\id 1TI - Cubeo NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h 1 Timoteo \toc1 1 Timoteo \toc2 1 Timoteo \toc3 1 Ti \mt1 1 Timoteo \ip Mamabʉinore coyʉiyebu Pablo bácʉ ʉ̃i toivaicõjeiye báquede mamayoca paperayocare Timoteo bácʉre. Pablo bácʉ judíovacacʉ bácʉvacari, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ marejaquémavʉ, coyʉcʉyʉ ʉ̃i yávaiye méne judíova ãmevʉre, judíova ne jʉ abe boje ʉ̃i coyʉiyede. Lucas bácʉ coyʉrejaquemavʉ Pablo bácʉi borore Hch 7:57-8:1, 9:1-31, 13:1-28:31, aru Timoteo bácʉi borore Hch 16:1-3, 17:13-16, 18:5, 19:22, 20:4. Pablo bácʉi toivaicõjeiyede ʉ̃́re toivacaipõecʉ bácʉre diyocare, javede toivaicõjenejaquemavʉ apeyoca caipʉcapʉrʉape paiyoca ʉ̃i paperayoca cʉriyocare Majepacʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo jívʉi. Diyocare toivaicõjeniburu yójĩboi, toivaicõjenejaquemavʉ Tito bácʉre, aru no yóbore yoca bʉojaiyocare yóbocayocare Timoteo bácʉre. Pablo bácʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃́re toivacaipõecʉ bácʉre aipe ʉ̃i toivacaquiye báquede diyocare. Toivaicõjenejaquemavʉ diyocare ãniʉjʉ bácarõre 63 d.C., ʉ̃i cʉede Macedonia ãmicʉrijoborõi. \ip Pablo bácʉ toivaicõjenejaquemavʉ diyocare parʉre d̶acʉyʉ Timoteo bácʉre ʉ̃i ũmei (1:12-19, 4:1-16, 6:11-21), aru dajocare d̶aicõjecʉyʉ ʉ̃ mácʉre Éfesocavʉre ne bueino jãve ãmene (1:3-11, 6:3-10), aru coyʉcʉyʉ ʉ̃ mácʉre aipe d̶aiye jaʉrõre Jesúre jʉ aivʉre coreipõevare aru náre cad̶ateipõevare máre (3:1-16, 5:1-6:2), aru aipe d̶aiye jaʉrõre Jesúre jʉ aipõevare ne mearore jíyede Jʉ̃menijicʉre (2:1-15). \c 1 \s1 Pablo ʉ̃i meaicõjeino Timoteore \r (Hch 16.1-3) \p \v 1 Yʉ, Pablo, toivaicõjeivʉ apecʉre iyoca paperayocare. Yʉ́bu Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉ. Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi majare. Aru Jesucristo napini corede d̶aibi majare caiye iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede. Ne coyʉicõjeimʉmu yʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne. \v 2 Mʉ, Timoteo, yʉ meaicõjeivʉ mʉre. Jãve jímacʉpe páyʉbu mʉ, mi jʉ aiye boje Jesúre. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, mearo d̶acajacʉrĩ mʉre bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru cõmaje ãroje jã́jacʉrĩ mʉre. Aru torojʉrĩ cʉre d̶ajacʉrĩ mʉre cãrijimecʉva. \s1 Pablo ʉ̃i bueicõjemeno boro ãmene \p \v 3 D̶ajacʉ mʉ yópe ji coyʉiye báquepe mʉre ji nʉiyede Macedonia ãmicʉrijoborõi. Yʉ mauteicõjecacʉ mʉre Éfeso ãmicʉriĩmaroi, mi dajocare d̶aquiyepe ayʉ apevʉ nócavʉre ne bueiyede jãve ãmene maje bueiyede jocarĩ. \v 4 Coyʉicõjemejacʉ náre ne coyʉino mácarõre aru ne ãrʉriduiyede néñecuva mácavʉ ne ãmiá coapa. Ne nópe d̶aiyede, jẽniari jã́d̶ama ne bajumia ye majibevʉva cainʉmʉa. Ne nópe d̶aiyede, coreóvaivʉ bʉojabema na Jʉ̃menijicʉi ʉrõre náre ne d̶arãjiyede, yópe jaʉrõre náre jʉ aivʉ baru Jesúre. \p \v 5 D̶aicõjejacʉ náre ji coyʉiyepe, ne ʉrãjiyepe ayʉ apevʉre me ne dápiaiyeque “Boropatebevʉ yʉ”, ne arĩ dápiaiyeque aru jãve ne jʉ aiyeque Jesúre. \v 6 Ʉbenita ina põeva yópe d̶abema na. Quénora coyʉivʉbu ʉbenina. \v 7 Bueiyʉrivʉbu na Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Ʉbenita coreóvabema ne baju ne coyʉiyede aru aipe aiyʉede ne bueniduiyede máre majidivʉpe. \p \v 8 Coreóvaivʉbu maja méne Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, põeva ne coreóvaru aipe teni Jʉ̃menijicʉi coreóvare d̶aiye báquede diede. \v 9 Coreóvaiye jaʉvʉ põevare aipe teni Jʉ̃menijicʉi coreóvare d̶aiye báquede iye d̶aicõjeiyede. Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ iye d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre, jã́d̶ovacʉyʉ dieque põeva ne ãmeina teiyede. Que baru ina põeva boropatebevʉre Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ne jʉ aiye boje Jesúre, jaʉbevʉ náre iye d̶aicõjeiye. Quénora ina ãmeina teivʉre iye d̶aicõjeiyeque Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovaimi ne ãmeina teiyede. \p Ãmeina teivʉ ne d̶aiye nópe paiyebu. Námu Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede jʉ abeni d̶abevʉ. Pued̶abevʉbu Jʉ̃menijicʉre, ãmeina d̶aivʉ. Námu Jʉ̃menijicʉi ʉbemara aru yʉrivʉ Jʉ̃menijicʉre máre. Námu boarĩ́ jarʉvaivʉ népacʉre, aru népacore, aru apevʉre máre. \v 10 Námu cʉrivʉ apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque, aru ʉ̃mʉva ãmeina d̶aivʉ ne baju apevʉ ʉ̃mʉvaque. Námu ñavaivʉ põevare, jínajivʉ náre yebacavʉpe. Námu borocʉrivʉ aru “Coyʉcʉyʉmu jãve”, ne arĩburu yóbore borocʉrivʉ. Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovaimi ʉ̃i d̶aicõjeiyeque caiye iye d̶are d̶aiyede copʉ ãmenore iye bueiye méne jocarĩ. \p \v 11 Aru bueivʉ yʉ iyede jãvene, coyʉyʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye me pʉeno baju méne, põeva ne majinajiyepe ayʉ aipe Jʉ̃menijicʉ mead̶ayʉre náre. Ñai Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju jã́ri coreicõjeimi yʉre aru bueicõjeimi yʉre ʉ̃i yávaiye méne. \s1 Pablo ʉ̃i torojʉede jíno Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iye boje \r (Hch 8.3; 9.4-5) \p \v 12 Yʉ torojʉede jíyʉbu maje jabocʉ Jesucristore, ʉ̃i jã́iye boje yʉre yópe ʉ̃i ʉrõre d̶ayʉpe. Que baru epeibi yʉre, ji memecaquiyepe ayʉ ʉ̃́re. Aru parʉre d̶aibi yʉre, ji buequiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiye méne. \v 13 Yópe mearo d̶acaibi yʉre javede, ãmeina ʉ̃́re yávayʉ bácʉreca, cujurĩ ñájine d̶ayʉ bácʉreca ʉ̃́re jʉ aivʉre, aru maucʉvacʉ bácʉreca ʉ̃́re. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́rejaquemavʉ yʉre, ji que d̶aiye boje caiye iyede coreóvabecʉpe, ji jʉ abe boje Jesúre cãreja. \v 14 Aru Jʉ̃menijicʉ pʉeno ʉrarõ mearo baju d̶acarejaquemavʉ yʉre. Ʉ̃i mearo d̶acaiye boje yʉre bojecʉbeda, caride yʉ jʉ ayʉbu Jesucristore aru ʉvʉ yʉ ʉ̃́re. \p \v 15 Jãvetamu iye. Que baru jʉ aiye jaʉvʉ caivʉre iyede. Jesucristo darejaquemavʉ ijãravʉi, mead̶acʉyʉ ãmeina teivʉre. Aru yʉrecabu ãmeina teivʉcacʉ bácʉ ãmecʉ baju caivʉ pʉeno. \v 16 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́rejaquemavʉ yʉre, Jesucristo ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe ayʉ aipe ʉ̃i napino ʉrarõ põevare. Napinejaquemavʉ yʉre, ãmecʉ bajure caivʉ apevʉ ãmeina teivʉ pʉeno, ji jʉ aquiyepe ayʉ ʉ̃́re. Que teni jã́d̶ovaimi ʉ̃i ʉrarõ napinore ina ji yóbocavʉ ʉ̃́re jʉ aivʉ, ne cʉvarãjiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, ne jã́iyede ʉ̃i mead̶aiye báquede yʉre, ãmecʉ bajure. \p \v 17 Ñai maje jabocʉ, cainʉmʉa jaboteyʉre caivʉre, pued̶arãjarevʉ ʉ̃́re aru mearore jínajarevʉ ʉ̃́re máre. Ʉ̃́recabe apʉcʉ cainʉmʉa. Ʉ̃́recabe maje jã́memʉ. Aru ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉ cũinácʉra. Quédecabu. \p \v 18 Mʉ, Timoteo, jímacʉpe páyʉbu mʉ. Mʉre coyʉicõjeivʉ yʉ põevare ji bueiyede mʉre. Ãrʉjacʉ apevʉ ne coyʉcaiye báquede mʉra aipe vaiquíyede mʉre. Ãrʉcʉ diede, parʉre d̶ajacʉ mi ũmene, memecacʉyʉ Jʉ̃menijicʉre yópe ʉ̃i ʉrõpe, apevʉ ne maucʉvaedeca mʉre, nopedeca ñai churara ʉ̃i me ãd̶amateiyepe boainoi. \v 19 Cainʉmʉa jʉ ajacʉ Jesús ʉ̃i yávaiyede méne jãvene. Aru, “Boropatebevʉ yʉ”, arĩ dápiarĩ, cʉjacʉ mʉ. Apevʉ põeva meateiyʉbema ne boropateiyede. Quénora jʉ ad̶ama apeno bueino jãve ãmenore. Aru dajocad̶ama ne jʉ aiye báquede Jesúre. \v 20 Pʉcarã ʉ̃mʉva cʉma nópe d̶aivʉ, ne ãmiá Himeneo aru Alejandro. Jave jícacʉ náre ñai abujuvai jabocʉ Satanáre, ne coreóvarãjiyepe ayʉ ãmeina yávaiye jaʉbede náre Jʉ̃menijicʉre. \c 2 \s1 Pablo ʉ̃i bueino aipe jẽniainore Jʉ̃menijicʉque \r (Mt 20.28; Mr 10.45; Gá 1.4; 2 Ti 1.11; Tit 2.14; 1 P 3.3) \p \v 1 Mamarʉmʉre yʉ coyʉiyʉvʉ mʉre iyede. Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva coyʉjarãri Jʉ̃menijicʉre náre jaʉéde, aru apevʉre jaʉéde máre. Yópe d̶arĩ jíjarãri torojʉede máre Jʉ̃menijicʉre aru jẽniajarari na Jʉ̃menijicʉque caivʉ põevare boje máre. \v 2 Jẽniajarari Jʉ̃menijicʉque jabovare aru caivʉ ina cõjeipõevare máre, maje cʉrãjiyepe aivʉ me, maucʉvabevʉva aru cãrijimevʉva máre. Que teni mearore jíni Jʉ̃menijicʉre aru pued̶arĩ apevʉ põevare cʉrãjaramu maja me. \v 3 Maje jẽniaiye Jʉ̃menijicʉque meavʉ apevʉre, aru cojʉvʉ Jʉ̃menijicʉre, majare mead̶ayʉre. \v 4 Ʉ̃́re cojʉvʉ ʉ̃i ʉe boje caivʉ põeva ʉ̃i mead̶aimara márajivʉre aru coreóvarãjivʉre máre ʉ̃i yávaiyede jãvene. \p \v 5 Cũinácʉrabe ñai Jʉ̃menijicʉ. Aru cũinácʉrabe ñai põevare meara cʉre d̶ayʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ñai mead̶aipõecʉ ʉ̃́recabe Jesucristo. Ʉ̃́vacaribe ʉ̃mʉ. \v 6 Boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i bajure, põeva ne ãmeina teiye boje, bojed̶acacʉyʉ caivʉre, Jʉ̃menijicʉ jina marajiyépe ayʉ. Ʉ̃i que d̶aiye báque boje Jʉ̃menijicʉi beoijãravʉ bácarõi, jã́d̶ovarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ mead̶aiyʉcʉre caivʉ põevare. \p \v 7 Aru Jesús epedejame yʉre ʉ̃́re coyʉcaipõecʉva aru ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉva máre, ji coyʉquiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiye méne. Ʉ̃ bueicõjenejame yʉre ina judíova ãmevʉre iye yávaiyede jãvene, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Coyʉivʉ mʉre jãve. Yʉ borocʉbevʉ. \p \v 8 Yʉ ʉvʉ ʉ̃mʉva ne jẽniarajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉre cainoa ne cójijinoai, jãmʉóri ne pʉrʉáre ãmenore d̶abevʉva. Quénora memecajarãri Jʉ̃menijicʉre. Jarabejarãri apevʉre. Aru jãve napini corejarãri Jʉ̃menijicʉi jʉ aquinore ne jẽniaiyede. \p \v 9 Aru yʉ ʉvʉ nomiva ne dorãjiyepe ayʉ ne doiyede yópe nomiva meara ne doiyepe. Dobejarãri yópe ãmenape, apevʉ ne jã́rajiyepe aivʉ náre. Quénora dojarãri ne cuitótecajeare yópe Jʉ̃menijicʉre cojʉépe. Que teni d̶abejarãri ne pod̶aque cãoidʉ ãmeno baju. Aru ad̶abejarãri cámuca yuyuiyede aru ãmuyo ad̶aitarabʉare máre cʉ̃rajiboa bojecʉrijĩboaque aru úruque máre. Dobejarãri cuitótecajeare bojecʉricajeare máre, apevʉ ne jã́rajiyepe aivʉ náre. \v 10 Ʉbenita d̶ajarãri yópe nomiva Jʉ̃menijicʉre ʉrivʉpe, apevʉ ne jã́rajiyepe aivʉ náre ne cad̶ateiye boje me apevʉre. \p \v 11 Jʉ̃menijicʉi yávaiyede bueiyedeca, caivʉ nomiva me jápiarĩ, majijarãri iye bueiyede bídeca coyʉbevʉva. Aru pued̶ajarãri caivʉ náre cõjeivʉre máre. \v 12 Yʉ nomivare bueicõjemevʉ ʉ̃mʉvare. Aru yʉ nomivare máre jaboteicõjemevʉ ʉ̃mʉvare. Quénora bi ajarãri na, nomiva. \v 13 Yʉ d̶aicõjeivʉ náre nópe, Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báque boje Adán mácʉre mamarʉmʉre aru Eva bácore ʉ̃i yóboi. \v 14 Aru yʉ máre d̶aicõjeivʉ náre nópe, Adán mácʉre abujuvai jabocʉi jʉjovabe báque boje. Ʉbenita Eva báco abujuvai jabocʉi jʉjovaimo máco barejaquémavʉ õ. Que baru ico nomió vainí tʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquede. \v 15 Ʉbenita nomiva mead̶aimara márajivʉbu, me ne bʉcʉóvaiye boje némarare yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, na cainʉmʉa jʉ aivʉ baru Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, aru ʉrivʉ baru apevʉre máre, aru memecaivʉ baru Jʉ̃menijicʉre me. \c 3 \s1 Aipe d̶aiye jaʉrõ Jesúre jʉ aivʉre coreipõevare \r (Tit 1.6-9) \p \v 1 Jãvetamu iye. Ñai põecʉ coreiyʉcʉ baru Jesúre jʉ aipõevare, ʉ̃ memecaiyʉbi me Jʉ̃menijicʉre. Que baru mearomu ʉ̃i d̶aiyʉrõ. \v 