\id 2CO - Cubeo NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h 2 Corintios \toc1 2 Corintios \toc2 2 Corintios \toc3 2 Co \mt1 2 Corintios \ip Mamabʉinore coyʉiyebu Pablo bácʉ ʉ̃i toivaicõjeiye báquede yóbocayoca paperayocare Corinto ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõevare. Pablo bácʉ judíovacacʉ bácʉvacari, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ marejaquémavʉ, coyʉcʉyʉ ʉ̃i yávaiye méne judíova ãmevʉre, judíova ne jʉ abe boje ʉ̃i coyʉiyede. Lucas bácʉ coyʉrejaquemavʉ Pablo bácʉi borore Hch 7:57-8:1, 9:1-31, 13:1-28:31, aru ʉ̃i cʉede Corinto ãmicʉriĩmaroi 18:1-18. Javede Pablo bácʉre toivacaipõecʉ bácʉre toivaicõjenejaquemavʉ pʉcayoca ʉ̃i paperayocare Tesalónica ãmicʉriĩmarocavʉre aru ʉ̃i mamayoca paperayocare Corinto ãmicʉriĩmarocavʉre. Pablo bácʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃́re toivacaipõecʉ bácʉre aipe ʉ̃i toivacaquiye báquede diyocare. Toivaicõjenejaquemavʉ diyocare ãniʉjʉ bácarõre 55 d.C., yóbecʉe ʉ̃i cucʉnʉiyede, coyʉcʉyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Majidivʉ ne dápiaiyepe, cʉrejaquemavʉ Filipos ãmicʉriĩmaroi ʉ̃i toivaicõjeiyede diyocare (Hch 20:1-2). \ip Diyocaque Pablo bácʉ coyʉrejaquemavʉ aipe Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶ajarã mʉja boropatenbenajivʉ ji jã́inore”, ʉ̃i yóboque coyʉiye báquede põevare. Aru coyʉrejaquemavʉ aipe ʉ̃́vacari Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉre, bueipõeva borocʉrivʉ ne cʉe báque boje Corinto ãmicʉriĩmaroi Jesúre jʉ aipõeva jẽneboi. Ina bueipõeva borocʉrivʉ ʉbenina coyʉrejaquemavʉ ape yávaiyede, Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶ajarã” ʉ̃i yávaiye jãve ãmene. Aru “Pablo ãmemi Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ” ʉbenina arĩ coyʉrejaquemavʉ. Diyoca coricai Pablo bácʉ Jesúre jʉ aipõevare jícõjenejaquemavʉ jecʉbevʉva ne cʉvaequede cʉve cʉvabevʉre, ne cad̶atenajiyepe ayʉ náre (caps. 8-9). \c 1 \s1 Pablo ʉ̃i meaicõjeino Corintocavʉre \r (Hch 18.1) \p \v 1 Yʉ, Pablo, toivaicõjeivʉ apecʉre iyoca paperayocare. Meaicõjeivʉ mʉja cójijivaivʉ Corinto ãmicʉriĩmarocavʉ Jʉ̃menijicʉi põevare aru caivʉ apevʉ Acaya ãmicʉrijoborõcavʉ Jʉ̃menijicʉi põevare máre. Jʉ̃menijicʉ beorĩ epeibi yʉre Jesucristoi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉre. Timoteo máre, majecʉ ʉ̃i jʉ aiye boje Jesúre majapedeca, meaicõjeimi mʉjare. \v 2 Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrĩ cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare máre cãrijimevʉva. \s1 Maja cad̶ateimara maje ñájiyede \r (1 Co 15.32) \p \v 3 Jínajarevʉ mearore Jʉ̃menijicʉre, maje jabocʉ Jesucristoi mearore jímʉre, jípacʉre máre. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́imi majare cainʉmʉa. Aru cad̶ateibi majare cainʉmʉa, ʉ̃i parʉre d̶aiye boje majare maje ũmei. \v 4 Cainʉmʉa maje ñájiyede, majepacʉ Jʉ̃menijicʉ parʉre d̶arĩ maje ũmei, cad̶ateyʉbe majare, majacapũravʉ maje cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉ ñájivʉre. Yópe ʉ̃i parʉre d̶aiyepe majare, nopedeca maja parʉre d̶aivʉbu apevʉre máre. \v 5 Yópe Cristoi ʉrarõ ñájiye báquepe, nopedeca maja máre ʉrarõ ñájivʉbu. Aru yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrarõ cad̶ateiye báquepe ʉ̃́re, nopedeca ʉrarõ cad̶ateyʉbe majare, maje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe. \v 6 Ñʉja ñájivʉbu, bʉojarãjivʉ cad̶ateivʉ mʉjare, mʉje parʉrãjiyepe aivʉ mʉje ũmei aru mʉje mead̶aimara marajiyépe aivʉ máre. Jʉ̃menijicʉi cad̶ateiyede ñʉjare ʉ̃i parʉre d̶aiyede ñʉje ũmei, coreóvare d̶aibi ñʉjare aipe d̶aiye jaʉrõre ñʉjare, ñʉje cad̶atenajiyepe ayʉ mʉjare, parʉre d̶arĩ mʉjare mʉje ũmei. Que baru mʉja máre mʉje ñájiyede napini bʉojarãjivʉbu mʉje ñájinajijãravʉ baquinói yópe ñʉje napiyepedeca ñʉje ñájiyede. \v 7 Majivʉ ñʉja mʉje ñájiyede yópe ñʉje ñájiyepedeca, Jʉ̃menijicʉ cad̶ateni parʉre d̶acʉyʉre mʉjare máre mʉje ũmei, yópe ʉ̃i cad̶ateni parʉre d̶aiyepedeca ñʉjare ñʉje ũmei. Que baru jãve napini coreivʉbu ñʉja me baju vaiquíyepe aivʉ mʉjare. \p \v 8 Mʉja, ñʉjevʉ, ʉvʉ ñʉja mʉje majinajiyede ñʉje napiye báquede ñájino ʉrarõ bajure no Asia ãmicʉrijoborõi. Pare ãmeno ñʉje ñájiye boje, ye napini majibetecarã ñʉja. “¿Jãve yainájivʉ bárica?” arĩ dápiarĩducarã ñʉja. \v 9 Jʉ̃menijicʉ nópe arĩ dápiaicõjeñʉme, ñʉje napini corebenajiyepe ayʉ ñʉje baju cad̶atenajiyede. Quénora jãve napini coreiye jaʉteavʉ̃ ñʉjare Jʉ̃menijicʉre, ñai nacovañʉ ina yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ, ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ ñʉjare, yaijʉrorivʉ bácavʉre. \v 10 Aru Jʉ̃menijicʉ jãve mead̶ame ñʉjare iye ñʉje yaijʉrorõ mácarõre jocarĩ. Aru ñʉjare mead̶acʉyʉme ñʉje ñájiyede jarʉvarĩ. Que baru jãve napini coreivʉbu ñʉja ʉ̃́re. Majivʉ ñʉja jãve mead̶acʉyʉre ñʉjare ñʉje ñájiyede jarʉvarĩ cainʉmʉa. \v 11 Que baru ʉvʉ ñʉja mʉje cad̶atenajiyepe aivʉ ñʉjare mʉje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque ñʉjare boje. Obedivʉ põeva ne jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque ñʉjare boje, mearo d̶acacʉyʉme ñʉjare. Aru ne jã́iyede ʉ̃i mearo d̶acaiyede ñʉjare, obedivʉ põeva torojʉede jínajarama ʉ̃́re. \s1 Aipe teni Pablo ʉ̃i jã́cʉnʉmeno mácarõ Corintocavʉre yópe ʉ̃i aiye báquepedeca \r (Hch 18.5; 19.21; Ef 1.4) \p \v 12 Apevʉ mʉjacavʉ ʉbenina arĩ coyʉrĩduyama ñʉjare borocʉrivʉre. Ʉbenita ne que aiye jãve ãmevʉ. “D̶ad̶avʉ̃ maja yópe d̶aiye jaʉrõre majare Jʉ̃menijicʉi jã́inore”, ñʉje arĩ dápiaiyeque torojʉrivʉbu ñʉja. Coreóvaivʉbu ñʉja cainʉmʉa d̶arĩ cõmajivʉre jʉjovabevʉva aru ãmeno cʉbevʉva máre põeva Jesúre jʉ abevʉque aru pʉeno baju mʉja Jesúre jʉ aipõevaque. Ʉbenita nópe d̶arĩ bʉojabevʉ ñʉja ñʉje majiéque. Quénora Jʉ̃menijicʉ nópe d̶arĩ majide d̶aibi ñʉjare bojecʉbeda ʉ̃i parʉé majiéque. \v 13-14 Cainʉmʉa ñʉje paperayocare, ñʉje toivaicõjeiyede apecʉre mʉjare, jã́ri boroteni coreóvarĩ bʉojajebu mʉja. Ʉbenita caride caiye ñʉje toivaicõjeiyede apecʉre coreóvabevʉreca cãreja, jãve napini coreyʉbu yʉ, mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ caiye iye ñʉje toivaicõjeiyede apecʉre mʉjare. Que baru maje jabocʉ Jesúi copaidaquiyede caivʉ maja torojʉrãjaramu. Mʉjacapũravʉ torojʉrãjaramu ñʉje bueiye báque boje mʉjare Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Aru ñʉjacapũravʉ torojʉrãjaramu mʉje jʉ aiye boje ʉ̃i yávaiye méne. \p \v 15-16 Ji coreóvaiye boje diede, arĩ dápiarĩducacʉ jã́cʉnʉcʉyʉre mʉje yebai mamarʉmʉ, ji nʉiyede Macedonia ãmicʉrijoborõi aru ji copaiyede nore jocarĩ máre, mʉje cad̶atenajiyepe ayʉ yʉre nʉre nʉcʉyʉre pʉ Judea ãmicʉrijoborõita. Pʉque ji jã́cʉnʉiyede mʉjare, pʉque Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acajebu mʉjare. \v 17 Yʉ nópe arĩ dápiarĩduyʉ bácʉvacari, ape borore ji jápiarĩburu yóboi, oatʉvacacʉ ji dápiainore. Que baru nʉmetevʉ mʉje yebai cãreja. Ji nʉme boje cãreja, apevʉ mʉjacavʉ yópe borocʉma yʉre. “Pablo jʉjovaibi majare. Ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉpe, ʉbenina coyʉibi. Ʉ̃i dápiaiyede ʉ̃i d̶aquiyede ʉ̃i baju cad̶ateiyʉrĩ, apevʉre ye cad̶ateiyʉbebi. Maumena ʉ̃i jʉ aiye báquede oatʉvaibi, bi acʉyʉ. Que baru pʉcaũmea cʉbi ʉ̃”, ʉbenina ad̶ama yʉre. ¿Jʉ aivʉrʉ̃ mʉja ne nópe arĩ coyʉinore yʉrã? \v 18 Ne nópe arĩ coyʉiye yʉrã jãve ãmevʉ. Jʉ̃menijicʉi jã́inore jãve coyʉyʉbu mʉjare. Jʉ̃menijicʉ pʉcaũmea cʉbecʉ, oatʉvabecʉ, ye ʉbenina arĩ coyʉbebi. Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶acʉyʉmu” ayʉ baru, jãve d̶ayʉ apa. Aru ñʉja máre pʉcaũmea cʉbevʉ, oatʉvabevʉ, ye ʉbenina arĩ coyʉbevʉ. Ñʉja “Yópe d̶arãjaramu” aivʉ baru, jãve d̶aivʉ apa. Que baru yʉ jʉ ayʉ baru apede, ye oatʉvabevʉ. \v 19 Jãvetamu no, ji d̶aiye boje yópe Jʉ̃menijicʉi mácʉ Jesucristoi d̶aiyepe. Javede Silvano, Timoteo, aru yʉ máre coyʉcarã mʉjare Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Jesúrecabe pʉcaũmea cʉbecʉ, oatʉvabecʉ, ye ʉbenina arĩ coyʉbecʉ. Cainʉmʉa “Yópe d̶acʉyʉmu” arĩ coyʉyʉ, jãve d̶ayʉbe yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Jʉ ayʉ baru, ye oatʉvabebi. \p \v 20 Jesucristorecabe jʉ ayʉ caiye Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶acacʉyʉmu põevare”, ʉ̃i aiye báquede. Ʉ̃́recabe d̶ayʉ caiyede yópe Jʉ̃menijicʉi aiye báquepedeca, mearo d̶acacʉyʉ caivʉ majare ʉ̃́re jʉ aipõevare. Que baru cainʉmʉa maje mearore jíyede Jʉ̃menijicʉre, “Cristoi d̶aiye báque jãvemu. Quédecabu”, arĩ coyʉvaivʉbu Jesucristoi parʉéque. Aru Jʉ̃menijicʉ torojʉbi dieque. \v 21 Jʉ̃menijicʉrecabe parʉre d̶ayʉ ñʉjare aru mʉjare máre maje ũmei, maje cʉede Jesucristoque cũinávʉpe. Ʉ̃́recabe beoyʉ bácʉ majare ʉ̃ jinava. \v 22 Ʉ̃́recabe daroyʉ bácʉ majare ʉ̃i Espíritu Santore, ʉ̃i cʉquiyepe ayʉ majaque, jã́d̶ovacʉyʉ majare Jʉ̃menijicʉ jinava. Aru ʉ̃́recabe majide d̶ayʉ majare d̶acacʉyʉre caiye iye méne yópe ʉ̃i aiye báquepedeca, ʉ̃i daroiye báque boje ñai Espíritu Santore. \p \v 23 Caride yʉ toivaicõjequijivʉ apecʉre mʉjare, coyʉcʉyʉ aipe teni oatʉvayʉ bácʉre “Yópe d̶acʉyʉmu”, ji arĩ dápiaiye báquede. Jʉ̃menijicʉvacari majibi jãve ji coyʉiyede. Ʉ̃́recabe majicʉ caiye ji dápiaiyede ji ũmei. Yʉ nʉmetevʉ cãreja mʉje ĩmaro Corintoi, ji jaraiyʉbe boje mʉjare. \v 24 Ñʉja jaraivʉ baru mʉjare mʉje d̶aiye boje, yópe jabova parʉrivʉ ne cõjeiyepe, ñʉja jʉ aicõjeiyʉbevʉ mʉjare aipe jʉ aiye jaʉrõre mʉjare. Mʉja me coreóvaivʉbu aipe mʉje jʉ aiyede Jesúre dajocabevʉva, parʉrivʉ mʉje ũmei. Quénora jaraivʉ baru mʉjare, cad̶ateiyʉrivʉbu mʉjare, mʉje torojʉrãjiyepe aivʉ mʉje ũmei. \c 2 \p \v 1 Yʉ nʉñʉ maru mʉje yebai caride, jarajebu mʉjare. Aru jararu mʉjare, chĩojebu mʉja. Ʉbenita nʉiyʉbevʉ yʉ mʉje yebai, mʉjare chĩore d̶acʉyʉ bedióva cojedeca. Que baru copainʉmetevʉ yʉ cãreja nore. \v 2 Mʉjarecabu torojʉre d̶aivʉ yʉre. Que baru yʉ chĩore d̶ayʉ baru mʉjare, yʉ máre chĩojebu. Caivʉ maja chĩojebu, yʉ nʉñʉ maru mʉje yebai caride. \v 3 Que baru toivaicõjecacʉ apecʉre mʉjare apeyoca paperayoca bácarõre, jaracʉyʉ mʉjare, mʉje mead̶arãjiyepe ayʉ mʉje d̶aiyede ji nʉquiye jipocamia, ji jaraiyʉbe boje mʉjare mʉje jivateinoi. Ji jaraiyede mʉjare, torojʉbevʉ yʉ. Ʉbenita mʉjarecabu yʉre torojʉre d̶ájʉrorivʉ baju. Que baru yʉre chĩore d̶aiye jaʉbevʉ mʉjare. Me coreóvaivʉ yʉ iyede. Mʉje torojʉbedu, yʉ máre torojʉbevʉ. \v 4 Chĩoñʉ baju ji orique toivaicõjecacʉ apecʉre no paperayoca bácarõre. Pare ñájicacʉ yʉre jaraiye jaʉé boje mʉjare. Ʉ̃́re toivaicõjemetecacʉ, chĩore d̶acʉyʉ mʉjare. Quénora ʉ̃́re toivaicõjecacʉ, mʉje majinajiyepe ayʉ pare ji ʉede mʉjare. \s1 Pablo ʉ̃i ãrʉmeteicõjeino Jesúre jʉ aipõevare apecʉ ʉ̃i ãmecoroino mácarõre ʉ̃́re \p \v 5 Ñai mʉje yebai cʉcʉ ãmecoroyʉ bácʉ yʉre chĩore d̶abeteame yʉre cũinácʉva. Quénora mʉjare máre chĩore d̶aquemavʉ ʉ̃. O, “Apevʉ mʉjacavʉre chĩore d̶aquemavʉ”, aiye jaʉvʉ yʉre, ji