\id 1TH - Cubeo NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h 1 Tesalonicenses \toc1 1 Tesalonicenses \toc2 1 Tesalonicenses \toc3 1 Ts \mt1 1 Tesalonicenses \ip Mamabʉinore coyʉiyebu Pablo bácʉ ʉ̃i toivaicõjeiye báquede mamayoca paperayocare Tesalónica ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõevare. Pablo bácʉ judíovacacʉ bácʉvacari, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ marejaquémavʉ, coyʉcʉyʉ ʉ̃i yávaiye méne judíova ãmevʉre, judíova ne jʉ abe boje ʉ̃i coyʉiyede. Lucas bácʉ coyʉrejaquemavʉ Pablo bácʉi borore Hch 7:57-8:1, 9:1-31, 13:1-28:31, aru ʉ̃i cʉede Tesalónica ãmicʉriĩmaroi Hch 17:1-10, 20:1-5. Caiye iyoca, Pablo bácʉi toivaicõjeiyoca báque cʉriyoca Majepacʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo jívʉi, mamarʉmʉre ʉ̃́re toivacaipõecʉ bácʉre toivaicõjenejaquemavʉ iyoca paperayocare ʉ̃i toivaicõjequiye jipocare apeyocare. Pablo bácʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃́re toivacaipõecʉ bácʉre aipe ʉ̃i toivacaquiye báquede diyocare. Toivaicõjenejaquemavʉ diyocare ãniʉjʉa báquede 50-51 d.C. pʉque ʉ̃i cucʉnʉiyede, coyʉcʉyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ʉ̃i cʉede Corinto ãmicʉriĩmaroi. \ip Pablo bácʉ toivaicõjenejaquemavʉ diyocare ʉ̃i cucʉnʉiye eabe boje Tesalónicacavʉ ne yebai aru Timoteo bácʉi coyʉiye boje ne borore ʉ̃ mácʉre (2:17-3:6). Coyʉrejaquemavʉ náre méne ne parʉre nʉiye boje Jesucristoque, dajocabevʉva ne jʉ aiyede aru ne d̶aiye boje yópe ʉ̃i ʉrõpe (1:2-10, 3:7-9). Coyʉrejaquemavʉ náre aipe d̶are nʉiye jaʉrõre náre yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe (4:1-12, 5:12-22), aru ne majibeno mácarõre Jesucristoi copaidaquino maquinóra aru ʉ̃́re jʉ aivʉre ne yainíburu nacajarajiyeda (4:13-5:11). Aru ãrʉre d̶arejaquemavʉ ina Tesalónicacavʉre aipe ʉ̃i d̶aiye báquede ne jẽneboi, ne jʉ abenajiyepe ayʉ apevʉ borocʉede coyʉrĩduivʉre Pablojã ne borore (2:1-16). \c 1 \s1 Pablo ʉ̃i meaicõjeino Tesalónicacavʉre \r (Hch 17.1) \p \v 1 Yʉ, Pablo, toivaicõjeivʉ apecʉre iyoca paperayocare. Silvano aru Timoteoque yʉ meaicõjeivʉ mʉjare, Tesalónica ãmicʉriĩmarocavʉ Jesucristore jʉ aipõeva cójijivaivʉre. Mʉja majepacʉ Jʉ̃menijicʉ aru maje jabocʉ Jesucristo jinatamu mʉja. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrivʉ cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva. \s1 Tesalónicacavʉ jʉ aipõevape ne jã́d̶ovaino \r (Hch 17.5-9) \p \v 2 Torojʉede jívʉbu ñʉja Jʉ̃menijicʉre cainʉmʉa jẽniaiye coapa caivʉ mʉjare, mʉje jʉ aiye boje Jesúre. \v 3 Ñʉje coyʉiyede majepacʉ Jʉ̃menijicʉque, ñʉja ãrʉrivʉbu mʉje memeinore, mʉje jʉ aiye boje Jesúre. Ñʉja dápiaivʉbu mʉje memecainore apevʉre, mʉje ʉe boje Jesúre aru náre máre. Ñʉja ãrʉrivʉbu mʉje napini ñájiyede, mʉje coreiye boje maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquijãravʉre. \v 