare d̶acʉyʉ jaboteinore máre? arejamed̶a ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ Pablore. \p \v 39 Aru Pablo arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Ñai ãmevʉ yʉ. Yʉ́vacari judíobu yʉ. Ciliciacaĩmaro ʉrarõ Tarsocacʉbu yʉ. Jẽniaivʉ mʉre. Coyʉicõjejacʉ yʉre ina obedivʉ põevare, arejamed̶a Pablo ñai jabocʉre. \p \v 40 Ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ coyʉicõjenejamed̶a ʉ̃́re. Que baru Pablo núri noi mʉicad̶avai, ʉ̃i pʉrʉque jã́d̶ovarejamed̶a, ne bi arãjiyepe ayʉ. Ne bi aiyede, Pablo coyʉrĩ bʉ́rejamed̶a ne yávaicamuaque, judíovai yávaicamuaque, yópe arĩ: \c 22 \p \v 1 —Mʉja, jívʉ aru jíbʉcʉva máre, jápiajarã ji coyʉiyede ji d̶aiye báquede, arejamed̶a Pablo. \p \v 2 Ne jápiaiyede ʉ̃i coyʉiyede ne yávaicamuaque, pʉeno baju bídeca jápiarejaimad̶a na. Aru Pablo arĩ coyʉrejamed̶a náre: \p \v 3 —Yʉ́vacari judíobu yʉ. Tarsoi põetedejaquemavʉ yʉ. Que baru Ciliciacacʉbu yʉ. Ʉbenita bʉcʉóvarejaima yʉre yui Jerusalẽ́i. Aru Gamaliel buedejame yʉre me caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, majeñecuva mácavʉ ne d̶arĩ cõmajiye báquede. Cainʉmʉa memecaiyʉcacʉ Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i ʉrõpe, nopedeca mʉje d̶aiyepe caride. \v 4 Que teni pare ñájine d̶acacʉ yʉ Jesúre jʉ aipõevare. Náre cujurĩ, jẽni, bʉocacʉ yʉ, ʉ̃mʉvare aru nomivare máre. Aru apevʉre boarĩ́ jarʉvaicõjecacʉ. \v 5 Maje sacerdotevare jaboteipõecʉ aru caivʉ maje cójijinocavʉ máre jã́d̶ovari bʉojad̶ama ji coyʉiyede jãve. Na jíma yʉre paperayocare, ji bʉorĩ davaquiyepe aivʉ judíova Damascocavʉre Jesúre jʉ aipõevare pʉ yui Jerusalẽ́i, ñájine d̶arãjivʉ náre. Que baru etacacʉ yʉ, nʉcʉyʉ Damascoi, arejamed̶a Pablo. \s1 Pablo ʉ̃i coyʉino Jesús jicʉ teni bʉino mácarõre \r (Hch 9.1-19; 26.12-18) \p \v 6 Pablo coyʉre nʉrejamed̶a, yópe arĩ: \p —Mái nʉiyede Damasco joabenoi eaiyede jãravʉ corica baji, maumejiena cavarõre jocarĩ pẽoávʉ yʉre ʉrarõ miad̶áro ji núroi. \v 7 Que teni cuecumañʉ mori tʉcacʉ joborõi. Aru jápiacacʉ yávainore yópe ainore yʉre: “Mʉ, Saulo, ¿aipe teni maucʉvacʉrʉ̃ mʉ yʉre?” jẽniari jã́me yʉre. \v 8 “Mʉ, ji jabocʉ, ¿ñamenʉ mʉ?” acacʉ yʉ. “Yʉrecabu Jesús Nazarecacʉ, mi maucʉvamʉ”, áme yʉre. \v 9 Aru ina ji yóvaimara no miad̶árore jã́ima. Ʉbenita ñai yʉre yávayʉ bácʉ ʉ̃i yávainore jápiabeteima na. \v 10 Aru jẽniari jã́cacʉ ʉ̃́re: “Mʉ, ji jabocʉ, ¿yéde ji d̶ainore ʉcʉrʉ̃ mʉ?” acacʉ yʉ Jesúre. “Nacajari ecojacʉ Damascoi. Noi apecʉ majicacʉyʉme mʉre aipe mi d̶aquinore yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe”, áme yʉre Jesús. \v 11 No miad̶áro mácarõ yacorʉ cobovaiye boje, jã́ñʉ mácʉ jã́ri eabetecacʉ. Que baru apevʉ ji yóvaimara ji pʉrʉáre jẽni nʉvaima yʉre Damascoi. \p \v 12 ’Noi cʉ́teame cũinácʉ ʉ̃mʉ, ʉ̃i ãmiá Ananías. Ʉ̃ mearore jiame Jʉ̃menijicʉre jãve aru d̶ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Aru caivʉ nócavʉ judíova ʉ̃́re pued̶arĩ me yávaquemavʉ ʉ̃́ra. \v 13 Ji yebai darĩ, núri yʉre áme: “Mʉ, jícʉ, Saulo, caride jã́quijivʉ mʉ cojedeca”, áme yʉre. Aru cũiná jã́ri eacacʉ cojedeca. Jã́cacʉ ʉ̃́re. \v 14 Aru Ananías áme yʉre cojedeca: “Jʉ̃menijicʉ, ñai majeñecuva mácavʉ ne jʉ aimʉ ʉ̃i beoimʉmu mʉ, majicʉyʉ ʉ̃i ʉrõre, jã́cʉyʉ Jʉ̃menijicʉre, ñai mearore d̶ayʉre, aru jápiacʉyʉ ʉ̃i yávainore máre. \v 15 Que baru mʉ coyʉcʉyʉmu ʉ̃i yávaiyede caivʉ põevare mi jã́iye báquede aru mi jápiaiye báquede máre. \v 16 ¿Yéde coreyʉrʉ̃ mʉ caride? Nacajari Jesúi parʉéque jarʉvajacʉ mi ãmeina teiyede. Aru jã́d̶ovajacʉ Jʉ̃menijicʉre ocoque”. Que áme Ananías yʉre, arejamed̶a Pablo. \s1 Pablo ʉ̃i coyʉino judíova ãmevʉre ʉ̃i bueinore \r (Hch 7.58) \p \v 17 Yópe arĩ, Pablo coyʉre nʉrejamed̶a: \p —Ji copaiyede Jerusalẽ́i, nʉcacʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, jẽniacʉyʉ Jʉ̃menijicʉre. Aru ji jẽniaiyede, yʉ apʉcʉ jã́cacʉ ji jabocʉre yópe decoboainope. \v 18 Ʉ̃ áme yʉre: “Ina Jerusalẽ́cavʉ jʉ abenajivʉbu mi coyʉiyede ji yávaiyede. Que baru maumejiena nʉjacʉ yore jocarĩ”, áme ji jabocʉ yʉre. \v 19 Ʉbenita acacʉ yʉ: “Mʉ, ji jabocʉ, návacari majima ji borore, bʉoicõjeñʉ mácʉre aru jara popeicõjeñʉ mácʉre máre ina mʉre jʉ aipõevare ne cójijiñamia coapa. \v 20 Aru apevʉ ne boarĩ́ jarʉvaiyede máre ñai Esteban mácʉre, mʉre coyʉcayʉ bácʉre apevʉre mi yávaiyede, yʉ́vacari núcʉ, jã́ñʉ, jʉ acacʉ yʉ ne d̶aiye báquede. Aru ina ʉ̃ mácʉre boarĩ́ jarʉvaivʉ bácavʉi pʉenocacajea doicajeare jã́ri corecacʉ yʉ”, arĩ yávacacʉ yʉ ji jabocʉre. \v 21 Dinʉmʉ ji jabocʉcapũravʉ áme yʉre cojedeca: “Yʉ́vacari jaroquijivʉ mʉre joarõi, mi coyʉquiyepe ayʉ ji yávaiye méne judíova ãmevʉre. Que baru nʉjacʉ mʉ”, áme yʉre ji jabocʉ, arejame Pablo ina obedivʉ põevare. \s1 Pablo ʉ̃i yávaino churaravai jabocʉque \p \v 22 Ʉ̃i nópe aiyede, quénora ye jápiaiyʉbedejaimad̶a ina põeva, ʉ̃i judíova ãmevʉre coyʉiye boje. Yópe arĩ, cod̶oboborejaimad̶a: \p —¡Boarĩ́ jarʉvajarã ʉ̃́re! ¡Yaijácʉrĩ ʉ̃! Jã́iyʉbevʉ cʉcʉre yore, arejaimad̶a na. \p \v 23 Cod̶oboborĩ, jipocatedejaimad̶a na. Pare jorojĩvʉ, ne baju doicajeare tatorĩ jad̶evaivʉ aru jobobicore dʉvaivʉ barejáimad̶a na. \v 24 Diede jã́ñʉ ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ nʉvaicõjenejamed̶a Pablore churaravai cʉ̃rami jívʉi. Noi jara popeicõjenejamed̶a ʉ̃́re ãimacajeque d̶aimeque. Ʉ̃́re coyʉre d̶aiyʉrejamed̶a, majiyʉcʉ aipe teni ina põeva jorojĩvʉre ʉ̃́re. \v 25 Que baru ina churarava bʉorejaimad̶a Pablore, mead̶arĩ ʉ̃́re ne jara popenajiye jipocai. Ʉbenita Pablo arejamed̶a apecʉ churaravai jabocʉre, apecʉ cãchino parʉcʉre, núcʉre ʉ̃i yebai: \p —Yʉ́bu Roma jaboteinocacʉ. ¿Yʉre jara popeicõjeni mʉre ji ãmeina d̶aiyede jã́d̶ovamecʉva cãreja? arejamed̶a Pablo. \p \v 26 Diede jápiayʉ ñai jabocʉ, nʉrejamed̶a ʉ̃i jabocʉ yebai, ñai Pablore coyʉicõjeimʉ mácʉ. Aru arejamed̶a ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉre: \p —Mʉ, ji jabocʉ, me d̶ajacʉ mʉ. Ñai ʉ̃mʉ Roma jaboteinocacʉbe, arejamed̶a ʉ̃. \p \v 27 Que baru ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ nʉrejamed̶a Pablo yebai. Aru arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Coyʉjacʉ yʉre. ¿Jãveneca Roma jaboteinocacʉrʉ̃ mʉ? arejamed̶a. \p Pablo arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Jʉ̃́jʉ, ʉ̃́recabu yʉ, arejamed̶a. \p \v 28 Ñai jabocʉ pʉeno parʉcʉ arejamed̶a: \p —Ʉrarõ tãutʉrare jícacʉ yʉ Roma jaboteino jabovare, ne epenajiyepe ayʉ yʉre Roma jaboteinocacʉva, arejamed̶a ʉ̃. \p Pablo arejamed̶a: \p —Yʉrecabu Roma jaboteinocacʉ ji põeteinʉmʉmiareca aru jipacʉ máre ʉ̃i Roma jaboteinocacʉ bae boje, arejamed̶a. \p \v 29 Ina ʉ̃́re jara popenajivʉ bácavʉ que ayʉre jápiaivʉ, cũiná daruíni nʉrejaimad̶a ʉ̃́re jocarĩ. Aru ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ máre jidʉrejamed̶a, ʉ̃i bʉoiye báque boje Pablore tãumeaque, yópe Roma ãmicʉrõ jaboteino d̶aicõjemenope. \s1 Pablo ʉ̃i yávaino judíovai jabovaque \r (Mt 22.23; 23.27; Mr 12.28; Lc 20.27; Hch 26.5; Fil 3.5) \p \v 30 Ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ majiyʉrejamed̶a aipe teni ina judíova pare jorojĩvʉre Pablore. Que baru cõmiáijãravʉi cójijicõjenejamed̶a caivʉ ina sacerdotevare jaboteipõevare aru ina judíovai jabova cójijinocavʉre máre. Churaravare jod̶eicõjenejamed̶a Pablore. Aru nʉvarejamed̶a ʉ̃́re ne cójijino yebai. \c 23 \p \v 1 Pablo me jã́ri, ina cójijinocavʉre arejamed̶a: \p —Mʉja, jívʉ, yʉ́vacari cainʉmʉa cʉvʉ yʉ, “Boropatebevʉ yʉ”, arĩ dápiarĩ Jʉ̃menijicʉi jã́inoi, arejamed̶a Pablo. \p \v 2 Ʉ̃i que aiyeda, ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ, ʉ̃i ãmiá Ananías, ina núrivʉre Pablo yebai, jara boaicõjenejamed̶a Pabloi jijecamure. \v 3 Que teni Pablo arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, jʉjovayʉ, Jʉ̃menijicʉ jara boacʉ́yʉme mʉre. Yui mʉ dobavʉ, d̶acʉyʉ yópe d̶aicõjeiye ainope. ¿Aipe teni mʉ́vacari d̶aicõjemecʉpe d̶ayʉrʉ̃ mʉ mi jara boaicõjeiyede yʉre? arejamed̶a Pablo. \p \v 4 Apevʉ ʉ̃i yebai núrivʉ arejaimad̶a Pablore: \p —Mʉ ãmeina yávaivʉ Jʉ̃menijicʉi sacerdotevare jaboteipõecʉre, arejaimad̶a. \p \v 5 Que aivʉre, Pablo arejamed̶a: \p —Mʉja, jívʉ, coreóvabetevʉ yʉ ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉi sacerdotevare jaboteipõecʉre. Yʉ majicʉ baru, nópe abejebu yʉ, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede toivaiye báque boje yópe: “Ãmeina yávabejarã mʉja ñai mʉjare jaboteyʉre”, arejamed̶a Pablo. \p \v 6 Aru Pablo coreóvarejamed̶a apevʉ ina cójijinocavʉre saduceovacavʉre aru apevʉ fariseovacavʉre. Que baru arĩ cod̶oboborejamed̶a: \p —Mʉja, jívʉ, fariseovacacʉbu yʉ. Aru fariseovai mácʉbu yʉ. Bʉod̶ama yʉre, ji bueiye boje maje coreiyede Jʉ̃menijicʉi nacovaquiyede caivʉ yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ, arejamed̶a Pablo. \p \v 7 Ne jápiaiyede ʉ̃i coyʉiyede, jararĩ bʉ́rejaimad̶a na. Ina saduceova ina fariseovaque cũinátʉrʉ ãmenejavʉ̃ya ne ũme. \v 8 Ina saduceova “Yainore jarʉvarĩ nacajaino cʉbevʉ, aru ángeleva, decova máre cʉbema”, ávad̶ama. Ʉbenita ina fariseova “Yainore jarʉvarĩ nacajaino cʉvʉ, aru ángeleva, decova máre cʉma”, ávad̶ama. \v 9 Ina cójijinocavʉ pare jararĩ nʉivʉ, pʉeno baju cod̶oboboivʉ barejáimad̶a na. Que teni apevʉ fariseovacavʉ, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉipõeva, nacajari, parʉrõreca arejaimad̶a: \p —Ñʉje jã́ru, ãmeina tebecʉ bajube ñai ʉ̃mʉ. Cũinácʉ decocʉ o cũinácʉ ángele máre coyʉichʉbi ʉ̃́re. Maucʉvabenajarevʉ maja Jʉ̃menijicʉre, arejaimad̶a na. \p \v 10 Pʉeno baju jaraivʉ barejáimad̶a na. Ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ náre jã́ñʉ, arĩ dápiarĩ jidʉcʉ, “Pablore ãmeina d̶arãjichʉma” ayʉ, churaravare ina nʉicõjenejamed̶a Pablore cójijinocavʉre jocarĩ, ne nʉvarajiyepe ayʉ ʉ̃́re churaravai cʉ̃rami cojedeca. \p \v 11 Diñamimareca Jesús cʉeteni núcʉ Pablo yebai arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Jidʉbejacʉ mʉ. Nópe mi coyʉiyepedeca ji yávaiyede Jerusalẽ́cavʉre, coyʉcʉyʉmu Romacavʉre máre, arejamed̶a Jesús Pablore. \s1 Pablore judíova ne boarĩ́ jarʉvaiyʉrõ \p \v 12 Cõmiáijãravʉ javejĩnara apevʉ judíovacavʉ cójijivʉ yavenina, cũinátʉrʉ ne ũme, “Yópe d̶acarãjaramu Jʉ̃menijicʉre”, arejaimad̶a na. \p —Ñʉje boarĩ́ jarʉvabedu Pablore, Jʉ̃menijicʉ jarʉvajacʉrĩ ñʉjare toabo cũiméboi. Ãmenajivʉtamu aru ũcumenajivʉtamu, ñʉje Pablore boarĩ́ jarʉvarãjiye jipocai, parʉrõreca arejaimad̶a na. \p \v 13 Cuarenta paivʉ pʉeno baju boaipõeva marejáimad̶a na. \v 14 Nʉrejaimad̶a na sacerdotevare jaboteipõeva aru judíova bʉcʉva yebai. Aru arejaimad̶a náre: \p —Ñʉja parʉrõreca avʉ “Yópe d̶acarãjaramu Jʉ̃menijicʉre”. Ñʉje boarĩ́ jarʉvabedu Pablore, Jʉ̃menijicʉ jarʉvajacʉrĩ ñʉjare toabo cũiméboi. Ãmenajivʉtamu aru ũcumenajivʉtamu, ñʉje Pablore boarĩ́ jarʉvarãjiye jipocai. \v 15 Que baru mʉjavacari boro jarojarã ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉre, jẽniarajivʉ ʉ̃i daroquiyepe aivʉ Pablore mʉje cójijinoi cojedeca. Ajarã ʉ̃́re: “Pablore jẽniari jápiaiyʉrivʉbu ñʉja bedióva cojedeca”, ajarã. Aru ñʉjacapũravʉ yavenina coreni boarĩ́ jarʉvarãjivʉbu ʉ̃́re ʉ̃i edaquiye jipocai mʉje yebai, arejaimad̶a na. \p \v 16 Ʉbenita Pabloi yʉicʉ iye borore ne d̶arãjiyede jápiarejamed̶a. Que baru churaravai cʉ̃rami nʉri, ecorĩ, coyʉrejamed̶a ʉ̃i jápiaiye báquede Pablore. \v 17 Que teni Pablo órejarejamed̶a ʉ̃i yebai cũinácʉ churaravai jabocʉre. Aru arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Nʉvajacʉ ñai bojʉyore mi jabocʉ pʉeno parʉcʉ yebai, ʉ̃i coyʉquiyepe ayʉ ʉ̃́re ʉ̃i jápiaiye báquede, arejamed̶a Pablo. \p \v 18 Que baru ñai jabocʉ nʉvarejamed̶a ʉ̃́re ñai jabocʉ pʉeno parʉcʉ yebai. Aru arejamed̶a: \p —Ñai bʉoimʉ ʉ̃i ãmiá Pablo yʉre davaicõjeimi ñai bojʉyore mi yebai, ʉ̃i coyʉquiyepe ayʉ mʉre ape borore, arejamed̶a ʉ̃. \p \v 19 Ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ ʉ̃i ãmuvede jẽni, ʉ̃́re nʉvari apevʉre jocarĩ, yavenina jẽniari jã́rejamed̶a ñai bojʉyore: \p —¿Yéde coyʉiyʉcʉrʉ̃ yʉre? arejamed̶a ʉ̃. \p \v 20 Aru jʉ arejamed̶a ñai bojʉyo: \p —Ina judíovai jabova jẽniarajivʉbu mʉre, mi jaroquiyepe aivʉ Pablore ne yebai javenai, bedióva cojedeca ʉ̃́re jẽniari jápiarĩ ʉbenina teiyʉrivʉ. \v 21 Ʉbenita apevʉ, cuarenta paivʉ, yavenina coreni, jabʉrãjivʉbu ʉ̃́re. Na “Ãiyede ãmenajare aru ũcuiyede máre ũcumenajare”, arãma na Jʉ̃menijicʉque ne boarĩ́ jarʉvarãjiye jipocai Pablore. Caride coreivʉbu mi jʉ aiyede ne jẽniaiyede. Que baru jʉ abejacʉ diede, arejamed̶a Pabloi yʉicʉ. \p \v 22 Aru ñai jabocʉ pʉeno parʉcʉ ñai bojʉyore coyʉicõjemenejamed̶a apevʉre iye ʉ̃i coyʉiye báquede ʉ̃́re. \p —Coyʉbejacʉ apevʉre iye borore mi coreóvare d̶aiyede yʉre, arejamed̶a ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ. \p Que arĩ, copaicõjenejamed̶a ñai bojʉyore. \s1 Ne jaroino Pablore jabocʉ Félix yebai \p \v 23 Dinʉmʉma ñai jabocʉ pʉeno parʉcʉ daicõjenejamed̶a pʉcarã churara jabovare ʉ̃i yebai, aru arejamed̶a náre: \p —Meatejarã mʉja doscientos paivʉ churarava cuivʉre, aru apevʉ setenta paivʉ caballovarã tubarivʉre, aru apevʉ doscientos paivʉ tãumure nʉvaivʉre máre. Cari ñami nueve baji nʉvajara mʉja Pablore Cesareaita. \v 24 Mead̶acajarã Pablore máre ʉ̃i caballovare. Me nʉvajara ʉ̃́re pʉ ñai jabocʉ Félix yebai Cesareai, arejamed̶a ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ. \p \v 25 Aru ʉ̃, yópe arĩ, toivarejamed̶a paperayocare: \p \v 26 “Yʉ, Claudio Lisias, toivacaivʉ mʉre, ji jabocʉ Félide. Me cʉjacʉ mʉ. \v 27 Apevʉ judíova tatorĩ jẽma ñai ʉ̃mʉre, ʉ̃i ãmiá Pablo. Boarĩ́ jarʉvarãjivʉ batemá ʉ̃́re ji nʉiyede ne yebai churaravaque, ji jápiaiye báque boje Pablo Roma jaboteinocacʉre. Ʉ̃́re ĩvʉ ñʉja, ne boarĩ́ jarʉvabenajiyepe aivʉ. \v 28 Aru coreóvaiyʉcacʉ yʉ aipe teni jaraivʉre ʉ̃́re. Que baru nʉvacarã ʉ̃́re ne cójijinoi. \v 29 Jarama ʉ̃́re judíova ne d̶aicõjeiye boje. Ʉbenita ʉ̃i d̶aiye báque boje ʉ̃i yaiquíno jaʉbevʉ, ʉ̃́re bʉorãjino máre. \v 30 Aru ji jápiaiyede apevʉ jã́ri coreni, boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉre ʉ̃́re yavenina, cũiná jaroivʉ ʉ̃́re mi yebai. Aru coyʉicõjeivʉ ʉ̃i mauvare mi jipocai, ne boro coyʉrĩ ad̶arãjiyepe aivʉ”, arĩ toivarejamed̶a ñai churaravai jabocʉ pʉeno parʉcʉ. \p \v 31 Dinʉmʉ ina churarava, ne jabocʉi d̶aicõjeiye báquepe, nʉvarejaimad̶a Pablore ñami pʉ Antípatris ãmicʉriĩmaroita. \v 32 Cõmiáijãravʉ ina cuivʉ copainʉrejaimad̶a churaravai cʉ̃rami. Ʉbenita ina caballovarã tubarivʉ yóvarejaimad̶a Pablore cojedeca. \v 33 Ne eaiyede Cesarea ãmicʉriĩmaroi, ñai jabocʉ Félix yebai nʉri, jídejaimad̶a ʉ̃́re diyoca paperayocare aru Pablore máre. \v 34 Diyocare jã́ri boroteniburu yóboi, ñai jabocʉ jẽniari jã́rejamed̶a ã́rocacʉre Pablore. Aru ʉ̃i coreóvaiyede Cilicia ãmicʉrijoborõcacʉre, arejamed̶a ʉ̃́re: \p \v 35 —Jápiaquijivʉ mi coyʉiyede mi mauva ne edaiyede, arejamed̶a Félix Pablore. \p Que arĩ, Félix churaravare nʉvaicõjenejamed̶a Pablore Herodes bácʉi cʉ̃rami, jabovai cʉ̃rami, ne jã́ri corenajiyepe ayʉ ʉ̃́re noi. \c 24 \s1 Pablo “Ãmeno d̶abevʉ yʉ” arĩ, ʉ̃i yávaino Félide \r (Hch 21.17-28; 23.6) \p \v 1 Cũinápʉrʉpe paijãravʉa yóboi, ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ, Ananías, earejamed̶a Cesarea ãmicʉriĩmaroi apevʉ judíova bʉcʉvaque aru Roma jaboteino d̶aicõjeiyede bueipõecʉque, ʉ̃i ãmiá Tértulo. Tértulo coyʉcacʉyʉ barejámed̶a ina judíovare. Que baru jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami nʉrejaimad̶a, boro coyʉrĩ ad̶arĩdurãjivʉ Pablore ñai jabocʉ Félix ʉ̃i jivateinoi. \v 2 Churarava ne davaiyede Pablore noi, Tértulo yópe arĩ, boro coyʉrĩ ad̶arĩdurejamed̶a: \p —Mʉ, ñʉje jabocʉ, meacʉbu mʉ, mi majié boje. Mi jaboteiyede obedijãravʉai cãrijimena cʉvʉ ñʉja. Ʉrarõ mearore d̶acaivʉ mʉ caivʉ ñʉje joborõcavʉre. \v 3 Que baru caivʉ ñʉje ĩmarocavʉ torojʉrĩ ãrʉvʉ mʉre. \v 4 Ʉbenita coreóvaivʉ cõmaje ãroje jã́ñʉre mʉ ñʉjare. Que baru joe baju nʉmequiyepe ayʉ maje boroteino, jẽniaivʉ mʉre mi jápiaquiyepe ayʉ ñʉje boro quĩ́jinore. \v 5 Ñai ʉ̃mʉ Pablo pare cãrijovaimi ʉ̃. Caino joborõi maucʉvare d̶aibi judíovare ne baju, ʉ̃i apede bueiye boje. Apeyajubo, nazareno ãmicʉriyajubo jabovacacʉbe ʉ̃. \v 6 Aru ãmed̶arĩduame ʉ̃ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine. Ʉbenita jẽcarã ñʉja ʉ̃́re. Aru ñájine d̶arãjivʉ batecárã ʉ̃́re ñʉje d̶aicõjeiyepe. \v 7 Ʉbenita ñai jabocʉ Lisias darĩ churaravaque, ĩame ʉ̃́re ñʉjare jocarĩ parʉrõque. \v 8 Aru boro coyʉrĩ ad̶aicõjeame ñʉjare mi yebai. Mʉ jẽniari jápiayʉ baru ʉ̃́re, majini bʉojacʉyʉmu caiye ñʉje coyʉiyede ʉ̃́ra jãvene, arejamed̶a Tértulo Félide. \p \v 9 Aru ina judíova máre nopedeca boro coyʉrĩ ad̶arĩdurejaimad̶a Pablore, jʉ arĩ caiye iye Tértuloi yávaiye báquede. \v 10 Dinʉmʉ ñai jabocʉ Félix jã́d̶ovarejamed̶a Pablore, ʉ̃i coyʉquiyepe ayʉ ʉ̃i borore. Que baru arejamed̶a: \p —Obediʉjʉa javede pʉ caride máre mʉ jápiaivʉ ñʉje boro coyʉrĩ ad̶aiyede ñʉje joborõcavʉre. Que baru torojʉrĩ coyʉyʉbu ji borore, mi majiquiyepe ayʉ diede. \v 11 Mʉ majini bʉojacʉyʉmu jãve ji coyʉiyede. Quénora doce paijãravʉa vaivʉ caride, ji eaiye báquede Jerusalẽ́i. Nore nʉcacʉ yʉ, mearore jícʉyʉ Jʉ̃menijicʉre. \v 12 Yʉ jarabetecacʉ apecʉre. Aru cãrijini jorojĩmetecacʉ cójijivʉre. Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, aru judíovai cójijiñamiai, aru tãibʉi máre. Yópe ne boro coyʉrĩ ad̶aiyepe d̶abetecacʉ yʉ. \v 13 Bʉojabema jã́d̶ovaivʉ jãve ãmeno d̶ayʉre yʉre yópe ne coyʉiyepe. \v 14 Ʉbenita jãvemu “Pablo jʉ aibi Jesús Nazarecacʉ ʉ̃i bueiyede”, ne coyʉiye yʉrã. Jʉ ayʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉre, ñʉjeñecuva mácavʉ ne mearore jímʉre. Mearore jíyʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉre yópe ina judíova “Apede bueibi”, ne aiyepedeca yʉrã. Ʉbenita ape bueiye ãmevʉ. Jʉ ayʉbu yʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre aru caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquede máre. \v 15 Yʉ coreivʉ Jʉ̃menijicʉ nacovacʉyʉre caivʉ yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ, mearare aru ãmenare máre, yópe judíova ne coyʉiyepedeca. \v 16 Que baru yʉ́vacari cainʉmʉa d̶aiyʉvʉ yʉ, “Boropatebevʉ yʉ”, arĩ dápiarĩ Jʉ̃menijicʉi jã́inoi aru põeva ne jã́iyede máre. \p \v 17 ’Obediʉjʉa cʉ́tecacʉ apenoa joborõai. No yóboi, copainʉcacʉ Jerusalẽ́i cojedeca, tãutʉrare jícʉyʉ judíova cõmaje ãrojarivʉre aru ape jícaiyede jícʉyʉ Jʉ̃menijicʉre máre. \v 18 Ji Jʉ̃menijicʉre jíquiye jipocai, d̶acacʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre meacʉ bacʉyʉ́ Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. No yóboi, apevʉ judíova, Asiacavʉ, jã́ima yʉre Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi, jíyʉre ji jícaiyede Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita cójijivʉ cʉbetema ji yebai. Jaraino máre cʉbeteavʉ̃. \v 19 Que baru boro coyʉrĩ ad̶arãdajarãri ina Asiacavʉvacari yui mi jipocai, na jã́ivʉ bácavʉ baru yʉre ãmeina teyʉre. \v 20 Aru ne coyʉbedu, coyʉjarãri ina ʉ̃mʉva yui cʉrivʉ, aipe ji