2 Ñai coreiyʉcʉ Jesúre jʉ aipõevare d̶aiye jaʉvʉ ʉ̃́re cainʉmʉa yópe põeva “Ãmecʉbe ñai”, ne boro coyʉrĩ ad̶aivʉ bʉojabenajiyepe aiye ʉ̃i borore. Aru d̶aiye jaʉvʉ ʉ̃́re cainʉmʉa yópe põeva ne jã́d̶ovamenajiyepe aiye ʉ̃i ãmeina teiyede. Jaʉvʉ ʉ̃́re máre ʉ̃i cʉvaquiyepe jímarepaco cũinácora. Coreiye jaʉvʉ ʉ̃́re me ʉ̃i d̶aiyede. Aru d̶aiye jaʉvʉ ʉ̃́re majiéque. D̶aiye jaʉvʉ ʉ̃́re yópe põeva ne pued̶aimʉpe. Me copʉ etarĩ jacoyʉiye jaʉvʉ ʉ̃́re ina curãdaivʉre. Aru me bueiye jaʉvʉ ʉ̃́re ʉ̃i coreimarare máre. \v 3 Ũcumejacʉrĩ pacotede d̶aiyede. Aru ãd̶amateiyʉbejacʉrĩ. Quénora meacʉ põecʉ bajacʉ́rĩ. Aru jarabejacʉrĩ. Tãutʉrare jecʉbeni, diede pare ʉrĩ vore nʉmejacʉrĩ. Aru ãujimejacʉrĩ apevʉ ne cʉvaede. \v 4-5 Ñai ʉ̃mʉ bʉojabecʉ baru jaboteyʉ ʉ̃i cʉ̃ramicavʉre, jãve bʉojabecʉbe coreyʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramicavʉre, Jesúre jʉ aipõevare. Que baru jaʉvʉ ʉ̃́re ʉ̃i jaboteiye me ʉ̃i cʉ̃ramicavʉre, mamara ne jʉ arãjiyepe aiye ʉ̃́re aru ne pued̶arãjiyepe aiye ʉ̃́re máre cainʉmʉa. \v 6 Cũinácʉ ʉ̃mʉ mama jʉ ayʉ Jesúre corebejacʉrĩ apevʉ Jesúre jʉ aipõevare, “¿Meacʉ bárica yʉ apevʉ pʉeno?” arĩ dápiabecʉyʉ. Ʉ̃i que aru, Jʉ̃menijicʉ “Ñájicʉyʉmu mʉ”, ajebu ʉ̃́re nópe “Ñájicʉyʉmu mʉ”, ʉ̃i aiye báquepedeca ñai abujuvai jabocʉre. \v 7 Aru ñai Jesúre jʉ aivʉre coreipõecʉre d̶aiye jaʉvʉ cainʉmʉa yópe ina Jesúre jʉ abevʉ ne me yávarãjiyepe aiye ʉ̃́ra. Ʉ̃i ména d̶abedu ina jʉ abevʉ ãmeina yávarãjarama ʉ̃́ra. Que teni vainí tʉcʉyʉme ʉ̃́re ñai abujuvai jabocʉ ʉ̃i jʉjovaiyeque. Ñai abujuvai jabocʉ jẽcʉyʉme ʉ̃́re nopedeca doriñʉ jẽiyepe moacʉre. \s1 Aipe d̶aiye jaʉrõ Jesúre jʉ aivʉre cad̶ateipõevare \p \v 8 Quédeca ina Jesúre jʉ aivʉre cad̶ateipõeva máre, jaʉvʉ náre ne mearo d̶aiye cainʉmʉa. Jaʉvʉ náre ne d̶aiye yópe põeva ne pued̶aimarape, aru ne yávaiye máre jãve caivʉre jʉjovabevʉva. Ʉrarõ ũcuiyede ũcumejarari na pʉ ne pacotede d̶aiyeta. Aru vorĩ eabejarãri na tãutʉrare ãmei dápiaiyeque. \v 9 Jaʉvʉ náre ne jʉ aiye jãve “Boropatebevʉ yʉ”, ne arĩ dápiaiyeque iye bueiyede jãvene, Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́d̶ovainore caride. \v 10 Apevʉ jã́rajarama ne cʉede. Aru náre ãmeina teiyede jã́menu, memecajarãri na Jesúre jʉ aivʉre cad̶ateipõevape. \v 11 Quédeca ina nomiva Jesúre jʉ aipõevare cad̶ateinomiva máre, jaʉvʉ náre ne mearo d̶aiye cainʉmʉa, yópe põeva ne pued̶aimarape. Yávabejarãri borocʉede apevʉi borore. Corejarãri me ne d̶aiyede máre. Jaʉvʉ náre máre ne bʉojaiye me caiye ne memeiyede. \v 12 Jaʉvʉ ina Jesúre jʉ aivʉre cad̶ateipõevare ne cʉvarãjiyepe némarepacova cũinácora. Aru jaʉvʉ náre ne jaboteiye me némarare aru caivʉ ne cʉ̃ramicavʉre máre. \v 13 Que teni ina Jesúre jʉ aivʉre cad̶ateipõeva ne memecaru me, põeva pued̶arãjarama náre. Que baru nácapũravʉ bʉojarãjarama coyʉivʉ jidʉbevʉva aipe ne jʉ aiyede maje jabocʉ Jesucristore. \s1 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia coyʉino \p \v 14-15 Jã́cʉnʉiyʉvʉ yʉ mʉre maumena. Ʉbenita caride toivaicõjeivʉ apecʉre mʉre yo paperayocare, ji járobedu mi majiquiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre ne bajumia Jʉ̃menijicʉi põevare, Jesúre jʉ aipõevare, ñai Jʉ̃menijicʉ apʉcʉ jinare. Nácapũravʉ coyʉyama Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede ne bajumia. Aru bued̶ama apevʉre parʉrõreca diede máre. \v 16 Jãve pʉeno métamu iye bueiye jãve, Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovameno mácarõ jipocamia ʉbenita jã́d̶ovaino caride, maje majinajiyepe aiye aipe d̶arĩ cʉrãjivʉ meara Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Yópe arĩ, coyʉivʉbu maja: \q1 Cristo járorejaquemavʉ ijãravʉi põecʉpe. Aru ñai Espíritu Santo jã́d̶ovarejaquemavʉ ʉ̃́re pʉeno meacʉ bajure. Ina ángeleva jã́rejaquemavʉ ʉ̃́re. Põeva coyʉrejaquemavʉ ʉ̃i borore caivʉ joborõcavʉre. Ijãravʉcavʉ jʉ arejaquemavʉ ʉ̃́re. Aru Jʉ̃menijicʉ mʉvarejaquemavʉ ʉ̃́re cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi, arĩ coyʉivʉbu maja. \c 4 \s1 Ina dajocaivʉ ne jʉ aiye báquede Jesúre \p \v 1 Ñai Espíritu Santo jãve coyʉibi bʉojaijãravʉare apevʉ Jesúre jʉ aipõeva mácavʉ dajocarãjivʉre ne jʉ aiye báquede. Que teni jápiarãjarama na abujuvare ne bueiyede, ina jʉjovaiyʉrivʉre põevare ne bueiye jãve ãmeque. \v 2 Buede d̶arãjarama põeva borocʉrivʉre. Que teni jʉjovarãjarama põevare ne bueiye jãve ãmeque. Ina bueipõeva coreóvarãjarama ne bueiye jãve ãmene. Ʉbenita ye chĩomenajarama ne jʉjovaiyede, “Boropatebevʉ yʉ”, ne arĩ dápiabe boje. \v 3 Yópe arĩ, buenajarama na: “Pʉrʉbʉobejarã mʉja” aru “Ãmejara mʉja apejĩe ãiyede”. Ne nópe bueiye meamevʉ. Caiye maje ãiyede cʉed̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, Jesúre jʉ aipõeva, ʉ̃i yávaiyede jãvene majidivʉ, torojʉede jíni ʉ̃́re, ne ãrajiyepe ayʉ diede. \v 4 Que baru caiye iye Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báquede maje ãru, mearotamu. Maje torojʉede jídu ʉ̃́re maje jacopʉiyede ʉ̃i cʉed̶acaiyede majare, jarʉvaiye jaʉbevʉ diede majare cainʉmʉa. \v 5 Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báque boje aru maje jẽniaiye boje ʉ̃́que máre, jívʉbu mearore ʉ̃́re. Jʉ̃menijicʉ me jã́ñʉme diede. \s1 Aipe d̶arĩ Jesucristore memecayʉ me \p \v 6 Mʉ coyʉyʉ baru yópe ji toivaicõjeiyepe apecʉre ina Jesúre jʉ aipõevare, mi baju máre bueiyedeca iye yávaiye méne mi jʉ arĩburu yóboi Jesúre aru caride máre, meacʉ memecaipõecʉ bacʉyʉ́mu mʉ Jesucristore. \v 7 Ʉbenita jápiabejacʉ iye ijãravʉque coyʉiyede pued̶abede Jʉ̃menijicʉre aru ãrʉmene máre. Quénora buejacʉ mi baju, pued̶acʉyʉ Jʉ̃menijicʉre pʉeno baju mi d̶aiyeque cainʉmʉa. \v 8 Põecʉ ʉ̃i parʉre d̶aru ʉ̃i bajure, quĩ́jino mearomu ʉ̃́re. Ʉbenita põecʉ ʉ̃i parʉre d̶aru ʉ̃i ũmene, ʉrarõ mearomu ʉ̃́re. Ʉ̃i bajui parʉru, mearomu ʉ̃́re ijãravʉmiata. Ʉbenita ʉ̃i ũmei parʉru, ʉrarõ mearomu ʉ̃́re ijãravʉre aru daquijãravʉ baquinóre máre. \v 9 Jãvetamu iye. Que baru jʉ aiye jaʉvʉ diede caivʉre. \v 10 Que baru memeivʉbu maja pʉ ʉetʉivʉvacari, maje napini coreiye boje Jʉ̃menijicʉi cad̶atequiyede majare. Yópe coreivʉbu Jʉ̃menijicʉi apʉé boje aru ʉ̃i bʉojaiye boje mead̶ayʉ caivʉ põevare máre. Que baru Jʉ̃menijicʉ mead̶acʉyʉme caivʉ ina jʉ aivʉre Jesúre. \v 11 Iye ji coyʉiyede mʉre, nopedeca buejacʉ aru d̶aicõjejacʉ. \p \v 12 Põevare pued̶abede d̶abejacʉ mi bojʉé boje. Quénora yávajacʉ me. Mearo d̶ajacʉ máre. Aru ʉjacʉ apevʉre. Jʉ ajacʉ Jesúre máre. Aru ãmeno d̶abejacʉ. Que teni põevare pued̶are d̶ajacʉ mʉre, mi jã́d̶ovaiye boje náre aipe d̶aiye jaʉrõre caivʉ Jesúre jʉ aipõevare. \v 13 Caride aru pʉ ji eaiyeta ʉetʉbecʉva jã́ri borotejacʉ põevare Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquede. Coyʉjacʉ aipe d̶aiye jaʉrõre náre. Aru buejacʉ náre máre. \v 14 Ãrʉjacʉ Jʉ̃menijicʉi majiéde, ʉ̃i jíye báquede bojecʉbeda mʉre javede, ina Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva ne coyʉcaiye báquede mʉra aipe vaiquíyede mʉre, aru ne tʉoiye báquede mi jipobʉrã ne pʉrʉáque. Ãrʉri dajocabejacʉ d̶ayʉ yópe mi majiéque Jʉ̃menijicʉi jíye báquede mʉre. \p \v 15 Me dápiajacʉ caiye iye ji coyʉiyede mʉre. Caijãravʉa pʉeno d̶ajacʉ yópe ji coyʉiyepe, põeva mʉre jã́ri ne majinajiyepe ayʉ d̶ayʉre yópe mi coyʉiyepe. \v 16 Me jã́jacʉ mi d̶aiyede. Aru buejacʉ yávaiyede jãvene máre. Nópe d̶ajacʉ cainʉmʉa. Que teyʉ mi baju mead̶acʉyʉmu mʉ. Aru mead̶acʉyʉmu mʉ ina jápiaivʉre mi bueiyede máre. \c 5 \s1 Aipe d̶aiye jaʉrõ Jesúre jʉ aipõevaque \r (Mt 