\id 2TH - Cubeo NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h 2 Tesalonicenses \toc1 2 Tesalonicenses \toc2 2 Tesalonicenses \toc3 2 Ts \mt1 2 Tesalonicenses \ip Mamabʉinore coyʉiyebu Pablo bácʉ ʉ̃i toivaicõjeiye báquede yóbocayoca paperayocare Tesalónica ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõevare. Pablo bácʉ judíovacacʉ bácʉvacari, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ marejaquémavʉ, coyʉcʉyʉ ʉ̃i yávaiye méne judíova ãmevʉre, judíova ne jʉ abe boje ʉ̃i coyʉiyede. Lucas bácʉ coyʉrejaquemavʉ Pablo bácʉi borore Hch 7:57-8:1, 9:1-31, 13:1-28:31, aru ʉ̃i cʉede Tesalónica ãmicʉriĩmaroi Hch 17:1-10, 20:1-5. Javede Pablo bácʉre toivacaipõecʉ bácʉre toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i mamayoca paperayocare Tesalónica ãmicʉriĩmarocavʉre, aru obebeaviava yóbore toivaicõjenejaquemavʉ diyocare, ãniʉjʉa báquede 50-51 d.C. máre, pʉque ʉ̃i cucʉnʉiyede, coyʉcʉyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ʉ̃i cʉede Corinto ãmicʉriĩmaroi. Pablo bácʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃́re toivacaipõecʉ bácʉre aipe ʉ̃i toivacaquiye báquede diyocare. \ip Pablo bácʉ toivaicõjenejaquemavʉ diyocare napicõjecʉyʉ ina Tesalónicacavʉre ne ñájiyede ne jʉ aiye boje Jesúre (1:3-12, 2:13-3:5), aru coyʉcʉyʉ nurié Jesucristoi copaidaquino maquinóra, ne dápiabenajiyepe ayʉ javede copaidayʉ bácʉre yópe apevʉ borocʉrivʉ ne ʉbenina arĩ coyʉiye báquepe (2:1-12), aru memeicõjecʉyʉ Jesúre jʉ aipõevare (3:6-15). \c 1 \s1 Pablo ʉ̃i meaicõjeino Tesalónicacavʉre \r (Hch 17.1; 1 Ts 1.1) \p \v 1 Yʉ, Pablo, toivaicõjeivʉ iyoca paperayocare. Silvano aru Timoteoque yʉ meaicõjeivʉ mʉjare, Tesalónica ãmicʉriĩmarocavʉ Jesucristore jʉ aipõevare. Mʉja majepacʉ Jʉ̃menijicʉ aru maje jabocʉ Jesucristo jinatamu mʉja. \v 2 Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ maje jabocʉ Jesucristomaque mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrĩ cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva. \s1 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ñájine d̶aquino ãmeina teivʉre Cristoi copaidaiyede \p \v 3 Mʉja, ñʉjevʉ, torojʉede jívʉbu ñʉja Jʉ̃menijicʉre mʉjare cainʉmʉa. Ñʉje nópe d̶aiye jaʉvʉ ñʉjare. Aru mearomu. Mʉja coreóvaivʉbu aipe d̶aiye jaʉrõre mʉjare mʉje cʉede yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, caride jave báque pʉeno. Aru caivʉ mʉja coapa ʉrivʉbu mʉjevʉre caride jave báque pʉeno. \v 4 Que baru ñʉjacapũravʉ torojʉrĩ coyʉivʉbu mʉje borore apeno ĩmaroacavʉ Jesúre jʉ aipõevare. Coyʉivʉbu mʉje pare napiyede aru mʉje jʉ aiyede Jesúre, apevʉ ne maucʉvaede mʉjare aru ne ñájine d̶aiyede máre mʉjare. \p \v 5 Mʉja ñájivʉbu mʉje jʉ aiye boje Jesúre. Aru mʉje dajocabe boje mʉje jʉ aiyede ʉ̃́re ʉetʉbevʉva, Jʉ̃menijicʉ cʉre d̶acʉyʉme mʉjare ʉ̃i jaboteinoi. Yópe acʉyʉme mʉjare coapa: “Bojed̶acʉyʉmu mʉre mi ñájiyede, mi jʉ aiye boje Jesúre”, acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ. Que teni jã́d̶ovacʉyʉme meacʉre ʉ̃i d̶acaiyede põevare yópe ʉ̃́re jaʉépe. \v 6 Que baru Jʉ̃menijicʉ d̶acʉyʉme yópe jaʉépe. Ñájine d̶acʉyʉme ina caride ñájine d̶aivʉre mʉjare. \v 7 Aru mʉja caride ñájivʉre, aru ñʉjare máre, Jʉ̃menijicʉ dajocare d̶acʉyʉme maje ñájiyede. Nópe d̶acʉyʉme Jʉ̃menijicʉ maje jabocʉ Jesús ʉ̃i copaidaquijãravʉ baquinóre. Ẽmecʉyʉme cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ ʉ̃i ángeleva ʉ̃i parʉéde cʉvarivʉque. Aru darãjarama toa uruiye jẽneboi. \v 8 Ñájine d̶acʉdacʉyʉme ina Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉre aru ina jʉ abevʉre máre maje jabocʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne. \v 9 Nácapũravʉ ñájinajarama ñájino cũiménoi. Maje jabocʉ Jesús, meacʉ baju, jarʉvacʉyʉme náre ʉ̃́re jocarĩ, ne jã́menajiyepe ayʉ ʉ̃i ʉrarõ parʉéde. \v 10 Caiye iye vaiquíyebu ãnijãravʉ, maje jabocʉ Jesúi copaidaquijãravʉ baquinóre. Copaidacʉyʉme ijãravʉi, ʉ̃ jina meara ne jínajiyepe ayʉ mearore ʉ̃́re. Que baru caivʉ ina jʉ aivʉ me pued̶arãjarama ʉ̃́re dijãravʉ baquinói. Aru mʉja máre náque cʉrãjaramu, mʉje jʉ aiye báque boje ñʉje coyʉiye báquede mʉjare Jesús ʉ̃i yávaiye méne. \p \v 11 Que baru jẽniavaivʉbu ñʉja mʉjare ñʉje coyʉiyede Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa, “Mʉja, Tesalónicacavʉ Jesúre jʉ aipõeva, bojed̶acʉyʉmu yʉ mʉjare mʉje cʉrãjino mearoque, ji cutuiye báque boje mʉjare”, ʉ̃i aquiyepe aivʉ. Jʉ̃menijicʉ mʉjare d̶are d̶ajacʉrĩ caiye méne yópe mʉje d̶aiyʉepe ʉ̃i parʉéque. Aru mʉjare bʉojare d̶ajacʉrĩ caiye mʉje mearo d̶acaiyede, mʉje jʉ aiye boje Jesúre ʉ̃i parʉéque. \v 12 Que teni põeva pued̶arãjarama maje jabocʉ Jesúre, ʉ̃i mearo d̶acaiye báque boje mʉjare. Aru mʉjare máre pued̶acʉyʉme majepacʉ Jʉ̃menijicʉ maje jabocʉ Jesucristomaque bojecʉbeda ʉ̃i me boje. \c 2 \s1 Pablo ʉ̃i coyʉrĩ mead̶aino Jesúi daquinore \r (Mt 24.24; 1 Ts 4.15-17) \p \v 1-2 Mʉja, ñʉjevʉ, coyʉrãjivʉbu mʉjare maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i copaidaquiyede aru maje cójijinajiyede ʉ̃́que. Jẽniaivʉbu ñʉja mʉjare, apecʉ ʉ̃i coyʉru mʉjare, yópe arĩ: “Ñai Espíritu Santo aibi: ‘Maje jabocʉ Jesucristoi copaidaijãravʉ eaivʉ jave’ ”, o “Pablojã aima: ‘Maje jabocʉ Jesucristoi copaidaijãravʉ eaivʉ jave’ ”, o mʉja jacopʉivʉ baru paperayoca toivaiyede ñʉja Pablojã ñʉjapeda teivʉ: “Maje jabocʉ Jesucristoi copaidaijãravʉ eaivʉ jave” arĩ, jʉ abejarã diede. Maumejiena oatʉvabejarã mʉje dápiaiyede. Aru cuavare d̶abejarã mʉje ũmene, apecʉi coyʉiye boje o no paperayoca toivaiye boje máre. \v 3 Quéda apecʉre jʉjovaicõjemejara mʉjare. \p Dijãravʉ baquinó, Jesúi copaidaquijãravʉ, eabequiyebu pʉ obedivʉ põeva ne ʉrarõ maucʉvaeta Jʉ̃menijicʉre. Dinʉmʉ maquinó ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ, bíjacʉyʉ yóboi, cʉetecʉyʉme Jesúi copaidaquiye jipocai. Jʉ̃menijicʉ ñájini d̶acʉyʉme ʉ̃́re, ñai ʉ̃mʉ ãmecʉre, toabo cũiméboi cainʉmʉa. \v 4 Ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ maucʉvacʉyʉme caivʉ põeva ne pẽpeimarare, aru ne jʉ̃menijinare, caivʉ apevʉ ne mearore jímarare, aru Jʉ̃menijicʉre máre. Yópe arĩ, ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ “Yʉrecabu parʉcʉ caivʉ apevʉ pʉeno”, acʉyʉme. Que teni ecocʉyʉme Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, dobacʉyʉ yópe jabocʉpe. Aru, “Yʉrecabu Jʉ̃menijicʉ”, acʉyʉme caivʉre. \p \v 5 Caiye iyede jave coyʉre cucacʉ yʉ mʉjare ji cʉede cãreja mʉjaque. ¿Ãrʉmenarʉ mʉja? \p \v 6 Mʉja coreóvaivʉbu cũinácʉ cʉcʉre caride, ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ ʉ̃i járobequiyede cãreja. Ʉbenita yóboi, Jʉ̃menijicʉi beoijãravʉ baquinói, ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ cʉetecʉyʉme. \v 7 Jipocamia Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovamenejaquemavʉ aipe ʉ̃i d̶aquiyede põeva ãmeina d̶aivʉre. Ʉbenita caride jã́d̶ovacʉyʉme aipe ʉ̃i d̶aquiyede náre. Cũinácʉ mauyaibi ñai ʉ̃mʉ ãmecʉre. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ĩcʉyʉme ñai mauyayʉre ʉ̃́re jocarĩ. \v 8 Dinʉmʉ maquinóre cʉetecʉyʉme ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ. Ʉbenita maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i copaidaiyede boarĩ́ jarʉvacʉyʉme ʉ̃́re ʉ̃i yávaiye parʉéque. Que baru copaidayʉ pʉeno meacʉ baju bíjarocʉyʉme ʉ̃́re. \p \v 9 Ñai ʉ̃mʉ ãmecʉ cʉvacʉyʉme ñai abujuvai jabocʉ, Satanás, ʉ̃i parʉéde. Jã́d̶ovacʉyʉme ʉ̃i ʉrarõ parʉéde ʉ̃i d̶aquiyede caijĩene põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede máre, “¿Jʉ̃menijicʉ bárica ʉ̃?” põeva ne arãjiyepe ayʉ ʉbenina. \v 10 Ʉ̃ jʉjovacʉyʉme caiye ʉ̃i ãmeina d̶aiyeque ina bíjarãjivʉre Jʉ̃menijicʉre jocarĩ. Ʉ̃ jʉjovarĩ bʉojacʉyʉme náre, ne jacopʉbeni ʉbe boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Aru