ãmeina teiyede ne eaiye báquede ji cʉe báquede judíovai jabova ne cójijinoi. \v 21 Quénora arãjichʉma na: “Pablo cʉcʉ ñʉje cójijinoi, yópe arĩ cod̶oboboame, ‘Bʉod̶ama yʉre, ji bueiye boje maje coreiyede Jʉ̃menijicʉ nacovacʉyʉre caivʉ yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ’ ”, arãjichʉma na ji borore, arejamed̶a Pablo Félide. \p \v 22 Aru Félix, Jesús ʉ̃i yávaiye méne coreóvayʉ me, ʉ̃i jápiaiyede diede, dajocaicõjenejamed̶a ne coyʉiyede apejãravʉita, yópe arĩ: \p —Ñai jabocʉ Lisias ʉ̃i daiyede, yʉ coyʉcʉyʉmu mi ñájinu, arejamed̶a Pablore. \p \v 23 Que arĩ bʉojarĩ, Félix coyʉrejamed̶a ñai churaravai jabocʉre, Pablore davayʉ bácʉre. Ʉ̃́re nʉvaicõjenejamed̶a Pablore jabovai cʉ̃rami cojedeca, churarava ne jã́ri corenajiyepe ayʉ ʉ̃́re noi. Ʉbenita d̶aicõjenejamed̶a Pablore yópe ʉ̃i ʉrõpe aru jã́radaicõjenejamed̶a ʉ̃́re ʉ̃i yóvaimarare, ne cad̶atenajiyepe aivʉ ʉ̃́re jaʉéde. \v 24 Apejãravʉa yóboi, Félix copaidarejamed̶a cojedeca jímarepacomaque, judíovacaco, õi ãmiá Drusila. Órejaicõjenejamed̶a Pablore ne yebai, ne jápiaiyʉe boje ʉ̃i coyʉiyede aipe d̶arĩ põeva jʉ aivʉre Jesúre. \v 25 Que teni Pablo náre coyʉrejamed̶a põevare ne mearo d̶aiye jaʉéde apevʉre yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe, aru põevare ne cʉrĩ majié jaʉéde ne baju coapa, aru Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aquiyede põevare ne ãmeina teiye boje máre. Aru iye coyʉiyede jápiayʉ, Félix cuecumari arejamed̶a Pablore: \p —Quénoramu caride. Nʉjacʉ mʉ. Apejãravʉ órejaquijivʉ mʉre cojedeca, arejamed̶a Pablore. \p \v 26 Obedijãravʉai Félix daicõjenejamed̶a Pablore ʉ̃i yebai, borotecʉyʉ ʉ̃́que, ʉ̃i coreiye boje ʉ̃i jíquiyepe ayʉ tãutʉrare. Tãutʉrare ʉ̃i jídu, Félix jaetovajebu ʉ̃́re. \v 27 Ʉbenita pʉcaʉjʉa yóboi Félix ʉ̃i jaboteino cũinéjavʉ̃ya. Ʉ̃ torojʉre d̶aiyʉrĩ judíovare, dajocarejamed̶a Pablore bʉoimʉpe. Aru apecʉ jaboteni bʉ́rejamed̶a, ʉ̃i ãmiá Porcio Festo. \c 25 \s1 Pablo ʉ̃i yávaino jabocʉ Festoque \p \v 1 Festo earejamed̶a dijoborõi aru yóbecʉrijãravʉa yóboi mʉri nʉrejamed̶a Cesarea ãmicʉriĩmarore jocarĩ pʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. \v 2 Noi ina sacerdotevare jaboteipõeva aru apevʉ judíovai jabova máre ʉ̃i yebai earĩ, ãmeno boro coyʉrĩ ad̶arĩdurejaimad̶a Pablore. \v 3 Jipocamia ina jabova arejaimad̶a ne baju: “Boaipõevare coreni, jabʉrĩ boarĩ́ jarʉvaicõjenajarevʉ Pablore”, arejaimad̶a yavenina. Que baru parʉrõque jẽniariduvaivʉ barejáimad̶a ñai jabocʉre, ʉ̃i jʉ aquiyepe aivʉ náre yópe ne ʉrõpe. \p —Copaide d̶ajacʉ mʉ Pablore Jerusalẽ́i, arĩ jẽniaridurejaimad̶a na. \p \v 4 Ʉbenita Festo arejamed̶a náre: \p —Pablo bʉoimʉ cʉbi Cesareai. Maumena nʉñʉmu yʉ noi. \v 5 Que baru yóvajarãri yʉre mʉje jabova Cesareai, ne boro coyʉrĩ ad̶arãjiyepe aivʉ Pablore noi, ʉ̃i ãmeina tedu, arejamed̶a Festo. \p \v 6 Pʉ ocho paijãravʉa ʉ̃i mauteniburu yóboi nore, Festo ẽmenejamed̶a Cesarea ãmicʉriĩmaroi. Aru cõmiáijãravʉ jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami nʉri, dobarejamed̶a, jápiacʉyʉ ne boro coyʉrĩ ad̶arĩduiyede. Aru davaicõjenejamed̶a Pablore. \v 7 Ʉ̃i eaiyede, ina judíova Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ daivʉ bácavʉ núrejaimad̶a ʉ̃i yóboi. Ʉrarõ ãmeno boro coyʉrĩ ad̶arĩduivʉ barejáimad̶a ʉ̃i borore. Ʉbenita ye bʉojabedejaimad̶a jã́d̶ovaivʉ jãve ne borore. \v 8 Pablocapũravʉ arejamed̶a: \p —Judíova ne d̶aicõjeiyede, aru Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine, aru ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉre máre, ãmeina d̶abevʉ yʉ, arejamed̶a Pablo. \p \v 9 Ʉbenita Festo judíovare torojʉre d̶aiyʉrĩ, yópe arĩdurejamed̶a Pablore: \p —¿Mʉri nʉiyʉbecʉrʉ̃ mʉ Jerusalẽ́i? Noi yʉ́vacari jápiacʉyʉmu cojedeca mi borore, “Ãmeno d̶abetequemavʉ mʉ” acʉyʉ o “Ñájicʉyʉmu mi ãmeina teiye boje” acʉyʉ, arejamed̶a Festo. \p \v 10 Ʉbenita Pablocapũravʉ arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Núvʉ yʉ caride Roma jaboteino jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami. Yuita mead̶aiye jaʉvʉ yʉre, etacʉyʉre o ñájicʉyʉre. Mʉ́vacari me coreóvaivʉ. Ye ãmeno d̶abetecacʉ yʉ judíovare. \v 11 Ji ãmeina d̶aiye boje, boarĩ́ jarʉvaiye jaʉrõ maru yʉre, jidʉbejebu yʉ ji yaiquínore. Ʉbenita ne boro coyʉiye jãve ãmenu, põecʉ cʉbebi bʉojarĩ jíyʉ yʉre náre. Que baru jẽniaivʉ mʉre jarocʉyʉre yʉre ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ yebai, ʉ̃i baju mead̶aquiyepe ayʉ yʉre, arejamed̶a Pablo. \p \v 12 Dinʉmʉ Festocapũravʉ borotedejamed̶a ʉ̃́re cad̶ateipõevaque. Aru boroteni bʉojarĩ arejamed̶a Pablore: \p —Ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ yebai nʉiyʉvʉ mʉ. Que baru nʉcʉyʉmu ʉ̃i yebai, arejamed̶a Festo. \s1 Pablo ʉ̃i yávaino jabocʉ Agripaque \p \v 13 Apejãravʉa yóboi, ñai jabocʉ Agripa, jíbʉcomaque, õi ãmiá Berenice, earejaimad̶a Cesarea ãmicʉriĩmaroi. Jacoyʉrãnʉrejaimad̶a Festore. \v 14 Aru obedijãravʉa mautedejaimad̶a na. Cũinájãravʉ Festo coyʉrejamed̶a náre Pabloi borore. \p —Yui cʉbi cũinácʉ ʉ̃mʉ, Félix ʉ̃i bʉorĩ epeimʉ mácʉ. \v 15 Ji cʉe báquede Jerusalẽ́i, sacerdotevare jaboteipõeva aru judíova bʉcʉva máre ãmeno boro coyʉrĩ ad̶arãdarĩduima ʉ̃́re ji yebai. Jẽniariduima yʉre ji ñájine d̶aquiyepe aivʉ ʉ̃́re. \v 16 Ʉbenita yʉ acacʉ náre: “Yópe d̶arĩ cõmajiyama Romacavʉi jabova. Mamarʉmʉre ina boro coyʉrĩ ad̶aivʉque copʉ yávare d̶arĩ cõmajiyama ñai ne coyʉrĩ ad̶aimʉque, ʉ̃ máre ʉ̃i copʉtequiyepe aivʉ náre. Ñʉja Romacavʉi jabova yópe d̶abevʉ baru mamarʉmʉre, jíbevʉ põecʉre ina boro coyʉrĩ ad̶aivʉre”, acacʉ yʉ náre. \v 17 Que baru ne edaiyede yui, joe corebecʉva, cõmiáijãravʉre dobatecacʉ jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami jívʉi. Aru davaicõjecacʉ ñai ʉ̃mʉre. \v 18 Dápiayʉ barĩducacʉ ina judíova boro coyʉrĩ ad̶arãjivʉre ʉ̃́re ʉrarõ ʉ̃i ãmeina teiye báquede. Ʉbenita coyʉrĩ ad̶aivʉ ye yávabeteima ʉrarõ ʉ̃i ãmeina teiye báquede yópe ji dápiarĩduino mácarõpe. \v 19 Quénora jorojĩma ʉ̃́re ne bueiyede jẽvari Jʉ̃menijicʉre aru cũinácʉ Jesús ãmicʉcʉ yaiyʉ́ bácʉre. Ʉbenita Pablocapũravʉ parʉrõreca coyʉyʉbe ñai Jesús apʉcʉre cojedeca. \v 20 Yʉ́capũravʉ ye majibetecacʉ caiye iye ne borore. Que baru jẽniari jã́cacʉ Pablore: “¿Mʉri nʉiyʉbecʉrʉ̃ mʉ Jerusalẽ́i? Noi yʉ jápiacʉyʉmu cojedeca mi borore”, acacʉ ʉ̃́re. \v 21 