10.10; 18.16; Lc 10.7; 1 Co 9.9) \p \v 1 Jarabejacʉ mʉ ina ʉ̃mʉva bʉcʉvare. Quénora coyʉjacʉ me aipe d̶aiye jaʉrõre náre, nopedeca mipacʉre mi coyʉiyepe. Ina ʉ̃mʉva bojʉvʉre máre, coyʉjacʉ nopedeca míyovare mi coyʉiyepe. \v 2 Ina nomiva bʉcʉrõmivare máre, coyʉjacʉ nopedeca mipacore mi coyʉiyepe. Ina nomiva bojʉrõmivare máre, coyʉjacʉ nopedeca míyorõmivare mi coyʉiyepe. Aru cainʉmʉa ãmeno d̶abejacʉ náque. \p \v 3 Pued̶ajacʉ ina nomiópeva cũinácova cʉrivʉre némara aru népãramena máre cʉbevʉre. Jãve cõmaje ãrojarivʉbu na. Que baru cad̶atejacʉ náre jaʉéde. \p \v 4 Ʉbenita ico nomiópecoi mamara cʉrivʉ baru o jípãramena máre cʉrivʉ baru, jaʉvʉ náre ne cad̶ateiye ṍre. Que baru napini corebejarãri ina Jesúre jʉ aipõevare ne cad̶atenajiyepe aivʉ népacore o néñecore máre. Quénora jíjarãri na ṍre jaʉéde. Õi me jã́ri coreiye boje náre jʉed̶ovare cãreja, õ bʉcʉco caride, ṍre jã́ri coreiye jaʉvʉ náre. Que teni Jʉ̃menijicʉ me jã́ñʉme ina põeva jã́ri coreivʉre me nébʉcʉvare. \v 5 Ʉbenita ico nomiópeco cũinájico cʉco, ṍre jã́ri coreipõecʉ cʉvabeco, napini coreibico õ Jʉ̃menijicʉ cad̶atecʉyʉre ṍre. Que baru jẽniad̶ome ʉ̃́re cainʉmʉa, ʉ̃i cad̶atequiyepe ad̶o ṍre jãravʉre aru ñamine máre. \v 6 Ʉbenita ico nomiópeco torojʉve teiyede vod̶ore, cad̶atebejacʉ ṍre. Que teni õ apʉbico õi baju. Ʉbenita yaiyó bácope pád̶obe õi ũmene Jʉ̃menijicʉi jã́inore. \v 7 D̶aicõjejacʉ mʉ ina Jesúre jʉ aipõevare yópe ji coyʉiyepe. Que teni apevʉ bʉojabenama ãmeina yávaivʉ ne borore. \v 8 Ina jʉ abevʉvacari jíma ne bʉcʉvare jaʉéde. Que baru cũinácʉ Jesúre jʉ aipõecʉ jíbecʉ baru ʉ̃ jivʉre aru ʉ̃i cʉ̃ramicavʉre máre náre jaʉéde, ʉ̃́capũravʉ ãmecʉ bajube jʉ abevʉ pʉeno. \p \v 9 Mi toivarĩ cʉvarõre ne ãmiáre ina nomiópevare, toivajacʉ ico nomiópeco sesenta paiʉjʉa pʉeno cʉvacore jã́ri baju, aru cũinácʉra ʉ̃mʉcʉco bácore dajocabecova ʉ̃́re, Jesúre jʉ aipõeva ne cad̶atenajiyepe ayʉ. \v 10 Põeva ne pued̶aimo majacórĩ õ. Coyʉjarãri na õi borore, “Ico nomiópeco mearo d̶aibico õ”. Jaʉvʉ ṍre õi bʉcʉóvaiye báque me mamarare, aru õi copʉ etaiye báque curãdaivʉre, õi joaiye báque Jʉ̃menijicʉi põevai cʉbobare, aru õi cad̶ateiye báque cõmaje ãrojarivʉre máre. Que teni jaʉvʉ ṍre õi mearo d̶acaiye apevʉre cainʉmʉa. \p \v 11 Ʉbenita toivabejacʉ ne ãmiáre, Jesúre jʉ aipõeva ne cad̶atebenajiyepe ayʉ ina nomiópeva bojʉrõmivare. Ina pʉrʉbʉoiyʉrivʉ baru apecʉque, dajocarãjarama ne memecaiyede Jesucristore. \v 12 Que teni d̶abenajarama yópe “Yʉ bácojivʉ memecad̶o”, ne aiye báquepe Jesucristore. \v 13 Aru ina nomiópeva bojʉrõmiva jũracʉrivʉ, cʉre cuyama cʉ̃ramia coapa. Borore coyʉrĩ jiod̶ama na. Cãrijovad̶ama põevare. Aru boroted̶ama boroteiye jaʉbede máre. \v 14 Que baru yʉ ʉvʉ ina nomiópeva bojʉrõmivare ne pʉrʉbʉorĩ jʉed̶ocʉvarãjiyepe ayʉ jã́ri coreivʉva ne cʉ̃ramiare. Que teiyede maje maucʉ bʉojabecʉbe ãmeina yávayʉ Jesúre jʉ aipõeva ne borore. \v 15 Javede apevʉ nomiópeva dajocaquemavʉ ne jʉ aiye báquede Jesúre. Que teni memecad̶ama ñai abujuvai jabocʉ Satanáre. Que baru que aivʉ yʉ mʉre. \p \v 16 Cũináco nomió Jesúre jʉ ad̶o cʉvaco baru nomiópevare õ jivʉ jẽneboi, cad̶ateiye jaʉvʉ ṍre, ina Jesúre jʉ aipõevare cad̶ateiye jaʉbequiyepe aiye náre. Nópe d̶aiyede ina Jesúre jʉ aipõeva jãve cad̶atenajarama ina nomiópevare, ñame ne cad̶atebemarare jãve cõmaje ãrojarivʉre. \p \v 17 Ina Jesúre jʉ aipõeva ʉrarõ pued̶ajarãri náre ina coreipõevare, ne jaboteiye boje náre. Aru ina Jesúre jʉ aivʉre coreipõeva bueivʉre aru coyʉivʉre máre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne pʉeno baju pued̶ajarãri aru bojed̶ajarãri náre ména. \v 18 Que baru yópe arĩ Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ñai oteiãimacʉ ʉracʉ memecayʉre