4 Mʉja, ñʉjevʉ, coreóvaivʉbu ñʉja mʉjare Jʉ̃menijicʉi ʉmarare. Ñʉja majivʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉi beoimarare, ʉ̃ jivʉ bárãjivʉre. \v 5 Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉcarã mʉjare. Ʉbenita buebetecarã mʉjare diede quénora yávaiyeque. Quénora jã́d̶ovacarã ñai Espíritu Santo ʉ̃i parʉéde põeva ne d̶arĩ majibede d̶aiyeque. Jã́d̶ovacarã ñʉje majiéde máre yavebeda Jesús ʉ̃i yávaiye méne jãvene. Ãrʉjara d̶aivʉre me ñʉje cʉede mʉje jẽneboi, aru ñʉje cad̶ateiyede mʉjare. \p \v 6 Mʉjacapũravʉ d̶ávʉ̃ me ñʉjape aru maje jabocʉ Jesucristope máre. Yópe ñʉje d̶aiyepe me ñájivʉreca, nopedeca mʉja máre ñájivʉvacari d̶ad̶avʉ̃ me. Mʉje jʉ aiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne, apevʉ ñájine d̶aima mʉjare ʉrarõreca. Ʉbenita ñájiye cʉedeca jacopʉavʉ̃ mʉja Jesús ʉ̃i yávaiye méne torojʉrĩ. Aru ñai Espíritu Santorecabe torojʉre d̶ayʉ mʉjare iye torojʉeque. \v 7 Que baru caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva Macedonia aru Acaya ãmicʉrijoborõacavʉ, jápiaivʉ mʉje borore, d̶aivʉbu me mʉjape. \v 8 Mʉjavacari majide d̶aivʉbu põevare maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i yávaiye méne. Que baru nora jápiad̶ama mʉje borore ina Macedoniacavʉ aru ina Acayacavʉ máre. Ʉbenita obedivʉ apenoacavʉ máre majidivʉbu mʉja jʉ aivʉre Jʉ̃menijicʉre caride. Que baru coyʉiye jaʉbevʉ ñʉjare apevʉre mʉje borore, jave ne majié boje. \v 9 Quénora caivʉ ina põeva coyʉyama mʉje jacopʉiyede ñʉjare me, ñʉje eaiyede mʉje ĩmaroi. Coyʉyama mʉje dajocaiyede mʉje pẽpeimarare, memecarãjivʉ ñai Jʉ̃menijicʉ apʉcʉre aru jãvene máre. \v 10 Coyʉyama mʉje napini coreiyede máre ʉetʉbevʉva Jʉ̃menijicʉi mácʉre, copaidacʉyʉre ijãravʉi cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Ñai Jesúrecabe Jʉ̃menijicʉi mácʉ. Ʉ̃i yainíburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ nacovarejaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ. Ñai Jesús mead̶ayʉ majare, maje ñájimenajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi ñájiovaquijãravʉ baquinóre põevare, ne ãmeina teiye boje. \c 2 \s1 Pablo Tesalónicai ʉ̃i memecaino \r (Hch 9.23, 29; 13.45, 50; 14.2, 5, 19; 16.19-24; 17.1-9, 13; 18.3, 12; Gá 1.10; 2 Ts 3.8) \p \v 1 Mʉja, ñʉjevʉ, mʉjavacari coreóvaivʉbu ñʉje daiyede mʉje ĩmaroi, me jápiaivʉre ñʉje coyʉiyede. Que baru ñʉje daiye mʉje yebai bojecʉbe ãmeteavʉ̃. \v 2 Aru mʉjavacari coreóvaivʉbu javede ñʉje cʉede Filipos ãmicʉriĩmaroi, nócavʉ ne jabova ne d̶aiyede ñʉjare. Ñájine d̶aima ñʉjare. Aru ãmeina yávaima ñʉjare máre. No yóboi, ñʉje eaiyede mʉje ĩmaroi, obedivʉ põeva maucʉvateima ñʉjare. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ coyʉicõjeame ñʉjare jidʉbevʉva. Aru ne maucʉvaede ñʉjare, coyʉcarã mʉjare ʉ̃i yávaiye méne, Jesús mead̶ayʉre põevare. \v 3 Ñʉja buebevʉ mʉjare jãve ãmene. Aru buebevʉ ãmeũmeque máre. Aru jʉjovabevʉ põevare ñʉje bueiyeque. \v 4 Quénora Jʉ̃menijicʉi me jã́iye boje ñʉjare, ʉ̃ beoibi ñʉjare, ñʉje buenajiyepe ayʉ põevare Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Que baru cainʉmʉa bueivʉbu yópe Jʉ̃menijicʉi bueicõjeiyepe. Buebevʉ ñʉja, põeva ne me jã́rajiyepe aivʉ ñʉjare. Quénora bueivʉbu ñʉja, Jʉ̃menijicʉi me jã́quiyepe aivʉ ñʉjare. Jʉ̃menijicʉrecabe majicʉ maje dápiaiyede. Que baru Jʉ̃menijicʉ jã́imi põeva ne d̶aiyede aru ne dápiaiyede máre. \p \v 5 Mʉjavacari coreóvaivʉbu ñʉje d̶aiye báquede mʉje jẽneboi. Cainʉmʉa yávabetecarã, jʉjovarãjivʉ mʉjare, mʉje d̶arãjiyepe aivʉ yópe ñʉje ʉrõpe. Buebetecarã mʉjare quédata ĩnajivʉ mʉje tãutʉrare. Jʉ̃menijicʉvacari majibi ñʉje d̶aiye báquede mʉje jẽneboi. \v 6 Põevare pued̶aicõjemetecarã ñʉjare. Vobetecarã ñʉja mʉjare aru apevʉre máre, mearore jíyede ñʉjare. \v 7 Ñʉjamu Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara. Que baru ñʉja d̶aicõjeni bʉojaivʉbu apevʉre. Ʉbenita d̶aicõjemetecarã mʉjare. Quénora meara põevape cʉ́tecarã mʉje jẽneboi. Yópe népacoi mead̶aiyepe mamarare mead̶acarã mʉjare. \v 8 Ñʉje ʉrarõ jecʉé boje mʉjare, torojʉrĩ buecarã Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Aru caiyede d̶aiyʉtecarã, cad̶atenajivʉ mʉjare pʉ ñʉje yainʉmʉita. Que baru ñʉje pare jecʉmaramu mʉja. \v 9 Mʉja, ñʉjevʉ, mʉjavacari ãrʉrivʉbu ñʉje pare memeni voinore ñʉjare jaʉéde. Ñʉje cʉede mʉje jẽneboi memecarã ñʉja jãravʉre aru ñamine máre, mʉje ñájimenajiyepe aivʉ, bojed̶aivʉ ñʉjare jaʉéde ñʉje bueiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne mʉjare. \p \v 10 Mʉjavacari jã́ivʉbu, aru Jʉ̃menijicʉ máre majibi ñʉje d̶aiye báquede mʉja Jesúre jʉ aipõevaque. Caiye ñʉje d̶aiye báquede mʉjare d̶acarã mearoque yópe Jʉ̃menijicʉre memecaivʉpe. Aru caiye ñʉje d̶aiye báquede mʉjare meatevʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que baru ñame bʉojabema boropad̶aivʉ ñʉjare ñʉje d̶aiye báquede mʉje jẽneboi. \v 11 Mʉjavacari coreóvaivʉbu ñʉje d̶aiye báquede mʉjare coapa yópe népacʉ ʉ̃i d̶aiyepe mamarare. Bueivʉ batecárã mʉjare, mʉje torojʉre d̶arãjiyepe aivʉ. Cad̶ateivʉ batecárã mʉjare, mʉje chĩomenajiyepe aivʉ. \v 12 Aru d̶aicõjeivʉ batecárã mʉjare yópe ina Jʉ̃menijicʉ jina ne d̶aiye jaʉrõpe, Jʉ̃menijicʉi torojʉquiyepe aivʉ mʉjaque. Jʉ̃menijicʉrecabe cutuyʉ mʉjare meara márajivʉre aru ʉ̃i jaboteinocavʉ bárãjivʉre máre. \p \v 13 Ñʉja jívʉbu torojʉede Jʉ̃menijicʉre cainʉmʉa mʉje jápiaiye báque boje ñʉjaque Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Dápiabeteavʉ̃ mʉja põeva ne yávaiyepe iye yávaiyede ñʉje bueiyede. Quénora jʉ ávʉ̃ mʉja diede Jʉ̃menijicʉi yávaiyepe. Aru jãvetamu ñʉje bueiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Que