Ʉbenita ʉ̃́capũravʉ jẽniáme: “Jarojacʉ yʉre ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ yebai, ʉ̃i jápiaquiyepe ayʉ ji borore”, áme yʉre. Que baru churaravare coreicõjecacʉ ʉ̃́re bʉoimʉpe ji jaroiyeta ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ yebai, arejamed̶a Festo Agripare. \p \v 22 Aru Agripa arejamed̶a: \p —Yʉ́vacari jápiaiyʉvʉ ñai ʉ̃mʉre, arejamed̶a. \p Que baru Festo jʉ arejamed̶a: \p —Javena ʉ̃́re jápiacʉyʉmu mʉ, arejamed̶a. \p \v 23 Cõmiáijãravʉi Agripa Berenicemaque earĩ cójijiñami ʉrad̶ãmi, ecorejaimad̶a noi põeva ne ʉrarõ pued̶aiyede náre ne ecoiyede. Caivʉ ina churaravai jabova parʉrivʉ, aru caino diĩmarocavʉ parʉrivʉ máre ecorejaimad̶a diñami náque. Aru Festo davaicõjenejamed̶a Pablore. \v 24 Que teni Festo arejamed̶a: \p —Mʉ, judíovai jabocʉ, aru caivʉ mʉja ñʉjaque cʉrivʉ máre, jã́ivʉbu ñai ʉ̃mʉre. Caivʉ ina judíova Jerusalẽ́cavʉ aru yócavʉ máre ãmeno boro coyʉrĩ ad̶arĩduima ʉ̃i borore. Cod̶oboborĩ, “Ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvajacʉ”, pʉeno baju aima na. \v 25 Ʉbenita yʉ́capũravʉ ye ʉ̃i ãmeina teiyede eabevʉ yʉ. Ji jã́ru, ʉ̃i d̶aiye báque boje boarĩ́ jarʉvaiye jaʉbevʉ ʉ̃́re. Ñai Pablovacari jẽniáme ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ jápiacʉyʉre ʉ̃i borore. Que baru arĩ dápiacacʉ: “Jarocʉyʉmu ʉ̃́re ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ yebai”, acacʉ yʉ. \v 26 Ʉbenita yʉ́capũravʉ majibevʉ yéde ji toivaquiyede ʉ̃i borore ñai jabocʉre, ʉ̃i majiquiyepe ayʉ Pabloi ãmeno d̶aiye báquede. Mʉ, ji jabocʉ Agripa, que baru daicõjeivʉ ʉ̃́re yui mʉje yebai. Maje ʉ̃́re jẽniari jápiarĩburu yóboi, yʉ majiquijichʉvʉ ʉ̃i ãmeno d̶aiye báquede, toivacʉyʉ ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉre. \v 27 Bʉoimʉre jaroiye majibevʉ yʉ jabocʉ yebai, coyʉbecʉva aipe d̶arĩ ʉ̃i ãmeno d̶aiye báquede, arejamed̶a Festo náre. \c 26 \p \v 1 Dinʉmʉ Agripa arejamed̶a Pablore: \p —Caride coyʉjacʉ mi borore, arejamed̶a. \p Que aiyede, Pablo jabióvarĩ ʉ̃i pʉrʉre, yávarĩ bʉ́rejamed̶a, coyʉcʉyʉ ʉ̃i borore: \p \v 2 —Mʉ, ñʉje jabocʉ Agripa, caride torojʉvʉ yʉ ji ũme mi jápiaquiyepe ayʉ ji coyʉiyede caiye iye ne ãmeno boro coyʉrĩ ad̶aiyede yʉre ina judíova. \v 3 Mʉ́vacari coreóvaivʉ me judíova ne d̶arĩ cõmajiyede aru ne bueiyede máre. Que baru jẽniaivʉ mi jápiaquiyepe ayʉ ji coyʉiyede napiyeque, arejamed̶a Pablo. \s1 Pablo ʉ̃i coyʉino ʉ̃i d̶aiye báquede Jesús jicʉ tequiye jipocai \r (Hch 23.6; Fil 3.5) \p \v 4 Pablo, yópe arĩ, coyʉre nʉrejamed̶a: \p —Ina judíova coreóvad̶ama aipe cʉcʉre yʉ ne jẽneboi jʉed̶ocʉ cãreja aru caride máre, mamarʉmʉre ji cʉede ji ĩmaroi aru no yóboi ji cʉede Jerusalẽ́i máre. \v 5 Joe baju yʉrecabu cũináyajubo fariseo ãmicʉriyajubocacʉ. Ñʉja fariseova mearore jívʉbu Jʉ̃menijicʉre yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre caivʉ apevʉ judíova pʉeno baju. Ina judíova ʉrivʉ baru, jʉ ajebu jãve iye ji coyʉiyede. \v 6 Caride núvʉ yʉ yui, ne boro coyʉrĩ ad̶aimʉ, ji coreiye boje Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede ñʉjare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca ñʉjeñecuva mácavʉre. \v 7 Aru caivʉ ñʉje doce paiyajuboacavʉ Israecavʉ máre cored̶ama yópe ji coreiyepe. Que baru mearore jíyama na Jʉ̃menijicʉre jãravʉre aru ñamine máre. Aru mʉ, ñʉje jabocʉ Agripa, ina judíovavacari boro coyʉrĩ ad̶aivʉbu yʉre, iye ji coreiye boje. \v 8 ¿Aipe teni “Jʉ̃menijicʉ nacovañʉ bʉojabebi yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ”, arĩ dápiaivʉrʉ̃ mʉja? arejamed̶a Pablo. \s1 Pablo ʉ̃i coyʉino ʉ̃i ñájine d̶aiye báquede Jesúre jʉ aipõevare \p \v 9 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejamed̶a Pablo: \p —Javede yʉ́vacari yópe arĩ dápiacacʉ: “Jesús Nazarecacʉre jʉ aipõevare maucʉvae jaʉvʉ yʉre”, acacʉ yʉ. \v 10 Yópe d̶acacʉ yʉ Jerusalẽ́i: Obedivʉ ina Jesúre jʉ aipõevare jẽni, bʉorĩ, jarocacʉ yʉ náre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñamiai, yópe ina sacerdotevare jaboteipõeva ne d̶aicõjeiyepe. Aru ne boarĩ́ jarʉvaiyʉede náre, yʉ máre jʉ acacʉ diede. \v 11 Obedijãravʉa yʉ nʉcacʉ judíovai cójijiñamiai, ñájine d̶acʉyʉ ina Jesúre jʉ aipõevare. Jesúre jʉ abede d̶arĩducacʉ yʉ náre. Aru ji ʉrarõ baju jorojĩye boje náre, yʉ cujucacʉ náre apeĩmaroaita, arejamed̶a Pablo. \s1 Pablo ʉ̃i coyʉino cojedeca Jesús jicʉ teni bʉino mácarõre \r (Hch 9.1-19; 22.6-16) \p \v 12 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejamed̶a Pablo: \p —Cũinájãravʉ Damascoi nʉcacʉ yʉ ina sacerdotevare jaboteipõevai parʉéque, d̶acʉyʉ yópe ne d̶aicõjeiyepe. \v 13 Aru mʉ, ñʉje jabocʉ Agripa, ji nʉiyede mái jãravʉ corica baji jã́cacʉ cavarõre jocarĩ ʉrarõ miad̶árore, aviá ʉ̃i pʉeno cojinore. Pẽoávʉ ñʉje yebai, yʉre aru yʉ́que nʉivʉre máre. \v 14 Que baru cuecumaivʉ caivʉ mori tʉcarã joborõi. Aru jápiacacʉ apeno yávainore ñʉja judíova ñʉje yávaicamuaque, yópe ainore: “Mʉ, Saulo, ¿aipe teni maucʉvacʉrʉ̃ mʉ yʉre? Yópe d̶ayʉ, mʉ́vacari ñájine d̶aivʉ mʉ mi bajuma, yópe cũinácʉ oteiãimacʉ ʉracʉ ʉ̃i ñájine d̶aiyepe ʉ̃i bajure tãtañʉ abod̶o juijóiyore”, áme yʉre. \v 15 “Mʉ, ji jabocʉ, ¿ñamenʉ mʉ?” acacʉ yʉ. “Yʉrecabu Jesús, ñai mi maucʉvamʉ. \v 16 Caride nacajari nújacʉ. Yʉ jã́d̶ovaivʉ mʉre, ji baju mi memecaquiyepe ayʉ yʉre. Beoivʉ mʉre, mi coyʉquiyepe ayʉ apevʉre yópe mi jã́inope yʉre caride. Aru mi jã́quiyede yʉre bedióva coyʉcʉyʉmu diede máre. \v 17 Que baru jaroquijivʉ mʉre, mi coyʉquiyepe ayʉ ji yávaiye méne judíovare, aru judíova ãmevʉre máre. Aru yʉ jod̶ecʉyʉmu mʉre, ne ãmeno d̶abenajiyepe ayʉ. \v 18 Mi coyʉquiyede judíova ãmevʉre, yʉ jápiarĩ eare d̶acʉyʉmu náre, ne dajocarãjiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede yópe ñeminoi cuiyepe, aru ne jʉ arãjiyepe ayʉ yʉre yópe miad̶ároi cuiyepe. Yʉ jaetovacʉyʉmu náre ñai abujuvai jabocʉ Satanás ʉ̃i jaboteinore jocarĩ. Aru ecovacʉyʉmu náre Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi. Que teni yʉ ãrʉmetecʉyʉmu ne ãmeina teiyede, ne yʉre jʉ aiye boje. Aru Jʉ̃menijicʉi põevaque cʉrãjarama na”, áme Jesús yʉre, arejamed̶a Pablo. \s1 Pablo ʉ̃i coyʉino ʉ̃i d̶aiyede Jesúi d̶aicõjeinore ʉ̃́re decoboainoque \r (Hch 9.20, 28-29; 1 Co 15.20) \p \v 19 Yópe arĩ, coyʉre nʉrejamed̶a Pablo: \p —Mʉ, ñʉje jabocʉ Agripa, ñai cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcacʉ ji jã́imʉ mácʉre jãve jʉ acacʉ yʉ. \v 20 Que baru coyʉcacʉ mamarʉmʉre Damascocavʉre, aru no yóboi Jerusalẽ́cavʉre, no yóboi caino Judeacavʉre, aru no yóboi judíova ãmevʉre máre. Coyʉcacʉ náre: “Chĩojara mʉja mʉje ãmeina teiyede. Aru jarʉvajarã diede. Oatʉvajarã mʉje d̶aiyede. Aru d̶ajarã yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, apevʉ põeva ne majinajiyepe ayʉ jãve mʉja jʉ aivʉre Jʉ̃menijicʉre”, arĩ coyʉcacʉ náre. \v 21 Ji nópe bueiye boje, ina judíova yʉre jẽni boarĩ́ jarʉvarĩduima Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami jívʉi. \v 22 Ʉbenita javede aru caride máre Jʉ̃menijicʉ cad̶ateibi yʉre. Que baru yʉ yui núcʉ, coyʉivʉ yávaiyede jãvene caivʉre, parʉrivʉre aru parʉbevʉre máre. Quénora coyʉivʉ yʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepe ne coyʉcaiyede, “Yópe vaiquíyebu. Que ayʉbe Jʉ̃menijicʉ”, ne aiye báquepedeca. \v 23 Yópe arĩ, toivarejaquemavʉ na: “Cristore, Jʉ̃menijicʉi daroquimʉre, jaʉvʉ ʉ̃i ñájiquiye, aru ʉ̃i yaiquíye, aru ʉ̃i nacajaquiye yainore jarʉvarĩ caivʉ apevʉ jipocai. Que d̶arĩ yópe pẽoino jã́re d̶aiyepe põevare, nopedeca Cristo jã́d̶ovacʉyʉme judíovare aru judíova ãmevʉre máre Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyede náre”, arejaquemavʉ na, arejamed̶a Pablo. \s1 Pablo “Jʉ ajacʉ Jesúre” ʉ̃i arĩduino jabocʉ Agripare \p \v 24 Pablo ʉ̃i coyʉiyede, Festo cod̶oboborejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, Pablo, ãrʉmevʉ mʉ. Mi pare bueiye boje, ãrʉmevʉ mʉ, arejamed̶a ʉ̃́re. \p \v 25 Ʉbenita Pablo arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Mʉ, ñʉje jabocʉ Festo, ãrʉmecʉ ãmevʉ yʉ. Quénora coyʉivʉ yávaiyede jãvene ji ũmei. Ʉbenina ayʉ ãmevʉ yʉ. \v 26 Ñai jabocʉ Agripa majibi caiye iye ji coyʉiyede. Que baru yʉ jidʉbecʉva coyʉivʉ ʉ̃́re. Yavenina ãmeno d̶aiye ãmevʉ iye. Que baru javede jápiaquemavʉ diede ñai jabocʉ Agripa, arejamed̶a Pablo. \p \v 27 Que ayʉ, Pablo arejamed̶a Agripare: \p —Mʉ, ñʉje jabocʉ Agripa, ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquede jʉ aivʉ mʉ. Majivʉ yʉ mʉ jʉ ayʉre, arejamed̶a ʉ̃́re. \p \v 28 Agripa arejamed̶a Pablore: \p —Mi coyʉinoque quĩ́jino baju yʉre jʉ are d̶arĩduivʉ mʉ Jesúre, arejamed̶a. \p \v 29 Aru Pablo jʉ arejamed̶a ʉ̃́re: \p —Quĩ́jino baju meajebu. Ʉrarõ baju máre meajebu. Yʉ Jʉ̃menijicʉque jẽniacaivʉ caivʉ mʉjare, mʉje jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re aru mʉje nʉrajiyepe ayʉ yʉ́pe paivʉ, ʉbenita bʉoimeaque cʉbevʉva, arejamed̶a Pablo. \p \v 30 Dinʉmʉ ñai jabocʉ Agripa, ñai jabocʉ Festo, Berenice, aru náque dobarivʉ máre nacajari etarejaimad̶a nore jocarĩ. \v 31 Ne etarĩburu yóboi, arejaimad̶a ne bajumia: \p —Ñai ʉ̃mʉ ʉ̃i d̶aiye boje yaiquíno jaʉbevʉ ʉ̃́re, aru bʉoino máre. \v 32 Pablo ʉ̃i abedu “Jarojacʉ yʉre ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ yebai, ʉ̃i jápiaquiyepe ayʉ ji borore”, maja bʉojajebu etaicõjeivʉ ʉ̃́re. Ʉbenita ʉ̃i nópe jẽniaiye boje, maja bʉojabevʉ etaicõjeivʉ ʉ̃́re, arejamed̶a Agripa Festore. \c 27 \s1 Pablore ne jaroino Romai \p \v 1 Ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ cʉrejamed̶a Italia ãmicʉrijoborõi. Que baru Pablore aru apevʉ bʉoimarare máre Festo coreicõjenejamed̶a cũinácʉ churaravai jabocʉre, ʉ̃i ãmiá Julio, ʉ̃i nʉvaquiyepe ayʉ náre Italia ãmicʉrijoborõi jiad̶ocũ ʉracũ ũmevʉ japuino nʉicũque. Ñai Julio cien paivʉ churaravare jabotedejamed̶a. Ne yajubo “Augusto jina churaravayajubo” ãmicʉriyajubo barejávʉ̃ya. Aru yʉ máre nʉcʉyʉ barejacácʉ. \v 2 Que teni jaturejacarã cũinácũ jiad̶ocũ ʉracũi, Adramitio ãmicʉriĩmarore jocarĩ daicũ mácarõi. Dicũ etaquicũ marejávʉ̃, tuijaquicũ ĩmaroa coapa Asia ãmicʉrijoborõi jia ʉrad̶a ẽcarʉi. Aru Aristarco máre, Macedonia ãmicʉrijoborõcarõ ĩmaro Tesalónica ãmicʉrõcacʉ, yóvarejame ñʉjare. \v 3 Ũmevʉque nʉri, cõmiáijãravʉi tuijarejacarã Sidón ãmicʉriĩmaro ẽcarʉi. Julio me jã́rejame Pablore. Que baru maicõjenejame ʉ̃́re ʉ̃i yóvaimara nócavʉ yebai, ne jínajiyepe ayʉ ʉ̃́re jaʉéde. \v 4 Jaturĩ cojedeca, etarejacarã nore jocarĩ. No ũmevʉ japuiye boje ñʉjare copʉ, vaidéjacarã Chipre ãmicʉrijiavʉre ñʉje cãcopũravʉi. Dijiávʉ cʉe boje, ũmevʉ ãmed̶abedejavʉ̃ ñʉjare. \v 5 Dijiávʉre vainíburu yóboi, jatarĩ jia ʉrad̶ai, vainí Cilicia aru Panfilia ãmicʉrijoborõare, earejacarã Licia ãmicʉrijoborõcarõi, Mira ãmicʉriĩmaroi. \p \v 6 Noi Julio vorĩ earejame apecũ jiad̶ocũ ʉracũre, ũmevʉ japuino nʉicũre, Alejandría ãmicʉriĩmarore jocarĩ daicũ mácarõre. Etarĩ, nʉicũ tuijaquicũ marejávʉ̃ Italia ãmicʉrijoborõi. Que teni jature d̶arejame ñʉjare dicũi. \v 7 Bedióva ũmevʉ japuiye boje ñʉjare copʉ, dʉibajĩeneca nʉrejacarã obedijãravʉa. Eabenidurejacarã Gnido ãmicʉriĩmaroi. Aru ũmevʉ nʉicõjemenejavʉ̃ ñʉjare ñʉje nurié nʉinoi. Que baru eaivʉ Salmócãpido ãmicʉriĩmaroi, vaidéjacarã Creta ãmicʉrijiavʉre ñʉje meapũravʉi. Dijiávʉ cʉe boje, ũmevʉ ãmed̶abedejavʉ̃ ñʉjare. \v 8 Dʉibajĩeneca nʉri, tuijarejacarã Mearoa tuipãva ãmicʉriĩmaroi, Lasea ãmicʉriĩmaro joabenomia. \p \v 9 Obedijãravʉa vaidéjavʉ̃. Aru judíovai torojʉve teijãravʉ máre, ne ãrʉrijãravʉ Jʉ̃menijicʉi ãrʉmeteiyede ne ãmeina teiyede, vaidéjavʉ̃. Ocorʉ̃mʉ joabe boje, põeva ne nʉino maru jiad̶ocũ ʉracũque, jidojarõ marejávʉ̃. Que baru Pablo majicarejame náre, ñʉjaque nʉivʉre: \p \v 10 —Mʉja jápiajarã. Maje nʉru jia ʉrad̶ai cojedeca cari, meamequiyebu. Ocorʉ̃mʉ boje, bíjaquiyebu dicũ, aru caiye maje nʉvaiye máre dicũi. Aru maja máre corĩ bíjarãjaramu, arejamed̶a Pablo, majicayʉ. \p \v 11 Ʉbenita dicũ upacʉ aru dicũre cõjeipõecʉ máre jʉ abedejaima Pablore. Aru Julio jápiarejame náre Pablore pʉeno. \v 12 Mauteino meamenejavʉ̃ ocorʉ̃mʉre diĩmaro, Mearoa tuipãvai. Que baru apevʉ obedivʉ põeva dicũcavʉ etaiyʉrejaima nore jocarĩ, nʉridurãjivʉ apeno tuipãvai, Fenice ãmicʉriĩmaroi. Coreiyʉrejaima ocorʉ̃mʉ vaiyede nore. Fenice Creta ãmicʉrijiavʉi cʉvʉ. No tuipãvai cʉrĩ, jia ʉrad̶are aviá ʉ̃i darĩ doinocapũravʉi, aru aviá ʉ̃i darĩ doino meapũravʉi máre jã́ino marejávʉ̃. Que baru jiad̶ocũ jorĩ noi, javaiyorejavʉ̃ ocorʉ̃mʉre. \s1 Jia ʉrad̶a pãcaibo ʉrabo daino \p \v 13 Ũmevʉ japuino oatʉvaiyede, dʉibajĩeneca japuiyede aviá daino cãcopũravʉre jocarĩ, jiad̶ocũ ʉracũre memeipõeva jãmʉórejaima dʉcʉribore, dicũi nʉmene d̶aibore. Nʉrejacarã dicũque Creta