cõmaje ãroje jã́iye boje ʉ̃́re. \v 6 Iye mʉjacavʉ obedivʉ mʉje ñájine d̶aiye báque ʉ̃́re, ʉ̃i ãmeina teiye boje, ʉrarõ bajubu. Ape ñájiye jaʉbevʉ ʉ̃́re. Quénora dajocajarã mʉje ñájine d̶aiyede ʉ̃́re. \v 7 Que baru caride ãrʉmetejarã ʉ̃i ãmeina teiyede. Ʉ̃́re cad̶ateni, parʉre d̶ajarã ʉ̃i ũmei. Que d̶aru, ʉ̃ dajocabecʉyʉme ʉ̃i jʉ aiyede Jesúre, ʉ̃i pare chĩoiye boje mʉje ñájine d̶aiyede ʉ̃́re. \v 8 Parʉrõreca jẽniaivʉ mʉjare mʉje coyʉiyede aru mʉje jã́d̶ovaiyede máre bedióva cojedeca ʉ̃́re mʉje ʉmʉre. \v 9 Toivaicõjecacʉ apecʉre no paperayoca bácarõre, majicacʉyʉ mʉjare ñájine d̶aiye jaʉrõre ñai ʉ̃mʉre. Mʉja cainʉmʉa jʉ aivʉre yʉre majiyʉtecacʉ yʉ. Torojʉvʉ yʉ, majicʉ mʉje d̶aiye báquede yópe ji majicaiye báquepedeca. \v 10 Mʉje ãrʉmetedu ʉ̃i ãmeina teiyede, yʉ máre ãrʉmetecʉyʉmu ʉ̃i ãmeina teiyede. Yʉre ãrʉmeteiye jaʉéde apecʉi ãmeina teiyede, ãrʉmeteyʉbu diede mʉjare boje, caivʉ mʉja mʉje cʉrãjiyepe ayʉ me mʉje baju, aru Cristore boje, ʉ̃i jã́iye boje caiye ji d̶aiyede, aru ji dápiaiyede máre. \v 11 Maje ãrʉmetedu apecʉi ãmeina teiyede aru cad̶atedu ʉ̃́re, ñai abujuvai jabocʉ, Satanás, majare ye bʉojabebi dápiaicõjeñʉ aru d̶aicõjeñʉ máre, yópe ʉ̃i d̶ájʉroepe maje ãrʉmetebedu apecʉi ãmeina teiyede aru cad̶atebedu ʉ̃́re. Me majivʉ maja aipe ãrojae ñai jʉjovayʉ ʉ̃i d̶aiyede. \s1 Pablo ʉ̃i cãrijino ʉ̃i cʉede Troai \r (Hch 20.1) \p \v 12 Ji coyʉcʉnʉiyede Cristoi yávaiye méne, eacacʉ Troas ãmicʉriĩmaroi. Obedivʉ nócavʉ jápiaiyʉrĩduima diede. Que baru maje jabocʉ Cristore memecayʉ bʉojarĩducacʉ. \v 13 Ʉbenita pare cãrijiñʉ batecácʉ mʉjare. Majecʉ Titore, ji jaroimʉ mácʉre mʉje yebai, “Ʉ̃́re copʉcʉyʉmu yui”, arĩ dápiarĩduyʉ batecácʉ. Ʉbenita ʉ̃́re eabetecacʉ nore. Que baru, “Nʉñʉmu” ji arĩburu yóboi nócavʉre, etacacʉ nore jocarĩ, vocʉnʉcʉyʉ Titore Macedonia ãmicʉrijoborõi. \s1 Cristo ʉ̃i vainí tʉre d̶aino majare maje mauvare \p \v 14 Torojʉede jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre. Maje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe, cainʉmʉa majare vainí tʉre d̶ayʉbe Jʉ̃menijicʉ maje mauvare, ina majare coyʉicõjemeniduivʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Coyʉre d̶ayʉbe Jesús ʉ̃i yávaiye méne caino maje nʉino, obedivʉ põeva ne coreóvarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re, yópe põecʉi bicovaiyepe mumijʉede, eaquiyepe ayʉ cainoi. \v 15 Jʉ̃menijicʉ me baju jã́ñʉme maje coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne cainoi. Yópe caivʉ põeva ne vĩ́yepe mumijʉede ne bicovaiyede, nopedeca caivʉ põeva jápiaivʉ maje coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne coreóvaivʉbu diede. Apevʉ diede jápiaivʉ mead̶are nʉivʉbu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, aru apevʉ bíjare nʉivʉbu Jʉ̃menijicʉre jocarĩ toabo cũiméboi. \v 16 Ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne jápiarĩ jʉ abevʉ ʉbema maje coyʉiyede yópe põeva ne vĩ́yʉbepe ãme corajʉede. Maje coyʉiye boje, nácapũravʉ coreóvaivʉbu ne baju yainájivʉre aru bíjare nʉrajivʉre Jʉ̃menijicʉre jocarĩ toabo cũiméboi. Ʉbenita ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne jápiarĩ jʉ aivʉ ʉma maje coyʉiyede yópe põeva ne vĩ́yʉepe mumijʉede. Maje coyʉiye boje, nácapũravʉ coreóvaivʉbu ne baju apʉrãjivʉre aru mead̶are nʉrajivʉre cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Põecʉ cʉbebi ʉ̃i baju coyʉiye majicʉ iye yávaiyede, yaidé d̶ayʉ apevʉre aru apʉre d̶ayʉ apevʉre máre. Quénora maja coyʉivʉbu diede, Jʉ̃menijicʉi cad̶ateiye boje majare. \v 17 Obedivʉ põeva coyʉivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ĩnajivʉ tãutʉrare yópe cʉvede jíni bojed̶aipõevape. Apevʉ mʉjacavʉ ʉbenina arĩ coyʉrĩduyama ñʉjare nápe paivʉre. Ʉbenita ne que aiye jãve ãmevʉ. Quénora ñʉja Jʉ̃menijicʉi daroimaramu. Ʉ̃i coyʉicõjeimaramu ʉ̃i yávaiyede ãmeno cʉbevʉva ʉ̃i jã́inore, ñʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe. \c 3 \s1 Pablo ʉ̃i coyʉino Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶ajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji jã́inore”, ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõ põevare Cristoque \r (Ro 8.29; Gá 4.19; Fil 3.10) \p \v 1 Apevʉ põeva ãmecororãjichʉma ñʉjare bedióva cojedeca, ñʉje nópe aiye boje. “Pablojã ‘¿Meara márica?’ aivʉbuya”, ʉbenina aivʉreca, ne nópe ãmecoroiye ñʉjare jãve ãmevʉ. Javeita ñʉjare coreóvad̶avʉ̃ mʉja. Que baru apevʉre paperayocare toivacaicõjeiye jaʉbevʉ ñʉjare, mʉje coreóvarãjiyepe aivʉ ñameja ñʉjare aru ye parʉéde cʉvarivʉre. Iyepe paiyoca paperayocare toivacaicõjeiye jaʉvʉ apevʉ põevare. Ʉbenita mʉjare jã́d̶ovaiye jaʉbevʉ ñʉjacapũravʉre paperayocare, mʉje majinajiyepe aivʉ ñʉjare Jʉ̃menijicʉi daroimarare. Aru mʉjare toivacaicõjeiye máre jaʉbevʉ ñʉjacapũravʉre paperayocare, apevʉ ne majinajiyepe aivʉ ñʉjare Jʉ̃menijicʉi daroimarare. \v 2 Mʉjavacari iyepe paiyoca paperayocape paivʉbu. Que baru jaʉbevʉ ñʉjare paperayocare, ñameja ñʉjare aru ye parʉéde cʉvarivʉre coyʉiyocare. Caivʉ põeva mʉjare jã́ivʉ majinajarama jãve ñʉjare Jʉ̃menijicʉi daroimarare aru ʉ̃i parʉéde cʉvarivʉre, mʉje oatʉvaiye báque boje mʉje d̶aiyede, ñʉje coyʉiye báquede mʉjare Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Mʉjare pare ʉvʉ ñʉja. Que baru mʉjarecabu paperayoca Cristoi toivaino mácarõpe paivʉ ñʉje ũmei, ñʉje ãrʉmetebenajiyepe aivʉ mʉjare. \v 3 Cristo ʉbi põevare ne jã́rajiyepe ayʉ caiye iye ʉ̃i mearo d̶acaiyede mʉjare, ʉ̃i oatʉvare d̶aiye báquede mʉjare, mʉje jʉ aiye boje ʉ̃i yávaiye méne, ñʉje coyʉiye báquede mʉjare. Que baru mʉjarecabu paperayoca “Mearatamu na”, ʉ̃i arĩ toivaino mácarõpe mʉjare aru ʉ̃i jícõjeinope paivʉ ñʉjare, ijãravʉcavʉ ne coreóvarãjiyepe ayʉ ʉ̃i parʉéde. Ʉbenita toivabeteame ñeminicoroque paperayocarã, aru buraiyoque cʉ̃ravearã máre. Quénora oatʉvaicõjequemavʉ ñai Espíritu Santore mʉjare, mʉje ũmene aru mʉje d̶aiyede máre. \p \v 4 Jãve majidivʉbu ñʉja me nuriéna coyʉivʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne, Jʉ̃menijicʉi daroiye báque boje ñʉjare aru Cristoi beorĩ coyʉicõjeiye báque boje ñʉjare. \v 5 Ñʉjavacari Jesús ʉ̃i yávaiye méne nuriéna coyʉrĩ ye majibevʉ ñʉje baju majiéque. Quénora Jʉ̃menijicʉrecabe coyʉrĩ majide d̶ayʉ ñʉjare diede me nuriéna. \v 6 Jʉ̃menijicʉvacari majide d̶arejame ñʉjare, ʉ̃́re memecaivʉre, ñʉje coyʉrãjiyepe ayʉ “Yópe d̶ajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji jã́inore”, ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõre põevare Cristoque. Toivacaino mácarõ ãmenejaquemavʉ iye ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõ Cristoque, põeva maje majinajiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre majare. Quénora ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõque Cristoque Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo majide d̶ayʉbe aipe d̶aiye jaʉrõre majare. Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i toivaicõjeiye báqueque Moisés bácʉre põeva yaivʉ bácavʉpe ne ũmei coateimara májebu Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, maje d̶aiye majibe boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santoi d̶aicõjeiyeque põeva apʉrivʉbu maje ũmei, ʉ̃i d̶are d̶aiye boje majare yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe. \p \v 7 Javede “Yópe d̶ajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji jã́inore”, Jʉ̃menijicʉ arĩ coyʉrejaquemavʉ põevare, ʉ̃i coyʉiye báquede ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre. Iye d̶aicõjeiyede toivaicõjenejaquemavʉ cʉ̃ravearã. Dinʉmʉ mácarõre paredeca Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽorejaquemavʉ. Que baru Moisés bácʉi jiva máre pẽorejaquemavʉ. Iye pẽoiye bíjare nʉiyedeca, ãnina Israel bácʉi pãramena mácavʉ ye jã́ivʉ bʉojabedejaquemavʉ ʉ̃i jivare, pare pẽoiyeque boje. Que teni Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovarejaquemavʉ meacʉ bajure ʉ̃i parʉé pẽoiyeque, ʉ̃i majide d̶aiye báquede põevare aipe d̶aiye jaʉrõre náre ʉ̃i d̶aicõjeiyeque, iye coatede d̶aiye põevare ʉ̃́re jarʉvarĩ. \v 8 Que baru pʉeno baju jã́d̶ovarejaquemavʉ meacʉ bajure ʉ̃i parʉé pẽoiyeque, ʉ̃i majide d̶aiyede põevare aipe d̶aiye jaʉrõre majare ʉ̃i Espíritu Santoque, ñai apʉre d̶ayʉ majare maje ũmei, maje cʉrãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa. \p \v 9 Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i javecarõ coyʉino mácarõque Moisés bácʉque, põevare boropateivʉre jã́ri, ñájicõjenejaquemavʉ náre. Ʉbenita ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõque Cristoque, põevare boropatebevʉre jã́ri, mead̶arejaquemavʉ majare. No ʉ̃i javecarõ coyʉino mácarõque Moisés bácʉque, jã́d̶ovarejaquemavʉ meacʉ bajure ʉ̃i parʉé pẽoiyeque. Ʉbenita yo ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõque Cristoque, pʉeno baju jã́d̶ovarejaquemavʉ meacʉ bajure ʉ̃i parʉé pẽoiyeque. \v 10 Ʉ̃i yóboque coyʉquiye jipocai, no ʉ̃i javecarõ coyʉino mácarõ parʉrejaquemavʉ. Ʉbenita yo ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõ Cristoque pʉeno baju parʉrõtamu. Que baru yóboquede ʉ̃i coyʉrĩburu yóboi, no javecarõ ye parʉbevʉ. \v 11 Jʉ̃menijicʉi coyʉiyede no javecarõre Moisés bácʉque, “Cũiquíyebu”, arĩ dápiarejaquemavʉ. Ʉbenita ʉ̃i yóboque coyʉiyede Cristoque, “Cũiméquiyebu”, arĩ dápiarejaquemavʉ. No ʉ̃i coyʉino mácarõ cũiquínoque jã́d̶ovarejaquemavʉ meacʉ bajure ʉ̃i parʉé pẽoiyeque. Ʉbenita yo ʉ̃i coyʉino mácarõ cũiméno maquinóque pʉeno baju jã́d̶ovarejaquemavʉ meacʉ bajure ʉ̃i parʉé pẽoiyeque. \p \v 12 Ñʉje jãve napini coreiye boje Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovare nʉcʉyʉre meacʉ bajure ʉ̃i parʉé pẽoiyeque, ñʉje coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne, jidʉbevʉva coyʉvaivʉbu diede. \v 13 Moisés bácʉ, ñai cũmañʉ mácʉ ʉ̃i jivare cuitótecajeque ãnina judíova, Israel bácʉi pãramena mácavʉ, ne jã́menajiyepe ayʉ iye pẽoiyede bíjare nʉiyede ʉ̃ mácʉre jocarĩ, coyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene apevʉ põevare obebeʉjʉare. Ʉbenita ñʉjacapũravʉ coyʉivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene caivʉ põevare cainʉmʉa. \v 14 Ãnina judíova ye coreóvaivʉ bʉojabedejaquemavʉ ne jã́ri boroteiyede Moisés bácʉi coyʉiye báquede Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶ajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji jã́inore”, ʉ̃i javecarõ coyʉino mácarõre. \p Aru quédecabu caride máre. Ye coreóvaivʉ bʉojabema ina judíova, yópe ne cũmaiyepe ne ũmene cuitótecajeque. Pʉ ne cʉiyeta Jesucristoque cũinávʉpe, coreóvaivʉ bʉojarãjarama na. Cristo quécʉra majibi yópe cũmaicajede ĩni jarʉvaiyepe. \v 15 Pʉ carita ne jã́ri boroteiyede Moisés bácʉi coyʉiye báquede Jʉ̃menijicʉi javecarõ coyʉino mácarõre ye coreóvaivʉ bʉojabema ina judíova, yópe ne cũmaiyepe