baru Jʉ̃menijicʉ oatʉvayʉbe mʉjare me, mʉje jʉ aiyede ʉ̃i yávaiye méne. \v 14 Mʉja, ñʉjevʉ, mʉje ĩmarocavʉ ñájine d̶ávʉ̃ mʉjare nópe ina judíova ñájine d̶aiye báquepedeca ina Jesúre jʉ aivʉre Judea ãmicʉrijoborõcavʉre. Cũinátʉrʉ vaivʉ mʉjare máre. \v 15 Ina judíova, nárecabu boarĩ́ jarʉvaivʉ bácavʉ maje jabocʉ Jesucristore. Javede ina judíovavacari boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre máre. Aru caride máre ina judíovavacari ñájine d̶arĩ jaetovad̶ama ñʉjare máre. Ne que d̶aiyeque jorojĩne d̶aivʉbu na Jʉ̃menijicʉre. Aru maucʉvarivʉbu caivʉ apevʉ põevare máre. \v 16 Ina judíovavacari ñʉjare coyʉicõjemeniduivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne ina judíova ãmevʉre, ne meatebenajiyepe aivʉ. Que teni bʉojaivʉbu caiye ne ãmeina teiyede. Que baru caride ʉetʉibi Jʉ̃menijicʉ jã́ñʉ d̶aivʉre ãmeno. Que baru ñájine d̶acʉyʉme náre. \s1 Pablo ʉ̃i jã́cʉnʉiyʉrõ Tesalónicacavʉre cojedeca \r (Hch 17.5; 18.5) \p \v 17 Mʉja, jívʉ, ñʉjare coatede d̶aima ñʉje mauva mʉjare jarʉvarĩ. Cʉicõjemeteima ñʉjare mʉjaque. Ʉbenita ãrʉicõjemeni bʉojabema na ñʉjare. Que baru cainʉmʉa ãrʉrivʉbu mʉjare. Maje coateniburu yójĩboi, ñʉja chĩori ãrʉtecarã mʉjare. Jã́radaiyʉrĩducarã mʉjare. \v 18 Ñʉja copainʉiyʉrĩducarã mʉje yebai, jã́rajivʉ mʉjare cojedeca. Cainʉmʉa yʉ́vacari, Pablo, mʉjare jã́cʉcopaiyʉrĩducacʉ. Ʉbenita ñai abujuvai jabocʉ, Satanás, nʉicõjemetequemavʉ ñʉjare. \v 19 Ʉbenita ñʉja torojʉrãjaramu mʉjare boje maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i copaidaquiyede. Mʉjarecabu napini corede d̶aivʉ, ñʉje cʉvarãjiyepe aivʉ mearore. Mʉjarecabu torojʉre d̶aivʉ ñʉjare. Aru mʉjarecabu ñʉje jã́d̶ovaimara mearore ñʉje bueinore, ñʉje bueiye boje mʉje jẽneboi. \v 20 Jãve mʉjarecabu ñʉje mearore jímara aru ñʉje torojʉmara máre. \c 3 \p \v 1 Ʉbenita ñʉja napini bʉojabetecarã jã́mevʉ mʉjare. Que baru cũinátʉrʉ ñʉje ũme majitecarã ñʉje d̶arãjiyede. Ñʉja pʉcarã mautecarã Atenas ãmicʉriĩmaroi. \v 2-3 Aru jarocarã ñai majecʉ Timoteore mʉje yebai. Ʉ̃ yóvaibi ñʉjare memecayʉ Jʉ̃menijicʉre, coyʉyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Que baru jarocarã ʉ̃́re cad̶atecʉyʉre mʉjare, aru parʉre d̶acʉyʉre mʉjare máre mʉje ũmei, mʉje jʉ ainore Jesúre pʉeno baju parʉrõ nʉre d̶acʉyʉre, mʉje dajocabenajiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede Jesúre, põeva ne ñájine d̶aiye boje mʉjare. Mʉjavacari coreóvaivʉbu me majare ñájiye jaʉrõre. \v 4 Javede ñʉje cʉede mʉjaque, coyʉcarã maje ñájinajiyede. Aru mʉjavacari coreóvaivʉbu me jave vaivʉ majare yópe ñʉje aiye báquepedeca. \v 5 Que baru yʉ́capũravʉ napini bʉojabetecacʉ coreni majibecʉ cãreja mʉje borore. Que baru jarocacʉ ñai Timoteore, coreóvacʉyʉ aipe cʉrivʉre mʉja yópe iye yávaiye méne coyʉiyepe mʉje jʉ aiyede. “Ñai abujuvai jabocʉ jʉjovaiyʉcʉbebu