ne jarʉvaiye boje ʉ̃i yávaiyede, Jʉ̃menijicʉ mead̶abecʉyʉme náre. \v 11 Que baru Jʉ̃menijicʉvacari jʉjovaicõjecʉyʉme náre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ borocʉede. \v 12 Que baru ñájine d̶acʉyʉme caivʉ ina ʉrivʉre ne ãmeina teiyede aru ʉ̃i yávaiyede jãvene jʉ abevʉre máre. \s1 Pablo ʉ̃i aino “Jʉ̃menijicʉ beoibi mead̶acʉyʉ mʉjare” \p \v 13 Mʉja, ñʉjevʉ, Jʉ̃menijicʉre jíye jaʉvʉ ñʉjare torojʉede cainʉmʉa, mʉja Jʉ̃menijicʉi ʉmarare boje. Javede ʉ̃i cʉed̶aquiye jipocai caiyede, Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ mead̶acʉyʉ mʉjare, ñai Espíritu Santoi d̶aiye báque boje mʉjare Jʉ̃menijicʉ jinava, aru mʉje jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. \v 14 Ñʉje bueiye báquede mʉjare iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, ʉ̃ cuturejaquemavʉ mʉjare, mʉje jabotenajiyepe ayʉ maje jabocʉ Jesucristoque ʉ̃i jabotequiyede. \p \v 15 Que baru, ñʉjevʉ, parʉrõreca jʉ ajarã cainʉmʉa iye ñʉje bueiyede jãvene, ñʉje coyʉiye báquede mʉjare aru ñʉje toivaiye báquede paperayocaque máre. Aru cainʉmʉa dajocabejarã diede. \p \v 16 Jẽniaivʉbu ñʉja maje jabocʉ Jesucristore majepacʉ Jʉ̃menijicʉmaque, majare ʉcʉre. Majare cad̶ateyʉbe, ʉ̃i me boje dajocabecʉva. Aru majare napini corede d̶ayʉbe ʉ̃i mearo d̶acaquiyede majare. \v 17 D̶ajacʉrĩ mʉjare parʉrivʉ mʉje ũmei aru jidʉbevʉ mʉje coyʉiyeque aru mʉje d̶aiyeque máre, me maquiyépe cainʉmʉa. \c 3 \s1 Pablo ʉ̃i aino “Jẽniajara ñʉjare Jʉ̃menijicʉque” \p \v 1 Mʉja, ñʉjevʉ, jẽniajara ñʉjare Jʉ̃menijicʉque, apevʉ obedivʉ põeva ne jápiarãjiyepe aivʉ maje jabocʉ Jesucristoi yávaiye méne maumena, ne jʉ arãjiyepe aivʉ diede, aru ne jínajiyepe aivʉ mearore Jʉ̃menijicʉre, nópe vaiye báquepedeca mʉjaque. \v 2 Aru jẽniajara ñʉjare Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ ñʉjare ina põeva ãmena, ne ãmeno d̶abenajiyepe aivʉ ñʉjare. Põeva obebevʉ jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru ina ãmeina d̶aivʉ aru apevʉre máre ãmeno d̶are d̶aivʉ ãmeno d̶aiyʉrivʉbu ñʉjare. \p \v 3 Ʉbenita maje jabocʉ Jesucristo cainʉmʉa d̶ayʉbe yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Que baru jãve parʉre d̶acʉyʉme mʉjare mʉje ũmene. Aru jã́ri corecʉyʉme mʉjare ñai abujuvai jabocʉ, ʉ̃i ãmeno d̶abequiyepe ayʉ. \v 4 Ñʉja coreóvaivʉbu maje jabocʉ Jesucristo cad̶ateyʉre mʉjare, mʉje jʉ aiye boje ʉ̃́re. Que baru coreóvaivʉbu mʉja d̶aivʉre yópe ñʉje bueiye báquepe mʉjare, aru d̶arãjivʉre máre yópe ñʉje bueiyepe iyocaque caride. \v 5 Ñʉja jẽniaivʉbu maje jabocʉ Jesucristoque, ʉ̃i napine