ne ũmene cuitótecajeque. \v 16 Ʉbenita põecʉi jʉ aiyede maje jabocʉ Jesucristore, coreóvayʉ bʉojaibi Jʉ̃menijicʉi javecarõ coyʉino mácarõre, yópe icaje cũmaicajede ĩni jarʉvaiyepe. \v 17 Maje jabocʉ Cristo cũinátʉrʉbe ñai Espíritu Santo. Aru ácʉ põecʉ cʉvacʉ ñai Espíritu Santore, abujuvai jabocʉi cõjeimʉ ãmemi. \v 18 Caivʉ maja cʉrivʉbu yópe cʉvaepe maje jiva cũmamejivare, maje coreóvaiye boje Jesucristore. Yópe jivarʉ cũmamedʉ jã́d̶ovaiyepe ñai jã́ñʉ nore, nopedeca maja jã́d̶ovaivʉbu apevʉre maje jabocʉ Cristo meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽoiyede maje cʉvaede, maje cʉe boje ʉ̃́que cũinávʉpe. Maje coreóvare nʉ́vaiyede ʉ̃́re cainʉmʉa, oatʉvare nʉ́vaivʉbu maja, ʉ̃́pe tenajivʉ. Jãravʉa coapa pʉeno baju jã́d̶ovare nʉ́vaivʉbu ʉ̃i parʉé pẽoiyede maje d̶aiyeque. Nópe d̶are d̶ayʉbe maje jabocʉ Cristo. Ʉ̃́recabe ñai Espíritu Santo. \c 4 \p \v 1 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iye boje, ʉ̃́re memecaicõjeimi ñʉjare, ñʉje coyʉrãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Que baru ʉetʉbevʉva diede coyʉre nʉrajaramu ñʉja. \v 2 Ñʉje coyʉiyede, ye d̶abevʉ meatenajivʉ ñʉje baju apevʉ pʉeno yópe ñʉjare ãmecororĩduivʉ ne aiyepe. Ye cʉyoje tede d̶abevʉ ñʉja. Yavenina máre yéde d̶abevʉ ñʉja. Jʉjovabevʉ põevare. Aru oatʉvabevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Quénora caiye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉvaivʉbu yéde yavebevʉva, oatʉvabevʉva, aru jʉjovabevʉva máre. Nópe d̶arĩ Jʉ̃menijicʉi jã́inore jã́d̶ovaivʉbu caivʉ põevare ñameja ñʉjare aru ye parʉéde cʉvarivʉre, ne mearo dápiarãjiyepe aivʉ ñʉjare. \p \v 3 Apevʉ põeva coreóvaivʉ bʉojabema ñʉje coyʉiyede. Ʉbenita nárecabu quévʉra ina bíjare nʉivʉ Jʉ̃menijicʉre jocarĩ toabo cũiméboi. \v 4 Ñʉje coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne, náre jápiarĩ eabede d̶aibi ñai abujuvai jabocʉ Satanás, ñai jaboteyʉ ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉre. Põeva ne jápiarĩ earĩ jʉ aiye iye yávaiye méne yopedecabu ne jã́jʉroe Cristo meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽoiyede, ñʉje coyʉiyede diede. Ʉbenita yópe jã́ri eabecʉ ʉ̃i jã́mepe pẽoiyede, nopedeca ina põeva diede jʉ abevʉ coreóvabema Cristo, ñai cũinátʉrʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉque, meacʉ baju, ʉ̃i parʉé pẽoiyede, yópe ne jã́ri eabepe diede. \v 5 Ñʉja coyʉbevʉ ñʉje borore, põeva ne pued̶arãjiyepe aivʉ ñʉjare ne jabovava. Quénora coyʉvaivʉbu maje jabocʉ Jesucristore. Ñʉjacapũravʉ quénora memecavaivʉbu mʉjare, ñʉje d̶aiyʉe boje yópe Jesucristoi ʉrõpe. \v 6 Mamarʉmʉre, Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báquede caiyede, ñeminijãravʉ bácarõre, “Miad̶ájaro” ayʉ bácʉ, miad̶áre d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Ʉ̃́recabe, yópe miad̶áre d̶aiyepe maje ũmene, coreóvare d̶ayʉ meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽoiyeque. Maje coreóvaiyede Cristore, coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽoiyede, yópe maje jã́jʉroepe Cristo meacʉ ʉ̃i jiva pẽoiyede Jʉ̃menijicʉi parʉéque. \s1 Jesúre jʉ aipõeva ne d̶aino ʉ̃i parʉéque \r (Ro 14.10) \p \v 7 Iye Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽoiyebu pʉeno bojecʉe baju. Ʉbenita ñʉja coreóvaivʉbu cʉvarivʉre iye parʉé pẽoiyede parʉbevʉre ñʉje ũmei, ñʉje bojecʉbe boje, yópe jobojorobʉ parʉbebʉpe aru bojecʉbebʉpe. Que baru Jʉ̃menijicʉrecabe parʉre d̶ayʉ ñʉjare ñʉje ũmei, jã́d̶ovacʉyʉ caivʉ põevare ʉ̃́re parʉcʉre caivʉ pʉeno. \v 8 Apenʉmʉa apevʉ ñʉjare cãrijovaivʉreca, Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉrĩ ye dajocabevʉtamu ñʉja. Apenʉmʉa aipe d̶aiye jaʉrõre ñʉjare, ye majibevʉreca, apevʉ ye vainí tʉrĩ jarʉvaivʉ bʉojabevʉtamu ñʉjare. \v 9 Apenʉmʉa apevʉ ñʉjare ñájine d̶aivʉreca, Jʉ̃menijicʉ ye coatebebi ñʉjare jarʉvarĩ. Apenʉmʉa apevʉ ñʉjare ãmed̶aivʉvacari, ñʉjare ye bíjare d̶abevʉtamu na. \v 10 Caino ñʉje nʉinoi, ñʉje coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne põeva boarĩ́ jarʉvaiyʉrĩduivʉbu ñʉjare, yópe apevʉ ne boarĩ́ jarʉvaiye báquepe Jesúre. Ʉbenita ñʉja apʉrivʉ cãreja jã́d̶ovaivʉbu Jesúre, ne boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉre, apʉcʉre bedióva cojedeca caride, ñʉjare cad̶ateyʉre. \v 11 Cainʉmʉa ñʉje cʉede ijãravʉre, põeva jẽni jíniduvaivʉbu ñʉjare apevʉre ne boarĩ́ jarʉvarĩdurãjiyepe aivʉ ñʉjare, ñʉje coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Aru ñʉja apʉrivʉ cãreja jã́d̶ovaivʉbu Jesúre, ne boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉre, apʉcʉre bedióva cojedeca caride, ñʉjare cad̶ateyʉre. \v 12 Que baru põeva ne boarĩ́ jarʉvaiyʉedeca ñʉjare, ñʉjacapũravʉ coyʉre nʉ́vaivʉbu Jesús ʉ̃i yávaiye méne, mʉje cʉrãjiyepe aivʉ cainʉmʉa mʉje diede jʉ aiyede. \p \v 13 Ye baju ãmevʉ põeva ne boarĩ́ jarʉvaiyʉe ñʉjare. Cainʉmʉa jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉre. Yópe arĩ, apecʉre toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Yʉ jʉ aivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Que baru coyʉyʉbu diede”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Aru quédeca ñʉja máre jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Que baru diede coyʉvaivʉbu ñʉja. \v 14 Coreóvaivʉbu ñʉja ʉ̃i yávaiyede jãvene, ʉ̃i nacovaiye báque boje maje jabocʉ Jesúre yainore jarʉvarĩ, apʉre d̶acʉyʉ ʉ̃́re bedióva cojedeca. Que baru coreóvaivʉbu ñʉja nacovacʉyʉre ñʉjare máre yainore jarʉvarĩ, ñʉje apʉrãjiyepe ayʉ bedióva cojedeca, ñʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe. Aru ñʉja mʉjaque, caivʉ majare nʉvacʉyʉme ʉ̃i cʉrõi, maje cʉrãjiyepe ayʉ ʉ̃́que cainʉmʉa. Que baru jidʉbevʉva coyʉvaivʉbu diede. \v 15 Ñʉja vaivʉbu caiye iye ñájiyede mʉjare boje, cad̶atenajivʉ mʉjare. Pʉeno baju obedivʉ põeva ne jʉ aiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ñʉje coyʉiyede, Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi náre ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ, ʉ̃i mearo d̶acaiye boje põevare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Que baru ina pʉeno baju obedivʉ põeva torojʉede jínajarama Jʉ̃menijicʉre. Aru ʉ̃́capũravʉ pʉeno baju ne pued̶aimʉ macʉyʉ́me, ne pʉeno baju mearore jíye boje ʉ̃́re. \p \v 16 Que baru ʉetʉbevʉva Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉre nʉrajaramu ñʉja. Jãravʉa coapa vainíburu, parʉbede nʉivʉvacari ñʉje baju, maje ũme parʉre nʉri, mamaeva oatʉvare nʉivʉbu maja. \v 17 Ñájivʉreca maje cʉede ijãravʉre, maumena vaiquíyebu maje ñájiyede. Que baru quĩ́jino dápiaivʉbu diede. Aru maje cʉrãjiyede cavarõ mearore Jʉ̃menijicʉque, coreóvarãjaramu jãve quĩ́jino bajura iye maje ñájiyede ijãravʉre. Ʉbenita maje ñájiye boje pʉeno ʉrarõ mearo baju cʉvarãjaramu maja cainʉmʉa, jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Que baru ʉrarõ dápiaivʉbu diede. \v 18 Maja dápiare nʉmevʉ maje ñájiyede, iye maje jã́ri bʉojaiyede. Quénora dápiare nʉivʉbu iye mearo bajure maje cʉvarãjiyede, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, iye maje jã́ri bʉojabede cãreja. Iye maje jã́ri bʉojaiye cũiquíyebu. Maumena vaiquíyebu. Ʉbenita iye maje jã́ri bʉojabe cũiméquiyebu. Cainʉmʉa cʉquiyebu. \c 5 \p \v 1 Maje baju ijãravʉcarõ yópebu cʉ̃rami maje ũme cʉriñamipe. Majidivʉbu pojequibaju baquinóre maje yaiyede. Ʉbenita no pojeiyede, maja Jesúre jʉ aipõeva cʉvavʉ apebaju, maje ũme cʉriñamipe. Ʉbenita cʉ̃rami põeva ne d̶aiñamipe ãmevʉ. Quénora Jʉ̃menijicʉrecabe cʉed̶ayʉ apebaju mamabajure majare. No baju pojebequiyebu. Quénora cʉquiyebu cainʉmʉa cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. \v 2-3 Ʉetʉivʉbu maje cʉede yo baju ijãravʉcarõque. Pare napini coreivʉbu ãnijãravʉ, Jʉ̃menijicʉi jíquijãravʉ baquinóre apebaju mamabajure majare. Yópe baquiyébu maje ecoiyepe mamad̶ami cʉ̃rami aru maje doiyepe cuitótecaje mamacajede máre, maje cʉbequiyepe ayʉ yópe põecʉ cuitótecaje cʉbecʉpe. Que baru maje ũme baju cʉquiyebu cainʉmʉa. \v 4 Maje cʉede yo baju ijãravʉcarõque, pare ñájini, napini coreivʉbu maje cʉvarãjiyede apebaju mamabajure. Yópe põecʉ ʉbebi cʉcʉ cuitótecaje cʉbecʉpe, nopedeca maja ʉbevʉ cʉrivʉ maje ũme baju cʉbevʉva. Quénora ʉvʉ maja Jʉ̃menijicʉi oatʉvaquiyepe aivʉ maje bajure maja yaibévʉva. Que teni maje baju ijãravʉcarõ pojequibajure oatʉvajebu Jʉ̃menijicʉ, maje cʉvarãjiyepe ayʉ mamabaju pojebequibaju cavarõ mearocarõre. \v 5 Jʉ̃menijicʉrecabe ñai majare mead̶ayʉ bácʉ, maje baju oatʉvaquiyepe ayʉ. Que baru iye maje baju oatʉvaiye jãvetamu. Ʉ̃́recabe majide d̶ayʉ majare, d̶acacʉyʉre caino mearo yópe ʉ̃i aiye báquepedeca, ʉ̃i daroiye báque boje ñai Espíritu Santore. \p \v 6 Que baru ye jidʉbevʉva aru chĩomevʉva máre napini corevaivʉbu maje cʉede cainʉmʉa, yo baju ijãravʉcarõque cʉbevʉ cãreja, maje jabocʉ Cristoi cʉrõi. \v 7 Majidivʉbu aipe d̶aiye jaʉrõre majare, maje jʉ aiye boje ʉ̃́re, majare majide d̶ayʉre. Ʉbenita ʉ̃́re jã́mevʉ cãreja. \v 8 Jidʉbevʉva aru chĩomevʉva máre napini corede nʉivʉbu maja. Pʉeno baju yaiyʉrivʉbu maja, cʉrãjivʉ maje jabocʉ Cristoi cʉrõi. \v 9-10 Ʉbenita caiyede jocarĩ, yópe maje jabocʉ Cristoi ʉrõpe d̶aiyʉrivʉbu maja. Maje cʉede ijãravʉre aru maje cʉede ʉ̃i cʉrõre máre quénora ʉ̃i ʉrõpe d̶aiyʉrivʉbu maja, caivʉ maja maje núrajiye boje Cristoi coyʉquiyede maje d̶aiye báquede méne o ãmene ʉ̃i jã́inoi. Bojed̶acʉyʉme caivʉ majare yópe maje d̶aiye báquepedeca ijãravʉre. Maje mearo d̶aiye báque boje, mearo d̶acacʉyʉme majare. Ʉbenita maje ãmeno d̶aiye báque boje, ñájine d̶acʉyʉme majare. \s1 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cãrijimene d̶aino majare \r (Jn 3.3-7; Hch 16.23; Ro 14.10; Gá 6.15) \p \v 11 Maje jabocʉ Cristoi bojed̶aquiye boje caivʉ põevare, ʉ̃́re pued̶aiye jaʉvʉ majare. Que baru põevare jʉ are d̶aiyʉrĩduivʉbu ñʉja Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Ʉbenita coyʉbevʉ ñʉja diede, cʉvarãjivʉ ñʉje boje méne. Quénora diede coyʉivʉbu, põeva ne ñájimenajiyepe aivʉ ne jʉ abe boje. Jʉ̃menijicʉcapũravʉ me coreóvayʉbe ñʉjare, ñʉje dápiaiyede ñʉje ũmei. Que baru majibi ñʉjare jʉjovabevʉre aru mearo d̶aivʉre. Napini coreivʉ yʉ mʉjare máre nopedeca me majidivʉre aipe ãrojarivʉre ñʉjare. \v 12 Bedióva cojedeca ʉbenina arĩ dápiabejarã mʉja ji nópe aiye boje mʉjare coreóvare d̶aiyʉcʉre ñameja ñʉjare aru ye parʉéde cʉvarivʉre. Quénora mʉjare torojʉre d̶aiyʉrĩduivʉbu ñʉje d̶aiye boje, mʉje majinajiyepe ayʉ me ina bueipõeva ãmecorojʉrorivʉ ñʉjare ne coyʉiyede. Ãmecoroiyʉrĩduivʉbu ñʉjare, ne ʉbe boje ne jã́iyede aipe ãrojarivʉre ñʉjare. Ʉbenita majibema aipe ãrojarivʉre ñʉjare ñʉje ũmei. \v 13 Apevʉ “Pablojã ãrʉmevʉtamu”, ʉbenina ad̶ama. Ʉbenita ãrʉmevʉ ãmevʉ ñʉja. Ãrʉmevʉpe ãrojaru, ye baju ãmevʉ. D̶aivʉbu ñʉja yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, mearore jínajivʉ ʉ̃́re. Ʉbenita jãve ãrʉrivʉbu ñʉja, memecarãjivʉ mʉjare. \v 14 Memecaivʉbu mʉjare Cristoi ʉre d̶aiye boje ñʉjare, ʉ̃i ʉe boje caivʉ põevare. \p Maja coreóvaivʉbu cũinácʉ ʉ̃mʉ, maje jabocʉ Cristo, yaicáyʉ bácʉre caivʉ põevare boje. Caivʉ põeva yaijʉrorivʉreca ne ãmeina teiye boje, Cristorecabe yaicáyʉ bácʉ majare boje. Que baru caivʉ ʉ̃́re jʉ aivʉ yópe yaivʉ bácavʉpebu maje cʉede ʉ̃́que cũinávʉpe. \v 15 Cristo yaicárejaquemavʉ caivʉ põevare boje, maja ʉ̃́re jʉ aivʉ, maje dajocarãjiyepe ayʉ maje d̶aiyede, torojʉre d̶arãjivʉ maje baju quévʉra, ʉbenita quénora maje d̶arãjiyepe ayʉ caiyede, maje torojʉre d̶arãjiyepe aivʉ ʉ̃́re. Ʉ̃́recabe yaicáyʉ bácʉ aru Jʉ̃menijicʉi nacovaimʉ mácʉ máre majare boje. \v 16 Ñʉje jʉ aiye báquemata Cristore, “Que baibi”, arĩ dápiabevʉ aipe ãrojacʉre põecʉre ñʉje jã́iye boje ʉ̃́re, yópe ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ “Que baibi”, ne arĩ dápiaiyepe. Ñʉja nápe paivʉ “Que baibi”, arĩ dápiaivʉ bácavʉvacari Cristore javede, caride nápe paivʉ “Que baibi”, arĩ dápiabevʉ. \v 17 Que baru maja Cristore jʉ aivʉ cʉrivʉbu ʉ̃́que cũinávʉpe. Jʉ̃menijicʉi oatʉvaimaratamu maja. Yópe mamarʉmʉre põeteivʉ bácavʉpebu. Maje dápiaiyede, maje d̶arĩ cõmajiyede, maje jʉ arãjiye jipocai Cristore dajocad̶avʉ̃ maja caride. Quénora maje cʉvae boje mamaũmene, maje dápiaiyede, maje d̶arĩ cõmajiyede, oatʉvad̶avʉ̃ maja caride. Majarecabu dajocaivʉ bácavʉ javede maje d̶arĩ cõmajiye báquede maje jʉ arãjiye jipocai. Quénora d̶arĩ cõmajiyavʉ̃ mamaene caride. \p \v 18 Jʉ̃menijicʉrecabe d̶are d̶ayʉ caiye iyede majare boje. Cristoi d̶aiye báque boje, Jʉ̃menijicʉ cãrijimene d̶arejaquemavʉ majare ʉ̃́que, maja ʉ̃́re maucʉvarivʉ bácavʉ, maje yóvarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Aru ñʉjare cãrijimene d̶are d̶aicõjenejame apevʉ põevare máre ʉ̃́que, na ʉ̃́re maucʉvarivʉ, ne yóvarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. \v 19 Yópe ayʉbu yʉ. Cristoi d̶aiye báque boje, Jʉ̃menijicʉ cãrijimene d̶aiyʉrĩduibi caivʉ ijãravʉcavʉre ʉ̃́que, ina ʉ̃́re maucʉvarivʉ, ne yóvarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Coyʉrĩ ñájine d̶abebi ne vainí tʉiye báquede ʉ̃i d̶aicõjeiyede jocarĩ. Aru ñʉjare coyʉicõjeimi náre ʉ̃i yávaiye méne ʉ̃i cãrijimene d̶aiyena. \v 20 Cristoi daroimaramu ñʉja, coyʉcarãjivʉ ʉ̃i yávaiye méne. Ñʉje arĩ coyʉiyede põevare “Maucʉvabejarã mʉja Jʉ̃menijicʉre. Quénora ʉ̃́re cãrijimene d̶are d̶aicõjejara mʉjare ʉ̃́que” arĩ, yopedecabu Jʉ̃menijicʉvacari ʉ̃i que jẽniajʉroe náre. Ñʉja parʉrõreca jẽniacaivʉbu mʉjare Cristore boje. Yópe arĩ, “Maucʉvabejarã mʉja Jʉ̃menijicʉre. Quénora ʉ̃́re cãrijimene d̶are d̶aicõjejara mʉjare ʉ̃́que”, Cristo ñʉjare jẽniaicõjeimi mʉjare. \v 21 Maja cʉrivʉ Jesucristoque cũinávʉpe Jʉ̃menijicʉi cãrijimene d̶aimaramu caride. Cristovacari ye ãmenore d̶abedejaquemavʉ cainʉmʉa. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ jã́rejaquemavʉ ʉ̃́re yópe ʉ̃i jã́iyepe ãmenore d̶ayʉpe majare boje, mead̶acʉyʉ majare. Que baru Jʉ̃menijicʉ jã́ñʉme majare cʉrivʉre Jesucristoque cũinávʉpe, yópe ʉ̃i jã́iyepe boropatebevʉpe. \c 6 \p \v 1 Aru ñʉja memecaivʉ Jʉ̃menijicʉre mʉjaque parʉrõreca jẽniavaivʉbu mʉjare, mʉje jʉ are nʉrajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrarõ mearo d̶acaiyede, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ mʉjare. \v 2 Jʉ̃menijicʉvacari, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: \q1 Mʉje órejarãjiyede yʉre, ji cad̶atequiyepe aivʉ mʉjare, jápiarĩ cad̶atecʉyʉmu mʉjare. Yo jãravʉ baquinó ji mead̶aquijãravʉre, mead̶acʉyʉmu mʉjare, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \m Jápiajarã mʉja. Caridecabu Jʉ̃menijicʉi mʉjare cad̶atejʉrorijãravʉ. Cari jãravʉrecabu Jʉ̃menijicʉi mʉjare mead̶ajʉrorijãravʉ. Mʉjare cad̶ateni mead̶aiyʉbi Jʉ̃menijicʉ cari jãravʉ baju. \v 3 Cainʉmʉa ñʉje memecaiyede Jʉ̃menijicʉre, ye ãmeina teiyʉbevʉ ñʉja aru apevʉre máre ye ãmeina tede d̶aiyʉbevʉ ñʉja, ñame ne ãmeina yávarĩ bʉojabenajiyepe aivʉ ñʉjare aru jʉ abevʉ ãmenajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, “Diede coyʉcaipõeva ãmeina teivʉbu aru ãmeina tede d̶aivʉbu apevʉre máre” aivʉ. \v 4 Quénora caiye ñʉje d̶aiyeque jã́d̶ovaiyʉrivʉbu d̶aivʉ me, yópe memecaipõevare jaʉépe Jʉ̃menijicʉre. \p Que baru napiyʉrivʉbu cainʉmʉa ñʉje ñájiyede, ñʉjare jaʉéde, aru ñʉje cãrijiyede máre. \v 5 Põeva ñʉjare jara popeivʉ bácavʉvacari, ñʉjare jẽni jacoivʉ bácavʉvacari ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi, aru ñʉjare maucʉvarĩ, cãrijovari boaiyʉrivʉ bácavʉvacari máre, caiye ñʉje d̶aiyeque jã́d̶ovaiyʉrivʉbu d̶aivʉ me, yópe memecaipõevare jaʉépe Jʉ̃menijicʉre. Ñʉja ʉrarõ memeivʉ bácavʉvacari pʉ ʉetʉiyeta, aru ñʉja cãmevʉ bácavʉvacari ñʉje memeiye boje, aru ñʉja ãiyede ãmevʉ bácavʉvacari máre ñʉje memeiye boje, cainʉmʉa jã́d̶ovaiyʉrivʉbu d̶aivʉ me, yópe memecaipõevare jaʉépe Jʉ̃menijicʉre. \v 6 Que baru ãmeina tebevʉva d̶are nʉiyʉrivʉbu me Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene majide nʉiyʉrivʉbu. Aru napine nʉiyʉrivʉbu põeva ne d̶aiyede. Cad̶atede nʉiyʉrivʉbu põevare. Cʉre nʉvaiyʉrivʉbu ñai Espíritu Santore aru ʉre nʉiyʉrivʉbu põevare cainʉmʉa. \v 7 Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene coyʉre nʉiyʉrivʉbu. Aru Jʉ̃menijicʉi parʉéque ñʉje cʉvaede memecare nʉiyʉrivʉbu. Cainʉmʉa mearore d̶aiyʉrivʉbu, meatenajivʉ maucʉvaburĩ ãmenore, yópe churarava ne meateiyepe, ne maucʉvarãjiyepe aivʉ ne mauvare. \p Que teni majidivʉbu ñʉja aipe d̶aiye jaʉrõre, vainí tʉrĩ jarʉvarãjivʉ ãmenore aru vainí tʉbenajivʉ ñʉja máre. \v 8 Apenʉmʉa apevʉ põeva pued̶ad̶ama ñʉjare. Aru apenʉmʉa pued̶abenama ñʉjare. Apenʉmʉa apevʉ põeva ãmeina yávad̶ama ñʉjare. Aru apenʉmʉa me yávad̶ama ñʉjare. Apenʉmʉa “Borocʉrivʉbu”, ʉbenina arĩ dápiad̶ama ñʉjare, ñʉja borocʉbevʉva yávaiyede jãvene coyʉvaivʉreca. Ʉbenita ye baju ãmevʉ ñʉjare. \v 9 Ñʉja obedivʉ ne me coreóvaimarareca, apenʉmʉa “Caivʉ ne coreóvabemaratamu”, ʉbenina arĩ dápiad̶ama ñʉjare. Apevʉ “Náre ne boaicõjeimara márajima”, ʉbenina arĩ dápiaivʉreca ñʉjare, ñʉja apʉrivʉbu. Ñʉjare ʉrarõ ñájine d̶aivʉvacari, ñʉjare boarĩ́ jarʉvabema. \v 10 Apenʉmʉa chĩoivʉvacari ñʉjare ãmeno vaiye boje, torojʉrivʉbu ñʉje ũmei cainʉmʉa. Ijãravʉque cʉve cʉvabevʉvacari, apevʉre cʉve cʉvarivʉpe tede d̶aivʉbu ne ũmei ʉrarõ Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede ñʉje cʉvare d̶aiyede náre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Aru ñʉja ijãravʉquede cʉvabevʉvacari, caiye iye méne Jʉ̃menijicʉi cʉvare d̶aiyede ʉ̃ jinare cʉvarivʉbu ñʉja. \p \v 11 Mʉja, jívʉ, Corintocavʉ, jidʉbevʉva coyʉivʉbu mʉjare nurié, ñʉje dápiaiyede ye yavebevʉva. Jã́d̶ovaivʉbu pare ñʉje ʉede mʉjare. \v 12 Joai ãmevʉ ñʉje ũme mʉjare jocarĩ. Ñʉjacapũravʉ yóvaiyʉbevʉ ãmevʉ mʉjare. Quénora joai ũme cʉvʉ ñʉjare jocarĩ. Mʉjacapũravʉrecabu yóvaiyʉbevʉ ñʉjare. \v 13 Que baru yʉ jẽniaivʉ mʉjare parʉrõreca, yópe népacʉi jẽniaiyepe ʉ̃i márare. Yópe ji pare ʉepe mʉjare, quédeca ʉjarã yʉre. \s1 Pablo ʉ̃i majicaino Jesúre jʉ aipõevare, ne yóvabenajiyepe ayʉ Jesúre jʉ abevʉque \r (1 Co 3.16; 6.19) \p \v 14 Ʉbenita ji ʉedeca mʉje yóvarãjiyepe ayʉ yʉre, yóvabejarã mʉja ina Jesúre jʉ abevʉque, uparivʉ teiyede náque aru ĩnajivʉ tãutʉrare aru pʉrʉbʉoiyede náque máre. Põeva mearore d̶aivʉ ye bʉojabenama yóvaivʉ ina ãmenore d̶aivʉque. Aru põeva miad̶ároi cuivʉpe, ne mearore d̶are nʉiye boje, ye bʉojabenama yóvaivʉ náque, ina ñeminoi cuivʉpe, ne ãmenore d̶are nʉiye boje. \v 15 Cristo ye bʉojabebi yóvayʉ ñai abujuvai jabocʉque. Aru Jesúre jʉ aipõecʉ ye bʉojabebi yóvayʉ Jesúre jʉ abecʉque, ne dápiarĩ cõmajibe boje cũinátʉrʉ. Nácapũravʉ pẽpeimarare mearore jívaivʉbu. Ʉbenita majacapũravʉ Jʉ̃menijicʉre mearore jívaivʉbu. \v 16 Aru pẽpeimara ye bʉojabenama yóvaivʉ ñai Jʉ̃menijicʉ apʉcʉ ʉ̃i mearore jíñami jívʉi. Maja Jesúre jʉ aipõevavacari ñai Jʉ̃menijicʉ apʉcʉi mearore jíñamipebu. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: \q1 Ji põevaque cʉcʉyʉmu yʉ. Yópe ji cuiyepe ne jẽneboi yóvacʉyʉmu yʉ náque. Ne mearore jímʉ macʉyʉ́mu yʉ. Aru nácapũravʉ ji põeva marajárama, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \m \v 17 Que baru Jʉ̃menijicʉ yópe máre arĩ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede, ʉ̃i põeva ne majinajiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre pẽpeimarare mearore jívʉre: \q1 Náre dajocarĩ, etajarã mʉja náre jocarĩ. Que teni náque yóvabeni, coatejarã mʉja náre jarʉvarĩ. Ye tʉobejarã mʉja caiye ne cʉvaede, ne ãmeina d̶aiyeque cʉvaede. Que d̶aru, mʉjare me copʉ etacʉyʉmu yʉ. \v 18 Yʉ bacʉyʉ́mu mʉjepacʉ. Aru mʉja jímara marajáramu, arejaquemavʉ maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ, ñai parʉcʉ caivʉ pʉeno. \c 7 \p \v 1 Jãve Jʉ̃menijicʉ d̶acacʉyʉme majare caiye iye mearo d̶acaiyede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Que baru mʉja, jívʉ, ji ʉmara, yópe põevai jarʉvaiyepe docʉcʉede ne joaiyede, nopedeca jarʉvaiye jaʉvʉ majare maje ãmeina teiyede. Iye maje bajure ãmed̶aiyede aru maje ũmene máre ãmed̶aiyede coatenajarevʉ diede jarʉvarĩ. Jʉ̃menijicʉre memecaiye matʉiyeda jaʉvʉ majare, maje pued̶aiye boje ʉ̃́re. \s1 Corintocavʉ Jesúre jʉ aipõeva ne jarʉvaino ne ãmeina teiyede \r (2 Co 2.13) \p \v 2 Ʉjarã ñʉjare. Jápiarĩ ad̶abejarã ina ãmeina yávaivʉre ñʉjare. Ñamene ãmeina d̶abetecarã ñʉja. Ñamene ãmeina tede d̶abetecarã ñʉja. Aru ñamene jʉjovabetecarã ñʉja. \v 3 Caiye iye ji toivaicõjeiyede apecʉre mʉjare toivaicõjemevʉ ãmecorocʉyʉ mʉjare. Yópe ji toivaicõjeiye báquepedeca apecʉre mʉjare jipojĩcai, pare ʉrivʉbu mʉjare. Ñʉje ʉrarõ ʉe boje mʉjare, yóvaiyʉrivʉbu mʉjare maje cʉede ijãravʉi. Aru apevʉ ne mʉjare boarĩ́ jarʉvaiyʉru, mʉjaque yaiyʉrivʉbu ñʉja. \v 4 Jidʉbecʉva coyʉivʉ mʉjare nurié ji dápiaiyede ye yavebecʉva. Mʉja torojʉre d̶ad̶avʉ̃ yʉre. Que baru apevʉ põevare coyʉyʉbu mʉje borore. Caiye maje ñájiyedeca, mʉja cad̶ated̶avʉ̃ ñʉjare, mʉje parʉre d̶aiye boje ñʉje ũmei, aru mʉje torojʉre d̶aiye boje máre ñʉje ũmei. \p \v 5 Ñʉje eaiyede yui Macedonia ãmicʉrijoborõi, pʉ caride máre ye jabʉóvabevʉ ñʉja cãrijivʉ. Cainʉmʉa ñájivaivʉbu ñʉja, apevʉ ne maucʉvae boje ñʉjare aru ñʉje cãrijiye boje põeva ne d̶ájʉroede aru mʉja máre, mʉje d̶ájʉroede. “Dajocarãjichʉma ne jʉ aiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne”, arĩ dápiarĩ mʉjare, cãrijivʉbu ñʉja. \v 6 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉrecabe, ñai cad̶ateyʉ ina cõmaje ãrojarivʉre, cad̶ateyʉ bácʉ ñʉjare. Parʉre d̶áme ñʉjare ñʉje ũmei, Titoi edaiyede yore. \v 7 Parʉre d̶aibi ñʉjare ñʉje ũmei, ʉ̃i edaiye báque boje, cʉcʉyʉ ñʉjaque. Ʉbenita pʉeno baju parʉre d̶aibi ñʉjare ñʉje ũmei, ʉ̃i coyʉiyede mʉje parʉre d̶aiyede ʉ̃́re ʉ̃i ũmei. Pare ñʉjare jã́iyʉrivʉbuya. Chĩoivʉbuya mʉje