náre. Aru ñʉje bueiye báque náre bojecʉbejebu”, arĩ dápiacacʉ yʉ. \p \v 6 Caride Timoteo copaidaibi mʉjare jocarĩ. Ʉ̃i coyʉiyede ñʉjare mʉje borore torojʉre d̶aibi ñʉjare pare. Coyʉibi aipe jʉ aivʉre Jesúre aru aipe ʉrivʉre mʉje bajumia máre. Coyʉibi aipe torojʉrĩ ãrʉrivʉre ñʉjare cainʉmʉa aru aipe jã́iyʉrivʉre ñʉjare máre, quédeca ñʉja máre jã́ranʉiyʉvʉ mʉje yebai. \v 7 Que baru mʉja, ñʉjevʉ, iye ʉ̃i coyʉiyede mʉje borore parʉre d̶aibi ñʉjare ñʉje ũmei, caiye iye ñájine d̶aiye cʉedeca yui ñʉje jẽneboi. \v 8 Caride ñʉja coreóvaivʉbu jãve jʉ aivʉre mʉja Jesúre. Mʉja dajocabenajivʉbu maje jabocʉ Jesucristore. Que baru me cʉrĩ torojʉrivʉbu ñʉja. \v 9 Ʉrarõ torojʉede jívʉbu ñʉja Jʉ̃menijicʉre mʉjare boje. Ñʉje coyʉiyede Jʉ̃menijicʉque pʉeno baju torojʉrivʉbu, mʉje jʉ aiye boje Jesúre parʉrõreca. \v 10 Jãravʉre aru ñamine máre parʉrõ jẽniaivʉbu ñʉja Jʉ̃menijicʉque, mʉjare ʉ̃i jã́ranʉre d̶aquiyepe ayʉ ñʉjare, buenajivʉ cojedeca mʉjare iye mʉje coreóvabede cãreja. Jẽniaivʉbu diede, mʉje me majinajiyepe aivʉ aipe d̶aiye jaʉrõre mʉje cʉede yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. \p \v 11 Jẽniaivʉbu majepacʉ Jʉ̃menijicʉque aru maje jabocʉ Jesúque máre, ne nʉre d̶aquiyepe aivʉ ñʉjare mʉje yebai. \v 12 Aru maje jabocʉ Jesús pʉeno baju ʉrarõ nʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare mʉje ʉede mʉje bajumia aru apevʉre máre, mʉje ʉburĩ apevʉre me yópe ñʉje ʉepe mʉjare. \v 13 Que teni parʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare mʉje ũmei, ñame ne bʉojabenajiyepe aivʉ boropad̶aivʉ mʉjare mʉje meara mae boje majepacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jã́inoi maje jabocʉ Jesús ʉ̃i copaidaquijãravʉ baquinói ʉ̃ jivʉ mearaque. Quédecabu. \c 4 \s1 Pablo “Jʉ̃menijicʉre torojʉre d̶aiyʉrivʉ, yópe d̶ajarã” arĩ, ʉ̃i coyʉino \p \v 1 Mʉja, ñʉjevʉ, maje jabocʉ Jesús ñʉjare bueicõjeimi mʉjare cojedeca yópe ñʉje bueiyepe mʉjare javede. Coyʉivʉbu mʉjare, mʉje me majinajiyepe aivʉ aipe jaʉrõre mʉje d̶aiyede, Jʉ̃menijicʉi me jã́quiyepe aivʉ mʉjare. Caride d̶ad̶avʉ̃ mʉja yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Que baru parʉrõreca jẽniaivʉbu ñʉja mʉjare, mʉje d̶arãjiyepe aivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe pʉeno baju cainʉmʉa. \v 2 Mʉjavacari coreóvaivʉbu bueivʉre ñʉja mʉjare yópe maje jabocʉ Jesús ʉ̃i bueicõjeiyepe. \v 3 Yópe ʉbi ñai Jʉ̃menijicʉ: Mʉja coapa d̶ajarã mearore cainʉmʉa. Meara májara mʉja, ʉ̃ jina mʉje teiye boje. Que baru cʉbejarã mʉja apevʉque mʉjemarebʉcʉva ãmevʉque. \v 4 Me cʉjarã mʉja coapa mʉjemarepacoque Jʉ̃menijicʉi jã́inore aru põeva ne jã́iyede máre. Pued̶ajarã mʉja coapa mʉjemarepacore. \v 5 D̶abejarã nápe ina Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉpe. D̶ad̶ama na ãmenore, Jʉ̃menijicʉi ʉbenore, ne pued̶aiye majibe