d̶aquiyepe aivʉ mʉjare parʉrõreca yópe ʉ̃i baju napino mácarõpe, aru mʉje ʉrãjiyepe aivʉ põevare yópe majepacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ʉepe majare. \s1 Memeiye jaʉrõ \r (Hch 18.3; Gá 6.9; 1 Ts 2.9) \p \v 6 Mʉja, ñʉjevʉ, yóvaicõjemevʉ ñʉja mʉjare, maje jabocʉ Jesucristoi parʉéque, ina mʉjacavʉ jũracʉrivʉre aru d̶abevʉre máre yópe ñʉje bueiye báquepe. \v 7 Mʉjavacari coreóvaivʉbu aipe d̶aiye jaʉrõre mʉjare, d̶arãjivʉ nópe ñʉje d̶arĩ cõmajiye báquepe mʉje jẽneboi cʉrivʉ cãreja. Memeiyʉbevʉ ãmetecarã ñʉja. Quénora jũracʉbevʉva ʉrarõ memecarã. \v 8 Jacopʉbetecarã ñʉje ãiyede mʉjaque bojecʉbeda. Quénora cainʉmʉa bojed̶acarã mʉjare mʉje jíye báquede ñʉjare. Ʉrarõ memeivʉ batecárã jãravʉre aru ñamine máre, mʉje ñájimenajiyepe aivʉ ñʉjare jaʉé boje. \v 9 Ñʉja jẽniari bʉojajebu ñʉjare jaʉéde, ñʉje bueiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Ʉbenita quéda jẽniametecarã mʉjare. Jã́d̶ovacarã mʉjare ñʉje d̶aiyeque aipe d̶aiye jaʉrõre mʉjare. Que baru d̶ajarã mʉja yópe ñʉje jã́d̶ovaiye báquepe. \v 10 Javede ñʉje cʉ́vaquede mʉje jẽneboi, yópe arĩ, “Ñai memeiyʉbecʉre jíbejarã ãiyede”, d̶aicõjeivʉ batecárã mʉjare. \v 11 Nópe arĩ, coyʉivʉbu ñʉja mʉjare, ñʉje jápiaiye boje ne borore, apevʉ mʉjacavʉ jũracʉrivʉre. Nácapũravʉ mememema, bojed̶arãjivʉ náre jaʉéde. Quédata cãrijovad̶ama náre ina memeivʉre ména. \p \v 12 Que baru, ina mʉjevʉ memeiyʉbevʉre coyʉivʉbu ñʉja caride. Maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i parʉéque memeicõjeivʉbu náre. Aru parʉrõreca jẽniaivʉbu náre, ne memenajiyepe aivʉ cãrijovamevʉva apevʉre, ne cʉvarãjiyepe aivʉ ne ãiyeva. \p \v 13 Ʉbenita mʉja, ñʉjevʉ, ʉetʉbejarã mearo d̶aivʉ. \p \v 14 Apecʉ mʉjacacʉ ʉ̃i jʉ abedu ñʉje coyʉiyede yo paperayocaque, ʉ̃́re coreóvarĩ caivʉ mʉja yóvabejarã ʉ̃́re, ʉ̃i cʉyoje tequiyepe aivʉ. \v 15 Ʉbenita jã́mejara ʉ̃́re yópe mʉje jã́iyepe mʉje maucʉre. Quénora coyʉjarã aipe d̶aiye jaʉrõre ʉ̃́re yópe mʉje majicaiyepe mʉjeyocʉre. \s1 Pablo ʉ̃i meaicõjeino Tesalónicacavʉre \p \v 16 Maje jabocʉ Jesucristovacari cãrijimenoque cʉre d̶ayʉ põevare, cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva cainʉmʉa. Maje jabocʉ Jesucristo cʉjacʉrĩ caivʉ mʉjaque. \v 17 Yʉ́vacari, Pablo, toivaivʉ ji pʉrʉque caride. Meaicõjeivʉ caivʉ mʉjare. Caiyoca ji paperayocare toivaivʉ yʉ yópe, jã́d̶ovacʉyʉ mʉjare jãve ji toivaicõjeiye báquede. Que toivaivʉ yʉ. \v 18 Ʉrarõ mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare maje jabocʉ Jesucristo bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Quénoramu.