ãmicʉrijiavʉ ẽcarʉi joabejĩnoi. \v 14 Ʉbenita no yójĩboi, ũmevʉ pare parʉrõ japurejavʉ̃ dijiávʉ apedʉvede jocarĩ, aviá ʉ̃i darĩ doino cãcopũravʉre daino. \v 15 Aru no ũmevʉ pare japurejavʉ̃ ñʉje jiad̶ocũre. Que teni ũmevʉ ñʉje jipocai japuiye boje, nʉri bʉojabedejacarã. Nʉmenejacarã ñʉje nʉiyʉrõre. Que baru dicũre copediovarĩ, ũmevʉre japʉpoicõjenejacarã ũmevʉ nʉinoi. \v 16 Vaidéjacarã Cauda ãmicʉrijiavʉre ñʉje meapũravʉi. Dijiávʉ cʉe boje, ũmevʉ ãmed̶abedejavʉ̃ ñʉjare. Aru apecũ quĩ́jicũre, ʉracũi dabʉboicũre, jãmʉóiyʉrejacarã, ad̶arãjivʉ ʉracũ jívʉi. Ʉbenita nópe d̶aivʉ pare ñájinejacarã. \v 17 Quĩ́jicũre mead̶arĩburu yóboi, ina memeipõeva bʉorejaima ʉracũre bʉoimea ʉramea parʉrimeaque. Ʉracũ cãchinoi dimeáre epeni, me bʉorejaima na, dicũ copobequiyepe aivʉ. \p No yóboi, ne jidʉé boje dicũ eajʉroede Libia ãmicʉrijoborõi, noi ẽcarʉ joabenoi ẽpacʉrõ, pare meameno, Sirte ãmicʉrõ, jiad̶ocũare jẽino, jõd̶ovarejaima ʉracaje ũmevʉ paicajede, ẽpacũ jẽmequiyepe aivʉ ñʉje jiad̶ocũre. Que teni ũmevʉque nʉrejacarã ñʉja. \v 18 No ũmevʉ ye bíjabedejavʉ̃. Quénora cainʉmʉa pʉeno baju japurejavʉ̃ no. Aru pãcaiboa máre ʉraboa baju jãriyad̶edejavʉ̃ dicũre. Que baru cõmiáijãravʉi nʉvaiyede jarʉvarĩ bʉ́rejaima jia ʉrad̶ai. \v 19 Cõmiáijãravʉi jarʉvarejacarã apeno dicũcarõre: cajeáre, bʉoimeare, aru abod̶oare máre. \v 20 Obedijãravʉa jã́menejacarã aviáre aru abiácovare máre. No ũmevʉ, pãcaiboa máre ye bíjabedejavʉ̃. Quénora cainʉmʉa pʉeno ʉrarõ baju nʉrejavʉ̃ no. Que baru “¿Bíjarãjivʉ bárica jia ʉrad̶ai?” arĩ dápiarejacarã ñʉje baju. \p \v 21 Obedijãravʉa ye ãmenejaima na. Aru Pablo darĩ, núri ne jẽneboi arejame náre: \p —Mʉja jápiabetevʉ yʉre ji coyʉrĩduiye báquede mʉjare. “Cretare jocarĩ nʉiye jaʉbevʉ majare”, arĩduvʉ yʉ. Maje dabedu, yópe tede d̶abejebu majare. Ʉbenita maje daiye boje vaivʉ majare yópe. \v 22 Yʉ coyʉyʉbu mʉjare: Jidʉbejarã. Majacacʉ ye cũinácʉ bíjabequijibi. Quénora dicũ jiad̶ocũ ʉracũ bíjaquiyebu. \v 23 Nópe majivʉ yʉ, cũinácʉ ángele ʉ̃i coyʉiye báque boje yʉre cari ñami marede. Jʉ̃menijicʉ, ji jabocʉ aru ji mearore jímʉ máre, ʉ̃i daroimʉ matecʉ́be ñai ángele. \v 24 Ji yebai darĩ, abi yʉre: “Mʉ, Pablo, jidʉbejacʉ. Mi nʉquiye boje ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ yebai, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i me boje, caivʉ ina mʉ́que jiad̶ocũ ʉracũi nʉivʉ yaibénajarama na”, abi yʉre ñai ángele. \v 25 Que baru jidʉbejarã mʉja. Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉ yʉ. Que baru majivʉ yʉ caiye vaiquíyede yópe ñai ángele ʉ̃i aiye báquepedeca. \v 26 Ʉbenita no ũmevʉ japuquiyebu maje jiad̶ocũre apedʉve jiavʉ ẽcarʉita, arejame Pablo náre. \p \v 27 Pʉcasumana ũmevʉ ʉrarõ japurĩ bʉ́rĩburu yóboi, ñamineca jataivʉ barejacárã ũmevʉ japuiyeque jia ʉrad̶a Adriático ãmicʉriyare. Ñami corica baji dicũre memeipõeva “¿Joborõ joabenoi eaivʉ bárica?” arĩ dápiarejaquemavʉ ne baju. \v 28 Que baru corevarejaima na aipino ʉ̃mʉjʉrõ jia ʉrad̶a ne yebai. Aru treinta y seis paimetros ʉ̃mʉjʉrõ marejávʉ̃ noi. Quĩ́jino no yójĩboi, corevarejaima cojedeca. Aru veintisiete paimetros ʉ̃mʉjʉrõ marejávʉ̃ noi. \v 29 Que teni jidʉrejaima, “¿Jãrajidica?” aivʉ ẽcarʉi cʉ̃raboaque. Que baru ẽmeóvarejaima yóvaicʉvaiboa dʉcʉriboa dicũre nʉmene d̶aiboare japʉvainocapũravʉi jocarĩ. Aru, “Maumejiena miad̶áe tʉjarõri”, arĩ jẽniarejaima na. \v 30 Dicũre memeipõeva dupini nʉiyʉrejaimad̶a dicũre jocarĩ. Dicũ quĩ́jicũ bʉoimeare jod̶eni, dicũre ẽmeóvari jia ʉrad̶ai, borocʉrĩ “Apeboa dʉcʉriboare epenanʉivʉbu pũraboi”, arejaima na, borocʉrivʉ. \v 31 Ʉbenita Pablo arejame churaravai jabocʉre aru churaravare máre: \p —Ina dicũre memeipõeva ne nʉru jiad̶ocũre jocarĩ, mʉjavacari yainájaramu, arejame náre Pablo. \p \v 32 Que baru apevʉ churarava burarejaima dimeáre, dicũre bʉorĩ yuyaimeare. Aru dicũ quĩ́jicũ tʉrĩ jia ʉrad̶ai, corĩ bíjarejavʉ̃. \p \v 33 Miad̶áe tʉquiye jipocai cãreja, Pablo ãicõjenejame náre. \p —Caride pʉcasumana vaiyede mʉja cãrijivʉ, coreivʉ, ye ãmevʉ ãiyede. \v 34 Que baru parʉrõreca jẽniaivʉ mʉjare. Ãjara, parʉburĩ tarãjivʉ. Ãrʉjara. Caivʉ maja yaibénajaramu, arejame Pablo náre. \p \v 35 Que arĩ, Pablo pã́ure jẽni, Jʉ̃menijicʉre torojʉede jíniburu yóboi ne jã́inoi, pã́ure cotʉvarĩ, ãrejame ʉ̃. \v 36 Caivʉ ina ʉ̃́re ãñʉre jã́ivʉva, na máre ãrejaima na. \v 37 Aru caivʉ ñʉja dicũi cʉrivʉ doscientos setenta y seis paivʉ baju barejacárã ñʉja. \v 38 Que teni caivʉ yapiniburu yóboi, ñʉje ãiyede pʉpʉiyede, trigo ãmicʉe oteiyede, jarʉvarejaima dicũre jocarĩ jia ʉrad̶ai, dʉcʉbecũ d̶arãjivʉ dicũre. \s1 Jiad̶ocũ ʉracũ coino \p \v 39 Miad̶áe tʉiyede yo joborõre ye coreóvabedejaima ina dicũre memeipõeva. Ʉbenita jã́rejaima tuipãvare ẽpacũ, cʉ̃raboa cʉbenore. Que baru, “Tuijarãjarevʉ noi”, arĩ dápiarejaquemavʉ ne baju. \v 40 Mamarʉmʉre apevʉ burarejaima dʉcʉriboa bʉoimea máquede diboáre, dajocarãjivʉ jia ʉrad̶a jívʉi. Dinʉmʉma apevʉ duarejaima dicũ jipocateivea bʉoimeare, diveáre ẽmeóvari jipocatenajivʉ dicũre diveáque. No yóboi, jãmʉórejaima ʉracaje ũmevʉ paicajede, eaiyʉrĩduivʉ ẽpacũi. \v 41 Ʉbenita dicũ pũrabo jia ʉrad̶a jívʉi apecũ ẽpacũ ʉracũ cʉrejavʉ̃. Ñʉje jiad̶ocũ jãrejavʉ̃ ẽpacũra. Aru pũrabo ẽpacũi dorĩ jẽnejavʉ̃. Pãcaiboa parʉriboa jãriyad̶edejavʉ̃ pare ñʉje jiad̶ocũre copovaiye japʉvainore. \p \v 42 Que baru ina churarava boarĩ́ jarʉvaiyʉrĩdurejaima ina bʉoimarare, ne tarĩ dupini nʉmenajiyepe aivʉ. \v 43 Ʉbenita ñai churaravai jabocʉ mead̶aiyʉrejame Pablore. Que baru churaravare boarĩ́ jarʉvaicõjemenejame ʉ̃ ina bʉoimarare. Quénora ina tarĩ majidivʉre biarárĩ coicõjenejame jia ʉrad̶ai mamarʉmʉre, ne tarĩ nʉrajiyepe ayʉ ẽcarʉita. \v 44 Aru ne yóboi nʉicõjenejame apevʉre jorĩ jocʉveai, dicũ mácarõ jarʉvaiye. Que teni caivʉ ñʉje baju mead̶aivʉ, earejacarã joborõita. \c 28 \s1 Pablo ʉ̃i cʉrõ Maltai \p \v 1 Ñʉje eaiyede mearava joborõi, nócavʉ “Yo Malta ãmicʉrijiavʉbu”, coyʉrejaima ñʉjare. \v 2 Ina dijiávʉi cʉrivʉ me jã́ri ñʉjare, jacoyʉrejaima na. Ocarĩ bʉiyede cojedeca ãmei jʉjʉrejavʉ̃ ñʉjare. Que baru toabore dacuvacarejaima ñʉjare. \v 3 Aru Pablo jevarĩ pecare cũinátoro pecatorore, juarejame ditorore toaborã. Que teni cũinácʉ ãd̶a etarejame pecatorore jocarĩ, toaijie boje. Cũri jẽnejame Pabloi pʉrʉi. \v 4 Aru nócavʉ ne jã́iyede ñai ãd̶a