ãmeina teiyede. Cãrijivʉbuya ji ñájiyede mʉjare boje. Que baru pʉeno baju torojʉvʉ yʉ ji ũmei. \p \v 8 Mamarʉmʉre ji jaroiyede mʉjare no paperayoca ji toivaicõjeino mácarõre apecʉre, jaracʉyʉ mʉjare mʉje ãmeina teiye boje, pare cãrijiñʉ matecácʉ yʉ. “¿Chĩore d̶aquijichʉri yʉ náre?” arĩ dápiayʉ batecácʉ. Aru mʉje jã́ri boroteiyede no paperayoca bácarõre, chĩoquemavʉ mʉja. Yʉ mʉjare chĩore d̶ayʉ bácʉvacari, “Nore apecʉre toivaicõjeiye jaʉbeteavʉ̃ yʉre”, arĩ dápiabevʉ yʉ. Chĩoivʉ batequémavʉ mʉja obebejãravʉare. \v 9 Caride torojʉvʉ yʉ, ji toivaicõjeiye báque boje apecʉre no paperayoca bácarõre. Ji chĩore d̶aiye báquede mʉjare torojʉbevʉ yʉ. Ʉbenita me torojʉvʉ yʉ, mʉje chĩori oatʉvaiye boje mʉje d̶aiyede. Mʉja jã́quemavʉ mʉje ãmeina teiyede yópe Jʉ̃menijicʉi jã́iyepe diede, mʉje oatʉvaiye báque boje mʉje d̶aiyede. Que baru mʉjare ãmed̶abetecacʉ yʉ, ji toivaicõjeiye báque boje apecʉre, majicacʉyʉ mʉjare. Quénora mʉjare cad̶atecacʉ yʉ. \p \v 10 Ñai jã́ñʉ ʉ̃i ãmeina teiyede yópe Jʉ̃menijicʉi jã́iyepe diede chĩori oatʉvayʉbe ʉ̃i d̶aiyede. Que baru Jʉ̃menijicʉ mead̶ayʉbe ʉ̃́re, ʉ̃i ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Aru chĩomecʉbe cainʉmʉa. Ʉbenita ñai jã́ñʉ ʉ̃i ãmeina teiyede yópe põeva Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ ne jã́iyepe diede chĩoñʉme, ʉ̃i cʉyoje teiye boje põeva ne jã́iyede, ʉbenita oatʉvaiyʉbecʉbe ʉ̃i d̶aiyede. Que baru ñaine Jʉ̃menijicʉ coavayʉbe ʉ̃́re jarʉvarĩ cainʉmʉa. \v 11 Dápiajarã mʉja caiye iye mearo vaiyede mʉjare, mʉje chĩori jã́iye báque boje mʉje ãmeina teiyede yópe Jʉ̃menijicʉi jã́iyepe diede. Maumena corebevʉva iye ãmeina teiyede dajocaquemavʉ. Coyʉcaquemavʉ ji borore, cad̶atenajivʉ yʉre ji maucʉ ʉ̃i ãmecoroiyede yʉre. Jaraquemavʉ mʉje bajumia mʉje ãmeina teiye báque boje. “¿Nópe ãmeina tenajichʉri maja cojedeca?” arĩ dápiarĩ jidʉtequemavʉ mʉje ñájijʉroede die boje. Jã́iyʉrĩduquemavʉ yʉre cojedeca. Cãrijivʉ yʉre boje ji ñájiyede mʉjare boje, yʉre jʉ aiyʉtequemavʉ. Aru ñai ji maucʉre ñájine d̶aquemavʉ. Caiye iye mʉje d̶aiye báqueque jã́d̶ovaquemavʉ mʉje baju boropatebevʉpe caride. \p \v 12 Jã́d̶ovaiyʉbetecacʉ ñai ãmed̶ayʉ boropateyʉre, ʉ̃i ãmeina teiye boje aru yʉ, ʉ̃i ãmed̶aimʉ mácʉ, boropatebecʉre quédata, no paperayoca ji toivaicõjeino mácarõre apecʉre mʉjare. Quénora jã́d̶ovaiyʉtecacʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉi jã́inore mʉje chĩoiyede, ñʉje ñájiye boje, mʉje pare ʉrĩ cad̶ateiyʉe boje ñʉjare. \v 13 Que baru ñʉjare me cad̶ated̶avʉ̃ mʉja, parʉre d̶arĩ ñʉje ũmei, mʉje me jápiarĩ jʉ aiye boje yʉre. \p Torojʉvʉ ñʉja, mʉje nópe cad̶ateiye boje ñʉjare. Ʉbenita pʉeno baju torojʉvʉ ñʉja, ñʉje jã́iyede majecʉ Tito ʉ̃i torojʉe boje, caivʉ mʉja mʉje cad̶ateiye báque boje ʉ̃́re, ʉ̃i parʉre d̶aquiyepe ayʉ ʉ̃i ũmei, ʉ̃i cʉe báquede mʉje yebai. \v 14 Titoi etaquiye jipocai, jã́cʉnʉcʉyʉ mʉje yebai, mʉje torojʉre d̶aiye boje yʉre, “Ñʉjare me jápiarĩ jʉ arãjarama majevʉ Corintocavʉ”, arĩ coyʉcacʉ ʉ̃́re mʉje borore. Aru mʉje me jápiarĩ jʉ aiye boje, cʉyebevʉ yʉ, ji nópe coyʉiye báque boje ʉ̃́re. Yópe caiye ñʉje coyʉiyepe mʉjare jãvepe, quédeca ji coyʉiye báque mʉje borore Titore máre jãvetamu. \v 15 Caride pʉeno baju ʉbi mʉjare, ʉ̃i ãrʉéne mʉje me jápiarĩ jʉ aiyede ʉ̃́re, aru mʉje me jacopʉiye báquede ʉ̃́re máre, ʉ̃́re pued̶arĩ yópe mʉje pued̶ajʉroepe jabocʉ jidojacʉre. \v 16 Pare torojʉvʉ yʉ. Jidʉbecʉva aru chĩomecʉva máre majivʉ yʉ mʉjacapũravʉ d̶aivʉre caiyede yópe mʉjare jaʉéde, ye jaʉbeda. \c 8 \s1 Jesúre jʉ aipõeva ne jíno jecʉbevʉva cʉve cʉvabevʉre \r (Ro 12.17; 15.26) \p \v 1 Mʉja, jívʉ, caride mʉjare coreóvare d̶aiyʉrivʉbu ñʉja ina Macedonia ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ aipõeva ne mearo d̶aiyede Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye boje náre bojecʉbeda ʉ̃i me boje. \v 2 Návacari pare ñájivaivʉbu. Ʉbenita ñájivʉvacari, jã́d̶ovad̶ama Jesúre jʉ aivʉre jãve. Ñájivʉvacari, cainʉmʉa me torojʉma ne ũmei. Aru návacari ʉre cʉve cʉvabevʉtamu. Ʉbenita cʉve cʉvabevʉvacari, jecʉbevʉva jívaivʉbu ina Judea ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ aipõeva cʉve cʉvabevʉre yópe cʉve cʉvarivʉ ne jíjʉroepe. \v 3 Jãve coyʉivʉ yʉ mʉjare. Caino ne oainope jíma na. Aru pʉeno baju yópe ne jíye bʉojabejʉroepe jíma na. Jíbeteima ne cʉvaequede náre jaʉbede quénora. Ʉbenita náre jaʉéquede máre jíma na. Aru põecʉ cʉbeteame jícõjeñʉ mácʉ náre. Quénora návacari “Jínajarevʉ, cad̶atenajivʉ ina cʉve cʉvabevʉre”, aquemavʉ. \v 4 Parʉrõreca ñʉjare jẽniaivʉ bateima, ñʉje ĩni nʉvarajiyepe aivʉ ne tãutʉrare ina Judeacavʉ Jʉ̃menijicʉi põeva cʉve cʉvabevʉre. \v 5 Ñʉje coreiye báque pʉeno baju, jíma na. Mamarʉmʉre “Yópe mi ʉrõpe d̶arãjaramu ñʉja”, aquemavʉ maje jabocʉ Cristore. Aru no yóboi, “Yópe mʉje ʉrõpe d̶arãjaramu ñʉja”, aima ñʉjare, Jʉ̃menijicʉi nópe aicõjeiye báque boje náre. \v 6 Ñʉje jã́iye boje ina Macedoniacavʉ Jesúre jʉ aipõeva ne pare cad̶ateiyʉede ina cʉve cʉvabevʉre, Titore jẽniacarã ñʉja paredeca, ʉ̃i copainʉquiyepe aivʉ mʉje yebai. Javede Tito cójijovarĩ bʉ́quemavʉ mʉje jíyede. Que baru jẽniacarã ʉ̃i cad̶atequiyepe aivʉ mʉjare, mʉje cójijovarĩ bʉojarãjiyepe aivʉ tãutʉrare, mʉje jínajiyede ina cʉve cʉvabevʉre. \p \v 7 Mʉja jʉ aivʉbu Jesúre apevʉ pʉeno. Mʉja coyʉivʉbu Jesús ʉ̃i yávaiye méne apevʉ pʉeno. Mʉja coreóvaivʉbu iye yávaiyede jãvene apevʉ pʉeno. Maumena corebevʉva mʉja memecaiyʉrivʉbu apevʉre apevʉ pʉeno. Mʉja ʉrivʉbu põevare yópe ñʉje ʉepe apevʉ pʉeno máre. Que baru quédeca pʉeno baju jíjarã mʉje cʉvaequede máre, cad̶atenajivʉ cʉve cʉvabevʉre. \p \v 8 Ji coyʉiyede mʉjare diede, jícõjemevʉ mʉjare. Quénora coreóvare d̶ayʉbu mʉjare apevʉ Jesúre jʉ aipõeva ne ʉrarõ jíyena, ne pare ʉe cad̶ateiyʉe boje cʉve cʉvabevʉre, mʉje jã́d̶ovarajiyepe ayʉ mʉja máre jãve ʉrĩ cad̶ateiyʉrivʉre náre mʉje jíyeque jecʉbevʉva. \v 9 Mʉja me coreóvaivʉbu iyede. Maje jabocʉ Jesucristo, ʉ̃i pare ʉe boje majare, pʉeno baju mearo d̶acarejaquemavʉ majare bojecʉbeda. Ñai cʉve cʉvacʉvacari caivʉ pʉeno, ʉ̃i cʉvae boje caiye majepacʉ Jʉ̃menijicʉi parʉéde, põecʉpe teni cʉve cʉvabecʉpe caivʉ pʉeno tedejaquemavʉ ʉ̃. Aru ʉ̃i nópe teiye báque boje, cʉve cʉvarivʉpebu maja, maje cʉvae boje caiye iye Jʉ̃menijicʉi méne. Que baru ʉ̃i nópe cad̶ateiye báque boje majare, apevʉre cad̶ateiye jaʉvʉ majare máre. \p \v 10 Yʉ jícõjeiyʉbecʉvacari, majicaiyʉvʉ mʉjare. Ji dápiaru, meavʉ mʉjare mʉje bʉojaru iye tãutʉra cójijovaiye mʉje bʉiye báquede apeʉjʉ barede. Mʉjarecabu jíni bʉivʉ bácavʉ caivʉ apevʉ jívʉ ne jínajiye jipocai. Aru pʉeno baju mʉjarecabu “Jínajarevʉ” aivʉ bácavʉ máre caivʉ apevʉ “Jínajarevʉ”, ne arãjiye jipocai. \v 11 Que baru maumena corebevʉva bʉojajarã iye mʉje bʉiye báquede. Mʉja pare bʉiyʉrivʉ bácavʉ iye tãutʉra cójijovaiyede, cójijovarĩ bʉojajarã máre maumena corebevʉva. Jíjarã yópe mʉje oainope, mʉje cʉvaecarõque. \v 12 Maje jãve jíyʉru, cad̶atenajivʉ apevʉre, Jʉ̃menijicʉ torojʉcʉ me jã́ñʉme maje jíyede. Jʉ̃menijicʉ ʉbi maje jíyede yópe maje oainope, maje cʉvaecarõque. Jẽniamecʉbe majare maje jíyede maje cʉvabede. \v 13 Yʉ ʉbevʉ mʉje jínajiyepe ayʉ apevʉre jaʉéde, pʉ mʉje cʉvabeta mʉjare jaʉéde. \v 14 Quénora ʉvʉ yʉ caivʉ ne cʉvarãjiyepe ayʉ cũinátʉrʉra. Que baru caride mʉjacapũravʉ, cʉvarivʉ caiye mʉjare jaʉéde aru mʉjare jaʉé pʉeno máre, jíjarã, cad̶atenajivʉ ina cʉvabevʉre. Aru apenʉmʉre nácapũravʉ, cʉvarãjivʉ caiye náre jaʉéde aru náre jaʉé pʉeno máre, jínajarama, cad̶atenajivʉ mʉja cʉvabenajivʉre. Que teni caivʉ cũinátʉrʉ cʉvarãjivʉbu. \v 15 Quédeca yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ñai ʉrarõ ĩñʉ mácʉ pʉpʉiyede cʉvabedejaquemavʉ. Aru ñai quĩ́jino ĩñʉ mácʉre jaʉbedejaquemavʉ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. \p Nópe ayʉ, Jʉ̃menijicʉ jíyʉre ʉ̃i põevare náre jaʉéde cainʉmʉa aiyʉrejaquemavʉ. \s1 Tito aru pʉcarã ʉ̃i yóvaimara ne nʉrajino Corintoi \p \v 16 Jʉ̃menijicʉ Titore cad̶ateiyʉre d̶aibi mʉjare yópe ʉ̃i cad̶ateiyʉre d̶aiyepe yʉre. Que baru torojʉede jívʉ Jʉ̃menijicʉre. \v 17 Tito pare cad̶ateiyʉbi mʉjare. Apecʉ copaicõjemecʉva ʉ̃́re mʉje yebai, ʉ̃́vacari “Corintoi copaiyʉvʉ yʉ”, áme. Que baru ji jẽniaiye báquede ʉ̃́re paredeca, ʉ̃i copainʉquiyepe ayʉ mʉje yebai, maumena corebecʉva jʉ áme yʉre. \p \v 18 Que baru jã́cʉnʉcʉyʉme mʉjare bedióva. Aru ʉ̃́que jarocʉyʉmu yʉ apecʉ majecʉre, majape jʉ ayʉre Jesúre. Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva me pued̶ad̶ama ʉ̃́re, ʉ̃i coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ʉ̃i mead̶aiyede põevare. \v 19 Obedivʉ ne pued̶aimʉvacari ʉ̃i coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne, pʉeno baju ne pued̶aimʉme Macedonia ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ, ne beoiye báque boje ʉ̃́re, ʉ̃i yóvaquiyepe aivʉ ñʉjare, ñʉje nʉvarajiyede iye tãutʉrare Judea ãmicʉrijoborõi. Cad̶atecʉyʉme ñʉjare, ñʉje jã́ri corenajiyepe ayʉ me iye mʉje jíyede. Me jã́ri coreiyʉrivʉbu ñʉja diede, põeva ne mearore jínajiyepe ayʉ maje jabocʉ Jesucristo ne pued̶aimʉre aru jã́d̶ovarajivʉ maja Jesúre jʉ aipõeva maumena corebevʉva cad̶ateiyʉrivʉre majevʉ cʉve cʉvabevʉre. \v 20 Ʉ̃́re yóvaicõjeivʉbu ñʉjare, ñame ne ãmeina yávarãjiyepe aivʉ ñʉjare, ñʉje nʉvaiye boje iye ʉre tãutʉrare, mʉje jíyede. Ñamene ye ãmeno jã́icõjeiyʉbevʉ ñʉjare yópe ne jã́iyepe ãmeina teivʉre. “Ñʉje tãutʉrare ñavaivʉbebu”, ʉbenina arĩ coyʉbejarãri põeva. \v 21 Que teni ʉrivʉbu ñʉja põeva ne jã́rajiyepe aivʉ mearo ñʉje d̶aiyede cainʉmʉa, yópe Jʉ̃menijicʉi jã́iyepedeca mearo ñʉje d̶aiyede. Jʉ̃menijicʉ coreóvayʉbe ñʉja jínajivʉre caiye iye tãutʉrare ina cʉve cʉvabevʉre. Ʉbenita ʉrivʉbu ñʉja põeva máre coreóvaivʉre diede. \p \v 22 Aru náque jarocʉyʉmu yʉ apecʉ majecʉre, majape jʉ ayʉre Jesúre. Ñʉja bʉojaivʉbu majidivʉ ʉ̃́re pare cad̶ateiyʉcʉre apevʉre, ñʉje jã́iye boje aipe d̶arĩ cõmajiyʉre. Ʉ̃i jápiaiye boje mʉje borore, jãve napini coreyʉbe mʉja jínajivʉre jecʉbevʉva, cad̶atenajivʉre me ina cʉve cʉvabevʉre. Que baru pʉeno baju jã́cʉnʉiyʉcʉbe mʉjare. \v 23 Põecʉ ʉ̃i jẽniari jã́ru ñamejare aru ye parʉéde cʉvarivʉre, yópe arĩ, coyʉjarã mʉja: “Titobe Pablore yóvayʉ, Jesúre memecayʉ aru majare Jesúre jʉ aipõevare cad̶ateyʉ”, arĩ coyʉjarã Tito ʉ̃i borore. Aru apevʉ ina pʉcarã ʉ̃mʉva ne borore, yópe arĩ, coyʉjarã: “Macedoniacavʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ ne jaroimaramu, nʉvarajivʉ ne jíye báquede Judeacavʉ Jesúre jʉ aipõeva cʉve cʉvabevʉre, põeva ne mearore jínajiyepe aivʉ maje jabocʉ Jesucristore ne pued̶aimʉre”, arĩ coyʉjarã mʉja. \v 24 Náre me copʉ etarĩ, pued̶arĩ, cad̶ateni, jã́d̶ovajara náre aru náre daroivʉ bácavʉre máre jãvene ji coyʉiye báquede náre mʉje borore. Ñʉjare torojʉre d̶aivʉbu mʉja. \c 9 \s1 Jesúre jʉ aipõeva ne jíno, cad̶atenajivʉ apevʉre \p \v 1-2 Apecʉre