\id 2PE - Cubeo NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h 2 San Pedro \toc1 2 San Pedro \toc2 2 Pedro \toc3 2 P \mt1 2 San Pedro \ip Mamabʉinore coyʉiyebu Pedro bácʉ ʉ̃i toivacaiye báquede yóbocayoca paperayocare. Apevʉ ne dápiaiyepe, toivacarejaquemavʉ judíova Jesúre jʉ aipõevare, ne joborõare jocarĩ dajocaivʉ bácavʉre, cʉrãjivʉre apenoa joborõai, die ãmiá Ponto, aru Galacia, Capadocia, Asia, aru Bitinia máre (1 P 1:1). Ʉbenita obedivʉ ne dápiaiyepe, toivacarejaquemavʉ caivʉ Jesúre jʉ aipõevare. Pedro bácʉ judíovacacʉ barejaquémavʉ. Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ marejaquémavʉ. Lucas bácʉ toivarejaquemavʉ Pedro bácʉi borore Hch 1:12-5:42 aru 9:32-12:19 aru cap. 15. Majidivʉ ne dápiaiyepe, toivacarejaquemavʉ diyocare ãniʉjʉ bácarõre 64 d.C. Ʉbenita ã́ĩmaro Pedro bácʉ ʉ̃i cʉriĩmaro ʉ̃i toivacaiyede diyocare caivʉ majibevʉ. Apevʉ “Babilonia ãmicʉriĩmaroi cʉrejaquemavʉ” arĩ, aru apevʉ “Roma ãmicʉriĩmaroi cʉrejaquemavʉ”, arĩ dápiaivʉbu. \ip Toivacarejaquemavʉ Jesúre jʉ aipõeva, ne me jã́rajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne jʉjovabenajiyepe ayʉ náre ne bueiye jãve ãmeque, ne vainí tʉrĩ bíjabenajiyepe ayʉ ne jʉ aiyede jarʉvarĩ (3:17). Coyʉrejaquemavʉ aipe ãrojae jaʉrõre Jesúre jʉ aipõevare (1:1-15), aru aipe ãrojae máquede Jesúi jã́d̶ovaiye báquede meacʉ bajure aru Jʉ̃menijicʉre coyʉcaipõeva mácavʉ ne yávaiye jãvene (1:16-21), aipe ãrojaene borocʉede bueivʉ ne coyʉiyede (cap. 2), aru aipe ãrojaene Jesucristoi copaidaquiyede (cap. 3). \c 1 \s1 Pedro ʉ̃i meaicõjeino Jesúre jʉ aipõevare \r (Tit 2.13) \p \v 1 Yʉ́bu Simón Pedro, Jesucristore memecayʉ aru ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉ. Toivacaivʉ yʉ mʉjare, jʉ aivʉre cũinátʉrʉ ñʉjaque Jʉ̃menijicʉre, majare mead̶aipõecʉ pʉeno meacʉ baju Jesucristore. \v 2 Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrĩ me cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva pʉeno baju mʉje majiéque maje jabocʉre. \s1 Jesúre jʉ aipõeva ne mearo d̶aino \r (Jn 21.18-19) \p \v 3 Jʉ̃menijicʉ coreóvare d̶aibi majare Jesucristore, ñai cutuyʉ bácʉre majare, maje ʉ̃ jina marajiyépe ayʉ. Cutuibi majare, maje cʉvarãjiyepe ayʉ me ʉ̃́pe aru maje d̶arãjiyepe ayʉ mearore ʉ̃i d̶aiyepe. Caride maje coreóvaiye boje Jesucristore, Jʉ̃menijicʉ cʉvare d̶aibi majare caiye jaʉéde majare, maje cʉrãjiyepe ayʉ me ʉ̃i jã́inoi, ʉ̃́re memecaivʉ ʉ̃i parʉéque. \v 4 Ijãravʉcavʉ ãmena ãmeina dápiad̶ama aru ãmed̶ad̶ama ne ãmeina d̶aiyʉepe. Que teni bíjare nʉñama na. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ pʉeno meacʉ baju me dápiaibi aru me d̶aibi máre. Que teni cʉbi me cainʉmʉa. Aru Jʉ̃menijicʉ “Mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i ʉrarõ mearo aino mácarõque, bíjabede d̶aibi mʉjare, yópe ne bʉoimarare dupini nʉre d̶aiyepe, mʉje cʉrãjiyepe ayʉ me ʉ̃́pe. Que baru mʉja meara, me dápiaivʉ, me d̶aivʉ máre bʉojarãjivʉbu. \v 5 Que baru jaʉvʉ mʉjare mʉje memenajiye, mʉje cʉrãjiyepe aivʉ me Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. Javede jʉ ad̶avʉ̃ Jesucristore. Jʉ arĩ, meara tejarã mʉja. Meara teni, coreóvajarã mearore aru ãmenore máre. \v 6 Mearore aru ãmenore máre coreóvarĩ, d̶aicõjejara me mʉje dápiaiyede aru mʉje d̶aiyede máre. D̶aicõjeni mʉje baju me, napijara mʉja. Napini, me cʉjarã mʉja yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe ʉ̃́re memecaivʉ. \v 7 Me cʉrĩ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe ʉ̃́re memecarĩ, ʉjarã mʉja apevʉ Jesúre jʉ aivʉre yópe mʉje ʉepe mʉjeyovare. Aru ʉrĩ apevʉ Jesúre jʉ aivʉre, ʉjarã mʉja caivʉre máre. \p \v 8 Mʉja d̶aivʉ baru diede, aru caijãravʉa pʉeno baju d̶aivʉ baru diede, jũracʉbenamu mʉja. Aru mʉje d̶aiye bojecʉbe ãmequiyebu. Quénora ʉetʉbevʉva memecarãjivʉbu mʉja, mʉje coreóvaiye boje me maje jabocʉ Jesucristore. \v 9 Ʉbenita ñai d̶abecʉ baru diede aru die jaʉru ʉ̃́re, yópe põecʉpe joarõi jã́ri eabecʉ mimini quĩ́jino jã́ñʉ joabenoi, nopedeca jápiarĩ eabecʉ cavarõ mearoquede, Jʉ̃menijicʉ jinore coreóvabebi. Quénora jápiarĩ eayʉ ijãravʉquede, coreóvaibi diede. Ʉ̃́recabe ãrʉmeteyʉ Jʉ̃menijicʉi ãrʉmeteiye báquede ʉ̃i ãmeina teiye báquede aru Jʉ̃menijicʉi jarʉvaiye báquede ʉ̃i boropatejʉroe báquede. \v 10 Mʉja, jívʉ, que baru mʉje memecaiye méque, mʉje d̶aiye mearoque máre, coreóvare d̶ajarã jãve Jʉ̃menijicʉi beoiye báquede mʉjare, ʉ̃i cutuiye báquede máre. Que d̶aivʉ baru, mʉja ye vainí tʉrĩ bíjabenamu Jʉ̃menijicʉre jocarĩ. \v 11 Que baru torojʉrĩ copʉ etaimara márajivʉbu mʉja maje jabocʉ Jesucristo, majare mead̶ayʉ, ʉ̃i jaboteino cũiménoi. \p \v 12 Que baru ãrʉre cure d̶aiyʉvʉ yʉ mʉjare cainʉmʉa iye yávaiye ji coyʉiyede. Javede mʉja coreóvarejaquemavʉ diede aru jʉ arejaquemavʉ iye yávaiyede jãvene ne bueiye báquede mʉjare. \v 13 Meavʉ ãrʉre d̶ayʉ mʉjare ji cʉede cãreja ijãravʉi iye yávaiye méne ji coyʉiyede, mʉje dápiare nʉrajiyepe ayʉ diede. \v 14 Maumejie yaicʉ́yʉmu yʉ yópe maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i majide d̶aiye báquepe yʉre. \v 15 Que baru d̶aquijivʉ yʉ caiyede ji oainope, mʉje ãrʉri bʉojarãjiyepe ayʉ caiye iye yávaiye méne ji yainíburu yóbore máre. \s1 Ina Jesucristo meacʉ bajure jã́ivʉ bácavʉ ne coyʉino \r (Mt 17.1-5; Mr 9.2-7; Lc 9.28-35) \p \v 16 Borocʉbedejacarã mʉjare ñʉje bueiye báquede maje jabocʉ Jesucristoi parʉéde. Aru borocʉbedejacarã mʉjare ñʉje bueiye báquede dacʉyʉre cojedeca ijãravʉi. Ñʉje bueiye báque ñʉje baju dápiaiye ãmevʉ. Quénora ñʉjavacari jã́rejacarã ñʉje baju ñʉje yacorʉaque Cristoi ʉrarõ parʉéde. \v 17 Majepacʉ Jʉ̃menijicʉvacari pued̶arejame Jesúre aru