\id 2TI - Cubeo NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h 2 Timoteo \toc1 2 Timoteo \toc2 2 Timoteo \toc3 2 Ti \mt1 2 Timoteo \ip Mamabʉinore coyʉiyebu Pablo bácʉ ʉ̃i toivaicõjeiye báquede yóbocayoca paperayocare Timoteo bácʉre. Pablo bácʉ judíovacacʉ bácʉvacari, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ marejaquémavʉ, coyʉcʉyʉ ʉ̃i yávaiye méne judíova ãmevʉre, judíova ne jʉ abe boje ʉ̃i coyʉiyede. Lucas bácʉ coyʉrejaquemavʉ Pablo bácʉi borore Hch 7:57-8:1, 9:1-31, 13:1-28:31, aru Timoteo bácʉi borore Hch 16:1-3, 17:13-16, 18:5, 19:22, 20:4. Caiye apeyoca doce paiyoca Pablo bácʉi toivaicõjeiyoca ʉ̃́re toivacaipõecʉ bácʉre ʉ̃i paperayoca cʉriyocare Majepacʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo jívʉi javede toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i toivaicõjequiyede jipocare diyoca ʉ̃i bʉojaiyocare. Pablo bácʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃́re toivacaipõecʉ bácʉre aipe ʉ̃i toivacaquiye báquede diyocare. Toivaicõjenejaquemavʉ diyocare ãniʉjʉ bácarõre 64 d.C., ʉ̃i cʉede ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami Roma ãmicʉriĩmaroi, ʉ̃i yaiquíye jipojĩcai. Dinʉmʉre Lucas bácʉ quécʉ dajocabedejaquemavʉ Pablo bácʉre (4:11). \ip Pablo bácʉ toivaicõjenejaquemavʉ diyocare ʉ̃i coreóvaiyede maume jabova ne boarĩ́ jarʉvaquimʉre. Parʉre d̶aiyʉrejaquemavʉ Timoteo bácʉre ʉ̃i ũmei aru d̶aicõjenejaquemavʉ aipe d̶aiye jaʉrõre ʉ̃ mácʉre (1:3-14, 2:1-13, 3:14-4:2, 5). Jã́ri coreicõjenejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre apevʉ ne bueiye jãve ãmene (1:15-18, 2:14-3:9, 4:3-4). Coyʉrejaquemavʉ aipe vaiye báquede ʉ̃ mácʉre (3:10-13, 4:6-8, 14-18). Aru daicõjenejaquemavʉ Timoteo bácʉre Marcos bácʉque ʉ̃i yebai ʉ̃i cʉveque (4:9-13, 21). \c 1 \s1 Pablo ʉ̃i meaicõjeino Timoteore \r (Hch 16.1; 1 Ti 1.2) \p \v 1 Yʉ, Pablo, toivaicõjeivʉ apecʉre iyoca paperayocare. Yʉ́bu Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉ. Jʉ̃menijicʉ ʉbi ji coyʉiyede põevare, ne majinajiyepe ayʉ ʉ̃ cʉre d̶acʉyʉre caivʉ ina Jesúre jʉ aipõevare Jesucristoque jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. \v 2 Mʉ, Timoteo, yʉ meaicõjeivʉ mʉre, ji ʉmʉre, jímacʉpe páyʉre. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, mearo d̶acajacʉrĩ mʉre bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru cõmaje ãroje jã́jacʉrĩ mʉre. Aru torojʉrĩ cʉre d̶ajacʉrĩ mʉre cãrijimecʉva. \s1 Pablo ʉ̃i coyʉino põevare Cristorã \r (Hch 16.1; 1 Ti 2.7) \p \v 3 Yʉ torojʉede jívʉ Jʉ̃menijicʉre, ji memecaimʉre, “Boropatebevʉ yʉ”, ji arĩ dápiaiyeque, nópe jíñecuva mácavʉ máre ne ʉ̃́re memecaiye báquepedeca. Ji jẽniaiyedeca Jʉ̃menijicʉque jãravʉre aru ñamine máre ãrʉvʉ mʉre cainʉmʉa. \v 4 Ãrʉvʉ mi oiye báquede. Que baru ʉrarõ jã́iyʉvʉ mʉre cojedeca, torojʉcʉyʉ ji baju. \v 5 Ãrʉcʉbu yʉ mi jʉ aiye báquede Jesúre jãve. Mamarʉmʉre míñeco Loida aru mipaco Eunice máre jʉ arejaima Jesúre. Aru jãve majivʉ yʉ mʉre máre jʉ ayʉre ʉ̃́re. \p \v 6 Que baru ãrʉicõjeivʉ mʉre Jʉ̃menijicʉi jíye báquede bojecʉbeda ji tʉoiyede mʉre ji pʉrʉáque mi jipobʉrã, mi d̶aquiyepe ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. \v 7 Aru Jʉ̃menijicʉ daroibi majare ñai Espíritu Santore. Ʉ̃ jidʉre d̶abecʉbe majare. Quénora parʉre d̶aibi majare, maje ũmei memecarãjiyepe ayʉ me Jʉ̃menijicʉre. Ʉre d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉre aru põevare máre. Aru majide d̶aibi majare maje oaburĩ coreivʉ maje bajure coreóvaivʉva me. \p \v 8 Que baru cʉyebejacʉ mʉ iye maje coyʉiyede maje jabocʉ Jesucristorã. Aru cʉyebejacʉ yʉre máre, bʉoimʉ cʉcʉreca ʉ̃́re boje. Quénora yʉ́vacari ñájiyʉbecʉ ãmevʉ ji coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne, mʉ máre ñájiyʉbecʉ cʉbejacʉ mi coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Napijacʉ mi ñájiyede Jʉ̃menijicʉi parʉéque. \v 9 Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi majare aru cutuibi majare máre, maje meara baju barãjiyépe ayʉ. Ʉbenita die boje maja memecabevʉ ʉ̃́re. Quénora Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acaibi majare bojecʉbeda nópe ʉ̃i d̶aiyʉe boje. Javede ijãravʉ bʉ́quiye jipocai, Jʉ̃menijicʉ majidejaquemavʉ mead̶acʉyʉre majare Jesucristoi d̶acaquiye boje. \v 10 Aru ñai mead̶aipõecʉ Jesucristo ʉ̃i daiye báquede ijãravʉi, Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovaimi ʉ̃i mearo d̶acaiye bojecʉbeda majare. Jesucristo ãmei vaibéde d̶aibi majare maje yaijʉroede. Que baru yaidé d̶ainore jidʉé jaʉbevʉ majare. Aru Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovaimi maje jʉ aiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne cʉvarãjivʉre jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre aru apebaju pojebebajure máre. \p \v 11 Yʉ́vacari Jʉ̃menijicʉi epeimʉmu, coyʉcʉyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne aru buecʉyʉ põevare diede máre. Que baru Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉmu yʉ. \v 12 Que baru ñájivʉ yʉ caride bʉoimʉpe. Ʉbenita cʉyojarõ cʉbevʉ yʉre. Que baru coreóvaivʉ yʉ ñai Jesucristore, ji jʉ aimʉre. Aru jãve bíjaroicõjemecʉyʉme ʉ̃ iye ji memecaiye báquede ʉ̃́re cainʉmʉa. Que majivʉ yʉ jãve. \p \v 13 Cainʉmʉa coyʉjacʉ mʉ iye yávaiyede jãvene cũinátʉrʉ ji coyʉiyepe mi jápiaiye báquede. Jʉ ajacʉ Jesúre. Aru ʉjacʉ Jʉ̃menijicʉre, põevare máre, mi cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe. \v 14 Jʉ̃menijicʉ coyʉicõjeimi mʉre iye yávaiye méne, apevʉ ne oatʉvabenajiyepe ayʉ diede. Ñai Espíritu Santo mʉ́que cʉcʉ cad̶atecʉyʉme mʉre, me mi coyʉquiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. \p \v 15 Mʉ coreóvaivʉ caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva Asia ãmicʉrijoborõcavʉ javede dajocaivʉre yʉre, aru pʉcarã nácavʉ ne ãmiá Figelo aru Hermógenes máre. \v 16-17 Ʉbenita Onesíforocapũravʉ ʉ̃i edaiyede Roma ãmicʉriĩmaroi, cũiná vore cuquemavʉ ʉetʉbecʉva pʉ yʉre earĩta. Aru obedijãravʉa torojʉre d̶áme yʉre, cʉyojarõ cʉre d̶abecʉ ji cʉede ne bʉoimʉpe. Que baru cõmaje ãroje jã́jacʉrĩ maje jabocʉ Jesucristo Onesíforo jivʉre. \v 18 Mʉ́vacari coreóvaivʉ me aipe Onesíforo ʉ̃i cad̶ateiye báquede ʉrarõ majare, cʉrivʉ bácavʉre Éfeso ãmicʉriĩmaroi. Que baru ãnijãravʉ, Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje, cõmaje ãroje jã́jacʉrĩ Onesíforore máre. \c 2 \s1 Jesucristoi churara meacʉ \r (Mt 10.33; Lc 12.9; 1 P 5.1) \p \v 1 Mʉ, jímacʉreca páyʉ, parʉre d̶ajacʉ mi baju mi ũmei Jesucristoi mearo d̶acaiye boje mʉre bojecʉbeda. \v 2 Aru iye ji coyʉiyede mi jápiainoi obedivʉ põeva ne jápiaiyede bueicõjejacʉ mʉ ʉ̃mʉva mearare, mi majimarare aru bueni majidivʉre máre, ne buenajiyepe ayʉ apevʉ põevare máre. \p \v 3 Napijacʉ yʉ́pe ñʉje ñájiyede Jesucristore boje yópe churara meacʉ ʉ̃i ñájiyede napiyepe. \v 4 D̶ajacʉ yópe churarape. Ñai churara d̶aibi yópe ʉ̃i jabocʉ, ʉ̃́re órejayʉ bácʉ, ʉ̃i ʉrõpe. Que baru ʉ̃ memecayʉvacari ʉ̃i jabocʉre memecaiyʉrĩdubebi churara ãmecʉre. Quédeca mʉ Jesúre memecayʉvacari memecabejacʉ apecʉre mi jabocʉpe. \v 5 Aru d̶ajacʉ yópe cúyayʉpe. Nopedeca ñai yajuipõecʉ máre eabebi yo ʉ̃i yajuino bojede ména, d̶abecʉ baru yópe yajuipõevare ne cõjeiyepe. Quédeca mʉ d̶ayʉ baru yópe Jesucristoi d̶aicõjeiyepe, cʉvacʉyʉmu no bojede. \v 6 Aru d̶ajacʉ yópe jiore máre memeñʉpe. Ñai memeipõecʉre ĩ́ye jaʉvʉ caivʉ jipocamia die ʉ̃i oteiye báque jẽinʉmʉre ʉ̃ jie baquiyé, ʉ̃i ʉrarõ memeiye báque boje. Quédeca mʉ memecayʉ baru Jesucristore ʉetʉbecʉva, cʉvacʉyʉmu mi bojede. \v 7 Me dápiajacʉ mʉ caiye ji coyʉiyede. Mi me dápiaru diede, maje jabocʉ Jesús jápiarĩ eare d̶acʉyʉme mʉre caiyede. \p \v 8 Ãrʉjacʉ mʉ ñai Jesucristore, Jʉ̃menijicʉi nacovaimʉ mácʉre yainore jarʉvarĩ aru ñai jabocʉ David bácʉi pãramecʉre máre. Ʉ̃i yávaiye méne coyʉyʉbu yʉ põevare. \v 9 Aru iye yávaiyede ji coyʉiye boje ñájivʉ yʉ. Carita apevʉ maucʉvarivʉbu yʉre bʉoiyeta tãumeaque yui ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi ãmeina d̶ayʉpe. Ʉbenita ñame bʉojabecʉbe bʉoyʉpe d̶ayʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. \v 10 Que baru napivʉ yʉ caiye iye ñájiyede náre boje, ina Jʉ̃menijicʉi beoimarare, Jesucristo ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ náre máre, ne cʉrãjiyepe ayʉ ʉ̃́que ʉ̃i cʉrõ pʉeno mearo cavarõi cainʉmʉa. \p \v 11 Jãvetamu iye. \q1 D̶abevʉ maja yópe maje d̶aiye báquepe maje jʉ arãjiye jipocare Jesúre. Que teni yaivʉ bácavʉpebu maja Cristoque. Que baru cʉrãjaramu maja ʉ̃́que. \v 12 Aru napivʉbu maja maje ñájiyede. Que baru jabotenajaramu maja ʉ̃́que. Ʉbenita maje jʉ abedu ʉ̃́re, ʉ̃ máre jʉ abecʉyʉme majare coapa. \v 13 Aru maje jʉ abedu ʉ̃́re, ʉ̃́capũravʉ d̶acʉyʉme majare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca, d̶acʉyʉ ina ʉ̃́re jʉ abevʉre. Que baru ʉ̃i baju, “Que ãmevʉ”, arĩ bʉojabebi ʉ̃. \p Jãvetamu die. \s1 Memeipõecʉ meacʉ \r (Jn 10.14; 1 Co 8.3) \p \v 14 Ãrʉre d̶are d̶ajacʉ mʉ ina bueipõevare iye ji coyʉiyede mʉre. Coreóvare d̶ajacʉ náre Jʉ̃menijicʉi jã́inoi, ne jarabenajiyepe ayʉ ne baju aipe aiyʉrõre ne yávaicamuaque. Bueipõeva ne jaraiye boje, cʉbejebu die. Quénora ne jaraiyeque ãmed̶ad̶ama ina jápiaivʉre náre. \v 15 Méneca d̶arĩ jã́jacʉ, cʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore ʉ̃́re memecayʉ ʉ̃i jʉ aimʉpe. Que teni cʉyebecʉbu mʉ mi bueiye boje me Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Aru buejacʉ põevare yávaiyede jãvene. \p \v 16 Ʉbenita buebejacʉ iye ijãravʉque coyʉiyede pued̶abede Jʉ̃menijicʉre aru ãrʉmene máre. Ina nópe bueivʉ pʉeno ãmenape baju nʉivʉbu na. \v 17 Aru ne bueiyeque ãmeina d̶aivʉbu apevʉre nópe ñai ijimʉ pojeiyeque pʉeno ãmecʉ baju ʉ̃i nʉiyepe. Pʉcarã nópe bued̶ama, ne ãmiá Himeneo aru Fileto máre. \v 18 Ina dajocad̶ama ne jʉ aiye báquede iye yávaiyede jãvene. Borocʉrĩ, yópe arĩ, “Javeta Jʉ̃menijicʉ nacovaquemavʉ põevare yainore jarʉvarĩ”, ʉbenina arĩ coyʉivʉbu na. Que teni cãrijovaivʉbu apevʉre, ne arãjiyepe aivʉ, “Majibevʉ ñʉja aipe jaʉrõre ñʉje jʉ aiyede”. \v 19 Ʉbenita ñame bʉojabema oatʉvaivʉ iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Que baru ñame bʉojabema bíjare d̶aivʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aiyede. Jʉ̃menijicʉ parʉre d̶aibi ʉ̃i põevare ne ũmei. Aru jã́d̶ovaimi diede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede ʉ̃i yávaiyede, yópe arĩ: “Maje jabocʉ Jesús majibi ʉ̃ jinare. Que baru caivʉ ina aivʉ, ‘Jesucristobe ji jabocʉ’, dajocajarãri na ne ãmeina teiyede”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \p \v 20 Cʉ̃rami ʉrad̶ãmi jívʉre jororʉa ʉre cʉvʉ. Apedʉa úruque d̶aidʉa aru plataque d̶aidʉa máre, ʉbenita apedʉa jocʉque d̶aidʉa aru joboque d̶aidʉa máre cʉvʉ. Didʉáre úruque, plataque máre, d̶aidʉa bojecʉridʉare, ñai cʉ̃rami upacʉ epeicõjeñʉme ʉ̃i yebai curãdaivʉre. Ʉbenita didʉáre jocʉque aru joboque máre, d̶aidʉa bojecʉbedʉare, epeicõjeñʉme cʉ̃ramicavʉre. \v 21 Que baru ñai põecʉ dajocayʉ baru ʉ̃i ãmeina teiyede, memecacʉyʉme me maje jabocʉre. Ʉ̃i mearo d̶aiye boje, põeva pued̶arãjarama maje jabocʉre, nopedeca didʉá bojecʉridʉaque ñai cʉ̃rami upacʉ pued̶aiyepe ñai ʉ̃́re jã́cʉdayʉre. Que teni ñai Jʉ̃menijicʉre memecayʉ me, coreibi d̶acʉyʉ caino memecaino mearore cainʉmʉa. \v 22 Que baru d̶abejacʉ mʉ ãmenore yópe apevʉ bojʉvʉ ne d̶aiyepe ne baju ʉrõpe. Quénora mearo d̶arĩ jã́jacʉ, d̶acʉyʉ mearore Jʉ̃menijicʉi jã́inoi cainʉmʉa, aru jʉ acʉyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉre aru põevare máre, aru cãrijimecʉyʉ náque, ina jẽniaivʉ maje jabocʉre, ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ náre aru cʉrivʉre ne dápiaino mearoque máre. \p \v 23 Jápiarĩ ad̶abejacʉ mʉ apevʉ ne coyʉiyede bojecʉbede aru ãrʉmene máre. Nácapũravʉ me coreóvabevʉbu. Ʉbenita mʉ́capũravʉ coreóvaivʉ põeva yópe coyʉivʉre, jararĩ bʉ́rãjivʉre. \v 24 Ʉbenita ñai memecayʉ Jʉ̃menijicʉre jaraiye jaʉbevʉ ʉ̃́re apevʉque. Quénora caivʉque põecʉ meacʉpe bajacʉ́rĩ. Aru buejacʉrĩ me. Napijacʉrĩ jarabecʉva põevaque máre. \v 25 Que teni buejacʉrĩ dʉibareca põecʉ meacʉpe ina maucʉvarivʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que d̶aru, Jʉ̃menijicʉ náre oatʉvare d̶acʉyʉme ne dápiainore, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiyede jãvene. \v 26 Que teni nácapũravʉ dupini nʉjebu ñai abujuvai jabocʉre jocarĩ. Ʉ̃́me náre jẽñʉ mácʉ yópe doriñʉ jẽiyepe moare. Ʉ̃i jʉjovaiye báque boje, cʉvabi náre ãmeina teivʉpe, náre d̶are d̶acʉyʉ ʉ̃i ʉrõpe. \c 3 \s1 Aipe põeva ne d̶arãjino bʉojaquijãravʉa baquiyéde \p \v 1 Coreóvajacʉ mʉ iyede. Ãnijãravʉa bʉojaquijãravʉa baquiyéde, Cristoi copaidaquijãravʉ baquinó jipocai, põeva ãmena maiyójare d̶arãjarama apevʉre. \v 2 Yópe d̶arãjarama na, ina ãmena. Ne baju ʉrãjarama. Aru jecʉrãjarama tãutʉrare. Dápiarãjarama ne baju mearape apevʉ pʉeno. Arãjarama, “Mearamu ñʉja apevʉ pʉeno”. Aru ãmeina yávarãjarama. Jʉed̶ova jʉ abenajarama nébʉcʉvai coyʉiyede. Jíbenajarama torojʉede. Aru pued̶abenajarama Jʉ̃menijicʉre máre. \v 3 Jecʉbenajarama névʉre. Aru cõmaje ãroje jã́menajarama apevʉre. Yávarãjarama borocʉede apevʉi borore. Oarĩ corebenajarama ne baju d̶aiyʉede. Jijecʉrãjarama. Aru ʉbenajarama caino mearore máre. \v 4 Jẽni jínajarama põevare ne mauvare. Aru d̶arãjarama ãrʉmevʉpe. Dápiarãjarama ne baju majidivʉpe caiyede apevʉ pʉeno. Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶abenajarama na. Aru cojʉbenajarama ʉ̃́re. Quénora d̶arãjarama cojʉrãjivʉ ne baju yópe ne baju ʉrõpe. \v 5 Apevʉ põeva ne jã́iyede náre d̶arãjarama yópe ina mearore jívʉ Jʉ̃menijicʉre d̶aiyepe. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉre parʉre d̶aicõjemenajarama ne ũmene d̶arãjivʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. \p Dupini nʉjacʉ mʉ nápe paivʉre jocarĩ. \v 6 Apevʉ nácavʉ dʉibajĩeneca ecoicõjene d̶aivʉbu náre apevʉ ne cʉ̃ramiai, jʉjovarãjivʉ nomiva ãrʉmevʉre. Ina nomiva, ne dápiaiye ãmeque d̶aiye boje, d̶aiyʉrivʉbu ãmenore ʉrarõ. \v 7 Cainʉmʉa jápiaivʉbu obedivʉ põeva ne bueiye mamaene. Ʉbenita ye bʉojabema coreóvaivʉ ád̶e yávaiyede jãvene. \v 8 Yópe ina yaviva bácavʉ ne ãmiá Janes aru Jambres ne maucʉvae báquepe Moisés bácʉre, nopedeca na máre, ina jʉjovaivʉ nomivare, maucʉvarivʉbu iye yávaiyede jãvene. Dápiaivʉbu ãmenore cainʉmʉa. Aru Jʉ̃menijicʉi jarʉvaimaramu na, ne jʉ abe boje iye yávaiyede jãvene. \v 9 Ʉbenita obedivʉ põeva coreóvarãjarama aipe ãrojarivʉre náre. Jã́rajarama náre ãrʉmevʉpe, yópe ne jã́iyepe ina pʉcarã Moisés bácʉi mauva mácavʉpe paivʉre. \s1 Pablo ʉ̃i cõjeino yóbocarõ baju Timoteore \r (Hch 13.14-52; 14.1-20) \p \v 10-11 Ʉbenita mʉ́capũravʉ coreóvaivʉ aipe ji bueiye báquede, aru ji d̶aiye báquede, ji d̶aiyʉe báquede, ji jʉ aiye báquede Jʉ̃menijicʉre, ji napiye báquede, ji ʉe báquede põevare, aru ji ñájiye báquede máre. Mʉ coreóvaivʉ aipe ina Antioquía, Iconio, aru Listra ãmicʉriĩmaroacavʉ ne ñájine d̶aiye báquede yʉre. Ne ñájine d̶aiyedeca yʉre, cainʉmʉa napinejacacʉ yʉ. Aru maje jabocʉ Jesucristovacari mead̶arejame yʉre cainʉmʉa. \v 12 Jãve caivʉ ina meara maiyʉrivʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inoi cʉrivʉ Jesucristoque cũinávʉpe ñájinajarama na. \v 13 Ʉbenita ina põeva ãmena aru ina jʉjovaivʉ máre pʉeno ãmena nʉrajarama na. Jʉjovarãjarama apevʉre. Aru náre máre jʉjovarãjarama pʉeno baju. \p \v 14 Ʉbenita mʉ́capũravʉ dajocabejacʉ mi jʉ aiyede caiye iye mi bueiye báquede. Majivʉ mʉ jãve diede. Que baru mʉ coreóvaivʉ ina mʉre bueivʉ bácavʉre iye yávaiyede jãvene. \v 15 Aru mʉ coreóvaivʉ jʉed̶ocʉ cãreja, caride máre, majicʉre iye Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquede ʉ̃i yávaiyede, mi majiquiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉ mead̶acʉyʉre mʉre, mi jʉ aiye boje Jesucristore. \v 16 Caiye iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃́vacari toivare d̶arejaquemavʉ ina ʉ̃́re toivacaivʉ bácavʉre. Que baru ʉ̃i yávaiye bojecʉvʉ majare, maje buenajiyepe aiye iye yávaiyede jãvene, aru maje coreóvarãjiyepe aiye maje ãmeina teiyede, aru maje oatʉvarãjiyepe aiye maje d̶aiyede, aru maje majinajiyepe aiye aipe d̶aiye jaʉrõre, cʉrãjivʉ meara Jʉ̃menijicʉi jã́inore. \v 17 Ñai Jʉ̃menijicʉre memecayʉbe nópe d̶arĩ me majini, napini coreyʉ, d̶acʉyʉ caiye méne. \c 4 \p \v 1 Caride majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, jápiaibi iye ji coyʉiyede mʉre. Jesucristo copaidacʉyʉme ijãravʉi. Ñájine d̶acʉyʉme põeva apʉrivʉre aru yaivʉ bácavʉre máre, ne ãmeina teiye boje. Aru jabotecʉyʉme caivʉ põevare. Que baru parʉrõreca d̶aicõjeivʉ yʉ mʉre yópe ji coyʉiyepe. \v 2 Coyʉjacʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne põevare. Me jã́ri coreni buejacʉ náre cainʉmʉa, ne jápiaiyʉru aru ne jápiaiyʉbedu máre. Coyʉjacʉ mʉ põevare aipe ne ãmeina teiyede. Aru dajocaicõjejacʉ náre diede. Buejacʉ aipe d̶aiye jaʉrõre náre máre. Aru buejacʉ napiyeque. \v 3 Eaquiyebu apejãravʉa ãmejãravʉa. Ãnijãravʉa baquiyéde põeva jápiabenajarama bueiye méne. Quénora ne baju ʉrõpe vorãjarama obedivʉ bueipõevare, ne buenajiyepe aivʉ náre yópe ne baju jápiaiyʉepe, ne d̶arãjiyepe aivʉ ãmeina teiyede yópe ne baju ʉrõpe. \v 4 Que teni jápiabenajarama iye bueiyede jãvene. Ʉbenita jápiarãjarama néñecuva mácavʉi coyʉiye báquede. \v 5 Aru parʉrõreca d̶aicõjeivʉ yʉ mʉre cojedeca. Mʉ́capũravʉ d̶aicõjejacʉ me mi baju, coreóvayʉpe cainʉmʉa. Napijacʉ mi ñájiyede. Aru coyʉjacʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne põevare máre. Que teni mi memecaiyede maje jabocʉ Jesucristore d̶ajacʉ caiyede yópe mʉre d̶aiye jaʉrõpe. \p \v 6 Aru yʉ́capũravʉ joabejĩnotamu ji yaiquíno. Maumena yʉre boarĩ́ jarʉvarãjarama, ji memecaiye boje Jesucristore. \v 7 Iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉiyede coyʉivʉ yʉ oabecʉvacari. Que teni d̶aivʉ yʉ yópe ñai cúyayʉ apevʉque ʉ̃i cúyaiyepe oabecʉvacari. Aru iye Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶aiyede d̶aivʉ yʉ oabecʉvacari. Que baru bʉojaivʉ yʉ yópe ñai cúyayʉ apevʉque ʉ̃i cúyarĩ bʉojaiyepe tʉrʉvaita. Aru iye maje jʉ aiyede Jesucristore dajocabevʉ yʉ. Quénora jʉ aivʉ yʉ ʉ̃́re cainʉmʉa. \v 8 Que baru yópe ñai cúyayʉ ʉ̃i jacopʉiyepedeca ʉ̃i cúyaiye bojede eayʉ apevʉ jipocai, yʉre máre jícʉyʉme maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i daquijãravʉ baquinóre, ji mearo d̶aiye báque boje. Aru yʉ cũinácʉra ãmevʉ, quénora jícʉyʉme caivʉ ina ʉ̃́re ʉrivʉ napini coreivʉre