mʉjare toivaicõjene nʉiye jaʉbevʉ yʉre, iye mʉje jínajiyepe ayʉ jecʉbevʉva, mʉje cójijovaiye boje tãutʉrare apeʉjʉ bácarõre pʉ caride máre. Yʉ majivʉ mʉja cad̶ateiyʉrivʉre. Que baru mʉja Acaya ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ aipõeva mʉje borore, yópe arĩ, coyʉvaivʉ yʉ ina Macedonia ãmicʉrijoborõcavʉ Jesúre jʉ aipõevare: “Majevʉ Acayacavʉ cójijovaivʉbuya iye ne jínajiyede ina cʉve cʉvabevʉre apeʉjʉ bácarõre pʉ caride máre”, arĩ coyʉvaivʉ yʉ. Aru mʉje maumena corebevʉva jíyʉe boje, obedivʉ ina Macedoniacavʉ máre maumena corebevʉva jíyʉrivʉbu. \v 3-4 Ina yóbecʉrã majevʉ Jesúre jʉ aipõevare jarocʉyʉmu yʉ mʉje yebai, ne cad̶atenajiyepe ayʉ mʉjare, mʉje cójijovarĩ bʉojarãjiyepe ayʉ mʉje tãutʉrare. Que teni mʉja jã́d̶ovarajaramu jãvene iye ji coyʉiye báquede mʉje borore apevʉ majevʉ, Macedoniacavʉ, ne eaiyede yʉ́que. “Majevʉ Acayacavʉ cójijovaivʉbuya ne jínajiyede javede”, arĩ coyʉre nʉivʉ yʉ. Ñʉje earãjiyede mʉje yebai, mʉje cójijovabedu cãreja mʉje jínajiyede, pare cʉyejebu yʉ, ji coyʉrĩduiye báque boje ʉbenina mʉje borore. Aru mʉja máre cʉyejebu pare. \v 5 Que baru jẽniaivʉ ina yóbecʉrã majevʉre, ne nʉrajiyepe ayʉ mʉje yebai ji nʉquiye jipocai. Cad̶atenajarama mʉjare, mʉje cójijovarĩ bʉojarãjiyepe ayʉ mʉje jínajiyede, yópe “Jínajaramu”, mʉje aiye báquepedeca jipocamia. Que teni jã́d̶ovarajaramu mʉja ji jícõjememarare, quénora jíyʉrivʉre jecʉbevʉva. \p \v 6 Ãrʉjara mʉja iyede. Mʉje majióvarõ mearore d̶aru apevʉre, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ mearo d̶acacʉyʉme mʉjare majióvarõ baju. Ʉbenita mʉje ʉrarõ mearore d̶aru apevʉre, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ mearo d̶acacʉyʉme mʉjare ʉrarõ baju. Jẽvari coyʉiyeque oteipõecʉ ʉ̃i d̶aiyede coyʉquijivʉ yʉ. Oteipõecʉ obebeyabea oteiyabeare oteyʉ baru, ĩcʉyʉme majióvarõra jẽijãravʉ baquinói. Ʉbenita obediyabea oteiyabeare oteyʉ baru, ĩcʉyʉme ʉrarõra jẽijãravʉ baquinói. \v 7 Caivʉ mʉja coapa jíjarã mʉje cʉvaecarõre yópe “Quéno baju jícʉyʉmu yʉ”, mʉje arĩ dápiaiyepedeca mʉja coapa mʉje ũmei. Chĩori jecʉrivʉ jíyʉbevʉpe yéde jíbejarã mʉja. Apecʉi jícõjeimarape máre yéde jíbejarã. Quénora torojʉrĩ jecʉbevʉva jíjarã mʉja, Jʉ̃menijicʉi ʉe boje ñai torojʉrĩ jecʉbecʉva jíyʉre. \v 8 Jʉ̃menijicʉ jíyʉ majibi ʉ̃i mearo d̶acaiyequede, ijãravʉquede, mʉjare ʉrarõ baju, ye jaʉbequiyepe ayʉ mʉjare. Aru caiye mʉjare jaʉéde jíniburu yóboi, ʉrarõ pʉpʉquiyebu mʉjare. Que baru cʉvarãjaramu mʉja mearo d̶acaiyequede, ijãravʉquede, cad̶atenajivʉ apevʉre. \v 9 Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede ñai põecʉ meacʉ ʉ̃i borore: \q1 Ʉ̃i cʉvaecarõre jívayʉbe jecʉbecʉva ina cʉve cʉvabevʉre. Aru ʉ̃i mearo d̶acaiyede ãrʉrajarama cainʉmʉa, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. \p \v 10 Bedióva cojedeca jẽvari coyʉiyeque coyʉquijivʉ yʉ. Yópe oteiye pĩarí bʉojarĩ aru bʉcʉrĩ bʉojarĩ, oteipõecʉi ĩ́yepe ʉ̃i ãquiyeva aru ʉ̃i otequiyeva máre, nopedeca mʉja mearore d̶aivʉ baru mʉje cʉvaeque, cʉvarãjaramu mʉjare jaʉéde aru mʉje jínajiyede máre pʉeno baju, mearore d̶arãjivʉ aru cad̶atenajivʉ apevʉ põevare. Jʉ̃menijicʉrecabe jíyʉ oteiyabeare ñai oteipõecʉre aru ãiyede põeva ne ãrajiyeva. Ʉ̃́recabe mearore d̶are d̶ayʉ mʉjare máre. \v 11 Que baru ʉ̃i mearo d̶acaiyequede, ijãravʉquede, ʉrarõ cʉvarãjaramu mʉja cainʉmʉa, jínajivʉ apevʉre jecʉbevʉva. Aru obedivʉ põeva, ina majevʉ Judeacavʉ Jesúre jʉ aipõeva cʉve cʉvabevʉ, torojʉede jínajarama Jʉ̃menijicʉre, iye jíye boje mʉje jarorãjiyede náre ñʉjaque. \v 12 Mʉje jíyede apevʉre, mearore d̶aivʉbu, mʉje cʉvare d̶aiye boje náre jaʉéde. Ʉbenita pʉeno baju mearore d̶aivʉbu, obedivʉ põevare mʉje jíde d̶aiye boje ʉrarõ torojʉede Jʉ̃menijicʉre. \v 13 Mʉje memecaiyede náre iye jíyede mʉje jarorãjiyeque, jã́d̶ovarajivʉbu mʉja jʉ aivʉre jãve dajocabevʉva Cristoi yávaiye méne, aru mʉja jívʉre jecʉbevʉva, cad̶atenajivʉre náre aru apevʉre máre. Que baru mearore jínajarama ne pued̶aimʉre Jʉ̃menijicʉre. \v 14 Mʉjare pare ʉrivʉ jẽniarajarama Jʉ̃menijicʉque mʉjare boje, ʉ̃i pare mearo d̶acaiye boje mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. \v 15 Torojʉede jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jíye báque boje majare pʉeno baju méne. Põeva ne yávaicamuaque ye bʉojabenama coyʉivʉ diede. \c 10 \s1 Pablo ʉ̃i majicaino Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ne d̶aiyena \r (1 Co 1.31) \p \v 1 Caride yʉ́vacari, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉ, coyʉyʉbu mʉjare, ãmecoroivʉre yʉre. Yópe Cristoi coyʉiyepe põevare, náre cad̶ateni aru pued̶arĩ meacʉ põecʉpe, nopedeca coyʉiyʉvʉ mʉjare. Que baru mʉjare pued̶arĩ meacʉ põecʉpe aru mʉjare cad̶ateiyʉrĩ, paredeca jẽniaivʉ mʉjare, mʉje dajocarãjiyepe ayʉ mʉje ãmecoroiyede yʉre. “Pablo jidʉcʉ jararĩ bʉojabebi ʉ̃i cʉede majaque. Ʉbenita ʉ̃i cʉede joai majare jocarĩ, jidʉbecʉva jararĩ bʉojaibi ʉ̃i toivaicõjeiyede apecʉre paperayocare majare”, ʉbenina arĩduivʉbuya mʉja. \v 2 Yʉrecabu jararĩ bʉojayʉ mʉjare ji cʉede mʉjaque máre. Que baru jẽniaivʉ mʉjare. Jarare d̶abejarã yʉre ji eaquiyede mʉje yebai. Mʉjacavʉ yópe arĩ, “Pablojã dápiarĩ cõmajivʉbu yópe ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ, Espíritu Santore cʉvabevʉ, ne dápiarĩ cõmajiyepe. Que baru nápe d̶arĩ cõmajivʉbu Pablojã”, ʉbenina arĩduivʉbuya. Ina nópe arĩduivʉre jaracʉyʉmu yʉ jãve. \p \v 3 Jãve ñʉjatamu ijãravʉi cʉrivʉ. Ʉbenita ijãravʉi cʉrivʉvacari, maucʉvabevʉ ñʉje mauvare yópe ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ, ne maucʉvaepe. \v 4 Yópe churarava ne maucʉvaepe ne mauvare boaicaroveaque, nopedeca ñʉja maucʉvarivʉbu ñʉje arĩ dápiarĩ coyʉiyeque. Ʉbenita arĩ dápiarĩ coyʉrĩ majibevʉ ñʉja põeva ne arĩ dápiarĩ coyʉiyeque. Quénora Jʉ̃menijicʉ ñʉjare majide d̶aibi ʉ̃i parʉéque, ñʉje coyʉrãjiyepe ayʉ ina ʉ̃́re maucʉvarivʉre ʉ̃i yávaiyede jãvene, ne majinajiyepe ayʉ ʉbenina ne arĩ dápiaiyede. Ñʉja, Jʉ̃menijicʉi parʉre d̶aimara ʉ̃i majiéque, jã́d̶ovaivʉbu borocʉede ñʉje mauva ne ãmecoroiyede ñʉjare. \v 5 Cainʉmʉa ina mʉjacavʉ “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” arĩduivʉ, “Jãve ãmevʉ”, ʉbenina ne arĩduiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiye ména, põeva ne coreóvabenajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉi majiéde, ñʉja coyʉvaivʉbu Jʉ̃menijicʉi parʉéque, jã́d̶ovarajivʉ ʉbenina ne arĩ dápiaiyede. Que teni yópe churarava ne vainí tʉrĩ jẽni jacoiyepe ne mauvare, jʉ are d̶arãjiyepe aivʉ náre ne baju jabocʉre, ʉ̃i cõjequiyepe aivʉ náre, nopedeca maje jabocʉ Cristore dápiaicõjene d̶aivʉbu ñʉja ñʉje mauvare, ne jʉ arãjiyepe aivʉ ʉ̃́re ñʉje coyʉvaiyede Jʉ̃menijicʉi parʉéque. \v 6 Mʉje jã́d̶ovarajiyede me jʉ aiyʉrivʉre Jʉ̃menijicʉre jaʉbevʉva, ñájine d̶arãjaramu ñʉja mʉjacavʉ caivʉre mʉje jʉ abedu. \p \v 7 Mʉja jã́ivʉbu aipe ãrojarivʉre ñʉje bajure. Ʉbenita majibevʉ aipe ãrojarivʉre ñʉjare ñʉje ũmei. Cũinácʉ mʉjacacʉ “Jãve yʉ́bu Cristo jicʉ” ayʉ, coreóvajacʉrĩ ñʉjare máre Cristo jinare. \v 8 Ji coyʉiyede ñʉja Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarava ñʉje parʉé cʉvaede, yópe “¿Meara márica?” aivʉpe coyʉyʉvacari, yópe yʉre coyʉiye jaʉbepe, ye cʉyebecʉbu yʉ. Maje jabocʉ Cristo ñʉjare coyʉicõjememi mʉjare ʉ̃i yávaiye méne, ñʉje dajocare d̶arãjiyepe ayʉ mʉjare mʉje jʉ aiyede ʉ̃́re. Quénora ñʉjare coyʉicõjeimi mʉjare diede, ñʉje parʉre d̶arãjiyepe ayʉ mʉjare mʉje jʉ aiyede ʉ̃́re. Que baru cʉyebecʉbu yʉ ji coyʉiyede. \v 9 Mʉjare cuavaiyʉbevʉ yʉ yo paperayocare ji toivaicõjeiyede apecʉre mʉjare parʉrõreca. \v 10 Cũinácʉ mʉje jẽneboi cʉcʉ, “Pablo parʉéque majicayʉbe majare yópe majicʉpe ʉ̃i paperayocare, ʉ̃i toivaicõjeiyede apecʉre. Ʉbenita ʉ̃i cʉede majaque parʉbecʉ majicarĩ bʉojabecʉbe majare. Quénora coyʉyʉbe yópe majibecʉpe”, ʉbenina arĩduibiya. \v 11 Ʉbenita ñai que arĩduyʉ coreóvajacʉrĩ iyede. Yʉ́capũravʉ cũinátʉrʉreca coyʉcʉyʉmu mʉjare ji cʉquiyede mʉjaque, yópe ji toivaicõjeiyepe apecʉre paperayocaque ji cʉede joai mʉjare jocarĩ. \p \v 12 Jãve ñʉja cũinátʉrʉpe teiyʉbevʉ ina mʉje jẽneboi cʉrivʉ “¿Meara márica maja apevʉ pʉeno?” arĩ dápiaivʉpe. Aru nápe paivʉ máre jẽvari coyʉiyʉbevʉ ñʉja. Nácapũravʉ majibevʉtamu. Corevaicõjeivʉbuya ne d̶aiyede yópe ne ʉrõpe. Aru jẽvari coyʉivʉbu ne baju. \v 13 Ʉbenita ñʉjacapũravʉ “¿Meara márica?” aivʉ baru, coyʉjebu ñʉje d̶aiyede Jʉ̃menijicʉi parʉéque no joborõre quéno, ã́rore ñʉjare memecaicõjeame ʉ̃́re. Ñʉjare ʉ̃́re memecaicõjeino mácarõre jocarĩ, ye arĩ coyʉbejebu, yópe apevʉ ne coyʉiyepe. Aru no joborõ jívʉi cʉrivʉbu mʉja, ñʉjare memecaicõjeinoi ʉ̃́re. \v 14 Jʉ̃menijicʉ ñʉjare coyʉicõjeame mʉjare Cristo yávaiye méne mamarʉmʉre caivʉ ne jipocai. Que baru d̶abetecarã ñʉja yópe ʉ̃i memecaicõjemenope ñʉje copaiyede mʉje yebai. \v 15 Ñʉja “¿Me d̶aivʉ bárica maja?” arĩ coyʉbevʉ apevʉ ne d̶aiyena, yópe ñʉje d̶ájʉroepe o ne Jʉ̃menijicʉre memecaicõjeijoborõ ñʉje memecaicõjejʉrorõpe ʉ̃́re, yópe apevʉ ne d̶aiyepe. Quénora ñʉja napini coreivʉbu mʉjare pʉeno baju jʉ arãjivʉre Jesúre, memecarãjivʉ Jʉ̃menijicʉre pʉeno baju mʉje yebai, yópe ʉ̃́re memecaicõjeino mácarõpe ñʉjare. \v 16 Nópe d̶arĩburu yóboi, ñʉja napini coreivʉbu, coyʉrĩ bʉojarãjivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne ʉ̃i mead̶aiyena põevare apenoa ĩmaroai Corinto apepũravʉi, ã́roa põeva ne jápiabenoai cãreja diede. No joborõtamu máre Jʉ̃menijicʉre memecaicõjeijoborõ mácarõ ñʉjare. Que teni, “¿Me d̶aivʉ bárica maja?” arĩ coyʉbenamu apecʉ ʉ̃i d̶aiyena yópe ñʉje d̶ájʉroepe, yópe apevʉ ne arĩ coyʉiyepe. \p \v 17 Que baru yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ácʉ põecʉ ‘¿Jʉ̃menijicʉre memecayʉ meacʉ bárica?’ arĩ coyʉiyʉcʉ baru ʉ̃i baju, nópe arĩ coyʉbejacʉrĩ. Quénora ‘Meacʉ bajube maje jabocʉ cavarõ mearocacʉ’, arĩ coyʉjacʉrĩ ʉ̃”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \v 18 Ñai “¿Jʉ̃menijicʉre memecayʉ meacʉ bárica?” ayʉre ʉ̃i baju, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ “Yʉre memecayʉ meacʉbu”, arĩ coyʉbecʉbe. Ʉbenita ñai “Jʉ̃menijicʉ yʉre cad̶ateibi ji memecaiyede ʉ̃́re” ayʉre, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ, “Yʉre memecayʉ meacʉbu”, arĩ coyʉcʉyʉme. \c 11 \s1 Pablo ʉ̃i coyʉino ina borocʉrivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarape teivʉre \r (Fil 4.15-18) \p \v 1 Jápiajarã ji coyʉquiyede mʉjare caride. Ʉvʉ mʉje napinajiyepe ayʉ yʉre ji coyʉquiyede. Yʉ majicʉvacari ñai “¿Meacʉ bárica?” ayʉ ʉ̃i bajuma ãrʉmecʉ bajure, nópe arĩ jaʉquiyebu yʉre, mʉje dajocabenajiyepe ayʉ ji coyʉiye báquede mʉjare Jesús ʉ̃i yávaiye méne mʉje pʉeno baju jápiaiyʉe boje ape yávaiyede. Que baru napijara yʉre ji coyʉquiyede. \v 2 Jʉ̃menijicʉ yʉre tebutede d̶aibi mʉjare, yópe ʉ̃mʉ ʉ̃i tebuteiyepe mamaco bojʉyore, “Mʉ cʉvacʉyʉmu ṍre mimarepacova” ʉ̃i arĩburu yóboi cũinácʉ ʉ̃mʉre. Jípacʉ me jã́ri coreibi mamacore, õi cʉbecojiyepe ayʉ apecʉ ʉ̃mʉque, jícʉyʉ ṍre meaco bajure ãmeno cʉbecova Jʉ̃menijicʉi jã́inore jímarepacʉ bacʉyʉ́re ne pʉrʉbʉoijãravʉ baquinói. Aru õi jã́ru apecʉ ʉ̃mʉre, jípacʉ jarajebu ṍre. Nopedeca mʉjare coreóvare d̶acacʉ yʉ Cristore, mʉje cʉrãjiyepe ayʉ ʉ̃́que cũinávʉpe. Que baru mʉjare jíyʉvʉ yʉ ʉ̃́re ãmeno cʉbevʉva Jʉ̃menijicʉi jã́inore. \v 3 Jidʉvʉ yʉ vaiquíyede mʉjare yópe vaiye báquepe Eva bácore. Yópe ñai ãd̶a majicʉ ʉ̃i jʉjovaiye báquepe õ mácore, õi dápiabecojiyepe ayʉ nurié, õi ãmeina tecojiyepe ayʉ, nopedeca apevʉ jʉjovaiyʉrivʉbu mʉjare, mʉje dápiabenajiyepe ayʉ nurié, mʉje ãmeina tenajiyepe ayʉ, dajocaru mʉje jʉ aiyede Cristore aru mʉje memecaiyede ʉ̃́re máre. Que baru jidʉvʉ yʉ. \p \v 4 Mʉja torojʉrivʉ napivʉbuya apevʉ coyʉipõeva eaivʉre mʉje ĩmaroi. Me jápiaiyʉrivʉbuya ne coyʉiyede Jesúrã, coyʉivʉreca apede ʉ̃́ra ji coyʉiye báquede jarʉvarĩ. Jacopʉiyʉrivʉbuya apecʉ decocʉre ne daroiyʉmʉre, daroiyʉrivʉreca apecʉre, ñai Espíritu Santo ji darore d̶aimʉ mácʉre jarʉvarĩ. Jʉ aiyʉrivʉbuya ne bueiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ne que aiyede ʉbenina, bueivʉreca apede ji bueiye báquede jarʉvarĩ. \v 5 Nácapũravʉ yópe Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarape teniduivʉbu. Aru ʉbenina arĩ dápiaivʉbu mearare ji pʉeno. Ʉbenita yʉ́capũravʉ coreóvaivʉ iyede. Ne cãchinocacʉ ãmevʉ yʉ. Aru ji pʉeno meara ãmema na. Ʉbenita nárecabu mʉjare jaboteivʉ. \v 6 Yʉ yávayʉ majibecʉvacari meacamua yávaicamuaque, jãve me majivʉ yʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Mʉjavacari me diede coreóvaivʉbu, mʉje jápiaiye báque boje ji coyʉiye báquede aru mʉje jã́iye báque boje ji d̶aiye báquede obedinʉmʉa. \p \v 7 Apevʉ põeva “Pablo ãmeina teyʉbe, ʉ̃i jacopʉiyʉbe boje mʉje tãutʉrare, ʉ̃i bueiye boje yópe apevʉ bueipõeva ne d̶aiyepe”, ʉbenina aivʉbuya. Ʉbenita ye ãmeina tebevʉ yʉ, ji jacopʉbe boje tãutʉrare, ji bueiye boje Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Quénora yópe mʉje cãchinocacʉpe teni, memecacʉ ji pʉrʉáque, ĩni bojed̶acʉyʉ yʉre jaʉéde. Que teni coreóvare d̶acacʉ mʉjare bojecʉbeda Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ʉ̃i mead̶aiyede mʉjare mʉje ũmei bojecʉbeda. Que teni mʉjare yópe ji pʉenocavʉpe tede d̶acacʉ, mʉjare memeiye jaʉbe boje, mʉje jíbenajiyepe ayʉ yʉre jaʉéde. \v 8 Aru ji cʉe báquede mʉje ĩmaroi, buecʉyʉ mʉjare, jacopʉcacʉ apevʉ Jesúre jʉ aipõevare, apeno ĩmaroi cójijivaivʉre, ne tãutʉrare, ĩni bojed̶acʉyʉ yʉre jaʉéde. Náre bojed̶aicõjecacʉ yʉre, náre memecabecʉvacari, memecacʉyʉ mʉjare bojecʉbeda. \v 9 Ji cʉe báquede mʉjaque, apenʉmʉa yʉre jaʉteavʉ̃. Ʉbenita ye apejĩene jẽniametecacʉ mʉjacacʉ cũinácʉre. Quénora Macedonia ãmicʉrijoborõcavʉ majevʉ, ne jʉ aiye boje Jesúre, ne daroimara mácavʉ edaivʉ bácavʉ mʉje ĩmaroi, jíma yʉre ne jíyede, ji ĩni bojed̶aquiyepe aivʉ yʉre jaʉéde. Que baru dinʉmʉ mácarõre cãrijovametecacʉ mʉjare, yʉre jaʉé boje. Aru mʉjare ye cãrijovamecʉyʉmu apenʉmʉa máre, yʉre jaʉé boje. \v 10 Meavʉ ji dápiaru ji coyʉre nʉiyede bojecʉbeda Jesús ʉ̃i yávaiye méne cainoa ĩmaroa, Acaya ãmicʉrijoborõcarõare. Yʉ coyʉyʉbu mʉjare yávaiyede jãvene. Yʉ Cristo jicʉbu. Que baru borocʉbevʉ yʉ. \v 11 Ji que coyʉiye boje, “Pablo ñʉjare ʉbebi” ʉbenina arĩ dápiabejarã mʉja. Jãve ʉvʉ mʉjare. Jʉ̃menijicʉ me coreóvaibi yʉre pare ʉcʉre mʉjare. \p \v 12 Yʉ́capũravʉ d̶are nʉquijivʉ yópe ji d̶arĩ cõmajiye báquepe, mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ borocʉrivʉre ina mʉje tãutʉrare jacopʉivʉre, ne bueiye boje “Pablo memeñʉme ñʉjapedeca”, ʉbenina ne aiyede. \v 13 Nárecabu “Ñʉjatamu Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara” ʉbenina aivʉ. Ʉbenita Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara jãve ãmema. Quénora põevare jʉjovaivʉbu. Ne bajumia jã́d̶ovariduivʉbu yópe Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarape. \v 14 Ne que teiyede, cuavaiye jaʉbevʉ majare, Satanás ʉ̃i teiye boje. Satanávacari ʉ̃i baju majibi jã́d̶ovañʉ meacʉpe, yópe ángelepe. \v 15 Que baru cuavaiye jaʉbevʉ majare Satanáre memecaipõeva, ina “Ñʉjatamu Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara” ʉbenina aivʉ, ne jã́d̶ovaiyede yópe mearo d̶aivʉpe. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme ina jʉjovaivʉre yópe náre ñájine d̶aiye jaʉépe, ne que d̶aiye báque boje. \s1 Pablo “¿Meacʉ bárica?” ʉ̃i aino ãrʉmecʉpe, Corintocavʉ ne coreóvarãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarape teivʉre \r (Hch 9.23-25; 14.5, 19; 16.22-23) \p \v 16 Bedióva cojedeca jẽniaivʉ mʉjare, mʉje arĩ dápiabenajiyepe ayʉ yʉre ãrʉmecʉre. Ʉbenita “Pablo ãrʉmecʉbebu” arĩ dápiaivʉ baru, jápiajarã ji coyʉquiyede. Yʉre máre, yópe ina “Ñʉjatamu Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara” ʉbenina aivʉ, arĩ dápiaivʉ ji pʉenocavʉ ne coyʉiyepe coyʉicõjejara yʉre, “¿Meacʉ bárica?” ji bajuma ji aquiyepe aivʉ. \v 17 Maje jabocʉ Jesucristo iyepe paiye coyʉiyede ye coyʉbejebu. Aru yʉre máre coyʉicõjememi. Quénora yʉ́vacari coyʉyʉbu yópe ãrʉmecʉ ʉ̃i coyʉiyepe. \v 18 Nore mʉje yebare, “¿Meara márica?” arĩ coyʉivʉbuya ne bajumia, põeva ne coreóvarãjiyepe aivʉ ñamejare aru aipe ne d̶aiyede ijãravʉi. Que baru yʉ máre quédeca arĩ coyʉyʉbu. \v 19 Mʉjarecabu me majidivʉ mʉje dápiaru. Que baru torojʉrivʉ jápiad̶avʉ̃ ãrʉmevʉre. Aru ne coyʉiyede napiyavʉ mʉja. \v 20 Mʉja napiyavʉ ina mʉjare d̶aicõjeivʉre yópe ne cõjeimara majʉrórivʉpe paivʉre. Napiyavʉ ina ĩ́vʉre mʉje cʉvaede, aru ina jʉjovaivʉre mʉjare. Napiyavʉ ina ãmeina jã́ivʉre mʉjare, “¿Parʉrivʉ bárica ñʉja ne pʉeno?” arĩ dápiaivʉre mʉjare yópe ne cãchinocavʉpe. Aru napiyavʉ ina jara boaivʉre mʉje jijecamure máre. \v 21 Ji parʉbe boje, ne nópe d̶aiyepe d̶abetecacʉ mʉjare. Ʉbenita ji pʉeno náre me jápiad̶avʉ̃ mʉja. Que baru cʉyevʉ yʉ, ji parʉbe boje. \p Põeva “¿Meara márica?” aivʉ ne bajumia ãrʉmevʉreca Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ina jidʉbevʉva nópe aru, yʉ máre jidʉbecʉva nópe coyʉyʉbu. \v 22 Návacari “Hebreovatamu ñʉja. Que baru judíova bajutamu aru hebreo ãmicʉricamua yávaicamuare yávaivʉbu” aivʉreca, yʉ máre napedecabu. Návacari “Israel bácʉi pãramenacavʉbu ñʉja” aivʉreca, yʉ máre napedecabu. Návacari “Abraham mácʉi pãramenacavʉbu ñʉja” aivʉreca, yʉ máre napedecabu. \v 23 Aru návacari “Cristore memecaivʉbu ñʉja” aivʉreca, yʉ ne pʉeno memecayʉbu Cristore. Ʉbenita yópe ãrʉmecʉpe yávayʉbu, que ayʉ. \p Memecacʉ yʉ ne pʉeno. Jabova jẽni jacoima yʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi obedinʉmʉare, ne pʉeno. Jabova jara popeicõjeima yʉre obedinʉmʉare, ne pʉeno. Yainíducacʉ yʉ obedinʉmʉare ne pʉeno. \v 24 Coyʉyʉbu mʉjare iye ji yainíduiye báquede. Cũinápʉrʉpe painʉmʉa baju ina judíovai jabova jara popeicõjeima yʉre ne treinta y nueve baju jara popeiyede ne boaime ãimacajeque d̶aimeque. \v 25 Yóbecʉrinʉmʉa baju ina Roma ãmicʉrõ jaborõcavʉi jabova jara popeicõjeima yʉre jarad̶oque. Cũinára põeva cʉ̃raboaque dʉvarĩ boarĩ́ jarʉvaiyʉrĩduima yʉre. Yóbecʉrinʉmʉa baju jiad̶ocũ ʉracũ ji nʉicũ mácarõ corĩ bíjaiye báque boje, cʉ́tecacʉ yʉ jia ʉrad̶ai, aru cũinára jorĩ, nʉri coreni, mautecacʉ cũináñamine aru cũinájãravʉre máre. \v 26 Apenʉmʉare cucʉnʉcacʉ yʉ joai, coyʉcʉyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne obediĩmaroai. Aru ji cucʉnʉiyede, ñájicacʉ pare. Apenʉmʉare bejarĩ bíjarĩducacʉ ji jatarĩduiyede jia yaboiyede. Apenʉmʉare tatorĩ ñavaipõeva ji cʉvaede ĩni ñavariduima. Apenʉmʉare apevʉ ji põeva, judíovacavʉ, ãmed̶aima yʉre. Aru apenʉmʉare ina judíova ãmevʉcavʉ ãmed̶aima yʉre. Apenʉmʉare ji cʉede ĩmaroai, apenʉmʉare põecʉbenoi, aru apenʉmʉare jia ʉrad̶ai máre ñájicacʉ yʉ. Aru põeva ʉbenina “mʉ, ñʉjecʉ”, borocʉrivʉ arĩ, Jesúre jʉ aipõevape teni, na máre ãmed̶aima yʉre. \v 27 Apenʉmʉare pare memecacʉ yʉ pʉ ʉetʉyʉ baju, eacʉyʉ tãutʉrare, bojed̶acʉyʉ yʉre jaʉéde. Obedinʉmʉare cãmetecacʉ, ji memeiye boje. Ãvʉé ijiteavʉ̃ yʉre aru cũiñóavʉ yʉre máre. Apenʉmʉare ãiyede cʉvabetecacʉ. Apenʉmʉare ji cʉriñamine cʉvabetecacʉ. Aru apenʉmʉare cuitótecaje jaʉteavʉ̃ yʉre. \p \v 28 Aru apede máre ñájicacʉ yʉ. Ʉbenita caiye iye pʉeno, jãravʉa coapa ñájivaivʉ yʉ, ji cãrijiye boje cainoa ĩmaroacavʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre. \v 29 Cũinácʉ nácacʉ ʉ̃i parʉbedu ʉ̃i jʉ aiyede Jesúre, chĩori vaivʉ yʉ pare. Aru cũinácʉ nácacʉ apecʉi jʉjovaimʉ mácʉ ãmeina tedu, yʉ́vacari cãrijini ñájivʉ pare. \p \v 30 “¿Meacʉ bárica?” yʉre aiye jaʉru ji bajuma, arĩ coyʉiyʉbevʉ yópe parʉcʉpe. Quénora coyʉiyʉvʉ, mʉje majinajiyepe ayʉ yʉre parʉbecʉre ji bajuma. \v 31 Maje jabocʉ Jesucristoi mearore jímʉ, jípacʉ máre, majibi jãve ji coyʉiyede. Ʉ̃́re mearore jíye jaʉvʉ majare cainʉmʉa. \v 32 Javede Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovame yʉre parʉbecʉre ji bajuma. Damasco ãmicʉriĩmaro no joborõcarõre ñai jabocʉ Aretas ne aimʉ jaboteame. Apecʉre jaboteicõjequemavʉ ina Damascocavʉre. Ñai jabocʉ, Aretai epeimʉ, coreicõjequemavʉ jã́ipõevare ĩmaro jedevacobeai, ne jẽni jacorĩdurãjiyepe ayʉ yʉre. \v 33 Ʉbenita ji yóvaimara, yʉre cad̶ateipõeva, epeima yʉre pʉe ʉrapʉe jívʉi. Aru no biaido tarabʉ jã́icobei ẽmeóvaima yʉre pʉ joborõita biaido apepũravʉi, ji dupini nʉquiyepe aivʉ ñai jabocʉre jocarĩ. \c 12 \s1 Pablo ʉ̃i jã́ino mácarõ yópe decoboainope \p \v 1 Põecʉ “¿Meacʉ bárica?” ayʉ bojecʉbecʉpe páyʉbe ʉ̃́re aru apevʉre máre. Ʉbenita mʉje jápiaiye boje ina jʉjovaivʉ ne coyʉiyede yávaiyede jãve ãmene ji coyʉiye pʉeno Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene, ji bajuma coyʉiye jaʉvʉ yʉre. Ina bueipõeva borocʉrivʉ “¿Meara márica ñʉja apevʉ pʉeno?” ad̶ama, ne jã́iye boje yópe decoboainope. Que ad̶ama na. Que baru yʉ máre coyʉquijivʉ mʉjare maje jabocʉ Jesucristoi jã́re d̶aiye báquede yʉre yópe decoboainope aru ʉ̃i coreóvare d̶aiye báquede yʉre máre, ʉ̃i majiéquede. \v 2 Cũinácʉ ʉ̃mʉ, ji coreóvaimʉ, Cristoque cʉcʉ cũinávʉpe, jã́me yópe decoboainope catorce paiʉjʉa jipocamia. Yópe apecʉ bajʉrócʉpe coyʉyʉbu ji bajuma, ji cʉyeiye boje. Dinʉmʉ mácarõre Jʉ̃menijicʉ nʉvame yʉre pʉ cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi, yóbecʉritucubʉaita, míjina ne vʉitucubʉ aru aviávai cʉritucubʉ pʉenoi. Yʉre nʉvañʉ mácʉ baru ji bajuque o ji ũmeque, majibevʉ yʉ. Jʉ̃menijicʉ cũinácʉva majibi. \v 3-4 Majivʉ yʉ yʉre ʉ̃i nʉvaimʉ mácʉre pʉ Paraíso ãmicʉrõ cavarõ mearocarõita. Nore jápiacacʉ yʉ yávaiye me bajure, maja põeva maje yávaicamuaque ye yávarĩ bʉojabevʉ diede, aru Jʉ̃menijicʉ yʉre yávaicõjemeteame diede. Bedióva coyʉyʉbu mʉjare, yʉre ʉ̃i nʉvaimʉ mácʉre majicʉvacari, ji bajuque o ji ũmeque majibevʉ yʉ. \v 5 “¿Meacʉ bárica?” arĩ coyʉquijivʉ no boje, ji jã́ino mácarõ decoboainope boje. Ʉbenita ape vaiye báquede