jẽñʉre Pabloi pʉrʉi, arĩdurejaima ne bajumia: “¿Boarĩ́ jarʉvayʉ bárica põevare ñai ʉ̃mʉ? Dupini dacʉbe jia ʉrad̶are jocarĩ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ apʉicõjememi ʉ̃́re. Que baru caride yaicʉ́yʉme, ʉ̃i ãmeina d̶aiye boje”, ʉbenina arĩdurejaima nócavʉ. \p \v 5 Ʉbenita Pablo pʉpeni ʉ̃i pʉrʉre, jarʉvarĩ dʉvarejame ñai ãd̶are toaboi. Aru ijibedejavʉ̃ ʉ̃́re. \v 6 Que baru ina põeva arĩdurejaima ne bajumia, “Cocoroquiyebu ʉ̃́re”. Aru, “Yainí tʉquijibi ʉ̃”, arĩdurejaima na. Ʉbenita joe coreni jã́iyede, ye ñájimenejame ʉ̃. Que baru ne dápino oatʉvarĩ, “¿Jʉ̃menijicʉ bárica ʉ̃?” arejaima na. \p \v 7 Aru cũinácʉ ʉ̃mʉ, ʉ̃i ãmiá Publio, ʉ̃i cʉrõ joabeno cʉrejavʉ̃ ñʉje maino mácarõi jia ʉrad̶are jocarĩ. Nócavʉi jabocʉ barejáme ʉ̃. Ñʉjare cuturejame ʉ̃i cʉ̃rami. Aru me copʉ etarejame ñʉjare noi. Yóbecʉrijãravʉa cʉrejacarã ʉ̃́que. Aru mearo d̶acarejame ñʉjare. \v 8 Publioi pacʉ parayʉ ijimʉ, morejavʉ̃ ʉ̃́re. Aru cod̶o yaiyʉ́ barejáme ʉ̃. Pablo jã́cʉnʉrejame ʉ̃i yebai. Jẽniari Jʉ̃menijicʉque ʉ̃́re, tʉoyʉ ʉ̃i pʉrʉque, mead̶arejame ʉ̃́re. \v 9 Apevʉ nócavʉ ijimara jápiaivʉ bácavʉ Publioi pacʉi borore, darejaima ñʉje yebai, Pablo ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ náre máre. Aru mead̶aimara marejáima na. \v 10 Jívʉ barejáima ñʉjare cʉvede. Aru ñʉje etarãjiye jipocai, ñʉje jiad̶ocũ jívʉi ad̶arejaima caijĩe ñʉjare jaʉéde. \s1 Pablo ʉ̃i eaino Romai \p \v 11 Cũinácũ jiad̶ocũ ʉracũ, Alejandría ãmicʉriĩmarore jocarĩ daicũ mácarõ javaiyorejavʉ̃ ʉracorore dijiávʉ tuipãvai. Dicũ Cástor aru Pólux ãmicʉricũ aru ina pʉcarã jʉ̃menijina ne decova cʉrejavʉ̃ dicũ pũraboi. Noi cʉrivʉ bácavʉ yóbecʉrã aviáva baju jaturejacarã, nʉrajivʉ dijiávʉre jocarĩ. \v 12 Tuijarejacarã Siracusa ãmicʉriĩmaroi. Aru mautedejacarã noi yóbecʉrijãravʉa. \v 13 Etarĩ nore jocarĩ, nʉrejacarã ẽcabo cũinátʉrʉ pʉ Regio ãmicʉriĩmaroi. Cũinájãravʉ yóboi, ũmevʉ aviá daino cãcopũravʉre jocarĩ japurĩ bʉ́rejavʉ̃. Que baru nʉrejacarã cojedeca. Pʉcajãravʉa yóboi, Puteoli ãmicʉriĩmaroi tuijarejacarã ñʉja. \v 14 Apevʉ nócavʉ Jesúre jʉ aipõevare copʉrejacarã noi. Cuturejaima ñʉjare: \p —Cũinásumana mautejarã ñʉjaque, arejaima na. \p Que baru cũinásumana yóboi, etarejacarã náre jocarĩ, nʉrajivʉ Roma ãmicʉriĩmaroi. \v 15 Diĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõeva jápiaivʉ bácavʉ ñʉje borore, jacoyʉrãdarejaima ñʉjare Apio ãmicʉrõ cʉve bojed̶aino ãmicʉriĩmaroi aru Yóbecʉriñamia ãmicʉriĩmaroi máre. Pablo jã́ñʉ náre, torojʉrejame. Aru torojʉede jídejame Jʉ̃menijicʉre. \v 16 Ñʉje eaiyede Roma ãmicʉriĩmaroi, apecʉ jabocʉ Pablore cʉicõjenejame ʉ̃i cʉ̃rami baji cũinácʉva. Ʉbenita cũinácʉ churaravacacʉre jã́ri coreicõjenejame ʉ̃́re cainʉmʉa, ʉ̃i dupini nʉmequiyepe ayʉ. \s1 Pablo ʉ̃i coyʉino Jesús ʉ̃i yávaiye méne Romacavʉre \r (Mt 13.14-15; Mr 4.12; Lc 8.10; Jn 12.40; Hch 25.11) \p \v 17 Yóbecʉrijãravʉa yóboi, Pablo órejarejamed̶a ʉ̃i yebai nócavʉ judíovai jabovare. Cójijivʉ bácavʉre, Pablo arejamed̶a náre: \p —Mʉja, jívʉ, yʉ́vacari ãmeno d̶abetecacʉ judíovare. Aru ãmeina yávabetecacʉ majeñecuva mácavʉ ne d̶arĩ cõmajiyede máre. Ʉbenita apevʉ majacavʉ bʉoima yʉre Jerusalẽ́i. Aru jíma yʉre bʉoimʉpe Romacavʉi jabovare. \v 18 Ne jẽniari jã́iyede yʉre, ina Romacavʉi jabova jaetovaiyʉteima yʉre. Ji borore “Ñai ʉ̃mʉ ʉ̃i d̶aiye boje boarĩ́ jarʉvaiye jaʉbevʉ ʉ̃́re”, aima na. \v 19 Ʉbenita ina judíova jorojĩni jʉ abeteima diede. Que baru jẽniacacʉ yópe: “Ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ yebai nʉquijivʉ”, acacʉ yʉ. Ʉbenita ye ãmenore boro coyʉrĩ ad̶abequijivʉ yʉ jívʉi borore. \v 20 Que baru cutuivʉ mʉjare, jã́iyʉvʉ mʉjare, aru coyʉiyʉvʉ mʉjare máre. Bʉoimʉmu yʉ, maje coreiye boje Cristo mead̶acʉyʉre maja Israecavʉre, arejamed̶a Pablo náre. \p \v 21 Aru arejaimad̶a ʉ̃́re: \p —Ina Judeacavʉ toivabema paperayocare ñʉjare mi borore. Aru ina majacavʉ edaivʉ bácavʉ yui ãmeina yávabema mʉre. \v 22 Ʉbenita majivʉ ñʉja ĩmaroa coapa ãmeina jã́ivʉre Jesúre jʉ aipõevare aru ãmeina yávaivʉre iye bueiye mamaene. Que baru jápiaiyʉrivʉbu mi dápiainore diede, arejaimad̶a Pablore. \p \v 23 Que baru apejãravʉ, ne beoijãravʉ, obedivʉ ina judíova, Romacavʉ, nʉrejaimad̶a Pabloi cʉ̃rami. Javejĩnare bʉ́rĩ pʉ nainúta Pablo coyʉrejamed̶a náre Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Coyʉrejamed̶a náre ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquede máre. Jʉ are d̶aiyʉrejamed̶a náre Jesúre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, aru Israecavʉi coreimʉ mácʉre máre. \v 24 Apevʉ jʉ arejaimad̶a ʉ̃i coyʉiyede. Ʉbenita apevʉ jʉ abedejaimad̶a diede. \v 25 Que baru cũinátʉrʉ ãmeni ne ũme, etarĩ bʉ́rejaimad̶a ina judíova. Ʉbenita ne etarãjiye jipocai, Pablo arejamed̶a náre: \p —Jãve Isaías bácʉ Espíritu Santoi yávaicõjeiyeque Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ mʉjeñecuva mácavʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede: \q1 \v 26 Nʉjacʉ ina põevare ne yebai. Aru ajacʉ náre: “Jãve jápiarĩdurãjaramu mʉja. Ʉbenita ye jápiarĩ eabenajaramu. Jãve jã́ridurãjaramu mʉja. Ʉbenita ye jã́ri eabenajaramu. \v 27 Mʉja coreóvaiyʉbevʉ, mʉje yávaiyede jãvene jápiarĩ eaiyʉbe boje. Mʉja jápiabevʉ, mʉje yávaiyede jãvene jápiaiyʉbe boje. Mʉja bieivʉ mʉje yacorʉare, mʉje jãvene jã́iyʉbe boje. Yʉre jã́ri coreivʉ baru yacorʉaque, jʉ ajebu mʉja. Yʉre jápiaivʉ baru cámucobeaque, jʉ ajebu mʉja. Yʉre jápiarĩ ad̶aivʉ baru ũmeque, jʉ ajebu mʉja. Que d̶aivʉre, mead̶ajebu yʉ mʉjare”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Isaías bácʉre, arejamed̶a Pablo náre. \p \v 28 Aru cojedeca Pablo arejamed̶a náre: \p —Jãve majijarã mʉja, judíova. Caride Jʉ̃menijicʉ daroibi ʉ̃i yávaiye méne coyʉcaipõevare, mead̶acʉyʉ ina judíova ãmevʉre ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Aru návacari jápiarãjarama, arejamed̶a Pablo judíovare. \p \v 29 Pablo ʉ̃i que aiyede, ina judíova etarejaimad̶a, jorojĩni yávaivʉ ne bajumia. \p \v 30 Pʉcaʉjʉa baju Pablo cʉrejamed̶a noi. Bojed̶arejamed̶a ʉ̃i baju ʉ̃i cʉ̃ramine noi. Aru torojʉcʉ jacoyʉrejamed̶a caivʉ ʉ̃́re jã́radaivʉre. \v 31 Jidʉbecʉva coyʉrejamed̶a Jʉ̃menijicʉi jaboteinoquede. Aru buedejamed̶a maje jabocʉ Jesucristorã máre, jidʉbecʉva. Aru ñame jecʉbedejaimad̶a coyʉyʉre aru bueyʉre máre. Quénoramu.