mʉjare, bʉobejarã ʉ̃́re ʉ̃i jijecamure, ʉ̃i ãmequiyepe aivʉ ʉ̃́re ʉ̃i cʉ̃ocaiyedeca mʉjare mʉje oteiyabeare, ʉ̃i cʉraiyede diede”. Que baru ʉ̃i ãiye memeiye bojepebu. Aru, “Memecaipõecʉre bojed̶aiye jaʉvʉ ʉ̃i memeinore”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Que baru me bojed̶ajarã mʉja ina mʉjare bueivʉre. \p \v 19 Cũinácʉ põecʉ ʉ̃i boro coyʉrĩ ad̶aru cũinácʉ Jesúre jʉ aivʉre coreipõecʉre, jápiarĩ ad̶abejacʉ mʉ ʉ̃i coyʉiyede. Ʉbenita pʉcarã o yóbecʉrã majidivʉ bácavʉ ʉ̃i ãmeina teiye báqueda ne boro coyʉrĩ ad̶aru ʉ̃́re, jápiarĩ ad̶ajacʉ mʉ ne boro coyʉiyede. \v 20 Aru jarajacʉ ʉ̃́re caivʉ apevʉ Jesúre jʉ aipõeva ne jã́inoi, ne jidʉrãjiyepe ayʉ d̶arãjivʉ ãmeno ʉ̃́pe. \v 21 Iye ji toivaicõjeiyede apecʉre mʉre Jʉ̃menijicʉ, aru Jesucristo, aru ina ángeleva meara baju máre majima. Que baru ne jã́inoi jʉ aicõjeivʉ mʉre ji d̶aicõjeiyede. Que baru arĩ dápiabejacʉ mi baju apecʉ ãmeina d̶ayʉre ʉ̃i coyʉquiye jipocai. Aru jã́mejacʉ ʉbenina apecʉ meacʉre apevʉ pʉeno. \p \v 22 Dápiabecʉva, mi pʉrʉáque tʉorĩ, epebejacʉ apecʉre Jesucristore memecaipõecʉpe. Mʉ que d̶ayʉ baru, aru ʉ̃i ãmeina tedu, mʉ́vacari jʉ ajebu ʉ̃i ãmeina teiyede. Que baru apevʉre ãmeno d̶are d̶abejacʉ mʉ. Aru mʉ́vacari ãmenore d̶abejacʉ cainʉmʉa. \p \v 23 Apenʉmʉa mʉre yapibʉ ijié boje, ũcumejacʉ oco matʉiyeda. Quénora ũcujacʉ apecoro vino ʉ́yaicorore, jʉocʉyʉ mi bajure. \p \v 24 Apevʉ põevare, ne ñájinajiye jipocamia, caivʉ javede jã́d̶ama ne ãmeina teiyede. Ʉbenita apevʉ põeva ãmeina ted̶ama yavenina. Que teni pʉ ne ñájinajijãravʉ baquinó eaiyeta apevʉ jã́menama ne ãmeina teiyede. \v 25 Quédeca apevʉ põeva mearo d̶ad̶ama caivʉ ne jã́iyede. Aru caivʉ coreóvad̶ama aipe ne mearo d̶aiyede. Ʉbenita apevʉ põeva mearo d̶ad̶ama yavenina. Ʉbenita yaveni d̶aivʉ bʉojabenama na cainʉmʉa. Quénora cũinájãravʉ baquinói apevʉ coreóvarãjarama aipe ne mearo d̶aiyede. \c 6 \p \v 1 Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva memecaivʉre pued̶aiye jaʉvʉ ne jabocʉre cainʉmʉa, apevʉ ne ãmeina yávabenajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉre aru maje bueiyede máre. \v 2 Aru apevʉ memecaivʉ baru Jesúre jʉ aipõevare, dajocabejarãri ne pued̶aiyede náre, ne jʉ aiye boje nápe. Quénora pʉeno mearo baju memecajarãri náre, ne jʉ aiye boje Jesúre aru Jʉ̃menijicʉi ʉe boje náre. \s1 Maje bojecʉe jãve \r (He 13.5) \p \v 3 Maje jabocʉ Jesucristo bueibi majare jãve, maje majinajiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre majare, maje cʉrãjiyepe ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Ʉbenita apevʉ cʉrivʉbu, jʉ abevʉ Jesús ʉ̃i bueiyede. Quénora bueivʉbu na ape bueiyede jãve ãmene. \v 4 Ina põeva dápiaivʉbu ne baju mearape apevʉ pʉeno. Ʉbenita ye majibema na. Jẽniari jã́iyʉrivʉbu ʉbenina ne bajumia. Aru jaraivʉbu ne bajumia aipe aiyʉrõre ne yávaicamuaque. Ne que d̶aiye boje, põeva jorojĩvʉbu, aru jaraivʉbu, yávaivʉbu borocʉede apevʉi borore, aru “Ãmeina d̶aiyʉbi yʉre”, arĩ dápiaivʉbu apevʉi borore. \v 5 Que teni ina ne dápiaino ãmenoque cãrijovaivʉbu ne bajumia aru dajocabevʉ ne jaraiyede ne bajumia, ne jarʉvaiye boje iye bueiyede jãvene. Ina põeva bueiyʉrivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ĩnajivʉ ʉrarõ ne bojeva. Coatejacʉ náre jarʉvarĩ. \v 6 Jãve Jʉ̃menijicʉi yávaiyede bueiye pare bojecʉebu põevare, ʉbenita ina torojʉrivʉre ne cʉvaequeda. \v 7 Davabedejaquemavʉ maja maje cʉveva ijãravʉre. Aru bʉojabenamu nʉvaivʉ maje cʉveva ijãravʉre jocarĩ. \v 8 Que baru maje cʉvaru maje ãiyeva aru maje cuitótecajeva máre, meaquiyebu majare. \v 9 Ʉbenita apevʉ ʉrivʉbu ne cʉveva. Que baru ñai abujuvai jabocʉ jʉjovayʉbe náre, ne ãmeina tenajiyepe ayʉ, cʉvarãjivʉ cʉvede. Que teni ʉ̃ jẽñʉme