yʉre ji bajuma “¿Meacʉ bárica?” arĩ coyʉbequijivʉ. Ji bajuma arĩ coyʉquijivʉ ji parʉbede. \v 6 “¿Meacʉ bárica?” arĩ coyʉre nʉiyʉcʉ baru ji bajuma, ji apede jã́iye boje yópe decoboainope, ãrʉmecʉpe tebejebu, caiye ji coyʉjʉroe jãve boje. Ʉbenita diede coyʉbequijivʉ. Mʉjare me jã́icõjeniduiyʉbevʉ yʉre, ji jã́iye boje yópe decoboainope. \p Quénora mʉjare me jã́icõjeiyʉvʉ yʉre, mʉje jã́iye boje ji d̶aiyede aru mʉje jápiaiye boje ji coyʉiyede. \v 7 Ji arĩ dápiabequiyepe ayʉ meacʉre caivʉ pʉeno, caiye iye me bajure Jʉ̃menijicʉi coreóvare d̶aiye báque boje yʉre, Jʉ̃menijicʉ yʉre ñai abujuvai jabocʉ Satanáre ñájine d̶aicõjeimi. Satanás ñájine d̶arĩ cãrijovavaibi yʉre yópe miuyo jẽiyepe ji bajui. \v 8 Yóbecʉrinʉmʉa jẽniacacʉ maje jabocʉ Cristore, ʉ̃i dajocare d̶aquiyepe ayʉ iye ʉ̃i ñájine d̶aiyede yʉre. \v 9 Ʉbenita yópe arĩ, coyʉáme: “Dajocare d̶abecʉbu yʉ mi ñájiyede iye parʉbede d̶aiyede mʉre. Quénora cainʉmʉa parʉre d̶acʉyʉmu mʉre ji mearo d̶acaiyeque bojecʉbeda ji me boje. Que teni ye jaʉbequiyebu mʉre cainʉmʉa. Mʉ́tamu cʉcʉ ye parʉbecʉ, yéde d̶aiye majibecʉ. Dinʉmʉmareca yʉ́vacari jã́d̶ovañʉmu ji parʉé majiéde, cad̶atecʉyʉ mʉre”, áme maje jabocʉ Cristo. Que baru yʉ torojʉcʉ baju “¿Meacʉ bárica?” arĩ coyʉre nʉquijivʉ pʉeno baju, ji parʉbe boje ji bajuma, cʉvacʉyʉ Cristoi parʉé majiéde, apevʉ ne jã́rajiyepe ayʉ diede. \v 10 Aru, “Meavʉ” ayʉbu, torojʉcʉ máre yʉre ijiéde, apevʉ yʉre ne ãmeina yávaiyede, yʉre jaʉéde, apevʉ yʉre maucʉvarĩ ne ñájine d̶aiyede yʉre, aru ji cãrijiyede. Caiye iye ãmeno vaiyede yʉre Cristo jicʉ bae boje, “Meavʉ yʉre” ayʉ, torojʉvʉ yʉ. Ji parʉbe boje, majivʉ Cristo cad̶ateyʉre yʉre ji d̶aiyede ʉ̃i parʉé majiéque. \s1 Pablo ʉ̃i cãrijino Corintocavʉ Jesúre jʉ aipõevare boje \p \v 11 Ji nópe toivaicõjeiye boje apecʉre, ãrʉmecʉpe teivʉ yʉ. Ʉbenita jaʉteavʉ̃ yʉre, mʉje jápiaiye boje ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarape teniduivʉ ne borocʉrĩ coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye ména aru yʉrã máre. Ñamene yʉre aru yéde ji parʉéde coyʉiye jaʉrĩduavʉ̃ mʉjare. Ʉbenita mʉje coyʉbe boje, coyʉiye jaʉteavʉ̃ yʉre ji bajuma. Na “Pablo bojecʉbecʉbe”, ʉbenina ávaivʉbuya. Ʉbenita yʉ bojecʉbecʉvacari, ye ne cãchinocacʉ ãmevʉ yʉ. Aru ji pʉeno meara ãmema na. \v 12 Ji cʉe báquede mʉjaque Jʉ̃menijicʉ yʉre d̶are d̶áme põeva ne jã́mene, ne d̶arĩ majibede, aru ape parʉéque d̶aiyede máre, jã́d̶ovacʉyʉ yʉre jãve Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ bajure. Caiye iye ji d̶aiyede napini d̶acacʉ yʉ. \v 13 Yʉ ãmevʉ apevʉ ne cãchinocacʉ. Quédeca mʉjacapũravʉ máre ãmevʉ apevʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ ne cãchinocavʉ ji jã́inore. Mearo d̶acaiyede ye d̶abetecacʉ yʉ pʉeno baju apevʉre boje mʉje pʉeno. Jãve jẽniametecacʉ mʉje tãutʉrare, yópe ji jẽniaiyepe apevʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre. Ʉbenita, “Pablo ñʉjare ãmeina jã́ñʉmebu”, ʉbenina arĩ dápiabejarã mʉja. Mʉje ʉbedu ji jẽniame máquede mʉje tãutʉrare, chĩori jẽniañʉmu mʉje ãrʉmenajiyepe ayʉ diede. \p \v 14 Javede pʉque jã́cʉnʉcacʉ mʉjare. Aru caride mead̶ayʉbu ji cʉvede, jã́cʉnʉcʉyʉ mʉjare bedióva cojedeca. Aru yópe jipocai ji d̶aiye báquepedeca, jẽniamecʉyʉmu mʉje tãutʉrare. Mʉje cʉvaede cʉvaiyʉbevʉ yʉ. Quénora cʉvaiyʉvʉ yʉ mʉjare Cristo jinava. Mʉjarecabu yópe jímarape yʉre. Ʉbenita mamara ãmevʉrecabu bojed̶acaivʉ nébʉcʉvare ne ãrajiyeva. Quénora nébʉcʉvarecabu bojed̶acaivʉ némarare ne ãrajiyeva. Que baru yʉ jacopʉiyʉbevʉ mʉje tãutʉrare. \v 15 Yʉ torojʉcʉ baju jícʉyʉmu caiye ji cʉvaede aru ji bajure máre, cad̶atecʉyʉ mʉjare, ji ʉe boje mʉjare. Ʉbenita mʉjare pʉeno baju ʉre nʉñʉreca yʉ, mʉjacapũravʉ ji jã́inore quĩ́jino baju ʉre nʉivʉbu yʉre. \p \v 16 Apevʉ mʉjaque cʉrivʉ, yópe arĩ, ãmecorovaivʉbuya yʉre: “Jãve Pablo jẽniamemi ñʉje tãutʉrare. Ʉbenita jʉjovarĩ ĩñʉme ñʉje tãutʉrare majibevʉva”, ávaivʉbuya. \v 17 ¿Aipe d̶arĩ mʉjare jʉjovarĩ, ĩñʉ bʉojari yʉ mʉje tãutʉrare? ¿Mʉje dápiaru, ina ji jaroimara mácavʉre jʉjovaicõjeari mʉjare? \v 18 Titore jẽniacacʉ parʉrõreca, ʉ̃i nʉquiyepe ayʉ mʉje yebai. Aru jarocacʉ apecʉ majecʉ Jesúre jʉ aipõecʉre ʉ̃́que. ¿Mʉje dápiaru, Titojã jʉjovarĩ mʉjare? Mʉja me majidivʉbu jãve Titojã jʉjovabevʉ bácavʉre mʉjare. Me majivʉ yʉ náre, yʉpedeca, cainʉmʉa mearore dápiaivʉre aru mearore d̶aivʉre máre. Que baru ñʉja ye jʉjovabevʉ mʉjare. \p \v 19 Caiye iye ji toivaicõjeiyede apecʉre mʉjare jã́ri boroteivʉ bácavʉ dápiabejarã mʉja coyʉyʉre ñʉje d̶aiyede, mʉje arĩ coyʉrãjiyepe ayʉ “Meavʉ” o “Meamevʉ”. Mʉja ãmevʉrecabu coyʉrãjivʉ méne o meamene ñʉje d̶aiyede. Quénora Jʉ̃menijicʉrecabe coyʉcʉyʉ diede ñʉjare. Ʉbenita caiye iye ji toivaicõjeiyeque apecʉre coyʉyʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ji cʉe boje Cristoque cũinávʉpe, mʉje parʉre nʉrajiyepe ayʉ mʉje ũmei. Que baru mʉja, jívʉ, caiye ñʉje d̶aiyeque cad̶ateiyʉrivʉbu mʉjare. \v 20 Jidʉvʉ yʉ ji copaidaquiyede mʉje yebai, apevʉ mʉjacavʉ d̶abevʉ bárãjivʉre yópe mʉjare jaʉépe. Apevʉ jararĩ pare ãd̶amateiyʉrãjichʉma. Aru apevʉ tebutenajichʉma. Apevʉ jijatenajichʉma ʉbenina. Apevʉ d̶arãjichʉma ne baju ʉrõpe dápiabevʉva mearore o ãmenore apevʉre. Apevʉ coyʉrãjichʉma ãmenore caivʉ ne jápiaiyede apevʉi borore. Apevʉ yávarãjichʉma jápiabenoi ãmenore apevʉi borore. Apevʉ “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” arĩ dápiarãjichʉma. Aru apevʉ maucʉvarĩ, cãrijovari, boaiyʉrãjichʉma apevʉre. \p Mʉjacavʉ ne nópe d̶aru, ji copaidaquiyede torojʉbecʉyʉmu yʉ. Aru mʉja máre torojʉbenajaramu, ji jararĩ ñájine d̶aquiye boje mʉjare, mʉje nópe ãmeina teiye boje. \v 21 Jidʉvʉ yʉ ji copaidaquiyede mʉje yebai Jʉ̃menijicʉ ji mearore jímʉ cʉyoje tede d̶acʉyʉre yʉre bedióva cojedeca mʉje jã́inore. Apevʉ mʉjacavʉ cʉrivʉbuya mʉje ãmeũmeque. Apevʉ mʉjacavʉ ãmeina d̶arĩ cʉrivʉbuya apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque. Aru apevʉ mʉjacavʉ caino ãmenore d̶aivʉbuya. Nópe teni ãmeina teima javede. Aru chĩomeni oatʉvabenama cãreja ne d̶aiyede. Quénora ãmeina tede nʉivʉbuya. Chĩomeni oatʉvabedu ji daquiye jipocai, chĩori ocʉyʉmu yʉ pare, náre boje. \c 13 \s1 Pablo ʉ̃i majicaino aru meaicõjeino Corintocavʉre \r (Mt 18.16) \p \v 1 Ji eaquiyebu cari yóbecʉe ji eaiye jã́cʉnʉiyede mʉje yebai. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ñai põecʉ apevʉ ne boro coyʉrĩ ad̶aimʉ maru, ‘Ãmeina d̶ayʉbe’ aivʉ baru ʉ̃i borore, pʉcarã o yóbecʉrã o apevʉ máre majidivʉ bácavʉ ʉ̃i ãmeina d̶aiye báqueda boro coyʉiye jaʉvʉ náre ʉ̃i borore”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. \v 2 Ji eaquiye jipocamia mʉje yebai bedióva cojedeca, parʉrõreca coyʉiyʉvʉ mʉjare yo paperayocaque ji cʉede joai mʉjare jocarĩ. Ji cari eaquiyede napimecʉva jãve jararĩ ñájine d̶acʉyʉmu caivʉ mʉjacavʉ ãmeina d̶are nʉivʉre. Javede, ji pʉque cʉe báquede mʉjaque, quédeca coyʉcacʉ parʉrõreca mʉjare. Coyʉcacʉ mʉjacavʉ ãmeina d̶aivʉre ji eaquiye jipocamia aru caivʉ apevʉre máre. \v 3 Mʉjarecabu jẽniaivʉ ji jã́d̶ovaquiyepe aivʉ yʉre Cristoi coyʉicõjeimʉ bajure. Ji eaquiyede jã́d̶ovacʉyʉmu jãve baju ji cʉvaede Cristoi parʉéde. Ʉ̃́recabe parʉbecʉ ãmecʉ. Quénora parʉcʉ bajutame. Que baru parʉre d̶acʉyʉme yʉre mʉje jẽneboi, ji ñájine d̶aquiyepe ayʉ ʉ̃́re jʉ aipõeva ãmeina d̶arĩ cõmajivʉre. \v 4 Cristo jã́d̶ovamecʉ bácʉvacari ʉ̃i parʉéde ne pẽvari boarĩ́ jarʉvaiye báquede ʉ̃́re jocʉcʉjaravena, caride apʉcʉ cʉbi Jʉ̃menijicʉi parʉéque. Ʉ̃pedeca ñʉja ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara, ʉ̃́que cʉrivʉ cũinávʉpe, parʉbevʉvacari, jã́d̶ovarajaramu ʉ̃i parʉéde ñʉje cʉvaede, ñʉje ñájine d̶arãjiyede mʉjacavʉ ʉ̃́re jʉ aipõeva ãmeina d̶arĩ cõmajivʉre. \p \v 5 Jã́ri corevajarã mʉja coapa mʉje baju, jã́d̶ovarajivʉ jʉ are nʉivʉre maje jabocʉ Jesucristore dajocabevʉva o ʉ̃́re jʉ aiyede dajocaivʉ bácavʉre. Me dápiarĩ corevajarã mʉje bajumia. Que teni coreóvarãjaramu cʉrivʉre Jesucristoque cũinávʉpe, ʉ̃́re jʉ aivʉ baru. Ʉbenita ʉ̃́re jʉ abevʉ baru, coreóvarãjaramu cʉbevʉre ʉ̃́que cũinávʉpe. \v 6 Mʉje coreóvarãjiyede cʉrivʉre Jesucristoque cũinávʉpe, coreóvarãjaramu ñʉjare, mʉjare coreóvare d̶aivʉ bácavʉre, ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara bajure. \v 7 Ñʉje earãjiyede, mʉjacavʉ ãmeina d̶arĩ cõmajivʉ baru, mʉja coreóvarãjaramu ñʉjare Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara bajure, ñʉje ñájine d̶arãjiye boje náre Cristoi parʉéque. Ʉbenita ñʉja jẽniavaivʉ Jʉ̃menijicʉque, mʉje ãmeina d̶abenajiyepe aivʉ. Mʉje ãmeina d̶arĩ cõmajibedu, ñamene ye ñájine d̶abenajaramu ñʉja parʉéque. Ñʉje parʉéde jã́d̶ovamenu, “Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ãmema”, ʉbenina arĩ dápiarãjichʉvʉ mʉja ñʉjare. Ye baju ãmevʉ ñʉjare. Pare ʉrivʉbu ñʉja caiye pʉeno, mʉje mearore d̶arãjiyepe aivʉ. \p \v 8 Põeva ne mearore d̶aiyede, d̶aivʉbu yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ʉ̃i yávaiye jãveque. Aru Cristo ñʉjare jã́d̶ovaicõjememi ʉ̃i parʉéde, ñʉje ãmeina d̶arãjiyepe ayʉ ina yávaiyede jãvene d̶aipõevare. Quénora ñʉjare jã́d̶ovaicõjeimi ʉ̃i parʉéde, ñʉje cad̶atenajiyepe ayʉ náre. \v 9 Mʉje mearore d̶aiyede, parʉre nʉivʉbu mʉje ũmei. Aru mʉjare ñájine d̶aiye jaʉbevʉ ñʉjare. Que baru ñʉja bʉojabenamu jã́d̶ovaivʉ iye parʉéde, Cristoi cʉvare d̶aiyede ñʉjare. Aru parʉbevʉpe teivʉbu mʉje jã́inore. Ʉbenita parʉbevʉvacari, torojʉvʉ ñʉja, mʉje parʉre nʉiye boje mʉje ũmei. Aru cainʉmʉa jẽniavaivʉbu Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i parʉre nʉre d̶aquiyepe aivʉ mʉjare mʉje ũmei, pʉ mʉjare ye jaʉbeta. \p \v 10 Yo paperayocare toivaicõjeivʉ apecʉre mʉjare ji cʉede joai mʉjare jocarĩ, mʉje meatenajiyepe ayʉ mʉje d̶aiyede, ji eaquiye jipocamia mʉje yebai. Que tedu, mʉjare ñájine d̶aiye jaʉbequiyebu yʉre, yópe Cristoi d̶aicõjeiyepe yʉre caivʉ ʉ̃́re jʉ aipõevare ãmeina d̶arĩ cõmajivʉre. Ʉ̃́recabe parʉre d̶abecʉ ñʉjare, ñʉje chĩore d̶arĩ, dajocare d̶arãjiyepe ayʉ põevare ne jʉ aiyede ʉ̃́re. Quénora parʉre d̶aibi ñʉjare, ñʉje torojʉre d̶arĩ, parʉre d̶arãjiyepe ayʉ náre ne jʉ aiyede ʉ̃́re. \p \v 11 Mʉja, jívʉ, quénoramu caride. Meatejarã mʉje d̶aiyede. Aru cainʉmʉa pʉeno baju mearore d̶are nʉjara mʉja. Me jápiarĩ jʉ ajarã ji coyʉiyede mʉjare. Cũinátʉrʉ mʉje ũme me cʉjarã caivʉ mʉja cũinátʉrʉ. Cãrijimenoque me cʉjarã mʉja. Que d̶aru, Jʉ̃menijicʉ, ñai majare ʉcʉ aru majare cãrijimenoque cʉre d̶ayʉ, cʉcʉyʉme mʉjaque. \v 12 Me jacoyʉjarã mʉja mʉjevʉre mʉje jivare nuri, mʉje Jʉ̃menijicʉ jina mae boje. \v 13 Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva yore cʉrivʉ meaicõjed̶ama mʉjare. \v 14 Maje jabocʉ Jesucristo mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, mʉjare ʉcʉ, ʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare. Aru ñai Espíritu Santo yóvajacʉrĩ mʉjare cũinávʉpe. Quénoramu.