ʉ̃i daquijãravʉ baquinóre. \s1 Pablo ʉ̃i d̶aicõjeino Timoteore \r (Hch 12.12, 25; 13.13; 15.37-39; 20.4, 6; Ro 2.6; 2 Co 8.23; Gá 2.3; Ef 6.21-22; Col 4.7-8, 10, 14; Tit 1.4; Flm 24) \p \v 9 Caride meatejacʉ, jã́cʉdacʉyʉ maumena ji yebai. \v 10 Ãñʉ Demas dajocame yʉre ʉ̃i ʉe boje ijãravʉquede aru nʉamed̶a Tesalónica ãmicʉriĩmaroi. Crescente nʉamed̶a Galacia ãmicʉrijoborõi. Aru Tito máre nʉamed̶a Dalmacia ãmicʉrijoborõi. \v 11 Ñai Lucas quécʉrabe cʉcʉ yʉ́que caride. Vorĩ davajacʉ mʉ́que Marcore, ʉ̃i coreóvaiye boje cad̶ateiyede ji memeinore. \v 12 Jarocacʉ yʉ Tíquicore Éfeso ãmicʉriĩmaroi. \v 13 Mʉ dayʉ, davacajacʉ yʉre ji pʉenocacaje cuitótecajede, ji dajocaino mácarõre Troas ãmicʉriĩmaroi, Carpoi cʉ̃rami. Aru davacajacʉ ji paperatucuboare aru ji toivaiyocare máre. Ʉvʉ yʉ iye toivaiyocare pʉeno baju. \p \v 14 Ñai Alejandro, tãure memeipõecʉ, d̶arejame ʉrarõ ãmeno yʉre. Maje jabocʉ Jesucristo ñájine d̶acʉyʉme ʉ̃́re ʉ̃i nópe d̶aiye báque boje. \v 15 Que teni mʉ́vacari máre me jã́jacʉ ʉ̃́re, ʉ̃i maucʉvae boje parʉrõreca maje yávaiye méne. \p \v 16 Mamarʉmʉre ji nʉiye báquede jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami, coyʉcʉyʉ ji d̶aiye báquede ne boro coyʉrĩ ad̶aiye báque boje yʉre, põecʉ cʉbeteame yóvayʉ yʉre. Quénora caivʉ dajocaima yʉre. Jẽniaivʉ Jʉ̃menijicʉque ʉ̃i ãrʉmetequiyepe ayʉ yo ne ãmeno d̶aino mácarõre yʉre. \v 17 Ʉbenita maje jabocʉ Jesucristo cad̶ateame yʉre aru parʉre d̶áme yʉre, ji coyʉquiyepe ayʉ caiye iye ʉ̃i yávaiye méne. Aru cainoa joborõacavʉ nore cʉrivʉ bácavʉ jápiaima diede. Que teni maje jabocʉ Jesucristo mead̶ame yʉre ʉrarõ ãmenore jarʉvarĩ, yópe jẽni ĩ́yepe põecʉre yavide jocarĩ. \v 18 Que baru jãve coreóvaivʉ yʉ maje jabocʉ Jesucristo mead̶acʉyʉre yʉre cainʉmʉa. Aru cʉre d̶acʉyʉme yʉre ʉ̃i mead̶aimʉpe ʉ̃i jaboteinʉmʉre cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi. Que baru mearore jínajarevʉ ʉ̃́reca cainʉmʉa, jã́d̶ovarajivʉ ʉ̃́re meacʉ bajure. Quédecabu. \s1 Pablo ʉ̃i meaicõjeino Timoteojãre \r (Hch 18.2, 18; 19.22; 20.4, 21, 29; Ro 16.23; 2 Ti 1.16-17) \p \v 19 Meajarari Prisca, aru Aquila, aru caivʉ ina Onesíforo ʉ̃i cʉ̃ramicavʉ máre. \v 20 Ñai Erasto mauteamed̶a Corinto ãmicʉriĩmaroi. Aru ñai Trófimo ijimʉre dajocacacʉ Mileto ãmicʉriĩmaroi. \v 21 Me d̶arĩ jã́jacʉ, dacʉyʉ ji yebai ʉracoro jipocamia. Eubulo, Pudente, Lino, Claudia, aru caivʉ apevʉ Jesúre jʉ aipõeva meaicõjed̶ama mʉre. \p \v 22 Maje jabocʉ Jesucristovacari cʉjacʉrĩ mʉ́que. Aru Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acajacʉrĩ caivʉ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Quénoramu.