mearore jídejame ʉ̃́re ʉ̃i aiye báquede ʉ̃i yávaino mearoque: “Ñaime jímacʉ, ji ʉmʉ. Torojʉvʉ yʉ ʉ̃́re”, arejame. \v 18 Aru ñʉjavacari jápiarejacarã ñʉje baju ñʉje cámucobeaque iye yávaino mácarõre cavarõ mearore jocarĩ ñʉje cʉe báquede Jesucristoque dicũ cʉ̃racũ meacũ bajui, Jʉ̃menijicʉi cʉe báque boje nore. \p \v 19 Ñʉje jã́ino mácarõ aru ñʉje jápiaino mácarõ máre nopedecabu iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiye báquepe javede. Que baru iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiye báqueque ʉ̃ jã́d̶ovaimi jãvene ñʉje coyʉiyede iye vaiye báquede ñʉjare. Jápiarĩ ad̶ajarã mʉja iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiye báquede. Yópe pẽoibʉque põeva ne quĩ́jino jã́ri eaiyepe ñeminoi pʉ miad̶áe tʉiyeta aru aviá ʉ̃i boiyeta ne jã́rajiyepe aivʉ me, nopedeca iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiye báqueque ʉ̃ coreóvare d̶aibi mʉjare quĩ́jino pʉ Jesucristoi copaidaiyeta, ʉ̃i coreóvare d̶aquiyede mʉjare me caiyede mʉje ũmei. \v 20 Mamarʉmʉ coreóvajarã mʉja iyede: Põecʉ cʉbebi ʉ̃i baju coyʉrĩ bʉojayʉ aipe aiyʉrõre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaino mácarõre ʉ̃i toivaicõjeino mácarõre ʉ̃i yávaiyede. \v 21 Que baru ʉ̃i yávaiyede coyʉcayʉ bácʉ cʉbedejaquemavʉ coyʉyʉ bácʉ ʉ̃i baju dápiainore yópe ʉ̃i baju ʉrõpe. Quénora caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaivʉ bácavʉ memecarejaquemavʉ ʉ̃́re. Aru coyʉrejaquemavʉ ʉ̃i dápiaiyede yópe ʉ̃i ʉrõpe. Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo coyʉicõjenejaquemavʉ na mácavʉre. \c 2 \s1 Ina borocʉede bueivʉre coyʉino \r (Mt 12.45; Lc 11.26; Jn 8.34; Ro 6.6, 16; Jud 4-13) \p \v 1 Javede Israecavʉ bácavʉ ne jẽneboi cʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva ʉbenina. “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãveneca yávaivʉbu ñʉja”, borocʉrĩ arejaquemavʉ na mácavʉ. Nopedeca bueipõeva ʉbenina cʉrãjivʉbu mʉje jẽneboi. “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãveneca bueivʉbu ñʉja”, borocʉrĩ arãjivʉbu na. Ʉbenita yavenina bueni bʉ́rãjivʉbu ne yávaiyede jãve ãmene. Aru jʉ abevʉvacari maje jabocʉ Jesucristore, ñai mead̶ayʉ bácʉre náre, “Maje jabocʉ ãmemi ʉ̃”, arãjivʉbu na. Yópe põecʉ ʉ̃i bojed̶aiyepe ʉ̃i ʉrõre bojed̶ainoi ʉ̃ jino maquiyépe ayʉ, nopedeca Jesucristo ʉ̃ jinare d̶aibi náre ʉ̃i meiye báque boje ʉ̃i jivede. Aru ne yávaiyede jãve ãmene bueiye boje, maumejiena bíjare d̶arãjarama ne baju. \v 2 Obedivʉ põeva náre jʉ arĩ, yóvarĩ nʉri, napedeca ʉrarõ ãmeno d̶arãjivʉbu. Ne d̶aiye boje nópe, ãmeina yávarãjarama ina jʉ aivʉre Jesucristore. \v 3 Ãujinajivʉbu na apevʉi cʉvede, tãutʉrare máre. Que teni jʉjovarãjivʉbu mʉjare ne bueiye borocʉeque, ĩnajivʉ mʉje cʉvaede. Ʉbenita javede Jʉ̃menijicʉ “Ina borocʉede bueivʉ ñájinajarama”, arejaquemavʉ. Que teni bíjarãjarama na Jʉ̃menijicʉre jocarĩ. \p \v 4 Ina ángeleva ãmeina teivʉ bácavʉre Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebedejaquemavʉ ne ãmeina teiye báquede. Quénora darorĩ jarʉvarejaquemavʉ náre ñeminitucubʉi, ina ñájinajivʉre ne coreinoi. Nore nárecabu bʉoimara tãumeaque coreivʉ pʉ Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóita. \p \v 5 Quédeca ina ijãravʉcavʉ javecavʉ bácavʉre máre, Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebedejaquemavʉ ne ãmeina teiye báquede. Quénora ocare d̶arĩ, muivári yaidé d̶arejaquemavʉ caivʉ ina ãmeina d̶aivʉ bácavʉre. Ʉbenita mead̶arejaquemavʉ Noé mácʉre, ñai coyʉre curĩduyʉ bácʉre põevare ne mearore d̶aiye jaʉquiyepe arĩduyʉ bácʉre. Aru apevʉ siete paivʉ bácavʉre quévʉra Noé mácʉque Jʉ̃menijicʉ mead̶arejaquemavʉ muiváibore jocarĩ. \p \v 6 Quédeca Sodoma aru Gomorra máre ãmicʉriĩmaroacavʉ bácavʉre Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebedejaquemavʉ ne ãmeina teiye báquede. Quénora cʉ̃raboa uruiboa darorĩ ocainopedeca, ẽ́ni bíjare d̶arejaquemavʉ caivʉ diĩmaroacavʉ bácavʉre. Que teni diĩmaroa quédata ũapena teni cũinéjaquemavʉ. Que d̶arĩ, Jʉ̃menijicʉ coreóvare d̶aibi caivʉ ijãravʉcavʉ cʉrãjivʉre ãmeina d̶aivʉ bárãjivʉre ʉ̃ ñájine d̶acʉyʉre na márajivʉre ne ãmeina teiye baquiyé boje. \v 7 Ʉbenita mead̶arejaquemavʉ Lot bácʉre, ñai meacʉ bácʉre. Ʉrarõ chĩoñʉ marejaquémavʉ Lot bácʉ ʉ̃i ũmei ina Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ bácavʉre ne ãmeina teiye báquede. \v 8 Ñai ʉ̃mʉ meacʉ cʉcʉ barejaquémavʉ ne jẽneboi. Aru ñájiñʉ marejaquémavʉ ʉ̃i ũmei ʉ̃i jã́iyede aru ʉ̃i jápiaiyede máre ne vainí tʉiyede jãravʉa coapa. \p \v 9 Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ majibi mead̶ayʉ ina ʉ̃́re jʉ arĩ mearo d̶aivʉre yópe ʉ̃i ʉrõpe, jʉjovaivʉre jarʉvarĩ. Aru ʉ̃ majibi coreyʉ ina ʉ̃́re jʉ abeni ãmeno d̶aivʉre, ñájinajivʉre pʉ ʉ̃i ñájiovaquijãravʉ baquinóita. \v 10 Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme ina torojʉrĩ d̶aivʉre ãmeina ne baju ʉrõpe aru jʉ abeni ãmeina jã́ivʉre ʉ̃́re apevʉ pʉeno. \p Pued̶abenama ina borocʉede bueivʉ. D̶ad̶ama yópe ne baju ʉrõpe. Aru jidʉbevʉva ãmeina yávad̶ama ina pʉeno parʉrivʉre. \v 11 Que teivʉreca ina ángelevacapũravʉ, ne pʉeno parʉrivʉ aru ne pʉeno cõjeivʉ máre, pued̶arĩ ãmeina yávabenama ina pʉeno parʉrivʉre Jʉ̃menijicʉi jã́inoi ñájine d̶arãjivʉ náre. \v 12 Ʉbenita ina borocʉede bueivʉ coreóvabenama ina pʉeno parʉrivʉre ne ãmeina yávaimarare. Que baru ãimara ãrʉmevʉpe dápiabevʉva d̶ad̶ama yópe ne baju ʉrõpe. Yópe põeva ne jẽiyepe ãimarare boarã́jivʉ náre, nopedeca na máre bíjaroimara márajivʉbu, ne bíjare d̶aiye boje apevʉre. \v 13 Ãmeina ñájinajivʉbu na yópe ne baju ãmeina ñájine d̶aiyepe apevʉre, ne ñájiye d̶aiye boje apevʉre. Torojʉve ted̶ama ʉbenina jãravʉre aru ñamine máre. Que teni d̶ad̶ama yo ãmenore, cʉyoje tenajivʉ ne baju põeva ne cʉyojeda jã́iyede. Aru ne yóvarãnʉiyede mʉje torojʉve teinoi cʉyoje tede d̶ad̶ama mʉjare ne torojʉrĩ jʉjovaiyede mʉjare. \v 14 Áco nomió ne jã́imore ãmenore d̶aiyʉrĩ dápiaivʉbu ṍque. Ʉetʉbevʉva ãmeina d̶arĩ ne ãmeina teiyede dajocaiye majibema na. Vainí tʉre d̶ad̶ama ina jʉ aivʉre Jesucristore parʉbevʉva cãreja ne jʉ aiyede ʉ̃́re. Náre jʉjovad̶ama yópe moa boaipõecʉ ʉ̃i jajovaiyepe moacʉre cṹvaque. Cainʉmʉa dápiad̶ama ne cʉvaiyʉede caiye ne jã́iyede. Que baru ʉrarõ ãujiñama na. Nárecabu Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aimara márajivʉ. Que baru ʉ̃i coavaimara márajivʉbu ʉ̃́re jarʉvarĩ. \v 15 Dajocad̶ama ne jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Que teni mamated̶ama ne baju yópe põecʉ mái nʉri macarõi ʉ̃i mamateiyepe ʉ̃i dajocaiyede dimare jocarĩ. D̶ad̶ama yópe Balaam mácʉpe. Ñai Balaam mácʉ Beor bácʉi mácʉ barejaquémavʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉvacari, borocʉcʉ barejaquémavʉ. Ʉ̃i ãmeina teiye báque boje, bojede vorĩ eaiyʉrĩdurejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ. \v 16 Ʉbenita ʉ̃i tubamʉ, ãimacʉ yávabecʉ bácʉ, jararejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre. Yávarejaquemavʉ ʉ̃́re ape yávaiyeque yópe põecʉi yávaiyepe, dajocare d̶acʉyʉ ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉre ʉ̃i d̶aiye báquede ãrʉmecʉpe. \p \v 17 Yópe põeva ocore earĩ coreniduivʉ ne chĩoiyepe ococobe pĩapóri popoiye boje, nopedeca põeva chĩod̶ama ina bueipõeva borocʉrivʉ ne bueiyeque, ne jʉjovaiye boje. Aru yópe ocopenibo ũmevʉque japurĩ jaroiyepe põeva majibevʉva, nopedeca ina bueipõeva borocʉrivʉ ne bueiyede majibenama, ne jʉjovaiye boje. Que teni ne bueiye báque bojecʉbevʉ. Que baru Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi náre ne cʉrãjino pʉeno baju ñeminore, ne ñájinajinore. \v 18 Yávad̶ama parʉéque yópe majidivʉ ne yávaiyepe. Ʉbenita quéda ʉbenina yávad̶ama na. Apevʉ põeva dajocad̶ama ne bueiye jãve ãmene jarʉvarĩ, yópe bʉoimʉ ʉ̃i dupini nʉiyepe. D̶aicõjeivʉbu náre, ne d̶arãjiyepe aivʉ cojedeca no ãmenore yópe ne dajocarĩduino mácarõpe. \v 19 Yópe arĩ, coyʉivʉbu náre: “Mʉja yebacavʉ ãmevʉ. Que baru d̶ajarã caiyede yópe mʉje baju ʉrõpe”, ad̶ama na. Ʉbenita ne que aiyedeca, nárecabu yebacavʉpe paivʉ. Ne ãmeina d̶aiyʉede d̶aicõjeiye boje náre, bíjarãjarama na. Ñai d̶aicõjeñʉ apevʉre, ʉ̃́recabe ne jabocʉ. Aru apevʉ ʉ̃i yebacavʉbu. Nopedeca põecʉ apejĩene d̶aicõjeimʉ maru, ʉ̃́recabe yebacacʉpe páyʉ. \v 20 Ina põeva jarʉvaivʉ bácavʉ ijãravʉcavʉ ne ãmeno d̶aiyede, ne coreóvaiye boje maje jabocʉ Jesucristore, majare mead̶aipõecʉre, oatʉvaivʉ baru ne ũmene, ãmeina tenajivʉ cojedeca, bʉojarãjarama na ãmena ne mamarʉmʉre ãmeno d̶aino mácarõ pʉeno. \v 21 Ne jarʉvaru Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye méne ʉ̃i coyʉiye báquede náre, pʉeno baju meajebu náre, ne majibedu iye bueiyede aipe d̶arĩ põeva cʉrĩ bʉojarãjivʉ mearare Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. \v 22 D̶ad̶ama na yópe majidivʉ ne coyʉino mácarõpe: “Yavimi copedini ãñʉme ʉ̃i baju bijoiye báquede. Aru vã́rico ne cuyavaimo máco copainʉri parad̶obe yaobʉrã”, ad̶ama na. \c 3 \s1 Maje jabocʉ ʉ̃i copaidaquinore coyʉino \r (Mt 24.43; Lc 12.39; 1 Ts 5.2; 2 Ti 3.1-5; Jud 18; Ap 16.15; 21.1) \p \v 1 Mʉja, ji ʉmara, caride toivacaivʉ mʉjare cojedeca. Javede toivacacʉ mʉjare apeyoca paperayocare. Diyoca pʉcayocaque ãrʉre d̶aiyʉvʉ mʉjare iye bueiyede jãvene mʉje jápiaiye báquede, mʉje dápiarãjiyepe ayʉ nurié. \v 2 Ãrʉjara ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ, Jʉ̃menijicʉre memecaivʉ bácavʉ, ne bueiye báquede mamarʉmʉre. Ãrʉjara maje jabocʉ Jesucristo, majare mead̶aipõecʉ, ʉ̃i d̶aicõjeiye báquede máre ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ñʉje bueiye báquede mʉjare. \p \v 3 Mamarʉmʉre coreóvajarã mʉja iyede: Ãnijãravʉa bʉojaquijãravʉa baquiyéde, Cristoi copaidaquijãravʉ jipocare, darãjarama põeva Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ, yʉrivʉ, aru ne ãmeina d̶aiyʉepe d̶aivʉ. Yʉrinajarama Jʉ̃menijicʉre aru Jesucristore jʉ aipõevare máre. \v 4 Yʉrini, yópe arãjarama na: “Mʉja aivʉ, ‘Copaidacʉyʉmu yʉ ijãravʉi’, arejamed̶a Cristo, aivʉbu mʉja. Jãve maru no, ¿Ã́ri cʉri ʉ̃? Obediʉjʉa vaivʉ majeñecuva mácavʉ ne yainíburu yóbore. Aru ne cʉrinʉmʉre, caride máre, caiye vaivʉ cũinátʉrʉ iye vaiye báquepedeca Jʉ̃menijicʉi ijãravʉre cʉed̶ainʉmʉ yóbore”, arĩ yʉrinajarama na. \v 5 Ʉbenita nácapũravʉ coreóvaiyʉbenama Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báque caijĩene. Mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉ cʉed̶arejaquemavʉ cavarõre aru joborõre máre ʉ̃i yávaiyeque. Cʉed̶arejaquemavʉ ijãravʉre ocoque aru oco jẽneboi. \v 6 Aru ocoque máre jarʉvarĩ bíjare d̶arejaquemavʉ ãnijãravʉcavʉ bácavʉre muiváiboque. \v 7 Aru caride máre mead̶ayʉbe ijãravʉre, cavarõre aru joborõre máre, ʉ̃i yávaiyeque. Mead̶ayʉbe ijãravʉre pʉ ʉ̃i ñájiovaquijãravʉ baquinóita, ʉ̃i ñájine d̶aquiyede caivʉ ãmenare, ne coatenajiyepe ayʉ ʉ̃́re jarʉvarĩ. Dinʉmʉ maquinóre cũiné d̶acʉyʉme ijãravʉre toaque. \p \v 8 Mʉja, ji ʉmara, ãrʉmetebejarã iyede: Jʉ̃menijicʉ jã́ñʉme cũinájãravʉ vainore yópe maje jã́iyepe mil paiʉjʉa vainore. Aru Jʉ̃menijicʉ jã́ñʉme mil paiʉjʉa vainore yópe maje jã́iyepe cũinájãravʉ vainore. \v 9 Maje jabocʉ Jesucristo “Copaidacʉyʉmu yʉ” arejame. Ʉbenita apevʉ põeva ne majiépe, ne jãravʉare corevaiyepe, dʉibajĩemu ʉ̃i daiyʉrĩduino. “Dabebi cãreja. Que baru dabecʉyʉme”, arĩ dápiad̶ama ʉbenina. Ʉbenita daiyʉbecʉ ãmemi. Quénora napiñʉme mʉjare. Jʉ̃menijicʉ ʉbi caivʉ põevare mead̶aimara marajiyépe ayʉ. Que baru ʉbebi ʉ̃ cũinácʉ ʉ̃i coateiyede ʉ̃́re jarʉvarĩ toabo cũiméboi. \p \v 10 Yópe ñavaipõecʉi daiyepe ñamine, põeva ne majibede, nopedeca dacʉyʉme Jesucristo, põeva ʉ̃́re ne corebede. Dinʉmʉ maquinóre yo cavarõ cũiquíyebu ʉrarõ jidojarõ bʉjinoque. Aru caiye iye ijãravʉi cʉe báque me ẽ́ni cũiquíyebu toaque pʉ ne bíjarĩ cũiyeta. Aru maje cʉrijoborõ máre, caiye ijãravʉque máre, Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báque, põeva ne d̶aiye báque máre, me ẽ́ni cũiquíyebu. \p \v 11 Que teni caiye bíjarĩ cũiquíyebu. Que baru me cʉjarã mʉja meara teni Jʉ̃menijicʉi jã́inoi ʉ̃́re memecaivʉ. \v 12 Napini corejarã maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquiyede. Aru d̶ajarã mʉja caiye iye jaʉéde mʉjare cãreja ʉ̃i daquiye jipocare. Que teni daicõjenajivʉbu mʉja ʉ̃́re maumena. Dijãravʉ ʉ̃i copaidaquijãravʉ baquinóre, yo cavarõ me ẽ́ni cũiquíyebu toaque pʉ bíjarĩ cũiyeta. Aru caiye iye ijãravʉi cʉe báquede toaijiquiyebu toaque pʉ ẽnuricoro teni cũiyeta. \v 13 Ʉbenita cʉquiyebu cavarõ mamaro aru joborõ mamaro máre. Jʉ̃menijicʉ aibi majare, “Apejãravʉ mamajãravʉ meajãravʉ baquinó cʉquiyebu jãve”. Aru caivʉ dinʉmʉ maquinócavʉ meara cʉrãjarama cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. \p \v 14 Mʉja, ji ʉmara, mʉje napini coreiyedeca diede d̶ajarã caiyede mʉje oainope, maje jabocʉi eaquiyepe aivʉ mʉjare ãmeno cʉbevʉre. Quénora eajacʉrĩ mʉjare pʉeno baju mearare aru me cʉrivʉre cãrijimevʉva. \v 15-16 Coreóvajarã iyede: Maje jabocʉ Jesucristo napini coreibi põevare, ne mead̶arãjiyepe ayʉ. Quédeca caiyoca ʉ̃i paperayocaque toivaicõjequemavʉ diede majecʉ, maje ʉmʉ, Pablo. Apeyoca ʉ̃i paperayocare apevʉ põeva jápiarĩduyama. Ina majibevʉ aru ina jʉ aivʉ Jesucristore parʉbevʉva cãreja coyʉrĩduyama aipe aiyʉrõre iye ʉ̃i toivaicõjeiye báquede aru ape toivaiye báquede máre, Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquede ʉ̃i yávaiyede. Ʉbenita ʉbenina coyʉyama na. Que baru ne baju coated̶ama Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. \p \v 17 Mʉja, ji ʉmara, javede majivʉ mʉja diede. Que baru me jã́jara ina põeva Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉre, ne jʉjovabenajiyepe aivʉ mʉjare ne bueiye jãve ãmeque, mʉje vainí tʉrĩ bíjabenajiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede jarʉvarĩ. \v 18 Quénora pʉeno baju nʉjara mʉja, Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaimara bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru pʉeno baju coreóvajarã maje jabocʉ Jesucristore, majare mead̶aipõecʉre. Mearore jínajarevʉ ʉ̃́reca caride aru cainʉmʉa, jã́d̶ovarajivʉ ʉ̃́re meacʉ bajure. Quédecabu. Quénoramu.