náre yópe ñʉoibo jẽiyepe ãimacʉre. Ãrʉmevʉpe vore cuivʉbu cʉvede. Que teni ãmeno d̶aivʉbu ne baju aru apevʉre máre. Bíjare d̶aivʉbu ne baju Jʉ̃menijicʉre jocarĩ. Aru ñájinajivʉbu na. \v 10 Põeva ne ʉe boje tãutʉrare, d̶ad̶ama caiye ãmenoquede, cʉvarãjivʉ diede. Apevʉ põeva cʉma, ne jʉ aiye báquede Jesúre jarʉvaivʉ bácavʉ, cʉvarãjivʉ tãutʉrare. Aru caride chĩori ñájiñama na. \s1 Jʉ̃menijicʉ jiede d̶ajarã ãmene d̶abevʉva \r (Jn 18.37) \p \v 11 Mʉ Jʉ̃menijicʉi põecʉbu. Ʉ̃́re memecayʉbu mʉ. Que baru d̶abejacʉ caiye iye ãmeina teiyede yópe ji coyʉiyepe. Pʉeno baju d̶ajacʉ cainʉmʉa, mearo d̶acʉyʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inoi, pued̶acʉyʉ ʉ̃́re, jʉ acʉyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ʉcʉyʉ põevare, napicʉyʉ mi ñájiyede, aru meacʉ põecʉpe cʉcʉyʉ apevʉque. \v 12 Jʉ̃menijicʉ cutuquemavʉ mʉre, mi cʉquiyepe ayʉ me ʉ̃i ʉrõpe aru mi cʉvaquiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Dijãravʉ bácarõ, Jʉ̃menijicʉi mʉre cutuijãravʉ bácarõi, mʉ́vacari ʉ̃́re jʉ ávʉ̃ obedivʉ ne jã́iyede. Que baru pʉeno baju d̶ajacʉ, cʉcʉyʉ yópe mi jʉ aiyepe Jesúre, aru cʉvacʉyʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre máre. \v 13 Caride yʉ d̶aicõjeivʉ mʉre Jʉ̃menijicʉ, cʉre d̶ayʉ caivʉre, aru Jesucristo máre, coyʉyʉ bácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne Poncio Pilato bácʉre, ne jápiaiyede. \v 14 Jʉ aicõjeivʉ mʉre iye ji d̶aicõjeiyede. D̶aiye jaʉvʉ mʉre caiyede yópe ji coyʉiyepe. Apejĩene ãrʉmetebejacʉ mʉ. Aru oatʉvabejacʉ mʉ iye ji d̶aicõjeiyede mʉre. Que teni ñame bʉojabecʉbe ãmeina yávayʉ mʉre mi d̶aiyede. Nópe d̶ajacʉ mʉ cainʉmʉa pʉ maje jabocʉ Jesucristoi copaidaiyeta. \v 15 Jʉ̃menijicʉ járore d̶acʉyʉme Cristore meajãravʉ ʉ̃i beoijãravʉ baquinóre. Ʉ̃ parʉcʉ pʉeno baju cũinácʉra jaboteyʉbe caivʉre aru caiyede máre. Que baru meacʉ bajube Jʉ̃menijicʉ. Ʉ̃́recabe jaboteyʉ caivʉ apevʉ jabovare. Aru ʉ̃́recabe cõjeñʉ caivʉ apevʉ cõjeivʉre máre. \v 16 Ʉ̃́recabe cũinácʉra yaibécʉ ʉ̃i baju. Ʉ̃ cʉcʉ miad̶áro mearoi, noi põeva joabenoi nʉri bʉojabema. Ʉ̃́recabe põevai jã́memʉ javede aru caride máre. Ñame bʉojabecʉbe jã́ñʉ ʉ̃́re cainʉmʉa. Caivʉ pued̶ajarãri Jʉ̃menijicʉre aru jabotejacʉrĩ ʉ̃ cainʉmʉa. Quédecabu. \p \v 17 Aru ina cʉve cʉvarivʉ ijãravʉquede yópe arĩ, coyʉjacʉ náre: “Dápiabejarã mʉja mearape apevʉ pʉeno”, ajacʉ náre. Aru, “Ñʉje cʉve cʉvae boje, napini coreivʉbu ñʉja”, arĩ dápiabejarãri na. Que baru ijãravʉque cʉve cũiquíyebu. Aru ñame bʉojabebi majicʉ aipino joe cʉquiyede diede. Quénora náre napini coreicõjejacʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃́recabe jíyʉ majare ʉrarõ baju caiyede, maje torojʉrãjiyepe ayʉ. \v 18 Ina cʉve cʉvarivʉre d̶aicõjejacʉ me apevʉre. Jecʉbevʉva jícõjejacʉ náre ne cʉvaequede, ne coapavarãjiyepe ayʉ cõmaje ãrojarivʉre, cad̶atenajivʉ náre. \v 19 Nópe ne cad̶ateiye boje apevʉre, cʉvarãjarama na coapa ne bojed̶arãjiyede daquijãravʉ baquinóre cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Jãve torojʉrivʉ ne ũmei cʉvarãjarama na jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. \s1 Pablo ʉ̃i cõjeino Timoteore yóbocarõ baju \p \v 20 Mʉ, Timoteo, Jʉ̃menijicʉ epeibi mʉre, mi coyʉquiyepe ayʉ iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Jápiabejacʉ iye coyʉiyede pued̶abenore Jʉ̃menijicʉre aru ãrʉmenore máre. Jápiabejacʉ iye bueiyede jãve ãmene. Ina põeva borocʉrivʉ bueniduyama majidivʉpe. “Me majivʉ ñʉja. Ñʉje bueiye jãvemu”, arĩduyama. Ʉbenita majibema na. \v 21 Aru apevʉ yópe bueivʉ, javede dajocad̶ama ne jʉ aiye báquede Jesúre. Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acajacʉrĩ caivʉ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Quénoramu.