boje nomivare. D̶ad̶ama ãmenore náque. \v 6 Que baru jʉjovabejarã mʉja apecʉ mʉjecʉre, ãmeno d̶aivʉ jímarepacoque. Javeita ñʉja coyʉcarã mʉjare parʉrõreca aipe maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉre caivʉ ina nópe ãmeno d̶aivʉre. \v 7 Jʉ̃menijicʉ cutuibi majare ʉ̃ jina márajivʉva. Que baru bʉojabevʉ maja cʉrivʉ ãmeũmeque. Quénora maje meara mae jaʉvʉ majare, maje cʉrãjiyepe aivʉ me Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ʉ̃ jina mae boje. \v 8 Aru ácʉ põecʉ jʉ abecʉ baru iye ñʉje bueiyede, jʉ abeniduibi ʉ̃ apecʉ põecʉi bueiyede. Quénora jʉ abebi ʉ̃ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ñai daroyʉ mʉjare ñai Espíritu Santore. \p \v 9 Iye mʉje ʉede mʉje bajumia toivabenajivʉbu ñʉja. Mʉja me ʉrivʉbu mʉje bajumia. Que baru diede toivaiye jaʉbevʉ ñʉjare. Javede Jʉ̃menijicʉvacari majicaibi mʉjare, Jesúre jʉ aipõevare, jaʉrõre mʉje bajumia ʉede. \v 10 Nopedeca mʉjacapũravʉ cainʉmʉa ʉrivʉbu ina Jesúre jʉ aipõevare, caino Macedonia ãmicʉrijoborõcavʉre. Parʉrõreca jẽniaivʉbu ñʉja mʉjare, mʉje ʉrãjiyepe aivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe pʉeno baju cainʉmʉa. \v 11-12 Caiye mʉje d̶aiyeque pʉeno d̶ajarã, cãrijimevʉva cʉrãjivʉ apevʉque. D̶aicõjemejara apevʉre aipe d̶aiye jaʉrõre náre ne d̶aiyede. Memejara mʉja coapa, cʉvarãjivʉ mʉje ãiyede, mʉje cʉriñamiare, aru caiye apede mʉjare jaʉéde máre. Yópe iye ñʉje d̶aicõjeiyepe mʉjare caride, nopedeca d̶aicõjecarã mʉjare jipocamia, ina Jesúre jʉ abevʉ ne pued̶arãjiyepe aivʉ mʉjare me, mʉje corebe boje apevʉ ne jíyede mʉjare jaʉéde, aru ye jaʉbequiyepe aivʉ mʉjare. \s1 Maje jabocʉ Jesús ʉ̃i copaidaquino \r (Mt 24.30-31, 43; Mr 13.26-27; Lc 12.39; Ro 13.12; 1 Co 15.51-52; Ef 6.13-17; 2 P 3.10) \p \v 13 Mʉja, ñʉjevʉ, ʉvʉ ñʉja mʉje majinajiyede jãve aipe vaivʉre ina Jesúre jʉ aipõeva yaivʉ bácavʉre. Chĩomejara mʉja mʉjevʉ jʉ aipõeva yaivʉ bácavʉ boje yópe ina jʉ abevʉ ne chĩoiyepe, ne napini corebe boje jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. \v 14 Coreóvaivʉbu maja yaiyʉ́ bácʉre Jesús, aru nacajañʉ mácʉre yainore jarʉvarĩ. Que baru coreóvaiye jaʉvʉ majare nacovacʉyʉre Jʉ̃menijicʉre ina Jesúre jʉ aipõeva yaivʉ bácavʉre Jesús ʉ̃i copaidaquiyede ijãravʉi. \p \v 15 Que baru caride ñʉja coyʉiyʉrivʉbu mʉjare me iye Jesús ʉ̃i bueiye báquepe ñʉjare. Jesúre jʉ aipõeva apʉrivʉ ijãravʉi maje jabocʉ Jesúi copaidaquijãravʉ baquinóre copʉ nʉmenajaramu ʉ̃́re ne jipocamia ina Jesúre jʉ aipõeva yaivʉ bácavʉre jocarĩ. \v 16 Põeva jápiarãjarama cod̶oboborĩ cõjeiyede; aru ángelevai jabocʉi yávainore; aru Jʉ̃menijicʉi japuiyore, trompeta ãmicʉriyore, japuiye pare bʉjiéde máre. Dinʉmʉmiareca maje jabocʉ Jesúvacari ẽmecʉyʉme cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ. Aru ina Jesúre jʉ aipõeva yaivʉ bácavʉ nacajarajarama yainore jarʉvarĩ. \v 17 No yóboi, maumena Jʉ̃menijicʉ cójijovacʉyʉme ina Jesúre jʉ aipõeva apʉrivʉre cãreja ina ʉ̃i nacovaimara mácavʉque. Aru cũinátʉrʉ caivʉ maja copʉ nʉri jacoyʉrãjaramu maje jabocʉ Jesúre ʉ̃mʉi ocopeniboa yebai. Que teni cʉrãjaramu maja maje jabocʉ Jesúque cainʉmʉa. \v 18 Que baru chĩomejara mʉja. Coyʉjarã iye borore, torojʉre d̶arãjivʉ mʉje bajumia. \c 5 \p \v 1 Mʉja, ñʉjevʉ, põecʉ cʉbebi majicʉ aipijãravʉa jaʉrõre aru aipe vaiquíyede maje jabocʉ Jesús ʉ̃i daquiye jipocare. Que baru toivaiye jaʉbevʉ ñʉjare diede. \v 2 Mʉjavacari coreóvaivʉbu me maje jabocʉ Jesús copaidacʉyʉre ijãravʉi põeva ne corebede, ʉ̃i copaidaquinʉmʉre majibedeca yópe ñavaipõecʉ daiyepe ñamine põeva ne corebedeca. \v 3 Põeva, yópe arĩ, coyʉrĩdurãjarama ne bajumia: “Caino cãrijimene d̶aivʉ. Yéde jidʉbevʉ maja”, arĩdurãjarama. Aru ne nópe coyʉrĩduiyedeca, cũiná bíjarãjarama na. Ñájini bʉ́rãjarama maumejiena. Aru dupini majibenajarama na diede jocarĩ. Ñájinajarama na yópe ico jʉed̶ocʉvacod̶o maumejiena ãmei ijiéde ñájiyepe põed̶are d̶acod̶o mamajicʉre. \p \v 4 Ʉbenita mʉja, ñʉjevʉ, mʉjacapũravʉ Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ ãmevʉ mʉja. Aru ãmeina teivʉ ãmevʉ mʉja nápe, Jesúre jʉ abevʉ, ñeminoi cʉrivʉpe. Que baru mʉje coreóvaiye boje maje jabocʉ Jesús dacʉyʉre, ʉ̃ cuavabecʉyʉme mʉjare ʉ̃i copaidaiyede ijãravʉi, yópe ñavaipõecʉ ʉ̃i cuavaiyepe cʉ̃ramicavʉre. \v 5 Caivʉ mʉja Jesúre jʉ aivʉ majidivʉpe d̶aivʉbu cainʉmʉa põeva ne jã́inoi mʉje d̶aiyede, mʉje coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉre. Que baru caivʉ mʉja miad̶ároi cʉrivʉ jãravʉcavʉpebu. Maja Jesúre jʉ aivʉ d̶abevʉ cainʉmʉa majibevʉpe, ne coreóvabe boje Jʉ̃menijicʉre põeva ne jã́iyede maje d̶aiyede. Que baru ñamicavʉ aru ñeminocavʉ máre ãmevʉ maja. \v 6 Que baru dápiabenajarevʉ maja nápe, Jesúre jʉ abevʉpe. Cãivʉpebu na. Quénora dápiarãjarevʉ maja me apʉrivʉpe, me oaburĩ coreivʉ maje bajure. \v 7 Ñaminecabu ina cãivʉ ne cãiyede. Aru ñaminecabu ina pacoteivʉ ne pacoteiyede. \v 8 Ʉbenita majacapũravʉ coateivʉbu ina ñamicavʉre jarʉvarĩ. Aru ñeminoi cubevʉ maja. Quénora jãravʉcavʉtamu maja. Aru miad̶ároi cuivʉbu maja. \p Que baru me d̶aicõjeiye jaʉvʉ maje bajure. Maje jʉ aiye Jʉ̃menijicʉre jaʉvʉ majare aru maje ʉe apevʉre máre. Yópe d̶arĩ taoivʉbu maja nópe churarava ne taoiyepe ne bajure jãjaricaje doicajeque. Aru jaʉvʉ majare maje napini coreiye Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyede. Nópe d̶arĩ taoivʉbu maja yópe churarava ne taoiyepe ne jipobʉre jãjaribo moiboque. \v 9 Que baru Jʉ̃menijicʉ epebebi majare ñájine d̶acʉyʉ. Quénora epeibi majare maje jabocʉ Jesucristoi mead̶aquiyepe ayʉ, ñájimemuri ãmenaque. \v 10 Jesús yaidéjamed̶a majare boje, maje cʉrãjiyepe ayʉ ʉ̃́que cainʉmʉa. Ina apʉrivʉ cãreja aru ina yaivʉ bácavʉ máre ʉ̃i copaidaquiyede caivʉ maja cũinátʉrʉ cʉrãjaramu ʉ̃́que cainʉmʉa. \v 11 Que baru parʉre d̶ajarã mʉja pʉeno baju cainʉmʉa, mʉje baju jʉ aiyede Jesúre parʉrõ nʉre d̶aquiyepe aivʉ. Aru cad̶atejarã cainʉmʉa mʉje bajumia, nopedeca mʉje d̶are nʉiyepe caride. \s1 Pablo ʉ̃i majicaino Jesúre jʉ aipõevare aipe d̶aiye jaʉrõre náre \r (Fil 4.4, 6; Col 4.2-7) \p \v 12 Mʉja, ñʉjevʉ, ñʉja jẽniaivʉbu parʉrõreca mʉjare, mʉje pued̶arãjiyepe aivʉ ina memecaivʉre maje jabocʉ Jesúre mʉje jẽneboi. Nárecabu maje jabocʉ Jesúi epeimara, jabotenajivʉ aru majicarãjivʉ máre. Aru buenajivʉbu mʉjare aipe d̶aiye jaʉrõre, mʉje d̶arãjiyepe aivʉ mearo maje jabocʉ Jesús ʉ̃i jã́inoi. \v 13 Que baru pued̶ajarã náre. Aru pare ʉjarã náre, ne cad̶ateiye boje mʉjare. Cʉjarã mʉja cãrijimevʉva mʉjevʉque. \p \v 14 Mʉja, ñʉjevʉ, ñʉja jẽniaivʉbu parʉrõreca, mʉje d̶arãjiyepe aivʉ yópe mʉjare jaʉéde. Majicajarã ina memeiyʉbevʉre, ne memenajiyepe aivʉ. Torojʉre d̶ajarã ina jidʉrivʉre, ne jidʉbenajiyepe aivʉ. Cad̶atejarã ina chĩoivʉre, ne torojʉre d̶arãjiyepe aivʉ ne ũmei. Aru napijara caivʉre. \p \v 15 Apecʉ ʉ̃i ãmeno d̶aru cũinácʉ mʉjacacʉre, d̶abejacʉrĩ ãmeno ʉ̃́re copʉ. Quénora cainʉmʉa napini dápiajarã mʉje d̶arãjiyede mearore mʉje bajumia aru caivʉ põevaque máre. \p \v 16 Torojʉjarã mʉja mʉje ũmei. \v 17 Aru ʉetʉbevʉva coyʉjarã Jʉ̃menijicʉque. \v 18 Aipe vaiye vaijárõri mʉjare. Cainʉmʉa torojʉede jíjarã Jʉ̃menijicʉre. Jʉ̃menijicʉ ʉbi maje nópe d̶aiyede, maje jʉ aiye boje ʉ̃́re. \p \v 19 Ñai Espíritu Santore maucʉvabejarã mʉja ʉ̃i d̶aiyʉrõre mʉjaque. \v 20 Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyedeca jápiaiyʉbevʉpe tebejarã mʉja. \v 21 Caiyede me jã́ri coreóvajarã mʉja. Aru coreóvarĩburu yóboi, d̶ajarã caiye méne. \v 22 Ʉbenita d̶abejarã caiye ãmene. \p \v 23 Jʉ̃menijicʉvacari, cãrijimenoque cʉre d̶ayʉ põevare, cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare caivʉ meara baju. Aru corejacʉrĩ mʉjare coapa caivʉ, mʉje decocʉre, mʉje ũmene, aru mʉje bajure máre, mʉje boropatebenajiyepe aivʉ maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquijãravʉ baquinói. \v 24 Jʉ̃menijicʉ cutuibi mʉjare ʉ̃ jina márajivʉva. Aru cainʉmʉa d̶ayʉbe yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Que baru ʉ̃́vacari mearo d̶acacʉyʉme mʉjare. \s1 Pablo ʉ̃i meaicõjeino Tesalónicacavʉre \p \v 25 Mʉja, ñʉjevʉ, jẽniajara Jʉ̃menijicʉque ñʉjare. \v 26 Meaicõjeivʉbu ñʉja caivʉ mʉja Jesúre jʉ aipõevare. Me jacoyʉjarã mʉja mʉjevʉre, mʉje jivare nuri, mʉje Jʉ̃menijicʉ jina mae boje. \v 27 Maje jabocʉ Jesús ʉ̃i jã́inoi yʉ jã́ri boroteicõjeivʉ mʉjare iyoca paperayocare caivʉ mʉjevʉ Jesúre jʉ aipõevare. \v 28 Me cʉjarã mʉja maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i mearo d̶acaiye bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Quénoramu.